\id ROM NT0040.RO1 SELEPET MCELHANON (dp transfer 7-JUN-85) 2-OCT-85 \h Roma \toc1 Roma Pauloŋe Roma yeŋgât ekap kulemgum katyiŋgiop. \toc2 Roma \mt1 Roma \mt2 Pauloŋe Roma yeŋgât ekap \mt2 kulemgum katyiŋgiop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1-5 Yen Roma kapi ambolipŋe Anitâŋe Yesu Kiristohât pat kuyiŋgim yâkât komolân torokatyehop. Nâ Paulo, nâŋe pepa yu kulemgum katyiŋgian. \s1 Yesu Kiristo, Anitâhât nanŋe, Dawitihât senâmbâ gâtŋe \p Bukulipne, Anitâŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu giop yâkât hoŋ bawa manmâ gaman. Lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ araiŋe Kiristohât topŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu biwiyeŋe yâkâlen katŋetgât Anitâŋe menekmâ aposolo âi sâm nihimu den pat âlepŋe ekyongom manman. Den pat yakât topŋeâmâ emet inânŋan Anitâŋe poropetelipŋe ekyongomu Miti pepaen kulemguwi ya yuwu tap. Anitâhât nanŋe, Kutdânenŋe Yesu Kiristo yâkŋe Yura nengât tâmbânenŋe, lok pato âlâ, kutŋe Dawiti sâm, yâkât senâmbâ gâtŋe. Yawu gârâmâ Anitâŋe kulem âlâ kândâkdâ miop yamâ Yesu Kiristo mumuŋambâ mem yahalop. Yâkât nâŋgâmunŋe Anitâhât nanŋe tâŋ tâŋâk otmap. Otmu Anitâŋe ikŋahâk tep âlep nâŋgânihim nanŋe hâŋgângumu ge nâhâlen tetem aposolo âi sâm nihiop. Âi sâm nihimu yaŋak benŋe pâku lohimbiŋe biwiyeŋe yâkâlen katmâ denŋe lâuŋetgât ya yeŋgâlen ari den pat âlepŋe ekyongom manman. \v 6-7 Yen Roma kapi ambolipŋaŋe Yesu Kiristohât tem lâuwaŋgim manŋetgât Anitâŋe wawaeyekmâ yâkât komolân torokatyehop. Yakât otmâ Awoŋnenŋe Anitâ otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristo yâkŋe eŋgatyetŋeâk otmâ nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otmutâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmâ sânduk sâekgât nâŋgâyiŋgim ulitgum gaman. \s1 Pauloŋe Roma kapi ariwom nâŋgâm biwiŋaŋe mem manop. \p \v 8 Topŋe katmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk yeŋe Yesu Kiristohât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋe katmâ tem lâuwaŋgim gai yakât den pat yu lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ araiŋe nâŋgâŋetâ âiloŋgo otmap. Yakât otmâ Yesu Kiristohât wâtŋan kinmâ yeŋgât nâŋgâm Anitâ Awoŋne mepaem mansan. \v 9 Yawu otmâ manmâ Anitâŋe âi sâm nihiop ya biwinaŋe tiŋâk kepeim pâku lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât ya yeŋgâlen ari nanŋahât den pat âlepŋe ya ekyongomune nâŋgâm biwiyeŋan katŋetâ bulâŋe yâk yeŋgâlen tetem gap. \v 10-12 Otmu dop yawuâk Roma kapi ambolipŋaŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manŋetâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgiâkgât naŋgan. Yawu nâŋgâm haoŋmâ ârândâŋ “girawu otmâ takam yekbe” sâm Anitâ ulitguman. Yawu gârâmâ Anitâŋe nâŋgânihimu yeŋgâlen takawom yanâmâ biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu yan tânahom yâkâlen biwi nâŋgân nâŋgânnenŋaŋe tiŋâk kepeimunŋe kârihem tatbuap. Yawu nâŋgâm Anitâ ulitgum manmâ gan ya yâkŋe naŋgap. \p \v 13 Yawu otmâ pâku lohimbi kapi wosapâ me wosapâ mansai yâk yeŋgâlen ari den kâsikum yiŋgimune biwiyeŋe Kiristohâlen katbi. Yakât dopŋeâk yeŋgât bukulipyeŋe nombotŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâmaiŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetgât yeŋgâlen taka yâkât den pat âlepŋe ekyongowom. Yakât biwinaŋe hikuman yamâ mâtâpgât hâum pâpguman. \v 14-15 Lohimbi kerek ya yeŋgâlen ari den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâŋetgât Anitâŋe âi sâm nihiop. Yakât nâŋgâm lohimbi nombotŋe pepa emetŋan yâhâm nâŋgân nâŋgânyeŋe orop mansai otmu nombotŋe pepa emetŋan ki yâhâwi, otmu Girik lohimbi kapi tete manmâ nep âlâlâ tuhumai, otmu pâku lohimbi kâlepŋehen me bârâ betŋehen manmai, ya hârokŋe Yesuhât topŋe nâŋgâŋetgât nâŋgâyiŋgim mansan. Yakât otmâ Roma yeŋgâlen taka den pat âlepŋe ekyongowe sâm biwine heweweŋ otmu mansan. \p \v 16-17 Bukulipne, Yesuhât den pat âlepŋahât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâ, nen Yura lohimbi aŋgoânâk den pat âlepŋe nâŋgâm Kiristohâlen torokatbin, me yen pâku lohimbi den ekyongomunŋe yawuâk yâkâlen torokatbi, nen hârokŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mannom yamâ Anitâŋe tosanenŋe pilâningim manman kârikŋahât pat kuningiop yakât bulâŋe menom. Anitâ Wâtgât Amboŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mannom yamâ ki hâum pâpgunom. Den yan yuŋe emelâk poropete âlâŋe den kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim tem lâuwaŋginomai yamâ manman kârikŋan mannomai.” \s1 Pâku lohimbi yeŋgât topyeŋe \p \v 18 Bukulipne, pâku lohimbi yeŋgât nâŋgâm den âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Pâku lohimbi yeŋgât topyeŋeâmâ yuwu. Yâkŋe bukulipyeŋe otmu lohimbi wosaken me wosaken mansaiŋe Anitâhât den nâŋgâŋetâ bulâŋe otmap sâm den ya kurihim Anitâ betbaŋgim orotmeme kiŋgoŋ otmâ mansai. Yakât otmâ Anitâŋe pâku lohimbi betyongomu mansai yakât topŋe ekyongomune nâŋgâŋet. \v 19-20 Kândik mindikum, Anitâŋe ikŋe wâtŋan kinmâ hân himbim kândikyotgom wahap topŋe topŋe kalop yapâ gâtŋaŋe yâkât topŋe ikŋiâk tap ya kerek ekmâ nâŋgâmai. Wahap topŋe topŋe kalop yan ikŋe wâtŋahât towatŋe tetemu ekmai. Ekmâ tat tat memeŋe kârikŋe tatbaŋgiap yawu nâŋgâmai. Yawu nâŋgâm Anitâ ki ekmain yamâ yâkŋe wahap âlâlâ kalop yan ikŋe topŋe tetemu ekmai. Yakât otmâ Anitâhât topŋe ki naŋgain sâm irelaknomaihât dop âlâ ki tap. \v 21 Yawu gârâmâ Anitâŋe wahap topŋe topŋe kalop yamâ lohimbi nombotŋaŋe yâkât bât towatŋe ekmâ yan ki ewe katmâ mepaemai. Yawu otmâ yaŋak nâŋgân nâŋgânyeŋe gulip malap otmu wahap tâŋât me hâliŋe bia yawuyakât nâŋgâŋetâ yahatmap. Yawu nâŋgâm biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe maŋguakmu nâŋgâŋetâ ki keterakmap. \v 22 Yawu gârâmâ nâŋgân nâŋgânnenŋe orop mansain yawu sâm nâŋgâm tâpikgumai. \v 23 Yawu nâŋgâm tâpikgum Manman amboŋe Anitâ yahat yahatŋe yâk betbaŋgimâmâ senŋe âlâlâ topŋe topŋe, nâi seloŋ, me soŋgo bau, me hambe gumbam, umutyeŋe hâwiŋetâ kundenyeŋe tetemu ya mepaemai. Me Porom Lâpio yawuya yeŋgât umutyeŋe hâwim kânâŋgâŋetâ kinmu yakât nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu mepaemai. \p \v 24 Yawu otŋetâ yakât Anitâŋe betyongomu yeŋe nâŋgân nâŋgânyeŋeâk watmâ yuwu otŋetâ kiŋgoŋ otmap. Emet huhumai, me kâwâ konda otmai, me wahap ki orotŋe otmai. \v 25 Yâhâ Anitâhât den bulâŋe hâkâŋ otmâ bet pilâm den perâkŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Anitâ Hân Himbim Amboŋe betbaŋgimai. Betbaŋgim ikŋak wahap topŋe topŋe kalop yakât nâŋgâŋetâ yahatmu yanâk biwiyeŋaŋe kepeim manmai. Yamâ nenâmâ yawu ki otnom. Nenâmâ Anitâ konok mepaem manmâ yâhânom. Ya bonŋanâk. \p \v 26-27 Yâhâ pâku lohimbiŋe manman kiŋgoŋ manŋetâ Anitâŋe yekmu bâlemu betyongomu yaŋak yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ orotmeme kiŋgoŋ ya witgum yuwu otmâ manmai. Lohimbi miakmâ orowâk manmai orotmeme ya pilâmai. Yawu otmâ imbilipyeŋaŋe loklipyeŋe pilâyekmâ imbi bukulipyeŋe orop ekŋâleaŋgim otmâ hilipgumai. Otmu loklipyeŋe gurâ yawuâk imbilipyeŋe pilâyekmâ bukulipyeŋe orop ekŋâleaŋgim orotmeme kiŋgoŋ otmai. Yawu tâpik gupik otmâ manmai yakât huhopŋe mesek topŋe topŋe teteyiŋgimap. \p \v 28 Otmu Anitâhât den bulâŋe nâŋgâŋetâ nahat otmu betbaŋgim nâŋgâm gulip manmai. Yakât otmâ Anitâŋe betyongomu biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe gulip malap otmu orotmeme kiŋgoŋ me âlepŋe ya ki ekmâ ketetmai. Yawu otmâ yan orotmeme kiŋgoŋ otmâ manmai. \v 29 Orotmeme kiŋgoŋ otneâk nâŋgâmai yamâ yuwu. Kâwâ konda otmai. Me sen buhu buhu oraŋgimai. Me bukulipyeŋe yeŋgât iri sikum me senŋe âlâlâ tatyiŋgimap ya ekŋâlem mene sâm biwiyeŋaŋe nâŋgâmai. Me dewaeak dewaeak manmai. Me wawi, me misiŋem nemai, me kâirahomai, me nâŋgâm bâleaŋgimai. Me ahom hioŋakmai. Me bukulipyeŋe yongoŋetâ mumai. \v 30 Me bukuhât den belângen sâsâ. Me sâm bâleaŋgimai. Me âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât lauyeŋe ki lâumai. Yawu otmai yan yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu Anitâhât nâŋgâŋetâ gemap. Otmu bukulipyeŋe yeŋgât yawuâk nâŋgâŋetâ gemu mem ge karakmai. Otmu wuân me wuân kândikum otŋetâ dondâ bâlewuap yakât nâŋgâŋetâ biwiyeŋanâk kinmap. \v 31 Yawu otmâ hep torehenlipyeŋe, me imi ata, me wârâ tou ya orop we âlep ki naŋgaŋgimai. Me bukulipyeŋe orop den hikumai yamâ ki watmai. Me tepyeŋe kou kâlâp semu kuk oraŋgimai yan kaok ki oraŋgimai. Kuk yawuâk tatmâ yâhâekgât den hâmeân hâluhu sâmai. Me lohimbi âlâ me âlâŋe umatŋe kakŋan manmai ya ki yekmâ nâŋgâyiŋgimai. \v 32 Lohimbi âlâ me âlâŋe orotmeme bâleŋe topŋe topŋe yawuya otmai yamâ hem kâlâwân ge hiliwahonomai yakât Anitâŋe den sâm kalop. Lohimbi den ya nâŋgâm heŋgeŋgumaiŋe kunyeŋe kârikŋe otmâ orotmeme bâleŋe ya tâtâemâk otmâ mansai. Yawu gârâmâ buku nombotŋaŋe orotmeme bâleŋe yawu otmai yamâ yekmâ heroŋe nâŋgâyiŋgimai. Pâku lohimbi yeŋgât topyeŋeâmâ yawu. \c 2 \s1 Yura lohimbi yeŋgât topyeŋe \p \v 1-2 Yawu gârâmâ Yura lohimbi yeŋgât nâŋgâm yuwu ekyongomune nâŋgâŋet. Pâku lohimbiŋe orotmeme kiŋgoŋ otmâ manmai ya yeŋgât manmanyeŋe ya yeŋe ekŋetâ bâlemu nâŋgâm bâleyiŋgimai me sâm hâreyiŋgimai. Yawu gârâmâ yâkŋe otmai yakât dopŋeâk yeŋe gurâ yawuâk otmai. Yakât otmâ yeŋe sâm hâreyiŋgimai yakât dopŋeâk Anitâŋe yen gurâ sâm hâreyiŋgiwuap. Yanâmâ yâkât senŋan sâm buiaknomaihât dop âlâ ki otbuap. \v 3 Pâku lohimbi nombotŋaŋe orotmeme kiŋgoŋ otmâ manmai yamâ Anitâŋe sâm hâreyiŋgim yakât matŋe yiŋgimap yaŋe ârândâŋ otmap, yeŋe yawu nâŋgâmai. Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe bukulipyeŋe yeŋgât manmanyeŋe ekmâ nâŋgâm bâleyiŋgim sâm hâreyiŋgimap yamâ bukulipyeŋaŋe manman bâleŋe otmai yawuâk torokatmâ otmai. Yawu gârâmâ sâp patoen Anitâŋe orotmeme kiŋgoŋ wuân me wuângât matŋe umatŋe yiŋgiwuap yanâmâ lohimbi yawuya ki wangiyekbuap. Yamâ yiŋgimu menomai yakâ. \v 4 Yakât otmâ yuwu ki nâŋgânomai. “Anitâŋe wawaenenekmâ kuk in yawu ki otmap. Me ki tepŋe kou kâlâp semap. Yakât otmâ yâkŋe ki den âiân katnenekmâ matŋe umatŋe ningiwuap,” yawu ki nâŋgânomai. Yawu nâŋgânomai yamâ nâŋgâm hilipgunomai. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe orotmemeyeŋe kiŋgoŋ ya bet pilâm Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât yâkŋe wawaeyekmâ tihityeŋe otbe sâm mambotyiŋgimap. Yeŋe yakât nâŋgâŋetâ porap otmap. \p \v 5-6 Nâŋgâŋetâ porap otmu kunyeŋe kârikŋe otmâ betbaŋgimai. Yawu otmâ orotmeme kiŋgoŋ yawuya torokatmâ otmâ mannomai yamâ sâp patoen Anitâŋe lohimbi kerek nengât manmannenŋahât matŋe âlâku ikŋiâk ikŋiâk kâpekningiwuap. Sâp yanâmâ matŋe âlâhât tipiŋe yiŋgimu menomai. \p \v 7-11 Anitâŋe Yura lohimbi me pâku lohimbi kerek nengât biwinenŋe ekmâ konohâk menduhunenekmâ matŋe dopnenŋan tâŋ tâŋâk kâpekningiwuap. Otmu sâp patoen Anitâŋe nâŋgâningimu yahatmu ikŋe senŋan koko salehâk kinmâ manman kârikŋan mannom sâm lohimbi nombotŋaŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim orotmeme âiloŋgo loŋgo otmâ manmai. Yawu otmai yamâ Anitâŋe nâŋgâyiŋgimu yahatmu nan baralipne koko salek sâm manman kârikŋahât bulâŋe yiŋgimu biwiyeŋe huruŋ sâwuap. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu tepyeŋe umatŋe otmu Anitâhât den kum manman kiŋgoŋ manmai. Lok yawuyamâ Anitâŋe kuk otyiŋgim matŋe umatŋe yiŋgimu mem hâhiwin dondâ nâŋgâmbisâi. \p \v 12-15 Anitâŋe Yura lohimbi me pâku lohimbi kerek nengât biwinenŋe ekmâ otbin mewin yakât matŋe tâŋ tâŋâk kâpekningiwuap yakât topŋe sâmune nâŋgâŋet. \p Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgânŋan tatmap ya Mose ekumu girem den âlâlâ kulemguop. Yakât otmâ Yura lohimbi âlâ me âlâŋe girem den ya nâŋgâm ki watmai yâhâmâ Anitâŋe yekmu ki ârândâŋ otmap. Lohimbi âlâ me âlâŋe girem den âlâlâ kerek lâum mansai yâhâmâ yekmu ârândâŋ otmap. Yawu gârâmâ Yura lohimbi kerekŋe girem den ya lâum hâum pâpgum tosa miai. Yakât otmâ Anitâŋe den âiân katyekmâ matŋe umatŋe yiŋgiwuap. \p Yâhâ pâku lohimbi yâhâmâ Anitâŋe girem den ya ki ekyongop. Yawu gârâmâ ki nâŋgâm yeŋahâk otmâ hilipgum tosa memai. Ya âlâkuâk torokatmâ otnomai yamâ yawuâk matŋe umatŋe yiŋgimu menomai. \p Yawu gârâmâ Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgân ya biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan katmu orotmeme âlepŋe me orotmeme bâleŋe yâhâp yâhâp ya ekmâ kiwilimai. Yawu otmâ Anitâhât nâŋgân nâŋgân ya pâku lohimbi âlâ me âlâŋe eŋgatyeŋaŋak otmâ watmai yan girem den ekyongomu watmai yawu oap. Yâhâ yawu otŋetâ ârândâŋ otmap yan biwiyeŋe sânduk sâmap. Yâhâ otŋetâ bâlemap yaŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan hâumu otmâ hilipguain sâm biwiyeŋan naŋgaŋgimai. \v 16 Yakât otmâ den pat âlepŋe yakât pâŋe konok yuwu sâmune nâŋgâŋet. Hâmbâi mâne sâp pato tetewuawân Anitâŋe sâmu Yesu Kiristoŋe nen hârok biwinenŋahât topŋe ekmâ sâm hâreningim tihân otmain memain me biwinenŋanâk nâŋgâmain yakât matŋe ya âlâku amboŋan amboŋan ningiwuap. \s1 Yura lohimbiŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahalop. \p \v 17 Yâhâ Yura lohimbiŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu yuwu sâmai. “Nenâmâ Yura lohimbi. Emelâk Anitâŋe nâŋgâningimu yahatmu ikŋe pat kuningiop. Yakât kakŋan Mose ekumu girem den âlâlâ kulemguop yakât topŋe nenŋahâk nâŋgâmain. Yakât otmâ Anitâŋe tihitnenŋe otmu ikŋe komot bulâŋe mansain.” Yawu nâŋgâm yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmap. \v 18 Yâhâ yeŋe yuwu me yawu otŋetgât Anitâŋe sâm kalop yakât topŋe yuwu nâŋgâmai. “Nenŋeâmâ girem den yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgum yaŋak benŋe orotmeme bâleŋe ya ekmâ ketetmâ orotmeme âlepŋeâk otmain. \v 19-20 Yawu otmâ girem den ya nâŋgâmunŋe biwinenŋan hâumu manman bulâŋahât mâtâp ya teteningimu tâŋ tâŋâk watmain. Yakât otmâ pâku lohimbiŋe mâtâp ya ki naŋgai yâhâmâ Anitâhât den kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgânomaihât dop tap. Me nombotŋaŋe girem den ya ki lâum manmâ mâtâp tâpikgumai yamâ tiripyongomunŋe mâtâp ya tâŋ tâŋâk watnomai. Me nombotŋaŋe ihilâk mahilâk manmai yamâ kuwikyekmunŋe âiloŋgo mannomai. Me nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ ki keterakyiŋgimap yamâ ekyongomunŋe haŋ sâyiŋgiwuap.” \v 21 Yeŋe nâŋgâm tâpikgum mâtâp ya tâŋ tâŋâk ki watmai. Yamâ topŋe girawuhât otmâ bukulipyeŋe mâtâp ya watŋet sâm den kâsikum yiŋgine sâm oai? Yâhâ lohimbiŋe senŋe âlâlâ kombo ki miaŋgiŋet sâm ekyongomai. Yamâ wongât otmâ yeŋe gurâ kombo miaŋgimai? \v 22 Me loklipyeŋe me imbilipyeŋe betyeŋehen ki kioŋet sâm ekyongomai. Yamâ benŋe yeŋe gurâ buku nombotŋe yeŋgât imbilipyeŋe orop ihilâk ekŋâleaŋgimai. Otmu kasalipyeŋaŋe Porom Lâpio mepaemai ya ekŋetâ dondâ bâlemap. Yamâ wongât yeŋe gurâ yâk yeŋgât opon kâmbukŋan yâhâ Porom Lâpio tatmawân senŋe âlâlâ kâmbukŋe sâm katmai ya kombo meyiŋgimai? \v 23 Anitâŋe Yura lohimbi nengât nâŋgâm girem den Mose ekumu kulemguop. Yeŋe yakât yawu nâŋgâm yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmap. Yamâ benŋe girem den ya loŋgâeŋetâ pâku lohimbiŋe yekmai yan Anitâhât nâŋgâŋetâ gemap. \v 24 Den yan yuŋe emelâk poropete âlâŋe den kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Yura kapi ambolipŋaŋe orotmeme bâleŋe otmâ mansai. Yakât otmâ pâku lohimbiŋe Anitâhât nâŋgâŋetâ dondâ gemap.” \p \v 25 Otmu yakât torokatmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Yura lohimbi nâŋgâyiŋgim manman âlepŋahât pat kuyiŋgiop yakât otmâ hâkyeŋe torehenŋan undip tuhuaŋgimai. Yawu tuhuaŋgim girem den tâŋ tâŋâk watmai yanâmâ Anitâŋe nâŋgâyiŋgimap. Yawu gârâmâ girem den ya kumai yanâmâ hâkyeŋan undip tap yakât nâŋgâm undip ki tuhuaŋgiwi yawu yekmu otmap. \v 26 Yawu gârâmâ pâku lohimbi yeŋgât sâm manman âlepŋahât pat ki kuyiŋgiop yakât otmâ hâkyeŋe torehenŋan undip ki tuhuaŋgimai. Yamâ Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgânŋambâ girem den ya Mose ekumu kulemguop. Yâhâ pâku lohimbiŋe girem den ya pâpgumai ya yeŋgât biwiyeŋan Anitâhât nâŋgân nâŋgân tatmap ya tâŋ tâŋâk watmai. Yanâmâ Anitâŋe yekmâ nâŋgâyiŋgimu hâkyeŋe torehenŋan undip tap yawu otmap. \v 27 Yura lohimbi hâkyeŋe torehenŋan undip tap yeŋe girem den sâlikum topŋe nâŋgâm heŋgeŋgumai yamâ ki lâumai. Yakât otmâ pâku lohimbi hâkyeŋe torehenŋan undip ki tap yaŋe Anitâhât nâŋgân nâŋgân watmaiŋe sâp patoen yen mem den âiân katyekmâ sâm hâreyiŋginomai. \v 28 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe lohimbi yeŋgât nâŋgâm manman âlepŋahât pat kuyiŋgiop ya girawu yaŋe yakât bulâŋe menomai? Lok yaŋe imbiâk hâkyeŋe torehenŋan undip tuhuaŋgim topyeŋe kurihiakmâ lohimbi senyeŋan kinmâ Anitâ mepaemai yâkŋe bulâŋe ya ki menomai. \v 29 Yâhâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe lohimbi mem heweweŋ tuhuyekmu Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai yâkŋe bulâŋe ya menomai. Lohimbiŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeimai ya yeŋgât nâŋgâyiŋgimu ârândâŋ otmap. Yaŋeâmâ bukulipyeŋaŋe nâŋgâyiŋgiŋetâ yahalâkgât ki nâŋgâmai. \c 3 \s1 Anitâŋe Yura lohimbi kerek ki betyongop. \p \v 1 Kândikum emelâk Anitâŋe Yura nengât tâmbâlipnenŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgimu yahatmu ikŋe pat kuyiŋgiop. Yakât otmâ hâknenŋe torehenŋan undip tuhuaŋgim gamain. Anitâŋe nâŋgâningimap yakât topŋe yuwu tap. \v 2 Anitâŋe ikŋe den bulâŋe ya tâmbâlipnenŋe ekyongomu yakât amboŋe otbi. Yawu otmâ pâku lohimbi yeŋgâlen ari yakât topŋe ekyongoŋet sâm yiŋgiop. Sâm yiŋgiop yaŋak sâp yiwereŋe nen meneneksap. \p \v 3 Yawu gârâmâ nengâlen gâtŋe kiŋgitŋe orowâkŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim manmâ gai. Yawu otmâ gai yakât matŋe Anitâŋe nen Yura lohimbi kerek betnongowuap me bia? \v 4 Yamâ bia kârikŋe. Yakât otmâ lohimbiŋe Anitâ orop biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu den hikuwi. Den ya kelaŋgatmâ âlâ sâmai, otmu nombotŋe hârem pilâmai. Yawu gârâmâ yâkŋe otmai yawu Anitâŋe ki otmap. Den yan yuŋe emelâk lok âlâŋe den kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “O, Anitâ, nenŋe otmunŋe bâlemap yan den sâm hâreningirâ ekmunŋe ârândâŋ merândâŋ otmap. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe nâŋgâm bâlehihiŋetâ ki bonŋe otmap.” \p \v 5 Yawu gârâmâ lokgât nâŋgân nâŋgân watmâ den yuwu ekyongomune ekŋet. Nenŋe otmunŋe bâlewuap yan Anitâŋe den sâm hâreningimu lohimbiŋe nâŋgâŋetâ sâtŋe otmu mepaenomai. Mepaenomai yakât kakŋan matŋe umatŋe ningiwuap yakât otmâ nâŋgâm bâlewaŋgim imbiâk umatŋe ningiap yawu sâmunŋe ki ârândâŋ otbuap. \v 6 Yawu gârâmâ nenŋe otmunŋe bâlemap yan Anitâŋe imbiâk matŋe umatŋe ningimap otmuâmâ sâp patoen biwinenŋahât topŋe nâŋgâm den sâm hâreningimu ki ârândâŋ otbuap. Yawu gârâmâ Anitâŋe imbiâk mambiâk otningimap yawu ki nâŋgânom. \p \v 7 Yâhâ nâŋgân nâŋgân âlâ yuwu ki nâŋgânom. Nenŋe Anitâ orop biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu den hikuwin. Den yamâ nombotŋe hârem pilânom. Yawu gârâmâ nenŋe otmain yawu Anitâŋe ki otmap. Yâhâ nenŋe den nombotŋe hârem pilânom yanâmâ Anitâŋe ki betnongowuap yakât nâŋgâm lohimbiŋe mepaenomai. Anitâ mepaenomai yan topŋe girawuhât otmâ den sâm hâreningim matŋe ningiwuap? \v 8 Yâhâ lohimbiŋe witgum mepaeŋetgât nenŋe ihilâk otneâk nâŋgânom yamâ dondâ bâlewuap. Yawu gârâmâ lohimbi nombotŋaŋe imbiâk nâhât ihilâk otmunŋe bâleâkgât nâŋgâmap sâmai. Yawu sâm den haknan sâmai. Lohimbi nombotŋaŋe yawu nâŋgâmai yamâ hâmbâi sâp patoen Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgimu menomai. \s1 Nen kerekŋe otmunŋe bâlemu tosa orop manmain. \p \v 9 Bukulipne, Anitâŋe Yura lohimbi nengât nâŋgâmu yahatmu pâku lohimbi yeŋgât nâŋgâmu gemap me bia? Yamâ bia kârikŋe. Nen Yura lohimbiŋe pâku lohimbi yeŋgât amutyeŋan katnenekmu mansain. Yawu ki tap. Nenŋe yen pâku lohimbi orop orotmemenenŋe bâleŋe me manman kiŋgoŋ otmâ gain. Yakât otmâ nen kerekŋe matŋe menomgât pat mansain. \v 10 Den yan yuŋe emelâk poropete nombotŋaŋe den kulemguwi ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Lohimbi kerekŋe koko salek me uwawapŋe bia ki mansain. \v 11 Nengâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe Anitâhât nâŋgân nâŋgânŋe girawu tap ya ki nâŋgâm manmain. Me lok âlâ me âlâŋe Anitâ ki ewe katmâ mepaemain. \v 12 Otmu Anitâŋe mâtâp yuwuâk watmâ manŋet sâm katningiop yamâ lok kerekŋe tâpikgum mâtâp bâleŋan manmâ gain. Yawu gârâmâ lok hârokŋe buku oraŋgim uwawapŋe bia mannomgât dop âlâ ki tap. \v 13-14 Otmu lok muŋetâ hanyongomunŋe tâtuk sâm hâkyeŋe korokŋe bâleŋe pilâmap yakât dopŋeâk lohimbi nombotŋaŋe den perâkŋe sâm bukulipyeŋe kâityongomai. Otmu hâmewuk me soroŋ hambeŋe yawuyaŋe ningimu mumain yakât dopŋeâk lohimbi yawuyaŋe bukulipyeŋe orop sâm bâleaŋgimai. Me den bâleŋe hâiakmai. \v 15 Otmu lokŋe kapam kune sâm in yawu tepyeŋe kâlâp semu yahatmâ kapam kumai. \v 16 Otmu haoŋmâ ârândâŋ bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgim mem âlâlâ tuhuyekmâ manmanyeŋe hilipgumai. \v 17 Yawu otmâ bukulipyeŋe orop biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe ki hikuakmâ konohâk otmap. \v 18 Lohimbi yawuyaŋe Anitâhât nâŋgâm ki ewe katmai.” Topnenŋeâmâ yawu. \p \v 19-20 Otmu Anitâhât den yakât topŋe yamâ yuwu. Yura lohimbi kerekŋe yâkât den tem lâuwaŋgim mannehât girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop. Yawu gârâmâ nenŋe yâkât girem den ya watmâ tem lâuwaŋgimain yamâ hâum pâpgumain. Yakât otmâ nenŋe pâku lohimbi orop yâkât senŋan kinmâ sârereakmunŋe nenekmu ârândâŋ otbuapgât dop âlâ ki tap. Yâhâ yâkât girem den nâŋgâmain yan biwinenŋan hâumu tosa orop mansain sâm naŋgaŋgim aŋulakmain. \s1 Kiristoŋe manman bâleŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋnenehop. \p \v 21 Yawu gârâmâ Anitâŋe tosanenŋe pilâningim tihitnenŋe otmap yakât mâtâp âiŋe teteop. Yakât topŋe nâŋgâmunŋe keterakningiâkgât emet inânŋan Mose otmu poropete lok nombotŋaŋe den kulemguwi. Yawu gârâmâ mâtâp âiŋe yaŋe girem den hâŋgiŋe orop ki lâuaksawot. Mâtâp âiŋe yakât topŋeâmâ yuwu. \v 22-24 Nen Yura lohimbi otmu yen pâku lohimbi dop konohâk mansain. Topnenŋe kâsiwahomunŋe ikŋiâk ikŋiâk otbuapgât dop ki tap. Nen kerekŋe otmunŋe bâlemu tosa orop manmain. Yawu manmunŋe Anitâŋe nenekmu ki ârândâŋ otmap yawu nâŋgâmain. Yawu gârâmâ Anitâŋe ikŋahâk wawaenenekmâ Yesu Kiristo hâŋgângumu ge sârerenenekmâ kawenenŋan kinmâ howanân kuŋetâ muop. Yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu Kiristoŋe manman bâleŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋnenehop. \p \v 25-26 Otmu yakât torokatmâ sâmune nâŋgâŋet. Emelâk embâŋân tâmbâlipnenŋaŋe orotmeme bâleŋe otmâ manbi yakât matŋe Anitâŋe in yawu ki yiŋgiop. Yawu gârâmâ orotmeme bâleŋe otminiwi yakât nâŋgâmu dondâ bâleop yakât topŋe tetekŋan eknehât ikŋe nanŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ muop. Yawu otmu biwinenŋe yâkâlen katmunŋe Anitâŋe nengât kaok nângâniŋgim tosanenŋe pilâningiop. \p \v 27-28 Den ekyongoan yukât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋahâk otmâ Anitâhât girem den tâŋ tâŋâk lâum manmâ gamunŋe nenekmu ârândâŋ otbuapgât dop tap me bia? Yawu bia. Yawu tap mâne nenŋe hâknenŋe mepaembâin. Yakât otmâ mâtâp konok tap yamâ yuwu. Yesu Kiristohâlenâk biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap. \p \v 29 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâ Tihit tihit amboŋaŋe eŋgat yâhâp ki otmap. Yawu otmâ nen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi mâtâp ikŋiâk ikŋiâk ki sâm ningiop. Yâhâmâ tihitnenŋe otbe sâm menduhunenekmâ mâtâp konohâk sâm ningiop tap. \v 30 Yakât otmâ nen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi orop Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain yanâmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap. \v 31 Yawu gârâmâ Moseŋe girem den âlâlâ kulemguop ya ki gulip olop. Yakât otmâ nenŋe biwinenŋe yâkâlen kepeim denŋe tem lâuwaŋgim manmain yan girem den ya lâumunŋe nengâlen bulâŋe tetemap yawu oap. \c 4 \s1 Awarahamŋe Anitâhâlen biwiŋaŋe kepeim manop. \p \v 1 Nengât tâmbânenŋe âlâ, kutŋe Awaraham sâm, yâkŋe manman girawu manmu Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop ya ekmâ nâŋgâne. \v 2 Awarahamŋe ikŋahâk otmâ manman âiloŋgo manmu yakât Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop mâne ikŋahâlâk nâŋgâmu yahatbâp. Yawu gârâmâ ikŋahât ki nâŋgâmu yahalop. \v 3 Yakât topŋe Moseŋe kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Anitâŋe Awarahamgât pat sâm kuwaŋgiop ya Awarahamŋe nâŋgâm yâkâlen biwi nâŋgân nâŋgânŋaŋe kepeim biwi yâhâp ki otmâ manop. Yawu otmâ manmu Anitâŋe biwiŋe ekmu ârândâŋ olop.” \p \v 4 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe âi tuhum manmain yakât hâmeŋe sâm tewetsenŋe ningimai. Yâhâ tewetsenŋe ningimai yan “Âo, tewetsenŋe yiŋgiain yuâmâ tep âlep nâŋgâm in kâsikum yiŋgiain,” yawu ki sâmai. Âi tuhumain yakât hâmeŋe sâm tewetsenŋe ningimai. \v 5 Yâhâ Anitâŋe yeŋe otmai yawu ki otmap. Lok âlâ me âlâŋe nengât tosa pilâningiâk sâm Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai ya yeŋgât biwiyeŋahât topŋe nâŋgâm tosayeŋe pilâyiŋgimap. Yâhâ lok nombotŋaŋe nenŋahâk yu ya tuhunom yakât matŋe tosanenŋe pilâningiwuap yawu sâmai yamâ ki nâŋgâyiŋgimap. Topŋe yawu tap. \p \v 6 Otmu tâmbânenŋe Dawitiŋe yakât topŋe nâŋgâop yamâ yuwu. Anitâŋe nengât orotmeme bâleŋe me âlepŋe ya ki ekmâ ketetmâ yakât dopŋan matŋe kâpekningimap. Yawu otmâ lok âlâ me âlâŋe biwiyeŋe yâkâlen katŋetâ tatmap ya yeŋgât nâŋgâyiŋgimu ârândâŋ otmap. Lohimbi yawuyaŋe heroŋe kakŋan manmâ otbi mewi yakât ki gorâyiŋgiwuap. Dawitiŋe yawu nâŋgâm yan den kulemguop yamâ yuwu tap. \li1 \v 7 “Lok âlâ me âlâŋe orotmeme bâleŋe otminiwi ya yeŋgât tosa Anitâŋe pilâyiŋgim yakât ki nâŋgâwuap. Lohimbi yawu yaŋeâmâ biwi heroŋe nâŋgâmai. \v 8 Yawu manmunŋe Anitâŋe matŋe umatŋe ki ningiwuap nâŋgâm heroŋe kakŋan mannomai.” \p \v 9 Yâhâ heroŋe kakŋan manmâ yâhânomai yakât Dawitiŋe kulemguop yamâ Yura lohimbi nen konok meneneksap me bia? Yamâ bia. Yen pâku lohimbi orop heroŋe kakŋan mannomgât kulemguop. Yakât otmâ Awarahamŋe olop yakât den pat Moseŋe kulemguop ya yâhâpŋe ekne. Yamâ yuwu tap. \li1 “Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya nâŋgâm biwi nâŋgân nâŋgânŋaŋe Anitâhâlen kepeim biwi yâhâp ki otmâ manop. Yawu otmâ manmu Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop.” \p \v 10 Yâhâ Awarahamŋe girawu olop yakât Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop? Ikŋak hâkŋe torehenŋan undip tuhuahop yakât otmâ Anitâŋe ki ekmu ârândâŋ olop. \v 11 Aŋgoân hâkŋe torehenŋan undip ki tuhuahop yan Anitâŋe pat kuwaŋgiop yakât nâŋgâm biwi nâŋgân nâŋgânŋaŋe yâkâlen kepeim biwi yâhâp ki olop. Yawu otmu Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop. Ekmu ârândâŋ olop yakât kakŋan yakât nelâmnohomap sâm hâkŋe torehenŋan undip tuhuahop. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Awarahamŋe hâkŋe torehenŋan undip ki tuhuahop yan Anitâŋe biwiŋe ekmu ârândâŋ otmu pat kuwaŋgiop. Yakât otmâ pâku lohimbi hâkyeŋe torehenŋan undip ki tuhuaŋgim mansaiŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ yekmu ârândâŋ otmap. Yakât otmâ emelâk Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya yawuâk kuyiŋgimu yâkât sen mansai. \v 12 Otmu Yura lohimbi hâknenŋe torehenŋan undip tuhuaŋgimain nengu Awarahamŋe olop yawuâk otnom otmuâmâ Anitâŋe nengât nâŋgâmu Awarahamgât sen bulâŋe otbuap. \p \v 13 Yâhâ Anitâŋe girem den Mose ki ekumu kulemguop yan Awarahamŋe biwiŋe yâkâlen kepeim manop. Yawu manmu Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop. Yakât otmâ hân himbim kândikyotgowân wahap topŋe topŋe katmu yapâ tetem sambe sambe oap ya galemgum yâhâmbisâi sâm Awaraham otmu yâkât sen orowâk kuningiop. \v 14 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe mene sâm nenŋahâk yu ya otmâ menomgât dop talop mâne Anitâŋe pat kuwaŋgiop ya hârem pilâmbâp. Yakât otmâ Anitâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânnenŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgim manbâingât mâtâp biatbâp. \p \v 15 Yâhâ lohimbi kerekŋe nenŋahâk Anitâhât den lâum pâpgumain. Yawu torokatmâ mannom yakât matŋe Anitâŋe kuk otningim matŋe ningimu menom. Yawu gârâmâ Anitâŋe girem den ki sâm kalop mâne, ki tatbâpgât otmâ ki kumbâin. Yawu gârâmâ lohimbi kerekŋe lâum pâpgum gamunŋe bâleop. \p \v 16 Awarahamŋe Anitâhâlen biwiŋaŋe kepeim manmu ekmu ârândâŋ otmu pat kuwaŋgiop. Yawu gârâmâ nenŋe yawuâk Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim mannom yakât emet inânŋan ikŋe eŋgatŋeâk otmâ nengât sâm pat ya torokatmâ kuningiop. Pat yakât bulâŋe biatningimapgât nenŋe biwinenŋe Anitâhâlen kinmap me bia ya ikŋak ekmâ nâŋgâmap. Otmu girem den lâumain me ki lâumain yakât ki nâŋgâmap. Topŋe yuwuhât nen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi orop biwinenŋaŋe yâkâlen kepeim Awarahamgât sen bulâŋe mansain. Yakât otmâ pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe hâmbâi menom. \v 17 Yakât otmâ Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgim yuwu sâm ekuop. \li1 “Nâŋe lohimbi komotŋe komotŋe gâhât sen sâm katyekmune nâŋgâhihiŋetâ yahatbuap.” Den yawu tap. \p Awarahamŋe biwiŋe Anitâhâlen tiŋâk kepeim manmu ekmu ârândâŋ olop yakât otmâ pat kuwaŋgiop ya ki hârewaŋgiwuap. Pat ya tetewuap yakât emet inânŋan nâŋgâm kuwaŋgiop. Yakât otmâ ikŋak nâŋgâop ya yawuâk tetem heŋgeŋguop. Otmu Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya nengât torokatmâ kuningiop ya menomgât lohimbi kerek mumuŋambâ mem yahatnenekbuap. \v 18 Yakât Anitâŋe Awaraham ekuop ya yuwu tap. \li1 “Gâhât biwihambâ kâu pato kândâkdâŋe hurunduŋ sânomai.” \p Yawu sâm ekumu nâŋgâmu bulâŋe otmu ya tetenihiâk sâm biwiŋaŋe kepeim biwi yâhâp ki otmâ manminiop. Yawu manop yakât otmâ Yura lohimbi me pâku lohimbi nen kerekŋe yâkât sen bulâŋe mansain. \v 19 Yâhâ Awarahamgât yambu 100 otbomâk otmu yan Anitâŋe pat kuwaŋgim den hikuop. Yawu otmâ naom membâwâtgât dop yamâ emelâk wangimu kâsi manmâ gaowot. Yawu manoworâke yamâ Awarahamgât biwiŋe ki giop. \v 20-21 Yawu manmâ Anitâhât den yakât nâŋgâm biwi yâhâp ki otmâ manmâ gaop. Anitâŋe pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe mem tetenihiwuap sâm biwiŋaŋe yâkâlen kepeim kârikŋe otmâ manminiop. \v 22 Yawu nâŋgâm manminiop yakât Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop. \v 23 Anitâŋe den Awaraham ekuop yamâ yâkât konok nâŋgâm ki sâop. Nen Awarahamgât sen bulâŋe mansain nen kerek nengât sâop. \v 24-25 Anitâŋe Kutdânenŋe Yesu âi sâm waŋmâ hâŋgângumu ge tosanenŋahât otmâ sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kasalipnenŋaŋe kuŋetâ muop. Yakât nâŋgâm nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe nenekmu ârândâŋ otbuap nâŋgâm Kutdânenŋe Yesu mumuŋambâ mem yahalop. \c 5 \s1 Anitâŋe kaok nâŋgâningimap yakât nâŋgâm heroŋe otbisâin. \p \v 1 Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe tosanenŋahât otmâ muop yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu kaok nâŋgâningimap yamâ topŋe yuwu. \v 2 Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ tihitnenŋe otbe sâm Yesu Kiristo hâŋgângumu ge muop. Mum yahatmâ nenŋe Anitâ orop mannomgât mâtâp âiŋe mem teteningim yâkâlen yâhâop. Yawu olop gârâmâ nenŋe biwinenŋaŋe yâkâlen kepeimunŋe Anitâŋe tihitnenŋe otmu manmain. Yâhâ yâk orop himbimân mannom yakât nâŋgâm heroŋe otmâ biwinenŋaŋe kepeim manmâ yâhânom. \v 3-4 Yawu gârâmâ biwinenŋaŋe Kiristohâlen kepeim manmunŋe lok nombotŋaŋe nâŋgâm bâleningim mem âlâlâ tuhunenekmai. Yawu tuhunenekmaiâke yamâ benŋe biwinenŋaŋe ki orotok sâmap. Yakât otmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu orowâk himbimân mannomgât pat kuningiop yakât bulâŋe menom nâŋgâm mannom. \v 5 Yawu manmunŋe Anitâŋe wawaenenekmâ ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋe mem heweweŋ tuhumu yâkât wâtŋan manmâ yâhâm bulâŋe menom. \p \v 6 Yâhâ nen lok bâleŋe nenŋahâk tânahom pat yakât bulâŋe menomgât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ bulâŋahât pâpgumaingât Anitâŋe Kiristo kawenenŋan kinmâ mumbuap sâm sâp kalop ya ekmu ârândâŋ otmu hâŋgângumu ge nengât sâm muop. \v 7 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât nenŋan hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bukunenŋe âlâŋe tânnongom uwawapŋe bia manmap ya kasalipŋaŋe taka kune sâm otnomai yanâmâ nenŋan gâtŋe lok âlâŋe bukunenŋahâlângen otmâ nâŋgâmu heroŋe otmu sârerem kinmu kuŋetâ mumbuap. Yâhâ bukunenŋe âlâŋe girem den ya tâŋ tâŋâk watmap yamâ kalemŋe orop ki manmap. Yâhâ kasalipŋaŋe taka kune sâm otnomai yanâmâ nen kerekŋe yâkâlengen otmâ ki sârerenom. “Otmap amboŋe ikŋahâk sârereahâk,” sânom. \v 8 Yawu gârâmâ nenŋe bukulipnenŋe otyiŋgimain yawu Anitâŋe ki otningimap. Nenŋe otmunŋe bâlem gaop yan tosa orop manminiwin yan Anitâŋe wawaenenekmâ ikŋe nanŋe Kiristo hâŋgângumu ge sârerenenehop. Sârerenenekmâ kinmu kuŋetâ muop yan Anitâhât biwiŋe ekmain. \v 9-10 Yâhâ nenŋe embâŋân manmâ gawin yan Anitâ betbaŋgimunŋe nâŋgâm bâleningimu manbin. Yawu gârâmâ nanŋe hâŋgângumu ge kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Kuŋetâ muop yâkâlen torokatmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu kaok nâŋgâningiop. Yawu otmâ buku otningim Kutdânenŋe mumuŋambâ mem yahalop. Yakât otmâ manman kârikŋan katnenekmu orowâk manmâ yâhâmbisâin. Yakât nâŋgâmune uruk uruhâk otmap. \v 11 Otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâŋe buku otningiop yawu nâŋgâm mepa saŋgan otbaŋgim heroŋe kakŋan mannom. \s1 Aramŋe Anitâhât den kuop yakât huhopŋe mumu teteop. \p \v 12 Yawu gârâmâ embâŋâmbâek orotmeme bâleŋe otminiwi yakât matŋe mum gaminiwi. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Tâmbânenŋe Aramŋe Anitâhât den kum otmâ hilipguop yakât matŋe Anitâŋe mumuhât pat kuwaŋgiop. Yawu otmu yapâek orotmeme bâleŋe torokatmâ otmâ gaŋetâ gaŋetâ sâp yiwereŋe yuâmâ nen kerekŋe yawuâk otmâ gain. Yakât otmâ mumuhât pat mansain. \v 13-14 Yâhâ embâŋân Aramŋe Anitâhât den ya loŋgâem otmâ tâpikguop. Otmu yapâek Anitâhât nelâm yongomu eŋgatyeŋeâk watmâ otŋetâ bâleminiop yakât huhopŋe mum gara gara otbi. Yawu gârâmâ Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ki ekumu kulemguop yan yawu otbi. Yawu otbi otmu Aramŋe kândikum Anitâhât den kum otmu bâleop ya orop ki lâuahowot, yawu nâŋgâmain. \p Yâhâ den sâm aran yukât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât Aram yet Yesu Kiristo yetgât sâwe. \v 15 Yâk yetgât topyetŋe ikŋiâk ikŋiâk yakât otmâ manmangât mâtâp yâhâp tiripnongowot. Âlâ yuwu. Aramŋe otmâ tâpikguop yapâek lohimbi kerekŋe orotmeme bâleŋe otmain. Yawu otmâ mumuhât pat manmâ gain. Otmu benŋe âlâmâ yuwu. Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ tihitnenŋe otmâ manman kârikŋahât pat kuningiop yakât topŋe ikŋiâk tap. Yakât bulâŋe meŋet sâm Yesu Kiristoŋe nâŋgâningim ge lohimbi kerek nengât sâm muop. Yakât otmâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe menenekmu ikŋe orowâk manmâ yâhâmbisâin. Yakât nâŋgâmune uruk uruhâk otmap. \p \v 16-17 Otmu Aram yet Yesu Kiristo yetgât manman bulâŋe yamâ ikŋiâk ikŋiâk oap. Aramgât yan yakâlâk sâwe. Aramŋe Anitâhât den loŋgâem otmâ tâpikguop yanâk yakât matŋe “mumbuap” sâm hârewaŋgiop yapâek mumu yu teteop. Yâhâ Yesu Kiristoŋe âwâŋahât denŋe tem lâuwaŋgim nengât tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ mum yahalop. Yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâ Awoŋnenŋaŋe nâŋgâningim lok kiŋgitŋe orowâk tosanenŋe pilâningiop. Pilâningim ikŋahâk tihitnenŋe otmu orowâk manman kârikŋan mannom. \s1 Kiristoŋe manman kârikŋahât mâtâp meningiop. \p \v 18-19 Yakât otmâ yuwu nâŋgânom. Aŋgoân Aramŋe Anitâhât den loŋgâem otmâ tâpikguop yapâek lohimbi kerekŋe orotmeme bâleŋe otmâ gawi. Yakât otmâ Anitâŋe Aramgât “mumbuap” sâm hârewaŋgiop. Yakât dopŋeâk munomai sâm den sâm hâreyiŋgiop. Topŋe yawuhât nen mumuhât pat manmâ gain. Yawu gârâmâ Yesu Kiristoŋe âwâŋahât denŋe tem lâuwaŋgim kawenenŋan kinmu kuŋetâ mum yahalop. Yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe manman bâleŋahât paŋgoŋâmbâ menenekmâ manman kârikŋahât pat kuningiop. \p \v 20-21 Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Aŋgoân Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgân lohimbi biwiyeŋan kalop ya ki watmai. Lohimbiŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ otŋetâ bâlem gaop. Yawu gârâmâ girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop ya otmâ hilipguminiwin yakât sâlikum nâŋgâmunŋe topnenŋe tetemu aŋulakbin. Aŋulakmâ yan mumuhât pat otbin yakât nâŋgâmunŋe biwinenŋe giop. Yakât otmâ biwinenŋe dondâ gemu bâlemain sâm Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ Yesu Kiristo hâŋgângumu ge manman kârikŋahât mâtâp meningiop. Yakât otmâ nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe âwâŋaŋe nenekmu ârândâŋ otmap. Yawu otmâ manman kârikŋahât kapiân yâhâmunŋe orowâk manbisâin. \c 6 \s1 Manman bâleŋe bet pilâwin ya âlâkuâk ki miwirikum mannom. \p \v 1 Den ekyongoan yukât topŋe yuwu ki nâŋgânom. “Yesu Kiristoŋe sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yakât otmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu haoŋmâ ârândâŋ tosanenŋe pilâningimap. Tosanenŋe yawu pilâningim yâhâwuap nâŋgâm orotmeme bâleŋe ya witgum otmâ yâhânom.” Yawu nâŋgâmain yamâ nâŋgâm hilipgumain. \v 2 Mâtâp yawuya âlâ ki tap. Emelâk Kiristohâlen biwinenŋe katmâ manman bâleŋe bet pilâwin ya girawuhât otmâ miwirikum witgum otmâ mannom. Ya ki orotŋe. \v 3 Yakât topŋe teteâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Kiristo kuŋetâ mumu hanguwi. Yâhâ yâkâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeiwin yan manmannenŋe hâŋgiŋe ya biatningimu Kiristoŋe muop yakât dopŋeâk toen katnenekbi. \v 4 Anitâ Wâtgât Amboŋe ikŋe wâtŋambâ Kiristo mumuŋambâ mem yahalop yakât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmap. Otmu yakât dopŋeâk mâmâŋe otningimu manman âiŋe mem denŋe tem lâuwaŋgim mannehât nâŋgâmap. Yakât otmâ Kiristohâlen torokatmâ manmannenŋe bâleŋe bet pilâwin ya girawuhât otmâ miwirikum witgum otmâ mannom. Ya ki orotŋe. \p \v 5 Nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmâ mansain. Yakât otmâ Kiristoŋe manmanŋe ki alitmâ muop yakât dopŋeâk manmannenŋe hâŋgiŋe ya pilâwin. Yawu gârâmâ Anitâŋe Kiristo mumuŋambâ mem yahalop yakât dopŋeâk sâp pato tetewuawân mumuŋambâ mem yahatnenekmu Kiristo orowâk biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu mannom. \v 6-7 Yawu gârâmâ nenŋe otmâ hilipgumunŋe Anitâŋe nâŋgâm bâleningiâkgât Bâleŋahât Amboŋe, Satanŋe mem lohotŋe tuhunenekmap. Yawu gârâmâ nen munom yan yâkŋe mem lohotŋe tuhunenekmu otmunŋe bâlewuapgât mâtâp ki tetewuap. Yakât otmâ yuwu nâŋgâmain. Sâp yiwereŋe yu Satanŋe mem lohotŋe tuhunenekmu hoŋ bawaŋgim otmunŋe bâlemap yakât mâtâp ya biatningiâk sâm Kiristoŋe manmanŋe pilâm howanân kuŋetâ muop. Yakât dopŋeâk manmannenŋe hâŋgiŋe pilâwin. \v 8 Yawu otbin yaŋak Kiristoŋe mumuŋambâ yahatmâ manman âiŋe mem tatmap yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Yakât otmâ manman yawuya haŋgalakmâ orowâk manbisâin, yawu nâŋgâmain. \v 9-10 Yâhâ Yesu Kiristoŋe muowân lohimbi kerek nengât orotmeme bâleŋe yakât matŋe mem tosanenŋe pilâningiop. Yawu otmâ Anitâŋe mumuŋambâ mem yahalop. Yahatmâ tap gârâmâ Mumuhât Amboŋe Satangât amutgen ki manmâ yâhâpŋe mumbuap. Ya bia kârikŋe. \v 11 Otmu yakât dopŋeâk nenŋe Mumuhât Amboŋe Satan betbaŋgim Anitâ konok mepaem denŋe tem lâuwaŋgim mannehât Yesu Kiristoŋe âwâŋahâlen yâhâmu orowâk tawot. \p \v 12 Nenŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Yakât otmâ biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ tetewuap ya bet pilâm Manman Bâleŋahât Amboŋe ki hoŋ bawaŋginom. \v 13 Yawu otmâ yan nâŋgân nâŋgân ya ki watmâ otmâ hilipgunom. Yawu gârâmâ emelâk hiliwahonomgât pat otbin ya Anitâŋe hârem manman kârikŋahât pat kuningiop. Yakât otmâ yâkât wâtŋan kinmâ hoŋ bawaŋgim tâŋ tâŋâk mannom. \v 14 Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ wawaenenekmâ girem den âlâlâ papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ kulemguŋetâ ya lâuminiwin yapâek holaŋnenehop. Holaŋnenekmâ mâmâŋe otningimu tem lâuwaŋgim orotmeme bâleŋe ki miwirikum Bâleŋahât Amboŋe hoŋ bawaŋginom. \s1 Manman Âlepŋahât Amboŋe Anitâ hoŋ bawaŋginom. \p \v 15 Girem den âlâlâ ya tâŋ tâŋâk watnomgât dop ki olop. Yakât otmâ Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ wawaenenekmâ yapâ holaŋnenehop. Yawu otningiopgât otmâ nenŋe ihilâk mahilâk manmâ ki gorâningiwuap nâŋgânom me? Yamâ bia. \v 16 Nenŋe lok âlâ me âlâhât amutgen manmain yamâ hoŋ bayiŋgimain. Yakât otmâ yeŋe orotmeme bâleŋe tâtâemâk otnomai yanâmâ Bâleŋahât Amboŋe hoŋ bawaŋginomai. Yakât matŋe Anitâŋe betyongomu ge hiliwahonomai. Yawu gârâmâ yeŋe Anitâhât den tem lâuwaŋgim orotmeme âlepŋeâk otmâ mannomai yanâmâ yekmu ârândâŋ otbuap. \v 17-18 Topŋe yuwuhât Anitâ mepaeman. Kândikum emelâk yeŋe orotmemeyeŋe bâleŋe otmâ manmâ Bâleŋahât Amboŋe hoŋ bawaŋgiminiwi. Yawu gârâmâ Yesu Kiristohât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu tiŋâk kepeim tâŋ tâŋâk lâuwi. Yâhâ Bâleŋe Amboŋahât paŋgoŋâmbâ Anitâŋe holaŋyekmu yapâek hoŋ bawaŋgim gamai. Yakât nâŋgâm Anitâ mepaeman. \v 19 Yâhâ den umatŋe sâm aran yu topŋambâek ekyongoan mâne in yawu ki nâŋgâm heŋgeŋgumbâi. Yakât otmâ topŋe tipiŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât lok nenŋe orotmemenenŋan hâum ekyongoan. Yakât ki nâŋgânihiŋetâ bâlewuap. Kândikum emelâk orotmeme bâleŋe otne sâm kendaŋgim girem den hârohâk loŋgâeminiwi. Yawu gârâmâ sâp yiwereŋe yuâmâ orotmeme âlepŋeâk otmâ tânahom mannomai. \p \v 20 Kândikum emelâk Bâleŋahât Amboŋe hoŋ bawaŋgim orotmeme bâleŋe otminiwi yan orotmeme âlepŋe yakât ki nâŋgâminiwi. \v 21 Yâhâ sâp yiwereŋe yuâmâ otbi mewi yakât nâŋgâm aŋulakmâ mansai. Emelâk otbi yamâ bulâŋe wuân menom nâŋgâm ya otbi? Orotmeme bâleŋe ya witgum otmâ mansaiŋe hiliwahonomai. \v 22 Yawu gârâmâ Yesu Kiristoŋe bâleŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋyekmu Anitâhâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim hoŋ bawaŋgimai. Yakât bulâŋe yamâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otmap. Otmu hâmbâi manman kârikŋan mannomai. \v 23 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe Bâleŋahât Amboŋe hoŋ bawaŋgim orotmeme bâleŋe otmai yakât matŋe ikŋe orowâk hiliwahonomai. Yawu gârâmâ Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk wawaenenekmâ Kutdânenŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge mum yahalop. Yawu olop gârâmâ lohimbi âlâ me âlâŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai yamâ meyekmu orowâk manmâ yâhâmbisâi. \c 7 \s1 Lohimbiŋe miakmai yan hâum sâop. \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmu nâŋgâŋet. Papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ girem den topŋe topŋe ekyongominiwi ya lâum manmunŋe nenekŋetâ ârândâŋ otmap. Yawu gârâmâ munomân mâtâp yaŋe biatbuap. Yakât topŋe yeŋe emelâk nâŋgâm heŋgeŋguwi. \v 2-3 Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi miakmai yan papatolipnenŋaŋe girem den âlâ yuwu ekyongomai. Imbi yaŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ lokŋe pilâm ari lok ondop ki membuap. Yawu gârâmâ imbi yaŋe lokŋe tatbuap ya pilâm lok ondop orop ari manbuap yanâmâ lokŋe betŋehen kioŋmâ girem den ya loŋgâeap sânomai. Yâhâ lokŋaŋe bâlemu manmâ imbi kambut yaŋe lok âlâ ari membuap yanâmâ girem den ya ki loŋgâewuap. \v 4 Den hâum yan yukât topŋe yuwu tap. Yesu Kiristoŋe nengât sâm muop yan papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ girem den ekyongoŋetâ kulemguwi ya pesuk sâop. Yakât otmâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeiwin yanâmâ girem den âlâlâ yaŋe yawuâk pesuk sâningiop. Yakât otmâ Kiristoŋe mumuŋambâ yahalop yâk orop biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu yâkât wâtŋan kinmâ Anitâ hoŋ bawaŋgim manmain. \v 5-6 Otmu torokatmâ sâmune nâŋgâŋet. Aŋgoân papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ girem den topŋe topŋe ya tâŋ tâŋâk lâunomai sâm ningiwi. Yamâ benŋe girem den lâum pâpguminiwin. Lâum pâpguminiwin yan biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ teteminiop. Yakât otmâ girem den ya nâŋgâmunŋe biwinenŋan hâunenekminiop. Biwinenŋan hâunenekmu tepnenŋe yahatmu otneâk nâŋgâm Mumuhât Amboŋe hoŋ bawaŋgiminiwin. Yâhâ Kiristoŋe yapâ holaŋnenekmu Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhunenekmu Anitâ hoŋ bawaŋgimain. \s1 Girem den nâŋgâmunŋe biwinenŋan hâumap. \p \v 7 Papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ girem den âlâlâ ekyongominiwi yapâ Kiristoŋe holaŋnenehop yan biwinenŋe heweweŋâk otmu Anitâ hoŋ bawaŋgimain. Yakât otmâ Anitâŋe girem den Mose ekumu kulemguop yakât bâleŋe sânom me? Yawu ki sânom. Mosehât girem dengât topŋe nâŋgâmain yan orotmemenenŋe bâleŋe yakât topŋe keterakningimap. Yâhâ “Lok âlâ me âlâŋe bukulipyeŋe yeŋgât imbilipyeŋe ki yekŋâlem ihilâk otnomai,” girem den ya ki nâŋgâwan mâne otmâ hilipgumbâm yakât biwinan ki hâunekmu keteraknihimbâp. \v 8 Yawu gârâmâ girem den ya nâŋgâmune biwinan hâuop yan yu ya topŋe topŋe ihilâk otmune bâleminiop. Yâhâ girem den ya ki nâŋgâwan mâne orotmemene bâleŋahât topŋe ki tetem heŋgeŋgumu ekbâm. \v 9 Aŋgoân girem den ki kâsikum nihiwi yan biwine sânduk sâmu lohotŋan manban. Yawu gârâmâ bukulipyeŋe yeŋgât imbilipyeŋe me iri sikumyeŋe ki ekŋâlem ihilâk otŋet sâm eknohowi. Girem den yawu tap yakât nâŋgâwan yan biwinambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe topŋe topŋe tetemu tepne yahatmu otbeâk nâŋgâminiwan. \v 10 Yakât otmuâmâ nenŋe orotmemenenŋe bâleŋe bet pilânehât Anitâŋe girem den kalop yaŋe biwinan hâunekmu ihilâk otbehât nâŋgâm yan hiliwahowomgât pat otban. \v 11 Girem den ya nâŋgâmune biwinan hâunehop yan Kâitgu kâitgu Amboŋe, Satanŋe orotmemene bâleŋe otminiwan yaŋe mem mete tuhunihimu biwine dondâ giop. \v 12 Yawu gârâmâ Anitâŋe ikŋe biwi nâŋgân nâŋgânŋambâ girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop yaŋe ki bâleop. Otmu yakât torehenŋe âlâ ki tâpihahop. Anitâŋe ya kerek ekmu ârândâŋ olop. Yawu naŋgan. \p \v 13 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât ninan hâum sâmune nâŋgâŋet. Yuwu mon sâmune yan ki ârândâŋ otbuap. “Girem den yamâ âlepŋe. Yawu gârâmâ ya nâŋgâmune biwinan hâunekmu biwine dondâ giop.” Yawu ki nâŋgâwom. Wuânŋe mem bâlenekmu biwine giop yakât yâhâpŋe sâmune nâŋgâŋet. Girem den ya nâŋgâmune biwinan hâunehop yan orotmeme bâleŋe otminiwan yakât nâŋgâmune haŋ sânihimu biwine giâkgât Kâitgu kâitgu Amboŋe Satanŋe ya mem mete tuhunihiminiop. Yawu otmâ girem den yaŋe orotmemenenŋahât topŋe mem tetekŋan tuhumu ekmain. \p \v 14 Girem den yamâ Anitâŋe ikŋe biwi nâŋgân nâŋgânŋambâ Mose ekumu kulemguop ya nâŋgâmain. Yawu gârâmâ lok topnenŋeâmâ yawu bia. Nenâmâ biwi nâŋgân nâŋgânnenŋambâ manman bâleŋe topŋe topŋe tetemu otmâ Bâleŋahât Amboŋe Satan hoŋ bawaŋgimain. \v 15 Yâhâ nâŋe otman meman yakât nâŋgâmune ki dopŋan otmap. Orotmeme bâleŋe ki otbom yawu sâman yamâ benŋe ihilâk ihilâk witgumâk otman. Yâhâ orotmeme âlepŋe otbeâk nâŋgâman yamâ otbe sâm pâpguman. \v 16 Yawu gârâmâ orotmeme bâleŋe bet pilâwan ya âlâkuâk ki otbom yawu sâman yamâ benŋe otman. Yawu otman yanâmâ girem den yaŋe biwinan hâunekmap. Yakât otmâ girem den yakât nâŋgâmune âlepŋe otmap. \v 17 Yâhâ otmune bâlemap yan nine eŋgatneâk ki otman. Nâŋgân nâŋgân bâleŋaŋe biwinan tatmâ tetemap ya watmâ otman. \v 18 Yakât otmâ wuân âlepŋe biwinan tatmap? Yawuya âlâ ki tap. Yakât otmâ nâŋe âlepŋe otbeâk nâŋgâman yamâ hâum pâpguman. \v 19 Hâum pâpgum yan ki otbom sâman ya otmune bâlemap. \v 20 Yâhâ ki otbom sâman ya otmune bâlemap yanâmâ biwinambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe tetemap ya otman. Yamâ nine eŋgatneâk ki otmâ tâpikguman. \v 21 Yakât otmâ yuwu nâŋgâman. Lok topnenŋeâmâ bâleŋe dondâ. Yawu tap yakât otmâ orotmeme âlepŋe otbe sâm otman yanâk biwinambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe tetemu otmune bâlemap. \v 22 Yâhâ Anitâhât den biwinaŋe kepeim lâuwe sâm otmâ manman. \v 23 Yawu gârâmâ lok biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ tetemap yakât otmâ Anitâhât den lâuwe sâm otmune hâi hâiŋe otmu otmâ tâpikguman. \v 24 Yakât nâŋgâmune biwine dondâ gemap. Yawu gârâmâ lok nenŋe biwi nâŋgân nâŋgânnenŋe ya watmâ hiliwahomaingât âlâŋe yapâ menenekbuap? \v 25 Yamâ Yesu Kiristo. Yâkŋe hiliwahombâingât mâtâwâmbâ menenehop. Yakât otmâ Anitâ mepaembisâin. \p Yâhâ den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Lok topnenŋe yamâ bâleŋe. Yakât otmâ biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe topŋe topŋe tatmâ tetemu yan Bâleŋahât Amboŋaŋe otŋet sâm biwinenŋan kioŋmap. Biwinenŋan kioŋmap yanâmâ nenŋe wâtnenŋanâk kinmâ Anitâhât den lâum hoŋ bawaŋgim hâum pâpgumain. Yawu gârâmâ Kiristohât wâtŋan konok kinmâ hoŋ bawaŋginomgât dop tap. \c 8 \s1 Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu manmain. \p \v 1-2 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋe kepeimain yanâmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu yaŋak Bâleŋe Amboŋahât amutgen ki manmain. Yawu manmâ ari hiliwahonomgât mâtâp ya pilâm manman kârikŋahât mâtâp ya watmain. Yawu otmâ Kiristo orop biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu manmain nenâmâ Anitâŋe den âiân ki katnenekmâ sâm hâreningiwuap. \v 3-4 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok biwinenŋeâmâ bâleŋe. Yakât otmâ biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe topŋe topŋe tetemu yan girem den ya lâune sâm hâum pâpgum tosa orowâk manminiwin. \p Yawu otminiwin yakât Anitâŋe ikŋe nanŋe hâŋgângumu ge girem den yakât bulâŋe nengâlen teteâk sâm lok otmâ sârerenenekmâ nengât kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop yan tosanenŋahât matŋe miop. \v 5-8 Yamâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâ orop biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu manman kârikŋahât pat kuningiop. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan kioŋmâ mâmâŋe otningimu yapâ biwi sânduhân manmâ hoŋ bawaŋgimain. Yâhâ lok nombotŋaŋe biwiyeŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe tetemap ya otne sâm biwiyeŋe kilik kilik sâmu mansai. Lok yawuyaŋe Anitâhât hâkâŋ otmâ betbaŋgim biwiyeŋe kârikŋe otmâ manmai. Yawu otmâ mannomai yamâ Anitâŋe yekmu ki ârândâŋ otmu hiliwahonomai. \p \v 9-10 Lok yawuya Kiristohât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋan ki kioŋmâ mâmâŋe otyiŋgimu yaŋak Kiristohât pat ki mansai. Yawu gârâmâ yenâmâ yawu bia. Yâhâ biwiyeŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ tetemap ya nâŋgâm bet pilâmai. Yakât otmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋan kioŋmâ mâmâŋe otyiŋgimu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otmap. Yâhâ hâmbâi munomai yanâmâ tosayeŋahât matŋe umut biwiyeŋe ki hiliwahowuap. \v 11 Yawu otmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu manmâ yâhânomai yan Anitâŋe yekmâ Kiristo mumuŋambâ mem yahalop yakât dopŋeâk yen gurâ mumuŋambâ mem yahatyekbuap. \p \v 12 Bukulipne, Anitâŋe yuwu otmâ mannom sâm ningiop. Wâtgât mâmâŋahât Heak yâkât wâtŋan kinmâ Anitâhât tem lâuwaŋginom. \v 13 Yawu manmunŋe biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ tetemap ya bet pilâm tem lâuwaŋgim mannom yanâmâ manman kârikŋan katnenekbuap. Yawu gârâmâ biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ tetemap yakâlâk nâŋgâm otmâ hilipgum yâhânom yakât huhopŋe yamâ hiliwahonomgât pat mannom. \p \v 14 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Anitâhât denŋe tem lâuwaŋgim yâkât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwi nâŋgân nâŋgânnenŋe mem pâroŋ pilâningiâk nâŋgâmain yamâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu nanne baratne bulâŋe sâm menenekbuap. \v 15-16 Otmu nenŋe Kiristohâlen biwinenŋe katbin yan Anitâŋe ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋan kioŋmu ki kiŋgitnenŋahât otmâ manmain. Yâhâmâ mâmâŋe otningimu Anitâhâlen torokatmunŋe nanne baratne sâm menenehop. Yakât nâŋgâm “Awoŋnenŋe, sâm nâŋgâwaŋgimain. \v 17 Anitâŋe ikŋe nanŋe Kiristo hâŋgângumu gemu lohimbi belângen manbiŋe mem âlâlâ tuhuŋetâ sâtgum muop. Yâhâ nenŋe yâkât tem lâuwaŋgim manmunŋe yâk otbaŋgiwi yakât dopŋeâk mem âlâlâ tuhunenekŋetâ mannom. Yawu mannom yanâmâ Anitâŋe himbimân nanŋe orowâk tatdomawotgât pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe nen gurâ menom. \v 18 Hâmbâi sâp patoen bulâŋe menom yanâmâ hânân yuân umatŋe topŋe topŋe teteningimu manmain ya biatmu yakât nelâm nongowuap. \s1 Sâp patoen Anitâŋe manman âiloŋgoân katnenekbuap. \p \v 19-21 Embâŋân Aram yet Ewaŋe otmutâ bâleop yakât matŋe Anitâŋe hâhiwin kakŋan mandomawot sâm yitgiop. Otmu hânân âli wahap topŋe topŋe tap ya hârohâk sait kakyeŋan pilâop. Yawu gârâmâ hâmbâi sâp patoen Kiristoŋe âwurem gewuawân Anitâŋe nanne baratne sâm menenekmâ manman âiloŋgoân katnenekbuap. Yanâmâ emelâk sait kakyeŋan pilâop ya biatmu âli wahap topŋe topŋe tap yuŋe âiloŋgoâk tatmâ yâhâwuap ya emelâk sâm kalop. \v 22-23 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum sâwe. Imbilipnenŋaŋe naom mene sâm naomŋe hâliliakmu hâhiwin nâŋgâm tatmâ belângen memai. Yakât dopŋeâk hânân âli wahap topŋe topŋe tatmâ arap otmu nen orowâk hâhiwin kakŋan mansain. Yakât otmâ sâp patoen Anitâŋe nanne baratne sâm menenekmâ hâknenŋe âiŋe ningimu manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe menehât nâŋgâm mansain. Yâhâ manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe ya ki menom sâm biwi yâhâp otmaingât Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mâmâŋe otningimap yakât bulâŋe nombotŋe nengâlen teteap yamâ yuwu. Buku oraŋgim biwi sânduhân manmain, me Anitâhât denŋe tem lâuwaŋgimain, bulâŋe yawuya. \p \v 24 Yâhâ emelâk biwinenŋe Kiristohâlen katbin yan manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe hâmbâi menom yakât biwinenŋaŋe mem manmain. Yawu gârâmâ bulâŋe ya kerehâk teteop mâne ya mene sâm biwinenŋaŋe ki mem manbâin. \v 25 Yawu gârâmâ bulâŋe hâmbâi menomai sâm eknongowi ya mene sâm biwinenŋaŋe tiŋâk mem manmâ yâhânom. \p \v 26-27 Yâhâ lohotŋe otmunŋe biwinenŋe gemapgât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu biwinenŋe ârândâŋ otmap. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Anitâ ulitgunom sâm kalop. Yawu gârâmâ wuân me wuân teteningiwuap yan ulitgumunŋe nâŋgâmu ârândâŋ otbuap yakât topŋe ki nâŋgâm heŋgeŋgumain. Yawu gârâmâ Anitâŋe biwinenŋahât topŋe nâŋgâmap. Yawu gârâmâ yâkât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap ya ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe nâŋgâm biwinenŋan mem katmu ya sâm tetem Anitâ ulitgumain. \s1 Anitâŋe tihitnenŋe otmâ yâhâwuap yakât ki gorâningiwuap. \p \v 28-30 Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgimai yâhâmâ hân himbim ki kândikyotgop yapâek manmanyeŋahât topŋe nâŋgâop. Manmanyeŋahât topŋe nâŋgâm ikŋe nanŋahât dop otŋet sâm ikŋan torokatyekmâ nanŋaŋe ya yeŋgât kunyeŋe tatbuapgât sâm kalop. Ya yeŋgât nâŋgâm sâm kalop yamâ meyekmap. Meyekmâ yan nâŋgâyiŋgimu ârândâŋ otmu himbimgât pat kuyiŋgimap ya kârikŋe tatmâ yâhâwuap. Ya ki biatbuap. Yakât otmâ Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeimain nengât tihitnenŋe otmâ mâmâŋe otningimap. Yakât otmâ umatŋe topŋe topŋe teteningimawâke yamâ biwi sânduhân manmain. \p \v 31 Den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Anitâŋe mâmâŋe otningimu manman âlepŋan manmain. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe mem ge katneneknomaihât dop âlâ ki tap. \v 32 Anitâŋe wawaenenekmâ ikŋe nanŋe hâŋgângumu ge kawenenŋan kinmâ mumbuap yakât nâŋgâm ki alilop. Yawu otmâ wawaenenehop yakât nâŋgâm tihitnenŋe otmâ yâhâwuap yakât ki gorâningiwuap. \v 33 Nenŋe yâkâlen biwinenŋe katmunŋe nenekmu ârândâŋ otmu nanne baratne sâm menenekmu manmain. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe den âiân katneneknomaihât dop âlâ ki otbuap. \v 34 Yâhâ Yesu Kiristoŋe nengât kawenenŋan kinmâ muop. Mumu Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatmu himbimân yâhâmu âwâŋe orop tatmâ nengât sâm ulitgumap. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe ki mem ge katneneknomai. \v 35 Yesu Kiristoŋe wawaenenekmâ tihitnenŋe otmap. Yakât otmâ umatŋe topŋe topŋe teteningimu hâmbiŋ gumbiŋ manmain sâp yan biwi sânduhân katnenekmâ ki pâpgumap. Me po teteningimap yan gurâ tihitnenŋe otmâ ki pâpgumap. Me Kiristohât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâmaiŋe mem âlâlâ tuhunenekmai yan gurâ sârerenenekmâ ki pâpgumap. Me kapam tetemu nongone sâm otmai yan biwinenŋe gemap sâm mâmâŋe otningim ki pâpgumap. \v 36 Yâhâ umatŋe topŋe topŋe teteningimap yuwuyaŋe emelâk Anitâhât lohimbi ya yeŋgâlen teteop yakât lok âlâŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Kutdâ, gâhât tem lâuhihim manmunŋe kasalipnenŋaŋe hilipnongone sâm watnenekmâ mem âlâlâ tuhunenekŋetâ sâtgum mansain.” \v 37 Den yawu tap yakât yuwu nâŋgânom. Umatŋe topŋe topŋe teteningiwuap yan Kiristohât wâtŋan kinmâ kârikŋeâk manmâ yâhânom. \v 38-39 Anitâŋe wawaenenekmap. Yakât otmâ Kutdânenŋe Yesu Kiristo yâkâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeim mannom yanâmâ umatŋe topŋe topŋe teteningiwuap ya yawuâk wawaenenekbisâp. Yakât yuwu sâwe. Umatŋe kakŋan manmâ yâhâm munom yan menenekbuap. Me weke bâleŋaŋe mâŋgâenenekne sâm otnomai yan watyekbuap. Me aŋelo âlâ me âlâŋe mem ge katnenekne sâm otnomai yan nenekmâ tihitnenŋe otbuap. Me lok kutdâlipnenŋaŋe mem bâlenenekne sâm otnomai yan sârerenenekbuap. Me umatŋe âlâlâ yiwereŋe teteningiwomap me gâmâlâk teteningiwuap yan gurâ mem âlepŋan katnenekbuap. Me hân kâlehen tai me ewan himbimân tai me wosapâ wosapâ taiŋe mem ge katnenekne sâm otnomai yan gurâ Anitâŋe yawuâk tihitnenŋe otmâ yâhâwuap. Yawu nâŋgâm biwi yâhâp ki otman. \c 9 \s1 Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya ki biatbuap. \p \v 1 Bukulipne, nâmâ Kiristo orop biwinetŋe hikuakmâ konohâk oap. Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwine ekmu ârândâŋ oap yawu biwinaŋe naŋgan. Yakât otmâ den sâman yuâmâ bulâŋanâk ekyongoman. \v 2-5 Yakât otmâ nen Yura lohimbi topnenŋe sâm tetem ekyongomune nâŋgâŋet. Kândikum emelâk Anitâŋe lok komotŋe komotŋe ya yeŋgât biwiyeŋe ekmâ mem sâlipyongop. Mem sâlipyongop yamâ Awaraham, nanŋe Isaka, seseŋe Yakop, hâkuŋe Yura, yu yeŋgât senâmbâ tetem sambe sambe otŋetâ ikŋe lohimbi bulâŋe sâm tihityeŋe otminiop. Yawu otmâ hoŋ bawaŋe hâŋgângumu ge manman âlepŋan katyekbuap yakât pat kuyiŋgiop. Pat kuyiŋgim yâk orop den hikum girem den âlâlâ ekyongop. Yawu otmâ ikŋahâk hohetyeŋan ge manbuap yakât selep tuhuwaŋgim mepaeŋetâ nâŋgâmu ârândâŋ olâkgât orotmeme topŋe topŋe sâm yiŋgiop. Yawu manmâ gaŋetâ gaŋetâ yâk yeŋgât senâmbâ gâtŋe, imbi âlâ, kutŋe Maria, yâkâlen Anitâŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu gemu miop. Yakât otmâ Anitâ Hân Himbim Amboŋe mepaem yâhâmbisâin yamâ bulâŋanâk. Yawu gârâmâ kapilipne kiŋgitŋe orowâkŋe Kiristohât hâkâŋ otmâ mansai. Yakât otmâ kâlâpgât pat mansai. Yawu otmâ manŋetâ nâŋe biwinaŋe ki orotŋe nâŋgâyiŋgiman. Anitâŋe betnohomu hiliwahomune yâk meyekmâ nâhât welâmnan mem katyekbuapgât mâtâp tap mâne âlepŋe sâmbâm. Den ekyongoan yuâmâ bulâŋanâk. Nâŋe tosayeŋahât otmâ kaweyeŋan kinmâ mumbomgât mâtâp tap mâne yawu otbâm. \p \v 6 Yawu gârâmâ embâŋân Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya ki biatbuap. Yawu gârâmâ Isirae lohimbi nombotŋaŋak Anitâhât lohimbilipŋe bulâŋe manmâ gai. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 7 Anitâŋe yuwu sâm Awaraham ekuop. \li1 “Gâhât sen yamâ nange Isaka yâkâlembâ tetem sambe sambe otmâ pat kuhihiwan yakât bulâŋe menomai.” Yawu sâm ekuop. \p \v 8-9 Yâhâ kândikum den ya ki ekuop yan Awaraham yet Sara yuwu sâm teteyitgiop. \li1 “Hombaŋ kakŋan âwurem takawom yan imbihe Saraŋe naom membuap.” \p Yawu sâm pat kuyitgiop yakât bonŋe yuwu. Sara ikŋak naom miop yâkât sen yamâ Anitâhât lohimbi bulâŋe otmâ pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe menomai. Yâhâ Sara potŋe Hahaŋe naom miop yâkât sen yaŋeâmâ pat yakât bulâŋe ya ki menomai. \p \v 10 Otmu torokatmâ sâwe. Isakaŋe imbi miop yamâ kutŋe Leweka. Yâhâ Lewekaŋe naom boho yâhâp meyelehop, kutyetŋe Esau yet Yakop. \v 11-12 Yâhâ Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk watmâ otmap yakât topŋe teteâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lewekaŋe irak meyelekbe sâm otmu Anitâŋe yuwu sâm ekuop. \li1 “Ataŋaŋeâmâ imiŋe hoŋ bawaŋgiwuap.” Yawu sâop. \p Yakât otmâ yuwu nâŋgânom. Olowot miowot ya Anitâŋe ki nâŋgâm ikŋe eŋgatŋeâk otmâ imiŋe, kutŋe Yakop, yâkât senâmbâ gâtŋaŋe ikŋe lohimbi bulâŋe otmâ Awarahamgât pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe menomai sâm kalop. \v 13 Sâop yawuâk teteyiŋgiopgât Anitâŋe poropete âlâ den ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Yakop sen ya yeŋgât nâŋgâmune yahatsap. Gârâmâ Esau sen yamâ hâkâŋ otmâ betyongowan.” Yawu ekuop. \p \v 14 Anitâŋe yawu otyiŋgiop yakât yâkŋe otmâ hilipguop yawu ki nâŋgânom. \v 15 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Isirae lohimbiŋe otŋetâ dondâ bâleop yakât Anitâŋe nâŋgâm bâleyiŋgim yuwu sâm Mose ekumu kulemguop. \li1 “Lohimbi otŋetâ dondâ bâleap. Yakât otmâ nine eŋgatneâk otmâ kâsipyongom nombotŋe hilipyongowom. Yâhâ nombotŋe âlâmâ yekmâ tepne nâŋgâyiŋgim umam sâyiŋgiwom. Yamâ nâhât wahap.” Yawu sâm ekumu kulemguop. \p \v 16 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlemap yan Anitâŋe matŋe yiŋgiwe sâm otmap yan lohimbi ya yeŋgât biwiyeŋe ki watmâ otyiŋgimap. Me wuân me wuân otningi sâm ulitgumai ya yeŋgât lau ki watmâ otyiŋgimap. Yâku ikŋe nâŋgân nâŋgân ya konok watmu ârândâŋ otmap. \v 17 Yakât topŋe yuwu tap. Embâŋân Anitâŋe Aihita lohimbi yeŋgât kunyeŋe pato, kutŋe Parao sâm, den ekumu Moseŋe kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Gâŋe kunge kârikŋe otmâ betnohowuat. Yawu otnihirâ sâmune umatŋe topŋe topŋe lohimbilipge yeŋgâlen teteyiŋgimu hâhiwin nâŋgânomai. Yanâmâ nâhât wâtne ekŋetâ âlâ kândâkdâ otbuap. Ekŋetâ yawu otbuap yakât den pat sâm haŋ tuhuŋetâ hânŋan kulemŋan arimu nâŋgâm mepaeneknomai. Yakât otmâ yâk yeŋgât kunyeŋe sâm katgeksan.” Moseŋe den yawu kulemguop tap. \p \v 18 Yakât topŋeâmâ yuwu. Lok âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlemap yan Anitâŋe kâsipyongom ikŋe eŋgatŋeâk otmâ nombotŋe yekmâ mem lohotŋe tuhuyekmap. Yâhâ nombotŋe âlâmâ betyongomu yeŋahâk hiliwahonomai. \s1 Anitâŋe den eknongop ya ki kakŋan sânom. \p \v 19 Den yawu tap yakât otmâ yuwu mon sâm âinohonomai. “Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ lohimbi nombotŋe betyongomap. Betyongomu yanâmâ otmâ tâpikgum hiliwahonomaihât pat manmai. Yâhâ hiliwahonomai yan Anitâŋe otmai ambolipŋe sâm yâk yeŋgâlen gâitbuap yamâ bâlewuap. Yamâ wongât? Ikŋak betyongomu hiliwahonomai yakâ.” \v 20-21 Yawu mon sâm âinohonomai yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nen kerekŋe otmunŋe bâlemu tosa kakŋan manmain. Yakât otmâ Anitâŋe den eknongop ya ki kakŋan sânom. Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât amaŋ tuhumai yan hâum sâmune nâŋgâŋet. Imbi âlâŋe ikŋe eŋgatŋeâk deŋgop kutakum amaŋ yâhâp tuhuwuap. Tuhum pesuk pilâm âlâ mem bukuŋe waŋbuap. Waŋmu yâkŋe mem ari bukulipŋe orop yan sot um nem heroŋe otnomai. Yawu otmâ amaŋ âlâmâ bau me pâi sot um yiŋgiwom sâm mem kalop. Mem katmu amaŋ yaŋe amboŋe yuwu sâm ekuwuap. “Meŋ, gâŋe nâ tuhunekmâ bau me pâi yeŋgât sot umbom sâm mem ketetmâ katneksat yakât nâŋgâmune bâleap.” Yawu sâm amboŋe ekuwuap. Yakât otmâ amboŋaŋe tuhuwe sâm nâŋgâwuap dopŋan tuhuwuap gârâmâ wuân me wuân otbuap yamâ nâŋgâwuap dopŋan otbuap. Yawu. \p \v 22 Yakât topŋeâmâ yuwu. Nen lohimbi kerek nenŋahâk otmunŋe bâlemu hiliwahonomgât pat manmâ gain. Otmu Anitâhât wâtŋe pato tetemu ekmâ sâm alahunehât kuk in yawu ki otmâ hilipnongop. Yawu otmâ orotmemenenŋe bâleŋe pilâm ikŋan biwinenŋe katnehât lohotŋan tuhunenehop. \v 23-24 Lohotŋan tuhunenehop yakât otmâ nen Yura lohimbi nombotŋe otmu pâku lohimbi nombotŋe mem menduhunenekmu yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Yâhâ ikŋe biwiŋahât topŋe tetemu ekmâ mepaenehât ikŋahâk wawaenenekmâ umam sâningim nenekmu ârândâŋ olop. Yawu gârâmâ hâmbâi sâp patoen yâk orop himbimân tatmâ heroŋe kakŋan manmâ yâhânomgât emelâk sâm kalop. \v 25 Yakât otmâ nen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi Anitâŋe menenekmu biwi konohâk otmâ mansain. Den yan yuŋe emet inânŋan poropete âlâ, kutŋe Hosea sâm, yâk ekumu kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Lohimbi hâkâŋ otmâ betyongomune nâhât pat ki mansai yamâ wawaeyekmâ nine nanne baratne sâm meyekbom. \v 26 Otmu emelâk hân tâmbâen manbi yan yekmâ yeŋe nine pat ki mannomai sâm betyongowan. Yamâ hâmbâi meyekbom yan “Anitâ Manman Amboŋahât nanŋe baratŋe bulâŋe,” sânomai.” Den yawu tap. \p \v 27-28 Otmu poropete âlâ, kutŋe Yesaia, yâkŋe emet inânŋan Isirae lohimbi yeŋgât yuwu kulemguop. \li1 “Isirae lohimbi dopnenŋeâmâ saru sâtŋan sak ekmain dop yawu mansain. Yawu gârâmâ nengâlembâ lohimbi kiŋgitŋe orowâkŋe Anitâ kutdânenŋahât hâkâŋ otmâ denŋe ki tem lâuwaŋgimai. Yakât otmâ sâp kâlep ki otmuâk yâk yeŋgât sâm hâreyiŋgim hilipyongowuap. Hilipyongowuawân lohimbi getek âlâŋeâmâ hâmenenŋe kinbuap.” \p \v 29 Otmu yakât den nombotŋe âlâ yuwu kulemguop. \li1 “Nengât sen âlâkuâk tetem sambe sambe otnomaihât Anitâ Hân Himbim Amboŋaŋe itit kiom tuhuningim nen kerek ki mem gulip tuhunenehop. Yâhâ nen kerek mem gulip tuhunenehop mâne emelâk Sotom Gomora ambolipŋe kerek hilipyongomu kapi kâwurumŋaŋak kinop yakât dopŋeâk teteningimbâp.” Yawu kulemguop. \s1 Yura lohimbiŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeiminiwi. \p \v 30 Den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Pâku lohimbiŋe Anitâŋe yekmu ârândâŋ olâkgât ki nâŋgâminiwi. Yawu gârâmâ yâkât den pat âlepŋe nâŋgâm yâkâlen biwiyeŋe kepeim manŋetâ yekmu ârândâŋ otmap. \v 31 Yawu gârâmâ nen Isirae lohimbi Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâkgât nâŋgâm girem den lâune sâm pâpguminiwin. Yakât otmâ nenekmu bâleop. \v 32-33 Nenŋeâmâ aŋgoân girem den lâum pâpgum Anitâhâlen biwinenŋaŋe ki kepeiminiwin. Nenŋahâk girem den lâum pâpguminiwin. Yakât otmâ Anitâŋe otningiop yakât nâŋgâm Kiristohât dop kum kâlân hâum sâwe. Anitâŋe mâtâwân kât kârikŋe katmu tatmap yan nengâlembâ lohimbi kiŋgitŋe orowâk yongomap. Yawu otmâ gai yan poropete âlâŋe den kulemguop yakât bulâŋe tetem gap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Yuwu nâŋgâŋet. Yerusalem kapi Sion pumŋan tap yan kât âlâ katmune tatmap yan kapi ambolipŋe yeŋgât kâiyeŋan teŋ sâwuap. Kâiyeŋan teŋ sâm yongomu ki ekmâ nâŋgâm inâk arinomai. Otmu lohimbi âlâ me âlâŋe ya ekmâ yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai ya yeŋgâlen bulâŋe tetemu biwiyeŋe dopŋan otbuap.” \c 10 \s1 Yura lohimbi otmu pâku lohimbi kutdâyeŋe Yesu konohâk \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Biwinaŋe yawu nâŋgâman. Nine kapilipnaŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuyiŋgiâkgât nâŋgâm ulitgum manman. \v 2 Yawu gârâmâ kapilipnaŋe Anitâhât mâtâp girawu tap yakât pâinmâ tem lâuwaŋgine sâm biwiyeŋaŋe hikum mansai yakât topŋe emelâk nâŋgâwan. \v 3 Yâhâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâkgât mâtâp ya ekŋetâ ki keterakyiŋgimap. Yakât otmâ yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ mâtâpgât hâum pâpgumai. \v 4 Yâhâ girem den lâum manmâ gawi yakât bulâŋe yamâ Kiristo. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeimai yamâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otmap. \p \v 5 Yawu gârâmâ Anitâŋe Yura lohimbi nenekmu ârândâŋ otbuap yakât emelâk Moseŋe den âlâ kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâŋe girem den ya tâŋ tâŋâk watnomaiŋeâmâ manman kârikŋan mannomai.” \p Yawu gârâmâ lohimbi yawuya âlâ ki tap. \v 6-7 Yâhâ lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât Moseŋe den âlâ yuwu kulemguop tap. \li1 “Biwiyeŋaŋe yuwu ki nâŋgânomai. “Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâkgât bulâŋe himbimân ewan tatmap. Yawu gârâmâ lok âlâŋe himbimân yâhâ mem gewuapgât dop âlâ ki tap.” Otmu âlâ yuwu ki nâŋgânomai. “Âo, bulâŋe yamâ hân amutgen tatmap. Lok âlâŋe yaken ge mem gawuapgât dop gurâ ki tap.” Yawu ki nâŋgânomai.” \p Gârâmâ Kiristoŋe ge tihitnenŋe olâk sâm âlâŋe himbimân yâhâm memu geromawot. Me âlâŋe ge embun lok mumuŋe tatmaiângen Kiristo memu âwurem garomawot. Yawu ki tap. Emelâk Kiristoŋe himbimâmbâ ge hohetnenŋan manmâ muop. Otmu mumuŋambâ yahatmâ tatmap. \v 8 Yakât otmâ Moseŋe den nombotŋe torokatmâ kulemguop yamâ yuwu tap. \li1 “Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otbuapgât emelâk den kalop yamâ nâŋgâm alahumunŋe biwinenŋan tatmap.” Yawu tap. \p \v 9 Yâhâ Anitâŋe Yesu Kiristo mumuŋambâ mem yahatmu tatmap yakât den pat lohimbi âlâ me âlâŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu biwiyeŋaŋe Kiristohâlen kepeim tem lâuwaŋgim manmai. Yawu manmâ yakât topŋe sâm tetem bukulipyeŋe ekyongonomai yamâ Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgim meyekmu manman kârikŋan mannomai. \v 10 Yawu tap gârâmâ nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeimain yakât otmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap. Yakât topŋe lohimbi ekyongomunŋe manman kârikŋahât pat kuningiop yakât bulâŋe menom. \v 11 Yâhâ pat yakât bulâŋe yamâ teteningimu menom yakât Moseŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai ya yeŋgâlen bulâŋe tetemu biwiyeŋe dopŋan otbuap.” Yawu tap. \p \v 12 Yâhâ Kutdânenŋe yamâ Yesu Kiristo konok. Yakât otmâ nen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi orop dop konohâk mansain. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâŋe “Biwinenŋe gemapgât tihitnenŋe ot” sâm ulitgunomai yamâ in yawu nâŋgâyiŋgiwuap. \v 13 Den yan yuŋe emelâk poropete âlâŋe den kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâ kutdâŋe tihityeŋe olâkgât biwiyeŋe yâkâlen katmâ ulitgunomai yamâ meyekmâ manman kârikŋan katyekbuap.” Yawu tap. \p \v 14-15 Yawu gârâmâ Kiristoŋe ikŋe den pat âlepŋe ari pâku lohimbi kâsikum yiŋginehât ki hâŋgânnongop mâne ki ari kâsikum yiŋgimbâin. Otmu den ya ki ari kâsikum yiŋgiwin mâne ki nâŋgâm heŋgeŋgumbâi. Otmu ki nâŋgâm heŋgeŋguwi mâne yâkâlen biwiyeŋe ki katbâi. Otmu aŋgoân yâkâlen biwiyeŋe ki katbi mâne “Biwinenŋe gemapgât tihitnenŋe ot” sâm ki ulitgumbâi. Yakât otmâ ari den pat âlepŋe pâku lohimbi kâsikum yiŋginom. Emelâk poropete âlâ, kutŋe Yesaia, yâkŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Den pat âlepŋe ya mat taka eknongoai.” \p \v 16 Den yawu kulemguop gârâmâ Yura kapi ambolipŋe dondâhâlâkŋe den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ helekŋe otmu bet pilâm mansai. Yakât otmâ Yesaiaŋe den yakâlâk torokatmâ kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Kutdâ, gâhât den pat âlepŋe ya lohimbi ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bonŋe bia otmap.” Yawu tap. \p \v 17 Den sâm aran yukât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe Kiristohât den pat âlepŋe ya buku nombotŋe ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ keterakyiŋgimu yanâmâ yâkâlen biwiyeŋe kepeim mansai. \p \v 18 Yâhâ Yura kapi ambolipŋaŋe den pat âlepŋe ya emelâk nâŋgâwi. Yakât otmâ embâŋân lok âlâŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lohimbi hânŋan kulemŋan mansaiŋe Anitâhât topŋe nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiâkgât ikŋak wahap topŋe topŋe kalop yan ekmâ ikŋe topŋe nâŋgâmai.” \p \v 19 Yakât otmâ Isirae lohimbiŋe emelâk nâŋgâŋetâ keterahop. Kândikum emelâk Anitâŋe Mose ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Yeŋe pâku lohimbi yeŋgât nâŋgâŋetâ gemap yamâ mem buku tuhuyekbom. Yawu otyiŋgimune yeŋe eweakmâ nâŋgâm bâlenomai. Otmu yâkŋe nâhât topne ki nâŋgâm hâlim milim mansai. Yamâ biwi sânduhân katyekmune yeŋe yekmâ tepyeŋe kâlâp sewuap.” \p \v 20 Yâhâ Anitâŋe Yesaia den ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lohimbiŋe nine manman âlepŋahât mâtâp yakât topŋe ki nâŋgâm manminiwi yaŋe nâŋgâŋetâ haŋ sâyiŋgimu nâhâlen torokatsai.” \p \v 21 Yawu gârâmâ Anitâŋe Isirae lohimbi yeŋgât nâŋgâm yuwu sâm ekumu kulemguop. \li1 “Isirae lohimbiŋe nâhâlen torokatŋetâ wawaeyekbehât nâŋgâm lohotŋan ekyongom gan. Yawu gârâmâ den nâŋgâmai yamâ ândâpyeŋe kârikŋe otmâ den ya betgumai.” \c 11 \s1 Anitâŋe Yura lohimbi biwiyeŋe ekmâ kiwiliyekmâ nombotŋeâk meyehop. \p \v 1-2 Emelâk Anitâŋe Isirae lohimbi ikŋe pat kuyiŋgiop yamâ ândâpyeŋe kârikŋe otmâ ki tem lâuwaŋgim gai. Yawu otbi yamâ Anitâŋe kerehâk ki betyongop. Kândikum emelâk Anitâŋe hân himbim ki kândikyotgowâmbâek Isirae ambolipŋe yeŋgât topyeŋe nâŋgâm heŋgeŋguop. Yakât otmâ ândâpyeŋe kârikŋe otmâ ki tem lâuwaŋgim mansai yakât ki pârâk pilâm kerehâk betyongop. Yâkŋe kerehâk betyongop mâne nâ gurâ orowâk betnongomu yâkâlen biwinaŋe ki kepeim tem lâuwaŋgim gambâm. Yâhâ nâmâ Isirae amboŋe, Benyamingât senâmbâ gâtŋe. Yakât otmâ emelâk Anitâŋe tâmbâne Awaraham yâkât pat kuwaŋgiop ya nâku yawuâk membom. Nâmâ ki betnohop. Yâhâ nen yu mansain nengât dowâk otmâ manminiwi yan poropete âlâ, kutŋe Elia sâm, yâkŋe Anitâ ekum tâmbâlipnenŋe yeŋgât yuwu sâop. \li1 \v 3 “O Anitâ, hotom uhihimain yakât kawe kum gahaem poropete loklipge watyekmâ nombotŋe yongoŋetâ muwi. Nâ niniâk tem lâuhihim mansan. Yawu gârâmâ hilipnohone sâm pâinneksai.” \p \v 4 Yawu sâmu Anitâŋe yuwu sâm ekuop. \li1 “Nâŋe nine poropete lok 7000 yawuya mâmâŋe otyiŋgimune kasalipyeŋe yeŋgât Lâpio âlâ, kutŋe Bali sâm, ya ki mepaem gai. Yawu otmâ tem lâunihim mansai.” \p \v 5 Yâhâ emelâk Anitâŋe Isirae lohimbi biwiyeŋe ekmâ kiwiliyekmâ nombotŋeâk mem buku tuhuyehop. Yakât dopŋeâk sâp yiwereŋe yuâmâ Yura lohimbi biwinenŋe ekmâ kiwilinenekmâ ikŋe eŋgatŋeâk otmâ nombotŋe betnongop. Otmu nombotŋe menenekmu biwinenŋaŋe yâkâlen kepeim tem lâuwaŋgim yâkât pat mansain. \v 6 Yâhâ Anitâŋe otbin mewin ya ekmâ yakât dopŋan kiwilinenekmâ nombotŋeâk umam sâningiop mâne ikŋe eŋgatŋeâk otmâ menenekmap ya ki sâmbâin. \p \v 7 Den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâk sâm Isirae lohimbi dondâŋe mâtâp katyiŋgiop ya ki watmâ gawi. Yakât otmâ bulâŋe ki mem mansai. Yawu gârâmâ nen nombotŋe Anitâ ikŋahâk menenekmu mansainŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmunŋe nenekmu ârândâŋ otmap. Yâhâ bukulipnenŋe kiŋgitŋe orowâkŋe kunyeŋe kârikŋe otmâ manbi yakât huhopŋe Anitâŋe betyongomu biwi pâlâmŋe manminiwi. \v 8 Den yan yuŋe emelâk den nombotŋe kulemguwi ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Kunyeŋe kârikŋe otbi yakât huhopŋe Anitâŋe betyongomu biwi pâlâmŋe manmâ denŋe nâŋgâŋetâ ki keterakyiŋgimap. Otmu mâtâp watmâ pâpgumai.” Topŋe yawu tap. \p \v 9-10 Yawu otminiwi yakât matŋe Anitâŋe yiŋgiâkgât Dawitiŋe den âlâen hâum yuwu sâm ulitguop. \li1 “Kasalipnaŋe sot me âlâlâ ekmâ biwiyeŋe kilik kilik sâmu mene sâm yan ki ekmâek paŋgoŋân geŋetâ meyehâkgât naŋgan. Me ki nâŋgâm nâŋgâm otmâ ari tupaen kioŋetâ yongowuapgât sâm ekgohoan. Me umatŋe kakyeŋan yâhâmu tânyeŋe houŋ sâmu hâhiwin nâŋgâmbisâihât naŋgan.” Yawu sâm ulitguop. \s1 Anitâŋe pâku lohimbi mem buku tuhuyehop. \p \v 11 Aiop, den ekyongoan yukât topŋe âlâen hâum sâwe. Yura lohimbiŋe ki nâŋgâm nâŋgâm otmâ ari kâlân kâiyeŋan teŋ sâmu yan tupaen kioŋetâ ki yongop. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yura lohimbiŋe otmâ tâpikguminiwi. Yâhâ pâku lohimbiŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeimai ya yeŋgât tosayeŋe pilâm manman kârikŋahât pat kuyiŋgimap. Yâhâ yâk yeŋgâlen bulâŋe teteap yakât Yura lohimbiŋe eweakmâ nâŋgâm bâleyiŋgim bulâŋe orowâk membâinâ sânomai. \v 12 Yâhâ Yura lohimbiŋe biwiyeŋe alitmâ Kiristohât hâkâŋ otbi yakât huhopŋe Anitâŋe pâku lohimbi mem buku tuhuyekmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop. Yakât otmâ hâmbâi Yura lohimbi yeŋgât nâŋgân nâŋgânyeŋe keterakyiŋgimu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeinomai. Yawu otmâ pâku lohimbi orop biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmâ mannomai. Sâp yanâmâ Anitâŋe lukulenenekmu hop sambe kakŋan mannom. \p \v 13 Yura lohimbi nengât topnenŋe yawu tap. Yâhâ pâku lohimbi yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Pâku lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ arai ya yeŋgâlen ari Kiristohât den pat âlepŋe ekyongowehât yâkŋe menekmâ aposolo âi sâm nihiop ya biwinaŋe tiŋâk kepeim manman. \v 14 Yâhâ den pat âlepŋe ekyongomune Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu mansai. Yawu manŋetâ Anitâŋe Yura bukulipne betyongomu mansai yaŋe eweakmâ nâŋgâm bâleyiŋgim âlâkuâk manman kârikŋahât pat kuyiŋgiâkgât Kiristohâlen biwiyeŋe katnomaihât naŋgan. Yakât otmâ âi sâm nihiop ya tiŋâk mem manman. \v 15 Yura lohimbi kiŋgitŋe orowâkŋe biwiyeŋe alitmâ Kiristohât hâkâŋ otbi yamâ betyongop. Yâhâ pâku lohimbi seseŋgâlâkŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiwi ya yeŋgât kaok nâŋgâm mem buku tuhuyehop. Yâhâ hâmbâi mâne Yura lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katnomai ya mem buku tuhuyekmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiwuap. \p \v 16 Tâmbânenŋe Awarahamŋe Anitâhâlen biwiŋaŋe kepeim ki biwi yâhâp otmâ manminiop. Yakât otmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat sâm yâk otmu yâkât sen kuyiŋgiop ya ki biatbuap. Yakât topŋe den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiâk. Sot um yan torehenŋe yamâ Anitâhât pat sâm mem ketetmunŋe ekmu ârândâŋ olop. Yakât otmâ nombotŋe âlâ yâkât ki mem ketetbin ya gurâ yawuâk ekmu ârândâŋ olop. \p Yâhâ nen Yura lohimbiŋe yen pâku lohimbi orop Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim manmâ konohâk oain. Yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâwe. Koset gihit kândârâŋe ya Anitâŋe ekmu ârândâŋ otmap yakât dopŋeâk kele awatŋe ekmu ârândâŋ otmap. \v 17 Koset alikŋe memain yakât dop yamâ nen Yura lohimbiŋe mansain. Yâhâ pâku lohimbi yenâmâ himan ikŋak in tetemap yakât dop mansai. Yâhâ koset awatŋan bulâŋe ki kinbuap yamâ amboŋaŋe kârâm pilâwuap. Yakât dopŋeâk Anitâŋe Yura lohimbi nombotŋe betyongop. Yâhâ amboŋaŋe ari himan awatŋe kârâm mem taka koset awatŋe kârâm pilâwuap yan mem katatgumu âi omoŋ omoŋ otmâ kinbuap. Yakât dopŋeâk pâku lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeimai yen meyekmâ Yura lohimbi bulâŋe ya yeŋgâlen torokatyekmâ tâmbâlipyeŋe yeŋgât pat kuyiŋgiop ya yawuâk yeŋgât kuyiŋgimu mansai. \v 18 Yakât otmâ awatŋe kârâm pilâwuap yakât dopŋeâk Anitâŋe Yura lohimbi nombotŋe betyongom ya yeŋgât kaweyeŋan yen katyehop. Yakât otmâ yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmapgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \p Koset amboŋaŋe topŋe lawitmâ pitim heŋgeŋgumu yanâmâ awatŋe liŋgarakmu bulâŋe kinbuap. Yakât dopŋeâk Anitâŋe aŋgoân manman kârikŋahât pat sâm Awaraham otmu yâkât sen ya yeŋgât kuyiŋgiop. Yakât otmâ pat kuyiŋgiop ya torokatmâ yawuâk pâku lohimbi yeŋgât sâm kuyiŋgiop. \p \v 19 Bulâŋanâk pâku lohimbi yeŋgât kawe teteyiŋgiâkgât Anitâŋe Yura lohimbi biwiyeŋe kârikŋe otmâ manbi ya betyongop. \v 20-21 Yawu gârâmâ biwiyeŋe kârikŋe otmu Kiristohât hâkâŋ otmâ yâkâlen biwiyeŋe ki katbihât Anitâŋe betyongop. Yâhâ yen pâku lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim mansai. Yawuâk torokatmâ mannomai yanâmâ Anitâŋe ki betyongowuap. Yakât nâŋgâm hâkyeŋe mepaemaihât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Yura lohimbiŋe kosetgât dop otmâ manbi. Yawu gârâmâ Kiristohât hâkâŋ otŋetâ yaŋak Anitâŋe betyongop. Yâhâ yenâmâ himangât dop oai. Yawu gârâmâ himan otmu koset topyetŋe ikŋiâk ikŋiâk. Otmu yakât dopŋeâk yen pâku lohimbi otmu nen Yura lohimbi topnenŋe ikŋiâk ikŋiâk. Yawuâke yamâ Anitâŋe yen meyekmâ nengâlen torokatyekmu orowâk mansain. Yâhâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe Kiristo betgunomai otmuâmâ Anitâŋe biwiyeŋahât topŋe nâŋgâm amboŋan amboŋan betyongowuap. Yakât nâŋgâm yeŋe Anitâ ewe katmâ manŋet. \p \v 22 Den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Yura lohimbiŋe biwiyeŋe kârikŋe otmu Kiristohât hâkâŋ otbi yamâ Anitâŋe betyongom matŋe tâŋ tâŋâk yiŋgiop. Yawu gârâmâ yenâmâ Kiristohâlen biwiyeŋe katbi yan umam sâyiŋgim buku tuhuyehop. Otmu biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim mannomai otmuâmâ yâku yawuâk buku otyiŋgiwuap. Yâhâ yeŋe Kiristo betgum mannomai yamâ yen yawuâk betyongowuap. \v 23 Anitâŋe Yura lohimbi betyongop ya yeŋgât nâŋgân nâŋgânyeŋe keterakyiŋgimu Kiristohâlen biwiyeŋe katnomai yanâmâ Anitâŋe nâŋgâyiŋgim himan awatŋe mem katatgumu âi omoŋ omoŋ otmâ kinsap yakât dopŋeâk ikŋe komolân torokatyekmu manman âlepŋanâk mannomai. Yawu otbuapgât wâtŋe pato tap. \v 24 Yâhâ Yura lohimbi nen otmu pâku lohimbi topnenŋe ikŋiâk ikŋiâk tap yakât torokatmâ sâwe. Nen Yura lohimbiŋe kosetgât dop mansain. Yâhâ yen pâku lohimbiâmâ himangât dop mansai. Yakât otmâ Anitâŋe yen meyekmâ koset bât bâtŋan torokatyehop. Yawu gârâmâ topyeŋe ikŋiâk tapgât otmâ kârikŋeâk ki tai. Yawu gârâmâ Yura lohimbi betyongop ya yeŋgât topyeŋeâmâ koset topŋe yawuâk tapgât otmâ Anitâŋe âlâkuâk koset bât bâtŋan torokatyekmu kârikŋeâk kinnomai. \s1 Hâmbâi Anitâŋe Yura lohimbi âlâkuâk mem buku tuhuyekbuap. \p \v 25 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Yura lohimbi betyongom yen meyekmu mansai. Yakât otmâ yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmapgât yuwu sâm ekyongomune nâŋgâŋet. Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe nâŋgân nâŋgânne mem pâroŋ pilâmu Yura lohimbi topnenŋe nâŋgâm heŋgeŋguan. Isirae lohimbi kiŋgitŋe orowâkŋe biwiyeŋe kârikŋe otmâ mansai ya naŋgai. Yawu gârâmâ pâku lohimbi Kiristohâlen biwiyeŋe katmâ yâkâlen torokatnomai ya yekmâ nâŋgâmu dopŋan otbuap. Yanâmâ Isirae lohimbi nâŋgân nâŋgânyeŋe keterakyiŋgimu biwiyeŋe yâkâlen katnomai. \v 26-27 Biwiyeŋe yâkâlen katŋetâ tosayeŋe pilâyiŋgiwuap sâp yan emelâk Anitâŋe poropete âlâ den ekumu kulemguop yakât bulâŋe tetewuap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Nâhât sâtgât Sion pumŋan Yerusalem kapi tap yakât ambolipŋe yeŋgâlembâ lok âlâ tetem Isirae lohimbi yeŋgât tihityeŋe otmâ mem kuwikyekbuap. Yanâmâ orotmemeyeŋe bâleŋe bet pilâm nâhâlen torokatŋetâ tosayeŋe pilâyiŋgiwom. Pilâyiŋgim orowâk mannomgât pat kuyiŋgiwom.” Den yawu tap. \p \v 28 Yawu gârâmâ Yura lohimbiŋe ândâpyeŋe kârikŋe otmu Yesu Kiristohât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâŋetâ yaŋak Anitâŋe betyongop. Yakât huhopŋe yen pâku lohimbiŋe den pat âlepŋe ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋe katŋetâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop. Yâhâ Awaraham, Isaka, Yakop, yâkŋeâmâ Anitâhâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim tem lâuwaŋgim gawi. Yakât otmâ emelâk yâk yeŋgât nâŋgâop yakât dopŋeâk yâk sen nâŋgâyiŋgimap. \v 29 Yâhâ Anitâŋe tâmbâlipyeŋe nâŋgâyiŋgimu ârândâŋ otmu meyehop. Yakât otmâ bunewâk ki betyongop. \v 30 Yenâmâ embâŋân yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ Anitâhât ki nâŋgâwaŋgim manminiwi. Yawu gârâmâ sâp yiwereŋe yuâmâ Isirae lohimbiŋe den pat âlepŋe nâŋgâm hâkâŋ otmâ betbaŋgim mansai. Yakât huhopŋe yen pâku lohimbiŋe den pat âlepŋe ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ Anitâŋe umam sâyiŋgim tosayeŋe pilâyiŋgiop. \v 31 Yakât dopŋeâk Yura lohimbiŋe biwiyeŋe kârikŋe otmâ Kiristohât hâkâŋ otmâ mansai yaŋe hâmbâi yâkâlen biwiyeŋe katnomai. Yawu otnomai yan yâk yeŋgât nâŋgâm umam sâyiŋgim tosa pilâyiŋgiwuap. \v 32 Yâhâ nen Yura lohimbi me yen pâku lohimbi kerekŋe otmunŋe bâlem gap yakât topŋe nâŋgâmunŋe keterakningiâkgât Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan gemap. Biwinenŋan gemu keterakningimu orotmemenenŋe bâleŋe bet pilâm Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe umam sâningim tosanenŋe pilâningimap. \p \v 33 Anitâŋe wawaenenekmâ tihitnenŋe otmâ gamap. Otmu yawuâk tihitnenŋe otmâ yâhâwuap. Yakât otmâ mepaean. Yâkŋe yu ya otningim gamap yakât nenŋahâk topŋe nâŋgâne sâm pâpgumain. Yâhâ biwiŋan den girawu tatmap ya nenŋahâk nâŋgânomgât dop âlâ ki tap. \v 34-35 Den yan yuŋe emelâk poropete lok nombotŋaŋe den kulemguwi ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Kutdâhât biwiŋan den tatmap ya lok âlâ me âlâŋe yeŋahâk nâŋgânomaihât dop âlâ ki tap. Otmu Anitâmâ nâŋgân nâŋgân amboŋe. Yakât otmâ wuân me wuângât ki âlâ pâpgumap. Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe Anitâ den kâsikum waŋbuapgât gurâ dop ki tap.” Den yawu tap. \p \v 36 Anitâ manman amboŋaŋe hân himbim kândikyotgom hânân âliwahap topŋe topŋe kalop. Yâhâ ikŋak kalowâmbâek hohem tatmâ gap, otmu hohem tatmâ yâhâwuap. Yakât otmâ miti den âlâ tap ya yuwu sâm ekyongomune nâŋgâŋet. \li1 “Lok âlâ me âlâŋe Anitâ tosa katbaŋginomaihât dop âlâ ki tap.” \p Den yawu kulemguŋetâ tap yakât nâŋgâm Anitâ mepaem manmâ yâhâmbisâin. Ya bonŋanâk. \c 12 \s1 Nenŋe Kiristohât kâiŋe bâtŋe yawu manmain. \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe ikŋahâk wawaenenekmâ manman kârikŋahât pat kuningimu mansain. Yakât dop kum sâwe. Emelâk embâŋân Anitâŋe papatolipnenŋe yeŋgât orotmeme topŋe topŋe sâm katyiŋgiop. Yakât otmâ miti lok kunlipyeŋaŋe mâtâp katyiŋgiop ya watmâ noniŋ bulimakao gâim yâkât pat sâm hotom uwaŋgiŋetâ hâmeŋan yâhâmu nâŋgâmu ârândâŋ otminiop. Yakât topŋe nâŋgâm yuwu otnomgât naŋgan. Anitâŋe mâtâp ningiop yu tâŋ tâŋâk watmâ tem lâuwaŋgim manmâ yâhânom. \v 2 Nenŋe girawu otmâ Anitâhât tem lâuwaŋgimunŋe nenekmu ârândâŋ otbuap? Yamâ yuwu otnom. Lohimbi belângen manmaiŋe yeŋe nâŋgân nâŋgânyeŋambâ tetemap ya watmâ orotmeme âlâlâ otmai yawu ki otnom. Yâhâ nenâmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Anitâhât biwiŋambâ den mem biwinenŋan katmu ya lâum manmâ yâhânom. \p \v 3 Otmu Anitâŋe ikŋahâk buku otnihim aposolo âi sâm nihiop. Yâkât sâtgât otmâ yuwu sâm ekyongomune nâŋgâŋet. Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Yakât otmâ yâkŋe ikŋe âi tuhunomgât bulâŋe dopnenŋan mem teteningimap. Yakât otmâ nenŋe âlâku amboŋan amboŋan biwinenŋahât topŋe naŋgaŋginom. Yawu gârâmâ nenŋahât nâŋgâmunŋe ki yahatbuap. \v 4-5 Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋetâ keterahâk. Kiristoŋe kunnenŋe oap. Yakât otmâ nenŋeâmâ yâkât kâiŋe bâtŋe otmâ mansain. Yâhâ kâiŋe otmâ yan yâkât hoŋ bam gamain. Otmu bâtŋe otmâ yan lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋe katŋetgât âi memain. Âi sâm ikŋiâk ikŋiâk ningiop ya mem tânahom manmâ yâhânom yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 6 Nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain yakât dopŋanâk bulâŋe ikŋiâk ikŋiâk teteningimap ya yawuâk otnom. Anitâhât den sâm ekyongonomgât biwinenŋe mem heweweŋ tuhuop yakât dopŋan ekyongonom. \v 7 Otmu den kâsikum yiŋginomgât biwinenŋan kalop otmuâmâ yawuâk den kâsikum yiŋginom. Yâhâ Kiristohât komot tânyongonomgât biwinenŋan kalop otmuâmâ yawuâk tânyongonom. \v 8 Otmu bukulipnenŋe yeŋgât biwiyeŋe gemap sâm mem heweweŋ tuhuyeknomgât biwinenŋan kalop. Otmuâmâ yawuâk otyiŋginom. Yâhâ iri sikum me senŋe âlâlâ tatningiap ya nombotŋe mem kâsikum lohimbi nombotŋe yiŋginomgât biwinenŋan kalop yamâ heweweŋâk nembe kalem otyiŋginom. Otmu Kiristohât komot yeŋgât kunlipyeŋe manŋet sâm katneneknomai otmuâmâ biwinenŋaŋe kepeim tâŋ tâŋâk tihityeŋe otnom. Otmu lohimbi yeŋgâlen umatŋe âlâlâ teteyiŋgiwuap yan tânyongonomgât biwinenŋan kalop otmuâmâ heroŋe kakŋan tânyongonom. \s1 Biwinenŋaŋe kepeiakmâ ewe karaŋgim mannom. \p \v 9 Otmu buku oraŋgine sâm yan hâkŋak hâkŋak ki oraŋginomai. Orotmeme bâleŋe pilâm orotmeme âiloŋgoâk watmâ buku oraŋginomai. \v 10 Otmu bukulipyeŋe orop ewe karaŋgim biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannomai. \v 11 Otmu âi tuhune sâm Anitâhâlen biwiyeŋe hikum heweweŋâk otmâ tuhunomai. \v 12 Otmu lohimbi belângen manmaiŋe mem âlâlâ tuhuyeknomai yan Anitâŋe manman kârikŋahât bulâŋe hâmbâi ningiwuap nâŋgâm yakâlâk biwiyeŋaŋe mem heroŋe kakŋan mannomai. Otmu biwiyeŋe gemapgât haoŋmâ ârândâŋ Anitâ ulitguŋetâ mâmâŋe otyiŋgiwuap. \v 13 Otmu bukulipyeŋe yeŋgâlen umatŋe âlâlâ teteyiŋgiwuap yanâmâ in yawu tânyongonomai. Otmu lomba me lok pupŋe yeŋgâlen takanomai ya nembe kalem otyiŋginomai. \p \v 14 Otmu lok âlâ me âlâŋe mem âlâlâ tuhuyeknomai yamâ yakât matŋe Anitâŋe mem bâleyehâkgât sait kakyeŋan ki pilânomai. Yâhâ yâkŋe lukuleyehâkgât ulitgunomai. \v 15 Otmu lohimbi kahân ari we bâle nâŋgâmai yamâ biwiyeŋe sânduk sâekgât orowâk tatmâ biwiyeŋe mem sânduk tuhuyeknomai. Otmu bukulipyeŋaŋe buku âlâhât nâŋgâŋetâ yahatmu heroŋe kakŋan mansap ya yeŋe yawuâk heroŋe otbaŋginomai. \v 16 Otmu yenâmâ Kiristohât komot konohâk mansai. Yakât otmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu tep âlep naŋgaŋginomai. Otmu âi sâm yiŋginomai ya ekmâ tâŋât sâm ki bet pilânomai. Otmu ninahâk otmune ârândâŋ otbuap sâm yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatbuap. \v 17 Otmu lok âlâ me âlâŋe yen mem bâleyeknomai yakât matŋe ki kâpekyiŋginomai. Yeŋe umam sâyiŋgim buku otyiŋginomai yanâmâ lohimbiŋe yekŋetâ ârândâŋ otbuap. \v 18 Otmu lok âlâ me âlâŋe tepyeŋe kâu kâlâp semu yahatmâ yen yongone sâm otnomai yan mem lohotŋe tuhuyeknomai. \v 19 Otmu lok âlâ me âlâŋe yen mem bâleyeknomai yanâmâ Anitâ ikŋak matŋe kâpekyiŋgiwuap nâŋgâm ki matŋe kâpekyiŋginomai. Yakât emelâk Anitâŋe den âlâ Mose ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Ninak matŋe yiŋgimune umatŋe kakŋan manmâ yâhânomai.” \p \v 20 Yâhâ âlâmâ yuwu tap. \li1 “Kasalipyeŋe po yiŋgiwuap yanâmâ sot mem yiŋgiŋetâ nenomai. Otmu tohât yekbuap yan gurâ to osom ga yiŋgiŋetâ nenomai. Yawu otyiŋginomai yan yâkŋe aŋun pato otnomai.” \p Den yawu tap. \v 21 Yâhâ yen mem bâleyeknomai yan matŋe kâpekyiŋgimaihât biwiyeŋe galemahom buku otyiŋginomai. Yawu otyiŋgiŋetâ kasalipyeŋaŋe kaok nâŋgânomai. \c 13 \s1 Gawamangât galemlipnenŋe yeŋgât amutgen mannom. \p \v 1 Bukulipne, gawaman me kiap kunlipyeŋe mansai ya yeŋgât sâwoman. Lok âlâ me âlâŋe yeŋahâk gawamangât lok kunŋe ki otmai. Anitâ ikŋahâk gawaman âi sâm yiŋgim katyekmu kinmai. Yakât otmâ gawaman patoŋe galemlipnenŋe katyekŋetâ mansai ya yeŋgât amutgen manmunŋe ârândâŋ otbuap. \v 2 Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe ândâpyeŋe kârikŋe otmâ gawaman yeŋgât den kumai yan Anitâhât nâŋgâŋetâ gemap. Yakât otmâ Anitâŋe den sâm hâreyiŋgimu matŋe umatŋe menomai. \v 3-4 Yâhâ gawamangât lok yaŋeâmâ Anitâhât sâtgât otmâ tihitnenŋe otmai. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe orotmeme âlepŋe otmai yaŋe gawamangât lok yeŋgât kiŋgityeŋahât ki otmai. Lok yawuya yeŋgât gawamangât lokŋe nâŋgâŋetâ yahatmap. Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe orotmeme bâleŋe otnomai yakât Anitâŋe nâŋgâmu bâlewuap. Nâŋgâmu bâlemu gawamangât lok kunlipyeŋe mâmâŋe otyiŋgimu tem lâuwaŋgim matŋe yiŋginomai. Yakât otmâ lok yawuyaŋe gawamangât lok yeŋgât kiŋgityeŋahât otŋet. \v 5 Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe kilikmâ manne sâm otmaiŋe gawamangât den lâum manŋetâ yekŋetâ ârândâŋ otbuap. Yâhâ otŋetâ bâlemu nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâuyekmapgât tem lâuyiŋgim mannomai. Yawu mannomai yanâmâ gawamangât lok yaŋe Anitâhât sâtgât otmâ hâhiwin ki yiŋginomai. \p \v 6 Anitâŋe lohimbi tihityeŋe otŋet sâm gawamangât lok âi sâm yiŋgimap. Yakât otmâ âiyeŋe tuhune sâm yan takesihât nanŋe katŋet sâm ekyongonomai yan im in yawu katŋetâ ârândâŋ otbuap. \v 7 Yâhâ takesi topŋe topŋe ya yeŋgâlen tap yakât mene sâm otŋetâ ewe katyekmâ takesihât tewetsenŋe katnomai. \s1 Manman kârikŋahât bulâŋe menomgât sâp utâpguap. \p \v 8 Yâhâ yeŋe lok âlâ me âlâhâlen ari wahap wuân me wuân kandi mene sâŋetâ tepyeŋe heweweŋ otmu yiŋginomai. Yâhâ amboŋaŋe yakât umburuk otbuawân in yawu yiŋgiŋetâ pesuk sâwuap. Yawu otmâ bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâŋetâ yahatmu yeŋahât nâŋgâŋetâ gewuap. Yawu otmâ manmai yanâmâ Anitâŋe girem den Mose ekumu kulemguop ya kerek lâumai yakât dop otmap. \v 9 Yâhâ girem den yamâ yukât yan. \li1 “Buku âlâhât imbi ki ekmâ otbuat. Me lok nombotŋe ki yongorâ munomai. Me kombo ki meyiŋgiwuat. Me buku âlâhât senŋe âlâlâ ki ekŋâlem membe sâm biwihe pârâk pilâwuat.” \p Girem den yu otmu nombotŋe ki ekyongoan yakât den kunŋe yuwu tap. \li1 “Nenŋahât nâŋgâmunŋe yahatmap yawuâk buku nombotŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgimunŋe yahatbuap.” Den yawu tap. \p \v 10 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe den yu lâum buku âlâhât nâŋgâŋetâ yahatmap, lok yawuyaŋe buku âlâ me âlâhât ki nâŋgâm bâleyiŋgim mem ge katyekmai. Yawu otmâ buku konok otyiŋgim girem den kerek lâumai yakât dopŋe otmap. \p \v 11 Yawu torokatmâ otmâ mannomgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Yesu Kiristohât den pat nâŋgâmunŋe bulâŋe otmu yâkâlen biwinenŋe katbin yan Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuningiop. Yawu gârâmâ pat kuningiop yakât bulâŋe menomgât sâp ya utâpguap. Yakât otmâ kâlâwahom yahatmâ Kiristohât âi tuhune. \v 12-13 Nen kerekŋe âi kârikŋeâk tuhunehât biwinaŋe naŋgan. Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Sâp yiwereŋe yuâmâ emet haŋ sâwe sâm emet topŋe palalaŋ yap. Yakât otmâ kâlâwahom yahatmâ manman hâŋgiŋe pilâm pesuk pilânomai. Orotmeme bâleŋe âlâlâ ki otnomai. To kârikŋe ki nem biwi hâlim otnomai. Me ki hioŋakmâ tep bâle naŋgaŋginomai. Orotmeme yawuya bet pilâm yan lohimbi nombotŋaŋe lok senyeŋan kinmâ orotmeme âlepŋe nanŋe otŋetâ yekmai yakât dopŋeâk otmâ mannomai. \v 14 Yawu manmâ lohimbiŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât yâkŋe olop miop yawu otmâ tem lâuwaŋgim mannomai. Yawu manmâ yâkât den pat âlepŋe sâm haok tuhunomai. Tem lâuwaŋgim mannomai yan emelâk orotmeme bâleŋe ekŋâlem otmâ tâpikguminiwi ya witgum otmain sâm biwiyeŋe galemahom mannomai. \c 14 \s1 Nenŋe orotmeme tâŋât âlâlâ otmain yakât Anitâŋe ki nâŋgâmu yahatmap. \p \v 1 Den âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi nombotŋaŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk ki kepeim manmai yamâ yâkât den ki nâŋgâm heŋgeŋgumai. Yakât otmâ lok yawuya orop den ki sahaŋginomai. Lok yawu yamâ buku otyiŋgim yâk orop biwiyeŋe hikuakmâ konohâk otbuap. \v 2 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok nombotŋaŋe Kiristohât den nâŋgâm heŋgeŋgum soŋgo bau ki ekmâ kiwilim nemai. Yâhâ lok nombotŋaŋeâmâ gorâyiŋgimu yuwu sâmai. “Maiŋ, soŋgo bau yukât topŋe girawu? Porom Lâpio mepaem hotom uyiŋgim yan neŋetâ torehenŋe in tap ya yu mon?” Yawu sâm soŋgo bau ya bet pilâm salup konok nemai. \v 3 Yâhâ soŋgo bau nemaiŋe buku âlâhât ki nâŋgâŋetâ gewuap. Otmu Anitâŋe soŋgo bau nemai ya yekmu ârândâŋ otmap. Yakât otmâ soŋgo bau ki nemaiŋe ya yeŋgât ki nâŋgâm bâleyiŋgim sâm ge katyeknomai. \v 4 Lok âlâ me âlâŋe buku âlâhât nâŋgâm bâleyiŋgimai me sâm ge katyekmai yamâ Anitâ Ambonenŋaŋe yekmu bâlemap. Kutdânenŋe Kiristo ikŋak lok kerek nengât biwinenŋe ekmap. Yakât otmâ hâmbâi nenŋe otmain memain ya ekmâ sâm hâreningiwuap. Yâhâ lok âlâ me âlâŋe Kiristohât tem lâuwaŋgimai yamâ mâmâŋe otyiŋgimu hâmbâi sâp patoen yâkât senŋan kinŋetâ yekmu ârândâŋ otbuap. \p \v 5 Yâhâ Yura lohimbi nengât tatmâ nâŋgâ nâŋgâ hilâm me hombaŋ yamâ topŋe topŋe tap yakât sâwe. Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâk sâm lok nombotŋaŋe hilâm âlâ me âlâhât nâŋgâŋetâ yahatmu yan tatmâ nâŋgâmai. Otmu lok nombotŋaŋeâmâ hilâm âlâ me âlâhât nâŋgâŋetâ dop konohâk otmu yan haoŋmâ ârândâŋ Anitâ mepaemai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Hilâm âlâen me âlâen Anitâ mepaem tatnomai yamâ yen ikŋiâk ikŋiâk eŋgatyeŋeâk otmâ yan biwi yâhâp ki otnomai. \v 6 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe eŋgatyeŋeâk otmâ hilâm âlâen me âlâen Anitâ mepaem tatmai yamâ yekmu ki bâlemap. Yâhâ lok âlâ me âlâ soŋgo bau nemaiŋe Anitâ mepaem neŋetâ ya gurâ yekmu ki bâlemap. Otmu lok nombotŋe âlâ salup konok nemaiŋe yawuâk Anitâ mepaem neŋetâ yekmu ki bâlemap. Yakât otmâ eŋakmâ ki sâm ge karaknomai. \p \v 7-10 Den sâm aran yukât topŋe yuwu nâŋgânom. Kiristohât lohimbi emelâk muwi, me sâp yiwereŋe mansain me hâmbâi tetem mannomai kerek nengât Kutdânenŋe otmâ galemnongoâk sâm Anitâŋe hâŋgângumu ge muop. Otmu mumuŋambâ mem yahatmu tatmap. Otmu yâkŋe konok kunnenŋe tatmâ yâhâmbisâp. Yakât otmâ nenŋahâlâk nâŋgâm mannomgât dop âlâ ki tap. Otmu sâp patoen Anitâŋe biwinenŋe ekmâ den sâm hâreningimu Kiristoŋe sârerenenekmâ manman kârikŋan mem katnenekmu orowâk manmâ yâhânom. Yakât otmâ ki sâm bâleaŋginom. \v 11 Den yan yuŋe emelâk Anitâŋe poropete âlâ den ekumu kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Nâmâ Manman Amboŋe. Yakât otmâ lohimbi kerekŋe ewe katnekmâ metenan kinmâ “Ambonenŋe, gâhât heroŋe nâŋgâhihiain” sâm mepaeneknomai.” Yawu tap. \p \v 12 Yakât otmâ nen kerekŋe Anitâhât senŋan kinmâ otmain memain yakât ekumunŋe nâŋgâwuap. \s1 Bukulipnenŋaŋe manman âlâ manmai ya yekmâ ki nâŋgâm bâleyiŋginom. \p \v 13 Yakât otmâ ki nâŋgâm bâleaŋginom. Yâhâ bukulipnenŋaŋe otŋetâ bâlemap sâm nenŋahâlâk ki nâŋgâmunŋe yahatmu ihilâk mannom. Yâk orop biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu mannom. \v 14 Nâŋe Kiristo orop biwinetŋe hikuakmâ konohâk oap. Yakât yuwu nâŋgâmune bulâŋe oap. Anitâŋe wahap topŋe topŋe, sot kâle, soŋgo bau, me âlâlâ, yuâmâ ki neneŋe sâm samut ki kalop. Wahap topŋe topŋe kalop yamâ neneŋeâk hârok. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe soŋgo bau me sot kâle ekmâ ki neneŋe sâm samut katmai yamâ yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ katmai. Yawu sâmai yakât kakŋan ihilâk neŋetâ biwiyeŋan hâumu aŋulaknomai yamâ yeŋe wahap. Anitâŋe orotmeme yawu otŋet sâm ki kalop. \v 15 Yawu gârâmâ bukulipnenŋaŋe soŋgo bau ki nemai ya yeŋgât senyeŋan soŋgo bau ihilâk nenom yamâ dondâ bâlewuap. Kiristoŋe bukulipnenŋe yawuya orowâk nengât sârerenenekmâ ge muop. Yakât otmâ nenŋe lok sen senân tatmâ soŋgo bau nemunŋe bukulipnenŋe yawuyaŋe nenekmâ nengâlen torokatŋetâ orowâk nenom yanâmâ samut katbi ya loŋgâem ihilâk neŋetâ biwiyeŋe orotok sâwuap. Biwiyeŋe orotok sâmu Kiristo betbaŋgim orotmemeyeŋe bâleŋe pilâwi ya miwirikum otmâ hiliwahomai sâm nenŋe lok sen senân kinmâ soŋgo bau ki nenom. \v 16 Nenŋeâmâ soŋgo bau nemain yan biwinenŋaŋe nâŋgâmunŋe ki hâunenekmap. Yawu gârâmâ bukulipnenŋe nombotŋaŋe nenekmâ sâm bâleningimaihât lok sen senân tatmâ soŋgo bau ki nenom. \v 17 Yawu gârâmâ nenŋe sot kâle me soŋgo bau kiwilim nombotŋe nemain otmu nombotŋe ketetmain yakât Anitâŋe ki nâŋgâmap. Yâhâ biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu tem lâuwaŋgim heroŋe kakŋan mannehât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimap. \v 18 Yawu manmunŋe lohimbi belângen manmaiŋe nâŋgâningiŋetâ yahatmu Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap. \p \v 19-21 Yawu gârâmâ yâhâpŋe sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe sot kâle me soŋgo bau katningiop yamâ neneŋe hârok. Yawu gârâmâ bukulipnenŋaŋe nenekmâ nengâlen torokatŋetâ orowâk nemunŋe yan yeŋak samut katbi ya loŋgâemai sâm lok sen senân tatmâ soŋgo bau me to kârikŋe ki nenom. Yâhâ bukulipnenŋaŋe wuân me wuângât samut katmai yaŋe nâŋgâm bâleningimaihât ya yeŋgât senyeŋan kinmâ ya ki otnom. \p Nen Anitâhât komot konok mansain yuŋe hioŋakmain sâm sot kâle me soŋgo bauhâlâk ki nâŋgânom. Yawu gârâmâ biwinenŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu tihit oraŋginom yakâlâk nâŋgâm mannom. \v 22-23 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe soŋgo bau me senŋe âlâlâhât samut ki kalop ya nâŋgâmain. Yakât otmâ soŋgo bau me âlâlâ nemain yan biwinenŋaŋe nâŋgâmunŋe ki hâunenekmap yan heroŋe nâŋgâmain. Yawu gârâmâ bukulipnenŋe nombotŋaŋe soŋgo bau me to kârikŋe me âlâlâ yakât samut katmai ya senyeŋan kinmâ ya ki otnom. Yâhâ Anitâŋe konok biwinenŋahât topŋe nâŋgâmap. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe biwi yâhâp kakŋan yu ya otmai me nemai yanâmâ biwiyeŋe ekmu ki ârândâŋ otmap. \c 15 \s1 Kiristoŋe ikŋahâlâk ki nâŋgâm manminiop yawu mannom. \p \v 1-3 Bukulipne, yeŋahâlâk nâŋgâmaihât yuwu sâm ekyongomune nâŋgâŋet. Kutdânenŋe Kiristoŋe ikŋahâlâk ki nâŋgâm manminiop. Yakât emet inânŋan lok âlâŋe den kulemguop yakât bulâŋe Kiristohâlen teteop yamâ yuwu tap. \li1 “Anitâ, lohimbi gâhât sâm bâlehihimaiŋe nâŋe tem lâuhihiman yakât mem ge katneksai.” Yawu tap. \p Yâhâ Kiristoŋe olop yakât dopŋeâk nenâmâ yuwu otnom. Bukulipnenŋaŋe Anitâhât den topŋambâek ki nâŋgâmaiŋe soŋgo bau nenehât samut katmai ya yeŋgât ki nâŋgâm bâleyiŋgim nenŋahâlâk nâŋgânom. Yawu otmâ Anitâhât den nâŋgâm heŋgeŋguŋet sâm lohotŋan den kâsikum yiŋginom. \v 4 Emelâk Anitâŋe den ekyongomu kulemguwi ya nâŋgâm mannom. Yawu manmunŋe umatŋe topŋe topŋe teteningiwuap yan ki pârâk pilâmunŋe biwinenŋe orotok sâwuap. Emelâk manman kârikŋan mannomgât pat kuningiop yakât biwinenŋaŋe mem mannom. \v 5-6 Yâhâ Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ umatŋe âlâlâ teteyiŋgiwuap yan mâmâŋe otyiŋgimu ki lohotŋe otŋetâ biwiyeŋe orotok sâwuap. Otmu biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu lauyeŋe menduhum Kutdânenŋe Yesu Kiristo âwâŋe mepaeŋetgât nâŋgâm ulitgum manman. \s1 Yura lohimbiŋe pâku lohimbi orop manman kârikŋahât bulâŋe menomai. \p \v 7 Kiristoŋe buku otningimap yan orotmemenenŋe yuwu yawu otmain yakât ki nâŋgâmap. Yakât otmâ bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu ki sâm bâleaŋginomai. \v 8 Yawu otmâ Anitâ mepaem yâhânomai. Otmu emelâk Anitâŋe Awaraham, Isaka, otmu Yakop ikŋe pat kuyiŋgim den ekyongop. Yâhâ sâp yiwereŋe yuâmâ nenŋe pat yakât nelâmguop nâŋgâmaingât nanŋe Kiristo hâŋgângumu Yura lohimbi nengâlen teteop. Nengâlen tetem yan nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim pat yakât bulâŋe menomgât kulem topŋe topŋe mem ikŋe den pat âlepŋe eknongop. \v 9 Yâhâ yen pâku lohimbiŋe yawuâk yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ Anitâŋe umam sâyiŋgim tosayeŋe pilâmu orowâk mepaem mannomgât giop. Den yan yuŋe emet inânŋan poropete nombotŋaŋe den kulemguwi ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Yakât otmâ nâŋe pâku lohimbi orop manmâ kiki meŋgihim mepaeheknom.” \p \v 10 Otmu âlâmâ yuwu tap. \li1 “Emelâk Anitâŋe Isirae lohimbi meyekmâ pat kuyiŋgiop ya orop pâku lohimbiŋe menduhuakmâ heroŋe otbaŋginomai.” \p \v 11 Otmu âlâmâ yuwu tap. \li1 “Lohimbi hânŋan kulemŋan me wosapâ wosapâ mansai ya orop Kutdânenŋe Anitâ mepaene.” \p \v 12 Otmu âlâmâ Yesaiaŋe kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Dawitihât senâmbâ gâtŋe âlâŋe tetem pâku lohimbi yeŋgât kunyeŋe manmâ tihityeŋe otbuap. Tihityeŋe otmu lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai.” Den yawu tap. \p \v 13 Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuningiop yakât bulâŋe orowâk menomgât mâmâŋe otningimu yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain. Yeŋe yawu torokatmâ mannomai yan biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu heroŋe kakŋan mannomai. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu pat kuyiŋgiop yakât bulâŋe menomai sâm Anitâ ulitguman. \s1 Anitâŋe Kiristohât aposolo sâm Paulo âi waŋop. \p \v 14 Bukulipne, yeŋe biwiyeŋaŋe hikuakmâ buku oraŋgim Anitâhât den yakât ki hâum pâpgum mansai. Yakât otmâ yeŋahâk den kâsikum aŋgim tânahonomaihât dop tap. Biwinaŋe yawu naŋgan. \v 15-17 Otmu yen pâku lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât Anitâŋe ikŋahâk nâŋgânihim Yesu Kiristohât aposolo sâm âi nihiop. Yakât otmâ Kiristohât den pat âlepŋe kâsikum yiŋgim gan. Yâhâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu Anitâhât tem lâuwaŋgiŋetâ yekmu ârândâŋ olâkgât nâŋe biwinaŋe tiŋâk kepeim hoŋ bawaŋgiman. Hoŋ bawaŋgim yan Kiristo orop biwinetŋaŋe kepeiakmu mâmâŋe otnihimu âi memune bulâŋe pâku lohimbi yeŋgâlen tetemap. Yakât nâŋgâmune yahatsap. Yakât otmâ den kulemgum katyiŋgian yukât pâŋe konok konok nâŋgâm heŋgeŋguŋetgât pahâk ekyongoan. \v 18-21 Kiristoŋe mâmâŋe otnihimu âi memune bulâŋe teteap yakât sâwe. Emelâk bukulipnaŋe Kiristohât den pat ya Yerusalem kapi ambolipŋe ekyongowi. Yakât otmâ yâkŋe âi tuhuwi ya torokatmâ tuhuwomgât ki nâŋgâwan. Yawu gârâmâ nâmâ lohimbi Kiristohât den pat ki nâŋgâwi ya yeŋgâlen nâŋe sâm ari ekyongowehât nâŋgâwan. Yawu nâŋgâm Yerusalem kapi pilâm yapâ kapi nombotŋe ya yeŋgâlen nep tuhum yaŋak Ilurikon mewan. Yan ari den pat âlepŋe ekyongowan. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otnihimu kulem topŋe topŋe memune ekŋetâ âlâ kândâkdâ otmu Kiristohâlen biwiyeŋe katbi. Den yan yuŋe emelâk poropete âlâŋe den kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Yâhâ lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ yâkât den pat ki naŋgai ya yeŋgâlen ari puwâk ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuap.” Yawu tap. \s1 Pauloŋe Roma kapi ariwom nâŋgâm yakât ekyongop. \p \v 22 Otmu nâŋe kapi ârândâŋ yâhâm gem den pat âlepŋe ekyongowan yan yeŋgâlen takawom sâm yambuŋe berumŋe biwinaŋe hikum gaminiwan. \v 23 Den ekyongom gamune ârândâŋ oap gârâmâ kapi yu pilâm yeŋgâlen takawom. \v 24 Taka tipiŋe tatmâ nâŋgâwom yanâmâ yen orop Kiristohât den alahum tep âlep naŋgaŋginom. Yen orop yan manmâ yapâ yeŋe mâtâp menihiŋetâ Sipein hânân ari Kiristohât den pat puwâk ekyongowom. \v 25-27 Otmu Yerusalem kapi ambolipŋaŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya nombotŋe senŋe âlâlâhât umburuk otmâ mansai. Den pat ya Makeronia otmu Akaia ambolipŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya ekyongomune nâŋgâm tânyongone sâm nanŋe mem menduhum nihiai. Yakât otmâ biwinaŋe yuwu naŋgan. Aŋgoân nen Yura lohimbiŋe kapinenŋe pilâm pâku lohimbi yeŋgâlen ari Kiristohât den pat ekyongowin. Ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋe katŋetâ Anitâŋe tosa pilâyiŋgim manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop. Yakât matŋeâmâ pâku lohimbiŋe Yura lohimbi senŋe âlâlâhât umburuk mansai ya yeŋgât nanŋe menduhum nihiai yu mem ari Yerusalem kapi ambolipŋe yiŋgiwom. \v 28 Otmu pâku lohimbi Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansaiŋe tep âlep nâŋgâyiŋgim nanŋe yu menduhum katyiŋgiai yukât den pat ekyongowom. Ekyongom yanâmâ yâk pilâyekmâ yeŋgâlen takawom. Taka yen orop yan tipiŋe tatmâ nâŋgâm benŋe yen pilâyekmâ Sipein hânân ariwom. \v 29 Yeŋgâlen takawom yan Kiristoŋe mâmâŋe otningimu biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu heroŋe naŋgaŋgim mannom. Biwinaŋe yawu naŋgan. \p \v 30 Bukulipne, Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yakât yeŋe nâhât sâm Anitâ ulitguŋetâ mâmâŋe otnihimu lohimbi belângen manmai ya den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâm Kiristohâlen biwiyeŋe katnomai. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhunenekmu biwinenŋaŋe kepeiakmâ mansain. Yakât yuwuhât otmâ nâhât biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim ulitgunomai. \v 31 Pâku lohimbiŋe nanŋe mem menduhum nihiai yu mem ari Yerusalem kapi ambolipŋe yiŋgiwom. Yiŋgimune nâŋgâŋetâ ârândâŋ otbuapgât ulitgunomai. Otmu Yuraia ambolipŋe Kiristohât den pat nâŋgâŋetâ gemu bet pilâmaiŋe mem bâlenekmaihât ulitgunomai. \v 32 Yawu ulitgunomai yanâmâ Anitâŋe nâŋgânihimu yeŋgâlen takamune orowâk tatmâ biwinenŋe sânduk sâmu heroŋe naŋgaŋginom. \v 33 Otmu Anitâ biwi sânduhân katnenekmapŋe yen orowâk tatmâ tihityeŋe olâkgât ulitguman. Ya bonŋanâk. \c 16 \s1 Pauloŋe Roma yeŋgât nâŋgâyiŋgiop. \p \v 1-2 Bukulipne, nâ yeŋgât tep hero nâŋgâyiŋgian. Yakât otmâ den bâiŋe yu sâm hârewe. Tounenŋe âlâ, kutŋe Piwi sâm, yâkŋe Keŋgeria ambolipŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya yeŋgât hoŋ bawa manmâ tânyongomap. Otmu nâ gurâ yawuâk tânnohomap. Yakât otmâ pepa yu bâiŋe kulemguan gârâmâ Piwi waŋmune mem Roma yeŋgâlen takawuap. Takawuap yanâmâ Kutdânenŋe Kiristoŋe buku otningiop yakât dopŋeâk yeŋgu buku otbaŋginomai. Otmu wahap wuân me wuângât umburuk otmâ âiyongowuap ya in yawu waŋnomaihât naŋgan. \p \v 3 Otmu yeŋgâlen gâtŋe lohimbi yâhâp, kutyetŋe Akuila yet Pirisila, yâk orop biwinenŋaŋe hikuakmu Kiristohât âi meminiwin. \v 4 Âi orowâk meminiwin yan lohimbi belângen mansaiŋe mem bâlenekmai sâm hâkyetŋe ki biuk sâop. Yawu otmâ tânnohomutâ orowâk nep tuhum gawin. Yakât otmâ nâ otmu pâku lohimbi Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansaiŋe yâk yetgât nâŋgâyitgiain. \v 5 Otmu lohimbi nombotŋaŋe yâk yetgât emelan yâhâ menduhuakmâ Kiristohât den ya alahum kiki mewaŋgim mepaemai yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \p Otmu Asia hânân gâtŋe, lok âlâ, kutŋe Epaineto sâm, aŋgoân Kiristohâlen biwiŋe kalop yâkât nâŋgâwaŋgian. \v 6 Otmu imbi âlâ, kutŋe Maria, yâkŋe yeŋgât nâŋgâmu yahatmu hoŋ bayiŋgim mansap yâkât nâŋgâwaŋgian. \v 7 Otmu bukuyâhâtne âlâmâ, kutyetŋe Andoroniko yet Yunia. Nâŋe Kiristohâlen biwine ki katban yan biwiyetŋe yâkâlen katmâ aposolo âi mem gaowot. Yakât otmâ mem pâi emetŋan katyelekŋetâ orowâk manbin. Yâk yetgât nâŋgâyitgian. \p \v 8 Otmu bukune âlâmâ, kutŋe Ambiliato, yâkât nâŋgâwaŋgian. \v 9 Otmu lok âlâ, kutŋe Uruwano, orowâk manmâ Kiristohât âi mewit yâkât nâŋgâwaŋgian. Otmu bukune, Sitaki yakât nâŋgâwaŋgian. \v 10 Otmu bukune âlâmâ, kutŋe Apele sâm, emelâk yâkâlen umatŋe âlâ teteop. Yawu tetewaŋgiop yamâ Kiristohâlen biwiŋaŋe tiŋâk kepeim kârikŋeâk kinop, yakât nâŋgâwaŋgian. Otmu Aristowolohât hep torehenlipŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \v 11 Otmu bukune âlâmâ, kutŋe Herorion, yâkât nâŋgâwaŋgian. Otmu Narikisohât hep torehenlipŋaŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \p \v 12 Otmu ata gari Tiripaina yet Tiriposaŋe Kutdâhât tem lâuwaŋgim yâkât âi tuhum mansawot ya yetgât nâŋgâyitgian. Otmu imbi âlâ, kutŋe Peasi, Kutdâhât âi yakât biwiŋaŋe tiŋâk kepeim tuhum mansap yâkât nâŋgâwaŋgian. \v 13 Otmu lok âlâ, kutŋe Lupo, yâhâmâ Kutdâhât tem lâuwaŋgimu ekmunŋe yahatsap. Otmu mâmâŋaŋe yâk wawaeop yakât dopŋeâk nâ wawaenekmâ gaop yâk yetgât nâŋgâyitgian. \v 14 Otmu lok kiŋgitŋe orowâkŋe menduhuakmâ Kutdâ mepaem manmai ya yeŋgâlen gâtŋe nombotŋeâk kutyeŋe yongonbe. Asiŋgirito, Pilehon, Herema, Patorowa, Hereme, yâk yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \v 15 Otmu lohimbi yâhâp, Piloloho yet Yulia, emetyetŋan bukulipyetŋe, Nereo otmu gariŋe, âlâmâ Olimpa, lohimbi nombotŋe kutyeŋe ki nâŋgâyiŋgian ya orowâk menduhuakmâ Kiristo mepaemai yâk yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \p \v 16 Yakât otmâ yu sâlikum nâŋgânomai. Yawu otnomai yan Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim buku oraŋgim mansai yakât heroŋe nâŋgâm parahuaknomai. Otmu kapiŋe kapiŋe Akaia otmu Asia hânân tatmâ arap yakât ambolipŋe biwiyeŋaŋe Kiristohâlen kepeim mansaiŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgiai. \p \v 17-18 Bukulipne, den tâlâwâk ekyongomune nâŋgâm heŋgeŋgum biwiyeŋan katŋet. Aŋgoân topŋe katmâ Kiristohât komolâmbâ nombotŋaŋe yeŋgâlen toho yâkât den pat âlepŋe kâsikum yiŋgiwi. Den kâsikum yiŋgiwi yamâ yeŋambâ gâtŋe lok nombotŋaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu kutdânenŋe Kiristohât ki tem lâuwaŋgimai. Yâkŋe den bulâŋe ya nâŋgâm kelaŋgatmâ bukulipyeŋe lohotŋan mansai ya kâityongom biwiyeŋan kioŋetâ mâtâp tâpikgum hioŋakmaihât galemahom heŋgeŋgum mannomai. Yawu otmâ lok yawuya betyongonomai. \v 19 Yâhâ aŋgoân den pat âlepŋe ekyongoŋetâ nâŋgâwi yapâek yeŋe biwiyeŋe galemahom den ya tâŋ tâŋâk lâum gawi yakât sâm haŋ tuhuŋetâ nâŋgâm heroŋe otban. Yeŋe yawuâk torokatmâ manŋetâ den topŋe topŋe ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ Kiristohât den orop ki lâuakbuap ya pilânomai. Yâhâ yâkât den orop lâuakbuap yamâ nâŋgâm biwiyeŋan katmâ mannomai. \v 20 Yawu otmâ Anitâŋe yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe mem konohân tuhumu hikuakmâ konohâk otmu ki hioŋaknomai. Yanâmâ yâkŋe mâmâŋe otyiŋgimu biwiyeŋe galemahom lok nombotŋaŋe Satangât tem lâuwaŋgim Kiristohât den pat kelaŋgatmai yamâ watyekŋetâ arinomai. \p Yâhâ Kutdânenŋe Yesu tihitnenŋe otmapŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe mem konohân tuhumu kepeiakmâ manŋetgât Anitâ ulitguman. \p \v 21 Timoteo orowâk manmâ âi tânahomait yâkŋe nâŋgâyiŋgiap. Otmu bukulipne, Lukio, Yason, Sosipata yâkŋe yawuâk nâŋgâyiŋgiai. \p \v 22 Otmu nâmâ kutne Tetio, Pauloŋe den yu eknohomu kulemgum katyiŋgian. Nâŋe yawuâk nâŋgâyiŋgian. \p \v 23 Otmu, lok âlâ, kutŋe Gaio, yâkât emelan yâhâ menduhuakmâ Kiristo yet Anitâ mepaeyelekmain. Yâkŋe nâŋgâyiŋgiap. Otmu lok âlâ kutŋe Erasto yâhâmâ kapi ambolipŋaŋe takesi katmai ya galemgumap, yâkŋe yawuâk nâŋgâyiŋgiap. Otmu miti lok âlâ, kutŋe Kuato, yâkŋe yawuâk nâŋgâyiŋgiap. \v 24 Kutdânenŋe Yesu tihitnenŋe otmapŋe yen kerek biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe mem konohân tuhumu kepeiakmâ mannomai. Ya bonŋanâk. \s1 Den bâiŋe ekyongop. \p \v 25-27 Bukulipne, den yu bâiŋe sâmune pesuk sâek. Emelâk embâŋân Yesu Kiristohât den yukât topŋe amokŋan talop. Yakât otmâ lohimbi kiŋgitŋe orowâkŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ yakât topŋe pâpguminiwi. Yawu gârâmâ Anitâhât poropetelipŋaŋeâmâ yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgum emet inânŋan den kulemguwi yu Yesu Kiristoŋe nen aposololipŋe kâsikum ningiminiop. Yawu gârâmâ lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ araiŋe den yu nâŋgâm Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim Anitâhât tem lâuwaŋgim manŋetgât nen gurâ ikŋe sâtgât den kâsikum yiŋgim mansain. Yâhâ Kiristohât den kâsikum yiŋgian yu nâŋgâm biwiyeŋan katmâ mannomai yanâmâ Anitâŋe mâmâŋe otyiŋgimu yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim ki lohotŋe otnomai. \p Otmu Anitâ nâŋgân nâŋgânŋe yahat yahatŋe yâkŋe ikŋahâk nanŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge kawenenŋan kinmâ muop. Mumuŋambâ yahatmâ himbimân âwurem yâhâmu âwâŋâit tawot. Yawu nâŋgâm nenŋeâmâ Anitâ Awoŋnenŋe sâm heroŋe otbaŋgim mepaem manbisâin. Ya bonŋanâk. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Paulo