\id MAT NT0040.MT1 SELEPET McELHANON (dp transfer) 4-Oct-85 \h Mataio \toc1 Mataio Yesuhât Den Pat Âlepŋe Mataioŋe kulemguop. \toc2 Mataio \mt1 Mataio \mt2 Yesuhât Den Pat Âlepŋe \mt2 Mataioŋe kulemguop. \c 1 \s1 Yesuhât tâmbâlipŋe yeŋgât kutyeŋe \sr (Luka 3:23-28) \p \v 1 Yura lohimbi nengât tâmbânenŋe, yamâ kutŋe Awaraham sâm, yâkât senâmbâ gâtŋe Dawiti. Otmu yâk yetgât sen âlâ yâkâlembâ Yesu teteop yamâ Anitâŋe hâŋgângumu giop. Otmu Awarahamgât senâmbâ tetem gawi ya yeŋgât kutyeŋe yuwu. \p \v 2 Topŋe katmâ Awarahamgât nanŋe, kutŋe Isaka sâm ya teteop. Isakahât nanŋe Yakop sâm ya teteop. Yakopgât nanŋe Yura sâm, ya teteop. Otmu imilipŋe dondâ meyehop. \v 3 Yuraŋe imbi âlâ, kutŋe Tama sâm, ya miop. Yaŋeâmâ naom yâhâp meyelehop, yâk yetgât kutyetŋe, Peresi yet Sera. Otmu Peresihât nanŋe Hesoron teteop. Hesorongât nanŋe Lam teteop. \v 4 Lamgât nanŋe Aminarap teteop. Aminarapgât nanŋe Nason teteop. Nasongât nanŋe Salamon teteop. \v 5 Salamonŋe imbi miop yamâ kutŋe Lahap, yaŋeâmâ nanyetŋe Boasi miop. Boasiŋe imbi, kutŋe Lut sâm, ya memu yâkŋe nanyetŋe Owet sâm ya miop. Owetgât nanŋe Yese teteop. \v 6 Yesehât nanŋe Dawiti teteop. \p Dawitiŋeâmâ lok kutdâ otmâ manmâ bukuŋe, kutŋe Uria sâm, yâkât imbi hârem mewaŋgiop. Imbi yaŋe nanyetŋe Solomon ya miop. \v 7 Solomongât nanŋe Lehowoam teteop. Lehowoamgât nanŋe Awia teteop. Awiahât nanŋe Asa teteop. \v 8 Asahât nanŋe Yosapata teteop. Yosapatahât nanŋe Yoram teteop. Yoramgât nanŋe Usia teteop. \v 9 Usiahât nanŋe Yotam teteop. Yotamgât nanŋe Ahasi teteop. Ahasihât nanŋe Hisikia teteop. \v 10 Hisikiahât nanŋe Manase teteop. Manasehât nanŋe Amon teteop. Amongât nanŋe Yosia teteop. \v 11 Yosiahât nanŋe Yekonia teteop. Otmu imilipŋe nombotŋe meyehop. \p Otmu sâp yanâmâ kapi pato âlâ, kutŋe Bawilonia sâm, yan tâmbâlipnenŋe yeŋgât kasalipyeŋaŋe taka yongom kiom tuhuyiŋgiwi. Kiom tuhuyiŋgim meyekmâ ari Bawilonia yan katyekŋetâ yâk yeŋgât hoŋ bawa otmâ manbi. \v 12 Bawilonia kapi manbi yakât kakŋan Yekoniahât nanŋe, kutŋe Salatie sâm ya teteop. Salatiehât nanŋe Seruwawe teteop. \v 13 Seruwawehât nanŋe Awiuru teteop. Awiuruhât nanŋe Eliakim teteop. Eliakimgât nanŋe Asoro teteop. \v 14 Asorohât nanŋe Sarok teteop. Sarokgât nanŋe Akim teteop. Akimgât nanŋe Eliut teteop. \v 15 Eliutgât nanŋe Eliasa teteop. Eliasahât nanŋe Matan teteop. Matangât nanŋe Yakop teteop. \v 16 Yakopgât nanŋe Yosep teteop. Yosepgât imbi sâŋetâ manop yamâ Maria. Yâhâ Mariaŋeâmâ Yesu miop yamâ Anitâŋe hâŋgângumu yâkâlen gemu miop ya nâŋgâmain. \p \v 17 Otmu Awarahamgât senâmbâ tetem gaŋetâ gaŋetâ tânâmyeŋambâ Dawiti ya teteop. Yâhâ Awaraham yâkâlembâ lok komotŋe komotŋe tetem gaŋetâ ya yeŋgât sen yaŋe menduhuakmâ 14 olop. Otmu Dawitihât sen yapâ tetem gaŋetâ gaŋetâ Bawilonia hânân ari manbi sen yaŋe menduhuakmâ yawuâk 14 olop. Otmu Bawilonia hânân manbi yaŋak manmâ gaŋetâ gaŋetâ Anitâŋe nanŋe tihitnenŋe olâk sâm hâŋgângumu yuân giop sen yaŋe menduhuakmâ yawuâk 14 olop. Otmu Yesuŋe giop sâp yanâmâ sen ya pesuk sâop. \s1 Yesu teteop \sr (Luka 2:1-7) \p \v 18 Anitâŋe Yesu hâŋgângumu gemu Mariaŋe miop yakât topŋe yuwu tap. Mâmâŋe Maria yamâ Yosepgât pat kuwaŋgiwi. Yâhâmâ sihan ikŋiâk ikŋiâk manmâ gamutâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Maria mâmâŋe otbaŋgimu, lokŋe orop, konohân ki manowot yan, imbiâk ya tepŋe olop. \v 19 Sâp yan Yosepŋe Anitâhât den tâŋ tâŋâk lâum manop. Yakât otmâmâ biwiŋaŋe yuwu nâŋgâop. “Âo, yuâmâ nâhât pat kunihiwi. Yamâ benŋe lok nombotŋe orop mon manmai. Yawu gârâmâ nâŋe lok sen senân watmune aŋulakmap,” yawu sâm biwiŋanâk nâŋgâm manop. \v 20 Yawu nâŋgâm manmâ yâhâm yâhâm yan awun ehop. Awun ekmu Anitâhât aŋelo âlâŋe yuwu sâm ekuop. “Yosep gâ Dawitihât sen, yakât yuwu sâm ekgohomune nâŋgâ. Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Maria mâmâŋe otbaŋgimu tepŋe oap. Yawu gârâmâ gâŋe ki nâŋgârâ bâlewuap. \v 21 Yâkŋe nanŋe membuap. Nanŋe memu kutŋe Yesu kunbuat. Yâhâ kutŋe yakât topŋe yuwu. Yen yâkât komot manmâ otmâ hilipgum gai yen kerehâk meyekbuap. Meyekmu Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap.” Aŋeloŋe yawu sâm Yosep ekum ariop. \p \v 22-25 Yawu sâm Yosep ekuop ya nâŋgâmu ârândâŋ otmu imbiŋe memu orowâk manowot. Yawu manmâ yâhâm naom ya miop. Otmu Yosepŋe naom ya kutŋe Yesu sâm kunop. Yakât topŋe teteâkgât Anitâŋe emet inânŋan yuwu sâmu poropete âlâŋe kulemguop. \li1 “Imbi sihan âlâŋe naom membuap. Yâhâ kutŋe âlâmâ Imanue sâm kunbuap.” \p Yawu sâmu kulemguop. Kut kunop yakât topŋeâmâ yuwu tap. Anitâŋe nen orop sâp ârândâŋâk tatmap. Yawu. \c 2 \s1 Pitu ekmâ takawiŋe Yesu mepaewi. \p \v 1 Yuraia hânân lok kutdâ pato âlâ, kutŋe Herot sâm, ya manop. Sâp yanâmâ Maria yet Yosep yâhâmâ Yuraia hânân kapi âlâ Betelem sâm yan manowot. Kapi yan Mariaŋe Yesu miop. Memu yakât kakŋan lok nombotŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe papato yaŋe pitu âlâ tetemu ekmâ yakât topŋe nâŋgâne sâm emetsenŋe ga takamawângembâ takawi. Taka Yerusalem kapiân yâhâm kapi ambolipŋe yuwu sâm âiyongowi. \v 2 “Yuân naom âlâ teteop yaŋeâmâ hâmbâi yeŋgât lok kutdâ otmâ manbuap yakât towat pitu tetemu ekbin. Naom ya mepaene sâm kapi kâlepŋehembâ takain.” Yâhâmâ wosapâ tap?” Yawu sâm âiyongowi. \p \v 3 Yakât den pat ya nâŋgâm lok kutdâ Herotŋe nâŋgâm yâkŋe pato otmâ watnekmâ kawenan kinmap nâŋgâm gorâwaŋgiop. Otmu bukulipŋaŋe gurâ yawuâk nâŋgâm gorâyiŋgiop. \v 4 Herotŋe den pat ya nâŋgâm hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi ya kerek menduhuyekmâ yuwu sâm âiyongop. “Anitâŋe hâmbâi hâŋgângumu gewuap sâmai yamâ kapi wosan tetewuap yakât topŋe eknohoŋetâ nâŋgâwe.” Yawu sâop. \p \v 5-6 Sâmu sâwi. “Anitâŋe poropete âlâ den ekumu kulemguop ya yawu tap. \li1 “Lok kutdâ âlâ tetem galem otbuap yâkât topŋe yuwu. Yâhâmâ Betelem kapi Yuraia hânân yan tetewuap. Yan tetem manmâ Isirae yeŋgât kunyeŋe otmâ galemyongowuap. Yakât otmâmâ kapi yakât nâŋgâŋetâ yahatbuap.” Yawu kulemguop tap.” Yawu sâwi. \p \v 7 Yawu sâŋetâ Herotŋe naom ya tetemu sâp kâlep me tâlâwâk oap, yakât topŋe nâŋgâwe sâm pitu watmâ takawi ya yohâk mem dâiyekmâ yuwu sâm âiyongop. “Pitu ekmâ takawi ya sâp girawuân tetemu ekbi?” Sâmu yakât topŋe ekuwi. \v 8 Ya sâŋetâ yuwu sâm ekyongop. “Bâiŋ, âlepŋe yen Betelem kapiân ariŋet. Ari naom ya ekmâ taka eknohoŋetâ nâku yawuâk ari ekmâ heroŋe otbaŋgim mepaewom.” Yawu sâm kâityongop. \p \v 9 Yawu sâm kâityongomu ba ariwi. Mâtâwân ari endakembâ pitu yaŋe kulet sâm dâiyekmu ari emet mâpuŋan laŋinŋe hâumu siliŋ siliŋ sâmu ekbi. Yaŋe yâhâpŋe torokatmâ yawu hâumu siliŋ siliŋ sâmu ari naom tipiŋe emelan talowân yâhâwi. \v 10 Emet kâlehen yâhâ naom ya Mariahât tamboŋan tatmu yelekmâ heroŋe nâŋgâm mepaewi. \v 11 Otmu goli, iri sikum, to kukŋe suksuk âlepŋe nanŋe âlâ memâk takawi ya aksihâk gotyetŋan kutakum hâwuruwi. Hâwurum âwurem ariwi. \v 12 Yawu otmâ im yan awun yuwu ekbi. Herotgâlen purik sâm ari den pat yu ki ekumai sâm Anitâŋe ekyongop. Yawu ekmâ yok pilâm mâtâp âlâengembâ ba kapiyeŋehen ariwi. \s1 Yosepŋe Yesu mâmâŋeit meyelekmu Aihita hânân ariwi. \p \v 13 Purik sâm âwurem ariŋetâ Yosepŋe aman im, awun ehop. Awun ekmu Anitâhât aŋelo âlâŋe yuwu sâm ekuop. “Sâmune nâŋgâ. Herotŋe Maria nanŋahât hâkâŋ otmâ hilipguwom sâm nâŋgâm mansap. Yawu gârâmâ gâ yahatmâ imbihe naomge meyelekdâ Aihita hânân ari mannomai. Yan ari manŋetâ nâŋe den girawu sâwom yakât mambotmâ mannomai.” Yawu sâop. \v 14-15 Otmu emet inânŋan Anitâŋe poropete âlâ den ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Nannaŋe Aihita hânân manbuap ya kunmune âwurem takawuap.” Yawu tap. \p Aŋeloŋe Yosep ekuop yanâk imbiŋe naomŋe meyelekmu Aihita hânân ariwi. Yakât otmâ den, ya bonŋe teteop. \s1 Herotgât tembe lâulipŋaŋe Betelem yeŋgât nanlipyeŋe yongowi. \p \v 16 Otmu pitu ekmâ takawi yaŋe Herot kâimboŋmâ ariwi yakât nâŋgâmu bâleop. Nâŋgâmu bâlemu yaŋak Yesu ki manâkgât nâŋgâop. Yawu gârâmâ mâmâŋaŋe memu manmu yambu yâhâp pesuk sâop. Yambu yâhâp yakât kâlehen naom titipâ nombotŋe tetewi. Yakât otmâ Herotŋe tembe lâulipŋe hâŋgânyongomu Betelem kapi otmu kapi tipi tapi ya hâlâŋmâ tai yan nimnaom titipâ teteŋetâ yambu yâhâp ki olop ya gurâ kerehâk yongoŋetâ muwi. \v 17 Otmu emet inânŋan umatŋe ya tetewuap ya ekmâ poropete âlâ, kutŋe Yeremia sâm, yâkŋe yuwu sâm kulemguop yakât bonŋe teteop. \li1 \v 18 “Imbi âlâ, kutŋe Lahe sâm, yâkât komot yamâ Lama kapiân tetem mannomai ya yeŋgât nanlipyeŋe yongoŋetâ munomai yakât isem tep bâle otnomai. Otmu sâp yanâmâ lohimbi nombotŋaŋe ya ekmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe ki sânduk sâwuap, yawu.” \p Yâhâ Herotŋe sâmu nanlipyeŋe kerehâk yongoŋetâ muwi yan bonŋe teteop. \s1 Yosepŋe Yesu mâmâŋeit meyelekmu Aihita hân pilâm âwurem ariwi. \p \v 19 Otmu Herotŋe mumu yanâmâ Yosepŋe Aihita hânân manmâ awun ehop. Ekmu yan Anitâhât aŋelo âlâŋe yuwu sâm ekuop. \v 20 “Mariahât nanŋe hilipguwe sâm kasa otminiop ya emelâk muop. Yakât otmâ imbihe naomge meyelekdâ âwurem Yuraia hânân ariŋet,” Yawu sâm ekuop. \v 21 Yawu sâm ekumu hân ya pilâm Yosepŋe imbiŋe naomŋe dâiyelekmâ Yuraia hânân âwurewi. Yakât otmâ Anitâŋe poropete âlâ ekumu kulemguop ya bonŋe teteop. \p \v 22 Yâhâ Yosepŋe âwurem ari den pat yuwu nâŋgâop. “Herotŋe mumu yaŋak nanŋe kutŋe Akelao sâm, yâkŋe âwâŋahât welâmŋan kinmâ Yuraia yeŋgât lok kutdâ mansap.” Yawu sâŋetâ nâŋgâop. Den ya nâŋgâm nanne hilipgumap sâm gorâwaŋgimu Yuraia hân pilâm ariwe sâm biwi yâhâp olop. Yawu otmâ im awun ekmu Anitâŋe yuwu sâm ekuop. “Gâ Yuraia hân pilâm âlâengen meyelekdâ arinomai.” Yawu sâop. \v 23 Yawu sâmu yapâ pilâm Galilaia hânân ari, kapi âlâ, kutŋe Nasaret sâm, yan manbi. Otmu emelâk emet inânŋan poropete âlâŋe den yuwu kulemguop ya bonŋe yan teteop. \li1 “Yâhâmâ Nasaret kapi amboŋe.” \p Yawu kulemguop. Yosepŋe imbiŋe naomŋe meyelekmu Nasaret kapiân ari manbi yakât den ya bonŋe teteop. Otmu yan manŋetâ naom ya lok olop. \c 3 \s1 Yoaneŋe âi topŋe kalop. \sr (Mareko 1:2-8 Luka 3:1-18 Yoane 1:19-28) \p \v 1 Yesu lok otmu yanâmâ bukuŋe Yoane Baptis yâkŋe âi topŋe katbe sâm Yuraia hân lok ki manmaiângen ari manop. Ari manmu lohimbi dondâŋe ari ekne sâm ariŋetâ yuwu sâm ekyongop. \v 2 “Anitâŋe tihityeŋe otbe sâm oap yakât orotmemeyeŋe kiŋgoŋ ya kerek betbaŋgim yâkâlen torokatmâ manŋet.” Yawu sâm ekyongop. \v 3 Otmu den ya ekyongom gaop yakât emet inânŋan poropete âlâ, kutŋe Yesaia sâm, yâkŋe Yoanehât nâŋgâm lohimbi biwiyeŋe pâroŋ sâm kuwihaknomai yakât kulemguop. Den yakât bulâŋe ya yâkâlen teteop. Den ya yuwu. \li1 “Lok ki manmaiângen, lok âlâ yan ari manbuap. Lohimbi yâkâlen arinomai ya yuwu sâm ekyongowuap. “Lok kutdâŋe tohowuap yakât kaweŋe mem pitim mâtâp mewaŋgiŋet. Otmu pumŋe lauŋe uk sâm huruŋ sâm, otbuap yamâ kum kilikmâ mem ârândâŋ merândâŋ tuhuŋetâ talâk.” \p Yawu sâm ekyongop. Den yawu kulemguop yakât bulâŋe ya Yoane yâkâlen teteop. \p \v 4 Otmu Yoaneŋe poropete âi ya topŋe katmâ tuhuwe sâm lok ki manmaiângen ari manop. Otmu senŋe âlâlâ, hâk katipŋe, me petŋe, yamâ soŋgo âlâ, kutŋe kamele sâm, yakât somotŋaŋe mendeŋmâ mem kepeiakmâ manminiop. Otmu pet âlâ topŋe yaŋe mem sâhâm kuratguakminiop. Yâhâ sot yamâ neŋgopdâ, goŋgaraŋ, otmu dopon yawuya neminiop. \v 5 Otmu lok ki manmaiângen ari manmu nengât kapi kunŋe Yerusalem ya ambolipŋe otmu kapi tipi tapi Yerusalem hâlâŋmâ manbi, otmu Yoran to nombot nombot manbi ya ambolipŋe nombotŋaŋe yâkâlen ariwi. \v 6 Yâkâlen ari orotmemeyeŋe bâleŋe otmâ gawi ya kerehâk sâm teteakŋetâ Yoran toen mem katyehop. \p \v 7-8 Yawu otŋetâ Parisaio otmu Sarukaio lok nombotŋaŋe yâkŋe toen mem katnenehâk sâm yâkâlen ariwi. Ariŋetâ yekmâ yuwu sâm ekyongop. “Yenâmâ lok perâkŋe. Otŋetâ bâlem gamap yakât matŋe Anitâŋe meŋet sâmu yakât yeŋeâmâ kiŋgityeŋahât otmâ bâleŋe ya pilai mâne âlepŋe otbâp. Yawu gârâmâ den yan yu nâŋgâŋetâ ki ârândâŋ oap. \v 9 Yawu otmâmâ yuwu mon nâŋgânomai, “Nenâmâ Awarahamgât komot bulâŋe mansain. Yakât otmâ Anitâŋe nengât ki nâŋgâm bâleningimap.” Yawu ki nâŋgânomai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe sâmu kât yuŋe Awarahamgât komot tetenomaihât dop tap. Yawu gârâmâ yenâmâ ya imbiâk sâmai. Yakât matŋe hâmbâi menomai. \v 10 Yakât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Emelâk unam sâtŋe katmu tap. Yâhâ nak âlâhât bonŋe ki kinbuap yamâ kârâm panmu ge mum hâlâlâŋ sâmu kâlâpŋe sewuap. Yenâmâ nak yakât dop otmâ mansai. \p \v 11 Yakât otmâ yeŋe orotmemeyeŋe bâleŋe ya sâm tetem Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ toen mem katyekbom. Lok âlâ irak betnehembâ âi topŋe katbuap yâhâmâ wâtŋe pato tatbaŋgiap. Yakât otmâ nâŋe yâkât itâkat ya gurâ mem kâpekmâ golewaŋgiwomgât dop ki tap. Otmu tânguwomgât dop gurâ ki tap. Nâŋeâmâ yâkât amutgen manmâ yâhâwom. Yâkŋeâmâ Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mem ketetyekbuap. Nombotŋe manman âiloŋgoân mem katyekbuap. Yâhâ nombotŋeâmâ hâhiwin kakŋan katyekmu mannomai. \v 12 Otmu den âlâen hâum sâwe. Yeŋeâmâ sot ekmâ mem kiwilim komot ikŋiâk ikŋiâk katmai. Neneŋahât pat otmap ya konohân mem hâwuruŋetâ tatmap. Yâhâ ki neneŋahât pat otmap yamâ mem pilâmai. Yakât dopŋeâk yâkŋe taka biwinenŋahât topŋe ekmâ mem kâsipnongowuap yakât topŋe yuwu. Yâkât tem lâum manmâ yâhânom yamâ ikŋan mem torokatnenekbuap. Yâhâ nombotŋaŋe yâkât hâkâŋ otmâ betbaŋgim manmai yamâ watyekmu kâlâwân kioŋmâ hâhiwin nâŋgâmbisâi.” Yawu sâop. \s1 Yoaneŋe Yesu mem toen kalop. \sr (Mareko 1:9-11 Luka 3:21-22) \p \v 13 Sâp yanâmâ Yesuŋe Galilaia hân pilâm Yoaneŋe toen mem katnehâk sâm yâkâlen ariop. \v 14 Arimu Yoaneŋe ekmu umatŋe otmu yuwu sâm ekuop. “Gâŋe nâ toen mem katnekdâ ârândâŋ otbâp. Yamâ gâŋe nâhâlen takarâ nâŋgâmune umatŋe oap.” Yawu sâop. \p \v 15 Sâmu sâop. “Anitâŋe sâm kalop ya otmutŋe nâŋgâmu ârândâŋ otbuap. Yakât gâ biwi yâhâp ki ot.” Yawu sâop. Yawu sâmu Yoaneŋe nâŋgâmu ârândâŋ olop. \v 16 Nâŋgâmu ârândâŋ otmu toen mem katmu ginŋan yâhâ kinmutâ yanâk himbim pâroŋ sâmu Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe kembâ hâtgum ge Yesu mâmâŋe otbaŋgiop. \v 17 Gemu yanâk himbimâmbâ Anitâŋe yuwu sâm ekyongop. “Ya ekŋet. Yamâ nine nanne ombe bisine. Nâ biwinaŋe yâkâlâk nâŋgâman.” Yawu sâop. \c 4 \s1 Satanŋe Yesuhât biwiŋahât topŋe ekbe sâm olop. \sr (Mareko 1:12-13 Luka 4:1-13) \p \v 1 Otmu weke bâleŋe ya yeŋgât kunyeŋe, kutŋe Satan sâm, yâkŋe Yesuhât wâtŋe tatbaŋgiap me bia ya ekmâ biwiŋahât topŋe nâŋgâwe sâm olop. Yakât otmâmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Yesu dâim lok ki manmaiângen ariop. \v 2-3 Yan ari manmâ gamu, hilâm 40 pesuk sâop. Sotgât po waŋgimu wâtŋe houŋ sâop. Yawu otmu yanâk lohotŋe olâk sâm Satanŋe yâkâlen ari yuwu sâm ekuop. “Gâ bonŋanâk Anitâhât nanŋe mansat otmuâmâ kât yu sârâ sot otmu nendâ gekbe. Yawu otdâ yanâmâ gâ bonŋanâk Anitâhât nanŋe bulâŋe mansat sâwom.” Yawu sâm ekuop. \p \v 4 Ekumu sâop. “Âlepŋe yarâke yamâ benŋe Anitâhât den âlâ yuwu tap. \li1 “Anitâŋe haoŋmâ ârândâŋ tihitnenŋe otmap. Yawu gârâmâ sotŋak konok wâtnenŋe miaŋgim manmâ yâhânomgât dop ki tap. Yamâ wongât? Anitâŋe den sâm ningimap ya gurâ lâum yâhânom. Yawu otmunŋe ârândâŋ otbuap yakâ.” \p Den yawu tap yakât otmâ gâŋe den eknohoat ya ki nâŋgâwom.” Yawu sâop. \p \v 5 Yawu sâmu yanâk Satanŋe dâimu Yerusalem kapi pato yakât opon kâmbukŋahât gimbâŋan yâhâowot. \v 6 Yâhâm Satanŋe yuwu sâm ekuop. “Anitâŋe sâmu den âlâ kulemguwi ya yuwu tap. \li1 “Kâlân kâihan teŋ sâmapgât Anitâŋeâmâ aŋelolipŋe hâŋgânyongomu ge tihitge otŋetâ ki hiliwahowuat.” \p Den yawu tap. Yawu gârâmâ gâmâ bulâŋanâk Anitâhât nanŋe mansat otmuâmâ yupâ soŋ pilâm kioŋ. Kioŋdâ ki gohowuap. Yâhâ gekmâ yuwu nâŋgâwom. “O, bulâŋanâk lok yuâmâ Anitâhât nanŋe mansap.” Yawu sâwom. \p \v 7 Sâmu sâop. “Bâiŋ, den âlâ yuwu tap. \li1 “Anitâŋe tihitnenŋe otmap. Yakât otmâ “Ihilâk otbe,” ki sânom.” \p Den yawu tap yakât otmâ gâŋe den eknohoat ya nâŋgâmune tâŋât oap.” Yawu sâop. \p \v 8 Yawu sâmu pumŋe gip gipŋan dâim yâhâop. Yâhâm yanâmâ hânŋe hânŋe lok kutyeŋe pato ya yeŋgât senŋe âlâlâ dondâ tatyiŋgiop ya tiripgum yuwu sâop. \v 9 “Senŋe âlâlâ tatmâ arap enda eksat? Nâŋe yukât kunyeŋe manman. Gâŋe mepaenekbuat yanâmâ senŋe âlâlâ yu gâhâlâk hârok otbuap.” Yawu sâop. \p \v 10 Sâmu sâop. “Main, Anitâŋe den âlâ sâop ya yuwu tap. \li1 “Anitâ pato konohâk tap. Yâk konok mepaenom. Otmu yâkât den konohâk tem lâum hoŋ bawaŋgim mannom.” \p Den yawu tap. Yakât otmâ gâŋe den eknohoat ya lâuwomgât dop âlâ ki tap. Gâ pilânekmâ ari.” Yawu sâop. \p \v 11 Yawu sâmu pilâm ariop. Pilâm arimu yanâk himbimâmbâ aŋelo nombotŋaŋe ge tihitŋe otmâ tânguwi. \s1 Yesuŋe topŋe katmâ den kâsikum yiŋgiop. \sr (Mareko 1:14-15 Luka 4:14-15) \p \v 12 Ya pesuk sâmu yakât kakŋan lok kutdâ âlâ, kutŋe Herot Antipa sâm, yâkŋe Galilaia yeŋgât galem manop. Yâkŋe sâmu Yoane mem pâi emetŋan katŋetâ talop. Pat ya nâŋgâm Yesuŋe yahatmâ Galilaia hânân ariop. \v 13 Yan ari Nasaret kapi ya wangim kapi âlâ, kutŋe Kapanaum sâm, kapi yan hân âlâ kutŋe, Sewulun yet Naptali sâm, yan ari manop. Otmu Kapanaum kapi yamâ deŋgân âlâ, kutŋe Galilaia sâm, yakât ginŋan tap. \v 14 Yesuŋe kapi yan ariop yakât emet inânŋan Anitâŋe poropete âlâ, kutŋe Yesaia sâm, den ekumu kulemguop yakât bonŋe teteop.Den yamâ yuwu tap. \li1 \v 15 “Sewulun otmu Naptali ambolipŋe yamâ Galilaia deŋgân otmu Yoran to nombotgen tai. \v 16 Yan taiŋe biwiyeŋe maŋguakmâ kopa olop. Otmu omoŋ bâleŋan manmâ mumuhât pat otmâ manmâ gawi. Yawuhât otmâ laŋinŋaŋe siliŋ siliŋ sâm biwiyeŋan hâumu haŋ sâm keterakyiŋgiwuap. Yawu otmu topŋe ekmâ nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâuwuap.” \p \v 17 Den yawu tap. Yesuŋe kapi yan ari manop yan den yakât bulâŋe teteop. Otmu yan ari manmâ yuwu sâm ekyongop. “Anitâŋe tihityeŋe otbe sâm oap. Yakât otmâ otŋetâ bâlemap ya kerek pilâm biwiyeŋe yâkâlen katŋetâ kinbuap.” Yawu sâm ekyongop. \s1 Yesuŋe hoŋ bawalipŋe imbât meyehop. \sr (Mareko 1:16-20 Luka 5:1-11) \p \v 18 Sâp yan lok yâhâp imi ata manowot kutyetŋe Simon yet Anderea. Ataŋahât kutŋeâmâ Simon otmu yâkâlâk kutŋe âlâ Petoro sâmai. Yâhâ imiŋeâmâ kutŋe Anderea sâm, yâhâmâ deŋgân tânâmŋan ba iŋan itâŋe toen pilâm kinowot. \v 19 Yawu otmutâ Yesuŋe yelekmâ yuwu sâm ekyotgop. “Yerâmâ nâhâlen torokatmutâ orowâk manmâ yâhânom. Sâp yiwereŋe yuâmâ iŋan dâim mansawot. Yâhâ nâŋe meyeleksan yanâmâ nâhât wâtnan kinmâ lok meyekmutâ nâhât komolân torokatnomai.” Yawu sâop. \v 20 Yawu sâmu yanâk iŋangât senŋe âlâlâ mem manowot ya aksihâk pilâm Yesu walowot. Watmutâ orowâk manbi. \p \v 21 Yapâ arain mâne imi ata âlâ mem teteyelekbi, kutyetŋe Yakowo yet Yoane sâm, Yeweri nanyâhâtŋe. Yâhâmâ âwâyetŋe orowâk iŋan itâŋe gârem kinbi. \v 22 Yawu otmutâ Yesuŋe yotgonmu in yawu âwâyetŋe pilâm yâkâlen torokatmutâ ariwi. \s1 Yesuŋe lohimbi dondâ mem heŋgemyongop. \sr (Luka 6:17-19) \p \v 23 Yesuŋe Galilaia hânân miti emetŋe tatmâ arap yan yâhâm gem Anitâŋe tihitnenŋe oap yakât den pat âlepŋe ekyongop. Otmu lohimbi mesek otmâ umatŋe topŋe topŋe yaŋe mem bâleyekmu manbi ya heŋgemyongop. \v 24 Yawu otmâ manop yakât den pat ya hân âlâ, kutŋe Siria sâm, yan pen pen sâm ariop. Pen pen sâm arimu nâŋgâŋetâ yaŋak kapi ambolipŋaŋe yawuâk kundat mesek topŋe topŋe otbi ya meyekmâ yâkâlen takawi. Weke bâleŋaŋe mâŋgâeyehop. Me kopa otbi. Me sen birik yongom manop. Lok yawuya ya ŋerehâk meyekmâ yâkâlen tohoŋetâ heŋgemyongop. \v 25 Heŋgemyongop yakât den pat sâm haŋ tuhuŋetâ Galilaia ambolipŋe, otmu ya hâlâŋmâ kapi bâlâk ŋerek tatmâ arap, ya yeŋgât kutyeŋe pato âlâmâ Dekopoli sâm, ya ambolipŋaŋe yâkâlen tohowi. Otmu âlâmâ Yuraia, ya ambolipŋe. Otmu kapi pato Yerusalem ya ambolipŋe. Otmu kapi tipi tapi Yoran to nombot nombot tatbi ya ambolipŋaŋe menduhuakmâ Yesuhâlen ariwi. \c 5 \s1 Yesuŋe hoŋ bawalipŋe den ekyongop. \p \v 1 Otmu lohimbi dondâŋe menduhuakmâ tatŋetâ Yesu ikŋiâk pumŋan yâhâop. Yâhâ tatmu hoŋ bawalipŋe yâhâŋetâ yuwu sâm ekyongop. \v 2 “Den bonŋe sâmune nâŋgâŋet. \s1 Tepnenŋe heroŋe otmu mannom. \sr (Luka 6:20-23) \p \v 3 Biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ gemap. Yeŋeâmâ yuwu nâŋgânomai. “Nenâmâ emelâk Anitâŋe himbimgât pat kuningiop. Yakât otmâ yâk orowâk mannom.” Yawu nâŋgâm we âlep nâŋgâŋet. \v 4 Yâhâ we bâle nâŋgâm isem manmai yenâmâ hâmbâi Anitâŋe mem biwi sânduhân katyekbuap. Yakât otmâ tepyeŋe heroŋe otmu mannomai. \p \v 5 Meŋetâ huruŋ huruŋ otmap ya yen hâmbâi Anitâŋe meyekmu yâk orop manmâ yâhâmbisâi yakât we âlep nâŋgâm manŋet. \p \v 6 Otmu Anitâhât den ya girawu otmâ lâune sâm yakât nâŋgâm manmai. Yâhâmâ hâmbâi Anitâŋe mâmâŋe otyiŋgimu manmâ yâhânomai. Yakât otmâ biwiyeŋe heroŋe olâk. \p \v 7 Buku nombotŋaŋe kasa otyiŋgiŋetâ umam sâyiŋgimai ya gurâ hâmbâi yawuâk Anitâŋe meyekmâ umam sâyiŋgiwuapgât biwiyeŋe heroŋe olâk. \p \v 8 Otmu Anitâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeim denŋe tiŋâk lâum manmâ gamai yamâ hâmbâi Anitâŋe meyekmu orowâk mannomai yakât biwiyeŋe heroŋe olâk. \p \v 9 Otmu bukulipyeŋe orop biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmai. Yawu manŋetâ buku nombotŋaŋe hioŋakmâ ahone sâm otŋetâ yan mem lohotŋe tuhuyekmai yamâ hâmbâi Anitâŋe meyekmâ “Nine nanne baratne bulâŋe,” yawu sâwuap. Yakât biwiyeŋe heroŋe olâk. \p \v 10 Otmu Anitâhât den lâum manŋetâ torehenlipyeŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋgim mem ge katyekne sâm mem âlâlâ tuhuyekmai. Yawu otyiŋgiŋetâ ki lohotŋe otmai. Yamâ Anitâŋe himbimgât pat kuyiŋgiop. Yakât biwiyeŋe heroŋe olâk. \p \v 11 Otmu nâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ lohimbi nombotŋaŋe hakyeŋan sâm mem bâleyeknomai yanâmâ yuwu nâŋgânomai. \v 12 “Âo, bonŋanâk. Aŋgoân emelâk Anitâhât poropete yawuâk otyiŋgiŋetâ bâleop. Yawuâk sâp yiwereŋe gurâ otningimai. Yawu gârâmâ yakât hâmeŋe hâmbâi himbimân manman kârikŋe menom.” Yawu nâŋgânomai. Yakât otmâmâ biwiyeŋaŋe heroŋe olâk. \s1 Kâtembe otmu lambe yakât dop \sr (Mareko 9:50 Luka 14:34-35) \p \v 13 Yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Kâtembe ihim solân hoŋmunŋe yanâmâ sot ya nemunŋe launenŋan memap. Dop yawuâk yenâmâ lohimbi hohetyeŋan manŋetâ yan yekmâ Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋginomai. Yâhâ kâtembe heleŋân ki hikum ikainom yanâmâ pâlâmŋe otbuap. Yawu otmu girawu tuhumunŋeâmâ âlâkuâk ukenŋe otbuap? Yamâ ki orotŋe. Pâlâmŋe oap yaŋe âlâ yu me ya tuhumunŋe ukenŋe âlâ tetewuapgât dop bia. Yawu otmâ pâlâmŋe oap sâm pilâmunŋe arimap. \p \v 14 Otmu yakât topŋe tetem heŋgeŋguâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi hânŋan kulemŋan mansai ya yeŋgât laŋinŋe otmâ mannomai. Otmu kapi pato âlâ pumŋe sok sohân tatbuap. Yâhâ ambolipŋaŋe kasa yeŋgât senyeŋan âlâ ari misiŋguraknomaihât dop ki tap. Yawu. \v 15 Otmu âlâen hâum sâwe. Lambe âlâ saum emet kâlehen katmunŋe kâtâpŋan tatbuapgât dop ya gurâ ki orotŋe. Lambe saum heleŋân gâitmunŋe kinmâ sem laŋinŋe yanâmâ ekmâ gem yâhâmain. \v 16 Yakât otmuâmâ lambe ya laŋinŋe pilâmap, me kapi pato tetekŋan tatmap yakât dopŋeâk yeŋe Anitâhât den lâum manŋetâ manmanyeŋe ekŋetâ ârândâŋ otmu awoŋnenŋe himbimân tatmap ya mepaenomai. Yawu. \s1 Anitâŋe girem den Mose ekumu kulemguop yakât topŋe \p \v 17 Otmu âlâ sâmune nâŋgâŋet. Yeŋeâmâ nâhât yuwu mon nâŋgâm mansai. “Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop. Otmu poropetelipŋe den ekyongomu kulemguwi yamâ mem ge katbe sâm oap.” Nâhât yawu mon nâŋgâm mansai. Nâ ya otbehât bia. Nâŋe ya mem ge katbomgât dop ki tap. Nâŋe sâwi ya lâum manmune bonŋe teteâkgât otman. \v 18 Yakât yuwu sâwe. Hân himbim tatmâ yâhâwuap. Yâhâ girem den yamâ yawuâk tat tat kârikŋe tatmâ yâhâwuap. Tatmâ yâhâwuap yakât bulâŋe tetewuap yanâmâ, hân himbim otmu senŋe âlâlâ kerek biatmâ metewuap. \v 19 Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe girem den konohâk loŋgâenomai yakât bulâŋe ki menomai. Otmâmâ buku nombotŋaŋe yawuâk otmâ manŋet sâm meme sâsâ tuhuyekmâ mannomai yaŋe hâmbâi yakât matŋe himbimân yâhâ lok geheŋe otnomai. Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe girem den ya biwiyeŋaŋe tiŋâk lâum manŋetgât tânyongom mannomai yaŋe himbimân yâhâ lok yâhâ yâhâŋe otnomai. \v 20 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâm heŋgeŋguŋet. Yeŋe Anitâhât den lâune sâm Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaioŋe otmai yan ki torokatnomai. Yâkŋe den perâkŋe sâmai. Yenâmâ Anitâhât den bulâŋe ya lâum manmâ yaŋak himbim manman yakât bulâŋe menomai. Yawu. \s1 Buku oraŋgim mannom. \sr (Luka 12:57-59) \p \v 21 Otmu Moseŋe girem den kulemguop yakât topŋe ekyongomune nâŋgâŋet. Girem den âlâ kulemguop ya yuwu tap. “Lohimbi âlâ me âlâŋe buku âlâ kuŋetâ mumbuap. Yamâ papatolipyeŋaŋe meyekmâ den âiân katyekŋetâ tosa pato menomai. Yawu.” \v 22 Yawu gârâmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe buku âlâhât nâŋgâm bâlenomai yamâ Anitâŋe yawuâk nâŋgâm bâleyiŋgiwuap. Otmu lok âlâ me âlâŋe buku âlâhât nâŋgâŋetâ gemu mem ge katmai yamâ papatolipyeŋaŋe mem den âiân katyekmâ den yiŋginomai. Otmu lok âlâ me âlâŋe buku âlâhât kuk otmâ mem ge katnomai yamâ kâlâpgât pat otnomai. \v 23-24 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe Anitâ hoŋ bawaŋgine sâm otnomai yan buku âlâŋe lok âlâhât nâŋgâm bâlem manbuap ya nâŋgâmu tetemu aŋgoân buku ya orop biwi konohâk otmâ yakât kakŋan hoŋ bawaŋginomai. Yawu. \p \v 25 Yakât âlâ yuwu sâwe. Yeŋgât buku âlâ me âlâŋe kuk otyiŋgim den âiân katyekne sâm kiapgâlen arinomai. Yamâ in yawu ari mâtâwân yekmâ sâm teteŋetâ kaok naŋgaŋginomai. Yâhâ yawu ki otnomai yamâ kiapgâlen den sâm tetemu mem pâi emetŋan katyekbuap. \v 26 Pâi emetŋan tatmâ yeŋe ombeân kiâk kârik kârikŋe genomai. Kiapŋe pâi emetŋan tatnomai sâm sâp katyiŋgiwuap ya pesuk sâmu yanâmâ genomai. \s1 Ekŋâle ekŋâle yakât topŋe \p \v 27 Otmu den âlâ sâwe. Moseŋe girem den âlâ kulemguowân yuwu tap. “Lok âlâ me âlâŋe bukulipyeŋe yeŋgât imbilipyeŋe ki yekmâ otnomai.” Yawu tap. \v 28 Yakât otmâ nâŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe biwiyeŋan imbi âlâhât naŋgai yamâ emelâk biwiyeŋaŋe otmâ tâpikguai lok yaŋe tosa miai. \v 29 Yakât otmâ nâŋe den mâmâŋe âlâ yuwu sâwe. Bulâŋe hâum gusuhutmâ pilânomai ki sâwe. Lok âlâ me âlâŋe hemgât pat otmaihât senŋe nombolâk bâlewuap. Yakât otmâ senŋe bâlewuap yaok hâum gusuhutmâ pilânomai. Wongât? Matŋe umatŋe memaihât. Yawu otmâmâ senŋe âlâ âlepŋe oap yaŋahâk mâtâp tâŋ tâŋâk watmâ manman kârikŋan arinomai. \v 30 Otmu hiliwahom hemgât pat otmaihât yawuâk bâtŋe nombot yaŋe otmâ bâlewuap yamâ hârem pilânomai. Wongât? Bâleŋan yan kioŋmaihât. Yawu otmâmâ bâtyeŋe nombotŋe âlepŋeâk tatbuap yaŋe âi tâŋ tâŋâk tuhum manman âiloŋgoân arinomai. Yawu.” Yesuŋe den yan hâum sâop. \s1 Lokŋe imbiŋe ki pilaknomai. \sr (Mataio 19:9 Mareko 10:11-12 Luka 16:18) \p \v 31 Otmu den yuwu torokalop. “Nombotŋaŋe yuwu sâmai. “Lok âlâŋe imbiŋâit manmâ yâhâromawot yamâ nâŋgâmu umatŋe otmu imbiŋe ya imbiâk pilâwuap. Pilâwuap yakât topŋe kulemgum bâtŋan katmu ariwuap.” Yeŋeâmâ yawu sâmai. \v 32 Yakât otmâ nâŋe yuwu ekyongomune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâhât imbiŋaŋe âlepŋe nanŋe manmap. Ki otmâ tâpikgumap ya imbiâk watmu arimu lok âlâŋe imbi ya hârem membuap yamâ lohimbi ya orowâk tosa mendomawot.” Yawu sâop. \s1 Sâm kârikŋe ki tuhunomai. \p \v 33 Otmu den âlâ torokatmâ yuwu sâop. “Emelâk tâmbâlipnenŋaŋe yuwu sâm alahuminiwi. “Nen Anitâhât senŋan wuân me wuân otne sâm, sâm kârikŋe tuhunom yakât otmâ yawuâhâk otnom.” Yawu sâminiwi. \v 34 Yakât nâŋgâmune bâleap. Yawu gârâmâ yiwereŋe yeŋe Anitâhât senŋan wuân me wuân otne sâm, den sâm kârikŋe tuhunomai yan wahap âlâ me âlâhâlen ki gâitmâ sâm kârikŋe tuhunomai. Yâhâ yakât topŋe yuwu tap. Himbimân Anitâhât manman tap. Yawu gârâmâ yeŋe yan ki gâitmâ sâm kârikŋe tuhunomai. \v 35 Otmu Anitâŋe hânân tatmap. Yakât otmâ hânân ki gâitmâ sâm kârikŋe tuhunomai. Yerusalem kapi ya gurâ Anitâŋe tatmawâk. Yakât otmâ Yerusalem kapi pato ewan gurâ ki gâitmâ sâm kârikŋe tuhunomai. \v 36 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yenâmâ Anitâ bia, yenâmâ lok. Yakât otmâ somotyeŋe iwit kaok ya sâŋetâ heleŋ gâwu gâwu otbuapgât dop ki tap. Me somotyeŋe heleŋ gâwu gâwu ya sâŋetâ iwit kaok tetewuapgât dop gurâ ki tap. \v 37 Yawu gârâmâ yeŋe wonân me wonân gâitmâ sâm kârikŋe tuhunomaihât dop ki tap. Anitâ konok manmanyeŋahât amboŋe tatmap. Yawu gârâmâ denyeŋe bonŋanâk sânomai. Yawu sâŋetâ nâŋgâŋetâ ârândâŋ otmu pesuk sâwuap. Yawu. \s1 Mem âlâlâ tuhunenekŋetâ yakât matŋe ki kâpekyiŋginom. \sr (Luka 6:29-30) \p \v 38 Otmu den âlâ kulemguwi ya yuwu tap. “Lok âlâ me âlâhât kasaŋaŋe senŋe nombot ya hâum gusuhutmâ pilâmu yâku yawuâk matŋe senŋe nombolâk hâum gusuhutbaŋgiwuap. Me lok âlâŋe buku âlâhât sâtŋe ya kum parandaŋ pilâmu yâku yawuâk matŋe kum parandaŋ pilâwuap.” \v 39 Yawu tap. Yakârâmâ nâŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe buku âlâ mem yawu mâŋgâeŋetâ yakât matŋe ki kâpekbuap. \v 40 Otmu âlâ sâwe. Lok âlâ me âlâŋe amboŋahât bâleŋe hân meyiŋgim yaŋak kiapgâlen meyekmâ arinomai. Meyekmâ ariŋetâ mâtâwânâk yeŋe hân âlâkuâk yiŋgiŋetâ pesuk sâwuap. \v 41 Otmu den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe yeŋe itâ pare miakmâ umat karat otnomai yan yuwu mon sânomai. “Tânnongom itâ pare mem ari ningiŋet.” Yawu sâm ekyongoŋetâ ihilâk denyeŋe nâŋgâm heweweŋâk mem ari katyeknomai. \v 42 Otmu lok âlâ me âlâŋe yu me ya ningiŋet sâm ulityongonomai yamâ in yawu yiŋginomai. Me lok âlâ me âlâŋe senŋe âlâlâ ekmâ kandi mene sâm âiyongonomai yamâ ihilâk yiŋginomai. Yawu otmâ manŋetâ ârândâŋ otbuap. \s1 Kasalipnenŋe yeŋgât nâŋgâm buku otyiŋginom. \sr (Luka 6:27-28,32-36) \p \v 43 Otmu den âlâ yuwu sâŋetâ nâŋgâmain. “Lok âlâ me âlâŋe buku otyiŋginomai yamâ yengu tep heroŋe nâŋgâm buku otyiŋginomai. Yâhâ lok âlâ me âlâŋe kasa otyiŋgiŋetâ yengu yawuâk kasa otyiŋginomai.” Yawu sâmai. \v 44-45 Yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ oap. Yakât otmâ yuwu sâwe. Anitâŋe lohimbi âlepŋe otmâ manmai ya tânyongomap. Otmu lohimbi bâleŋe ya gurâ yawuâk tânyongomap. Yakât otmâmâ yeŋe kasalipyeŋe ihilâk buku otyiŋginomai. Otmu lok âlâ me âlâŋe Anitâŋe mem bâleyehâkgât sait kakyeŋan pilânomai yamâ Anitâŋe lukuleyehâkgât ulitgunomai. Otmu lok âlâ me âlâŋe Anitâŋe mem bâleyehâkgât sait lohimbi kakyeŋan Anitâŋe pilânomai yamâ lukuleyehâkgât ulitgunomai. Otmu lok âlâ me âlâŋe mem âlâlâ tuhuyeknomai yamâ yeŋe ya yeŋgât umam sâyiŋginomai. Umam sâyiŋgim himbim awoŋnenŋe ulitguŋetâ heroŋe nâŋgâyiŋgim nine nanne baratne bulâŋe mansai sâm meyekbuap. \v 46 Otmu yakât âlâ sâwe. Takesi meme lok nombotŋaŋe perâk sâm lohimbi kâityongom tewetsenŋe kombo meyiŋgimai ya yekŋetâ lok bâleŋe otmai. Yâkŋe bukulipyeŋe tânyongom mansai. Otmu lok nombotŋaŋe yen orop buku konok manne sâm tânyongoŋetâ yengu yakât matŋe yâk konok tânyongomai. Yawu otmai yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ otmap. Otmu torokatmâ sâwe. Lok nombotŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋgimai yamâ yeŋe buku ki otyiŋgimai. Yawu otmai yakât nâŋgâmune yawuâk ki ârândâŋ otmap. \v 47 Otmu torokatmâ sâwe. Yeŋe lok nombotŋe orop buku ki oraŋgimai. Yawu otmai yan bukulipyeŋe ya orowâk buku oraŋgimai yamâ nâŋgâmune ki ârândâŋ oap. Lok nombotŋe Anitâhât ki nâŋgâmai yaŋe gurâ yawuâk otmai. \v 48 Yawuhât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Himbim awoŋnenŋaŋe manman uwawapŋe bia otmap. Yengu manman yan torokatmâ manŋetâ ârândâŋ otbuap.” Yawu sâm ekyongop. \c 6 \s1 Nembe kalem yakât topŋe \p \v 1 Yesuŋe den âlâ yuwu sâm ekyongop. “Bukulipyeŋaŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgiŋetâ yahalâkgât yâk yeŋgât senyeŋanâk kinmâ lohimbi umburuk manmai ya tânyongonomai. Lohimbiŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu yawu otmâ manmai yamâ Himbim Âwâyeŋaŋe yekmu dondâ bâlemap. \v 2 Yawu gârâmâ lok nombotŋaŋe senŋe âlâlâhât pâin guin otmâ manmai. Yawu manmai yamâ lohimbiŋe nenekŋetâ yahalâk sâm lohimbi nombotŋe biwiyeŋe kurihiakmaiŋe lok senyeŋan kinmâ nembe kalem otyiŋgimai. Yakât otmâ Anitâŋe yakât hâmeŋe ki yiŋgimu menomai. Yuwu sâwuap. “Emelâk yekŋetâ yahalopgât pesuk yap. Âlâmâ ki tap.” Yawu sâwuap. \v 3 Yakât otmâ yeŋe lok nombotŋe senŋe âlâlâhât pâinmai ya nembe kalem otyiŋgine sâm tihângen kinmâ tânyongoŋetâ yan bukulipyeŋaŋe yakât topŋe ki yekmâ nâŋgânomai. \v 4 Yawu otŋetâ Anitâŋe tihângen ekmapŋe yekmâ yakât matŋe âlepŋe yiŋgiwuap.” Yesuŋe yawu sâop. \s1 Anitâ orop den otnom yakât topŋe yuwu tap. \sr (Luka 11:2-4) \p \v 5 Den âlâ yuwu sâop. “Yeŋe yok pilâm kinmâ Anitâ ulitgunomai. Yâhâ lok nombotŋaŋe yeŋe topyeŋe kurihim lok senyeŋan kinmâ bukulipnenŋaŋe nengât nâŋgâŋetâ yahalâk sâm sâtŋak Anitâ ulitgumai. Yeŋe yawu otnomai otmuâmâ Anitâŋe hâmbâi yuwu sâm ekyongowuap. “Emelâk lohimbi senyeŋan otŋetâ yan yekŋetâ yahalop. Yakât otmâ pesuk yap. Âlâmâ ki tap.” Yawu sâwuap. \v 6 Anitâ ki ekmain yâkŋeâmâ biwinenŋe ekmap. Yakât otmâ yeŋe yâk orop den huhune sâm yan yok pilâm tatmâ ekuŋetâ nâŋgâyiŋgiwuap. \p \v 7 Yakât nâŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe ulitgune sâm biwi yâhâp otmâ ki ulitgunomai. Lohimbi Anitâhât topŋe ki nâŋgâm eŋgat yâhâp manmaiŋe yuwu nâŋgâmai. “Nenŋe den pâŋe konok gurâ sâmunŋe Anitâŋe ki nâŋgâningimap.” Yawu nâŋgâm den dâiak dâiahâk otmai. \v 8 Yeŋe yâkŋe otmai yawu ki otnomai. Yeŋe âwâyeŋe ki ulitguŋetâek biwiyeŋahât topŋe emelâk naŋgap. \v 9 Yakât yeŋe yuwu mon sâm ulitgum mannomai. \li1 “Himbim awoŋnenŋe, topge âlâ kândâkdâek tap. Yakât nâŋgâm mepaehekmâ mannom. \v 10 Gike sâtgât otmâ aŋelolipgaŋe haoŋmâ ârândâŋ hoŋ bahihimai yawuâk nenŋe gurâ tem lâuhihim mannom. \v 11 Otmu gâŋe hilâm ârândâŋ tihitnenŋe otmâ dopnenŋanâk ningimat. \v 12 Otmu lohimbi nombotŋaŋe mem bâlenenekmâ tai ya yeŋgât nâŋgâm umam sâyiŋgim tosayeŋe pilâyiŋgimain yakât dopŋeâk gâŋe umam sâningim tosanenŋe pilâningiwuat. \v 13 Otmu Satanŋe kendâningimu otmunŋe bâlemap sâm ulitgohoaingât mâtâp meningi.” \p Yeŋe yawu sâm Anitâ ulitgum mannomai.” Yawu sâop. \p \v 14 Otmu torokatmâ yuwu sâop. “Lohimbi nombotŋaŋe sâm bâleyiŋgim mem ge katyeknomai ya yeŋgât yeŋe tosayeŋe pilâŋetâ yakât otmâ himbim âwâyeŋaŋe yen gurâ tosayeŋe yawuâk pilâwuap. \v 15 Yawu gârâmâ lohimbi nombotŋaŋe mem âlâlâ tuhuyeknomai yakât nâŋgâm yeŋe matŋe yiŋgine sâm otmâ mannomai yamâ himbim âwâyeŋaŋe yen gurâ otŋetâ bâlewuap yakât matŋe kâpekyiŋgiwuap. \s1 Bukulipnenŋaŋe nâŋgâningiŋetâ yahalâkgât ki nâŋgânom. \p \v 16 Den âlâ yuwu sâop. Lok nombotŋaŋe yeŋahâlâk nâŋgâŋetâ yahatmu topyeŋe kurihiakmâ yuwu nâŋgâmai. “Nenŋe Anitâ ulitgunom yanâmâ lohimbiŋe nenekmâ nâŋgâningiŋetâ yahalâkgât sot barahâk tatmâ ulitgunom.” Yawu nâŋgâmai. Yamâ Anitâŋe nâŋgâmu ki ârândâŋ otmu yuwu sâwuap. “Emelâk bukulipyeŋaŋe yekmâ nâŋgâyiŋgiŋetâ yahalop yaŋak pesuk yap. Âlâ ki tap. Yakât otmâ matŋe ki yiŋgiwom.” Yawu sâwuap. \v 17 Yawu gârâmâ yen yawu ki otnomai. Yenâmâ sot barahâk tatmâ Anitâ ulitgum yan toŋe kun kundenyeŋe piriakmâ somotyeŋe hâluhuakmâ âiloŋgo tatmâ ulitgunomai. \v 18 Yawu otmâ mannomai yanâmâ yeŋe sot barahâk tatnomai yakât topŋe bukulipyeŋaŋe ki yekmâ nâŋgânomai. Yawu otnomai yamâ awoŋnenŋe Anitâ biwinenŋahât topŋe nâŋgâmapŋe yakât matŋe yiŋgiwuap.” Yawu sâop. \s1 Senŋe âlâlâ tatningiap ya ki alitnom. \sr (Luka 12:33-34) \p \v 19 Yesuŋe den âlâ yuwu sâm ekyongop. “Hângât senŋe âlâlâ iri sikum me hop sambe tatyiŋgiap yaŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe mem dâimu yanâk arimu manmai. Yamâ talaŋe kumap, me seloŋe hâremap, me bumbumgumap me kombo otmai. Yakât otmâ yeŋe tatningiâk sâm ki aliraŋginomai. Otmu biwiyeŋe yan ki ariwuapgât naŋgan. \v 20-21 Yeŋe biwi konohâk otmâ nembe kalem oraŋginomai. Orotmeme ya otŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap. Otmu himbimgât pat kuyiŋgiop ya bonŋe menomai. Yawuhât Anitâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeim manŋetâ ârândâŋ otbuap. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Sennenŋe yamâ lambehât laŋinŋe yakât dop oap. \sr (Luka 11:34-36) \p \v 22 Den âlâen yuwu hâum sâop. “Senyeŋe yamâ lambe laŋinŋe yakât dop oap. Senyeŋe ya âlepŋe tatmu yan bam gamai. \v 23 Yâhâ senyeŋe gara garaŋe pik sâwuap me senyeŋe bok sâwuap, yanâmâ mâtâp tâpikgum hewukŋan kioŋnomai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Biwiyeŋan Anitâhât laŋinŋe panmap ya bok sâmapgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe galemahom manman âlepŋeâk torokatmâ manmâ yâhânomai. Biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe pâlâmŋe otmâ omoŋe kurihiwuap yamâ manman bâleŋan yâhâ hiliwahonomai. Yakât yeŋe ya otmaihât biwi golâek mannomai. Yawu.” \s1 Anitâŋe tihitnenŋe otmap. Yakât otmâ ki gorâningimu mannom. \sr (Luka 16:13 Luka 12:22-31) \p \v 24 Den âlâen yuwu hâum sâop. “Lok konokŋe lok kutdâ yâhâp yetgât âi menduhum ki tuhuyitgiwuap. Âlâhât biwiŋaŋe kepeim heroŋe kakŋan tuhuwaŋgiwuap. Yâhâ âlâhârâmâ hâkâŋ kakŋan nep ya ki tuhum heŋgeŋguwuap. Yakât topŋe yuwu sâwe. Hângât manman me iri sikum yan biwiyeŋe arimu manmaiŋe girawu otmâ Anitâ tem lâuwaŋgim mannomai? Yamâ ki orotŋe.” Yawu sâop. \p \v 25 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋgât manman yamâ Anitâŋe emelâk senŋe âlâlâ lâtâkuyiŋgimu manmai. Yakât otmâ yuwu ki nâŋgânomai. “Nenŋe sot wosapâ ba mem tetenom? Me iri sikum me âlâlâ ya girawu mem tetem manmâ yâhânom.” Yawu ki sâm biwi yâhâp otmâ gorâ kakŋan mannomai. \v 26 Yawu gârâmâ den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kembâ yekmain. Yâhâmâ âi kalam ki tuhum hâhiwin nâŋgâmai. Yamâ himbim amboŋaŋe haoŋmâ ârândâŋ sot yiŋgimap. Yenâmâ nâihât dop ki mansai. Yenâmâ lok. Otmu yen gurâ yawuâk Anitâŋe haoŋmâ ârândâŋ tânyongom gamap. \v 27 Yawu gârâmâ yeŋahât girawu mannom sâm yakât ki nâŋgâm kiwiliŋ otnomai. \p \v 28 Yeŋe iri sikum me sâŋgum lawa lawa yan biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe hikuŋetâ dondâ bâlewuap. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 29 Hahop ekmain. Hahop yamâ titi pan pan pilâmu ekmunŋe âiloŋgo loŋgo otmap. Yâhâ emelâk lok kutdâ âlâ, kutŋe Solomon sâm, yâkŋe hâk katipŋe kulem melem mânuŋakmâ manop. Yaŋe hahop suriŋe sekŋe âlepŋe tetemap yakât dopŋe gurâ ki miop. \v 30 Yâhâ hahop suriŋe ekmunŋe âiloŋgo otmap. Yawu gârâmâ ikŋahâk ki yahatmâ titi pan pan otmâ kuririŋ sâm kinmap. Anitâŋe nâŋgâopgât yawu kinmap. Yiwereŋeâmâ tetem âiloŋgo kinbuap. Yâhâ pek sâwuap yanâmâ hânân ge tâtuk sâwuap. Yenâmâ hahopgât dop ki mansai. Yenâmâ lok. Yakât otmâ biwiyeŋaŋe yuwu ki nâŋgânomai. “Anitâŋe pâlâmŋe otmâ ki tihitnenŋe otmap.” Yawu ki nâŋgâm mannomai. \v 31 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bulâŋanâk Anitâŋe haoŋmâ ârândâŋ tihitnenŋe otmâ yâhâwuap. Yakât biwi yâhâp ki otnomai. \v 32 Yawu gârâmâ lok nombotŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâmaiŋe sâŋgum me iri sikum me senŋe âlâlâ yakât nâŋgâŋetâ yahatmap. Yawu otŋetâ ki ârândâŋ otmap. Yakât otmâ otmaiân yeŋe ki torokatnomai. \v 33 Yeŋe yuwu nâŋgânomai. “Bulâŋanâk Anitâŋe haoŋmâ ârândâŋ tihitnenŋe otmap.” Yawu nâŋgânomai. Otmu lohimbi nombotŋaŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋet sâm yâkât den ekyongoŋetâ nâŋgânomai. Yawu otmâ manŋetâ himbim awoŋnenŋe topyeŋe nâŋgâmapŋe dopyeŋan yiŋgimu ki umburuk mannomai. \v 34 Yeŋe umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuawân “Girawu otnom me wuân teteningiwe sâm oap?” Yawu nâŋgâm ki biwi yâhâp otmâ nâŋgâm kiwilinomai. Senŋe âlâlâ hândâhân tetewuap yamâ hândâhângât pat. Otmu âun teteap yuâmâ âungât pat. Yawu gârâmâ torokatmâ manmâ yâhânomân hâmenenŋe kinbuap me bia yamâ himbim awoŋnenŋaŋe ikŋak nâŋgâmap. Yakât ki gorâningimu nenŋe biwi yâhâp otmâ nâŋgâm ketet manmâ yâhânom.” Yesuŋe yawu sâop. \c 7 \s1 Bukulipnenŋe ki sâm hâreyiŋginom. \sr (Luka 6:37-38,41-42) \p \v 1 Yesuŋe den âlâ torokatmâ yuwu sâm ekyongop. “Anitâŋe yeŋgât den sâm hâreyiŋgiwuap. Yakât otmâ yeŋe lohimbi yeŋgât den ki sâm hâreyiŋginomai. Yâhâ yeŋe buku nombotŋe sâm hâreyiŋginomai yamâ yeŋe otnomai yakât dopŋeâk Anitâŋe yen sâm hâreyiŋgimu matŋe menomai. \v 2 Yâhâ yeŋe senŋe âlâlâ yu me ya otyiŋginomai. Dop ya tâŋ tâŋâk Anitâŋe yen gurâ mem purik katyiŋgiwuap. \v 3 Yakât topŋe nâŋgâŋetgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Gâŋe bukuhahât senŋan wahap tipiŋe tap ya ekbuat. Otmu gike sengan gurâ wahap tipiŋe pato tap ya ki eŋakmâ naŋgaŋgimâk bukuhahât yuwu mon sâwuat. \v 4 “Buku. Sengan wahap ya hâluhum pangihiwe.” Gâ yawu mon sâwuat otmuâmâ lok perâkŋe. \v 5 Gike sengan wahap pato tap ya hâluhum pilakmâ yanâmâ bukuhahât senŋan wahap tatbuap ya hâluhum pilâwaŋgiwuat. Wongât? Yuwuhât. Gâŋe gike orotmemehe bâleŋe yakât nâŋgârâ tâŋât otmap. Yawu gârâmâ bukuhaŋe otmu kiŋgoŋ otmap ya ekdâ dondâ bâlemap. Yawu otbuat yamâ ekmune ki ârândâŋ otbuap.” Yawu sâop. \p \v 6 Yâhâ den âlâen hâum yuwu sâm ekyongop. “Nenŋe sotnenŋe sâsâŋe ya um yan buku ondop yeŋgât soso ya waŋmunŋe nembuapgât dop ki tap. Yamâ wongât? Nenŋe um waŋmunŋe nembuap yaŋak purik pilâm nen ningiwuap. Yâhâ âlâen hâum sâwe. Bau hulin hâkŋe ki kilikmain. Hâkŋe ki kilikmaingât otmâ hâknenŋe kukŋe ki nâŋgâmap. Gârâmâ mem lohotŋe tuhune sâm sot um waŋnom yamâ purik sâm ningiwuap. Yakât topŋeâmâ yuwu. Nenŋe Anitâhât pat kukuŋe ya lok ihilâk ki katyiŋginom.” Yesuŋe yawu sâop. \s1 Tihit Amboŋe yamâ Anitâ \sr (Luka 11:9-13) \p \v 7 Yesuŋe yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe wuân me wuângât nâŋgâm Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim ulitguŋetâ âlepŋe nâŋgâyiŋgiwuap. \v 8 Otmu âlâen hâum sâwe. Yeŋe buku âlâhât emelan yâhâne sâm, “Wâe tat me?” sâŋetâ nâŋgâyiŋgimu emet kâlehen yâhânomai. Yakât dopŋeâk Anitâ ulitguŋetâ nâŋgâyiŋgiwuap. Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim ulitgumai yamâ âlepŋe nâŋgâyiŋgiwuap. Otmu pâin guin otmai yamâ âlepŋe ikŋak mâmâŋe otyiŋgimu biwiyeŋe sânduk sâwuap. Otmu yâkâlen torokatne sâm otnomai ya gurâ âlepŋe meyekbuawâk. \v 9-10 Otmu den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâhât nanŋaŋe po waŋgimu âwâŋe ulitgumu yan âwâŋaŋe ki neneŋe ya waŋbuapgât dop ki tap. \v 11 Otmu yen nombotŋaŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâm heŋgeŋgumaiŋe nan baralipyeŋe yawu otyiŋgimai. Anitâ awoŋnenŋe himbimân tatmapŋe nen ikŋiâk ikŋiâk topnenŋe ekmâ nâŋgâmap. Yakât otmâ yeŋe otyiŋgimai ya wangim lok âlâ me âlâŋe yu me yakât ulitguŋetâ ya gurâ tâŋ tâŋâk yiŋgimap. \v 12 Den ekyongoan yukât emelâk Mose otmu poropete yaŋe Anitâhât den kâsikum yiŋgiminiwi. Yakât topŋe yuwu tap. Bukulipyeŋaŋe tânyongoŋetgât nâŋgâmai yeŋe gurâ nâŋgâmai dop yawuâk tânyongonomai.” Yesuŋe den yawu sâm ekyongop. \s1 Mâtâp yâhâp \sr (Luka 13:24) \p \v 13 Den âlâen hâum yuwu sâm ekyongop. Hiliwaho hiliwaho kapi yakât mâtâp yamâ pen penâk kinmap. Lok dondâŋe yan arimai. \v 14 Yâhâ manman kârikŋahât kapi yakât mâtâp yamâ gâwik gâwikŋe otmu bârâŋ bârâŋ, yanâmâ lok sambeŋe ki arimai. Lok konok konokŋe arimai. Yenâmâ manman kârikŋahât mâtâp ya ekmâ nâŋgâm watmâ arinomai. \s1 Nak topŋe topŋe \sr (Luka 6:43-44) \p \v 15 Otmu âlâ sâmune nâŋgâŋet. Poropete lok nombotŋaŋe eŋgatyeŋaŋak otmâ den imbiâk sâm ekyongomai. Yaŋeâmâ lohimbiŋe nenekmâ topnenŋe nâŋgâmai sâm moroakmâ orotmemeyeŋe bâleŋe kurihim mansai. Topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâwe. Lok yamâ orotmeme yawuya otmâ lok hilipyongone sâm otmai. Yakât lok yawuya yeŋgât topyeŋe ekmâ nâŋgâm galemyeŋe tiŋâk otmâ heŋgeŋgunomai. \v 16-18 Yâhâ yeŋe topyeŋe nâŋgâŋetgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Nak esenŋe omoŋ omoŋ pilâmap yanâmâ bonŋe bâleŋe ki kinmap. Yâhâ nak esenŋe gimbaŋgumap yanâmâ bulâŋe âlepŋe âlâ ki kinmap. Bia yakâ. Yâhâ kiatŋe manam ki otmap. Otmu manamŋe kiat ki otmap. Otmu giŋ gârârâŋ yaŋe ham ki otmap. Otmu hamŋe giŋ gârârâŋ ki otmap. Yamâ topyeŋe ikŋiâk ikŋiâk. \v 19 Yawuhât nak âlâ bonŋe bâleŋe yamâ kârâm pilâmunŋe mum haraŋ haraŋ otmu kâlâwân umunŋe semap. \v 20 Yeŋe den yu nâŋgâm heŋgeŋgum poropete lok perâkŋe eŋgatyeŋaŋak otmâ imbiâk sâmai ya yekmâ topyeŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomai. Yawu. \s1 Lohimbi perâk \sr (Luka 13:25-27) \p \v 21 Yakât torokatmâ sâwe. Lohimbi dondâŋe mepaenekmâ nohonmâ manmai ya kerekŋe himbimgât pat ya ki otnomai. Himbim awoŋnahât tem lâum manmaiŋeâmâ himbimân yâhânomai. \v 22 Yâhâ lok dondâŋe sâp pato tâlâhuwuawân yan yuwu mon sâm buiakmâ eknohonomai. “Kutdâ, gâ nâŋgâ. Nenŋe denge sâm haŋ pilâmunŋe ariop. Otmu gâhât âi tuhum weke bâleŋaŋe lok mâŋgâeyehop ya watyiŋgimunŋe gaiakmâ ariwi. Gâŋeâmâ mâmâŋe otningirâ kulem topŋe topŋe mewin.” Yawu sâm buiaknomai. \v 23 Yawu sâŋetâ nâŋe matŋe yuwu sâm purik pilâyiŋgiwom. “Nâ yeŋe den yai ya nâŋgâmune ki teteap, pâpguan. Yeŋe nâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim manbi gârâmâ nâhât komot bulâŋe ki otmâ mansai. Yeŋe orotmeme kiŋgoŋ maŋgoŋ manminiwi yakât keterakŋetgât naŋgan,” sâwom. \s1 Lok nâŋgân nâŋgânŋe orop otmu lok kopa \sr (Luka 6:47-49) \p \v 24 Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe nâhâlen gaŋetâ den ekyongomune nâŋgâm heŋgeŋgum lâumaiŋe dop yuwu mansai. Lok nâŋgân nâŋgânyeŋe orop yaŋeâmâ emet tuhune sâm hân kendâm saran kâkâlep yaŋe kânâŋgâm emet tuhuŋetâ tiŋ tiŋ kinbuap. \v 25 Yawu gârâmâ to mososoŋ mem gâsuk gâsuk tuhumu emet ya ŋiwiŋ ŋiwiŋ sâm ki putuk sâwuap. Yenâmâ dop yawuya. \v 26 Âlâmâ purik pilâm sâwe. Lok âlâ me âlâŋe nâhât den nâŋgâŋetâ nahat otmu betbaŋgim manmai, lok ya yeŋgât topyeŋeâmâ yuwu. Lok kopa nombotŋaŋe emetyeŋe tuhune sâm hân kendâm saran kakŋeâk kânâŋgânomai. \v 27 Yawu tuhuŋetâ emet ya saranŋe kandi kinbuap. Yakât otmâ mososoŋ mem gâsuk gâsuk tuhumu emet ya putuk sâm ge imbuap. Yawu.” Yawu sâm ekyongop. \s1 Yesuŋe Anitâhât sâtgât sâop. \p \v 28-29 Yesuŋe Anitâhât sâtgât den ya topŋambâek sâm tetem ekyongop. Ekyongomu nâŋgâŋetâ sâtŋe otmu yuwu sâwi. “Anitâhât sâtgât topŋambâek yap yuŋe Mosehât girem kâsikum ningimai ya kerek yeŋgât dop ki oap. Yuâmâ âlâ kândâkdâ oap.” Yawu sâwi. \c 8 \s1 Lok âlâ hâk bâle tetewaŋgimu manop ya Yesuŋe heŋgeŋguop. \sr (Mareko 1:40-44 Luka 5:12-14) \p \v 1 Yesuŋe den ya sâm pesuk pilâm pumŋehembâ gemu lohimbi dondâŋe watmâ ariwi. \v 2 Otmu sâp yan lok âlâ hâk bâle tetewaŋgimu manopŋe Yesu ekmâ yan gotŋan bam yuwu sâm ekuop. “Lok pato, gâŋe sârâ kundat topŋe topŋe biatningiwuapgât dop tap. Yawu sâŋetâ naŋgan. Yawuhât nâŋgânihirâ hâk bâle yuŋe pesuk sânihiâkgât naŋgan.” Yawu sâm âikuop. \p \v 3 Yawu sâmu walipgum yuwu sâm ekuop. “Nâŋgâhihian. Âlepŋe, walipgohomune hâk bâle biatgihiâk.” Yawu sâm walipgumu yanâk biatbaŋgimu âlepŋe olop. \v 4 Yawu otmu Yesuŋe yuwu sâm ekum hâŋgânguop. “Gâmâ otgihian yukât den pat bukulipge nombotŋe ki sâm tetem ekyongowuat. Hotom umai yeŋgâlenâk arirâ hâkge eknomai. Yawu otmâ yan Moseŋe hotom u uhât girem den kulemguop ya lâum Anitâhât hotom umbuat. Hotom undâ gekmâ yuwu sânomai. “O, lok hâk bâle tetewaŋgiop ya emelâk biatbaŋgiap. Girawu otmâ yawu oap?” Yawu sâmâmâ yakât topŋe nâŋgânomai.” Yawu sâm hâŋgângumu ariop. \s1 Yesuŋe hoŋ bawa âlâ heŋgeŋguop. \sr (Luka 7:1-10) \p \v 5 Yesuŋe yapâ pilâyekmâ gem ari ikŋe kapi tipiŋe Kapanaum yan yâhâmu Roma tembe lâu yeŋgât kunyeŋe âlâŋe yâkâlen ari yuwu sâm ekuop. \v 6 “Lok pato, nâhât hoŋ bawa âlâ mesek sâtŋan kinsap. \p \v 7 Sâmu sâop. “Âlepŋe ari heŋgeŋguwom.” \p \v 8 Sâmu sâop. “Lok pato, nâ lok âlepŋe bia. Yakât gâŋe nâhât emelan ariwuatgât ki naŋgan. Yuânâk tatmâ denâk sârâ hoŋ bawane ya âlepŋe otbuapgât naŋgan. \v 9 Yâhâ nâ nineâmâ lok patonahât tem lâuwaŋgim yâkât amutgen manman. Gârâmâ patonaŋe nâ gurâ buku nombotŋe yeŋgât kunyeŋe sâm nihimu manman. Yakât otmâ nâŋe tembe lâulipne âlâ me âlâ yuken me yaken ariŋet sâmune âlepŋe nâhât tem lâunihim arimai. Me âi wuân me wuân tuhuŋet sâm âi yiŋgiman ya gurâ âiloŋgo tuhumai. Gâmâ lok pato. Yakât otmâ denâk sârâ âlepŋe otbuapgât naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 10 Den yawu sâmu Yesuŋe nâŋgâmu ewe membe olop. Nâŋgâmu ewe membe otmu Isirae lohimbi betŋan sâwi ya yuwu sâm ekyongop. “Wâtne pato tatnihiap yakât nâŋgâm Roma lok yuŋe biwi yâhâp ki oap. Yakât yuwu naŋgan. Isirae yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe lok yuŋe oap yuwu âlâ ki otŋetâ yekman. Lok yuŋe nâhâlen biwiŋaŋe kepeim den yap yu ekmune âiloŋgo oap. \v 11 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Hâmbâi lok topŋe topŋe, emetsenŋe ga takamap yakembâ otmu purik sâmap yakembâ taka himbimân yâhâ tâmbâlipyeŋe Awaraham, Isaka otmu Yakop yâk orop hâk sânduhân tatmâ heroŋ maroŋ manŋetâ Anitâŋe tihityeŋe otbuap. \v 12 Yawu gârâmâ emelâk Anitâŋe yeŋgât sâm pat kuyiŋgiop ya lok ondop mem yiŋgimu yeŋeâmâ hâmbâi belângen ari hem nâpumŋan kioŋmâ hâhiwin bâleŋe nâŋgâm hu halak tuhunomai.” Yawu sâm ekyongop. \v 13 Benŋe tembe lâu ya yuwu sâm ekuop. “Gâŋe biwihe nâhâlen katsat yakât bulâŋe emetgan ari tetemu ekbuat.” Yawu sâmu ba ariop. Sâp yanâk yâkât hoŋ bawa mesek kuop ya hâkŋe sânduk sâmu âlepŋe olop. \s1 Yesuŋe Petoro hewunŋe mem heŋgeŋguop. \sr (Mareko 1:29-34 Luka 4:38-41) \p \v 14 Ya pesuk sâmu yapâ ari Petoro hewunŋe mesek pato kumu hâkŋe kâlâp otmu talop. Yakât Yesu ekuŋetâ emelan yâhâop. \v 15 Yâhâ wâimu kundatŋe biatmu hâkŋe sânduk sâop. Yawu otmâ sot um yiŋgimu newi. Um yiŋgimu nem tatŋetâ yan emetsâpŋe olop. \p \v 16 Emetsâpŋe otmu sombemân yâhâ kinop. Kinmu kapi ambolipŋe weke bâleŋaŋe mâŋgâeyehop ya lâuyekmâ yâkâlen ariwi. Yawu otŋetâ Yesuŋe sâmu weke bâleŋaŋe ya yeŋgâlembâ gaiakmâ ariwi. Yâhâ kundat otbi ya gurâ yawuâk yâkâlen dâiyekmâ ariŋetâ heŋgemyongop. \v 17 Yawu olop yamâ emet inânŋan poropete âlâ, kutŋe Yesaia sâm, yâkŋe den kulemguop ya yan bonŋe Yesuhâlen teteop. Yamâ yuwu. \li1 “Mesek otmu hâhiwin topŋe topŋe teteningiop yamâ yâkŋe mâmâŋe otningimu tisi mesek biatningiop.” \p Den yakât bulâŋe teteâkgât Yesuŋe lohimbi kiŋgitŋe orowâk mem heŋgemyongop. \s1 Lok yâhâp Yesu watde sâm olowot. \sr (Luka 9:57-60) \p \v 18 Mem heŋgemyongomu lohimbi dondâŋe mem hawam mewam tuhuwi. Yawu otŋetâ kapi ya pilâm âlâengen arine sâm yakât hoŋ bawalipŋe ekyongomu waŋga mem deŋgân hâtikgum ariwi. \v 19 Yawu otŋetâ Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi âlâŋe yuwu sâm ekuop. “Gâ yuken yaken otbuat yamâ nâ orowâk.” \p \v 20 Sâmu sâop. “Nine topne hâum pâpguatgât yuwu sâmune nâŋgârâ keterahâk. Soŋgoâmâ nak duwiŋan imai. Yâhâ nâiâmâ nak kakŋan kerem tatmai. Yâhâ nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu ge mansan yamâ emet âlâ ki tatnihiap. Yakât otmâ gâ orowâk arinom otmâmâ girawu otnom?” Yawu sâop. \v 21 Yawu sâmu yanâk lok âlâ yâkâlen ba yuwu sâm ekuop. “Lok pato, nâ awoŋne bâleap yakât gâ nâŋgânihirâ ari kurihiwe. Kurihim âwurem takamune orowâk arinom.” Yawu sâop. \p \v 22 Sâmu sâop. “Yawu ki tap. Lohimbi nombotŋe pâlâmŋe biwi manmâ Anitâhât den ki lâum manmai yaŋe kurihiŋet. Yâhâ gâmâ yiwereŋe nâ orowâk arirehât naŋgan.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe siru kuwaŋgimu nâŋ nâŋ sâop. \sr (Mareko 4:36-41 Luka 8:22-25) \p \v 23 Den yawu sâm tiŋ pilâm yahatmâ hoŋ bawalipŋe meyekmu orowâk ariwi. \v 24 Arim tatŋetâ deŋgân tânâmŋan siru pato pilâmu to dondâ bâleop. \v 25 Yawu otmu waŋga kâlehen to gemu guhulakbe sâm olop. Guhulakbe sâm olop yan Yesu waŋga hâmeŋan aman pâlâmŋe iop. Aman im tatmu hoŋ bawalipŋaŋe mândem yuwu sâm ekuwi. “Pato, toŋe harannongomap. Yakât yahatmâ tânnongo,” sâm mândewi. \p \v 26 Mândeŋetâ sâop. “Wongât yen kiŋgityeŋahât oai? Anitâŋe haoŋmâ ârândâŋ tihitnenŋe otmap yakât topŋe yen ki naŋgai me? Wongât biwi yâhâp oai? Nâŋe yeŋgât galem tatman yakât yu ya otŋetâ tânyongowomgât dop ki tap” yawu mon naŋgai?” Yawu sâm yahatmâ siru ya kuwaŋgimu to yaŋe nâŋ nâŋ sâop. \v 27 Nâŋ nâŋ sâmu ekŋetâ sâtŋe otmu yuwu sâwi. “Bâe, lok yukât topŋe girawu? Siru kuwaŋgimu denŋe lâum sânduk sâmu to yaŋe nâŋ nâŋ yap.” Yawu sâwi. \s1 Yesuŋe weke bâleŋe watyekmu gaiakmâ bau yeŋgâlen ariwi. \sr (Mareko 5:1-17 Luka 8:26-37) \p \v 28 To nâŋ nâŋ sâmu deŋgân ya hâtikgum ba nombot endaken kapi âlâ, kutŋe Gerasene sâm, yan ariwi. Yan ari waŋgaembâ lâum kioŋmâ ariŋetâ lok yâhâp sumângembâ takamutâ eŋakbi. Yâhâ ya yetgât topyetŋeâmâ yuwu. Yâhâmâ weke bâleŋaŋe mâŋgâeyelekmu sâp kâlep manmâ gaminiowot. Lohimbi dondâŋe mâtâp tete yelekmâ kiŋgityeŋahât otmâ ge tiok taok otmâ mâtâp âlâengembâ ba ariminiwi. Topyetŋe yawu. \v 29 Yesu orop eŋakbiân weke bâleŋe mâŋgâeyelekbiŋe yuwu sâm ekuwi. “Gâ Anitâhât nanŋe mansat. Gârâmâ gâŋe hâhiwin umatŋe ningiwuat yakât sâp ki tâlâhuap. Yakât gâŋe girawu otningiwe sâm takat?” Yawu sâwi. \p \v 30 Yâhâ ya hâlâŋmâ bau kiŋgitŋe orowâkŋe tomot tuhum kinbi. \v 31 Tomot tuhum kinŋetâ yekmâ yuwu sâm Yesu ekuwi. “Gâŋe watnenekbe sâm oat otmâmâ âlepŋe watnenekdâ bau enda yeŋgâlen ari karaknom.” Yawu sâwi. \p \v 32 Sâŋetâ sâop. “Âlepŋe naŋgai yawuâk otŋet.” Yawu sâmu yâk yetgâlembâ gaiakmâ bau ya yeŋgâlen ge karakbi. Yawu otŋetâ bau yaŋe sururuk sâm ba hem patoembâ tâwoŋ sâm deŋgânân kioŋetâ haranyongop. \v 33 Haranyongomu yan bau galemyongom manbiŋe ekmâ sururuk sâm ari kapi ya ambolipŋe ekyongowi. \v 34 Ekyongoŋetâ nâŋgâm kuk otmâ Yesuŋe pilâyekmâ âlâengen ariâkgât nâŋgâm kapiyeŋambâ toho yakât ekuwi. Yawu. \c 9 \s1 Yesuŋe lok pareŋe yâkât tosa pilâwaŋgiop. \sr (Mareko 2:1-12 Luka 5:17-26) \p \v 1 Yawu nâŋgâm ekuŋetâ Yesuŋe hoŋ bawalipŋe meyekmu kapi ya pilâm waŋgaen yâhâm âwurem ikŋe kapi, kutŋe Kapanaum, yan ariwi. \v 2 Ari kinŋetâ yapâ lok pareŋe âlâ mem gerelân katmâ lâum yâkâlen ariwi. Lâum ariŋetâ Yesuŋe biwiŋahât topŋe ekmâ nâŋgâm lok pareŋe ya yuwu sâm ekuop. “Anitâŋe tosahe yiwereŋe pilâhihiap.” Yawu sâop. \p \v 3 Yawu sâmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi nombotŋaŋe den sâop ya nâŋgâŋetâ bâlemu yuwu sâwi. “Anitâ ikŋak konok tosanenŋe âlepŋe pilâningimap. Lok yuŋeâmâ Anitâ mem ge katmâ wangiwe sâm oap. Yawu otmu ki ârândâŋ oap.” Yawu sâm Yesuhât nâŋgâŋetâ bâleop. \p \v 4 Nâŋgâŋetâ bâlemu biwiyeŋahât topŋe ekmâ yan yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe nâ nekŋetâ lok bâleŋe otmu yan biwiyeŋaŋe yawu naŋgai. Ya nâŋgâmune ki ârândâŋ oap. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 5 Wuân âi tuhumune ekŋetâ dopŋan otbuap? Yuwu mon sâm ekuwom. “Nâŋe tosahe pilâhihian.” Yawu sâwom me? Me “Gâ getek yahatmâ geretge lâuakmâ ari,” sâwom. \v 6 Yakât nine topne yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâ Anitâŋe hâŋgânnohomu gewangât tosayeŋe pilâyiŋgim mansan. Anitâŋe âi sâm nihiop yukât topŋe ekmâ nâŋgâŋetgât oan.” Yawu sâm ekyongop. Yawu sâm ekyongom topŋe ekmâ keterakŋetgât lok pareŋe ya yuwu sâm ekuop. “Gâ yahatmâ geretge lâuakmâ emetgan ari.” Yawu sâop. \p \v 7 Yawu sâmu senyeŋanâk yahatmâ geretŋe lâuakmâ ariop. \v 8 Arimu lohimbi nombotŋaŋe Yesuŋe Anitâhât wâtŋan kinmâ âi miop ya ekŋetâ âlâ kândâkdâ olop. Yawu otmuâmâ “Lok yu ki orotŋe oap.” Yawu sâwi. Yawu sâm yan Anitâ mepaewi. \s1 Yesuŋe lok tosayeŋe orop dâiyekbe sâm giop. \sr (Mareko 2:13-17 Luka 5:27-32) \p \v 9 Yesuŋe yapâ arimâmâ lohimbi yeŋgâlen takesihât tewetsenŋe meyiŋgiminiwan nâhâlen tohop. Nâmâ Mataio. Yan tatmune yâkŋe nekmâ yuwu sâm eknohop. “Nâhâlen torokatdâ orowâk mandehât naŋgan.” Yawu sâm eknohomu nâŋe yanâk yahatmune orowâk ariwit. \p \v 10 Ari nâhât emelan yâhâ sot nende sâm otmâ sâmune kâlehen yâhâwit. Yawu otmutŋe hoŋ bawalipŋe kerehâkŋe net watnelekmâ gaŋetâ orowâk kâlehen yâhâwin. Tatmunŋe sâp yanâk bukulipne otmu lok nombotŋe ândâp kârik otmâ Mosehât girem den ki lâum manminiwi yâkŋe nengâlen gaŋetâ orowâk menduhuakmâ sot newin. \v 11 Nem tatmunŋe Parisaio lok nombotŋaŋe nen aposolo nenekŋetâ ki ârândâŋ otmu âinongowi. “Wongât Yesuŋe lok bâleŋe yen orop menduhuakmâ lau konok niai?” Yawu sâm âinongowi. \p \v 12-13 Yawu sâm âinongoŋetâ Yesuŋe den ya nâŋgâm yuwu sâm matŋe ekyongop. “Aŋgoân topŋe katmâ Anitâŋe sâmu lok âlâŋe kulemguop yamâ topŋe yuwu. “Yeŋe orotmemeyeŋe bâleŋe me tosayeŋahât otmâ hotom ya uŋetâ nâŋgâwan. Yamâ âlepŋe oap. Yaŋe yu ya âlâ ki oap. Otmu yamâ wahap tâŋât. Gârâmâ yeŋe biwiyeŋaŋe konohâk otnomai yamâ ârândâŋ otbuap.” Yawu sâop. Den topŋe yawu tap. Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok mesekyeŋe biaŋe dokta yeŋgâlen ki arimai. Lok kundatyeŋe orop me hâhiwin teteyiŋgimapŋeâmâ dokta yeŋgâlen arimai. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋetâ keterahâk. Yeŋgâlen gâtŋe nombotŋaŋe yuwu sâmai. “Nen lok âlepŋe, orotmeme âiloŋgo loŋgo otmâ mansain.” Yawu sâmai. Yawu gârâmâ lok yawuya yeŋgât sâm ki gewan. Gârâmâ nâmâ yeŋe lok bâleŋe sâm betyongoŋetâ manmai yawuyaŋe Anitâhâlen biwiyeŋe katŋetgât gewan.” Yawu sâop. \s1 Yesuhât hoŋ bawalipŋe sâp sâsâŋan sot barak ki manminiwi. orotmeme âiŋe yaŋe dop konohâk ki oawot. \sr (Mareko 2:18-22 Luka 5:33-39) \p \v 14 Yawu sâmu Yoane Baptis orop manbiŋe ga yuwu sâm Yesu âikuwi. “Nen Anitâŋe nâŋgâningimu âlepŋe olâkgât sâp sâsâŋan sot barak manmain. Otmu Parisaio lok yawuâk otmai. Yâhâ gâhât hoŋ bawalipgaŋeâmâ sot kutakamai?” Yawu sâwi. \p \v 15 Sâŋetâ sâop. “Yakât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok patoŋe imbi miakbe sâm bukulipŋe meyekmu orowâk menduhuakmâ sot um nem heroŋe otnomai. Sot um nem heroŋe otnomaiân sot barak ki tatnomai. Yâhâ hâmbâi mâne kasalipyeŋaŋe taka bukuyeŋe kuŋetâ mumbuap yanâmâ eŋgat hako nâŋgâm sot barak mannomai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yiwereŋeâmâ nâ orowâk mansain yakât otmâ tep âlep nâŋgâmai. Yâhâ hâmbâi mâne nâ nohoŋetâ mumbom. Sâp yan eŋgat hako nâŋgânomai.” Yawu sâop. \p \v 16 Yawu sâm kinmâ orotmeme embâŋân aŋgoân otmâ manmâ gawi ya otmu ikŋe orotmeme âiŋe kâsikum yiŋgiop yaŋe ki lâuahowot. Yakât yâhâp yâhâp ya menduhum lâunomaihât dop ki olop. Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâm ekyongop. “Nenŋe sot me salup me âlâlâ hâpu golâenâk mânuŋmâ titâkgum umunŋe sem heŋgeŋgumap. Yâhâ nenŋe hâpu tekaŋan mânuŋmâ kâlâwân katmain yamâ hâpu tekaŋe ya sem huhumu sot yamâ golâ kinmap.” Yawu sâop. \v 17 Otmu âlâen yuwu hâum sâop. “Otmu imbi âlâŋe lepa dorokum tâk masipguwuap. Masipgum katmu sâp kâlep tatmâ hâŋgiŋe otbuap. Otmu yakât kakŋan tâk âiŋe orop menduhum lowaim iri osowuap. Iri osomâmâ senŋe âlâlâ mem mânuŋbuawân yan dâimu tiririk sâmu tok sâwuap. Yakât otmuâmâ tâk âiŋaŋak menduhum lowaimain. Lowaim iri osom senŋe âlâlâ umatŋe mânuŋnomân yamâ dâimu ŋirik ŋirik sâm ki tok sâwuap. Yâhâ hâŋgiŋe otmu âiŋe menduhunom yamâ dâimu titâk sâwuap. Yamâ ki orotŋe.” Yawu sâop. \s1 Imbi âlâ mesek umatŋe tetewaŋgiopŋe Yesuhât sâŋgum walipgum âlepŋe olop. \sr (Mareko 5:22-43 Luka 8:41-56) \p \v 18 Yesuŋe den yawu sâm ekyongom kinmu yanâk Yura nengât patonenŋe âlâŋe ga yuwu sâm ekuop. “Baratne yiwereŋeâk pârâk sân sânâk bâleap. Yakât gâŋe mem yahatbuatgât naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 19 Yawu sâmu Yesuŋe yahatmâ nen hoŋ bawalipŋe menenekmu ariwin. Arimunŋe imbi âlâ watnenehop yâkât topŋeâmâ yuwu. \v 20 Imbilipnenŋe emetsenŋe ekmai dop yawu ki olop. Yâhâ imbi yuâmâ emetsenŋe ekmâ yâhâmu yambu kâiân yâhâp pesuk sâop. \v 21 Yâhâ imbi yaŋe Yesuhât betŋan watmâ ari biwiŋaŋe yuwu nâŋgâop. “O nâ Yesu tetekŋan mem wâiwom yamâ ki orotŋe. Aŋulakmangât ki wâiwom. In sâŋgumŋeâk walipgum âlepŋe otbe.” Yawu nâŋgâop. \v 22 Yawu nâŋgâm watmâ arimu Yesuŋe sâŋgum bârârâhâk kâlep mânuŋahop. Yan ari sâŋgum potonŋan in walipgumu eŋgatŋe kakŋambâ olelem ekmâ yuwu sâop. “Wa, toune, gâŋe yiwereŋe biwihaŋe nâhâlen kepeiat. Yakât otmâ Anitâŋe nâŋgâhihimu hepge saŋ yap.” Yawu sâm ekuop. Yawu sâmu yanâk âlepŋe olop. \p \v 23 Nenŋe yapâ gem ari lok galemŋahât baratŋe bâleop yâkât emet ya hâumâk otmâ ariwin. Arimunŋe emet yakât kâlehen lohimbi dondâŋe kahân tatmâ isem we bâle pato nâŋgâwi. \v 24 Yawu otmâ isem tatŋetâ yuwu sâm ekyongop. “O, baratyetŋe yuâmâ ki bâleap. In aman pâlâmŋe iap. Yakât yen yahatmâ yaehen kioŋet.” Yawu sâm ekyongop. Yawu sâm ekyongomu nâŋgâŋetâ nahat otmu giriŋbaŋgiwi. \v 25 Giriŋbaŋgiŋetâ senŋan geŋetâ hâŋgânyongomu yaehen gewi. Geŋetâ mumuŋambâ mem yahalop. \v 26 Otmu kulem miop yakât den pat ya sâm haok tuhuŋetâ kapi gotŋe tete ya ambolipŋaŋe den pat ya nâŋgâwi. \s1 Lok yâhâp senyetŋe suk sâmu ehowot. \p \v 27 Yesuŋe kapi ya pilâm arimu lok yâhâp senyetŋe bok sâsâŋe yaŋe kulem miop yakât den pat nâŋgâm betŋan ari yuwu sâm ekuowot. “Wâe, Dawitihât sen. Netgât tepge nâŋgâ. Gâŋe âlepŋe tânnotgowuatgât dop tap me bia? “Yawu sâowot. \v 28 Yawu sâm âikum yaŋak Yesuhât kâiŋe munŋeâk nâŋgâm watmâ emelan gam yâhâowot. Yâhâmutâ yuwu sâop. “Nâŋe sâmune senyetŋe suk sâmu emet galemŋe ekde sâm naŋgawot, me bia?” Sâmu sâowot. “Oŋ, yawu naŋgait.” \p \v 29 Yawu sâmutâ senyetŋan wâim yuwu sâop. “Nâhâlen biwiyetŋaŋe nâŋgâm kepeiawot yakât bulâŋe teteyitgiâk.” Yawu sâop. \v 30 Yawu sâmu senyetŋe suk sâmu emet galemŋe ehowot. Ekmutâ yuwu sâm ekyotgop. “Kulem yetgâlen tetemu eksawot yu ki sâmutâ pen pen sâmu nâŋgânomai.” \v 31 Yawu sâm ekyotgop yamâ iliwetmâ den pat ya sâm tetemutâ pen pen sâm arimu lohimbi dondâŋe nâŋgâwi. \s1 Lok kopa âlâŋe den olop. \p \v 32 Yâhâ Yesu pilâm arimutâ yanâk lok âlâ Yesuhâlen mem takawi. Mem taka yuwu sâwi. “Lok yuâmâ weke bâleŋaŋe mâŋgâemu den pâpgum kopa otmâ manmap,” sâwi. \v 33 Yawu sâŋetâ weke bâleŋe watmu gaiakmâ arimu lauŋe hâreakmu den huhuop. Den huhumu ekmâ kinbiŋe alahu gulahu otmâ yuwu sâwi. “Nen embâŋâmbâek kulem yuwuya âlâ ki tetemu ekmâ gamain.” Yawu sâwi. \v 34 Yawu otmuâmâ Parisaio nombotŋaŋe Yesuŋe kulem miop ya ekmâ nâŋgâŋetâ bâlemu yuwu sâwi. “O, yuâmâ weke bâleŋe ya yeŋgât amboyeŋaŋe mâmâŋe otbaŋgiap. Yakât otmâmâ weke bâleŋaŋe den tem lâuwaŋgim gaiakmâ arim kinsai.” Yawu sâwi. \s1 Lok nombotŋe âlâŋe tânnongoŋetgât Anitâ ulitgumunŋe katyehâk. \p \v 35 Yesuŋe kapi ya pilâm kapi tipi tapi tatmâ arap ya biwiŋan miti emetŋe tap dopŋan yâhâm gem Anitâŋe tihityeŋe otbe sâm oap yakât den pat âlepŋe ekyongom manop. Yâhâ lohimbi nombotŋe mesek me hâhiwin topŋe topŋe teteyiŋgiop ya gurâ heŋgemyongop. \v 36 Heŋgemyongom yekmâ biwiŋaŋe yuwu nâŋgâop. Lama galemyeŋe biaŋe ihilâk mahilâk manmai yakât dopŋeâk lohimbi gurâ amboyeŋe bia otmu ihilâk mahilâk manmâ gai. Yawu manŋetâ yekmâ tepŋe nâŋgâyiŋgiop. \v 37 Tepŋe nâŋgâyiŋgim nen hoŋ bawalipŋe den âlâen hâum yuwu sâm eknongop. “Kalamân sot pato tap. Yâhâ bonŋe mem menduhunomaihât lok getek âlâ. \v 38 Yakât otmâmâ yeŋe kalam amboŋe, Anitâ, ulitguŋetâ âlâkuâk lok katyekbuap. Katyekmu yen orowâk tânahom nep ya tuhunomai.” Yawu sâm eknongop. \c 10 \s1 Yesuŋe hoŋ bawalipŋe meyekmâ âi sâm yiŋgiop. \sr (Mareko 3:13-19 Luka 6:12-16) \p \v 1 Yesuŋe nen hoŋ bawalipŋe kâiân yâhâp menenekmu bamunŋe yuwu sâm eknongop. “Weke bâleŋaŋe lohimbi mem mâŋgâeyekbuap yamâ yeŋe watyiŋginomai. Me mesek me hâhiwin topŋe topŋe teteyiŋgimu heŋgemyongonomai.” Yawu sâop. Yawu sâm ningim yan mâmâŋe otningiop. \p \v 2 Otmu nen aposolo menenehop nengât kutnenŋe yamâ yuwu. Simon yâkât kutŋe âlâ Petoro sâm, imiŋe Anderea, otmu Yeweri nanyâhâtŋe, kutyetŋe Yakowo yet Yoane. \v 3 Otmu âlâmâ Pilip, otmu Batolomaio, Toma, otmu âlâmâ nâ Mataio. Nâmâ aŋgoân lok yeŋgâlen takesihât tewetsenŋe meminiwan. Otmu âlâ Alipaio nanŋe Yakowo, âlâmâ Taraio. \v 4 Âlâmâ Simon, yâhâmâ komot âlâen gâtŋe topyeŋe yuwu. Roma lok ya yeŋgât hâkâŋ otmâ watyekne sâm otminiwi yan gâtŋe. Otmu bâiŋeâmâ Yurasi yamâ Karioto kapiân gâtŋe. Yâkŋeâmâ Yesuhât betŋehen kioŋop ya. \s1 Yesuŋe hoŋ bawalipŋe hâŋgânyongomu ariwi. \sr (Mareko 6:7-13 Luka 9:1-5) \p \v 5 Otmu Yesuŋe nen hoŋ bawalipŋe den âlâen hâum yuwu sâm eknongom hâŋgânnongop. “Lama ya yeŋgât galem ki otŋetâ yanâmâ hiliwahomai. Dop yawuâk Isirae lohimbi nombotŋe yu hiliwahone sâm oai yakât yâk yeŋgâlen tâŋ tâŋâk ari tânyongonomai. \v 6 Tânyongom Anitâŋe tihityeŋe otbe sâm oap yakât den pat ekyongonomai. \v 7 Yawu gârâmâ yeŋe aŋgoân Samaria otmu pâku lohimbi yeŋgâlen ari nep ki tuhunomai. Isirae ambolipŋe nenŋanâk yâhâm gem nep tuhunomai.” Yawu sâop. \v 8 Yawu sâm yan nep denŋe yuwu sâm ningiop. “Lohimbi munomai yawuya sâŋetâ mumuŋambâ yahatnomai. Me nombotŋe kundat otmâ mansai ya mem heŋgemyongonomai. Me hâk bâle otmâ mansai ya gurâ mem heŋgemyongonomai. Me weke bâleŋaŋe mâŋgâeyekmâ mansai. Yawuya watyiŋginomai. Yawu otyiŋginomai yakât hâmeŋe mene sâm ki nâŋgânomai. Ninak mâmâŋe otyiŋgim yakât hâmeŋe ki meman yakât yengu yawuâk hâmeŋe ki menomai. \p \v 9-10 Yâhâ âi topŋe katne sâm bât barak arinomai. Howan ki mem tinaŋgunomai. Me hâk katipŋe me pet ya hourâ hourâ gurâ ki miakmâ arinomai. Me kâi katipŋe katmâ yakât kakŋan âlâ ki menomai. Hâkyeŋan tatbuap yawuâhâk. Me itâkat ki golenomai. Me natik ki miakmâ arinomai me tewetsenŋe hakyeŋan ki tatbuap. Lok âlâ me âlâŋe nep tuhunomai yakât hâmeŋe sâm yiŋgiŋetâ meŋetâ ârândâŋ otbuap. Yakât otmâ inâk arinomai. \p \v 11 Otmu aŋgoân hâŋgânyongomune arinomai yan kapi ambolipŋaŋe yuwu mon sânomai. “Wongât takai yakât topŋe sâŋetâ nâŋgâne.” Yawu sâm âiyongoŋetâmâ yeŋe âlepŋe topŋe ekyongonomai. Topŋe ekyongoŋetâ lok âlâ me âlâŋe emelan dâim yâhâ katyekŋetâ yanâk tatnomai. \v 12 Dâim yâhâ katyekŋetâ yanâmâ yuwu sânomai. “Anitâŋe tihityeŋe otmu yâkât wâtŋan kinmâ yâhâm heroŋe kakŋan mannomai.” Yawu sânomai. \v 13 Otmâ yâkŋe yekmâ heroŋe nâŋgâyiŋgim denyeŋe nâŋgâne sânomai yamâ âlepŋe yâk yeŋgâlen bulâŋe tetewuap. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ denyeŋe nâŋgâŋetâ gemu betyiŋginomai. Yawu otyiŋgiŋetâ yengu yawuâk betyiŋgim arinomai. \v 14 Yâhâ kapi âlâen ari den ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ gemu bet pilânomai. Nâŋgâŋetâ gemu bet pilânomai yamâ hâmbâi Anitâŋe matŋe umatŋeâk yiŋgiwuap. Yakât otmuâmâ yeŋe kâiyeŋan wahap me bokosok me yu ya horatbuap yamâ tâlim gik beretek meŋetâ gewuap. Ya gemu betyiŋgim pilâyekmâ arinomai. Ariŋetâ towat ya ekmâ kâi katsap yawu nâŋgânomai. \v 15 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp patoen Anitâŋe Sotom otmu Gomora kapi ambolipŋaŋe orotmemeyeŋe bâleŋe otminiwi yakât matŋe yiŋgimu menomai. Gârâmâ yeŋe kapi âlâen ariŋetâ betyiŋginomai. Yamâ ya yeŋgât tosa ya tatyiŋgiwuap. Yakât matŋe Anitâŋe hâmbâi umatŋe dondâ yiŋgiwuap.” Yawu sâm eknongop. \s1 Umatŋe âlâlâ teteningimu yan ki lohotŋe otmâ mannom. \sr (Mareko 13:9-13 Luka 21:12-17) \p \v 16 Otmu Yesuŋe nen topnenŋe naŋgaŋginehât den âlâen hâum yuwu sâm eknongop. “Lama yamâ pâlâmŋe kinmai. Yâhâ sosoŋeâmâ sâtŋe bâleŋe tatmai. Yawu gârâmâ lama yaŋe dâiakmâ arinomai yamâ sosoŋe yiŋgim neyekbuap. Dop yawuâk nâŋe hâŋgânyongomune sâtŋe metŋe kâlehen arinomai. Arinomai yan kiŋgityeŋahât otmâ biwi yâhâp ki otnomai. Yakât âlâ torokatmâ sâwe. Soŋgo âlâ kutŋe hewam yamâ nâŋgân nâŋgânŋe tapgât ekmâ nâŋgâm galemahomap. Yakât dopŋeâk yengu yawuâk biwiyeŋaŋe golâek manmâ sâtŋe metŋe ekmâ kewewetmâ galemahom mannomai. Yâhâ nâi kopa yamâ kopa kum den biaek tatmu ekmain. Yenâmâ yakât dop manmâ nep lohotŋan tuhum mannomai. \v 17 Nep tuhum miti emetŋe tap dopŋan hawamgum nep tuhum mannomai. Nep tuhum manŋetâ kapi ambolipŋaŋe kasa otyiŋgim den âiân katyekmâ yongonomai. Yawu otyiŋgiŋetâmâ biwiyeŋe ki orotok sâwuap. \v 18 Otmu yakât âlâ torokatmâ sâwe. Yeŋe nâhât den yu lâum manŋetâ yakât meyekmâ kiapgâlen ari den âiân katyekmâ mem âi pâi tuhuyeknomai. \v 19 Mem âi pâi tuhuyeknomai yan “Den mâtâpŋe girawu watmâ sâm ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuap,” yawu nâŋgâm ki gorâyiŋgiwuap. \v 20 Sâp yanâmâ Awoŋnenŋaŋe ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge den âlâlâ nâŋgân nâŋgânyeŋan katmu nâhât den pat âlepŋe ekyongonomai. \p \v 21 Otmu sâp yan umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Imi ata yeŋahâk ahom hioŋaknomai. Yakât otmâ dâiakmâ kiap yeŋgâlen ari den âiân karaknomai. Otmu âwâ nan yeŋahâk ahom hioŋaknomai. Hioŋakmâ lok kunŋe yeŋgâlen ari den âiân karaknomai. Den âiân karakŋetâmâ nombotŋe mem âlâlâ tuhuyekmâ yongoŋetâ munomai. \v 22 Yakât torokatmâ âlâ sâwe. Yen orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannomai. Yakât otmâ nâ mem âlâlâ tuhunekŋetâ hâhiwin nâŋgâman yakât dopŋeâk yen gurâ hâhiwin yiŋginomai. Hâhiwin yiŋgiŋetâ yanâmâ hâkyeŋe ki ihiwe ihiwe otmu lohotŋe otmâ betnihinomai. Yeŋe kârihem kinnomai yanâmâ Anitâŋe meyekmâ manman kârikŋan katyekmu mannomai. \v 23-25 Yâhâ mitihât kasaŋe yen meyekmâ den âiân katyekmâ yongom watyekŋetâmâ kapi ya pilâm âlâen arinomai. Yâhâ mem âlâlâ tuhuyekŋetâ hâhiwin kakŋan mannomai. Hâhiwin kakŋan mannomai yakât den âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kasalipyeŋaŋe taka nimnaomlipyeŋe me âwâ mâmâlipyeŋe yamâ kapam dop konohâk yongonomai. Yakât nimnaomlipyeŋe kapam heweweŋ yongonomaihât dop ki tap. Yâhâ papatolipyeŋe me lok inŋe ya gurâ yawuâk dop konohâk tuhuyeknomai. Lok kunŋe me hoŋ bawalipyeŋe ya gurâ yawuâk. Otmu ninahât sâwe. Nâmâ kunyeŋe otmune yeŋe nâhât den tem lâum hoŋ banihim mansai. Gârâmâ lohimbi nombotŋaŋe nâhât imbiâk yuwu nâŋgâm hilipgumai. Nâhâitŋe weke bâleŋe yeŋgât kunyeŋe kutŋe Satan, otmâ kutŋe âlâ Besewulu yaŋe mâmâŋe otbaŋgimu âi yu mem manmap yawu nâŋgâmai yamâ imbiâk nâŋgâmai. Yeŋgât gurâ dop yawuâk nâŋgâm kasa otyiŋgim mem âlâlâ tuhuyekmâ mem ge katyeknomai. Yakât otmâ den âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋeâmâ Isirae kapi ambolipŋe yeŋgâlen âi ki tuhum pesuk pilâŋetâek Awoŋnaŋe yâhâpŋe hâŋgânnohomu gewom. Yâhâ nâhât komolân gâtŋe âlâ me âlâŋe ki lohotŋe otmâ pilânekmâ âlâhâlen ariwuapŋe yakât matŋe âlepŋe menomai. \s1 Nimbilam yâhâp ki otnom. \sr (Luka 12:2-7) \p \v 26 Yawuhât den yu torokatmâ sâwe. Tihângen wahap yu me ya otmâ gai. Ya ki tik tatbuap. Hâmbâi tetekŋan tetemu eknom. Yâhâ yu me ya otmâ kurihiakmai. Ya gurâ tetekŋan tetemu eknom. \v 27 Yakârâmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yenâmâ nâ orowâk manmain. Yawu gârâmâ den nombotŋe nenŋiâk tatmâ ekyongoman ya hâmbâi ekyongoŋetâ nâŋgânomai. Yâhâ nâŋe den halowân sâm ekyongom mansan. Yamâ hâmbâi yeŋe lok senyeŋan kinmâ ekyongonomai. \s1 Anitâŋe tihitnenŋe otmap. \p \v 28 Ekyongonomai yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok senyeŋan kinmâ den ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ nahat otmu yen nombotŋe yongoŋetâ munomai. Yongonomai yamâ umut biwiyeŋe ki hilipgunomai. Lok topnenŋe yawu tap. Yakât otmâ yeŋe ya yeŋgât ki kiŋgityeŋahât otnomai. Yâhâ Anitâhât topŋeâmâ âlâ tap. Hâmbâi mâne yâkŋe konok umut biwiyeŋe hilipguwuapgât dop tap. Yakât otmâ yeŋe yâkât den konok lâum mannomai. \v 29 Otmu yakât âlâ sâwe. Anitâhât den lâum manmain nen haoŋmâ ârândâŋ Anitâŋe tihitnenŋe otmap yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Giroŋ giroŋ ekmain yamâ nâi tâŋât. Yamâ ki galemgumain. Yawu gârâmâ giroŋ giroŋ âlâ mumbuap yakât topŋe himbim amboŋaŋe emet inânŋan nâŋgâmu tap. \v 30-31 Yawu gârâmâ nenâmâ giroŋ giroŋ yakât dop bia. Nenâmâ Anitâ ikŋe kundenŋe towat manmain. Yawu otmâ Anitâŋe topnenŋe kerehâk naŋgap. Somotnenŋe tipi tapi yakât topŋe gurâ nâŋgâmu tawâk. Yâkŋe tihitnenŋe otmap. Yakât nâŋgâm biwi yâhâp ki otmâ manmâ yâhânom. \s1 Topnenŋe ki kurihiakmâ Yesu betbaŋginom. \sr (Luka 12:8-9) \p \v 32 Lohimbi âlâ me âlâŋe “Yesuhâlen biwinaŋe kepeim tem lâuwaŋgim mansan,” yawu sâm lohimbi ekyongonomai yâhâmâ hâmbâi nâŋe himbim awoŋnahât senŋan kinmâ topyeŋe sâm tetemune Anitâŋe manman kârikŋan katyekbuap. \v 33 Yâhâ lohimbi âlâ me âlâŋe topyeŋe kurihiakmâ “Nâ Yesu ki nâŋgâwaŋgian,” yawu sânomai otmuâmâ nâku himbim awoŋnahât senŋan kinmâ “Nâ ki nâŋgâyiŋgian,” yawu sâwom. Lohimbi yawu otmai yaŋe matŋe umatŋe menomai. Yawu. \s1 Yesuŋe giop yakât lohimbi hioŋakmâ mansai. \sr (Luka 12:51-53 14:26-27) \p \v 34 Otmu âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋeâmâ nâhât yuwu ki sânomai, “Nâhâit yamâ buku konok otnehât himbimâmbâ giop.” Yawu ki sânomai. Yakât sâmune nâŋgâŋet. Nâŋe hânân gewan yakât yen hioŋaknomai. \v 35 Nanlipyeŋaŋe âwâlipyeŋe betyiŋginomai. Me baralipyeŋaŋe mâmâlipyeŋe betyiŋginomai. Me imbilipyeŋaŋe iranlipyeŋe betyiŋginomai. \v 36 Yawu otmâ hep torehenlipyeŋe hioŋakmâ kasa oraŋginomai. \v 37 Otmu yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe biwi nâŋgân nâŋgânŋaŋe âwâŋe mâmâŋe yeŋgâlenâk katmâ kepeiyekmâ nâhât âi yakât nâŋgâmu giap. Me nanŋe baratŋe yeŋgât biwiŋaŋe kepeiyekmâ nâhât âi yakât nâŋgâmu giap. Lok yawu otmai yeŋgât nâŋgâmune ki ârândâŋ otmap. Yakât otmâmâ nâhât pat ki otŋetâ yanâmâ Anitâŋe umatŋe yiŋgimu menomai. \v 38 Otmu lok âlâ me âlâŋe nâhât den lâum âi tuhuŋetâ bukulipyeŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋgim hilipyongone sâm otŋetâ yanâmâ, “Bukulipnaŋe hâhiwin nihimai” sâm hâkyeŋe alitmâ mannomai. Lok yawuya nâhât pat ki otŋetâ yanâmâ Anitâŋe umatŋe yiŋgimu menomai. \v 39 Otmu lok âlâ me âlâŋe ikŋe manmanŋe âlepŋe yawuâk mem mete tuhum manbuap lok yawuya hâmbâi hiliwahowuap. Otmu lok âlâ me âlâŋe nâhât nâŋgâmu bulâŋe otmu ikŋe manmanŋe ki alitmâ manbuap. Lok yawuya yamâ nâŋe manman kârikŋe waŋmune manmâ yâhâwuap. \s1 Buku oraŋgim mannom yakât hâmeŋe menom. \sr (Mareko 9:41) \p \v 40 Otmu yakât âlâ torokatmâ sâwe. Lohimbi âlâ me âlâŋe nâ buku otnihimai. Lohimbi yaŋe nâ otnihiain sâm yan awoŋne hâŋgânnohomu gewan ya otbaŋgimai. Gârâmâ benŋe nâŋe yawuâk hâŋgânyongomune ariŋetâ buku otyiŋginomai. Lohimbi yaŋe yen gurâ otyiŋgiain sâm yan nâ otnihinomai. \v 41 Otmu yakât âlâ sâwe. Lok âlâ me âlâŋe Anitâhât hoŋ bawa âlâ ekmâ buku otbaŋginomai. Yawu otnomai yakât matŋe hâmbâi Anitâŋe ikŋe hoŋ bawa hâmeŋe waŋbuap dop yawuâk lohimbi ya yiŋgiwuap. \v 42 Yâhâ lohimbi biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe nâ hikunekmâ nâhât den lâum manmai. Yâk yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe senŋe âlâlâ pâinmâ manŋetâ lok nombotŋaŋe towat yekmâ nâhât hoŋ banihim mansai sâm tânyongonomai, me to osom yiŋgiŋetâ nenomai yakât hâmeŋe gurâ hâmbâi menomai. Yawu.” Yesuŋe den yawu sâm hoŋ bawalipŋe nen eknongop. \c 11 \s1 Yesuŋe Yoanehât sâop. \sr (Luka 7:18-35) \p \v 1 Yesuŋe nen hoŋ bawalipŋe kâiân yâhâp eknongom pesuk pilâm, yapâ yahatmâ kapi hâlâŋmâ tatmâ arap ya yeŋgâlen ari den kâsikum yiŋgiop. \p \v 2 Sâp yanâmâ Yoane pâi emetŋan katŋetâ talop. Katŋetâ talowân Yesuŋe kulem topŋe topŋe miop yakât pat ya nâŋgâm biwi yâhâp otmâ yuwu nâŋgâop. “Lok pato kulet sâwaŋgi sâm Anitâŋe âi nihiop ya tuhum mansan. Lok pato yuâmâ Yesu me âlâhât mambotbom.” Biwiŋaŋe yawu nâŋgâm hoŋ bawalipŋe nombotŋe hâŋgânyongomu, ari yuwu sâm Yesu âikuwi. \v 3 “Anitâŋe lok âlâ hâŋgângumu ge tihitnenŋe otbuap sâmain ya gâ? Me âlâhât mambotnom?” \p \v 4 Yawu sâm âikuŋetâ yuwu sâm ekyongop. “Yenâmâ ari kulem topŋe topŋe mian yukât Yoane ekunomai. \v 5 Nâŋe senyeŋe bok sâsâŋe ya walipyongomune senyeŋe suk sâmu eksai. Otmu lok pareŋe manmai ya heŋgemyongomune târârâhâk bam gai. Otmu hâk bâle manmai ya gurâ heŋgemyongomune âlepŋe otmâ mansai. Otmu ândâpyeŋe bok sâsâŋe ya gurâ heŋgemyongomune ândâpyeŋe pâroŋ sâmu den naŋgai. Otmu nombotŋe bâlewi ya mumuŋambâ mem yahatyekmune mansai. Otmu kewilâyekŋetâ mansai ya nine den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâm biwiyeŋe heroŋe otmâ mansai.” Yawu sâm Yoane ekunomai. \v 6 Yakât âlâ sâwe. Yawu otyiŋgim mansan yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe nâhât nâŋgâm biwi yâhâp ki otmai ya yeŋgât nâŋgâmune tepne heroŋe oap.” Yawu sâm ekyongom hâŋgânyongomu âwurewi. \p \v 7 Hâŋgânyongomu âwurem ariŋetâ Yesuŋe Yoanehât topŋe lohimbi kinbi ya yuwu sâm ekyongop. “Yoane lok ki manmaiângen ari manop ya lohimbiŋe ekne sâm yâkâlen ariwi. Otmu yakât den âlâen hâum sâwe. Siru pato pilâm âliwahap mem gâsuk gâsuk tuhumu ekmâ âlemai. \v 8 Yawu olop ya ekne sâm yakât ariwi me bia? Me lok âlâŋe hâk katipŋe sekŋe âlepŋe mânuŋakmâ manop ya ekne sâm ariwi me? Lok hâk katipŋe sekŋe âlepŋe mânuŋakmaiŋeâmâ lok kutdâ yeŋgât emelanâk tatmai. Yâhâ lok ki manmaiângen ki manmai. Yakât otmâ wuân bân ekne sâm yaken ariwi? \v 9 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yoaneŋe Anitâhât den pat sâm tetem gaop ya nâŋgâne sâm ariwi. Yâhâ emelâk Anitâhât poropetelipŋaŋe yâkât den tâmbâlipyeŋe ekyongom manbi ya yeŋgât kunyeŋe pato oap. \v 10 Yâkât nâŋgâm emelâk Anitâŋe den sâop ya yuwu tap. “Gâŋe nine topne sâm tetem ekyongorâ nâŋgâŋetgât nine hoŋ bawane hâŋgângumune kulet sâhihim mâtâp meŋgihiwuap.” Den yawu tap. Kulet sâop yamâ Yoane. \p \v 11-15 Yawu gârâmâ Yoanehât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Poropete lok, Mose otmu lok nombotŋaŋe Anitâŋe tihitnenŋe otmap yakât den pat ekyongom gawi. Yâhâ den ekyongowi ya yawuâk Yoaneŋe potonŋe sâm teteop. \p Yawu otmâ yeŋe biwiyeŋaŋe yuwu mon nâŋgâmai. “Emelâk poropete âlâ, kutŋe Elia sâm yâkŋe yâhâpŋe hohetnenŋan tetem manmâ kutdâhât mâtâp mewaŋgiwuap.” Biwiyeŋaŋe yawu nâŋgâmai yakât bonŋe yamâ Yoanehâlen teteap. Yoanehât yawu nâŋgâŋetâ keterahâkgât biwiyeŋan katmâ nâŋgâm mannomai. \p Otmu torokatmâ sâwe. Yoaneŋe ya topŋe katmâ mem gaop. Topŋe katmâ, Anitâŋe bulâŋanâk tihitnenŋe otmap ya ekyongomu nâŋgâm biwiyeŋe heroŋe otmu yakât bonŋe mene sâm manmâ gai. Otmu yakât den yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Yoane nep waŋmu miop yakât nâŋgâmu yahatmap. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe Yoane wanginomaihât dop ki tap. Yoaneŋe kulet sânihim âi mem gaop yamâ nine topne ki nâŋgâm heŋgeŋgum mansap. Yakât otmâmâ lok âlâ me âlâŋe nâhât den pat âlepŋe yu nâŋgâm Anitâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe katnomai yaŋeâmâ Yoane wanginomai. \s1 Yesuhât den hâkâŋ otmâ betbaŋgiwi. \p \v 16 Yen biwi yâhâp otmâ mansai yakât keterakyiŋgiâkgât den girawu yaen hâum sâmune nâŋgâŋetâ keterakbuap. Yuwu mon? Nimnaom titipâŋe sombem patoen hârum konok otmâ tatnomai. Tatmâmâ komot âlâ tatnomaiŋe komot âlâ yuwu mon ekyongonomai. \v 17-19 “Nenŋe yahatmâ kep tuhum âlâlâ otbin. Gârâmâ yen orowâk tuhune sâmunŋe ki tânnongowi.” Yawu otnomai yakât topŋe teteâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yakât dopŋeâk Yoaneŋe heroŋe olâkgât nâŋgâwi. Yamâ nâŋgâwi yawu Yoaneŋe ki olop. Yakât otmâ yâkât hâkâŋ otmâ sâm ge katbi. Otmu âlâku torokatmâ hâum sâwe. Sâp âlâen nimnaom titipâ komot âlâ tatnomaiŋe komot âlâ yuwu sâm ekyongonomai. “Âo, nen we bâle nâŋgâm otmâ ombe hakoâk isewin. Yawu otbin yan yeŋe ki nenekbi. Yakât otmâ nâŋgâmunŋe bâleap.” Yawu sânomai. Yakât dopŋeâk yeŋe otmâ mansai. Gârâmâ yeŋe oai yan ki torokatmâ mansan. Yakât otmâ yen nâhât hâkâŋ oai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Yoaneŋe to kârikŋe me âlâlâ ya nembâpgât dop yamâ yâkŋe ki neminiop. Yakât yeŋe yuwu sâwi. “O, lok yuâmâ weke bâleŋaŋe mâmâŋe otbaŋgimu yawu otmap.” Yawu sâwi. Yâhâ nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu ge sot kâle neman. Yakât otmâ yeŋe nâhât yuwu mon nâŋgâmai. “O, lok yuâmâ sot pato kutakumap. Otmu takesi meme lok otmu lok komborâ yâk orop buku oraŋgim gamai.” Nâhât yawu sâmai. Yawu gârâmâ yakât sâwe. Anitâŋe den sâop ya tiŋâk lâum manmai ya yeŋgât orotmemeyeŋe ekmâ nâŋgâŋetâ bonŋe otbuap. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Lohimbi biwi kârik otmâ manbi ya Yesuŋe sârekyongop. \sr (Luka 10:13-15) \p \v 20 Emelâk Yesuŋe kapi hawamgum kerehâk manmâ kulem topŋe topŋe memu ekbi. Yakât otmâ orotmemeyeŋe bâleŋe me kiŋgoŋ ya ki pilâm metem biwiyeŋaŋe Anitâhâlen kepeim manbi. Yakât nâŋgâm hemgât pat otbi yakât sârekyongom yuwu sâm ekyongop. \v 21 “Main, Korasin otmu Besaita kapi ambolipŋe yen, Yeŋgâlen kulem topŋe topŋe mem gamune ekŋetâ tâŋât otmâ gamap. Yamâ Tiro Siron kapi ambolipŋaŋe kulem yawu ya ekbi mâne orotmemeyeŋe bâleŋe betbaŋgim biwiyeŋe Anitâhâlen katbâi. \v 22 Yawu gârâmâ yeŋe manman bâleŋe mansai ya ki pilâm Anitâhâlen biwiyeŋe katsai. Yakât otmâ hâmbâi Tiro Siron kapi ambolipŋaŋe umatŋe menomai ya wangim yeŋe umatŋe amokŋan menomai. \v 23 Otmu Kapanaum kapi ambolipŋe yeŋgât sâwe. Yen gurâ yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu hâk mepae otmâ yuwu sâmai. “Nenâmâ emelâk himbimgât pat otmâ mansain.” Yawu sâmai. Ya ki tap. Yeŋgâlen kulem topŋe topŋe mem gamune ekŋetâ tâŋât otmâ gamap. Yakât yuwu sâwe. Sotom kapi ambolipŋe kulem yawuya ekbi mâne orotmemeyeŋe bâleŋe ya pilâm biwiyeŋe Anitâhâlen katŋetâ matŋe kâlâpŋe ki seyekbâp. \v 24 Yawu gârâmâ yeŋe orotmemeyeŋe bâleŋe ya ki betbaŋgim Anitâhâlen biwiyeŋe katsai. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp patoen Sotom kapi ambolipŋaŋe orotmeme bâleŋe otmâ gawi yakât matŋe menomai. Otmu yen gurâ yawuâk orotmemeyeŋe bâleŋe torokatmâ mansai yakât yeŋeâmâ Sotom ambolipŋaŋe menomai ya wangim umatŋe pato hâliliŋe menomai.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe biwi sânduhân katnenekbuap. \sr (Luka 10:21-22) \p \v 25 Yawu sâm Yesuŋe yuwu sâm âwâŋe ekuop. “Awoŋ, hân himbim kândikyotgon amboŋe, gâhât tep âlep pato nâŋgâhihian. Otmu lok nombotŋaŋe gâhât topge nâŋgâne sâm nâŋgân nâŋgân emetŋan yâhâwi. Parisaio otmu Sarukaio lok yawuya. Yawu gârâmâ nâŋe gâhât den lâum manmâ gan yakât dopŋeâk yâkŋe lâum manmâ gai mâne ârândâŋ otbâp. Yakât topŋe nâŋgâmaihât nâŋgân nâŋgânyeŋe ki mem heweweŋ tuhuyiŋgimat. Yawu gârâmâ lok nombotŋe, kutyeŋe bia, belângen manmai yaŋeâmâ topne nâŋgâŋetgât gâŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe mem heweweŋ tuhuyiŋgimat. \v 26 Âo, gâŋe nâŋgâmat, yawuâk tetemap. Yakât mepaeheksan.” Yawu sâm âwâŋe ekuop. \p \v 27 Âwâŋe yawu sâm ekum yaŋak purik sâm yuwu eknongop. “Himbim amboŋe tatmap yâhâmâ awoŋne. Yâkŋe mâmâŋe otnihimu wuân me wuân otbomgât dop tap. Otmu nâŋe awoŋnahât topŋe nâŋgâwaŋgim heŋgeŋguan. Yawu gârâmâ lohimbi nombotŋaŋe awoŋnahât topŋe nâŋgâŋetgât sâwom yamâ yâkŋak nâŋgâŋetâ keterakbuap. \p \v 28 Otmu ninahât topne sâwe. Nâ lohotŋan manmâ biwi yâhâp ki otman. Yakât otmâ wuân me wuân otbehât nâŋgâman yamâ ki gorânihimap. Bia. \v 29 Otmu nâŋe yen tihityeŋe otbe sâm oan. Yakât yen umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgimu hâhiwin me gorâ kakŋan manŋetâ biwiyeŋe orotok sâmapgât nâhâlen gaŋetâ biwi sânduk yiŋgimune lohotŋan mannomai. \v 30 Otmu nâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai yanâmâ mâmâŋe otyiŋgimune nâhât wâtnan kinmâ biwiyeŋe ki orotok sâwuap. Otmu umatŋe teteyiŋgimu yan ki pârâk pilânomai.” Yawu sâm eknongop. \c 12 \s1 Yesu hoŋ bawalipŋe orop tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâp ya kuwi. kalamân ari sot mem newi. \sr (Mareko 2:23-28 Luka 6:1-5) \p \v 1 Tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâp âlâen Yesuŋe hoŋ bawalipŋe nen kerek menenekmu âi kalam biwiŋambâ gem ariwin. Gem ari mâtâp tânâmŋan po irik irik ningiop. Yawu otmâmâ buku nombotŋe yeŋgât kalamân sot talop ya mem newin. \v 2 Mem nemunŋe Parisaioŋe nenekmâ Yesu yuwu sâm âikuwi. “Gâ wongât ândâp bok oat? Moseŋe girem den kulemguop ya lâum âun yu tatmâ naŋgain. Girawu otmâ hoŋ bawalipge orop ari buku nombotŋe yâk yeŋgât sot golâ mem niai? Ya otŋetâ yekmunŋe ki ârândâŋ oap.” Yawu sâm ekuwi. \p \v 3 Yawu sâŋetâ purik pilâyiŋgim sâop. “Emelâk embâŋân Dawitiŋe olop yakât den pat sâlikum ki nâŋgâm heŋgeŋgumai. \v 4 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp yan Anitâhât hotom um manbiŋe baŋga tuhum Anitâhât pat sâm katminiwi ya yâkŋe konok neminiwi. Lok inŋeâmâ bia. Hilâm âlâen Dawiti otmu ikŋe tembe lâulipŋe po ondop yiŋgiop. Yawu otmâ yâkŋe Anitâhât miti selepŋan yâhâm ya ihilâk mem newi. \v 5 Yakât den yuwu sâmune nâŋgâŋet. Moseŋe sâmu kulemguwi ya topŋe sâlikum ki nâŋgâm heŋgeŋgumai. Tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâp ârândâŋâk hotom um manbiŋe yapâ mem neminiwi. Neŋetâ ki bâleop. Yakât denŋe ki teteop. \v 6 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe hâŋgânnohomu gem tem lâuwaŋgim manman. Yakât otmâ hotom uminiwi ya yeŋgât denyeŋe ya wangimune ârândâŋ oap. Yakât denŋe bia. \v 7 Yâhâ hotom uminiwi yakât topŋe teteâkgât Anitâŋe yuwu sâmu kulemguwi. “Nâŋe tosanenŋe bialâk sâm hotom umai yakât nâŋgâmune tâŋât otmap. Yawu gârâmâ nâŋe orotmeme âlepŋeâk, buku konok oraŋgiŋetgât ukenŋe nâŋgâman.” Den tap yakât topŋe ekmâ nâŋgâm heŋgeŋguai mâne lohimbiŋe otŋetâ bâlemap ya yekmâ ki mem ge katyekbâi. \v 8 Anitâŋe hâŋgânnohomu ge mansan yamâ tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâp yakât amboŋe. Otmu yakât bonŋeâmâ nâŋe konok mem teteman.” Yawu sâm ekyongop. Yawu sâm ekyongomu yahatmâ ba ariwin. \s1 Yesuŋe lok âlâ heŋgeŋguop. \sr (Mareko 3:1-6 Luka 6:6-11) \p \v 9 Otmu Yesuŋe yapâ arimâmâ miti emetŋe âlâen yâhâop. Yâhâmu lok âlâ bâtŋe mum pâlâmŋe olop yaŋe yan tatmu ehop. \v 10 Ekmâ yan Parisaio nombotŋaŋe Yesu mem den âiân katne sâm gotyetŋan ba yuwu sâm âikuwi. “Tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâpŋan âi tuhumaingât Moseŋe sâm kuningiop. Yawu gârâmâ lok pareŋe yu heŋgeŋgunomgât dop me bia.” Yawu sâwi. \v 11 Sâŋetâ sâop. “Yakât topŋe teteâkgât âlâen hâum sâwe. Yeŋan gâtŋe âlâ me âlâhât lamaŋe tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâpŋan lâmân kioŋmu amboŋaŋe girawu otbuap? Âlepŋe lâm kâlehembâ mem katbuap me bia? Amboŋaŋe âlepŋe mem dâiwuapgât dop. \v 12 Otmuâmâ lama yamâ wahap tâŋât. Lok nenŋeâmâ wahap bulâŋe. Nenŋe Anitâhât senŋan lama ya kerek wangiyeksain. Yakât otmâ lohâmâ heŋgemyongonom me tânyongonomgât dop tap. Yakât otmuâmâ lok pareŋe yu heŋgeŋguwom.” Yawu sâop. \v 13 Yawu sâm yahatmâ lok pareŋe ya yuwu sâm ekuop. “Bâtge kuwihak.” Yawu sâmu bâtŋe kuwihahop. \v 14 Kuwihakmu ekmâ Parisaioŋe nâŋgâm bâlewaŋgim pilâyekmâ ari menduhuakbi. Menduhuakmâ Yesu kuŋetâ muâkgât alahu gulahu otmâ den hikuwi. \s1 Yesu yamâ Anitâhât hoŋ bawa bulâŋe \p \v 15 Yawu otŋetâ Yesuŋe alahuwi yakât halop nâŋgâm yapâ pilâyekmâ âlâengen ariop. Arimu lohimbi nombotŋe watmâ ariwiŋe yâkât den pat nâŋgâm bukulipyeŋe mesek otbi ya meyekmâ yâkâlen ariŋetâ heŋgemyongop. \v 16 Yawu olop yakât den pat ya buku nombotŋe ki ekyongonomai sâm kuyiŋgiop. \v 17 Otmu yawu olop yakât emelâk Anitâŋe sâmu poropete lok âlâ, kutŋe Yesaia sâm, yâkŋe kulemguop ya yuwu tap. \li1 \v 18 “Lok yuâmâ nine hoŋ bawane bulâŋe manmap. Nâŋe emelâk âi sâm waŋban. Yakât nine Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumune mâmâŋe otbaŋgimu manman kârikŋe yakât den pat ya lohimbi kerek sâm tetem ekyongowuap. \li1 \v 19 Yâhâ lohimbi den kâwâ kârik ki tuhuyekbuap. Yawu otmâ mem lohotŋan katyekbuap. \li1 \v 20 Otmu lohimbi biwiyeŋe orotok sâmu mansai, me tep bâle nâŋgâm mansai ya mem heweweŋ tuhuyekmu biwiyeŋe sânduk sâwuap. Yawu otmâmâ torokatmâ mem dâiyekmâ manman âlepŋan katyekbuap. \li1 \v 21 Otmu lohimbi yaehen mansaiŋe biwiyeŋaŋe yâkâlen kepeim mannomai.” \p Den ya yawu tap. Otmuâmâ Yesuŋe lohimbi nombotŋe kundat me umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiop yamâ mem heŋgemyongop. Yesaiaŋe den kulemguop yakât bulâŋe heŋgemyongop yan teteop. \s1 Yesuŋe Anitâhât wâtŋan kinmâ weke bâleŋe walop. \sr (Mareko 3:20-30 Luka 11:14-23 Luka 12:10) \p \v 22 Otmu sâp yanâmâ lok senŋe bok sâŋe âlâ dâim yâkâlen ariwi. Lok yamâ weke bâleŋaŋe mâŋgâemu kopa otmâ manop. Yesuŋe lok ya ekmâ sâmu lauŋe hâreakmu den sâop. Otmu senŋe suk sâmu emet galem ehop. \v 23 Yawu otmu yan lohimbi kiŋgitŋe orowâk kinbiŋe ekmâ pârâk pilâm eŋgat yâhâp otmâ yuwu sâwi. “Yesu yuâmâ Dawitihât senân gâtŋe mon?” Yawu sâwi. \v 24 Yawu sâŋetâ Parisaioŋe ekŋetâ bâlemu lauyeŋe butelim yuwu sâm alahu gulahu otbi. “Yâkât topŋeâmâ yuwu. Yâhâmâ weke bâleŋaŋe mâmâŋe otbaŋgiap. Yakât otmâ ya yeŋgât patoyeŋe, kutŋe Besewulu sâm, kutŋe âlâ Satan yâkât wâtŋan kinmâ watyekmap.” Yawu sâwi. \v 25 Yawu sâŋetâ Yesuŋe biwiyeŋahât topŋe ekmâ nâŋgâm yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe nâŋgâm tâpikguai yakât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok komot konohâk mansaiŋe yahatmâ ahom hioŋakmâ tiok taok otnomai yamâ kutyeŋe biatbuap. Yâhâ kapi âlâ konohâk tatmaiŋe, yeŋahâk yahatmâ ahom hioŋaknomai yamâ kâwurumyeŋeâk kinbuap. Yakât torokatmâ sâwe. \v 26 Satangât komotŋak ahom hioŋaknomai yamâ den yan yuwuâk otmâ hiliwahom kuriŋ sânomai. Yâhâ nâŋe Satangât wâtŋan kinmâ âi yu mian mâne bulâŋe ki tetembâp. \v 27-28 Nâmâ Anitâhât wâtŋan kinmâ weke bâleŋe watyekmâ yan amboyeŋe Satan ya mem ge katsan. Yakât otmâ âlâku yu torokatmâ sâwe. Yeŋe imbiâk nâhâitŋe Satangât wâtŋan kinmâ weke bâleŋe watyeksap yawu nâŋgâmai. Yakât nâŋe yuwu sâm purik pilâmune nâŋgâŋet. Yeŋe âlâhât wâtŋan kinmâ weke bâleŋe watyeksai? Yeŋe “Anitâhât wâtŋan kinsain” yawu sâmai. Girawu otmuâmâ nâhât yawuâk ki nâŋgâmai? Yeŋe nâhât nâŋgâm tâpikgumai, yawu naŋgan. Yawu gârâmâ Anitâŋe tihityeŋe otmâ wawaeyekmâ nâ hâŋgânnohomu ge âi yu mem mansan.” \p \v 29 “Nine topne teteâkgât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok sâtŋe âlâŋe hâmbâŋe mem haŋgalakmâ tembe talam lâuakmâ teŋgâen irik irihâk kinbuap. Kinmu yanâmâ kasaŋaŋe taka kombo mewaŋgiwe sâm otmu ahoromawot. Ahom yan kasaŋaŋe kum itit kiom bâleŋe tuhuwaŋgiwuap. Yakât dopŋeâk nâŋe Satan mem ge katbom. Yakât otmâ yâkât weke bâleŋe watyekmune gaiakmâ arai. \p \v 30 Yakât torokatmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi nombotŋaŋe nâhât nâŋgâŋetâ tâŋât otmap yâkŋeâmâ nâhât kasa manmai, yawu naŋgan. Yâhâ nombotŋe biwiyeŋe pâlâmŋe manmâ ki tânnohomaiŋeâmâ mâtâp maŋgunihimai dop yawu otmap. Yawu naŋgan. \v 31-32 Yakât otmâ âlâ torokatmâ yuwu sâwe. Lok âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlewuap. Me Anitâŋe âi sâm nihim hâŋgânnohomu gewan nâhât nâŋgâŋetâ tâŋât otbuap. Me nâhât nâŋgâŋetâ giâkgât lohimbi biwiyeŋan kioŋnomai. Orotmeme yawuya ki witgum mannomai ya yeŋgât tosa yamâ Anitâŋe pilâyiŋgiwuapgât dop tap. Otmu torokatmâ sâwe. Lok âlâ me âlâŋe Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe yu me ya otbuap ya ekmâmâ yuwu mon sâwuap. “Bâe, âi yukât amboŋe yamâ Satan.” Yawu sâm yan âi ya ekmâ Satangâlen gâitbuap. Yawu otmâ yâhânomai ya yeŋgât tosa Anitâŋe pilâwaŋgiwuapgât dop âlâ ki tap. Lohimbi yawuyaŋe tosa pato menomai.” Yawu sâop. \s1 Anitâŋe biwinenŋahât topŋe ekmâ nâŋgâmap. \sr (Luka 6:43-45) \p \v 33-35 Otmu Yesuŋe ikŋe biwiŋahât topŋe nâŋgâŋetâ teteâkgât den âlâen hâum Parisaio yuwu sâm ekyongop. “Nenâmâ be yakât topŋe naŋgain. Be esenŋe ya ekmâmâ bonŋe yamâ ketŋe niap me galaŋ siap me bia, yakât ki nâŋgâmain. Galaŋ semu yanâmâ be yu bâleŋe sâm hindâm kârâm tâtuk memain. Yâhâ bonŋe âlepŋe otmuâmâ hindâm mem ari um nemain. Yawu. Otmu âlâ torokatmâ sâwe. Kâpi yakât topŋe naŋgain. Esenŋe gimbaŋgum kinmuâmâ bonŋe âlepŋe ki kinbuap sâmain. Yâhâ esenŋe aiakmâ kinbuap otmuâmâ hâmbâi bonŋe âiloŋgo kinbuap yawu sâmain. Yawu gârâmâ nenŋe kâpi esenŋaŋe towatŋe girawu tetemap ya ekmâ yanâmâ gâmâlâk kâpi bonŋe girawu kinbuap yakât be nâŋgâmain. Yawu gârâmâ lok nenŋe topnenŋe dop yawuâk ekmâ nâŋgâmain. Lok âlâ me âlâŋe otŋetâ âlepŋe otmap ya yekmâ lok mulunŋe sâmain. Yâhâ lok âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlemu kiŋgoŋ manmai ya yeŋgât lok bâleŋe sâmain. Yakât otmâmâ nine topne sâmune nâŋgâŋetâ keterahâk. Nâŋe lok heŋgemyongom mansan ya yeŋe ekmâ imbiâk nâhâitŋe Satanŋe mâmâŋe otbaŋgimu heŋgemyongoap nâŋgâmai. Yakât nâŋgâmune bâleap. Yenâmâ lok perâkŋe, biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe bâleŋe. Yakât otmâmâ lauyeŋambâ den perâk yawuâk ga takamap. Yawu yekmâ naŋgan. \v 36-37 Yawu gârâmâ sâp patoen yanâmâ yeŋe den perâkŋe, me den guruk, den yawuya sâmai. Anitâŋe manmanyeŋe ekmâ yakât matŋe ikŋiâk ikŋiâk kâpekyiŋgiwuap.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe kulem âlâ tuhuâkgât Parisaioŋe ekuwi. \sr (Mareko 8:11-12 Luka 11:29-32) \p \v 38 Yesuŋe den ya sâm tetemu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Parisaio lok nombotŋaŋe yuwu sâm ekuwi. “Lok pato. Gâŋe kulem topŋe topŋe mem gat yakât âlâ mendâ ekmâ topŋe nâŋgânehât naŋgain.” Yawu sâwi. \v 39 Yawu sâŋetâ yuwu sâm purik pilâyiŋgiop. “Lohimbi hârok yeŋgât topyeŋe girawu tap yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Imbi kondarâŋe lok ihilâk orop manmai dop yawu. Yeŋe biwi yâhâp otmâ kulem witgumâk eknehât nâŋgâmai. Yâhâ nâmâ kulem konohâk memune eknomai. Yuwu sâmune nâŋgâŋet. Aŋgoân poropete âlâ, kutŋe Yona sâm, yâhâmâ iŋan patoŋe kereŋgetmu tepŋe kâlehen ge hilâm kalimbu talop. \v 40 Yakât ninan hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Otmu hân kâlehen ge imbom. Tatmune hilâm kalimbu pesuk sâmu yapâ yahatbom. \v 41 Otmu torokatmâ sâwe. Yawu gârâmâ Yonaŋeâmâ kapi âlâ, kutŋe Niniwe sâm, ya ambolipŋe ari girem den ekyongomu orotmemeyeŋe bâleŋe pilâm yâkât den nâŋgâwi. Yâhâ otbi yamâ yeŋe oai yakât dop bia. Yeŋeâmâ kunyeŋe kârikŋe otmâ nâhât den nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm orotmemeyeŋe kiŋgoŋ torokatmâ mansai. Yakât otmâmâ sâp patoen Niniwe kapi ambolipŋaŋeâmâ lok senyeŋan yahatmâ kinmâ yeŋe orotmemeyeŋe bâleŋe witgum oai yeŋgât topyeŋe mem tetem aŋun yiŋgiŋetâ ekbom. Nâ Yonahât kunŋe mansan. Yakât otmâmâ nâhât den kuŋetâ nâŋgâmune bâleap. \v 42 Yakât den âlâ sâwe. Aŋgoânâmâ lok âlâ, kutŋe Solomon sâm, Dawiti nanŋe ya nâŋgân nâŋgânŋe pato tatbaŋgiop. Otmu yâkât kut patŋe ya emelâk sâm haŋ tuhuŋetâ arimu imbi pato âlâ kapi kâlepŋehen manopŋe nâŋgâop. Nâŋgâm yanâmâ ekbe sâm tohop. Yakât sâmune nâŋgâŋet. Solomongât nâŋgân nâŋgân pato tatbaŋgiop. Yawu gârâmâ nâmâ Solomongât kunŋe mansan. Otmu nâŋe kapi kâlepŋehen ki mansan. Hohetyeŋan manmâ den kâsikum yiŋgim mansan. Yamâ yeŋeâmâ nâhât den nâŋgâŋetâ nahat otmap. Yakât otmâ mem ge katnekne sâm oai. Yakât otmâ hâmbâi sâp patoen imbi pato yaŋeâmâ lok senyeŋan yahatmâ kinmâ yeŋe nâhât den kum mansai yeŋgât topyeŋe sâm tetemu aŋulaknomai. Yawu otŋetâ Anitâŋe yakât matŋe âlâku ikŋeâk ikŋeâk yiŋgiwuap. \s1 Weke bâleŋaŋe weke bâleŋe nombotŋe dâiyekmu lok mâŋgâeyekmai. \p \v 43 Nâŋe yeŋgât topyeŋe yu sâm pitiŋgum heŋgeŋgumune nâŋgâŋet. Yeŋe yuwu nâŋgâm tâpikgumai. “Nenŋahâk kuwihakmâ manman âiloŋgo manmâ yâhânom.” Yen yawu nâŋgâm tâpikguai yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Weke bâleŋaŋe lok âlâ mâŋgâemap ya gaiakmâ emet sondaŋângen ariwuap. Otmu lok ondopgâlen karakmâ mem bâlewe sâm yakât pâinmâ manbuap. \v 44 Pâinmu biatmu yuwu nâŋgâwuap. “O, emelâk lok âlâ mem mâŋgâeminiwan. Gârâmâ lok yamâ ninahâk gaiakmâ tohowan. Yawu gârâmâ âlâkuâk âwurem ari lok yâkâlen karakbom.” Yawu sâm âwurem ari ekmâ yuwu sâwuap. “Bâe, lok yuâmâ heŋgemahom mansap. Nâhât wâtne tipiŋe. Yakât otmâ weke bâleŋe nombotŋe wâtyeŋe pato tap ya ari meyekbom. Ari meyekmune taka orowâk menduhuakmâ lok yu mâŋgâenom.” Yawu sâop. \v 45 Yawu sâm ari weke bâleŋe bât nombotgen yâhâp ya meyekmu taka lok aŋgoân hâhiwin kakŋan manop yamâ witgum mâŋgâeŋetâ umatŋe dondâ tetewaŋgimu manbuap. Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe yeŋahâk heŋgemahom mannomaihât dop âlâ ki tap.” Yawu sâop. \s1 Yesuhât hep torehenlipŋe \sr (Mareko 3:31-35 Luka 8:19-21) \p \v 46 Den yawu sâm ekyongom tatmu yanâk ikŋe hepŋe torehenlipŋaŋe taka tirek topŋan kinmâ yuwu sâwi. “Atanenŋe gâ tat me?” Yawu sâwi. \v 47 Yawu sâŋetâ lok âlâ yan talopŋe yahatmâ yuwu sâm ekuop. “Wâe, emba nâŋgâ. Torehenlipgaŋe taka tirek topŋan kinmâ gâhât yai.” \v 48 Yawu sâmu Yesuŋe nenekmâ yuwu sâm eknongop. “Hepne torehenlipne taka kinsai. \v 49-50 Yawu gârâmâ yuwu sâwe. Awoŋne himbim amboŋahât tem lâum manmaiŋeâmâ nâhât hepne torehenlipne bulâŋe oai.” Yawu sâop. \c 13 \s1 Hote alikŋan hâum sâop. \sr (Mareko 4:1-9 Luka 8:4-8) \p \v 1-3 Otmâ sâp yanâk Yesu emelambâ yapâ lâum kioŋmâ giop. Yawu otmâ gem yan deŋgân ginŋan ari tatbin. Yan tatmunŋe lohimbi dondâŋe taka mem hawam mewam tuhunenekbi. Mem hawamnongoŋetâ yapâ pilâyekmâ waŋgaen yâhâop. Waŋgaen yâhâmu lohimbi takawi yaŋe ginŋan ge tatbi. Ge tatŋetâmâ waŋgaen kinmâ ikŋe den pat yakât topŋe den âlâen hâum yuwu sâm eknongomu nâŋgâwin. \p “Lok âlâŋe hote alikŋe mem hâiloŋbe sâm newângen ariop. \v 4-8 Ari hote alikŋe ya nombot nombot hâiloŋmu giop. Nombotŋe mem hâiloŋmu mâtâwân ge talop. Yâhâ nombotŋeâmâ mem hâiloŋmu hân toŋe biaen ge talop. Yâhâ nombotŋeâmâ hele bâleŋe iowân giop. Yâhâ nombotŋeâmâ tep tep kum hân mem âiloŋgo loŋgo tuhuwi yan ge talop. Yawu gârâmâ hote mem hâiloŋmu âlâen âlâen giop yakât topŋeâmâ yuwu. Nombotŋe mâtâwân ge talop yamâ nâiŋe taka kârâm nem metewi. Yâhâ nombotŋeâmâ hân toŋe biaen giop yamâ gihitŋe kakŋeâk pilâop. Yakât otmâ sikop kârikŋe kumu yan in yawu mum hâlâlâŋ sâop. Yâhâ nombotŋeâmâ hewukŋan me hele pato biwiŋan giop yamâ âlepŋe pururuk sâm teteop. Pururuk sâm tetemu hewukŋaŋe langumu derepgum gimbaŋgumu orok sâop. Yâhâ nombotŋe hân âiloŋgoân giop yaŋeâmâ pururuk sâm âiloŋgo yahalop. \v 9 Nâŋe den yan yu biwiyeŋan katmâ nâŋgâm heŋgeŋgunomai.” Yawu sâop. \s1 Topŋe yuwuhât Yesuŋe den âlâ me âlâen hâum sâop. \sr (Mareko 4:10-12 Luka 8:9-10) \p \v 10 Otmu lohimbi ya kerehâk ariŋetâ nenŋiâk kinmâ Yesu yuwu sâm âikuwin. “Lohimbi yeŋgât senyeŋan kinmâ yan girawuhât gâŋe den âlâen hâum sâm teteat? Yawu sârâ yâkŋe nâŋgâŋetâ ki keteraksap. \v 11 Yawu sâm âikumunŋe yuwu sâop. “Yenâmâ Anitâŋe tihityeŋe otmâ gamap. Yakât topŋe ya yeŋe tipiŋe naŋgai. Ya nâŋgâŋetâ keterahâkgât topŋambâek sâm tetem ekyongoman. Yâhâ lok nombotŋe Anitâ ki nâŋgâwaŋgim pâlâmŋe otmâ mansai yaŋeâmâ Anitâŋe tihityeŋe otbe sâm oap ya ki ekmâ nâŋgâŋetâ keteraksap. Yawuhât yâkŋeâmâ Anitâhât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum sâman. \v 12 Yeŋe emelâk Anitâhât topŋe nâŋgâne sâm biwiyeŋe nâhâlen katbi. Yawuhât otmâ den âlâen hâum sâmune âlepŋe nâŋgâŋetâ topŋe tetemap. Yâhâ nombotŋe nâhât hâkâŋ oai yaŋeâmâ Anitâhât topŋe nâŋgâm tâpikguai. Yakât otmâ den âlâen hâum ekyongomune topŋe ki nâŋgâŋetâ keterakmap. \v 13 Yawuhât poropete lok âlâ, kutŋe Yesaia sâm, yâkŋe emet inânŋan den yuwu kulemguop yakât bonŋe yu teteap. \v 14 \li1 “Lohimbi yu yeŋgât topyeŋe yuwu. Yâkŋe biwi pâlâmŋe otmâ nâhât den pat âiloŋgo ya nâŋgâŋetâ tâŋât oap. \li1 \v 15 Yâhâ nâhât hâkâŋ otmâ nâŋgâm kâkâsuk otmâ kâhâeneksai. Yakât benŋe biwiyeŋe alitmâ nâhât topne ki nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuap. Yawu otmâ hiliwahonomai. Topyeŋe yawu.” \p \v 16-17 Yawuhât topne yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk embâŋân Anitâhât poropete lok otmu lohimbi nombotŋe yâkât tem lâum manbi yaŋe kulem nâŋe mem mansan yu ekne sâm yakât mambotmâ gam inâk muwi. Otmu yakât dopŋeâk yâkŋe himbimgât den pat nâŋe ekyongom mansan yu nâŋgâne sâm mambotmâ gam inâk muwi. Yakât otmâ den yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋeâmâ sâp yiwereŋe yu nâ orowâk manmâ gam kulem topŋe topŋe ekmâ nâhât den nâŋgâm heroŋe kakŋan mansai. \s1 Hote mem hâiloŋmu giop yakât topŋe \sr (Mareko 4:13-20 Luka 8:11-15) \p \v 18-19 Otmu hote mem hâiloŋmu giop yakât topŋe yuwu sâm ekyongomune nâŋgâŋet. Lok âlâŋe hote mem hâiloŋmu mâtâwân ge talop yakât topŋe yuwu. Yamâ lohimbi nombotŋaŋe nâhât den nâŋgâŋetâ ki keterakyiŋgimu manmai. Yawu manŋetâ Satanŋe den ya kum mem gulip tuhumap. \p \v 20-21 Otmu hote mem hâiloŋmu nombotŋe hân toŋe biaen giop yakât topŋe yuwu. Lok yawuya nâhât den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâm heroŋe otmâ manmai. Nâŋgâŋetâ kakŋeâk gem biwiyeŋan gihitŋe kârikŋe ki memap. Yawu gârâmâ Anitâhât kasa takamai ya yekmâ kiŋgityeŋahât otmâ in yawu pilâmai. Me bukulipyeŋe nombotŋaŋe senyeŋan geŋetâ yan lohotŋe otmâ pilâmai. \p \v 22 Otmu hote mem hâiloŋmu nombotŋe hele biwiŋan giop yakât topŋe yuwu. Lohimbi nombotŋe den ekyongomune nâŋgâŋetâ bonŋe otmap. Nâŋgâŋetâ bonŋe otmu sâp kâlep ki otmâek hângât iri sikum me senŋe âlâlâ ekmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe yan hikum nâŋgâm manmai. Yawu manmai yakât otmâ biwi yâhâp otmâ manŋetâ manman âlepŋe ki teteyiŋgimap. \p \v 23 Yâhâ hote mem hâiloŋmu nombotŋe hân toŋe orowân giop yakât topŋe yuwu. Lok yawuyaŋeâmâ den pat âlepŋe nâŋgâm heŋgeŋgumai. Nâŋgâm heŋgeŋgum tiŋâk lâum manŋetâ manman âiloŋgo loŋgo teteyiŋgimap. Yâk yeŋgât topyeŋe yawu. Nâŋe hoteân hâum yan yamâ topnenŋeâmâ yawu.” Yawu sâop. \s1 Hote otmu kainde \p \v 24 Otmu den âlâ torokatmâ sâop. Anitâŋe kasalipŋe in yawu ki yongom itit kiom tuhuyekbuap. Kasalipŋe orowâk oset guset otmâ manmâ yâhânom yakât topŋe nâŋgânehât den âlâen hâum yuwu sâm eknongop. “Lok âlâŋe kalamângen ari hote mem hâiloŋmu giop. Hâiloŋmu gemu emetsâpŋe otmu âwurem kapiŋan ariop. \v 25 Âwurem kapiŋan arimu omoŋdâŋe kasaŋaŋe yok pilâm taka sait mewaŋgiop. Sait mewaŋgimu yaŋak kainde yaŋe hote orop oset guset teteop. \v 26 Yawu otmâ hote ya pururuk sâm tetemu kainde ya yawuâk pururuk sâowot. \v 27 Yawu tetemutâ nep amboŋe yakât âi lok manbiŋe ekmâ yuwu sâm patoyeŋe ekuwi. “Lok pato, hote hâiloŋdâ pururuk sâop ya kainde yaŋe osetŋe tete pururuk sâmu ekmunŋe ki ârândâŋ oap.” \v 28 Sâŋetâ sâop. “Yakât topŋe naŋgan. Kasanenŋaŋe toho âinenŋe mem bâleningiop.” Sâmu sâwi. “Yakât girawu naŋgat? Yakât yiwereŋe ari kainde harutmâ pilânom me bia?” Yawu sâwi. \v 29 Sâŋetâ sâop. “Yawu otmâ kaindeâk sâm hote nombotŋe harutmaihât pilâŋetâ talâk. \v 30 Hâmbâi hâŋgânyongomune kainde otmu hote ya towatyetŋe ekmâ yan hindâm kâsikunomai. Kainde yamâ kâsikum panŋetâ hâlâlâŋ sâmu uŋetâ sewuap. Yâhâ hote yamâ hindâm komot ikŋiâk katŋetâ tatbuap.” Yawu sâop. \s1 Bândup yakât topŋe \sr (Mareko 4:30-32 Luka 13:18-21) \p \v 31 Yesuŋe nen biwinenŋe Anitâhâlen katmunŋe tihitnenŋe oap yakât topŋe teteâkgât den âlâen hâum yuwu sâop. \v 32 “Nak âlâ kutŋe bândup yamâ lok âlâŋe kehetŋe tipiŋe âlâ mem ari kalamŋan katbuap. Katmu yapâ kâmŋe ga taka yaŋak yâhâm kâlep pato otmâ nak nombotŋe wangiyekmap. Yawu otmâ nâi wosapâ wosapâ yaŋe menduhuakmâ ya awatŋe kun kunŋan kerem tatmai.” Yawu sâop. \s1 Matuk keluŋe yakât topŋe \p \v 33 Otmu torokatmâ yuwu sâm eknongop. “Lok komotŋe komotŋe wosapâ wosapâ mansaiŋe biwiyeŋe nâhâlen katmâ tem lâunihiŋetgât yeŋe ari nâhât den pat âlepŋe ekyongonomai. Yakât topŋe teteâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. “Imbi âlâŋe dâmbia golaŋguwuap. Golaŋgumâmâ matuk mendâremu keluŋe gemu dâmbia orop menduhumu ukenŋe bâleŋe otbuap. Dop yawu.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe den âlâ me âlâen hâum sâop. \sr (Mareko 4:33-34) \p \v 34 Yesuŋe lohimbi yawu sâm den âlâen hâum ekyongom gaop yamâ aŋgoân embâŋânâk poropete âlâŋe den kulemguop yakât bonŋe yan teteop. \v 35 Otmu den yuwu kulemguop tap. \li1 “Den topŋe topŋe Anitâŋe aŋgoân ki sâm tetemu nâŋgâm gawiŋak manmâ gawi. Ya yiwereŋe yuâmâ nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yakât topŋe ekyongowom.” \p Yawu kulemguop. Den sâop yan bonŋe teteop. \s1 Hote otmu kainde yakât topŋe \p \v 36 Yesuŋe lohimbi tatbi ya pilâyekmâ emelan yâhâop. Yâhâmu watmâ yâhâ yuwu sâm âikuwin. “Hote otmu kainde oset guset teteowot yakât topŋe sârâ nâŋgâne.” Yawu sâwin. \v 37 Sâmunŋe sâop. “Lok âlâŋe hote mem hâiloŋmâ ariop yakât dop yamâ Anitâŋe nâ yu hâŋgânnohomu gewan. \v 38 Aiop, kalamgât sâop yamâ yen hânŋan kulemŋan mansai. Yâhâ hotehât sâop yamâ lohimbi Anitâhât amutgen manŋetâ tihityeŋe otmap ya. Yâhâ kaindehât sâop yamâ nâhât den loŋgâem betnihim manmai ya. Lohimbi kaindehât dop manmaiŋeâmâ Satan orowâk bâlenomai. \v 39 Aiop, kasaŋe taka sait mewaŋgiop yamâ Satan. Yâhâ kalamân sot bonŋe tetewuapgât sâm ekyongoan yamâ hâmbâi mâne sâp pato tetewuawân yakât bonŋe tetewuap. Yâhâ âi loklipŋaŋe kainde hindâm menduhum kâlâwân unomaihât sâm ekyongoan yamâ hâmbâi Anitâŋe aŋelolipŋe hâŋgânyongomu ge lohimbi betnohomai ya aksihâk mem matŋe bâleŋe kâpekyiŋginomai. \v 40 Yâhâ kainde hindâm kâlâwân pilâŋetâ sewuapgât yan, ya bonŋanâk tetewuap. Hâmbâi mâne Anitâŋe yâhâpŋe hâŋgânnohomu gewom. \v 41 Gem aŋelolipne hâŋgânyongowom. Hâŋgânyongomune ari lohimbi orotmemeyeŋe kiŋgoŋ otmâ manmai me bukulipyeŋe otŋetâ bâleâk sâm kendâyiŋgimai komot yâhâp yâhâp ya mem matŋe bâleŋe kâpekyiŋginomai. \v 42 Matŋe kâpekyiŋgim pilâyekŋetâ hem nâpumân ge hâhiwin pato nâŋgâmbisâi. \v 43 Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe Anitâhât den tem lâum manmai yâhâmâ awoŋnaŋe dâiyekmâ ikŋe laŋinŋan katyekmu manman kârikŋan mannomai. Den yuâmâ biwiyeŋanâk katmâ manmâ yâhânomai. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Lok âlâŋe tewetsenŋe hanguop yan hâum sâop. \p \v 44 Otmu torokatmâ den âlâen hâum yuwu sâop. “Anitâŋe tihityeŋe otmâ manman kârikŋan katyekmu bonŋe menomai yan hâum yuwu sâwe. Lok âlâŋe tewetsenŋe mem ari misiŋgulop. Misiŋgutmâmâ ikŋe muop. Gâmâlâk mâneâmâ lok âlâŋe taka tewetsenŋe ya mem teteop. Mem tetem imbiâk nâhâitŋe kombo miap sâm nâŋgâmaihât yuwu nâŋgâop. “Yu kurihimune tatmu ari lok âlâhâlen senŋe âlâlâ tatnihiap ya kerek puluhum yakât hâmeŋambâ membomŋeâmâ âwurem taka hân yu puluhuwom. Puluhum yanâmâ hân otmu tewetsenŋe yâhâp yâhâp ambokuwom.” Yawu nâŋgâop. Nâŋgâop ya yawuâk olop. Hân otmu tewetsenŋe ya puluhum yâhâp yâhâp ambokuop. Yâhâ dop yawuâk yeŋe manman kârikŋe yakât bonŋe mene sâm senŋe âlâlâ tatyiŋgiap yakât ki nâŋgâŋetâ yahatbuap. Yawu sâop. \s1 Pânu hâkŋe yan hâum sâop. \p \v 45 Otmu yakât topŋe nâŋgâmunŋe keterahâkgât torokatmâ âlâ yuwu sâop. “Anitâŋe tihityeŋe otmâ manman kârikŋe yiŋgimu yakât bonŋe menomai yakât âlâen hâum sâwe. Bisinisi lok âlâŋe pânu hâkŋe âiloŋgo nandoroŋe ya membe sâm pâinmâ ariwuap dop yawu ya. \v 46 Lok yaŋe pânu hâkŋe ekmâmâ miakbe sâm ari iri sikum senŋe âlâlâ tatbaŋgiap ya mem ari puluhuwuap. Otmu yakât hâmeŋambâ membuap yaŋeâmâ âwurem ari pânu hâkŋe ya puluhuwuap. Yawu. \s1 Iŋan itâŋe pilâŋetâ giop yan hâum sâop. \p \v 47 Âlâku yawuâk torokatmâ sâwe. Anitâŋe tihitnenŋe otmâ menenekmâ manman kârikŋan katnenekbuap yakât topŋe âlâ yuwu sâwe. Otmu âi lok nombotŋaŋe iŋan itâŋe pilâŋetâ gemu iŋan topŋe topŋe yakât kâlehen ge kutakulakmai. \v 48 Ge kutakulakŋetâmâ mem dâiŋetâ gamap. Mem dâiŋetâ gamu yan âlepŋe yamâ mem ketetmâ waŋgaen katmai. Yâhâ iŋan ki neneŋe yamâ pilâŋetâ arimap. Dop yawu. \v 49-50 Yawu gârâmâ hâmbâi sâp patoen yu yan yukât bonŋe tetewuap. Aŋelolipne hâŋgânyongomune ge lohimbi yeŋgât biwiyeŋe ekmâ mem kiwiliyekmâ bâleŋahât pat mansai yamâ meyekmâ matŋe umatŋe yiŋginomai. Yiŋgim kâlâp kâlehen panyekŋetâ ge hâhiwin hilâm ârândâŋ nâŋgâm yâhâmbisâi. Yâhâ âlepŋe mansai yamâ hâmeŋe âiloŋgo yiŋginomai.” Yesuŋe den yawu sâm teteop. \s1 Mosehât girem den otmu ikŋe den. \p \v 51 Den ya sâm tiŋ pilâm yuwu sâm âinongop. “Yen den yan yukât topŋe nâŋgâŋetâ keteraksap me bia? Sâmu yuwu sâwin, “Oŋ. yat ya naŋgain.” Yawu sâmunŋe sâop. \v 52 “Otmu yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Mosehât girem den kâsikum ningimai ya yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe nâhât den yu nâŋgâmâmâ biwiyeŋe nâhâlen katmâ mannomai. Yakât topŋe nâŋgâŋetgât den âlâen hâum yuwu sâwe. Emet amboŋaŋe senŋe âlâlâ emelâk gâtŋe otmu âiŋe yâhâp yâhâp mem mansap yapâ mem bukulipŋe tânyongomap dop yawu. Ya nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Moseŋe girem den ekyongop ya sâm tetemune topŋe naŋgai. Otmâ den yiwereŋe yan yukât topŋe naŋgai. Yeŋe den yâhâp yâhâp ya nâŋgâm Anitâhât topŋe kâsikum yiŋgim mansai yawu. \s1 Yesu ikŋe kapi ambolipŋaŋe betbaŋgiwi. \sr (Mareko 6:1-6 Luka 4:16-30) \p \v 53 Yesuŋe den âlâen hâum sâm tiŋ pilâm menenekmu orowâk yahatmâ ariwin. \v 54 Yahatmâ ikŋe kapiân ariwin. Yan ari miti emetŋan yâhâ den kâsikum yiŋgiop. Den kâsikum yiŋgimu kapilipŋaŋe den ya nâŋgâŋetâ âlâ kândâkdâ otmu pârâk pilâm yahatmâ yuwu sâwi. “Bâe, lok yuâmâ nengâlen gâtŋe. Wosapâ ari kândiwahom nâŋgân nâŋgân topŋe topŋe yu mem taka kâsikum ningim kulem âlâlâ tuhum mansap? Yu ekmunŋe sâtŋe oap. \v 55 Ikŋe topŋe naŋgain. Âwâŋe Yosepŋeâmâ emet tuhum manmap. Yâhâ mâmâŋeâmâ nenŋan gâtŋe, kutŋe Maria. Otmu imilipŋe ya gurâ nâŋgâyiŋgiainâk, kutyeŋe. Yakowo, Yosep, Simon, Yurasi. \v 56 Otmu garilipŋe yawuâk.” Yawu sâwi. Topŋe kerek nâŋgâwi yakât otmâ den kâsikum yiŋgim manop ya nâŋgâŋetâ tâŋât otmu betguwi. \v 57 Yawuhât Yesuŋe yuwu sâm ekyongop. “Anitâhât poropetelipŋaŋe kapi hawamgum ari yâkât den kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgâŋetâ bulâŋe otmap. Yâhâ yâkŋe hep torehenlipyeŋe den kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgâŋetâ tâŋât otmap.” Yawu sâop. \v 58 Yesuŋe den kâsikum yiŋgimu nâŋgâŋetâ tâŋât olop yakât otmâ ikŋe kapi ambolipŋaŋe yâkâlen biwiyeŋe ki katbi. Yakât otmâmâ yâk yeŋgât hohetyeŋan kulem amon âlâek tuhuop. \c 14 \s1 Yoane kuŋetâ muop. \sr (Mareko 6:14-29 Luka 3:19-20 Luka 9:7-9) \p \v 1 Otmu sâp yanâmâ Galilaia yeŋgât lok kunŋe âlâ manop, kutŋe Herot Antipa sâm, yâkŋeâmâ Yesuŋe âi âlâlâ mem manop yakât den pat nâŋgâop. \v 2 Pat ya nâŋgâmâmâ hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Lok âlâ, kutŋe Yoane sâm, yâkŋe embâŋâmbâek topŋe katmâ lohimbi toen mem katyekmâ gaop. Yâhâmâ tembe lâulipne hâŋgânyongomune ari kuŋetâ muop. Muop yamâ yahatmâ kulem topŋe topŋe yu mem gap mon?” Yawu sâm ekyongop. \p \v 3 Yâhâ Herotŋe sâmu Yoane kuŋetâ muop yakât topŋe yuwu. Herot yet Pilip yamâ imi ata. Aŋgoân Pilipŋeâmâ imbi, kutŋe Herotia sâm, ya miop. Memu manmâ manmâ imbi yaŋe lokŋe hâkâŋ otmâ pilâmuâmâ kahaŋe Herot ya orop miahowot. \v 4 Yawu otmâ manmutâ Yoaneŋe yelekmu bâlemu yuwu sâop. “Nengât girem den kuawot ya ekmune dondâek bâleap.” Yawu sâop. \p \v 5 Yawu sâm kuyitgimu yanâmâ Herotŋe kumune muâkgât nâŋgâop. Yawu gârâmâ lohimbi inŋaŋe “Yoane yamâ Anitâhât poropete,” sâm nâŋgâwaŋgiŋetâ yahalop. Yakât otmâ Herotŋe biwiŋaŋe yuwu nâŋgâop. “Lok yu kumune muâkgât naŋgan. Yâhâ kumune mumbuap yanâmâ lohimbi seseŋgâlâkŋe nâhât nâŋgâŋetâ dondâ gemu sâm bâlenihinomai. Yakât otmâ ki kumbom.” Yawu nâŋgâm tembe lâulipŋe hâŋgânyongomu Yoane sâhâm mem ari pâi emetŋan katŋetâ sâp kâlep yan tatmâ gaop. \p \v 6 Otmu sâp âlâen Herotŋe teteop yakât heroŋe otne sâm bukulipŋe nombotŋe taka menduhuakmâ sot um newi. Sot nem heroŋe otŋetâ yanâmâ baratyetŋaŋe yahatmâ kep ândeop. \v 7 Kep ândemu Herotŋe ekmâ biwiŋe heroŋe otmâ yuwu sâm ekuop. “Anitâhât senŋan kinmâ sâmune nâŋgâ. Gâŋe wuân me wuângât nâŋgâm sârâ âlepŋe gihiwom.” Yawu sâop. Yawu sâmu sururuk sâm ari mâmâŋe yuwu sâm ekuop. “Awoŋnaŋe iri sikum ikŋambâ gâtŋe ya kâsikum nihiwomgât sâm naŋgap. Yakât otmâ wuân membomgât naŋgat?” \p \v 8 Sâmu sâop. “Yoane yamâ kuŋetâ muâkgât naŋgan. Yakât otmâ eŋgatŋe hâreŋetâ kunŋe mem ga tiripnohorâ ekbom.” Yawu sâm baratŋe hâŋgângumu âwurem ari âwâŋe yuwu sâm ekuop. “Gâŋe tembe lâulipge ekyongorâ Yoane eŋgatŋe hârem kunŋe kondoân katmâ mem ga nihiŋet.” Yawu sâm ekuop. \v 9 Yawu sâmu Herotŋe den ya nâŋgâm biwiŋaŋe ki ârândâŋ olop. Yamâ benŋe emelâk Anitâhât senŋan sâm kârikŋe tuhuop. Yakât otmâ bukulipŋaŋe nâŋgâwaŋgiŋetâ gemapgât den ya lauŋan miop. \v 10-11 Yawu otmâ tembe lâu âlâ hâŋgângumu pâi emetŋan yâhâ Yoane eŋgatŋe hâreop. Eŋgatŋe hârem kunŋe mem kondoân katmâ mem ge baratyetŋe waŋop. Waŋmu lâum mâmâŋahâlen ari tiripgumu ekmâ biwiŋe heroŋe olop. \v 12 Yakât den pat ya Yoane hoŋ bawalipŋaŋe nâŋgâm lâum ari hanguwi. Lâum ari hangumâmâ den pat ya Yesu ari ekuwi. \s1 Lok 5000 ya sot yiŋgiŋetâ newi. \sr (Mareko 6:31-44 Luka 9:10-17 Yoane 6:1-13) \p \v 13 Yesuŋe den pat ya nâŋgâm ikŋe kapi pilâm nen orowâk waŋga mem deŋgân ya hâtikgum lok biaengen ariwin. Arimunŋe lohimbi nombotŋaŋe kapi ya pilâm nen watnenekmâ deŋgân ginŋe watmâ ariwi. \v 14 Watmâ ariŋetâ waŋgaembâ kioŋmunŋe yanâk peneningiwi. Otmu lohimbi dondâŋe bukulipyeŋe mesek topŋe topŋe otbi ya meyekmâ takaŋetâ Yesuŋe yekmâ weŋe nâŋgâm heŋgemyongop. \p \v 15 Yawu otmâmâ emetsâpŋe otmu yan yuwu sâm ekuwin. “Emetsenŋe emelâk purik yap. Gârâmâ yu tain yu hâlâŋmâ kapi tipi tapi âlâ ki tap. Yakât po yiŋgimapgât gâ âlepŋe hâŋgânyongorâ yahatmâ kapiyeŋehen ari sot um nenomai.” \p \v 16 Sâmunŋe sâop. “O yawu ki tap. Yeŋe sot kâsikum yiŋgiŋetâ nen orowâk tatmâ neŋetgât naŋgan. \v 17 Sâmu sâwin. “Bâe, nenâmâ sot pato ki tatningiap. Baŋga kândâkdâmâ mome otmu iŋan yâhâp âlâ kârikŋe yawuâk tap.” Yawu sâwin. \p \v 18 Sâmunŋe sâop. “Sot ya mem ga nihiŋet.” Yawu sâmu mem yâhâ waŋbin. \v 19 Waŋmunŋe lohimbi ekyongomu ge tatbi. Ge tatŋetâ sot ya mem himbimân pak sâm ekmâ Anitâ mepaem ekuop. Anitâ ekum mem ningimu ârândâŋâk kâsikum yiŋgim ariwin. \v 20 Yiŋgimunŋe neŋetâ dopyeŋan olop. Dopyeŋan otmu, nombotŋe talop ya hâwurum mânuŋmunŋe saka saka kâiân yâhâp pik sâop. \v 21 Otmu lok sot newi ya sâlikyoŋgomunŋe 5000 yakât dop olop. Yâhâ imbi naomlipyeŋe yamâ ki sâlikyongowin. \s1 Yesu to kakŋambâ tâlim takaop. \sr (Mareko 6:45-52 Yoane 6:15-21) \p \v 22 Sot nem pesuk pilâŋetâ Yesuŋe hâŋgânnongom yuwu sâop. “Yeŋe waŋga mem kulet sâm ba ariŋet. Nâŋeâmâ lohimbi yu hâŋgânyongomune ariŋetâ yeŋgât betyeŋan watyekbom.” Yawu sâop. \v 23 Yawu sâm hâŋgânnongomu arimunŋe lohimbi ya gurâ yawuâk hâŋgânyongomu yahatmâ itoŋ galaŋ otmâ ariwi. Ariŋetâ ikŋiâk tatmâ Anitâ ulitguwe sâm pumŋan yâhâop. Pumŋan yâhâ âwâŋe orop den otmutâ emet ŋiŋ sâop. \v 24 Emet ŋiŋ sâmu nenâmâ waŋga mem ari emelâk deŋgân tânâmgum tatbin. Tânâmgum tatmunŋe ariwinângembâ siru pato pilâm waŋga mem kopa kopa tuhuop. \p \v 25 Yâhâ emet eŋgatŋe nâŋgâmu yan Yesuŋe to kakŋambâ takaop. \v 26 Takamu ekmâ tepnenŋe hindakmu hu halak tuhum yuwu sâm alahuwin. “O, yuâmâ weke mon takap.” Yawu sâm kiŋgitnenŋahât otmâ kâi bâtnenŋe sân sân sâop. \p \v 27 Yawu otmunŋe yuwu sâm eknongop. “Yen wongât otmâ kiŋgityeŋahât otmâ kâi bâtyeŋe sân sân yap? Nâ ninak takan yukâ.” Yawu sâop. \p \v 28 Yawu sâmu tepnenŋe welâmŋan gemu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Gâ wuân lok mansat yakât topge nâŋgâwe. Sârâ nâku kioŋmâ to kakŋambâ gâhâlen gawe.” Yawu sâm âikuop. \p \v 29 Âikumu sâop. “Âlepŋe, kioŋmâ ga.” Sâmu kioŋmâ baop. \v 30 Bam to yaŋe dondâ bâleop ya ekmâ pârâk pilâm eŋgat yâhâp otmâ yaŋak to kâlehen ge gulip otbe sâm olop. \v 31 Yawu otmâ yuwu sâop. “Getek bâtnan me.” \p Sâmu bâtŋan mem yuwu sâm ekuop. “Gâ wongât eŋgat yâhâp oat?” Yawu sâop. \v 32 Yawu sâm mem yahatmu yanâk siru ya sânduk sâm nâŋ nâŋ sâop. \v 33 Yawu otmu ekmâ biwinenŋaŋe yuwu nâŋgâwin. “Bulâŋanâk lok yuâmâ Anitâhât nenŋe mansap.” Yawu sâwin. Yawu sâm yapâ orowâk ariwin. \s1 Yesuhât sâŋgum wâim âlepŋe otbi. \sr (Mareko 6:53-56) \p \v 34 Deŋgân ya hâtikgum hân âlâ, kutŋe Genesaret sâm, yan ari kioŋmâ waŋga hikumunŋe kinop. \v 35 Hikumunŋe kinmu kapi ya ambolipŋe Yesu ekmâ nâŋgâwi. Ekmâ nâŋgâm den katŋetâ kapi tipi tapi hân ya hawamgum tatmâ arap ya ambolipŋaŋe nâŋgâwi. Nâŋgâm kundat, me mesek, me umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiop ya meyekmâ yâkâlen ariwi. \v 36 Meyekmâ ari Yesuŋe mem heŋgemyongoâkgât yuwu sâm ulitguwi. “Lok pato. Nengâlen gâtŋe kundat me umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgimu tatmai yu meyekmâ tohoain. Yawu gârâmâ sombemân menduhum katyekmunŋe gotyeŋanâk arirâ gâhât sâŋgum ya konok wâim yan âlepŋe otŋetgât naŋgain.” \p Sâŋetâ sâop. “Den yai ya âlepŋe otŋet.” Yawu sâmu nombotŋaŋe sâŋgumŋe wâim yaŋak âlepŋe otbi. \c 15 \s1 Launenŋaŋak ki mepaem mannom. \sr (Mareko 7:1-13) \p \v 1 Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi hârokŋe tâmbâlipnenŋe yeŋgât den lâum kinmâ sot nene sâm bâtyeŋe piriakmâ sot mem neminiwi. Inâk ki newi. Lok yaŋe Yerusalem kapi pilâm Yesuhâlen ari yuwu sâm âikuwi. \v 2 “Hoŋ bawalipgaŋe tâmbâlipnenŋe yeŋgât den kum bâtyeŋe ki pirim sot niai. Yawu otmâ sot inâk neŋetâ yekmunŋe dondâ bâleap.” Yawu sâwi. \p \v 3 Sâŋetâ purik pilâyiŋgim yuwu sâop. “Yenâmâ nimbilamyeŋe yâhâp. Anitâŋe den sâm kalop ya kum yeŋe nâŋgân nâŋgânân tetemap ya mem mete tuhumai. Yawu otŋetâ yekmune dondâ bâleap. \v 4 Yakât topŋe yuwu sâwe. Anitâŋe Mose ekumu kulemguop yan girem den âlâ yuwu tap. “Yen âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgim denyeŋe lâum manŋet.” Otmu âlâmâ yuwu tap. “Yen âwâ mâmâlipyeŋe den bâleŋe ki hâiyeknomai. Me ki sâm bâleyiŋginomai. Yâhâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe den yu kunomai yanâmâ mumuhât yongonomai.” Den yawu tap. \v 5 Yeŋe den ya kum mansai yakât sâwe. Yeŋe yuwu sâmai. “Lohimbi âlâ me âlâŋe âwâŋe mâmâŋe yuwu mon sâm ekyotgonomai. \v 6 “Awoŋ, meŋ, sombo otdomawot yanâmâ sot me senŋe âlâlâ âlepŋe tânyotgowom.” Yawu sâm ekyotgonomai. Yawu gârâmâ sombo otdomawolân yuwu mon sâm ekyongonomai. “Senŋe âlâlâ yuâmâ Anitâhât pat kuwan yakât otmuâmâ mem miti emetŋan ari katmunŋe tatbuap yakât yaŋe ki mem tânyotgowom. Inâk tatset.” Yawu sâm betyotgoŋetâ umatŋe kakŋan mandomawot. Nanlipyeŋaŋe tewetsenŋe mem miti emetŋan katmai yakât nâŋgâŋetâ yahatmap. Gârâmâ Anitâŋeâmâ yawu yakât nâŋgâmu dondâ gemap. Yeŋe yawu otmâ yan Anitâhât den nâŋgâŋetâ nahat otmap. \v 7 Yen lok perâkŋe. Anitâŋe yeŋgât topyeŋe tap yakât nâŋgâm poropete Yesaia ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 \v 8 “Lohimbi yuŋe lauyeŋaŋak nâ mepaenekmai. Yâhâ biwiyeŋaŋeâmâ ki hikunekmai. \v 9 Yâkŋe lok senyeŋan kinmâ yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ den sâm nâhâlen gâitmai. Yâhâ lauyeŋaŋak perâk perâk sâm orotmemeyeŋe yakâlâk nâŋgâŋetâ yahatmu nâhâlen gâitmai. Yawu.” \p Den kulemguop yakât bulâŋe yeŋgâlen teteap.” Yawu sâop. \s1 Orotmeme yuŋe mem bâlenenekbuap. \sr (Mareko 7:14-23) \p \v 10 Yesuŋe yawu sâmu lohimbiŋe yâkât gotŋan baŋetâ yuwu sâm ekyongop. “Yuwu sâmune nâŋgâm biwiyeŋan katŋet. \v 11 Yu me ya lauyeŋambâ neŋetâ tepyeŋan gemap yaŋeâmâ ki mem bâleyekmap. Yâhâ yu me ya nâŋgân nâŋgânyeŋambâ tetemu sâŋetâ lauyeŋambâ ga takamap. Yaŋeâmâ dondâ mem bâleyekmap.” Yawu sâop. \p \v 12 Yawu sâmu yuwu sâm ekuwin. “Den yat ya Parisaio lok yaŋe nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâumu nâŋgâm bâlehihiai.” \v 13 Sâmunŋe sâop. “Awoŋne himbim amboŋaŋe âi lok ki katyekmap yamâ hâmbâi watyekbuap. \v 14 Yawu awoŋnaŋe Parisaio âi ki sâm yiŋgiop. Yawuhât yeŋe yâk yeŋgât nâŋgâm ki gorâyiŋgiâk. Parisaio yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâwe. Lok senyeŋe bok sâsâŋaŋak dâiakmâ mâtâp tâpikgum ari hemân kioŋnomai. Kioŋmâ hiliwahonomai.” Yawu sâop. \p \v 15 Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, den âlâen hâum yat yakât topŋe sârâ nâŋgâne.” Yawu sâop. \v 16 Sâmu sâop. “Bâe, haoŋmâ ârândâŋ den topŋe topŋe sâman yamâ girawu otmâmâ kiâk nâŋgâŋetâ keterakmap? \v 17 Yeŋe sot lauyeŋambâ neŋetâ tepyeŋan gemap. Otmu yaŋak tetmâ pilâŋetâ wahap tâŋât otmap. \v 18 Yâhâ wahap bulâŋe yamâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan tatmap ya sâŋetâ lauyeŋambâ ga takamap. \v 19 Orotmemeyeŋe yuwu yaŋe umut biwiyeŋe otmu nâŋgân nâŋgânyeŋe mem bâlemap. Nâŋgâm bâleaŋgimai. Me den hakoa oraŋgimai. Me den belângen sahaŋgimai. Me kombo miaŋgimai. Me buku âlâhât imbi ekmâ otmai. Me lohimbi sihan eŋakŋâlemai. Me manman ihilâk mahilâk otmai. Karasuŋa me sait bâleŋe topŋe topŋe yawu otmai. Me den imbiâk biwiyeŋambâ tetemu den golâ gahaemai. \v 20 Yu sâm aran yuŋeâmâ biwiyeŋe mem bâlemap. Yâhâ bâtyeŋe pirim me ki pirim sot nemai yaŋeâmâ tâŋât oap.” Yawu sâop. \s1 Kanan gâtŋe, imbi âlâŋe Yesuhâlen biwiŋe kalop. \sr (Mareko 7:24-30) \p \v 21 Yesuŋe menenekmu kapi ya pilâm kapi yâhâp, kutyetŋe Tiro otmu Siron yan ariwin. \v 22 Yan arimunŋe kapi âlâ, kutŋe Kanan sâm, yan gâtŋe pâku imbi âlâ yaŋe Yesuhâlen taka yuwu sâm ulitguop. “Gâ Dawitihât sen, yuwu sâmune nâŋgâ. Weke bâleŋaŋe baratne mem mâŋgâemu mansap. Yakât gâŋe watdâ ariâkgât naŋgan.” Yawu sâop. \v 23 Yawu gârâmâ aŋgoân Yesuŋe Yura nengâlen gem tânnongoâkgât âi ya Anitâŋe sâm waŋop. Yakât otmâmâ den ya nâŋgâm ekmâ ki ekmâ yawu olop. Yawu otmu imbi yaŋe witgum âi pâi tuhum watnenekmu yanâmâ Yesu yuwu sâm ekuwin. “Kutdâ, imbi yu âi pâiâk tuhunenekmâ gamu ekmâ hâkâŋ oain. Yakât otmâ gâku tânnongom ekurâ yapâek ariâk.” Yawu sâwin. \p \v 24 Yawu sâmunŋe Yesuŋe imbi ya yuwu sâm ekuop. “Isirae lohimbi gulip malap mansai yaŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât ikŋak hâŋgânnohomu gewan. Pâku lohimbi yeŋgâlen nep tuhuwomgât ki hâŋgânnohomu gewan.” Yawu sâm ekuop. \p \v 25 Yawu sâmu yâku ulitgum yuwu sâop. “Gâŋe nâ yiwereŋeâk tânnohohât naŋgan.” \p \v 26 Sâmu sâop. “Nengât orotmeme yuwu tap. Nan baralipnenŋe sot nem tatŋetâ yan sot lauyeŋambâ hindâm soso gotŋan ki pilâmain.” \p \v 27 Sâmu sâop. “Lok pato, den yu nâŋgâmune bulâŋe oap. Gârâmâ nâŋe yuwu sâwe. Nan baralipyeŋe sot neŋetâ wahapŋe lauyeŋambâ gemap yamâ sosoŋe nemai.” \p \v 28 Sâmu sâop. “Imbi, biwihaŋe yawu nâŋgâm den yat ya nâŋgâmune ârândâŋ oap. Gikak naŋgat ya yawuâk tetehihiâk.” Yawu sâm ekuop. Yawu sâm ekumu yanâk weke bâleŋe gaiakbaŋgim ba ariop. Yâhâ imbi yaŋe emetŋan âwurem ari baratŋe ekmâ biwiŋe heroŋe olop. \s1 Kundat topŋe topŋe teteyiŋgiop ya Yesuŋe mem heŋgemyongop. \p \v 29 Yesuŋe menenekmu Galilaia deŋgân ya ginŋan ge pâku lohimbi yeŋgât hân horatŋambâ ariwin. Ari pumŋe âlâen yâhâ tatbin. \v 30 Yâhâ tatmunŋe kapi ambolipŋaŋe bukulipyeŋe umatŋe teteyiŋgiop ya dâiyekmâ nengâlen takawi yamâ yuwu. Nombotŋe senyeŋe bok sâsâŋe. Otmu ândâpyeŋe bok sâsâŋe. Otmu kâiyeŋe goŋ goŋe. Me bâtyeŋe pareŋe. Me kopa. Me kundat topŋe topŋe teteyiŋgiop ya. \v 31 Dâiyekmâ takaŋetâ Yesuŋe kerehâk heŋgemyongomu ekŋetâ âlâ kândâkdâ olop. Yawu otmâ Isirae nengât Anitâ mepaewi. \s1 Lok 4000 ya sot yiŋgiŋetâ newi. \sr (Mareko 8:1-10) \p \v 32 Anitâ mepaeŋetâ yanâmâ Yesuŋe sâmu yâkâlen bamunŋe yuwu sâm eknongop. “Lohimbi yu orowâk tatmâ gamunŋe hilâm kalimbu pesuk yap. Yawu gârâmâ sot miakmâ takawi ya nem pesuk pilai. Yakât otmâ tepne nâŋgâyiŋgian. Sot barahâk âwurem mâtâwân po yiŋgimu sen biri yiŋgimapgât inâk ki arinomai naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 33 Sâmu sâwin. “Yuâmâ lok ki manmaiângen mansain. Yawuhât nen sot wosapâ mem yiŋgimunŋe neŋetâ dopyeŋan otbuap?” Yawu sâwin. \p \v 34 Sâmunŋe sâop. “Yeŋgâlen wuân sot tap?” \p Sâmu sâwin. “Baŋga kândâkdâmâ nombolân yâhâp, otmu iŋan getek âlâ.” Yawu sâwin. \p \v 35 Yawu sâmunŋe Yesuŋe lohimbi ekyongomu ge tatbi.” \v 36 Ekyongomu ge tatŋetâ Anitâ mepaem baŋga otmu iŋan ya mem ningiop. Ningimu kâsikum yiŋgimunŋe mem newi. \v 37 Neŋetâ dopyeŋan otmu hâŋgânyongomu ariwi. Sot neŋetâ torehenŋe talop ya menduhum mânuŋmunŋe saka saka nombolân yâhâp pik sâop. \v 38 Yâhâ lok papato sâlikyongomunŋe 4000 ya wangiop. Yâhâ imbi naom yamâ ki sâlikyongowin. \p \v 39 Yesuŋe hâŋgânyongomu ariwi. Ariŋetâ nenâmâ waŋga âlâ mem kapi âlâ, kutŋe Maharan sâm, yaken ariwin. \c 16 \s1 Yesuŋe kulem âlâ tuhuâkgât Parisaio otmu Sarukaioŋe ekuwi. \sr (Mareko 8:11-13 Luka 12:54-56) \p \v 1 Otmu sâp âlâen Parisaio otmu Sarukaio nombotŋaŋe Yesuhâlen ari yuwu sâm âikuwi. “Anitâŋe hâŋgângohomu ge mansat sâmai. Ya perâk me bulâŋanâk. Yakât otmâ gâŋe sârâ himbimâmbâ kulem âlâ tetemu ekmâ topge nâŋgâne.” Yawu sâwi. \p \v 2 Sâŋetâ sâop. “Bâe, yen kulemgât yai. Yawu gârâmâ kulem âlâlâ otmune topŋe ekmâ hâum pâpguai. Yakât otmâmâ âlâ otmune yawuâk hâum pâpgunomai. Yakât âlâen hâum sâwe. Emetsâpŋe otmu yan himbim topŋe palalaŋ sâm kuririŋgumap. Yawu otmuâmâ yuwu sâmai. “O, yuâmâ emet heŋgeŋguwe sâm oap. Me sikop otbe sâm oap.” Yawu sâmai. \v 3 Yâhâ himbim topŋe ya heleŋgumap. Yanâmâ yeŋe yuwu nâŋgâmai. “O, yuâmâ toŋgelâk otbe sâm oap.” Yawu sâmai. Yeŋeâmâ to yambu otmu sikop yakât topŋe ekmâ nâŋgâm heŋgeŋguai. Yâhâ nâŋe kulem âlâlâ memune eksai yakât topŋeâmâ girawuhât ki ekmâ nâŋgâm heŋgeŋguai? \v 4 Yakât yâhâpŋe torokatmâ sâwe. Lohimbi yu yeŋgât topyeŋe teteâkgât yuwuyaen hâum sâwe. Imbi nombotŋaŋe loklipyeŋe betyeŋehen kioŋmai yakât dopŋeâk yeŋeâmâ Anitâhât betŋehen kioŋetâ dondâ bâlemap. Yawuhât kulem âlâ memune ekne sâm yakât âinohoai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Embâŋân poropete âlâ, kutŋe Yona sâm, yâkâlen kulem âlâ tetemu Niniwe kapi ambolipŋaŋe ekbi. Yakât dopŋeâk nâhâlen kulem âlâ tetemu eknomai.” Yawu sâop. Yawu sâmu waŋgaen yâhâm âlâengen ariwin. \s1 Parisaio otmu Sarukaio yâk yeŋgât matuk keluŋe \p \v 5 Waŋga mem deŋgân nombot hâtikgum ariwin yan nelâmâk otmâ sot barak ariwin. \v 6 Sot barak arimunŋe yakât otmâ Yesuŋe yuwu sâm eknongop. “Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât matuk keluŋaŋe mem bâleyekmapgât galem oraŋginomai.” Yawu sâop. \p \v 7 Yawu sâmu nenŋe yakât topŋe nâŋgâm pâpgum yuwu sâm alahuwin. “Sot ki mem takain. Yakât mon yap.” \p \v 8 Yawu sâm alahumunŋe biwinenŋahât topŋe ekmâ yuwu sâm eknongop. Yen sotgâlâk biwiyeŋe katmâ den yan yukât topŋe ki nâŋgâŋetâ keteraksap. Yakât otmâ nâhâlen biwiyeŋaŋe ki tiŋâk kepeiai. \v 9 Yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ oap. Yenâmâ sotgâlâk naŋgai. Yakât sâwe. Sot momeâk mem motokmâ lok 5000 ya yiŋgimunŋe neŋetâ dopyeŋan olop. Neŋetâ torehenŋe talop ya saka saka amon mem mânuŋetâ pik sâop? \v 10 Otmu sâp âlâen lok 4000 ya gurâ baŋga nombolân yâhâp yaŋahâk yiŋgimunŋe newi. Neŋetâ torehenŋe talop ya saka saka amon mem mânuŋetâ pik sâop? \v 11 Den ekyongoan yu nâŋgâŋetâ keterakyiŋgimbâp. Yâhâ yeŋe imbiâk nâhâitŋe “sotgât yap” sâm nâŋgânihiai. Yakât yâhâpŋe sâmune nâŋgâm heŋgeŋguŋet. Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât matuk keluŋe yaŋe mem bâleyekmapgât galem oraŋginomai.” Yawu sâop. \p \v 12 Yawu sâm eknongomu nâŋgâmunŋe keterakmu yuwu sâwin. “O, yâhâmâ sotgât ki yap. Yâhâmâ Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât den nâŋgâm lohotŋe otmaingât yap.” Yawu sâwin. \s1 Petoroŋe Yesuhât topŋe sâm teteop. \sr (Mareko 8:27-30 Luka 9:18-21) \p \v 13 Yapâ yahatmâ, kapi âlâ kutŋe Kaisaria sâm, kutŋe âlâmâ Pilip sâm, yan ariwin. Yan arimunŋe Yesuŋe yuwu sâm âinongop. “Nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Yakât otmâmâ lohimbiŋe nâhât âlâ sâmai?” \p \v 14 Sâmu sâwin. “Nombotŋaŋe gâhât yuwu sâmai. “Yoane Baptis emelâk kuŋetâ muop ya mumuŋambâ yahatmâ mansap,” yawu sâmai. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ poropete âlâ, kutŋe Elea, emelâk himbimân yâhâop yaŋe purik sâm ge mansap,” yawu sâmai. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ “Poropete âlâ, kutŋe Yeremia, me poropete âlâ mumuŋambâ yahatmâ mansap,” sâmai.” Yawu sâm ekuwin. \p \v 15 Sâmunŋe sâop. “Yâhâ yeŋeâmâ nâhât âlâ sâmai?” \p Yawu sâmu Petoro, kutŋe âlâmâ Simon sâm, yâkŋe yuwu sâop. \v 16 “Anitâŋe hâŋgângohomu ge mansat ya nâŋgâmunŋe bulâŋe otmap. Yakât otmâ gâmâ yâkât nanŋe tâŋ tâŋ ya naŋgain.” \p \v 17 Sâmu sâop. “Simon, Yoane nanŋe, bukulipgaŋe ekgohoŋetâ ki yat. Awoŋne himbimân tatmapŋe den yu biwihan katmu yat yakât Anitâŋe nâŋgâhihimu âlepŋe oap. Yakât biwihe heroŋe otbuap. \v 18 Yâhâ gike kutgeâmâ Petoro, kut yukât topŋeâmâ “Kât” yawu tap. Gârâmâ nenŋe kât mem emet tuhumunŋe ŋiwiŋ ŋiwiŋ sâmap ya ki putuk sâm liwarakbuap. Yakât dopŋeâk lohimbi nâhâlen ga torokatmai ya ki hiliwahonomai. \v 19 Yakât sâwe. Nâŋe mâmâŋe otgihimune lohimbi yeŋgât kunyeŋe manbuat. Yanâmâ yâkŋe otŋetâ bâlemapgât gâŋe sâm kuyiŋgiwuat nâku yawuâk kuyiŋgiwom. Yamâ yâkŋe âlepŋe otŋetgât sâm yiŋgiwuat nâku yawuâk nâŋgâwom.” Yawu sâop. \p \v 20 Otmu yuwu sâm kuningiop. “Nâ bulâŋanâk Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Yakât otmâ lohimbi ihilâk ki ekyongonomai.” Yawu sâop. \s1 Petoroŋe Yesuhât mâtâp maŋguwaŋgiwe sâm olop. \sr (Mareko 8:31-9:1 Luka 9:22-27) \p \v 21 Otmu sâp yan Yesu sâm bâlewaŋgim mem âlâlâ tuhunomai yakât tetekŋan eknongop. “Topŋe katmâ Yerusalem kapiân yâhâmune yan Isirae nengât kunlipnenŋe, otmu Mosehât girem den kâsikum ningimai ya, otmu hotom umai yeŋgât kunlipyeŋe kerekŋe sâm bâlenihim mem âlâlâ tuhum nohoŋetâ mumbom. Mum yan hân kâlehen hilâm kalimbu tatbom. Yawu otmâ yaŋak mumuŋambâ yahatbom.” Yawu sâm eknongop. \p \v 22 Yawu sâm eknongomu Petoroŋe dâimu pereŋ pilâm ba yetŋiâk kinmâ yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, umatŋe topŋe topŋe otnihinomai sâm tat ya ki tetewuapgât naŋgan. Bia kârikŋe.” Yawu sâop. \p \v 23 Sâmu purik pilâm yuwu sâm ekuop. “Gâŋe mâtâp ki maŋgunihi. Mâtâp maŋgunihirâmâ Satanŋe tepŋe heroŋe otbuap. Gâŋe den yat yu Anitâŋe sâm nihiop ya ki lâuap. Yuâmâ lokgât nâŋgân nâŋgân yat. Ya nâŋgâmune ki ârândâŋ oap.” Yawu sâop. \s1 Manmannenŋe ki alitmâ manmâ yâhânom. \p \v 24 Yawu sâm ekum yaŋak purik pilâm yuwu sâm eknongop. “Lohimbi âlâ me âlâŋe biwiyeŋe nâhâlen katmaiŋe nâhâlen torokatne sâm yan yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatbuap. Me senŋe âlâlâ tatyiŋgiap ya biatningimap sâm yakât ki nâŋgâm ketet otmâ eŋgat yâhâp otnomai. Nâhât den haoŋmâ ârândâŋ nâŋgâm tem lâunihim mannomai. \v 25 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe manmanyeŋe alilaknomai yamâ hiliwahonomai. Yâhâ lok âlâ me âlâŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe nâhâlâk katmâ mannomai. Yawu otmâ manŋetâ yongoŋetâ munomai yamâ Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatyekbuap. \v 26 Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâŋe senŋe âlâlâ, iri sikum me manman topŋe topŋe yan torokatmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe yan hikum munomai yaŋe mumuŋambâ yahatnomaihât dop ki tap. Yâhâ manman yawu yakât matŋe âlepŋe Anitâŋe yiŋgiwuapgât dop âlâ ki tap. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 27 Hâmbâi sâp patoen Himbim Awoŋnaŋe yâhâpŋe hâŋgânnohomu aŋelolipne meyekmune hânân genom. Gem yan manmanyeŋahât matŋe âlâku ikŋiâk ikŋiâk kâpekmâ yiŋgiwom. \v 28 Yen ki mum meteŋetâek nâ lok bulâŋe mansanŋe galemyeŋe otmâ yâhâwom.” Yawu sâop. \c 17 \s1 Yesu, Mose, Elea den sâm alahuwi. \sr (Mareko 9:2-13 Luka 9:28-36) \p \v 1 Yâhâ yakât kakŋan hilâm nombolân konok pesuk sâmu Yesuŋe Petoro, Yakowo otmu imiŋe Yoane ya yeŋeâk meyekmu nen katnenekmâ pumŋe âlâen yâhâwi. \v 2 Yan yâhâŋetâ Yesuhât kun kundenŋaŋe âlâ otmu ekbi. Otmu senŋeâmâ dewutâ senŋe gam irik irik sâmap yawuya teteop. Yâhâ sâŋgumŋaŋeâmâ kaok bolaŋ bolaŋ otmâ kâlâp kokotŋe laŋ laŋ sâmap yawuya olop. \p \v 3 Sâp yanâmâ Mose yet Elea emelâk Anitâŋe meyelehop yaŋe yanâk pârâk sânsânâk tetemutâ orowâk den alahu gulahu otbi. \v 4 Den alahu gulahu otŋetâ Petoroŋe ekmâ Yesu yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, kulem aŋgo teteap yukât yuwuya âlâ ki ekmain. Yu ekmunŋe âiloŋgo oap. Yawu gârâmâ gâŋe sârâ nâŋe selep kalimbu kumbomgât naŋgan. Âlâmâ gâhât, âlâmâ Mosehât, âlâmâ Eleahât.” Yawu sâop. \p \v 5 Yawu sâmu yanâk kulewoŋboŋ ge lâum kurihiyehop. Lâum kurihiyekmu yakât biwiŋambâ Anitâŋe yuwu sâop. “Bulâŋanâk yuâmâ nine nanne ombe bisine. Nâŋe biwinaŋe yâhâk hikum tatman. Yakât otmâ den sâwuap ya yeŋe mem biwiyeŋan katmâ tem lâuwaŋgim mannomai.” Yawu sâop. \v 6 Yawu sâmu hoŋ bawalipŋaŋe nâŋgâm kiŋgityeŋahât otmâ kun kundenyeŋe mem kurihiakmâ hânân ge pare pare iwi. \v 7 Yawu otŋetâ Yesuŋe gotyeŋan ba yuwu sâm ekyongop. “Ki kiŋgityeŋahât otŋet. Yahatŋetâ arine.” \v 8 Yawu sâmu yahatmâ lok yâhâp ya yelekŋetâ bialop. Yawu otmâ Yesu ikŋiâk kinmu ekbi. \p \v 9 Yaŋak pumŋambâ âwurem mâtâwânâk ge Yesuŋe yuwu sâm ekyongop. “Ewan pumŋan Mose yet Elea tetemutâ den oain yakât in yawu ki ekyongonomai. Hâmbâi nohoŋetâ mum yahatbom yakât kakŋanâmâ yu eksai yukât sâm tetem ekyongoŋetâ nâŋgânomai.” Yawu sâop. \p \v 10 Yawu sâmu hoŋ bawalipŋaŋe Elea tetemu ekbi yakât nâŋgâm yuwu sâm âikuwi. “Mosehât girem den kâsikum ningimaiŋeâmâ yuwu sâmai. “Aŋgoân Eleaŋe yâhâpŋe tetemuâmâ Anitâŋe hâŋgângumu gewuap yâkât mâtâp mewaŋgiwuap.” Yawu sâmai. Yamâ girawuhât sâmai?” \p \v 11 Sâŋetâ sâop. “Yamâ bulâŋanâk yai. Elea yâhâpŋe tetem mâtâp yai ya heŋgeŋguwuap. \v 12 Yawu gârâmâ yai yakât nâŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Elea yamâ emelâk takaop. Takamu yeŋgât kunlipyeŋaŋe ekmâ yâkât topŋe ki nâŋgâm kuŋetâ muop. Yâhâ Anitâŋe nâ hâŋgânnohomu gewan yawuâk nohoŋetâ mumbom.” Yawu sâop. \p \v 13 Yawu sâmu nâŋgâŋetâ keterakmu yuwu sâwi. “O, yuâmâ Eleahâlen hâum kinmâ yap yamâ Yoaneŋe tetem toen mem katyehop yâkât yap.” Yawu sâwi. \s1 Yesuhât hoŋ bawalipŋaŋe weke bâleŋe watne sâm hâum pâpguwi. \sr (Mareko 9:14-29 Luka 9:37-42) \p \v 14 Mâtâwân gem tatŋetâ yan lohimbi dondâŋe lok âlâhât nanŋe ya nengâlen dâim takaŋetâ tângune sâm hâum pâpgum pilâwin. Yawu otmâ yakât den alahum kin tatmunŋe bukulipnenŋe pumŋehembâ ge peneningiwi. Peneningiŋetâ yan naom yakât âwâŋaŋe Yesu ekmâ gotŋan ga yuwu sâm ekuop. \v 15 “Lok pato, gâ ihilâk nannahât nâŋgâwaŋgi. Weke bâleŋaŋe nanne mem mâŋgâemuâmâ toen kioŋmap. Otmu senŋe gâwâŋ gâwâŋ sâm kâlâwân kioŋmu semap. \v 16 Yawuhât nâŋe dâim hoŋ bawalipgaŋe sâŋetâ weke bâleŋaŋe yâkâlembâ gaiakmâ ariâkgât sâmune hâum pâpgum pilai.” Yawu sâop. \p \v 17 Sâmu Yesuŋe nenekmâ yuwu sâm eknongop. “Yen wongât nâhâitŋe ki tânnongowuap yawu naŋgai? Yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ oap. Nâ yen orop sâp kâlep manmâ yâhâwomgât dop ki tap. Yawuhât pilâyekmâ yâhâwom yan yeŋe girawu mannomai?” Yawu sâop. \v 18 Yawu sâm lok sihan yakât sâop. “Yen nâhâlen mem gaŋet.” Yawu sâop. Mem yâhâŋetâ weke bâleŋaŋe mâŋgâeop ya watmu gaiakmâ ba arimu yanâk âlepŋe olop. \p \v 19 Âlepŋe olop yakât topŋe nâŋgâne sâm Yesu yuwu sâm âikuwin. “Yu topŋe girawuhât nenŋe weke bâleŋe ya watne sâm hâum pâpguain?” \p \v 20 Sâmunŋe sâop. “Yen nâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeim manmai mâne âlepŋe yuwu mon sâmbâi. “O, pumŋe enda huhuakmâ orotok sâm giâk.” Sâŋetâ âlepŋe huhuakmâ orotok sâm gembâp. Otmu âi nombotŋe tap ya âlepŋe torokatmâ membâi. \v 21 Yamâ weke bâleŋe watmune ariap yaŋe kârikŋe bâleŋe. Yakât otmâ yeŋeâmâ den in sâŋetâ ki gaiakmâ ariap. Yâhâ weke bâleŋe yawuya ekmâmâ topŋe katmâ sot barak manmâ Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim ulitguŋetâ denyeŋe nâŋgâm gaiakmâ ariwuap.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe ikŋak mumbuap yakât sâop. \sr (Mareko 9:30-32 Luka 9:43-45) \p \v 22 Yawu sâmu nen kerehâk yapâ pilâm yahatmâ Galilaia hânângen ariwin. Ari Yesuŋe yuwu sâm eknongop. “Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan nâhât kasalipnaŋe nohoŋetâ mumbom. \v 23 Nohoŋetâ mum yan hilâm kalimbu hân kâlehen tatmâ mumuŋambâ yahatbom yakât sâp tâlâhuap.” Yawu sâm eknongomu biwinenŋaŋe nâŋgâmunŋe umatŋe bâleŋe olop. \s1 Miti emetŋe yakât takesi kalowot. \p \v 24 Mâtâp ari Kapanaum kapi mewin. Kapanaum kapi mem Petorohât emet hawiŋan ari kinmâ den alahuwin. Alahum kinmunŋe lok nombotŋe opon kâmbukŋahât takesi meminiwi yaŋe taka Petoro yuwu sâm âikuwi. “Yeŋgât patoyeŋaŋe opon kâmbukŋahât takesi katmap me ki katmap?” Yawu sâm âikuwi. \v 25 Yawu sâŋetâ Petoroŋe sâop. “Oŋ, yawu otmapgâ.” \p Yawu sâmu emet kâlehen yâhâmunŋe Yesuŋe Petoro yuwu sâm âikuop. “Petoro, den yai yakât nâŋgârâ girawu oap? Yuwu sâm âihohowe. Lok komot girawuyaŋe tewetsenŋe mem hângât lok kutdâ yiŋgim mansai? Hângât lok kutdâ ya yeŋgât bukulipyeŋaŋe me kasalipyeŋaŋe?” Yawu sâop. \p \v 26 Sâmu sâop. “Bukulipyeŋe kapi ambolipŋaŋe tewetsenŋe ki katmai. Yâhâ kasalipyeŋe mem ge katyekŋetâ yâk yeŋgât amutyeŋan mansai yâkŋak tewetsenŋe katmai.” Sâmu sâop. “Bonŋanâk yat. \v 27 Yawu gârâmâ nen Anitâhât komolân torokatmâ mansainŋe opon kâmbukŋan yâhâ takesi ki katnom yamâ âlepŋe. Yakât denŋe bia. Gârâmâ nâŋgâŋetâ bâlemapgât gâŋe netgât takesi yamâ yuwu tuhum katbuat. Gâŋe iŋan itâŋe mem ari deŋgânân pilârâ giâk. Gemu yan aŋgoân iŋan kioŋbuap ya mem tepŋe gâim duhatbuat. Tepŋe gâim duhatmâ tewetsenŋe yapâ mem tetewuat. Ya mem ari gike umut otmu nâhât umut katbuat.” Yawu sâop. \c 18 \s1 Huruŋ huruŋ manmâ yâhânom. \sr (Mareko 9:33-37 Luka 9:46-48) \p \v 1 Yawu sâm ekumu Yesu yuwu sâm âikuwin. “Sâp patoen Anitâŋe tihitnenŋe otmuâmâ orowâk manmâ yâhânom yanâmâ nengâlen gâtŋe âlâ me âlâhât nâŋgârâ kunnenŋe manbuap?” Yawu sâm âikuwin. \p \v 2 Yawu sâmunŋe naom tipiŋe âlâ gotnenŋan kinop ya hâum tiripnongom yuwu sâm eknongop. \v 3 “Âinohoai yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nimnaom titipâŋe Anitâhât den nâŋgâm in yawu biwiyeŋaŋe lâum yâkât komot otmai. Yakât dopŋeâk otnomai yanâmâ Anitâŋe âlepŋe yen meyekbuap. Yâhâ yawu ki otnomai yamâ Anitâhât komolân torokatnomaihât dop âlâ ki tap. \v 4 Yâhâ nimnaom titipâŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu huruŋ huruŋ manmai. Yakât dopŋeâk yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu huruŋ huruŋ mannomai. Lok yawuya yeŋgât nâŋgâmune yahatbuap. \v 5 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe naom tipiŋe yuwuya yakât nâŋgâŋetâ yahatmu buku otbaŋginomaiŋe nâ hoŋ banihimai yakât dop oap. \s1 Otŋetâ bâleâk sâm ki kendâyiŋginom. \sr (Mareko 9:42-48 Luka 17:1-2) \p \v 6 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe nimnaom titipâ nâhât pat manmai ya yeŋgât mâtâp maŋguyiŋgimai. Yamâ hâmbâi matŋe umatŋe menomai. \v 7 Den yan yakât torokatmâ âlâen hâum yuwu sâwe. Satanŋe yen kerek mem ge katyekbe sâm otmu yakât lohotŋe otne sâm oai. Yakât tepne naŋgan. Lohimbi âlâ me âlâŋe Satangât tem lâum yan, bukulipyeŋe otŋetâ bâleâkgât kendâyiŋgimai yakât matŋe Anitâŋe umatŋe yiŋgiwuap. Yawu. \p \v 8 Yakât torokatmâ sâwe. Bulâŋe hârenomaihât ki sâwom. Topŋe nâŋgâŋetgât den âlâen hâum sâwe. Lok âlâ me âlâ bâtyeŋaŋe me kâiyeŋaŋe otmâ hilipgunomai. Yawu otmâ hilipgum bâtyeŋahât me kâiyeŋahât tosa yakât otmâ umut biwiyeŋe hem kâlâwân kioŋmapgât ya hârem pilânomai. Topŋe yuwuhât yan. Lok âlâ me âlâŋe dâiyekmu yu me ya otŋetâ bâlemu hemgât pat otmaihât ya pilâm biwiyeŋe Anitâhâlen katnomai. Yawu otŋetâ manman kârikŋe yiŋgiwuap. \v 9 Otmu yawuâk lok âlâ me âlâŋe senŋe nombot me nombot yaŋe orotmeme bâleŋe ekmâ biwiyeŋe yan ariwuap. Biwiyeŋe yan arimu yakât otmâ tâpikgum senyeŋahât tosa yakât otmâ umut biwiyeŋe hem kâlâpgât pat otmap sâm yakât âlâ gusuhutmâ pilânomai. Gusuhutmâ pilâm biwiyeŋe Anitâhâlen katmâ yâkât tem lâum yâhâŋetâ manman kârikŋe yiŋgiwuap. Yawu. \s1 Lama âlâ gulip otbaŋgimu ki pilâwuap yan hâum sâop. \sr (Luka 15:3-7) \p \v 10 Yâhâ nimnaom ya yeŋgât âlâku sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe aŋelolipŋe nombotŋe naom titipâ yu galemyongoŋet sâm âi yiŋgiop yaŋeâmâ yâkât senŋan âiloŋgo mansai. Yakât yeŋe naom titipâ yu yeŋgât nâŋgâŋetâ ki gewuap. \v 11 Yakât âlâ torokatmâ sâwe. Lohimbi yeŋe hem nâpumân ge hiliwahomaihât Anitâŋe yeŋgât sâm hâŋgânnohomu gewan. Yakât nâŋe mem kuwikyekmune manman âiloŋgoân mannomai. \p \v 12-13 Yakât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâhât lama 100 yawu kinbaŋgiai. Gârâmâ ya yeŋgât hohetyeŋambâ konok âlâŋe misiŋgurakbuap. Yawu otmu amboŋaŋe nombotŋe ya katyekmu kinŋetâ konok misiŋgurakbuap ya pâinmâ yâhâm gewuap. Yawu otmâ nombotŋe katyekmu kinnomai ya yeŋgât ki nâŋgâm ketet otbuap. Yâhâ misiŋgurakbuap ya mem tetem yanâmâ tepŋe welâmŋan giâk sâm yakât otbuap. \v 14 Yakât dopŋeâk awoŋnaŋe nan baralipŋe âlâ me âlâŋe hiliwahomaihât haoŋmâ ârândâŋ tihityeŋe otmap. \s1 Orotmeme bâleŋe otninginomai yan yuwu otnom. \p \v 15 Otmu den âlâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bukuhe âlâŋe topŋe âlâlâ mâŋgâehekmu mem dâirâ yok pilâm yetŋiâk alahuromawot. Alahumutâ ârândâŋ otmu buku konok mandowawot. \v 16 Yâhâ bukuhaŋe gâhât den ki nâŋgâwuap otmuâmâ emelâk Moseŋe den yuwu kulemguop ya watbuat. \li1 “Lok konokŋe ikŋiâk bukulipŋe âlâ me âlâhât topyeŋe teteâkgât sâm hâreyiŋgiwuapgât dop ki tap. Lok yâhâp me amon yaŋe denyeŋe sânomai ya lâuakmâ konok otbuap yamâ nâŋgâŋetâ bonŋe (otmap/otbuap).” \p Den ya watmâ buku nombotŋe konok me yâhâp meyelekdâ gam yâkŋe heŋgeŋguromawot. \v 17 Yâhâ bukuhaŋe iliwetbuawâmâ Anitâhât komot yeŋgât senyeŋan heŋgeŋgunomai. Yâhâ yâk yeŋgât senyeŋan iliwetmâ denyeŋe ki nâŋgâwuawâmâ yuwu sâm ekunomai. “Gâmâ kunge kârikŋe otmâ iliwet tat yakât otmâ nen orop torokatdâ mannomgât dop bia.” Yawu sâm ekum watŋetâ ari manbuap. \s1 Den sâm hâreyiŋgine sâm aŋgoân Anitâ âikum eknom. \p \v 18 Yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bukulipyeŋaŋe yu me ya âlepŋe otmai ya yeŋe ekŋetâ ârândâŋ otmap yawuâk Anitâŋe ekmu ârândâŋ otbuap. Yâhâ bukulipyeŋaŋe otŋetâ bâlemapgât yeŋe kuyiŋginomai ya yawuâk Anitâŋe mâtâp maŋguyiŋgiwuap. Yawu. \p \v 19 Otmu torokatmâ sâwe. Yeŋe menduhuakmâ lok âlâhât den sâm hârewaŋginomai yan biwiyeŋe konok otmu Anitâ âikuŋetâ topŋe mem tetekŋan tuhumu nâŋgânomai. \v 20 Otmu nâŋe yeŋgât hohetyeŋan kinmâ howeyekbom. Howeyekmune yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgum den sâm hârewaŋginomai. Otmu Anitâŋe gurâ yawuâk hârewaŋgiwuap. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Nenŋe lohimbi otyiŋgim mannom yakât dopŋeâk Anitâŋe otningiwuap. \p \v 21 Sâmu Petoroŋe yuwu sâm âikuop. “Kutdâ, bukune âlâŋe orotmeme kiŋgoŋ mâŋgâenekmu tosa pilâwaŋgimune amon otmu yan pesuk sâwuap? Nombolân yâhâp otmu yan pesuk sâwuap me? Me ya wangim torokatmâ yâhâwuap?” Yawu sâm topŋe nâŋgâwehât âikum nâŋgâop. \p \v 22 Sâmu sâop. “Yawu bia. Ihilâk, gâŋe tosaŋe pilâwaŋgim yâhâwuat. \v 23 Yakât yuwu sâmune nâŋgâ. Anitâŋe tihityeŋe otmâ den sâm hâreyiŋgiwuap. Yakât topŋe teteâkgât lok kutdâ orotmemeyeŋan hâum sâwe. Yâkŋe ikŋe âi loklipŋe yeŋgât tosa tatyiŋgiop ya mem âwureŋet sâm ekyongop. Ekyongomu tatyiŋgiop ya amboŋan amboŋan yâkâlen ba sâm tetewi. \v 24 Otmu aŋgoân gaop yâkât tosa pato, yakât dowâmâ 13 milion kina yakât dop. \v 25 Yâhâ lok yaŋe tewetsenŋe ki tatbaŋgiopgât otmâ ya kâpekbâpgât dop bia. Yawu gârâmâ lok kutdâŋe yuwu sâm ekuop. “Gâ, imbihe naomge âi tuhum tewetsenŋe mem dâinomai yamâ nâhâlâk sâp ârândâŋ katmâ yâhânomai.” Yawu sâop. \v 26 Yawu sâmu lok yaŋe yuwu nâŋgâop. “Nenŋe âi yu girawu torokatmâ hâhiwin kakŋan tuhum manmâ yâhânom. Yawu gârâmâ kâpekbomgât dop âlâ ki tap, bia kârikŋe.” Yawu nâŋgâm lok kutdâ ya yuwu sâm ulitguop. “Yawu gârâmâ gâ nengât tepge nâŋgâningi. Hâmbâi mâtâp teteningimu âlepŋe kâpeknom. Yakât ki hâwât hâwâlâk kendâningiwuat.” Yawu sâop. \v 27 Yawu sâm ulitgumu ekmâ tepŋe nâŋgâm tosaŋe ya pilâwaŋgiop. \p \v 28 Yawu gârâmâ âi lok yaŋe bukuŋe âlâ mem teteop. Otmu bukuŋahât tosa yamâ 10 kina yawuya tatbaŋgiop. Mem tetem tosaŋe kâpehâkgât ekuop. \v 29 Ekumu yuwu sâm ulitguop. “Gâ tepge nâŋgânihim tipiŋe mambotdâ yan kâpekbom.” Yawu sâop. \v 30 Yawu sâop ya ki nâŋgâm pâi emetŋan mem katmu talop. Yan tatmu yuwu sâm ekuop. “Gâ yuânâk tatdâ hep torehenlipgaŋe tewetsenŋe gihiŋetâ pâi emetŋe puluhum gewuat.” Yawu sâop. \p \v 31 Yawu otmu âi lok yakât bukulipŋaŋe nâŋgâm bâlewaŋgim patoyeŋe ekuwi. \v 32 Ekuŋetâ den ya nâŋgâm olop amboŋe ya kunmu gamu yuwu sâm ekuop. “Gâ lok bâleŋe. Aŋgoân tosahe ya kâpekbâtgât dop. Yamâ nâŋe tosahe pilâhihiwan. \v 33 Gâku yawuâk bukuhahât tosa ki pilâwaŋgiat yakât nâŋgâmune umatŋe oap.” Yawu sâop. \v 34 Otmu biwiŋaŋe nâŋgâmu umatŋe otmu mem pâi emetŋan katmâ hâhiwin pato ya torokatmâ waŋetgât tembe lâulipŋe ekyongop. “Lok yu wawi oap yakât hâhiwin waŋetâ ârândâŋ otbuap.” Yawu sâm ekyongop. \v 35 Yakât topŋe yuwu tap. Bukulipyeŋaŋe mem âlâlâ tuhuyekŋetâ tosa ki pilâyiŋginomai. Yamâ Himbim Awoŋnenŋaŋe yen gurâ yawuâk tosa ki pilâyiŋgiwuap.” Yawu sâop. \c 19 \s1 Lokŋe imbiŋe ki pilaknomai. \sr (Mareko 10:1-12 Luka 16:18) \p \v 1 Yesuŋe den ya sâm pesuk pilâm menenekmu yapâ yahatmâ Galilaia hân ya pilâm yaŋak Yoran to hâtikgum Yuraia hânângen ariwin. \v 2 Arimunŋe lohimbi dondâŋe denŋe nâŋgâne sâm betnenŋan watnenekmâ ariwi. Yan watnenekmâ ariŋetâ yâkŋe lohimbi dondâ heŋgemyongop. \p \v 3 Otmu Parisaio lok nombotŋaŋe taka “Den girawuyaen hâum sâmunŋe yan matŋe sâm tâpikgumu den âiân katne,” nâŋgâm yuwu sâm Yesu âikuwi. “Mâtâp girawu tap? Lok âlâ me âlâŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ imbilipyeŋe pilâyeknomaihât mâtâp tap me bia?” \p \v 4 Sâŋetâ sâop. “Yen Anitâhât den nâŋgâmai me bia? Den yamâ yuwu tap. \li1 “Anitâŋe topŋe katmâ hân himbim kândikyotgom yan lohimbi yâhâp katyelehop. \v 5 Katyelekmâ yan den yuwu sâm ekyotgop. “Lok âlâ me âlâŋe âwâŋe mâmâŋe pilâyelekmâ imbiŋâit mandomawot.” Den yawu tap. \p \v 6 Yakât otmâ ki hioŋakmâ ikŋiâk ikŋiâk otdomawot. Anitâŋe menduhuyelekmu konohâk olowot. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe ki hioŋyeleknomai.” Yawu sâop. \p \v 7 Sâmu sâwi. “Ya âlepŋe yat. Gârâmâ Moseŋe girem den âlâ yuwu kulemguop tap. \li1 “Lok âlâ me âlâŋe imbiŋe pilâwe sâm âlepŋe pilakdomawot yakât topŋe kulemgum waŋmu miakmu watmu ariwuap.” \p Yawu tap. Otmu Moseŋe ya otnomgât âlepŋe sâop. Gâŋe den yat yuŋeâmâ Mosehât den ya orop ki lâuaksawot. Yakât otmâ nâŋgâmunŋe ki ârândâŋ oap.” Yawu sâwi. \p \v 8 Yawu sâŋetâ Yesuŋe Moseŋe den sâop yakât yuwu sâm ekyongop. Moseŋe girem den yawu kulemguop yamâ kuyiŋgiwehât nâŋgâm ki kulemguop. Yeŋgât tâmbâlipyeŋaŋe biwiyeŋe kârikŋe otmu yeŋahâlâk nâŋgâm manminiwi yakât kulemguop. Yâhâ kândikum yawu ki otbi. \v 9 Yakât otmâmâ nâŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâhât imbiŋaŋe mâtâp ki tâpikgum manmu lokŋaŋe imbiâk pilâm ba imbi ondop membuap. Yamâ lok yaŋe tosa umatŋe membuap.” Yawu sâop. \p \v 10 Yesuŋe yawu sâmu nenŋe yuwu sâm ekuwin. “Nengât orotmeme yuwu tap. Lohimbi imbiâk hioŋakmâ mansai. Yawu oraŋgimaihât nâŋgâm lok yawuyaŋe imbi barak mannomai.” Yawu sâwin. \p \v 11-12 Sâmunŋe sâop. “Lok kerekŋe imbi barak mannomaihât dop ki tap. Nombotŋaŋe mâmâlipyeŋe yeŋgât tepyeŋambâ pâlâmŋe mannomaihât yawu tetemai. Nombotŋaŋeâmâ imbi memai sâm mâtâp maŋguyiŋgimai. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ Anitâhât nep yakâlâk nâŋgâm tiŋ tiŋâk mem mannom nâŋgâm imbi barak manmai. Yakât Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmap. Otmu lok nombotŋaŋe den yu biwiyeŋaŋe ekmâ topŋe nâŋgâm yâhâŋetâ ârândâŋ otbuap.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe nan baralipyeŋe lukuleyehop. \sr (Mareko 10:13-16 Luka 18:15-17) \p \v 13 Otmu sâp yanâmâ lohimbi nombotŋaŋe nan baralipyeŋe meyekmâ Yesuhâlen ariwi. Ari Yesuŋe kunyeŋan mem Anitâ ulitgumu lukuleyehâkgât ekuwi. Yawu otŋetâ nenŋe yekmunŋe ki ârândâŋ otmu kuyiŋgiwin. \v 14 Kuyiŋgimunŋe Yesuŋe nenekmu ki ârândâŋ otmu yuwu sâm eknongop. “Kâmbukŋe, ki kuyiŋgiŋet. Anitâŋe nimnaom titipâ yu yeŋgât tihityeŋe otmap. Yakât otmâ dâiyekmâ nâhâlen gaŋet. Yeŋe kuyiŋgiŋetâ ekmune ki ârândâŋ oap. \v 15 Yawu sâm Anitâ ulitgum kunyeŋan memu yaŋak kapi ya pilâm âlâengen ariwin. \s1 Lok iri sikumyeŋe pato tatyiŋgiap yâk yeŋgât topyeŋe. \sr (Mareko 10:17-31 Luka 18:18-30) \p \v 16 Sâp âlâen lok âlâŋe Yesuhâlen taka yuwu sâm âikuop. “Kutdâ, nâŋe âlâ girawu otmune ârândâŋ otmu yanâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kunihiwuap?” \p \v 17 Sâmu sâop. “Gâ wongât yakât âinohoat? Yakât amboŋe yamâ Anitâ konok. Gâ yu me ya âlepŋeâk otbehât naŋgat otmuâmâ girem den hârohâk nâŋgâm lâuwuat. \p \v 18 Sâmu sâop. “Girem den girawuya?” Sâmu sâop. “Mosehât girem den yukât yan. \li1 “Gâ lok nombotŋe ki yongorâ munomai. Me buku âlâhât imbi ki ekmâ otbuat. Me kombo ki otbuat. Me hâkyeŋan ki sâwuat. Me den perâk ki sâm kâityongowuat. \li1 \v 19 Gâ âwâhe mâmâhe yetgât lauyetŋe lâum amutyetŋan manbuat. Otmu nenŋahât naŋgaŋgimunŋe yahatmap yakât dopŋeâk buku nombotŋe yeŋgât nâŋgâmunŋe yahatbuap.” Yawu tap. nâŋgâmat yawuâk buku nombotŋe tânyongowehât nâŋgâwuat. Yawu.” \p \v 20 Sâmu sâop. “Girem den yu sâm arat yamâ otmanâk hârok. Orotmeme girawuya ki otman ya otbom yanâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kunihiwuap?” Yawu sâop. \p \v 21 Sâmu sâop. “Senŋe âlâlâ pato tatgihiap yamâ mem buku nombotŋe umburuk mansai ya yiŋgiwuat. Yawu otdâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuhihiwuap. Yawu otmâ nâhâlen torokatdâ orowâk arinom.” Yawu sâop. \p \v 22 Yawu sâmu iri sikum me senŋe âlâlâ pato tatbaŋgiop yakât nâŋgâmu biwiŋe umatŋe otmu, Yesuŋe sâop ya ekmu hâi hâiŋe otmu pilâm âlâengen ba ariop. \p \v 23 Ba arimu Yesuŋe yuwu sâm eknongop. “Yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok iri sikum pato tatyiŋgiap yaŋeâmâ Anitâhâlen torokatne sâm otŋetâ hâi hâiŋe otmap. \v 24 Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Pusiŋe seloŋ watmu pin pinŋan arimu yan watmâ bawe sâm hâum pâpgumap. Yakât dopŋeâk lok iri sikumyeŋe pato tatyiŋgiapŋe Anitâŋe tihityeŋe olâkgât mâtâp ya watmâ arine sâm otŋetâ hâi hâiŋe otbuap. Lok nombotŋe iri sikum pato tatyiŋgiapŋe yeŋahâlâk nâŋgâmai. Lok yawuyaŋe himbimân Anitâhât gotŋan ki yâhânomai.” Yawu sâop. \p \v 25 Yawu sâmu nâŋgâmunŋe sâtŋe otmu yuwu sâwin. “Âo, yu yat yuâmâ lok girawu yaŋeâmâ himbimgât pat otbuap?” \p \v 26 Yawu sâmunŋe Yesuŋe sennenŋe topŋan dâŋâk nenekmâ yuwu sâop. “Anitâhât manman kapiân arine sâm lokgât nâŋgân nâŋgânân arinomaihât dop ki tap. Yamâ Anitâ konokŋe nâŋgâningimap. Yakât otmâ yeŋe yu me ya otne sâm Anitâhât nâŋgân nâŋgânân watmâ otnomaihât dop tap. Yâkŋe konok manman kârikŋe ya yiŋgimu mem manmâ yâhânomai.” Yawu sâop. \p \v 27 Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm âikuop. “Bâe, nenâmâ senŋe âlâlâ kerek betbaŋgim gâhâlen torokatmâ hâhiwin kakŋan manmain. Yakât nenŋe girawu menomgât naŋgat?” Yawu sâop. \p \v 28 Sâmu sâop. “Hâmbâi sâp pato tetewuawân Anitâŋe yâhâpŋe nâ hâŋgânnohomu âwurem gewom. Yanâmâ âi sâm nihiop yakât bulâŋe tetenihiwuap. Yawu gârâmâ yeŋe nâhâlen torokatmâ manmai yamâ nâ orowâk tatnomai. Tatmâmâ Isirae lok komot kâiân yâhâp mansai yeŋgât topyeŋe ya sâm tetenom. Otmu yeŋeâmâ kunlipyeŋe otmâ galemyongom mannomai. \v 29 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe âwâ mâmâlipyeŋe, me imi garilipyeŋe, me senŋe âlâlâ siminŋe tatyiŋgimap ya aksihâk pilâyekmâ lohimbi kerekŋe nâhât den nâŋgâŋetgât nâhât komolân torokatmâ tânyongonomai yâhâmâ nâ orowâk konohân tatnom. Tatmunŋe yakât matŋe âiloŋgo yiŋgimune menomai. \v 30 Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmap ya Anitâ orop ki tatnomai. Yâhâ nombotnaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu huruŋ huruŋ manmai ya Anitâŋe meyekmu ikŋan torokatnomai.” Yawu sâop. \c 20 \s1 Anitâhât hoŋ bawaŋgimunŋe yakât hâmeŋe ningiwuap. \p \v 1 Yesuŋe den âlâ yuwu sâm eknongop. “Anitâhât hoŋ bawaŋgiŋetâ yakât hâmeŋe yiŋgiwuap yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok kutdâ âlâhât hân pato tatbaŋgiopŋe omoŋânâk nep tuhuŋet sâm kapiân yâhâ nep lok meyehop. \v 2 Lok meyekmâ, “Âi tuhunomai yakât hâmeŋe kina konok konok yiŋgiwom,” sâmu nâŋgâŋetâ âlepŋe otmu yahatmâ ari nep tuhuwi. \p \v 3 Yawu otmâ omoŋânâk 9 kilok otmu yan lok nombotŋe âlâ meyekbe sâm kapiân yâhâop. Yâhâ hilâm im tatbi ya yehop. \v 4 Yekmâ yuwu sâm ekyongop. “Yen ari nâhât nep kâmetŋetâmâ yakât hâmeŋe kina konok konok yiŋgiwom.” Yawu sâm ekyongomu ari nep tuhuwi. \v 5 Nep tuhum tatŋetâ 12 kilok olop yan nep lok nombotŋe âlâ meyekmu nep tuhuwi. Yâhâ 3 kilok otmu nep nombotŋe âlâ ya gurâ meyekmu nep tuhuwi. \p \v 6 Nep tuhum tatŋetâ emelâk emetsâpŋe olop. Emetsâpŋe otmu nep lok nombotŋe âlâ meyekbe sâm kapiân yâhâop. Yâhâ yekmâ yuwu sâm âiyongop. “Wongât otmâ konam im tai?” \p \v 7 Sâmu sâwi. “Lok âlâŋe âi tuhuŋet sâm ki sâm ningiap. Yakât otmâ hilâm im tain.” \p Sâŋetâ sâop. “Yen yahatmâ ari nâhât âi tuhuŋet,” sâop. Yawu sâmu ari nep tuhuwaŋgiwi. \p \v 8 Nep tipiŋe tuhuŋetâ emetsenŋe potok sâmu nep amboŋaŋe yahatmâ nep loklipŋe yeŋgât galem ya yuwu sâm ekuop. “Lok âi miai ya ekyongorâ ga hâmeŋe meŋet.” Yawu sâm ekuop. \p Aiop, galem yaŋe nep loklipŋe ya ekyongomu gaŋetâ bâiŋe meyehop yâk yeŋgâlembâ topŋe katmâ tewetsenŋe yiŋgiop. Yiŋgim arim arim aŋgoân meyehop ya bâiŋe yiŋgiop. \v 9 Yawu otmâ lok emetsâpŋe taka âi mewi ya kina konok konok yiŋgiop. \v 10 Yawu otmu aŋgoân takawi yaŋe yekŋetâ bâlemu yuwu nâŋgâwi. “Nenŋe sâm omoŋânâk taka âi topŋe katsain. Yakât otmâ tewetsenŋe pato membâmgât dop.” Yawu nâŋgâwi. Yawu nâŋgâwi yamâ aŋgoân takawi me betŋan takawi ya hârohâk dop konohâk yiŋgiop. \v 11 Dop konohâk yiŋgimu yakât tepyeŋan tâlimu nep amboŋahât dondâ nâŋgâm bâlewaŋgim yuwu sâm ekuwi. \v 12 “Lok nombotŋe emetsâpŋan meyekdâ takai. Yâhâ nenâmâ omoŋânâk menenekdâ nep tuhumunŋe sikopŋe irik irik sâm dondâ nongoap. Yakât otmâ bâleain. Yawuhât girawu otmâ gâŋe mem ge katnenekmâ emetsâpŋe takai ya orop dop konohâk ningiat? Yakât nâŋgâmunŋe dondâ bâleap.” Yawu sâwi. \p \v 13 Yawu sâŋetâ nep amboŋaŋe lok hohetyeŋan kinmâ sâop ya yuwu sâm ekuop. “Buku, nâŋe ki otmâ tâpikguan. Meyeksan yan kina konok konok yiŋgiwom sâmune nâŋgâŋetâ ârândâŋ oap. \v 14 Yakât otmâ yiŋgian yu miakmâ ariŋet. Nâŋe yen yiŋgian otmu bâiŋe takai ya yiŋgian yuâmâ nine eŋgatneâk watmâ yiŋgian. \v 15 Nâŋe tewetsenŋe yu kâsikum yiŋgian yamâ nâhât wahap. Yeŋe ki galemnohoai. Yakât otmâ yeŋe nâŋgâm bâlenihiai yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ oap.” Yawu sâop. \p \v 16 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp yiwereŋe nâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim hoŋ banihiai. Otmu sâp âlâen komot topŋe topŋe yaŋe nâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim hoŋ banihinomai. Yen me yâk hârohâk hâmeŋe dop konohâk menomai. Gewe yâhâwe bia. Yen kerekŋe manman kârikŋan arinomai. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe mumbuap yakât sâm hoŋ bawalipŋe ekyongop. \sr (Mareko 10:32-34 Luka 18:31-33) \p \v 17 Yesuŋe Yerusalem kapiân yâhâwe sâm nen hoŋ bawalipŋe menenekmu orowâk yâhâwin. Mâtâwân yâhâm tatmâ Yesuŋe yuwu sâm eknongop. \v 18 “Yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yiwereŋe Yerusalem kapiân yâhânom. Yan yâhâmunŋe lok âlâŋe nâŋgâm bâlenihim hotom umai otmu Mosehât girem den kâsikum ningimai ya yeŋgât bâtyeŋan katnekbuap. Bâtyeŋan katnekmu den âiân katnekmâ mumbomgât den sâm hârenihinomai. \v 19 Den sâm hârenihim Roma lok yeŋgâlen katnekŋetâ yâkŋe yuwu otnihinomai. Sennan gem, tâpnohom, mem âlâlâ tuhunekŋetâ hâhiwin pato nâŋgâwom. Otmu benŋe howanân nohoŋetâ mumbom. Mumune hannohoŋetâ hilâm kalimbu pesuk sâmu yakât kakŋan mumuŋambâ yahatbom.” Yawu sâop. \s1 Bukulipnenŋe yâk yeŋgât hoŋ bayiŋginom. \sr (Mareko 10:35-45) \p \v 20 Sâp yanâmâ Yewerihât imbiŋaŋe nanyâhâtyetŋe dâiyelekmâ ba Yesu yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, nanyâhâtne yu nâŋgâyitgihât naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 21 Sâmu sâop. “Gâ biwihaŋe girawu nâŋgâm dâiyelekmâ takat?” \p Sâmu sâop. “Sâp patoen gâŋe lohimbi kerek galemnenŋe manbuat yanâmâ nâhât nanyâhâtne yu orowâk tatmâ tângohomutâ galem mannomai.” Yawu sâop. \p \v 22 Yawu sâmu Yakowo yet Yoane yuwu sâm âiyotgop. “Yakât topŋe ki nâŋgâm denâk sâm yawot. Umatŋe âlâlâ tetenihimu hâhiwin nâŋgâwom yawuâk nâŋgâromawot me?” \p Sâmu sâowot. “Ya âlepŋe yat. Umatŋe nâŋgâwualân net gurâ yawuâk nâŋgâromgât naŋgait.” Yawu sâowot. \p \v 23 Sâmutâ sâop. “Bonŋanâk yawot. Umatŋe âlâlâ tetenihimu hâhiwin nâŋgâwom ya yet gurâ yawuâk nâŋgâromawot. Yakât sâwe. Lok âlâ me âlâŋe tânnohoŋetâ kunlipyeŋe mannom yakât Anitâ ikŋahâk nâŋgâmu tap.” Yawu sâop. \p \v 24 Yawu sâm ekyotgomu yakât den pat nâŋgâmunŋe bâlemu Yakowo yet Yoane yetgât nâŋgâm bâleyitgiwin. \v 25 Nâŋgâm bâleyitgimunŋe Yesuŋe nâŋgâmu bâlemu den âlâen hâum yuwu sâm eknongop. “Lok papatolipyeŋaŋe nâŋgâmai dopŋan lohimbi galemyongoŋetâ yâk yeŋgât amutyeŋan manmâ hâhiwin kakŋan manmai. \v 26-28 Yeŋeâmâ papatolipyeŋaŋe otyiŋgimai yawu ki otnomai. Nâhât den lâum mansaiŋe nâhât hoŋ bam gam nâ tânnohoŋetgât ki gewan. Nâŋeâmâ lohimbi hoŋ bayiŋgim sârereyekmâ kinmune nohoŋetâ mumbom. Mum yan tosayeŋe pilâyiŋgiwom. Yawu otbomgât awoŋnaŋe âi sâm nihim hâŋgânnohomu ge mansan. Yawu gârâmâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe bukulipyeŋaŋe nâŋgâyiŋgiŋetâ yahalâkgât meŋetâ huruŋ huruŋ otmu yâk yeŋgât amutyeŋan mannomai. Otmu yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâkgât nâŋgâm yawuâk bukulipyeŋe yeŋgât hoŋ bayiŋginomai. Yawu.” Yawu sâop. \s1 Lok senyetŋe bok sâsâŋe ya heŋgemyotgop. \sr (Mareko 10:46-52 Luka 18:35-43) \p \v 29 Yesuŋe menenekmu Yeriko kapi pilâm yâhâwin. Yâhâmunŋe lohimbi dondâŋe betnenŋan watnenekmâ ariwi. \v 30 Arimunŋe lok yâhâp senyetŋe bok sâsâŋe mâtâp ginŋan talowot. Tatmutâ lohimbi yaŋe “Yesu takap” sâŋetâ nâŋgâm yahatmâ halahum yuwu sâowot. “Lok pato, Dawitihât sen, gâ netgât wehe nâŋgânitgi.” Yawu sâowot. \p \v 31 Yawu sâmutâ lohimbi gotyetŋan kinbiŋe kuyitgim yuwu sâwi. “Bâe, girawu otmâ den kârikŋe sâm halahum tawot? Den nâŋgânâk tatset.” Yawu sâwi. Yawu sâŋetâ iliwetmâ witgumâk sâowot. \p \v 32 Sâmutâ yuwu sâm âiyotgop. “Girawu otyitgiwehât naŋgawot?” \p \v 33 Sâmu sâowot. “Lok pato, sârâ sennetŋe hâreakmu ekdehât naŋgait.” Yawu sâowot. \p \v 34 Yawu sâmutâ senyetŋan mem walipgumu hâreakmu ekmâ, Yesu betŋan sâmutâ orowâk ariwin. \c 21 \s1 Yesuŋe Yerusalem kapiân yâhâop. \sr (Mareko 11:1-11 Luka 19:28-40 Yoane 12:12-19) \p \v 1 Yapâ ari Yerusalem kapi pato yakât gotŋan kapi âlâ, kutŋe Betepahe sâm, ya Oliwa pumŋan tap yan yâhâwin. \v 2 Yan yâhâ Yesuŋe hoŋ bawayâhâtŋe yâhâp yuwu sâm hâŋgânyotgop. “Kapi tipiŋe ewapâ tap yan doŋgi nanŋe otmu mâmâŋe hikum katyelekŋetâ kinsawot ya holaŋmâ meyelekmâ geromawot. \v 3 Holaŋyelekmutâ lok âlâ me âlâŋe yelekmâ âiyotgoŋetâmâ yuwu sâm ekyongoromawot. “Yiwereŋe âi teteap. Yakât otmâ kutdânetŋaŋe yu meyelekdehât hâŋgânnotgomu takait. Meyelekmâ arimutŋeâmâ âi ya tuhum pesuk pilâmuâmâ mem âwurem takarom.” Yawu sâm ekyongoromawot.” Yawu sâop. \p \v 4-7 Yawu sâm hâŋgânyotgomu yâhâowot. Yâhâ doŋgi ya holaŋmâ meyelekmâ takamutâ hâk katipŋe kâlep katbin ya holaŋmâ lotohom kakŋan katbin. Katmunŋe kakŋan yâhâ talop. Yâhâ tatmu Yerusalem kapiân yâhâwin. Otmu Yesu kapiân yâhâop yakât emet inânŋan poropete âlâŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Yen Yerusalem kapi ambolipŋe nâŋgâŋet. Papatolipyeŋaŋe orotmeme yuwu otmâ mansai. Yaŋeâmâ bam gane sâm yan hâk meme otmâ beâsi kakŋanâk bam gamai. Otmâmâ yeŋgât lok kutdâ yuŋeâmâ yeŋe otmai yawu ki oap. Yâhâmâ ikŋahât nâŋgâmu gemap. Yakât otmâ doŋgi kakŋanâk lohotŋan ariop.” \p Den yawu tap yakât bonŋe Yesuŋe doŋgi kakŋan tatmâ Yerusalem kapiân yâhâop yan teteop. \p \v 8 Kapiân yâhâmu yan lohimbi kiŋgitŋe orowâk hâruhuakbiŋe Yesuhât nâŋgâŋetâ yahatmu yeŋe sâŋgum kâkâlep ya holaŋmâ mâtâp tete liŋgatmâ ariwi. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ âliwahap esenŋe hârem yaŋe liŋgatmâ ariwi. Liŋgatŋetâ doŋgi yaŋe yakât kakŋambâ ariop. \v 9 Yâhâ nombotŋe hâruhuakbi yaŋe yuwu sâm mepaewi. “Gâmâ tâmbânenŋe Dawitihât sen. Gike ombeheâk ki takat. Anitâŋe âi sâm gihiop ya lâum kinmâ nengâlen mat takat. Yakât otmâ heroŋe otgihim mepaeheksain.” Yawu sâm mepaewi. \p \v 10 Yesuŋe Yerusalem kapiân yâhâmu kapi ya ambolipŋaŋe ekmâ pârâk pilâm yuwu sâwi. “Main. Lok yuâmâ wonân gâtŋe? Me âlâhât nanŋe?” \p \v 11 Yawu sâŋetâ lohimbi betŋan sâwiŋe yuwu sâm ekyongowi. “Yuâmâ Anitâhât poropete âlâ, kutŋe Yesu, kapi tipiŋe, kutŋe Nasaret sâm, Galilaia hânân tap yapâ gâtŋe.” Yawu sâwi. \s1 Yesuŋe opon kâmbukŋan yâhâ lohimbi watyehop. \sr (Mareko 11:15-19 Luka 19:45-48 Yoane 2:13-22) \p \v 12-13 Yawu sâŋetâ Yerusalem kapi patoen yâhâwin. Yâhâmunŋe Yesuŋe doŋgi kakŋambâ kioŋmu yaŋak yapâ opon kâmbukŋan yâhâwin. Yâhâ opon kâmbukŋe kâlehen lohimbiŋe senŋe âlâlâ aŋgi guŋgi otmâ hâmeŋe hâukum kinbi ya yekbin. Yekmâ Yesuŋe nâŋgâm bâleyiŋgim yuwu sâm ekyongop. “Yu oai yukât emet inânŋan Anitâŋe poropete âlâ ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ araiŋe nâhât opon yukât kâlehen yâhâ mepaeneknomai.” \p Den sâop yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe yukât kâlehen tatmâ lohimbi kâityongom hâmeŋe mem yahatmâ aŋgi guŋgi otmâ gai. Yawu otmâ gai yu ekmune aŋgim bero emetŋe yawuya oap. Opon kâmbukŋe yu kâlehen ki orotŋe otŋetâ ekmune bâleap.” Yawu sâm kakŋan tat tat, tewo, kembâ mem emetŋe tuhum ya kâlehen katŋetâ talop, senŋe âlâlâyeŋe mem purik pilâyiŋgim watyekmu yahatmâ tiok taok otmâ arim kinbi. \p \v 14 Gem tiok taok otmâ arim kinŋetâ lok nombotŋe senyeŋe bok sâsâŋe otmu lok pareŋe ya yâkâlen ariŋetâ heŋgemyongop. \v 15 Heŋgemyongomu naom titipâŋe Yesu ekŋetâ sâtŋe otmu yuwu sâm mepaewi. “Dawitihât sen, kâwiâk watyekdâ kioŋsai yakât heroŋe oain.” Yawu sâŋetâ yan hotom uminiwi ya yeŋgât lok kunŋe otmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi yaŋe nâŋgâm bâlewaŋgim yuwu sâwi. \p \v 16 “Naom titipâ kutyeŋe biaŋe mepaeheksai ya ekmunŋe ki ârândâŋ oap. Yakât kuyiŋgirâ hutuk sâŋet,” yawu sâm Yesu ekuwi. \p Sâŋetâ sâop. “Mepaenekŋetâ nâŋgâmune ârândâŋ oap. Yu oai yukât emet inânŋan Anitâŋe poropete âlâ ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Anitâŋe nimnaom titipâ yeŋgât biwiyeŋan kioŋmu heroŋe otbaŋgiai.” \p Den yawu kulemguwi tap yakât bulâŋe yu tetemu eksai.” \v 17 Yawu sâm ekyongom yapâ pilâyekmâ Betani kapiân ari omoŋ sâmu iwin. \s1 Lakop sâwaŋgimu hâlâlâŋ sâm kinop. \sr (Mareko 11:12-14,20-24) \p \v 18 Yan imunŋe emet haŋ sâmu yahatmâ Yerusalem kapiân âwurem yâhâwin. Mâtâp arim tatmunŋe Yesu po waŋgiop. \v 19 Po waŋgimu senŋe pilâm lakop âlâ mâtâp ginŋan kinop ya ehop. Ya ekmâ kehetŋe mem nembom sâm gotŋan ari ekmâ kehetŋe âlâ ki kinop. Esenŋaŋak âi omoŋ omoŋ otmâ kinmu ekmâ yuwu sâop. “Âo, yu kehetŋe ki kinsap. Esenŋeâk tap. Yakât otmâ lakop yukât kehetŋe âlâ ki menomai.” Yawu sâop. Sâmu yaŋak esenŋe gimbaŋguop. \p \v 20 Yawu otmu nenŋe ekmunŋe sâtŋe otmu yuwu sâm âikuwin. “Bâe, yuâmâ topŋe girawuhât esenŋe in yawu gimbaŋguap.” \p \v 21 Sâmunŋe sâop. “Sâmune nâŋgâŋet. Biwiyeŋe Anitâhâlen katmâ manmâ yâhânomai yamâ lakop yu sâm waŋsan yawuâk otnomaihât dop tap. Yakât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe yuwu mon otnomai. Pumŋe âlâ ekmâ “Huhuakmâ orotok sâm giâk” yawu sâm biwi yâhâp ki otmâek ulitguŋetâ âlepŋe huhuakmâ orotok sâm gewuap. Yawu. \v 22 Yeŋe yu me ya otne sâmâmâ aŋgoân biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe Anitâhâlen kepeim ulitguŋetâ nâŋgâyiŋgimu yanâmâ yakât bulâŋe âlepŋe tetemu eknomai.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe âlâhât sâtgât otmâ âi miop ya ki sâm tetem ekyongop. \sr (Mareko 11:27-33 Luka 20:1-8) \p \v 23 Yawu sâm eknongomu Yerusalem kapiân yâhâwin. Yâhâ opon kâmbukŋan tatmunŋe lohimbi nombotŋe yan tatbi ya den pat âlepŋe ya ekyongop. Hotom uminiwi otmu Yura nengât papatolipnenŋaŋe yuwu sâm âikuwi. “Gâŋe oran âlâhât sâtgât Anitâhât opon kâmbukŋan yâhâ lohimbi watyehon?” Yawu sâm âikuwi. \p \v 24 Sâŋetâ sâop. “Âinohoai gârâmâ nâku yawuâk âiyongomune yeŋe den matŋe kâpeknihiŋetâ yanâmâ nâŋe âlâhât sâtgât âi yu mem gaman yakât topŋe ekyongowom. \v 25 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yoaneŋe toen mem katyehop yamâ âlâhât sâtgât otmâ âi ya miop? Anitâhât me ondop yeŋgât sâtgât âi ya tuhuop yakât sâŋetâ nâŋgâwe.” Yawu sâm âiyongop. \p Yawu sâmu matŋe kâpekbaŋgine sâm pâpgum alahu gulahu otmâ yuwu sâwi. “Nenŋe yuwu mon sânom. “Yoane yamâ Anitâŋe âi sâm waŋmu tuhuop.” Yawu sânom yamâ matŋe yuwu mon sâwuap. “O, yenâmâ girawu otmâ Yoanehâlen biwiyeŋe ki katbi?” Yawu sâmu den matŋe girawu sâm kâpekbaŋginom? Aŋulaknom yakâ. \v 26 Yâhâ âlâ yuwu mon sânom. “Yâhâmâ lok yeŋgât sâtgât otmâ nep ya tuhuop.” Yawu sânom yamâ lohimbi dondâŋe yuwu sânomai. “O Yoane yamâ poropete pato, wongât den yawu yai?” Yawu sâm yan nengât nâŋgâŋetâ bâlewuap. Nâŋgâŋetâ bâlemu nongomaihât ki ekunom?” Yakât otmâ hâum pâpgum pilâwi. \v 27 Yakât otmâ yuwu sâm ekuwi. “Yoaneŋe âlâhât sâtgât âi ya meminiop ya nen ki naŋgain.” Sâŋetâ sâop. “Nâku yawuâk. Âlâhât sâtgât âi yu tuhum gaman yakât ki ekyongowom.” Yawu sâop. \s1 Lohimbi girawu yaŋe Anitâhât den lâuwi. \p \v 28 Yesuŋe den âlâen hâum yuwu sâm ekyongop. “Lok âlâhât nanyâhâtŋe yâhâp. Otmu âwâyetŋaŋe ataŋe yuwu sâm ekuop. “Nan, gâ âinenŋehen ari nep kâmet.” Yawu sâop. \v 29 Sâmu sâop, “O, awoŋ, nâmâ hâkâŋ oan.” Yawu sâop. Yâhâ tipiŋe tatmâ yaŋak ihilâk yahatmâ ari âi ya miop. \v 30 Yawu otmu âwâyetŋaŋe imiŋahâlen ari yawuâk sâm ekuop. Yawu sâmu imiŋaŋe yuwu sâop. “Awoŋ, âlepŋe ariwom,” sâop. Yamâ benŋe pilâm ki ariop. \v 31-32 Yawu olowot gârâmâ nanyâhâtŋe âlâŋe âwâyetŋahât den ya tem lâuowot?” \p Yawu sâm âiyongomu yuwu sâwi. “O, yamâ ataŋaŋe âwâyetŋahât tem lâuop,” yuwu sâwi. \p Sâŋetâ sâop. “Yawu gârâmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yoaneŋe manman âlepŋe yakât mâtâp ekyongom gaop. Yamâ yeŋe denŋe nâŋgâŋetâ nahat otmu bet pilâwi. Otmu yeŋe lok nombotŋe yekŋetâ bâlemu sâm ge katyeksai. Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe takesihât tewetsenŋe meminiwi yapâ kombo mem manminiwi, me imbi nombotŋe lok ihilâk orop manminiwi yaŋe orotmemeyeŋe bâleŋe ya sâm tetem bet pilâŋetâ yan Yoaneŋe toen mem katyehop. Yeŋeâmâ biwi yâhâp otmâ manmai. Biwiyeŋe pâlâmŋe otmâ yâkât den nâŋgâŋetâ ki bulâŋe otmap. Yakât otmâ tewetsenŋe kombo meminiwi, otmu imbi lok ihilâk orop manminiwi yawuyaŋe heweweŋ otmâ kulet sâyiŋgim Anitâhât komolân torokatmâ mansai. Yeŋeâmâ Yoanehât den nâŋgâŋetâ nahat otmu biwiyeŋe alitmâ Anitâhât komot bulâŋe yan ki torokatsai. \s1 Wain kalam amboŋahâlen hâum sâop. \sr (Mareko 12:1-12 Luka 20:9-19) \p \v 33 Otmu yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok pato âlâŋe wain kâmetŋet sâm nep lok meyehop. Meyekmu ari dâmân sâhâm hawamgum wain kâmetbi. Otmu wain toŋe ya mem mendâreŋetâ gewuapgât waŋga hâwiwi. Otmu emetyeŋe tuhuwi. Ya tuhum tiŋ pilâŋetâ galem katyekmâ âlâengen ari sâp kâlep manop. \v 34 Sâp kâlep manmu wain kehetŋe puru pato kinop ya amboŋaŋe hâruhunihiŋet sâm hoŋ bawalipŋe yakembâek hâŋgânyongomu takawi. \v 35 Hâŋgânyongomu takaŋetâ nep galemŋe katyehop yaŋe nombotŋe yongom watyekbi, yâhâ nombotŋeâmâ kâtŋe yongoŋetâ muwi. \v 36 Benŋe sâp âlâen hâŋgânyongomu takaŋetâ nombotŋe yongoŋetâ muwi. Yâhâ nombotŋeâmâ watyekŋetâ purik sâm amboŋahâlen ariwi. \v 37 Ariŋetâ amboŋaŋe den pat ya nâŋgâm yuwu nâŋgâop. “Bâe, yu oai. Gârâmâ nine nanne ombe bisine hâŋgângumune arimu ekmâ yanâmâ ewe katnomai.” Yawu nâŋgâop. \v 38 Biwiŋaŋe yawu nâŋgâm ikŋe nanŋe hâŋgângumu takamu ekmâ yuwu sâwi. “Bâe, yuâmâ patonenŋe ikŋe nanŋaŋe takap. Âwâŋe mumu yan kalam yuâmâ yâkŋe ambokumapgât kumunŋe muâk. Kumunŋe mumu yan kalam yuâmâ nengât otbuap.” \v 39 Yawu sâm kum kekae topŋehen pilâŋetâ iop. Yawu. Yakât âiyongomune matŋe sâŋetâ nâŋgâwe. \p \v 40 Yawu otŋetâ âi amboŋe ya girawu otbuap?” Yawu sâm âiyongop. \p \v 41 Âiyongomu sâwi. “Yawu otŋetâmâ âi amboŋe yaŋe taka yongomu muŋetâ nep lok ondop meyekmâ kaweyeŋan katyekbuap. Katyekmu yan tem lâuwaŋgim hoŋ bawaŋginomai.” Yawu sâwi. \p \v 42 Sâŋetâ sâop. “Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Yakât poropete âlâŋe yuwu kulemguop ya yeŋe ki mon sâlikum nâŋgâmai. \li1 “Nep lokŋe nak âlâ ekmâ bâleŋe sâm mem ketetbi. Bâleŋe sâm mem ketetbi ya Anitâŋe lâum kânâŋgâmu kuhupin kârikŋe otmâ kinsap. Yâhâ emet tuhuwiŋe ekmâ yuwu nâŋgânomai. “Bâe, yuâmâ patoŋe nâŋgâmu teteap. Ekmunŋe sâtŋe oap.” Yawu nâŋgânomai.” Yawu kulemguop tap. \p \v 43 Den sâop yakât bulâŋe yiwereŋe nâhâlen tetemu eksai. Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe nâhât nâŋgâŋetâ gemu hâkâŋ otmâ betnihim mansai. Yakât otmâ yen pilâyekmâ pâku lohimbi meyekmune nâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeim manŋetâ kunyeŋe pato otmâ yâhâwom. Otmu den âlâen hâum sâwe. \v 44 Lok âlâ me âlâŋe kuhupin yu ekmâ betbaŋginomai yamâ hâhiwin nâŋgânomai. Yawu gârâmâ kuhupin yuŋe putuk sâm kioŋmâ yongowuap yamâ dâk dâk hutuk yongomu munomai. Yawu.” Yawu sâop. \p \v 45 Yawu sâmu yuwu sâm alahuwi. “Bâe, nenŋe haoŋmâ ârândâŋ Yesu betbaŋgimain. Yakât otmâ Anitâŋe nen pilânenekbuapgât den yu yap.” Yawu sâm alahum nâŋgâŋetâ bâleop. \v 46 Nâŋgâŋetâ bâlemu Yesu mem pâi emetŋan katne sâm otbi yamâ yuwu nâŋgâwi. “Lohimbi, seseŋgâlâk Yesuhâlen torokatmâ mansaiŋe yuwu naŋgai. “Yesu yu poropete âlâ mansap,” Yawu nâŋgâm mepaemai.” Yakât otmâ pâi emetŋan katne sâm otbi ya gorâyiŋgimu pilâwi. \c 22 \s1 Lok kutdâ âlâhât nanŋaŋe imbi miop yan hâum sâop. \sr (Luka 14:16-24) \p \v 1 Yesuŋe den âlâen hâum hotom uminiwi otmu Yura nengât kunlipnenŋe ya yuwu sâm ekyongop. \v 2 “Anitâŋe tihitnenŋe otmâ yâhâwuap. Yakât topŋe yuwu tap. Lok kutdâ mansai yeŋgâlen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok kutdâ âlâhât nanŋaŋe imbi membe sâm soŋgo bau otmu sot kâle topŋe topŋe um hâwurumu kinop. \v 3 Otmu nanŋaŋe imbi membe sâmu yan âwâŋaŋe hoŋ bawalipŋe nombotŋe yuwu sâm hâŋgânyongomu ariwi. “Yen yâhâm gem bukulipnenŋe meyekŋetâ takaŋet.” Yawu sâop. Yawu sâm hâŋgânyongomu ari ekyongoŋetâ ki takawi. \p \v 4 Yawu otŋetâ âlâkuâk hoŋ bawalipŋe nombotŋe yuwu sâm hâŋgânyongomu ariwi. “Aŋgoân bukulipyeŋe hâŋgânyongomune ari ekyongoŋetâ ki takai ya yeŋe âlâkuâk ari yuwu sâm ekyongoŋet. “Yen nâŋgâŋet. Soŋgo bau otmu sot kâle yamâ emelâk mem dinŋan tuhumunŋe tap. Yakât takaŋetâ nanŋaŋe imbi membuap yakât heroŋe otmâ nenom.” Yawu sâm ekyongoŋet,” sâm hâŋgânyongomu ariwi. \p \v 5 Hâŋgânyongomu hoŋ bawalipŋaŋe yâhâm gem âlâkuâk ekyongowi. Den ya ekyongoŋetâ nâŋgâm nâŋgâm âlâku nâŋgâop dopŋan dopŋan ariwi. Nombotŋe kalamângen nep tuhuakne sâm ariwi. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ bisinisi tuhuakne sâm ariwi. Nombotŋe ihilâk mahilâk arim kinbi. \v 6 Yâhâ nombotŋaŋeâmâ lok kutdâŋe hoŋ bawalipŋe hâŋgânyongomu den mem ariwi ya yongoŋetâ muwi. \p \v 7 Yawu otŋetâ lok kutdâ yaŋe den pat nâŋgâm kuk otmâ tembe lâulipŋe hâŋgânyongomu ariwi. Ari kapiyeŋanâk yongom itit kiom bâleŋe tuhuyiŋgiwi. \v 8 Otmu lok kutdâ yaŋe hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Bukulipnenŋaŋe hâkâŋ otmâ ki takai. Yakât otmâ sot kâle emelâk um katŋetâ tap ya bâlemapgât yuwu otnom. \v 9 Hâŋgânyongomune mâtâp kunŋan ari kinmâ lohimbi yuken yaken arine sâm oai ya ekyongoŋetâ taka sot yu neŋet.” Yawu sâop. \v 10 Yawu sâm ekyongom hâŋgânyongomu hoŋ bawalipŋaŋe den sâop yawuâk mâtâp kunŋan yâhâm gem lohimbi âlepŋe bâleŋe ya ekyongowi. Ekyongoŋetâ taka lok imbi miop ya âwâŋahât emelan yâhâ pik ŋâtâk ŋâtâk sâwi. \p \v 11 Yâhâ lok kutdâ yaŋe lohimbi takawi ya yekbe sâm emet kâlehen yâhâop. Yâhâ tatbi yapâ gâtŋe lok âlâŋe sâŋgum tok sâsâŋe latmâ taka talop ya ekmâ nâŋgâm bâlewaŋgim yuwu sâm ekuop. \v 12 “Bâe, gâmâ girawuhât nannaŋe imbi membe sâm otmu sâŋgum tok sâsâŋe latmâ taka tat? Ya ki ârândâŋ oap.” Yawu sâop. Yawu sâmu den matŋe sâwehât nâŋgâmu umatŋe otmu aŋulakmâ inâk talop. \v 13 Yan tatmu lok kutdâ yaŋe hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe lok yu kâiŋe bâtŋe nombot nombot sâhâm lâum yaehen pilâŋetâ giâk. Pilâŋetâ ge yaehen hâhiwin pato nâŋgâmbisâp. Yawu.” Yawu sâm ekyongop. \v 14 Yawu gârâmâ den yuân hâum yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋeâmâ lohimbi kerehâk dâiyekbe sâm oap. Yawu gârâmâ lohimbi getek âlâŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu mannomai.” Yawu sâop. \s1 Anitâhât pat sâm yu ya katmunŋe tatmap ya waŋnom. \sr (Mareko 12:13-17 Luka 20:20-26) \p \v 15 Den ya sâm tiŋ pilâmu Parisaio yeŋeâk pereŋ pilâm ba kinmâ yuwu sâwi. “Den âlâen hâum yap yuŋeâmâ nengât topnenŋe miap. Yakât nâŋgâmunŋe bâleap. Yakât benŋe girawu otmâ sâmunŋe Roma tembe lâuŋe Yesu mem ari pâi emetŋan katŋet.” Yawu sâwi. \v 16 Yawu sâm hoŋ bawalipyeŋe otmu Herotgât âi lok nombotŋaŋe Yesu âikuŋetâ sâm tâpikgumu topŋe mem tetenehât hâŋgânyongowi. Hâŋgânyongoŋetâ Yesuhâlen taka yuwu sâwi. “Bawapi, gâhât topge naŋgain. Gâŋe den imbiâk ki sâmat. Den sâmat ya nâŋgâmunŋe bonŋeâk otmap. Otmu lohimbiŋe nâŋgâhihiŋetâ yahalâkgât nâŋgâm âi ki tuhumat. Gâŋe lok âlâhât nâŋgârâ yahatmu âlâhât nâŋgârâ gemu yawu ki otmat. Gâŋe uwawapŋe bia otmâ manmâ garâ gekmain. Yakât wuân me wuân otnom yakât sârâ nâŋgâne. \v 17 Roma lok âlâ kunnenŋe mansap, kutŋe sisa sâm, yâhâmâ haoŋmâ ârândâŋ takesi waŋmain. Yawu gârâmâ ya waŋmâ yâhânom me bia? Yakât sârâ nâŋgâne.” Yawu sâwi. \p \v 18 Yawu sâŋetâ biwiyeŋe ekmâ yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe nâhâitŋe sâm tâpikguwuap sâm âinohoai me? Yenâmâ nimbilamyeŋe boho boho. \v 19 Yakât otmâ kât nanŋe mem nihiŋetâ ekbe.” Yawu sâop. \p Yawu sâmu mem waŋetâ mem tiripyongom yuwu sâop. \v 20 “Kât nanŋe yu ekŋet. Yuân âlâhât towat? Me âlâhât kutŋe kinsap.” Yawu sâop. \p \v 21 Sâmu sâwi. “Roma lok patonenŋe, kutŋe Sisa sâm, yâkât umutŋe yakâ.” \p Sâŋetâ sâop. “Sisahât pat sâm katŋetâ tap otmuâmâ yâk waŋnomai. Yâhâ Anitâhât pat sâm katŋetâ tatmap yâk waŋnomai.” \v 22 Yawu sâm ekyongomu nâŋgâŋetâ sâtŋe otmu pilâm yahatmâ ariwi. \s1 Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatnenekbuap. \sr (Mareko 12:18-27 Luka 20:27-40) \p \v 23 Sarukaio lok yuwu nâŋgâmai. “Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatnenekbuapgât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ mumunŋe pesuk sâmap.” Yawu nâŋgâmai. Yâkŋe yakât topŋe nâŋgânehât Yesuhâlen ari yuwu sâm ekuwi. \v 24 “Bawapi, aŋgoân Moseŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Lok âlâŋe imbi âlâ memu naom ki mewaŋgimu lok ya mumbuap. Mumu imiŋaŋe yâkât kambut ya galemgum yâkât welâmân nimnaom mem ga katyekbuap.” \p Moseŋe yawu kulemguop tap. Yakât topŋe sâm eknongohât yuwu sâmunŋe nâŋgâ. \v 25-27 Imi ata nombolân yâhâp manbi. Manmâ aŋgoân atayeŋe kunŋaŋe imbi âlâ memu imbiŋaŋe naom ki mewaŋgimu inâk manmâ muop. Mumu imiŋaŋe ataŋahât kambut ya mem manmâ yâku in muop. Otmu imiyetŋaŋe kambutyetŋe ya mem manmâ yâku yawuâk naom barahâk muop. Otmu imi ata ya hârokŋe kambutyeŋe yawuâk mem manmâ inâk muwi. Aiop, kambutyeŋe yâku yawuâk muop. \v 28 Imi ata nombolân yâhâp ya kerekŋe imbi ya mewi. Gârâmâ sâp pato tetemu Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatnenekbuap yanâmâ imbi yamâ âlâŋe membuap?” Yawu sâm âikuwi. \p \v 29 Sâŋetâ sâop. “Anitâŋe poropetelipŋe otmu lok nombotŋe den ekyongomu kulemguwi yakât topŋe yeŋe ki naŋgai. Otmu Anitâ ikŋe wâtŋe pato tatbaŋgiap yakât topŋe gurâ ki naŋgai. Yawu gârâmâ yeŋe nâŋgâm hilipgum den yawu yai. \v 30 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe lohimbi mumuŋambâ mem yahatyekbuap yanâmâ himbimân Anitâhât aŋelolipŋaŋe ki miakmai ya yeŋgât dop otmâ ikŋiâk ikŋiâk mannomai. \v 31 Yâhâ Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatyekbuap yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 32 Emelâk Anitâŋe yuwu sâm Mose ekuop. \li1 “Nâŋe Awaraham, otmu nanŋe Isaka, otmu seseŋe Yakop yâk yeŋgât kunyeŋe tatmâ gaman.” Yawu kulemguop. \p Anitâŋe Mose den ekumu kulemguop yakât topŋeâmâ yuwu. Emelâk nengât tâmbâlipnenŋe manmâ gawi. Otmu yapâ torokatmâ manmâ gaŋetâ gaŋetâ benŋe nen yu mansain yu. Otmu gâmâlâk nengât sâm sen tetem mannomai. Nen kerek nengât kunnenŋe yamâ Anitâ. Topŋe yawu tap.” Yawu sâop. \p \v 33 Yawu sâmu lohimbi yan kinbiŋe den ya nâŋgâŋetâ âlâ kândâkdâ olop. \s1 Mosehât girem den girawu yaŋe kun kunŋe oap? \sr (Mareko 12:28-31 Luka 10:25-28) \p \v 34 Otmu Sarukaioŋe Yesuhât den matŋe sâne sâm hâum pâpgum pilâwi yakât den pat Parisaioŋe nâŋgâŋetâ bâlemu Yesuhâlen ariwi. \v 35 Ari yâk yeŋgâlen gâtŋe âlâ Mosehât girem den kâsikum ningiminiopŋe yahalop. Yahatmâ Yesuŋe den sâm hilipgumu pâi emetŋan katŋetâ talâkgât yuwu sâm âikuop. \v 36 “Bawapi, yuwu âihohomune nâŋgâ. Anitâŋe girem den Mose ekumu kulemguop yapâ gâtŋe girawu ya yakât nâŋgârâ yahatsap?” \p \v 37 Sâmu sâop. “Anitâŋe den âlâ Mose ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Isirae ambolipŋe yen ekyongomune nâŋgâŋet. Nengât Kutdânenŋe yamâ Anitâ ikŋe konok tatmap. Nenŋe yâkâlen biwi nâŋgân nâŋgânnenŋaŋe kepeim yâk konok mepaenom. Otmu yâkât lau konok nâŋgâm lâum watmâ mannom.” Yawu tap. \p \v 38 Den yan yuŋe kunŋe oap. \v 39 Yâhâ den âlâmâ yuwu tap. \li1 “Nenŋahât nâŋgâmunŋe yahatmap yawuâk buku nombotŋe yeŋgât nâŋgâmunŋe yahatbuap.” Yawu tap. \p \v 40 Anitâhât den yâhâp yan yuŋeâmâ kunŋe pato oap. Yâhâ Mose otmu Anitâhât poropete bulâŋe manbiŋe den yâhâp yukât nâŋgâm den topŋe topŋe kulemguwi.” \s1 Dawitihât senâmbâ gâtŋe yakât sâm Yesuŋe Parisaio âiyongop. \sr (Mareko 12:35-37 Luka 20:41-44) \p \v 41 Yawu sâm benŋe purik pilâm yuwu sâm âiyongop. \v 42 “Anitâŋe hâŋgângumu gewuap. Yakât topŋe girawu naŋgai?” \p Sâmu sâwi. “Gewuap yamâ Dawitihât sen.” \p \v 43 Sâŋetâ sâop. “Yawu gârâmâ Anitâhât Wâtgât Mâmâŋahât Heakŋe Dawiti mâmâŋe otbaŋgimu den kulemguop ya yuwu tap. \li1 \v 44 “Anitâŋe nâhât patone yuwu sâm ekuop. “Gâŋe nâhât gotnan ga kinmâ nâhât hahit mem kasalipge yongom mem ge katyekbuat.” Yawu sâop.” \p \v 45 Dawitiŋe den yawu sâop yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe hâŋgângumu gewuap yakât Dawitiŋe yuwu sâop. “Yamâ patone,” sâop. Yawu gârâmâ yeŋeâmâ “Yâkŋe hâmbâi ge galemnongowuap,” sâmai. Den sâmai yamâ Dawitiŋe den sâop ya orop ki lâuaksawot.” Yawu sâop. \p \v 46 Yawu sâm âiyongomu matŋe kâpekbaŋgine sâm hâum pâpgum pilâm gem itoŋ galaŋ otmâ âlâkuâk ki âikuwi. \c 23 \s1 Parisaioŋe otminiwi yawu ki otmâ mannom. \sr (Mareko 12:38-39 Luka 11:43,46 Luka 20:45-46) \p \v 1 Yesuŋe lohimbi nombotŋe otmu hoŋ bawalipŋe nen yuwu sâm eknongop. \v 2-3 “Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yeŋgât den ya biwinenŋaŋe kepeim lâum manmâ yâhânom. \v 4 Yamâ nenŋe yâk yeŋgât amutgen manmunŋe yu ya otŋetgât den undipŋe topŋe topŋe sâm ningimai yamâ yeŋe gurâ denyeŋe ya ki lâum watmai. Yakât otmâmâ yâkŋe otmai memai yawu ki otnom. Yâkŋe den sâm ningimai yan umatŋe kakŋan manmain. Yawu manmunŋe biwinenŋe mem huruŋ pilânehât ki tânnongomai. \v 5 Nenŋe nâŋgâyiŋgimunŋe yahalâkgât nengât sennenŋan kinmâ orotmeme topŋe topŋe yuwu otmai. Mitihât pepa ya mem lotohom kunyeŋan sâhâm manmai. Otmu mitihât hâk katipŋe kâkâlep, senŋe âlâlâ hâmeŋe pato, mânuŋakŋetâ holuŋ holuŋ sâmu miti emetŋan yâhâm gemai. \p \v 6 Miti emetŋan yâhâ lohimbi senyeŋan ewanâk tatnehât nâŋgâmai. \v 7 Otmu lohimbi hawamyongom tatmaiŋe nenekŋetâ yahatmu mepaenenekŋetgât nâŋgâmai. Yawu otmâ manŋetâ ya ekmune bâleap. \p \v 8 Otmu yakât torehenŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yenâmâ dop konohâk oai. Yakât otmâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe bukulipnaŋe nekŋetâ yahatmu mepaenekŋetgât nâŋgânomai otmuâmâ yakât nâŋgâmune dondâ bâlewuap. Nâ konok Kutdâyeŋe mansan. \p \v 9-10 Otmuâmâ nâ konok kunyeŋe mansan. Yakât otmâ lok âlâ me âlâ ekmâ kunnenŋe mansap sânomaihât dop âlâ ki tap. Yawu gârâmâ nengât kunnenŋe, me awoŋnenŋe Anitâ konok, himbimân tap. Yakât otmâmâ lok âlâ me âlâ ekmâmâ awoŋnenŋe ki sânomai. \v 11 Yâhâ den yan yukât topŋeâmâ yuwu tap. Yeŋgâlen gâtŋe lok âlâ me âlâŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu lohimbi hoŋ bayiŋgiwuap ya yeŋgât Anitâŋe nâŋgâmu yahatbuap. \v 12 Yâhâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatbuap ya yeŋgât Anitâŋe nâŋgâmu gewuap.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe Parisaio sârekyongop. \sr (Mareko 12:40 Luka 11:39-42,44,52 Luka 20:47) \p \v 13 Yawu sâmâmâ benŋe Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Parisaio yuwu sâm ekyongop. “Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yeŋeâmâ topyeŋe kurihiakmâ Anitâhât amutgen mannehât ki nâŋgâmai. Yeŋeâmâ lohimbi nombotŋaŋe bulâŋanâk Anitâŋe tihitnenŋe olâkgât nâŋgâm mansai yâk mem ge katyekmâ mâtâp maŋguyiŋgimai. Yawu otmai yakât nâŋgâmune bâleapgât yeŋgâlen umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap. \v 14 Otmu imbi kambut emetyeŋambâ watyekmâ senŋe âlâlâyeŋe kombo meyiŋgimai. Yawu otmâ lohimbi senyeŋan topyeŋe kurihiakmâ oain sâm oain sâm otmâ Anitâ mepaem den kâlep huhumai. Yenâmâ lok perâkŋe. Yakât otmâ hâmbâi Anitâŋe matŋe umatŋe kâpekyiŋgiwuap. \p \v 15 Otmu yeŋeâmâ lohimbi âlâ me âlâ meyekŋetâ yeŋgâlen torokatmâ denyeŋe lâum manmai. Yâhâ yeŋeâmâ hemgât pat otmâ mansai. Yawu gârâmâ lohimbi yeŋgât den lâum mansai yaŋe gurâ yawuâk hemgât pat mansai. \p \v 16 Otmu yuwu sâmai. “Lohimbi nombotŋaŋeâmâ opon kâmbukŋahât gahatŋan kinmâ den hikumai yamâ bonŋe bia yakât otmâ den ya ki lâunomai. Yâhâ kondo goliŋak tuhuwi yakât gotŋan kinmâ den hikumai yamâ bulâŋanâk. Yakât otmâ den ya lâunomaihât dop tap.” Yawu sâmai. \v 17 Yawu sâmai yamâ topŋe nâŋgâm tâpikgum sâmai yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Girawuyakât nâŋgâŋetâ yahatmap? Kondo me senŋe âlâlâ yakât me opon kâmbukŋe kâlehen kondo me senŋe âlâlâ katŋetâ tatmap yakât? Yeŋe gurâ yakât topŋe ki naŋgai. \p \v 18 Otmu torokatmâ sâwe. Yeŋe yuwu sâmai. “Lohimbi nombotŋaŋe opon kâmbukŋahât alata gotŋan yâhâ kinmâ den hikunomai ya gurâ bonŋe bia, yakât otmâ ya ki lâunomai. Yakât denŋe bia. Yâhâ yâkŋe hotom une sâm alata gotŋan yâhâ kinmâ lama kum yan den hikunomai yaŋeâmâ bulâŋe otbuap yamâ lâunomaihât dop tap.” Yawu sâmai. \v 19 Yawu sâm nâŋgâm tâpikgumai. Yakât âiyongomune sâŋet. Girawu yakât nâŋgâŋetâ yahatmap? Senŋe âlâlâ Anitâhât pat kumai ya me alata yakât? Yeŋe yakât topŋe nâŋgâm hâum pâpguai yakât sâmune nâŋgâŋet. \v 20 Lohimbi nombotŋaŋe hotom une sâm alata gotŋan yâhâ kinmâ lama kum yan den hikumai yaŋeâmâ alata yakâlâk den ki hikumai. Alata otmu lama yâhâp yâhâp yakât den hikumai. Topŋe yawu. \v 21 Yâhâ lohimbi opon kâmbukŋan yâhâ yan den hikumai yanâmâ opon kâmbukŋahât ki hikumai. Opon kâmbukŋahât amboŋe yamâ Anitâ. Yakât otmâ yâkât senŋan kinmâ den hikumai. \v 22 Otmu himbimân Anitâ Kutdânenŋe tap yakât otmâ himbimân ekmâ den hikumai yanâmâ himbim amboŋe Anitâ yâkât senŋan kinmâ den hikumai. \p \v 23 Yakât otmâ yen Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningimai yeŋeâmâ topŋe ya nâŋgâm tâpikgumai. Yenâmâ lok perâk. Yeŋeâmâ wahap tâŋât, hote, gitâk, kimi, ya mem ketetmâ bâlâk ŋerek osetyeŋan konok ya mem Anitâhât pat kuwaŋgimai. Yâhâ Anitâhât den nombotŋe umatŋe pato ekyongomu kulemguwi yamâ loŋgâemai. Loŋgâem yan yuwu otmâ mansai. Lohimbi yeŋgât den sâm hâreyiŋgimai yan Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ olâkgât ki nâŋgâmai. Yawu otmâ den tâŋ tâŋâk ki sâm hâreyiŋgimai. Otmu buku nombotŋe yeŋgât weyeŋe ki nâŋgâm tânyongomai. Otmu biwiyeŋe Anitâhâlenâk ki katŋetâ tatmap. Yakât otmâ hâmbâi Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgiwuap. \v 24 Yu ya otmai yakât den âlâen hâum sâwe. Lok nombotŋe senyeŋe bok sâsâŋaŋe ki ekmâ mâtâp tâpikgumai. Yakât dopŋeâk yeŋe Anitâhât den bulâŋe ya betbaŋgim den tâŋât tâŋât ya lâum mansai. Yakât otmâ hâmbâi yakât matŋe umatŋe menomai.” \p \v 25 Otmu torokatmâ yuwu sâop. “Bâe, Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yenâmâ lok perâk, nimbilamyeŋe yâhâp. Yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Imbi âlâŋe amaŋ mem hâkŋeâk pirimu biwiŋan sot wahapŋe yawuâk tatbuap. Yakât dopŋeâk yeŋe bukulipyeŋaŋe yekŋetâ yahalâkgât hâkyeŋeâk piriakmai. Yawu gârâmâ manman bâleŋe, me nâŋgâm bâle, me orotmemeyeŋe kiŋgoŋ ya biwiyeŋaŋe nâŋgâmai. Yawu nâŋgâŋetâ yaŋe mem bâleŋe tuhuyekmap. Yeŋgât topyeŋe yawu tap yamâ ki eŋakmâ naŋgaŋgimai. \v 26 Biwiyeŋan yawu tap gârâmâ aŋgoân yeŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe ya sâm pitiaknomai. Yawu otnomai yanâmâ hâkgât wahap wuân me wuângât nâŋgâŋetâ tâŋât otbuap. Yâhâ ki otnomai yamâ yiwereŋe umatŋe teteyiŋgimap yu wangim umatŋe pato witgumâk teteyiŋgiwuap. \p \v 27-28 Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningim mansai yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum yuwu sâwe. Lok kurihiyekmain ya yeŋgât sum kakŋanâmâ awu tawu kâmetmunŋe baŋbaŋ sâm sekŋe âlepŋe otmâ imap. Yâhâ lâm kâlehenâmâ tâtuk sâm nane gorewaŋ yaŋe ololoŋ sâm kinmap. Yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe yamâ yakât dop. Yawu gârâmâ yeŋeâmâ hâkyeŋe piriakŋetâ salek olâkgâlâk nâŋgâmai. Yamâ biwiyeŋanâmâ nane gorewaŋ yawu yaŋe tap. Yakât otmâ yuwu sâwe. Yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan Anitâhât den bulâŋe ki tatmap. Yakât otmâ hâmbâi Anitâŋe mem purik pilâyiŋgimu matŋe umatŋe menomai. \s1 Parisaioŋe matŋe umatŋe menomai. \sr (Luka 11:47-51) \p \v 29 Otmu yeŋeâmâ yuwu sâmai. “Poropete lok, otmu lohimbi nombotŋaŋe âiloŋgo loŋgo manmâ gam muwi ya yeŋgât sumân awu tawu kâmetmunŋe baŋbaŋ sâm sekŋe âlepŋe otmâ imap.” \v 30 Yawu sâm yaŋak âlâmâ yuwu sâmai. “Bâe, aŋgoânâk tâmbâlipnenŋe manbiân yan nenŋe manbin mâne poropete lok yu ki yongombâin.” Yawu sâmai. \v 31 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk tâmbâlipyeŋaŋe poropete yongoŋetâ muwi ya yeŋgât yuwu sâmai. “Nenŋe tâmbâlipnenŋe yeŋgât sen mansain.” Yawu sâmai. \v 32-33 Yakât otmâ tâmbâlipyeŋaŋe otminiwi yakât Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgiwuap. Yawu gârâmâ tâmbâlipyeŋaŋe orotmeme bâleŋe otminiwi ya yeŋe yawuâk torokatmâ mansai yakât matŋe umatŋe dondâ yiŋgiwuap. Yamâ yeŋe wangiyekmâ sânduhân mannomaihât dop âlâ ki tap. Yamâ bulâŋanâk teteyiŋgiwuap. \p \v 34 Otmu topyeŋe teteâkgât âlâ torokatmâ yuwu sâwe. Hoŋ bawalipne nombotŋe âi sâm yiŋgimune yeŋgâlen taka Anitâhât topŋe kâsikum yiŋgim mannomai. Yamâ yeŋe nâhât den pat bialâkgât yongom mem ge katyeknomai. Nombotŋeâmâ howanân yongom kânâŋgâyeknomai. Nombotŋeâmâ den âiân katyekmâ yongom mem âlâlâ tuhuyekŋetâ tiok taok otmâ arim kinnomai. \v 35 Yakât yuwu sâwe. Emelâk Anitâŋe ikŋe hoŋ bawalipŋe hâŋgânyongomu denŋe lâum manmâ gawi ya gurâ yawuâk tâmbâlipyeŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋgim yongom mem ge katyekbi. Yakât huhopŋe ya yeŋe menomaiâk. Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâwe. Embâŋân topŋe katmâ tâmbâlipyeŋaŋe lok âlâ, kutŋe Awe sâm, ya kuŋetâ muop. Otmu miti lok âlâ, kutŋe Sekaraia, yamâ opon kâmbukŋan hotom um bam gam kinmu yanâk kuŋetâ muop. \v 36 Yawu gârâmâ poropete lok kerek yongoŋetâ muwi yakât huhopŋe yen gurâ umatŋe menomaiâk. \s1 Yesuŋe Yerusalem kapi ambolipŋe mem ikŋan katyekbe sâm olop. \sr (Luka 13:34-35) \p \v 37 Bâe, Yerusalem kapi ambolipŋe yeŋgât topyeŋe yuwu tap. Yeŋgâlen âi meŋetgât Anitâŋe ikŋe hoŋ bawalipŋe hâŋgânyongomu takaŋetâ yongom mem ge katyekmai. Yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Pâi mâmâŋaŋe kurâk sâm nanlipŋe dâiyekmâ kuratyongomu tatmai. Yakât dopŋeâk menduhuyekmune nâhât hikinnan manŋetgât sâman. Yamâ yeŋe nâhât hâkâŋ otmâ mansai. \v 38 Yawuhât Anitâŋe betyongomu kasalipyeŋaŋe taka yongom watyekŋetâ kapi yu kâwurumŋaŋak kinbuap. \v 39 Yakât otmâ nâŋe pilâyekmâ ariwom. Benŋe sâp âlâen âwurem takamune nekmâ yuwu sâm eknohonomai. “Anitâ Kutdânenŋaŋe tihitnenŋe otbe sâm mat hâŋgângohomu taka. Yakât otmâ biwinenŋaŋe heroŋe pato naŋgain.” Yawu sâm eknohonomai.” Yesuŋe yawu sâop. \c 24 \s1 Kasalipyeŋaŋe taka opon kâmbukŋe huhum itoŋ galaŋ menomai. \sr (Mareko 13:1-2 Luka 21:5-6) \p \v 1 Yesuŋe menenekmu opon kâmbukŋe pilâm ge kambenenŋe kakŋambâ olelem ekmunŋe âlâ kândâkdâ olop. Yawu otmâ yuwu sâm âikuwin. “Pato, yu nâŋgâ. Opon kâmbukŋe pato nandoroŋe yu ekmunŋe âiloŋgo oap. Yakât gâŋe ekdâ girawu oap? Ya sârâ nâŋgâne.” \p \v 2 Sâmunŋe yuwu sâm eknongop. “Opon kâmbukŋe yu ekŋetâ âiloŋgo loŋgo oap yuâmâ hâmbâi kasalipyeŋaŋe taka huhum gahaem senŋe âlâlâ kâlehen tap yu mem itoŋ galaŋ tuhunomai.” Yawu sâop. \s1 Umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap yakât Yesuŋe sâop. \sr (Mareko 13:3-13 Luka 21:7-19) \p \v 3 Yawu sâm eknongomu nenŋe pumŋe âlâ, kutŋe Oliwa sâm, yan yâhâwin. Yan yâhâ yok pilâm Yesu yuwu sâm âikuwin. “Gâ opon kâmbukŋahât den eknongoat yakât bulâŋe sâp girawuân tetewuap? Yâhâ sâp pato tâlâhumu gâŋe âwurem gewuat. Sâp yan wuân kulem tetemu ekmâ nâŋgâmunŋe keterakningiwuap?” Yawu sâwin. \p \v 4-5 Sâmunŋe sâop. “Lok nombotŋaŋe taka den perâkŋe yuwu sâm kâityongonomai. “Nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu ge mansan.” Yawu sâm kâityongoŋetâ lohimbi dondâŋe denyeŋe nâŋgâm lohotŋe otmâ yâk yeŋgâlen torokatnomai. Yawu otmâ yeŋgât biwiyeŋan kioŋetâ denyeŋe nâŋgâm yâk yeŋgâlen torokatmaihât galemyeŋe oraŋgim mannomai. \v 6-8 Otmu kuk kapam topŋe topŋe tetewuap yakât nâŋgâm ki gorâyiŋgiwuap. Yawu otmâ yuwu nâŋgânomai. “Bâe, emet inânŋan Yesuŋe eknongop yakât bulâŋe teteap. Yamâ yu tetewuapgât Anitâŋe embâŋân sâm kalop.” Yawu nâŋgâm imbiâk nâhâitŋe “In yawu âwurem gewuap” yawu ki nâŋgânomai. Aŋgoân lohimbi hânŋan kulemŋan hânŋe mansai dondâhâlâkŋe kasa oraŋgim ahonomai. Otmu sâp yan po pato tetewuap. Otmu mososoŋ membuap. Yawu otmu umatŋe topŋe topŋe tetewuap yakât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâŋet. Imbilipyeŋaŋe naom mene sâm hâliliakmâ tatmâ memai. Hâliliakmâ tatmâ naom gemu yanâmâ hâkyeŋe sânduk sâmap. Yakât dopŋeâk umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap yakât kakŋan âwurem gewom. Gemune yanâmâ pesuk sâwuap. \p \v 9 Yâhâ mitihât kasaŋaŋe nâhât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ nahat otmâ hakyeŋan sâm den âiân katyekmâ yongom mem âlâlâ tuhuyeknomai. Yanâmâ yen nombotŋe yongoŋetâ munomai. \v 10 Otmu hilipnongomai sâm yen nombotŋaŋe kiŋgityeŋahât otmâ topyeŋe kurihiakmâ nâhât komolâmbâ hioŋakmâ betyeŋehen kioŋmâ kasa oraŋginomai. \p \v 11 Otmu sâp yanâmâ lok perâkŋe nombotŋaŋe yahatmâ yeŋahâlâk nâŋgâm yuwu sâm kâityongonomai. “Nenâmâ Anitâhât poropete bulâŋe mansain.” Yawu sâm kâityongoŋetâ lohimbi dondâŋe yâk yeŋgâlen torokatmâ hiliwahonomai. \v 12 Otmu lohimbi nombotŋaŋe bukulipyeŋe otŋetâ bâleâkgât bukulipyeŋe kendâyiŋgiŋetâ yâk yeŋgâlen torokatmâ sambe otnomai. Yawu otnomai yakât huhopŋe yamâ Anitâhât komolân gâtŋe nombotŋe hioŋakmâ biwiyeŋe pâlâmŋe otmu buku ki oraŋgim mannomai. \v 13 Yawu gârâmâ umatŋe âlâlâ teteyiŋgiwuap yan lohimbi nombotŋaŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim sâtgum mannomai. Yamâ Anitâŋe bulâŋanâk mem manman âlepŋan katyekbuap. \v 14 Yâhâ Anitâŋe lohimbi kerek yeŋgât tihityeŋe otbuap yakât den pat âlepŋe ya lohimbiŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetgât yeŋe hânŋan kulemŋan ari ekyongonomai. Ekyongoŋetâ ârândâŋ otmu Anitâŋe hâŋgânnohomu âwurem gewom”. Yawu sâop. \s1 Yerusalem kapi itit kiom tuhuŋetâ kâwurumŋaŋak kinbuap. \sr (Mareko 13:14-23 Luka 21:20-24) \p \v 15-16 Yesuŋe kapam me âlâlâ umatŋe tetewuap yakât yuwu sâm eknongop. “Poropete âlâ, kutŋe Danie sâm, yâkŋe umatŋe topŋe topŋe tetewuap yakât emet inânŋan yuwu kulemguop tap. \li1 “Kasalipyeŋaŋe yeŋe lok kutdâ yeŋahât umutŋe lâum opon kâmbukŋan yâhâ kânâŋgâŋetâ kinbuap.” Yawu kulemguop. \p Danieŋe den kulemguop ya nâŋgâm biwiyeŋan katmâ mannomai. Otmu kasalipyeŋaŋe taka yawu otŋetâ bâlewuap ya ekmâ yawuya otmâ yan hilipyongomaihât Yuraia hânân kapi tatmâ arap ya ambolipŋaŋe kapi yeŋe pilâm itoŋ galaŋ otmâ hewukŋehen ari misiŋguraknomai. \v 17 Otmu Yerusalem kapi ambolipŋaŋe gurâ yawuâk sururuk sâm ari misiŋguraknomai. Yawu otmâ emetyeŋan yâhâ itâ pareŋe miakne sâm yakât ki nâŋgânomai. \v 18 Otmu lohimbi nep tuhuakmâ mannomaiŋe gurâ âwurem taka emetyeŋan iri sikumyeŋe me senŋe âlâlâyeŋe ya miaknehât ki nâŋgânomai. Yawu otmâ in yawu sururuk sâm hewukŋehen ari misiŋguraknomai. \p \v 19-21 Sâp yanâmâ imbi tepdâek umat karat mannomai. Otmu ŋaŋa hewâk hewâhâk mem hikakmâ manŋetâ wâtyeŋe ki tiŋ tiŋ sâwuap yaŋe hiliwahomaihât yeŋe Anitâ ulitgunomai. Otmu kasalipyeŋaŋe to yambu sâpŋan me tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâpŋan takamai sâm Anitâ yawuâk ulitgunomai. Kasalipyeŋaŋe takanomai yanâmâ umatŋe pato nandoroŋe kakyeŋan yâhâwuap. Kândikum Anitâ lohimbi katyelehop yapâek umatŋe yan yuwuya âlâ ki teteop. Yawu gârâmâ umatŋe kakyeŋan yâhâwuap yukât kakŋan yuwuya âlâ ki tetewuap. \v 22 Yakât otmâ Anitâŋe ikŋe lohimbilipŋe kerek hiliwahom metemaihât sâp ya mem tâlâwâk tuhuwuapgât sâm kalop.” \p \v 23 Otmu sâp yan lok nombotŋaŋe nâhât yuwu sâm yen kâityongonomai. “Anitâŋe Yesu hâŋgângumu âwurem ge tihitnenŋe otbuap sâop yamâ emelâk hâŋgângumu endaken ge mansap.” Yawu sâŋetâ ki nâŋgâyiŋginomai. \v 24 Sâp yanâmâ lok perâkŋe nombotŋaŋe kurihiakmâ oain sâm oain sâm yuwu sâm ekyongonomai. “Nâ galemyeŋe manbehât Anitâŋe âi sâm nihim hâŋgânnohomu ge mansan.” Yawu sâm nâhât lohimbi bulâŋe yaŋe yâk yeŋgâlen torokatŋetgât kulem topŋe topŋe menomai. Yawu otŋetâ yekmâ betyiŋgim mannomai. \v 25 Yâhâ emet inânŋan den ekyongoan yu biwiyeŋan katmâ galem oraŋginomai. \p \v 26 Yâhâ sâp yan lok nombotŋaŋe den mem yuwu sâm ekyongonomai. “Anitâŋe hâŋgângumu âwurem ge lok ki manmaiângen mansap.” Yawu sâŋetâ yâk ekne sâm yaken ki arinomai. Me lok nombotŋaŋe den mem yuwu sânomai. “Anitâŋe hâŋgângumu âwurem ge wosaken me wosaken ge mansap,” sâm ekyongoŋetâ yâk yeŋgât den ya ki nâŋgânomai. \p \v 27 Yakât torokatmâ sâwe. Nâ gewom yan yok pilâm ki gewom. Himbim belek sâmu laŋinŋaŋe siliŋ siliŋ sâm nombotgembâ nombot otmâ haŋ sâmap yakât dopŋeâk Anitâŋe nâ lok bulâŋe hâŋgânnohomu âwurem gewom. Âwurem gemune lohimbi hânŋan kulemŋan mansai kerekŋe nâhât laŋinŋe ekmâ topŋe nâŋgânomai. \v 28 Yâhâ umatŋe âlâlâ tetewuap yakât emet inânŋan ekyongom gaman. Yukât bulâŋe hâmbâi tetewuawân ekmâ topŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomai. \s1 Yesuŋe âwurem gewe sâm otbuap yan kulem topŋe topŋe tetemu eknom. \sr (Mareko 13:24-27 Luka 21:25-28) \p \v 29 Umatŋe topŋe topŋe tetewuap yanâmâ hilâmgât emetsenŋe otmu omoŋgât emetsenŋe yamâ bok sâmu omoŋ sahakbuap. Omoŋ sahakmu pitu yaŋe himbimâmbâ pek sâm genomai. \v 30 Sâp yanâmâ Anitâŋe yâhâpŋe nâ hâŋgânnohomu âwurem gewom yan wâtne tetemu lohimbiŋe ekmâ kâi bât sân sân otmâ hu halak tuhunomai. Sâp yanâmâ Anitâŋe yâhâpŋe hâŋgânnohomu elem kulewoŋboŋ kakŋambâ gemune nekŋetâ sâtŋe otbuap. \v 31 Âwurem gewom yan aŋelone âlâŋe lâmunŋe kunmu aŋelolipne hâŋgânyongomune emetsenŋe gahaŋehen geheŋehen hân ewun embun arinomai. Ari nâhât lohimbi manman kârikŋahât pat Anitâŋe kuyiŋgimu mannomai ya kerek menduhuyeknomai. \s1 Bândup baiako yakât dop. \sr (Mareko 13:28-31 Luka 21:29-33) \p \v 32 Sâp yan âwurem gewom yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâwe. Nenâmâ bândup baiako huhuakmu ekmâ yanâmâ “Emet kinbe sâm oap,” sâmain. \v 33 Yakât dopŋeâk hâmbâi den yan yukât bulâŋe tetemu ekmâ yuwu sânomai. “Âo, yu Yesuŋe emet inânŋan den eknongop yakât bulâŋe tetemu eksain. Âwurem gewuapgât sâp tâlâhuap.” Yawu sânomai. \p \v 34 Otmu den yan yuâmâ lohimbi âun yu mansai ki muŋetâek bulâŋe tetewuap. Yakât yuwu sâwe. Den yan yukât bulâŋe bulâŋanâk tetewuap. \v 35 Yâhâ hân himbim pitu âlâlâ emelâk Anitâŋe kalop ya biatmâ metewuap. Yawu gârâmâ nâhât den yamâ ki biatbuap. Yamâ tat tat kârikŋe tatmâ yâhâmbisâp. \s1 Yesuŋe âwurem gewuap sâp ya ki naŋgain. \sr (Mareko 13:32-37 Luka 17:26-30,34-36) \p \v 36 Sâp pato tetewuap yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp gewom lohimbi kerekŋe yakât ki naŋgai. Otmu aŋelo himbimân tatmai yâkŋe gurâ yawuâk ki naŋgai. Otmu ninak gurâ ki naŋgan. Awoŋne himbim amboŋe ikŋahâk naŋgap. \v 37-39 Âwurem gewom yanâmâ pârâk sân sânâk gewom. Yâhâ âwurem gewom yakât sâpŋe tâlâhuwuap yanâmâ orotmeme girawuya otmâ mannomai yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk embâŋân Noaŋe manmu towat teteop dop yawuâk ya tetewuap. Emelâk Noaŋe manop yanâmâ lohimbi gulip malap manmâ yeŋe âi yeŋahâlâk nâŋgâm manbi. Yawu manŋetâ Noaŋeâmâ waŋga kâlehen yâhâop. Yawu otmâ nen âlepŋe mansainâk sâm gulip malap manmâ gaŋetâ yan Anitâŋe nâŋgâmu toŋgelâk pato gemu to niŋ niŋ sâm lohimbi kerek haranyongomu mum metewi. Yakât dopŋeâk lohimbi nombotŋaŋe âlepŋe mansainâk sâm otŋetâ yan Anitâŋe yâhâpŋe nâ hâŋgânnohomu âwurem gewom. \p \v 40 Gewom yan lohimbi âi kalamyeŋe tuhum gulip malap mannomai yamâ Anitâŋe nombotŋe ya meyekbuap. Nombotŋe yamâ pilâyekbuap. \v 41 Yâhâ mâtâp mannomai gurâ nombotŋe meyekmâ nombotŋe pilâyekbuap. \v 42 Yawu gârâmâ nâ Kutdâyeŋe gewom yakât sâp yeŋe ki naŋgai. Yakât otmâ biwi golâ tatmâ sen galem otmâ mannomai. \v 43 Yakât den âlâen hâum yuwu sâwe. Kapi âlâ me âlâhât kasalipyeŋaŋe sâp girawuân taka yongom itit kiom tuhuyiŋginomai yakât ki ekyongomai. Inâk pârâk sân sânâk takamaihât kapi ambolipŋaŋe sen galem manmâ emet kapiyeŋe galemgunomai. \v 44 Yakât dopŋeâk Anitâŋe hâŋgânnohomu âwurem gewom yakât sâp yeŋe ki naŋgai. Yakât otmâ biwi golâ manmâ mambotnihim yâhânomai. Yawu otnomai otmuâmâ âwurem gemune nekmâ heroŋe nâŋgânomai. \s1 Hoŋ bawa âlepŋe bâleŋe yâk yetgât topyetŋe \sr (Luka 12:42-46) \p \v 45 Yakât yâhâpŋe den âlâen hâum yuwu sâwe. Lok kutdâ âlâŋe kapiŋe pilâm kapi kâlepŋehen ari kandi manmâ âwurem tohowuap. Yaken ariwe sâm yan hoŋ bawaŋe âlâ galem sâm katmâ yuwu sâm ekuwuap. “Arimuneâmâ gâŋe nep lok nombotŋe galemyongowuat.” Yawu sâm ekum pilâyekmâ arimu galem yaŋe âi ya biwiŋaŋe mem galemyongomu âiloŋgo mannomai. \v 46 Yawu otmâ galemyongowuap otmuâmâ patoŋaŋe âwurem taka heroŋe otbaŋgiwuap. \v 47 Yawu otbaŋgim galem pato katmu ikŋe senŋe âlâlâŋe yakât galem otbuap. \v 48 Yâhâ purik pilâm sâmune nâŋgâŋet. Hoŋ bawa yaŋe biwiŋaŋe yuwu nâŋgâm âi ya hilipguwuap. “O, lok kutdâne arap yuâmâ in yawu ki takawuap. Yamâ sâp kâlep manbuap yakâ. Yakât otmâ wongât nâŋe âi yu membom?” \v 49 Yawu sâm biwiŋaŋe pâlâmŋe otmu ki galemyongom heŋgeŋguwuap. Yawu manmâ to kârikŋe nem biwi hâlim otmu umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap. Yawu otmâ lok bâleŋe yeŋgâlen torokatmâ ki orotŋe otmâ manbuap. \v 50-51 Yawu otmâ biwiŋaŋe pâlâmŋe otmu patoŋaŋe pârâk sân sânâk taka kuk otmâ kum yaehen pilâmu ge hâhiwin nâŋgâm yâhâmbisâp.” Yawu sâm eknongop. \c 25 \s1 Imbi sihan bât nombot nombot hârok yan Yesuŋe hâum sâop. \p \v 1 Yesuŋe sâp patoen âwurem gewuawân Anitâŋe menenekmâ ikŋan katnenekbuap yakât den âlâen hâum yuwu sâop. “Lok sihan âlâŋe imbi membuap yâkât pat kuwaŋgiwi. Otmu ya taka membom sâm den katmu takaop. Yamâ imbi membuap yakât bukulipŋe bâtnombot nombot hârok menduhuakmâ ari mâtâwân kinmâ mambotbaŋgiwi. \v 2-4 Otmu yâk yeŋgâlen gâtŋe imbi mome yamâ biwiyeŋe golâek manmâ lambe otmu lambe toŋe yâhâp yâhâp miakmâ ariwi. Yâhâ imbi mome âlâmâ biwi pâlâmŋe manbi yakât otmâ lambeyeŋe ya toŋe saŋ sâop. Otmu lambe toŋe gurâ ki kâsikum miakmâ ariwi. \v 5 Yawu manŋetâ sâp kâlewâk otmu amangât yekmu iwi. \p \v 6 Im tatŋetâ omoŋ derepŋan lok yaŋe takaop. Takamu kapi yakât mâtâpgât galemŋe kinop yaŋe ekmâ ekyongop. “Wa, aman aman. Imbi pat kuwaŋgiwi lok ya takawo. Yakât otmâ yahatmâ ari penewaŋgiŋet.” \v 7 Yawu sâm mândiyekmu yahatmâ ariwi. Yawu otmâ lambeyeŋe toŋe orowâk mem manbiŋe tipiŋe âlâ sem talop ya meŋetâ laŋinŋe pato olop. \v 8 Yawu otŋetâmâ bukulipyeŋaŋe yuwu sâwi. “O, nenâmâ lambe toŋe bia. Yakât otmâ nombotŋe gâim ningiŋet.” sâm ulityongowi. \v 9 Sâŋetâ sâwi. “Bia, to yu dopnenŋanâk miain. Yawu gârâmâ yeŋak aŋgim bero emetŋehen ari puluhum miakmâ takaŋet.” \v 10 Yawu sâŋetâ aŋgim bero emetŋehen ba ariwi. Ari yaken manŋetâ bukulipyeŋaŋe ge lok ya penawaŋgiŋetâ orowâk emet kâlehen yâhâ gahatŋe maŋgum sot newi. \p \v 11 Nem tatŋetâ imbi nombotŋe ya belângen taka yuwu sâwi. “O, lok pato, gahatŋe meningirâ kâlehen gane.” \v 12 Sâŋetâ sâop. “Bia, ba ariŋet. Nâ ki nâŋgâyiŋgian. Yen wonân gâtŋe?” Yawu sâm watyehop. \p \v 13 Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâ sâp girawuân takawom ya yen ki naŋgai. Yakât otmâ galemahom heŋgeŋgum nâhât sen dâi dâi otmâ mannomai. \s1 Lok hilâm ihi, konam yakât topŋe \sr (Luka 19:11-27) \p \v 14 Otmu den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâŋe kapi kâlepŋehen ariwe sâm âi loklipŋe yongonmu gaŋetâ yuwu sâm ekyongop. “Senŋe âlâlâ tatnihiap yu galemgum mannomai.” Yawu sâop. \v 15 Yawu sâm âi loklipŋe tewetsenŋe mem dopyeŋan âlâku ikŋiâk ikŋiâk yiŋgiop yamâ yuwu. Âlâmâ 5000 kina yakât dop waŋmu miop. Âlâmâ 2000 kina yakât dop waŋmu miop. Bâiŋeâmâ 1000 kina yakât dop waŋmu miop. Yawu yiŋgim yaŋak pilâyekmâ ariop. \v 16 Yâhâ 5000 kina yakât dop miopŋeâmâ âi topŋe topŋe tuhum yan 5000 kina âlâkuâk tâtâem miop. Ya mem menduhumu 10,000 kina yakât dop olop. \v 17 Otmu 2000 kina yakât dop miopŋe âi topŋe topŋe tuhumu 2000 kina dop âlâ tetemu 4000 kina yakât dop olop. \v 18 Yâhâ 1000 kina yakât dop miopŋe âi ki tuhuop. Yâkŋeâmâ tewetsenŋe ya mem itâ hambuŋan mânuŋmâ tuŋgu topŋan katmu in tatmâ gaop. \p \v 19 Otmu patoyeŋaŋe sâp kâlep manmâ âwurem takaop. Taka âi loklipŋe tewetsenŋe yiŋgiop ya yongonmu gaŋetâ âlâku ikŋiâk ikŋiâk yuwu sâm âiyongop. “Tewetsenŋe yiŋgiwan yaŋe mem âi tuhuŋetâ amon teteap?” Yawu sâm âi yongop. \v 20 Yâhâ lok 5000 kina miopŋeâmâ 5000 kina yâhâpŋe teteop ya mem ga yuwu sâm ekuop. “Lok pato, gâŋe 5000 kina nihion yaŋe mem âi tuhumune âlâku 5000 kina teteop.” Yawu sâm bâtŋan kalop. \v 21 Bâtŋan katmu patoŋaŋe yuwu sâm ekuop. “Âi mendâ âiloŋgo oap. Yakât otmâ tepne heroŋe nâŋgâm âi âlâ torokatmâ gihimune galemguwuat.” Yawu sâop. \p \v 22 Yawu sâmu arimu lok 2000 kina miopŋe ga ekuop. “Lok pato, gâŋe 2000 kina nihion yaŋe mem âi tuhumune âlâku 2000 kina teteop.” \v 23 Yawu sâm waŋmu sâop. “Âi mendâ âiloŋgo oap. Yakât otmâ tepne heroŋe nâŋgâm âi âlâ torokatmâ gihimune galemguwuat.” Yawu sâop. \p \v 24 Yawu sâmu arimu lok 1000 miopŋe ga ekuop. “Lok pato, gâhât topge nâŋgâm heŋgeŋguan. Gâ lok sâtŋe. Lok âlâ me âlâŋe gâhât nep kâmetŋetâ âlemap yamâ gikahâk nemat. Yawu otmat yakât sâŋetâ nâŋgâman. \v 25 Yakât otmâmâ gâhât kiŋgitnahât otmâ tewetsenŋe nihion ya biatgihimap sâm itâ hambuŋan mânuŋmâ katmune tatmâ gamap.” Yu mem yawu sâm waŋop. \p \v 26-27 Sâmu sâop. “Gâ lok konam. Nâhât topne emelâk naŋgat. Lok âlâ me âlâŋe nâhât nep kâmetŋetâ âlemap yamâ ninahâk neman. Yakât otmâ gâŋe tewetsenŋe gihiwan yu mem kât emetŋan katdâ tatmu tewetsenŋe âlâkuâk teteop mâne gâŋe mem bâtnan katdâ ârândâŋ otbâp. \v 28 Yawu ki olon yakât yuwu naŋgan. Bukuhaŋe 5000 kina mem kinsapŋe nâhât tem lâum âi torokatmâ tuhum gap. Yakât otmâ gâhât bâtgambâ 1000 kina yu mem bukuhe waŋbom. \v 29 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe lok âlâ me âlâ âi sâm yiŋgimu biwiyeŋaŋe kepeim tuhumai yâhâmâ tâtâem mâmâŋe otyiŋgimu âiloŋgoâk tuhumai. Yawu gârâmâ lok âlâ me âlâ âi sâm yiŋgimu ki tuhumai yâhâmâ betyongomap. \v 30 Yakât otmâ lok konam imap yu watŋetâ yaehen ge hemgât pat manmâ hâhiwin nâŋgâm hu halak tuhumbisâp.” Yawu sâop. \s1 Yesuŋe âwurem ge mem kâsip misip tuhunenekbuap. \p \v 31 Yesuŋe den âlâ torokatmâ yuwu sâop. “Âwurem ge mem kâsipyongomune komot yâhâp otŋetâ matŋe yiŋgiwom yakât sâwe. Anitâŋe yâhâpŋe hâŋgânnohomu purik sâm gewom yanâmâ aŋelolipne kerek meyekmune yeŋgât den sâm hâreyiŋginomgât genom. \v 32 Yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Lama otmu noniŋ konohân kinŋetâ galemŋe hohetyeŋan ba kinmâ mem ketetyekbuap. Ketetyekmu yan lama komot ikŋiâk otmu noniŋ komot ikŋiâk kinnomai. \v 33 Nâŋe dop yawuâk lohimbi kerek mem ketetyekbom. Nombotŋe nine pat mannomai yamâ bonângen katyekbom, otmu nombotŋe hemgât pat mannomai yamâ kanehen katyekbom. \v 34-36 Otmu nine lohimbi Anitâŋe hân himbim ki kalowân yan manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop yâhâmâ yuwu sâm ekyongowom. “Nâ sotgât muwan yanâmâ um nihiŋetâ newan. Me tohât hâŋ hâŋâk nehop yanâmâ osom nihiŋetâ newan. Me yeŋgâlen pup takawan yanâmâ buku otnihiwi. Me kundat tetenihiop yanâmâ tihitne otbi. Me senŋe âlâlâhât umburuk otban yanâmâ tânnohowi. Me papatolipnaŋe pâi emetŋan mem katnekŋetâ tatban yan nâhât tepyeŋe nâŋgâm buku otnihiwi. Yawu otnihiminiwi yakât awoŋne tihit amboŋaŋe manman kârikŋan katyekmu manmâ yâhânomai.” Yawu sâm ekyongowom. \p \v 37 Ekyongomune sânomai. “Lok pato, gâŋe den eknongoat yu nâŋgâmunŋe ki keterakningiap. Sâp girawuân sotgât, me tohât, me âlâlâhât sârâ buku otgihiwin? \v 38 Me sâp girawuân nengâlen takarâ pupŋe gekmâ yan buku otgihiwin? \v 39 Me pâi emetŋan talon yan, me kundat umatŋe topŋe topŋe tetehihiowân nen yawu tângohowin? Nenâmâ yawu ki otgihiwin naŋgain.” Yawu sânomai. \p \v 40 Sâŋetâ sâwom. “Yeŋe nâhât komolân gâtŋe âlâ me âlâ geheŋe manbi ya tânyongowi. Yawu otbi yamâ yâk otyiŋgiain sâm nâ otnihiwi.” Yawu sâwom. \p \v 41-43 Yawu sâm ekyongom benŋe kanehen kinnomai ya yuwu sâm ekyongowom. “Nâŋe sotgât po nihimu manban yan ki um nihiŋetâ newan. Me tohât hâŋ hâŋâk nehop yan ki osom nihiŋetâ newan. Me yeŋgâlen pup takawan yan dâinekmâ emetyeŋan yâhâ ki katnekbi. Me senŋe âlâlâhât umburuk otbanân ki tânohowi. Me kundat umatŋe tetenihiop, me pâi emetŋan mem katnekŋetâ tatban yan gurâ ki taka buku otnihiwi. Yawu otnihiminiwi yakât Anitâŋe emelâk kâlâpgât pat kuyiŋgimu tap. Yeŋe pilânekmâ Satan otmu hoŋ bawalipŋe yeŋgâlen torokatmâ orowâk tatŋetâ kâlâpŋe seyekmu hâhiwin nâŋgâm yâhâmbisâi.” \p \v 44 Yawu sâm ekyongomune yâkŋe yuwu sâm buiaknomai. “Sâp girawuân gâŋe sotgât, me tohât, me senŋe âlâlâhât sârâ ki tângohowin? Me sâp girawuân nengâlen pup takarâ emelan ki dâihekmâ yâhâ katgekbin. Me kundat tetehihiowân, me pâi emetŋan katgekŋetâ talonân yan ki tângohowin? Yakât sârâ nâŋgâneâyâ.” \p \v 45 Yawu sâm buiakŋetâmâ yuwu sâwom. “Yeŋe nâhât komolân gâtŋe âlâ me âlâ geheŋe manbi ya ki tânyongowi. Yawu otbi yamâ yâk otyiŋgiain sâm nâ otnihiwi.” Yawu sâwom. \v 46 Yawu sâm hâpunmâ pilâyekmune kâlâp pato sem kilik kilik sâm kinmawân kioŋnomai. Yâhâ lohimbi nombotŋe nâhât pat mansai yamâ meyekmune nine manmanân torokatmâ ya ambokum heroŋ maroŋ manmâ yâhâmbisâi.” Yawu sâop. \c 26 \s1 Yesu muâkgât den hikuwi. \sr (Mareko 14:1-2 Luka 22:1-2 Yoane 11:45-53) \p \v 1 Yesuŋe den yawu sâm tiŋ pilâm benŋe girawu tetewaŋgiwuap yakât nen hoŋ bawalipŋe eknongop. \v 2 “Halihu Tihit tihit hombaŋ tetemu yanâmâ Anitâŋe nanŋe bulâŋe nâ hâŋgânnohomu gewan yakât topŋe teteâkgât howanân nohom kânâŋgâneknomai.” Yawu sâop. \p \v 3-4 Sâp yanâmâ hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋe otmu Yura nengât papatolipnenŋaŋe Kaipasihât emelan yâhâ menduhuakmâ Yesu kumunŋe mumbuap sâm yakât den hikuwi. \v 5 Yawu gârâmâ Yesu mem kuŋetâ mumu lohimbiŋe ekŋetâ kuk pato tetemapgât yok pilâm in yawu kumunŋe mumbuap yakât den hikuwi. \s1 Imbi âlâŋe to kukŋe mem Yesuhât kunŋan motelemu giop. \sr (Mareko 14:3-9 Yoane 12:1-8) \p \v 6 Sâp yanâmâ Yesuŋe menenekmu Betani kapiân yâhâwin. Yan yâhâ lok âlâ, kutŋe Simon sâm, hâk bâle tetewaŋgimu manminiop ya heŋgeŋguop yâkât emelan yâhâ orowâk tatmâ sot newin. \v 7 Sot nem tatmunŋe imbi âlâŋe to kukŋe suk sukŋe âlâ, hâmeŋe yahat yahatŋe, ya mem emelan tatbinân gaop. Yâhâ to ya mem Yesuhât kunŋan motelemu giop. \v 8 Motelemu gemu nen Yesuhât hoŋ bawalipŋaŋe ekmunŋe ki ârândâŋ otmu yuwu sâwin. “Wongât to kukŋe suk sukŋe yu imbiâk mem motelemu kunŋan giap. Ya ekmunŋe ki ârândâŋ oap. \v 9 Nenŋe to yu âlepŋe mem arimunŋe lok nombotŋaŋe puluhuŋetâ yakât hâmeŋe mem lok umburuk mansai yawu ya tânyongombâingât dop.” Yawu sâwin. \p \v 10 Yawu sâmunŋe Yesuŋe nâŋgâmu ki ârândâŋ otmu yuwu sâop. “Imbi yuŋeâmâ kulem oap yukât wongât nâŋgâŋetâ bâleap? Nâŋe nâŋgâmune âiloŋgo oap. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 11 Lok umburuk mansai yamâ sâp kâlep manŋetâ tânyongonomaihât dop tap. Yâhâ nâmâ sâp kâlep ki otmuâk pilâyekbom. \v 12 Nâmâ mumune hannohonomai yakât mâtâp menihim imbi yuŋe to kukŋe suk sukŋe ya motelemu kunnan giap. \v 13 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâhât den pat âlepŋe yu hânŋan kulemŋan ari ekyongonomai. Otmu imbi yuŋe kulem otnihiap yukât den pat ya gurâ yawuâk ekyongoŋetâ nâŋgânomai.” Yawu sâop. \s1 Yurasiŋe Yesu betŋehen kioŋbuapgât sâop. \sr (Mareko 14:10-11 Luka 22:3-6) \p \v 14 Otmu sâp yan Yesuhât hoŋ bawalipŋe kâiân yâhâp manbin. Gârâmâ bukunenŋe âlâ, kutŋe Yurasi sâm, yâkŋe hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋe yeŋgâlen ariop. \v 15 Ari yuwu sâm âiyongop. “Yesu wosan tap yan dâiyekmâ arimune menomai yakât matŋe wuân nihinomai?” \p Sâmu sâwi. “Yakât hâmeŋeâmâ nenŋe kât nanŋe 30 gihinom.” Yawu sâm kât nanŋe ya waŋbi. \v 16 Waŋetâ miakmâ yakât kakŋan girawu otmâ lohotŋan menomaihât nâŋgâm manop. \s1 Yesuŋe hoŋ bawalipŋe orop sot newi. \sr (Mareko 14:12-21 Luka 22:7-14,21-23 Yoane 13:21-30) \p \v 17 Otmu Tihit tihit Hombaŋ ya kutŋe âlâmâ Natik Hombaŋ ya tâlâhumu nenŋe yuwu sâm Yesu âikuwin. “Natik Hombaŋ tâlâhuap yakât hândâhân lohimbi dondâŋe menduhuakmâ sot um nenomai. Yakât otmâ emet wosan ari sot umunŋe orowâk nenom?” \p \v 18 Sâmunŋe sâop. “Yerusalem kapiân yâhâ lok âlâ mem tetem yuwu sâm ekunomai. “Nengât bawapinenŋaŋe yuwu yap. “Emelâk nâhât sâp tâlâhuap. Yakât otmâ nâŋe hoŋ bawalipne meyekmune gâhât emelan yâhâ menduhuakmâ sot um nenom.” Yawu yap.” Yawu sâm ekunomai.” Yesuŋe den yawu sâm eknongop. \v 19 Otmu nenŋe Yesuŋe sâop yawuâk menduhuakmâ sot newin. \p \v 20 Emet omoŋ otmu menduhuakmâ sot nem tatmunŋe yuwu sâm eknongop. \v 21 “Yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋgâlen gâtŋe lok âlâŋe betnehen kioŋmâ kasalipne yeŋgât bâtyeŋan mem katnekbuap.” Yawu sâop. \p \v 22 Yawu sâmu nâŋgâm biwinenŋaŋe umatŋe otmu yakât topŋe nâŋgâne sâm nenŋe ikŋiâk ikŋiâk yuwu sâm âikuwin. “Kutdâ, gâ nâhât me âlâhât yat?” \p \v 23-24 Yawu sâm âikumunŋe yuwu sâm eknongop. “Anitâŋe sâmu kulemguwi yakât bonŋe nâhâlen tetemu nohoŋetâ mumbom yakât sâp tâlâhuap. Yakât otmuâmâ yeŋgâlen gâtŋe âlâŋe oto konohân nâ orop sot nendomait yâkŋe betnehen kioŋmâ kasalipne meyekmâ takawuap. Yawu otnihiwuap yakât matŋe hâmbâi umatŋe dondâ membuap. Yakât otmâ mâmâŋaŋe ki mem ga katbâp yamâ mem ga kalop yawu naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 25 Yawu sâmu yanâk Yurasiŋe âikuop. “Lok pato, den yat yu nâhât mon yat?” \p Sâmu sâop. “Nâ gâhât yan.” \s1 Natik newi. \sr (Mareko 14:22-26 Luka 22:15-20 1 Korinti 11:23-25) \p \v 26 Otmu sot nem tatbin yan Yesuŋe baŋga mem Anitâ mepaem motokmâ ningim yuwu sâm eknongop. “Yu mem neŋet. Yuâmâ nâhât sunumne yawu oap.” Yawu sâop. \p \v 27 Ningimu nemunŋe yaŋak wain to mem Anitâ yâhâpŋe mepaem gâim ningim yuwu sâm eknongop. “Yen to yu mem neŋet. \v 28 To yuâmâ nâhât hep yawu oap. Gârâmâ nohoŋetâ hepne gamu mumbom Anitâŋe nâhât nâŋgâm den sâm kalop yakât bulâŋe tâŋ tâŋâk tetewuap. Yawu otmu lohimbi kerek yeŋgât tosayeŋe Anitâŋe pilâyiŋgiwuapgât mâtâp tetem heŋgeŋguwuap. \v 29 Nâ sâp yiwereŋe wain to yu yen orowâk ki nem yâhâwom. Yawu gârâmâ yu nemunŋe ki pesuk yap. Hâmbâi Anitâŋe âlâkuâk hâŋgânnohomu âwurem gewom yanâmâ yen orowâk nem yâhânom.” \v 30 Yawu sâm tiŋ pilâmu yapâ yahatmâ Anitâ mepaem kiki mewaŋgim ya pilâm Oliwa pumŋan yâhâwin. \s1 Petoroŋe betbaŋgiwuap yakât Yesuŋe sâop. \sr (Mareko 14:27-31 Luka 22:31-34 Yoane 13:36-38) \p \v 31 Mâtâwân yâhâm tatmunŋe yuwu sâm eknongop. “Anitâŋe emet inânŋan poropete âlâ den ekumu kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Nâŋe sâmune lama yeŋgât amboyeŋe ya kuŋetâ mumbuap. Otmu yâk watmâ manmai ya hârok gem tiok taok otmâ arim kinnomai.” Yawu kulemguop tap. \p Den yakât bonŋe yu tetewe sâm oap. Yakât otmâ kasalipnaŋe taka menekŋetâ yen kerekŋe kiŋgityeŋahât otmâ gem tiok taok otmâ arinomai. \v 32 Menekmâ ari nohoŋetâ mumbom yamâ benŋe mumuŋambâ yahatbom. Mumuŋambâ yahatmâ Galilaia hânân ari mambotyiŋgim tatmune yen aksihâk ariŋetâ menduhuaknom.” Yawu sâop. \p \v 33 Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Gâhât kasa takanomai yan yâkŋeâmâ kiŋgityeŋahât otmâ arinomai. Yâhâ nâmâ bia, nâ ki pilâhekmâ ariwomgât naŋgan.” Yawu sâop. \p \v 34 Sâmu sâop. “Naŋgat. Gâŋe omoŋ yukâlâk nâhât “Ki nâŋgâwaŋgian,” sâwuat. Yawu sârâ kalimbuŋe otbuap yanâmâ gokorok isewuap.” Yawu sâop. \p \v 35 Sâmu sâop. Nâmâ gâ orowâk tatdom. Yawu tetehihimu nâŋe gâ ki pilâhekmâ ariwom. Me kiŋgitnahât gurâ ki otbom. Nâŋe gâhât topgahât âinohoŋetâ ki kurihiwom. Me gohone sâm otnomai yan gurâ nâ orowâk tatmutŋe notgonomai.” Yawu sâop. Yawu sâmu nenŋe gurâ yâkŋe sâop yawuâk sâwin. \s1 Yesuŋe Oliwa pumŋan yâhâ Anitâ ulitguop. \sr (Mareko 14:32-42 Luka 22:39-46) \p \v 36 Ari kapi âlâ, kutŋe Gesemane sâm, yan ariwin. Yan ari Yesuŋe yuwu sâm eknongop. “Yen yuân tatŋetâ nâŋe pereŋ pilâm ba awoŋ orop den tipiŋe alahure.” Yawu sâmu yan ge tatbin. \v 37 Yan ge tatmunŋe Petoro, otmu Yeweri nanyâhâtŋe meyekmu yeŋiâk bawi. Ba kinmâ umatŋe tetewaŋgiwe sâm olop yakât nâŋgâmu biwiŋaŋe umatŋe otmu yuwu sâm ekyongop. \v 38 “Yen yuân galem tatŋet. Hâkne biuk sâmu biwine umatŋe dondâ oap.” \p \v 39 Yawu sâm ekyongom pereŋ pilâm ge pare im Anitâ ulitgum yuwu sâop. “O awoŋ, umatŋe tetenihiwe sâm oap yu nâŋgârâ ki teteâkgât naŋgan. Yawu gârâmâ nâhât ombe watmâ ki otbuat. Gike ombeheâk watmâ otbuat.” Yawu sâop. \p \v 40 Yawu sâm yahatmâ âwurem ba yekmu aman pâlâmŋe iŋetâ mândiyekmâ Petoro yuwu sâm ekuop. “Yen wongât aman pâlâmŋe iai? Nâ yiwereŋe pilâyekboman. Yakât pâlâmŋe ki otŋet. \v 41 Biwiyeŋeâmâ heweweŋ oap. Yâhâ wâtyeŋeâmâ houŋ sâmu aman iai. Yen lohotŋe otmâ pilânekmaihât golâek tatmâ Anitâ ulitguŋet.” Yawu sâop. \p \v 42 Yawu sâm yâhâpŋe purik sâm ba Anitâ ulitgum sâop. “Awoŋ, sâp yiwereŋe umatŋe yu tetenihiwomap. Yakât mâtâp âlâ menihiwuatgât dop ki otbuap otmuâmâ naŋgat yawuâk teteâk. Gike ombeheâk watmâ otbuat.” Yawu sâop. \v 43 Yawu sâm yahatmâ âwurem ba hoŋ bawalipŋe yeksan mâne aman pâlâmŋe iwi. \p \v 44 Yawu otŋetâ kalimbuŋe âwurem ba den sâop yawuâk sâm ulitguop. \v 45 Âwâŋe orop den otmutâ pesuk sâmu âwurem ba hoŋ bawalipŋe mândiyekmâ sâop. “Bâe, yen naŋgai me? Wongât aman pâlâmŋe im tai? Emelâk Anitâŋe yu otbomgât hâŋgânnohomu gewan. Yakât topŋe teteâkgât kasalipnaŋe menekmâ ari hilipnohonomai yakât sâp tâlâhuap. \v 46 Bâiŋ, yen yahatmâ enda yekŋet. Nâhât den halop alahum mansai. Gârâmâ yeŋgâlen gâtŋe betnehen kioŋsapŋe taka kinsap. Yakât yahatŋetâ ba yekne.” Yawu sâop. \s1 Yesu mewi. \sr (Mareko 14:43-50 Luka 22:47-53 Yoane 18:3-12) \p \v 47 Yawu sâm eknongomu yanâk hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Yura nengât papatolipnenŋaŋe lok seseŋgâlâk hâŋgânyongoŋetâ bukunenŋe Yurasiŋe dâiyekmu Yesu mene sâm takawi. Takaŋetâ nen orop ahomaingâtbân nâŋgâm kapamgât wahap miakmâek takawi. \v 48 Lok takawi ya Yurasiŋe kulem girawu otmu menomai yakât yuwu sâm ekyongop. “Yesu ya parahumune ekmâ yanâk ga menomai.” Yawu sâm ekyongom dâiyekmu takawi. \p \v 49 Gotnenŋan takamâmâ kasa ya kinŋetâ Yurasiŋe Yesu gotŋan tâŋ tâŋâk ga parahum yuwu sâop. “O, patone, mandâ manman.” Yawu sâm parahuop. \p \v 50 Yawu otmu Yesuŋe yuwu sâm ekuop. “O bukune, girawu nâŋgâm takat ya âlepŋe ot.” Yawu sâmu kasalipŋaŋe in yawu ga mewi. \v 51 Meŋetâ kinmu yanâk nengâlen gâtŋe âlâŋe yahatmâ tewetŋe mem hotom uminiwi ya yeŋgât kunyeŋahât hoŋ bawa ya ândâpŋe nombot topŋambâek kârâm hâreop. \v 52 Kârâm hâremu Yesuŋe ekmu bâlemu yuwu sâm ekuop. “Ya otdâ bâleap. Yu oat yukât matŋe hâmbâi tewet yuŋahâk purik sâhihimapgât ya pilâ.” \v 53 Gâ nâhât topne ki naŋgatgât yawu oat. Nâŋe âlepŋe awoŋne ekumune aŋelolipŋe kiŋgitŋe orowâkŋe tânohoŋetgât hâŋgânyongomu ge kasalipne yu yongom watyekŋetâ arinomaihât dop tap. \v 54 Yawu gârâmâ awoŋ ekumune aŋelolipŋe hâŋgânyongomu yawu otbâiâke yamâ ikŋak âi sâm nihiop yakât mâtâp maŋguŋetâ bonŋe ki tetewuap. Yakât otmâ sâm nihiop ya ârândâŋ olâkgât naŋgan. Yawu sâop. \p \v 55 Yawu sâm kasalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Yen unam tewet otmu kapamgât sâtŋe metŋe âlâlâ mem takai. Yeŋe nâhât lok bâleŋe sâm menekne sâm takai me? Me lok bâleŋe âlâ kune sâm takai? Ya ekmune bâleap. Hilâm ârândâŋ nâmâ Anitâhât opon kâmbukŋan yâhâ den kâsikum yiŋgim gaman. \v 56 Yan bân menekbâi yamâ emet inânŋan Anitâŋe poropetelipŋe den ekyongomu kulemguwi yakât bulâŋe âun teteap.” Yawu sâmu ekmunŋe hâknenŋe biuk sâmu yahatmâ tiok taok otmâ arim kinbin. \s1 Yesu muâkgât sâm den hakŋan sâwi. \sr (Mareko 14:53-65 Luka 22:54-55,63-71 Yoane 18:13-14,19-24) \p \v 57-58 Nenâmâ kerehâk kiŋgitnenŋahât otmâ gem tiok taok otmâ arim kinmunŋe Petoroŋe ikŋiâk betyeŋehen tihâk watyekmâ ariop. Otmu hotom uminiwi ya yeŋgât kunyeŋe, kutŋe Kaipa sâm, yâkâlen Yesu mem ariwi. Mem ariwi sâp yanâmâ Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe menduhuakmâ kinbi. Menduhuakmâ kinŋetâ Petoro yâhâmâ emet ginŋan tembe lâuŋe emet yakât galem kinbi ya yeŋgât hohetyeŋan ari kinmâ den girawu hikunomai sâm yakât ândâp katmâ nâŋgâop. \p \v 59 Ândâp katmâ nâŋgâmu âi pâi tuhuwi. Otmu girawu tuhumunŋe muâkgât den golâ topŋe topŋe gahaem hakŋan sâwi. \v 60 Yawu otmâ lok dondâŋe den girawuân hâum sâŋetâ kunlipyeŋaŋe nâŋgâŋetâ ârândâŋ otbuap yakât pâpguwi. \v 61 Yawu gârâmâ hohetyeŋan gâtŋe lok yâhâp yaŋe yahatmâ emelâk Yesuŋe den sâop ya nâŋgâm hilipgum den imbiâk hakŋan sâowot. “Lok yuŋeâmâ yuwu sâmu nâŋgâwit. “Anitâhât opon kâmbukŋe emelâk tuhuwi yuâmâ nâ niniâk liakum yâhâpŋe hilâm kalimbu kâlehen tuhum maŋguwom. Lok âlâ me âlâŋe ki tânnohonomai.” Yawu sâop.” Yawu hakŋan sâmutâ Yesuŋe olotoŋâk kinop. \p \v 62 Olotoŋâk kinop yakât Kaipaŋe yahatmâ kinmâ Yesu yuwu sâm ekuop. “Gâ wongât otmâ den âlâlâ âihohomunŋe yakât matŋe ki kâpeksat? Yawu otdâ ekmunŋe ki ârândâŋ oap.” Yawu sâop. \v 63 Yawu sâmu benŋe Yesuŋe yâhâpŋe olotoŋâk kinop. Olotoŋâk kinmu witgum sâop. “Bâiŋ witgumâk âihohowe. Anitâ manman amboŋahât senŋan âihohowoman yukât matŋe sârâ nâŋgâne. Gâ Anitâŋe ikŋe nanŋe bulâŋe ya hâŋgângohomu ge yu mansat me bia? Sârâ nâŋgâne.” Yawu sâop. \p \v 64 Sâmu sâop. “Yu yat yakâ. Nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Yawu gârâmâ hâmbâi Anitâŋe wâtŋe nihim âlâkuâk hâŋgânnohomu elem kulewoŋboŋ kakŋambâ âwurem ge yeŋgât kunyeŋe tatmâ yâhâmbisâm. Sâp yan Anitâhât wâtŋe ya nâhâlen tetemu eknomai.” Yawu sâop. \p \v 65-66 Yawu sâmu Kaipaŋe nâŋgâmu bâlemu yahatmâ ikŋe sâŋgum mem duhatmâ bukulipŋe yuwu sâm ekyongop. “Bâe, ikŋahât nâŋgâmu yahatmu Anitâhât kaweŋan kinbe sâm oap. Yuâmâ den kâmbukŋe hâliliŋe yap. Yakât girawu tuhunomgât naŋgai?” Yawu sâm âiyongop. \p Sâmu sâwi. “Kuŋetâ muâk,” yawu sâwi. \p \v 67 Yawu sâm kundenŋan tâpguwi. Tâpgum gâtŋaŋe sâŋgum âlâ mem senŋe sâhâm kâtâpguŋetâ kinop. Senŋe sâhâm kâtâpgum ândâpŋe huhuwi. Ândâpŋe huhum nombotŋaŋe yuwu sâm âikuwi. \v 68 “Bâiŋ, ândâpge âlâŋe huhuap? Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan sâmat. Ya bulâŋe sâmat otmuâmâ yiwereŋe âlâŋe ândâpge huhumu eksat yakât sârâ nâŋgâne.” Yawu sâm kum senŋan gem mem âlâlâ mâŋgâewi. \s1 Petoroŋe Yesu betbaŋgiop. \sr (Mareko 14:66-72 Luka 22:56-62 Yoane 18:15-18,25-27) \p \v 69 Otmu Petoroŋe emet ya hawiŋanâk kinmu hotom uminiwi ya yeŋgât lok kunyeŋahât hoŋ bawa imbi âlâŋe ekmâ yuwu sâm âikuop. “Gâmâ Yesu Galilaia amboŋe orop manŋetâ yekman.” Yawu sâop. \p \v 70 Yawu sâmu lok dondâhâlâk kinbiŋe nekmâ nâŋgâmaihât Petoroŋe kurihiakmâ yuwu sâop. “Gâŋe den yat yakât ki naŋgan.” \v 71 Yawu sâm pilâyekmâ endunâken ba kinmu imbi âlâŋe ekmâ lok yan kinbi ya yuwu sâm ekyongop. “Lok emet, lok yuâmâ Nasaret kapiân gâtŋe yâk orowâk manŋetâ yekman.” \p \v 72 Yawu sâm ekyongomu sârereakmâ yuwu sâop. “Anitâhât senŋan kinmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâ lok yakât ki nâŋgâwaŋgiman.” Yawu sâop. \p \v 73 Sâmu sâwi. “Yesuâmâ Galilaia hânân gâtŋe naŋgain. Yâhâ gâ gurâ yawuâk Galilaia yeŋgât eŋgat ya sârâ naŋgain yukâ. Yakât otmâ gâmâ yâkât komolân gâtŋe geksain.” Yawu sâwi. \p \v 74 Sâŋetâ sârereakmâ sâop. “Bâiŋ, âlepŋe Anitâhât senŋan den membom otbuawâmâ yâkŋe matŋe nihiwuap. Lok sâm tai yuâmâ bulâŋanâk ki nâŋgâwaŋgian.” Yawu sâop. Yawu sâm oan mâne yanâk gokorok isiop. \v 75 Gokorok isian mâne Yesuŋe emet inânŋan den ekuop ya nâŋgâmu teteop. “Gâŋe nâhât “ki nâŋgâwaŋgian” sârâ kalimbuŋe otmu yan gokorok isewuap.” Den ya nâŋgâmu tetemu biwiŋe ŋasinâk pato otmu pilâyekmâ ikŋiâk ba kinmâ hik ŋâik ŋâihâk isiop. \c 27 \s1 Yesu mem Pilatohâlen ariwi. \sr (Mareko 15:1 Luka 23:1-2 Yoane 18:28-32) \p \v 1-2 Otmu emet haŋ sâmu yanâk hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe Yesu muâkgât sâm den hikuwi. Yawu otmâ Yesu bâtŋan kum sâhâm dâim Roma yeŋgât kiap âlâ, kutŋe Pilato sâm, yâkât den sâsâ emetŋan ariwi. \s1 Yurasi hiwawahop. \sr (Aposolo 1:18-19) \p \v 3 Otmu bukunenŋe Yurasiŋe Yesu mumbuapgât den sâm hârewaŋgiwi yakât den pat nâŋgâmu bâleop. Nâŋgâmu bâlemu yâkŋe kât nanŋe 30 waŋbi ya mem sururuk sâm ari yuwu sâm ekyongop. \v 4 “Otmune dondâ bâleap. Yesu yamâ tosaŋe bia yamâ nâŋe otmâ tâpikguwan. Yawu otmâ tosa umatŋe mian.” Sâmu sâwi. “Tosa amboŋe. Gikak heŋgeŋguwuat.” \p \v 5 Yawu sâŋetâ nâŋgâmu bâlemu pilâyekmâ tewetsenŋe waŋbi ya mem ari opon kâmbukŋan yâhâ sorokenâk pilâmu giop. Pilâm gem sururuk sâm ari hiwawahop. \p \v 6 Yâhâ hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋaŋe tewetsenŋe pilâop ya mem yuwu sâwi. “Tewetsenŋe yuâmâ Yurasiŋe Yesu betŋehen kioŋop yakât hâmeŋe. Yawu gârâmâ yuŋe opon kâmbukŋahât pat sâm katmunŋe ki ârândâŋ otbuap. Yawu gârâmâ yuwu mon otnom? \v 7 Yu mem lok âlâŋe amaŋ tuhumap yâkâlen hân puluhunom. Puluhum lok kâlepŋehembâ taka manmai ya yan hanyongombisâi.” Yawu sâwi. \v 8 Yawu otmâ hân ya puluhuwi yakât kutŋe yuwu, “Hepŋak puluhuwi,” yawu kunbi. Sum yakât kutŋe yawuâk tap. \p \v 9-10 Otbi yakât bonŋe teteop yamâ emet inânŋan Anitâŋe sâmu poropete âlâ, kutŋe Yeremia sâm, yâkŋe kulemguop ya yuwu. “Isirae nengât kunlipnenŋaŋe lok âlâ muâkgât sâm hârewaŋgim yakât kât nanŋe 30 kasaŋe waŋbi. Tewetsenŋe waŋbi ya mem ari lok âlâ amaŋ tuhuminiop yâkâlen hân puluhunomai sâm Anitâŋe den eknohop.” Yawu sâm kulemguop tap. \s1 Yesuŋe olop miop yakât Pilatoŋe âikuop. \sr (Mareko 15:2-5 Luka 23:3-5 Yoane 18:33-38) \p \v 11 Yâhâ hotom uminiwi otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe Yesu mem Pilatoŋe sâm hâreâkgât yâkâlen ari den âiân katbi. Katŋetâ tatmu Pilatoŋe yuwu sâm âikuop. “Yura yeŋgât lok kutdâ sâmai ya gâ me?” Yawu sâop. \p Sâmu sâop. “Oŋ, den bulâŋe yat.” Yawu sâop. \p \v 12 Otmu Yesu mem ariwi nombotŋaŋe yâkât hakŋan sâwi. Hakŋan sâŋetâ den matŋe ki sâop. \v 13 Ki sâm olotoŋâk kinmu Pilatoŋe topŋe nâŋgâwe sâm Yesu yuwu sâm âikuop. “Girawu otmâ den sâm tai yakât matŋe ki kâpekyiŋgiat?” \p \v 14 Yawu sâm âikumu den biaek kinop. Yawu kinop yakât ekmu sâtŋe olop. \s1 Yesuŋe kuŋetâ muâkgât Pilatoŋe den sâm hârewaŋgiop. \sr (Mareko 15:6-15 Luka 23:13-25 Yoane 18:39-19:16) \p \v 15-19 Otmu Pilatoŋe yuwu nâŋgâop. “Lohimbi dondâŋe Yesuhât nâŋgâŋetâ yahatmap. Yakât otmâ hotom umai ya yeŋgât kunlipyeŋaŋe nâŋgâŋetâ bâlemu yaŋak muâkgât sâm hârewaŋgim nâhâlen mem takai.” Yawu nâŋgâm eŋgat yâhâp otmâ kinmu yanâk imbiŋaŋe yuwu sâm den katmu takaop. “Nâ amanân awun eksan yakât topŋe yuwu. Yesu yamâ tosaŋe bia. Gârâmâ gâŋe ihilâk ki otbaŋgiwuat.” Den yawu sâm katmu takaop. \p Yâhâ Tihit tihit hombaŋ ârândâŋâk Pilatoŋe yuwu otminiop. Lok tosa otŋetâ pâi emetŋan katyekŋetâ tatminiwi yapâ gâtŋe âlâ me âlâhât lohimbiŋe nâŋgâŋetâ dopŋan otmu lok âlâ holaŋbuat sâminiwi ya holaŋyekmu geminiwi. Yakât otmâ Yesu me lok bâleŋe, kutŋe Yesu Barawa sâm, âlâ me âlâ holaŋmu gewuapgât nâŋgâm Pilatoŋe lohimbi ya yuwu sâm âiyongop. “Âlâ holaŋmune gewuap? Barawa me Yesu holaŋmune yeŋgâlen giâkgât naŋgai?” \p \v 20 Yawu sâm âiyongomu hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe lohimbi biwiyeŋan kioŋmâ yuwu sâwi. “Barawa holaŋdâ gemu Yesu kuŋetâ muâk,” sâŋet sâm eŋgatyeŋan gewi. \v 21 Yâhâ Pilatoŋe yahatmâ kinmâ yuwu sâm âiyongop. “Yenâmâ âlâ holaŋmune giâkgât naŋgai.” \p Sâmu sâwi. “Barawa holaŋdâ giâkgât naŋgain.” Sâŋetâ sâop. \v 22 “Yesu yuâmâ Anitâŋe hâŋgângumu giop sâmai yâkât girawu otbaŋgiwomgât naŋgai?” \p Sâmu ŋerekŋe berendeŋâk sâwi. “Yâk howanân kum kânâŋgâŋetâ muâk.” \p \v 23 Sâŋetâ âiyongop. “Bâe, yuâmâ ki orotŋe. Wuân otmu bâleopgât yawu yai?” \p Yawu sâmu âlâkuâk yahatmâ sâwi. “Howanân kum kânâŋgâŋetâ muâkgât naŋgain.” Yawu sâwi. \p \v 24 Yawu sâm kunyeŋe kârikŋe otŋetâ kuk pato tetemap sâm Pilatoŋe yahatmâ kinmâ topyeŋe teteâkgât to osom katmâ senyeŋanâk bâtŋe piriakmâ ekyongop. “Yu otne sâm oai yamâ yeŋgât tosa. Yuŋe nâhât wahap ki oap. Yawu gârâmâ senyeŋanâk kinmâ to yu piriakmune neksai.” \v 25 Sâmu sâwi. “Sâmunŋe kuŋetâ mumbuap yukât tosa yamâ nen otmu nengât sen tetem sambe otnomai ârândâŋ menenekbuap.” Yawu sâm hârewi. \p \v 26 Yawu sâm hâreŋetâ Pilatoŋe sâmu Barawa ya holaŋetâ giop. Yawu otmâmâ tembe lâulipŋe ekyongomu Yesu mem kândâtŋe lawitŋetâ hepŋak kiŋ pisiliŋ sâop. Yawu otŋetâ Pilatoŋe hâŋgânyongomu howanân kuŋetâ muâkgât mem ariwi. \s1 Tembe lâulipŋaŋe Yesu mem âlâlâ tuhuwi. \sr (Mareko 15:16-20 Yoane 19:2-3) \p \v 27 Tembe lâulipŋaŋe Yesu mem ya pilâm emet âlâen katŋetâ talop. Yawu otmâ tembe lâu bukulipyeŋe nombotŋe meyekŋetâ gawi. \v 28 Gam Yesuhât hâk katipŋe tuhum pilâwaŋgim hâk katipŋe kâkâlep, kuriŋ takop takop yamâ lok kutdâŋe mânuŋakmâ manminiwi yawuya ya mem mânuŋbaŋgiwi. \v 29 Yawu otmâ tâk âlâ sâtŋe metŋe, hatman yawuyaŋe mem goŋgoŋgum lok papato yeŋgât ŋerendeŋ ya dop kum kunŋan kepeim âlihitbaŋgiwi. Âlihitbaŋgim kapam âlâ bâtŋe bonângen waŋetâ memu gotŋan ba senŋan gem giriŋbaŋgim yuwu sâm ekuwi. “Bâe, Yura yeŋgât lok kutdâ pato. Yakât otmâ torokatmâ mangât naŋgain.” Yawu sâm senŋan gewi. \v 30 Senŋan gem kundenŋan tâpguwi. Otmu kapam waŋbi yaŋak bâtŋan hindâm kunŋan lawitbi. \v 31 Yawu otmâmâ hâk katipŋe kuriŋ ya mem tuhum pilâm ikŋe hâk katipŋe mânuŋbaŋgim yaŋak mem howanân kum kânâŋgâne sâm dâim ariwi. \s1 Yesu howanân kuwi. \sr (Mareko 15:21-32 Luka 23:26-43 Yoane 19:17-27) \p \v 32 Ariwi yamâ ikŋahâk howanŋe lâuakmu ariwi yakât otmâ wâtŋe houŋ sâmu lok âlâ, kutŋe Simon sâm, yamâ Kirene gâtŋe ya mem tetem sâwaŋgiŋetâ Yesuhât howan ya tângum mem lâumu orowâk ariwi. \v 33 Ari hân âlâengen, kutŋe Golihata sâm, yan ariwi. Kut yakât topŋeâmâ “Lok Kunŋe Hahitŋe,” yawu. \v 34 Yan ari Yesuŋe hâhiwin dondâ nâŋgâmapgât wain to otmu to ŋasin bâleŋe ya orowâk menduhum gâim waŋetâ nemu ŋasinbaŋgimu ukum pilâop. \p \v 35 Otmu hâk katipŋe tuhum pilâmâmâ ikŋe howanân kum kânâŋgâŋetâ kinmu hâk katipŋe ya mem “Âlâŋe miakbuap?” sâm mem ketetmâ katbi. Mem ketetmâ katŋetâ tatmu pepa duhatmâ tipi tapi tuhum kutyeŋe ikŋiâk ikŋiâk kulemgum amaŋân mânuŋetâ giop. Mânuŋetâ gemu mem gulip malap tuhum yapâ pepa âlâ meŋetâ kut teteop yaŋe miahop. \v 36 Yawu otmâ yakât kakŋan in ge tatmâ ekbi. \v 37 Yawu otmâ howan yakât kunŋan yuwu kulemgum katbi. “Lok yu kutŋe Yesu. Yâhâmâ Yura yeŋgât lok kutdâ.” Yawu sâm kulemguwi. \v 38 Otmu sâp yanâk lok komborâ yâhâp yotgom lâum kânâŋgâyelekŋetâ nombot nombot kinowot. \p \v 39 Otmu lohimbi nombotŋe mâtâp ya watmâ howan hâlâŋmâ arim takawiŋe Yesu ekmâ lauyeŋe butelim yuwu sâwi. \v 40 “Gâŋe emelâk yuwu sârâ nâŋgâwin. “Opon kâmbukŋe yamâ nâŋe liakum hilâm kalimbu biwiŋan tuhum maŋguwom,” yawu sârâ nâŋgâwin. Yawu gârâmâ howanâmbâ pek sâm kâpehakmâ ge. Gerâ yanâmâ nenŋe “O, Anitâhât nanŋe bulâŋe” sânom.” Yawu sâwi. \p \v 41 Yawu sâŋetâ benŋe hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwiŋe senŋan gem lohimbi kinbi ya yuwu sâm ekyongowi. \v 42 “Lok yuâmâ Yura nengât lok kutdâ sâmai. Yuŋe lok nombotŋe tânyongomu ekmain. Yâhâ girawu otmuâmâ ikŋeâmâ ki tânahom howanâmbâ kâpehakmâ giap? Kâpehakmâ gemu eknom otmuâmâ biwinenŋe yâkâlen katmâ tem lâuwaŋginom. Yâhâ ki kâpehakmâ gewuawâmâ yuwu sânom. “Âo, lok yuâmâ imbiâk otmap.” Yawu sânom. \v 43 Yawu otmâmâ ikŋak yuwu sâop. “Nâmâ Anitâhât nanŋe bulâŋe. Biwine yâkâlenâk kinsap.” Ikŋahât yawu sâop. Gârâmâ bâiŋ Anitâŋe tângumu howanâmbâ kâpehakmâ gemu ekne.” Yawu sâwi. \p \v 44 Yawu sâm senŋan gem kinŋetâ yanâk lok bâleŋe yotgom kânâŋgâyelekŋetâ nombot nombot kinowot yâku yawuâk senŋan giowot. \s1 Yesu muop. \sr (Mareko 15:33-41 Luka 23:44-49 Yoane 19:28-30) \p \v 45 Otmu hilâm kârikŋan, 12 kilok olop yan Anitâŋe nâŋgâmu emetsenŋe bok sâmu omoŋ sahahop. \v 46 Omoŋ sahakmâ yapâ ari emetsâpŋe 3 kilok otmu emet laŋinŋe âlâkuâk pilâop. Yawu otmu Yesuŋe kândâtŋe kuwihakmâ Yura nengât denân yuwu sâm halahuop. “Eli, Eli lama sapaktani.” Yawu sâop. Sâop yamâ topŋe yuwu. “O, Awoŋ, wongât nâŋgâm kâkâsuk otmâ betnihiat?” Yawu sâop. \p \v 47 Otmu lok nombotŋaŋe nâŋgâm tâpikgum yuwu sâwi. “Eliahât mon sâm ahom kuakmâ tap.” \v 48 Yawu sâŋetâ hohetyeŋan gâtŋe âlâŋe sururuk sâm ari sâŋgum âlâ mem nak bâtbâtŋe potonŋan pâŋ pâŋ kepeim wain to bâleŋe yan katmâ mem yâhâ Yesuŋe niâkgât lauŋan kalop. \v 49 Yawu otmu bukulipŋaŋe yuwu sâm ekuwi. “Pilâ. Eliaŋe himbimâmbâ ge tânguâkgât nâŋgâm kutŋe kunsap mon? Pilârâ in ekne.” Yawu sâwi. \v 50 Yawu sâm kinŋetâ Yesuŋe kârikŋeâk halahum yaŋak bâiŋe kambiamŋe tok sâmu muop. \p \v 51 Otmu emelâk lohimbi inŋaŋe opon kâmbukŋe yakât biwiŋe ekmai sâm sâŋgum kâlep pato hikuŋetâ ya kâtâpguminiop. Sâŋgum yaŋe pâŋambâek tok sâm hâreakmâ nombot nombot otmu tetekŋan olop. Yawu otmu mososoŋ pato miop. \v 52 Mososoŋ pato memu yan hân orotok sâmu lohimbi nombotŋaŋe emelâk Anitâhât tem lâum manminiwi ya yeŋgât sum aŋ sâm kinmu pindilakmâ yahatbi. \v 53 Sumâmbâ pindilakmâ yahatmâ manbi yaŋe ari Yesuŋe mumuŋambâ yahalop yanâmâ Yerusalem kapiân yâhâŋetâ yan kapi ambolipŋe orowâk eŋakbi. \p \v 54 Yesu muop sâp yanâmâ tembe lâu hâlâŋmâ kinbiŋe mososoŋ pato miowân kulem âlâlâ tetemu ekŋetâ âlâ kândâkdâ otmu yuwu sâwi. “Lok yuâmâ bulâŋanâk Anitâhât nanŋe.” Yawu sâwi. \p \v 55 Otmu imbi nombotŋe yan kinbi yâhâmâ Galilaia ambolipŋe. Yâkŋeâmâ Yesuhât hoŋ baminiwi yamâ kutyeŋe yuwu. \v 56 Âlâmâ Maria Matala kapiân gâtŋe, âlâmâ Mariahât nambeŋe Yakowo yet Yose mâmâyetŋe, yâhâ âlâmâ Yoane yet Yakowo yâk yetgât mâmâyetŋe. \s1 Yesu lâum ari hanguwi. \sr (Mareko 15:42-47 Luka 23:50-55 Yoane 19:38-42) \p \v 57 Emet ŋiŋ sâmu yan lok âlâ, kutŋe Yosep sâm, yâhâmâ Arimata kapi amboŋe. Yâkât iri sikumŋe pato tatbaŋgiop. Otmu yâkŋe Yesuhâlen biwiŋaŋe kepeim manop. \v 58 Lok yaŋe Yesu lâum ari hanguwe sâm Pilatohâlen ari tetewaŋgiop. Tetewaŋgimu lauŋan mem tembe lâulipŋe hâŋgânyongomu ari howanâmbâ Yesu mem waŋbi. \v 59-60 Mem waŋetâ bukulipŋe orop Yesu lâum ari kât mâtâpŋe âlâ dikin yawuya emelâk Yosepŋe yan hannohonomai sâmu nanlipŋaŋe kât mâtâpŋe kusânmâ mem tiŋgâloŋetâ kinop ya lâum ariwi. Otmu sâŋgum kaok âiŋe yaŋe katipgum kâlehen lâum ba katŋetâ talop. Katŋetâ tatmu kât âlâ lâum hâpunŋetâ ba mâtâpŋe ya maŋguop. \v 61 Otmu imbi yâhâp, Maria Matala kapi amboŋe otmu nambeŋe Yakowo yet Yose mâmâyetŋaŋe yan ge tatmâ we bâle nâŋgâm talowot. \s1 Tembe lâu katyekŋetâ galem kinbi. \p \v 62 Otmu emet haŋ sâmu, tatmâ nâŋgâminiwin sâp yakât omoŋânâk hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋe otmu Parisaio yaŋe Pilatohâlen ariwi. \v 63 Ari yuwu sâm ekuwi. “Patonenŋe, den tipiŋe sâmunŋe nâŋgâ. Yesu lok perâk yaŋe emelâk den âlâ yuwu sâop ya naŋgat. “Nâ nohoŋetâ mum hilâm kalimbu hân kâlehen im yapâ mumuŋambâ yahatbom.” Yawu sâop. \v 64 Ya ki yahatbuap yawu naŋgain. Yawu gârâmâ hoŋ bawalipŋaŋe lâum ari âlâengen misiŋgutŋetâ tatmu den imbiâk yuwu sâm lohimbi kâityongonomai. “Yâhâmâ emelâk mumuŋambâ yahatsap.” Yawu sâm kâityongom aŋgoân yakât nâŋgâŋetâ yahalop ya witgum torokatŋetâ umatŋe topŋe topŋe teteningiwuap. Yâhâ yawu otmaihât gâŋe tembe lâu nombotŋe katyekdâ ari sum yakât galemŋe kinŋetâ hilâm kalimbu pesuk sâekgât naŋgain.” Yawu sâm ekuwi. \p \v 65 Sâŋetâ sâop. “Bâiŋ nâhât tembe lâu meyekŋetâ ari sum galemgum kinnomai.” Yawu sâop. \p \v 66 Yawu sâmu tembe lâulipŋe meyekmâ sumângen ariwi. Ari kât hâpunmu mâtâpŋe maŋguop ya ekmâ deŋgop kutakum mem ginŋan katŋetâ merakiop. Yawu otmâ Yesuhât bukulipŋaŋe tuhum gik beretek pilâm kâlehen yâhâmaihât Sisahât towat deŋgowân katbi. Deŋgowân katmâ tembe lâu galem katyekŋetâ kinŋetâ âwurewi. \c 28 \s1 Yesuŋe mumuŋambâ yahalop. \sr (Mareko 16:1-10 Luka 24:1-10 Yoane 20:1-18) \p \v 1 Emet haŋ sâmu yanâk Maria, Matala kapiân gâtŋe otmu nambeŋe orowâk sumângen ariowot. \v 2 Arimutâ yanâk mososoŋ pato memu aŋelo âlâ hâk katipŋe kaok bolaŋ bolaŋ yaŋe himbimâmbâ pârâk sânsânâk giop. Ge kât pato âlâ Yosep bukulipŋaŋe lâum hâpunŋetâ ba sum mâtâpŋe maŋguop ya yâkŋe lâum hâpunmâ pilâm kakŋan yâhâ talop. \v 3 Otmu aŋelo yakât kundenŋaŋe laŋinŋe dondâek pilâop. \v 4 Kât pat kakŋan ge tatmu ekmâ tembe lâu yaŋe umutyeŋe arimu kâi bâtyeŋe sân sân sâm derepyongop. \v 5 Yawu otmâ aŋeloŋe imbi yâhâp yuwu sâm ekyotgop. “Yet kiŋgityetŋahât ki otset. Yetŋe Yesu howanân kuwi ya ekde sâm takawot ya naŋgan. \v 6 Yâhâmâ yuân ki tap. Emelâk mumuŋambâ yahatbom sâop yawuâk otmâ yahatmâ arap. \v 7 Yakât otmâ kâlehen yâhâ Yesuhât welâm ekmâ nâŋgâm in yawu âwurem ari hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongoromawot. “Kutdânenŋaŋe emelâk mumuŋambâ yahatmâ Galilaia hânângen ari tap. Yawu gârâmâ yen yawuâk ariŋetâ penaŋginomai.” Yawu sâm ekyongoromawot.” \p \v 8 Yawu sâmu nâŋgâm koahowot yamâ biwiyetŋe heroŋe pato nâŋgâowot. Yawu otmâ ya pilâm sururuk sâm hoŋ bawalipŋe yeŋgâlen ariowot. \v 9 Arimutâ Yesuŋe mâtâwân teteyitgim yuwu sâop. “Wa, imbi yâhâp.” Yawu sâmu koahowot yamâ ekmâ nâŋgâm mepa saŋgan otbaŋgiowot. \v 10 Yawu otbaŋgimutâ yuwu sâop. “Yet ki nâŋgâm koakset. Yerâmâ sururuk sâm hoŋ bawalipne ari ekyongomutâmâ Galilaia hânân ari mambotnihinomai.” Yawu sâop. \s1 Tembe lâu yaŋe den golâ gahaem sâm haok tuhuwi. \p \v 11 Yawu sâm ekyotgomu mâtâwân arim tatmutâ tembe lâu sum galemŋe kinbiŋe sururuk sâm ari kapi patoen yâhâ hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋe kulem teteop yakât ekyongowi. \v 12 Yakât ekyongoŋetâ opon kâmbukŋahât galemlipyeŋe orowâk menduhuakbi. Menduhuakmâ den hikum tembe lâu yaŋe Yesuhât sum galem kinbi ya tewetsenŋe hâmeŋe pato yiŋgim “den golâ yuwu sânomai,” sâm eŋgatyeŋan gewi. \v 13 “Nen omoŋ derep kâmbukŋan aman pâlâmŋe imunŋe Yesu hoŋ bawalipŋaŋe tihâk taka lâum âlâengen ari hanguai.” Yawu sânomai. \v 14 Yawu gârâmâ Pilatoŋe den yu nâŋgâm hilipyongomapgât nenŋe sârereyekmâ topŋe yu kurihinom. Yakât ki nâŋgâm ketet otnomai.” Yawu sâwi. \p \v 15 Yawu sâm hâmeŋe yiŋgiŋetâ miakmâ sâwi yawu otbi. Yâhâ den golâ yamâ sâm haok tuhum alahum ariwi. Yakât otmâ sâp yiwereŋe yu Yura kapi ambolipŋaŋe den yukât yawuâk alahum manmai. \s1 Yesuŋe den bâiŋe sâm ekyongop. \sr (Mareko 16:14-18 Luka 24:36-49 Yoane 20:19-23) \p \v 16 Otmu yakât kakŋan nen hoŋ bawalipŋe kâiân konok Galilaia hânân ariwin. Ari Yesuŋe pumŋe âlâ yan menduhuaknom sâop yan yâhâ menduhuakbin. \v 17 Menduhuakmâ kinmunŋe Yesu teteningimu ekmâ biwi hero pato nâŋgâm mepaewin. Yawu gârâmâ lohimbi nombotŋaŋe ekmâ eŋgat yâhâp otbi. \v 18 Yâhâ Yesuŋe gotnenŋan ga kinmâ yuwu sâm eknongop. “Anitâ Awoŋnaŋe mâmâŋe otnihimu yâkât wâtŋan kinmâ himbimân gâtŋe me hânân gâtŋe, ehekŋe ki ehekŋe kerek yeŋgât kunyeŋe tatmâ yâhâmbisâm. \v 19 Yawu gârâmâ den kâsikum yiŋgim gan yu mem hânŋan kulemŋan ari lohimbi kâsikum yiŋgiŋetâ nâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomai. Yawu gârâmâ Awoŋne otmu nâ otmu Wâtgât mâmâŋahât Heak nenâmâ konohâk oain. Yawu tatmain yakât yeŋe nengât kulân lohimbi toen mem katyekŋetâ nenŋe tihityeŋe otmâ yâhânom. \v 20 Otmu nâŋe yen orowâk manmâ den kâsikum yiŋgim gan ya kerehâk kâsikum yiŋgiŋetâ biwiyeŋaŋe tiŋâk lâum mannomai. Otmu sâp ârândâŋ mâmâŋe otyiŋgimune nâ orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmâ mannomai. Otmu sâp pesuk sâwuap yanâmâ âwurem gemune penaŋgiaknom.” Yawu sâm den bâiŋe eknongop. Bâiŋ, den pesuk yap.