\id GAL NT0040.GA1 SELEPET McELHANON (DP TRANSFER 8-AUG-85) 7-OCT-85 \h Galatia \toc1 Galatia Pauloŋe Galatia yeŋgât ekap kulemgum katyiŋgiop. \toc2 Galatia \mt1 Galatia \mt2 Pauloŋe Galatia yeŋgât ekap \mt2 kulemgum katyiŋgiop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1-2 Yen Galatia hânân kapi tipi tapi tatmâ arap ya ambolipŋe emelâk biwiyeŋe Yesuhâlen katmâ yâkât komolân torokatbi. Yeŋgât nâŋgâm nâŋe ekap yu kulemgum katyiŋgian. Otmu bukulipne nâ orowâk manmâ Yesu Kiristo hoŋ bawaŋgim mansainŋe yawuâk nâŋgâyiŋgiai. Nâ Paulo, nâ Kiristo hoŋ bawaŋgim mansan. Otmu âi mem mansan yu lokŋe ki sâm nihiwi. Me Yesu Kiristoŋe aposololipŋe âi sâm yiŋgiop yaŋe ki torokatmâ sâm nihiwi. Anitâŋe nanŋe Yesu Kiristo mumuŋambâ mem yahalop yâkât otmâ yetŋak nâŋgânihim âi yu sâm nihimutâ mem mansan. \s1 Kiristo kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. \p \v 3-5 Nâ yeŋgât nâŋgâm Anitâ yuwu sâm ulitguman. “O Awoŋnenŋe, gike eŋgatgeâk otmâ Kiristo hâŋgângurâ giop. Giop yamâ nenŋe lok bâleŋahât orotmeme kiŋgoŋ ya watmâ ari bâlemaingât lauhe lâum kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Mum yahalop yapâ bâleŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋnenehop. Yakât otmâmâ Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaem yâhânom. Otmu Awoŋ, gâ otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristo yetŋe Galatia ambolipŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otmutâ yanâmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe konohâk otmâ sânduk sâm gaekgât ulitgohoan.” Yawu sâm yeŋgât nâŋgâm Anitâ mepaem gaman. \s1 Kiristohât den pat konok tap. \p \v 6 Otmu den umatŋe âlâ tap ya sâwoman. Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ yen mem dâiyehop. Yawu gârâmâ Kiristo hâŋgângumu gemu yâkâlen biwiyeŋe katbi. Yakât girawu otmâmâ yâk yetgât hâkâŋ otmâ in yawu pilâyelekmâ biwiyeŋe âlâhâlen katnomosai? Den pat âlepŋe tap yamâ Kiristohât den pat konohâk. Âlâ ki tap, bia kârikŋe. \v 7 Yakât otmâmâ lok ondowân gâtŋaŋe taka nâŋgân nâŋgânyeŋe mem gulipgunehât Kiristohât den pat âlepŋe kelaŋgatmâ biwiyeŋan kioŋsai. \v 8 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâŋe emelâk den sâm ekyongowan ya lok âlâ me âlâŋe kelaŋgatnomai, me torokatmâ âlâ ekyongonomai, yamâ Anitâŋe yakât matŋe hilipyongoâkgât naŋgan. Yakât otmâmâ lok wosapâ gâtŋe âlâ me âlâŋe, me aŋelo âlâŋe taka den pat âiŋe sâm ekyongoŋetâ nâŋgâm kâkâsuk otnomai. \v 9 Nâ den yu emelâk ekyongowan. Girawu otmâ nelâm yongoap. Yakât yâhâpŋe sâmune nâŋgâŋet. Kândikum ninak Kiristohât den pat âlepŋe sâm ekyongowan. Ekyongomune nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu mem biwiyeŋan katbi. Yamâ benŋe lok ondowân gâtŋaŋe taka den yu kelaŋgatmâ biwiyeŋan kioŋbi. Yakât otmâ Anitâŋe matŋe yiŋgimu hemgât kâlâwân seyehâkgât naŋgan. \p \v 10 Den yan yu topŋe girawuhât yan? Lohimbiŋe heroŋe nâŋgânihiŋetgât yan? Me nekŋetâ yahalâkgât yan me? Yawu bia. Yawuhât nâŋgâm oan mâne Kiristohât ki tem lâum hoŋ bawaŋgimbâm. Yawu gârâmâ topŋe yuwuhât yan. Anitâŋe nekmu ârândâŋ olâkgât yan. \s1 Yesu Kiristoŋe Paulo âi sâm waŋmu miop. \p \v 11 Nine topne sâm ekyongomune nâŋgâŋet. Emelâk den pat âlepŋe ya ekyongomune nâŋgâwi. Den yamâ lok nombotŋe yeŋgât lauyeŋambâ ki mewan. \v 12 Me lok âlâ me âlâŋe ki kâsikum nihiwi. Ya bia kârikŋe. Yesu Kiristoŋe nâhât topŋambâek nâŋgâek sâm biwi nâŋgân nâŋgânne mem pâroŋ pilâmu nâŋgâmune keterahop. \v 13-14 Yâhâ biwi nâŋgân nâŋgânne ki mem pâroŋ pilâop sâp yan wuân me wuân otmune bâleminiop yakât emelâk ekyongoŋetâ nâŋgâwi. Yuwu otminiwan. Lohimbi kerekŋe Anitâhât nâŋgâŋetâ yahalâkgât Yura nenŋe tâmbâlipnenŋe yeŋgât orotmeme ya watmâ manminiwan. Yawu otmâ bukulipne lok sihan orowâk manbinân nâŋe kârikŋe otmâ dondâ wangiyekban. Yakât otmâmâ lohimbiŋe nekŋetâ yahalop. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe Yura nengât miti pilâm yapâ hioŋakmâ biwiyeŋe Kiristohâlen katmâ yâkât komolân torokatbi. Yâkât komolân torokatŋetâ ya yeŋgât mâtâp maŋguyiŋgiwe sâm dondâ mem bâleyekmâ hilipyongominiwan. \p \v 15 Yawu gârâmâ aŋgoân meŋnahât tepŋambâ ki tetewan sâp yan nâŋe Kiristohâlen biwinaŋe kepeim hoŋ bawaŋgiwomgât Anitâŋe sâm katnihiop. \v 16 Yâhâ yâkŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmu nâŋe Kiristohât den pat pâku lohimbi yeŋgâlen ari sâm tetem ekyongowomgât ikŋe nanŋaŋe mâtâwân tetenihiop. Mâtâwân tetenihiop yakât kakŋan nep topŋe katbe sâm lok âlâhâlen ari ki âikum nâŋgâwan. \v 17 Me Kiristohât aposololipŋe Yerusalem kapiân manbi ya yeŋgâlen gurâ ki ari âiyongom nâŋgâwan. Kiristo ikŋak aposolo nep sâm nihiop yanâk pilâm yahatmâ Arawia hânân ari manban. Manmâ manmâ yapâ âwurem Damasiko kapiân ari manban. \v 18 Yan ari manmune yambu kalimbu pesuk sâop. Yakât kakŋan Petoro in ekbe sâm Yerusalem kapiân yâhâwan yaŋak yâk orowâk manmutŋe sande yâhâp olop. \v 19 Sâp yan yâk otmu Kutdânenŋahât imiŋe Yakowo ya yetŋiâk yelekban. Yâhâ aposolo âlâlâ ya ki yekban. \v 20 Den yan yu Anitâhât senŋan kinmâ yan. Yakât otmâmâ den mian otbuawâmâ matŋe nihiwuap. \p \v 21 Nâŋe nine kapi Kilikia hânân tap yan ari âi topŋe katmâ Kiristohât den pat ekyongom manban. Otmu yapâ pilâyekmâ Siria hânân kapi tipi tapi tatmâ arap yan ari den kâsikum yiŋgim manban. Yakât otmâmâ Yesuhât komot Yuraia hânân manbi yeŋgâlen ki arimune eŋakbin. \v 22 Yawu gârâmâ nine topne nâŋgâwi yaŋe ari lohimbi yuwu sâm ekyongowi. \v 23 Emelâk nâhâitŋe “hilipnongominiop. Yâhâ sâp yiwereŋeâmâ lohimbi kerekŋe Kiristohât nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu biwiyeŋe yâkâlen katŋetgât yâkât den pat ekyongom mansap.” \v 24 Nâhât topŋe yawu ekyongoŋetâ nâŋgâm Anitâ mepaewi. \c 2 \s1 Pauloŋe Yesu Kiristohât aposololipŋe yeŋgâlen torokalop. \p \v 1-2 Otmu yapâ nâŋe kapi âlâen âlâen ari den kâsikum yiŋgim manmune yambu 14 pesuk sâop. Yakât kakŋan Anitâŋe biwi nâŋgân nâŋgânne mem heweweŋ tuhumu Banawa yet Tito meyelekmune Yerusalem kapiân yâhâwin. Yan yâhâmunŋe Kiristohât komot ya yeŋgât kunlipyeŋe orop tihâk menduhuakbin. Menduhuakmâ nâŋe emelâk pâku lohimbi yeŋgâlen ari Kiristohât den ekyongowan yakât topŋe nâŋgâne sâm âinohowi. Otmu mâtâp maŋgunihimai sâm den ya topŋambâek sâm tetem ekyongomune nâŋgâŋetâ keterahop. \v 3 Topŋe yuwuhât yan. Nenŋe Kiristohâlen torokatmâ yan Mosehât girem den nâŋgâmunŋe porap otmu ki lâum manbin. Yawu manbin yan bukunenŋe Tito, Girik gâtŋe, yâhâmâ emelâk nengâlen torokalop yamâ hâkŋe torehenŋan undip ki tuhuwin yakât den pat ekyongomune nâŋgâwi. \v 4 Yawu gârâmâ lok perâkŋaŋe topnenŋe mem tetene sâm nengât osetnenŋan taka manbi. Taka Mosehât girem den ya yâhâpŋe mem miwirikum hâkŋe torehenŋan undip tuhuwaŋgine sâm kendâningiwi. \p \v 5 Kendâningim Kiristohât den pat âlepŋe ya kelaŋgatne sâm otŋetâ denyeŋe ki nâŋgâwin. Denyeŋe ki nâŋgâwin yakât otmâ hâkŋe torehenŋan undip ki tuhuwi. Yakât otmâmâ yengu yawuâk Mosehât girem den ki watmâ mannomai. \v 6 Otmu Yesuhât komotŋe papatolipyeŋe yeŋgât nâŋgâŋetâ yahatsap. Yamâ Anitâ lok biwinenŋe ekmapŋe nâŋgâningimu ki gewe yâhâwe otmap. Otmu nâŋe gurâ yawuâk lok âlâ me âlâhât ki nâŋgâmune yahatmap, me ki nâŋgâmune gemap. Otbi yamâ yâk yeŋgât wahap. Anitâŋe konok biwinenŋe ekmap. Yawu gârâmâ papatolipyeŋaŋe nâhât den yu ki kum meme sâsâ tuhunekbi. \p \v 7-8 Otmu nine topne yuwu sâm ekyongomune ekbi. Emelâk Anitâŋe Petoro mâmâŋe otbaŋgim âi sâm waŋmu Yuraia hânânâk tatmâ Yesuhât den pat âlepŋe ya kapi ambolipŋe kâsikum yiŋgiop. Yâhâ nâŋeâmâ pâku lohimbi yeŋgâlen ari den yu ekyongowehât mâmâŋe otnihim âi sâm nihiop. \v 9 Otmu den ya sâm ekyongomune nâŋgâŋetâ keterahopgât Yakowo, Petoro, Yoane, yâk yeŋgât lok kunyeŋe manbiŋe nâ otmu bukune Banawa buku otnitgim yuwu sâm hâŋgânnotgowi. “Nenâmâ yuânâk tatmâ kapi tipi tapi tatmâ arap yu ambolipŋe yeŋgâlen âi mem mannom. Yâhâ yerâmâ pâku lohimbi yeŋgâlen ari âiyetŋe tuhuromawot. \v 10 Otmu konohâk tap yamâ yuwu nâŋgâyet. Bukulipnenŋe nombotŋe umburuk mansai ya yeŋgât nelâm yotgomap.” Sâŋetâ sâwan. “Yâk tânyongoromgât naŋgait.” Yawu sâm den hikum karakbin. \s1 Pauloŋe Petoro hâme hârewaŋgiop. \p \v 11-13 Otmu ya pesuk sâmu nâŋe Banawa mem Yerusalem kapi pilâm orowâk Antiok kapiân ariwit. Yan ari manmâ manmâ âlâengen ari den ekyongowe sâm pilâyekmâ ariwan. Otmu hilâm âlâen Petoroŋe Antiok kapi ari pâku lohimbi nombotŋe biwiyeŋe Kiristohâlen katbi yâk yeŋgâlen torokatmu orowâk manbi. Yawu manŋetâ Yakowohât bukulipŋe Yerusalem kapiângembâ gem Antiok kapiân ari Petoro yuwu sâm hâme hârewaŋgiwi. “Bâe, otdâ bâleap yakâ. Girawu otmâ pâku lohimbi orowâk sot nem mansai. Ya ki orotŋe.” Yawu sâm hâme hârewaŋgiŋetâ bukulipŋe nombotŋaŋe pâku lok yeŋgât hâkyeŋe torehenŋan undip tuhuyekbiŋe nâŋgâm bâlewaŋgimaihât pâku lohimbi ya pilâyekmâ Yakowohât bukulipŋe yeŋgâlen torokalop. Petoroŋe yawu olop yakât Yura lohimbi nombotŋaŋe ya ekmâ pilâyekbi. Pilâyekŋetâ Banawaŋe yekmâ pârâk pilâm yawuâk otmâ yâk yeŋgâlen torokalop. \p \v 14 Yawu otŋetâ nâmâ âwurem ari topyeŋe mem tetem nâŋgâmune dondâ bâleop. Yâkŋe Kiristohât denŋe tâŋ tâŋâk ki watmâ manbi. Petoroŋe otmu bâleop yakât topŋe teteâkgât Yesuhât komot ya yeŋgât senyeŋan kinmâ yuwu sâm ekuwan. “Petoro, gâ wuân mendâ bâleap? Gâ Yura lok. Yawu gârâmâ Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe ya pilâm, pâku lohimbi yeŋgâlen torokatmâ mansat. Yawu gârâmâ wongât pâku lohimbiŋe Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe otŋetgât meme sâsâ tuhuyeksat? Ekmune dondâ bâleap. \s1 Himbim yâhânomgât mâtâp konohâk tap. \p \v 15 Nenâmâ Yura lohimbi. Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop ya biwinenŋan katmâ nâŋgâmain. Yawu otmâ pâku lohimbiŋe Anitâhât den ki lâum mansai yawu ki otmain. \v 16 Yawu gârâmâ Anitâhât girem den yan papatolipnenŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ den âlâlâ torokatmâ kulemguwi. Yamâ lok âlâ me âlâŋe papatolipnenŋaŋe girem den âlâlâ kulemguwi ya lâuŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuapgât dop âlâ ki tap. Yâkŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katnomai yamâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap. Mâtâp âlâ ki tap, bia kârikŋe. Nenâmâ emelâk Kiristohâlen biwinenŋe katbin. Yâkât otmâ papaptolipnenŋe yeŋgât girem den yakât nâŋgâmunŋe tâŋât otmap. \p \v 17 Kiristohâlen biwinenŋe katbin yapâek bukulipnenŋe Yura lok pilâyekmâ pâku lohimbi, tosayeŋe orop sâminiwin, yeŋgâlen torokatbin. Ya yeŋgâlen torokatmâ papatolipnenŋe yeŋgât girem den ki lâuaingât Yura lok nombotŋaŋe nengât “tosa lok” sâmai. Tosa lok mâne âlâ girawu sâmbâin. Yuwu sâmbâin me? “Âo, Kiristoŋe orotmeme bâleŋan dâim ari katnenekmu otmunŋe bâleap. Yakât otmâ tosa ya Kiristohâlen tap.” Yawu sâm tosa ya Kiristohâlen kârâm pilâwin mâne ki ârândâŋ otbâp. Yawu ki tap. Yawu gârâmâ Yura lok yeŋgât orotmemeyeŋe hâŋgiŋe ya watmâ ki otnomai. \p \v 18-19 Yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâmâ papatolipnenŋe yeŋgât girem den bet pilâwan ya âlâkuâk miwirikum lâuwom yanâmâ nâhât yuwu sâŋetâ bonŋe otbuap. “Aŋgoân Pauloŋe papatolipnenŋe yeŋgât girem den bet pilâop yanâmâ tosa miop.” Nâhâitŋe yawu olop sâŋetâ yanâmâ bonŋe otbuap. Yawu gârâmâ topŋe yawu ki tap yakâ. Aŋgoân girem den âlâlâ ya lâuwe sâm tâpik gupik otminiwan. Tâpik gupik otmâ manmâ gamune yaŋe ki tânnohop. Yakât otmâ pilâmune pesuk yap. \v 20 Pilâmune pesuk sâmu yaŋahâmâ Anitâŋe nanŋe hâŋgângumu ge nâhât kaweân kinmâ muop yâkâlen biwine katban. Biwine katmune yâkŋe tânnohom manman kârikŋahât pat kunihiop. \v 21 Yakât otmâ yuwu naŋgan. Kiristo muop yan manman hâŋgiŋe ya betbaŋgim muop. Yâhâ Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatmu manman âiŋe miop. Yakât dopŋeâk otmâ biwine yâkâlen katban yan papatolipnenŋe yeŋgât girem den hâŋgiŋe lâuminiwan ya bet pilâwan. Yakât otmâ Kiristoŋe mâmâŋe otnihimu yâk orop biwinetŋe kepeiakmâ konohâk oap. Yakât otmâmâ yâkâlen biwinaŋe kepeim hoŋ bawaŋgim mansan. Kiristoŋe wawaenenekmâ ge kawenenŋan kinmâ muop yakât ki nâŋgâmune tâŋât otmap. Yamâ yuwu naŋgan. Papatolipnenŋe yeŋgât girem den lâumunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap mâne Kiristoŋe ge imbiâk muop sâmbâin. Yawu. \c 3 \s1 Yesu Kiristohât mâtâp me girem dengât mâtâp \p \v 1 Bukulipne, Galatia ambolipŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk Anitâŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge nengât otmâ howanân kuŋetâ muop yâkât den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâm biwiyeŋan katbi. Yaŋak benŋe girawu otmâ sâp yiwereŋe yuâmâ lohotŋe otŋetâ Yura kapi ambolipŋaŋe yeŋgâlen taka biwiyeŋan kioŋmâ nâŋgân nâŋgânyeŋe mem gulip malap tuhuai? Bâe, topŋe wongât Kiristohât mâtâp bulâŋe ya pilâm Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe ya watmâ mansai? Ya ki orotŋe. \v 2 Yakât yiwereŋe âiyongomune sâŋetâ nâŋgâwe. Yeŋe papatolipnenŋe yeŋgât girem den âlâlâ ya lâuŋetâ yanâmâ Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mâmâŋe otyiŋgiop me bia? Bia yakâ. Yâhâ nâŋeâmâ Kiristohât den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâŋetâ bulâŋe olop. Yawu nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Yesuhâlen biwiyeŋe katbi yanâk Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu yeŋgâlen giop. \v 3 Yakât otmâ girawu otmâmâ kopa oai? Ya ekmâ pârâk pilan. Yakât torokatmâ yuwu sâwe. Kândikum emelâk Kiristohâlen biwiyeŋe katmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heak yâkât wâtŋan kinŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe mem pâroŋ pilâyiŋgimu Kiristohât mâtâp yawuâk watmâ manbi. Yakât otmâ yeŋe yiwereŋe wâtnenŋanâk kinmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâk sâm oai ya ekmune ki dopŋan oap. \v 4 Yâhâ aŋgoân Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu biwiyeŋaŋe heroŋe otbi. Otmu Kiristohâlen biwiyeŋe katbi ya imbiâk otmaihât Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe ya pilâŋet. \v 5 Yakât âlâku sâwe. Papatolipnenŋe yeŋgât girem den âlâlâ lâuai yakât otmâ Anitâŋe ki mâmâŋe otyiŋgimu kulem topŋe topŋe miai. Yuâmâ Kiristohâlen biwiyeŋe kepeiai yakât otmâ Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mâmâŋe otyiŋgimu kulem topŋe topŋe miai. \s1 Awarahamŋe olop yakât topŋe \p \v 6 Yakât topŋe teteâkgât Awarahamŋe olop ya sâlikum ekŋet. Yakât Moseŋe kulemguop ya yuwu tap. “Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya nâŋgâm yâkâlen biwiŋe katmâ biwi yâhâp ki otmâ manop. Yawu otmâ manop yakât Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop.” Yawu kulemguop. \v 7 Yakât otmâ Yura nengâlen gâtŋaŋe me pâku lohimbi yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe biwiyeŋe yawu katmai yamâ Awarahamgât sen bulâŋe mansai sâm Anitâŋe nâŋgâyiŋgimap. Yakât otmâmâ Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe yen orowâk menomai. \v 8 Yawu gârâmâ yakât torokatmâ sâwe. Anitâŋe pâku lohimbi nombotŋe biwiyeŋe yâkâlen katmâ tem lâuwaŋgiŋetâ tosayeŋe pilâyiŋgiwuap yakât emelâk inânŋan nâŋgâop. Ya nâŋgâm Kiristo ki hâŋgângumu giop yan ya nâŋgâm Awaraham yuwu sâm ekuop. “Hâmbâi gâhât tepgan gâtŋe âlâŋe tetem lohimbi hânŋan kulemŋan mansai ya menduhuyekmu manman âiloŋgoân manmâ heroŋe nâŋgânomai.” \v 9 Moseŋe yawu kulemguop yakât topŋeâmâ yuwu. Awarahamŋe Anitâhâlen biwiŋe katmâ biwi yâhâp ki olopgât Anitâŋe nâŋgâwaŋgiop. Yakât dopŋeâk otnom yamâ Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya ambokunom. \s1 Girem dengât topŋe \p \v 10-12 Otmu yakât torokatmâ sâwe. Moseŋe yuwu kulemguop. “Lohimbi âlâ me âlâŋe girem den yu tâŋ tâŋâk ki watnomai yamâ Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgimu mem hiliwahonomai.” Yawu tap. Yâhâ sâp âlâen Anitâŋe sâmu Moseŋe den yuwu kulemguop. “Lohimbi âlâ me âlâŋe biwiyeŋe Anitâhâlen katmâ denŋe lâuwaŋginomai yamâ manman kârikŋan katyekmu mannomai.” Yawu kulemguop. Girem den tap ya âlâku sâmune nâŋgâŋet. Ya yuwu tap. “Lohimbi âlâ me âlâŋe girem den ya tâŋ tâŋâk watmâ mannomaiŋeâmâ manman kârikŋan mannomai.” Yawu tap. \p \v 13 Yawu gârâmâ âlâŋe girem den ya tâŋ tâŋâk watmu ârândâŋ otbuap? Lok yawuya âlâ ki tap, bia kârikŋe. Yakât nen kerekŋe girem den ya lâumain yamâ târârâhâk ki watmain. Yakât nâŋgâm Anitâŋe Kiristo hâŋgângumu ge sârerenenekmu howanân kuŋetâ muop. Yakât Moseŋe den âlâ yuwu kulemguop. “Lok âlâ me âlâ nahân yongoŋetâ kinnomai ya yeŋgât yuwu sânomai. “Lok yuâmâ Anitâŋe matŋe waŋmu miap,” yawu sânomai.” Yawu sâm kulemguop. \v 14 Yakât otmâmâ Yesu Kiristoŋe nengât tosahât otmâ kawenenŋan kinmu howanân kuŋetâ muop. Yakât otmâmâ Anitâŋe Awaraham pat kuwaŋgiop yakât bulâŋeâmâ ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak ya hâŋgângumu ge mâmâŋe otningimu manman kârikŋan manmâ yâhânom. \s1 Anitâŋe sâmu kârikŋe olop. \p \v 15 Nenŋe orotmeme âlâ otmain yan hâum sâmune nâŋgâŋet. Lok yâhâp den hikumutâ kârikŋe otbuap. Ya bukuŋe âlâŋe kelaŋgatbuap, me den âlâ torokatmâ sâwuap, me nombotŋe hârewuapgât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ yuwu ekne. Anitâŋe den hikuop ya ki hâukum âlâ sâwuap. Bia kârikŋe. \v 16 Anitâŋe Awaraham den ekuop ya yuwu tap. “Nâŋe gâ otmu gâhât tepgan gâtŋe âlâ tetewuap yet den yukât bulâŋe yitgiwom.” Yawu sâm ekuop. Yakât otmâmâ yuwu ki sâop. “Gâ otmu gâhât tepgan gâtŋe tetem mannomai yen kerek yiŋgiwom.” Yawu ki sâop. Yawu gârâmâ Awarahamgât tepŋan gâtŋe konok, Kiristo teteop yanâmâ Anitâŋe Awaraham den ekuop yakât bulâŋe yâkâlen teteop. \v 17 Yawu gârâmâ Anitâŋe Awaraham den ekuop ya yambu 430 pesuk sâmu yanâmâ girem den Mose waŋop. Otmu Awaraham den ekuop yakât kakŋan Mose ki ekuop. Yawu gârâmâ Mose girem den waŋop yaŋe mem ge katbuap, me Awaraham den ekuop ya hâukum âlâ sâwuapgât dop âlâ ki tap. \v 18 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Awarahamgât manman kârikŋahât pat kuwaŋgim den ekuop ya girem denân torokatmâ ki sâop. Awarahamâk ekuop. Yawu gârâmâ manman kârikŋe ya mene sâm Anitâŋe Awaraham den ekuop ya otmu girem den yâhâp yâhâp ki menom. \p \v 19 Yawu tap. Yakât otmâmâ topŋe girawuhât Anitâŋe girem den Mose ekumu kulemguop? Topŋe yuwuhât. Girem den yaŋe lok topnenŋe mem teteningimap. Emelâk tâmbâlipnenŋaŋe manmâ otŋetâ bâlem gaop. Otmu nen gurâ yawuâk otmunŋe bâlem gamap. Yawu gârâmâ Awarahamgât tepŋan gâtŋe Yesu Kiristoŋe teteop. Tetem yan Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe mem teteningiop. Mem teteningiop yakât otmâ girem den kandi sâop ya pesuk sâop. \p Otmu âlâ torokatmâ sâwe. Anitâŋe aŋeloŋe hâŋgângumu ge girem den Mose ekumu kulemguop. \v 20 Yawu gârâmâ Anitâ ikŋak ge Awaraham ekuop. \s1 Lohimbi kerekŋe Anitâhât girem den târârâhâk ki watmain. \p \v 21 Yakât otmâmâ girem den otmu Anitâŋe Awaraham den ekuop yaŋe lâuahowot me bia? Lâuahowot yamâ benŋe topyetŋe ikŋiâk ikŋiâk. Yawu gârâmâ Anitâŋe girem den sâm kalop yaŋe manman kârikŋahât mâtâp mem teteningiop mâne yaŋak benŋe girem den ya lâumunŋe ârândâŋ otbâp. \v 22 Yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Miti den kândikum kulemguwi yan den âlâ tap yakât topŋe yuwu. Yesu Kiristo ki giop yan nen kerekŋe girem den lâuminiwin yamâ târârâhâk ki watbin. Yakât otmâ Anitâŋe mumuhât pat kuningiop. Yakât kakŋan Anitâŋe manman kârikŋahât pat sâm Awaraham kuwaŋgiop yakât bulâŋe mene sâm Kiristohâlen biwinenŋe katnomgât mâtâp teteop. \p \v 23-24 Mâtâp teteop yamâ Yesu Kiristohâlen biwinenŋe katnehât Anitâŋe hâŋgângumu giop. Yâhâ ki giop sâp yan girem den yaŋe manmannenŋe bâleŋe ya mem tetekŋan tuhumu mumuhât pat otbin. Mumuhât pat otmâ gamunŋe Yesu Kiristoŋe gem yapâ holaŋnenekbe sâm nengât sâm muop. \v 25 Mumu yâkâlen biwinenŋe katmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu yakât otmâmâ girem den ya torokatmâ lâunomgât mâtâp bialop. \s1 Kiristohât manman haŋgalakmâ manmâ yâhânom. \p \v 26 Otmu yeŋe yawu otmâ yâkâlen torokatŋetâ yaŋak Anitâŋe nanne baratne sâm meyehop. \v 27 Yawu otmâ toen mem katyekŋetâ yanâmâ manmanyeŋe bâleŋe ya kon sâm pilâm Kiristohât manman ya haŋgalakmâ yâkâlen torokatbi. \v 28 Yâkâlen torokatmâ nen hârok Anitâhât komot otmâ mansain. Yawu mansain yakât ki mem kâsipnongomap. Nen Yura lohimbi, me yen pâku lohimbi, me lok kutyeŋe orop, me kutyeŋe bia, me âwâ nan me mâmâ barat, nen kerek komot konohâk oain. Yesu Kiristoŋe kunnenŋe oap yakât otmâ Anitâŋe nenekmu dop konohâk oain. \v 29 Emelâk Anitâŋe Awarahamgât pat sâm kuwaŋgiop ya yen gurâ yawuâk kuyiŋgiop yakât bulâŋe menomai. Yawu gârâmâ yenâmâ topŋe yawuhât otmâ Awarahamgât sen sâm katyehop. \c 4 \p \v 1 Emelâk den yan yakât âlâkuâk sâwe. Nenâmâ Anitâhât nanŋe baratŋe mansain. Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Nengât orotmeme yamâ yuwu tap. Nenŋe munomân nan baralipnenŋaŋe nengât bât tosa ya yâkŋe galemgunomai. \v 2 Gârâmâ nenŋe ŋaŋayeŋanâk mum pilâyeknomân mandu otnomai yan hep torehenlipnenŋaŋe wawaeyekmâ tihityeŋe otmai. Tihityeŋe otŋetâ papato otmâ yanâmâ âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât bât tosa ya yeŋahâk galemguaknomai. Orotmemenenŋe yawu tap. \v 3 Otmu yakât dopŋeâk nen Yura lohimbiŋe lepat nâŋgân nâŋgânân manmâ gawin yan Mosehât girem den otmu papaptolipnenŋe yeŋgât girem den yakât amutgen manmâ gawin. \v 4-5 Otmu embâŋân Anitâŋe hân himbim ki kândikyotgowân ikŋe nanŋe hâŋgângumu gewuap yakât sâpŋe kalop. Sâpŋe kalop ya ekmu ârândâŋ otmu nanŋe hâŋgângumu giop. Hâŋgângumu gemu nen kerekŋe Anitâhâlen ari torokatmunŋe ikŋe nanŋe baratŋe sâm menenehâkgât Yura imbi âlâhât tepŋan ge tetem girem den ya tâŋâk lâum manop. Yawu manmâ nenŋe girem den târârâhâk ki watmâ gawin yakât otmâ sârerenenekmâ girem den yapâ holaŋnenehop. \p \v 6 Anitâ nanŋaŋe holaŋnenehop yakât otmâ nenŋe Anitâhât nanŋe baratŋe otmâ mansain. Yawu nâŋgânehât Anitâŋe nanŋahât Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋe mem heweweŋ tuhumu Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋgim “Awoŋnenŋe, kâwiâk nanŋe olon,” sâm mepaemain. \v 7 Bukulipne, yengu yawuâk Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaem mansai. Yawu gârâmâ yeŋe emelâk Anitâhât topŋe ki nâŋgâm orotmeme kiŋgoŋ otmâ manminiwi ya pilâm Anitâhâlen biwiyeŋe katmâ yâkât komolân torokatbi. Yakât otmâmâ nanne baratne sâm meyekmâ Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya yen gurâ yawuâk kuyiŋgiop.” \s1 Pauloŋe Galatia ambolipŋe yeŋgât nâŋgâm gorâwaŋgiop. \p \v 8 Emelâk embâŋân Anitâhât topŋe ki nâŋgâm manminiwi sâp yanâmâ Porom Lâpio me wahap tâŋâtŋe yawuya mepaem yakât amutgen manminiwi. \v 9 Yawu gârâmâ emelâk Anitâŋe tep âlep nâŋgâyiŋgim meyekmu yâkât topŋe ekmâ nâŋgâŋetâ bulâŋe olop. Yakât otmâ yiwereŋeâmâ topŋe girawuhât otmâ Anitâ betgum Porom Lâpio ya hoŋ bawaŋgine sâm oai? Yaŋe manman kârikŋan mem katyekbuapgât dop âlâ ki tap yakâ. \v 10 Otmu Anitâŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgimu ârândâŋ olâkgât Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe yuwuya watne sâm oai? Yeŋe tatmâ nâŋgâ nâŋgâ sâp, me sotgât hâi sapa manmai yakât sâp, me hilâm kâmbukŋe topŋe topŋe ya watmâ mansai ya ekmune dondâ bâleap. \v 11 Nâŋe yeŋgâlen puwâk taka Kiristohât den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâŋetâ bulâŋe olop ya bet pilâm orotmemenenŋe hâŋgiŋe ya miwirikum watmaihât nâŋgâm gorânihiap. \p \v 12 Nâŋe Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe ya pilâm yen pâku lohimbi mansai yeŋgâlen torokatmâ manmâ gan. Yakât otmâ yeŋe topŋe girawuhât otmâ sâp yiwereŋe pilânekmâ Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe miai. Yeŋgâlen puwâk takawan yan yeŋe nâ buku otnihim laune lâuwi. Yakât otmâmâ yu oai yu pilâŋetgât naŋgan. \p \v 13 Otmu yeŋgâlen tohowan yan kundat pato tetenihiop. Yawu tetenihiop yamâ nâŋe yen orop sâp kâlewâk manmâ Yesuhât den pat âlepŋe ekyongowan. \v 14 Otmu yeŋe tânnohom yan ki nâŋgâm bâlenihim hâkâŋ kakŋan otbi. Yâhâ aŋelo âlâŋe yeŋgâlen takaop, me Yesu Kiristo ikŋak yeŋgâlen takamu buku otbaŋgimbâi dop yawuâk buku otnihiwi. \v 15 Otmu wuân me wuângât ulityongowan mâne in yawu nihimbâi. Yahâ sâp yiwereŋeâmâ girawuhât otmâ nâ pilâneksai? \v 16 Nâŋe yeŋgât tepne nâŋgâm den bulâŋe ekyongowan. Yamâ yeŋe yiwereŋe nâhâitŋe “nâŋgâm bâleningim mem ge katnenekbe sâm oap” naŋgai? Yakât nâŋgâmune tepne bâleap. \p \v 17 Otmu nen Kiristohâlen biwi konohâk hikum mansainŋe hioŋaknehât lok ondowân gâtŋaŋe taka biwiyeŋan kioŋbi. Yâhâ yeŋe pilânenekmâ yâk yeŋgâlen torokatŋetâ yâk orop mepaenenekŋetgât yeŋgâlen takawi. \v 18 Nâŋe tânyongowomgât dop âlâ ki talop. Yâhâ lok yaŋe biwi konohâk otmâ tânahone sâm yeŋgâlen takawi mâne heroŋe nâŋgâyiŋgimbâm. Yawu gârâmâ emelâk nâŋe yen orop manmâ biwinenŋe kepeim manbin ya girawuhât otmâ biwinenŋe holaŋakmu mansain? \p \v 19-20 Yeŋgât den pat ya nâŋgâmune umatŋe olop. Gârâmâ den umatŋe yu ekyongowe sâm otmune umatŋe oap. Yen orop hâme konok mansain mâne umatŋe ya kuwikbâin. Yakât yiwereŋe mâtâp tetenihimu yeŋgâlen takawomgât naŋgan. Yakât nâŋgâm den âlâen hâum sâwe. Imbilipnenŋaŋe naom mene sâm hâliliakmâ tatmâ naom memai, yakât dopŋeâk yeŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgiŋetgât emelâk yeŋgâlen taka Kiristohât den pat âlepŋe ekyongomune nâŋgâŋetâ bulâŋe olop. Yawuâk torokatmâ manŋetgât biwine yeŋgâlâk nâŋgâm tan. Yakât otmâ yiwereŋeâmâ Yura nengât orotmeme hâŋgiŋe ya lâune sâm otŋetâ yakât otmâ yâhâpŋe witgum biwiyeŋe Yesuhâlenâk kinâkgât den umatŋe yu ekyongowe sâm biwine umatŋe oap. Yeŋe Kiristo betgumaihât otmâ gorâ bâleŋe nihimu mansan. \s1 Sara yet Haha yâk yetgâlen hâum sâop. \p \v 21 Yeŋgâlen gâtŋe nombotŋaŋe Mosehât girem den ya lâune sâm otmaiŋe yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Moseŋe den âlâ torokatmâ kulemguop yakât mâtâp yuwu tap. \v 22 Awarahamgât nanyâhâtŋe yâhâp teteowot. Nanŋe kunŋe yâkât kutŋeâmâ Ismae. Yakât topŋe yuwu tap. Awarahamŋe imbiŋe Sara memu yâkâlen nanyetŋe membuap yakât Anitâŋe bunewâk pat kuyitgiop. Yawu yamâ inâk kâsi manowot. Yâhâ Anitâŋe Awarahamgât den hikuop ya nelâmgumu ikŋe hoŋ bawa imbi, kutŋe Haha sâm ya miop. Ya memu yâkâlen nanŋe kunŋe miop, yamâ kutŋe Ismae. \p Yâhâ nanŋe âlâ, kutŋe Isaka sâm, yâkât topŋeâmâ yuwu. Anitâŋe Awaraham imbiŋâit yetgât pat kuyitgiop yakât ki nelâmguop. Otmu Saraŋe naom membuap sâop yakât otmâ manmâ gam gam nanŋe miop. \v 23 Yâhâ nanyâhâtŋahât topyetŋe yamâ ikŋiâk ikŋiâk oawot. Âlâmâ, Ismae sâm, yâhâmâ Awarahamgâlen Hahaŋe imbiâk miop. Yâhâ âlâmâ, Isaka sâm, Anitâŋe den hikuop yakât bulâŋe Awarahamgâlen Saraŋe miop. \p \v 24 Otmu Anitâŋe imbi yâhâp yu yetgât mâtâp ikŋiâk ikŋiâk sâm yitgiop. Yakât otmâ yâk yetgât sen ya gurâ yawuâk komot ikŋiâk ikŋiâk mansai. Yakât topŋe yuwu naŋgan. Imbi kutŋe Haha yaŋeâmâ hoŋ bawaŋgiminiop. Yakât otmâmâ yâkât sen tetem sambe sambe otmâ yawuâk hoŋ bawa manmai. \v 25-26 Otmu Haha yâhâmâ Arawia hânân pumŋe âlâ tap, kutŋe Sinai, yan Anitâŋe girem den Mose waŋop yakât dop olop. Hahahât sen yaŋe hoŋ bawa otmai dop yawuâk Yura kapi ambolipŋaŋe Anitâŋe girem den kalop ya lâum manmai. Hahahât dopŋe yawu. \p Otmu Sarahât dop yuwu. Yâhâmâ Awarahamgât imbiŋe. Yakât otmâmâ yâkât sen tetem sambe sambe otmâ hoŋ bawa ki mansai. Otmu Saraŋeâmâ Yerusalem kapi âiŋe himbimân tap yakât dop olop. Sarahât sen yamâ nen mansain yu. Gârâmâ kapinenŋe himbimân tap yan yâhâ ambokunom. Yakât otmâ girem den hâŋgiŋe lâunomgât dop ki tap. \v 27 Yakât otmâ Anitâŋe sâmu poropete âlâŋe den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Imbi kâsi, yuwu sâmune nâŋgâ. Gâŋeâmâ naom âlâ ki mion. Otmu naom membe sâm ki hâliliakmâ tatmâ hâhiwin nâŋgâon. Yakât otmuâmâ gâhât lokŋe imbi ondop memu nanŋe miop. Yakât otmuâmâ nâŋgârâ gorâhihimapgât yuwu sâmune nâŋgâ. Hâmbâi mâne gâhât sen yaŋe tetem sambe sambe otmâ potgahât sen ya wangiyeknomai. Yakât nâŋgâm biwihe gemu heroŋe kakŋan man. Yawu.” \p \v 28 Otmu yakât den âlâ torokatmâ sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Awarahamgât sen tetem sambe sambe otnomaihât pat kuwaŋgiop ya yawuâk nanŋe Isaka kuwaŋgiop. Otmu pat kuwaŋgiop yakât bulâŋe tetemu nen Yura lohimbi otmu yen pâku lohimbi dop konohâk otmâ Awarahamgât sen mansain. Yakât otmâ imi ata me wârâ tou yawu mansain. \p \v 29 Haha yet Sara yetgât topyetŋahât torokatmâ sâmune nâŋgâŋet. Awarahamŋe Anitâhât den ya nelâmgumu imbi hoŋ bawaŋgiminiop ya memu naom âlâ miop. Naom yaŋe pato olop. Otmu Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Sara mâmâŋe otbaŋgimu nanŋe miop. Saraŋe naom memu Haha nanŋaŋe yâkât nâŋgâm mem ge katbe sâm olop. Yakât dopŋeâk yiwereŋe lohimbi girem den lâum mansaiŋe nen ki lâum mansain yu nenekŋetâ bâlemu mem ge katnenekne sâm otmai. \v 30 Otmu Saraŋe Awaraham yuwu sâm ekumu lauŋan miop. \li1 “Potne Hahahât nanŋe Ismaeŋe gâhât bât tosa ki galemguwuapgât naŋgan. Nannetŋe Isaka yâkŋak gâhât bât tosa galemgum manbuapgât naŋgan. Yakât otmâ watyelekdâ ariyet.” \p Yawu sâm ekuop. Awarahamŋe Sara lauŋan miop yakât dopŋeâk yeŋe otŋetgât naŋgan. \v 31 Otmu yakât torokatmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim mansainŋeâmâ Sarahât sen oain. Nâŋgâmune yawu oap. Yakât girawuhât otmâ yeŋgâlen gâtŋe nombotŋaŋe girem den lâum yan Haha sen otne sâm oai? Kâmbukŋe, yawu ki otŋet. \c 5 \s1 Kiristoŋe manman âlepŋan katnenekmu mansain. \p \v 1 Otmu nenŋe girem den lâum pâpgumunŋe tosa teteningimapgât Kiristoŋe nengât sâm gem yapâek holaŋnenehop. Yapâ menenekmâ manman âlepŋan katnenekmu mansain. Otmu yengu yawuâk holaŋyekmâ nengâlen torokatyekmu komot konohâk oain. Yakât otmâmâ yeŋe ki pilânenekmâ girem den hâŋgiŋe ya mem miwirikum lâunomai. \p \v 2 Bukulipne yakât âlâku ekyongomune nâŋgâŋet. Yeŋe Anitâŋe yekmu ârândâŋ olâkgât hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋginomai yamâ dop yuwu otbuap. Yawu otnomai yanâmâ Kiristoŋe manman kârikŋahât mâtâp âiŋe meyiŋgiop yamâ nâŋgâŋetâ tâŋât oap yakât dop otbuap. Yakât otmâ Kiristoŋe mâmâŋe otyiŋgiwuapgât dop ya biatbuap. \p \v 3 Bukulipne, yawu otmaihât âlâku sâwe. Yeŋe girem den pâŋe konohâk lâum hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋginomaihât dop bia. Yawu otnomai yan Anitâŋe girem den sâm kalop ya hârok lâunomai sâm kalop. Yakât otmâmâ yeŋgâlen umatŋe dondâ teteyiŋgiwuap. \v 4 Otmu yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe Anitâŋe yekmu ârândâŋ olâkgât girem den ya miwirikum lâunomai yanâmâ Kiristo pilânomai. Yawu otnomai yanâmâ Anitâŋe aŋgoân tepŋe nâŋgâm manman kârikŋahât mâtâp meyiŋgiop ya maŋguyiŋgiwuap. \v 5-6 Yâhâ nenâmâ biwinenŋe Yesu Kiristohâlen katmâ mansainŋe komot konohâk otbin. Nen hâknenŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiwin me yen ki tuhuaŋgiwi nenâmâ komot konok otmâ biwinenŋe Yesuhâlenâk kinmu haoŋmâ ârândâŋ tep âlep naŋgaŋgim hoŋ bawaŋgimain. Yawu otmunŋe Kiristoŋe âwurem ge sârerenenekmu Anitâŋe umam sâningim mem manman kârikŋan torokatnenekbuap. Yakât otmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Kepeim manmâ Kiristoŋe in yawu ge menenekmu yâhâne sâm yakât mitiwahom mambot gumbot otmâ mansain. \p \v 7-8 Bukulipne, yen aŋgoân den pat âlepŋe ya nâŋgâm Kiristohât tem lâum hoŋ bawaŋgiŋetâ yekmune âiloŋgo nandoroŋe olop. Otmuâmâ Kiristohât mâtâp watne sâm otŋetâ yan Anitâŋe undip ki katyiŋgiop. Yakât otmâ sâp yiwereŋeâmâ âlâŋe undip maŋguyiŋgiŋetâ âlâengen arine sâm oai? Me âlâŋe biwiyeŋan kioŋetâ denyeŋe in yawu nâŋgâwi? \v 9 Bukulipne lok amonŋe yeŋgâlen takawi? Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Bau ŋasiŋe yamâ tipiŋe âlâ. Yawu gârâmâ yaŋe hâreakmâ sânduk sâm ârândâŋ otmâ bau mem bâlemapgât ya hârem pilâmain. Yakât dopŋeâk yeŋe yâk yeŋgât den ya pilâm kâkâsuk otmâ manŋetgât naŋgan. \v 10 Yâhâ yeŋgât nâŋgâm ki eŋgat yâhâp oan. Yeŋe ekap kulemgum katyiŋgian yu sâlikum nâŋgâm denne tem lâunomai. Otmu Yura lok nombotŋaŋe biwiyeŋan kioŋetâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe itoŋ galoŋ oap yakât matŋe hâmbâi Anitâŋe Yura lok ya yiŋgiwuap. \p \v 11 Bukulipne, hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiŋet sâm Yura lok nombotŋaŋe yeŋgâlen takawi ya yeŋgât topyeŋe âlâ sâmune nâŋgâŋet. Yaŋeâmâ imbiâk nâhâitŋe “Girem den lâuŋet sâm hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuyiŋgim mansap,” sâmai. Yamâ den memai. Yâkŋe sâmai yawu otyiŋgim mansan mâne, Kiristoŋe nengât sâm muop yakât Yura lokŋe den pat ya nâŋgâm ki mem ge katnekne sâm otbâi. \v 12 Bukulipne, Yura lok yaŋe mem biwi hâlim tuhuyeksai yeŋahât nâŋgâm hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiwi ya hârem pilakŋetgât naŋgan. \v 13-14 Bukulipne, yeŋgât manmanyeŋeâmâ âlâ. Yeŋe girem den lâuŋetgât Anitâŋe ki meyehop. Yawu gârâmâ yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatmu eŋgatyeŋeâk otnomai. Girem den yakât topŋe yuwu tap. “Nenŋahât nâŋgâmunŋe yahatmap yawuâk buku nombotŋe yeŋgât nâŋgâmunŋe yahatbuap.” Yawu tap. Otmu den ya lâum kinmâ yeŋe tep âlep naŋgaŋgim tânahonomai. \v 15 Yamâ yeŋe ki hioŋakmâ tep bâle naŋgaŋgim hiliwahonomai. \s1 Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu mannom. \p \v 16-17 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe biwinenŋaŋe kâitnongomu orotmeme bâleŋe ekmâ otneâk nâŋgâmain. Yawu otmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heak betbaŋgimain. Yawu otmain yanâmâ Heakŋe biwinenŋan kioŋmap. Yawu gârâmâ orotmeme bâleŋe otneâk nâŋgâmain ya âlâku nâŋgâmunŋe biwinenŋan hâumu pilâmain. Yakât otmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋe mem heweweŋ tuhumu yâkât wâtŋan kinmâ tem lâuwaŋgim gain. \v 18 Yen yawu otnomai yanâmâ papatolipnenŋe yeŋgât girem den ya yâhâpŋe ki lâunomai. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu manmâ yâhânomai. \p \v 19 Emelâk eŋgatnenŋeâk watmâ otmunŋe bâlem gaop yakât ekyongowan ya âlâku ekyongomune nâŋgâŋet. Yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ yuwu otŋetâ manmanyeŋe bâleminiop. Kâwâ konda, orotmeme kiŋgoŋ mem manminiwi. \v 20 Otmu emet huhuminiwi. Porom Lâpio hâwim kânâŋgâŋetâ kinmu ulitguminiwi. Otmu âli hawat bâleŋe topŋe topŋe mem manminiwi, me sait bâleŋe karaŋgiminiwi, me karasuŋa tuhuaŋgiminiwi, me weke mem yan soŋgo bau kombo neaŋgiminiwi, me bundâŋe yerakminiwi. Ya otŋetâ bâleyiŋgiminiop. Nâŋgâm bâleaŋgiminiwi, otmu tepyeŋan tatmu tatmu kuk kâŋguruk oraŋgiminiwi. Otmu yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu hioŋakmâ kasa oraŋgiminiwi. \v 21 To kârikŋe nem biwi hâlim otmâ wahap ki orotŋe topŋe topŋe otminiwi. Orotmeme yawuya otmâ mansai yâhâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat ki kuyiŋgiop. Yakât otmâ Kiristoŋe yâhâpŋe âwurem gewuawân ikŋe komolân ki torokatnomai. \p \v 22 Yawu gârâmâ lohimbi nombotŋe Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu yuwu otmâ manmai. Anitâŋe buku otyiŋgiop yakât nâŋgâm biwiyeŋe sânduk sâmu heroŋe nâŋgâwaŋgimai. Otmu biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu kaok naŋgaŋgimai. Bukulipyeŋaŋe senŋe âlâlâhât umburuk otmâ pâin guin otmai ya yekmâ nembe kalem otyiŋgimai. Yeŋahât nâŋgâŋetâ ki yahatmap. Otmu buku nombotŋaŋe mem bâleyekŋetâ yakât matŋe ki kâpekyiŋgimai. Me sâm bâleyiŋgiŋetâ yakât nâŋgâŋetâ ki sâtŋe otmap. \v 23 Lohimbi yawu otmaiŋeâmâ girem den kerek lâuŋetâ ârândâŋ otmap yakât dop oap. \v 24 Bukulipne, yakât torokatmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeimunŋe Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningiwuap. Yawu otningiwuap yanâmâ nenŋe eŋgatnenŋeâk ki watmâ ihilâk mahilâk otmunŋe bâlewuap. \v 25 Yâhâ yaŋeâmâ biwinenŋe mem heweweŋ tuhunenehopgât yâkât wâtŋan kinmâ mâtâp sâm ningiop ya tâŋ tâŋâk watmâ manmâ yâhânom. \v 26 Otmu yeŋahâlâk ki nâŋgâŋetâ yahatmu hâkyeŋe mepaenomai. Otmu yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatmu hioŋakmâ bukulipyeŋe mem ge katyeknomai. \c 6 \s1 Bukulipnenŋe lohotŋan otyiŋginom. \p \v 1-2 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe otŋetâ bâleâkgât Satanŋe mem dâiyekmap. Yawu gârâmâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlewuap yanâmâ yen nombotŋe Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgimu mansaiŋe yuwu otyiŋginomai. Yesu Kiristoŋe hânân gem lohotŋan manmâ kuwiknenekmâ mâtâp meningiop. Yakât nâŋgâm bukulipyeŋe lohotŋan otyiŋginomai. Otmu yengu yawuâk otŋetâ bâlemapgât biwiyeŋe galem oraŋginomai. \v 3 Nen lok bâleŋeâk kerek mansain. Yawu gârâmâ yeŋgâlen gâtŋe âlâ me âlâŋe yeŋe orotmemeyeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmap yamâ ombeyeŋaŋe kâityongomap. \v 4-5 Naŋgai. Âlâku amboŋan amboŋan mannomai. Yakât otmâmâ yeŋe buku âlâhât topŋe ki ekmâ kiwilinomai. Yeŋe biwiyeŋahât topŋe âlâku ikŋiâk ikŋiâk ekmâ nâŋgâŋetâ ârândâŋ otmu heroŋe otnomai. \p \v 6 Otmu papatolipyeŋaŋe Anitâhât den kâsikum yiŋgim mansai ya in yawu tânyongonomai. \p \v 7 Bukulipne, ombeyeŋaŋe kâityongomapgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe topnenŋe ekmâ nâŋgâmap. Yakât otmuâmâ kâitgunomgât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ lohimbiŋe wahap âlâlâ otnomai yakât matŋe tâŋ tâŋâk kâpekyiŋgiwuap. \v 8 Yâhâ lohimbi âlâ me âlâŋe yeŋahâlâk nâŋgâm senŋe âlâlâ ekmâ biwiyeŋe yan arimu ihilâk otnomai yamâ sâp patoen Anitâŋe pilâyekmu hemân kioŋnomai. Yâhâ lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heak yâkât nâŋgâm tem lâuwaŋgim mannomai yamâ mâmâŋe otyiŋgimu manman kârikŋan mannomai. \v 9 Bukulipne, lohimbi heweweŋâk tânyongonom. Yawu otmâ mannom yamâ Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmu sâp patoen yakât matŋe ningiwuap. \v 10 Topŋe yakât nâŋgâm yuwu otnom. Bukulipnenŋaŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap yanâmâ in yawu tânyongonom. Otmu nombotŋe belângen pâlâmŋe mansai ya yawuâk tânyongonom. \s1 Den bâiŋe sâm hâreop. \p \v 11 Bukulipne, yeŋgât pepa yu lok âlâ ekumune kulemguap. Yu kulemgum yaŋak kiripi mem nihimu ninak pâŋe tâlâwâk kulemguan bâtne towatŋe yu ekmâ nâhâitŋe “Den yu kulemguop,” nâŋgânomai. \p \v 12 Otmu den âlâ emelâk yan yakâlâk torokatmâ sâwe. Yura lohimbi biwiyeŋe Kiristohâlen katmâ girem den lâum mansaiŋe bukulipyeŋaŋe nâŋgâyiŋgiŋetâ yahalâkgât yeŋgât hâkyeŋe torehenŋan undip tuhuyiŋgine sâm yeŋgâlen takawi. Otmu yawuâk bia. Kiristoŋe nengât sâm gemu howanân kuŋetâ muop. Yakât buku nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ tâŋât otmu nâŋgâm bâleningimai sâm Yura lok yâkŋe yeŋe hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiŋet sâm meme sâsâ tuhuyeksai. \v 13 Yawu gârâmâ lok yaŋe Mosehât girem den lâum hâkyeŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiwiŋe den kerehâk ki lâum mansai. Yawu gârâmâ yeŋe yawu tuhuaŋgiŋetâ bukulipyeŋaŋe heroŋe nâŋgâyiŋgiŋetgât meme sâsâ tuhuyeksai. \v 14 Nâmâ lok yawuya bia. Yawu gârâmâ nâŋgânihiŋetâ yahalâkgât ki naŋgan. Nâmâ yuwu naŋgan. Kutdânenŋe Yesu Kiristo nengât sâm gemu howanân kuwi. Kuŋetâ muop yapâek yahatmâ mâtâp âiŋe mem teteningiop. Nâŋe yakâlâk nâŋgâm hângât wahap topŋe topŋe yakât nâŋgâmune tâŋât otmap. \v 15 Yakât yâhâpŋe sâwe. Nen Yura lok hâknenŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiwin me yen pâku lok ya ki otbi nen kerekŋe biwinenŋe Kiristohâlen katmâ komot konohâk otmâ mansain. Yawu katmâ manmunŋe manman âiŋe mem teteningimu himbimgât pat mansain yakât nâŋgâmune bulâŋe oap. \v 16 Otmu lohimbi biwiyeŋaŋe yawu nâŋgâm Yesuhât den lâum manmai yamâ Anitâŋe we âlep nâŋgâyiŋgim biwi sânduhân katyekmu manmâ yâhânomai. Yawu otmâmâ Anitâŋe Isirae sen bulâŋe nengât pat kuningiop ya menomai. \p \v 17 Nâŋe Kiristo hoŋ bawaŋgim manmâ gan. Yakât otmâ mâtâp maŋgunihine sâm mem âlâlâ tuhunekŋetâ hâhiwin kakŋan mansan. Otmu hâknan gut emelâk ekbi. Yakât otmuâmâ lok âlâ me âlâŋe hâhiwin ya witgum nihimaihât yeŋe lok yaŋe yeŋgâlen takam meme sâsâ tuhuyeksai ya yeŋgât den nâŋgâm kâkâsuk otnomai. \v 18 Kutdânenŋe, Yesu Kiristo tihitnenŋe otmapŋe biwi nâŋgân nâŋgânnenŋe mem konohân tuhumu kepeiakmâ manmâ yâhânom. Yawuâk. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Paulo