\id EPH NT0040.EP1 SELEPET McELHANON (DP TRANSFER) 14-OCT-85 \h Epeso \toc1 Epeso Pauloŋe Epeso yeŋgât ekap kulemgum katyiŋgiop. \toc2 Epeso \mt1 Epeso \mt2 Pauloŋe Epeso yeŋgât ekap \mt2 kulemgum katyiŋgiop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1 Yen Epeso kapi ambolipŋaŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim Anitâhât tem lâuwaŋgim mansai. Nâ Paulo. Emelâk Anitâŋe nâŋgânihimu Yesu Kiristoŋe aposolo sâm âi nihiop ya mem mansan. Nâŋe heroŋe nâŋgâyiŋgim ekap yu kulemgum katyiŋgian. \p \v 2 Awoŋnenŋe Anitâ yet Kutdânenŋe Yesu Kiristo yâkŋe eŋgatyetŋeâk otmâ nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otmutâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmâ sânduk sâekgât nâŋgâyiŋgim ulitguman. \s1 Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu manman âlepŋahât bulâŋe teteningimap. \p \v 3 Anitâŋe ikŋe nanŋe, Kutdânenŋe Yesu Kiristo, hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ muop. Yawu olop yakât otmâ nenŋe yâk orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmâ gain. Yakât otmâ Anitâŋe ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mâmâŋe otningimu manman âlepŋahât bulâŋe teteningim gap. Yakât nâŋgâm Anitâ mepaem mannom. \v 4-5 Anitâŋe ikŋahâk wawaenenekmap. Otmu nenŋe yâkât senŋan tosa barahâk kinnomgât nâŋgâm ikŋe nanŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ mumbuap yakât emet inânŋan sâm kalop. Yakât otmâ nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâŋe tosanenŋe pilâningim nine nanne baratne sâm menenekmu mansain. Yakât nâŋgâm yâkŋe emet inânŋan hân himbim ki kândikyotgowân yawu tetewuap ya sâm kalop. \v 6 Otmu ikŋahâk wawaenenekmâ nengât sâm nanŋe hâŋgângumu giop yakât nâŋgâmunŋe hâu sâsâ otmap. Yakât otmâ heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaem mannom. \p \v 7-8 Kiristoŋe kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop yâkâlen biwinenŋe katmunŋe Anitâŋe tosanenŋe pilâningiop. Otmu ikŋahâk wawaenenekmâ otningiop yakât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmap. Yakât dop sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe saru osomunŋe sililiŋ sâmap. Yakât dopŋeâk Anitâŋe wawaenenekmap ya ki pesuk sâwuap. \v 9-10 Anitâŋe âliwahap topŋe topŋe, ehekŋe ki ehekŋe, himbimân ewan tap me hânân yu tap ya kerehâk kalop. Otmu sâp patoen Yura lohimbi otmu pâku lohimbi hârok menduhunenekbuap. Yawu otmâ âliwahap topŋe topŋe kalop ya orowâk Kiristohât amutgen tatmunŋe kunnenŋe otmâ tatbuapgât sâm kalop. Yawu gârâmâ emelâk embâŋâmbâek yakât topŋe amokŋan tatmâ gaop. Yakât otmâ lohimbi nombotŋaŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ yakât topŋe nâŋgâne sâm pâpgum gawi. Yâhâ nenâmâ Anitâŋe nâŋgân nâŋgânnenŋe mem pâroŋ pilâningimu yakât topŋe nâŋgâmain. Anitâŋe sâp kalop ya ikŋak ekmu ârândâŋ otmu den yakât bulâŋe tetem heŋgeŋguwuap. \p \v 11 Otmu Yura lohimbi nengât hohetnenŋan lok âlâ tetem kunnenŋe manmâ tihitnenŋe otbuapgât nâŋgâm Anitâŋe yakât pat kuningiop. Yakât otmâ pat kuningiop yapâek nenŋe lok ya tetem tihitnenŋe otbuapgât nâŋgâm biwinenŋaŋe mem mambotbaŋgim gawin. \v 12 Otmu pat kuningiop yakât bulâŋeâmâ Kiristoŋe lohimbi kerek nengât tihitnenŋe otbe sâm Yura lohimbi nengâlen teteop. Nengâlen tetemu nenŋe yâk orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu yâkât pat otmâ mansain. Yakât otmâ Anitâhât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmu heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaem mannom. \s1 Manman kârikŋan mannomgât nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmain. \p \v 13 Kiristoŋe lohimbi kerek nengât tosanenŋahât otmâ ge kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yâkât den pat âlepŋe ya nenŋe yen pâku lohimbi ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe olop. Den pat ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiwi. Yawu otbi yan Anitâŋe meyekmâ nine nanne baratne sâm manman kârikŋahât pat nen Yura lohimbi kuningiop ya yen gurâ yawuâk kuyiŋgiop. Yakât otmâ ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge lohimbi kerek mâmâŋe otningiwuapgât sâm kalop. Yakât otmâ ya hâŋgângumu yeŋgâlen ge mâmâŋe otyiŋgiop. \v 14 Otmu pat kuningiop yakât bulâŋe sâp patoen menom nâŋgâm Kiristohâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeim mannom. Yawu manmunŋe Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan kioŋmu pat yakât bulâŋe menom nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmâ mannom. Yawu manmunŋe sâp patoen Anitâŋe menenekmâ ikŋan torokatnenekmu manman kârikŋan manmâ heroŋe otbaŋgim mepaem yâhâmbisâin. \s1 Anitâ Wâtgât Amboŋaŋe mâmâŋe otningimu kârihem kinmain. \p \v 15 Yeŋe Kutdânenŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmâ gai. Yawu manmâ Anitâhât lohimbi orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmâ gai. Otmu yeŋgât den pat ya bukulipnaŋe eknohoŋetâ nâŋgâm tep hero nâŋgâyiŋgian. \v 16 Yawu nâŋgâm Kutdânenŋe Yesu Kiristo âwâŋâit mepaeyelekman. Otmu Anitâŋe yuwu otyiŋgiâkgât ulitguman. \v 17 Awoŋnenŋe Anitâ laŋinŋe Amboŋaŋe ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge yeŋgât biwiyeŋan kioŋmu nâŋgân nâŋgânyeŋe keterakyiŋgiwuap. Yawu otmu Anitâŋe tihityeŋe otmap yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgum yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mannomaihât yâk ulitguman. \v 18 Otmu Anitâŋe yen orop menenekmâ ikŋan torokatnenekmu heroŋe kakŋan manmâ yâhâmbisâingât pat kuningiop. Pat yakât bulâŋe menomgât nâŋgâm biwinenŋe mem mansain. \v 19-20 Otmu Anitâ Wâtgât Amboŋaŋe ikŋe wâtŋambâek Kiristo mumuŋambâ mem yahalop. Otmu nen gurâ yawuâk mâmâŋe otningimu wâtŋan kinmâ Kiristohâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeim manmain. Yeŋe yakât nâŋgâŋetâ keterahâkgât nâŋgâm Anitâ ulitguman. \p Anitâŋe Kiristo mumuŋambâ mem yahatmu yâkŋe himbimân yâhâmu ikŋe orowâk tawot. \v 21 Himbimân orowâk tatmâ Kiristoŋe Anitâhât hahit mem kinmâ aŋelo himbimân tatmai otmu âi weke, emet amboŋe, senduk banearâ, susun me sâtŋe metŋe topŋe topŋe hânân yu tai kerek yeŋgât kunyeŋe tatmap. Otmu emelâk embâŋân Anitâŋe hân himbim kândikyotgom âliwahap topŋe topŋe kalop ya orowâk Kiristohât amutgen tatmunŋe kunnenŋe tatmap. Otmu yawuâk kunnenŋe tatmâ yâhâwiop. Otmu sâp pesuk sâwuap yan hân himbim yu biatmu Anitâŋe hân himbim aŋgo kândikuwuap. Otmu sâp yan gurâ yawuâk kunnenŋe tatmâ yâhâmbisâp. \v 22 Yakât otmâmâ âliwahap kerehâkŋe yâkât amutgen tatbuapgât Anitâŋe sâm kalop. Otmu Kiristohât komot mansain nen gurâ yawuâk yâkât amutgenâk tatmunŋe kunnenŋe tatmâ tihitnenŋe otmâ yâhâmbisâpgât sâm kalop. \v 23 Yakât otmâ Anitâŋe mâmâŋe otningimu Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap. Otmu nenŋe hoŋ bawaŋgimain yan yâkât lauŋe otmu kâiŋe bâtŋe yawu otmâ nep mewaŋgim manmunŋe ârândâŋ merândâŋ otmap. \c 2 \s1 Anitâŋe mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain. \p \v 1 Emelâk Anitâŋe ki mem heweweŋ tuhuyekmu Kiristohâlen biwiyeŋe katbi sâp yan yeŋe orotmeme bâleŋe topŋe topŋe otmâ tosa mem manminiwi. Yawu otbi yakât otmâ hiliwahonomaihât pat manbi. \v 2 Sâp yan yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ manman bâleŋahât mâtâp watbi. Yawu otmâ weke bâleŋe amboyeŋaŋe biwiyeŋan kioŋmu yâkât amutgen manmâ tem lâuwaŋgim manminiwi. Otmu sâp yuâmâ yâkŋe lohimbi belângen mansai ya yeŋgât biwiyeŋan gurâ yawuâk kioŋmu Anitâhât den kumai. \v 3 Otmu yâkŋe Anitâhât den kum orotmeme bâleŋe otmai ya nenŋe gurâ yawuâk otbin. Yawu gârâmâ emelâk nen kerekŋe nenŋe eŋgatnenŋeâk watmâ biwinenŋambâ nâŋgân nâŋgân bâleŋe âlâlâ teteminiop ya watmâ otminiwin. Yakât otmâ Anitâŋe lohimbi kerek nenekmu ki ârândâŋ otmu hiliwahonomgât pat otbin. \p \v 4-6 Yawu otmâ manbin yamâ ikŋahâk tepŋe nâŋgâningim tihitnenŋe otmâ Kiristo hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Nenŋe yâkâlen biwinenŋe katbin yan Anitâŋe tosanenŋe pilâningim manman âiŋe ningimu yakât topŋe nâŋgâm biwinenŋe huruŋ sâop. Otmu Anitâŋe yen gurâ yawuâk wawaeyekmâ tosayeŋe pilâm manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu mansai. Yakât otmâ yen me nen hârok Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansain. Otmu sâp pato tetewuap yan Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatnenekmu Kiristo orop himbimân yâhâ tatbisâin. Yakât pat kuningimu tap. Yakât nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmain. \v 7 Nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâŋe kaok nâŋgâningim tosanenŋe pilâmu biwinenŋe huruŋ sâmu lohotŋan manmain. Otmu sâp yupâek lohimbiŋe yakât nâŋgâŋetâ hâu sâsâ otbuap. \v 8-9 Yeŋe himbimân yâhâ manman kârikŋan mannomaihât pat kuyiŋgimu mansai. Yakât nâŋgâm yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu hâkyeŋe mepaemaihât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâ ikŋahâk wawaeyekmâ tihityeŋe otmâ Kiristo hâŋgângumu ge yeŋgât tosahât otmâ muop. Otmu yeŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetâ Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgim manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu mansai. Yeŋe wâtyeŋan ya ki mem tetewi. Yakât otmâ yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatmu mepaeaknomai. \v 10 Otmu yeŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katbi sâp yan Ambonenŋe Anitâŋe manman âiŋe yiŋgimu mem mansai. Yawu manmâ orotmeme âlepŋeâk otmâ tânahom mannomaihât sâm kalop. \s1 Kiristoŋe nen lohimbi topŋe topŋe menduhunenekmu manmain. \p \v 11-12 Kiristoŋe nen Yura lohimbi otmu yen pâku lohimbi mem menduhunenekmu komot konohâk otmunŋe ikŋak kunnenŋe tatmap. Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Emelâk yen pâku lohimbiŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâwi. Yâhâ emelâk embâŋân Anitâŋe Awarahamgât pat kuwaŋgiop ya Yura lohimbi nengât gurâ yawuâk kuningiop. Yakât otmâ nenŋe yeŋgât nâŋgâmunŋe gemu yuwu nâŋgâminiwin. “Nen Awarahamgât sen mansain yakât otmâ hâknenŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgimain. Yâhâ yen pâku lohimbiâmâ Awarahamgât sen ki oai. Yakât otmâ ketetyekmunŋe belângen manmâ hâkyeŋahât torehenŋan undip ki tuhuaŋgimai. Yakât otmâ Anitâŋe hiliwahonomaihât pat kuyiŋgimu mansai.” Yeŋgât yawu nâŋgâminiwin. Otmu hâknenŋahât torehenŋan undip tuhuaŋgiminiwin orotmeme yaŋe ki tânnongomap. Yakât otmâ orotmeme yakât nâŋgâmune tâŋât otmap. \v 13-15 Otmu emelâk yeŋe Kiristohât topŋe ki nâŋgâm belângen manbi. Yâhâ sâp yuâmâ yâk orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansai. Yawu gârâmâ Kiristo Biwi kepeiak kepeiak Amboŋe ikŋak nen Yura lohimbi otmu yen pâku lohimbi kerek nengât tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Muop yan yeŋe Anitâhât komolân torokatnomaihât mâtâp meyiŋgiop. Yawu olop yakât otmâ Anitâŋe yen orop kaok nâŋgâningimu biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgimain. \p Yâhâ emelâk embâŋân Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop. Otmu Yura papatolipnenŋaŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ girem den yan den âlâlâ torokatbi. Otmu nenŋe den ya lâum yen ketetyekmunŋe yaehen manŋetâ yen orop kasa kârikŋe manminiwin. Otmu den âlâlâ torokatminiwi yaŋe undip kârikŋe olop. Yawu gârâmâ Kiristoŋe tosanenŋahât otmâ muop yan undip ya mem gahaem yen orop menduhunenekmu komot konohâk otmâ manmain. \v 16 Otmu Kiristoŋe tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu howanân kuŋetâ muop yan mem menduhunenekmu Anitâŋe kerek nengât kaok nâŋgâningimap. Otmu nenŋe biwinenŋe sânduk sâmu buku oraŋgim manmain. \v 17 Kiristoŋe yawu otningiop yakât den pat aŋgoân nen Yura lohimbi eknongop. Otmu nenŋe yâkât den ya torokatmâ yen kâsikum yiŋgim gain. \v 18 Yakât otmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan kioŋmâ yen orop mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeimain. Yawu otmunŋe Kiristoŋe mâtâp mem teteningimu âwâŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim mepaem mannom. \s1 Nen Anitâhât sen otmâ mansain. \p \v 19 Emelâk nen Yura lohimbiŋe yen pâku lohimbi yekmunŋe kasa kârikŋe otmu keterakmâ ikŋiâk ikŋiâk manminiwin. Yâhâ sâp yuâmâ nenŋe yen orop manman bâleŋambâ keterakmâ orotmeme bâleŋe pilâm Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim komot konohâk otmâ mansain. Yakât otmâ Anitâŋe menenekmu ikŋe sen otmâ mansain. \v 20 Yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât emet tuhumain yan hâum sâmune nâŋgâŋet. Hân aim saran lâum kânâŋgâmunŋe kinmap yaŋe Kiristohât aposololipŋe otmu poropetelipŋe nengât dop oap. Otmu saran yakât kakŋan hohem katmâ kokore pilâm gârem kâwi huhum pilâmain yaŋeâmâ lohimbi menduhuakmâ Anitâ mepaemai yakât dop oap. Otmu kuhupin lâum kânâŋgâmunŋe ŋiwiŋ ŋiwiŋ sâm kinmap yaŋeâmâ Kiristo ikŋahât dop oap. \v 21 Otmu kuhupin kakŋan gimbâ katmâ geri kum pilâm losohomunŋe emet ya âiloŋgo kinmap yakât dopŋeâk nenŋe Kiristohât komot konohâk otmâ yâkât wâtŋan manmain. Yawu manmâ Anitâhât opon kâmbukŋe yakât dop otmâ manmain. \v 22 Otmu emelâk Anitâŋe ikŋe opon kâmbukŋan ge tatminiop yakât dopŋeâk ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋan tatmâ mâmâŋe otningimu manmain. Yawu otningimu biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku konok oraŋgim manmâ yâhânom. \c 3 \s1 Anitâŋe Paulohât nâŋgân nâŋgânŋe mem pâroŋ pilâwaŋgiop. \p \v 1-2 Yen pâku lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim Anitâhât komolân torokatŋetgât Anitâŋe ikŋahâk nâŋgânihim aposolo âi nihimu mem mansan. Âi ya mem Kiristo hoŋ bawaŋgim yâkât den pat âlepŋe ekyongoman. Den pat âlepŋe ekyongomune lok nombotŋaŋe den ya nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm pâi emetŋan mem katnekŋetâ manmâ gan. \v 3 Emelâk Anitâhât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâ nâŋgâm gaop ya nâŋgâmune keterahâkgât nâŋgân nâŋgânne mem pâroŋ pilânihimu nâŋgâwan. \v 4 Otmu den yakât nâŋgâmune biwinambâ nâŋgân nâŋgân âlâlâ tetemap ya pâŋe tâlâwâk kulemgum katyiŋgian yu ekmâ nâŋgânomai. \v 5 Emelâk embâŋâmbâek Anitâŋe lohimbi âlâ me âlâhât nâŋgân nâŋgânyeŋe ki mem pâroŋ pilâyiŋgiop. Yakât otmâ den yakât pâpguwi. Yawu gârâmâ sâp yuâmâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe den ya mem Kiristohât aposololipŋe otmu poropetelipŋe nengât biwinenŋan katmu nâŋgâmain. \v 6 Den yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe Yesu Kiristohât den pat âlepŋe yen pâku lohimbi ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai. Yawu manŋetâ Anitâŋe nen Yura lohimbi orop mem menduhunenekmu komot konohâk otmâ mansain. Yawu manmunŋe sâp pato tetewuawân Anitâŋe manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe ningimu mem Yesu Kiristo orop heroŋe kakŋan tatbisâin. \p \v 7 Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ menekmâ aposolo âi sâm nihiop. Âi ya mem yâkât wâtŋan kinmâ Kiristohât lohimbi hoŋ bayiŋgim yâkât den lohimbi kâsikum yiŋgiman. \v 8 Yâhâ emelâk yâkât lohimbi dondâ mem bâleyekminiwan. Yakât otmâ ninahât nâŋgâmune gemu Anitâhât lohimbi yeŋgât amutyeŋan mansan yawu nâŋgâmune otmap. Yamâ nâŋe mem bâleyekminiwan yapâek Anitâŋe menekmâ âi sâm nihimu Kiristohât den pat ya yen pâku lohimbi ekyongom gan. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe wawaenenekmâ tihitnenŋe otmu manmannenŋahât bulâŋe teteningimu biwinenŋe huruŋ sâmu manmain. Otmu yawuâk otningim yâhâwuap. Yakât topŋe nenŋahâk nâŋgâm ba takanomgât dop ki tap. \v 9-10 Otmu girawu manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu manman kârikŋahât pat kuningiwuap yakât den sâm holaŋmâ pâku lohimbi ekyongomune nâŋgâmai. Otmu Anitâ Hân Himbim Amboŋaŋe nen Kiristohât lohimbi kerek mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohât den pat sâm haok tuhunom. Yawu otnom yan Anitâhât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap yakât bulâŋe topŋe topŋe tetemu aŋelolipŋaŋe ekŋetâ âlâ kândâkdâ otbuap. Yakât nâŋgâm emelâk embâŋâmbâek yâkŋe lok âlâ me âlâhât nâŋgân nâŋgânyeŋe ki mem pâroŋ pilâyiŋgiop. Yakât otmâ den yakât topŋe pâpguwi. \v 11 Yawu otmâ ikŋe nâŋgân nâŋgân watmâ sâpŋe ekmu ârândâŋ otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu giop yan den yakât bulâŋe teteop. \v 12 Nenŋe Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim Anitâ pahâk ulitgumunŋe nâŋgâningiwuap. Yakât nâŋgâm nenŋe biwi yâhâp kakŋan ki ulitgunom. \v 13 Nâŋe Kiristohât den pat kâsikum yiŋgimune nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai. Yakât otmâ lok nombotŋaŋe pâi emetŋan mem katnekŋetâ manmâ gan. Nâŋe yeŋgât nâŋgâm hâhiwin kakŋan mansan yakât nâŋgâm yeŋe kârihem kinmâ biwiyeŋe ki orotok sâwuapgât naŋgan. \s1 Kiristoŋe wawaenenekmap yakât Pauloŋe kulemguop. \p \v 14-15 Yen pâku lohimbiŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim Anitâhât komolân torokatŋetâ nen Yura lohimbi orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansain. Anitâhât aŋelolipŋe topŋe topŋe himbimân tatmai otmu âliwahap topŋe topŋe hânân yu kalop, ehekŋe ki ehekŋe, kerek nengât manmannenŋe Awoŋnenŋe Anitâ ikŋak ningimu manmain. Yâkŋe nine nanne baratne sâm menenekmu mansain yakât nâŋgâmune hâu sâsâ otmu mepaeman. \v 16-17 Anitâ Manman Amboŋaŋe koko salehâk tatmap. Otmu yu yakât ki pâpgumap. Yawu tatmap yakât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmap. Otmu nâŋe yeŋgât nâŋgâm yâk ulitgumune ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mem heweweŋ tuhuyekmu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim tem lâuwaŋgim mannomai. Yawu otŋetâ yâk orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap yakât dopŋeâk bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgim mannomai. \v 18 Otmu Kiristoŋe wawaenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterakyiŋgim heŋgeŋguâkgât Anitâ ulitguman. \v 19 Yeŋgât yawu ulitguman. Yawu gârâmâ Kiristoŋe wawaenenekmap yakât topŋambâek nâŋgâm metenomgât dop âlâ ki tap. Yawu gârâmâ yeŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manŋetâ yanâmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otyiŋgiwuap. Mâmâŋe otyiŋgimu manmanyeŋahât bulâŋe âlâlâ teteyiŋgimu Kiristoŋe wawaeyekmap yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomai. Manmanyeŋahât bulâŋe teteyiŋgiwuap yakât dopŋanâk âi mem Anitâ hoŋ bawaŋgim manmâ yu yakât ki pâpgunomai. \p \v 20 Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningim yâhâwuap. Yakât otmâ nenŋe Kiristo hoŋ bawaŋgim nep âlâlâ memunŋe yakât bulâŋe tetewuap nâŋgâmain ya wangim tetewuap. \v 21 Yakât nâŋgâm Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim hoŋ bawaŋgim manmunŋe bulâŋe âlâlâ tetemu ekmâ Anitâ mepaem manmâ yâhâmbisâin. Ya bonŋanâk. \c 4 \s1 Kiristo hoŋ bawaŋgim tânahom mannom. \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nâŋe Kiristohâlen biwinaŋe tiŋâk kepeim hoŋ bawaŋgim yâkât den pat lohimbi kâsikum yiŋgiman. Otmu emelâk den ya kâsikum yiŋgimune lok nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm pâi emetŋan mem katnekŋetâ manmâ gan. Otmu den ekyongomune nâŋgâŋetâ Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋe mem heweweŋ tuhumu yapâek Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai. Yakât otmâ yâkât den ya tiŋâk lâum manŋetâ lohimbiŋe manmanyeŋe ekŋetâ ârândâŋ olâkgât naŋgan. \v 2 Otmu yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu huruŋ huruŋ manmâ bukulipyeŋe orop ewe karaŋgim mannomai. Yawu manmâ buku nombotŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋginomai yan biwiyeŋaŋe kepeiyekmâ lohotŋan otyiŋginomai. \p \v 3 Sâp yiwereŋe yuâmâ biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansai. Yawuâk torokatmâ manne sâmâmâ tihit oraŋgim biwi sânduhân mannomaihât naŋgan. \v 4 Anitâhât Wâtgât mâmâŋahât Heak ikŋak mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim yâkât komot konohâk otmâ mansain. Yawu manmunŋe Kiristo ikŋak âwurem ge menenekbuapgât nâŋgâm biwinenŋe mem manmain. \v 5 Kutdânenŋeâmâ Kiristo konohâk. Otmu yâkât den konohâk lâum manmain. Otmu toen katnenekŋetâ Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap yakât mâtâp konohâk tap. \v 6 Otmu Awoŋnenŋeâmâ Anitâ ikŋak kunnenŋe pato tatmap. Otmu Anitâŋe wosapâ me wosapâ ki tatmap yawuya âlâ ki tap. Yakât otmâ himbimân aŋelolipŋe tai otmu hânân âliwahap topŋe topŋe kalop ya kerehâk hohem tatmu yâkât wâtŋan tatmâ gamain. \p \v 7 Otmu Kiristoŋe ikŋahâk biwinenŋahât topŋe ekmâ nâŋgâmap. Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋan tatmâ mâmâŋe otningimap. Yawu otningimu manmannenŋahât bulâŋe ikŋiâk ikŋiâk teteningimap yakât dopŋanâk âi topŋe topŋe mem Kiristo hoŋ bawaŋgimain. \v 8 Den yan yuŋe emelâk lok âlâŋe Anitâhât den kulemguop ya miap. Den yamâ yawu tap. \li1 “Lohimbiŋe hoŋ bawaŋgiŋetgât yâkŋe meyekmâ himbimân âwurem yâhâop. Yawu otmâ mâmâŋe otyiŋgimu âi meŋetâ yan bulâŋe âlâlâ teteop.” Den yawu tap. \p \v 9 Aiop, “himbimân âwurem yâhâop,” den yawu kulemguop. Den ya ekmâ yuwu nâŋgâmain. “Aŋgoân himbimâmbâ ge hânân manmâ muop,” yawu nâŋgâmain. \v 10 Otmu mumuŋambâ yahatmâ himbimân âwurem yâhâmu Anitâ orop tawot. Yawu otmâ kunnenŋe tatmâ mâmâŋe otningimu yâkât lauŋe, otmu kâiŋe bâtŋe yawu otmâ hoŋ bawaŋginom. Hoŋ bawaŋgim yâkât den pat sâm haok tuhumunŋe hânŋan kulemŋan ariwuap. \v 11 Yâkŋe mâmâŋe otningim âi ikŋiâk ikŋiâk ningimu mem tânahom manmain yamâ yuwu. Lok nombotŋaŋe lohimbi belângen manmai ya yeŋgâlen ari Kiristohât den pat âlepŋe ekyongomunŋe nâŋgânomaihât kut aposolo sâm âi ningiop. Yâhâ lok nombotŋeâmâ nen tânnongoŋetâ lohimbi Kiristohât den pat âlepŋe orowâk kâsikum yiŋginomgât kut bawapi sâm yiŋgimap. Yâhâ lok nombotŋeâmâ Anitâhât biwiŋan den âlâlâ tatmap ya sâm holaŋmâ lohimbi ekyongonomaihât kut poropete sâm âi yiŋgimap. Yâhâ lok nombotŋeâmâ Anitâhât lohimbi yeŋgât kunlipyeŋe manmâ yâkât den kâsikum yiŋgim galemyongonomaihât kut pasto sâm âi yiŋgimap. Yâhâ lok nombotŋeâmâ pasto tânyongom lohimbi den kâsikum yiŋginomaihât kut papasu sâm âi yiŋgimap. \v 12 Yawu gârâmâ nenŋe Anitâ nanŋahâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeim mannom. Yawu manmâ âi ningiop ya mem lohimbi orop tânahom manmunŋe manmannenŋe kelihakbuap. \v 13 Yawu otmâ biwi nâŋgân nâŋgânnenŋaŋe menduhuakmâ konohâk otmu Kiristoŋe hânân manmâ olop miop yawuâk otmâ mannom. Yawu otmâ manmunŋe Anitâŋe nenekmu Kiristohât dop yawu otbuap. \v 14 Yâhâ sâp yu manman girawu mansai yakât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nimnaom titipâŋe bukulipyeŋe orop eŋgalân giaŋgim âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât den kum ari malon manmai. Yeŋe yakât dopŋeâk otmâ mansai. Otmu yakât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe waŋga mem saru kakŋambâ arimain. Arimainângembâ siru pato pilâmu to dondâ bâlemap. Yawu otmâ waŋga ya mem kopa kopa tuhumap. Yakât dopŋeâk lok perâkŋaŋe Kiristohât den kelaŋgatmâ den perâkŋe topŋe topŋe kâityongomai. Yawu otmâ nâŋgân nâŋgânyeŋe mem hâlim milim tuhuŋetâ mansai. Yawu gârâmâ sâp yupâek yeŋe biwiyeŋe galemahom manŋetâ manmanyeŋe kelihakbuapgât yuwu otmâ mannomai. \v 15 Bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu Anitâhât den tâŋ tâŋâk watmâ den bulâŋeâk alahunomai. Yawu otnomai yan manmanyeŋahât bulâŋe tetem gap ya wangim bulâŋe pato tetewuap. Otmu Kunnenŋe Kiristoŋe manop yawuâk manne sâm yâkŋe olop miop yawuâk otmâ mannomai. \v 16 Yakât nâŋgâm yuwu sâmune nâŋgâŋet. Hâknenŋeâmâ konohâk. Yawu gârâmâ Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ hâknenŋahât torehenŋe âlâ âlâ kalop ya watmâ âi amboŋan amboŋan tuhumai. Yawu otmâ manmannenŋe tetemu âlepŋe manmain. Aiop, Kiristoŋe kunnenŋe tatmap. Otmu nenŋeâmâ yâkât lauŋe, otmu kâiŋe bâtŋe otmâ hoŋ bawaŋgim manmain. Yawu otmâ manmunŋe yâkŋe ikŋe hahit ningimu mem yâkât den tiŋâk lâum bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu tânahom manmain. Yawu manmunŋe manmannenŋe kelihakmu mannom. \s1 Anitâŋe manman âiŋe ningimu mem mansain. \p \v 17 Otmu yeŋgâlen gâtŋe lohimbi nombotŋaŋe pâku lohimbiŋe otŋetâ bâlemap yawu manmâ otŋetâ bâlem gap. Yakât otmâ nâŋe Kutdâhât sâtgât otmâ kuyiŋgiŋetgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 18 Pâku lohimbi belângen manmaiŋe yeŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe bâleŋe ya watmâ omoŋ kâlehen manmai. Otmu Anitâŋe manman âiŋe nen ningimu mem mansain. Yakât topŋahât pâpgum biwiyeŋe kârikŋe otmâ hiliwahonomaihât pat mansai. \v 19 Otmu ekŋâleaŋgim orotmeme kiŋgoŋ maŋgoŋ otneâk nâŋgâmai. Yawu otmâ aŋunyeŋahât ki otmai. \p \v 20-21 Yâhâ nenŋe Kiristohât den ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiwi. Sâp yapâek yâkât tem lâum orotmeme âlepŋeâk otŋetgât yâkât den bulâŋe kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgâm gai. \v 22 Emelâk yeŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe tâŋât ya watmâ senŋe âlâlâ ekŋâlem otŋetâ dondâ bâleminiop. Yawu manŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe gulip malap otmu manmanyeŋe dondâ bâlemu manmâ gawi. Otmu orotmeme bâleŋe otmâ mansai yaŋe mem bâleyekmapgât ya bunewâk bet pilâŋetgât naŋgan. \v 23-24 Yawu otŋetâ yanâmâ Anitâŋe biwiyeŋe mem heweweŋ tuhum nâŋgân nâŋgân âiŋe, ikŋe yawuya, biwiyeŋan katbuap. Nâŋgân nâŋgân âiŋe biwiyeŋan katbuap ya watmâ yâkât den tem lâuwaŋgim biwiyeŋe galemgum heŋgeŋgum mannomai. Yawu manŋetâ manmanyeŋe kelihakmu Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap. \p \v 25 Nenŋe Kiristohât komot konohâk otmâ mansain. Yakât otmâ biwiyeŋe kurihiakmâ manŋetâ manmanyeŋaŋe tawi tawiŋe otmapgât orotmeme bâleŋe ya betgum pesuk pilâm den bulâŋeâk alahum tihit oraŋgim mannomai. \v 26 Yawu gârâmâ lohimbi âlâ me âlâŋe mem bâleyekŋetâ kuk otnomai yan Anitâhât den lâum in yawu kaok oraŋginomai. \v 27 Yawu otmâ Satan Manman Bâleŋe Amboŋahât mâtâp maŋguwaŋginomai. \v 28 Yeŋe lohimbi komborâ ekyongoŋetâ ki kombo tuhunomai. Yâkŋe âi mem manmâ yapâ hâmeŋe mem yeŋe tânahom nombotŋe kâsikum lohimbi umburuk mansai ya tânyongonomai. \v 29 Den hako ki sahaŋginomai. Otmu bukulipyeŋaŋe biwiyeŋe galemahom kârihem kinŋetgât mem heweweŋ tuhuyekmâ den lohotŋan ekyongonomai. \v 30 Anitâŋe meyekmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop. Yawu gârâmâ sâp pato tetewuap yan pat yakât bulâŋe yiŋgimu menomai. Yakât nâŋgâm eŋgat yâhâp otmaihât ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwiyeŋan tatmâ mem heweweŋ tuhuyekmu mansai. Yakât otmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe tep bâle nâŋgâyiŋgimapgât orotmeme bâleŋe ki tâtâem otmâ mannomai. \v 31 Yawu otmâ ki kuk otmâ sârehahom den bâleŋe hâiaknomai. Otmu ki nâŋgâm bâleaŋgiŋetâ biwiyeŋe ŋasin otbuap. \v 32 Yâhâ yeŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetâ Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgimap yakât dopŋeâk bukulipyeŋe orop tosayeŋe pilaŋginomai. Yawu otmâ ewe karaŋgim lohotŋan oraŋginomai. \c 5 \s1 Manman bâleŋambâ keterakmâ Anitâhât tem lâuwaŋgim mannom. \p \v 1 Anitâŋe wawaeyekmâ nine nanne baratne sâm meyekmu mansai. Yakât otmâ yeŋe gurâ yawuâk bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannomai. \v 2 Kiristoŋe biwiŋaŋe kepeinenekmâ ikŋe manmanŋe ki alilop. Yawu otmâ Anitâ âwâŋahât tem lâuwaŋgim kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yawu otningiop yakât Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ olop. Otmu yeŋe gurâ yawuâk bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋginomaihât naŋgan. \p \v 3 Yeŋe manman bâleŋe pilâm yapâ keterakmâ Anitâhât tem lâuwaŋgim mansai. Yakât otmâ ki ekŋâleaŋgim kâwâ konda otnomai. Me bukulipyeŋe yeŋgât senŋe âlâlâ ki ekŋâlenomai. \v 4 Yâhâ orotmeme kiŋgoŋ otnomai yanâmâ aŋun pato tetemu dondâ bâlewuap. Yawu gârâmâ bukulipyeŋe yeŋgât senyeŋan ki genomai. Me den imbiâk mambiâk ki sahaŋginomai. Yawu otmâ bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm Anitâ mepaenomai. \v 5 Lohimbi nombotŋaŋe senŋe âlâlâ ekŋâlem biwiyeŋe yanâk kinmu yakâlâk nâŋgâm manmai. Lohimbi yawu manmai ya yeŋgât Anitâŋe nâŋgâmu Porom Lâpiohâlen biwiyeŋaŋe kepeim mepaemai yawu otmap. Lohimbi yawu otmâ manmaiŋe lohimbi kâwâ konda otmai orop Anitâŋe manman kârikŋahât pat ki kuyiŋgiwuap. Yakât otmâ yâkŋe Kiristo âwâŋâit orop himbimân ki tatnomai. \p \v 6 Lohimbi âlâ me âlâŋe den imbiâk sâm eŋgatyeŋan geŋetâ orotmeme bâleŋe yakât nâŋgâŋetâ bulâŋe otmapgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Orotmeme bâleŋe âlâlâ sâm aran yu lohimbiŋe otnomai yanâmâ Anitâŋe kuk otyiŋgim matŋe amokŋan yiŋgimu menomai. \v 7 Yakât otmâ lohimbi yawuya orop biwiyeŋaŋe ki kepeiakmâ konohâk otmu tânahonomai. \v 8 Emelâk yeŋe Anitâhât pâpgum omoŋ bâleŋan manminiwi. Yawu gârâmâ ikŋe laŋinŋaŋe biwiyeŋan pilâmu Kutdâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmâ gai. Yakât otmâ orotmeme bâleŋe bet pilâm Anitâhât tem lâum mannomai. \v 9 Yawu otmâ manŋetâ manmanyeŋe kelihakmu yakât bulâŋe âlepŋeâk tetewuap. Yawu tetemu Anitâŋe manmanyeŋe ekmu ârândâŋ otbuap. \v 10 Yawu gârâmâ yeŋe manman girawu manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât nâŋgâm kiwilim otmâ lohotŋan mannomai. \v 11-13 Otmu lohimbiŋe omoŋân ge hiliwahonomaihât pat mansai ya yeŋgât manmanyeŋeâmâ tawi tawiŋe. Yakât otmâ yâk orop ki buku oraŋginomai. Yâkŋeâmâ yok pilâm orotmeme bâleŋe topŋe topŋe oraŋgimai. Yakât nâŋgâm aŋulakmaingât otmai yakât ki alahumain. Yâhâ nenŋe yu me yakât nâŋgâmunŋe haŋ sâningimap yakât topŋe tetekŋan tetemu ekmain. Yakât otmâ yâkŋe orotmemeyeŋe bâleŋe yakât nâŋgâŋetâ haŋ sâyiŋgimu bet pilâŋetgât yeŋe den ekyongom eŋgatyeŋan genomai. \v 14 Den ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ haŋ sâyiŋgimu yanâmâ yâkŋe manmanyeŋahât topŋe tetekŋan tetemu eknomai. Yakât nâŋgâm kep yuwu meŋetâ nâŋgâmain. \li1 “Kâlâwahom yahatne. Mumuŋambâ yahatne. Yawu otmunŋe Kiristohât laŋinŋaŋe biwinenŋan pilâmu haŋ sâningiwuap.” \p \v 15-17 Anitâhât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap ya Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem biwiyeŋan katmu nâŋgâŋetgât Anitâ ulitgunomai. Yakât otmâ girawu manŋetâ Kutdâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât nâŋgâm kiwilim biwiyeŋe galemahom mannomai. Yâhâ sâp yuâmâ lohimbi nombotŋaŋe Anitâhât topŋahât pâpgum orotmeme bâleŋe topŋe topŋe otmâ mansai. Yâhâ yeŋeâmâ yâkŋe otmai yawu ki otnomai. Yeŋeâmâ orotmeme âlepŋe orotgât mâtâp teteyiŋgimu lohimbi buku otyiŋgiŋetâ yâkŋe manmanyeŋe ekŋetâ ârândâŋ otbuapgât naŋgan. \p \v 18 Otŋetâ bâlemapgât to kârikŋe ki nem biwi hâlim otnomai. Yawu otmâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋan tatmâ mâmâŋe otyiŋgiâkgât nâŋgâm mannomai. \v 19 Yawu manŋetâ biwiyeŋan tatmâ mâmâŋe otyiŋgiwuap yanâmâ biwiyeŋe heroŋe otmu Kutdâ kiki pali mewaŋgim mepaem mannomai. \v 20 Otmu yeŋe Kutdânenŋe Kiristo orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manŋetâ wuân me wuân teteyiŋgiwuap yan Awoŋnenŋe Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaem mannomai. \v 21 Otmu Kiristo ewe katmâ yâkât tem lâuwaŋgim bukulipyeŋe orop ewe karakmâ buku oraŋgim mannomai. \s1 Imbilipyeŋe yeŋgât sâop. \p \v 22 Imbilipyeŋe yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kutdânenŋe Kiristoŋe yeŋgât kunyeŋe tatmap. Yakât otmâ yeŋe ewe katmâ loklipyeŋe yeŋgât amutgen mannomai. \v 23-24 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe ikŋe lohimbi nen sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Otmu mumuŋambâ yahatmâ kunnenŋe tatmu nenŋe yâkât amutgen manmain. Yakât dopŋeâk imbilipyeŋaŋe wuân me wuân otmai yan loklipyeŋe yeŋgât amutgen manmai. \s1 Loklipyeŋe yeŋgât sâop. \p \v 25 Yâhâ loklipyeŋe yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe ikŋe lohimbi nen wawaenenekmâ tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yakât dopŋeâk imbilipyeŋe yeŋgâlen biwiyeŋaŋe kepeim tihityeŋe otnomai. \v 26-27 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sâp patoen nen Kiristohât lohimbiŋe yâkât senŋan tosa barak kinmunŋe menenekmâ onomlipne sâm ikŋan torokatnenekbuap. Yakât nâŋgâm tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Otmu nenŋe manman bâleŋambâ keterakmâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimain yakât topŋe sâm tetemunŋe yanâmâ toen mem katnenekbi. Toen mem katnenekŋetâ Anitâŋe tosanenŋe pirim salatak tuhuningimu yâkât senŋan koko salehâk manmain. Yawu. \v 28-30 Kiristoŋe ikŋe lohimbi nen nâŋgâningim tihitnenŋe otmap. Yakât dopŋeâk loklipyeŋaŋe imbilipyeŋe nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otnomai yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lok âlâ me âlâŋe hakyeŋan umatŋe wuân me wuân tetemapgât hâkyeŋahât tihitŋe otmâ galemahom manmai. Yakât dopŋeâk loklipyeŋaŋe imbilipyeŋe yeŋgât nâŋgâm tihityeŋe otmâ galemyongom mannomaihât naŋgan. Yâhâ loklipyeŋaŋe imbilipyeŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgimai yamâ yeŋahât naŋgaŋgimai yawu oap. \v 31 Den yan yuŋe emelâk Anitâŋe Mose den ekumu kulemguop ya miap. Den yamâ yuwu tap. \li1 “Lok âlâ me âlâŋe âwâŋe mâmâŋe pilâyelekmâ imbiŋahâlen torokatmu orowâk mandomawot yan hâkyetŋe konohâk otbuap.” Den yawu tap. \p \v 32 Otmu Moseŋe den kulemguop yaŋe topŋe âlâlâ miop. Yakât nâŋgâmune topŋe âlâ yuwu miap. Kiristoŋe ikŋe lohimbi nen orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansain ya. \v 33 Otmu âlâmâ yuwu miap. Loklipyeŋaŋe yeŋahât naŋgaŋgimai yawuâk imbilipyeŋe yeŋgât nâŋgâyiŋginomai. Otmu imbilipyeŋaŋe loklipyeŋe ewe katyeknomai. \c 6 \s1 Nimnaomlipyeŋe yeŋgât sâop. \p \v 1 Otmu nimnaomlipyeŋe yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât sâtyeŋan tem lâuyiŋgim manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap. \v 2 Yâhâ emelâk Anitâŋe girem den âlâ yuwu sâm Mose ekumu kulemguop. \li1 “Yeŋe âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgim denyeŋe lâum manŋet.” Yawu sâm ekuop. \p Otmu girem den nombotŋe âlâlâ Mose ekumu kulemguop yamâ inâk sâop. Yâhâ topŋe katmâ girem den yan yu torokatmâ den âlâ yuwu sâm kalop. \li1 \v 3 “Denyeŋe lâum manŋetâ Anitâŋe nâŋgâyiŋgimu yanâmâ sâp kâlewâk mannomai.” Yawu sâm ekuop. \s1 Âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât sâop. \p \v 4 Yâhâ âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nan baralipyeŋaŋe tepyeŋe bâlemu kuk otmaihât ki mem gin gondondoŋ katyeknomai. Yawu otmâ Kutdâhât den kâsikum yiŋgim galemyongom heŋgeŋgunomai. Otmu mete pirik pirik otnomai yan lohotŋan kuwikyeknomai. \s1 Âi lok yeŋgât sâop. \p \v 5 Yâhâ âi lok yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe yen orop manmu yâk hoŋ bawaŋgimbâi yakât dopŋeâk lok kunlipyeŋe ewe katyekmâ tâŋ tâŋâk hoŋ bayiŋginomai. \v 6 Yâhâ âi ya galemŋaŋe yekmu ârândâŋ olâkgâlâk nâŋgâm hâkyeŋaŋak ki tuhunomai. Âi ya tuhunomai yanâmâ Anitâhât den ya tâŋ tâŋâk watmâ Kiristohât tem lâuwaŋgim tiŋâk tuhunomai. \v 7 Yawu otnomai yan lohâk hoŋ bayiŋgiain sâm otnomai yamâ Kutdânenŋe hoŋ bawaŋginomai. \v 8 Yakât otmâ den yuwu sâmune nâŋgâm biwiyeŋan katnomai. Lok âlâ me âlâŋe lok kunlipyeŋe yeŋgât nep meyiŋgimai me yeŋe âi tuhuakmai yakât sâp patoen Kutdânenŋaŋe âi memai ya ekmu ârândâŋ otbuap otmuâmâ hâmeŋe âlepŋe yiŋgimu menomai. \s1 Lok kunŋe papato yeŋgât sâop. \p \v 9 Yâhâ lok kunŋe papato yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâ Kutdâyeŋe himbimân tatmapŋe lok âlâhât nâŋgâmu yahatmu âlâhât nâŋgâmu gemu yawu ki otmap. Sâp patoen yâkŋe lok kerek nengât biwinenŋe ekmâ âlâku ikŋiâk ikŋiâk dopnenŋan matŋe kâpekningiwuap. Yakât otmâ hoŋ bawalipyeŋaŋe kunlipyeŋe ewe katyekmâ lohotŋan hoŋ bayiŋgiŋetâ benŋe kunlipyeŋaŋe gurâ topŋe âlâlâ ki mâŋgâyeknomai. \p \v 10 Aiop, yeŋe Kiristo orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu yâkât wâtŋan kinmâ kârihem mannomai. \v 11-12 Nenŋe Kiristohât den pat âlepŋe lohimbi ekyongomunŋe nâŋgâmaihât lok bâleŋaŋe mâtâp maŋguningim mansai. Otmu yâkŋe konok bia. Satangât hoŋ bawalipŋe, weke bâleŋe, emet amboŋe, senduk banearâ, susun, âi weke, senŋe âlâlâ sâtŋe metŋe topŋe topŋe, ya kerekŋe mâtâp maŋguningine sâm otmai. Yakât otmâ Satanŋe biwiyeŋan kioŋmâ perâkŋe topŋe topŋe kâityongomapgât Anitâŋe wât yiŋgimu kârihem kinnomai. \v 13 Yuwu otmâ kârihem kinŋetâ Satanŋe hoŋ bawalipŋe orop mem ge katyekne sâm hâum pâpgum pilâyeknomai. \p \v 14 Nâŋgân nâŋgân bulâŋe âlâlâ biwiyeŋambâ tetemu den bulâŋe sâm lohimbi târârâhâk ekyongonomai. Yawu otmâ yâk orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu tihit oraŋgim mannomai. \v 15 Otmu Kiristohât den pat âlepŋe lohimbi ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ biwiyeŋe huruŋ sâekgât mâtâp teteyiŋgiwuap yan heweweŋâk ekyongonomai. \v 16 Otmu Satangât hoŋ bawalipŋaŋe yeŋgât manmanyeŋe mem bâleyiŋgimaihât Anitâ yet Kiristo yetgâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim mannomai. \v 17 Yawu manmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe yiŋgimu mem Kiristo orop heroŋe kakŋan manbisâihât nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otnomai. Otmu Anitâhât den ya lohimbi kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgânomai yan Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋe mem heweweŋ tuhuwuap. Yawu otyiŋgimu den ya nâŋgâŋetâ keterakyiŋgim heŋgeŋguwuap. \v 18 Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhuyekmu yu yakât nâŋgâm Anitâ ulitgunomai. Yawu otmâ biwi golâ manmâ Kiristohât lohimbi kerek yeŋgât nâŋgâm haoŋmâ ârândâŋ Anitâ ulitgum mannomai. \p \v 19 Otmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe den âlâlâ biwinan katmâ mâmâŋe otnihimu Kiristohât den pat âlepŋe pahâk ekyongomune nâŋgânomai. Otmu ekyongowom ya nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuapgât yeŋe Anitâ ulitgunomai. \v 20 Otmu lohimbi kapi âlâen âlâen manmâ arai ya yeŋgâlen ari Kiristohât den pat âlepŋe kâsikum yiŋgiwan. Kâsikum yiŋgimune lok nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm pâi emetŋan mem katnekŋetâ manmâ gan. Yawu gârâmâ nâŋe den pat âlepŋe lohimbi ekyongowomgât Kiristoŋe menekmâ âi sâm nihiop. Yakât otmâ nâŋe tem lâuwaŋgim den ya pahâk ekyongom ki lohotŋe otbomgât Anitâ ulitgunomai. \s1 Pauloŋe den bâiŋe sâm hâreop. \p \v 21-22 Aiop, bukunenŋe âlâ, kutŋe Tikiko, yâkŋe Kutdâhâlen biwiŋaŋe tiŋâk kepeim hoŋ bawaŋgim mansap. Otmu nâŋe bukulipne orop manman girawu mansain yakât yâk hâŋgângumune yeŋgâlen takawuap yan topŋambâek ekyongomu nâŋgâŋetâ biwiyeŋe huruŋ sâwuap. \p \v 23-24 Otmu yeŋe Kutdânenŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim tem lâuwaŋgim mansai. Yakât otmâ Anitâ yet Kiristoŋe nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otmutâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmâ huruŋ sâekgât ulitguman. Bâiŋ. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Paulo \p