\id COL NT0040.CO1 SELEPET McELHANON (DP TRANSFER) 14-Oct-85 \h Kolosai \toc1 Kolosai Pauloŋe Kolosai yeŋgât ekap kulemgum katyiŋgiop. \toc2 Kolosai \mt1 Kolosai \mt2 Pauloŋe Kolosai yeŋgât ekap \mt2 kulemgum katyiŋgiop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1-2 Yen Kolosai kapi ambolipŋe biwiyeŋe Yesu Kiristohâlen katmâ Anitâhâlen torokatmâ denŋe lâum mansai. Nâmâ Paulo. Anitâ Awoŋnenŋaŋe Yesu Kiristohât aposolo lok sâm katnekmu âi mem mansan. Otmu bukune Timoteo yâk orop tânahom manmâ gait. Yawuhât heroŋe nâŋgâyiŋgim ekap yu kulemgum katyiŋgiait. Kutdânenŋe Anitâŋe tihityeŋe olâkgât yuwu sâm ulitgum gamait. “O, Awoŋnenŋe, Kolosai kapi ambolipŋe biwiyeŋe Kiristohâlen katmâ mansai, yâk yeŋgât tepge nâŋgâyiŋgiwuat. Tepge nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otdâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmâ sânduk sâm gaekgât naŋgait.” Yawu sâm ulitgum gamait. \s1 Paulo yet Timoteo yâkŋe topŋe yukât sâm Anitâ ulitguowot. \p \v 3-5 Nenŋe himbimân yâhâm manman kârikŋan manmâ yâhânom yakât Anitâŋe bunewâk pat kuningiop ya biatbuapgât dop âlâ ki tap. Yakât den pat âlepŋe ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe Yesuhâlen katmâ yâkâlen torokatbi. Torokatmâ ikŋe komolipŋaŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe menduhuakmâ konohâk otmâ manmâ gai yeŋgât den pat ya nâŋgâwit. Yawu nâŋgâm yaŋak Kutdânenŋe Yesu Kiristohât âwâŋe mepaem gamait. \p \v 6 Anitâ ikŋahâk tepŋe nâŋgâningiop yakât den pat âlepŋe ya emelâk ekyongomune nâŋgâm mem biwiyeŋan katmâ manmâ gai. Yawu nâŋgâm manmâ biwiyeŋe Yesuhâlen katŋetâ kinmap yakât yeŋe topŋe nâŋgâne sâm eŋgat yâhâp ki otmâ gai. Otmu den ya yawuâk lok ondopŋe nâŋgâm mem alitŋetâ bonŋe yâk yeŋgâlen teteop. \p \v 7 Bukunenŋe Epaparaŋe Yesuhât den ya biwiŋaŋe kepeim âi ya tuhum manmapŋe Yesuhât topŋe sâm ekyongop. \v 8 Yawu sâm ekyongomu nâŋgâŋetâ bonŋe otmu Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge mâmâŋe otyiŋgiop. Mâmâŋe otyiŋgimu yanâmâ buku konohâk oraŋgiwi yakât den pat sâm eknongop. \s1 Kolosai ambolipŋaŋe Anitâhât topŋe nâŋgâm heŋgeŋguŋet sâm Anitâ ulitguowot. \p \v 9 Yeŋgât den pat ya nâŋgâm Anitâ yuwu sâm ulitgumait. “O Anitâ, gâŋe biwiyeŋan kioŋdâ gike topge otmu nâŋgân nâŋgânge ya nâŋgâŋetâ keterahâk. Otmu gike Wâtgât mâmâŋahât Heak ya hâŋgângurâ yâk yeŋgâlen ge biwiyeŋe mem pâroŋ pilâmu gike nâŋgân nâŋgânân manmâ yâhânomai. \v 10 Yakât Kolosai ambolipŋaŋe Yesu Kutdânenŋahât den lâum manmâ gaŋetâ bonŋe yâk yeŋgâlen tetemu manmanyeŋe ekdâ ârândâŋ otbuap. Yawu otmâ manmâ yâhâŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe tipiŋe tetemu emelâk topge tipiŋe nâŋgâŋetâ keterahop ya wangim nâŋgâŋetgât naŋgan. \v 11 Otmu gâŋe mâmâŋe otyiŋgirâ gâhât wâtgan kinmâ umatŋe yu me ya teteyiŋgiwuap yan biwiyeŋe ki houŋ sâwuap. Otmu lok bâleŋe âlâ me âlâŋe itoŋ galaŋ otyiŋgiŋetâ yan yâk yeŋgât ki nâŋgâm bâlenomai. Yâkŋe biwiyeŋe gâhâlen konok katmâ heroŋe otmâ manŋetgât naŋgan. \v 12-14 Omoŋ bâleŋahât amboŋaŋe nen omoŋgât pat otnehât nâŋgâmap. Yâkŋe mem bâlenenekmapgât gâhât nange Kiristoŋe tihitnenŋe olâkgât mem dâinenekmâ laŋinŋan katnenekdâ mansain. Yâhâ Kolosai bukulipne yâk orowâk biwinenŋe Kiristohâlen katmunŋe mâmâŋe otningirâ pat kuningion yakât bulâŋe menomgât sâm ningion. Yamâ holaŋnenekmâ laŋinŋan katnenehongât yakât biwinenŋaŋe heroŋe otmâ mepaeheksain.” Yawu sâm yeŋgât nâŋgâm netŋe haoŋmâ ârândâŋ Anitâ ulitgumait. \s1 Kiristo yet Anitâ yâk yetgât dopyetŋe yamâ dop konohâk. \p \v 15 Bulâŋanâk Anitâ yamâ ki ekmain. Yâhâ nanŋe Yesu Kiristo yamâ kunnenŋe manâkgât hâŋgângumu gemu ekbin. Âwâ nan yâk yetgât dopyetŋe yamâ dop konohâk. \v 16-17 Yawu gârâmâ Yesuâmâ Anitâhât lauŋambâ ki sâmu teteop. Yâhâmâ hânân yuân wahap topŋe topŋe tetem sambe sambe otmâ imu ekmain ya ki tetemuâk topŋambâek embâŋâmbâek orowâk tatmâ gaowot. Tatmâ gamutâ nanŋaŋe âwâŋahâlen kândiwahom himbimân aŋelo topŋe topŋe ki yekmain ya katyehop. Otmu hânân âliwahap topŋe topŋe ya gurâ kerehâk yâkŋe konok kalop. Yawu otmâ âliwahap yu ya embâŋân tetem gaop. Otmu yiwereŋe yu tetem gap. Otmu hâmbâi tetem yâhâwuap yakât kunŋe yamâ yâk konok. Me himbimân tap, me hânân yuân tap, me hân kâlehen tap, ya yeŋgât kunyeŋe yâk konohâk. Yâhâmâ âliwahap topŋe topŋe katmâ tihityeŋe otmâ gamap. \v 18 Yakât otmâ nen kerek yâkât komot manmunŋe yâkŋeâmâ kunnenŋe tatmap. Kunnenŋe tatmâ mâmâŋe otningimu nenâmâ yâkât lauŋe otmu kâi bâtŋe otmâ tem lâuwaŋgim gamain. \p \v 19 Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ yan ikŋe nanŋe orop dop konohâk oawot yakât nâŋgâmu ârândâŋ olop. \v 20 Yâhâ yu me ya ehekŋe, me ki ehekŋe, himbimân tap, me hânân tap, me saruân âlâlâ tap ya kerek menduhuakmâ Anitâ ikŋan torokatnehât nâŋgâm nanŋe hâŋgângumu giop. Gemu yan nengât tosanenŋahât otmâ howanân kuŋetâ muop. Yawu gârâmâ Anitâŋe kaok nâŋgâningim sâp patoen menenekmâ orowâk tatmâ yâhâmbisâingât pat kuningiop. \p \v 21 Otmu yen emelâk Anitâ betbaŋgim nelâmâk manmâ gawi. Otmu benŋe nâŋgâm bâlewaŋgim orotmeme kiŋgoŋ otmâ manminiwi. \v 22 Yawu otmâ manminiwi yamâ benŋe yeŋe Anitâhât senŋan koko salehâk kinnomai. Yawu kinŋetâ yan kasalipyeŋaŋe hakyeŋan sâne sâm otŋetâ hâi hâiŋe otmu pilânomaihât Anitâŋe nanŋe hâŋgângumu ge muop. Nanŋe muop yakât otmâ Anitâŋe yeŋgât kaok nâŋgâmap. \v 23 Otmu Kiristohât den pat âlepŋe ya Epaparaŋe ekyongomu nâŋgâm biwiyeŋan mem katbi. Yakât otmâmâ yâkât den pat yakât bulâŋe ya yeŋgâlen gulip otmapgât biwi yâhâp ki otmâek biwiyeŋaŋe yâk hikum manmâ yâhânomai. \s1 Pauloŋe Kiristohât tem lâum hâhiwin kakŋan manmâ gaop. \p Otmu nine topne sâm tetemune nâŋgâŋet. Yâkât den pat âlepŋe ya lohimbi hân torehen torehen hârokŋe nâŋgâŋet sâm hânŋan kulemŋan ari den ya sâm tetem ekyongowehât âi sâm nihiop. \v 24 Otmu yeŋe biwiyeŋaŋe yâkâlen kepeim manŋetgât sâtgum manmu kuŋetâ muop. Mum yahalop ya ekmunŋe bonŋe otmu denŋe lâum manmâ gain. Otmu yâk hâhiwin waŋetâ miop yawuâk nen gurâ hâhiwin ningiŋetâ mem mansain. Yawu gârâmâ hâhiwin nihim gai ya nâŋgâŋetâ ârândâŋ olâkgât nâŋgâm sâtgum pâku lohimbi yeŋgâlen ari âi yu tuhum mansan. Yakât ki nâŋgâmune bâleap. \v 25 Otmu den yan ya yâhâpŋe sâwe. Lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ biwiyeŋe Kiristohâlenâk katmâ manmai ya yeŋgât hoŋ bawa otbehât Anitâŋe âi yu sâm nihiop. Yâhâ yeŋe yâkât den topŋambâek nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâumu bulâŋe teteyiŋgiâkgât sâm nihiop. \v 26 Otmu embâŋâmbâek den yakât topŋeâmâ amokŋan talop. Yakât otmâ lohimbi nombotŋaŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ den yakât topŋe nâŋgâne sâm hâum pâpgum gawi. Yâhâ sâp yiwereŋeâmâ Anitâhât topŋe ya nen gurâ kerek nâŋgâmunŋe keterahâkgât teteningiop. \p \v 27-28 Den sâm teteningiop yakât topŋe yuwu. Aŋgoân Anitâŋe Yura lohimbi nengât sâm himbimgât manman kârikŋahât pat kuningiop. Yawu gârâmâ yen Anitâhât topŋe ki nâŋgâm mansaiŋe orotmemeyeŋe bâleŋe pilâm biwiyeŋe Kiristohâlen katŋetâ kinmâ yâhâwuap. Yakât otmâmâ nengât pat kuningiop ya yawuâk yen kuyiŋgiwuapgât dop tap. Den yukât topŋe yawu. Otmuâmâ Anitâhât den âlepŋe nandoroŋe ya lohimbi nombotŋe ki nâŋgâmai yâk yeŋgâlen den yaŋe tetem sambe sambe otmâ arimu nâŋgâŋetgât nâŋe biwine Yesuhâlen katmâ torokatmâ ekyongom gan. Yawu gârâmâ lohimbi kerekŋe naŋgain sâm otmaihât Yesuhât topŋe sâm holaŋmune ikŋak nâŋgâmap dop yawuâk nâŋgâm yanâmâ Anitâhât senŋan koko salehâk kinŋet sâm otman. \v 29 Yawu kinŋelâk nâŋgâm nâŋe biwinaŋe nâŋgâm âi ya mem gan. Yuâmâ Kiristohât wâtŋan kinmâ tuhumune ârândâŋ otmap. \c 2 \p \v 1 Otmu torokatmâ sâmune nâŋgâŋet. Yen otmu Laorika kapi ambolipŋe nombotŋe orop biwiyeŋe konok otmâ Yesuhâlen katbi. Ya yeŋgâlen ki takamune eŋakbin. Otmu nombotŋe gurâ yawuâk ki yekban. Yen kerek yeŋgât nâŋgâm âi yu tuhumune hâi hâiŋe otmu sâtgum manmâ gan. \v 2-3 Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgân ya embâŋânâk ki sâm teteop. Yâhâ yiwereŋeâmâ nâŋgân nâŋgânŋe bulâŋe yamâ Kiristohâlen teteop. Nanŋe hâŋgângumu ikŋe nâŋgân nâŋgân ya sâm teteop. Otmu yâkŋe sâm teteop ya yeŋe nâŋgâm heŋgeŋguŋetgât ekap yu kulemgum katyiŋgian. Yakât otmâmâ yen Laorika kapi ambolipŋe orowâk biwiyeŋe orotok sâmapgât buku konohâk oraŋgim biwiyeŋe hikuakmâ manŋetgât naŋgan. Yawu otmâ mannomai yanâmâ Anitâ yet Kiristo yetgât topyetŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomai sâm biwinaŋe hikuyekmâ mansan. \p \v 4 Otmu lok âlâ me âlâŋe den perâkŋe sâm biwiyeŋan kioŋetâ ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yan biwiyeŋe orotok sâmapgât den sâm aran yu biwiyeŋaŋe hikuŋetgât naŋgan. \v 5 Nâŋeâmâ kâlepŋehen mansan. Yawu gârâmâ yen orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansain. Otmu yeŋe biwiyeŋaŋe Kiristohâlen tiŋâk kepeim manmâ gai yakât den pat nâŋgâm biwinaŋe heroŋe otmâ nâŋgâyiŋgim mansan. \s1 Kiristohât tem lâum yâkât amutgenâk mannom. \p \v 6 Otmu yakât sâwe. Aŋgoânâk yen Yesu Kiristoŋe kunyeŋe talâkgât sâm yâkâlen torokatmâ manmâ gawi. Otmu yawuâk yâkât amutgen manmâ yâhânomai. \v 7 Yakât otmâmâ nâŋe den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Nak nombotŋe gihit kândârâŋe gemu tiŋ tiŋ sâmu ekmain. Yen gurâ yawuâk Kiristohâlen torokalakmâ tiŋ tiŋâk mannomai. Otmu Epaparaŋe yakât topŋe emelâk sâm ekyongop. Ekyongomu nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu heroŋe otmâ Anitâ mepaem gawi. Yawuâk wetgum mannomaihât naŋgan. \p \v 8 Otmu sâp yiwereŋe yuâmâ lok perâkŋe yaŋe den tâŋât sâm kâityongoŋetâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe yan arimapgât tiŋâk galemahom mannomai. Den yamâ emelâk tâmbâlipyeŋaŋe alahum yaŋak tetem mum gawi. Den yaŋe Yesu Kiristohât den orop ki lâuaksawot. \p \v 9-10 Naŋgai. Anitâ ikŋahâk Kiristo oap. Benŋe yawuâk Kiristoŋe gurâ ikŋahâk Anitâ oap. Den konohâk oawot yakât otmâmâ aŋelo me weke bâleŋe topŋe topŋe Kiristohât amutgen mansai. Otmu Kiristoŋe himbimâmbâ ge lok otmâ manop. Yakât otmâmâ nenŋe yâkâlen torokatmâ yâkât wâtŋanâk kinmunŋe dopnenŋan oap. Yan âlâ me âlâ torokatmâ otnomgât dop âlâ ki tap. \p \v 11 Otmu yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâŋetâ keterahâk. Naom titipâ lok otmâ lepat nâŋgân nâŋgân ya pilâm oponân ari ine sâm otmai. Yakât dopŋeâk nenŋe nâŋgân nâŋgânnenŋe hâŋgiŋe ya pilâm Kiristohâlen torokatbin. Yawu gârâmâ manmannenŋe hâŋgiŋe ya mem miwirikunomgât dop âlâ ki tap. Ya ki orotŋe. \v 12 Otmu yakât topŋe âlâ torokatmâ sâwe. Kiristo mumu hân kâlehen hanguŋetâ manmanŋe bialop. Yakât dopŋeâk toen mem katyekbiân manmanyeŋe hâŋgiŋe biatyiŋgiop. Otmu torokatmâ sâwe. Anitâ wâtŋe pato tatbaŋgiapŋe Kiristo mumuŋambâ mem yahalop. Yanâmâ manmanŋe âiŋe tetewaŋgiop. Yakât dopŋeâk toen mem katyekbi yakât kakŋan Anitâŋe manmanyeŋe âiŋe yiŋgiop. Yakât otmâmâ manmanyeŋe hâŋgiŋe ya ki torokatmâ miwirikum manŋetgât naŋgan. \p \v 13 Yawu gârâmâ emelâk yeŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâm yan yu me ya otŋetâ bâlem gaop. Yawu otbi yakât otmâ hemgât pat otmâ gawi. Yawu gârâmâ yiwereŋe yuâmâ biwiyeŋaŋe Kiristohâlen katmâ manmâ gai. Yawuhât Anitâŋe meyekmâ tosayeŋe pilâm himbimgât pat kuyiŋgim Kiristohâlen torokatyehop. \v 14 Yakât otmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Moseŋe girem den sâm teteop yamâ târârâhâk lâunomgât dop âlâ ki tatningiap. Nen kerehâkŋe den ya lâum hâum pâpgum gawin. Umatŋe yawu teteningiop yakât matŋeâmâ Anitâŋe sâmu Kiristo ya nengât tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmâ howanân kuŋetâ muop. \v 15 Mum yahalop sâp yan Kiristoŋe weke bâleŋe, me emet amboŋe, me senduk banearâ, me susun, me âi weke, me senŋe âlâlâ, sâtŋe metŋe topŋe topŋe kerek mem ge katyehop. Mem ge katyekmâ mem topyeŋe tetekŋan tuhuyekmu yâk yeŋgât dop ki olop. \p \v 16 Yawuhât bukulipyeŋaŋe yu ya âlâlâ ki neŋet sâm, me ki meŋet sâm, me hilâm kâmbukŋe tat tatgât sâp yan tatmâ nâŋgâŋet sâm yakât samut karaŋgimai yaŋeâmâ ki ârândâŋ otmap. Yamâ wongât? Yuwuhât. \v 17 Manman yawuya yamâ manman tawi tawiŋe. Manman ikŋe bonŋe amboŋeâmâ Yesu Kiristo ikŋak oap. \p \v 18 Otmu lok nombotŋaŋe taka yuwu sâm ekyongoŋetâ yâk yeŋgât den ki nâŋgânomai. “Nenŋe Anitâ tâŋ tâŋâk ulitgunomgât mâtâp âlâ ki tap. Yakât otmâmâ aŋelolipŋaŋe nengât sâm Anitâ ulitguŋetgât yâk mepaeyekne. Yawuhât yawu sâm nenŋahât nâŋgâmunŋe gemu aŋelo yeŋgât nâŋgâmunŋe yahalâk. Yawu otmunŋeâmâ Anitâŋe nenekmu âiloŋgo otbuap,” yawu sâmai. Lok yawuya yeŋgât topyeŋeâmâ yuwu. Biwiyeŋe purik sâyiŋgimu kulem topŋe topŋe ekŋetâ tetemap. Yakât konok otmâ yeŋahât nâŋgâŋetâ yahat yahatŋe otmap. Imbiâkbân eŋgatyeŋaŋe kâityongomu otmai. \v 19 Lok yawuyaŋeâmâ nengât kunŋe Kiristo yâkât nâŋgâŋetâ tâŋât otmu betbaŋgimai. Yakât otmâ yeŋgâlen taka yuwu oain sâm kendâyiŋgiŋetâ yâk yeŋgât den ya ki nâŋgânomai. Kiristoŋe nengât kunŋe tatmap. Yakât yuwu hâum sâmune ekŋet. Lok girawuyaŋe hahit barak manmap? Lok yawuya âlâ ki tap. Nen kerek hahit wâtŋan manmain. Yakât dopŋeâk Yesu Kiristoŋe ikŋe hahit ningimu wâtŋan kinmâ yan Anitâ tem lâuwaŋgim manmâ yâhânom. \s1 Lok nâŋgân nâŋgânân den tetemap ya ki lâunom. \p \v 20 Kiristo muop yan weke bâleŋe, me âi weke, me emet ambolipŋe, me susun, sâtŋe metŋe topŋe topŋe yawuya mem ge katyekmu yâkât amutgen manmâ gai. Yakât otmâmâ yeŋe Kiristohâlen torokatbiŋak topŋe girawuhât aŋelo me âlâlâ ya yeŋgât nâŋgâŋetâ yahatsap? Me topŋe girawuhât den meme den ekŋetâ bonŋe oap? \v 21 Den meme den ya yuwuhât yan. Sot ukenŋe ekmâ lauyeŋe nâŋgâŋetâ “ki neŋet” sâm kuyiŋgimai. Yawu sâm kuyiŋgiŋetâ ekmâ ekmâ kakŋambâ “nem ekne,” yawu sâmai. Wisâm “ki meŋet,” sâm kuyiŋgimai. \v 22 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Sot topŋe topŋe nemai ya tepyeŋan gemuâmâ tetmâ pilâmai. Otmu senŋe âlâlâhât samut katmai yamâ lokgât nâŋgân nâŋgânâmbâ tetemap. Yakât otmâ yakât ki nâŋgâŋetâ yahatbuap. \v 23 Otmu lok yawuyaŋe yeŋe Anitâhât aŋelolipŋe mepaeyekŋetgât sâm kendâyiŋgiai. Me yeŋahât nâŋgâŋetâ gemu Anitâŋe tepŋe nâŋgâyiŋgiâkgât iri sikumyeŋe pilâm umburuk otmâ manmâ yâhâŋetgât biwiyeŋan kioŋsai. Den yawuya sâm ekyongoai ya ekŋetâ bonŋe ki otbuap. Den yawuyaŋe tânyongomu manmanyeŋe galemgum heŋgemahonomaihât mâtâp âlâ ki tap. Yawu gârâmâ ya sâŋetâmâ nâŋgâm kâkâsuk otnomai. \c 3 \s1 Manmannenŋe yakât bulâŋe himbimân tap. \p \v 1 Anitâŋe Kiristo mumuŋambâ mem yahatmu manman âiŋe mem yan himbimân yâhâop. Yâhâm wâtŋe keterakmu âwâŋe Anitâ orop karaŋgim tatmawot. Otmu âwâŋaŋe mumuŋambâ mem yahatmu manman âiŋe miop yakât dopŋeâk Anitâŋe sâmu yeŋe manman âiŋe mem himbimân yâhânomai. Yakât otmâmâ manmanyeŋe bulâŋe himbimân tap ya miaknehâlâk nâŋgâm manŋet. \v 2 Yawu manmâ nâŋgâm hângât wahap âlâlâ topŋe topŋe yakât ki nâŋgâŋetâ yahalâk. \v 3 Yâhâ Kiristoŋe hângât senŋe âlâlâ topŋe topŋe tap yakât nâŋgâmu tâŋât otmu muop. Yengu yawuâk otnomai. Kiristohâlenâk torokatŋetâ Anitâŋe manman kârikŋe yiŋgiop yakât bulâŋe yâk yetgâlen tap. Ki biatbuap. \v 4 Yâhâ Kiristo manman kârikŋe amboŋe yâhâpŋe âwurem ge menenekmu yâhânom. Yanâmâ Anitâŋe betyongowuap yaŋe nengât nâŋgâŋetâ sâtŋe otbuap. \p \v 5-7 Otmu embâŋân biwiyeŋe Kiristohâlen ki katmâ torokatbiân yanâmâ orotmeme kiŋgoŋ topŋe topŋe otmâ manminiwi. Yen lok emet huhuwi. Me sen buhu buhu oraŋgiminiwi. Me bukulipyeŋe yeŋgât imbilipyeŋe yekŋâleminiwi. Me bukulipyeŋe yeŋgât senŋe âlâlâ yu me ya ekmâ nâŋgâm biwiyeŋaŋe ya mene sâm hâlim milim otmâ manminiwi. Me dewaeak gawaeak manminiwi. Me wawi, me nem ŋatak, me misiŋem nemai, me tep umat umat otmâ manminiwi. Orotmeme yawuya otmâ manminiwi yaŋe mem bâleyekminiop. Yawu otmâ Anitâhâlen ari arihât mâtâp ya mem bâp maŋguyiŋgimapgât ya bet pilâm pesuk pilânomai. Yawu otmâ kârikŋeâk kinmâ yan biwiyeŋe Anitâhâlenâk katmâ denŋe lâum manmâ yâhânomai. Emelâk orotmeme bâleŋe mem manminiwi ya ki miwirikum torokatmâ mem mannomai. Yawu otnomaiâmâ yakât matŋe Anitâŋe âlepŋeâk otyiŋgiwuap. \p \v 8 Yakât âlâ torokatmâ yuwu sâwe. Kuk kâŋguruk, me nâŋgâm bâle bâle, yawuya ki oraŋginomai. Me ki tepyeŋe kou kâlâp sewuap. Me den bâleŋe maleŋe ki hâiaknomai. \v 9-10 Me den perâkŋe ki sânomai, me den guruk ki otnomai, me den golâ ki gahaenomai. Otmu ki sâm mem ge karaknomai. Emelâk orotmeme bâleŋe mem manminiwi ya bet pilâm Kiristohâlen torokatbi. Sâp yan yeŋe Anitâhât nâŋgân nâŋgân watmâ yâkât topŋe nâŋgâm heŋgeŋguŋetgât yâkŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe mem pâroŋ pilâyiŋgim mâmâŋe otyiŋgim gamap. \v 11 Yawuhât nenŋe menduhuakmâ biwi nâŋgân nâŋgânnenŋe konohân katmunŋe Yesuŋe nen kerehâk mem menduhunenehop. Mem menduhunenekmu komot konok mansain. Nen Yura lok bulâŋe hâknenŋe torehenŋan undip tuhuaŋgimain, otmu yen pâku lohimbiŋe hâkyeŋe torehenŋan undip ki tuhuaŋgimai. Nen saru lok, me yen hat lok, me wosapâ wosapâ mansai. Nen gin mandu, me âwârâ mâmândâ, nen kerehâk Anitâŋe nenekmu dop konohâk oain. Mem kâsip misip ki tuhunenekmap. Mem konohâk tuhunenekmu Yesuhâlenâk menduhuakmâ manmunŋe yâkŋe konok kunnenŋe otmap. \p \v 12-13 Otmu Anitâŋe ikŋahâk lohimbi nengât topnenŋe ekmâ nâŋgâmap. Ekmâ nâŋgâmâmâ mem kiwilinenekmâ yanâmâ lohimbi nombotŋe yâkât hâkâŋ otmâ denŋe nâŋgâm kâkâsuk otmai ya betyongowuap. Yamâ nen biwinenŋaŋe yâk kepeim manmain nen ikŋan torokatnene hâkgât menenekmâ ikŋe nanŋe baratŋe bulâŋe tuhunenehop. Yakât otmâ wawaenenekmâ Kutdânenŋe Kiristo hâŋgângumu tosa pilâningiâkgât gemu kuŋetâ muop. Yakât dopŋeâk yeŋgât bukulipyeŋaŋe nâŋgâm bâleyiŋginomai, me sâm ge katyeknomai, me mem âlâlâ tuhuyeknomai sâp yan yengu yawuâk tosayeŋe pilâyiŋginomai. Otmu yen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe menduhuakmâ konohâk otmuâmâ orotmeme yuwuya oraŋgim mannomai. Biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmâ mannomai. Otmu buku nombotŋe yeŋgâlen umatŋe yuwu yawu teteyiŋgimu sâtgum manmai ya yekmâ tepyeŋe nâŋgâyiŋginomai. Me buku nombotŋe senŋe âlâlâhât umburuk otmâ pâin guin otmai yawuya yekmâ ihilâk nembe kalem otyiŋginomai. Me bukulipyeŋaŋe sâm bâleyiŋginomai yakât nâŋgâŋetâ ki sâtŋe otbuap. Ihilâk nâŋgâm kaok oraŋginomai. Me buku âlâhât me âlâhât biwiyeŋe ki kendânomai. Me yeŋahât ki nâŋgâŋetâ yahatmu hâkyeŋe mepaenomai. Me sâm bâleyiŋgiŋetâmâ nâŋgâm ki biwiyeŋe ahonomai. \v 14 Yawu otmâ buku konohâk otmâmâ tosa pilaŋgiŋet. Otmu bukulipyeŋe nombotŋe nâŋgâm bâleaŋgim hioŋakne sâŋetâ yanâmâ yen getehâk eŋgatyeŋan genomai. Yawu otmâ yâk orop biwiyeŋaŋe hikuakmâ konohâk otmu mannomai. \v 15 Otmu Kiristohâlen torokatmâ biwi konohâk manŋetâ ikŋak mâmâŋe otyiŋgimu biwi kaok otmâ manŋet sâm Anitâŋe meyehop. Yakât otmâmâ Anitâ mepaem yâhânomai. \v 16 Otmu biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe nâŋgâm tâpikgumaihât Yesuŋe den sâm yiŋgiop. Ya embâŋâmbâek biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe lâum gawi. Kiristohât den nâŋgâm lâum gawi ya alahu gulahu otŋetâ ya kambatŋaŋe biwiyeŋan kinâk. Yawu otmâ yan mitihât ombe san mannomai. Otmu tâmbânenŋe Dawitiŋe Anitâhât kiki pali mewaŋgiminiop ya gurâ mem mannomai. Yawu otmâ Anitâ mepaem heroŋe otbaŋginomai. \v 17 Otmu Kutdânenŋe Yesu orowâk mannehât Anitâ ikŋak sâm katnenehop. Yakât otmâmâ biwinenŋaŋe yâk hikum alitmâ mannom. Yakât otmâ den yuwu yawu sâmain, me yu ya otmain yanâmâ Yesu Kutdânenŋaŋe girawu otminiop yawuâhâk otmâ mannom yanâmâ Anitâ Awoŋnenŋe mepaenom. \s1 Hep torehenŋe torehenŋe yuwu oraŋgim manmunŋe ârândâŋ otbuap. \p \v 18 Yeŋe Yesu Kiristo yâkâlenâk torokatmâ mansai yakât otmâ yuwu otnomai. Topŋe katmâ imbi yeŋgât sâwe. Imbi yenâmâ loklipyeŋe yeŋgât amutgen mannomai. \p \v 19 Yâhâ lok yeŋgât yuwu sâwe. Yen gurâ imbilipyeŋe tihityeŋe otmâ heŋgeŋgum yâk yeŋgât konok biwiyeŋaŋe nâŋgâm mannomai. Yawu gârâmâ den bâleŋe ihilâk sâm ki hâiyeknomai. Me mem âlâlâ ki tuhuyekmâ hâhiwin yiŋginomai. \p \v 20 Yâhâ nimnaomlipyeŋe otmu lohimbi sihan yeŋgât sâwe. Yenâmâ Kutdâhâlen emelâk biwiyeŋe katbi yakât âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât sâtyeŋan tem lâuyiŋginomai. Yawu otnomai yanâmâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap. \p \v 21 Otmu âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât sâwe. Yen nimnaomlipyeŋaŋe biwiyeŋe hâremaihât den nâŋgâm kinmâ ekyongonomai. Senyeŋan ki genomai. Yawu otnomai yanâmâ biwiyeŋaŋe âiloŋgo otbuap. \p \v 22 Yâhâ âi lok yeŋgât sâwe. Yenâmâ emelâk Yesuhâlen biwiyeŋe katbi. Yawu gârâmâ lok kunŋe yeŋgât lau lâum kinmâ âi tuhunomai. Otmu âi ya galemŋaŋe nenekmu âlepŋe olâkgât hâkyeŋaŋak ki tuhunomai. \v 23 Âi tuhune sâmâmâ Kutdânenŋaŋe nenekmu ârândâŋ olâkgât biwiyeŋaŋe nepgâlâk sipapgum kinmâ tuhunomai. \v 24 Kiristo yâhâmâ âi kunŋe topŋe topŋe yakât amboŋe tatmapgât yeŋe âi ya torokatmâ menomai. Yawu otŋetâ yanâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop yakât bulâŋe ya hâmbâi himbimân menomai. \p \v 25 Yâhâ lok âlâ me âlâŋe âi sâm yiŋgiŋetâ tuhum mansaiŋe Anitâhât den kum otmâ tâpikgunomai yakât matŋe hâmbâi umatŋeâk menomai. Sâp patoen menduhuaknom yan Anitâŋe topŋe imbiâk mambiâk matŋe ki ningiwuap. Orotmemenenŋe ekmâ âlâku ikŋiâk ikŋiâk ningiwuap. \c 4 \p \v 1 Lok kunŋe papato yeŋgât sâwe. Anitâ Kutdâyeŋe himbimân tatmapŋe hâmbâi topyeŋe ekmâ âlâku ikŋiâk ikŋiâk matŋe yiŋgiwuap. Yakât otmâ yeŋahât nâŋgâm hoŋ bawalipyeŋe tâŋ tâŋâk otyiŋginomai. \s1 Kiristohât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât ulitgunom. \p \v 2 Bukulipne, yeŋe biwi heweweŋ otmâ Anitâ mepaem mannomai. Otmu Anitâ ulitgune sâm yan biwiyeŋe uhâk tatmâ yâkâlen konok hikum kinmâ ulitgunomai. \v 3 Topŋe yuwuhât nengât sâm ulitgunomai. Manman kârikŋe yakât pat ya Anitâŋe Yura lok nengât kuningiop ya yawuâk pâku lohimbi ya torehen torehen mansai yeŋgât pat kuyiŋgiwe sâm oap. Yakât Anitâŋe mâtâp meningimu den ya nenŋe sâm tetem ekyongonomgât ulitgunomai. Nâhât den ya sâm tetem ekyongomap sâm mitihât kasaŋe mem pâi emetŋan katnekŋetâ tatmâ gaman. \v 4 Otmu Anitâŋe biwiyeŋe mem heweweŋ tuhumu nâŋe ekyongomune nâŋgâŋetâ keterahâkgât Anitâ ulitgunomai. \p \v 5 Otmu lohimbi belângen mansaiŋe Yesuhât topŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâmaihât yeŋe tihityeŋe oraŋgim mannomai. Biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe ki gulip malap otnomai. \v 6 Me den ihilâk ki alahunomai. Den tâŋ tâŋâk sâŋetâ nâŋgâŋetâ âiloŋgo otbuap. Yawu gârâmâ lok nombotŋaŋe den yuwu me yawu âiyongoŋetâ yakât hâum pâpgum ki kopa otnomai. \s1 Pauloŋe den bâiŋe sâm hâreop. \p \v 7-9 Bukunenŋe âlâ, kutŋe Tikiko, yâkŋe Kutdâhât hoŋ bawa bulâŋe manmap. Yawu manmâ tânnohomu biwinetŋe menduhuakmâ konohâk oap. Yâhâ bukunetŋe âlâ, kutŋe Onesimo, yâhâmâ yeŋgât kapiân gâtŋe. Yâkŋeâmâ kapi pilâm yuân toho Kiristohâlen torokatmu orowâk manmain. Lok yâhâp yu hâŋgânyotgomune yeŋgâlen takaromawot. Taka biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe gemapgât yu ya teteningim gap yukât kerek sâm tetem ekyongoromawot. Ekap yu yawuhât kulemgum katyiŋgian. \p \v 10-11 Lok âlâ, kutŋe Aristako, mem pâi emetŋan katŋetâ orowâk mansait. Otmu âlâmâ, kutŋe Mareko, yâhâmâ Banawahât âwâŋe nanŋe. Otmu âlâmâ Yosua, Yasto nanŋe. Yâkŋe gurâ yeŋgât nâŋgâyiŋgiai. Yâhâ Mareko gârâmâ yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yâkŋe yeŋgâlen takamuâmâ buku otbaŋginomai. Yura lok kalimbu yuŋak kapilipyeŋe pilâyekmâ nengâlen torokatsai. Torokatmâ lohimbi dondâŋe Yesuhâlen torokatŋetgât âi tânnohoŋetâ tuhum mansain. \p \v 12 Otmu yeŋgâlen gâtŋe âlâ, kutŋe Epapara, yâkŋe biwiŋaŋe Yesu Kiristohâlen kepeim hoŋ bawaŋgim mansapŋe yawuâk nâŋgâyiŋgiap. Otmu yeŋe Anitâhâlen torokatmâ tem lâuwaŋgim manŋetgât ulitgum manmap. \v 13 Gârâmâ nâŋe Epapara emelâk nâŋgâwaŋgian. Yakât otmâ yâkât topŋe tipiŋe sâmune nâŋgâŋet. Yâkŋe yen otmu Kiristohât komot âlâ Laorika otmu Hirapoli kapiân mansai kerek yeŋgât nâŋgâyiŋgim hâhiwin kakŋan manmâ gap. \v 14 Otmu bukunenŋe âlâmâ, kutŋe Luka, yâkŋeâmâ dokta âi mem mansap. Otmu lok âlâ, kutŋe Dema, yâkŋe gurâ yawuâk nâŋgâyiŋgim mansawot. \p \v 15 Nâŋe Yesuhât komot Laorika kapiân mansai, otmu âlâmâ Nimpa yâkât emelan menduhuakmâ miti nâŋgâm mansai yâk yeŋgât heroŋe nâŋgâyiŋgim mansan, ya ekyongoŋetâ nâŋgânomai. \v 16 Ekap yu mem sâlikum nâŋgâm yakât kakŋan Laorika yiŋgiŋetâ yâku sâlikum eknomai. Gârâmâ emelâk ekap âlâ Laorika yeŋgât katban ya gurâ yengu sâlikum eknomai. \v 17 Otmu Arikipo ekuŋetâ Kutdâŋe emelâk âi sâm waŋmu tuhum gamap ya yawuâk tuhum yâhâwuap. Yanâmâ Anitâŋe ekmu ârândâŋ otbuap. \p \v 18 Nâmâ pâi emetŋan katnekŋetâ manmâ gan. Yakât otmâ nâŋgânihinomai. Anitâŋe yen orowâk talâkgât naŋgan. Otmu lok ekap yu kulemguap yuŋe sâmune kiripi nihimu bâiŋehen ninak kutne kulemguan. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Paulo