\id 2TI NT0040.4T1 SELEPET McELHANON (dp transfer) 15-Oct-85 \h 2 Timoteo \toc1 2 Timoteo Pauloŋe Timoteohât ekap betŋan kulemguop. \toc2 2 Timoteo \mt1 2 Timoteo \mt2 Pauloŋe Timoteohât ekap \mt2 betŋan kulemguop. \c 1 \p O nanne Timoteo, \p \v 1 Nâmâ Paulo. Anitâ ikŋahâk Yesu Kiristohât aposolo sâm âi nihimu mem mansan. Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuningimu tap. Yakât den pat lohimbi hânŋan kulemŋan mansai yeŋgâlen ari ekyongowehât Kiristoŋe hâŋgânnohop. \v 2 Otmu den pat ya ekgohomune nâŋgârâ bulâŋe otmu nanŋe âwâŋaŋe tânahomawot yakât dopŋeâk tânahom yâkâlen biwinetŋaŋe kepeim hoŋ bawaŋgimait. Gâhât nâŋgâm Anitâ yuwu sâm ulitguman. “O Awoŋ, gâŋe Kutdânenŋe Yesu Kiristo orop Timoteo nâŋgâwaŋgim tihitŋe otmutâ biwiŋe sânduk sâekgât ulitgohoan.” Yawu sâm ulitguman. \s1 Pauloŋe Timoteo mem heweweŋ tuhuop. \p \v 3 Tâmbâlipnaŋe Anitâ hoŋ bawaŋgim gaminiwi dop yawuâk nâŋe gurâ hoŋ bawaŋgim gan. Hoŋ bawaŋgimune Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwine ekmu ârândâŋ otmap yawu nâŋgâman. Otmu omoŋe hilâmŋe Anitâ ulitguman yan gâhât nâŋgâm ulitguman. \v 4 Emelâk Epeso kapiân tatmâ biwinetŋaŋe kepeiakmâ manmâ dondâ iseaŋgiwit yakât gâhât nâŋgâhihiman. Yâhâpŋe eŋakmâ tep hero naŋgaŋgiromgâlâk nâŋgâman. \v 5 Emelâk buwuhe, kutŋe Loisi sâm, yâkŋe Kiristohâlen biwiŋaŋe kepeim manminiop. Otmu mâmâhe, kutŋe Yunike, yâk gurâ yawuâk. Yakât otmâ gâŋe yawuâk yâkâlen biwihaŋe kepeim manmâ gat yakât gâhât nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otman. \v 6 Yawu naŋgan yakât otmâ emelâk Kiristohât komot yeŋgât kunlipyeŋe orop âi sâm gihim kungan mewin sâp yapâek Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otgihimu âi mendâ bulâŋe tetem gap. Otmu bulâŋe yawuâk tetem yâhâwuapgât kârihem kinmâ âi ya biwihaŋe mem tuhuwuat. \v 7 Nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe lohimbi nombotŋaŋe umatŋe âlâlâ ningimai. Yawu otŋetâ biwinenŋe orotok sâmapgât ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mâmâŋe otningimu biwinenŋe galemahom lohimbi lohotŋan otmâ buku otyiŋgimain. \p \v 8 Kiristohâlen biwine kinmap ya ki kurihim manmâ gaman. Yakât otmâ Kiristohât den pat âlepŋe lohimbi ekyongomune ya lok nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm pâi emetŋan mem katnekŋetâ manmâ gan. Otmu gâŋe yâkâlen biwihaŋe kepeim nâ orop tânahom den pat âlepŋe ekyongom gawit ya ki kurihim manbuat. Yawu manmâ lohimbi den pat ya ekyongorâ nâŋgâm biwiyeŋe yâkâlen katŋetgât naŋgan. Yâhâ lok nombotŋaŋe den ya nâŋgâm hâkâŋ otmâ mem âlâlâ tuhuheknomai yan Anitâhât wâtŋan kinmâ ki lohotŋe otbuat. \v 9-10 Anitâŋe hân himbim ki kândikyotgowân Yesu Kiristo hâŋgângumu ge nen Anitâhât lohimbi menenekmâ manman kârikŋan katnenekbuap ya sâm kalop. Yakât otmâ nenŋe otbin mewin yakât ki nâŋgâop. Ikŋe eŋgatŋeâk otmâ Kutdânenŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Muop yamâ benŋe mumuŋambâ mem yahatmu Mumuhât Amboŋe Satan ya mem ge katmâ manman kârikŋe mem teteningiop. Yakât den pat âlepŋe eknongoŋetâ nâŋgâwin yan Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeiwin. Yawu otmunŋe Anitâŋe nine nanne baratne sâm manman kârikŋahât pat kuningiop. \p \v 11 Otmu nâŋe den pat âlepŋe lohimbi kâsikum yiŋgiwehât Anitâŋe aposolo âi sâm nihimu mem mansan. \v 12 Âi yu mem lohimbi den pat âlepŋe kâsikum yiŋgimune yakât menekmâ pâi emetŋan katnekŋetâ hâhiwin kakŋan mansan. Yawu mansan yamâ Kiristohâlen biwinaŋe tiŋâk kepeim mansan. Yakât otmâ âi nihiop yu biwinaŋe mem tuhum manmâ yâhâwomgât mâmâŋe otnihimap. Otmu yawuâk mâmâŋe otnihimu âi yu tuhum manmâ yâhâm yaŋak mumbom. Otmu hâmbâi Kiristoŋe âwurem ge menenekbuawân âi yukât hâmeŋe nihimu membom yakât nâŋgâm biwi yâhâp ki otman. \v 13 Kiristohât den bulâŋe yakât mâtâpŋe nâŋgâm heŋgeŋguhât den kâsikum gihim gan. Den mâtâpŋe ya ki tâpikgum gike nâŋgân nâŋgân watmâ lohimbi kâsikum yiŋgiwuat. Yawu otmâ Kiristo orop biwiyetŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu Anitâŋe manman kârikŋan katgekbuap yakât biwi yâhâp ki otmâ lohimbi hoŋ bayiŋgiwuat. \v 14 Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan ge tatmapŋe mâmâŋe otgihimu Kiristohât lohimbi ikŋe den pat kâsikum yiŋgim mem heweweŋ tuhuyekbuat sâm âi gihiwin. Ya biwihaŋe tiŋâk mem tuhuwuatgât naŋgan. \p \v 15 Emelâk topŋe katmâ den âiân katnekbi yan Asia hân ambolipŋaŋe tânnohoŋet sâm ekyongowan yamâ yâkŋe nâ ki tânnohowi. Sâp yan bukuyâhâtnetŋe, kutyetŋe Pihelo yet Hemohene, yâkŋe betnohom âlâengen ariowot. \v 16-17 Yawu gârâmâ bukunetŋe âlâ, kutŋe Onesiporo, yâkŋe konok Epeso kapi pilâm Roma kapi yuân takaop. Taka pâinnekmâ kapi hawamgum yâhâm giop. Yâhâ nâmâ pâi emetŋan tatmune yan taka mem tetenehop. Mem tetenekmâ pâi emetŋan yâhâmune girawu me girawu tuhuneknomai yakât nâŋgâm ki gorâwaŋgiop. In tihitŋe bia pâi emetŋan gam nekmu orowâk tatmâ den huhum biwine mem heweweŋ tuhuop. Otmu Kutdânenŋaŋe yâkât imbiŋe naomŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgim tihityeŋe olâkgât ulitguman. \v 18 Hâmbâi sâp patoen Kutdânenŋaŋe âwurem ge menenekmu Anitâŋe biwinenŋahât topŋe ekmâ otbin mewin yakât matŋe kâpekningiwuawân Onesiporohât nâŋgâwaŋgiwuap. Emelâk gâ orop Epeso kapiân manmâ Kiristohât den kâsikum yiŋgiminiwit yan yâkŋe tânnotgominiop ya naŋgat. \c 2 \s1 Timoteoŋe Kiristo hoŋ bawaŋgiwuapgât Pauloŋe sâop. \p \v 1 Nanne, Timoteo, emelâk Pihelo yet Hemoheneŋe Kiristohât âi pilâm ariowot yawu ki otbuat. Gâŋeâmâ Yesu Kiristohât wâtŋan kinmâ kârihem hoŋ bayiŋgim manbuat. \v 2 Otmu nâŋe Kiristohât den pat âlepŋe ya lohimbi kâsikum yiŋgiwan yan gâ orowâk tatmâ nâŋgâm gawi. Otmu âi gihiwan yakât dopŋeâk gâku yawuâk lok nombotŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmaiŋe lohimbi den kâsikum yiŋginomaihât meyekmâ âi sâm yiŋgiwuat. \p \v 3-4 Otmu Kiristohât tem lâum âi târârâhâk mem manbuat yakât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâ. Hep beroŋeâmâ kunlipyeŋaŋe yekŋetâ ârândâŋ olâk sâm yâkŋe den sâmai ya watmâ ari otŋetâ dopŋan otmap. Otmu umatŋe lâunomai yakât nâŋgâm ki gorâyiŋgimap. Yâkŋeâmâ lohimbi inŋe manmai yawu ki manmai. Yakât nâŋgâm umatŋe âlâlâ kakgan yâhâwuap yan gâŋe Kutdâ tem lâuwaŋgirâ yâkŋe gâ gekmu ârândâŋ otbuap. \v 5 Otmu den âlâen hâum sâwe. Lok kiŋgitŋe orowâkŋe senŋe âlâlâ âiloŋgo katŋetâ tatbuap ya menom sâm emet inânŋan dop miakmâ yâhâmai. Dop miakmaiân lok âlâ me âlâŋe otmâ hilipgumai yamâ galemyeŋaŋe watyekmap. Yakât otmâ gâŋe manmange galemgum heŋgeŋgum manbuat. \v 6 Otmu den âlâen hâum sâwe. Lok âlâ me âlâŋe âi kalam tuhumaiŋe yapâ sot mem nemai. Otmu gâŋe Kiristohât nep ya biwihaŋe hikum tuhuwuat yakât matŋe hâmbâi gihimu membuat. \v 7 Den âlâen hâum ekgohoan yu mem mete tuhuwuat yanâmâ Anitâŋe nâŋgân nâŋgânge mem pâroŋ pilâhihimu manman girawu mandâ ârândâŋ otbuap yakât topŋe nâŋgâwuat. \p \v 8 Yesu Kiristo yamâ Dawitihât senâmbâ gâtŋe. Yâkŋe mumu Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatmu himbimân yâhâmu orowâk tawot. Yakât nâŋgâm umatŋe âlâlâ kakgan yâhâmu biwihe ki orotok sâwuap. Nâŋe lohimbi hânŋan kulemŋan manmâ arai ya yeŋgâlen ari Kiristohât den pat ya ekyongom gan. \v 9 Yakât otmâ nâhât lok bâleŋe sâm ip kârikŋaŋe hikunekmâ pâi emetŋan katnekŋetâ hâhiwin kakŋan mansan. Yâhâ nâŋeâmâ yawu mansan gârâmâ Kiristohât den pat ya sâm haok tuhunomaihât mâtâp yamâ ki maŋguyiŋgiai. \v 10 Den pat ya sâm haok tuhuŋetâ Anitâŋe lohimbi meyekmâ manman kârikŋan katyekmu heroŋe kakŋan manmâ yâhâmbisâihât sâm kalop. Yakât otmâ lohimbi yaŋeâmâ Yesu Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetgât nâŋgâm hâhiwin kakŋan mansan \v 11 Den yuwu ekgohomune nâŋgârâ bulâŋe olâk. \li1 “Yâkŋe manmanŋe pilâm howanân kuŋetâ muop. Yakât dopŋeâk nenŋe manmannenŋe bâleŋe pilâwin. Otmu Anitâŋe mumuŋambâ mem yahatmu manman kârikŋe mem teteningiop. Yakât otmâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim manman kârikŋan manbisâin. \v 12 Lohimbi belângen manmaiŋe mem âlâlâ tuhunenekŋetâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mannom otmuâmâ yâkŋe âwurem ge menenekmu orowâk tatmâ lohimbi galemyongom mannom. Yawu gârâmâ nenŋe betgunom otmuâmâ yâku yawuâk betnongowuap. \v 13 Yâhâ betgum biwinenŋe kârikŋe otmu mannom otmuâmâ matŋe umatŋe kâpekningiwuapgât den sâm kalop ya ki kumbuap. Ikŋe biwi nâŋgân nâŋgânŋan tatmap ya pilâm yan ondop otbuapgât dop âlâ ki tap. Yawu.” \s1 Timoteoŋe Anitâhât den ki kelaŋgatmâ lohimbi kâsikum yiŋgiop. \p \v 14 Den sâm aran yu Kiristohât lohimbi ekyongowuat. Otmu Anitâhât senŋan kinmâ kuyiŋgirâ den kakŋan ki sahaŋginomai. Yâhâ den kakŋan sahaŋginomai yaŋe mem bâleyekmu hiliwahonomai. \v 15 Otmu gâŋe Anitâhât den bulâŋe ki kelaŋgatmâ lohimbi kâsikum yiŋgiwuat. Anitâŋe nekmu ârândâŋ olâk sâm âi sâm gihiwan ya biwihaŋe tiŋâk mem yâkât den tâŋ tâŋâk kâsikum yiŋgiwuat. Yawu otmâ ki aŋulakbuat. \v 16 Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ den tâŋât sâm den kakŋan sahaŋgimai. Yawu otmâ Kiristohât mâtâp pilâm manman bâleŋahât mâtâp watmâ dondâ otmâ hilipgumai. \v 17 Yakât dop kum yuwu sâmune nâŋgâ. Lohimbi âlâ me âlâ hâk bâle teteyiŋgimap yaŋe hârok mem bâleyekmu hiliwahonomai. Yakât dopŋeâk lok yaŋeâmâ den perâkŋe sâm bukulipyeŋe kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu ya watmâ manmâ hiliwahonomai. \v 18 Yeŋgâlen gâtŋe lok yâhâp, kutyetŋe Himenai yet Pileto, yâkŋe Kiristohât den bulâŋe pilâm den yuwu kâsikum yiŋgimawot. Mumuŋambâ yahatnomgât dop âlâ ki tap sâm den perâkŋe kâsikum yiŋgimawot. Den perâkŋe ya kâsikum yiŋgimutâ buku nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Kiristohât den bulâŋe betgum mansai. \v 19 Yawu gârâmâ nenŋe saran aim kânâŋgâmunŋe ŋiwiŋ ŋiwiŋ sâm kinmap yakât dopŋeâk Anitâŋe ikŋe lohimbi meyekmu yâkâlenâk biwiyeŋaŋe kepeim manmai. Yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai ya yeŋgât yuwu sâop. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâŋe Kutdâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai ya yeŋgât biwiyeŋahât topŋe naŋgap.” \p Otmu âlâmâ yuwu sâop. \li1 “Lohimbi âlâ me âlâŋe “Kutdâhâlen biwinaŋe kepeim tem lâuwaŋgiman,” yawu sâm lohimbi ekyongomai yaŋe orotmeme kiŋgoŋ pilâm manman târârâhâk mannomai.” Yawu. \p \v 20 Otmu nen Kiristohât lohimbi bulâŋe lok perâkŋe orop hohet guhet mansain yakât topŋe nâŋgârâ keterahâkgât den âlâen hâum yuwu sâmune nâŋgâ. Emet pato âlâhât kâlehen kondo hâhâp senŋe âlâlâ topŋe topŋe tuhum katŋetâ tatmap. Tuhum katbi yamâ nombotŋe goli otmu siliwa yaŋe tuhum katbi. Otmu nombotŋe âlâmâ deŋgopŋe mem kutakum tuhuwi. Otmu nombotŋeâmâ nakŋe hâwim katbi. Yâhâ emet amboŋaŋe senŋe âlâlâ nombotŋe yakât nâŋgâŋetâ yahatmu hâwurum emet biwiŋe âlâen katŋetâ tatmap yan lok papato im yahatmai. Yâhâ nombotŋe âlâmâ yakât nâŋgâŋetâ gemu ya hâwurum emet pondoân katŋetâ tatmap. Dop yawuâk nenŋe oset guset manmain. \v 21 Yâhâ Kiristohât lohimbi âlâ me âlâŋe lok perâkŋe yeŋgât orotmeme bâleŋe bet pilâm keterakmâ yeŋeâk mannomai yamâ Kutdâyeŋaŋe âi âlepŋe yiŋgimu menomai. \p \v 22 Lok nombotŋaŋe nimnaom yeŋgât nâŋgân nâŋgân ya watmâ yu me ya otmai. Yâhâ lok nombotŋaŋeâmâ biwiyeŋe galemahom târârâhâk manmai. Yawu manmai yaŋeâmâ yu me ya otne sâm aŋgoân Kutdâ ulitguŋetâ nâŋgân nâŋgân âlepŋe biwiyeŋan katmap. Otmu gâŋe yawu otdâ Anitâŋe nâŋgân nâŋgânge mem pâroŋ pilâhihimu Kiristohât den lâum lok âlâ me âlâhât den sâm hâreyiŋgirâ ârândâŋ otbuap. Den sâm hâreyiŋgirâ ârândâŋ otbuap yanâmâ Kiristohât lohimbi orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋginomai. \v 23 Yâhâ lok nombotŋe yeŋgât biwiyeŋambâ nâŋgân nâŋgân tâŋât âlâlâ tetemap ya gâ orop alahune sâm otnomai ya ki nâŋgâyiŋgiwuat. Lok yawuya orop den tâŋât alahumai yan den yaŋe ba tom tomŋe otmu yaŋak den kakŋan sahaŋgimai. \v 24 Nenŋeâmâ Kutdâ hoŋ bawaŋgimain. Yakât otmâ nenŋe lohimbi kerek ewe katyekmâ lohotŋan den kâsikum yiŋginom. Yawu otmâ yâk orop den kakŋan ki sahaŋginom. \v 25-26 Yawu otyiŋginom yanâmâ Anitâŋe biwiyeŋan kioŋmu nâŋgân nâŋgânyeŋe keterakyiŋgimu Kiristohât den nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋe katnomai. Yâkâlen biwiyeŋe katnomai yan Satangât paŋgoŋân kioŋmâ hoŋ bawaŋgim gai yapâ holaŋyekmu Kiristohât tem lâuwaŋginomai. \c 3 \s1 Kiristo âwurem gewuap sâp yan lohimbi yuwu otmâ mannomai. \p \v 1 Den âlâ yuwu sâmune nâŋgâ. Kiristo âwurem gewuapgât sâp tâlâhuwuap yan lohimbiŋe yuwu otŋetâ bâlewuap. \v 2 Lohimbi nombotŋaŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu hâkyeŋe mepaenomai. Hâkyeŋe mepaem tewetsenŋahâlâk nâŋgâm tepyeŋe umatŋe otbuap. Yawu otmâ bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâŋetâ gemu nâŋgâm bâleyiŋgim hâiyeknomai. Âwâ mâmâlipyeŋaŋe mem ga katyekmâ tihityeŋe otmâ gamai yakât nâŋgâŋetâ porap otmu ki ewe katyekmâ tem lâuyiŋginomai. Otmu yakât dopŋeâk Anitâ ki ewe katmâ yâkât den lâunomai. \v 3 Lohimbi âlâ me âlâ yekmâ mem bâleyeknomai. Lok nombotŋaŋe otŋetâ bâlewuap yakât tepyeŋe kou kâlâp semu yanâk matŋe yiŋginomai. Otmu den guruk sâm bukulipyeŋe yeŋgât belângen sânomai. Otmu bukulipyeŋe kâityongom hâmeyeŋe bitnomai. Yâhâ girawu manŋetâ âlepŋe otbuap yakât ki nâŋgânomai. \v 4 Yawu otmâ Anitâ betbaŋgim yu me ya ekŋâlem otmâ hilipgunomai. \v 5 Lok yawuya nombotŋaŋe topyeŋe kurihiakmâ Kiristohât lohimbiŋe otmai memai yawuâk otmâ yeŋgâlen torokatnomai. Yawu gârâmâ biwiyeŋe maŋguakmu manŋetâ Anitâŋe ki mâmâŋe otyiŋgimap. Lok yawuyaŋe Kiristohât komolân torokatmaihât sen galemâk manbuat. \v 6-7 Lok yawuyaŋe yuwu otmai. Imbi nombotŋaŋe otŋetâ bâlemap yakât nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâumu girawu manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otbuap sâm lokgât nâŋgân nâŋgân âlâ watmâ ya pilâm âlâ watmâ tuhumai. Yawu otŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim otmu Kiristohât mâtâp ekŋetâ ki keterakyiŋgimap. Yakât otmâ lok yawuyaŋe imbi yuwuya yeŋgât biwiyeŋan kioŋetâ den ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu lok naomlipyeŋe yeŋgât manmanyeŋe mem bâleyiŋgimai. \v 8 Kândikum emelâk Moseŋe Anitâhât lau lâum Aihita yeŋgât lok kunŋe yâkâlen ari yâkât den ekuop yan Aihita lok yâhâp, kutyetŋe, Yane yet Yambere, yâkŋe Anitâhât den kakŋan sâowot. Yakât dopŋeâk lok perâkŋe yeŋgât yan yaŋe Anitâhât den bulâŋe kakŋan sâmai. Nâŋgân nâŋgân bâleŋahât Amboŋe, Satanŋe lok ya yeŋgât nâŋgân nâŋgânyeŋe mem bâleyiŋgimu Kiristohât den pat âlepŋe nâŋgâŋetâ helekŋe otmap. Yakât otmâ hiliwahonomaihât pat mansai. \v 9 Otmu emelâk Yane yet Yambereŋe Anitâhât den kakŋan sâowot yan topyetŋe tetekŋan tetemu lohimbiŋe ekbi. Yakât dopŋeâk lok perâkŋe yuâmâ sâp kâlep ki otmuâk topyeŋe tetemu Kiristohât lohimbiŋe yekmâ lok kopa sânomai. \s1 Pauloŋe Timoteo den katbaŋgiop. \p \v 10 Nanne, Timoteo, Anitâŋe mâmâŋe otnihim tihitne otmâ gap yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋguat. Emelâk tânahom gawit yan Kiristohâlen biwinaŋe kepeim yâkât den pat âlepŋe lohimbi kâsikum yiŋgiminiwan. Sâp yan girawu manban ya nehon. Lohimbi nombotŋaŋe sâm bâlenihiwi ya ewe katyekmâ buku otyiŋgiwan. Otmu umatŋe âlâlâ kaknan yâhâop yan biwine ki houŋ sâop. \v 11 Kapi kalimbu, kutyeŋe Antiok, Ikonion, Listera yan ari tatmâ Kiristohât den pat âlepŋe kapi ambolipŋe kâsikum yiŋgiwan. Kâsikum yiŋgimune nombotŋaŋe den ya nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm mem âlâlâ tuhunekŋetâ hâhiwin nâŋgâm bâsok muwan. Mumbâm yamâ Kutdâŋe tihitne otmu hâmene kinop. \p \v 12 Yakât yuwu sâmune nâŋgâ. Lohimbi âlâ me âlâŋe Kiristo orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu Anitâ hoŋ bawaŋgimai yâhâmâ lok belângen manmaiŋe mem âlâlâ tuhuyekmai. \v 13 Lok perâkŋaŋe biwiyeŋe kurihiakmâ Kiristohât lohimbi kâityongom mansai. Yawu otŋetâ bâlemap yawuâk torokatmâ otmâ yâhâŋetâ dondâ bâlewuap. Otŋetâ bâlemap yakât nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yawuâk watmâ yâhâm hiliwahonomai. \v 14 Yâhâ gâmâ nâŋe Kiristohât den kâsikum gihimune nâŋgâon. Ya nâŋgârâ bulâŋe otmu yâkâlen biwihaŋe kepeim manmâ gat. Yakât otmâ nâhât topne naŋgat. Yakât otmâ Kiristohât den yawuâk lâum manbuatgât naŋgan. \v 15 Emelâk Anitâhât poropetelipŋe otmu hoŋ bawalipŋaŋe yâkât den kulemguwi ya mâmâhe buwuhaŋe lepatgambâek kâsikum gihiminiowot. Yakât otmâ den ya nâŋgâm heŋgeŋgum Kiristohâlen biwihaŋe tiŋâk kepeim manbuat. Yawu manmâ yâhâwuat otmuâmâ Kiristoŋe âwurem ge menenekbuap yan Anitâŋe manman kârikŋan orowâk katnenekbuap. \v 16 Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Anitâhât poropetelipŋe otmu hoŋ bawalipŋe yeŋgât biwiyeŋe mem heweweŋ tuhumu Anitâhât den ya tâŋ tâŋâk kulemguwi. Yakât otmâ den ya kâsikum lohimbi yiŋgimunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Anitâhât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgunomai. Yawu nâŋgâm orotmeme girawu manŋetâ yekmu ârândâŋ otbuap yakât nâŋgâŋetâ haŋ sâyiŋgimu manmanyeŋe kelihakmu mannomai. \v 17 Otmu nenŋe Kutdâhât wâtŋan kinmâ den ya nâŋgâm heŋgeŋgum hoŋ bawaŋgim nepŋe tuhunom yanâmâ yakât bulâŋe âiloŋgo tetewuap. \c 4 \p \v 1 Nâŋe Anitâ yet Yesu Kiristo yetgât senyetŋan kinmâ yuwu sâmune nâŋgâ. Kiristoŋe âwurem gewuap yan lohimbi emelâk muwi, me yiwereŋe mansain yu, otmu hâmbâi tetem mannomai, kerek nengât biwinenŋe ekbuap. Yawu otmâ nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimain nenâmâ menenekmâ manman kârikŋan katnenekmu manbisâin. Yakât nâŋgâm den yuwu sâmune nâŋgâm lâum manbuat. \v 2-4 Hâmbâi Kiristoŋe âwurem gewuap sâp ya tâlâhuwuap yan Anitâhât hoŋ bawalipŋaŋe ikŋe den bulâŋe lohimbi tâŋ tâŋâk kâsikum yiŋginomai. Kâsikum yiŋgiŋetâ lohimbi nombotŋaŋe ki nâŋgâm nâŋgâm mannomai. Ki nâŋgâm nâŋgâm manŋetâ ândâpyeŋe kârikŋe otbuap. Yawu manmâ lok âlâ me âlâŋe den lohotŋan kâsikum ningim heroŋe kakŋan katnenekŋetâ manne sâm yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ lok yawuya yeŋgât pâinyeknomai. Yawu gârâmâ lok perâkŋe mem teteyekŋetâ den tâŋât topŋe topŋe kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgânomai. Yawu gârâmâ sâp yiwereŋe yuâmâ Kiristohât den kâsikum yiŋginom. Lohimbi belângen manmaiŋe Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetgât gâŋeâmâ heweweŋ otmâ den pat âlepŋe ya sâm holaŋmâ eŋgatyeŋan gewuat. Yâhâ nombotŋaŋe nâŋgâŋetâ umatŋe otmap yâhâmâ mem heweweŋ tuhuyekbuat. Yâhâ nombotŋe âlâŋeâmâ nâŋgâm pâpgumai yamâ lohotŋan kâsikum yiŋgirâ nâŋgân nâŋgânyeŋe pâroŋ sâmu haŋ sâyiŋgiwuap. \v 5 Otmu wuân me wuân gâhâlen tetewuap yan biwihe ahom niakmapgât galemahom manbuat. Otmu lok belângen manmaiŋe mem âlâlâ tuhuhekŋetâ hâhiwin kakŋan manmâ yâhâwuat yan Anitâhât wâtŋan kinmâ hoŋ bawaŋgim Kiristohât den pat âlepŋe kâsikum yiŋgim heŋgeŋguwuat. \p \v 6 Yâhâ nâ otnihinomai yakât nâŋgâm den âlâen hâum sâmune nâŋgâ. Emelâk papatolipnenŋaŋe Anitâ mepaem yan noniŋ bulimakao gâim katbaŋgiminiwi. Yakât kakŋan wain to moseleŋetâ gemu yan Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otminiop. Yakât dopŋeâk nâ nohoŋetâ mumbom yan hepnaŋe gemu ârândâŋ otbuap. \v 7 Emelâk Kutdânenŋaŋe menekmâ aposolo âi sâm nihiop ya biwinaŋe tiŋâk mem tuhum gan. Yakât nâŋgâmune ârândâŋ oap. Otmu âlâ torokatmâ tuhumbâmgât dop âlâ ki tap. \v 8 Kutdâhâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain. Yakât âwurem ge menenekbuap nâŋgâm mambotbaŋgimain. Yâhâ âwurem ge menenekbuawân biwinenŋe ekmâ hâmeŋe tâŋ tâŋâk ningiwuap. Nâŋe hoŋ bawaŋgimune nekmu ârândâŋ otmap. Yakât otmâ hâmeŋe âiloŋgo nihimu membom. Sâp yan pat yakât bulâŋe nihimu membom. \s1 Den bâiŋe sâm hâreop. \p \v 9-12 Aiop, bukunenŋe âlâ, kutŋe Dema, yâkŋe ikŋe manmanŋahâlâk nâŋgâmu yahalop. Yawu otmâ nâ pilânekmâ Tesalonike kapiân ariop. Otmu bukunenŋe âlâmâ, kutŋe Kerese, yâhâmâ hâŋgângumune Galatia yeŋgâlen ariop. Otmu bukunenŋe âlâmâ, kutŋe Tito, yâhâmâ hâŋgângumune Dalimati yeŋgâlen ariop. Otmu âlâmâ, kutŋe Tikiko, yâhâmâ hâŋgângumune Epeso kapiân ariop. Bukunenŋe âlâmâ, kutŋe Luka, yâk konok nâ orop mansait. Yâhâ bukunenŋe âlâ, kutŋe Mareko, yâkŋe gurâ Kiristohât lohimbi hoŋ bayiŋgimu nâŋgâmune âiloŋgo oap. Yakât otmâ gâŋe mendâ yâk orowâk in yawu takaromawot. \v 13 Otmu Epeso kapi pilâm yuân takare sâm aŋgoân Toroa kapiân garomawot. Yan ga lok âlâ, kutŋe Kapo sâm, yâkât emelan nâhât siruhât hâk katipŋe otmu ekap âlâlâ katban ya mem takaromawot. \p \v 14-15 Lok âlâ, kutŋe Alesande, yâhâmâ goli, siliwa otmu kât kârikŋe âlâlâ um kutakumap. Yâkŋe nâhât den kakŋan sâm dondâ mem bâlenehop. Yakât otmâ yâkât sen galem otdomawot. Yawu otnihiop yakât matŋe Kutdânenŋaŋe kâpekbaŋgiwuap. \p \v 16 Aŋgoân den âiân katnekbi yan bukulipne kerekŋe betnohowi. Yakât Anitâŋe ki nâŋgâyiŋgimu bâlewuapgât naŋgan. \v 17 Sâp yan Kutdâŋe ki betnohop. Yâkŋe mem heweweŋ tuhunekmu nine topne ekyongowan. Otmu Kiristohât den pat ya pâku lohimbi yeŋgât kunlipyeŋe ekyongomune nâŋgâm heŋgeŋguwi. Yawu otmâ Kutdâŋe nâŋgânihimu holaŋnekŋetâ gem ariwan. \v 18 Otmu yakât dopŋeâk Manman Bâleŋahât Amboŋe, Satanŋe mem bâlenekmapgât Kutdâŋe tihitne otmâ yâhâwuap. Otmu hâmbâi mâne sârerenekmu himbimân manmâ yâhâwom. Yakât nâŋgâm Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaembisân. Ya bonŋanâk. \p \v 19 Den bâiŋe sâwoman. Lohimbi yâhâp, kutyetŋe Akuila yet Pirisila, nâŋgâyitgian. Otmu Onesiporohât imbiŋe naomŋe yeŋgât nâŋgâyiŋgian. \v 20 Yâhâ bukunenŋe Erasto yamâ Korinti kapiân takawin yan katmunŋe mansap. Otmu âlâmâ, kutŋe Toropimo, yâhâmâ mesek otmu yaŋak Milete kapiân takawin yan katmunŋe mansap. \v 21 To yambu otmâ mâtâp maŋguyitgimapgât in yawu takaromawot. \p Yuwulo, Puren, Lino, Kalaria otmu Kiristohât lohimbi nombotŋaŋe gurâ nâŋgâhihiai. \v 22 Kutdâ orop manbuat. \p Anitâŋe ikŋe lohimbi yeŋgât tihityeŋe olâkgât naŋgan. \qc Nâ âwâhe, \p \qc Paulo