\id 2PE NT0040.2P1 SELEPET McELHANON (dp transfer) 14-OCT-85 \h 2 Petoro \toc1 2 Petoro Petoroŋe ekap betŋan kulemguop. \toc2 2 Petoro \mt1 2 Petoro \mt2 Petoroŋe ekap betŋan kulemguop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1 Nâmâ Simon Petoro. Yesu Kiristoŋe aposolo âi sâm nihimu mem hoŋ bawaŋgim manmâ gan. Anitâŋe Yesu Kiristohât aposololipŋe nengât biwinenŋe mem heweweŋ tuhumu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain. Otmu yakât dopŋeâk yeŋgât biwiyeŋe mem heweweŋ tuhumu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai. Anitâ yet Yesu Kiristo dopyetŋe konohâk. Yakât otmâ Kiristoŋe lohimbi âlâhât nâŋgâmu yahatmu âlâhât nâŋgâmu gemu yawu ki otmap. Yâkŋe lohimbi hârok ârândâŋâk wawaenenekmap. \p \v 2 Awoŋnenŋe Anitâ otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe eŋgatyetŋeâk otmâ nâŋgâyiŋgim tihityeŋe otmawot. Yawu otmawot yakât yâk yetgâlen biwiyeŋaŋe kepeim denyetŋe lâum manmâ gai. Otmu yawuâk torokatmâ manŋetâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmâ sânduk sâm yâhâwuapgât nâŋgâm Anitâ ulitgum gaman. \s1 Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim kârihem mannom. \p \v 3-4 Anitâ yahat yahatŋe, Wâtgât Amboŋaŋe menenekmâ ikŋe laŋinŋan katnenekmu orowâk mannomgât pat kuningiop. Yakât otmâ Yesu Kiristoŋe âwurem ge menenekmâ himbimân yâhâ manman âiloŋgoân katnenekmu mannom. Yakât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmap. Otmu nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgim manmunŋe mâmâŋe otningimu târârâhâk manmain. Otmu yawuâk torokatmâ manmâ yâhâmunŋe nenekmu ârândâŋ otmu Kiristoŋe âwurem ge menenekbuap. Sâp yan Hiliwaho Hiliwaho Amboŋaŋe âlâkuâk biwinenŋan kioŋmu ekŋâleaŋgim otmâ hilipgunomgât dop ki tetewuap. Yawu otmâ Anitâŋe mem koko salek tuhunenekmu yetŋe orowâk Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manman âiloŋgoân manmâ yâhâmbisâin. \v 5 Yakât nâŋgâm Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manmanyeŋe kelihakmu kârihem mannomai. Yawu manŋetâ wuân me wuân teteyiŋgiwuap yan girawu otŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuapgât nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuap. \v 6 Otmu nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiwuap yakât kakŋan otŋetâ bâlemapgât biwiyeŋe galemahom mannomai. Yawu manŋetâ lohimbi belângen manmaiŋe senyeŋan genomai me otmain yawuâk otŋet sâm eŋgatyeŋan genomai. Yawu otŋetâ Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim Anitâhât tem lâuwaŋgim uwawapŋe bia manmâ ki lohotŋe otnomai. \v 7 Yawu otmâ Kiristohât lohimbi orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu tânahom mannomai. Otmu lohimbi kerek buku otyiŋgim manmâ yâhânomai. \v 8 Den sâm aran yu tâŋ tâŋâk watmâ Kiristohât tem lâuwaŋgiŋetâ manman âlepŋahât bulâŋe topŋe topŋe yeŋgâlen tetem heŋgeŋguwuap. Yawu otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristohât biwiŋan girawu tatmap ya nâŋgânomai. \v 9 Yâhâ Kiristoŋe tosayeŋahât otmâ mumu Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgiop yakât ikŋe lohimbi nombotŋaŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe maŋguakmu gulip malap manmai. Yawu manmâ den sâm aran yu nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm girawu manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât ki nâŋgâm manmai. \p \v 10 Yâhâ yenâmâ Anitâŋe dâiyekmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhuyekmu yâkâlen biwiyeŋe katŋetâ nine nanne baratne sâm meyekmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgiop. Pat yakât bulâŋe biatyiŋgimapgât yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim yu ya otŋetgât den ekyongoan yu watmâ manmâ yâhânomai. Yawu manmâ ki otmâ tâpikgum Kiristohât mâtâp pilâm mâtâp bâleŋan arinomai. \v 11 Otmu sâp patoen Anitâŋe biwiyeŋe ekmâ matŋe kâpekyiŋgiwuap yan Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe âwurem ge sârereyekmu Anitâŋe manman kârikŋan katyekmu heroŋe kakŋan manmâ yâhâmbisâi. \s1 Petoroŋe mum pilâyekbuapgât sâop. \p \v 12 Den ekyongoan yu emelâk aposololipŋe lok nombotŋe orop yen kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu biwiyeŋan katmâ nâŋgâm gai ya naŋgan. Yawu gârâmâ den yu nâŋgâm mem mete tuhum mannomaihât ekyongom yâhâwom. \v 13-14 Aiop sâp ki kâlep otmuâk mum pilâyekbom yakât emelâk Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe eknohop. Yakât otmâ inânŋan den ekyongoan yu nâŋgâm biwiyeŋan katmâ nâŋgâmâk manŋetgât biwiyeŋan kioŋmâ yâhâwom. Yakât nâŋgâmune ârândâŋ otmap. \v 15 Otmu pilâyekbom yakât kakŋan den kulemgum katyiŋgian yu sâlikum nâŋgâm mem mete tuhum mannomai. \s1 Anitâŋe Yesu kun kundenŋe mem âlâ tuhumu ekbi yakât Petoroŋe sâop. \p \v 16 Kutdânenŋe Yesu Kiristoŋe âwurem gewuap yan wâtŋe pato tetemu ekmunŋe âlâ kândâkdâ otbuap yakât den emelâk kâsikum yiŋgiwin. Den kâsikum yiŋgiwin yamâ lokgât nâŋgân nâŋgân ki watmâ den golâ kâsikum yiŋgiwin. Nenŋe yâk orop manmâ yâkŋe olop miop ya ekmunŋe âlâ kândâkdâ otmu Anitâ orop dopyetŋe konohâk oap yawu nâŋgâwin. \v 17-18 Nenŋe yâk orowâk pumŋe âlâen yâhâwin yan âwâŋe Anitâŋe yâkât nâŋgâmu yahatmu kulem âlâ yuwu memu ekmunŋe âlâ kândâkdâ olop. Anitâŋe Kiristohât kun kundenŋe mem âlâ tuhumu senŋaŋe emetsenŋe pilâmu irik irik sâmap yawuya tetemu ekbin. Otmu sâŋgumŋaŋeâmâ kaok bolaŋ bolaŋ otmu ekbin. Yawu otmu Anitâ yahat yahatŋe, Laŋinŋahât Amboŋaŋe yuwu sâop. “Bulâŋanâk yuâmâ nine nanne ombe bisine. Nâŋe biwinaŋe yâkâlâk nâŋgâman.” Anitâŋe himbimâmbâ den yawu sâmu nâŋgâwin. \p \v 19 Otmu embâŋân emet inânŋan Anitâŋe poropetelipŋe den âlâlâ ekyongomu kulemguwi yakât bulâŋe tetewuap nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmain. Otmu yeŋe gurâ Anitâhât den tâŋ tâŋâk watnomaihât nâŋgâm den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Kapi âlâen arine sâm otmâ omoŋdâŋe lambe saum ya laŋinŋan mâtâp ekmâ arimain. Yâhâ emet haŋ sâwe sâm otmap yanâmâ pitu kâmŋe papato yaŋe tetemap. Yawu tetemu tatmâ yaŋak emet haŋ sâmu emetsenŋe ga takamap. Yakât dopŋeâk Kiristoŋe ki âwurem gemu mansain sâp yuâmâ Anitâhât den sâlikum nâŋgâmunŋe haŋ sâningimu Kiristohât mâtâp watmâ yâhânom. Yâhâ âwurem gewuap yanâmâ ikŋe laŋinŋaŋe biwi nâŋgân nâŋgânnenŋan pilâmu Anitâ yet Kiristo yetgât biwiyetŋan âlâlâ tatmap ya topŋambâek nâŋgânom. \v 20-21 Emelâk emet inânŋan Anitâhât poropetelipŋaŋe yâkât den kulemguwi yamâ yeŋe nâŋgân nâŋgân ki watmâ den ya kulemguwi. Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe Anitâhât den biwiyeŋan katmu ya kulemguwi. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ den ya sâm kusânmâ bukulipyeŋe ekyongonomaihât dop âlâ ki tap. Den yan yu biwiyeŋan katmâ nâŋgâm mannomai. \c 2 \s1 Lok perâkŋe yeŋgât sâop. \p \v 1 Emelâk Anitâhât poropetelipŋaŋe yâkât den Isirae lohimbi ekyongominiwi. Sâp yan lok perâkŋaŋe oain sâm oain sâm otmâ den perâkŋe kâityongominiwi. Yakât dopŋeâk lok perâkŋaŋe yeŋgâlen taka Kiristohât den kelaŋgatmâ kâsikum yiŋginomai. Yâhâ Kiristoŋe yeŋe tosahât otmâ kaweyeŋan kinmu kuŋetâ muop yakât nâŋgâŋetâ tâŋât otmu betgumai. Yakât otmâ hiliwahonomaihât pat mansai. \v 2 Otmu Kiristohât den kelaŋgatmâ kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu lohimbi dondâŋe hioŋakmâ yâk yeŋgâlen torokatnomai. Yâk yeŋgâlen torokatnomai yan lohimbi belângen manmaiŋe manmanyeŋe ekmâ sâm ge katyekmâ Kiristohât den pat nâŋgâŋetâ gewuap. \v 3 Lok perâkŋaŋe yeŋgât iri sikumyeŋe ekŋâlem meyiŋgine sâm den golâ ekyongoŋetâ nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu tewetsenŋe yiŋginomai. Yawu otyiŋginomai yakât matŋe umatŋe yiŋgimu menomaihât Anitâŋe sâp kalop. Sâp kalop ya ekmu ârândâŋ otmu matŋe yiŋgimu mem hiliwahonomai. \p \v 4 Bulâŋanâk Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgimu menomai yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kândikum emelâk aŋelo nombotŋaŋe Anitâhât den kum otmâ hilipguwi yakât matŋe nâpumân panyekmu ge omoŋ kâlehen tatmâ gai. Yawu tatmâ yâhâŋetâ sâp pato tetewuap yan den sâm hâreyiŋgim matŋe umatŋe yiŋgimu mem hiliwahonomai. \v 5 Otmu emelâk embâŋân lohimbiŋe Anitâ betgum orotmeme bâleŋe otmâ manminiwi. Yawu otmâ manŋetâ lok âlâ, kutŋe Noa sâm, lohimbiŋe Anitâhât den lâum manŋetâ yekmu ârândâŋ olâk sâm yâkŋe girem den ekyongominiop. Otmu girem den ya ekyongomu nâŋgâŋetâ helekŋe otmu orotmeme bâleŋe tâtâem otŋetâ yaŋak Anitâŋe nâŋgâmu toŋgelâk giop. Toŋgelâk gemu to niŋ niŋ sâm lohimbi bâleŋe ya asisihâk haranyongop. Yâhâ lohimbi nombolân yâhâp Noa orop waŋgaen yâhâ tatbi yawuâk hâmeyeŋe kinop. \p \v 6 Otmu kapi yâhâp, kutyetŋe Sotom yet Gomora, ya ambolipŋaŋe gurâ Anitâhât hâkâŋ otmâ orotmeme bâleŋe otminiwi yakât matŋeâmâ kâlâpŋe ge sem gulip tuhuyehop. Ya yeŋgât den pat nâŋgâmunŋe tetemap yan lohimbiŋe orotmeme bâleŋe otmai yakât Anitâŋe matŋe yiŋgimu menomai nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmain. \v 7-8 Kâlâpŋe Sotom otmu Gomora kapi ambolipŋe sem gulip tuhuyehop yan Anitâŋe lok âlâ, kutŋe Lot sâm, yâkât nâŋgâwaŋgimu hâmeŋe kinop yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lotŋe Anitâhât tem lâuwaŋgim orotmeme âlepŋeâk otminiop yakât ekmu ârândâŋ olop. Yâhâ kapi ambolipŋaŋeâmâ Anitâhât den kum den bâleŋe sahaŋgim orotmeme bâleŋe hilâm ârândâŋâk otŋetâ Lotŋe yekmu tepŋe dondâ bâleminiop. Yawu manopgât otmâ Anitâŋe nâŋgâwaŋgimu hâmeŋe kinop. \p \v 9-10 Yakât dopŋeâk lohimbi Anitâhât tem lâuwaŋgim manmaiŋe manman bâleŋahât paŋgoŋân kioŋmaihât meyekmâ manman âlepŋan katyekmu manmai. Yâhâ lohimbiŋe Anitâhât den kum yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ orotmeme bâleŋe ekŋâlem otmai yakât matŋe umatŋe sâp patoen yiŋgimu menomai. Yakât otmâ hiliwahonomaihât pat kuyiŋgimu mansai. \p Lok perâkŋe ya yeŋgât wâtyeŋe pato ki tatyiŋgiap. Yawu gârâmâ yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu Anitâhât aŋelolipŋe ikŋe orop himbimân tatmai ya yeŋgât nâŋgâŋetâ gemu sâm bâleyiŋgimai. Yawu otmâ aŋelo yaŋe matŋe ningimai sâm yakât ki gorâyiŋgimap. \v 11 Yâhâ Anitâhât aŋelolipŋe ya yeŋgât wâtyeŋe pato tatyiŋgiap. Yawu tatyiŋgiap yamâ yâkât senŋan kinmai yan aŋelo bukulipyeŋe nombotŋaŋe otmâ hilipguŋetâ Anitâŋe betyongomu tatmai ya yeŋgât ki sâm bâleyiŋgimai. \p \v 12 Yâhâ lok perâkŋe ya yeŋgât topyeŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe soŋgo bau otmu nâi seloŋ topŋe topŋe katmu ekmain yamâ umut biwiyeŋe bia. Otmu nenŋe hat ari kum taka um nenomgât sâm kalop. Yâhâ lok perâkŋaŋe yu yakât topŋe nâŋgâm pâpgum ihilâk sâm bâlemai. Yakât otmâ yekmunŋe biwiyeŋe bia mansai yawu otmap. Otmu soŋgo bau kumain yakât dopŋeâk sâp patoen Anitâŋe lohimbi perâkŋe ya hilipyongowuap. \v 13 Yâkŋe lohimbi hâhiwin yiŋgiŋetâ umatŋe kakŋan manmâ gai. Yakât matŋe sâp patoen Anitâŋe yeŋe gurâ yawuâk hâhiwin yiŋgimu umatŋe kakŋan mannomai. Otmu yâkŋe yuwu otŋetâ dondâ bâlemap. Lohimbi senyeŋan kinmâ yu ya ekŋâlem otnehâlâk nâŋgâm otmâ hilipgumai. Otmu yen menduhuakmâ sot nemai yan yeŋgâlen torokatmâ to kârikŋe nem biwiyeŋe hâlim otmu otŋetâ bâlemu aŋun yiŋgimai. \v 14 Otmu imbi âlâ me âlâ yekmai yan ya yeŋgât nâŋgâm biwiyeŋaŋe otmâ tâpikgum tosa memai. Otmu orotmeme bâleŋe ya ekŋâlem otnehâlâk nâŋgâmai. Otmu lohimbi nombotŋaŋe biwi yâhâp manmai ya yeŋgât eŋgatyeŋan geŋetâ otmâ tâpikgumai. Bukulipyeŋe yeŋgât iri sikumyeŋe miaknehâlâk nâŋgâm mem lohotŋe tuhuyekmai. Yakât otmâ Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgimu menomaihât pat kuyiŋgimu mansai. \p \v 15 Yâkŋe Kiristohât mâtâp bulâŋe ya pilâm lok âlâ, kutŋe Bileam, Beoro nanŋe, yâkŋe olop yawuâk otmai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bileamŋe hâmeŋe membom nâŋgâm Isirae lohimbi sait kakyeŋan pilâwe sâm ariop. \v 16 Arimu Anitâhât aŋelo âlâŋe Bileamgât doŋgi lauŋe mem purik pilâwaŋgimu amboŋe den ekuop. Den ekumu nâŋgân nâŋgânŋe keterakbaŋgimu sait kakyeŋan ki pilâop. Yawu. \p \v 17 To senŋe saŋ kititiŋ sâmap yapâ to ki osomain. Otmu elem kârikŋe memu emet mem maŋgumap yamâ gelâk ki gemap. Yakât dopŋeâk lohimbiŋe lok perâkŋe yeŋgât denyeŋe nâŋgâŋetâ den yaŋe buku ki meyiŋgimap. Yakât otmâ sâp patoen Anitâŋe lok perâkŋe ya pilâyekmu yaehen ge omoŋ bâleŋaŋe sâhâyekmu tatnomai. \v 18 Yâkŋe yeŋahât nâŋgâŋetâ yahatmu nâŋgân nâŋgân tâŋât lohimbi kâsikum yiŋgimai yakât yâkŋe nâŋgâŋetâ yahatmap. Otmu lohimbi nombotŋaŋe pâku lohimbi yeŋgâlembâ dâiakmâ Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetâ sâp ki kâlep oap. \v 19 Lohimbi yawuya yeŋgât eŋgatyeŋan ge lok perâkŋaŋe yuwu sâm ekyongomai. “Kiristoŋe girem den yapâek holaŋnenekmu eŋgatnenŋeâk watmâ yu ya otmâ mannomgât dop tap.” Yawu sâm eŋgatyeŋan geŋetâ orowâk otmâ tâpikgumai. Yawu otmâ Manman Bâleŋe Amboŋahât paŋgoŋân yâhâpŋe kioŋmâ yâkât amutgen manmai. \v 20 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbiŋe orotmeme bâleŋe bet pilâm Kutdânenŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ manman bâleŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋyekmâ tihityeŋe otmap. Yawu gârâmâ orotmeme bâleŋe bet pilâwi ya miwirikum Manman Bâleŋe Amboŋahât paŋgoŋân âlâkuâk kioŋmâ yâkât amutgen mannomai yanâmâ hiliwahonomaihât pat mannomai. Yawu mannomai yanâmâ emelâk Kiristohâlen biwiyeŋaŋe ki kepeiwi sâp yan tosayeŋahât matŋe menomai sâop ya wangim Anitâŋe matŋe amokŋan yiŋgimu menomai. \v 21 Lohimbi nombotŋaŋe girawu manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât topŋe pâpgum orotmeme bâleŋe tâtâemâk otmâ belângen manmai. Lohimbi yawu yamâ Anitâŋe matŋe yiŋgimu menomai. Yâhâ lohimbi nombotŋe âlâŋeâmâ Kiristohât den nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai. Yawu otmai yakât kakŋan yâkât nâŋgâŋetâ gemu orotmeme bâleŋe miwirikum Kiristo betgunomai. Yawu otnomai yâhâmâ sâp patoen Anitâŋe lohimbi belângen manmai matŋe yiŋgimu menomai ya wangim matŋe amokŋan yiŋgimu menomai. \v 22 Kiristo betgumai ya yeŋgât nâŋgâm den âlâen hâum sâmain yakât nâŋgâmune bulâŋe oap. Den yamâ yuwu tap. Sosoŋe mohatmap yamâ benŋe yâhâpŋe nemap. Otmu bauŋe bokosohân dakakmap. Dakakmu hâkŋe bokosohâk pato otmap ya hârâŋ sâm bererek sâm gemu âlâkuâk ari bokosohân dakakmap. Yakât dopŋeâk lohimbi orotmeme bâleŋe aŋgoân otbi ya miwirikum otŋetâ dondâ bâlemap. \c 3 \s1 Bulâŋanâk Kiristoŋe âwurem ge menenekbuap. \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe girawu manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât topŋe emelâk kâsikum yiŋgimune nâŋgâwi. Otmu yeŋe den ya nâŋgâm biwiyeŋan katmâ galemahom târârâhâk manŋetgât pepa âlâ kulemgum katyiŋgimune ekbi. Otmu yâhâpŋe yu kulemgum katyiŋgian. \v 2 Emelâk Anitâŋe ikŋe poropetelipŋe den ekyongomu kulemguwi. Otmu Kutdânenŋe Yesu Kiristo tihitnenŋe otmapŋe nen ikŋe aposololipŋe den eknongomu kâsikum yiŋgimunŋe naŋgai. Den ya kerehâk nâŋgâm heŋgeŋgum biwiyeŋan katmâ manmâ yâhânomaihât yuwu sâmune nâŋgâŋet. \v 3 Sâp pato tâlâhuwuap yan lohimbi nombotŋaŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ yu ya ekŋâlem otmâ hilipgunomai. Yawu manmâ Kiristoŋe âwurem ge menenekbuapgât sâop den yakât nâŋgâŋetâ bulâŋe bia otmu yuwu sâm yeŋgât senyeŋan genomai. \v 4 “Kiristoŋe “Âwurem ge meyekbom,” sâop yamâ nenŋe ki eksain. Wosan taka tap ya sâŋetâ ari ekne. Anitâŋe hân himbim kândikyotgowâmbâek lohimbi nengât manmannenŋe dop konohâk tatmâ gamap. Otmu tâmbâlipnenŋe mum gara gara otbi yawuâk nen gurâ mumain.” Yawu sâm senyeŋan genomai. \v 5 Yawu sâm senyeŋan genomai yan Anitâhât den nâŋgâŋetâ gemu yeŋe nâŋgân nâŋgân watmâ sânomai. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kândikum emelâk topŋe katmâ Anitâŋe sâmu biaembâ hân himbim teteop. Otmu saru keterakmu hân teteop. Otmu elem kulewoŋboŋ tetem yapâek gelâk gemap. Gelâk gemu yaŋak nak me senŋe âlâlâ topŋe topŋe tetem âi omoŋ omoŋ otmâ yahatmap. \v 6 Otmu lohimbiŋe Anitâ betgum otŋetâ bâleop yakât matŋe yâkŋe sâmu toŋgelâk gemu to niŋ niŋ sâm lohimbi otmu senŋe âlâlâ waŋgaen ki yâhâwi ya aksisihâk haranyongop. \v 7 Otmu sâp pato tetewuawân Anitâŋe sâmu hân himbim ekmain yu kâlâpŋe sem gulip tuhuwuapgât sâm kalop. Sâp yan Anitâŋe lohimbi kerek nengât biwinenŋe ekmâ sâm hâreningiwuap. Yawu otmâ lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe ki kepeimai yamâ matŋe yiŋgimu mem hiliwahonomai. \p \v 8-9 Otmu lohimbi nombotŋaŋe “Wongât Anitâŋe Kiristo in yawu ki hâŋgângumu âwurem gemap?” yawu sâmai yakât yuwu sâmune nâŋgâm biwiyeŋan katŋet. Anitâŋe sâpgât ki nâŋgâmap. Yakât otmâ yambu 1000 yakât biwiŋan yu ya tetemap yakât nâŋgâmu hilâm konok biwiŋan tetemap yawu otmap. Yamâ aŋgoânâmâ lohimbiŋe orotmeme bâleŋe bet pilâm Kiristohâlen biwiyeŋe katŋetâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu manŋetgât nâŋgâm mambotyiŋgimap. \p \v 10 Kutdânenŋe âwurem gewuap yakât nâŋgâŋetâ keterakyiŋgiâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Kapi ambolipŋe yeŋgât kasalipyeŋaŋe sâp girawuân taka itit kiom tuhuyiŋginomai ya ki ekyongomai. Kapi ambolipŋaŋe ki nâŋgâmâk manŋetâ kasalipyeŋaŋe pârâk sânsânâk taka yongom kiom tuhuyiŋgimai. Yakât dopŋeâk Kiristoŋe pârâk sânsânâk gewuap. Sâp yan kâlâp punduŋ sâm himbimân emetsenŋe pitu âlâlâ ya kerehâk munŋe orowâk sem gulip tuhuwuap. Otmu hânân yu senŋe âlâlâ topŋe topŋe yu gurâ yawuâk sem gulip tuhuwuap. \v 11 Yakât nâŋgâm yeŋe manman bâleŋambâ keterakmâ Anitâhât tem lâuwaŋgim târârâhâk mannomai. \v 12-13 Otmu Anitâŋe sâmu kâlâp pato punduŋ sâm himbimân emetsenŋe pitu otmu hânân senŋe âlâlâ ya kerehâk sem gulip tuhuwuap. Yakât kakŋan yâhâpŋe sâmu hân himbim aŋgo tetewuap. Hân himbim aŋgo tetemu yan mem katyekmu koko salehâk manŋetâ yekmu ârândâŋ otbuap. Yakât pat emelâk kuyiŋgimu tap. Yakât otmâ sâp pato tetemu Kiristoŋe âwurem ge meyekbuap yakât nâŋgâm biwi nâŋgân nâŋgânyeŋaŋe kilik kilik sâmu mambotbaŋgim mannomai. \p \v 14 Yawu mambotbaŋgim mannomai yanâmâ Anitâŋe yekmâ “nine nanne baratne koko salek,” sâm kaok nâŋgâyiŋgiwuap. Yakât nâŋgâm Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manmanyeŋe kelihakmu kârihem mannomai. \v 15 Otmu Anitâŋe Kiristo in yawu ki hâŋgângumu âwurem gewuap. Otmu ki âwurem gewuap yan lohimbiŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgiwuapgât mâtâp ki hâreakmâ tâŋ sâwuap. Yakât nâŋgâm “Wongât Anitâŋe in yawu ki hâŋgângumu gemap?” yeŋe yawu ki sânomai. Den yan yuŋe Pauloŋe den kulemgum katyiŋgimu ekbi ya miap. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâhât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap ya Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem bukunenŋe Paulo yâkât biwiŋan katmu yâkŋe kulemgum katyiŋgimu ekbi. \v 16 Pauloŋe ekap âlâlâ katyiŋgiop yan den yuwuâk kulemgum katyiŋgiop. Yawu gârâmâ den kulemgum katyiŋgiop ya lohimbi nombotŋaŋe sâlikum nâŋgâŋetâ ki keterakyiŋgimu nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim otmap. Yakât otmâ den ya kelaŋgatmâ bukulipyeŋe kâsikum yiŋgimai. Yawu gârâmâ emelâk Anitâhât poropetelipŋe otmu lok nombotŋaŋe yâkât den kulemguwi ya yâkŋak yawuâk kelaŋgatmâ bukulipyeŋe kâsikum yiŋgimai. Yakât otmâ yeŋahâk otmâ tâpikgum hiliwahonomaihât pat mansai. \p \v 17 Den yu emet inânŋan ekyongoan. Lok nombotŋaŋe Anitâhât den kum yeŋe eŋgatyeŋeâk watmai. Lok yawuyaŋe yeŋgâlen taka eŋgatyeŋan geŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim otmu manman bâleŋahât paŋgoŋân kioŋmaihât biwiyeŋe galemahom mannomai. \v 18 Otmu sâp yiwereŋe yuâmâ Kutdânenŋe Yesu Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai ya wangim yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim yâkât den tiŋâk lâum mannomai. Yawu otnomai yanâmâ yâkŋe tihityeŋe otmu manman âlepŋahât bulâŋe yeŋgâlen teteap ya wangim bulâŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap. Yakât nâŋgâm Kiristo mepaem manmâ yâhâmbisâin. Ya bonŋanâk. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Petoro