\id 1JN NT0040.1J1 SELEPET McELHANON (dp transfer) 15-OCT-85 \h 1 Yoane \toc1 1 Yoane Yoaneŋe ekap aŋgoân kulemguop. \toc2 1 Yoane \mt1 1 Yoane \mt2 Yoaneŋe ekap aŋgoân kulemguop. \c 1 \p O bukulipne, \p \v 1-2 Anitâhât Kâi Toka yaŋe manman kârikŋahât amboŋe oap. Otmu Anitâŋe hân himbim ki kândikyotgop yapâek Anitâ orop tatmâ gaowotŋak tatmâ gawot. Otmu himbim pilâm ge imbihâlembâ tetem lok otmâ hohetnenŋan manop. Otmu nen aposololipŋe menenekmu orowâk manbin. Manbin yan manman kârikŋan mannom yakât den pat eknongomu nâŋgâmunŋe bulâŋe olop. Yakât otmâ nenŋe den pat ya yen ekyongom gawin. Den ya torokatmâ ekap yu kulemgum katyiŋgian. \v 3-4 Nenŋe Anitâ yet nanŋe Yesu Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu biwi hero kakŋan manmain. Otmu yeŋe yawuâk manmâ Kiristohât lohimbi orop naŋgaŋgim buku oraŋgim mannomaihât ekap yu kulemgum katyiŋgian. \s1 Anitâ Koko Salek Amboŋe laŋinŋan tatmap. \p \v 5 Anitâhât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap yakât topŋe ikŋe nanŋaŋe sâm tetem eknongop. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâ Koko Salek Amboŋe laŋinŋan tatmap. Otmu lohimbiŋeâmâ omoŋ biwiŋan manmâ orotmeme kiŋgoŋ otmâ tosa mem manmai. Yâhâ Anitâhâlen ya âlâ ki tap. \v 6 Nenŋe “Anitâ orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap,” yawu sâm bukulipnenŋe ekyongomain. Yawu ekyongomain yamâ nenŋe otmunŋe bâlem gamap yan den perâkŋe kâityongom Anitâhât den bulâŋe ya ki lâumain. \v 7 Yâhâ nenŋe Anitâ Koko Salek Amboŋahât den nâŋgâmunŋe haŋ sâningimu yâkât tem tiŋâk lâuwaŋgim manmain. Yawu otmâ manmain yan Kiristoŋe nengât tosahât otmâ sârerenenekmâ muop yakât nâŋgâm Anitâŋe nenŋe tosa otmain ya pilâningimap. Tosa pilâningiap nâŋgâm bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu heroŋe nâŋgâwaŋgim mepaemain. \p \v 8 Nenŋe Anitâhât den bulâŋe yakât pâpgum, “Nenŋe koko salehâk manmain,” sâmain otmuâmâ perâk sâmain. Nenŋe yawu otmâ hiliwahonomgât mâtâp ya watmain. \v 9-10 Yâhâ nenŋe “Orotmeme bâleŋe âlâ ki otmain,” sâmain yanâmâ Anitâhât den nâŋgâmunŋe ki bulâŋe otmap. Yawu otmâ “Anitâŋe den perâk sâmap,” yawu nâŋgâm hilipgumain. Nenŋe tosanenŋe sâm tetemunŋe Anitâŋe pilâningiwuapgât den sâm kalop ya kum ondop âlâ ki otbuap. Yakât nâŋgâm biwinenŋe ekmâ orotmeme bâleŋe wuân me wuân otbin yakât nâŋgâmunŋe haŋ sâningimu bukulipnenŋe yeŋgât senyeŋan kinmâ sâm tetem Anitâ ulitgunom. Yawu otnom yanâmâ Anitâŋe tosanenŋe pilâningiwuap. \c 2 \s1 Kiristoŋe Anitâ orop tatmâ nengât sâm ulitgumap. \p \v 1-2 Yeŋe otŋetâ bâlemu tosa memaihât ekap yu kulemgum katyiŋgian. Yesu Kiristoŋe ki otmâ tâpikguop yamâ lohimbi kerek nengât tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Otmu mumuŋambâ yahatmâ himbimân yâhâ Anitâ orop tatmâ nengât sâm ulitgumap. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlewuap yan yakât nâŋgâm Anitâ ulitgunomai. Yawu ulitguŋetâ yâkŋe Kiristohât nâŋgâm tosayeŋe pilâyiŋgiwuap. \p \v 3 Nenŋe Anitâhât tem lâuwaŋgimain yan yâkŋe nenekmu ârândâŋ otmu yâk orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap yawu nâŋgâmain. \v 4 Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe “Nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain,” sâmai yamâ yâkât den loŋgâemai. Lohimbi yawuyaŋe Anitâhât den nâŋgâŋetâ helekŋe otmu den perâk sâmai. \v 5-6 Yâhâ nenŋe Anitâhât den tâŋ tâŋâk watmâ tem lâuwaŋgimain yan yâkŋe wawaenenekmâ mâmâŋe otningimap. Mâmâŋe otningimap yakât bulâŋeâmâ Yesuŋe buku otningiop yawuâk nenŋe bukulipnenŋe orop buku oraŋgim manmain. Ya ekmâ yâk orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap yawu nâŋgâmain. \s1 Nenŋe buku oraŋgim mannom. \p \v 7 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe lohimbi kerek buku otningiop. Yakât otmâ yeŋe Anitâ orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu Kiristoŋe buku otyiŋgiop yawuâk yeŋe gurâ buku oraŋgim mannomaihât den emelâk kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgâwi. Den yu yawuâk kulemgum katyiŋgian. \v 8 Yâhâ Anitâ orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgim manmain yakât mâtâpŋe aŋgoân Kiristoŋe watmu yâkâlen bulâŋe tetemu ekbin. Otmu Anitâhât laŋinŋe bulâŋaŋe biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan pilâmu haŋ sâyiŋgimu mâtâp yawuâk watmâ buku oraŋgim mannomai. Yawu otmâ manŋetâ yanâmâ Omoŋ Amboŋahât wâtŋe gewuap. \p \v 9 Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe “Anitâhât laŋinŋaŋe biwinenŋan pilâmu haŋ sâningimu tem lâuwaŋgim mansain,” sâmai. Yawu sâmai yamâ bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgimai. Yawu otmâ Anitâhât den nâŋgâm pâpgum omoŋ biwiŋan manmai. \v 10 Yâhâ lohimbi nombotŋe âlâŋeâmâ bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap. Lohimbi ya yeŋgât biwiyeŋan Anitâhât laŋinŋaŋe pilâmu haŋ sâyiŋgimu tem lâuwaŋgim târârâhâk manmai. Yawu manŋetâ lohimbiŋe manmanyeŋe ekŋetâ âlepŋe otmap. \v 11 Yâhâ lohimbiŋe bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgimai ya yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan omoŋ sahakyiŋgimu ihilâk mahilâk otmâ manmai. \p \v 12-14 Kiristoŋe himbimâmbâ ge nengât tosahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yakât den pat ekyongomunŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Anitâŋe tosayeŋe pilâyiŋgiop. Yawu otmu yâk orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap. \p Otmu lohimbi papato yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe Anitâhât den tiŋâk lâum kârihem kinŋetâ Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe mem ge katyekbe sâm pâpgum pilâyekmu mansai. Ya yawuâk mannomaihât nâŋgâm ekap yu kulemgum katyiŋgian. \p Otmu lohimbi sombo yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe hân himbim ki kândikyotgop yapâek Kiristoŋe tatmâ gaopŋak tatmâ gap. Yeŋe yâkâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim manmâ gaŋetâ yu oap. Yakât nâŋgâm heroŋe nâŋgâyiŋgim yeŋgât den yu kulemguan. \s1 Anitâhât tem lâuwaŋgim mannom. \p \v 15-16 Lohimbi nombotŋaŋe Anitâhât hâkâŋ otmai. Yawu otmâ Manman Bâleŋe Amboŋahât amutgen manmâ yuwu otŋetâ bâlemap. Hâk sânduhân mansain sâm yeŋahâlâk nâŋgâŋetâ yahatmu hâkyeŋe mepaemai. Yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ senŋe âlâlâ ekŋâlem ihilâk otmai. Yawu otŋetâ dondâ bâlemap. Yakât otmâ lohimbi yawuya yeŋgâlen ki torokatnomai. Yâhâ yeŋe yâk yeŋgâlen torokatmâ yâkŋe otmai yawuâk otnomai yanâmâ nenŋe yekmunŋe Awoŋnenŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim mansai yawu otbuap. \v 17 Manman Bâleŋe Amboŋahât wâtŋe gewuap. Otmu lohimbiŋe senŋe âlâlâ ekŋâlemai yaŋe biatbuap. Yakât otmâ lohimbi bâleŋe ya yeŋgâlen ki torokatnomai. Yawu otmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ olâk sâm tem lâuwaŋgim manŋetâ manman kârikŋan katyekmu manmâ yâhâmbisâi. \s1 Lok perâkŋe yeŋgât sâop. \p \v 18 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristoŋe âwurem gewuapgât sâpŋe utâpguap. Otmu sâp ya tâlâhuwuap yan lok âlâŋe tetem Kiristo mem ge katmâ yâkât kaweŋan kinmâ lohimbi yeŋgât nâŋgân nâŋgânyeŋe mem hâlim tuhuyiŋgiwuap. Yakât den emelâk ekyongomune nâŋgâwi. Yâhâ sâp yuâmâ lok yawuya dondâhâlâkŋe teteŋetâ yekmain. Yakât otmâ Kiristoŋe âwurem gewuapgât sâpŋe utâpguap yawu nâŋgâmain. \v 19 Emelâk lok ya nen orop manbin yamâ biwinenŋaŋe ki kepeiakmâ konohâk olop. Ya yeŋgât topyeŋe lohimbiŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât Anitâŋe nâŋgâmu pilânenekmâ ariwi. Yâhâ yâkŋe nen orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk olop mâne ki pilânenekmâ arimbâi. \p \v 20-21 Yâhâ yenâmâ Kiristoŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwiyeŋan kioŋmu yaŋak ikŋe den bulâŋe nâŋgâm heŋgeŋgumai. Yakât otmâ nâŋgân nâŋgânyeŋe kuwikyiŋgiwe sâm den ki kulemgum katyiŋgian. Yeŋe Kiristohât den nâŋgâm heŋgeŋgumai yakât otmâ lok nombotŋaŋe topyeŋe kurihiakmâ Kiristohât den kelaŋgatmâ ekyongomai ya nâŋgâŋetâ ki bulâŋe otmu topyeŋe tetekŋan tetemu ekmai. Yakât nâŋgâm ekap yu kulemgum katyiŋgian. \p \v 22 Lok yaŋe Kiristohât den kelaŋgatmâ yuwu ekyongomai. “Yesuŋe lohimbi tihitnenŋe olâkgât Anitâŋe yâk ki hâŋgângumu giop. Kiristoâmâ nen orop dop konohâk mansain.” Yawu sâm Kiristohât nâŋgâŋetâ tâŋât otmu betgumai yakât dopŋeâk âwâŋe Anitâhât nâŋgâŋetâ tâŋât otmu betgumai. \v 23 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ nanŋahât hâkâŋ otmâ betbaŋgimai yan Yesuhât hâkâŋ oain sâm yan âwâŋe Anitâhât hâkâŋ otmâ betbaŋgimai. Yâhâ lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ nanŋahâlen biwiyeŋaŋe kepeimai otmuâmâ âwâŋahâlen gurâ yawuâk kepeimai. \p \v 24 Otmu den pat âlepŋe kâsikum yiŋgim gai ya biwiyeŋan katmâ lâum manŋetgât naŋgan. Yawu otmâ mannomai yan Kiristo yet Anitâ orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannomai. \v 25 Yawu manŋetâ yanâmâ Kiristoŋe manman kârikŋan manmâ yâhâmbisâihât pat kuyiŋgiop yakât bulâŋe yiŋgimu menomai. \p \v 26 Lok perâkŋaŋe Kiristohât den kelaŋgatmâ kâsikum yiŋgimai. Den ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu Kiristo betgumaihât den yu kulemgum katyiŋgian. \v 27 Yâhâ yenâmâ Kiristoŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwiyeŋan kioŋmâ mâmâŋe otyiŋgim gap. Yawu otmâ den bulâŋeâk biwiyeŋan katmu yu me yakât ki nâŋgâm hilipgumai. Otmu yawuâk otyiŋgim yâhâwuap yanâmâ Kiristohât den nâŋgâm heŋgeŋgum mannomai. Yawu nâŋgâm heŋgeŋgunomai yanâmâ lok nombotŋaŋe taka den kâsikum ningiŋet sâm ki âiyongonomai. \s1 Kiristohât tem lâuwaŋgim mannom. \p \v 28 Otmu Kiristoŋe ikŋe lohimbi yen orop menenekbe sâm âwurem gewuap yan yeŋe aŋulakmâ kâmgumaihât Kiristo orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu tem lâuwaŋgim mannomai. Yawu otmâ mannomai gârâmâ yâkŋe gewuap yan nenŋe yen orop yâkât senŋan kinmâ hâmeŋe âlepŋe ningiwuapgât nâŋgânom. \v 29 Anitâmâ Koko Salek Amboŋe. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâŋe târârâhâk manmai ya yekmunŋe Anitâŋe nine nanne baratne sâm meyekmu mansai yawu otmap. \c 3 \s1 Awoŋnenŋe Anitâŋe wawaenenekmap. \p \v 1 Bulâŋanâk Awoŋnenŋe Anitâŋe wawaenenekmâ nine nanne baratne sâm menenekmu yâkât pat otmâ mansain. Yakât nâŋgâmunŋe âlâ kândâkdâ otmap. Lohimbi belângen manmaiŋe Anitâhât den nâŋgâŋetâ gemu bet pilâm Kiristohâlen biwiyeŋe ki katbi. Yakât otmâ nengât gurâ yawuâk hâkâŋ otmâ betnongom mansai. \v 2 Anitâŋe nine nanne baratne sâm menenekmu mansain. Yâhâ hâmbâi sâp patoen manman âiŋe ningimu menom yakât topŋe tipiŋe naŋgain. Yawu gârâmâ Kiristoŋe âwurem ge menenekbuap. Sâp yan manman âiŋe ningiwuap yamâ ikŋe manman koko salek yawuya ningimu menom. \v 3 Manman ya ningimu menomgât nâŋgâm biwinenŋe mem mannom. Otmu Kiristoŋe koko salehâk tatmap yawuâk manne sâm yâkât wâtŋan kinmâ orotmeme bâleŋe bet pilâm manmâ yâhânom. \p \v 4 Lohimbiŋe otŋetâ bâlemap sâm Anitâŋe ikŋe nâŋgân nâŋgân ya lohimbi kerek nengât biwinenŋan katmu tatmap. Yawu gârâmâ lohimbi âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlemap yan Anitâhât den ya loŋgâem tosa memai. \v 5 Lohimbi kerek nengât tosa pilâningiwe sâm Kiristo Manman Koko Salek Amboŋaŋe himbimâmbâ ge koko salehâk manmâ nengât tosahât otmâ muop. \v 6 Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâ yâkâlen biwiyeŋe kepeimaiŋe orotmeme bâleŋe bet pilâwi ya ki miwirikum otmâ manmai. Yâhâ lohimbi âlâ me âlâ orotmeme bâleŋe tâtâem otmaiŋe yâkât den ki nâŋgâmai, otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim manmai. \p \v 7 Lohimbi âlâ me âlâŋe den perâkŋe kâityongonomai ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmapgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Kiristohât biwiŋan nâŋgân nâŋgân âlâlâ tatmap yakât Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmap. Otmu emelâk Kiristoŋe Anitâhât tem lâum yu ya otminiop ya Anitâŋe ekmu ârândâŋ olop. Otmu lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâhât tem lâum manmai ya yeŋgât gurâ yawuâk Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmap. \v 8 Yâhâ kândikum emelâk topŋe katmâ Anitâŋe lohimbi tuhuyelehop yapâek Satanŋe yâkât den kum lohimbi kâityongom gamap. Yakât otmâ lohimbi âlâ me âlâ orotmeme bâleŋe tâtâem otmaiŋe Satanŋe Anitâhât den kumap yawuâk den kumai. Yawu otmâ Satangât pat otmâ mansai. Yâhâ Satanŋe lohimbi nengât biwinenŋan kioŋmu orotmeme bâleŋe otmâ yâhâmaingât Anitâ nanŋaŋe mâtâp maŋguwaŋgiwe sâm himbim pilâm hânân ge manop. \p \v 9 Anitâ ikŋak lohimbi menenekmâ nine nanne baratne sâm mâmâŋe otningim gamap. Yakât otmâ nenŋe orotmeme bâleŋe bet pilâwin ya miwirikum tâtâem otnomgât dop âlâ ki tap. Yakât otmâ orotmeme bâleŋe ki otmâ manmain. \v 10 Nen Anitâhât pat otmâ manmainŋe lohimbi Satangât pat otmâ manmai ya orop oset guset manmain. Yakât otmâ manman girawuya manŋetâ yekmunŋe topyeŋe tetem heŋgeŋguwuap yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yâkŋe Anitâhât ki tem lâuwaŋgimai. Yawu otmâ bukulipyeŋe orop biwiyeŋaŋe ki kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgimai. Lohimbi yawuyaŋe Anitâhât pat ki otmâ mansai. \s1 Bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannom. \p \v 11 Yâhâ yeŋeâmâ lohimbi kerek nâŋgâyiŋgim buku otyiŋgim mannomaihât den emelâk kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgâwi. \v 12 Emelâhâmâ lok âlâ, kutŋe Kain sâm, yâkŋe Bâleŋe Amboŋahât amutgen manmâ imiŋe kumu muop yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Imiŋaŋe hotom umu Anitâŋe ya ekmu ârândâŋ olop. Yâhâ ikŋak hotom umuâmâ Anitâŋe ya ekmu ki ârândâŋ olop. Yakât otmâ imiŋahât nâŋgâm bâlewaŋgiop. Yawu gârâmâ Kainŋe olop yawu ki otnomai. \p \v 13 Otmu lohimbi belângen manmaiŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋginomai yan biwiyeŋe ki yahatbuap. \p \v 14 Emelâk nen Kiristohât lohimbiŋe yâkâlen biwinenŋaŋe ki kepeiwin yan hiliwahonomgât pat manbin. Yawu gârâmâ biwinenŋe yâkâlen katmunŋe Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuningimu manmain. Yakât bulâŋeâmâ bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmain ya nâŋgâmain. Yâhâ lohimbi bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgimaiŋeâmâ hiliwahonomaihât pat manmai. \v 15 Kiristohât lohimbi âlâ me âlâŋe bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgimai. Yawu otmai ya yeŋgât Anitâŋe nâŋgâmu bukulipyeŋe yongoŋetâ muai yawu otmap. Otmu nenŋeâmâ yekmunŋe manman kârikŋahât pat ki mansai yawu otmap. \v 16 Kiristoŋe sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop yan buku konok orotgât mâtâp bulâŋe teteop ya nâŋgâmain. Yâhâ yakât dopŋeâk nenŋe bukulipnenŋe heweweŋâk tânyongonom. \v 17 Otmu lohimbi nombotŋe iri sikumyeŋe pato tatyiŋgimapŋe bukulipyeŋe nombotŋe senŋe âlâlâhât umburuk otmâ umatŋe kakŋan manmai ya ki tânyongomai. Ki tânyongoŋetâ ya yekmunŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim mansai yawu otmap. \v 18 Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe bukulipnenŋe “Âlepŋe tânyongonom,” sâm launenŋaŋak ki sânom. Yawu otmâ biwinenŋaŋe kepeiyekmâ heweweŋâk tânyongonom. \p \s1 Anitâŋe wawaenenekmâ ki mem ge katnenekmap. \p \v 19 Nenŋe biwinenŋaŋe bukulipnenŋe kepeiyekmâ tânyongomain yan Anitâ Manman Bulâŋahât Amboŋaŋe mâmâŋe otningimu mansain yakât bulâŋe ya tetemu ekmain. Yawu otyiŋgimain yan Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap yawu biwinenŋaŋe nâŋgâmain. \v 20 Yawu gârâmâ Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap me bia yakât nâŋgâm biwi yâhâp otmain yanâmâ Anitâ biwinenŋe ekmapŋe wawaenenekmâ ki mem ge katnenekmap ya nâŋgâmunŋe biwinenŋe ârândâŋ otmap. \v 21 Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap yawu biwinenŋaŋe nâŋgâm yu yakât pahâk ulitgumain. \v 22 Otmu nenŋe girawu manmunŋe nenekmu ârândâŋ otbuapgât topŋe nâŋgâm tem lâuwaŋgim mannom yanâmâ yu yakât ulitgumunŋe âlepŋe nâŋgâningiwuap. \v 23 Nenŋe Anitâ nanŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgim mannomgât yâkŋe sâm kalop. Yakât otmâ nenŋe Kiristohât tem lâuwaŋgim bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannom. \v 24 Otmu Anitâŋe den âlâlâ sâm kalop ya lâum manmain yan yâkŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge nengât biwinenŋan kioŋmu Anitâ orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mansain ya nâŋgâmain. \c 4 \s1 Lok perâkŋe yeŋgât topyeŋe \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. “Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe den âlâlâ biwinenŋan katmu sâm tetem ekyongomunŋe nâŋgâŋet,” sâm lohimbi âlâ me âlâŋe eŋgatyeŋan geŋetâ denyeŋe in yawu nâŋgâmai. Yakât nâŋgâmune ki ârândâŋ otmap. Lok perâkŋe dondâhâlâkŋe den yawu sâm lohimbi kâityongomai. Yakât otmâ den sâm tetemai ya Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋan katmu sâmai me weke bâleŋahâlen kândiwahom den sâmai yakât topŋe nâŋgâne sâm yuwu âiyongonomai. \v 2 “Yesuŋe lohimbi nengât tihitnenŋe olâk sâm Anitâŋe himbimâmbâ hâŋgângumu ge lok otmâ manop. Ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim mansai me bia?” Yawu âiyongoŋetâ “Oŋ,” sânomai otmuâmâ âlepŋe nâŋgâyiŋginomai. \v 3 Yâhâ “Bia,” sânomai otmuâmâ betyongonomai. Yâhâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe lohimbi yawuya yeŋgât biwiyeŋan den ki katmap. Yâhâ hâmbâi lok âlâŋe tetem topŋe kurihiakmâ Kiristohât kaweŋan kinbuap yakât den emelâk ekyongomunŋe nâŋgâwi. Yawu gârâmâ sâp yuâmâ lok yakât kunŋe, kutŋe Kâitgu Kâitgu Amboŋe, yâkŋe lok perâkŋe mâmâŋe otyiŋgimu den ekyongomai. \p \v 4-5 Yâkŋe mâmâŋe otyiŋgimu den ekyongomai yan lokgât nâŋgân nâŋgân tâŋât watmâ den ekyongomai. Yakât otmâ lohimbi belângen manmaiŋe denyeŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmap. Yâhâ yenâmâ Anitâhât pat mansai. Otmu Ambonenŋe Anitâ Wâtgât Amboŋaŋe lok perâkŋe yeŋgât amboyeŋe Satan ya mem ge kalop. Yakât otmâ yeŋe Anitâhât wâtŋan kinmâ lok perâkŋe yeŋgât den nâŋgâŋetâ ki bulâŋe otmap. \v 6 Otmu nen gurâ yawuâk Anitâhât pat mansain. Yakât otmâ Kiristohât lohimbiŋe Anitâhât den topŋambâek nâŋgâne sâm otmai ya yâkât den kâsikum yiŋgimunŋe nâŋgâm biwiyeŋan katmâ mansai. Yawu otmai yan Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe mem heweweŋ tuhuyekmu nâŋgâŋetâ bulâŋe otmap ya nâŋgâmain. Yâhâ lohimbi hiliwahonomaihât pat mansaiŋe nengât den nâŋgâŋetâ gemu bet pilâmai. Yawu otmai yan Kâitgu Kâitgu Amboŋaŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe mem hâlim tuhuyiŋgimu yaŋak nengât den nâŋgâŋetâ gemu bet pilai ya nâŋgâmain. \s1 Biwi Kepeiak Kepeiak Amboŋeâmâ Anitâ \p \v 7 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmai yamâ Anitâŋe nine nanne baratne sâm meyekmu mansai. Yawu otmâ mâmâŋe otyiŋgimu biwiyeŋaŋe bukulipyeŋe kepeiyekmâ tânyongomai. Otmu nen gurâ yawuâk Anitâŋe mâmâŋe otningimu mansain. Yakât otmâ biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgim mannom. \v 8 Biwi Kepeiak Kepeiak Amboŋeâmâ Anitâ. Yakât otmâ lohimbi nombotŋaŋe bukulipyeŋe yeŋgât nâŋgâm bâleyiŋgimai ya yekmunŋe lohimbi belângen mansai yawu otmap. \v 9 Anitâŋe wawaenenekmâ manman kârikŋahât pat kuningiwe sâm ikŋe nanŋe ombe bisiŋe hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Anitâŋe yawu olop yan wawaenenekmap yakât bulâŋe teteop. \v 10 Nenŋahâk Anitâhâlen biwinenŋaŋe ki kepeim manbin. Aŋgoân ikŋahâk wawaenenekmâ ikŋe nanŋe hâŋgângumu tosanenŋahât otmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Yawu otningiop yakât topŋe nâŋgâm yanâmâ yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. \p \v 11 Anitâŋe wawaenenekmâ yawu otningiop. Yakât otmâ nenŋe bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannom. \v 12 Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ ki ekmain. Yawu gârâmâ nenŋe biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu buku oraŋgim manmain yan Anitâ nen orop tatmap yakât bulâŋe tetemu ekmain. \p \v 13 Nenŋe Anitâ orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmunŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋan kioŋmu Anitâ nen orop tap ya nâŋgâmain. \v 14 Anitâŋe lohimbi kerek tihitnenŋe otbe sâm ikŋe nanŋe hâŋgângumu ge sârerenenekmâ kawenenŋan kinmu kuŋetâ muop. Nenŋe yâk orop manbin yapâek yâkât den pat âlepŋe lohimbi ekyongom gain. \v 15 Yâhâ lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâhât nanŋe Yesuhâlen biwiyeŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgimai yakât lohimbi ekyongomai yamâ biwiyeŋaŋe Anitâ orop kepeiakmâ konohâk otmu manmai. \v 16 Nenŋe yakât nâŋgâmunŋe bulâŋe otmap. \p Biwi Kepeiak Kepeiak Amboŋeâmâ Anitâ. Yakât otmâ nenŋe bukulipnenŋe orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmain. Yawu otmain yan Anitâ orop gurâ biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmain. \v 17 Nenŋe yawu otmunŋe nâŋgâmu ârândâŋ otmap. Otmu sâp patoen yâkŋe lohimbi kerek nengât biwinenŋe ekmâ matŋe kâpekningiwuap yan nenŋe Kiristohât mâtâp watmain yakât hâmeŋe âlepŋe ningimu menom nâŋgâm Anitâhât senŋan kinnom. \p \v 18 Nenŋe Anitâ orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmap yakât nâŋgâm kiŋgitnenŋahât ki otmain. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋe Anitâ orop biwiyeŋaŋe ki kepeiakmâ konohâk otmap. Yakât nâŋgâm matŋe ningiwuap sâm kiŋgityeŋahât otmai. \p \v 19 Aŋgoân Anitâŋe wawaenenekmâ biwiŋaŋe kepeinenehop. Yakât nâŋgâm nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim lohimbi buku otyiŋgim manmain. \v 20 Yâhâ lohimbi Anitâhât pâpgumaiŋe “Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain,” sâmai yamâ bukulipyeŋe orop manmâ ki buku otyiŋgimai. Yawu manŋetâ Anitâhâlen biwiyeŋaŋe ki kepeim manmai yakât bulâŋe tetemu ekmain. \v 21 Yâhâ nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim manmain. Yawu manmâ bukulipnenŋe orop buku oraŋgim mannomgât Yesu Kiristoŋe sâm kalop. Yakât otmâ ya otnehâlâk nâŋgâm manmâ yâhânom. \c 5 \s1 Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe ki mem ge katnenekbuap. \p \v 1 Bukulipne, yuwu sâmune nâŋgâŋet. Nenŋe âwâ mâmâlipnenŋe nâŋgâyiŋgimain yawuâk imi atalipnenŋe otmu wârâ toulipnenŋe nâŋgâyiŋgimain. Yâhâ Yesuŋe lohimbi nengât tihitnenŋe olâk sâm Anitâŋe hâŋgângumu ge lok otmâ manop. Nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâŋe nine nanne baratne sâm menenekmu yâk orop biwnenŋaŋe kepeakmâ konohâk otmu manmain. Otmu lohimbi nombotŋaŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeimai yamâ imi atalipnenŋe otmu wârâ toulipnenŋe nâŋgâyiŋgimain yawuâk yâk yeŋgât nâŋgâyiŋgimain. \v 2 Nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim yâkât den lâumain yakât bulâŋeâmâ yawu otmâ yâkât nanŋe baratŋe orop buku oraŋgimain nâŋgâmain. \v 3-4 Nenŋe Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeimain yakât bulâŋeâmâ yâkât denŋe tem lâuwaŋgim manmain. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yâkŋe nine nanne baratne sâm menenehop yapâek mâmâŋe otningimu yâkâlen biwinenŋaŋe tiŋâk kepeim kârihem manmâ gain. Yawu manmâ tem lâuwaŋgimunŋe ârândâŋ merândâŋ otmu Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe mem ge katnenekbe sâm hâum pâpgumap. \v 5 Lohimbi belângen manmai yâhâmâ Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe in yawu mem ge katyekmu yâkât amutgen manmai. Yâhâ nenŋe Anitâ nanŋe Yesu Kiristohâlen biwinenŋaŋe kepeim mannom yanâmâ Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe mem ge katnenekbuapgât dop âlâ ki otbuap. \s1 Yesu Kiristoŋe himbimâmbâ ge lok otmâ manop. \p \v 6 Anitâŋe ikŋe nanŋe Yesu Kiristo hâŋgângumu ge lok otmâ hohetnenŋan manop. Hohetnenŋan manmâ âi topŋe katbe sâm olop yan nambenaŋe mem toen katmu Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe himbimâmbâ ge Kiristo mâmâŋe otbaŋgiop. Otmu âi ya mem manmâ manmâ benŋe howanân kuŋetâ muop. Howanân kuŋetâ muop yakât kakŋan mumuŋambâ yahatmâ himbimân âwurem yâhâop. Yakât topŋe nâŋgâmunŋe bulâŋe olâkgât Wâtgât mâmâŋahât Heak, Bulâŋe Amboŋaŋe biwinenŋan kioŋmap. \v 7-9 Nambenaŋe mem toen kalop sâp yan Kiristo âwâŋe Anitâŋe yâkât topŋe sâm tetem lohimbi ekyongomu nâŋgâwi. Otmu Kiristo muop sâp yan Anitâŋe nâŋgâmu kulem âlâlâ teteop. Otmu den sâop otmu kulem teteop ya Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan kioŋmu yakât ekmâ nâŋgâmunŋe bulâŋe olop. Yakât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Bukulipnenŋaŋe den pat eknongoŋetâ nâŋgâmunŋe bulâŋe otmap. Yâhâ Anitâ ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwinenŋan kioŋmu Kiristohât den nâŋgâmain me kulem tetemu ekmain ya bulâŋe dondâ otmap. \v 10 Lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ nanŋahâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai ya yeŋgât biwiyeŋan Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe kioŋmu biwiyeŋe ârândâŋ otmap. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋeâmâ Anitâŋe nanŋahât topŋe sâm tetem eknongop yakât den pat nâŋgâŋetâ ki bulâŋe otmap. Otmu Anitâŋe den perâkŋe sâmap yawu nâŋgâŋetâ otmap. Yawu nâŋgâm biwiyeŋe alitmai. \v 11 Anitâŋe ikŋe nanŋe hâŋgângumu ge manman kârikŋahât mâtâp mem teteningiop ya watmâ manmain. \v 12 Yawu gârâmâ lohimbi âlâ me âlâŋe Anitâ nanŋahâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai yâhâmâ Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu manmai. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋeâmâ Anitâ nanŋahât hâkâŋ otmâ biwiyeŋe alitmâ manmai. Yakât otmâ Anitâŋe hiliwahonomaihât pat kuyiŋgimu manmai. \v 13 Yâhâ yeŋeâmâ Anitâ nanŋahâlen biwiyeŋaŋe kepeiŋetâ yâkŋe manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu mansai. Yakât nâŋgâm eŋgat yâhâp otmaihât ekap yu kulemgum katyiŋgian. \p \v 14 Otmu girawu manmunŋe Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmap yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgum yâkât nâŋgân nâŋgân ya watmâ ulitgumunŋe yanâmâ nâŋgâningimap. Yakât otmâ yu yakât pahâk ulitgum manmain. \v 15 Nenŋe yâkât nâŋgân nâŋgân watmâ ulitgumunŋeâmâ nâŋgâningiwuap ya nâŋgâmunŋe bulâŋe otmap. Yakât otmâ yu yakât ulitgumain yan âlepŋe ningiwuap nâŋgâm eŋgat yâhâp ki otmain. \p \v 16 Otmu bukulipyeŋaŋe otŋetâ bâlewuap yan hiliwahonomaihât mâtâp ki watnomai ya yeŋgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yâkŋe Anitâhât den loŋgâem otŋetâ bâlewuap yan Anitâ ulitguŋetâ Wâtgât mâmâŋahât Heakŋe biwiyeŋan kioŋmu orotmeme bâleŋe ya pilânomai. Yawu otŋetâ Anitâŋe manman âlepŋan katyekmu mannomai. Yâhâ bukulipyeŋe nombotŋe âlâŋeâmâ biwiyeŋe kârikŋe otmu Anitâ betgum manmai. Yawu manmâ hiliwahonomaihât mâtâp watmai ya yeŋgât nâŋgâm yeŋe Anitâ ki ulitgunomai. \v 17 Lohimbi âlâ me âlâŋe girawu manŋetâ Anitâŋe yekmu ârândâŋ otbuap yakât topŋe nâŋgâm heŋgeŋgumai yamâ sâp âlâen yeŋe eŋgatyeŋeâk watmâ otŋetâ bâlemu tosa memai. Yawu gârâmâ biwiyeŋe ki kârikŋe otmâ manmai. Yakât otmâ hiliwahonomaihât pat ki mansai. \p \v 18 Anitâŋe nine nanne baratne sâm lohimbi meyekmâ manman kârikŋahât pat kuyiŋgimu manmaiŋe yâkât den ki loŋgâem orotmeme bâleŋe tâtâem otmai ya nâŋgâmain. Yâhâmâ Anitâ nanŋaŋe tihityeŋe otmu yaŋak Manman Bâleŋahât Amboŋaŋe mem ge katyekbe sâm pâpgumap. \p \v 19-20 Lohimbi belângen manmaiŋe Manman Bâleŋe Amboŋahât amutgen manmâ hiliwahonomaihât pat manmai. Yâhâ nenâmâ Anitâ nanŋaŋe tihitnenŋe otbe sâm himbimâmbâ giop. Nenŋe yâkâlen biwinenŋaŋe kepeimunŋe Anitâ Manman Kârikŋahât Amboŋaŋe yakât pat kuningimu mansain. Yawu manmunŋe nâŋgân nâŋgânnenŋe keterakningimu Anitâ Bulâŋe Amboŋahât topŋe nâŋgâmain. Otmu yâkât wâtŋan kinmâ topŋe tipiŋe nâŋgâmain ya wangim topŋambâek nâŋgânom. Otmu Anitâ yet nanŋe Yesu Kiristo orop biwinenŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu manmain ya nâŋgâmain. \p \v 21 Den bâiŋe yuwu sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe Anitâ yet Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai. Yawu gârâmâ yeŋe yâk betyotgom âlâhâlen biwiyeŋe ki katnomai. Yawu. \qc Nâ bukuyeŋe, \p \qc Yoane