\id REV - Biblica® Open Slovak Hope for All New Testament 2023 \ide UTF-8 \h Zjavenie \toc1 Zjavenie apoštola Jána \toc2 Zjavenie \toc3 Zjv \mt1 Zjavenie apoštola Jána \c 1 \s1 Prológ \p \v 1 Toto je zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať. Prostredníctvom anjela to všetko ukázal svojmu služobníkovi Jánovi. \v 2 Ten dosvedčuje, že to všetko videl a zachytil ako Božie slovo, ktoré mu zjavil Ježiš Kristus. \v 3 Šťastný je ten, ktorý číta prorocké slová tejto knihy, aj tí, ktorí ich počúvajú a konajú podľa nich, lebo čas, ktorý Boh určil, aby sa toto všetko stalo, je blízko. \s1 Pozdravy siedmim zborom \p \v 4 Toto píše Ján siedmim zborom v Malej Ázii. Želám vám milosť a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. A takisto vám želám milosť a pokoj od Svätého Ducha, ktorý zastupuje pred Božím trónom každý váš zbor, \v 5 aj od Ježiša Krista, verného svedka, ktorý prvý vstal z mŕtvych a vládne nad všetkými pozemskými panovníkmi. Jemu, ktorý nás miluje a svojou smrťou na kríži nás oslobodil od hriechov, \v 6 dal nám podiel na svojom kráľovstve a urobil nás kňazmi slúžiacimi Bohu, jeho Otcovi, patrí sláva i vláda na večné veky. Amen. \p \v 7 Pozrite, prichádza v oblakoch! Každý ho uvidí, aj tí, ktorí ho pribili na kríž, a budú pre neho nariekať všetci ľudia na zemi. Áno, tak to bude! \p \v 8 „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec,“ hovorí Pán, Všemohúci Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. \s1 Jánovo videnie \p \v 9 Ja, váš brat Ján, spolu s vami znášam útrapy i prenasledovanie. Podobne ako vy trpezlivo čakám, že Ježiš Kristus znova príde, a potom budem mať spolu s vami podiel na jeho kraľovaní. Pretože som zvestoval Božie Slovo a verejne svedčil o Pánu Ježišovi, vypovedali ma na ostrov Patmos. \p \v 10 Raz v Pánov deň ma uchvátil Boží Duch a zrazu som počul, ako mi za chrbtom zaznel hlas, mocný ako zatrúbenie poľnice: \v 11 „Všetko, čo vidíš, zapíš do knihy a pošli to siedmim zborom v Malej Ázii: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatír, Sárd, Filadelfie a Laodicei!“ \p \v 12 Obrátil som sa, aby som videl, kto sa to so mnou zhovára. A tu som zazrel sedem zlatých svietnikov. \v 13 Uprostred nich stál ktosi pripomínajúci Syna človeka. Bol zahalený do dlhého plášťa a cez prsia prepásaný zlatou šerpou. \v 14 Vlasy mal biele ako vlna a bieloskvúce ako sneh. Oči mu žiarili ako plameň ohňa \v 15 a nohy sa mu jagali ako roztavené zlato. Hlas mu burácal ako morský príboj. \v 16 V pravej ruke držal sedem hviezd a z úst mu vychádzal ostrý dvojsečný meč. A celá tvár mu žiarila ako slnko, keď svieti v plnej sile. \p \v 17 Keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy. Ale on mi položil na hlavu pravú ruku a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý i Posledný \v 18 a Živý. Bol som mŕtvy, ale teraz som živý na veky vekov a mám kľúče od smrti i od pekla. \v 19 Napíš teda, čo si videl, čo je i čo sa má stať potom. \v 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú predstavení siedmich zborov a sedem svietnikov je tých sedem zborov.“ \c 2 \s1 List do Efezu \p \v 1 Predstavenému zboru v Efeze napíš: \p Ten, ktorý vo svojej pravici drží sedem hviezd a prechádza sa pomedzi sedem zlatých svietnikov, odkazuje vášmu zboru: \p \v 2 „Viem, koľko dobra konáte, viem o všetkom vašom úsilí a poznám aj vašu vytrvalosť. Je veľmi správne, že neznesiete medzi sebou zlých a že ste sa nedali zviesť falošnými apoštolmi, ale ste ich vyskúšali a odhalili ich lži. \v 3 Ste vytrvalí, trpeli ste pre moje meno a neochabli ste. \v 4 Ale jedno vám vyčítam, že ste opustili svoju prvú lásku. \v 5 Len si spomeňte, z akej výšky ste klesli – zmeňte sa a konajte ako prv. Ak nie, prídem a pohnem váš svietnik z jeho miesta. \v 6 Ale dobre robíte, že nenávidíte konanie mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím. \p \v 7 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ \s1 List do Smyrny \p \v 8 Predstavenému zboru v Smyrne napíš: \p Tento odkaz je od toho, ktorý je Prvý i Posledný, ktorý bol mŕtvy, ale teraz žije: \p \v 9 „Viem o vašom utrpení aj o vašej chudobe – ale v skutočnosti ste bohatí. Viem aj o tom, ako vás osočujú tí, ktorí sa pokladajú za pravoverných Židov, ale sú vlastne zberbou satanovou. \v 10 Nebojte sa utrpenia, ktoré ešte príde. Diabol uvrhne niektorých z vás aj do väzenia a desať dní bude skúšať vašu vernosť. Buďte verní až do smrti a dám vám cenu víťazov: večný život. \p \v 11 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: kto zvíťazí, ten druhej – večnej smrti nepodľahne.“ \s1 List do Pergama \p \v 12 Predstavenému zboru v Pergame napíš: \p Tento odkaz je od toho, ktorý má ostrý dvojsečný meč: \p \v 13 „Viem, že bývate v meste, kde tróni satan. A predsa sa pevne pridŕžate môjho mena a nezapreli ste vieru vo mňa ani vtedy, keď môjho verného svedka Antipasa zabili u vás, kde býva satan. \v 14 Mám proti vám len to, že trpíte medzi sebou zástancov Balámovho učenia. Ako Balám učil Baláka zvádzať synov Izraela, aby sa zúčastnili na modlárskych hostinách a aby smilnili, \v 15 tak aj medzi vami sú niektorí zástancovia učenia mikulášencov, ktorých skutky nenávidím. \v 16 Preto robte pokánie, lebo ak nie, prídem k vám a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. \p \v 17 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom: tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na tom kamienku je vyryté nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.“ \s1 List do Tyatír \p \v 18 Predstavenému zboru v Tyatirách napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ako plameň ohňa a nohy ako roztavený kov: \p \v 19 „Viem o vašich dobrých skutkoch, láske a viere, službe i vytrvalosti a viem, že v tom všetkom čoraz väčšmi rastiete. \v 20 Ale mám proti vám to, že trpíte medzi sebou ženu Jezábel, ktorá sa vydáva za prorokyňu a svojím učením zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. \v 21 Dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce sa odvrátiť od svojho smilstva. \v 22 Potrestám ju ťažkou chorobou a na tých, ktorí s ňou cudzoložia, dopustím veľké súženie, ak sa neodvrátia od toho, čo s ňou napáchali, \v 23 a jej deti zahubím. Tak spozorujú všetky zbory, že ja vidím do vnútra i do srdca človeka, a každému z vás odplatím podľa vašich činov. \v 24 Vám ostatným v Tyatirách, ktorí neprijímate toto učenie a ktorí ste nepoznali to, čomu vravia ‚satanove hlbiny‘, vravím: Nekladiem na vás iné bremeno, \v 25 len sa pevne držte toho, čo máte, kým neprídem. \p \v 26 Tomu, kto zvíťazí a až do konca bude žiť a konať podľa mojej vôle, dám moc nad národmi zeme. \v 27 Bude nad nimi vládnuť železnou rukou a rozbijú sa na márne kúsky ako hlinené hrnce. \v 28 A ako mi Otec dal moc, tak ju dám každému, kto vytrvá vo viere. Znamením tejto moci bude ranná hviezda, ktorú mu darujem. \p \v 29 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom.“ \c 3 \s1 List do Sárd \p \v 1 Predstavenému zboru v Sardách napíš: Tento odkaz je od toho, ktorý dáva plnosť Ducha Božieho a má sedem hviezd: „Viem o všetkom, čo robíte. Máte povesť živého zboru, ale v skutočnosti ste mŕtvi. \v 2 Prebuďte sa a posilnite tých, v ktorých zostalo ešte trocha života. Mnohé vaše činy v Božích očiach neobstoja. \v 3 Rozpomeňte sa teda, ako ste moje slovo prijali a počuli, zachovávajte ho a robte pokánie. Ak nebudete bdieť, prekvapím vás nečakane ako zlodej: nebudete ani tušiť, kedy prídem. \v 4 Predsa však zostali v Sardách niekoľkí, ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú chodiť so mnou v bielych šatách, lebo sú toho hodní. \v 5 Kto zvíťazí, bude oblečený do bielych šiat a jeho meno nevymažem z knihy života, ale priznám sa k nemu pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. \p \v 6 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom.“ \s1 List do Filadelfie \p \v 7 Predstavenému zboru vo Filadelfii napíš: Tento odkaz je od Svätého a Pravdivého, ktorý má ako Dávidov potomok kľúč od Božieho kráľovstva. Keď on otvára, nik nezatvorí, a keď on zatvára, nik neotvorí: \p \v 8 „Viem o vašich činoch. Otvoril som pred vami dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Hoci nie ste veľmi silní, zachovali ste moje slovo a nezapreli ste moje meno. \v 9 Pozorujte, čo sa stane. Prídu za vami ľudia, ktorí zo seba budú robiť zbožných ľudí, no budú to luhári a satanovi prisluhovači. Prinútim ich, aby prišli, hlboko sa pred vami poklonili a uznali, že som si vás zamiloval. \v 10 Pretože ste zachovali moje slovo a vytrvali, aj ja vás zachovám v hodine skúšky, ktorá má prísť na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. \v 11 Prídem čoskoro. Držte sa toho, čo máte, aby vás nik nepripravil o veniec víťazov. \p \v 12 Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v chráme svojho Boha: nikdy z neho už nevyjde. Napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, a aj svoje nové meno. \p \v 13 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom.“ \s1 List do Laodicei \p \v 14 Predstavenému zboru v Laodicei napíš: Tento odkaz je od toho, ktorého meno je Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: \p \v 15 „Viem o všetkých vašich činoch. Nie ste studení, ani horúci. Kiežby ste boli jedno alebo druhé! \v 16 Ale keďže ste vlažní, ani studení, ani horúci, vypľujem vás zo svojich úst. \v 17 Hovoríte: ‚Sme bohatí, máme všetkého dosť, nič nepotrebujeme.‘ A neviete, že ste v skutočnosti úbohí, poľutovaniahodní, chudobní, slepí a nahí. \v 18 Radím vám, kúpte si odo mňa rýdze zlato prepálené ohňom, ktoré vás skutočne obohatí, i biele šaty, aby ste zakryli svoju hanebnú nahotu. A kúpte si aj masť, ktorá vylieči vaše slepé oči. \p \v 19 Tých, ktorých milujem, karhám a trescem. Spamätajte sa teda a robte pokánie. \v 20 Pozor! Stojím pri vašich dverách a klopem. Kto by počul môj hlas a otvoril dvere, vojdem k nemu a budeme spoločne večerať. \v 21 Kto zvíťazí, usadím ho vedľa seba na svojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho tróne. \p \v 22 Počúvajte pozorne, čo Duch hovorí zborom.“ \c 4 \s1 Boží trón \p \v 1 Potom som videl dokorán otvorené dvere do neba a ten istý hlas, ktorý predtým ku mne prehovoril a znie ako trúbenie poľnice, na mňa zasa zavolal: „Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa má stať v budúcnosti!“ \v 2 Vtom ma ovládol Boží Duch a videl som na nebi trón a na ňom sedieť kohosi, \v 3 kto sa skvel ako jaspis alebo karneol. Nad trónom sa klenula smaragdovozelená dúha. \v 4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starcov v bielych rúchach a so zlatými vencami na hlavách. \v 5 Z trónu šľahali blesky a zaznievali hlasy a hromy. Pred trónom horelo sedem fakieľ, predstavujúcich sedem Božích duchov, \v 6 a rozprestieralo sa more trblietavé ako krištáľ. Pri samom tróne a okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí vpredu i vzadu. \p \v 7 Prvá bytosť vyzerala ako lev, druhá sa ponášala na letiaceho orla. \v 8 A každá z tých štyroch bytostí mala šesť krídel a na nich plno očí, ktoré hľadeli von i dovnútra. Bez prestania vo dne v noci volali: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“ \p \v 9 A zakaždým, keď tie bytosti vzdajú česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedí na tróne a žije na veky vekov, \v 10 padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená pred tým, ktorý sedí na tróne, a klaňajú sa tomu, ktorý žije na veky vekov, hádžu vence pred trón a volajú: \p \v 11 „Tebe, Pane a Bože náš, patrí všetka sláva, česť i moc! Ty si stvoril všetko, z tvojej vôle všetko vzniklo i trvá.“ \c 5 \s1 Baránok a zapečatená kniha \p \v 1 Videl som, že ten, čo sedí na tróne, drží v pravej ruke knihu popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. \v 2 Vtom som zazrel mohutného anjela, ktorý zvolal silným hlasom: „Kto je hodný, aby otvoril túto knihu a rozlomil jej pečate?“ \v 3 Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol tú knihu otvoriť a nazrieť do nej. \v 4 Veľmi som plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hodný otvoriť tú knihu a nazrieť do nej. \v 5 Ale jeden zo starcov mi povedal: „Neplač! Ježiš, Lev z Júdovho kmeňa, potomok kráľa Dávida, zvíťazil! On rozlomí pečate a otvorí knihu.“ \p \v 6 Vtom som zazrel medzi trónom a tými štyrmi bytosťami a starcami stáť Baránka, akoby zabitého. Mal sedem rohov a sedem očí, to znamená sedem Božích duchov, poslaných do celého sveta. \v 7 Pristúpil k tomu, ktorý sedel na tróne, a vzal knihu z jeho pravice. \v 8 V tej chvíli štyri bytosti a dvadsaťštyri starcov padlo pred Baránkom na kolená. Každý mal harfu a zlatú nádobu naplnenú vôňou kadidla, čo sú modlitby Božieho ľudu. \v 9 A spievali novú pieseň: \p „Si hodný prijať tú knihu a rozlomiť jej pečate, lebo si bol obetovaný a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí zo všetkých kmeňov, jazykov, národov a rás. \v 10 Urobil si z nich kráľov a kňazov nášmu Bohu a oni budú vládnuť nad celým svetom.“ \p \v 11 Videl som, ako okolo trónu bytostí a starcov stoja myriady anjelov \v 12 a volajú silným hlasom: \p „Hoden je Baránok, ten obetovaný, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i chválu!“ \p \v 13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori i všetko, čo je v nich, počul som volať: \p „Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi patrí chvála, česť, moc i sláva na veky vekov!“ \p \v 14 Štyri bytosti povedali: „Amen!“ a starci padli na kolená a klaňali sa. \c 6 \s1 Pečate \p \v 1 Tu som videl, ako Baránok rozlomil prvú zo siedmich pečatí, a počul som, ako jedna zo štyroch bytostí hromovým hlasom povedala: „Poď!“ \v 2 Vtom sa ukázal biely kôň a na ňom jazdec s lukom. Dali mu veniec víťaza, aby šiel a dobýjal. \p \v 3 Keď baránok rozlomil druhú pečať, počul som, ako druhá z tých bytostí povedala. „Poď!“ \v 4 Tentoraz vybehol ohnivočervený kôň a na ňom jazdec ozbrojený veľkým mečom. Ten dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali. \p \v 5 Keď rozlomil tretiu pečať, počul som, ako tretia bytosť povedala: „Poď!“ A tu vybehol čierny kôň a na ňom jazdec s váhami v rukách. \v 6 A z kruhu tých štyroch bytostí som počul hlas: „Peceň pšeničného chleba za dennú mzdu alebo tri pecne jačmenného, ale olej a víno nechaj tak.“ \v 7 Keď rozlomil štvrtú pečať, počul som, ako štvrtá bytosť povedala: „Poď!“ \v 8 A tu vybehol kôň mŕtvolne bledej farby a na ňom sa niesla sama Smrť a svet mŕtvych šiel za ním. \p A bola im daná moc, aby štvrtinu zeme hubili vojnami, hladom, epidémiami a divou zemskou zverou. \p \v 9 Keď Baránok rozlomil piatu pečať, zazrel som pod oltárom tých, ktorí boli umučení pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. \v 10 Tí z celej sily volali: „Kedy už, Pane svätý a verný, vykonáš súd a prísne potrestáš obyvateľov zeme za to, že preliali našu krv?“ \v 11 Každý z nich dostal potom biele rúcho a povedali im, aby ešte trochu vyčkali, kým sa k nim nepripoja ďalší spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť usmrtení ako oni. \p \v 12 Keď rozlomil šiestu pečať, nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako smútočné šaty a mesiac bol červený ako krv. \v 13 Nebeské hviezdy začali padať na zem, ako keď figovník striasa na zem zrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor. \v 14 Nebo zmizlo pred očami, ako keď sa zavrie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. \v 15 Kráľovia zeme a veľmoži aj vojvodcovia, boháči aj mocní, otroci aj slobodní, všetci utekali do hôr, aby sa schovali v jaskyniach a horských bralách. \v 16 A volali: „Vrchy a skaly, zrúťte sa na nás a skryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne, a pred hnevom Baránkovým!“ \v 17 Lebo prichádza deň ich súdu. Kto môže obstáť? \c 7 \s1 Záchrana vyvolených \p \v 1 Potom som videl, ako sa štyria anjeli postavili na štyri svetové strany a bránili všetkým štyrom vetrom, aby neviali ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. \v 2 A na východe sa ukázal ešte iný anjel a držal v rukách pečať živého Boha. Volal na tých štyroch anjelov, ktorí mohli na zemi i na mori rozpútať všeobecnú skazu: \v 3 „Neškoďte zemi, moru ani stromom, kým neoznačíme na čelách všetkých, ktorí slúžia nášmu Bohu!“ \v 4 A potom som počul počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov Izraela, to znamená po dvanásťtisíc z každého z dvanástich kmeňov: \v 5 z Júdovho, Rúbenovho, Gádovho, \v 6 Aserovho, Neftalího, Manassesovho, \v 7 zo Simeonovho, z Léviho, Izacharovho, \v 8 zo Zabulonovho, z Jozefovho a Benjamínovho. \s1 Cirkev ako množstvo vyvolených \p \v 9 Potom som videl taký veľký zástup, že by sa vôbec nedal spočítať; zo všetkých národov, kmeňov a rás a zaznievali v ňom všetky jazyky sveta. Všetci stáli pred Božím trónom a Baránkom, oblečení do bieleho rúcha s palmovými ratolesťami v rukách \v 10 a mohutným hlasom volali: „Spása a záchrana sú od nášho Boha, ktorý sedí na tróne, a od Baránka.“ \p \v 11 A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starcov i štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom a volali: \v 12 „Amen! Dobrorečenie, sláva i múdrosť, vďaka, česť, moc i sila patria nášmu Bohu na veky vekov! Amen!“ \p \v 13 Jeden zo starcov sa ma spýtal: „Vieš, kto sú tí v bielych rúchach a odkiaľ prišli?“ \v 14 Odpovedal som: „Pán môj, ty to vieš.“ Povedal mi: „To sú tí, ktorí prišli z veľkého prenasledovania, utrpenia a útlaku a sú očistení Kristovou krvou od každej poškvrny. \v 15 Preto stoja pred Božím trónom a vo dne v noci slúžia v jeho chráme a sám Boh ich bude ochraňovať. \v 16 Nebudú už trpieť hladom ani smädom, slnko ani iná páľava nebude na nich dorážať. \v 17 Baránok, ktorý je pred trónom, bude ich pastierom; nasýti ich, privedie k prameňom vôd života a sám Boh im zotrie každú slzu z očí.“ \c 8 \s1 Siedma pečať \p \v 1 Keď Baránok rozlomil siedmu pečať, stíchlo celé nebo. Mlčanie trvalo asi pol hodiny. \v 2 Zbadal som, ako siedmim anjelom, ktorí stáli pred trónom, dali sedem poľníc. \v 3 Potom prišiel iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Množstvo kadidla zmiešal s modlitbami veriacich a položil ho na zlatý oltár pred trónom. \v 4 Vôňa kadidla stúpala z nádoby v ruke anjela aj s modlitbami veriacich. \v 5 Potom anjel naplnil kadidelnicu ohňom z oltára a hodil na zem. Vtom sa strhla búrka, blýskalo sa, hrmelo a nastalo veľké trasenie. \s1 Prvé štyri poľnice \p \v 6 Tých sedem anjelov sa pripravilo trúbiť. \v 7 Zatrúbil prvý anjel. Nastalo krupobitie a na zem spadol krvavý oheň a spálil tretinu lesov i každé steblo trávy. \p \v 8 Zatrúbil druhý anjel. Akoby sa do mora zrútil horiaci vrch. Tretina mora sa zmenila na krv \v 9 a v nej zahynula tretina morského živočíšstva a potopila sa tretina lodí. \p \v 10 Zatrúbil tretí anjel. Z neba zletela veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a spadla na tretinu riek a na vodné pramene. \v 11 Tá hviezda sa volala Palina. Tretina vôd úplne zhorkla a mnoho ľudí od tej horkej vody pomrelo. \p \v 12 Zatrúbil štvrtý anjel. Slnko, mesiac aj hviezdy boli zasiahnuté a stratili tretinu svojho jasu. Deň i noc boli o tretinu tmavšie. \p \v 13 Potom som zazrel orla, ako letí vysoko na nebi a volá mohutným hlasom: „Beda, beda, beda obyvateľom zeme, až zaznejú poľnice troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!“ \c 9 \p \v 1 Zatrúbil piaty anjel. Videl som, ako z neba spadla na zem ďalšia hviezda. Mala kľúč od pažeráka priepasti. \v 2 Len čo sa priepasť otvorila, vyvalil sa z nej dym ako z obrovskej pece a zastrel slnko i všetko povetrie. \v 3 Z dymu sa na zem vyrojili kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. \v 4 Mali príkaz neškodiť tráve na zemi ani zeleni stromov, iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. \v 5 Nesmeli však ľudí usmrcovať, iba trápiť päť mesiacov. Bolesť, čo spôsobujú, sa podobá uštipnutiu škorpióna. \v 6 Vtedy budú ľudia túžiť po smrti, ale márne, budú si žiadať zomrieť, ale smrť od nich utečie. \p \v 7 Kobylky sa podobali koňom vychystaným do boja. Hlavy sa im jagali, akoby na nich mali zlaté vence, a mali ľudský výzor. \v 8 Hrivy im povievali ako ženské vlasy a ich zuby boli levie. \v 9 Prsia akoby mali okované železným pancierom a zvuk ich krídel pripomínal rachot vozov tiahnúcich do boja. \v 10 A chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi trýznili ľudí päť mesiacov. \v 11 Ako kráľ nad nimi vládol anjel priepasti. Po hebrejsky sa volá Abaddon, po grécky Apollyon – Zhubca. \p \v 12 Ale to ešte nie je koniec. Prvá pohroma prešla a už sú tu dve ďalšie. \s1 Šiesta poľnica \p \v 13 Zatrúbil šiesty anjel. Počul som akýsi hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom. \v 14 Ten hlas rozkázal šiestemu anjelovi, ktorý mal poľnicu: „Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ \v 15 Tu boli rozviazaní štyria anjeli, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, kedy majú zabiť tretinu ľudí. \v 16 V ich obrovskom vojsku bolo dvesto miliónov jazdcov; dozvedel som sa ich presný počet. \p \v 17 Vo videní som videl jazdcov, ako sa nesú na koňoch a majú ohnivočervené, fialovomodré a sírovožlté panciere. Hlavy koní boli ako hlavy levov a z tlám im sršal oheň, dym a síra. \v 18 Touto trojitou pohromou – ohňom, dymom a sírou z tlám – usmrtili tretinu ľudí. \v 19 Vražedná moc tých koní nevychádzala iba z tlám, ale aj z ich chvostov, ktoré boli ako jedovaté hady a nimi štípali ľudí. \p \v 20 Avšak ľudia, ktorí prežili tieto pohromy, nerobili pokánie a neodvrátili sa od výtvorov svojich rúk. Neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, ktoré sú slepé, hluché a nemôžu sa pohybovať. \v 21 Nie, ľudia sa vôbec nezmenili, neprestali sa vraždiť, nezanechali čarovanie, smilstvo a krádeže. \c 10 \s1 Anjel s otvorenou knihou \p \v 1 Potom som uvidel iného mocného anjela, ako zostupuje z neba zahalený oblakom. Nad hlavou sa mu klenula dúha, tvár mu žiarila ako slnko a jeho nohy sa podobali ohnivým stĺpom. \v 2 V ruke držal otvorenú knihu. Pravou nohou si zastal na more, ľavou na pevninu \v 3 a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Odpovedalo mu sedemnásobné zaburácanie hromov. \v 4 Len čo doznelo to sedemnásobné zahrmenie, chcel som si to zaznamenať, ale hlas z neba mi to zakázal: „Uchovaj v tajnosti, čo si teraz počul, a nezapisuj to.“ \v 5 Anjel stojaci na mori i na pevnine zdvihol pravú ruku k nebu \v 6 a prisahal pri tom, ktorý žije na večné veky, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich, že už viac nebude času. \v 7 V dňoch, keď zaznie poľnica siedmeho anjela, naplní sa tajomný Boží plán, ktorý už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov. \p \v 8 Hlas, ktorý som počul z neba, ku mne znovu prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi!“ \v 9 Pristúpil som teda k anjelovi a požiadal som ho o knihu. Povedal mi: „Vezmi si ju a zjedz! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.“ \v 10 Urobil som, ako mi anjel prikázal. Naozaj chutila sladko, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. \v 11 Vtedy som počul: „Musíš zasa prorokovať proti mnohým národom, kmeňom, jazykom i kráľom.“ \c 11 \s1 Meranie chrámu a dvaja svedkovia \p \v 1 Potom som dostal trstinovú mieru, ktorá vyzerala ako prút, a anjel mi povedal: „Vstaň a zmeraj Boží chrám aj oltár a zrátaj tých, ktorí sa v ňom klaňajú. \v 2 Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom. Budú pustošiť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov. \v 3 No pošlem ešte svojich dvoch svedkov; oblečení do smútočných šiat budú tisícdvestošesťdesiat dní pripomínať, že je najvyšší čas robiť pokánie.“ \v 4 To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme. \v 5 A keby im chcel niekto ublížiť, vyšľahne oheň z ich úst a spáli ich nepriateľov. Takto zahynie každý, kto by im chcel ublížiť. \v 6 Tí dvaja svedkovia majú moc uzavrieť nebesá, aby nepršalo, kým budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a trápiť zem všetkými pohromami, kedykoľvek budú chcieť. \p \v 7 No len čo skončia svoje ťažké poslanie, vystúpi z priepasti dravá šelma, pustí sa s nimi do boja, premôže ich a zabije. \v 8 Ich telá zostanú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. \v 9 Ľudia zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás budú tri a pol dňa pozerať na ich mŕtve telá a nedovolia ich pochovať. \v 10 Obyvatelia zeme sa z toho budú radovať, jasať a posielať si dary a blahoželať si: „Tí dvaja nás už nebudú znepokojovať!“ \p \v 11 Ale po tri a pol dňoch Boh tých dvoch svedkov oživil a postavili sa na nohy. Tých, čo to videli, premkla hrôza. \v 12 Tu začuli dvaja proroci mocný hlas z neba: „Vystúpte sem!“ A vystúpili v oblaku do neba pred očami vydesených nepriateľov. \v 13 V tej chvíli nastalo veľké zemetrasenie, desatina mesta sa premenila na rumovisko a v ňom zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi. \p \v 14 Druhá pohroma sa skončila, ale už je tu tretia. \s1 Siedma poľnica \p \v 15 Zatrúbil siedmy anjel a celým nebom zazneli mocné hlasy: „Vlády nad svetom sa odteraz ujal náš Pán a jeho Mesiáš a bude kraľovať na večné veky!“ \v 16 Dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu a volali: \p \v 17 „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej moci a začal si kraľovať. \v 18 Národy sa rozzúrili, preto sa tvoj hnev obrátil proti nim. Nastal čas súdiť mŕtvych a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov, všetkých, ktorí ti patria a žijú podľa tvojej vôle, malých aj veľkých, a zahubiť tých, čo pustošia zem.“ \p \v 19 Tu sa otvoril v nebi Boží chrám a bolo v ňom vidieť truhlu zmluvy. Vzápätí sa rozpútali blesky, zaburácali hromy, nastalo zemetrasenie a veľké krupobitie. \c 12 \s1 Porazený nepriateľ \p \v 1 Potom sa zjavilo na nebi veľké znamenie: žena odiata slnkom, s mesiacom pod nohami a s korunou z dvanástich hviezd na hlave. \v 2 Bola tehotná a stonala, lebo prichádzali jej pôrodné bolesti. \v 3 O chvíľku sa ukázalo na nebi iné znamenie: Veľký ohnivý drak so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi a na každej hlave mal korunu so siedmimi diadémami. \v 4 Chvostom zmietol tretinu hviezd z neba a zhodil ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. \v 5 Žena porodila syna, ktorý má raz železnou rukou vládnuť nad všetkými národmi, ale dieťa bolo prenesené k Bohu a jeho trónu. \v 6 Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil útočište a kde sa o ňu starali tisícdvestošesťdesiat dní. \s1 Boj draka na nebi \p \v 7 Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Drak a jeho anjeli boli v tomto boji porazení \v 8 a nemohli už zostať v nebi. \v 9 Veľký drak, ten dávny had, ktorý sa volá diabol a satan, ktorý zvádza celý svet, bol zvrhnutý na zem a s ním aj jeho anjeli. \v 10 A počul som mohutný hlas: \p „Teraz nastalo víťazstvo, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Mesiáša, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich vo dne v noci žaloval pred naším Bohom. \v 11 Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre svedectvo o ňom. Nemilovali svoj život tak, aby sa zľakli smrti, \v 12 preto sa radujte, nebesia, aj vy, ktorí v nich bývate. Ale beda zemi a moru: vrhol sa na vás diabol a zúri, lebo vie, ako málo času mu zostáva.“ \s1 Boj draka na zemi \p \v 13 Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, začal prenasledovať ženu, ktorá porodila chlapca. \v 14 Ale žena dostala dve veľké orlie krídla, aby mohla odletieť do svojho útočišťa na púšť, kde ju ukrytú pred hadom budú živiť tri a pol roka. \v 15 A had za ňou vychrlil z hrtana prúd vody ako rieku, aby ju uniesla. \v 16 Ale zem pomohla žene: roztvorila svoje útroby a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil. \v 17 Had v zápale hnevu voči žene rozpútal vojnu proti ostatným z jej potomstva, proti tým, ktorí zachovávajú Božie prikázania a hlásia sa k Ježišovi. \p \v 18 A drak sa postavil na morskom brehu. \c 13 \s1 Morská šelma \p \v 1 Uvidel som, ako sa z mora vynorila dravá šelma, ktorá mala desať rohov a sedem hláv. Na každom rohu mala kráľovský diadém a na hlave rúhavé mená urážajúce Boha. \v 2 Vyzerala ako leopard, nohy pripomínali medvedie laby a tlamu mala ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. \v 3 Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale rana sa zahojila. \p Celá zem obdivovala šelmu. \v 4 Klaňali sa drakovi, že dal šelme moc, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto sa môže rovnať tej dravej šelme, kto sa s ňou odváži bojovať?“ \p \v 5 Z jej tlamy vychádzali spupné a rúhavé reči a mohla to robiť štyridsaťdva mesiacov. \v 6 A tak sa celý ten čas rúhala Bohu, jeho menu i jeho príbytku, všetkým, čo bývajú v nebi. \v 7 Bolo jej dovolené, aby bojovala proti Božiemu ľudu a zvíťazila nad ním. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom i národom. \v 8 A všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života obetovaného Baránka, sa jej budú hlboko klaňať. \p \v 9 Počúvajte pozorne! \v 10 Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia. Kto má byť zabitý mečom, musí byť zabitý mečom. V tom sa musí prejaviť vytrvalosť Božích detí a ich viera v Krista. \s1 Zemská šelma \p \v 11 Potom som videl inú šelmu, ako vystupuje zo zeme. Mala iba dva rohy ako baránok, ale hlas ako drak. \v 12 Tá sa teraz stáva vykonávateľom moci prvej šelmy, ktorá sa vyliečila zo smrteľného zranenia a núti všetkých obyvateľov zeme, aby sa jej klaňali. \v 13 Robí veľké zázraky, dokonca aj oheň zostupuje z neba na zem pred očami ľudí. \v 14 Týmito zázrakmi zvyšuje česť prvej šelmy a zvádza nimi obyvateľov zeme. Prehovára ich, aby postavili sochu šelme, ktorá zranenie prežila. \v 15 Podarilo sa jej dokonca sochu oživiť, ktorá prehovorila, a spôsobiť, aby boli usmrtení všetci, ktorí sa tej soche neklaňajú. \v 16 A núti všetkých – malých aj veľkých, bohatých aj chudobných, slobodných aj otrokov –, aby si na pravú ruku alebo na čelo dali urobiť znamenie, \v 17 a nikto nemohol nič kúpiť ani predať, ak nemá znamenie tej šelmy alebo číslo, ktoré ukazuje na jej meno. \v 18 Tu je potrebná múdrosť: kto má bystrý rozum, nech zráta číslo tej šelmy. To číslo označuje človeka a je to číslo šesťstošesťdesiatšesť. \c 14 \s1 Baránok so svojimi vyvolenými \p \v 1 Potom som videl Baránka, ako stojí na vrchu Sion, a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú na čele napísané jeho meno i meno jeho Otca. \v 2 Začul som hlas z neba ako hukot mohutného vodopádu a burácanie hromu, ktorý znel ako nádherný chorál sprevádzaný harfami. \v 3 Pred Božím trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami sa spievala nová pieseň. Tú pieseň sa nemohol naučiť nik, iba tých stoštyridsaťštyritisíc z obyvateľov zeme, ktorí boli vykúpení. \v 4 Zostali verní svojmu Pánovi a nepoškvrnili sa so ženami. Nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Boli ako prvotina úrody vykúpení pre Boha a pre Baránka. \v 5 Ich ústa nikdy nevyslovili lož a nenájde sa na nich nijaká škvrna. \s1 Traja anjeli ohlasujú súd \p \v 6 Potom som videl anjela, ako letí stredom nebeskej klenby. Niesol radostnú správu o vykúpení, ktorá má večnú platnosť. Ohlasoval ju všetkým obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku i rase. \v 7 Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu česť! Nastáva chvíľa jeho konečného súdu! Pokloňte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd!“ \p \v 8 Za ním letel druhý anjel a volal: „Padol Babylon, padlo to veľké mesto, ktoré zvádzalo všetky národy a strhávalo do hriechu.“ \p \v 9 Za nimi letel tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a bude nosiť jej znak na čele alebo na ruke, \v 10 bude piť víno Božieho rozhorčenia, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. \v 11 Dym z ohňa, ktorý ich trápi, bude stúpať na večné veky a tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a prijali znamenie jej mena, nebudú mať odpočinok vo dne ani v noci. \v 12 V tom sa prejaví vytrvalosť Božieho ľudu, ktorý zachováva Božie príkazy a vernosť Kristovi.“ \p \v 13 Vtom som počul hlas z neba: „Napíš toto: Od tejto chvíle sú šťastní tí, ktorí umierajú s Pánom. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojej námahy, lebo ich skutky idú s nimi.“ \p \v 14 A videl som biely oblak a na oblaku sedel ktosi, kto vyzeral ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. \v 15 Vtom ďalší anjel vyšiel z chrámu a mohutným hlasom zavolal na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď kosák a žni, lebo nastal čas žatvy a úroda zeme dozrela.“ \v 16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil kosák na zem a zem bola zožatá. \p \v 17 A ďalší anjel vyšiel z nebeského chrámu a aj on mal ostrý kosák. \v 18 Od oltára vyšiel ešte jeden anjel a ten mal moc nad ohňom. Zavolal mohutným hlasom na toho, ktorý mal kosák: „Daj sa do práce so svojím ostrým kosákom a odrež strapce z révy zemskej vinice, lebo hrozno dozrelo.“ \v 19 Tu hodil anjel kosák na zem, odrezal strapce na zemskej vinici a hodil ich do veľkého lisu Božieho hnevu. \v 20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytekala krv, ktorá siahala až po uzdy koní a rozlievala sa dookola na vzdialenosť tisícšesťsto štádií. \c 15 \s1 Pieseň Mojžiša a Baránka \p \v 1 Potom som uvidel na nebi ešte iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov prinášajúcich sedem posledných pohrôm, ktorými sa zavŕši Boží hnev. \p \v 2 Predo mnou sa rozprestieralo čosi ako krištáľovo priezračné more iskriace ako oheň. Na ňom stáli tí, čo zvíťazili nad dravou šelmou, neklaňali sa jej soche a nedali sa označiť jej číslom. V rukách držali harfy a spievali víťaznú pieseň, ktorú spieval Boží služobník Mojžiš, a pieseň Baránkovu: \p \v 3 „Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci! Spravodlivé a priame sú tvoje cesty, Kráľ národov. \v 4 Kto by sa nebál teba, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si svätý! Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať, lebo sa ukázalo, že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé.“ \s1 Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu \p \v 5 Potom som videl, ako sa otvorila svätyňa nebeského chrámu a vyšlo z nej sedem anjelov, ktorí prinášali sedem posledných pohrôm. \v 6 Boli oblečení do čistého bieloskvúceho kňazského rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatou šerpou. \v 7 Jedna zo štyroch bytostí pred Božím trónom im podala sedem zlatých čiaš naplnených hnevom Boha, žijúceho na večné veky. \v 8 A chrám sa naplnil dymom Božej velebnosti a moci, takže nik nemohol do chrámu vstúpiť, kým sa neskončí tých sedem pohrôm. \c 16 \s1 Hrôzy siedmich čiaš \p \v 1 A počul som z chrámu mocný hlas, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte tých sedem čiaš Božieho hnevu na zem!“ \p \v 2 Prvý anjel šiel a vylial na zem svoju čašu. Tu sa na ľuďoch, čo mali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche, povyhadzovali zhubné vredy. \p \v 3 Druhý anjel vylial obsah svojej čaše do mora. Voda sa hneď premenila na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko, čo žilo v mori. \v 4 Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd. \v 5 Tu som počul, ako hovorí anjel, ktorý má moc nad vodami: „Správne si to urobil, ty Svätý, ktorý si a ktorý si bol, že si vyniesol tento rozsudok. \v 6 Preliali krv tých, ktorí verili v teba, i tvojich prorokov, preto musia na tvoj rozkaz piť krv. Zaslúžia si to!“ \v 7 A od oltára som počul hlas: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“ \p \v 8 Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: dostala moc svojou páľavou ubližovať ľuďom. \v 9 Veľká horúčava spaľovala ľudí a preklínali Boha, ktorý má moc nad takýmito pohromami. Ale nerobili pokánie a nevzdávali Bohu česť. \p \v 10 Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy. V jej kráľovstve nastala tma. \v 11 Ľudia si od bolesti hrýzli jazyk, rúhali sa nebeskému Bohu, trýznení vredmi, ale nerobili pokánie a neprestali konať zlo. \p \v 12 Šiesty anjel vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: voda v nej vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. \v 13 Potom som videl, ako z tlamy šelmy, z tlamy draka a z úst falošného proroka vychádzajú traja nečistí duchovia podobní ropuchám. \v 14 Sú to diabolskí duchovia, ktorí robia zázraky. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja v rozhodujúci deň všemohúceho Boha. \p \v 15 „Hľa, prichádzam nečakane ako zlodej. Dobre tomu, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nebolo vidieť jeho nahotu!“ \v 16 Anjel zhromaždil tých kráľov na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. \p \v 17 Siedmy anjel vylial svoju čašu do povetria a z chrámu od trónu zaznelo mocným hlasom: „Stalo sa!“ \v 18 A rozpútali sa blesky, hrmelo, burácalo a celá zem sa triasla; také hrozné zemetrasenie ešte nebolo, odkedy je človek na zemi. \v 19 Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov sa zrútili. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon a dal mu piť z pohára vína svojho trestajúceho hnevu. \v 20 Všetky ostrovy zmizli a po vrchoch nezostalo ani stopy. \v 21 Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako centy a ľudia preklínali Boha za tú strašnú pohromu. \c 17 \s1 Súd nad neviestkou \p \v 1 Prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, a povedal mi: „Poď so mnou, ukážem ti súd nad veľkou neviestkou, ktorá vládne nad vodami \v 2 a s ktorou smilnili králi zeme a obyvatelia sa opíjali vínom jej nemravnosti.“ \p \v 3 Zmocnil sa ma Duch a anjel ma odviedol na púšť. Tu som videl ženu sediacu na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohmi, plnej rúhavých mien. \v 4 Bola oblečená do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahokamami a perlami. V ruke držala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. \v 5 Na čele mala napísané meno tajomného významu: „Veľký Babylon, matka všetkého smilstva a všetkých ohavností na zemi.“ \v 6 Zhrozený som zbadal, že je opitá krvou veriacich a krvou Ježišových svedkov. \v 7 „Prečo si taký zhrozený?“ spýtal sa ma anjel. „Prezradím ti tajomstvo tej ženy aj tej sedemhlavej a desaťrohej šelmy, na ktorej sa nesie. \v 8 Šelma, ktorú si videl, tu už raz bola, ale bola premožená. Ešte raz vystúpi z priepasti, ale pôjde do záhuby. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú už od ustanovenia sveta zapísané v knihe života, sa budú čudovať, keď uvidia šelmu, ktorá bola, nie je a zasa nakrátko bude. \v 9 Aby sme to pochopili, potrebujeme Božiu múdrosť: sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena tróni. Predstavujú aj sedem kráľov: \v 10 päť z nich už padlo, šiesty práve kraľuje a siedmy ešte nenastúpil, ale jeho vláda potrvá len krátko. \p \v 11 Šelma, ktorá tu predtým bola a teraz nie je, je ôsmy kráľ. Pochádza z tých siedmych a ide do záhuby. \v 12 Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali vlády. Prevezmú moc spolu so šelmou, ale iba na krátku chvíľu. \v 13 Budú mať rovnaké zámery a ciele a svoju moc aj silu odovzdajú šelme. \v 14 Budú spolu bojovať proti Baránkovi, ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov. Spolu s ním zvíťazia všetci, ktorých si povolal, vyvolil a ktorí mu zostali verní.“ \p \v 15 Anjel mi ešte povedal: „Vody, ktoré si videl a na ktorých neviestka sedí, sú obrazom národov, davov, rás a jazykov. \v 16 Šelma aj desať rohov, ktoré si videl, však napokon neviestku znenávidia, strhajú z nej šaty až do naha, budú jesť jej mäso a spália ju. \v 17 To Boh im vnukol, aby vykonali jeho zámer a svorne odovzdali svoju kráľovskú moc šelme, až sa splní Božie slovo. \v 18 A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré vládne nad všetkými kráľmi zeme.“ \c 18 \s1 Pád Babylonu \p \v 1 Potom som videl iného anjela, ako s veľkou mocou zostupuje z neba, a jeho sláva ožiarila celú zem. \v 2 Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon, stal sa obydlím démonov a skrýšou nečistých duchov i každého zlovestného a nenávideného vtáka. \v 3 To preto, že sa vínom jeho smilstva opíjali všetky národy, vládcovia sveta s ním smilnili a magnáti zeme bohatli z jeho márnotratnosti a prepychu!“ \p \v 4 Potom som počul z neba iný hlas: „Ľud môj, utečte z tohto mesta, nezúčastňujte sa na jeho hriechoch, aby vás nepostihli jeho pohromy. \v 5 Lebo jeho viny sa navŕšili až po nebo a Boh na ne nezabudol. \v 6 Odplaťte tej neviestke, ako si zaslúži, dvojnásobne sa jej odplaťte za jej skutky! Do pohára, do ktorého nalievala, vlejte jej dvojnásobne! \v 7 Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej teraz dajte trápenia a žiaľu. Lebo si nahovára: ‚Trónim si ako kráľovná, vdova nie som a smútku neokúsim.‘ \v 8 Preto ju v jedinom dni postihnú všetky pohromy: smrť i smútok, hlad i oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ju odsúdil.“ \p \v 9 Králi sveta, ktorí s ňou smilnili a hýrili, budú nad ňou plakať a nariekať, keď uvidia dym horiaceho mesta. \v 10 V hrôze nad jeho skazou budú sa len zobďaleč prizerať a nariekať: „Beda, beda, ty veľký Babylon, mesto také mocné, a predsa ťa vo chvíli postihol súd!“ \p \v 11 Aj bohatí kupci zeme budú nad ním plakať, lebo už nik nekúpi ich tovar: \v 12 náklady zlata a striebra, drahokamov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, tujové drevo všelijakého druhu, rozličné výrobky zo slonoviny a vzácneho dreva, medi, železa a mramoru, \v 13 škoricu a indické korenie, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a zajatcov. \v 14 Aj bohatstvo, po ktorom si tak dychtil, je preč, po všetkom lesku a nádhere niet ani pamiatky a nikdy ich už naspäť nezískaš. \p \v 15 Ľudia, ktorí s tým obchodovali a z toho zbohatli, budú sa prizerať zobďaleč, zdesení nad jeho skazou, a budú plakať a nariekať: \v 16 „Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré si sa odievalo do kmentu, purpuru a šarlátu, zdobilo zlatom, drahokamami a perlami! \v 17 Vo chvíli bolo zničené všetko tvoje bohatstvo!“ \p A všetci kapitáni lodí aj tí, ktorí sa na nich plavia, námorníci aj všetci, ktorí sa živia plavbou, sa neodvážili priblížiť, \v 18 a keď videli dym požiaru, volali: „Ktoré mesto na svete sa môže porovnávať s týmto mestom?“ \v 19 V smútku si sypali popol na hlavu a nahlas nariekali: „Beda, beda ti, veľké mesto! Z tvojho blahobytu zbohatli všetci majitelia námorných lodí, a teraz si vo chvíli spustošené!“ \p \v 20 Avšak raduj sa, nebo, i ty, verná cirkev, apoštoli i proroci, lebo Boh vyniesol nad týmto mestom rozsudok, aký ono vynieslo nad vami. \p \v 21 Tu jeden mocný anjel zdvihol balvan, ťažký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto odrazu bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a nezostane po ňom ani pamiatky. \v 22 Už nikdy tu nezaznie hudba, neozve sa harfa, flauta ani poľnica, nikdy tu už nebude pracovať remeselník ani umelec, ani klepot mlyna tu už nezaznie. \v 23 Nikdy sa tu už nerozsvieti svetlo lampy, ani sa tu nebude ozývať svadobné veselie. Tvoji obchodníci ovládali celý svet a tvojimi čarami boli omámené všetky národy. \v 24 Tvoje ulice sú skropené krvou prorokov a Kristových nasledovníkov i všetkých, ktorí boli na zemi zavraždení.“ \c 19 \s1 Pieseň víťazstva \p \v 1 Potom som počul mocný hlas akoby obrovského zástupu na nebi: \p „Haleluja! Spasenie, sláva i moc patria nášmu Bohu, \v 2 lebo správne a spravodlivé sú jeho súdy! Veď odsúdil tú veľkú neviestku, ktorá priviedla zem do záhuby svojím smilstvom, spravodlivo ju potrestal za krv svojich služobníkov, ktorá lipne na jej rukách!“ \v 3 A znova spievali: „Haleluja! Na večné veky bude stúpať dym z tohto horiaceho mesta.“ \p \v 4 Tu tých dvadsaťštyri starcov spolu so štyrmi bytosťami padlo na kolená; klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen! Haleluja!“ \v 5 A od trónu zaznel hlas: \p „Chváľte nášho Boha všetci, ktorí mu slúžite a bojíte sa ho, veľkí alebo malí!“ \s1 Pozvanie na Baránkovu svadbu \p \v 6 A počul som spev akoby obrovského zástupu, mohutný ako hukot vôd alebo ako dunenie hromu: \p „Haleluja! Ujal sa vlády Pán, Boh náš všemohúci! \v 7 Radujme sa, jasajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla svadba Baránkova a jeho nevesta sa pripravila. \v 8 Dostala bieloskvúce šaty zo žiarivého kmentu, aby sa nimi odiala.“ \p Týmto kmentom sú spravodlivé skutky veriacich. \p \v 9 Tu mi povedal anjel: „Napíš: Šťastní sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadbu.“ A potom ešte doložil: „Toto sú slová samého Boha.“ \v 10 Padol som mu k nohám, aby som sa mu hlboko poklonil. Ale on mi povedal: „Nerob to! Som predsa služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj!“ \s1 Víťaz na bielom koni \p \v 11 Vtedy sa pred mojimi očami otvorili nebesia a videl som bieleho koňa. Sedel na ňom ten, ktorý sa volá Verný a Pravdivý. To je ten, ktorý vynáša spravodlivé rozsudky a spravodlivo aj bojuje. \v 12 Oči mu žiarili ako plameň ohňa a na hlave sa mu skvelo množstvo kráľovských diadémov. Má napísané meno a len on sám vie, čo znamená. \v 13 Jeho odev bol zmáčaný krvou a jeho meno je Slovo Božie. \v 14 Za ním išlo nebeské vojsko na bielych koňoch. Všetci boli oblečení do čistého bieloskvúceho kmentu. \v 15 Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou rukou. On sám bude šliapať lis trestajúceho hnevu všemohúceho Boha. \v 16 Na plášti a na boku má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. \s1 Víťazstvo nad šelmou a Antikristom \p \v 17 Videl som anjela ožiareného slnečným jasom. Mocným hlasom volal na všetky vtáky letiace prostriedkom neba: „Poďte, zlietnite sa na veľkú Božiu hostinu! \v 18 Budete sa sýtiť telami kráľov a vojvodcov, bojovníkov, koní i jazdcov, telami všetkých, slobodných aj otrokov, slabých aj mocných.“ \p \v 19 Potom som videl dravú šelmu i kráľov zeme a ich zhromaždené vojská, aby vyrazili do boja proti jazdcovi a jeho vojsku. \v 20 Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý z jej poverenia robil veľké zázraky. Nimi zvádzal všetkých, čo prijali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera horiacej síry. \v 21 Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst jazdca. A všetky vtáky sa dosýta nažrali ich mäsa. \c 20 \s1 Tisícročné kráľovstvo \p \v 1 Tu som videl, ako z neba zostupuje anjel, ktorý má v ruke kľúč od priepasti a veľkú reťaz. \v 2 Chytil draka, toho dávneho hada, diabla a satana, a spútal ho na tisíc rokov. \v 3 Potom ho hodil do priepasti, zavrel ju a zhora zapečatil, aby nemohol zvádzať národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov. Potom musí byť ešte na krátky čas prepustený. \p \v 4 Ďalej som videl tróny, na ktoré zasadli tí, čo dostali právo súdiť. Videl som aj tých, čo boli popravení pre vernosť Ježišovi a Božiemu slovu, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej soche a neprijali jej znamenie na čelo ani na ruku. Teraz ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. \v 5 To je prvé vzkriesenie. Ostatní mŕtvi ožijú až potom, keď sa dovŕši tisíc rokov. \v 6 Šťastní a svätí sú tí, ktorí majú účasť na tomto prvom vzkriesení. Nad nimi druhá smrť nemá moc, Boh a Kristus si z nich urobí kňazov a budú s ním kraľovať tisíc rokov. \s1 Konečné víťazstvo \p \v 7 Keď pominie tých tisíc rokov, bude satan prepustený zo svojho väzenia. \v 8 Vyjde a bude zvádzať na štyroch stranách zeme, národy Goga i Magoga. Zhromaždí ich do boja a bude ich ako piesku v mori. \v 9 Pochodovali po celej šírej zemi a obkľúčili tábor Božieho ľudu i mesto, ktoré miluje Boh, ale zostúpil oheň z neba a spálil ich. \v 10 A diabol, ktorý ich zvádzal, bol uvrhnutý do ohnivého jazera, kde horí síra a kde je už šelma i falošný prorok. Tam budú mučení vo dne i v noci na večné veky. \s1 Posledný súd \p \v 11 Potom som videl veľký biely trón i toho, ktorý na ňom sedel. Pred jeho pohľadom sa rozplynuli zem aj nebo a nezostalo po nich ani stopy. \v 12 Videl som mŕtvych, veľkých aj malých, ako stoja pred trónom, a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj kniha života a mŕtvi boli odsúdení podľa svojich skutkov zapísaných v tých knihách. \p \v 13 More, smrť aj jej ríša vydali svojich mŕtvych a každý bol súdený podľa svojich skutkov. \v 14 Potom smrť i jej ríša boli zvrhnuté do horiaceho jazera. To je druhá smrť: horiace jazero. \v 15 A kto nebol zapísaný v knihe života, takisto bol uvrhnutý do horiaceho jazera. \c 21 \s1 Nové nebo a nová zem \p \v 1 Potom som videl nové nebo a novú zem. Staré nebo a stará zem zmizli a ani more už vôbec nebolo. \v 2 A uvidel som sväté mesto, nový Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha. Bolo slávnostne vyzdobené ako nevesta, keď ide v ústrety svojmu ženíchovi. \v 3 A počul som od trónu mohutný hlas: „To je Boží príbytok medzi ľuďmi. Boh bude bývať s nimi; oni budú jeho ľudom a on bude ich Bohom. \v 4 Zotrie im každú slzu z očí a už nebude smrti ani žiaľu. A nebude tam plač ani bolesť, lebo to, čo bolo predtým, pominulo.“ \p \v 5 A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: „Pozri, všetko tvorím nové.“ Potom doložil: „Napíš: Tieto slová sú pravdivé a spoľahlivé.“ \v 6 A povedal mi: „Už sa splnili. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. \v 7 Kto zvíťazí, dostane toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom. \v 8 Ale zbabelci, neverní, poškvrnení, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári nájdu svoj údel v jazere, kde horí oheň a síra. A to je tá druhá smrť – večné oddelenie od Boha.“ \s1 Nový Jeruzalem \p \v 9 Tu pristúpil jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš naplnených siedmimi pohromami, a povedal mi: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku.“ \v 10 Zmocnil sa ma Duch a anjel ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha \v 11 a žiari Božou vznešenosťou. Jagalo sa ako najvzácnejší drahokam, ako krištáľovo priezračný jaspis. \v 12 Malo mohutné a vysoké hradby, dvanásť brán strážených dvanástimi anjelmi a na bránach napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. \v 13 Tri brány boli na východ, tri brány na sever, tri brány na juh a tri brány na západ. \v 14 Mestské hradby boli postavené na dvanástich základných kameňoch a na nich boli mená dvanástich Baránkových apoštolov. \p \v 15 Ten, čo sa so mnou zhováral, mal mieru zo zlatej trstiny, aby zmeral mesto, jeho brány i hradby. \v 16 Mesto je postavené do štvorca: je rovnako dlhé ako široké. Zmeral to mesto a bolo 12000 štádií dlhé, široké aj vysoké. \v 17 Potom zmeral aj hradby mesta. Boli 144 lakťov vysoké. \v 18 Hradby boli postavené z jaspisu a mesto bolo z rýdzeho zlata a jagalo sa ako krištáľ. \v 19 Základy hradieb tohto mesta sú samý drahokam. Prvý základný kameň je jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, \v 20 piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint a dvanásty ametyst. \v 21 A dvanásť brán je z dvanástich perál, každá z jednej perly. A námestie tohto mesta je z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu. \p \v 22 Ale nevidel som v ňom chrám, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok. \v 23 Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby malo svetlo. Ožiaruje ho Božia sláva a jeho svetlom je Baránok. \v 24 V jeho svetle budú žiť národy a králi sveta mu prinesú svoje bohatstvo. \v 25 Jeho brány zostanú otvorené, lebo stále trvá deň; noci tam už nebude. \v 26 Sústredí sa v ňom všetka sláva i bohatstvo národov. \v 27 Ale nič nečisté, nik, kto sa rúha alebo klame, tam nebude mať prístup; iba tí, ktorí sú zapísaní v Baránkovej knihe života. \c 22 \s1 Blaženosť nebeského Jeruzalema \p \v 1 Potom mi ukázal rieku živej vody, čírej ako krištáľ, ktorá vyvierala pri Božom a Baránkovom tróne. \v 2 Uprostred mesta na námestí, po oboch brehoch rieky, rástli stromy života, ktoré prinášali ovocie dvanásťkrát do roka. Každý mesiac na ňom dozrieva ovocie a jeho lístie má liečivú moc pre všetky národy. \v 3 A nebude tam už prekliatia. Bude tam Boží a Baránkov trón. Jeho služobníci mu budú slúžiť, \v 4 budú hľadieť na jeho tvár a na čele ponesú jeho meno. \v 5 Noci tam už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh bude ich slnkom, a budú kraľovať na večné veky. \s1 Záverečné slová \p \v 6 Potom mi anjel povedal: „Tieto slová sú spoľahlivé a pravdivé. Pán, Boh, ktorý dáva proroctvo, poslal svojho anjela, aby oznámil svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať. \v 7 Áno, prídem čoskoro. Šťastný je ten, kto si vezme k srdcu prorocké slová tejto knihy.“ \p \v 8 Ja, Ján, som toto všetko počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k nohám toho anjela, ktorý mi to všetko ukázal. \v 9 Ale on mi povedal: „Nerob to! Veď aj ja som len služobník ako ty a tvoji bratia proroci, aj tí, ktorí si berú k srdcu slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“ \p \v 10 Potom mi povedal: „Nedrž v tajnosti prorocké slová tejto knihy, lebo je blízko čas, keď sa naplnia. \v 11 Kto sa dopúšťa zla, nech to robí ďalej, kto sa nechce zbaviť špiny, nech v nej zostane, ale kto žije podľa Božej vôle, nech sa ešte väčšmi usiluje, a kto je svätý, nech sa ešte väčšmi posväcuje.“ \v 12 „Buďte pripravení! Prídem rýchlo a nečakane a odplatím každému podľa toho, ako žil. \v 13 Ja som Alfa i Omega, prvý i posledný. \v 14 Šťastní sú tí, ktorí majú očistené srdcia, a majú tak prístup k stromu života a môžu prejsť cez brány mesta. \v 15 Vonku zostanú všetci nepriatelia Boží, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto má záľubu v podvodoch a klame. \p \v 16 Ja, Ježiš, posielam svojho posla, aby to oznámil všetkým zborom. Ja som výhonok z Dávidovho koreňa a potomok Dávidov, žiarivá ranná hviezda.“ \p \v 17 Duch aj nevesta volajú: „Príď!“ A kto počúva, nech povie: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, kto túži, nech si zadarmo naberie vody života. \p \v 18 Upozorňujem každého, kto počúva prorocké slová tejto knihy: Kto by k nim niečo pridal, tomu Boh pridá pohromy opísané v tejto knihe. \v 19 A kto by zo slov tejto prorockej knihy niečo ubral, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta; z toho, o čom sa píše v tejto knihe. \p \v 20 Ten, ktorý toto všetko dosvedčuje, hovorí: „Áno, prídem skoro!“ \p Áno, príď, Pane Ježišu! \p \v 21 Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými. \p