\id GAL - Biblica® Open Slovak Hope for All New Testament 2023 \ide UTF-8 \h Galaťanom \toc1 List apoštola Pavla kresťanom v Galácii \toc2 Galaťanom \toc3 Gal \mt1 List apoštola Pavla kresťanom v Galácii \c 1 \s1 Pozdrav \p \v 1 Pavol – apoštol nie z poverenia ľudí či z rozhodnutia človeka, ale z vôle Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych – \v 2 a všetci bratia a sestry, ktorí sú tu so mnou, zborom v Galácii: \v 3 nech vás Boh náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdarí pokojom a milosťou. \v 4 My sme zhrešili, ale on sa obetoval z nás, aby nás vytrhol z tohto skazeného sveta. Taká bola vôľa nášho Boha a Otca. \v 5 Jemu patrí sláva na večné veky. \s1 Jediné evanjelium \p \v 6 Som udivený, že ste sa tak rýchlo odvrátili od Boha, ktorý vás povolal Kristovou milosťou a prijali ste inú „dobrú“ správu. \v 7 Veď žiadne iné evanjelium nie je, to len niektorí sa vás snažia zmiasť a chcú poprekrúcať Kristovo evanjelium. \v 8 Nech je prekliaty každý, kto by vám prišiel hlásať iné evanjelium, či už by sme to boli my alebo sám anjela z neba. \v 9 Hovorili sme o tom už skôr a teraz to opakujem: nech je prekliaty každý, kto hlása iné evanjelium, než to, ktoré ste prijali! \p \v 10 Usilujem sa teraz o priazeň u ľudí alebo u Boha? Snažím sa zapáčiť ľuďom? Ak by mi išlo o prijatie u ľudí, nebol by som Kristovým služobníkom. \s1 Povolanie Pavla za apoštola \p \v 11 Bratia, uisťujem vás, že dobrá správa, ktorú som vám zvestoval, nemá ľudský pôvod. \v 12 Od žiadneho človeka som ju neprevzal, ani som sa o nej nenaučil. Zjavil mi ju Ježiš Kristus. \p \v 13 Vy predsa viete, ako som sa správal, keď som bol ešte oddaný židovstvu, a ako neúprosne som prenasledoval Božiu cirkev a usiloval sa ju zničiť. \v 14 Svojím židovstvom som prevyšoval všetkých vrstovníkov svojho ľudu – tak veľmi som horlil za tradície našich otcov. \p \v 15 Bohu si ma vybral už pred mojím narodením, povolal ma svojou milosťou \v 16 a s potešením mi zjavil svojho Syna, aby som radostnú správu o ňom hlásal všetkým národom. Vtedy som sa neradil s ľuďmi, \v 17 ba ani som sa nešiel do Jeruzalema za tými, ktorí sa stali apoštolmi skôr ako ja. Odišiel som do Arábie, a potom som sa zase vrátil do Damasku. \v 18 Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne, \v 19 ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa už s inými apoštolmi nestretol. \v 20 Boh mi je svedkom, že to, čo vám píšem, je pravda. \v 21 Potom som putoval do Sýrie a Cilície, \v 22 ale v Judsku ma kresťania ešte stále osobne nepoznali. \v 23 Dopočuli sa len, že ich niekdajší prenasledovateľ teraz zvestuje evanjelium, ktoré sa kedysi snažil zničiť. \v 24 A chválili za mňa Boha. \c 2 \s1 Stretnutie Pavla s apoštolmi \p \v 1 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa. \v 2 Šiel som tam na Boží pokyn a uznávaným apoštolom som predložil evanjelium, ktoré zvestujem pohanom, aby som sa uistil, že moje predchádzajúce i terajšie úsilie nie je márne. \v 3 Dokonca ani Títa nenútili dať sa obrezať, hoci je pôvodom Grék, \v 4 ako sa o to usilovali tí kresťania, ktorí svoju vieru len predstierali. Nenápadne sa votreli medzi nás s úmyslom vyšpehovať, na čom je založená naša sloboda, ktorú máme ako veriaci v Ježiša Krista. Chceli by nás totiž opäť zotročiť. \v 5 Ani na v najmenšom sme im však neustúpili, ani sa im nepodriadili, aby sa pravda evanjelia zachovala aj pre vás. \p \v 6 Nikto z tých, ktorých názor sa v cirkvi cení (vôbec mi nezáleží na tom, kým boli predtým – veď pred Bohom sme si všetci rovní) a tešia sa zvláštnej vážnosti, nič ďalšie k môjmu evanjeliu nepridali. \v 7 Naopak, videli, že Boh mi dal dôveru kázať evanjelium pohanom, podobne ako Petrovi Židom – \v 8 veď ten, ktorý pôsobil prostredníctvom Petra, aby bol apoštolom u obrezaných, dal aj mne moc slúžiť pohanom. \v 9 Keď teda Jakub, Kéfas a Ján, považovaní za stĺpy cirkvi, videli milosť, ktorou som obdarovaný, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak dohody, že my pôjdeme k pohanom a oni medzi Židov. \v 10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. Práve o to som sa vždy usiloval aj ja. \s1 Pavol karhá Petra v Antiochii \p \v 11 Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to naozaj zaslúžil. \v 12 Najprv totiž pokojne stoloval s kresťanmi z pohanov, ale keď prišli niektorí bratia od apoštola Jakuba, ktorí boli obrezaní, začal sa zo strachu pred nimi vyhýbať kresťanom z pohanov a obchádzal ich. \v 13 S ním sa pretvarovali aj ďalší kresťania zo Židov a dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom. \v 14 Keď som videl, že nekonajú v súlade s pravdou evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: „Ty si rodom Žid, ale pokiaľ ide o Mojžišov zákon, žiješ ako pohan, nie ako Žid. Prečo teda nútiš pohanov, aby žili podľa židovských predpisov? \v 15 My obaja sme rodom Židia a nie ‚hriešni‘ pohania. \v 16 Vieme však, že človek sa pred Bohom nemôže ospravedlniť plnením nariadení zákona. Veď aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme mohli byť ospravedlnení pred Bohom z viery v Krista, a nie poslušným plnením zákona. Veď konanie skutkov, ktoré vyžaduje zákon, neospravedlní nikoho. \v 17 Keď teda túžime po ospravedlnení v Kristovi, a predsa zisťujeme, že sme hriešnikmi, je to vari Kristus, kto nás vedie do hriechu? Určite nie! \v 18 Veď by som hrešil, keby som teraz staval to, čo som práve zbúral. \v 19 Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný. To znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha: s Kristom som bol ukrižovaný aj ja. \v 20 Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a obetoval za mňa svoj život. \v 21 Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by Kristova smrť zbytočná.“ \c 3 \s1 Oslobodenie od zákona \p \v 1 Ach, vy nerozumní Galaťania, vari vás ktosi počaroval? Veď vám bol vykreslený priamo pred očami ukrižovaný Ježiš Kristus \v 2 Rád by som sa od vás dozvedel jednu vec: Ducha Svätého ste dostali na základe konania skutkov, ktoré vyžaduje Zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia? \v 3 To ste naozaj takí zaslepení? Začali ste žiť z Ducha Božieho, a nakoniec chcete skončiť pri ľudskej snahe? \v 4 Toľko ste vytrpeli a nadarmo? A keby len nadarmo! \v 5 Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali Zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o záchrane? \p \v 6 Spomeňte si na Abraháma: „dôveroval Bohu a on ho preto považoval za spravodlivého.“ \v 7 Pochopte, že skutočnými potomkami Abraháma sú tí, ktorí Bohu dôverujú. \p \v 8 Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh aj pohanov ospravedlní na základe ich viery. Už Abrahám dostal zasľúbenie: „Prostredníctvom teba budú požehnané všetky národy.“ \v 9 Teda tí, čo uveria, získajú rovnaké požehnanie ako Abrahám, muž viery. \p \v 10 Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení Zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a nekoná podľa toho.“ \p \v 11 Je teda jasné, že na základe skutkov zákona nebude pred Bohom ospravedlnený nikto, pretože „spravodlivý bude žiť z viery.“ \v 12 Viera a poslušnosť príkazov však nie je to isté. Zákon hovorí: „Človek, ktorý plní moje ustanovenia, bude žiť.“ \p \v 13 Z tejto kliatby Zákona nás vykúpil Kristus tým, že sa sám stal kliatbou. Lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“ \v 14 Stalo sa to, aby prostredníctvom Ježiša Krista dostali požehnanie dané Abrahámovi aj pohania a aby sme vierou mohli prijať zasľúbeného Ducha Svätého. \s1 Zákon a zasľúbenie \p \v 15 Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť alebo k nemu niečo pridať. \v 16 Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi a všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, akoby hovoril o mnohých, ale o jednom potomkovi a myslí sa tým Kristus. \v 17 A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť zmluvu uzavretú s Abrahámom a zbaviť zasľúbenie platnosti. \v 18 Keby sa totiž dedičstvo dalo získať plnením ustanovení Zákona, nemohlo by byť založené na zasľúbení. Boh ho však z milosti dal Abrahámovi prostredníctvom svojho sľubu. \s1 Úloha zákona \p \v 19 Načo bol potom ešte pridaný Zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. Bol vyhlásený anjelmi a zverený ľudskému prostredníkovi, kým nepríde ten zasľúbený potomok. \v 20 S Abrahámom však Boh hovoril bez prostredníka, osobne. Veď Boh je jeden. \v 21 Znamená to, že sú Božie zasľúbenia a Boží zákon v rozpore? Určite nie! Keby tu bol Zákon, ktorý by mohol dať život, potom by naozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením Zákona. \v 22 Podľa Písma je však celý svet v zajatí hriechu, a tak to zasľúbené bolo dané prostredníctvom viery v Ježiša Krista všetkým, ktorí veria. \v 23 Kým neprišla viera, boli sme zajatcami Zákona. Ten nás strážil pre chvíľu, keď sa zjaví viera. \p \v 24 Zákon bol teda naším prísnym vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, aby sme mohli byť ospravedlnení na základe viery. \v 25 Keď však prišla viera, nepodliehame už prísnemu vychovávateľovi. \v 26 Veď v Ježišovi Kristovi sme prostredníctvom viery Božími deťmi. \p \v 27 Vy všetci, ktorí ste boli pokrstení do spoločenstva s Kristom, ste na seba vzali Kristov charakter. \v 28 Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. \v 29 A tak, ak ste Kristovi, ste aj potomkami Abraháma, a teda aj dedičmi toho, čo Boh zasľúbil. \c 4 \s1 Otrok a syn \p \v 1 Chcem tým povedať, že aj s dedičstvom je to podobne: Kým dedič nie je plnoletý, niet rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko. \v 2 Musí poslúchať svojich poručníkov a správcov otcovho majetku až do času, ktorý určil otec. \v 3 Tak je to aj s nami. Kým sme boli nedospelí, boli sme otrokmi mocností tohto sveta. \v 4 Keď však nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna, ktorý sa narodil ako každý iný človek a bol podriadený Zákonu, \v 5 aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, vykúpil a prijali tak opäť práva detí. \v 6 A keďže ste Božími deťmi, Boh dal do našich sŕdc Ducha svojho Syna, Ducha, ktorý volá: „Otec, Otecko!“ \v 7 A tak už nie si otrokom, ale Božím dieťaťom, a ako taký aj dedičom jeho kráľovstva. \s1 Pavlova starosť o Galatských kresťanov \p \v 8 Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste tým, ktorí vo svojej prirodzenosti bohmi nie sú. \v 9 Ale teraz, keď ste spoznali Boha, alebo skôr, keď on spoznal vás, ako je možné, že sa chcete znova vracať k tým slabým a biednym pravidlám a stať sa ich otrokmi? \v 10 Prečo pripisujete taký význam dodržiavaniu dní, mesiacov, období a rokov? \p \v 11 Bojím sa o vás, aby úsilie, ktoré som vám venoval, nebolo nakoniec zbytočné. \v 12 Žiadam vás, bratia, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Doteraz ste mi v ničom neublížili. \p \v 13 Viete, že som bol chorý, keď som vám prvý raz zvestoval evanjelium. \v 14 A hoci môj stav vo vás mohol vzbudiť pokušenie odmietnuť ma či opovrhnúť mnou, vy ste ma prijali ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista. \v 15 Akí ste boli vtedy šťastní. Čo sa stalo? Veď by som mohol dosvedčiť, že keby to bolo možné, vlastné oči by ste si boli vylúpili a darovali ich mne! \v 16 A teraz iba preto, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriateľom? \v 17 Falošní učitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazeň, to s vami nemyslia dobre; chcú vás od nás odlúčiť, aby ste horlili pre nich. \v 18 Je správne horliť, ale pre dobrú vec a vždy, nie iba vtedy, keď som s vami. \p \v 19 Deti moje, znovu pre vás trpím, ako keď žena privádza na svet dieťa a bude to tak, kým nebudete podobní Kristovi. \v 20 Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, čo s vami. \s1 Hagar a Sára \p \v 21 Počujte vy, čo si myslíte, že je nevyhnutné dodržiavať predpisy židovského zákona: či nerozumiete, čo hovorí Zákon? \p \v 22 Je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného so svojou otrokyňou, druhého so slobodnou, so svojou manželkou. \v 23 Syn otrokyne sa narodil z vôle človeka, druhý však podľa Božieho zasľúbenia. \v 24 Je to obrazná reč – dve ženy tu predstavujú dve zmluvy. Tá prvá je z hory Sinaj, Hagar, ktorá rodí deti do otroctva. \v 25 Hagar z hory Sinaj v Arábii predstavuje v tomto obraze terajší Jeruzalem, ktorý so svojimi deťmi žije v otroctve. \p \v 26 Ale Jeruzalem, ktorý je hore, je slobodný – ten je našou matkou podobne, ako ňou bola Sára. \v 27 Je totiž napísané: „Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj a krič ty, ktorá nemáš pôrodné bolesti. Lebo opustená má viac detí ako tá, ktorá má muža.“ \p \v 28 Vy, bratia, ste rovnako ako Izák zasľúbenými deťmi. \p \v 29 Ale ako už vtedy syn narodený z otrokyne prenasledoval toho, ktorý sa narodil z vôle Božieho Ducha, tak je to aj dnes. \v 30 Čo však vraví Písmo? „Vyžeň otrokyňu aj jej syna! Lebo syn otrokyne nebude dedičom spolu so synom slobodnej!“ \p \v 31 Bratia, my nie sme synmi otrokyne, ale synmi slobodnej. \c 5 \s1 Kresťanská sloboda \p \v 1 Sme slobodní – veď Kristus nám vydobyl slobodu. Žite preto slobodne a nedajte sa zase spútať otrockým jarmom. \v 2 Ja, Pavol, vám vravím, že ak sa dávate obrezávať podľa židovského zákona, Kristova obeť pre vás stráca svoj zmysel. \v 3 Znova zdôrazňujem každému z vás, aby ten, kto sa dáva obrezať, dôsledne plnil celý Zákon. \v 4 Vy všetci, ktorí chcete získať ospravedlnenie na základe dodržiavania Zákona, odlúčili ste sa od Krista a unikli ste spod vplyvu jeho milosti. \v 5 My však prostredníctvom Ducha vo viere netrpezlivo očakávame spravodlivosť, ktorá je našou nádejou. \v 6 Veď keď patríme Kristovi, nezáleží na tom, či je niekto obrezaný alebo nie: dôležitá je viera, ktorá sa prejavuje nesebeckou láskou. \p \v 7 Bratia, tak dobre ste začali! Kto vám zabránil, aby ste žili podľa pravdy? \v 8 Určite to nevyšlo do toho, ktorý vás povoláva. \v 9 Viete, že trocha kvasu stačí, aby nakyslo celé cesto. \v 10 Ja však dôverujem Bohu, že sa neodchýlite k inému zmýšľaniu. Ten však, kto vnáša medzi vás zmätok, neujde trestu, nech je to ktokoľvek. \p \v 11 Niektorí tvrdia, že stále učím nutnosť obriezky. Prečo by som bol potom terčom prenasledovania? Veď by som tak odstránil pohoršenie, ktoré prináša kríž. \v 12 Nech tí, čo vás znepokojujú kvôli obriezke, sa dajú hoci aj vykastrovať! \s1 Milovať sa navzájom \p \v 13 Milovaní bratia, Kristus vás predsa povolal, aby ste boli slobodní. To však neznamená, že by ste mali teraz užívať a konať všetko, čo sa vám len zachce. Radšej si vedení láskou slúžte navzájom. \v 14 Veď celý zákon sa dá zhrnúť do jedinej vety: Miluj svojho blížneho ako seba samého! \v 15 Ak sa však namiesto toho hryziete a žeriete, dajte pozor, aby ste sa navzájom nepriviedli do záhuby! \s1 Skutky tela a ovocie Ducha \p \v 16 Radím vám: Dajte sa viesť Duchom Svätým, tak odoláte tomu, na čo vás navádza vaša hriešna prirodzenosť. \v 17 Lebo človek vo svojej prirodzenosti koná proti Božiemu Duchu a Duch proti hriešnym túžbam človeka. Je to protiklad, ktorý vedie k tomu, že človek robí to, čo nechce. \v 18 Ak vás však vedie Duch Svätý, nie ste otrokmi zákona. \p \v 19 U toho, kto sa dáva viesť telesnými túžbami, prejavujú sa tieto skutky: nemravnosť, nečistota, hriešna zmyselnosť, \v 20 modlárstvo, čarodejníctvo, spory, roztržky, hádky, hnevy, bezohľadné sebectvo, rozdelenie a rozkol, \v 21 závisť, opilstvo, obžerstvo a im podobné necnosti. Už raz som povedal a opakujem znova, že tí, ktorí takéto veci robia, nebudú mať podiel na Božom kráľovstve. \p \v 22 Ovocím života, ktorý vedie Boží Duch je: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, \v 23 nežnosť a sebaovládanie. Kto takto žije, nepríde do konfbdtu so žiadnym zákonom. \p \v 24 Tí, ktorí patria Kristovi, nechali svoje prirodzené zlé žiadosti a vášne zomrieť s ním na kríži. \v 25 Ak nám Duch dal nový život, má to byť zrejmé v našom konaní. \v 26 Neusilujme sa o prázdnu slávu, neprovokujme sa navzájom, nezáviďme si. \c 6 \s1 Vzájomná pomoc \p \v 1 Bratia, ak by sa stalo, že niekoho ovládne hriech, usilujte sa vy, ktorí ste vedení Božím Duchom, priviesť ho späť na pravú cestu v duchu miernosti. Dávajte si na seba pozor, aby ste aj vy nepodľahli pokušeniu. \v 2 Pomáhajte si navzájom niesť svoje bremená, a tak naplníte Kristov zákon. \p \v 3 Ak si niekto o sebe namýšľa, aký je dôležitý, a pritom nič neznamená, klame sám seba. \v 4 Každý nech skúma svoje vlastné konanie. Možno bude mať dôvod byť na niečo hrdý, ale nech sa s nikým neporovnáva. \v 5 Každý sa bude zodpovedať sám za seba. \p \v 6 S tými, ktorí vás vyučujú Božím cestám, sa ochotne deľte so všetkým dobrým. \s1 Zákon sejby a žatvy \p \v 7 A nemýľte sa! Boha nikto nemôže podviesť. Čo človek rozsieva, to bude aj žať. \v 8 Kto všetko svoje úsilie zameriava na uspokojenie svojich hriešnych túžob, ženie sa do záhuby, lebo telo je smrteľné. Kto však svoje úsilie venuje budovaniu kráľovstva Ducha, získa večný život, lebo Duch dáva život. \p \v 9 Nedajme sa pri konaní dobra premôcť únavou, lebo keď vytrváme, čaká nás slávna žatva. \v 10 A tak kým je čas, preukazujme dobro všetkým, najmä však tým, s ktorými nás spája viera v Ježiša Krista. \s1 Záver listu \p \v 11 Vidíte tie veľké písmená? Píšem vám svojou vlastnou rukou! \p \v 12 Tým, ktorí vás nútia dávať sa obrezať, ide len o to, aby získali priazeň Židov a aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. \v 13 Sami však, hoci obrezaní, neplnia všetky ustanovenia zákona, chcú len, aby sa mohli pochváliť, že získali nových prívržencov zákona. \v 14 Mne je však podobné chvastanie sa cudzie. Ja sa chválim iba krížom Pána Ježiša Krista. Kríž spôsobil, že svet je pre mňa mŕtvy a ja som mŕtvy pre svet. \v 15 Lebo pred Bohom nezaváži, či je niekto obrezaný, alebo nie. Dôležité je iba to, či sa stal človek novým stvorením. \v 16 Pokoj a milosrdenstvo nech sprevádza každého, kto žije podľa tohto pravidla – celému Božiemu vyvolenému ľudu. \p \v 17 Nech mi už nikto nespôsobuje ďalšie ťažkosti. Veď ja na svojom tele nosím jazvy toho, že patrím Ježišovi. \p \v 18 Nech je s vami všetkými milosť nášho Pána Ježiša Krista, milí bratia! Amen.