\id 2CO - Biblica® Open Slovak Hope for All New Testament 2023
\ide UTF-8
\h 2 Korinťanom
\toc1 Druhý list apoštola Pavla kresťanom v Korinte
\toc2 2 Korinťanom
\toc3 2 Kor
\mt1 Druhý list apoštola Pavla kresťanom v Korinte
\c 1
\p
\v 1 Od Pavla, z vôle Božej apoštola Ježiša Krista, a od nášho brata Timoteja Božej cirkvi v Korinte a Božiemu ľudu v celej Acháji: 
\v 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.
\s1 Vďaka za Božiu pomoc
\p
\v 3 Nech je vzdaná chvála nášmu Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, Otcovi plnému milosrdenstva a Bohu všetkého potešenia. 
\v 4 On nám pomáha v každom trápení, aby sme aj my mohli potešovať tých, ktorí prechádzajú akýmkoľvek trápením. Pomáhať im môžeme tak, ako aj Boh pomáha nám. 
\v 5 Veď ako do nášho života prichádzajú Kristove utrpenia, tak sa prostredníctvom Krista zväčšuje naše povzbudenie. 
\v 6 Keď prežívame súženie, je to pre vaše potešenie a záchranu; keď sme potešovaní, je to na vaše povzbudenie, aby ste trpezlivo znášali to isté utrpenie ako my. 
\v 7 A pokiaľ ide o vás, máme pevnú nádej; vieme totiž, že ako sa vás dotýka utrpenie, tak môžete prežívať aj povzbudenie.
\p
\v 8 Bratia, nechcem pred vami tajiť súženie, ktoré sme prežili tu, v Malej Ázii. Doľahlo na nás veľmi ťažko a bolo to viac, než sme boli schopní uniesť. Boli sme zúfalí a báli sme sa o svoj život. 
\v 9 Už sme sa dokonca zmierili s rozsudkom smrti; to preto, aby sme sa nespoliehali sami na seba, ale len na Boha, ktorý kriesi mŕtvych. 
\v 10 Vytrhol nás doslova z náručia smrti a vyslobodí nás opäť. On sa stal našou nádejou, áno, on nás vyslobodí! 
\v 11 Potrebujeme však aj vašu pomoc: modlite sa za nás. Ak sa za nás bude modliť mnoho ľudí a my obdržíme dar milosti, mnohí za nás budú vďační.
\s1 Pavlov vzťah ku Korinťanom
\p
\v 12 Sme hrdí na to, že môžeme s čistým svedomím povedať, že na tomto svete, a zvlášť medzi vami, sme žili čestne a úprimne, tak ako nás viedol Boh. Nechali sme sa viesť Božou milosťou, nie ľudskou múdrosťou. 
\v 13 V našich listoch nie je nejaké skryté posolstvo, dá sa im porozumieť, keď ich čítate. Dúfam, že raz celkom pochopíte, 
\v 14 čo ste už vari pochopili aspoň čiastočne: v deň príchodu nášho Pána Ježiša budeme my vašou chválou a vy zasa našou.
\p
\v 15 V tejto dôvere som vás chcel navštíviť dvakrát, aby ste mali dvojnásobné požehnanie. 
\v 16 Mal som v úmysle zastaviť sa u vás už na ceste do Macedónska a potom ísť do Judska opäť cez Korint. 
\v 17 Myslíte, že som bol pri svojom rozhodovaní ľahkovážny? Máte pocit, že konám ako ľudia v tomto svete; hovorím vari „áno, áno“, ale dá sa to vysvetliť aj ako „nie, nie“? 
\v 18 Boh je mojím svedkom, že keď vám hovorím „áno“, nemyslím tým „nie“. 
\v 19 Ani Boží Syn, Ježiš Kristus, tak ako sme vám zvestovali so Silvánom a Timotejom, nebol mužom dvoch tvárí; vždy hovoril jasne. 
\v 20 Jeho osoba je hmatateľným „áno“ na všetky Božie zasľúbenia. Preto aj prostredníctvom neho znie naše „amen“ na Božiu slávu. 
\v 21 Veď je to Boh, kto nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a povolal nás do služby. 
\v 22 To on nám dal znamenie svojho vlastníctva a dal nám do sŕdc svojho Ducha ako záruku všetkého, čo pre nás pripravil.
\p
\v 23 Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: do Korintu som nakoniec neprišiel len zo súcitu k vám. 
\v 24 Nie sme totiž pánmi, ktorí vám chcú určovať, ako máte veriť, ale vám pomáhame, aby ste mohli prežívať radosť, veď vo viere stojíte pevne.
\c 2
\p
\v 1 Rozhodol som sa totiž, že vám nechcem opäť priniesť zármutok. 
\v 2 Ak by vám moja návšteva mala priniesť zármutok, kto by ma potom potešil? Vari vy, keď vás zarmútim? 
\v 3 Preto som vám písal, aby som pri svojom príchode nebol zarmútený tými, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa totiž na vás, že moja i vaša radosť bude spoločná. 
\v 4 Keď som vám písal, trpel som, mal som bolesť v srdci a slzy v očiach. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám hĺbku mojej lásky k vám.
\s1 Trest a odpustenie
\p
\v 5 Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale čiastočne aj vám všetkým. (Hovorím to takto, lebo na neho nechcem byť príliš tvrdý.) 
\v 6 Myslím, že takému človeku stačí pokarhanie, ktorého sa mu už od väčšiny z vás dostalo. 
\v 7 Teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby ho jeho zármutok úplne nepohltil. 
\v 8 Prosím vás, aby ste mu prejavili svoju lásku. 
\v 9 Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní. 
\v 10 Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. A keď odpúšťam (ak vôbec mám čo), odpúšťam mu pred Kristovou tvárou preto, 
\v 11 aby nás satan neoklamal; veď jeho zámery poznáme.
\s1 Pavlova úzkosť
\p
\v 12 Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre posolstvo o Kristovi. 
\v 13 Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s bratom Títom. Rozlúčil som sa teda s nimi a vydal sa ďalej do Macedónska.
\s1 Víťazstvo s Kristom
\p
\v 14 Ďakujem Bohu, že nám za každých okolností dáva víťaziť v Kristovi a že prostredníctvom nás sa dáva poznať, ako keď sa šíri vzácna vôňa. 
\v 15 My sme akoby Kristovou, Bohu príjemnou vôňou, ktorá sa šíri medzi všetkých ľudí: tých, čo nachádzajú záchranu, i tých, ktorí kráčajú do záhuby. 
\v 16 Pre jedných sme smrtonosnou vôňou, ktorá vedie k záhube, pre druhých životodarnou vôňou, ktorá vedie k životu. Je vôbec niekto schopný plniť takéto poslanie? 
\v 17 My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.
\c 3
\p
\v 1 Myslíte, že opäť potrebujeme dokazovať, kým sme? Vari nám treba (ako niektorým iným) nejaké odporučenie, na základe ktorého nás prijmete alebo ktoré nám vy sami vystavíte? 
\v 2 Naším najlepším listom ste predsa vy, ktorých máme zapísaných vo svojich srdciach! Tento list pozná každý a všetci ho môžu čítať. 
\v 3 Na vás je predsa zrejmé, že ste Kristovým listom, ktorý sme písali nie atramentom, ale Duchom živého Boha; nie na kamenné dosky, ale do ľudských sŕdc.
\p
\v 4 Niečo také vieme povedať len vďaka dôvere v Boha, ktorú máme prostredníctvom Krista. 
\v 5 Nie je v nás nič, prečo by sme mohli tvrdiť, že máme schopnosti konať túto prácu. Ak vieme v tejto službe niečo vykonať, je to len vďaka Bohu. 
\v 6 On nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, ktorá sa nezakladá na litere, ale na Duchu. Litera zabíja, ale Duch dáva život.
\s1 Sláva novej zmluvy
\p
\v 7 Keď Mojžiš odovzdával izraelskému národu Božie zákony vytesané na kamenných doskách, na tvári sa mu skvel odlesk Božej slávy tak veľmi, že oči všetkých prítomných boli oslepené; a to išlo o zákony, ktorých nedodržiavanie prinášalo smrť. 
\v 8 Nie je vari služba, ktorú Boh koná prostredníctvom svojho Ducha, omnoho slávnejšia? 
\v 9 Ak bola služba, ktorá viedla k odsúdeniu, taká slávna, o čo väčšia je sláva služby, ktorá môže človeka ospravedlniť! 
\v 10 To, čo kedysi oplývalo slávou je dnes ničím v porovnaní so slávou, ktorá všetko prevýšila. 
\v 11 Ak už to, čo bolo iba dočasné, prišlo s takou slávou, o koľko slávnejšie bude to, čo trvá naveky.
\p
\v 12 Keďže máme takúto nádej, môžeme konať úplne otvorene. 
\v 13 Nemusíme konať ako Mojžiš, ktorý si pred synmi Izraela zahaľoval tvár, aby nevideli, ako sa jej jas postupne stráca. 
\v 14 Mojžišov národ však postihla ešte iná slepota: dodnes, kedykoľvek sa v synagógach číta stará zmluva, zostáva im jej pravý zmysel zahalený – a odkryť ho môže len Kristus. 
\v 15 A tak až dodnes, keď čítajú z Mojžiša, ich srdcia sú akoby zahalené závojom. 
\v 16 Kto sa však obráti k Pánovi, tomu sa otvoria oči. 
\v 17 Ten Pán je Duch a kde vládne Pánov Duch, tam je sloboda. 
\v 18 Na našej nezakrytej tvári sa odráža Pánova sláva ako v zrkadle. Postupne sa stávame jeho čoraz slávnejším obrazom tak, ako nás svojou mocou pretvára Duch Pánov.
\c 4
\s1 Dočasné utrpenie – večná sláva
\p
\v 1 Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril túto službu, preto neklesáme na mysli. 
\v 2 Nepotrebujeme skrývať nič nečestné, nepočíname si ľstivo, neprekrúcame Božie slovo, veď Boh je naším svedkom, že hovoríme len pravdu, takže všetci môžu mať istotu, že sme dôveryhodní.
\p
\v 3 Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby. 
\v 4 Im boh tohto sveta oslepil neveriacu myseľ, aby nevideli svetlo radostnej zvesti o sláve Krista, ktorý je Božím obrazom. 
\v 5 Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Ježiša Krista ako Pána. My sme iba vašimi služobníkmi podľa Ježišovej vôle. 
\v 6 Veď ten istý Boh, ktorý povedal: „Nech je svetlo uprostred tmy,“ zažal svoje svetlo aj v našich srdciach, aby sme videli a poznali Božiu slávu v tvári Ježiša Krista.
\p
\v 7 My sme iba hlinené nádoby, do ktorých Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z nás, ale z Boha. 
\v 8 Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame, niekedy nevieme ako ďalej, ale nie sme zúfalí. 
\v 9 Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, nezničí nás to. 
\v 10 Vždy znovu zakúšame Ježišovo umieranie, aby bol aj Ježišov život zjavený na našom tele. 
\v 11 Veď kým žijeme, dennodenne sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby sa na našom smrteľnom tele zjavil Ježišov život. 
\v 12 My čelíme smrti, aby ste vy žili.
\p
\v 13 Máme však ducha viery, o ktorej je napísané „Uveril som, preto hovorím.“ Aj my veríme, a preto hovoríme. 
\v 14 Vieme totiž, že ten, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša, rovnako vzkriesi aj nás a spolu s vami uvedie do svojej prítomnosti. 
\v 15 To všetko sa deje pre vás, aby prehojná milosť zasiahla čo najviac ľudí. O to viac bude vďačnosti a tým viac bude Boh oslávený.
\s1 Život z viery
\p
\v 16 Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň. 
\v 17 Veď dočasné a ľahké súženie nám prinesie večnú slávu, ktorá to všetko preváži. 
\v 18 Svoj pohľad upierame na neviditeľné veci, nie na viditeľné. Lebo to, čo sa dá vidieť, je len dočasné, ale veci neviditeľné sú večné.
\c 5
\s1 Nebeský domov
\p
\v 1 Vieme predsa, že až bude príbytok nášho pozemského života zničený, čaká na nás príbytok od Boha, večný dom v nebesiach, ktorý nepostavila ľudská ruka. 
\v 2 Preto tu na zemi stonáme túžbou, aby sme mohli byť oblečení do nebeských šiat, 
\v 3 aby keď raz budeme vyzlečení, neocitli sme sa nahí. 
\v 4 Kým sme totiž v tomto pozemskom stane, stonáme a je nám ťažko. Nechceme byť totiž vyzlečení, ale prijať odev, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené životom. 
\v 5 Je to Boh, kto nás pripravil na túto zmenu, a ako preddavok nám dal svojho Ducha.
\p
\v 6 Preto sa môžeme s dôverou tešiť na náš nebeský domov. Kým žijeme ako hostia tu na zemi, sme vzdialení od nášho domova u Pána. 
\v 7 Žijeme z viery, nie z toho, čo vidíme. 
\v 8 Preto by sme v plnej dôvere a radi opustili tento život a boli už doma u svojho Pána. 
\v 9 Preto sme plní túžby žiť tak, aby z nás mal radosť, už či to znamená zostať tu v cudzine, alebo odísť do svojej vlasti. 
\v 10 Veď nakoniec sa všetci musíme postaviť pred Kristov súd, kde sa spravodlivo zhodnotí každý dobrý i zlý skutok, ktorý sme počas života vykonali.
\s1 Služba zmierenia
\p
\v 11 A práve táto bázeň pred Pánom nás nabáda presviedčať ostatných. Boh o nás vie všetko a dúfam, že aj vy vo svojom srdci viete, aké sú moje pohnútky. 
\v 12 Nie, nejdeme opäť hovoriť o tom, prečo by ste nám mali dôverovať. Chceme vám iba ukázať, že sa za nás nemusíte hanbiť, a tak sa mohli brániť pred ľuďmi, ktorí sa vystatujú tým, čo je vidieť a nezáleží im na tom, čo je v srdci človeka. 
\v 13 Ak to prospeje Božej sláve, nech nás ľudia pokladajú aj za bláznov. A že v skutočnosti bláznami nie sme, je užitočné pre vás. 
\v 14 Vo všetkom, čo konáme, nás vedie Kristova láska. Poznali sme totiž, že keď jeden zomrel za všetkých, je to, ako keby zomreli všetci. 
\v 15 A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac len sami pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
\p
\v 16 Neposudzujeme preto už nikoho podľa vonkajších znakov. Aj my sme kedysi takto posudzovali Krista, ale teraz už tak nerobíme. 
\v 17 A preto kto patrí Kristovi, stal sa novým stvorením. Čo bolo predtým, pominulo, začalo sa niečo celkom nové. 
\v 18 To všetko je z Boha, ktorý nás prostredníctvom Ježiša Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 
\v 19 Z Božieho poverenia preto prinášame posolstvo zmierenia: Boh prostredníctvom Krista zmieril svet so sebou a nepočíta ľuďom ich previnenia.
\p
\v 20 Ako Kristovi vyslanci, cez ktorých hovorí Boh, vás v Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 
\v 21 Lebo toho, v ktorom nebol žiaden hriech, urobil hriechom pre nás, aby sme prostredníctvom neho mohli prijať Božiu spravodlivosť.
\c 6
\p
\v 1 Ako Boží služobníci vás naliehavo prosíme: nepremárnite milosť, ktorú ste prijali od Boha! 
\v 2 Veď Boh hovorí: „V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol.“ Hovorím vám, že teraz je čas milosti, dnes je deň záchrany.
\s1 Vernosť v službe
\p
\v 3 Nikomu nedávame žiadny dôvod na pohoršenie, aby naša služba nebola spochybnená. 
\v 4 Vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci: vo veľkej vytrvalosti, v ťažkostiach, v utrpení, v bolestiach, 
\v 5 v ranách, vo väzení, pri nepokojoch, pri ťažkej práci, v bezsenných nociach či v pôste. 
\v 6 Sme povestní svojou bezúhonnosťou, znalosťami, trpezlivosťou, dobrotou, prítomnosťou Ducha Svätého v nás a úprimnou láskou, 
\v 7 posolstvom o pravde a Božou mocou. Spravodlivosť je našou zbraňou pre obranu aj útok. 
\v 8 Prechádzame slávou i hanobením, predchádza nás dobrá aj zlá povesť, považujú nás za podvodníkov, ale tiež za pravdovravných, 
\v 9 sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia, umierame, ale stále sme na žive, trestajú nás, ale nie až na smrť. 
\v 10 Prežívame zármutok, a predsa sa vždy radujeme, sme chudobní a predsa mnohých obohacujeme, nič nemáme a predsa nám všetko patrí.
\p
\v 11 Korinťania, boli sme k vám úprimní, vyliali sme si pred vami naše srdcia. 
\v 12 Nie sme to my, kto sa pred vami uzatvára – vy sami nás odmietate. 
\v 13 Vravím vám to ako svojim deťom: prijmite nás do svojich sŕdc.
\s1 Oddeľte sa od zla
\p
\v 14 Nespriahajte sa s neveriacimi. Čo môže mať spoločné spravodlivosť a bezprávie? Aké spolužitie môže byť medzi svetlom a temnotou? 
\v 15 Je azda možná nejaká zhoda medzi Kristom a diablom? 
\v 16 Aká jednota môže byť medzi Božím chrámom a modlami? A čo iné sme, ak nie chrám živého Boha? Veď Boh povedal: „Budem žiť uprostred nich a s nimi budem bývať, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ 
\v 17 A ďalej hovorí Pán: „Oddeľte sa a odíďte od nich, preč od všetkého nečistého a ja vás prijmem 
\v 18 a budem vaším Otcom a vy mojimi synmi a dcérami,“ vraví všemocný Pán.
\c 7
\p
\v 1 Pamätajte, moji milovaní, že tieto sľuby patria práve nám. Preto odstráňme všetko, čo znečisťuje telo alebo ducha. Berme Boha vážne a priveďme k úplnosti svoju svätosť.
\s1 Pavlova radosť
\p
\v 2 Otvorte pre nás svoje srdcia! Nikomu z vás sme neublížili, nikoho nezviedli na zlé, nikoho neoklamali. 
\v 3 Nehovorím to preto, aby som vás odsúdil. Veď som vám už povedal, že v mojom srdci máte také miesto, že sme spojení na život a na smrť. 
\v 4 Dôverujem vám a viem, že s vami môžem hovoriť otvorene. Som na vás naozaj hrdý. Ste pre mňa veľkým povzbudením a aj napriek ťažkostiam, ktorými prechádzame, prekypujem radosťou.
\p
\v 5 Ani príchod do Macedónska nám nepriniesol úľavu: okolo nás samé nepriateľstvo, v našom vnútri úzkosť. 
\v 6 Ale Boh vie potešiť skľúčených. Aj nám dodal odvahu Títovým príchodom 
\v 7 a nielen jeho príchodom, ale aj povzbudením, ktorým ste ho potešili. Rozprával nám o vašej túžbe stretnúť sa s nami, o vašej ľútosti a o vašom odhodlaní brániť ma. To všetko ma naplnilo veľkou radosťou.
\p
\v 8 Aj keď som sa vás svojím listom dotkol, predsa som rád, že som ho napísal. Keď som videl váš smútok, najprv som svoje slová ľutoval, 
\v 9 teraz sa však radujem: nie pre vaše slzy, ale preto, že vás priviedli k zmene. Boh použil bolesť ako liek na vašu nápravu, takže sme vám nijako neublížili. 
\v 10 Ľútosť, ktorej pôvodcom je Boh, vedie človeka k zmene, a tým aj k jeho záchrane; preto je na mieste. Ale zármutok, ktorý je len ľudský, vedie človeka k záhube. 
\v 11 Vidíte, čo vo vás vyvolala ľútosť podľa Božej vôle? Preč je ľahostajnosť: ste naplnení horlivosťou, záujmom, bázňou, túžbou a pripravenosťou potrestať zlo. Ukázali ste, že ste pripravení urobiť pre nápravu všetko čo môžete. 
\v 12 Keď som vám písal, nebolo to kvôli tomu, kto sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, komu ukrivdili, ale aby ste pred Bohom ukázali svoju oddanosť voči nám. 
\v 13 A to nás povzbudilo.
\p Ešte viac nás však potešilo, akú radosť z vás mal Títus a koľko duchovnej sily u vás načerpal. 
\v 14 Nič som nemusel odvolávať z chvály, ktorú o vás počul odo mňa. Vždy som hovoril iba pravdu, aj Títus sa mohol teraz presvedčiť, že som nezveličoval. 
\v 15 Jeho srdcu ste teraz ešte bližší, keď si spomína, ako ste ho v pokore prijali a ako ochotne ste konali podľa jeho pokynov! 
\v 16 Som šťastný, že vám môžem vo všetkom dôverovať.
\c 8
\s1 Pomoc pre jeruzalemský zbor
\p
\v 1 Chceme, bratia, aby ste vedeli, ako veľmi sa prejavila Božia milosť v kresťanských zboroch v Macedónsku. 
\v 2 Hoci sa museli boriť s mnohými ťažkosťami a podstúpiť nejednu tvrdú skúšku, z ich nesmiernej radosti a veľkej chudoby vzišla bezhraničná štedrosť. 
\v 3 Bol som svedkom toho, ako dobrovoľne dávali podľa svojich možností, ba často dokonca oveľa viac. 
\v 4 Oni sami nás prosili, aby mali možnosť zúčastniť sa tejto pomoci pre Boží ľud v Jeruzaleme. 
\v 5 Ich obetavosť predstihla všetky naše očakávania. Nechali sa viesť Bohom, a tak sa najprv úplne odovzdali Pánovi, a potom aj nám. 
\v 6 Preto sme vyzvali Títa, aby u vás dokončil dielo lásky, ktoré už predtým začal. 
\v 7 Ako ste vo všetkom bohatí: vo viere, v slove, v poznaní, v horlivosti aj v láske k nám, buďte bohatí aj v tomto diele milosti. 
\v 8 Neberte to ako príkaz. O nadšení ostatných vám hovorím, aby som vyskúšal úprimnosť vašej lásky. 
\v 9 Viete predsa o milosti nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, kvôli vám sa stal chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. 
\v 10 Môj názor je, že by ste mali dokončiť dielo milosti, ktoré ste minulý rok začali. Veď ste to boli vy, kto ho túžil uskutočniť. 
\v 11 Vykonajte teda to, čo ste vykonať chceli. Každý nech dá podľa toho, koľko môže. 
\v 12 Ak dávate ochotne, váš dar Boh prijíma: veď záleží na tom, čo môžete dať, nie na tom, čo dať nemôžete.
\p
\v 13 Nejde o to, aby sa iným uľahčilo a vám priťažilo, ale aby sa vyrovnali rozdiely. 
\v 14 Ak máte teraz viac, pomôžte tým, ktorí majú nedostatok. Veď oni zasa môžu pomôcť vám, keď vy budete potrebovať. Tak bude každý mať práve toľko, koľko potrebuje. 
\v 15 Veď je napísané: „Kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok, a kto nazbieral málo, nemal nedostatok.“
\s1 Títus a jeho spoločníci
\p
\v 16 Som vďačný Bohu za to, že dal Títovi do srdca rovnako horlivú starostlivosť o vás, ako mám ja. 
\v 17 Nielenže prijal našu výzvu, aby vás navštívil –, ísť k vám bolo jeho vlastným nadšeným rozhodnutím. 
\v 18 Posielame s ním ešte jedného brata, ktorého si pre jeho oddanosť v službe radostnej zvesti vážia vo všetkých zboroch. 
\v 19 A nielen to – zbory si ho vybrali, aby nás sprevádzal do Jeruzalema so zbierkou, ktorá má osláviť nášho Pána a verejne dokázať našu horlivosť v službe. 
\v 20 Chceme tak predísť prípadným podozreniam, či sme s vyzbieraným obnosom zaobchádzali zodpovedne. 
\v 21 Dbáme o to, aby bolo všetko v poriadku nielen pred Bohom, ale aj pred ľuďmi.
\p
\v 22 Posielame s nimi ešte jedného brata, ktorý sa už neraz osvedčil ako úprimný kresťan. Teší sa na vás, lebo vám veľmi dôveruje. 
\v 23 Títus je v tejto veci mojím spoločníkom a spolupracovníkom v práci pre vás. Ďalší dvaja sú vyslancami zborov a ich životy sú Kristovi na slávu. 
\v 24 Ukážte im svoju lásku a pred ostatnými zbormi im dokážte, že sme na vás právom hrdí.
\c 9
\s1 Dar pre svätých
\p
\v 1 Myslím, že o pomoci jeruzalemskému zboru som vám ani nemusel písať. 
\v 2 Poznám predsa vašu ochotu a v Macedónsku som hrdo vyhlasoval, že vy v Acháji ste boli na zbierku pripravení už vlani. Práve vaša horlivosť povzbudila mnohých z nich. 
\v 3 Teraz k vám posielam týchto bratov, aby slová chvály na vašu adresu neboli prázdne. Buďte teda pripravení tak, ako som im o tom hovoril. 
\v 4 Ako by sme vyzerali, keby so mnou prišli aj niektorí z Macedónska a zistili by, že nie ste na pomoc pripravení? Aké zahanbenie by sme prežili my – nehovoriac o vašom – zvlášť, keď vo vás vkladáme takú dôveru. 
\v 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť týchto bratov, aby k vám prišli vopred a zhromaždili váš dávno sľúbený dar ešte pred mojím príchodom. Nech je všetko pripravené a je vidieť, že ste to dali ochotne a nie z donútenia.
\p
\v 6 Pamätajte však: skúpa sejba – skromná žatva. Bohatú úrodu zožne ten, kto štedro seje. 
\v 7 Každý nech dáva podľa toho, ako sa vo svojom srdci vopred rozhodol: nie s donútenia ani s nechuťou. Boh miluje radostného darcu. 
\v 8 Boh má moc požehnať vás takou mierou, že vždy budete mať dosť nielen pre seba, ale aj pre pomoc tým, ktorí to budú potrebovať, 
\v 9 ako je napísané: „On rozdeľuje štedro, dáva chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky.“
\p
\v 10 On, ktorý dáva roľníkovi zrno i chlieb na jedenie, dá všetko potrebné na sejbu aj vám, spôsobí jej vzrast a rozmnoží tak vašu štedrosť. 
\v 11 Vo všetkom budete obohacovaní, aby ste mohli byť veľkoryso štedrí. To privedie mnohých k chváleniu Boha. 
\v 12 Vykonávanie tejto služby, nielen že prinesie bratom to, v čom majú nedostatok, ale aj ich srdcia naplní vďačnosťou Bohu. 
\v 13 Prostredníctvom vašej služby budú oslavovať Boha za to, že ste sa nechali viesť radostnou správou o Kristovi, ktorá je vaším vyznaním, i za štedrosť, ktorú preukazujete im aj všetkým ostatným. 
\v 14 Budú sa za vás modliť a ich srdcia budú naplnené láskou k vám pre nesmiernu milosť, ktorou vás Boh naplnil. 
\v 15 Vďaka Bohu za jeho neopísateľný dar!
\c 10
\s1 Pavlova obhajoba
\p
\v 1 Láskavo a pokorne ako Kristus vás chcem napomenúť ja, Pavol, vraj mierny, keď s vami hovorím tvárou v tvár, a trúfalý, keď som preč. 
\v 2 Prosím vás, nenúťte ma, aby som vás presvedčil, že mi nechýba odvaha na ráznejší postup proti tým, čo môjmu konaniu prisudzujú iba ľudské pohnútky. 
\v 3 Áno, som iba obyčajný človek, ale nebojujem vo vlastnej sile. 
\v 4 Zbrane, ktoré používam, nie sú zbrane tohto sveta. Máme účinné Božie zbrane, schopné zbúrať každú pevnosť. Nimi boríme ľudské výmysly 
\v 5 a pýchu človeka namierenú proti každému poznaniu Boha. Nimi si podmaňujeme naše zmýšľanie, aby sa nechalo viesť Kristom. 
\v 6 Sme pripravení potrestať každú neposlušnosť – až kým nepreukážete svoju úplnú oddanosť Kristovi.
\p
\v 7 Pozeráte sa len na to, čo je vidieť očami. Ak je niekto z vás presvedčený, že patrí Kristovi, nech si uvedomí, že o nič menším Kristovým vlastníctvom sme aj my. 
\v 8 A keby som sa aj trocha viac pochválil mocou, ktorú som dostal od Krista, aby som u vás staval a nie boril, nebudem sa musieť hanbiť. 
\v 9 Ale nerád by som, aby sa zdalo, že vás chcem svojimi listami zastrašovať. 
\v 10 Niektorí hovoria: „Jeho listy sú prísne a tvrdé, ale osobná prítomnosť nevýrazná a ani jeho reč nestojí za veľa.“ 
\v 11 Kto takto uvažuje, nech očakáva, že ako sa prejavujeme slovami vo svojich listoch, keď sme ďaleko od vás, takí budeme aj vo svojich skutkoch, keď prídeme.
\p
\v 12 Nemáme ani len odvahu zaradiť sa medzi tých, alebo porovnávať sa s tými, ktorí vychvaľujú samých seba. Veď byť sám sebe meradlom i vzorom na porovnávanie je pochabosťou. 
\v 13 My sa však nechceme chváliť väčšmi, ako sa patrí. Naším cieľom je splniť úlohy, ktoré nám Pán Boh pridelil, a k nim patrí aj naša práca pre vás. 
\v 14 Až do vášho mesta nás Boh poslal s radostnou správou o Kristovi a nechceme ísť ďalej, ako nám určil. 
\v 15 Ani sa nechceme chváliť cudzou prácou, ale veríme, že keď sa vaša viera upevní, porastie naša vážnosť medzi vami v súlade s určenou mierou 
\v 16 a budeme môcť zvestovať evanjelium aj za vaše územie až tam, kam dosiaľ nepreniklo. Rozhodne si však nechceme privlastňovať výsledky práce iných. 
\v 17 Písmo hovorí: „Kto sa chváli, nech sa chváli tým, čo koná Pán.“ 
\v 18 Keď niekto vyhlasuje, aký je schopný, to ešte nič neznamená. Rozhodujúce je to, o kom Boh vydá dobré svedectvo.
\c 11
\s1 Pavol a falošní apoštoli
\p
\v 1 Verím, že budete trpezlivý k tej mojej malej nerozumnosti. Vydržte to so mnou! 
\v 2 Mám vás totiž tak túžobne rád ako Boh. Ako sa neskazené mladé dievča zasnubuje so svojím budúcim manželom, tak som vás ja zasľúbil Ježišovi Kristovi. 
\v 3 Teraz mi však srdce zviera úzkosť, aby tak, ako keď had zviedol svojou prefíkanosťou Evu, nebola aj vaša myseľ poškvrnená a neodvrátili ste sa od vernej a úprimnej oddanosti Kristovi. 
\v 4 A vy tak pokojne dávate príležitosť každému, kto vám predkladá iného Krista ako my a vnáša medzi vás iného ducha, ako ste prijali a šíri akúsi inú „dobrú“ zvesť, než ste počuli od nás.
\p
\v 5 Myslím si, že nie som niečo menej ako títo „veľkoapoštoli“! 
\v 6 Možno nie som taký zručný rečník ako oni, ale určite mi nechýba poznanie. O tom sme vás už presvedčili mnohokrát pri rôznych príležitostiach.
\p
\v 7 Alebo som zhrešil, keď som voči vám vystupoval pokorne, aby ste vy mohli byť vyvýšení? Bola to chyba, keď som vám zvestoval dobrú správu bez nároku na odmenu? 
\v 8 Iné zbory som okrádal, keď som od nich prijímal podporu, len aby som vám mohol slúžiť. 
\v 9 A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili kresťania z Macedónska. Vždy som konal tak, aby som pre vás nebol bremenom a mienim sa toho držať aj naďalej. 
\v 10 A ako že som vedený Kristovou pravdou, túto moju chválu nikto v celom Achajsku neumlčí. 
\v 11 Prečo? Azda preto, že vás nemám rád? Boh vie, že mám! 
\v 12 Chcem vám i naďalej slúžiť bez akejkoľvek odmeny, aby tí ľudia nemali možnosť vychvaľovať sa, že sú takí ako my. 
\v 13 Veď sú to podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa iba vydávajú za Kristových apoštolov. 
\v 14 Netreba sa tomu, čudovať, veď aj satan na seba berie podobu anjela svetla. 
\v 15 Nikoho teda neprekvapí, že aj jeho pomáhači sa vydávajú za služobníkov spravodlivosti, no ich koniec bude zodpovedať ich skutkom.
\s1 Pavlovo utrpenie
\p
\v 16 Opakujem znovu: nech si nikto nemyslí, že som blázon. A ak ma niekto za takého považuje, potom nech prijme aj moju maličkú samochválu. 
\v 17 Keby som konal podľa Pána, nehovoril by som tak, ale ako nerozumný chvastúň to vari smiem. 
\v 18 Keď sa toľkí chvália meradlami tohto sveta, pochválim sa aj ja. 
\v 19 Vy ste predsa takí múdri, že radi strpíte aj slová blázna. 
\v 20 Veď dokážete znášať, keď vás niekto zotročuje, utráca vaše peniaze, zmocňuje sa vás, vyvyšuje sa nad vás alebo vás bije priamo do tváre. 
\v 21 Zahanbene priznávam, že na niečo také som príliš slabý. Ak však na to niekto má odvahu – opäť hovorím ako blázon –, potom si trúfam aj ja.
\p
\v 22 Tak oni sú Hebreji? Ja tiež! Patria do izraelského národa? Ja tiež! Sú Abrahámovými potomkami? Ja tiež! 
\v 23 Sú Kristovými služobníkmi? O tom väčším som ja! (Ak mám hovoriť ako pomätenec.) Prežil som viac námahy ako oni, viackrát som bol vo väzení, rán pri bití som utŕžil viac ako oni, často som bol v ohrození života. 
\v 24 Päť ráz mi dali Židia naložiť tridsaťdeväť rán bičom, 
\v 25 trikrát ma zbili palicami, raz dokonca kameňovali. Trikrát som zažil stroskotanie lode a z toho raz som noc a deň strávil vo vlnách mora. 
\v 26 Často som bol na cestách – ohrozovaný rozvodnenými riekami, lupičmi, vlastnými súkmeňovcami i pohanmi. Smrť mi hrozila v rozbesnených davoch i na ľudoprázdnych púšťach, na rozbúrenom mori, ba aj medzi falošnými bratmi. 
\v 27 Viem, čo je to práca a námaha, časté bdenie, mučivý hlad a smäd, časté pôsty, čo je to na kosť premrznúť a nemať si čo obliecť. 
\v 28 A navyše na mňa stále doliehajú starosti o všetky kresťanské zbory. 
\v 29 Stalo sa niekedy, že by sa ma nedotkla slabosť kohokoľvek z vás tak, že by som ju neprežíval ako vlastnú slabosť? Netrápil som sa vari, keď niekto podliehal pokušeniu?
\p
\v 30 Ak už sa teda mám chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 
\v 31 Boh a Otec Pána Ježiša – nech je mu vzdávaná večná chvála – vie, že neklamem. 
\v 32 V Damasku dal miestodržiteľ kráľa Areta strážiť mestské brány, aby ma chytil. 
\v 33 Dal som sa teda spustiť v koši po lane otvorom v mestských hradbách, a tak som unikol z jeho rúk.
\c 12
\s1 Videnia a zjavenia
\p
\v 1 A keď sa už mám chváliť, hoci to nie je na nič dobré, prejdem ešte k znameniam a videniam od Pána. 
\v 2 Viem o človeku, patriacom Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi prenesený až do tretieho neba. Neviem však, či to bolo len v duchu, alebo aj fyzicky – to vie len Boh. 
\v 3 Ale či už v tele alebo mimo tela, viem, že ten človek 
\v 4 bol vychvátený do raja a počul nevypovedateľné veci. Človek niečo také nemôže ani vysloviť. 
\v 5 Takýto človek by bol dôvodom na chválu; ja sa však nechcem chváliť sám sebou, iba ak svojimi slabosťami. 
\v 6 Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to odo mňa pochabosť – hovoril by som pravdu. Radšej to však robiť nebudem. Nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje.
\p
\v 7 Pán Boh mi dal také výnimočné zjavenie, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to telesná bolesť, ktorá mi ako satanov posol svojimi ranami pripomína, aby som sa nevyvyšoval. 
\v 8 Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, 
\v 9 ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť. Veď moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti.“ A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula Kristova moc. 
\v 10 Preto rád prijímam aj slabosť, príkorie, biedu, prenasledovanie a bolesť, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve vtedy, keď som slabý, som silný.
\p
\v 11 Teraz som sa teda predstavil ako nerozumný človek. Ale vy sami ste ma k tomu prinútili. Vy ste tí, od ktorých som mal dostať odporúčanie. Lebo hoci vo vlastnej sile nič neznamenám, za tými „veľkoapoštolmi“ som nezaostal v žiadnej oblasti. 
\v 12 Keď som bol medzi vami, dôkazy môjho apoštolstva sa prejavili prostredníctvom trpezlivosti v znameniach, zázrakoch a nadprirodzených prejavoch moci. 
\v 13 V čom som vás ukrátil oproti ostatným cirkevným zborom? Vari v tom, som od vás nežiadal hmotnú podporu? Ó, tak potom mi túto krivdu opusťte! 
\v 14 Pripravujem sa teraz na tretiu návštevu u vás – a ani teraz pre vás nebudem bremenom. Nejde mi o vaše peniaze, ale o vás! Veď nie deti majú sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 
\v 15 Pre vašu záchranu rád obetujem všetko čo mám – aj samého seba. Máte ma radi stále menej len preto, že rastie moja láska k vám? 
\v 16 Nebol som vám teda na obtiaž, ale niektorí z vás si myslia, že som prešibaný a že som vás dobehol. 
\v 17 Žiadal som vari od vás niečo prostredníctvom tých, ktorých som k vám poslal? 
\v 18 Poslal som za vami Títa spolu s ďalším bratom. Pripravil vás Títus o niečo? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Nekonal vari v rovnakom duchu? 
\v 19 Stále si myslíte, že máme potrebu sa pred vami obhajovať? Milovaní, Boh je mi svedkom, že nás vedie Kristus a všetko, čo hovoríme, má prispieť k vášmu rastu.
\p
\v 20 Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Bol by som nerád, keby došlo k sporom, závisti, hádkam, k bezohľadnému sebectvu, osočovaniu, klebeteniu, k bezočivému povyšovaniu sa či k rozbrojom. 
\v 21 Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som sa musel trápiť nad tými, ktorí už predtým žili v hriechu a doteraz sa neodvrátili od nečistoty, nemravnosti a hriešnej zmyselnosti, do ktorej padli.
\c 13
\s1 Posledné napomenutia
\p
\v 1 Toto bude už moja tretia cesta k vám. A vy viete, že každá výpoveď musí byť potvrdená dvoma alebo tromi svedkami. 
\v 2 Varoval som vás už pri svojej druhej návšteve a aj teraz to vo svojom liste opakujem tým, ktorí zostávajú v hriechu, ale aj všetkým ostatným: keď opäť prídem, nikoho nebudem šetriť. 
\v 3 Potom dostanete dôkaz, že cezo mňa hovorí Kristus, ktorý sa vám nepredstaví ako slaboch, ale ako niekto, kto má moc. 
\v 4 Zomrel síce na kríži ako bezmocný človek, ale teraz z moci Božej žije! Aj my sme tak ako on slabí, ale rovnako ako on budeme žiť z Božej moci, aby sme vám mohli slúžiť.
\p
\v 5 Skúmajte svoje vnútro, pýtajte sa samých seba, či naozaj žijete život viery. Vari ste nezistili, že Kristus žije vo vás? Mohlo by sa to stať, ak ste v tejto skúške neobstáli. 
\v 6 Dúfam, že ste postrehli, že my sme v tejto skúške neprepadli. 
\v 7 Modlíme sa však, aby ste nevykonali nič zlé; nie však preto, aby sa ukázalo, že my máme pravdu. Ide nám o to, aby ste konali správne, aj keby sa zdalo, že my sme neobstáli. 
\v 8 Proti pravde predsa nemôžeme bojovať, môžeme konať len v prospech pravdy. 
\v 9 Radujeme sa, že vy ste silní, hoci my prežívame svoje slabosti. Veď preto sa aj modlíme, aby ste boli dokonalí. 
\v 10 Píšem vám to preto, aby som pri svojom príchode nemusel postupovať prísne a využívať tak právomoc, ktorý mi Pán dal na budovanie, nie borenie.
\s1 Záverečné pozdravy
\p
\v 11 Nakoniec, bratia moji, radujte sa, naprávajte svoje nedostatky, povzbudzujte sa, žite v jednomyseľnosti a vzájomnom pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. 
\v 12 Pozdravte sa navzájom láskavým objatím. Pozdravujú vás všetci, ktorí patria k Božiemu ľudu. 
\v 13 Nech je s vami všetkými milosť Pána Ježiša Krista, Božia láska a spoločenstvo svätého Ducha.