\id LUK EPV \h San Lucas \toc1 San Lucapa Pedee Pia P'ãda \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt1 SAN LUCAS \mt2 San Lucapa Pedee Pia P'ãda \ip San Lucapa na pedee pia p'ãji. Lucas judio-e paji. Macedonia eujãdepema médico paji. Jesucristopa jɨrɨt'erada Pablo k'õp'ãyo paji. Na pedee pia p'ã pëiji chi k'õp'ãyo Teofilomaa, auk'a Jesucristode ijãamerã. K'awapi k'inia baji Jesupa judio-eerã o k'achiadeepa ichiaba k'aripa atapari. Na pedee p'ãi naaweda, Lucapa pi-ia ak'ɨji ne-inaa jõmaweda p'ã bada Jesude. Pedeepachi Jesús bapata k'awadap'edaarã ome, Jesús nipapata pia nepɨrɨ k'inia bada perã. Na p'ãdade audú jara bɨ chupɨria beerãde; ɨt'aa t'ɨ̃patade; Tachi Ak'õre Jaurede; Cristo piuda k'aurepa Ak'õrepa eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata wẽpapiparide mãik'aapa wẽraarã mimiade Tachi Ak'õre-it'ee. \ip Naapɨara Lucapa jara bɨ ichia k'awaada na pedee pia p'ãi naaweda (cap. 1.1-4). Mateopa p'ãda k'ãyaara pedee chok'araara jara bɨ Jesús t'odade (caps. 1.5–2.52) mãik'aapa Juan Bautistapa jarateedade (cap. 3.1-20). Awaraarãk'a Lucapa jara bɨ Jesús poro choodade mãik'aapa iru netuara ome unuda (caps. 3.21–4.13); irua jaratee nipada Galilea eujãde (caps. 4.14–9.9) mãik'aapa awaraa eujãde (cap. 9.10-50); iru Judea eujãdee wãda (caps. 9.51–13.21) mãik'aapa irua jarateeda Perea eujãde (caps. 13.22–19.27). Ma jõmaade Lucapa pedee chok'araara jara bɨ, awaraa pedee pia p'ãdap'edaarã k'ãyaara. T'ẽepai jara bɨ Jesús peedap'edaa (caps. 19.28–23.56); iru chok'ai p'irabaida; chi k'õp'ãyoorãmaa unupida mãik'aapa ãra taide ɨt'aa wãda (cap. 24). \c 1 \s1 Teofilomaa naapɨara p'ãda \p \v 1 Eperãarã poro waibɨa Teófilo, mɨ naa awaraarãpa p'ãjida ne-inaa p'asada tachi t'ãide. \v 2 P'ãjida Jesús ãchi taupa unudap'edaa mãik'aapa tachimaa irude nepɨrɨdap'edaa. Tachi Ak'õrepa ãra jɨrɨt'eraji mãgá irua ooda jarateepataadamerã. \v 3 Mɨa ma p'ãdap'edaa pia ak'ɨji. Ma awara ãramaa mãik'aapa Jesús unudap'edaarã awaraarãmaa iidi wãji. Mãgá Jesús t'odadeepa p'asada pia k'awaaji. Eperãarã poro waibɨa Teófilo, \v 4 ma jõmaade k'ĩsiap'eda, mɨa nãga p'ã bɨ, pɨa ma wãara pedee jarateedap'edaa pipɨara k'awaamerã. \s1 Tachi Ak'õrepa jara pëida Juan Bautista t'oit'ee \p \v 5 Jesús t'oi naaweda Herodes rey paji Judea eujãde. Mama bapachi p'aare t'ɨ̃jarapatap'edaa Zacarías. Iru p'aare Abías eere p'anadap'edaarãdepema paji. Chi wẽra, Isabel, ichiaba chonaarãwedapema p'aareerã poro waibɨa Aarondeepa uchiada paji. \v 6 Zacarías chi wẽra ome k'achia wẽe p'anapachida Tachi Ak'õre k'ĩrapite, iru ũraade jara bɨk'a oopachida perã. Maperã apidaapa ãra p'oyaa ɨmɨateedak'aa paji. \v 7 Mamĩda ãra warra wẽe p'anajida, Isabel warra t'ok'aa pada perã. Ma awara ãchi omee weda audú chonaa p'anajida warra oodait'ee. \p \v 8 Ewari aba p'aareerã poroorãpa jarajida Abías eerepema p'aareerã mimia p'aneedamerã Tachi Ak'õre te waibɨade. \v 9 P'aareerãpa oopatak'a suerte jemenejida k'awaadait'ee k'aita t'ĩut'ee Tachi Ak'õre te waibɨa edupema cuartode ne-inaa t'ũa bapari paade. Mãgá Zacariata uchiaji. \v 10 T'ĩuji ma ne-inaa t'ũa bapari paade. Mãga oomaa bɨ misa, eperãarã jõmaweda taawa ɨt'aa t'ɨ̃ para baji. \v 11 Zacarías mama te jãde bɨde ɨt'aripema angelpa ichi unupiji. Bainɨ̃ baji ma ne-inaa t'ũa bapari paapata altar juaraare. \v 12 Zacariapa mãga unuk'ãri, p'eradachi. \v 13 Mamĩda ma angelpa mãgaji: \p —Zacarías, waaweenaapáde aji. Tachi Ak'õrepa pɨa ɨt'aa iidida ũrijipɨ. Pɨ wẽra Isabelpa warra t'oit'ee. T'ɨ̃ bɨit'eeda aji, Juan. \v 14 Parã o-ĩ-ĩa p'anadait'ee iru ome. Ichiaba eperãarã chok'ara o-ĩa p'anadait'ee iru t'oda k'awaadak'ãri. \v 15 Pɨ warra waibɨa pait'ee Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Maarepida it'ua, vino jida tok'aa pait'ee. Iru t'oi naaweda, Tachi Ak'õre Jaure bapariit'ee iru ome. \v 16 Irua Israel pidaarã chok'araarãmaa waya ijãapiit'ee Tachi Ak'õrede. \v 17 Na Juanpa Ak'õre pedee jaranait'ee, Tachi Waibɨa chei naaweda. Audú Ak'õrede ijãapariit'ee. Ne-inaa ooit'ee Tachi Ak'õre juapa mãik'aapa sõcharra bait'ee Ak'õre pedee jarapari Elías chonaarãweda bapatak'a. Ak'õreerãmaa k'ĩsiapiit'ee ãchi t'ãri auk'a bɨdamerã ãchi warrarã ome. T'ãri k'achia beerãmaa jarateeit'ee oo k'awaa wãdamerã Ak'õrepa oopi bɨk'a. Mãga oo bɨpa Israel pidaarã k'aripait'ee Tachi Waibɨa k'awaadamerã mãik'aapa irude ijãapataadamerã. \p \v 18 Mãga ũrik'ãri, Zacariapa ma angelmaa iidiji: \p —¿Sãga mɨa pɨ pedee ijãayama? aji. Mɨ audú chonaa bɨda aji, warra ooit'ee; mɨ wẽra jida. \p \v 19 Mãpai angelpa mãgaji: \p —Mɨ Gabrielda aji. Tachi Ak'õrepa jararuk'a mɨa ooparida aji. Irua mɨ pëiji pɨ ome pedeede mãik'aapa pɨmaa ma pedee pia jarade. \v 20 Mamĩda pɨa mɨ pedee ijãa-e pada perã, ɨ̃raweda pɨ p'oyaa pedee-ee beeit'eeda aji, mɨa jaradak'a parumaa. \p \v 21 Zacarías mãgá edú bɨ misa, eperãarã taawa ɨt'aa t'ɨ̃ para badaarãpa k'ĩsia p'aneejida: “¿Sãgap'edapɨ taarãruma?” apachida. \v 22 Zacarías uchiak'ãri, p'oyaa pedeek'aa paji. Jĩp'a juapa jarapachi. Mapa ma eperãarãpa k'awaajida irua k'ãimok'araa pɨk'a bɨde ne-inaa unuda Ak'õre te waibɨade. \p \v 23 Zacariapa ichi mimia Ak'õre te waibɨade aupak'ãri, ichi temaa wãji. \v 24 T'ẽepai chi wẽra Isabel biak'oo beeji. Atane joisomaa wãyaaru misa, uchia-e paji ichi tedeepa. \v 25 K'ĩsiaji: “Tachi Ak'õrepa mɨmaa ne-inaa pia ooji. Mɨ k'ĩra nejasia bapachi, biak'ook'aa pada perã. Mamĩda irua mɨ chupɨria k'awaada perã, ɨ̃rá mɨ biak'oo bɨda” aji. \s1 Tachi Ak'õrepa jara pëida Jesús t'oit'ee \p \v 26 Atane seismaa Isabel biak'ooda, Tachi Ak'õrepa ichi ángel Gabriel pëiji Galilea eujãdepema p'uuru Nazaretdee. \v 27 Mama bapachi awẽra waide ɨmɨk'ĩra ome k'ãi-ee. T'ɨ̃jarapachida María. Mama ichiaba bapachi ɨmɨk'ĩra t'ɨ̃jarapatap'edaa José. Ichi chonaarãwedapema Rey Daviddeepa uchiada paji. María José ome pedeetee p'anajida miak'ãidait'ee. \v 28 Gabriel cheji Mariamaa mãik'aapa mãgaji: \p —¡Pia baparíiji! Tachi Ak'õrepa pɨ piara ak'ɨpari awaraarã k'ãyaara. Iru pɨ ome bɨda aji. \p \v 29 Mãga ũrik'ãri, María p'era pɨk'a beeji mãik'aapa k'ĩsiaji: “¿Sãap'edata mɨmaa mãga jara cheruma?” aji. \v 30 Mãpai Gabrielpa mãgaji: \p —María, waaweenaapáde aji. Tachi Ak'õrepa pɨ jɨrɨt'eraji k'inia iru bairã. \v 31 Pɨ biak'oo beeit'ee mãik'aapa ɨmɨk'ĩra warra t'oit'ee. T'ɨ̃ bɨit'ee Jesús. \v 32 Iru Tachi Waibɨa pait'ee. Tachi Ak'õre Warrada adait'ee. Tachi Ak'õre Waibɨapa iru rey papiit'ee, iru chonaarãwedapema Rey Davidk'a. \v 33 Iru ichita Jacobdeepa uchiadap'edaarã rey pait'ee, na p'ek'au eujã jõru pɨjida. \p \v 34 Mãpai Mariapa iidiji ma angelmaa: \p —Mamĩda, ¿sãga biak'ooyama aji, mɨ ɨmɨk'ĩra ome k'ãi-ee bɨta? \p \v 35 Gabrielpa p'anauji: \p —Pɨ biak'oo-e pait'ee awaraa wẽraarãk'a. Ak'õre Jaure pɨ ome bait'ee. Tachi Ak'õrepa ne-inaa jõmaata oopari. Iru Jaurepa pɨ aneu pɨk'a cheit'ee jɨ̃ararak'a. Mãgá ɨmɨk'ĩra wẽe bɨ mĩda, biak'oo beeit'ee. Ak'õrepa mãga ooit'ee perã, pɨ warra k'achia wẽe bapariit'ee. Iru Tachi Ak'õre Warrada apataadait'ee. \v 36 Ma awara pɨchi ëreerã Isabel, chõtrãa k'ɨrɨ mĩda, atane seis iru bɨ biak'ooda. Iru warra t'ok'aada apachida mĩda, ɨmɨk'ĩra warrata t'oit'eeda aji. \v 37 Tachi Ak'õrepa mãga ooi, wẽ-e perã ne-inaa irua p'oyaa oo-e pai. \p \v 38 Mãpai Mariapa mãgaji: \p —Mɨ Tachi Ak'õre jua ek'ari bapari. Irua jara bɨk'a ooipia bɨda aji, mɨ ome. \p Maap'eda Gabriel wãji. \s1 María Isabelmaa wãda \p \v 39 Ma t'ẽepai María wãji Isabel bada p'uurudee ee jẽra bɨmãi Judea eujãde. \v 40 Zacarías temãi panak'ãri, Mariapa Isabelmaa saludaaji. \v 41 Isabelpa María pedee ũrik'ãri, chi chai o-ĩapa jɨ̃tɨ jira beeji iru bide. Mãpai Tachi Ak'õre Jaure ba cheji Isabel ome. \v 42 Mapa golpe pedeeji: \p —Tachi Ak'õrepa pɨta pipɨara ak'ɨ bɨda aji, awaraa wẽraarã k'ãyaara. Irua pɨ warra bide bɨ pia ak'ɨ bapariit'eeda aji. \v 43 Mɨ ek'ariara bɨ mĩda Tachi Ak'õre k'ĩrapite, mɨ o-ĩa bɨ, pɨ, Mɨchi Waibɨa nawepa mɨ ak'ɨ cheda perã. \v 44 Pɨ salude ũriruta mɨ warra o-ĩapa jɨ̃tɨ jira beeji mɨ bide. \v 45 ¡Pɨ o-ĩa bɨ ijãada perã Tachi Ak'õrepa ooit'ee ichia jara pëidak'a! \s1 Mariapa pedee pia jarada Tachi Ak'õrede \p \v 46 Mãpai Mariapa mãgaji: \q2 —T'ãripa mɨa jara bɨ: Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \q2 \v 47 Mɨchi t'ãride o-ĩa nɨ̃bɨ, Tachi Ak'õrepa mɨ o k'achiadeepa k'aripa atapari perã. \q2 \v 48 Mɨ chupɨria k'ɨrɨ mĩda iru esclavak'a, irua mɨ jɨrɨt'eraji mãik'aapa t'ãri o-ĩapiji. Mapa ɨ̃raweda jõmaarãpa mɨ t'ɨ̃jaradait'ee chi Tachi Ak'õrepa t'ãri o-ĩapida. \q2 \v 49 ¡Tachi Ak'õre Waibɨa t'ɨ̃jarapata Chi K'achia Wẽe Bapari! Iruata ne-inaa pi-ia ooji mɨ ome. \q2 \v 50 Tachi Ak'õrepa chupɨria k'awaapari ichide ijãapataarã; ãchi warrarã; ãichak'eerã paara. \q2 \v 51 Ne-inaa pi-ia oodoo ichi juapa. T'ãride audua beerã jërek'ooji. \q2 \v 52 Reyrã uchiapiji ãchi mimiadeepa mãik'aapa ãra k'ãyaara audua-ee beerã poro waibɨarã papiji. \q2 \v 53 Jarrapisia beerã irumaa chedak'ãri, ne-inaa pia teeji k'ãiwee nipadamerã ichi ode. Jõdee net'aa piara iru p'anadap'edaarã arajãgaa wãpiji ãchi ode. \q2 \v 54 Tachi Israel pidaarã, ichi eperãarã k'aripapachi ichia oopi bɨk'a oopatap'edaa perã. Ãra ichita chupɨria k'awaaji \v 55 mãga ooit'eeda ada perã tachi chonaarãmaa; Abrahammaa mãik'aapa irudeepa uchiadait'eerãmaa. \p \v 56 María Isabelmãi atane õpee beeji. Maap'eda cheji ichi temaa. \s1 Juan Bautista t'oda \p \v 57 Isabel warra t'ok'ãri, ɨmɨk'ĩra warrata t'o ataji. \v 58 Ãchi te k'ait'a p'anapatap'edaarãpa mãik'aapa ãchideerãpa k'awaadak'ãri Tachi Ak'õrepa mãgá ãchi k'aripada, ãramaa chejida pedee pia jarade. \v 59 Warra t'op'eda, k'ãima ocho pak'ãri, iru k'ap'ɨade tauchaa bɨpijida. Arii p'anadap'edaarãpa t'ɨ̃ bɨdait'ee paji Zacarías, chi ak'õrek'a. \v 60 Mamĩda chi nawepa mãgaji: \p —Mãga-e. Iru t'ɨ̃ bɨdait'ee Juan. \p \v 61 Mãpai mãgajida: \p —Parãdeerã apidaamaa ma t'ɨ̃ bɨda-e paji. \p \v 62 Mãpai juapa jarajida chi ak'õremaa, chi warra t'ɨ̃ k'awaadait'ee. \v 63 Mãpai Zacariapa juapa jaraji ichi-it'ee tabla pite aneedamerã mãik'aapa aɨde p'ãji: \em Iru t'ɨ̃ bɨit'ee Juan.\em* Mãga unudak'ãri, eperãarã jõmaweda ak'ɨtrua para beeji. \v 64 Aramata Zacarías pedee uchiaji mãik'aapa Tachi Ak'õrede pia pedeeji. \v 65 Jõmaweda iru k'ait'a p'anapatap'edaarã ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa mãgɨ́ p'asada pia t'opachida jõmaweda eperãarã eede p'anapataarãmãi Judea eujãde. \v 66 Mãga ũridak'ãri, jõmaarãpa k'ĩsia p'anapachida ãchi t'ãridepai: “¿K'ãata ooit'eepaama ajida, ma warrapa?” ¿Chonaa pak'ãri, eperã waibɨa pait'ee-epaa? ¿Wãara Tachi Ak'õre iru ome bapariit'ee-epaa? \s1 Zacariapa Tachi Ak'õremaa jarada \p \v 67 Mãpai Tachi Ak'õre Jaure ba cheji Zacarías ome. Mapa mãgaji: \q2 \v 68 —¡Tachi Ak'õre, tachi Israel pidaarã Ak'õre Waibɨa t'ãri pia bapari, ichi p'uuru pidaarã k'aripa cheda perã! \q2 \v 69 Ichi mimiapari Daviddeepa uchiada pëiji Tachi K'aripa Atapari bamerã. Mãgɨ́ jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \q2 \v 70 Chonaarãweda mãgɨde pedeepachi ichi pedee jarapataarã k'ap'ɨa pari. \q2 \v 71 Jaraji mãgɨpa tachi k'aripa atait'ee tachi k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã juadeepa. \q2 \v 72 Ichiaba jaraji mãgɨpa tachi chonaarã chupɨria k'awaait'ee mãik'aapa ooit'ee irua jaradak'a ãra poro waibɨarãmaa. \q2 \v 73 K'irãpaji ichi pedee jarada ichi t'ɨ̃ waibɨade tachi ak'õchona Abrahammaa: \q2 \v 74 K'aripait'ee tachi k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã juadeepa, waawee-ee oopataadamerã irua oopi bɨk'a iru jua ek'ari p'anɨde. \q2 \v 75 K'aripait'ee chok'ai p'anɨde k'achia wẽe p'anapataadamerã iru k'ĩrapite. \q2 \v 76 Mamĩda warra, pɨ t'ɨ̃jaradait'eeda aji, Ak'õre Waibɨa pedee jarapari. Tachi Waibɨa naa jarateenait'ee, eperãarãpa iru pedee ũri k'inia p'anapataadamerã. \q2 \v 77 Jarait'ee Tachi Ak'õrepa eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata wẽpapipari mãik'aapa ãra o k'achiadeepa k'aripa atapari atuanaadamerã. \q2 \v 78 Tachi Ak'õrepa tachi chupɨria k'awaapari perã, aba ak'õrejĩruk'a urua bɨ ɨt'ariipa pëiit'ee. \q2 \v 79 Mãgɨ́ ɨ̃daa pɨk'a bait'ee na p'ek'au eujãdepema p'ãriu pɨk'a p'anɨɨrã atuadait'eerã t'ãide. Tachi Ak'õre o ak'ɨpiit'ee, aɨde tachi nipapataadamerã mãik'aapa k'ãiwee p'anapataadamerã. \p \v 80 Zacarías warra wari wãji mãik'aapa audú ijãa beeji Tachi Ak'õrede. K'ũtrãa pak'ãri, banaji eujã pania wẽe bɨde Israel pidaarãmaa jarateemaa beerumaa. \c 2 \s1 Jesús t'oda \r (Mt 1.18-25) \p \v 1-2 Juan at'ãri ma-ãri bak'ãri, César Augusto Romadepema reyrã poro waibɨa paji Romadepemaarã eujãde, ichiaba awaraa eujã iru jua ek'ari badade. Cirenio ichi jua ek'ari baji. Mãgɨpa Siria eujã ak'ɨpachi. Maapai eperãarã ichi truadepema jõmaweda t'ɨ̃ p'ãpiji k'awaait'ee jõmasaa p'anɨ. Mãgɨ́ chi naapema t'ɨ̃ p'ãpida paji. \v 3 Mãgá eperãarã juasiadak'ãri, jõmaweda wãpijida ãchi chonaarã p'uurudee t'ɨ̃ p'ãpide. \p \v 4 Maperã José uchiaji Galilea eujãdepema Nazaret p'uurudeepa wãit'ee Judea eujãdee. Ichi chonaarãwedapema Rey Daviddeepa uchiada perã, wãji David t'oda p'uuru Belendee. \v 5 Mamaa wãji ichi t'ɨ̃ p'ãpide María ome, ichi wẽra pait'ee bada perã. Uchiadak'ãri, María warra t'oyama baji. \v 6 Belende panadak'ãri, María bi p'ira nɨ̃beeji chi warra t'oit'ee. \v 7 Mamĩda te unuda-e paji, araada-e pada perã jõmaweda t'ɨ̃ p'ãpi chedap'edaarã-it'ee. Mapa mama Belende chi warra naapema t'oji, ne-animalaarã nek'opata tede. Chi warra p'arude pɨra atap'eda, bɨji ne-animalaarã nek'opatade k'ãimerã. \s1 Angelpa oveja ak'ɨpataarãmaa unupida \p \v 8 Ma p'ãrik'ua Belén k'ait'a p'ũajara paraamãi eperãarãpa ãchi ovejaarã ak'ɨmaa p'anajida. \v 9 Mãga nɨde angelpa ichi unupiji mãik'aapa Tachi Ak'õre k'ĩra wãree ɨ̃daadachi ãchi ik'aawa. Mapa p'eradachida. \v 10 Mamĩda ma angelpa mãgaji: \p —P'eranaadapáde aji, mɨa pedee pia jara cheru perã. Mɨa nepɨrɨru k'aurepa eperãarã jõmaweda audú o-ĩa p'aneedait'ee. \v 11 Idi p'ãrik'ua Rey David t'oda p'uurude t'oji eperãarã o k'achiadeepa k'aripa atapari. Iru Tachi Waibɨa, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã. \v 12 Jɨrɨnadapáde aji. Ununadak'ãri ɨmɨk'ĩra warra p'arude pɨra bɨ ne-animalaarã nek'opatade, k'awadayada aji, mɨa wãarata jarada. \p \v 13 Aramata unujida ɨt'aripema angeleerã cho-k'ara chi apema ik'aawa para bɨ. Jõmaarãpa o-ĩa ɨt'aa t'ɨ̃ para beeji. Mãgapachida: \q2 \v 14 —¡Tachi Ak'õre ɨt'ari bɨta jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ! ¡Irua pia ak'ɨ bɨɨrã t'ãri o-ĩa p'anapata mãik'aapa k'ãiwee p'anapata! \p \v 15 Ma angeleerã jõmaweda wãdak'ãri Ak'õre eujãdee, ma oveja ak'ɨpataarãpa mãga jõnapachida: \p —Wãdáma apachida Belendee, Ak'õrepa jara pëida ak'ɨde. \p \v 16 Mãpai isapai wãjida. Wãara ununajida María José ome mãik'aapa María warra k'ãi bɨ ne-animalaarã nek'opatade. \v 17 Mãga unudap'eda, nepɨrɨnajida ma angelpa jarada ma warrade. \v 18 Jõmaweda ãra pedee ũridap'edaarã ak'ɨtrua para beeji. \v 19 Mamĩda ma jõmaade Mariapa ichi t'ãridepai k'ĩsiaji. K'ĩra atuak'aa paji ãrapa jaradap'edaa. \v 20 Jõdee ma oveja ak'ɨpataarã o-ĩa wãjida ãchi p'anadap'edaamaa. Wãk'ãtɨ wãdapa mãgapachida: \p —Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Iru t'ãri pia bɨ. Jõma unujida irua jara pëidak'a. \s1 Jesús ak'õreerãpa iru ateedap'edaa Tachi Ak'õre te waibɨade \p \v 21 Ma warra t'op'eda, ewari ochomaa iru k'ap'ɨade tauchaa bɨjida mãik'aapa t'ɨ̃ bɨjida Jesús, María biak'oo beei naaweda, angelpa jaradak'a. \p \v 22-24 Ewari cuarenta wãyaak'ãri, wãjida Jerusalendee oodait'ee Moisepa p'ãdade jara bɨk'a, t'ĩu pia p'aneedait'ee Ak'õre te waibɨade. María k'ap'ɨa pari oojida Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a wẽraarãpa oodamerã warra t'op'eda: \q1 ‘Peepidap'eda, paapidaipia bɨ tortola omé maa-e pɨrã paloma chak'eerã omé.’ \rq (Lv 12.6-8)\rq* \m Ichiaba chi warra awara bɨjida Tachi Ak'õre-it'ee Moisepa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Israel pidaarãpa ãchi warrarã naapemaarã awara bɨdaipia bɨ Tachi Ak'õre-it'ee.’ \rq (Ex 13.2, 12)\rq* \p \v 25 Maapai Jerusalende bapachi chonaa aba t'ɨ̃jarapatap'edaa Simeón. Iru Tachi Ak'õrede ijãapachi mãik'aapa oopachi irua oopi bɨk'a. Ijãapachi Tachi Ak'õrepa Israel pidaarã k'aripait'ee ãchi k'ĩra unuamaa iru p'anapatap'edaarã juadeepa. Tachi Ak'õre Jaure bapachi Simeón ome. \v 26 Iruata k'awapiji Simeón piu-e pait'ee unui naaweda Cristo, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã. \v 27 Ma ewate Ak'õre Jaurepa iru wãpiji Tachi Ak'õre te waibɨadee. Mãga nɨde Jesús ak'õreerã wãjida mamaa. Oomaa p'anajida Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oodamerã ãchi warra ewaa t'oda ome. \v 28 Simeónpa ãra unuk'ãri, ma warra chai jira ataji mãik'aapa t'ãri o-ĩa mãgaji Tachi Ak'õremaa: \q2 \v 29 —Ak'õre, jõmaarã Ak'õre Waibɨa, ɨ̃rá mɨ, pɨ mimiapari, k'ãiwee piut'ee, pɨa eperã jaradak'a unuru perã. \q2 \v 30 Mɨchi taupa unuru Tachi K'aripapari. \q2 \v 31 Pɨa na ɨmɨk'ĩra warra pëiji pɨ o ak'ɨpimerã na p'ek'au eujãdepemaarãmaa. \q2 \v 32 Iru ɨ̃daa pɨk'a bɨ k'aurepa judio-eerãpa paara pɨ o k'awaadait'ee mãik'aapa iru k'aurepa eperãarãpa Israel pidaarã t'o p'anadait'ee. \p \v 33 Simeón pedee ũridak'ãri, Jesús ak'õreerã p'era pɨk'a p'aneejida. \v 34 Mãpai Simeónpa iidiji Ak'õrepa ãra pia ak'ɨ bapariimerã mãik'aapa Mariamaa mãgaji: \p —Pɨ warra k'aurepa Israel eujãdepemaarã chok'ara ɨt'aa wãdait'ee mãik'aapa chok'ara atuadait'ee. Ichiaba chok'araarãpa jaradait'ee Tachi Ak'õrepa iru pëi-e paji. \v 35 Mãgá Tachi Ak'õrepa k'awaapiit'ee eperãarãpa k'ĩsiapata ãchi t'ãridepai; wãara irude ijãa p'anɨ maa-e pɨrã ijãada-e p'anɨ. Mamĩda ma jõmaade pɨ t'ãri p'ua nɨ̃bait'ee, espadapa pɨ t'ãride su atarutak'a. \p \v 36 P'ẽtrãa t'ɨ̃jarapatap'edaa Ana ichiaba mama baji. Tachi Ak'õre pedee jarapari paji. Chi ak'õre Aser ëreerãdepema paji. T'ɨ̃jarapachida Penuel. Awẽra weda Ana miak'ãiji. Mamĩda siete añopai baji chi ɨmɨk'ĩra ome. \v 37 Mamãik'aapa p'ẽtrãa beeji ochenta y cuatro años parumaa. Ak'õre te waibɨade bapachi. Ewari chaa ɨt'aa t'ɨ̃pachi. Edaare nek'ok'aa paji ɨt'aa t'ɨ̃ k'iniapa. \v 38 Simeón pedee auparude Ana uchiaji. José mãik'aapa María unuk'ãri ma warra ome, Tachi Ak'õremaa gracias jaraji iru pari. Mãpai arii p'anadap'edaarãmaa jarapachi: \p —Na warrata tachi Jerusalén pidaarãpa nɨ p'anɨ tachi k'aripait'ee. \s1 Waya chedap'edaa Nazaret p'uurudee \p \v 39 José María ome ne-inaa jõma oo aupadak'ãri Moisepa p'ãdade jara bɨk'a, waya chejida Galilea eujãdee ãchi p'uuru Nazaretde. \v 40 Ãchi warra juatau chaareera wari wãpachi mãik'aapa k'ĩsia k'awaara wãpachi. Ichiaba Tachi Ak'õre o-ĩa baji iru ome. \s1 Jesús warra weda Ak'õre te waibɨade \p \v 41 Año chaa Jesús ak'õreerã wãpachida Jerusalén p'uurudee Pascua fiesta oode. \v 42 Jesús doce años iru bak'ãri, mãga oojida mãik'aapa iru auk'a wãji ãra ome. \v 43 Ma fiesta jõdaik'ãri, eperãarã erreujida ãchi te chaa. Mamĩda Jesús Jerusalende beeji, chi ak'õreerãpa k'awada-ee. \v 44 Ode wãdade chi ak'õreerãpa k'awada-e paji, chok'ara cheepuru wãdap'edaa perã. K'ĩsia p'anajida Jesús cheru apemaarã ome. Mapa k'ewara iidipachida ãchi ëreerãmaa mãik'aapa k'ĩra k'awaarãmaa. \v 45 Mamĩda unuda-e pak'ãri, ãpɨtee jɨrɨnajida Jerusalende. \p \v 46 K'ãima õpeemaa ãchi warra unu atajida Ak'õre te waibɨade. Su-ak'ɨ baji Moisepa p'ãda jarateepataarã esajĩak'a. Mãɨrãpa jaratee p'anɨ ũrii bap'eda, iidipachi. \v 47 Arii p'anadap'edaarã jõmaarãpa iru pedee ũridak'ãri, ak'ɨtrua para beepachi, poro wẽsaa bada perã mãik'aapa pia p'anaupata perã. \v 48 Mamĩda chi ak'õreerãpa iru mãgá unudak'ãri, p'era pɨk'a p'aneejida. Mãpai chi nawepa mãgaji: \p —Warra, ¿sãap'eda nãga oojima? aji. Taipa pɨ unuda-e pak'ãri, k'ĩsia p'ua jõnajida. \p \v 49 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¿Sãap'eda mɨ jɨrɨ p'anɨma? aji. ¿K'awada-eta p'anɨk'ã aji, mɨ Ak'õre tede ichita bait'ee? \p \v 50 Mamĩda ãrapa k'awada-e paji ma pedee k'ãata jara k'inia baji. \p \v 51 Mãpai iru wãji ãra ome Nazaret p'uurudee. Mama ãra ome chok'ek'ee bapachi. Mamĩda Mariapa irua ooda k'ĩra atuak'aa paji. Ichi t'ãridepai ma ne-inaa jõmaweda audú k'ĩsiapachi. \v 52 Mãgá Jesús wari wãpachi. Ichiaba k'ĩsia k'awaapɨara wãpachi, Tachi Ak'õrepa iru pia ak'ɨ bada perã, eperãarãpa pida ichiaba. \c 3 \s1 Juan Bautistapa jarateeda \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1 César Tiberio quince años rey bɨde, ichi ek'ari bada Poncio Pilato Judea eujã ak'ɨpari paji. Jõdee judiorã Tiberio ek'ari reyrãk'a p'anadap'edaarãpa eujã awara-awaraa ak'ɨpachida. Herodepa Galilea eujã ak'ɨpachi. Chi ɨ̃pema Filipopa Iturea mãik'aapa Traconite eujã ak'ɨpachi. Jõdee Lisaniapa Abilene eujã ak'ɨpachi. \v 2 Anás mãik'aapa Caifás p'aareerã poro waibɨarã paji. Maapai Tachi Ak'õrepa ichi pedee jara cheji Zacarías warra Juanmaa eujã pania wẽe bɨde. \v 3 Maap'eda Juanpa Tachi Ak'õre pedee jaratee nipapachi jõma Jordán tode. Jarateepachi eperãarãpa ichimaa poro choopidamerã ak'ɨpidait'ee ãchia p'ek'au k'achia oopata oodaamaa p'anɨ mãik'aapa wãara Tachi Ak'õrede ijãa p'anɨ. Mãgá ijãadak'ãri, Tachi Ak'õrepa ãchia p'ek'au k'achia oopata wẽpapii. \v 4 Mãga p'asaji Ak'õre pedee jarapari Isaíapa chonaarãweda jaradak'a: \q1 ‘Eujã pania wẽe bɨde eperã bia bɨ: “O pi-ia oopatak'a poro waibɨa chei naaweda, mãga pɨk'a p'ek'au k'achia oo amáatɨ Tachi Waibɨa chei naaweda. \v 5 Iru k'aurepa eujã joobai beeda jewedaa beeit'ee mãik'aapa ee nok'o jida jewedaak'oodariit'ee. O jõmaweda jĩp'a beeit'ee mãik'aapa eujã mãu-idaa bɨ k'ak'ayaa beeit'ee. \v 6 Maapai jõmaarãpa k'awaadait'ee iru k'aurepa Ak'õrepa eperãarã k'aripait'ee atuanaadamerã.” ’ \rq (Is 40.3-5)\rq* \p \v 7 Juanpa mãgá jaratee bɨde eperãarã chok'ara chejida irua poro choomerã. Mamĩda Juanpa ãramaa mãgaji: \p —¡Parã k'achia-idaa beerãdeepa uchiadap'edaarã! ¡Taamák'apɨ p'anɨ! ¿Poro choopi chejida-ek'ã, Tachi Ak'õre juapa mia k'iniada-e p'anadairã? \v 8 Mãga pɨrã, p'ek'au k'achia oo amáatɨ mãik'aapa p'anapatáatɨ Tachi Ak'õrepa k'inia bɨk'a. K'ĩsianáatɨ Tachi Ak'õrepa parãta miapi-e pait'ee Abrahamdeepa uchiadap'edaa perã. Mɨa jara bɨ: Na mãudeepa Tachi Ak'õrepa Abrahamdeepa uchiadap'edaarã oo atai. \v 9 Ara chaarapa nejõ bɨɨrɨ chauk'aa bɨ t'u peet'aapatak'a t'ɨpɨtaude bat'at'aadait'ee paa jõmerã, mãga pɨk'a taarã-e Tachi Ak'õrepa jõpiit'ee parã, chi oodaamaa p'anapataarã irua k'inia bɨk'a. \p \v 10 Mãga ũridak'ãri, eperãarãpa Juanmaa iidipachida: \p —Mãgara, ¿k'ãata oodaipia bɨma apachida, ak'ɨpidait'ee tai Ak'õre ode nipapata? \p \v 11 Juanpa p'anauji: \p —Chi p'aru omé iru bɨpa aba chi wẽe bɨmaa teeipia bɨda aji. Auk'a chik'o jede k'odaipia bɨda aji, chi wẽe beerã ome. \p \v 12 Cesar-it'ee impuesto p'epataarã ichiaba chejida poro choopide. Mãgajida: \p —Tachi Jarateepari, ¿k'ãata oodaipia bɨma ajida, ak'ɨpidait'ee taipa p'ek'au k'achia oopata oo amaa k'inia p'anɨ? \p \v 13 Juanpa p'anauji: \p —P'aapináatɨ Romadepemaarãpa jarapata impuesto ɨ̃rɨ. \p \v 14 Soldaorãpa ichiaba iidijida: \p —¿Mãgara taipárama? ajida. ¿K'ãata oodaipia bɨma taipa ak'ɨpidait'ee p'ek'au k'achia oopata oo amaa k'inia p'anɨ? \p Juanpa p'anauji: \p —Ichi k'inia chĩara p'arat'a jãri atanáatɨ mãik'aapa seewa jaranáatɨ chĩara k'achiade baaipidait'ee. K'ãiwee p'anapatáatɨ parãmaa p'arat'a p'aapata ome pãchi mimiapata pari. \p \v 15 Eperãarãpa Juanpa jarateeda ũridak'ãri, ãchi t'ãridepai k'ĩsia p'aneejida: “¿Juan Cristopaa ajida, Tachi Ak'õrepa pëida tachi rey pamerã?” \v 16 Mamĩda Juanpa jõmaarãmaa mãgaji: \p —Mɨa wãara parã poro chooparida aji, paniapa. Mamĩda eperã mɨ t'ẽe cheru mɨ k'ãyaara waibɨara bɨ. Mɨa iru chancla jida ẽraik'araa bɨ, iru k'ãyaara ek'ariara bairã. Irua eperãarã nãgá poro chooit'ee. Tachi Ak'õre Jaure ba chepiit'ee parã k'ap'ɨade. Mamĩda ichide ijãadak'aa beerã jõpiit'ee t'ɨpɨtaupa. \v 17 Ooit'ee trigo ewaparipa ooparik'a. Mãgɨpa pala aneek'ãri, trigo ewada ɨt'aa jira bat'apari, chi tau uchiamerã mãik'aapa nãupa chi e ãyaa ateemerã. Maap'eda ma trigo tau ɨa bɨpari chi ɨapatamãi. Mamĩda chi e beeda t'ɨpɨtaude bat'at'aapari. Mãgɨ́ t'ɨpɨtau k'ĩik'aada aji. \p \v 18 Mãgá awaraa ũraa chok'ara ome, Juanpa jarateepachi Ak'õrepa pedee pia jara pëida. \v 19 Mamĩda mãga jaratee ni misa, ɨtrɨaji Romadepemaarãpa rey bɨdap'edaa, Herodes. Mãga ooji Herodepa chi ɨ̃pema wẽra Herodías iru bada perã ichi wẽrak'a mãik'aapa awaraa ne-inaa k'achia k'ĩra t'ãdoo oopachi perã. \v 20 Ma t'ẽepai Herodepa awaraa ne-inaa k'achia ooji. Juan carcelde t'ɨ nɨ̃bɨpiji. \s1 Jesús poro chooda \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Mamĩda aɨ naaweda, Juanpa at'ãri eperãarã poro choomaa bɨde ichiaba Jesús poro chooji. Poro choopip'eda, Jesús ɨt'aa t'ɨ̃k'ãri, pajã ewadachi \v 22 mãik'aapa Tachi Ak'õre Jaure iru ɨ̃rɨ palomak'a baai cheji. Mãga nɨde ɨt'ariipa Tachi Ak'õrepa jaraji: \p —Pɨda aji, mɨ Warra k'inia, mɨa jɨrɨt'erada. Pɨa mɨ t'ãri o-ĩapipari. \s1 Jesucristo ëreerã t'ɨ̃ p'ãda \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesupa mãgá ne-inaa oo beek'ãri eperãarã taide, treinta años iru baji. Eperãarãpa jĩp'a k'ĩsia p'anapachida iru José warra. \p José ak'õre paji Elí. \m \v 24 Elí ak'õre paji Matat. Matat ak'õre paji Leví. Leví ak'õre paji Melquí. Melquí ak'õre paji Janai. Janai ak'õre paji José. \m \v 25 José ak'õre paji Matatías. Matatías ak'õre paji Amós. Amós ak'õre paji Nahúm. Nahúm ak'õre paji Eslí. Eslí ak'õre paji Nagai. \m \v 26 Nagai ak'õre paji Máhat. Máhat ak'õre paji Matatías. Matatías ak'õre paji Semeí. Semeí ak'õre paji Josec. Josec ak'õre paji Joiadá. \m \v 27 Joiadá ak'õre paji Johanán. Johanán ak'õre paji Resá. Resá ak'õre paji Zorobabel. Zorobabel ak'õre paji Salatiel. Salatiel ak'õre paji Nerí. \m \v 28 Nerí ak'õre paji Melquí. Melquí ak'õre paji Adí. Adí ak'õre paji Cosam. Cosam ak'õre paji Elmadam. Elmadam ak'õre paji Er. \m \v 29 Er ak'õre paji Jesús. Jesús ak'õre paji Eliézer. Eliézer ak'õre paji Jorim. Jorim ak'õre paji Matat. \m \v 30 Matat ak'õre paji Leví. Leví ak'õre paji Simeón. Simeón ak'õre paji Judá. Judá ak'õre paji José. José ak'õre paji Jonam. Jonam ak'õre paji Eliaquim. \m \v 31 Eliaquim ak'õre paji Meleá. Meleá ak'õre paji Mená. Mená ak'õre paji Matatá. Matatá ak'õre paji Natán. \m \v 32 Natán ak'õre paji David. David ak'õre paji Jesé. Jesé ak'õre paji Obed. Obed ak'õre paji Booz. Booz ak'õre paji Salmón. Salmón ak'õre paji Nahasón. \m \v 33 Nahasón ak'õre paji Aminadab. Aminadab ak'õre paji Admín. Admín ak'õre paji Arní. Arní ak'õre paji Hesrón. Hesrón ak'õre paji Fares. Fares ak'õre paji Judá. \m \v 34 Judá ak'õre paji Jacob. Jacob ak'õre paji Isaac. Isaac ak'õre paji Abraham. Abraham ak'õre paji Térah. Térah ak'õre paji Nahor. \m \v 35 Nahor ak'õre paji Serug. Serug ak'õre paji Ragau. Ragau ak'õre paji Péleg. Péleg ak'õre paji Éber. Éber ak'õre paji Sélah. \m \v 36 Sélah ak'õre paji Cainán. Cainán ak'õre paji Arfaxad. Arfaxad ak'õre paji Sem. Sem ak'õre paji Noé. Noé ak'õre paji Lámec. \m \v 37 Lámec ak'õre paji Matusalén. Matusalén ak'õre paji Enoc. Enoc ak'õre paji Jared. Jared ak'õre paji Mahalaleel. Mahalaleel ak'õre paji Cainán. \m \v 38 Cainán ak'õre paji Enós. Enós ak'õre paji Set. Set ak'õre paji Adán mãik'aapa Adán ak'õre paji Tachi Ak'õre. \c 4 \s1 Netuara Poro Waibɨapa Jesús k'achiade baaipiit'ee pada \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Ak'õre Jaure Jesús ome bapachi mãik'aapa irua Jesús wãpiji Jordán todeepa eujã pania wẽe bɨmaa. \v 2 Mama baji k'ãima cuarenta. Mãga nɨde Netuara Poro Waibɨapa ne-inaa k'achia oopi k'inia baji Jesumaa. Mama bɨde Jesús nek'o-ee bada perã, jarrapisia nɨ̃beeji. \v 3 Mãpai Netuara Poro Waibɨapa mãgaji: \p —Wãara pɨ Tachi Ak'õre Warra pɨrã, na mãu pan papit'aapáde aji. \p \v 4 Jesupa p'anauji: \p —¡Oo-eda! aji. Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Eperã chik'o k'o bɨpapai chok'ai bak'aa. Tachi Ak'õre pedee k'awa bɨpa ichita chok'ai bapari.’ \rq (Dt 8.3)\rq* \p \v 5 Maap'eda Netuara Poro Waibɨapa iru ee ɨt'ɨara bɨ nok'ode ateeji. Jõmaweda na p'ek'au eujãdepema p'uuru ak'ɨpiji mãik'aapa mãgaji: \p \v 6 —Mɨa pɨ jã p'uurudepemaarã poro waibɨa papiyada aji. Ãchi net'aa pia jõmaweda përé papii. Mëré perã chi tee k'inia bɨmaa teei. \v 7 Mɨ k'ĩrapite bedabaip'eda, mɨmaa ɨt'aa t'ɨ̃rura, jõmaweda përé payada aji. \p \v 8 Jesupa p'anauji: \p —¡Oo-eda! aji. Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Tachi Ak'õre Waibɨamaa aupai ɨt'aa t'ɨ̃patáatɨ mãik'aapa jĩp'a oopatáatɨ irua jara bɨk'a.’ \rq (Dt 6.13)\rq* \p \v 9 T'ẽepai Netuara Poro Waibɨapa iru ateeji Jerusalén p'uurudee. Mama Tachi Ak'õre te waibɨa ek'arra ɨ̃rɨ ɨt'ɨ́ ateeji mãik'aapa mãgaji: \p —Wãara pɨ Tachi Ak'õre Warra pɨrã, namãik'aapa jɨ̃tɨdaipáde aji, \v 10 Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bairã: \q1 ‘Ak'õrepa ichi angeleerã pëiit'ee pɨ k'aripadamerã. \v 11 Ãchia pɨ jita atadait'ee mãik'aapa pɨ t'ɨdɨk'adait'ee, pɨchi bɨɨrɨ pida mãumaa p'u oopiamaapa.’ \rq (Sal 91.11-12)\rq* \p \v 12 Jesupa p'anauji: \p —¡Jɨ̃tɨ-eda! aji. Ichiaba Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Ne-inaa pariatua oonáaji k'awaait'ee wãara Tachi Ak'õre Waibɨapa tachi ak'ɨpari wa mãga-e.’ \rq (Dt 6.16)\rq* \p \v 13 Netuara Poro Waibɨapa p'oyaa-e pak'ãri Jesús ome, atabëiji awaraa ewaride cheit'ee. \s1 Jesupa naapɨara jarateeda Galilea eujãde \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Jesús wãji Galilea eujãdee. Ne-inaa jõmaweda oopachi Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a. Maperã iru t'opachida ma eujã jõmaade. \v 15 Irua jarateepachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede p'uuru bee chaa. Maapai jõmaarãpa iru pia ak'ɨpachida. \s1 Jesús Nazaret p'uurudee wãda \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Maapai Jesús wãji ichi warida p'uuru Nazaretdee. Ichia oopatak'a ɨ̃ipata ewate pak'ãri, t'ĩuji Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Ma ewate bainɨ̃ beeji Ak'õre Ũraa p'ãda leeit'ee. \v 17 Irumaa teejida Ak'õre pedee jarapari Isaíapa p'ãda. Ewat'ɨ atap'eda unuji na pedee mãik'aapa leeji: \q1 \v 18 —‘Tachi Ak'õre Jaure mɨ ome bapari, Ak'õrepa mɨ jɨrɨt'erada perã pedee pia jarateemerã chupɨria beerãmaa. Mɨ pëiji jaramerã carcelde pɨk'a beerã uchiapiit'ee mãik'aapa tau p'ãriu beerãmaa unupiit'ee; ma awara chupɨria beerã k'aripait'ee mãik'aapa ichi eperãarã pia ak'ɨ bapariit'ee. \v 19 Mãga mɨmaa jarapiji irua eperãarã pia oo k'inia bairã na año irua jɨrɨt'eradade.’ \rq (Is 61.1-2)\rq* \p \v 20 Mãga pedeep'eda, Jesupa ma p'ãda pɨrat'ɨ ataji mãik'aapa teeji Ak'õre Ũraa jarateepata te ak'ɨparimaa. Mãpai su-ak'ɨ beeji jarateeit'ee. Jõma arii p'anadap'edaarãpa irumaa ak'ɨ para beeji. \v 21 Mãpai irua mãgaji: \p —Idi weda parã t'ãide p'asamaa bɨ ma ũraa p'ãdade jara bɨk'a. \p \v 22 Mãga ũridak'ãri, arii p'anadap'edaarãpa iru t'o p'anajida mãik'aapa ak'ɨtrua para beeji, irua pedee pia jarapachi perã. Ãchi pitapai iidi para beeji: \p —¿Sãga jarayama ajida, ma p'ãdade jara bɨk'a idi p'asaru? ¿Na José warra-ek'ã? ajida. \p \v 23 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¿Parãpa na pedee jarapata jara k'inia p'anɨ-ek'ã? aji. Eperãpa mɨ medicoda ak'ãri, k'awa p'anɨ wãara pedee jara bɨ ichi k'ayaadaip'eda, jɨpa beeru pɨrã ichi juadoopa. Mapa pɨ wãara Tachi Ak'õrepa pëida pɨrã pɨa jara bɨk'a, mãgara nama pɨchi warida p'uurude ne-inaa pia óoji pɨa oodak'a Capernaum p'uurude. \p \v 24 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Tachi Ak'õre pedee jarapari p'uurudepemaarãpa iru pedee ũridaamaa p'anapata. Mapa parãpa mɨ pedee ijãa k'iniada-e p'anɨ. \v 25 Ichiaba mãga paji chonaarãweda Tachi Ak'õre pedee jarapari Elías ome. K'oi che-e bɨde año õpee ap'eda esa-auk'a, jarra oojida Israel eujã jõmaade. \v 26 Mamĩda parã chonaarãpa Tachi Ak'õrede ijãada-e p'anadap'edaa perã, irua Elías pëi-e paji Israel eujãdepema p'ẽtrãarã k'aripade. Ma k'ãyaara pëiji Sarepta p'uurudee, Sidón p'uuru k'ait'a, mãpema p'ẽtrãa k'aripamerã. \v 27 Ichiaba Ak'õre pedee jarapari Eliseo chok'ai bak'ãri, Israel eujãde leprapa k'ayaa beerã chok'ara paraaji. Mamĩda irua apida jɨpa-e paji. Aba Siria eujãdepema k'ayaa bada t'ɨ̃jarapatap'edaa Naamán jɨpa beeji iru juapa. \p \v 28 Mãga ũridak'ãri, ma Ak'õre Ũraa jarateepata tede p'anadap'edaarã jõmaweda k'ĩraudachida Jesús ome. \v 29 Jita atajida mãik'aapa jidi babataa atadachida p'uurudeepa. Ateejida ee nok'ode ɨra bada eere mãik'aapa sĩa bat'at'aanadait'ee paji piudaimerã. \v 30 Mamĩda Jesús ãchi juadeepa uchiadaip'eda, wãyaaji ãchi esajĩak'a. \s1 Netuara eperã k'ap'ɨade merãtɨa bada \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Maap'eda Jesús wãji Capernaum p'uurudee. Mãgɨ́ p'uuru Galilea eujãde bɨ. Ɨ̃ipata ewate Tachi Ak'õre Ũraa jarateemaa beeji Ak'õre Ũraa jarateepata tede. \v 32 Mãpemaarãpa iru pedee ũridak'ãri, ak'ɨtrua para beeji irua jĩp'a jarateeda perã Tachi Ak'õrepa jarateepidak'a. \p \v 33 Mama baji ɨmɨk'ĩra netuara merãtɨa bada iru k'ap'ɨade. Jesús jarateeda ũrik'ãri, netuarapa golpe biapiji: \p \v 34 —Aai, Jesús Nazaretdepema, ¿k'ãata oo chejima aji, taimaa? ¡Tai ichiak'au bɨ́ji! ¿Tai k'enat'aadeta cheruk'ã? ajida. Mɨa pɨ k'awa bɨda aji. Pɨta chi k'achia wẽe bapari, Ak'õre Waibɨapa pëida. \p \v 35 Mãpai Jesupa ma netuara ɨtrɨat'aaji: \p —¡K'ĩup'ee beepáde aji mãik'aapa uchiapáde aji, na eperã k'ap'ɨadeepa! \p Mãpai ma netuarapa ma eperã te jãde baaipiji jõmaarã k'ĩrapite mãik'aapa uchiadachi, iru p'ua oo-ee. \v 36 Mãga unudak'ãri, jõmaweda ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa ãchi pitapai pedee para beeji: \p —¡Aai, irua jarateeda waide nama ũridak'aada! ajida. ¡Eperã poro waibɨak'a jaratee bɨ! Netuaraarãpa pida iru pedee ũri p'anɨ mãik'aapa uchiapata, iru Tachi Ak'õre k'ap'ɨa pari pedeepari perã. \p \v 37 Jesupa mãga ooda perã, irude nepɨrɨpachida p'uuru bee chaa Galilea eujãde. \s1 Jesupa Simón Pedro p'ãk'õre jɨpada \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Jesús uchiak'ãri Ak'õre Ũraa jarateepata tedeepa, wãji Simón Pedro temaa. Simón p'ãk'õre k'ayaa baji k'ɨamiapa. Mapa chupɨria iidijida Jesumaa iru jɨpamerã. \v 39 Iru ik'aawa ak'ɨnɨ̃ banaji mãik'aapa ma k'ɨamia ɨtrɨat'aaji. Aramata tuudachi. Mãpai chi k'ayaa bada p'irabaip'eda, nek'opiji Jesumaa mãik'aapa chi k'õp'ãyoorãmaa. \s1 Jesupa k'ayaa beerã chok'ara jɨpada \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 K'eudaik'ãri, k'ayaa k'ĩra t'ãdoo iru beerã aneejida Jesumaa. Iru jua bɨk'ãri mãɨrã ɨ̃rɨ, jɨpak'oodachida. \v 41 Ichiaba eperãarã chok'ara k'ap'ɨadeepa netuara merãtɨa beeda bia uchiak'oodachida: \p —Pɨta Tachi Ak'õre Warrada ajida. \p Mamĩda Jesupa ɨtrɨak'ooji pedeepiamaapa, ãchia k'awa p'anadap'edaa perã iru Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. \s1 Jesupa Judea eujãde jaratee nipada \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Taujaaweda Jesús uchiaji ma p'uurudeepa wãit'ee eperãarã p'anadak'aamaa. Mamĩda p'uuru pidaarãpa jɨrɨnajida mãik'aapa chupɨria iidijida wãnaamerã awara ãyaa. \v 43 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Awaraa p'uurudee ichita wãit'ee pedee pia jarateede, ichiaba k'awaadamerã Tachi Ak'õrepa ãra bɨ k'inia bɨ ichi jua ek'ari ichideerã p'aneedamerã. Ma-it'eepɨ irua mɨ pëiji. \p \v 44 Mãgá Jesupa jaratee nipapachi Ak'õre Ũraa jarateepata te bee chaa judiorã p'anapata eujãde. \c 5 \s1 Jesupa chik'ora peepida \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Ewari aba Jesús Genesaret Lago ide bainɨ̃ bak'ãri, eperãarã chok'ara p'ĩsua seedachida irumãi, Tachi Ak'õre Ũraa ũri k'iniapa. \v 2 Mãga nɨde Jesupa barco omé unuji to ide. Chipariirãpa ãchi t'ɨrɨ sɨɨmaa p'anajida ipu ide. \v 3 Jesús Simón Pedro barcode bataup'eda, iidiji tok'esaapai ateemerã. Mãpai ma barcode su-ak'ɨ beeji jarateeit'ee. \v 4 Jaratee aupak'ãri, Simonmaa mãgaji: \p —Nãpɨadee wãdáma mãik'aapa jãma pãchi t'ɨrɨ t'aadapáde aji. \p \v 5 Simonpa p'anauji: \p —Tachi Jarateepari, t'ɨrɨ t'aamaa ewarijidada aji, maarepida peeda-ee. Mamĩda pɨa jara bairã, t'ɨrɨ t'aanait'eeda aji. \p \v 6 Mãgá t'aadap'eda, jira atadak'ãri, chik'ora nɨ̃baji t'ɨrɨ jãde. Perá jẽdachi. \v 7 Mãga unurutata juapa t'ɨ̃jida apema barco pidaarãmaa k'aripa chedamerã. Chejida mãik'aapa ma chik'ora pee aupadak'ãri, barco omee weda perá pirubaaidachida. \v 8 Mãga unuk'ãri, Simón Pedro Jesús k'ĩrapite bedabaidachi mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, mɨ ik'aawaapa ãyaa beepáde aji, mɨ p'ek'au ooyaa bairã. Pia-e bɨ pɨ mɨ k'ait'a bamerã. \p \v 9 Simón awaraa arii p'anadap'edaarã ome ak'ɨtrua para beeji mãgá chik'o cho-k'ara peedap'edaa perã. \v 10 Auk'a p'anajida Simón k'õp'ãyoorã, Zebedeo warrarã Santiago Juan ome. Mãpai Jesupa mãgaji Simonmaa: \p —Waaweenaapáde aji. Idideepa pɨa eperãarã jɨrɨit'ee Tachi Ak'õre-it'ee, to-ɨapataarãpa chik'o jɨrɨpatak'a. \p \v 11 Mãpai barco ipu ide bɨnadap'eda, jõmaweda ãchi net'aa atabëijida ãchi ak'õreerã ome mãik'aapa wãjida Jesús ome. \s1 Jesupa leprapa k'ayaa bada jɨpada \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Ewari aba Jesús p'uurude nide eperã leprapa k'ayaa bɨpa ununaji. Jesumaa chep'eda, bedabaidachi tau bɨɨrɨ eujãde t'õbairumaa mãik'aapa chupɨria iidiji: \p —Tachi Waibɨa, pɨa k'inia bɨ pɨrã, mɨ k'ayaa wẽpapipáde aji, Ak'õre k'ĩrapite pia beemerã. \p \v 13 Jesupa juapa t'õbaiji mãik'aapa mãgaji: \p —K'inia bɨda aji. Jɨpa beepáde aji. \p Aramata chi lepra k'ayaa wẽpaji. \v 14 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Jaranáaji apidaamaa. Jĩp'a p'aaremaa ak'ɨpináji. Moisepa p'ãdade jara bɨk'a ipana omé atéeji teeit'ee Tachi Ak'õremaa. Mãgá jõmaarãpa pɨ jɨpa beeda k'awadayada aji. \p \v 15 Jesupa mãga jarapachi mĩda, audupɨara pedeepachida irua oodade. Ma awara eperãarã chok'araara cheepurujida iru pedee ũridait'ee mãik'aapa ãchi k'ayaa jɨpapidait'ee. \v 16 Ma k'aurepa Jesús wãpachi eperãarã p'anadak'aamaa ɨt'aa t'ɨ̃de. \s1 Jesupa chiwa bada jɨpada \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Ewari aba Jesupa jarateemaa bɨ misa, iru k'ait'a su-ak'ɨ p'anajida fariseorã mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarã. Che p'anajida jõmaweda Galilea eujãdepema p'uurudeepa, ichiaba Judea eujãdeepa mãik'aapa Jerusalén p'uurudeepa. Tachi Ak'õre baji Jesús ome, k'ayaa beerã jɨpamerã. \v 18 Mãga nɨde pachejida eperãarã eperã chiwa bɨ ome. Jira aneejida ichi p'arude. T'ĩu ata k'inia p'anajida teedaa, Jesús k'ĩrapite bɨdait'ee. \v 19 Mamĩda unudak'aa paji sãmãik'aapa t'ĩudai, eperãarã chok'ara see nɨ̃bada perã. Maperã ɨt'ɨ́ ateejida terraza ɨ̃rɨ mãik'aapa uria ewa atajida. Mãpai ma chiwa bɨ ichi p'arude ɨrabai atajida jõmaarã taide Jesús k'ĩrapite. \v 20 Jesupa k'awaak'ãri ãchia wãara ichide ijãa p'anɨ, ma chiwa bɨmaa mãgaji: \p —K'õp'ãyo, pɨa p'ek'au k'achia oopata jõmaweda wẽpajipɨ. \p \v 21 Mãga ũridak'ãri, Moisepa p'ãda jarateepataarãpa mãik'aapa fariseorãpa k'ĩsia p'aneejida: “Jã eperã nãga pedeeik'araa bɨ. Tachi Ak'õrepapaita p'ek'au k'achia wẽpapipari. Jã eperã Tachi Ak'õre ãpɨte ik'achia pedeemaa bɨ jarak'ãri ichiata mãgee ne-inaa oopari.” \p \v 22 Mamĩda Jesupa k'awaji ãchia k'ĩsia p'anɨ. Mapa iidiji: \p —¿Sãap'eda parãpa k'ĩsia k'achia k'ĩsia p'anɨma? aji. \v 23 Mɨa irumaa jarai: “Pɨa p'ek'au k'achia oopata wẽpajipɨ” maa-e pɨrã jarai: “P'irabáiji mãik'aapa wã́ji”. Mamĩda irua maarepida oo-e pai Tachi Ak'õrepa oopi-e pɨrã. \v 24 Mɨa ak'ɨpiit'ee na p'ek'au eujãde mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema k'ap'ɨa pari, Tachi Ak'õre Waibɨapa wẽpapipari eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata. \p Mãpai mãgaji ma eperã chiwa bɨmaa: \p —Mɨa jara bɨ: ¡P'irabáiji! Pɨchi p'aru atáji mãik'aapa wã́ji pɨchi temaa. \p \v 25 Aramata chiwa bada p'irabaidachi jõmaarã taide mãik'aapa ichi p'aru jẽra bada atap'eda, Ak'õre ome o-ĩa wãji ichi temaa. \v 26 Mãga unudak'ãri, jõmaweda ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa o-ĩapa jarapachida Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Mãgá p'era pɨk'a jõnɨpa mãgajida: \p —Idi ne-inaa pia unujidada ajida, Tachi Ak'õre juapa ooda. \s1 Jesupa Leví jɨrɨt'erada ichi ome nipapariimerã \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 T'ẽepai, Jesús mamãik'aapa uchiap'eda, ununaji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Leví. Mãgɨ́ Cesar-it'ee impuesto p'epari paji. Su-ak'ɨ baji ma impuesto p'epataarã su-ak'ɨ p'anapatamãi. Jesupa irumaa mãgaji: \p —Mɨ ome nipaparíiji. \p \v 28 Mãpai Leví p'irabaip'eda, ichi net'aa p'e atabëiji mãik'aapa wãji Jesús ome. \p \v 29 Ma t'ẽepai, Levipa fiesta ooji ichi tede Jesu-it'ee. Impuesto p'epataarã Roma pidaarã rey-it'ee t'ɨ̃ pëiji awaraa k'õp'ãyoorã ome. Ma fiesta oo p'anɨde Jesús chi k'õp'ãyoorã ome su-ak'ɨ p'anajida mesade, nek'omaa apemaarã ome. \v 30 Mamĩda fariseorãpa mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarãpa k'ĩsia p'anadap'edaa perã ãchi chonaarãpa oopatap'edaade, aupedeemaa p'aneejida Jesús k'õp'ãyoorã ome. Iidijida: \p —¿Sãap'eda nek'omaa p'anɨma mãik'aapa ne-inaa tomaa p'anɨma jãgee impuesto p'epataarã ome mãik'aapa awaraa p'ek'au k'achia oopataarã ome? Parãpa jãga oodaik'araa bɨda ajida. \p \v 31 Jesupa p'anauji: \p —Médico pëidak'aa k'ap'ɨa pia beerãmaa. Jĩp'a pëipata k'ayaa beerãmaa. \v 32 Tachi Ak'õrepa mɨ pëi-e paji t'ãri pia beerã jɨrɨde. Ma k'ãyaara p'ek'au k'achia oopataarã jɨrɨdeta pëiji, p'ek'au k'achia oo amaadamerã mãik'aapa irude ijãapataadamerã. \s1 Sãapai ɨt'aa t'ɨ̃daipia bɨ nek'oda-ee \r (Mt 9.14-15; Mr 2.18-22) \p \v 33 Jesumaa mãgajida: \p —Juan Bautista k'õp'ãyoorã mãik'aapa fariseorã audú ɨt'aa t'ɨ̃pata nek'oda-ee. ¿Sãap'eda pɨ k'õp'ãyoorã ichita nek'opata mãik'aapa ne-inaa topatama? ajida. \p \v 34 Jesupa p'anauji: \p —Miak'ãipata fiestade t'ɨ̃ pëidap'edaarã pachedak'ãri, ma fiesta o-ĩa oopata chi miak'ãiit'ee bɨ ome. Mama p'anɨde ¿parãpa nek'opida-e paik'ã aji, ãramaa? \v 35 Ewari cherude chi miak'ãiit'ee bɨ wẽ-e pak'ãri ãra ome, fiesta ooda-e pait'ee t'ãri p'uapa. Ma ewatepɨ nek'oda-e pait'ee. \s1 Moisepa p'ãda mãik'aapa Jesucristopa jarateeda auk'a ak'ɨdaik'araa bɨ \p \v 36 Ichiaba Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee ichi ũraa p'oiradaik'araa bɨ Moisepa p'ãda ome: \p —Eperã apidaapa p'aru chiwididepema pite aba t'ɨɨik'araa bɨda aji, p'aru sorede parchaait'ee. Mãga ooru pɨrã, chi p'aru chiwidi ãridariit'ee mãik'aapa ma pite auk'a bee-e pait'ee chi p'aru sore ome. \v 37 Ichiaba vino ewaa juda t'ɨdak'aa ne-e sorede. Mãga oodak'aa ma vino baak'ak'ãri, ma ne-e sore jĩadarii perã mãik'aapa chi vino atuadarii perã. \v 38 Maperã vino ewaa juda t'ɨdaipia bɨ ne-e chiwidide. \v 39 Eperãpa vino chona bɨ tok'ãri, to k'inia-e chi ewaa juda jarapata perã: “Chi chonata warraara bɨda” apata. Mãga pɨk'a parãpa chonaarãwedapema ũraa k'iniara iru p'anɨda aji, mɨa ũraa jaratee bɨ k'ãyaara. \c 6 \s1 Ɨ̃ipata ewate trigo k'ɨmɨ chak'eerã p'edap'edaa \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Judiorã ɨ̃ipata ewate Jesús nipaji trigo k'ãide. Ma wãyaa wãde chi k'õp'ãyoorãpa trigo k'ɨmɨ chak'eerã oromaa p'aneejida. Jua jãde sirat'ɨdap'eda, chi trigo tau chak'eerã k'opachida. \v 2 Mãga unudak'ãri, ũk'uru arii p'anadap'edaa fariseorãpa iidijida: \p —¿Sãap'eda parãpa oo p'anɨma ajida, tachi ũraade jara bɨ oonaadamerã? Ɨ̃ipata ewate mimiadaik'araa bɨda a bɨ. \p \v 3 Jesupa k'awaji chi k'õp'ãyoorãpa ne-inaa k'achia ooda-e paji ma trigo tau k'odak'ãri. Mapa p'anauji: \p —¿Parãpa Ak'õre Ũraa p'ãdade leeda-e p'anɨk'ã aji, Rey Davidpa ooda chonaarãweda jarrapisiadaidak'ãri chi k'õp'ãyoorã ome? \v 4 T'ĩuji Tachi Ak'õre te ne-edee oodade mãik'aapa ataji pan awara bɨdap'edaa Tachi Ak'õre-it'ee. Mãgɨ́ pan ũk'uru k'oji mãik'aapa teeji chi k'õp'ãyoorãmaa auk'a k'odamerã. Mãga oojida, p'aareerãpapai mãgɨ́ pan k'odaipia baji mĩda. Tachi Ak'õrepa ãra miapi-e paji mãga oodap'edaa k'aurepa. \p \v 5 Jesupa ichiaba mãgaji: \p —Ɨ̃ipata ewate mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema jua ek'ari bɨda aji. \s1 Eperã jua chiwa bada \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Awaraa ɨ̃ipata ewate Jesús t'ĩuji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede mãik'aapa jarateemaa beeji. Mama baji eperã jua juaraarepema chiwa bɨ. \v 7 Moisepa p'ãda jarateepataarã fariseorã ome Jesús ɨmɨatee k'inia p'anajida. Mapa ak'ɨ p'anajida Jesupa ma k'ayaa bɨ jɨpai maa-e pɨrã jɨpa-e pai ma ewate. \v 8 Mamĩda Jesupa k'awaji ãrapa k'ĩsiadap'edaa. Mapa ma jua chiwa bɨmaa jaraji: \p —P'irabáiji mãik'aapa jõmaarã esajĩak'a ak'ɨnɨ̃ béeji. \p Aramãgá ma eperã ɨt'a ak'ɨnɨ̃ beeji. \v 9 Mãpai Jesupa mãgaji apemaarãmaa: \p —Mɨa parãmaa ne-inaa iidiit'ee. ¿K'ãata oodaipia bɨma aji, ɨ̃ipata ewate; ne-inaa pia maa-e pɨrã ne-inaa k'achia? ¿Eperã k'aripadaipia bɨk'ã piunaamerã maa-e pɨrã piupidaipia bɨk'ã? aji. \p \v 10 T'ẽepai mãɨrãmaa ak'ɨji. Maap'eda ma eperã jua chiwa bɨmaa mãgaji: \p —Pɨchi jua jĩrupáde aji. \p Mãpai jua jĩruji. Aramata jɨpa beeji. \v 11 Mamĩda mãɨrãpa mãga unudak'ãri, audú k'ĩraudachida mãik'aapa pedeeteemaa p'aneejida Jesús peepit'aadait'ee. \s1 Jesupa k'õp'ãyoorã doce jɨrɨt'erada ichi ome nipapataadamerã \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Maapai Jesús ee nok'odee wãji ɨt'aa t'ɨ̃de. Mama ewariji ɨt'aa t'ɨ̃maa. \v 13 Ãstaawa pak'ãri, ichi ome nipapataarã t'ɨ̃ji. Mãɨrãdepema jɨrɨt'eraji doce mãik'aapa ãra t'ɨ̃ bɨji \em apóstoles\em*. \v 14 Nãgɨɨrã paji: Simón, Jesupa ichiaba t'ɨ̃ bɨda Pedro; chi ɨ̃pema Andrés; Santiago; Juan; Felipe; Bartolomé; \v 15 Mateo; Tomás; Alfeo warra Santiago; Simón Celote apatap'edaa; \v 16 Santiago warra Judas mãik'aapa Judas Iscariote; ma t'ẽepai Jesús traicionaada. \s1 Jesupa eperãarã chok'araarãmaa jarateeda \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Ma k'õp'ãyoorã jɨrɨt'erap'eda, Jesús edaa cheji ma ee ɨt'ɨa bɨdeepa ãra ome mãik'aapa pachejida eujã jewedaade. Mama chip'e p'anajida iru ome nipapatap'edaarã mãik'aapa awaraa eperãarã chok'ara: Judea eujãdepemaarã, Jerusalén p'uurudepemaarã, p'usa ide p'anɨ Tiro p'uurudepemaarã Sidón p'uurudepemaarã ome. \v 18 Che p'anajida Jesús pedee ũridait'ee mãik'aapa irua ãchi k'ayaa jɨpamerã. Mama bɨde Jesupa netuara merãtɨa iru beerã ichiaba jɨpak'ooji. \v 19 Eperãarã jõmaarãpa Jesús k'ap'ɨa t'õbai k'inia p'anapachida, iru juapa ãchi jõmaweda jɨpak'ooda perã. \s1 Jesupa jarateeda t'ãri o-ĩa p'anapataadamerã \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Maap'eda Jesupa ichi ome nipapataarãmaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \q2 —T'ãri o-ĩa p'anɨ, parã chi chupɨria chedeerã. Tachi Ak'õre k'awa k'inia p'anadairã, irudeerã p'anadait'ee. \q2 \v 21 T'ãri o-ĩa p'anɨ, parã chi jarrapisia jõnɨɨrã, parãmaa Tachi Ak'õrepa nek'opiit'ee perã. Ichiaba t'ãri o-ĩa p'anɨ, parã chi ɨ̃raweda jẽe jõnɨɨrã t'ãri p'uapa, t'ẽepai Tachi Ak'õrepa parã ëipiit'ee perã. \q2 \v 22 T'ãri o-ĩa p'anɨ eperãarãpa parã k'ĩra unuamaa iru p'aneedak'ãri; yiaraa iru p'aneedak'ãri; parãmaa ik'achia pedeedak'ãri, maa-e pɨrã parã ãpɨte pedee k'achia jaradak'ãri mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepemade ijãapata perã. \m \v 23 Mãga oodak'ãri, t'ãri o-ĩa, k'ãiwee p'anéetɨ, Tachi Ak'õrepa ne-inaa pi-ia teeit'ee perã, parã iru truade panadak'ãri. Chonaarãweda ichiaba mãgá ne-inaa k'achia oopachida Tachi Ak'õre pedee jarapataarãmaa. \q2 \v 24 Mamĩda ¡aai, Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'eepɨ parã, chi p'arat'ara beerã, na p'ek'au eujãdepai o-ĩa p'anadait'ee perã! \q2 \v 25 ¡Aai, Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'eepɨ parã, chi ɨ̃raweda bi jãwaa p'anɨɨrã, t'ẽepai jarrapisia p'aneedait'ee perã! \q2 ¡Aai, Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'eepɨ parã, chi ɨ̃raweda ëi jõnɨɨrã, t'ẽepai jẽe jõnadait'ee perã t'ãri p'uapa! \q2 \v 26 ¡Aai, Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'eepɨ parã, chi jõmaarãpa t'o p'anapataarã! ¡Mãga oopachida Judea eujãdepemaarã chonaarãpa, seewata Tachi Ak'õre pedee jarapatada apatap'edaarã ome! \s1 Jesupa jarateeda k'ĩra unuamaa iru p'anapataarãde \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 —Mamĩda parã, mɨ pedee ũri p'anɨɨrãmaa mɨa jara bɨ: Parã k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã k'inia iru p'anapatáatɨ mãik'aapa ãramaa ne-inaa pia óotɨ. \v 28 Pia óotɨ ãrapa parã k'achia oopata pari. Ɨt'aa t'ɨ̃patáatɨ pãchimaa ik'achia jarapataarã pari. \v 29 Eperãpa pɨ k'ĩra tarramaa sĩru pɨrã, auk'a oonáaji irumaa. Ma k'ãyaara chi apema k'ĩra tarra ak'ɨpíji, auk'a sĩmerã. Ichiaba eperãpa pɨchi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ bɨ jãri ataru pɨrã, ichiaba pɨchi camisa t'ãri pia téeji. \v 30 Apidaapa pɨmaa ne-inaa iidiruta pɨrã, téeji. Ichiaba pɨ net'aa jãri ataruta pɨrã, iidináaji waya pɨmaa teemerã. \v 31 Óotɨ apemaarãmaa parãpa k'inia p'anɨk'a ãchia parãmaa oodamerã. \p \v 32 ’Parãpa k'inia iru p'anɨ pɨrã pãchi k'inia iru p'anapataarã aupai, ¿ne-inaa pipɨara oomaa p'anɨk'ã? P'ek'au k'achia ooyaa beerãpa paara mãga oopata. \v 33 Parãpa ne-inaa pia oo p'anɨ pɨrã pãchi pia oopataarãmaa aupai, ¿ne-inaa pipɨara oomaa p'anɨk'ã? P'ek'au k'achia oopataarãpa paara mãga oopata. \v 34 Ichiaba pãchi net'aa presta pëiruta pɨrã, ma pari awaraa net'aa jitait'ee aupai, ¿ne-inaa pipɨara oomaa p'anɨk'ã? P'ek'au k'achia oopataarãpa pida prestapata ãchi pitapai, ma pari ne-inaa jitadait'ee. \v 35 Parãpa pãchi k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã k'inia iru p'anapataadaipia bɨ mãik'aapa ãra pia oopataadaipia bɨ. Ãramaa net'aa prestadaipia bɨ, nɨda-ee ne-inaa jitadait'ee ma pari. Mãga ooruta pɨrã, Tachi Ak'õrepa ne-inaa pia teeit'ee parãmaa mãik'aapa parã Ak'õre Waibɨa warrarã p'anadait'ee. Iruata ne-inaa pia oopari gracias jaradak'aarãmaa mãik'aapa t'ãri k'achia-idaa beerãmaa paara. \v 36 Maperã awaraarã chupɨria k'awáatɨ pãchi Ak'õre Waibɨapa ooparik'a. \s1 Awaraarãpa oopata ãpɨte ik'achia jaradaik'araa bɨ \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 —Awaraarãpa ne-inaa oopata ak'ɨnáatɨ jaradait'ee ne-inaa k'achia oomaa p'anɨ. Mãgá Tachi Ak'õrepa auk'a oo-e pait'ee parã ome. Ne-inaa k'achia aupai jɨrɨnáatɨ pedee k'achia jaradait'ee awaraarã ãpɨte, maa-e pɨrã Tachi Ak'õrepa auk'a jɨrɨit'ee parãpa ne-inaa k'achia oopata aupai jarait'ee, p'anadak'ãri iru k'ĩrapite. Chĩarapa parãmaa ne-inaa k'achia ook'ãri, perdonáatɨ. Mãgá Tachi Ak'õrepa parãpa ne-inaa k'achia oopata perdonaait'ee. \v 38 Awaraarãmaa téetɨ. Mãgá Tachi Ak'õrepa parãmaa teeit'ee. T'ãri pia teedak'ãri awaraarãmaa, ma pari irua audupɨara teeit'ee parãmaa. Irua parãmaa ooit'ee parãpa oopatak'a awaraarãmaa. \p \v 39 Ichiaba Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee, chi k'õp'ãyoorãpa k'awaa wãdamerã oodait'ee irua jara bɨk'a. \p —P'ananáatɨ chi wãara k'awada-e p'anɨɨrãk'a. Mãgɨɨrã tau p'ãriu beerã́k'apɨ p'anɨ awaraa tau p'ãriu beerã atee k'inia p'anadak'ãri awara ãyaa. ¿Ãchi omee weda uriade baainada-e paik'ã? \v 40 Mɨ ũraa k'awaa wãdak'ãri, pia p'anapataadait'ee. Estudiante apida ichi jarateepari k'ãyaara k'awaara bɨ-e. Mamĩda jõmaweda estudia aupak'ãri, ichi jarateepari jĩak'a uchiai. \p \v 41 ’¿K'ãare-it'ee ak'ɨ bɨma nejarra pɨchi auk'aa tau jãde bɨ, mamĩda unu-e bɨ pak'uru pɨchi tau jãde bɨ? \v 42 Pɨchi tau jãde pak'uru iru bɨ pɨrã, ¿sãga pɨchi auk'aamaa jaraima: “Ɨ̃pema, mɨmaa ẽepíji jã nejarra pɨchi tau jãde bɨ”? ¡Seewata pɨa chĩara k'aripa k'inia bɨ, irua oo bɨ ak'ɨk'ãri! Naapɨara ẽt'aipia bɨ ma pak'uru pɨchi tau jãde bɨ. Mãpaipɨ pia unui ma nejarra pɨchi auk'aa tau jãde bɨ mãik'aapa mãgá iru k'aripai. \s1 Pak'uru k'awaapata chi nejõdeepa \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 —Nejõ bɨɨrɨ pia bɨpa nejõ k'achia chauk'aa. Jõdee nejõ bɨɨrɨ k'achia bɨpa nejõ pia chauk'aa. \v 44 Nejõ bɨɨrɨ chaa k'awapata chi nejõdeepa. Eperãarãpa higojõ orodak'aa pak'uru ɨɨrɨ-idaa bɨdeepa. Ichiaba uva orodak'aa mãgee pak'urudeepa. \v 45 Mãga pɨk'a eperã t'ãri pia bɨpa pedee pia jarapari, k'ĩsia pia iru bairã ichi t'ãride. Jõdee eperã t'ãri k'achia bɨpa pedee k'achia jarapari, ichi t'ãride k'ĩsia k'achia iru bairã. Ma k'ĩsia jõma uchiaru ichi t'ãrideepa ichi it'aipa jarapari. \s1 Jesupa te oopataarãde nepɨrɨda \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 —¿K'ãare-it'ee parãpa mɨ t'ɨ̃jarapatama: “Tachi Waibɨa, Tachi Waibɨa”, mamĩda ooda-e p'anɨ mɨa jara bɨk'a? \v 47 Mɨa jarait'ee k'aik'a bɨ chi mɨmaa cheru ũriit'ee mɨ pedee mãik'aapa oopariit'ee mɨa jara bɨk'a. \v 48 Mãgɨ́ eperã te oo bɨ́k'ata bɨ. Naapɨara irua edú k'orop'eda, chi te bɨɨrɨ mãu ɨ̃rɨ bɨpari. Maap'eda to chek'ãri, wee jira beepari ma te bɨɨrɨ sudamãi. Mamĩda p'oyaa mimik'api-e, basa mãu ɨ̃rɨ bɨda perã. Mãgɨ́ eperãpa ichi te mãgá basa mãu ɨ̃rɨ pia oopari perã, jõ-e pait'ee. \v 49 Jõdee chi mɨ ũraa ũrip'eda, oo-e bɨpa mɨa jara bɨk'a nãga pɨk'a bɨ. Ichi te ook'ãri, te bɨɨrɨ pariatua supari ipu nãusaade, basa wẽe. Maap'eda to chek'ãri mãik'aapa wee jira beek'ãri ma te bɨɨrɨ sudamãi, ma te t'eedaipari mãik'aapa jõmaweda jõdaipari, chi te chipari paara. \c 7 \s1 Jesupa Romadepema soldaorã poro waibɨa esclavo jɨpada \r (Mt 8.5-13; Jn 4.43-54) \p \v 1 Jesupa ma eperãarãmaa mãga jara aupap'eda, wãji Capernaum p'uurudee. \v 2 Mama bapachi Romadepema soldaorã poro waibɨa. Ichi esclavo k'inia iru bapachi. Mamĩda mãgɨ́ juak'aya nɨ̃baji. \v 3 Ma soldaorã poro waibɨapa ũrik'ãri Jesús mama ni, pëiji judiorã poro waibɨarã Jesumaa chupɨria iidide, ichi esclavo jɨpa chemerã. \v 4 Ãra Jesumaa wãjida mãik'aapa chupɨria iidijida: \p —Na capitán t'ãri pia baparida ajida, tachi ome. Mapa pɨa k'aripaipia bɨda ajida. \v 5 Irua tachi judiorã k'inia iru bapari. Oopijida ajida, namapema Ak'õre Ũraa jarateepata te. \p \v 6 Mãpai Jesús wãji ãra ome. Mamĩda ma soldaorã poro waibɨa te k'ait'a panadak'ãri, irua jara pëiji chi k'õp'ãyoorã ome: \p —Tachi Waibɨa, mɨ temaa chenaapáde aji, mɨ pɨ k'ãyaara ek'ariara bairã. \v 7 Maperã mɨchi itu wã-e paji pɨ jɨrɨde. Mamĩda k'awa bɨ ne-inaa jõmaweda pɨ jua ek'ari nɨ̃bɨ. Jĩp'a jarapáde aji, mɨ esclavo jɨpa beemerã. \v 8 Mɨ jida waibɨarã jua ek'ari bɨ. Ma awara mɨa soldaorã iru bɨ mɨchi jua ek'ari. Mɨa abaamaa wãpáde ak'ãri, wãpari; awaraamaa chepáde ak'ãri, chepari. Ichiaba mɨ esclavomaa ne-inaa oopáde ak'ãri, oonapari. Mɨ jua ek'ari p'anɨɨrãpa mãga oopata perã, mɨa k'awa bɨ pɨa jararupapai mɨ esclavo jɨpait'ee. \p \v 9 Mãga jaranadak'ãri, Jesús p'era pɨk'a beeji. Mapa ichi ome nipapataarãmaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Mãgara mɨ wã-eda aji. Mɨa wãarata jararu. Tachi Israel pidaarã t'ãide mɨa apida unu-e bɨda aji, ma eperãk'a; Tachi Ak'õrede wãara ijãa bɨ. \p \v 10 Ma pëidap'edaarã capitán temaa pachedak'ãri, chi esclavo jɨpa bɨta unu chejida. \s1 Jesupa p'ẽtrãa warra piuda chok'ai p'irabaipida \p \v 11 Ma t'ẽepai, Jesús wãji Naín p'uurudee. Chi k'õp'ãyoorã mãik'aapa awaraa eperãarã chok'ara wãjida iru ome. \v 12 P'uuru k'ait'a panadak'ãri, unujida eperãarãpa jai-idaada atee wãruta ɨade. Mãgɨ́ p'ẽtrãa warra apai iru bada paji. Aɨ ome chi p'uurudepemaarã chok'ara wã nipajida. \v 13 Jesupa mãgɨ́ p'ẽtrãa unuk'ãri, chupɨria k'awaaji mãik'aapa mãgaji: \p —Jẽenaapáde aji. \p \v 14 Aramata araa wãp'eda, Jesupa t'õbait'aaji ma k'ap'ɨa atee wãdap'edaa p'aru. Chi atee wã nipadap'edaarã ak'ɨnɨ̃ p'aneedak'ãri, Jesupa mãgaji ma jai-idaa badamaa: \p —K'ũtrãa, p'irabáiji. \p \v 15 Mãpai chi jai-idaa bada su-ak'ɨ beeji mãik'aapa pedeemaa beeji. Maap'eda, Jesupa chi nawemaa mãgaji: \p —Acha bɨda aji, pɨ warra. \p \v 16 Mãga unudak'ãri, arii p'anadap'edaarã jõmaweda p'era pɨk'adachida mãik'aapa Tachi Ak'õrede pia pedee para beeji: \p —Ak'õre pedee jarapari waibɨa tachi t'ãide uchiajida ajida. \p Ichiaba mãgajida: \p —Tachi Ak'õre che bɨ tachi p'uuru pidaarã k'aripade. \p \v 17 Mãgá Jesupa ooda k'awaajida Judea eujãdepemaarãpa mãik'aapa ma ik'aawapemaarãpa. \s1 Juan Bautistapa chi k'õp'ãyoorã pëida \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Juan Bautista ome nipapatap'edaarã wãjida iru badamãi carcelde ma jõma nepɨrɨde. Mãga ũrik'ãri, omé t'ɨ̃ pëiji wãdamerã Jesumaa. \v 19 Mãɨrã pëiji Jesumaa iididamerã iru chi cheit'ee bada eperãarã k'aripait'ee maa-e pɨrã awaraa nɨdaipia bɨ. \v 20 Jesús k'ait'a panadap'eda, mãgajida: \p —Juan Bautistapa tai pëijida ajida, iidide: “¿Pɨk'ã tai k'aripapari chonaarãpa cheit'ee bɨda adap'edaa? Maa-e pɨrã, ¿awaraa nɨdaipia bɨk'ã?” ajida. \p \v 21 Mãga iidi p'anadak'ãri, Jesupa eperãarã chok'ara jɨpaji: k'ayaa beerã; k'ap'ɨa p'ira beerã; netuara k'ap'ɨade merãtɨa beerã mãik'aapa tau p'ãriu beerã. \v 22 Maap'eda ma Juanpa eperãarã pëidamaa p'anauji: \p —Wã́tɨ Juanmaa mãik'aapa nepɨrɨ́tɨ parãpa nama unu p'anɨ mãik'aapa ũri p'anɨ. Jarátɨ tau p'ãriu beeda ɨ̃rá unu p'anɨ; nɨk'anɨk'aa beeda t'ɨa nĩutee; leprapa k'ayaa beeda jɨpa p'anɨ ãchi k'ayaadeepa; k'ɨɨrɨ k'ĩ beeda ɨ̃rá ũri p'anɨ; piudap'edaarã waya chok'ai p'anɨ mãik'aapa chupɨria chedeerãmaa Ak'õrepa pedee pia jara pëida jarateemaa bɨ. \v 23 ¡T'ãri o-ĩa bɨda aji, chi mɨde ijãa bɨ, k'awa-e bɨ mĩda mɨa ne-inaa jõma oo bɨ! \p \v 24 Juanpa eperãarã pëida wãdap'edaa t'ẽepai, eperãarãmaa Jesupa pedee pia jaramaa beeji Juande: \p —¿K'ãata parãpa ak'ɨnajidama aji, eujã pania wẽe bɨmaa wãdak'ãri? ¿K'ĩsiajida-ek'ã ak'ɨnadait'ee eperã pariatua k'ĩsia bɨ, p'ũajara nãupa pariatua nẽunẽuwaa p'uaparik'a? \v 25 Maa-e pɨrã, ¿k'ĩsiajida-ek'ã ak'ɨnadait'ee eperã p'aru pi-ia jɨ̃ bɨ? Parãpa pia k'awa p'anɨ eperã p'aru pi-ia jɨ̃ beerã rey tede p'anapata. \v 26 Mãga-e pɨrã ¿k'ĩsiajida-ek'ã ak'ɨnadait'ee Ak'õre pedee jarapari? Wãara, iru Ak'õre pedee jarapari k'ãyaara waibɨara bɨ. \v 27 Na Juandeta Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Mɨa eperã chok'a pëiit'ee pɨ naa o pia oonamerã pɨ, eperãarã poro waibɨa, chei naaweda.’ \rq (Mal 3.1)\rq* \m \v 28 Mɨa jara bɨ: Eperã apida Juan k'ãyaara waibɨara bɨ-e. Mamĩda chi ek'ariara bɨta iru k'ãyaara waibɨara pait'ee, Tachi Ak'õrepa ma eperã ichi jua ek'ari bɨk'ãri, ichideerã ome beemerã. \p \v 29 ’Jõmaweda Juan pedee ũridap'edaarã, Cesar-it'ee impuesto p'epataarã paara, irumaa poro choopijida. Mãga oodak'ãri, ak'ɨpijida Tachi Ak'õre wãarata jara baji Juan k'ap'ɨa pari. \v 30 Mamĩda fariseorã Moisepa p'ãda jarateepataarã ome Juanmaa poro choopida-e pak'ãri, ak'ɨpijida ãchia k'iniada-e p'anɨ Tachi Ak'õrepa ãchimaa pia oo k'inia bada. \p \v 31 ’Mɨa jarait'ee sãga p'anɨ parã, mɨde ijãadak'aa beerã. \v 32 Warrarã su-ak'ɨ p'aneedap'eda, jemenemaa p'anɨ́k'ata p'anɨ p'uuru jãde. Ãchi k'õp'ãyoorãmaa biapata: \q2 “Taipa siru chaajida. Mamĩda parã pëirada-e paji. K'ari k'ĩsia paraa k'arijida. Mamĩda parã jẽeda-e paji.” \m \v 33 Juan Bautista chek'ãri, pan k'o-e paji eperãarã jĩp'aarãk'a mãik'aapa vino tok'aa paji. Maperã parãpa jarajida: “Netuara iru k'ap'ɨade merãtɨa bɨda” ajida. \v 34 T'ẽepai mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema cheji mãik'aapa nek'oji, ne-inaa toji eperã jĩp'aak'a. Maperã jara p'anɨ mɨ nek'oyaa, ne-inaa toyaa bapari. Ma awara mɨ k'õp'ãyo meraaparida a p'anɨ k'achia-idaa beerã ome mãik'aapa Cesar-it'ee impuesto p'epataarã ome. \v 35 Mamĩda Tachi Ak'õrepa wãarata ak'ɨpimaa bɨda aji, mɨa oo bɨ k'aurepa parã jõmaarã pari. \s1 Jesús Simón tede \p \v 36 Fariseo t'ɨ̃jarapatap'edaa Simonpa Jesús t'ɨ̃ pëiji nek'o chemerã ichi ome. Mãgá Jesús wãji iru temaa. Su-ak'ɨ beeji mesade. \v 37 Ma p'uurude wẽra p'ek'au k'achia ooyaa bapachi. Mãgɨpa k'awaak'ãri Jesús wãda nek'ode ma fariseo tede, ataji chok'o chak'ek'a mãu pi-ia alabastrodee ooda ipuru bɨ k'erapa mãik'aapa wãji irumaa. \v 38 Jẽe wãpa su-ak'ɨ banaji Jesús bɨɨrɨmãi mãik'aapa iru bɨɨrɨ sɨɨmaa beeji ichi taubapa. Maap'eda ichi pudapa p'ooji. Mãpai Jesús bɨɨrɨ wëre atap'eda, ɨ̃t'aaji mãik'aapa ma k'era weet'aaji aɨ ɨ̃rɨ ak'ɨpiit'ee Jesús k'inia iru bɨ. \v 39 Simonpa mãga unuk'ãri, k'ĩsiaji: “Na eperã wãara Ak'õre pedee jarapari pada paara, k'awak'ajida aji, k'ãare eperãpa ichi t'õbaimaa bɨ mãik'aapa mãga oopi-e pak'aji, ma wẽra p'ek'au k'achia ooyaa bairã.” \p \v 40 Mãpai Jesupa Simonmaa mãgaji: \p —Simón, mɨa pɨmaa ne-inaa jara k'inia bɨda aji. \p Simonpa p'anauji: \p —Tachi Jarateepari, jaráji. \p \v 41 Jesupa nepɨrɨji: \p —Eperãarã omé p'arat'a paraa p'anajida p'arat'a prestapatamãi. Abaapa paraa baji quinientos denarios; chi apemapa cincuenta denarios. \v 42 P'oyaa p'aada-e pak'ãri, chi p'arat'a presta pëidapa ãra chupɨria k'awaaji mãik'aapa omeerãmaa p'aapi-e paji. Ɨ̃rá mɨmaa jaráji: ¿chisãgɨpa ma p'arat'a prestapari audú k'iniara iru bait'eema? aji. \p \v 43 Simonpa p'anauji: \p —¿Chi p'arat'a waibɨara paraa bada-ek'ã? aji. \p Jesupa mãgaji: \p —Wãarada aji. \p \v 44 Mãpai Jesupa ma wẽramaa ak'ɨji mãik'aapa Simonmaa mãgaji: \p —¿Na wẽra unu bɨk'ã? aji. Mɨ t'ĩuk'ãri pɨ tede, pɨa mɨ pia auteebai-e paji. Pania tee-e paji mɨ bɨɨrɨ sɨɨmerã. Jõdee na wẽrapa mɨ bɨɨrɨ sɨɨji ichi taubapa mãik'aapa p'ooji ichi pudapa. \v 45 Mɨ t'ĩuk'ãri, pɨa mɨ k'ĩra ɨ̃-e paji. Mamĩda mɨ nama t'ĩuru weda na wẽrapa mɨ bɨɨrɨ ɨ̃maa bɨ. \v 46 Pɨa mɨ poro ɨ̃rɨ aceitepa p'uru-e paji. Mamĩda irua k'era weeji mɨ bɨɨrɨ ɨ̃rɨ. \v 47 Mapa mɨa jara bɨ: Irua p'ek'au k'achia chok'ara oopata wẽpapiji, mɨ audú k'inia iru bairã. Mamĩda eperãpa k'ĩsia bɨ pɨrã ichia mak'ɨara p'ek'au k'achia oo-e bɨ, mãgara ma eperãpa mɨ mak'ɨara k'inia-e bɨ. \p \v 48 T'ẽepai Jesupa mãgaji ma wẽramaa: \p —Pɨa p'ek'au k'achia oopata wẽpajida aji. \p \v 49 Mãpai apemaarã arii p'anadap'edaarãpa iidi para beeji: \p —¿K'aima ajida, jãgɨ́? ¿Eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata paara wẽpapi bɨk'ã? ajida. \p \v 50 Mãpai Jesupa waya jaraji ma wẽramaa: \p —Pɨ wãara Ak'õrede ijãa bairã, irua pɨ o k'achiadeepa k'aripa ataji atuanaamerã. K'ãiwee wãpáde aji. \c 8 \s1 Wẽraarãpa Jesús k'aripapatap'edaa \p \v 1 Ma t'ẽepai Jesús nipapachi p'uuru beede mãik'aapa aɨ ik'aawa p'uuru k'aipee beede. Jaratee nipapachi Ak'õrepa pedee pia jara pëida; irua eperãarã bɨ k'inia bɨ ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. Chi k'õp'ãyoorã doce auk'a nipapachida iru ome. \v 2 Ichiaba wẽraarã nipapachida iru ome. Aɨ naaweda ma wẽraarã ũk'uru netuara k'ap'ɨade merãtɨa p'anajida mãik'aapa ũk'uru k'ayaa p'anajida. Mamĩda Jesupa ma jõmaweda jɨpaji. Mãɨrãdepema paji María, ichiaba t'ɨ̃jarapatap'edaa Magdalena. Iru k'ap'ɨadeepa Jesupa netuara siete uchiapiji. \v 3 Ichiaba baji Cuza wẽra t'ɨ̃jarapatap'edaa Juana. Ma Cuza Rey Herodes tedepema mimiapataarã poro waibɨa paji. Ichiaba baji Susana, awaraa wẽraarã chok'ara ome. Ma wẽraarãpa Jesús chi k'õp'ãyoorã ome k'aripapachida; teepachida net'aa mãik'aapa p'arat'a. \s1 Net'atau p'oparide nepɨrɨda \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Maapai eperãarã chok'ara uchiajida p'uurudeepa Jesús ak'ɨde. Mãgá eperãarã chok'ara chip'edachida. Mãga nɨde Jesupa na pedee nepɨrɨji Ak'õre Ũraa jarateeit'ee: \p \v 5 —Eperã wãji net'atau p'ode. Ma p'o wãk'ãri, ũk'uru baaijida o jãde. T'ẽepai mama eperãarã bɨɨrɨpa t'ɨak'oojida mãik'aapa ipanaarãpa k'ok'oo chejida. \v 6 Ũk'uru baaijida mãu-idaade mãik'aapa t'onojida mĩda, taarã-e weda pɨɨk'oodachi, pania wẽede baaidap'edaa perã. \v 7 Ũk'uru baaijida ne-ɨɨrɨ-idaade mãik'aapa auk'a t'onojida. Mamĩda ne-ɨɨrɨ k'ap'ip'iara waripari perã, mãgɨ́ net'atau t'ono wãdap'edaa piuk'oodachida. \v 8 Jõdee awaraa net'atau baaijida eujã piade. Mãgɨ́ t'onojida, warijida mãik'aapa pia chaujida. Ũk'uru net'atau abaadeepa tau cien uchiajida. \p Nepɨrɨp'eda, Jesupa golpe pedeeji: \p —¡Pia k'ĩsíatɨ parãpa et'ewa ũridap'edaade k'awaadamerã k'ãata jara k'inia bɨ! \s1 Sãap'eda Jesupa nepɨrɨpachi jarateeit'ee \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Ma t'ẽepai Jesús k'õp'ãyoorãpa iidijida: \p —¿K'ãata jara k'inia bɨma ajida, pɨa nepɨrɨ bada? \p \v 10 Jesupa p'anauji: \p —Tachi Ak'õrepa parãmaa k'awapimaa bɨda aji, ne-inaa naaweda k'awapik'aa pada awaraarãmaa: sãga ichideerã p'aneedai. Mamĩda awaraarãmaa mɨa nepɨrɨpari jarateeit'ee: \q1 ‘Ãrapa mɨa oo bɨ ak'ɨ p'anɨ mĩda, wãara unuda-e mãik'aapa mɨa jara bɨ ũri p'anɨ mĩda, k'awada-ee p'aneedamerã.’ \rq (Is 6.9)\rq* \s1 Jesupa k'awapida net'atau p'oparide \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa nepɨrɨda net'atau p'oparide nãga jara k'inia bɨ. Ma net'atau p'oda jara k'inia bɨ Tachi Ak'õre Ũraa jara pëida. \v 12 Chi o jãde baaidap'edaa jara k'inia bɨ eperãarãpa ma jara pëida ũripata. Mamĩda Netuara Poro Waibɨa chepari ne-inaa ooit'ee, t'ãripa ma pedee ijãanaadamerã mãik'aapa wãnaadamerã Ak'õre eujãdee. \v 13 Jõdee chi net'atau mãu-idaade baaidap'edaa jara k'inia bɨ eperãarãpa ma jara pëida o-ĩa ũri p'anɨ. Mamĩda chi mãu-idaade t'onoda taarã-e weda pɨɨdaiparik'a, mãga pɨk'a mãgɨɨrãpa ma jara pëida taarã-epai ijãapata. Ma ũraade ijãadap'edaa k'aurepa nepɨrade baairuta pɨrã, maa-e pɨrã awaraarãpa ãchi jɨrɨruta pɨrã miapidait'ee, ijãa amaapata. \v 14 Jõdee chi net'atau ne-ɨɨrɨ-idaade baaidap'edaa jara k'inia bɨ eperãarãpa ma jara pëida pia ũri p'anɨ. Mamĩda t'ẽepai k'ĩsia p'aneeruta piara bɨ p'arat'a atadait'ee maa-e pɨrã ãchia ne-inaa audú oo k'inia p'anɨ oodait'ee, Ak'õrepa k'inia bɨk'a oodai k'ãyaara. Mãgá p'aneepata ne-uu warip'eda chauk'aa bɨk'a. \v 15 Mamĩda chi net'atau eujã piade baaidap'edaa jara k'inia bɨ eperãarãpa ma jara pëida wãara ijãapata ãchi t'ãride. Mãpai p'anapata ma ũraade jara bɨk'a mãik'aapa choopata ãchi ijãa p'anɨde. Mãgá p'aneepata ne-uu pia chauparik'a. \s1 Jesupa lamparade nepɨrɨda \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Maap'eda Jesupa awaraa nepɨrɨji: \p —Tachia lámpara k'oodak'aa ata bɨdait'ee ne-inaa edajãde maa-e pɨrã cama ek'ari. Ma k'ãyaara lámpara k'oodap'eda, ɨt'ɨ́ ata bɨpata pia ɨ̃daamerã te jãde p'anɨɨrã-it'ee. \v 17 Mãga pɨk'a Tachi Ak'õrepa oo bɨ mera pɨk'a bɨ eperãarãpa k'awanaadamerã. Mamĩda t'ẽepai irua jõmaarãmaa k'awaapiit'ee k'ãata jara k'inia bɨ. Ichiaba ɨ̃rá irua oo bɨ jõmaarãmaa k'awapi-e. Mamĩda t'ẽepai k'awaapiit'ee. \p \v 18 Maperã pia ũrítɨ. Chi k'awa bɨmaa Tachi Ak'õrepa audupɨara k'awaapiit'ee. Mamĩda chi ne-inaa k'awaara k'ĩsia bɨpa k'awa bɨ paara wẽpapiit'ee. \s1 María Jesús ɨ̃pemaarã ome \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Jesús nawe chi ɨ̃pemaarã ome wãjida irumaa. Mamĩda iru k'ait'a p'oyaa wãda-e paji eperãarã see nɨ̃bada perã. \v 20 Mãpai eperãpa jaranaji Jesumaa: \p —Pɨ nawe pɨ ɨ̃pemaarã ome taawa nɨmaa p'anɨda aji, pɨ ak'ɨdait'ee. \p \v 21 Mãga ũrik'ãri, ichia mãgaji: \p —Ak'õre Ũraa ũripataarã mãik'aapa oopataarã Ak'õrepa jara bɨk'a, mãɨrãta mɨ nawek'a bɨ mãik'aapa mɨ ɨ̃pemaarãk'a. \s1 Jesupa nãu p'usa ome t'umãtɨpida \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Ewari aba Jesupa mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Wãdáma aji, lago k'ĩraik'a eeree. \p Mãpai barcode bataujida mãik'aapa wãjida. \v 23 Sĩa wãdade Jesús k'ãidachi. Mãɨmisa p'usara t'o nɨ̃beeji. Mapa barco pirubaai wã nipaji. \v 24 Mapa Jesús ɨ̃rɨmat'aajida mãik'aapa mãgajida: \p —¡Tachi Jarateepari, pirubaai wãdapɨ! \p Jesús p'irabaidachi mãik'aapa pedeeji nãumaa mãik'aapa p'usamaa. Jõmaweda t'umãtɨdachi mãik'aapa ip'ii ũu beeji. \v 25 Mãpai Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa iidiji: \p —¿Sãap'eda parãpa ijãada-e p'anɨma aji, mɨa parã ak'ɨit'ee? \p Mamĩda ãchi jõmaweda p'era jõnɨpa ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa ãchi pitapai iidi para beeji: \p —¿K'aima ajida, nãgɨ́? Iru pedeepa nãu, p'usa paara t'umãtɨpiparida ajida. \s1 Eperã k'ap'ɨade netuara merãtɨa bada \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 T'ẽepai panajida Gerasa eujãde lago k'ĩraik'a eere, Galilea eujã k'ĩrapite. \v 27 Jesús batauk'ãri, eperã netuara merãtɨa bɨ iru k'ait'a cheji. P'uurudepema paji mĩda, taarã p'aru jɨ̃-e baji; ichiaba teeda bak'aa paji. Bapachi jãɨra mãu te uriade. \v 28 Mãgɨ́ eperãpa Jesús unuk'ãri, iru k'ĩrapite sinapotepa bia baainaji: \p —Jesús, Ak'õre Waibɨa Warra, mɨ ome t'ĩunáaji. ¡Mɨ chupɨria k'awáaji! ¡Ichiak'au bɨ́ji! \p \v 29 Mãga jaraji Jesupa jara bada perã uchiamerã ma eperã k'ap'ɨadeepa. Taarã baji ma netuara merãtɨa bɨ iru k'ap'ɨade. At'apai ma netuarapa irumaa ne-inaa pariatua oopiji. Mãɨmisa eperãarãpa iru jua bɨɨrɨ ome cadenapa jɨ̃ nɨ̃bɨjida ãyaa wãnaamerã. Mamĩda ma netuara juapa irua ma cadena t'ɨɨt'aapachi mãik'aapa jirabodoji t'ɨmɨ́ eperãarã p'anadak'aamaa. \v 30 Mãpai Jesupa iidiji: \p —¿Pɨ, k'asaa t'ɨ̃jarapatama? aji. \p Ichia p'anauji: \p —Mɨ t'ɨ̃jarapatada aji, Legión. \p Mãga jaraji netuara chok'ara ichi k'ap'ɨade t'ĩudap'edaa perã. \v 31 Mãpai ma netuaraarãpa Jesumaa chupɨria iidipachida ãchi pëinaamerã uria audú nãpɨa bɨdee. \v 32 Ma k'ait'a ee k'arraya sinaarã chok'ara nek'omaa p'anajida. Mapa netuaraarãpa chupɨria iidijida ma sinaarã k'ap'ɨade t'ĩupimerã. Mãpai Jesupa mãga ooji. \v 33 Aramãgá netuaraarã uchiajida eperã k'ap'ɨadeepa mãik'aapa t'ĩujida ma sinaarã k'ap'ɨade. Aramata sinaarã p'irak'oodachida ee k'õot'ari jira bɨdee. Toida baainadap'eda, ɨ̃yapa jɨ̃ak'oodachida. \p \v 34 Ma sinaarã jɨ̃a p'anadap'edaarãpa mãga unudak'ãri, p'irak'oodachida p'uurudee nepɨrɨdait'ee p'uuru pidaarãmaa mãik'aapa ma p'uuru k'ait'a beerãmaa. \v 35 Mapa eperãarã uchiajida ak'ɨde. Jesumãi pachedak'ãri, unujida ma eperã netuara k'ap'ɨade merãtɨa bada su-ak'ɨ bɨ Jesús bɨɨrɨ k'ait'a. P'aru jɨ̃p'eda, k'ãiwee su-ak'ɨ baji. Mãga unudak'ãri, ma eperãarã p'era para beeji. \v 36 Mãpai chi unudap'edaarãpa nepɨrɨjida sãgapɨ Jesupa jɨpaji ma eperã netuara k'ap'ɨade merãtɨa bada. \v 37 Maap'eda ma Gerasa eujãdepemaarãpa Jesumaa chupɨria iidijida ãyaa wãmerã mamãik'aapa, audú nejasia p'anadap'edaa perã. Mãpai Jesús barcode bataup'eda, wãji. \v 38 Wãi naaweda, ma eperã netuara k'ap'ɨade merãtɨa badapa chupɨria iidiji Jesupa ichi ome auk'a wãpimerã. Mamĩda Jesupa jaraji beemerã. Mãgaji: \p \v 39 —Wãpáde aji, pɨchi temaa mãik'aapa nepɨrɨpáde aji, Tachi Ak'õrepa pɨ ome ooda. \p Aramãgá ma eperã wãji ma p'uurudepema jõmaarãmaa nepɨrɨde Jesupa ichi ome ooda. \s1 Jairo k'au mãik'aapa wẽrapa Jesús p'aru i t'õbaida \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús lago k'ĩraik'a eere pachek'ãri, eperãarãpa iru o-ĩa auteebaijida, jõmaarãpa iru nɨ p'anadap'edaa perã. \v 41 Mãga nɨde pacheji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Jairo. Ichi Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema poro paji. Jesús bɨɨrɨmãi bedabaidachi mãik'aapa chupɨria iidiji wãmerã ichi temaa \v 42 chi k'au jɨpade, juak'aya nɨ̃bada perã. K'au apai iru baji; mãgɨ́ doce años iru baji. \p Jesús wãrude Jairo temaa, iru ome nipapataarã see nɨ̃bada k'aurepa p'ĩsua baji. \v 43 Ma eperãarã ome baji wẽra bi k'ayaa bɨ. Doce años waamiapa k'ayaa baji. Ichi p'arat'a jõdai baji jɨpapataarã juade nipa. Mamĩda apidaapa p'oyaa jɨpadak'aa paji. \v 44 Ma wẽra Jesús ãpɨteik'aapa k'ait'a wãji mãik'aapa iru ɨ̃rɨpema p'aru i t'õbait'aaji. Aramata ma waamia t'ɨbaidachi. \v 45 Mãpai Jesupa iidiji: \p —¿K'aipa mɨ t'õbaijima? aji. \p Chi k'õp'ãyoorã jõmaarãpa ãchia-e pajida apachida. \p Mãpai Pedropa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, eperãarãpa pɨ t'ɨsĩa wãrutada aji. \p \v 46 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Eperã k'ayaa bɨpa mɨ t'õbaijida aji. Mɨdeepa uchiajida aji, Ak'õre juapa ma eperã jɨpait'ee. \p \v 47 Mãpai ma wẽrapa unuk'ãri p'oyaa miru-e paji, bɨɨrɨ wërewëree wãji mãik'aapa bedabaidachi Jesús bɨɨrɨmãi. Jõmaarã taide jaraji k'ãare-it'ee t'õbait'aaji mãik'aapa sãgá jɨpa beeji. \v 48 Mãpai Jesupa mãgaji irumaa: \p —Wẽra, pɨa mɨde ijãa bairã, jɨpa beejida aji. K'ãiwee wã́ji. \p \v 49 At'ãri Jesús pedeemaa bɨde Jairo tedeepa pëida pacheji mãik'aapa mãgaji ma Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema poromaa: \p —Pɨ k'au jai-idaajipɨ. Tachi Jarateepari ichiak'au bɨpáde aji. \p \v 50 Mamĩda Jesupa mãga ũrik'ãri, mãgaji Jairomaa: \p —Waaweenaapáde aji. Jĩp'a ijãapáde aji. Pɨ k'au jɨpa beeit'ee. \p \v 51 Temãi panadak'ãri, Jesupa chi k'õp'ãyoorã jõmaweda t'ĩupi-e paji. Aba t'ĩupiji Pedro, Santiago, Juan mãik'aapa chi k'ayaa nawe chi ak'õre ome. \v 52 Eperãarã taawa p'anadap'edaarã jõmaweda jẽe para baji t'ãri p'uapa. Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Jẽenáatɨ. Na wẽra k'au jai-idaa-e bɨ. Jĩp'a k'ãita bɨda aji. \p \v 53 Mãga ũridak'ãri, jõmaarãta ëidachida iru-it'ee, k'awa p'anadap'edaa perã jai-idaa bɨ. \v 54 Mamĩda Jesupa ma wẽra k'au juade jita atap'eda, golpe pedeeji: \p —Wẽra chai, ¡p'irabáiji! \p \v 55 Aweda chok'ai beeji mãik'aapa aramata p'irabaidachi. Mãpai Jesupa jaraji nek'opidamerã. \v 56 Chi ak'õreerã p'era pɨk'a jõneejida. Mamĩda Jesupa jaraji ma p'asada awaraarãmaa nepɨrɨnaadamerã. \c 9 \s1 Jesupa chi k'õp'ãyoorã pëida jarateenadamerã \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Jesupa chi k'õp'ãyoorã doce t'ɨ̃ p'e atap'eda, jaraji Tachi Ak'õre juapa netuara uchiapidamerã mãik'aapa k'ayaa k'ĩra t'ãdoo jɨpadamerã. \v 2 Mãpai ãra pëiji k'ayaa beerã jɨpadamerã mãik'aapa jarateedamerã Tachi Ak'õrepa eperãarã bɨit'ee ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. \v 3 Mãgá pëirude Jesupa mãgaji: \p —Ode wãrutade ateenáatɨ pak'uru t'ɨdɨk'a wãdait'ee, muchila, pan, p'arat'a, maa-e pɨrã awaraa p'aru jɨ̃dait'ee. \v 4 K'eudaik'ãri, parãpa unuruta tede p'anéetɨ, mamãik'aapa wãruta misa. \v 5 P'uuru abaade parã auteebaida-e pɨrã mãik'aapa parãpa jarateepata ũridaamaa p'anɨ pɨrã, uchíatɨ ma p'uurudeepa mãik'aapa bɨɨrɨdepema yooro p'ora nẽep'étɨ ak'ɨpidait'ee Tachi Ak'õrepa ãra k'aripa-e pait'ee. \p \v 6 Mãpai chi k'õp'ãyoorã wãjida p'uuru bee chaa. Tachi Ak'õre pedee pia jara pëida jaratee wãpachida mãik'aapa k'ayaa beerã jɨpapachida. \s1 Rey Herodepa k'ĩsia bada \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Rey Herodepa ũrik'ãri Jesupa mãgee ne-inaa jõmaweda oo bɨ, k'awa-e paji k'ãata k'ĩsiait'ee. Eperãarã ũk'uruurãpa jarapachida Juan Bautista, chi piuda chok'ai p'irabaijida apachida. \v 8 Ũk'uruurãpa jarapachida iru chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapari Elías. Jõdee awaraarãpa jarapachida awaraa chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapari, chok'ai p'irabaida. \v 9 Mamĩda Herodepa mãgaji: \p —Taarãru mɨa jara pëida Juan Bautista otau t'ɨap'et'aadamerã. ¿K'aipaa mãgɨ́ eperã? Mɨa ũridoo irua oopari ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \p Mapa Herodepa Jesús k'ĩra unu k'inia baji. \s1 Jesupa eperãarã cinco mil nek'opida \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Jesús k'õp'ãyoorã pachedak'ãri ãchia jaratee nipadap'edaamaapa, irumaa nepɨrɨjida jõma ãchia oodap'edaa. Mãpai irua ãra ãyaa ateeji Betsaida p'uurudee. \v 11 Mamĩda eperãarãpa k'awaadak'ãri, t'ẽe wãjida. Mãɨrã pacheruta unuk'ãri, Jesupa ãra auteebaiji mãik'aapa jarateeji Ak'õrepa eperãarã bɨ k'inia bɨ ichi jua ek'ari ichideerã p'aneedamerã. Ma awara ãra k'ayaa beerã jɨpaji. \p \v 12 K'eupodopa chi k'õp'ãyoorã Jesumaa chejida mãik'aapa mãgajida: \p —Eperãarã pëipáde ajida, ɨ̃inadamerã mãik'aapa chik'o jɨrɨnadamerã p'uuru beemaa maa-e pɨrã aɨ ik'aawa eperãarã beemaa, nama wẽ-e perã nek'odait'ee. \p \v 13 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Parãpa chik'o téetɨ k'odamerã. \p Ãchia p'anaujida: \p —Taipa iru p'anɨda ajida, pan joisomaa mãik'aapa chik'o omé. Mãgɨ́ araa-e pait'ee wãda-e pɨrã chik'o netode na eperãarã chok'ara para bɨɨrã-it'ee. \p \v 14 Ɨmɨk'ĩraarã cinco mil paji. Mamĩda Jesupa mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Su-ak'ɨ p'aneepidapáde aji, cincuentacincuentaa. \p \v 15 Aramãgá jõmaarãta su-ak'ɨ p'aneepijida. \v 16 T'ẽepai, Jesupa jitaji ma pan joisomaa chik'o omee ome mãik'aapa ɨt'aa ak'ɨp'eda, gracias jaraji Tachi Ak'õremaa ma chik'o pari. Mãpai k'õrak'oop'eda, teeji chi k'õp'ãyoorãpa eperãarãmaa jedenadamerã. \v 17 Eperãarã nek'ojida bi jãwaa p'aneerutamaa. Maap'eda Jesús k'õp'ãyoorãpa p'ejida k'oraa docena aba, ma chik'o pan pite ome nɨ̃beeda. \s1 Pedropa jarada Jesús Tachi Ak'õrepa pëida \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Ewari aba Jesús ɨt'aa t'ɨ̃maa bak'ãri chi k'õp'ãyoorã ome, ãramaa iidiji: \p —¿Mɨ k'aima a p'anɨma aji, eperãarãpa? \p \v 19 P'anaujida: \p —Ũk'uruurãpa jara p'anɨ pɨ Juan Bautista, piup'eda p'irabaida. Awaraarãpa jara p'anɨ pɨ chonaarãwedapema Elías. Jõdee awaraarãpa jara p'anɨ pɨ chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapari, chok'ai p'irabaida. \p \v 20 Mãpai Jesupa iidiji: \p —Parãpárama, ¿mɨ k'aima adaima? aji. \p Mãpai Pedropa p'anauji: \p —Pɨ Cristo, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã. \s1 Jesupa jarada ijãadak'aa beerãpa ichi peedait'ee \r (Mt 16.20-28; Mr 8.30–9.1) \p \v 21 Mamĩda Jesupa jĩp'a jaraji mãga nepɨrɨnaadamerã awaraarãmaa. \v 22 Mãpai mãgaji: \p —Mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema ichita chupɨria nɨ̃bait'ee. Judiorã poro waibɨarãpa, p'aareerã poroorãpa, mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarãpa mɨ k'ĩra unuamaa iru p'anadait'ee mãik'aapa mɨ peepit'aadait'ee. Mamĩda ewari õpeemaa mɨ chok'ai p'irabaiit'eeda aji. \s1 Sãga eperãarã nipadaipia bɨ Jesús ome \p \v 23 T'ẽepai Jesupa mãgaji jõmaweda ichi ome nipapataarãmaa: \p —Eperã mɨ ome nipa k'inia bɨ pɨrã, k'ĩsiaik'araa bɨ ichia ne-inaa oo k'inia bɨdepai. Ichi kuruso ãp'aipia bɨ eperã peenadait'eek'a. Pia jarait'eera, ewari chaa ooipia bɨ mɨa oopi bɨk'a, ma k'aurepa miapiruta pɨjida piurumaa. \v 24 Eperã piuamaa bɨ pɨrã mɨde ijãapari k'aurepa, mãgɨ́ piuk'ãri, atuait'ee. Mamĩda eperã piuru pɨrã mɨde ijãapari k'aurepa, mãgɨ́ ɨt'aa wãit'ee ichi piuk'ãri. \v 25 Ma awara ¿k'ãare piata baima eperãpa ne-inaa pia na p'ek'au eujãde nɨ̃bɨ jõmaweda ataru pɨrã, mamĩda piup'eda chok'ai p'irabai-e pɨrã Ak'õre eujãde? Ichia net'aa iru bɨ atuait'ee mãik'aapa banait'ee tok'arradee. \v 26 Eperã k'ĩra nejasia bɨ pɨrã jarait'ee mɨde ijãa bɨ maa-e pɨrã mɨ ũraa jarait'ee awaraarãmaa, mãgara mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema jida k'ĩra nejasia bait'ee mëreda ait'ee, mɨ Ak'õre Waibɨa k'ĩra wãreede chek'ãri iru angeleerã ome. \v 27 Mɨa wãarata jararu. Nama p'anɨɨrã ũk'uru piudai naaweda, unudait'ee Tachi Ak'õrepa eperãarã bɨru ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. \s1 Jesús k'ĩra awaradaida \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Tomiamaa mãga jarada t'ẽepai, Jesús wãji ee nok'odee. Ichi ome ateeji Pedro, Santiago mãik'aapa Juan. Mama iru ɨt'aa t'ɨ̃maa beeji. \v 29 Mãgá ɨt'aa t'ɨ̃maa bɨde ichi k'ĩra awaradachi mãik'aapa chi p'aru t'o-t'oo uchiterreedachi. \v 30 Mãga nɨde eperãarã jaure omé chejida mãik'aapa pedee p'aneejida iru ome. Chonaarãwedapemaarã Moisés Elías ome paji. \v 31 Ãchi ik'aawa ɨ̃daa pia urua nɨ̃baji. Chejida Jesumaa jarade taarã-e nɨde chupɨria nɨ̃bait'ee mãik'aapa piut'ee Jerusalende. \v 32 Mama ee nok'ode Pedro chi k'õp'ãyoorã ome tap'ok'ee jõnajida mĩda, k'ãida-ee p'anajida. Maperã unujida Jesús mãgá k'ĩra wãree mãik'aapa ma eperãarã omé. \v 33 Ma eperãarã Jesús ik'aawaapa uchiarutade Pedropa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, ¡pia bɨ nama p'anadait'ee pɨ ome! Oodait'eeda aji, te chak'eerã õpee, aba pɨ-it'ee, aba Moise-it'ee, chi apema Elia-it'ee. \p Mamĩda Pedropa k'ĩsia-ee mãga jaraji. \v 34 Iru pedee nɨ̃bɨde jɨ̃ararapa ãchi jõmaweda aneu ata cheji. Mãgá jɨ̃arara esajĩak'a ãchi unudak'ãri, nejasiadachida. \v 35 Mãpai ma jɨ̃araradeepa Tachi Ak'õrepa pedeeji: \p —Nãgɨda aji, mɨ Warra k'inia, mɨa jɨrɨt'erada. ¡Ũrítɨ iru pedee! \p \v 36 Ma pedee ũridap'eda, Jesús ituaba beeji ãra ome. Mãpai k'ĩup'ee p'aneejida. Ma t'ẽepai ãchia unuda ma ewate apidaamaa nepɨrɨda-e paji. \s1 Jesupa netuara uchiapida warra k'ap'ɨadeepa \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Aɨ norema Jesús, Pedro, Santiago mãik'aapa Juan ee nok'odeepa edaa chedak'ãri, eperãarã chok'ara chejida Jesús ome unudait'ee. \v 38 Mãɨrãdepema eperã abaapa golpe pedeeji: \p —Tachi Jarateepari, mɨ chupɨria k'awaapáde aji. Mɨ warra apai iru bɨ ak'ɨnapáde aji. \v 39 Netuarapa iru jita atak'ãri, biapipari, wawapipari mãik'aapa iduba k'õp'ep'ee uchiapipari iru it'aideepa. Iru ichiak'au bɨk'aa. Maperã piupiit'eeda aji. \v 40 Mɨa pɨ k'õp'ãyoorãmaa chupɨria iidiji ma netuara uchiapit'aadamerã. Mamĩda p'oyaada-e paji. \p \v 41 Jesupa p'anauji: \p —Aai, eperãarã, ¿at'ãrita mɨde ijãada-e p'anɨk'ã? ¡Ijãadak'aarã́k'apɨ p'anɨ! ¿Jõmasaa taarãit'ee parã ome ijãarutamaa? Anéetɨ ma warra. \p \v 42 Ma warra Jesús k'ait'a chek'ãri, netuarapa eujãde bat'at'aaji mãik'aapa waya wawat'aaji. Mamĩda Jesupa ma netuara ɨtrɨat'aaji mãik'aapa uchiapit'aaji. Ma warra mãgá jɨpap'eda, teeji chi ak'õremaa. \v 43 Arii p'anadap'edaarã jõmaweda p'era pɨk'a para beeji, Ak'õrepa ne-inaa pia ooda unudap'edaa perã. \s1 Jesupa waya jarada ichi peedait'ee \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Eperãarã ak'ɨtrua para beeru misa Jesupa ooda k'aurepa, irua mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p \v 44 —Na pedee pia ũrítɨ mãik'aapa k'ĩra atuanáatɨ: eperãpa mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema baaipiit'ee k'achia beerã juade. \p \v 45 Mamĩda ãchia k'awada-e paji irua jara k'inia bada. Tachi Ak'õrepa ãramaa at'ãri mãga k'awapi k'inia-e baji. Ma awara ãchia waawee p'anajida iididait'ee k'ãata jara k'inia baji. \s1 Eperã waibɨara bɨ Ak'õre k'ĩrapite \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Maapai Jesús k'õp'ãyoorã aupedee p'aneejida k'awaadait'ee ãchidepema k'aita waibɨara bɨ. \v 47 Jesupa k'awaak'ãri ãrapa k'ĩsia p'anɨ, warra chai ataji mãik'aapa ak'ɨnɨ̃ bɨji ichi ik'aawa \v 48 mãik'aapa mãgaji: \p —Eperãpa mɨde ijãa bɨ k'aurepa nãgɨ́ warra chaik'a auteebairu pɨrã, mɨ jida auteebaipari. Ma awara chi mɨ auteebairupa mɨ pëida auk'a auteebaipari. Mapa chi parãdepema ek'ariara pɨk'a bɨ audua-ee bairã, mãgɨta waibɨara pait'ee Ak'õre k'ĩrapite. \s1 Jesús ome nipak'aa bɨpa netuara uchiapida \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Mãpai Juanpa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, taipa unujida eperãpa pɨ t'ɨ̃ jarap'eda, netuara uchiapi bɨ eperãarã k'ap'ɨadeepa. Mãga unudak'ãri, taipa oonaapáde ajida, tachi ome nipak'aa perã. \p \v 50 Jesupa p'anauji: \p —Ichiak'au oopítɨ. Tachi ome nipak'aa pɨjida, tachi eere bɨda aji. \s1 Samaria eujãdepemaarãpa Jesús yiaraa iru p'anadap'edaa \p \v 51 Ewari k'ait'a pa wãk'ãri Jesús ɨt'aa wãit'ee, sõcharra wãji Jerusalén ode. \v 52 Ichi naa eperãarã chok'a pëiji Samaria eujãdepema p'uuru k'aipee bɨmaa, te jɨrɨdamerã aɨde k'ãidait'ee. \v 53 Mamĩda ma Samaria eujãdepemaarãpa iru auteebai k'iniada-e paji, k'awa p'anadap'edaa perã judiorã p'uuru Jerusalendee wãru. \v 54 Chi k'õp'ãyoorã Santiago Juan ome mãga k'awaa atadak'ãri, Jesumaa mãgajida: \p —Tachi Waibɨa, ¿k'inia bɨk'ã ajida, taipa pa ɨt'ɨɨpa baaipidamerã mãɨrã ɨ̃rɨ, jõdaidamerã? \p \v 55 Mamĩda Jesupa ãra ɨtrɨak'ooji, mãgá k'achia k'ĩsiadap'edaa perã. \v 56 Mãpai wãjida awaraa p'uuru k'aipeedee. \s1 Jesús ome nipa k'inia p'anadap'edaarã \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Ode wãdade eperãpa Jesumaa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, pɨ ome wã k'inia bɨda aji, chi wãrumaa. \p \v 58 Jesupa p'anauji: \p —Usap'ã́ yooro te uria iru bee mãik'aapa ipanaarã te iru bee. Mamĩda mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema arajãgaa ni, k'ãipari wẽe. Made k'ĩsíaji, jarai naaweda wãara mɨ ome nipa k'inia bɨ wa mãga-e. \p \v 59 Mãpai Jesupa mãgaji awaraa eperãmaa: \p —Mɨ ome nipa chéji. \p Irua p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, mɨ jida pɨ ome nipaparii k'inia bɨ. Mamĩda aɨ naaweda mɨ ak'õre ɨapipáde aji, iru piuk'ãri. \p \v 60 Jesupa p'anauji: \p —Ichiak'au bɨpáde aji, atuadait'eerãpa ãchi piudap'edaarã ɨadamerã. Pɨ, jõdee, nipa chéji mɨ ome mãik'aapa jaratéeji Tachi Ak'õrepa eperãarã bɨit'ee ichi jua ek'ari ichideerã p'aneedamerã. \p \v 61 Mãpai awaraa eperãpa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, pɨ ome nipa k'inia bɨda aji. Mamĩda aɨ naaweda wãpíji mɨ tedepemaarã ak'ɨde. \p \v 62 Jesupa p'anauji: \p —Eperãpa eujã p'ëirat'ɨmaa bɨ pɨrã aradopa, jĩp'a nok'ooree ak'ɨipia bɨ. Ãpɨtee ak'ɨru pɨrã, pia ba-e pait'ee Tachi Ak'õre jua ek'ari ichideerã ome. \c 10 \s1 Jesupa eperãarã setenta y dos pëida jarateenadamerã \p \v 1 Maap'eda Jesupa chi k'õp'ãyoorã awara setenta y dos jɨrɨt'eraji ichi ome nipapataarãdepema. Ãra ome-omee pëiji ichi naa wãdamerã p'uuru bee chaa ichi wãit'ee badamaa. \v 2 Ãra pëik'ãri, mãgaji: \p —Eperãarã chok'ara mɨde waide ijãada-e p'anɨ. Ne-uu audú chau bɨ́k'apɨ p'anɨ. Mamĩda mimiapataarã chok'ara-ee p'anɨ. Mapa iidipatáatɨ Tachi Ak'õre, ma ne-uu chiparimaa awaraa mimiapataarã pëimerã chi chau bɨ p'ede. \v 3 Wã́tɨ eperãarãmaa jarateede. Mɨa parã pëiru oveja chak'eerã pëik'ajik'a ne-animalaarã k'achia beerã t'ãide. \v 4 Na wãrutade ateenáatɨ muchila, p'arat'a maa-e pɨrã awaraa chancla. Ichiaba taarã ak'ɨnɨ̃ p'aneenáatɨ pedeedait'ee chi unurutaarã ome. \v 5 Eperã tede t'ĩudak'ãri, naapɨara jarapatáatɨ: “Na te pidaarã pia p'anapatáatɨ.” \v 6 Mãgá eperã t'ãri pia paraa pɨrã ma tede, iru k'ãiwee beeit'ee. Mamĩda iru t'ãri pia-e bɨ pɨrã parã ome, Tachi Ak'õrepa iru k'ãiwee bapi-e pait'ee. \v 7 Ma tede p'anéetɨ. Ãrapa teeruta k'ótɨ mãik'aapa tótɨ, parã, mɨ mimiapataarãpa mãga atadaipia bairã pãchi mimia pari. Te awara-awaraa nipanáatɨ; te abaadepai p'anéetɨ. \p \v 8 ’P'uurude panadak'ãri, ma p'uurudepemaarãpa parã auteebairuta pɨrã, k'ótɨ ãrapa teeruta. \v 9 Ma p'uurudepema k'ayaa beerã jɨpak'óotɨ mãik'aapa mãɨrãmaa jarátɨ: “Tachi Ak'õrepa parã bɨ k'inia bɨ ichi jua ek'ari ichideerã p'aneedamerã.” \v 10 Mamĩda awaraa p'uurude panadak'ãri, ma p'uurudepemaarãpa parã auteebaida-e pɨrã, calle jãde wãyaarutade nãga jarátɨ: \v 11 “¡Pãchi p'uurudepema yooro p'ora tai bɨɨrɨde beeda paara nẽep'eruta, parã t'ãri k'achia p'anadairã tai ome! K'awáatɨ Tachi Ak'õrepa parã bɨ k'inia bɨ ichi jua ek'ari ichideerã p'aneedamerã. Mamĩda parãpa mãga k'iniada-e.” \v 12 Mɨa jara bɨ: Ak'õre ewari waibɨa ewate irua ma p'uurudepemaarã audupɨara k'achia ooit'ee, chonaarãweda Sodoma pidaarã k'achia ooda k'ãyaara. \s1 P'uuru pidaarãpa Ak'õre Ũraa ũridaamaa p'anadap'edaa \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 —¡Aai, Corazín p'uurudepemaarã! ¡Aai, Betsaida p'uurudepemaarã! ¡Tachi Ak'õrepa parã k'achiadee pëiit'eepɨ! Tiro p'uurude, Sidón p'uurude eperãpa ooda paara ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, mɨa parã p'uurude oodak'a, taarã-e weda ijãak'ajida. Ãrapa p'ek'au k'achia oopata oo amaa k'inia jõnɨpa chupɨria iidik'ajida Tachi Ak'õremaa. Ma p'ek'au k'achia oopata k'aurepa t'ãri p'uapa p'aru p'ãimaa jɨ̃k'ajida mãik'aapa it'abarre p'ora ɨt'aa p'ok'ajida ãchi poro ɨ̃rɨ. \v 14 Maperã mɨa jara bɨ: Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate irua parã k'achiara ooit'ee ma Tiro p'uurudepemaarã k'ãyaara mãik'aapa Sidón p'uurudepemaarã k'ãyaara. \v 15 Ichiaba parã Capernaum p'uurudepemaarã, ¿k'ĩsia p'anɨk'ã parã p'uuruta awaraa p'uuru k'ãyaara waibɨara pait'ee Ak'õre k'ĩrapite? ¡Ma k'ãyaara irua parã p'uuruta jõt'aait'ee! \p \v 16 ’K'õp'ãyoorã, eperãpa parã pedee ũrik'ãri, mɨ pedeek'a ũriit'ee. Jõdee chi parã yiaraa iru bɨpa mɨ jida yiaraa iru bɨ. Ma awara mɨ yiaraa iru bɨ pɨrã, ichiaba mɨ Ak'õre, mɨ pëida, yiaraa iru bɨ. \s1 Setenta y dos ãpɨtee chedap'edaa \p \v 17 Ma setenta y dos pëida eperãarã ãpɨtee chedak'ãri, t'ãri o-ĩ-ĩa p'anajida. Mãgapachida: \p —Tachi Waibɨa, ¡taipa pɨ k'ap'ɨa pari pedeedak'ãri, netuaraarãpa paara oopachida taipa jaradap'edaak'a! \p \v 18 Jesupa p'anauji: \p —Wãara. Mɨa Satanás unuji ɨt'ariipa baaik'ãri pa baaiparik'a. \v 19 Mɨa parã k'aripaji t'ɨadamerã taamaarã ɨ̃rɨ mãik'aapa tusõre ɨ̃rɨ, parãmaa maarepida k'aada-ee. K'aripaji chõopataadamerã Netuara Poro Waibɨa ome; irua parã p'ua oo-ee. \v 20 Maperã parã t'ãri o-ĩa p'anadaipia bɨ. Mamĩda ma k'ãyaara o-ĩara p'anadaipia bɨ Tachi Ak'õrepa parã t'ɨ̃ p'ã iru bairã ɨt'ari ichideerã t'ɨ̃ p'ã jẽra bɨ librode. \s1 Jesús t'ãri o-ĩa bada \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Mãgá pedee bɨde Tachi Ak'õre Jaurepa iru audú t'ãri o-ĩapiji. Mãpai irua mãgaji: \p —Ak'õre Waibɨa, pɨ jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Ne-inaa jõmaweda ɨt'ari nɨ̃bɨ, na p'ek'au eujãde nɨ̃bɨ paara pɨ jua ek'ari bɨ. Mɨ t'ãri o-ĩa bɨ pɨa eperãarã jĩp'aarãmaa k'awapiru perã ne-inaa pɨa waide k'awapi-e pada k'ĩsia k'awaa beerãmaa mãik'aapa poro wẽsaa beerãmaa. Mãga ooji mãga oo k'inia bada perã. \p \v 22 ’Mɨ Ak'õrepa ne-inaa jõma bɨji mɨ jua ek'ari mɨa ak'ɨpariimerã. Tachi Ak'õrepapai wãara mɨ, ichi Warra k'awa bɨ. Mãgá ichiaba mɨ, chi Warrapapai wãara iru k'awa bɨ. Mamĩda mɨa iru k'awapii mɨa k'awapi k'inia bɨ eperãarãmaa. \p \v 23 Mãpai Jesupa ak'ɨji chi k'õp'ãyoorãmaa mãik'aapa mãgaji: \p —Parã, chi na ne-inaa unu p'anɨɨrã, wãara t'ãri o-ĩa p'anɨ. \v 24 Mɨa jara bɨ: Chonaarãweda Ak'õre pedee jarapataarãpa mãik'aapa reyrãpa unu k'inia p'anajida parãpa unu p'anɨ. Mamĩda unuda-e paji. Ichiaba ũri k'inia p'anajida parãpa nama ũri p'anɨ. Mamĩda ũrida-e paji, ewari ma-it'ee waide pa-e bada perã. \s1 Jesupa nepɨrɨda Samariadepema t'ãri pia badade \p \v 25 Ewari aba Moisepa p'ãda jarateepari pedeenaji Jesús ome. K'awaait'ee Jesupa wãara Ak'õre Ũraa k'awa bɨ wa mãga-e, mãgɨpa iidiji: \p —Tachi Jarateepari, ¿k'ãata ooyama aji, mɨ ɨt'aa wãit'ee? \p \v 26 Jesupa p'anauji: \p —¿K'ãata jara bɨ Moisepa p'ãdade? ¿K'ãata unu bɨma aji, aɨde? \p \v 27 Ma Moisepa p'ãda jarateeparipa p'anauji: \q1 —‘Tachi Ak'õre Waibɨa k'inia iru baparíiji pɨchi t'ãripa mãik'aapa ne-inaa jõmaa k'ãyaara iru k'inia iru baparíiji. Ewari chaa k'ĩsíaji irude pɨchi t'ãripa;’ \rq (Dt 6.5)\rq* \q1 ‘ma awara awaraarã k'inia iru baparíiji, pɨchi k'ap'ɨa k'inia iru baparik'a.’ \rq (Lv 19.18)\rq* \p \v 28 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Pia p'anaujipɨ. Mãga ooru pɨrã, ichita bapariit'ee Ak'õre eujãde. \p \v 29 Mamĩda ma Moisepa p'ãda jarateeparipa waapɨara k'awaa k'inia baji. Mapa iidiji: \p —Pɨa awaraarãda ak'ãri, ¿k'aita jara k'inia bɨma? aji. \p \v 30 Mãpai Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —Eperã Jerusalén ode wãji Jericó p'uurudee. Mãgá ode wãde nechɨapataarã uchiajida. Ma eperã p'ua oojida mãik'aapa iru p'aru paara chɨa atajida. Perá peet'aajida. \v 31 Bɨɨ-ap'eda, p'aare cheji ma ode. Mamĩda ma eperã eujãde bɨ unuk'ãri, jĩp'a wãyaaji ichi ode. \v 32 T'ẽepai Leví ëreerãdepema uchiada ichiaba ma ode che wãji. Mamĩda ma eperã mãgá unuk'ãri, ichiaba jĩp'a ichi ode wãyaaji. \v 33 Ma t'ẽepai Samariadepema ichiaba ma ode cheji. Mãgɨpa ma eperã unuk'ãri, iru chupɨria k'awaaji. \v 34 Iru k'ait'a wãp'eda, aceite vino ome p'uruji iru k'ap'ɨa p'ua bɨmãi mãik'aapa p'aru sorede beda ataji. Mãpai ma eperã su-ak'ɨ bɨnaji ichi burrode mãik'aapa ateeji eperãarã temaa ak'ɨ p'anadamerã. \v 35 Aɨ norema ma Samariadepemapa p'arat'a tau omé ẽt'a atap'eda, teeji ma te chiparimaa mãik'aapa mãgaji: “Jã eperã ak'ɨ baparíiji mɨ cheru misa. Na p'arat'a awara faltaru pɨrã, mɨa p'aait'eeda” aji. \p \v 36 Mãga nepɨrɨp'eda, Jesupa iidiji ma Moisepa p'ãda jarateeparimaa: \p —¿K'ãata k'ĩsia bɨma? aji. ¿Ma õpeedepema chisãgɨpa ma eperã ak'ɨjima ichi k'ap'ɨa ak'ɨparik'a? \p \v 37 Ma Moisepa p'ãda jarateeparipa p'anauji: \p —Chi chupɨria k'awaadapa pajida aji. \p Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Pɨa auk'a oopáde aji, chupɨria chedeerãmaa. \s1 Jesús Marta tede p'asianada \p \v 38 Maap'eda ma ode Jesús waya wã nipaji Jerusalendee. Panaji p'uuru k'aipeede. Mama wẽra t'ɨ̃jarapatap'edaa Martapa iru auteebaiji ichi tede. \v 39 Marta ɨ̃pewẽra María mama baji. Ichi Jesús bɨɨrɨ ik'aawa su-ak'ɨ beeji ũriit'ee irua jararu. \v 40 Mamĩda Marta ne-inaa audú oomaa beeji nek'opiit'ee Jesumaa mãik'aapa chi k'õp'ãyoorãmaa. Mapa Jesús k'ait'a cheji mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, ¿pɨ-it'ee p'ua-e bɨk'ã aji, mɨ ɨ̃pewẽrapa mɨ k'aripa-e bɨ? Mɨa ne-inaa chok'ara iru bɨ ooit'ee. Mapa jaráji irua k'aripamerã. \p \v 41 Mamĩda Jesupa p'anauji: \p —Marta, Marta, pɨ audú k'ĩsia nɨ̃bɨda aji, ne-inaa pi-ia oo k'iniapa. \v 42 Mamĩda Mariapa ne-inaa piara jɨrɨji ooit'ee, mɨ nama bɨ misa. Apidaapa jarada-e pait'ee irua mãga oonaamerã. \c 11 \s1 Jesupa jarateeda ɨt'aa t'ɨ̃ k'awaadamerã \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Ewari aba Jesús ɨt'aa t'ɨ̃ aupak'ãri, k'õp'ãyo abaapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, jaratéeji taipa ɨt'aa t'ɨ̃ k'awaadamerã, Juan Bautistapa chi k'õp'ãyoorãmaa jarateedak'a. \p \v 2 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Parã ɨt'aa t'ɨ̃dak'ãri, nãga jarátɨ: \q2 Tachi Ak'õre ɨt'ari bɨ, \q2 pɨ t'ɨ̃ awaraa t'ɨ̃ k'ãyaara pipɨara bɨ. \q2 Eperãarã bɨ́ji pɨchi jua ek'ari pɨchideerã p'aneedamerã. \q2 [Óoji pɨchia k'inia bɨk'a na p'ek'au eujãde, ɨt'ari ooparik'a.] \q2 \v 3 Tai-it'ee chik'o téeji ewari chaa k'odait'ee. \q2 \v 4 Taipa p'ek'au k'achia oopata chupɨria k'awáaji mãik'aapa perdonáaji \q2 taipa perdonaapatak'a, awaraarãpa taimaa ne-inaa k'achia oodak'ãri. \q2 Tai k'achiade baaipináaji. \q2 Tai k'aripa atáji Netuara Poro Waibɨa juadeepa. \p \v 5 Ichiaba Jesupa mãgaji: \p —K'ĩsiadáma nãgɨde. Parãdepemapa k'õp'ãyo iru bai. Esapɨte pɨ wãi iru temaa mãik'aapa jarai: “K'õp'ãyo, mɨ-it'ee pan õpee téeji, \v 6 k'õp'ãyo aba et'ewapai t'ɨmɨɨpa pacheda perã mɨ temãi. Maarepida wẽe bɨ teeit'ee k'omerã.” \v 7 Mãga p'asada paara, irua jara-e pai: “Mɨ ichiak'au bɨ́ji. Puerta jɨ̃a iru bɨ. Mɨ warrarã mɨ ome nama k'ãi p'anɨpɨ. Mapa p'irabai-eda a-e pai, pɨmaa ne-inaa teede.” \v 8 Mɨa jara bɨ: Mãgɨ́ k'õp'ãyo p'irabai-e pɨrã ne-inaa teeit'ee pɨ ichi k'õp'ãyo perã, mãgara p'irabaiit'ee waa iidi nɨ̃banaamerã. Teeit'ee ne-inaa jõma pɨa falta bɨ. \v 9 Maperã mɨa nãga jara bɨ. Iidipatáatɨ Tachi Ak'õremaa. Irua teeit'eepɨ. Jɨrɨpatáatɨ. Irua k'awapiit'eepɨ. Eperãpa puerta t'aide t'ɨ̃parik'a, Ak'õremaa t'ɨ̃patáatɨ. Irua parã k'aripait'eepɨ. \v 10 Chi iidi bɨmaa Tachi Ak'õrepa teepari; chi jɨrɨ bɨmaa Tachi Ak'õrepa k'awapipari mãik'aapa chi t'ɨ̃ bɨmaa ewapari. \p \v 11 ’¿Parãdepema ak'õrepa taama teeik'ã ichi warramaa, irua chik'o iidik'ãri? \v 12 Maa-e pɨrã, ¿tusõre teeik'ã irumaa, ne-ɨmɨ iidik'ãri? \v 13 ¡Mãga-epɨ! Parã, ne-inaa k'achia oopataarã mĩda, pãchi warrarãmaa net'aa pia tee k'awa p'anɨ. Parãpa mãga ooruta pɨrã, ¡audupɨara pãchi ɨt'aripema Ak'õre Waibɨa ichi Jaure teeit'ee chi iidirutaarãmaa! \s1 Jesús Netuara Poro Waibɨa jua ek'ari bɨda adap'edaa \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Ewari aba Jesupa netuara uchiapimaa baji eperã pedee atua bɨ k'ap'ɨadeepa. Ma netuara uchiak'ãri, ma eperã pedee beeji. Mãga unudak'ãri, arii p'anadap'edaarã ak'ɨtrua para beeji. \v 15 Mamĩda ũk'uruurãpa mãgajida: \p —Beelzebú, Netuara Poro Waibɨa juapata jãgá netuaraarã uchiapiparida ajida. \p \v 16 Mãpai awaraarãpa Jesús ɨmɨatee k'inia p'anadap'edaa perã, iidijida ne-inaa oomerã Tachi Ak'õrepapai oopari. Mãga ooru pɨrã, k'awadayada ajida, Tachi Ak'õre juapa ooda. \v 17 Mamĩda Jesupa k'awaji ãchia k'ĩsia p'anɨ. Mapa mãgaji: \p —P'uuru pidaarãpa ãchi auk'aarã jëreruta pɨrã, waa araa p'anapataada-e pai. Ãchi itu jõdaridait'ee mãik'aapa ãchi te ãri baibeeit'ee. \v 18 Mãga pɨk'a Netuara Poro Waibɨapa ichi auk'aarã jëreru pɨrã, ãchi itu jõdaridai. Parãpa jara p'anɨk'a mɨ Beelzebú eere bada paara, ichideerã jëre-e pak'aji. \v 19 Ma awara mãga pada paara ¿k'ai juapa parã eere p'anɨɨrãpa netuaraarã uchiapipatama? ¡Netuara juapa-epɨ! Ãchiata ak'ɨpipata parã pia k'ĩsiada-e p'anɨ. \v 20 Jõdee mɨa netuaraarã uchiapipari pɨrã Tachi Ak'õre Waibɨa juapa, jara k'inia bɨ ɨ̃rá Tachi Ak'õredeerã poro waibɨa nama bɨ. \p \v 21 ’Eperã juataura bɨpa ichi te jɨ̃ak'ãri espada ome, k'ĩsia bɨ apida t'ĩuda-e pai ichi net'aa chɨade. \v 22 Mamĩda eperã iru k'ãyaara juataura bɨ cheru pɨrã mãik'aapa iru p'oyaaru pɨrã, iru espada jãri atai mãik'aapa iru net'aa p'e atadari. Mɨ waibɨara bɨ Netuara Poro Waibɨa k'ãyaara. Mapa netuaraarã mɨ jua choodak'aa. \p \v 23 ’Eperã mɨ eere bɨ-e pɨrã, mɨ k'ĩra unuamaa iru bɨ. Ichiaba mɨ k'aripa-e bɨ pɨrã awaraarã Tachi Ak'õre jua ek'ari p'anapataadamerã, eperãarã ãyaa pëipari mɨ ik'aawaapa. \s1 Netuara eperã k'ap'ɨade waya merãtɨa bada \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 —Eperã k'ap'ɨadeepa netuara uchiapidak'ãri, mãgɨpa jɨrɨ nipapari eujã p'ũasaa sãma ɨ̃iit'ee. Mamĩda unu-e pak'ãri, k'ĩsiapari: “Waya merãtɨanait'ee ma eperã k'ap'ɨade, mɨ naaweda badamãi.” \v 25 Chek'ãri, unu chepari ma eperã k'ap'ɨa pi-ia bɨ; te barrep'eda, sɨɨp'eda pi-ia bɨk'a. \v 26 Mãga unuk'ãri, jɨrɨnapari awaraa netuara siete k'achiara ichi k'ãyaara mãik'aapa ma eperã k'ap'ɨade merãtɨa chepata. Mãgá ma eperã audupɨara k'achiade beeit'ee naaweda bada k'ãyaara. \s1 Wãara t'ãri o-ĩa p'anɨɨrã \p \v 27 Jesupa mãgá pedeemaa bɨde arii p'anadap'edaarãdepema wẽrapa mãgaji: \p —¡T'ãri o-ĩa bapari pɨ nawe, chi pɨ t'oda mãik'aapa warida! \p \v 28 Jesupa p'anauji: \p —¡Ma k'ãyaara t'ãri o-ĩara bapari chi Tachi Ak'õre pedee ũrip'eda, ooparipa ma jara bɨk'a! \s1 Ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa unu k'inia p'anadap'edaa \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Mãgá pedee bɨde eperãarã cho-k'ara chepachida iru ik'aawa seedarutamaa. Mãpai ichia jaramaa beeji ãramaa: \p —Parã ɨ̃rapemaarã t'ãri k'achia-idaa p'anɨda aji. Iidipata mɨa oomerã ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Mamĩda Tachi Ak'õrepa ooit'ee chonaarãweda Jonás ome oodak'a. \v 30 Tachi Ak'õrepa Jonás pëidak'a Nínive p'uurudepemaarãmaa ichi pedee jaramerã, mãga pɨk'a mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema pëiji ichi pedee jaramerã parã ɨ̃rapemaarãmaa. \v 31 Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate irua parã ɨ̃rapemaarãpa oopatap'edaa ak'ɨk'ãri jarait'ee pia wa k'achia, Reina Sur Eerepemapa parã ɨmɨateeit'ee Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëimerã. Chonaarãweda ma reina t'ɨmɨɨpa cheji Rey Salomón k'ĩsia k'awaa bɨ pedee ũride. Mamĩda nama bɨ aba waibɨara bɨ Salomón k'ãyaara. \v 32 Ma ewate ichiaba Nínive p'uuru pidaarãpa parã ɨ̃rapemaarã ɨmɨateedait'ee, Tachi Ak'õrepa parã k'achiadee pëimerã. Chonaarãweda Tachi Ak'õrepa Jonás pëik'ãri Nínive pidaarãmaa, ãrapa p'ek'au k'achia oopatap'edaa oo amaa wãjida. Mamĩda parã ɨ̃rapemaarãpa p'ek'au k'achia oopata oo amaada-e, aba Jonás k'ãyaara waibɨara bɨpa jara cheji mĩda mãga oodamerã. \s1 Jesupa tachi taude jarateeda \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 —Lámpara k'oodak'aa mera bɨdait'ee ne-inaa ek'ari. Ma k'ãyaara k'oodak'ãri, ne-inaa ɨ̃rɨ ɨt'ɨ́ ata bɨpata, jõma te jãde p'anɨɨrãpa ɨ̃daa unudamerã. \v 34 Tachi tau lamparak'a ɨ̃daa pɨk'a bɨ tachi k'ap'ɨa-it'ee. Pɨchi tau pia bak'ãri, k'ap'ɨa jõmaweda ɨ̃daa pɨk'a bɨde bait'ee. Mamĩda pɨchi tau k'achia bɨ pɨrã, k'ap'ɨa jõmaweda p'ãriu pɨk'a bɨde bait'ee. \v 35 K'ĩrak'aupai pɨ ɨ̃daa pɨk'a bɨ p'ãriu pɨk'a padarii. Pia jarait'eera, k'ĩrak'aupai k'ĩsiai pɨa Tachi Ak'õre wãara k'awa bɨ, mɨ ũraade ijãa-e bɨ mĩda. \v 36 Mɨ ũraade ijãa bɨ k'aurepa pɨ k'ap'ɨa jõmaweda ɨ̃daa pɨk'a bɨde bɨ pɨrã, Tachi Ak'õre wãara k'await'ee, lámpara uruade ne-inaa pia unupatak'a. \s1 Jesupa jarada fariseorãmaa mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarãmaa \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesús pedee aupak'ãri, fariseo abaapa jaraji ichi ome wãmerã ichi temaa nek'ode. Ma tede t'ĩup'eda, Jesús mesade su-ak'ɨ beeji. \v 38 Ma fariseo p'era pɨk'a baji Jesupa ichi jua sɨɨ-e pada perã nek'oi naaweda, fariseorãpa oopatak'a. \v 39 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Parã fariseorãpa vaso mãik'aapa p'arat'u taawaik'a eere pi-ia sɨɨpatada aji. Mamĩda mãgɨ́ edajãde ipuru bɨ ne-inaa k'achiapa, parã t'ãri k'achia p'anadairã. Chĩara net'aa chɨapata mãik'aapa chĩara k'ũrapata. \v 40 ¡Parã k'ĩsia k'awada-ee p'anɨ! ¿K'awada-e p'anɨk'ã chi parã k'ap'ɨa oodapa parã t'ãri ichiaba ooda? \v 41 Eperãarã chupɨria k'awáatɨ mãik'aapa t'ãripa ãchimaa ne-inaa téetɨ. Mãpaipɨ Tachi Ak'õrepa parã pia ak'ɨpariit'ee. \p \v 42 ’¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã fariseorã k'achiadee pëiit'ee! Tachi Ak'õre-it'ee nãgee aliño awara bɨpata: menta, ruda, awaraa ne-inaa k'arra ome; mãgɨ́ diezdepema chaa, aba. Mamĩda parã-it'ee p'ua-e bɨ ne-inaa oodait'ee Ak'õrepa oopi bɨk'a, iru k'inia iru p'anadairã. Mãgata oodaipia bɨ parãpa ne-inaa oopata ome. \p \v 43 ’¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã fariseorã k'achiadee pëiit'ee! Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede p'anadak'ãri, su-ak'ɨ beepari pipɨara bɨde su-ak'ɨ p'aneepata, k'inia p'anapata perã eperãarãpa parã ak'ɨdamerã ãchi waibɨarãk'a. Ma awara calle jãde nipadak'ãri, k'inia p'anapata jõmaarãpa parãmaa saludaadamerã, ãchi poro waibɨarã ome oopatak'a. \p \v 44 ’¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã k'achiadee pëiit'ee! Eperãarã pariatua jãɨra ɨ̃rɨ t'ɨapata, k'awada-ee aɨde eperã piuda bɨ. Parã ma jãɨrák'ata p'anɨ, pãchi t'ãride k'ĩsia k'achia iru p'anadairã. \p \v 45 Mãpai Moisepa p'ãda jarateeparipa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, pɨa ma pedee jarak'ãri, ichiaba taimaa ik'achia jara bɨda aji. \p \v 46 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã Moisepa p'ãda jarateepataarã ichiaba k'achiadee pëiit'ee! Eperãarãmaa audú ne-inaa chok'ara oopipata tachi chonaarãpa chonaarãweda oopatap'edaak'a. Mamĩda ãrapa ma jõma p'oyaa ooda-e pak'ãri parãpa jarapatak'a, maarepida k'aripada-e. \p \v 47 ’¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã k'achiadee pëiit'ee! Pi-ia oopata chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapataarã ɨadap'edaamãi, eperãarãpa ãra k'irãpadamerã. ¡Mamĩda parã chonaarã́pata ãra peek'oojida! \v 48 Parãpa mãga oodak'ãri, ak'ɨpipata auk'a ook'ajida pãchi chonaarãpa oodap'edaak'a, parã ɨ̃rapemaarãpa auk'a ũridaamaa p'anapata perã Ak'õre pedee jarapataarãpa jara p'anɨ. Ãchia ma Ak'õre pedee jarapataarã peek'oojida mãik'aapa parãpa mãgɨɨrã ɨadap'edaamãi pi-ia oopata. \p \v 49 ’Mapa Tachi Ak'õrepa na k'ĩsia k'awaa pedee jaraji: “Mɨ pedee jarapataarã pëiit'eeda aji, mɨ ũraa jarateepataarã ome. Mamĩda ũk'uru peedait'ee; jõdee awaraarã jɨrɨdait'ee miapidait'ee.” \v 50 Parã chonaarãpa mãga oopachida. Ak'õre pedee jarapataarã peepachida. Maperã ɨ̃rá Tachi Ak'õrepa parã k'achia ooit'ee. \v 51 Na eujã oodak'ãriipa iru pedee jarapataarã peepata; Abeldeepa Zacarías parumaa. Ma Zacarías peejida Tachi Ak'õre tede, te t'ĩupata altarmãi esajĩak'a. Maperãpɨ mɨa jara bɨ: Tachi Ak'õrepa ɨ̃rapemaarã k'achia ooit'ee ma oopatap'edaa pari. \p \v 52 ’¡Aai, Tachi Ak'õrepa parã Moisepa p'ãda jarateepataarã k'achiadee pëiit'ee! Eperãarãpa llave iru p'anapatak'a puerta ewadait'ee, mãga pɨk'a parãpa Tachi Ak'õre Ũraa iru p'anapata. Mamĩda ma ũraade jara bɨ awaraarãmaa k'awapidaamaa p'anɨ. K'iniadak'aa awaraarãpa ma pedee ũridamerã mãik'aapa oodamerã irua jara bɨk'a. \p \v 53-54 Jesupa ma jõma jarap'eda, ma Moisepa p'ãda jarateepataarã mãik'aapa fariseorã k'ĩraudachida. Iidida chok'ara iidi p'aneejida iru k'achiade baaipidai jĩak'aapa irua p'anauda k'aurepa. Mamĩda p'oyaa ɨmɨateeda-e paji. \c 12 \s1 Jesupa ũraada fariseorãk'a p'ananaadamerã \p \v 1 Jesús at'ãri mama bɨde eperãarã audupɨara see nɨ̃ba cheji iru badamãi. Audú cho-k'ara nɨ̃bada perã, awaraarã bɨɨrɨ ɨ̃rɨ paara t'ɨak'oo wãpachida. Mãpai Jesupa jarateemaa beeji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —K'ĩrak'aupai fariseorã levadura ome; pia jarait'eera, ãchia jarateepata ome. Jarateepatada apata Tachi Ak'õrepa k'inia bɨ eperãarãpa oodamerã. Mamĩda ãchia mãga oodak'aa, t'ãri k'achia p'anadairã. \v 2 Tachi Ak'õrepa ãchi k'ĩsia t'ãridepai k'awaapiit'ee mãik'aapa ãchia ne-inaa mera oopata unupiit'ee. \v 3 Wãara ne-inaa jõmaweda parãpa mera jarapata irua tau taawa k'awaapiit'ee. Pãchi puerta jɨ̃adap'eda pedee mera jaradap'edaa paara tau taawa k'awaapiit'ee terraza ɨ̃rɨɨpa biaruk'a. \s1 K'aita waaweedaipia bɨ \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 —Mɨchi k'õp'ãyoorã, mɨa nãga jara bɨ. Waaweenáatɨ parã jɨrɨ p'anɨɨrã peedait'ee, ãrapa parã p'oyaa atuapida-e perã tok'arradee. \v 5 Jarait'ee k'aita waaweedaipia bɨ. Tachi Ak'õre waawéetɨ iruata tachi piupii perã mãik'aapa atuapii perã. Wãara iruta waaweedaipia bɨ. \p \v 6 ’¿Netopata-ek'ã ipana chak'e joisomaa p'arat'a tau omee pari? Eperãarãpa mãga oopata ipana chak'e mak'ɨara vale-e bɨ jĩak'aapa. Mamĩda Tachi Ak'õrepa ma ipana chak'eerã pia ak'ɨpari. \v 7 Parã jida mãgá ak'ɨpari. Parã puda paara irua juasia iru bɨ. Mapa waaweenáatɨ, Tachi Ak'õrepa parã k'iniara iru bapari perã ipanaarã k'ãyaara. \s1 Jesucristode ijãapatada apataarã awaraarã k'ĩrapite \r (Mt 10.32-33; 10.19-20; 12.32) \p \v 8 —Mɨa nãga jara bɨ. Eperãpa tau taawa jararu pɨrã ichi Jesucristode ijãapari, mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepemapa pida jarait'ee: “Mãgɨ́ mëré” Tachi Ak'õre angeleerã k'ĩrapite. \v 9 Mamĩda eperãpa meraru pɨrã mɨde ijãapari, mãgara mɨa pida merait'ee. “Mãgɨ́ mëre-eda” ait'ee Tachi Ak'õre angeleerã k'ĩrapite. \p \v 10 ’Tachi Ak'õrepa eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata wẽpapik'ãri, wẽpapii ãchia ik'achia jarapata paara Eperã Ak'õre Truadepema ãpɨte. Mamĩda ik'achia jararuta pɨrã iru Jaure ãpɨte, mãgee p'ek'au k'achia wẽpapi-e pait'ee. \p \v 11 ’Parã mɨde ijãapata k'aurepa eperãarãpa parã ateedak'ãri Ak'õre Ũraa jarateepata tede maa-e pɨrã charraarãmaa mãik'aapa poro waibɨarãmaa ɨmɨateedait'ee, k'ĩsianáatɨ sãga p'anaudait'ee maa-e pɨrã k'ãata jaradait'ee. \v 12 Mãɨrã k'ĩrapite panadak'ãri mãik'aapa pedeedait'ee pak'ãri, Tachi Ak'õre Jaurepa jarateeit'ee, p'anau k'awaadamerã. \s1 Jesupa nepɨrɨda p'arat'a paraa bɨ, k'ĩsia k'awa-ee bɨde \p \v 13 See nɨ̃badadepema abaapa Jesumaa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, jaráji mɨ ɨ̃pemamaa tai ak'õrepa net'aa bëida t'oomerã mɨ ome. \p \v 14 Jesupa p'anauji: \p —K'õp'ãyo, ¿k'aipa mɨ bɨjima aji, parã charrak'a mãga jaramerã? \p \v 15 Ichiaba mãgaji: \p —K'ĩrak'aupai net'aa k'ɨ̃adai. Eperãarã t'ãri o-ĩa p'anadak'aa net'aara p'e iru p'anadairã. \p \v 16 Mãpai Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee ma et'ewa jaradade: \p ’Eperã p'arat'ara bɨ bapachi. Ne-uu waibɨa iru bada perã, net'atau waibɨa ewapachi. \v 17 Mapa k'ĩsia beeji: “¿K'ãata ooyama? aji. Te wẽe bɨ mɨchi net'atau jõmaweda ɨait'ee.” \v 18 Mãpai ma p'arat'ara bɨpa k'ĩsia ataji. “K'awa bɨda aji, k'ãata ooit'ee. Mɨ net'atau ɨapata te wãrait'ee mãik'aapa awaraa te waibɨara oo atait'ee. Mãgá mɨchi net'atau net'aa iru bɨ ome, jõmaweda ɨayada aji, ma tede. \v 19 Maapai mɨa jarai mɨchi t'ãridepai: ‘Mɨa net'aara iru bɨ. Nãgɨ́ ome año chok'ara pia bapariit'ee. Ɨ̃rá ɨ̃iit'ee, nek'oit'ee, ne-inaa toit'ee mãik'aapa o-ĩa bapariit'eeda’ aji.” \v 20 Mamĩda ma p'arat'ara bɨpa mãga k'ĩsia bɨde Tachi Ak'õrepa irumaa mãgaji: “¡Pɨ k'ĩsia k'awa-ee bɨ! Idi weda p'ãrik'ua pɨ piut'ee. Maap'eda, ¿k'aipa atait'eema aji, pɨa net'aara ɨa iru bɨ?” \p \v 21 Ma nepɨrɨ aupak'ãri, Jesupa mãgaji: \p —Mãgá uchiait'eeda aji, eperãpa net'aara p'e atak'ãri ichi-it'ee, Tachi Ak'õrede ijãa-ee. \s1 Tachi Ak'õrepa chi warrarã pia ak'ɨpari \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Maap'eda Jesupa mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Mɨa jara bɨ: K'ĩsia jõnanáatɨ k'ãata k'odait'ee mãgá chok'ai p'anadait'ee. Ichiaba k'ĩsianáatɨ sãga p'aru atadait'ee. \v 23 Tachi Ak'õrepa tachi chok'ai p'anapipari. Iruata tachimaa chik'o teeit'ee. Ma awara irua tachi k'ap'ɨa ooda perã, tachimaa p'aru teeit'ee. \v 24 Pɨchá, ak'ɨ́tɨ jã ipanaarã. Ãchia net'atau uudak'aa, ewadak'aa mãik'aapa ɨa bɨdak'aa chi net'atau ɨapatamãi. Mamĩda Tachi Ak'õrepa ne-inaa teepari k'odamerã. ¡Iru-it'ee parã pipɨara p'anɨ ipanaarã k'ãyaara! \v 25 Eperã audú k'ĩsia nɨ̃bɨpa hora aba pida waa chok'ai ba-e pai. \v 26 Ma ne-inaa ma-ãri p'oyaa oodak'aa pɨrã, ¿sãap'eda k'ĩsia jõnɨma awaraa ne-inaa p'oyaa ooda-e p'anadak'ãri? \p \v 27 ’Ak'ɨ́tɨ sãga nep'ono waripata. Mimiadak'aa mãik'aapa p'aru k'adak'aa mãgá pi-ia p'anadait'ee. Mamĩda mɨa jara bɨ: Rey Salomonpa p'arat'ara, net'aa pia iru bapachi mĩda, iru p'aru piara jɨ̃ bak'ãri, eperãarãpa iru pi-iara unuda-e paji nãgɨ́ nep'ono k'ãyaara. \v 28 Tachi Ak'õrepa na p'ũajara pia t'onopipari. Idi wari wã. Mamĩda nu uratɨdaik'ãri, t'ɨpɨtaude paa jõdariit'ee. Tachi Ak'õrepa mãgá pia ak'ɨ bɨ pɨrã nep'ono p'ũajara t'ãide nɨ̃bɨ, audupɨara parã ak'ɨ bapariit'ee, at'ãri irude mak'ɨara ijãada-e p'anɨ mĩda. \v 29 Tachi Ak'õrepa mãgá ichia ooda pia ak'ɨ bapari perã, k'ĩsia jõnanáatɨ jɨrɨdait'ee ne-inaa k'odait'ee maa-e pɨrã ne-inaa todait'ee. \v 30 Mãga k'ĩsiapata na p'ek'au eujãdepema ijãadak'aa beerãpa. Mamĩda parã́pata ɨt'aripema Ak'õre Waibɨa iru p'anɨ. Irua k'awa bɨ ne-inaa parãpa falta p'anɨ. \v 31 Maperãpɨ jɨrɨ́tɨ p'anapataadait'ee iru jua ek'ari. Mãga ooruta pɨrã, ma ne-inaa jõma iru p'anadait'ee. \s1 Ɨt'aripema ne-inaa pia \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 —K'õp'ãyoorã, parã mɨchi ovejaarãk'a p'anɨ. Mapa waaweenáatɨ. Parã chok'ara-ee p'anɨ. Mamĩda Tachi Ak'õrepa parã k'inia iru bɨ. Mapa parã bɨji ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. \v 33 Maperã parãpa net'aa iru p'anɨ netok'óotɨ mãik'aapa chupɨria beerãmaa téetɨ. Na p'ek'au eujãdepema muchila atadai k'ãyaara, óotɨ Tachi Ak'õrepa k'inia bɨk'a. Mãgá atadai ɨt'aripema ne-inaa, sore pak'aa. Ma ne-inaa pi-ia bɨmãi nechɨapataarã p'oyaa t'ĩudak'aa mãik'aapa polillapa p'oyaa ãridak'aa. \v 34 Na p'ek'au eujãdepema ne-inaa pia audú ata k'inia bak'ãri, pɨ t'ãri araa bait'ee ma ne-inaa ome. Jõdee ɨt'aripema ne-inaa pia audú ata k'inia bak'ãri, pɨ t'ãri araa bait'ee mãgɨ́ ne-inaa ome. \s1 Jesupa jarateeda ijãapataarã poro waibɨa waya cheit'ee ewatede \p \v 35 —Mɨ parã poro waibɨa perã, mɨ waya cheit'ee nɨdaipia bɨ, mimiapataarãpa p'aru jɨ̃dap'eda lámpara k'oopatak'a ãchi chipari cheru misa. \v 36 Mimiapataarãpa nɨpatak'a chipari teedaa cheru misa miak'ãipata fiesta oop'eda, puerta ewadait'ee iru t'ɨ̃k'ãri, mãga pɨk'a parã nɨdaipia bɨ parã poro waibɨa cheit'ee ewate. \v 37 Ma mimiapataarã chiparipa ãra pia ak'ɨpariit'ee, chok'ai p'anaruta pɨrã iru pachek'ãri. Mɨa jara bɨ: Irua ãra mãgá unuk'ãri, jarait'ee su-ak'ɨ p'aneedamerã mesade, ichia ãchimaa chik'o teeru misa. \v 38 Ichia ma mimiapataarã pia ak'ɨpariit'ee mãgá chok'ai p'anadak'ãri, ichi esapɨte maa-e pɨrã ɨ̃datɨpodopa cheru pɨjida. \v 39 Mamĩda nãga k'awáatɨ parãpa. Te chiparipa k'awa bada paara nechɨapari cheit'ee hora ichi net'aa chɨa atait'ee, chok'ai bak'aji ma nechɨapari ichi tede t'ĩupiamaapa. \v 40 Mãgá parã jida chok'ai pɨk'a p'anadaipia bɨ, atu p'anɨde mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema, cheit'ee perã. \s1 Mimiapari pia mimiapari k'achia ome \r (Mt 24.45-51; Mr 13.34-37) \p \v 41 Pedropa Jesumaa iidiji: \p —Tachi Waibɨa, ¿ma pedee nepɨrɨjik'ã aji, tai-it'ee aupai, wa jõmaarã-it'ee? \p \v 42 Jesupa nãga nepɨrɨji: ¿Sãgá baparima aji, mimiapataarã poro waibɨa pia? Mãgɨpa k'ĩsia k'awaa oopari chiparipa oopi bɨk'a. Pia ak'ɨpari chipari net'aa atabëida ichi juade mãik'aapa chiparimaa nek'opip'eda, mimiapataarãmaa chik'o tawapari. \v 43 O-ĩa bapari chipari pachek'ãri, ichi mimiamaa unu chepari perã. \v 44 Mɨa wãarata jararu. Chiparipa mãga unu chek'ãri, jõma ichia net'aa iru bɨ bɨit'ee ma mimiapari jua ek'ari ak'ɨ bamerã. \v 45 Mamĩda ma mimiapari t'ãri k'achia bɨ pɨrã, nãga k'ĩsiai: “Taarãit'ee mɨ chipari.” Mapa apemaarã mimiapataarã wɨmaa beei mãik'aapa tomaa beei, nek'omaa beei toyaa beerã ome. \v 46 Mamĩda ma mimiapari k'achia atu bɨde, chi te chipari pacheit'ee. Mãpai irua ooda k'awaa atak'ãri, iru miapiit'ee mãik'aapa ãyaa pëit'aait'ee awaraa ijãadak'aa beerã chupɨria chitoonɨmaa. \p \v 47 ’Mimiaparipa k'awaak'ãri chiparipa oopi bɨ, mamĩda chipari nɨ-e mãik'aapa oo-e irua k'inia bɨk'a, chiparipa ma mimiapari wɨma chok'ara wɨpiit'ee. \v 48 Mamĩda mimiaparipa mãgee ne-inaa k'achia ooru pɨrã k'awa-eeta, mak'ɨara wɨpi-e pait'ee. Tachi Ak'õrepa eperãmaa k'ĩsia k'awaapik'ãri ne-inaa oo k'awaamerã, k'inia bɨ ma eperãpa mãga oomerã, ma ne-inaa chaaree bɨ mĩda. Ma awara eperãarã bɨk'ãri ma eperã jua ek'ari, k'inia bɨ irua ãra pia ak'ɨ bapariimerã, chaaree bɨ mĩda. \s1 Jesús k'aurepa tachi ëreerã ome t'ãri auk'a p'anada-e pait'ee \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 —Mɨ cheji na p'ek'au eujãdee t'ɨpɨtauk'a k'oode, aɨde ijãadak'aa beerã miapiit'ee. ¡Mãga oo aupada paara, mɨ o-ĩa bak'aji! \v 50 Mamĩda aɨ naaweda mɨmaa ne-inaa k'achia p'asait'ee. Chupɨria nɨ̃bait'ee mãga parumaa. \v 51 ¿Parãpa k'ĩsia p'anɨk'ã mɨ cheji eperãarã k'ãiwee p'anapide? Mãga-e. K'ĩsia awara-awaraa papideta cheji. \v 52 Idideepa te pidaarã joisomaadepema õpeerãpa mɨde ijãadait'ee; jõdee omeerãpa ijãada-e pait'ee. Maa-e pɨrã omeerãpa ijãadait'ee; jõdee õpeerãpa ijãada-e pait'ee. Mɨ k'aurepa t'ãri auk'a p'anada-e pait'ee. \v 53 Ak'õre t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi warra ome maa-e pɨrã chi warra t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi ak'õre ome. Nawe t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi k'au ome maa-e pɨrã chi k'au t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi nawe ome. P'ãk'õre t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi ãigu ome maa-e pɨrã chi ãigu t'ãri auk'a ba-e pait'ee chi p'ãk'õre ome. \s1 Ewari k'awa p'anɨɨrã \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Jesupa ichiaba mãgaji eperãarã arii p'anadap'edaarãmaa: \p —Parãpa unudak'ãri jɨ̃arara uchiaruta ak'õrejĩru baaipari eere, jarapata k'oi cheit'ee. Mãga p'asapari parãpa jarapatak'a. \v 55 Ichiaba nãu p'uak'ãri sur eereepa, jarapata wãsia nɨ̃bait'ee. Mãga p'asapari. \v 56 ¡K'ĩsia atua p'anɨɨrã! Parãpa mãgá pajã mãik'aapa eujã ak'ɨ p'anɨpa eu k'achia wa eu pia k'awa p'anɨ pɨrã, ¿sãap'eda ne-inaa mɨa oomaa bɨ k'awada-e p'anɨma? aji. \s1 T'ãri auk'a p'anapataadaipia bɨ \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 ’Mɨa oo bɨ mãik'aapa jaratee bɨ ak'ɨ́tɨ k'awaadait'ee Tachi Ak'õrepa oopi bɨ wa mãga-e. Mãpai parã t'ãri auk'a bɨ́tɨ iru ome. \v 58 Eperã nepɨra iru bɨ pɨrã pɨ ome mãik'aapa pɨ charramaa atee k'inia bɨ pɨrã, wãi naaweda t'ãri pia pedeeipia bɨ iru ome t'ãri auk'a bɨdait'ee. Maa-e pɨrã charra k'ĩrapite panadak'ãri, mãgɨpa pɨ ata bɨi jɨ̃apataarã juade carcelde t'ɨ nɨ̃bɨnadamerã. \v 59 Mɨa wãarata jararu. Mamãik'aapa uchia-e pai p'arat'a jõmaweda p'aa-emaa. \c 13 \s1 P'ek'au k'achia oo amaadaipia bɨ \p \v 1 Maapai eperãarã ũk'uru wãjida Jesús ak'ɨde. Nepɨrɨjida Pilatopa Galilea eujãdepema ɨmɨk'ĩraarã peepida, ãrapa p'aareerãmaa ne-animalaarã peepidap'eda, paapidak'ãri. Mãgá ma eperãarã waa p'oira beeji ma ne-animalaarã waa ome. \v 2 Mãga ũrip'eda, Jesupa mãgaji: \p —¿Parãpa k'ĩsia p'anɨk'ã aji, Tachi Ak'õrepa mãga p'asapiji ma Galilea eujãdepemaarãpa p'ek'au k'achiara oodap'edaa perã ma eujãdepemaarã awaraarã k'ãyaara? \v 3 Mãga-e. Mamĩda pãchia p'ek'au k'achia oopata oo amaada-e pɨrã, ichiaba piudait'ee. \v 4 Mãga-e pɨrã ¿k'ĩsia p'anɨk'ã dieciocho piudap'edaarã Siloé torre t'eek'ãri, mãgá piujida ne-inaa k'achiara oopachida perã awaraa Jerusalendepemaarã k'ãyaara? \v 5 Mãga-e. Mamĩda pãchia p'ek'au k'achia oopata oo amaada-e pɨrã, ichiaba piudait'ee. \s1 Jesupa nepɨrɨda higuera bɨɨrɨde \p \v 6 Mãpai Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —Eperãpa higuera bɨɨrɨ uu iru baji ichi uva k'ãide. Ewari aba ak'ɨnaji, higojõ chau bɨ jĩak'aapa. Mamĩda chau-ee baji. \v 7 Mapa jaraji eperã chi ne-uu ak'ɨ baparimaa: “Año õpee iru bɨda aji, higojõ jɨrɨ che bɨ nama. Mamĩda unuk'aada aji. T'ɨap'et'aapáde aji. ¿K'ãare-it'ee ichi k'inia jãma bainɨ̃ bayama aji, eujã jɨ̃amaa?” \v 8 Mamĩda ma eujã ak'ɨparipa p'anauji: “Señor, ichiak'au bɨpáde aji, na año aupai. Yooro p'oirait'ee ujãra ome mãik'aapa arii p'e bɨnait'eeda aji. \v 9 Mãga ook'ãri, ¿chau-e paik'ã? aji. Mata chau-e pɨrã, t'ɨap'et'aait'eeda” aji. \s1 Jesupa wẽra eburuk'uk'ua bada jɨpada \p \v 10 Ewari aba ɨ̃ipata ewate Jesupa jarateemaa baji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. \v 11 Mama baji wẽra dieciocho años k'ayaa bɨ. Netuarapa ma wẽra eburuk'uk'uapiji. Mapa jĩp'a p'oyaa bainɨ̃ beek'aa paji. \v 12 Jesupa ma wẽra unu atak'ãri, t'ɨ̃ ataji mãik'aapa mãgaji: \p —Wẽra, pɨ jɨpa bɨda aji. \p \v 13 Mãpai ichi jua bɨji ma wẽra ek'arra ɨ̃rɨ. Aramata jĩp'a bainɨ̃ beeji mãik'aapa Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃maa beeji o-ĩapa. \v 14 Mamĩda ma Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema poro waibɨa k'ĩraudachi, ɨ̃ipata ewate Jesupa jɨpat'aada perã. Mapa eperãarãmaa mãgaji: \p —Ewari seis paraada aji, mimiadait'ee. Chedapáde aji, mãgɨ́ ewate jɨpapide. Ɨ̃ipata ewate chenaadapáde aji. \p \v 15 Mãpai Tachi Waibɨapa p'anauji: \p —¡Mamĩda parãpa paara oodak'aa pãchia jarateepatak'a! ¡Ɨ̃ipata ewate ichiaba mimiapata! ¿Ɨ̃ipata ewate pãchi p'ak'a maa-e pɨrã burro ẽrapata-ek'ã aji, ateedait'ee pania topide? \v 16 Na wẽra Abrahamdeepa uchiada Satanapa dieciocho años k'ayaa iru baji. ¿Ɨ̃ipata ewate p'oyaa jɨpaik'araa baji-ek'ã? aji. \p \v 17 Jesupa mãga jarak'ãri, ichi k'ĩra unuamaa iru p'anadap'edaarã k'ĩra nejasia p'aneejida eperãarã k'ĩrapite. Mamĩda arii p'anadap'edaarã o-ĩa para baji Jesupa ne-inaa pia ooda k'aurepa. \s1 Mostaza taude nepɨrɨda \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Jesupa ichiaba awaraa nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —¿K'ãarek'a bɨma aji, Tachi Ak'õrepa eperãarã ichi jua ek'ari bɨk'ãri, ichideerã p'aneedamerã? ¿K'ãare ome auk'a bɨma? aji. \v 19 Mostaza tau p'isi k'edéek'ata bɨda aji, eperãpa uuda ichi te ãuk'idaa. Wari wãpachi pak'uruk'a nɨ̃beerumaa. Waibɨa nɨ̃beek'ãri, chi jua t'aide ipanaarã chepata ɨ̃idait'ee. \s1 Levadurade nepɨrɨda \r (Mt 13.33) \p \v 20 Ichiaba Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —¿K'ãarek'a bɨma aji, Tachi Ak'õrepa eperãarã ichi jua ek'ari bɨk'ãri, ichideerã p'aneedamerã? \v 21 Wẽrapa levadura p'oiraparik'a bɨ harina waibɨa ome, pan masa pia warimerã. \s1 Tachi Ak'õre truadee wãit'ee puerta p'ĩrup'ee pɨk'a bɨ \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Jerusalén ode wãdade Jesupa jarateeji p'uuru bee chaa mãik'aapa aɨ ik'aawa eperãarã p'anapatamãi. \v 23 Maapai eperãpa iidiji: \p —Tachi Waibɨa, ¿eperãarã chok'ara-ee Ak'õre eujãdee wãdait'eek'ã? aji. \p Jesupa p'anauji: \p \v 24 —Tachi Ak'õre truadee wãit'ee puerta p'ĩrup'ee bɨde t'ĩupaták'ata bɨ. Mɨa jara bɨ: Eperãarã chok'ara wã k'inia p'anadait'ee Tachi Ak'õre truadee. Mamĩda p'oyaa wãda-e pait'ee. \v 25 Te chipari p'irabaip'eda, ichi puerta jɨ̃a nɨ̃bɨparik'a, mãga pɨk'a ewari cherude mɨ, parã poro waibɨapa Ak'õre truadepema puertak'a bɨ jɨ̃ait'ee. Mãpai parã taawa p'anɨɨrãpa mãgadait'ee: “Tachi Waibɨa, ewapáde adait'ee tai t'ĩudait'ee.” Mamĩda mɨa p'anaut'ee: “Mɨa parã k'awa-e bɨ. Mapa parã t'ĩupi-e pait'ee. Parã mɨchideerã-eda ait'ee.” \v 26 Mãpai parãpa jara p'aneedait'ee: “Tai pɨ ome nek'opachida mãik'aapa ne-inaa topachida. Tai p'uuru jãde pɨa jaratee nipapachida” adait'ee. \v 27 Mamĩda mɨa p'anaut'ee: “¿Mɨa jara-e pajik'ã parã mɨchideerã-e? ¡Ãyaa wã́tɨ mɨ ik'aawaapa, ne-inaa k'achia oopataarã!” \v 28 Parãpa unudak'ãri Abraham, Isaac, Jacob, jõmaweda Ak'õre pedee jarapataarã ome Tachi Ak'õre truade, k'awaadait'ee parã taawa p'anɨ. Mãpai jẽedait'ee mãik'aapa pãchi k'ida kierrkierree para bait'ee p'uapa. \v 29 Eperãarã chedait'ee norte eereepa, sur eereepa, ak'õrejĩru uchiapari eereepa mãik'aapa ak'õrejĩru baaipari eereepa. Mãɨrãta su-ak'ɨ p'ana chedait'ee nek'ode Tachi Ak'õre ome ichi truade. \v 30 Maapai chi ɨ̃rapema ek'ariara beerã Tachi Ak'õrepa waibɨara papiit'ee. Jõdee ɨ̃rapema waibɨara beerã irua ek'ariara papiit'ee. \s1 Jesús jẽeda Jerusalén p'uuru pidaarã pari \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Mãpai fariseorã ũk'uru chejida mãik'aapa mãgajida Jesumaa: \p —Wã́ji namãik'aapa, Herodepa pɨ peet'aa k'inia bairã. \p \v 32 Irua p'anauji: \p —Wã́tɨ jarade jã ik'awaa bɨmaa: “Idi mãik'aapa nu uchiapik'ooit'ee netuara merãtɨa bee eperãarã k'ap'ɨadeepa mãik'aapa k'ayaa beerã jɨpak'ooit'ee. Maap'eda nunorema parumaa aupait'ee.” \v 33 Mamĩda idi, nu mãik'aapa nunorema ichita wãit'ee mɨchi ode, pia-e bairã Ak'õre pedee jarapari Jerusalén p'uurudeepa taawa piumerã. \p \v 34 ’¡Jerusalén, Jerusalén, pɨdepemaarãpa Tachi Ak'õre pedee jarapataarã peepata mãik'aapa irua pëida eperãarã mãupa bat'a peepata! At'apai mɨa pɨdepemaarã araa p'e k'inia bapachi, et'erre wẽrapa chi chak'eerã p'e ataparik'a ichi isia ek'ari. Mamĩda parãpa k'iniada-e paji. \v 35 ¡Ũrítɨ! ¡Pãchi te ituaba beeit'ee, Tachi Ak'õrepa parã waa ak'ɨ-e pait'ee perã! Mɨa jara bɨ: Parãpa mɨ waa unuda-e pait'ee ewari cherude nãga jararutamaa: \q1 ‘¡Tachi Ak'õrepa ichia pëida ichita pia ak'ɨ bapariit'ee!’ \rq (Sal 118.26)\rq* \c 14 \s1 Jesupa eperã k'ap'ɨa ooro bada jɨpada \p \v 1 Ewari aba ɨ̃ipata ewate Jesús wãji nek'ode fariseorã poro waibɨa temaa. Mama bɨde awaraa fariseorãpa iru ak'ɨ p'anajida, ɨmɨatee k'inia p'anadap'edaa perã. \v 2 Mama ichiaba baji eperã aba k'ap'ɨa ooro bɨ k'ayaapa. Mãgɨ́ Jesús k'ĩrapite bainɨ̃ ba cheji. \v 3 Mãpai Jesupa iidiji Moisepa p'ãda jarateepataarãmaa mãik'aapa fariseorãmaa: \p —¿Ɨ̃ipata ewate k'ayaa bɨ jɨpaipia bɨk'ã aji, maa-e pɨrã jɨpaik'araa bɨ? \p \v 4 Mamĩda ãchi k'ĩup'ee para beeji. Mãpai irua chi k'ayaa bɨ jita atap'eda, jɨpat'aaji mãik'aapa jaraji wãmerã. \v 5 Mãpai fariseorãmaa mãgaji: \p —Pɨchi warra maa-e pɨrã p'ak'a toidú padarida paara, ¿isapai jitana-e pak'ajik'ã aji, ɨ̃ipata ewate mĩda? \p \v 6 Mamĩda maarepida p'anauda-e paji. \s1 Eperãarã miak'ãipata fiesta oode t'ɨ̃ pëida \p \v 7 Jesupa unuk'ãri ma fariseopa awaraarã t'ɨ̃ pëida su-ak'ɨ p'aneeruta su-ak'ɨ beepari piara bɨde, nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p \v 8 —Eperãpa pɨ t'ɨ̃ pëik'ãri miak'ãipata fiesta oode, su-ak'ɨ beenáaji su-ak'ɨ beepari piara bɨde, eperã pɨ k'ãyaara waibɨara bɨ t'ẽe chei perã. \v 9 Mãgara chi t'ɨ̃dapa pɨmaa mãgai: “Téeji pɨ su-ak'ɨ beepari na eperãmaa.” Mãpai pɨ k'ĩra nejasia bai mãik'aapa su-ak'ɨ banai su-ak'ɨ beepari t'ɨmɨpɨara bɨde. \v 10 Ma k'ãyaara pɨ t'ɨ̃ pëidak'ãri, su-ak'ɨ banáji su-ak'ɨ beepari t'ɨmɨara bɨde, pɨ t'ɨ̃dapa mãga chemerã: “K'õp'ãyo, su-ak'ɨ ba chéji su-ak'ɨ beepari piara bɨde.” Mãgara pɨ o-ĩa su-ak'ɨ banai apemaarã waawí mesade. \v 11 Tachi Ak'õrepa chi waibɨara pa k'inia bɨ ek'ariara papiit'ee. Jõdee chi audua-ee bɨ waibɨara papiit'ee. \p \v 12 Ichiaba Jesupa mãgaji ma fariseorã poro waibɨamaa: \p —Eperãarã t'ɨ̃ pëik'ãri nek'o chedamerã pɨchi temaa, t'ɨ̃ pëináaji pɨchi k'õp'ãyoorã, ɨ̃pemaarã, ëreerã, wa pɨ te k'ait'a p'anɨ p'arat'ara beerã, ma pari ãrapa ichiaba pɨ t'ɨ̃dai perã nek'ode ãchi temaa. \v 13 Ma k'ãyaara fiesta ook'ãri, t'ɨ̃ pëipia bɨ chupɨria chedeerã, p'oyaa t'ɨa-ee beerã, bɨɨrɨ nɨk'anɨk'aa beerã mãik'aapa tau p'ãriu beerã. \v 14 Mãgá o-ĩa bait'ee, ma pari ãrapa ne-inaa oodait'ee wẽe p'anadairã. Ma awara ma pari Tachi Ak'õrepa pɨmaa ne-inaa pia ooit'ee, ichia pia ak'ɨ bɨɨrã jai-idaadap'eda p'irabairuta ewate. \s1 Nek'opata fiesta waibɨade nepɨrɨda \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Mãga ũrik'ãri, ma mesade su-ak'ɨ p'anadap'edaadepema abaapa mãgaji Jesumaa: \p —¡O-ĩa bait'eepɨ chi nek'oru nek'opata waibɨade Ak'õre truade! \p \v 16 Mãpai Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —Eperãpa chik'o waibɨa joopiji mãik'aapa eperãarã chok'ara t'ɨ̃ pëiji. \v 17 Chik'o aupa nɨ̃bak'ãri, pëiji chi chok'apari jarade ma t'ɨ̃ pëida eperãarãmaa: “Chétɨ, jõma aupa jẽra bairã.” \v 18 Mamĩda jõmaarãpa: “P'oyaa wãda-eda” ajida. Chi naapemapa mãgaji: “Et'ewapai mɨa eujã neto ataji. Ichita wãit'ee ak'ɨde. Mɨ chupɨria k'awaapáde aji, p'oyaa wã-e perã.” \v 19 Awaraapa mãgaji: “Et'ewapai p'ak'a diez neto atajida aji, mimiapinait'ee mɨchi eujãde. Mɨ chupɨria k'awaapáde aji, p'oyaa wã-e perã.” \v 20 Jõdee awaraapa mãgaji: “Ewaa miak'ãiji. Mapa p'oyaa wã-eda” aji. \v 21 Chi chok'a pëida ãpɨtee cheji chiparimaa jarade. Mãpai ma te chipari k'ĩraudachi mãik'aapa mãgaji chi chok'aparimaa: “Wã́ji p'uuru jãdee mãik'aapa p'e anéeji chupɨria chedeerã, p'oyaa t'ɨak'aa beerã, tau p'ãriu beerã mãik'aapa bɨɨrɨ nɨk'anɨk'aa beerã.” \v 22 Bɨɨ-ap'eda, mãgaji chi chok'a pëidapa: “Señor, mɨa ooji pɨa jaradak'a. Mamĩda su-ak'ɨ beepari at'ãri pari jẽra bɨda” aji. \v 23 Mãpai ma te chiparipa mãgaji chi chok'aparimaa: “Mãgara wã́ji o bee chaa eperãarã jɨrɨde, mɨ te p'ĩu nɨ̃ba chemerã. \v 24 Mɨa jara bɨ: Chi eperãarã naa t'ɨ̃ pëida apidaapa k'oda-e pait'ee mɨ chik'o.” \s1 Cristo ome nipapataarã nãga p'asadait'ee \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Eperãarã chok'ara nipajida Jesús t'ẽe. Mapa irua ãpɨtee ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p \v 26 —Mɨ ome niparupa mɨ k'iniara iru ba-e pɨrã chi ak'õre, chi nawe, chi wẽra, chi warrarã, chi ɨ̃pemaarã, chi ɨ̃pewẽraarã, ichi paara k'inia bai k'ãyaara, mãgɨ́ p'oyaa mëré pa-e pai. \v 27 Ichiaba eperã piuamaa bɨ pɨrã mɨde ijãa bɨ k'aurepa, mãgɨ́ mëré pa-e pai. \v 28 Parãdepema abaapa te ɨt'ɨa oo k'inia bɨ pɨrã, naapɨara juasia-e paik'ã k'awaait'ee jõmasaa p'arat'a falta bɨ ma te oo aupait'ee. \v 29 Mãga oo-e pɨrã, ma te basa oop'eda, p'oyaa oo aupa-e pak'ãri, chi unurutaarãpa pɨ oomaa iru p'aneedai. \v 30 Jarapataadai: “Na eperãpa te oomaa beeji. Mamĩda p'oyaa oo aupa-e paji.” \v 31 Maa-e pɨrã, rey wã k'inia bak'ãri jura chõode awaraa rey ome, naapɨara chi soldaorã juasiapari k'awaait'ee diez mil soldaorãpa p'oyaadai wa p'oyaada-e pai soldaorã veinte mil ãra ɨ̃rɨ chõo cherutaarã. \v 32 P'oyaa-e paita bɨ pɨrã, ¿chi apema rey t'ɨmɨ́ cheru weda jara pëiit'ee-ek'ã k'ĩra jĩp'a p'aneedait'ee chõoda-ee? \v 33 Mãga pɨk'a parãdepemapa k'ĩsiap'eda mɨde ijãait'ee, ma k'aurepa ichia ne-inaa jõmaweda iru bɨ atuaamaa beeru pɨrã, mãgara p'oyaa mëré pa-e pai. \s1 Jesupa jarateeda t'ã k'ɨyaa-ee pɨk'a p'anɨɨrãde \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 —T'ã pia bɨ. Mamĩda k'ɨyaa-edaru pɨrã, ¿sãga waya k'ɨyaapiima? aji. \v 35 Pia-e bɨ eujã-it'ee pɨjida. Ichiaba ne-uu k'arra ik'aawa p'eit'ee pida pia-e bɨ. Jĩp'a bat'at'aaipia bɨda aji. Pia k'ĩsíatɨ parãpa et'ewa ũridap'edaade k'awaadamerã k'ãata jara k'inia bɨ. \c 15 \s1 Oveja atua badade nepɨrɨda \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Ma t'ẽepai Cesar-it'ee impuesto p'epataarã mãik'aapa awaraa k'achia oopataarãda apatap'edaa k'ait'a chejida Jesús pedee ũride. \v 2 Mapa fariseorã Moisepa p'ãda jarateepataarã ome iru ãpɨte ik'achia pedeejida: \p —Jãgɨpa p'ek'au k'achia oopataarã auteebaipari mãik'aapa nek'opari ãra ome. \p \v 3 Mãpai Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p \v 4 —Parãdepema abaapa cien oveja iru bɨ pɨrã mãik'aapa madepema aba atuadaru pɨrã, ¿atabëi-e paik'ã aji, chi apemaarã noventa y nueve ãchi p'anapatamãi chi atuadaida jɨrɨnait'ee unu atarumaa? \v 5 Unu atak'ãri, o-ĩapa pɨ ik'ia ɨ̃rɨ jira atap'eda, \v 6 aneeit'ee mãik'aapa pachek'ãri teeda, pɨchi k'õp'ãyoorã t'ɨ̃ p'e atait'ee. Mãpai mãgait'ee: “O-ĩa p'anadáma mɨ oveja atua bada unu atada perã.” \v 7 Mɨa jara bɨ: Ak'õre truade mãgá ichiaba audú o-ĩadaipata p'ek'au k'achia ooparipa ichia p'ek'au k'achia oopata oo amaak'ãri mãik'aapa Tachi Ak'õrede ijãa beek'ãri. O-ĩara p'anapata ma k'ap'ɨa, o-ĩa p'anadai k'ãyaara noventa y nueve t'ãri pia beerã k'ap'ɨa. \s1 P'arat'a tau atua badade nepɨrɨda \p \v 8 —Wẽrapa p'arat'a tau diez iru bɨpa madepema aba atuadaru pɨrã, ¿lámpara k'oo atap'eda, piak'ãa te jã barremaa bee-e paik'ã unu atarumaa? \v 9 Unu atak'ãri, chi k'õp'ãyoorã t'ɨ̃ p'e atait'ee mãik'aapa mãgait'ee: “O-ĩa p'anadáma mɨa unu atada perã p'arat'a tau atuadaida.” \v 10 Mɨa jara bɨ: Angeleerãpa ichiaba mãgá o-ĩadaipata p'ek'au k'achia ooparipa ichia p'ek'au k'achia oopata oo amaak'ãri mãik'aapa Tachi Ak'õrede ijãa beek'ãri. \s1 Eperãpa chi warrapa k'achia ooda perdonaada \p \v 11 Jesupa ichiaba nãga nepɨrɨji jarateeit'ee: \p —Eperãpa warrarã omé iru baji. \v 12 Ewari aba chi k'ũtrãara badapa mãgaji chi ak'õremaa: “Ak'õre, teepáde aji, mɨ eerepema net'aa pɨ piuk'ãri atabëiit'ee bɨdepema.” Mãga ooji chi ak'õrepa. Ma k'ũtrãa eerepema net'aa teeji irumaa. \v 13 Maap'eda ma warra t'ẽepemapa ichi eerepema net'aa p'e atap'eda, netok'ooji mãik'aapa ma p'arat'apa t'ɨmɨ́ wãji awaraa todee. Mama p'arat'a pariatua gasta wãpachi mãik'aapa jõt'aaji ichia oo k'iniata oo bɨpa. \v 14 Ma awara p'arat'a jõma jõdaik'ãri, at'apai jarra oojida ma eujãde. Maperã jarra choomaa beeji. \v 15 Mapa wãji mimia jɨrɨde ma eujãdepema eperãmaa. Ma eperãpa pëiji sinaarã jɨ̃ade. \v 16 Audú jarrapa bi jãwaa k'inia bapachi sinaarã chik'opa. Mamĩda apidaapa nek'opidak'aa paji. \v 17 Mãpai k'ĩsia beeji: “Mɨ ak'õre tede mimiapataarã chok'araarãpa nek'odait'ee iru p'anɨda aji. ¡Jõdee mɨ nama jarrapa piu wã! \v 18 Mɨ ak'õremaa wãit'eeda aji. Panak'ãri, nãga jarait'eeda aji: Ak'õre, mɨa p'ek'au k'achiata ooji Tachi Ak'õre k'ĩrapite mãik'aapa pɨ ãpɨte. \v 19 Waa pɨchi warrak'a mɨ iru banáaji. Jĩp'a pɨchi mimiaparik'a iru báji anait'ee.” \v 20 Maap'eda cheji chi ak'õre temaa. \p ’At'ãri t'ɨmɨ́ cheru weda, chi ak'õrepa unu ataji mãik'aapa chupɨria k'awaaji. P'iraji chi warramaa mãik'aapa wëre atap'eda, k'ĩra ɨ̃t'aaji. \v 21 Mãpai chi warrapa mãgaji: “Ak'õre, mɨa p'ek'au k'achiata oojida aji, Tachi Ak'õre k'ĩrapite mãik'aapa pɨ ãpɨte. Waa pɨchi warrak'a iru banáaji. Jĩp'a pɨchi mimiaparík'ata iru báji.” \v 22 Mamĩda chi ak'õre audú o-ĩa bada perã, mãgaji chi mimiapataarãmaa: “P'aru pipɨara bɨta atanátɨ mãik'aapa jɨ̃ bɨ́tɨ. Ichiaba ichi juade sortija jɨ̃ bɨ́tɨ mãik'aapa ichi bɨɨrɨde chancla jɨ̃ bɨ́tɨ. \v 23 Anéetɨ p'ak'a poreera bɨta mãik'aapa peet'áatɨ. ¡K'odait'ee mãik'aapa pëiradait'ee! \v 24 ¡Mɨ warra piu pɨk'a bada waya chok'ai bɨ! ¡Chi atua pɨk'a bada unu atajidapɨ!” Mãpai fiesta oojida. \p \v 25 ’Mãɨmisa chi warra naapema ne-uu k'ãide baji. Teedaa chek'ãri, ũri cheji o-ĩa pëira para bɨ. \v 26 Mapa mimiapari aba t'ɨ̃ ataji mãik'aapa iidiji: “¿Sãga jõnɨma?” aji. \v 27 Mãpai ma mimiaparipa mãgaji: “Pɨ ɨ̃pema pachejida aji. Pɨ ak'õrepa p'ak'a poreera bɨta peepiji, iru k'ap'ɨa k'ayaa wẽe pacheda perã.” \v 28 Mãga ũrik'ãri, chi ɨ̃pema ne-uu k'ãideepa cheda k'ĩraudachi mãik'aapa teedaa t'ĩuamaa beeji. Maperã chi ak'õre taawaa uchiaji enenee pedeede t'ĩumerã. \v 29 Mamĩda chi warrapa mãgaji chi ak'õremaa: “Pɨa k'awa bɨda aji, mɨ taarã mimiadoo. Ichita k'ĩra jĩp'a oodoo pɨa jaradak'a. Mamĩda mɨmaa tee-e paji cabra chak'e pida, o-ĩa nek'omerã mɨchi k'õp'ãyoorã ome. \v 30 Jõdee pɨ warra pacheda-it'eeta peepiji p'ak'a poreera bɨ, jõma pɨchi p'arat'a teeda jõt'aaji mĩda prostitutaarã ome.” \p \v 31 ’Mãpai chi ak'õrepa p'anauji: “Warra, pɨ ichita mɨ ome bapari. Net'aa jõmaweda mɨa iru bɨ përé. \v 32 Mamĩda ɨ̃rá o-ĩa p'anadaipia bɨ pɨ ɨ̃pema piu pɨk'a bada chok'ai bairã; chi atua bada unu atadap'edaa perã.” \c 16 \s1 Mimiapataarã poro waibɨade nepɨrɨda \p \v 1 Jesupa ichiaba nãga nepɨrɨji chi k'õp'ãyoorãmaa jarateeit'ee: \p —Eperã p'arat'ara bɨ bapachi. Ichia iru baji mimiapataarã poro waibɨa ichi jua ek'ari. Ewari aba mãgɨ́ ɨmɨateejida irua net'aa pariatua atuapi bada perã. \v 2 Mapa chi mimia chiparipa t'ɨ̃ atap'eda, mãgaji: “¿Wãarak'ã aji, pɨ ãpɨte jara chedap'edaa? Ɨ̃raweda p'ã téeji jõmaweda mɨ net'aa iru bɨ, pɨ waa mɨ mimiapataarã poro waibɨa pa-e pait'ee perã.” \v 3 Mãga ũrik'ãri, ma mimiapataarã poro waibɨapa k'ĩsiaji: “Ɨ̃rá ¿sãgapɨ ooit'eema mɨ mimia chiparipa mɨ mimia wẽe bɨk'ãri? Juatau wẽe bɨ mimia chaaree ooit'ee mãik'aapa k'ĩra nejasia bɨ ne-iidipariit'ee. \v 4 K'awa bɨda aji, sãga ooit'ee eperãarãpa mɨ auteebaidamerã mimia wẽe beek'ãri.” \v 5 Mãpai t'ɨ̃piji aba-abaa chedamerã chi paraa p'anadap'edaarã chi mimia chiparimaa. Chi naa chedamaa iidiji: “Pɨa ¿jõmasaa paraa bɨma aji, mɨchi poro waibɨamaa?” \v 6 P'anauji: “Aceite olivodee ooda ochocientos galones paraa bɨda” aji. Mãpai ma mimiapataarã poro waibɨapa mãgaji: “Acha bɨda aji, pɨa paraa bada p'ãda. Nãgɨ́ jẽt'áaji mãik'aapa awaraata oo atapáde aji, cuatrocientos pari.” \v 7 Maap'eda iidiji awaraamaa: “¿Pɨa jõmasaa paraa bɨma?” aji. Ma eperãpa p'anauji: “Trigo bulto cien paraa bɨda” aji. Mãpai mimiapataarã poro waibɨapa mãgaji: “Acha bɨda aji, pɨa paraa bada p'ãda. Nãgɨ́ jẽt'aap'eda, awaraata oo atapáde aji, ochenta bulto pari.” \v 8 Chi mimia chiparipa k'awaji ma mimiapataarã poro waibɨa k'achia bada ik'awaa bɨ. Mapa ɨtrɨa-e paji. Ichiaba mãga pɨk'a p'anɨ na p'ek'au eujãdepema ijãadak'aa beerã. Ik'awaara p'anapata Tachi Ak'õredeerã k'ãyaara. \p \v 9 ’Maperã mɨa parãmaa ũraait'ee. Na p'ek'au eujãdepema net'aa iru p'anɨ téetɨ k'õp'ãyoorã atadait'ee mɨ-it'ee. Mãga ooruta pɨrã, ma net'aa jõdaik'ãri, Tachi Ak'õrepa parã auteebaiit'ee ichi truade. \s1 Chisãgɨta tachi chipari; Tachi Ak'õre wa p'arat'a \p \v 10 —Chi t'ãri jĩp'a bɨpa net'aa chok'ara-ee iru bɨ pɨjida, awaraarãmaa teeru pɨrã, auk'a teepariit'ee net'aa chok'ara iru bak'ãri. Jõdee chi k'ũrayaa bɨpa teeamaa bɨ pɨrã net'aa chok'ara-ee iru bɨdepema, auk'a teeamaa bapariit'ee net'aara iru bak'ãri. \v 11 Mapa parã t'ãri jĩp'a p'anada-e pɨrã na p'ek'au eujãdepema net'aa, p'arat'a ome, ¿k'aipa ɨt'aripema net'aa parã jua ek'ari bɨima? \v 12 Ichiaba na p'ek'au eujãde p'anɨde chĩara net'aa t'ãri jĩp'a ak'ɨda-e pɨrã, ¿k'aipa parãmaa ɨt'aripema net'aa pia teeima? \p \v 13 ’Eperã chipariirã omé jua ek'ari mimia baik'araa bɨ. Mãga bɨ pɨrã, chipari aba k'ĩra unuamaa iru bai mãik'aapa chi apema k'inia iru bai, maa-e pɨrã abaapa jara bɨk'a ooi mãik'aapa chi apemapa jara bɨk'a ooamaa bai. Mãga pɨk'a apidaapa ooda-e pai Tachi Ak'õrepa jara bɨk'a; p'arat'a, net'aa pia p'e bɨ misa. \s1 Jesupa fariseorãmaa jarada \p \v 14 Fariseorãpa ma ũraa ũridak'ãri, Jesús oo iru p'aneejida, p'arat'a k'inia p'anadap'edaa perã. \v 15 Mapa Jesupa mãgaji: \p —Parã t'ãri pia beerãk'a p'anapata eperãarã k'ĩrapite. Mamĩda Tachi Ak'õrepa k'awa bɨ k'ĩsia k'achia parã t'ãride iru p'anɨ. Ne-inaa parãpa audupɨara k'inia iru p'anɨ; ma ne-inaa Tachi Ak'õrepa unuamaa iru bapari. \s1 Jesupa jarada Moisepa p'ãdade \p \v 16 —Moisepa ũraa p'ãdak'ãriipa mãik'aapa Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa ũraa p'ãdak'ãriipa Juan Bautistapa ũraa jarada parumaa, eperãarãpa jɨrɨpachida Tachi Ak'õredeerã p'aneedait'ee ma ũraade jara bɨk'a oo p'anɨpa. Mamĩda ma ũraa jõru. Juan badak'ãriipa mɨa pedee pia jarateepari, eperãarãpa k'awaadamerã mɨ k'aurepa Tachi Ak'õrepa eperãarã bɨit'ee ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. \p \v 17 ’Pajã mãik'aapa na p'ek'au eujã jõdaridai, jõma Tachi Ak'õrepa ũraa p'ãpidade jara bɨk'a p'asai naaweda. \s1 Jesupa jarateeda miak'ãi p'anɨɨrã mia amaanaadamerã \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 —Eperãpa ichi wẽra amaat'aaru pɨrã mãik'aapa miak'ãiru pɨrã awaraa ome, p'ek'au oomaa bɨ Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Ichiaba eperã miak'ãiru pɨrã wẽra amaat'aada ome, p'ek'au oomaa bɨ Tachi Ak'õre k'ĩrapite. \s1 P'arat'ara bada mãik'aapa Lázaro, chupɨria chada \p \v 19 —Eperã p'arat'ara bɨ bapachi. Mãgɨ́ p'aru pi-ia jɨ̃pachi mãik'aapa ewari chaa fiesta waibɨa oopachi. \v 20 Ichiaba mama bapachi eperã chupɨria chɨ t'ɨ̃jarapatap'edaa Lázaro. Mãgɨ́ k'ap'ɨa jõma aida-idaa baji. Eujãde su-ak'ɨ beepachi ma p'arat'ara bɨ te t'ĩupatamãi. \v 21 Mãga oopachi ma p'arat'ara bɨ mesadeepa chik'o baaida k'o k'inia bada perã. Mama bɨde usaarãpa iru aida senepachida. \v 22 Ewari aba ma chupɨria chɨ jai-idaaji mãik'aapa angeleerãpa iru jaure ɨt'aa ateejida Abraham ome bade. Ichiaba ma p'arat'ara bada piuji mãik'aapa ɨajida. \p \v 23 ’Ma p'arat'ara bada jaure chupɨria nɨ̃baji piudap'edaarãmãi. Mamãik'aapa ɨt'aa ak'ɨk'ãri, t'ɨmɨɨpa unuji Abraham Lázaro ome. \v 24 Mãpai biaji: “Mɨchi chonaarã ak'õchona Abraham, ¡mɨ chupɨria k'awáaji! Lázaro jua k'ɨ̃ paniade beepíji mãik'aapa pë́iji mɨ k'ĩrame k'urãtɨpide, na t'ɨpɨtaude chupɨria nɨ̃bairã.” \v 25 Mamĩda Abrahampa p'anauji: “Warra, k'irãpáji pɨ pia bapachi chok'ai bak'ãri; jõdee Lázaro chupɨria bapachi. Ɨ̃rá iru ɨ̃imaa bɨ nama; jõdee pɨ chupɨria nɨ̃bɨ. \v 26 Ma awara tachi p'anɨ esajĩak'a waibɨa k'õot'ari jira bɨ. Mapa chi nãik'aapa wã k'inia p'anɨɨrã p'oyaa wãda-e jãmaa. Ichiaba chi jãik'aapa che k'inia p'anɨɨrã p'oyaa cheda-e namaa.” \p \v 27 ’Mãpai ma p'arat'ara badapa mãgaji: “Mãgara ak'õchona Abraham, mɨ chupɨria k'awáaji. Pë́iji Lázaro mɨchi ak'õre temaa. \v 28 Mama mɨchi ɨ̃pemaarã joisomaa p'anapata. Jara pë́iji chenaadamerã namaa, mɨ mia nɨ̃bɨmaa.” \v 29 Mamĩda Abrahampa p'anauji: “Ãrapa iru p'anɨda aji, Moisepa p'ãda mãik'aapa Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaa. Mãgɨ́ ũraa ũridaipia bɨ mãik'aapa Ak'õrede ijãadaipia bɨ.” \v 30 Mamĩda ma p'arat'ara badapa p'anauji: “Wãarada aji, ak'õchona Abraham. Mamĩda piuda chok'ai p'irabaip'eda, wãru pɨrã ãramaa, mãgara wãara ãchia p'ek'au k'achia oopata oo amaadait'ee mãik'aapa Ak'õrede ijãadait'ee.” \v 31 Mamĩda Abrahampa mãgaji ma p'arat'ara badamaa: “Moisepa p'ãda mãik'aapa Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaa ũri k'iniada-e p'anɨ pɨrã, ichiaba ijãada-e pait'ee eperã piuda p'irabaip'eda, wãru pɨjida ãramaa jarade.” \c 17 \s1 Jesupa jarateeda p'ek'au k'achiade baainaadamerã \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesupa mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Na p'ek'au eujãde ichita p'ek'au k'achia paraait'ee. ¡Mamĩda Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'eepɨ chi eperãpa p'ek'au k'achia oopi bɨ awaraarãmaa! \v 2 Piara bak'aji k'ũruma iru otaude jɨ̃ atadap'eda, p'usa jãde bat'at'aadait'ee, ichia na warrarãmaa p'ek'au k'achia oopii k'ãyaara. \v 3 ¡K'ĩrak'aupai parãpa mãga oodai! \p ’Awaraa ijãaparipa p'ek'au k'achia ooru pɨrã, ɨtrɨ́atɨ. Mamĩda irua p'ek'au k'achia oo amaa bɨ pɨrã, chupɨria k'awáatɨ mãik'aapa ma k'achia ooda perdonáatɨ. \v 4 Ewari abaade pɨmaa ne-inaa k'achia ooda siete ooru pɨjida, jarada siete irua jara cheru pɨrã mãga waa oo-e, ichita chupɨria k'awáaji mãik'aapa ma k'achia ooda perdonáaji. \s1 Ijãapataarãpa wãara ijãadak'ãri \p \v 5 Mãpai chi k'õp'ãyoorãpa Jesumaa iidijida: \p —Taimaa waapɨara ijãapíji Tachi Ak'õrede. \p \v 6 Jesupa p'anauji: \p —Mostaza tau p'isi k'edee mĩda, waibɨadaipari pak'uruk'a. Mãga pɨk'a ɨ̃rá parãpa wãara ijãaruta pɨrã, ma-ãri pida, ne-inaa oodai Ak'õrepa k'inia bɨk'a. Waapɨara ijãadak'ãri, ne-inaa waibɨara oodai iru-it'ee. Mãga p'anadak'ãri, na nejõ bɨɨrɨmaa jaradai: “Jãmãik'aapa ãyaa wã́ji mãik'aapa p'usa jãde baaináji.” Mãgá wãara ijãarutara, ma nejõ bɨɨrɨpa ooi parãpa jararutak'a. \s1 Ichita oodaipia bɨ Ak'õrepa oopi bɨk'a \p \v 7 —Parãdepemapa chok'apari aba iru bɨ ne-uu k'ãide mimia bap'eda maa-e pɨrã oveja ak'ɨdeepa cheru pɨrã, ¿nãga jarak'ajik'ã? “Su-ak'ɨ béeji mãik'aapa nek'óji.” \v 8 Mãga-e. Ma k'ãyaara nãga jarai: “Mɨ-it'ee nejóoji mãik'aapa mɨa iidiruta anéeji, mɨ nek'omaa, ne-inaa tomaa bɨ misa. T'ẽepai pɨ nek'oi mãik'aapa ne-inaa toi.” \v 9 Ma awara pɨa gracias jara-e pait'ee ma chok'aparipa ooda pari pɨa jaradak'a. \v 10 Mãga pɨk'a parãpa oodap'eda jõmaweda Ak'õrepa jaradak'a, irumaa nãga jaradaipia bɨ: “Pɨata tai chok'apari. Jĩp'a oojida pɨa jaradak'a.” \s1 Jesupa leprapa k'ayaa beerã diez jɨpada \p \v 11 Jesús ode wãde Jerusalendee, wãyaaji Samaria eujãde mãik'aapa Galilea eujãde. \v 12 Panaji p'uuru chak'ede. Mama irumaa chejida diez ɨmɨk'ĩraarã leprapa k'ayaa p'anɨ. Mamĩda t'ɨmɨ́ p'aneejida mãgá k'ayaa p'anadap'edaa perã. \v 13 Mãga nɨde biajida: \p —Jesús, Tachi Jarateepari, ¡tai chupɨria k'awáaji! \p \v 14 Jesupa ãchi unuk'ãri, mãgaji: \p —P'aareerãmaa wã́tɨ jarade Tachi Ak'õre juapa pãchi k'ap'ɨa jɨpak'ooda. \p Mãgá wãrutade, jɨpa p'aneejida. \v 15 Ma diezdepema abaapa unuk'ãri ichi k'ap'ɨa jɨpada, ãpɨtee o-ĩa cheji. Tachi Ak'õremaa golpe pedee pia jara cheji. \v 16 Mãpai Jesús k'ĩrapite bedabaidachi ichi tau bɨɨrɨ eujãde t'õbairumaa. Mãga ooji gracias jarait'ee ichi jɨpada perã. Ma eperã judio-e paji. Samaria eujãdepema paji. \v 17 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¿Diez paji-ek'ã aji, jɨpa p'aneedap'edaarã ãchi k'ayaadeepa? ¿Sãma p'anɨma apemaarã nueve? \v 18 ¿Na k'ĩra tewaraa aupaita chejik'ã aji, gracias jarade Tachi Ak'õremaa? \p \v 19 Mãpai Jesupa mãgaji ma eperãmaa: \p —P'irabáiji mãik'aapa wã́ji. Pɨa wãara ijãada perã, jɨpa beejida aji. \s1 Sãga pait'ee Tachi Ak'õrepa eperãarã ichideerã papik'ãri \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Fariseorãpa Jesumaa iidijida: \p —¿Sãapaita Tachi Ak'õrepa ichia pëida rey papiit'ee na eujãde? \p Jesupa p'anauji: \p —Tachi Ak'õrepa pëida rey papi-e pait'ee eperãarã taide. \v 21 Eperãarãpa jarada-e pait'ee: “Iru nama bɨ” maa-e pɨrã “iru jãma bɨ”. Mãga p'oyaa jarada-e iru parã ome bapari perã, unuda-e p'anɨ mĩda. \p \v 22 Mãpai Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa mãgaji: \p —Ewari cherude parãpa mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema, audú unu k'inia jõnadait'ee. Mamĩda unuda-e pait'ee. \v 23 Eperãarã ũk'uruurãpa jaradait'ee: “Iru nama bɨ” maa-e pɨrã “iru jãma bɨ”. Mamĩda wãnáatɨ ãchia jara p'anɨmaa mãik'aapa ijãanáatɨ ãchi pedee. \v 24 Atu p'anɨde pa tau p'orep'orek'ãri pajã jõmaweda ɨ̃daa ataparik'a, mãga pɨk'a atu p'anɨde mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema, waya cheit'ee. \v 25 Mamĩda mãga pai naaweda ɨ̃rapemaarãpa mɨ chupɨria papidait'ee mãik'aapa yiaraa iru p'anadait'ee. \v 26 Noé bada ewaride p'asadak'a, mãga pɨk'a p'asait'ee mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema waya chek'ãri. \v 27 Maapai eperãarã nek'opachida, ne-inaa topachida mãik'aapa miak'ãipachida Noé ichi barcode bataurumaa. Mãpai k'oi che nɨ̃beeji, na p'ek'au eujã ũudachi mãik'aapa eperãarã jõmaweda k'iniidachida. \v 28 Mãga paji ichiaba Lot bapariik'ãri. Eperãarã nek'o para bapachi, to para bapachi, ne-inaa neto para bapachi, ne-uu para bapachi mãik'aapa te oo para bapachi. \v 29 Mamĩda Lot Sodoma p'uurudeepa uchiak'ãri, ma ewate ɨt'ariipa k'oi tau baaiparik'a, azufre mãuk'a baaiji t'ɨpɨtau ome ma p'uuru ɨ̃rɨ. Mapa ma p'uurudepemaarã jõmaweda k'iniidachida. \v 30 Mãga pɨk'a pait'ee Eperã Ak'õre Truadepema waya chek'ãri. Eperãarãpa Tachi Ak'õrede k'ĩsiada-e p'anadait'ee. \p \v 31 ’Ma ewate eperã terrazade bɨ pɨrã, mamãik'aapa ɨrabaik'ãri, teedaa t'ĩuk'araa bɨ ichi net'aa p'e atade. Ma awara eperã ichi ne-uu k'ãide ni pɨrã, teedaa cheik'araa bɨ ichi net'aa atade. \v 32 K'irãpátɨ Lot wẽra p'asada. \v 33 Eperã piuamaa bɨ pɨrã mɨde ijãapari k'aurepa, mãgɨ́ piuk'ãri atuait'ee. Mamĩda eperã piuru pɨrã mɨde ijãapari k'aurepa, mãgɨ́ eperã piuk'ãri, ɨt'aa wãit'ee. \p \v 34 ’Mɨa jara bɨ: Ma ewate p'ãrik'ua mɨ waya cheit'ee. Omé araa p'aru abaade k'ãi p'anɨde angeleerãpa aba ɨt'aa ateedait'ee; chi apema atabëidait'ee. \v 35 Ichiaba wẽraarã omé trigo bamaa p'anadait'ee k'ũrumade. Aba ɨt'aa ateedait'ee; chi apema atabëidait'ee. \v 36 [Ichiaba ɨmɨk'ĩraarã omé ne-uu k'ãide mimiamaa p'anadait'ee. Aba ɨt'aa ateedait'ee; chi apema atabëidait'ee.] \p \v 37 Mãpai Jesús k'õp'ãyoorãpa iidijida: \p —Tachi Waibɨa, ¿sãma mãga p'asait'eema? ajida. \p P'anauji: \p —Piuda k'ap'ɨa bɨmãi, ãkoso seedaipatada aji. \c 18 \s1 Jesupa p'ẽtrãade mãik'aapa charrade nepɨrɨda \p \v 1 Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee ichita sẽda-ee ɨt'aa t'ɨ̃pataadamerã. \v 2 Mãgaji: \p —P'uuru abaade charra bapachi. Mãgɨpa Tachi Ak'õre, eperãarã paara waaweek'aa paji. \v 3 Ma p'uurude ichiaba bapachi p'ẽtrãa. Mãgɨ́ nepɨra iru baji awaraa eperã ome. Mapa wãpachi ma charramaa irua ma nepɨra ak'ɨmerã. \v 4 Ewari chaa ma charrapa iru pedee ũripachi mĩda, k'aripa k'iniak'aa paji. Mamĩda t'ẽepai k'ĩsiaji: “Mɨa Tachi Ak'õre waaweek'aa, eperãarã jida. \v 5 Mamĩda na p'ẽtrãapa mɨ itu bɨ-e bairã, mɨ t'ãri k'achiadai naaweda, k'aripait'ee waa chenaamerã.” \p \v 6 Mãpai Jesupa ichiaba mãgaji: \p —Ma charra k'achia bɨpa mãga ooji pɨrã ma p'ẽtrãa ome, \v 7 audupɨara Tachi Ak'õrepa ichia jɨrɨt'eradaarã k'aripait'eeda aji, ãrapa ɨt'aa iidipata perã ãstaawa, p'ãrik'ua pida. ¿Ãramaa taarã nɨpiik'ã? \v 8 Mɨa jara bɨ: Taarã-e weda ãra k'aripait'ee. Mamĩda mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema waya chek'ãri, ¿unu cheik'ã aji, na p'ek'au eujãde p'anɨ ijãapataarã at'ãri mɨde wãara ijãapata? \s1 Jesupa nepɨrɨda fariseode mãik'aapa impuesto p'eparide \p \v 9 Jesupa awaraa nepɨrɨji jarateeit'ee chi awaraarã ek'ariara ak'ɨ p'anɨɨrãmaa, ãchi t'ãri piara p'anɨ jĩak'aapa: \p \v 10 —Ɨmɨk'ĩraarã omé wãjida Tachi Ak'õre te waibɨadee ɨt'aa t'ɨ̃de. Aba fariseo paji. Jõdee chi apemapa Cesar-it'ee impuesto p'epachi. \v 11 Ma fariseo ak'ɨnɨ̃ beep'eda, nãga ɨt'aa t'ɨ̃pachi: “Aai, Ak'õre, pɨmaa gracias jarapari, mɨ apemaarãk'a bak'aa perã. Mɨ nechɨayaa bak'aa; k'achia ooyaa bak'aa; chĩara wẽra ome k'ãik'aa mãik'aapa ook'aa jã impuesto Cesar-it'ee p'eparipa ooparik'a. \v 12 Tomia chaa k'ãima omé nek'ok'aa ɨt'aa t'ɨ̃it'ee mãik'aapa mɨa jitaru ne-inaa diezdepema chaa aba pɨmaa teepari.” \v 13 Mamĩda ma Cesar-it'ee impuesto p'epari t'ɨmɨ́ bainɨ̃ baji, audú p'ek'au k'achia ooyaa bɨ jĩak'aapa. Mapa ɨt'aa pida ak'ɨk'aa paji. Jĩp'a t'ũa t'aap'e nɨ̃bapachi mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃pachi: “Aai, Ak'õre, mɨ chupɨria k'awáaji p'ek'au k'achia ooyaa bairã.” \v 14 Mɨa jara bɨ: Ma impuesto p'epari k'ãiwee wãji ichi temaa, Tachi Ak'õrepa irua p'ek'au k'achia oopata wẽpapida perã. Jõdee mãga-e paji ma fariseo ome. Tachi Ak'õrepa irua p'ek'au k'achia oopata wẽpapi-e paji. Chi awaraarã k'ãyaara waibɨara pa k'inia bɨ ek'ariara bait'ee Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Jõdee chi audua-ee bɨ awaraarã k'ãyaara waibɨara pait'ee Tachi Ak'õre k'ĩrapite. \s1 Jesupa warrarã bendiciada \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Ichiaba eperãarãpa warra chak'eerã aneejida Jesumaa iru jua bɨmerã ãra ɨ̃rɨ mãik'aapa bendiciamerã. Mamĩda chi k'õp'ãyoorãpa mãga unudak'ãri, ma warrarã aneedap'edaarã ɨtrɨajida. \v 16 Mãpai Jesupa chi k'õp'ãyoorã t'ɨ̃ p'eji mãik'aapa mãgaji: \p —Ichiak'au mɨmaa warrarã chepítɨ, Tachi Ak'õrepa ãra jĩak'aarã bɨit'ee perã ichi jua ek'ari, ichideerã p'aneedamerã. \v 17 Mɨa wãarata jararu. Warra chaipa t'ãripa wãara ijãapari. Eperãpa mãgá Tachi Ak'õrede ijãa-e pɨrã, p'oyaa ba-e pai iru jua ek'ari ichideerã ome. \s1 Eperã p'arat'ara bada Jesús ome pedeeda \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Eperãarã poro waibɨapa iidiji Jesumaa: \p —Tachi Jarateepari t'ãri pia, ¿k'ãata mɨa ooipia bɨma aji, ɨt'aa wãit'ee? \p \v 19 Jesupa p'anauji: \p —¿Sãap'eda mɨmaa t'ãri pia bɨda a bɨma? aji. T'ãri pia apaita bɨ: mãgɨ́ Tachi Ak'õre. \v 20 Pɨa k'awa bɨ Tachi Ak'õrepa Moisemaa ũraa p'ãpida: \q1 ‘Eperã peenáaji; miak'ãi bɨ pɨrã, awaraarã ome k'ãináaji; nechɨanáaji; seewa jaranáaji chĩara k'achiade baaipiit'ee; pɨchi ak'õre mãik'aapa pɨchi nawe k'inia iru baparíiji mãik'aapa ãra pedee ũriparíiji.’ \rq (Ex 20.12-16)\rq* \p \v 21 Mãpai ma eperãpa mãgaji: \p —Mɨa ma jõma ooparida aji, k'ũtrãa weda. \p \v 22 Mãga ũrik'ãri, Jesupa p'anauji: \p —Ne-inaa aba waide oo-e bɨ. Pɨchi net'aa jõmaweda netok'oonáji mãik'aapa chupɨria beerãmaa ma p'arat'a téeji. Mãga ooru pɨrã, ne-inaa pipɨara iru bait'ee Tachi Ak'õre eujãde. Mãga oop'eda, mɨ ome nipa chéji. \p \v 23 Mamĩda mãga ũrik'ãri, ma eperã k'ĩra pia-ee wãji, p'arat'a audú k'inia bada perã. \v 24 Mãga unuk'ãri, Jesupa mãgaji: \p —¡Chaaree bɨ p'arat'ara beerã p'aneedait'ee Tachi Ak'õre jua ek'ari ichideerã ome! \v 25 Chaareera bɨda aji, p'arat'ara bɨ beeit'ee Tachi Ak'õre jua ek'ari, camello aguja taude wãyaai k'ãyaara. \p \v 26 Mãpai chi ũri p'anadap'edaarãpa iidijida: \p —Mãgara, ¿k'aita p'oyaa ɨt'aa wãyama? ajida. \p \v 27 Jesupa p'anauji: \p —Eperãarã p'oyaa ɨt'aa wãda-eda aji, ãchi k'ĩradoopa, audú chaaree bairã. Mamĩda Tachi Ak'õre-it'ee ne-inaa chaaree wẽ-eda aji. \p \v 28 Mãpai Pedropa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, tai net'aa jõmaweda atabëijida pɨ ome nipapataadait'ee. \p \v 29 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Eperã mɨde ijãa bɨ k'aurepa atabëiru pɨrã ichi te, wẽra, ɨ̃pemaarã, ak'õreerã maa-e pɨrã warrarã, \v 30 mãgɨ́ eperãpa waapɨara atait'ee na p'ek'au eujãde bɨ misa, mãik'aapa piuk'ãri, ichita chok'ai bapariit'ee Tachi Ak'õre ome. \s1 Jesupa jarada õpee jarada k'achia beerãpa ichi peedait'ee \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 T'ẽepai Jesupa chi k'õp'ãyoorã doce awara ãi t'ɨ̃ p'e ataji mãik'aapa mãgaji: \p —Ɨ̃rá tachi Jerusalendee wãdait'ee. Mama jõmaweda chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaak'a p'asait'ee mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema ome. \v 32 K'achia beerãpa mɨ k'ĩra tewaraarãmaa teedait'ee. Mãgɨɨrãpa mɨ oo iru p'anadait'ee, ik'achia jaradait'ee mɨmaa mãik'aapa k'ĩramaa idudait'ee. \v 33 Maap'eda mɨ wɨdait'ee mãik'aapa peet'aadait'ee. Mamĩda ewari õpeemaa mɨ waya chok'ai p'irabaiit'eeda aji. \p \v 34 Jesús k'õp'ãyoorãpa maarepida k'awada-e paji irua jarada. Ichiaba k'awada-e paji k'ãaredeta pedee baji. Irua jara k'inia bada p'oyaa k'awadak'aa paji. \s1 Jesupa tau p'ãriu bɨ jɨpada Jericó p'uurude \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Jesús Jericó p'uuru k'ait'a pak'ãri, unuji tau p'ãriu bɨ o bi ik'aawa su-ak'ɨ bɨ. Mãgɨ́ chupɨria chɨpa chi wãyaarutaarãmaa p'arat'a iidimaa baji. \v 36 Ũrik'ãri eperãarã chok'ara wãyaa wãruta ichi ik'aawa, iidiji: \p —¿K'aita nama wãyaa wãdama? aji. \p \v 37 P'anaujida: \p —Jesús Nazaret p'uurudepemata wãyaa wãda ajida. \p \v 38 Mãga ũrik'ãri, ma tau p'ãriu bɨpa biaji: \p —¡Jesús, Rey David Warra, mɨ chupɨria k'awáaji! \p \v 39 Chi naa wãdap'edaarãpa ɨtrɨat'aapachida k'ĩup'ee beemerã. Mamĩda waapɨara biapachi: \p —Rey David Warra, mɨ chupɨria k'awáaji. \p \v 40 Mãpai Jesús ak'ɨnɨ̃ beeji mãik'aapa jaraji aneedamerã. K'ait'a pachek'ãri, Jesupa iidiji: \p \v 41 —¿K'ãata k'inia bɨma aji, mɨa pɨ ome oomerã? \p Tau p'ãriu bɨpa p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, mɨchi taupa pia unu k'inia bɨda aji. \p \v 42 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¡Unúji! Pɨa ijãada perã, jɨpa beejida aji. \p \v 43 Aramãgá ma tau p'ãriu badapa pia unu beeji mãik'aapa Jesús t'ẽe wãji. O-ĩapa pia pedeeji Tachi Ak'õremaa. Ichiaba Jesupa ooda unudap'edaarãpa o-ĩapa pia pedee p'aneejida Tachi Ak'õremaa. \c 19 \s1 Jesús Zaqueo ome \p \v 1 Jesús Jericó p'uurude panak'ãri, nipaji calle jãde. \v 2 Mama bapachi eperã p'arat'ara bɨ, t'ɨ̃jarapatap'edaa Zaqueo. Mãgɨ́ Cesar-it'ee impuesto p'epataarã poro waibɨa paji. \v 3 Ma eperãpa Jesús k'awa k'inia baji. Mamĩda p'oyaa unuk'aa paji, eperãarã audú chok'ara nipadap'edaa perã iru ome. Ma awara ichi audú jep'eda baji. \v 4 Mapa Jesús naa p'iraji mãik'aapa ɨt'ɨ́ padachi pak'uru o bi ik'aawa badade Jesús wãyaait'eemãi. \v 5 Mãpai Jesús Zaqueo badamãi wãyaa wãk'ãri, ɨt'aa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Zaqueo, isapai ɨrabáiji jãmãik'aapa, idi mɨ pɨ tede beeit'ee perã. \p \v 6 Aramãgá Zaqueo ɨrabaidachi mãik'aapa t'ãri o-ĩa Jesús ateeji ichi temaa. \v 7 Mãga unudak'ãri, arii p'anadap'edaarã jõmaarãpa ik'achia pedee p'aneejida Jesús ãpɨte, iru wãda perã p'ek'au k'achia ooyaa bɨda apata tede. \v 8 T'ẽepai teeda p'anadak'ãri, Zaqueo bainɨ̃ beeji mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, mɨa net'aa p'e iru bɨdepema esa-auk'a chupɨria beerãmaa teeit'eeda aji. Ichiaba chĩara p'arat'a chɨadoo pɨrã, ma chɨada aba chaachaa pari k'ĩmari teeit'eeda aji. \p \v 9 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Idi Tachi Ak'õrepa na te chipari k'aripa ataji iru o k'achiade wãdadeepa, auk'a Tachi Ak'õrede ijãapari perã, ichi chonaarãwedapema ak'õchona Abrahampa ijãadak'a. \v 10 Ma-it'eepɨ mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema cheji; atua beerã jɨrɨit'ee mãik'aapa o k'achiadeepa k'aripa atait'ee. \s1 Jesupa p'arat'ade nepɨrɨda \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Eperãarãpa ũrimaa p'anajida Jesupa mãga jarak'ãri. Jerusalén k'ait'a bada perã, ãchia k'ĩsiajida taarã-ee Tachi Ak'õrepa iru rey papiit'ee. Mapa Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee. \p \v 12 —P'arat'ara beerãdepema aba bapachi. Mãgɨ́ t'ɨmɨ́ wãji awaraa eujãdee, Cesarpa ichi rey bɨmerã mãik'aapa t'ẽepai ichi ãpɨtee chemerã ichi eujã ak'ɨde. \v 13 Mamĩda wãi naaweda, t'ɨ̃ p'eji ichi mimiapataarã diez mãik'aapa p'arat'a waibɨa teeji ãchi chaachaa. Mãpai mãgaji: “Na p'arat'apa net'aa neto p'e atátɨ mãik'aapa netótɨ awaraarãmaa waapɨara eepadamerã, mɨ cheru misa.” \v 14 Mamĩda ichi eujãdepemaarãpa iru k'ĩra unuamaa iru p'anapachida. Mapa iru t'ẽe eperãarã pëijida jaradamerã: “K'iniada-e jã eperã tai rey pamerã.” \p \v 15 ’Mãga jara pëijida mĩda, Cesarpa iru rey bɨji. Ma t'ẽepai waya cheji ichi eujãdee. Pachek'ãri, t'ɨ̃ pëiji ichi mimiapataarã, mãgɨ́ p'arat'a teedaarãmaa, k'awaa k'inia bada perã jõmasaa eepa iru p'anɨ ãchi chaachaa. \v 16 Chi naa chedapa mãgaji: “Señor, pɨa p'arat'a teeda mɨmaa, ma p'arat'a tau chaa waa diez eepa wãjida” aji. \v 17 Reypa mãgaji: “¡Pɨ pia bɨda aji, pia mimiapari perã! Mɨa atabëida pia ak'ɨji mãik'aapa aɨ ɨ̃rɨ waapɨara uchiapiji. Mãga ooda perã ɨ̃rá mɨa pɨ eperãarã poro waibɨa papiit'ee p'uuru diez ak'ɨpariimerã.” \v 18 Araarepema mimiaparipa ichiaba jara cheji: “Señor, pɨa p'arat'a teeda mɨmaa, ma p'arat'a tau chaa waa joisomaa eepa wãjida” aji. \v 19 Ichiaba mãgɨmaa reypa mãgaji: “Mãgara pɨa p'uuru joisomaa ak'ɨpariit'eeda” aji. \p \v 20 ’Mamĩda awaraa mimiapari chedapa mãgaji: “Señor, acha bɨda aji, pɨa p'arat'a mɨmaa teeda. P'arude pia jɨ̃ bɨp'eda, ɨa iru bajida aji. \v 21 Mɨa pɨ waawee bapari, k'awa bairã pɨa eperãarã pia chupɨria k'awak'aa. K'awa bɨ pɨchia ne-inaa jõma p'e atapari awaraarã mimiadap'edaa pari.” \v 22 Mãpai ma reypa mãgaji: “¡Mimiapari k'achia! Pɨa jaradak'a ooit'eeda aji, pɨ ome. K'awa bɨda a bɨ, mɨa pia chupɨria k'awak'aa mãik'aapa mɨa ne-inaa jõma p'e atapari awaraarã mimiadap'edaa pari. \v 23 Mãgara ¿sãap'eda pɨa mɨ p'arat'a ɨana-e pajima aji, p'arat'a ɨapata tede, mɨ chek'ãri, mãpemaarãpa mɨmaa waya teedamerã aɨ ɨ̃rɨ eepadap'edaa ome?” \v 24 Mãpai ma reypa mãgaji arii p'anadap'edaarãmaa: “Jãri atátɨ mɨa p'arat'a teeda irumaa mãik'aapa téetɨ ma p'arat'a tau chaa waa diez eepadamaa.” \v 25 Mãpai ãchia mãgajida: “Mamĩda tachi poro waibɨa, ¡irua ma tau chaa waa diez eepada iru bɨda!” ajida. \v 26 Mãpai ma reypa mãgaji: “Mɨa jara bɨ: Chi iru bɨmaa waapɨara teeit'ee. Mamĩda chi mak'ɨara wẽe bɨpa ma-ãri iru bɨ paara jãri atait'eeda aji. \v 27 Ma awara jɨrɨnátɨ mɨ k'iniada-ee p'anadap'edaarã ãchi rey pamerã. Anéetɨ mɨ k'ĩrapite mãik'aapa peek'óotɨ.” \s1 Jesús Jerusalén p'uurudee wãda \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Ma pedee jara aupap'eda, Jesús wãji Jerusalén ode. \v 29 Olivo Eede, Betfagé mãik'aapa Betania p'uuru k'ait'a panadak'ãri, chi k'õp'ãyoorã omé naa pëiji. \v 30 Ãramaa mãgaji: \p —Wã́tɨ ara bɨ p'uuru tachi k'ĩrapite bɨmaa. Panadak'ãri, ununadait'ee burro jɨ̃ bainɨ̃ bɨ, waide apida batauda-e p'anɨ iru ɨ̃rɨ. Ẽra atátɨ mãik'aapa anéetɨ. \v 31 Apidaapa iidiruta pɨrã k'ãare-it'ee ẽramaa p'anɨ, jarátɨ: “Tachi Waibɨapa arak'atɨa atee k'inia bɨ.” \p \v 32 Mãpai Jesús k'õp'ãyoorã wãjida mãik'aapa ununajida jõma irua jaradak'a. \v 33 Ma burro ẽramaa p'anɨ misa, chipariirãpa iidijida: \p —¿K'ãare-it'ee ẽramaa p'anɨma? ajida. \p \v 34 P'anaujida: \p —Tachi Waibɨapa arak'atɨa atee k'inia bɨda ajida. \p \v 35 Mãpai ma burro Jesumaa ateedap'eda, ãchi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃patap'edaa ata bɨjida aɨ ɨ̃rɨ mãik'aapa bataupijida. \v 36 Wãruta misa, eperãarãpa ãchi ɨ̃rɨpema p'aru t'õ jẽra bɨjida o jãde, ãchi rey pai jĩak'aapa. \v 37 Mãpai Olivo Eedeepa ɨrabaipata o k'ait'a pa wãdak'ãri, jõmaweda iru ome nipapataarã o-ĩapa biuk'a para beeji, taarã-ee ãchi rey pai jĩak'aapa. O-ĩapa Tachi Ak'õremaa pedee pia pedeepachida, ãchia unudap'edaa perã Jesupa oo bɨ; ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 38 Mãgapachida: \q1 —‘¡K'ĩra wãree Ak'õre eujãde, Tachi K'aripapari reyk'a cheru perã! ¡Ɨ̃rá Tachi Ak'õre k'ãiwee bapariit'ee ichi eperãarã ome! ¡Iru jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ!’ \rq (Sal 118.26)\rq* \p \v 39 Mãpai ũk'uru fariseorã ma eperãarã t'ãide p'anadap'edaarãpa Jesumaa mãgajida: \p —Tachi Jarateepari, pɨ ome nipapataarã ɨtrɨapáde ajida, mãga jaranaadamerã. \p \v 40 Mamĩda Jesupa p'anauji: \p —Na eperãarã k'ĩup'ee p'aneeruta pɨrã, mãu paara mãga biadait'eeda aji. \s1 Jesús Jerusalen-it'ee jẽeda \p \v 41 Jerusalén p'uuru k'ait'a parutade Jesupa araa ak'ɨk'ãri, jẽedachi. \v 42 Mãpai mãgaji: \p —¡Pɨdepemaarãpa mɨde ijãadap'edaa paara, idi weda mɨa parã k'ãiwee p'aneepik'aji! Mamĩda mãga k'awada-e p'anadairã, parã-it'ee mera pɨk'a bɨ. Mapa p'oyaa unuda-e Tachi Ak'õrepa oo bɨ. \v 43 Jerusalén, ewari cherude pɨmaa ne-inaa k'achia p'asait'ee. Pɨ k'ĩra unuamaa iru p'anapataarãpa muralla yoorodee oodait'ee pɨ ik'aawa. Pɨ wap'ɨra atadait'ee mãik'aapa ma muralladeepa pɨ k'idaa chaa wawadait'ee. \v 44 Pɨ muralla jõma t'eet'aadait'ee, edajãdepema te jẽra bɨ paara. Aɨde p'anɨɨrã chok'ara peedait'ee. Mãu apida bee-e pait'ee awaraa mãu ɨ̃rɨ, pɨdepemaarãpa ũridaamaa p'anadap'edaa perã mɨa parã k'aripa chek'ãri. \s1 Jesupa ne-inaa netopataarã jërek'ooda Ak'õre te waibɨadeepa \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Jerusalén p'uurude panadak'ãri, Jesús Tachi Ak'õre te waibɨade t'ĩuji mãik'aapa jëremaa beeji aɨde ne-inaa netomaa p'anadap'edaarã. \v 46 Mãgaji: \p —Tachi Ak'õre Ũraa p'ã jẽra bɨde jara bɨ: \q1 ‘Mɨ te ɨt'aa t'ɨ̃pata teda apatadait'ee.’ \rq (Is 56.7)\rq* \q1 ‘Mamĩda parãpa nechɨapataarã ték'ata oo iru p'anɨ.’ \rq (Jer 7.11)\rq* \p \v 47 Ewari chaa Jesupa jarateepachi Tachi Ak'õre te waibɨade. Maapai p'aareerã poroorã, Moisepa p'ãda jarateepataarã mãik'aapa Jerusalén p'uuru pidaarã poro waibɨarãpa jɨrɨpachida Jesús peepit'aadait'ee. \v 48 Mamĩda p'oyaadak'aa paji, eperãarãpa iru pedee audú ũri k'inia p'anadap'edaa perã. \c 20 \s1 Tachi Ak'õrepa Jesús pëida \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Ewari aba Tachi Ak'õre te waibɨade Jesupa jarateemaa baji pedee pia Ak'õrepa jara pëida. Mãga nɨde pachejida p'aareerã poroorã, Moisepa p'ãda jarateepataarã mãik'aapa judiorã poro waibɨarã. \v 2 Mãɨrãpa Jesumaa iidijida: \p —¿Tachi Ak'õrepa tai bɨji-ek'ã ichi te waibɨa ak'ɨdamerã? ¿K'aipa pɨmaa nãga oopi bɨma? ajida. \p \v 3 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa pida parãmaa iidiit'eeda aji. P'anáutɨ p'oyaa p'anaudai pɨrã. \v 4 ¿K'aipa pëijima aji, Juan Bautistapa poro choo chemerã; Tachi Ak'õrepa maa-e pɨrã eperãarãpa? \p \v 5 Mãpai ãchi pitapai pedee para beeji: \p —Tachi Ak'õrepa pëidada aruta pɨrã, irua iidiit'ee: “Mãgara, ¿sãap'eda Juan ũraa ijãada-e pajima?” ait'ee. \v 6 Ichiaba jaradaik'araa bɨ: “eperãarãpa Juan pëijida”. Mãga jararuta pɨrã, na eperãarã k'ĩraudaridait'ee tachi ome mãik'aapa tachi mãupa bat'a peedai. Jõmaarãpa ijãa p'anɨ Juan Tachi Ak'õre pedee jarapari paji. \p \v 7 Mapa ãchia p'anaujida: \p —K'awada-e p'anɨda ajida, k'aipa Juan pëiji poro choo chemerã. \p \v 8 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mãgara mɨa pida jara-eda aji, k'aipa mɨmaa nãga oopi bɨ. \s1 Mimiapataarã k'achia beerãde nepɨrɨda \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Maap'eda Jesupa nãga nepɨrɨmaa beeji jarateeit'ee eperãarãmaa: \p —Eperãpa uva eujã uuji. Maap'eda ne-uu eujã ak'ɨpataarã jɨrɨji aɨde mimiadamerã. Mãpai awara ãyaa t'ɨmɨ́ wãji. \v 10 T'ẽepai uva oropata ewari pak'ãri, ma eujã chiparipa ichi mimiapari pëiji ma ne-uu ak'ɨpataarãmaa, ichi eere bee bɨ chauda tee pëidamerã. Mamĩda ãchia ma mimiapari sĩk'oojida mãik'aapa pëit'aajida waya chiparimaa, maarepida net'aa wẽe. \v 11 Mãpai ma ne-uu chiparipa awaraa mimiapari pëiji. Mamĩda mãgɨmaa ichiaba ik'achia jaradap'eda, p'ua oot'aajida mãik'aapa jua arajãgaa pëit'aajida. \v 12 Ma t'ẽepai awaraa mimiapari pëiji. Mamĩda ma ne-uu ak'ɨpataarãpa iru auk'a p'ua oojida mãik'aapa taawaa pëijida. \p \v 13 ’Mãpai ma ne-uu chiparipa mãgaji: “Ɨ̃rá, ¿k'ãata ooyama? aji. Pëiit'eeda aji, mɨ warra k'inia iru bɨ. Taawa iru waaweedayada” aji. \v 14 Mamĩda ma ne-uu ak'ɨpataarãpa iru warra t'ɨmɨ́ cheru unu atadak'ãri, ãchi pitapai mãgapachida: “Jãgɨpa ichi ak'õre net'aa jõmaweda atait'ee chi ak'õre piuk'ãri. Peet'aadáma ajida, tachi-it'ee na ne-uu eujã beemerã.” \v 15 Mapa ma uva eujãdeepa uchia atajida mãik'aapa peet'aajida. \p Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Parãpa, ¿k'ãata k'ĩsia p'anɨma aji, ma uva eujã chiparipa ooit'ee ma eujã ak'ɨpataarã ome? \v 16 Mɨa jarait'ee. Wãk'ãri, ma eujã ak'ɨpataarã peek'ooit'eeda aji, mãik'aapa chi eujã teeit'eeda aji, awaraarãmaa ãchia ak'ɨpataadamerã. \p Mãga ũridak'ãri, eperãarãpa mãgajida: \p —¡Mãga p'asa-e pait'eeda! ajida. \p \v 17 Mamĩda Jesupa ãramaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Mãgara, ¿k'ãata jara k'inia bɨma aji, na pedee Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdadepema? \q1 ‘Te oopataarãpa mãu k'iniada-e padap'edaa pipɨara padachi.’ \rq (Sal 118.22)\rq* \m \v 18 Eperã ma mãu pipɨara bɨ ɨ̃rɨ t'ĩutɨru pɨrã, chupɨria nɨ̃beeit'ee. Jõdee ma mãu eperã ɨ̃rɨ baairu pɨrã, iru peet'aait'ee. \p \v 19 P'aareerã poroorãpa Moisepa p'ãda jarateepataarã ome ma nepɨrɨda ũri aupadak'ãri, k'awaajida Jesupa ãchideta pedee baji. Mapa aramata jita atapi k'inia p'anajida. Mamĩda mãga ooda-e paji eperãarã waawee p'anadap'edaa perã. \s1 Judiorãpa Cesar-it'ee impuesto p'aapatap'edaa \r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 20 Maperã t'ẽepai ma judiorã poroorãpa pëijida t'ãri jĩp'a pɨk'a beerã Jesús ome pedeede. K'inia p'anapachida ma eperãarãpa iidi p'anɨpa Jesupa pedee k'achia jarapidai Romadepemaarã poro waibɨarã ãpɨte. Mãgá ma eujã ak'ɨpari, Romadepemaarã poro waibɨapa iru atapii. \v 21 Ma-it'ee ma pëida eperãarãpa Jesumaa iidijida: \p —Tachi Jarateepari, taipa k'awa p'anɨda ajida, pɨa pedee wãara jarapari mãik'aapa jarateepari eperãarãpa ne-inaa pia oo k'awaadamerã. Eperãarã maarepida k'ũrak'aa. Ichita jara bɨ eperãarã k'ĩra jĩp'a p'anapataadamerã Tachi Ak'õrepa k'inia bɨk'a. \v 22 Mãga bɨta, nãga iidi k'inia p'anɨ: ¿Pia bɨk'ã ajida, taipa Cesarmaa impuesto p'aadait'ee wa mãga-e? \p \v 23 Jesupa k'awa bada perã mãɨrãpa k'ĩsia k'achia iru p'anɨ, mãgaji: \p \v 24 —Ak'ɨpítɨ denario p'arat'a tau. ¿K'ai k'ĩrata nade bɨ mãik'aapa k'ai t'ɨ̃ta p'ã bɨma? aji. \p P'anaujida: \p —César k'ĩra mãik'aapa ichi t'ɨ̃ta p'ã bɨda ajida. \p \v 25 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mãgara téetɨ Cesarmaa irua net'aa iidipari, mãik'aapa auk'a téetɨ Tachi Ak'õremaa irua iidipari. \p \v 26 Mãga ũridak'ãri, k'awaajida Jesumaa pedee k'achia p'oyaa jarapida-e pai eperãarã taide. Mapa ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa k'ĩup'eek'oodachida. \s1 Piudap'edaarã chok'ai p'irabaipatade iididap'edaa \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Maap'eda saduceorã ũk'uru wãjida Jesumaa. Saduceorãpa ijãadak'aa eperã piup'eda waya chok'ai p'irabaii. Maperã iidijida: \p \v 28 —Tachi Jarateepari, Moisepa nãga p'ã bëijida ajida. Eperã miak'ãi bɨ warra wẽe piuru pɨrã, chi ɨ̃pemapa iru wẽra ataipia bɨ mãik'aapa aɨ ome warra ooipia bɨ chi ɨ̃pema piuda k'ap'ɨa pari. \v 29 Mãga jaradap'eda, ma saduceorãpa nãga nepɨrɨjida. P'anajida ɨ̃pemaarã siete. Chi naapema miak'ãiji. Mamĩda warra wẽe piuji. \v 30 Chi araarepema \v 31 mãik'aapa araarepema miak'ãijida ma p'ẽtrãa ome. Mamĩda auk'a warra wẽe piujida. Ma t'ẽepai chi apemaarã jida miak'ãijida ma p'ẽtrãa ome. Mamĩda ãchi jõmaweda warra wẽe piujida. \v 32 Maap'eda ma wẽra ichiaba piuji. \v 33 Ɨ̃rá taipa nãga k'awa k'inia p'anɨ. Piudap'edaarã waya chok'ai p'irabaidak'ãri, ¿chisãgɨ́ ɨ̃pemata ma wẽra ɨmɨk'ĩra pait'eema ajida, ãchi jõmaweda iru ome miak'ãi p'anadap'edaa perã? \p \v 34 Jesupa p'anauji: \p —Na p'ek'au eujãde ɨmɨk'ĩraarã mãik'aapa wẽraarã miak'ãipata. \v 35 Mamĩda Ak'õrepa jɨrɨt'eradaarã ichi eujãde p'anadak'ãri, ɨmɨk'ĩraarã wẽraarã paara waa miak'ãida-e pait'ee, \v 36 waa piuda-e pait'ee perã. Angeleerãk'a p'anadait'ee mãik'aapa Tachi Ak'õre warrarã padait'ee, chok'ai p'irabaidap'edaa perã. \v 37 Moisepa paara tachimaa k'awapipari piudap'edaarã chok'ai p'irabaidait'ee. Chonaarãweda Tachi Ak'õrepa irumaa pedeek'ãri pak'uru jep'eda urua jira bɨdeepa t'ɨpɨtauk'a, jaraji ichi Abraham, Isaac, Jacob ijãadap'edaa Ak'õre Waibɨa. \v 38 ¡Tachi Ak'õre piudap'edaarã Ak'õre Waibɨa-e! ¡Chok'ai p'anɨɨrã Ak'õre Waibɨa, iru-it'ee eperãarã jaureerã jõma chok'ai p'anadairã! \p \v 39 Mãpai ũk'uru Moisepa p'ãda jarateepataarãpa mãgajida: \p —Tachi Jarateepari, pia p'anaujida ajida. \p \v 40 Maadamãiipa waawee p'aneejida waa iididait'ee. \s1 Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Mãpai Jesupa iidiji: \p —¿Sãap'eda jara p'anɨma aji, Mesías chonaarãwedapema Rey Daviddeepa uchiait'ee? \v 42 Salmos p'ãdade Rey Davidpa paara jara bɨ: \q1 ‘Tachi Ak'õrepa jaraji Tachi Waibɨamaa: “Pɨ mɨ ome auk'a waibɨa bairã, su-ak'ɨ beepáde aji, mɨ juaraare, \v 43 mɨa pɨ k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã p'oyaaru misa.” ’ \rq (Sal 110.1)\rq* \m \v 44 Davidpa ichi ëreerãdeepa uchiait'ee bɨmaa t'ɨ̃jaraji “Tachi Waibɨa”. ¿Mapa k'awada-ek'ã aji, Mesías waibɨara bɨ chonaarãwedapema Rey David k'ãyaara? \s1 Jesupa Moisepa p'ãda jarateepataarã ɨmɨateeda \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Eperãarã jõmaarãpa ũrimaa p'anajida, Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa mãgak'ãri: \p \v 46 —K'ĩrak'aupai p'anapataadai Moisepa p'ãda jarateepataarãk'a. Ãchi audua p'anadairã p'aru teesoo jɨ̃i awaa p'anapata mãik'aapa k'inia p'anapata jõmaarãpa ãchimaa saludaadamerã plaza bee chaa, tachi poro waibɨarã ome oopatak'a. Ichiaba su-ak'ɨ p'aneepata su-ak'ɨ beepari pipɨara bɨde Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede mãik'aapa nek'odak'ãri, chi su-ak'ɨ beepari pipɨara bɨde su-ak'ɨ p'aneepata. \v 47 Ma awara p'ẽtrãarã k'aripadai k'ãyaara, ãra te jãri atapata mãik'aapa taarã ɨt'aa t'ɨ̃pata, eperãarãpa ãchi t'o p'anadamerã. Mãga p'anapata perã, Tachi Ak'õrepa ãra audupɨara miapiit'ee, k'achia beerã miapik'ãri ichi ewari waibɨa ewate. \c 21 \s1 P'ẽtrãa chupɨria k'ɨrɨpa primisia teeda \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Jesupa ak'ɨmaa baji, p'arat'ara beerãpa primisia ata bɨ p'anɨ misa p'arat'a p'epatade Tachi Ak'õre te waibɨade. \v 2 Mãpai ichia unuji p'ẽtrãa chupɨria k'ɨrɨpa ata bɨ cheru p'arat'a tau omé cobredee. \v 3 Mãga unuk'ãri, Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Na p'ẽtrãa chupɨria k'ɨrɨpa primisia waibɨara teejida aji, apemaarã k'ãyaara. \v 4 Jõmaarãpa tee p'anɨ ãchi p'arat'a waibɨa iru p'anadap'edaadepema beeda. Jõdee na p'ẽtrãa, chupɨria k'ɨrɨ mĩda, ichia iru k'erada jõmaweda teeji Tachi Ak'õremaa. Teejida aji, chi p'arat'a iru bada paara chik'o netoit'ee. \s1 Jesupa jarada Tachi Ak'õre te waibɨa t'eet'aait'ee \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Eperãarã ũk'uru pedeemaa p'anajida Tachi Ak'õre te waibɨade. Jarapachida mãu pi-iadee oo k'obɨ mãik'aapa k'ĩra wãree bainɨ̃ bɨ eperãarãpa net'aa tee p'anadap'edaa k'aurepa. Mãga ũrik'ãri, Jesupa mãgaji: \p \v 6 —Ewari cherude parãpa na jõma unu p'anɨ unuda-e pait'ee. Mãu apida bee-e pait'ee awaraa mãu ɨ̃rɨ, na jõmaweda t'eek'oo chedait'ee perã. \s1 Ne-inaa p'asait'ee na p'ek'au eujã jõi naaweda \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Mãpai Jesumaa iidijida: \p —Tachi Jarateepari, ¿sãapaita mãga p'asait'eema? ajida. ¿Sãga k'awadayama ajida, ma ewari k'ait'a pak'ãri p'asait'ee pɨa jaradak'a? \p \v 8 Jesupa p'anauji: \p —Tauk'a nipapatáatɨ apidaamaa k'ũrapiamaapa. Mɨ jĩak'a chok'ara chedait'ee. Seewata jaradait'ee: “Mɨta Ak'õre Warra; ɨ̃rapɨ paji chi cheit'ee bada.” Mamĩda ãchia jara p'anɨ ijãanáatɨ. \v 9 Ũridak'ãri eperãarãpa jura chõo jõnɨ mãik'aapa oodaamaa p'anɨ ãchi poro waibɨarãpa jara p'anɨk'a, p'eranáatɨ. Ichita mãga p'asait'ee naapɨara. Mamĩda Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate at'ãri pa-e pait'ee. \p \v 10 Ichiaba Jesupa mãgaji: \p —Eperãarã awaraarã ome chõodait'ee. \v 11 Awẽrachai wëre nɨ̃beeit'ee; jarra oodait'ee mãik'aapa k'ayaara paraait'ee eujã awara-awaraade. Ma awara pajãde ne-inaa waide unudak'aa unupataadait'ee; ne-inaa tachi p'erapipari. \p \v 12 ’Mamĩda mãga p'asai naaweda, ijãadak'aa beerãpa parã jɨrɨpataadait'ee miapidait'ee mãik'aapa jita atadap'eda, ateedait'ee Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Mama parã ak'ɨdait'ee jaradait'ee eperãarã pia wa k'achia. Ichiaba carcelde t'ɨ nɨ̃bɨnadait'ee mãik'aapa ateedait'ee reyrã k'ĩrapite maa-e pɨrã eperãarã poro waibɨarã k'ĩrapite. Ma jõma parãmaa oopataadait'ee, mɨde ijãapata k'aurepa. \v 13 Mãga oodak'ãri, ãchi k'ĩrapite parãpa jarapataadai Tachi Ak'õrepa ooda parã-it'ee mɨ k'ap'ɨa pari. \v 14 Maapai k'ĩsianáatɨ k'ãare pedeeta jaradai. \v 15 Mɨa k'ĩsia k'awaa pedee jarapiit'ee, parã k'ĩra unuamaa iru p'anapataarãpa p'anaupiamaapa mãik'aapa jarapiamaapa parãpa seewa jara jõnɨ. \v 16 Mamĩda pãchi ak'õreerãpa, ɨ̃pemaarãpa, ëreerãpa mãik'aapa k'õp'ãyoorãpa paara parã traicionaadait'ee. Maapai parã ũk'uru peepidait'ee. \v 17 Jõmaarãpa parã k'ĩra unuamaa iru p'anapataadait'ee mɨde ijãapata k'aurepa. \v 18 Mamĩda parã puda k'ãu apida atuada-e, mɨa parã ak'ɨ bapariit'ee perã. \v 19 Mapa ¡t'ãripa choopatáatɨ! Mãgá parã ɨt'aa wãdait'ee. \s1 Jerusalén p'uuru jõdariit'ee \p \v 20 —Unudak'ãri soldaorãpa Jerusalén p'uuru wap'ɨra iru p'anɨ, k'awáatɨ taarã-e jõdariit'ee. \v 21 Maapai Judea eujãde p'anɨɨrã mirudaipia bɨ eera jẽra bɨdee. Jõdee Jerusalén p'uurude p'anɨɨrã mamãik'aapa uchiadaipia bɨ. Ichiaba chi taawa p'anɨɨrã chedaik'araa bɨ p'uurudee. \v 22 Mãga oodaipia bɨ ma ewate Tachi Ak'õrepa mɨde ijãadak'aa beerã k'achia ooit'ee perã. Eperãarã chupɨria chitoonadait'ee, Tachi Ak'õrepa ãra k'achia ooit'ee perã ichi ũraa p'ãdade jara bɨk'a. \v 23 ¡Aai, ma ewate chupɨria jõneedait'ee wẽraarã biak'oo bee maa-e pɨrã warra chak'eerã jude iru bee, isapai p'oyaa wãda-e pait'ee perã! Ma eujãde audú chupɨria jõnadait'ee mãik'aapa Tachi Ak'õrepa ne-inaa k'achia ooit'ee na p'uurudepemaarãmaa. \v 24 Ũk'uru piudait'ee espadapa; awaraarã ateedait'ee awaraa eujãdee esclavoorãk'a p'aneedamerã. Maapai Tachi Ak'õrede ijãadak'aa beerãpa Jerusalén p'uuru iru p'anadait'ee ãchi jua ek'ari, Tachi Ak'õrepa ewari awara bɨda parumaa ãra k'achia ooit'ee. \s1 Eperã Ak'õre Truadepema waya chek'ãri \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 —Maapai ne-inaa eperãarãpa waide unudak'aa unudait'ee ak'õrejĩrude, atanede mãik'aapa lucerode. Na p'ek'au eujãdepemaarãpa mãga unudak'ãri, k'awada-e pait'ee k'ãata k'ĩsiadai mãik'aapa p'eradait'ee, audú p'usa t'o jĩwaa nɨ̃bait'ee perã. \v 26 Eperãarã k'ĩra k'ĩdaipataadait'ee p'era jõnɨpa, k'ĩsiadak'ãri na p'ek'au eujã p'asarude, pajã wëre nɨ̃bait'ee perã. \v 27 Mãpai eperãarãpa unudait'ee mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ, k'ĩra wãree cheru jɨ̃ararade. \v 28 Mãga p'asak'ãri, sõcharra p'anapatáatɨ mãik'aapa t'ãri o-ĩa para bátɨ, taarã-e nɨde mɨ cheit'ee perã parã k'aripade atuanaadamerã. \s1 Jesupa higuera bɨɨrɨde jarateeda \p \v 29 Ichiaba Jesupa nãga nepɨrɨji jarateeit'ee ichi waya cheit'ee pak'ãri: \p —K'ĩsíatɨ higuera bɨɨrɨde maa-e pɨrã awaraa nejõ bɨɨrɨde. \v 30 Unudak'ãri k'iru t'uk'ua uchia nɨ̃beeru, parãpa k'awaapata eujã wãsia wã. \v 31 Mãga pɨk'a unudak'ãri mãgɨ́ ne-inaa p'asaruta, k'awaadait'ee Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate k'ait'a bɨ. \p \v 32 ’Mɨa wãarata jararu. Ɨ̃rapemaarã piudai naaweda, ma ne-inaa jõmaweda p'asait'ee. \v 33 Ewari cherude pajã na p'ek'au eujã ome jõdait'ee. Mamĩda ichita p'asait'ee mɨa pedee jaradak'a. \p \v 34 ’K'ĩrak'aupai k'ɨɨrɨ k'isua p'aneedai pãchi k'inia ne-inaa oo k'iniapa; it'ua to k'iniapa maa-e pɨrã audú k'ĩsia jõnɨpa na p'ek'au eujãdepema ne-inaade. Maa-e pɨrã atu bɨde \v 35 ne-animal trampade baaiparik'a, mãga pɨk'a parã atu p'anɨde mɨ waya cheit'ee. Ma ewate ne-inaa k'achia p'asait'ee jõmaweda na p'ek'au eujãdepemaarãmaa. \v 36 Mapa tauk'a nipapatáatɨ mãik'aapa ichita ɨt'aa t'ɨ̃patáatɨ. Mãgá baaida-e pait'ee ma ne-inaa k'achia p'asait'ee bɨ juade mãik'aapa panadait'ee mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema k'ĩrapite. \p \v 37 Ewari chaa ãstaawa Jesupa jarateepachi Tachi Ak'õre te waibɨade. Jõdee p'ãrik'ua beepachi Olivo Eede. \v 38 Maperã tap'eda weda eperãarã wãpachida Tachi Ak'õre te waibɨadee iru pedee ũride. \c 22 \s1 Jesús jita atapidait'ee pedeeteedap'edaa \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 K'ait'a baji fiesta pan levadura wẽe k'opata t'ɨ̃jarapatap'edaa Pascua. \v 2 P'aareerã poroorãpa Moisepa p'ãda jarateepataarã ome eperãarã waawee p'anadap'edaa perã, ãra taide Jesús jita atapida-e paji. Mamĩda ichita jɨrɨpachida sãga iru peepit'aadait'ee. \s1 Judapa Jesús traicionaada \p \v 3 Mãpai Satanás Judas k'ap'ɨade t'ĩuji. Mãgɨ́ Judas Jesús k'õp'ãyoorã docedepema paji. Ichiaba t'ɨ̃jarapachida Iscariote. \v 4 Mãgɨ́ wãji p'aareerã poroorãmaa mãik'aapa Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarãmaa. Mama pedeeji ãchi ome sãga Jesús atapii. \v 5 Mãpai ãchi o-ĩadachida mãik'aapa pedeejida p'arat'a teedait'ee Judamaa. \v 6 Ichia ma p'arat'a jitap'eda, jɨrɨmaa beeji sãga Jesús ãchimaa atapii, eperãarã wẽ-e misa. \s1 Pascua fiestadepema chik'o k'odap'edaa \r (Mt 26.17-30; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Fiesta pan levadura wẽe k'opata ewate pak'ãri, oveja chak'e peepata Pascua fiesta-it'ee. \v 8 Mapa Jesupa jaraji Pedro Juan ome Pascua fiestadepema chik'o jɨrɨdamerã mãik'aapa awaraa ne-inaa oodamerã, nek'odai naaweda. \p \v 9 Mãpai ãchia iidijida: \p —¿Sãma mãga oodaipia bɨma? ajida. \p \v 10 Jesupa p'anauji: \p —Parã p'uurude panadak'ãri, unudait'ee eperãpa pania chok'ode ateeru. Iru t'ẽe wã́tɨ ichi temãi t'ĩurumaa. \v 11 Mãpai chi te chiparimaa jarátɨ: “Tachi Jarateeparipa iidi pëiji: ‘¿Chisãgɨ́ cuartode Pascua chik'o k'oit'ee mɨchi k'õp'ãyoorã ome?’ ” \v 12 Ɨt'ɨpema pisode irua ak'ɨpiit'eeda aji, cuarto waibɨa ne-inaa jõmaa ome. Mama ne-inaa jõma óotɨ tachi nek'odait'ee. \p \v 13 Ãchi wãdak'ãri, jõmaweda ununajida Jesupa jaradak'a mãik'aapa mama ne-inaa jõma oojida Pascua chik'o k'odait'ee. \p \v 14 Nek'odait'ee pak'ãri, Jesús chi k'õp'ãyoorã ome mesade su-ak'ɨ p'aneejida. \v 15 Mãpai ichia mãgaji: \p —¡Wãara mɨ piu naaweda, parã ome na Pascua fiestadepema chik'o audú k'o k'inia baji! \v 16 Mɨa jara bɨ: Parã waa nãgá nek'oda-e pait'ee mɨ ome, Tachi Ak'õre truade p'anadai naaweda. \p \v 17 Mãpai copa jitap'eda, gracias jaraji Tachi Ak'õremaa mãik'aapa mãgaji: \p —Jitátɨ na copa mãik'aapa jedétɨ pãchi pitapai. \v 18 Mɨa jara bɨ: Mɨa vino waa to-e pait'eeda aji, Tachi Ak'õre truade pai naaweda. \s1 Pan vino ome k'odap'edaa \p \v 19 Maap'eda Jesupa pan ataji mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃ji gracias jarait'ee Tachi Ak'õremaa. Ma pan k'õrat'aaji mãik'aapa chi k'õp'ãyoorãmaa teeji. Mãpai mãgaji: \p —Nãgɨ́ pan mɨ k'ap'ɨa, mɨ peepiit'ee parã k'aripait'ee. Nãgá pan k'odak'ãri, k'opatáatɨ k'irãpadait'ee mɨ piuda parã pari. \p \v 20 Nek'odap'edaa t'ẽepai, ichiaba mãgá ooji ma vino ome. Mãgaji: \p —Nãgɨ́ vino mɨ waa, mɨchi waa bat'ait'ee perã mɨ piuk'ãri eperãarã pari. Tachi Ak'õrepa nãgɨ́ ũraa chiwidi jara bɨ. Mɨchi waa bat'ada k'aurepa irua wẽpapiit'ee parãpa p'ek'au k'achia oopata mãik'aapa mɨchideerã papiit'ee. \v 21 Mamĩda chi mɨ traicionaait'ee bɨ jua na mesa ɨ̃rɨ bɨ mɨchi jua ome. \v 22 Mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema ichita piut'ee Ak'õrepa oopi bɨk'a. Mamĩda, ¡aai, Tachi Ak'õrepa k'achiadee pëiit'ee chi mɨ traicionaait'ee bɨ! \p \v 23 Mãpai ãchi pitapai iidi para beeji k'aipata traicionaait'ee. \s1 K'aita Jesús k'õp'ãyo pipɨara bɨ \p \v 24 Mãpai chi k'õp'ãyoorã aupedee para beeji k'awaadait'ee k'aita pipɨara bɨ apemaarã k'ãyaara. \v 25 Mapa Jesupa mãgaji: \p —Ijãadak'aa beerã t'ãide reyrãpa ãchia oo k'iniata oopipata eperãarãmaa mãik'aapa mãɨrã poro waibɨarãpa ãchi jua ek'ari p'anɨɨrã pia ak'ɨ p'anɨda apata. \v 26 Mamĩda parã mãgá p'anadaik'araa bɨ. Ma k'ãyaara parã t'ãidepema waibɨara bɨ warra chok'ek'ee baparik'a baipia bɨ. Ma awara parã t'ãidepema poro waibɨara bɨ mimiapari jĩp'aak'a beeipia bɨ parã k'aripait'ee. \v 27 ¿Chisãgɨ́ eperã waibɨara bɨ; chi mesade su-ak'ɨ bɨ nek'oit'ee maa-e pɨrã chi chik'o jedepari? ¿Chi mesade su-ak'ɨ bɨ-ek'ã? Jõdee mɨ nama bɨ parã t'ãide chi chik'o jedeparik'a. \p \v 28 ’Parã ichita mɨ ome p'anɨ, nepɨrade wa ne-inaa k'achiade p'anajida mĩda. \v 29 Mapa mɨa parã reyrã papiit'ee mɨ Ak'õrepa mɨ rey papidak'a. \v 30 Parã nek'odait'ee Ak'õre truade mãik'aapa ne-inaa todait'ee mɨ ome mɨ ɨt'aripema mesade. Ma awara su-ak'ɨ p'aneedait'ee rey su-ak'ɨ beeparide. Israeldeepa ëreerã doce uchiadap'edaarã iru p'anadait'ee parã jua ek'ari mãik'aapa jaradait'ee mãɨrãpa oopatap'edaa pia wa k'achia. \s1 Jesupa jarada Simón Pedropa ichi k'awa-e bɨda ait'ee \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Ichiaba Jesupa mãgaji: \p —Simón, Simón, Satanapa parã iididoo oo k'inia bairã trigo ome oopatak'a nẽesidak'ãri chi tau ãyaa atadait'ee. \v 32 Mamĩda mɨ ɨt'aa t'ɨ̃pari pɨ pari mɨde ijãa bapariimerã. Waya mɨ ome nipak'ãri, k'aripáji pɨchi ɨ̃pemaarã mɨ k'ap'ɨa, ichita ijãapataadamerã. \p \v 33 Mãpai Simonpa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, mɨ pɨ ome nipa k'inia bɨda aji, mɨ carcelde t'ɨ nɨ̃bɨruta pɨjida maa-e pɨrã piuru pɨjida. \p \v 34 Jesupa p'anauji: \p —Pedro, mɨa jara bɨ: Idi p'ãrik'ua et'erre k'arii naaweda, jarada õpee pɨa mɨ k'awa-e bɨda ait'ee. \s1 Jesús chupɨria nɨ̃bait'ee hora k'ait'a pak'ãri \p \v 35 Maap'eda Jesupa iidiji: \p —Mɨa parã pëik'ãri muchila wẽe, p'arat'a te wẽe, chancla wẽe, ¿net'aa apida faltajidak'ã? aji. \p P'anaujida: \p —Maarepida faltada-e pajida ajida. \p \v 36 Mãpai irua mãgaji: \p —Ɨ̃rá, jõdee, chi muchila iru bɨpa ateeipia bɨ ichi p'arat'a te ome; chi espada wẽe bɨpa ichi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ bɨ netoipia bɨ mãik'aapa espada aba neto ataipia bɨ. \v 37 Mɨa mãga jara bɨ ichita uchiait'ee perã mɨde jara bɨk'a Ak'õre Ũraa p'ãdade: \q1 ‘Eperã t'ãri k'achia-idaak'a iru p'anajida.’ \rq (Is 53.12)\rq* \m Jõma ma p'ãdade jara bɨ mɨde ichita p'asait'eeda aji. \p \v 38 Mãpai ãchia mãgajida: \p —Tachi Waibɨa, nama espada omé iru p'anɨda ajida. \p Mãpai irua p'anauji: \p —Jãgapaipɨ. \s1 Jesús Getsemaní ne-uu k'ãide ɨt'aa t'ɨ̃da \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Maap'eda Jesús wãji Olivo Eedee ichi wãpatak'a mãik'aapa chi k'õp'ãyoorã t'ẽe wãjida. \v 40 Mama panadak'ãri, ichia ãramaa mãgaji: \p —Ɨt'aa t'ɨ̃́tɨ p'ek'au k'achiade baaipiamaapa. \p \v 41 Maap'eda Jesús waawipai wãji chi k'õp'ãyoorã p'anadap'edaamãiipa. Mama bedabaiji ɨt'aa t'ɨ̃it'ee. \v 42 Mãgaji: \p —Ak'õre, pɨchia k'inia bɨ pɨrã, k'aripáji na miait'ee bɨdeepa. Mamĩda oonaapáde aji, mɨa k'inia bɨk'a. Jĩp'a pɨa k'inia bɨ́k'ata oopáde aji. \p \v 43 [Mãga nɨde ɨt'aripema ángel iru ik'aawa bainɨ̃ ba cheji iru k'aripait'ee. \v 44 Jesús audú t'ãri p'ua nɨ̃bada perã, audupɨara ɨt'aa t'ɨ̃pachi, ichi jɨa eujãde baairumaa waa t'eut'ewaak'a.] \p \v 45 Ɨt'aa t'ɨ̃ aupak'ãri, chi k'õp'ãyoorã atabëidamaa wãji. Mamĩda ununaji k'ãi para bɨ, audú t'ãri p'ua jõnɨpa. \v 46 Mãpai irua mãgaji ãramaa: \p —¿Sãap'eda k'ãi jõnɨma? aji. P'irabáitɨ mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃́tɨ p'ek'au k'achiade baaipiamaapa. \s1 Jesús jita atadap'edaa \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús at'ãri pedeemaa bɨde, eperãarã chok'ara pachejida. Ma eperãarã chok'ara chedap'edaa naa che wãji Judas, Jesús k'õp'ãyoorã docedepema. Mãgɨ́ Jesús k'ait'a chek'ãri k'ĩra ɨ̃t'aait'ee, \v 48 Jesupa mãgaji: \p —Judas, ¿mɨ k'ĩra ɨ̃rupa mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema traicionaaruk'ã? aji. \p \v 49 Jesús ome p'anadap'edaarãpa mãga unudak'ãri, iidijida: \p —Tachi Waibɨa, ¿espadapa chõodaipia bɨk'ã? ajida. \p \v 50 Aramata ãradepema abaapa p'aareerã poro waibɨa mimiapari juaraarepema k'ɨɨrɨ orp'et'aaji espadapa. \v 51 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ichiak'au bɨ́tɨ; jãgapaipɨ. \p Mãpai Jesupa ma eperã k'ɨɨrɨ orp'et'aadamãi t'õbait'aaruta, anidachi. \v 52 Mãpai mãgaji ichi ata chedap'edaa p'aareerã poroorãmaa, Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarãmaa mãik'aapa judiorã poro waibɨarãmaa: \p —¿Sãap'eda parã espada ome mãik'aapa pak'uru ome chejidama aji, mɨ jita atade, nechɨayaa bɨ jita atapatak'a? \v 53 Ewari chaa mɨ Tachi Ak'õre te waibɨade bapari parã ome. Maapai parãpa mɨ jita atada-e paji. Mamĩda hora pajipɨ parãpa ne-inaa k'achia oodamerã mɨmaa, Netuara Poro Waibɨapa k'inia bɨk'a. \s1 Pedropa Jesús k'awa-e bɨda ada \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Jesús mãgá jita atadap'eda, ateejida p'aareerã poro waibɨa temaa. Mãɨmisa Pedro t'ɨmɨɨpapai t'ẽe wãk'ãtɨ wãji. \v 55 Mama te taawaik'a eere t'ɨak'au bɨmãi t'ɨpɨ oro iru p'anajida mãik'aapa aɨ ik'aawa eperãarã su-ak'ɨ p'anajida. Pedro jida ichiaba su-ak'ɨ beeji ãra ome. \v 56 Mãga nɨde ariipema mimiapari awẽrapa Pedro unuji, t'ɨpɨtau ik'aawa su-ak'ɨ bɨ. Ma mimiaparipa pi-ia ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Nãgɨ́ jida auk'a jã eperã ome bajida aji. \p \v 57 Mamĩda Pedropa meraji: \p —Mɨa iru k'awa-e bɨda aji. \p \v 58 Taarã-e nɨde awaraapa Pedro unu atak'ãri, ichiaba mãgaji: \p —Pɨ auk'a jã eperã k'õp'ãyoorãdepemada aji. \p Pedropa p'anauji: \p —¡Mɨ iru k'õp'ãyo-eda! aji. \p \v 59 Hora abaamaa awaraapa ichiaba mãgaji: \p —Wãara na eperã ichiaba bajida aji, jãgɨ́ ome. Ma awara ichi Galilea eujãdepemada aji. \p \v 60 Pedropa p'anauji: \p —Mɨa k'awa-e bɨda aji, k'ãaredeta pedee bɨ. \p Aramata Pedro at'ãri pedeemaa bɨde, et'erre k'ariji. \v 61 Mãpai Jesupa ãpɨtee ak'ɨji Pedromaa mãik'aapa Pedropa k'irãpaji irua jarada: “Et'erre k'arii naaweda, pɨa jarada õpee jarait'ee mɨ k'awa-e bɨ.” \v 62 Mãpai Pedro taawaa uchiap'eda, jẽe nɨ̃beeji audú t'ãri p'ua nɨ̃bada perã. \s1 Jesús oo iru p'anadap'edaa \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Jesús jɨ̃a p'anadap'edaarãpa iru oo iru p'aneepachida mãik'aapa sĩpachida. \v 64 Iru tau p'ãrajɨ̃ atadap'eda, mãgapachida: \p —¡Pɨ wãara Tachi Ak'õre Warra pɨrã, jarapáde aji, k'aipata pɨ sĩji! \p \v 65 Ichiaba awaraa ik'achia pedee jarapachida. \s1 Jesús Junta Suprema k'ĩrapite \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Tap'eda weda judiorã poro waibɨarã, p'aareerã poroorã mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarã, pia jarait'eera, chi Junta Supremadepemaarã chip'ejida. Mãpai Jesús aneejida ãra k'ĩrapite. Irumaa iidijida: \p \v 67 —¿Pɨk'ã ajida, Mesías, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã? \p Ichia p'anauji: \p —Mɨa mãgada aru pɨrã, parãpa ijãada-eda aji. \v 68 Jõdee mɨa parãmaa ne-inaa iidiru pɨrã, p'anauda-e. \v 69 Mamĩda mɨa jara bɨ: Ɨ̃raweda mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema Tachi Ak'õre Waibɨa juaraare su-ak'ɨ banait'ee. \p \v 70 Mãpai jõmaarãpa iidijida: \p —¿Mãgara pɨ Tachi Ak'õre Warrak'ã? ajida. \p Jesupa p'anauji: \p —Pãchia jara p'anɨk'a, mãgada aji. \p \v 71 Mãpai ãchia mãgajida: \p —¿K'ãare-it'ee eperãarã waa jɨrɨdayama ajida, irua ooda jaradamerã? Tachi k'ɨɨrɨpa ũrijidada ajida, ma pedee k'achia ichi it'aideepa jarada Ak'õre Waibɨa ãpɨte. \c 23 \s1 Jesús Pilato k'ĩrapite \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Ma judiorã poro waibɨarã p'irabaik'oodaidap'eda, Jesús ateejida Pilato k'ĩrapite. \v 2 Mama iru k'ĩrapite ɨmɨateemaadachida: \p —Taipa na eperã unujidada ajida, tai p'uuru pidaarãmaa k'ĩsia awara-awaraa papimaa bɨ. Jara bɨ taipa Cesarmaa impuesto p'aadaik'araa bɨ. Ma awara jara bɨ ichi Mesías, Tachi Ak'õrepa pëida rey pamerã. \p \v 3 Mãpai Pilatopa iidiji: \p —¿Pɨk'ã aji, Judiorã Rey? \p Jesupa p'anauji: \p —Mɨda aji, pɨa jara bɨk'a. \p \v 4 Mãpai Pilatopa mãgaji ma p'aareerã poroorãmaa mãik'aapa arii p'anadap'edaarãmaa: \p —Mɨa unu-e bɨda aji, na eperãpa ne-inaa k'achia ooda. \p \v 5 Mamĩda audupɨara golpe pedeejida: \p —Ichia jaratee bɨ k'aurepa tai p'uuru pidaarã jõmaweda chõo pɨk'a para bɨ. Naa Galilea eujãde jaratee nipa beeji. Ɨ̃rá nama Judea eujãde auk'a oomaa bɨ. \s1 Jesús Herodes k'ĩrapite \p \v 6 Mãga ũrik'ãri, Pilatopa iidiji: \p —¿Na eperã Galilea eujãdepemak'ã? aji. \p \v 7 Ichida adak'ãri, Pilatopa pëiji Herodemaa. Mãgɨ́ Galilea eujã ak'ɨpari paji. Auk'a baji Jerusalende. \v 8 Herodepa Jesús unuk'ãri, o-ĩadachi aɨ naaweda iru k'ĩra unu k'inia bada perã mãik'aapa ũrida perã nepɨrɨ p'anɨ irua oopari ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Mapa unu k'inia baji ichi taide irua mãgee ne-inaa oomerã. \v 9 Ma-it'ee iidida chok'ara iidiji Jesumaa. Mamĩda Jesupa maarepida p'anauk'aa paji. \v 10 Mama ichiaba p'aareerã poroorã mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarã p'anajida. Ãchiata audú Jesús ɨmɨateepachida. \v 11 Mapa Herodes ichi soldaorã ome Jesumaa ik'achia pedee jarajida mãik'aapa reypa jɨ̃pari p'aru pi-iara bɨta jɨ̃ bɨjida iru oo iru p'anadait'ee. Maap'eda Herodepa waya ãpɨtee pëit'aaji Pilatomaa. \v 12 Ma ewate Pilato k'õp'ãyo meraaji Herodes ome, aɨ naaweda chik'ĩra unuamaa p'anapachida mĩda. \s1 Pilatopa Jesús peepida \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Pilatomãi panadak'ãri, irua waya t'ɨ̃ p'eji p'aareerã poroorã, judiorã poro waibɨarã mãik'aapa p'uuru pidaarã. \v 14 Maap'eda mãgaji: \p —Parãpa mɨmaa jara chejida na eperãpa p'uuru pidaarã k'ĩsia awara-awaraa papik'oomaa bɨ. Mamĩda parã k'ĩrapite irumaa mɨa iidida chok'ara iidiji mãik'aapa unu-e ne-inaa k'achia apida ichia oo bɨda a p'anɨ. \v 15 ¿Ichiaba Herodepa iru mãga unu bɨ-ek'ã? aji. Maa-e pɨrã waya namaa pëi-e pak'aji. Parãpa k'awa p'anɨ irua ne-inaa k'achia oo-e bɨ ma k'aurepa iru peepimerã. \v 16 Mapa wɨpip'eda, ichiak'au wãpiit'eeda aji. \p \v 17 [Mãgɨ́ fiestade Pilatopa k'ena pëipachi carceldepema preso; chi iidirutata p'uuru pidaarãpa.] \v 18 Mamĩda arii p'anadap'edaarã jõmaweda biuk'adachida: \p —¡Jãgɨ́ ãyaa atáji! ¡Barrabata k'ena pë́iji! \p \v 19 Ma Barrabás carcelde baji ooamaa bada perã Romadepemaarãpa oopipatak'a ma p'uurude; ma awara chĩara peet'aada perã. \v 20 Mãpai Pilatopa Jesús uchia pëi k'inia bada perã, waya pedeeji. \v 21 Mamĩda ãchi waapɨara biuk'a nɨ̃beeji: \p —¡Kurusode peepit'áaji! ¡Kurusode peepit'áaji! \p \v 22 Mãpai waya jarada õpee Pilatopa mãgaji: \p —¿K'ãare k'achiata oojima aji, irua? Mɨa unu-e bɨ ne-inaa k'achia ooda ma k'aurepa peepiit'ee. Wɨpip'eda, ichiak'au k'ena pëiit'eeda aji. \p \v 23 Mamĩda audupɨara biapachida Jesús kurusode baijira bɨpimerã. Mãgá bia jõnɨpa ãchia k'inia p'anadap'edaak'a oopijida. \v 24 Pilatopa ooji ãchia iidi p'anadap'edaak'a. \v 25 K'ena pëiji Barrabás, ãchia k'inia p'anadap'edaa, ma ooamaa bada Romadepemaarãpa oopidap'edaak'a mãik'aapa chĩara peeda. Jõdee Jesús ateepiji kurusode baijira bɨnadamerã, ãchia k'inia p'anadap'edaak'a. \s1 Jesús kurusode baijira bɨdap'edaa \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Jesús ateedak'ãri kurusode baijira bɨdait'ee, jita atajida eperã aba p'uurudee che wã nipada, Cirene p'uurudepema t'ɨ̃jarapatap'edaa Simón. Mãgɨmaa kuruso ateepijida Jesús t'ẽe. \p \v 27 Ma wãdade eperãarã chok'ara ichi t'ẽe wã nipapachida. Mãɨrã ome wãdap'edaarã wẽraarã chok'ara jẽe wãpachida mãik'aapa biuk'a wãpachida t'ãri p'uapa, Jesús mãgá atee wãdap'edaa perã. \v 28 Mamĩda Jesupa ãchimaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Jerusalendepema wẽraarã, jẽenáatɨ mɨ pari. Jẽ́etɨ pãchi pari mãik'aapa pãchi warrarã pari, ewari cherude audú chupɨria chitoonadait'ee perã. \v 29 Tachi Ak'õrepa na eujãdepemaarã k'achia ook'ãri, mãgadait'ee: “O-ĩa p'anɨ chi ju tawadak'aa beerã warra t'odak'aa perã.” \v 30 Ma ewate eperãarãpa eemaa jaradait'ee: \q1 ‘¡Tai ɨ̃rɨ ɨrak'oodarítɨ!’ mãik'aapa: ‘¡Tai t'ap'a atátɨ!’ \rq (Os 10.8)\rq* \m \v 31 Eperãarãpa pak'uru õdoo bɨ t'ɨpɨtaude bat'at'aapata pɨrã, ¿audupɨara pak'uru p'ũasaa bɨ bat'at'aada-e paik'ã, taarã-ee paa jõdaipari perã? \s1 Eperãarã Jesús ik'aawa kurusode baijira bɨdap'edaa \p \v 32 Ichiaba Jesús ome atee wã nipajida k'achia beerã omé auk'a kurusode baijira bɨdait'ee. \v 33 Panadak'ãri eujã “Tachi Poro Bɨɨrɨ” apatap'edaamãi, Jesús ma k'achia beerã ome kurusode baijira bɨjida; aba juaraare, chi apema juabi eere. \v 34 [Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ak'õre, mɨ nãgá oo p'anɨɨrã perdonáaji, k'awada-e p'anadairã ne-inaa k'achiata oomaa p'anɨ.] \p Mãpai soldaorãpa suerte jemenejida k'awaadait'ee k'aipata iru p'aru atait'ee. \v 35 Mãɨmisa arii p'anadap'edaarãpa Jesumaa ak'ɨ para bapachi mãik'aapa judiorã poroorãpa iru nãga oo iru p'anapachida: \p —Awaraarã k'aripadak'a, pɨchi k'ap'ɨa jida k'aripa atáji, wãara Tachi Ak'õrepa pɨ pëida pɨrã, maa-e pɨrã irua jɨrɨt'erada pɨrã. \p \v 36 Soldaorãpa ichiaba Jesús oo iru p'anapachida. Iru k'ait'a wãdap'eda, vino achuchua teepachida \v 37 mãik'aapa mãgapachida: \p —¡Pɨ wãara Judiorã Rey pɨrã, jãmãik'aapa uchiadaríji! \p \v 38 Ichiaba Jesús poro ɨt'aik'a eere letrero bɨjida: \sc Nãgɨ́ Judiorã Rey.\sc* \p \v 39 Ma awara iru ik'aawa baijira badapa ik'achia jarapachi: \p —¡Pɨ wãara Tachi Ak'õrepa pëida pɨrã, jãmãik'aapa uchiadaipáde apachi, mãik'aapa tai jida auk'a k'aripapáde! apachi. \p \v 40 Mamĩda chi apemapa mãgɨ́ pedee bada ɨtrɨat'aaji: \p —¿Pɨa Tachi Ak'õre waawee-e bɨk'ã aji, nama auk'a baijira bɨta? \v 41 Tachi nama chupɨria chitoonɨ ne-inaa k'achia oodap'edaa perã. Mamĩda na eperãpa ne-inaa k'achia ook'aa pajida aji. \p \v 42 Maap'eda, mãgaji: \p —Jesús, pɨ Ak'õre Waibɨa truade rey beek'ãri, mɨ k'irãpáji. \p \v 43 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Idi pɨ mɨ ome bapariit'eeda aji, Ak'õre Waibɨa eujãde. \s1 Jesús jai-idaada \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44 Imat'ɨpa ak'õrejĩru k'iat'ɨdachi. Na eujã jõma p'ãriudachi las tres parumaa. \v 45 Ak'õrejĩru k'iat'ɨdachi mãik'aapa Tachi Ak'õre te waibɨadepema cuarto edupɨara t'ĩupatamãi p'aru eebai jira bada esajĩak'a jẽdachi. \v 46 Mãpai Jesús golpe biaji: \q1 —‘¡Ak'õre, mɨchi jaure pɨ juade bɨru!’ \rq (Sal 31.5)\rq* \p Mãga jarap'eda, jai-idaaji. \p \v 47 Romadepema soldaorã poropa ma jõma unuk'ãri, pedee pia jaraji Tachi Ak'õremaa mãik'aapa mãgaji: \p —Wãara na eperãpa ne-inaa k'achia ook'aa pajida aji. \p \v 48 Eperãarã jõmaweda mama see nɨ̃badaarãpa mãga unudak'ãri, ãchi t'ũa t'aap'e erreudachida t'ãri p'uapa. \v 49 Mamĩda Jesús ome nipapatap'edaarã, ɨmɨk'ĩraarã mãik'aapa wẽraarã iru ome chedap'edaa Galilea eujãdeepa, ma ne-inaa p'asada t'ɨmɨɨpa ak'ɨmaa p'aneejida. \s1 Jesús ɨadap'edaa \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50 Ma eujãde eperã t'ãri pia bapachi. Ne-inaa k'achia ook'aa paji. Mãgɨ́ t'ɨ̃jarapachida José. Iru Arimatea p'uurudepema paji. Mãgɨ́ p'uuru Judea eujãde bɨ. \v 51 Nɨ baji Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã. Junta Supremadepema paji. Mamĩda ijãa-e paji mãɨrãpa oodap'edaade Jesús ome. \v 52 Mapa wãji Pilatomaa Jesús k'ap'ɨa piuda iidide ɨait'ee. \v 53 T'ẽepai Jesús k'ap'ɨa kurusodeepa ɨrabai atap'eda, pɨrat'aaji lienzode mãik'aapa bɨnaji mãu te uria k'oro iru p'anadap'edaade. Made piuda apida waide ɨada-e p'anajida. \v 54 Ma ewate judiorã ɨ̃ipata noreweda paji. P'ãriupodopa pada perã, ne-inaa waa ooik'araa baji, ɨ̃ipata ewate wãyaaru misa. \p \v 55 Ma wẽraarã Jesús ome Galilea eujãdeepa chedap'edaa ichiaba wãjida ma mãu te uriade iru bɨdap'edaamaa mãik'aapa ak'ɨjida sãga Jesús k'ap'ɨa ata bɨjida. \v 56 Maap'eda teedaa chedak'ãri, k'era oojida ne-inaa awaraa t'ũa bee ome Jesús k'ap'ɨa ɨ̃rɨ bɨdait'ee, judiorãpa oopatak'a ãchi auk'aarã piudak'ãri. Ɨ̃ipata ewate ma wẽraarã ɨ̃ijida Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a. \c 24 \s1 Jesús chok'ai p'irabaida \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Tomia ewate tap'eweda ma wẽraarã wãjida Jesús k'ap'ɨa ɨadap'edaamaa. Ateejida k'era ne-inaa t'ũa ome ãchia oodap'edaa. \v 2 Panadak'ãri, unujida chi mãu te uria t'ai mãupa t'ap'a bada awara ãi bɨ. \v 3 T'ĩudak'ãri, Tachi Waibɨa Jesús k'ap'ɨa unuda-e paji. \v 4 K'awadak'aa paji k'ãata oodait'ee. Mãga nɨde unujida ɨmɨk'ĩraarã omé p'aru t'o-t'oo uchiterree jɨ̃ bainɨ̃ p'anɨ ãchi ik'aawa. \v 5 Mãpai ãchobeepa bedabaidachida tau bɨɨrɨ eujãde t'õbairutamaa. Mamĩda mãɨrãpa mãgajida: \p —¿Sãap'eda jãɨramãi jɨrɨ p'anɨma ajida, iru chok'ai bɨta? \v 6 Iru nama wẽ-e. ¡Chok'ai p'irabaiji! K'irãpátɨ iru at'ãri Galilea eujãde bak'ãri, \v 7 jaraji ichi, chi Eperã Ak'õre Truadepema, k'achia beerã juade bɨdait'ee; ãrapa kurusode baijira bɨdait'ee piumerã mãik'aapa ewari õpeemaa ichi chok'ai p'irabaiit'ee. \p \v 8 Mãga ũridak'ãri, ma wẽraarãpa Jesupa jarada k'irãpajida. \v 9 Mãpai iru k'ap'ɨa ɨadap'edaamãiipa wãdak'ãri, ma jõmaweda nepɨrɨnajida Jesús k'õp'ãyoorã oncemaa mãik'aapa awaraarãmaa. \v 10 Chi mãga nepɨrɨnadap'edaarã paji María Magdalena, Juana, Santiago nawe María mãik'aapa awaraa wẽraarã. \v 11 Mamĩda ãrapa nepɨrɨdap'edaa ũridak'ãri, Jesús k'õp'ãyoorãpa k'ĩsiajida pariatua pedeemaa p'anɨ. Mapa ijãa k'iniada-e paji. \p \v 12 Mãga jarajida mĩda, Pedro p'iradachi Jesús k'ap'ɨa ɨadap'edaamaa mãik'aapa edajãde ak'ɨk'ãri, chi k'ap'ɨa lienzode beda bada unu-e paji. Jĩp'a chi p'aru aupai unuji. Mãpai p'era pɨk'a teedaa cheji. K'awa-e paji k'ãata ooit'ee. \s1 Jesús unudap'edaa ode wãdade Emaús p'uurudee \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Ma ewate weda Jesús ome nipapatap'edaarã omé wã nipajida Emaús p'uurudee. Ma p'uuru Jerusalendeepa perá once kilometros bɨ. \v 14 Ma ode wãdade ãchi pedee wã nipajida ma jõma Jesús ome p'asadade. \v 15 Mãgá pedee wãdade, Jesús cheji ãchi ik'aawa mãik'aapa auk'a t'ɨa wãji. \v 16 Unu p'anajida mĩda auk'a wãru awaraa eperã ãchi ome, k'awada-e paji k'aita mãga bɨ. \v 17 Mãpai Jesupa iidiji ãramaa: \p —¿K'ãaredeta parã pedee wãdama? aji. \p Mãpai ãchi k'ĩra pia-ee bainɨ̃ p'aneejida \v 18 mãik'aapa ãchidepema Cleofás apatap'edaapa p'anauji: \p —¿Pɨ Jerusalende badata k'awa-e bɨk'ã aji, mama p'asada? \p \v 19 Mãpai ichia iidiji: \p —¿K'ãata p'asajima? aji. \p Ãchia mãgajida: \p —Jesús Nazaretdepema Ak'õre pedee jarapari paji. Ne-inaa pi-ia oopachi mãik'aapa pedee pia jarateepachi Tachi Ak'õre k'ĩrapite mãik'aapa p'uuru pidaarã k'ĩrapite. \v 20 P'aareerã poroorãpa mãik'aapa tachi poro waibɨarãpa iru ateejida Romadepema poro waibɨa Pilatomaa kurusode peepit'aamerã. \v 21 Taipa ijãa p'anajida ma Jesupata tachi Israel pidaarã uchiapiit'ee Romadepemaarã juadeepa. Mamĩda ewari õpee paru mãgɨ́ ne-inaa jõma p'asada. \v 22 Ma awara wẽraarã tai ome nipapataarãpa tai p'erapijida. Taujaaweda wãjida Jesús ɨadap'edaamaa. \v 23 Mamĩda iru k'ap'ɨa unuda-e pak'ãri, ãpɨtee chejida teedaa mãik'aapa taimaa nepɨrɨjida angeleerã unudap'edaa. Mãɨrãpa jarajidada ajida, Jesús chok'ai bɨ. \v 24 Mãga ũridak'ãri, tai k'õp'ãyoorã ũk'uru wãjida iru ɨadap'edaamaa mãik'aapa ununajida ma wẽraarãpa jaradap'edaak'a. Mamĩda iru unuda-e paji. \p \v 25 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¡Parã k'ĩsia k'awada-ee p'anɨ! ¿Ijãada-e p'anɨk'ã Ak'õre pedee jarapataarãpa chonaarãweda jaradap'edaa? \v 26 ¿Tachi Ak'õrepa pëida mãgá chupɨria nɨ̃bait'ee paji-ek'ã aji, Ak'õrepa iru ateei naaweda ichi truadee? \p \v 27 Mãpai Jesupa jarateemaa beeji ichi p'asait'ee bada Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a. Jarateeji Moisepa p'ãdadeepa, Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨ parumaa. \p \v 28 Chi p'uuru wãdap'edaamaa panadak'ãri, Jesús k'ĩra jiwaa wãyaait'ee paji, p'uurude bee-ee. \v 29 Mamĩda ãchia mãgajida: \p —Tai ome béeji k'ewara bairã mãik'aapa p'ãriu wã perã. \p Mãpai Jesús auk'a teedaa wãji ãra ome. \v 30 T'ẽepai mesade su-ak'ɨ p'aneedak'ãri nek'odait'ee, Jesupa ichi juade pan ataji. Mãpai ɨt'aa t'ɨ̃ji gracias jarait'ee Tachi Ak'õremaa mãik'aapa t'oop'eda ãramaa teeji. \v 31 Mata Tachi Ak'õrepa aweda ãra tau eratɨk'oopiji mãik'aapa ãramaa Jesús k'awapiji. Mamĩda mamãik'aapa iru wẽpadachi. \v 32 Mãpai mãgajida: \p —¿Wãara-ek'ã? ajida. ¡Iru paji! Tachi t'ãripa mãga jara nɨ̃baji, ode Ak'õre Ũraa p'ãda tachimaa jaratee che wã nipak'ãri. \p \v 33 Aramata waya ãpɨtee chejida Jerusalendee. Mama unu chejida iru k'õp'ãyoorã once awaraa nipapatap'edaarã ome see nɨ̃bɨ. \v 34 Mãgɨ́ see nɨ̃badaarãpa mãgajida: \p —Wãarada ajida, Jesús chok'ai bɨ. Simón Pedromaa ichiaba unupijida ajida. \p \v 35 Mãpai ãchi omeerãpa nepɨrɨjida ode p'asada mãik'aapa Jesupa pan t'oop'eda, jedek'ãri k'awaadap'edaa. \s1 Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa unupida \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23; Hch 1.6-8) \p \v 36 At'ãri mãgá nepɨrɨmaa p'anɨde, Jesús ãra esajĩak'a bainɨ̃ ba cheji mãik'aapa mãgaji: \p —K'ãiwee p'anapatáatɨ. \p \v 37 Jesús unudak'ãri, ãchi p'eradachida, iru jaureta unu p'anɨ jĩak'aapa. \v 38 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —¿Sãap'eda p'era jõnɨma? aji. ¿Sãap'eda pãchi t'ãride at'ãri ijãada-e p'anɨma? aji. \v 39 Ak'ɨ́tɨ mɨ jua, mɨ bɨɨrɨ ome. Mɨpɨ. Mɨ k'ap'ɨa t'õbáitɨ mãik'aapa ak'ɨ́tɨ. Eperã jaure chiara wẽe bɨ, bɨɨrɨ jida mɨa iru bɨk'a. \p \v 40 Mãga jarap'eda, ãramaa ak'ɨpiji ichi jua mãik'aapa ichi bɨɨrɨ. \v 41 Mamĩda at'ãri pia ijãada-e p'anajida, audú o-ĩa p'anadap'edaa perã mãik'aapa p'era pɨk'a p'anadap'edaa perã. Jesupa ichi k'awapi k'inia bada perã, iidiji: \p —¿Nama ne-inaa k'oparii iru p'anɨk'ã? aji. \p \v 42 Mãpai ãchia chik'o paada esajĩak'a teejida. \v 43 Irua jitaji mãik'aapa ãchi taide k'ot'aaji. \v 44 Maap'eda mãgaji: \p —Mɨmaa p'asajida aji, mɨa jaradak'a, at'ãri parã ome bak'ãri. Jaraji ne-inaa jõmaweda p'asait'ee paji Moisepa p'ãdade jara bɨk'a mãik'aapa Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨk'a, Salmos libro p'ãdade jara bɨk'a paara. \p \v 45 Mãpai jarateeji Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ Mesiade. \v 46 Mãgaji: \p —Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ Mesías ichita piut'ee mãik'aapa ewari õpeemaa chok'ai p'irabaiit'ee. \v 47 Ak'õrepa k'aripap'eda, Jerusalendeepa na p'ek'au eujã eperãarã paraamaa jarateenátɨ p'ek'au k'achia oo amaadamerã mãik'aapa Tachi Ak'õrede ijãapataadamerã. Mãgá irua ãchia p'ek'au k'achia oopata wẽpapiit'ee. \v 48 Parãpa mɨ p'asada jõmaweda k'awa p'anɨ, unudap'edaa perã. \v 49 Mapa parãmaa mɨa ne-inaa pëiit'ee mɨ Ak'õrepa jaradak'a. Mamĩda mãga ooru misa, nama p'anéetɨ Jerusalén p'uurude. T'ẽepai ɨt'ariipa Tachi Ak'õrepa ichi jaure pëiit'ee parã ome bapariimerã. \s1 Jesús Ak'õre eujãdee wãda \r (Mr 16.19-20; Hch 1.9-11) \p \v 50 Maap'eda Jesupa ãra ateeji ma p'uurudeepa Betania p'uuru k'ait'a. Mama ichi jua ɨt'aa ɨap'eda, ãra bendiciaji. \v 51 Mãpai mãgá pedeemaa bɨde Tachi Ak'õrepa iru ɨt'aa ateeji ãra ik'aawaapa. \v 52 T'ẽepai chi k'õp'ãyoorãpa ɨt'aa t'ɨ̃dap'eda, pedee pia jarajida irude mãik'aapa t'ãri o-ĩa ãpɨtee chejida Jerusalendee. \v 53 Maadamãiipa ewari chaa Tachi Ak'õre te waibɨade p'anapachida ɨt'aa t'ɨ̃maa mãik'aapa pedee pia jaramaa Tachi Ak'õremaa.