\id JHN EPV Edit 5 2 03 \h San Juan \toc1 San Juanpa Pedee Pia P'ãda \toc2 San Juan \toc3 Jn \mt1 SAN JUAN \mt2 San Juanpa Pedee Pia P'ãda \ip Juan, Zebedeo warrapa na pedee pia p'ãji. Judío paji. Nipapachi Jesucristo ome. Na p'ãdade Juanpa jara bɨ Jesupa jarada mãik'aapa ooda, mak'ɨara uchia-e bɨ awaraarãpa p'ãdade. Na p'ãdade chi Jesús k'õp'ãyo k'iniara iru bɨda apachi. Jesús ome nipapachi perã pia k'awaji iru bapata. Na p'ãdade k'awapi k'inia baji k'aita paji Jesús; Tachi Ak'õre na eujãdee cheda. Jara bɨ Jesús pank'a bɨ; ɨ̃daa pɨk'a bɨ; puertak'a bɨ; ovejaarã ak'ɨparik'a bɨ; uva k'arrak'a bɨ; eperãarã chok'ai p'anapipari; piudap'edaarã chok'ai p'irabaipipari; Tachi Ak'õre o ak'ɨpipari; wãarata jarapari; chi ichita bapari. \ip Naapɨara Juanpa jara bɨ Jesús Tachi Ak'õre pedee, na p'ek'au eujãdee cheda (cap. 1.1-18). Jara bɨ Juan Bautistapa jarateeda mãik'aapa Jesupa k'õp'ãyoorã ũk'uru jɨrɨt'erada (cap. 1.19-51). Mamĩda mak'ɨara jara-e bɨ Jesús nipada Galilea eujãde. Ma k'ãyaara jara bɨ irua ooda mãik'aapa jarateeda Judea eujãde bak'ãri mãik'aapa judiorã fiesta awara-awaraade bak'ãri (caps. 2.1–10.42). Jara bɨ Jesupa Lázaro chok'ai p'irabaipida (cap. 11) mãik'aapa Mariapa Jesús bɨɨrɨ ɨ̃rɨ k'erapa weeda (cap. 12.1-11). Ichiaba jara bɨ Jesús p'asada Jerusalendee wãk'ãri (cap. 12.12-50). Jara bɨ Jesupa jarada nek'ok'ãri chi k'õp'ãyoorã ome (caps. 13.1–14.14); irua jarateeda Tachi Ak'õre Jaurede (caps. 14.15–16.33) mãik'aapa irua ɨt'aa t'ɨ̃da ijãapataarã pari (cap. 17); iru jita atadap'edaa mãik'aapa ateedap'edaa poro waibɨarã k'ĩrapite (caps. 18.1–19.16). Jara bɨ Jesús piuda mãik'aapa chok'ai p'irabaida (caps. 19.17–21.14). Juanpa t'ẽepai Pedrode p'ãda uchia-e awaraarãpa pedee pia p'ãdade (cap. 21.15-25). Maperã jara p'anɨ Juanpa pedee pia p'ãda awara uchiaji apemaarãpa p'ãdap'edaa k'ãyaara. \c 1 \s1 Jesús na p'ek'au eujãdee cheda \p \v 1 Na p'ek'au eujã bai naaweda Jesucristo, Tachi Ak'õre Pedee apata, bapachi. Mãgɨ́ bapachi Tachi Ak'õre ome. Iru ichita Tachi Ak'õre bapari. \v 2 Tachi Ak'õre ome bapachi. \v 3 Iru k'ap'ɨa pari Tachi Ak'õrepa ne-inaa jõmaweda ooji. Iru wẽe Tachi Ak'õrepa ne-inaa maarepida oo-e paji. \v 4 Irua chok'ai bapipachi ne-inaa jõmaweda chok'ai bɨ. Ɨ̃daa pɨk'a bapachi eperãarã t'ãide, ma k'aurepa eperãarãpa Tachi Ak'õre k'awapataadamerã. \v 5 At'ãri irua Tachi Ak'õre k'awapimaa bɨ eperãarãmaa. Apidaapa p'oyaa jarada-e irua mãga oonaamerã. \p \v 6 Bapachi eperã, t'ɨ̃jarapatap'edaa Juan Bautista. \v 7 Tachi Ak'õrepa mãgɨ́ eperã jɨrɨt'eraji jaramerã ma ɨ̃daa pɨk'a bɨde, jõmaarãpa Ak'õrede ijãadamerã ma jarateeda k'aurepa. \v 8 Juan ɨ̃daa pɨk'a ba-e paji. Jĩp'a cheji jarateede \v 9 ma wãara ɨ̃daa pɨk'a bɨ na p'ek'au eujãdee cheji, Tachi Ak'õre eperãarãmaa k'awapiit'ee. \p \v 10 Mãgɨ́ Pedee, Jesucristo ba cheji na p'ek'au eujãde, ichia eujã oodade. Mamĩda na p'ek'au eujãdepemaarãpa k'awada-e paji iru Tachi Ak'õre Warra. \v 11 Cheji mĩda ichi auk'aarã t'ãide, ãchia auteebaida-e paji. \v 12 Mamĩda eperãarã ũk'uruurãpa iru auteebaijida mãik'aapa wãara irude ijãajida. Irua mãgɨɨrã Tachi Ak'õre warrarã papiji. \v 13 Tachi Ak'õre warrarã mãgá padait'ee, mãgɨ́ eperãarã t'oda-e paji warra jĩp'aarã t'opatak'a, eperãpa warra oo k'inia ooparik'a. Ma k'ãyaara Tachi Ak'õrépata mãgɨɨrã ichi warrarã papiji, irude ijãa p'aneedap'edaa perã. \p \v 14 Mãgɨ́ Pedee, Jesucristo Tachi Ak'õrepa pëida. T'oji eperã k'ap'ɨade mãik'aapa tachi t'ãide bapachi. Iru Tachi Ak'õre Warra pada perã, Tachi Ak'õre k'ĩra wãree unupiji tachimaa. Eperãarã k'inia iru bapachi mãik'aapa Tachi Ak'õre wãarata ãchimaa k'awapipachi. \p \v 15 Juan Bautistapa k'awaji mãgɨ́ Pedee Tachi Ak'õrepa pëida. Mapa jarapachi: \p —Nãgɨde mɨa jara baji jarak'ãri eperã mɨ t'ẽepai cheru mɨ k'ãyaara waibɨara bɨ, mɨ t'oi naaweda iru bapachi perã. \p \v 16 Ma eperã t'ãri pia bapari tachi jõmaarã ome mãik'aapa tachi ichita k'aripapari. \v 17 Tachi Ak'õrepa ichi ũraa k'awapiji eperãarãmaa Moisés k'ap'ɨa pari. Mamĩda eperãarã k'inia iru baji mãik'aapa ichi wãarata k'awapiji ãramaa Jesucristo k'ap'ɨa pari. \v 18 Eperã apidaapa Tachi Ak'õre unudak'aa. Mamĩda Jesucristo, iru Warra apai iru bɨ, iru ome auk'a bairã, iru eperãarãmaa k'awapiji. \s1 Juan Bautistapa Jesucristode jarada \r (Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17) \p \v 19 Judiorã poroorãpa Jerusalendeepa pëijida p'aareerã Leví ëreerãdepemaarã ome, mãɨrãpa Juanmaa iididamerã: \p —¿Pɨ k'aima? ajida. \p \v 20 Juan Bautistapa wãarata p'anauji: \p —Mɨ Tachi Ak'õrepa pëida-epɨ, eperãarã rey pamerã. \p \v 21 Mãpai iidijida: \p —Mãgara, ¿pɨ Tachi Ak'õre pedee jarapari Eliak'ã? ajida. \p —Mãga-eda aji. \p Mamĩda waya iidijida: \p —¿Pɨ Tachi Ak'õre pedee jaraparik'ã ajida, tachia nɨ p'anɨ? \p —Mãga-eda aji. \p \v 22 Mãpai mãgajida: \p —Mãgara, ¿pɨ k'aima? Jarapáde ajida. Tai pëidap'edaarãmaa jaranadait'ee. ¿K'ãata jara pëiit'eema? ajida. \p \v 23 Juanpa p'anauji Tachi Ak'õre pedee jarapari Isaíapa chonaarãweda p'ãdade jara bɨk'a: \p —Mɨ ni eujã pania wẽe bɨde mãik'aapa bia bɨ: \q1 ‘O pi-ia oopatak'a poro waibɨa chei naaweda, mãga pɨk'a p'ek'au k'achia oo amáatɨ Tachi Waibɨa chei naaweda.’ \rq (Is 40.3)\rq* \p \v 24 Ma fariseorãpa pëidap'edaarãpa \v 25 Juanmaa iidijida: \p —Pɨ Tachi Ak'õrepa pëida-e pɨrã eperãarã rey pamerã, Elia-e pɨrã wa Tachi Ak'õre pedee jarapari-e pɨrã, ¿k'ãare-it'ee eperãarã poro chooparima? ajida. \p \v 26 Juanpa mãgaji: \p —Mɨa parã poro choopari paniapa. Mamĩda pãchi t'ãide bɨda aji, awaraa eperã, parãpa k'awada-e p'anɨ. \v 27 Mãgɨ́ mɨ t'ẽepai parãmaa jaratee cheru. Iru mɨ k'ãyaara waibɨara bɨ. Mɨa iru chancla jida ẽraik'araa bɨda aji, mɨ iru k'ãyaara ek'ariara bairã. \p \v 28 Mãga p'asaji Betania p'uurude Jordán to k'ĩraik'a eere, Juanpa poro choomaa badamãi. \s1 Jesús Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã pari piumerã \p \v 29 Aɨ norema Juanpa unuk'ãri Jesús ichi k'ait'a cheru, mãgaji: \p —¡Ak'ɨ́tɨ! Nãgɨ́ eperã oveja chak'ek'a bɨ, Tachi Ak'õrepa pëida perã piumerã eperãarã pari. Nãgɨpa wẽpapiit'ee eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata. \v 30 Nãgɨ́ eperãde mɨa pedee baji nãga jarak'ãri: “Eperã mɨ t'ẽepai cheru mɨ k'ãyaara waibɨara bɨ, iru mɨ t'oi naaweda bapachi perã.” \v 31 Aɨ naaweda mɨa pida k'awa-e baji iru Tachi Ak'õrepa pëida tachi k'aripamerã. Mamĩda ma-it'ee mɨa eperãarã poro choo cheji; mãgá Israel pidaarãpa iru k'awadamerã. \p \v 32 Mãpai Juanpa jaraji ichia unuda: \p —Mɨa Tachi Ak'õre Jaure unuji iru ɨ̃rɨ palomak'a baai chek'ãri. \v 33 Mɨa k'awa-e bak'aji iru Tachi Ak'õre Warra. Mamĩda aɨ naaweda mɨ pëidapa eperãarã paniapa poro choomerã, mɨmaa jaraji: “Pɨa unuit'eeda aji, mɨ Jaure baai cheru eperã ɨ̃rɨ, ichita iru ome bapariit'ee. Mãgɨ́ eperãpa mɨ Jaure ba chepiit'eeda aji, eperãarã ome.” \v 34 Tachi Ak'õrepa jaradak'a mɨa mãga unuji. Maperãpɨ mɨa parãmaa jara bɨ: Nãgɨ́ Jesús, Tachi Ak'õre Warra. \s1 Jesús ome nipapatap'edaarã \p \v 35 Aɨ norema Juan Bautista waya mama baji chi k'õp'ãyoorã omeerã ome. \v 36 Jesús wãyaa wã unuk'ãri, mãgaji: \p —¡Ak'ɨ́tɨ! Jãgɨta chi oveja chak'ek'a bɨ, Tachi Ak'õrepa pëida. \p \v 37 Chi k'õp'ãyo omeerãpa mãga ũridak'ãri, Jesús t'ẽe wãjida. \v 38 Jesús ãpɨtee p'ɨrrabaik'ãri, unuji ichi t'ẽe cheruta mãik'aapa mãgaji: \p —¿K'ãata k'inia p'anɨma? aji. \p Mãgajida: \p —\em Rabuni\em* (jara k'inia bɨ Tachi Jarateepari), ¿pɨ, sãma baparima? ajida. \p \v 39 Jesupa p'anauji: \p —Chétɨ k'awaadamerã. \p Mãgá wãjida iru baparimaa mãik'aapa ma ewate p'aneejida iru ome k'ewara las cuatro pada perã. \p \v 40 K'õp'ãyo abaapa Juan pedee ũrida mãik'aapa Jesús t'ẽe wãda Andrés paji. Iru Simón Pedro ɨ̃pema paji. \v 41 Mãgɨ́ Jesús ome bap'eda, ne-inaa awaraa ooi naaweda, isapai wãji chi ɨ̃pema jɨrɨde. Unu atak'ãri, mãgaji: \p —Mesías unujidada aji. (Mãgɨ́ t'ɨ̃ jara k'inia bɨ Cristo, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã.) \p \v 42 Mãpai Andrepa chi ɨ̃pema aneeji Jesumaa. Jesupa iru unuk'ãri, mãgaji: \p —Pɨ Simón, Juan warra. Mamĩda pɨ t'ɨ̃jaradait'eeda aji, Cefas. (Mãgɨ́ t'ɨ̃ griego pedeede jara k'inia bɨ Pedro.) \s1 Jesupa Felipe Natanael ome jɨrɨt'erada \p \v 43 Aɨ norema Jesús wãji Galilea eujãdee. Mama unuji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Felipe. Mãpai mãgaji: \p —Mɨ ome nipaparíiji. \p \v 44 Mãgɨ́ Felipe, Andrés mãik'aapa Pedro Betsaida p'uurudepemaarã paji. \v 45 Felipepa Natanael jɨrɨnaji mãik'aapa unu atak'ãri, mãgaji: \p —Unujidada aji, eperã Moisepa jarada Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade. Mãgɨ́ ichiaba Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa chonaarãweda ãchi p'ãdap'edaade jaradap'edaa. Mãgɨ́ eperã José warra; t'ɨ̃jarapata Jesús Nazaretdepema. \p \v 46 Natanaelpa mãgaji: \p —¡Nazaretdepema! ¿Nazaret p'uurudeepa eperã pia uchiaik'ã? aji. \p Felipepa mãgaji: \p —Wãdáma aji, ak'ɨde. \p \v 47 Jesupa Natanael ichi k'ait'a cheru unuk'ãri, mãgaji: \p —Na Israel pida wãara t'ãri pia bapari. Apida k'ũrak'aa. \p \v 48 Natanaelpa Jesumaa iidiji: \p —¿Sãga pɨa mɨ k'awa bɨma? aji. \p Jesupa p'anauji: \p —Felipepa pɨ atanai naaweda, mɨa pɨ unuji higuera k'arra ek'ari. \p \v 49 Mãpai Natanaelpa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, pɨ Tachi Ak'õre Warra. Pɨ Israel pidaarã Rey, chi cheit'ee bada. \p \v 50 Jesupa mãgaji: \p —¿Ijãa bɨ-ek'ã aji, mɨa jarada perã pɨ unuji ma pak'uru ek'ari? Pɨa unuit'ee ne-inaa awara ma k'ãyaara pi-iara. \v 51 Mɨa wãarata jararu. Parãpa unudait'ee Tachi Ak'õre eujã ewaraa k'obɨ mãik'aapa angeleerã ɨt'aa wãruta mãik'aapa edaa cheruta mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema, k'aripade. \c 2 \s1 Caná p'uurude miak'ãidak'ãri, fiesta oodap'edaa \p \v 1 Natanael ome pedeep'eda, k'ãima õpeemaa miak'ãipata fiesta oojida Caná p'uurude. Mãgɨ́ p'uuru Galilea eujãde bɨ. Jesús nawe mama baji. \v 2 Jesús chi k'õp'ãyoorã ome ichiaba t'ɨ̃ pëijida chedamerã ma fiestade. \v 3 Mama p'anɨde vino jõdachi. Maperã Jesús nawepa mãgaji: \p —Vino jõdachida aji. \p \v 4 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Nawe, ¿sãap'eda pɨa mɨmaa mãga jara bɨma? aji. Waide ewari pa-eeta mɨa Ak'õre jua ak'ɨpimerã. \p \v 5 Mãpai chi nawepa mãgaji vino jedepataarãmaa: \p —Óotɨ jõma irua jara bɨk'a. \p \v 6 Mama bainɨ̃ p'anajida chok'o seis, mãudee ooda. Judiorãpa mãgee chok'o iru p'anapachida aɨde pania t'ɨdait'ee. Mãgá sɨɨdai ãchi jua, bɨɨrɨ maa-e pɨrã net'aa Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jaradak'a. Chok'o abaade cincuenta wa setenta litros araapachi. \v 7 Jesupa vino jedepataarãmaa mãgaji: \p —Paniapa na chok'o ipuruk'óotɨ. \p Pania atanajida mãik'aapa ma chok'o ipuruk'oojida. \v 8 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ɨ̃rá ma-ãri joi atadapáde aji, mãik'aapa teepáde aji, na fiesta chiparimaa. \p Mãga oojida. \v 9 Ma fiesta chiparipa pania vino padai bada tok'ãri, k'awa-e paji sãmãik'aapa uchiaji ma vino. Ma vino jedepataarãpapai k'awajida, ãchia ma vino chok'odeepa joidap'edaa perã. Mãgá top'eda, ma fiesta chiparipa chi ɨmɨk'ĩra miak'ãiit'ee bada t'ɨ̃ ataji \v 10 mãik'aapa mãgaji: \p —Fiesta oodak'ãri, jõmaarãpa naapɨara vino piara bɨta jedepata. Maap'eda, waibɨa to p'anadap'eda, jedepata chi vino mak'ɨara pia-e bɨ. Mamĩda pɨa ɨa nɨ̃bɨjida aji, chi vino piara bɨta ɨ̃raweda todamerã. \p \v 11 Mãgɨ́ ooda Jesupa Galilea eujãdepema Caná p'uurude paji irua naapɨara ooda eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Mãga ook'ãri, unupiji ichi wãara Tachi Ak'õrepa pëida. Ma ooda unudak'ãri, chi k'õp'ãyoorãpa audupɨara irude ijãa p'aneejida. \p \v 12 Ma t'ẽepai Jesús wãji Capernaum p'uurudee chi nawe ome, chi ɨ̃pemaarã ome mãik'aapa chi k'õp'ãyoorã ome. K'ãima chok'ara-ee mama p'anajida. \s1 Jesupa ne-inaa netopataarã jërek'ooda Ak'õre te waibɨadeepa \r (Mt 21.12-13; Mr 11.15-18; Lc 19.45-46) \p \v 13 Judiorã Pascua fiesta ɨ̃rɨ pa wãda perã, Jesús wãji Jerusalendee. \v 14 Mama Tachi Ak'õre te waibɨa ãuk'idaa t'ɨak'au bɨde ununaji p'ak'a netopataarã, oveja netopataarã mãik'aapa paloma netopataarã. Ichiaba unuji p'arat'a tau t'erabaipataarã mama su-ak'ɨ p'anɨ. \v 15 Mãga unuk'ãri, Jesupa soo oo ataji mãik'aapa ma jõmaweda taawaa jërek'ooji ãchi p'ak'a, oveja ome. Ma p'arat'a tau t'erabaipataarã mesa eujãde sĩa bat'ak'oop'eda, ãchi p'arat'a eujãde p'ok'ooji \v 16 mãik'aapa paloma netopataarãmaa mãgaji: \p —¡Pãchi net'aa atéetɨ namãik'aapa! ¡Mɨ Ak'õre te net'aa netopata tek'a papináatɨ! \p \v 17 Jesupa mãga oo bɨde chi k'õp'ãyoorãpa k'irãpajida Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Mɨa pɨ te k'inia iru bapari perã, mɨ peet'aadait'ee.’ \rq (Sal 61.1a)\rq* \p \v 18 Mãpai judiorã poroorã, arii p'anadap'edaarãpa mãgajida Jesumaa: \p —Wãara Tachi Ak'õrepa nãga oopiru pɨrã pɨmaa, ¿k'ãata ooit'eema ajida, taipa ijãadamerã wãara Ak'õrepa pɨ pëida? \p \v 19 Jesupa p'anauji: \p —Na te t'eet'aaruta pɨrã, ewari õpeemaa mɨa waya baik'o bɨit'eeda aji. \p \v 20 Mãpai judiorãpa mãgajida: \p —Cuarenta y seis años mimiajidada ajida, na te oodait'ee. ¿T'eep'eda pɨa ewari õpeede baik'o bɨit'eek'ã? ajida. \p \v 21 Mamĩda Jesupa “na te” ak'ãri, jara k'inia baji ichi k'ap'ɨa. \v 22 Mapa aɨ t'ẽepai, iru piup'eda, chok'ai p'irabaik'ãri, chi k'õp'ãyoorãpa k'irãpajida irua ma ewate jarada. Mãpai wãara ijãajida Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jarada mãik'aapa Jesupa jarada. \s1 Jesupa jõmaarã t'ãri k'awapari \p \v 23 Jesús Jerusalende bɨde Pascua fiesta wãyaaru misa, eperãarã chok'araarãpa irude ijãajida, unudak'ãri irua ne-inaa oomaa bɨ eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 24 Mamĩda Jesupa k'awaji wãara ijãada-e p'anajida, ãchi t'ãri pia k'awada perã. \v 25 Faltak'aa paji apidaapa eperãarã k'ĩsia k'awaapidamerã irumaa, irua eperãarã t'ãri k'awa bada perã. \c 3 \s1 Jesús Nicodemo ome \p \v 1 Bapachi fariseo t'ɨ̃jarapatap'edaa Nicodemo. Judiorã poro waibɨarãdepema paji. \v 2 P'ãrik'ua mãgɨ́ eperã Jesumaa p'asiade wãji mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Jarateepari, k'awa p'anɨda aji, Tachi Ak'õrépata pɨ pëida taimaa jarateede. Pɨa p'oyaa oo-e pak'ajida aji, nãgee ne-inaa pia pɨa ooparik'a, Tachi Ak'õre pɨ ome ba-e pada paara. \p \v 3 Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Eperã waya t'o-e pɨrã, p'oyaa ba-e pai Tachi Ak'õre jua ek'ari ichideerã ome. \p \v 4 Mãpai Nicodemopa iidiji: \p —Mamĩda ¿sãga waya t'oyama aji, eperã chona bɨta? ¡P'oyaa t'ĩuk'aa chi nawe bide waya t'oit'ee! \p \v 5 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Eperã paniapa t'o-e pɨrã mãik'aapa Tachi Ak'õre Jaurepa t'opi-e pɨrã, p'oyaa ba-e pai Ak'õre jua ek'ari ichideerã ome. \v 6 Eperãdeepa uchiapari eperã. Mamĩda Tachi Ak'õre Jauredeepa uchiapari Tachi Ak'õredeerã. \v 7 P'era pɨk'a banáaji mɨa jarada perã eperãarã waya t'odaipia bɨ. \v 8 Nãu p'uapari chi p'ua k'iniamaa. Pɨa ma nãu ũriru mĩda, k'awak'aa sãmãik'aapa cheru wa sãmaa wã. Mãga pɨk'a bɨ ichiaba eperã Tachi Ak'õre Jaurepa t'opida. \p \v 9 Mãpai Nicodemopa waya iidiji: \p —Mamĩda ¿sãga mãga payama? aji. \p \v 10 Jesupa p'anauji: \p —Pɨ Israeldeepa uchiadap'edaarã jarateepari. ¿K'awa-e bɨk'ã aji, mɨa jara bɨ? \v 11 Mɨa wãarata jararu. Taipa jarapata ne-inaa k'awa p'anɨ mãik'aapa unudap'edaa. Mamĩda parãpa ijãadak'aa taipa jarapata. \v 12 Parãpa ijãada-e p'anɨ pɨrã mɨa na eujãdepema ne-inaa jarak'ãri, ¿sãga ijãadayama aji, mɨa ɨt'aripema ne-inaa jarak'ãri? \p \v 13 ’Apida Ak'õre eujãdee wãda-e p'anɨ. Jõdee aba, chi Eperã Ak'õre Truadepema, Ak'õre eujãdeepa cheji. \v 14 Moisés eujã pania wẽe bɨde Israel pidaarã ome nipak'ãri, taama broncedee ooda pak'urude jiraji eperãarãpa mãgɨ́ ak'ɨdamerã. Mãgá piuda-e paji. Mãga pɨk'a ichiaba chi Eperã Ak'õre Truadepema pak'urude ichita jiradait'ee \v 15 eperãarãpa iru ak'ɨdamerã. Mãgá jõmaarãpa irude ijãapata ichita iru ome ɨt'ari p'anapataadait'ee. \s1 Tachi Ak'õrepa eperãarã jõmaweda k'inia iru bapari \p \v 16 —Tachi Ak'õrepa na p'ek'au eujãdepemaarã audú k'inia iru bada perã, ichi warra apai iru bada pëiji piumerã eperãarã pari. Eperãpa iru Warrade ijãa bɨ pɨrã, atua-e. Jai-idaak'ãri, Ak'õre eujãde banait'ee. \v 17 Tachi Ak'õrepa ichi Warra pëi-e paji na p'ek'au eujãdepemaarã atuapiit'ee. Jĩp'a pëiji eperãarã o k'achiade wãdap'edaadeepa k'aripa atade atuanaadamerã. \p \v 18 ’Mapa Tachi Ak'õrepa atuapi-e ichi Warrade ijãa bɨ. Mamĩda atuapiit'ee chi ijãa-ee bɨ, mãgɨpa ijãak'aa perã Tachi Ak'õre Warra apai iru badade. \v 19 Chi ɨ̃daa pɨk'a bɨ cheji na p'ek'au eujãdee. Mamĩda eperãarã ũk'uruurãpa ma ɨ̃daa pɨk'a bɨ k'iniadak'aa paji, p'ãriu pɨk'a bɨde p'anee k'inia p'anadap'edaa perã ne-inaa k'achia oodait'ee. \v 20 Chi k'achia ooyaa beerãpa ma ɨ̃daa pɨk'a bɨ unuamaa iru p'anapata. Iru k'awa k'iniadak'aa. Mãga p'anɨ k'iniadak'aa perã irua unupimerã ãchia ne-inaa k'achia oopata. \v 21 Jõdee chi oopataarãpa Tachi Ak'õrepa wãarata jara pëidak'a, ma ɨ̃daa pɨk'a bɨ k'awa k'inia p'anapata. Mãga p'anapata jõmaarãmaa k'awapi k'inia p'anadairã ãchia ne-inaa pia oo p'anɨ Tachi Ak'õrepa oopiparik'a. \s1 Juan Bautistapa waya Jesude jarada \p \v 22 Ma t'ẽepai, Jesús chi k'õp'ãyoorã ome wãjida Judea eujãdee. Mama taarãji ãchi ome, ãchia eperãarã poro choodamerã. \v 23 Juanpa ichiaba eperãarã poro choomaa baji Enonde, Salim k'ait'a, mama paniara paraada perã. Mama eperãarã chepachida poro choopidait'ee. \v 24 (Mãga paji Herodepa Juan carcelde t'ɨpit'aai naaweda.) \p \v 25 Ewari aba Juan k'õp'ãyoorã aupedeemaa p'aneejida awaraa judío ome, eperãarã poro choopata k'ap'ɨa. \v 26 Juanmaa chejida mãik'aapa mãgajida: \p —Tachi Jarateepari, ma eperã pɨ ome bada Jordán to k'ĩraik'a eere mãik'aapa pɨa jarada taimaa, mãgɨpa eperãarã poro choomaa bɨda ajida. Ma awara jõmaarãta irumaa wã p'anɨ poro choopide. \p \v 27 Mãpai Juanpa p'anauji: \p —Apidaapa mãgee ne-inaa ooda-e pak'ajida aji, Tachi Ak'õrepa oopi-e pada paara. \v 28 Pãchia pia ũrijida mɨa jarak'ãri mɨ Tachi Ak'õrepa pëida-e eperãarã rey pamerã. Iru pëi naaweda, Tachi Ak'õrepa mɨ pëiji. \v 29 K'ĩsiadáma nãgɨde. Miak'ãidak'ãri, wẽra chi ɨmɨk'ĩra wẽra paru. Mamĩda ma ɨmɨk'ĩra k'õp'ãyo k'ait'a bainɨ̃ beepari mãik'aapa o-ĩadaipari ũrik'ãri ma ɨmɨk'ĩrapa jararu chi wẽramaa. Mãga pɨk'a mɨ ma poro choomaa bɨ k'õp'ãyok'a bɨ. Maperãpɨ mɨ o-ĩa bɨ. \v 30 Iru mɨ k'ãyaara waibɨara pait'ee eperãarã k'ĩrapite. Jõdee mɨ iru ek'ariara pait'ee. \s1 Juan Bautistapa eperã ɨt'ariipa chedade jarada \p \v 31 —Eperã ɨt'ariipa cheda jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Eperã na p'ek'au eujãdepema na eujãde bapari perã, ichita jarapari na eujãdepema ne-inaa. Jõdee chi ɨt'ariipa cheda jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \v 32 Irua jarapari ichia unuda mãik'aapa ũrida ɨt'ari, apidaapa ijãa k'iniada-e p'anɨ pɨjida irua jara bɨ. \v 33 Mamĩda eperãpa irua jara bɨ ijãak'ãri, k'awa bɨ Tachi Ak'õrepa ichita wãarata jarapari. \v 34 Tachi Ak'õrepa pëidapa jarapari Tachi Ak'õre pedee, Ak'õrepa ichi Jaure pëipari perã iru ome bapariimerã. \v 35 Tachi Ak'õrepa ichi Warra k'inia iru bapari. Ne-inaa jõmaweda iru jua ek'ari bɨji irua ak'ɨmerã. \v 36 Eperãpa iru Warrade wãara ijãak'ãri, ichita bapariit'ee Tachi Ak'õre ome. Mamĩda eperãpa iru Warrade ijãa k'inia-e bɨ pɨrã, Ak'õre trua unu-e pait'ee. Tachi Ak'õre ichita k'ĩrau bait'eeda aji, mãgɨ́ eperã ome. \c 4 \s1 Jesús Samaria eujãdepema wẽra ome pedeeda \p \v 1 Fariseorãpa ũrijida Jesupa Juan k'ãyaara k'õp'ãyoorãra p'e wã mãik'aapa eperãarã chok'araara poro choopachi. \v 2 (Mãga ũrijida Jesupa poro chook'aa paji mĩda. Chi k'õp'ãyoorã́pata poro choopachida.) \v 3 Jesupa mãga k'awaa atak'ãri, waya uchiaji Judea eujãdeepa Galilea eujãdee wãit'ee. \p \v 4 Ma wãdade wãyaaji Samaria eujãde. \v 5 Mãgá Jesús pacheji Sicar p'uurude. Mãgɨ́ p'uuru Samaria eujãde bɨ. Chonaarãweda ma p'uuru Jacobpa ichi warra Josemaa eujã teeda k'ait'a baji. \v 6 Ma eujãde Jacob pozo baji. Ma che wãdade ode cherupa Jesús ĩyapaa cheda perã, ma pozo ik'aawa su-ak'ɨ beeji. Imat'ɨpa pa wã nipaji. \v 7-8 (Chi k'õp'ãyoorã p'uurudee wã p'anajida chik'o netode.) Mãga nɨde Samariadepema wẽra cheji ma pozodee pania joide. Mãpai Jesupa mãgaji irumaa: \p —Mɨmaa pania teepáde aji. \p \v 9 Mamĩda judiorã, Samariadepemaarã ome pedeedak'aa pada perã, mãgɨ́ wẽrapa mãgaji: \p —Mɨ Samaria eujãdepemapɨ. ¿Sãap'eda pɨ, judío bɨta mɨmaa pania iidi cheruma? aji. \p \v 10 Jesupa p'anauji: \p —Pɨa k'awada paara jõma Tachi Ak'õrepa oo k'inia bɨ eperãarã k'aripait'ee mãik'aapa k'awada paara k'aipata pɨmaa pania iidimaa bɨ, mɨmaa iidik'aji teemerã pania eperãarã ichita chok'ai p'anapipari. \p \v 11 Mãpai mãgɨ́ wẽrapa mãgaji: \p —Señor, na pozo nãpɨa bɨda aji. Pɨa ne-inaa wẽe bɨ pania joi atait'ee. ¿Sãma mãgee pania atayama? aji. \v 12 Na pozo tachi chonaarãwedapema Jacobpa bëida. Irua na pozodepemata pania topachi, ichi warrarã ome mãik'aapa chi ne-animalaarã ome. ¿Pɨ iru k'ãyaara waibɨara k'ĩsia bɨk'ã? aji. \p \v 13 Jesupa p'anauji: \p —Eperãarãpa na pozodepema pania toruta waya opisiadaridait'eeda aji. \v 14 Mamĩda mɨa pania teerudepema todak'ãri, waa opisiada-e pait'ee. Ma k'ãyaara ara pania poatrɨ uchiaparik'a eujãdeepa, mãga pɨk'a mɨa pania teeru uchiait'ee ãra t'ãrideepa mãik'aapa ma k'aurepa k'awaadait'ee ichita p'anapataadait'ee Tachi Ak'õre ome. \p \v 15 Mãpai mãgɨ́ wẽrapa mãgaji: \p —Señor, mɨ-it'ee teepáde aji, mãgɨ́ pania, mɨ waa opisia-e pait'ee, ichiaba waa che-e pait'ee pania joide na pozode. \p \v 16 Jesupa p'anauji: \p —Wãpáde aji, pɨchi ɨmɨk'ĩra atade mãik'aapa waya namaa chepáde aji. \p \v 17 Mãgɨ́ wẽrapa p'anauji: \p —Mɨ ɨmɨk'ĩra wẽe bɨda aji. \p Jesupa mãgaji: \p —Wãarata jaraji ɨmɨk'ĩra wẽe bɨda ak'ãri. \v 18 Ɨmɨk'ĩraarã joisomaa iru badoo mãik'aapa chi ɨ̃rá iru bɨ përe-e. Mapa wãarada aji, pɨa jara bɨ. \p \v 19 Mãga ũrik'ãri, ma wẽrapa mãgaji: \p —Señor, pɨa pedee jarada k'aurepa mɨa k'awaa wãda aji, pɨ Tachi Ak'õre pedee jarapari. \v 20 Tai chonaarã nãgɨ́ eede ɨt'aa t'ɨ̃pachidada aji. Mamĩda parã judiorãpa jarapata Jerusalende eperãarãpa ɨt'aa t'ɨ̃pataadaipia bɨ. \p \v 21 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Wẽra, mɨa jararu ijã́aji. Ewari paruda aji, parãpa wãara ɨt'aa t'ɨ̃pataadait'ee Tachi Ak'õremaa. Mamĩda mãga ooda-e pait'ee nãgɨ́ eede wa Jerusalende. \v 22 Parãpa ɨt'aa t'ɨ̃pata Tachi Ak'õremaa. Mamĩda iru pia k'awada-e p'anɨ. Jõdee táipata iru pia k'awa p'anɨ, tai judiorã k'ap'ɨa pari irua jara pëida perã sãga eperãarã o k'achiadeepa k'aripa atait'ee. \v 23 Mamĩda ewari pait'ee mãik'aapa ɨ̃raweda paru wãarata ɨt'aa t'ɨ̃pataarã Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pataadait'ee iru Jaure k'ap'ɨa pari, Tachi Ak'õre wãara k'awapata perã. Tachi Ak'õrepa mãgeerã jɨrɨpari mãgá ichimaa ɨt'aa t'ɨ̃pataadamerã. \v 24 Tachi Ak'õreta, Jaure. P'aareerã irumaa ɨt'aa t'ɨ̃pataadaipia bɨda aji, iru Jaure k'ap'ɨa pari, iru wãarata k'awapata perã. \p \v 25 Mãpai mãgɨ́ wẽrapa mãgaji: \p —Mɨa k'awa bɨ Mesías (ichiaba t'ɨ̃jarapata Cristo) cheit'eeda aji. Iru chek'ãri, tachimaa ne-inaa jõmaata jarateeit'ee. \p \v 26 Jesupa mãgaji: \p —Mãgɨ́ mɨda aji, pɨ ome pedeemaa bɨ. \p \v 27 Mãgá pedeemaa bɨde chi k'õp'ãyoorã pachejida. Ãchi t'ãridepai k'ĩsiajida: “¿Sãap'eda Jesús pedeemaa bɨ jã wẽra ome?” Mamĩda apidaapa iidida-e paji ma wẽrapa k'ãata k'inia baji, maa-e pɨrã k'ãare-it'ee iru pedeemaa baji ma wẽra ome. \v 28 Mãpai mãgɨ́ wẽrapa ichi chok'o atabëip'eda, wãji p'uurudee mãik'aapa jaranaji eperãarãmaa: \p \v 29 —¡Ak'ɨ chétɨ! Eperãpa mɨmaa nepɨrɨji ne-inaa jõma mɨa oopari. ¿Mãgɨ́ Mesia-epaama? aji. \p \v 30 Mãpai eperãarã wãjida Jesumaa. \v 31 Mãgá cherutade, Jesús k'õp'ãyoorãpa enenee jõnajida nek'omerã: \p —Tachi Jarateepari, nek'óji, ma-ãri pɨjida. \p \v 32 Mamĩda irua mãgaji: \p —Parãpa k'awada-e p'anɨda aji, chik'o mɨa iru bɨ k'oit'ee. \p \v 33 Chi k'õp'ãyoorã ãchi pitapai pedeepachida: \p —¿Apidaapa chik'o aneejida-epaama? aji. \p \v 34 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Mɨ-it'ee chik'o nãga pɨk'a bɨ: ooit'ee mɨ pëidapa k'inia bɨk'a mãik'aapa aupait'ee mimia irua k'ĩsia iru bɨ mɨ-it'ee. \v 35 ¿Parãpa jarapata-ek'ã? “Atane k'ĩmari falta bɨ ne-uuda ewadait'ee.” ¡Ak'ɨ́tɨ parã ik'aawa! Unudait'ee ne-uuda chiwari nɨ̃bɨ. Mapa ewadaipia bɨ. \v 36 Ne-uuda ewaparipa ma ne-uuda ewak'ãri, o-ĩadaipari p'arat'a jitait'ee perã ichi mimia pari. Mãga pɨk'a mɨ, Tachi Ak'õre Ũraa jarateepari, o-ĩadaipari parãpa eperãarã p'e atadak'ãri mɨde ijãapataadamerã, ma k'aurepa ichita p'anapataadait'ee perã Tachi Ak'õre ome. Maperã chi ne-uupari chi ne-uu ewapari ome o-ĩa para beepari. \v 37 Nãgɨ́ pedee eperãarãpa jarapata wãara bɨ. “Abaapa uupari mãik'aapa awaraapa ewapari.” \v 38 Mɨa parã pëiji ne-uu ewanadamerã, parãpa uuda-e paji mĩda. Awaraarã parã naa mimiajida eperãarãpa mɨde ijãadamerã. Maap'eda parãpa ãra mimia aupajida. \p \v 39 Samariadepemaarã chok'ara Jesude ijãajida mãgɨ́ Samariadepema wẽrapa jarada perã: \p —Jõma mɨa ne-inaa ooda jarajida aji. \p \v 40 Maperãpɨ ma Samariadepemaarã Jesumãi pachedak'ãri, chupɨria iidijida iru ãchi ome beemerã. Mapa iru mama beeji k'ãima omé. \v 41 Mama bɨde chok'araarãpa irua jarateeda ũridak'ãri, ijãajida. \v 42 Mãpai mãɨrãpa mãgɨ́ Samariadepema wẽramaa mãgajida: \p —Ɨ̃rapɨ ijãada-eda ajida, pɨa taimaa nepɨrɨda k'aurepapai. Ichiaba ijãapata irua jarateeda ũridap'edaa perã. Maperãpɨ k'awa p'anɨ wãara nãgɨ́ eperã cheji na p'ek'au eujãdepemaarã o k'achiadeepa k'aripa atade. \s1 Jesupa rey mimiapataarã poro waibɨa warra jɨpada \r (Mt 8.5-13; Lc 7.1-10) \p \v 43 K'ãima omé wãyaap'eda, Jesús uchiaji Samaria eujãdeepa mãik'aapa wãji Galilea eujãdee. \v 44 Ichi ome nipapatap'edaarãpa k'ĩsiajida mãpemaarãpa ãchi auteebaida-e pai, ichia jarada perã Tachi Ak'õre pedee jarapari p'uurudepemaarãpa iru waaweedak'aa. \v 45 Mamĩda Galileade panadak'ãri, ma eujãdepemaarãpa iru auteebaijida. Mãɨrãpa irua ooda Jerusalende unujida, mama p'anadap'edaa perã Pascua fiesta oodait'ee. \p \v 46 Jesús waya cheji Caná p'uurudee, ichia pania vino papidamãi. Maapai Capernaum p'uurude bapachi rey mimiapataarã poro waibɨa. Mãgɨ́ warra k'ayaa baji. \v 47 Mãgɨpa k'awaa atak'ãri Jesús cheda Judea eujãdeepa Galileadee, wãji iru ak'ɨde mãik'aapa chupɨria iidiji wãmerã ichi temaa ichi warra jɨpade, chi warra juak'aya bada perã. \v 48 Mãga ũrik'ãri, Jesupa mãgaji: \p —Parãpa unuda-e pɨrã mɨa ooru ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, mɨde ijãadak'aa pait'eeda aji. \p \v 49 Mamĩda mãgɨ́ poro waibɨapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, chepáde aji, mɨ warra jai-idaai naaweda. \p \v 50 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Wãpáde aji, pɨchi temaa. Pɨ warra jɨpa beeit'eeda aji. \p Ma eperãpa Jesupa jarada ijãaji mãik'aapa wãji. \v 51 Ichi temaa wãrude, ichi mimiapataarãpa unu chejida mãik'aapa mãgajida: \p —Pɨ warra jɨpa beejida ajida. \p \v 52 Ichia iidik'ãri chisãgɨ́ horade jɨpa beeji, p'anaujida: \p —Nuweda la una k'ɨamia tuu beejida ajida. \p \v 53 Chi ak'õrepa k'awaji mãgɨ́ hora paji Jesupa jarak'ãri: “Pɨ warra jɨpa beeit'ee.” Mapa ichia mãik'aapa ichi te pidaarãpa Jesude ijãajida. \p \v 54 Ma cheda omeede Judea eujãdeepa Galilea eujãdee, Jesupa ichiaba ooji ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \c 5 \s1 Betzatá pozode Jesupa chiwa bɨ jɨpada \p \v 1 Ma t'ẽepai Jesús cheji Jerusalendee judiorã fiesta oode. \v 2 Jerusalén p'uuru murallade t'ĩupata aba Ovejaarã T'ĩupata apachida. Mãgɨ́ k'ait'a baji eperãarã k'uipatamãi, hebreo pedeede t'ɨ̃jarapata Betzatá. Mãgɨ́ pozo wap'ɨra baji joisomaa tarimbak'a bɨpa. Mãgɨ́ wãk'a beeji te k'irupa. \v 3 Mama eujãde k'ayaa beerã chok'ara p'aneepachida: tau p'ãriu beerã, nɨk'anɨk'aa t'ɨa beerã mãik'aapa chiwa beerã. [Nɨpachida pania p'ërebai jira beerumaa. \v 4 Mãga oopachida edaare angelpa pania p'ërebai jira beepik'ãri, chi naa t'ĩuru aɨde jɨpa beepachi perã.] \v 5 Mama baji eperã treinta y ocho años k'ayaa bada. \v 6 Jesupa iru mama jẽra bɨ unuk'ãri mãik'aapa k'awaa atak'ãri taarã weda ichi mãgá che bapachi, irumaa iidiji: \p —¿Jɨpa bee k'inia bɨk'ã? aji. \p \v 7 Chi k'ayaa bɨpa p'anauji: \p —Eperã wẽ-eda aji, mɨ toida ata bɨmerã jã pozode pania p'ërebai jira beek'ãri. Mɨ t'ĩudariit'ee pak'ãri, awaraata mɨ naa t'ĩudaiparida aji. \p \v 8 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¡P'irabáiji! Pɨchi p'aru atáji mãik'aapa wã́ji pɨchi temaa. \p \v 9 Aramata ma eperã jɨpa beeji. Bainɨ̃ beep'eda mãik'aapa ichi p'aru atap'eda, t'ɨa wãji. Mamĩda ɨ̃ipata ewate pada perã, \v 10 arii p'anadap'edaa judiorã poro waibɨarãpa chi jɨpa beedamaa mãgajida: \p —Idi tachi ɨ̃ipata ewate. Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ ɨ̃ipata ewate mimia oodaik'araa bɨ. Jã p'aru pɨa ateeik'araa bɨda ajida. \p \v 11 Mãpai mãgɨ́ eperãpa p'anauji: \p —Mɨ jɨpadapa jarajida aji: “Pɨchi p'aru atáji mãik'aapa wã́ji.” \p \v 12 Ãchia iidijida: \p —¿K'aipata pɨmaa mãga jarajima? ajida. \p \v 13 Mamĩda ma k'ayaa badapa k'awa-e paji k'aipata ichi jɨpat'aada, Jesús tau atuat'aada perã t'ĩuk'ãri eperãarã chok'ara see nɨ̃bɨde. \p \v 14 Ma t'ẽepai, Tachi Ak'õre te waibɨade Jesupa ma eperã unuk'ãri, irumaa mãgaji: \p —¡Ũríji! Ɨ̃rá pɨ jɨpa bɨda aji. P'ek'au k'achia oo amáaji ne-inaa k'achiara p'asanaamerã. \p \v 15 Maap'eda mãgɨ́ eperãpa judiorã poroorãmaa nepɨrɨnaji Jesupa ichi jɨpada. \v 16 Ɨ̃ipata ewate Jesupa mãgá jɨpapachi perã, judiorã poro waibɨarãpa iru jɨrɨpachida peedait'ee. \v 17 Mamĩda Jesupa p'anaupachi ichi ɨmɨatee p'anadap'edaarãmaa: \p —Mɨ Ak'õre ichita mimiapari mãik'aapa ɨ̃raweda mimiamaa bɨ. Mɨ jida mãgá mimiaparida aji. \p \v 18 Mãga ũridak'ãri, ma judiorãpa audupɨara peet'aa k'inia p'anapachida, ɨ̃ipata ewate mimiapachi perã mãik'aapa Tachi Ak'õre ome auk'a bɨda ada perã. Mãga jaraji Tachi Ak'õre ichi Ak'õreda ak'ãri. \s1 Tachi Ak'õre Warrapa oopari Tachi Ak'õrepa ooparik'a \p \v 19 Ãchia ɨmɨateeda ũrik'ãri, Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Tachi Ak'õre Warrapa ne-inaa p'oyaa oo-eda aji, ichi k'ĩradoopa. Ma k'ãyaara irua unupari chi Ak'õrepa oo bɨ mãik'aapa auk'a oopari. Jõmaweda chi Ak'õrepa oo bɨ ichiaba oopari chi Warrapa. \v 20 Mãga bɨ chi Ak'õrepa ichi Warra k'inia iru bapari perã. Mapa jõma ichia oo bɨ ak'ɨpipari chi Warramaa. Wãara na ewari ne-inaa pi-iara ak'ɨpiit'ee chi warramaa. Mãga unudak'ãri, parã p'era pɨk'a para beeit'ee. \v 21 Chi Ak'õrepa piu beerã p'irabaipiparik'a ichita chok'ai p'anapataadamerã, chi Warrapa auk'a ichia k'inia bɨɨrã p'irabaipiparida aji, ichita chok'ai p'anapataadamerã. \v 22 Chi Ak'õrepa jara-e chisãgɨ́ na p'ek'au eujãdepemaarã ichita chok'ai p'anapataadait'ee mãik'aapa chisãgɨ́ atuadait'ee. Ma-it'ee chi Warra pëiji. \v 23 K'inia baji jõmaarãpa ichi Warra waaweedamerã iru waaweepatak'a. Eperã iru Warra waawee-ee bɨpa ichiaba waawee-e Tachi Ak'õre, chi Warra pëida. \p \v 24 ’Mɨa wãarata jararu. Tachi Ak'õre Waibɨapa mɨ pëiji. Mɨ pedee ũri bɨpa mãik'aapa irude ijãa bɨpa ɨt'aa wãit'eeda aji. Mãgɨ́ eperã atua-e pait'ee. Irua ijãadak'ãriipa ichita bapariit'ee Tachi Ak'õre ome. \v 25 Mɨa wãarata jararu. Ewari pait'ee mãik'aapa ɨ̃raweda paru piu pɨk'a beerãpa ũridait'ee Tachi Ak'õre Warra pedee. Chi ma pedee ijãarutaarã ichita p'anapataadait'ee Tachi Ak'õre ome. \v 26 Tachi Ak'õrepa eperãarã ichita chok'ai p'anapiparik'a, ichi Warra bɨji auk'a oomerã. \v 27 Ma awara ichi Warra bɨji ichik'a jõmaarã k'ãyaara waibɨara bamerã. Mãgá irua jarai chisãgɨ́ eperãarã ichita chok'ai p'anapataadait'ee mãik'aapa chisãgɨ́ atuadait'ee. Tachi Ak'õrepa iru mãga bɨji iru Eperã Ak'õre Truadepema perã. \v 28 P'era pɨk'a p'ananáatɨ mɨa jararu ũridak'ãri. Ewari cherude jõmaweda jãɨrade p'anɨɨrãpa mɨ pedee ũridait'ee. \v 29 Chok'ai p'irabaidait'ee mãik'aapa jãɨradeepa uchiadait'ee. Ne-inaa pia oopatap'edaarã ichita p'anapataadait'ee Tachi Ak'õre ome. Mamĩda chi ne-inaa k'achia oopatap'edaarã atuadait'ee. \s1 Jesús jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ \p \v 30 —Mɨa ne-inaa p'oyaa oo-eda aji, mɨchi k'ĩradoopa. Mɨa ũripari mɨ Ak'õrepa jara bɨ mãik'aapa irua jara bɨk'a oopari. Mapa mɨa eperãarãpa oopata ak'ɨpari jarait'ee pia wa k'achia. Mɨa mãga jarak'ãri, wãarata jarapari, mɨchia oo k'iniata oo k'iniak'aa perã. Jĩp'a oo k'inia bɨ mɨ pëidapa k'inia bɨk'a. \v 31 Mɨchi k'ĩsiadoopapai na pedee jarada paara, mãgara eperãarãpa wãarata jara-e bɨda ak'ajida. \v 32 Mamĩda awaraapa jara bɨ mɨ ichi Warra. Mɨa k'awa bɨ irua ichita wãarata jarapari. \v 33 Parãpa eperãarã pëidak'ãri Juan Bautistamaa iidide, irua p'anauda wãarata paji. \v 34 Mɨa p'ua-e bɨda aji, eperãpa jarada. Mamĩda mãga jaraji parãpa k'irãpadamerã Juanpa jarada mãik'aapa mɨde ijãadamerã. Mãgá mɨa parã o k'achiadeepa k'aripa atai. \v 35 Juan urua pɨk'a bapachi lamparak'a na p'ek'au eujã p'ãriu pɨk'a bɨde. Maapai parã o-ĩa p'anapachida iru ome ma urua pɨk'a bɨde. \v 36 Mamĩda ne-inaa piara paraa Juanpa jarada k'ãyaara. Mɨa ne-inaa jõma oopari mɨ Ak'õrepa k'ĩsia iru bɨk'a. Mãga ook'ãri, ak'ɨpipari wãara irua mɨ pëiji. \v 37 Irua pida ak'ɨpidoo mɨ pëiji, parãpa jara p'anɨ mĩda waide iru pedee ũridak'aa mãik'aapa iru k'ĩra unudak'aa. \v 38 Ma awara parãpa ak'ɨpipata iru pedee jara pëida wãara ijãadak'aa, irua pëidade ijãada-e p'anadairã. \v 39 Parãpa Tachi Ak'õre Ũraa p'ãda pi-ia ak'ɨpata, ijãapata perã ma k'aurepa ɨt'aa wãdait'ee. Mãgɨ́ ũraade mɨdeta jara bɨ. \v 40 Mamĩda parãpa mɨde ijãa k'iniada-e p'anɨ, mɨa parã ɨt'aa wãpimerã. \p \v 41 ’Mɨa mãga jara-e paji k'inia bairã eperãarãpa mɨ ak'ɨdamerã eperã t'ãri piak'a. \v 42 Ma awara mɨa parã k'awa bɨda aji. Wãara Tachi Ak'õre k'inia iru p'anada-e. \v 43 Mɨ chejida aji, mɨ Ak'õre pari. Mamĩda parãpa mɨ auteebaida-e paji. Jõdee awaraa eperã ichi k'inia cheru pɨrã, mata parãpa auteebaipata. \v 44 ¿Sãga mɨde ijãadayama? aji. Jɨrɨpata eperãarãpa parã ak'ɨdamerã judiorã pia beerãk'a, jɨrɨdai k'ãyaara Tachi Ak'õrepa parã ak'ɨmerã ichideerãk'a. ¡Iru aupaita Ak'õre Waibɨa! \v 45 K'ĩsianáatɨ mɨa parã ɨmɨateeit'ee mɨ Ak'õre k'ĩrapite. Ma k'ãyaara Moisepa p'ãdapa parã ɨmɨateepari, ma ũraade ijãa p'anɨ mĩda. \v 46 Parãpa wãara Moisepa p'ãda ijãadap'edaa paara, ichiaba mɨde ijãak'ajida, irua mɨde p'ãda perã. \v 47 Mamĩda wãara irua p'ãda ijãada-e p'anadairã, audupɨara mɨ pedee ijãada-e pai. \c 6 \s1 Jesupa eperãarã cinco mil nek'opida \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Lc 9.10-17) \p \v 1 Ma t'ẽepai, Jesús wãji Galilea Lago k'ĩraik'a eeree. Mãgɨ́ lago ichiaba t'ɨ̃jarapata Tiberias. \v 2 Eperãarã chok'ara iru t'ẽe nipapachida, irua k'ayaa beerã jɨpada perã mãik'aapa ãrapa unudap'edaa perã irua oo bɨ ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 3 Mãpai Jesús wãji ee nok'odee mãik'aapa su-ak'ɨ banaji chi k'õp'ãyoorã ome. \v 4 Judiorã Pascua fiesta ɨ̃rɨ pa baji. \v 5 Jesupa unuk'ãri ma eperãarã chok'ara ichi t'ẽe che wãda, Felipemaa mãgaji: \p —¿Sãma chik'o netodait'eema aji, na eperãarã jõmaweda nek'odamerã? \p \v 6 Jesupa k'awa baji k'ãata ooit'ee. Mapa iidiji k'awaait'ee k'ãata p'anau Felipepa. \v 7 Felipepa p'anauji: \p —Doscientos denariopa pida araa-e pak'aji, pan netodait'ee ma-ãri ma-ãria pida k'odamerã. \p \v 8 Mãpai Jesús k'õp'ãyo Andrés, Simón Pedro ɨ̃pemapa mãgaji: \p \v 9 —Nama bɨda aji, warra aba. Ichia iru bɨda aji, pan cebadadee ooda joisomaa mãik'aapa chik'o omé. Mamĩda, ¿k'ãata araayama aji, na eperãarã see nɨ̃bɨ-it'ee? \p \v 10 Jesupa p'anauji: \p —Jarátɨ jõmaweda su-ak'ɨ p'aneedamerã. \p Mama p'ũajara jep'eda paraaji. Mama su-ak'ɨ p'aneejida. Ãchi ɨmɨk'ĩraarã cinco mil paji. \v 11 Jesupa ma pan jita atap'eda, ɨt'aa t'ɨ̃ji gracias jarait'ee mãik'aapa jõmaarãmaa jedepiji. Ichiaba mãga ooji chik'o ome. \v 12 Jõmaweda bi jãwaa p'aneedak'ãri, Jesupa chi k'õp'ãyoorãmaa mãgaji: \p —Chi nɨ̃beeda p'e atadapáde aji, maarepida ãrinaamerã. \p \v 13 Ãrapa ipurujida k'oraa docena aba ma pan joisomaadeepa. \v 14 Eperãarãpa unudak'ãri Jesupa oo bɨ ma ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, jarapachida: \p —Wãara nata Ak'õre pedee jarapari tachia nɨ p'anadap'edaa chemerã na p'ek'au eujãdee. \v 15 Mamĩda Jesupa k'awa bada perã ichi rey papi k'inia p'anɨ, ee nok'odee waya wãji, ituaba ba k'inia bada perã. \s1 Jesús pania ɨ̃rɨ t'ɨa nipada \r (Mt 14.22-27; Mr 6.45-52) \p \v 16 P'ãriupodopa Jesús k'õp'ãyoorã lago idee chejida \v 17 mãik'aapa barcode bataudap'eda, Capernaum p'uurudee wãjida. P'ãriudaik'ãri, waide Jesús pache-e baji. \v 18 Mãgá ãchi ituaba wãrutade p'usara t'o nɨ̃beeji, nãu golpe p'ua nɨ̃bada perã. \v 19 Tok'esaa wã nidade kilometro joisomaa maa-e pɨrã seis, unujida Jesús barco k'ait'a t'ɨa cheru pania ɨ̃rɨ. Mãpai ãchi p'eradachida. \v 20 Mãpai irua mãgaji: \p —¡P'eranáatɨ! ¡Mɨda! aji. \p \v 21 Ãchia mãga ũridak'ãri, o-ĩa iru batau atajida. Taarã-ee panajida ãchi wã nipadap'edaamaa. \s1 Eperãarãpa Jesús jɨrɨdap'edaa \p \v 22 Aɨ norema eperãarã lago k'ĩraik'a eere p'anadap'edaarãpa k'awaajida Jesús k'õp'ãyoorã wãdap'edaa barco mama badade. Ichiaba k'awaajida Jesús ãra ome wã-e pada. \v 23 Mãga nɨde barco pachejida Tiberias p'uurudeepa, Jesupa Ak'õremaa gracias jarap'eda, eperãarãpa pan k'odap'edaa k'ait'a. \v 24 Mãgá eperãarãpa Jesús chi k'õp'ãyoorã ome mama unuda-e pak'ãri, ma barcode bataudap'eda, Capernaum p'uurudee wãjida iru jɨrɨde. \s1 Eperã Jesude ijãa bɨ ichita chok'ai bapariit'ee \p \v 25 Ma eperãarã lago k'ĩraik'a eere panadak'ãri, Jesús ununajida mãik'aapa iidijida: \p —Tachi Jarateepari, ¿sãaweda pachejima? ajida. \p \v 26 Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Parãpa mɨ jɨrɨ nidada aji, mɨa parã bi jãwaa netawada perã, jɨrɨdai k'ãyaara k'awaadait'ee mɨa ne-inaa pi-ia oopari eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 27 Mimianáatɨ chik'o k'odait'ee aupai, mãgee chik'o jõpari perã. Ma k'ãyaara mimíatɨ k'awaadamerã mɨ, chi ne-inaa jõk'aa. Mɨ, chi Eperã Ak'õre Truadepema k'aurepata parã ichita p'anapataadai Tachi Ak'õre ome. Irua ak'ɨpi bɨ mɨ pia ak'ɨ bapari, iru juapa mɨa ook'ãri ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \p \v 28 Mãpai arii p'anadap'edaarãpa Jesumaa iidijida: \p —¿K'ãata oodayama ajida, Tachi Ak'õrepa tai pia ak'ɨpariimerã? \p \v 29 Jesupa p'anauji: \p —Tachi Ak'õrepa k'inia bɨda aji, ijãadamerã eperã irua na eujãdee pëidade. \p \v 30 Mãpai iidijida: \p —¿K'ãata pɨa ooit'eema ajida, taipa ijãadamerã pɨ Tachi Ak'õrepa pëida? ¿K'ãata pɨa taimaa ak'ɨpiit'eema? \v 31 Eujã pania wẽe bɨde tachi chonaarãpa ɨt'aripema chik'o \em maná,\em* k'ojidada ajida, Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Tachi Ak'õrepa ãramaa ɨt'aripema chik'o teeji nek'odamerã.’ \rq (Ex 16.4)\rq* \p \v 32 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Moisepa parãmaa mãgɨ́ chik'o tee-e paji. Mɨ Ak'õre ɨt'aripemapata chik'o jõmaweda teepari. Mãgɨ́ chik'o chi pipɨara bɨ-e paji. \v 33 Chi pipɨara bɨta ɨt'ariipa cheji na p'ek'au eujãdepemaarã chok'ai p'anapiit'ee ichita p'anapataadamerã. \p \v 34 Ãchia mãgajida: \p —Tai-it'ee mãgɨ́ chik'ota teeparíiji. \p \v 35 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨda aji, chi chik'o eperãarã ichita chok'ai p'anapipari. Eperã ewaa nek'oda jarrapisia-e bɨk'a mãik'aapa chi ewaa ne-inaa toda opisia-e bɨk'a, mãga pɨk'a eperã mɨde ijãa bɨ o-ĩa bapariit'ee. \v 36 Mamĩda mɨa parãmaa et'ewa jaradak'a, parãpa mɨde ijãada-e p'anɨ, mɨ unupata mĩda. \v 37 Jõmaweda eperãarã mɨ Ak'õrepa mɨ jua ek'ari bɨda mɨmaa chedait'ee. Chi cherutaarãmaa mɨa k'inia-eda a-e pait'ee. \v 38 Mɨ ɨt'ariipa che-e paji ooit'ee mɨchia oo k'iniata. Ma k'ãyaara cheji ooit'ee mɨ Ak'õrepa k'inia bɨk'a. \v 39 Ma-it'ee mɨ pëiji; jõmaweda mɨ jua ek'ari bɨdaarã ak'ɨ bamerã apida atuanaamerã. Mãgá Ak'õre ewari waibɨa ewate ãra chok'ai p'irabaidait'ee. \v 40 Mɨ Ak'õrepa k'inia bɨ jõmaweda ichi Warra k'awa p'anɨɨrã mãik'aapa irude ijãa p'anɨɨrã ɨt'aa wãdamerã. Ak'õre ewari waibɨa ewate mɨata mãgɨɨrã p'irabaipiit'ee. \p \v 41 Mãpai judiorã poro waibɨarãpa Jesús ãpɨte pedee k'achia pedee p'aneejida irua jarada perã: “Mɨda aji, chi chik'o ɨt'ariipa cheda”. \v 42 Maperã mãgajida: \p —¿Nãgɨ-ek'ã Jesús, José warra? Taipa k'awa p'anɨda ajida, chi ak'õre mãik'aapa chi nawe. ¿Sãgapɨ ɨt'ariipa chejida a bɨma? ajida. \p \v 43 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¡Pedee k'achia pedee amáatɨ! \v 44 Mɨ Ak'õrepa mɨ pëiji. Eperã apida mɨmaa p'oyaa cheda-eda aji, irua anee-emãi. Ak'õre ewari waibɨa ewate irua aneeda eperãarã mɨa p'irabai atait'eeda aji. \v 45 Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨ: \q1 ‘Tachi Ak'õrepa eperãarãmaa ichi ũraa jarateeit'ee.’ \rq (Is 54.13)\rq* \m Mapa jõmaarãpa iru ũraa ũri p'anɨ mãik'aapa k'awaa wãda mɨmaa chedait'ee. \p \v 46 ’Mɨa mãga jarak'ãri, jara k'inia-e bɨ eperãarãpa Tachi Ak'õre unupata. Eperã apidaapa Tachi Ak'õre unuda-e p'anɨ. Irua ɨt'ariipa pëidapapaita iru unupari. \v 47 Mɨa wãarata jararu. Eperãpa mɨde ijãa bɨ ɨt'aa wãit'ee. \v 48 Mɨda aji, chi chik'o eperãarã ichita chok'ai p'anapipari. \v 49 Parã chonaarã eujã pania wẽe bɨde wãyaadak'ãri, \em maná\em* k'ojidada aji. Mamĩda ma chik'opa ãra ichita chok'ai p'anapi-e paji, aɨ t'ẽepai ãchi piudap'edaa perã. \v 50 Mɨa “chik'o” ak'ãri, jara k'inia bɨ chik'o ɨt'ariipa cheda. Eperãpa mãgɨ́ chik'o k'oru pɨrã, atua-e. \v 51 Mɨda aji, ma chik'o ɨt'ariipa cheda eperãarã chok'ai p'anapiit'ee. Chi nãgɨ́ chik'o k'o bɨpa ichita chok'ai bapariit'ee. Nãgɨ́ chik'o mɨ k'ap'ɨa, mɨa teeit'eeda aji, piumerã jõmaarã pari, ichita chok'ai p'anapataadamerã. \p \v 52 Mãga ũridak'ãri, judiorã aupedee para beeji: \p —¿Sãga na eperãpa tachimaa ichi k'ap'ɨa k'opiit'eema? ajida. \p \v 53 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Parãpa Eperã Ak'õre Truadepema k'ap'ɨa k'oda-e pɨrã mãik'aapa iru waa toda-e pɨrã, ɨt'aa wãda-e pai. \v 54 Chi mɨ k'ap'ɨa k'o bɨpa mãik'aapa mɨ waa to bɨpa Ak'õre eujãde banait'ee. Ak'õre ewari waibɨa ewate mɨata iru chok'ai p'irabai atait'ee. \v 55 Mapa mɨ k'ap'ɨata chi chik'o pipɨara bɨda aji. Ichiaba mɨ waata chi ba pipɨara bɨda aji. \v 56 Chi mɨ k'ap'ɨa k'o bɨpa, ichiaba mɨ waa to bɨpa mɨ ome araa bapariit'eeda aji. \v 57 Mɨ Ak'õre ichita chok'ai bapari; mɨ jida auk'a. Irua mɨ pëiji mɨ k'ap'ɨa k'opataarã ichita chok'ai p'anapimerã. \v 58 Mɨa jara bɨda aji, chik'o ɨt'ariipa chedade. Nãgɨ́ chik'o parã chonaarãpa \em maná\em* k'odap'edaak'a bɨ-e. Ãrapa \em maná\em* k'ojida. Mamĩda ma chik'opa ãra ichita chok'ai p'anapi-e paji, aɨ t'ẽepai piudap'edaa perã. Jõdee chi nãgɨ́ chik'o k'o bɨpa ichita chok'ai bapariit'ee. \p \v 59 Jesupa ma jõma jara aupada jarateeji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede Capernaum p'uurude. \s1 Jesupa jarada sãga eperãarã ɨt'aa wãdai \p \v 60 Jesupa jarateemaa bɨ ũridak'ãri, iru ome nipapataarãpa mãgajida: \p —Pɨa jara bɨ p'oyaa k'awada-eda ajida. ¿K'aipa ijãayama? ajida. \p \v 61 Jesupa k'awa bada perã ichi ãpɨte mãgá pedeemaa p'anɨ, iidiji: \p —¿Na pedee parãpa k'achia ũri p'anɨk'ã? aji. \v 62 Mãgara audupɨara ijãada-e pai, parãpa Eperã Ak'õre Truadepema unuruta pɨrã ɨt'aa wãru ichi badamaa. \v 63 Tachi Ak'õre Jaurepa eperãarã ichita chok'ai p'anapipari. Tachi k'ĩradoopa apida ichita chok'ai p'anada-e pai. Mɨa jaradak'a parãpa mɨ k'ap'ɨa k'oruta pɨrã, pia jarait'eera, mɨde wãara ijãaruta pɨrã, Tachi Ak'õre Jaure cheit'ee parã ichita chok'ai p'anapide. \v 64 Mamĩda waide parã ũk'uru ijãada-e p'anɨ. \p Jesupa mãga jaraji aɨ naaweda k'awa bada perã k'airãpa ijãada-e p'anɨ mãik'aapa k'aipa ichi traicionaait'ee. \v 65 Ichiaba mãgaji: \p —Mapa mɨa parãmaa jaraji eperã apida mɨmaa p'oyaa cheda-eda aji, mɨ Ak'õrepa anee-e pɨrã. \p \v 66 Maadamãiipa chok'ara Jesús ome nipadap'edaarãpa iru atabaibëijida. \v 67 Mãpai Jesupa iidiji chi k'õp'ãyoorã docemaa: \p —¿Parã jida ichiaba wã k'inia p'anɨk'ã? aji. \p \v 68 Simón Pedropa p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, pɨk'a awaraa wẽ-e. Pɨ ũraa k'aurepa k'awa p'anɨ ɨt'aa wãdait'ee. \v 69 Taipa pɨde ijãa p'anɨda ajida, mãik'aapa k'awa p'anɨ pɨ chi k'achia wẽe bapari, Tachi Ak'õrepa pëida. \p \v 70 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa parã doce weda jɨrɨt'erajida aji. Mamĩda parãdepema aba netuara eere bɨda aji. \p \v 71 Jesupa mãga jarak'ãri, jara k'inia baji Simón Iscariote warra Judapa ichi traicionaait'ee, chi k'õp'ãyoorã docedepema paji mĩda. \c 7 \s1 Jesús ɨ̃pemaarãpa irude ijãada-e padap'edaa \p \v 1 Ma t'ẽepai Jesús nipaji Galilea eujãde. Judea eujãde ba k'inia-e paji, judiorã poro waibɨarãpa iru jɨrɨ p'anadap'edaa perã peepit'aadait'ee. \p \v 2 Mamĩda judiorã fiesta Rancho Oopata ɨ̃rɨ p'anadap'edaa perã, \v 3 Jesús ɨ̃pemaarãpa mãgajida: \p —Nama beenaapáde ajida. Wãpáde ajida, Judea eujãdee, arapemaarã pɨde ijãapataarãpa ichiaba pɨa ne-inaa oo bɨ ak'ɨdamerã. \v 4 Eperãpa ichia oo bɨ merak'aa ma oo bɨ k'awapi k'inia bɨ pɨrã. Mapa pɨa ne-inaa oo bɨ nama jõmaarãmaa ak'ɨpinapáde aji. \p \v 5 Mãga jarajida chi ɨ̃pemaarãpa pida ijãada-e p'anadap'edaa perã iru Tachi Ak'õrepa pëida. \v 6 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ewari Tachi Ak'õrepa awara bɨda ma-it'ee waide pa-e bɨda aji. Mamĩda parã wã k'inia p'anadak'ãri, wãdaipia bɨ. \v 7 Na p'ek'au eujãdepemaarãpa parã k'ĩra unuamaa iru p'anadak'aada aji. Mamĩda mɨ k'ĩra unuamaa iru p'anapata, mɨa jarapari perã ãchia k'achia oopata. \v 8 Wã́tɨ fiestadee. Mɨ wã-eda aji, waide mɨ ewari pa-e perã. \p \v 9 Mãga jarap'eda, beeji Galilea eujãde. \s1 Jesús fiesta Rancho Oopatade bada \p \v 10 Mamĩda chi ɨ̃pemaarã wãdap'edaa t'ẽepai, Jesús ichiaba wãji ma fiestadee. Mamĩda awaraarã ome wã-e paji. Ituaba miru wãji, chi k'õp'ãyoorã ome. \v 11 Mãɨmisa judiorã fiestade p'anadap'edaarãpa Jesús jɨrɨpachida mãik'aapa mãgapachida: \p —¿Sãma bɨma apachida, jã eperã? \p \v 12 Eperãarã chok'ara ãchi pitapai osausawaa pedeepachida iru ãpɨte. Ũk'uruurãpa mãgapachida: \p —Jã eperã t'ãri pia bapari. \p Mamĩda awaraarãpa mãgapachida: \p —Jã eperãpa eperãarã k'ũramaa nipapari. \p \v 13 Mamĩda judiorã poroorã waidoopa, jõmaarã taide apidaapa mãga jarada-e paji. \p \v 14 Ma fiesta tomia esa-auk'a wãyaa wãde Jesús t'ĩuji Ak'õre te waibɨade mãik'aapa jarateemaa beeji. \v 15 Arii p'anadap'edaa judiorã ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa iidijida: \p —¿Sãgapɨ na eperãpa Tachi Ak'õre Ũraa audú k'awa bɨma ajida, estudia-e padata awaraarãk'a? \p \v 16 Jesupa p'anauji: \p —Mɨchi k'ĩsiadoopa jaratee-e bɨda aji. Mɨa jaratee bɨ mɨ pëidapa jarateepi bɨk'a. \v 17 Eperãpa oo k'inia bɨ pɨrã Tachi Ak'õrepa oopi bɨk'a, ma eperãpa k'awaait'ee mɨa wãara jarateemaa bɨ Ak'õre Ũraa, maa-e pɨrã wãara jarateemaa bɨ mɨchi k'ĩsiadoopa. \v 18 Eperãpa ichi k'ĩsiadoopa jarateek'ãri, mãga oopari awaraarãpa ichi t'o p'anadamerã. Mamĩda eperãpa jarateek'ãri awaraarãpa Tachi Ak'õre Ũraa pia ak'ɨ p'anapataadamerã, mãgɨpa wãarata jarateepari. Seewa jarak'aa mãik'aapa eperãarã k'ũrak'aa. \p \v 19 ’Moisepa parã chonaarãmaa Ak'õre Ũraa p'ã teeji. ¿Wãara-ek'ã? Mamĩda apidaapa ichita oodak'aa ma ũraade jara bɨk'a. ¿Sãap'eda parãpa mɨ peet'aa k'inia p'anɨma? aji. \p \v 20 Arii p'anadap'edaarãpa mãgajida: \p —¿Netuara pɨ k'ap'ɨade merãtɨa bɨ-ek'ã? ajida. ¿K'aipa pɨ jɨrɨ bɨma ajida, peet'aait'ee? \p \v 21 Jesupa mãgaji: \p —Parãpa ijãa p'anɨ ɨ̃ipata ewate mimiadaik'araa bɨda aji, Moisepa p'ãdade mãga jara bairã. Mapa parã jõmaweda p'era pɨk'a para baji, ɨ̃ipata ewate mɨa ook'ãri ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 22 Mamĩda ɨ̃ipata ewate parãpa paara ne-inaa oopata. Pãchi ɨmɨk'ĩra warrarã k'ap'ɨade tauchaa bɨpata. Mãga oopata Moisepa jarada perã mãga oodamerã. (Wãara Moisepa naapɨara mãga oopi-e paji. Iru t'oi naaweda, parã chonaarãpa mãga oopachida.) \v 23 Ɨ̃ipata ewate parãpa mãga oopata, oo k'inia p'anadairã Moisepa p'ãdade jara bɨk'a. Mãga bɨta, ¿sãap'eda k'ĩrau p'anɨma aji, ɨ̃ipata ewate mɨa eperã jɨpada perã? \v 24 Mɨa oo bɨ ɨ̃rɨpai ak'ɨnáatɨ jaradait'ee pia wa k'achia. Ak'ɨ́tɨ Tachi Ak'õrepa mɨ ak'ɨparik'a, iruapai jarapii perã chisãgɨ́ pia mãik'aapa chisãgɨ́ k'achia. \s1 Jesús ɨt'ariipa pëida \p \v 25 Maapai Jerusalén p'uurudepemaarãpa iidi para beeji: \p —¿Nãgɨ́ eperã-ek'ã ajida, tachi poroorãpa jɨrɨmaa p'anɨ peet'aadait'ee? \v 26 Jãma jõmaarã taide pedeemaa bɨ. Mamĩda apidaapa jarada-e p'anɨ iru pedeenaamerã. ¿Tachi poroorãpa ijãa p'anɨk'ã na eperã Mesías, Tachi Ak'õrepa pëida tachi k'aripamerã? \v 27 Taipa k'awa p'anɨ sãmapema na eperã. Mamĩda Mesías chek'ãri, apidaapa k'awada-e pait'ee iru sãmapema. \p \v 28 Mãɨmisa Tachi Ak'õre te waibɨade Jesupa jarateemaa baji. Mãɨrã pedee ũrik'ãri, Jesupa golpe mãgaji: \p —Wãara parãpa mɨ k'awa p'anɨ mãik'aapa k'awa p'anɨ mɨ sãmapema. Mamĩda mɨchi k'ĩradoopa che-e bɨda aji. Abaapa mɨ pëiji. Mãgɨ́ wãara bapari. Mamĩda parãpa iru k'awada-e p'anɨ. \v 29 Jõdee mɨa iru k'awa bɨ, iru baparimãiipa cheda perã. Iruata mɨ pëijida aji. \p \v 30 Mãga ũridak'ãri, Jesús jita atadait'ee paji. Mamĩda p'oyaada-e paji, at'ãri iru ewarimaa pa-e bada perã. \v 31 Mãga baji mĩda judiorã poroorã ome, eperãarã chok'ara Jesude ijãajida mãik'aapa mãgapachida: \p —Mesías chek'ãri, ¿ne-inaa piara ooik'ã ajida, na eperãpa oo bɨ k'ãyaara? \s1 Fariseorãpa Jesús jita ata k'inia p'anadap'edaa \p \v 32 Fariseorãpa ũrijida eperãarã mãgá pedee p'anɨ. Mapa ma fariseorãpa p'aareerã poroorã ome pëijida Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã Jesús jita atadamerã. \v 33 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Mɨ parã ome mak'ɨara taarã-eda aji. Ma t'ẽepai mɨ waya wãit'ee mɨ pëida baparimaa. \v 34 Parãpa mɨ jɨrɨdayada aji. Mamĩda mɨ unuda-e pait'ee, p'oyaa wãdak'aa perã mɨ wãit'ee bɨmaa. \p \v 35 Mãpai judiorã poroorã pedee para beeji: \p —¿Sãmapɨ wãit'eema ajida na eperã, tachia p'oyaa unuda-e pait'ee? ¿Tok'esaa wãit'ee-epaa jarateede judiorãmaa, k'ĩra tewaraarã p'uurudepemaarãmaa, maa-e pɨrã judio-eerãmaa? \v 36 ¿K'ãata jara k'inia bɨma ajida, irua jarak'ãri: “Parãpa mɨ jɨrɨdait'ee. Mamĩda mɨ unuda-e pait'ee, p'oyaa wãdak'aa perã mɨ wãit'ee bɨmaa”? \s1 Ak'õre Jaurepa eperãarã chok'ai p'anapipari \p \v 37 Fiesta Rancho Oopata jõ wãda ewate, ma ewari waibɨara paji. Ma ewate Jesús bainɨ̃ beeji mãik'aapa golpe pedeeji: \p —Apida opisia bɨ pɨrã, mɨmaa chepáde aji, tode. \v 38 Chi mɨde ijãa bɨ bait'ee Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Eperã t'ãrideepa to chak'ek'a jĩchooyada aji, paniapa eperãarã chok'ai p'anapiparik'a.’ \rq (Is 55.1)\rq* \p \v 39 Ma pedee “paniapa eperãarã chok'ai p'anapiparida” ak'ãri, Jesupa jara k'inia baji Tachi Ak'õre Jaure, mãgɨ́ pëiit'ee bada perã irude ijãapataarãmaa. Mamĩda Jesupa mãga jarak'ãri, waide Ak'õre Jaure pëi-e paji, ichi waide ɨt'aa wã-e bada perã. \s1 Eperãarã k'ĩsia awara-awaraadaidap'edaa \p \v 40 Ma pedee ũridak'ãri, eperãarã ũk'uruurãpa mãgapachida: \p —Wãara, na eperã Ak'õre pedee jarapari. \p \v 41 Awaraarãpa mãgapachida: \p —Na Mesías, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã rey pamerã. \p Mamĩda awaraarãpa mãgapachida: \p —Mãga-epɨ. ¿Sãga Mesías adaima? Iru Galilea eujãdepema. Galilea eujãdeepa Mesías uchia-e pait'ee. \v 42 ¿Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ-ek'ã ajida, Mesías uchiait'ee Rey David ëreerãdeepa mãik'aapa t'oit'ee Belén p'uurude Rey David t'odamãi? \p \v 43 Mapa eperãarã k'ĩsia awara-awaraadachida. Ũk'uruurãpa ijãajida Jesús Tachi Ak'õrepa pëida; ũk'uru ijãadak'aa paji. \v 44 Mãɨrãpa Jesús jita ata k'inia p'anajida. Mamĩda apidaapa p'oyaa ooda-e paji. \s1 Judiorã poroorãpa Jesude ijãada-e p'anadap'edaa \p \v 45 Mãpai Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã ãchi pëidap'edaarãmaa chejida. Pachedak'ãri, fariseorãpa mãik'aapa p'aareerã poroorãpa iidijida: \p —¿Sãap'eda Jesús aneeda-e pajima? ajida. \p \v 46 Ma Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarãpa p'anaujida: \p —¡Eperã apida pedeeda-eda ajida, mãgɨ́ eperãk'a! \p \v 47 Mãpai fariseorãpa mãgajida: \p —¿Parãpa pida irumaa k'ũrapijidak'ã? ajida. \v 48 ¿Sãma tachi poroorãpa maa-e pɨrã tai fariseorãpa irude ijãa p'anɨma? ajida. ¡Mãga oodak'aa! \v 49 Jã eperãarãpa k'awadak'aa Tachi Ak'õrepa Moisemaa ũraa p'ãpida, irude ijãadak'aa perã. Mapa Ak'õrepa ãra k'achia ooit'ee. \p \v 50 Mãpai fariseo Jesumaa naaweda wã bada, Nicodemopa mãgaji: \p \v 51 —¿Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade nãga jara bɨ-ek'ã? aji. Ũridaipia bɨ eperãpa jara bɨ mãik'aapa k'awaadaipia bɨ irua oo bɨ, jaradai naaweda ma eperã pia wa k'achia. \p \v 52 Ãchia p'anaujida: \p —¿Pɨ jida ichiaba Galilea eujãdepemak'ã? ajida. Tachi Ak'õre Ũraa p'ãda pia léeji. Mãga ooru pɨrã, k'awaait'ee Tachi Ak'õre pedee jarapataarã Galilea eujãdeepa uchiadak'aa. \p \v 53 [Mãpai jõmaweda wãjida ãchi te chaa. \c 8 \p \v 1 Mamĩda Jesús wãji Olivo Eedee. \v 2 Aɨ norema tap'eda, waya cheji Tachi Ak'õre te waibɨadee. Mama pachek'ãri, eperãarã chok'ara chejida irumaa. Mapa iru su-ak'ɨ beeji mãik'aapa jarateemaa beeji. \s1 Wẽra chi k'ima-ee ome k'ãida \p \v 3 Moisepa p'ãda jarateepataarãpa fariseorã ome aneejida wẽra unu atadap'edaa p'ek'au oomaa bɨ. Eperãarã taide ata bɨjida \v 4 mãik'aapa Jesumaa mãgajida: \p —Tachi Jarateepari, taipa na wẽra miak'ãi bɨta unujidada ajida, awaraa ome nɨ̃bɨ. \v 5 Ak'õre Ũraa p'ãdade Moisepa jaraji nãgee wẽraarã mãupa bat'a peet'aadamerã. Mamĩda taipa k'awaa k'inia p'anɨ ¿pɨa k'ãata jara bɨ? \p \v 6 Ãchia mãga iidijida Jesupa Moisepa p'ãda merai jĩak'aapa. Mãgá ɨmɨateek'ajida. Mamĩda Jesupa made t'ĩupi-e paji. Edaa ɨ̃jaabaip'eda, p'ãmaa beeji yooro p'orade ichi jua k'ɨ̃pa. \v 7 Mãpai ãchia iidi jõnɨde Jesús jĩp'a su-ak'ɨ beeji mãik'aapa mãgaji: \p —Naapɨara ichimaa mãupa bat'apáde aji, parãdepema chi p'ek'au k'achia wẽe bɨpa. \p \v 8 Maap'eda waya edaa ɨ̃jaabaip'eda, yooro p'orade waya p'ãmaa beeji ichi jua k'ɨ̃pa. \v 9 Mãgɨ́ pedee ũridak'ãri, jõmaweda aba-abaa uchia wãdapa erreudachida. Naapɨara wãjida chonaarã, maap'eda apemaarã. Jesús ituaba beeji mãgɨ́ wẽra ome. \v 10 Mapa Jesús jĩp'a su-ak'ɨ beep'eda, irumaa iidiji: \p —¿Sãma p'anɨma? aji. ¿Apidaapa pɨ pee k'iniada-e pajik'ã? aji. \p \v 11 Ma wẽrapa mãgaji: \p —Apidaapa, Tachi Waibɨa. \p Jesupa mãgaji: \p —Mɨa pida pɨ pee k'inia-eda aji. Ɨ̃rá wãpáde aji, mãik'aapa ɨ̃raweda p'ek'au k'achia oo amáaji.] \s1 Jesús ɨ̃daa pɨk'a bɨ na p'ek'au eujãdepemaarã-it'ee \p \v 12 Mãpai Jesupa waya jarateemaa beeji eperãarãmaa: \p —Mɨda aji, ɨ̃daa pɨk'a bɨ na p'ek'au eujãdepemaarã-it'ee, mɨa ãramaa Tachi Ak'õre o ak'ɨpipari perã. Mɨde ijãa bɨ p'ãriu pɨk'a bɨde nipa-e pait'ee, Tachi Ak'õre k'awa-ee. Ma k'ãyaara ichita chok'ai bapariit'ee, ɨ̃daa pɨk'a bɨde Tachi Ak'õre ode nipapari perã. \p \v 13 Mãpai fariseorãpa irumaa mãgajida: \p —Pɨchi k'ĩsiadoopa mãgɨ́ pedee jaramaa bɨda ajida. Awaraa wẽ-e perã auk'a jarait'ee, pari pɨ pedeemaa bɨda ajida. \p \v 14 Jesupa p'anauji: \p —Mɨ pedeek'ãri, wãarata jarapari. Mɨa k'awa bɨda aji, sãmãik'aapa cheda mãik'aapa sãmaa wãit'ee. Jõdee parãpa mãga k'awada-e p'anɨ. \v 15 Awaraarãpa oo p'anɨ ɨ̃rɨpai ak'ɨpata jaradait'ee pia wa k'achia. Jõdee mɨa mãgá ak'ɨ-epɨ. \v 16 Mamĩda eperãpa oo bɨ ak'ɨk'ãri, mɨa jararu pɨrã pia wa k'achia, wãarata jarait'ee, mɨ pëidapa mɨ k'aripapari perã. Mɨchi ituabaapa eperãarãpa oopata mãgá ak'ɨk'aa. \v 17 Pãchi ũraa p'ãdade jara bɨ eperã omeerãpa ne-inaa unudap'edaa auk'a jaradak'ãri, ma jarada wãara. Auk'a bɨ mɨ ome. \v 18 Mɨchia oo bɨ jarapari mãik'aapa mɨ Ak'õre, mɨ pëidapa, auk'a jarapari. \p \v 19 Mãpai ãchia iidijida: \p —¿Sãma bɨma ajida, pɨ Ak'õre? \p Jesupa p'anauji: \p —Parãpa mɨ wãara k'awada-eda aji. Mɨ Ak'õre jida wãara k'awada-e. Mɨ wãara k'awa p'anadap'edaa paara, mɨ Ak'õre jida wãara k'awa p'anak'ajidada aji. \p \v 20 Jesupa mãga jaraji, Tachi Ak'õre te waibɨade primisia ɨapatamãi jaratee bɨ misa. Eperãarã chok'ara mama wãyaa wãjida mĩda, apidaapa iru jitada-e paji irua jarateeda k'aurepa, ewari Tachi Ak'õrepa awara bɨda ma-it'ee waide pa-e bada perã. \s1 Jesupa ichi wãit'ee bɨmaa p'oyaa wãda-eda ada \p \v 21 Mãpai waya Jesupa mãgaji: \p —Mɨ ãyaa wãit'eeda aji. Parãpa mɨ jɨrɨdait'ee. Mamĩda mɨ unuda-e pait'ee. Atuadait'ee pãchia p'ek'au k'achia oopata k'aurepa. Mapa mɨ wãit'ee bɨmaa parã p'oyaa wãda-eda aji. \p \v 22 Mãga ũridak'ãri, judiorã poroorã pedee para beeji: \p —Tachi p'oyaa wãda-eda a bɨ, iru wãit'ee bɨmaa. ¿Ichi juadoopa piut'ee-epaama? aji. \p \v 23 Mãpai Jesupa ãchimaa mãgaji: \p —Parã ek'aripemaarãda aji. Mamĩda mɨ ɨt'aripema. Parã na p'ek'au eujãdepema. Mamĩda mɨ na p'ek'au eujãdepema-e. \v 24 Mapa mɨa jaraji parã atuadait'ee pãchia p'ek'au k'achia oopata k'aurepa. Wãara mãgá atuadait'eeda aji, ijãada-e p'anɨ pɨrã Mɨta jõmaarã Ak'õre Waibɨa. Mɨa aupaita eperãarãpa p'ek'au k'achia oopata wẽpapii. \p \v 25 Mãpai irumaa iidijida: \p —Pɨ, ¿k'aima? ajida. \p Jesupa p'anauji: \p —Mɨ chedak'ãriipa, parãmaa mãga jaraparida aji. \v 26 Mɨa unupari pãchia ne-inaa k'achia oopata mãik'aapa pedee chok'araapa parã ɨmɨateek'aji. Mamĩda mãga oo-e pait'ee. Jĩp'a jarait'ee mɨ pëidapa jarapi bɨk'a na p'ek'au eujãdepemaarãmaa. Irua ichita wãarata jaraparida aji. \p \v 27 Mamĩda ãchia k'awada-e paji, Jesupa jarak'ãri ichi Tachi Ak'õrepa pëida. \v 28 Mapa Jesupa mãgaji: \p —Parãpa Eperã Ak'õre Truadepema kurusode jiradak'ãri peedait'ee, k'awaadait'ee Mɨta Tachi Ak'õrepa pëida. Ma awara k'awaadait'ee mɨa ne-inaa jõma oopari irua oopi bɨk'a mãik'aapa jõma jarapari irua jarapi bɨk'a. \v 29 Mɨ pëida na p'ek'au eujãdee mɨ ome baparida aji. Mɨ ituaba atabëi-epɨ, irua k'inia bɨk'a oopari perã. \p \v 30 Jesupa mãga jarak'ãri, eperãarã chok'ara irude ijãajida. \s1 Abrahamdeepa uchiadap'edaada apatap'edaarã \p \v 31 Mãpai Jesupa judiorã irude ijãadap'edaarãmaa mãgaji: \p —Parãpa oo p'anɨ pɨrã mɨa ũraa bɨk'a, wãara mɨ k'õp'ãyoorã. \v 32 Mãga ooruta pɨrã, k'awaadait'ee Tachi Ak'õrepa wãarata jara pëida mãik'aapa ma k'aurepa waa esclavoorã p'anada-e pait'eeda aji. \p \v 33 Ãchia p'anaujida: \p —Tai Abrahamdeepa uchiadap'edaarã. Mapa tai esclavoorã-epɨ. Apidaa jua ek'ari p'anadak'aa. Tachi Ak'õre juadepai p'anapata. ¿Sãap'eda taimaa jara cheruma ajida, waa esclavoorã p'anada-e pait'ee? \p \v 34 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Jõmaweda p'ek'au k'achia oopataarã esclavoorãk'a p'anɨda aji, p'ek'au k'achia jua ek'ari p'anapata perã. \v 35 K'ĩsiadáma nãgɨde. Esclavo ichita ba-e chipari tede. Jõdee ma te chipari warra ichita bapari ma tede, ichi ak'õrede perã. \v 36 Mapa Tachi Ak'õre Warrapa parã p'ek'au k'achia jua ek'ariipa uchia ataru pɨrã, wãara uchiadait'ee. \v 37 Mɨa k'awa bɨ parã Abrahamdeepa uchiadap'edaarã. Mamĩda mɨ peet'aa k'inia p'anɨ, mɨ ũraa wãara ijãa k'iniada-e p'anadairã. \v 38 Mɨa jaraparida aji, mɨ Ak'õrepa mɨmaa ak'ɨpida. Jõdee parãpa oopata pãchi ak'õrepa jarateedak'a. \p \v 39 Mãpai ãchia mãgajida: \p —¡Tai ak'õre Abrahamda! ajida. \p Mamĩda Jesupa p'anauji: \p —Parã wãara Abraham warrarã pada paara, irua oodak'a ook'ajidada aji. \v 40 Mamĩda mãga ooda-e p'anɨ. Mɨa parãmaa Tachi Ak'õre wãarata jaraji, irua mɨmaa mãga jarada perã. Mamĩda ɨ̃rá parãpa mɨ peet'aa k'inia p'anɨ. Abrahampa mãga oo-e paji Ak'õre pedee jarapataarã ome. \v 41 Parãpa ne-inaa k'achia oomaa p'anɨda aji, pãchi ak'õrepa ooparik'a. \p Ãchia mãgajida: \p —¡Tai awaraa ak'õredeepa uchiada-e pajida! ajida. ¡Ak'õre abapaita iru p'anɨda! ajida. ¡Mãgɨ́ Tachi Ak'õre! \p \v 42 Jesupa p'anauji: \p —Tachi Ak'õre wãara parã ak'õre pada paara, mɨ k'inia iru p'anak'ajidada aji, mɨ Tachi Ak'õremãiipa cheda perã. Mapa mɨ nama bɨ. Mɨchi k'ĩradoopa nama che-e paji. Tachi Ak'õrépata mɨ pëiji. \v 43 ¿Parãpa mɨa jaratee bɨ at'ãri k'awada-e p'anɨk'ã? Parãpa mɨ ũraa ũri k'iniada-e p'anɨ. Maperãpɨ mɨa jara bɨ k'awada-e p'anɨ. \v 44 Parã ak'õre Netuara Poro Waibɨa. Ichideerã perã ichia oopi k'iniata oo k'inia p'anɨ. Na eujã beedak'ãriipa ichia eperãarã peeyaa bapari. Ma awara ne-inaa wãara unuamaa iru bapari, wãarata k'awak'aa perã. Seewa jarapari wãarak'a; mãga bapari. Ichi seewa-idaa beerã ak'õre, seewa-idaa bapari perã. \v 45 Mamĩda mɨa Tachi Ak'õre wãarata jarak'ãri, parãpa mɨ pedee ijãadak'aa. \v 46 ¿K'aipa ak'ɨpii mɨa p'ek'au k'achia aba pida ooda? ¡Mãga p'oyaa ooda-e! Mãga bɨta, mɨa wãarata jarak'ãri, ¿parãpa sãap'eda mɨ pedee ijãada-ema? \v 47 Tachi Ak'õredeerãpa iru Ũraa ũri k'inia p'anapata. Mamĩda parã Ak'õredeerã-e p'anadairã, iru ũraa ũri k'iniadak'aada aji. \s1 Abraham t'oi naaweda, Jesús bapachi \p \v 48 Mãpai judiorã poroorãpa Jesumaa mãgajida: \p —¿Pɨ Samariadepema-ek'ã? ajida. Ma awara pɨchi k'ap'ɨade netuara merãtɨa bɨda ajida. \p \v 49 Jesupa p'anauji: \p —Mɨ k'ap'ɨade netuara wẽe bɨda aji. Ma k'ãyaara mɨa mɨ Ak'õre waawee bapari. Mamĩda parãpa mɨ waaweedak'aa. \v 50 Mɨa jɨrɨ-e bɨ eperãarãpa mɨ t'o p'anadamerã, mɨ Ak'õrepa mãga k'inia bɨ mĩda. Iruata ak'ɨ bɨ parãpa oopata mãik'aapa jarait'ee pia wa k'achia. \v 51 Mɨa wãarata jararu. Eperãpa mɨ ũraa ũrip'eda, ooru pɨrã ma ũraade jara bɨk'a, piu-e pait'eeda aji. \p \v 52 Mãpai ma judiorãpa mãgajida: \p —¡Ɨ̃rapɨ k'awa p'anɨ wãara pɨ k'ap'ɨade netuara merãtɨa bɨ! Abraham mãik'aapa Tachi Ak'õre pedee jarapataarã jõmaweda piujida. Mamĩda pɨa jara bɨ pɨ ũraa jara bɨk'a oopari piu-e pait'ee. \v 53 Mãgara, ¿pɨ waibɨara bɨk'ã tai chonaarãwedapema piuda Abraham k'ãyaara? ¿Waibɨara bɨk'ã Tachi Ak'õre pedee jarapataarã piudap'edaa k'ãyaara? ¿K'ãata k'inia bɨma ajida, taipa k'ĩsiadamerã pɨde? \p \v 54 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa jarada paara mɨ waibɨara bɨ awaraarã k'ãyaara, pari mãga jarak'aji. Mamĩda mɨ Ak'õrépata mãga jarapari. Mãgɨ́ Ak'õre parãpa “Tachi Ak'õre” apata. \v 55 Mamĩda parãpa Tachi Ak'õre k'awada-e p'anɨ. Jõdee mɨa iru wãara k'awa bɨ. Mɨa iru k'awa-e bɨda ada paara, seewa-idaa bak'aji parã jĩak'a. Mamĩda mãga-e. Mɨa wãara iru k'awa bɨ mãik'aapa oopari irua jara bɨk'a. \v 56 Pãchi chonaarãwedapema Abraham o-ĩadachi mɨ na eujãdee cheda unuit'ee bada perã. Wãara mãga unuji mãik'aapa o-ĩa beejida aji. \p \v 57 Mãpai ãchia mãgajida Jesumaa: \p —Pɨ waide cincuenta años wẽe bɨ. Mãga bɨta, ¿Abraham unujida a bɨk'ã? ajida. \p \v 58 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa wãarata jararu. Abraham t'oi naaweda, Mɨta bapachida aji. \p \v 59 Mãga ũridak'ãri, ãchia mãu p'e atajida bat'adait'ee Jesumaa, ichi Tachi Ak'õreda ada perã. Mamĩda Jesús mirudachi mãik'aapa Ak'õre te waibɨadeepa uchiadachi. \c 9 \s1 Jesupa tau p'ãriu bada jɨpada \p \v 1 Maap'eda Jesús awara ãi wã nide unuji eperã tau p'ãriu bɨ ichi t'oru weda. \v 2 Ma eperã unudak'ãri, Jesús ome nipapataarãpa iidijida: \p —Tachi Jarateepari, ¿k'ãare k'aurepata na eperã tau p'ãriu t'ojima? ajida. ¿Ichia p'ek'au k'achia oopata k'aurepa pajik'ã ajida, maa-e pɨrã chi ak'õreerãpa p'ek'au k'achia oopata k'aurepa? \p \v 3 Jesupa p'anauji: \p —Ichi k'aurepa-epɨ; ichiaba ichi ak'õreerã k'aurepa-epɨ. Tachi Ak'õrepa mãga t'opiji eperãarãpa ak'ɨdamerã iruata ne-inaa pia ooi ma eperã k'ap'ɨade. \v 4 Ãstaawa tachia oodaipia bɨ mɨ pëidapa oopi bɨk'a, p'ãrik'ua pak'ãri, apidaapa mãga p'oyaa oodak'aa perã. \v 5 Mɨ na p'ek'au eujãde bɨ misa, ɨ̃daa pɨk'a bɨ na eujãdepemaarã-it'ee. \p \v 6 Mãga jarap'eda, Jesupa eujãde idut'aaji mãik'aapa yooro p'ora ome p'oirat'aap'eda, tau p'ãriu bɨ taude p'urut'aaji. \v 7 Mãpai mãgaji: \p —Wãpáde aji, pɨchi tau sɨɨde pania t'ɨpata \em Siloé\em* apatamaa. (Siloé jara k'inia bɨ “Pëida”.) \p Mãpai tau p'ãriu bɨ wãji ichi tau sɨɨde. Ãpɨtee chek'ãri, pia unu beeji. \v 8 T'ẽepai ma eperã k'ait'a p'anadap'edaarãpa mãik'aapa iru ne-iidimaa unudap'edaarãpa mãgapachida: \p —¿Nãgɨ́ chi ne-inaa iidimaa su-ak'ɨ bapariida-ek'ã? apachida. \p \v 9 Ũk'uruurãpa mãgapachida: \p —Jã ichipɨ. \p Awaraarãpa mãgapachida: \p —Jã iru-epɨ, iru k'ĩra papaa bɨ mĩda. \p Mamĩda ichia p'anauji: \p —Mɨpɨ. \p \v 10 Mãpai iidijida: \p —¿Sãga ɨ̃rá pɨa unu bɨma? ajida. \p \v 11 Ichia p'anauji: \p —Eperã t'ɨ̃jarapata Jesupa iduba yooro p'ora ome p'oirap'eda, mɨ taude p'urut'aajida aji, mãik'aapa mãgaji: “Wã́ji pɨchi tau sɨɨde pania t'ɨpata Siloé apatamaa.” Aramãgá mɨ wãjida aji, mãik'aapa mɨchi tau sɨɨt'aak'ãri, unuji. \p \v 12 Mãpai ãchia iidijida irumaa: \p —¿Sãma bɨma ajida, ma eperã? \p Ichia p'anauji: \p —K'awa-e bɨda aji. \s1 Fariseorãpa tau p'ãriu badamaa iididap'edaa \p \v 13-14 Jesupa ma yooro ook'ãri p'uruit'ee tau p'ãriu bada taude, ɨ̃ipata ewate paji. Maperã judiorã poro waibɨarãpa ma tau p'ãriu bada ateejida fariseorãmaa. \v 15 Mãpai ãchia iidijida: \p —¿Sãga ɨ̃rá unu bɨma? ajida. \p Ichia p'anauji: \p —Yooro mɨ taude p'urujida aji. Maap'eda mɨa sɨɨt'aaji. Mapa ɨ̃rá pia unu bɨda aji. \p \v 16 Fariseorã ũk'uruurãpa mãgajida: \p —Jãgɨ́ eperã Tachi Ak'õrepa pëida-eda ajida, ɨ̃ipata ewate mãga ooda perã. ¿Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ-ek'ã ajida, ɨ̃ipata ewate mimiadaik'araa bɨ? \p Mamĩda awaraarãpa mãgapachida: \p —¿Sãgá eperã p'ek'au k'achia ooparipa nãgee ne-inaa pia ooyama? ajida. \p Mãgá ãchi k'ĩsia awara-awaraadachida mãik'aapa ãchi k'õp'ãyoorã ome aupedee jõnapachida. \v 17 Maap'eda waya iidijida naaweda tau p'ãriu badamaa: \p —Pɨa ¿k'ãata k'ĩsia bɨma ajida, jã eperãpa pɨ tau jɨpadade? \p Ichia p'anauji: \p —Mɨ-it'ee iru Ak'õre pedee jaraparida aji. \p \v 18 Mamĩda ma judiorãpa ijãada-e paji ma eperã wãara naaweda tau p'ãriu baji mãik'aapa ɨ̃rá pia unu bɨ. Mapa chi ak'õre chi nawe ome t'ɨ̃ pëijida. \v 19 Mãpai iidijida: \p —¿Na parã warrak'ã? ajida. ¿Parãpa jaradaik'ã ichi tau p'ãriu t'oda? ¿Sãga ɨ̃rá pia unu bɨma? ajida. \p \v 20 Chi ak'õreerãpa p'anaujida: \p —Taipa k'awa p'anɨda ajida, nãgɨ́ tai warra mãik'aapa k'awa p'anɨ ichi tau p'ãriu t'oda. \v 21 Mamĩda k'awada-e ɨ̃rá sãga ichi taupa unu bɨ. Ichiaba k'awada-e k'aipa ichi taupa unupiji. Iidítɨ irumaa. Iru chona bairã, ichi itu jarayada ajida. \p \v 22 Chi ak'õreerãpa mãga jarajida judiorã waidoopa. Aɨ naaweda judiorã poro waibɨarãpa pedeeteejida chi eperã Jesús Mesías aru pɨrã, waa t'ĩupida-e pait'ee Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. \v 23 Mapa chi ak'õreerãpa jarajida: “Ichimaa iidítɨ. Iru chona bɨda” ajida. \p \v 24 Maperã judiorã poro waibɨarãpa waya t'ɨ̃ pëijida ma naaweda tau p'ãriu bada mãik'aapa mãgajida: \p —Wãara jarapáde ajida, Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Taipa k'awa p'anɨda ajida, jã eperã p'ek'au k'achia ooyaa bapari. \p \v 25 Ichia p'anauji: \p —Mɨa k'awa-e bɨda aji, ma eperãpa p'ek'au k'achia oopari wa mãga-e. Nãgapai k'awa bɨ. Mɨ tau p'ãriu baji. Mamĩda ɨ̃rá pia unu bɨda aji. \p \v 26 Waya iidijida: \p —¿K'ãata oojima? ajida. ¿Sãga pɨ tau pia unupijima? ajida. \p \v 27 Ichia p'anauji: \p —Mɨa parãmaa jarajida aji. Mamĩda mɨ pedee ijãada-e p'anɨ. ¿Waya jarapi k'inia p'anɨk'ã? ¿Parãpa ichiaba irude ijãa k'inia p'anɨk'ã? aji. \p \v 28 Mãga ũridak'ãri, ik'achia pedee p'aneejida ma tau p'ãriu badamaa: \p —¡Pɨata jã eperãpa jaratee bɨde ijãa bɨda! ajida. ¡Jõdee taipa Moisepa p'ãdade ijãapata! \v 29 Taipa k'awa p'anɨda ajida, Tachi Ak'õrepa Moisemaa pedeeda. Mamĩda k'awada-eda ajida, sãmãik'aapa cheji jã eperã. \p \v 30 Ichia p'anauji: \p —¿Sãga? ¡Parãpa k'awada-eda a p'anɨ sãmãik'aapa cheji! ¡Mamĩda irua mɨ tau unupiji! \v 31 Jõmaarãpa k'awa p'anɨ Tachi Ak'õrepa p'ek'au k'achia ooyaa beerã pedee ũrik'aa. Mamĩda ũripari ichimaa ɨt'aa t'ɨ̃pataarã pedee, mãɨrãpa irua k'inia bɨk'a oopata perã. \v 32 Na p'ek'au eujã beedak'ãriipa waide ũridak'aa eperãpa tau p'ãriu bee pia unupida. \v 33 Ma eperã Tachi Ak'õrepa pëi-e pada paara, nãgee ne-inaa oo-e pak'ajida aji. \p \v 34 Mãpai ma fariseorã k'ĩraudachida mãik'aapa mãgajida: \p —Pɨchi t'oru weda p'ek'au k'achia ooyaa bapari. Mãga bɨta, ¿taimaa jaratee k'inia bɨk'ã? ajida. \p Maap'eda taawaa jëret'aajida. \s1 Tau p'ãriu pɨk'a p'anɨɨrãpa Tachi Ak'õre k'awada-e \p \v 35 Jesupa k'awaaji mãgɨ́ tau p'ãriu bada taawaa jëret'aadap'edaa. T'ẽepai iru ome unuk'ãri, iidiji: \p —¿Pɨa Eperã Ak'õre Truadepemade ijãa bɨk'ã? aji. \p \v 36 Ichia p'anauji: \p —Mɨmaa jarapáde aji, k'aita pɨa jara bɨ. Mɨa irude ijãait'ee. \p \v 37 Jesupa mãgaji: \p —Pɨa mãgɨ́ unuda; mɨda aji, pɨ ome pedeemaa bɨ. \p \v 38 Mãpai Jesús k'ĩrapite bedabaiji mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, mɨa ijãa bɨda aji. \p \v 39 Ma t'ẽepai Jesupa mãgaji: \p —Mɨ na p'ek'au eujãdee chejida aji, eperãarã ak'ɨde, k'awaait'ee wãara ijãa p'anɨ wa ijãada-e p'anɨ. Chejida aji, Tachi Ak'õre k'awapiit'ee tau p'ãriu pɨk'a beerãmaa, ãchia iru k'awaadamerã. Ichiaba cheji ak'ɨpiit'ee tau ɨ̃daa pɨk'a beerãmaa, ãchia Tachi Ak'õre wãara k'awada-e p'anɨ. \p \v 40 Fariseorã ũk'uruurãpa mãga ũridak'ãri, iidijida: \p —¿K'ãata jara k'inia bɨma? ajida. ¿Tai jida Tachi Ak'õre k'awada-e p'anɨk'ã? ajida. \p \v 41 Jesupa p'anauji: \p —Parã mãga p'anadap'edaa paara, apidaapa parã ɨmɨateeda-e pak'aji. Mamĩda parãpa jarapata Tachi Ak'õre wãara k'awa p'anɨ. Mãga jaradak'ãri, p'ek'au k'achia oomaa p'anɨ, seewa jara p'anɨ perã. \c 10 \s1 Ovejaarã ak'ɨpari nepɨrɨda \p \v 1 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Eperãarã oveja k'ãipatamãi t'ĩudak'ãri, puerta eere t'ĩupata. Maperã eperã ma puerta eere t'ĩu-e pɨrã, mãgɨ́ nechɨayaa bɨ. \v 2 Mamĩda chi eperã puerta eere t'ĩupari; mãgɨ́ chi ovejaarã ak'ɨpari. \v 3 Puerta jɨ̃aparipa ewapari mãgɨ́ oveja ak'ɨpari t'ĩumerã. Mãpai irua ichi ovejaarã aba-abaa t'ɨ̃pari. Ma ovejaarãpa iru pedee k'awapata perã, ãchi k'ãipatamãiipa uchiadak'ãri, iru t'ẽe k'ĩup'ee wãpata. \v 4 Ichi ovejaarã jõmaweda uchia atak'ãri, ãra naa wãpari mãik'aapa chi ovejaarã iru t'ẽe wãpata, chipari pedee k'awapata perã. \v 5 Mamĩda awaraa eperãpa ma ovejaarã atee k'inia bɨ pɨrã, wãdak'aa mãgɨ́ ome. Ãyaa wãpata, mãgɨ́ pedee k'awadak'aa perã. \p \v 6 Jesupa mãga nepɨrɨji jarateeit'ee ma fariseorãmaa. Mamĩda ãchia k'awada-e paji irua k'ãata jara k'inia bada. \s1 Jesupa ichideerã pia ak'ɨpari \p \v 7 Mapa Jesupa ãchimaa waya mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Mɨda aji, ma puertak'a, ovejaarã t'ĩupatamãi. \v 8 Jõmaarãpa mɨ naa jara chedap'edaa ãchita Tachi Ak'õrepa pëida, nechɨayaa beerãk'a p'anajidada aji. Mapa mɨchi ovejaarã, pia jarait'eera, mɨchideerãpa mãɨrã pedee ijãada-e paji. \v 9 Mɨda aji, puertak'a bɨ. Mɨa eperãarã o k'achiadeepa k'aripa atapari t'ĩudamerã mɨchi jua ek'ari mɨchideerã ome. Oveja ak'ɨpari pia bɨpa ichi ovejaarã ak'ɨparik'a, mãga pɨk'a mɨa mɨchideerã ak'ɨpari mãik'aapa k'aripapari pia p'anapataadamerã. \p \v 10 ’Chi nechɨapari chepari nechɨait'ee aupai mãik'aapa peeit'ee aupai; ichiaba ne-inaa jõma p'e atadariit'ee aupai. Jõdee mɨ nama cheji eperãarã pia p'anapiit'ee mãik'aapa ichita p'anapiit'ee Tachi Ak'õre ome. \p \v 11 ’Mɨ chi ovejaarã ak'ɨpari t'ãri piara bɨk'a mãik'aapa eperãarã mɨ ovejaarãk'a. Ovejaarã ak'ɨpari t'ãri pia bak'ãri, chi ovejaarã pia ak'ɨpari, mãga oo bɨ k'aurepa piuru pɨjida. \v 12 Mamĩda mãga-e mimiapari jĩp'aa ome. Chĩara ovejaarã ak'ɨ bɨde, mãgɨpa ne-animal k'achia cheru unuk'ãri, mirudaipari ma ovejaarã k'iniak'aa perã. Maperãpɨ ne-animal k'achia bɨpa ma ovejaarã ũk'uru ata chepari mãik'aapa apemaarã awara ãyaa jĩchoopipari. \v 13 Ma eperã mirudaipari ma ovejaarã ak'ɨpari-e perã mãik'aapa ma ovejaarã ichide-e perã. \p \v 14-15 ’Ovejaarã ak'ɨpari t'ãri piara bɨpa ichi ovejaarã pia ak'ɨparik'a, mãga pɨk'a mɨa mɨchideerã pia ak'ɨpari. Mɨ Ak'õrepa mɨ t'ãri k'awa bɨ; ichiaba mɨa pida mɨ Ak'õre t'ãri k'awa bɨ. Mãgá ichiaba mɨa mɨchi ovejaarã t'ãri k'awa bɨ mãik'aapa ãrapa pida mɨ t'ãri k'awa p'anɨ. Mɨchi k'ap'ɨa peepiit'ee ãra k'aripait'ee. \v 16 Mɨa ichiaba awaraa ovejaarã iru bɨ. Mãgɨ́ ovejaarã nãpemaarã-e, judiorã-e perã. Mamĩda mɨa ichiaba ãra k'aripa k'inia bɨ. Ãrapa ichiaba mɨ pedee ũripataadayada aji. Mapa mɨa ãra p'e bɨit'ee apemaarã mɨchideerã, judiorã mɨde ijãapataarã ome, jõmaweda ak'ɨpari apai jua ek'ari p'anapataadamerã. \p \v 17 ’Mɨ Ak'õrepa mɨ k'inia iru bapari mɨchi k'ap'ɨa peepiit'ee perã eperãarã pari. Mamĩda waya chok'ai p'irabaiit'ee. \v 18 Awaraarãpa mɨ k'ap'ɨa peepida-e pai. Ma k'ãyaara mɨata ãchimaa mɨchi k'ap'ɨa peepiit'ee. Mɨa mãga ooit'ee mãik'aapa waya chok'ai p'irabaiit'ee, mɨ Ak'õrepa mãga jara bairã. Iru jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \p \v 19 Ma pedee ũridak'ãri, judiorã waya k'ĩsia awara-awaraa p'aneejida. \v 20 Ũk'uruurãpa mãgapachida: \p —¿Sãap'eda parãpa jã eperã pedee ũri p'anɨma? ajida. Iru k'ap'ɨade netuara merãtɨa bɨ mãik'aapa k'ĩra k'awa-ee bɨ. \p \v 21 Mamĩda awaraarãpa mãgapachida: \p —Eperã k'ap'ɨade netuara merãtɨa bak'ãri, mãga pedeek'aada ajida. ¿Netuarapa tau p'ãriu beerã pia unupiik'ã? ajida. \s1 Judiorãpa Jesús yiaraa iru p'anadap'edaa \p \v 22 Ma t'ẽepai k'oijara pak'ãri, judiorãpa fiesta oojida Jerusalén p'uurude. Ma fiesta oopachida k'irãpadait'ee chonaarãwedapema ewari Tachi Ak'õre te waibɨa awara bɨdap'edaa iru-it'ee. \v 23 Jesús mama nipaji Ak'õre te ãuk'idaa, Salomón Pórtico apatap'edaamãi. \v 24 Maperã judiorã poro waibɨarãpa iru wap'ɨra ata chejida mãik'aapa iidijida: \p —¿At'ãri tai audú k'ĩsiapimaa iru bait'eek'ã? ajida. Pɨ Tachi Ak'õrepa pëida, Mesías pɨrã, aweda jaráji. \p \v 25 Jesupa p'anauji: \p —Naaweda mɨa parãmaa mãga jarajida aji. Mamĩda ijãada-e paji. Mɨa oopari mɨ Ak'õrepa oopi bɨk'a. Oopari ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Ma k'aurepata ijãadaipia bɨ mɨ Tachi Ak'õrepa pëida. \v 26 Mamĩda parãpa ijãada-e p'anɨ, mɨchideerã-e perã. \v 27 Mɨchideerãpa mɨ pedee k'awapata mãik'aapa mɨa ãchi k'awapari. Mapa ãchi mɨ t'ẽe nipapata. \v 28 Mɨa ãchi o k'achiadeepa k'aripa atapari atuanaadamerã; jĩp'a ichita chok'ai p'anapataadamerã Tachi Ak'õre ome. Apidaapa ãchi p'oyaa jãri atada-e pai mɨ juadeepa. \v 29 Mɨ Ak'õrepa ãchimaa mɨde ijãapiji. Iru jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Maperãpɨ apidaapa ãchi p'oyaa jãri atada-e pai iru juadeepa. \v 30 Mɨ, mɨ Ak'õre ome abapai. \p \v 31 Mãga ũridak'ãri, ma judiorãpa mãu p'e atajida iru bat'a peedait'ee. \v 32 Mamĩda Jesupa mãgaji: \p —Mɨ Ak'õrepa mɨmaa oopiparida aji, ne-inaa pia chok'ara eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. ¿Chisãgɨ́ k'aurepata mɨ bat'a pee k'inia p'anɨma aji, mãupa? \p \v 33 Ma judiorãpa p'anaujida: \p —Pɨa ne-inaa pia oo bɨ k'aurepa pɨ bat'a pee k'iniada-eda ajida. Mãga oodait'ee pɨa Tachi Ak'õre ãpɨte ik'achia pedeeda perã. Jaraji pɨ Tachi Ak'õre ome auk'a, pɨ eperã bɨ mĩda taik'a. \p \v 34 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¿Parã ũraa p'ãdade Tachi Ak'õrepa jara bɨ-ek'ã: \q1 ‘Mɨa jaraji parã mɨk'a; ak'õre waibɨarã’? \rq (Sal 82.6)\rq* \m \v 35 Tachi Ak'õre Ũraa jõk'aa. Maperã p'oyaa merada-e. Ma ũraa p'ãdade Ak'õrepa t'ɨ̃jaraji ‘ak'õre waibɨarã mɨk'a’ iru pedee ũridap'edaarãmaa, parã chonaarãpa mãɨrã awara bɨdap'edaa perã iru-it'ee. \v 36 Tachi Ak'õrepa mɨ auk'a awara bɨji mãik'aapa pëiji na p'ek'au eujãdee. Mãga bɨta, ¿sãga parãpa jaradai mɨa ik'achia pedee baji Tachi Ak'õre ãpɨte, jarak'ãri mɨ Tachi Ak'õre Warra? \v 37 Oo-e pɨrã mɨ Ak'õrepa oopi bɨk'a, mãgara ijãanáatɨ. \v 38 Mamĩda oo bɨ pɨrã mɨ Ak'õrepa oopi bɨk'a, mɨa jara bɨ ijãada-e p'anɨ mĩda, ijã́atɨ mɨa ooda k'aurepa. Mãgá parãpa wãara k'awaadai mɨ Tachi Ak'õre ome abapai. \p \v 39 Mãga ũridak'ãri, waya iru jita atadait'ee paji. Mamĩda Jesús mirudachi. \p \v 40 Maap'eda Jesús wãji Jordán to k'ĩraik'a eeree. Mama Juanpa naaweda poro choopatamãi beeji. \v 41 Mama bɨde eperãarã chok'ara irumaa wãjida mãik'aapa ãchi pitapai mãgapachida: \p —Juanpa oo-e paji ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, na eperãpa ooparik'a. Mamĩda irua wãarata jarapachi na eperãde. \p \v 42 Maperãpɨ mama eperãarã chok'ara Jesude ijãajida. \c 11 \s1 Lázaro jai-idaada \p \v 1 Eperã, t'ɨ̃jarapatap'edaa Lázaro k'ayaa baji. Ma eperã chi ɨ̃pewẽraarã María, Marta ome Betania p'uurudepema paji. \v 2 (T'ẽepai mãgɨ́ Mariapa k'era weeji Jesús bɨɨrɨ ɨ̃rɨ mãik'aapa Jesús bɨɨrɨ p'ooji ichi pudapa.) \v 3 Lázaro k'ayaa bada perã, chi ɨ̃pewẽraarãpa jara pëijida Jesumaa: \p —Tachi Waibɨa, pɨ k'õp'ãyo k'inia Lázaro k'ayaa bɨ. \p \v 4 Jesupa mãga ũrik'ãri, mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Ma k'ayaapa jai-idaaru pɨjida, chok'ai p'irabaiit'ee. Iru k'ayaa bɨ eperãarãpa k'awaadamerã Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ mãik'aapa k'awaadamerã Tachi Ak'õre Warrapa ne-inaa jõma ooi ichi Ak'õrepa oopi bɨk'a. Mãga ook'ãri, jarapataadait'ee Tachi Ak'õre t'ãri pia bapari eperãarã ome; chi Warra jida auk'a. \p \v 5 Jesupa k'inia p'e iru bapachi Marta, María mãik'aapa Lázaro. \v 6 Jesumaa jara pëijida mĩda, ichi badamãi k'ãima omé beeji. \v 7 Maap'eda mãgaji chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —Waya wãdáma aji, Judea eujãdee. \p \v 8 P'anaujida: \p —Mamĩda Tachi Jarateepari, mak'ɨara taarã-e bɨda ajida, judiorã poro waibɨarãpa pɨ mãupa peedait'ee p'anadap'edaa. ¿Waya jãmaa wã k'inia bɨk'ã? ajida. \p \v 9 Jesupa p'anauji: \p —¿Ewari doce hora ɨ̃daa nɨ̃bapari-ek'ã? aji. Eperã ãstaawa nipak'ãri, t'ĩutɨk'aa, ɨ̃daa nɨ̃bairã. \v 10 Mamĩda eperã p'ãrik'ua ni pɨrã, t'ĩutɨpari ɨ̃daa-e bairã. \p \v 11 Mãga jarap'eda, Jesupa mãgaji: \p —Tachi k'õp'ãyo Lázaro k'ãi bɨ. Mamĩda mɨa ɨ̃rɨmat'aanait'ee. \p \v 12 Chi k'õp'ãyoorãpa p'anaujida: \p —Tachi Waibɨa, iru k'ãi bɨ pɨrã, jɨpait'eeda ajida. \p \v 13 Jesupa jara k'inia baji Lázaro jai-idaa bɨ. Mamĩda ãrapa k'awada-e p'anajida. K'ĩsiajida jĩp'a k'ãi bɨ. \v 14 Mãpai Jesupa jĩp'a mãgaji: \p —Lázaro jai-idaajida aji. \v 15 Pia bɨ mɨ naaweda wã-e paji, ma k'aurepa ɨ̃rá parãpa waapɨara ijãadait'ee perã Tachi Ak'õrede. Ɨ̃rá wãdáma aji, Lazaromaa. \p \v 16 Mãpai Tomapa (ichiaba t'ɨ̃jarapatap'edaa Me-iso) apemaarãmaa mãgaji: \p —Wãdáma aji, iru ome, tachi peek'ooruta pɨjida. \s1 Jesude ijãapataarã chok'ai p'irabaidait'ee jai-idaaruta pɨjida \p \v 17 Jesús pachek'ãri Lázaro bapatamãi, k'ãima k'ĩmari baji ɨadap'edaa. \v 18 Jerusalendeepa Betania p'uuru perá kilometro õpee baji. \v 19 Mamãik'aapa judiorã chok'ara cheepuru p'anajida Marta mãik'aapa María k'õp'ãyaadait'ee, ãra ɨ̃pema jai-idaa bada perã. \v 20 Martapa k'awaak'ãri Jesús cheru, wãji iru k'ĩrachuude. Mamĩda María teeda beeji. \v 21 Jesús unuk'ãri, Martapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, pɨ cheda paara, mɨ ɨ̃pema jai-idaa-e pak'ajida aji. \v 22 Mamĩda mɨa k'awa bɨ at'ãri pɨa iidiruta Tachi Ak'õrepa ooit'ee. \p \v 23 Jesupa mãgaji: \p —Pɨ ɨ̃pema p'irabaiit'eeda aji. \p \v 24 Martapa p'anauji: \p —Mɨa k'awa bɨ na p'ek'au eujã jõdaik'ãri, iru chok'ai p'irabaiit'ee mãik'aapa ɨt'aa wãit'ee. \p \v 25 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa piu beerã waya chok'ai p'anapiparida aji. Chi jai-idaada Ak'õre eujãde ichita chok'ai bapariit'eeda aji, mɨde ijãa bapachi perã. \v 26 Ma awara chi chok'ai bɨ jida atua-e. Ichita ɨt'ari banait'eeda aji, ijãa bapari perã. ¿Pɨa mãga ijãa bɨk'ã? aji. \p \v 27 Martapa mãgaji: \p —Ijãa bɨpɨ. Pɨta Mesías, chi na p'ek'au eujãdee cheit'ee bada eperãarã k'aripade. Pɨta Tachi Ak'õre Warra. \s1 Jesús Lázaro ɨadap'edaamãi jẽeda \p \v 28 Mãga jarap'eda, Marta wãji ichi ɨ̃pewẽra Mariamaa mãik'aapa k'ɨɨrɨ ik'aawa mãganaji: \p —Tachi Waibɨa nama bɨ. Pɨ t'ɨ̃ bɨda aji. \p \v 29 Mariapa mãga ũrik'ãri, isapai Jesumaa wãji. \v 30 Jesús waide pana-e baji p'uurude; at'ãri Marta ome unudamãi baji. \v 31 Judiorã María ome p'anadap'edaarãpa ichi isapai uchiaru unudak'ãri, iru t'ẽe wãjida, wãit'ee jĩak'aapa jẽede Lázaro ɨadap'edaamãi. \p \v 32 Mamĩda Mariapa Jesús unuk'ãri, bedabaidachi mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, pɨ nama bada paara, mɨ ɨ̃pema jai-idaa-e pak'ajida aji. \p \v 33 Jesupa unuk'ãri María chi che p'anadap'edaarã ome jẽe para nɨ̃bɨ, t'ãri p'ua nɨ̃beeji. \v 34 Mãpai iidiji: \p —¿Sãma ɨajidama? aji. \p P'anaujida: \p —Chepáde ajida, ak'ɨde. \p \v 35 Jesús jẽedachi. \v 36 Mãga unudak'ãri, judiorãpa mãgajida: \p —¡Ak'ɨ́tɨ! ¡Mãgara Lázaro k'inia iru baji! \p \v 37 Mamĩda mãɨrã ũk'uruurãpa mãgajida: \p —Na Jesupa tau p'ãriu beerã pia unupipari. Maperã ¿Lázaro jɨpak'aji-ek'ã ajida, jai-idaanaamerã? \s1 Lázaro chok'ai p'irabaida \p \v 38 Lázaro piuda k'aurepa Jesús at'ãri t'ãri p'ua nɨ̃bɨde, panaji Lázaro ɨadap'edaamãi. Mãu te uria baji mãik'aapa chi t'ai jɨ̃a nɨ̃baji mãu choma bɨpa. \v 39 Mapa Jesupa mãgaji: \p —Jã mãu ãyaa ata bɨnadapáde aji. \p Mãpai Marta, chi piuda ɨ̃pewẽrapa mãgaji: \p —Mamĩda Tachi Waibɨa, ɨ̃rá iru k'ap'ɨa mik'ia jo nɨ̃bɨda aji, k'ãima k'ĩmari bairã ɨadap'edaa. \p \v 40 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¿Mɨa pɨmaa jaraji-ek'ã? aji. Ijãa bɨ pɨrã, Ak'õrepa ne-inaa pia ooit'ee eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \p \v 41 Mãpai chi mãu ãyaa ata bɨjida. Maap'eda Jesús ɨt'aa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Ak'õre, gracias mɨa chupɨria iidida ũrida perã. \v 42 K'awa bɨ mɨa iidipari chaa pɨa ũripari. Mamĩda na pedee jararu na eperãarãpa ũridamerã mãik'aapa ijãadamerã pɨa mɨ pëiji. \p \v 43 Mãga jarap'eda, Jesupa golpe biaji: \p —¡Lázaro, uchíaji jãmãik'aapa! \p \v 44 Mãpai chi jai-idaa bada uchiaji. Ichi k'ap'ɨa jõma at'ãri pɨra baji p'arupa; chi jua, jĩru paara. Ichiaba ichi poro pɨra baji p'arupa. Mapa Jesupa mãgaji: \p —Iru ɨa bada p'aru ẽrat'aadapáde aji. \s1 Jesús jita atadait'ee pedeeteedap'edaa \r (Mt 26.1-5; Mr 14.1-2; Lc 22.1-2) \p \v 45 Jesupa ooda unudak'ãri, judiorã chok'ara María ome wã p'anadap'edaarãpa irude ijãajida. \v 46 Mamĩda mãɨrãdepema ũk'uru fariseorãmaa wãjida Jesupa ooda nepɨrɨde. \v 47 Mapa ma fariseorã p'aareerã poroorã ome t'ɨ̃ pëijida Junta Supremadepemaarã mãik'aapa mãgajida: \p —¿K'ãata oodait'eema? ajida. Jã eperãpa oomaa bɨ ne-inaa chok'ara eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 48 Ita-aria bɨrutara, jõmaarãpa irude ijãadai. Mãgara Romadepemaarã chedayada ajida, Tachi Ak'õre te waibɨa t'eet'aade mãik'aapa tachi auk'aarã jõt'aade. \p \v 49 Judío t'ɨ̃jarapatap'edaa Caifás p'aareerã poro waibɨa paji ma añode. Ichia mãgaji: \p —Parãpa maarepida k'awada-e p'anɨda aji. \v 50 Piara bɨ eperã aba piumerã tachi p'uuru pidaarã pari, tachi p'uuru pidaarã jõmaweda piudai k'ãyaara. \p \v 51 Mamĩda Caifapa mãga jara-e paji ichi k'ĩsiadoopa. Ma añode p'aareerã poro waibɨa pada perã, Tachi Ak'õrepa ne-inaa p'asait'ee bada ichimaa jarapiji. Maperãpɨ ichia jaraji Jesús piut'ee ãchi p'uuru pidaarã pari. \v 52 Mamĩda wãara ma eujãdepemaarã-it'ee aupai piu-e pait'ee paji. Ichiaba piut'ee paji eperãarã jõmaarã pari, chi Tachi Ak'õrede ijãapataadait'eerã awara-awaraa eujãde p'anapataarã pari. \v 53 Caifapa mãga jarada ewatedeepa judiorã poroorãpa pedeeteepachida Jesús peedait'ee. \p \v 54 Maperã Jesús judiorã t'ãide tau taawa nipak'aa paji naawedapemak'a. Mamãik'aapa wãji eujã pania wẽe bɨ k'ait'a, eperãarã mak'ɨara p'anadak'aa p'uurude. Mãgɨ́ p'uuru t'ɨ̃jarapachida Efraín. Mama beeji chi k'õp'ãyoorã ome. \p \v 55 Ma t'ẽepai judiorã Pascua fiesta ɨ̃rɨ pak'ãri, eperãarã chok'ara awara ãiipa chejida Jerusalendee Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a oodait'ee mãik'aapa pia p'anadait'ee iru k'ĩrapite. \v 56 Mama p'anɨde ma eperãarã Jesús jɨrɨ nipapachida mãik'aapa Tachi Ak'õre te waibɨade pedee para baji ãchi k'õp'ãyoorã ome: \p —¿K'ãata k'ĩsia p'anɨma? ajida. ¿Iru cheipaa na fiestade wa mãga-e? \p \v 57 Mamĩda fariseorãpa mãik'aapa p'aareerã poroorãpa Jesús jita atapi k'inia p'anapachida. Mapa jarajida apidaapa Jesús unuruta pɨrã, ãchimaa jara chedamerã. \c 12 \s1 Mariapa k'era weeda Jesús bɨɨrɨ ɨ̃rɨ \r (Mt 26.6-13; Mr 14.3-9) \p \v 1 Ewari seis falta bak'ãri Pascua fiesta oodait'ee, Jesús wãji Betania p'uurudee, Lázaro bapatamãi. Ma Lázaro paji Jesupa chok'ai p'irabaipida. \v 2 Mama bɨde k'ewara Jesumaa nek'opijida. Martapa jedepachi. Jõdee Lázaro Jesús ome nek'omaa baji. \v 3 Mãɨmisa Mariapa aneeji k'era ɨ̃pɨa nardodee ooda. Litro k'audaa baji. Ma k'era Jesús bɨɨrɨ ɨ̃rɨ weet'aaji mãik'aapa ichi pudapa p'oot'aaji. Te jã t'ũa jo nɨ̃beeji k'erapa. \v 4 Mãpai Jesús k'õp'ãyo, Judas Iscariote, Jesús traicionaait'ee badapa mãgaji: \p \v 5 —Jã k'era ichi k'inia weemaa bɨda aji. Netot'aak'aji trescientos denarios pari mãik'aapa chupɨria beerã k'aripak'aji. \p \v 6 Mamĩda Judapa mãga jara-e paji chupɨria beerã k'aripa k'inia bada perã. Ma k'ãyaara mãga jaraji nechɨayaa bada perã. Ichia ãra p'arat'a anipapachi mãik'aapa aɨdepema chɨa atapachi. \v 7 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ita-aria bɨ́ji. Irua nãgɨ́ k'era ɨa iru bajida aji, mɨ ɨaruta ewatepema-it'ee. \v 8 Chupɨria beerã ichita paraait'ee parã t'ãide. Mamĩda mɨ parã ome ichita ba-e pait'eeda aji. \s1 Judiorã poroorãpa Lázaro jɨrɨdap'edaa peet'aadait'ee \p \v 9 Ũridak'ãri Jesús Betania p'uurude bɨ, judiorã chok'ara wãjida iru ak'ɨde. Ichiaba wãjida Lázaro ak'ɨde, Jesupa iru chok'ai p'irabaipida perã. \v 10 Maperã p'aareerã poroorãpa pedeeteejida Lázaro ichiaba peet'aadait'ee. \v 11 K'ĩsiajida Jesupa iru p'irabaipida k'aurepa judiorã chok'ara ãchi ũraade ijãadaamaa p'aneeruta Jesude ijãadait'ee. \s1 Jesús Jerusalén p'uurudee wãda \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Lc 19.28-40) \p \v 12 Aɨ norema eperãarã chok'ara, chi wã p'anadap'edaarãpa k'awaajida Jesús Jerusalendee Pascua fiesta oode cheru. \v 13 Mapa t'ap'uru k'iru t'ɨap'edap'eda, wãjida iru auteebaidait'ee mãik'aapa biapachida: \q2 —\tl ‘¡Hosana!\tl* ¡Tachi K'aripapari cheru Tachi Ak'õre k'ap'ɨa pari! ¡Tachi Ak'õrepa iru pia ak'ɨji mãik'aapa pëiji Israel pidaarã Rey pamerã!’ \rq (Sal 118.25-26)\rq* \p \v 14 Jesupa burro chak'e atapiji mãik'aapa bataudachi aɨ ɨ̃rɨ, Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 \v 15 ‘Sión p'uurudepemaarã, waweenáatɨ. ¡Ak'ɨ́tɨ! Pãchi Rey cheru burro chak'e ɨ̃rɨ.’ \rq Zac 9.9\rq* \m \v 16 Chi k'õp'ãyoorãpa k'awada-e paji ma pedee p'ãda k'ãata jara k'inia bɨ. Mamĩda Jesús ɨt'aa wãda t'ẽepai k'irãpajida ma pedee mãik'aapa Jesús p'asada. Mãpai k'awaajida ma pedee p'ãda irude jara baji. \p \v 17 Jesupa Lázaro p'irabaipida unudap'edaarãpa irua ooda jõmaarãmaa nepɨrɨpachida. \v 18 Mapa eperãarã chok'ara wãjida Jesús ome unudait'ee. Mãgá wã k'inia p'anajida ũridap'edaa perã irua ne-inaa ooda eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 19 Fariseorã ũk'uruurãpa mãga unudak'ãri, ãchi k'õp'ãyoorãmaa mãgajida: \p —¿Parãpa unu p'anɨk'ã? ajida. ¡Iru maarepida p'oyaada-e pai! ¡Jõmaarãta irude ijãa wãdada! ajida. \s1 Judio-eerãpa Jesús unu k'inia p'anadap'edaa \p \v 20 Pascua fiesta pai naaweda, eperãarã wãpachida Jerusalendee ɨt'aa t'ɨ̃de Tachi Ak'õremaa. Ma wãdap'edaarã t'ãide p'anajida judio-eerã, judiorã ũraade ijãadap'edaarã. \v 21 Mãɨrã Felipemaa wãjida. Mãgɨ́ Felipe Betsaida p'uurudepema paji. Mãgɨ́ p'uuru Galilea eujãde bɨ. Ma judio-eerãpa mãgajida irumaa: \p —Señor, taipa Jesús unu k'inia p'anɨda ajida. \p \v 22 Mãpai Felipepa nepɨrɨnaji Andreemaa. Maap'eda ãchi omé wãjida Jesumaa nepɨrɨde. \p \v 23 Ũrik'ãri judio-eerãpa iru jɨrɨmaa p'anɨ, Jesupa mãgaji: \p —Ewari paruda aji, Eperã Ak'õre Truadepema ɨt'aa wãit'ee. \v 24 Mɨa wãarata jararu. Eperãpa trigo tau apai iru bɨta, mãgɨ́ tau uu-e pɨrã, tau apai iru bait'ee. Jõdee mãgɨ́ tau uuru pɨrã, baaip'eda yoorode piu pɨk'a bɨ mĩda, madeepa trigo k'arra chiwidi t'onopari mãik'aapa warip'eda, chaupari. Mãgá tau apaideepa chok'ara uchiadait'ee. \v 25 Na p'ek'au eujãde bɨ misa, eperãpa jɨrɨru pɨrã ooit'ee ichia oo k'iniata, ichi piuk'ãri atuait'ee. Mamĩda na p'ek'au eujãde bɨ misa, eperãpa jɨrɨru pɨrã ooit'ee Tachi Ak'õrepa k'inia bɨk'a, ma k'aurepa ichita chok'ai bapariit'ee Tachi Ak'õre ome. \v 26 Apidaapa oo k'inia bɨ pɨrã mɨa oopi bɨk'a, mãgɨ́ nipaipia bɨ mɨ ome mɨ wãrumaa. Mãga ooru pɨrã, mɨ Ak'õrepa iru pia ak'ɨit'ee. \s1 Jesupa ichi piut'eeda ada \p \v 27 —Ɨ̃rá mɨ t'ãri p'ua nɨ̃bɨda aji. ¿K'ãata jaraima? ¿Nãga jaraik'ã: “Ak'õre, mɨ k'aripáji nãgá banaamerã”? Ma-it'ee mɨ cheji, chupɨria chait'ee. Mapa mɨa jara bɨ mɨ Ak'õremaa: \v 28 “Ak'õre, ak'ɨpíji wãara pɨ jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. ¡Óoji pɨchia oo k'iniata!” \p Mãpai arii p'anadap'edaarãpa ũrijida ɨt'ariipa jara bɨ: \p —Mɨa mãga ak'ɨpidoo pɨ k'ap'ɨa pari mãik'aapa waya mãga ak'ɨpiit'ee. \p \v 29 Eperãarãpa mãgɨ́ pedee ũridak'ãri, k'ĩsiajida pata k'ĩrau nɨ̃bɨ. Mamĩda mãɨrã ũk'uruurãpa mãgajida: \p —Ɨt'aripema ángel paji. Mãgɨ́pata pedeejida ajida. \p \v 30 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Jã pedee ũridap'edaa, mɨ-it'ee-e pajida aji. Parã-it'eeta paji. \v 31 Ɨ̃rapɨ Tachi Ak'õrepa k'awapiit'ee na p'ek'au eujãdepemaarãpa k'achia oopata. Ɨ̃rapɨ Tachi Ak'õrepa p'oyaait'ee na p'ek'au eujãdepemaarã poro waibɨa Satanás. \v 32 Mamĩda mɨchi k'ap'ɨa kurusode jira atadak'ãri eujãdeepa, eperãarãpa mɨde ijãa p'aneedait'eeda aji. \p \v 33 Mãga jarak'ãri, Jesupa jara k'inia baji ichi sãgá piut'ee. \v 34 Mãpai eperãarãpa p'anaujida: \p —Tai ũraade jara bɨ Mesías ichita bapariit'ee. ¿Sãga pɨa jaraima Eperã Ak'õre Truadepema kurusode jiradait'ee? ¿K'aima ma Eperã Ak'õre Truadepema? \p \v 35 Jesupa mãgaji: \p —Mɨ, chi ɨ̃daa pɨk'a bɨ mak'ɨara taarã-e parã ome. Nipapatáatɨ mɨ ɨ̃daa pɨk'a bɨde p'ãriu pɨk'a bɨde t'ĩunaadamerã. Chi p'ãriu pɨk'a bɨde nipaparipa k'awa-e bɨ sãmaa wãru. \v 36 Mɨ, chi ɨ̃daa pɨk'a bɨ parã ome bɨ misa, mɨde ijãapatáatɨ. Mɨa Tachi Ak'õrepa wãarata jara pëida jarateepari, parãpa ma pedee ijãadap'eda, iru warrarã p'aneedamerã. \p Mãga jarap'eda, Jesús ãyaa wãji ichi ununaadamerã. \s1 Judiorãpa Jesude ijãada-e p'anadap'edaa \p \v 37 Jesupa ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi taide oopachi mĩda, judiorã chok'araarãpa irude ijãadak'aa paji. \v 38 Mãga paji wãara uchiamerã nãgɨ́ pedee Ak'õre pedee jarapari Isaíapa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Tachi Ak'õre, ¿k'aipa ijãajima aji, taipa jarateedap'edaa? ¿K'aimaa pɨa ooda ak'ɨpijima?’ \rq (Is 53.1)\rq* \m \v 39 Isaíapa p'ãdade ichiaba jara bɨ ãchia p'oyaa ijãadak'aa paji nãga perã: \q1 \v 40 ‘Tachi Ak'õrepa ãchi tau p'ãriu pɨk'apiji irua ooda ak'ɨ p'anɨ mĩda, ununaadamerã. Ma awara k'ɨɨrɨ k'isua pɨk'apiji irua jarada ũri p'anɨ mĩda, k'awanaadamerã mãik'aapa irumaa chenaadamerã, irua ãchia p'ek'au k'achia oopata wẽpapimerã.’ \rq (Is 6.10)\rq* \m \v 41 Isaíapa mãga jaraji, k'ãimok'araa pɨk'a bɨde Jesús unuda perã Tachi Ak'õre k'ĩra wãree eujãde. Maperãpɨ Jesude pedee baji. \p \v 42 Isaíapa jaradak'a wãara uchiaji mĩda chok'araarã ome, judiorã ũk'uruurãpa Jesude ijãajida; ichiaba ãchi poroorã ũk'uruurãpa pida ijãajida. Mamĩda fariseorã waidoopa mãɨrãpa ijãadap'edaa eperãarã taide jaradak'aa paji. Waawee p'anajida fariseorãpa ãchi t'ĩupida-e pai jĩak'aapa Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. \v 43 Audupɨara k'inia p'anapachida ãchi auk'aarãpa ãchi ak'ɨdamerã judiorã pia beerãk'a, k'inia p'anadai k'ãyaara Tachi Ak'õrepa ãchi ak'ɨmerã ichideerãk'a. \s1 Tachi Ak'õrépata eperãarãpa oopata ak'ɨit'ee \p \v 44 Maap'eda Jesupa golpe pedeeji judiorã arii p'anadap'edaarãmaa: \p —Chi mɨde ijãa bɨ mɨdepai ijãa-e bɨda aji. Ichiaba mɨ Ak'õrede ijãa bɨ, iruata mɨ na p'ek'au eujãdee pëida perã. \v 45 Chi mɨ unu bɨpa ichiaba mɨ pëida unu bɨ. \v 46 Mɨta chi ɨ̃daa pɨk'a bɨ. Mɨ cheji na p'ek'au eujãdee mɨde ijãapataarã p'ananaadamerã p'ek'au oopataarã p'anapatak'a p'ãriu pɨk'a bɨde. \v 47 Eperãpa mɨ ũraa ũrip'eda, made jara bɨk'a oo-e pɨrã, mɨa jara-e ma eperã atuait'ee. Mɨ che-e paji na p'ek'au eujãdepemaarã atuapiit'ee. Ma k'ãyaara mɨ cheji eperãarã o k'achiadeepa k'aripa atade. \v 48 Eperãpa mɨ yiaraa iru bɨ pɨrã mɨ ũraa ũri k'inia-e bairã, Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate ichia mãgɨ́ eperã miapiit'ee. Mɨa jarada k'aurepa irua eperãarãpa oopata ak'ɨit'ee k'awaait'ee ijãapachida wa ijãadak'aa paji. \v 49 Mɨchi k'ĩsiadoopa pedee-e bajida aji. Mɨ Ak'õre, mɨ na eujãdee pëidapa ma pedee jõma mɨmaa jarapiji. Irua jaraji mɨa pedeeit'ee mãik'aapa jarateeit'ee. \v 50 Mɨa k'awa bɨ jõmaweda mɨ Ak'õrepa mɨmaa jarapiru, mãga jara bɨ eperãarãpa ijãadamerã mãik'aapa ɨt'aa wãdamerã. \c 13 \s1 Jesupa chi k'õp'ãyoorã bɨɨrɨ sɨɨda \p \v 1 Pascua fiesta ewate pai naaweda, Jesupa k'awa baji ewari awara bɨda ichi na p'ek'au eujãdeepa uchiait'ee mãik'aapa ichi Ak'õremaa wãit'ee; mãgɨ́ ewari paru. Ichia chi k'õp'ãyoorã na p'ek'au eujãde p'anɨ k'inia iru bapachi. Mãgá ãchi k'inia iru bapachi ichi piurumaa. \p \v 2 Aɨ k'ewara Pascuadepema chik'o jedei naaweda, Netuara Poro Waibɨapa k'ĩsia k'achia k'ĩsiapiji Judas, Simón Iscariote warramaa, ichia Jesús traicionaamerã. \v 3 Mamĩda Jesupa k'awa baji ichi Tachi Ak'õredeepa cheda mãik'aapa Ak'õremaa wãit'ee. Ichiaba k'awa baji Tachi Ak'õrepa ne-inaa jõmaweda bɨji ichi jua ek'ari. \v 4 Mapa nek'omaa p'anɨde Jesús bainɨ̃ beeji mãik'aapa ichi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ bada ẽrat'aap'eda, ãyaa bɨji. Maap'eda toalla jɨ̃ nɨ̃bɨji ichi k'ɨrrɨde, mimiapataarãpa oopatak'a chĩara bɨɨrɨ sɨɨdait'ee pak'ãri. \v 5 Mãpai jarrade pania wee atap'eda, chi k'õp'ãyoorã bɨɨrɨ sɨɨmaa beeji. Maap'eda ma toallapa p'ook'ooji. \p \v 6 Mamĩda Simón Pedro bɨɨrɨ sɨɨnait'ee pak'ãri, irua mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, ¿mɨ bɨɨrɨ paara sɨɨit'eek'ã? aji. \p \v 7 Jesupa p'anauji: \p —Ɨ̃rá pɨa k'awa-e bɨda aji, mɨa oomaa bɨ. Mamĩda t'ẽepai k'awayada aji. \p \v 8 Mãpai Pedropa mãgaji: \p —¡Mɨ bɨɨrɨ sɨɨpi-eda! aji. \p Jesupa p'anauji: \p —Pɨ bɨɨrɨ sɨɨpi k'inia-e bɨ pɨrã, mãgara waa nipanaapáde aji, mɨ ome. \p \v 9 Mãpai Simón Pedropa mãgaji: \p —¡Tachi Waibɨa, mãgara mɨ bɨɨrɨ aupai sɨɨnaapáde aji. Ichiaba mɨ jua mãik'aapa poro paara sɨɨpáde! aji. \p \v 10 Mamĩda Jesupa p'anauji: \p —Eperã ewaa k'uip'eda mãik'aapa taawaa uchiap'eda, waya k'ui-eda aji. Chi bɨɨrɨ aupaita sɨɨpari, k'ap'ɨa jõma t'ãu-ee bairã. Mãga pɨk'a parã t'ãu-ee pɨk'a p'anɨ p'ek'au k'achiapa. Mamĩda parã jõmaweda mãga p'anɨ-eda aji. \p \v 11 Jesupa mãga jaraji k'awa bada perã k'aipa ichi traicionaait'ee bɨ. \p \v 12 Chi k'õp'ãyoorã bɨɨrɨ sɨɨp'eda, waya ichi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ beeji. Maap'eda mesade su-ak'ɨ beeji mãik'aapa mãgaji: \p —¿Parãpa k'awa p'anɨk'ã aji, k'ãata jara k'inia bɨ mɨa et'ewa ooda? \v 13 Parãpa mɨmaa “Jarateepari” mãik'aapa “Tachi Waibɨa” apata. Mãga jaradak'ãri, wãarata jara p'anɨ. \v 14 Mɨ parã Waibɨa mãik'aapa parã Jarateepari bɨ mĩda, parã bɨɨrɨ sɨɨji. Mapa parãpa pida pãchi k'õp'ãyoorã bɨɨrɨ sɨɨdaipia bɨ. \v 15 Mɨa mãga ooji parãpa auk'a oodamerã. \v 16 Mɨa wãarata jararu. Mimiapari ichi poro waibɨa k'ãyaara waibɨara bɨ-e. Ichiaba chok'a pëida iru pëida k'ãyaara waibɨara bɨ-eda aji. \v 17 Parãpa mɨa et'ewa jarada ũrijida. Ma jaradak'a ooruta pɨrã, t'ãri o-ĩa p'anadait'ee. \p \v 18 ’Mamĩda mãga-e pait'ee parã jõmaarã ome. Mɨa k'awa bɨ mɨ k'õp'ãyoorã jɨrɨt'erada. Mapa ichiaba k'awa bɨ wãara p'asait'ee Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Mɨ ome nek'orupa mɨ peepit'aait'ee.’ \rq (Sal 41.9)\rq* \m \v 19 Ɨ̃rá mɨa mãga jara bɨ mãga p'asak'ãri, parãpa wãara ijãadamerã Mɨta, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. \v 20 Mɨa wãarata jararu. Chi mɨa pëida auteebairupa mɨ jida auteebai bɨ. Mãga pɨk'a chi mɨ auteebairupa mɨ Ak'õre, mɨ pëida, auk'a auteebai bɨ. \s1 Jesupa jarada k'aipa ichi traicionaait'ee \r (Mt 26.20-25; Mr 14.17-21; Lc 22.21-23) \p \v 21 Mãga jarap'eda, Jesús t'ãri p'ua nɨ̃beeji. Mãpai mãgaji: \p —Mɨa wãarata jararu. Parãdepema abaapa mɨ traicionaait'eeda aji. \p \v 22 Jesupa mãga jarak'ãri, chi k'õp'ãyoorã ak'ɨ trua para beeji, k'awada-e p'anadap'edaa perã k'aita jara bɨ. \v 23 Mãɨrãdepema aba, Jesupa audú k'inia iru bada, iru ik'aawa sĩu-ak'ɨ baji. \v 24 Mapa Simón Pedropa taupa jarapachi mãgɨmaa iidimerã k'aipata Jesús traicionaait'ee. \p \v 25 Mãpai mãgɨ́ k'õp'ãyopa k'ɨɨrɨ ik'aawa iidiji Jesumaa: \p —Tachi Waibɨa, ¿k'aima? aji. \p \v 26 Jesupa p'anauji: \p —Nãgɨ́ pan pite sã atak'ãri, mɨa teeit'eeda aji, mãgɨmaa. \p Aramata Jesupa ma pan pite sã ataji mãik'aapa teeji Judamaa. Mãgɨ́ Judas Simón Iscariote warra paji. \v 27 Judapa mãgɨ́ pan jitak'ãri, Satanás iru t'ãride t'ĩudachi. Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Pɨchia ooit'ee bɨ isapai oopáde aji. \p \v 28 Mamĩda Jesús ome nek'omaa p'anadap'edaarãpa k'awada-e paji sãap'eda mãga jaraji. \v 29 Judapa ãchi p'arat'a anipapachi perã, ũk'uruurãpa k'ĩsiajida Jesupa jara baji ne-inaa netonamerã fiesta-it'ee, maa-e pɨrã chupɨria beerãmaa ne-inaa teenamerã. \p \v 30 Judapa ma pan jitap'eda, uchiadachi taawaa. P'ãrik'ua paji. \s1 Ũraa chiwidi eperãarã-it'ee \p \v 31 Judas taawaa uchiada t'ẽepai, Jesupa mãgaji: \p —Ɨ̃rá Tachi Ak'õrepa ichi k'ĩra wãree unupiit'ee, mɨ chi Eperã Ak'õre Truadepema k'ap'ɨa pari. Mɨ k'aurepa jõmaarãpa wãara k'awaadait'ee Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \v 32 Mɨa mãga ak'ɨpik'ãri, taarã-e nɨde Tachi Ak'õrepa ichiaba ak'ɨpiit'ee mɨ wãara irua pëida. \p \v 33 ’Warrarã, naapai mɨ taarã-e parã ome. Parãpa mɨ jɨrɨdayada aji. Mamĩda unuda-e pait'ee. Mɨa judiorã poro waibɨarãmaa jaradak'a parãmaa auk'a jarait'ee; p'oyaa wãda-e mɨ wãrumaa. \v 34 Parãmaa ũraa chiwidi jararu. Chik'inia p'anapatáatɨ. Mɨa parã k'inia iru baparik'a, mãgá parã jida chik'inia p'anapatáatɨ. \v 35 Mãgá chik'inia p'anaruta pɨrã, jõmaarãpa k'awadayada aji, parã mɨ k'õp'ãyoorã. \s1 Jesupa jarada Pedropa ichi k'awa-e bɨda ait'ee \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Lc 22.31-34) \p \v 36 Mãpai Simón Pedropa Jesumaa iidiji: \p —Tachi Waibɨa, ¿sãmaa wãit'eema? aji. \p Jesupa p'anauji: \p —Mɨ wãrumaa waide pɨ p'oyaa wã-eda aji. Mamĩda t'ẽepai wãit'eeda aji. \p \v 37 Pedropa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, ¿sãap'eda mɨ pɨ t'ẽe wã-e payama? aji. ¡Pɨ ome wã k'inia bɨ, pɨ k'aurepa piuru pɨjida! \p \v 38 Mãpai Jesupa p'anauji: \p —¿Wãara pɨchi k'ap'ɨa peepit'aaik'ã aji, mɨ k'aurepa? Mɨa wãarata jararu. Et'erre k'arii naaweda, jarada õpee pɨa mɨ k'awa-e bɨda ait'ee. \c 14 \s1 Jesupa jarada ichi Tachi Ak'õre ok'a bɨ \p \v 1 —K'ĩsia paraa p'ananáatɨ. Ma k'ãyaara ijãapatáatɨ Tachi Ak'õrede mãik'aapa mɨde. \v 2 Mɨ Ak'õre eujãde te chok'ara paraada aji, ichideerã-it'ee. Mãga-e pada paara, mɨa jarak'aji. Parã naa wãit'ee te pi-ia oode parã-it'ee. \v 3 Ma t'ẽepai mɨ waya cheit'ee parã atade, mɨ ome p'ananadamerã mɨ baparimaa. Mãgá parã ichita p'anapataadait'ee mɨ ome. \v 4 Mɨ wãrumaa parãpa k'awa p'anɨda aji, chi o k'awa p'anadairã. \p \v 5 Mãpai Tomapa mãgaji Jesumaa: \p —Tachi Waibɨa, k'awada-e p'anɨda aji, pɨ sãmaa wãru. ¿Sãga chi o k'awadayama? aji. \p \v 6 Jesupa p'anauji: \p —Mɨta Tachi Ak'õre truadee wãpari ok'a bɨ. Mɨata Tachi Ak'õre wãarata jarapari. Mɨata eperãarã chok'ai p'anapipari ichita p'anapataadamerã Tachi Ak'õre ome. Mɨ awara apidaapa eperãarã wãpida-e pai Tachi Ak'õremaa. Mapa mɨdepai ijãadak'ãri, mɨ Ak'õremaa wãdait'ee. \v 7 Parãpa wãara mɨ k'awada paara, ichiaba mɨ Ak'õre k'awak'ajida. Wãara, ɨ̃raweda iru k'awadait'ee, iru unupata perã. \p \v 8 Mãpai Felipepa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, Ak'õre Waibɨa k'ĩra taimaa ak'ɨpipáde aji. Mãgapaita k'inia p'anɨda aji. \p \v 9 Jesupa p'anauji: \p —Felipe, mɨ taarã nipapari parã ome. Mãga bɨta, ¿waide mɨ k'awa-e bɨk'ã? aji. Chi mɨ unuparipa ichiaba Ak'õre Waibɨa unupari. ¿Sãga pɨa “Ak'õre Waibɨa k'ĩra ak'ɨpipáde” ayama? aji. \v 10 ¿Ijãa-e bɨk'ã aji mɨ, Ak'õre Waibɨa ome araa bapari? Mɨ araa bapari iru Jaure ome; jõdee iru araa bapari mɨ k'ap'ɨa ome. Mɨa jaramaa bɨ mɨchi k'ĩsiadoopa jara-e bɨda aji. Mɨ Ak'õrépata mãga jarapi bɨ. Ma awara mɨa ne-inaa oo bɨ ook'aa mɨchi juadoopa. Mɨ Ak'õrépata mãga oopi bɨ, mɨ ome bapari perã. \v 11 Ijã́atɨ mɨa jarak'ãri mɨ, Ak'õre Waibɨa ome araa bapari. Maa-e pɨrã ijã́atɨ mɨa ne-inaa ooda k'aurepapai, oopari perã ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 12 Mɨa wãarata jararu. Chi mɨde wãara ijãa bɨpa auk'a ooyada aji, mɨa ne-inaa oo bɨk'a. Ma awara ne-inaa pi-iara ooyada aji, mɨ wãit'ee perã mɨ Ak'õre bɨmaa. \v 13 Mɨa oopariit'ee jõmaweda parãpa ɨt'aa iidiruta mɨ t'ɨ̃de mɨchideerã perã. Mãgá iru Warra k'aurepa jõmaarãpa unudai Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \v 14 Parã mɨchideerã perã, mɨ t'ɨ̃de ɨt'aa iididak'ãri, mɨa nejõmaata oopariit'eeda aji, parãpa iidi p'anɨk'a. \s1 Jesupa jarada ichia Tachi Ak'õre Jaure pëiit'ee ichideerãmaa \p \v 15 —Parãpa mɨ k'inia iru p'anɨ pɨrã, oopataadait'eeda aji, mɨ ũraade jara bɨk'a. \v 16 Mãpai mɨa chupɨria iidiit'ee mɨ Ak'õremaa, irua awaraa K'aripapari pëimerã mɨ pari, mãgɨ́ ichita parã ome bapariimerã. \v 17 Mãgɨ́ Tachi Ak'õre Jaure. Ichia wãara aupaita jarateepari. Ijãadak'aa beerã ome iru ba che-e, iru unuda-e p'anadairã mãik'aapa k'awada-e p'anadairã. Mamĩda parã́pata iru k'awa p'anɨ, parã ome bapari perã mãik'aapa parã t'ãride bapariit'ee perã. \p \v 18 ’Mɨa parã chupɨria atabëi-eda aji. Waya cheit'ee. \v 19 Taarã-e na p'ek'au eujãdepemaarãpa mɨ waa unuda-e pait'ee. Mamĩda parã́pata mɨ unudait'ee. Mɨ ichita chok'ai bapari perã, parã jida auk'a ichita chok'ai p'anapataadait'ee. \v 20 Maapai parãpa wãara k'awaadait'ee mɨ, Tachi Ak'õre Waibɨa ome araa bapari mãik'aapa parã mɨ ome ichiaba araa p'anapataadait'ee, t'ãri a-ba. \v 21 Chi mɨ ũraa ũri bɨpa mãik'aapa oo bɨpa ma ũraade jara bɨk'a wãara mɨ k'inia iru bɨ. Mɨ Ak'õrepa mãgɨ́ eperã ichiaba k'inia iru bapariit'ee. Ma awara mɨa pida iru k'inia iru bapariit'ee mãik'aapa irumaa unupiit'ee. \p \v 22 Mãpai Judas, chi Simón Iscariote warra-ee badapa iidiji: \p —Tachi Waibɨa, ¿sãap'eda pɨa taimaa unupiit'eema aji, mamĩda ijãadak'aa beerãmaa unupi-e pait'ee? \p \v 23 Jesupa p'anauji: \p —Eperãpa mɨ k'inia iru bɨ pɨrã, mɨ ũraade jara bɨk'a oopariit'eeda aji. Mɨ Ak'õrepa mãgɨ́ eperã k'inia iru bapariit'ee mãik'aapa mɨ Ak'õre mɨ ome chedait'ee iru ome p'anapataade. \v 24 Jõdee chi mɨ k'inia-e bɨpa oo k'inia-e bɨ mɨ ũraade jara bɨk'a. Na pedee parãpa ũri p'anɨ mëre-eda aji; mɨ Ak'õrede. Iruata mɨ pëiji. \p \v 25 ’Mɨa na ũraa jara bɨda aji, parã ome bɨ misa. \v 26 Mamĩda mɨ uchiada t'ẽepai, Ak'õre Waibɨapa pëiit'ee awaraa K'aripapari mɨ pari; mãgɨ́ iru Jaure. Mãgɨpa ne-inaa jõmaata jarateeit'ee parãpa oodamerã mɨa oopi bɨk'a. Ma awara irua k'aripait'ee mɨa jarada jõmaweda k'irãpadamerã. \p \v 27 ’Mɨ wãi naaweda, parã t'ãri k'ãiweepi k'inia bɨ. T'ãri k'ãiwee p'anapatáatɨ. Mɨa arak'atɨapai k'ãiwee p'anapi-e, na p'ek'au eujãdepemaarãpa oopatak'a. Mapa t'ãri p'ua p'ananáatɨ mãik'aapa p'eranáatɨ. \v 28 Parãpa ũrijida mɨa jarak'ãri: “Mɨ wãit'ee, maap'eda waya cheit'ee.” Parãpa wãara mɨ k'inia iru p'anadap'edaa paara, t'ãri o-ĩa p'anak'ajida mɨa nãga jarak'ãri. O-ĩa p'anadaipia bɨ mɨ wãru perã Ak'õre Waibɨamaa; mɨ k'ãyaara waibɨara bɨmaa. \v 29 Ma jõma p'asai naaweda, mɨa mãga jaraji, p'asak'ãri, parãpa mɨ pedee ijãadamerã. \p \v 30 ’Waa mak'ɨara pedee-e pait'ee parã ome, Satanás, na p'ek'au eujãdepemaarã poro waibɨa, cheru perã. Ichia mɨ p'oyaa chok'ak'aa. \v 31 Mamĩda na p'ek'au eujãdepemaarãpa k'awaadamerã mɨa Ak'õre Waibɨa k'inia iru bapari, ooit'ee irua jara bɨk'a. \p ’P'irabaidapáde aji. Ãyaa wãdáma namãik'aapa. \c 15 \s1 Jesús uva k'arrak'a bɨ \p \v 1 Uchiadai naaweda, Jesupa mãgaji: \p —Mɨ uva k'arrak'a pipɨara bɨda aji. Jõdee mɨ Ak'õre chi uva uuda ak'ɨparik'a bɨ. \v 2 Mɨ k'arradepema jɨ̃k'ara chau-e bɨ pɨrã, irua mãgɨ́ jɨ̃k'ara t'ɨap'et'aapari. Jõdee chi jɨ̃k'ara chauparidepema jua chak'eerã jarit'aapari mãgɨ́ jɨ̃k'ara waapɨara chaumerã. \v 3 Parã mãgɨ́ jɨ̃k'ara jaridák'ata p'anɨ mɨa ũraa jarada ijãadap'edaa perã. \v 4 Mɨ ome araa p'anapatáatɨ mɨ parã ome araa baparik'a. Uva jɨ̃k'ara ichi itu chauk'aa chi k'arra ome araa ba-e pɨrã. Mãga pɨk'a pãchi k'ĩradoopa mɨa oopi bɨk'a p'oyaa ooda-e, mɨ ome araa p'anapataada-e pɨrã. \p \v 5 ’Mɨda aji, uva k'arrak'a bɨ. Jõdee parã chi jɨ̃k'arák'ata p'anɨ. Uva jɨ̃k'ara pia chauparik'a araa bak'ãri chi k'arra ome, mãga pɨk'a parã mɨ ome araa p'anapataadak'ãri, ne-inaa chok'ara mɨa oopi bɨk'a oopataadait'ee. Mamĩda mɨ wẽe parãpa maarepida ooda-e pai mɨa oopi bɨk'a. \v 6 Uva jɨ̃k'ara chauk'aa bak'ãri, t'ɨap'ek'oodap'eda, p'e nɨ̃bɨpata ak'õrejĩrumaa p'ook'oodaimerã. Maap'eda t'ɨpɨtaude bat'ak'oopata paak'oodaimerã. Mãga pɨk'a pait'ee chi mɨ wẽe beerã ome. \p \v 7 ’Mamĩda parã araa p'anaruta pɨrã mɨ ome mãik'aapa mɨ ũraade jara bɨk'a ooruta pɨrã, ɨt'aa iidipatáatɨ pãchia iidi k'iniata. Mɨ Ak'õrepa ooit'ee parãpa iidi p'anɨk'a. \v 8 Parãpa ne-inaa chok'ara mɨa oopi bɨk'a oodak'ãri, ak'ɨpipata wãara mɨ k'õp'ãyoorã. Mãga unudak'ãri, awaraarãpa “Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨda” adait'ee. \v 9 Mɨ Ak'õrepa mɨ k'inia iru baparik'a, mɨa auk'a parã k'inia iru bapari. Mɨ ome chik'inia p'anapatáatɨ. \v 10 Mɨ, mɨ Ak'õre ome chik'inia bapari, mɨa oopari perã irua jara bɨk'a. Mãgá parã mɨ ome chik'inia p'anapataadait'ee, mɨa jara bɨk'a ooruta pɨrã. \p \v 11 ’Mɨa mãga jaraji mɨk'a parã t'ãri o-ĩa p'anapataadamerã. K'inia bɨ parã t'ãri o-ĩa p'anapataadamerã. \v 12 Mɨa nãga jara bɨ: Chik'inia p'anapatáatɨ, mɨa parã k'inia iru baparik'a. \v 13 Eperãpa chi k'õp'ãyo audú k'inia iru bak'ãri, iru k'aripapari ma k'aurepa piuru pɨjida. Ma k'ãyaara apidaapa awaraa eperã audupɨara k'inia iru p'anada-e pai. \v 14 Parã wãara mɨ k'õp'ãyoorã, mɨ ũraa jara bɨk'a oo wãruta pɨrã. \v 15 Waa mɨa parã t'ɨ̃jara-e “mimiapataarã”, mimiaparipa k'awa-e bairã ne-inaa jõmaweda chi poropa oo bɨ. Ma k'ãyaara t'ɨ̃jara bɨ “mɨchi k'õp'ãyoorã” mɨa k'awapida perã jõmaweda mɨ Ak'õrepa mɨmaa jarada. \v 16 Parãpa mɨ jɨrɨt'erada-e paji. Mɨata parã jɨrɨt'eraji mãik'aapa awara bɨji mɨ ũraa jarateenadamerã. Mãgá parã k'aurepa eperãarãpa ma ũraa ũridap'eda, mɨde ijãadai mãik'aapa ichita p'anapataadai mɨ ome. Ma awara ma jarateenadap'edaa k'aurepa parãpa mɨ t'ɨ̃de ne-inaa iididak'ãri mɨ Ak'õremaa mɨchideerã perã, irua ooit'ee parãpa iidi p'anɨk'a. \v 17 Waya mɨa jara bɨ: chik'inia p'anapatáatɨ. \s1 Ijãadak'aa beerãpa Jesús ichideerã ome k'ĩra unuamaa iru p'anapata \p \v 18 —Mɨde ijãadak'aa beerãpa parã k'ĩra unuamaa iru p'anɨ pɨrã, k'irãpátɨ mɨta naapɨara k'ĩra unuamaa iru p'anapachida. \v 19 Parã p'anadap'edaa paara ãchi p'anapatak'a, ãchia parã k'inia iru p'anak'ajida ãchideerãk'a. Mamĩda parã ãchideerã-e. Mɨata parã jɨrɨt'eraji ãchi k'ãyaara awara p'anapataadamerã. Maperãpɨ ãchia parã k'ĩra unuamaa iru p'anapata. \v 20 K'irãpátɨ mɨa jarada: “Mimiapari ichi poro waibɨa k'ãyaara waibɨara bɨ-e.” Mɨ jɨrɨ nipapatap'edaak'a ichiaba parã jɨrɨ nipapataadait'ee. Jõdee mɨa jarateeda ijãajida pɨrã, parãpa jaratee p'anɨ ichiaba ijãadait'ee. \v 21 Mamĩda ma k'ãyaara audupɨara parã jɨrɨ nipapataadait'ee, mɨchideerã perã. Mãga oodait'ee k'awada-e p'anadairã k'aipata mɨ pëiji. \p \v 22 ’Mɨa Ak'õre net'aa jara che-e pada paara, ãrapa k'ĩsiada-e p'anak'ajida ãchia p'ek'au k'achia oopata. Mamĩda mɨ Ak'õrepa jara pëida jara cheji. Mapa ɨ̃rá “taipa k'awada-e p'anɨda” adaik'araa bɨ. \v 23 Mɨ k'ĩra unuamaa iru p'anɨɨrãpa mɨ Ak'õre jida k'ĩra unuamaa iru p'anɨ. \v 24 Unuda-e pada paara mɨa ne-inaa ooda awaraarãpa p'oyaa oodak'aa, ãchia p'ek'au k'achia ooda-e pak'aji Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Mamĩda ãchia mãga unujida mĩda, at'ãri mɨ, mɨ Ak'õre ome k'ĩra unuamaa iru p'anɨ. \v 25 P'asaji ãchi ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Ãchi k'inia mɨ k'ĩra unuamaa iru p'anapachida.’ \rq (Sal 35.19)\rq* \p \v 26 ’Mamĩda mɨa awaraa K'aripapari pëiit'eeda aji. Mãgɨpa wãara aupaita jarapariit'ee. Mãgɨ́ uchiapari Tachi Ak'õredeepa, iru Jaure perã. Mãgɨ́ chek'ãri, irua mɨ k'awapiit'ee eperãarãmaa. \v 27 Parãpa pida mɨ k'awapidait'ee awaraarãmaa, mɨde ijãadak'ãriipa mɨ ome p'anapatap'edaa perã. \c 16 \p \v 1 ’Mɨa ma jõma jaraji parãpa mɨde ijãapataadamerã. \v 2 Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tedeepa parã jëret'aapataadait'eeda aji. Ma awara parã peet'aadait'eeda aji. Mãga oodak'ãri, ãchia k'ĩsiadait'ee mãgata pia oomaa p'anɨ Tachi Ak'õre-it'ee. \v 3 Mãga oodait'ee mɨ, mɨ Ak'õre ome wãara k'awada-e p'anadairã. \v 4 Mapa ma jõma jaraji parãmaa, mãga p'asak'ãri, k'irãpadamerã. Naaweda mãga jara-e paji, parã ome bada perã. \s1 Tachi Ak'õre Jaurepa oo bɨ \p \v 5 —Ɨ̃rá mɨ wãit'ee mɨ pëida baparimaa. Mamĩda parãdepema apidaapa iidida-e p'anɨ mɨ sãmaa wãit'ee. \v 6 Ma k'ãyaara parã k'ĩra pia-ee p'anɨ, mɨa mãga jarada perã. \v 7 Mɨa wãarata jararu. Parã-it'ee piara bɨ mɨ wãmerã. Mɨ wã-e pɨrã, Ak'õre Jaure, Tachi K'aripapari, che-e pait'ee parã ome bapariit'ee. Mamĩda mɨ wãru pɨrã, mɨa iru pëiit'ee parãmaa. \v 8 Iru chek'ãri, na p'ek'au eujãdepemaarãmaa k'awapiit'ee ãchia p'ek'au k'achia oopata. Ichiaba ãchimaa k'awapiit'ee Tachi Ak'õredeerãpa ne-inaa pia oopata irua k'inia bɨk'a. Ma awara k'awapiit'ee Tachi Ak'õre ewari waibɨa ewate ichia ak'ɨit'ee eperãarãpa oopata jarait'ee pia wa k'achia. \v 9 K'awapiit'ee eperãarãpa mɨde ijãada-e p'anadak'ãri, k'achia oomaa p'anɨ. \v 10 K'awapiit'ee mɨa oopachi Tachi Ak'õrepa k'inia bɨk'a, mɨ irumaa wãru perã. Mãga ook'ãri, parãpa mɨ waa unuda-e pait'ee. \v 11 K'awapiit'ee Tachi Ak'õrepa pia ak'ɨ-e na p'ek'au eujãdepemaarã poro waibɨapa oo bɨ. Mapa iru, iru eere p'anɨɨrã ome miapiit'ee. \p \v 12 ’Mɨa k'ĩsia chok'ara iru bɨda aji, parãmaa jarait'ee. Mamĩda ɨ̃rá waa jara-e, parãpa ma jõma k'irãpada-e pai perã. \v 13 Mamĩda Ak'õre Jaure chek'ãri, ne-inaa wãarata jõma k'awapiit'ee parãmaa, ichia wãara aupaita jarapari perã. Ichi k'ĩsiadoopa pedee-e pait'ee. Tachi Ak'õrepa jara bɨ ũrip'eda, mãga jarapariit'ee mãik'aapa jarapariit'ee ne-inaa waide p'asa-e bɨ. \v 14 Ak'ɨpiit'ee mɨ apemaarã k'ãyaara waibɨara bɨ, mɨa ne-inaa k'awa bɨ parãmaa k'awapik'ãri. \v 15 Jõma mɨ Ak'õrepa k'awa bɨ mɨa pida k'awa bɨ. Maperãpɨ mɨa jaraji Ak'õre Jaurepa k'awapiit'ee jõma mɨa ne-inaa k'awapi k'inia bɨ parãmaa. \p \v 16 ’Na ewari mɨ waa unuda-e pait'ee. Mamĩda aɨ t'ẽepai taarãpai waya unudait'eeda aji. \s1 K'ĩra pia-ee p'anadap'eda, t'ãri o-ĩa p'aneedait'ee \p \v 17 Mãga ũridak'ãri, chi k'õp'ãyoorã ũk'uru ãchi pitapai pedee para beeji: \p —¿K'ãata jara k'inia bɨma, ajida, na pedee: “Na ewari mɨ unuda-e pait'ee, mamĩda aɨ t'ẽepai waya unudait'ee”? ¿Ichiaba k'ãata jara k'inia bɨma nãgɨ́ pedee: “mɨ Ak'õremaa wãru perã”? \v 18 ¿K'ãata jara k'inia bɨma na pedee: “taarãpai”? K'awada-e p'anɨda ajida, irua k'ãata jara k'inia bɨ. \p \v 19 Jesupa k'awaji chi k'õp'ãyoorãpa k'ãata iidi k'inia p'anɨ. Mapa mãgaji: \p —Mɨa jarajida aji, na ewari parumaa mɨ waa unuda-e pait'ee, mamĩda aɨ t'ẽepai waya unudait'ee. ¿Mata parãpa iidi para bɨ-ek'ã? aji. \v 20 Mɨa wãarata jararu. Parã jarajẽedait'ee mãik'aapa t'ãri p'ua p'aneedait'ee. Jõdee na p'ek'au eujãdepema ijãadak'aarã o-ĩa p'aneedait'ee. Mamĩda parã k'ĩra pia-ee p'anadap'eda, o-ĩa p'aneedayada aji. \v 21 K'ĩsiadáma nãgɨde. Wẽra warra t'oit'ee pak'ãri, p'ua nɨ̃beepari, t'oit'ee perã. Mamĩda chi warra t'o atak'ãri, k'ĩra atuadaipari p'ua nɨ̃bada mãik'aapa o-ĩa nɨ̃beepari warra chai t'o atada perã. \v 22 Mãga pɨk'a bɨ parã ome. Ɨ̃rá parã k'ĩra pia-ee p'anɨ mɨ wãru perã. Mamĩda mɨa parã waya unuit'ee. Maapai parã t'ãri o-ĩa p'aneedak'ãri, apidaapa ma o-ĩa wẽpapida-e pait'ee. \p \v 23 ’Maapai parãpa mɨmaa maarepida iidida-e pait'ee. Mɨa wãarata jararu. Mɨ t'ɨ̃de mɨ Ak'õremaa ne-inaa iidiruta pɨrã, irua parãpa iidi p'anɨ teepariit'ee, mɨchideerã perã. \v 24 Waide mɨ t'ɨ̃de parãpa maarepida ɨt'aa iidida-e p'anɨ. Iidítɨ mɨ Ak'õrepa teemerã parãpa iidi p'anɨ. Mãgá parã wãara t'ãri o-ĩa p'anapataadait'ee. \p \v 25 ’Ma et'ewa jarada mɨa imeraa pɨk'a jarateeji. Mapa parãpa pia k'awada-e paji. Mamĩda na ewari mãgá jaratee-e pait'eeda aji. Jĩp'a pedeeit'ee Ak'õre net'aa pia k'awaadamerã. \v 26 Maapai parãpa mɨ t'ɨ̃de ɨt'aa iididait'ee, mɨchideerã perã. Mapa mɨa jara-e chupɨria iidiit'ee parã pari Tachi Ak'õremaa. \v 27 Ak'õrépata parã k'inia iru bapari parãpa mɨ k'inia iru p'anapata perã mãik'aapa ijãapata perã mɨ wãara cheji iru baparimãiipa. \v 28 Cheji na p'ek'au eujãdee eperã jĩp'aak'a bapariit'ee. Ɨ̃rá jõdee na p'ek'au eujã atabëiit'eeda aji, mãik'aapa waya irumaa wãit'ee. \p \v 29 Mãpai chi k'õp'ãyoorãpa mãgajida: \p —Ɨ̃rapɨ jĩp'a pedee bɨda ajida. Imeraa pɨk'a jaratee-e bɨda ajida. \v 30 Ɨ̃rapɨ k'awa p'anɨ pɨa ne-inaa jõmaata k'awa bɨ. Apidaapa pɨmaa iidida-e pait'ee, taipa iididai naaweda, pɨa k'awa bairã taipa iidi k'inia p'anɨ. Mapa ijãa p'anɨda ajida, pɨ wãara cheji Tachi Ak'õre baparimãiipa. \p \v 31 Jesupa p'anauji: \p —¿Mãgara ɨ̃rá wãara ijãa p'anɨk'ã? aji. \v 32 Ewari k'ait'a pa wã, parã jĩchoodait'ee pãchi te chaa mãik'aapa mɨ ituaba atabëidait'ee. Mamĩda wãara mɨ ituaba bɨ-eda aji, mɨ Ak'õre mɨ ome bairã. \v 33 Ma jõma jaraji parã t'ãridepai choodamerã mɨde ijãa p'anɨde mãik'aapa parã k'ãiwee p'anapataadamerã. Na p'ek'au eujãde p'anɨ misa, nepɨrade baaidait'ee parã jɨrɨdait'ee perã. Mamĩda sõcharra p'anapatáatɨ. Mɨata na p'ek'au eujãdepema ijãadak'aa beerã ãchi poro waibɨa ome p'oyaajida aji. \c 17 \s1 Jesús ichi pari ɨt'aa t'ɨ̃da \p \v 1 Ma pedee jarap'eda, Jesupa ɨt'aa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \pi1 —Ak'õre, mɨ ewari pajida aji. Ak'ɨpíji mɨ wãara pɨchi Warra, mãgá mɨa ak'ɨpimerã pɨ wãara jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. \v 2 Pɨa eperãarã jõmaweda bɨji mɨ jua ek'ari, chi mɨde ijãa p'anɨɨrã jõmaweda ichita p'anapataadamerã pɨ ome. \v 3 Mãgá ichita p'anapataadait'ee pɨ ome, k'awaadak'ãri pɨ aupaita wãara Tachi Ak'õre mãik'aapa k'awaadak'ãri mɨ, Jesucristo, pɨchia pëida eperãarã k'aripamerã. \pi1 \v 4 ’Na p'ek'au eujãde bɨ misa, mɨa ak'ɨpiji pɨ aupaita Tachi Ak'õre, ook'ãri pɨa mɨmaa oopidak'a. \v 5 Ɨ̃rá Ak'õre, ak'ɨpíji mɨ wãara pɨchi Warra. Mɨ atéeji pɨmaa bapariit'ee pɨchi k'ĩra wãreede, na p'ek'au eujã bai naaweda badak'a. \s1 Jesús ɨt'aa t'ɨ̃da chi k'õp'ãyoorã pari \pi1 \v 6 —Mɨa pɨ k'ĩra unupipachi mɨ ome nipapatap'edaarãmaa, ma-it'ee pɨa ãra jɨrɨt'era atada perã na p'ek'au eujãdepemaarã t'ãideepa. Përé paji mãik'aapa pɨa mɨchideerã papiji. Pɨ ũraade ijãa p'anɨpɨ. \v 7 Ɨ̃rá ãrapa k'awa p'anɨ ne-inaa jõmaweda mɨa k'awa bɨ pɨata mɨmaa k'awapida. \v 8 Mɨa jõma jarateeji pɨa jarapidak'a. Ãrapa ma pedee ijãajida, ijãa p'anadap'edaa perã wãara pɨata mɨ pëida. \pi1 \v 9 ’Mɨa chupɨria iidimaa bɨ ãra pari. Na p'ek'au eujãdepemaarã jĩp'aarã pari chupɨria iidi-e bɨ. Pɨa jɨrɨt'eradaarã mɨde ijãadamerã, mãɨrã párita chupɨria iidimaa bɨ, ãra pɨchideerã perã. \v 10 Mɨchideerã pɨchideerã auk'a. Ichiaba pɨchideerã mɨchideerã auk'a. Ãrapa ne-inaa oodak'ãri mɨa oopi bɨk'a, ak'ɨpipata mɨ waibɨara bɨ apemaarã k'ãyaara. \pi1 \v 11 ’Mɨ na p'ek'au eujãde waa ba-e pait'ee. Mamĩda ãra p'aneedait'ee, mɨ pɨ ome banaru misa. Mapa Ak'õre, pɨ jõmaarã k'ãyaara t'ãri piara bairã, ãra ak'ɨ baparíiji pɨchi juapa pɨa mɨmaa teeda juapa, ãra t'ãri a-ba, chik'inia p'anapataadamerã, pɨ mɨ ome baparik'a. \v 12 Mɨ na p'ek'au eujãde ãra ome bak'ãri, ãra ak'ɨ bapachi pɨ k'ap'ɨa pari, apida atuanaadamerã. Aba chi atuait'ee bɨta atuait'ee, p'asamerã pɨ ũraa chonaarãweda p'ãdade jaradak'a. \pi1 \v 13 ’Ɨ̃rá mɨ wãit'ee pɨmaa. Na p'ek'au eujãde bɨde mɨa nãgɨ́ pedee jara bɨ, ãrapa o-ĩa ũridamerã mãik'aapa t'ãri o-ĩadaidamerã, mɨ t'ãri o-ĩa bɨk'a. \v 14 Mɨa ãramaa pɨ ũraa jarateeji. Mɨde ijãadak'ãri, na p'ek'au eujãdepema ijãadak'aa beerãpa ãra k'ĩra unuamaa iru p'aneejida, mɨk'a mãɨrã eere p'anɨ-e perã. \v 15 Mɨa iidi-e bɨ pɨa ãra na p'ek'au eujãdeepa uchia atamerã. Ma k'ãyaara iidi bɨ ãra chi k'achia ooyaa bɨ juadeepa k'aripa atamerã. \v 16 Mɨ mãgɨ́ jua ek'ari bak'aak'a, ãra jida mãgɨ́ jua ek'ari p'anada-e, iru eere p'anɨ-e perã. \v 17 Mapa ãra awara bɨ́ji pɨ wãarata bɨde t'ãri pia p'anapataadamerã pɨ baparik'a. Mãga p'anapataadai pɨ ũraa k'awaadak'ãri, wãara bairã. \v 18 Pɨa mɨ na p'ek'au eujãdee pëidak'a, mãgá ichiaba mɨa ãra na p'ek'au eujãdepemaarãmaa pëiji. \v 19 Ãra k'aurepa mɨa ne-inaa jõma oopari pɨa oopi bɨk'a, mɨchi k'ap'ɨa piuru pɨjida mãga oo k'iniapa. Mɨa mãga oopari ãrapa pida auk'a wãara ne-inaa jõma pɨa oopi bɨk'a oopataadamerã. \s1 Jesús ɨt'aa t'ɨ̃da ichideerã jõmaarã pari \pi1 \v 20 —Ãra-it'ee aupai mɨa iidi-e bɨda aji. Ichiaba iidimaa bɨ jõmaarã eperãarã pari, chi t'ẽepai mɨde ijãadait'eerã ãrapa jarateepata k'aurepa. \v 21 Ak'õre, mɨa iidi bɨ mãgɨ́ ijãapataarã ichiaba t'ãri a-ba, chik'inia p'anapataadamerã, pɨ mɨ ome t'ãri a-ba, chik'inia baparik'a. Mãgá p'anapataadak'ãri, jõmaarãpa ijãadait'ee wãara pɨa mɨ pëiji na p'ek'au eujãdee. \v 22 Pɨa mɨmaa pia oodak'a mɨa ichiaba ãramaa pia ooji, t'ãri a-ba p'anapataadamerã, pɨ mɨ ome t'ãri a-ba baparik'a. \v 23 Mɨ t'ãri a-ba bapari ãra ome, pɨ mɨ ome baparik'a, ãra mãgá t'ãri a-ba p'anapataadamerã ãchi k'õp'ãyoorã ome. Mãgapɨ na p'ek'au eujãdepemaarãpa k'awaadait'ee wãara pɨa mɨ pëiji mãik'aapa pɨa ãra auk'a k'inia iru bapari, mɨ k'inia iru baparik'a. \pi1 \v 24 ’Ak'õre, pɨa ãra jɨrɨt'eraji mɨde ijãapataadamerã. Mɨa k'inia bɨ ãra p'ananadamerã mɨ ome, mɨ wãrumaa. Mãgá jõma mɨ k'ĩra wãree unudait'ee, pɨa mɨmaa teeda mɨ k'inia iru bapachi perã na p'ek'au eujã bai naaweda. \v 25 Ak'õre, pɨ jõmaarã k'ãyaara t'ãri piara bɨ. Na p'ek'au eujãdepemaarãpa pɨ k'awada-e p'anɨ mĩda, mɨa pɨ k'awa bɨ mãik'aapa nãgɨɨrãpa pida k'awa p'anɨ pɨa mɨ pëida. \v 26 Mɨa pɨ ãramaa k'awapiji mãik'aapa at'ãri k'awapiit'ee, mɨ ãra t'ãride bapariit'ee perã. Mãgá pɨa mɨ k'inia iru baparik'a, ãra jida ichiaba k'inia iru bapariit'eeda aji, ãrapa jõdee awaraarã k'inia iru p'anapataadamerã. \c 18 \s1 Jesús jita atapidap'edaa \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 22.47-53) \p \v 1 Mãgá ɨt'aa t'ɨ̃p'eda, Jesús chi k'õp'ãyoorã ome Cedrón to chak'e sĩajida. Mama t'ĩujida olivo k'ãide. \p \v 2 Judas, Jesús traicionaait'ee badapa k'awa baji ãra t'ĩudap'edaamãi, Jesús chi k'õp'ãyoorã ome mama chip'epatap'edaa perã. \v 3 Mapa Judapa mamaa ateeji Romadepema soldaorã chok'ara mãik'aapa Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã, judiorã p'aareerã poroorãpa pëidap'edaa; ichiaba fariseorãpa pëidap'edaa. Espada pak'uru ome, lámpara, ĩpirã paara anipajida. \v 4 Jesupa k'awa baji ichi p'asait'ee bada. Mapa mãɨrã cheruta unu atak'ãri, uchiaji ma ne-uu k'ãideepa mãik'aapa iidiji: \p —¿K'aita jɨrɨ p'anɨma? aji. \p \v 5 Ãchia p'anaujida: \p —Jesús Nazaretdepema. \p Jesupa mãgaji: \p —Mɨda aji. \p Judas, chi traicionaait'ee bada mama bainɨ̃ baji ma chedap'edaarã ome. \v 6 Jesupa “mɨda” ak'ãri, ãchi jõma ãpɨtee jɨ̃tɨjida mãik'aapa eujãde baainajida. \p \v 7 Mãpai Jesupa waya iidiji: \p —¿K'aita jɨrɨ p'anɨma? aji. \p Waya p'anaujida: \p —Jesús Nazaretdepema. \p \v 8 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Mɨa jaraji mɨ Jesús Nazaretdepema. Mɨta jɨrɨ p'anɨ pɨrã, mɨ ome p'anɨɨrã ichiak'au wãpítɨ. \p \v 9 Jesupa mãga jaraji p'asamerã ichia naaweda jaradak'a. “Pɨa mɨ juade bɨdaarã apida atuada-e pait'ee.” \v 10 Mãpai Simón Pedropa espada iru bada ẽe atap'eda, t'uji mãɨrãdepema aba, t'ɨ̃jarapatap'edaa Malco. Mãgɨ́ k'ɨɨrɨ juaraarepema orp'et'aaji. Mãgɨ́ p'aareerã poro waibɨa esclavo paji. \v 11 Mãpai Jesupa mãgaji Pedromaa: \p —¡Pɨchi espada ata bɨ́ji ichi badamãi! ¿Mɨa choo-e paik'ã aji, mɨ Ak'õrepa miapiru? \s1 Jesús p'aareerã poro waibɨa Anás k'ĩrapite bada \r (Mt 26.57-58; Mr 14.53-54; Lc 22.54) \p \v 12 Mãpai ma soldaorã see nɨ̃bada ãchi poro ome mãik'aapa judiorã, chi Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã paara, Jesús jita atadachida. Mãpai jɨ̃ nɨ̃bɨjida. \v 13 Naapɨara ateejida Anás temaa, ichi Caifás chãure pada perã. Aɨ naaweda Anás p'aareerã poro waibɨa paji. Mamĩda ma año Caifás ãchi poro waibɨa paji. \v 14 Caifás paji chi jarada: “Piara bɨ eperã aba piumerã tachi judiorã p'uuru pidaarã pari.” \s1 Pedropa naapɨara Jesús k'awa-e bɨda ada \r (Mt 26.69-70; Mr 14.66-68; Lc 22.55-57) \p \v 15 Jesús jita atadak'ãri, Simón Pedro awaraa k'õp'ãyo ome ãra t'ẽe wãjida. P'aareerã poro waibɨapa mãgɨ́ k'õp'ãyo k'awa bada perã, t'ĩupiji ma te t'ɨak'au badamãi Jesús ome. \v 16 Mamĩda Pedro taawa bainɨ̃ beeji puerta t'aide. Mapa chi apema k'õp'ãyo Caifás k'awa badapa pedeenaji awẽra puerta jɨ̃apari ome Pedro ichiaba t'ĩupimerã. Mãgá Pedro ichiaba t'ĩuji. \v 17 Ma puerta jɨ̃aparipa Pedromaa iidiji: \p —¿Pɨ jã eperã k'õp'ãyo-ek'ã? aji. \p Mãpai Pedropa p'anauji: \p —Mɨ-eda aji. \p \v 18 Jĩsua nɨ̃bada perã, p'aareerã poro waibɨa mimiapataarãpa mãik'aapa te jɨ̃apataarãpa t'ɨpɨ orojida mãik'aapa k'ara p'aimaa p'aneejida. Bainɨ̃ p'anɨde t'ɨpɨtau ik'aawa, Pedro ichiaba ãchi ome k'ara p'aimaa beeji. \s1 P'aareerã poro waibɨapa Jesumaa iidida \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-65; Lc 22.66-71) \p \v 19 Mãɨmisa p'aareerã poro waibɨapa Jesumaa iidiji: \p —¿K'áirãma aji, pɨ k'õp'ãyoorã? Pɨa, ¿k'ãata jarateeparima? aji. \p \v 20 Jesupa p'anauji: \p —Mɨ jĩp'a pedeeparida aji, jõmaarã taide Ak'õre te waibɨade mãik'aapa Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te beede. Judiorã chepatamãi mɨa jarateepari. Maarepida chĩara ãpɨte pedee-e bɨ. \v 21 ¿Sãap'eda mɨmaa mãga iidi bɨma? aji. Mɨ pedee ũridap'edaarãmaa iidináji. Ãrapa jaradaipɨ, k'awa p'anadairã mɨa jarapari. \p \v 22 Jesupa mãga jarak'ãri, te jɨ̃aparipa iru k'ĩramaa sĩji mãik'aapa mãgaji: \p —¿Jãgata p'anauparik'ã aji, p'aareerã poro waibɨamaa? \p \v 23 Jesupa mãgaji: \p —Mɨa pedee k'achia jaraji pɨrã, jarapáde aji, k'ãare pedeeta k'achia baji. Mamĩda mɨa jarada wãara pɨrã, ¿sãap'eda mɨ sĩjima? aji. \p \v 24 Mãpai Anapa Jesús jua jɨ̃p'eda, Caifamaa pëiji. Maapai Caifás p'aareerã poro waibɨa paji. \s1 Pedropa waya Jesús k'awa-e bɨda ada \r (Mt 26.71-75; Mr 14.69-72; Lc 22.58-62) \p \v 25 Mãɨmisa taawa Simón Pedro bainɨ̃ baji t'ɨpɨtau ik'aawa k'ara p'aimaa. Arii p'anadap'edaarãpa iidijida: \p —¿Pɨ jã eperã k'õp'ãyo-ek'ã? ajida. \p Pedropa meraji: \p —¡Mɨ iru k'õp'ãyo-eda! aji. \p \v 26 Mamĩda awaraa eperãpa Pedro k'ĩra k'awa ataji. Mãgɨ́ p'aareerã poro waibɨa mimiapari paji. Ëreerã paji Pedropa k'ɨɨrɨ orp'et'aada ome. Mãgɨpa mãgaji: \p —¿Pɨ-ek'ã mɨa ne-uu k'ãide Jesús ome unuda? \p \v 27 Mãpai Pedropa waya meraji. Aramata et'erre k'ariji. \s1 Jesús Pilato k'ĩrapite \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Lc 23.1-5) \p \v 28 Tap'eda weda judiorã poro waibɨarãpa Jesús ateejida Caifás tedeepa Pilato palaciodee. Pascua fiesta ɨ̃rɨ pada perã, aɨ tede t'ĩuda-e paji. K'awa p'anajida judio-eerã tede t'ĩudap'edaa paara, Pascua chik'o p'oyaa k'oda-e pak'aji. Mãga k'awajida ãchi ũraade jara bairã. \v 29 Maperã Pilato uchiaji pedeede ãchi ome: \p —¿K'ãare k'aurepata na eperã nãgá iru p'anɨma? aji. \p \v 30 P'anaujida: \p —Na eperã t'ãri k'achia-idaa-e bada paara, pɨmaa aneeda-e pak'ajida ajida. \p \v 31 Mãpai Pilatopa mãgaji: \p —Mãgara pãchia atadarítɨ mãik'aapa iru ak'ɨ́tɨ pãchi ũraade jara bɨk'a. Maap'eda óotɨ pãchia oo k'iniata. \p Mamĩda ma judiorãpa p'anaujida: \p —Pãchi Romadepemaarã ũraade jara bɨ tai judiorãpa chĩara peedaik'araa bɨ irua ne-inaa k'achia ooda k'aurepa. \p \v 32 Mãga jarajida uchiamerã Jesupa aɨ naaweda jaradak'a, irua jarak'ãri sãga ichi piut'ee. \v 33 Pilato waya ichi palaciode t'ĩup'eda, Jesús t'ɨ̃ ataji mãik'aapa iidiji: \p —¿Pɨk'ã aji, Judiorã Rey? \p \v 34 Jesupa mãgaji: \p —¿Pɨchi k'ĩradoopapai mãga iidi bɨk'ã, maa-e pɨrã awaraarãpa pɨmaa mãga jaradap'edaa perã? \p \v 35 Pilatopa p'anauji: \p —¡Mɨ judio-epɨ! Pɨchi auk'aarã́pata mãik'aapa p'aareerã poroorã́pata pɨ mɨmaa aneejida. ¿Pɨa k'ãata oojima? aji. \p \v 36 Jesupa p'anauji: \p —Mɨ rey-eda aji, na p'ek'au eujãdepema reyrãk'a. Ãchik'a pada paara, mɨ ome nipapataarã chõok'ajida, judiorã poro waibɨarãpa mɨ jitanaadamerã. Mamĩda mɨ rey-e na p'ek'au eujãdepema reyrãk'a. \p \v 37 Mãpai Pilatopa iidiji: \p —¿Wãara pɨ reyk'ã? aji. \p Jesupa p'anauji: \p —Pɨchia jarajipɨ. Mɨ reypɨ. Ma-it'ee mɨ t'oji mãik'aapa cheji na p'ek'au eujãdee; Tachi Ak'õre wãarata jarait'ee. Wãarata k'awa k'inia p'anɨɨrã jõmaarãpa mɨ pedee ũripatada aji. \p \v 38 Mãpai Pilatopa mãgaji: \p —¿K'aipa wãarata k'awayama? aji. \s1 Jesús pëida peedamerã \r (Mt 27.15-31; Mr 15.6-20; Lc 23.13-25) \p Mãga jarap'eda, Pilato taawaa uchiaji waya pedeede ma judiorã poro waibɨarã ome: \p —Mɨa maarepida k'achia unu-eda aji, na eperãde. \v 39 Mamĩda k'irãpátɨ año chaa Pascua fiestade mɨa preso aba k'ena pëipari. Mapa ¿k'inia p'anɨk'ã aji, mɨa Judiorã Rey apata k'ena pëimerã? \p \v 40 Mãpai arii p'anadap'edaarã jõmaweda waya biajida: \p —¡Jãgɨ́ k'ena pëináaji! ¡Barrabata k'ena pë́iji! \p Barrabás nechɨayaa bapachi mãik'aapa chõoyaa bapachi Romadepemaarã ome, ãchi jua ek'ariipa uchia k'inia bada perã. \c 19 \p \v 1 Mãpai Pilatopa Jesús wɨpiji soldaorãmaa. \v 2 Soldaorãpa poro jɨ̃ra pak'uru jua ne-ɨɨrɨ-idaa bɨdee oodap'eda, Jesús porode jɨ̃ bɨjida mãik'aapa p'aru p'oree teesoo, k'ĩra p'ãimap'ãimaa bɨ, jɨ̃ bɨjida. \v 3 Maap'eda irumaa chejida mãik'aapa mãgajida: \p —¡Ak'ɨ́tɨ Judiorã Rey! \p mãik'aapa k'ĩramaa sĩpachida. \p \v 4 Pilato waya tedeepa uchiak'ãri, mãgaji: \p —Ak'ɨ́tɨ. Mɨa iru nama aneeru parã taide. K'awapi k'inia bɨ parãmaa mɨa maarepida ne-inaa k'achia unu-e na eperãde. \p \v 5 Jesús uchiak'ãri, ma poro jɨ̃ra jɨ̃ baji mãik'aapa p'aru teesoo. Mãpai Pilatopa mãgaji: \p —¡Nama bɨ chi eperã! \p \v 6 Jesús unu atadak'ãri, p'aareerã poroorãpa mãik'aapa Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarãpa biapachida: \p —¡Kurusode peepit'áaji! ¡Kurusode peepit'áaji! \p Mamĩda Pilatopa mãgaji: \p —Mãgara pãchia atadaidapáde aji, mãik'aapa peet'aanadapáde aji. Mɨa maarepida unu-e bɨ ne-inaa k'achia ooda ma k'aurepa peepiit'ee. \p \v 7 Mamĩda ma judiorã poro waibɨarãpa p'anaujida: \p —Tai ũraade jara bɨ eperãpa ichi Tachi Ak'õre Warrada aru pɨrã, piupia bɨ. Mãga ooji jãgɨ́ eperãpa. \p \v 8 Mãga ũrik'ãri, Pilato waapɨara p'eradachi. \v 9 Waya ichi palaciode t'ĩuji mãik'aapa Jesumaa iidiji: \p —¿Pɨ, sãpemama? aji. \p Mamĩda Jesupa maarepida p'anauk'aa paji. \v 10 Mãpai Pilatopa mãgaji: \p —¿Mɨ pedee p'anau-ek'ã? aji. ¿K'awa-e bɨk'ã aji, mɨa pɨ kurusode peepi k'inia bait'eera peepit'aai, maa-e pɨrã peepi k'inia-e bait'eera k'ena pëi? \p \v 11 Mãpai Jesupa p'anauji: \p —Pɨa mɨmaa maarepida oo-e pak'aji, ɨt'ari baparipa pɨ eperãarã poro waibɨa papi-e pada paara. Maperã chi eperã mɨ nama pëidapa ne-inaa k'achiara oo bɨda aji, pɨ k'ãyaara. \p \v 12 Maadak'ãriipa Pilatopa k'ĩsiapachi sãga Jesús k'ena pëii. Mamĩda judiorãpa biapachida: \p —¡Jãgɨ́ eperã peepi-e pɨrã, pɨ César k'õp'ãyo-eda! apachida. ¡Eperãpa ichi reyda a bɨ pɨrã, mãgɨpa César k'ĩra unuamaa iru bɨda! ajida. \p \v 13 Pilatopa mãga ũrik'ãri, Jesús taawaa ateepiji mãik'aapa ichi su-ak'ɨ beeji charra su-ak'ɨ beeparimãi, hebreo pedeede Gabatá apatap'edaa, griego pedeede “Mãu Choma P'ep'edee Bɨmãi”. \v 14 Mãgɨ́ ewate Pascua fiesta norema paji. Imat'ɨpa Pilatopa mãgaji ma judiorã poro waibɨarãmaa: \p —¡Ak'ɨ́tɨ! ¡Nama bɨda aji, pãchi rey! \p \v 15 Mamĩda ãchia biapachida: \p —¡Ãyaa ateepíji! ¡Ãyaa ateepíji! ¡Kurusode peepit'áaji! \p Pilatopa iidiji: \p —¿K'inia p'anɨk'ã aji, mɨa pãchi rey peepimerã? \p P'aareerã poroorãpa p'anaujida: \p —¡Taipa rey awaraa wẽe p'anɨda ajida, César k'ãyaara! \p \v 16 Mãpai Pilatopa Jesús teeji ichi soldaorãmaa kurusode peet'aanadamerã. \s1 Jesús peet'aadap'edaa \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43) \p \v 17 Jesumaa kuruso ateepidap'eda, uchiajida p'uurudeepa taawaa wãdait'ee “Tachi Poro Bɨɨrɨ” apatap'edaamaa. (Hebreo pedeede Gólgota apachida.) \v 18 Mama merap'edap'eda, ma kurusode baijira bɨjida piumerã. Iru ik'aawa bɨjida awaraarã omé, aba juaraare, aba juabi eere. \p \v 19 Pilatopa letrero p'ãji Jesús kurusode bɨdamerã. Nãga p'ãji: \sc Jesús Nazaretdepema, Judiorã Rey.\sc* \v 20 Judiorã chok'araarãpa leejida ma p'ãda, Jesús peedap'edaamãi p'uuru k'ait'a bada perã. Ma p'ãda p'ã baji hebreo pedeede, latín pedeede mãik'aapa griego pedeede. \v 21 Ma p'ãda leedak'ãri, p'aareerã poroorãpa mãgajida Pilatomaa: \p —P'ãnáaji \em Judiorã Rey\em*. Ma k'ãyaara nãga p'ãpáde ajida. \em Na eperãpa jaraji ichita Judiorã Rey\em*. \p \v 22 Mamĩda Pilatopa p'anauji: \p —Mɨa p'ãda perã jãgá p'ã beeit'eeda aji. \p \v 23 Soldaorãpa Jesús kurusode baijira bɨdap'eda mãik'aapa iru p'aru atadap'eda, ãchi k'ĩmariirãmaa jedet'aajida. Mamĩda chi edupema p'aru teesoo baji, k'aat'ɨ-ee; jĩp'a k'a baji. \v 24 Mapa mãgajida: \p —Jẽnaadáma. Ma k'ãyaara suerte jemenedáma k'awaadait'ee k'aipata atait'ee. \p Mãga oojida uchiamerã Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Mɨchi p'aru jedejida mãik'aapa suerte jemenedap'eda, mɨchi p'aru jitajida’. \rq (Sal 22.18)\rq* \p \v 25 Soldaorãpa mãga oo p'anɨ misa, kuruso k'ait'a bainɨ̃ p'anajida Jesús nawe chi nawe ɨ̃pewẽra ome, awaraa María, mãgɨ́ Cleofás wẽra pada, mãik'aapa María Magdalena. \v 26 Jesupa unuk'ãri chi nawe k'ait'a bainɨ̃ bɨ mɨ, chi k'õp'ãyo k'inia iru bada ome, chi nawemaa mãgaji: \p —Nawe, jã pɨchi warrapɨ. \p \v 27 Maap'eda mɨmaa mãgaji: \p —Jã pɨchi nawepɨ. \p Maadak'ãriipa mɨa María iru bapachi mɨ tede mɨchi nawek'a. \s1 Jesús jai-idaada \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 23.44-49) \p \v 28 Ma t'ẽepai Jesupa k'awaak'ãri jõmaweda ichia ooit'ee bada auparu, mãgaji: \q1 —‘Opisia nɨ̃bɨda aji.’ \rq (Sal 69.21)\rq* \p Mãga jaraji uchiamerã Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a. \v 29 Mama iru p'anajida vino achuchua chok'ode. Aɨde esponjak'a p'ẽesap'ẽesaa bɨ topa atadap'eda, jõi bɨjida hisopo k'ɨ̃de mãik'aapa it'aimãi t'ɨ atajida. \v 30 Sõp'eda, Jesupa mãgaji: \p —Ɨ̃rá jõma aupajida aji, \p mãik'aapa ichi poro ɨ̃jaabaip'eda, jai-idaaji. \s1 Miasupa Jesús orro sudap'edaa \p \v 31 Ma ewate Pascua fiesta ɨ̃ipata ewate norema paji. Judiorãpa mãgɨ́ ewate ɨapata perã, k'iniada-e p'anajida piuda k'ap'ɨa kurusode p'aneedamerã. Maperã iidijida Pilatomaa kurusode p'anadap'edaarã jĩru k'õrapik'oomerã, mãgá isapai piudamerã. Mãgá chi piuda k'ap'ɨa kurusodeepa ɨrabai atapidai. \v 32 Pilatopa ooji ãchia iididap'edaak'a. Romadepema soldaorã wãdap'eda, Jesús ik'aawa baijira p'anadap'edaarã jĩru k'õrak'oonajida, waide piuda-e p'anadap'edaa perã. \v 33 Mamĩda Jesús k'ait'a panadak'ãri, piu bɨ unujida. Maperã iru jĩru k'õrada-e paji. \p \v 34 Ma k'ãyaara soldaopa Jesús orrode miasupa sut'aaji. Aramata uchiaji waa pania ome. \v 35 Mɨ, chi mãga unudapa nepɨrɨmaa bɨ mɨa unuda. Mɨa k'awa bɨ wãarata jara bɨ, mɨa mãga unuda perã. Mɨa nãga jara bɨ parãpa pida ichiaba ijãadamerã. \v 36 Mãga p'asaji uchiamerã Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Iru bɨɨrɨ apida bɨada-e paji’. \rq (Sal 34.20)\rq* \m \v 37 Ichiaba mãga p'asaji uchiamerã pedee awaraa Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Ak'ɨdait'ee eperã ãchia sut'aadap'edaa’. \rq (Zac 12.10)\rq* \s1 Jesús ɨadap'edaa \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Lc 23.50-56) \p \v 38 Ma t'ẽepai Josepa Pilatomaa Jesús k'ap'ɨa iidinaji, ichimaa ɨapimerã. Ichi Arimatea p'uurudepema paji mãik'aapa Jesude ijãa bapachi. Mamĩda judiorã poro waibɨarã waidoopa, awaraarãmaa k'awapi-e paji. Pilatopa Josemaa jaraji Jesús k'ap'ɨa atanamerã. \v 39 José ome cheji Nicodemo, chi naaweda Jesús ome p'ãrik'ua pedeenada. Mãgɨpa aneeji treinta kilos mirra k'era áloe k'era ome p'oirada Jesús piuda k'ap'ɨa ɨ̃rɨ p'odait'ee. \v 40 Judiorãpa oopatak'a piuda ɨadak'ãri, ãchia Jesús k'ap'ɨa ma k'era ome pi-ia pɨrat'aajida lienzode. \v 41 Jesús peedap'edaamãi ne-uu eujã k'ait'a baji. Mama baji mãu te uria ewaa k'orodap'edaa piuda ɨadait'ee. Mamĩda waide apida ɨada-e p'anajida. \v 42 Jesús k'ap'ɨa mama bɨnajida, ma mãu te uria k'ait'a bada perã mãik'aapa judiorã ɨ̃ipata ewate ɨ̃rɨ bada perã. \c 20 \s1 Jesús chok'ai p'irabaida \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Lc 24.1-12) \p \v 1 Tomia ewate tap'eweda, María Magdalena wãji Jesús k'ap'ɨa ɨadap'edaamaa. Panak'ãri, unuji chi mãu te uria t'ai mãupa t'ap'a bada awara ãi bɨ. \v 2 Mapa p'ira cheji Simón Pedromaa mãik'aapa mɨ, chi apema k'õp'ãyo Jesupa k'inia iru badamaa. Mãpai mãgaji: \p —¡Tachi Waibɨa k'ap'ɨa ateejidada! aji. ¡K'awada-e p'anɨ sãma ata bɨnajida! \p \v 3 Mãga ũridak'ãri, Pedro mɨ ome araa wãjida ak'ɨde. \v 4 Omee weda auk'a p'ira wãjida. Mamĩda mɨ Pedro k'ãyaara isapaira p'iradachi. Mapa naapɨara panaji Jesús ɨadap'edaamãi mãu te uriade. \v 5 Ɨ̃jaabaik'ãri ak'ɨit'ee edaa, chi p'aru aupai unuji. Mamĩda t'ĩu-e paji. \v 6 Mãga nɨde Simón Pedro pacheji mãik'aapa t'ĩuji edú. Ma lienzo ichiaba unuji. \v 7 Ma awara unuji Jesús poro pɨra bada p'aru, bedap'eda awara ãi bɨ. \v 8 Mãpai mɨ auk'a t'ĩuji. Ak'ɨk'ãri, ijãaji Jesús chok'ai p'irabaida, aɨ naaweda taipa ijãada-e paji mĩda. \v 9 Waide k'awada-e paji Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara k'inia bɨ Jesús piup'eda, chok'ai p'irabaiit'eeda ak'ãri. \v 10 Maap'eda tai omee weda temaa wãjida. \s1 María Magdalenapa Jesús unuda \r (Mr 16.9-11) \p \v 11 Mamĩda María beeji mãu te uria k'ait'a jẽemaa. Mãgá jẽe nɨ̃bɨde ɨ̃jaabaiji edaa ak'ɨit'ee. \v 12 Unuji angeleerã omé p'aru t'o-t'oo jɨ̃ p'anɨ. Su-ak'ɨ p'anajida Jesús k'ap'ɨa badamãi, aba chi poro bada eere, aba chi jĩru bada eere. \v 13 Ãchia iidijida Mariamaa: \p —Wẽra, ¿sãap'eda jẽemaa bɨma? ajida. \p Mãpai Mariapa mãgaji: \p —Mɨchi Waibɨa k'ap'ɨa ateejidada aji. K'awa-eda aji, sãmaapɨ bɨnajida. \p \v 14 Mata ãpɨtee ak'ɨk'ãri, unuji Jesús mama bainɨ̃ bɨ. Mamĩda iru k'ĩra k'awa-e paji. \v 15 Mãpai Jesupa iidiji: \p —Wẽra, ¿sãap'eda jẽe nɨ̃bɨma? aji. ¿K'aita jɨrɨ bɨma? aji. \p Mariapa k'ĩsiaji ma eperã chi jãɨradepema ne-uu ak'ɨpari. Mapa mãgaji: \p —Mɨ chupɨria k'awáaji. Pɨa Jesús k'ap'ɨa ateeji pɨrã, jaráji sãma iru bɨ. Mɨa atanait'eeda aji. \p \v 16 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —¡María! \p Ichi t'ɨ̃jarak'ãri, waya ãpɨtee ak'ɨji mãik'aapa hebreo pedeede mãgaji: \p —\em ¡Rabuni!\em* (Jara k'inia bɨ “Tachi Jarateepari”.) \p \v 17 Jesupa mãgaji: \p —Mɨ k'ena pë́iji waide mɨ Ak'õremaa wã-e bairã. Jaranapáde aji, mɨ k'õp'ãyoorãmaa: “Mɨ wãit'ee mɨ Ak'õremaa; iru ichiaba parã Ak'õre. Mɨ wãit'ee mɨ Ak'õre Waibɨamaa; iru ichiaba parã Ak'õre Waibɨa.” \p \v 18 Mãpai María Magdalena wãji Jesús k'õp'ãyoorãmaa nepɨrɨde ichia unuda mãik'aapa Jesupa jarada. \s1 Jesús chi k'õp'ãyoorãmaa cheda \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Lc 24.36-49) \p \v 19 Mãgɨ́ ewate tomia ewate paji. K'eupodopa Jesús k'õp'ãyoorã teeda p'anajida. Puerta jɨ̃a iru p'anajida judiorã poro waibɨarã waidoopa. Mãga nɨde Jesús ãra esajĩak'a bainɨ̃ ba cheji mãik'aapa mãgaji: \p —P'eranáatɨ. K'ãiwee p'anapatáatɨ. \p \v 20 Mãga jarap'eda, ãramaa ak'ɨpiji ichi jua mãik'aapa ichi orro. Jesús k'awaadak'ãri, t'ãri o-ĩadachida. \v 21 Waya Jesupa mãgaji: \p —¡K'ãiwee p'anapatáatɨ! Mɨ Ak'õrepa mɨ pëidak'a, mɨa parã jida auk'a pëiru. \p \v 22 Mãga jarap'eda, jãrap'uaji ãchi ɨ̃rɨ mãik'aapa mãgaji: \p —Ak'õre Jaure auteebáitɨ, parã ome ba chemerã. \v 23 Eperãarãpa ãchia p'ek'au k'achia oopata oo amaaruta pɨrã mɨde ijãadait'ee, parãpa ãramaa jaradai: “Tachi Ak'õrepa pãchia p'ek'au k'achia oopata wẽpapiit'ee,” mãik'aapa Ak'õrepa ooit'ee parãpa jaradap'edaak'a. Jõdee eperãarãpa mɨde ijãadaamaaruta pɨrã, parãpa ãramaa jaradai: “Tachi Ak'õrepa pãchia p'ek'au k'achia oopata wẽpapi-e pait'ee,” mãik'aapa Ak'õrepa ooit'ee parãpa jaradap'edaak'a. \s1 Tomapa Jesús unuda \p \v 24 Tomás, ichiaba t'ɨ̃jarapatap'edaa Me-iso, Jesús k'õp'ãyoorã docedepema paji. Mamĩda mãgɨ́ wẽ-e paji Jesús chek'ãri apemaarãmãi. \v 25 Mapa chi k'õp'ãyoorãpa irumaa mãgajida: \p —Taipa Tachi Waibɨa unujidada ajida. \p Mãga ũrik'ãri, Tomapa mãgaji: \p —Mɨa unuk'ãri clavopa merap'edap'edaamãi iru juade mãik'aapa aɨde mɨ jua k'ɨ̃ t'ɨk'ãri, maap'eda iru orrode sudamãi mɨ jua t'ɨk'ãri, ijãayada aji, Jesús chok'ai bɨ. Mãga-e pɨrã, ijãa-eda aji. \p \v 26 Tomia abaamaa waya Jesús k'õp'ãyoorã ma tede p'anadak'ãri, Tomás jida baji. Puerta jɨ̃a baji mĩda, Jesús ãchi t'ãide bainɨ̃ ba cheji mãik'aapa mãgaji: \p —¡K'ãiwee p'anapatáatɨ! \p \v 27 Mãpai Tomamaa mãgaji: \p —Ak'ɨ chéji mɨ jua, mãik'aapa pɨchi jua k'ɨ̃ t'ɨt'áaji. Ichiaba pɨchi jua mɨ orrode t'ɨt'áaji. ¡Ijãa-eda ai k'ãyaara, ijãa bɨda aparíiji! \p \v 28 Mãpai Tomapa mãgaji: \p —¡Mɨchi Waibɨa, ɨ̃rá mɨa ijãa bɨpɨ. Pɨ Tachi Ak'õre Waibɨa! \p \v 29 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Pɨa ijãa bɨ mɨ unuda perã. ¡T'ãri o-ĩa p'anɨ chi mɨde ijãa p'anɨɨrã, mɨ unuda-e p'anɨ mĩda! \s1 Sãap'eda nãgɨ́ p'ãda \p \v 30 Wãara chi k'õp'ãyoorã taide Jesupa awaraa ne-inaa chok'ara ooji, ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Mɨa na p'ãdade ma jõma p'ã-e paji. \v 31 Mamĩda nãgɨ́ p'ãji parãpa ijãapataadamerã Jesús Tachi Ak'õre Warra; irua pëida eperãarã k'aripamerã. Jesude ijãa p'anɨ pɨrã, ɨt'aa wãdait'ee jai-idaadak'ãri. \c 21 \s1 Jesupa chi k'õp'ãyoorã ũk'uruurãmaa unupida \p \v 1 Ma t'ẽepai Jesupa ichi waya unupiji chi k'õp'ãyoorãmaa, Tiberias Lago ik'aawa. Nãga paji. \v 2 Ma lago ik'aawa p'anajida Simón Pedro; Tomás ichiaba t'ɨ̃jarapatap'edaa Me-iso; Natanael, Caná p'uurudepema Galilea eujãde bɨ; Zebedeo warrarã omé mãik'aapa Jesús k'õp'ãyoorã awaraarã omé. \v 3 Mama p'anɨde Simón Pedropa mãgaji: \p —Mɨ to-ɨanait'eeda aji. \p Apemaarãpa p'anaujida: \p —Tai jida wãdait'eeda ajida, pɨ ome. \p Mãgá wãjida mãik'aapa barcode batauk'oodachida. Mamĩda ma ewate p'ãrik'ua maarepida peeda-e paji. \v 4 Taujaaweda unujida Jesús bainɨ̃ bɨ lago ide. Mamĩda iru k'awada-e paji. \v 5 Mãpai Jesupa iidiji: \p —Warrarã, ¿Peeda-ek'ã? aji. \p Ãchia p'anaujida: \p —Maarepida peeda-eda ajida. \p \v 6 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Barco juaraare t'ɨrɨ t'aadapáde aji. Mãgara peedayada aji. \p Irua jaradak'a oodak'ãri, ma t'ɨrɨ p'oyaa jirada-e paji chik'o chɨk'ɨapa. \v 7 Mãpai mɨ, chi k'õp'ãyo Jesupa audú k'inia iru badapa Pedromaa mãgaji: \p —¡Jãgɨ́ Tachi Waibɨa! \p Simón Pedropa “Tachi Waibɨa” ũriruta, ichi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ beeji, ma p'aru ẽrapachi perã ma mimia ook'ãri. Mãpai toidú jɨ̃tɨdachi. \v 8 Jõdee chi apemaarã k'õp'ãyoorã barcode chejida. T'ɨrɨ jidiu aneejida chik'o ome, mak'ɨara t'ɨmɨa-e bada perã lago ideepa; cien metropai baji. \v 9 Ipude bataudak'ãri, unujida ok'ok'ĩra urua nɨ̃bɨ chik'o ome mãik'aapa pan. \v 10 Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Chik'o ũk'uru anéetɨ parãpa et'ewa peedap'edaadepema. \p \v 11 Simón Pedro barcode bataudaip'eda, t'ɨrɨ ipu idee jidiu aneeji. Aɨde ciento cincuenta y tres chik'o waibɨa bee p'aneejida. Mamĩda ma t'ɨrɨ jẽ-e paji. \v 12 Jesupa mãgaji: \p —Nek'o chétɨ. \p Chi k'õp'ãyoorã apidaapa iididak'aa paji k'aita iru, Jesuta k'awa p'anadap'edaa perã. \v 13 Mãpai Jesús ãra k'ait'aara cheji. Ma pan chik'o paada ome atap'eda, ãramaa jedet'aaji. \p \v 14 Ma Jesupa unupida õpee paji chi k'õp'ãyoorãmaa, iru chok'ai p'irabaida t'ẽepai. \s1 Jesupa Simón Pedromaa iidida \p \v 15 Nek'odap'edaa t'ẽepai, Jesupa Simón Pedromaa iidiji: \p —Simón, Juan warra, ¿pɨa mɨ k'inia iru baparik'ã aji, apemaarãpa mɨ k'inia iru p'anapata k'ãyaara? \p Pedropa p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, pɨata k'awa bɨ. Mɨa pɨ k'inia iru bɨ. \p Mãpai Jesupa mãgaji: \p —Ewaa ijãa p'anɨɨrã ak'ɨpariipáde aji, oveja ak'ɨparipa oveja chak'eerã ak'ɨparik'a. \p \v 16 Jesupa waya iidiji: \p —Simón, Juan warra, ¿pɨa mɨ k'inia iru baparik'ã? aji. \p Pedropa p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, pɨata k'awa bɨ. Mɨa pɨ k'inia iru bɨ. \p Jesupa mãgaji: \p —Mɨde ijãapataarã ak'ɨpariipáde aji, oveja ak'ɨparipa ovejaarã ak'ɨparik'a. \p \v 17 Waya iidida õpee iidiji: \p —Simón, Juan warra, ¿pɨa mɨ k'inia iru bɨk'ã? aji. \p Pedro k'ĩra pia-ee baji Jesupa iidida õpee mãgá iidida perã. P'anauji: \p —Tachi Waibɨa, pɨa jõma k'awa bɨ. K'awa bɨda aji, mɨa pɨ k'inia iru bɨ. \p Jesupa mãgaji: \p —Mɨde ijãapataarã ak'ɨpariipáde aji, oveja ak'ɨparipa ichi ovejaarã ak'ɨparik'a. \v 18 Mɨa wãarata jararu. Pɨ k'ũtrãa bak'ãri mãik'aapa ãyaa wãit'ee pak'ãri, pɨchi p'aru pɨchi juadoopa jɨ̃ beepachi. Mamĩda pɨ chonaa pak'ãri, pɨchi jua eratɨit'ee mãik'aapa awaraapa pɨ p'aru jɨ̃ bɨit'ee, maap'eda pɨ ateeit'ee pɨ wã k'inia-e bɨmaa. \p \v 19 Jesupa mãga jarak'ãri, jara k'inia baji sãgá Pedro piut'ee paji, mãga p'asak'ãri, eperãarãpa jaradamerã Tachi Ak'õre jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Mãga jarap'eda, Jesupa Pedromaa mãgaji: \p —Mãga p'asait'ee mĩda, mɨde ijãaparíiji. \s1 Jesús k'õp'ãyo k'inia iru bada \p \v 20 Ãpɨtee ak'ɨk'ãri, Pedropa unuji mɨ, chi k'õp'ãyo Jesupa audú k'inia iru bada. (Pascua chik'o k'odak'ãri, mɨ Jesús ik'aawa baji iru k'õp'ãyoorã ome. Mɨ paji chi iidida: “Tachi Waibɨa, ¿k'áipapɨ pɨ traicionaait'eema?” ada.) \v 21 Pedropa mɨ unuk'ãri, Jesumaa iidiji: \p —Tachi Waibɨa, ¿k'ãata p'asait'eema aji, iru ome? \p \v 22 Jesupa p'anauji: \p —Mɨa k'inia bɨ pɨrã iru chok'ai bamerã mɨ waya cherumaa, pɨ-it'ee p'ua-e bɨda aji. Mɨde ijãaparíiji. \p \v 23 Jesupa mãga jarada perã irude ijãapataarãpa k'ĩsiapachida mãgɨ́ k'õp'ãyo piu-e pait'ee. Mamĩda Jesupa mãga jara-e paji. Jĩp'a jaraji: “Mɨa k'inia bɨ pɨrã iru bamerã mɨ waya cherumaa, pɨ-it'ee p'ua-e bɨda” aji. \p \v 24 Mãgɨ́ “k'õp'ãyo” et'ewa jarada mɨ, Juanpa nãgɨ́ pedee nepɨrɨmaa bɨ parãmaa. Na jõma mɨa p'ãji. Mapa k'awa p'anɨ jõma nepɨrɨda na p'ãdade wãara. \p \v 25 Jesús na p'ek'au eujãde bak'ãri, awaraa ne-inaa chok'ara oopachi. Ma ne-inaa jõma aba-abaa p'ãdap'edaa paara, mɨa k'ĩsia bɨ ma p'ãda jõmaweda araa-e pak'aji na eujãde.