\id ACT EPV \h Hechos \toc1 Jesucristopa Jɨrɨt'eradaarãpa Oodap'edaa \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 HECHOS \mt2 Jesucristopa Jɨrɨt'eradaarãpa Oodap'edaa \ip San Lucapa na historia p'ãji. Irua pedee pia p'ãda ome oodak'a p'ã pëiji ichi k'õp'ãyo Teofilomaa, nepɨrɨ aupait'ee Jesús bapata mãik'aapa ichideerã p'anapatap'edaa iru ɨt'aa wãda t'ẽepai. Na p'ãdade Lucapa jara bɨ Ak'õre Jaure chep'eda, sãga Jesude ijãapataarãpa iru ũraa jaratee wãpachida judiorãmaa mãik'aapa judio-eerãmaa paara. Audú jara bɨ Jesús ome nipapatap'edaarã p'anapata mãik'aapa Pablo bapata. \ip Naapɨara jara bɨ Jesús ɨt'aa wãda chi k'õp'ãyoorã taide mãik'aapa angeleerãpa iru waya cheit'eeda adap'edaa (cap. 1.1-11). Jara bɨ Matías jɨrɨt'eradap'edaa Judas Iscariote pari (cap. 1.12-26); Tachi Ak'õre Jaure ba cheda Jesude ijãapataarã ome mãik'aapa ãrapa jarateedap'edaa judiorã t'ãide (cap. 2); Pedro Juan ome jaratee nipapata (caps. 3.1–4.31); Cristode ijãapataarã p'anapatap'edaa (caps. 4.32–5.11) mãik'aapa irua jɨrɨt'eradaarã carcelde t'ɨ nɨ̃bɨdap'edaa (cap. 5.12-42); siete k'aripapataarã bɨdap'edaa (cap. 6.1-7); Esteban jita atadap'edaa mãik'aapa peedap'edaa (caps. 6.8–7.60); ijãapataarã erreudap'edaa Israel eujã jõmaade mãik'aapa Felipepa jaratee nipapata (cap. 8.1-40); Saulo Jesude ijãa beeda (cap. 9.1-31); Pedropa jaratee nipapata (caps. 9.32–11.18); judio-eerã chip'epatap'edaa Antioquía p'uurude (cap. 11.19-30); Herodepa ooda mãik'aapa piuda (cap. 12); Pablo naapɨara wãda Jesús ũraa jarateede judio-eerãmaa (caps. 13.1–14.28); ijãapataarã poro waibɨarã chip'edaidap'edaa Jerusalende (cap. 15.1-35); Pablo waya wãda judio-eerãmaa jarateede (caps. 15.36–18.22); Pablo t'ẽepai wãda judio-eerãmaa (caps. 18.23–21.16) mãik'aapa ijãadak'aa beerãpa Pablo carcelde t'ɨ nɨ̃bɨdap'edaa Jesude ijãa bada k'aurepa (caps. 21.17–28.31). \c 1 \s1 Tachi Ak'õrepa jarada ichi Jaure pëiit'ee \p \v 1 Teófilo, naapɨara k'art'a p'ãdade pɨmaa mɨa p'ãji Jesupa ne-inaa ooda mãik'aapa jarateeda ɨt'aa wãrumaa. \v 2 Wãi naaweda, Ak'õre Jaure k'ap'ɨa pari jaraji ichia jɨrɨt'eradaarãmaa k'ãata oopataadait'ee. \v 3 Piuda t'ẽepai chi k'õp'ãyoorãmaa cheji mãik'aapa unupiji wãara ichi chok'ai bɨ. K'ãima cuarenta wãyaaru misa, ichi k'ap'ɨa unupipachi mãik'aapa jarateepachi Tachi Ak'õrepa oopi k'inia bɨ ichide ijãapataarãmaa. \p \v 4 Ewari aba chi k'õp'ãyoorã ome bak'ãri, mãgaji: \p —Wãnaadapáde aji, Jerusalendeepa awara ãyaa. Nɨdapáde aji, mɨ Ak'õrepa jarada oorumaa, mɨa parãmaa jaradak'a ooit'ee perã. \v 5 Juan Bautistapa poro choopachi paniapa. Mamĩda taarã-e Tachi Ak'õrepa ichi Jaure ba chepiit'ee parã k'ap'ɨade. \s1 Jesús ɨt'aa wãda \p \v 6 Ma t'ẽepai Olivo Eede p'anadak'ãri, Jesús k'õp'ãyoorãpa iidijida: \p —Tachi Waibɨa, ¿ɨ̃raweda Israel pidaarã p'uuru waibɨa papiit'eek'ã ajida, aɨ naawedapemak'a, chĩara jua ek'ari p'anada-ee? \p \v 7 Irua p'anauji: \p —Parãpa k'awadaik'araa bɨda aji, sãapai Tachi Ak'õrepa ne-inaa ooit'ee, parã-it'ee-e perã. Irua aupaita mãgee net'aa k'awa bɨ. \v 8 Mamĩda Tachi Ak'õre Jaure parã ome ba chek'ãri, ichia k'aripait'ee nejõmaata oodamerã Ak'õrepa oopi k'inia bɨk'a. K'awapiit'eeda aji, jõmaweda mɨa ooda eperãarã k'aripait'ee, parãpa jarateenadamerã Jerusalén p'uurude, Judea eujãde, Samaria eujãde, awaraa eujã t'ɨmɨ́ beede paara. \p \v 9 Mãga jarap'eda, Tachi Ak'õrepa iru ɨt'aa ateeji. Ãchia ak'ɨ jõnɨde jɨ̃ararade t'ĩudachi mãik'aapa waa unuda-e paji. \p \v 10 Mãgá ɨt'aa ak'ɨ jõnɨ misa, angeleerã omé ãchi ik'aawa bainɨ̃ p'ana chejida. P'aru t'o-t'oo jɨ̃ p'anajida. \v 11 Mãɨrãpa mãgajida: \p —Galilea pidaarã, ¿sãap'eda ɨt'aa ak'ɨ jõnɨma? ajida. Jãgɨ́ Jesús parã ome bada mãik'aapa ɨt'aa wãda waya cheit'eeda ajida, parãpa iru ɨt'aa wãru unudap'edaak'a. \s1 Matías jɨrɨt'eradap'edaa Judas Iscariote pari \p \v 12 Maap'eda Olivo Eedeepa Jesús ome nipapatap'edaarã waya chejida Jerusalendee. Ɨ̃ipata ewate paji mãik'aapa ãchi ũraade jara bɨ ma ewate t'ɨmɨ́ wãdaik'araa bɨ. Mamĩda t'ɨmɨa-e bada perã, chejida. \v 13 P'uurude panadak'ãri, wãjida ãchi p'anapatap'edaamaa ɨt'ɨpema pisode. Ma chedap'edaarã paji Pedro, Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Alfeo warra Santiago, Simón Celote apatap'edaa mãik'aapa Santiago warra Judas. \v 14 Mama ãchi ɨt'aa t'ɨ̃pachida Jesús ɨ̃pemaarã ome mãik'aapa Jesús nawe María ome, ichiaba awaraa wẽraarã ome. \p \v 15 Ewari aba Jesucristode ijãapataarã ciento veinte see nɨ̃bɨde Pedro bainɨ̃ beeji mãik'aapa mãgaji: \p \v 16 —Ɨ̃pemaarã Cristo k'aurepa, chonaarãweda Ak'õre Jaurepa jarajida aji, Rey David it'aideepa eperã abaapa Jesús peepiit'ee. Mãga jara bɨ Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade. Ɨ̃rá Davidpa jaradak'a uchiaji Judas ome. \v 17 Judas tachi k'õp'ãyo paji mãik'aapa tachi ome auk'a mimiapachi. \v 18 Mamĩda k'achia ooda pari p'arat'a p'aadap'edaapa irua eujã neto ataji. Mama iru baaidachi mãik'aapa chi jɨ̃si chedachi. \v 19 Jerusalende p'anapatap'edaarãpa iru piuda k'awaadak'ãri, ma eujã t'ɨ̃ bɨjida \em Hacéldama\em*, ãchi pedeede jara k'inia bɨ “Waa Eujã”. \v 20 Mãga p'asada perã Judas ome, awaraa jɨrɨdaipia bɨ iru mimia oomerã. Mãga oodaipia bɨ Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdadepema Salmode jara bairã: \q1 ‘Pɨ tede apida p'anada-e. Mapa ichita te tuma bait'ee.’ \rq (Sal 69.25)\rq* \m mãik'aapa awara ãi ichiaba jara bairã: \q1 ‘Awaraapa pɨ mimia atait'ee.’ \rq (Sal 109.8)\rq* \p \v 21 ’Nama p'anɨda aji, eperãarã tachi ome nipapatap'edaarã, Jesús tachi ome niparu weda. \v 22 Juan Bautistapa iru poro choodak'ãriipa ɨt'aa wãrumaa mãgá nipapachida. Judas pari ãchidepema jɨrɨdaipia bɨ aba tachi ome auk'a Jesús unuda chok'ai p'irabaip'eda. \p \v 23 Mãpai madepema omé jɨrɨjida aba jɨrɨt'eradait'ee. Aba paji José. Mãgɨ́ ichiaba t'ɨ̃jarapachida Barsabás, maa-e pɨrã Justo. Chi apema t'ɨ̃jarapachida Matías. \v 24 Ma omé jɨrɨdap'eda, ɨt'aa t'ɨ̃jida: \p —Tachi Waibɨa, pɨa jõmaarã t'ãri k'awa bɨda ajida. Maperã k'awapíji na omeedepema k'aita pɨa k'inia bɨ. \v 25 Mãgɨpa pɨ ũraa jarateenait'eeda aji, Judas pari, irua k'achia ooda k'aurepa ichi wãit'ee padamaa wãda perã. \p \v 26 Mãga ɨt'aa t'ɨ̃dap'eda, suerte jemenejida jɨrɨt'eradait'ee. Mãpai Matiata uchiaji. Ma ewate weda apemaarã once Cristopa jɨrɨt'eradaarã ome mimiamaa beeji. \c 2 \s1 Tachi Ak'õre Jaure cheda \p \v 1 Jerusalén p'uurude Pentecostés fiesta ewate pak'ãri, jõmaweda Cristode ijãapataarã abaamaa see nɨ̃baji. \v 2 Mãga nɨde nãumia pururua jĩwaaparik'a ũrijida ɨt'ariipa cheru ãchimaa. \v 3 Mãpai unujida t'ɨpɨtauk'a jẽrajẽraa cheru ãchi ɨ̃rɨ. Maap'eda ãchi chaachaa ɨ̃rɨ urua jẽrajẽraa nɨ̃beeji. \v 4 Jõmaweda Ak'õre Jaure ome p'aneejida mãik'aapa Ak'õre Jaurepa pedeepiji ichia k'inia badak'a. Pedeepachida ãchia aɨ naaweda k'awada-e p'anadap'edaa pedeede. \p \v 5 Maapai Jerusalende p'anajida judiorã Tachi Ak'õrede ijãapataarã fiesta-it'ee chedap'edaarã awara ãiipa. \v 6 Ãchia mãgɨ́ nãu pururua jĩwaaparik'a ũridak'ãri, jõmaweda seedachida ma ciento veinte ijãapataarã p'anadap'edaamãi. K'awadak'aa paji k'ãata k'ĩsiadai, ũripachida perã ãchi t'odap'edaa pedeede. \v 7 Mapa ãchi ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa mãgapachida: \p —¿Jõmaweda na eperãarã pedee para bɨ Galileadepemaarã-ek'ã? \v 8 ¿Sãgapɨ k'ĩra t'ãdoo pedee para bɨma ajida, eperãarã nama para bɨ pedee chaa? \v 9 Nama eperãarã p'anɨ Partia, Media, Elam, Mesopotamia, Judea, Capadocia, Ponto mãik'aapa Ásia eujãdepemaarã. \v 10 Ma awara chejida Frigiadepemaarã, Panfiliadepemaarã, Egiptodepemaarã, ichiaba Libiadepemaarã Cirene p'uuru k'ait'a p'anapataarã. Ichiaba Roma p'uurudepemaarã ũk'uru chejida. \v 11 Judiorã ũk'uru mãga t'odap'edaa perã mãik'aapa ũk'uru judiorã pak'oodaidaarã, judiorã ũraade ijãadap'edaa perã. Ichiaba chejida Creta isladepemaarã mãik'aapa Arabia eujãdepemaarã. Nãgɨɨrã Galilea eujãdepemaarã mĩda, tachi chaachaa t'odap'edaa pedeede tachia ũri p'anɨda ajida. Ãchia pedee para bɨda ajida, jaradait'ee Tachi Ak'õrepa ne-inaa pia ooda. \p \v 12 Mãgá ãchi t'odap'edaa pedeede ũridap'edaa perã, jõmaarãta ak'ɨtrua para beeji mãik'aapa k'awadak'aa paji k'ãata k'ĩsiadai. Ãchi pitapai mãgapachida: \p —Na ¿k'ãata jara k'inia bɨma? apachida. \p \v 13 Mamĩda ũk'uru, chĩara oo k'iniapa, mãgapachida: \p —¡Vinopata piu para bɨ! ¡Mapa pariatua pedee p'anɨda! apachida. \s1 Pedropa jarada Jerusalende p'anadap'edaarãmaa \p \v 14 Mãpai Pedro, ɨt'a ak'ɨnɨ̃ beep'eda chi k'õp'ãyoorã once ome, golpe pedeeji: \p —Tachi auk'aarã mãik'aapa jõmaweda nama Jerusalende p'anɨɨrã, mɨa jararu pia ũrítɨ. \v 15 At'ãri tap'eda nɨ̃bairã tai vinopa piuda-e p'anɨda aji, parãpa k'ĩsia p'anɨk'a. Parãpa pia k'awa p'anɨ tai judiorã tap'eda weda todak'aa. \v 16 Parãpa nama unu p'anɨ chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapari Joelpa nãga jaradak'a: \q1 \v 17 ‘Tachi Ak'õrepa jara bɨ: Na ewari na eujã jõi naaweda, eperãarã chok'araarãmaa mɨ Jaure pëiit'eeda aji. Parã warrarã mãik'aapa parã k'aurãpa jaradait'ee mɨa jarapiruk'a. K'ũtrãarãpa k'ãimok'araa pɨk'a bɨde mɨa ooru unudait'ee mãik'aapa chonaarã k'ãimok'araadait'ee mɨ ome. \v 18 Wãara, maapai mɨa oopi bɨk'a oopataarãmaa mɨ Jaure pëiit'ee; ɨmɨk'ĩraarãmaa, wẽraarãmaa auk'a. Mɨa ooru ãrapa jarapataadait'ee. \v 19 Pajãde mãik'aapa eujãde ne-inaa eperãarãpa waide unudak'aa unupiit'ee: waa, t'ɨpɨtau mãik'aapa nari jɨ̃rak'awaa nɨ̃bɨ. \v 20 Ak'õrejĩru k'ĩidariit'ee mãik'aapa atane k'ĩra p'oree waak'a padariit'ee. Mãgá pait'ee Ak'õre ewari waibɨa ewate, na eujã jõi naaweda. \v 21 Mamĩda aɨ naaweda Tachi Ak'õrepa ichimaa chupɨria iidirutaarã k'aripa atait'eeda aji, atuanaadamerã.’ \rq (Jl 2.28-32)\rq* \p \v 22 Mãpai Pedropa mãgaji: \p —K'awa p'anɨda aji, Joelpa jaradak'a wãara uchiaru idi, Tachi Ak'õrepa ichi Jaure taimaa pëida perã. Israel pidaarã, ũrítɨ mɨa jararu. Tachi Ak'õrepa Jesús Nazaretdepema pëiji tachi t'ãide. Mãga k'awa p'anɨ Tachi Ak'õrepa irumaa oopipachi perã ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa. \v 23 Mamĩda Tachi Ak'õrepa k'ĩsia iru badak'a, parãpa iru jita atadachida, maap'eda ijãadak'aa beerãmaa peepijida. Mãɨrãpa kurusode baijira bɨjida mama piumerã. \v 24 Mamĩda Tachi Ak'õrepa chok'ai p'irabai ataji. Mãgá chok'ai p'irabai atada perã, waa piu-e; ichita chok'ai bait'ee. \v 25 Chonaarãweda Tachi Ak'õrepa Jesús ome ooit'ee bada jaraji Rey David it'aideepa: \q1 ‘Ichita mɨ Ak'õre Waibɨa unupachida aji, mɨ k'ĩrapite. Ichi mɨ ome bairã, maarepida mɨ waawee-e. \v 26 Mapa mɨ t'ãri o-ĩa nɨ̃bɨ, mãik'aapa k'ari k'inia bɨ, k'awa bairã Tachi Ak'õrepa mɨ k'aripapari. \v 27 Ak'õre, pɨa mɨ k'ap'ɨa beraupi-e pait'ee mɨ ɨarutamãi, mɨa oopari perã pɨa oopi bɨk'a. \v 28 Ak'õre eujãdee wãpari o mɨmaa ak'ɨpiji. Mapa mɨ o-ĩa bait'eeda aji, pɨ k'ĩrapite.’ \rq (Sal 16.8-11)\rq* \p \v 29 Maap'eda Pedropa mãgaji: \p —Tachi auk'aarã nama see nɨ̃bɨ, ũrítɨ. Tachi chonaarãwedapema Rey David jai-idaaji mãik'aapa ɨajida. Iru k'ap'ɨa at'ãri jãɨrade bɨ tachi t'ãide. \v 30 K'awa p'anɨ David chok'ai bak'ãri, Ak'õre pedee jarapari paji. Mapa irua k'awa baji Tachi Ak'õrepa jarada irumaa, irudeepa rey uchiapiit'ee. \v 31 Mãgá, wãara Davidpa unu pɨk'aji mãik'aapa jaraji sãga Cristo p'irabaiit'ee iru ɨadap'edaamãiipa mãik'aapa iru k'ap'ɨa berau-e pait'ee. \v 32 K'awa p'anɨ na pedee Jesudeta jara bɨ, Tachi Ak'õrepa iru p'irabai atada perã mãik'aapa taipa unudap'edaa perã. \v 33 Tachi Ak'õrepa iru ɨt'aa ateeji ichi juaraare ak'ɨ banamerã. Maap'eda ichia jaradak'a ichi Jaure teeji Jesumaa, irua pëimerã irude ijãapataarãmaa. Mãgɨta parãpa et'ewa unujida mãik'aapa ũrijida. \v 34 Tachi Ak'õrepa Rey David k'ap'ɨa piuda chok'ai p'irabaipi-e paji ɨt'aa ateeit'ee. Mamĩda Davidpa jaraji: \q1 ‘Tachi Ak'õrepa jaraji Tachi Waibɨamaa: “Pɨ mɨ ome auk'a waibɨa bairã, su-ak'ɨ beepáde aji, mɨ juaraare, \v 35 mɨa pɨ k'ĩra unuamaa iru p'anapataarã p'oyaaru misa.” ’ \rq (Sal 110.1)\rq* \p \v 36 ’Israel pidaarã, pia k'awáatɨ mãgɨ́ Jesús parãpa kurusode peepidap'edaa Tachi Ak'õrepa Tachi Waibɨa papiji. Iruta Tachi Ak'õrepa pëijida aji, tachi rey pamerã. \p \v 37 Mãga ũridak'ãri, arii p'anadap'edaarã k'ĩsia p'uadachida. Mapa iidijida Pedromaa mãik'aapa chi k'õp'ãyoorãmaa: \p —¿K'ãata oodayama ajida, taipa? \p \v 38 Pedropa p'anauji: \p —P'ek'au k'achia oo amáatɨ, Tachi Ak'õrepa parã p'ek'au k'achia wẽpapik'oomerã mãik'aapa Jesucristo t'ɨ̃de poro choopítɨ. Mãga ooruta pɨrã, Ak'õrepa ichi Jaure pëiit'ee parã ome bapariimerã. \v 39 Mãgɨ́ jarada parã-it'ee aupai-eda aji; ichiaba pãchi warrarã-it'ee mãik'aapa t'ɨmɨ́ p'anɨɨrã-it'ee; pia jarait'eera, Tachi Ak'õre Waibɨapa ichi odee atee k'inia bɨɨrã-it'ee. \p \v 40 Mãgɨ́ pedee jõma jarap'eda, Pedropa ũraaji: \p —P'ananáatɨ Jesús peedap'edaarãk'a; jĩp'a ijã́atɨ mãik'aapa óotɨ Tachi Ak'õrepa oopi bɨk'a. \p \v 41 Ma ewate weda Pedro pedee ijãadap'edaarãpa poro choopijida mãik'aapa apemaarã Cristode ijãapataarã ome t'ĩujida. Ma ijãadap'edaarã Pedro k'aurepa eperãarã tres mil paji. \v 42 Mamãik'aapa ãchia ũri k'inia p'anapachida Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa jarateepata mãik'aapa jedepachida ãchia ne-inaa iru bee. Ichiaba jõmaweda cheepurupachida ɨt'aa t'ɨ̃dait'ee mãik'aapa ne-inaa jedek'odait'ee, mãgá k'irãpadait'ee Cristo piuda ãchi pari. \s1 Chi naa ijãadap'edaarã \p \v 43 Maapai eperãarã p'era pɨk'a para bapachi, Tachi Ak'õrepa oopipachi perã Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa. \v 44 Ma awara Cristode ijãapataarã chik'inia para bapachi mãik'aapa chi wẽe beerãmaa ãchi ne-inaa jedepachida. \v 45 Pia jarait'eera, netopachida ãchi net'aa iru p'anɨ mãik'aapa ma p'arat'a t'oopachida teedait'ee chi wẽe beerãmaa. \v 46 Ewari chaa cheepurupachida Ak'õre te waibɨade ɨt'aa t'ɨ̃dait'ee mãik'aapa t'ãri o-ĩapa ne-inaa jedek'opachida ãchi tede. \v 47 Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pachida jaradait'ee iru t'ãri pia bɨ. Jerusalén pidaarãpa pia pedeepachida ãra ãpɨte. Maperã ewari chaa chok'araara o k'achiadeepa uchiapachida ãchi k'aurepa. \c 3 \s1 Pedropa eperã chiwa bɨ jɨpada \p \v 1 Ewari aba Pedro Juan ome wãjida Tachi Ak'õre te waibɨadee a las tres, ma hora judiorã ɨt'aa t'ɨ̃patap'edaa hora pada perã. \v 2 Mama Ak'õre te waibɨade baji eperã chiwa bɨ, ichi t'oru weda. Ewari chaa eperãarãpa mãgɨ́ ateepachida mãik'aapa bɨnapachida Ak'õre tede chi T'ĩupata Pi-ia apatamãi, p'arat'a iidipariimerã chi mama t'ĩurutaarãmaa. \v 3 Mãgɨ́ eperãpa unuk'ãri Pedro mãik'aapa Juan Ak'õre tede t'ĩu wãda, p'arat'a iidiji. \v 4 Mãpai ãchia ak'ɨjida irumaa mãik'aapa Pedropa mãgaji: \p —Taimaa ak'ɨpáde aji. \p \v 5 Mãgɨ́ eperãpa ak'ɨji, p'arat'a teedai jĩak'aapa. \v 6 Mamĩda Pedropa mãgaji: \p —Mɨa wẽe bɨda aji, p'arat'a, nẽe jida. Mamĩda mɨa pɨ k'aripait'ee. Jesucristo Nazaretdepemapa mɨmaa nãga oopi bairã, iru t'ɨ̃de mɨa jararu: p'irabáiji mãik'aapa wã́ji. \p \v 7 Mãga jararuta, Pedropa juaraarepema juade jitap'eda, p'irabai ataji. Aramata ma chiwa bada bɨɨrɨ pia beeji \v 8 mãik'aapa p'inajɨ̃tɨ bainɨ̃ beeji. Maap'eda p'ɨrrɨa beeji. Ma t'ẽepai ichi bɨɨrɨpa t'ĩuji Ak'õre tede ãchi ome. Jɨ̃tɨjɨ̃tɨa wãji mãik'aapa o-ĩapa ɨt'aa t'ɨ̃ wãji Ak'õremaa. \v 9 Mãga unudak'ãri, jõmaweda arii p'anadap'edaarã \v 10 p'era pɨk'a para beeji. Mãgá p'anajida aɨ naaweda ãchia unupatap'edaa perã ma eperã su-ak'ɨ bɨ p'arat'a iidimaa Ak'õre tede, chi T'ĩupata Pi-ia apatamãi. \s1 Pedropa jarada Tachi Ak'õre tede p'anadap'edaarãmaa \p \v 11 Mãgɨ́ chiwa bada jɨpa beeda perã, Pedro mãik'aapa Juan ik'aawaapa ãyaa wãk'aa paji. Ãchi p'anajida Ak'õre te waibɨa ãuk'idaa, Salomón Pórtico apatap'edaamãi. Ãchimaa eperãarã jõmaweda p'era pɨk'a p'ira erreujida. \v 12 Pedropa mãga unuk'ãri, mãgaji: \p —Israel pidaarã, ¿sãap'eda parã p'era para bɨma? aji. ¿Sãap'eda tai k'ĩra ak'ɨ jõnɨma? ¿Parãpa k'ĩsia p'anɨk'ã taipa tachi juadoopa na eperã jɨpajida? \v 13 Tachi chonaarã Abraham, Isaac mãik'aapa Jacob ijãadap'edaa Ak'õre Waibɨapa ichi Warra Jesús waibɨara papiji jõmaarã k'ãyaara, ichia oopi badak'a oopachi perã. Mamĩda parãpa mãgɨ́ Jesús jita atadap'eda, charraarãmaa teenajida. Maap'eda Pilatopa uchia pëiit'ee pak'ãri, parãpa k'iniada-e paji. \v 14 Eperã t'ãri pia bɨ p'ek'au k'achia wẽe k'ena pëidai k'ãyaara, chĩara peeparita parãpa uchiapit'aajida. \v 15 Mãgá peepit'aajida Tachi Ak'õre o ak'ɨpipari. Mamĩda parãpa peepidap'eda, Tachi Ak'õrepa chok'ai p'irabai ataji. Taipa mãga unujida tachi taupa. \v 16 Nãgɨ́ eperã jɨpa beeji ichia ijãada perã Jesupa jɨpai. Maperãpɨ jɨpa beeji, parãpa unu p'anɨk'a. Jesús jõmaarã k'ãyaara waibɨara bairã, k'ayaa beerã jɨpai. \p \v 17 ’Mɨchi auk'aarã, mɨa k'awa bɨ pãchi poroorãpa mãik'aapa parãpa Jesús peepidak'ãri, k'awada-e paji iru Tachi Ak'õrepa pëida tachi k'aripamerã. \v 18 Mamĩda parãpa mãga oo p'anɨpa Tachi Ak'õrepa uchiapiji ichia jaradak'a, ichi pedee jarapataarã it'aideepa: ichia pëida piut'ee. \v 19 Mãpai Tachi Ak'õrepa k'ĩsia iru badade pia k'ĩsiadap'eda, k'achia oo amáatɨ mãik'aapa irude ijã́atɨ, irua pãchi p'ek'au k'achia wẽpapik'oomerã. \v 20 Mãga ooruta pɨrã, Ak'õrepa parã k'ãiwee p'anapiit'ee mãik'aapa pëiit'ee Jesucristo, ichia jɨrɨt'erada parã k'aripapariimerã. \v 21 Mamĩda Jesús at'ãri Ak'õre eujãde bait'ee, Ak'õrepa ne-inaa jõmaweda chiwidi pɨk'a ooru misa, chonaarãweda ichi pedee jarapataarã it'aideepa jaradap'edaak'a. \v 22 Maapai Moisepa tachi chonaarãmaa mãgaji: \q1 ‘Ak'õrepa ichi pedee jarapari uchiapiit'ee parã t'ãide mɨ jĩak'a. Oopatáatɨ irua jara bɨk'a. \v 23 Mãgɨ́ Ak'õre pedee jaraparipa jara bɨ pedee ũri k'iniada-e p'anɨɨrã Ak'õre eperãarã p'anɨmãiipa ãyaa jërek'ooit'ee mãik'aapa peek'ooit'ee.’ \rq (Dt 18.15-19)\rq* \p \v 24 ’Ichiaba Samuel beedak'ãriipa jõma apemaarã Ak'õre pedee jarapataarãpa jarapachida tachia ɨ̃rá unu p'anɨ. \v 25 Mapa parãpa k'awa p'anɨ Tachi Ak'õrepa jarada chonaarãweda ichi pedee jarapataarã it'aideepa parã ɨ̃rapemaarã-it'ee. Ichiaba ichia jarada Abrahammaa parã ɨ̃rapemaarã-it'ee. Mãgaji Abrahammaa: \q1 ‘Mɨa na p'ek'au eujãdepemaarã jõmaweda k'aripait'eeda aji, pɨdeepa uchiadait'eerã k'ap'ɨa pari.’ \rq (Gn 22.18)\rq* \m \v 26 Ichia jaradak'a Abrahammaa Tachi Ak'õrepa parã pia ooji, ichi Warra piup'eda chok'ai p'irabai atak'ãri parã t'ãide. Mãga ooji k'inia bada perã parãpa naapɨara ijãadamerã mãik'aapa pãchia k'achia oopata oo amaadamerã. \c 4 \s1 Pedro Juan ome judiorã poroorã k'ĩrapite \p \v 1 At'ãri Pedro Juan ome pedeemaa p'anɨ misa, judiorã p'aareerã pachejida Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã poro ome. Ichiaba ãchi ome chejida saduceorã. \v 2 K'ĩrau p'anajida Pedropa mãik'aapa Juanpa jaratee p'anadap'edaa perã eperãarã piudap'eda chok'ai p'irabaidai, Jesús p'irabaidak'a. \v 3 Mapa jita atadachida. K'ewara bada perã, carcelde t'ɨt'aanajida, aɨ norema ma nepɨra ak'ɨdait'ee. \v 4 Mãga oojida mĩda, eperãarã chok'araarãpa Cristode ijãajida, ãrapa jarateedap'edaa k'aurepa. Ijãapataarã jõmaweda ɨmɨk'ĩraarã aupai cinco mil paji. \p \v 5 Aɨ norema Jerusalende abaamaa see nɨ̃baji judiorã poro waibɨarã, ãchi chonaarã mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarã. \v 6 Mama baji ichiaba Anás, judiorã p'aareerã poro waibɨa pada. Ichiaba baji p'aareerã poro waibɨa Caifás, Juan, Alejandro mãik'aapa Anás ëreerã awaraarã. \v 7 Pedro Juan ome atapijida mãik'aapa ãchi k'ĩrapite bainɨ̃ beepidap'eda, iidijida: \p —¿K'ai juapa parãpa jãgee net'aa oo p'anɨma? maa-e pɨrã ¿k'aipa jãgá oopi bɨma? ajida. \p \v 8 Ak'õre Jaure Pedro ome bada perã, pia p'anauji: \p —Judiorã poro waibɨarã mãik'aapa chonaarã, \v 9 parãpa taimaa iidiruta, sãga nãgɨ́ k'ayaa bada k'aripajida mãik'aapa sãga jɨpa beeji. ¿Mãga-ek'ã? aji. \v 10 Pia bɨ. Taipa parã k'ĩrapite jaradait'ee, jõmaweda Israel pidaarãpa k'awaadamerã. Nãgɨ́ eperã parã jõmaarã k'ĩrapite bainɨ̃ bɨ, jɨpa beeji Jesucristo Nazaretdepema juapa, parãpa kurusode peepidap'edaa mãik'aapa Tachi Ak'õrepa chok'ai p'irabai atada. \v 11 Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Te oopataarãpa mãu k'iniada-e padap'edaa pipɨara padachi.’ \rq (Sal 118.22)\rq* \m \v 12 Mapa Jesucristodepai ijãa p'anɨ pɨrã, ɨt'aa wãdait'ee, maarepida awaraa eperã wẽ-e perã iruk'a na p'ek'au eujãde, tachi o k'achiadeepa k'aripa atait'ee. \p \v 13 Judiorã poroorã arii p'anadap'edaarãpa unudak'ãri Pedro mãik'aapa Juan jĩp'a pedeemaa p'anɨ waaweeda-ee, mãik'aapa k'awaadak'ãri ãchi eperã jĩp'aarã, mak'ɨara k'art'a tau k'awada-ee, ak'ɨtrua para beeji. K'awaajida Jesús ome nipapatap'edaa perã, mãga pedeejida. \v 14 Ma awara chiwa bada ãchia jɨpadap'edaa arii baji. Mapa judiorã poroorãpa p'oyaa p'anaudak'aa paji. \v 15 Mãpai ãchia Juan, Pedro, ma chiwa bada ome taawaa uchiapijida. Maap'eda pedee para beeji ãchi pitapai: \p \v 16 —¿K'ãata oodait'eema ajida, jã eperãarã ome? Jõmaweda Jerusalendepemaarãpa k'awa p'anɨ ãrapa ne-inaa pia oodap'edaa, eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Tachia p'oyaa merada-e. \v 17 Mamĩda ɨ̃rá jaradáma ajida, ma eperãarãmaa jarateenaadamerã Jesupa ne-inaa oopata, mãga-e pɨrã miapidai. \p \v 18 Mãpai waya t'ɨ̃ p'e atajida mãik'aapa jarajida waa jarateenaadamerã Jesupa ne-inaa oopata. \v 19 Mamĩda Pedropa Juan ome p'anaujida: \p —Pia k'ĩsíatɨ parãpa. ¿K'ãare piata bayama ajida, Ak'õrepa jara bɨ ooda-e pait'ee, parã pedee ũri k'iniapa? \v 20 Taipa unudap'edaa mãik'aapa ũridap'edaa p'oyaa nepɨrɨ amaada-eda ajida. \p \v 21 Judiorã poroorã arii p'anadap'edaarãpa ãchi juade iru p'anajida mĩda miapidait'ee, arajãgaa pëijida eperãarã waidoopa. Jõmaweda eperãarã o-ĩa ɨt'aa t'ɨ̃maa p'anapachida Tachi Ak'õremaa, \v 22 Jesús Jaurepa ma eperã jɨpat'aada perã, cuarenta años audú iru bɨta. \s1 Ijãapataarãpa Tachi Ak'õremaa k'aripa iididap'edaa \p \v 23 K'ena pëidap'eda, Pedro Juan ome chejida ãchi k'õp'ãyoorã p'anadap'edaamaa. Nepɨrɨjida judiorã p'aareerã poroorãpa mãik'aapa awaraa judiorã poro waibɨarãpa ãchimaa jaradap'edaa. \v 24 Mãgɨ́ pedee ũridap'eda, jõmaweda auk'a ɨt'aa t'ɨ̃jida: \p —Tachi Waibɨa, pɨa pajã, na eujã, p'usa mãik'aapa ne-inaa jõmaweda aɨde nɨ̃bɨ ooji. \v 25 Pɨ Jaurepa tachi chonaa Davidmaa nãga pedeepiji irua pɨde ijãa bada perã: \q1 ‘¿K'ãare-it'ee awaraa eujãdepemaarã k'ĩrau p'anapatama? Mɨchi eperãarã paara pariatua k'ĩsiapata. \v 26 Na p'ek'au eujãdepema reyrã mãik'aapa poro waibɨarã audua p'anadairã, pedeeteepata k'achia oodait'ee. Pedee k'achia jarapata Tachi Ak'õre ãpɨte mãik'aapa ichia rey pëida ãpɨte.’ \rq (Sal 2.1-2)\rq* \p \v 27 ’Tachi Waibɨa, pɨa jaradak'a David it'aideepa, mãga uchiaji. Rey Herodes, Poncio Pilato mãik'aapa awaraarã judio-eerã na p'uurude pedeeteejida Israel pidaarã ome k'achia oodait'ee Jesús, pɨa pëida oo chemerã pɨa oopi k'inia bɨ. \v 28 Mãga oojida pɨa naaweda k'ĩsia iru badak'a. \v 29 Ɨ̃rá Tachi Waibɨa, ak'ɨ́ji pɨ ãpɨte k'achia pedee p'anɨɨrã mãik'aapa taimaa waapɨara pɨ ũraa waawee-ee jarateepíji, taipa oo k'inia p'anadairã pɨa oopi bɨk'a. \v 30 Ichiaba tai k'aripáji k'ayaa beerã jɨpapataadamerã mãik'aapa ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa oopataadamerã Jesús t'ɨ̃de. Iruata pɨchia oopi bɨk'a ichita oopari. \p \v 31 Ɨt'aa t'ɨ̃ aupadak'ãri, ãchi p'anadap'edaamãi wɨrrɨwɨrrɨa nɨ̃beeji. Mãpai jõmaweda Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a oo k'inia p'aneejida mãik'aapa Tachi Ak'õrepa ooda Jesús piuda k'aurepa waawee-ee jarateepachida. \s1 Ijãapataarãpa ãchi net'aa jedepatap'edaa \p \v 32 Maapai ijãapataarã jõmaweda auk'a k'ĩsiapachida mãik'aapa chik'aripa p'anapachida. Apidaapa ãchi net'aa iru p'anɨ ãchi-it'ee aupaida adak'aa paji. Jĩp'a jõmaarã-it'ee paji. \v 33 Mapa Ak'õrepa ãchi pia oopachi. K'aripaji Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa jarateedamerã Jesús chok'ai p'irabaida mãik'aapa oodamerã ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 34 Ãchi chupɨria p'anadak'aa paji. Chi eujã iru beerãpa mãik'aapa ne-inaa awaraa iru beerãpa netot'aapachida. \v 35 Mãpai ma p'arat'a Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa teepachida, jedenadamerã wẽe beerãmaa. \v 36 Mãga ooji Leví ëreerãdepema Josepa. Mãgɨ́ eperã Chipre isladepema paji. Mãgɨmaa Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa pedida t'ɨ̃ bɨjida Bernabé (jara k'inia bɨ “T'ãri O-ĩapipari”). \v 37 Mãgɨ́ eperãpa eujã iru bada netot'aaji mãik'aapa ma p'arat'a Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa teeji. \c 5 \s1 Ananías chi wẽra Safira ome ne-inaa k'achia ooda \p \v 1 Mamĩda Bernabepa oodak'a ooda-e paji Ananías chi wẽra Safira ome. Mãgɨɨrãpa ãchi eujã netot'aajida. \v 2 Mamĩda mãgɨ́ eperã chi wẽra ome pedeeteejida p'arat'a jõma teeda-e pait'ee Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa. Ananiapa mãgɨ́ p'arat'a ũk'urupai teenak'ãri, \v 3 Pedropa mãgaji: \p —Ananías, ¿pɨ seewa cheruk'ã aji, Ak'õre Jauremaa, p'arat'a jõma tee che-ee? ¿Sãap'eda oojima Satanapa oopi bɨk'a? \v 4 ¿Jã eujã pɨchide paji-ek'ã netot'aai naaweda? ¿Ma p'arat'a pɨchide paji-ek'ã netot'aap'eda? ¿Sãap'eda nãga oo k'iniadachima? Pɨa eperãarãmaa seewa-e paji. Ak'õremaata seewajida aji. \p \v 5 Mãga ũriruta, Ananías eujãde piu baainaji. Arii p'anadap'edaarãpa unudak'ãri, p'erak'oodachida. \v 6 Mãpai k'ũtrãarã ũk'uruurãpa chi piuda beda atajida mãik'aapa ateejida ɨade. \p \v 7 Hora õpeemaa Ananías wẽra t'ĩuji, chi ɨmɨk'ĩra piuda k'awa-ee. \v 8 Mãpai Pedropa irumaa iidiji: \p —¿Wãara nãgɨ́ p'arat'a pari eujã netot'aajidak'ã? aji. \p Ichia p'anauji: \p —Netot'aajidapɨ. \p \v 9 Pedropa mãgaji: \p —¿Sãap'eda parã pedeeteejida Ak'õre Jauremaa seewadait'ee? Ara cherutada aji, pɨ ɨmɨk'ĩra ɨadeepa. Naade pɨ jida auk'a ateedait'eeda aji. \p \v 10 Aramata Safira piu baainaji Pedro bɨɨrɨ ik'aawa. K'ũtrãarã t'ĩudak'ãri, unujida piu bɨ. Maap'eda ɨanajida chi ɨmɨk'ĩra ik'aawa. \v 11 Jõmaweda ijãapataarã mãik'aapa awaraarã mãga k'awadap'edaarã p'era para beeji. \s1 Ak'õre Jaurepa k'aripap'eda, Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa oopatap'edaa \p \v 12 At'ãri Jerusalende p'anɨde Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa oopachida ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Maapai jõmaweda Cristode ijãapataarã cheepurupachida Salomón Pórtico apatap'edaamãi, Tachi Ak'õre te waibɨa ãuk'idaa. \v 13 Apemaarã judiorã Tachi Ak'õre te waibɨade t'ĩupataarã waaweepa araa p'anada-e paji ãchi ome. Mamĩda pia pedeepachida ãchi ãpɨte, apemaarã Jerusalendepemaarã ome. \v 14 Mãɨrã mãgá t'ĩuda-e paji mĩda ãchi ome, Cristode ijãapataarã ĩwajida, wẽraarã mãik'aapa ɨmɨk'ĩraarã. \v 15 Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa ne-inaa pia oo p'anadap'edaa perã, eperãarãpa ãchi k'ayaa beerã calle jã ik'aawa uchia atapachida joip'aruk'a bɨ ɨ̃rɨ, Pedro wãyaa wãk'ãri, chi jaurepa pida ãra t'õbaimerã mãik'aapa jɨpamerã. \v 16 Ichiaba p'uuru k'ait'a beerãpa Jerusalendee k'ayaa beerã chok'ara aneepachida mãik'aapa ichiaba eperã netuara merãtɨa bee aneepachida. Tachi Ak'õrepa jõmaweda jɨpak'oopachi Cristopa jɨrɨt'eradaarã juapa. \s1 Cristopa jɨrɨt'eradaarã jɨrɨdap'edaa miapidait'ee \p \v 17 Unudak'ãri jõmaweda Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa oopata, judiorã p'aareerã poro waibɨa mãik'aapa ũk'uru saduceorã iru ome nipapatap'edaarãpa Cristopa jɨrɨt'eradaarã k'ĩra unuamaa iru p'aneejida. \v 18 Mapa Tachi Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarãmaa atapijida carcelde t'ɨk'oonadamerã. \v 19 Mamĩda p'ãrik'ua angelpa carcelde t'ĩupata ewat'aa cheji. Maap'eda ãchi taawaa uchiapik'ooji. Mãpai mãgaji: \p \v 20 —Wã́tɨ Tachi Ak'õre te waibɨadee mãik'aapa arii p'anɨɨrãmaa jaratéetɨ Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee ɨt'aa wãdamerã. \p \v 21 Mãgá aɨ norema tap'eweda t'ĩujida Ak'õre tede mãik'aapa jarateemaa p'aneejida. \p Mãɨmisa ma p'aareerã poro waibɨapa mãik'aapa ichi ome p'anadap'edaarãpa t'ɨ̃ pëijida Junta Supremadepemaarã jõmaweda. Ichiaba carceldeepa Cristopa jɨrɨt'eradaarã atapijida. \v 22 Mamĩda Ak'õre te jɨ̃apataarãpa carcelde jɨrɨnadak'ãri, unuda-e paji. Maperã nepɨrɨ chejida: \p \v 23 —Ununajidada ajida, carcel te pia jɨ̃a nɨ̃bɨ, mãik'aapa chi jɨ̃apataarã aɨ t'aide jɨ̃a p'anɨ. Mamĩda ewa atadak'ãri, apida unuda-e paji. \p \v 24 Mãga ũridak'ãri, ma p'aareerã poro waibɨa apemaarã p'aareerã poroorã ome mãik'aapa Ak'õre te jɨ̃apataarã poropa k'awada-e paji k'ãata oodai. \v 25 Mãga nɨde eperã pacheji mãik'aapa mãgaji: \p —Parãpa carcelde t'ɨk'oodap'edaarã Ak'õre te waibɨade eperãarãmaa jarateemaa p'anɨda aji. \p \v 26 Aramata Ak'õre te waibɨa jɨ̃apataarã poro apemaarã jɨ̃apataarã ome wãjida jita p'e atade. Mamĩda k'ĩra jĩp'a p'e aneejida, eperãarãpa ãchimaa mãupa bat'adai jĩak'aapa. \v 27 Pachedak'ãri, ak'ɨnɨ̃ p'aneepijida Junta Suprema k'ĩrapite. Mãpai ma p'aareerã poro waibɨapa mãgaji: \p \v 28 —Taipa parãmaa jarajida waa jarateenaadamerã jã eperãpa oopata. Mamĩda mãga ooda-e p'anɨ. Waapɨara jõmaweda Jerusalén pidaarãmaa jarateemaa p'anɨ. Ma awara táipata jã eperã peet'aajidada a jõnɨ. \p \v 29 Apemaarã pari Pedropa p'anauji: \p —Taipa ichita Ak'õrepa oopi bɨk'a oodait'eeda aji, eperãpa jara bɨk'a oodai k'ãyaara. \v 30 Tachi chonaarãwedapema Ak'õrépata Jesús, parãpa kurusode peepidap'edaa, chok'ai p'irabaipiji. \v 31 Tachi Ak'õrepa iru p'irabai atap'eda, su-ak'ɨ bɨji ichi juaraare, jõmaarã k'ãyaara waibɨara bairã. Mama bɨji eperãarã ak'ɨpariimerã mãik'aapa o k'achiadeepa k'aripa atamerã. K'inia baji Jesús piuda k'aurepa Israel pidaarãpa p'ek'au k'achia oopata oo amaadamerã. Mãgá irua wẽpapik'ooi ãrapa p'ek'au k'achia oopata. \v 32 Tachi Ak'õre Jaurepa ma jõma k'awa bɨda aji. Taipa pida ichiaba mãga k'awa p'anɨda aji, Cristode ijãadak'ãri, Ak'õrepa ichi Jaure taimaa pëida perã. \p \v 33 Judiorã poroorãpa mãga ũridak'ãri, Cristopa jɨrɨt'eradaarã peek'oo k'iniadachida. \v 34 Mamĩda ãra t'ãide baji fariseo t'ɨ̃jarapatap'edaa Gamaliel. Mãgɨ́ Gamalielpa Moisepa p'ãda pia k'awaa baji. Mapa eperãarãpa iru t'o p'anapachida. Mãgɨ́ bainɨ̃ beep'eda, Cristopa jɨrɨt'eradaarã arak'atɨa taawaa uchia atapiji. \v 35 T'ẽepai mãgaji apemaarã judiorã poroorãmaa: \p —Israel pidaarã, pia k'ĩsíatɨ ne-inaa oodai naaweda jã eperãarãmaa. \v 36 K'irãpátɨ mak'ɨara taarã-e bɨ eperã Teudas apatap'edaapa k'ĩsiaji ichita jõmaarã k'ãyaara waibɨara pai. Mãgɨ́ eere cuatrocientos ɨmɨk'ĩraarã p'anajida. Mamĩda mãgɨ́ peet'aadak'ãri, iru ome nipapatap'edaarã jĩchoodachida. Mãgá ãchia k'ĩsia iru p'anadap'edaa jõdachi. \v 37 Aɨ t'ẽepai, Romadepemaarãpa eperãarã t'ɨ̃ p'ãpimaa p'anadak'ãri, ichiaba Judas Galileadepemapa mãga k'ĩsiaji. Eperãarã ũk'uruurãpa iru pedee ijãajida. Mamĩda ichiaba peet'aadak'ãri, iru ome nipapatap'edaarã ãyaa erreudachida. \v 38 Mapa mɨa parãmaa ũraait'ee jã eperãarã k'achia oonaadamerã. Ãchia jaratee p'anɨ pɨrã ãchi k'ĩsiadeepa mãik'aapa ne-inaa oo p'anɨ pɨrã ãchi juadoopa, ãchia oopata jõdariyada aji. \v 39 Mamĩda Tachi Ak'õrépata ãchimaa mãga oopi bɨ pɨrã, parãpa p'oyaada-eda aji. K'ĩrak'aupai, Tachi Ak'õre ome chõomaa p'aneedai. \p Ãchia Gamaliel ũraa ijãajida. \v 40 Maap'eda Cristopa jɨrɨt'eradaarã t'ɨ̃ p'e atajida mãik'aapa wɨk'oojida. Jarajida waa jarateenaadamerã Jesupa ooda. Maap'eda k'ena pëijida. \v 41 Mamĩda Cristopa jɨrɨt'eradaarã judiorã poroorã k'ĩrapiteepa o-ĩa uchiajida, Ak'õrepa ãchi ita-aria miapida perã Jesús k'aurepa. \v 42 Maap'eda ewari chaa jarateepachida Jesucristota Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. Mãga jaratee wãpachida Tachi Ak'õre te waibɨade mãik'aapa te bee chaa. \c 6 \s1 Ijãapataarã siete jɨrɨt'eradap'edaa Cristopa jɨrɨt'eradaarã k'aripadamerã \p \v 1 Maapai ijãapataarã chok'arapɨara ĩwajida. Judiorã griego pedee pedeepataarãpa ɨmɨateejida judiorã hebreo pedee pedeepataarãmaa, ãchia griego pedee pedeepataarã p'ẽtrãarã pia ak'ɨdak'aa pada perã ewari chaa ne-inaa jededak'ãri k'aripadait'ee. \v 2 Maperã chi doce jɨrɨt'eradaarãpa t'ɨ̃ pëijida jõmaweda Cristode ijãapataarã cheepurudamerã. See nɨ̃beek'ãri, mãgajida: \p —K'õp'ãyoorã, tai jua araada-e ijãapataarã jõmaweda ak'ɨdait'ee. Pia-e bɨda ajida, taipa waa jarateeda-e pait'ee Ak'õrepa jara pëida Jesucristo k'ap'ɨa pari, chi ne-inaa wẽe beerã ak'ɨ k'iniapa. \v 3 Mapa eperãarã siete jɨrɨt'erátɨ ma mimia oodamerã. Jɨrɨdaipia bɨ nãgee eperãarã: k'ĩsia k'awaa beerã; t'ãri pia beerã mãik'aapa Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a oo k'inia beerã. \v 4 Tai jõdee ɨt'aa t'ɨ̃maa p'anadait'ee mãik'aapa Ak'õrepa jara pëida jarateedait'eeda ajida. \p \v 5 Mãpai ãchia p'anaujida: \p —Pia bɨda ajida. \p Maap'eda jɨrɨt'erajida Esteban. Ma eperã Cristode pia ijãaji mãik'aapa Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a oopachi. Ichiaba jɨrɨt'erajida Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Pármenas mãik'aapa Nicolás Antioquiadepema. Naaweda mãgɨ́ Nicolás Tachi Ak'õrede ijãak'aa bap'eda, judiorãpa ijãapatade ijãa baji. \v 6 Ma t'ẽepai ateejida Cristopa jɨrɨt'eradaarã p'anadap'edaamaa. Mãgɨɨrã ɨt'aa t'ɨ̃jida ãchi pari mãik'aapa jua bɨjida ãchi ɨ̃rɨ. Mãga oojida ak'ɨpidait'ee ma mimia ãchimaa teeruta. \p \v 7 Ma t'ẽepai, Ak'õrepa ooda Cristo piuda k'aurepa waapɨara jarateepachida mãik'aapa ijãapataarã waapɨara ĩwapachida Jerusalende. Judiorã ũk'uru, p'aareerã jida ichiaba Cristode ijãajida. \s1 Judiorã poroorãpa Esteban jita atadap'edaa \p \v 8 Maapai Jerusalendepemaarã t'ãide Estebanpa oopachi ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. Mãga oopachi Tachi Ak'õrepa iru k'aripa bada perã. \v 9 Mamĩda ewari aba pachejida judiorã Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema. Ma te t'ɨ̃jarapachida Esclavoorã P'anadap'eda Uchiadap'edaa. Mãɨrãpa nepɨra jɨrɨ chejida Estebanmaa. Ãchi ome chejida auk'a Cirene p'uurudepemaarã, Alejandría p'uurudepemaarã, Cilicia eujãdepemaarã mãik'aapa Ásia eujãdepemaarã. \v 10 Mamĩda aupedeedak'ãri, Esteban p'oyaa k'ĩup'eepidak'aa paji, Ak'õre Jaurepa iru k'ĩsia k'awaapida perã ãchia iidida p'anaut'ee. \v 11 Mapa awaraarãmaa p'aajida seewa jaradamerã ichia pedee k'achia pedeemaa bɨ Moisés ãpɨte mãik'aapa Tachi Ak'õre ãpɨte. \v 12 Mãgá p'uuru pidaarã, judiorã poro waibɨarã mãik'aapa Moisepa p'ãda jarateepataarã k'ĩraupik'oojida Esteban ome. Mãɨrãpa Esteban jita atadap'eda, atadachida Junta Suprema k'ĩrapite Tachi Ak'õre te waibɨade. \v 13 Mãpai ma p'aadap'edaarã aneejida seewa jaradamerã. Mãɨrãpa mãgajida: \p —Nãgɨ́ eperãpa ik'achia pedeeparida ajida, Tachi Ak'õre te ãpɨte mãik'aapa Moisepa p'ãda ãpɨte. \v 14 Jara bɨ Jesús Nazaretdepemapa nãgɨ́ te t'eet'aait'ee mãik'aapa tachimaa waa oopi-e pait'ee Moisepa p'ãdade jaradak'a, tachia oodamerã. \p \v 15 Judiorã poroorãpa mãik'aapa arii p'anadap'edaarãpa Esteban ak'ɨdak'ãri, chi k'ĩra ángel k'ĩrak'a unujida. \c 7 \s1 Estebanpa p'aare poro waibɨa k'ĩrapite p'anauda \p \v 1 Mãpai p'aareerã poro waibɨapa iidiji Estebanmaa: \p —¿Wãarak'ã aji, na eperãarãpa jara p'anɨ? \p \v 2 Irua p'anauji: \p —Mɨchi auk'aarã mãik'aapa chonaarã, ũrítɨ. Tachi Ak'õre k'ĩra wãree bɨpa ichi unupijida aji, tachi ak'õchona Abrahammaa Mesopotamia eujãde bak'ãri, Harande banai naaweda. \v 3 Ak'õrepa jaraji: \q1 ‘Atabëipáde aji, pɨ eujã pɨ ëreerã ome mãik'aapa wãpáde aji, mɨa ak'ɨpiit'ee eujãmaa.’ \rq (Gn 12.1)\rq* \m \v 4 Mãpai Abraham uchiaji Caldea eujãdeepa mãik'aapa banaji Harande. T'ẽepai chi ak'õre piuk'ãri, Tachi Ak'õrepa Abraham aneeji na eujãdee tachi ɨ̃rá p'anɨmãi. \v 5 Mamĩda na eujã maarepida waide tee-e paji irumaa; bɨɨrɨ aba t'ɨait'ee pida. Jĩp'a jaraji teeit'ee irudeepa uchiadait'eerãmaa iru piuda t'ẽepai, Abraham waide warra wẽe baji mĩda. \v 6 Ma awara Ak'õrepa jaraji: \q1 ‘Pɨdeepa uchiadait'eerã p'anapataadait'eeda aji, awaraa eujãde mimiamaa chĩara-it'ee. Mama esclavoorã p'anadait'ee mãik'aapa jãpemaarãpa ãra miapi iru p'anadait'ee cuatrocientos años.’ \rq (Gn 15.13)\rq* \m \v 7 Mamĩda Ak'õrepa ichiaba jaraji: \q1 ‘Mɨa k'achia ooit'eeda aji, ãra esclavoorã papirutaarã. T'ẽepai ãra mamãik'aapa uchiadait'ee mãik'aapa mɨmaa ɨt'aa t'ɨ̃dait'eeda aji, na eujãde.’ \rq (Gn 5.14)\rq* \m \v 8 Mãgá pedee nɨ̃bɨde Abraham ome, Ak'õrepa jaraji Abrahampa tauchaa bɨmerã ichi warra k'ap'ɨade. Tachi Ak'õrepa k'inia baji mãga oodamerã ichi eperãarãpa ak'ɨpidait'ee ichide ijãa p'anɨ. Mapa Abraham warra Isaac t'ok'ãri, k'ãima ocho parumaa iru k'ap'ɨade tauchaa bɨji. Isaacpa mãga ooji ichi warra Jacob ome. Ichiaba Jacobpa mãga ooji chi warrarã doce ome. Mãɨrãdeepa Israel pidaarã ëreerã doce uchiajida. \p \v 9 ’Mãgɨ́ Jacob warrarã pada, tachi chonaarãpa, ãchi ɨ̃pema José k'ĩra unuamaa iru p'anapachida. Maperã netot'aajida esclavok'a Egiptodee wãyaa wãdap'edaarãmaa. Mamĩda Tachi Ak'õre José ome baji. \v 10 Maperã k'aripa ataji jõmaweda ne-inaa k'achiadeepa. Ma awara k'ĩsia k'awaapiji mãik'aapa k'inia iru bapiji rey Egiptodepema Faraonmaa. Mãgɨpa José Egiptodepemaarã poro waibɨa papiji ichi palaciode. \p \v 11 ’Ma t'ẽepai jarra oojida Egipto eujãde mãik'aapa Canaán eujãde. Maperã mak'ɨara nek'odait'ee wẽ-e paji. \v 12 Mamĩda Jacobpa k'awaak'ãri Egiptode ne-inaa k'oit'ee paraa, jãmaa pëiji ichi warrarã, ne-inaa netode. Mãgɨ́ paji tachi chonaarã naapɨara wãdap'edaa. \v 13 Aɨ t'ẽepai wãdak'ãri, Josepa ichi ɨ̃pemaarãmaa k'awaapiji. Madeepa Faraónpa José ëreerã k'awaji. \v 14 T'ẽepai, Josepa jara pëiji chi ak'õre Jacob mãik'aapa chi ëreerã jõmaweda chedamerã Egiptodee. Ãchi setenta y cinco paji. \v 15 Mãgapɨ Jacob banaji Egiptode. Mama jai-idaaji. Ichiaba mama tachi chonaarã jai-idaajida. \v 16 Jacob bɨɨrɨ mãik'aapa chi warrarã bɨɨrɨ ateejida Siquem p'uurudee mãik'aapa mama ɨajida Abrahampa Hamor ëreerã juak'aawa netoda jãɨrade. \p \v 17 ’Ewari k'ait'a pak'ãri Tachi Ak'õrepa uchiapiit'ee Abrahamdeepa uchiadap'edaarã Egiptodeepa ichia jaradak'a, ãchi chok'ara p'anajida, ĩwa p'anadap'edaa perã. \v 18 Maapai Egiptodepema reypa José k'awa-e pada Faraón paji. \v 19 Mãgɨ́ reypa tachi chonaarã k'ũraji waa ĩwanaadamerã. Ãchi chupɨria ooji. Jaraji ãchi warrarã ewaa t'o k'edeerã ita-aria piupidamerã. \v 20 Maapai t'oji Moisés. Tachi Ak'õrepa mãgɨ́ warra chai pia ak'ɨji. Mapa chi ak'õreerãpa atane õpee warimaa iru p'anajida ãchi tede. \v 21 Mamĩda p'oyaa waa merada-e paji. Mapa ituaba atabëidak'ãri, Faraón k'aupa unu ataji mãik'aapa wari ataji ichi warrak'a. \v 22 Mãgapɨ Moisés wariji Egipto pidaarã t'ãide mãik'aapa k'awaa wãji ne-inaa k'ĩra t'ãdoo Egiptodepemaarãpa k'awa p'anadap'edaak'a. Mãpai jõmaarãpa iru k'awajida, irua pedeeda k'aurepa mãik'aapa ooda k'aurepa. \q1 \v 23 ’‘Cuarenta años iru bak'ãri, k'ĩsiaji wãit'ee Israel pidaarã ak'ɨde, ichi auk'aarã pada perã. \v 24 Mamĩda unuk'ãri Egiptodepemapa ichi auk'aa sĩmaa bɨ, Moisepa k'aripanaji mãik'aapa ma Egipto pida pee atapëiji.’ \rq (Ex 2.11-12)\rq* \m \v 25 Moisepa k'ĩsiaji ichi auk'aarãpa ijãadai Tachi Ak'õrepa ichi pëida ãchi k'aripamerã. Mamĩda ãchia mãga ooda-e paji. \q1 \v 26 ‘Aɨ norema unuji Israel pidaarã omé chõomaa p'anɨ. Mãgá chõonaadamerã mãgaji: “¿Pãchi auk'aarã-ek'ã aji, jãgá chõo jõnadait'ee?” \v 27 Mãpai chi k'õp'ãyo sĩmaa badapa Moisés sĩat'aaji mãik'aapa mãgaji: “¿K'aipa pɨ tai porok'a bɨjima aji, taipa oopata ak'ɨmerã? \v 28 ¿Mɨ peet'aa k'inia bɨk'ã aji, nuweda Egipto pida peet'aadak'a?” ’ \rq (Ex 2.13-14)\rq* \m \v 29 Mãga ũrik'ãri, Moisés mirudachi. Maap'eda t'ɨmɨ́ wãji Madián eujãdee. Mama banaji k'ĩra tewaraak'a. Ariipema wẽra atap'eda, warrarã omé paraaji. \p \v 30 ’Cuarenta años wãyaap'eda, ewari aba Moisés baji eujã pania wẽe bɨmãi Sinaí ee k'ait'a. Mama bɨde unuji pak'uru jep'eda t'ɨpɨtauk'a urua nɨ̃bɨ, angelpa aɨde ichi unupi bada perã. \v 31 Mãgá urua unuk'ãri, Moisés k'ait'aara wãji pi-iara ak'ɨit'ee k'ãata mãga bɨ. Mãga nɨde ũriji Tachi Ak'õrepa mãgaru: \q1 \v 32 ‘Mɨ pɨ chonaarã Ak'õre Waibɨa; Abraham, Isaac, Jacob ijãadap'edaa Ak'õre Waibɨa.’ \rq (Ex 3.6)\rq* \m Mãga ũrik'ãri, Moisés bɨɨrɨ wëre nɨ̃beeji p'era nɨ̃bɨpa mãik'aapa p'oyaa ak'ɨk'aa paji ma pak'urumaa. \v 33 Mãpai Tachi Ak'õrepa mãgaji: \q1 ‘Pɨchi chancla ẽrat'aapáde aji, nama pɨ mɨ k'ĩrapite bainɨ̃ bairã. \v 34 Mɨa k'awa bɨ mɨ eperãarã chupɨria chitoonɨ Egiptode. Ũri bɨ ãchi bia chitoonɨ. Mapa cheji k'aripait'ee. Pɨa auk'a k'aripanáji. Mɨa pɨ Egiptodee pëiit'eeda aji.’ \rq (Ex 3.5-10)\rq* \p \v 35 ’Aɨ naaweda ãchia Moisés pedee ũri k'iniada-e paji nãga p'anauda perã: \q1 ‘¿K'aipa pɨ tai porok'a bɨjima ajida, taipa oopata ak'ɨmerã?’ \rq (Ex 2.14)\rq* \m Mãgá yiaraa pɨk'a iru p'anajida mĩda, Tachi Ak'õrepa ichi ángel pak'uru ɨɨrɨ-idaade unupida k'ap'ɨa pari Moisés pëiji ãchi porok'a. Tachi Ak'õrepa k'inia baji Moisepa ãchi uchia atamerã Egipto pidaarã juadeepa. \v 36 Mãgá Moisepa tachi chonaarã uchia p'e ataji Egiptodeepa. Ichia ne-inaa ooji eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa mãgɨ́ eujãde, Mar Rojode mãik'aapa cuarenta años wãyaaruta misa eujã pania wẽe bɨde. \v 37 Mãgɨ́ Moisepa jaraji Israel pidaarãmaa: \q1 ‘Parãdeepa Ak'õrepa uchiapiit'ee ichi pedee jarapari mɨ jĩak'a.’ \rq (Dt 18.15)\rq* \m \v 38 P'anadak'ãri eujã pania wẽe bɨde, Israel pidaarã pari Moiseta pedeeji ángel ome Sinaí eede. Ichiata Ak'õrepa jarada naapɨara p'ãji, tachi chonaarãpa mãik'aapa tachia mãgɨ́ ũraa ijãadap'eda, ichita p'anapataadamerã. \p \v 39 ’Mamĩda tachi chonaarãpa iru pedee ijãa k'iniada-e paji. Ma k'ãyaara waya Egiptodee wã k'iniadachida. \v 40 Mapa Moisés wẽ-e pak'ãri, ichi ɨ̃pema Aaronmaa mãgajida: \q1 ‘Tachi-it'ee ak'õre waibɨarã oopáde ajida, tachi naa o jaratee wãdamerã, k'awada-e p'anadairã sãgataji jã Moisés ome, Egiptodeepa tai ãyaa aneeda.’ \rq (Ex 32.1)\rq* \m \v 41 Mãpai oojida p'ak'a chak'ek'a aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃dait'ee. Ne-animalaarã peejida aɨ k'ĩrapite paadait'ee mãik'aapa fiesta oojida o-ĩapa, ma p'ak'a chak'ek'a ooda-it'ee. \v 42 Maperãpɨ Tachi Ak'õre ãchi ik'aawaapa ãyaa wãji. Mapa pajãde nɨ̃bɨ ne-inaamaa ɨt'aa t'ɨ̃pachida, Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃dai k'ãyaara. Oojida Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨk'a: \q1 ‘Israel pidaarã, parã cuarenta años eujã pania wẽe bɨde p'anadak'ãri, ¿mɨ-it'ee ne-animalaarã peedap'eda, paapachidak'ã, mɨde ijãa p'anadap'edaa perã? \v 43 Ma k'ãyaara parãpa ɨt'aa t'ɨ̃pachida Canaandepemaarã ak'õre waibɨa Molocmaa mãik'aapa Egiptodepemaarã ak'õre waibɨa Refanmaa. Mɨa mãga k'awa bɨ ne-inaa pãchi juapa oodap'edaa atee p'anadap'edaa perã pãchi wãrutamaa. Mapa mɨa parã ãyaa jërek'ooit'eeda aji, Babilónia p'uuru k'ãyaara t'ɨmɨara.’ \rq (Am 5.25-27)\rq* \p \v 44 ’Tachi chonaarã eujã pania wẽe bɨde p'anadak'ãri, ateepachida Tachi Ak'õre te ne-edee ooda, k'irãpadait'ee Tachi Ak'õre arii bɨ ãchi ome. Mãgɨ́ te oojida Tachi Ak'õrepa Moisemaa ak'ɨpidak'a. Oojida aɨde ɨt'aa t'ɨ̃pataadait'ee Tachi Ak'õremaa. \v 45 Ma t'ẽepai tachi chonaarã mãgɨ́ tede ɨt'aa t'ɨ̃pachida ãchi chonaarãpa oodap'edaak'a. Mapa Tachi Ak'õrepa awaraa p'uuru ome jura chõo p'oyaapik'ãri, Josué ome chedap'edaarãpa ãchi ome aneejida mãgɨ́ te ne-edee ooda. Mãgá iru p'anapachida David rey parumaa. \v 46 Tachi Ak'õrepa Rey David k'inia iru bapachi. Mapa Davidpa iidiji Tachi Ak'õremaa te waibɨa oo teeit'ee, te pia oo k'inia bada perã Jacobpa ijãadap'edaa Ak'õre-it'ee. \v 47 Mamĩda David warra Salomonpa Tachi Ak'õre te waibɨa ooji. \v 48 Salomonpa mãgɨ́ te ooji mĩda, k'awa p'anɨ Tachi Ak'õre Waibɨa bak'aa te eperãarã juapa oodade. Mãga k'awa p'anɨ Ak'õre pedee jaraparipa jarada perã: \q1 \v 49 ‘Mɨ, Jõmaarã Rey, ɨt'arita baparida aji, mãik'aapa eujã mɨ jua ek'ari bɨ. ¿Te k'ãaredeeta mɨmaa oo teedait'eema? ¿Sãmata mɨ ɨ̃inait'eema? \v 50 ¿Mɨchi juadoopa jõmaweda ooji-ek'ã? aji.’ \rq (Is 66.1-2)\rq* \p \v 51 Mãpai Estebanpa mãgaji: \p —Parãpa Tachi Ak'õrede ijãa p'anɨda apata mĩda, t'ãri k'achia-idaa p'anapatada aji, ijãadak'aa beerãk'a. Ma awara k'ɨɨrɨ k'isua p'anapata, oo k'iniadak'aa perã Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a. Pãchi chonaarã́k'apɨ p'anɨ. \v 52 Parã chonaarãpa ichita Tachi Ak'õre pedee jarapataarã jɨrɨjida peedait'ee. Peejida chi p'ek'au k'achia wẽe bɨ cheit'ee bɨda apatap'edaarã. Maap'eda chi p'ek'au k'achia wẽe bɨ chek'ãri Tachi Ak'õrepa oopi bɨk'a ooit'ee, iru ichiaba jita atapidap'eda, peepijida parãpa. \v 53 Parã́pata Ak'õre Ũraa iru p'anapata angeleerã k'aurepa. Mamĩda at'ãri ooda-e p'anɨda aji, mãgɨ́ ũraa jara bɨk'a. \s1 Esteban peedap'edaa \p \v 54 Mãga ũridak'ãri, t'ãri k'achiapa Esteban peet'aa k'inia p'aneejida. \v 55 Mamĩda Ak'õre Jaure ichi ome bada perã, ɨt'aa ak'ɨji mãik'aapa unuji Ak'õre k'ĩra wãree mãik'aapa Ak'õre juaraare Jesús bainɨ̃ bɨ. \v 56 Mãpai mãgaji: \p —Ak'ɨdapáde aji. Mɨa unu bɨ pajã ewa nɨ̃bɨ mãik'aapa unu bɨ Eperã Ak'õre Truadepema Ak'õre Waibɨa juaraare. \p \v 57 Mamĩda ãchi k'ɨɨrɨ t'ap'ak'oodachida mãik'aapa golpe biadap'eda, jõmaweda iru ɨ̃rɨ wãjida. \v 58 Jerusalén p'uurudeepa uchia atadap'eda, mãupa bat'amaa p'aneejida iru peet'aadait'ee. Auk'a k'aripajida Esteban ɨmɨateedap'edaarãpa. Ãchi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃patap'edaa ata bɨjida eperã Saulo apatap'edaa bɨɨrɨ ik'aawa irua ak'ɨmerã, ãchia mãu bat'aruta misa. \p \v 59 Mãupa bat'amaa p'anɨde Esteban ɨt'aa t'ɨ̃ji: \p —Tachi Waibɨa Jesús, mɨ jaure pɨchimaa atéeji. \p \v 60 T'ẽepai bedabaiji mãik'aapa golpe ɨt'aa t'ɨ̃ji: \p —Tachi Waibɨa, ãchi chupɨria k'awáaji, mɨ nãgá k'achia oo p'anɨ mĩda. \p Mãga jarap'eda, piuji. \c 8 \s1 Saulopa ijãapataarã miapiit'ee jɨrɨda \p \v 1-2 Esteban peedak'ãri, Saulo mama baji ak'ɨit'ee, ichi judiorã poroorã eere bada perã. Esteban piup'eda, ũk'uru Tachi Ak'õrede ijãapataarãpa ɨajida; ichiaba audú jẽejida iru-it'ee. \p Ma ewatedeepa Jerusalende Cristode ijãadak'aa beerãpa irude ijãapataarã jɨrɨjida peedait'ee. Mapa jõmaweda miruk'oodachida Judea eujãdee mãik'aapa Samaria eujãdee. Cristopa jɨrɨt'eradaarã aupai miruda-e paji. \v 3 Mãgá jɨrɨ p'anɨ misa, Saulopa Cristode ijãapataarã auk'a jɨrɨpachi. Te chaa t'ĩu wãpachi wẽraarã ɨmɨk'ĩraarã ome jita p'eit'ee. Maap'eda carcelde t'ɨpik'oopachi. \s1 Samariade jarateedap'edaa Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee \p \v 4 Saulopa mãga oo baji mĩda, chi Jerusalendeepa mirudap'edaarãpa jaratee wãpachida Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee ãchi wãrutamaa. \v 5 Felipe wãji Samaria eujãdee mãik'aapa Cristopa ooda jarateepachi. \v 6 Arii p'anadap'edaarãpa mãga ũridak'ãri mãik'aapa unudak'ãri irua ooda eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, waapɨara k'awa k'inia p'anajida. \v 7 Mama Felipepa uchiapik'oopachi netuaraarã merãtɨa bee eperãarã chok'ara k'ap'ɨadeepa. Mãgɨ́ netuaraarã ãra k'ap'ɨadeepa bia uchia wãpachida. Ma awara Felipepa jɨpak'oopachi eperãarã chok'ara chiwa beerã mãik'aapa p'oyaa ãchi bɨɨrɨpa pia nipadak'aarã. \v 8 Maperã ma p'uurudepemaarã o-ĩa p'anapachida. \p \v 9 Mamĩda mama bapachi eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Simón. Mãgɨpa petau tau k'awaa baji mãik'aapa ma eujãdepemaarã k'ũra p'e iru bapachi ichia oo bɨ k'aurepa. Mapa ãchi t'ãide eperã waibɨak'a bapachi. \v 10 Waibɨara beerã, ek'ariara beerãpa paara iru pedee ũri k'inia p'anapachida mãik'aapa mãgapachida: \p —Tachi Ak'õrépata irumaa nãga oopi bɨ. \p \v 11 Irua jararu ijãapachida, ichi petau taupa k'ũrap'e iru bada perã. Taarãji ma k'apɨte bɨ. \v 12 Mama bɨde Felipepa jarateeji: Jesucristo Tachi Ak'õrepa pëida mãik'aapa iru k'aurepa Tachi Ak'õrepa eperãarã p'ek'au k'achia wẽpapik'oopari. Mãga ijãadak'ãri, mãpema ɨmɨk'ĩraarã mãik'aapa wẽraarã poro choopijida. \v 13 Simonpa pida ijãaji. Maap'eda poro choopiji mãik'aapa nipaji Felipe ome. Unuk'ãri Felipepa ne-inaa oo bɨ eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa, ichia k'awa-e bapachi sãga k'ĩsiai. \p \v 14 Cristopa jɨrɨt'eradaarã Jerusalende p'anadap'edaarãpa ũridak'ãri Samaria pidaarãpa ijãaruta Ak'õrepa ooda Cristo piuda k'aurepa, mamaa pëijida Pedro Juan ome. \v 15 Arii panadak'ãri, ɨt'aa t'ɨ̃jida Samaria pidaarã Cristode ijãapataarã pari, Tachi Ak'õre Jaure ãra ome ba chemerã, \v 16 waide Ak'õre Jaure ãra k'ap'ɨade ba che-e bada perã. Jĩp'a poro choopijida Tachi Waibɨa Jesús t'ɨ̃de, ak'ɨpidait'ee irude ijãadap'edaa. \v 17 Mãpai Pedropa mãik'aapa Juanpa jua bɨdak'ãri ãra ɨ̃rɨ, mãgá Ak'õre Jaure ba cheji ãra ome. \p \v 18 Simonpa unuk'ãri Ak'õre Jaure che bɨ Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa jua bɨrutade eperãarã ɨ̃rɨ, p'arat'a teeit'ee paji, ichia auk'a mãga ooit'ee. \v 19 Mãgaji: \p —Mɨmaa k'awaapidapáde aji, ichiaba mɨa jua bɨk'ãri eperã ɨ̃rɨ, Ak'õre Jaure iru ome ba chemerã. \p \v 20 Mãpai Pedropa p'anauji: \p —¡Pɨchi p'arat'a ome atua baibeepáde aji, k'ĩsia bairã neto atai Tachi Ak'õrepa oopipari ichi jɨrɨt'eradaarãmaa! \v 21 Pɨa na mimia p'oyaa oo-e, Ak'õre k'ĩrapite k'ĩra jĩp'a k'ĩsia-e bairã. \v 22 Mãgá k'ĩsia amáaji mãik'aapa Tachi Ak'õremaa chupɨria iidíji. Mãga oorura, Tachi Ak'õrepa perdonaaipɨ pɨa k'achia oo k'inia bɨ. \v 23 Mɨa mãga jara bɨ k'awa bairã pɨ t'ãride tai ome k'ĩrau bɨ, waibɨara paruta perã pɨ k'ãyaara nãpemaarã k'ĩrapite. Wãara pɨ at'ãri p'ek'au k'achia jua ek'ari bɨ. \p \v 24 Mãpai Simonpa p'anauji: \p —Parãpa Ak'õremaa chupɨria iididapáde aji mɨ pari, mɨ baainaamerã parãpa mɨmaa jaradap'edaade. \p \v 25 Maap'eda Pedropa Juan ome ma p'uurudepemaarãmaa jarajida ãchia unudap'edaa Jesús ome nipadak'ãri. Ichiaba Tachi Ak'õrepa jara pëida jarateejida. Ma t'ẽepai chejida Jerusalendee. Mamĩda ode Samariade p'uuru bee chaa jaratee che wãpachida Tachi Ak'õrepa pedee pia jara pëida Cristode. \s1 Felipe Etiopía eujãdepema poro ome unuda \p \v 26 Ma t'ẽepai, Tachi Ak'õrepa ichi ángel pëiji Felipemaa jaramerã: \p —Wã́ji barree, Jerusalendeepa chonaarãwedapema Gaza p'uurudee wãpari ode. Mãgɨ́ o wãyaapari eujã pania wẽe bɨde. \p \v 27 Mãpai Felipe wãji mãik'aapa ode unuji eperã Etiopía eujãdepema. Mãgɨ́ Etiopiadepemaarã poro waibɨara paji. Ãchi reina p'arat'a jɨ̃apari paji. Ichi wã baji Jerusalendee Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃de. \v 28 Mata waya che wãji ichi eujãdee. Su-ak'ɨ baji ichi caballopa jidiupata carrode mãik'aapa lee wãji chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapari Isaíapa p'ãda. \p \v 29 Mãgá wãde, Ak'õre Jaurepa mãgaji Felipemaa: \p —Wã́ji jã carro k'ait'a. \p \v 30 Felipe ma carro ik'aawa pak'ãri, ũriji Etiopiadepemapa Isaíapa p'ãda leemaa bɨ. Mãpai iidiji: \p —¿K'awa bɨk'ã aji, k'ãata jara k'inia bɨ pɨa leemaa bɨ? \p \v 31 Etiopiadepemapa p'anauji: \p —¿Sãga mɨa k'awaayama aji, apidaapa mɨmaa jarateeda-eeta? \p Mãpai Felipemaa chupɨria iidiji bataumerã mãik'aapa ichi ik'aawa su-ak'ɨ beemerã. \v 32 Isaíapa p'ãdadepema ichia leemaa badade nãga p'ã baji: \q1 ‘Iru ateejida oveja ateepatak'a chi peepatamaa. Ara oveja k'ĩup'ee baparik'a chi k'ara t'ɨɨmaa p'anadak'ãri, mãga pɨk'a iru k'ĩup'ee baji. \v 33 Iru k'ĩra nejasiapijida mãik'aapa maarepida chupɨria k'awada-e paji. Ãchi audú t'ãri k'achia-idaa p'anadap'edaa perã, pee atapëijida. Maperã irudeepa warra apida uchiada-e paji. Mãgá iru peedak'ãri, uchiapijida na p'ek'au eujãdeepa.’ \rq (Is 53.7-8)\rq* \p \v 34 Mãpai Etiopiadepemapa Felipemaa iidiji: \p —Mɨ chupɨria k'awáaji. ¿K'aideta pedeemaa bɨma aji, na Ak'õre pedee jaraparipa; ichide wa awaraa eperãde? \p \v 35 Mãpai Felipepa ma Etiopiadepemamaa mãgaji: \p —Pɨa leemaa bɨ Tachi Ak'õre Warrade; Jesús p'asada. \p Mãpai Felipepa jarateemaa beeji jõma Jesupa ooda eperãarã k'aripait'ee. \v 36 Maap'eda waawipai ode wãyaadak'ãri pania paraamãi, mãgɨ́ eperãpa mãgaji: \p —Nama pania paraa. ¿Sãap'eda mɨ poro choo-ema? aji. \p \v 37 [Felipepa p'anauji: \p —Pɨa wãara Jesucristode ijãa bɨ pɨrã, pia bɨda aji. \p Ma eperãpa mãgaji: \p —Mɨa ijãa bɨda aji, Jesucristo Tachi Ak'õre Warra.] \p \v 38 Ma carro t'ɨbaipip'eda, ãchi omee weda ɨrabaijida mãik'aapa wãjida pania paraamaa. Mama Felipepa poro chooji. \v 39 Paniadeepa uchiadak'ãri, Felipe wẽpadachi Tachi Ak'õre Jaurepa ateeda perã. Ma Etiopiadepemapa waa unu-e paji. Mamĩda ichi o-ĩa wãji ichi eujãdee. \v 40 Mãɨmisa Ak'õre Jaurepa Felipe uchiapiji Azoto p'uurude. Mamãik'aapa p'uuru bee chaa Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee jaratee wãpachi Cesarea p'uurude panarumaa. \c 9 \s1 Saulopa Cristode ijãada \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Felipepa mãga oo bɨ misa, Saulopa Cristode ijãapataarã peek'ooit'eeda apachi. Mapa wãji judiorã p'aareerã poro waibɨamaa \v 2 mãik'aapa iidiji k'art'a p'ã teedamerã. K'ĩsia iru baji wãit'ee Damasco p'uurudee Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrãda apata jɨrɨde, ɨmɨk'ĩraarã wẽraarã ome, mãgɨɨrã jita p'e ateeit'ee Jerusalendee. Ma k'art'a p'ãdap'edaade jaraji Saulopa oo k'inia bɨ, judiorã poroorãpa Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te bee chaa k'awaadamerã mãik'aapa k'aripadamerã. \v 3 Ma k'art'a p'ãdap'edaa atap'eda, Saulo wãji. Damasco k'ait'a pa wãk'ãri, ɨt'ariipa ichi ɨ̃rɨ ɨ̃daa jẽra t'ĩudachi. \v 4 Mãga unuk'ãri, Saulo eujãde baainaji. Maap'eda pedee ũriji: \p —Saulo, Saulo ¿sãap'eda mɨchideerã jɨrɨ nima? aji. \p \v 5 Saulopa iidiji: \p —¿Pɨ, k'aima? aji. \p Chi pedee badapa p'anauji: \p —Mɨ Jesupɨ, pɨa jɨrɨ ni eperãarã poro waibɨa. \v 6 P'irabáiji mãik'aapa wã́ji p'uurudee. Mama jaradai pɨa k'ãata ooit'ee. \p \v 7 Saulo ome wã nipadap'edaarã pedee wẽe ak'ɨnɨ̃ p'aneejida p'era jõnɨpa, ãrapa pedee ũridap'edaa perã. Mamĩda unuda-e paji k'aipata pedee bɨ. \v 8 Ma t'ẽepai Saulo p'irabaidachi. Mamĩda tau ẽek'ãri, maarepida unuk'aa paji. Mãgá juade jitadap'eda, ateejida Damascodee. \v 9 K'ãima õpee mama baji tau p'ãriu; maarepida ne-inaa to-ee mãik'aapa nek'o-ee. \p \v 10 Ma p'uurude bapachi eperã Cristode ijãapari, t'ɨ̃jarapatap'edaa Ananías. Saulo mãga bɨ misa, Ak'õrepa k'ãimok'araa pɨk'a bɨde Ananías t'ɨ̃jaraji. Ichia p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, mɨ nama bɨda aji. \p \v 11 Ak'õrepa mãgaji: \p —Wã́ji calle t'ɨ̃jarapata Derechamaa mãik'aapa Judas tede iidíji Tarso pida, t'ɨ̃jarapata Saulo. Mãgɨpa mɨmaa ɨt'aa t'ɨ̃maa bɨda aji. \v 12 Mãgɨmaa k'ãimok'araa pɨk'a bɨde mɨa unupijida aji, eperã t'ɨ̃jarapata Ananías wãru irumaa mãik'aapa jua bɨru iru ɨ̃rɨ, waya pia unumerã. \p \v 13 Mãga ũrik'ãri, Ananiapa mãgaji: \p —Tachi Waibɨa, mɨa ũridooda aji, jã eperãpa pɨde ijãapataarã miapida Jerusalende. \v 14 Ɨ̃rá nama che bɨ p'aareerã poroorãpa k'aripa k'inia p'anadairã. Maperã pëijidada aji, pɨde ijãapataarã jita p'e atade. \p \v 15 Mamĩda Ak'õrepa p'anauji: \p —Wãpáde aji, mɨa iru jɨrɨt'erada perã mɨ ũraa jarateenamerã awaraa eujãdepemaarãmaa mãik'aapa ãchi reyrãmaa, ichiaba Israel pidaarãmaa. \v 16 Mɨa irumaa k'awapiit'eeda aji, sãgapɨ iru mia iru p'anapataadait'ee, mɨa ooda jaratee k'inia bɨ k'aurepa. \p \v 17 Maap'eda Ananías wãji Saulo badamaa. Teeda panap'eda, jua bɨji iru ɨ̃rɨ mãik'aapa mãgaji: \p —K'õp'ãyo Saulo, pɨa unuda ode che wãk'ãri, Tachi Waibɨa Jesupata mɨ pëijida aji, pɨa waya unumerã mãik'aapa Tachi Ak'õre Jaure ome beemerã. \p \v 18 Aramata Saulo taudeepa chik'o escamak'a baaijida mãik'aapa waya pia unu beeji. Maap'eda poro choopiji Ananiamaa. \v 19 T'ẽepai nek'oji waya juatau paraait'ee. Ewari chok'ara-ee beeji Damascodepemaarã Cristode ijãapataarã ome. \s1 Saulopa Damasco p'uurude jarateeda \p \v 20 Saulopa jarateenapachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Jarapachi Jesuta Tachi Ak'õre Warra. \v 21 Mãga ũridak'ãri, jõmaarãpa ak'ɨtrua para beepachi mãik'aapa mãgapachida: \p —¿Nãgɨ́ paji-ek'ã ajida, Jerusalende jɨrɨ nipapata peeit'ee jõmaweda Jesude ijãapataarã? ¿Ichiaba nama cheji-ek'ã ajida, ijãapataarã jita p'e ateede p'aareerã poroorãmaa? \p \v 22 Mãga jarapachida mĩda, Saulopa ewari chaa waapɨara jarateepachi Jesuta Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. Mapa judiorã Damascode p'anapatap'edaarãpa k'awadak'aa paji k'ãata k'ĩsiadai. \s1 Saulo judiorã juadeepa uchiada \p \v 23 Ma t'ẽepai taarã pak'ãri, judiorãpa pedeeteejida Saulo peet'aadait'ee. \v 24 Mamĩda ichia k'awaa ataji. Ãstaawa mãik'aapa p'ãrik'ua p'uuru t'ĩupata chaa ot'ewa p'anapachida uchiak'ãri jita atadait'ee. \v 25 Mamĩda ijãapataarãpa k'oraa choma bɨde t'ɨ atajida mãik'aapa chi p'uuru ik'aawa t'ɨak'au jẽra bɨ ɨ̃rɨɨpa ɨrabai pëijida. Mãgá mirudachi. \s1 Saulo Jerusalende \p \v 26 Mamãik'aapa Saulo Jerusalendee wãji. Mama ijãapataarã ome k'õp'ãyo meraa k'inia baji. Mamĩda jõmaarãpa iru waawee p'anapachida. Ijãadak'aa paji wãara irua Cristode ijãa bɨ. \v 27 Awaraa ijãapataarã mãga p'anajida mĩda, Bernabepa ateeji Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa. Nepɨrɨji Saulopa Tachi Waibɨa unuda Damasco ode mãik'aapa Jesupa irumaa pedeeda. Maap'eda nepɨrɨji Saulo Damascode bak'ãri, waawee-ee jarateemaa bada Jesupa ooda. \v 28 Mãgá Saulo beeji Jerusalende mãik'aapa nipapachi Cristode ijãapataarã ome. Mama bɨde Cristopa ooda waawee-ee jarateepachi judiorãmaa. \v 29 Ichiaba aupedeepachi judiorã griego pedee pedeepataarã ome. Mapa ãrapa iru peet'aa k'inia p'anapachida. \v 30 Cristode ijãapataarãpa mãga k'awaadak'ãri, ateejida Cesarea p'uurudee. Mamãik'aapa pëijida Tarso p'uurudee. \p \v 31 Maapai ijãapataarã Judeadepemaarã, Galileadepemaarã mãik'aapa Samariadepemaarã k'ãiwee p'anapachida. Ak'õre Jaurepa ãchi k'aripapachi perã, waapɨara oo k'awaa wãpachida Tachi Ak'õrepa oopi k'inia bɨ mãik'aapa chok'araara ĩwa wãpachida. \s1 Pedropa eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Eneas jɨpada \p \v 32 Maapai Pedropa Cristode ijãapataarãmaa p'asia nipak'ãri, panaji Lida p'uurude. \v 33 Mama ununaji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Eneas. Mãgɨ́ ocho años iru baji chiwa bɨ. \v 34 Ma eperã unuk'ãri, Pedropa irumaa mãgaji: \p —Eneas, Jesucristopa pɨ jɨparupɨ. P'irabaipáde aji, mãik'aapa pɨchi p'aru bedáji. \p Aramata Eneas p'irabaidachi. \v 35 Chok'ara Lida p'uurude p'anapatap'edaarãpa mãik'aapa Sarón eujãde p'anapatap'edaarãpa Eneas jɨpa bɨ unudak'ãri, Jesucristode ijãajida. \s1 Dorcas piup'eda, chok'ai p'irabaida \p \v 36 Maapai Jope p'uurude baji wẽra Cristode ijãapari, t'ɨ̃jarapachida Tabita; griego pedeede Dorcas apata. Mãgɨ́ wẽrapa awaraarã k'aripapachi mãik'aapa chupɨria beerãmaa ne-inaa teepachi. \v 37 Ma wẽra k'ayaadachi mãik'aapa jai-idaaji. Judiorãpa oopatap'edaak'a iru k'ap'ɨa k'uit'aadap'eda, te ɨt'ɨpema pisode bɨnajida. \v 38 Maapai Pedro Lida p'uurude baji. Lida Jope p'uuru k'ait'a bada perã, ijãapataarãpa eperãarã omé pëijida irumaa. Mãganajida: \p —Isapai chepáde ajida, Jopedee. \p \v 39 Pedro wãji ãchi ome mãik'aapa panadak'ãri, ateejida piuda bɨmaa. Jõmaweda p'ẽtrãarã jẽe para baji iru ik'aawa mãik'aapa Pedromaa ak'ɨpijida Dorcapa p'aru k'aat'ɨda chok'ai bak'ãri. \v 40 Pedropa jõmaweda taawaa uchiapik'ooji. Mãpai bedabaip'eda, ɨt'aa t'ɨ̃ji. T'ẽepai jai-idaa badamaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —¡Tabita, p'irabáiji! \p Iru tau ẽeji mãik'aapa Pedro unuk'ãri, su-ak'ɨ beeji. \v 41 Pedropa juadeepa p'irabai ataji mãik'aapa t'ɨ̃ p'eji chi p'ẽtrãarã mãik'aapa awaraa ijãapataarã, ãchimaa ak'ɨpiit'ee chok'ai bɨ. \v 42 Jopedepemaarãpa mãga k'awaadak'ãri, chok'ara Cristode ijãajida. \v 43 Maperã Pedro k'ãima chok'ara beeji ma p'uurude, ne-e p'oopari t'ɨ̃jarapatap'edaa Simón tede. \c 10 \s1 Corneliopa Pedro t'ɨ̃ pëida \p \v 1 Pedro Jope p'uurude bɨ misa, Cesarea p'uurude baji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Cornelio. Mãgɨ́ Romadepema soldaorã batallondepema poro paji. Ma batallón t'ɨ̃jarapachida Italiadepema. \v 2 Mãgɨ́ eperã t'ãri pia bapachi. Ichi tedepemaarã ome Tachi Ak'õrede ijãapachida. Ichiaba p'arat'a teepachi judiorã k'aripait'ee mãik'aapa Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pachi. \p \v 3 Ewari aba a las tres, k'ãimok'araa pɨk'a bɨde taawapemak'a unuji ɨt'aripema ángel ichimãi t'ĩuru mãik'aapa jararu: \p —¡Cornelio! \p \v 4 Corneliopa waaweede mãgɨ́ ángel k'ĩra ak'ɨ nɨ̃beep'eda, iidiji: \p —¿K'ãata k'inia bɨma? aji. \p P'anauji: \p —Tachi Ak'õrepa ũrijida aji, pɨa ɨt'aa iidida mãik'aapa unu bɨ pɨa p'arat'a teepari chupɨria beerãmaa. Pɨa pia oo bɨ iru k'ĩrapite. \v 5 Eperã pë́iji Jope p'uurudee aneemerã Simón Pedro apata. \v 6 Irua pɨmaa Ak'õre net'aa jarateeit'ee. Awaraa Simón, ne-e p'oopari tede bɨ. Mãgɨ́ p'usa ide baparida aji. \p \v 7 Ma ángel ichi ome pedeemaa bada wãk'ãri, Corneliopa t'ɨ̃ pëiji ichi mimiapataarã omé mãik'aapa Romadepema soldao aba Ak'õrede ijãa bada. \v 8 Ichia k'ãimok'araa pɨk'a bɨde unuda nepɨrɨp'eda, ãchi pëiji Jopedee. \p \v 9 Aɨ norema imat'ɨpa ãchi Jope p'uuru k'ait'a wãrutade, Pedro wãji terrazade ɨt'aa t'ɨ̃de. \v 10 Mama bɨde jarrapisia nɨ̃beeji. Nejoomaa p'anɨ misa, ichia k'ãimok'araa pɨk'a bɨde \v 11 unuji pajã ewadaru. Madeepa ɨt'ariipa che wãji lienzok'a bɨ. Ma k'ɨ̃ chaa jɨ̃ beeji. \v 12 Mãgɨ́ p'arude ne-animalaarã k'ĩra t'ãdoo p'anajida: bɨɨrɨpa nĩuteepata, bipa nĩuteepata mãik'aapa wãabaipata. \v 13 Pedropa mãga ak'ɨ bɨde pedee ũriji: \p —Pedro, p'irabáiji. Péeji mãik'aapa k'opáde aji. \p \v 14 Pedropa p'anauji: \p —Tachi Waibɨa, k'o-eda aji, mɨchi t'oru weda waide k'ok'aa perã jãgee ne-animalaarã, pɨa k'oik'araa bɨda ada. \p \v 15 Waya pedee ũriji: \p —Ak'õrepa k'oipia papida k'oik'araa bɨda anaapáde aji. \p \v 16 Jarada õpee mãga jarap'eda, mãgɨ́ lienzok'a bɨ waya ɨt'aa wãji. \v 17 Pedropa k'ĩsia beeji k'ãata jara k'inia baji ichia unuda mãgɨ́ k'ãimok'araa pɨk'a badade. Mãga nɨde Simón te iidi wãdapa Cornelio mimiapataarã pachejida te t'ĩupata t'aide. \v 18 Arii panadak'ãri, iidijida: \p —¿Nama bɨk'ã ajida, eperã t'ɨ̃jarapata Simón Pedro? \p \v 19 At'ãri Pedro k'ĩsiamaa bɨde ichi k'ãimok'araa pɨk'a badade, Ak'õre Jaurepa mãgaji irumaa: \p —Eperã õpeerãpa pɨ jɨrɨ nidada aji. \v 20 P'irabáiji mãik'aapa ɨrabáiji. Wã́ji ãra ome k'ĩsia-ee, mɨata ãra pëida perã. \p \v 21 Pedro ɨrabaip'eda, mãgaji ma eperãarãmaa: \p —Mɨda aji, parãpa jɨrɨ p'anɨ. ¿K'ãata oo che p'anɨma? aji. \p \v 22 P'anaujida: \p —Tai chejida Cornelio, Romadepema soldaorã poropa pëida perã. Iru Tachi Ak'õrede ijãapari mãik'aapa t'ãri pia bapari. Mapa jõmaweda Cesareadepema judiorãpa iru k'inia iru p'anapata. Ɨt'aripema angelpa jaraji irumaa tai pëimerã pɨ atade, pɨ iru temaa wãmerã jarateede. \p \v 23 Mãpai Pedropa teeda t'ĩupip'eda, nek'opiji mãik'aapa p'aru teeji k'ãidamerã. Aɨ norema, Pedro wãji ãchi ome. Jopedepema ijãapataarã ũk'uruurãpa iru k'õp'ãyanajida. \p \v 24 Aɨ norema panajida Cesareade, Corneliopa nɨmaa badamãi, ichi te pidaarã ome mãik'aapa ichia t'ɨ̃ pëida k'õp'ãyoorã k'iniarã ome. \v 25 Pedro aɨ temaa panak'ãri, Cornelio taawaa cheji mãik'aapa Pedro k'ĩrapite bedabaidachi, irumaa ɨt'aa t'ɨ̃it'ee. \v 26 Mamĩda Pedropa p'irabaipiji, mãik'aapa mãgaji: \p —Mɨ jida pɨk'a, eperã jĩp'aada aji. \p \v 27 Maap'eda pedee wãdapa teeda t'ĩujida eperãarã see nɨ̃badamãi. \v 28 Mãpai Pedropa mãgaji: \p —Parãpa k'awa p'anɨda aji, tai judiorã t'ĩudaik'araa bɨ judio-eerã tede mãik'aapa k'õp'ãyo meraadaik'araa bɨ parã ome. Mamĩda Tachi Ak'õrepa mɨmaa k'awapijida aji, jõmaarã ome k'õp'ãyo meraaipia bɨ. \v 29 Maperã jararutata mɨ cheji, k'ĩsia-ee. Ɨ̃rá k'awa k'inia bɨda aji, ¿k'ãare-it'eeta mɨ t'ɨ̃ pëiji? \p \v 30 Corneliopa p'anauji: \p —K'ãima k'ĩmari paruda aji, na horak'a k'ewara, mɨ ɨt'aa t'ɨ̃maa bɨ misa, eperã p'aru uchiterree jɨ̃ bɨ mɨ k'ĩrapite bainɨ̃ ba cheji. \v 31 Jaraji ma eperãpa: “Cornelio, Ak'õrepa ũrijida aji, pɨa ɨt'aa iidida mãik'aapa unu bɨda aji, pɨa p'arat'a teepari chupɨria beerãmaa. Pɨa pia oo bɨ iru k'ĩrapite. \v 32 Eperã pëipáde aji, Jope p'uurudee eperã t'ɨ̃jarapata Simón Pedro atade. Iru baparida aji, awaraa Simón ne-e p'oopari tede p'usa ide.” \v 33 Maperã mɨa isapai pëiji pɨ jɨrɨde mãik'aapa pɨ t'ãri pia bairã, cheji. Ɨ̃rá nama jõmaweda p'anɨ misa Ak'õre k'ĩrapite, taipa ũri k'inia p'anɨda aji, jõma Tachi Ak'õrepa pɨmaa jarapiru. \s1 Pedropa Cornelio tede jarada \p \v 34 Mãpai Pedro pedeemaa beeji: \p —Ɨ̃rá wãara mɨa k'awaaruda aji, Tachi Ak'õrepa mɨ auk'aarã apemaarã k'ãyaara pipɨara ak'ɨ-e bɨ. \v 35 Awaraa eujãdepemaarã jida k'inia iru bapari ichide ijãadak'ãri mãik'aapa ne-inaa pia oodak'ãri. \v 36 Tachi Ak'õrepa k'awapiji Israeldeepa uchiadap'edaarãmaa ichia ãchi k'ãiwee p'anapiit'ee Jesucristo k'aurepa, iru jõmaarã Waibɨa perã. \v 37 Parãpa pia k'awa p'anɨ Tachi Ak'õrepa ooda Galilea eujãde mãik'aapa Judea eujãde, Juanpa poro chooipia bɨda a nipada t'ẽepai. \v 38 Ichiaba k'awa p'anɨ Tachi Ak'õrepa Jesús Nazaretdepema pëida ichia oopi bɨk'a oomerã, ichi Jaurepa k'aripap'eda. Mãgɨ́ Jesupa ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa oo nipaji mãik'aapa jɨpapachi eperãarã netuara merãtɨa beerã. Mãga oopachi Tachi Ak'õre iru ome bada perã. \v 39 Tai iru ome nipapatap'edaarãpa unujida jõmaweda irua ooda Judea eujãde mãik'aapa Jerusalén p'uurude. Ichiaba p'anajida iru kurusode peedak'ãri. \v 40 Mamĩda Tachi Ak'õrepa iru chok'ai p'irabai ataji k'ãima õpeemaa, maap'eda taimaa unupiji. \v 41 Judiorã jõmaarãmaa unupi-e paji. Jĩp'a taimaapaita unupiji, Tachi Ak'õrepa aɨ naaweda tai jɨrɨt'erada perã iru unudamerã. Chok'ai p'irabaida t'ẽepai iru tai ome nek'oji ak'ɨpiit'ee wãara chok'ai bɨ. \v 42 Aɨ t'ẽepai irua tai pëiji judiorãmaa jaranadamerã taipa unudap'edaa mãik'aapa jarateenadamerã iruta Tachi Ak'õrepa bɨda jõmaarã Waibɨa. Ak'õre ewari waibɨa ewate chok'ai p'anɨɨrãpa oopata mãik'aapa piudap'edaarãpa oopatap'edaa ak'ɨit'ee. \v 43 Jõmaweda Ak'õre pedee jarapataarãpa irua ooit'ee bada k'awa p'anajida mãik'aapa jarapachida Tachi Ak'õrepa iru k'aurepa wẽpapipariit'ee irude ijãarutaarãpa p'ek'au k'achia oopata. \s1 Tachi Ak'õre Jaure judio-eerãmaa cheda \p \v 44 At'ãri Pedro pedeemaa bɨde, Ak'õre Jaure cheji chi ũrimaa p'anadap'edaarãmaa. \v 45 Judiorã ijãapataarã Pedro ome chedap'edaarã ak'ɨtrua para beeji, Tachi Ak'õrepa ichi Jaure ba chepida perã judio-eerã k'ap'ɨade. \v 46 Ũripachida pedee para bɨ ãchia k'awada-e p'anɨ pedeede mãik'aapa Ak'õremaa ɨt'aa iidi para bɨ. \v 47 Mãpai Pedropa mãgaji: \p —Tachi Ak'õrepa na eperãarãmaa ichi Jaure pëiru taimaa pëidak'a. Mãga bɨta, ¿k'aipa poro choonaapáde adayama? aji. \p \v 48 Mãpai Pedropa jaraji Jesucristo t'ɨ̃de poro choopidamerã. Maap'eda Corneliopa chupɨria iidiji Pedromaa ãchi ome taarã beemerã. \c 11 \s1 Pedropa nepɨrɨda ijãapataarã Jerusalende p'anadap'edaarãmaa \p \v 1 Cristopa jɨrɨt'eradaarã mãik'aapa apemaarã ijãapataarã Judea eujãde p'anɨɨrãpa ũrijida judio-eerãpa Tachi Ak'õrepa jara pëida ũridap'eda, ichiaba Cristode ijãadap'edaa. \v 2 Mapa Pedro waya chek'ãri Jerusalendee, ũk'uru judiorã Cristode ijãa p'anadap'edaarã k'ĩrau p'anajida irua ooda k'aurepa judio-eerã t'ãide. \v 3 Iidijida: \p —¿Sãap'eda judio-eerã ak'ɨnajima? ajida. ¿Sãap'eda ãra ome nek'ojima? ajida. \p \v 4 Mãpai Pedropa nepɨrɨmaa beeji jõmaweda Tachi Ak'õrepa ichimaa k'awapida: \p \v 5 —Mɨ bajida aji, Jope p'uurude. Ɨt'aa t'ɨ̃maa bɨde k'ãimok'araa pɨk'a bɨde unuji lienzok'a bɨ ɨt'ariipa mɨmaa che wã. Ma k'ɨ̃ chaa jɨ̃ beeji. \v 6 Pi-ia ak'ɨji k'awaait'ee k'ãata edajãde paraaji. Unuji ne-animalaarã k'ĩra t'ãdoo, bɨɨrɨpa nĩuteepata, k'achia beepata, bipa nĩuteepata mãik'aapa wãabaipata. \v 7 Maap'eda pedee ũriji: “Pedro, p'irabáiji. Peep'eda, k'óji.” \v 8 Mãpai mɨa p'anauji: “Waide jãgee ne-animalaarã pɨa k'oik'araa bɨda adadepema k'ok'aada” aji. \p \v 9 ’Mãpai ɨt'ariipa waya pedeeji: “Ak'õrepa k'oipia papida k'oik'araa bɨda anáaji.” \v 10 Jarada õpee mãga jaraji. Maap'eda ma lienzok'a bɨ waya ɨt'aa jidiu ataji. \v 11 Aramata eperãarã õpee pëidap'edaa Cesareadeepa mɨ jɨrɨ chejida mɨ te badamãi. \v 12 Tachi Ak'õre Jaurepa mɨmaa jaraji wãmerã ãra ome, k'ĩsia-ee. Na k'õp'ãyoorã seis wãjida ichiaba mɨ ome. Jõmaweda t'ĩujida ma eperã ichi mimiapataarã pëi bada temãi. \v 13 Ma eperãpa taimaa nepɨrɨji ichia ángel unuda mãik'aapa ma angelpa jarada: “Eperã pëipáde aji, Jope p'uurudee eperã t'ɨ̃jarapata Simón Pedro atanadamerã. \v 14 Irua jarayada aji, sãga Ak'õrepa pɨ o k'achiadeepa k'aripa atai pɨchi te pidaarã ome.” \p \v 15 ’Mɨ pachep'eda, pedeemaa beek'ãri, Ak'õre Jaure ãramaa cheji, naaweda tachi judiorãmaa chedak'a. \v 16 Mãga pak'ãri, mɨa k'irãpaji Tachi Waibɨapa jarada: “Wãara Juan Bautistapa poro choopachi paniapa. Mamĩda Tachi Ak'õrepa ichi Jaure ba chepiit'ee parã k'ap'ɨade.” \v 17 Mãgá mɨa k'awaaji Tachi Ak'õrepa ichi Jaure ba chepi k'inia bɨ ãra ome tachi ome ba chepidak'a, auk'a ijãapata perã Tachi Waibɨa Jesucristode. Mãga bɨta ¿sãga mɨa Tachi Ak'õrepa ooda k'achia bɨda ayama? aji. \p \v 18 Jerusalendepema ijãapataarãpa mãga ũridak'ãri, k'ĩup'ee para beeji. Maap'eda ɨt'aa t'ɨ̃jida Tachi Ak'õremaa. Mãgajida: \p —¡Mãgara Tachi Ak'õrepa ichi Jaure judio-eerã k'ap'ɨade ichiaba ba chepiit'ee, k'achia oodaamaa p'aneedak'ãri mãik'aapa Jesucristode ijãadak'ãri! ¡Mãgá ichita iru ome chok'ai p'anapataadait'ee! \s1 Ijãapataarã Antioquía p'uurude chip'epatap'edaa \p \v 19 Esteban piuda t'ẽepai, Jesucristode ijãapataarã jɨrɨmaa p'anadak'ãri peedait'ee, ũk'uru miruk'oodachida Fenicia eujãdee, Chipre isladee mãik'aapa Antioquía p'uurudee. Ãchi wãdap'edaa chaa Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee jarateepachida judiorãmaa aupai. \v 20 Mamĩda Cristode ijãapataarãpa Chipredepemaarã mãik'aapa Cirene p'uurudepemaarã chedap'eda Antioquía p'uurude, Jesupa ooda eperãarã k'aripait'ee jarateepachida judio-eerãmaa. \v 21 Tachi Ak'õrepa ãra k'aripaji. Mapa judio-eerã chok'ara Jesucristode ijãa p'aneejida. \p \v 22 Ijãapataarã Jerusalendepemaarãpa mãga ũridak'ãri, Bernabé pëijida Antioquiadee. \v 23 Panak'ãri, Bernabepa unuji Tachi Ak'õrepa ãra k'aripada. Mapa o-ĩadachi. Ũraaji t'ãripa Cristode ijãadamerã mãik'aapa irua oopi bɨk'a oodamerã. \v 24 Bernabé eperã t'ãri pia bapachi. Cristode pia ijãapachi mãik'aapa oopachi Tachi Ak'õre Jaurepa oopi bɨk'a. Maperã eperãarã chok'ara Cristode ijãajida iru k'aurepa. \p \v 25 Ma t'ẽepai Bernabé wãji Tarso p'uurudee Saulo jɨrɨde. \v 26 Unu atak'ãri, ateeji Antioquiadee. Mama p'aneejida año aba ijãapataarã ome jarateemaa Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee. Eperãarã chok'araarãpa ãchia jarateeda ũripachida. Antioquía p'uurude naapɨara Cristode ijãapataarã t'ɨ̃ bɨjida Cristodeerã. \p \v 27 Maapai Ak'õre pedee jarapataarã ũk'uru wãjida Jerusalendeepa Antioquiadee. \v 28 Mama p'anɨde mãɨrãdepema aba t'ɨ̃jarapatap'edaa Agabo, ijãapataarã k'ĩrapite bainɨ̃ beep'eda, Tachi Ak'õre Jaurepa jarapiji jarra oodait'ee jõmaweda Roma jua ek'ari p'anɨɨrã eujãde. Wãara, aɨ t'ẽepai mãgɨpa jaradak'a p'asaji César Claudio Romadepema reyrã poro waibɨa bak'ãri. \v 29 Antioquiadepema Cristode ijãapataarãpa mãga ũridak'ãri, pedeeteejida Judeadepema ijãapataarã k'aripadait'ee, ãchia p'arat'a teedai pitapai. \v 30 Mãgɨ́ p'arat'a p'edap'eda, Judeadepema ijãapataarã ak'ɨpataarãmaa tee pëijida Bernabé ome mãik'aapa Saulo ome. \c 12 \s1 Santiago peedap'edaa mãik'aapa Pedro carcelde t'ɨ nɨ̃bɨdap'edaa \p \v 1 Bernabé Saulo ome Antioquía p'uurude at'ãri p'anɨ misa, Rey Herodepa Cristode ijãapataarã ũk'uru jɨrɨmaa beeji miapiit'ee. \v 2 Jaraji Juan ɨ̃pema, Santiago espadapa peet'aadamerã. \v 3 Herodepa k'awaak'ãri judiorã o-ĩa p'anɨ ichia oo bɨ unudap'eda, ichiaba Pedro jita atapiji. Mãga ooji judiorãpa fiesta pan levadura wẽe k'opata oo p'anɨde. \v 4 Pedro jita atadap'eda, Herodepa carcelde t'ɨ nɨ̃bɨpiji. Mama Romadepema soldaorã dieciséis p'epachida k'ĩmarik'ĩmarii carcel jɨ̃adamerã. Herodepa k'ĩsia iru baji Pedro ɨmɨateeit'ee eperãarã taide Pascua fiesta t'ẽepai. \v 5 Mãgá Pedro baji carcelde jɨ̃apari paraa. Mamĩda awaraa Cristode ijãapataarãpa ewari chaa ɨt'aa t'ɨ̃pachida iru pari. \s1 Tachi Ak'õrepa Pedro uchiapida carceldeepa \p \v 6 Herodepa Pedro ɨmɨateeit'ee pada ewate aɨ noreweda p'ãrik'ua, Pedro jua cadenapa soldao jua k'ĩraichaa jɨ̃p'eda, k'ãi baji ãchi esajĩak'a. Mãɨmisa apemaarã soldaorã taawa jɨ̃amaa p'anapachida chi t'ĩupatamãi. \v 7 Mãga nɨde Pedromãi ɨ̃daadachi mãik'aapa ɨt'aripema ángel bainɨ̃ ba cheji. Mãgɨpa Pedro orromãi t'õbaiji mãik'aapa mãgaji: \p —¡Isapai p'irabáiji! \p Mãga jararuta, cadena baaik'oodachida Pedro juadeepa. \v 8 Mãpai ma angelpa mãgaji: \p —P'aru jɨ̃ beep'eda, pɨchi chancla jɨ̃ béeji. \p Mãga ooji Pedropa. Maap'eda mãgaji angelpa: \p —Pɨchi ɨ̃rɨpema p'aru jɨ̃ beep'eda, mɨ ome chéji. \p \v 9 Pedro uchiaji iru t'ẽe, k'awa-ee wãara wa seewa angelpa oo bɨ. Ichi k'ĩsia-it'ee k'ãimok'araa pɨk'a baji. \v 10 Mamĩda wãyaajida chi jɨ̃apari naapema, maap'eda araarepema ichiaba. Carcel puerta hierrodee ooda badamãi pachedak'ãri calle jãdee uchiadait'ee, ma puerta ichi itu ewadachi. Uchiadap'eda, calle jãde wãjida mãik'aapa ma angelpa ituaba atabëiji. \p \v 11 Mãpai Pedropa k'awaaji k'ãimok'araa-e bɨ. Mapa mãgaji: \p —Ɨ̃rá mɨa k'awa bɨda aji, wãara Tachi Ak'õrepa ichi ángel pëiji mɨ k'aripait'ee Herodes juadeepa mãik'aapa judiorã poroorã k'achia oodait'ee padadeepa. \p \v 12 Mãga k'awaak'ãri, Pedro wãji María temaa. Mãgɨ́ Juan nawe paji. Ma Juan ichiaba t'ɨ̃jarapachida Marcos. Arii ijãapataarã chok'ara ɨt'aa t'ɨ̃maa p'anajida Pedro pari. \v 13 Ma te t'ĩupata taawaik'a eereepa Pedropa t'ɨ̃ji. Mãpai te ak'ɨpari awẽra Rode apatap'edaapa ak'ɨ cheji k'awaait'ee k'aita mãga ni. \v 14 Pedro otau k'awaak'ãri, o-ĩadachi. O-ĩapa puerta ewa-ee, edaa p'iradachi jarade Pedro taawa bɨ. \v 15 Mãga ũridak'ãri, mãgajida: \p —¿K'ĩra k'awa-ee nɨ̃bɨk'ã? ajida. \p Mamĩda ichia wãarada ak'ãri, ãchia mãgapachida: \p —Iru-epɨ, Tachi Ak'õre angelpɨ; iru ome nipaparida ajida. \p \v 16 Mãɨmisa Pedropa taawaik'a eereepa t'ɨ̃maa bapachi. Mãpai puerta ewadap'eda, unudak'ãri, p'eradachida. \v 17 Mamĩda ichi juapa jaraji k'ĩup'ee p'aneedamerã mãik'aapa nepɨrɨji sãga Tachi Ak'õrepa ichi carceldeepa uchia atada. Maap'eda mãgaji: \p —Nepɨrɨde wã́tɨ Santiagomaa mãik'aapa apemaarã Cristode ijãapataarãmaa. \p T'ẽepai Pedro wãji awara ãyaa. \p \v 18 Ewarik'ãri, carcelde k'ĩraupik'a para beeji, k'awada-e pada perã sãmaa wãji Pedro. \v 19 Herodepa k'awaa atak'ãri, jaraji jɨrɨnadamerã. Mamĩda p'oyaa unuda-e pada perã, chi soldaorã jɨ̃a p'anadap'edaarãmaa iidip'eda, jita p'e atapiji mãik'aapa peepik'ooji. Ma t'ẽepai Herodes uchiaji Judeadeepa mãik'aapa Cesarea p'uurude banaji. \s1 Herodes piuda \p \v 20 Maapai Herodes k'ĩrau baji Tiro p'uurudepemaarã ome mãik'aapa Sidón p'uurudepemaarã ome. Mapa ãchi wãjida iru ome pedeede. Mamĩda panadak'ãri, p'aajida Herodes mimiapataarã poro aba, Blastomaa, irua naapɨara chupɨria iidinamerã ãchi pari, chõoda-e pait'ee. Mãga oojida ãchia ne-inaa k'odait'ee netonapachida perã Herodes jua ek'ari p'anadap'edaarã eujãde. \v 21 Ma eperãpa iidinak'ãri, Herodepa jaraji ichia jararu ewate chedamerã. Ma ewate pak'ãri, ichi p'aru pia jɨ̃ beep'eda, rey su-ak'ɨ beeparide su-ak'ɨ banaji mãik'aapa pedeemaa beeji. \v 22 Ichi pedeemaa ũridak'ãri, eperãarã biuk'a nɨ̃beeji mãik'aapa mãgapachida: \p —Nãgɨ́ eperã nama pedeemaa bɨ eperã-eda ajida. Ak'õre waibɨ́ak'ata bɨda apachida. \p \v 23 Aramata, angelpa Herodes k'ayaapit'aaji, irua ɨtrɨa-e pada perã mãga jaradak'ãri. Mapa mok'it'a k'ida p'uapa piuji. \p \v 24 Maapai ijãapataarã chok'araara ĩwa wãpachida. T'ɨmɨpɨara jaratee wãpachida Tachi Ak'õrepa ooda Cristo piuda k'aurepa. \p \v 25 Bernabé Saulo ome Jerusalendepema ijãapataarãmaa tee chejida ma p'arat'a ijãapataarãpa teedap'edaa Antioquiade. Maap'eda waya wãjida Antioquiadee. Ãchi ome ateejida Juan. Mãgɨ́ ichiaba t'ɨ̃jarapachida Marcos. \c 13 \s1 Tachi Ak'õre Jaurepa Bernabé Saulo ome awara bɨda \p \v 1 Antioquiadepema Cristode ijãapataarã t'ãide paraaji Ak'õre pedee jarapataarã mãik'aapa jarateepataarã. Mãgɨɨrã paji Bernabé, Simón (ichiaba t'ɨ̃jarapata Nerro), Lucio Cirene p'uurudepema, Menahem (auk'a warida Galilea pidaarã poro Herodes ome) mãik'aapa Saulo. \v 2 Ewari aba mãɨrã ɨt'aa t'ɨ̃maa p'anɨde nek'oda-ee, Ak'õre Jaurepa mãgaji: \p —Awara bɨdapáde aji, Bernabé mãik'aapa Saulo, mɨa ãra jɨrɨt'erada perã oodamerã mimia mɨa k'ĩsia iru bɨ ãchi-it'ee. \p \v 3 Ɨt'aa t'ɨ̃dap'eda nek'oda-ee, mãgɨɨrã ɨ̃rɨ jua bɨjida, maap'eda pëijida. \s1 Saulo Bernabé ome Chipre islade \p \v 4 Tachi Ak'õre Jaurepa mãgá pëida perã, Bernabé Saulo ome wãjida Seleucia p'uurudee. Mama barcode bataudap'eda, Chipre isladee wãjida. \v 5 Salamina p'uurude panadak'ãri, Tachi Ak'õrepa ooda Cristo piuda k'aurepa judiorãmaa jarateemaa p'aneejida, Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Ichiaba Juan Marcos mama nipaji ãchi ome k'aripait'ee. \p \v 6 Chipre isla jõmaweda bɨɨrɨpa wãyaa wãdapa, jaratee wãjida Pafos p'uurude panarutamaa. Mama ununajida judío t'ɨ̃jarapatap'edaa Barjesús. Mãgɨpa petau tau k'awaa baji. Seewa-idaa bapachi, ichia Tachi Ak'õre pedee jaraparida apachi perã. \v 7 Mãgɨ́ Romadepema poro Sergio Paulo k'õp'ãyo paji. Sergio Paulo k'ĩsia k'awaa baji. Mapa t'ɨ̃ pëiji Bernabé mãik'aapa Saulo, ũri k'inia bada perã ãchia jarateepata Tachi Ak'õrepa ooda Cristo piuda k'aurepa. \v 8 Mamĩda ãchia jarateemaa p'anɨ misa, mãgɨ́ petau tau k'awaa bɨpa, (griego pedeede Elimas apatap'edaa) jarapachi Romadepema poromaa irua ijãanaamerã ãchia jaratee p'anɨ. \v 9 Mãpai Saulo, ichiaba Pablo apatap'edaapa, Ak'õre Jaure iru ome bapachi perã, mãgɨ́ petau tau k'awaa bɨ k'ĩra pia ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p \v 10 —¡Seewa-idaa, netuara warra! ¡K'achia ooyaa bɨ! ¿Chĩara k'ũra k'inia bɨ-ek'ã seewa jara bɨpa? ¿Sãap'eda Ak'õrepa jarateepida pɨa seewada aparima? \v 11 Ɨ̃raweda Ak'õrepa pɨ k'achia ooit'ee. Pɨ tau p'ãriu baibeeit'ee. Taarã mãgá nipait'eeda aji, ak'õrejĩru unu-ee. \p Aramata Elimas tau p'ãriudachi mãik'aapa pariatua jɨrɨ nipapachi ichi juadeepa jidibai ateedamerã. \v 12 Romadepema poropa mãga unuk'ãri mãik'aapa ãchia jaratee p'anɨ ũrik'ãri, k'awaaji wãarata pedee p'anɨ. Mapa Cristode ijãaji. \s1 Pablo Bernabé ome Antioquía p'uurude \p \v 13 Pablo mãik'aapa ichi ome nipapatap'edaarã Pafos p'uurudeepa barcode wãjida Perge p'uurudee. Mãgɨ́ p'uuru Panfilia eujãde bɨ. Mama p'anɨde Juan Marcopa ãchi atabëiji mãik'aapa ãpɨtee wãji Jerusalendee. \v 14 Mamĩda ãchi Pergedeepa wãjida Antioquía p'uurudee. Mãgɨ́ p'uuru Pisidia eujãde bɨ. Mama p'anɨde ɨ̃ipata ewate t'ĩujida judiorã Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede mãik'aapa su-ak'ɨ p'aneejida. \v 15 Mãgɨ́ tedepema judiorã poroorãpa Moisepa p'ãda mãik'aapa Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaa pedeedap'eda, jara pëijida Pablomaa mãik'aapa Bernabemaa: \p —Tachi auk'aarã, parãpa eperãarãmaa pedee pia jara k'inia p'anɨ pɨrã, ɨ̃raweda jaradapáde aji. \p \v 16 Mãpai Pablo ɨt'a ak'ɨnɨ̃ beep'eda mãik'aapa juapa jarap'eda k'ĩup'ee p'aneedamerã, mãgaji: \p —Ũrítɨ Israel pidaarã mãik'aapa parã awaraa eujãdepemaarã, Tachi Ak'õrede ijãa p'anɨɨrã. \v 17 Tai Israel pidaarãpa ijãa p'anɨda aji, chonaarãweda Tachi Ak'õrepa tai chonaarã jɨrɨt'eraji ichi-it'ee. Ãchi ĩwapiji Egiptode, at'ãri awaraa eujãdepemaarãk'a p'anajida mĩda. Ichi juapa ãchi mamãik'aapa uchiapiji, ichi jõmaarã k'ãyaara waibɨara bairã. \v 18 Ma awara ãchi ak'ɨpachi cuarenta años eujã pania wẽe bɨde wãyaadak'ãri. \v 19 Canaán eujãde panadak'ãri, ichia Canaandepema awara-awaraa to pidaarã siete k'iniipiji, ãra eujã tai judiorã chonaarãpa atadamerã. \v 20 Ak'õrepa tai judiorã jɨrɨt'eradak'ãriipa mãgɨ́ eujã Canaánde atarutamaa cuatrocientos cincuenta años paji. \p ’Ma t'ẽepai Tachi Ak'õrepa eperãarã charraarãk'a bɨji aba-abaa, ãchi ak'ɨpataadamerã, ichi pedee jarapari Samuel ãchi poro waibɨa parumaa. \v 21 Mãpai ãchia iidijida Samuelmaa rey bɨmerã ãchi ak'ɨpari. Mapa Tachi Ak'õrepa Saúl ãchi rey papiji cuarenta años. Mãgɨ́ Quis warra paji, Benjamín ëreerãdepema. \v 22 Aɨ t'ẽepai Saúl uchiapip'eda, Tachi Ak'õrepa Rey David bɨji iru pari. Mãgaji: \q1 ‘Mɨa Jesé warra David unujida aji, mɨa k'inia bɨk'a. Ichiaba mɨa k'awa bɨda aji, irua ooit'ee mɨa oopi k'inia bɨk'a.’ \rq (1 S 13.14)\rq* \p \v 23 ’Rey David ëreerãdeepa uchiaji Tachi K'aripapari. Mãgɨ́ Jesús, Tachi Ak'õrepa pëida Israel pidaarã k'aripamerã, ichia naaweda jaradak'a ichi pedee jarapataarã it'aideepa. \v 24 Mãgɨ́ Jesús chei naaweda, Juan Bautistapa jarateepachi jõmaweda Israel pidaarãmaa ãchi p'ek'au k'achia oo amaadamerã mãik'aapa poro choopidamerã. \v 25 Mãpai Juanpa, ichi mimia aupa wãk'ãri, mãgaji: \q1 ‘Mɨ parã poro waibɨa-e, parãpa k'ĩsia p'anɨk'a. Mamĩda mɨ t'ẽepai cheit'eeda aji, eperãarã poro waibɨara bɨ. Mɨa iru chancla jida ẽraik'araa bɨda aji, iru mɨ k'ãyaara waibɨara bairã.’ \rq (Mr 1.7)\rq* \p \v 26 ’Mɨchi auk'aarã, Abrahamdeepa uchiadap'edaarã, ichiaba parã judio-eerã, ¡ũrítɨ! Tachi Ak'õrepa tachi jõmaarãmaa jara pëi bɨ sãga ichia tachi o k'achiadeepa k'aripa ata k'inia bɨ. \v 27 Eperãarã Jerusalende p'anapatap'edaarãpa mãik'aapa ãchi poroorãpa k'awada-e p'anajida Jesús Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. Ichiaba k'awadak'aa paji Tachi Ak'õrepa jara k'inia bada chonaarãwedapema Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade, ɨ̃ipata ewari chaa judiorãpa mãgɨ́ leepata mĩda Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Maperã ãchiata oojida ma ũraade jaradap'edaak'a Jesús peepidak'ãri. \v 28 Irua maarepida k'achia oo-e paji. Mamĩda ãchia iru pee k'inia p'anajida. Mapa Pilatomaa iidinajida peepit'aamerã. \v 29 Maap'eda jõma oodap'eda iru ome Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara badak'a, awaraarãpa kurusodeepa ɨrabai atadap'eda, ɨanajida. \v 30 Mamĩda Tachi Ak'õrépata chok'ai p'irabaipiji. \v 31 Aɨ t'ẽepai iru ome chedap'edaarãpa Galileadeepa Jerusalendee unuda chok'ara unupachida, mãik'aapa ɨ̃rá tai auk'aarãmaa ãchia unudap'edaa jara p'anɨ. \p \v 32 ’Mapa taipa parãmaa nãgɨ́ pedee pia jara k'inia p'anɨ. Tai judiorã chonaarãmaa Tachi Ak'õrepa jaraji \v 33 aba pëiit'ee eperãarã k'aripade. Mamĩda ichia mãgɨ́ pëi-e paji tai chonaarã chok'ai p'anɨ weda. Jĩp'a pëiji ãchideepa uchiadap'edaarã, tachi ɨ̃rapemaarã chok'ai p'anɨde. Mãgɨ́ pëida paji ichi Warra Jesús, ichia chok'ai p'irabaipida. K'awa p'anɨ ichi Warra pëiji ichi ũraa p'ãdadepema Salmode jara bairã: \q1 ‘Mɨa idi jõmaarãmaa jara bɨ pɨ mɨ Warra.’ \rq (Sal 2.7)\rq* \m \v 34 Tachi Ak'õrepa jaraji ichi Warra chok'ai p'irabaipiit'ee, waa piu-e pait'ee ichi ũraa p'ãdade jara bɨk'a: \q1 ‘Rey Davidmaa jaradak'a mɨa ooit'ee, mɨa wãarata jarapari perã.’ \rq (Is 55.3)\rq* \m \v 35 Ichiaba jara bɨ awaraa Salmo p'ãdade: \q1 ‘Pɨa mɨ k'ap'ɨa beraupi-e pait'ee, mɨa oopari perã pɨa mɨmaa oopi bɨk'a.’ \rq (Sal 16.10)\rq* \p \v 36 ’Wãara na eujãde bak'ãri, Rey Davidpa ooji Tachi Ak'õrepa k'ĩsia iru badak'a. Maap'eda jai-idaaji. Ɨajida chi ak'õreerã ik'aawa mãik'aapa ichi k'ap'ɨa beraudachi. \v 37 Mamĩda Tachi Ak'õrepa Jesús chok'ai p'irabaipida k'ap'ɨa berau-e paji. \v 38 Maperãpɨ, tachi auk'aarã, k'awaadaipia bɨ Tachi Ak'õrepa tachia p'ek'au k'achia oopata wẽpapipari Jesús piuda k'aurepa. \v 39 Ma k'aurepa ichide ijãapataarã p'ek'au k'achia wẽe p'anɨ Tachi Ak'õre k'ĩrapite. Moisepa p'ãdak'a oodap'edaa k'aurepa p'ek'au k'achia wẽpak'aa paji mĩda, Tachi Ak'õrepa Jesude ijãapataarã p'ek'au k'achia wẽpapipari, Jesupa ooda k'aurepa. \v 40 K'ĩrak'aupai p'anadai Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨk'a: \q1 \v 41 ‘Ũrítɨ parã chi oo iru p'anapataarãpa Tachi Ak'õrepa jara bɨ. Ak'ɨ́tɨ mãik'aapa ak'ɨtrua para bátɨ. Parã at'ãri chok'ai p'anɨde mɨa ooit'ee ne-inaa parãpa ijãada-e pai, aɨ naaweda abaapa parãmaa mãga jararu pɨjida.’ \rq (Hab 1.5)\rq* \p \v 42 Pablo Bernabé ome judiorã Ak'õre Ũraa jarateepata tedeepa uchiadak'ãri, chi waa k'awa k'inia p'anadap'edaarãpa chupɨria iidijida ɨ̃ipata ewate pak'ãri waya jaratee chedamerã. \v 43 Judiorã mãik'aapa judio-eerã Tachi Ak'õrede ijãapataarã uchiadap'eda, chok'ara wãjida Pablo mãik'aapa Bernabé t'ẽe. Maperã ãchia ma Ak'õrede ijãapatap'edaarãmaa ũraajida k'irãpadamerã Tachi Ak'õrepa ãchi k'aripada Cristo piuda k'aurepa. \p \v 44 Apema tomiade ɨ̃ipata ewate, perá jõmaweda p'uuru pidaarã cheepurujida Ak'õrepa jarapida ũride. \v 45 Mamĩda judiorãpa unudak'ãri eperãarã chok'ara see nɨ̃bɨ, k'ĩraudachida mãik'aapa Pablomaa ik'achia jaramaa p'aneejida, Cristo ãpɨte paara. \v 46 Mãpai Pablopa Bernabé ome waawee-ee p'anaujida: \p —Tachi Ak'õrepa tai naapɨara pëijida ajida, parã judiorãmaa ichia jara pëida Cristode jarateedamerã. Mamĩda parãpa ũri k'iniada-e p'anadairã, pãchi k'ĩradoopa atuadait'ee. Mãga p'anadairã, tai wãdait'ee judio-eerãmaa jarateede. \v 47 Mãga oodait'ee Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bairã: \q1 ‘K'õp'ãyoorã ome lámpara pëipatak'a ɨ̃daamerã ode p'ãrik'ua nipadak'ãri, mãga pɨk'a mɨa pɨ pëiru mɨ o ak'ɨpimerã na p'ek'au eujãdepemaarãmaa. Mɨa mãgá pëiru k'inia bairã pɨa chi t'ɨmɨara beerã paara o k'achiadeepa k'aripa atamerã.’ \rq (Is 49.6)\rq* \p \v 48 Judio-eerãpa mãga ũridak'ãri, o-ĩa para beeji mãik'aapa Tachi Ak'õrepa jara pëida pia bɨda apachida. Mãpai Cristode ijãajida chi Tachi Ak'õrepa k'ĩsia iru bada ichita chok'ai p'anapataadamerã. \v 49 Mãgɨɨrãpa Tachi Ak'õrepa ooda jaratee wãpachida ãchi wãrutamaa. Cristo piuda k'aurepa irua tachi o k'achiadeepa k'aripa ataji. \v 50 Mamĩda judiorãpa pedeejida wẽraarã ãchik'a Tachi Ak'õre waaweepataarã ome. Pablo Bernabé ome ãpɨte ik'achia pedeejida. Maperã ma p'arat'ara beerãpa mãik'aapa ɨmɨk'ĩraarã chi p'uuru pidaarã poroorãpa Pablo Bernabé ome ma eujãdeepa jëret'aajida. \v 51 Mãɨrãpa mãga oodak'ãri, Pablo Bernabé ome ãchi bɨɨrɨ p'ora nẽep'ejida ak'ɨpidait'ee waa jarateeda-e pait'ee ma judiorãmaa, Cristode ijãadak'aa p'anadap'edaa perã. Maap'eda wãjida Iconio p'uurudee. \v 52 Pablo Bernabé ome mãgá jërek'oojida mĩda, chi Cristode ijãapataarã ma eujãde o-ĩa p'anajida, Tachi Ak'õre Jaure ãchi ome bada perã. \c 14 \s1 Pablo Bernabé ome Iconio p'uurude \p \v 1 Iconiode panadak'ãri, oojida Antioquiade oodap'edaak'a. T'ĩujida judiorã Ak'õre Ũraa jarateepata tede mãik'aapa jarajida Tachi Ak'õre Jaurepa jarapidak'a. Mapa judiorã chok'ara Cristode ijãajida, judio-eerã jida ichiaba. \v 2 Mamĩda judiorã Cristode ijãa k'iniada-ee p'anadap'edaarãpa pedee k'achia jaramaa p'aneejida Pablo mãik'aapa Bernabé ãpɨte. Mapa judio-eerã k'ĩraudachida ãra ome. \v 3 Mãga p'anajida mĩda, ãchi omé arii taarãjida mãik'aapa waawee-ee jarateepachida Tachi Ak'õrepa jarapidak'a, Cristopa ãchi k'aripa bapachi perã. Jarateepachida Tachi Ak'õrepa eperãarã pia ooda Cristo piuda k'aurepa. Maperã Ak'õrepa ãchimaa oopiji ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 4 Mamĩda, mãga oo p'anajida mĩda, ma p'uuru pidaarã k'ĩsia awara-awaraa p'anajida. Ũk'uru judiorã eere p'anajida, jõdee chi apemaarã Cristopa jɨrɨt'eradaarã eere. \v 5 Maapai ũk'uru judiorã mãik'aapa judio-eerã pedeeteejida ãchi poroorã ome miapidait'ee; mãupa bat'a peedait'ee. \v 6 Mamĩda Pablopa Bernabé ome k'awaadak'ãri, mirudachida Licaonia eujãdee, Listra p'uurude mãik'aapa Derbe p'uurude, ichiaba ma p'uuru ik'aawa. \v 7 Mama ichiaba Jesupa ooda eperãarã k'aripait'ee jarateepachida. \s1 Listrade Pablomaa mãupa bat'adap'edaa \p \v 8 Listra p'uurude p'anɨde unujida eperã p'oyaa t'ɨak'aa bɨ, ichi t'oru weda chiwa bada perã. Ma eperã su-ak'ɨ baji \v 9 ũrimaa Pablopa jarateemaa bɨ. Pablopa irumaa ak'ɨk'ãri mãik'aapa unuk'ãri wãara ijãa bɨ, k'awaji jɨpaipia bɨ. \v 10 Mapa ma eperãmaa golpe pedeeji: \p —P'irabáiji mãik'aapa jĩp'a bainɨ̃ béeji. \p Aramata ma eperã p'inajɨ̃tɨ bainɨ̃ beeji mãik'aapa p'ɨrrɨa beeji. \v 11 Pablopa ooda unudak'ãri, arii p'anadap'edaarã biuk'a nɨ̃beeji Licaonia pidaarã pedeede. Mamĩda Pablopa Bernabé ome ãrapa jara p'anɨ k'awada-e paji. Ãrapa mãgajida: \p —¡Nãgɨɨrã ak'õre waibɨarã, ɨt'ariipa edaa che p'anɨ tachi t'ãide eperãarãk'a! \p \v 12 Mãpai Bernabé t'ɨ̃ bɨjida Greciadepemaarã ak'õre waibɨa Zeus. Jõdee Pablo t'ɨ̃ bɨjida Hermes, ichiata pedee bapachi perã. \v 13 Ma p'uuru t'ĩupata k'ait'a Zeumaa ɨt'aa t'ɨ̃pata te iru p'anajida. Maperã atapijida Zeus p'aaremaa aneemerã p'ak'a ɨmɨk'ĩra, paadait'ee Pablo mãik'aapa Bernabé k'ĩrapite; ma awara nep'ono aneemerã teedait'ee Pablomaa mãik'aapa Bernabemaa, ãchi ak'õre waibɨarã jĩak'aapa. \v 14 Mamĩda Bernabé Pablo ome k'awaadak'ãri mãgá oo p'anɨ ɨt'aa t'ɨ̃dait'ee ãchi k'ĩrapite, ãchi p'aru jẽt'aajida t'ãri p'uapa. Maap'eda nãga bia t'ĩudachida eperãarã t'ãide: \p \v 15 —Eperãarã, ¿sãap'eda nãga oorutama? ajida. Tai ichiaba eperãarãpɨ parãk'a. Ma-it'eepɨ tai che p'anɨ jaradait'ee nãgee net'aa vale-ee baibɨde ijãa amaadamerã; ma k'ãyaara Tachi Ak'õrede ijãadamerã, iru ichita bapari perã. Tachi Ak'õrepa ooji pajã, na eujã, p'usa mãik'aapa ne-inaa jõmaweda aɨde nɨ̃bɨ. \v 16 Naaweda Tachi Ak'õrepa na p'ek'au eujãdepemaarãmaa ita-aria ãchia oo k'iniata oopiji. \v 17 Mamĩda ichia ãra ak'ɨ baji. Mãga oo bɨpa ak'ɨpiji ichi Tachi Ak'õre. Ichiata parã-it'ee k'oi chepipari ne-uu pia chaumerã. Mãgá iru p'anɨ nek'odait'ee mãik'aapa o-ĩa p'anadait'ee. \p \v 18 Pablopa Bernabé ome ma jõma jarajida mĩda, perá p'oyaada-e paji eperãarã p'ak'a ɨmɨk'ĩra peenaadamerã mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃naadamerã ãchi k'ĩrapite. \p \v 19 Aɨ t'ẽepai pachejida judiorã Antioquía p'uurudeepa mãik'aapa Iconio p'uurudeepa. Eperãarã ãchi eere pa atadap'eda, Pablomaa mãupa bat'ajida peet'aadait'ee. Piu bɨ jĩak'aapa, p'uuru k'idaa jidiu baibɨnajida. \v 20 Mamĩda Cristode ijãapataarã Pablomãi seedaidak'ãri, waya p'irabaiji. Maap'eda waya wãji p'uurudee mãik'aapa aɨ norema wãji Bernabé ome Derbe p'uurudee. \p \v 21 Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee jarateedak'ãri Derbede, eperãarã chok'ara ijãajida. Mama bap'eda, ãpɨtee chejida Listradee, Iconiodee mãik'aapa Antioquiadee. \v 22 Ma nipadap'edaa chaa ũraajida Cristode ijãapataarã waapɨara ijãa p'aneedamerã mãik'aapa mãgajida: \p —Ɨt'aa wãdai naaweda, tachi ichita miadait'eeda ajida, Cristode ijãapata perã. \p \v 23 Ichiaba ijãapataarã para bee chaa ũk'uru jɨrɨt'erajida ijãapataarã ak'ɨ p'anapataadamerã. Mãpai ɨt'aa t'ɨ̃dap'eda nek'oda-ee, ijãapataarã jõmaweda Ak'õre juade bɨjida. \s1 Pablo Bernabé ome Antioquía p'uurudee wãdap'edaa \p \v 24 Maap'eda Pisidia eujãde wãyaajida Panfilia eujãde panarutamaa. \v 25 Mama bɨde Ak'õrepa jarapidak'a jarateejida Perge p'uurude. Mamãik'aapa wãjida Atalía p'uurudee. \v 26 Mama barcode bataudap'eda, wãjida Antioquía p'uurudee, chi ijãapataarãpa Ak'õre juade bɨdap'edaamãi, irua ãchi pia ak'ɨ bapariimerã. Mãgá irua k'aripapachi perã, ãchia oojida jõma irua k'inia badak'a oodamerã ma wãdade. \v 27 Pachedak'ãri Antioquiade, Cristode ijãapataarã t'ɨ̃ p'ejida mãik'aapa nepɨrɨjida Tachi Ak'õrepa ãchi pari ooda. Ichiaba nepɨrɨjida Ak'õrepa judio-eerãmaa ijãapida. \v 28 Maap'eda Pablo Bernabé ome mama taarã p'aneejida Cristode ijãapataarã ome. \c 15 \s1 Ijãapataarã Jerusalende chip'edaidap'edaa \p \v 1 Maapai eperãarã Judeadeepa chejida Antioquiadee. Mãgɨɨrãpa Jesude ijãapataarãmaa jarateemaa p'aneejida. Mãgajida: \p —Pãchi ɨmɨk'ĩraarã k'ap'ɨade tauchaa bɨda-e pɨrã Moisepa p'ãdade jara bɨk'a, ɨt'aa wãda-e pait'eeda ajida. \p \v 2 Mãpai Pablo Bernabé ome ijɨ̃atɨ pedeejida ãchi ome. Maap'eda Jesude ijãapataarãpa Pablo, Bernabé mãik'aapa awaraarã pëijida Jerusalendee mãgɨ́ jarateeda iidinadamerã Cristopa jɨrɨt'eradaarãmaa mãik'aapa Jerusalendepema ijãapataarã ak'ɨpataarãmaa. \p \v 3 Antioquiadepema ijãapataarãpa ãchi pëidap'eda, Fenicia eujãde mãik'aapa Samaria eujãde wãyaajida. Nepɨrɨjida judio-eerãpa Cristode ijãa p'anadap'edaa. Mãga ũridak'ãri, mãpema Cristode ijãapataarã o-ĩadachida. \p \v 4 Pablo Bernabé ome Jerusalende pachedak'ãri, awaraa ijãapataarãpa ãra auteebaijida Cristopa jɨrɨt'eradaarã ijãapataarã ak'ɨpataarã ome. Chip'edaidap'eda ãra ome, Pablo mãik'aapa Bernabé nepɨrɨjida jõma Tachi Ak'õrepa ooda ãchi pari. \v 5 Mamĩda ũk'uru fariseorã Cristode ijãapataarã, p'irabaijida mãik'aapa mãgajida: \p —Judio-eerã ijãa p'anɨɨrãmaa tauchaa bɨpidaipia bɨ ãchi ɨmɨk'ĩraarã k'ap'ɨade mãik'aapa oopidaipia bɨda ajida, Moisepa p'ãdade jara bɨk'a. \p \v 6 Mãpai seedachida Cristopa jɨrɨt'eradaarã mãik'aapa ijãapataarã ak'ɨpataarã k'ĩsiadait'ee ma pedee jaradade. \v 7 Taarã aupedee jõnɨde, Pedro p'irabaiji mãik'aapa mãgaji: \p —Ɨ̃pemaarã Cristo k'aurepa, parãpa k'awa p'anɨda aji, taarãru Tachi Ak'õrepa mɨ jɨrɨt'eraji Jesucristopa ooda eperãarã k'aripait'ee jaranamerã judio-eerãmaa, ãchia auk'a Jesude ijãadamerã. \v 8 Tachi Ak'õrepa ãchi t'ãride iru p'anadap'edaa k'awa bada perã, ak'ɨpiji ichia ãchi jida k'inia iru bɨ, tachi k'inia iru bɨk'a. Mãga ak'ɨpiji ãchimaa pëik'ãri ichi Jaure, tachimaa pëidak'a. \v 9 Tachi Ak'õrepa ãchi auk'a ak'ɨpari tachik'a. Mãga k'awa p'anɨ ãchia p'ek'au k'achia oopata auk'a wẽpapik'ooda perã Cristode ijãadak'ãri, tachi ome oodak'a. \v 10 Ɨ̃rá, ¿tachia sãga oodaima? ¿Oodaipia bɨk'ã Tachi Ak'õrepa jara-e padata? ¿Jõma ijãapataarãmaa oopidaik'ã mãgee ne-inaa chaaree Moisepa p'ãdade jara bɨk'a? Tachia mãik'aapa tachi chonaarãpa mãgee ne-inaa jõmaweda p'oyaa ooda-e paji. \v 11 Maperã mãga oodaik'araa bɨ. Tachia ijãa p'anɨ Tachi Waibɨa Jesucristo tachi ome t'ãri pia bairã, tachi o k'achiadeepa k'aripa atait'ee ɨt'aa wãdamerã. Ãchia auk'a mãga ijãa p'anɨda aji. \p \v 12 Maap'eda jõma k'ĩup'ee para beeji Bernabé Pablo ome nepɨrɨmaa p'aneedak'ãri Tachi Ak'õrepa oopida ãchimaa judio-eerã t'ãide, eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 13 Pedee aupadak'ãri, Santiagopa mãgaji: \p —Ɨ̃pemaarã, mɨ pedee ũrítɨ. \v 14 Simón Pedropa et'ewa nepɨrɨjida aji, Tachi Ak'õrepa judio-eerã k'aripada. Tachi Ak'õrepa ãchi jida jɨrɨpari ichideerã p'aneedamerã. \v 15 Mãga bɨ iru pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨk'a: \q1 \v 16 ‘Nãga bap'eda, mɨa Rey David trua waya papiit'ee irudeepa uchiada jua ek'ari. Mɨa ooit'ee Israel pidaarã t'ãidepema te k'arawapataarãpa oopatak'a. Te t'eedaik'ãri, ãrapa t'eedeechoo jẽra bada araa p'epata te chiwidik'a bainɨ̃ bɨdait'ee. \v 17 Mãga pɨk'a Rey Daviddeepa uchiadap'edaarã mɨde ijãa p'anɨ mɨa araa p'eit'ee apemaarã mɨde ijãa p'anɨɨrã ome. Maap'eda ma jõmaweda mɨchideerã papiit'ee mɨ Warra k'aurepa. Mãga ooit'ee chi mɨde ijãa p'anɨɨrã, Daviddeepa uchiada-e paji mĩda. \v 18 Chonaarãweda mɨa k'awapidak'a eperãarãmaa, mãga ooit'ee. Mɨ, Tachi Ak'õre Waibɨapa mãga jara bɨ.’ \rq (Am 9.11-12)\rq* \p \v 19 Mãpai Santiagopa mãgaji: \p —Tachi Ak'õrepa mãga jara bairã, mɨa nãga k'ĩsia bɨda aji. Tachia Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oopidaik'araa bɨ judio-eerãmaa, mãgɨɨrã Tachi Ak'õrede ijãadak'ãri. \v 20 Ma k'ãyaara k'art'a p'ã pëidáma jaradait'ee k'onaadamerã nechiara ata bɨdap'edaa ne-inaa juapa ooda k'ĩrapite, aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata; wẽra apai ome p'anadamerã; ne-animal ɨ̃yapa jɨ̃a piuda chiara k'onaadamerã, aɨde waa paraa perã mãik'aapa ne-animal waa k'onaadamerã. \v 21 Mãgɨ́ ũraa aupai pëidaipia bɨ. Awaraa ũraa k'awa k'inia p'anɨ pɨrã, ɨ̃ipata ewari chaa ũridai Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede. Chonaarãweda Moisepa p'ãda jarateepachidada aji, mãgee tede mãik'aapa ɨ̃rá at'ãri mãga oopata. \s1 Judio-eerãmaa k'art'a p'ãdap'edaa \p \v 22 Mãpai Cristopa jɨrɨt'eradaarã, ijãapataarã ak'ɨpataarã mãik'aapa jõmaweda Jerusalendepema ijãapataarãpa pedeeteejida ũk'uru jɨrɨt'eradait'ee mãik'aapa pëidait'ee Antioquiadee Pablo ome mãik'aapa Bernabé ome. Nãgɨ́ eperãarã jɨrɨt'erajida: Judas, ichiaba t'ɨ̃patap'edaa Barsabás mãik'aapa Silas. Apemaarã ijãapataarãpa mãgɨ́ omé pia ak'ɨ p'anapachida ãchi poroorãk'a. \v 23 K'art'a p'ãdap'edaade nãga jara pëijida: \pi1 Tai, Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa, ijãapataarã ak'ɨpataarã ome na k'art'ade salude pëiruta parã judio-eerãmaa Cristode ijãa p'anɨɨrã Antioquía p'uurudepema, Siria eujãdepema mãik'aapa Cilicia eujãdepemaarã-it'ee. \pi1 \v 24 Taipa ũrijida nãpemaarã ũk'uru parãmaa wãdap'edaa, mamĩda taipa pëida-eeta. Mãgɨɨrãpa pariatua ãchi k'ĩradoopa jaratee nipajida. Maperã parãpa k'awada-e paji ijãadait'ee Moisepa p'ãdade wa Pablopa jarateedade. \v 25 Mapa taipa pedeeteejida taidepemaarã ũk'uru jɨrɨt'eradait'ee mãik'aapa pëidait'ee parãmaa tai k'õp'ãyoorã k'iniarã Bernabé Pablo ome. \v 26 Taipa k'awa p'anɨ Pablo Bernabé ome waaweedak'aa piudait'ee Tachi Waibɨa Jesucristode ijãa p'anɨ k'aurepa. \v 27 Mapa ãchi ome parãmaa pëiruta Judas Silas ome. Ãchia parãmaa jõma taipa k'ĩsiadap'edaa na p'ãdade jara bɨk'a nepɨrɨdait'ee. \v 28 Tachi Ak'õre Jaurepa tai k'aripaji parãmaa ne-inaa audú chaaree oopinaadamerã. Nãgapai jara k'inia p'anɨ parãpa oodamerã. \v 29 K'onáatɨ nechiara ata bɨdap'edaa ne-inaa juapa ooda k'ĩrapite, aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata. Ne-animal ɨ̃yapa jɨ̃a piuda chiara k'onáatɨ mãik'aapa ne-animal waa k'onáatɨ. Ma awara p'ek'au oonáatɨ. Taipa jara p'anɨk'a ooruta pɨrã, pia oodait'ee. \pi1 Mãgapai paji. \p \v 30 Mãpai ma k'art'a p'ãdap'eda, pëijida Antioquiadee wãdap'edaarã ome. Mama panadap'eda, ijãapataarã jõmaweda t'ɨ̃ p'ejida mãik'aapa ma k'art'a ãchimaa teejida. \v 31 Ijãapataarãpa ma k'art'a leedak'ãri, o-ĩadachida, ãchi-it'ee ũraa pia bada perã. \v 32 Judas Silas ome Tachi Ak'õre Jaurepa jarapiru jarapataarã pada perã, ichiaba ma ijãapataarãmaa ũraajida t'ãri o-ĩa p'aneedamerã. \v 33 Mama p'anadap'eda, ijãapataarãpa ãchi despediijida k'ãiwee wãdamerã. \v 34 [Mamĩda Silas arii beeji.] \v 35 Pablo Bernabé ome ichiaba p'aneejida awaraa ijãapataarã ome Antioquiade, Tachi Ak'õrepa pedee pia jara pëida Cristode jarateedait'ee. \s1 Pablo waya wãda ichi naaweda wãda ode \p \v 36 Mãga p'anadap'eda, ewari aba Pablopa mãgaji Bernabemaa: \p —Waya wãdáma aji, ijãapataarã ak'ɨde, Tachi Ak'õrepa jara pëida Cristode jaratee nipadap'edaa p'uuru chaa. Ak'ɨdait'eeda aji, at'ãri ijãa p'anɨ wa mãga-e. \p \v 37 Bernabepa ichiaba atee k'inia baji Juan; mãgɨ́ Juan ichiaba t'ɨ̃jarapatap'edaa Marcos. \v 38 Mamĩda Pablopa atee k'inia-e paji, ãchi ik'aawaapa uchiada perã Panfilia eujãde, ãchi mimia at'ãri aupada-eeta. \v 39 Ijɨ̃atɨ pedeedap'eda, ãchi o chaachaa jitak'oodachida. Bernabé wãji Chipre isladee Marcos ome. \v 40 Jõdee Pablopa jɨrɨt'eraji Silas ichi k'õp'ãyo pamerã. Ijãapataarãpa ãchi omé Ak'õre juade bɨjida irua ãchi pia ak'ɨ bapariimerã. Mãpai Pablo ichi k'õp'ãyo ome wãji. \v 41 Wãyaajida Siria eujãde mãik'aapa Cilicia eujãde. Ijãapataarã ũraa wãjida ãchi para bee chaa. \c 16 \s1 Timoteopa Pablo Silas ome k'õp'ãyaada \p \v 1 Mamãik'aapa Pablo Silas ome panajida Derbe p'uurude mãik'aapa Listra p'uurude. Mama unujida ijãapari t'ɨ̃jarapatap'edaa Timoteo. Chi nawe judío wẽra Cristode ijãapari paji. Jõdee chi ak'õre Greciadepema paji. \v 2 Ijãapataarã Listradepemaarã mãik'aapa Iconiodepemaarãpa Timoteo pia t'o p'anadap'edaa perã, \v 3 Pablopa ichi ome ateeji mamãik'aapa. Mamĩda uchiadai naaweda, iru k'ap'ɨade tauchaa bɨji mãpemaarã judiorã k'aurepa. Ma eujãdepema jõmaarãpa k'awajida Timoteo ak'õre Greciadepema paji mãik'aapa ãrapa tauchaa bɨdak'aa paji ãchi warrarã k'ap'ɨade. \v 4 P'uuru bee chaa wãyaa wãdak'ãri, jara bëi wãpachida Cristopa jɨrɨt'eradaarãpa mãik'aapa ijãapataarã ak'ɨpataarãpa jara pëidap'edaa Jerusalendeepa. \v 5 Mãgá ijãapataarãpa pipɨara k'awaajida Cristopa oopi k'inia bɨ ãchimaa mãik'aapa waapɨara ijãajida irude. Ma awara ewari chaa ijãapataarã chok'araara ĩwa wãjida. \s1 Pablo k'ãimok'araa pɨk'a bada Troas p'uurude \p \v 6 Ma wãrutade wãyaajida Frigia eujãde mãik'aapa Galacia eujãde, Tachi Ak'õre Jaurepa jarateepi-e pada perã Ásia eujãde. \v 7 Misia eujãde panadak'ãri, wãdait'ee paji Bitinia eujãdee. Mamĩda Jesús Jaurepa wãpi-e paji. \v 8 Mapa Misia eujãde wãyaajida Troas p'uurude parutamaa. \v 9 Panadap'edaa ewate p'ãrik'ua, Pablo k'ãimok'araa pɨk'a bɨde unuji Macedonia eujãdepema ɨmɨk'ĩra bainɨ̃ bɨ. Mãgɨpa chupɨria iidiji Pablo wãmerã ichi eujãdee. Mãgaji: \p —Chéji Macedoniadee tai k'aripade. \p \v 10 Pablo mãgá k'ãimok'araa pɨk'a bap'eda, aramata net'aa p'e atajida wãdait'ee Macedoniadee, k'ĩsia p'anadap'edaa perã Tachi Ak'õrepa jarateepi k'inia bɨ Cristopa ooda eperãarã k'aripait'ee ma eujãde. Ma wãdap'edaade mɨ jida auk'a wãji. \s1 Pablo Silas ome Filipos p'uurude \p \v 11 Troas p'uurudeepa tai barcode bataujida. Mata Samotracia islade panajida. Mamãik'aapa aɨ norema Neápolis p'uurude panajida. \v 12 Neapolideepa wãjida Filipodee. Mãgɨ́ p'uuru waibɨa Macedonia eujãde bɨ. Ma p'uurude Romadepemaarã chok'ara p'anapachida. Mama k'ãima chok'ara-ee p'anajida. \v 13 Ɨ̃ipata ewate tai wãjida p'uurudeepa to idee, ma p'uurudepema judiorã ɨt'aa t'ɨ̃patamãi unudai jĩak'aapa. Unu atadak'ãri, su-ak'ɨ p'aneejida mãik'aapa jarateemaa p'aneejida wẽraarã cheepurudap'edaarãmaa. \v 14 Ma wẽraarã t'ãide baji aba t'ɨ̃jarapatap'edaa Lidia. Ma wẽra Tiatira p'uurudepema paji. Mãgɨpa netopachi p'aru pia t'ɨda p'up'uchia. Mãgɨ́ wẽrapa Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pachi. Maperã Ak'õrepa irumaa ũripiji Pablopa jaratee bɨ. Pia ũrik'ãri, Cristode ijãa beeji. \v 15 Iru poro choopip'eda ichi te pidaarã ome, taimaa mãgaji: \p —Parãpa unu p'anɨ pɨrã mɨ wãara ijãa bɨ Jesucristode, mɨ tede p'ana chétɨ. \p Mãga jara bɨpa wãjida ichi temaa. \s1 Filipos p'uurude carcelde p'anadap'edaa \p \v 16 Ewari aba tai waya ɨt'aa t'ɨ̃de wãdak'ãri ɨt'aa t'ɨ̃patap'edaamaa, unujida awẽra. Mãgɨ́ awẽra esclava paji. Mãgɨpa ne-inaa p'asait'ee bɨ jarapachi, ichi k'ap'ɨade netuara merãtɨa bada perã. Mapa ma awẽra chiparipa p'arat'ara jitapachi ichi k'aurepa. \v 17 Mãgɨ́ awẽra tai t'ẽe bia wãpachi: \p —Nãgɨ́ eperãarã Tachi Ak'õre Waibɨapa pëida jarateedamerã sãga eperãarã ɨt'aa wãdai. \p \v 18 Ewari chok'ara mãga oopachi tai wãrutamaa. Mata ewari aba Pablopa ũriamaadaik'ãri, ãpɨtee ak'ɨji mãik'aapa mãgaji ma netuara k'ap'ɨade merãtɨa badamaa: \p —Jesucristo jõmaarã poro waibɨa perã, ichi t'ɨ̃de mɨa pɨmaa jara bɨ uchiadaimerã jã wẽra k'ap'ɨadeepa. \p Aramata ma netuara uchiadachi. \p \v 19 Ma awẽra chipariirãpa mãga unudak'ãri, k'awaajida ãchi p'arat'a waa p'oyaa jitada-e iru k'ap'ɨa. Mapa Pablo Silas ome jita atadap'eda, ateejida ãchi p'uurudepema poroorãmaa, mãgɨɨrã chip'edaipatap'edaamãi. \v 20 Ma Romadepema poroorãmaa ateedap'eda, mãgajida: \p —Na judiorãpa tachi p'uuru pidaarã k'ĩraupirutada ajida, \v 21 mãik'aapa ne-inaa jarateemaa p'anɨ tachi Romadepemaarãpa oopata awara. Taipa mãga ũri k'iniada-e p'anɨda ajida. \p \v 22 Mãpai p'uuru pidaarã chok'ara seedachida. Ãchi poroorãpa Pablo Silas ome p'aru ẽrapijida mãik'aapa wɨpijida pak'urupa. \v 23 Pia wɨpit'aadap'eda, carcelde t'ɨt'aajida mãik'aapa carceldepema jɨ̃aparimaa jarajida pia jɨ̃amerã, carceldeepa uchiapiamaapa. \v 24 Chi jɨ̃aparipa mãga ũrik'ãri, calabozo edupɨara badade t'ɨ nɨ̃bɨji mãik'aapa ãchi bɨɨrɨ t'ɨk'ooji cepode. \p \v 25 Mãgá iru p'anajida mĩda, Pablo Silas ome ɨt'aa t'ɨ̃maa mãik'aapa k'arimaa p'anajida Tachi Ak'õremaa. Jõdee chi apemaarã carcel pidaarãpa ũrii p'anajida. \v 26 Esapɨte pak'ãri, awẽrachai golpe wëre nɨ̃beeji. Ma carcel perá t'eedachi. Aramata chi puerta jõmaweda ewak'oodachida. Presoorã juade nɨ̃bada cadena mãik'aapa cepo ichiaba jõma ẽt'ak'oodachida. \v 27 Ma carceldepema jɨ̃aparipa unuk'ãri chi puerta jõma ewa jẽra bɨ, ichi espada ẽt'a ataji ichi juadoopa piudariit'ee, carcel pidaarã jõma uchiadai p'anɨ jĩak'aapa. \v 28 Mamĩda Pablopa biaji ichi badamãiipa mãgɨ́ jɨ̃aparimaa: \p —¡Jãgá oonáaji! ¡Tai jõma nama p'anɨpɨ! \p \v 29 Mãpai carceldepema jɨ̃aparipa lámpara aneepip'eda, t'ĩudachi Pablo mãik'aapa Silas p'anadap'edaamãi. Ãchi k'ĩrapite wɨrrɨwɨrrɨa bedabai nɨ̃banaji p'era nɨ̃bɨpa. \v 30 Uchia p'e atap'eda calabozo edupɨara bɨdeepa, mãgaji: \p —Jarateepataarã, ¿k'ãata ooipia bɨma aji, mɨ ɨt'aa wãit'ee? \p \v 31 Mãpai p'anaujida: \p —Jesucristode ijã́aji. Mãgara pɨ, pɨchi tedepemaarã ome ɨt'aa wãdayada ajida. \p \v 32 Mãpai Tachi Ak'õrepa jara pëida Cristode jarateejida ma jɨ̃aparimaa mãik'aapa ichi tede p'anadap'edaarãmaa. \v 33 Aramata ma carceldepema jɨ̃aparipa Pablo Silas ome ateeji sɨɨk'ooit'ee ãchi k'ap'ɨade t'udak'a jẽra bada. Maap'eda iru ichi tedepemaarã ome poro choopijida. \v 34 Mãpai teedaa p'e ateep'eda, nek'opiji. Ma carcel jɨ̃apari ichi tedepemaarã ome o-ĩa p'anajida Tachi Ak'õrede ijãadap'edaa perã. \p \v 35 Aɨ norema tap'eda Romadepema poroorãpa ãchi jɨ̃apataarã pëijida ma carceldepema jɨ̃aparimaa, Pablo Silas ome uchia pëimerã. \v 36 Maperã carceldepema jɨ̃aparipa mãgaji Pablomaa: \p —Mɨ poroorãpa jara pëi p'anɨda aji, parã uchia pëimerã. Mapa k'ãiwee wã́tɨ namãik'aapa. \p \v 37 Mamĩda Pablopa mãgaji Romadepema poroorãpa pëidap'edaarãmaa: \p —Tai auk'a Romadepemaarã p'anɨta, wɨjidada aji, jõmaarã k'ĩrapite, charramaa ateeda-ee. Maap'eda carcelde t'ɨpijida. Ɨ̃rá jõdee, ¿merã uchiapi k'inia p'anɨ-ek'ã? ¡Mãga-epɨ! Namãik'aapa wãda-eda aji, ãchia uchia pëi cheda-emãi ãchi k'ĩradoopa. \p \v 38 Pablopa jarada ãchi poroorãmaa jaranadak'ãri mãik'aapa jã eperãarã auk'a Romadepemaarãda adak'ãri, mãɨrã poroorã p'eradachida, ãchia wɨpidap'edaa perã mãik'aapa carcelde t'ɨ nɨ̃bɨdap'edaa perã. \v 39 Mapa chedap'eda, chupɨria iidijida Pablomaa Silas ome perdonaadamerã ãchia oodap'edaa. Mãpai uchiapijida carceldeepa mãik'aapa p'uurudeepa. \v 40 Pablo Silas ome ma carceldeepa uchiadap'eda, wãjida Lidia temaa. Mama ijãapataarã jõmaarãmaa ũraajida t'ãri o-ĩa p'aneedamerã. Maap'eda wãjida ma p'uurudeepa. \c 17 \s1 Tesalónica p'uuru pidaarã k'ĩrauk'oodaidap'edaa Pablo Silas ome \p \v 1 Mamãik'aapa ãchi wãdade Pablo Silas ome wãyaajida Anfípolis p'uurude mãik'aapa Apolonia p'uurude. Maap'eda Tesalónica p'uurude panajida. Mãgɨ́ p'uurude baji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te. \v 2 Maperã Pablo ichia oopatak'a p'uurude panak'ãri, jãmaa wãji. Mama beeji tomia õpee mãik'aapa ɨ̃ipata ewari chaa aupedeeji arii p'anadap'edaarã ome. \v 3 Ak'õre Ũraa p'ãdade ak'ɨpipachi sãga Cristo chupɨria nɨ̃bait'ee mãik'aapa piup'eda, p'irabaiit'ee. Jarapachi: \p —Nãgɨ́ Jesús parãmaa mɨa jaratee bɨ Cristota, Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. \p \v 4 Mãga ũridak'ãri, judiorã ũk'uru Cristode ijãajida mãik'aapa araa nipapachida Pablo mãik'aapa Silas ome. Ichiaba ijãajida judio-eerã; Tachi Ak'õrede ijãa p'anadap'edaarã chok'ara mãik'aapa wẽraarã p'arat'ara beerã. \v 5 Judiorã Cristode ijãada-ee p'anadap'edaarãpa mãga unudak'ãri, k'ĩraudachida. Mapa jɨrɨjida eperãarã mimiadak'aa p'anadap'edaarã, p'uuru pidaarã k'ĩraupit'aadamerã Pablo mãik'aapa Silas ome, pedee jõnɨpa ãra ãpɨte. Mãgá p'uuru pidaarã jõma k'ĩraupit'aadap'eda, Jasón tede t'ĩudachida, Pablo Silas ome uchia atadap'eda, p'uuru pidaarãmaa teedait'ee. \v 6 Mamĩda mãgɨ́ tede ãra unuda-e pak'ãri, uchia atajida Jasonta mãik'aapa awaraa ijãapataarã. Maap'eda ãchi p'uurudepema poroorãmaa ateejida. Mama panadak'ãri, biapachida: \p —¡Ɨ̃rá eperãarã Roma jua ek'ari p'anɨɨrã k'ĩsia awarapipataarã nama che p'anɨda! ajida. \v 7 Ma awara mãgɨɨrã Jasonpa ichi tede auteebaiji. Mãɨrãpa oodak'aa Cesarpa oopi bɨk'a. Jĩp'a jara p'anɨ ichi k'ãyaara rey aba waibɨara bɨda ajida, t'ɨ̃jarapata Jesús. \p \v 8 Mãga ũridak'ãri, ma p'uuru pidaarã mãik'aapa ãchi poroorã k'ĩraupik'a para beeji. \v 9 Mamĩda Jasonpa apemaarã ijãapataarã ome p'aajida ãchi uchia pëidamerã. Mãpai k'ena pëijida. \s1 Pablo Silas ome Berea p'uurude \p \v 10 Ma p'ãrik'ua weda ijãapataarãpa Pablo Silas ome Berea p'uurudee pëijida. Mama panadak'ãri, t'ĩujida judiorã Ak'õre Ũraa jarateepata temãi. \v 11 Mãpema judiorã Tesalonicadepema k'ãyaara k'ĩsia k'awaara p'anajida. Mapa Pablopa jaratee bɨ ũri k'inia p'anajida. Mãga ũridap'eda, ewari chaa Tachi Ak'õre Ũraa p'ãda ak'ɨpachida k'awaadait'ee wãara jara bɨ Pablopa jara bɨk'a maa-e pɨrã awara jara bɨ. \v 12 K'awaadak'ãri wãarata jara bɨ, mãgɨdepemaarã judiorã chok'ara ijãajida. Ichiaba judio-eerã wẽraarã p'arat'ara beerã chok'ara ijãajida, ɨmɨk'ĩraarã jida ichiaba. \v 13 Mamĩda Tesalonicadepema judiorãpa ũridak'ãri Pablopa Tachi Ak'õrepa jara pëida jarateemaa bɨ Bereade, wãjida ma p'uuru pidaarã k'ĩraupit'aade. \v 14 Aramata mãpema ijãapataarãpa Pablo pëijida k'õp'ãyoorã ũk'uru ome p'usa idee. Jõdee Silas Timoteo ome Bereade p'aneejida. \v 15 Chi Pablo ome wãdap'edaarãpa iru ateejida Atenas p'uurudee. Waya ãpɨtee uchiadait'ee pak'ãri, Pablopa jara pëiji Silamaa Timoteo ome taarã-ee chedamerã ichimaa. \s1 Pablo Atenas p'uurude \p \v 16 Atenas p'uurude Pablopa Silas mãik'aapa Timoteo nɨmaa beeji. Mama bɨde unuk'ãri chok'ara ne-inaa iru p'anɨ eperã juapa ooda aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata, t'ãri ãriidachi. \v 17 Mapa aupedeepachi judiorã ome mãik'aapa judio-eerã Tachi Ak'õre waaweepataarã ome Ak'õre Ũraa jarateepata temãi. Ichiaba mãga oopachi ewari chaa chi unuru ome ma p'uurude net'aa netopatamãi. \v 18 Mama ũk'uru poro wẽsaa beerã t'ɨ̃jarapatap'edaa Epicúreo eerepemaarã mãik'aapa Estoico eerepemaarã aupedee p'aneejida Pablo ome. Mãɨrã ũk'uruurãpa mãgapachida: \p —¿K'ãata jara k'inia bɨma apachida, na pedee-idaa bɨpa? \p Awaraarãpa mãgapachida: \p —Awaraa eujãdepemaarã ak'õre waibɨapa ooda jaratee bɨda apachida. \p Mãga jarapachida Pablopa jarateemaa bada perã Tachi Ak'õrepa ooda Jesús piuda k'aurepa mãik'aapa jarateepachi perã tachi piuda t'ẽepai waya chok'ai p'irabaidait'ee. \v 19 Mãpai ãchia Pablo ateejida Areopagomaa, ãchi poro wẽsaa beerã cheepurupatamaa ũraa ũride. Mama iidijida: \p —¿Taipa pɨa jaratee bɨ k'awaadaik'ã? ajida. \v 20 Taipa waide ũrida-e p'anɨda ajida, pedee pɨa jaratee bɨk'a. Mapa k'awa k'inia p'anɨda ajida. \p \v 21 Ma Atenas pidaarã mãik'aapa awaraarã arii p'anadap'edaarã mimiada-e p'anadak'ãri, p'anapachida ne-inaa chiwidi pedeemaa mãik'aapa ũrimaa. \p \v 22 Mãpai Pablo bainɨ̃ beeji ãchi k'ĩrapite Areopagode mãik'aapa mãgaji: \p —Atenas p'uuru pidaarã, mɨa unu bɨ parãpa ak'õre waibɨa k'ĩra t'ãdoo waaweepata. \v 23 Mɨ wãyaak'ãri parã ɨt'aa t'ɨ̃patamãi, unuji net'aa chok'ara iru p'anɨ aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata. Mama bɨde unuji parã altar bide p'ã bɨ: \em Tachi Ak'õre Waibɨa k'awada-e p'anɨ-it'ee\em*. Parãpa k'awada-eda a p'anɨ Ak'õrepa ooda mɨa jaratee bɨ. \p \v 24 ’Nãgɨ́ Ak'õrépata ooji na eujã mãik'aapa jõma aɨde nɨ̃bɨ. Nãgɨta, Tachi Ak'õre, jõmaarã Waibɨa na p'ek'au eujãde mãik'aapa pajãde. Nãgɨ́ Ak'õre eperãarãpa te oodade bak'aa, \v 25 ichi-it'ee p'ua-e bairã ne-inaa eperãarãpa oopata ichi-it'ee. Ichiata eperãarã chok'ai p'anapipari, ĩyapaapipari mãik'aapa tachimaa ne-inaa jõmaata teepari pia p'anapataadamerã. \p \v 26 ’Eperã abaadeepa eperãarã k'ĩra t'ãdoo uchiapiji, na p'ek'au eujã jõmaade p'anapataadamerã. Aɨ naaweda k'ĩsia iru baji sãapai uchiapiit'ee mãik'aapa sãmaata p'anapiit'ee. \v 27 Tachi Ak'õrepa mãga ooji eperãarãpa iru jɨrɨdamerã. Tachi taupa nãgɨ́ Ak'õre unuda-e p'anɨ mĩda, iru k'awadai, wãara tachimãiipa t'ɨmɨa-ee bairã. \v 28 Iru k'aurepa tachi chok'ai p'anɨ; p'ɨrrɨapata mãik'aapa na eujãde p'anapata. Pãchi k'arik'a p'ãpataarãpa jaradap'edaak'a mãga bɨ: “Tachi, Tachi Ak'õre Waibɨapa ooda”. \v 29 Maperã k'ĩsiadaik'araa bɨ Tachi Ak'õre santok'a bɨ, eperãarãpa k'ĩsiadap'eda oopatak'a nẽedee, p'arat'adee maa-e pɨrã mãudee. \v 30 Naaweda Tachi Ak'õrepa miapi-e paji mãgee k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃patap'edaarã, iru waide k'awada-e p'anadap'edaa perã. Mamĩda ɨ̃rá jõmaarãmaa jara bɨ p'ek'au k'achia oo amaadamerã mãik'aapa ichide ijãadamerã. \v 31 Ichia mãga jara bɨ na ewari na p'ek'au eujãdepemaarãpa oopata jõmaweda ak'ɨit'ee perã, k'awaait'ee pia wa k'achia. Mãga ooit'ee ichia pëida Jesucristopa. Cristopa eperãarãpa oopata mãgá ak'ɨi, ichia k'achia ook'aa pada perã na eujãde nipak'ãri. Tachia k'awa p'anɨda aji, Ak'õrepa iru jɨrɨt'eraji, iru piup'eda, chok'ai p'irabaipida perã. \p \v 32 Arii p'anadap'edaarãpa ũridak'ãri eperã piup'eda chok'ai p'irabaida, ũk'uru ëi para beeji mãik'aapa ũk'uruurãpa mãgajida: \p —Na ewari waya ũridayada ajida, pɨ pedee. \p \v 33 Mãpai Pablo uchiaji mamãik'aapa. \v 34 Mamĩda ũk'uruurãpa ijãajida Pablopa jarada mãik'aapa Cristode ijãa p'aneejida. Ma ijãadap'edaarã t'ãide baji ɨmɨk'ĩra t'ɨ̃jarapatap'edaa Dionisio. Mãgɨ́ Areópago poro wẽsaa beerã cheepurupatadepema paji. Ichiaba baji wẽra t'ɨ̃jarapatap'edaa Dámaris mãik'aapa awaraarã. \c 18 \s1 Pablo Corinto p'uurude \p \v 1 Ma t'ẽepai Pablo wãji Atenas p'uurudeepa Corinto p'uurudee. \v 2 Mama ununaji judío t'ɨ̃jarapatap'edaa Áquila. Mãgɨ́ Ponto eujãdepema paji. Ewaa pache baji chi wẽra Priscila ome Italia eujãdeepa, César Claudiopa judiorã jõmaweda jërek'ooda perã Roma p'uurudeepa. \v 3 Pablo p'asiade wãk'ãri ma judío badamaa, k'awaa ataji ichi jĩak'a Aquilapa carpa oopari. Mapa Pablo ãra ome beeji ma mimia oomaa. \v 4 Mama bɨde ɨ̃ipata ewari chaa wãpachi Ak'õre Ũraa jarateepata temaa jarateede judiorãmaa mãik'aapa judio-eerãmaa Cristode ijãadamerã. \p \v 5 Silas Timoteo ome pachedak'ãri Macedoniadeepa, Pablopa ewari chaa Tachi Ak'õrepa jara pëida Cristode jarateemaa bapachi, judiorãpa ijãadamerã Jesuta Cristo, Tachi Ak'õrepa pëida. \v 6 Mamĩda judiorã, ichi pedee ijãa k'iniada-ee p'anadap'edaarãpa ik'achia jaramaa p'aneejida. Mapa Pablopa ichi p'aru jɨ̃ bada jĩap'eji ak'ɨpiit'ee ãchimaa waa jaratee-e. Maap'eda mãgaji: \p —Pãchi k'ĩradoopa atuadait'eeda aji, piudak'ãri. Idideepa mɨ wãit'eeda aji, judio-eerãmaa Tachi Ak'õrepa jarapi bɨ jarateede. \p \v 7 Mãga jarap'eda, Pablo wãji Ticio Justo apatap'edaa temaa jarateede. Mãgɨ́ eperãpa Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pachi. Ichi te baji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te ik'aawa. \v 8 Pablopa mama jarateemaa bɨde, Cristode ijãaji ma Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema poro, t'ɨ̃jarapatap'edaa Crispo. Chi te pidaarã jida auk'a ijãajida mãik'aapa apemaarã Corinto pidaarã chok'ara Pablopa jarateeda ũridap'edaarã ichiaba ijãajida. Mapa mãɨrã jõma poro choopijida. \v 9 At'ãri Corinto p'uurude p'anɨde ewari aba p'ãrik'ua k'ãimok'araa pɨk'a bɨde Tachi Ak'õrepa mãgaji Pablomaa: \p —Waawee-ee jaratéeji na p'uurude \v 10 mɨchideerã nama chok'ara nɨ̃bairã. Mɨ pɨ ome bairã, apidaapa pɨ k'achia ooda-e. \p \v 11 Tachi Ak'õrepa mãga jarada perã, Pablo mama beeji año aba ap'eda esa-auk'a, Tachi Ak'õrepa jara pëida Cristode jarateemaa. \p \v 12 Mamĩda, mama bɨde, Romadepema Galión apatap'edaa Acaya eujãdepema poro waibɨa bak'ãri, judiorã chok'ara pedeeteejida mãik'aapa Pablo jita ateejida iru k'ĩrapite. \v 13 Mama mãgajida: \p —Na eperãpa jaratee bɨ Tachi Ak'õrede ijãadamerã mãik'aapa irumaa ɨt'aa t'ɨ̃pataadamerã. Mamĩda jaratee-eda ajida, Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oodamerã. \p \v 14 Mãpai Pablo pedeeit'ee arude, Galionpa mãgaji ma judiorãmaa: \p —Na eperãpa ne-inaa k'achia oo bada paara maa-e pɨrã chĩara pee bada paara, mɨa ak'ɨk'ajida aji. \v 15 Mamĩda jara p'anadairã chĩara t'ɨ̃ mãik'aapa parãpa ũraa p'ãdade, pãchi pitapai ma nepɨra ak'ɨdapáde aji. Mɨa parã nepɨra ak'ɨ k'inia-eda aji. \p \v 16 Aramata jërek'ooji ichimãiipa. \v 17 Mãpai arii ak'ɨ p'anadap'edaarãpa Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tedepema poro Sóstenes jita atadap'eda, wɨjida Galión k'ĩrapite. Mamĩda iru-it'ee maarepida p'ua-e paji. \s1 Pablo waya Antioquía p'uurudee wãda \p \v 18 Aɨ t'ẽepai Pablo taarã beeji Corinto p'uurude. Mãpai ijãapataarãmaa despediip'eda, Siria eujãdee wãji Priscila mãik'aapa Áquila ome. Cencrea p'uurude barcode batau naaweda, Pablopa ichi poro bi-si wẽt'aaji. Mãga ooji ak'ɨpiit'ee ichia Tachi Ak'õremaa ooit'eeda ada ooda. \v 19 Ma wãrutade Éfeso p'uurude panadak'ãri, Pablo t'ĩunaji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede judiorã ome pedeeit'ee. \v 20 Ichia jarateeda ũridak'ãri, chupɨria iidijida ãchi ome taarã beemerã. Mamĩda Pablopa k'inia-e paji. \v 21 Mãgaji: \p —Ɨ̃rá wãit'eeda aji. Mamĩda waya cheit'eeda aji, Tachi Ak'õrepa k'inia bɨ pɨrã. \p Mãpai Pablo batauji mãik'aapa wãji. Jõdee Priscila Áquila ome mama p'aneejida. \v 22 Pablo Cesarea p'uurude panak'ãri, mamãik'aapa wãji Jerusalendee ijãapataarã ak'ɨde. Maap'eda wãji Antioquía p'uurudee. Mãgɨ́ p'uuru Siria eujãde bɨ. \p \v 23 Antioquiade bap'eda, wãji ijãapataarã para bee chaa ãchi ak'ɨde mãik'aapa ũraade. Mãga oo wãji Galacia eujãde mãik'aapa Frigia eujãde. \s1 Apolopa Éfeso p'uurude jarateeda \p \v 24 Maapai judío t'ɨ̃jarapatap'edaa Apolo pacheji. Mãgɨ́ Alejandría p'uurudepema paji. Mãgɨ́ p'uuru Egipto eujãde bɨ. Mãgɨ́ judiopa Tachi Ak'õre Ũraa p'ãda pia k'awa baji. Ma awara pia jarateepachi. \v 25 Mãgɨpa o-ĩ-ĩa jarateepachi Juan Bautistapa jarateedak'a, eperãarãpa ãchia p'ek'au k'achia oopata oo amaadamerã mãik'aapa poro choopidamerã ak'ɨpidait'ee Tachi Ak'õrede ijãa p'anɨ. Ichiaba jarateepachi Jesucristo Tachi Ak'õrepa pëida. \v 26 Apolo Éfeso p'uurude pachek'ãri, waawee-ee jarateemaa beeji judiorã Ak'õre Ũraa jarateepata temãi. Mãga ũridak'ãri, Priscila Áquila ome ãchi temaa ateejida. Mãpai Apolomaa jarateejida jõma ãchia k'awadap'edaa, Tachi Ak'õrepa ooda Jesucristo k'aurepa. \v 27 Maap'eda, Apolo Acaya eujãdee wã k'inia bak'ãri, Efesodepema ijãapataarãpa k'art'a p'ãjida jãpemaarãmaa iru auteebaidamerã. Mãgá mama panak'ãri, irua k'aripai Cristode ijãapataarã waapɨara ijãadamerã. Tachi Ak'õre t'ãri pia bapari perã, ãchimaa Cristode ijãapiji, Apolo mamaa wãi naaweda. \v 28 Apolo mama bɨde jõmaarã taide Tachi Ak'õre Ũraa p'ãda ak'ɨpachi mãik'aapa jarateepachi Jesucristo Tachi Ak'õrepa pëida eperãarã k'aripamerã. Mapa judiorãpa maarepida p'oyaa p'anauda-e paji. \c 19 \s1 Pablo Éfeso p'uurude \p \v 1 Apolo Corinto p'uurude bɨ misa, Pablo wãyaaji Galacia mãik'aapa Frigia eujãde Éfeso p'uurude parumaa. Mama Cristode ijãapataarã ununaji. \v 2 Mãpai Pablopa iidiji: \p —Parãpa Cristode ijãadak'ãri, ¿Tachi Ak'õre Jaure parã k'ap'ɨade ba chejik'ã? aji. \p P'anaujida: \p —Taipa k'awada-eda ajida, Tachi Ak'õre Jaure ba chepari ijãapataarã k'ap'ɨade. \p \v 3 Mãpai Pablopa iidiji: \p —Parãpa poro choopidak'ãri, ¿k'ãare-it'ee poro choopijidama? aji. \p P'anaujida: \p —Juanpa jaradak'a poro choopijida ak'ɨpidait'ee p'ek'au k'achia oo amaa k'inia p'anɨ. \p \v 4 Mãpai Pablopa mãgaji: \p —Juanpa wãara poro choojida aji, waa p'ek'au k'achia oo k'iniada-e p'anadap'edaarã. Mamĩda Juanpa ichiaba jarapachi ijãadamerã ichi t'ẽe cheru eperãde. Mãgɨ́ eperã Jesucristo. \p \v 5 Ma eperãarãpa mãga ũridak'ãri, aramata ãchi poro choopijida Tachi Waibɨa Jesús t'ɨ̃de ak'ɨpidait'ee irude ijãa p'anɨ. \v 6 Maap'eda Pablopa jua bɨji ma poro choodap'edaarã ɨ̃rɨ. Mãgá bɨk'ãri, Tachi Ak'õrepa ichi Jaure ãra k'ap'ɨade ba chepiji. Mãgɨpa ãramaa pedeepipachi k'awada-e p'anɨ pedeede. Mãgá jarajida Tachi Ak'õrepa jarapidak'a. \v 7 Chi mãgá poro choodap'edaa eperãarã doce paji. \p \v 8 Maap'eda Pablo wãji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tedee. Mama ɨ̃ipata ewari chaa atane õpee Tachi Ak'õre Ũraa waawee-ee jarateeji. Jaraji Tachi Ak'õrepa pia ooda Jesucristo pëik'ãri, judiorãpa irude ijãadamerã. \v 9 Mamĩda ũk'uruurãpa ijãa k'iniada-e paji Pablopa jaratee bada mãik'aapa waapɨara pedee k'achia jarajida Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrã ãpɨte. Maperã Pablo mamãik'aapa ãyaa wãji ijãapataarã ome. Jaratee banaji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Tirano escuelade. Mama ewari chaa jarateepachi. \v 10 Irua Tachi Ak'õre Ũraa jarateeji año omé. Mãgá judiorã mãik'aapa judio-eerã Ásia eujãde p'anapatap'edaarãpa ũrijida Tachi Ak'õrepa jara pëida Jesude. \v 11 Ichiaba Tachi Ak'õrepa Pablomaa oopipachi ne-inaa eperãarãpa p'oyaa oodak'aa ãchi juadoopa. \v 12 Pablo k'ap'ɨade p'aru t'õbaidapapai, k'ayaa beerã jɨpapachida. Ichiaba netuara eperãarã k'ap'ɨade merãtɨa bee uchiapachida. \s1 Netuarapa Esceva warrarãmaa ooda \p \v 13-14 Mãpema judiorã ũk'uru Cristode ijãada-e p'anadap'edaarãpa netuara merãtɨa bee eperãarã k'ap'ɨadeepa uchiapik'oopachida. Mãga oo nipajida judiorã p'aareerã poro Esceva warrarã. Ãra siete paji. Mãɨrãpa k'awaadak'ãri netuaraarã uchia p'anɨ Pablo k'aurepa ichia Tachi Waibɨa Jesús t'ɨ̃ jarak'ãri, auk'a oo k'inia p'aneejida. Mapa jarajida netuara merãtɨa bɨmaa: \p —¡Pablopa jara bɨ Jesús t'ɨ̃de uchíatɨ! \p \v 15 Mamĩda mãga oodak'ãri, ma netuara eperã k'ap'ɨade merãtɨa badapa mãgaji: \p —Mɨa k'awa bɨda aji, Jesús. Ichiaba k'awa bɨ k'aita Pablo. Mamĩda parã ¿k'airã́ma? aji. \p \v 16 Mãpai ma netuara k'ap'ɨade merãtɨa bada eperãpa ãchi ɨ̃rɨ cheji mãik'aapa ãchi jõmaweda sĩk'ooji. Mãgá p'u oop'eda, chi netuara uchiapi chedap'edaarã mamãik'aapa ãk'adaa p'ira uchiak'oodachida. \v 17 Éfeso p'uurude p'anapataarã, judiorã mãik'aapa judio-eerãpa mãga ũridak'ãri, jõmaarãta p'erajida mãik'aapa Tachi Waibɨa Jesús t'ɨ̃ pia t'o p'anajida. \p \v 18 Mãpemaarã ũk'uru Cristode ijãa p'aneejida. Maap'eda Pablomaa jara chepachida ãchia k'achia oopatap'edaa, aɨ naaweda ijãa p'anadap'edaa perã petau tau k'awaa beerãpa oo p'anadap'edaade. \v 19 Ichiaba ũk'uru petau tau k'awaa beerãpa aneepachida ãchi libro jõmaarã taide paak'oodait'ee. Mãgɨ́ libro valor p'arat'ade juasiadak'ãri, uchiaji p'arat'a tau cincuenta mil. \v 20 Ma jõma oo p'anadap'edaa k'aurepa ma eujãdepemaarãpa waapɨara ijãapachida Tachi Ak'õrepa jarapidade. \p \v 21 Ma t'ẽepai, Tachi Ak'õre Jaurepa Pablomaa k'ĩsiapiji wãit'ee Jerusalendee, wãyaap'eda Macedonia eujãde mãik'aapa Acaya eujãde. Ichiaba Jerusalendeepa Pablo wã k'inia baji Romadee. \v 22 Mãga k'ĩsiap'eda, Pablopa chi k'õp'ãyoorã Timoteo Erasto ome naa pëiji Macedonia eujãdee. Jõdee ichi Ásia eujãde jarateemaa beeji. Maap'eda wãji ãra t'ẽe. \s1 Éfeso p'uurudepemaarã k'ĩraudaidap'edaa \p \v 23 Maapai Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrã k'aurepa, Éfeso p'uurudepemaarã jõma k'ĩraupik'a para baji \v 24 ne-inaa p'arat'adee oopari Demetrio apatap'edaapa ãra ãpɨte pedee k'achia jarada perã. Mãgɨ́ eperãpa ne-inaa ma-ãri santok'a p'arat'adee oopachi, ãchi ɨt'aa t'ɨ̃pata nawe Artemisa te waibɨa k'irãpapataadamerã. Mãga oo bɨpa ichia mãik'aapa apemaarã ne-inaa oo k'awaa beerãpa p'arat'a waibɨa jitapachida. \v 25 Maperãpɨ Demetriopa mãgɨɨrã mãik'aapa awaraa ne-inaa oo k'awaa beerã t'ɨ̃ p'e atap'eda, mãgaji: \p —K'õp'ãyoorã, parãpa k'awa p'anɨda aji, nãgɨ́ mimia oo p'anɨpa tachi p'arat'a jitapata. \v 26 Ma awara parãpa unu p'anɨ mãik'aapa ũri p'anɨ Pablopa jaratee bɨ, ne-inaa ooda eperãarãpa aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata ak'õre waibɨarã-e. Mãga jara bɨpa eperãarã chok'ara ichi eere ũraa p'e iru bɨ. Mãga jara-e bɨ nama Éfeso p'uurudepai. Ichiaba mãga jara bɨ jõma Ásia eujãde. \v 27 Iru pedee ijãaruta pɨrã, tachia ooda neto amaadai mãik'aapa tachia p'arat'a waa jitada-e pai. Ma awara tachi nawe Artemisade ijãada-e pai mãik'aapa ichiaba waa iru ĩgreste ak'ɨda-e pai. Mãgɨ́ tede na Ásia eujãdepemaarã mãik'aapa jõmaweda Roma jua ek'ari p'anɨɨrã irumaa ɨt'aa t'ɨ̃pata. ¿Wãara-ek'ã aji, mɨa jara bɨ? \p \v 28 Arii p'anadap'edaarãpa mãga ũridak'ãri, k'ĩraudachida mãik'aapa biuk'a nɨ̃beeji: \p —¡Artemisa Waibɨa; tachi Éfeso pidaarã nawe! \p \v 29 Mãpai eperãarã waapɨara cheepuru nɨ̃beeji mãik'aapa p'uuru pidaarã jõma k'ĩraupik'a para beeji. Mãpai Gayo, Aristarco ome jita atajida mãik'aapa atadachida ãchi chip'edaipatamaa. Ma eperãarã omé Macedonia eujãdepemaarã paji. Ichiaba Pablo ome nipapachida. \v 30 Pablo wãit'ee paji ma p'uuru pidaarã k'ĩrapite pedeede. Mamĩda ijãapataarãpa wãpida-e paji. \v 31 Ichiaba Asiadepema poroorã ũk'uru Pablo ome k'õp'ãyo meraadap'edaa perã, jara pëijida wãnaamerã ma eperãarã k'ĩraupik'a para bɨmaa. \v 32 Mãɨmisa, chi cheepurudap'edaarã waapɨara k'ĩraupik'a para beeji. Ũk'uruurãpa ne-inaa jarapachida; awaraarãpa biapachida. Mapa biuk'a nɨ̃baji. Ũk'uruurãpa k'awada-e p'anajida sãap'eda cheepurudap'edaa. \v 33 Judiorã arii p'anadap'edaarãpa Alejandromaa nepɨrɨdap'eda, jõmaarã taide ateejida. Mãpai Alejandropa juapa jaraji k'ĩup'ee p'aneedamerã, ãchi k'ap'ɨa pedeeit'ee perã. \v 34 Mamĩda eperãarã k'ĩraupik'a para badaarãpa ichi judío k'awaadak'ãri, perá hora omé waapɨara biuk'a nɨ̃beeji. Mãgapachida: \p —¡Artemisa Waibɨa; tachi Éfeso pidaarã nawe! \p \v 35 Mãpai aɨ p'uurudepema secretariopa eperãarã k'ĩup'ee p'anapiji mãik'aapa mãgaji: \p —Éfeso pidaarã, jõmaarãpa k'awa p'anɨda aji, na p'uuru pidaarã́pata tachi nawe Artemisa jĩak'a ɨt'ariipa baaida ichi ĩgrestede jɨ̃apata. \v 36 Apidaapa nãgɨ́ p'oyaa merada-e perã, k'ĩra jĩp'a p'anéetɨ, ne-inaa k'achia pariatua ooda-ee. \v 37 Na eperãarã parãpa anee p'anɨ tachi ĩgrestedepema net'aa maarepida chɨada-e p'anɨ mãik'aapa tachi nawe ãpɨte pedee k'achia jarada-e p'anɨ. \v 38 Demetrio wa chi k'õp'ãyoorã nepɨra iru p'anɨ pɨrã awaraa ome, Romadepema charraarãmaa wã́tɨ. Ãrapa ak'ɨdaipɨ, ma-it'ee p'anadairã. \v 39 Mamĩda jõmaarãpa awaraa nepɨra iru p'anɨ pɨrã, k'ĩra jĩp'a cheepurudak'ãri, ma nepɨra jõ pëidai. \v 40 Idipema oodap'edaa k'aurepa Romadepemaarãpa k'ĩsiadait'ee tachi chõoyaa p'anɨ. Nãga bɨde ãchia iidi p'anɨ pɨrã sãap'eda idi nãga oojida, ¿sãga p'anaudayama? aji. \p \v 41 Mãga jarap'eda, eperãarã jõmaweda ãchi te chaa pëik'ooji. \c 20 \s1 Pablo Macedonia eujãdee mãik'aapa Grecia eujãdee wãda \p \v 1 Eperãarã ãchi te chaa wãdap'edaa t'ẽepai, Pablopa ijãapataarã t'ɨ̃ p'eji ũraait'ee. Maap'eda wãji Macedonia eujãdee. \v 2 Mama ijãapataarã ũraa nipap'eda, panaji Grecia eujãde. \v 3 Atane õpee mama beeji. Mamãik'aapa barcode wãit'ee bɨde Siria eujãdee, k'awaaji judiorãpa ichi peedait'ee ot'ewa p'anɨ. Mapa waya ãpɨtee p'ɨrrabaidachi. Mata wãyaaji Macedonia eujãde. \v 4 Ma wãdade iru k'õp'ãyaajida nãgɨ́ ijãapataarãpa: Pirro warra Sópatro, Berea p'uurudepema; Aristarco mãik'aapa Segundo, Tesalónica p'uurudepema; Gayo, Derbe p'uurudepema; Timoteo, Tíquico mãik'aapa Trófimo, Ásia eujãdepema. \v 5 Mãɨrã tai naa wãjida mãik'aapa nɨnajida Troas p'uurude. \v 6 Ma t'ẽepai tai wãjida Filipos p'uurudeepa, fiesta pan levadura wẽe k'opata wãyaap'eda. Barcode wã nipadap'edaa perã, k'ãima joisomaamaa panajida Troas p'uurude. K'ĩrachuunadap'eda apemaarã ome, mama k'ãima siete p'aneejida. \s1 Pablopa ooda Troas p'uurude \p \v 7 Tomia ewate tai chip'ejida apemaarã ijãapataarã ome nek'odait'ee mãik'aapa Cristo piuda k'irãpadait'ee. Pablopa ijãapataarãmaa jarateemaa baji esapɨte parumaa, ichi aɨ norema wãit'ee pada perã. \v 8 Te piso ɨt'ɨpema cuartode chip'e p'anajida mãik'aapa lamparara ɨ̃daa nɨ̃baji. \v 9 Pablo jarateemaa bɨ misa, k'ũtrãa Eutico apatap'edaa su-ak'ɨ baji ventanade ũrimaa. Mamĩda Pablopa taarã jarateeda perã, ma k'ũtrãa k'ãidaip'eda, tudú padachi piso õpeedeepa. Aramata piu jira atanajida. \v 10 Mãpai Pablo ɨrabaip'eda, ma k'ũtrãa k'ap'ɨa wëre ataji mãik'aapa mãgaji chi k'õp'ãyoorã arii p'anadap'edaarãmaa: \p —¡P'eranáatɨ! ¡Iru chok'ai bɨpɨ! \p \v 11 Mãpai Pablo waya teedaa wãk'ãri, nek'ojida mãik'aapa Cristo piuda k'irãpajida. Mata waya ichi jarateemaa beeji ewarirumaa. Ewarik'ãri, wãji ichi ode. \v 12 Ma k'ũtrãa piu bada chok'ai ateedap'edaa perã ichi temaa, ijãapataarã o-ĩa p'aneejida. \s1 Troas p'uurudeepa Mileto p'uurudee wãda \p \v 13 Pablo ode wã k'inia baji. Mapa tai naa wãjida barcode Aso p'uurudee. Mama nɨjida iru batau atadait'ee. \v 14 Aso p'uurude unudak'ãri, batauji tai ome mãik'aapa wãjida Mitilene p'uurudee. \v 15 Mamãik'aapa uchiadap'eda, aɨ norema Quío isla k'ĩrapite wãyaajida. Ma norema Samos p'uurude panajida. Mamãik'aapa panajida Mileto p'uurude. \v 16 Mãgá oojida Pablo waa wã k'inia-e bada perã Ásia eujãdee. Ma awara Éfeso p'uurude wiibai k'inia-e paji, Jerusalende isapai pana k'inia bada perã, Pentecostés fiesta ewate pai naaweda. \s1 Pablopa jarada Éfeso p'uurudepema ijãapataarã ak'ɨpataarãmaa \p \v 17 Mãgá Éfeso p'uurude wiibai k'inia-e paji taarãi jĩak'aapa. Mamĩda Mileto p'uurude pachedak'ãri, Pablopa t'ɨ̃ pëiji Efesodepema ijãapataarã ak'ɨpataarã. \v 18 Ãchi pachedak'ãri, ichia mãgaji: \p —Parãpa k'awa p'anɨda aji, sãgata mɨ nipapari parã t'ãide, na Ásia eujãde ewaa pachedak'ãriipa. \v 19 Taarãru parã ome Tachi Ak'õrepa oopi bɨk'a oomaa bɨ, chupɨria nɨ̃bɨde mãik'aapa nepɨrade nɨ̃bɨde judiorã juapa. \v 20 Mamĩda jõmaarã taide waawee-ee jarateeji, parã te chaa paara. Mãga ooji parã ũraait'ee mãik'aapa k'aripait'ee. \v 21 Auk'a jarateeji judiorãmaa mãik'aapa judio-eerãmaa, ãchia p'ek'au k'achia oopata oodaamaa p'aneedamerã mãik'aapa Tachi Waibɨa Jesucristode ijãadamerã. \v 22 Ɨ̃rá wãru Jerusalendee, Tachi Ak'õre Jaurepa mãga k'inia bairã. Wãit'ee k'awa-e bɨ mĩda k'ãata mɨ ome oodait'ee mama. \v 23 Nãgapai k'awa bɨ. P'uuru bee chaa wãyaarude Tachi Ak'õre Jaurepa mɨmaa k'awapiru mɨ miait'ee mãik'aapa carcelde chupɨria nɨ̃banait'ee. \v 24 Mamĩda mɨa p'ua-e bɨ, piuru pɨjida Jesupa oopi bɨk'a oo k'inia bairã. Jĩp'a jaratee k'inia bɨ na pedee pia: Tachi Ak'õrepa eperãarã k'inia iru bairã, tachi k'aripaji Jesucristo piuda k'aurepa. \p \v 25 ’Mãga jarateeji parã t'ãide. Ma awara Tachi Ak'õrepa parãmaa jarateeji ichia oopi k'inia bɨ Cristode ijãapataarãmaa. Mɨa k'awa bɨ parãpa mɨ k'ĩra waa unuda-e pait'ee. \v 26 Mapa idi weda Tachi Ak'õre k'ĩrapite mɨa jara bɨ: parãdepema aba piuk'ãri atuaru pɨrã, mɨ k'aurepada ada-e pait'ee. \v 27 Mãga jara bɨ mɨa jarateeda perã jõmaweda Tachi Ak'õrepa jarapidak'a. \v 28 Mapa ɨ̃pemaarã, chik'aripa p'anapatáatɨ mãik'aapa ijãapataarã pia ak'ɨ p'anapatáatɨ, ma-it'ee Tachi Ak'õre Jaurepa parã jɨrɨt'erada perã. Tachi Waibɨapa k'inia bɨ parãpa ak'ɨdamerã ichide ijãapataarã, ichia ãra o k'achiadeepa k'aripa atada perã, ichi waa bat'ada k'aurepa. \v 29 Mɨa k'awa bɨ ne-animal k'achia beerã atu chepatak'a eperãarã peede, mãga pɨk'a mɨ nãik'aapa wãda t'ẽepai awaraarã chedait'ee Cristode ijãapataarã ijãa amaapide. \v 30 Ichiaba pãchi t'ãideepa pida uchiadait'ee seewa jarapataarã. Mãgɨɨrãpa ijãapataarã ãchi eere atee k'inia p'anadait'ee. \v 31 Mapa k'ĩra ɨbɨa p'anátɨ mãik'aapa k'irãpátɨ sãga mɨ chupɨria nɨ̃baji año õpee, parã ũraa bɨ misa p'ãrik'ua mãik'aapa ãstaawa. \p \v 32 ’Ɨ̃rá ɨ̃pemaarã, mɨa parã bɨru Tachi Ak'õre juade, ichia parã pia ak'ɨ bapariimerã ichi ũraa p'ãdade jara bɨk'a. Ichi aupaita parãmaa oopii ichia oopi k'inia bɨk'a, mãgá iru-it'ee p'anapataadamerã chi apemaarã awara bɨdaarãk'a. \v 33 Mɨa chĩara p'arat'a, nẽe mãik'aapa p'aru k'ɨ̃a-e bɨ. \v 34 Parãpa pia k'awa p'anɨ mɨchi juadoopa mimiapari mãik'aapa ne-inaa atapari mɨchi-it'ee mãik'aapa mɨ ome p'anɨɨrã-it'ee. \v 35 Mɨa parãmaa at'apai jarateedoo, auk'a mimiadamerã mãik'aapa chik'aripa para bamerã. K'irãpátɨ Tachi Waibɨa Jesupa jarada: “Pipɨara bɨ teeit'ee, jitai k'ãyaara.” \p \v 36 Mãga jarap'eda, Pablo bedabaidachi mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃ji Tachi Ak'õremaa jõmaarã ome. \v 37 Mãpai jõmaweda jẽejida t'ãri p'uapa mãik'aapa Pablo wëre atapachida. \v 38 K'ĩra pia-ee para baji, Pablopa ichi k'ĩra waa unuda-eda ada perã. Maap'eda, barco badamaa k'õp'ãyanajida. \c 21 \s1 Pablo Jerusalendee wãda \p \v 1 Mãgá despediidap'eda, barcode tai bataujida mãik'aapa wãjida Cos isladee. Aɨ norema wãjida Rodas isladee. Mamãik'aapa panajida Pátara p'uurude. \v 2 Mama barco Fenicia eujãdee wã nipadade bataujida mãik'aapa wãjida. \v 3 Ma wãdade Chipre isla unujida tai juabi eere. Mata wãjida Siria eujãde Tiro p'uurude panarutamaa, mama net'aa barcode atee wãdap'edaa atabëidait'ee pada perã. \v 4 Mama ijãapataarã jɨrɨdak'ãri, unu atajida mãik'aapa ewari siete p'aneejida ãra ome. Mama bɨde Tachi Ak'õre Jaurepa ma ijãapataarãmaa k'awapiji Pablo Jerusalende p'asait'ee. Mapa irumaa jarajida wãnaamerã. \v 5 Mãga jarajida mĩda, tomiamaa tai mamãik'aapa uchiajida. Mãpai ijãapataarã ãchi wẽra mãik'aapa chi warrarã ome p'uurudeepa taawaa tai k'õp'ãya tee chejida p'usa ide. Ma ipude bedabaijida mãik'aapa jõmaweda Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃jida. \v 6 Maap'eda, despediidap'eda, tai wãjida barcode. Jõdee, ma ijãapataarã ãchi te chaa erreujida. \p \v 7 Tiro p'uurudeepa tai wãjida. Mata panajida Tolemaida p'uurude. Mama ijãapataarã ome ewari aba p'aneejida. \v 8 Aɨ norema uchiadak'ãri, panajida Cesarea p'uurude. Mama panadak'ãri, wãjida Tachi Ak'õre Ũraa jarateepari Felipe temaa. Mãgɨ́ Felipe Cristopa jɨrɨt'eradaarã k'aripapataarã sietedepema paji. Mama p'aneejida. \v 9 Felipepa k'au k'ĩmari iru baji, at'ãri ɨmɨk'ĩra wẽe. Mãɨrãpa jarapachida Tachi Ak'õre Jaurepa jarapidak'a. \v 10 Mama taarã p'anɨde Judea eujãdeepa cheji Tachi Ak'õre pedee jarapari, t'ɨ̃jarapatap'edaa Agabo. \v 11 Taimaa pachek'ãri, Pablo k'ɨrrɨde jɨ̃pari ẽra ataji. Mãpai Agabopa ichi jua bɨɨrɨ ome p'ãrajɨ̃ ak'ɨ beeji mãik'aapa mãgaji: \p —Tachi Ak'õre Jaurepa jara bɨ: “Jerusalende judiorãpa nãgá oodait'ee nãgɨ́ k'ɨrrɨde jɨ̃pari chipari ome, iru judio-eerã poroorã jua ek'ari bɨdak'ãri.” \p \v 12 Taipa mãik'aapa Cesareadepema ijãapataarãpa mãga ũridak'ãri, Pablomaa enenee jõneejida Jerusalendee wãnaamerã. \v 13 Mamĩda irua mãgaji: \p —¿K'ãare-it'ee jãk'ɨara jẽe p'anɨma? aji. Mɨ t'ãri p'uapit'aaruta. Ichita mɨ wãit'ee Jerusalendee jɨ̃ nɨ̃bɨruta pɨjida, ma awara peet'aaruta pɨjida, mɨa Cristopa ooda jaratee bɨ k'aurepa. \p \v 14 Tai pedee ũri-e pada perã, ichiak'au bɨjida. Jĩp'a Tachi Ak'õre juade bɨjida, Tachi Ak'õrepa ichiak'au oomerã ichia oo k'iniata. \p \v 15 Maap'eda, net'aa p'e atadap'eda, wãjida Jerusalendee. \v 16 Cesareadepema ijãapataarã ũk'uru wãjida tai ome, ateedait'ee Chipre isladepema Mnasón apatap'edaa temaa, Jerusalende bɨ. Mãgɨ́ eperã taarã weda Cristode ijãa bapachi. \s1 Pablo Santiagomaa p'asiade wãda \p \v 17 Jerusalende panadak'ãri, ijãapataarãpa o-ĩa tai auteebaijida. \v 18 Aɨ norema Pablo tai ome Santiagomaa wãji. Mama ichiaba ijãapataarã ak'ɨpataarã p'anajida. \v 19 Pablopa saludaap'eda, nepɨrɨji jõma Tachi Ak'õrepa ooda ichi k'ap'ɨa pari judio-eerã t'ãide. \v 20 Mãga ũridak'ãri, o-ĩa para beeji mãik'aapa ɨt'aa t'ɨ̃jida Tachi Ak'õremaa jaradait'ee iruta jõmaarã k'ãyaara waibɨara bɨ. Mãpai Pablomaa mãgajida: \p —Ɨ̃pema Pablo, pɨa k'awa bɨda ajida, nãpema judiorã cho-k'ara Cristode ijãa p'anɨ. Mamĩda at'ãri k'ĩsia p'anɨ Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oodaipia bɨ. \v 21 Mãgɨɨrãpa ũri p'anɨ pɨa judiorã awaraa eujãde p'anɨɨrãmaa jaratee ni Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oonaadamerã, mãik'aapa warra k'ap'ɨade tauchaa bɨnaadamerã, ma awara ne-inaa chonaarãweda oopatap'edaa oonaadamerã. \v 22 Maperã, ¿taipa sãga oodaima? Ãrapa pɨ nama che bɨ k'awaa atadait'ee. \v 23 Mapa nãga oopáde aji: nama ijãapataarã k'ĩmariirãpa Tachi Ak'õremaa jaradap'edaak'a ewaa oodait'ee, waya iru tede t'ĩu pia p'aneedamerã. \v 24 Pɨchi ome p'e ateepáde aji, mãik'aapa p'aapáde aji, ãchimaa p'aapipataarãpa iidi p'anɨ. Oodapáde aji, Tachi Ak'õre Ũraade jara bɨk'a; puda t'ɨɨpidamerã mãik'aapa Tachi Ak'õre tede t'ĩu pia p'aneedamerã. Mãgá ooru pɨrã, jõmaarãpa k'awaadai pɨ ãpɨte seewa nepɨrɨ p'anɨ. Ma awara pɨa mãgá ãramaa ak'ɨpii Moisepa p'ãdade jara bɨk'a ichiaba oopari. \v 25 Jõdee mãga oopi k'iniada-e judio-eerãmaa, ichiaba Cristode ijãadak'ãri. Jĩp'a taipa ãramaa p'ã pëi p'anɨ: k'onaadamerã nechiara ata bɨdap'edaa ne-inaa eperãpa ooda k'ĩrapite, aɨ k'ĩrapite ɨt'aa t'ɨ̃pata; k'onaadamerã ne-inaa waa maa-e pɨrã ne-animal ɨ̃yapa jɨ̃a piuda chiara mãik'aapa pariatua p'ek'au oonaadamerã. \s1 Pablo Tachi Ak'õre te waibɨade jita atadap'edaa \p \v 26 Aɨ norema Pablopa ma eperãarã k'ĩmari ateeji Tachi Ak'õre temaa. Oojida Moisepa p'ãdade jara bɨk'a t'ĩu pia p'anadamerã Tachi Ak'õre te waibɨade. Maap'eda Pablo t'ĩuji Tachi Ak'õre tede jarait'ee sãapaita Tachi Ak'õremaa ãchia jaradap'edaa jõdait'ee mãik'aapa sãapaita ãchia ne-animalaarã ateedait'ee p'aareerãmaa peedap'eda, paadamerã Tachi Ak'õre-it'ee. \p \v 27 Ewari siete jõit'ee nɨ̃bɨde ma eperã k'ĩmari jõdait'ee paji ãchia oodait'ee bada t'ĩu pia p'aneedamerã Tachi Ak'õre te waibɨade. Mama p'anɨde Ásia eujãdepema judiorãpa Pablo unu atajida Tachi Ak'õre te waibɨade. Mapa ãchia arii p'anadap'edaarã k'ĩraupik'oojida. Pablo jita atadap'eda, biajida: \p \v 28 —Israel pidaarã, tai k'aripátɨ. Nãgɨ́ eperãpa p'uuru bee chaa ne-inaa k'achia jaratee ni tachi judiorã ãpɨte. Jaratee bɨ Moisepa p'ãdade jara bɨk'a oonaadamerã mãik'aapa pedee k'achia jara bɨ na te ãpɨte. Ma awara judio-eerã t'ĩupiji nama, mãgeerã Tachi Ak'õrepa t'ĩupiik'araa bɨda a bɨ mĩda. Mãgá Tachi Ak'õre te waibɨa k'achia oomaa bɨ. \p \v 29 Mãga biapachida aɨ naaweda Pablo unudap'edaa perã p'uuru jãde ni Trófimo ome. Mãgɨ́ Éfeso p'uurudepema paji. Ma omé unudap'edaa perã mãgá, judiorãpa k'ĩsiajida Pablopa ma eperã auk'a t'ĩupiji Tachi Ak'õre tede. \p \v 30 Ma k'aurepata p'uuru pidaarã jõmaweda k'ĩrau para beeji. Mãpai eperãarã p'ĩsua cheepuru nɨ̃beeji. Pablo jita atajida mãik'aapa jidi babataa atadachida Tachi Ak'õre temãiipa. Aramata Tachi Ak'õre te jɨ̃apataarãpa chi t'ĩupata jõmaweda jɨ̃ajida. \v 31 Mãga nɨde taawa Pablo peet'aadait'ee pak'ãri, Romadepema soldaorã poro waibɨamaa jaranajida p'uuru pidaarã jõma k'ĩrau para nɨ̃bɨ. \v 32 Aramata ichi soldaorã p'e atap'eda, awaraa poroorã ome p'ira chejida see nɨ̃badamaa. Ma soldaorã poro waibɨa chi soldaorã ome cheruta unudak'ãri, eperãarãpa Pablo ichiak'au bɨjida. \v 33 Mãpai ma soldaorã poro waibɨa chep'eda, Pablo jita ataji mãik'aapa cadena omeepa jɨ̃ nɨ̃bɨpiji. Maap'eda eperãarãmaa iidiji k'asaa t'ɨ̃jarapata jã eperã mãik'aapa k'ãare k'achiata ooji. \v 34 Biuk'a nɨ̃beeji; abaapa ne-inaa jarapachi, awaraapa ne-inaa awara. Mapa chi soldaorã poro waibɨapa p'oyaa k'awa-e paji k'asaa jara para bɨ. Maperã jaraji soldaorãmaa ãchi temaa ateedamerã. \v 35 Soldaorã temãi tomede panadak'ãri, Pablo ɨt'ɨ́ jira ateejida eperãarã waidoopa, \v 36 eperãarã t'ẽe bia wãdap'edaa perã: \p —¡Peet'áatɨ! \s1 Pablopa judiorãmaa jarada \p \v 37 Mamĩda teeda panadai naaweda, griego pedeede Pablopa mãgaji ma soldaorã poro waibɨamaa: \p —Mɨ pɨ ome arak'atɨa pedee k'inia bɨda aji. \p Mãpai mãgɨ́ poro waibɨapa p'anauji: \p —¿Pɨa griego pedee k'awa bɨ-ek'ã? aji. \v 38 ¿Mãgara pɨ-ek'ã aji, jã Egipto pidapa mẽepemaarã cuatro mil ateeda eujã pania wẽe bɨmaa? \p \v 39 Pablopa p'anauji: \p —Mãga-eda aji. Mɨ judiopɨ Tarso p'uurudepema. Mãgɨ́ p'uuru Cilicia eujãde bɨ. Mɨ ma p'uuru pipɨara bɨdepemapɨ. Mɨ chupɨria pedeepipáde aji, eperãarãmaa. \p \v 40 Mãpai mãgɨ́ soldaorã poro waibɨapa pedeepiji. Pablo tomede bainɨ̃ beep'eda, juapa eperãarãmaa jaraji k'ĩup'ee p'aneedamerã. Eperãarã k'ĩup'ee para beek'ãri, Pablo hebreo pedeede pedeeji. \c 22 \p \v 1 Mãgaji: \p —Mɨchi auk'aarã mãik'aapa chonaarã, ũrítɨ mɨa jararu. \p \v 2 Hebreo pedeede pedeeru ũridak'ãri, eperãarã k'ĩup'ee para beeji. Mãpai Pablopa mãgaji: \p \v 3 —Mɨ judiopɨ, Tarso p'uurude t'oda. Mãgɨ́ p'uuru Cilicia eujãde bɨ. Mamĩda mɨ nama Jerusalende estudiaji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepari Gamaliel ome. Iru k'aurepa mɨa k'awaaji Moisepa p'ãda, tachi chonaarãpa bëidap'edaa. Ma awara mɨa oo k'inia bapachi Tachi Ak'õrepa oopi k'inia bɨk'a, parãpa idi oo p'anɨk'a. \v 4 Mapa naaweda mɨa Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrã apata miapipachi. Ãchi jita atap'eda, carcelde t'ɨ nɨ̃bɨpachi. Wẽraarã mãik'aapa ɨmɨk'ĩraarã auk'a mãgá oopachi. \v 5 P'aareerã poro waibɨapa mãik'aapa jõma nãpema poro waibɨarãpa k'awa p'anɨ na jara bɨ wãara. Ãrapa k'art'a p'ãjida mãik'aapa mɨ ome pëijida judiorãmaa Damascode, mɨa ijãapataarã mama p'anɨ p'e aneemerã nama miapiit'ee. Mamĩda mɨ k'ĩsia awara k'ĩsiaji. \s1 Pablopa jarada sãga ichi Cristode ijãada \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 —Mɨ Damasco k'ait'a pa wãde, imat'ɨpa ɨt'ariipa ɨ̃daa jẽra t'ĩudachi mɨ ɨ̃rɨ. \v 7 Mãpai mɨ eujãde baainaji mãik'aapa ũriji pedeeru: “Saulo, Saulo, ¿sãap'eda mɨchideerã jɨrɨ nima?” aji. \v 8 Mãpai mɨa iidiji: “¿K'aima pɨ?” P'anauji: “Mɨ Jesús Nazaretdepema, pɨa jɨrɨ ni eperãarã poro waibɨa.” \v 9 Mɨ ome wãdap'edaarãpa ma ɨ̃daa jẽra t'ĩuda unujida. Mamĩda ũrida-e paji mɨ ome pedeemaa bada. \v 10 Mãpai mɨa mãgaji: “Tachi Waibɨa, ¿mɨa k'ãata ooipia bɨma?” aji. Mãpai ichia p'anauji: “P'irabáiji mãik'aapa wã́ji Damasco p'uurudee. Jãma jaradai pɨa k'ãata ooit'ee.” \v 11 Ma ɨ̃daa jẽra t'ĩudapa mɨ tau p'ãriudachi. Mapa mɨ k'õp'ãyoorãpa juadeepa jidiu ateejida Damascodee. \p \v 12 ’Mama baji eperã t'ɨ̃jarapatap'edaa Ananías. Mãgɨpa oopachi Moisepa p'ãdade jara bɨk'a. Mapa Damascodepema judiorãpa iru pia unupachida. \v 13 Irua mɨ ak'ɨ chek'ãri, mãgaji: “Ɨ̃pema Saulo, waya unupáde” aji. Aramãgá tau eratɨdachi mãik'aapa mɨa iru unuji. \v 14 Mãpai irua mãgaji: “Tachi chonaarã Ak'õre Waibɨapa pɨ jɨrɨt'eraji k'awaamerã ichia pɨmaa oopi k'inia bɨ. Ma awara pɨ jɨrɨt'eraji unumerã Jesucristo, chi p'ek'au k'achia wẽe bɨ mãik'aapa ũrimerã pedee ichi it'aideepa. \v 15 Mãga ooji pɨta jõmaarã taide irua jararu jarateepari pait'ee perã, jarak'ãri na unuda mãik'aapa ũrida. \v 16 Mapa ɨ̃raweda poro choopipáde aji, mãik'aapa Jesumaa ɨt'aa t'ɨ̃páde aji, irua pɨchi p'ek'au k'achia wẽpapimerã.” \s1 Tachi Ak'õrepa Pablo jɨrɨt'erada judio-eerãmaa jarateenamerã \p \v 17 —Waya Jerusalendee chek'ãri, wãji Tachi Ak'õre te waibɨadee ɨt'aa t'ɨ̃de. Mama k'ãimok'araa pɨk'a bɨde unuji Jesús. \v 18 Ichia mɨmaa mãgaji: “Isapai uchiapáde aji, Jerusalendeepa, nama pɨa jarateek'ãri mɨa ooda, ũri k'iniada-e pait'ee perã.” \v 19 Mãpai mɨa p'anauji: “Mamĩda jõmaarãpa k'awa p'anɨ Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te chaa wãk'ãri, mɨa ijãapataarã p'e aneepachi carcelde t'ɨk'oode mãik'aapa p'u oopide. \v 20 Ma awara pɨ mimiapari Esteban peedak'ãri, mɨ arii baji mãik'aapa iru peedap'edaarã p'aru ak'ɨ baji. Ɨ̃rá pɨde ijãa bɨta, ¿ũridaik'ã mɨa ãramaa nepɨrɨk'ãri mɨ pɨ ome unuda?” \v 21 Mamĩda ichia mɨmaa mãgaji: “Namãik'aapa uchiapáde aji, mɨa pɨ pëiit'ee perã awaraa eujãdee judio-eerãmaa jarateenamerã.” \p \v 22 Mãgapai eperãarãpa Pablo pedee ũrijida. Mãpai ma ũri para badaarãpa biamaa p'aneejida: \p —¡Jã eperã chok'ai baik'araa bɨda! ajida. ¡Peet'aadapáde! ajida. \p \v 23 Eperãarã waapɨara biuk'a nɨ̃beeji. Ãchi p'aru jĩap'ejida mãik'aapa eujã p'ora ɨt'aa bat'apachida, k'ĩrau para bada perã. \s1 Pablo soldaorã poro waibɨa juade \p \v 24 Mãpai chi soldaorã poro waibɨapa jaraji Pablo ateedamerã soldaorã temaa mãik'aapa wɨdamerã. Mãga ooji ichia ũri-e pada perã Pablopa jarada judiorã pedeede. K'ĩsiaji Pablo wɨdak'ãri, jarapidai sãap'eda eperãarã jãga k'ĩrau para bɨ iru ome. \v 25 Mamĩda jɨ̃maa p'anɨde wɨdait'ee, Pablopa iidiji chi wɨdait'ee p'anadap'edaarã poromaa: \p —Mɨ Romadepema. ¿Pɨa wɨpiipia bɨk'ã aji, eperã Romadepema, ateedai naaweda charraarãpa ak'ɨdamerã? \p \v 26 Mãgɨ́ capitanpa mãga ũrik'ãri, isapai wãji ãchi poro waibɨamaa mãik'aapa mãgaji: \p —¿Pɨa, k'ãata ooit'eema aji, jã eperã Romadepema ome? \p \v 27 Mãpai ãchi poro waibɨa chek'ãri, Pablomaa iidiji: \p —¿Wãara pɨ Romadepemak'ã? aji. \p Pablopa p'anauji: \p —Wãarada aji. \p \v 28 Mãpai soldaorã poro waibɨapa mãgaji: \p —Mɨa p'arat'a waibɨa p'aajida aji, eperã Romadepema pait'ee. \p Mãpai Pablopa p'anauji: \p —Mɨ Romadepema, mɨ ak'õre mãga bada perã. \p \v 29 Mãpai chi wɨdait'ee p'anadap'edaarãpa ichiak'au bɨjida. Ãchi soldaorã poro waibɨa jida p'eraji Pablo jɨ̃pi bada perã wɨpiit'ee, Romadepema bɨta. \s1 Pablo Junta Suprema k'ĩrapite \p \v 30 Aɨ norema soldaorã poro waibɨapa Pablo cadenapa jɨ̃ bada ẽrapiji mãik'aapa uchia ataji carceldeepa, k'awa k'inia bada perã sãap'edata judiorãpa Pablo perá peejida. Mapa p'aareerã poroorã mãik'aapa Junta Supremadepemaarã jõmaweda t'ɨ̃ p'e atap'eda, Pablo uchiapiji ãchi k'ĩrapite. \c 23 \p \v 1 Pablopa Junta Supremadepemaarã see nɨ̃badamaa ak'ɨji mãik'aapa mãgaji: \p —Mɨchi auk'aarã, mɨ at'ãri k'ĩsia p'ua-ee ni Tachi Ak'õre k'ĩrapite, mɨa oo k'inia bairã irua oopi bɨk'a. \p \v 2 Mãga ũrik'ãri, p'aareerã poro waibɨa Ananiapa Pablo it'aimaa wɨpiji iru k'ait'a p'anadap'edaarãmaa. \v 3 Mamĩda Pablopa mãgaji: \p —¡Tachi Ak'õrépata pɨ k'achia ooyada aji, t'ãri k'achia-idaa bairã! Pɨ jãma su-ak'ɨ bɨ mɨa ooda ak'ɨit'ee Moisepa p'ãdade jara bɨk'a. Mamĩda irua p'ãdak'a oo-e bɨ. Moisepa p'ãdade jara bɨ chupɨria k'awaamerã. Mamĩda pɨa mɨ chupɨria k'awa-e bɨ. ¡Ma k'ãyaara mɨ it'ai wɨpiru! \p \v 4 Mãpai arii p'anadap'edaarãpa mãgajida: \p —¿Jãgata ik'achia jararuk'ã ajida, Tachi Ak'õre p'aareerã poro waibɨamaa? \p \v 5 Mãpai Pablopa p'anauji: \p —Mɨchi auk'aarã, mɨa k'awa-e pajida aji, iru p'aareerã poro waibɨa. Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨ: \q1 ‘Pedee k'achia jaranáatɨ pãchi p'uuru pidaarã poroorã ãpɨte.’ \rq (Ex 22.28)\rq* \p \v 6 Maap'eda Pablopa unuk'ãri ma see nɨ̃bɨde para bɨ saduceo eerepemaarã mãik'aapa fariseo eerepemaarã, ichi t'ãridepai k'ĩsiaji. Maap'eda golpe pedeeji: \p —Mɨchi auk'aarã, mɨ fariseopɨ; fariseorãdeepa uchiada. Mɨa ijãa bɨ tachi piup'eda, chok'ai p'irabaidait'ee. Maperãta nãgá parã k'ĩrapite mɨ anee p'anɨ, mɨa ijãapari ak'ɨdait'ee. \p \v 7 Pablopa mãga jarak'ãri, fariseo eere p'anadap'edaarã mãik'aapa saduceo eere p'anadap'edaarã ãchi pitapai aupedee para beeji. \v 8 Mãga oojida saduceorãpa jarapata perã piudap'edaarã chok'ai p'irabaida-e, angeleerã wẽ-e mãik'aapa tachi jaure wẽ-e. Jõdee fariseorãpa ijãapachida mãgɨ́ jõma paraa. \v 9 Maperãpɨ biuk'a nɨ̃beeji. Ũk'uru Moisepa p'ãda jarateepataarã fariseo eere p'anadap'edaarãpa mãgajida: \p —Na eperãpa ne-inaa k'achia oo-e bɨda ajida. ¿Eperã jaurepa maa-e pɨrã angelpa irumaa pedeeji-ek'ã? ajida. \p \v 10 Audupai biuk'a nɨ̃beek'ãri, soldaorã poro waibɨapa, ewaa Pablo peet'aadai jĩak'aapa, t'ɨ̃ji chi soldaorã iru uchia atadamerã ma biuk'a nɨ̃badadeepa mãik'aapa ateedamerã ãchi temaa. \p \v 11 Aɨ norema p'ãrik'ua Tachi Waibɨa Jesús Pablo ik'aawa bainɨ̃ ba cheji mãik'aapa mãgaji: \p —¡Waaweenáaji! Mɨa ooda eperãarã k'aripait'ee pɨa jarateedak'a Jerusalende, jãgá ichiaba jarait'ee Roma p'uurude. \s1 Judiorãpa pedeeteedap'edaa Pablo peet'aadait'ee \p \v 12 Aɨ norema judiorã ũk'uruurãpa pedeeteejida Pablo peet'aadait'ee. Mãgɨɨrãpa Tachi Ak'õre k'ĩrapite nek'oda-eda ajida, Pablo peet'aarutamaa. \v 13 Mãgɨ́ pedeeteedap'edaarã cuarenta ɨmɨk'ĩraarã audú paji. \v 14 Ãchi wãjida p'aareerã poroorãmaa mãik'aapa judiorã poro waibɨarãmaa mãik'aapa mãgajida: \p —Taipa Tachi Ak'õre k'ĩrapite juraajida nek'oda-e pait'ee Pablo peeda-emãi. \v 15 Ɨ̃rá parãpa mãik'aapa awaraa Junta Supremadepemaarãpa jara pë́itɨ soldaorã poro waibɨamaa nu Pablo aneedamerã, seewata parãpa pipɨara k'awa k'inia p'anadairã k'ãare k'achiata oo bɨ irua. Ma aneerutade taipa ode peet'aadayada ajida. \p \v 16 Mamĩda Pablo ɨ̃pewẽra warrapa k'awaak'ãri mãga pedeeteeruta, wãji soldaorã temaa jarat'aade Pablomaa. \v 17 Maap'eda Pablopa soldaorã poro t'ɨ̃ji mãik'aapa mãgaji: \p —Atéeji nãgɨ́ warra pɨchi poro waibɨamaa, ne-inaa jara k'inia bairã. \p \v 18 Mapa ma soldaorã poropa ateeji ichi poro waibɨamaa mãik'aapa mãgaji: \p —Pablo preso bɨpa mɨ t'ɨ̃ji na warra pɨmaa aneemerã ne-inaa jara k'inia bairã. \p \v 19 Chi soldaorã poro waibɨapa warra juade jita atap'eda, ãyaa ateeji mãik'aapa iidiji: \p —¿K'ãata mɨmaa jara k'inia bɨma? aji. \p \v 20 Mãpai ma warrapa mãgaji: \p —Judiorãpa pedeeteejida pɨmaa iididait'ee Pablo nu ateemerã Junta Suprema k'ĩrapite, pipɨara k'awaadait'ee iru nepɨra. \v 21 Mamĩda ijãanaapáde aji, ɨmɨk'ĩraarã cuarenta audú ot'ewa p'anadait'ee perã. Ma awara ãchia Tachi Ak'õre k'ĩrapite juraajida nek'oda-e pait'ee Pablo peet'aarutamaa. Mapa taarã-e mãga iidi chedait'ee, pɨa Pablo ãchimaa ateepimerã. \p \v 22 Mãpai soldaorã poro waibɨapa mãgaji: \p —K'ĩrak'aupai chĩaramaa jarai pɨa mɨmaa nepɨrɨ cheda. \p Maap'eda ma warra pëiji ichi temaa. \s1 Pablo Romadepema poro Félix k'ĩrapite pëida \p \v 23 Aramata soldaorã poro waibɨapa t'ɨ̃ p'eji soldaorã poro omé. Mãɨrãmaa mãgaji: \p —P'e atadapáde aji, doscientos soldaorã bɨɨrɨpa wãdamerã, ma awara setenta caballo ɨ̃rɨ wãdamerã, ma awara doscientos miasu ome, uchiadamerã p'ãrik'ua a las nueve. Wãdait'ee Cesarea p'uurudee. \v 24 Ichiaba Pablo-it'ee caballo anéetɨ aɨ ɨ̃rɨ wãmerã. K'ĩra jĩp'a ateedapáde aji, Roma jua ek'ari eujã ak'ɨpari Felixmaa. \p \v 25 Ma soldaorã poro waibɨapa ichiaba k'art'a p'ã tee pëiji. Made jara pëiji: \pi1 \v 26 “Claudio Lisiapa nãga p'ãru Felixmaa. \pi1 Mɨa salude pëiru pɨmaa. Pɨ Roma jua ek'ari eujã ak'ɨpari pipɨara bɨ. Mapa na nepɨra mɨa jara k'inia bɨ pɨmaa. \pi1 \v 27 Na eperã mɨa pëiru pɨmaa judiorãpa jita atajida mãik'aapa perá peet'aajida. Mamĩda mɨa k'awaak'ãri iru Romadepema, mɨchi soldaorã ome wãdap'eda, ãra juadeepa k'aripa ataji. \v 28 Mɨa k'awa k'inia baji k'ãare-it'eeta ãrapa iru ɨmɨatee p'anajida. Mapa iru ateeji judiorã nepɨra ak'ɨpataarã k'ĩrapite. \v 29 Mamĩda mama bɨde k'awaaji na eperã ne-inaa k'achia oo-e bɨ. Jĩp'a ãra chonaarãwedapema ũraa p'ãdade jara p'anajida. Pedee k'achia jarajida iru ãpɨte. Mamĩda irua ne-inaa k'achia oo-e bada perã, mɨa k'awaji iru peepiik'araa bɨ, ma awara carcelde pida baik'araa bɨ. \v 30 Aɨ t'ẽepai mɨa k'awaaji judiorãpa pedeeteedap'edaa iru peet'aadait'ee. Mapa pɨmaa pëiru. Jara pëiji iru ɨmɨatee p'anadap'edaarãmaa pɨ k'ĩrapite wãdamerã ãchi nepɨra jarade. \pi1 Mãgapai paji.” \p \v 31 Mãpai ma soldaorãpa Pablo p'ãrik'ua ateejida Antípatris p'uurudee ãchi poro waibɨapa jaradak'a. \v 32 Aɨ norema soldaorã bɨɨrɨpa wãdap'edaarã chejida ãchi temaa. Jõdee chi caballo ɨ̃rɨ wãdap'edaarã wãjida Pablo ome. \v 33 Cesarea p'uurude panadak'ãri, ma Roma jua ek'ari eujã ak'ɨpari Felixmaa ma k'art'a teejida, ichiaba Pablo teenajida. \v 34 Felixpa k'art'a leep'eda, iidiji Pablomaa sãmapema mãik'aapa k'awaak'ãri Cilicia eujãdepema, \v 35 mãgaji: \p —Pɨ pedee ũriyada aji, pɨ ɨmɨateepataarã chedak'ãri. \p Maap'eda preso jɨ̃apataarãmaa jaraji jɨ̃a paraa bɨdamerã Rey Herodepa oopida palaciode. \c 24 \s1 Pablopa Felixmaa ichia ooda nepɨrɨda \p \v 1 K'ãima joisomaa t'ẽepai, p'aareerã poro waibɨa Ananías pacheji Cesarea p'uurude judiorã poro waibɨarã ome. Ãchi ome cheji Romadepemaarã abogado t'ɨ̃jarapatap'edaa Tértulo. Ma jõmaweda Roma jua ek'ari eujã ak'ɨparimaa chejida Pablo ɨmɨateedait'ee. \v 2 Mãpai Pablo ma see nɨ̃badamãi aneedak'ãri, Tertulopa jõmaarã k'ĩrapite Felixmaa mãgaji: \p —Aai, tachi waibɨa, pɨ k'aurepa tai k'ãiwee p'anapata na eujãde mãik'aapa ɨ̃rá ne-inaa pipɨara jẽra bɨ na eujãde, pɨ k'ĩsia k'awaa bairã. \v 3 Tai o-ĩa p'anɨ pɨ ome, ne-inaa jõma pipɨara oo bairã. \v 4 Mak'ɨara taarã pedee k'inia-e bairã, pɨ ewari atuapiamaapa, chupɨria k'awáaji mɨ pedee ũrimerã. \v 5 Jãgɨ́ eperã nepɨra jɨrɨyaa bapari ichi wãrumaa na eujãde, judiorã chõopi nipapari perã ãchi auk'aarã ome. Ma awara ichi nazareno eere p'anɨɨrã poro. \v 6 Ichiaba Tachi Ak'õre te waibɨade ne-inaa k'achia ooit'ee paji. [Mapata taipa iru jita atapijida ateedait'ee tai nepɨra ak'ɨpataarãmaa. \v 7 Mamĩda soldaorã poro waibɨa Lisias pachek'ãri, tai juadeepa jãri ataji, mãik'aapa jaraji pɨ k'ĩrapite chedamerã.] \v 8 Ɨ̃rá pɨa jã eperãmaa iidiipia bɨ k'awaait'ee taipa seewa jarada-e p'anɨ. \p \v 9 Judiorã arii see nɨ̃badaarãpa wãarada ajida. \v 10 Maap'eda ma Roma jua ek'ari eujã ak'ɨparipa Pablomaa juapa jaraji pedeemerã. Mãpai Pablopa mãgaji: \p —Mɨ o-ĩa bɨda aji, pɨ k'ĩrapite pedeeit'ee perã mɨchi k'ap'ɨa pari. Mɨa k'awa bɨ pɨ taarãru na eujãdepemaarã charra. \v 11 Pɨchia k'awa k'inia bɨ pɨrã, iidíji sãaweda mɨ pache bɨ. Mɨ k'ãima docepai iru bɨ Jerusalende pacheda Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃de. \v 12 Judiorãpa mɨ unuda-e paji chĩara ome aupedee pedeemaa wa eperãarã chõopimaa Tachi Ak'õre te waibɨade. Ichiaba mãga unuda-e paji Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata tede pida, wa awara ãi. \v 13 Na eperãarãpa pɨmaa p'oyaa ak'ɨpida-e ãchia wãarata jara p'anɨ. \v 14 Wãara mɨa ijãa bɨ Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrã apata ijãa p'anɨk'a. Mɨ ɨt'aa t'ɨ̃pari tachi chonaarãwedapema Ak'õremaa mãik'aapa ijãa bɨ Moisepa p'ãdade jara bɨ, ichiaba Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaade jara bɨ. Nata mɨa k'achia ooda a p'anɨ nama p'anɨɨrãpa. \v 15 Mɨa ijãa bɨ ãchik'a; Tachi Ak'õrepa piudap'edaarã chok'ai p'irabaipiit'ee, eperã t'ãri pia beerã mãik'aapa eperã t'ãri k'achia-idaa beerã. \v 16 Mapa mɨa jõma oopari k'ĩsia p'ua-ee bait'ee Tachi Ak'õre k'ĩrapite mãik'aapa eperãarã k'ĩrapite. \p \v 17 ’Mamĩda taarã nipap'eda to bee chaa, cheji mɨchi auk'aarãmaa Jerusalende, teeit'ee p'arat'a p'edap'edaa chupɨria beerã k'aripait'ee. Ma awara cheji ne-animalaarã teeit'ee p'aareerãpa peedap'eda, paadamerã Tachi Ak'õre-it'ee. \v 18 Mãpai jõma oop'eda Tachi Ak'õre tede t'ĩu pia beeit'ee, mama t'ĩuji. Maap'eda Tachi Ak'õre-it'ee ne-inaa teemaa bɨde, Asiadepema judiorãpa mɨ unujida. Mamĩda chĩara ome pida chõo-e paji. \v 19 Maperã ãchita pɨ k'ĩrapite chek'ajida mɨ ɨmɨateede, wãara k'achia oo baji pɨrã. \v 20 Maa-e pɨrã nama see nɨ̃bɨɨrãmaa iidíji k'ãare k'achiata unujida mɨ wãk'ãri Junta Suprema k'ĩrapite Jerusalende. \v 21 ¿K'achia ooji-epaama aji, ãchi k'ĩrapite mɨa golpe pedeek'ãri: “Idipema ewari parã k'ĩrapite mɨ aneeruta ijãa bairã tachi piup'eda chok'ai p'irabaidait'ee?” \p \v 22 Felixpa mãga ũrik'ãri, jaraji ma nepɨra ichiak'au bɨdait'ee soldaorã poro waibɨa Lisias cheru misa. Mãga jaraji pia k'awa bada perã sãga p'anapata Tachi Ak'õre Ode P'anɨɨrã. \p \v 23 Mãpai Felixpa soldaorã poromaa jaraji Pablo jɨ̃a paraa bɨdamerã, mamĩda ichiak'au ak'ɨ chepipataadamerã chi k'õp'ãyoorãmaa. \p \v 24 Maap'eda taarãpai Félix waya pacheji chi wẽra Drusila ome. Mãgɨ́ judío wẽra paji. Pachedak'ãri, Felixpa Pablo t'ɨ̃ pëiji k'awaait'ee irua ijãada Jesucristode. \v 25 Mamĩda Pablopa jaramaa bɨde t'ãri pia nipapariimerã Tachi Ak'õre k'ĩrapite mãik'aapa k'ĩra jĩp'a bapariimerã, ichiaba tachi piuda t'ẽepai Tachi Ak'õrepa ak'ɨit'ee tachia pia oodap'edaa mãik'aapa k'achia oodap'edaa, Félix p'eradachi. Mãpai mãgaji: \p —Jãgapai pia bɨda aji. Na ewari jua pari bak'ãri, waya pɨ t'ɨ̃ pëiit'eeda aji. \p \v 26 Ma t'ẽepai, Felixpa Pablo ip'ii t'ɨ̃ pëipachi, k'ĩsia bada perã Pablopa p'arat'a p'aai, ichi juadeepa uchia pëimerã. \v 27 Año omé mãgá wãyaaji. Ma t'ẽepai Félix pari t'ĩuji awaraa eujã ak'ɨpari, t'ɨ̃jarapatap'edaa Porcio Festo. Mamĩda Félix judiorã ome pia bee k'inia bada perã, Pablo preso bëiji. \c 25 \s1 Pablo Festo k'ĩrapite \p \v 1 Festo pachek'ãri Cesarea p'uurude ma eujã ak'ɨpari bade, k'ãima õpee mama baji, Jerusalendee wãi naaweda ma p'uuru k'awade. \v 2 Mama bɨde p'aareerã poroorãpa mãik'aapa judiorã poro waibɨarãpa Pablo ãpɨte pedeejida. \v 3 Chupɨria iidijida Festomaa Pablo Jerusalendee pëimerã. Mãga oojida pedeetee p'anadap'edaa perã ode peet'aadait'ee. \v 4 Mamĩda Festopa mãgaji: \p —Pablo preso bɨda aji, Cesarea p'uurude. Taarã-ee mɨ araa wãit'ee. \v 5 Mapa parã poro waibɨarã mɨ ome pë́itɨ. Mãgá ma eperãpa ne-inaa k'achia ooji pɨrã, iru k'ĩrapite ãchi nepɨra jaradayada aji. \p \v 6 Festo Jerusalende baji tomia aba maa-e pɨrã k'ãima diez. Maap'eda cheji Cesarea p'uurudee. Ma pacheda norema charra mimiapari tede su-ak'ɨ beeji mãik'aapa Pablo atapiji. \v 7 Pablo pak'ãri, judiorã Jerusalendeepa cheepurudap'edaarãpa ɨmɨateejida Festomaa. Mamĩda ãchia jara p'anadap'edaa p'oyaa ak'ɨpida-e paji. \v 8 Jõdee Pablopa p'anauji: \p —Mɨa pedee k'achia jara-e bɨda aji, judiorã ũraa Moisepa p'ãda ãpɨte maa-e pɨrã Tachi Ak'õre te waibɨa ãpɨte. Ma awara César ãpɨte pedee k'achia jara-e bɨda aji. \p \v 9 Mamĩda Festo, judiorãpa ichi t'o p'anadamerã, Pablomaa mãgaji: \p —¿Wã k'inia bɨk'ã aji, Jerusalendee, mɨa jãma pɨ nepɨra ak'ɨmerã? \p \v 10 Pablopa p'anauji: \p —Nama mɨ nepɨra ak'ɨdaipia bɨda aji, nama mɨ César charra k'ĩrapite bairã. Pɨa k'awa bɨ mɨa judiorãmaa ne-inaa k'achia oo-e bɨ. \v 11 K'achia oo bɨ pɨrã, mɨ peedaipia bɨ. Waawee-ee piut'ee. Mamĩda k'achia oo-e bɨ pɨrã, apidaapa mɨ ãchimaa teedaik'araa bɨ. Mapa mɨa k'inia bɨda aji, Cesarpa mɨ nepɨra ak'ɨmerã. \p \v 12 Mãpai Festo pedeeji ichi ũraapataarã ome mãik'aapa mãgaji Pablomaa: \p —Cesarmaa wã k'inia bairã, pɨ irumaa wãit'ee. \s1 Festopa Pablo nepɨra jarada Rey Agripamaa \p \v 13 Maap'eda, taarãpai Rey Agripa chi ɨ̃pewẽra Berenice ome Festomaa p'asiade wãjida Cesarea p'uurudee. \v 14 Taarã p'anadap'edaa perã, Festopa Pablo nepɨra nepɨrɨji reymaa: \p —Nama bɨda aji, Felixpa preso bëida. \v 15 Jerusalende nipak'ãri, p'aareerã poroorãpa mãik'aapa judiorã poro waibɨarãpa mɨmaa jarajida Pablo ome nepɨra iru p'anɨ. Maap'eda jarajida peepit'aamerã. \v 16 Mamĩda mɨa p'anauji Romadepema charraarãpa chĩara peepidak'aa, ma presopa ichi k'ap'ɨa pedee-emaa ichi ɨmɨateepataarã k'ĩrapite. \v 17 T'ẽepai ãra nama pachedak'ãri, aɨ norema mɨ charra tede wãji maap'eda aneepiji ma preso. \v 18 Mamĩda iru ɨmɨateepataarãpa p'oyaa wãarada ada-e paji ma preso k'ĩrapite. Mɨa k'ĩsia baji Pablopa k'achia oo bɨ. Mamĩda mãga-e paji. \v 19 Jĩp'a jara p'anapachida ãchia ijãa p'anɨ Ak'õre Waibɨapa ooda mãik'aapa Jesuda a p'anɨ piuda; mãgɨta Pablopa chok'ai bɨda a bɨ. \v 20 Mɨa k'awa-e pada perã sãga ooi, Pablomaa iidiji wã k'inia bɨ pɨrã Jerusalendee, jãma mɨa na nepɨra waya pia ak'ɨmerã. \v 21 Mamĩda ichia chupɨria iidiji Tachi Rey Waibɨa Cesarpa na nepɨra ak'ɨmerã. Mapa mɨa jaraji at'ãri preso bamerã, Romadee pëiru misa. \p \v 22 Mãga ũrik'ãri, Rey Agripapa mãgaji Festomaa: \p —Mɨa ma eperã pedee ũri k'inia bɨda aji. \p Mãpai Festopa p'anauji: \p —Nu iru pedee pɨa ũriyada aji. \p \v 23 Aɨ norema Agripa Berenice ome, reyrã chi-oo jõmaweda jɨ̃dap'eda, t'ĩujida eperãarã chip'edaipata tede. Ichiaba t'ĩujida soldaorã poroorã mãik'aapa ma p'uurudepema poro waibɨarã. Mãpai Festopa Pablo aneepiji ãchi k'ĩrapite. \v 24 Festopa mãgaji: \p —Rey Agripa mãik'aapa k'õp'ãyoorã nama see nɨ̃bɨ, pãchi k'ĩrapite na eperã unu p'anɨ. Judiorã jõmaarãpa ichi ɨmɨatee chepata Jerusalendeepa mãik'aapa Cesarea p'uurudeepa. Jõmaarãta biuk'adaipata mɨa ichi peepit'aamerã. \v 25 Mamĩda mɨ-it'ee irua k'achia oo-e bɨ piumerã. Ma awara ichia chupɨria iidida perã Cesarpa ichi nepɨra ak'ɨmerã, mapa mɨa mamaa pëiit'ee. \v 26 Ichi nepɨrade mɨa ne-inaa k'achia unu-e pada perã, p'ã pëiit'ee wẽe bɨ mɨchi poro waibɨa Cesarmaa. Mapata mɨa aneeru na eperã parã k'ĩrapite mãik'aapa ma k'ãyaara pɨ k'ĩrapite, Rey Agripa. Taipa k'awaadak'ãri k'ãare k'achiata oo bɨ, mɨa p'ã pëiit'ee reyrã poro waibɨamaa. \v 27 Mɨ-it'ee pia-e pɨk'a bɨ pëiit'ee preso, jara-ee k'ãare k'achiata ooji. \c 26 \s1 Pablopa Rey Agripamaa jarada \p \v 1 Mãpai Agripapa Pablomaa mãgaji: \p —Pedéeji pɨchi k'ap'ɨa pari. \p Pablopa ichi jua ɨt'aa ɨaji mãik'aapa mãgaji: \p \v 2 —Tachi Rey Waibɨa Agripa, mɨ o-ĩa bɨda aji, idi pɨ k'ĩrapite pedeeru perã. Wãarata jarait'ee mɨchi k'ap'ɨa pari, judiorãpa mɨ ãpɨte seewa jara jõnapata perã. \v 3 O-ĩa bɨ pedeeit'ee pɨ k'ĩrapite, pɨa k'awa bairã tai judiorã p'anapata mãik'aapa k'ĩsiapata. Mapa pɨmaa chupɨria iidiit'ee ũrimerã mɨ pedeeru misa. \s1 Pablo bapata Cristode ijãai naaweda \p \v 4 —Judiorã jõmaarãpa k'awa p'anɨ mɨ bapata ãra ome mɨchi tode mãik'aapa Jerusalende. \v 5 Ichiaba k'awa p'anɨ mɨ k'ũtrãa weda fariseorã eerepema paji, mãɨrãpa jõmaarã k'ãyaara pipɨara oopata perã Tachi Ak'õre Ũraa p'ãdade jara bɨk'a. Ãrapa mãga jara k'inia p'anɨ pɨrã, wãarada adai. \v 6 Maperãta mɨ parã k'ĩrapite anee p'anɨ, ijãa bairã Tachi Ak'õrepa jaradade tai chonaarãmaa. \v 7 Tai Israeldeepa uchiadap'edaa ëreerã docedepemaarãpa nɨ p'anɨ Tachi Ak'õrepa oomerã ichia jaradak'a. Maperãta ewari chaa tai Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃pata mãik'aapa oopata iru ũraa p'ãdade jara bɨk'a. Mɨa auk'a ijãa bɨ mĩda, mɨ ɨmɨatee p'anɨ judiorãpa, ¡mɨchi auk'aarãpa pida! \v 8 ¿K'ãata k'ĩsia p'anɨma? ¿Eperã piup'eda, Tachi Ak'õrepa p'oyaa p'irabaipi-e paik'ã? \s1 Pablopa nepɨrɨda ichia Cristode ijãapataarã peepida \p \v 9 —Naaweda mɨa pida k'ĩsia baji judiorãpa k'ĩsia p'anɨk'a. Mapa Jesús Nazaretdepema t'ɨ̃de ijãapataarã miapipachi. \v 10 Mãga oopachi Jerusalende. Ijãapataarã chok'ara carcelde t'ɨ nɨ̃bɨpachi, p'aareerã poroorãpa mãga oopidap'edaa perã. Ma awara ãrapa ijãapataarã peepidak'ãri, mɨ o-ĩa beepachi. \v 11 Ichiaba at'apai mɨa ijãapataarã miapipachi Cristode ijãa amaadamerã. Mãga oopachi Tachi Ak'õre Ũraa jarateepata te chaa, ãra unuamaa p'e iru bada perã. P'uuru t'ɨmɨ́ beemaa, judio-eerã t'ãide paara, ãra jɨrɨ nipapachi. \s1 Pablopa waya jarada ichia sãga Cristode ijãada \p \v 12 —Mãga ooit'ee paji mɨ wãk'ãri Damasco p'uurudee, p'aareerã poroorãpa mɨ k'aripadap'eda. \v 13 Mamĩda ode wãde imat'ɨpa unuji ɨt'ariipa ɨ̃daa jẽra t'ĩudaru ak'õrejĩru k'ãyaara ɨ̃daara, mɨ ɨ̃rɨ mãik'aapa mɨ ome wãdap'edaarã ɨ̃rɨ. \v 14 Tai jõmaweda eujãde baainajida. Mãpai mɨa ũriji tai hebreo pedeede pedeeru: “Saulo, Saulo ¿sãap'eda mɨchideerã jɨrɨ nima? aji. Pɨchi k'ĩradoopa k'achia oomaa bɨ, p'ak'apa ooparik'a ãpɨtee t'ɨak'ãri chipari nek'ida misuamaa.” \p \v 15 ’Mãpai mɨa iidiji: “¿Pɨ, k'aima?” aji. P'anauji: “Mɨ Jesupɨ, pɨa eperãarã jɨrɨ ni poro waibɨa. \v 16 P'irabaipáde aji, mɨ mimiapari pait'ee perã. Eperãarã k'ĩrapite pɨa jarait'ee mɨ idi unuda mãik'aapa ichiaba jarait'ee mɨa ne-inaa na ewari ak'ɨpiit'ee pɨmaa. \v 17 Ma-it'ee pɨ pëiit'eeda aji, judiorãmaa mãik'aapa judio-eerãmaa. Mamĩda pɨ k'aripa atait'ee ãchi juadeepa. \v 18 Ãchimaa pëiit'eeda aji, k'awaadamerã sãga uchiadai o k'achia p'ãriu pɨk'a bɨdeepa mãik'aapa Satanás juadeepa. Mãgá nipadai ɨ̃daa pɨk'a bɨde Tachi Ak'õre juade. Mɨde ijãa p'anɨ pɨrã, Tachi Ak'õrepa ãchi p'ek'au k'achia wẽpapiit'eeda aji, mãik'aapa ãchia ɨt'ari iru p'anadait'ee jõma Tachi Ak'õrepa k'ĩsia iru bɨ ichia awara bɨdaarã-it'ee.” \s1 Pablopa ooda Tachi Ak'õrepa oopi k'inia bɨk'a \p \v 19 —Mapa Rey Agripa, mɨa ooji mɨ ome pedee badapa jaradak'a. \v 20 Naapɨara jaranaji Damasco p'uurude, maap'eda Jerusalende mãik'aapa Judea eujãde. Ichiaba judio-eerãmaa jarateeji. Ma jõmaarãmaa jaraji k'achia oo amaadamerã mãik'aapa oodamerã Tachi Ak'õrepa oopi bɨk'a, mãgá awaraarãmaa ak'ɨpidait'ee wãara Tachi Ak'õrede ijãa p'anɨ. \v 21 Maperãpɨ judiorãpa mɨ jita atajida mãik'aapa perá peejida Tachi Ak'õre te waibɨade. \v 22 Tachi Ak'õrepa mɨ k'aripapari perã, at'ãri nama ak'ɨnɨ̃ bɨ jarateeit'ee k'ĩra jĩp'aarãmaa mãik'aapa waibɨarãmaa. Mɨa jarateepari Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa jaradap'edaa mãik'aapa Moisepa jarada, mãgɨ́ aupai. \v 23 Ãrapa jarajida Cristo piut'ee mãik'aapa naapɨara chok'ai p'irabaiit'ee. Mãgá p'irabaik'ãri, ak'ɨpiji judiorãmaa mãik'aapa judio-eerãmaa ãchi ichiaba ɨt'aa wãdai, mãgá ãchi uchiadamerã p'ãriu pɨk'a bɨdeepa ɨ̃daa bɨdee. \s1 Pablopa Rey Agripamaa jarada Cristode ijãamerã \p \v 24 Pablopa at'ãri mãga jaramaa bɨde, Festopa golpe pedeeji: \p —Pablo, pɨ k'ĩra k'awa-ee baibɨda aji, audú estudia bɨpa. \p \v 25 Mãpai Pablopa p'anauji: \p —¡Mãga-epɨ, tachi poro waibɨa Festo! Mɨ k'ĩra pia bɨda aji. K'ĩra jĩp'a nepɨrɨmaa bɨ mãik'aapa wãarata jara bɨ. \v 26 Rey Agripapa pia k'awa bɨ mɨa jara bɨ. Mapa waawee-ee mɨa nepɨrɨmaa bɨ ichi k'ĩrapite, k'awa bairã nãgɨ́ net'aa mera ooda-e paji. \v 27 Tachi Rey Waibɨa Agripa, pɨa ijãa bɨda aji, Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa jaradap'edaa. ¿Mãga-ek'ã? \p \v 28 Mãpai Agripapa mãgaji: \p —¿Taarã-e weda mɨ Cristode ijãapi k'inia bɨk'ã? aji. \p \v 29 Pablopa p'anauji: \p —Taarã pedeerupa maa-e pɨrã mak'ɨara pedee-eepa, Tachi Ak'õremaa mɨa chupɨria iidi bɨ pɨ pari mãik'aapa nama jõma see nɨ̃bɨ pari, parã mɨk'a papimerã, mamĩda na cadena wẽe. \p \v 30 Mãpai Rey Agripa mãik'aapa eujã ak'ɨpari Festo p'irabaidap'eda, uchiajida Berenice mãik'aapa awaraa mama su-ak'ɨ p'anadap'edaarã ome. \v 31 Maap'eda ãchi pitapai mãgapachida: \p —Na eperãpa k'achia oo-e bɨ piumerã maa-e pɨrã carcelde bamerã. \p \v 32 Mãpai Rey Agripapa mãgaji Festomaa: \p —Iru carceldeepa uchia pëik'ajida aji, César k'ĩrapite wã k'inia-e bɨda ada paara. \c 27 \s1 Pablo Romadee pëida \p \v 1 Pedeeteedap'eda, tai pëijida Italiadee. Pablo awaraa presoorã ome bɨjida soldaorã poro juade, Julio apatap'edaa. Mãgɨ́ baji soldaorã batallonde t'ɨ̃jarapatap'edaa Reyrã Poro Waibɨadeerã. \v 2 Bataujida Adramitio p'uurudepema barcode, mãgɨ́ wãit'ee pada perã Ásia eujãdee, p'usa ide p'uuru bee chaa. Tai ome ichiaba nipaji Aristarco, Tesalónica p'uurudepema. Mãgɨ́ p'uuru Macedonia eujãde bɨ. \v 3 Tai uchiadap'edaa norema Sidón p'uurude wiibainajida. Mama soldaorã poro Juliopa Pablo chupɨria k'awaap'eda, ichiak'au chi k'õp'ãyoorãmaa p'asiapiji, ãrapa iru ak'ɨdamerã mãik'aapa k'aripadamerã. \v 4 Waya bataudak'ãri, uchiajida Sidón p'uurudeepa. Mata Chipre isla ãpɨte wãyaajida, taimaa nãu p'ua nɨ̃bada perã. \v 5 P'usa jãde wãyaajida Cilicia mãik'aapa Panfilia eujã k'ĩrapite. Mata panajida Mira p'uurude. Mãgɨ́ p'uuru Licia eujãde bɨ. \p \v 6 Mama soldaorã poropa unuji barco Alejandría p'uurudepema wãru Italiadee. Mapa tai jõma ma barcode bataupiji. Mãgá wãjida tai wãdap'edaa ode. \v 7 Mamĩda nãu golpe p'ua nɨ̃bada perã, taarãjida piak'ãa wãdapa. Mata panajida Cnido p'uuru k'ĩrapite. At'ãri nãu taimaa p'ua nɨ̃bada perã, Creta isla ãpɨte wãdade wãyaajida punto Salmona k'ĩrapite. \v 8 Mãgá isla k'ait'a piak'ãa wãdapa, t'ĩujida Buenos Puertos bahiade. Mãgɨ́ Lasea p'uuru k'ait'a baji. \p \v 9 Maapai judiorã fiesta nek'odak'aa ewari wãyaa baji. Ewari chok'ara atuadai baji nãu k'aurepa. Maperã k'achia baji p'usa jãde wãyaadait'ee, p'usa t'ojara pait'ee nɨ̃bada perã. Mapa Pablopa ũraaji: \p \v 10 —K'õp'ãyoorã, ɨ̃raweda uchiaruta pɨrã namãik'aapa, k'achia wãdait'eeda aji. Net'aa, barco mãik'aapa eperãarã paara atuadariita unu bɨda aji. \p \v 11 Mamĩda ma soldaorã poropa Pablo pedee ũri k'inia-e paji. Ma k'ãyaara barco chipari pedee mãik'aapa barco p'erapari pedeeta ũriji. \v 12 Ãchi panadap'edaamãi pia-e bada perã p'usa t'ojara wãyaait'ee, perá jõmaarãpa k'ĩsiajida wãyaanadait'ee Fenice p'uurude. Mãgɨ́ puerto baji Creta islade. Mãgɨdeepa unupachi noroeste mãik'aapa suroeste. \s1 Nãumiapa p'usa jãde atuapit'aada \p \v 13 Ewari aba baarek'aapa nãu p'ua nɨ̃beeji. Mapa ancla jira atajida mãik'aapa uchiajida, ãchia k'ĩsia p'anadap'edaak'a. Isla k'ait'a wãjida tok'esaa wãdaamaapa. \v 14 Mamĩda taarã-e nɨde nãumia golpe p'uaji barcomaa, nok'ooreepa mãik'aapa ak'õrejĩru uchiapari eereepa. \v 15 Mapa barco t'ɨmɨ́ atadachi. Chi p'erapataarãpa p'oyaa k'ĩrapa nãumaa bɨda-e paji. Maperã ichiak'au nãumaa ateepijida. \v 16 Mãgá wãdapa Cauda isla ãpɨte wãyaajida. Mãpai waa nãu golpe p'ua-e pak'ãri, barco ãtauwaare japa jɨ̃ ateedap'edaa, ɨt'ɨ́ barcode jidiu atajida ãripiamaapa. \v 17 Mãgɨ́ japa ɨt'ɨ́ jira atadap'eda, barcode mimiapataarãpa barco ek'ari p'ɨrrabai jɨ̃ nɨ̃bɨjida jɨ̃k'arapa, barco t'oop'epiamaapa. Ma awara waawee p'anajida, p'oonɨ p'ananadai jĩak'aapa p'usa jãde ipu t'ɨ̃jarapatap'edaa Sirte ɨ̃rɨ. Maperã chi vela pɨrat'aajida. Maap'eda, ichiak'au nãumaa ateepijida. \v 18 Aɨ norema at'ãri p'usa waapɨara t'o nɨ̃bada perã nãumiapa, barcode mimiapataarãpa net'aa nɨ̃bada bat'amaa p'aneejida. \v 19 Aɨ norema k'ãima õpeemaa ma nãumia p'ua nɨ̃bɨde, vela, jɨ̃k'ara, pak'uru paara toidaa ãchi juadoopa bat'amaadachida. \v 20 K'ãima chok'ara ak'õrejĩru mãik'aapa lucero unuda-e paji, eu k'achia nɨ̃bada perã. Mapa k'ĩsia p'anajida tai k'iniidait'ee. \p \v 21 Barco pidaarã jua araadak'aa paji nek'odait'ee pida, audú mimia p'anadap'edaa perã. Mapa Pablo bainɨ̃ beep'eda ãchi esajĩak'a, jõmaarãmaa mãgaji: \p —K'õp'ãyoorã, mɨa jarajida aji, uchiada-e pait'ee Creta isladeepa. Mɨ pedee ũridap'edaa paara, nãga p'asada-e pak'aji. Net'aa chok'ara ãridai wã mãik'aapa atuadai wã. \v 22 Mamĩda k'ĩsia p'uanáatɨ. Tachi nama p'anɨɨrãdepema apida piuda-e. Mamĩda tachi barco atuadait'ee. \v 23 Mɨa mãga k'awa bɨ Tachi Ak'õrepa mɨmaa jarada perã ichi ángel it'aideepa. Mãga ooji mɨ ichide ijãapari perã mãik'aapa ichia oopi k'inia bɨk'a oopari perã. P'ãrik'ua mɨmaa ichi ángel pëiji. \v 24 Mãgɨpa mɨmaa mãgaji: “Pablo, p'eranaapáde aji, ichita pɨ César k'ĩrapite wãit'ee perã. Tachi Ak'õre t'ãri pia bairã, ũriji pɨa chupɨria iidida na barcode p'anɨɨrã pari. Mapa maarepida piuda-eda” aji. \v 25 Maperã k'õp'ãyoorã, k'ĩsia p'uanáatɨ mɨa ijãa bairã Tachi Ak'õrepa jaradak'a uchiait'ee. \v 26 P'usapa isla bɨmaa tachi jira bat'ak'ooit'eeda aji. \p \v 27 Mãgá wãdapa k'ãima catorcemaa tai p'anajida Adriático p'usa jãde. Ma ewate p'ãrik'ua esapɨte barco p'erapataarãpa k'ĩsiajida eujã k'ait'a pa p'anɨ. \v 28 Mapa chaajida chi nãpɨa. Chaadak'ãri, juachama veinte baji chi nãpɨa. Ma waapai waya chaadak'ãri, juachama quince baji. \v 29 Barcode mimiapataarãpa mãu ɨ̃rɨ p'oonɨ p'ananadai jĩak'aapa, barco ãtauwaare ancla k'ĩmari t'aak'oojida. Maap'eda ɨt'aa t'ɨ̃jida Tachi Ak'õrepa isapai ewaripimerã. \v 30 Mamĩda k'ĩsia atajida barcodeepa jirabododait'ee. Mapa japa jira atajida mãik'aapa toidaa bat'at'aajida, seewata k'ɨ̃maapema ancla toidú bat'arutak'a. \v 31 Mamĩda Pablopa mãga k'awaak'ãri, mãgaji soldaorã poromaa mãik'aapa chi soldaorãmaa: \p —Jã eperãarã barcode p'aneeda-e pɨrã, parã nãik'aapa chok'ai uchiada-eda aji. \p \v 32 Mapa soldaorã japa jɨ̃k'ara t'ɨɨt'aajida mãik'aapa toidú bat'at'aajida, eperã wẽe. \p \v 33 Tap'eda pa wãk'ãri, Pablopa jaraji nek'odamerã. \p —Tomia omé paruta pia nek'oda-ee, k'ĩsia jõnɨpa. \v 34 Mapa nek'ótɨ ma-ãri pida, juatau paraadamerã. Mamĩda k'ĩsia p'uanáatɨ, apida piuda-e pait'ee perã. \p \v 35 Mãga jarap'eda, Pablopa pan ichi juade atap'eda, jõmaarã taide Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃ji mãik'aapa ma pan t'ook'oop'eda, k'oji. \v 36 Mãpai ma jõma barcode nipadap'edaarãpa mãga unudak'ãri, auk'a k'ojida. \v 37 Tai ma barcode wãdap'edaarã doscientos setenta y seis paji. \v 38 Jõmaweda nek'odap'eda, bi jãwaadaidak'ãri, barcode atee wãdap'edaa trigo toidú bat'ak'oojida barco wẽsaatɨmerã. \s1 Barco t'oop'edarida \p \v 39 Ewarik'ãri, barco pidaarãpa ma eujã k'awada-e paji mĩda, unujida ipu i joobai nɨ̃bɨ. Mapa k'ĩsiajida barco ipude p'oo atadait'ee. \v 40 Mãpai ancla jɨ̃ bada jõmaweda t'ɨɨk'oodap'eda, toida atabaibeejida. Ichiaba chi timón jɨ̃ nɨ̃bada ẽrat'aajida mãik'aapa chi vela k'ɨ̃maapema bainɨ̃ bɨjida. Mãpai barco to idee sɨrrɨa nɨ̃beeji. \v 41 Mamĩda barco p'oo nɨ̃banaji ipu at'ãri p'oo-ee badamãi. Barco k'ɨ̃ pia p'oo nɨ̃beeji ipude, p'oyaa ãyaa mimik'a-ee. Mãpai chi tru t'odoochook'oodachi p'usapa. \p \v 42 Aramata soldaorãpa k'ĩsiajida presoorã jõma peek'oodait'ee, ipudee mirudaridai jĩak'aapa k'ui wãdapa. \v 43 Mamĩda ãchi poropa mãga oopi-e paji, Pablo peepiamaa bada perã. Ma k'ãyaara jaraji chi k'ui k'awaa beerã toidú jĩchoodamerã, mãgá to idee naapɨara panadamerã. \v 44 Jõdee jaraji chi k'ui atua beerã tabla ɨ̃rɨ maa-e pɨrã barco pak'uru pite ɨ̃rɨ wãdamerã. Mãgá tai jõma pia to ide panajida. \c 28 \s1 Pablo Malta islade \p \v 1 Tai jõma ipude panadak'ãri, k'awaajida ma isla t'ɨ̃jarapata Malta. \v 2 Ariipema eperãarãpa tai pia ak'ɨjida. K'oi che nɨ̃bada perã mãik'aapa jĩsua nɨ̃bada perã, t'ɨpɨtau oro jira bɨjida. Maap'eda taimaa jarajida t'ɨpɨtau ik'aawa k'ara p'ai chedamerã. \v 3 Pablopa t'ɨpɨ jua p'ũasaa p'e atap'eda, t'ɨpɨtaude oromaa baji. Mãga nɨde t'ɨpɨ wãsiapa taama uchiadaip'eda, Pablo juade k'aa jira ba cheji. \v 4 Mãga unudak'ãri, ma isladepema eperãarãpa ãchi pitapai mãgajida: \p —¿Na eperã chĩara peepari-ek'ã? ajida. P'usa jãdeepa uchiaji mĩda, tachi eperãarãpa oopata ak'ɨparipa chok'ai bapi-e pajida ajida. \p Mãga jarajida Pablo piudariit'ee jĩak'aapa. \v 5 Mamĩda Pablopa taama t'ɨpɨtaude jĩap'et'aaji mãik'aapa k'ãiwee beeji. \v 6 Jõmaarãpa nɨ jõnapachida sãapaita Pablo jua oorodarii maa-e pɨrã piudarii. Mamĩda maarepida mãga p'asa-e pak'ãri, k'ĩsia awara k'ĩsiadachida. Jarajida Pablo ak'õre waibɨak'a. \p \v 7 Tai p'anadap'edaa k'ait'a baji ma isladepemaarã poro waibɨa eujã. Mãgɨ́ poro waibɨa t'ɨ̃jarapachida Publio. Mãgɨpa tai pia ak'ɨji ichi tede k'ãima õpee. \v 8 Tai mama p'anɨde Publio ak'õre k'ayaa baji k'ɨamiapa mãik'aapa amipa. Mapa Pablopa ak'ɨnak'ãri, ɨt'aa t'ɨ̃ji mãik'aapa ichi jua bɨji ma k'ayaa bada ɨ̃rɨ. Mãgá jɨpa beeji. \v 9 Mãga k'awaadak'ãri, ma isladepemaarãpa ãchi k'ayaa beerã p'e ateejida mãik'aapa Pablopa jõma jɨpak'ooji. \v 10 Mãgá jɨpa p'aneedap'edaa perã, mãpema eperãarãpa tai pia ak'ɨjida mãik'aapa ne-inaa tee chejida tai-it'ee. Ichiaba mamãik'aapa barcode uchiadak'ãri, net'aa jõmaata taimaa teejida ateedamerã. \s1 Pablo Romade panada \p \v 11 Atane õpee ma islade p'anadap'eda, bataujida barco p'usa t'ojara wãyaapimaa badade. Mãgɨ́ barco Alejandría p'uurudepema paji. Ma barco k'ɨ̃maa baji santok'a, Romadepemaarã ak'õre waibɨarã Cástor mãik'aapa Pólux apatap'edaa. \v 12 Ma barcode wãjida Siracusa p'uurudee. Mama k'ãima õpee p'aneejida. \v 13 Ma p'uurudeepa wãjida to i k'ait'a. Mata wiibainajida Regio p'uurude. Aɨ norema tai ãpɨteik'a eereepa nãu p'ua nɨ̃beeji. Mapa ma norema wiibainajida Pozzuoli p'uurude. \v 14 Mama unujida ijãapataarã. Mãɨrãpa tai ãchi temaa ateejida p'anade tomia aba. Maap'eda, wãjida Romadee. \v 15 Romadepema ijãapataarãpa k'awa p'anajida tai wã nidá. Mapa tai k'ĩrachuu chejida Romadeepa, ũk'uru Foro de Apio apatap'edaamãi, jõdee ũk'uru Tres Tabernas apatap'edaamãi. Pablopa ãchi unuk'ãri, Tachi Ak'õremaa ɨt'aa t'ɨ̃p'eda, o-ĩadachi. \v 16 Roma p'uurude panadak'ãri, Pablo te jĩp'aade bɨjida jɨ̃apari abaa ome. \s1 Pablo judiorã ome Romade unuda \p \v 17 Mama panadap'eda, k'ãima õpeemaa Pablopa Roma p'uurudepema judiorã poroorã t'ɨ̃ p'eji. Jõma pachedak'ãri, mãgaji: \p —Mɨchi auk'aarã, maarepida mɨa ne-inaa k'achia oo-e bɨda aji, judiorã k'ĩraupiit'ee maa-e pɨrã tachi chonaarãpa oodap'edaak'a oo amaadamerã. Mamĩda Jerusalende mɨ jita atadap'eda, Romadepemaarã juade bɨjida. \v 18 Romadepemaarãpa mɨmaa iididak'ãri k'ãare k'achiata oo bɨ, k'ena pëidait'ee paji, maarepida k'achia oo-e pada perã mɨ peedait'ee. \v 19 Mamĩda judiorãpa k'iniada-e paji mɨ uchia pëidamerã. Mapa mɨa chupɨria iidiji Cesarpa mɨ nepɨra ak'ɨmerã. Mãga ooji mɨchi auk'aarã ãpɨte jarai wẽe bɨ mĩda. \v 20 Ɨ̃rá parã t'ɨ̃ pëiji jara k'inia bairã mɨ nãgá cadenapa jɨ̃ nɨ̃bɨ, tachi Israel pidaarãpa ijãa p'anɨ k'aurepa. \p \v 21 Mãpai ma judiorãpa p'anaujida: \p —Taipa k'art'a p'ãda apida waide jitada-e p'anɨda ajida, Judea pidaarãpa tee pëidap'edaa. Ichiaba araapa pache p'anadap'edaarãpa pɨ ãpɨte maarepida k'achia jarada-e p'anɨ. \v 22 Mamĩda taipa k'awa k'inia p'anɨda ajida, pɨa k'ĩsia bɨ, k'awa p'anadairã jõmaarãpa pedee k'achia jara p'anɨ pɨchi eere p'anɨɨrã ãpɨte. \p \v 23 Mãpai ewari aba bɨjida Pablo pedee ũridait'ee. Ma ewate pak'ãri, eperãarã cheepurujida Pablo badamãi. Tap'eda weda k'ewara parumaa Pablopa jarateeji Tachi Ak'õrepa jarapidak'a, k'awaadamerã sãga Tachi Ak'õredeerã p'aneedai. Jarateeji k'aita Jesús, Moisepa p'ãdadeepa mãik'aapa Tachi Ak'õre pedee jarapataarãpa p'ãdap'edaadeepa. \v 24 Mãga ũridak'ãri, ũk'uruurãpa ijãajida Pablopa jarateeda Jesude. Mamĩda ũk'uru ijãada-e paji. \v 25 Ãchi pitapai k'ĩsia auk'a p'anada-e paji. Mãpai erreudait'ee pak'ãri, Pablopa mãgaji: \p —Wãarata jarajida aji, Tachi Ak'õre Jaurepa ichi pedee jarapari Isaías it'aideepa parã chonaarãmaa jarak'ãri: \q1 \v 26 ‘Jã eperãarãmaa jaranapáde aji: Parãpa ũridait'ee mɨ pedee. Mamĩda k'awada-e pait'ee k'ãata jara k'inia bɨ. Mɨa oo bɨ unudai mĩda, k'awada-e pait'ee. \v 27 Na eperãarã k'ɨɨrɨ k'isua p'anadairã, pia ũridak'aa. Ma awara tau p'ãrajɨ̃ pɨk'a jẽra bɨ ununaadamerã; k'ɨɨrɨ jida t'ap'a pɨk'a jẽra bɨ ũrinaadamerã. Maperãpɨ mɨmaa chedak'aa, mɨa ãchi t'ãri pia p'anapimerã mãik'aapa ãchi o k'achiadeepa k'aripa atamerã.’ \rq (Is 6.9-10)\rq* \m \v 28 Mãpai Pablopa mãgaji: \p —Idi wãara uchiajida aji, ma et'ewa jarada, parãpa ijãa k'iniada-e p'anadairã Ak'õrepa mɨmaa jarapida. K'awáatɨ Tachi Ak'õrepa ɨt'aa wãpiit'ee judio-eerã, ãrapa parã k'ãyaara ũridait'ee perã Tachi Ak'õrepa jara pëi bɨ. \p \v 29 [Pablopa mãga jarap'eda, judiorã uchiajida. Aupedee erreu wãjida ãchi pitapai.] \p \v 30 Pablo año omé beeji Romade, te alquilaa ata badade. Mama bɨde irumaa p'asianarutaarã jõmaweda auteebaipachi. \v 31 Jarateepachi Tachi Ak'õrepa jara pëida ijãadamerã Tachi Waibɨa Jesucristode, mãgá ɨt'aa wãdait'ee. Maapai apidaapa irumaa jarateenaapáde ada-e paji.