\id MRK - Saafi-Saafi \ide UTF-8 \h Maarko \toc3 Mrk \toc2 Maarko \toc1 Yegɗohiŋ Muci Maarko fiis \mt Yegɗohiŋ Muci Maarko fiis \is Rangsohaani \ip Maarko ɓaaheeɗi ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ciŋ Yeesu, waaye kahan yaay ɓa nikee cohohaaniŋ ɓi Janguuniŋ Yerusalem ŋ kiis ca taamb ŋ hultiŋ Yeesu,\x + \xt Tum ci 12:12\xt*\x* te ŋ mirndaani a huniɗ na Pool na Barnabaas\x + \xt Tum ci 13:4-13; 15:36-39; Ɓi Kolos 4:10; 2 Timoote 4:11; Filemoon 1:24\xt*\x* na Piyeer.\x + \xt 1 Piyeer 5:13\xt*\x* Naandsuk ciŋ Janguuni woo ne a fiis in ci Piyeer meeɗ woo. Ɓo' laayiɗ woo ne fu marak findi a naandsukoh ɗah, a kooɗ woyohaaɗiŋ ɓi \w Rom\w*, ɓi inheeɗi baahiɗ woo ciŋ woosuuɗ ciŋ Israayel. \ip Maarko cambohɗi ŋ raakuukiŋ Yeesu na ɗiski a puloh. A camboh ŋ pangkiŋ \w Yahya\w*, ɓoktohi. A naandsuk in ci Yeesu haɓiɗ ŋ kehƴi, na in ci a jangɗoh, na kakaan kiŋ ɗe, na hultiŋ ɗe. Yeesu yegɗeen ɓooɓa woo kiŋ Kooh, a wirɗeeɗa kosaayiɗ ca, a aañeeɗa \w jiiniica|lemma="jiini"\w*, a tumeeɗa in feyohiɗ ca uupee haf caŋ ɓooɓa. Ini a fiis wa mand na ini Macce na Luk fiis. \iot Yegɗohiŋ Muci Maarko fiis kaɗtiɗoh an : \io1 - Ɓeeɗkohiŋ Yahya na ɓoktukiŋ Yeesu \ior 1:1-11\ior* \io1 - Seytaani jaɗɗiɗ Yeesu fiir \ior 1:12-13\ior* \io1 - Nikaŋ Yeesu ŋ Galile na ɓak caŋ \w Tiir na Sidoon|lemma="Tiir"\w* \ior 1:14–9:50\ior* \io1 - Pulaŋ Yeesu ŋ Galile ne a kaɗ Yerusalem \ior 10:1-52\ior* \io1 - Aasaŋ Yeesu Yerusalem po kakaan kiŋ ɗe \ior 11:1–15:47\ior* \io1 - Hultiŋ Yeesu \ior 16:1-8\ior* \io1 - Finho hultiŋ Yeesu. \ior 16:9-20\ior* \c 1 \s Cambohaaniŋ Yegɗohiŋ Muci \p \v 1 \w Yegɗohiŋ Muci\w*, ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu \w Kiristaa\w*, \w Kuɓkiŋ Kooh\w*\f + \fr 1:1 \fr*\fq Kuɓkiŋ Kooh \fq*\ft : findi Fiis ci Hooliɗ ci woyoha, ŋ camba, e Kooh dong nikee te Yeesu yi Woo kiŋ ɗe, nikee nga ɗe (\ft*\xt Saaŋ 1\xt*). Yeesu, findi a hayoh Adina, wa ɗalohiɗ na findi ɓooɓi na hayohe nga ; a raakɗi baabu ŋ kehƴi. A Kooh tum po a rimukka ŋ ɓitiɓ inhaaɗi ƴaar te malaakaani gapoh raakuukiŋ ɗe woo ne a hey ɓeeɗkohse Kuɓkiŋ yi Ɗafkiɗi (\xt Macce 1:18-25; Luk 1:26-56; 2:1-20\xt*) kon ini a puloh ŋ Kooh weɗ tah a ɓeeɗkohsee Kuɓkiŋ Kooh. Kuɓkiŋ Kooh, wa tokisɗi ne Kooh ɓay faan a rimmba kuɓu na ɓitiɓ findi ɓo'.\f*, camboh an : \v 2 Ngaŋ findi wa fiisohu ŋ teerndiŋ woosuuɗi Esayi ne : \q1 « Marka, ŋ hey tuuƴe woosuuɗiŋ ngo, \q1 a adug ɗa, ne a haɓɗiɗ ɗa waasi.\x + \xo 1:2 \xo*\xt Pula 23:20; Malasi 3:1\xt*\x* - \q1 \v 3 E hoosoora na leehke ŋ nduufa an : \q2 “ Paɗaat waasiŋ Heɗ ɓoo, \q2 haɓɗiɗaat ɗe waas ci, ca yurah.\x + \xo 1:3 \xo*\xt Esayi 40:3\xt*\x* ” » \m \v 4 Ŋ ineem \w Yahya Ɓoktohi\w*\f + \fr 1:4 \fr*\fq Yahya Ɓoktohi \fq*\ft : a yi Saaŋ \+tl Batiis\+tl* ŋ farañse.\ft*\f* hotukka, a ɓokteeɗa ɓooɓa na masuɓ ŋ nduufa. A inhiɗeeɗa ɓa ne ɓa hayaat ɓa ɓoktuk, wa teeɓoh ne ɓa teyiɗ ɓoƴsoh pesohaaɗ, ɓa min ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɓa. \v 5 Ɓooɓa genee Yudee na ɓaŋ Yerusalem jen, kaɗeeɗa nga ɗe. Ɓa teyɗukeeɗa bakaaɗ caŋ ɓa, a ɓokteeɗa ɓa ŋ kalaŋ Yurdan. \p \v 6 Yahya meeɗ ɓekuk kulɓa haɓɗohuuɗ find ngeelemb, a toka ŋ kinoh kiŋ ɗe na und. A meeɗta ñam paƴ na yeeleel kuum. \v 7 A yegɗoheeɗa an : « Raakiɗ ɓoyi na haye ŋ finhooso, a yi uup po yak, ŋ yeyyooɗi nik \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɗe ne ŋ hiir ŋ toksiɗee ɗe liiɓ ciŋ ñafaɗ ciŋ ɗe. \v 8 Mi na ɓoktee ɗu na masuɓ waaye a yi, a ɓoktohan ɗu \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*. » \s Ɓoktukaŋ Yeesu \p \v 9 Ŋ jamanoonaam, Yeesu pulohha kur ka na woyse Nasareet ŋ Galile, Yahya Ɓoktohi ɓokitta ɗe ŋ Yurdan. \v 10 Wa Yeesu pulee ŋ masma, a hotta Eel ci faarkiɗ, Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh yipkeeɗa nga ɗe ŋ mandohaaɗ banuut. \v 11 Hooso kurkoh ŋ Eel ci kerhukka an : « A fu Kuɓkiŋ ngo ŋ waaɗ keeh-keeh te ŋ neɓuuɗ nga ɗa lool. » \s Seytaani jaɗɗiɗ Yeesu fiir \p \v 12 Jaarra Fuuɗsi Hoolohngaani hiirra Yeesu ŋ kaɗ nduufa. \v 13 A nikka nga neeh ndaŋkiyaah-nikiis (40), Seytaani jaɗɗeeɗa ɗe fiir. A nikee ŋ ɗiska inah ne ca ɗoopaat-nduuf dong nikee nga, malaakaaca taambkoheeɗa ɗe. \s Taalubeeci Yeesu koc ɓeeɗuk \p \v 14 Ŋ jamanoona Yahya Ɓoktohi rangohu ŋ kasoona, weɗ Yeesu kaɗoh Galile, a woyeeɗa Yegɗohiŋ Muci, wi puloh ŋ Kooh. \v 15 An : « Jamanooni gapsee reyiɗ. Nguuriŋ-Kooh reɓiɗ ! Ɓoƴsohaat pesohaaɗ te ɗu kos Yegɗohiŋ Muci ! » \p \v 16 Wa raakka mbeh, a hunnda na sereendaŋ Cookmaŋ-Galile, a kaɗeeɗa. A hotta seeɓoh kanak mbaaleeɗa cuurund ; ɓa nikee Simong na taambɗoh ce Andare. \v 17 A woosa ɓa ne : « Ñaakɗaat to, ŋ hey ɗu tume ɗu nik seeɓoh ɓo'. » \v 18 Ɓa jaarra faɗ mbaal caŋ ɓa ndaam, ɓa ñaakiɗta ɗe. \v 19 A kaɗissa ƴissuut, a hotta kuɓuuciŋ Sebede ŋ gaal haɓiɗtineeɗa mbaal caŋ ɓa ; ɓa nikee Saak na taambɗoh ce Saaŋ. \v 20 A jaarra ɓa ɓeeɗuk ne ɓa ñaakiɗ ɗe. Ɓa faɗta baab ɓa Sebede na pangkoh caŋ ɗe ŋ gaala, ɓa ñaakiɗta ɗe. \s Yeesu saɓsohiɗ ƴaar na jiinnda ambee ɗe \p \v 21 Wa taalubeeca ñaakiɗ Yeesu, a hunnda na ɓa kur ka na woyse Kapernawum. Ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, a aassa ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*, a jangɗoheeɗa. \v 22 Ɓooɓa feyuusa ŋ jangɗohaŋ ɗe. Jangɗohaaɗaŋ ɗe ɗaloheen na findi jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na tumohe, laam a woyee keeh-keeh findi kilifa. \p \v 23 Teemb ndeem, wa raakeen ƴaar ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*, a \w jiini\w* ambee ɗe. A leehkeeɗa ŋ ɗooƴ \tl sinaagoga\tl* an : \v 24 « Yeesu yiŋ Nasareet, waas fu ye nga ɓoo ? Fu hay ne fu yah ɓoo e ? Ŋ inhiɗ ɓoyi fu nikoh, a fu Ɓoyi Hooliɗi Kooh woos. » \v 25 Yeesu ngassa ɗe an : « Ɗeka te fu pul ngaŋ ƴaari ! » \v 26 Jiinnda, na hoolaaɗiika a hoolaaɗi, a pulla ngaŋ ƴaara, a ambsohhaa na sesoh na yoondiɗ ɗe keeh-keeh. \v 27 Ɓooɓa nikee ŋ ɗiska jen feyuusa, tahha po ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Inii min na nikoh ? Wii deey, wa jangɗoh as, wa hun na hatil ! A na woye woo na jiiniici, ca tum ini a woo. » \v 28 Wa taambohha ndeem, tiikiŋ Yeesu laamtohseeɗa ŋ kur caŋ Galile jen. \s Yeesu wirɗiɗ kosaayiɗ laayiɗ \p \v 29 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe puloh ŋ \tl sinaagoga\tl*, Saak na Saaŋ hunee na ɗe, ɓa kaɗta kahan ɓi Simong na Andare. \v 30 Wa a ree, a raak yaayiŋ ɓiti Simong ŋ fiƴaang, faaniŋ ɗe dohee doh, Yeesu woyuusaa. \v 31 Yeesu reɓpa nga ɗe, a ammba ɗe ŋ yaah, a kurkiɗta ɗe, dohɗaŋ faana saɓsukohha na ɗe po a taambkoheeɗa ɓa. \p \v 32 Na niina, wa noha muy, a komuusa kosaayiɗ ca jen, na ɓa jiini ambe. \v 33 Ɓi kur ka jen cohha ŋ nguɓu kahna. \v 34 A wiriɗta ɓo' laayiɗ na kosaay ɗalohiɗ. A nammba aañ jiini laayiɗ, a faɗɗi ca ne ca woo ; ca inhee inah ɓoyi a nikoh weɗ tah. \p \v 35 Ŋ ɗooƴ weka, bala Kooh wiisan ɗah, a kurukka, a kaɗta ŋ ɗisik ɗaayiɗ, a kiimeeɗa Kooh nga. \v 36 Simong na huntoh caŋ ɗe kaɗta ɗe waaka. \v 37 Wa ɓa hot ɗe, ɓa woosa ɗe ne : « Ɓooɓi jen na waakee ɗa. » \v 38 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓoo kaɗaat ŋ kur ci cinooci reɓ ndii, ŋ woo Yegɗohiŋ Muci nga, findi ŋ woyoha ŋ ndii ; ineem weɗ tah ho hay. » \v 39 Ŋ ineem, a kaɗta ŋ ɗisik nu ɗisik ŋ Galile, a yegɗoheeɗaa ngaŋ \tl sinaagog\tl* ca, a aañeeɗa jiiniica. \s Yeesu wirɗiɗ ƴaara kosaay kaŋ ɗe tahee ɗe nik ɓo' hoolaaɗi \p \v 40 Yeesu kaɗeeɗa, ƴaar kosaayiɗ \w kosaay ki na oɓse faan\w* hayya, ƴekka ŋ fikiice, kiimmba ɗe ne : « Fu waaɗa ɗah, fu miniɗ to saɓsoh na kosaay kii po ŋ nik ɓo' hooliɗ. » \v 41 A misikka Yeesu lool, Yeesu raɗissa yaah, a degga ɗe wa, a woosa ɗe ne : « Ŋ waaɗiɗa, hoola ! » \v 42 Ŋ ɗiska ɗiska, kosaay ka saɓsukohha na ƴaara, a hoolla. \v 43-44 Ƴutta Yeesu woosa ɗe ne a kaɗaat, a dennga ɗe na woo ndengiɗ an : « Wortukaa wa woo ali ɓo', kaɗa fu teeɓa haf fu \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w*, fu haɓiɗ seeƴki waasiŋ Musaa nakoh\x + \xo 1:43-44 \xo*\xt Lewiici 14:1-32\xt*\x* ne fu hool, wa teeɓoh ne fu wiriɗ. » \v 45 Waaye ƴaara cootta, a woyeeɗaa, tahha po wa yooɓisseeɗi ne Yeesu aas ŋ kur. A nikka ŋ nduufa, ɓooɓa puloheeɗa ɗisik nu ɗisik raakeeɗa ɗe. \c 2 \s Yeesu wirɗiɗ lafñiɗ \p \v 1 Wa degga ɓi neeh, Yeesu dokukka Kapernawum. Ɓooɓa kerahha ne a yaa ŋ kahan ɓa, \v 2 mboolo laayiɗ cohha ŋ ɗiska, wa riiffa po, nikoha sah raakisseeɗi ŋ nguɓu kahna. A woyeeɗa ɓa woo kiŋ Kooh. \p \v 3 Ɗekka po ɓa kommba ɗe ƴaar lafñiɗ, ƴaar nikiis ɓeɗ gaalɗohee ɗe ŋ faankoha. \v 4 Ɓa minɗi ree na ɗe ŋ Yeesu sagu findi ɓooɓa laayohe, tahha po ɓa nihissa ŋ poonaŋ taɓaha teemb ŋ ɗiska Yeesu nike, ɓa yoorra ƴaara nga na faankohaanaŋ ɗe. \v 5 Wa Yeesu hot ɓa na findi ɓa kosoh, a woosa lafñiɗa ne : « Ƴaariŋ ngo, fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa. » \p \v 6 Raak ɓi ɓo' ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* ɓoofiɗ. Ɓa woyeeɗa ŋ ɗooƴ ɓa an : \v 7 « Ƴaarii a kaañoh woo ineem na ? A ɗalee Kooh. Ali ɓo' minɗi ɗaasoh bakaaɗ ɗal Kooh dong ! » \v 8 Yeesu jaarra inah ina ɓa liiɓee ŋ ɗooƴ hel ciŋ ɓa, a woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu raakee liiɓohaaɗ mand ɗaa ? \v 9 Ŋ woo ƴaarii ne : “ Fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa ” wala ŋ woo ɗe ne : “ Kurka, ɓaya faankohaaniŋ ɗa, fu tiind. ” A winde uup yooɓ ? \v 10 Waaye, ne ɗu inah ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* raakiɗ hatili a min ɗaasoh bakaaɗ ŋ kehƴi - markaat rek. » A woosa ƴaara ne : \v 11 « Ñam woo ɗa wa, kurka fu ɓay faankohaaniŋ ɗa, fu haad. » \v 12 Ŋ ɗiska ɗiska, ƴaara kurukka ŋ fiki ɓooɓa, a ɓayya faankohaanaŋ ɗe, a pulla. Ɓooɓa jen feyuusa, ɓa yakɗeeɗa Kooh, ɓa woyeeɗa ne : « Ɓoo hotohɗi in mand an ! » \s Yeesu ɓeeɗkiɗ Lewi \p \v 13 Yeesu dokkissa ŋ ɓakaŋ cookma. Ɓooɓa jen raakeeɗa ɗe nga, a jangɗeeɗa ɓa. \p \v 14 Wa Yeesu kaɗe, a hotta Lewi kuɓkiŋ Alfe, ɓoofiɗ ŋ ɗiska a na juuti'ohe. A woosa ɗe ne : « Ñaakiɗ to. » Lewi kurukka, ñaakiɗta ɗe. \p \v 15 Wa raakka mbeh, Yeesu nikka ŋ kahan Lewi na taalubeeciŋ ɗe, a ñameeɗa na ɓa na \w juuti'oh\w* laayiɗ na bakaaɗoh laayiɗ ; ɓo' laayiɗ mand ɗaa nikee ñaakɗeeɗa ɗe. \v 16 Jangɗohoh caŋ waasi ɓaahee ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hotta ɗe ñameeɗa na ɓooɓeem, ɓa woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Wa ye tah kilifaaniŋ ɗu ñamee na juuti'oh ci na bakaaɗoh ci ? » \v 17 Yeesu kerahha ɓa, a loffa ɓa ne : « Ɓooɓi kosaayɗi etohɗi paƴoh, e kosaayiɗ ci etoh paƴoh. Ŋ hayɗi ne ŋ ɓeeɗuk ɓooɓi yurhiɗ ci waaye ŋ hay ne ŋ ɓeeɗuk bakaaɗoh ci. » \s Oraaɗiikaŋ taalubeeciŋ Yeesu \p \v 18 Wa raakka mbeh, taalubeecaŋ \w Yahya Ɓoktohi\w* na \tl Farisen\tl* ca oreeɗa. Ɓi ɓo' hayya ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : « Wee tah hey ɗah taalubeeciŋ Yahya Ɓoktohi na ɓiŋ \tl Farisen\tl* ci ore, ɓiŋ ɗa oruu ? » \v 19 A loffa ɓa ne : « Hanheeci hay kilook miniɗ or te raak heɗ kilooki yii na ɓa e ? Wa minɗi nik, feeh a yii na ɓa ɗah. \v 20 Waaye, wa hey raake jamano heɗ kilooki kooɗohu nga ɓa, ŋ ndeem, ɓa hey ore. \p \v 21 Ali ɓo' na daafeeɗi kulɓa maañiɗ na seeket as ; mbaa seeketi hey nookɗohe kulɓaaki, kulɓaaki uup nga faaruk. \v 22 Ali ɓo' na nameeɗi tum biiñi asi na soñe ŋ mbohos und maañiɗ ; mbaa biiñi asi hey pooke mbohoseem, biiñi na mbohosi jen yahrukoh. Biiñ as joy tumu ŋ mbohos as. » \s Yeesu, Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse \p \v 23 Wa nikee ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kaɗeeɗa, ɓa taammba ŋ yohon caŋ beleeca. Ŋ waasa, taalubeeciŋ ɗe piikeeɗa nga ca. \v 24 \tl Farisen\tl* ca woosa ɗe ne : « Marka, wa ye tah taalubeeciŋ ɗa haɓɗee ini waasiŋ ɓoo sangoh ŋ mbehi na iɗsiɗkohse ? » \v 25 Yeesu loffa ɓa ne : « Mand haa ne ɗu moosɗi jangoh ina Dawuuda haɓɗee wa a aɗuk, a raakɗi ñamaah, a yi na ɓooɓa hunee na ɗe ? \v 26 A aas ŋ \w Kahan Kooh\w*. Wa nikee ŋ jamanoonaŋ Abiyatar, seeƴkiɗoha yakka. Dawuuda ɓayya mbuuruuca degsee ŋ taaɓla wuu Kooh a ñammba nga ca, a nammba eɗ ɓooɓa hunee na ɗe.\x + \xo 2:26 \xo*\xt 1 Samuwel 21:1-6\xt*\x* Te ali ɓo' joyɗi ñam mbuuruuceem ɗal \w seeƴkiɗoh\w* ci.\x + \xo 2:26 \xo*\xt Lewiici 24:9\xt*\x* » \v 27 A degiɗta ɓa nga ne : « A ɓo' tah mbehi na iɗsiɗkohse waaku, mbehi na iɗsiɗkohse tahɗi ɓo' feru. \v 28 Kon mbaa Kuɓkiŋ ɓoyi a yi Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse sah. » \c 3 \s Yeesu wirɗiɗ heɗ yaah ɓeendkiɗ \p \v 1 Wa raakka mbeh, Yeesu aasissa \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*. Ndaam, ƴaar nikeen nga yaahiŋ ɗe ɓeendkee ɓeenduk. \v 2 Ɓum markiɗeeɗa Yeesu andi a hey wirɗe ƴaara ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, ɓa raak yambaah ɗe. \v 3 A woosa ƴaara na yaaha ne : « Kurka fu tufuk ŋ fiki ɓooɓi jen. » \v 4 Ƴutta Yeesu meekissa ɓa ne : « Wa ye teyɗohu ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, in baahiɗ wala in baahaaɗi, ɓo' joy joy hirpu nga wala a joy joy apu ? » Waaye ɓa lofɗi ɗe. \v 5 A markeeɗa ɓa na ayruk, a raakka neɓsaaɗi ŋ ndenga keeñ caŋ ɓa ndenge. A woosa ƴaara ne : « Raɗsa yaahiŋ ɗa. » A raɗissaa, wa wirra peng. \v 6 \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca jaarra pul, ɓa kaɗta hotoha na ɓa langee na buur Herod, ne ɓa marak findi ɓa joy ɗe apoh. \s Yeesu ɗaakɗukiɗ gaal ƴin \p \v 7-8 Ŋ jamanooneem, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kaɗta nika ɓakaŋ cookma, mboolo keeh-keeh puloh Galile hunnda na ɗe. Raakka ɓa kerah in ca a tumee, tahha po ɓa pulohha kur caŋ Yudee, Yerusalem, na kur caŋ Idime, na caŋ ɓaka faahaŋ kalaŋ Yurdan, na ina wil Tiir na Sidoon, ɓa nammba coh ŋ ɗiska na ɗe. \v 9 A woosa taalubeeciŋ ɗe ne ɓa ɗaakɗohaahaat ɗe gaal ƴin ; a sangee ne mboolnda baɓuk ɗe. \v 10 Wirɗa a wirɗee kosaayiɗ laayiɗ, weɗ tahee po ɓa raakee kosaay jen, giirkeeɗa giiruk nga ɗe ne ɓa laal ɗe. \v 11 Te \w jiiniici|lemma="jiini"\w* hotta ɗe ɗah, ca fol ɓooɓi ca amb ŋ fikiice, ca leehkiɗukohee ɓa ne : « A fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w*. » \v 12 Waaye Yeesu meeɗta ca ngas baahiɗ ne ca kinaat ɗe teeɓoh. \s Yeesu taniɗ \tl Apootar\tl* ndaŋkiyaah na kanak \p \v 13 Kurkohha ndeem, Yeesu rappa ŋ ɗafuk tango, a ɓeeɗukka ɓi ɓo' ŋ waaɗ-waaɗiŋ ɗe, ɓa hayya nga ɗe. \v 14 A kooɗta nga ɓa ɓo' ndaŋkiyaah na kanak (12) ne ɓa nik na ɗe [, a teekka ɓa "\w \+tl Apootar\+tl*\w*"]. A tuuƴee ɓa, ne ɓa woya \w Yegɗohiŋ Muci\w*, \v 15 ɓa aañee jiiniici, a eɗta ɓa hatili. \v 16 Ndaŋkiyaah na kanak ci (12) a kooɗee nike : Simong yi a teekee Piyeer ; \v 17 Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede ; Yeesu teekee ɓa Bowanerses wi tokis kuɓu inding ; \v 18 na Andare, na Filip, na Bartalemi, na Macce, na Tomaa, na Saak kuɓkiŋ Alfe, na Tade, na Simong yi nikee \tl Selot\tl*\f + \fr 3:18 \fr*\fq \+tl Selot\+tl* \fq*\ft : a yi ɓoyi waaɗ kur ce po a ƴutiɗ ne a hiñohiɗa.\ft*\f* \v 19 na Yudaa Iskaryot yi wor ɗe. \s Yeesu na kilifaaniŋ jiiniici \p \v 20 Wa raakka mbeh, ɓi Yeesu aassa kahan, mboolo cohissa nga po a yi na taalubeeciŋ ɗe minɗi ñam. \v 21 Ɓi kahan ɓa yeggaa, ɓa kaɗta ɗe ɓaya, ɓa woyee ne : « Hafiŋ ɗe riifisɗi. » \p \v 22 Jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*, ɓi pulohee Yerusalem woosa ne : « A Belsebul\f + \fr 3:22 \fr*\fq Belsebul \fq*\ft : wa ɓaah ŋ tiik ciŋ Seytaani.\ft*\f* na ɗe ! » Ɓa woyissa ne : « Hatiliŋ kilifaaniŋ jiiniici weɗ a na aañohe jiiniici. » \v 23 Ŋ ineem Yeesu ɓeeɗukka ɓa, a woosa ɓa ŋ andiin ne : « Seytaani min na aañoh haf ce ? \v 24 Ɓooɓi ɓaah nguur hiñohee ŋ harmban ɓa ɗah, nguureem minanɗi tufuk. \v 25 Te ɓooɓi ɓaah kahan hiñohee ŋ harmban ɓa ɗah, kahneem minanɗi tufuk. \v 26 Kon, wa nik ne Seytaani na hiñohe ŋ ɗooƴ ce ɗah, nguuriŋ ɗe hey paysukohe te wa heeɗi minise tufuk, wa heen reehɗukohe. \v 27 Ali ɓo' minɗi aas ŋ kahan ɓo' raakiɗ hatil, a ɓay in ciŋ ɗe, te a tokɗi ɗe po a ndeng. Waaye a tok ɗe ɗah, a hey ɓaye in ciŋ kahan ce jen. \p \v 28 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓooɓi ɗaasnuk ɗah, ɓa hey ɗaasse bakaaɗ nu bakaaɗ na ɗal nu ɓa ɗal Kooh ɗah. \v 29 Waaye ɓo' nu ɗal \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w* ɗah, a ɗaassanɗi bakaaɗeem muk, wa taambɗan ɗe taambiɗ po faw. » \v 30 Yeesu woyiɗ ineem sagu ina ɓa woyee ne a jiini na ɗe. \s Yeesu na ɓi kahan ɓa \p \v 31 Weɗi yaay ɓa na taambɗoh ciŋ ɗe reyoh, ɓa tufukka ŋ hara, ɓa nakohha ɗe ɓeeɗkiɗu. \v 32 Raak mboolnda ɓoofiɗ wiliɗ ɗe, a woyuusa ne : « Tassa yaay ɗu na taambɗoh ciŋ ɗa, ɓa ɗaa ŋ hara na meeksohee ɗa. » \v 33 A loffa ne : « Ɗu amb ne a ɓa yaay ɓoo, e ɓinde taambɗoh ciŋ ngo ? » \v 34 A marakka ɓooɓi wil ɗe, a woosa ne : « Ɓooɓii, ɓeɗ yaay ɓoo, ɓeɗ taambɗoh ciŋ ngo. \v 35 Ɓo' nu na haɓɗe ini Kooh waaɗ ɗah, ɓoyeem a taambɗoh ho ƴaar mbaa ɓitiɓ, wala yaay ɓoo. » \c 4 \s Andiiniŋ sokohi \p \v 1 Wa raakissa mbeh, Yeesu nikka ŋ sereendaŋ cookma, a jangɗoheeɗa. Mboolnda wilee ɗe laayya lool, po a mirndohha rap ŋ gaal, a ɓooffa nga ; a nikka ŋ masma, mboolnda nikka ŋ sereenda. \v 2 A jangɗeeɗa ɓa ŋ andiin inaa laayiɗ, a woosa ɓa ŋ ɗooƴ jangɗoha ne : \p \v 3 « Sikɗukaat ! A nikee guuroh, a kaɗta soka. \v 4 Wi a soke, a saaweeɗa tisohi, in nga hennda ŋ waasi ŋ ɗooƴ yohni, sel ci hayya ñammbaa. \v 5 Raakka ci keen ŋ ɗisik laayaaɗi merhey, raakiɗ atoh, tahha po ca arra paar, \v 6 waaye wi nohi dam, in ca paaree leeɓpa po ca onnja sagu ini ca raakeeɗi niir nooɗiɗ. \v 7 In ŋ tisohi nammba keen ŋ ɗisik raakiɗ ñaaɓaaɓ ; ca paarandoosa na ñaaɓaaɓ ca, ceem ndooƴca ca po ca raakɗi ali rim. \v 8 Waaye raakka ci keen ŋ keheƴ baahiɗ, ca paarra, ca yakka, ca rimmba, cum eɗohha rim ndaŋkiyaah-kaahay (30), cum ndaŋkiyaah-yasna-yino (60), cum teemet (100). » \v 9 Ƴutta, Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓo' nu raak nof kerhoha ɗah, a kerhaat. » \p \v 10 Wa a saɓsukoh na mboolnda po a nikka na taalubeeci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) na ɓooɓa meeɗ nik na ɗe, ɓa meekissa ɗe ini kaɗ ŋ andiin ceem. \v 11 A loffa ɓa ne : « Ɗu onuuɗ ne ɗu inah ini ɗasɗukiɗiŋ Nguuriŋ-Kooh. Waaye ɓaahaaɗiici na rahse in ci jen ngaŋ andiin \v 12 ne \q “ ɓa markee baahiɗ, ɓa minuu hot ; \q ɓa sikɗukee baahiɗ, ɓa minuu inah. \q Ŋ ineem, ɓa ɓoƴsohuu kipes \q po Kooh kee ɓa ɗaasa bakaaɗ ciŋ ɓa. ”\x + \xo 4:12 \xo*\xt Esayi 6:9-10\xt*\x* » \m \v 13 Yeesu woyissa ɓa ne : « Ɗu inahɗi ini andiinii tokis e ? Kon, ne ɗu inah ci tas jen wa hey miske nga ɗu ! \v 14 Sokohi na soke woo kiŋ Kooh. \v 15 Ɓum ɓeɗ ŋ sero waasi, ɗiski Woo ki saawu ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe woo kiŋ Kooh, Seytaani jaar hay, nihisa nga ɓa. \v 16 Ɓum ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi raak atoh ci ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, ɓa jaara teyɗuk na keeñ soosiɗ, \v 17 waaye ɓa na raakeeɗi niir ŋ haf ɓa, ɓa na maañeeɗi nga. Ɓa raak miskiɗ wala ɓa tolfiɗassee sagu Woo ki ɗah, ɓa ar faɗ. \v 18 Ɓum ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ ñaaɓaaɓ ci ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, ɓa teyɗuka, \v 19 waaye liiɓsiɗoh ci, na raak-raak ci na njuyohe, na waaɗ neɓiɗ ciŋ Adina, amb ɓa po Woo ki minuu rim ali in. \v 20 Ɓinooɓi ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi baahiɗi ; ɓeɗ ɓi na kerhe Woo ki, ɓa teyɗuka. Ɓa raak rim, ɓum ndaŋkiyaah-kaahay (30), ɓum ndaŋkiyaah-yasna-yino (60), ɓinooɓi teemet (100). » \s Laampaani \p \v 21 Yeesu woyissa ɓa ne : « Laampa na ɓayse ne wa kunu na kanoh wala wa ɗaaku ŋ ooɓ fiƴaangi e ? Wa na degse ŋ degohaaniŋ wa kay ! \v 22 In nu ɗembɗu ɗah, wa ɗembɗu ne mbeh hey haye, wa teeɓohu. In nu ɗasɗu ɗah, wa ɗasɗu ne mbeh hey haye, wa teeɓohu noh cong. \v 23 Ɓo' nu raak nof kerhoha ɗah, a kerhaat. » \p \v 24 A woyissa ɓa ne : « Markissaat baahiɗ ini ɗu na kerhe ! Inhaat ne, ɓeesohaani ɗu na ɓeesɗohohe, weɗ ɗu ɓeesɗohsan, ƴut ɗah, ɗu ɓaatu. \v 25 Laam ɓoyi raak hey ɓaatse, waaye ɓoyi raakɗi, ini ƴissuuti a amb sah hey naafse nga ɗe. » \s Tisoh ci \p \v 26 Yeesu woyissa ɓa ne : « Nguuriŋ-Kooh mand na inii : A nikee ɓo', a sokka tisoh ŋ yohon. \v 27 Ƴutta, a taalndiɗta, wek reesa ɗah a neehe, noh ɗah a kuruk. Tisoha paarra po wa yakka te a inahɗi findi wa kaɗoh po wa hennda ɗaa. \v 28 A merhey mi ŋ haf wa paariɗa, wa raakka pok, wa ɓiɗissa, wa marakka ; \v 29 wa ruunnda rek, a inahha ne nguɗ reyiɗ, a ɓayya japil, a nguɗtaa. » \s Tisohiŋ mutardaani \p \v 30 Yeesu woyissa ne : « Ɓoo min mandtiɗkoh Nguuriŋ-Kooh na ye ? Ɓoo mina teeɓoh na winde andiin ? \v 31 Wa mand na kuɓu mutarda, wa sokuusa ɗah, weɗ na uupe ƴissuut ŋ tisoh ciŋ kidig ci ƴin ci na sokse ŋ nguuk jen, \v 32 waaye wa sokuusa po wa paarra ɗah, wa yak po wa uup ca, wa raak naak yakak po sel ci min taar ŋ saangniŋ wa. » \p \v 33 Yeesu jangɗohohee ɓa ɗaa, ŋ andiin laayiɗ findi andiin cii, a jangɗeeɗa ɓa in hend na ini haf ciŋ ɓa min amb. \v 34 A woyeeɗi na ɓa ŋ ini nikɗi andiin, waaye a ɗaayya na taalubeeciŋ ɗe ɗah, a toksiɗ ɓa ca jen. \s Yeesu yeeɓkiɗiɗ cookma \p \v 35 Mbaɗi, wa noha muy, Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ɓoo kaɗaat ŋ ɓaka faahaŋ cookma. » \v 36 Ɓa faɗta mboolnda ndaam, taalubeeciŋ ɗe ɓayya ɗe na gaala a nikohe, ɓi gaal wiiriis hunnda na ɓa. \p \v 37 Ɗekka po pahul yakak kurukka, ginaah ca laɓkeeɗa ŋ gaala po wa riifiɗta na masuɓ. \v 38 Raak Yeesu neeheeɗa ŋ lecmaŋ gaala, a ooɓpa tiknukoha ŋ hafiŋ ɗe ; taalubeeciŋ ɗe yunnda ɗe, woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, sooƴi ɓoo na sooƴe wii, tumɗi ɗa in e ? » \v 39 Wa a yunu, a ngassa puuɗsa, a woosa cookma ne : « Yeeɓka ! Seema ! » Puuɗsa seemmba, ɗiska eennda teɗ. \v 40 Ƴutta a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Wa ye tah ɗu neek ? Ɗu ris kosɗi poyi e ? » \v 41 Ɓa feyuusa lool, ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ƴaarii joy nik ɓa po puuɗsi na cookmi sah kerhiɗee ɗe ? » \c 5 \s Yeesu wirɗiɗ ƴaara jiiniica ambe \p \v 1 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe ree ɓaka faahaŋ Cookmaŋ-Galile, ngaŋ kur kaŋ Geraas ca, \v 2 a pulee pul ŋ gaala rek, ƴaar, yi fu inah ne e \w jiini\w* ambee ɗe, kurkohha ɗiska a nikee ŋ ruy-ruy ca, kaɗta coha na ɗe. \v 3 A genee nga ca, ɓo' minisseeɗi ɗe ndengiɗ, ali a toku na ceen sah. \v 4 A meeɗ meeɗ nguɗsoh ceen ci yaah ciŋ ɗe meeɗ tokohu daggid, a pooksoh jatngiŋ kot ciŋ ɗe muƴ ; ali ɓo' mineeɗi ɗe ndengiɗ. \v 5 A nikangee noha na weka ŋ ruy-ruy ca na tangooca, a leehke, a gaañee haf ce na atoh. \p \v 6 Wa a ƴok Yeesu, a kaɗta coha na ɗe na mbup, a ƴekka ŋ fikiice. \v 7 A leehukka ŋ ɗafka ne : « Yeesu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* yi ŋ ɗafka ɗafka, fu nar ye nga so ? Mi yii kiim ɗa po ŋ fiki Kooh, kinaa so deg miskiɗ. » \v 8 A woyiɗ ineem sagu ne Yeesu woyee ɗe ne : « Jiinndi, pula ŋ ƴaarii na hoolaaɗiikiŋ ɗa ! » \v 9 Yeesu meekissa ɗe ne : « Fu teeku na ? » A loffa ɗe ne : « \tl Lesiyong\tl*\f + \fr 5:9 \fr*\fq \+tl lesiyong\+tl* \fq*\ft : ŋ ɓi \+w Rom\+w* ɗeɓgaan, weɗ soldaar junni junni.\ft*\f* weɗ tiikiŋ ngo, laayi ɓoo laay, weɗ tah. » \v 10 A kiimeeɗa Yeesu keeh-keeh ne a kinaat ca cootiɗ ɗisik usiɗ. \p \v 11 Raak gat mbaam-huk ñameeɗa ŋ sero tangoora. Wa nikee gat yakak. \v 12 Jiiniica kiimmba Yeesu keeh-keeh an : « Yurhiɗa ɓoo ŋ mbaam ci, ne ɓoo aas nga ca. » \v 13 A onnda ca ineem, ca pulla ŋ ƴaara, ca aassa ŋ mbaam ca. Mbaam ca ɗaleen ree junni-kanak (2000) wala ca uupa. Gata jen giirukka, hunnda na mbartala, faɗsukka ŋ cookma, mbaam ca lappa nga. \v 14 Ɓooɓa niiɗee ca nuppa, kaɗtaa woya ŋ kur-taaha na kur ca ƴin ca. \p Wa ɓooɓa hay marke, \v 15 ɓa kaɗta ŋ Yeesu, ɓa raakka ƴaara jiiniica laayiɗ ca ambee ɓoofiɗ moɗoɗ, ɓekkiɗ kulɓa, a hunnda na sagooniŋ ɗe ; ɓa neƴƴohha. \v 16 Ɓa maasoh ina findi wa raakoh jen, naandsukka ɓooɓa ina rahas ƴaara jiiniica ambee na mbaam ca. \v 17 Ŋ ineem ɓa kiimeeɗa Yeesu ne a pulaat kur caŋ ɓa. \p \v 18 Wa Yeesu aasee ŋ gaala ne a coot, ƴaara a saɓsohee na jiiniica kiimmba ɗe ne : « On ndo ŋ kaɗ na ɗa. » \v 19 Waaye Yeesu teyɗukiɗɗi ɗe, woosa ɗe ne : « Kaɗa kahan ɗu, fu ree ɗah, fu naandsuk ɓa ini Heɗi haɓɗiɗ ɗa ŋ miski fu misik ɗe. » \v 20 Ƴaara kaɗta, a naandsukeeɗa ina Yeesu haɓɗiɗ ɗe ŋ kur caŋ Dekapool\f + \fr 5:20 \fr*\fq Dekapool \fq*\ft : wa nikee kur-taah ndaŋkiyaah nangɗukohiɗ. Ɓooɓi genee nga, ɓa nikee Yawuut haa, ɓa taambɗeeɗi \+w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\+w* \+w Musaa\+w*.\ft*\f* ; ɓooɓa jen feyuusa ŋ ineem. \s Hultiɗuukaŋ kuɓkaŋ Jayrus na ɓitɓa laalee kulɓaakaŋ Yeesu \p \v 21 Wa Yeesu kooɗ gaal po a dokkissa ŋ ɓakaŋ winooraŋ cookma, a reyee ree, a tufukka ŋ sereendaŋ cookma. Mboolo yakak cohissa ŋ ɗiska na ɗe. \v 22 Ƴaar teeku Jayrus, ɓaah ŋ kilifaaca adgohee \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*, reyeeɗa. Wi a hot Yeesu, a ƴekka ŋ kot ciŋ yeem, \v 23 a kiimeeɗa ɗe kiim miskiɗ an : « Kuɓkiŋ ngo cafƴi yaa kaaneeɗa, haya hay rek fu degiɗ to ɗe yaah ciŋ ɗa, a wir, a min pes. » \v 24 Ɓa hunnda, ɓa kaɗeeɗa. Mboolo yakiɗ ñaakiɗta Yeesu, ɓa baɓkeeɗa ɗe. \p \v 25 Ŋ ɗooƴ mboolnda, ɓitiɓ nikeen nga, ñif miŋ ɗe meeɗ meeɗ aamuk. A tumiɗ na kosaay keem kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak (12). \v 26 A yaaɓeen lool ŋ yaah paƴoh laayiɗ ; ina a raakee jen a tumeena nga ɓa, waaye a ngisoheeɗi ; a uupeeɗa nga uup kosaay. \v 27 In ca a kerhee ɓooɓi woyeeɗa ca ŋ Yeesu tahha po a huussa ŋ mboolnda, a lahha ɗe finho ; a laalla kulɓaakaŋ ɗe. \v 28 Raak a woyee ŋ ɗooƴ ce ne : « Ali ŋ laal kulɓaakiŋ ɗe dong, ŋ hey wire. » \p \v 29 Wa a laal kulɓaakaŋ Yeesu, ŋ saasi saasi ñif maŋ ɗe aamkisɗi, a yegga ŋ ɗooƴ ce ne a wiriɗ. \v 30 Yeesu nammba jaar yeg ŋ ɗooƴ ce ne raakiɗ hatili puloh nga ɗe. A mbiliirukka ŋ ɗooƴ mboolnda, a woosa ne : « Ya ɓa laal kulɓaakiŋ ngo ? » \v 31 Taalubeeciŋ ɗe woosa ɗe ne : « Moo fu hot ŋ ɓooɓi, ɓa wil ɗa wil, fu meeksohee ɓoyi laal ɗa ! » \v 32 Yeesu markeeɗa ŋ ini wil ɗe, ne a hot ɓoyi tum ineem. \v 33 Ɓitɓa inahha ina rahas ɗe, a tiitta po a saakɗoheeɗa, a ƴekka ŋ kot ciŋ Yeesu, a woosa ɗe keeh ka jen. \v 34 Yeesu woosa ɗe ne : « Kosi fu kos wirɗiɗ ɗa ɓitɓi, kaɗa moɗoɗ, fu saɓsukohiɗ na miskiɗiŋ ɗa. » \p \v 35 Wa a woyee ineem, ɓi ɓo' pulohha kahan Jayrus, ɓa woosa yeem ne : « Wa etohisɗi fu yaaɓɗe Jangɗohohi, kuɓkiŋ ɗa kaaniɗ. » \v 36 Waaye Yeesu taambkohɗi woo kaŋ ɓa, a woosa Jayrus ne : « Kina neƴƴoh, kosa rek ! » \v 37 Yeesu faɗɗi ali ɓo' ne a hun na ɗe ɗal Piyeer, Saak na Saaŋ yi taambɗoh Saak. \p \v 38 Wa ɓa ree kahan Jayrus, Yeesu hotta ne ɗuuɗaŋ ɓooɓa na aastiɗohaŋ ɓa miskiɗ lool ; ɓa rooyeeɗa, ɓa looƴkeeɗa. \v 39 A aassa, a woosa ɓa ne : « Wa ye ɓek miskiɗuk cii na rooy cii ? Kuɓki kaanɗi, a na neehe. » \v 40 Ɓa njembteeɗa ɗe. Weɗ a pulɗoh ɓa jen, a hunnda na baab ɓi kuɓki na yaay ɓa na taalubeeci kaahay ci hunee na ɗe, a aassa na ɓa ŋ tuuƴa kuɓka nikoh. \v 41 A ammba ɗe ŋ yaah, a woosa ɗe ne : « \tl Talita kumi\tl* ! » Wa tokis : "Kuɓki cafƴi, ŋ woo na ɗa, kurka !" \v 42 Njaanja jaarra kuruk, tiindeeɗa, ɓa feyuusa ŋ ineem lool. A raakeen kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak (12). \v 43 Yeesu dennga ɓa keeh-keeh ne ali ɓo' kinaata kerah. A woosa ɓa ne ɓa onaat kuɓka a ñam. \c 6 \s Ɓi Nasareet sangiɗ kos Yeesu \p \v 1 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a kaɗta kur ka a yakoh, taalubeeciŋ ɗe hunnda na ɗe. \v 2 Ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, a jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*. Ɓooɓa laayiɗ ca sikɗukee ɗe feyuusa, ɓa woyeeɗa ne : « Ini ƴaarii inah wii a ɓayoha nde ? A eɗu ki'inah ye wii ? Na keemaan ci a na haɓɗe ? \v 3 A miniseeni, yi kuɓkiŋ Maryaama haa e ? A taambɗoh Saak na Yoose na Yuud na Simong haa e ? Taambɗoh ciŋ ɗe ɓitiɓ ci nikɗi na ɓoo ndii e ? » Ineem weɗ tahee po ɓa minɗi ɗe teyɗuk. \p \v 4 Waaye Yeesu woosa ɓa ne : « Woosuuɗ na kerhiɗasse ŋ ɗisik ci jen po tas kur ka a genoh, na ɗooƴ ɓaah ciŋ ɗe na kahan ɓa. » \v 5 Ineem tahha po Yeesu minɗi haɓiɗ keemaan nga, nikɗi dega a degee ɓi kosaayiɗ yaah ciŋ ɗe, a wirɗeeɗa ɓa ɗah. \v 6 A feyuusa ŋ kosaaɗiikaŋ ɓa. \s Yeesu tuuƴiɗ \tl Apootar\tl* ci \p Wa Yeesu kurkoh ndaam, a wileeɗa, a jangɗoheeɗa ŋ kur ca nikee ŋ ɓak caam. \v 7 A ɓeeɗukka \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), a tuuƴeeɗa ɓa kanak kanak ; a onnda ɓa hatil aañoha \w jiini\w*. \v 8 A nakka ɓa ne : « Ɗu kaɗee ɗah, kinaat ɓayndoh ali in, ɗal ndooɗ ŋ yaah. Kinaat ɓay kañam, kinaat ɓay saak te kinaat ɓay kopor. \v 9 Ɓekkaat ñafaɗ, waaye kinaat ɓekuk kulɓa kanak. » \p \v 10 A woyissa ɓa ne : « Kahan nu ɗu daloh ɗah, nikaat nga po mbaɗna ɗu pulan kur ka. \v 11 Waaye ɗu teyɗukuuɗi ŋ ɗisik, ɓa sikɗukɗi ɗu ɗah, paangaat merhey miŋ kot ciŋ ɗu ne ɗu cootee ɗah, wa teeɓ ɓa ini ɓa haɓiɗ. » \p \v 12 \tl Apootar\tl* ci kaɗta, ɓa woyeeɗa ɓooɓa ne ɓa ɓoƴsohaat pesohaaɗ. \v 13 Ɓa aañeeɗa jiini laayiɗ, ɓa reefeeɗa diw ŋ haf jiriɗ gooñ, ɓa wirɗeeɗa ɓa. \s Kakaan kaŋ Yahya Ɓoktohi \p \v 14 In ceem kaɗoh kaɗoh po Herod buura kerahha ca, raak tiikiŋ Yeesu wiliɗ kur. Ɓooɓa woyee ne : « Ƴaareem, a \w Yahya Ɓoktohi\w* ; a hultiɗu hultiɗu, weɗ tah a raakka hatil haɓɗoha in feyohiɗ ! » \v 15 Ɓum an : « A \w Ilyas\w*. » Ɓinooɓi woyeeɗa ne : « A woosuuɗ, findi woosuuɗ ca ɗeɓgaan. » \v 16 Herod kerah ineem, a woosa ne : « Ƴaareem, a Yahya Ɓoktohi, yi ŋ nguɗɗukee hafiŋ ɗe. A hultiɗu hultiɗu. » \p \v 17-18 A Herod yeem, a yi taƴɗukee Yahya sagu inii : A yi Herod, a kooɗee Herojaad, ɓiti taambɗoh ce Filip, a tummba ɗe ɓitiɓ. Yahya woyee na ɗe ŋ ineem an : « Waasiŋ Kooh teyɗohɗi ne fu ɓay ɓiti taambɗoh fu, fu tum ɗe ɓitiɓ. » \x + \xo 6:17-18 \xo*\xt Lewiici 20:21\xt*\x* \v 19-20 Herojaad ambiɗta Yahya aay-keeñ ŋ ineem, a waaɗta ɗe apɗuk, waaye Herod neƴƴohee neƴƴoh Yahya te a inheen ne a ɓo' yurhiɗ, hooliɗ wuu Kooh. Tahha po a meeɗ ɗe meeɗ niiɗ po Herojaad mineeɗi ɗe apɗuk. Ɓaat nga, Yahya woyeesa ɗah, a yi Herod, a meeɗ meeɗ feyu lool ; hondohɗi a meeɗeen neɓu ŋ sikɗuk ɗe. \p \v 21 Kaɗeeɗa po mbeh, Herojaad raakka tondkoha ; wa nikee wa Herod yakɗee mbehi a raakohu. A yi Herod a haɓɗiɗukka kañam laayiɗ, a ɓeeɗukka dag caŋ ɗe na kilifaacaŋ soldaar ca na kilifaacaŋ Galile. \v 22 Mbaɗi, kuɓkiŋ Herojaad ɓitɓi aassa ŋ ɗiska ɓa nikee, a mbeceeɗa, a neɓpa Herod na hanheecaŋ ɗe. Herod woosa kuɓka cafƴa ne : « Woo so ini fu waaɗ, ŋ hey ɗa wa one. » \v 23 A giñiɗta ɗe ineem, a woosa ɗe ne : « In nu fu meekis so ɗah, ŋ hey ɗa wa eɗe ; ali wa nik haaƴiŋ nguuriŋ ngo sah, ŋ eɗ ɗa wa. » \p \v 24 Kuɓka cafƴa pulla, woosa yaay ɓa ne : « Ŋ meeksan ɗe ye ? » Yaay ɓa loffa ɗe ne : « Meeksaa ɗe hafiŋ Yahya Ɓoktohi. » \v 25 Kuɓka cafƴa arra dokuk ŋ buura, a woosa ɗe ne : « Ŋ waaɗ ne fu eɗ to win-win, ŋ palaat, hafiŋ Yahya Ɓoktohi. » \v 26 Herod soossa waaye giña a giñee ŋ fiki hanheeca tahha po a minɗi ɗe wa sangiɗ. \v 27 A jaarra woos soldaar, a nakka ɗe komu hafiŋ Yahya. Soldaara kaɗta, nguɗta hafiŋ Yahya ŋ ɗiska a nikee ŋ kasoona, \v 28 a hayya naa ŋ palaat, a eɗta kuɓka cafƴa wa, yeem eɗtaa yaay ɓa. \p \v 29 Wa taalubeecaŋ Yahya kerah ineem, ɓa kaɗta, ɓa ɓayya fiɗaafaŋ ɗe, ɓa ɓekkaa ŋ ruy-ruy. \s Laayɗa Yeesu laayɗee mbuuruuca \p \v 30 Ini kaɗ ŋ \tl Apootar\tl* ca Yeesu tuuƴee, wa ɓa dokuk, ɓa cohha ŋ ɗiska na ɗe, ɓa naandsukka ɗe in ca ɓa haɓiɗ na in ca ɓa jangɗoh jen. \v 31 A woosa ɓa ne : « Hayaat ɓoo ɗaaya ŋ ɗisik eendiɗ, ɗu iɗsiɗuk ƴissuut. » Raak ɓa ɓo' laayiɗ ɓeɗ nikee nga, ɓum kaɗeesa ɗah, ɓum haye ; tahha po Yeesu na taalubeeciŋ ɗe rahasɗi ne ɓa ñam. \v 32 Ɓa ɓayya gaal ne ɓa ɗaaya ŋ ɗisik eendiɗ. \v 33 Waaye ɓo' laayiɗ hotta ɓa kaɗeeɗa, inhissa ɓa ; ɓi kur caam jen nuppa, adugka ɓa ŋ ɗiska ɓa kaɗe. \p \v 34 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe ree po a ruhussa ŋ gaala, a hotta mboolo yakak, ɓa misikka ɗe lool ; ɓa mandee na mbaal raakaaɗi niiɗoh. A jangɗeeɗa ɓa in laayiɗ. \p \v 35 Wa niina ree, taalubeeciŋ ɗe reɓpa nga ɗe, ɓa woosa ɗe ne : « Ndii wa bilaf, te Kooh yii hooɓeeɗa, \v 36 woya ɓooɓii ɓa kaɗ ŋ kur ci reɓ ndii ne ɓa rom ini ɓa joy ñam. » \v 37 A loffa ɓa ne : « Ɗu, eɗaat ɓa ini ɓaa hee ñame. » Waaye ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo na hee ɓa kee romɗa mbuuru na hanjar \w \+tl dinaar\+tl*\w* teemet-kanak (200) hanaa ? » \v 38 A woosa ɓa ne : « Ɗu raak mbuuru hend na ? Kaɗaat ɗu marka. » Ɓa marakka, ɓa loffa ɗe ne : « Ɓoo raak mbuuru yatuus na cuurund kanak. » \p \v 39 A nakka ɓa ne ɓa ɓoofɗaat ɓooɓa jen rung rung ŋ paangfa iirnda. \v 40 Ɓa ɓooffa teemet teemet (100-100) na ndaŋkiyaah-yatuus ndaŋkiyaah-yatuus (50-50). \v 41 A ɓayya mbuuruuca yatuus ca na cuurund ca kanak ca, a marakka ŋ ɗafki, a corkiɗta Kooh. A nguɗsohha mbuuruuca, a eɗta taalubeeci ca ne ɓa paysoh ca mboolnda, a nammba tum cuurund ca ɗaa po ɓooɓa jen raakka. \v 42 Ɓooɓa jen ñammba po ɓa kappa. \v 43 Wa ɓooɓa ñam po ɓa ƴutta, taalubeeca nangɗohha tasɗohiica po ɓa raakka ini mit pañe riifiɗ ndaŋkiyaah na kanak (12). \v 44 Ƴaar ca ñamee ŋ ɗiska nikeen ŋ ɓak junni-yatuus (5000). \s Yeesu tiindiɗ ŋ ɗafuk masma \p \v 45 Wa ɓa nangɗoh tasɗohiica po ƴutta, Yeesu jaarra, tufukka taalubeeciŋ ɗe ne ɓa aasaat ŋ gaala, ɓa adgohaah ɗe ŋ ɓakaŋ winooraŋ cookma, ŋ ɓak Betsayda ; a saɓsukoheeɗa na mboolnda. \p \v 46 Wa a askoh na mboolnda po ƴutta, a kaɗta tango ne a kiima Kooh. \v 47 Wa weka ree, raak gaalaŋ taalubeeca ŋ leero cookma, Yeesu tassa kiik ce ŋ merhey ma suyɗa. \v 48 A hotta ne taalubeeca yaaɓiɗ ŋ joowaŋ ɓa na gaala, sagu puuɗsa yurhiɗkohee na ɓa. Ŋ wiisaaɗiina, a tiindeeɗa ŋ ɗafuk masma, a kaɗeeɗa nga ɓa po a heeɗa ɓa cootke. \v 49-50 Ɓa jen, ɓa hotta ɗe tiindeeɗa ŋ ɗafuk cookma, ɓa liiɓpa ne a husiɗ, ɓa feyuusa keeh-keeh, ɓa leehkeeɗa. Jaarra, a jommba na ɓa, a woosa ɓa ne : « Hunaat na sagoociŋ ɗu ! A ñam ! Kinaat neƴƴoh ! » \v 51 A kaɗta nga ɓa ŋ gaala, puuɗsa seemmba. Ŋ ineem, ɓa nikka feyuuɗ jameet ŋ ɗooƴ ɓa po ɓa inhisɗi in ci ɓa haɓɗan ; \v 52 raak ɓa ambɗi ali in ŋ ina a haɓɗee na mbuuruuca. E ndengaŋ ɓa keeñ tahe. \p \v 53 Wa ɓa reehiɗ ƴakaanduk cookma, ɓa teerra ŋ kur kaŋ Senesaret. \v 54 Ɓa yipuk yipuk rek, ɓooɓa inhissa Yeesu, \v 55 ɓa nupeeɗa, ɓa aaseeɗa ŋ kur caŋ ɓak caam jen. Ŋ ɗisik nu ɓa kerahha ne a yaa nga ɗah, ɓa komee ɗe kosaayiɗ ca nga, faanuuɗ ŋ faankoha. \v 56 Wa kur ca yakak ca haa, wa ca ƴin ca haa, te wa pariɗ ca haa ; ɗisik nu ɗisik ŋ toonohaaca ŋ kur ca, ɓa ɓayeeɗa kosaayiɗ ca nga. A reesa ndeem ɗah, ɓa kiimee ɗe ne ɓa laal lecmiŋ kulɓaakiŋ ɗe dong, te ɓooɓa laalee ɗe jen wireen. \c 7 \s \tl Farisen\tl* ca na mbaah caŋ ɓa \p \v 1 Wa raakka mbeh, \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca cohha ŋ ɗiska na Yeesu na ɓi ɓo' ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* puloh Yerusalem. \v 2 Ɓa hotta ɓi taalube ŋ ɓiŋ Yeesu ñameeɗa na yaah hoolaaɗi, weɗ ne ɓa ɓokteeɗi ca na masuɓ wa ɓa hee ñame. \v 3 Te \tl Farisen\tl* ci na Yawuut ci jen sah na ñameeɗi muk feeh ɓa ɓohñukohɗi yaah masuɓ, findi mbaahiŋ yakak ci waaɗoha. \v 4 Ali ɓa puloh ɗiska na toonohse sah, feeh ɓa farsukɗi ɗah, ɓa na ñameeɗi. Ɓa na name taambiɗ in laayiɗ ŋ mbaah ci ɓa lam, mand na findi ɓa na ɓohñohe kaas, na meeme, soƴe, na bool. \p \v 5 Tahha po ɓa meekissa Yeesu ne : « Wa ye tah taalubeeciŋ ɗa na taambɗeeɗi mbaahiŋ caac ciŋ ɓoo, ɓa ñamee na yaah hoolaaɗi ? » \v 6 A loffa ɓa ne : « Naafeehaaci ! Woo kiŋ Kooh wi woosuuɗi Esayi woyee nga ɗu, wa keeh, findi wa fiisohu, ne : \q “ Cuuɓii, \q eɗiŋ ɓa na so cir top ŋ nguɓ ciŋ ɓa ; \q keeñ ciŋ ɓa usiɗ to lool. \q \v 7 Ñaamkiŋ ɓa na so ɓarang ɓarang. \q Ɓa na jangɗohe in ci ɓo' nakoh \q po mand haa ne \q mi yi Kooh, \q ñam woo ca.\x + \xo 7:7 \xo*\xt Esayi 29:13\xt*\x* ” » \m \v 8 Yeesu woyissa ne : « Ɗu na faɗe nakohiŋ Kooh, ɗu taambɗee mbaah ɓo'. » \p \v 9 A taalndiɗta a woyissa ne : « Ee, ɗu faɗ nakohiŋ Kooh moɗoɗ daal, ne ɗu taambiɗ mbaahiŋ ɗu. \v 10 Ŋ hot Musaa woyiɗ ne : “ Eɗa yaay ɗu na baab ɗu cir.\x + \xo 7:10 \xo*\xt Pula 20:12\xt*\x* ” A woyissiɗ ne “ Ɓo' nu kiimiɗ yaay ɓa wala baab ɓa moɗaaɗi ɗah, a apaah apu.\x + \xo 7:10 \xo*\xt Pula 21:17\xt*\x* ” \v 11 Waaye ɗu, ɗu na jangɗohe ne, ɓo' woo yaay ɓa wala baab ɓa ne : “ Ini ŋ joyee ɗa eɗ, wa \tl korban\tl* ” ɗah (weɗ ne wa wuu Kooh, ɓo' wiiriis minɗi wa njirñiɗkoh), \v 12 teemb ndeem, ɗu hondoh ɗe tumiɗ yaay ɓa wala baab ɓa ali in. \v 13 Ɗu na heefohe woo kiŋ Kooh ɗaa, sagu taambiɗ mbaahiŋ ɗu ɗu na lamtiɗohe. Te sah, ɗu na name haɓiɗ in wiiriis laayiɗ mand ɗaa. » \p \v 14 Wa Yeesu ƴut ɓa lof, a ɓeeɗkissa mboolnda, a woosa ɓa ne : « Ɗu jen sikɗukaat to te ɗu inah inii : \v 15 Ali in ngaŋ in ci na aase ɓo' minɗi ɗe ɓek hoolaaɗi. Waaye a ini na pulohe ŋ ɓoyi, weɗ na hoolaaɗi'ɗee ɗe. [ \v 16 Ɓo' nu raak nof ɗah, kerhaat.] » \p \v 17 Wa Yeesu kurkoh ŋ mboolnda, a aassa kahna. Taalubeeciŋ ɗe meekissa ɗe ŋ ini kaɗ ŋ woo keem. \v 18 A loffa ɓa ne : « Ɗu sah, ɗu namɗi raak liiɓohaaɗ moɗiɗ e ? Ɗu inahɗi ne in ci nik ŋ hari te ca aasee ŋ ɓo' jen, ca minɗi ɗe ɓek hoolaaɗi e ? \v 19 Ca na aaseeɗi ŋ keeñiŋ ɗe, ca na kaɗe ŋ rookiŋ ɗe, ƴut ɗah ca bilafsuku. » Ŋ woo ceem, Yeesu hooliɗta kañam ci jen. \v 20 A woyissa ne : « Ini na pulohe ŋ ɓo' weɗ na ɓekee ɗe hoolaaɗi. \v 21 Laam in cii na pulohe ŋ ɗooƴ keeñ ɓo' : liiɓohaaɗ moɗaaɗi, faankoh sangohuuɗ, rok, ap ɓo', \v 22 njaaloo, waaɗ raak in laayiɗ, cakaay, njuucnjaac, nduuɗuk, siis, ɗooɓoh, hotsiɗuk na naandɗuk. \v 23 In ci moɗaaɗiiceem jen na pulohe ŋ ɗooƴ ɓo', ca ɓek ɗe hoolaaɗi. » \s Ɓitiɓ nikaaɗi Yawuut kosiɗ Yeesu \p \v 24 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a kaɗ ɓak caŋ \w Tiir\w*, a dalla ŋ kahan. A waaɗeeɗi ne ali ɓo' inaha, waaye wa mineeɗi ɗemb. \p \v 25 Wa raakeen ɓitiɓ nga, kuɓkaŋ ɗe ɓitɓa ƴina, a \w jiini\w* nikee na ɗe. A kerahha ɓooɓa woyeeɗa ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu, a jaarra hay nga ɗe, a ƴekka ŋ kot ciŋ ɗe. \v 26 Ɓitɓeem nikeeɗi Yawuut, a nikee \w Gerek\w*\f + \fr 7:26 \fr*\fq Gerek \fq*\ft : ŋ maañ ɗah, e ɓooɓi genee Geres, ɓeɗ teeksee Gerek. Kur keem degga kur laayiɗ yaah. Ɓa woyɗukoheeɗa ɓa peɗeem gerek, ɓa tumɗukoheeɗa ɓa mbaah gerek. Kaɗta poo, ɓooɓi degsee yaah ɓeem te ɓa Gerek haa, laayiɗ ɓeendukka nga po ɓa mirndohha tumu Gerek. Ɓitɓii, a ɓaahee ŋ ɓooɓeem. Wi ɓi \+w Rom\+w* deg kur ceem jen yaah sah, ɓa risee na mbaahi na peɗmiŋ Gerek ci. Te Fiis ciŋ \+w Ambtiɗohi Asi|lemma="Ambtiɗohi Koc na wi Asi"\+w* fiisu ŋ gerek. \ft*\f*, a ɓaahee Feniis caŋ Siri ; a kiimmba Yeesu ne a aañiɗ ɗe jiinndi amb kuɓkiŋ ɗe. \v 27 Yeesu loffa ɗe ne : « Komaakci ñamaat paaɗ po ɓa kap ; wa waas haa ɓuu ci na koɗse teengu kañam kiŋ komaakci. » \v 28 Ɓitɓa loffa ɗe ne : « Wa keeh kilifaani, waaye ɓuu ci na koɗse na name ñam ŋ ñamohiiciŋ komaakci, ci na keene. » \v 29 Yeesu woosa ɗe ne : « Sagu woo keem, jiinnda faɗiɗ kuɓkiŋ ɗa, fu miniɗ haad. » \v 30 Ɓitɓa haadda, a raakka kuɓka faankiɗ moɗoɗ ŋ fiƴaanga, raak jiinnda faɗiɗ ɗe. \s Yeesu wirɗiɗ ɗik minaaɗi woo baahiɗ \p \v 31 Wa Yeesu kurkoh ɓakaŋ Tiir, a taamb ŋ Sidoon, ne a dokuk ɓakaŋ Cookmaŋ-Galile, ngaŋ kur caŋ Dekapool\f + \fr 7:31 \fr*\fq Dekapool \fq*\ft : wa nikee kur-taah ndaŋkiyaah nangɗukohiɗ. Ɓooɓi genee nga, ɓa nikee Yawuut haa, ɓa taambɗeeɗi waasiŋ Musaa.\ft*\f*. \v 32 A komuusa ɗik minaaɗi woo baahiɗ. A kiimuusa ne a degaat ɗika yaah, a wiriɗ ɗe. \v 33 Yeesu ɓayya ɗe po ɓa ussa mboolnda, a degga ndukun ciŋ ɗe ŋ nof ciŋ ƴaara, a tuhussa, a laalla peɗmiŋ ƴaara. \v 34 Ƴutta, Yeesu marakka ŋ ɗafki, a iikka iik duu'in, a woosa ne : « \tl Effata\tl* ! » Weɗ ne "Rangsuka !" \v 35 Jaarra nof ciŋ ƴaara rangsukka, peɗmiŋ ɗe toksukka, a jombeeɗa moɗoɗ. \v 36 Yeesu dennga mboolnda ne ɓa kinaata woo ali ɓo'. Waaye findi a uupee ɓa dengoh ne ɓa kinaata woo, ɓa uupee wa laamtohoh ɗaa. \p \v 37 Ɓooɓa feyseen po ɓa minisɗi, ɓa woyeeɗa ne : « In nu a haɓiɗ ɗah, wa in baahiɗ. A tumiɗ po kotii, ɗik ci ɓii kerah, muum ci ɓii jomb. » \c 8 \s Laayɗaŋ mbuuruuca, wa kanakɗoh \p \v 1 Ŋ mbeh caam, mboolo laayiɗ cohissa. Wa ɓa kaɗ po ɓa raakisɗi ñamaah, Yeesu ɓeeɗukka taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : \v 2 « Ɓooɓii miskiɗ to, neeh kaahay ceɗi cii, ɓii na so, te ɓa raakisɗi ali ñamaah ; \v 3 ŋ woo ɓa ne ɓa haadaat rook ɓarang ɗah, ɓa keenan ŋ waas. Raakiɗ ɓi puloh ɗisik usiɗ. » \v 4 Taalubeeciŋ ɗe loffa ɗe ne : « Moo ! Ɓo' ɓayohan mbuuruuci min ɓa kap nde ŋ bilaf fii ? » \v 5 A meekissa ɓa ne : « Ɗu raak mbuuru hend na ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Mbuuru yasna-kanak. » \p \v 6 Ŋ ineem, Yeesu woosa mboolnda ne ɓa ɓoofaat ŋ kehƴa. A ɓayya mbuuruuca yasna-kanak ca, a corkiɗta Kooh, a nguɗsoheeɗa ca, a eɗeeɗa taalubeeciŋ ɗe ca ne ɓa paysoh ca ; ɓa paysohha ca ɓooɓa. \v 7 Ɓa nameen raak ɓi cuurund ƴin ndaam, a ɓayya ca, a corkiɗta Kooh nga ca, a woosa ne ɓa paysohaat ca mboolnda. \v 8 Ɓooɓa ñammba po ɓa kappa ; tasiɗ ca nangɗohuusa, ca nikee dammba yasna-kanak. \v 9 Ɓooɓa ñamee nikeen ŋ ɓak junni-nikiis (4000). Ƴutta, Yeesu woosa ɓa ne ɓa haadaat. \v 10 Jaarra a aassa ŋ gaal na taalubeeciŋ ɗe, ɓa kaɗta ɗiska na woyse Dalmanuta. \s Lawiiraŋ \tl Farisen\tl* ca \p \v 11 Wa ɓa ree ndaam, \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hayya, ɓa markiskeeɗa Yeesu an : Ɓa woosa ɗe ne a haɓɗaat firndeeni puloh ŋ Eel ci. \v 12 Yeesu fuuppa sagu keeñ riifiɗ, a woosa ne : « Wa ye tah ɓooɓi woti meeksohee firnde ? Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓa eɗsanɗi ali firnde. » \v 13 A faɗta ɓa ndaam, a aasissa gaal ne ɓa coot ɓaka faahaŋ cookma. \p \v 14 Taalubeeca alkoheen ɓayndoh mbuuru, ɓa raakee mbuuru yino dong ŋ gaala. \v 15 Yeesu dennga ɓa an : « Tumaat moɗoɗ, wortukaat lawiiriŋ \tl Farisen\tl* ci na wiŋ Herod. » \v 16 Taalubeeca woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne wa ina ɓa raakɗi mbuuru tah. \v 17 A inahha ina ɓa woye, a woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu woye ne : “ A ini ɓoo raakɗi mbuuru ? ” Ɗu inhisohɗi te ɗu inahɗi poyi e ? Ɗu raak keeñ ndengiɗ e ? \v 18 Ɗu raakiɗ has. Ɗu minɗi minɗi hot e ? Ɗu raakiɗ nof. Ɗu minɗi minɗi kerah e ? Hanaa ɗu alkoh alkoh \v 19 wa ŋ nguɗsoh mbuuruuca yatuus ca ŋ paysohha ca mboolnda raakee ƴaar junni-yatuus (5000) ? Tasɗohiica ɗu ɓayndohee nikee pañe riifiɗ hend na ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Pañe ndaŋkiyaah na kanak (12). » \v 20 A woyissa ɓa ne : « Moo wa ŋ nguɗsoh mbuuruuca yasna-kanak ca, ŋ paysohha ca ɓooɓa junni-nikiis (4000) ca nak ? Tasɗohiica ɗu ɓayndohee mbaɗi, ca nikee dammba riifiɗ hend na ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Ca nikee dammba yasna-kanak. » \v 21 A woosa ɓa ne : « Ɗu ris inhaaɗi poyi e ? » \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ ŋ Betsayda \p \v 22 Wa ɓa kaɗ po Betsayda, a komuusa fuuliɗ, a kiimuusa ne a laal ɗe. \v 23 Yeesu ammba fuulɗa ŋ yaah, a ɓayya ɗe po ɓa pulla kur ka, a tuhussa ŋ has ciŋ ɗe, a degga ɗe yaah ciŋ ɗe, a woosa ɗe ne : « Fu yii hot in e ? » \v 24 Ƴaara marakka, a loffa ɗe ne : « Mi yii hot ɓi ɓo', ɓa mand ndo na kidig waaye ɓa na tiinde. » \v 25 A degissa ɗe yaah ciŋ ɗe ŋ has, ƴaara markissa ; a wirra, a hoteeɗa hooliɗ. \v 26 Yeesu woosa ɗe ne : « Haada kahan fu, kina taamb ŋ ɗooƴ kur ki. » \s Yeesu woyiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe na hultiŋ ɗe \p \v 27 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kurkohis ndaam, ɓa kaɗeeɗa ŋ ɓak kur ka na woyse Seesare-Filip, ŋ kur ca ƴin ƴin ca wilee wa. Ŋ waasa, a meekissa ɓa ne : « Ɓooɓi na woye ne ñam ɓa ? » \v 28 Ɓa loffa ɗe ne : « Raakiɗ ɓi na woye ne a fu \w Yahya Ɓoktohi\w*, ɓum woyee ne a fu \w Ilyas\w*, ɓinooɓi woyee ne fu woosuuɗ wiiriis. » \v 29 A meeksissa ɓa ne : « Moo ɗu nak ? Ɗu na woye ne ñam ɓa ? » Piyeer loffa ɗe ne : « A fu \w Mucɗohi Gapohse\w*. » \v 30 Yeesu dennga ɓa baahiɗ ne ɓa kinaat woo ali ɓo' ŋ ini kaɗ nga. \p \v 31 Weɗi a camboh ɓa teeɓ ne : « \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* joyiɗ yaaɓ keeh-keeh ŋ yaah ciŋ yakak ci na kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh ciŋ wa, ɓa hey ɗe sange, a apu, te a hulit ŋ neeha kaahayɗoh. » \v 32 A woyeeɗa woo ceem halang. Piyeer gukka ɗe, ngaseeɗa ɗe. \v 33 Yeesu yurhiɗkohha na taalubeeca, a marakka ɓa, a ngassa Piyeer an : « Kurka ndii, kaɗa ŋ finhooso, seytaaniini ! Liiɓohaaɗiŋ ɗa hunɗi na wiŋ Kooh, fu na liiɓe findi ɓo'. » \p \v 34 Weɗi Yeesu ɓeeɗkoh mboolnda na taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Ɓo' nu waaɗ nik taalubeeniŋ ngo ɗah, a joyɗi liiɓ haf ce, a degkaat kurwaani aa hee daaƴohse, a ñaakiɗ to. \v 35 Laam ɓo' nu waaɗ muciɗ kipes kiŋ ɗe ɗah, a hey wa ñake. Waaye ɓo' nu ñak kipes kiŋ ɗe saguuso na \w Yegɗohiŋ Muci\w* ɗah, a heya mucɗe. \v 36 Ɓo' raak adinaani jen na in ci nik nga te a ñak kipes kiŋ ɗe, ineem raakiɗ ɗe winde njiriñ ? \v 37 Ɓo' min romkoh kipes kiŋ ɗe na ye ? \p \v 38 Ɓooɓi woti-woti, ɓa tumoh moɗaaɗi, ɓa topɗi ŋ Kooh po haa njaalo'oh ; ɓo' nu supuk hun na so na woo ciŋ ngo ŋ fikiiɓa ɗah, Kuɓkiŋ ɓoyi hey ɗe supke inah ne a hayee ŋ yaki Baabiŋ ɗe yak, a hun na malaakaaci hooliɗ ci ɗah. » \c 9 \p \v 1 Yeesu woyissa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓi ɓo' ɓii ŋ ndii, ɓa kaananɗi muk te ɓa hotɗi Nguuriŋ-Kooh hayiɗ na hatil. » \s Siñaarɗiŋ ndamiŋ Yeesu ŋ ɗafuk tangoora \p \v 2 Wa degga neeh yasna-yino, Yeesu ɓayya Piyeer na Saak na Saaŋ, a kaɗta ɗaaya na ɓa ŋ ɗafuk tango njooliɗ ; ndaam a ɓoƴsukka ŋ fikiiɓa. \v 3 Kulɓaacaŋ ɗe melciɗeeɗa melciɗ sagu yaanow ; ali naawoh ŋ kehƴi minɗi yaanwiɗoh kulɓa ɗaa. \v 4 Woosuuɗ kanak teeɓukka ɓa, ɓa nikee \w Ilyas\w* na \w Musaa\w*, ɓa woyeeɗa na ɗe. \p \v 5 Piyeer woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, wa baahiɗ ne ɓoo nik ndii. Ɓoo haɓɗaat ɗiip kaahay ; winoori nik wiŋ ɗa, winni nik wiŋ Musaa, wi tas nik wiŋ Ilyas. » \v 6 Piyeer woyiɗ ineem laam a inhisseeɗi in ci a na woye sagu tiita ɓa tiite ; a yi na taalubeeci kanak ci. \p \v 7 Eel hayya muurra ɓa, hooso kerhukka ŋ eela an : « Yii, a yi \w Kuɓkiŋ ngo|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* ŋ waaɗ keeh-keeh, sikɗukaat ɗe. » \v 8 Jaarra taalubeeca marakka ini wil ndaam jen, ɓa hotisɗi ali ɓo' na ɓa, ɗal Yeesu kiik ce. \p \v 9 Wa ɓa ruhsee tangoora, Yeesu dennga ɓa an : « Kinaat naandsuk ali ɓo' ini ɗu hot po mbaɗna \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hultan. » \v 10 Ɓa ammba woo keem te ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa an : « A waaɗ ye woo ŋ hulit ? » \v 11 Ɓa meekissa ɗe ne : « Wa ye tah jangɗohoh ciŋ \w waasiŋ Musaa\w* woyee ne Ilyas joyiɗ hayis paaɗ\x + \xo 9:11 \xo*\xt Malasi 3:23\xt*\x* ? » \v 12 A loffa ɓa ne : « Ɓo' miniɗ woo ne e Ilyas joy hay paaɗ ne a doknoh in ci jen po ca yurah, waaye kinaat alkoh ne, Fiis ci Hooliɗ ci namiɗ woo, ŋ ini kaɗ ŋ Kuɓkiŋ ɓoyi, ne a joyiɗ yaaɓ laayiɗ te a sangu.\x + \xo 9:12 \xo*\xt Esayi 53:3\xt*\x* \v 13 Waaye mi na woyee ɗu ne Ilyas hayiɗ po ɓooɓi tumiɗ ɗe ini neɓ ɓa findi Fiis ci woyohee wa. » \s Yeesu saɓsohiɗ kuɓka na jiinnda muumɗohe \p \v 14 Wa ɓa kaɗ po ɓa reyeeɗa ŋ taalubeeca ɓinooɓa, ɓa hotta mboolo yakak wiliɗ ɓa, jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa taastiɗoheeɗa na ɓa. \v 15 Mboolnda hotta Yeesu, ɓa feyuusa. Jaarra, ɓa yurahha nga ɗe na mbup, ɓa kañiɗta ɗe. \v 16 A meekissa ɓa ne : « Ɗu na taastiɗohee ye na ɓa ? » \v 17 Ƴaar ŋ mboolnda woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ŋ komee ɗa kuɓkiŋ ngo ƴaari, a \w jiini\w* muumiɗ ɗe. \v 18 Ɗisik nu a amboh ɗe ɗah, a na folee ɗe ŋ ndaam, nguɓiŋ ɗe soñe, a ɗoɓɗohee sis ciŋ ɗe, a jaaɗ. Ŋ kiimiɗ taalubeeciŋ ɗa ne ɓa aañ jiinndi, waaye ɓa minɗaa. » \v 19 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɗu ɓi ɓooɓi woti-woti e ɗu kosaaɗi ; ŋ nikan nik na ɗu, ŋ muñɗee ɗu po kiɗa ? Komaat to ɗe ndii ! » \v 20 Ɓa kommba ɗe ɗe. \p Wa jiinnda hot Yeesu rek, a yoondiɗta kuɓka, yeem keennda, walañkeeɗa ŋ kehƴi, nguɓiŋ ɗe fuureeɗa. \v 21 Yeesu meekissa baabiŋ ɗe ne : « Inii rahas ɗe kiɗa ? » Yeem loffa ɗe ne : « Ina a nikoh komaaki poyi. \v 22 In laayiɗ, jiinndi na hiiree ɗe ngaŋ keen ŋ yongkaah mbaa ŋ masuɓ ne a boom ɗe ; kon fu min in nga ɗah, ɓoo miskaat ɗa, fu ɓaatɗoh ɓoo. » \v 23 Yeesu loffa ɗe ne : « Ŋ min in nga ɗah i ? Raakɗi ini minukɗi ngaŋ ɓoyi kos. » \v 24 Jaarra baab ɓi kuɓka woosa ŋ ɗafka ne : « Ŋ kosiɗ ! Ɓaatɗoh ho ŋ ini tas ŋ kosi ŋ kos ! » \p \v 25 Yeesu hotta ne mboolo laayiɗ wa ɗii ar nangɗukoh, a ngassa jiinnda an : « Ñam woo ne, pula ŋ kuɓkii te kinaa ɗe aasis, fu yi jiinndi na ɗikɗohe, muumɗohe ! » \v 26 Jiinnda pulla kuɓka, a ambsohhaa na sesoh na yoondiɗ ɗe keeh-keeh. Kuɓka mannda na ɓoyi kaan, po laayiɗ woyeeɗa ne a kaaniɗ. \v 27 Waaye Yeesu ammba ɗe ŋ yaah ne a kuruk ; a kurukka. \p \v 28 Wa Yeesu aas kahna, taalubeeciŋ ɗe ɗaayya na ɗe, ɓa meekissa ɗe ne : « Wa ye tah po ɓoo minɗi aañ jiinnda ? » \v 29 A loffa ɓa ne : « Jiini mand na yeem, a kiim Kooh dong na tahee ɗe coot. » \s Yeesu woyissiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe \p \v 30 Wa ɓa puloh ndaam, ɓa lahha ŋ ɗooƴ Galile. Yeesu waaɗeeɗi ne wa inhu, \v 31 a nikee jangɗeeɗa taalubeeciŋ ɗe ne : « Kuɓkiŋ ɓoyi hey degse ŋ yaah ciŋ ɓooɓi, ɓa ap ɗe, a hulit ŋ neeha kaahayɗoh. » \v 32 Waaye taalubeeciŋ ɗe inheeɗi ini woo keem tokis te ɓa kaañeeɗi ɗe meekis. \s Ya ɓa kilifa ? \p \v 33 Wa ɓa ree Kapernawum po ɓa nikka ŋ kahna, Yeesu meekissa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ɗu taastiɗohee ye ŋ waas ? » \v 34 Ɓa ɗekka teɗ ; raak ɓa taastiɗohee ya ɓa uup nik kilifaani nga ɓa. \v 35 A ɓooffa, a ɓeeɗukka ndaŋkiyaah na kanak ci (12), a woosa ɓa ne : « Ɓo' nu waaɗ nik kilifa ɗah, a teyɗukaat mirndoh, te a teyɗuk nik surgaaniŋ ɓi tas jen. » \v 36 A ɓayya komaaki a tufkiɗta ɗe ŋ leerooɓa, a morgiɗukka ɗe, a woosa ne : \v 37 « Ɓo' nu teyɗuk njaanjii saguuso ɗah, a teyɗuk ko. Ɓo' nu teyɗuk ko ɗah, fu teyɗuk ko haa, fu teyɗuk Yi woos so. » \s Ɓoyi sangɗi ɓoo hun na ɓoo \p \v 38 Saaŋ woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ɓoo hotiɗ ɓo' aañeeɗa jiiniici ŋ tiikiŋ ɗa te a ɓaahɗi nga ɓoo. Tahha po ɓoo woosa ɗe ne a kinaata tumis. » \v 39 Yeesu woosa ɗe ne : « Kinaat ɗe wa sangoh, laam ali ɓo' minɗi haɓiɗ in feyohiɗ ŋ tiikiŋ ngo po ƴut, jaar a woyee in moɗaaɗi nga so. \v 40 Ɓo' nu sangɗi ɓoo ɗah, a hun na ɓoo. \v 41 Ɓo' nu on ɗu pot masuɓ ne ɗu an sagu ɓaahi ɗu ɓaah ŋ \w Mucɗohi Gapohse\w* ɗah, ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓoyeem ñakanɗi aafu nga. \v 42 Waaye yaa nu bakaaɗɗukoh yino ŋ komaakci ƴin ci kos so ɓii ɗah, ini hee ngisohe nga ɗe, weɗ ne a toku atoh ɓitiɗ ŋ mbooh, a njafu ŋ cookma. \s Penduk bakaaɗ \p \v 43 Yaahiŋ ɗa waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nguɗaa, fu tas yaah yino ; laam fu aas ŋ kipes ki na yaah yino, weɗ ngisoh fu kaɗ na yaah ciŋ ɗa kanak ci ŋ yongkaaha heyɗi ƴime. [ \v 44 ]\f + \fr 9:44 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Cangind ca na ñame faan ndaam na kaaneeɗi te yongkaaha na ƴimeeɗi." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \v 45 Kotiŋ ɗa waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nguɗaa ; laam fu aas ŋ kipes ki na kot yino, weɗ ngisoh fu njafu na kot ciŋ ɗa kanak ci ŋ yongkaaha yakka. [ \v 46 ]\f + \fr 9:46 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Cangind ca na ñame faan ndaam na kaaneeɗi te yongkaaha na ƴimeeɗi." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \v 47 Te hasiŋ ɗa waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, luhtaa ; laam fu aas ŋ Nguuriŋ-Kooh na has yino, weɗ ngisoh fu njafu na has ciŋ ɗa kanak ci ŋ yongkaaha yakka. \v 48 Cangind ca na ñame faan ndaam na kaaneeɗi te yongkaaha na ƴimeeɗi. \p \v 49 Ɓo' nu nga ɗah, hey jemɗasse na yongkaah. \v 50 Meɗa, wa in baahiɗ, waaye meɗa kaɗ po wa jemisɗi ɗah, wa min jemɗohissu na ye ? Raakaat meɗa ŋ ɗooƴ ɗu te ɗu pesohee jam ŋ harmban ɗu. » \c 10 \s Ini Kooh ambsoh, ɓo' kinaata saɓsoh \p \v 1 Yeesu kurkohha ndaam, a kaɗta ɓakaŋ kur caŋ Yudee, na ɓaka winooraŋ Yurdan. Mboolo cohissa nga ɗe, a jangɗisseeɗa ɓa findi a meeɗa tumoh. \v 2 Ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca reɓpa, ɓa meekseeɗa ɗe ne ɓa woyɗukoh ɗe woo uupiɗ, an : « Andi ɓo' miniɗ faɗ ɓitiice ? » \v 3 A loffa ɓa ne : « \w Musaa\w* eɗ ɗu winde nakoh nga ? » \v 4 Ɓa loffa ɗe ne : « A teyɗohiɗ ne, fu miniɗ fiisiɗ ɓitiifu kayti teeɓoh ne fu faɗiɗ ɗe, fu faɗ ɗe.\x + \xo 10:4 \xo*\xt Rohƴiɗi 24:1\xt*\x* » \v 5 A loffa ɓa ne : « E ndengi ɗu ndeng keeñ weɗ tah Musaa fiisiɗta ɗu nakoheem, \v 6 waaye ŋ cambohaana, wa Kooh na fere Adina, a fer ɓa ƴaar na ɓitiɓ,\x + \xo 10:6 \xo*\xt Camba 1:27\xt*\x* \v 7 weɗ tah ƴaar hey saɓsukohe na yaay na baab, a ŋoɗ ŋ ɓitiice, \v 8 ɓa nik faan yino.\x + \xo 10:8 \xo*\xt Camba 2:24\xt*\x* Teemb ndeem, ɓa nikisɗi kanak ɓa faan yino kotii. \v 9 Kon, ini Kooh ambsoh, ɓo' kinaata saɓsoh. » \p \v 10 Wa ɓa dokuk kahna, taalubeeciŋ ɗe meekissa ɗe ini kaɗ ŋ ineem. \v 11 A loffa ɓa ne : « Yaa nu saɓsukoh na ɓitiice, a tokis ɓitiɓ wiiriis ɗah, a njaaloo njaaloo ŋ harmban ce na ɓitɓa koc. \v 12 Te ɓitiɓ nu saɓsukoh na ƴaar ce, a tey ƴaar wiiriis tok ɗe ɗah, a njaaloo njaaloo. » \s Yeesu na komaakci ƴin ci \p \v 13 Ɓi ɓo' komeeɗa Yeesu komaaki ƴin ne a laal ɓa, waaye taalubeeciŋ ɗe ngaskeeɗa ɓooɓeem. \v 14 Yeesu hotta ineem, a ayrukka, a woosa ɓa ne : « Faɗaat komaakci ɓa hay nga so, kinaat ɓa hondoh hay, ɓooɓi mand na ɓa ɓeɗ raak Nguuriŋ-Kooh. \v 15 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓo' nu teyɗukɗi Nguuriŋ-Kooh findi komaaki ƴin ɗah, a aasanɗi nga muk. » \v 16 Ƴutta, a gorukka komaakca, a degga ɓa yaah ciŋ ɗe a barke'iɗta ɓa. \s Yeesu na heɗ raak-raaka \p \v 17 Wa Yeesu coote, ƴaar nuppa ƴekka ŋ fikiice, meekissa ɗe ne : « Jangɗohohi baahiɗi, ŋ joy ye haɓiɗ po ŋ raak kipes ki heyɗi reehe ? » \v 18 Yeesu woosa ɗe ne : « Wa ye tah fu ɓeeɗkohee so baahiɗ ? Ali ɓo' baahɗi, hanaa Kooh dong. \v 19 Fu inhiɗ nakoh ci ; an kina ap ɓo', kina njaaloo, kina rok, kina woyiɗ ɓo' ini a tumɗi, kina njuucnjaac, eɗa yaay ɗu na baab ɗu cir.\x + \xo 10:19 \xo*\xt Pula 20:12-16; Rohƴiɗi 24:14\xt*\x* » \v 20 Ƴaara woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, in ceem jen, mi yii taambiɗ ca, ina ŋ nikoh komaaki poyi. » \v 21 Yeesu marakka ɗe, waaɗta ɗe ŋ ɗooƴ ce, a woosa ɗe ne : « Wa in yino dong weɗ fu taskoh. Toona in ci fu raak jen, fu eɗ ca ñakiɗ ci ; fu hey raake alal ŋ Eel ci. Ƴut ɗah, fu hay, fu ñaakiɗ to. » \v 22 Ŋ woo keem, fikiiraŋ ƴaara ɓoƴsukohha, a cooteeɗa goyoh na goyoh, a nikee heɗ raak-raak. \p \v 23 Ŋ ineem, Yeesu marakka ini wil ɗe, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Kooh wa in ye miskan. » \v 24 Taalubeeciŋ ɗe feyuusa ŋ woo kiŋ ɗe, waaye a woyissa ɓa ne : « Kuɓuuci, aas ŋ Nguuriŋ-Kooh yooɓɗi de' ! \v 25 Ngeelemb taamb ŋ ngul kufic, weɗ uup yooɓ heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Kooh. » \v 26 Taalubeeca uuppa nga feyu, ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Kon a ya ɓa min mucɗu ? » \v 27 Yeesu marakka ɓa, woosa ne : « Ineem wooñiɗ ɓo' waaye raakɗi ini wooñ Kooh. » \p \v 28 Ŋ ineem Piyeer kooɗta woo ka, a woosa ɗe ne : « Moo ɓoo ɓi faɗ in ciŋ ɓoo jen, ɓoo ñaakiɗta ɗa nak ? » \v 29 Yeesu loffa ɗe ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓo' nu faɗ kahan, wala taambɗoh ƴaar mbaa ɓitiɓ, yaay, baab, kuɓu wala yohon saguuso na \w Yegɗohiŋ Muci\w* ɗah, \v 30 ɓoyeem hey raake, ŋ jamanoonii, ini ree waas teemet ŋ kahan, taambɗoh, yaay, baab, kuɓu, na yohon. Wa hunan na tolfiɗu ŋ kehƴi, waaye, kim a hey raake kipes ki heyɗi reehe. \v 31 Laayiɗ ŋ ɓi adug woti, ɓeɗ mirndohan, te laayiɗ ŋ ɓi mirndoh woti, ɓeɗ adgan. » \s Yeesu woyissiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe na hultiŋ ɗe \p \v 32 Waam, ɓa nikee ŋ waas Yerusalem, Yeesu adugka, ɓa kaɗeeɗa, taalubeeci feyuusa, ɓooɓa hunee na ɓa tiitta. Ŋ ineem a ɓeeɗkissa taalubeeci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) kiik ɓa, a woyeeɗa ɓa ini na hee ɗe rahse. \v 33 A woosa ɓa ne : « Ɗu hot nga, ɓoo ɓii kaɗ Yerusalem, \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hey faɗse ŋ yaah ciŋ kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ \w waasiŋ Musaa\w*, na jangɗohoh ciŋ wa ; ɓa hey ɗe atte'e ne a apu, ɓa eɗ ɗe ɓooɓi nikɗi Yawuut. \v 34 Ɓeem hey ɗe njembte, ɓa tuhus ɗe, ɓa laɓ ɗe leraw, ɓa ap ɗe. Waaye wa raak neeh kaahay ɗah, a hey hulte. » \s Kiimaŋ kuɓuucaŋ Sebede \p \v 35 Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede, reɓpa ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ɓoo waaɗ ne fu haɓɗiɗ ɓoo ini ɓoo na hee ɗa kiime. » \v 36 A woosa ɓa ne : « Ɗu waaɗ ne ŋ haɓɗiɗ ɗu ye ? » \v 37 Ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo waaɗ ne fu nik ŋ ndamiŋ ɗa ɗah, yii ɓoof lah ɗa yaah-ñaahum, yii lah ɗa yaah-sing. » \v 38 Waaye a woosa ɓa ne : « Ɗu inahɗi ini ɗu na kiime. Ɗu miniɗ an ŋ kaasiŋ miskiɗi ŋ anan e ? Andi ɗu miniɗ ɓoktuk ŋ miskiɗi ŋ ɓoktukohan ? » \v 39 Ɓa loffa ɗe ne : « Ee, ɓoo miniɗa. » A woosa ɓa ne : « Wa keeh ne ɗu hey ane ŋ kaasiŋ miskiɗi ŋ anan te ɗu hey ɓoktuke ŋ miskiɗi ŋ ɓoktukohan ; \v 40 waaye ini kaɗ ŋ yi lahan ndo yaah-ñaahum na sing, a ñam woyan ɓa haa ; ɓooɓi kooɗkiɗu ɗisik ceem, ɓeɗ lahan ndo nga. » \p \v 41 Wa taalubeeca ndaŋkiyaah ca ɓinooɓa kerah ineem, ɓa ayrukka Saak na Saaŋ. \v 42 Yeesu ɓeeɗukka ɓa jen, woosa ɓa ne : « Ɗu inhiɗ ne ɓooɓi ambu kilifa yakak ŋ kur ci na degee deg ɓooɓiŋ ɓa yaah, ɓooɓi uupiɗ hatil uupohee doole. \v 43 Waaye wa nikohɗi ɗaa nga ɗu, ɓo' nu waaɗ nik ɓo' yakak nga ɗu ɗah, a teyɗukaat nik surgaaniŋ ɗu. \v 44 Te ɓo' nu waaɗ adug nga ɗu ɗah, a teyɗukaat nik \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɓi tas jen. \v 45 Kuɓkiŋ ɓoyi sah, hayɗi ne a raak surga, a hay ne a nik surga te a eɗoh kipes kiŋ ɗe ne a tos ɓo' laayiɗ. » \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ \p \v 46 Yeesu na taalubeeciŋ ɗe woyeeɗa, kaɗeeɗa po ɓa reesa kur-taaha na woyse Yeriko. Ɓa puleeɗaa, ɓa hunnda na mboolo laayiɗ, raak fuuliɗ yalwaanoh teeku Bartime, kuɓu Time, ɓoofiɗ ŋ mbeeddaana. \v 47 Wi a kerah ne a Yeesu yi gen Nasareet na haye, a leehkeeɗa an : « Yeesu setiŋ Dawuuda, ŋ miskaat ɗa ! » \v 48 Ɓo' laayiɗ ngaskeeɗa ɗe ne a ɗek. Waaye a uupeeɗa nga leehuk an : « Setiŋ Dawuuda, ŋ miskaat ɗa ! » \v 49 Yeesu tufukka, nakohha ɗe ɓeeɗkiɗu. Ɓi ɓo' kaɗta nga ɗe, woosa ɗe ne : « Ndengɗuka ! Kurka, a nakohiɗ ɗa ɓeeɗku. » \v 50 Jaarra fuulɗa njaffa paltoonaŋ ɗe, a gooñukka, a kaɗta ŋ Yeesu. \v 51 Yeesu meekissa ɗe ne : « Fu waaɗ ne ŋ haɓɗiɗ ɗa ye ? » A loffa ɗe ne : « \tl Rabbuuni\tl* (jangɗohohiŋ ngo), ŋ waaɗ ne fu tum po has ciŋ ngo min hot ! » \v 52 Yeesu woosa ɗe ne : « Kaɗa, kosi fu kos wirɗiɗ ɗa. » Jaarra fuulɗa hoteeɗa, a taambiɗta Yeesu. \c 11 \s Aasaŋ Yeesu Yerusalem \p \v 1 Wa Yeesu na ɓa hunee na ɗe kaɗ po ɓa heeɗa ree Yerusalem, ŋ ɓak Betfase na Betani, ŋ sero Tangooraŋ-Oliiw-ca, a woossa kanak ŋ taalubeeciŋ ɗe. \v 2 A woosa ɓa ne : « Kaɗaat ŋ kur ki ŋ fikiiɗu wii, ɗu aasee rek ɗah, ɗu hey hote cumbur mbaam tokuuɗ nga, yi ɓo' moosɗi rapoh. Toksaat ɗe, ɗu kom mbo ɗe. \v 3 Ɓo' meekis ɗu ne wa ye tah ɗu toksee ɗe ɗah, lofaat ne : “ A kilifaani etoh ɗe, ƴut ɗah, a hey ɗe dokne ŋ ndii. ” » \p \v 4 Taalubeeca kaɗta, ɓa raakka cumbraŋ mbaama tokuuɗ ŋ hara, ŋ nguɓu kahan, ɓa tokissa ɗe. \v 5 Ɓi ɓo' ŋ ɓa nikee ŋ ndaam woosa ɓa ne : « Ɗu na haɓɗe ye an ? Wa ye tah ɗu toksee cumbriŋ mbaami ? » \v 6 Ɓa loffa ɓa findi Yeesu woyohe, ɓa faɗuusa. \p \v 7 Wa ɓa hay na cumbra, ɓa raɗta kulɓaacaŋ ɓa ŋ ɗafuk cumbra, Yeesu rappa nga ɗe. \v 8 Ɓo' laayiɗ raɗɗeeɗa ɗe kulɓaacaŋ ɓa ŋ waasa, ɓum raɗeeɗa paangiica ɓa piikohee ŋ yohon ca. \v 9 Ɓa adgee na ɓa ñaakee nga ɗe woyeeɗa ŋ ɗafka woo kii : \q « \tl Hosaana\tl*\f + \fr 11:9 \fr*\fq \+tl Hosaana\+tl* \fq*\ft : ŋ ɗeɓgaana, wa tokseen ne : "Woti-woti, mucɗa ɓoo." Wa nikee kiim Kooh. Waaye, wa kaɗta po wa nikka woo yakɗoha Kooh.\ft*\f* ! \q Ɓoyi na haye ŋ tiikiŋ Heɗi raakaat barke ! \q \v 10 Wa barke'aat, \q Nguuriŋ caac ɓoo Dawuuda wi na haye ! \q \tl Hosaana\tl* ŋ ɗisik ca uup ɗafuk !\x + \xo 11:10 \xo*\xt Sabuur 118:26\xt*\x* » \m \v 11 Weɗ Yeesu kaɗoh po a reesa Yerusalem, a aassa ŋ \w Kahan Kooh\w*. Wa a maraka jen po ƴutta, a kurukka, a hunnda na taalubeeci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), ɓa kaɗta Betani, raak Kooh hooɓeeɗa. \s Yeesu ŋ Kahan Kooh \p \v 12 Ŋ Kooh-wiisiina, a puleeɗa Betani, a aɗukka. \v 13 A ƴokka ndun kifsiɗ, a kaɗta marka andi a hey raake ini a min ñam nga. Waaye wa a ree, a hotɗi ali in nga ɗal saaf ca. Wa nikeeɗi ŋ jamanooni ndun ci na rimohe. \v 14 A woosa nduna ne : « Ali ɓo' ñamissanɗi rim ciŋ ɗa ! » Taalubeeciŋ ɗe kerheeɗa nga. \p \v 15 Wa ɓa ree Yerusalem, Yeesu aassa ŋ Kahnaŋ Kooh, a aañeeɗa toonoh ca na romoh ca nikee nga. A foleeɗa taaɓul caŋ ɓoƴsoh kopor ca na ɓoofohaacaŋ toonoh banuut ca. \v 16 A faɗeeɗi ali ɓo' ne a taamb na bagaas ŋ ɗooƴ Kahnaŋ Kooh. \v 17 A jangɗeeɗa ɓooɓa an : « A inii weɗ woyu ŋ Fiis ci Hooliɗ ci haa e ? Ne : “ Kahan ndo teeksan kahan kiimoha wuu cuuɓ ci\f + \fr 11:17 \fr*\ft Toonoh ca, na ɓooɓa meeɗ taamb na bagaas caŋ ɓa ŋ Kahnaŋ Kooh, ɓa meeɗ nik ŋ ɗiska ɓi nikɗi Yawuut topɗasse.\ft*\f* jen.\x + \xo 11:17 \xo*\xt Esayi 56:7\xt*\x* ” Waaye ɗu tumiɗa ɗembohaaniŋ rokoh ci. » \p \v 18 Ŋ ineem kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh caŋ wa kerahha Yeesu, ɓa waakeeɗa findi ɓa hee ɗe apohe. Ɓa neƴƴoheen ɗe sagu aasa jangɗohiŋ ɗe aasee mboolnda. \p \v 19 Wa niina ree, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe pulla Yerusalem. \s Nduna Yeesu yonjee \p \v 20 Ŋ Kooh-wiisiina na ɓaaɓa, ɓa dokkeeɗa po ɓa teembeeɗa ŋ nduna, ɓa hottaa suyiɗ po ŋ niir ca. \v 21 Piyeer naandsukka ina raake, a woosa Yeesu ne : « Jangɗohohi, marka ! Nduni fu yonjee\f + \fr 11:21 \fr*\fq yonj \fq*\ft : kiim in moɗaaɗi ne wa raak. \ft*\f* suyiɗ kong ! » \v 22 A woosa ɓa ne : « Kosaat Kooh, \v 23 ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓo' nu woo tangoorii ne : “ Kurka ndii, njafka ŋ cookma ” te a raakɗi liiɓ kanak nga, waaye a kos ne ini a woo hey raake ɗah, Kooh hey ɗe wa tumɗe. \v 24 Weɗ tah mi na woyee ɗu ne, in nu ɗu kiimee Kooh ɗah, kosaat ne ɗu rahsiɗa po ƴutiɗ, Kooh hey ɗu wa tumɗe. \v 25 Fu kiimee Kooh te raak, fu ambɗiɗ morom fu in ɗah, ɗaasa ɗe, Baabiŋ ɗu, yi ŋ Eel ci nam ɗa ɗaas. [ \v 26 ]\f + \fr 11:26 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Waaye ɗu ɗaasohɗi ɗah, Baabiŋ ɗu, yi ŋ ɗafki, ɗaasanɗi ɗu bakaaɗ ciŋ ɗu." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* » \s A ɓa tufkiɗ Yeesu ? \p \v 27 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe dokkis Yerusalem, a tiindsukeeɗa ŋ ɗooƴ Kahan Kooh, kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na jangɗohoh caŋ wa na yakak ca, hayya nga ɗe. \v 28 Ɓa woosa ɗe ne : « In ci fu na haɓɗe, fu gaƴuk nde po fu kaannja ca haɓiɗ, wala a ya ɓa tufkiɗ ɗa ne fu haɓiɗ ca ? » \v 29 Yeesu loffa ɓa ne : « Maa hee ɗu meekse in yino dong, lofaat to, ŋ woo ɗu ini tufkiɗ to po ŋ haɓɗee in cii. » \v 30 A woosa ɓa ne : « Ya ɓa tuuƴee \w Yahya\w* ne a ɓoktoh, a Kooh wala ɓi ɓo' ? Lofaat to ! » \v 31 Waaye ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ɓoo woo ɗe ne Kooh a yi woos Yahya ɗah, a na hee woye ne : “ Wa ye tah ɗu kosɗi ɗe ? ” \v 32 Te ɓoo namɗi kaañ woo ne wa puloh ŋ ɓooɓi. » Ɓa neƴƴoheen ɓooɓa laam mboolnda jen ambeen ne, Yahya nikee woosuuɗ keeh-keeh. \v 33 Ɓa loffa Yeesu ne : « Ɓoo inahɗi. » A woosa ɓa ne : « Kon ŋ namanɗi ɗu woo ini tufkiɗ to po ŋ haɓɗee in cii. » \c 12 \s Andiiniŋ guuroh ca añaandiɗ ca \p \v 1 Yeesu woyeeɗa na kilifaacaŋ Yawuut ca ŋ andiin an : « A nikee ƴaar, a yippa yohon reseñ, a ɗinngaa po wa willa. A acca nung pooƴoha masmiŋ reseñi nga, a haɓiɗta paraang niiɗohaa wa. Ƴutta, a hanndaa deg ŋ yaah ɓi guuroh reseñ ne wa ruund ɗah ɓa paysoh ; a ɓaaɓpa. \p \v 2 Wi yohni ruund, a tuuƴca \w ñaam\w* ŋ guuroh ci ne a rahas ɓakiŋ ɗe ŋ reseñi. \v 3 Guuroh ca ammba ñaama, ɓa laɓpa ɗe, ɓa aannja ɗe yaah ɓarang. \v 4 A tuuƴissa ñaam wiiriis nga ɓa, ɓa laɓpa ñaama ŋ haf, ɓa ɓassohha ɗe. \v 5 A tuuƴissa ya kaahayɗoh, ɓa appa ɗe. Ɓa laɓpa ñaam laayiɗ ɓi fu inah ne a namee ɓa nam tuuƴ, ɓa appa ɓum. \p \v 6 A tasɗee kuɓkiŋ ɗe a keeñkoh dong. Ŋ mirndaani, a woossa ɗe nga ɓa, a woosa ŋ haf ce ne : “ Ɓa hey supke kuɓkiŋ ngo. ” \v 7 Waaye wi pangkoh ci hot ɗe, ɓa woosa ŋ harmban ɓa ne : “ Lamohiŋ yohni a yi ! Hayaat ɓoo ap ɗe, lamaahi nik wiŋ ɓoo kotii. ” \v 8 Ɓa ammba ɗe, ɓa appa ɗe, ɓa mbetta ɗe ŋ finho yohni. » \p \v 9 Yeesu woosa ne : « Moo, ɗu liiɓ ne heɗ yohniŋ reseñi tuman na ? A hey haye, a ap guuroh ci, a deg yohni ŋ yaah ɓi ɓo' wiiriis. \v 10 Hanaa ɗu jangɗi ini Fiis ci Hooliɗ ci woo wii : \q “ Atoh fi taɓahoh ci mbete, \q mirndohiɗ nik atoh fi amb taɓahi. \q \v 11 Ineem puloh ŋ Heɗ ɓoo, \q wa in feyohiɗ ŋ has ciŋ ɓoo.\x + \xo 12:11 \xo*\xt Sabuur 118:22-23\xt*\x* ” » \m \v 12 Ŋ ineem, kilifaacaŋ Yawuut ca inheen ne Yeesu woyee na ɓa ŋ andiina, ɓa waakeeɗa findi ɓaa hee ɗe ambohe. Waaye ɓa neƴƴoheen mboolnda, tahha po ɓa faɗta ɗe, ɓa cootta. \s Lempooniŋ buur Sesaar \p \v 13 Ŋ finho ineem, ɓa tuuƴca ɓi \w \+tl Farisen\+tl*\w* na ɓi ɓo' ɓaah ŋ langtoh caŋ Herod ne ɓa kaɗ ŋ Yeesu, ɓa woyɗukoh ɗe woo ki min ɗe ɓek. \v 14 Ɓeem hayya woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ɓoo inhiɗ ne fu woyoh keeh te fu nupɗi ali ɓo' ; laam, fu na markeeɗi ŋ yaki ɓoyi yak, waaye fu na jangɗohe waasiŋ Kooh ŋ keeh ; woya ɓoo andi wa waas ne Sesaar\f + \fr 12:14 \fr*\fq Sesaar \fq*\ft : buur nu tufkiɗasseen Rom ɗah, a meeɗ ɓay tiiki Sesaar, waaye yaa nu nga ɓa raakeen tiikiŋ ɗe haf ce.\ft*\f*, buura yakkaŋ \w Rom\w*, wirndasse lempo wala ? Ɓoo wirind, wala ɓoo wirnduu ? » \p \v 15 Waaye Yeesu inahha ne woo ciŋ ɓa keeh nga ɓa haa, a woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu waaɗee so ɓek ? Komaat to hanjar \w \+tl dinaar\+tl*\w* ndii ŋ marak. » \v 16 Ɓa eɗta ɗe hanjar yino, a meekissa ɓa ne : « Ya ɓa raak nataalii, na tiiki nik nga ? » Ɓa loffa ɗe ne : « A Sesaar. » \v 17 A woosa ɓa ne : « Eɗaat Sesaar ini Sesaar raak, te ɗu eɗ Kooh ini Kooh raak. » Ɓa feyuusa keeh-keeh nga ɗe. \s \tl Sadusen\tl* ci na ini kaɗ ŋ hulti \p \v 18 Ŋ ineem, ɓooɓi na woyse \w \+tl Sadusen\+tl*\w* hayya ŋ Yeesu. Ɓeɗ ɓi na woye ne kaaniɗ ci hultanɗi. Ɓa hayya ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : \v 19 « Jangɗohohi, nakohii weɗ \w Musaa\w* fiisiɗ ɓoo : “ Ƴaar kaan te a raakɗi kuɓu na ɓitiice ɗah, a taambɗoh ce joy tok ɓitɓi, a raakiɗ ƴaari kaanɗi kuɓu.\x + \xo 12:19 \xo*\xt Rohƴiɗi 25:5-6\xt*\x* ” \v 20 Waaye wa raakeen taambɗoh yasna-kanak. Saawi tokka ɓitiɓ, a faɗɗi kuɓu a kaannda. \v 21 Yi taamb nga ɗe lammba ɓitɓa, a nammba kaan raakaaɗi kuɓu, yi kaahayɗoh nammba tum ɗaa. \v 22 Ɓa kaɗeeɗa po yasna-kanak ci jen kaannda te ali ɓo' raakɗi kuɓu nga ɓa ; ƴutta, ɓitɓa nammba kaan. \v 23 Ɓooɓi hulit ɗah, a nikan ɓiti ya ɓa nga ɓa ? Laam, ɓeɗ ɓi yasna-kanak ci jen ɓa tokiɗ ɗe findi ɓitiɓ ! » \p \v 24 Yeesu loffa ɓa ne : « Ini muuƴiɗ ɗu, weɗ ne, ɗu inahɗi ini Fiis ci woo, ɗu inahɗi hatiliŋ Kooh. \v 25 Ɓooɓi hulit ɗah, ƴaar ci heyɗi toke ɓitiɓ, ɓitiɓ ci heyɗi tokse, ɓa mandan na malaakaaciŋ Eel ci. \v 26 Ŋ ini kaɗ ŋ kakaan ki na hultiŋ ɓooɓi, andi ɗu jangɗi ŋ teerndiŋ Musaa, ŋ ɗiski na woye ŋ kidga ƴina jaale ? Ŋ ndeem, Kooh woo ɗe ne : “ Ñam Koohiŋ Ibrahiima, Isaahha, na Yaŋhooɓa.\x + \xo 12:26 \xo*\xt Pula 3:6\xt*\x* ” \v 27 Kooh, a Koohiŋ kaaniɗ ci haa, a Koohiŋ pesiɗ ci. Muuƴi ɗu muuƴ yakiɗ. » \s Nakohi uup yak \p \v 28 Ƴaar ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ \w waasiŋ Musaa\w* kerahha woo caŋ ɓa. A hotta ne, findi Yeesu lofoh ƴaaɓa, wa ɗaa. A reɓpa, a meekissa ɗe ne : « A winde nakoh uupiɗ etoh ŋ nakoh ci jen ? » \v 29 Yeesu loffa ɗe ne : « Wii weɗ nakohi uupiɗ etoh : “ Sikɗuka Israayel, Kooh Heɗ ɓoo a yi dong Heɗi ! \v 30 Waaɗa Heɗ ɓoo, yi Koohiŋ ɗa, na keeñiŋ ɗa jen, na ruuhiŋ ɗa jen, na liiɓiŋ ɗa jen, na hatiliŋ ɗa jen.\x + \xo 12:30 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:4,5\xt*\x* ” \v 31 Wii taammba nga : “ Waaɗa morom fu findi fu waaɗoh haf fu.\x + \xo 12:31 \xo*\xt Lewiici 19:18\xt*\x* ” Raakɗi nakohi uup nakoh cii. » \p \v 32 Ƴaara woosa ɗe ne : « Ee Jangɗohohi, fu woo keeh ne a Kooh yino dong raak, wiiriis raakɗi ɗal a yi ; \v 33 te fu waaɗ ɗe na keeñiŋ ɗa jen, na liiɓiŋ ɗa jen, na hatiliŋ ɗa jen, fu nam waaɗ morom fu findi fu waaɗoh haf fu ɗah, weɗ uupiɗ njiriñ fu \w hoomɗiɗ|lemma="hoomiɗ"\w* Kooh ɗoopaat, wala \w seeƴuk\w* nu min nik ɗah. » \v 34 Jaarra Yeesu hotta ne a lofiɗ na liiɓohaaɗ moɗiɗ, a woosa ɗe ne : « Fu usɗi Nguuriŋ-Kooh. » Ŋ finho ineem, ali ɓo' kaañisɗi ɗe meekis ne a markisuk ɗe. \s Mucɗohi Gapohse na Dawuuda \p \v 35 Yeesu nikee jangɗoheeɗa ŋ ɗooƴ \w Kahan Kooh\w* poyi. Ngaŋ jangɗoheem a meeksohha ne : « Jangɗohoh ciŋ waasi minoh woo na ne : “ \w Mucɗohi Gapohse\w*, a setiŋ Dawuuda ? ” \v 36 Te ŋ hot \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, woyɗukohiɗ Dawuuda inii : \q “ Heɗ ɓoo woyiɗ Heɗ to ne : \q ‘Ɓoofa ŋ ñaahmiŋ ngo \q po mbaɗna ŋ folan ɓi sang ɗa, \q fu tum ɓa degoha kot.\x + \xo 12:36 \xo*\xt Sabuur 110:1\xt*\x*’ ” \m \v 37 Dawuuda ŋ haf ce a yi ɓeeɗkoh Mucɗohi Gapohse Heɗ ce, kon a min na nikohis setiŋ ɗe ? » \p Wa raak mboolo laayiɗ nga sikɗukeeɗa Yeesu, ɓa neɓuusa. \v 38 A woyeeɗa ɓa ŋ jangɗohaŋ ɗe ne : « Wortukaat mand na jangɗohoh ciŋ waasiŋ Musaa, ini neɓ ɓa weɗ ne ɓa ɓekuk kulɓa yakiɗ ɓa tiindsuke. Te ɓa kañɗassee yaah kanak ŋ ɗisik ci na toonohse ŋ kur. \v 39 Ɓa nam waaɗ ne, ɓa nikan ŋ fiki ɓooɓi ngaŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci, te ɓa ɓeeɗku kañam yakak ɗah, ɓa na waaɗe ɓoof ŋ ɗisik ci uup eɗu cir. \v 40 Ɓeɗ na ñame raakuuɗiŋ ɓitiɓ ci ƴaar ciŋ ɓa kaan po kahan ciŋ ɓa sah ; te ɓa kiimee Kooh ɗah, wa minuu reeh, ɓa waakee hotaat to. Ambaat ne a mbugaliŋ ɓa uupan misik. » \s Eɗohaŋ ɓitɓa ñakɗa \p \v 41 Wa Yeesu ƴut, a ɓooffa, a yurhiɗkohha na ɗiska na ɓekohse kopora ŋ Kahan Kooh, a markeeɗa mboolnda, ɓa ɓekeeɗa kopor nga, a hotta ɓi heɗ alal laayiɗ ɓekeeɗa kopor keeh-keeh nga. \v 42 A nammba hot ɓitiɓ ñakiɗ, yi ƴaar ce kaan, ɓekiɗ nga hanjar kanak ƴin findi pistiriñ. \v 43 Yeesu ɓeeɗukka taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Ñam woo ɗu wa te wa keeh, ini ɓitɓi ñakɗii eɗoh, weɗ uup ciŋ ɓinooɓi jen. \v 44 Laam findi ɓa hend jen, ɓa eɗoh ini ɓa etohɗi ŋ raak-raakiŋ ɓa, waaye a yi, ŋ ñaki a ñak a eɗoh ini a raakee pesoha jen. » \c 13 \s Sañuukaŋ Yerusalem na hayiŋ Kuɓkiŋ ɓoyi \p \v 1 A Yeesu nik ŋ \w Kahan Kooh\w* po a puleeɗa, ƴaar ŋ taalubeeciŋ ɗe woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, marka taɓah ci findi ca yakoh na atoh ci ca taɓahohu findi ca moɗoh ! » \v 2 Yeesu loffa ɗe ne : « Taɓah ci yakak ci fu na hote cii, ali atoh tasanɗi ŋ ɗafuk atoh ŋ ndii, ca jen ca hey yahrohse. » \p \v 3 Ŋ finho woo keem, a kaɗta, a ɓooffa ŋ ɗafuk Tangooraŋ-Oliiw-ca, a yurhiɗkohha na Kahnaŋ Kooh. Piyeer na Saak na Saaŋ na Andare ɗaayya na ɗe, meekissa ɗe ne : \v 4 « Woya ɓoo jamanooni in ceem na hee raakohe na ini na hee teeɓohe ne in ceem jen ca ɗi heeɗa raake. » \p \v 5 A kooɗta woo ki, a lofeeɗa ɓa an : « Wortukaat, ali ɓo' kinaat ɗu muuƴiɗ. \v 6 Ɓo' laayiɗ hey haye, ɓa kooɗ tiikiŋ ngo, ɓa woyee ne ɓeɗ \w Mucɗohi Gapohse\w* te ɓa hey muuƴɗe ɓo' laayiɗ. \v 7 Kaɗ po ɗu kerhoot ɓi hiñoh yakak wala ɗu kerah yegɗoh ci na woye ŋ hiñoh ɗah, kinaat neƴƴoh, in ceem joy joy raak waaye wa nikanɗi ne a Adina na reehe ŋ ɗiski ɗiski. \v 8 Cum ɗah, kur hey hiñohe na kur morom wa, buur hey hiñohe na buur morom ce. Kehƴi hey yoondɗuke ŋ ɓi ɗisik te aɗ raak ŋ ɓi ɗisik. Wa nikohan ɗaa. Ca nikan cambiŋ miskiɗ ci findi ɓitɓi na hee ɓasle. \p \v 9 Waaye ɗu, kurkaat ŋ haf ɗu, laam, ɗu hey ambse, ɗu ɓayu ŋ ngelohaaci, ɗu hey laɓse ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci te ɗu hey ɓayse ŋ fiki ɓi goornoor na ɓi buur saguuso. Ineem hey tahe po ɗu min ndo seede ŋ fikiiɓa. \v 10 \w Yegɗohiŋ Muci\w* weɗ joy katohu paaɗ ŋ cuuɓ ci jen. \v 11 Ɓa ɓayee ɗu kaso ɗah, kinaat feyu ŋ ini ɗu woyan. Woyaat ini hayɗohan ɗu ŋ saasi saasi ; e ɗu woyan haa, waaye a \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*. \p \v 12 Ɓo' hey ambɗuke taambɗoh ce ne a apu, baabu hey ambɗuke kuɓkiŋ ɗe ne a apu, ɓi komaaki hey nike sangiɗ ciŋ ɓooɓi rim ɓa, ɓa apɗuk ɓa. \v 13 Ɓooɓi jen hey ɗu sange saguuso. Waaye ɓoyi na hee ndengɗuke muñ po ŋ reehɗohaana, hey mucɗasse. \p \v 14 Kaɗ po ɗu hot ini araamiɗi na yahrohe tufkiɗ ŋ ɗiski a joyɗi nik ɗah,\x + \xo 13:14 \xo*\xt Dañeel 11:31\xt*\x* - Fu yi na jange Fiis cii, inha ! - ɓooɓi wa raakan ŋ Yudee, ɓa saandohaat ŋ tangooca. \v 15 Ɓoyi wa raakan ŋ ɗafuk teeraasiŋ ɗe, a ruhsee ɗah, a kinaat aas ŋ ɗooƴ kahan ce ne a hee ɓaye in nga. \v 16 Te ɓoyi wa raakan ŋ yohon ca, a kinaat gurid ne a hee ɓaye kulɓaakiŋ ɗe. \v 17 Mas ɓitiɓ ci na hee nike rook ŋ jamanooneem na ɓapɗoh ci ! \v 18 Kiimaat Kooh po wa nikuu ŋ jamanooniŋ soosi. \v 19 Laam ŋ mbeh ceem ɓooɓi hey raake miskiɗ. Miskiɗ mand ɗaa moosɗi raakoh ina Kooh feroh Adina poyi te wa raakissanɗi. \v 20 Te Heɗ ɓoo haawseeɗi mbeh ceem ɗah, ali kiñin heeɗi muce ; waaye a haawsiɗ ca sagu ɓooɓi a tan. \p \v 21 Ŋ jamanoonaam ɓo' woo ɗu ne Mucɗohi Gapohse yii ŋ ndii wala ŋ nden ɗah, kinaat ɗe kos. \v 22 Laam ɓi ɓo' hey haye ɓa tum haf ɓa Mucɗohi Gapohse wala woosuuɗ te ɓa yino nga ca haa, ɓa haɓɗee firnde na keemaan ne ɓa muuƴiɗ ɓooɓi po ɓi Kooh tan sah ne wa mineen nik ɗah. \v 23 Waaye ɗu nak, wortukaat ! Ŋ woyiɗ ɗu ca jen nak, bala ca hayan. \p \v 24 Ŋ jamanooneem, ŋ finho mbeh ci miskiɗ ceem, nohi ñuus, caɓni ƴim, \v 25 hor ci keen, hatil ci nik ŋ eel ci yoondɗu, \v 26 teemb ndeem, ɓooɓi hey hote \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayee ŋ eel,\x + \xo 13:26 \xo*\xt Dañeel 7:13 \xt*\x* a hun na hatil laayiɗ na ndam. \v 27 A hey woose malaakaaci, a cohɗoh ɓooɓi a tan ɓak po ɓak ŋ adinaani jen po ɗiska eel ci top. \p \v 28 Inhaat ini nduni jangɗoh : Kaɗ po naak ciŋ wa hiƴ, wa camb kifis ɗah, ɗu na jaare inah ne rehi usisɗi. \v 29 Wa mand ɗaa, ɗu nam hot in ceem ɗah, inhaat ne wa usisɗi, weɗi ŋ nguɓu kahni. \v 30 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓooɓiŋ adinaani woti kurkohanɗi nga jen te in ceem jen raakɗi. \v 31 Eel ci na kehƴi hey coote, waaye woo ciŋ ngo moosanɗi cootoh. \p \v 32 Ini kaɗ ŋ mbehi, wala wahtuuni in ceem na hee raakohe, ali ɓo' inahɗaa. E malaakaaciŋ Eel ci haa, a \w Kuɓki|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* haa, a Baabi a yi inaha. \v 33 Kon wortukaat, kinaat neeh, ɗu inahɗi andi wa nikan kiɗa. \v 34 Wa mand na ƴaari na ɓaaɓe, a dengkoh \w ñaam\w* ciŋ ɗe kahni, yaa nu nga ɗah a tufkiɗ ɗe, a woo ɗe ini a hee haɓɗe, a woo yi nik ŋ yahndeeri ne a niiɗaat. \v 35 Kon kinaat neeh, ɗu inahɗi andi heɗ kahni hayan kiɗa, ndaa wa nikan noh niiniɗ, wala na wek, wala na wiisaaɗi, wala daaɓdaaɓ. \v 36 Mbaa wortukaat po a hey jalañ ɗah, a raakuu ɗu neehe. \p \v 37 Ini mi na woyee ɗu, maa woyee wa ɓooɓi jen : Kinaat neeh ! » \c 14 \s Kilifaacaŋ Yawuut ca waaɗiɗ ap Yeesu \p \v 1 Waam, e neeh kanak tasee ne feetiŋ \tl \+w Paakiŋ|lemma="Paak"\+w*\tl* Yawuut ci na wiŋ mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci ree.\x + \xo 14:1 \xo*\xt Pula 12:1-27\xt*\x* Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh caŋ wa waakeeɗa findi ɓa ambohan Yeesu te ɓo' yeguu, ne ɓa apɗuk ɗe. \v 2 Ɓa woyee ne wa joyɗi nik ŋ ɗooƴ feet ci, ɓa sangee ne ɗuuɗ raak ŋ ɗooƴ ɓooɓa. \s Ɓitiɓ yiifiɗ laackoloñ ŋ hafiŋ Yeesu \p \v 3 Yeesu nikee ŋ kahan Simong Gaanaana, ŋ Betani. Ɗekka po ɓo' ɓitiɓ aassa, a raakka ɗe ñameeɗa, a ɓayee \tl buteel\tl* \tl albaatar\tl*\f + \fr 14:3 \fr*\fq \+tl albaatar\+tl* \fq*\ft : wa atoh moɗiɗ, yooɓiɗ pestu, wa na etohse haɓɗoha tumoha laackoloñ.\ft*\f* riifiɗ na laackoloñ haɓɗohuuɗ \tl narda\tl* koceet, candoomaŋ wa ɗoɓeen lool. A poɓiɗta lecmiŋ wa, a yiiffa Yeesu wa ŋ haf. \v 4 Ɓooɓa nikee ŋ ɗiska hotta ineem, ɓa lahtukeeɗa ŋ harmban ɓa, ɓa woyeeɗa ne : « Wa ye tah laackoloñi yahrohse ? \v 5 Wa mineen toonohu ini uup \w \+tl dinaar\+tl*\w* teemet-kaahay (300), ñakiɗ ci eɗu kopori. » Ŋ ineem ɓa ngaskeeɗa ɓitɓa. \v 6 Waaye Yeesu woosa ɓa ne : « Faɗaat ɗe, wa ye tah ɗu yaaɓɗee ɗe ? A tumiɗ to in baahiɗ. \v 7 Ñakiɗ ci genan gen na ɗu ; ɗu miniɗ ɓa tumiɗ in baahiɗ ŋ jamano nu ɗu waaɗoha ɗah. Waaye mi, ŋ genanɗi na ɗu. \v 8 Te ɓitɓii haɓiɗ ini a min, a eeñɗiɗ faaniŋ ngo po ƴutiɗ bala ɓekuukiŋ wa ŋ ruy-ruy. \v 9 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗisik nu \w Yegɗohiŋ Muci\w* woyu ŋ adinaani jen ɗah, ini a haɓiɗ hey woyse nga, naandsukohaa ɗe. » \s Yudaa woriɗ Yeesu \p \v 10 Yudaa Iskaryot, yino ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), kaɗta ŋ kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa, ne a min ɓa eɗind Yeesu. \v 11 Ɓa sikɗukka ɗe, ɓa summba nga lool ! Ɓa gappa ɗe eɗ kopor. Ŋ ineem, Yudaa waakeeɗa findi a joy ɗe eɗoh ɓi sang ɗe moɗoɗ. \s Ɗiski Yeesu haɓɗohan \tl Paaki\tl* \p \v 12 Ŋ mbehi koc ŋ feetiŋ Mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci wi mbaaliŋ \tl Paaki\tl* na hoosohse, taalubeeciŋ Yeesu meekissa ɗe ne : « Kilifaani, fu waaɗ ne ɓoo kaɗan ɗa haɓɗohɗa kañam kiŋ \tl Paak\tl* nde ? » \v 13 Yeesu tuuƴca kanak nga ɓa, a woosa ɓa ne : « Kaɗaat Yerusalem, ɗu hey cohe na ƴaar ɓayiɗ meeme masuɓ, ñaakɗaat ɗe. \v 14 Woyaat heɗ kahna a aasohan ne : “ Jangɗohohi woo ne, wa nde ɗiski a joy ñamoh mbaaliŋ \tl Paak\tl*, a yi na taalubeeciŋ ɗe ? ” \v 15 A hey ɗu teeɓe tuuƴ angiɗ ŋ ɗafuk kahna, na in ci joy nik nga, ɗu kooɗkiɗohɗan ɓoo kañam ki ndaam. » \v 16 Taalubeeca kaɗta Yerusalem ; wa ɓa ree, ɓa raakohha in ceem ɗaa findi Yeesu woyohee ɓa, ɓa kooɗkiɗta kañam kaŋ \tl Paak\tl*. \s Kañam kiŋ \tl Paak\tl* \p \v 17 Wa niina ree, Yeesu na \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) hayya. \v 18 Wa ɓa ɓoof ɓa ñameeɗa, a woosa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗu ɓi na ñame na so ɓii, yino nga ɗu hey yo eɗndohe ŋ ɓi sang ngo. » \v 19 Ɓa soossa, yaa nu nga woosa ɗe ne : « Mbaar a mi haa ? » \v 20 A loffa ɓa ne : « Yino ŋ ɗu ɓi ndaŋkiyaah na kanak ci (12) na ɓeke yaah na so ŋ booli. » \v 21 A degga nga ne : « Wa keeh ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hey kurke nga findi Fiis ci woyoha nga ɗe, waaye mas ɓoyi na hee ɗe eɗndohe ŋ ɓi sang ɗe, ini ngisohee ŋ ɓoyeem weɗ ne a rimkuu. » \p \v 22 Ɓa ñameeɗa, Yeesu ɓayya mbuuru, a corkiɗta Kooh, a poɓiɗtaa, a eɗta ɓa wa, a woosa ɓa ne : « Ɓayaat, wii wa faaniŋ ngo. » \v 23 Ƴutta, a ɓayya kaas tumiɗ, a corkiɗta Kooh, a eɗta ɓa wa, ɓa jen ɓa annda nga. \v 24 A woosa ɓa ne : « Wii, wa ñif miŋ ngo aamu wuu ɓi laayiɗ, ñif mi ndengiɗ Ambtiɗohi. \v 25 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ŋ heyɗi anisse masuɓ reseñ po mbaɗna ŋ anissan wi asi, ŋ Nguuraŋ Kooh. » \s Yeesu yegɗohiɗ kafndukiŋ taalubeeci \p \v 26 Wa ɓa ƴut ŋ kañam ka po ɓa ƴeekka ƴeek ciŋ Sabuur, ci hun na feeti, ɓa pulla, ɓa kaɗeeɗa Tangooraŋ-Oliiw-ca. \v 27 Yeesu woosa ɓa ne : « Wa fiisuuɗ ne : “ Ŋ hey laɓe niiɗohi, mbaal ci pasarkoh.\x + \xo 14:27 \xo*\xt Sakriya 13:7\xt*\x* ” Kon inhaat ne ɗu jen ɗu hey kafnduke. \v 28 Waaye, ŋ hultiɗu po ƴut ɗah, ŋ hey ɗu adge Galile. » \v 29 Piyeer woosa ɗe ne : « Ali ɓooɓi jen kafnduk, ŋ kafndukanɗi. » \v 30 Yeesu loffa ɗe ne : « Ñam na woyee ɗa wa te wa keeh, woti ŋ ɗooƴ weki, bala siiki leehkan waas kanak ɗah, fu hey yo taaske waas kaahay. » \v 31 Waaye Piyeer ɓaatta ndengɗuk ŋ woo ka an : « Ali nik ne ŋ kaanan kaan na ɗa sah, ŋ taaskanɗi ɗa. » Ɓa jen ɓa nammba woo ɗaa. \s Kiim caŋ Yeesu ŋ Getsemane \p \v 32 Wa ɓa ree ngaŋ ɗiska na woyse Getsemane, Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓoofaat ndii, ŋ kaɗ kiima Kooh. » \v 33 A kooɗta Piyeer na Saak na Saaŋ, a hunnda na ɓa. A cammba yeg neƴƴoh na jaahiɗ ŋ ɗooƴ ce. \v 34 A woosa ɓa ne : « Ɗiski wa nik ndii faaniŋ ngo goy goy po mi yii heeɗa kaane, tasaat ndii ɗu irin. » \v 35 A faɗta ɓa ndaam, a kaɗta ƴissuut ŋ fikiiɓa, a ƴekka ŋ kehƴi, a kiimeeɗa Kooh ne wahtuuniŋ miskiɗi ɗalaat ɗe, ne wa min nik ɗah. \v 36 A woosa ne : « \tl Abba\tl*\f + \fr 14:36 \fr*\fq \+tl Abba\+tl* \fq*\ft : weɗ "baab", ŋ peɗmaŋ Yawuut ca ɗeɓgaan.\ft*\f*, Baab, raakɗi ini wooñ ɗa, usɗiɗ to kaasiŋ miskiɗii. Waaye wa kinaat nikoh findi ŋ waaɗoh, waaye waaɗ-waaɗiŋ ɗa weɗ raakaat. » \p \v 37 Wi a dokuk, a raakka ɓa neeheeɗa, a woosa Piyeer ne : « Simong, fu yi neeh de' ! Fu minɗi sah irin ini ree wahtu ! » \v 38 A woosa ɓa ne : « Kinaat neeh, kiimaat Kooh a ndengiɗ ɗu po ɗu keenuu ŋ fiir. Waaɗ-waaɗi wii nga waaye faan ci raakɗi hatil. » \v 39 A kaɗissa, a woyeeɗa in ci a woyee ŋ kiimaŋ ɗe koc. \p \v 40 Wa a dokkis nga ɓa, a raakissa ɓa neeheeɗa, raak ɓa pani'uuɗ po has ciŋ ɓa aaykohha. Ɓa raakeeɗi lofaah ɗe. \v 41 A kaɗissa, a hayissa waasi kaahayɗoh, a woosa ɓa ne : « Ɗu ɓii neeh, ɗu ɓii iɗsiɗuk ! Wa doyiɗ, wahtuuni reyiɗ ! Weɗɗi, Kuɓkiŋ ɓoyi faɗuuɗ ŋ yaah ciŋ bakaaɗoh ci ! \v 42 Kurkaat ɓoo kaɗ ! Markaat, yi joy yo eɗndoh a yi ! » \s Yeesu ambuuɗ \p \v 43 Wa Yeesu na woye, jaarra, Yudaa, yi ɓaah ŋ ndaŋkiyaah na kanak ci (12), reesa na mboolo ɓayiɗ ɓi ndooɗ na ɓi ndang. Ɓa puloh ŋ kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na jangɗohoh caŋ wa na yakak ca. \v 44 Raak Yudaa woyiɗ ɓa ne : « Ɓoyi maa hee foone inhaat ne a yi ; ambaat ɗe po a ndeng, ɗu ɓay ɗe ɗaa. » \v 45 A reyeeɗa rek, a reɓpa ŋ Yeesu, a woosa ɗe ne : « Jangɗohohi ! » A foonnda ɗe. \v 46 Jaarra ɓa ammba Yeesu. \v 47 Ƴaar ɓaah ŋ ɓa nikee ŋ ndaam fuurra ndang, ƴoɓpa \w ñaam\w* ŋ ñaam caŋ seeƴkiɗoha yakka, a carissa nofaŋ ɗe. \v 48 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɗu hayiɗ na ndooɗ na ndang findi taamboh rok ne ɗu amb mbo. \v 49 Moona Kooh-nu-wiis, ŋ nikee ŋ harmban ɗu ŋ \w Kahan Kooh\w*, ŋ jangɗoheeɗa, te ɗu ambɗi so. Waaye in cii jen raakiɗ ne ini Fiis ci Hooliɗ ci woo raak. » \p \v 50 Ŋ ineem, taalubeeciŋ ɗe jen faɗta ɗe, ɓa saandohha. \v 51 Raakiɗ kuɓka fiira ñaakɗee ɗe, a lipkee na uuf dong. A ambseeɗa, \v 52 a faɗta lipaŋ ɗe nga, a saandohha faan ɓarang. \s Yeesu ŋ yaah atte'oh ca yakak ca \p \v 53 Ɓa ɓayoh Yeesu ɗaa ŋ kahan \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakka. Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa jen na jangɗohoh caŋ wa na yakak ca cohee ŋ ɗiska. \v 54 Piyeer nikee ñaakɗeeɗa ɗe usiɗ ŋ finhoora po findi a reyoh kahan seeƴkiɗoha yakka, a ɓooffa na surgaaca ŋ leero kahna, ɓa yohnukeeɗa. \v 55 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na ɓooɓa ɓinooɓa ɓaah ŋ \w saangnaŋ yakak caŋ Israayel|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w* jen waakeeɗa seede ne ɓa raak ini tah ɓa min apɗuk Yeesu, waaye ɓa hotɗi. \v 56 Laayiɗ leyɗoheeɗa ɗe waaye woo caŋ ɓa huneeɗi. \v 57 Raakka ɓa kuruk leyɗoheeɗa ɗe ne \v 58 ɓa kerhootiɗ ɗe a woosa ne : « Ŋ hey yahrohe Kahniŋ Kooh wi yaah ɓo' haɓiɗ wii. Ƴut ɗah, ngaŋ neeh kaahay, ŋ taɓah wiiriis wi yaah ɓo' haɓɗanɗi. » \v 59 Po ŋ ineem sah, woo caŋ ɓa huneeɗi. \p \v 60 Teemb ndeem, seeƴkiɗoha yakka tufukka ŋ fiki mboolnda jen, a meekissa Yeesu ne : « Fu heyɗi lofe ali in ŋ in ci ɓooɓi na yambee ɗa e ? » \v 61 Waaye Yeesu ɗekka teɗ, lofɗi ali in. Seeƴkiɗoha yakka meeksissa ɗe an : « Andi a fu \w Mucɗohi Gapohse\w*, kuɓkiŋ Heɗ barkeeni ? » \v 62 Yeesu loffa ɗe ne : « Ñam nik, te ɗu hey hote Kuɓkiŋ ɓoyi ɓoofiɗ ŋ ñaahmiŋ Heɗ hatili, te ɗu hey ɗe hote hayee ŋ eel.\x + \xo 14:62 \xo*\xt Sabuur 110:1; Dañeel 7:13\xt*\x* » \v 63 Seeƴkiɗoha yakka faarra kulɓaaciŋ ɗe, a yi ŋ haf ce, ne a teeɓoh ne wa woo uupiɗ. A woosa ɓa ne : « Ɓoo etohis seede ye ? \v 64 A ɗu kerhoota, a ɗaliɗ Kooh, a joy ye tumu ? » Ɓa jen ɓa hunnda ɓa woosa ne : « A apaah apu \x + \xo 14:64 \xo*\xt Lewiici 24:16\xt*\x*! » \v 65 Raakka ɓi tuhsee ɗe, ɓa muurra has ciŋ ɗe na daah, ɓa laɓeeɗa ɗe kumah, ɓa woyeeɗa ɗe ne : « Nik ne fu woosuuɗ ɗah, woya ɓoyi laɓ ɗa ! » Surgaaca taambukka ɗe na paɗ. \s Piyeer taaskiɗ Yeesu \p \v 66 Waam, raak Piyeer ŋ kehƴi, ŋ leero kahna, komaaki cafaƴ reesa, a ɓaahee ŋ ñaam caŋ seeƴkiɗoha yakka. \v 67 A hotta Piyeer yohnukeeɗa, a feerukka ɗe baahiɗ, a woosa ɗe ne : « Fu namee nik na ƴaariŋ Nasareet ci, Yeesu. » \v 68 Waaye Piyeer woosa ɗe ne : « Ŋ hotɗi ini fu waaɗ woo te ŋ inahɗaa. » A kurkohha ndaam, a kaɗta nguɓu kahna. [Siika leehukka.] \v 69 Ɓoya ɓitɓa hotissa ɗe, a woyisseeɗa ɓooɓa nikee nga ne : « Ƴaarii, a ɓaah ŋ ƴaaɓiŋ ɗe. » \v 70 Waaye Piyeer taaskissa. Wa degga ƴissuut, ƴaaɓa nikee ndaam nammba ɗe woo ne : « Fu ɓo' Galile, wa keeh ne fu ɓaah ŋ ƴaaɓiŋ ɗe. » \v 71 Piyeer giñeeɗa, a woosa ne : « Ŋ lee ɗah, Kooh alkaat to, waaye ŋ inahɗi ƴaari ɗu na woye. » \p \v 72 Weɗi siika kanakɗukoh leehuk. A naandsukka findi Yeesu woyohee ɗe wa ne : « Bala siiki leehkan waas kanak ɗah, fu hey yo taaske waas kaahay. » Jaarra, a fuɗeeɗa. \c 15 \s Yeesu ɓayuuɗ ŋ Pilaat ne a atte'u \p \v 1 Wa Kooh wiis na ɓaaɓa teel, kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* cohha na jangɗohoh caŋ wa, na yakak ca, na \w saangnaŋ atte'oh ca|lemma="saangniŋ atte'oh ci"\w* jen. Ɓa tokɗukka Yeesu, ɓa ɓayya ɗe ŋ Pilaat. \p \v 2 Wa ɓa ree, Pilaat meekissa ɗe ne : « A fu buuriŋ Yawuut ci e ? » Yeesu loffa ɗe ne : « Fu woyiɗa ! » \v 3 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa yambeeɗa ɗe in laayiɗ. \v 4 Pilaat woyissa ɗe ne : « Fu lofanɗi e ? Fu kerahɗi in ci laayiɗ ci ɓa na yambee ɗa e ? » \v 5 Waaye Yeesu lofisɗi ali in ; ineem feyya Pilaat. \p \v 6 Waam, feet \tl \+w Paak\+w*\tl* reyeen ɗah, Pilaat faɗsiɗ ɓa ambuuɗ yino ŋ ɓa nik ŋ kasoona, ɓeɗ na tanootee ɗe. \v 7 Wa raakeen ƴaar teeku Barabaas ; a ɓaahee ŋ ɓa hiñohee na nguura. Wa kurka yoond, ɓa apee ɓo', ɓa taƴuusa ŋ kasoona. \v 8 Mboolnda kaɗta ŋ Pilaat, ɓa woyeeɗa ɗe ne : « Haɓɗiɗa ɓoo ini fu na cure ɓoo tumiɗ kiis nu ree. » \v 9 Pilaat loffa ɓa ne : « Ɗu waaɗ ne ŋ faɗsiɗ ɗu buuriŋ Yawuut ci e ? » \v 10 A inheen ne waaɗa ɓooɓa waaɗ Yeesu, weɗ tah po kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa degga ɗe ŋ yaah ciŋ ɗe. \v 11 Waaye ɓa yoppa mboolnda ne ɓa woyaat ne : Barabaas ! \v 12 Pilaat woyissa ɓa ne : « Moo ɗu waaɗ ne ŋ tum ƴaari ɗu teek buuriŋ Yawuut ci na ? » \v 13 Ɓa leehkisseeɗa ŋ ɗafka ne : « Daaƴaa ɗe ŋ kurwaa ! » \v 14 A meekissa ɓa ne : « A haɓiɗ ye in moɗaaɗi ? » Waaye ɓa uupeeɗa nga leehuk ŋ ɗafka an : « Daaƴaa ɗe ŋ kurwaa ! » \v 15 Pilaat waaɗta jam, a taambiɗta mboolnda ŋ ini neɓ ɓa ; a faɗsiɗta ɓa Barabaas, a nakohha Yeesu laɓu na leraw po ƴutta, a eɗta soldaar ca ɗe ne ɓa daaƴ ɗe ŋ kurwaa. \p \v 16 Ɓa ɓayya ɗe leero kahan goornoor, ɓa ɓeeɗukka soldaar ca ɓinooɓa jen. \v 17 Ɓa ɓekiɗta ɗe kulɓa ruumind po haa buur, ɓa teɗta ñapir, ɓa ɓekiɗta ɗe wa ŋ haf findi mbahne-buur. \v 18 Ɓa kañɗeeɗa ɗe an : « Ɓoo ɓii kañiɗ ɗa buuriŋ Yawuut ci. » \v 19 Ɓa laɓeeɗa ɗe ŋ haf na ngeer, ɓa tuhseeɗa ɗe, ɓa ƴekeeɗa ŋ fikiice. \v 20 Wa ɓa njembit ɗe po ƴutta, ɓa wolla kulɓaaka ɓa ɓekɗee ɗe, ɓa ɓekɗissa ɗe kulɓaacaŋ ɗe, ɓa ɓayeeɗa ɗe bilaf fa ne ɓa daaƴaa ɗe ŋ kurwaa. \s Yeesu daaƴuuɗ ŋ kurwaa \p \v 21 Waam raak ƴaar gen Sireen teeku Simong, baabiŋ Aleksaandar na Rufus, a pulohee ɓak caŋ yohon ca, a lahha ndaam, ɓa tufukka ɗe ne a deguk kurwaaniŋ Yeesu. \v 22 Ɓa ɓayya Yeesu po ŋ ɗiska na woyse \tl Golgota\tl*, wa tokis "Ƴoh-haf", \v 23 ɓa waaɗta ɗe anɗukoh biiñ ambsohuuɗ na \tl miir\tl*\f + \fr 15:23 \fr*\fq \+tl miir\+tl* \fq*\ft : wa cuuraay, wa na fuuɗseeɗi. Wa na woyse "\+tl myrrhe\+tl*" ŋ farañse.\ft*\f*, waaye a anɗi. \v 24 Ƴutta, soldaar ca daaƴca ɗe ŋ kurwaa, ɓa piilohha kulɓaacaŋ ɗe\x + \xo 15:24 \xo*\xt Sabuur 22:19\xt*\x* ne yaa nu nga ɗah inah ini a joy raak. \v 25 Wa raak yoor-yoora aaseeɗa. \v 26 Raakka ina ɓa fiis ndaam, ne wa teeɓoh ini tah ɗe daaƴu. Ɓa fiisee inii : « Buuriŋ Yawuut ci. » \p \v 27 Yeesu daaƴsee na rokoh kanak, yii lahha ɗe yaah-ñaahum, yum yaah-sing. [ \v 28 ]\f + \fr 15:28 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Ineem raakka ne ina Fiis ca woyee raak, an : « A ɓaahndohuuɗ ŋ tumoh moɗaaɗiica. »" (\+xt Esayi 53:12\+xt*). Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \v 29 Ɓooɓa taambee ŋ ɗiska njembteeɗa ɗe, ɓa kuɗteeɗa haf, ɓa ɓaseeɗa ɗe an : « Ngec ! Fu yi woyee ne, fu hey yahrohe \w Kahniŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w*, fu taɓahisa ŋ neeh kaahay, \v 30 mucɗa haf fu, fu ruhus ŋ kurwaani \x + \xo 15:30 \xo*\xt Sabuur 22:8\xt*\x*! » \v 31 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa ŋ harmban ɓa, na jangɗohoh caŋ wa nameeɗa ɗe njembit an : « A mucɗiɗ ɓinooɓi, a minɗi muciɗ haf ce ! \v 32 \w Mucɗohi Gapohse\w*, buuriŋ Israayel, ruhsaat ŋ kurwaani win-win, ɓoo hot, ɓoo han kos. » Ɓa daaƴsee na ɗe nameeɗa ɗe ɓas. \s Kaanaŋ Yeesu \p \v 33 Wa njooloora ree, kehƴi jen nikka ŋ ñuus ini ree wahtu kaahay. \v 34 Wa wahtu ceem mit, Yeesu leehukka ŋ ɗafka, a woosa ne : « Eloyi ! Eloyi ! Lema sabahtani ? » weɗ ne "Koohiŋ ngo ! Koohiŋ ngo ! Wa ye tah fu faɗta so ?\x + \xo 15:34 \xo*\xt Sabuur 22:2\xt*\x*" \v 35 Ɓi ɓo' ɓaah ŋ ɓa nikee ŋ ndaam kerahhaa, ɓa woosa ne : « Kerhaat, a na ɓeeɗke \w Ilyas\w*\f + \fr 15:35 \fr*\fq Ilyas \fq*\ft : tiikiŋ "Ilyas" na tiikiŋ "Eloyi", findi ɓa na woyohee ca, ca reɓ reɓ mand.\ft*\f* ! » \v 36 Ƴaar nga ɓa nuppa, ɓayya daah, a hooƴcaa ŋ masuɓ raakiɗ \tl bineegar\tl*, a tokkaa ŋ lecem ndooɗ, a deggaa ŋ nguɓiŋ Yeesu ne a an. Ƴaara woosa ne : « Sekaat ɓoo marak, andi Ilyas hey ɗe hee ruhsiɗe ŋ kurwaani. » \p \v 37 Yeesu leehukka, nguɗta. \v 38 Ridoona ɗasɗee \w Ɗiska Hoolohngaanaŋ|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w* Kahnaŋ Kooh faarukka tareet ini kooɗoh ɗafka po kehƴa.\x + \xo 15:38 \xo*\xt Pula 26:31-33\xt*\x* \v 39 Ƴaara adgohee soldaar ca, ya tufkee ŋ fiki Yeesu, hotta findi a kaanoh, a woosa ne : « Wa keeh ne ƴaarii nikee \w Kuɓu Kooh|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w*. » \p \v 40 Raakeen ɓitiɓ ca tufkee usiɗ markeeɗa. Mari Makdala ɓaahee nga na Salome na Mari yi yaay ɓi Yoose na Saak yi ƴini. \v 41 Ɓeem ɓeɗ ñaakɗee Yeesu te ɓeɗ meeɗ ɗe taambkoh wa a nik ŋ Galile. Nameen raak ɓitiɓ wiiriis laayiɗ, ɓaah ŋ ɓa hunee na ɗe Yerusalem. \s Ɗaakuukaŋ Yeesu \p \v 42-43 Ŋ noh niinɗaŋ mbehi na kooɗkohse, wi adug \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*\f + \fr 15:42-43 \fr*\ft Mbehi na iɗsiɗkohse, wa na cambe juma na niin, weɗ ne muyohaaɗ-nohaŋ mbehi na kooɗkohse, wa reeh ŋ gaaw ne noha muyeeɗa.\ft*\f*, Suseef ya genee Arimate hayya. A nikee ɓo' yeguuɗ ŋ atte'oh ca te a yi ŋ haf ce, a namee sek Nguuriŋ-Kooh. Hooɓa wa kee hooɓa tahha po a kaɗta ŋ Pilaat na fit, a meekissa ɗe fiɗaafa. \v 44 Pilaat feyuusa wi a kerah ne Yeesu ariɗ kaan, a nakohha ɓeeɗkiɗu ƴaara adgohee soldaar ca, a meekissa ɗe andi a ɓaatsiɗiɗ kaan. \v 45 Pilaat kerahha ini yeem lof, a teyɗukiɗta Suseef ne a ɓayaat fiɗaafa. \p \v 46 Suseef rommba uuf \tl \+w leeŋ\+w*\tl*, a ruhsiɗta faanaŋ Yeesu ŋ ɗiska wa daaƴsee ; a lemessaa na uufa, a ɓekkaa ŋ ruy-ruy huruuɗ ŋ atoh. Ƴutta, a pilnginnda atoh yakak, a ranngaa naa. \v 47 Raak Mari Makdala na Mari yaay ɓi Yoose nga, ɓa markeeɗa ŋ ɗiska Yeesu ɗaaku. \c 16 \s Yeesu hultiɗ \p \v 1 Wa nohi muy po \w mbehi na iɗsiɗkohse\w* reehha, Mari Makdala na Salome na Mari yaay ɓi Saak rommba eeñɗoha ne ɓa reefa fiɗaafaŋ Yeesu. \v 2 Ŋ Kooh-wiisiina na ɓaaɓa teel, wa ɓitiɓ ceem reyee ruy-ruya, raak nohi haneeɗa pul. \v 3 Ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Moo ! Ya ɓa na hee ɓoo pilnginɗe atoh fa rangohu ruy-ruya ? » \v 4 Ɓa jaɗtukka, ɓa hotta ne atoh fa rangee wa pilnginuuɗ te wa nikee atoh yakoh na yakoh. \p \v 5 Ɓa aassa ŋ ruy-ruya, ɓa hotta fiir ɓekkiɗ sabidoor yaanow melciɗ, ɓoofiɗ ŋ ɓaka ñaahma, ɓa feyuusa jameet. \v 6 Waaye, ƴaara woosa ɓa ne : « Kanaat feyu, ɗu na marke Yeesu yiŋ Nasareet, yi daaƴse ŋ kurwaa. A hultiɗuuɗ, a nikisɗi ndii, ɗiski a ɗaaksee weɗɗi. \v 7 Ɗiski wa nik, kaɗaat ɗu woya taalubeeci, Piyeer na ɓinooɓi, ne a yaa adug ɗu Galile. Ɗu na hee ɗe hotohe ndaam findi a woyohee ɗu wa. » \v 8 Ɓa pulla ruy-ruya, ɓa saandoheeɗa. Ɓa nikee saakɗoheeɗa sagu tiit, neƴƴoheem tahha po ɓa wooɗi ali ɓo' in. \p [ \v 9 \f + \fr 16:9 \fr*\ft Aaya 9-20, e Maarko fiis ca haa. Ɓo' inahɗi andi a rawɗi ɗiindoh teerndiŋ ɗe, andi ini a fiis muuƴ muuƴ. Kon, aayaacii, ɓi ɓo' wiiriis fiis ca. Ca fiis maañiɗ, ca fiisu ŋ finho hayiŋ Yeesu, bala kiis 150 reyan ɗah, te in ci ca woo, ca hun na in ci Luk na Macce na Saaŋ fiis.\ft*\f*Wa Yeesu hulit ŋ mbehi koc na ɓaaɓa, a ɗeɓ teeɓ haf ce Mari Makdala. A yi ɓitɓa a saɓsohee na \w jiini\w* yasna-kanak. \v 10 Yeem kaɗta, a raakka ɓa meeɗ hun na Yeesu fuɗeeɗa kakaan kiŋ ɗe ; a naandsukka ɓa wa. \v 11 Waaye, wa a woo ɓa ne : « Yeesu hultiɗ, ŋ hotiɗ ɗe ! » Ɓa kosɗi ɗe. \v 12 Ƴutta, Yeesu teeɓkissa taalube kanak, ŋ ñaamaar ɗalohiɗ na wa koc, raak ɓa ŋ waas ŋ bilaf fa. \v 13 Ɓa hayya, ɓa naandsukkaa taalubeeca ɓinooɓa, waaye ɓa namɗaa kos. \v 14 Ŋ mirndaani, a teeɓukka \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na yinooci (11), raak ɓa ɓoofiɗ ñameeɗa. A ngassa ɓa ŋ ndengkiŋ ɓa keeñ na ini ɓa kosɗi ɓooɓi hot ɗe hultiɗuuɗ. \p \v 15 A hannda ɓa woo ne : « Kaɗaat ŋ adinaani jen, ɗu woo ɓooɓi feru jen \w Yegɗohiŋ Muci\w*. \v 16 Yaa nu kos te a ɓoktu ɗah, a hey muce, waaye yaa nu kosɗi ɗah, a hey atte'se findi bakaaɗoh. \v 17 Te in ci ɓooɓi kosan ndo inhisohsan ceɗi cii : Ɓa hey aañe jiini ŋ tiikiŋ ngo, ɓa jombee ɓi peɗeem as, \v 18 ali ɓa amb iiñ wala ɓa an posani na ape sah, ali in rahsanɗi ɓa. Ɓa hey dege kosaayiɗ ci yaah, ɓa wir. » \p \v 19 Wa Heɗ ɓoo Yeesu ƴut ɓa woo in ceem, a rapɗuusa ŋ Eel ca, a ɓooffa ŋ ñaahmaŋ Kooh. \v 20 Taalubeeci woosa Yegɗohiŋ Muci ŋ ɗisik nu nik, Heɗ ɓoo ambɗohha ɓa ŋ pangkeem, in ci feyohiɗ ci a haɓɗee ɗisik nu ɓa kaɗ ɗah, ca teeɓohha ne woo kiŋ ɓa, wa keeh.]