\id MAT - Saafi-Saafi \ide UTF-8 \h Macce \toc3 Mce \toc2 Macce \toc1 Yegɗohiŋ Muci Macce fiis \mt Yegɗohiŋ Muci Macce fiis \is Rangsohaani \ip Macce ɓaah ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ciŋ Yeesu. A namee teeku "Lewi". A nikee \w juuti'oh\w* wuu ɓi \w Rom\w* wa Yeesu ɓeeɗuk ɗe.\x + \xt Macce 9:9-10; 10:3; Maarko 2:14-15; Luk 5:27-29\xt*\x* Fu jang teerndi ɗah, fu na hote ne a fiis wuu Yawuut ci. A kooɗiɗ woo laayiɗ ŋ Fiis ciŋ \w Ambtiɗohi Koc|lemma="Ambtiɗohi Koc na wi Asi"\w*. \ip Macce, wi a na fiise teerndii, a camb na limiŋ tiik ciŋ caac ciŋ Yeesu. A naandsukka findi Yeesu rimohu na in ci a haɓiɗ ŋ kehƴi, na in ci a jangɗoh, na kakaan kiŋ ɗe na hultiŋ ɗe. Yeesu yegɗeen ɓooɓa woo kiŋ Kooh, a wirɗeeɗa kosaayiɗ ca, a aañeeɗa \w jiiniica|lemma="jiini"\w*, a tumeeɗa in feyohiɗ ca uupee haf caŋ ɓooɓa. Ini a fiis, wa mand na ini Maarko na Luk fiis. \iot Yegɗohiŋ Muci Macce fiis kaɗtiɗoh an : \io1 - Findi Yeesu rimohu \ior 1:1–2:23\ior* \io1 - Ɓeeɗkohiŋ \w Yahya\w* \ior 3:1-12\ior* \io1 - Ɓoktukaŋ Yeesu na findi Seytaani jaɗɗohee ɗe fiir \ior 3:12–4:11\ior* \io1 - Nikaŋ Yeesu ŋ Galile na ɓak caŋ \w Tiir na Sidoon|lemma="Tiir"\w* \ior 4:12–18:35\ior* \io1 - Pulaŋ Yeesu Galile ne a kaɗ Yerusalem \ior 19:1–20:34\ior* \io1 - Aasaŋ Yeesu Yerusalem po kakaan kiŋ ɗe \ior 21:1–27:66\ior* \io1 - Hultiŋ Yeesu \ior 28:1-15\ior* \io1 - Dengkohiŋ Yeesu yakki \ior 28:16-20\ior* \c 1 \s Faseehiŋ Yeesu Kiristaa \p \v 1 Cii ceɗ tiik ciŋ caacuuciŋ Yeesu \w Kiristaa\w*\f + \fr 1:1 \fr*\fq Kiristaa \fq*\ft : marka ini fiisu ŋ ini kaɗ ŋ Mucɗohi Gapohse ŋ aaya 16.\ft*\f*, setiŋ Dawuuda, setiŋ Ibrahiima. \li \v 2 Ibrahiima a yi rim Isaahha,\x + \xo 1:2 \xo*\xt Camba 21:1-3\xt*\x* \li Isaahha rimmba Yaŋhooɓa,\x + \xo 1:2 \xo*\xt Camba 25:21-26\xt*\x* \li Yaŋhooɓa rimmba Yudaa na taambɗoh ciŋ ɗe\f + \fr 1:2 \fr*\ft Israayel ci raakeen cuuɓ ndaŋkiyaah na cuuɓ kanak (12). Yudaa, na taambɗoh ciŋ ɗe ƴaar ci, ɓeɗ caac ciŋ cuuɓ ceem.\ft*\f*.\x + \xo 1:2 \xo*\xt Camba 29:31–30:24; 35:16-18\xt*\x* \li \v 3 Yudaa rimmba Seerah na Peeres, a rim ɓa na Tamaar.\x + \xo 1:3 \xo*\xt Camba 38\xt*\x* \li Peeres rimmba Hesroon,\x + \xo 1:3 \xo*\xt Camba 46:12\xt*\x* \li Hesroon rimmba Raam.\x + \xo 1:3 \xo*\xt Riit 4:19\xt*\x* \li \v 4 Raam rimmba Aminadaab,\x + \xo 1:4 \xo*\xt Riit 4:19\xt*\x* \li Aminadaab rimmba Nahson,\x + \xo 1:4 \xo*\xt Kind ci 1:7\xt*\x* \li Nahson rimmba Salmon.\x + \xo 1:4 \xo*\xt Riit 4:20\xt*\x* \li \v 5 Salmon rimmba Boos, a rim ɗe na Rahab,\x + \xo 1:5 \xo*\xt Riit 4:21; Yosuwe 2\xt*\x* \li Boos rimmba Obed, a rim ɗe na Riit,\x + \xo 1:5 \xo*\xt Riit 4:13-17\xt*\x* \li Obed rimmba Yesay. \li \v 6 Yesay rimmba Dawuuda buuri,\x + \xo 1:6 \xo*\xt Riit 4:22; 1 Samuwel 16:11-13\xt*\x* \b \li Dawuuda rimmba Suleymaan, a rim ɗe na ɓiti Uri\f + \fr 1:6 \fr*\ft Dawuuda faankeen na ɓiti ƴaari na woyse Uri, ɓitɓeem taambohha nga ammba rook. Dawuuda appa ƴaar ce, a tokka ɗe ɓitiɓ. Wa nikee bakaaɗ yakiɗ. Wa kuɓka rimuk, Kooh tummba a pesɗi, waaye kuɓkiŋ ɓa kanakɗoh Kooh teyɗukiɗ ɗe, a yi tumsee buur wi baab ɓa Dawuuda kuruk nga. Kuɓkeem a yi Suleymaan (marka teerndiŋ \ft*\xt 2 Samuwel 11:2–12:24\xt*).\f*. \li \v 7 Suleymaan rimmba Robowaam\f + \fr 1:7 \fr*\ft Tiik ci amboh Suleymaan po ŋ Sorobabel, ini uup ŋ tiik ceem, ca ɗi ŋ teerndiŋ \ft*\xt 1 Nguur ci 3:10-19\xt*.\f*, \li Robowaam rimmba Abiya, \li Abiya rimmba Asaf. \li \v 8 Asaf rimmba Yosafat, \li Yosafat rimmba Yoram, \li Yoram rimmba Osiyas \li \v 9 Osiyas rimmba Yotam, \li Yotam rimmba Ahas, \li Ahas rimmba Esekiyaas \li \v 10 Esekiyaas rimmba Manasse, \li Manasse rimmba Amon, \li Amon rimmba Yosiyaas \li \v 11 Yosiyaas rimmba Yekoñas na taambɗoh ciŋ ɗe ŋ jamanoona Israayel ci toorsee Babilon. \b \li \v 12 Ŋ finho tooruukaŋ ɓa Babilon, Yekoñas rimmba Salacel, \li Salacel rimmba Sorobabel \li \v 13 Sorobabel rimmba Abiyud, \li Abiyud rimmba Eliyakim, \li Eliyakim rimmba Asoor \li \v 14 Asoor rimmba Sadok, \li Sadok rimmba Ahiim, \li Ahiim rimmba Eliyud \li \v 15 Eliyud rimmba Eleyasaar, \li Eleyasaar rimmba Mattaan, \li Mattaan rimmba Yakob, \li \v 16 Yakob rimmba Suseef yi ƴaar Maryaama yi rim Yeesu, Yeesu yi na woyse \w Mucɗohi Gapohse\w*\f + \fr 1:16 \fr*\fq Mucɗohi Gapohse \fq*\ft : "\+tl Masiyah\+tl*" ŋ heber, weɗ toksu ndii "Mucɗohi Gapohse". Farañse toksoha "\+tl Messie\+tl*", waar, "\+tl Almasi bi\+tl*", weɗ ɓoyi kooɗu, ɓoyi yiifu diw ŋ hafiŋ ɗe ne a tufkiɗu findi buur wala \+w seeƴkiɗoh\+w* wuu Kooh wala woosuuɗ ŋ Israayel (marka teerndiŋ \+xt Pula 40:12-15; 1 Samuwel 16:1-13; 1 Buur ci 19:16\+xt*). Ɓi woosuuɗ, findi Esayi (\+xt Esayi 61:1\+xt*) na Dañeel (\+xt Dañeel 9:26\+xt*), woyeen ne "ɓo' yiifuuɗ" - yii hay, a hey mucɗe ɓooɓiŋ Kooh, waaye ɓa woyeeɗi andi a na hee nike buur wala seeƴkiɗoh wala woosuuɗ wala in wiiriis. Ɓi uup ŋ Israayel ci kosee ne ɓoyeem na hee ɓa mucɗe ŋ yaah ciŋ ɓi \+w Rom\+w*, te ɓa nikee sekeeɗa ɗe keeh-keeh. Fiis ciŋ \+w Ambtiɗohi Asi|lemma="Ambtiɗohi Koc na wi Asi"\+w* teeɓoh ne e Yeesu Mucɗohi Gapohse, yi woosuuɗ ci woye, waaye muci a haytoh mandɗi na wa ɓooɓa liiɓe. Ŋ gerek, "ɓo' yiifuuɗ" na woyse "Kiristaa" te wa kaɗta po haa ne wa tiik nga ɗe. Kaɗta po wa nikka tiik ɗah, ɓoo na toksoheeɗi wa "Mucɗohi Gapohse", ɓoo na faɗe tiiki "Kiristaani" nga.\ft*\f*. \p \v 17 Fu marak ɗah, ca gomal ndaŋkiyaah na gomal nikiis (14) ŋ ini amboh ŋ Ibrahiima po ŋ Dawuuda. Ini nam kooɗoh ŋ Dawuuda po ŋ tooruukaŋ ɓooɓa ŋ Babilon ca gomal ndaŋkiyaah na gomal nikiis (14). Te ŋ tooruukaŋ ɓooɓa ŋ Babilon po ŋ Mucɗohi Gapohse ca gomal ndaŋkiyaah na gomal nikiis (14). \s Raakuukaŋ Yeesu \p \v 18 Ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu Kiristaa, a raakohu an : Maryaama yi yaay ɓa, a Suseef nguɗee \w cakiim\w* nga ɗe ; waaye bala a tokan ɗe ɗah, wa nikka ne a rook ŋ tumohaaɗ ciŋ \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w*\f + \fr 1:18 \fr*\fq Fuuɗsiŋ Kooh \fq*\ft : ngaŋ heber na gerek, feruuɗ ci na hotkeeɗi, na puuɗsi, na liiɓ ɓo', ceɗ ɓaah tiik. Ŋ heber wa nikka "\+tl ruwah\+tl*", ŋ gerek, wa nikka "\+tl pnewma\+tl*". Kon, ɓa woo "\+tl ruwahiŋ\+tl* Kooh wala \+tl pnewmaaniŋ\+tl* Kooh ɗah, wa yooɓɗi tokis. A mand na liiɓi nik ŋ ɗooƴ Kooh, a mand na in ci na hotkeeɗi. Ngaŋ teerndiŋ \+xt Tum ci 2:2-4\+xt* "\+tl pnewmaaniŋ\+tl*" Kooh hayiɗ findi puuɗsi. A yi ɓoo teek "Fuuɗsi Hoolohngaani" wala "Fuuɗsiŋ Kooh" ŋ saafi-saafi, waaye in ci kaahay ceem jen, ca ɗii ŋ ɗooƴi.\ft*\f*. \p \v 19 Suseef yi fiir ce nikee ɓo' yurhiɗ. Ŋ ineem a waaɗɗi ɗe wiñ, a tufukka ne a reehiɗ harmban ɓa, ɓa daka ŋ kehƴi. \v 20 Wa a na liiɓsiɗohe ŋ ineem, malaaka Heɗ ɓoo teeɓukka ɗe ŋ heeƴ, woosa ɗe ne : « Suseef, setiŋ Dawuuda, kina neƴƴoh ɓay Maryaama ɓitiɓ, laam kuɓki nik ŋ rookiŋ ɗe a puloh ŋ Fuuɗsi Hoolohngaani. \v 21 A hey raake kuɓu ƴaar, teekaa ɗe Yeesu\f + \fr 1:21 \fr*\ft Tiikiŋ "Yeesu" tokis "Nikiɗi, a yi na mucɗohe".\ft*\f* laam a yi na hee mucɗe cuuɓiŋ ɗe ŋ bakaaɗ ciŋ ɓa. » \p \v 22 Ineem raakohha ɗaa, ne woo kiŋ Heɗ ɓoo, wi a taambɗee ŋ nguɓ woosuuɗ, raak an : \q \v 23 « Cafƴi inahɗi ƴaar, \q hey ambe rook ; \q a raak kuɓu ƴaar, \q yi teeksan Emanuwel »\x + \xo 1:23 \xo*\xt Esayi 7:14\xt*\x* \q wi tokis : "Kooh yii na ɓoo". \m \v 24 Wa Suseef yunuk, a haɓiɗta ini malaakaaniŋ Heɗ ɓoo nakee ɗe ; a ɓayya Maryaama ɓitiɓ. \v 25 Waaye a hunɗi na ɗe po findi yeem raakoh kuɓu ƴaar, a teekka ɗe Yeesu. \c 2 \s Ɓi heɗ haf hayiɗ ñaamke Yeesu \p \v 1 Yeesu raakohu Betlehem ŋ kur kaŋ Yudee ŋ jamanoona Herod nikoh buur. Ɓi heɗ haf kurkohha pulohaaɗ-noh, ɓa hayya Yerusalem. \v 2 Ɓa meeksoheeɗa an : « A nde kuɓki han raaku, yi nikan buuriŋ Yawuut ci ? Ɓoo hotiɗ horiŋ ɗe ŋ pulohaaɗ-noh. Te ɓoo hay ne ɓoo ñaamuk ɗe. » \p \v 3 Wa Herod buuri kerah ineem, a feyuusa lool, a yi na ɓi Yerusalem jen. \v 4 A cohɗohha kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*\f + \fr 2:4 \fr*\fq Musaa \fq*\ft : woosuuɗi Musaa, a yi farañse na woye "\+tl Moïse\+tl*". A raaku ŋ jamanoona Israayel ca tumohu \+w ñaam\+w* ŋ Misra weɗ "\+tl Egypte\+tl*" woti-woti (\+xt Pula 2:1-10\+xt*). Musaa yeem, Kooh adgiɗee ɗe ne a pulɗoh Israayel ca ŋ kiñaamka ɓa nikohe (\+xt Pula 3:10\+xt*). Wi a puliɗ ɓa, Kooh eɗta ɗe ɓi nakoh laayiɗ ŋ ini kaɗ ŋ findi ɓa joy ɗe ñaamkoh na findi ɓa joy pesoh ŋ ɗooƴ ɓa. Musaa a yi fiis teereeci yatuus ci koc ŋ \+tl Biibali\+tl* ci na woyse "\+tl Tawreet\+tl*", wala "\+w waasiŋ Musaa\+w*".\ft*\f*\f + \fr 2:4 \fr*\fq waasiŋ Musaa \fq*\ft : e teereeci yatuus ci koc ngaŋ Fiis ci Hooliɗ ci ; ceem ceɗ na woyse \+tl Tawreet\+tl*. Ca na woye findi Adina ferohu, hayiŋ bakaaɗ na kakaan, gaalaŋ Noohin na ambtiɗohi Kooh tufkiɗ na adinaani jen, ɓeeɗkiŋ Kooh na Ibrahiima, na ambtiɗohi a tufkiɗ na ɗe na ɓi rimkoh nga ɗe, cambohaaniŋ cuuɓiŋ Israayel, na ambtiɗohi Kooh tufkiɗ na ɓa. Ŋ ɗooƴ ambtiɗoheem, Kooh gapeen ɓa ɓi in laayiɗ, te a nameen ɓa eɗ nakoh ciŋ ɗe.\ft*\f* na jangɗohoh caŋ wa jen, a meekissa ɓa ɗiski \w Mucɗohi Gapohse\w* joy rimohu. \v 5 Ɓa loffa ɗe ne : « A joy raakohu Betlehem ŋ Yudee ŋ ini woosuuɗi fiis wii : \q \v 6 “ Fu Betlehem ŋ kur kiŋ Yudee, \q fu ɓaahɗi muk ŋ ci uup ƴissuut ŋ kur ciŋ Yudee \q sagu pulohi kilifaani pulohan nga ɗa, kilifaani niiɗan cuuɓiŋ ngo Israayel. ”\x + \xo 2:6 \xo*\xt Miise 5:1\xt*\x* » \m \v 7 Herod ɓeeɗukka heɗ haf ca, a ɗaayya na ɓa, ne ɓa teeɓ ɗe hooliɗ, jamanooni hora hotkoh. \v 8 A tuuƴca ɓa Betlehem, a woosa ɓa ne : « Kaɗaat ɗu meeksoha kuɓki meeksoh hooliɗ, ɗu hot ɗe ɗah, ɗu woo so, ŋ nam ɗe kaɗ ñaamka. » \p \v 9 Wa heɗ haf ca sikɗuk buura po ƴutta, ɓa kaɗta. Hora ɓa hotee ŋ pulohaaɗ-noh pulissa, wa nikka ŋ fikiiɓa, wa kaɗeeɗa po wa tiimmba ɗiska kuɓka nik, wa tufukka. \v 10 Hora ɓa hotee, ɓa sumeen nga keeh-keeh po ɓa minisɗi. \p \v 11 Ɓa aassa ŋ kahna, ɓa hotta kuɓka na Maryaama yaay ɓa ; ɓa ƴekiɗta Yeesu, ɓa ñaamukka Yeesu. Ɓa puliɗta alala ɓa ɓayndohe, ɓa eɗta ɗe urus, cuuraay na \tl miir\tl*\f + \fr 2:11 \fr*\fq \+tl miir\+tl* \fq*\ft : wa cuuraay, wa na fuuɗseeɗi. Wa na woyse "\+tl myrrhe\+tl*" ŋ farañse.\ft*\f*. \v 12 Ƴutta Kooh teeɓpa ɓa ŋ heeƴ ne, ɓa haadee ɗah, ɓa kinaat taamb ŋ Herod. Ɓa kooɗta waas wiiriis, ɓa dokukka kur ɓa. \s Suseef na Maryaama saandohiɗ ŋ Misra \p \v 13 Wa heɗ haf ca coot, malaaka Heɗ ɓoo teeɓukka Suseef ŋ heeƴ, a woosa ɗe ne : « Suseef, Herod hey nakohe kuɓki waaku ne a ap ɗe, mbaa kurka fu ɓay kuɓki na yaay ɓa, fu saandoh \w Misra\w*, fu nik nga po mbaɗna ŋ woyan na ɗa. » \v 14 Suseef kurukka, a ɓayya kuɓka na yaay ɓa ŋ ɗooƴ weka, a kaɗta na ɓa Misra. \v 15 Ɓa nikka nga po Herod kaannda. Ŋ ineem, ina Heɗ ɓoo woyee raakka, woo ki a taambɗee ŋ nguɓ woosuuɗ an : « Ŋ ɓeeɗkiɗ kuɓkiŋ ngo ne a pul Misra.\x + \xo 2:15 \xo*\xt Hose 11:1 \xt*\x* » \p \v 16 Wa Herod inah ne heɗ haf ca ñaañoh ɗe ñaañoh, a ayrukka lool. A tuuƴohha ŋ kur kaŋ Betlehem na ina wila ne komaakca ƴaar ca raak kiis kanak ruhussa jen, apsaat. A kindoha ŋ jamanoona heɗ haf ca woyee ɗe. \v 17 Wa nikohha ɗaa findi woosuuɗi Yeremi woyohee wa, an : \q1 \v 18 « Hooso kerhuuɗ ŋ kur ki na woyse Rama, \q2 ca fuɗ laayiɗ na rooy keeh-keeh. \q1 A Rasel na fuɗe komaakciŋ ɗe, \q2 ɓa kaaniɗ, weɗ tah a waaɗɗi giifɗu. »\x + \xo 2:18 \xo*\xt Yeremi 31:15\xt*\x* \m \v 19 Ŋ finho kakaan kaŋ Herod, malaaka Heɗ ɓoo teeɓukka Suseef ŋ heeƴ ŋ Misra, \v 20 a woosa ɗe ne : « Kurka, fu ɓay kuɓki na yaay ɓa, ɗu dokuk Israayel, ɓooɓa waaɗee ɓay kiñin kiŋ ɗe ɓa kaaniɗ. » \v 21 Suseef kurukka, a ɓayya kuɓka na yaay ɓa, a haadda Israayel. \v 22 Waaye wa a kerah ne e Arkelawus namsiɗ baab ɓa Herod ŋ hafaŋ kur kaŋ Yudee, a neƴƴohha kaɗ nga. Heɗ ɓoo woytohha ɗe ŋ heeƴ, ŋ ineem, a kaɗta Galile, \v 23 a gennda nga, ŋ kur ka na woyse Nasareet. Ina woosuuɗ ci woyee raakka, ne Mucɗohi Gapohse ɓeeɗkohsan ƴaariŋ ɓi Nasareet\f + \fr 2:23 \fr*\ft Mucɗohi Gapohse ɓeeɗkohsan ƴaariŋ ɓi Nasareet : Ŋ Fiis ci ɗeɓgaan, ɗiski woo ki puloh, wa inhuuɗi.\ft*\f*. \c 3 \s Woo kiŋ Yahya Ɓoktohi \p \v 1 Ŋ kiis caam, \w Yahya Ɓoktohi\w*\f + \fr 3:1 \fr*\fq Yahya Ɓoktohi \fq*\ft : a yi Saaŋ \+tl Batiis\+tl* ŋ farañse.\ft*\f* hotukka ŋ nduufaŋ Yudee, a yegɗoheeɗa woo kiŋ Kooh. \v 2 A woyeeɗa ne : « Ɓoƴsohaat pesohaaɗ, Nguuriŋ-Ɗafki reɓiɗ. » \v 3 Yahya Ɓoktohi a yi woosuuɗi Esayi woyee an : \q « Hooso wa ɗaa leehuk ŋ nduufa an : \q “ Paɗaat waasiŋ Heɗ ɓoo, \q haɓɗiɗaat ɗe waas ci, ca yurah ! ” »\x + \xo 3:3 \xo*\xt Esayi 40:3\xt*\x* \m \v 4 Yahya meeɗ ɓekuk kulɓa haɓɗohuuɗ find ngeelemb, a toka ŋ kinoh kiŋ ɗe na und.\x + \xo 3:4 \xo*\xt Malasi 3:23; 2 Buur ci 1:8\xt*\x* A pesohee paƴ na yeeleel kuum. \v 5 Ɓooɓa genee Yerusalem, na ɓaŋ Yudee, na ɓaŋ ɓakaŋ Yurdan jen, hayeeɗa nga ɗe. \v 6 Ɓa teyɗukeeɗa bakaaɗ caŋ ɓa, a ɓokteeɗa ɓa ŋ kalaŋ Yurdan. \p \v 7 Wa a hot ne ɓo' laayiɗ ɓaah ŋ ɓooɓi na woyse \w \+tl Farisen\+tl*\w*\f + \fr 3:7 \fr*\fq \+tl Farisen\+tl* \fq*\ft : \+tl Farisen\+tl* ca nikee Yawuut ca meeɗ taambiɗ \+w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\+w* \+w Musaa\+w* findi wa fiisohu, na mbaah ci ɓa ɓaatee nga, po ɓooɓa jen ambeen ne ɓa kosiɗ Kooh lool.\ft*\f* na \w \+tl Sadusen\+tl*\w*\f + \fr 3:7 \fr*\fq \+tl Sadusen\+tl* \fq*\ft : ini uup ŋ \+tl Sadusen\+tl* ci nikee kilifa ŋ Yawuut ci. Ɓa koseeɗi ne kaaniɗ ci hey hulte (\+xt Macce 22:23\+xt*). Ɓa nameeɗi kos malaakaaci na \+w jiiniici|lemma="jiini"\+w* (\+xt Tum ci 23:8\+xt*). Laayiɗ nga ɓa nikee \+w seeƴkiɗoh\+w* ŋ waasiŋ Musaa, te ɓa ambee ne teereeci yatuus ciŋ Musaa, weɗ ne \+tl Tawreet\+tl*, uupɗee Fiis ci cinooci njiriñ (marka teerndiŋ \+xt Macce 22:32\+xt*, ɗiski Yeesu kooɗoh teereeciŋ Musaa ne a lof ɓa).\ft*\f* nikee hayeeɗa nga ɗe ne ɓa ɓoktu, a woosa ɓa ne : « Ini ɗu añaand haa ne iiñ jen, ɗu liiɓiɗ ne ɗu miniɗ penduk ayrukiŋ Kooh wi na haye e ? \v 8 Tumohaaɗ ciŋ ɗu baahaat, wa teeɓoh ne ɗu ɓoƴsohiɗ pesohaaɗ. \v 9 Te kinaat ɗaar rek ɗu woyee ŋ ɗooƴ ɗu ne : “ Ɓoo rimkoh ŋ Ibrahiima. ” Ñam na woyee ɗu ne, atoh cii, Kooh miniɗ pulɗiɗ Ibrahiima kuɓu nga ca. \v 10 Kiw ki ƴutiɗ ne wa giing tas kidig, te waa nu raakɗi rim baahiɗ ɗah, wa hey ƴoɓse, wa njafu ŋ yongkaaha. \p \v 11 Mi na ɓoktee ɗu ŋ masuɓ ne ɗu ɓoƴsoh pesohaaɗ. Waaye raakiɗ ɓoyi na haye ŋ finhooso, a yi uup po fuuf, te woliɗ ɗe ñafaɗ ciŋ ɗe joombiɗ to. A yi, a ɓoktohan ɗu \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* na yongkaah. \v 12 A amb saliŋ ɗe ŋ yaah, ne a nistoh pees na fuñind. A nangɗoh pees ciŋ ɗe ŋ ndap, a doh fuñndi ŋ yongkaahi heyɗi ƴime. » \s Yeesu teyɗukiɗ ɓokti \p \v 13 Ŋ neeh caam, Yeesu pulohha Galile, a kaɗta kalaŋ Yurdan ŋ Yahya Ɓoktohi ne yeem ɓokit ɗe. \v 14 Waaye Yahya teyɗukɗi, woosa ɗe ne : « Ñam etoh ɓoktuk nga ɗa, fu hayee nga so ! » \v 15 Yeesu loffa ɗe ne : « Ɗiski wa nik, faɗa wa nikoh an. Wa in moɗiɗ ne ɓoo mitɗoh ini Kooh nakoh jen an ! » Ŋ ineem Yahya teyɗukka. \p \v 16 Wa Yeesu ɓoktu po a pulla masma, jaarra Eel ci rangsukka, a hotta Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh yipkeeɗa nga ɗe findi banuut. \v 17 Hooso kerhukka ŋ Eel ci an : « Yii, a yi \w Kuɓkiŋ ngo|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w*\f + \fr 3:17 \fr*\fqa Kuɓkiŋ Kooh \fqa*\ft : findi Fiis ci Hooliɗ ci woyoha, ŋ camba, e Kooh dong nikee te Yeesu yi Woo kiŋ ɗe, nikee nga ɗe (\+xt Saaŋ 1\+xt*). Yeesu, findi a hayoh Adina, wa ɗalohiɗ na findi ɓooɓi na hayohe nga ; a raakɗi baabu ŋ kehƴi. A Kooh tum po a rimukka ŋ ɓitiɓ inhaaɗi ƴaar te malaakaani gapoh raakuukiŋ ɗe woo ne a hey ɓeeɗkohse Kuɓkiŋ yi Ɗafkiɗi (\+xt Macce 1:18-25; Luk 1:26-56; 2:1-20\+xt*) kon ini a puloh ŋ Kooh weɗ tah a ɓeeɗkohsee Kuɓkiŋ Kooh. Kuɓkiŋ Kooh, wa tokisɗi ne Kooh ɓay faan a rimmba kuɓu na ɓitiɓ findi ɓo'.\ft*\f* ŋ waaɗ keeh-keeh, yi neɓ po ŋ keeñ. » \c 4 \s Seytaani jaɗɗiɗ Yeesu fiir \p \v 1 Ŋ ineem, \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w* ɓayya Yeesu ŋ nduufa, ne Seytaani jaɗiɗ ɗe fiir. \v 2 A orra noh ndaŋkiyaah-nikiis (40) na wek ndaŋkiyaah-nikiis (40) ; ŋ mirndaani a aɗukka. \v 3 Seytaani, yi na jaɗɗohe fiir, reɓpa woosa ɗe ne : « Nik ne fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ɗah, woya atoh cii, ca ɓoƴsuk mbuuru. » \v 4 Yeesu loffa ɗe ne : « Fiis ci Hooliɗ ci woyiɗ ne : \q “ Ɓo' na pesohe mbuuru dong haa, \q waaye na woo nu nik ne wa puloh ŋ nguɓiŋ Kooh ɗah.\x + \xo 4:4 \xo*\xt Rohƴiɗi 8:3\xt*\x* ” » \m \v 5 Seytaani ɓayya ɗe Yerusalem, ŋ jol \w Kahnaŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w*\f + \fr 4:5 \fr*\fqa Kahan Kooh \fqa*\ft : farañse na woyee wa "\+tl temple\+tl*". Kahan Kooh wa nikee inaa yakiɗ. Wa nikee tuuƴ angiɗ na ɗisik ca wilee wa. Tuuƴa raakee ɓak kanak, saɓsohuuɗ na rido (\+xt Pula 26:33\+xt*). Ŋ ɗooƴa ɗooƴa, weɗ teeksee Ɗiska Hoolohngaana ; a \+w seeƴkiɗohi|lemma="seeƴkiɗoh"\+w* yakki dong meeɗ aas nga te wa meeɗ nik waas yino ŋ kiis ki (\+xt Lewiici 6\+xt*). Ɓaki tas teeksee Ɗiska Hooliɗa. A seeƴkiɗohi joy panguk mbehiŋ ɗe dong (\+xt Luk 1:8-9\+xt*) na aase nga ne a suus cuuraay (\+xt Pula 30\+xt*), a fuuɗ laampa (\+xt Pula 27:20-21\+xt*), a deg mbuuruuci (\+xt Pula 25:30\+xt*). Raakka ɗiska wila te seeƴkiɗoh ci dong na nike nga ; seeƴkohaana nikee nga (\+xt Pula 40:6\+xt*). Seeƴkohaaneem, weɗ dong ɓooɓa joye \+w seeƴkoh\+w*. Kahniŋ Kooh weem, wa wa koc haɓɗu, wa nikee \+w ɗiip\+w*. E \+w Musaa\+w* haɓɗee wa. A marak ŋ wa Kooh teeɓee ɗe ŋ ɗafuk tangoora (\+xt Pula 26:30\+xt*) po wiŋ kehƴi nikka ñaamaariŋ wa keeh-keeha nik ŋ Eel ci (\+xt Heber ci 8:5; Teeɓ ki 11:19\+xt*). Wi Suleymaan hay, a taɓahhaa (\+xt 1 Buur ci 5–6\+xt*). Ɓi Babilon yahrohhaa (\+xt 2 Nguur ci 36:19\+xt*). Weɗi Israayel ci tufkiɗohisa (\+xt Esdaras 1–6\+xt*). \+w Gerek\+w* ci yahrohissaa. Buur, ŋ buur ci teeksee Herod, tufkiɗissaa (\+xt Saaŋ 2:20\+xt*), weem, weɗ nikee Kahan Kooh ŋ jamanoonaŋ Yeesu. Ŋ jamanoonaam, ɗiska ƴaar ciŋ Israayel nike, weɗ wilee ɗiska seeƴkiɗoh ca nike. Aasohaanaŋ ɗiskeem weɗ ɗiska ɓitiɓ ca meeɗ nik. Ina wilee wa ɓak po ɓak weɗ nikee ɗiskaŋ ɓooɓa nikɗi Yawuut. Wa hannda wilɗu jameet na miir raakiɗ yahndeer ŋ ɓak ci nikiis ci jen.\ft*\f* ; \v 6 a woosa ɗe ne : « Nik ne fu Kuɓkiŋ Kooh ɗah, faɗsuka ŋ kehƴi. Fiis ci Hooliɗ ci woyiɗ ne : \q “ Kooh hey nake malaakaaciŋ ɗe, \q ca ɓay ɗa ŋ yaah ciŋ ca \q po kot ciŋ ɗa laɓkanɗi ŋ atoh.\x + \xo 4:6 \xo*\xt Sabuur 91:11-12\xt*\x* ” » \m \v 7 Yeesu loffa ɗe ne : « Fiis ci namiɗ woo ne : “ Fu joyɗi markisuk Heɗ ɓoo, Koohiŋ ɗa.\x + \xo 4:7 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:16\xt*\x* ” » \v 8 Seytaani rapɗissa ɗe ŋ jol tango njooloh na njooloh. A teeɓpa ɗe nguur ciŋ adinaani jen na yaki ca yak. \v 9 A woosa ɗe ne : « In cii jen, fu ƴekiɗ to ne fu ñaamuk ko ɗah, ŋ hey ɗa ca one. » \v 10 Yeesu loffa ɗe ne : « Seytaani, us so ! Fiis ci woyiɗ ne : “ Ƴekɗa Kooh Heɗ fu, te fu ñaamuk a yi dong.\x + \xo 4:10 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:13 \xt*\x* ” » \v 11 Weɗ Seytaani faɗoh ɗe ndaam, jaarra malaakaaca hayya, taambkoheeɗa ɗe. \s Yeesu cambiɗ pangkiŋ ɗe ŋ Galile \p \v 12 Ŋ jamanoonaam, \w Yahya Ɓoktohi\w* ambseen ŋ kasoona ; wa Yeesu keraha, a kaɗta Galile. \v 13 A kurkohha Nasareet a kaɗta gena ŋ Kapernawum ŋ sero cookma, ŋ kehƴaŋ cuuɓ ciŋ Sabuloon na Naftaali. \v 14 Jaarra ini woosuuɗi Esayi woyee raakka, an : \q \v 15 « Kehƴiŋ Sabuloon na Naftaali, \q wa nikka yaah-cookmi, \q ŋ ɓakiŋ Yurdan winoori, \q weɗ Galile, kur kiŋ ɓooɓi nikɗi Yawuut, \q \v 16 cuuɓi ɓoofee ŋ ñuusi hotiɗ siñaar yakak, \q te ɓi ɓoofee ŋ kur ki kakaan ki ñuusiɗ, \q siñaar hayiɗ nga ɓa.\x + \xo 4:16 \xo*\xt Esayi 8:23–9:1\xt*\x* » \m \v 17 Ini amboh ndeem, Yeesu cammba woytoh ɓooɓa ŋ ini kaɗ ŋ waas Kooh an : « Ɓoƴsohaat pesohaaɗ, Nguuriŋ-Ɗafki reɓiɗ. » \s Yeesu ɓeeɗkiɗ ɓi seeɓoh \p \v 18 Wa raakka mbeh, Yeesu tiindeeɗa ŋ sereendaŋ Cookmaŋ-Galile, a hotta seeɓoh kanak mbaaleeɗa cuurund ŋ cookma, ɓa nikee Simong yi na woyse Piyeer na taambɗoh ce Andare. \v 19 A woosa ɓa ne : « Ñaakɗaat to, ŋ hey ɗu tume seeɓoh ɓo'. » \v 20 Ɓa jaarra faɗ mbaal caŋ ɓa ndaam, ɓa ñaakiɗta ɗe. \p \v 21 A kaɗissa ƴissuut, a hotissa taambɗoh kanak, Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede, a raak ɓa ŋ gaala na baab ɓa, ɓa haɓiɗtineeɗa mbaal caŋ ɓa. A ɓeeɗukka ɓa ne ɓa hun na ɗe. \v 22 Ɓa jaarra faɗ gaala na baab ɓa, ɓa ñaakiɗta ɗe. \s Yeesu wirɗiɗ kosaayiɗ laayiɗ \p \v 23 Yeesu wileeɗa Galile jen a jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w*\f + \fr 4:23 \fr*\fq \+tl sinaagog\+tl* \fq*\ft : taɓah ci Yawuut ci na cohohe ne ɓa ñaamuk Kooh nga te ɓa jangee waas Kooh nga. Ɓa namee ngel nga ne leeroh raakka nga ɓa ɗah.\ft*\f* ca, a woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*\f + \fr 4:23 \fr*\fq Yegɗohiŋ Muci \fq*\ft : weɗ "\+tl Lewañsili\+tl*" wala "\+tl Injil\+tl*". Ɓoo toksoh woo keem ɗaa ŋ saafi-saafi.\ft*\f*, wi kaɗ ŋ Nguuriŋ-Ɗafki, a wirɗeeɗa kosaay ca na ɓeenduk ca jen, ca ambee ɓooɓa. \v 24 Laamtohiŋ tiikiŋ ɗe willa kur kaŋ Siri jen. A komuusa ɓooɓa raakee miskiɗ jen sagu kosaay ca ambee ɓa, kosaay nu wa min nik ɗah, ɓa \w jiini\w*\f + \fr 4:24 \fr*\fq jiini \fq*\ft : findi Fiis ci Hooliɗ ci jangɗohoha, feruuɗ ci minɗi hotu jen, ca nikee malaaka wa ca na ferse. Cum nga bakaaɗta, ca njafuusa ŋ kehƴi. Ceem, ceɗ ɓoo tokis "jiini". E Seytaani kilifaaniŋ ca. Marka teerndiŋ \+xt Camba 1:31; Esekiyeel 28:11-19; Maarko 3:20-30; Luk 10:17-20; Teeɓ ki 12:3-12\+xt*.\ft*\f* ambe, ɓa raakee kombeɗ-mbeɗ na ɓa lafñe, a wiriɗta ɓa. \v 25 Mboolo laayiɗ ñaakiɗta ɗe, ɓooɓeem pulohee Galile, Dekapool\f + \fr 4:25 \fr*\fq Dekapool \fq*\ft : wa nikee kur-taah ndaŋkiyaah nangɗukohiɗ. Ɓooɓi genee nga, ɓa nikee Yawuut haa, ɓa taambɗeeɗi \+w waasiŋ Musaa\+w*.\ft*\f*, Yerusalem, Yudee, na ɓaka faahaŋ Yurdan. \c 5 \s Ɓooɓi neɓɗiɗ ci \p \v 1 Wa Yeesu hot mboolnda, a rappa ŋ tangoora, a ɓooffa nga. Taalubeeciŋ ɗe reɓpa nga ɗe, \v 2 a jangɗeeɗa ɓa in cii an : \q1 \v 3 « Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi ruhsiɗ haf ciŋ ɓa, \q1 ɓa inahha ne ɓa etohiɗ Kooh, \q2 laam Nguuriŋ-Ɗafki wa wuu ɓa. \q1 \v 4 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi na fuɗe, \q2 laam ɓa hey giifɗasse. \q1 \v 5 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi soosiɗ ci, \q2 laam ɓeɗ eɗsan kehƴi. \q1 \v 6 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi aɗuk, sifaɗukka kipes yurhiɗ, \q2 laam ɓa hey hiƴe, ɓa kap nding. \q1 \v 7 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi na yirmohe, \q2 laam Kooh hey ɓa yirme. \q1 \v 8 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi raak keeñ hooliɗ, \q2 laam ɓa hey hote Kooh. \q1 \v 9 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi na waake jam ŋ harmban ɓooɓi, \q2 laam ɓa hey ɓeeɗkohse kuɓu Kooh. \q1 \v 10 Ɓa neɓɗiɗ, ɓooɓi na mbugalse sagu yurhi ɓa yurah, \q2 laam Nguuriŋ-Ɗafki wa wuu ɓa. \m \v 11 Ɗu neɓɗiɗ, ne ɓooɓi ɓasee ɗu, ɓa mbugalee ɗu, ɓa leyɗohee ɗu na woo moɗaaɗi'iɗ nu nik saguuso ɗah. \v 12 Sumaat keeh-keeh, laam aafi na sekee ɗu ŋ ɗafka yakiɗ, te ɗu inah ne ɓa mbugalohee woosuuɗ ci adug ɗu ɗaa. \s Meɗaami na siñaari \p \v 13 E ɗu meɗaamiŋ Adina. Waaye meɗa kaɗ po wa jemisɗi ɗah, wa min jemɗohissu na ye ? Wa na raakisseeɗi etoh ɗal, wa mbetu, ɓooɓi dakee nga. \p \v 14 E ɗu siñaariŋ adinaani, kur ki nik ŋ jol tango, wa minɗi ɗembɗu. \v 15 Te ali ɓo' na fuuɗeeɗi laampa ne a kuna na kanoh, a degana kay ŋ degohaaniŋ wa ne wa ñiiniɗ ɓi tuuƴi jen. \v 16 Siñaariŋ ɗu joy ñiinoh ɗaa ŋ fiki ɓooɓi, ne ɓa hot tumohaaɗ ciŋ ɗu baahiɗ ci, ɓa yakiɗ Kooh Baabiŋ ɗu yi nik ŋ Eel ci. \s Ini kaɗ ŋ waasiŋ Musaa \p \v 17 Kinaat liiɓ ne ŋ hay ne ŋ nihis \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* wala woo ciŋ woosuuɗ ci, ŋ hayɗi ne ŋ nihis ca, waaye ŋ hay ne ŋ tum in ci ɓa woo po ca mit. \v 18 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh. Feeh kehƴi na eel ci kurukɗi nga ɗah, ali in nihsukanɗi ŋ waasi po mbaɗna wa mitan. Wa fiisi uup ƴissuut nga haa, wa tap haa. \p \v 19 Weɗ tah po ɓo' nu taambiɗɗi wi uup ƴissuut ŋ nakoh ci te a woyee ɓooɓi ne ɓa joyɗaa taambiɗ ɗah, a hey nike yi uup ƴissuut ŋ Nguuriŋ-Ɗafki. Waaye ɓo' nu taambiɗ ca te a jangɗee ɓooɓi ne ɓa taambiɗ ca ɗah, a hey yake ngaŋ Nguuriŋ-Ɗafki. \v 20 Ñam na woyee ɗu wa, ɗu uupɗi yurah jangɗohoh ciŋ waasi na \w \+tl Farisen\+tl*\w* ci ɗah, ɗu aasanɗi ŋ Nguuriŋ-Ɗafki. \s Ini kaɗ ŋ ayrukoh \p \v 21 Ɗu kerhiɗ ne ɓooɓa ɗeɓgaan woysee ne : “ Kina ap ɓo'\x + \xo 5:21 \xo*\xt Pula 20:13; Rohƴiɗi 5:17\xt*\x* ; ɓo' nu apoh ɗah, a hey atte'se. ” \v 22 Waaye mi na woyee ɗu ne, ɓo' nu ayruk ɓaah ce ɗah, a hey atte'se. Te ɓo' nu woo ɓaah ce ne : “ Hafiŋ ɗa riifɗi ” ɗah, a hey ɓayse ŋ atte'oh ciŋ waasi. Te ɓo' nu woo ɓaah ce ne : “ Fu dof ” ɗah, a hey ɓekse ŋ yongkaaha yakka. \p \v 23 Ŋ ineem, fu ɓayee ini fu eɗoh wuu Kooh ŋ \w seeƴkohaana|lemma="seeƴuk"\w*, fu naandsuk ne ɓaah fu ambɗiɗ ɗa in ɗah, \v 24 faɗaa ŋ fiki seeƴkohaana, fu kaɗ kerhiɗoha na ɗe po ƴut, fu hana hay dege. \p \v 25 Ara kerhiɗoh na ɓoyi, ne a ɓayee ɗa waas ɗah. Fu tumɗaa ŋ waasi po ɗu ree ngelohaana ɗah, a hey ɗa ɓaye ŋ atte'ohi, yeem eɗ ɗa alkaateeni, fu ɗaaku ŋ kasoona. \v 26 Ñam na woyee ɗa wa te wa keeh, fu pulohanɗi ndaam feeh fu wirindɗi po ŋ darmi uup ƴissuut ɗah. \s Ini kaɗ ŋ njaaloo \p \v 27 Ɗu kerhiɗ ne wa woyuuɗ ne : “ Fu njaaloo'anɗi.\x + \xo 5:27 \xo*\xt Pula 20:14; Rohƴiɗi 5:18\xt*\x* ” \v 28 Waaye mi na woyee ɗu ne, ɓo' nu marak ɓitiɓ, a hemem ɗe ɗah, a njaaloo'iɗ na ɗe ŋ ɗooƴ ce po ƴutiɗ. \v 29 Hasiŋ ɗa ñaahmi waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nihsaa fu mbeta ; cir yino nihsuk ŋ faaniŋ ɗa, weɗ ngisoh wa jen, wa mbetu ŋ yongkaaha yakka. \v 30 Yaahiŋ ɗa ñaahmi waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nguɗaa jameet fu mbeta ; cir yino nihsuk ŋ faaniŋ ɗa, weɗ ngisoh wa jen, wa kaɗ ŋ yongkaaha. \s Ini kaɗ ŋ saɓsukoh na ɓitiɓ \p \v 31 Wa namiɗ woyuuɗ ne : “ Ɓo' nu faɗ ɓitiice ɗah, a eɗaat ɗe kayti teeɓoha.\x + \xo 5:31 \xo*\xt Rohƴiɗi 24:1\xt*\x* ” \v 32 Waaye e ñam na woyee ɗu ne, ƴaar nu saɓsukoh na ɓitiice te nikɗi ne yeem njaaloo njaaloo ɗah, a yi ɓek ɗe ŋ njaaloo. Te ɓo' nu ɓay ɓitiɓ faɗuuɗ ɗah, a njaaloo'iɗ. \s Ini kaɗ ŋ giñ \p \v 33 Ɗu namiɗ kerah ne ɓooɓa ɗeɓgaan woysee ne : “ Fu giñ in ɗah, kinaa nik tumaaɗi. In nu fu giñiɗ Heɗ ɓoo ɗah, tumaa.\x + \xo 5:33 \xo*\xt Lewiici 19:12; Kind ci 30:3; Rohƴiɗi 23:22-24\xt*\x* ” \v 34 Waaye mi na woyee ɗu ne, kinaat giñ delem. Kinaat giñ ŋ ɗafki, laam ɓoofohaaniŋ Kooh, yi buur waa nga. \v 35 Kinaat giñ ŋ kehƴi, wa degoha kot ciŋ ɗe. Kinaat giñ ŋ Yerusalem, wa kur kiŋ Kooh, yi Buuri yakki. \v 36 Te hafiŋ ɗa, kina giñ nga laam fu minɗi yaanwiɗ, fu minɗi suussiɗ find yino nga. \v 37 Ɗu woo "ee" ɗah, wa nikaat "ee" ; ɗu woo "a'aa" ɗah, wa nikaat "a'aa". In nu ɗu deg nga ɗah, wa puloh Seytaani. \s Ini kaɗ ŋ wirndiɗkoh \p \v 38 Ɗu kerhiɗ ne wa woyuuɗ ne : “ Has, e has na wirndee wa ; sis, e sis na wirndee wa.\x + \xo 5:38 \xo*\xt Pula 21:24; Lewiici 24:20; Rohƴiɗi 19:21\xt*\x* ” \v 39 Waaye mi na woyee ɗu ne, kinaat wirndiɗkoh na ɓoyi na tumee ɗu in miskiɗ. Ɓo' laɓ ɗa paɗ ŋ kaɓaaɓ ñaahum ɗah, eɗaa ɗe wi tas. \v 40 Te ɓo' waaɗ ɗa ɓay waas ne a naaf kulɓaakiŋ ɗa ƴini ɗah, nama ɗe eɗ paltooniŋ ɗa. \v 41 Ɓo' tiindɗukoh ɗa ŋ doole \tl kilomeet\tl* yino ɗah, tiinda na ɗe kanak. \v 42 Ɓo' kiim ɗa ɗah, onaa ɗe te kina sang ɓand ɓoyi na ɓandukee ɗa. \s Waaɗ ɓi sang ɗa \p \v 43 Ɗu kerhiɗ ne wa woyuuɗ ne : “ Waaɗa morom fu,\x + \xo 5:43 \xo*\xt Lewiici 19:18\xt*\x* fu sang ɓoyi sang ɗa. ” \v 44 Waaye mi na woyee ɗu ne, waaɗaat ɓooɓi sang ɗu, ɗu kiimɗee ɓooɓi na torhiɗee ɗu in baahiɗ. \v 45 Ŋ ndeem, ɗu hey teeɓohe ne ɗu kuɓuuciŋ Baabiŋ ɗu yi nik ŋ Eel ci, laam a na pulɗe puliɗ nohiŋ ɗe ŋ añaandiɗ ci na baahiɗ ci, a na toɓɗe toɓiɗ yurhiɗ ci na yurhaaɗiici. \p \v 46 Moo, ɗu waaɗ ɓooɓi waaɗ ɗu dong ɗah, ɗu car ye aafaah ŋ ineem ? Juuti'oh\f + \fr 5:46 \fr*\fq juuti'oh \fq*\ft : ŋ jamanoona ɓi \+w Rom\+w* degoh kur laayiɗ yaah, ɓa tufkiɗeen juuti'oh ŋ kur laayiɗ ne ɓa meeksohiɗ buuriŋ Rom juuti. Ineem weɗ tah, ɓo' laayiɗ sangee sang juuti'oh ceem.\ft*\f* ci sah na tumohe ɗaa. \v 47 Te ɗu kañɗee ɓaah ciŋ ɗu dong ɗah, ɗu haɓiɗ ye ini haɓɗohuuɗi ? Ɓooɓi kosɗi Kooh sah na tumohee ɗaa. \v 48 Kon kinaat raak sikka findi Baabiŋ ɗu yi nik ŋ ɗafki raakohɗi sikka. \c 6 \s Findi ɓo' joy onohoh \p \v 1 Wortukaat, kinaat teeɓoh kiyurhiŋ ɗu ŋ fiki ɓooɓi ne ɓa hot ɗu, ɗu tuma ɗah, ɗu rahsanɗi aafiŋ Baabiŋ ɗu yi nik ŋ Eel ci. \p \v 2 Te fu onee ñakiɗ ci ɗah, kina tip haan\f + \fr 6:2 \fr*\fqa "tip haan" \fqa*\ft : ndii, ini fiisu ŋ gerek, wa "kuluɓ".\ft*\f* ne ɓooɓi hot ɗa ; findi naafeehaaci na tumohee wa ŋ ɗooƴ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci na ɗisik ci mbeeddaaci coh ne ɓa waak tiik. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓa rahsiɗ aafiŋ ɓa po ƴutiɗ. \p \v 3 Waaye fu sarhohee ɗah, yaahiŋ ɗa singi kinaat inah ini yaahiŋ ɗa ñaahmi na haɓɗe, \v 4 ne sarhiŋ ɗa nik ini ɗemb, te Baab ɗu, yi na hote ŋ ini ɗemb, hey ɗa aafe. \s Findi ɓo' joy kiimoh Kooh \p \v 5 Ɗu kiimee Kooh ɗah, kinaat mand na naafeehaaci, ɓi inah ne ɓa kiimee Kooh ɗah, ɓa na waaɗe tufuk ŋ ɗooƴ \tl sinaagog\tl* ci na ɗisik ci mbeeddaaci coh, ne ɓa teeɓ ɓooɓi jen ne ɓii kiim Kooh. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓa rahsiɗ aafiŋ ɓa po ƴutiɗ. \v 6 Waaye fu, fu kiimee Kooh ɗah, aasa ŋ ɗooƴ tuuƴ fu, fu rang yahndeeri, fu kiim Baab ɗu, yi nik ŋ ɗiski ɗemb, yi na hote ŋ ɗiski ɗemb, a hey ɗa aafe. \p \v 7 Te ɗu kiimee Kooh ɗah, kinaat amb ŋ woo yino, ɗu woyee wa, ɗu woyissee wa findi ɓooɓi inahɗi Kooh ; ɓa liiɓ ne e woo kiŋ ɓa laayɗi weɗ na hee ɓa tahe teyɗukɗu. \v 8 Kinaat mand na ɓa, laam Baabiŋ ɗu inhiɗ ini ɗu etoh bala ɗu kiiman ɗe ɗah. \v 9 Weɗ tah kiimohaat Kooh an : \q Baabiŋ ɓoo yi ŋ Eel ci, \q tiikiŋ ɗa teyɗuksaat ne wa tiik hooliɗ. \q \v 10 Nguuriŋ ɗa hayaat. \q Ini fu waaɗ raakaat ŋ kehƴi \q findi wa raakoh ŋ Eel ci. \q \v 11 Ona ɓoo kañam ki ɓoo etoh woti. \q \v 12 Ɗaasa ɓoo ɗal ci ɓoo na ɗalee ɗa \q findi ɓoo na ɗaasohe ɓi na ɗale ɓoo. \q \v 13 Te kina tum po ɓoo jaɗɗu fiir. \q Waaye mucɗa ɓoo ŋ yi baahaaɗi. \q [Ya fu Heɗ Nguur, na hatil na kiyak po faw, Amiin.] \m \v 14 Inhaat ne ɗu ɗaas ɓooɓi na tumee ɗu in moɗaaɗi ɗah, Baabiŋ ɗu yi nik ŋ ɗafki hey ɗu namee ɗaas tumohaaɗ ciŋ ɗu moɗaaɗiici ; \v 15 waaye ɗu ɗaasɗi ɓooɓi ɗah, a heyɗi ɗu namee ɗaas. \s Findi ɓo' joy oroh \p \v 16 Ɗu oree ɗah, kinaat teeɓ ɓooɓi ne ɗu na haɓɗe in miskiɗ, findi naafeehaaci na tumohee wa. Ɓa oreesa ɗah, ɓa ñuusiɗ fikiiciŋ ɓa ne ɓa teeɓ ɓooɓi jen ne ɓa oriɗ. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓa rahsiɗ aafiŋ ɓa po ƴutiɗ. \p \v 17 Waaye fu, fu oree ɗah, muktuka, fu laackoloñuk, \v 18 ne fu teeɓuu ɓooɓi ne fu na ore, waaye Baab ɗu yi nik ŋ ɗiski ɗemb, yi na hote ŋ ɗiski ɗemb, a hey ɗa aafe. \s Ini joy waaku \p \v 19 Kinaat nangɗoh raak-raak ŋ Adina, ɗiski inah ne ñuhuk miniɗa yahroh wala wa hoy, wala rokoh ci ngul, ɓa aas, ɓa roka. \v 20 Waaye nangɗohaat raak-raak ŋ Eel ci, ɗiska fu inah ne ñuhuk minɗaa yahroh, wa hoyanɗi te rokoh minɗi ngul, a aas ne a roka. \v 21 Inhaat ne ɗiski raak-raakiŋ ɗa nik, keeñiŋ ɗa na name nik nga. \p \v 22 Has weɗ laampaaniŋ faan. Hasiŋ ɗa wir ɗah, faaniŋ ɗa jen nikan ŋ siñaar. \v 23 Waaye hasiŋ ɗa wirɗi ɗah, faaniŋ ɗa jen nikan ŋ ñuus. Te ñiini nik nga ɗa jen nik ñuus ɗah, ñuuseem nikan taruus ! \p \v 24 Ɓo' yino minɗi raak heɗ kanak, mbaa a hey waaɗe yino a sang yi tas, wala a ŋoɗ ŋ yii, a heef yi tas ; kon ɗu minɗi ñaamuk Kooh, ɗu ñaamkee raak-raak. \p \v 25 Weɗ tah mi na woyee ɗu ne : Kinaat jaahiɗ ŋ kipes kiŋ ɗu, ŋ ini ɗu ñaman [na ini ɗu anan]. Kinaat jaahiɗ ŋ faan ciŋ ɗu, ŋ ini ɗu ɓekkan. Kipes uupiɗɗi kañam njiriñ e ? Te faan namɗi uupiɗ ɓekkaah njiriñ e ? \v 26 Markaat sel ci, ca na sokeeɗi, ca na nguɗeeɗi ; te ca raakɗi ndap ɗaakkoha, waaye Baabiŋ ɗu yi nik ŋ Eel ci yii ñamiɗ ca. Ɗu uupiɗɗi ca njiriñ e ? \p \v 27 Ya ɓa min jaahiɗ nga ɗu, po a ɓaat wahtu yino ŋ kipes kiŋ ɗe ? \v 28 Wa ye tah ɗu jaahɗe book ŋ ini ɗu ɓekkan ? Markaat paangfiŋ yohon ci na pos ciŋ ca findi ca na kifsohe. Wa na pangkeeɗi, wa na teɗeeɗi. \v 29 Moona mi na woyee ɗu ne Suleymaan, na raak-raakaŋ ɗe jen, a moosɗi ɓekkoh mand na yino nga ca. \p \v 30 Kooh ɓekɗe paangfiŋ yohon ci ɓekuk hend an moɗ woti te kim waa kee ɓeksa ŋ yongkaah ɗah ; kon wa leeriɗ ne Kooh hey ɗu name ɓekiɗ. Kosi ɗu kos ƴissuutiɗ ! \p \v 31 Mbaa kinaat jaahiɗ ɗu woyee ne : “ Ɓoo na hee ye ñame ? Ɓoo anan ye ? Ɓoo ɓekkan ye ? ” \v 32 In ceem jen, e ɓooɓi inahɗi Kooh ɓeɗ na gene ŋ waakiŋ ca, waaye Baabiŋ ɗu yi nik ŋ ɗafki inhiɗ ne ɗu etohiɗ ca. \p \v 33 Waakaat ini na kaɗɗe fiki Nguuriŋ ɗe na kiyurhiŋ ɗe paaɗ, a hey ɗu ca one, a ɓaatiɗ ɗu cinooci jen nga. \v 34 Kinaat jaahiɗ ŋ ini raakan kim, kim na kimaŋ wa, mbeh nu nik ɗah miskiɗ ci nik nga doyiɗa. \c 7 \s Kina atte morom fu \p \v 1 Kinaat markoh ɓo' in, mbaa ɗu heyɗi markohse in. \v 2 Laam findi ɗu na atte'ohe, Kooh atte'ohan ɗu ɗaa te ɓeesohaani ɗu na ɓeesɗohohe, weɗ ɗu ɓeesɗohsan. \v 3 Wa ye tah fu markee ɓoli ŋ hasiŋ morom fu, te wa ndooɗ yakak nik ŋ hasiŋ ɗa ? \v 4 Wala fu min na woyoh morom fu ne : “ Faɗa ŋ nihsiɗ ɗa ɓoli ŋ hasiŋ ɗa ”, te ndooɗi yakki weɗɗi ŋ hasiŋ ɗa ? \v 5 Naafeehaani, koca nihis ndooɗi yakki nik ŋ hasiŋ ɗa. Fu min hot baahiɗ ne fu nihsiɗ morom fu ɓoli nik ŋ hasiŋ ɗe. \p \v 6 Kinaat eɗ ɓuu ci in ci hoolɗu wuu Kooh bala ca wiirkan nga ɗu, ca faarsoh ɗu, te kinaat njaf per ciŋ ɗu ŋ kot ciŋ mbaam-huk ci bala ca daksohan ca. \s Kiimaat, waakaat, laɓɗaat \p \v 7 Kiimaat, ɗu hey onse ; waakaat, ɗu hey hote ; laɓɗaat, ɗu hey rangsiɗasse. \v 8 Laam ɓo' nu kiim ɗah, a hey onse, ɓo' nu waak ɗah, a hey hote, te ɓo' nu laɓiɗ ɗah, a hey rangsiɗasse. \v 9 Ya ɓa nga ɗu a yi kuɓkiŋ ɗe kiiman ɗe mbuuru, a on ɗe atoh ? \v 10 Wala a kiim ɗe cuurund, a on ɗe iiñ ? \v 11 Nik ne ɗu ɓi baahaaɗiici, e ɗu min on kuɓuuciŋ ɗu in baahiɗ ɗah, ŋ woyisɗi ɗa Baabiŋ ɗu yi ŋ Eel ci, a onanɗi in baahiɗ ɓi na kiimee ɗe wa e ? \p \v 12 Kon, in ci ɗu waaɗ ne ɓooɓi haɓɗiɗ ɗu ca jen, tumɗaat ɓa ca. Ineem weɗ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nakoh na woosuuɗ ci. \s Yahndeer ci kanak ci \p \v 13 Aasohaat yahndeeri ɓengiɗi laam yahndeeri angiɗi na ɓayohe ŋ boom te waasiŋ wa yooɓpa ; laayiɗ na aasohe nga. \v 14 Waaye yahndeeri na ɓayohe ŋ kipes ki, wa ɓengiɗ, waasiŋ wa sewwa te ɓi hota laayɗi. \s Ɓi na kulɓa'kohe woosuuɗ \p \v 15 Wortukaat ɓooɓi na tume haf ɓa woosuuɗ, ŋ ɗooƴiŋ ɓa, ɓa ɓaakoɓ saahiɗ. Waaye ɓa haye nga ɗu ɗah, ɓa na haye soosiɗ findi mbaal. \v 16 Ɗu na hee ɓa inhisohe in ci pesohaaɗ ciŋ ɓa na rime. Reseñ miniɗ ɓeenohu ŋ ñaaɓaaɓ e ? Wala ndun miniɗ ɓeenohu ŋ ñalkook ? \v 17 Kidig nu baah ɗah, wa na raake rim baahiɗ. Waaye kidig nu baahɗi ɗah, na raake rim baahaaɗi. \v 18 Kidig baahiɗ minɗi raak rim baahaaɗi te kidig baahaaɗi minɗi raak rim baahiɗ. \v 19 Kidig nu raakɗi rim baahiɗ ɗah, wa na ƴoɓse ƴoɓu, wa njafu ŋ yongkaah. \v 20 Mbaa ɗu na hee ɓa inhisohe in ci pesohaaɗ ciŋ ɓa na rime. \s Woo na tum \p \v 21 E ɓooɓi na ɓeeɗkohee so : “ Heɗ ɓoo, Heɗ ɓoo ” jen ɓeɗ na hee aase ŋ Nguuriŋ-Ɗafki haa, waaye a ɓi na haɓɗe waaɗ-waaɗiŋ Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci. \v 22 Ɓi ɓo' laayiɗ hey yo woye mbaɗi ne : “ Heɗ ɓoo Heɗ ɓoo, ɓoo meeɗ yegɗoh woo kiŋ Kooh ŋ tiikiŋ ɗa haa e ? Ɓoo aañiɗ \w jiiniici|lemma="jiini"\w* ŋ tiikiŋ ɗa te ɓoo haɓɗiɗ keemaan laayiɗ ŋ tiikiŋ ɗa. ” \v 23 Ŋ ineem, ŋ hey ɓa woye ne : “ Ŋ moosɗi ɗu inhoh, usaat to ɗu ɓi na haɓɗe ini lahɗi waas. ” \s Kahan ci kanak ci \p \v 24 Weɗ tah ɓoyi na sikɗuke woo kiŋ ngo wii, a pesohee wa, a mandan na ƴaar ñaañiɗ yi taɓah kahan ce ŋ ɗafuk atoh ; \v 25 toɓi keennda, huluɓ ci nupɗeeɗa, puuɗsi puuɗseeɗa, ca tapukka kahneem, waaye wa keenɗi sagu ini wa taɓahu ŋ ɗafuk atoh. \v 26 Waaye ɓoyi na sikɗuke woo kiŋ ngo te a pesohuu wa, a mandan na ƴaar naandiɗ yi taɓah kahan ce ŋ ɗafuk beeñ ; \v 27 toɓi keennda, huluɓ ci nupɗeeɗa, puuɗsi puuɗseeɗa, ca tapukka kahneem, wa keennda, wa yahrukohha jameet. » \p \v 28 Wa Yeesu ƴut woo woo ceem, mboolnda jen feyuusa ŋ jangɗohiŋ ɗe. \v 29 Jangɗohaaɗaŋ ɗe ɗaloheen na findi jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa na tumohe, laam a woyee keeh-keeh findi kilifa. \c 8 \s Yeesu hoolɗiɗ ɓo' kosaayiɗ \p \v 1 Wa Yeesu ruhsee tangoora, mboolo laayiɗ ñaakiɗta ɗe. \v 2 Wa raakeen ƴaar, a kosaayee kosaay ki na oɓse faan\f + \fr 8:2 \fr*\fq kosaay ki na oɓse faan \fq*\ft : ŋ Yawuut ca, ɓo' nu raakeen kosaay kii ɗah, a meeɗ ambohu ɓo' hoolaaɗi. (\+xt Lewiici 13–14\+xt*) Weɗ tah po a meeɗɗi reɓ ɓooɓa, a meeɗɗi reɓ \+w Kahan Kooh\+w*.\ft*\f*, a hayya ŋ Yeesu, a ƴekka ŋ fikiice, a kiimmba ɗe ne : « Kilifaani, fu waaɗa ɗah, fu miniɗ to saɓsoh na kosaay kii po ŋ nik ɓo' hooliɗ. » \v 3 Yeesu raɗissa yaah, laalla ɗe, woosa ɗe ne : « Ŋ waaɗiɗa, nika ɓo' hooliɗ. » Jaarra kosaay ka hoolla nga ɗe. \v 4 Ƴutta Yeesu woosa ɗe ne : « Wortukaa wa woo ali ɓo' waaye kaɗa fu teeɓa haf fu \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w*, fu haɓiɗ seeƴki \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nakoh\x + \xo 8:4 \xo*\xt Lewiici 14:1-32 \xt*\x* ; wa teeɓoh ne fu wiriɗ. » \s Yeesu wirɗiɗ surgaanaŋ ƴaara adgohee soldaar ca \p \v 5 Yeesu a yi kaɗoh po a aassa kur kaŋ Kapernawum, weɗi ƴaar ɓaah ŋ ɓa adgohee soldaar caŋ \w Rom\w*\f + \fr 8:5 \fr*\fq Rom \fq*\ft : weɗ kur ki degee yaah Israayel na ɓak laayiɗ ŋ Adina. Waaye ŋ Israayel raakeen ɓi buur ɓi meeɗ ɓeeɗku Herod ; buur ceem gaƴkee ŋ buura yakkaŋ Rom.\ft*\f* reɓoh nga ɗe, kiimmba ɗe keeh-keeh \v 6 an : « Kilifaani, \w ñaamaŋ|lemma="ñaam"\w* ngo yaa faanukka ŋ kahna, cir ciŋ faaniŋ ɗe ceɗ lafañ a yaa sayeeɗa say. » \v 7 Yeesu loffa ɗe ne : « Ŋ hey ɗe hee wirɗe. » \p \v 8 Ƴaara adgohee soldaar ca loffa ne : « Kilifaani, ŋ yeyyooɗi fu aas ŋ kahan ndo ; woya woo rek ñaamaŋ ngo hey wire ! \v 9 Laam mi ŋ haf fo, raakiɗ ɓooɓi adgoh ho te ŋ namiɗ raak soldaar ci ŋ adgoh ; yaa nu ŋ woo ne : “ Kaɗa ” ɗah, a kaɗ, yaa nu ŋ woo ne : “ Haya ” ɗah, a hay. Te in nu ŋ woo ñaamiŋ ngo ne a haɓɗaata ɗah, a haɓiɗa. » \p \v 10 Wa Yeesu kerah woo keem, a feyuusa, a woosa ɓa ñaakɗee ɗe ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh : Ŋ hotɗi ali ɓo' kosiɗ kosii ngaŋ Israayel jen ! \v 11 Ñam na woyee ɗu wa, ɓo' laayiɗ hey pulohe ŋ ɓak ci jen, ɓa ɓoof na Ibrahiima, Isaahha na Yaŋhooɓa, ɓa ñamee kañam ka yakka ŋ Nguuraŋ ɗafka. \v 12 Waaye ɓi joyee aas ŋ Nguuri, hey njafse ŋ ñuusaŋ hara, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. » \p \v 13 Ƴutta Yeesu woosa ƴaara adgohee soldaar ca ne : « Kaɗa, wa raakohaat ɗaa findi fu kosoha. » Te ŋ jamanoonaam jok, surgaanaŋ ɗe wirra. \s Yeesu wirɗiɗ ɓo' laayiɗ \p \v 14 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a kaɗta kahan ɓi Piyeer, wa a ree, a tel yaayiŋ ɓiti Piyeer jiriɗ po faankiɗ, a faaniŋ ɗe weɗ dohe. \v 15 Yeesu laalla yaahiŋ ɗe, dohɗaŋ faana saɓsukohha na ɗe ; jaarra a kurukka a taambkoheeɗa Yeesu. \v 16 Wa niina ree, a komuusa ɓo' laayiɗ ɓa \w jiini\w* ambe. A aannja jiiniica na woo kiŋ ɗe, a wiriɗta kosaayiɗ ca ɓinooɓa jen. \v 17 Ina woosuuɗi Esayi woyee wii raakka : \q « A kooɗiɗ in ci ɓoo miskasse, \q a degukka kosaay ciŋ ɓoo.\x + \xo 8:17 \xo*\xt Esayi 53:4\xt*\x* » \s Yeesu na ƴaaɓa waaɗee ɗe ñaakiɗ \p \v 18 Wa Yeesu hot mboolnda ndeeree ɗe, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne ɓa kaɗ ɓaka faahaŋ cookma. \v 19 Weɗi ƴaar ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa hayoh nga ɗe woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ɗisik nu fu kaɗ ɗah, ŋ hey ɗa ñaakɗe. » \v 20 Yeesu loffa ɗe ne : « Ɓaakoɓ ci raakiɗ nung, sel ci raakiɗ taar, waaye \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w*\f + \fr 8:20 \fr*\fq Kuɓkiŋ ɓoyi \fq*\ft : wa tiiki Yeesu ferɗee haf ce. Tiikeem uup reɓ ini fiisu ŋ teerndiŋ \+xt Dañeel 7:9-14\+xt*. Wa fiisu nga ne, wa in hayɗohee woosuuɗi Dañeel findi heeƴ, an a hot "kuɓu ɓo' " hayeeɗa ŋ eel ciŋ Asamaan, a hayya po ɓoofohaaniŋ Kooh, yi buur. Yeesu ŋ haf ce woyiɗ ŋ teerndiŋ \+xt Dañeel 7:9-14\+xt* wa a woyee woo-woosuuɗ ŋ ini kaɗ ŋ in ci na haye ŋ fikiiri ngaŋ teerndiŋ \+xt Macce 24:30\+xt* na teerndiŋ \+xt Maarko 13:24\+xt*. A namiɗ woo nga wa a tufuk ŋ fiki atte'oh ca ngaŋ teerndiŋ \+xt Macce 26:64\+xt* na teerndiŋ \+xt Maarko 14:62\+xt*.\ft*\f* raakɗi sah ɗiski a na hee iɗsiɗkohe. » \v 21 Ƴaar wiiriis ŋ taalubeeciŋ ɗe woosa ɗe ne : « Kilifaani, on ndo paaɗ, ŋ taambkoh yaɓkooriŋ ngo po a kaan, ŋ uumb ɗe. » \v 22 Yeesu loffa ɗe ne : « Ñaakiɗ to te fu faɗ kaaniɗ ci ɓa uumb kaaniɗ ciŋ ɓa. » \s Yeesu yeeɓkiɗiɗ puuɗsa na cookma \p \v 23 Wa Yeesu ƴut woo na ɓa, a aassa ŋ gaal, taalubeeciŋ ɗe ñaakiɗta ɗe. \v 24 Ŋ cookma, ɗekka po puuɗis yakak raakka ɓa nga po ginaah ca riifɗeeɗa gaala, wa raak Yeesu neeheeɗa. \v 25 Taalubeeci reɓpa nga ɗe, ɓa yunnda ɗe na leehuk an : « Kilifaani, mucɗa ɓoo, ɓoo ɓii kaan ! » \v 26 A woosa ɓa ne : « Kosi ɗu kos ƴissuutiɗ, wa ye tah ɗu neek ? » Weɗ a kurkoh, a ngassa puuɗsa na cookma, ɗiska eennda teɗ. \v 27 Ɓa feyuusa, ɓa woyeeɗa ne : « Ƴaarii, a ɓo' ye po puuɗsi na cookmi sah kerhiɗee ɗe ? » \s Yeesu wirɗiɗ ƴaaɓa jiiniica ambe \p \v 28 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe ree ɓaka faahaŋ Cookmaŋ-Galile, ŋ kur caŋ Gadareen ca, ƴaar kanak ɓa fu inah ne ca jiini ambee ɓa, ɓa pulohha ɗiska ɓa nikee ŋ ruy-ruy ca, ɓa kaɗta coha na ɗe. Ɓa nikee añaandoh na añaandoh, ali ɓo' meeɗɗi kaañ taamb ndeem. \v 29 Ɓa leehkeeɗa an : « Fu waaɗ ɓoo ye tum \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ? Fu hay ne fu torhiɗ ɓoo bala jamanooniŋ wa reyan e ? » \p \v 30 Raak gat mbaam-huk yakak ñameeɗa ŋ ndaam, wa usoheen na ɓa ƴissuut. \v 31 Jiiniica kiimmba Yeesu keeh-keeh an : « Ɓoo inhiɗ ne fu hey ɓoo aañe, ona ɓoo, ɓoo aas ŋ gataŋ mbaam-huk ceen. » \v 32 A woosa ca ne : « Kaɗaat ! » Weɗ ca puloh ŋ ƴaaɓa, ca aassa ŋ mbaam ca. Gata jen giirukka, hunnda na mbartala, faɗsukka ŋ cookma, mbaam ca kaannda ŋ masma. \p \v 33 Ɓooɓa niiɗee ca nuppa, kaɗta woya ini raak jen ŋ kur-taaha, na ini rahas ƴaaɓa jiiniica ambe. \v 34 Ɓooɓaŋ kur-taaha jen pulla, hayya ŋ Yeesu ; wa ɓa hot ɗe, ɓa kiimmba ɗe keeh-keeh ne a pulaat kur caŋ ɓa. \c 9 \s Yeesu wirɗiɗ lafañ \p \v 1 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a aassa gaal a huussa cookma, a kaɗta Kapernawum, kur ɓa. \v 2 Ŋ ndaam, a komuusa ƴaar lafñiɗ faanuuɗ ŋ faankoha. Yeesu hotta findi ɓooɓa kosoh, a woosa lafñiɗa ne : « Ndengɗuka ƴaariŋ ngo ! Fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa. » \p \v 3 Ŋ woo keem, ɓi ɓo' ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ƴaarii na ɗale Kooh ! » \v 4 Yeesu inheen liiɓ ciŋ ɓa, a woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu raakka liiɓohaaɗ ci moɗaaɗiiceem ? \v 5 Ŋ woo ɗe ne “ Fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa ”, wala “ Kurka fu tiind. ” A winde uup yooɓ ? \v 6 Ɗu hey inhe woti ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* raakiɗ min-min ɗaasoha bakaaɗ ŋ kehƴi. » Weɗ a woyoh ƴaara kosaayɗa ne : « Kurka, ɓaya faankohaaniŋ ɗa, fu haad. » \v 7 Ƴaara kurukka, haadda kahan ce. \v 8 Wa mboolnda hot ineem, ɓa feyuusa, ɓa yakɗeeɗa Kooh yi on ɓo' ci min-mineem. \s Yeesu ɓeeɗkiɗ Macce ne yeem ñaakiɗ ɗe \p \v 9 Yeesu kurkohha ndaam, wa a kaɗe, a hotta ƴaar teeku Macce ɓoofiɗ ŋ ɗiska a na juuti'ohe. A woosa ɗe ne : « Ñaakiɗ to. » Macce kurukka, ñaakiɗta ɗe. \p \v 10 Ŋ finho ineem, Yeesu ñameeɗa ŋ kahan Macce, \w juuti'oh\w* laayiɗ na ɓi bakaaɗoh laayiɗ hayya ne ɓa ñam na ɗe, a yi na taalubeeciŋ ɗe. \p \v 11 Wa \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hot ineem, ɓa woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Wa ye tah jangɗohohiŋ ɗu ñamee na juuti'oh ci na bakaaɗoh ci ɓinooɓi ? » \v 12 Yeesu kerahha ɓa, a woosa ɓa ne : « Ɓooɓi kosaayɗi etohɗi paƴoh, e kosaayiɗ ci etoh paƴoh. \v 13 Jangaat ini Fiis ci woo wii : “ Ŋ waaɗ ne ɗu teeɓoh baah kiŋ ɗu ŋ ɓinooɓi, weɗ ngisoh ɗu \w seeƴkee|lemma="seeƴuk"\w* wuu so.\x + \xo 9:13 \xo*\xt Hose 6:6; Gonaah ci 21:3 \xt*\x* ” Laam ŋ hayɗi ne ŋ ɓeeɗuk yurhiɗ ci waaye ŋ hay ne ŋ ɓeeɗuk bakaaɗoh ci. » \s Yeesu woyiɗ ŋ ini kaɗ ŋ or \p \v 14 Ŋ ineem taalubeeciŋ \w Yahya Ɓoktohi\w* hayya ŋ Yeesu, meekissa ɗe ne : « Wa ye tah taalubeeciŋ ɗa na oreeɗi te ɓoo na \tl Farisen\tl* ci ɓoo na ore or ? » \v 15 A loffa ɓa ne : « Hanheeci hay ŋ kilook miniɗ nik ŋ neɓaaɗi te heɗ kilooki yii na ɓa e ? Waaye wa hey raake jamano, heɗ kilooki kooɗohu nga ɓa ; ŋ ndeem, ɓa hey ore. \p \v 16 Ali ɓo' na daafeeɗi kulɓa maañiɗ na seeket as, mbaa seeketi hey nookɗohe kulɓaaki, kulɓaaki uup nga faaruk. \v 17 Ali ɓo' na nameeɗi tum biiñi asi na soñe ŋ mbohos und maañiɗ ; mbaa mbohosi hey pooke, biiñi aamuk, mbohosi yahrukoh. Biiñ as kay na tumse ŋ mbohos as, jaar ca kanak, ca min maañ. » \s Yeesu wirɗiɗ ɓitiɓ, a hultiɗta komaaki cafaƴ \p \v 18 Wa Yeesu woyee na ɓa ndeem, raakka kilifaani hay, ƴekka ŋ fikiice woosa ɗe ne : « Kuɓkiŋ ngo cafƴi kaaniɗ señci, waaye haya fu deg ɗe yaah, a hey pesisse. » \v 19 Yeesu kurukka, ñaakeeɗa nga ɗe, a yi na taalubeeciŋ ɗe. \p \v 20-21 Wa raakeen ɓitɓa fu inah ne ñif miŋ ɗe meeɗ meeɗ aamuk, a tumiɗ na kosaay keem kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak (12) ; a woyee ŋ ɗooƴ ce ne : « Ŋ laal kulɓaakiŋ ɗe dong ɗah, ŋ hey wire ! » A lahha Yeesu finho, a laalla lecmiŋ kulɓaakiŋ ɗe. \v 22 Yeesu heelukka hotta ɗe, woosa ɗe ne : « Ndengɗukka ɓitɓi ! Kosi fu kos wirɗiɗ ɗa. » Ŋ ɗiska ɗiska ɓitɓa wirra. \p \v 23 Wa Yeesu ree kahan kilifaana, a hotta ɓooɓa mbiiɓee, na mboolnda findi wa ɗuuɗohe, \v 24 a woosa ɓa ne : « Kurkaat ndii, cafƴi kaanɗi, a na neehe. » Waaye ɓa njembteeɗa ɗe. \v 25 Wa mboolnda cootɗu, Yeesu aassa, ammba kuɓka cafƴa ŋ yaah, njaanja kurukka. \v 26 Jaarra ɓooɓa laamtoheeɗaa ŋ kur kaam jen. \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ kanak \p \v 27 Wa Yeesu kurkoh ndaam, kaɗeeɗa, fuuliɗ kanak ñaakɗeeɗa ɗe, leehkeeɗa ŋ ɗafka an : « Setiŋ Dawuuda, ɓoo miskaat ɗa ! » \v 28 Yeesu reesa kahna, fuuliɗ ca reɓpa nga ɗe, a woosa ɓa ne : « Ɗu kosiɗ ne ŋ miniɗ haɓiɗ ineem e ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Ee kilifaani. » \v 29 A laalla has ciŋ ɓa, a woosa ne : « Wa raakohaat ɗaa nga ɗu findi ɗu kosoha ! » \v 30 Ŋ ineem has ciŋ ɓa marakka. A woosa ɓa ndengiɗ ne : « Wortukaat, ali ɓo' kinaata yeg ! » \v 31 Waaye wa ɓa pul, ɓa laamtoheeɗaa ŋ kur kaam jen. \s Yeesu wirɗiɗ muum \p \v 32 Ɓa cootee coot rek, Yeesu komissuusa ƴaar, a \w jiini\w* ambee ɗe, muumiɗta ɗe. \v 33 Yeesu aannja jiinnda, muum ma cammba jomb. Mboolnda feyuusa woyeeɗa ne : « In mand an moosɗi hotohu ŋ Israayel. » \v 34 Waaye \tl Farisen\tl* ca woyee ne : « A kilifaaniŋ jiiniici na onee ɗe hatili a na aañohee ca. » \s Yeesu tuuƴiɗ \tl Apootar\tl* ci \p \v 35 Yeesu wileeɗa kur ca yakak ca na ca ƴin ca jen, a jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ca, a woyeeɗa ɓooɓa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wi kaɗ ŋ Nguuriŋ-Ɗafki, a wirɗeeɗa kosaay ca na ɓeenduk ca jen. \v 36 A hotta ɓooɓaŋ mboolnda, ɓa misikka ɗe lool ; ɓa nikee goyiɗ, yaaɓoh na yaaɓoh findi mbaal raakaaɗi niiɗoh. \v 37 Ŋ ineem, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Yohni laaɓiɗ waaye nguɗoh ci laayɗi. \v 38 Kon kiimaat Heɗ yohni a woosoh ɓi pangkoh, ɓa nguɗ yohni. » \c 10 \p \v 1 Ƴutta, a ɓeeɗukka taalubeeciŋ ɗe ndaŋkiyaah na kanak ci (12), a onnda ɓa hatil ne ɓa wirɗee kosaay ci na ɓeenduk ci jen, a nammba ɓa on hatil ne ɓa aañee \w jiiniici|lemma="jiini"\w* na hoolaaɗiiki ca hoolaaɗi. \p \v 2 Cii ceɗ tiik ciŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w*\f + \fr 10:2 \fr*\fq \+tl apootar\+tl* \fq*\ft : ɓeɗ taalubeeci ndaŋkiyaah na kanak (12) ci Yeesu kooɗee ne ɓa hunee na ɗe, te ŋ mirndaani, ɓeɗ a woos ŋ adinaani jen ne ɓa paysoh \+w Yegɗohiŋ Muci\+w*. "\+tl Apootar\+tl*" tokis ɓoyi woosu. Te, ŋ Fiis ciŋ \+w Ambtiɗohi Asi|lemma="Ambtiɗohi Koc na wi Asi"\+w* raakiɗ ɓi ɓo' wiiriis, ɓi ɓeeɗkohsee tiikeem.\ft*\f* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) : Kockoh ŋ Simong yi teeku Piyeer, na Andare taambɗoh ce ; Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede ; \v 3 Filip na Bartalemi ; Tomaa na Macce \w juuti'ohi|lemma="juuti'oh"\w* ; Saak kuɓkiŋ Alfe, na Tade ; \v 4 Simong yi nikee \tl Selot\tl*\f + \fr 10:4 \fr*\fq \+tl Selot\+tl* \fq*\ft : a yi ɓoyi waaɗ kur ce po a ƴutiɗ ne a hiñohiɗa.\ft*\f* na Yudaa Iskaryot yi wor ɗe. \p \v 5 Ɓeem ɓeɗ nikee ndaŋkiyaah na kanak ci (12) Yeesu tuuƴe, a eɗta ɓa dengkoh cii an : « Kinaat kaɗ ŋ kur ciŋ ɓooɓi nikɗi Yawuut te kinaat aas ŋ kur ciŋ Samari\f + \fr 10:5 \fr*\fq Samari \fq*\ft : ɓi Samari na Yawuut ca kerhiɗoheeɗi ; ɓa heeftiɗohee heeftiɗoh, ɓa sangtiɗohha.\ft*\f* ; \v 6 waaye kaɗaat ŋ mbaal ci muuƴiɗ ci ɓaah ŋ cuuɓiŋ Israayel. \v 7 Ɗisik nu ɗu taamb ŋ waasi ɗah, woyaat ɓooɓi ne Nguuriŋ-Ɗafki reɓiɗ. \v 8 Wirɗaat kosaayiɗ ci, hultiɗaat kaaniɗ ci, aañaat jiiniici, ɗu wiriɗ ɓooɓi kosaay \w kosaay ki na oɓse faan\w* po ɓa nik ɓo' hooliɗ. Ɗu rahsiɗ te ɗu wirindɗi, kon eɗohaat te kinaat wirndiɗuk. \p \v 9 Kinaat ɓayndoh ali kopor, wa urus haa, wa haalis haa, wa hanjar loƴaah haa, \v 10 kinaat ɓayndoh saak ɓaaɓoha, kinaat ɓayndoh kulɓa kanak wala ñafaɗ wala ndooɗ, laam ɓoyi na pangke joyiɗ rahas kañam kiŋ ɗe. \v 11 Kur nu ɗu aasoh ɗah, meeksohaat po ɗu inah ɓoyi teyɗuk ɗu daliɗ, ɗu nik ŋ kahan ce po mbaɗna ɗu cootan. \v 12 Ɗu aasee kahna ɗah, kañɗohaat ; \v 13 nik ne kahna yeyyoo'iɗ ɗu daliɗ ɗah, jamiŋ ɗu nikaat nga, waaye wa yeyyooɗi ɗu ɗah, kaɗaat na jamiŋ ɗu. \p \v 14 Ɗu dalɗuuɗi, ɗu sikɗukuuɗi ɗah, pulaat kahneem wala kur keem, ɗu faris merhey miŋ kot ciŋ ɗu. \v 15 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ŋ mbehaŋ atteena, e ɓi kur keem uupan miskiɗ ɓi Sodom na Gomor.\x + \xo 10:15 \xo*\xt Camba 18:16–19:29 \xt*\x* \s Miskiɗ ci na hee rahse taalubeeci \p \v 16 Mi yii tuuƴ ɗu findi mbaal ŋ ɗooƴ gat ɓaakoɓ ; yunkaat findi iiñ, ɗu soos findi banuut. \v 17 Wortukaat ɓooɓi, ɓa hey ɗu ambe, ɓa ɓay ɗu ŋ ngelohaaci te ɓa hey ɗu laɓɗuke leraw ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ciŋ ɓa ; \v 18 ɗu hey ɓayse ŋ fiki ɓi goornoor na ɓi buur saguuso. Ineem hey tahe po ɗu min ndo seede ŋ fikiiɓa na fiki ɓooɓi nikɗi Yawuut. \v 19 Waaye ɓa ɓayee ɗu ɗah, kinaat jaahiɗ ŋ findi ɗu woyohan na ini ɗu woyan, ɗu hey eɗse ŋ saasi saasi ini ɗu woyan. \v 20 Laam, e ɗu woyan haa, a \w Fuuɗsiŋ Baabiŋ ɗu|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, a yi woyan taamboh nga ɗu. \p \v 21 Ɓo' hey ambɗuke taambɗoh ce ne a apu, baabu hey ambɗuke kuɓkiŋ ɗe ne a apu, ɓi komaaki hey nike sangiɗ ciŋ ɓooɓi rim ɓa, ɓa apɗuk ɓa. \v 22 Ɓooɓi jen hey ɗu sange saguuso ; waaye ɓoyi na hee ndengɗuke muñ po ŋ reehɗohaana hey mucɗasse. \v 23 Ɗu tumsee miskiɗ ŋ kur kii ɗah, saandohaat ŋ kur wiiriis. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗu reehɗanɗi kur ci nik ŋ Israayel te \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayɗi. \p \v 24 Taalubeeni uupɗi yak ɓoyi na jangɗee ɗe te \w ñaami|lemma="ñaam"\w* uupɗi yak heɗ ce. \v 25 Taalube mand na ɓoyi na jangɗee ɗe ɗah, wa doyiɗ ɗe. Ñaam na heɗ ce nam mand ɗaa. Nik ne ɓa teekiɗ heɗ kahni Belsebul\f + \fr 10:25 \fr*\fq Belsebul \fq*\ft : wa ɓaah ŋ tiik ciŋ Seytaani.\ft*\f* ɗah, moo ɓooɓiŋ kahni teeksan na ? \p \v 26 Mbaa kinaat ɓa neek. Laam in nu ɗembɗu ɗah, wa hey teeɓohse te in nu ɗemb ɗah, wa hey inhasse. \v 27 In nu ŋ woo na ɗu na wek ɗah, woyaata noh cong te in nu ɗu moondɗu ŋ nof ɗah, leehkaata ŋ ɗafuk taɓah ci. \p \v 28 Kinaat nup ɓi na ape faan te ɓa minɗi ap ruuh. Nupaat Yi min ambsoh faan na ruuh jen a sooƴiɗ ca ŋ yongkaaha yakka. \v 29 Sel ƴin kanak na toonohseeɗi daram yino dong e ? Moona deey, yino na keeneeɗi nga ca te Baabiŋ ɗu yegɗaa. \v 30 Te ini kaɗ nga ɗu, a inhiɗ sah findi find ciŋ haf ciŋ ɗu hend. \v 31 Kon kanaat neƴƴoh ! E ɗu uupiɗ juuk sel njiriñ. \p \v 32 Ɓo' nu woo ŋ fiki ɓooɓi ne a ɓaah nga so ɗah, ŋ hey name woo ŋ fiki Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci ne ɓoyeem ɓaah nga so. \v 33 Waaye ɓo' nu taasuk ko ŋ fiki ɓooɓi ɗah, ŋ hey ɗe name taasuk ŋ fiki Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci. \p \v 34 Kinaat liiɓ ne ŋ hay ne ŋ ɓay jam ŋ Adina ; ŋ ɓayɗi jam, ŋ ɓay hiñoh. \v 35 Laam, findi Fiis ci woyoha, hayiŋ ngo hey tahe po \q “ ɓo' sang baab ce, \q komaaki ɓitiɓ sang yaay ce, \q kilook sang payum ce ɓitiɓ. \q \v 36 Sangiɗ ciŋ ɓoyi nikan ɓi kahan ɓa. ” \x + \xo 10:36 \xo*\xt Miise 7:6\xt*\x* \m \v 37 Ɓo' nu waaɗ baab ɓa mbaa yaay ɓa waaɗi uup wi a waaɗ to ɗah, a yeyyooɗi so te ɓo' nu waaɗ kuɓkiŋ ɗe ƴaar mbaa ɓitiɓ waaɗi uup wi a waaɗ to ɗah, a yeyyooɗi so. \v 38 Ɓo' nu ɓayɗi kurwaani a joy daaƴohu, a ñaakee nga so ɗah, a yeyyooɗi so. \v 39 Ɓo' nu waaɗ kipes kiŋ ɗe ɗah, a hey wa ñake, te ɓo' nu ñak kipes kiŋ ɗe saguuso ɗah, a hey raake kipes ki. \p \v 40 Ɓo' nu teyɗuk ɗu ŋ kahan ce ɗah, a teyɗuk ko, te ɓo' nu teyɗuk ko ɗah, a teyɗuk Yi woos so. \v 41 Ɓo' nu teyɗuk woosuuɗ ŋ kahan ce sagu ini a nik woosuuɗ ɗah, a rahsan aaf woosuuɗ, te ɓo' nu teyɗuk ɓo' yurhiɗ sagu ini ɓoyeem nik ɓo' yurhiɗ ɗah, a rahsan aaf ɓo' yurhiɗ. \v 42 Te yaa nu eɗ ɓo' yino ŋ ɓooɓi ƴissuutɗuuɗ ci, ali nik ne wa pot masuɓ soosiɗ ne a an, sagu ini a nik taalube ɗah, ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓoyeem ñakanɗi aafu nga. » \c 11 \s Yahya woosiɗ ɓi ɓo' ŋ Yeesu \p \v 1 Wa Yeesu ƴut eɗ taalubeeciŋ ɗe ndaŋkiyaah na kanak ci (12) dengkoh ciŋ ɗe, a kurkohha ndaam, a kaɗta kur caŋ ɓak caam ne a jangɗoha nga, a woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w* nga. \p \v 2 Wa raak \w Yahya Ɓoktohi\w* taƴuuɗ ŋ kasoona, a kerahha in ci \w Mucɗohi Gapohse\w* haɓɗe. A woossa ɓi ɓo' ŋ taalubeeciŋ ɗe \v 3 ne ɓa meekis ɗe andi a yi Mucɗohi Gapohse joy hay wala ɓa joy sek ɓo' wiiriis. \p \v 4 Wa ɓa ree ŋ Yeesu, a loffa ɓa ne : « Kaɗaat, ɗu woya Yahya ini ɗu hot te ɗu kerahhaa : \v 5 Fuuliɗ ci ɓii hot, lafañ ci ɓii tiind moɗoɗ, ɓi raak \w kosaay ki na oɓse faan\w* ɓii wir, ɗikiɗ ci ɓii kerah, kaaniɗ ci ɓii hulit te ñakiɗ ci ɓii woyu Yegɗohiŋ Muci. \v 6 A sumaat, ɓoyi moosanɗi kurkoh ŋ kosi a kos sagu tumohaaɗ ciŋ ngo. » \s Yeesu woyiɗ ŋ Yahya \p \v 7 Wa taalubeeca woossee coote, Yeesu woyeeɗa na mboolnda ŋ ini kaɗ ŋ Yahya. A woosa ɓa ne : « Ɗu kee ye marka ŋ nduufa, caaɓsi yino-kongi puuɗsi na giyaange e ? \v 8 Ŋ liiɓɗaa ! Kon, ɗu kee ɓa marka, ɓo' ɓekkiɗ kulɓa moɗiɗ e ? Ŋ hot ɓooɓi na ɓekke kulɓa moɗiɗ na nike ŋ kahan ciŋ buur ci. \v 9 Moo, ɗu kee ɓa marka ? Woosuuɗ e ? Ee, ñam na woyee ɗu wa, a yi uup sah woosuuɗ, \v 10 laam a yi Fiis ci Hooliɗ ci woyee an : \q “ Ŋ hey woose ɓo' a adug ɗa, \q ne a haɓɗiɗ ɗa waasi.\x + \xo 11:10 \xo*\xt Malasi 3:1\xt*\x* ” \m \v 11 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ŋ ɓooɓi rimuk jen ali ɓo' uupɗi Yahya Ɓoktohi nga. Waaye ɓoyi uup ƴissuut ŋ Nguuriŋ-Ɗafki a yi uup ɗe yak. \v 12 Ina amboh ŋ jamanoonaŋ Yahya Ɓoktohi poyi, Nguuriŋ-Ɗafki wii hay na hatil te ɓi na aasohee wa hatil ɓeɗ raaka. \v 13 Laam, woosuuɗ ci na \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nikee woyeeɗa woo-woosuuɗ po findi Yahya hayoh ; \v 14 te ɗu waaɗa teyɗuk ɗah, a yi \w Ilyas\w*\f + \fr 11:14 \fr*\fq Ilyas : \fq*\ft Ilyas nikee woosuuɗ yakak (\+xt 1 Buur ci 17–21; 2 Buur ci 1–2\+xt*). Wa kipes kiŋ ɗe ŋ adinaani reeh, a kaanɗi, waaye a ɓayu ŋ Eel ci (\+xt 2 Buur ci 2:18\+xt*). Wa kaɗta ɓi kiis teemet teemet, woosuuɗi Malasi woosa ne Ilyas heen hayisse bala mbehi yakkiŋ Kooh hayan (\+xt Malasi 3:23\+xt*).\ft*\f* yi joyee hay.\x + \xo 11:14 \xo*\xt Malasi 3:23-24\xt*\x* \v 15 Ɓo' nu raak nof ɗah, a kerhaat ! \p \v 16 Moo, ŋ min mandtiɗkoh ɓooɓi woti na ye ? Ɓa mand na komaakci ɓoof ŋ ɗiski na toonohse ŋ kur ki, ɓum woyee ɓinooɓi \v 17 ne : \q “ Ɓoo tipɗiɗ\f + \fr 11:17 \fr*\ft "Ɓoo tipɗiɗ ɗu" : ndii, ini fiisu ŋ gerek, wa "Ɓoo mbiiɓɗiɗ ɗu".\ft*\f* ɗu, \q ɗu mbecɗi. \q Ɓoo ƴeekɗiɗ ɗu ƴeek ruy, \q ɗu fuɗɗi. ” \m \v 18 Laam Yahya hiiɗ, a nikeeɗi ñamoh, a nikeeɗi anoh ; ɓa na woye ne a raak \w jiini\w* ! \v 19 \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayya, a ñameeɗa, a aneeɗa, ɓa na woye ne : “ A ñamoh, a anoh biiñ, te a nawle \w juuti'oh\w* ci na bakaaɗoh ci ! ” Waaye liiɓohaaɗi moɗiɗi puloh ŋ Kooh na teeɓohe yurhiŋ wa, ŋ tumohaaɗ ciŋ wa. » \s Kur ci sang kos \p \v 20 Ŋ ineem, Yeesu cammba ngas ɓi kur ci a uupee tumoh keemaan, laam ɓa ɓoƴsoheeɗi pesohaaɗ, a woosa ne : \v 21 « Mas, ɗu ɓi gen Korasin na Betsayda ! Keemaan ci tumu ŋ kur ciŋ ɗu, ca tumseen ŋ \w Tiir na Sidoon|lemma="Tiir"\w*\x + \xo 11:21 \xo*\xt Esayi 23; Esekiyeel 26–28; Yowel 4:4; Amos 1:9-10; Sakriya 9:2-4\xt*\x*\f + \fr 11:21 \fr*\fq Tiir na Sidoon \fq*\ft : ŋ jamanoonaŋ Yeesu, ca nikee kur-taah ci fu inah ne, ɓooɓa genee nga, ɓa nikee Yawuut haa. Kur ceem, ca lahee Israayel yaah-sing ne fu yurhiɗkoh na pulohaaɗ-noh ɗah. Woosuuɗ ca ɗeɓgaan ambeen ɓa findi ɓo' yurhaaɗi sagu tumohaaɗ ciŋ ɓa.\ft*\f* ɗah, ɓa heen ɓoƴsohe tumohaaɗ ciŋ ɓa maañ, ɓa ɓekuk daah ɓa ɓoof ŋ wet ne ɓa teeɓoha ! \v 22 Weɗ tah ñam na woyee ɗu wa, ŋ mbehaŋ atteena, e mbugali ɗu rahsan uupan misik wiŋ ɓi Tiir na ɓi Sidoon. \v 23 Te ɗu ɓi gen Kapernawum, ɗu liiɓiɗ ne Kooh hey ɗu rapɗe po ŋ Eel ci e ? Muk ! A hey ɗu ruhsiɗe po ŋ kaaniɗ ca ; laam keemaan ci tumu ŋ kur kiŋ ɗu, ca tumseen ŋ Sodom\x + \xo 11:23 \xo*\xt Camba 18:16–19:29\xt*\x* ɗah, wa heen rise poyi. \v 24 Weɗ tah ñam na woyee ɗu ne, ŋ mbehaŋ atteena e mbugali ɗu rahsan uupan misik wiŋ ɓi Sodom. » \s E Yeesu na inhiɗohe Baabi \p \v 25 Ŋ jamanoocaam, Yeesu woosa ne : « Mi yii corkiɗ ɗa Baab, fu yi Heɗ Eel ci na kehƴi, ŋ ini fu ɗasɗoh heɗ haf ci na ñaañiɗ ci in cii, fu teeɓpa ca komaakci. \v 26 Ee Baab, mi yii corkiɗ ɗa. A fu waaɗoha ɗaa ŋ baah kiŋ ɗa. » \p \v 27 Yeesu woosa ɓooɓa ne : « Baabiŋ ngo degiɗ in ci jen ŋ yaah ho te ali ɓo' inahɗi \w Kuɓki|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* ɗal Baabi, te ɓo' inahɗi Baabi, ɗal Kuɓki, na ɓooɓi a waaɗ ɓa ɗe teeɓ. \p \v 28 Hayaat nga so, ɗu ɓi yaaɓiɗ ci jen na raankiɗ ci, ŋ hey ɗu one, ɗu iɗsiɗuk. \v 29 Teyɗukaat ini ŋ degan ɗu, jangaat nga so, ŋ ɓo' soosiɗ, ŋ ɓo' eɗfiɗ te ɗu hey iɗsiɗe keeñ ciŋ ɗu. \v 30 Ini ŋ degan ɗu yooɓiɗ ɓayu, te ini mi na raanohe eɗfiɗ. » \c 12 \s Kuɓkiŋ ɓoyi a yi Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse \p \v 1 Ŋ jamanoocaam, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kaɗeeɗa, ɓa taammba yohon caŋ beleeca, wa nikee ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*\f + \fr 12:1 \fr*\fq mbehi na iɗsiɗkohse \fq*\ft : findi waasiŋ Musaa nakohee wa, Yawuut ci joyeen iɗsiɗuk ngaŋ mbehi yasna-kanakɗoh, weɗ Saafi na woyee gaaw wala samdi.\ft*\f*. Wa raak taalubeeci aɗkiɗ, ɓa piikeeɗa nga ca, ɓa ñameeɗa. \v 2 Wa \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hot ɓa, ɓa woosa ɗe ne : « Waasiŋ ɓoo sangohiɗ nguɗ ŋ mbehi na iɗsiɗkohse. Waaye marka ! Taalubeeciŋ ɗa tumiɗa ! » \p \v 3 A woosa ɓa ne : « Mand haa ne ɗu moosɗi jangoh ina Dawuuda haɓɗee wa a aɗuk, a yi na ɓooɓa hunee na ɗe. \v 4 A aas ŋ \w Kahan Kooh\w*, a ɓayya mbuuruuca degsee ŋ taaɓla wuu Kooh, ɓa ñammba ca te raak e \w seeƴkiɗoh\w* ci dong teyɗohsee wa.\x + \xo 12:4 \xo*\xt 1 Samuwel 21:2-7; Pula 25:23-30; Lewiici 24:5-9\xt*\x* \v 5 Te ŋ namee liiɓ ne ɗu jangiɗ ŋ Fiis ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* ne seeƴkiɗoh ci na pangke ŋ Kahan Kooh na iɗsiɗkeeɗi ŋ mbeheem. Kon ɓa na taambɗeeɗi nakoheem, waaye ɓa na ambseeɗi findi ɓoyi tooñ. \p \v 6 Ñam na woyee ɗu wa, raakiɗ ɓoyi uup Kahan Kooh ŋ ndii. \v 7 Fiis ci namiɗ woo ne : “ Ŋ waaɗ ne ɗu teeɓoh baah kiŋ ɗu ŋ ɓinooɓi, weɗ ngisoh ɗu \w seeƴkee|lemma="seeƴuk"\w* wuu so.\x + \xo 12:7 \xo*\xt Hose 6:6\xt*\x* ” Ɗu inheen ini woo keem tokis ɗah, ɗu heeɗi yambe tooñaaɗiicii. \v 8 Laam \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* a yi Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse. » \s Yeesu wirɗiɗ heɗ yaah ɓeendkiɗ \p \v 9 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a kaɗta \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*. \v 10 A raakka nga ƴaar, yaahiŋ ɗe ɓeendkee ɓeenduk. Ɓa meekissa Yeesu ne : « Andi wiriɗ ɓo' ŋ mbehi na iɗsiɗkohse teyɗohuuɗ ? » Raak ɓa waakee ini ɓa yamban ɗe. \v 11 A loffa ɓa ne : « E ya ɓa nga ɗu a yi raakan mbaal yino dong, a keen ŋ nung ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, a faɗ ɗe nga, a pulɗuu ɗe ? \v 12 Te ŋ hot a ɓo' uup mbaal fuuf ! Kon tum in baahiɗ teyɗohuuɗ ŋ mbehi na iɗsiɗkohse. » \p \v 13 A woosa ƴaara na yaaha ne : « Raɗsa yaahiŋ ɗa. » A raɗissaa, wa dokukka moɗoɗ findi winoora. \p \v 14 \tl Farisen\tl* ca pulla, ɓa markeeɗa findi ɓa na hee apohe Yeesu. \v 15 Waaye a inahhaa, a kurkohha ndaam, a cooteeɗa. Mboolo laayiɗ ñaakiɗta ɗe, a wiriɗta kosaayiɗ ca nga jen. \v 16 A woytohha ɓa ndengiɗ ne ɓa kinaat ɗe laamtoh. \v 17 Jaarra ini Kooh woyee taamboh ŋ woosuuɗi Esayi raakka, an : \q \v 18 « Surgaaniŋ ngo yeɗɗi, \q yi ŋ tan, ŋ waaɗta ɗe keeh-keeh, \q ŋ neɓuusa nga ɗe. \q Ŋ hey tume \w Fuuɗsiŋ ngo|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* nga ɗe, \q a hey yegɗohe kiyurah ŋ cuuɓ ci jen. \q \v 19 A heyɗi lahtohe na ɓo', \q a leehkanɗi, \q te ali ɓo' kerhanɗi hoosooriŋ ɗe \q ŋ harmban kahan ci. \q \v 20 A ɗiindohanɗi mbaang \w hapeel\w* weeriɗ, \q a ƴimanɗi laampaani na ɗuuke. \q A tumohan ɗaa po \q kiyurah raak ndam. \q \v 21 Kur ci jen hey dege yaakaar ciŋ ɓa ŋ tiikiŋ ɗe. »\x + \xo 12:21 \xo*\xt Esayi 42:1-4\xt*\x* \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ muumiɗ \p \v 22 Weɗ ɓa ɓayoh ŋ Yeesu ƴaari fu inah ne a \w jiini\w* fuulɗee ɗe, muumiɗta ɗe. Yeesu wiriɗta ɗe po a jombeeɗa, a hoteeɗa. \v 23 Mboolnda jen feyuusa woyeeɗa ne : « Wa miniɗ nik ne a setiŋ Dawuuda de' ! » \v 24 Wa \tl Farisen\tl* ca keraha, ɓa woosa ne : « Uh, a na aañohe jiiniici hatiliŋ Belsebul\f + \fr 12:24 \fr*\fq Belsebul \fq*\ft : wa ɓaah ŋ tiik ciŋ Seytaani.\ft*\f*, kilifaaniŋ ca. » \p \v 25 Yeesu inahha liiɓ ciŋ ɓa, a woosa ɓa ne : « Ɓooɓi ɓaah nguur hiñohee ŋ harmban ɓa ɗah, nguureem hey keene, te ɓooɓi ɓaah kur wala kahan hiñohee ŋ harmban ɓa ɗah, kur keem wala kahneem minanɗi tufuk. \p \v 26 Kon wa nik ne Seytaani na aañe Seytaani ɗah, a yi hiñoh na haf ce. Kon nguuriŋ ɗe tufkohan na ? \v 27 Nik ne mi na aañohe jiiniici hatiliŋ Belsebul ɗah, moo ɓooɓiŋ ɗu na namee ca aañ, ɓa na aañohee ca winde hatil ? Ineem weɗ tah ɓeɗ atte'an ɗu. \v 28 Waaye nik ne mi na aañohe jiiniici Fuuɗsiŋ Kooh ɗah, kon Nguuriŋ-Kooh reyiɗ nga ɗu. » \p \v 29 Yeesu degga nga ne : « Ɓo' min na aasoh kahan ɓo' raakiɗ hatil, a ɓay in ciŋ ɗe te a tokɗi ɗe po a ndeng ? Waaye a tok ɗe ɗah, a hey ɓaye in ciŋ kahan ce jen. \v 30 Ɓo' nu langɗi na so ɗah, a sangiɗ to te ɓo' nu nangɗohohɗi so ɗah, a na pasarohe. \s Bakaaɗi ɗaasohsanɗi \p \v 31 Weɗ tah ñam na woyee ɗu wa : Ɓooɓi ɗaasnuk ɗah, ɓa hey ɗaasse bakaaɗ nu bakaaɗ na ɗal nu ɓa ɗal Kooh ɗah, waaye, ɓo' nu ɗal \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w* ɗah, a ɗaassanɗi. \v 32 Ɓo' nu woo in moɗaaɗi ŋ Kuɓkiŋ ɓoyi ɗah, a ɗaasnuk ɗah, a hey ɗaasse, waaye ɓo' nu woo in moɗaaɗi ŋ Fuuɗsi Hoolohngaani ɗah, a ɗaassanɗi wa ŋ adinaanii na wi na haye. \p \v 33 Fu woo ne kidgi baahiɗ ɗah, waa ne rim ciŋ wa baahiɗ. Fu woo ne kidgi baahɗi ɗah, waa ne rim ciŋ wa baahɗi. Laam kidig na inhisohse rimiŋ wa. \v 34 Ɗu hiriñ rek, ɗu min na woyoh in baahiɗ, na baahaaɗiiki ɗu baahaaɗi ? Nguɓ na woye ini keeñ riif naa. \v 35 Ɓo' baahiɗ na pulɗe in baahiɗ raakee weɗ nik ŋ ɗaakkiŋ ɗe. Ɓo' baahaaɗi na pulɗe in baahaaɗi raakee weɗ nik ŋ ɗaakkiŋ ɗe. \p \v 36 Ñam na woyee ɗu wa : Ŋ mbehaŋ atteena, ɓooɓi hey teeɓohe ini tah woo ciŋ ɓa mbalay ci. \v 37 Laam ɓo' nu nga, e woo ciŋ ɗe hoolɗan ɗe wala ceɗ amban ɗe. » \s Yeesu lofiɗ ɓi meeksee ɗe firnde \p \v 38 Weɗ ɓi jangɗohoh ɓaah ŋ ɓiŋ waasi, na ɓi \tl Farisen\tl* woyoh ɗe ne : « Jangɗohohi, ɓoo waaɗ ne fu teeɓ ɓoo firnde puloh ŋ Eel ci. » \v 39 A woosa ɓa ne : « Ɓooɓi woti ɓeɗ baahaaɗi, ɓa topɗi ŋ Kooh po haa njaalo'oh, an ɓa na meeksohe firnde ; ɓa eɗsanɗi ali firnde ɗal wiŋ woosuuɗi Yunus. \v 40 Findi Yunus tumohee noh kaahay na wek kaahay ŋ rookaŋ cuurnda yakka,\x + \xo 12:40 \xo*\xt Yunus 2\xt*\x* Kuɓkiŋ ɓoyi hey name nik noh kaahay na wek kaahay ŋ ɗooƴ kehƴi. \p \v 41 Ŋ mbehaŋ atteena, ɓi Niniw hey kurke, ɓa teeɓ ɓooɓi woti ne ɓa raakɗi keeh, laam wa ɓi Niniw kerah woo kaŋ Yunus, ɓa ɓoƴsoheen pesohaaɗ keeh-keeh\x + \xo 12:41 \xo*\xt Yunus 3\xt*\x* ; te moona ini nik ndii, weɗ uup Yunus. \p \v 42 Buura ɓitɓaŋ Saba pulohee kur usiɗ ne a sikɗuk liiɓohaaɗa moɗɗaŋ Suleymaan.\x + \xo 12:42 \xo*\xt 1 Buur ci 10:1-13; 2 Nguur ci 9:1-12\xt*\x* Te moona raakiɗ ini uup Suleymaan ŋ ndii, weɗ tah mbehi Kooh na hee atte'ohe ɓooɓi, buuri ɓitɓeem hey kurke, a teeɓ ɓooɓi woti ne ɓa raakɗi keeh. \s Findi jiini na wiirkohe ŋ ɓo' \p \v 43 Jiini, na hoolaaɗiiki a hoolaaɗi, faɗta ɓo' ɗah, a na kaɗe ŋ ɓi ɗisik suyiɗ a waakee ɗiski a iɗsiɗkohan waaye a na raakeeɗi. \v 44 Ŋ ineem, a woo ŋ haf ce ne : “ Mi na hee dokke kahnaŋ ngo ŋ puloh. ” A wiiruk ɗah, a raak kahna ɓarang, paɗuuɗ, haɓɗuuɗ moɗoɗ. \v 45 Jaar a kaɗ waaka jiini yasna-kanak ci uup ɗe añaand ; ca kaɗ kahna, ca gen. Ŋ ineem, mirndohaaɗiŋ ɓoyeem weɗ na uupe misik fuuf findi a kocee mand. In mand ɗaa weɗ rahsan ɓooɓi woti, ɓa baahɗi. » \s Ɓi kahan Yeesu \p \v 46 Wa Yeesu nik ndaam, a woyeeɗa na mboolnda, yaay ɓa na taambɗoh ciŋ ɗe ƴaar ci hayya, ɓa tufukka ŋ hara ɓa waaɗta woo na ɗe. [ \v 47 Raakka ɓoyi woo ɗe ne : « Yaay ɗu na taambɗoh ciŋ ɗa ɓa ɗaa tufukka ŋ hara, ɓa waaɗ woo na ɗa. »] \p \v 48 Yeesu loffa ɗe ne : « Ɗu amb ne a ɓa yaay ɓoo, e ɓinde taambɗoh ciŋ ngo ? » \v 49 Jaarra a yurhiɗta yaah ŋ taalubeeciŋ ɗe a woosa ne : « Ɓooɓii, ɓeɗ yaay ɓoo, ɓeɗ taambɗoh ciŋ ngo. \v 50 Ɓo' nu na haɓɗe ini Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci waaɗ ɗah, ɓoyeem a taambɗoh ho ƴaar mbaa ɓitiɓ wala yaay ɓoo. » \c 13 \s Andiiniŋ sokohi \p \v 1 Mbaɗi, Yeesu pulohha kahna, a kaɗta, a ɓooffa ŋ sereendaŋ cookma ne a jangɗoh. \v 2 Mboolo yakiɗ hayya ndeerra ɗe, po a mirndohha rap ŋ gaal, a ɓooffa nga. Mboolnda jen tufukka ŋ sereendaŋ masma. \v 3 A woosa na ɓa, ŋ andiin, ŋ ini kaɗ ŋ in laayiɗ ; a woo ɓa ne : \p « A nikee guuroh, a kaɗta soka. \v 4 Wi a soke, a saaweeɗa tisohi, in nga hennda ŋ waasi ŋ ɗooƴ yohni, sel ci hayya ñammba ca. \p \v 5 Raakka ci keen ŋ ɗisik laayaaɗi merhey, raakiɗ atoh, tahha po ca arra paar, \v 6 waaye wi nohi dam, in ca paaree leeɓpa po ca onnja sagu ini ca raakeeɗi niir nooɗiɗ. \p \v 7 In ŋ tisohi nammba keen ŋ ɗisik raakiɗ ñaaɓaaɓ ; ca paarandoosa na ñaaɓaaɓ ca, ceem ndooƴca ca. \p \v 8 Waaye raakka ca keen ŋ keheƴ baahiɗ, ca rimmba cum kuɓu teemet (100), cum ndaŋkiyaah-yasna-yino (60), cum ndaŋkiyaah-kaahay (30). » \p \v 9 Ƴutta, Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓo' nu raak nof ɗah, a kerhaat ! » \p \v 10 Taalubeeca reɓpa nga ɗe, ɓa meekissa ɗe ne : « Wa ye tah fu woyee na ɓa ŋ andiin ? » \v 11 A loffa ɓa ne : « Ɗu onuuɗ ne ɗu inah in ci ɗasɗukiɗ ciŋ Nguuriŋ-Ɗafki waaye ɓeɗ, ɓa rahasɗi ca. \v 12 Ɓoyi raak hey ɓaatse po a laayiɗ lool, waaye ɓoyi raakɗi, ini ƴissuuti a amb sah hey naafse nga ɗe. \v 13 Ineem weɗ tah po ŋ woyee na ɓa ŋ andiin. Laam ɓa ɗii marak te ɓa hotɗi ; ɓa ɗii sikɗuk, waaye ɓa kerahɗi, ɓa inahɗi. \v 14 Ini ɓa tum, weɗ ini Kooh woyee taamboh ŋ woosuuɗi Esayi an : \q “ Ɗu hey sikɗuke baahiɗ waaye ɗu inhanɗi muk ; \q ɗu hey marke baahiɗ, waaye ɗu hotanɗi muk. \q \v 15 Keeñ ciŋ ɓooɓii \q raakisɗi yeg yeg ; \q ɓa rangiɗ nof ciŋ ɓa, \q ɓa ɗuungiɗ has ciŋ ɓa \q ne ɓa hotuu na has ciŋ ɓa, \q ɓa kerhuu na nof ciŋ ɓa, \q te ɓa inhuu ngaŋ keeñ ciŋ ɓa ; \q te ŋ ineem, \q ɓa minuu wiiruk nga so \q ne ŋ wiriɗ ɓa.\x + \xo 13:15 \xo*\xt Esayi 6:9-10\xt*\x* ” » \m \v 16 Yeesu woyissa taalubeeciŋ ɗe ne : « Waaye ɗu, ɗu neɓɗiɗ, has ciŋ ɗu ca ɗii hot te nof ciŋ ɗu ca ɗii kerah. \v 17 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, woosuuɗ laayiɗ na ɓo' yurhiɗ laayiɗ maɗeen hot ini ɗu na hote te ɓa hotɗaa, ɓa maɗeen kerah ini ɗu na kerhe te ɓa kerahɗaa. \p \v 18 Mbaa sikɗukaat ini andiiniŋ sokohi tokis. \v 19 Ɓooɓi kerah woo ki kaɗ ŋ Nguuriŋ-Ɗafki, te ɓa inahɗi ini wa tokis, Seytaani na haye nga ɓa, a kooɗ ini soku ŋ keeñ ciŋ ɓa. Ɓeem, ɓeɗ ini saawu ŋ sereendaŋ waasa. \p \v 20 Ɓinooɓi ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi raak atoh ci ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, ɓa jaara teyɗuk na keeñ soosiɗ, \v 21 waaye ɓa na raakeeɗi niir ŋ haf ɓa, ɓa na maañeeɗi nga. Ɓa raak miskiɗ wala ɓa tolfiɗassee sagu Woo ki ɗah, ɓa ar faɗ. \p \v 22 Ɓinooɓi ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ ñaaɓaaɓ ci ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, ɓa teyɗuka, waaye liiɓsiɗoh ciŋ Adina na raak-raak ci na njuyohe, amb ɓa po Woo ki minuu rim ali in. \p \v 23 Ɓinooɓi ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi baahiɗi ; ɓeɗ ɓi na kerhe Woo ki, ɓa inah ini wa tokis ; ɓa raak rim, ɓum teemet (100), ɓum ndaŋkiyaah-yasna-yino (60) ɓinooɓi ndaŋkiyaah-kaahay (30). » \s Andiiniŋ gaacooh fi \p \v 24 Yeesu naandsukissa mboolnda andiin wiiriis, a woo ɓa ne : « Nguuriŋ-Ɗafki, wa mand na inii : A nikee ɓo', a sokka tisoh baahiɗ ŋ yohon ce, \v 25 waaye wa weka ree, ɓooɓa neeheeɗa, sangiɗaŋ ɗe ɓayya gaacooh, a sokka ca ŋ ɗooƴ tohooca, a cootta. \v 26 Tohra paarra, gaacooh fa paarra naa. \p \v 27 Ŋ ineem \w ñaam\w* ciŋ heɗ yohni hayya nga ɗe, ɓa woosa ɗe ne : “ Kilifaani, fu sokee tisoh baahiɗ ŋ yohon fu haa e ? Moo gaacooh fa puloh nde ? ” \v 28 A loffa ɓa ne : “ A ɓoyi sang ngo tum ineem. ” Ɓa woosa ɗe ne : “ Kon ɓoo kaɗa ɗofa e ? ” \p \v 29 A loffa ɓa ne : “ A'aa ! Ŋ sang ne ɗu ɗofee wa ɗah, ɗu ɗofndoh tohri, \v 30 faɗaat, ca hun ca yak po ŋ nguɗa. Nguɗa ree ɗah, ŋ hey woye nguɗoh ci ne : ‘Kocaat weɗ nihis, ɗu toka ɗuf ɗuf, ɗu doh ca ; waaye ɗu ɓek tohri ŋ ndapiŋ ngo.’ ” » \s Andiiniŋ tisohiŋ mutardaani \p \v 31 Yeesu naandsukissa ɓa andiin wiiriis, a woo ɓa ne : « Nguuriŋ-Ɗafki, wa mand na inii : A nikee ɓo', a ɓayya kuɓu mutarda, a sokkaa ŋ yohon ce. \v 32 Kuɓu mutarda weɗ uup ƴissuut ŋ tisoh ciŋ kidig ci ƴin ci na sokse ŋ nguuk jen. Waaye wa paarra ɗah, wa yak po wa uup ca, wa nik kidig po sel ci taar ŋ naak ciŋ wa. » \s Andiiniŋ lawiiri \p \v 33 A naandsukissa ɓa andiin wiiriis an : « Nguuriŋ-Ɗafki, wa mand na findi ɓitiɓ na ɓayohee lawiir a siiɓa na kanoh mun kaahay ; ƴut ɗah, ini siiɓuuɗi jen guuf. » \s Toksiŋ andiiniŋ gaacooh fi \p \v 34 In ceem jen Yeesu woyee mboolnda ca ŋ andiin, te a woyeeɗi na ɓa ŋ ini nikɗi andiin. \v 35 A woyohee ɗaa ne ini woosuuɗa woyee raak, a woyee ne : \q « Ŋ hey woye ŋ andiin, \q ŋ woo in ci ɗembiɗ ci, \q ina amboh ŋ feraŋ Adina poyi.\x + \xo 13:35 \xo*\xt Sabuur 78:2\xt*\x* » \m \v 36 Weɗi Yeesu faɗoh mboolnda, a aassa ŋ kahna. Taalubeeciŋ ɗe hayya nga ɗe, ɓa woosa ɗe ne a toksiɗaat ɓa andiiniŋ gaacooh fi paar ŋ yohni. \v 37 A loffa ɓa ne : « \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* a yi ɓoyi sok tisohi baahiɗi, \v 38 yohni weɗ adinaani, tisohi baahiɗi weɗ ɓooɓi ɓaah ŋ Nguuriŋ-Ɗafki, gaacooh fi weɗ ɓooɓi ɓaah ŋ Seytaani. \v 39 Sangiɗi sok gaacooh fi a yi Seytaani, nguɗi weɗ reehiŋ Adina, nguɗoh ci ɓeɗ malaakaaci. \p \v 40 Findi gaacooh fi nihsohu, wa ɓekuusa ŋ yongkaah, wa kaɗohan ɗaa ne Adina reeh ɗah. \v 41 Kuɓkiŋ ɓoyi hey tuuƴe malaakaaciŋ ɗe, ca ɗof ɓi ɓaahɗi ŋ Nguuriŋ ɗe, ɓeɗ ɓooɓi na bakaaɗɗukohe jen na ɓi na tume ini nikɗi waas, \v 42 ca njaf ɓa ŋ yongkaaha yakka, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. \p \v 43 Weem weɗ ɓooɓi yurhiɗ ci siñaarɗohan findi nohi ŋ ɗooƴ Nguuriŋ Baabiŋ ɓa. Ɓo' nu raak nof ɗah, a kerhaat. » \s Raak-raaki ɗembɗu \p \v 44 Ŋ ineem Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : Wa nikee raak-raak, wa ɗembɗuusa ŋ ɗooƴ yohon, ƴaar hottaa, a ɗembɗissaa. Weɗi a kaɗoh sumoh na sumoh, a toonnda in ca a raakee jen, a rommba yohna. » \p \v 45 A woyissa ɓa ne : « Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : A nikee toontukoh. A waakeeɗa per moɗiɗ, \v 46 wi a waak po a hotta yino moɗoh na moɗoh, a kaɗta, a toonnda in ca a raakee jen, a rommbaa. » \p \v 47 A woyissa ɓa ne : « Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : Ɓa nikee seeɓoh, ɓa njaffa mbaal ŋ ɗooƴ cookmi, wa ammba cuurund nu cuurund \v 48 po wa riiffa, ɓa ɓayyaa ŋ sereendaŋ cookma, ɓa ɓooffa. Ɓa nihissa baahiɗ ca, ɓa ɓekka ca ŋ pañe, ɓa mbetta ca raakaaɗi etoh ca. \v 49 Wa mandan ɗaa ne Adina reehee ɗah ; malaakaaci hey haye ne ca saɓsoh ɓooɓi yurhiɗ ci na ɓi yurhaaɗiici. \v 50 Ca njaf yurhaaɗiici ŋ yongkaaha yakka, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. » \p \v 51 Wa Yeesu ƴut woo ineem, a meekissa taalubeeciŋ ɗe ne : « Andi ɗu inhiɗ in ceem jen ini ca tokis ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Ee ! » \v 52 A woosa ɓa ne : « Ɓo' nu ɓaah ŋ jangɗohoh ciŋ waasi, kaɗ po a nik taalube Nguuriŋ-Ɗafki ɗah, a na mande na heɗ kahni na uuske as na kiisiɗ ŋ ɗaakkiŋ ɗe. » \s Yeesu ŋ Nasareet \p \v 53 Wa Yeesu ƴut woo andiin ceem, a kurkohha ndaam, \v 54 a kaɗta kur ka a yakoh, a jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagogaŋ\+tl*|lemma="sinaagog"\w* ɓa, ɓooɓa nikee ŋ ɗiska feyuusa, woyeeɗa ne : « Ki'inhi na ɗe wii, a ɓayoha nde, na keemaan ci a na haɓɗe ? \v 55 A kuɓkiŋ miniseeni haa e ? A Maryaama yaay ɓa haa e ? Taambɗoh ciŋ ɗe ƴaar ci, e Saak, Suseef, Simong na Yuud, haa e ? \v 56 Te taambɗoh ciŋ ɗe ɓitiɓ ci ɓa ɗii na ɓoo ndii jen haa e ? Kon in cii jen a puloh na ca nde ? » \v 57 Ineem weɗ tahee po ɓa minɗi ɗe teyɗuk. \p Waaye a woosa ɓa ne : « Woosuuɗ na kerhiɗasse ŋ ɗisik ci jen po tas ŋ harmban ɓaah ciŋ ɗe na kur ka a genoh. » \v 58 Ɓa koseeɗi ɗe, tahha po a tumɗi keemaan laayiɗ nga. \c 14 \s Findi Yahya kaanoh \p \v 1 Ŋ jamanoonaam, Herod ya adgohee Galile, kerahha ɓooɓa laamtoheeɗa Yeesu, \v 2 a woosa dag caŋ ɗe ne : « Ƴaareem, e \w Yahya Ɓoktohi\w* ; a hultiɗu hultiɗu, weɗ tah a raakka hatil haɓɗoha in feyohiɗ ! » \p \v 3 Herod yeem a yi taƴɗukee Yahya sagu Herojaad ɓiti Filip ; Filip nikee taambɗoh Herod. \v 4 Waam, raak Yahya meeɗ woo Herod ne : « Waasiŋ Kooh teyɗohɗi ne fu ɓay ɓiti taambɗoh fu, fu tum ɗe ɓitiɓ. » \v 5 Ŋ ineem, Herod waaɗta ɗe apɗuk waaye a neƴƴoheen ɓooɓa laam ɓa teyɗukeen Yahya findi woosuuɗ. \p \v 6 Waaye wa raakka mbeh Herod yakɗeeɗa mbehi a raakohu, kuɓkiŋ Herojaad ɓitɓi mbeceeɗa ŋ fiki hanheeca, Herod neɓuusa nga ɗe \v 7 po a gappa ɗe na giñ ne a hey ɗe eɗe in nu a meekis ɗe ɗah. \v 8 Herojaad, yaay ɓi kuɓka, ɓekka kuɓka po a woosa ne : « Ŋ waaɗ eɗu palaat ndii, na hafiŋ Yahya Ɓoktohi. » \p \v 9 Ŋ ineem Herod soossa waaye giña a giñee ŋ fiki hanheeca tahha po, a nakohha ne a eɗsaata, \v 10 a tuuƴohha ne hafiŋ Yahya kaɗ nguɗsa ŋ kasoona. \v 11 Hafiŋ Yahya nguɗuusa, ɓayuusa ŋ palaat, kuɓka cafƴa eɗuusaa, a ɓayyaa yaay ɓa. \v 12 Taalubeeciŋ ɗe kaɗta ɓaya fiɗaafaŋ ɗe, ɓa accaa. Ɓa kaɗta, ɓa woosa Yeesu wa. \s Laayɗa Yeesu laayɗee mbuuruuca \p \v 13 Wa Yeesu kerah ne Yahya Ɓoktohi apuuɗ, a kurkohha ndaam, a aassa ŋ gaal ne a kaɗ ɗaaya ŋ nduufa ; waaye ɓooɓa yeggaa, ɓa pulla kur ca, ɓa taambiɗta ɗe na kot. \v 14 Wi a ree po a ruhussa ŋ gaala, a hotta mboolnda findi wa yakoh, ɓa misikka ɗe lool ; a wiriɗta kosaayiɗ ca nikee nga. \p \v 15 Wa niina ree, taalubeeci reɓpa nga ɗe, woosa ɗe ne : « Ndii bilaf te Kooh yii hooɓeeɗa ; woya mboolndi ɓa kaɗ ŋ kur ci ne ɓa rom ini ɓa joy ñam. » \v 16 Yeesu loffa ɓa ne : « Wa etohɗi ɓa kaɗe ; ɗu ɓii, eɗaat ɓa ɓa ñam. » \v 17 Ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo raak mbuuru yatuus na cuurund kanak dong ndii. » \v 18 A loffa ɓa ne : « Komaat to ca. » \p \v 19 A woosa mboolnda ne ɓa ɓoofaat ŋ kehƴi, ŋ ɗafuk paangfa, a ɓayya mbuuruuca yatuus ca na cuurund ca kanak ca, a taaknukka ŋ Eel ci, a corkiɗta Kooh. Ƴutta, a nguɗsohha ca, a eɗta taalubeeci ca, ɓeem paysohha mboolnda ca. \v 20 Ɓooɓa jen ñammba po kappa, ɓa ɓayndohha tasiɗ ca, ca nikee pañe ndaŋkiyaah na kanak (12). \p \v 21 Ƴaar ca ñamee nga nikeen ŋ ɓak junni-yatuus (5000), ɓaatta nga ɓitiɓ ca na komaakca. \s Yeesu tiindiɗ ŋ ɗafuk masma \p \v 22 Wa mboolnda ñam po ƴutta, Yeesu jaarra tufuk taalubeeciŋ ɗe ne ɓa adug ɗe, ɓa aas ŋ gaala, ɓa kaɗ ɓaka winooraŋ cookma, a yi ŋ haf ce, a woo na mboolnda ne ɓa haadaat. \v 23 Wa a cootiɗ mboolnda po ƴutta, a rappa ŋ tango a ɗaayya nga ne a kiim Kooh. Wa weka ree raak ɗe nga, kiik ce. \v 24 Waam raak gaala ŋ ɗooƴ cookma, puuɗsi yurhiɗkohha naa, ginaah ci laɓkeeɗa nga. \p \v 25 Ŋ wiisaaɗiina, Yeesu tiindeeɗa ŋ ɗafuk masma, a hayeeɗa ŋ taalubeeci. \v 26 Wa ɓa hot ɗe tiindeeɗa ŋ ɗafuk cookma, ɓa feyuusa, ɓa woyeeɗa ne : « A husiɗ ! » Ɓa tiitta, ɓa leehkeeɗa. \v 27 Yeesu arra ɓa woo ne : « Tokaat fit ciŋ ɗu, a ñam ; kinaat neƴƴoh ! » \p \v 28 Piyeer loffa ɗe ne : « Kilifaani, nik ne a fu ɗah, woo so ŋ tiind ŋ ɗafuk masmi, ŋ hay nga ɗa ! » \v 29 Yeesu woosa ɗe ne : « Haya ! » Piyeer ruhussa ŋ gaala, cammba tiind ŋ ɗafuk masma ne a kaɗ ŋ Yeesu. \v 30 Waaye a hotta findi puuɗsa raakoh hatil, a neƴƴohha, a cammba diig ŋ masma, a leehukka an : « Kilifaani, naaf fo deey ! » \p \v 31 Yeesu arra raɗis yaah, ammba ɗe, woosa ɗe ne : « Ƴaari yaf kosaaɗi, wa ye tah fu taastiɗohee ŋ haf fu ? » \v 32 Ƴutta ɓa rappa ŋ gaala, puuɗsa seemmba. \v 33 Taalubeeca nikee ŋ gaala ƴekka ŋ fiki Yeesu, ɓa woosa ne : « Wa keeh ne fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ! » \s Yeesu wirɗiɗ kosaayiɗ laayiɗ ŋ Senesaret \p \v 34 Wa ɓa reehiɗ ƴakaanduk cookma, ɓa teerra ŋ kur kaŋ Senesaret. \v 35 Ɓooɓa nikee ŋ ɗiska inhissa Yeesu, ɓa woosaa ŋ kur caŋ ɓak caam jen, a komuusa kosaayiɗ ca jen. \v 36 Ɓa kiimeeɗa ɗe ne ɓa laal lecmiŋ kulɓaakiŋ ɗe dong, te ɓooɓa laalee wa jen wireen jameet koreet. \c 15 \s \tl Farisen\tl* ca na mbaahaŋ ɓa \p \v 1 Wa raakka mbeh, ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca na ɓi jangɗohoh ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* pulohha Yerusalem hayya ɗiskiŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : \v 2 « Wa ye tah taalubeeciŋ ɗa na taambɗeeɗi mbaahiŋ caac ciŋ ɓoo ? Marka rek ! Ɓa hee ñame ɗah, ɓa na ɓohñukeeɗi findi mbaahi nakoha. » \p \v 3 A loffa ɓa ne : « Moo ɗu, wa ye tah ɗu taambiɗɗi nakohiŋ Kooh, ɗu tumohee findi mbaahiŋ ɗu woyoh ? \v 4 Ŋ hot Kooh woyiɗ ne : “ Eɗa yaay ɗu na baab ɗu cir.\x + \xo 15:4 \xo*\xt Pula 20:12\xt*\x* ” A woyissiɗ ne : “ Ɓo' nu kiimiɗ yaay ɓa wala baab ɓa moɗaaɗi ɗah, a apaah apu.\x + \xo 15:4 \xo*\xt Pula 21:17\xt*\x* ” \v 5 Waaye ɗu, ɗu na jangɗohe ne ɓo' miniɗ woo baab ɓa wala yaay ɓa ne : “ Ini ŋ joyee ɗa eɗ, ŋ eɗohiɗa wuu Kooh. ” \v 6 Jaar ɗu hondoh ɗe taambkoh yaay ɓa na baab ɓa, a eɗuu ɓa cir. Ɗu na heefohe woo kiŋ Kooh ɗaa, sagu taambiɗ mbaahiŋ ɗu. \p \v 7 Naafeehaaci ! Woo kiŋ Kooh wi woosuuɗi Esayi woyee nga ɗu wii, wa keeh an : \q \v 8 “ Cuuɓii, eɗiŋ ɓa na so cir top ŋ nguɓ ciŋ ɓa ; \q keeñ ciŋ ɓa usiɗ to lool. \q \v 9 Ɓa na ñaamkee so ŋ ɓarang ɓarang ; \q ɓa na jangɗohe nakoh ciŋ ɓo' ci \q po mand haa ne mi yi Kooh ñam nakoh ca.\x + \xo 15:9 \xo*\xt Esayi 29:13\xt*\x* ” » \m \v 10 Wa Yeesu ƴut ɓa lof, a ɓeeɗukka mboolnda, a woosa ɓa ne : « Sikɗukaat te ɗu inah inii : \v 11 Ini na aase ŋ nguɓiŋ ɓoyi, weɗ na ɓekee ɗe hoolaaɗi haa, waaye a wi na pulohe nga weɗ na ɓekee ɗe hoolaaɗi. » \p \v 12 Weɗ taalubeeciŋ ɗe reɓoh nga ɗe, woosa ɗe ne : « Andi fu inhiɗ ne woo keem, mand na ɓaseeh ŋ \tl Farisen\tl* ci ? » \v 13 A loffa ɓa ne : « Kidig nu Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci yipɗi ɗah, wa hey ɗofse. \v 14 Faɗaat ɓa, ɓa fuuliɗ, te ɓa na nooke fuuliɗ ; te fuuliɗ nookee fuuliɗ morom ce ɗah, ɓa kanak jen, ɓa hey keene ŋ nung. » \p \v 15 Piyeer woosa ɗe ne : « Teeɓa ɓoo ini woo ki señci tokis. » \v 16 Yeesu loffa ɗe ne : « Ɗu sah, ɗu raakɗi liiɓohaaɗ moɗiɗ poyi e ? \v 17 Ɗu inahɗi ne in nu aas ŋ nguɓ ɗah, wa na kaɗe ŋ rook, ƴut ɗah wa bilafsuku e ? \p \v 18 Waaye ini puloh ŋ nguɓi, wa kurkoh ŋ keeñi te ineem weɗ na ɓeke ɓo' hoolaaɗi. \v 19 Laam in cii na pulohe ŋ ɗooƴ keeñ : Liiɓohaaɗ moɗaaɗi, ap ɓo', njaaloo, faankoh sangohuuɗ, rok, leyɗoh ɓo', na ɗooɓoh. \v 20 E in ceem ceɗ na ɓeke ɓo' hoolaaɗi ; waaye ñam te fu ɓohñukɗi, wa na hoolaaɗi'ɗeeɗi ɓo'. » \s Kosaŋ ɓitɓa nikeeɗi Yawuut \p \v 21 Yeesu pulohha ndaam, a kaɗta ɓak caŋ \w Tiir na Sidoon|lemma="Tiir"\w*. \v 22 Wa raakeen ɓitiɓ nga, a ɓaahee ŋ Kanaan ci, a pulohee kur ceem, a hayya, a leehkeeɗa an : « Ŋ miskaat ɗa Kilifaani, setiŋ Dawuuda ! Kuɓkiŋ ngo cafƴi, a \w jiini\w* amb ɗe, a yaaɓɗiɗ ɗe lool ! » \p \v 23 Waaye Yeesu lofɗi ali in ; taalubeeci reɓpa ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : « Woyaa ɗe a coot book, a yii taambiɗ ɓoo na leehkiŋ ɗe rek. » \v 24 Yeesu woosa ne : « Kooh woos so ŋ mbaal ciŋ ɗe muuƴiɗ ci dong, Israayel ci. » \p \v 25 Waaye ɓitɓa hayya ƴekka ŋ kot ciŋ ɗe, woosa ɗe ne : « Ɓaatɗoh ho rek Kilifaani ! » \v 26 Yeesu loffa ɗe ne : « Wa waas haa ɓuu ci na koɗse teengu kañam kiŋ komaakci. » \p \v 27 Ɓitɓa woosa ɗe ne : « Kilifaani, fu woo keeh waaye, ɓuu ci na koɗse na name ñam ŋ ñamohiiciŋ heɗ ca, ci na keene ŋ kehƴi. » \v 28 Ŋ ineem Yeesu woosa ɗe ne : « Ɓitɓi, kosi fu kos yakiɗ ! Wa raakohaat ɗaa findi fu waaɗoh. » Ŋ wahtuunaam, kuɓkaŋ ɗe wirra. \s Yeesu wirɗiɗ ɓo' laayiɗ \p \v 29 Wa Yeesu kurkoh ndaam, a kaɗta ɓakaŋ Cookmaŋ-Galile, a rappa ŋ ɗafuk tango, a ɓooffa. \v 30 Weɗ mboolo yakak hayoh nga ɗe, ɓayya ɓi lafañ, na ɓi fuuliɗ, ɓi ɓeendkiɗ, ɓi muum, na kosaayiɗ laayiɗ wiiriis, ɓa ɓayya ɓa ŋ fiki Yeesu, a wiriɗta ɓa. \v 31 Mboolnda feyuusa ŋ ina ɓa hot muum ca jombeeɗa, ɓeendkiɗ ca wirra, lafañ ca tiindeeɗa, fuuliɗ ca hoteeɗa ; ŋ ineem, ɓa yakɗeeɗa Koohiŋ Israayel. \s Laayɗaŋ mbuuruuca, wi kanakɗoh \p \v 32 Ɓa nikka ndeem po Yeesu ɓeeɗukka taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Ɓooɓii miskiɗ to, neeh kaahay ceɗi cii ɓii na so, ɓa raakisɗi ali ñamaah te ŋ waaɗɗi ɓa cootiɗ rook ɓarang bala ɓa keenan ŋ waasi ɗah. » \p \v 33 Taalubeeciŋ ɗe woosa ɗe ne : « Moo mboolo hend an, ɓoo ɓayohan mbuuruuci min ɓa kap nde ŋ bilaf fii ? » \v 34 Yeesu meekissa ɓa ne : « Ɗu raak mbuuru hend na ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Mbuuru yasna-kanak na ɓi cuurund ƴin ƴin, waaye ca laayɗi. » \p \v 35 A woosa mboolnda ne ɓa ɓoofaat ŋ kehƴa, \v 36 a ɓayya mbuuruuca yasna-kanak ca na cuurund ca, a corkiɗta Kooh po ƴutta, a nguɗsoheeɗa ca, a eɗeeɗa taalubeeciŋ ɗe ca, ɓa eɗeeɗa mboolnda. \p \v 37 Ɓooɓa jen ñammba po kappa, tasiɗ ca nangɗohuusa, ca nikee dammba riifiɗ yasna-kanak. \v 38 Ɓooɓa ñamee nikee ƴaar junni-nikiis (4000) ɓaatta nga ɓitiɓ ca na komaakca. \p \v 39 Wa ɓa ƴut ñam, a woosa mboolnda ne ɓa haadaat, a aassa ŋ gaal, a kaɗta ɓakaŋ Magadan. \c 16 \s Inhisoha jamano \p \v 1 Ɓi \w \+tl Farisen\+tl*\w* na \w \+tl Sadusen\+tl*\w* reɓpa, woyeeɗa na Yeesu. Ɓa markiskeeɗa ɗe, ɓa meekseeɗa ɗe ne a teeɓ ɓa firnde puloh ŋ Eel ci. \v 2 A loffa ɓa ne : « [Noh muyee te eel ci ruumndiɗee ɗah, ɗu na woye ne : “ Eel ci ruumndiɗ coy, wa hey neɓe ! ” \v 3 Wa nik na ɓaaɓ ɗah, ɗu woo ne : “ Wa ngaaɓiɗ, wa neɓanɗi. ” Ɗu minnda inhisoh findi eel ci na mande te ɗu minɗi inhisoh firndeeciŋ jamanooni !] \v 4 Ɓooɓi woti ɓeɗ baahaaɗi, ɓa topɗi ŋ Kooh po haa njaalo'oh, an ɓa na meeksohe firnde ! Ɓa eɗsanɗi ali firnde ɗal wiŋ Yunus.\x + \xo 16:4 \xo*\xt Yunus 1–4\xt*\x* » Ƴutta a faɗta ɓa ndaam, a cootta. \s Lawiiriŋ \tl Farisen\tl* ci na \tl Sadusen\tl* ci \p \v 5 Wa taalubeeci kaɗee ŋ ɓaka winooraŋ cookma, ɓa alkoheen ɓayndoh mbuuru. \v 6 Yeesu woosa ɓa ne : « Wortukaat lawiiriŋ \tl Farisen\tl* ci na \tl Sadusen\tl* ci ! » \v 7 Ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « A ini ɓoo ɓayɗi mbuuru weɗ tah. » \v 8 Waaye Yeesu inahhaa, a woosa ɓa ne : « Cey, e ɗu kosaaɗi, wa ye tah ɗu woyee ŋ harmban ɗu an : “ A ini ɓoo raakɗi mbuuru ? ” \v 9 Ɗu inahɗi poyi e ? Ɗu alkoh alkoh mbuuruuca yatuus ca paysohsee ɓooɓa junni-yatuus (5000) ca e, tasɗohiica ɗu ɓayndohee, ca nikee pañe hend na ? \v 10 Na mbuuruuca yasna-kanak ca paysohsee ɓooɓa junni-nikiis (4000) ca, tasɗohiica ɗu ɓayndohee, ca nikee dammba hend na ? \v 11 Tumoh na po ɗu minɗi inah ne mi na woye mbuuru haa ? Wortukaat lawiiriŋ \tl Farisen\tl* ci na \tl Sadusen\tl* ci ! » \v 12 Ŋ ineem, ɓa inahha ne a woyee ɓa ne ɓa wortuk lawiiriŋ mbuuruuci haa, waaye ne ɓa wortuk jangɗohiŋ \tl Farisen\tl* ci na \tl Sadusen\tl* ci. \s Piyeer woyiɗ ne a Yeesu Mucɗohi Gapohse \p \v 13 Yeesu kaɗta ɓak Seesare-Filip, wa a ree, a meekissa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ɓooɓi na woye ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* a yi ɓa ? » \v 14 Ɓa loffa ɗe ne : « Raakiɗ ɓi na woye ne a fu \w Yahya Ɓoktohi\w*, ɓum na woye ne a fu \w Ilyas\w*, ɓinooɓi woyee ne a fu Yeremi\x + \xo 16:14 \xo*\xt 2 Nguur ci 35–36; Yeremi 1–2; Miskiɗuk ci 1–5; Dañeel 9:2\xt*\x* wala woosuuɗ wiiriis ŋ ɓa ɗeɓgaan. » \p \v 15 Yeesu meeksissa ɓa ne : « Moo nga ɗu nak, a mi ɓa ? » \v 16 Simong Piyeer loffa ɗe ne : « A fu \w Mucɗohi Gapohse\w*, \w Kuɓkiŋ Koohi|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* na pese\f + \fr 16:16 \fr*\fq Kuɓkiŋ Kooh \fq*\ft : findi Fiis ci Hooliɗ ci woyoha, ŋ camba, e Kooh dong nikee te Yeesu yi Woo kiŋ ɗe, nikee nga ɗe (\+xt Saaŋ 1\+xt*). Yeesu, findi a hayoh Adina, wa ɗalohiɗ na findi ɓooɓi na hayohe nga ; a raakɗi baabu ŋ kehƴi. A Kooh tum po a rimukka ŋ ɓitiɓ inhaaɗi ƴaar te malaakaani gapoh raakuukiŋ ɗe woo ne a hey ɓeeɗkohse Kuɓkiŋ yi Ɗafkiɗi (\+xt Macce 1:18-25; Luk 1:26-56; 2:1-20\+xt*) kon ini a puloh ŋ Kooh weɗ tah a ɓeeɗkohsee Kuɓkiŋ Kooh. Kuɓkiŋ Kooh, wa tokisɗi ne Kooh ɓay faan a rimmba kuɓu na ɓitiɓ findi ɓo'.\ft*\f*. » \v 17 Yeesu woosa ɗe ne : « Fu neɓɗiɗ Simong kuɓkiŋ Yoona, a ɓo' moondiɗ ɗa ini fu lof haa, waaye a Baabiŋ ngo yi ŋ Eel ci ! \p \v 18 Mi, ŋ woo ne a fu Piyeer, weɗ atoh ; ŋ hey yipe ɓi Janguuniŋ ngo findi taɓah ŋ atoh feem te doolndiŋ kakaan ki sah minɗanɗi wa ali in. \v 19 Ŋ hey ɗa eɗe caaɓeeciŋ Nguuriŋ-Ɗafki ; in nu fu sangoh ŋ kehƴi ɗah, wa hey nike ini Kooh sangoh ŋ Eel ci, te in nu fu teyɗuk ŋ kehƴi ɗah, wa hey nike ini Kooh teyɗuk ŋ Eel ci. » \v 20 Yeesu nakka taalubeeci ne ɓa kinaat woo ali ɓo' ne a yi Mucɗohi Gapohse. \s Yeesu woyiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe na hultiŋ ɗe \p \v 21 Ini kooɗoh ndeem, Yeesu cammba woo woo jahran na taalubeeciŋ ɗe an : « Ŋ joyiɗ kaɗ Yerusalem, ŋ yaaɓ keeh-keeh ŋ yaah ciŋ yakak ci na kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh ciŋ wa, ŋ apu te ŋ hultiɗu ŋ neeha kaahayɗoh. » \p \v 22 Piyeer gukka ɗe, ngaseeɗa ɗe an : « Kilifaani, Kooh mucɗaat ɗa nga ! Ineem rahsanɗi ɗa muk ! » \v 23 Waaye Yeesu heelukka, woosa ɗe ne : « Kurka ndii, kaɗa ŋ finhooso, seytaaniini ! Fu na jaɗɗee so fiir. Liiɓohaaɗiŋ ɗa hunɗi na wiŋ Kooh, fu na liiɓe findi ɓo'. » \p \v 24 Ƴutta, Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ɓo' nu waaɗ hun na so ɗah, a joyɗi liiɓ haf ce, a degkaat kurwaani aa hee daaƴohse, a ñaakiɗ to. \v 25 Laam, ɓo' nu waaɗ muciɗ kiñin kiŋ ɗe ɗah, a heya ñake. Waaye ɓo' nu ñak kiñin kiŋ ɗe saguuso ɗah, a heya rahsisse. \v 26 Ɓo' raak adinaani jen na in ci nik nga te a ñak kipes kiŋ ɗe, ineem raakiɗ ɗe winde njiriñ ? Ɓo' min romkoh kipes kiŋ ɗe na ye ? \p \v 27 Ee, Kuɓkiŋ ɓoyi hey hayisse na malaakaaciŋ ɗe, na yaki Baab ɓa yak, a hey atte'e yaa nu nga ngaŋ tumohaaɗ ciŋ ɗa. \v 28 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓi ɓo' ɓii ŋ ndii ɓa kaananɗi muk te ɓa hotɗi Kuɓkiŋ ɓoyi hayee findi buur. » \c 17 \s Siñaarɗiŋ yaki Yeesu yak \p \v 1 Wa degga neeh yasna-yino, Yeesu ɓayya Piyeer na Saak na Saaŋ taambɗoh Saak, a kaɗta ɗaaya na ɓa ŋ ɗafuk tango njooliɗ ; \v 2 ndaam a ɓoƴsukka ŋ fikiiɓa, fikiiriŋ ɗe melciɗeeɗa findi nohi, kulɓaaciŋ ɗe nikka yaanow tar haa siñaar. \v 3 Ɗekka po woosuuɗ kanak teeɓukka ɓa, ɓa nikee \w Musaa\w* na \w Ilyas\w*, ɓa woyeeɗa na ɗe. \v 4 Ŋ ineem, Piyeer woosa Yeesu ne : « Kilifaani, wa baahiɗ ne ɓoo nik ndii, fu waaɗa ɗah ŋ hey haɓɗe ndii ɗiip kaahay, winoori nik wiŋ ɗa, winni nik wiŋ Musaa, wi tas nik wiŋ Ilyas. » \p \v 5 Wa a na woye ineem, eel hayya nga ɓa, wa siñaarɗeeɗa siñaariɗ, wa ulla ɓa. Hooso kerhukka ŋ ɗooƴ eela an : « Yii a yi \w Kuɓkiŋ|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* ngo ŋ waaɗ keeh-keeh, yi neɓ po ŋ keeñ. Sikɗukaat ɗe ! » \v 6 Wa taalubeeci nikee nga kerah woo keem, ɓa tiitta keeh-keeh, ɓa keennda, ɓa ruɗta fikiiciŋ ɓa ŋ kehƴi. \v 7 Yeesu reɓpa laalla ɓa, a woosa ɓa ne : « Kurkaat, kinaat tiit ! » \v 8 Weɗ ɓa markoh, ɓa hotɗi ali ɓo' ɗal Yeesu kiik ce njong. \p \v 9 Wa ɓa ruhsee tangoora, Yeesu dennga ɓa ne : « Ini ɗu hot wii kinaata woo ali ɓo' po \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hultiɗu. » \v 10 Ɓa meekissa ɗe ne : « Wa ye tah jangɗohoh ciŋ \w waasiŋ Musaa\w* woyee ne Ilyas joyiɗ hayis paaɗ\x + \xo 17:10 \xo*\xt Malasi 3:23\xt*\x* ? » \v 11 A loffa ɓa ne : « Ee ! Ilyas joyiɗ hay ne a doknoh in ci jen po ca yurah. \v 12 Waaye mi na woyee ɗu ne Ilyas hayiɗ, ɓooɓi inhisɗi ɗe, ɓa tummba ɗe ini neɓ ɓa, ɓa na hee name torhiɗoh Kuɓkiŋ ɓoyi ɗaa. » \v 13 Ŋ ndeem, ɓa inahha ne a na woyee ɓa \w Yahya Ɓoktohi\w*. \s Yeesu wirɗiɗ njaanja raakee kombeɗ-mbeɗ \p \v 14 Wa ɓa kaɗ po ɓa reɓgoheeɗa mboolnda, raakka ƴaari hay, ƴekka ŋ fiki Yeesu, \v 15 woosa ɗe ne : « Kilifaani, kuɓkiŋ ngo ƴaari miskaat ɗa, a raak kombeɗ-mbeɗ, wa yaaɓɗiɗ ɗe lool, a na gene keen ŋ yongkaah wala masuɓ. \v 16 Ŋ ɓayiɗ ɗe ŋ taalubeeciŋ ɗa, waaye ɓa minɗi ɗe wiriɗ. » \p \v 17 Yeesu woosa ne : « Ɗu ɓi ɓooɓi woti-woti e ɗu kosaaɗi, ɗu yahukka, ŋ nikan nik na ɗu, ŋ muñɗee ɗu po kiɗa ? Komaat to ɗe ndii. » \v 18 Yeesu ngassa \w jiinnda|lemma="jiini"\w* ambee njaanja, jiinnda pulla, njaanja wirra ŋ ɗiska ɗiska. \p \v 19 Wa taalubeeci ɗaay na Yeesu, ɓa reɓpa nga ɗe, ɓa meekissa ɗe ne : « Wa ye tah po ɓoo minɗi aañ jiinnda ? » \v 20 A loffa ɓa ne : « E kosi ɗu kos ƴissuut weɗ tah. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗu raak kos hend na kuɓu mutarda ƴissuut, ɗu woo tangoorii ne wa kurkaat ndii, wa kaɗ nden ɗah, wa hey kaɗe ; ali in wooñanɗi ɗu. [ \v 21 ]\f + \fr 17:21 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak aayaanii : "Te jiini mand an e kiim Kooh na or weɗ na aañee ɗe." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem. Aaya mand naa raakiɗ ŋ teerndiŋ \+xt Maarko 9:29\+xt*.\ft*\f* » \p \v 22 Wa raakka mbeh, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe nikka ŋ Galile. A woosa ɓa ne : « Kuɓkiŋ ɓoyi hey degse ŋ yaah ciŋ ɓooɓi, \v 23 ɓa ap ɗe, a hultiɗu ŋ neeha kaahayɗoh. » Wa ɓa kerah woo keem, ɓa soossa sem. \s Yeesu wirndiɗ lempo \p \v 24 Wa Yeesu na taalubeeciŋ ɗe ree Kapernawum, ɓooɓa meeksohee lempoonaŋ \w Kahan Kooh\w* yurhiɗta ŋ Piyeer, ɓa woosa ɗe ne : « Jangɗohohiŋ ɗu eɗohanɗi lempooniŋ Kahan Kooh e ? » \v 25 Piyeer woosa ɓa ne : « Aha'kay ! » Wa a ree kahna, bala a woyan ɗah, Yeesu woosa ɗe ne : « Simong, fu liiɓ ye nga ? Buur ciŋ Adina ɓa na meekse ɓinde juuti mbaa lempo ? Kuɓuuciŋ ɓa wala jaambur ci ? » \v 26 A loffa ɗe ne : « Jaambur ci. » Yeesu woosa ɗe ne : « Kon kuɓuuci ɓaahɗi nga. \v 27 Waaye ne ɓoo sang ɓa ɓek liiɓohaaɗ moɗaaɗi, kaɗa cookma, fu ree ɗah, fu njaf ostukohaani, fu nook cuurndi kocan hay, fu rangis nguɓiŋ ɗe ɗah, fu hey raake hanjar yino nga ; ɓayaa, fu eɗ ɓa wa, wa nik wirndiŋ lempooniŋ ngo na wiŋ ɗa. » \c 18 \s Ɓoyi uup ngaŋ Nguuriŋ-Ɗafki \p \v 1 Waam weɗ taalubeeci reɓoh ŋ Yeesu, ɓa meekissa ɗe ne : « Ya ɓa uup ngaŋ Nguuriŋ-Ɗafki ? » \v 2 A ɓeeɗukka komaaki ƴin, a tufkiɗta ɗe ŋ leerooɓa, \v 3 a woosa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗu ɓoƴsohɗi mandohaaɗ po ɗu mand na komaaki ɗah, ɗu aasanɗi ŋ Nguuriŋ-Ɗafki. \p \v 4 Weɗ tah, yaa nu ruhsiɗ haf ce po haa komaakndii ɗah, a yi uupan ŋ Nguuriŋ-Ɗafki. \v 5 Te yaa nu teyɗuk njaanj findi yii saguuso ɗah, a teyɗuk ko. \v 6 Yaa nu bakaaɗɗukoh yino ŋ komaakci ƴin ci kos so ɓii ɗah, ini hee ngisohe nga ɗe, weɗ ne a toku atoh ɓitiɗ ŋ mbooh, a diigɗu ŋ ɗiska uup nooɗ ŋ cookma. \p \v 7 Mas adinaani ! In ci na ɓaye ɓo' bakaaɗ laayiɗ ! Te ca minɗi nik raakaaɗi waaye mas ɓoyi na hee ca ɓeke ! \v 8 Yaahiŋ ɗa wala kotiŋ ɗa waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nguɗaa ca, fu mbet ca usiɗ ; aas ŋ kipes ki na yaah yino wala kot yino, weɗ ngisoh fu njafu na kot ciŋ ɗa kanak ci wala yaah ciŋ ɗa kanak ci ŋ yongkaaha ƴimanɗi muk. \v 9 Hasiŋ ɗa waaɗ ɗa ɓek ŋ bakaaɗ ɗah, nihsaa, fu mbeta usiɗ ; aas ŋ kipes ki na has yino weɗ ngisoh fu njafu na has ciŋ ɗa kanak ci ŋ yongkaaha yakka. \p \v 10 Kinaat heef ali yino ŋ ɓi ƴissuut cii ! Ee, ñam na woyee ɗu wa, malaakaaci na niiɗee ɓa nik ŋ Eel ci na gene hot jahran Baabiŋ ngo yi nik nga. [ \v 11 ] \f + \fr 18:11 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak aayaanii : "Laam Kuɓkiŋ ɓoyi hayiɗ ne a muciɗ ɓi muuƴe." Waaye Fiis ci uup maañ ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem. Aaya mand naa raakiɗ ŋ teerndiŋ \+xt Luk 19:10\+xt*.\ft*\f* \s Mbaal hotkiɗ \p \v 12 Ɗu liiɓ ye ŋ inii ? Ɓo' raak mbaal teemet (100), yino muuƴ nga ɗah, a faɗanɗi ndaŋkiyaah-yasna-nikiis na yasna-nikiis ci (99) ŋ tangoora a kaɗ waaka yi muuƴ e ? \v 13 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, a hot ɗe ɗah, sumi a suman nga, weɗ uupan wi a sum ŋ ndaŋkiyaah-yasna-nikiis na yasna-nikiis ci muuƴaaɗiici. \v 14 Wa mand ɗaa, Baabiŋ ɗu yi nik ŋ Eel ci waaɗɗi ne ali yino ŋ ɓi ƴin cii muuƴ. \s Ɓaah fu bakaaɗ ɗah \p \v 15 Ɓaah fu bakaaɗ [nga ɗa] ɗah, kaɗa nga ɗe kiik fu, fu woo na ɗe. A kerhiɗ ɗa ɗah, fu raakiɗ keeñiŋ ɗe. \v 16 A kerhiɗɗi ɗa ɗah, huna na ɓo' yino wala kanak, fu kaɗis nga ɗe. Laam, Fiis ci woo ne : “ Seede kanak wala kaahay raak ɗah, in nu nik miniɗ tufkiɗu.\x + \xo 18:16 \xo*\xt Rohƴiɗi 19:15\xt*\x* ” \v 17 A sang ɓa kerhiɗ ɗah, woyaa ɓooɓiŋ Janguuni. A sang kerhiɗ Janguuni ɗah, ambaa ɗe findi kosaaɗi na \w juuti'oh\w*. \p \v 18 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh : In nu ɗu sangoh ŋ kehƴi ɗah, wa hey nike ini Kooh sangoh ŋ Eel ci, te in nu ɗu teyɗuk ŋ kehƴi ɗah, wa hey nike ini Kooh teyɗuk ŋ Eel ci. \s Hun kiim Kooh \p \v 19 Ñam woyis ɗu wa [te wa keeh] : Ɓo' kanak kerhiɗoh nga ɗu ndii, ŋ kehƴi, ne ɓa kiim Kooh ŋ in nu wa min nik ɗah, Baabiŋ ngo yi nik ŋ Eel ci hey ɓa wa haɓɗiɗe. \v 20 Laam ɗisik nu kanak mbaa kaahay coh ŋ tiikiŋ ngo ɗah, mi yii ŋ harmban ɓa. » \s Ɗaastiɗoh \p \v 21 Weɗ Piyeer reɓoh ŋ Yeesu, a meekissa ɗe ne : « Kilifaani, ɓaah ho tumee so in ɗah, ŋ joy ɗe ɗaas po waas hend na ? Waas yasna-kanak e ? » \v 22 Yeesu loffa ɗe ne : « Ŋ wooɗi ɗa waas yasna-kanak rek waaye, waas ndaŋkiyaah-yasna-kanak waas yasna-kanak (70×7). \p \v 23 Laam, Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : A nikee buur, a waaɗta ne dag ciŋ ɗe teeɓ ɗe ini a dengkohee ɓa. \v 24 Wi a camb, a komuusa dagi joy ɗe wirind saaku hanjar junni-ndaŋkiyaah (10.000). \v 25 A minɗi ɗe wirind. Ŋ ineem buuri nakohha ne dagi toonsaat findi \w ñaam\w* a yi na ɓitiice na kuɓuuciŋ ɗe na in ci a raak jen, a wirndohu kombot ciŋ ɗe. \v 26 Waaye dagi ƴekka ŋ fiki kilifaaniŋ ɗe, a woosa ɗe ne : “ On ndo ƴissuut, ŋ hey ɗa ca wirnde jen ! ” \v 27 A misikka kilifaani lool, yeem ɗaassa ɗe kombot ki, a faɗta ɗe, a cootta. \p \v 28 Wi dagi pul, a cohha na ƴaar ɓaah na ɗe panguk, yi joy ɗe wirind \w \+tl dinaar\+tl*\w*\f + \fr 18:28 \fr*\fq \+tl dinaar\+tl* \fq*\ft : wa hanjar haalis, \+tl dinaar\+tl* yino weɗ pangkoh bumit wirndassee ŋ neeh yino ŋ jamanoonaam.\ft*\f* teemet (100) dong, a ammba ɗe, a ooƴca ɗe ; a woosa ɗe ne : “ Wirind ndo koporiŋ ngo ! ” \v 29 Ƴaari ƴekka ŋ fikiice kiimeeɗa ɗe an : “ On ndo ƴissuut rek, ŋ hey ɗa wirnde. ” \v 30 Waaye dagi sannga tic, a taƴca ƴaari ŋ kaso, a sekeeɗa ne a wirind ɗe. \p \v 31 Dag ci ɓinooɓi hotta ini raak, wa misikka ɓa lool, ɓa kaɗta, ɓa naandsukka kilifaana findi wa raakoh jen. \v 32 Weɗi kilifaaniŋ ɗe nakoh ɗe ɓeeɗkiɗu, a woosa ɗe ne : “ Fu dag añaandiɗ ! Fu ɗaasnukiɗ to po ŋ ɗaassa ɗa ini fu joyee so wirind jen. \v 33 Morom fu joyeen ɗa nam misik findi fu miskohee so. ” \v 34 Kilifaani ayrukka, a taƴca daga ŋ kaso ne a mbugalu. Daga nikka nga, a sekeeɗa ne a wirind kombot kaŋ ɗe jen. » \p \v 35 Yeesu degga nga ne : « Baabiŋ ngo yi ŋ Eel ci tumohan na ɓo' nu nga ɗu ɗaa ne ɗu ɗaasɗi morom ciŋ ɗu na keeñ soosiɗ ɗah. » \c 19 \s Faɗ ɓitiɓ \p \v 1 Wa Yeesu ƴut woo woo ceem, a kurkohha Galile, a kaɗta ɓakaŋ kur caŋ Yudee ŋ finho kalaŋ Yurdan. \v 2 Mboolo yakak ñaakiɗta ɗe nga, a wiriɗta kosaayiɗ caŋ ɓa. \p \v 3 \w \+tl Farisen\+tl*\w* ci hayya nga ɗe, ɓa waaɗta ɗe woyɗukoh woo uupiɗ, ɓa meekissa ɗe ne : « Andi waasi teyɗohiɗ ne, wa neɓ ƴaar ɗah, a miniɗ faɗ ɓitiice ŋ in na nu wa min ki nik ɗah ? » \v 4 Yeesu loffa ɓa ne : « Wa mand haa ne ɗu jangɗi ŋ Fiis ci ne Kooh yi ferohi, wi a na fere ŋ camba, a fer ɓa ƴaar na ɓitiɓ ; \v 5 a woosa ne : “ Weɗ tah ƴaar hey saɓsukohe na yaay na baab, a ŋoɗ ŋ ɓitiice, jaar ɓa kanak, ɓa nik faan yino.\x + \xo 19:5 \xo*\xt Camba 2:24\xt*\x* ” \v 6 Mbaa, ɓa nikisɗi kanak, ɓa faan yino kotii. Kon, ini Kooh ambsoh, ɓo' kinaata saɓsoh. » \p \v 7 Ɓa woosa ɗe ne : « Moo wa ye tah \w Musaa\w* nakohha ne ɓo' faɗe ɓitiice ɗah, a fiisɗaat ɗe kayti teeɓoh ne a faɗiɗ ɗe ? » \v 8 A woosa ɓa ne : « E ndengi ɗu ndeng keeñ weɗ tah Musaa teyɗukiɗta ɗu ineem, wa nikoheeɗi ɗaa ŋ cambohaana. \v 9 Waaye ñam na woyee ɗu ne : yaa nu saɓsukoh na ɓitiice te nikɗi ne yeem njaalo'ee njaaloo ; a ɓay ɓitiɓ wiiriis ɗah, a na njaalo'e. » \p \v 10 Taalubeeci woosa ɗe ne : « Nik ne wa mand ɗaa ŋ ƴaar ɗah, e tokaaɗi ɓitiɓ ngisoh ! » \v 11 A loffa ɓa ne : « E ɓooɓi jen minan teyɗuk ini maa hee woye wii haa, waaye e ɓi Kooh ona dong. \v 12 Laam raakiɗ ɓi nga, ɓa na rimke rimuk na yoomkiŋ ɓa, ɓum nga a ɓo' na ɓucee ɓa, raakiɗ ɓi nga, ɓa na tokeeɗi ɓitiɓ sagu Nguuriŋ-Ɗafki. Ɓoyi min teyɗuk, teyɗukaat ini ŋ woo. » \s Yeesu na komaakci \p \v 13 Ɓi ɓo' ɓayeeɗa ɗe ɓi komaaki ƴin ne a deg ɓa yaah ciŋ ɗe, a kiimiɗ ɓa. Waaye taalubeeciŋ ɗe ngaskeeɗa ɓooɓeem. \v 14 A woosa ɓa ne : « Faɗaat komaakci, kinaat ɓa hondoh hay nga so, ɓooɓi mand na ɓa ɓeɗ raak Nguuriŋ-Ɗafki. » \v 15 A degga ɓa yaah ciŋ ɗe po ƴutta, a kurkohha ndaam. \s Ƴaara na raak-raakaŋ ɗe \p \v 16 Weɗ ƴaar reɓoh ŋ Yeesu, a woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ŋ joy ye haɓiɗ in baahiɗ ne ŋ min raak kipes ki heyɗi reehe ? » \v 17 Yeesu loffa ɗe ne : « Wa ye tah fu meeksee so ŋ ini kaɗ ŋ baah ? A Yino dong baah te a Kooh. Fu waaɗ raak kipes ki keeh-keehi ɗah, taambɗa nakoh ci. » \v 18 Ƴaara woosa ɗe ne : « Ci nde nakoh ? » Yeesu woosa ɗe ne : \q « Fu apanɗi ɓo' ; \q fu njaaloo'anɗi ; \q fu rokanɗi ; \q fu woyɗanɗi ɓo' ini raakɗi ; \q \v 19 eɗa yaay ɗu na baab ɗu cir ; \q te fu waaɗ morom fu findi fu waaɗoh haf fu.\x + \xo 19:19 \xo*\xt Pula 20:12-16; Lewiici 19:18; Rohƴiɗi 5:16-20\xt*\x* » \m \v 20 Ƴaara woosa ɗe ne : « In ceem jen mi yii taambiɗ ca, ŋ taskohu ye wiiriis ? » \v 21 Yeesu woosa ɗe ne : « Fu waaɗ mit ɗah, kaɗa fu toon ini fu raak, fu eɗa ñakiɗ ci te fu hey raake alal ŋ Eel ci. Ƴut ɗah, fu hay, fu ñaakiɗ to. » \v 22 Wa ƴaara kerah woo ceem, a cooteeɗa goyoh na goyoh, a nikee heɗ raak-raak. \p \v 23 Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, wa yooɓɗi ne heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Ɗafki. \v 24 Ñam na woyissee ɗu ne ngeelemb taamb ŋ ngul kufic weɗ uup yooɓ heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Kooh. » \v 25 Wa taalubeeci kerah woo keem, wa feyya ɓa po ɓa inhisɗi ini ɓa haɓɗan, ɓa woosa ne : « Kon a ya ɓa min mucɗu ? » \v 26 Yeesu marakka ɓa, woosa ɓa ne : « Wa wooñiɗ ɓo' waaye raakɗi ini wooñ Kooh. » \p \v 27 Ŋ ineem Piyeer woosa ɗe ne : « Moo ɓoo nak ? Ɓoo faɗiɗ in ciŋ ɓoo jen, ɓoo ñaakɗiɗ ɗa ; ɓoo raakan ye ŋ ineem ? » \v 28 Yeesu loffa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, mbehi in ci jen na hee ɓoƴsohse, wi \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* na hee ɓoofohe ŋ ɓoofoha-buuri na teeɓohe yaki a yak, ɗu ɓi na ñaakɗee so, ɗu hey name ɓoof ŋ ɓoofoha-buur ndaŋkiyaah na kanak (12) ne ɗu adgoh cuuɓ ciŋ Israayel ndaŋkiyaah na kanak ci (12). \p \v 29 Te yaa nu faɗ kahan, wala taambɗoh ƴaar mbaa ɓitiɓ, baab, yaay, kuɓu, wala yohon saguuso ɗah, ini a ñak, a heya rahse ini uup waas teemet (100) te a hey raake kipes ki heyɗi reehe. \v 30 Laayiɗ ŋ ɓi adug woti, ɓeɗ mirndohan, te laayiɗ ŋ ɓi mirndoh, ɓeɗ adgan. \c 20 \s Heɗ nguuki na pangkoh ci \p \v 1 Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : A nikee heɗ kahan, a kurukka na ɓaaɓ-teel ne a kooɗ ɓi ɓo' ɓi na hee ɗe pangkiɗe ŋ nguukiŋ reseñiŋ ɗe. \v 2 A woosa na ɓa po ɓa kerhiɗohha ne ɓa na hee ɗe hooɓkiɗe panguk, a wirind ɓa yaa nu nga ɗah hanjar haalis yino. Ƴutta, a tuuƴca ɓa nguuka. \p \v 3 A pulissa ŋ yoor-yoor, a hotta ɓi pangkoh wiiriis ɓoofiɗ ŋ ɗiska na toonohse ŋ kur ka, haɓɗaaɗi in. \v 4 A woosa ɓa ne : “ Kaɗaat ɗu nama panguk ŋ nguukaŋ ngo, ŋ hey ɗu wirnde ini ɗu joy wirndu. ” \v 5 Ɓeem kaɗta. A pulissa ŋ ɓak njooloor na ɓak tisbaar, a tumissa ɗaa. \p \v 6 A pulissa ŋ ɓak takusaan, a raakissa ɓi ɓo' ŋ cohohaana, a woosa ɓa ne : “ Wa ye tah ɗu hooɓukka ɓoof ndii haɓɗaaɗi in ? ” \v 7 Ɓa woosa ɗe ne : “ Ali ɓo' kooɗɗi ɓoo ne ɓoo panguk. ” A woosa ɓa ne : “ Kon namaat kaɗ, ɗu pangka ŋ nguukaŋ ngo. ” \p \v 8 Wa niina ree, heɗ nguuka woosa ƴaara taambkohee in caŋ ɗe ne : “ Ɓeeɗka pangkoh ci, fu wirind ɓa ; camboha ŋ ɓi mirndoh hay po ŋ ɓi koc. ” \v 9 Ɓa kooɗsee ŋ takusaana, kaɗta yaa nu nga ɗah, eɗuusa hanjar haalis yino. \v 10 Wa kaɗeeɗa po wa reesa ŋ ɓa kocee kooɗu, ɓa liiɓpa ne ɓeɗ uupɗan wirind, waaye yaa nu nga ɗah, nammba rahas hanjar yino. \p \v 11 Wa ɓa eɗsee ca, ɓa ñaɗtukeeɗa ŋ heɗ nguuka \v 12 an : “ Ƴaaɓii ɓeɗ mirndoh hay, ɓa panguk wahtu yino dong, fu eɗee ɓa in hend na ini fu eɗ ɓoo te ɓoo hooɓuk yaaɓ na pangki na dohɗiŋ nohi ! ” \p \v 13 Heɗ nguuka loffa yino nga ɓa ne : “ Ƴaariŋ ngo, ŋ tooñɗi ɗa. Ɓoo kerhiɗohee ne mi na hee ɗa wirnde hanjar yino haa e ? \v 14 Mbaa ɓaya ini fu raak te fu coot ; ŋ waaɗa waaɗ, ŋ eɗta ƴaari mirndoh hay in hend na ini ŋ eɗ ɗa. \v 15 Andi ŋ minɗi minɗi tum ini ŋ waaɗ na raak-raakiŋ ngo ? Wala wa siis amb ɗa ŋ baahi ŋ baah ? ” » \v 16 Yeesu degga nga ne : « Ɓi mirndoh adgohan ɗaa, ɓi adug mirndoh. » \s Yeesu woyissiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe \p \v 17 Wa raakka mbeh, Yeesu kaɗeeɗa Yerusalem, a ɓeeɗukka taalubeeci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) kiik ɓa, a woosa ɓa ŋ waasa ne : \v 18 « Ɗu hot nga, ɓoo ɓii kaɗ Yerusalem, \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hey faɗse ŋ yaah ciŋ kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh ciŋ wa ; ɓa hey ɗe atte'e ne a apu. \v 19 Ɓa eɗ ɗe ɓooɓi nikɗi Yawuut ne ɓa njembit ɗe, ɓa laɓ ɗe leraw, ɓa daaƴ ɗe ŋ kurwaa, ŋ neeha kaahayɗoh, a hultiɗu. » \s Kuɓuuciŋ Sebede \p \v 20 Weɗi yaayiŋ kuɓuuciŋ Sebede reɓoh ŋ Yeesu. A hunee na ɓa, a ƴekka ŋ fiki Yeesu ne a kiim ɗe in. \v 21 Yeesu woosa ɗe ne : « Fu waaɗ ye ? » A woosa ɗe ne : « Woya ne fu kaɗ po fu nik buur ɗah, a kuɓuuciŋ ngo kanak cii daran ɗa, yino lah ɗa yaah-ñaahum, yi tas lah ɗa yaah-sing. » \v 22 Yeesu loffa ne : « Ɗu inahɗi ini ɗu na kiime. Ɗu miniɗ an ŋ kaasiŋ miskiɗi maa hee ane e ? » Ɓa woosa ɗe ne : « Ee ɓoo miniɗa. » \p \v 23 A woosa ɓa ne : « Wa keeh ne ɗu hey ane ŋ kaasiŋ ngo, waaye ini kaɗ ŋ yi lahan ndo yaah-ñaahum na sing, e ñam woyan ɓa haa, e ɓooɓi Baabiŋ ngo kooɗkiɗa ɓeɗ eɗsana. » \p \v 24 Wa taalubeeca ndaŋkiyaah ca ɓinooɓa kerah ineem, ɓa ayrukka ɓa kanak ca. \v 25 Waaye Yeesu ɓeeɗukka ɓa jen, woosa ɓa ne : « Ɗu inhiɗ ne ɓooɓi adgoh kur ci na degee deg ɓooɓiŋ ɓa yaah, ɓooɓi uupiɗ hatil uupohee doole. \v 26 Wa joyɗi nikoh ɗaa nga ɗu ; ɓo' nu waaɗ nik ɓo' yakak nga ɗu ɗah, a teyɗukaat nik surgaaniŋ ɗu. \v 27 Te ɓo' nu waaɗ adug nga ɗu ɗah, a teyɗukaat nik \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɓi tas nga ɗu. \v 28 Findi Kuɓkiŋ ɓoyi, a hayɗi ne a raak surga, a hay ne a nik surga te a eɗoh kipes kiŋ ɗe ne a tos ɓo' laayiɗ. » \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ ca kanak ca \p \v 29 Wa ɓa aas Yeriko po ɓa puleeɗa, mboolo yakak ñaakiɗta ɓa. \v 30 Wa raakeen fuuliɗ kanak ɓoofiɗ ŋ mbeeddaana, ɓa kerahha ne a Yeesu na taambe, ɓa leehkeeɗa an : « Kilifaani, setiŋ Dawuuda, ɓoo miskaat ɗa ! » \v 31 Mboolnda ngaskeeɗa ɓa ne ɓa ɗek. Waaye ɓa uupeeɗa leehuk ŋ ɗafka an : « Kilifaani, setiŋ Dawuuda, ɓoo miskaat ɗa ! » \p \v 32 Yeesu tufukka, ɓeeɗukka ɓa woosa ɓa ne : « Ɗu waaɗ ne ŋ haɓɗiɗ ɗu ye ? » \v 33 Ɓa woosa ɗe ne : « Kilifaani, has ciŋ ɓoo rangsukaat ! » \v 34 Ɓa misikka Yeesu lool, a laalla has ciŋ ɓa, ŋ ɗiska ɗiska ɓa hoteeɗa. Ƴutta ɓa ñaakiɗta ɗe. \c 21 \s Aasaŋ Yeesu ŋ Yerusalem \p \v 1 Yeesu na taalubeeciŋ ɗe taalndiɗta ŋ waas Yerusalem. Wa ɓa kaɗ po ɓa heeɗa ree, teemb kur kaŋ Betfase, ŋ sero Tangooraŋ-Oliiw-ca, Yeesu woossa kanak nga ɓa. \v 2 A woosa ɓa ne : « Kaɗaat ŋ kur ki ŋ fikiiɗu wii, ɗu ree rek ɗah, ɗu hey hote mbaam riɓ tokuuɗ nga na cumbriŋ ɗe. Toksaat ca, ɗu kom mbo ca ndii. \v 3 Te ɓo' meekis ɗu ɗah, woyaat ɗe ne : “ A kilifaani etoh ca. ” Ŋ ineem, a jaaran ɗu faɗ ɗu hay na ca. » \v 4 Ineem raakka ne ina woosuuɗa woyee raak : \q \v 5 « Woyaat kur kiŋ Siyong ne : \q “ Buuriŋ ɗa yii hay nga ɗa, \q a ruhsiɗiɗ haf ce, a rap mbaam, \q cumbur mbaam, \q ɗoopaat sifoh.\x + \xo 21:5 \xo*\xt Sakriya 9:9\xt*\x* ” » \m \v 6 Taalubeeca kanak ca kaɗta, ɓa haɓiɗta ina Yeesu nakee ɓa. \v 7 Ɓa ɓayya mbaama na cumbra, ɓa raɗta kulɓaacaŋ ɓa nga ca, Yeesu rappa. \v 8 Ɓo' laayiɗ ŋ mboolnda raɗiɗta ɗe kulɓaacaŋ ɓa ŋ waasa ; ɓum raɗɗeeɗa ɗe na saaf ciŋ kidig ci ɓa piike. \v 9 Mboolnda hunnda kaɗeeɗa, ɓum adugka Yeesu, ɓum ñaakeeɗa nga ɗe ; ɓa woyeeɗa ŋ ɗafka ne : \q « \tl Hosaana\tl*\f + \fr 21:9 \fr*\fq \+tl Hosaana\+tl* \fq*\ft : ŋ ɗeɓgaana, wa tokseen ne : "Woti-woti, mucɗa ɓoo." Wa nikee kiim Kooh. Waaye, wa kaɗta po wa nikka woo yakɗoha Kooh.\ft*\f* setiŋ Dawuuda ! \q Ɓoyi na haye ŋ tiikiŋ Heɗi, a raakaat barke !\x + \xo 21:9 \xo*\xt Sabuur 118:26\xt*\x* \q \tl Hosaana\tl* ŋ jol jol ɗafka ! » \m \v 10 Wa Yeesu aasee Yerusalem, kur ka jen yoondeeɗa yoond, ɓa woyeeɗa ne : « Ya ɓa yii ? » \v 11 Mboolnda loffa ne : « A Yeesu, Woosuuɗiŋ Kooh, yi puloh Nasareet ngaŋ Galile. » \s Yeesu ŋ Kahan Kooh \p \v 12 Wa Yeesu ree, a aassa ŋ \w Kahan Kooh\w*, a aannja toonoh ca na romoh ca nikee nga jen, a folla taaɓul caŋ wecce'oh ca, na ɓoofohaacaŋ toonoh banuut ca. \v 13 A woosa ɓa ne : « Kooh woyiɗ ŋ Fiis ci Hooliɗ ci ne : “ Kahan ndo teeksan kahan kiimoha Kooh,\x + \xo 21:13 \xo*\xt Esayi 56:7\xt*\x* ” waaye ɗu tumiɗa ɗembohaaniŋ rokoh ci.\x + \xo 21:13 \xo*\xt Yeremi 7:11\xt*\x* » \p \v 14 Ɓi fuuliɗ na ɓi yiiɓoh hayya nga ɗe ŋ Kahan Kooh, a wiriɗta ɓa. \v 15 Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh caŋ wa hotta in ca feyohiɗ ca a haɓiɗ na leehka komaakca leehkee ŋ ɗooƴ Kahan Kooh an : « \tl Hosaana\tl* setiŋ Dawuuda ! » Ɓa ayrukka, \v 16 ɓa woosa Yeesu ne : « Fu kerhiɗ ini ɓa na woye e ? » A loffa ɓa ne : « Ee, ŋ kerhiɗa, waaye hanaa ɗu moosɗi jangoh inii ŋ Fiis ci : “ Fu tumiɗ po komaakci ƴin ci na gooy ci ɓa ɗii ƴeek ɗa.\x + \xo 21:16 \xo*\xt Sabuur 8:3\xt*\x* ” » \v 17 Ƴutta, a faɗta ɓa ndaam, a pulla kur ka, a kaɗta Betani, a neehha nga. \s Yeesu alkiɗ nduna \p \v 18 Wa Kooh wiis na ɓaaɓa, a dokkisseeɗa kur-taaha, a aɗukka. \v 19 A hotta tas ndun ŋ sero waasa, a reɓpa nga waaye a hotɗi ali in nga ɗal saaf. A woosa nduna ne : « Fu heyɗi rimisse muk ! » Ŋ ɗiska ɗiska, nduna suyya. \v 20 Wi taalubeeci hot ineem, ɓa feyuusa, ɓa woosa ne : « Wa min na nikoh nduni suy ŋ ɗiski ɗiski ? » \v 21 Yeesu loffa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗu kos te ɗu raakɗi liiɓ kanak nga ɗah, ɗu hey haɓɗe ini ŋ haɓiɗ nduni, ali ɗu woo sah tangoorii ne wa kurkaat ndii, wa kaɗ keena ŋ cookma ɗah, wa hey raake. \v 22 In nu ɗu kiim Kooh na kos ɗah, ɗu hey wa rahse. » \s Ya ɓa tufkiɗ Yeesu \p \v 23 Wa Yeesu kaɗ po a aassa ŋ Kahan Kooh, kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na yakak ca hayya nga ɗe, wa raak ɗe jangɗoheeɗa, ɓa woosa ɗe ne : « In ci fu na haɓɗe, fu gaƴuk nde po fu kaannja ca haɓiɗ ? Ya ɓa tufkiɗ ɗa po fu haɓɗee ca ? » \v 24 A loffa ɓa ne : « Ŋ hey ɗu name meekis in yino, ɗu lof fo ɗah, ŋ nam ɗu woo ini tufkiɗ to po ŋ haɓɗee in cii. \v 25 Ya ɓa tuuƴee \w Yahya\w* ne a ɓoktoh, a Kooh wala ɓi ɓo' ? » \p Ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ɓoo woo ɗe ne Kooh a yi woos Yahya ɗah, a na hee ɓoo woye ne : “ Wa ye tah ɗu kosɗi ɗe ? ” \v 26 Te ɓoo woo ne, e ɓi ɓo' tuuƴ ɗe ɗah, a', mboolndi cariɗ neƴƴoh. Ɓa jen ɓa amb ne Yahya nikee woosuuɗ. » \v 27 Weɗ ɓa lofoh ɗe ne : « Ɓoo inahɗi. » Yeesu nammba ɓa woo ne : « Ŋ namanɗi ɗu woo ini tufkiɗ to po ŋ haɓɗee in cii. » \s Andiiniŋ baabi na kuɓuuci kanak ci \p \v 28 Yeesu woyissa ɓa ne : « Ɗu liiɓ ye ŋ naandsukii ? A nikee ƴaar, a raakka komaaki ƴaar kanak, a woosa yi koc ne : “ Kuɓu, woti kaɗa fu pangka ŋ yohnaŋ reseñaŋ ngo. ” \v 29 Kuɓka loffa baab ɓa ne : “ Ŋ heyɗi kaɗe. ” Waaye, wa degga ƴissuut, inwaaso ammba ɗe, a kaɗta. \v 30 A kaɗissa ŋ yinoora, a woyissa ɗe ineem. Yeem loffa ɗe ne : “ Ee baab, ŋ hey kaɗe. ” Waaye, a kaɗɗi. » \p \v 31 Yeesu meekissa kilifaaca ne : « Komaakci kanak ceem, a yinde tum waaɗ-waaɗiŋ baab ɓa nga ɓa ? » Ɓa loffa ɗe ne : « A yi koc. » Yeesu woosa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, \w juuti'oh\w* ci na toonkoh ci ɓa ɗaa adug ɗu ŋ Nguuriŋ-Kooh. \v 32 Laam Yahya hayiɗ, a teeɓohha waasi yurhiɗi ; ɗu kosɗi ɗe. Waaye juuti'oh ci na toonkoh ci kosiɗ ɗe te ɗu hotiɗ ŋ ineem waaye poyi ɗu ɓoƴsohɗi pesohaaɗ ne ɗu kos ɗe. \s Andiiniŋ guuroh reseñ ci añaandiɗ ci \p \v 33 Sikɗukaat andiin wiiriis an : A nikee heɗ kahan, a yippa yohon reseñ. A ɗinngaa po wa willa, a acca nung pooƴoha reseña nga, a haɓiɗta paraang niiɗohaa wa. Ƴutta, a hanndaa deg ŋ yaah ɓi guuroh reseñ ne wa ruund ɗah ɓa paysoh ; a ɓaaɓpa. \v 34 Wa nguɗaŋ reseña ree, a tuuƴca \w ñaam\w* ciŋ ɗe ŋ guuroh ca ne a rahas ɓakiŋ ɗe ŋ reseñi. \v 35 Guuroh ca ammba ñaam ca ; ɓa laɓpa yi, ɓa appa yum, ɓa tapsohha ya tas atoh. \v 36 A tuuƴissa ɓi ñaam wiiriis, ɓi uup laay ɓa koc, waaye guuroh ca tummba ɓa ina ɓa tumee ɓen rek. \p \v 37 Ŋ mirndaani, a woossa kuɓkiŋ ɗe, a woosa ŋ haf ce ne : “ Ɓa hey supke kuɓkiŋ ngo. ” \v 38 Waaye wa guuroh ca hot kuɓka, ɓa woosa harmban ɓa ne : “ Lamohiŋ yohni a yi ! Hayaat ɓoo ap ɗe, ɓoo raak lamaahiŋ ɗe. ” \v 39 Ɓa ɓayya ɗe, ɓa puliɗta ɗe yohna, ɓa appa ɗe. » \p \v 40 Ŋ ineem, Yeesu woosa ne : « Heɗ yohniŋ reseñi hay ɗah, a tuman guuroh ceem na ? » \v 41 Kilifaacaŋ Yawuut ca loffa ɗe ne : « Ɓooɓi baahaaɗiiceem, a hey ɓa ape fut, a deg yohna ŋ yaah ɓi guuroh wiiriis, ɓi eɗan ɗe ini a raak nga ŋ jamanoonaŋ wa. » \p \v 42 Yeesu woosa ɓa ne : « Mand haa ne ɗu moosɗi jangoh ini Fiis ci Hooliɗ ci woo wii : “ Atoh fi taɓahoh ci mbetee mirndohiɗ nik atoh fi amb taɓahi. Wa puloh ŋ Heɗ ɓoo, wa in feyohiɗ nga ɓoo.\x + \xo 21:42 \xo*\xt Sabuur 118:22-23\xt*\x* ” \v 43 Weɗ tah, ñam na woyee ɗu ne : Nguuriŋ-Kooh hey teyse ŋ yaah ɗu, cuuɓ wiiriis wi eɗohan rim ciŋ wa, hey wa eɗse. [ \v 44 Ɓo' nu keen ŋ atoh feem ɗah, a hey weersukohe\x + \xo 21:44 \xo*\xt Esayi 8:14-15\xt*\x* te ɓo' nu wa keen ŋ ɗafuk ce ɗah, wa hey ɗe ruñuɓsohe.\x + \xo 21:44 \xo*\xt Dañeel 2:44-45\xt*\x*] » \p \v 45 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca marakka woo ka, ɓa inahha ne Yeesu woyee ini kaɗ nga ɓa ŋ andiin ca. \v 46 Ɓa waakeeɗa findi ɓaa hee ɗe ambohe, waaye ɓa neƴƴoheen mboolnda, laam ɓeem ambee ɗe findi Woosuuɗ. \c 22 \s Ɓooɓi ɓeeɗku ŋ kilook \p \v 1 Yeesu kooɗissa woo ka, a woyisseeɗa na ɓa ŋ andiin an : \v 2 « Nguuriŋ-Ɗafki mand na inii : A nikee buur, a haɓɗiɗeeɗa kuɓkiŋ ɗe ƴaari ceeke yakak ŋ kilookiŋ ɗe. \v 3 A woossa \w ñaam\w* ciŋ ɗe ne ɓa kaɗ ɓeeɗka hanheeci joy hay ŋ kilooki ; waaye ɓooɓa ɓeeɗkassee waaɗɗi hay. \v 4 A tuuƴissa ɓi ñaam wiiriis, a woosa ɓa ne : “ Kaɗaat, ɗu woo ɓa ne ŋ haɓɗiɗ kañam ki po ƴutiɗ, ŋ apiɗ inoh ciŋ ngo na ɗoopaat ci ŋ yafale, in ci jen ƴutiɗ, ɓa hayaat kilooki ! ” \p \v 5 Waaye ineem yoondiɗɗi ɓooɓa ɓeeɗkasse, yaa nu nga ɗah, cootta waas ce, ɓum kaɗta ŋ yohon caŋ ɓa, ɓum ŋ toontukaŋ ɓa ; \v 6 ɓinooɓa ammba ñaam ca woosse, mbugalla ɓa, appa ɓa. \v 7 Weɗi buura ayrukoh, tuuƴca soldaar caŋ ɗe ne ɓa ap ɓooɓi ap ñaam ceem, ɓa doh kur ka. \p \v 8 Ŋ ineem buura woosa ñaam caŋ ɗe ɓinooɓa ne : “ In ci joy ceeke'ohu ƴutiɗ waaye hanheeci ɓeeɗkasse yeyyooɗi ca. \v 9 Kaɗaat ŋ ɗisik ci ɓooɓi na cohe, ɓo' nu ɗu hot ɗah, ɗu ɓeeɗuk ɗe ŋ kañam ki. ” \v 10 Ñaam ca kaɗta ŋ waas ca, ɓa ɓeeɗukka ɓooɓa ɓa cohee na ɓa jen, baahiɗ na baahaaɗi po kahna riiffa na hanhe. \p \v 11 Buura aassa ne a marak ɓooɓi hay ŋ kañam ki, a hotta ɓo' nga ɓekkaaɗi kulɓa ceeke'oha. \v 12 A woosa ɗe ne : “ Ƴaariŋ ngo, fu tumoh na po fu aassa ndii te fu raakɗi kulɓa ceeke'oha ? ” Ƴaara lofɗi ali in. \v 13 Weɗ a woyoh surgaaca ne ɓa tokaat kot caŋ ƴaara na yaah caŋ ɗe, ɓa njaf ɗe ŋ hara, ŋ ñuusa, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raakan. » \v 14 Yeesu degga nga ne : « Laayiɗ ɓeeɗkuuɗ waaye ɓi kooɗu laayɗi. » \s Lempooniŋ Sesaar \p \v 15 Ŋ ineem, \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca kaɗta coha ne ɓa marak findi ɓa jaɗɗohan Yeesu fiir po ɓa amb ɗe ŋ woo ciŋ ɗe. \v 16 Ɓa tuuƴca nga ɗe ɓi taalube ɓaah nga ɓa na ɓi ɓo' ɓaah ŋ langtoh caŋ Herod, ɓeem woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, ɓoo inhiɗ ne fu woyoh keeh te fu na jangɗohe waasiŋ Kooh ŋ keeh. Fu nupɗi ali ɓo', laam fu na markeeɗi ŋ yaki ɓoyi yak. \v 17 Kon woya ɓoo ini fu liiɓ ŋ inii : Wa waas ne Sesaar\f + \fr 22:17 \fr*\fq Sesaar \fq*\ft : buur nu tufkiɗasseen Rom ɗah, a meeɗ ɓay tiiki Sesaar, waaye yaa nu nga ɓa raakeen tiikiŋ ɗe haf ce.\ft*\f*, buura yakkaŋ \w Rom\w*, wirndasse lempo wala ? » \p \v 18 Waaye Yeesu inheen baahaaɗiikaŋ ɓa ; a loffa ɓa ne : « Naafeehaaci, wa ye tah ɗu waaɗee so ɓek ? \v 19 Teeɓaat to kopori na ambohse lempo. » Ɓa eɗta ɗe \w \+tl dinaar\+tl*\w* yino. \v 20 A meekissa ɓa ne : « Ya ɓa raak nataalii, na tiiki nik nga ? » \v 21 Ɓa loffa ɗe ne : « A Sesaar. » Ŋ ineem, a woosa ɓa ne : « Eɗaat Sesaar ini Sesaar raak, te ɗu eɗ Kooh ini Kooh raak. » \v 22 Ŋ woo ceem, ɓa feyuusa jen, ɓa faɗta ɗe, ɓa cootta. \s Yeesu lofiɗ \tl Sadusen\tl* ci ŋ ini kaɗ ŋ hulti \p \v 23 Mbaɗi, ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl Sadusen\+tl*\w* ca hayya nga ɗe, ɓeɗ ɓi na woye ne kaaniɗ ci hultanɗi. Ɓa meekissa ɗe \v 24 an : « Jangɗohohi, \w Musaa\w* woo ne ƴaar nu kaan te a raawɗi raak kuɓu ɗah, e taambɗoh ce tokan ɓitɓi a faɗ ne a raakiɗ kaaniɗi kuɓu.\x + \xo 22:24 \xo*\xt Rohƴiɗi 25:5-6\xt*\x* \p \v 25 Laam nga ɓoo, wa raakeen taambɗoh yasna-kanak, saawi tokka ɓitiɓ, a kaannda raakaaɗi kuɓu, taambɗoh ce ɗaakka ɓitiice. \v 26 Yeem nammba kaan raakaaɗi kuɓu na ɗe, yi kaahayɗoh nammba tum ɗaa po yi yasna-kanakɗoh. \v 27 Wa ɓa kaan jen, ŋ mirndaani, ɓitɓi kaannda. \p \v 28 Ɗiski wa nik, ɓooɓi hulit ɗah, a nikan ɓiti ya ɓa ŋ ƴaaɓi yasna-kanak ci, laam ɓa jen, ɓa tokiɗ ɗe ? » \p \v 29 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɗu inahɗi ini Fiis ci woo, ɗu inahɗi hatiliŋ Kooh, weɗ tah ɗu muuƴ. \v 30 Ɓooɓi hulit ɗah, ƴaar ci heyɗi toke ɓitiɓ, ɓitiɓ ci heyɗi tokse, ɓa mandan na malaakaaciŋ Eel ci. \v 31 Te ini kaɗ ŋ hultiŋ kaaniɗ ci, mand haa ɗu jangɗi ini Kooh woo ɗu nga wii : \v 32 “ Ñam Koohiŋ Ibrahiima na Isaahha na Yaŋhooɓa.\x + \xo 22:32 \xo*\xt Pula 3:6\xt*\x* ” Kooh, a Koohiŋ kaaniɗ ci haa, waaye a Koohiŋ pesiɗ ci. » \v 33 Wa mboolnda kerah jangɗohiŋ ɗe weem, ɓa yeemuusa. \s Nakohi uup yak \p \v 34 Wa \tl Farisen\tl* ca yeg ne Yeesu rangiɗ nguɓ caŋ \tl Sadusen\tl* ca, ɓa cohha. \v 35 Yino nga ɓa, jangɗohoh yakak ŋ \w waasiŋ Musaa\w*, waaɗta ɗe markis ; a meekissa ɗe ne : \v 36 « Jangɗohohi, a winde nakoh uup yak ŋ nakoh ciŋ waasi ? » \p \v 37 Yeesu loffa ɗe ne : « “ Waaɗa Heɗ ɓoo Koohiŋ ɗa na keeñiŋ ɗa jen, na ruuhiŋ ɗa jen, na liiɓiŋ ɗa jen.\x + \xo 22:37 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:5\xt*\x* ” \v 38 Weɗ nakohi uup yak te weɗ koc ŋ nakoh ci. \v 39 Wi kanakɗoh te wa raakiɗ njiriñ findi wi koc, weɗ ne : “ Waaɗa morom fu findi fu waaɗoh haf fu.\x + \xo 22:39 \xo*\xt Lewiici 19:18\xt*\x* ” \v 40 Waasiŋ Musaa na jangɗoh ciŋ woosuuɗ ci jen gaƴuk ŋ nakoh ci kanak cii. » \s Mucɗohi Gapohse ye ŋ Dawuuda ? \p \v 41 Waam raak \tl Farisen\tl* ca ris ŋ ɗiska, Yeesu meekissa ɓa ne : \v 42 « Ɗu liiɓ ye ŋ ini kaɗ ŋ \w Mucɗohi Gapohse\w* ? A setiŋ ɓa ? » Ɓa loffa ɗe ne : « A setiŋ Dawuuda. » \p \v 43-44 Yeesu woosa ɓa ne : « Dawuuda woo ŋ Fiis ci ne : “ Heɗ ɓoo woyiɗ Heɗ to ne : ‘Ɓoofa ŋ ñaahmiŋ ngo po mbaɗna ŋ folan ɓi sang ɗa, fu tum ɓa degoha kot.\x + \xo 22:43-44 \xo*\xt Sabuur 110:1\xt*\x*’ ” Kon Dawuuda ɓeeɗkohee Mucɗohi Gapohse Heɗ ce, haa e ? Te raak Dawuuda riifiɗ na \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w*, kon wa min na nikoh ? \v 45 Mbaa nik ne Dawuuda ɓeeɗkohee ɗe Heɗ ce ɗah, a min na nikoh setiŋ ɗe ? » \p \v 46 Jaarra ali ɓo' minɗi ɗe lof ali in, ina kooɗoh waam, ɓo' kaañisɗi ɗe meekis ne a markisuk ɗe. \c 23 \s Yeesu woyiɗ ŋ jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci \p \v 1 Ŋ finho ineem, Yeesu woyeeɗa na mboolnda na taalubeeciŋ ɗe, \v 2 an : « Jangɗohoh ciŋ waasi na \w \+tl Farisen\+tl*\w* ci lamiɗ \w Musaa\w* ne ɓa teeɓoh waasi. \v 3 Kerhiɗaat ɓa te ɗu tumee in ci ɓa na woye jen, waaye kinaat mand na ɓa ŋ tumohaaɗ. Ɓa na woye woo, ɓa na tumeeɗi. \v 4 Ɓa na toke ɗuf ɓitiɗ, ɓa raanee ca ɓooɓi te ɓa waaɗɗi ca reɓ sah na lecem ndukun. \p \v 5 In ci ɓa na haɓɗe jen, ɓa na waake hotaat to nga. Hey ɗah, ɓa ɓaat angiɗ aayaaciŋ Fiis ci Hooliɗ ci na tokse ŋ puk na yaah,\x + \xo 23:5 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:8; 11:18\xt*\x* ɓa ɓaat simbir-simbir ciŋ kulɓaaciŋ ɓa\x + \xo 23:5 \xo*\xt Kind ci 15:37-41\xt*\x* na naandsee ɓa nakoh ciŋ waasi. \v 6 Ɓa ɓeeɗku kañam yakak ɗah, ɓa na waaɗe ne ɓa ɓoofan ŋ ɗisik ci uup eɗu cir. Ɓa na name waaɗ nik ŋ fiki ɓooɓi ngaŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci. \v 7 Ɓa na waaɗe ne ɓooɓi kañɗan ɓa yaah kanak ŋ ɗisik ci na toonohse ŋ kur te ɓa waaɗ ne ɓooɓi ɓeeɗkan ɓa "\tl Rabbi\tl*" (weɗ jangɗohohi yakki). \p \v 8 Waaye ɗu, kinaat tum haf ɗu "\tl Rabbi\tl*". Laam ɗu raak jangɗohoh yino, ɗu jen e ɗu taambɗoh. \v 9 Kinaat teek ali ɓo' baabiŋ ɗu ngaŋ kehƴi, laam Yi nik ŋ ɗafki dong a yi Baabiŋ ɗu, \v 10 te ɓa kinaat ɗu ɓeeɗuk njiit, ɗu raak njiit yino dong, \w Mucɗohi Gapohse\w*. \p \v 11 Yi uup nik kilifa nga ɗu, a yi joy nik surgaaniŋ ɗu. \v 12 Ɓo' nu meeɓ haf ce ɗah, a hey ruhsiɗasse te ɓo' nu ruhsiɗ haf ce ɗah, a hey meeɓse. \p \v 13 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! E ɗu na range waasi, ɗu hondoh ɓooɓi aas ŋ Nguuriŋ-Ɗafki ! Ɗu aasɗi, ɗu faɗanɗi ɓooɓi waaɗ aas ne ɓa aas. [ \v 14 ]\f + \fr 23:14 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \+tl Farisen\+tl* ci, e ɗu naafeeha ! E ɗu na ñame raakuuɗiŋ ɓitiɓ ci ƴaar ciŋ ɓa kaan po kahan ciŋ ɓa sah. Ɗu kiimee Kooh ɗah wa minuu reeh, ɗu waakee hotaat to ; ineem weɗ tah po, a mbugaliŋ ɗu uupan misik." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \p \v 15 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! Ɗu ɓi wil cookom na keheƴ ne ɗu waak tuuɓoh, te ɗu raakka yino dong ɗah, ɗu tum ɗe ɓo' safara po a uup ɗu wa nik waas kanak. \p \v 16 Mas adgiɗ ci fuuliɗ ci ! Ɗu na woye ne : “ Ɓo' giñ ŋ \w Kahniŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w* ɗah, in nikɗi nga ; waaye a giñ ŋ ursi nik nga ɗah, wa giñ tufkiɗ. ” \v 17 E ɗu naand ɗu fuulla ! Kon e winde uup raak njiriñ, e ursi wala Kahan Kooh wi na tahe ursi ambu findi in hooliɗ wuu Kooh ? \v 18 Ɗu na name woo ne : “ Ɓo' giñ ŋ seeƴkohaana nik ŋ Kahnaŋ Kooh ɗah, wa in haa ; waaye a giñ ŋ \w seeƴka|lemma="seeƴuk"\w* degu nga ɗah, wa giñ tufkiɗ. ” \v 19 Fuuliɗ ci ! Kon wa ye uup raak njiriñ, e seeƴki wala seeƴkohaani na tahe wa ambu findi in hooliɗ ? \p \v 20 Ɓoyi na giñe ŋ seeƴkohaani na giñe nga na in ci nik ŋ ɗafuk wa jen ; \v 21 wa mand ɗaa, ɓoyi na giñe ŋ Kahan Kooh na giñe nga, a giñee ŋ Yi gen nga ; \v 22 wa nam mand ɗaa, ɓoyi na giñe ŋ Eel ci na giñe ŋ ɓoofoha-buuri nik nga na Kooh yi ɓoof nga. \p \v 23 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! Ɗu ɓii eɗoh sah in ci ƴin ƴin ci ɗu na guure findi naana na safɗohaaci cinooci ndaŋkiyaah nu nik yinoori, te ɗu sagankohiɗ in ci uup raak njiriñ ŋ waasi : Ca nikka yurah, na raak yirmande na amb ŋ Kooh, ineem weɗ ɗu joyee tum, te ɗu sang sagankoh ci tas. \p \v 24 Adgiɗ ci fuuliɗ ci ! Ɗu na siɗe caafu ƴin te ɗu na one ngeelemb ! \v 25 Mas jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! Ɗu mand na ɓooɓi ɓohoñ finhooriŋ kaasi na palaati te ɗooƴi riifiɗ na in ci ɗu raakoh ŋ rok na yeeɓkaaɗi. \v 26 \tl Farisen\tl* ci e ɗu fuul ! Kocaat ɓohoñ ɗooƴiŋ kaasi te finhoori hey hoole. \p \v 27 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! Ɗu mand na ruy-ruy ci penturu yaanow ; ŋ finhoori ca na nike ye moɗan waaye ŋ ɗooƴi ca riif na ƴoh ɓo' kaaniɗ na usuɓ nu usuɓ. \v 28 Ɗu mand ɗaa, ɗu na teeɓe ɓooɓi ñaamaar ɓo' yurhiɗ te ɗu riif na naafeeha na ɗal waas. \p \v 29 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi na \tl Farisen\tl* ci ! E ɗu naafeeha ! Ɗu ɓi na taɓahe ruy-ruy ciŋ woosuuɗ ci, ɗu moɗsinee ruy-ruy ciŋ yurhiɗ ci, \v 30 ɗu woyee ne : “ Ɓoo maaseen jamanoocaŋ caac caŋ ɓoo ɗah, ɓoo heeɗi hune na ɓa ŋ aami ɓa aamee ñif maŋ woosuuɗ ca. ” \v 31 Ŋ ndeem, ɗu na seede'ɗe haf ɗu ne e ɗu kuɓuuciŋ ɓooɓi ap woosuuɗ ci. \v 32 Reytinaat ini caac ciŋ ɗu camb ! \v 33 Ini ɗu añaand haa iiñ jen, ɗu min na mucoh ŋ atteeniŋ yongkaahi yakki ? \p \v 34 Weɗ tah ŋ woo ɗu ne : Mi, ŋ hey ɗu woosohe ɓi woosuuɗ, ɓi heɗ haf, na ɓi jangɗohoh. Ɗu hey ape nga ɓa, ɗu daaƴ ɓum ŋ kurwaa, ɗu laɓ ɓinooɓi leraw ŋ \tl sinaagog\tl* ciŋ ɗu, ɗu taambɗee ɓi na saandohe kur po kur, \v 35 wa hey tahe po ñif miŋ yurhiɗ ci aamu ŋ kehƴi jen keen ŋ ɗafuk ɗu, ina kooɗoh ŋ ñif maŋ Abel yurhiɗi po ŋ Sakariya kuɓkiŋ Barasi yi ɗu ap ŋ Kahan Kooh, ŋ harmban \w Ɗiska Hooliɗa|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w* na seeƴkohaana. \v 36 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, in ceem jen keenan ŋ ɓooɓi woti. \p \v 37 Cey Yerusalem, fu yi na ape woosuuɗ ci, fu tapee ɓooɓi fu na woosohse atoh po ɓa kaan, waas hend na weɗ ŋ waaɗ nangɗoh kuɓuuciŋ ɗa findi pambi na nangɗohe ƴiil ciŋ ɗe ŋ ooɓ ce, waaye ɗu moosɗi waaɗoh ! \v 38 Ɗiski wa nik ɗu hey faɗse na kahan ɗu, kahan ɗu nikan ɓarang cos. \v 39 Laam ñam na woyee ɗu wa, ɗu hotissanɗi so po mbaɗna ɗu na hee woye ne : “ A barke'iɗ, yi na haye ŋ tiikiŋ Heɗ ɓoo !\x + \xo 23:39 \xo*\xt Sabuur 118:26\xt*\x* ” » \c 24 \s Yahuukiŋ Yerusalem na hayisiŋ Kuɓkiŋ ɓoyi \p \v 1 Wa Yeesu pul \w Kahan Kooh\w* kaɗeeɗa, taalubeeciŋ ɗe hayya nga ɗe, ɓa woosa ɗe ne : « Marka taɓah ciŋ Kahniŋ Kooh, findi ca moɗoh ! » \v 2 A loffa ɓa ne : « Ɗu hotiɗ in cii jen haa e ? Ñam woo ɗu wa te wa keeh, ali atoh tasanɗi ŋ ɗafuk atoh ŋ ndii, ca jen ca hey yahrohse. » \p \v 3 Yeesu kaɗta ɓooffa ŋ Tangooraŋ-Oliiw-ca, taalubeeci reɓpa, ɗaayya na ɗe, woosa ɗe ne : « Woya ɓoo jamanooni in ceem na hee raakohe, na ini na hee teeɓohe hayiŋ ɗa na reehiŋ Adina. » \p \v 4 Yeesu loffa ɓa ne : « Wortukaat, ali ɓo' kinaat ɗu muuƴiɗ. \v 5 Laam ɓo' laayiɗ hey haye ɓa kooɗ tiikiŋ ngo, ɓa woyee ne ɓeɗ \w Mucɗohi Gapohse\w* te ɓa hey muuƴɗe ɓo' laayiɗ. \v 6 Ɗu hey kerhoote ɓi hiñoh yakak, ɗu hey name kerah yegɗoh ci na woye ŋ hiñoh. Waaye, wortukaat neƴƴoh ; in ceem joy joy raak, waaye wa nikanɗi ne Adina na reehe. \v 7 Cum ɗah, kur hey hiñohe na kur morom wa, buur hey hiñohe na buur morom ce, aɗ raak ŋ ɓi ɗisik, kehƴi namee yoondɗuk ŋ ɓi ɗisik, wa nikohan ɗaa. \v 8 Ceem jen ca nikan cambiŋ miskiɗ ci, findi ɓitɓi na hee ɓasle. \p \v 9 Ɗu hey ɓayse ne ɗu mbugalu, ɗu hey apse, cuuɓ ci jen hey ɗu sange saguuso. \v 10 Laayiɗ nga ɗu hey keene ; ɓum hey wore ɓum, ɓa hey sangtiɗohe. \v 11 Ɓo' laayiɗ hey haye ɓa tum haf ɓa woosuuɗ te ɓa woosuuɗ haa, ɓa hey muuƴɗe ɓo' laayiɗ. \v 12 Wa hey kaɗe po waaɗi ɓo' laayiɗ waaɗ morom ciŋ ɓa haawsuk sagu eɗaaɗi waas cir ; \v 13 waaye ɓoyi na hee ndengɗuke muñ po ŋ reehɗohaana, hey mucɗasse. \p \v 14 \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wiŋ Nguuriŋ-Ɗafki, hey yegɗohse ŋ adinaani jen, wa nik seede ŋ cuuɓ ci jen, ƴut ɗah, reehiŋ Adina han hay. \p \v 15 Kaɗ po ɗu hot ini araamiɗi na yahrohe tufkiɗ ŋ \w Ɗiski Hooliɗi|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w* findi woosuuɗi Dañeel woyohee wa ɗah\x + \xo 24:15 \xo*\xt Dañeel 9:27; 11:31; 12:11\xt*\x*, - Fu yi na jange Fiis cii, inha ! - \v 16 ɓooɓi wa raakan ŋ Yudee, ɓa saandohaat ŋ tangooca. \v 17 Ɓoyi wa raakan ŋ ɗafuk teeraasiŋ ɗe, a ruhsee ɗah, a kinaat aas ne a na hee ɓaye in ciŋ ɗe ŋ ɗooƴ kahan ce ; \v 18 ɓoyi wa raakan ŋ yohon ca, a kinaat gurid ne a ɓay kulɓaakiŋ ɗe. \v 19 Mas ɓitiɓ ci na hee nike rook ŋ jamanooneem na ɓapɗoh ci ! \v 20 Kiimaat Kooh po saandohiŋ ɗu nikuu ŋ jamanooniŋ soosi wala ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*. \v 21 Laam ɓooɓi hey raake miskiɗ lool, miskiɗ mand ɗaa moosɗi raakoh ina Adina nikoh poyi te wa raakissanɗi. \v 22 Te mbeh ceem haawsasseeɗi ɗah, ali kiñin heeɗi muce, waaye ca hey haawsasse sagu ɓooɓi Kooh tan. \p \v 23 Ŋ jamanoonaam ɓo' woo ɗu ne Mucɗohi Gapohse yii ŋ ndii wala ŋ nden ɗah, kinaat ɗe kos. \v 24 Laam ɓi ɓo' hey haye, ɓa tum haf ɓa Mucɗohi Gapohse wala woosuuɗ te ɓa yino nga ca haa, ɓa haɓɗee firnde yakak na keemaan ne ɓa muuƴiɗ ɓooɓi po ɓi Kooh tan sah ne wa mineen nik ɗah. \v 25 Weɗi weem nak, ŋ woyiɗ ɗu wa bala wa hayan. \p \v 26 Ɓa woo ɗu ne : “ A yi ŋ ndii ŋ kehƴi hulangi ” ɗah, kinaat kaɗ. Wala : “ A yaa ɗasɗukka nden ” ɗah, kinaata kos. \v 27 Findi meleñ na pulohe ŋ pulohaaɗ-noh, wa ñiiniɗ po ŋ muyohaaɗ-noh, hayiŋ \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* mandan ɗaa. \v 28 Ɗiski fiɗaaf nik, suur ci na cohe nga. \p \v 29 Miskiɗ ciŋ mbeh ceem reehee rek ɗah, nohi ñuus, caɓni ƴim, hor ci keen te hatil ci nik ŋ eel ci yoondɗu. \v 30 Firndeeniŋ Kuɓkiŋ ɓoyi hey hotke ŋ eel ci, teemb ndeem, cuuɓ ciŋ kehƴi jen hey miskiɗke te ɓa hey hote Kuɓkiŋ ɓoyi, eel ciŋ Asamaan haytohee ɗe, a riif na hatil na kiyak. \v 31 Kuluɓ hey ɗiiɗɗe, a woos malaakaaciŋ ɗe, ca kaɗ ɓak po ɓak ŋ adinaani jen ne ɓa teembɗoh ɓooɓi a tan. \p \v 32 Inhaat ini nduni jangɗoh : Kaɗ po naak ciŋ wa hiƴ, wa camb kifis ɗah, ɗu na jaare inah ne rehi usisɗi. \v 33 Wa mand ɗaa, ɗu nam hot in ceem jen ɗah, inhaat ne wa usisɗi, weɗi ŋ nguɓu kahni. \v 34 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓooɓiŋ adinaani woti kurkohanɗi nga jen te in ceem jen raakɗi. \v 35 Eel ci na kehƴi hey coote waaye woo ciŋ ngo moosanɗi kurkoh nga. \p \v 36 Ini kaɗ ŋ mbehi na wahtuuni in ceem na hee raakohe, ali ɓo' inahɗi ca. E malaakaaciŋ Eel ci haa[, te a \w Kuɓki|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* haa] ; waaye a Baabi dong inaha. \v 37 Kuɓkiŋ ɓoyi hay ɗah, wa mandan findi wa mandee ŋ jamanoonaŋ Noohin. \v 38 Waam, bala masma laayɗa riifee kehƴi hayan ɗah, ɓooɓa nikee ñameeɗa, aneeɗa, ɓa kilookeeɗa, ɓa kilookseeɗa po mbeha Noohin aasoh ŋ gaala. \v 39 Ɓa inheeɗi in nga po wa masma hay, wa ɗummba ɓa jen. Kuɓkiŋ ɓoyi hay ɗah, wa mandan ɗaa. \v 40 Ƴaar kanak hey nike ŋ yohon, yinni ɓayu, yi tas faɗu. \v 41 Ɓitiɓ kanak hey hune oɗe, yinni ɓayu, yi tas faɗu. \v 42 Kon, kinaat neeh, ɗu inahɗi mbehi Heɗ ɗu hayohan. \v 43 Inhaat ne heɗ kahni inheen wahtuuni roki na hee aasohe kahan ce ɗah, a heeɗi neehe ŋ ɗooƴ weki po kahan ce kee aassa. \v 44 Weɗ tah po, ɗu, namaat kooɗuk, laam Kuɓkiŋ ɓoyi hayan ŋ jamanooni ɗu liiɓɗi. » \p \v 45 Yeesu ɓaatta nga ne : « Ya ɓa a yi \w ñaami|lemma="ñaam"\w* woor te a ñaannja po, heɗ ce hee ɓaaɓe ɗah, a dengkoh ɗe pangkoh ciŋ kahni ɓinooɓi ne a eɗee ɓa kañam ŋ jamanooniŋ wa ? \v 46 Ñaameem hey neɓɗe ne heɗ ce hay, raak ɗe tume ineem findi a nakohee ɗe wa ɗah. \v 47 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, heɗ ce hey ɗe tufkiɗe, a adgoh in ciŋ ɗe jen. \p \v 48 Waaye ñaameem baahaaɗi po a woo ŋ ɗooƴ ce ne heɗ ce hayɗi paaɗ, \v 49 a nik nga a laɓee ɓooɓi a na pangke na ɓa, a ñame, a anee na laaroh ci ɗah, \v 50 heɗ ce hey haye ŋ mbehi a foogɗi, ŋ wahtuuni a inahɗi. \v 51 A hey ɗe mbugale, a ɓay ɗe ŋ naafeehaaca, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. » \c 25 \s Andiiniŋ cafaƴ ci ndaŋkiyaah ci \p \v 1 Yeesu woosa ɓa ne : « Ŋ jamanooneem, Nguuriŋ-Ɗafki mandan na inii : Ɓa nikee cafaƴ ndaŋkiyaah ɓi kee taambka heɗ kilooki, yaa nu nga ɓayya laampaaniŋ ɗe. \v 2 Cafaƴ ci yatuus ci nikee cafaƴ naandiɗ, yatuus ci tas nikka ñaañiɗ. \v 3 Yatuus ci naandiɗ ci, wi ɓa kaɗee, ɓa ɓayndohɗi diwliin wuu laampaaciŋ ɓa ; \v 4 waaye ñaañiɗ ci, wi ɓa kaɗe, yaa nu nga ɗah, ɓayndoheen diwliin ŋ inaa. \p \v 5 Wi wa kaɗ po heɗ kilooki hooɓiɗta hay, ɓa pani'uusa jen, ɓa neeheeɗa. \v 6 Ngaŋ ndengelnde weka, ɓa kerahha leehuk an : “ Heɗ kilooki hiiɗ ! Kaɗaat ɗu taambkaa ɗe ! ” \v 7 Weɗi cafaƴ ca kurkoh, ɓa haɓɗeeɗa laampaacaŋ ɓa. \v 8 Naandiɗ ca yatuus ca woosa ɓinooɓa ne : “ Laampaaciŋ ɓoo ca ɗii ƴim, onaat ɓoo ŋ diwliin ciŋ ɗu. ” \v 9 Ñaañiɗ ca woosa ɓa ne : “ Muk ndaa ciŋ ɓoo doyanɗi ɓoo te ca doyanɗi ɗu ; kaɗaat ɗu roma ŋ toonoh ci. ” \p \v 10 Weɗi ɓa kaɗoh roma, heɗ kilooki hayya ŋ finhooɓa. Ɓa kooɗkee po ƴutta hunnda na ɗe, ɓa aassa kahna kilooka joy haɓɗohu, buntaanaŋ kahna ranguusa. \p \v 11 Wa degga ƴissuut, cafaƴ ca ɓinooɓa hayya, ɓa woosa ne : “ Kilifaani, kilifaani, rangsiɗa ɓoo ! ” \v 12 A loffa ɓa ne : “ Ñam woo ɗu wa te wa keeh, ŋ inahɗi ɗu. ” » \v 13 Yeesu degga nga ne : « Kon kinaat neeh laam ɗu inahɗi mbehi na wahtuuni \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayohan. \s Andiiniŋ ñaam ca kaahay ca \p \v 14 Wa nam mand na ƴaari ɓaaɓe, a ɓeeɗukka \w ñaam\w* ciŋ ɗe, a dengkohha ɓa taambkohiŋ raak-raakiŋ ɗe. \v 15 A eɗta yaa nu nga ini a min ɓay ; yi koc saaku kopor yatuus, yinoori saaku kanak, yi tas saaku yino. Ƴutta, a cootta. \v 16 Yi eɗu saaku yatuus arra kaɗ, a toontukka na ca po ca rimmba saaku yatuus wiiriis. \v 17 Yi eɗu saaku kanak nammba tum ɗaa, ca rimmba saaku kanak wiiriis. \v 18 Waaye yi eɗu saaku yino kaɗta acca nung, a ɗasiɗta koporiŋ kilifaaniŋ ɗe nga. \p \v 19 Wa kilifaani ɓaaɓ maañiɗ po a hayya, a woosa ɓa ne ɓa teeɓaat ɗe findi ɓa tumoh na koporiŋ ɗe. \v 20 Ya eɗsee saakuuca yatuus ca hayya na ca, a woosa ne : “ Kilifaani, fu dengkohee so saaku yatuus, ŋ toontukiɗ na ca po ŋ raakissiɗ saaku yatuus, ceɗi cii. ” \v 21 Kilifaani woosa ɗe ne : “ Wa baahiɗ, fu ñaam baahiɗ cariɗ oolku ; fu cariɗ oolku ŋ in ci ƴin ci weɗ tah ŋ hey ɗa dengkohisse in laayiɗ. Haya ɓoo ɓaah sumi ŋ sum. ” \p \v 22 Ya eɗsee saakuuca kanak ca nammba kaɗ woosa kilifaana ne : “ Kilifaani, fu dengkohee so saaku kanak, ŋ toontukiɗ na ca po ŋ raakissiɗ saaku kanak ; ceɗi cii. ” \v 23 Kilifaana woosa ɗe ne : “ Wa baahiɗ, fu ñaam baahiɗ cariɗ oolku ; fu cariɗ oolku ŋ in ci ƴin ci weɗ tah ŋ hey ɗa dengkohisse in laayiɗ. Haya ɓoo ɓaah sumi ŋ sum. ” \p \v 24 Yi eɗsee saakndi yinoori hayya, a woosa ne : “ Kilifaani, ŋ inheen ne fu ɓo' miskiɗ, fu na nguɗe ini fu sokɗi, fu ɓeenee ŋ ɗiski fu saawɗi ; \v 25 ŋ neƴƴoh neƴƴoh, ŋ ɓayya koporiŋ ɗa, ŋ accaa. Weɗi wii, ɓayaa. ” \v 26 Kilifaani woosa ɗe ne : “ Ñaami baahaaɗiini tirɓiɗi ; fu inheen ne maa nguɗe ini ŋ sokɗi, ŋ ɓeenee ŋ ɗiski ŋ saawɗi, \v 27 fu mineeɗi ɓay koporiŋ ngo ŋ ɗaakoh kopor ci ne ŋ hay ɗah, ŋ raaka rimɗiɗ to in e ? \v 28 Ɓayaat saakndi nik na ɗe, ɗu eɗa yi raak saakuuci ndaŋkiyaah ci. \p \v 29 Laam ɓoyi raak hey ɓaatse po a laayiɗ lool, waaye ɓoyi raakɗi, ini ƴissuuti a amb sah hey naafse nga ɗe. \v 30 Te ñaami raakaaɗi njirñi, mbetaat ɗe ŋ ñuusa ŋ hara, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. ” \s Atteeni mirndoh \p \v 31 Kuɓkiŋ ɓoyi hay ŋ yaki a yak na malaakaaci jen ɗah, a hey ɓoofe ŋ ɓoofoha-buuri nik wiŋ ɗe, wi na teeɓohe yaki a yak. \v 32 Cuuɓ ci jen cohɗohu ŋ fikiice. A paysohee ɓum na ɓum, findi niiɗoh na talsohohe mbaal ci na pe' ci. \v 33 Te a hey ɓaye mbaal ci yaah-ñaahum, a ɓay pe' ci yaah-sing. \p \v 34 Ŋ ineem, buuri hey woye ɓi nik ŋ ñaahmiŋ ɗe ne : “ Hayaat ɗu ɓi Baabiŋ ngo barke'iɗ, ɓayaat Nguuri a kooɗkiɗee ɗu wa adinaani feru po wi. \v 35 Laam ŋ aɗkeen, ɗu onnda so ŋ ñammba. Ŋ sifaɗkeen, ɗu onnda so ŋ annda. Ŋ nikeen ɓoyi ɗu inheeɗi, waaye ɗu daliɗta so ŋ kahan caŋ ɗu. \v 36 Ŋ ɓangtasseen kulɓa, ɗu ɓekiɗta so. Ŋ kosaayeen, ɗu hayya so ɗoohɗe. Ŋ taƴseen ŋ kaso, ɗu kaɗta so marka. ” \p \v 37 Yurhiɗ ci hey ɗe lofe ne : “ Heɗ ɓoo, ɓoo hot ɗa aɗkiɗ kiɗa, ɓoo onnda ɗa fu ñammba ? Wala sifaɗkiɗ, ɓoo onnda ɗa fu annda ? \v 38 Kiɗa weɗ ɓoo hot ɗa findi ɓoyi ɓoo inahɗi, ɓoo daliɗta ɗa ? Wala ɓangtuuɗ, ɓoo ɓekiɗta ɗa kulɓa ? \v 39 Kiɗa, weɗ ɓoo hot ɗa kosaayiɗ wala taƴuuɗ ŋ kaso, ɓoo kaɗta ɗa marka ? ” \p \v 40 Ŋ ineem, buuri hey ɓa lofe ne : “ Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ali nik ne ɗu haɓɗiɗ in ceem yino ŋ taambɗoh ciŋ ngo uup heefu sah, ɗu haɓɗiɗ to wa. ” \p \v 41 Ƴut ɗah, a hey woye ɓi lahan ɗe ŋ yaah-sing ne : “ Usaat to, ɗu ɓi alkuuɗ ci ! Ɗu kaɗ ŋ yongkaaha genan, yongkaahi Seytaani kooɗkiɗu na malaakaaciŋ\f + \fr 25:41 \fr*\fqa malaakaaciŋ Seytaani \fqa*\ft : findi Fiis ci Hooliɗ ci jangɗohoha, feruuɗ ci minɗi hotu jen, ca nikee malaaka wa ca na ferse. Cum nga bakaaɗta, ca njafuusa ŋ kehƴi. Seytaani, a yi kilifaaniŋ ca. Ini uup laay, ca woyissuuɗi "malaaka", ca raak tiik wiiriis ŋ gerek. Tiikeem, weɗ ɓoo na tokse "jiini". Marka teerndiŋ \+xt Camba 1:31\+xt*, \+xt Camba 3:24\+xt*, \+xt Esekiyeel 28:11-19\+xt*, \+xt Maarko 3:20-30\+xt*, \+xt Luk 10:17-20\+xt*. Ndii, ca woyu "malaaka", tiikiŋ ca ɗeɓgaan.\ft*\f* ɗe hun na ɗe. \v 42 Laam ŋ aɗkeen, ɗu onɗi so kañam. Ŋ sifaɗukka, ɗu onɗi so ŋ an. \v 43 Ŋ hayiɗ nga ɗu, findi ɓoyi ɗu inahɗi, ɗu daliɗɗi so. Ŋ ɓangtuusa kulɓa, ɗu ɓekiɗɗi so. Ŋ kosaayeen, ŋ taƴuusa ŋ kaso, ɗu kaɗɗi so marka. ” \p \v 44 Ɓa hey ɗe name lof ne : “ Heɗ ɓoo, ɓoo hot ɗa aɗkiɗ, sifaɗkiɗ, hanhe, ɓangtuuɗ, kosaayiɗ wala taƴuuɗ ŋ kaso kiɗa te ɓoo taambkohɗi ɗa ? ” \p \v 45 Ŋ ineem a hey ɓa lofe ne : “ Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ali nik ne ɗu haɓɗiɗaaɗi in ceem yino ŋ ɓi uup heefu ɓii ɗah, ɗu nik ko ca haɓɗiɗaaɗi. ” \p \v 46 Te ɓii na kaɗe ŋ mbugala heyɗi reehe, waaye yurhiɗ ci na kaɗe ŋ kipes ki heyɗi reehe. » \c 26 \s Kilifaaci kooɗkiɗ ap Yeesu \p \v 1 Wa Yeesu ƴut woo woo ceem jen, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : \v 2 « Ɗu inhiɗ ne tas neeh kanak feetiŋ \tl \+w Paakiŋ|lemma="Paak"\+w*\tl*\f + \fr 26:2 \fr*\fq \+tl Paak\+tl* \fq*\ft : Saafi inah feet \+tl Paak\+tl* yino, wa nikka wiŋ \+tl Kerceen\+tl* ci. \+tl Paakiŋ\+tl* \+tl Kerceen\+tl* ci puloh ŋ \+tl Paakiŋ\+tl* Yawuut ci, weɗ ne, \+tl Paakiŋ\+tl* Israayel ci. Ɓa cammbaa haɓiɗ ŋ jamanoonaŋ Musaa, mbeha Israayel ci puloh \+w Misra\+w*. Waɗ Kooh woo ɓa ne, kahan nu nga ɗah, haɓɗaat mbuuru raakaaɗi lawiir, ɓa nam ap mbaal, ɓa ɓay ñif miŋ ɗe, ɓa reefa ŋ leentooni na ɓak ci kanak ciŋ buntaani. Ŋ wekaam, saaw ciŋ ɓi Misra jen kaannda, waaye ŋ kahan ci reefsee ñif, ali ɓo' kaaneeɗi nga (\+xt Pula 12\+xt*). Yeesu, e woosuuɗi \+w Yahya\+w* teek ɗe "Mbaaliŋ Kooh" (\+xt Saaŋ 1:29\+xt*), te kakaan kiŋ ɗe, wa nikee ŋ feetiŋ \+tl Paak\+tl* (\+xt Macce 27:15\+xt* ; \+xt Saaŋ 18:28\+xt*), po a nikka kotii Mbaaliŋ \+tl Paaki\+tl* asi. A yi kaan ne ñif miŋ ɗe min muciɗ ɓooɓi ŋ kakaan. Weɗ tah po \+tl Kerceen\+tl* laayiɗ na woye feetiŋ kakaan kiŋ Yeesu na hultiŋ ɗe "\+tl Paak\+tl*", findi feetiŋ Israayel ci maañiɗi.\ft*\f* Yawuut ci ree ; \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hey eɗohse ne a daaƴu. » \p \v 3 Ŋ neeh ceem, kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* ca na yakak caŋ cuuɓi cohha ŋ kahan seeƴkiɗoha yakka, a teeksee Kayif. \v 4 Ɓa kerhiɗohha ŋ woo findi ɓa hee tume po ɓa amb Yeesu te ɓo' yeguu, ne ɓa apɗuk ɗe. \v 5 Waaye ɓa woyee ne wa joyɗi nik ŋ ɗooƴ feet ci, ɓa sangee ne ɗuuɗ raak ŋ ɗooƴ ɓooɓa. \s Ɓitiɓ tumiɗ laackoloñ ŋ hafiŋ Yeesu \p \v 6 Waam, Yeesu kaɗta Betani ŋ kahan Simong Gaanaana, \v 7 ɓitiɓ hayya nga ɗe na \tl buteel\tl* haɓɗohuuɗ \tl albaatar\tl*\f + \fr 26:7 \fr*\fq \+tl albaatar\+tl* \fq*\ft : wa atoh moɗiɗ, yooɓiɗ pestu, wa na etohse haɓɗoha tumoha laackoloñ.\ft*\f* tumiɗ laackoloñ ɗoɓiɗ, a yiiffaa ŋ hafiŋ Yeesu, raak ɗe ñameeɗa. \p \v 8 Taalubeeci hoteeɗa ŋ ineem, ɓa neɓuuɗi, ɓa woosa ne : « Wa ye tah ɗe yahrohe laackoloñi ɓarang ɓarang ? \v 9 Wa mineen toonohu kopor keeh-keeh, ñakiɗ ci eɗuu wa. » \p \v 10 Yeesu inheena, woosa ɓa ne : « Ɗu na yaaɓɗohe ɓitɓi ye ? A haɓɗiɗ to in ye baahan. \v 11 Ini kaɗ ŋ ñakiɗ ci, ɓa genan gen na ɗu waaye mi, ŋ heyɗi gene nik na ɗu. \v 12 Ŋ aami a aam mbo laackoloñi, a na kooɗkiɗe acuukiŋ ngo. \v 13 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɗisik nu \w Yegɗohiŋ Mucii|lemma="Yegɗohiŋ Muci"\w* woyu ŋ adinaani jen ɗah, ini a haɓiɗ hey woyse nga, naandsukohaa ɗe. » \s Yudaa tufkiɗ ne a wor Yeesu \p \v 14 Weɗi Yudaa Iskaryot, yino ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), kaɗoh ŋ kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* \v 15 a woosa ɓa ne : « Ɗu na hee so ye eɗe ne ŋ deg Yeesu ŋ yaah ciŋ ɗu ɗah ? » Ɓa eɗta ɗe hanjar haalis ndaŋkiyaah-kaahay (30). \v 16 Jaarra a sekɗoheeɗa findi a eɗndohohan ɗe. \s Yeesu na taalubeeciŋ ɗe ŋ feetiŋ \tl Paak\tl* \p \v 17 Ŋ mbehi koc ŋ feetiŋ Mbuuruuci raakaaɗi lawiir\x + \xo 26:17 \xo*\xt Pula 12:1-28\xt*\x* ci, taalubeeci hayya woosa Yeesu ne : « Fu waaɗ ne ɓoo haɓɗiɗohan ɗa kañam kiŋ \tl Paak\tl* nde ? » \v 18 A woosa ne : « Kaɗaat Yerusalem, ŋ kahan diw, woyaat ɗe ne Jangɗohohi woo ne jamanooniŋ ɗe reɓiɗ, a waaɗ haɓiɗ feetiŋ \tl Paak\tl*, a yi na taalubeeciŋ ɗe, ŋ kahan fu. » \v 19 Taalubeeci tummba findi a woyoh ɓa, ɓa kooɗkiɗta kañam kaŋ \tl Paak\tl*. \p \v 20 Wa niina ree, Yeesu ɓooffa na \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) ne ɓa ñam. \v 21 Wa ɓa ñamee a woosa ɓa ne : « Ñam woo ɗu wa te wa keeh, yino nga ɗu hey yo eɗndohe. » \v 22 Ɓa soossa sem, yaa nu nga woyeeɗa ne : « Kilifaani, mbaar a mi haa ? » \v 23 A loffa ɓa ne : « Ɓoyi ɓek yaahiŋ ɗe na so ŋ booli, a yi na hee so eɗndohe. \v 24 Kuɓkiŋ ɓoyi hey kurke nga findi Fiis ci woyoha nga ɗe, waaye mas ɓoyi na hee ɗe eɗndohe ŋ ɓi sang ɗe, ini ngisohee ŋ ɓoyeem weɗ ne a rimkuu. » \v 25 Jaarra, Yudaa yi eɗndohan ɗe meeksohha an : « Jangɗohohi, mbaar a mi haa ? » Yeesu woosa ɗe ne : « A fu woya ! » \s Yeesu tufkiɗiɗ kañam naandsukohaa ɗe \p \v 26 Wa ɓa ñame, Yeesu ɓayya mbuuru ; wi a corkiɗ Kooh po ƴutta a poɓtohhaa, a eɗta taalubeeci wa, a woosa ne : « Ɓayaat ɗu ñam, wii wa faaniŋ ngo. » \v 27 Ƴutta a ɓayya kaas ; wi a corkiɗ Kooh po ƴutta, a woosa ne : « Ɓayaat ɗu an nga, ɗu jen, \v 28 wii wa ñif miŋ ngo, ñif miŋ Ambtiɗohi, wi aamu wuu ɓi ɓo' laayiɗ ne bakaaɗ ci ɗaasohu. \v 29 Ñam na woyee ɗu wa : Ini kooɗoh woti, ŋ heyɗi anisse masmiŋ reseñii po mbaɗna ŋ anissan na ɗu wi asi ŋ Nguuraŋ Baabiŋ ngo. » \s Yeesu woyiɗ ŋ taaski Piyeer na hee ɗe taaske \p \v 30 Wa ɓa ƴut ŋ kañam ka po ɓa ƴeekka ƴeek ciŋ Sabuur, ci hun na feeti, ɓa pulla, ɓa kaɗeeɗa Tangooraŋ-Oliiw-ca. \v 31 Weɗ Yeesu woyoh ɓa ne : « Ŋ weki woti, ɗu jen, ɗu hey yo faɗe sagu ini rahsan ndo. Laam Fiis ci woyiɗ ne : “ Ŋ hey laɓe niiɗohi, mbaal ciŋ gati pasarkoh.\x + \xo 26:31 \xo*\xt Sakriya 13:7\xt*\x* ” \v 32 Waaye ŋ hultiɗu po ƴut ɗah, ŋ hey ɗu adge Galile. » \p \v 33 Piyeer kooɗta woo ka, a woosa ne : « Ali ɓooɓi jen faɗ ɗa, mi, ŋ faɗanɗi ɗa muk ! » \v 34 Yeesu woosa ɗe ne : « Ñam woo ɗa wa te wa keeh, weki woti bala siiki leehkan ɗah, fu hey yo taaske waas kaahay. » \v 35 Piyeer woosa ɗe ne : « Ali nik ne ŋ kaanan kaan na ɗa sah, ŋ taaskanɗi ɗa. » Taalubeeci ɓinooɓi jen nammba woo ɗaa. \s Yeesu ŋ Getsemane \p \v 36 Yeesu hunnda na ɓa, kaɗeeɗa po reesa ɗiska na woyse Getsemane, a woosa ɓa ne : « Ɓoofaat ndii po ŋ kaɗ kiima Kooh nden, ŋ hay. » \v 37 A ɓayndohha Piyeer na kuɓuuciŋ Sebede kanak ci, a kaɗta ƴissuut, a raakka yeg-yeg miskiɗ ŋ ɗooƴ ce, a jaahiɗta. \v 38 A woosa ɓa ne : « Ɗiski wa nik ndii faaniŋ ngo goy goy po mi yii heeɗa kaane, tasaat ndii ɗu irin na so. » \p \v 39 Wi a woo ineem, a ɓaatta kaɗ ƴissuut, a raɗukka ŋ kehƴi a kiimeeɗa Kooh an : « Baabiŋ ngo, wa min nik ɗah, kaasiŋ miskiɗii usaat to ! Waaye wa ka nik findi ŋ waaɗoh, wa nikaat findi fu waaɗoh. » \v 40 Wi a dokuk ŋ taalubeeci kaahay ci, a raakka ɓa neeheeɗa, a woosa Piyeer ne : « Ɗu minɗi sah irin na so ini ree wahtu ! \v 41 Kinaat neeh, kiimaat Kooh a ndengiɗ ɗu po ɗu keenuu ŋ fiir ; waaɗ-waaɗi wii nga waaye faan ci raakɗi hatil. » \p \v 42 A kaɗissa waasi kanakɗoh a kiimissa Kooh an : « Baabiŋ ngo, nik ne kaasii minɗi coot feeh ŋ anɗaa ɗah, wa raakohaat findi fu waaɗoh. » \v 43 Wa a dokkis nga ɓa, a raakissa ɓa neeheeɗa, raak ɓa pani'uuɗ po has ciŋ ɓa aaykohha. \p \v 44 A faɗta ɓa ndeem, a usissa ƴissuut, a kiimissa waasi kaahayɗoh, a woyissa ina a woye. \v 45 Ƴutta a kaɗissa ŋ taalubeeca a woosa ɓa ne : « Ɗu ɓii neeh, ɗu ɓii iɗsiɗuk ! Weɗɗi, ɗiski wa nik wahtuuni reyiɗ, Kuɓkiŋ ɓoyi faɗuuɗ ŋ yaah ciŋ bakaaɗoh ci. \v 46 Kurkaat ɓoo kaɗ. Markaat ! Yi joy yo eɗndoh a yi ! » \s Yeesu ambuuɗ \p \v 47 Wi a na woye ineem, Yudaa, yino ŋ \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), reyeeɗa. A hunee na mboolo ganaaykiɗ ndang na ndooɗ. E kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na yakak caŋ cuuɓa ɓeɗ tuuƴee ɓa. \p \v 48 Raak Yudaa woyiɗ ɓa ne : « Ɓoyi maa hee foone inhaat ne a yi ; ambaat ɗe ! » \v 49 Jaarra, a reɓpa ŋ Yeesu a woosa ɗe ne : « Fu tum na Jangɗohohi ? » A foonnda ɗe. \v 50 Yeesu woosa ɗe ne : « Ƴaariŋ ngo, tuma ini ɓay ɗa. »\f + \fr 26:50 \fr*\ft "tuma ini ɓay ɗa" : ini gerek woo ndii, wa namiɗ min tokis : "wee tah ɗa nik ndii ?"\ft*\f* Weɗ ƴaaɓa reɓoh, ɓa ammba ɗe. \p \v 51 Ƴaar ɓaah ŋ ɓa nikee na Yeesu fuurra ndangiŋ ɗe, a ƴoɓpa \w ñaam\w* ŋ ñaam caŋ seeƴkiɗoha yakka wa hennda ŋ nofiŋ ɗe, wa nguɗtaa. \v 52 Yeesu woosa ɗe ne : « Dokna ndangi ŋ ɗiska wa nike ; ɓooɓi na ape na ndang jen, a ndang apan ɓa. \v 53 Fu liiɓ wii ne ŋ minɗi ɓeeɗuk Baabiŋ ngo e ? Ŋ ɓeeɗuk ɗe ɗah, a hey yo woosohe win-win ɓi junni junni\f + \fr 26:53 \fr*\ft "ɓi junni junni" : ŋ Fiis ci ndii, gerek woo ne : "\+tl lesiyong\+tl* malaaka ndaŋkiyaah na kanak". \+tl Lesiyong\+tl*, ŋ ɓi Rom ɗeɓgaan weɗ soldaar junni junni.\ft*\f* malaaka. \v 54 Ŋ tuma ɗah, kon in ci Fiis ci woo raakohan na ? Fiis ci ceɗ woo ne in ci joy nikoh an. » \p \v 55 Jaarra Yeesu woosa mboolnda ne : « Ɗu hayiɗ na ndooɗ na ndang findi taamboh rok ne ɗu amb mbo. Moona Kooh-nu-wiis ŋ nikee ɓoofiɗ ŋ \w Kahan Kooh\w* jangɗoheeɗa te ɗu ambɗi so. \v 56 Waaye in cii jen raakiɗ ne in ci Fiis ciŋ woosuuɗ ci woo raak. » Weɗ taalubeeci jen faɗoh ɗe ndeem, ɓa saandohha. \s Yeesu ŋ saangnaŋ atte'oh ca \p \v 57 Ɓooɓa ambee Yeesu ɓa ɓay ɗe kahan Kayif seeƴkiɗoha yakka, wa raak jangɗohoh ciŋ waasi na yakak ca cohiɗ nga. \v 58 Piyeer nikee ñaakɗeeɗa ɗe usiɗ ŋ finhoora po findi a reyoh kahan seeƴkiɗoha yakka, a aassa, a ɓooffa na surgaaca ŋ leero kahna ne a marak findi wa mirndohan. \p \v 59 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na ɓooɓa ɓinooɓa ɓaah ŋ \w saangnaŋ yakak caŋ Israayel|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w*\f + \fr 26:59 \fr*\fqa saangniŋ yakak ciŋ Israayel \fqa*\ft : ŋ jamanoonaŋ Yeesu, a seeƴkiɗohi yakki adgohee wa, wa nikee a yi na ɓi wil ɗe, na ɓi yakak ŋ kur ka, na jangɗohoh ciŋ waasi. Ɓooɓeem ɓeɗ meeɗ coh ne ɓa atte'ee ɓooɓi ɗal ŋ ini kaɗ ŋ waasiŋ Musaa. Ɓa mineen ambɗuk ɓo' waaye ɓa mineeɗi ɗe apoot ne ɓa hot ne a joy joy apu ɗah, ɓa meeɗ ɗe ɓay ŋ atte'oh ci nikiɗ \+w Rom\+w* ŋ ndaam.\ft*\f* jen waakeeɗa seede leyoh ne ɓa raak ini tah ɓa min apɗuk Yeesu, \v 60 waaye ɓa raakɗi ini ɓa etoh, ali nik ne leyoh laayiɗ nikee seede'eeɗa woo raakaaɗi nga ɗe sah. Ŋ mirndaani kanak hayya \v 61 woosa ne : « Ƴaarii woyiɗ ne a miniɗ yahroh Kahniŋ Kooh, a taɓaha ŋ neeh kaahay. » \p \v 62 Teemb ndeem, seeƴkiɗoha yakka kurukka, woosa Yeesu ne : « Fu heyɗi lofe ali in ŋ in ci ɓooɓi na yambee ɗa e ? » \v 63 Yeesu ɗekka teɗ. Seeƴkiɗoha yakka woosa ɗe ne : « Mi yii meekis ɗah, ŋ tiikiŋ Koohi na pese, woya ɓoo andi a fu \w Mucɗohi Gapohse\w*, \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ! » \p \v 64 Yeesu loffa ɗe ne : « Fu woyiɗa ! Te ɓaat nga ñam na woyee ɗu wa, ini kooɗoh ndii ɗu hey hote Kuɓkiŋ ɓoyi ɓoofiɗ ŋ ñaahmiŋ doolndiŋ Kooh, ɗu hey ɗe hote ŋ ɗafuk ɓi eel, ca haytohee ɗe. » \p \v 65 Weɗ seeƴkiɗoha yakka faaroh kulɓaacaŋ ɗe haf ce, ne a teeɓoh ne wa woo uupiɗ. A woosa ɓa ne : « A ɗaliɗ Kooh ! Ɓoo etohis seede ye ? Ɗu kerhootiɗ ɗali a ɗal Kooh kotii ! \v 66 A joy ye tumu ? » Ɓa loffa ne : « A apaah apu ! » \v 67 Ɓa tuhseeɗa fikiiriŋ ɗe, ɓa laɓeeɗa ɗe kumah, ɓum laɓeeɗa ɗe paɗ \v 68 woyeeɗa ne : « Fu yi Mucɗohi Gapohse ! Nik ne fu woosuuɗ ɗah, woya ɓoo ɓoyi laɓ ɗa ! » \s Piyeer taaskiɗ Yeesu \p \v 69 Waam raak Piyeer ɓoofiɗ ŋ leero kahna, komaaki cafaƴ reɓpa nga ɗe, a ɓaahee ŋ ñaam ca, a woosa ɗe ne : « Na ɗa, fu namee nik na Yeesu ƴaariŋ Galileeci. » \v 70 Waaye a taasukka ŋ fikiiɓa jen an : « Ŋ inahɗi ini fu waaɗ woo. » \p \v 71 Wa a yurhee ŋ ɓakaŋ nguɓu kahna, ñaam ɓitiɓ wiiriis nammba ɗe hot woosa ɓooɓa nikee ndaam ne : « Ƴaarii nikee na Yeesu ƴaariŋ Nasareet ci. » \v 72 A nammba taaskis na giñ an : « Ŋ inahɗi ƴaarii ! » \p \v 73 Wa degga ƴissuut ɓooɓa nikee ŋ ndaam reɓpa ŋ Piyeer, ɓa woosa ɗe ne : « Wa wooriɗ ne fu nam ɓaah ŋ ƴaaɓiŋ ɗe, woyohaaɗiŋ ɗa sah teeɓohiɗa. » \v 74 Piyeer nikka nga, giñeeɗa ne : « Ndaa Kooh apaat to ! Ƴaarii ŋ inahɗi ɗe ! » \p A reehiɗɗi woo, siika leehukka. \v 75 Weɗ Piyeer naandsukoh woo kaŋ Yeesu an : « Bala siiki leehkan ɗah, fu hey yo taaske waas kaahay. » Piyeer pulla, fuɗeeɗa fuɗ miskiɗ. \c 27 \s Kilifaaca cohissiɗ ne ɓa apɗuk Yeesu \p \v 1 Wa Kooh wiis na ɓaaɓa, kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na yakak caŋ cuuɓi cohha ne ɓa min apɗuk Yeesu. \v 2 Ɓa tokɗukka ɗe, ɓa ɓayya ɗe, ɓa eɗta ɗe Pilaat, goornooraŋ kur ka. \s Yudaa harkiɗ \p \v 3 Ŋ ineem, Yudaa hotta ne Yeesu yi a eɗndohee hey apse, inwaaso ammba ɗe, a kaɗta ŋ kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na yakak ca, a wikka ɓa haalsa, hanjar ca ndaŋkiyaah-kaahay (30) ca. \v 4 A woosa ɓa ne : « Ŋ bakaaɗiɗ, ŋ degiɗ ɓoyi tumɗi in ŋ yaah ciŋ ɗu ne a apu ! » \p Waaye ɓa woosa ɗe ne : « Waas ɓoo ye nga ? A fu inah. » \v 5 Weɗ Yudaa njafoh hanjar ca ŋ \w Kahan Kooh\w*, a pulla, a ɓayya niy, a kaɗta harka. \p \v 6 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca parahha ca, ɓa woosa ne : « Wii, wa candoom ñif aamkiɗ. Ɓoo minɗaa ɓek ŋ koporiŋ Kahniŋ Kooh. » \v 7 Ɓa cohha ɓa kerhiɗohha ŋ woo, ɓa ɓayya kopor ka, ɓa romohha wa yohnaŋ mahoha, acoha ɓooɓa genɗi kur ka. \v 8 Weɗ tah yohna teekuusa po woti, yohniŋ ñif mi. \p \v 9 Taambohha ndeem, ini woosuuɗi Yeremi woyee raakka an : « Ɓa ɓayiɗ hanjar ca ndaŋkiyaah-kaahay (30) ca, ineem weɗ a car ŋ Israayel ci. \v 10 Ɓa eɗohiɗ ca ne ɓa rom yohniŋ mahohi, findi Heɗ ɓoo woyohee so wa. »\f + \fr 27:10 \fr*\ft Ɓi aaya laayiɗ huniɗ, woyiɗ ŋ ini kaɗ ŋ woo kii : \+xt Sakriya 11:12-13; Yeremi 18:2-3; 19:1-2; 32:6-15\+xt*.\ft*\f* \s Yeesu ŋ fiki Pilaat goornoora \p \v 11 Ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu, wa a ɓayu ŋ fiki Pilaat goornoora, yeem meekissa ɗe ne : « A fu buuriŋ Yawuut ci e ? » Yeesu loffa ɗe ne : « Fu woyiɗa. » \v 12 Waaye a lofɗi ali in ŋ in ca kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na yakak ca yambee ɗe. \v 13 Pilaat woosa ɗe ne : « Ŋ woo ne : fu kerahɗi in ci ɓa na woyɗee ɗa jen e ? » \v 14 Waaye Yeesu lofɗi ɗe ŋ ali in, ineem feyya goornoora lool. \p \v 15 Feetiŋ \tl \+w Paak\+w*\tl* reyeen ɗah, goornoor meeɗ ɓa meeɗ faɗsiɗ ambuuɗ yino, e mboolndi meeɗ ɗe tan. \v 16 Waam raak ɓa raakiɗ ƴaar inhuuɗ ya taƴsee ŋ kasoona, a teeksee [Yeesu] Barabaas. \v 17 Mboolnda jen nikee cohiɗ ŋ ɗiskaŋ Pilaat, a woosa ɓa ne : « Ɗu waaɗ ne ŋ faɗsiɗ ɗu ɓa, [Yeesu] Barabaas wala Yeesu yi na woyse \w Kiristaa\w* ? » \v 18 A inheen ne waaɗa ɓooɓa waaɗ Yeesu, weɗ tah kilifaaca degga ɗe ŋ yaah ciŋ ɗe. \p \v 19 Wa Pilaat ɓoof ŋ ngelohaana a atte'eeɗa, ɓitiice woosohha woo kii nga ɗe an : « Kina raakɗoh ali in na ƴaari yurhiɗeem, woti ŋ heeƴiɗ heeƴ miskiɗ nga so saguuce. » \v 20 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na yakak ca hiireeɗa mboolnda ne ɓa woyaat ne Barabaas faɗsassaat, Yeesu apu. \p \v 21 Goornoor kooɗissa woo ka woosa ɓa ne : « Ɗu waaɗ ne ŋ faɗsiɗ ɗu ya ɓa ŋ ƴaaɓi kanak cii ? » \p Ɓa loffa ne : « Barabaas. » \p \v 22 Pilaat woosa ɓa ne : « Moo ŋ tuman Yeesu yi na woyse Kiristaani na ? » \p Ɓa jen ɓa woosa ne : « A daaƴsaat ŋ kurwaa ! » \p \v 23 A woosa ɓa ne : « A haɓiɗ ye in moɗaaɗi ? » \p Ɓa ɓaatta woo ŋ ɗafka ne : « A daaƴsaat ŋ kurwaa ! » \p \v 24 Ɓa uupeeɗa nga uup ɗuuɗ, tahha po Pilaat hotta ne a miniɗɗi ɓa in, weɗ a ɓayoh masuɓ, a ɓohñukka ŋ fikiiɓa, a woosa ne : « Inii, ŋ hooliɗ nga, ŋ ɓaahɗi ŋ aami ɗu aaman ñif miŋ ƴaarii. A ɗu inah naa ! » \p \v 25 Ɓa loffa ɗe jen ne : « Hey ɗah wa ñaakiɗ ɓoo na kuɓuuciŋ ɓoo ! » \p \v 26 Pilaat faɗsiɗta ɓa Barabaas, a laɓɗukka Yeesu leraw po ƴutta, a eɗohha ɗe ne a daaƴu ŋ kurwaa. \s Soldaar ci njembtiɗ Yeesu \p \v 27 Weɗ soldaar caŋ goornoora ɓayoh Yeesu ŋ leero kahna, ɓa willa ɗe findi ɓa hend jen. \v 28 Ɓa wolla kulɓaacaŋ ɗe, ɓa ɓekiɗta ɗe palto ruumind coy. \v 29 Ɓa teɗiɗta ɗe mbahne-buur, ɓa teɗohhaa ñapir, ɓa deggaa ŋ hafiŋ ɗe, ɓa degiɗta ɗe ndooɗ caaɓees ŋ yaahiŋ ɗe ñaahmi, ƴutta ɓa ƴekɗeeɗa ɗe, ɓa njembteeɗa ɗe an : « Ɓoo ɓii kañiɗ ɗa buuriŋ Yawuut ci ! » \v 30 Ɓa tuhseeɗa ɗe, ɓa ɓayya ndooɗaŋ caaɓsa, ɓa laɓeeɗa ɗe wa ŋ haf. \v 31 Wa ɓa njembit ɗe po ƴutta, ɓa wolla paltoona ɓa ɓekɗee ɗe, ɓa ɓekɗissa ɗe kulɓaacaŋ ɗe, ɓa ɓayeeɗa ɗe ne ɓa daaƴaa ɗe ŋ kurwaa. \s Yeesu daaƴuuɗ ŋ kurwaa \p \v 32 Wa soldaar ca pulee kur ka, ɓa coh na ƴaar gen Sireen teeku Simong, ɓa junnga ɗe ne a deguk kurwaaniŋ Yeesu. \v 33 Wa ɓa ree ɗiska na woyse \tl Golgota\tl*, wa tokis "Ƴoh-haf", \v 34 ɓa eɗta Yeesu biiñ ambsohuuɗ na in aayiɗ ne a an, Yeesu ƴoohhaa, a waaɗɗi an. \p \v 35 Wa ɓa daaƴ ɗe ŋ kurwaa po ƴutta, ɓa piilohha kulɓaacaŋ ɗe ne ɓa paysoh ca, \v 36 ɓa ɓooffa, ɓa niiɗeeɗa ɗe. \v 37 Ɓa daaƴeen in, wa tiimmba hafiŋ ɗe ne ɓa teeɓoh ini tah ɗe apu. Inii weɗ ɓa fiisee nga : « Yii a Yeesu buuriŋ Yawuut ci. » \v 38 Nguɗndukohoh kanak daaƴseen na ɗe, yii lahha ɗe yaah-ñaahum, yi tas lahha ɗe yaah-sing. \p \v 39 Ɓooɓa taambee ŋ ɗiska njembteeɗa ɗe, ɓa kuɗteeɗa haf, ɓa ɓaseeɗa ɗe \v 40 an : « Ngec ! Fu yi woyee ne, fu hey yahrohe Kahniŋ Kooh, fu taɓahisa ŋ neeh kaahay, mucɗa haf fu ! Nik ne a fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ɗah, ruhsa ŋ kurwaani. » \p \v 41 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na jangɗohoh caŋ wa na yakak ca nameeɗa ɗe njembit an : \v 42 « A mucɗiɗ ɓinooɓi, a minɗi muciɗ haf ce ! Nik ne a yi buuriŋ Israayel ɗah, a ruhsaat ŋ kurwaani win-win te ɓoo hey ɗe kose ! \v 43 A wik haf ce Kooh, nik ne Kooh waaɗiɗ ɗe ɗah, a naafaat ɗe kotii. A woo ne a yi Kuɓkiŋ Kooh haa e ! » \v 44 Nguɗndukohoh ca daaƴsee na ɗe nameeɗa ɗe ɓasoh ɗaa. \s Kakaan kiŋ Yeesu \p \v 45 Ina kooɗoh ŋ njooloor, kehƴi jen nikka ŋ ñuus ini ree wahtu kaahay. \v 46 Wa wahtuuca kaahay ca hee reehe, Yeesu leehukka ŋ ɗafka an : « \it Elii, Elii, lema sabahtani ? \it*\x + \xo 27:46 \xo*\xt Sabuur 22:2\xt*\x* » Wa tokis "Koohiŋ ngo, Koohiŋ ngo, wa ye tah fu faɗta so ?" \p \v 47 Ɓi ɓo' ɓaah ŋ ɓa nikee ŋ ndaam kerahhaa, ɓa woosa ne : « A na ɓeeɗke \w Ilyas\w* ! » \v 48 Yino nga ɓa arra nup, ɓayya daah, a hooƴcaa ŋ masuɓ raakiɗ \tl bineegar\tl*, a tokkaa ŋ lecem ndooɗ, a eɗta ɗe ne a an. \v 49 Waaye ɓinooɓa woyeeɗa ne : « Faɗa ɓoo marak andi Ilyas hey ɗe hee hirpe ! » \p \v 50 Yeesu leehkissa ŋ ɗafka, a nguɗta. \p \v 51 Teemb ndeem, ridoona ɗasɗe \w Ɗiska Hoolohngaanaŋ|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w*\f + \fr 27:51 \fr*\fqa Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani \fqa*\ft : marka \+w Kahan Kooh\+w* ŋ tiik ci inhassaaɗiici ; ɗisik ceem, ca nikee ɓak nga. Waaye cum ɗah, e taɓahaŋ Kahnaŋ Kooh jen na woyse Ɗiski Hooliɗi, wala taɓaha na ina wila jen.\ft*\f* Kahnaŋ Kooh faarukka tareet ini kooɗoh ɗafka po kehƴa, kehƴi yoondɗukka, atoh ci yakak ci ɓessa. \v 52 Ruy-ruy ci rangsukka, \w ɓo'-Kooh|lemma="ɓo'-Kooh ci"\w* laayiɗ ɓi inah ne ɓa kaaneen, hultiɗuusa. \v 53 Ɓa pulohha ruy-ruy ca. Ŋ finho hultaŋ ɗe, ɓa aassa ŋ ɗooƴ Yerusalem, ɓa teeɓukka ɓo' laayiɗ. \p \v 54 Soldaar ca niiɗee Yeesu na ƴaara adgohee ɓa, hotta ina raak jen, na findi kehƴi yoondɗukoh, ɓa feyuusa keeh-keeh, ɓa woosa ne : « Wa keeh ne a nikee Kuɓu Kooh. » \p \v 55 Ɓitiɓ laayiɗ nikee nga, ɓa cangtiɗukka usiɗ, ɓa markeeɗa. Ɓitiɓ ceem ñaakɗohoh Yeesu Galile ne ɓa taambkoh ɗe. \v 56 Ɓii ɓaahee nga ɓa : Mari Makdala, Mari yaayiŋ Saak na Suseef, na yaayiŋ Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede. \s Yeesu ɓekuuɗ ŋ ruy-ruy \p \v 57 Wa niina ree, ƴaar teeku Suseef hayya. A nikee ɓo' raakiɗ, a genee Arimate te a ɓaahee ŋ taalubeeciŋ Yeesu. \v 58 A kaɗta ŋ Pilaat, a meekissa ɗe fiɗaafaŋ Yeesu, Pilaat nakohha ne a eɗsaata. \p \v 59 Suseef ɓayyaa, a ullaa na uuf \tl \+w leeŋ\+w*\tl* hooliɗ, \v 60 a ɓekkaa ŋ ruy-ruyi a haɓɗiɗee haf ce, ruy-ruy as acuuɗ ŋ hur atoh. Ƴutta, a pilnginnda atoh yakak, a ranngaa, a cootta. \v 61 Mari Makdala na Mari yi yinoori nikee nga ɓoofiɗ, yurhiɗkohiɗ na ruy-ruya. \s Niiɗiŋ ruyiŋ Yeesu \p \v 62 Ŋ mbeha taamb ŋ reehɗohaanaŋ mbeha na kooɗkohse, kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hunnda, ɓa kaɗta ŋ Pilaat, \v 63 ɓa woosa ɗe ne : \p « Kilifaani, ɓoo naandsukiɗ ne, wi ñaañohohii na pese, a woyiɗ ne : “ Ŋ kaan po wa raak neeh kaahay ɗah, ŋ hey hulte. ” \v 64 Mbaa nakoha ruy-ruya niiɗu po neeh ci kaahay ci coot, ne taalubeeciŋ ɗe kaɗuu roka fiɗaafaŋ ɗe, ɓa woyuu ɓooɓi ne a hultiɗ. Kon a leyi mirndoh weem uupan moɗaaɗi wa koc. » \p \v 65 Pilaat woosa ɓa ne : « Soldaar ɓeɗɗi, kaɗaat ɗu niiɗa ruy-ruya findi ɗu waaɗoh. » \v 66 Ɓa kaɗta, ɓa kooɗukka findi ɓaa hee wa niiɗohe, ɓa reewwa atoh fa ŋ nguɓaŋ wa, ɓa tummba nga mandargaani teeɓoh ne wa ranguuɗ, ɓa tufkiɗta soldaar ca ŋ ɗiska. \c 28 \s Yeesu hultiɗ \p \v 1 Wa \w mbeha na iɗsiɗkohse|lemma="mbehi na iɗsiɗkohse"\w* coot, ŋ wiisaaɗiinaŋ mbehi koc, Mari Makdala na Mari yi yinoori, kaɗta marka ruy-ruya. \p \v 2 Ɗekka po kehƴi yoondɗukka keeh-keeh ; malaaka Heɗ ɓoo pulohha Eel ci, a kaɗta pilngina atoh fa rangee wa, a ɓooffa ŋ ɗafuk wa. \v 3 A melciɗeeɗa findi meleñ, kulɓaaciŋ ɗe nikka yaanow tar. \v 4 Soldaar ca niiɗee ruy-ruya saakɗoheeɗa sagu tiit, ɓa mannda na kaaniɗ. \p \v 5 Malaakaana woosa ɓitiɓ ca ne : « Ɗu, kinaat tiit, ŋ inhiɗ ne ɗu na marke Yeesu yi daaƴsee ŋ kurwaa. \v 6 A nikɗi ndii, a hultiɗuuɗ findi a woyohee wa. Hayaat ɗu marak ɗiski a faansee, \v 7 te araat kaɗ ɗu woya taalubeeciŋ ɗe ne, a hultiɗuuɗ, a yaa adug ɗu Galile, ɗu na hee ɗe hotohe ndaam ; weɗɗeem, ŋ woyiɗ ɗu wa. » \p \v 8 Weɗ ɓitiɓ ca aroh kurkoh ŋ ruy-ruya, ɓa feyuusa waaye, ɓa summba keeh-keeh, ɓa nuppa ne ɓa woyaa wa taalubeeca. \p \v 9 Wa ɓa kaɗee, weɗ Yeesu hayoh cohe na ɓa, a woosa ɓa ne : « Ɗu tum na ? » Ɓa reɓpa nga ɗe, ɓa ammba kot ciŋ ɗe, ɓa ƴekka ne ɓa ñaamuk ɗe. \v 10 Yeesu woosa ɓa ne : « Kinaat neƴƴoh ; kaɗaat ɗu woya ɓooɓiŋ ngo ne ɓa kaɗaat Galile, ɓa hotohan ndo ndaam. » \p \v 11 Wa ɓa kaɗe, ɓi ɓo' ɓaah ŋ ɓa niiɗee ruy-ruya kaɗta kur ka, naandsukka kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* ca ini raak jen. \v 12 Wa ɓeem coh na yakak ca, ɓa kerhiɗohha na ɓa ŋ woo, ɓa puliɗta kopor laayiɗ, ɓa eɗtaa ɓa niiɗee ruy-ruya. \v 13 Ɓa woosa ɓa ne : « Woyaat ne, a taalubeeciŋ ɗe tel ɗu nga na wek, raak ɗu neehiɗ, ɓa rokka fiɗaafi, \v 14 te goornoor keraha ɗah, ɓoo hey woye na ɗe, ineem kanaat ɗu jaahiɗ. » \p \v 15 Ɓa ɓayya kopora, ɓa tumohha findi ɓa woyohu, woo keem pasarkohha ŋ ɗooƴ Yawuut ci po woti. \s Yeesu tuuƴiɗ taalubeeciŋ ɗe ŋ adinaani \p \v 16 Taalubeeca ndaŋkiyaah na yinooca (11) kaɗta Galile ŋ tangoora Yeesu woye. \v 17 Wa ɓa hot ɗe, ɓa ñaamkeeɗa ɗe, waaye raakka ɓi liiɓsiɗohee nga ɗe. \v 18 Weɗ Yeesu reɓoh nga ɓa, a woosa ɓa ne : « Eel ci na kehƴi jen deguuɗ ŋ yaah ciŋ ngo. \p \v 19 Kaɗaat ŋ cuuɓ ciŋ adinaani jen, ɗu tum ɓooɓi taalube, ɗu ɓokit ɓa ŋ tiikiŋ Baabi na \w Kuɓki|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* na \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, \v 20 ɗu jangiɗ ɓa po ɓa taambiɗ nakoh ci ŋ eɗ ɗu jen. Te ambaat ne : Ŋ hey nike na ɗu Kooh-nu-wiis po mbaɗna Adina reehan. »