\id LUK \ide UTF-8 \h Luk \toc3 Luk \toc2 Luk \toc1 Yegɗohiŋ Muci Luk fiis \mt Yegɗohiŋ Muci Luk fiis \is Rangsohaani \ip Luk ɓaaheeɗi ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ciŋ Yeesu. Waaye a nikee na ɓooɓi meeɗ hun na Yeesu. Ŋ ineem a meeksiɗ ɓa findi yeem pesohee po wa ñiinnda nga ɗe. Ƴutta a fiisiɗtaa ƴaar na woyse Tewofiil. \ip Luk nikee paƴoh\x + \xt Ɓi Kolos 4:14\xt*\x* te a huniɗ na \tl Apootar\tl* Pool kiis laayiɗ.\x + \xt Tum ci 16:10–28:16\xt*\x* A yi dong nikɗi Yawuut ŋ ɓooɓi fiis \tl Biibali\tl*. \ip Luk namiɗ fiis teerndiŋ ɗe kanakɗoh weɗ "Tum ciŋ \tl Apootar\tl* ci". Teerndeem na taalndiɗe in ci a naandsuk ŋ teerndii. \ip Luk woyiɗ ŋ teerndii findi Yeesu rimohu na in ci a haɓiɗ ŋ kehƴi, na in ci a jangɗoh, na kakaan kiŋ ɗe, na hultiŋ ɗe. Yeesu yegɗeen ɓooɓa woo kiŋ Kooh, a wirɗeeɗa kosaayiɗ ca, a aañeeɗa \w jiiniica|lemma="jiini"\w*, a tumeeɗa in feyohiɗ ca uupee haf caŋ ɓooɓa. Ini a fiis, wa mand na ini Macce na Maarko fiis. \iot Yegɗohiŋ Muci Luk fiis kaɗtiɗoh an : \io1 Ini tah ɗe fiisa \ior 1:1-4\ior* \io1 Findi \w Yahya\w* na Yeesu rimohu \ior 1:5–2:52\ior* \io1 Ɓeeɗkohiŋ Yahya \ior 3:1-20\ior* \io1 Ɓoktukiŋ Yeesu na findi Seytaani jaɗɗohee ɗe fiir \ior 3:21–4:13\ior* \io1 Nikaŋ Yeesu ŋ Galile \ior 4:14–9:50\ior* \io1 Pulaŋ Yeesu Galile ne a kaɗ Yerusalem \ior 9:51–19:27\ior* \io1 Aasaŋ Yeesu Yerusalem po kakaan kiŋ ɗe \ior 19:28–23:56\ior* \io1 Hultiŋ Yeesu \ior 24:1-12\ior* \io1 Teeɓkaŋ Yeesu ŋ \tl Apootar\tl* ciŋ ɗe na kaɗaŋ ɗe ɗafka \ior 24:13-53\ior* \ie \c 1 \s Rangsoha \p \v 1 Tewofiil kilifaani, ɓo' laayiɗ ndengɗukiɗ ŋ fiisiŋ in ci haɓɗu ŋ harmban ɓoo ; \v 2 ɓa kooɗ naandsuk ciŋ ɓooɓi maasoh ina amboh ŋ cambohaaɗa te ɓooɓeem mirndohha nik ɓi na taambkohe woo kiŋ Kooh. \v 3 Mi nak, ŋ meeksohiɗ baahiɗ findi in ceem jen raakoh ŋ cambohaana po ŋ reehɗohaana, weɗi tah po ŋ namiɗ ɗa waaɗ teeɓ ngaŋ fiis, findi in ceem taambtiɗohohe. \v 4 Ŋ fiisiɗ in ceem jen ne fu min inah ne, ini fu jangɗu, wa ɗaa. \s Jibriil gapohiɗ raakuukiŋ Yahya \p \v 5 Ŋ jamanoona Herod nikoh buuraŋ Yudee, wa raakeen ƴaar teeku Sakariya, a ɓaahee ŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ cuuɓaŋ Abiya\f + \fr 1:5 \fr*\ft Seeƴkiɗoh caŋ cuuɓaŋ Abiya nikee cuuɓ seeƴkiɗoh ; wa teeksee Abiya, wa ɓaahee ŋ cuuɓ ca ndaŋkiyaah-kanak na cuuɓ yatuus (25) caŋ Israayel ca meeɗ seeƴkiɗoh. Ɓa jen, ɓa nikee set ciŋ Aaruna.\ft*\f*. Ɓitiice teeksee Elisabet, a ɓaahee ŋ ɓi kahan \w Aaruna\w*, caaciŋ seeƴkiɗoh ciŋ Israayel. \v 6 Ɓa kanak jen ɓa nikee ɓo' yurhiɗ ŋ fiki Kooh ; ɓa meeɗta taambiɗ in ci Heɗ ɓoo nakoh jen na waasiŋ ɗe te ali ɓo' raakeeɗi woyaah ɓa. \v 7 Waaye ɓa raakeeɗi kuɓu laam Elisabet jaasiree jaasir, te ɓa kanak jen, ɓa nikee yakak. \p \v 8 Wa raakka mbeh, Sakariya \w seeƴkeeɗa|lemma="seeƴuk"\w* wuu Kooh sagu ne e cuuɓaŋ Abiya raakɗohee seeƴka ŋ neeh caam. \v 9 Findi ɓa meeɗa tumoh, seeƴkiɗoh ca markiskeeɗa ne Kooh teeɓ ɓa ɓoyi joy aas ŋ \w Ɗiska Hooliɗaŋ|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w* \w Kahnaŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w* Heɗ ɓoo, ne a fuuɗ cuuraay nga, wa hennda nga ɗe. \p \v 10 Ŋ jamanoona cuuraaya na fuuɗohse, tel mboolnda jen ŋ hara kiimeeɗa Kooh. \v 11 Malaaka Heɗ ɓoo teeɓukka Sakariya, a nikee ŋ ñaahmaŋ seeƴkohaana na suusohse cuuraaya. \v 12 Sakariya hot ɗe hot rek, a feyuusa, a tiitta. \v 13 Malaakaana woosa ɗe ne : « Kana neƴƴoh Sakariya, kiimiŋ ɗa teyɗukuuɗ : ɓitiifu Elisabet hey raake kuɓu ƴaar yi fu na hee teeke \w Yahya\w*\f + \fr 1:13 \fr*\fqa Yahya Ɓoktohi \fqa*\ft : a yi Saaŋ \+tl Batiis\+tl* ŋ farañse.\ft*\f*. \v 14 A hey soosɗe keeñiŋ ɗa te ɓi ɓo' laayiɗ hey sume ŋ raakuukiŋ ɗe. \v 15 Laam a hey nikee ɓo' yakiɗ ŋ fiki Heɗ ɓoo, a heyɗi ane biiñ mbaa sangara wiiriis, te a rimkan riifiɗ na \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w*. \v 16 Ɓi ɓo' laayiɗ ŋ Israayel, a hey ɓa dokne ŋ Heɗi, Koohiŋ ɓa. \v 17 A hey adge Heɗ ɓoo, a hun na hatiliŋ Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh, findi woosuuɗi \w Ilyas\w* hunohee naa. A hey ɓeke kerhiɗoh ŋ harmban baab na kuɓu, a yurhiɗ ɓooɓi kerhiɗɗi Kooh ; ŋ ineem, a hey kooɗkiɗe Heɗ ɓoo cuuɓ tufkiɗuuɗ po ƴutiɗ. » \p \v 18 Sakariya meekissa malaakaana ne : « Ŋ min inhoh na ne ineem wa keeh ? Laam ŋ yakak te ɓitiiso ɓitfiɗ. » \v 19 Malaakaana loffa ɗe ne : « Ñam Jibriil, yi nik na Kooh. A yi woos so ne ŋ gap ɗa in ci neɓiɗ cii. \v 20 Fu kosɗi woo kiŋ ngo, wa tahiɗ po fu hey muume, fu minissanɗi jomb po mbaɗna ini ŋ woo ɗa raakan ŋ jamanoonaŋ wa. » \p \v 21 Waam raak ɓooɓa sekeeɗa Sakariya, ɓa feyuusa ŋ maaña a maañ ŋ Ɗiska Hooliɗa. \v 22 Wa a pul, a minɗi woo, ɓooɓa inahha ne in hayɗohiɗ ɗe findi heeƴ ŋ ɗiska. A nikka muum, a woyee na ɓa woo muum. \p \v 23 Wa mbeh ca a joyee panguk reeh, a haadda kahan ce. \v 24 Wa maañɗi ɓitiice Elisabet ammba rook, a ɗemmba naa caɓin yatuus. A woyeeɗa ŋ ɗooƴ ce an : \v 25 « Inii, a Heɗ ɓoo tuma, a baahohiɗ to po, a paƴɗiɗ to kaciikiŋ ngo ŋ ɓooɓi. » \s Jibriil gapohiɗ raakuukaŋ Yeesu \p \v 26 Wa Elisabet nik ŋ caɓnaŋ ɗe yasna-yino'ɗoh, Kooh woossa malaakaaniŋ ɗe Jibriil ŋ kur ka nik ŋ Galile na woyse Nasareet. \v 27 A tuuƴ ɗe ŋ cafaƴ inhaaɗi ƴaar na woyse Maryaama. Maryaama yeem, fiira nguɗee \w cakiim\w* nga ɗe teeksee Suseef te a ɓaahee ŋ cuuɓiŋ Dawuuda. \p \v 28 Malaakaana reɓpa, a woosa ɗe ne : « Mi yii kañiɗ ɗa Maryaama, fu yi baahohu ; Heɗ ɓoo a yi na ɗa. » \v 29 Kañɗoheem feyya Maryaama, a liiɓeeɗa ini wa joy tokis. \v 30 Malaakaana woosa ɗe ne : « Kana neƴƴoh Maryaama, Kooh baahohiɗ ɗa. \v 31 Fu hey ambe rook, fu raak kuɓu ƴaar ; yi fu na hee teeke Yeesu. \v 32 A hey nike ɓo' yakak, a hey ɓeeɗkasse \w Kuɓkiŋ Kooh\w* yi ŋ ɗafka ɗafka, te Kooh Heɗ Ɓoo hey ɗe eɗe Nguuriŋ caac ɓa Dawuuda. \v 33 A hey adgohe cuuɓiŋ Yaŋhooɓa po faw te Nguuriŋ ɗe moosanɗi reeh. » \p \v 34 Maryaama meekissa malaakaana ne : « Ineem na hee nikohe na te ŋ inahɗi ƴaar ? » \v 35 Malaakaana loffa ɗe ne : « Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh hey haye nga ɗa, hatiliŋ Kooh yi ŋ ɗafka ɗafka hey ɗa saangne. Ineem weɗi tah po kuɓki hoolɗi fu na hee raake hey ɓeeɗkohse Kuɓkiŋ Kooh. \v 36 Marka, Elisabet yi ndaamu nga ɗa, a rook ; a hey raake kuɓu ƴaar ŋ kiɓitfiŋ ɗe wii. A yi ɓooɓi woyee ne, a jaasir jaasir, moona a rook po wa raakiɗ caɓin yasna-yino. \v 37 Laam raakɗi ini wooñ Kooh.\x + \xo 1:37 \xo*\xt Camba 18:14\xt*\x* » \v 38 Maryaama loffa ne : « Mi deey, ŋ \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* Heɗ ɓoo. Ineem rahsaat to findi fu woyoha. » Malaakaana cootta. \s Maryaama ŋ ɗiskaŋ Elisabet \p \v 39 Ŋ neeh caam, Maryaama arra kaɗ ŋ kur, ŋ tangoocaŋ Yudee. \v 40 Wa a ree, a aassa kahan Sakariya, a kañiɗta Elisabet. \v 41 Elisabet kerah kerah kañɗohaŋ Maryaama rek, kuɓkiŋ ɗe yoonnda ŋ ɗooƴ rookiŋ ɗe. Elisabet riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani \v 42 a woosa Maryaama ŋ ɗafka ne : « A fu uupiɗ barke ŋ ɓitiɓ ci jen te kuɓki fu na hee raake barke'iɗ. \v 43 A mi ya ɓa po yaayiŋ Heɗ ɓoo hee so marke ? \v 44 Wi ŋ kerah kañɗohiŋ ɗa, kuɓki ŋ rookiŋ ngo yoonnda, sagu sum. \v 45 Suma, fu yi kos ne ini Heɗ ɓoo woo ɗa hey raake. » \s Maryaama ƴeekiɗ Kooh \m \v 46 Ŋ ineem Maryaama woosa ne : \q « Coonndiŋ ngo weɗi ƴeek yakkiŋ Heɗ ɓoo, \q \v 47 Keeñiŋ ngo soosiɗ ŋ Kooh Mucɗohiŋ ngo. \q \v 48 A alɗi so, mi yi ñaamiŋ ɗe ñakiɗ njirñi. \q Ee, ini camboh woti, \q ɓooɓi jen ngaŋ jamano nu nik ɗah, \q hey woye ne ŋ ɓitiɓ barke'iɗ. \q \v 49 Laam, Koohi Min tumɗiɗ to in yakiɗ. \q Tiikiŋ ɗe Hooliɗ. \q \v 50 Yirmandeeniŋ ɗe genan gen ngaŋ ɓooɓi neek ɗe \q gomal nu gomal. \q \v 51 A teeɓohiɗ doolndiŋ ɗe. \q A pasarohha ɓooɓi yaksiɗkiɗ ci. \q \v 52 A folla buur. \q A kurkiɗta ɓooɓi eɗfiɗ ci. \q \v 53 A onnda aɗkiɗ ci kañam baahiɗ. \q A aannja raakiɗ ci yaah ɓarang. \q \v 54 A hirpiɗ Israayel ci ñaam ciŋ ɗe. \q A alkohɗi teeɓoh yirmandeeniŋ ɗe \q \v 55 ŋ Ibrahiima na ɓi puloh nga ɗe gomal nu gomal \q findi a gapohee wa caac ciŋ ɓoo. » \m \v 56 Maryaama ɓooffa ŋ ɗiskaŋ Elisabet ŋ ini ɗal ree caɓin kaahay, wala wa uupa, ƴutta a haadda. \s Raakuukaŋ Yahya \p \v 57 Wa noha Elisabet joy ɓasloh ree, a raakka kuɓu ƴaar. \v 58 Gentoh ciŋ ɗe na ɓaah ciŋ ɗe kerahha ne Heɗ ɓoo baahohiɗ ɗe ŋ ineem, ɓa ambsukohha na ɗe, ɓa neɓuusa nga. \p \v 59 Wa mbeha a ɓasloh dokuk, ɓa hayya ne ɓa nguɗ kuɓka. Ɓa waaɗta ɗe teek ŋ baab ɓa Sakariya \v 60 waaye Elisabet woosa ɓa ne : « Muk, a teeksan Yahya. » \v 61 Ɓa woosa ɗe ne : « Moo, ɗu raakɗi ali ɓaahi teeku ɗaa. » \v 62 Ɓa meekseeɗa Sakariya na yaah findi a waaɗ ne kuɓkiŋ ɗe teeku. \v 63 A nakohha waakɗu fiisoha, ɓa eɗta ɗe, a fiissa nga ne : « A teeku Yahya. » Ɓooɓa jen feyuusa. \v 64 Ŋ ɗiska ɗiska, Sakariya minissa jomb, a woyeeɗa baahkiŋ Kooh. \v 65 Ɓooɓa genee na ɗe feyuusa ŋ ina raake, ɓa laamtoheeɗaa ŋ kur caŋ tangoocaŋ Yudee jen. \v 66 Hatiliŋ Heɗ ɓoo hunee na kuɓka, tahha po, ɓa kerhee naandsukaŋ ineem jen, ɓa liiɓeeɗa an : « Kuɓkii joy ye nik ? » \s Sakariya ƴeekiɗ Kooh \p \v 67 Baabiŋ kuɓki, Sakariya, wa a kaɗ po a minissa jomb, Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh riiffa ɗe, a woyeeɗa woo ci puloh ŋ Kooh an : \q \v 68 « Heɗ ɓoo Koohiŋ Israayel ƴeekaah \q ŋ ini a hirip ɓooɓiŋ ɗe, a muciɗta ɓa. \q \v 69 A komiɗ ɓoo Mucɗoh raakiɗ hatil \q ŋ cuuɓiŋ ñaamiŋ ɗe Dawuuda, \q \v 70 findi a gapohee wa maañiɗ, \q a taambiɗtaa ŋ nguɓ caŋ woosuuɗ caŋ ɗe, \q te ɓa jen ɓa hooliɗ, \q \v 71 ne a hey ɓoo saɓsohe na sangiɗ ciŋ ɓoo, \q a muciɗ ɓoo ŋ yaah ciŋ ɓi sang ɓoo jen. \q \v 72 A teeɓ caac ciŋ ɓoo baahkiŋ ɗe, \q a naandsuk ambtiɗohiŋ ɗe hool, \q \v 73 findi a giñɗohee wa caac ɓoo Ibrahiima, \q \v 74 ne a hey ɓoo pulɗe ŋ ɓi sang ɓoo, \q po ɓoo ñaamkee ɗe te ɓoo neƴƴohanɗi, \q \v 75 ɓoo nikan ɓo' hooliɗ, \q yurhiɗ ŋ fikiice ŋ kipes kiŋ ɓoo jen. \q \v 76 Te fu kuɓu, \q fu nikan woosuuɗiŋ Kooh yi ŋ ɗafka ɗafka, \q laam, a fu adgan, \q fu paɗiɗ Heɗ ɓoo waasiŋ ɗe. \q \v 77 Fu inhiɗ ɓooɓiŋ ɗe ne, \q ɓa hey ɗaasse bakaaɗ ciŋ ɓa, ɓa muc. \q \v 78 Laam, Koohiŋ ɓoo keeñkohiɗ ɓoo te a baahiɗ. \q Weɗi tah, a hey ɓoo woosohe \q siñaari na hee pulohe ŋ ɗafki, \q mand na nohi na hane pul, \q \v 79 ne wa siñaariɗ ɓoo, \q ɗiski ɓoo ɓoof ŋ ñuusiŋ kakaan ki, \q a deg ɓoo ŋ waas jam. » \m \v 80 Ŋ ineem, njaanja yakeeɗa, liiɓiŋ ɗe ɓaatkeeɗa, a gennda ŋ nduufa po wa a teeɓ Israayel ci haf ce. \c 2 \s Raakuukaŋ Yeesu \p \v 1 Ŋ jamanoocaam, buura yakkaŋ \w Rom\w* teeksee Ogis nakohha ne tiik caŋ ɓooɓa jen fiissaat. \v 2 Fiisiŋ tiik ceem nikka wa koc, wa hendee ŋ jamanoona Kiriñus nikoh goornooraŋ Siri. \v 3 Ŋ ineem, yaa nu nga ɗah, kaɗeeɗa ne a fiisu ŋ kur ka a cosaankoh. \v 4 Suseef nammba puloh kur ka na woyse Nasareet ŋ Galile, a kaɗta Betlehem ŋ Yudee, kur ɓi Dawuuda laam a ɓaahee ŋ ɓi rimkoh nga ɗe. \v 5 A kaɗta bindka na ɓitiice Maryaama tel ɗe rook. \v 6 Noha a joy ɓasloh raak ɓa reyiɗ Betlehem, \v 7 a ɓasilla kuɓu ƴaar saawiŋ ɗe, a lemessa ɗe ŋ daah. Ina ɓa haɓeeɗi ŋ dalohaanaŋ hanheeca, tahha po a faannda ɗe ŋ ñamohaanaŋ ɗoopaat ca. \s Malaaka teeɓkiɗ niiɗoh ca \p \v 8 Ŋ bilaf faŋ kur ka, ɓi niiɗoh meeɗeen neeh nga ne ɓa taambkoh ɗoopaat caŋ ɓa. \v 9 Malaaka teeɓukka ɓa, siñaariŋ Heɗ ɓoo yipukka nga ɓa, ɓa feyuusa lool. \v 10 Waaye malaakaana woosa ɓa ne : « Kinaat neƴƴoh, ŋ kom ɗu woo neɓiɗ wi fu inah ne ɓooɓi jen hey sume nga keeh-keeh. \v 11 Woti ŋ kur ɓi Dawuuda, Mucɗoh wuu ɗu rimkiɗ nga ; a yi \w Kiristaani|lemma="Kiristaa"\w*, weɗ Heɗ ɓoo, \w Mucɗohi Kooh gapohe|lemma="Mucɗohi Gapohse"\w*. \v 12 Inii weɗ na hee ɗu wa teeɓe : Ɗu hey hote kuɓu lemesuuɗ ŋ daah, a faanu ŋ ñamoha ɗoopaat. » \v 13 Ɗekka po, mboolo malaaka laayoh na laayoh nikka na ya koc ŋ ɗiska, ca ƴeekeeɗa Kooh an : \q \v 14 « Yakkiŋ Kooh ƴeekaah \q ŋ ɗiska uup ɗafuk ŋ Eel ca \q te ɓooɓi neɓ ɗe, \q ɓa raakaat jam ŋ kehƴi. » \m \v 15 Wa malaakaaca faɗ ɓa ndaam, dokukka Eel ca, niiɗoh ca woosa ŋ harmban ɓa ne : « Ɓoo kaɗaat Betlehem, marka ini raak nga, wi Heɗ ɓoo woo. » \v 16 Ɓa arra kaɗ, ɓa raakka Maryaama na Suseef nga na kuɓka faanuuɗ ŋ ñamoha ɗoopaat. \v 17 Wa ɓa hot kuɓka, ɓa naandsukka ɓooɓa ini ɓa woyu nga ɗe. \v 18 Ɓooɓa kerah naandsukaŋ niiɗoh ca jen feyuusa. \v 19 Ŋ ini kaɗ ŋ Maryaama, a ammba woo ceem jen ŋ hafiŋ ɗe, a markiseeɗa ca ŋ ɗooƴ ce. \v 20 Niiɗoh ca dokkeeɗa, ɓa ƴeekeeɗa yakkiŋ Kooh, ŋ ina ɓa kerah te ɓa hottaa laam wa raakoh ɗaa findi ɓa woyohsee wa. \s Yeesu teeɓohuuɗ ŋ Kahan Kooh \p \v 21 Wa mbeha Maryaama ɓasloh dokuk, kuɓka \w nguɗukka|lemma="nguɗuk"\w* ; ɓa teekka ɗe Yeesu, tiika malaakaana eɗohee bala yaay ɓa amban rook. \p \v 22 Wa neeh ca ɓa farsukohee reeh findi \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nakoha, ɓa ɓayya kuɓka Yerusalem ne ɓa eɗ ɗe Heɗ ɓoo. \v 23 Laam, ŋ waasiŋ Heɗ ɓoo, wa fiisuuɗ ne : « Komaaki saaw ƴaar nu nik ɗah, Heɗ ɓoo hey ɗe waɗse.\x + \xo 2:23 \xo*\xt Pula 13:2-12\xt*\x* » \v 24 Ɓa nammba \w seeƴuk\w* ne Maryaama hool findi wa nakohu ŋ waasiŋ Heɗ ɓoo : hoɗ kanak mbaa banuut ƴin kanak.\x + \xo 2:24 \xo*\xt Lewiici 12:8\xt*\x* \s Simeyong na Aana yakɗiɗ Kooh sagu Yeesu \p \v 25 Ŋ Yerusalem, raakiɗ ƴaara teeksee Simeyong nga, a nikee ƴaar yurhiɗ te a kerhiɗta Kooh, a nikee sekeeɗa mbehi Israayel hirpohsan. \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w* nikee na Simeyong. \v 26 A teeɓeen ɗe ne bala a kaanan ɗah, a hey hote Mucɗohi Gapohse Heɗ ɓoo woos. \v 27 Fuuɗsi Hoolohngaani hiirra ɗe ŋ kaɗ \w Kahan Kooh\w*, raak Maryaama na Suseef ɓayiɗ Yeesu ne ɓa wik ɗe Kooh findi waasiŋ Musaa nakoha. \v 28 Simeyong ammba gooya, a yakiɗta Kooh, an : \q \v 29 « Ɗiski wa nik ndii Heɗ ɓoo, \q fu miniɗ faɗ \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɗa a coot ŋ jam. \q Fu haɓɗiɗ ini fu gapohee, \q \v 30 laam, na has ciŋ ngo, \q ŋ hotootiɗ Mucɗohi puloh nga ɗa \q \v 31 yi fu kooɗkiɗ ɓooɓi jen \q \v 32 a nikka ñiini na hee ɗa teeɓohe ŋ cuuɓ ci jen, \q te a yi ndamiŋ Israayel, cuuɓiŋ ɗa. » \m \v 33 Baabiŋ kuɓki na yaay ɓa feyuusa ŋ in ci Simeyong woo nga ɗe, \v 34 Simeyong barke'iɗta ɓa, a hannda woo Maryaama, yaayi ne : « Kuɓkii hay ne, ɓi ɓo' laayiɗ ŋ Israayel keen, laayiɗ kuruk. A hey nike firndeeni na hee taasse. \v 35 Ŋ ineem, liiɓ ci ɓo' laayiɗ ɗasiɗ ŋ ɗooƴ ɓa hey teeɓohse. Te fu Maryaama, fu hey raake miskiɗ findi ɓoyi yipu salma ŋ keeñ. » \p \v 36 Wa nameen raak woosuuɗ ɓitiɓ teeku Aana, a nikee kuɓu Fanuwel yi ɓaahee ŋ cuuɓiŋ Aser. A ɓitfeen lool ; wa kilookiŋ ɗe coot, a pesiɗ kiis yasna-kanak na ƴaar ce, yeem kaannda, \v 37 a rissa raakaaɗi ƴaar. A raakee kiis ndaŋkiyaah-yasna-kaahay na kiis nikiis (84). A meeɗɗi kurkoh ŋ Kahnaŋ Kooh, a oreeɗa, a kiimeeɗa Kooh noh na wek ; a nikiɗohee ɗe ɗaa. \v 38 A maasoheen wa Simeyong na woye, a nammba gidim Kooh, a woyeeɗa ɓooɓa seke faɗsuukiŋ Yerusalem jen ini kaɗ ŋ kuɓka. \p \v 39 Wa Suseef na Maryaama ƴut haɓiɗ in ci waasiŋ Heɗ ɓoo nakoh jen, ɓa dokukka Galile, ŋ kur ɓa wi na woyse Nasareet. \v 40 Kuɓka yakeeɗa, a ndengeeɗa, a ɓaateeɗa raak liiɓohaaɗ moɗiɗ te Kooh hunnda na ɗe. \s Yeesu ŋ Yerusalem \p \v 41 Kiis nu ree ɗah, Maryaama na Suseef kaɗ Yerusalem ne ɓa maasoh \tl \+w Paak\+w*\tl* ci, mbeh ci ɓa na naandsukohe pulohaŋ Israayel ci \w Misra\w*. \v 42 Wa Yeesu raak kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak (12), a kaɗta na ɓa findi wa na tumohse. \v 43 Wa hewa reeh, ɓa haadeeɗa, waaye a yi Yeesu, a tassa ŋ Yerusalem. Yaay ɓa na baab ɓa yegɗi. \v 44 Ɓa liiɓpa haa ne a yaa ŋ huntoh caŋ ɓa ɓinooɓa, ɓa tiinnda ini ree noh mulnguus, ɓa hotɗi ɗe. Ɓa marakka ɗe ŋ nawleecaŋ ɓa na ɓaah caŋ ɓa. \v 45 Ɓa hotɗi ɗe, ɓa dokukka, ɓa waakeeɗa ɗe po ŋ ɗooƴ Yerusalem. \p \v 46 Ŋ mbeha kaahayɗoh, ɓa raakka ɗe ɓoofiɗ ŋ ɗooƴ Kahan Kooh ŋ leernaŋ jangɗohoh ca ; a sikɗukeeɗa ɓa, a nameeɗa ɓa meekis. \v 47 Ɓooɓa kerhee ɗe jen feyuusa ŋ neɓkiŋ ɗe hel, na findi a lofohee ɓa. \v 48 Wa yaay ɓa na baab ɓa hot ɗe, ɓa feyuusa. Yaay ɓa woosa ɗe ne : « Kuɓkiŋ ngo wa ye tah, fu haɓiɗta ɓoo inii ? Mi na baab ɗu, ɓoo feysee feyu, ɓoo ɓii waak ɗa poyi. » \p \v 49 A loffa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu waakeeɗa so ? Hanaa ɗu inahɗi ne, ŋ joy nik ŋ Kahan Baabiŋ ngo ? » \v 50 Waaye ɓa inahɗi ini a woo ɓa. \v 51 Ŋ ineem Yeesu hunnda na ɓa, ɓa dokukka kur ka na woyse Nasareet. Ŋ ineem, a kerhiɗeen ɓa, yaay ɓa ammba in ceem jen ŋ hafiŋ ɗe. \v 52 Yeesu yakeeɗa, a uupeeɗa uup raak liiɓohaaɗ moɗiɗ, a neɓpa ɓooɓa, a neɓpa Kooh. \c 3 \s Woo kiŋ Yahya Ɓoktohi \p \v 1 Wa nikee ŋ jamanoonaŋ buura yakkaŋ \w Rom\w* na woyse Tibeer, wa a tum kiis ndaŋkiyaah na kiis yatuus (15) ŋ hafaŋ kur ka, waam a Ponse Pilaat nikee goornooraŋ Yudee, Herod adgohha Galile, Filip taambɗoh ce adgohha Iture na Tarakonit, Lisañas adgohha Abileen ; \v 2 Hannas na Kayif nikka \w seeƴkiɗoh\w* ca yakak ca\f + \fr 3:2 \fr*\ft Hannas a yi nikee seeƴkiɗoha yakka, waaye e ɓi \+w Rom\+w* nihsohee ɗe nga, tufkiɗta Kayif. Kon ŋ jamanoonaam, ɓa kanak jen, ɓa ɓeeɗkohsee seeƴkiɗoh yakak.\ft*\f*. Ŋ kiis kaam, Kooh dengkohha kuɓkiŋ Sakariya na woyse \w Yahya\w*\f + \fr 3:2 \fr*\fq Yahya \fq*\ft : a na name ɓeeɗkohu Yahya Ɓoktohi. A yi Saaŋ \+tl Batiis\+tl* ŋ farañse.\ft*\f* woo kiŋ ɗe, raak ɗe genee nduufa. \v 3 Yahya wileeɗa ŋ ɓakaŋ kalaŋ Yurdan jen, a inhiɗeeɗa ɓa ne ɓa hayaat ɓa ɓoktuk, wa teeɓoh ne ɓa teyiɗ ɓoƴsoh pesohaaɗ, ɓa min ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɓa. \v 4 Wa raakohha ɗaa findi wa fiisohu ŋ teerndiŋ woosuuɗi Esayi an : \q « Hooso wa ɗaa leehuk ŋ nduufa ne : \q “ Haɓɗaat waasiŋ Heɗ ɓoo, \q haɓɗiɗaat ɗe waas ciŋ ɗe jen, ca yurah. \q \v 5 Oon ci jen hey uumbse, \q tangooci na tund ci jen hey girtasse, \q waas ci nduuɗkiɗ ci hey yurhiɗasse \q te ci raak atoh hey luhtasse.\x + \xo 3:5 \xo*\xt Esayi 40:3-4\xt*\x* \q \v 6 Ɓooɓi jen hey hote findi Kooh na mucɗohohe. ” » \m \v 7 Ɓo' laayiɗ hayeeɗa ŋ Yahya Ɓoktohi ne a ɓokit ɓa, a woosa ɓa ne : « Ini ɗu añaand haa ne iiñ jen, ɗu liiɓiɗ ne ɗu miniɗ penduk ayrukiŋ Kooh wi na haye e ? \v 8 Tumohaaɗ ciŋ ɗu baahaat, wa teeɓoh ne ɗu ɓoƴsohiɗ pesohaaɗ, te kinaat ɗaar rek ɗu woyee ŋ ɗooƴ ɗu ne “ Ɓoo rimkoh ŋ Ibrahiima. ” Ñam na woyee ɗu ne atoh cii, Kooh miniɗ pulɗiɗ Ibrahiima kuɓu nga ca. \v 9 Ɗiski wa nik ndii, kiw ki ƴutiɗ ne wa giing tas kidig, te waa nu raakɗi rim baahiɗ ɗah, wa hey ƴoɓse wa njafu ŋ yongkaaha. » \p \v 10 Ɓooɓa meekseeɗa Yahya ne : « Ɓoo tuman na ? » \v 11 A loffa ɓa ne : « Ɓo' nu raak kulɓa kanak ɗah, eɗa ɓoyi raakɗi winoori, te ɓo' nu nam raak kañam ɗah, paysohaa na ɓoyi raakɗi. » \v 12 Ɓi \w juuti'oh\w* nammba hay nga ɗe ne ɓa ɓoktu, ɓa meekissa ɗe ne : « Ɓoo joy ye haɓiɗ Jangɗohohi ? » \v 13 A woosa ɓa ne : « Kanaat ɓaat tus ŋ ini ɗu naku. » \v 14 Ɓi soldaar hayya nga ɗe, ɓa woosa ɗe ne : « Moo ! Ɓoo joy ye haɓiɗ ? » A woosa ɓa ne : « Kinaat ɓay kopor ɓo' ŋ naafiɗ wala ŋ lee ; topaat ŋ ini ɗu na wirndasse. » \p \v 15 Ɓooɓa nikee sekeeɗa \w Mucɗohi Gapohse\w* sek keeh-keeh, yaa nu nga woyeeɗa ŋ ɗooƴ ce ne : « Andi e Yahya Mucɗohi Kooh gapohe ? » \v 16 Yahya loffa ɓa jen ne : « Mi na ɓoktee ɗu na masuɓ, waaye raakiɗ ɓoyi na haye yi uup po nik kilifa, te ŋ yeyyooɗi nik \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɗe ne ŋ toksiɗee ɗe ñafaɗ ciŋ ɗe. A yi, a ɓoktohan ɗu \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, na yongkaah. \v 17 A amb saliŋ ɗe ŋ yaah, ne a nistoh pees na fuñind. A nangɗoh pees ci ŋ ndapiŋ ɗe, a doh fuñndi ŋ yongkaahi heyɗi ƴime. » \v 18 Yahya ñaaheeɗa ɓooɓa ŋ inaa laayiɗ ne a woo ɓa \w Yegɗohiŋ Muci\w*. \v 19 Ŋ mirndaani, Yahya woytohha Herod ya adgoh Galile ŋ ini a kooɗ Herojaad, yi ɓiti taambɗoh ce, na in ca moɗaaɗiica wiiriis ca a tumee jen. \v 20 Herod taƴɗukka Yahya ŋ kasoona, ɓaatta ŋ in ca moɗaaɗiica a tume. \s Cambiŋ pangkiŋ Yeesu \p \v 21 Ŋ jamanoona Yahya ɓoktohee ɓooɓa jen, Yeesu nammba ɓoktu. Wa a na kiime Kooh, Eel ci rangsukka, \v 22 Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh yipukka nga ɗe, ŋ mandohaaɗ banuut. Hooso kerhukka ŋ Eel ci an : « A fu kuɓkiŋ ngo ŋ waaɗ keeh-keeh te ŋ neɓuuɗ nga ɗa lool.\x + \xo 3:22 \xo*\xt Sabuur 2:7; Esayi 42:1\xt*\x* » \p \v 23 Wa Yeesu na cambe pangkaŋ ɗe raak ɗe ŋ ɓak kiis ndaŋkiyaah-kaahay (30). Ɓooɓa ammba ne a kuɓu Suseef. \li Suseef, a Heeli rim ɗe, \li \v 24 Heeli a kuɓu Matat, \li Matat nikka kuɓu Lewi, \li Lewi a yiŋ Melki, \li Melki nikka yiŋ Yanayi, \li Yanayi yiŋ Suseef, \li \v 25 Suseef Matacas, \li Matacas Amos, \li Amos Nahum, \li Nahum Esli, \li Esli Nagayi, \li \v 26 Nagayi Maat, \li Maat Matacas, Matacas Semeyin, \li Semeyin Yosek, Yosek Yoda, \li \v 27 Yoda Yowanan, Yowanan Resa, \li Resa Sorobabel, Sorobabel Salacel, \li Salacel Neri, \v 28 Neri Melki, \li Melki Adi, Adi Kosam, \li Kosam Elmadam, Elmadam Er, \li \v 29 Er Yeesu, Yeesu Eliyeser, \li Eliyeser Yorim, Yorim Matat, \li Matat Lewi, \v 30 Lewi Simeyong, \li Simeyong Yudaa, Yudaa Suseef, \li Suseef Yonam, Yonam Eliyakim, \li \v 31 Eliyakim Meleya, Meleya Menna, \li Menna Matata, Matata Natan, \li Natan Dawuuda, \v 32 Dawuuda Yesay, \li Yesay Obed, Obed Boos, \li Boos Salmon, Salmon Nahson, \li \v 33 Nahson Aminadaab, Aminadaab Admin, \li Admin Arni, Arni Hesroon, \li Hesroon Peeres, Peeres Yudaa, \li \v 34 Yudaa Yaŋhooɓa, Yaŋhooɓa Isaahha, \li Isaahha Ibrahiima, Ibrahiima Tera, \li Tera Nahor, \v 35 Nahor Serug, \li Serug Reyu, Reyu Peleg, \li Peleg Eber, Eber Selah, \li \v 36 Selah Kaynan, Kaynan Arpaksad, \li Arpaksad Sem, Sem Noohin, \li Noohin Lemek, \v 37 Lemek Matusalem, \li Matusalem Henok, Henok Yered, \li Yered Mahalal'el, Mahalal'el Kenan, \li \v 38 Kenan Enos, Enos Set, \li Set Aadama, Aadama yi Kooh fer. \c 4 \s Seytaani jaɗɗiɗ Yeesu fiir \p \v 1 Wa Yeesu puloh kalaŋ Yurdan, raak \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w* riifiɗ ɗe. Fuuɗseem kaɗɗukohhaa ɗe nduufa. \v 2 A nikka nga neeh ndaŋkiyaah-nikiis (40), ndaam, Seytaani fiireeɗa ɗe. A ñamɗi ŋ neeh ceem, ŋ mirndaani a aɗukka. \v 3 Weɗi Seytaani woyoh ɗe ne : « Nik ne fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* ɗah, woya atoh fii wa ɓoƴsuk mbuuru. » \v 4 Yeesu loffa ɗe ne : « Fiis ci Hooliɗ ci woyiɗ ne : “ Ɓo' na pesohe mbuuru dong haa.\x + \xo 4:4 \xo*\xt Rohƴiɗi 8:3\xt*\x* ” » \p \v 5 Seytaani ɓayya ɗe ŋ ɗiska uup ɗafuk, a teeɓpa ɗe, ŋ harmban ñep na marak, nguur ciŋ adinaani jen. \v 6 A woosa ɗe ne : « Nguur cii jen na ini ŋ ɗooƴ ca degu ŋ yaah ciŋ ngo te ŋ miniɗ ca eɗ ɓoyi neɓ po. \v 7 Fu teyɗuk ƴek ŋ fikiiso ɗah, ŋ hey ɗa ca one jen. » \v 8 Yeesu loffa ɗe ne : « Fiis ci woo ne “ Ƴekɗa Kooh Heɗ fu, te fu ñaamuk a yi dong.\x + \xo 4:8 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:13\xt*\x* ” » \p \v 9 Seytaani ɓayissa ɗe Yerusalem, ŋ jol \w Kahnaŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w*, a woosa ɗe ne : « Nik ne fu Kuɓkiŋ Kooh ɗah, faɗsuka ŋ kehƴi ; \v 10 Fiis ci Hooliɗ ci woyiɗ ne : “ Kooh hey nake malaakaaciŋ ɗe, ca niiɗ ɗa. ” \v 11 Te : “ Ca ɓay ɗa ŋ yaah ciŋ ca, po kot ciŋ ɗa laɓkanɗi ŋ atoh. ” » \v 12 Yeesu nammba ɗe lof ne : « Fiis ci namiɗ woo ne : “ Kana markisuk Kooh Heɗ fu.\x + \xo 4:12 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:16\xt*\x* ” » \p \v 13 Wa Seytaani jaɗiɗ ɗe fiir po a miniɗɗi ɗe in, a cootta, a sekɗoheeɗa ɗe mbeh wiiriis. \s Yeesu ŋ Galile \p \v 14 A Yeesu dokuk Galile kotii, raak ɗe riifiɗ na doolndiŋ Fuuɗsi Hoolohngaani. Ɓooɓa laamtoheeɗa ɗe ŋ kur caam jen, \v 15 a jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ca, ɓooɓa jen laaskeeɗa ɗe. \p \v 16 A aaseeɗa, a puleeɗa kur ca po a reesa ŋ Nasareet, kur ka a yakoh. Wa \w mbehi na iɗsiɗkohse\w* ree, a aassa ŋ \tl sinaagoga\tl* findi a meeɗa tumoh, a kurukka ne a jang ini fiisu. \v 17 Ɓa eɗta ɗe teerndiŋ woosuuɗi na woyse Esayi, a puliɗta ɗiski inii fiisu : \q \v 18 « Fuuɗsiŋ Heɗ ɓoo yii nga so, \q laam a yi kooɗ to ne ŋ kom ñakiɗ ci \w Yegɗohiŋ Muci\w*, \q a yi woos so ne ŋ woo ambuuɗ ci faɗsuukiŋ ɓa, \q ŋ woo fuuliɗ ci ne ɓa hey hote \q te ŋ nam puliɗ torhiɗuuɗ ci ŋ miskiɗiŋ ɓa, \q \v 19 ŋ yegɗoh ne kiis kii, weɗ kiis ki Heɗ ɓoo teeɓohan baahkiŋ ɗe.\x + \xo 4:19 \xo*\xt Esayi 61:1-2\xt*\x* » \m \v 20 Wa Yeesu ƴut, a lemmba teernda, a dokinndaa ƴaara na ɗaakee wa, a ɓooffa ne a woo ; ɓooɓa nikee ŋ \tl sinaagoga\tl* jen yurhiɗkohha na ɗe. \v 21 A woosa ɓa ne : « Ini Fiis ci woyee wii te ɗu kerahhaa, wa raakiɗ woti. » \v 22 Ɓooɓa jen woyeeɗa in baahiɗ nga ɗe, ɓa feyuusa ŋ woo ca neɓiɗ ca a woo. Ɓa weeɗa ne : « Ƴaarii a kuɓu Suseef haa e ? » \v 23 Yeesu woosa ɓa ne : « Ŋ inhiɗ ne ɗu hey yo woye woo kii : “ Paƴohi, paƴa haf fu. Ɓoo kerhiɗ in ca fu tum ŋ Kapernawum jen, tuma mand ɗaa ndii, ŋ kur ki fu genoh. ” » \p \v 24 Yeesu degiɗta ɓa nga ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh : Ali woosuuɗ na teyɗukseeɗi ŋ kur ka a genoh. \v 25 Ɗu inhiɗ ne ŋ jamanoonaŋ woosuuɗi \w Ilyas\w*, wa Kooh toɓɗi kiis kaahay na camban te aɗ miskiɗ raakka ŋ kur ka jen, wa raak ɓitiɓ laayiɗ ŋ Israayel ƴaar caŋ ɓa kaaniɗ. \v 26 Moona Kooh tuuƴɗi Ilyas ŋ ali ɓitiɓ nga ɓa, waaye a tuuƴ ɗe ŋ ɓitɓa ƴaar ce nam kaan ya genee Sarepta ŋ kur kaŋ Sidoon. \v 27 Te ŋ jamanoonaŋ woosuuɗi na woyse Elise, ɓo' laayiɗ raakeen \w kosaay ki na oɓse faan\w* ŋ Israayel, moona ali ɓo' wirɗuuɗi nga ɓa, waaye a Naaman ya genee Siri, a yi wirɗu. » \p \v 28 Wa ɓa kerah woo ceem, ɓooɓa nikee ŋ \tl sinaagoga\tl* jen ayrukka po ɓa heeɗa pooke. \v 29 Ɓa kurukka, ɓa puliɗta ɗe kur ka, ɓa ɓayya ɗe ŋ suunaŋ tangoora ɓa yipohee kur kaŋ ɓa ne ɓa yeñ ɗe a kaan \v 30 waaye a lahha ŋ harmban ɓa, a cootta waas ce. \s Yeesu wirɗiɗ ƴaara jiini amb \p \v 31 Yeesu kaɗeeɗa po a reesa kur wiiriis ŋ Galile na woyse Kapernawum ; a jangɗeeɗa ɓooɓa ŋ mbehi na iɗsiɗkohse. \v 32 A woyee woo kilifa, tahha po, ɓa feyuusa ŋ jangɗohiŋ ɗe. \v 33 Ŋ ɗooƴ \tl sinaagoga\tl*, wa raakeen ƴaara \w jiini\w* ambe, a leehkeeɗa ŋ ɗafka an : \v 34 « Hee ! Yeesu yiŋ Nasareet, waas fu ye nga ɓoo ? Fu hay ne fu yah ɓoo e ? Ŋ inhiɗ ɓoyi fu nikoh ; a fu Ɓoyi Hooliɗi Kooh woos. » \v 35 Yeesu ngassa ɗe an : « Ɗeka, te fu pul ngaŋ ƴaari ! » Jiinnda folla ƴaara ŋ fiki ɓooɓa waaye a tumɗi ɗe in, a pulla nga ɗe. \v 36 Wa ineem raak, ɓooɓa jen feyuusa, ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa an : « Cey, woo kiŋ ƴaarii wa woo ye ? Wa hun na hatil, jiiniici sah na hoolaaɗiiki ca hoolaaɗi, ca kerhiɗiɗ ɗe po a woo ca ne pulaat ɗah, ca saandohe ! » \v 37 Ɓa laamtoheeɗa Yeesu, ŋ ɗisik nu nik ŋ kur caam jen. \s Yeesu wirɗiɗ kosaayiɗ laayiɗ \p \v 38 Wa Yeesu puloh \tl sinaagoga\tl*, a kaɗta kahan Simong tel yaayiŋ ɓiti Simong kosaayiɗ po faaniŋ ɗe nikka dohiɗ jip. Ɓa kiimmba Yeesu ne a wiriɗ ɗe. \v 39 A hiirra nga ɗe, a ngassa kosaay ka, wa saɓsukohha na ɗe. Ŋ ɗiska ɗiska a kurukka, po a taambkoheeɗa ɓa. \p \v 40 Wa noha muy, ɓa raakee kosaayiɗ jen hayya ŋ Yeesu na ɓi jangaaro ɗalohiɗ, a degga yaa nu nga ɗah yaah ciŋ ɗe, yaa nu a degga yaah ciŋ ɗe ɗah, yeem wir. \v 41 Ɓi jiini puloheeɗa ŋ kosaayiɗ laayiɗ, ca leehkeeɗa ne : « Fu Kuɓkiŋ Kooh ! » Ca inheen ne a yi \w Mucɗohi Gapohse\w*, tahha po a ngasukka ca, a faɗɗi ca ne ca woo. \p \v 42 Wa Kooh wiis, Yeesu pulla kur ka, a kaɗta ŋ ɗisik ɗaayiɗ, ɓi ɓo' laayiɗ waakeeɗa ɗe. Wa ɓa hot ɗe, ɓa waaɗta ɗe amb ne a cootuu. \v 43 Waaye a woosa ɓa ne : « Ŋ joyiɗ nam ɓay Yegɗohiŋ Muci, wiŋ Nguuriŋ-Kooh, ŋ kur ci cinooci, ineem weɗ tah ho woosu. » \v 44 A taalndiɗta, a yegɗoheeɗaa ŋ \tl sinaagog\tl* caŋ kur caŋ Yudee. \c 5 \s Yeesu ɓeeɗkiɗ ɓi taalube \p \v 1 Wa raakka mbeh, Yeesu nikka ŋ sereendaŋ Cookmaŋ-Senesaret\f + \fr 5:1 \fr*\ft Cookmaŋ-Senesaret weɗ nam teeku Cookmaŋ-Galile.\ft*\f*, ɓi ɓo' laayiɗ ndeerra ɗe, ɓa baɓkoheeɗa ne ɓa min sikɗuk woo kiŋ Kooh. \v 2 Yeesu hotta gaal kanak ŋ sereendaŋ cookma, waam raak seeɓoh ca ruhsiɗ ŋ gaal ca po ɓa naawseeɗa mbaal caŋ ɓa. \v 3 A rappa ŋ waŋ Simong, a woosa ɗe ne : « Yeña gaali ŋ ɗooƴ masmi ƴissuut. » Simong yennjaa, Yeesu ɓooffa nga, a jangɗeeɗa ɓooɓa. \p \v 4 Wa a ƴut ɓa jangiɗ, a woosa Simong ne : « Kaɗa na gaali po ɗiska cookmi nooɗoh, ɗu njaf mbaal ciŋ ɗu, ɗu seeɓ. » \v 5 Simong loffa ɗe ne : « Kilifaani, niinma ɓoo neeh seeɓ te ali cuurund ɓoo ambɗi waaye, ŋ hey njafe mbaal ci. » \p \v 6 Wa ɓa njaf ca, ɓa ammba cuurund laayiɗ po mbaal ca faarkeeɗa. \v 7 Ŋ ineem, ɓa kaayilla huntoh caŋ ɓa nikee ŋ gaala winoora yaah, ne ɓeem hay ɓa ɓaatɗohe. Ɓa hayya, ɓa siffa gaal ca kanak ca jen cuurund po ca diigeeɗa. \p \v 8 Wa Simong Piyeer hot ŋ ineem, a ƴekka ŋ fiki Yeesu a woosa ne : « Us so kilifaani, ŋ bakaaɗoh. » \v 9 A feyse feyu a yi na ɓooɓa a hunee na ɓa jen sagu cuurund ca ɓa amb. \v 10 Huntoh caŋ ɗe Saak na Saaŋ, kuɓuuciŋ Sebede, nammba feyu. Yeesu woosa Simong ne : « Kana tiit, ini amboh woti fu seeɓan ɓo' kotii. » \p \v 11 Wa ɓa puliɗ gaal caŋ ɓa ŋ sereendaŋ cookma, ɓa faɗta in caŋ ɓa jen, ɓa ñaakiɗta Yeesu. \s Yeesu wirɗiɗ ɓo' kosaayiɗ kosaay ki na oɓse faan \p \v 12 Wa raakka mbeh, Yeesu nikka ŋ kur, raak ƴaar yaa nga, a ambohee \w kosaay ki na oɓse faan\w* po faaniŋ ɗe jen yahrukohha. A hot hot Yeesu rek, a ƴekka po pukiŋ ɗe reesa kehƴi, a kiimmba ɗe an : « Kilifaani, fu waaɗa ɗah, fu miniɗ to saɓsoh na kosaay kii po ŋ nik ɓo' hooliɗ. » \v 13 Yeesu raɗissa yaah, a degga ɗe wa, a woosa ne : « Ŋ waaɗiɗa, hoola ! » Ŋ ɗiska ɗiska kosaay kaŋ ƴaara saɓsukohha na ɗe. \v 14 Yeesu nakka ɗe ne a kinaata woo ali ɓo', a woosa ɗe ne : « Kaɗa fu teeɓa haf fu \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w*, fu haɓiɗ seeƴki \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nakoh ne fu hool, wa teeɓoh ne fu wiriɗ.\x + \xo 5:14 \xo*\xt Lewiici 14:2-32\xt*\x* » \v 15 Tiikiŋ Yeesu uupeeɗa nga kerhu, ɓi ɓo' laayiɗ hayeeɗa nga ɗe ne ɓa sikɗuk ɗe te ɓa wir ŋ kosaay caŋ ɓa. \v 16 Ini kaɗ ŋ Yeesu, a meeɗeen ɗaay ŋ nduufa, a kiimee Kooh nga. \s Yeesu wirɗiɗ lafñiɗ \p \v 17 Wa raakka mbeh, Yeesu jangɗoheeɗa. Ɓi ɓo' ɓaahee ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca na ɓi ɓo' ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa nikee nga. Ɓa pulohee kur caŋ Galile jen na caŋ Yudee na Yerusalem. Hatiliŋ Heɗ ɓoo huneen na Yeesu ne a wiriɗ kosaayiɗ ca. \v 18 Ɓi ɓo' hayya, gaalɗohiɗ ƴaar ŋ faankoha. E kot ciŋ ɗe sange. Weɗ tahee ɓa ɓayeeɗa ɗe ŋ Yeesu, raak ɗe ŋ ɗooƴ taɓah. \v 19 Waaye ɓa raakɗi ɗiski ɓa hee taambe sagu findi ɓooɓa laayohe. Ɓa rappa ŋ ɗafuk taɓaha, ɓa nihissa ŋ poon caŋ wa, ɓa yoorra ɗe ŋ ɗooƴ ɓooɓa ŋ fiki Yeesu. \p \v 20 Wa Yeesu hot ɓa na findi ɓa kosoh, a woosa ƴaara kosaayɗa ne : « Ƴaariŋ ngo, fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa. » \v 21 Jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa na \tl Farisen\tl* ca woyeeɗa ŋ ɗooƴ ɓa ne : « Ƴaarii a yi ɓa po a ɗale Kooh mand an ? Ali ɓo' minɗi ɗaasoh bakaaɗ ɗal Kooh dong ! » \v 22 Waaye Yeesu inahha ina ɓa liiɓee ŋ ɗooƴ ɓa, a woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu liiɓee ineem ? \v 23 Ŋ woo ƴaarii ne : “ Fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa ” wala ŋ woo ɗe ne : “ Kurka fu tiind. ” A winde uup yooɓ ? \v 24 Mbaa ŋ hey ɗu teeɓe ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* raakiɗ doolndi a min ɗaasoh bakaaɗ ŋ kehƴi. » Yeesu woosa ƴaara lafñiɗa ne : « Ñam woo ɗa wa, kurka fu ɓay basngiŋ ɗa te fu haad. » \v 25 Ŋ fiki ɓooɓa jen ƴaara jaarra kuruk, a ɓayya faankohaanaŋ ɗe, a haadeeɗa, a yakɗeeɗa Kooh. \v 26 Ɓooɓa jen feyuusa ɓa yakɗeeɗa Kooh ; ɓa jaahiɗta, ɓa woyeeɗa ne : « Ɓoo hotiɗ in feyohiɗ woti. » \s Yeesu ŋ kahan Lewi \p \v 27 Wa Yeesu pul, a hotta \w juuti'oh\w* teeku Lewi ɓoofiɗ ŋ ɗiska a na juuti'ohe. A woosa ɗe ne : « Ñaakiɗ to. » \v 28 Lewi kurukka, a faɗta in caŋ ɗe jen, a ñaakɗeeɗa ɗe. \v 29 Wa ɓa ree kahan Lewi, a tikɗukiɗta Yeesu kañam laayiɗ ndaam. Ɓi \w juuti'oh\w* laayiɗ na ɓi ɓo' wiiriis ñameeɗa na ɓa. \p \v 30 \tl Farisen\tl* ca na jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa ñaɗtukeeɗa ŋ taalubeeciŋ Yeesu an : « Wa ye tah ɗu ñame, ɗu anee na juuti'oh ci na bakaaɗoh ci ɓinooɓi ? » \v 31 Yeesu loffa ɓa ne : « Ɓooɓi kosaayɗi etohɗi paƴoh, e kosaayiɗ ci etoh paƴoh. \v 32 Ŋ hayɗi ne ŋ ɓeeɗuk ɓooɓi yurhiɗ ci waaye ŋ hay ne ŋ ɓeeɗuk bakaaɗoh ci, ɓa ɓoƴsoh pesohaaɗ. » \p \v 33 Ɓa woosa Yeesu ne : « Taalubeeciŋ \w Yahya Ɓoktohi\w* na ɗeke po ɓa ore, ɓa kiimee Kooh findi ɓiŋ \tl Farisen\tl* ci, waaye ɓiŋ ɗa deey, na ñamee ñam, ɓa ane. » \v 34 A loffa ɓa ne : « Hanheeci hay kilook, ɓa hey orɗukohse te raak heɗ kilooki yii na ɓa e ? Wa minɗi nik ! \v 35 Waaye wa hey raake jamano heɗ kilooki kooɗohu nga ɓa, ndeem, ɓa hey ore. » \p \v 36 Ŋ ineem Yeesu woosa ɓa andiini mandtiɗkohaanii : « Ali ɓo' na faareeɗi ŋ kulɓa as ne fu daaf kulɓa maañiɗ. Mbaa fu hey yahe kulɓaaki asi te seeketi fu na hee kooɗohe nga hunanɗi na kulɓaaki kiisɗi. \v 37 Te ali ɓo' na tumeeɗi biiñi asi na soñe ŋ mbohos und maañiɗ ; mbaa biiñi hey pooke mbohoseem, wa aamuk, mbohosi yahrukoh. \v 38 Biiñ as joy tumu ŋ mbohos as. \v 39 Waaye ɓo' nu an biiñ maañiɗ ɗah, fu heyɗi waaɗe biiñ as, laam fu na woyee ne : “ Wi maañɗi baahiɗ. ” » \c 6 \s Yeesu, Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse \p \v 1 Wa nikee ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kaɗeeɗa, ɓa taammba ŋ yohon caŋ beleeca, taalubeeciŋ ɗe piikeeɗa nga ca, ɓa ɓorñeeɗa pees ca, ɓa ñameeɗa. \v 2 Ɓi \w \+tl Farisen\+tl*\w* hotta ɓa, woosa ɓa ne : « Ɗu na haɓɗe ini waasiŋ ɓoo sangoh ŋ mbehi na iɗsiɗkohse.\x + \xo 6:2 \xo*\xt Pula 34:21\xt*\x* » \v 3 Yeesu loffa ɓa ne : « Mand haa ne ɗu moosɗi jangoh ina Dawuuda haɓɗee wa a aɗuk a yi na ɓooɓa hunee na ɗe ? \v 4 A aas ŋ \w Kahan Kooh\w*, a ɓayya mbuuruuca degsee ŋ taaɓla wuu Kooh, a ñammba nga ca, a nammba eɗ ɓooɓa hunee na ɗe, te ali ɓo' joyɗi ñam mbuuruuceem ɗal \w seeƴkiɗoh\w* ci.\x + \xo 6:4 \xo*\xt Lewiici 24:9\xt*\x* » \v 5 Yeesu degiɗta ɓa nga ne : « \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* a yi Heɗ mbehi na iɗsiɗkohse. » \s Yeesu wirɗiɗ heɗ yaah ɓeendkiɗ \p \v 6 Wa raakissa jamano, ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, Yeesu aassa ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*, a jangɗoheeɗa. Wa raakeen ɓo' nga, yaahiŋ ɗe ñaahmi ɓeendkee ɓeenduk. \v 7 Jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na \tl Farisen\tl* ca markiɗeeɗa Yeesu andi a hey wirɗohe ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, ɓa raak yambaah ɗe. \v 8 Yeesu inhee inah ini ɓa liiɓee, tahha po a woosa ƴaara na yaaha ne : « Kurka fu tufuk ŋ fiki ɓooɓi jen. » Ƴaara tufukka ŋ fiki ɓooɓa. \v 9 Yeesu woosa ɓa ne : « Ŋ meekis ɗu, wa ye teyɗohu ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, in baahiɗ wala in baahaaɗi ? Ɓo' joy joy hirpu nga wala a joy joy apu ? » \v 10 Ŋ ineem, a marakka ɓa jen, a woosa ƴaara ne : « Raɗsa yaahiŋ ɗa. » Ƴaara raɗissa yaahiŋ ɗe, wa wirra peng. \v 11 Jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa na \tl Farisen\tl* ca ayrukka po ɓa heeɗa kaane. Ɓa hotoheeɗa ŋ harmban ɓa ne ɓa marak findi ɓa joy tum Yeesu. \s Yeesu taniɗ \tl Apootar\tl* ndaŋkiyaah na kanak (12) \p \v 12 Ŋ neeh caam, Yeesu rappa ŋ ɗafuk tango ne a kiim Kooh ; a neehha kiim Kooh nga. \v 13 Na ɓaaɓa teel, a ɓeeɗukka taalubeeciŋ ɗe, a kooɗta nga ɓa ɓo' ndaŋkiyaah na kanak (12), a teekka ɓa "\w \+tl Apootar\+tl*\w*". \v 14 Ɓa nikee Simong yi a teekee Piyeer na Andare taambɗoh Simong na Saak na Saaŋ na Filip na Bartalemi \v 15 na Macce na Tomaa na Saak kuɓkiŋ Alfe na Simong yi teeksee \tl Selot\tl*\f + \fr 6:15 \fr*\fq \+tl Selot\+tl* \fq*\ft : a yi ɓoyi waaɗ kur ce po a ƴutiɗ ne a hiñohiɗa.\ft*\f* \v 16 na Yudaa kuɓu Saak na Yudaa Iskaryot yi mirndoh nik woroh. \p \v 17 Wa a tan ɓa, a hunnda na ɓa, a ruhussa tangoora. A kaɗta po ŋ ɗisik angiɗ, raak ɓo' laayiɗ nga ɓaah ŋ taalubeeciŋ ɗe na ɓooɓa fu inah ne ɓa pulohee kur caŋ Yudee jen na Yerusalem, na kur ca huntiɗkohee na cookma ŋ ɓakaŋ Tiir na Sidoon. \v 18 Ɓooɓeem ɓa hayee ne ɓa sikɗuk Yeesu te ɓa wirɗu ŋ kosaay caŋ ɓa. Ɓa fu inah ne \w jiiniica|lemma="jiini"\w* na hoolaaɗiika ca hoolaaɗi, ca ambeen ɓa, ɓa wirra. \v 19 Ɓo' nu nga ɗah waaɗta ɗe laal sagu hatila pulohee nga ɗe wirɗeeɗa ɓa jen. \s Neɓ na neɓaaɗi \p \v 20 Weɗi Yeesu yurhiɗkoh na taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : \q « Ɗu neɓɗiɗ, ɗu ɓi ñakiɗ ci, \q laam, Nguuriŋ-Kooh wa wuu ɗu. \q \v 21 Ɗu neɓɗiɗ, ɗu ɓi aɗkiɗ ci woti, \q laam, ɗu hey kape nding. \q Ɗu neɓɗiɗ, ɗu ɓi na fuɗe woti, \q ɗu hey ƴene. \m \v 22 Ɗu neɓɗiɗ, ne ɓooɓi sang ɗu ɗah, ɓa aañee ɗu, ɓa ɓasee ɗu, te ɓa moɗaaɗiɗɗee tiik ciŋ ɗu sagu Kuɓkiŋ ɓoyi ɗah. \v 23 Wa ree ɗah, sumaat po ɗu mbece, laam aafi na sekee ɗu ŋ ɗafka yakiɗ te ɗu inah ne caacuuciŋ ɓa mbugalohee woosuuɗ ci ɗaa. \q \v 24 Mas, ɗu ɓi heɗ raak-raak ci \q laam ɗu rahsiɗ ini joy ɗu sumiɗ po ƴutiɗ. \q \v 25 Mas, ɗu ɓi kap woti, \q laam, kim ɗu hey aɗke. \q Mas, ɗu ɓi na ƴene woti, \q laam, ɗu hey nike ŋ tiis te ɗu hey fuɗe. \m \v 26 Mas, ne ɓooɓi jen woyɗee ɗu baahiɗ ɗah, laam caacuuciŋ ɓa meeɗ tumoh ɗaa na ɓi tumee haf ɓa woosuuɗ. » \s Waaɗ ɓi sang ɗa \p \v 27 « Ɗu ɓi na sikɗukee so, ñam na woyee ɗu ne waaɗaat ɓooɓi sang ɗu, te ɗu tumɗee ɓa in baahiɗ. \v 28 Kiimɗaat barke ɓooɓi waaɗ ne ɗu alku, te ɗu kiimɗe ɓooɓi na torhiɗee ɗu in baahiɗ. \v 29 Ɓo' nu tip ɗa paɗ ŋ kaɓaaɓ ɗah, eɗaa ɗe wi tas. Ɓo' nu naaf paltooniŋ ɗa ɗah, kanaa ɗe sangoh kulɓaakiŋ ɗa. \v 30 Ɓo' nu kiim ɗa ɗah, onaa ɗe te ɓo' nu ɓay in ci fu raak ɗah, kinaa ɗe ca meekis. \p \v 31 Mbaa tumɗaat ɓooɓi in ci ɗu waaɗ ne ɓa haɓɗiɗ ɗu ca. \v 32 Ɗu waaɗ ɓooɓi waaɗ ɗu dong ɗah, ɗu raak ye gidmaah ŋ ineem ? Bakaaɗoh ci sah waaɗiɗ ɓooɓi waaɗ ɓa. \v 33 Te ɗu haɓɗiɗee in moɗiɗ ɓooɓi na tumɗee ɗu baahiɗ ɗah, ɗu raak ye gidmaah nga ? Bakaaɗoh ci sah na tumohe ɗaa. \v 34 Te ɗu wotɗee dong ɓooɓi ɗu amb ne ɓa hey ɗu wirnde ɗah, gidmaah raakɗi ŋ ineem. Bakaaɗoh ci sah na wotɗe bakaaɗoh ci ne ɓa min rahas ini ɓa wotɗoh. \p \v 35 Waaye waaɗaat ɓi sang ɗu, ɗu tumɗee ɓa in baahiɗ, ɗu wotɗohee te ɗu heelkuu wirind nga. Ŋ ineem aafiŋ ɗu hey yake te ɗu nikan ini ŋ moos ɗu teek, kuɓuuciŋ Kooh yi ŋ ɗafka ɗafka. Laam, a yi, a na teeɓohee teeɓoh baahkiŋ ɗe ŋ ɓooɓi añaandiɗ ci na corkiɗeeɗi ɗe. \v 36 Yirmohaat findi Kooh Baabiŋ ɗu na yirmohe.\x + \xo 6:36 \xo*\xt Pula 34:6; Sabuur 86:15\xt*\x* \s Kinaat markoh ɓo' in \p \v 37 Kinaat markoh ɓo' in, mbaa ɗu heyɗi markohse in te kinaat amboh ɓo' in, mbaa ɗu heyɗi ambohse in. Ɗaasohaat te ɗu hey ɗaasse. \v 38 Onohaat te ɗu hey onse. Ɗu hey poonɗasse laayiɗ, ca ɗengu po ca aamke, laam ɓeesohaani ɗu na ɓeesɗohohe, weɗ ɗu ɓeesɗohsan. » \p \v 39 Yeesu woyissa ɓa woo kii : « Fuuliɗ miniɗ nook fuuliɗ e ? Ndaa ɓa kanak jen, ɓa keenanɗi ŋ nung e ? \v 40 Taalube uupɗi inah ɓoyi na jangɗee ɗe waaye a teeɓu baahiɗ ɗah, a hey mande na ɓoyi na jangɗee ɗe. \v 41 Wa ye tah fu markee ɓoli ŋ hasiŋ morom fu, te wa ndooɗ yakak nik ŋ hasiŋ ɗa ? \v 42 Fu min na woyoh morom fu ne : “ Ƴaariŋ ngo faɗa ŋ nihsiɗ ɗa ɓoli ŋ hasiŋ ɗa ”, te fu yegɗi ndooɗi yakki nik ŋ wiŋ ɗa ? Naafeehaani, koca nihis ndooɗi yakki ŋ hasiŋ ɗa. Fu min hot baahiɗ ne fu nihsiɗ morom fu ɓoli ŋ hasiŋ ɗe. \s Kidig na rim ciŋ wa \p \v 43 Kidig baahiɗ minɗi raak rim baahaaɗi te kidig baahaaɗi minɗi raak rim baahiɗ. \v 44 Laam, kidig na inhisohse rimiŋ wa. Ndun na ɓeenohseeɗi ŋ ñaaɓaaɓ, reseñ na nameeɗi ɓeenohu ŋ kidig rup. \v 45 Wa mand ɗaa, ɓo' baahiɗ na pulɗe in baahiɗ raakee weɗ a ɗaak ŋ keeñiŋ ɗe. Ɓo' baahaaɗi na pulɗe in baahaaɗi raakee weɗ a ɗaak ŋ keeñiŋ ɗe. Laam, nguɓ na woye ini keeñ riif naa. \s Mandohaaɗ taalube \p \v 46 Wa ye tah ɗu ɓeeɗkee so “ Heɗ ɓoo, Heɗ ɓoo ” te ɗu na tumeeɗi ini mi na woye ? \v 47 Ɓo' nu hay nga so, a sikɗuk woo kiŋ ngo te a pesohee wa ɗah, hayaat ŋ woo ɗu ini ɓoyeem mand naa : \v 48 a mand na ɓoyi na taɓahe kahan, a acca nooɗiɗ po a pulla ŋ atoh, a yippa \tl fondamaaniŋ\tl* ɗe nga. Mbeh, Kooh toɓpa, masma baliɗta po wa laɓpa nga, wa miniɗɗi kahneem in laam wa taɓahu taɓah ndengiɗ. \v 49 Waaye ɓoyi na sikɗuke woo kiŋ ngo te a pesohuu wa, a mand na ɓoyi na taɓahe kahan te a haɓɗiɗuu wa \tl fondama\tl*. Wa masma bal po wa laɓpa nga, wa jaarraa fol, wa yahrukohha jameet. » \c 7 \s Kosaŋ kilifaanaŋ soldaar ca \p \v 1 Wa Yeesu ƴut woo na ɓooɓa ŋ in ceem jen, a kaɗta Kapernawum. \v 2 Raakeen ƴaar nga, a ɓaahee ŋ ɓa adgohee soldaar caŋ Rom, a raakka \w ñaam\w* kosaayiɗ kosaay miskiɗ po a heeɗa kaane te ƴaareem a keeñkoheen ñaama lool. \v 3 A kerahha laamtohaŋ Yeesu, a woossa ɓi kilifa Yawuut nga ɗe ne ɓa kiim ɗe, a hay wirɗe ñaamiŋ ɗe. \v 4-5 Ɓa kaɗta ŋ Yeesu, ɓa kiimeeɗa ɗe keeh-keeh ; ɓa woosa ɗe ne : « Ƴaari woos ɓoo deey, a waaɗiɗ ɓoo, ɓi Yawuut ci. Te a yi sah taɓahɗuk \w \+tl sinaagogiŋ\+tl*|lemma="sinaagog"\w* ɓoo. Weɗ tah, a cariɗ ɓaatɗohu. » \v 6 Yeesu hunnda na ɓa. \p Wa ɓa kaɗ po ɓa heeɗa ree kahna, ƴaara woosissa nawleeciŋ ɗe ne ɓa woo Yeesu ne : « Ƴaari woo ne, kina yaaɓ nga kilifaani, a hot ne a yeyyooɗi ne fu aas kahan ce. \v 7 Ineem weɗ tah po, a nammba hot ne a ƴissuutiɗ ngaŋ hayoot nga ɗa ; woya woo rek, ñaamiŋ ɗe kuruk. \v 8 A raakiɗ ɓooɓi adgoh ɗe te a namiɗ raak soldaar ci a adgoh. Yaa nu a woo kaɗa ɗah, a kaɗ te yaa nu a woo haya ɗah, a hay. In nu a woo ñaamiŋ ɗe ne a haɓɗaata ɗah, a haɓiɗa. » \p \v 9 Wa Yeesu kerah ineem, a feyuusa ŋ ƴaara ; a woosa mboolnda ñaakɗee ɗe ne : « Ñam na woyee ɗu wa, ŋ Israayel ci sah, ŋ hotɗi ali ɓo' kosiɗ kosii. » \p \v 10 Wa ƴaaɓa woossee dokuk kahna, ɓa raak ñaama kosaayee wiriɗ. \s Yeesu hultiɗiɗ kuɓka fiira \p \v 11 Ŋ finho ineem, Yeesu kaɗeeɗa kur ka na woyse Nayin. Taalubeeciŋ ɗe na ɓo' laayiɗ hunnda na ɗe. \v 12 A kaɗta po a heeɗa ree \w aasohaanaŋ kur ka|lemma="aasoha kur"\w*, a cohha na ɓi ɓo' kaɗeeɗa uumba fiɗaaf komaaki fiir, yi fu inah ne yaay ɓa raakee ɗe yino te ɓitɓeem ƴaar ce kaaneen. Ɓo' laayiɗ ŋ kur ka huneen na ɗe, ɓa kaɗeeɗa ruy-ruy ca. \v 13 Yeesu Heɗ ɓoo hotta yaay ɓi kuɓka, yeem misikka ɗe lool, a woosa ɗe ne : « Kina fuɗ. » \v 14 A reɓpa, a degga yaah ŋ jaata, ƴaaɓa gaalɗohee wa tufukka, a woosa ne : « Ŋ woo ne : Kurka ƴaari. » \v 15 Kaanɗa kurukka ɓooffa, a jombeeɗa. Yeesu wikka ɗe yaay ɓa. \v 16 Ɓooɓa nikee ndaam jen feyuusa, ɓa yakɗeeɗa Kooh, ɓa woyeeɗa an : « Woosuuɗ yakak hayiɗ nga ɓoo. Kooh hayiɗ hirpe ɓooɓiŋ ɗe. » \v 17 Ŋ ineem, ɓa laamtoheeɗa woo keem ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu ŋ kur caŋ Yudee jen na ca wilee wa. \s Yahya woosiɗ ɓi ɓo' ŋ Yeesu \p \v 18 Wa taalubeeciŋ \w Yahya Ɓoktohi\w* naandsuk ɗe in ci Yeesu na tume jen, Yahya ɓeeɗukka kanak nga ɓa, \v 19 a woossa ɓa ŋ Yeesu Heɗ ɓoo, ne ɓa meekis ɗe andi a yi \w Mucɗohi Gapohse\w* joy hay wala ɓa joy sek ɓo' wiiriis. \v 20 Ɓa kaɗta ŋ Yeesu ɓa woosa ɗe ne : « Yahya Ɓoktohi a yi woos ɓoo, a woo ne ɓoo meeksaat ɗa andi a fu Mucɗohi Gapohse joy hay wala ɓoo joy sek ɓo' wiiriis. » \v 21 Weem, raak, Yeesu wirɗeeɗa ɓo' laayiɗ, kosaayiɗ na jiriɗ na fuuliɗ ; a aañeeɗa \w jiini\w* ŋ ɓi ɓo'. \v 22 Yeesu loffa ɓa ne : « Kaɗaat ɗu woya Yahya ini ɗu hot te ɗu kerahhaa : Fuuliɗ ci ɓii hot, lafañ ci ɓii tiind moɗoɗ, ɓi raak \w kosaay ki na oɓse faan\w* ɓii wir, ɗikiɗ ci ɓii kerah, kaaniɗ ci ɓii hulit te ñakiɗ ci ɓii woyu \w Yegɗohiŋ Muci\w*. \v 23 A sumaat, ɓoyi moosanɗi kurkoh ŋ kosi a kos sagu tumohaaɗ ciŋ ngo. » \s Yeesu woyiɗ na ɓooɓa, ŋ ini kaɗ ŋ Yahya \p \v 24 Wa taalubeeca Yahya woosee coot, Yeesu woyeeɗa na mboolnda ŋ ini kaɗ ŋ Yahya ; a woosa ɓa ne : « Ɗu kee ye marka ŋ nduufa ? Caaɓsi yino-kongi puuɗsi na giyaange e ? \v 25 Ŋ liiɓɗaa ! Kon ɗu kee ɓa marka ? Ɓo' ɓekkiɗ kulɓa moɗiɗ e ? Ŋ hot ɓooɓi na ɓekke kulɓa moɗiɗ te ɓa ñame neɓiɗ, na nike ŋ kahan ciŋ buur ci. \v 26 Moo ɗu kee ɓa marka ? Woosuuɗ e ? Ee, ñam na woyee ɗu wa, a yi uup sah woosuuɗ. \v 27 Yahya Ɓoktohi a yi Kooh woyee ŋ Fiis ci Hooliɗ ci an : \q “ Ŋ hey woose ɓo', a adug ɗa, \q ne a haɓɗiɗ ɗa waasi. ”\x + \xo 7:27 \xo*\xt Malasi 3:1\xt*\x* » \m \v 28 Yeesu degiɗta ɓa nga ne : « Ñam na woyee ɗu wa, ŋ ɓooɓi rimuk jen ali ɓo' uupɗi Yahya Ɓoktohi nga. Waaye ɓoyi uup ƴissuut ŋ Nguuriŋ-Kooh a yi uup ɗe yak. \p \v 29 Ɓooɓi kerah Yahya Ɓoktohi jen, po \w juuti'oh\w* ci sah, ɓa ambiɗ ne Kooh yurhiɗ, ɓa teyɗukka ɓoktiŋ Yahya. \v 30 Waaye \w \+tl Farisen\+tl*\w* ci na jangɗohoh ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* teyɗukɗi ini Kooh waaɗɗiɗ ɓooɓi, ɓa teyɗukɗi ɓoktiŋ ɗe. \p \v 31 Moo, ŋ min mandtiɗkoh ɓooɓi woti na ye ? \v 32 Ɓa mand na komaakci ɓoof ŋ ɗiski na toonohse ŋ kur ki, ɓa woytiɗohee ne : \q “ Ɓoo tipɗiɗ\f + \fr 7:32 \fr*\ft "Ɓoo tipɗiɗ ɗu" : ndii, ini fiisu ŋ gerek, wa "Ɓoo mbiiɓɗiɗ ɗu".\ft*\f* ɗu, \q ɗu mbecɗi ; \q ɓoo ƴeekɗiɗ ɗu ƴeek ruy, \q ɗu fuɗɗi. ” \m \v 33 Laam Yahya Ɓoktohi hayiɗ, a ñameeɗi ina ɓooɓa na ñame, a aneeɗi biiñ ; ɗu na woye ne a raak jiini. \v 34 \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayiɗ, a na ñamee ñam, a ane ; ɗu na woye ne : “ A ñamoh, a anoh biiñ, te a nawle juuti'oh ci na bakaaɗoh ci. ” \v 35 Waaye liiɓohaaɗi moɗiɗi puloh ŋ Kooh na teeɓohe yurhiŋ wa, taamboh ŋ ɓooɓi Kooh ona jen. » \s Yeesu ŋ kahan Simong \tl Farisena\tl* \p \v 36 Wa raakka mbeh, ƴaar ɓaah ŋ \tl Farisen\tl* ca ɓeeɗukka Yeesu ne a ñama ŋ kahan ce, Yeesu kaɗta, ɓooffa, a raɗissa kot caŋ ɗe\f + \fr 7:36 \fr*\fqa raɗis kot \fqa*\ft : ƴenguk, yip yaah, ñame, wa nikee mbaah ŋ jamanoonaam.\ft*\f*, a ñameeɗa na ɓa. \v 37 Ɓitiɓ mbalayoh gen kur ka kerahha ne Yeesu a yaa ŋ kahan \tl Farisena\tl*, a kaɗta na \tl buteel\tl* \tl albaatar\tl*\f + \fr 7:37 \fr*\fq \+tl albaatar\+tl* \fq*\ft : wa atoh moɗiɗ, yooɓiɗ pestu, wa na etohse haɓɗoha tumoha laackoloñ.\ft*\f* riifiɗ na laackoloñ eeñiɗ. \v 38 A nikka ŋ kot ciŋ Yeesu, a fuɗeeɗa ; a cammba ca iiri'iɗ na muhun, a mooseeɗa ca na findiŋ ɗe, a fooneeɗa ca, a laackoloñeeɗa ca. \v 39 Wa \tl Farisena\tl* hot ineem, a woosa ŋ ɗooƴ ce ne : « Ƴaari nikee woosuuɗ ɗah, a heen inhe ne ɓoyi na laalee ɗe bakaaɗoh. » \p \v 40 Ŋ ineem Yeesu woosa ne : « Simong, raakiɗ ini ŋ waaɗ ɗa woo. » A loffa ne « Ee, Jangɗohohi, woya. » \v 41 Yeesu woosa ɗe ne : « A nikee ƴaar, ɓo' kanak joyya ɗe wirind kombot ; yinoori joyee ɗe eɗ \w \+tl dinaar\+tl*\w* teemet-yatuus (500), yi tas joyya ɗe eɗ \tl dinaar\tl* ndaŋkiyaah-yatuus (50). \v 42 Ɓa kanak jen, ɓa minɗi ɗe ca wirind, a ɗaassa ɓa ca. Woo so yi uupan ɗe waaɗ nga ɓa. » \v 43 A loffa ɗe ne : « Ŋ liiɓiɗ ne a yi ɗaasu kombot ki uup laay. » Yeesu woosa ɗe : « Ee, fu woo keeh. » \p \v 44 Ƴutta, a heelukka ɓitɓa, a woosa Simong ne : « Fu hotiɗ ɓitɓii e ? Ŋ aasiɗ kahan fu, te fu onɗi so masuɓ ne ŋ naawis kot ciŋ ngo, waaye a iiri'ɗiɗ ca na muhun ciŋ ɗe, a moossa ca na findiŋ ɗe. \v 45 Fu foonɗi so, waaye ina ŋ reyoh po wi a yi fooneeɗa ŋ kot ciŋ ngo. \v 46 Fu diwɗi hafiŋ ngo\f + \fr 7:46 \fr*\ft Nga ɓa, fu raakeen hanhe yakak ɗah, fu foon ɗe, naawis kot ciŋ ɗe, fu tumiɗ ɗe diw ŋ hafiŋ ɗe.\ft*\f* waaye a laackoloñiɗ kot ciŋ ngo. \v 47 Mi na woyee ɗa ne a ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɗe laayiɗ ci, weɗi tah a teeɓohha waaɗoh hend an. Waaye ɓoyi ɗaasu ƴissuut na waaɗee waaɗ ƴissuut. » \v 48 Ƴutta Yeesu woosa ɓitɓa ne : « Fu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗa. » \v 49 Ɓooɓa ɓinooɓa a ñamee na ɓa woyeeɗa ŋ ɗooƴ ɓa ne : « Moo, ƴaari a yi ɓa po a ɗaasohee bakaaɗ ci ? » \v 50 Waaye Yeesu woosa ɓitɓa ne : « Kosi fu kos tosiɗ ɗa, kaɗa ŋ jam. » \c 8 \s Sokohi na tisohiŋ ɗe \p \v 1 Wa in ceem coot, Yeesu kaɗeeɗa ŋ kur ca yakak ca na ca ƴin ca, a woyeeɗa ɓooɓa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wi kaɗ ŋ Nguuriŋ-Kooh ; a hunee na \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12). \v 2 A nameen hun na ɓi ɓitiɓ ɓi a saɓsohee na \w jiiniica|lemma="jiini"\w* ambee ɓa, na ɓa a wirɗee ŋ kosaay caŋ ɓa. Findi Mari yi na woyse Mari Makdala yi a saɓsohee na jiini yasna-kanak, \v 3 na Saan ɓiti Kuusa, ƴaara nikee daga meeɗ taambkoh raak-raakaŋ Herod, na Susaan na ɓi wiiriis laayiɗ. Ɓeem ɓeɗ ɓaatɗohee Yeesu na \tl Apootar\tl* ciŋ ɗe ŋ in ca ɓa raak. \p \v 4 Ɓooɓa puloheeɗa ɗisik nu ɗisik, ɓa hayeeɗa ŋ Yeesu. Wa mboolnda laay, a woosa ɓa andiinii : \v 5 « A nikee guuroh, a kaɗta soka. Wi a soke, a saaweeɗa tisohi, in nga hennda ŋ waasi ŋ ɗooƴ yohni, ɓooɓi daksoheeɗa ca, sel ci hayya ñammbaa. \v 6 Raakka ci keen ŋ keheƴ raakiɗ atoh ; wi ca paar, maañɗi ca suyya laam ɗiska iiri'eeɗi. \v 7 Cum keennda ŋ ñaaɓaaɓ ci, ca paarandoosa na ca, ñaaɓaaɓ ca ammba ca. \v 8 Cinooca hennda ŋ kehƴa baahɗa, ca paarra, wa ca yak ca eɗohha ini ree waas teemet ŋ ina soku. » Teemb ndeem, Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓo' nu raak nof kerhoha ɗah, a kerhaat. » \p \v 9 Taalubeeciŋ ɗe meekissa ɗe ini andiineem tokis. \v 10 A loffa ɓa ne : « Ɗu onuuɗ ne ɗu inah in ci ɗasɗukiɗ ciŋ Nguuriŋ-Kooh, waaye ɓinooɓi na woyse in ŋ andiin ne : \q “ Ɓa markee baahiɗ, ɓa minuu hot, \q ɓa sikɗuke, ɓa minuu inah.\x + \xo 8:10 \xo*\xt Esayi 6:9\xt*\x* ” \m \v 11 Ŋ ini kaɗ ŋ andiinii, wa tokis inii : Tisohi weɗ woo kiŋ Kooh. \v 12 Ɓum ɓeɗ ŋ sero waasi, ɓeɗ ɓooɓi na kerhe woo kiŋ Kooh, waaye Seytaani hay a nihisa ŋ keeñ ciŋ ɓa ; a hondoh ɓa kos ne ɓa mucɗu. \v 13 Ɓum ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi raak atoh ci ; ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, te ɓa teyɗuka na keeñ soosiɗ, waaye ɓa na raakeeɗi niir, laam kosi ɓa kos na maañeeɗi, miskiɗ ci hayya ɗah, ɓa faɗ. \v 14 Ɓum ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ ñaaɓaaɓ ci, ɓeɗ ɓooɓi na kerhe Woo ki, ɓa teyɗuka, waaye liiɓsiɗoh ci na raak-raak ci na neɓiɗ ciŋ Adina amb ɓa po ɓa raakuu rim ruundiɗ. \v 15 Ɓinooɓi ɓeɗ paaroh ŋ ini saawu ŋ kehƴi baahiɗi, ɓeɗ ɓi na kerhe Woo ki, ɓa teyɗuka na keeñ moɗiɗ ! Ɓa amba ndengiɗ po ɓa raak rim. \s Laampaani \p \v 16 Ali ɓo' na fuuɗeeɗi laampa, a kuna na kanoh wala a ɗaaka ŋ ooɓ fiƴaang, waaye a na degee wa ŋ degohaaniŋ wa ne ɓo' nu aas ɗah, wa ñiinɗiɗ ɗe. \v 17 Laam, ini ɗemb jen hey hotke, ini ɗasɗu jen hey inhasse noh cong. \v 18 Mbaa sikɗukaat na nof laam ɓoyi raak hey ɓaatse, te ɓoyi raakɗi, ini a liiɓ ne a raakiɗa, hey ɓayse. » \s A ɓinde yaay ɓi Yeesu na taambɗoh ciŋ ɗe ? \p \v 19 Weɗ yaay ɓi Yeesu na taambɗoh ciŋ Yeesu hayoh ɗe marke, waaye ɓa minɗi ree nga ɗe sagu mboolnda. \v 20 A woyuusa ne : « Yaay ɗu na taambɗoh ciŋ ɗa ɓa ɗaa ŋ finhoora te ɓa waaɗiɗ ɗa hot. » \v 21 A loffa ne : « Yaay ɓoo na taambɗoh ciŋ ngo ɓeɗ ɓooɓi na sikɗukee woo kiŋ Kooh te ɓa taambɗee wa. » \s Yeesu tufkiɗiɗ puuɗsa \p \v 22 Wa raakka mbeh, Yeesu aassa ŋ gaal, a yi na taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Ɓoo kaɗaat ŋ ɓaka faahaŋ cookma. » Ɓa kaɗta. \v 23 Wa ɓa joowe, Yeesu neehha. Ɗekka po puuɗis yakak raakka ɓa ŋ cookma, gaala riiffa na masuɓ po wa heeɗa diige. \v 24 Taalubeeciŋ ɗe reɓpa nga ɗe ɓa yuneeɗa ɗe an : « Kilifaani ! Kilifaani, ɓoo ɓii kaan de' ! » Yeesu yunukka, a ngassa puuɗsa na ginaah ca yakiɗ ca, ca yeeɓukka, ɗiska eennda. \v 25 Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Wa nde kosi ɗu kos ? » Ɓa feyuusa ; ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ƴaarii joy nik ɓa, po a woyee na puuɗsi na masmi ca kerhiɗee ɗe ?\x + \xo 8:25 \xo*\xt Sabuur 65:8; 89:10; 107:23-32\xt*\x* » \s Yeesu wirɗiɗ ɓoyi jiini amb \p \v 26 Ŋ pulohaŋ ɓa Galile, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe taalndiɗta, ɓa kaɗeeɗa ŋ cookma po ɓa serra ŋ kur caŋ Geraas ca ; kur ceem yurhiɗkoh na Galile. \v 27 Wa Yeesu yipuk, ƴaar gen kur ka kaɗta coha na ɗe, ca jiini ambee ɗe. A gijeen ɓekuk kulɓa te a nikeeɗi ŋ kahan, a genee ruy-ruy ca. \v 28 A hotta Yeesu, a ƴekka ŋ fikiice a leehkeeɗa ŋ ɗafka, a woosa ne : « Yeesu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* yi ŋ ɗafka ɗafka, fu nar ye nga so ? Mi yii kiim ɗa ne fu tumuu so miskiɗ. » \p \v 29 Laam raak Yeesu woyiɗ jiiniica na hoolaaɗiika ca hoolaaɗi, ne ca pulaat ŋ ƴaara. Ca meeɗeen ɗe amb waas laayiɗ. Ca ammba ɗe ɗah, ɓa tok yaah ci na kot ciŋ ɗe na ceen, ɓa niiɗee ɗe. Hondohɗi a nguɗ ceen ceem te jiiniica hiir ɗe ne a kaɗ ɗaaya ŋ nduufa. \p \v 30 Yeesu meekissa ƴaara ne : « Fu teeku na ? » A loffa ne « Ŋ teeku \tl Lesiyong\tl*\f + \fr 8:30 \fr*\fq \+tl lesiyong\+tl* \fq*\ft : ŋ ɓi \+w Rom\+w* ɗeɓgaan, weɗ soldaar junni junni.\ft*\f*. » Ca jiini gooñ nikee na ɗe, weɗ tah a woosa ineem. \v 31 Jiiniica kiimeeɗa Yeesu ne a kinaat ca tuuƴ ŋ nunga nooɗɗa ca na hee torhiɗohse. \v 32 Raak ŋ serooɓa, ŋ tangoora, gat mbaam-huk yakak nikee ñameeɗa nga. Jiiniica kiimmba Yeesu keeh-keeh ne a on ca ca aas ŋ mbaam ca ; a onnda ca ineem. \v 33 Ca pulla ŋ ƴaara, ca aassa ŋ mbaam ca, gata jen giirukka, hunnda na mbartala, faɗsukka ŋ cookma, mbaam ca lappa nga. \p \v 34 Wa ɓooɓa niiɗee mbaam ca hot ineem, ɓa nuppa, ɓa kaɗtaa woya ŋ kur-taaha na kur ca ƴin ca. \v 35 Ɓooɓa hayeeɗa marke ini raak. Ɓa reesa, ɓa raakka ƴaara jiiniica puloh nga ɗe ɓoofiɗ ŋ kot ciŋ Yeesu, ɓekkiɗ kulɓa, a hunnda na sagooniŋ ɗe ; ɓa neƴƴohha. \v 36 Ɓooɓa maasohee naandsukka ɓa findi ƴaara saɓsohohu na jiiniica. \v 37 Ɓeɗ ɓa genee Geraas jen kiimmba Yeesu ne a pul ndaam laam ɓa neƴƴoheen lool. Yeesu rappa ŋ gaala ne a coot, \v 38 ƴaara kiimmba ɗe ne : « On ndo ŋ hun na ɗa. » Waaye Yeesu gurdiɗta ɗe, a woosa ɗe ne : \v 39 « Haada kahan ɗu, fu naandsuka ini Kooh tumiɗ ɗa jen. » Ƴaara haadda, a naandsukka ɓi kur ka jen ina Yeesu haɓɗiɗ ɗe. \s Yeesu hultiɗiɗ kuɓkiŋ Jayrus ɓitɓi \p \v 40 Wa a dokuk Galile, Yeesu raak ɓo' laayiɗ sekeeɗa ɗe. \v 41 Ɗekka po ƴaara na woyse Jayrus, ya adgohee \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w* hayya nga ɗe. A ƴekka ŋ fikiice a kiimmba ɗe ne a kaɗ kahan ce, \v 42 laam raak kuɓkaŋ ɗe cafƴa heeɗa kaane te a raakee ɗe yino, tel kuɓkeem yii ŋ kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak ciŋ ɗe (12). \p Wa Yeesu kaɗee nga, mboolnda ɗiifɗoheeɗa ɗe. \v 43 Ŋ ɗooƴ mboolnda, ɓitiɓ nikeen nga, ñif miŋ ɗe meeɗ meeɗ aamuk, a tumiɗ na kosaay keem kiis ndaŋkiyaah na kiis kanak (12), [a tumeen ina a raake jen ŋ paƴoh ca,] te ali ɓo' mineeɗi ɗe wiriɗ. \v 44 A lahha Yeesu finho, a laalla lecmiŋ kulɓaakiŋ ɗe ; ŋ ɗiska ɗiska, ñif maŋ ɗe aamkisɗi. \v 45 Yeesu meeksohha ne : « Ya ɓa laal lo ? » Yaa nu nga ɗah taaskeeɗa. Piyeer woosa ɗe ne : « Moo Kilifaani, ɓooɓi wil ɗa wil te ɓa ɗii ɗiifkoheeɗa ! » Yeesu woosa ɗe ne : \v 46 « Ee ! Waaye raakiɗ doolndi puloh nga so, weɗ tah ŋ inahha ne raakiɗ ɓoyi laal lo. » \p \v 47 Wa ɓitɓa inah ne a yeguuɗ, a saakɗoheeɗa, a ƴekka ŋ kot ciŋ Yeesu, a naandsukka ŋ fiki ɓooɓa jen, ini tah a laalla Yeesu na findi a wiroh ŋ ɗiska ɗiska. \v 48 Yeesu woosa ɗe ne : « Kosi fu kos wirɗiɗ ɗa, kaɗa moɗoɗ ɓitɓi. » \p \v 49 Wa Yeesu woyee, ɓo' pulohha kahan Jayrus, a woosa yeem ne : « Wa etohisɗi fu yaaɓɗe Jangɗohohi, kuɓkiŋ ɗa kaaniɗ. » \v 50 Yeesu kerahha nga a woosa Jayrus ne : « Kina neƴƴoh, kosa rek, kuɓkiŋ ɗa hey muce. » \p \v 51 Wa Yeesu ree kahna, ɗal Piyeer na Saaŋ na Saak na baab ɓi kuɓki na yaay ɓa ɗah, a faɗɗi ali ɓo' ne a aas na ɗe nga. \v 52 Ɓooɓa jen nikee rooyeeɗa kuɓka, Yeesu woosa ɓa ne : « Kanaat rooy, a kaanɗi, a na neehe. » \v 53 Ɓa njembteeɗa ɗe laam ɓa inheen ne a kaaniɗ. \v 54 Yeesu ammba yaahiŋ kuɓka, a woosa ŋ ɗafka ne : « Kuɓu kurka ! » \v 55 A hulitta, a jaarra kuruk. Yeesu woosa ɓa ne ɓa onaat kuɓka a ñam. \v 56 Yaay ɓa na baab ɓa feyuusa waaye Yeesu woosa ɓa ne ɓa kinaata woo ali ɓo'. \c 9 \s Yeesu tuuƴiɗ \tl Apootar\tl* ci \p \v 1 Wa raakka mbeh, Yeesu cohɗohha \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12), a onnda ɓa hatil na min-min aañoha \w jiini\w* nu nik na wirɗoha kosaay ci. \v 2 Ƴutta a tuuƴca ɓa ne ɓa yegɗoha Nguuriŋ-Kooh te ɓa wiriɗ kosaayiɗ ci. \v 3 A woosa ɓa ne : « Ɗu kaɗee ɗah, kinaat ɓayndoh ali in, findi ndooɗ, saak, kañam wala kopor, te kinaat ɓay kulɓa kanak. \v 4 Ɗu aas kahan, ɓa teyɗuk ɗu ɗah, nikaat nga po mbaɗna ɗu cootan. \v 5 Waaye ɗu kaɗ kur, ɗu teyɗukuuɗi nga ɗah, paangaat kot ciŋ ɗu, ɗu pul, ɓa inah ne ɓa heya markiɗe na Kooh. » \v 6 Ɓa kaɗta, ɓa aaseeɗa ŋ kur na kur ; ɗisik nu ɗisik, ɓa woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, ɓa wirɗeeɗa kosaayiɗ ca. \p \v 7 Herod, ya adgohee Galile, wa a kerah in ca raakee jen, a feyuusa, laam raakiɗ ɓi woyee ne : « A \w Yahya Ɓoktohi\w* a yi hultiɗu. » \v 8 Ɓum woyeeɗa ne : « A woosuuɗi \w Ilyas\w* a yi hayis. » Ɓinooɓi woyeeɗa ne : « A woosuuɗ ŋ woosuuɗ ca ɗeɓgaan a yi na pesisse. » \v 9 Waaye Herod woosa ne : « Yahya Ɓoktohi, ñam nguɗɗuk hafiŋ ɗe ; kon ƴaari mi na kerhe na haɓɗe in cii, a joy nik ɓa ? » A waakeeɗa ɗiski a hotohan Yeesu. \s Ɓaataŋ mbuuruuca \p \v 10 Wa \tl Apootar\tl* ca puloh ɗisik ca ɓa tuuƴse, ɓa naandsukka Yeesu in ca ɓa haɓiɗ jen. Ƴutta, a ɓayya ɓa ŋ kur ka na woyse Betsayda, a ɗaayya na ɓa nga. \v 11 Waaye ɓooɓa yegga ineem, ɓa raakka ɗe nga. Yeesu teyɗukka ɓa, a woyeeɗa na ɓa ŋ ini kaɗ ŋ Nguuriŋ-Kooh, a wiriɗta kosaayiɗ ca. \p \v 12 Wa noha na niine, \tl Apootar\tl* ci reɓpa ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : « Ndii bilaf. Woya ɓooɓii ɓa kaɗ ŋ kur ci reɓ ndii, ɓa waaka ɗiski ɓa nikan na ini ɓa ñaman. » \v 13 Waaye a loffa ɓa ne : « Ɗu, eɗaat ɓa ini ɓaa hee ñame. » Ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo raak mbuuru yatuus na cuurund kanak dong ndii, te ɓoo minɗi ɓa kaɗ romɗa kañam jen ! » \v 14 Ƴaar ca ŋ ɗiska ɗaleen ree junni-yatuus (5000) wala ini uupa. A woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Woyaat ɓa, ɓa ɓoof ndaŋkiyaah-yatuus ndaŋkiyaah-yatuus (50-50). » \v 15 Ɓa haɓiɗta ini a woo, ɓa ɓoofiɗta ɓooɓa jen. \v 16 A ɓayya mbuuru ca yatuus ca na cuurund ca kanak ca, a taaknukka ŋ Eel ci, a gidimmba Kooh, a nguɗsohha ca, a eɗta taalubeeciŋ ɗe ne ɓa paysoh mboolnda ca. \v 17 Ɓooɓa jen ñammba po ɓa kappa. Ɓa tummba tasɗohiica ŋ pañe ndaŋkiyaah na kanak (12). \s Yeesu a yi ɓa ? \p \v 18 Wa raakka mbeh, Yeesu ɗaayya, a kiimeeɗa Kooh ; taalubeeciŋ ɗe nikee na ɗe, a meekissa ɓa ne : « Ɓooɓi na woye ne ñam ɓa ? » \v 19 Ɓa loffa ɗe ne : « Ɓum na woye ne a fu Yahya Ɓoktohi, ɓinooɓi woyee ne a fu Ilyas, raakka ɓi na woye ne fu woosuuɗ wiiriis, ɓaah ŋ ɓa maañiɗ ca, fu hulit hulit. » \v 20 Yeesu woosa ɓa ne : « Moo ɗu nak ? Ɗu na woye ne a mi ɓa ? » Piyeer loffa ɗe ne : « Ya fu \w Mucɗohi Kooh gapohe|lemma="Mucɗohi Gapohse"\w*. » \p \v 21 Yeesu dennga ɓa baahiɗ ne ɓa kinaata woo ali ɓo'. \v 22 A woosa ɓa ne : « \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* joyiɗ yaaɓ keeh-keeh ŋ yaah ciŋ yakak ci na kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh ciŋ wa, ɓa hey ɗe sange, a apu te a hultiɗu ŋ neeha kaahayɗoh. » \p \v 23 A woyissa ɓa ne : « Ɓo' nu waaɗ hun na so ɗah, a joyɗi liiɓ haf ce te Kooh-nu-wiis ɗah, a deguk kurwaani aa hee daaƴohse, a ñaakiɗ to. \v 24 Laam ɓo' nu waaɗ muciɗ kipes kiŋ ɗe ɗah, a heya ñake, waaye ɓo' nu eɗoh kipes kiŋ ɗe saguuso ɗah, a hey wa mucɗe. \v 25 Ɓo' raak adinaani jen na in ci nik nga, a han ñak kipes kiŋ ɗe wala a yah haf ce ɗah, wa raakiɗ ɗe winde etoh ? \p \v 26 Ɓo' nu supuk hun na so na woo ciŋ ngo ɗah, Kuɓkiŋ ɓoyi hey ɗe supke inah ne a hayee ŋ kiyak kiŋ ɗe, na wiŋ Baabi na wiŋ malaakaaci hooliɗ ci ɗah. \v 27 Ñam na woyee ɗu inii, te wa keeh, ɓi ɓo' ɓii ŋ ndii, ɓa kaananɗi muk te ɓa hotɗi Nguuriŋ-Kooh. » \s \tl Apootar\tl* ca kaahay ca hotiɗ Yeesu na ndami nik nga ɗe. \p \v 28 Wa degga ini ɗal ree neeh yasna-kaahay ŋ finho woo ceem, Yeesu hunnda na Piyeer na Saaŋ na Saak ; a rappa ŋ tango ne a kiim Kooh. \v 29 Wa a na kiime, fikiiriŋ ɗe ɓoƴsukohha, kulɓaaciŋ ɗe nikka yaanow tar po ca melciɗeeɗa. \v 30 Ɗekka po ɓo' kanak woyeeɗa na ɗe, ɓa nikee woosuuɗ, Musaa na Ilyas. \v 31 Ɓa siñaarɗeeɗa siñaariɗ, ɓa woyeeɗa na Yeesu ŋ kurkohiŋ ɗe ŋ Adina wi ɗiindohan ini ɓay ɗe, te wa joyya raakoh Yerusalem. \p \v 32 Piyeer na huntoh ciŋ ɗe nikee neeheeɗa neeh nooɗiɗ. Ɓa yunukka, ɓa hotta siñaariŋ ndamiŋ Yeesu na ɓooɓa kanak ca jombee na ɗe. \v 33 Wa ƴaaɓa kanak ca na coote, Piyeer woosa Yeesu ne : « Kilifaani, wa baahiɗ ne ɓoo nik ndii, ɓoo haɓiɗ ɗiip kaahay, winoori nik wiŋ ɗa, winni nik wiŋ Musaa, wi tas nik wiŋ Ilyas. » Waaye a inheeɗi ini a woye. \p \v 34 Wa a na woye, eel saanginnda ɓa, taalubeeci neƴƴohha wa eela muur ɓa. \v 35 Ŋ ɗooƴ eela raakka hoosoora woo ne : « Yii, a yi kuɓkiŋ ngo ŋ tan, sikɗukaat a yi. » \v 36 Wa hoosoora kerhuk, ɓa hotta Yeesu kiik ce njong. Ŋ neeh caam, ɓa naandsukɗi ali ɓo' ini ɓa hot, ɓa ɗekkaa teɗ. \s Yeesu wirɗiɗ njaanja jiini ambe \p \v 37 Wa Kooh wiis, ɓa ruhussa tangoora weɗ mboolo yakak hayoh cohe na Yeesu. \v 38 Wa raakeen ƴaar nga a woyeeɗa ŋ ɗafka an : « Jangɗohohi mi yii kiim ɗa, markiɗ to kuɓkiŋ ngo, a yi dong ŋ raak ; \v 39 na ɗekee ɗek po jiini amb ɗe, a leehke, a walañke, nguɓiŋ ɗe soñe ; a na faɗseeɗi ɗe te a pooksohɗi faaniŋ ɗe. \v 40 Ŋ nakiɗ taalubeeciŋ ɗa ne ɓa saɓsoh ɗe na ɗe, waaye ɓa minɗaa. » \v 41 Yeesu woosa ne : « Ɗu ɓi ɓooɓi woti-woti e ɗu kosaaɗi, ɗu yahukka, ŋ nikan nik na ɗu ŋ muñɗee ɗu po kiɗa ? » A woosa ƴaara ne : « Ɓaya kuɓkiŋ ɗa ndii. » \v 42 Wa kuɓka na reɓe, jiinnda folla ɗe, a walañkeeɗa. Yeesu ngassa jiinnda, a wiriɗta kuɓka, a wikka ɗe baabiŋ ɗe. \v 43 Ɓooɓa jen feyuusa ŋ yakkiŋ Kooh. \p Ɓo' nu nga feyuusa ŋ in ca Yeesu haɓɗe jen. Weɗi a woyoh taalubeeciŋ ɗe ne : \v 44 « Sikɗukaat baahiɗ ini maa hee ɗu woye : Kuɓkiŋ ɓoyi hey degse ŋ yaah ciŋ ɓooɓi. » \v 45 Waaye taalubeeciŋ ɗe inheeɗi ini woo keem tokis, ɓa ɗasɗohseen ini wa waaɗ woo, te ɓa kaañeeɗi ɗe wa meekis. \s Ya ɓa uup yak ? \p \v 46 Taasoh raakka ŋ harmban taalubeeciŋ Yeesu, raak ɓa markee yi uup nik kilifa nga ɓa. \v 47 Yeesu inahha ini nik ŋ keeñ ciŋ ɓa, a ɓayya komaaki ƴin a tufkiɗta ɗe ŋ serooce, \v 48 a woosa ɓa ne : « Ɓo' nu teyɗuk njaanjii saguuso ɗah, a teyɗuk ko ; te ɓo' nu teyɗuk ko ɗah, fu teyɗuk Kooh yi woos so ; laam, ɓoyi uup ƴissuut nga ɗu jen, a yi uup yak. » \p \v 49 Saaŋ woosa ɗe ne : « Kilifaani, ɓoo hotiɗ ɓo' aañeeɗa jiiniici ŋ tiikiŋ ɗa, te a ɓaahɗi nga ɓoo, tahha po ɓoo woosa ɗe ne a kinaata tumis. » \v 50 Yeesu woosa ɗe ne : « Kinaat ɗe wa sangoh, ɓo' nu sangɗi ɗu ɗah, a hun na ɗu. » \s Ɓi Samari \p \v 51 Jamanoona Yeesu joy rapɗohu Eel ci reɓeeɗa, heliŋ ɗe jen nikka ngaŋ kaɗ Yerusalem. \v 52 A woossa ɓi ɓo' ne ɓa adug ɗe ŋ kur ngaŋ caŋ ɓi Samari\f + \fr 9:52 \fr*\fq Samari \fq*\ft : ɓi Samari na Yawuut ca kerhiɗoheeɗi ; ɓa heeftiɗohee heeftiɗoh, ɓa sangtiɗohha.\ft*\f*, ne ɓa waakiɗ ɗe dal nga, \v 53 waaye ɓi kur ka sannga sagu ina Yeesu ɓay waasa kaɗ Yerusalem\f + \fr 9:53 \fr*\ft Ɓi Samari teyɗukeeɗi ne Yerusalem, weɗ ɗiski joy \+w seeƴkohu|lemma="seeƴuk"\+w*.\ft*\f*. \v 54 Taalubeeciŋ ɗe Saak na Saaŋ hotta ŋ ineem ɓa woosa ɗe ne : « Kilifaani, fu waaɗiɗ ne ɓoo nak yongkaah, wa puloh eel ci wa ɗumbiɗ ɓa e ? » \v 55 Yeesu yurhiɗkohha na ɓa, a ngassa ɓa. \v 56 A na huntoh ciŋ ɗe kaɗta kur wiiriis. \s Findi taalube joy mand \p \v 57 Wa ɓa kaɗee, raakka ƴaara woo Yeesu ŋ waasa ne : « Kilifaani, ɗisik nu fu kaɗ ɗah, ŋ hey ɗa ñaakɗe. » \v 58 Yeesu woosa ɗe ne : « Ɓaakoɓ ci raakiɗ nung, sel ci raakiɗ taar, waaye Kuɓkiŋ ɓoyi raakɗi sah ɗiski a na hee iɗsiɗkohe. » \v 59 Yeesu woosa ƴaar wiiriis ne : « Ñaakiɗ to. » Waaye ƴaara loffa ɗe ne : « Kilifaani, on ndo paaɗ, ŋ taambkoh yaɓkooriŋ ngo po a kaan, ŋ uumb ɗe. » \v 60 Yeesu woosa ɗe ne : « Faɗa kaaniɗ ci ɓa uumb kaaniɗ ciŋ ɓa te fu kaɗ yegɗoha Nguuriŋ-Kooh. » \v 61 Raakka ƴaara nam ɗe woo ne : « Kilifaani ŋ hey ɗa ñaakɗe, waaye on ndo ŋ kaɗ aska ɓi kahan ndo paaɗ. » \v 62 Yeesu loffa ɗe ne : « Nguuriŋ-Kooh etohɗi ɓoyi na guure heelke. » \c 10 \s Yeesu tuuƴiɗ taalube ndaŋkiyaah-yasna-kanak na taalube kanak (72) \p \v 1 Wa in ceem coot, Yeesu Heɗi kooɗissa taalube ndaŋkiyaah-yasna-kanak na taalube kanak (72), a tuuƴca ɓa kanak kanak ŋ kur ca a joyee kaɗoh jen ne ɓa adug ɗe nga. \v 2 A woosa ɓa ne : « Yohni laaɓiɗ waaye nguɗoh ci laayɗi. Kon kiimaat Heɗ yohni a woosoh ɓi pangkoh, ɓa nguɗ yohni. \v 3 Kaɗaat, mi yii tuuƴ ɗu findi buul mbaal ŋ ɗooƴ gat ɓaakoɓ. \v 4 Kaɗaat yaah ɓarang ; kinaat ɓayndoh kopor, saak mbaa ñafaɗ te ŋ waasi, kinaat tufuk ne ɗu kañɗoh. \p \v 5 Ɗu aasee kahan ɗah, kocaat woo ne : “ Jam raakaat ŋ kahnii. ” \v 6 Ɓo' jam nik nga ɗah, jameem hey nike na ɗe ; a raakɗi nga ɗah, wa dokuk nga ɗu. \v 7 Tasaat ŋ kahneem, ɗu ñamee, ɗu anee, in nu ɓa eɗ ɗu ɗah, laam pangkoh joyiɗ wirndu. Kinaat tooruk ŋ kahan na kahan. \v 8 Kur nu ɗu aasoh, ɓooɓa nga teyɗuk ɗu ɗah, in nu ɓa eɗ ɗu ɗah, ñamaat weɗi. \v 9 Wirɗaat kosaayiɗ ca nik nga te ɗu woo ɓooɓa ne : “ Nguuriŋ-Kooh reɓiɗ ɗu. ” \p \v 10 Waaye ɗu aas kur, ɓooɓa nik nga teyɗukɗi ɗu ɗah, pulaat po ŋ mbeeddaaca, ɗu woo ɓa ne : \v 11 “ Ɓoo ɓii faris merhey mi nik ŋ kot ciŋ ɓoo nga ɗu, waaye inhaat ne Nguuriŋ-Kooh reɓiɗ. ” \v 12 Ñam na woyee ɗu ne mbehi Kooh atte'ohan ɓooɓi, e ɓi kur keem uupan miskiɗ ɓi Sodom.\x + \xo 10:12 \xo*\xt Camba 19:1-38\xt*\x* \p \v 13 Mas ɗu ɓi gen Korasin na Betsayda. Keemaan ci tumu ŋ kur ciŋ ɗu, ca tumseen ŋ \w Tiir na Sidoon|lemma="Tiir"\w* ɗah, ɓooɓa gen nga ca heen ɓoƴsohe tumohaaɗ ciŋ ɓa maañ. Ɓa ɓekuk daah ɓa ɓoof ŋ wet ne ɓa teeɓoha. \v 14 Ineem weɗ tah po mbehi Kooh atte'ohan ɓooɓi, e ɗu na hee uupee miskiɗ ɓi Tiir na ɓi Sidoon. \v 15 Te ɗu ɓi gen Kapernawum, ɗu liiɓiɗ ne Kooh hey ɗu rapɗe po ŋ Eel ci e ? Muk ! A hey ɗu ruhsiɗe po ŋ kaaniɗ ca. » \v 16 Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Ɓo' nu sikɗuk ɗu ɗah, a sikɗuk ko ; te ɓo' nu teyɗukɗi ɗu ɗah, a teyɗukɗi so. Ɓo' nu teyɗukɗi so ɗah, a teyɗukɗi Yi woos so. » \p \v 17 Wa taalubeeca ndaŋkiyaah-yasna-kanak na kanak ca hay, ɓa hayya neɓuuɗ, ɓa woosa Yeesu ne : « Kilifaani, \w jiiniici|lemma="jiini"\w* sah, ca tumiɗ ini ɓoo woo sagu tiikiŋ ɗa. » \v 18 A woosa ɓa ne : « Ŋ hotiɗ Seytaani keenohha Eel ci findi meleñ. \v 19 Sikɗukaat, ŋ oniɗ ɗu ne ɗu min tiind ŋ ɗafuk iiñ ci na ndangal ci, te ɗu min Seytaani, sangiɗiŋ ɓoo, na hatiliŋ ɗe jen po tus minɗanɗi ɗu in. \v 20 Waaye kinaat neɓu ŋ ini jiiniici kerhiɗ ɗu, neɓsaat ŋ ini tiik ciŋ ɗu fiisu ŋ Eel ci. » \p \v 21 Teemb ndeem \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* sumɗukohha Yeesu keeh-keeh, a woosa ne : « Mi yii corkiɗ ɗa Baab, fu yi Heɗ Eel ci na kehƴi, ŋ ini fu ɗasɗoh heɗ haf ci na ñaañiɗ ci in cii, fu teeɓpa ca komaakci. Ee Baab, mi yii corkiɗ ɗa. A fu waaɗoha ɗaa ŋ baah kiŋ ɗa. » \p \v 22 A woyissa ɓooɓa ne : « Baabiŋ ngo degiɗ in ci jen ŋ yaah ho. Ali ɓo' inahɗi \w Kuɓki|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w* ɗal Baabi, te ali ɓo' inahɗi Baabi ɗal Kuɓki na ɓooɓi a waaɗ ɓa ɗe teeɓ. » \v 23 Ŋ ineem, Yeesu yurhiɗkohha na taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa, ɓeɗ dong ne : « Ɗu neɓɗiɗ ŋ hoti ɗu hot in ci ɗu deg has. \v 24 Ñam na woyee ɗu ne woosuuɗ laayiɗ na buur laayiɗ waaɗeen hot ini ɗu na hote te ɓa hotɗaa, ɓa waaɗeen kerah ini ɗu na kerhe te ɓa kerahɗaa. » \s Ƴaara baahɗa genee Samari \p \v 25 Raakka ƴaar nga, a nikee jangɗohoh yakak ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*, a kurukka, ne a markisuk Yeesu, a meekissa ɗe ne : « Jangɗohohi, ŋ joy ye haɓiɗ po ŋ min raak kipes ki heyɗi reehe ? » \v 26 Yeesu loffa ɗe ne : « Wa ye fiisu ŋ waasiŋ Musaa ? Fu jang ye nga ? » \v 27 Ƴaara loffa ɗe ne « Waaɗa Kooh Heɗ fu na keeñiŋ ɗa jen, na ruuhiŋ ɗa jen, na hatiliŋ ɗa jen, na liiɓiŋ ɗa jen. Waaɗa morom fu findi fu waaɗoh haf fu.\x + \xo 10:27 \xo*\xt Rohƴiɗi 6:5; Lewiici 19:18\xt*\x* » \v 28 Yeesu woosa ɗe ne : « Findi fu lofoh, wa ɗaa. Fu tumoh ɗaa ɗah, fu hey pese.\x + \xo 10:28 \xo*\xt Lewiici 19:5\xt*\x* » \p \v 29 Waaye ƴaara waaɗta teeɓoh ne meeksohiŋ ɗe raakiɗ etoh, a woosa ne : « Ee, moo a ɓa morom mbo ? » \v 30 Yeesu loffa ɗe ne : « Raakeen ƴaar, a pulohee Yerusalem a kaɗeeɗa Yeriko, a cohha na nguɗndukohoh ci, ɓa wolla ɗe, ɓa laɓpa ɗe po a taskohha kaan, ɓa faɗta ɗe ŋ ɗiska. \v 31 Wa hennda ƴaar ɓaah ŋ \w seeƴkiɗoh\w* ci lahha ŋ waaseem, a hotta ɗe, a lahha ŋ ɓaka winooraŋ waasi. \v 32 Ƴaar ɓaah ŋ \w Lewiici\w*\f + \fr 10:32 \fr*\fq Lewiici \fq*\ft : ɓa ɓaah ŋ cuuɓiŋ Lewi, kuɓkiŋ Yaŋhooɓa. Seeƴkiɗoh ciŋ waasiŋ Musaa ɓaahee ŋ cuuɓeem, waaye ɓi na ɓeeɗkasse "Lewiici", ɓa seeƴkiɗoh haa, ɓa meeɗ ɓaatɗoh seeƴkiɗoh ci.\ft*\f*, nammba taamb nga, a hotta ƴaari, a nammba tum ɗaa. \v 33 Waaye ƴaar gen Samari\f + \fr 10:33 \fr*\fq Samari \fq*\ft : ɓi Samari na Yawuut ca kerhiɗoheeɗi ; ɓa heeftiɗohee heeftiɗoh, ɓa sangtiɗohha. \ft*\f* ɓaaɓeeɗa, a raakka ƴaari nga, wi a hot ɗe, yeem misikka ɗe lool. \v 34 A reɓpa nga ɗe, a ɓayya diwliin na biiñ, a tumiɗta ɗe ŋ gaañ ciŋ ɗe, a tokka ca na daah. Ƴutta a rapiɗta ɗe ŋ ɗoopti a ɓaye, a ɓayya ɗe ŋ kahna ɓaaɓoh ca na dalohe, a taambkohha ɗe. \v 35 Na ɓaaɓa, a eɗta ƴaari adgoh kahni kopor\f + \fr 10:35 \fr*\ft "kopor" : ŋ Fiis ci ndii, gerek woo ne "\+tl \+w dinaar\+w*\+tl* kanak".\ft*\f*, a woosa ɗe ne : “ Taambkohiɗ to ƴaarii, te in nu fu ɓaat nga ɗah, ñam na hee ɗa wa dokne ne ŋ wiirkee ɗah. ” » \p \v 36 Teemb ndeem Yeesu meekissa ƴaara ne : « Ŋ ini fu liiɓ, ya ɓa ngaŋ ƴaaɓi kaahay ceem, a yi morom ƴaari cohee na nguɗndukohoh ci ? » \v 37 Ƴaara loffa ɗe ne : « A ƴaari a misik. » Yeesu woosa ɗe ne : « Fu kaɗ ɗah, tuma findiice. » \s Marta na Mari \p \v 38 Wa raakka mbeh, Yeesu na taalubeeciŋ ɗe kaɗeeɗa po ɓa aassa ŋ kur, ɓitiɓ geneen nga teeku Marta, a daliɗta ɗe ŋ kahan ce. \v 39 A raakeen taambɗoh na woyse Mari, yeem ɓooffa ŋ ɗiska na Heɗ ɓoo Yeesu a sikɗukeeɗa ɗe. \v 40 Waaye Marta, e taambkohaŋ hanheeca laayɗa ambee ɗe. A hayya ŋ Yeesu, a woosa ɗe ne : « Kilifaani, fu hotoh inii na ? Taambɗoh ho faɗiɗ to kiik ko na pangki. Woyaa ɗe a amboh ho book. » \v 41 Heɗ ɓoo Yeesu loffa ɗe ne : « Marta, Marta, in ci hondoh ɗa raak jam laayiɗ, \v 42 waaye in yino dong weɗi raak etoh. Mari kooɗ ini uup baah te wa nihsassanɗi nga ɗe. » \c 11 \s Findi taalubeeciŋ Yeesu joy kiimoh \p \v 1 Wa raakka mbeh, Yeesu kiimeeɗa ŋ ɗisik, wa a ƴut, yino ŋ taalubeeciŋ ɗe woosa ɗe ne : « Kilifaani, \w Yahya Ɓoktohi\w* jangɗiɗ taalubeeciŋ ɗe findi ɓa joy kiimoh ; nama teeɓ ɓoo findi ɓoo na hee kiimohe. » \v 2 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɗu kiimee Kooh ɗah, woyaat ne : \q “ Baab, \q tiikiŋ ɗa teyɗuksaat ne wa tiik hooliɗ. \q Nguuriŋ ɗa hayaat. \q \v 3 Mbeh nu nik ɗah, ona ɓoo kañam ki ɓoo etoh. \q \v 4 Ɗaasa ɓoo bakaaɗ ciŋ ɓoo, \q laam ɓoo na name nam ɗaas ɓooɓi na ɗale ɓoo, \q te kina tum po ɓoo jaɗɗu fiir. ” » \m \v 5 Wa a jangiɗ ɓa ineem, a woyissa ɓa ne : « Wa mand na ɓo' nga ɗu raak nawle, a kaɗ nga ɗe ŋ ndengelnde wek, a woo ɗe ne : “ Naw, ɓand ndo mbuuru kaahay ndeem, \v 6 ŋ raak hanhe ŋ kahan ndo, te ŋ raakɗi kañam ki ŋ eɗan ɗe. ” \v 7 Ŋ ineem ƴaara miniɗ ɗe lof ŋ ɗooƴ kahna ne : “ Faɗ to, ŋ rangkiɗ po ƴutiɗ, te mi na kuɓuuciŋ ngo ɓoo faankiɗ, ŋ minɗi kuruk ne ŋ eɗ ɗa. ” \v 8 Ñam woo ɗu wa, ƴaara hey kurke ne a eɗ ɗe ini a etoh jen. Ali a eɗɗi ɗe sagu niki a nik nawleece, a hey ɗe eɗe sagu kiima a kiimee te a supukɗi nga. \p \v 9 Ineem weɗ tah mi woo ɗu ne, kiimaat kiim ɗu hey onse, waakaat waak ɗu hey hote, laɓɗaat laɓiɗ ɗu hey rangsiɗasse. \v 10 Laam ɓo' nu kiim ɗah, a hey onse, ɓo' nu waak ɗah, a hey hote, te ɓo' nu laɓiɗ ɗah, a hey rangsiɗasse. \v 11 A yinde baab nga ɗu, a yi kuɓkiŋ ɗe kiiman ɗe cuurund, a on ɗe iiñ ? \v 12 Mbaa a kiim ɗe wak, a on ɗe ndangal ? \v 13 Nik ne ɗu ɓi baahaaɗiici, e ɗu min on kuɓuuciŋ ɗu in baahiɗ ɗah, ŋ woyisɗi ɗa Baab Kooh yiŋ Eel ci. A onanɗi ɓi na kiimee ɗe \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* e ? » \s Yeesu na wirɗohe hatiliŋ ya ɓa ? \p \v 14 Wa raakka mbeh, Yeesu wiriɗta muum, ya \w jiini\w* ambe. Jiinnda saɓsohu saɓsohu na ɗe, ƴaara jombeeɗa moɗoɗ, mboolnda nikee nga feyuusa. \v 15 Waaye raakka ɓa woyee ŋ ɓooɓa ne : « A Belsebul\f + \fr 11:15 \fr*\fq Belsebul \fq*\ft : wa ɓaah ŋ tiik ciŋ Seytaani.\ft*\f*, kilifaaniŋ jiiniici na onee ɗe hatili a na aañohee ca. » \v 16 Raakka ɓi markiskee ɗe, ɓa woyeeɗa ne, a teeɓaat ɓa firndeeni puloh ŋ Eel ci. \v 17 Waaye Yeesu inahha liiɓ ciŋ ɓa, a woosa ɓa ne : « Ɓooɓi ɓaah nguur hiñohee ŋ harmban ɓa ɗah, nguureem hey keene, kahan cum keen ŋ ɗafuk cinooci. \v 18 Ɗu na woye ne mi na aañe jiiniici na hatiliŋ Belsebul ; nik ne a Seytaani paysukoh ŋ haf ce ɗah, kon nguuriŋ ɗe min na tufkoh ? \v 19 Nik ne mi na aañohe jiiniici hatiliŋ Belsebul ɗah, moo ɓooɓiŋ ɗu na namee ca aañ, ɓa na aañohee ca winde hatil ? Ineem weɗ tah ɓeɗ atte'an ɗu. \v 20 Waaye nik ne mi na aañohe jiiniici hatiliŋ Kooh ɗah, kon Nguuriŋ-Kooh reyiɗ nga ɗu. \p \v 21 Ɓo' raakiɗ hatil, ganaayuk, niiɗee kahan ce ɗah, raak-raakiŋ ɗe hey nike ŋ ɗisik wooriɗ. \v 22 Waaye ɓoyi uupiɗ ɗe hatil raak ɗe nga laɓ ɗe ɗah, a hey naafee ganaay ci a oolkohe, a ɓay in ci a raakee jen, a paysoh ca. \v 23 Ɓo' nu langɗi na so ɗah, a sangiɗ to ; te ɓo' nu nangɗohohɗi so ɗah, a na pasarohe. \p \v 24 Jiini, na hoolaaɗiikiŋ ɗe, a faɗta ɓo' ɗah, a na kaɗe ŋ ɓi ɗisik suyiɗ, a waakee ɗiski a iɗsiɗkohan. A hotɗi ɗah, a woo ŋ haf ce ne : “ Mi na hee dokke kahnaŋ ngo ŋ puloh. ” \v 25 A wiiruk ɗah, a raak kahna paɗuuɗ, haɓɗuuɗ moɗoɗ. \v 26 Jaar a kaɗ waaka jiini yasna-kanak ci uup ɗe añaand ; ca kaɗ kahna, ca gen. Ŋ ineem, mirndohaaɗiŋ ɓoyeem weɗ na uupe misik fuuf findi a kocee mand. » \p \v 27 Wa Yeesu na woyee in ceem, ɓitiɓ ŋ ɗooƴ mboolnda woosa ŋ ɗafka ne : « Yaayi ɓasil ɗa, a ɓapiɗta ɗa, joyiɗ neɓu. » \v 28 Yeesu loffa ɗe ne : « Woya kay ne, ɓooɓi na sikɗuke woo kiŋ Kooh, te ɓa pesohee wa, ɓeɗ neɓu. » \s Findi Yunus na Suleymaan teyɗukohse \p \v 29 Ɓooɓa hayeeɗa, mboolnda ɓaatkeeɗa ; Yeesu woosa ne : « Ɓooɓi woti, ɓeɗ baahaaɗi, ɓa na meeksohe firnde, waaye ɓa eɗsanɗi ali firnde, ɗal wiŋ Yunus. \v 30 Findi Yunus ŋ haf ce nikohee firnde nga ɓi Niniw,\x + \xo 11:30 \xo*\xt Yunus 2\xt*\x* \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* naman nikoh firnde ɗaa ngaŋ ɓooɓi woti. \p \v 31 Buura ɓitɓaŋ Saba pulohee kur usiɗ ne a sikɗuk liiɓohaaɗa moɗɗaŋ Suleymaan. Te moona raakiɗ ini uup Suleymaan ŋ ndii, weɗ tah mbehi Kooh na hee atte'ohe ɓooɓi, buuri ɓitɓeem hey kurke, a teeɓ ɓooɓi woti ne ɓa raakɗi keeh. \v 32 Ŋ mbehaŋ atteena, ɓi Niniw hey kurke, ɓa teeɓ ɓooɓi woti ne ɓa raakɗi keeh, laam wa ɓi Niniw kerah woo kaŋ Yunus, ɓa ɓoƴsoheen pesohaaɗ keeh-keeh\x + \xo 11:32 \xo*\xt Yunus 3\xt*\x* ; te moona ini nik ndii, weɗ uup Yunus. \s Laampaaniŋ faan \p \v 33 Ali ɓo' na fuuɗeeɗi laampa po ƴut, a ɗembiɗa ɗisik wiiriis, wala a kuna na kanoh ; a degana kay ŋ degohaaniŋ wa ne ɓo' nu aas ɗah, wa ñiinɗiɗ ɗe. \v 34 Has weɗ laampaaniŋ faan. Hasiŋ ɗa wir ɗah, faaniŋ ɗa jen na nikee ŋ siñaar, waaye hasiŋ ɗa wirɗi ɗah, faaniŋ ɗa jen na nikee ŋ ñuus. \v 35 Mbaa ndengɗuka po ñiini nik nga ɗa, nikuu ñuus. \v 36 Nik ne faaniŋ ɗa jen ñiiniɗ, te ali ɓak ñuusɗi nga ɗah, wa hey nikee leer po maa wa laampa ñiiniɗ ɗa. » \s Yeesu woytohiɗ \tl Farisen\tl* ca na jangɗohoh ca \p \v 37 Wa Yeesu na woye, ƴaar ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca ɓeeɗukka ɗe ne a ñama ŋ kahan ce, Yeesu teyɗukka. Wa ɓa ñame, \v 38 \tl Farisena\tl* hotta ne Yeesu ɓohñukɗi findi ɓa na ɓohñukohe, a feyuusa nga. \p \v 39 Heɗ ɓoo Yeesu woosa ɗe ne : « Ɗu ɓi \tl Farisen\tl* ci, ɗu mand na ɓooɓi ɓohoñ finhooriŋ kaasi na booli ɓa faɗta ɗooƴi ; ŋ ɗooƴ keeñ ciŋ ɗu, ɗu riifiɗ na liiɓohaaɗ rok na añaand. \v 40 Naandiɗ ci ! Kooh yi haɓiɗ finhoori, a yi nam haɓiɗ ɗooƴi haa e ? \v 41 Sarhohaat in ci nik ŋ ɗooƴi, ɗu hool jameet. \p \v 42 Mas ɗu ɓi \tl Farisen\tl* ci, ɗu ɓii eɗoh sah in ci ƴin ƴin ci ɗu na guure findi naana, pooɓar, na in ci mand ɗaa ndaŋkiyaah nu nik yinoori ; waaye ɗu faɗiɗ ini uupiɗ etoh, weɗ yurah na waaɗ Kooh ; ineem weɗ ɗu joyee tum, te ɗu sang sagankoh ci tas.\x + \xo 11:42 \xo*\xt Lewiici 27:30; Rohƴiɗi 14:22\xt*\x* \p \v 43 Mas ɗu ɓi \tl Farisen\tl* ci, ɗu waaɗ ne ɗu ɓoofan ŋ fiki ɓooɓi ngaŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci te ɗu kañɗassee yaah kanak ŋ ɗisik ci na toonohse ŋ kur. \p \v 44 Mas ɗu ɓi \tl Farisen\tl* ci, ɗu mand na ruy-ruy ci muuƴ, ɓooɓi inhuu dakee nga ca, wa ɓekee ɓa hoolaaɗi. » \p \v 45 Wa a kerah ineem, ƴaar ɓaah ŋ jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, fu woyoh ɗaa ɗah, fu na namee ɓas ɓoo. » \v 46 Yeesu loffa ne : « Na ɗu, ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi, ŋ masɗiɗ ɗu, laam ɗu na raane ɓooɓi in ɓitiɗ te ɗu waaɗɗi ca sah laal na lecem ndukun. \p \v 47 Ŋ masɗiɗ ɗu, e ɗu na taɓahe ruy-ruy ciŋ woosuuɗ ci te a caac ciŋ ɗu ap ɓa. \v 48 Ŋ ineem, ɗu na teeɓohe ne ɗu huniɗ ŋ in ci caac ciŋ ɗu tum. Ee di' ! Ɓeɗ ap woosuuɗ ci, ɗu taɓahee ruy-ruy ciŋ ɓa. \v 49 Ineem weɗ tah, Kooh, ŋ moɗkiŋ ɗe liiɓohaaɗ, a woosa ne : “ Ŋ hey woosohe woosuuɗ na \w \+tl Apootar\+tl*\w* ; ɓum apu, ɓinooɓi tumu miskiɗ. ” \v 50 Te ɓooɓi woti ɓeɗ na hee wirndiɗkasse ñif miŋ woosuuɗ ci aamu ŋ ina amboh ŋ cambohaaɗa poyi. \v 51 Ŋ Abel po ŋ Sakariya, yi ɓa apoh \w Kahan Kooh\w*, ŋ harmban \w seeƴkohaana|lemma="seeƴuk"\w* na taɓaha. Ñam na woyee ɗu wa, in ceem jen Kooh na hee ca wirnduke ngaŋ ɓooɓi woti. \p \v 52 Mas ɗu ɓi jangɗohoh ciŋ waasi, ɗu ambiɗ caaɓndi joy rangis findi in ciŋ Kooh inhohsan ; ɗu ŋ haf ɗu, ɗu aasɗi te ɗu sangohiɗ ɓooɓi waaɗ aas. » \p \v 53 Wa Yeesu pul kahna, jangɗohoh caŋ waasi na \tl Farisen\tl* ca ayrukka ɗe, ɓa cammba ɗe meekis meeksoh laayiɗ \v 54 ne ɓa raak yambaah ɗe. \c 12 \s Wortukaat naafeeha \p \v 1 Ŋ jamanooneem, ɓo' laayiɗ coheen ne ɓa sikɗuk Yeesu ; mboolnda laayya laay po ɓa daktiɗoheeɗa. Yeesu kockoh ŋ taalubeeciŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Wortukaat naafeehaakiŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ci, wa mand na lawiir. \v 2 In nu ɗembɗu ɗah, wa hey teeɓohse te in nu ɗemb ɗah, wa hey inhasse. \v 3 Kon in nu ɗu woo na wek ɗah, wa hey kerhasse noh cong ; te in nu ɗu moondɗoh ŋ nof ŋ ɗooƴ tuuƴ ɗah, wa hey leehkasse ŋ ɗafuk taɓah ci. \s Kooh dong a yi nupaah \p \v 4 Ñam na woyee ɗu ne, ɗu ɓi nawleeciŋ ngo, kinaat nup ɓi min top dong ngaŋ ap faan. \v 5 Ŋ hey ɗu teeɓe ya ɓa a yi ɗu joy nup : Nupaat Kooh yi min ɗu ɓek ŋ yongkaaha, ne ɗu apu po ƴut ɗah. Ee, ñam na woyee ɗu ne, a yi ɗu joy nup. \v 6 Sel ƴin yatuus na toonohseeɗi daram kanak dong e ? Moona deey, Kooh alɗi yino nga ca. \v 7 Te a inhiɗ sah findi find ciŋ haf ciŋ ɗu hend, mbaa kanaat neƴƴoh ! E ɗu uupiɗ juuk sel njiriñ. » \p \v 8 Yeesu ɓaatta nga ne : « Ñam na woyee ɗu ne, ɓo' nu woo ŋ fiki ɓooɓi ne a ɓaah nga so ɗah, mi yi \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* ŋ hey name woo ŋ fiki malaakaaciŋ Kooh ne ɓoyeem ɓaah nga so. \v 9 Waaye ɓo' nu taasuk ko ŋ fiki ɓooɓi ɗah, a hey name taasku ŋ fiki malaakaaciŋ Kooh. \v 10 Ɓo' nu woo in moɗaaɗi ŋ Kuɓkiŋ ɓoyi ɗah, a ɗaasnuk ɗah, a hey ɗaasse ; waaye ɓo' nu woo in moɗaaɗi ŋ \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* ɗah, a ɗaassanɗi. \p \v 11 Ɓa ɓay ɗu ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ca, wala ŋ fiki kilifaaca ne ɓa attee ɗu ɗah, kinaat feyu ŋ findi ɗu joy ngeloh, \v 12 laam Fuuɗsi Hoolohngaani, hey ɗu teeɓe ndeem ini ɗu joy woo. » \s Heɗ raak-raaki \p \v 13 Ŋ ɗooƴ mboolnda raakka ƴaara woo Yeesu nga ne : « Jangɗohohi, woya taambɗoh ho, ɓoo paysoh lamaahi baab ɓoo faɗiɗ ɓoo. » \v 14 Yeesu loffa ɗe ne : « Ƴaariŋ ngo, ya ɓa tum mbo atte'ohiŋ ɗu, po ŋ joyya ɗu paysoh raak-raak kiŋ ɗu ? » \v 15 A woosa ɓooɓa jen ne : « Wortukaat, kinaat waaɗ raak kopor in hend na cakna mboɓ, laam kipes ɓo' nikɗi ŋ ini a raak, ali a raakoh na ! » \p \v 16 Weɗi Yeesu naandsukoh ɓa andiinii : « A nikee heɗ raak-raak, yohon ciŋ ɗe laaɓpa keeh-keeh. \v 17 A woosa ŋ haf ce ne : “ Ŋ joy ye haɓiɗ ? Ŋ raakɗi ɗiski ŋ min ɗaak laaɓɗiŋ ngo jen. ” \v 18 A woyissa ne : “ Seka, inii weɗ mi na hee tume : Mi na hee nihse ndap ciŋ ngo cii, ŋ haɓiɗ ci uup ca yak, ŋ ɓek laaɓɗiŋ ngo nga, na in ciŋ ngo cinooci. \v 19 Ƴut ɗah, ŋ woo ŋ haf fo ne : ‘Ƴaari, fu ɗaakkiɗ laayiɗ, pesoha ɓi kiisi kiis. Ɗiski wa nik, iɗsiɗka, fu ñame, fu ane, fu neɓsiɗke.’ ” \v 20 Waaye Kooh woosa ɗe ne : “ Naandɗi ! Ŋ weki woti, ŋ hey ɓaye kiñin kiŋ ɗa. Moo, ya ɓa raakan ɗaakkiŋ ɗa kotii ? ” » \v 21 Yeesu ɓaatta nga ne : « Ɓoyi na waake raak-raak a nangɗohe, te a raakɗi ali in ŋ Kooh, a in mand ɗaa rahsan ɗe. » \s Oolkoh Kooh \p \v 22 Ƴutta, Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Weɗ tah mi na woyee ɗu ne, kinaat jaahiɗ ŋ kipes ki, ŋ ini ɗu ñaman. Kinaat jaahiɗ ŋ faan ciŋ ɗu, ŋ ini ɗu ɓekkan. \v 23 Laam kipes weɗ uup kañam, te faan weɗ nam uupiɗ ɓekkaah njiriñ. \v 24 Markaat ngaak-suur ci, ca na sokeeɗi, ca na nguɗeeɗi, ca raakɗi ɗaakkoha, ca raakɗi ndap ; waaye Kooh yii ñamiɗ ca, te a ɗu uupiɗ sel ci njiriñ. \v 25 Ya ɓa min jaahiɗ nga ɗu, po a ɓaat wahtu ŋ kipes kiŋ ɗe ? \v 26 Nik ne ini ƴissuuteem, ɗu minɗaa ɗah, wa ye tah ɗu feyse ŋ in ci cinooci ? \p \v 27 Markaat pos ciŋ paangiici findi ca na mande : Ca na pangkeeɗi, ca na teɗeeɗi ; ñam na woyee ɗu ne Suleymaan sah, na ina a raakee jen, a moosɗi raakoh kulɓa mand na yino nga ca moɗ. \v 28 Kosi ɗu kos ƴissuutiɗ ! A Kooh na ɓekɗe paangfi ɓekɗi moɗɗeem woti, ali nik ne kim sah, wa miniɗ dohu. Kooh tumiɗ paangfi ineem ɗah, ŋ woyisɗi ɗu, ɗu ɓi uupiɗa njiriñ. \p \v 29 Kinaat feyu ŋ ini ɗu ñaman, wala ini ɗu na hee ane. \v 30 E ɓooɓi inahɗi Kooh na gene waak in ceem, waaye Baabiŋ ɗu inhiɗ ne ɗu etohiɗ ca. \v 31 Mbaa ɗah, waakaat ini na kaɗɗe Nguuriŋ ɗe fiki, a hey ɗu wa one, a ɓaatiɗ ɗu cinooci nga. » \p \v 32 Yeesu ɓaatissa nga ne : « Ɗu ɓi gatiŋ ngo, ɗu laayɗi, waaye kinaat neƴƴoh, wa neɓiɗ Kooh ne a ɓaahndoh ɗu ŋ Nguuriŋ ɗe. \v 33 Toonaat ini ɗu raak, ɗu eɗa ñakiɗ ci, weɗ ne ɗu waak ɗaakkoha minaaɗi yahuk, ɗu nangɗoh raak-raak ŋ Eel ci ; wa heyɗi reehe, wa roksanɗi, te wa ñuhkanɗi. \v 34 Laam ɗiski raak-raakiŋ ɗu nik, keeñ ciŋ ɗu na name nik nga. » \s Dokkiŋ Heɗ ɗu raakaat ɗu ƴutiɗ \p \v 35 Yeesu woyissa taalubeeciŋ ɗe ne : « Tokɗukaat, te laampaaciŋ ɗu kanaat ƴim. \v 36 Mandaat na \w ñaam\w* ci na seke heɗ ɓa yi joy wiirkoh ŋ kilook, ne a laɓɗee rek ɗah, ɓa rangsiɗ ɗe buntaani. \v 37 Wa hey neɓe ŋ ñaam ceem, ne heɗ ɓa hay, raak ɓa sekee ɗe ɗah. Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, a hey ɓekke kulɓa pangkoha, a ɓoofiɗ ñaam ciŋ ɗe, a noɗɗee ɓa, ɓa ñame. \v 38 Ali a hay ŋ ndengelnde wek wala ŋ wiisaaɗi, a raak ɓa sekee ɗe ɗah, wa hey neɓe nga ɓa. \p \v 39 Inhaat ne, heɗ kahni inheen wahtuuni roki na hee aasohe kahan ce ɗah, a heeɗi ɗe faɗe a aas. \v 40 Ɗu, namaat kooɗuk, laam Kuɓkiŋ ɓoyi hayan ŋ jamanooni ɗu liiɓɗi. » \p \v 41 Weɗi Piyeer woyoh ɗe ne : « Kilifaani, fu na woye na ɓoo ŋ andiinii, wala na mboolndi jen ? » \v 42 Yeesu Heɗi woosa ɗe ne : « Ya ɓa a yi ñaami woor, te a ñaannja po, heɗ ce hee ɓaaɓe ɗah, a nak ɗe niiɗɗu kahan ce ne a eɗee pangkoh ciŋ ɗe ɓinooɓi kañam ŋ jamanooniŋ wa ? \v 43 Ñaameem hey neɓɗe ne heɗ ce hay, raak ɗe tumee ineem findi a nakohee ɗe wa ɗah. \v 44 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, heɗ ce hey ɗe tufkiɗe, a adgoh in ciŋ ɗe jen. \p \v 45 Waaye ñaameem woo ŋ ɗooƴ ce ne heɗ ce hayɗi paaɗ, a nik nga a laɓee ñaam ci ɓinooɓi, ƴaar na ɓitiɓ, a ñame, a ane, a laaree ɗah, \v 46 heɗ ce hey haye ŋ mbehi a foogɗi, ŋ wahtuuni a inahɗi, a hey ɗe mbugale, a tum ɗe findi ɓooɓi kerhaaɗi-woo ci na tumse. \p \v 47 Ñaami inah ini heɗ ce waaɗ, a sannga wa tum, te a kooɗkiɗɗi hayiŋ heɗ ce, a hey laɓse ndooɗ laayiɗ. \v 48 Waaye ñaami inahɗi ini heɗ ce waaɗ, te a tum ini a joy laɓohu ɗah, a hey laɓse ƴissuut. Ɓo' nu eɗu in laayiɗ ɗah, a hey meeksasse in laayiɗ ; ɓoyi uup dengkohu, a yi uupan meeksu. » \s Yeesu ɓekoh saɓsukoh \p \v 49 Yeesu woosa ne « Ŋ hayiɗ Adina ne ŋ tum yongkaah nga, te ŋ waaɗeen lool ne wa nik fuuɗuuɗ po ƴutiɗ. \v 50 Ɗiski wa nik ndii, ŋ joyiɗ hooƴu ŋ miskiɗ keeh-keeh, te ŋ raakanɗi jam po mbaɗna wa nikan. \v 51 Ɗu liiɓiɗ ne ŋ hay ne ŋ ɓay jam ŋ Adina e ? Muk ! Ŋ ɓay saɓsukoh. \v 52 Ini camboh woti, ɓo' yatuus nik ŋ fah ɗah, ɓa hey saɓsukohe ; kaahay ci sang kanak ci, kanak ci sang kaahay ci. \v 53 Baab sang kuɓu ƴaar, kuɓu ƴaar sang baab ; yaay sang kuɓu ɓitiɓ, kuɓu ɓitiɓ sang yaay ; payum ɓitiɓ sang kilook, kilook sang payum ɓitiɓ. » \p \v 54 Yeesu woyissa mboolnda ne : « Ɗu hotta ngaaɓ ɗah, ɗu na jaare woo ne : “ Wa hey toɓe ” te weɗ na raake. \v 55 Sarngi laɓ ɗah, ɗu woo ne : “ Wa hey dohe ” te weɗ na raake. \v 56 Naafeehaaci ! Ɗu marak eel ci na kehƴi ɗah, ɗu inah ini na hee raake ; kon ɗu min na inhaaɗi'oh findi Kooh na pangkohe woti-woti ? \p \v 57 Wa ye tah po ɗu ɗuunnga ini yurhiɗi joy haɓɗu ? \v 58 Ɓo' ɓayee ɗa waas ɗah, jeema kerhiɗoh na ɗe. Fu tumɗaa ŋ waasi po ɗu ree ngelohaana ɗah, a hey ɗa fase po ŋ atte'ohi, yeem eɗ ɗa alkaateeni, yeem rang ɗa ŋ kasoona. \v 59 Ñam na woyee ɗa ne, fu pulohanɗi ndaam feeh fu wirindɗi po ŋ darmi uup ƴissuut ɗah. » \c 13 \s Ɓoƴsoh kipes \p \v 1 Ŋ jamanooneem, ɓi ɓo' naandsukka Yeesu findi Pilaat apoh ɓi ɓo' gen Galile wa ɓa seeƴkee wuu Kooh. \v 2 Yeesu loffa ɓa ne : « Ɗu liiɓ ne ɓooɓeem ɓeɗ uupiɗ bakaaɗ ŋ Galile sagu miskiɗi ɓa raak weem e ? \v 3 Muk ! Waaye ñam na woyee ɗu ne, ɗu ɓoƴsohɗi kipes ɗah, ɗu hey name boomu jen findiiɓa. \v 4 Te ɓooɓa ndaŋkiyaah na yasna-kaahay (18) ca, taɓaha yakka ŋ Silowe keenee nga ɓa, ɓa kaannda, ɗu liiɓ ne ɓeɗ uupee nik bakaaɗoh ŋ Yerusalem jen e ? \v 5 Muk ! Waaye ñam na woyee ɗu ne, ɗu ɓoƴsohɗi kipes ɗah, ɗu hey name boomu jen findiiɓa. » \s Kidgi na rimeeɗi \p \v 6 Yeesu naandsukka ɓa andiinii : « Ƴaar raakeen ndun ŋ yohon ce. Wa a kaɗa ɓeena, a raakɗi ali rim nga. \v 7 A woosa ƴaara na pangkiɗee ɗe ŋ yohna ne : “ Kiis kaahay ceɗɗi, ŋ hayya ɓeene ŋ ndunii ɗah, ŋ raakuu rim nga. Ƴoɓaa ! Wa joyɗi naaf ɗiski ŋ ɓarang ɓarang. ” \v 8 Ƴaara loffa ɗe ne : “ Kilifaani, faɗaa kiis kii ; ŋ hey bongɗe tasiŋ wa, ŋ tuma kotar. \v 9 Miniɗ nik ne wa hey rime ; wa rimɗi ɗah, fu ƴoɓɗuka. ” » \s Yeesu wirɗiɗ ɓitiɓ njuuƴiɗ ŋ mbehi na iɗsiɗkohse \p \v 10 Wa nikee ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, Yeesu jangɗoheeɗa ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*. \v 11 Ɓitiɓ nikeen nga, a njuuƴee njuuƴ, a mineeɗi jaɗtuk delem, a \w jiini\w* ambee ɗe. A tumiɗ na kosaay keem kiis ndaŋkiyaah na kiis yasna-kaahay (18). \v 12 Wa Yeesu hot ɗe, a ɓeeɗukka ɗe, a woosa ɗe ne : « Ɓoyi, fu saɓsohuuɗ na kosaay kiŋ ɗa. » \v 13 A degga ɗe yaah ciŋ ɗe, ŋ ɗiska ɗiska ɓoya jaɗtukka, a yakɗeeɗa Kooh. \p \v 14 Waaye ƴaara adgohee \tl sinaagoga\tl* ayrukka ŋ ini Yeesu wiriɗ ɓitɓa ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, a woosa mboolnda ne : « Neeh yasna-yino ceɗ na pangkohse.\x + \xo 13:14 \xo*\xt Pula 20:9-10; Rohƴiɗi 5:13-14\xt*\x* Hayaat nga ca ɗu paƴuk, waaye ŋ mbehi na iɗsiɗkohse haa. » \p \v 15 Heɗ ɓoo Yeesu loffa ɗe ne : « Naafeehaaci ! Ŋ mbehi na iɗsiɗkohse ya ɓa na tokseeɗi inoh fiŋ ɗe wala mbaamiŋ ɗe ŋ ɗiska a toku ne a kaɗ ɗe anɗa ? \v 16 Ŋ hot ɓitɓii ɓaah ŋ ɓi rimkoh ŋ Ibrahiima, te Seytaani jatngiɗ ɗe kiis ndaŋkiyaah na kiis yasna-kaahay (18) ; wa ye joy tah po a toksassanɗi ŋ mbehi na iɗsiɗkohse ? » \v 17 Woo kiŋ Yeesu weem tahha po ɓi sang ɗe ñaarra, waaye mboolnda neɓuusa ŋ in ca feyohiɗ ca baahiɗ ca a tumee jen. \s Tisohiŋ mutardaani na lawiiri \p \v 18 Yeesu woyissa ne : « Hayaat ŋ teeɓ ɗu Nguuriŋ-Kooh findi wa mand na ini ŋ mina mandtiɗkoh. \v 19 Wa mand na inii : A nikee ɓo', a ɓayya kuɓu mutarda, a sokkaa ŋ yohon ce, wa paarra, wa nikka kidig po sel ci taarra ŋ naak ciŋ wa. » \p \v 20 Yeesu woyissa ne : « Ŋ min mandtiɗohis Nguuriŋ-Kooh na ye ? \v 21 Wa mand na findi ɓitiɓ na ɓayohee lawiir a siiɓa na kanoh mun kaahay ; ƴut ɗah, ini siiɓuuɗi jen guuf. » \s Yahndeeri ɓengiɗi \p \v 22 Kaɗaŋ Yeesu Yerusalem, a taambee ŋ kur ci yakak ci na ci ƴin ci, a jangɗoheeɗa. \v 23 Raakka ƴaara meekis ɗe ne : « Kilifaani, ɓooɓi na hee mucɗasse, ɓa hey laaye e ? » Yeesu loffa ɓa ne : \v 24 « Ndengɗukaat ɗu aasoh yahndeeri ɓengiɗi, laam ñam na woyee ɗu ne, ɓi ɓo' laayiɗ hey jeeme aas, waaye ɓa heyɗaa mine. \p \v 25 Te jamanooni heɗ kahni na hee kurkohe ne a rang buntaani, ɗu ɓi wa raakan ŋ hara, ɗu hey nike nga, ɗu laɓɗee buntaani, ɗu woyee ne : “ Heɗi, rangsiɗa ɓoo ! ” A hey ɗu lofe ne : “ Ŋ inahɗi ɗiski ɗu kurkoh. ” \v 26 Ŋ ineem ɗu hey woye ne : “ Moo ɓoo ñamiɗ na ɗa, ɓoo aniɗ na ɗa te fu jangɗohiɗ ŋ mbeeddaaciŋ ɓoo ! ” \v 27 A hey ɗu lofisse ne : “ Ŋ inahɗi ɗiski ɗu kurkoh, usaat to, ɗu ɓi tumoh bakaaɗ ci jen. ” \p \v 28 Teemb ndeem, ɗu hey hote Ibrahiima, na Isaahha, na Yaŋhooɓa na woosuuɗ ci jen ŋ ɗooƴ Nguuriŋ-Kooh, ɗu mbetu ŋ hara, ɗiska fuɗ na ɗoɓɗoh sis raak. \v 29 Ɓooɓi hey pulohe ŋ ɓak ci jen, ɓa ɓoof ŋ Nguuriŋ-Kooh ne ɓa ñam kañam ka yakka. \v 30 Raakiɗ ɓooɓi mirndoh woti, ɓeɗ na hee adge ; te raakiɗ ɓi adug woti, ɓeɗ na hee mirndohe. » \s Yeesu na Yerusalem \p \v 31 Teemb ndeem, ɓi ɓo' ɓaah \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca hayya ŋ Yeesu, ɓa woosa ɗe ne : « Kurka ndii fu coot laam Herod na waaɗee ɗa ap. » \v 32 Yeesu loffa ɓa ne : « Kaɗaat ɗu woya ɓaakoɓeem ne, mi yii saɓsoh ɓooɓi na jiiniici te mi yii wiriɗ kosaayiɗ ci woti na kim, faaha kim ŋ hey ɗiindohe ini ŋ hay ne ŋ haɓiɗa. \v 33 Ŋ joyiɗ taalndiɗ waasiŋ ngo woti na kim na faaha kim, woosuuɗ apohsuu ŋ ɗiski nikɗi Yerusalem. \p \v 34 Cey Yerusalem, fu yi na ape woosuuɗ ci, fu tapee ɓooɓi fu na woosohse atoh po ɓa kaan, waas hend na weɗ ŋ waaɗ nangɗoh kuɓuuciŋ ɗa findi pambi na nangɗohe ƴiil ciŋ ɗe ŋ ooɓ ce, waaye ɗu moosɗi waaɗoh ! \v 35 Weɗ tah ɗu hey faɗse na kahan ɗu, te ñam na woyee ɗu wa, ɗu hotissanɗi so po mbaɗna ɗu na hee woye ne : “ A barke'iɗ, yi na haye ŋ tiikiŋ Heɗ ɓoo ! ” » \c 14 \s Yeesu wirɗiɗ ƴaar na faan riifɗiɗ \p \v 1 Wa nikee ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, Yeesu ɓeeɗkuusa kañam ŋ kahan kilifa \w \+tl Farisen\+tl*\w*. Wa a ree, ɓooɓa ŋ ɗiska feerkeeɗa ɗe baahiɗ. \v 2 Ƴaar na faan riifɗiɗ nikka ŋ fikiice. \v 3 Yeesu meekissa \tl Farisen\tl* ca na jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* ne : « Andi waasi teyɗohiɗ ne ɓo' wiriɗ kosaayiɗ ŋ mbehi na iɗsiɗkohse wala ? » \v 4 Waaye ali ɓo' lofɗi ɗe ; a ɓayya kosaayɗa, a wiriɗta ɗe, a woosa ɗe ne a kaɗaat. \v 5 Ƴutta, Yeesu woosa ɓa ne : « E ya ɓa nga ɗu, a yi kuɓkiŋ ɗe wala inoh fiŋ ɗe keenan ŋ naac ŋ mbehi na iɗsiɗkohse, a jaaruu ɗe puliɗ ? » \v 6 Ali ɓo' minɗi ɗe lof ŋ woo keem. \s Findi ɓoyi ɓeeɗku kañam joy mand \p \v 7 Ŋ ineem, Yeesu hotta findi ɓooɓa ɓeeɗku kañam tansukohee ɗisik ci uup baah ne ɓa ɓoof nga, a jangiɗta ɓa inii : \v 8 « Ɓo' ɓeeɗuk ɗa kañam kilook ɗah, kina kaɗ fu ɓoof ŋ ɗiski uup baah ; miniɗ nik ne ɓoyi uup ɗa eɗu cir namiɗ ɓeeɗku nga. \v 9 Ƴaari ɓeeɗuk ɗu, a hay ɗah, a hey ɗa woye ne : “ Ona ƴaarii, a ɓoof. ” Teemb ndeem fu hey kee ɓoofa ŋ finhoora finhoora, ŋ ineem fu hey njoofe. \v 10 Waaye fu ɓeeɗku kañam ŋ kilook ɗah, kaɗa fu ɓoofa ŋ finhoora. Ƴaari ɓeeɗuk ɗa hay ɗah, a hey ɗa woye ne : “ Ƴaariŋ ngo haya, fu ɓoof ŋ fikiiri. ” Teemb ndeem, a hey ɗa yakɗe ŋ fiki ɓooɓi fu ɓoof na ɓa jen. \v 11 Laam ɓo' nu meeɓ haf ce ɗah, a hey ruhsiɗasse, te ɓo' nu ruhsiɗ haf ce ɗah, a hey meeɓse. » \s E ñakiɗ ci ɓeeɗkaah kañam \p \v 12 Ƴutta, Yeesu woosa ƴaara ɓeeɗkee ɗe kañam ne : « Fu eɗohee ñakit wala ñamsuk\f + \fr 14:12 \fr*\fq ñamsuk \fq*\ft : weɗ kañam ki na niin.\ft*\f* ɗah, kana ɓeeɗuk nawleeciŋ ɗa, taambɗoh ciŋ ɗa, ɓaah ciŋ ɗa wala raakiɗ ci fu gen na ɓa ; ɓa miniɗ ɗa nam ɓeeɗuk ne ɓa wirind ɗa ineem. \v 13 Waaye fu eɗohee kañam ɗah, ɓeeɗka ñakiɗ ci, na ɓeendkiɗ ci na lafñiɗ ci na fuuliɗ ci. \v 14 Ɓa minanɗi ɗa wa wirind, a Kooh na hee ɗa wa wirnde ŋ mbeha aa hee hultiɗohe yurhiɗ ci, tahha po fu hey sume. » \s Ɓeeɗkohiŋ kañam ki \p \v 15 Ƴaar ngaŋ ɓa ñamee na Yeesu kerahha ineem, a woosa ɗe ne : « Ɓoyi na hee ñame ŋ kañam kiŋ Nguuriŋ-Kooh, a hey sume. » \v 16 Yeesu loffa ɗe ne : « Ƴaar gapeen ɓo' laayiɗ kañam keeh-keeh. \v 17 Wi kañam ki ƴut, a woosa \w ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɗe ne a kaɗaat ɓeeɗka ƴaaɓa. \v 18 Yaa nu nga ɗah, waakka naafkoha ; ya koc woosa ne : “ Woya kilifaaniŋ ɗa ne, ŋ han rom yohon te ŋ joyiɗa kaɗ marka, a ɗaasaat to. ” \v 19 Ƴaar wiiriis woosa ɗe ne : “ Ŋ rom inoh ndaŋkiyaah, ceɗ ŋ waaɗ kaɗ marka andi ca hey mine guur, a ɗaasaat to. ” \v 20 Raakka ya woo ɗe ne : “ Ŋ han kilook ɓitiɓ, weɗi tah po ŋ minanɗi hay. ” \p \v 21 Ñaama wiirukka ŋ kilifaaniŋ ɗe, heɗ kahni, a woosa ɗe in ceem jen ; yeem ayrukka, a woosa ñaami ne : “ Ara kaɗ ŋ cohohaaci na mbeeddaaci, fu haytoh ñakiɗ ci, na ɓeendkiɗ ci na fuuliɗ ci na yiiɓoh ci. ” \v 22 Wi a kaɗ po a hayya, a woosa kilifaani ne : “ Ini fu nakohee haɓɗuuɗ, waaye kahni ris riifɗi. ” \v 23 Heɗ kahni woosa ɗe ne : “ Kaɗa ŋ waas ca na yohon ca, ɓo' nu fu hot ɗah, tuma po a hay, ne kahni riif. \v 24 Ñam na woyee ɗu wa, ali ɓo' ƴoohanɗi ŋ kañam ki ngaŋ ɓooɓa ŋ koc ɓeeɗuk ! ” » \s Ya ɓa min nik taalubeeniŋ Yeesu \p \v 25 Yeesu kooɗissa waasiŋ ɗe, mboolo laayiɗ hunnda na ɗe, a yurhiɗkohha na ɓa, a woosa ɓa ne : \v 26 « Ɓo' nu waaɗ hay nga so ɗah, a joyiɗ to waaɗ waaɗi uup wi a waaɗ baab ɓa na yaay ɓa, ɓitiice, kuɓuuciŋ ɗe, taambɗoh ciŋ ɗe, po haf ce sah, wala a minanɗi nik taalubeeniŋ ngo. \v 27 Ɓo' nu degukɗi kurwaani a joy daaƴohu, a ñaakee nga so ɗah, a minɗi nik taalubeeniŋ ngo. \p \v 28 Ɓo' nga ɗu waaɗ tufkiɗ taɓah jimimim ɗah, a ɓoofanɗi, a marak, a kind ini a raak, andi wa heya mine reehiɗ e ? \v 29 A tumɗi ineem, a yipa po ƴut, a minuu wa kurkiɗ ɗah, ɓooɓi na hee wa hote hey ɗe ƴene ; \v 30 ɓa woyee ne : “ Ƴaari cambiɗ taɓahi waaye a minɗaa reehiɗ ! ” \p \v 31 A yinde buur na hee raake hiñohoh junni-ndaŋkiyaah (10.000) a kee aasa ŋ hiñoh na buur morom ce ya raak hiñohoh junni-ndaŋkiyaah-kanak (20.000) te a ɓoofuu a marak andi ɓiŋ ɗe hey mine ɓaŋ buura na hee ɗe keene ? \v 32 A hot ne a minɗaa ɗah, a hey woosohe ŋ buura yinoora ŋ ɗiska a nik, a meekis ɗe ini a waaɗ ne jam raak. » \v 33 Yeesu degga nga ne : « Wa mand ɗaa, ali ɓo' minɗi nik taalubeeniŋ ngo nga ɗu, ne a faɗɗi in ci a raak jen ɗah. \p \v 34 Ee, meɗa, wa in baahiɗ, waaye meɗa kaɗ po wa jemisɗi ɗah, wa min jemɗohissu na ye ? \v 35 Wa raakiɗɗi kehƴi njiriñ te wa minanɗi kotar, wa hee hey mbetse. Ɓo' nu raak nof kerhoha ɗah, a kerhaat. » \c 15 \s Mbaala muuƴe \p \v 1 \w Juuti'oh\w* ca jen na bakaaɗoh ca ɓinooɓa reɓeeɗa ŋ Yeesu ne ɓa sikɗuk ɗe. \v 2 Waaye \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca na jangɗohoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* ñukumsukeeɗa ŋ harmban ɓa, ɓa woyeeɗa ne : « Ƴaarii deey, a teyɗukiɗ bakaaɗoh ci, a na ñame ñam na ɓa. » \v 3 Weɗi Yeesu woyoh ɓa andiinii : \v 4 « Ɓo' nga ɗu, raak mbaal teemet (100), yino muuƴ nga ɗah, andi a faɗanɗi ca tas jen ŋ bilaf fa, a kaɗ ɗe waaka po a hot ɗe ? \v 5 A hot ɗe ɗah, a hey sume, a deg ɗe ŋ yuug ciŋ ɗe, \v 6 a haad. A ree kahna ɗah, a ɓeeɗuk nawleeciŋ ɗe na gentoh ciŋ ɗe, a woo ɓa ne : “ Ɓaahaat neɓɗii na so, ŋ hotiɗ mbaaliŋ ngo muuƴe. ” \v 7 Ñam na woyee ɗu ne wa nam mand ɗaa ngaŋ ɓi nik ŋ Eel ci ; bakaaɗoh yino ɓoƴsoh pesohaaɗ ɗah, ɓa hey sume nga sumi uup wi ɓa suman ŋ ɓo' ndaŋkiyaah-yasna-nikiis na yasna-nikiis (99) ɓi yurah te ɓa etohɗi ɓoƴsoh pesohaaɗ. \s Hanjara muuƴe \p \v 8 Wala ɓitiɓ raak hanjar "\tl darakma\tl*\f + \fr 15:8 \fr*\fq \+tl darakma\+tl* \fq*\ft : hanjar ŋ \+w Gerek\+w* ci, wa hendeen na ini ɓoyi na pangke bumit wirndassee ŋ noh yino. Wa meeɗeen tumu findi libidoor.\ft*\f*" ndaŋkiyaah, yino muuƴ nga ɗah, andi a fuuɗanɗi laampa, a paɗee, a waakee ɓak nu ɓak ŋ kahni po a hota ? \v 9 A hota ɗah, a ɓeeɗuk nawleeciŋ ɗe na gentoh ciŋ ɗe, a woo ɓa ne : “ Ɓaahaat neɓɗii na so, ŋ hotiɗ \tl darakmaaniŋ\tl* ngo muuƴe. ” \v 10 Ñam na woyee ɗu ne wa nam mand ɗaa ngaŋ malaakaaciŋ Kooh ; bakaaɗoh yino ɓoƴsoh kipes ɗah, ɓa sum nga. » \s Kuɓka ƴaara muuƴe \p \v 11 Yeesu degga nga ne : « Ƴaar raakeen kuɓu ƴaar kanak. \v 12 Mbeh, yi uup ƴin nga woosa ɗe ne : “ Baab, eɗ to ɓakiŋ ngo ŋ ini ɓoo joy lam. ” Baab ɓa paysohha ɓa raak-raak kiŋ ɗe. \v 13 Wa degga ɓi neeh, a yi ƴini, a ɓoƴissa ina a raakee jen kopor, a kaɗta naa ŋ kur usiɗ, a yahrohhaa ndaam ŋ nikohaaɗ sepƴiɗ. \p \v 14 Wa a yahroha po wa reehha, aɗ miskiɗ raakka ŋ kur kaam, a cammba ñak. \v 15 A kaɗta ŋ ƴaar gen kur ka, yeem ammba ɗe surga, a niiɗeeɗa mbaam-huk caŋ ɗe ŋ yohon ca. \v 16 A nikka nga, a aɗukka po a waaɗta ñam ŋ rim caŋ kidig ca nikee kañam kaŋ mbaam-huk ca, waaye a onseeɗi nga ca. \v 17 A ɓooffa po a markissa haf ce, a woosa ne : “ Pangkoh caŋ kahan baab ɓoo jen sah, na ñamee ñam po ɓa kap te ndii, mi heeɗa kaane na aɗ. \v 18 Mi na hee dokke ɗiskaŋ baab ɓoo, ŋ ree ɗah, ŋ woo ɗe ne : ‘Baab, ŋ ɗaliɗ Kooh, ŋ ɗalla ɗa, \v 19 ŋ carisɗi ŋ markohse findi kuɓkiŋ ɗa, amb mbo findi pangkoh ciŋ ɗa.’ ” \v 20 A kaɗta kahan baab ɓa. \p Wa baab ɓa ƴok ɗe usiɗ, a misikka ɗe lool ; a nuppa ŋ kuɓkiŋ ɗe, a morgiɗukka ɗe. \v 21 Kuɓka woosa baab ɓa ne : “ Baab, ŋ ɗaliɗ Kooh, ŋ ɗalla ɗa, ŋ carisɗi ŋ markohse findi kuɓkiŋ ɗa. ” \v 22 Waaye baab ɓa woosa \w ñaam\w* caŋ ɗe ne : “ Araat ɓay kulɓaaki uup moɗ, ɗu ɓekiɗ ɗe wa, ɓekɗaat ɗe jaaru na ñafaɗ, \v 23 te ɗu ap ɗooni yafalse, ɓoo mbuumbaay. \v 24 Laam kuɓkiŋ ngo yii, a kaanee kaan, a hultiɗ ; a muuƴee muuƴ, a hotkiɗ ! ” Ɓa mbuumbaayeeɗa. \p \v 25 Wa raak kuɓki yakki ŋ yohon ca ; wi a hay po a heeɗa ree kahni, a kerahha tip ci na mbec ci. \v 26 A ɓeeɗukka ñaam yino ŋ ñaam ci, a meekissa ɗe ini raak. \v 27 Ñaami woosa ɗe ne : “ Taambɗoh fu a yi hay, baab ɗu sah apiɗ ɗooni yafalse sagu hoti a hotis kuɓkiŋ ɗe ŋ jam. ” \v 28 Teemb ndeem saawi ayrukka, a sannga ne a heyɗi aase kahni. Weɗi baab ɓa hayoh nga ɗe, a kiimmba ɗe ne a aasaat. \v 29 Waaye a loffa ɗe ne : “ Sikɗuk ko, kiis laayiɗ ceɗɗi mi yii ñaamkiɗ ɗa, ŋ moosɗi ɗa nik kerhiɗaaɗi ŋ in ci fu na nakohe, te koteng sah fu moosɗi so ɗe onoh ne ŋ mbuumbaay na nawleeciŋ ngo. \v 30 Waaye kuɓkiŋ ɗa yi yahroh koporiŋ ɗa ŋ toonkoh ca hayiɗ, fu apɗiɗ ɗe ɗooni yafalse. ” \v 31 Baab ɓa loffa ɗe ne : “ Kuɓu, fu moos nik na so, ini ŋ raak jen wa wuu fu. \v 32 Waaye ɓoo joyiɗ sum te ɓoo mbuumbaay, laam taambɗoh fu kaanee kaan, a hultiɗ ; a muuƴee muuƴ, a hotkiɗ ! ” » \c 16 \s Ñaama ñaañɗa \p \v 1 Yeesu naandsukeen taalubeeciŋ ɗe andiinii : « A nikee ƴaar heɗ raak-raak, a raakka \w ñaama|lemma="ñaam"\w* meeɗ ɗe taambkohiɗ raak-raakaŋ ɗe. A woyuusa ne ñaamaŋ ɗe na yahrohee wa yahroh. \v 2 Ƴaara ɓeeɗukka ñaama, a woosa ɗe ne : “ Ŋ kerhiɗ ini fu na tume ! Teeɓ po findi fu na taambkohohe raak-raakiŋ ngo. Fu pangkiɗissanɗi so. ” \p \v 3 Ñaama woosa ŋ ɗooƴ ce ne : “ Kilifaaniŋ ngo hey yo aañe, moo ŋ tuman na ? Ŋ hot ne ŋ raakɗi hatil guuroha te ŋ supkiɗ kiim. \v 4 Ee, waaye ŋ inhiɗ ini mi na hee haɓɗe po kilifaaniŋ ngo aañ njo ɗah, ŋ raak ɓooɓi na hee so ɓaye ŋ kahan ciŋ ɓa. ” \p \v 5 A ɓeeɗukka ɓooɓa joy wirind kilifaaniŋ ɗe kombot jen, yino yino. A woo yi koc ne : “ Fu joy ye wirind kilifaaniŋ ngo ? ” \v 6 Yeem loffa ɗe ne : “ Diwliin. Ngaal yakak\f + \fr 16:6 \fr*\fq Ngaal yakak \fq*\ft : wa reyeen \+tl liitar\+tl* ndaŋkiyaah-kanak na \+tl liitar\+tl* kanak (22).\ft*\f* teemet (100). ” A woosa ɗe ne : “ Kaytiŋ ɗa weɗɗi, ɓoofa, fu ar fiis ngaal yakak ndaŋkiyaah-yatuus (50). ” \v 7 Ƴutta, a ɓeeɗukka ƴaar wiiriis, a woosa ɗe ne : “ Fu nak, fu joy ye wirind kilifaaniŋ ngo ? ” Ƴaari loffa ne : “ Bele. Saaku teemet (100). ” A woosa ɗe ne : “ Kaytiŋ ɗa weɗɗi, ɓoofa, fu fiis ndaŋkiyaah-yasna-kaahay (80). ” \v 8 Kilifaani hotta ini ñaami yurhaaɗiini haɓiɗ, a woosa ne : “ Ƴaari ñaañiɗ kat ! ” » \p Yeesu degga nga ne : « Ɓooɓi na taambɗe jamanooni, ŋ findi ɓa na tiindɗohe ŋ harmban ɓa, ɓeɗ uup yunuk ɓooɓi nik ŋ ñiiniŋ Kooh. \v 9 Ñam na woyee ɗu ne, raak-raakiŋ Adina yurahɗi, waaye waakaat nawle naa, kaɗ po wa raakisɗi ɗah, ɓa min ɗu taambuk ŋ \w ɗiip\w* ca na hee nikee po faw. \v 10 Ɓoyi min oolku ŋ in ƴissuut, a miniɗ oolku ŋ in yakak te ɓoyi nik yurhaaɗi ŋ in ƴissuut, a heyɗi name nik yurhiɗ ŋ in yakak. \v 11 Kon, nik ne ɗu minɗi oolku ŋ findi ɗu na ambohe raak-raakiŋ Adina ɗah, ya ɓa na hee ɗu dengkohe raak-raak ci kiyooh ci ? \v 12 Nik ne ɗu minɗi oolku ŋ findi ɗu na ambohe ini ɗu raakɗi ɗah, andi ɗu hey eɗse ini ɗu raakoot ? \p \v 13 Ali ñaam minɗi raak heɗ kanak, mbaa a hey waaɗe yino, a sang yi tas ; wala a ŋoɗ ŋ yii, a heef yi tas. Kon ɗu minɗi ñaamuk Kooh, ɗu ñaamkee raak-raak. » \p \v 14 \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca nikee ɓo' waaɗiɗ kopor lool, tahha po, wa ɓa kerah woo ceem jen, ɓa njembteeɗa ɗe. \v 15 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɗu na yurah yurahɗuke ŋ has ciŋ ɓooɓi, waaye Kooh inhiɗ ini nik ŋ ɗooƴ keeñ ciŋ ɗu. Laam in ci ɓooɓi na yakɗe, ca in sepƴiɗ ngaŋ Kooh. \p \v 16 \w Waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na woo ciŋ woosuuɗ ci nikee nga po wi \w Yahya Ɓoktohi\w* hay. Ini amboh ndeem, \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wiŋ ŋ Nguuriŋ-Kooh wii yegɗohu, te ɓo' nu nga ɗah yii ndengɗuk na hatil ne a aas nga. \v 17 Waaye eel ci na kehƴi kuruk nga, weɗ uup yooɓ fiisi uup ƴissuut nihsuk ŋ waasiŋ Musaa. \p \v 18 Ƴaar nu saɓsukoh na ɓitiice, a tokis ɓitiɓ wiiriis ɗah, a njaaloo njaaloo. Te ƴaar nu tok ɓitiɓ saɓsukohiɗ na ƴaar ce ɗah, a njaaloo njaaloo. » \s Heɗ raak-raaka na Lasaar \p \v 19 Yeesu naandsukissa taalubeeciŋ ɗe ne : « A nikee heɗ raak-raak, a meeɗ ɓekuk kulɓa jakiɗ ca uupee raak candoom ; a peseeɗa pes neɓiɗ, Kooh-nu-wiis a meeɗta mbuumbaay. \v 20 Raakeen ñakiɗ ŋ serooce, na woyse Lasaar. Lasaar yeem faaniŋ ɗe riifeen na puus, a meeɗ faɗu faankiɗ ŋ nguɓu kahan ƴaara. \v 21 A meeɗeen aɗuk po a waaɗ ñam ŋ ñamohiicaŋ heɗ raak-raaka, ca na keene. Te ɓuu ci sah meeɗ meeɗ hay, ca ɗeewee puus ciŋ ɗe. \p \v 22 Wi ƴaari ñakɗi kaan, malaakaaci ɓayya ɗe ŋ sero Ibrahiima. Heɗ raak-raaka nammba kaan, a acuusa. \v 23 Waaye ŋ ɗiska a nik ŋ Jaanim, a miskiɗta lool. A marakka usiɗ, a hotta Lasaar ŋ sero Ibrahiima. \v 24 A yi heɗ raak-raaka, a woosa ŋ ɗafka ne : “ Baab Ibrahiima, ŋ miskaat ɗa, fu woos Lasaar, a ɓek ndukniŋ ɗe ŋ masuɓ, a iiri'ɗiɗ to peɗmiŋ ngo ne sifaɗki haawsuk, ŋ raakiɗ miskiɗ lool ŋ yongkaahii. ” \p \v 25 Waaye Ibrahiima loffa ɗe ne : “ Kuɓu, naandsuka ne fu rahsiɗ neɓɗaŋ ɗa wa fu na pese te Lasaar nikka ŋ miskiɗ. Ɗiski wa nik ndii, keeñiŋ ɗe soosɗuuɗ, a fu nik ngaŋ miskiɗ kotii. \v 26 Ɓaat nga, nung angiɗ nooɗiɗ weɗi ŋ harmban ɓoo na ɗu ; tahha po, ali ɓo' waaɗ puloh ndii, a kaɗ nga ɗu, wa minkanɗi te ɓo' minɗi puloh ngaŋ ɗiski fu nik ndeem, a hay ndii. ” \p \v 27 Heɗ raak-raaka woosa ne : “ Kon, mi yii kiim ɗa baab Ibrahiima, woosa Lasaar ŋ kahan baab ɓoo. \v 28 Ŋ raakiɗ taambɗoh yatuus nga, a woo na ɓa, ɓa hayuu ŋ ɗiski miskiɗii. ” \v 29 Ibrahiima loffa ɗe ne : “ Taambɗoh ciŋ ɗa, ɓa ɗaa na woo ciŋ Musaa na ciŋ woosuuɗ ci, ɓa sikɗukaat ca. ” \v 30 Heɗ raak-raaka woosa ɗe ne : “ Baab Ibrahiima, ineem doyɗi, waaye ɓo' hulit ŋ kaaniɗ ci, a kaɗ nga ɓa ɗah, ɓa hey ɓoƴsohe pesohaaɗ. ” \v 31 Waaye Ibrahiima woosa ɗe ne : “ Ɓa sikɗukɗi Musaa na woosuuɗ ci ɗah, ali ɓo' hulit ŋ kakaan ka, tahanɗi ɓa ɓoƴsoh kipes.\x + \xo 16:31 \xo*\xt Saaŋ 11\xt*\x* ” » \c 17 \s Ɗaasoh na kos na ini ñaam joy haɓiɗ \p \v 1 Yeesu woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « In ci na hee kome ɓo' bakaaɗ ñakanɗi, waaye mas ɓoyi na hee ca ɓeke. \v 2 Ɓoyeem tokseen atoh ɓitiɗ ŋ mbooh, a njafu ŋ cookma ɗah weɗ ngisoh nga ɗe, a bakaaɗɗukoh yino ŋ ɓooɓi ƴin cii. \v 3 Mbaa markaat in ci ɗu na haɓɗe. \p Morom fu bakaaɗ nga ɗa ɗah, woytohaa ɗe, inwaaso amb ɗe nga ɗah, ɗaasaa ɗe. \v 4 Ali a ɗal ɗa waas yasna-kanak ŋ mbehi yinoori, te waa nu nga ɗa a ɗaasnuk ɗa ɗah, ɗaasaa ɗe. » \p \v 5 \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci woosa ɗe ne : « Kilifaani, ɓaatɗa ɓoo kosi ɓoo kos. » \v 6 Heɗ ɓoo Yeesu woosa ɓa ne : « Ali ɗu raak kos hend na kuɓu mutarda ƴissuut, ɗu woo kidgii ne : “ Ɗofka, fu kaɗ yipa niir ciŋ ɗa ŋ cookma ” ɗah, wa hey ɗu kerhiɗe. \p \v 7 Ɓo' nga ɗu raak \w ñaam\w*, yeem guurɗee ɗa wala a niiɗɗee ɗa, a puloh yohon ca ɗah, fu heyɗi ɗe jaare woo ne : “ Haya fu ñam. ” \v 8 Waaye fu na hee ɗe woye ne : “ Tikiɗ to, fu ɓekuk kulɓa wiiriis, ne fu deƴiɗ to. Ŋ ñam, ŋ an po ŋ ƴut ɗah, fu han ñam, fu an. ” \v 9 Tum ini fu nak ɗe, wa tahanɗi po fu corkiɗ ñaamiŋ ɗa. \v 10 Wa mand ɗaa nga ɗu, ɗu haɓiɗ ini ɗu naku po ƴut ɗah, woyaat ne : “ Ɓoo ñaam dong, ɓoo haɓiɗ ini ɓoo joy haɓiɗ. ” » \s Yeesu wirɗiɗ ƴaaɓa faan caŋ ɓa oɓsuke \p \v 11 Yeesu nikee ŋ waas Yerusalem, a taambeeɗa ŋ harmban Samari na Galile, \v 12 a aaseeɗa ŋ kur, weɗ ƴaar ndaŋkiyaah hayoh cohe na ɗe, ɓa raakee \w kosaay ki na oɓse faan\w* ; ɓa tufukka ɗisik usiɗ, \v 13 ɓa woosa ŋ ɗafka ne : « Yeesu Kilifaani, ɓoo miskaat ɗa \x + \xo 17:13 \xo*\xt Lewiici 14:2-3\xt*\x*! » \v 14 A hotta ɓa, a woosa ɓa ne : « Kaɗaat, ɗu teeɓa haf ɗu \w seeƴkiɗoh\w* ca. » Ɓa kaɗeeɗa, ɓa wirra. \v 15 Yino nga ɓa, wa a hot ne a wiriɗ, a guridda ŋ Yeesu, a yakɗeeɗa Kooh ŋ ɗafka. \v 16 A ƴekka ŋ kot ciŋ Yeesu po pukiŋ ɗe reesa kehƴi, a corkiɗta ɗe. Ƴaareem ɓaahee nga ɓi Samari. \v 17 Wa Yeesu hot ɗe, a woosa ne : « Ɓa ndaŋkiyaah ɓeɗ wirɗu haa e ? Moo ɓa nde yasna-nikiis ca tas ? \v 18 A yinoori dong hay ne a yakiɗ Kooh, te a Yawuut haa sah ! » \v 19 A woosa ƴaara ne : « Kurka, fu miniɗ coot, ƴaari ; kosi fu kos wirɗiɗ ɗa. » \s Nguuriŋ-Kooh \p \v 20 Wa raakka mbeh, \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca meekissa Yeesu ne : « Nguuriŋ-Kooh na hee haye kiɗa ? » A woosa ɓa ne : « Nguuriŋ-Kooh hayee ɗah, wa nikanɗi ini ɓo' min hot, \v 21 te ɓo' woyanɗi ne : “ Wa ɗii ŋ ndii ! ” wala “ Wa ɗaa ŋ nden ! ” Laam Nguuriŋ-Kooh wa ɗii ŋ ndii na ɗu. » \p \v 22 Ƴutta, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : « Jamano hey haye, ɗu hey waaɗe hot \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w*, ali nik ne wa nikan mbeh yino dong, waaye ɗu minanɗi wa. \v 23 Te ɓa hey ɗu woye ne : “ A yii ŋ ndii ! ” wala “ A yaa ŋ nden ! ” Kanaat kaɗ nga, kanaat ɓa ñaakiɗ. \v 24 Findi meleñ na pulohe, wa ñiiniɗ ɓak po ɓak, Kuɓkiŋ ɓoyi na hee mande ɗaa ŋ mbehiŋ ɗe, \v 25 waaye bala ineem, a joyiɗ raak miskiɗ laayiɗ te ɓooɓiŋ jamanooni woti-woti sang ɗe. \p \v 26 Bala Kuɓkiŋ ɓoyi hayissan ɗah, wa mandan findi wa mandee ŋ jamanoonaŋ Noohin. \v 27 Ɓooɓa nikee ñameeɗa, aneeɗa, ɓa kilookeeɗa, ɓa kilookseeɗa po mbeha Noohin aasoh ŋ gaala, masuɓ laayiɗ riiffa kehƴi, wa ɗummba ɓa jen. \p \v 28 Na findi jamanoonaŋ Loot, ɓooɓa nikee ñameeɗa, ɓa aneeɗa, ɓa romeeɗa, ɓa tooneeɗa, ɓa guureeɗa, ɓa taɓaheeɗa \v 29 po mbeha Loot pul Sodom, yongkaah na \tl \+w suufar\+w*\tl* toɓuusa ŋ ɗafuk ɓa, wa ɗummba ɓa jen. \p \v 30 Mbehi Kuɓkiŋ ɓoyi na hee hotkohe, wa mandan ɗaa. \v 31 Mbeheem, ɓoyi wa na hee raake ŋ ɗafuk teeraasiŋ ɗe, a ruhsee ɗah, a kinaat aas ne a ɓay in ciŋ ɗe nik ŋ ɗooƴi. Te ɓoyi wa naman raak ŋ yohon ca, a kinaat gurid ; \v 32 naandsukaat ina rahsee ɓiti Loot.\x + \xo 17:32 \xo*\xt Camba 19:24\xt*\x* \v 33 Ɓo' nu waaɗ muciɗ kiñin kiŋ ɗe ɗah, a heya ñake, te ɓo' nu teyɗuk ñak kiñin kiŋ ɗe ɗah, a hey rise naa. \p \v 34 Ñam na woyee ɗu wa, ŋ wekeem ɓo' kanak hey ɓaahe fiƴaang, yinni ɓayu, yi tas faɗu. \v 35 Ɓitiɓ kanak hey nike ɓa oɗe, yinni ɓayu, yi tas faɗu. » [ \v 36 ]\f + \fr 17:36 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak aayaanii : "Ƴaar kanak hey nikee ŋ yohon ca, yinni ɓayu, yi tas faɗu." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \p \v 37 Wa Yeesu ƴut ŋ woo kaŋ ɗe, taalubeeciŋ ɗe meekseeɗa ɗe ne : « Kilifaani, ineem waa hee nike ŋ nde ? » A loffa ɓa ne : « Ɓa woo ne : “ Ɗiski fiɗaaf nik, suur ci na cohe nga. ” » \c 18 \s Ɓo' joy gen ŋ kiim Kooh \p \v 1 Yeesu naandsukissa taalubeeciŋ ɗe andiinii ne a teeɓ ɓa ne ɓa joy joy gen ngaŋ kiim Kooh, ɓa sang faɗsuk. \v 2 An : « Wa raakeen atte'oh ŋ kur, a nupeeɗi Kooh delem te a kerhiɗeeɗi ali ɓo'. \v 3 Wa nameen raak ɓitiɓ nga, ƴaar ce kaanee kaan, a raakka ɓoya a leer na ɗe ; tahha po a meeɗta kaɗ ngaŋ atte'oha ne yeem eɗ ɗe keeh ki a raak ŋ ɓoya a leer na ɗe. \v 4 Atte'ohi waaɗɗi wa tum, a faɗta po wa maannja, a hannda woo ŋ ɗooƴ ce ne : “ Wa keeh ne ŋ nupɗi Kooh te ŋ kerhiɗɗi ali ɓo'. \v 5 Waaye yaaɓɗi ɓitɓii na yaaɓɗee so, tahiɗ po ŋ hey ɗe eɗe keeh kiŋ ɗe ne a hayissuu nga so, a apee so na woo. ” » \v 6 Heɗ ɓoo Yeesu ɓaatta nga ne : « Kerhaat baahiɗ ini atte'ohi yurhaaɗiini woo weem. \v 7 Ɗu liiɓiɗ ne Kooh namanɗi eɗ ɓooɓiŋ ɗe a kooɗ keeh kiŋ ɓa e, ɓeɗ ɓi na leehke nga ɗe noh na wek ? A hey ɓa sekɗohe e ? \v 8 Ñam na woyee ɗu wa, wa maañanɗi, Kooh eɗ ɓa keeh kiŋ ɓa. Waaye andi \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayis ɗah, a hey raake oolkiɗ Kooh ŋ kehƴi ? » \s \tl Farisena\tl* na juuti'oha \p \v 9 Raakka ɓi liiɓee ne ɓa yurhiɗ, ɓa heefeeɗa ɓinooɓi. Yeesu naandsukka ɓa andiinii : \v 10 « Ɓa nikee ƴaar kanak, ɓa kaɗta \w Kahan Kooh\w* ne ɓa kiimaa ɗe nga. Yinoori nikee \w \+tl Farisen\+tl*\w*, yinni nikka \w juuti'oh\w*. \v 11 \tl Fariseni\tl* tufukka, kiimeeɗa Kooh kiik ce an : “ Eey Kooh ! Mi yii corkiɗ ɗa ŋ ini ŋ mandɗi na ɓinooɓi, ɓa rok, ɓa yurahɗi te ɓa na njaalo'ee njaaloo. Mi yii corkiɗ ɗa ŋ ini ŋ namɗi mand na juuti'ohii. \v 12 Mi na ore waas kanak ŋ ɗooƴ mbeh dokkiɗ. Te in nu ŋ raak ndaŋkiyaah nga ɗah, ŋ eɗoh yinoori. ” \v 13 Juuti'oha nak, a cangtiɗuk cangtiɗuk, a kaañɗi sah jaɗtuk, a laɓɗeeɗa daɗi, a miskiɗkeeɗa, a woyeeɗa ne : “ Kooh ŋ miskaat ɗa, laam ŋ bakaaɗoh. ” » \v 14 Yeesu ɓaatta nga ne : « Ñam na woyee ɗu ne, bala juuti'ohi haadan, a yi Kooh ɗaas, a ammba ɗe findi yurhiɗ, waaye \tl Farisena\tl* haa. Laam ɓo' nu meeɓ haf ce ɗah, a hey ruhsiɗasse, te ɓo' nu ruhsiɗ haf ce ɗah, a hey meeɓse. » \s Nguuriŋ-Kooh wa wuu ɓooɓi mand na komaaki \p \v 15 Ɓa ɓayeeɗa sah ɓi gooy ŋ Yeesu ne a laal ɓa, waaye taalubeeciŋ ɗe hotta ŋ ineem, ɓa ngaskeeɗa ɓa. \v 16 Yeesu nakohha ɓa reɓɗu, a woosa ne : « Faɗaat komaakci ɓa hay nga so, kinaat ɓa hondoh hay, ɓooɓi mand na ɓa ɓeɗ raak Nguuriŋ-Kooh. \v 17 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓo' nu teyɗukɗi Nguuriŋ-Kooh findi komaaki ƴin na teyɗukohe ɗah, fu moosanɗi aas nga. » \s Nguuriŋ-Kooh na raakiɗ ci \p \v 18 Ƴaar ɓaah ŋ ɓa adgohee Yawuut ca meekissa Yeesu ne : « Jangɗohohi baahiɗi, ŋ joy ye haɓiɗ po ŋ raak kipes ki heyɗi reehe ? » \v 19 A loffa ɗe ne : « Wa ye tah fu ɓeeɗkohee so baahiɗ ? Ali ɓo' baahɗi, hanaa Kooh dong. \v 20 Fu inhiɗ nakoh ci ; an kina njaaloo, kina ap ɓo', kina rok, kina woyiɗ ɓo' ini a tumɗi, eɗa yaay ɗu na baab ɗu cir. » \v 21 Ƴaara woosa ɗe ne : « In ceem jen mi yii taambiɗ ca ŋ kikomaakiikaŋ ngo poyi. » \v 22 Wa Yeesu kerah ina a woo, a loffa ɗe ne : « Wa in yino weɗ fu tas haɓiɗ. Toona in ci fu raak jen, fu paysoh ca ñakiɗ ci, fu hey raake alal ŋ Eel ci. Ƴut ɗah, fu hay, fu ñaakiɗ to. » \v 23 Ƴaara nikee ɓo' raakiɗ lool, tahha po wa a kerah woo keem a goyya. \v 24 Yeesu hotta ne a goyiɗ, a woosa ne : « Heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Kooh wa in ye miskan. \v 25 Ngeelemb aas ŋ ngul kufic weɗ uup yooɓ heɗ raak-raak aas ŋ Nguuriŋ-Kooh. » \p \v 26 Wa ɓooɓa kerah woo keem, ɓa woyeeɗa ne : « Kon a ya ɓa min mucɗu ? » \v 27 Yeesu loffa ɓa ne : « Ini wooñ ɓooɓi wooñɗi Kooh. » \v 28 Piyeer woosa ɗe ne : « Moo ɓoo nak, ɓoo faɗiɗ in ciŋ ɓoo, ɓoo ñaakɗiɗ ɗa. » \v 29 A loffa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓo' nu faɗ kahan mbaa ɓitiɓ, taambɗoh, yaay, baab wala kuɓu sagu Nguuriŋ-Kooh ɗah, \v 30 fu hey raake nga laayoh na laayoh woti te kim fu hey raake kipes ki heyɗi reehe. » \s Yeesu woyissiɗ ŋ kakaan kiŋ ɗe \p \v 31 Wa Yeesu ƴut woo na ɓa, a ɓeeɗukka \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) kiik ɓa, a woosa ɓa ne : « Sikɗukaat to, ɓoo na kee Yerusalem te in ci woosuuɗ ci fiis ŋ ini kaɗ ŋ Kuɓkiŋ ɓoyi jen, ca hey nike. \v 32 A hey faɗse ŋ yaah ciŋ ɓooɓi nikɗi Yawuut, ɓa hey ɗe njembte, ɓa ɓas ɗe, ɓa tuhus ɗe. \v 33 Ɓa laɓ ɗe leraw po ƴut ɗah, ɓa hey ɗe ape te ŋ neeha kaahayɗoh, a hey hulte. » \v 34 Waaye \tl Apootar\tl* ci inheeɗi ini woo ceem tokis, ca ñiineeɗi nga ɓa, ɓa inheeɗi ini Yeesu waaɗ woo. \s Yeesu wirɗiɗ fuuliɗ \p \v 35 Ŋ kaɗaŋ Yeesu, wa a hay po a heeɗa ree Yeriko, fuuliɗ ɓoofeen ŋ mbeeddaana yalwaaneeɗa. \v 36 Wa a kerah ɗuuɗaŋ mboolnda taambee, a meeksohha ini raak. \v 37 Ɓa woosa ɗe ne : « A Yeesu yi gen Nasareet, a yi na taambe. » \v 38 A leehukka an : « Yeesu setiŋ Dawuuda, ŋ miskaat ɗa ! » \v 39 Ɓooɓa nikee ŋ fikiira ngaskeeɗa ɗe ne a ɗek, waaye a uupeeɗa nga leehuk an : « Setiŋ Dawuuda, ŋ miskaat ɗa ! » \v 40 Yeesu tufukka, a woosa ɓooɓa ne ɓa reɓɗaat fuulɗa nga ɗe. Wa fuulɗa hay, Yeesu meekissa ɗe ne : \v 41 « Fu waaɗ ne ŋ haɓɗiɗ ɗa ye ? » Yeem loffa ɗe ne : « Kilifaani, ŋ waaɗ ne fu tum po has ciŋ ngo min hot. » \v 42 Yeesu woosa ɗe ne : « Hota ! Kosi fu kos wirɗiɗ ɗa. » \v 43 Jaarra fuulɗa hoteeɗa, a taambɗeeɗa Yeesu, a yakɗeeɗa Kooh. Ɓooɓa jen hotta ŋ ineem, ɓa yakɗeeɗa Kooh. \c 19 \s Sase taambɗiɗ Yeesu \p \v 1 Wa Yeesu ree Yeriko, a lahha ŋ ɗooƴ kur ka, a kaɗeeɗa. \v 2 Wa raakeen ƴaar teeku Sase, a yi nikee kilifaanaŋ \w juuti'oh\w* ca, te a raakeen lool. \v 3 A markeeɗa ne a hot ya ɓa Yeesu, waaye a mineeɗi wa sagu rohƴa a rohƴee na mboolnda. \v 4 A nuppa ŋ fikiira, a rappa ŋ ɗafuk ndun ŋ waasa ne a hot Yeesu, ne yeem taambee ɗah. \p \v 5 Wa Yeesu hay po a reesa ndaam, a taaknukka, a woosa ɗe ne : « Sase ara ruhus, woti ŋ joy dal ŋ kahan fu. » \v 6 A arra ruhus, a daliɗta Yeesu ŋ kahan ce, a neɓuusa nga lool. \v 7 Wa ɓooɓa hot ineem, ɓa jen ɓa lahtukeeɗa ne : « Markaat ƴaari, a dal ŋ kahan bakaaɗoh. » \v 8 Raak Sase tufkiɗ, woyeeɗa Yeesu ne : « Kilifaani, ŋ hey eɗe ñakiɗ ci ɓaki winooriŋ raak-raakiŋ ngo. Te ɓo' nu nik ne ŋ kooɗiɗ in uupiɗ nga ɗe ɗah, ŋ hey ɗe wa dokne waas nikiis. » \v 9 Yeesu woosa ne : « Muci reyiɗ ŋ kahnii woti. Ƴaarii nam ɓaah keeh-keeh ŋ ɓi rimkoh ŋ Ibrahiima. \v 10 Te \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayiɗ ne a waak muuƴiɗ ci, a hirip ɓa. » \s Hanjar ca ndaŋkiyaah ca urus ca \p \v 11 Ɓooɓa nikee sikɗukeeɗa Yeesu. Raak ɗe ŋ ɓak Yerusalem te ɓooɓi liiɓee ne Nguuriŋ-Kooh na hee hotke win-win. \v 12 Ŋ ineem Yeesu woosa ɓa ŋ andiin ne : « A nikee garmi, a joyya kaɗ kur usiɗ ne a ɓekohsa buur nga, ƴut ɗah, a dokuk kur ce. \v 13 Bala a kaɗan ɗah, a ɓeeɗukka \w ñaam\w* ndaŋkiyaah ŋ ɓaŋ ɗe, a eɗta yaa nu nga ɗah hanjar urus, a woosa ɓa ne : “ Toontukaat po ŋ hay. ” \v 14 Wa a na kaɗe jen, ɓi kur ce waaɗeeɗi ɗe, ɓa tuuƴca ɓi ɓo' ŋ finhooce ne ɓa ree ɗah, ɓa woo ne ɓa waaɗɗi ne a nik buuriŋ ɓa. \p \v 15 Hondohɗi, a tumuusa buur. A hayissa, a ɓeeɗukka ñaam ca a eɗe kopora ne a marak ini ɓa ɓaat nga. \v 16 Ya koc hayya woosa ɗe ne : “ Kilifaani, ursiŋ ɗa fu eɗee so eɗohiɗ hanjar urus ndaŋkiyaah. ” \v 17 Buura loffa ɗe ne : “ Corka ! Fu ñaam baahiɗ, findi fu ndengɗukoh ŋ in ci ƴin ci, tahiɗ po adgoha kur ndaŋkiyaah. ” \v 18 Ya kanakɗoh hayya woosa ɗe ne : “ Kilifaani, ursiŋ ɗa fu eɗee so eɗohiɗ hanjar urus yatuus. ” \v 19 Buura woosa ɗe ne : “ Nama adgoh kur yatuus. ” \p \v 20-21 Ñaam wiiriis hayya, woosa ɗe ne : “ Kilifaani, fu ɓo' miskiɗ ; fu na kooɗe ini fu raakɗi te fu na nguɗe ini fu sokɗi. Ineem weɗ tah po ŋ neƴƴoha ɗa, ŋ loƴca ursiŋ ɗa, ŋ ɗaakkaa. ” \v 22 Buura loffa ɗe ne : “ Ñaami baahaaɗiini, ŋ atte'an ɗa ngaŋ in ci fu woo. Fu inheen ne ŋ ɓo' miskiɗ, mi na kooɗe ini ŋ raakɗi, ŋ nguɗe ini ŋ sokɗi. \v 23 Wa ye tah fu ɗaakɗi koporiŋ ngo ŋ ɗiska na ɗaakohse kopor, ne ŋ hay ɗah, ŋ raaka rimɗiɗ to in ? ” \p \v 24 Ƴutta, a woosa ƴaaɓa nikee nga ne : “ Ɓayaat ursi nik na ɗe, ɗu eɗa yi raak hanjar urus ndaŋkiyaah. ” \v 25 Ɓa woosa ɗe ne : “ Moo Kilifaani, ƴaareem raakiɗ hanjar ndaŋkiyaah ! ” \v 26 A loffa ɓa ne : “ Ñam na woyee ɗu wa, ɓoyi raak hey ɓaatse, waaye ɓoyi raakɗi, ini ƴissuuti a amb sah hey naafse nga ɗe. \v 27 Ŋ ini kaɗ ŋ ɓi sang ngo, ɓi waaɗeeɗi ne ŋ nik buuriŋ ɓa, hayaat na ɓa ndii, ɗu ap ɓa ŋ fikiiso. ” » \p \v 28 Wa Yeesu ƴut ŋ woo ceem, a adgiɗta ɓa ne ɓa kaɗ Yerusalem. \s Aasaŋ Yeesu ŋ Yerusalem \p \v 29 Wa Yeesu kaɗ po a heeɗa ree Betfase na Betani ŋ sero tangoora na woyse Tangooraŋ-Oliiw-ca, a woossa taalube kanak. \v 30 A woosa ɓa ne : « Kaɗaat ŋ kur ki ŋ fikiiɗu wii, ɗu ree ɗah, ɗu hey raake cumbur mbaam tokuuɗ nga, yi ali ɓo' moosɗi rapoh. Toksaat ɗe, ɗu hay na ɗe ndii. \v 31 Ɓo' meekis ɗu wa ye tah ɗu toksee ɗe ɗah, woyaat ɗe ne a kilifaani etoh ɗe. » \p \v 32 Wa ɓooɓa woossee kaɗ, ɓa raakohha in ceem ɗaa, findi Yeesu woyohee ɓa. \v 33 Ɓa tokseeɗa cumbra, ɓooɓa raak ɗe woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu tokse cumbri ? » \v 34 Ɓa loffa ɓa ne : « A kilifaani etoh ɗe. » \v 35 Ɓa kommba Yeesu ɗe, ɓa raɗta kulɓaacaŋ ɓa ŋ ɗafuk cumbra, ɓa rapiɗta Yeesu nga ɗe. \v 36 A kaɗeeɗa, ɓooɓa raɗɗeeɗa ɗe kulɓaacaŋ ɓa ŋ waasa. \p \v 37 Wa a hay po a heeɗa ruhse Tangooraŋ-Oliiw-ca ŋ ɓak Yerusalem, taalubeeciŋ ɗe findi ɓa hend jen, ɓa neɓuusa, ɓa cammba ƴeek Kooh ŋ ɗafka sagu keemaan ca laayiɗ ca fu inah ne ɓa hoteen ca. \v 38 Ɓa woyeeɗa ne : \q « Buuri na haye ŋ tiikiŋ Heɗi, \q a raakaat barke, \q jam raakaat ŋ Eel ci, \q ndami nikaat nik na Kooh yi ŋ ɗafka ɗafka. » \m \v 39 Ɓi \w \+tl Farisen\+tl*\w* nikeen ŋ ɗooƴ mboolnda, ɓa woosa Yeesu ne : « Jangɗohohi, woytoha taalubeeciŋ ɗa. » \v 40 Yeesu woosa ɓa ne : « Ñam na woyee ɗu wa, ɓa ɗek ɗah, e atoh ci ƴeekan. » \s Yeesu fuɗiɗ Yerusalem \p \v 41 Wa Yeesu kaɗ po a yurhiɗkohha na Yerusalem, wa misikka ɗe, a fuɗtaa. \v 42 An : « Na ɗa, fu inheen woti in ci min ɗa kom jam ɗah ! Waaye, ɗiski wa nik ndii fu minɗi ca hot. \v 43 Jamano miskiɗ hey haye nga ɗa, ɓi sang ɗa hey tufkiɗe miir wiiriis wa wil wiŋ ɗa, ɓa ndeer ɗa, ɓa keen ɗa ŋ ɓak ci jen, \v 44 ɓa ɗumb ɗa na ɓooɓiŋ ɗa. Ɓa heyɗi ɗa faɗɗe ali atoh kanak degsukohiɗ. Laam fu inhisohɗi jamanooni Kooh hayoh ɗa hirpe. » \s Yeesu ŋ Kahan Kooh \p \v 45 Wa Yeesu ree Yerusalem, a aassa \w Kahan Kooh\w*, a aañeeɗa toonoh ca. \v 46 A woyeeɗa ɓa ne : « Kooh woyiɗ ŋ Fiis ci Hooliɗ ci ne : “ Kahan ndo nikaat kahan kiimohaa so ”, waaye ɗu tumiɗa ɗembohaaniŋ rokoh ci. » \p \v 47 Mbeh nu nik a meeɗta jangɗoh ŋ Kahan Kooh. Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*, na jangɗohoh caŋ wa, na yakak ca waakeeɗa findi ɓa apohan ɗe. \v 48 Waaye ɓa inahɗi findi ɓa tuman laam ɓooɓa jen nikee ñaakiɗ nga ɗe, ɓa sikɗukeeɗa ɗe. \c 20 \s Ya ɓa nak Yeesu ini a na haɓɗe ? \p \v 1 Wa raakka mbeh nga, Yeesu jangɗeeɗa ɓooɓa ŋ \w Kahan Kooh\w*, a woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*. Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*, na jangɗohoh caŋ wa, na yakak ca hayya nga ɗe, \v 2 ɓa woosa ɗe ne : « In ci fu na haɓɗe, fu gaƴuk nde po fu kaannja ca haɓiɗ ? Ya ɓa tufkiɗ ɗa po fu haɓɗee ca ? » \v 3 A loffa ɓa ne : « Ŋ hey ɗu name meekis. \v 4 Ya ɓa tuuƴee \w Yahya\w* ne a ɓoktoh, a Kooh wala ɓi ɓo' ? » \v 5 Ɓa hotohha ŋ harmban ɓa, ɓa woyeeɗa ne : « Ɓoo woo ne Kooh a yi woos Yahya ɗah, a na hee woye ne : “ Wa ye tah ɗu kosɗi ɗe ? ” \v 6 Te ɓoo woo ne, e ɓi ɓo' tuuƴ ɗe ɗah, ɓooɓi jen hey ɓoo tapsohe atoh po ɓoo kaan laam ɓa jen, ɓa kosiɗ ne Yahya nikee woosuuɗ. » \v 7 Ineem tahha po ɓa loffa ɗe ne : « Ɓoo inahɗi ya ɓa tuuƴee ɗe. » \v 8 A loffa ɓa ne : « Kon ŋ namanɗi ɗu woo ini tufkiɗ to po ŋ haɓɗee in cii. » \s Guuroh ca apee kuɓkaŋ heɗ yohna \p \v 9 Wa ɓa ƴut ŋ woo ceem, Yeesu naandsukka mboolnda andiinii : « A nikee ƴaar, a yippa yohon reseñ. Ƴutta, a hanndaa deg ŋ yaah ɓi guuroh reseñ ne wa ruund ɗah ɓa paysoh ; a ɓaaɓpa in maañiɗ. \v 10 Wa yohna ruund, a tuuƴca \w ñaam\w* ŋ guuroh ca, ne ɓa eɗ ɗe ɓakiŋ ɗe ŋ reseñi, waaye guuroh ca laɓpa ɗe, ɓa aannja ɗe yaah ɓarang. \v 11 A tuuƴissa ñaam wiiriis, guuroh ca nammba ɗe laɓ, ɓa ɓassa ɗe, ɓa aannja ɗe yaah ɓarang. \v 12 A woosissa ñaam wiiriis ya kaahayɗoh, guuroh ca laɓpa ɗe po a gaañukka, ɓa puliɗta ɗe yohna. \v 13 Heɗ yohni woosa ŋ haf ce ne : “ Ŋ joy ye haɓiɗ kotii ? Ŋ woosan kuɓkiŋ ngo yi ŋ keeñkoh, ŋ liiɓiɗ ne ɓa hey ɗe supke. ” \v 14 Waaye wa ɓa hot kuɓka, ɓa woosa ŋ harmban ɓa ne : “ Lamohiŋ yohni a yi ! Ɓoo apaat ɗe, lamaahi nik wuu ɓoo kotii. ” \v 15 Ɓa puliɗta ɗe yohna, ɓa appa ɗe. » \p Ŋ ineem Yeesu woosa mboolnda ne : « Moo, ɗu liiɓ ne heɗ yohniŋ reseñi tuman guuroh ceem na ? \v 16 A hey haye, a ap ɓa, a deg yohni ŋ yaah ɓi ɓo' wiiriis. » Wa ɓooɓa kerah ina Yeesu woo weem, ɓa woosa ɗe ne : « Ineem kanaat raak muk ! » \v 17 Yeesu markeeɗa ɓa, a loffa ɓa ne : « Kon woo kii tokis ye ? Woo ki Fiis ci Hooliɗ ci woo wii : \q “ Atoh fi taɓahoh ci mbetee \q mirndohiɗ nik atoh fi amb taɓahi. ” » \m \v 18 A degga nga ne : « Ɓo' nu keen ŋ atoh feem ɗah, a hey weersukohe, te ɓo' nu wa keen ŋ ɗafuk ce ɗah, wa hey ɗe ruñuɓsohe. » \v 19 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasi na jangɗohoh caŋ wa inheen ne Yeesu woyee na ɓa ŋ andiina, tahha po, ŋ ɗiska ɗiska, ɓa waakeeɗa findi ɓaa hee ɗe ambohe, waaye ɓa neƴƴoheen mboolnda. \s Lempooni Sesaar na eɗse \p \v 20 Ŋ ineem, ɓa oɓɗeeɗa Yeesu, ɓa woossa ɓi espiyoŋ. Ɓeem mannda na ɓooɓi yurah, raak ɓa waakee ŋ woo ciŋ ɗe findi ɓa hee ɗe ambohe ne ɓa deg ɗe ŋ yaah ciŋ ɓoya nikiɗ buura yakkaŋ Rom ndaam. \v 21 Ŋ ineem ɓa meekissa Yeesu ne : « Jangɗohohi, ɓoo inhiɗ ne jangɗohiŋ ɗa wa yurhiɗ te fu neƴƴohɗi ini ɓooɓi na liiɓe, waaye fu na jangɗohe waasiŋ Kooh ŋ keeh. \v 22 Kon, woya ɓoo andi waasiŋ ɓoo teyɗohiɗ ne ɓoo wirind Sesaar\f + \fr 20:22 \fr*\fq Sesaar \fq*\ft : buur nu tufkiɗasseen Rom ɗah, a meeɗ ɓay tiiki Sesaar, waaye yaa nu nga ɓa raakeen tiikiŋ ɗe haf ce.\ft*\f*, buuri yakki lempo, wala ? » \v 23 Yeesu inahha ne ɓa na waake ambohaa ɗe, a woosa ɓa ne : \v 24 « Teeɓaat to hanjar \w \+tl dinaar\+tl*\w* ndii. » A woosa ɓa ne : « A nataaliŋ ya ɓa na tiikiŋ ya ɓa nik nga ? » Ɓa loffa ɗe ne : « A wiŋ Sesaar. » \v 25 A woosa ɓa ne : « Kon, eɗaat Sesaar ini Sesaar raak, te ɗu eɗ Kooh ini Kooh raak. » \v 26 Ŋ ineem, ɓa minɗi ɗe amb ŋ woo ciŋ ɗe ŋ fiki mboolnda. Ɓa feyuusa ŋ findi a lofoh, ɓa ɗekka teɗ. \s \tl Sadusen\tl* ca na hulti \p \v 27 Ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl Sadusen\+tl*\w* ca hayya ŋ Yeesu. \tl Sadusen\tl* ca ɓeɗ na woye ne ɓooɓi heyɗi hulte. Ɓa woosa ɗe ne : \v 28 « Jangɗohohi, Musaa fiisɗiɗ ɓoo ne ɓo' nu yakak ce kaan raakaaɗi kuɓu ɗah, a joyiɗ lam ɓitiice, a raakiɗ ƴaari kaaniɗi kuɓu. \v 29 Te wa raakeen taambɗoh yasna-kanak ; saawi tokka ɓitiɓ, a kaannda raak ɗe raawɗi raak na ɗe kuɓu. \v 30 Yi taamb nga ɗe lammba ɗe, a nammba kaan te a raakɗi na ɗe kuɓu, \v 31 yi kaahayɗoh ɗaa, po yasna-kanak ci jen reehha, ali yino raakɗi na ɗe kuɓu. \v 32 Ŋ mirndaani ɓitɓi kaannda. \v 33 Ɓitɓeem, ɓooɓi hulit ɗah, a na hee nike ɓiti ya ɓa nga ɓa ? Laam, ɓeɗ ɓi yasna-kanak ci jen ɓa tokiɗ ɗe findi ɓitiɓ ! » \p \v 34 Yeesu loffa ɓa ne : « Ŋ adinaanii, ɓooɓi na kilooke kilook ɓum kilookse. \v 35 Ɓooɓi Kooh amb ne ɓa yeyyoo'iɗ hultiɗu ne ɓa ɓaah ŋ kipes ki na haye, ƴaar ci heyɗi toke ɓitiɓ, ɓitiɓ ci heyɗi tokse. \v 36 Laam ɓa kaanissanɗi, ɓa mandan na malaakaaci ; ɓa hultiɗ, kon ɓa kuɓu Kooh. \v 37 Te Fiis ciŋ Musaa sah teeɓohiɗ ŋ ɗiski ca woyoh ŋ ini kaɗ ŋ kidga ƴina gile\x + \xo 20:37 \xo*\xt Pula 3:6\xt*\x* ne kaaniɗ ci hey hulte. Fiis ceem teek Heɗ ɓoo nga "Koohiŋ Ibrahiima, Isaahha na Yaŋhooɓa" » \v 38 Yeesu degga nga ne : « Kooh Koohiŋ kaaniɗ ci haa, a Koohiŋ pesiɗ ci, laam nga ɗe, ɓa jen ɓii pes. » \p \v 39 Ɓi jangɗohoh ŋ waasiŋ Musaa woosa ɗe ne : « Jangɗohohi, woo kiŋ ɗa moɗiɗ. » \v 40 Ŋ ineem ali ɓo' kaañisɗi ɗe meekis ne a markisuk ɗe. \s Mucɗohi Gapohse na Dawuuda \p \v 41 Yeesu woosa ɓa ne : « Ɓa min na woyoh ne \w Mucɗohi Gapohse\w* setiŋ Dawuuda ? \v 42 Dawuuda ŋ haf ce, a yi woo ŋ Sabuur ne : \q “ Heɗ ɓoo woyiɗ Heɗ to ne : \q ‘Ɓoofa ŋ ñaahmiŋ ngo \q \v 43 po mbaɗna ŋ folan ɓi sang ɗa, \q fu tum ɓa degoha kot.\x + \xo 20:43 \xo*\xt Sabuur 110:1\xt*\x*’ ” \m \v 44 Ndii, Dawuuda ɓeeɗkohiɗ ɗe Heɗ ce, mbaa Mucɗohi min na nikoh setiŋ ɗe ? » \s Naafeehaaci \p \v 45 Raak ɓooɓa jen sikɗukeeɗa Yeesu, a woosa taalubeeciŋ ɗe ne : \v 46 « Wortukaat mand na jangɗohoh ciŋ waasiŋ Musaa, ini neɓ ɓa weɗ ne, ɓa ɓekuk kulɓa yakiɗ ɓa tiindsuke. Te ɓa waaɗ ne, ɓooɓi kañɗan ɓa yaah kanak ŋ ɗisik ci na toonohse ŋ kur. Ɓa nam waaɗ ne, ɓa nikan ŋ fiki ɓooɓi ngaŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci, te ɓa ɓeeɗku kañam yakak ɗah, ɓa na waaɗe ɓoof ŋ ɗisik ci uup eɗu cir. \v 47 Ɓeɗ na ñame raakuuɗiŋ ɓitiɓ ci ƴaar ciŋ ɓa kaan po kahan ciŋ ɓa sah ; te ɓa kiimee Kooh ɗah, wa minuu reeh, ɓa waakee hotaat to. Ambaat ne a mbugaliŋ ɓa uupan misik. » \c 21 \s Ɓitɓa ñakɗa na ina a eɗoh. \p \v 1 A Yeesu woo po a jaɗtukka kotii, a hotta ɓi heɗ alal ɓekeeɗa kopor ca ɓa eɗoh wuu Kooh ŋ ɗiska na ɓekohse kopora ŋ \w Kahan Kooh\w*. \v 2 A nammba hot ɓitiɓ ñakiɗ yi ƴaar ce kaan ; yeem ɓekeeɗa nga hanjar kanak ƴin findi pistiriñ. \v 3 Yeesu woosa ne : « Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ini ɓitɓi ñakɗii eɗoh weɗ uup ciŋ ɓinooɓi jen. \v 4 Laam findi ɓa hend jen, ɓa eɗoh ini ɓa etohɗi ŋ raak-raakiŋ ɓa, waaye a yi, ŋ ñaki a ñak a eɗoh ini a raakee pesoha jen. » \s In ci raakan \p \v 5 Ƴutta, ɓi ɓo' laaseeɗa Kahan Kooh moɗ sagu atoh ca moɗohngaan ca wa haɓɗohu na in ca na eɗohse wuu Kooh nga. Yeesu loffa ɓa ne : \v 6 « Ɗu hotiɗ in cii jen e ? Jamano hey haye ali atoh tasanɗi ŋ ɗafuk atoh ŋ ndii, ca jen ca hey yahrohse. » \p \v 7 Ɓa meekissa ɗe ne : « Jangɗohohi, in ceem na hee raake kiɗa ? Te wa ye na hee teeɓohe ne in ceem ca ɗi heeɗa raake ? » \v 8 Yeesu loffa ne : « Wortukaat muuƴɗu laam ɓo' laayiɗ hey haye, ɓa kooɗ tiikiŋ ngo ɓa woyee ne ɓeɗ \w Mucɗohi Gapohse\w*, ɓa namee woo ne jamanooni reyiɗ ; kinaat ɓa taambiɗ ŋ ineem. \v 9 Kaɗ po ɗu kerah ɓi hiñoh yakak, wala ɗu kerah ɓi yoond ɗah, kinaat jaahiɗ ; in ceem joy joy raak paaɗ, waaye nikanɗi ne a Adina na reehe. » \p \v 10 Yeesu degga nga ne : « Kur hey hiñohe na kur morom wa, buur hey hiñohe na buur morom ce. \v 11 Kehƴi hey yoondɗuke keeh-keeh ŋ ɓi ɗisik laayiɗ te ŋ kur laayiɗ aɗ na kosaay ci kaɓkohan hey raake nga. Ɓi in tiitɗohiɗ hey raake ; te ŋ eel ci ɓi in feyohiɗ hey hotke nga. \p \v 12 Waaye bala in ceem raakan, ɗu hey ambse, ɗu torhiɗu, ɗu ɓayu ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci ne ɗu atte'u, ɗu rangu ŋ kaso ; ɗu ɓayu ŋ fiki ɓi buur na ɓi goornoor saguuso. \v 13 Ineem hey tahe po ɗu min ndo seede ŋ fikiiɓa. \v 14 Waaye ambaat inii ŋ haf ciŋ ɗu : Ɗu joyɗi feyu ŋ findi ɗu joy ngeloh. \v 15 Laam e mi onan ɗu liiɓohaaɗ moɗiɗ po ali ɓo' ŋ ɓi sang ɗu minanɗi ngel na ɗu. \p \v 16 Baab ciŋ ɗu, na yaay ciŋ ɗu, na taambɗoh ciŋ ɗu, na ɓaah ciŋ ɗu na nawleeciŋ ɗu ɓeɗ ambɗukan ɗu, raakiɗ sah ɓi na hee apse nga ɗu. \v 17 Ɓooɓi jen hey ɗu sange saguuso. \v 18 Waaye ɗu ñakanɗi sah findi uup ƴissuut ŋ haf ciŋ ɗu. \v 19 Ɗu amb ndengiɗ ɗah, ɗu hey rahse kipes kiŋ ɗu. \p \v 20 Ɗu hot ɓi hiñohoh laayiɗ ndeeriɗ Yerusalem ɗah, teemb ndeem inhaat ne ɗumbuukiŋ wa usisɗi. \v 21 Wa ree ɗah, ɓooɓi wa raakan ŋ Yudee, ɓa saandohaat ŋ tangooca, wa raak ɓa ŋ ɗooƴ Yerusalem ɗah, ɓa pulaat nga, ɓi waa hee raake ŋ bilaf fa, ɓa kanaat dokuk ŋ Yerusalem. \v 22 Ŋ mbeh ceem, Kooh hey wirnde ɓo' nu nga tumohaaɗ ciŋ ɗe laam in ci woyu ŋ Fiis ci Hooliɗ ci jen joy joy raak. \v 23 Mas ɓitiɓ ci na hee nike rook ŋ jamanooneem na ɓapɗoh ci ! Tiis miskiɗ hey raake ŋ kur ki, Kooh hey teeɓe ɓooɓi ayrukiŋ ɗe. \v 24 Ɓo' laayiɗ hey apse na ndang, ɓum tumu \w ñaam\w* ŋ kur ci cinooci jen. Ɓooɓi nikɗi Yawuut hey daksohe Yerusalem po mbaɗna jamanooniŋ ɓa mitan. \p \v 25 Ɓi in hey hotke ŋ nohi, na caɓni na hor ci, te ŋ kehƴi, ɗuuɗiŋ cookmi na ginaah ciŋ wa hey feye ɓooɓi po ɓa inhissuu in ci ɓa haɓɗan. \v 26 Hatil ci nik ŋ eel ci hey yoondɗasse, ŋ ineem ɓooɓi hey liiɓe ŋ in ci raakan ŋ kehƴi, wa hey ɓa tahe reɓ kaan sagu tiit. \v 27 Teemb ndeem ɓa hey hote \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hayee ŋ eel, a hun na hatil, na yaki keeh-keehi a yak. \v 28 In ceem jen camb ɗah, jaɗtukaat, ɗu tufuk ; raakan faɗsuukiŋ ɗu reɓiɗ. » \p \v 29 Yeesu degga nga ne : « Markaat ndun mbaa kidig ci cinooci, \v 30 ca kifsee ɗah, ɗu na jaare inah ne rehi usisɗi ɗiski wa nik. \v 31 Wa mand ɗaa, ɗu nam hot in ceem ɗah, inhaat ne Nguuriŋ-Kooh usisɗi. \v 32 Ñam na woyee ɗu wa te wa keeh, ɓooɓiŋ adinaani woti kurkohanɗi nga jen te in ceem jen raakɗi. \v 33 Eel ci na kehƴi hey coote waaye woo ciŋ ngo moosanɗi cootoh. \p \v 34 Tumaat ndaangka, kinaat tum kipes kiŋ ɗu an na laar te kinaat apuk ŋ in ciŋ Adina mbaa mbeheem hey ɗu mbipe ; \v 35 wa hey mbipe ɓooɓiŋ kehƴi jen. \v 36 Kinaat neeh, genaat kiim Kooh, ɗu min raak hatil mucoha ŋ in ceem po Kuɓkiŋ ɓoyi hay ɗah, ɗu min tufuk ŋ fikiice. » \p \v 37 Ŋ mbeh ceem, noh reesa ɗah, Yeesu jangɗohee ŋ Kahnaŋ Kooh, waaye wek ree ɗah, a kaɗ nika ŋ tangoora na woyse Tangooraŋ-Oliiw-ca. \v 38 Ɓooɓa jen meeɗta kaɗ nga ɗe ŋ Kahnaŋ Kooh na ɓaaɓ-teel ne ɓa sikɗuk ɗe. \c 22 \s Yudaa na kilifaaca ŋ ambuukiŋ Yeesu \p \v 1 Feeti na woyse \tl \+w Paak\+w*\tl*, wiŋ mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci, nikee reɓeeɗa. \v 2 Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh caŋ wa waakeeɗa findi ɓa hee apɗukohe Yeesu waaye ɓa neƴƴoheen ɓooɓa. \v 3 Seytaani aassa Yudaa yi na woyse Iskaryot ; Yudaa yeem, a ɓaahee ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12). \v 4 A kaɗta kerhiɗoha na kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na ɓaŋ ɓooɓa niiɗe \w Kahnaŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w* ŋ findi a joy ɓa eɗndoh Yeesu ; \v 5 ɓa summba nga lool, ɓa gappa ɗe eɗ kopor. \v 6 Yudaa teyɗukka, a sekɗoheeɗa findi a eɗndohan ɓa ɗe te mboolnda maasuu. \s \tl Paakiŋ\tl* Yeesu mirndoh \p \v 7 Wa feetaŋ Mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci ree, ŋ mbehi mbaaliŋ \tl Paaki\tl* joy hoosohu, \v 8 Yeesu woossa Piyeer na Saaŋ, a woosa ɓa ne : « Kaɗaat ɗu haɓɗiɗa ɓoo kañam kiŋ \tl Paak\tl* ci.\x + \xo 22:8 \xo*\xt Pula 12:3,9\xt*\x* » \v 9 Ɓa meekissa ɗe ne : « Kilifaani, fu waaɗ ne ɓoo haɓɗohana ŋ nde ? » \v 10 A woosa ɓa ne : « Sikɗukaat to : Ɗu kaɗ po ɗu aasee kur ka ɗah, ɗu hey cohe na ƴaar ɓayiɗ meeme masuɓ. Ñaakɗaat ɗe po kahna aa hee aasohe, ɗu nam aas nga. \v 11 Ɗu woo heɗ kahnaam ne : “ Jangɗohohi woo ne wa nde ɗiski a joy ñamoh mbaaliŋ \tl Paak\tl*, a yi na taalubeeciŋ ɗe ? ” \v 12 A hey ɗu teeɓe tuuƴ angiɗ ŋ ɗafuk kahna na in ci joy nik nga, ɗu kooɗkiɗohan kañam ki ndaam. » \v 13 Taalubeeca kaɗta, ɓa raakohha in ceem ɗaa findi Yeesu woyohee ɓa, ɓa kooɗkiɗta kañam kaŋ \tl Paak\tl*. \p \v 14 Wa wahtuuni kañam ki joy ñamohu ree, Yeesu na \tl Apootar\tl* ci jen ɓooffa ne ɓa ñam, \v 15 a woosa ɓa ne : « Ŋ waaɗeen ɓaah na ɗu kañam kii lool, bala miskiɗiŋ ngo. \v 16 Laam ŋ woo ne, ŋ heyɗaa ñamisse po mbaɗna ini \tl Paak\tl* tokis keeh-keeh raakan ŋ Nguuriŋ-Kooh. » \p \v 17 A ɓayya kaas, a corkiɗta Kooh, a woosa ɓa ne : « Ɓayaat kaasii, yaa nu nga ɗah an nga. \v 18 Ñam na woyee ɗu wa, ŋ heyɗi anisse masuɓ reseñ po mbaɗna Nguuriŋ-Kooh hayan. » \v 19 Ƴutta, a ɓayya mbuuru, a corkiɗta Kooh, a poɓtohhaa, a eɗta ɓa wa, a woosa ɓa ne : « Wii wa faaniŋ ngo, wi eɗohu wuu ɗu, hey ɗah tumaat inii, ɗu naandsukohee so wa. » \p \v 20 Wa ɓa ñam po ƴutta, a nammba ɓay kaas, a woosa ɓa ne : « Kaasii, weɗ ñif miŋ ngo. Ñif miŋ ngo hey aamse wuu ɗu, te weɗ Kooh na hee tufkiɗohe \w Ambtiɗohiŋ ɗe Asi|lemma="Ambtiɗohi Koc na wi Asi"\w*\f + \fr 22:20 \fr*\fqa Ambtiɗohi Koc na wi Asi \fqa*\ft : teerndiŋ Kooh, wa ɓak kanak. Ɓaki koc, ini amboh ŋ \+tl Tawreetiŋ\+tl* \+w Musaa\+w*, na woo ciŋ woosuuɗ ci na Sabuur, weɗ na woyse Fiis ciŋ Ambtiɗohi Koc. Cum ɗah, wa teeku Ambtiɗohi Maañiɗi. Ŋ jamanoocaam, Nikiɗi Kooh ambtiɗohee na cuuɓiŋ Israayel, taamboh ŋ woosuuɗi \+w Musaa\+w*. Ɓaki kanakɗoh, weɗ na woyse \+tl Injil\+tl*. Wa na woye ŋ Ambtiɗohi Asi Kooh tufkiɗ ŋ harmban ce na ɓooɓi jen taamboh ŋ Mucɗohi a Gapohee, Yeesu \+w Kiristaa\+w* (\+xt Ɓi Rom 11:27; 1 Korenta 11:25; Heber ci 8\+xt*).\ft*\f* na ɗu. \v 21 Te kat, ɓoyi na hee so wore yii na so ndii ne ɓoo ñam. \v 22 Wa keeh ne \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* hey kurke nga findi Kooh woyoha, waaye mas ɓoyi na hee ɗe eɗndohe ŋ ɓi sang ɗe ! » \v 23 Taalubeeciŋ ɗe meeksoheeɗa ŋ harmban ɓa ɓoyi na hee tume ineem nga ɓa. \s Ya ɓa uup nik kilifa ? \p \v 24 Woo nammba kuruk ŋ harmban ɓa, ɓa taastiɗohee ne yinde uup nik kilifa nga ɓa. \v 25 Yeesu woosa ɓa ne : « Buur ciŋ kur ci na uupee ɓooɓiŋ ɓa doole te kilifaaci teek haf ɓa tumoh baahiɗ ci. \v 26 Waaye wa joyɗi nikoh ɗaa nga ɗu. Ɓoyi uup nik kilifa nga ɗu, a mandaat na ɓoyi uup ƴissuut ; te ɓoyi adug nga ɗu, mandaat na ɓoyi na taambkohe. \v 27 Ɓoyi ɓoof ñame na ɓoyi na taambkohee ɗe, ya ɓa uup nik kilifa nga ɓa ? A ɓoyi na ñame haa e ? Moona mi yii ŋ harmban ɗu findi ɓoyi na taambkohe. \v 28 Po wi ɗu risiɗ na so ŋ miskiɗiŋ ngo, \v 29 weɗ tah ŋ oniɗ ɗu Nguuri findi Baabiŋ ngo onoh ho wa. \v 30 Tahha po ɗu hey ɓaahe na so ɓoo ñamee, ɓoo anee ŋ Nguuriŋ ngo. Ɗu hey ɓoofe ŋ ɓoofoha-buur ne ɗu adgoh cuuɓ ciŋ Israayel ndaŋkiyaah na kanak ci (12). » \s Yeesu dengiɗ Simong Piyeer \p \v 31 Yeesu woosa Simong Piyeer ne : « Simong ! Simong ! Sikɗuka ! Seytaani woyiɗ po a onuuɗ ne a min ɗu bisir findi pees. \v 32 Waaye ŋ kiimɗiɗ ɗa ne fu faɗuu kosi fu kos, te fu hayis nga so ɗah, ndengɗa kosiŋ ƴaaɓi tas. » \v 33 Piyeer woosa ɗe ne : « Kilifaani, ŋ teyɗukiɗ hun na ɗa ŋ kaso po ŋ apu na ɗa sah. » \v 34 A loffa ɗe ne : « Piyeer, ñam na woyee ɗa wa, weki woti bala siiki leehkan ɗah, fu hey woye waas kaahay ne fu inahɗi so. » \p \v 35 Ƴutta a woyissa ɓa ne : « Wa ŋ tuuƴ ɗu, raakaaɗi kopor, na saak, na ñafaɗ, ɗu ñakeen in e ? » Ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo ñakeeɗi in. » \v 36 A woosa ɓa ne : « Waaye ɗiski wa nik, ɓo' nu raak kopor, mbaa saak ɗah, a ɓayaata. Te ɓo' nu raakɗi ndang ɗah, a toonaat paltooniŋ ɗe a rom ; \v 37 Laam ñam na woyee ɗu wa, ini Fiis ci Hooliɗ ci woo, an : “ Ɓa ambiɗ ɗe findi ɓo' yurhaaɗi. ” Ineem raakan nga so. In ci fiisu ŋ ini kaɗ nga so jen ca ɗii raak. » \v 38 Weɗi taalubeeciŋ ɗe woyoh ɗe ne : « Kilifaani, ndang kanak ceɗɗi. » A woosa ɓa ne : « Wa doyiɗ. » \s Kiimaŋ Yeesu ŋ Tangooraŋ-Oliiw-ca \p \v 39 Wa Yeesu puloh ŋ ndaam, a kaɗ Tangooraŋ-Oliiw-ca findi a meeɗa tumoh, taalubeeciŋ ɗe ñaakiɗta ɗe. \v 40 Wa a ree ɗiska, a woosa ɓa ne : « Kiimaat Kooh a ndengiɗ ɗu, po ɗu keenuu ŋ fiir. » \v 41 A ussa ɓa ini ree njaf atoh, a ƴekka, a kiimeeɗa, \v 42 an : « Baab, fu waaɗa ɗah, usɗiɗ to kaasiŋ miskiɗii ; waaye wa kanaat nik waaɗ-waaɗiŋ ngo, wa nikaat findi fu waaɗoha. » [ \v 43 Malaaka pulohha Eel ci, teeɓukka ɗe, ɓaatta ɗe hatil. \v 44 Ŋ tiisi a nikohee weem, Yeesu uupeeɗa kiim Kooh, opiŋ ɗe siiteeɗa ŋ kehƴi haa ñif.] \v 45 Wa a ƴut kiim, a kurukka, a kaɗta ŋ taalubeeciŋ ɗe, a raakka ɓa neeheeɗa sagu tiisi ɓa nikohe. \v 46 A woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu neehe ? Kurkaat ɗu kiim Kooh a ndengiɗ ɗu po ɗu keenuu ŋ fiir. » \s Yeesu ambuuɗ \p \v 47 Wa Yeesu woyee na taalubeeciŋ ɗe, mboolo reyeeɗa. Yudaa yi adgohee wa, a ɓaahee ŋ \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) ; a reɓpa ŋ Yeesu ne a kañiɗ ɗe, a foon ɗe. \v 48 Waaye Yeesu woosa ɗe ne : « Yudaa, fu na eɗohe Kuɓkiŋ ɓoyi sangiɗ ciŋ ɗe na foon e ? » \v 49 Wa taalubeeci hunee na Yeesu hot ŋ ini na hee raake, ɓa woosa ɗe ne : « Kilifaani, ɓoo puliɗ ndang ciŋ ɓoo e ? » \v 50 Rek, yino nga ɓa ƴoɓpa \w ñaam\w* ŋ ñaam caŋ seeƴkiɗoha yakka po nofiŋ ɗe ñaahmi nguɗta. \v 51 Waaye Yeesu woosa ɓa ne : « Faɗaat, wa doyiɗ. » A ammba nofiŋ ƴaari, a wiriɗta ɗe. \v 52 Ƴutta, a woosa kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na ɓaŋ ɓooɓa niiɗee Kahan Kooh na yakak ca, ɓooɓa hee ɗe ambe jen ne : « Ɗu joyiɗ hay ndii na ndooɗ na ndang po maa ŋ rokoh e ? \v 53 Moona neeh cii jen ŋ nikee na ɗu ŋ Kahan Kooh te ɗu ambɗi so. Waaye a wahtuuniŋ hatiliŋ ñuusi ree, wiŋ ɗu. » \s Piyeer taaskiɗ Yeesu \p \v 54 Wa ɓa amb Yeesu, ɓa ɓayeeɗa ɗe kahan seeƴkiɗoha yakka, Piyeer nikee ñaakɗeeɗa ɗe usiɗ ŋ finhoora. \v 55 Wa ɓa ree, ɓa fuuɗta yongkaah ŋ ɗooƴ kahna, ɓa willaa. Piyeer ɓooffa ŋ harmban ɓa. \v 56 Komaaki cafaƴ nikeen nga, a ɓaahee ŋ ñaam ca, a hotta Piyeer ŋ jaalɗaŋ yongkaaha, a marakka ɗe baahiɗ, a woosa ne : « Na ƴaarii, a hunee na ɗe. » \v 57 Waaye Piyeer taasukka an : « A'aa ɓoyi ! Ŋ inahɗi ɗe de' ! » \v 58 Wa degga ƴissuut ɓo' wiiriis hotta ɗe, woosa ɗe ne : « Fu nam ɓaah ŋ ƴaaɓeem. » Piyeer loffa ne : « Muk ƴaari ! Ŋ ɓaahɗi nga ɓa ! » \v 59 Wa degga ini ree wahtu, ƴaar wiiriis ndengiɗtaa ne : « Wa hooliɗ to ne ƴaarii nikee na ɗe, a nam gen Galile. » \v 60 Waaye Piyeer woosa ɗe ne : « Ca' ƴaari ! Ŋ inahɗi sah ini fu waaɗ woo. » A woyee woo rek, siika leehukka. \v 61 Yeesu Heɗi heelukka, marakka ɗe ; Piyeer jaarra naandsuk ina a woyee ɗe ne : « Ŋ weki woti, bala siiki leehkan ɗah, fu hey yo taaske waas kaahay. » \v 62 Piyeer pulla, fuɗeeɗa fuɗ miskiɗ. \s Yeesu ŋ yaah ɓooɓa sang ɗe \p \v 63 Ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu, ɓooɓa niiɗee ɗe nikee njembteeɗa ɗe, ɓa laɓeeɗa ɗe ; \v 64 ɓa ɗippa has ciŋ ɗe, ɓa meekseeɗa ɗe ne : « Nik ne fu woosuuɗ ɗah, woya ɓoyi laɓ ɗa ! » \v 65 Te ɓa degɗeeɗa ɗe ɓi ɓaseeh laayiɗ nga. \p \v 66 Wa Kooh wiis, yakak caŋ cuuɓi cohha na kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na jangɗohoh caŋ wa. Ɓa nakohha komu Yeesu ŋ fiki \w saangnaŋ|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w* ɓa, \v 67 ɓa meekissa ɗe ne : « Woya ɓoo, a fu \w Mucɗohi Gapohse\w* e ? » A loffa ɓa ne : « Ŋ woo ɗu wa ɗah, ɗu heyɗi wa kose muk ; \v 68 te ŋ meekis ɗu ɗah, ɗu heyɗi lofe. \v 69 Waaye inhaat ne ini amboh woti Kuɓkiŋ ɓoyi hey nike ŋ yaah-ñaahmiŋ Koohi Min. » \v 70 Ɓa jen ɓa woosa ɗe ne : « Kon fu \w Kuɓkiŋ Kooh\w* e ? » A woosa ɓa ne : « Ɗu woyiɗa. » \v 71 Ɓa woosa ne : « Ɓoo etohis seede ye ? Ɓoo kerhootiɗa ŋ nguɓiŋ ɗe. » \c 23 \s Yeesu ɓayuuɗ ɗiskaŋ Pilaat na ɗiskaŋ Herod \p \v 1 Ŋ finho woo keem, ɓooɓa nikee ŋ coha jen kurukka, ɓa ɓayya Yeesu ŋ Pilaat. \v 2 Wa ɓa ree ɓa yambeeɗa ɗe in ci an : « Ƴaarii ɓoo raak ɗe ɓekeeɗa ɓi kur ki ŋ yoond, a sangoheeɗa ɓa wirind buura yakkaŋ \w Rom\w* lempo ; te a nam tum haf ce \w Mucɗohi Kooh gapohe|lemma="Mucɗohi Gapohse"\w*, weɗ buur. » \v 3 Pilaat meekissa ɗe ne : « A fu buuriŋ Yawuut ci e ? » Yeesu loffa ɗe ne « Fu woyiɗa. » \v 4 Pilaat woosa kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* ca na mboolnda ne : « Ŋ hotɗi ne ƴaari ɗaliɗ waas. » \v 5 Waaye ɓa ñaakka nga, ɓa woyeeɗa ne : « Ŋ jangɗohiŋ ɗe, ƴaarii na ɓeke ɓooɓi ŋ yoond, a camboh Galile po ndii, a wiliɗ Yudee jen naa. » \p \v 6 Wa Pilaat kerah woo ceem a meeksohha andi Yeesu gen Galile. \v 7 Wa a inah ne Yeesu puloh Galile, wa Herod adgohee, a tuuƴca ɗe nga ɗe. Raak Herod nam nik ŋ Yerusalem ŋ neeh caam. \p \v 8 Herod maañeen waaɗ hot Yeesu sagu in ca a kerhee nga ɗe, tahha po, wa a hot ɗe, a summba nga lool ; a liiɓee ne a hey tume keemaan ŋ fikiice. \v 9 A meekissa ɗe meeksoh laayiɗ waaye Yeesu lofɗi ɗe ali in. \v 10 Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na jangɗohoh caŋ wa nikee nga, ɓa yambeeɗa ɗe yamb na hatil. \v 11 Herod na soldaar caŋ ɗe ƴissuutɗeeɗa ɗe, ɓa ɓekiɗta ɗe kulɓa moɗoh na moɗoh, ɓa njembteeɗa ɗe, Herod tuuƴca ɗe ŋ Pilaat. \p \v 12 Pilaat na Herod kerhiɗoheeɗi waaye ina kooɗoh mbaɗi, ɓa nikka nawle. \s Pilaat eɗohiɗ Yeesu ne a apu \p \v 13 Wa ɓa ree ŋ Pilaat, a cohɗohha kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca, na yakak ca, na mboolnda jen. \v 14 A woosa ɓa ne : « Ɗu komiɗ to ƴaarii, ɗu woo ne a na ɓeke ɓi kur ki ŋ yoond. Ŋ meeksiɗ ɗe ŋ fikiiɗu te ŋ hotɗi ali in ŋ in ci ɗu na yambee ɗe. \v 15 Te Herod namɗi hot in, weɗ tah a tuuƴissa ɗe ndii ; mbaa a haɓiɗɗi ini a joy apohu. \v 16 Kon ŋ hey ɗe laɓɗuke, ƴut ɗah, ŋ faɗis ɗe. » [ \v 17 ]\f + \fr 23:17 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Raak, \+tl \+w Paak\+w*\+tl* nu ree ɗah, Pilaat joyeen ɓa faɗsiɗ ambuuɗ yino." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \v 18 Ɓa hunnda ɓa woyeeɗa ŋ ɗafka ne : « Apɗuka ƴaarii te fu faɗsiɗ ɓoo Barabaas. » \v 19 Raak, a yi Barabaas a ɓaahohiɗ ŋ yoond ŋ kur ka te a apeen ɓo', weɗ tahee po a ɗaakuusa ŋ kasoona. \p \v 20 Waaɗa Pilaat waaɗee faɗis Yeesu, tahha po a woyisseeɗa na mboolnda ; \v 21 waaye ɓa leehkeeɗa ne : « Daaƴaa ɗe ŋ kurwaa ! Daaƴaa ɗe ! » \v 22 Pilaat woyissa ɓa, wa nikka waasi kaahayɗoh, ne : « Moo, ƴaari tum ye in moɗaaɗi ? Ŋ hotɗi ali ini joy ɗe tah apu, weɗ tah, ŋ hey ɗe laɓɗuke, ƴut ɗah, ŋ faɗis ɗe. » \v 23 Waaye ɓa taalndiɗta ɓa leehkeeɗa ŋ ɗafka ne : « A daaƴsaat ŋ kurwaa ! » Leehuk caŋ ɓa ɓayndohha Pilaat, \v 24 a tufukka ɓa tumiɗ ini ɓa meeksohe. \v 25 A faɗsiɗta ɓa ƴaara ɓa meeksohe, ya ɗaaksee ŋ kasoona sagu ɗuuɗa a ɗuuɗɗee kur ka na apa a apee ɓo'. A eɗta ɓa Yeesu ne ɓa tum ɗe ini ɓa waaɗee nga ɗe. \s Yeesu daaƴuuɗ \p \v 26 Wa ɓa ɓayee Yeesu, ɓa cohha na ƴaar puloh ɓak caŋ yohon ca, teeku Simong gen Sireen. Ɓa ammba ɗe, ɓa ɓayɗukohha ɗe kurwaana, a ñaakeeɗa ŋ Yeesu. \v 27 Ɓi ɓo' laayiɗ ñaakeeɗa nga ɗe ; ɓi ɓitiɓ nga ɓa fuɗeeɗa, ɓa miskiɗkeeɗa sagu Yeesu. \v 28 A yurhiɗkohha na ɓa, a woosa ne : « Ɓitiɓ ciŋ Yerusalem, kinaat to fuɗ, fuɗaat kay haf ɗu na kuɓuuciŋ ɗu, \v 29 laam jamano wii hay ɓa hey woye ne : “ Ɓitiɓ ci jaasiriɗ ci, ɓi moosɗi raakoh kuɓu te ɓa moosɗi ɓapɗoh, ɓa neɓɗiɗ. ” \v 30 Te ɓooɓi hey woye tangooci njooliɗ ci ne : “ Keenaat ŋ ɗafuk ɓoo ! ” ɓa woo tangoocum ne : “ Ulaat ɓoo ! ” \v 31 Moo, kidig iiri tumu an ɗah, kidig suyiɗ tumsan na ? » \p \v 32 Raak ɓa ɓayndoheen tumoh moɗaaɗi kanak ne ɓa nam ɓa ap na Yeesu. \v 33 Wa ɓa kaɗ po ɓa reesa ɗiska na woyse "Ƴoh-haf", ɓa daaƴca ɗe ŋ kurwaa. Ɓa nammba daaƴ tumoh moɗaaɗiica kanak ca ŋ kurwaa, yii lahha ɗe yaah-ñaahum, yinni lahha ɗe ŋ yaah-sing. \v 34 Yeesu woosa ne : « Baab ɗaasaa ɓa, ɓa inahɗi ini ɓa na haɓɗe. » Ɓa piilohha kulɓaacaŋ ɗe ne ɓa paysoh ca. \v 35 Ɓooɓa nikee markeeɗa ini raak. Kilifaacaŋ Yawuut ca njembteeɗa ɗe, ɓa woyeeɗa ne : « A mucɗiɗ ɓinooɓi, a mucɗaat haf ce ne a yi Mucɗohi Gapohse, ɓoyi Kooh tan ɗah. » \v 36 Soldaar ca reɓpa nga ɗe ne ɓa nam ɗe njembit, ɓa eɗeeɗa ɗe masuɓ raakiɗ \tl bineegar\tl*, \v 37 ɓa woyeeɗa ne : « Nik ne a fu buuriŋ Yawuut ci ɗah, mucɗa haf fu. » \p \v 38 Inii fiisseen wa tiimmba hafiŋ ɗe an : « Yii a yi buuriŋ Yawuut ci. » \p \v 39 Yino ŋ tumoh moɗaaɗiica daaƴsee ŋ serooce ɓaseeɗa ɗe an : « A fu Mucɗohi Gapohse haa e ? Mucɗa haf fu, fu muciɗ ɓoo book. » \v 40 Yinoora ngassa ɗe an : « Fu nupɗi Kooh e ? Te ŋ hot fu na ƴaari a ɗu ɓaah miskiɗi. \v 41 Ini mi na ɗa tumu wa waas, sagu in ci ɓoo haɓiɗ, waaye ƴaarii tumɗi ali in. » \v 42 A woyissa ne « Yeesu, kinaa so alkoh, ne fu aase ŋ Nguuriŋ ɗa ɗah. » \v 43 Yeesu loffa ɗe ne « Ñam na woyee ɗa wa te wa keeh, woti fu hey hune na so Aljana. » \s Kakaan kaŋ Yeesu \p \v 44-45 Wa nikee ŋ njooloor, nohi ɗasɗukka, kehƴi jen nikka ŋ ñuus ini ree wahtu kaahay. Weɗi ridoona ɗasɗee \w Ɗiska Hoolohngaanaŋ|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w* \w Kahnaŋ Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w* faarkoh tareet ŋ leerni, ini kooɗoh ɗafka po kehƴa.\x + \xo 23:44-45 \xo*\xt Pula 26:31-33\xt*\x* \v 46 Yeesu leehukka ŋ ɗafka a woosa ne : « Baab, ŋ wikiɗ kiñin kiŋ ngo ŋ yaah ciŋ ɗa. » Wa a woo woo keem, a nguɗta. \v 47 Ƴaara adgohee soldaar ca hotta ina raak, a yakiɗta Kooh an : « Wa keeh kat ne ƴaarii nikee ɓo' yurhiɗ. » \v 48 Mboolnda hayee ŋ ɗiska jen ne ɓa marak, hotta ina raak, ɓa haadeeɗa, ɓa laɓɗeeɗa daɗ ciŋ ɓa, ɓa miskiɗkeeɗaa. \v 49 Nawleecaŋ Yeesu jen cangtiɗukka ɓa markeeɗa. Ɓitiɓ ca pulohee na ɗe Galile nikee nga. \s Yeesu ɓekuuɗ ŋ ruy-ruy \p \v 50-51 Wa raakeen ƴaar teeku Suseef, a genee Arimate ŋ Yudee. A ɓaahee ŋ atte'oh ca yakak ca waaye a huneeɗi ŋ ina ɓa kooɗkee po ɓa mirndohhaa tum. A nikee ɓo' baahiɗ, yurhiɗ, a ɓaah ŋ ɓi sekee hayiŋ Nguuriŋ-Kooh. \v 52 A kaɗta ŋ Pilaat ne yeem eɗ ɗe fiɗaafaŋ Yeesu. \v 53 A yipkiɗtaa ŋ kurwaana, a lemessaa na uuf, a ɓekkaa ŋ ruy-ruy haɓɗuuɗ ŋ atoh yakak, wi ali ɓo' moosɗi ɓekohu. \p \v 54 Wa nikee ŋ mbehi na kooɗkohse, raak \w mbehi na iɗsiɗkohse\w* aaseeɗa. \v 55 Ɓitiɓ ca pulohee na Yeesu Galile taambiɗta Suseef, ɓa hotta ruy-ruya na findi fiɗaafa ɗaakohu nga. \v 56 Ɓa haadda ne ɓa haɓɗa cuuraay na laackoloñ eeñɗohaa wa. Waaye mbehi na iɗsiɗkohse cammba, ɓa iɗsiɗukka findi waasiŋ Musaa woyoha. \c 24 \s Yeesu hultiɗ \p \v 1 Ŋ mbehi taamb ŋ \w wi na iɗsiɗkohse|lemma="mbehi na iɗsiɗkohse"\w* na ɓaaɓa teel, ɓitiɓ ca ɓayya cuuraay ca ɓa haɓɗee, ɓa kaɗta ruy-ruyaŋ Yeesu. \v 2 Wa ɓa ree, ɓa raak atoh fa yakka rangee wa pilnginuuɗ. \v 3 Ɓa aassa, waaye ɓa hotɗi fiɗaafaŋ Heɗ ɓoo Yeesu nga. \v 4 Ɓa inahɗi ini ɓa haɓɗan, weɗi ɓo' kanak teeɓkoh ɓa, ɓekkiɗ kulɓa na melciɗe melciɗ. \v 5 Ɓa tiitta, ɓa hiirra kip. Ƴaaɓa woosa ɓa ne : « Wa ye tah ɗu markee ɓoyi na pese ŋ kaaniɗ ci ? \v 6 A nikɗi ndii, a hultiɗuuɗ ! Naandsukaat ina a woyee ɗu, wa a nik na ɗu ŋ Galile. \v 7 A woyee ne : “ \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* joyiɗ eɗu bakaaɗoh ci, ɓa daaƴ ɗe ŋ kurwaa, ŋ neeha kaahayɗoh a hulit. ” » \v 8 Ɓa naandsukka woo caŋ Yeesu. \p \v 9 Wa ɓitiɓ ca puloh ruy-ruya, ɓa kaɗta naandsuka in ceem jen \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na yinooci (11) na ɓa tas jen. \v 10 Mari Makdala na Saan na Mari yaay ɓi Saak na ɓi ɓitiɓ wiiriis, ɓeɗ woo \tl Apootar\tl* ci wa. \v 11 Waaye ɓeem kosɗi ɓa, ɓa liiɓpa haa ne ɓa na woye mbalay. \v 12 Waaye Piyeer kurukka, a yurahha ŋ ruy-ruya na mbup. Wi a ree, a huusukka, a hotɗi ali in nga ɗal uufa ; a haadda, a liiɓsiɗoheeɗa ŋ ini raak. \s Ŋ waas Emayuus \p \v 13 Mbaɗi taalube kanak nga ɓa, kaɗeeɗa kur ka na woyse Emayuus, harmban wa na Yerusalem joyiɗ ree tiindu wahtu kanak. \v 14 Ŋ waasa, ɓa ɓeesɗoheeɗa ŋ in ca raakee jen. \v 15 Weɗi Yeesu ŋ haf ce reɓoh ɓa, a hunnda na ɓa, \v 16 waaye in tahha po ɓa minɗi ɗe inhis. \v 17 A meekissa ɓa ne : « Ɗu na ɓeesɗohe ye an ŋ waasi ? » Ɓa tufukka, ɓa soossa. \v 18 Ƴaara teeksee Kelewopaas nga ɓa woosa ɗe ne : « Moo, hanaa ya fu dong nik ŋ Yerusalem inhaaɗi ini raak nga neeh cii ? » \p \v 19 Yeesu woosa ɓa ne « Wa ye raak ? » Ɓa loffa ɗe ne « Ini rahas Yeesu yi gen Nasareet. Ŋ fiki Kooh na fiki Israayel ci jen a nikee woosuuɗ yakak ŋ in ci a haɓɗee na woo ciŋ ɗe. \v 20 Waaye kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ ɓoo na ɓi adgoh ɓoo ɓi Yawuut ci eɗohha ɗe ne a apu, ɓa daaƴɗukka ɗe ŋ kurwaa. \v 21 Ɓoo ambeen ne a yi na hee mucɗe Israayel, waaye ina wa raakoh poyi wa tumiɗ neeh kaahay. \v 22 Ɓi ɓitiɓ nga ɓoo deey, feyiɗ ɓoo woti ; ɓa ɓaaɓ-teelkiɗ ruy-ruyaŋ ɗe, \v 23 waaye ɓa raakɗi fiɗaafiŋ ɗe nga. Wa ɓa hay, ɓa woo ne ɓi malaaka teeɓkiɗ ɓa nga, ɓa woosa ɓa ne a yii pes. \v 24 Ɓi ɓo' nga ɓoo namiɗ kaɗ ruy-ruya, ɓa hotta ini ɓitiɓ ceem woo, waaye a yi ŋ haf ce, ɓa hotɗi ɗe. » \p \v 25 Yeesu woosa ɓa ne : « E ɗu ñaañaaɗi, te keeñ ciŋ ɗu gaawɗi kos in ci woosuuɗ ci woo jen. \v 26 Andi \w Mucɗohi Gapohse\w* joyeeɗi yaaɓoh ɗaa ne a han aas ŋ ndamiŋ ɗe ? » \v 27 A teeɓpa ɓa in ci Fiis ci woo nga ɗe jen, cambohha ŋ teereeciŋ \w Musaa\w* po ŋ ciŋ woosuuɗ ci jen. \p \v 28 Wa ɓa hee ree kur ka ɓa kaɗohe, a mannda na ɓoyi na taalndiɗe ; \v 29 waaye ɓa ammba ɗe, ɓa woosa ɗe ne « Wela fu tas na ɓoo, nohi weɗi muy, Kooh hooɓiɗ. » A aassa, a tassa na ɓa. \v 30 Wa ɓa hee ñame, a ɓayya mbuurnda, a corkiɗta Kooh, a nguɗsohhaa, a eɗeeɗa ɓa wa. \v 31 Teemb ndeem ina tahee po ɓa mineeɗi ɗe inhis, nihsukka, ɓa hotta ne a yi, waaye a saayya ŋ fikiiɓa. \v 32 Yaa nu nga ɗah, woosa morom ce ne : « Ŋ waasi, wi a teeɓee ɓoo ini Fiis ci woo, fu yegɗi in ŋ keeñiŋ ɗa e ? » \p \v 33 Ɓa jaarra kuruk, ɓa dokukka Yerusalem, ɓa raakka \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na yinooci (11) na ɓooɓa nikee na ɓa cohiɗ, \v 34 woyeeɗa ne : « Wa keeh ne Yeesu kilifaani hultiɗuuɗ ! A teeɓiɗ haf ce Simong ! » \v 35 Ƴaaɓa kanak ca nammba naandsuk ina rahas ɓa ŋ waasa, na findi ɓa inhisoh Yeesu wa a nguɗsohee mbuurnda. \s Yeesu teeɓiɗ taalubeeciŋ ɗe a yi pes \p \v 36 Wa ɓa jombee ŋ ineem, ɗekka po a yi Yeesu, a nikka ŋ leerooɓa, a woosa ɓa ne : « Nikaat ŋ jam. » \v 37 Ɓa feyuusa lool, ɓa liiɓee ne a husiɗ. \v 38 Yeesu woosa ɓa ne « Wa ye fey ɗu po ɗu liiɓsiɗohee ŋ ineem ? \v 39 Markaat yaah ciŋ ngo na kot ciŋ ngo, a ñam. Laalaat to ɗu marak ! Husiɗ na raake faan na ƴoh findiiso e ? » \p \v 40 Wa a woo ɓa ineem, a teeɓpa ɓa yaah ciŋ ɗe na kot ciŋ ɗe. \v 41 Ɓa sumeen te ɓa feyseen weɗ tah ɓa areeɗi min kos. A meekissa ɓa andi ɓa raakiɗ kañam ndaam. \v 42 Ɓa eɗta ɗe nguɗ cuurund utuuɗ. \v 43 A ɓayyaa, a ñammbaa ŋ fikiiɓa. \v 44 Ƴutta, a woosa ɓa ne : « Naandsukaat ini ŋ woyee ɗu wa ŋ nikoh na ɗu ne : “ In ci woyu nga so ŋ \w waasiŋ Musaa\w* na teereeciŋ woosuuɗ ci, na Sabuur joyiɗ raak jen. ” » \v 45 A rangissa liiɓohaaciŋ ɓa ne ɓa min inah ini Fiis ci tokis. \v 46 A woosa ɓa ne : « Inii weɗ Fiis ci woo : “ Mucɗohi Kooh gapoh hey yaaɓɗasse, a hey apse, a hulit ŋ mbeha kaahayɗoh. \v 47 Te ŋ cuuɓ ciŋ adinaani jen, te wa cambohsan Yerusalem, ɓooɓi hey woyse ŋ tiikiŋ ɗe ne, ɓa ɓoƴsohaat pesohaaɗ, ɓa ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɓa. ” \v 48 E ɗu seedeeciŋ in ceem. \v 49 Ŋ hey ɗu woosohe ini Baabiŋ ngo gapoh, kon tasaat ŋ Yerusalem paaɗ po ɗu ɓeku hatili pulohan ŋ ɗafki. » \s Yeesu cootiɗ ŋ eel ci \p \v 50 Ŋ finho ineem, Yeesu pulla na ɓa, ɓa yurahha kur ka na woyse Betani. Ŋ ndaam a meeɓpa yaah ciŋ ɗe, a barke'iɗta ɓa. \v 51 Wi a na barke'ɗee ɓa, a saɓsukoheeɗa na ɓa, a rapɗasseeɗa ŋ Eel ci. \v 52 Ɓa ƴekiɗta ɗe, ƴutta, ɓa dokukka Yerusalem sumoh na sumoh. \v 53 Ŋ neeh caam, ɓa gijisɗi \w Kahan Kooh|lemma="Kahan Kooh"\w*, ɓa taalndiɗta, ɓa yakɗeeɗa Kooh.