\id ACT - Saafi-Saafi \ide UTF-8 \h Tum ciŋ Apootar ci \toc3 Tum \toc2 Tum ci \toc1 Tum ciŋ Apootar ci \mt Tum ciŋ Apootar ci \is Rangsohaani \ip Teerndi na woyse "Tum ciŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci", e Luk fiisa. Luk ɓaaheeɗi ŋ \tl Apootar\tl* ciŋ Yeesu. A nikee paƴoh.\x + \xt Ɓi Kolos 4:14\xt*\x* A yi dong nikɗi Yawuut ŋ ɓooɓi fiis \tl Biibali\tl*. A koc fiis teerndi na woyse "Yegɗohiŋ Muci Luk Fiis", ŋ ini kaɗ ŋ kipes kiŋ Yeesu na kakaan kiŋ ɗe na hultiŋ ɗe. Ne a fiis ineem, a meeksee ɓooɓi meeɗ hun na Yeesu, ɓa woosa ɗe findi yeem pesohee po wa ñiinnda nga ɗe. Ƴutta a fiisiɗta ƴaar na woyse Tewofiil. \ip "Tum ciŋ \tl Apootar\tl* ci" wii, weɗ teerndi a kanakɗoh fiis, wa taalndiɗ in ci a naandsuk ŋ teerndiŋ ɗe koc. \ip Ini kaɗ ŋ ɓaki koc, a tum findi a tumohee ŋ teerndiŋ ɗe koc, maanaam meekis ɓi maasoh in ca raake. Ini kooɗoh ŋ saar 16, aaya 10, a uupee nik na Pool, yi nam teeku Sool, kon ini uup ŋ ɓaki kanakɗoh ŋ teerndi, a maasohiɗ in ci a naandsuk. \ip Wa a ɗiindoh teerndi, a woosoha Tewofiil, findi a tumoh ŋ wa koc. \ip Teerndi na naandsuke cambi na ɓaatkiŋ Janguuni, mboolndiŋ ɓi kosee Yeesu. Wa na naandsuke findi \tl Apootar\tl* ci \w Yegɗoh Muci|lemma="Yegɗohiŋ Muci"\w*, na in ci feyohiɗ ci na firndeeci Kooh tum taamboh ŋ \tl Apootar\tl* ci na kosiɗ ci ɓinooɓi. Ŋ tumohaaɗ ceem, raakiɗ ɓi neɓsee nga, raakka ɓi neɓseeɗi nga, ɓo' laayiɗ tolfiɗuuɗ nga, po ɓum sah, wa mineen ɓa ɓay kakaan. Ŋ ɗooƴ teerndii, yegɗohi kaɗ ŋ Yeesu pasarsohuuɗ ini kooɗoh Yerusalem taambohha ŋ kur laayiɗ po ŋ \w Rom\w*, te ɗisik nu woo keem kerhasseen ɗah, raakiɗ ɓooɓa kose. \iot Teerndiŋ Tum ciŋ \tl Apootar\tl* ci kaɗtiɗoh an : \io1 - Hultiŋ Yeesu po rapɗuukiŋ ɗe ŋ Asamaan \ior 1:1-11\ior* \io1 - Jamanooni \tl Apootar\tl* ci sekohe\ior 1:12-26\ior* \io1 - \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* hayiɗ \ior 2:1-41\ior* \io1 - Kipes kiŋ kosiɗ ci koc \ior 2:42–7:60 \ior* \io1 - Tolfiɗi miskiɗ, Sool mirndohiɗ kos Yeesu \ior 8:1–12:25\ior* \io1 - Ɓaaɓiŋ Pool yakki koc \ior 13–14\ior* \io1 - Cohaŋ Yerusalem \ior 15:1-39\ior* \io1 - Ɓaaɓiŋ Pool yakki kanakɗoh \ior 15:40–18:22\ior* \io1 - Ɓaaɓiŋ Pool yakki kaahayɗoh \ior 18:23–21:17\ior* \io1 - Ɓi Rom ambiɗ Pool, ɓayya ɗe po Rom \ior 21:27–28:31\ior* \c 1 \s Fuuɗsi Hoolohngaani \tl Apootar\tl* ci gapse \p \v 1 Tewofiil ƴaariŋ ngo, mi yii kañiɗ ɗa. Ŋ teerndiŋ ngo ŋ koc fiis, ŋ woyiɗ in ci Yeesu tumee na ci a jangɗohee ŋ cambohaana, \v 2 po mbeha a rapɗohu ŋ Eel ci. Bala a rapan ɗah, a eɗta \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci a kooɗe nakoh ciŋ ɗe, taamboh ŋ \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w*. \p \v 3 Ŋ finho kakaan kiŋ ɗe, a teeɓpa ɓa haf ce, a teeɓpa ɓa ŋ firnde laayiɗ ne a yii pes. A tummba po ɓa hoteeɗa ɗe, a woyeeɗa na ɓa ŋ ini kaɗ ŋ Nguuriŋ-Kooh, po wa mitta neeh ndaŋkiyaah-nikiis (40). \v 4 Wa raakka mbeh nga, a ɓooffa a ñameeɗa na ɓa, a eɗta ɓa dengkohii an : « Kinaat pul Yerusalem, sekaat ini Baabi gapohe, wi ŋ woyee ɗu. \v 5 Laam \w Yahya\w* ɓoktohee na masuɓ, waaye ndii na ɓi neeh, ɗu hey ɓoktasse na Fuuɗsi Hoolohngaani. » \p \v 6 Ɓooɓa cohee ŋ ɗiska meekissa Yeesu ne : « Heɗ ɓoo, andi jamanoonii weɗ fu na hee tufkiɗohisse Nguuriŋ Israayel ? » \v 7 A loffa ɓa ne : « Ɗu onuuɗi ne ɗu inah jamanooni wala wahtuuni in ceem hayohan. A Baabi ŋ haf ce a yi gap mbehiŋ ca ŋ ini neɓ ɗe. \v 8 Waaye Fuuɗsi Hoolohngaani ruhus nga ɗu ɗah, ɗu hey rahse hatil te ɗu hey nike seedeeciŋ ngo ŋ Yerusalem, na ŋ kur caŋ Yudee jen na caŋ Samari jen po ɗiska Adina top. » \p \v 9 Wa Yeesu woo po ƴutta, a rapɗasseeɗa Asamaan ŋ has ciŋ ɓa, eel hayya ulla ɗe, ɓa hotisɗi ɗe. \v 10 Wa ɓa ris marak rapɗuukaŋ Yeesu, jaarra ƴaar kanak ɓekuk kulɓa yaanow nikka ŋ serooɓa, \v 11 woosa ɓa ne : « Ƴaaɓiŋ Galileeci, wa ye tah ɗu tufuk, ɗu markee ŋ eel ci ? Yeesu yii, yi kooɗohu nga ɗu, cootta ŋ Eel ci, hey hayisse findi ɗu hotoh ɗe kaɗeeɗa ŋ Eel ci. » \s Macaas kooɗuuɗ ne a namsiɗ Yudaa \p \v 12 \tl Apootar\tl* ci kurkohha ɗiska ɓa nikee, ŋ tangoora na woyse Tangooraŋ-Oliiw-ca, ɓa dokukka Yerusalem. Harmban wa na Yerusalem nikee ŋ ɓak \tl kilomeet\tl* yino. \v 13 Wa ɓa ree, ɓa kaɗta ŋ tuuƴa uup ɗafuk ŋ kahna, ɗiska ɓa na dale. Ɓa nikee Piyeer, Saaŋ, Saak na Andare, Filip na Tomaa, Bartalemi na Macce, Saak kuɓkiŋ Alfe, Simong \tl Seloti\tl*\f + \fr 1:13 \fr*\fq \+tl Selot\+tl* \fq*\ft : a yi ɓoyi waaɗ kur ce po a ƴutiɗ ne a hiñohiɗa.\ft*\f* na Yudaa kuɓkiŋ Saak. \v 14 Ɓeɗ jen, na ɓi ɓitiɓ na Maryaama yaayiŋ Yeesu, na taambɗoh ciŋ Yeesu ƴaar ci, ɓeɗ meeɗ coh ne ɓa hun ɓa kiimee Kooh ŋ liiɓohaaɗ yino. \p \v 15 Ŋ neeh caam, Piyeer nikee na kosiɗ ca cohee ŋ ɗiska, - ɓa nikeen ŋ ɓak teemet na ndaŋkiyaah-kanak (120) - a tufukka, a woosa ɓa ne : \v 16 « Ɓaah ciŋ ngo, ini Fuuɗsi Hoolohngaani woyee ŋ Fiis ci Hooliɗ ci taamboh ŋ nguɓiŋ Dawuuda te wa joyya nik, wa raakiɗ, weɗ ini kaɗ ŋ Yudaa yi ɓayee ɓooɓi hayee ne ɓa amb Yeesu. \v 17 A ɓaahee nga ɓoo te a raakeen ɓak ŋ pangki ɓoo eɗu. » \p \v 18 Ŋ ini Piyeer woo weem, kopori Yudaa rahsoh ŋ tumohaaɗaŋ ɗe moɗaaɗiina, a romoha yohon, a keennda ŋ yohna, hafiŋ ɗe adugka, rookiŋ ɗe pookka, liir ciŋ ɗe jen aamukka. \v 19 Ɓi Yerusalem jen kerheen ineem weɗ tah ɓa teekee yohneem "Akeldama" ŋ peɗmiŋ ɓa, wa tokis "yohon ñif". \v 20 Piyeer degga nga ne : « Wa fiisuuɗ ŋ teerndiŋ Sabuur ne : \q “ Kahan ce nikaat hulang, \q ali ɓo' kinaat gen nga\x + \xo 1:20 \xo*\xt Sabuur 69:26\xt*\x* ! ” \m Fiis ci woyissiɗ ne : \q “ Ɓo' wiiriis ɓayaat \q ɓakiŋ ɗe ŋ pangki.\x + \xo 1:20 \xo*\xt Sabuur 109:8\xt*\x* ” \m \v 21 Kon book ɓoo joyiɗ kooɗ ƴaar yino, ŋ ɓi meeɗ hun na ɓoo ŋ jamanoona Heɗ ɓoo Yeesu nikoh na ɓoo, \v 22 ini kooɗoh wa Yahya ɓokit ɗe po findi a kooɗohu nga ɓoo. Ɓoyeem joy hun na ɓoo, ne a seede'ee hultiŋ Yeesu. » \p \v 23 Ŋ ineem, ɓa ɓayya ɓo' kanak : Suseef yi na woyse Barsabaas te a nammba tapu Yustus, na ƴaari na woyse Macaas. \v 24 Ŋ ndeem, ɓa kiimeeɗa Kooh an : « Heɗ ɓoo, fu yi inah keeñ ciŋ ɓooɓi jen, teeɓoha yi fu kooɗ ŋ ɓooɓi kanak cii, \v 25 ne a ɓay panguk \tl Apootar\tl*, wi Yudaa faɗ a kaɗta ɗiska a joy nik. » \v 26 Weɗ ɓa ɓayoh atoh ne ɓa marak ɓoyi Kooh kooɗ, wa hennda ŋ Macaas. A ɓaatuusa ŋ \tl Apootar\tl* ci ndaŋkiyaah na yinooci (11). \c 2 \s Hayiŋ Fuuɗsi Hoolohngaani \p \v 1 Wa mbehiŋ \w \+tl Paantakot\+tl*\w*\f + \fr 2:1 \fr*\fq Paantakot \fq*\ft : Paantakotiŋ Yawuut ci, wa feetiŋ Nguɗ ci koc (marka teerndiŋ \+xt Pula 23:16; Lewiici 23:15-21; Rohƴiɗi 16:9-11\+xt*). Wa na nike neeh ndaŋkiyaah-yatuus (50) ŋ finho feetiŋ \+tl \+w Paakiŋ|lemma="Paak"\+w*\+tl* Yawuut ci. Feeteem weɗ ɓa na naandsukohe pulohaŋ ɓa Misra (marka teerndiŋ \+xt Pula 12\+xt*). Paantakotiŋ \+tl Kerceen\+tl* ci, weɗ ɓa na naandsukohe hayiŋ Fuuɗsi Hoolohngaani. Wa na name nik neeh ndaŋkiyaah-yatuus (50) ŋ finho \+tl Paakiŋ\+tl* \+tl Kerceen\+tl* ci. \+tl Paakeem\+tl*, weɗ ɓa na naandsukohe kakaan ki na hultiŋ Yeesu. Yeesu kaan ŋ jamanoona Yawuut ca feetkohee \+tl Paakiŋ\+tl* ɓa ; Fuuɗsi Hoolohngaani nam hay ŋ jamanoona Yawuut ca feetkohee Paantakotiŋ ɓa.\ft*\f* ree, ɓa jen ɓa cohha ŋ ɗisik yino. \v 2 Ɗekka po ɗuuɗ pulohha Eel ci findi ɗuuɗ puuɗis yakak. Wa riiffa kahna ɓa nikohee del. \v 3 Ŋ ineem, ɓa hotta ɓi in haa peɗeem, findi jaal yongkaah. Ca paysukohha, ca degukka ŋ yaa nu nga ɗah. \v 4 Ɓa jen ɓa riiffa na \w Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh\w*. Ɓa jombeeɗa ŋ ɓi peɗeem wiiriis findi Fuuɗsi Hoolohngaani onoh ɓa ne ɓa woo. \p \v 5 Waam raak ɓi Yawuut pulohiɗ kur na kur, ɓa hayya Yerusalem, ɓa nikee ɓo' nupiɗ Kooh. \v 6 Wa ɓooɓa kerah ɗuuɗa, ɓa nangɗukohha ŋ mboolo yakak. Ɓa feyuusa lool laam yaa nu nga ɓa ɗah, kerheen kosiɗ ca woyeeɗa ŋ peɗma a ɓap. \v 7 Ɓa jaahiɗta lool, wa feyya ɓa, ɓa woyeeɗa ne : « Ɓi na woye ɓii jen, ɓa gen Galile haa e ? \v 8 Wa min na nikoh po yaa nu nga ɓoo ɗah, fu kerhee ɓa, ɓa woyee ŋ peɗmi fu ɓap ? \v 9 Te ɓoo puloh Paarte, Medi, Elaam. Raakiɗ ɓi puloh Mesopotami, Yudee, Kapados, Pontos, na Asi.\fig |alt="Pentecost languages map" src="HG-Pentecost-B&W-Saafi.jpg" size="span" loc="If possible, visible when the book is open to ACT 2:9-11. If that is not possible, then after those texts rather than before." ref="2:9"\fig* \v 10 Raakka ɓi puloh Firisi, Pamfili, \w Misra\w* na ɓaka reɓ Sireen ŋ Libi, na ɓi ɓaah ŋ ɓi \w Rom\w*, \v 11 ɓi nikee Yawuut nga ɓa, na ɓi aas ŋ waasiŋ Yawuut ci. Raakiɗ ɓi puloh Keret na Arabi, ɓoo jen, ɓoo ɓeɗi kerah ɓa, ɓa woyee ŋ peɗeem ciŋ ɓoo in ci yakiɗ ci Kooh tum. » \p \v 12 Ɓa jen, ɓa feyuusa po haf ciŋ ɓa rangukka mak, ɓa woytiɗoheeɗa ne : « Moo ! Inii wa tokis ye ? » \v 13 Ɓum njembtoheeɗa an : « Ɓa laar laar. » \s Woo kiŋ Piyeer \p \v 14 Teemb ndeem Piyeer tufukka, na \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na yinooci (11) ɓinooɓi, a woosa ŋ ɗafka ne : « Ɗu ɓi Yawuut ci, na ɗu ɓi gen Yerusalem jen, rangsaat nof, ɗu sikɗuk woo ciŋ ngo, ɗu inah baahiɗ ini raak. \p \v 15 Ɓo' cii laarɗi findi ɗu liiɓoha, ɓoo ɓii ŋ yoor-yoor dong. \v 16 Inii weɗ Kooh woyee taamboh ŋ woosuuɗi Yowel an : \v 17 “ Kooh woo ne : \q ‘Ŋ mbeh ci mirndoh ŋ Adina, \q ŋ hey pasarohe Fuuɗsiŋ ngo \q ngaŋ ɓooɓi jen. \q Kuɓuuciŋ ɗu, ƴaar na ɓitiɓ, \q hey woye findi woosuuɗ. \q Fiir ci hey hote in ci ŋ teeɓ ɓa \q te yaɓkoociŋ ɗu hey ca heeƴe. \q \v 18 Ee, ŋ mbeh ceem, \q ŋ hey tume Fuuɗsiŋ ngo \q ŋ \w ñaam\w* ciŋ ngo, ƴaar na ɓitiɓ, \q te ɓa hey nike woosuuɗ ciŋ ngo. \q \v 19 Ŋ hey tume in feyohiɗ ŋ ɗafki, ngaŋ eel ci, \q ŋ tum firnde ŋ ndii ŋ kehƴi : \q ca nikan ñif, yongkaah na eel ɗuuku. \q \v 20 Nohi hey ñuuse tuɗ, \q caɓni ruumind findi ñif \q bala mbehiŋ Heɗi hayan, \q mbehi yakki hun na ndam. \q \v 21 Teemb ndeem \q yaa nu ɓeeɗuk Heɗi ɗah, \q a hey mucɗasse.\x + \xo 2:21 \xo*\xt Yowel 3:1-5\xt*\x*’ ” \m \v 22 Ɗu ɓi Israayel ci, sikɗukaat ini maa hee ɗu woye : Kooh teeɓiɗ ɗu ya ɓa Yeesu yiŋ Nasareet, ŋ firnde na keemaan na in feyohiɗ laayiɗ taamboh nga ɗe, findi ɗu inhoha. \p \v 23 Ƴaareem faɗuusa ŋ yaah ciŋ ɗu, wa nikee ini Kooh inah maañiɗ, a yi kooɗkiɗoha ɗaa. Ɗu apɗukiɗ ɗe ŋ daaƴi a daaƴu ŋ kurwaa taamboh ŋ ɓi inahɗi waasiŋ Kooh. \v 24 Waaye Kooh hultiɗiɗ ɗe, a kooɗohha ɗe ŋ miskiɗ ciŋ kakaan. Laam kakaan ki mineeɗi ɗe amb. \v 25 Dawuuda sah woyiɗ ŋ Yeesu an : \q “ Ŋ genangeen hot Heɗi ŋ fikiiso. \q A yii ŋ serooso ne ŋ neƴƴohuu. \q \v 26 Weɗ tah keeñiŋ ngo soosiɗ, \q ƴeek ci na pulohe ŋ nguɓiŋ ngo, \q teeɓohiɗ sum kiŋ ngo. \q Po ŋ ɗooƴ ruy-ruyaŋ ngo sah, \q faaniŋ ngo hey iɗsiɗke ŋ ooluk. \q \v 27 Kooh fu, fu faɗanɗi so muk ŋ Jaanim \q te fu faɗanɗi ñaamiŋ ɗa yi fu min ooluk, \q a nopee ŋ ruy-ruy. \q \v 28 Fu teeɓiɗ to waas ciŋ kipes ki, \q fu hey yo riifɗe na sum ŋ nikiŋ ɗa ndii.\x + \xo 2:28 \xo*\xt Sabuur 16:8-11\xt*\x* ” » \m \v 29 Piyeer ɓaatta nga ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ŋ miniɗ ɗu woo hooliɗ ŋ ini kaɗ ŋ caac ɓoo Dawuuda : A kaaniɗ, a uumbuuɗ te ruy-ruyiŋ ɗe ris na ɓoo ndii poyi. \v 30 Dawuuda nikee buur, a nikka woosuuɗ. A inheen ne Kooh gapeen ɗe te a giñiɗta ɗe ne a hey name tum yino ŋ ɓi rimkohan nga ɗe buuri laman ɗe.\x + \xo 2:30 \xo*\xt 2 Samuwel 7:12-16; Sabuur 132:11\xt*\x* \v 31 Dawuuda hoteen ini na haye, weɗ tahee ɗe woo ŋ ini kaɗ ŋ hultiŋ \w Mucɗohi Gapohse\w* ne \q “ Kooh faɗanɗi yeem ŋ Jaanim, \q faaniŋ ɗe nopanɗi ŋ ɗooƴ ruy-ruy.\x + \xo 2:31 \xo*\xt Sabuur 16:10\xt*\x* ” \m \v 32 Yeesu yeem, Kooh hultiɗiɗ ɗe, ɓoo jen, ɓoo miniɗ ɗu seede'iɗ ineem. \v 33 Kooh Baabi meeɓiɗ ɗe po ŋ ñaahmiŋ ɗe, a eɗta ɗe Fuuɗsi Hoolohngaani gapohse, Yeesu ruhsiɗta Fuuɗsi nga ɓoo. Ineem weɗ ɗu na hote, ɗu kerhee wa wii. \v 34 Dawuuda rapɗi ŋ Eel ci, moona a yi woo ne : \q “ Heɗi woyiɗ Heɗ to ne : \q ‘Ɓoofa ŋ ñaahmiŋ ngo, \q \v 35 po mbaɗna ŋ folan ɓi sang ɗa, \q fu tum ɓa degoha kot.\x + \xo 2:35 \xo*\xt Sabuur 110:1\xt*\x*’ ” \m \v 36 Kon ɗu Israayel ci jen inhaat wooriɗ ne : Yeesu yi ɗu daaƴee ŋ kurwaa, a yi Kooh tum Heɗi, tummba ɗe Mucɗohi a gapohe. » \p \v 37 Wa ɓooɓa kerah ineem, keeñ ciŋ ɓa reehha, ɓa woosa Piyeer na \tl Apootar\tl* ci tas ne : « Ɓaah ci, ɓoo joy na tum ? » \v 38 Piyeer loffa ɓa ne : « Ɓoƴsohaat pesohaaɗ ! Yaa nu nga ɗu ɗah ɓoktukaat ŋ tiikiŋ Yeesu \w Kiristaa\w* ne Kooh ɗaas ɗu bakaaɗ ciŋ ɗu te a eɗ ɗu Fuuɗsi Hoolohngaani. \v 39 Laam gapohiŋ Kooh wa wuu ɗu na ɓi rimkohan nga ɗu ; wa wuu ɓi us ndii, wa wuu ɓi Kooh Heɗ ɓoo na hee ɓeeɗke nga ɗe, ŋ findi ɓa hend jen. » \p \v 40 Piyeer taalndiɗta woytoheeɗa ɓa na ɓi woo laayiɗ, a ñaaheeɗa ɓa an : « Teyɗukaat mucɗu, usaat ɓooɓi woti, ɓa baahɗi. » \v 41 Ɓi teyɗuk woo kiŋ ɗe ɓoktuusa. Mbaɗi, ɓi ɓaatuk ŋ kosiɗ ci nikee ŋ ɓak junni-kaahay (3000). \s Kipes kiŋ kosiɗ ci ɗeɓ \p \v 42 Ɓa genee ŋ sikɗuk jangɗohiŋ \tl Apootar\tl* ci. Ɓa jen ɓa mandee na ɓooɓi taambɗoh, ɓa meeɗta ñam yino, ɓa meeɗta hun ɓa kiimee Kooh. \p \v 43 Kooh taambohha ŋ \tl Apootar\tl* ci a tumeeɗa in feyohiɗ laayiɗ na ɓi keemaan ; ɓooɓa jen, yaa nu nga ɗah feyuusa. \v 44 Kosiɗ ca jen nikka yino, ɓa ɓaahha in ca ɓa raakee jen. \v 45 Ɓa tooneeɗa kahan caŋ ɓa na raak-raak caŋ ɓa, ɓa paysohha kopora ŋ harmban ɓa, yaa nu nga eɗuusa in hend na ini a etoh. \v 46 Kooh-nu-wiis, ɓa meeɗ coh ŋ \w Kahan Kooh\w* ; ɓa hunnda, ɓa ɓaaheeɗa kañam ŋ kahan caŋ ɓa, ɓa ñameeɗa kañam caŋ ɓa na keeñ soosiɗ na eɗef. \v 47 Ɓa yakɗeeɗa Kooh, ɓooɓa jen neɓuusa nga ɓa. Kooh-nu-wiis ɗah, Heɗi ɓaat ɓa mucɗuuɗ wiiriis. \c 3 \s Piyeer na Saaŋ wirɗiɗ lafañ \p \v 1 Wa raakka mbeh, Piyeer na Saaŋ kaɗta kiima Kooh ŋ \w Kahan Kooh\w*. Wa nikee jamanooniŋ kiimi na tumse ŋ ɓak noh soos. \v 2 Waam raak ɓooɓa ɓayeeɗa ƴaar lafñiɗ nga, a rimuk rimuk na lafñiŋ ɗe. Mbeh nu nik, a na ɓayse ɓayu, a degu ŋ sero buntaana na woyse "Buntaani-Moɗohngaani" ne a min yalwaan ŋ ɓooɓi na aase ŋ Kahan Kooh. \p \v 3 Wi a hot Piyeer na Saaŋ heeɗa aase, a meekissa ɓa yalwaan. \v 4 Piyeer na Saaŋ jen iiƴeeɗa ɗe, Piyeer woosa ɗe ne : « Marka ɓoo ! » \v 5 A markeeɗa ɓa baahiɗ, a ammba ne a hey rahse in nga ɓa. \v 6 Piyeer woosa ɗe ne : « Ŋ raakɗi urus ŋ raakɗi haalis, waaye ini ŋ raak, ŋ hey ɗa wa one : Ŋ tiikiŋ Yeesu \w Kiristaa\w* yiŋ Nasareet, kurka fu tiind ! » \v 7 A ammba ɗe ŋ yaah-ñaahum, a kurkiɗta ɗe, ŋ ɗiska ɗiska kot ciŋ ɗe nikka ndengiɗ tir. \p \v 8 A kurukka japit, a tufukka, a tiindeeɗa. A hunnda na ɓa, a aassa Kahan Kooh, a tiindeeɗa, a gongtiɗkeeɗa, a yakɗeeɗa Kooh. \v 9 Ɓooɓa jen hotta ɗe tiindeeɗa, a gidmeeɗa Kooh. \v 10 Ɓa inhissa ɗe ne a yi meeɗ ɓoof, a yalwaanee ŋ buntaana na woyse "moɗohngaani" ŋ Kahan Kooh, weɗ ɓa jaahɗoh, ɓa feyuusa ŋ ini raak. \s Woo kiŋ Piyeer \p \v 11 Ƴaara lafñee nikka ŋoɗiɗ ŋ Piyeer na Saaŋ, ɓooɓa jen feyuusa, ɓa faɗsukka ɗiska ɓi Piyeer nikee ŋ ɗiska na woyse Perngaŋ-Suleymaan ngaŋ Kahan Kooh. \v 12 Wa Piyeer hot ineem, a woosa mboolnda ne : « Israayel ci, wa ye tah ɗu feyuusa ŋ inii, wa ye tah ɗu markee ɓoo ? Ɗu liiɓ ne wa hatiliŋ ɓoo, wala nupi ɓoo nup Kooh tah ƴaarii wir po a tiinde e ? \p \v 13 Koohiŋ Ibrahiima na Isaahha na Yaŋhooɓa, Koohiŋ caac ciŋ ɓoo, teeɓohiɗ yaki surgaaniŋ ɗe Yeesu yak. Te e ɗu eɗoh ɗe, ɗu taasukka ɗe ŋ fiki Pilaat yi tufkee ŋ kot faɗis ɗe. \v 14 Ɗu taaskiɗ Yi hool wuu Kooh te a yurahha, ɗu kiimmba Pilaat ne, ɗu faɗsiɗu apoh ɓo'.\x + \xo 3:14 \xo*\xt Macce 27:11-27; Maarko 15:1-15; Luk 23:3-25; Saaŋ 18:28–19:16\xt*\x* \v 15 Ɗu apɗukiɗ Heɗ kipes ki, waaye Kooh hultiɗiɗ ɗe. Ɓoo nak, ɓoo miniɗ seede ineem. \p \v 16 Kosi ɓoo kos Yeesu, weɗ tah woo ki ɓoo woo ŋ tiikiŋ ɗe onnda ƴaari ɗu na hote yii te ɗu inahha ɗe, hatil po a minnda tufuk ndengiɗ. E tiikiŋ Yeesu, na kosi puloh nga ɗe, on ƴaari wir jameet findi ɗu hotoha an. \p \v 17 Ɗiski wa nik ndii ɓaah ciŋ ngo, ŋ inhiɗ ne ɗu tum Yeesu ineem ŋ inhaaɗi, ɗu na kilifaaciŋ ɗu. \v 18 Waaye Kooh raakiɗta ineem ne ini a woyee maañiɗ taamboh ŋ woo ciŋ woosuuɗ ci jen raak, ne \w Mucɗohi a gapohee|lemma="Mucɗohi Gapohse"\w* joyiɗ raak miskiɗ. \p \v 19 Mbaa ɓoƴsohaat pesohaaɗ, ɗu wiiruk ŋ Kooh ne a moos bakaaɗ ciŋ ɗu. \v 20 Ŋ ineem, Heɗ ɓoo hey ɗu one ɓi jamano iɗsiɗkoha, a woosoh ɗu Mucɗohi a tanɗee ɗu maañiɗ, Yeesu. \v 21 Waaye ɗiski wa nik, Eel ci joyiɗ daliɗ Yeesu po jamanooni in ci jen doknohsan as, findi Kooh woyoha maañiɗ taamboh ŋ woo ciŋ woosuuɗ ciŋ ɗe hooliɗ ci. \p \v 22 Laam \w Musaa\w* woyeen ne : “ Heɗi, Koohiŋ ɗu, hey ɗu woosohe Woosuuɗ findiiso, a pulohan cuuɓiŋ ɗu, sikɗukaat in ci a woyan ɗu jen. \v 23 Te ɓo' nu sikɗukɗi Woosuuɗeem ɗah, a hey pulɗasse ŋ cuuɓiŋ Kooh, a apu.\x + \xo 3:23 \xo*\xt Lewiici 23:29; Rohƴiɗi 18:15,19\xt*\x* ” \v 24 Woosuuɗ ci woo jen, ina amboh ŋ Samuwel\x + \xo 3:24 \xo*\xt 1 Samuwel 1:20–25:1\xt*\x* po ɓi taamb nga ɗe, findi ɓa hend jen, namiɗ yegɗoh mbeh ci ɓoo na pese cii. \p \v 25 E ɗu lam woosuuɗ ceem, ambtiɗohi Kooh tufkiɗee na caac ciŋ ɗu, wa wuu ɗu wi a woyee Ibrahiima ne : “ Ŋ hey barke'ɗe cuuɓ ciŋ kehƴi jen taamboh ŋ ɓi na hee rimkohe nga ɗa. ” \v 26 Kooh koc woos surgaaniŋ ɗe nga ɗu, a woosiɗ ɗe ne a barke'iɗ ɗu, a tum po yaa nu nga ɗu ɗah eɗ finho tumohaaɗ ciŋ ɗe moɗaaɗiici. » \c 4 \s Piyeer na Saaŋ ŋ fiki atte'oh ca \p \v 1 Wa Piyeer na Saaŋ woyee na ɓooɓa, weɗ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* hunoh na ƴaara adgohee ɓooɓa niiɗee \w Kahan Kooh\w*, na ɓi \w \+tl Sadusen\+tl*\w*, ɓa hayya. \v 2 Ɓa ayrukka Piyeer na Saaŋ ŋ ini ɓeem jangɗee ɓooɓa, woyeeɗa ɓa ne Yeesu hultiɗ te ɓa ndengɗeeɗa ne kaaniɗ ci hey hulte. \v 3 Ɓa ammba ɓa, ɓa taƴohaahha ɓa sagu hooɓa Kooh hooɓe. \v 4 Waaye raak laayiɗ ŋ ɓi kerhee jangɗohiŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci kosiɗ. Ɓi kosee jen, ƴaar ci dong reyeen junni-yatuus (5000). \p \v 5 Wa Kooh wiis, weɗ kilifaaca na yakak ca na jangɗohoh caŋ waasiŋ Musaa, ɓi nikee ŋ Yerusalem cohoh. \v 6 Hannas seeƴkiɗoha yakka nikee nga na Kayif na Saaŋ na Aleksaandar na ɓi kahan seeƴkiɗoha yakka jen. \v 7 Ɓa nakohha komu Piyeer na Saaŋ ŋ leerooɓa, ɓa meekissa ɓa ne : « Ini ɗu haɓiɗ wii, ɗu haɓɗoha winde hatil ? Ɗu tuma ŋ tiikiŋ ya ɓa ? » \p \v 8 Ŋ ndeem, Piyeer riiffa na \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, a woosa ɓa ne : « Ɗu ɓi kilifaaciŋ cuuɓi, na yakak ci, \v 9 nik ne ɓoo na meeksasse woti, ini baahiɗi ɓoo tumiɗ ɓo' lafñiɗ, na findi a wirɗohu ɗah, \v 10 ɗu jen, na Israayel ci findi ɓa hend jen inhaat ne ɓoo taamboh ŋ tiikiŋ Yeesu \w Kiristaa\w* yiŋ Nasareet ; saguuce weɗ tah ƴaarii tufkiɗ moɗoɗ ŋ fikiiɗu. Yeesu yeem, e ɗu daaƴ ɗe ŋ kurwaa, waaye Kooh hultiɗiɗ ɗe. \m \v 11 Fiis ci Hooliɗ ci woo ŋ a yi ne : \q “ Atoh fi ɗu ɓi taɓahoh ci mbete \q mirndohiɗ nik \q atoh fi amb taɓahi.\x + \xo 4:11 \xo*\xt Sabuur 118:22\xt*\x* ” \m \v 12 Ali ɓo' minɗi muc, ne wa taambohɗi ŋ Yeesu ɗah. Ŋ Adina jen Kooh eɗoh ɗe dong ne tiikiŋ ɗe min mucɗohu. » \p \v 13 Wa ɓa hot kaañi Piyeer na Saaŋ kaañ ini ɓa woye, ɓa feyuusa, laam ɓa inah ɓa ɓo' an rek, ɓo' jangaaɗi. Ɓa inhissa ne ɓa meeɗ hun na Yeesu. \v 14 Waaye hota ɓa hotee ƴaara wirɗu tufkiɗ ŋ sero \tl Apootar\tl* ci kanak ci, tahha po ɓa raakɗi woyaah. \v 15 Ɓa woosa Piyeer na Saaŋ ne ɓa pulaat ŋ atte'ohaana, atte'oh ca tassa nga ne ɓa hotoh ŋ harmban ɓa. \v 16 Ɓa woosa ne : « Ɓoo tuman ƴaaɓii na ? Ɓa haɓɗiɗ keemaan hooliɗ te ɓi Yerusalem jen inhiɗa, ɓoo minɗaa taas. \v 17 Waaye wa joyɗi ɓaat pasarkoh ŋ harmban ɓooɓi, kon ɓoo huflukaat ɓa po ɓa woyissuu na ali ɓo' ŋ ini kaɗ ŋ tiikiŋ ƴaareem. » \p \v 18 Ɓa ɓeeɗukka Piyeer na Saaŋ, ɓa sangohha ɓa keeh-keeh ne ɓa kinaat woyis wala ɓa jangɗohee ŋ tiikiŋ Yeesu. \v 19 Waaye Piyeer na Saaŋ loffa ɓa ne : « Wa ye weɗ yurah ŋ has ciŋ Kooh, kerhiɗ ɗu wala kerhiɗ Kooh ? Atte'aat ! \v 20 Ini kaɗ nga ɓoo, ɓoo minɗi ɗek ini ɓoo hot, kerahhaa. » \v 21 Atte'oh ca ɓaatta hufluk Piyeer na Saaŋ, ɓa faɗissa ɓa, ɓa raakeeɗi waas nga ɓa ne ɓa tum ɓa miskiɗ laam ɓooɓa jen nikee yakɗeeɗa Kooh ŋ ini raakee weem. \v 22 Ƴaara wirɗassee wirɗa feyohɗa uupɗeen kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40). \s Kosiɗ ci kiimiɗ Kooh \p \v 23 Wa Piyeer na Saaŋ faɗsu, ɓa kaɗta ŋ huntoh caŋ ɓa, ɓa naandsukka ɓa in ca kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na yakak ca woo ɓa jen. \v 24 Wa ɓa kerah ineem, ɓa jen ɓa hunnda ɓa kiimeeɗa Kooh an : « Heɗ ɓoo, a fu fer Eel ci na kehƴi na cookmi na in ci nik nga ca jen. \v 25 A fu eɗ Dawuuda Fuuɗsi Hoolohngaani, Dawuuda, yi caaciŋ ɓoo, surgaaniŋ ɗa. Fu taambohha nga ɗe, fu woosa ne : \q “ Wa ye tah cuuɓ ci ɗuuɗe ? \q Wa ye tah \q ɓooɓi waakohee ne ɓa tum in baahaaɗi \q ŋ ɓarang ɓarang ? \q \v 26 Buur ciŋ kehƴi \q na kooɗkiɗe hiñoh, \q ɓi raak hatil hun ne \q ɓa hiñoh na Heɗ ɓoo \q na buuri a tufkiɗ.\x + \xo 4:26 \xo*\xt Sabuur 2:1-2\xt*\x* ” \m \v 27 Laam wa keeh ne Herod Antipas na Ponse Pilaat ambsukohiɗ ŋ kur-taahii, ɓa hunnda na cuuɓ ci cinooci na Israayel ci jen ne ɓa hiñoh Yeesu, surgaaniŋ ɗa hooliɗi, yi fu tufkiɗ. \v 28 Ɓa na tume in ci fu kooɗkiɗee maañiɗ ŋ hatiliŋ ɗa, ŋ ini neɓ ɗa. \v 29 Ɗiski wa nik ndii, Heɗ ɓoo, marka findi ɓa na huflukohee ɓoo. Ona ɓoo, ɓi \w ñaam\w* ciŋ ɗa, ɓoo yegɗoh woo kiŋ ɗa te ɓoo neƴƴohuu nga. \v 30 Raɗsa hatiliŋ yaahiŋ ɗa ne wir raak na ɓi firnde na keemaan ŋ tiikiŋ Yeesu surgaaniŋ ɗa hooliɗi. » \p \v 31 Wa ɓa ƴut kiim Kooh, ɗiska ɓa cohee yoondeeɗa. Ɓa jen, ɓa riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani, ɓa yegɗoheeɗa woo kiŋ Kooh te ɓa neƴƴoheeɗi nga. \s Kosiɗ ca ɓaahiɗ in caŋ ɓa \p \v 32 Ɓooɓa kosee jen hunnda, nikka yino, ɓeɗ ɓaahee keeñ yino na liiɓohaaɗ. Ali ɓo' woyeeɗi nga ɓa ne raak-raakiŋ ɗe, a yi raaka kiik ce, waaye ɓa ambsohee ambsoh in caŋ ɓa jen yino. \v 33 \tl Apootar\tl* ci seede'eeɗa na hatil keeh-keeh, ne Heɗ ɓoo Yeesu hultiɗ, te Kooh baahoheeɗa ɓa keeh-keeh yaa nu nga ɗah. \v 34 Ali ɓo' nga ɓa ñakeeɗi. Ɓi raakee yohon na kahan tooneeɗa ca, ɓa ɓayya candooma, \v 35 ɓa deggaa ŋ yaah ciŋ \tl Apootar\tl* ci, wa paysohuusa, yaa nu nga eɗuusa in hend na ini a etoh. \p \v 36 Raakeen ƴaar nga ɓa teeku Suseef, a ɓaahee ŋ \w Lewiici\w*, a nikee ɓo' Siipar. \tl Apootar\tl* ci teekee ɗe Barnabaas, wa tokis "ƴaari na ñaahe ɓooɓi". \v 37 A toonnda yohon ce, a ɓayya kopora, a deggaa ŋ yaah ciŋ \tl Apootar\tl* ci. \c 5 \s Anañaas na Safiira \p \v 1 Waaye wa raakeen ƴaar teeku Anañaas na ɓitiice Safiira. Raakka yohni ɓa toon. \v 2 Ƴaara ɗaakka ɓak ŋ kopora, ɓitiice nammba hun na ɗe ŋ ineem, ini tas ŋ kopora a ɓayyaa, a deggaa ŋ yaah ciŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci. \p \v 3 Piyeer woosa ɗe ne : « Anañaas, wa ye tah fu faɗta Seytaani a riiffa keeñiŋ ɗa ? Po fu leyee \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* ŋ ɗasɗi fu ɗasiɗ ɓak ngaŋ kopori fu toonoh yohon fu. \v 4 Wi fu toonohɗaa, wa nikee wuu fu haa e ? Fu mineena sang toon, wala wi fu toona, kopori nikee wuu fu, fu mineen tum ini neɓ ɗa naa. Fu liiɓoh tum in mand an na ŋ keeñiŋ ɗa ? Fu lee ɓo' haa, fu lee Kooh ! » \p \v 5 Wa Anañaas kerah woo ceem, a keennda, a kaannda. Ɓooɓa kerhee naandsukiŋ wa jen neƴƴohha keeh-keeh. \v 6 Komaakca fiir ca hayya, ɓa muurra fiɗaafa, ɓa ɓayyaa ne ɓa uumb ɗe. \p \v 7 Wa degga ini ree wahtu kaahay ɓitiice aassa ; a inheeɗi ini raak. \v 8 Piyeer meekissa ɗe ne : « Woyaa so, ɗu toonoh kehƴi candoomii e ? » A loffa ne : « Ee, ɓoo toonoha ineem. » \v 9 Piyeer woosa ɗe ne : « Ɗu min kerhiɗoh na ne ɗu markisuk \w Fuuɗsiŋ Heɗ ɓoo|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* ? Kot ci fu kerah ŋ yahndeeri, e ɓooɓi puloh uumba ƴaar fu ; ɓa hey ɗa name ɓay. » \p \v 10 Ŋ saasi saasi, a keennda ŋ kot ciŋ Piyeer, a kaannda. Komaakca fiir ca aassa, ɓa hotta ne a kaaniɗ, ɓa ɓayya ɗe, ɓa uummba ɗe ŋ sero ƴaar ce. \v 11 Ɓi Janguuna jen na ɓooɓa kerah ina raak jen neƴƴohha keeh-keeh. \s \tl Apootar\tl* ca tumiɗ in feyohiɗ laayiɗ \p \v 12 Kooh taambohha ŋ \tl Apootar\tl* ci, a tumeeɗa in feyohiɗ na keemaan laayiɗ, ɓooɓa jen hoteeɗa nga. Kosiɗ ca jen ŋ findi ɓa hend, ɓa meeɗ meeɗ coh ŋ bayaalaŋ \w Kahan Kooh\w*, ŋ Perngaŋ-Suleymaan. \v 13 Ali ɓo' wiiriis kaañeeɗi kaɗ nga ɓa, waaye ɓooɓa jen woyee in baahiɗ nga ɓa. \v 14 Ɓooɓa kosee Heɗi uupeeɗa nga uup laay ƴaar na ɓitiɓ, ɓa ɓaatuusa ŋ mboolndaŋ kosiɗ ca. \p \v 15 E keemaan ceem tah kosaayiɗ ca sah pulɗasseeɗa ŋ kahan ca, ɓa degseeɗa ŋ mbeeddaaca, ngaŋ fiƴaang wala ŋ basang ne Piyeer taamb ɗah, findi wa min mand ɗah, raak ɓi saangniŋ ɗe laalan. \v 16 Ɓo' laayiɗ nameeɗa puloh kur ca wilee Yerusalem, ɓa ɓayeeɗa kosaayiɗ ca na ɓooɓa \w jiini\w* ambe, ɓa jen ɓa wirɗasseeɗa. \s Ambuukaŋ \tl Apootar\tl* ca \p \v 17 Ŋ ineem, \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakka\f + \fr 5:17 \fr*\fq Seeƴkiɗoha yakka \fq*\ft : a yi adgohee seeƴkiɗoh ciŋ Yawuut ci jen. A aasangee waas yino ŋ kiis ki ngaŋ \+w Ɗiska Hoolohngaana|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\+w* ne a seeƴuk wuu Kooh. A yi dong meeɗ aas nga.\ft*\f* na ɓooɓa nikee na ɗe jen, ɓeɗ ɓa \w \+tl Sadusen\+tl*\w* ca, ɓa siissa \tl Apootar\tl* ca, ɓa tufukka ŋ kot tum in ; \v 18 ɓa ammba \tl Apootar\tl* ci ɓa taƴca ɓa ŋ kasoona. \v 19 Waaye ŋ weka, malaaka Heɗ ɓoo rangissa buntaacaŋ wa, a puliɗta ɓa, a woosa ɓa ne : \v 20 « Kaɗaat Kahan Kooh, ɗu woo ɓooɓa woo ciŋ kipes ki asi wii. » \v 21 \tl Apootar\tl* ci kerhiɗta ɗe, na ɓaaɓa teel ɓa kaɗta Kahan Kooh ɓa jangɗoheeɗa. \p Seeƴkiɗoha yakka raakka coh na ɓooɓa na hune na ɗe, ɓa ɓeeɗukka \w saangnaŋ yakak caŋ Israayel|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w* jen, ɓa woossa ɓi ɓo' ne ɓa kaɗ ɓaya \tl Apootar\tl* ca ŋ kasoona. \v 22 Dag ca kaɗta kasoona waaye ɓa raakɗi ɓa nga. Ɓa dokukka, ɓa woosa ina ɓa ɓayoh nga an : \v 23 « Ɓoo raak kasoona ranguuɗ ndengiɗ te niiɗoh ca nikee nga ŋ fiki yahndeera, waaye wi ɓoo rangis, ɓoo hotɗi ali ɓo' nga ɓa ŋ ɗooƴa. » \p \v 24 Wa kilifaanaŋ dag ca niiɗee Kahan Kooh kerah woo keem, a yi na kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca, ɓa feyuusa, ɓa liiɓeeɗa ini rahas \tl Apootar\tl* ci na findi wa mirndohan. \v 25 Ŋ ineem ƴaar hayya woosa ɓa ne : « Ƴaaɓi ɗu taƴee ŋ kasoona, ɓa ɗaa ŋ Kahan Kooh na jangɗe ɓooɓa. » \v 26 Weɗ kilifaanaŋ dag ca hunoh na ɓi dag, ɓa kaɗta, ɓa ɓayya ɓa ɓay moɗoɗ, ɓa kaañeeɗi ɓa tum in, sagu neƴƴoh ne mboolnda tap ɓa atoh. \p \v 27 Wa ɓa ɓay ɓa, ɓa tufkiɗta ɓa ŋ fiki saangnaŋ yakak ca, seeƴkiɗoha yakka woosa ɓa ne : \v 28 « Ɓoo sangoheeɗi ɗu keeh-keeh ne kinaat jangɗohis ŋ tiikiŋ ƴaareem e ? Weɗɗi, ɗu riifɗiɗ Yerusalem jen na jangɗohiŋ ɗu, ɓaatta nga, ɗu waaɗ ɓoo raan kakaan kiŋ ƴaareem ! » \p \v 29 Piyeer na \tl Apootar\tl* ci ɓinooɓi loffa ne : « Kerhiɗ Kooh weɗ ngisoh kerhiɗ ɓooɓi. \v 30 Koohiŋ caac ciŋ ɓoo hultiɗiɗ Yeesu yi ɗu ap ŋ daaƴi ɗu daaƴ ɗe ŋ kurwaa. \v 31 Kooh meeɓiɗ ɗe, po ŋ ñaahmiŋ ɗe, a tummba ɗe adgohoh na Mucɗoh ne a on Israayel ci ɓa ɓoƴsoh pesohaaɗ, ɓa ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɓa. \v 32 Ɓoo nak, ɓoo seede ngaŋ in ceem, ɓoo na Fuuɗsi Hoolohngaani Kooh eɗ ɓi kerhiɗ ɗe. » \p \v 33 Woo ceem ayrukiɗta ɓooɓaŋ saangna po ɓa heeɗa pooke, ɓa waaɗta ap \tl Apootar\tl* ci. \v 34 Waaye \w \+tl Farisen\+tl*\w* nikeen ngaŋ saangnaŋ yakak ca, a teeku Gamaliyel, a nikee jangɗohoh ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*, ɓooɓa jen eɗeen ɗe cir. A kurukka, a nakohha ne \tl Apootar\tl* ci pulɗu ƴissuut. \p \v 35 Ƴutta a woosa ɓooɓa ne : « Ɓaah ci, ɗu ɓi Israayel ci, wortukaat ini ɗu na hee tume ƴaaɓii. \v 36 Maañaaɗi ƴaar teeku Tedaas hayiɗ, a tummba haf ce ɓo' yakak, ɓooɓi ñaakɗee ɗe nikee ŋ ɓak teemet-nikiis (400). Waaye wi a apu, ɓi ñaakɗee ɗe jen pasarkohha, ɓo' kerhisɗi ɓa. \v 37 Wa a coot, Yudaa yi genee Galile nammba hay, wa nikee ŋ jamanoona ɓooɓiŋ kur ki kindse. A nammba nook ɓo' laayiɗ, ɓa ñaakiɗta ɗe. Wi a kaan, ɓooɓi ñaakɗee ɗe jen pasarkohha. \p \v 38 Ɗiski wa nik, ñam na woyee ɗu ne : Kinaat rahsoh tus na ƴaaɓii, faɗaat ɓa ɓa coot. Nik ne ini tah ɓa kuruk na ini ɓa na tume puloh ŋ ɓo' ɗah, wa hey yahrukohe. \v 39 Waaye nik ne wa puloh ŋ Kooh ɗah, ɗu minanɗaa yahroh. Wa miniɗ ɗu ɓek sah, hiñoh na Kooh. Wortukaat ineem ! » \p Atte'oh ca jen hunnda na ɗe. \v 40 Ɓa ɓeeɗukka \tl Apootar\tl* ci, ɓa laɓɗukka ɓa. Ɓa woosa ɓa ne ɓa kinaat woyis ŋ tiikiŋ Yeesu ; ƴutta ɓa faɗta ɓa ne ɓa coot. \p \v 41 \tl Apootar\tl* ci pulohha saangna, ɓa nikka sumoh na sumoh, ŋ ini Kooh attee ɓa ne ɓa yeyyoo'iɗ ƴissuutɗu sagu tiikiŋ Yeesu. \v 42 Kooh-nu-wiis, ɓa meeɗta kaɗ Kahan Kooh na kahan ca cinooca, ɓa taalndiɗta, ɓa jangɗoheeɗa, ɓa woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu, \w Mucɗohi Gapohse\w*. \c 6 \s Ɓo' yasna-kanak kooɗuuɗ ne ɓa ɓaatɗoh \tl Apootar\tl* ci \p \v 1 Ŋ jamanoocaam, taalubeeca ɓaatkeeɗa ɓaatuk, ŋ ineem Yawuut ca woyee \w gerek\w* lahtukeeɗa ŋ ɓa woyee heber. Ɓa lahtukee ne, ɓitiɓ ca ƴaar caŋ ɓa kaan te ɓa ɓaahha nga ɓa, meeɗ meeɗ sagankohu ŋ paysoh ca meeɗ paysohu Kooh-nu-wiis. \v 2 Wa \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci ndaŋkiyaah na kanak ci (12) keraha, ɓa cohɗohha taalubeeca jen, ɓa woosa ɓa ne : « Wa moɗɗi ɓoo faɗ jangɗohiŋ woo kiŋ Kooh, ɓoo taambkohee paysoh kañam. \v 3 Kon, ɓaah ciŋ ɓoo, kooɗaat ŋ ɗooƴ ɗu ƴaar yasna-kanak ɓi raak seede moɗiɗ, riiffa na \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* te ɓa raakka liiɓohaaɗ moɗiɗ, ɓoo dengkoh ɓa pangkeem. \v 4 Ini kaɗ ŋ ɓoo, ɓoo min taalndiɗ yurhiɗkoh kiimiŋ Kooh na pangkiŋ jangɗohiŋ woo kiŋ ɗe. » \p \v 5 Ɓooɓa jen hunnda teyɗukka woo keem. Weɗ ɓa tanoh Ecen, ƴaar kosiɗ lool, te a riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani. Ɓa tannda a yi na Filip, Porokor, Nikanoor, Timoon, Parmenaas, na Nikola ƴaariŋ Añcos ci aasee ŋ waasiŋ Yawuut ci. \v 6 Ɓa ɓayya ɓooɓeem ŋ \tl Apootar\tl* ci, ɓeem degga ɓa yaah ciŋ ɓa, kiimiɗta ɓa Kooh. \v 7 Woo kiŋ Kooh uupeeɗa nga uup pasarkoh, taalubeeca uupeeɗa nga uup laay lool ŋ Yerusalem. Te \w seeƴkiɗoh\w* Yawuut laayiɗ teyɗukka kos Yeesu. \s Ecen ambuuɗ \p \v 8 Kooh baahohha Ecen, a onnda ɗe hatil po a tumeeɗa keemaan, a teeɓoheeɗa firnde yakak ŋ ɗooƴ ɓooɓa. \v 9 Waaye raakka ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w* teeksee "\tl Sinaagogiŋ\tl* \w Ñaam\w* ci faɗsuuɗ ci", ɓa taastiɗoheeɗa na Ecen. Ɓooɓeem nikee Yawuut, ɓa pulohee Sireen na Aleksandiri, ɓum pulohha Silisi na Asi. \v 10 Waaye ɓa mineeɗi ɗe ɓur, laam Fuuɗsi Hoolohngaani oneen ɗe liiɓohaaɗ moɗiɗ po a minnda woo baahiɗ. \p \v 11 Ŋ ndeem, ɓa wirinnda ɓi ɓo' ne ɓa woo ne : « Ɓoo kerhiɗ Ecen woyeeɗa in moɗaaɗi ŋ \w Musaa\w* na Kooh. » \v 12 Ɓa yopoh ɓooɓa na yakak ca na jangɗohoh caŋ \w waasiŋ Musaa\w* ɗaa ; ɓeem keennda Ecen, ɓa ammba ɗe, ɓa ɓayya ɗe ŋ \w saangnaŋ yakak caŋ Israayel|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w*. \v 13 Ɓa ɓayya ɓi seede leyoh, ɓeem woyeeɗa ne : « Ƴaarii na kurkeeɗi ŋ woo woo moɗaaɗi ŋ ini kaɗ ŋ \w Kahan Kooh\w* na waasiŋ Musaa. \v 14 Ɓoo kerhiɗ ɗe woyeeɗa ne Yeesu yiŋ Nasareet yeem hey fole Kahniŋ Kooh wii, a ɓoƴsoh mbaah ci Musaa faɗiɗ ɓoo. » \p \v 15 Ɓooɓaŋ saangnaŋ yakak ca jen junnga ŋ Ecen, markeeɗa ɗe, ɓa hotta fikiiriŋ ɗe melciɗeeɗa findi fiki malaaka. \c 7 \s Woo kiŋ Ecen \p \v 1 Weɗ \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakka meeksoh Ecen ne : « In ci fu na yambse ca keeh e ? » \v 2 Ecen loffa ne : « Ɓaah ciŋ ngo na baab ciŋ ngo, sikɗukaat to. Kooh yi Heɗ ndam, teeɓkiɗ caac ɓoo Ibrahiima, waam raak ɗe ŋ Mesopotami bala a hayan gene ŋ Haaraan ɗah.\x + \xo 7:2 \xo*\xt Camba 15:7; Nehemi 9:7\xt*\x* \v 3 Kooh woosa ɗe ne : “ Faɗa kur ki fu genoh, fu faɗ ɓaah ciŋ ɗa ; fu kaɗ ŋ kur ki maa hee ɗa teeɓe.\x + \xo 7:3 \xo*\xt Camba 12:1 \xt*\x* ” \v 4 Ŋ ineem, Ibrahiima pulohha kur kaŋ Kaldeeca, a kaɗta, a gennda ŋ Haaraan. \p Ŋ finho kakaan kaŋ baab ɓa, Kooh haytohha ɗe ŋ kur ki ɗu genoh wii woti-woti. \v 5 Kooh onɗi ɗe ali keheƴ, a onɗi ɗe sah in hend na ɗiski a min deg kot. Waaye a gappa ɗe ne a hey ɗe one kur ki, a yi na ɓi na hee rimkohe nga ɗe ŋ finhooce, te moona waam raak ɗe raakɗi kuɓu ndoom. \m \v 6 Inii weɗ Kooh woo ɗe : \q “ Set ciŋ ɗa \q hey nike jaambur \q ŋ kur ka ɓa raakɗi, \q ɓa tumu \w ñaam\w* nga, \q ɓa torhiɗu kiis teemet-nikiis (400). ” \m \v 7 Waaye Kooh degga nga ne : \q “ Ŋ hey atte'e \q ɓi kur ka ɓa tumohu ñaam \q ŋ finho ineem, \q ɓa hey pulohe nga,\x + \xo 7:7 \xo*\xt Camba 15:13-14\xt*\x* \q ɓa hay yo ñaamke ŋ ndii. ” \m \v 8 Ƴutta Kooh ambtiɗohha na Ibrahiima, a eɗta ɗe \w nguɗuk\w* ne wa teeɓohee ambtiɗoheem.\x + \xo 7:8 \xo*\xt Camba 17:10-14\xt*\x* \p Ibrahiima raakka kuɓu ƴaar Isaahha, a nguɗta ɗe ŋ mbeha yasna-kaahayɗoh.\x + \xo 7:8 \xo*\xt Camba 21:4\xt*\x* Isaahha nammba tum kuɓkiŋ ɗe Yaŋhooɓa ɗaa, yeem nammba tum kuɓuuciŋ ɗe ndaŋkiyaah na kanak ci (12) ɗaa, ɓeɗ ɓi caac ciŋ cuuɓ ciŋ ɓoo. \p \v 9 Siisa ɓeem siisee taambɗoh ɓa Yuusufa\x + \xo 7:9 \xo*\xt Camba 37:11\xt*\x* tahha po ɓa toonnda ɗe ne a tumsa ñaam ŋ \w Misra\w*.\x + \xo 7:9 \xo*\xt Camba 37:28\xt*\x* Waaye Kooh nikee na ɗe, \v 10 a pulɗohha ɗe ŋ miskiɗ ciŋ ɗe jen. Kooh tummba po a neɓpa Firawnaana, buuraŋ Misra, a nammba ɗe on liiɓohaaɗ moɗiɗ ŋ fiki buura po yeem tummba ɗe goornooraŋ \w Misra\w* na kilifaanaŋ kahan ce jen.\x + \xo 7:10 \xo*\xt Camba 41:39-41\xt*\x* \p \v 11 Weɗ aɗ raakoh ŋ kur kaŋ Misra jen na Kanaan. Wa misikka nga ɓa lool, po caac ciŋ ɓoo raakisɗi ñamaah. \v 12 Wa Yaŋhooɓa kerah ne bele raakiɗ ŋ Misra, a woossa caac ciŋ ɓoo nga, wa nikka kaɗaŋ ɓa koc. \v 13 Wi ɓa kaɗ kotaŋ ɓa kanakɗoh, Yuusufa tummba po taambɗoh ciŋ ɗe inhissa ɗe, ŋ ndeem Firawnaana inahha ɓi kahan Yuusufa. \x + \xo 7:13 \xo*\xt Camba 41:54–45:16\xt*\x* \p \v 14 Yuusufa woosohha ne baab ɓa Yaŋhooɓa kaɗaat ɓaysa, a yi na ɓi kahan ɓa jen : ɓa nikeen ɓo' ndaŋkiyaah-yasna-kanak na ɓo' yatuus (75). \v 15 Yaŋhooɓa kaɗoh Misra ɗaa\x + \xo 7:15 \xo*\xt Camba 45:9–46:30\xt*\x* ; a kaanoh nga,\x + \xo 7:15 \xo*\xt Camba 49:33\xt*\x* a yi na caac ciŋ ɓoo. \v 16 Fiɗaaf caŋ ɓa ɓayuusa Sisem, ɓa ɗasɗuusa ŋ ruy-ruya Ibrahiima romee na koporiŋ ɗe ŋ ɓi rimkoh Hamor ngaŋ Sisem.\x + \xo 7:16 \xo*\xt Camba 23:3-20; 33:19; 50:7-13; Yosuwe 24:32\xt*\x* \p \v 17 Jamanoona Kooh hee mitɗohe ina a gapee Ibrahiima nikee reɓeeɗa ; raak cuuɓiŋ ɓoo ɓaatkiɗ, wa uupeeɗa uup laay ŋ \w Misra\w*, \v 18 po findi buur wiiriis adgohoh kur ka, buureem inheeɗi Yuusufa. \v 19 A ñaañohha cuuɓiŋ ɓoo, a tummba caac ciŋ ɓoo miskiɗ po a mbetɗukoheeɗa ɓa gooy caŋ ɓa ne ɓeem kaan. \p \v 20 Jamanooneem weɗ \w Musaa\w* raakohu, a nikka komaaki moɗiɗ ŋ Kooh ; a taambkohseeɗa ŋ kahan baab ɓa po a raakka caɓin kaahay ; \v 21 wi a mbetu, kuɓki ɓitɓiŋ Firawnaana parahha ɗe, a koɗta ɗe findi kuɓuuce. \v 22 Wa kaɗoh ɗaa, Musaa jangɗuusa ki'inhiŋ ɓi Misra jen, a nikka ɓo' raakiɗ hatil ŋ woo na tum.\x + \xo 7:22 \xo*\xt Pula 1:1–2:10\xt*\x* \p \v 23 Wi a raak kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40) weɗ a liiɓoh kaɗ marka ɓaah ciŋ ɗe, Israayel ci. \v 24 A hotta ƴaar gen Misra torhiɗeeɗa yino nga ɓa, a langɗoheeɗa ƴaara torhiɗasse, a wirndukɗeeɗa ɗe, a appa ƴaaraŋ Misraaca. \v 25 A liiɓee ne ɓaah ciŋ ɗe hey inhe ne Kooh waaɗ taamboh nga ɗe ne a muciɗ ɓa, waaye ɓa inheeɗaa. \p \v 26 Wa Kooh wiis, a hotta kanak ŋ ɓaah ciŋ ɗe hiñoheeɗa. A waaɗta ɓa kerhiɗohiɗ, a woosa ɓa ne : “ Ƴaaɓi, e ɗu ɓaah, wa ye tah ɗu hiñohe ? ” \v 27 Waaye ƴaara torhiɗohee teyɗukɗi Musaa, a yennja ɗe, a woosa ɗe ne : “ Ya ɓa tum ɗa kilifaaniŋ ɓoo na atte'ohiŋ ɓoo ? \v 28 Fu waaɗ to nam ap findi fu apoh ƴaariŋ Misraaci wotɓa e ? ” \v 29 Wa Musaa kerah woo keem, a saandohha, a raayya ŋ kur kaŋ Majaan.\x + \xo 7:29 \xo*\xt Pula 2:11-15 \xt*\x* A nikka ŋ ndaam, po a raakka kuɓu ƴaar kanak nga.\x + \xo 7:29 \xo*\xt Pula 18:3,4\xt*\x* \p \v 30 Wa degga kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40), malaaka teeɓukka Musaa ŋ kehƴa hulangaŋ tangooraŋ Sinaay, ŋ jaalaŋ yongkaahaŋ kidga ƴina gile. \v 31 Wa Musaa hot ineem, a feyuusa. A reɓpa ne a maraka baahiɗ, weɗ a kerhoh hoosooriŋ Heɗ ɓoo an : \v 32 “ A ñam Koohiŋ caac ciŋ ɗa, Koohiŋ Ibrahiima na Isaahha na Yaŋhooɓa ! ” Musaa tiitta po saakɗoheeɗa, a kaañisɗi marak. \v 33 Heɗ ɓoo woosa ɗe ne : “ Wolsa ñafaɗ ciŋ ɗa ; ɗiski fu tufuk wa keheƴ hooliɗ. \v 34 Ŋ hotiɗ torhiɗi cuuɓiŋ ngo na torhiɗasse ŋ Misra. Ŋ kerhiɗ iin ciŋ ɓa te ŋ ruhsiɗ ne ŋ naaf ɓa. Ɗiski wa nik, haya ŋ woos ɗa Misra.\x + \xo 7:34 \xo*\xt Pula 3:1-10\xt*\x* ” \p \v 35 Musaa yeem, a yi ɓaah ciŋ ɗe taaske, ɓa woyeeɗa ɗe ne : “ Ya ɓa tum ɗa kilifa na atte'oh ? ” Musaa a yi Kooh woos ne a nik kilifaani na yi na hee naafe cuuɓiŋ ɗe, taamboh ŋ ɓaatɗohiŋ malaakaani teeɓkee ɗe ŋ kidga ƴina. \v 36 A Musaa puliɗ Israayel ci \w Misra\w*. A tumiɗ in feyohiɗ na keemaan laayiɗ ŋ kur keem,\x + \xo 7:36 \xo*\xt Pula 7–12\xt*\x* na wa ɓa huusee Cookma-Ruumnda\x + \xo 7:36 \xo*\xt Pula 14:21–15:20\xt*\x* na wa ɓa nik ŋ kehƴa hulanga kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40).\x + \xo 7:36 \xo*\xt Pula 15:22–Rohƴiɗi 34:12 \xt*\x* \p \v 37 A Musaa namee woo Israayel ci ne : “ Kooh hey ɗu woosohe Woosuuɗ findiiso, a pulohan ŋ cuuɓiŋ ɗu.\x + \xo 7:37 \xo*\xt Rohƴiɗi 18:15\xt*\x* ” \v 38 Wa ɓooɓa coh ŋ kehƴa hulanga, a Musaa namee nik ŋ harmban caac ciŋ ɓoo na malaakaana woyee na ɗe ŋ tangooraŋ Sinaay. A rahassa woo ciŋ kipes ki, ne a eɗ ɓoo ca.\x + \xo 7:38 \xo*\xt Pula 19:1–20:21; Rohƴiɗi 5\xt*\x* \p \v 39 Waaye caac ciŋ ɓoo waaɗeeɗi kerhiɗ Musaa, ɓa sannga ɗe teyɗuk, keeñ ciŋ ɓa jen nikee ŋ dokuk Misra. \v 40 Ɓa kaɗta ŋ \w Aaruna\w*, ɓa woosa ɗe ne : “ Musaa ƴaari pulɗoh ɓoo Misra yii, ɓoo inahɗi ini rahas ɗe. Mbaa, haɓɗiɗa ɓoo kooh ci adgohan ɓoo. ” \v 41 Ɓa tiɓɗukka ɗoon, ɓa tummbaa koohiŋ ɓa, ɓa seeƴkeeɗa nataaleem. Ɓa neɓuusa ŋ ina ɓa tiɓoot na yaah ciŋ ɓa.\x + \xo 7:41 \xo*\xt Pula 32:1-6\xt*\x* \p \v 42 Ŋ ndeem, Kooh suungɗukka ɓa, a faɗta ɓa ɓa ñaamkeeɗa caɓni na nohi na hor ciŋ eel ci findi wa fiisohu ŋ Fiis ciŋ woosuuɗ ci an : “ Cey cuuɓiŋ Israayel ci, ɗoopaat ca ɗu seeƴkee na sarah ca cinooca ɗu haɓɗee ini ree kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40) ŋ kehƴa hulanga, ɗu haɓɗee ca wuu so e ? \v 43 Muk ! Ɗu haɓɗee ca wuu so haa ! Ɗu ɓayndohee \w ɗiipaŋ|lemma="ɗiip"\w*\f + \fr 7:43 \fr*\fq ɗiipaŋ Molok \fq*\ft : ɗiipii, wa nikee ndut haɓɗohu piis wala und. Ɓooɓa ñaamkohee koohi nikaaɗiini na woyse Molok nga.\ft*\f* Molok na horaŋ Romfa yi ɗu tum koohiŋ ɗu, ceɗ nataal ci ɗu haɓiɗ ne ɗu ñaamuk ca. Ineem weɗ tah po ŋ hey ɗu toore ŋ ɗiska uup us\x + \xo 7:43 \xo*\xt Amos 5:25-27\xt*\x* Babilon. ” » \p \v 44 Ecen taalndiɗta an : « Ŋ kehƴa hulanga, caac ciŋ ɓoo nikee na Ɗiipa ɗaakohsee in ca teeɓohee Ambtiɗohi. Ɗiipaam haɓɗohsee findi Kooh nakohee Musaa, laam a woyee Musaa ne a haɓɗaata jok findi a teeɓohee ɗe wa ŋ nataal.\x + \xo 7:44 \xo*\xt Pula 25–31; 35–40\xt*\x* \v 45 Ɗiipeem caac ciŋ ɓoo taamb nga nameena lam. Ɓa ɓayndoheena, wa Yosuwe adgoh ɓa, ŋ jamanoona ɓa degoh kur ka yaah ; kur kaŋ cuuɓ ca Kooh aañee ŋ fikiiɓa.\x + \xo 7:45 \xo*\xt Yosuwe 18:1\xt*\x* Wa rissa nga po ŋ jamanoonaŋ Dawuuda. \v 46 Kooh baahoheen Dawuuda, Dawuuda kiimmba ɗe ne a min taɓah genoha ne ɓi kahan Yaŋhooɓa ñaamkee ɗe nga.\x + \xo 7:46 \xo*\xt 2 Samuwel 7:1-17\xt*\x* \v 47 Waaye a kuɓkiŋ ɗe Suleymaan mirndoha taɓah.\x + \xo 7:47 \xo*\xt 1 Buur ci 6\xt*\x* \p \v 48 Waaye kinaat liiɓ keeh-keeh ne Kooh yi ŋ ɗafka ɗafka gen ŋ in ci yaah ɓo' haɓiɗ. Kerhaat ini woosuuɗi woo, an : \v 49 “ Heɗ ɓoo woo ne : ‘Asamaan weɗ ɓoofohaaniŋ ngo, kehƴi nikka degoha kot ciŋ ngo. Kon ɗu taɓahɗan ndo kahan mand na ? Wala winde ɗisik weɗ ŋ iɗsiɗkohan ? \v 50 A ñam fer in cii jen haa e\x + \xo 7:50 \xo*\xt Esayi 66:1-2\xt*\x* ?’ ” » \p \v 51 Ecen marakka ɓa woosa ɓa ne : « Ɗu ndeng ndeng haf ! Ɗu rannga keeñ ciŋ ɗu na nof ciŋ ɗu ŋ ɓeeɗkohiŋ Kooh findi ɓi ɓaahɗi ŋ Ambtiɗohiŋ ɗe. Ɗu ris hiñoh na \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*, ɗu mand na caac ciŋ ɗu ! \v 52 A yinde woosuuɗ a yi caac ciŋ ɗu tolfiɗɗi ? Caac ciŋ ɗu apiɗ ɓi yegɗohee ne Yurhiɗi hey haye. Te ɗu ɓi woti-woti, ɗu woriɗ ɗe, ɗu boommba ɗe. \v 53 Ɗu rahsiɗ waasiŋ Kooh taamboh ŋ malaakaaci, waaye ɗu taambiɗɗaa. » \s Kakaan kaŋ Ecen \p \v 54 Wa atte'oh ca kerah woo ciŋ Ecen ceem, ɓa ayrukka ɗe po ɓa heeɗa pooke. \v 55 Waaye Ecen riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani, a marakka ŋ Eel ci, a hotta siñaariŋ Kooh, a hotta Yeesu tufkiɗ ŋ ñaahmiŋ ɗe. \v 56 A woosa ne : « Ŋ hotiɗ Eel ci rangsukiɗ, \w Kuɓkiŋ ɓoyi\w* tufukka ŋ ñaahmiŋ Kooh. » \p \v 57 Wa ɓa kerah woo keem, ɓa leehukka ŋ ɗafka, ɓa rannga nof ciŋ ɓa. Ɓa jen ɓa faɗsukka Ecen. \v 58 Ɓa faseeɗa ɗe po ɓa puliɗta ɗe kur-taaha, ɓa tapeeɗa ɗe atoh ne ɓa ap ɗe. Seede'oh ca faɗee kulɓaacaŋ ɓa ŋ kot ciŋ komaaki mitiɗ fiir na woyse Sool. \p \v 59 Wa ɓa tapee Ecen atoh, a kiimeeɗa Kooh an : « Heɗ ɓoo Yeesu, teya ruuhiŋ ngo. » \v 60 Weɗ a ƴekoh gik, a leehukka ŋ ɗafka an : « Heɗi, kina ɓa amboh bakaaɗii ! » Wi a woo ineem, a nguɗta. \c 8 \p \v 1 Sool huneen ŋ ini Ecen apu. \s Kosiɗ ci cambiɗ tolfiɗu \p Ini kooɗoh mbaɗi kosiɗ ca nikee ŋ Yerusalem tolfiɗasseeɗa. Wa nikee tolfiɗ miskiɗ. Ɓa jen, ɗal \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci, ɓa pasarkohha ŋ kur caŋ Yudee na caŋ Samari. \v 2 Raak ɓi ƴaar kosiɗ Kooh lool uumbiɗ Ecen, ɓa rooyya ɗe rooy miskiɗ. \v 3 Waaye Sool ŋ haf ce, a heeɗa reehɗe ɓi Janguuna. A aaseeɗa ŋ kahan nu kahan, a pulɗeeɗa kosiɗ ca, ƴaar na ɓitiɓ, a taƴeeɗa ŋ kaso. \v 4 Ɓi pasarkohee nak, kaɗeeɗa ŋ ɗisik nu ɗisik, ɓa woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*. \s Filip woyiɗ Yegɗohiŋ Muci ŋ kur caŋ Samari \p \v 5 Ŋ pasarkoheem, weɗ Filip kaɗoh kur-taah ngaŋ Samari, a yegɗohha \w Mucɗohi Gapohse\w* ŋ ndaam. \v 6 Wa ɓa kerah ɗe te ɓa hotta firndeeca a tume, mboolnda jen hunnda, tummba tek, ɓa sikɗukeeɗa ɗe baahiɗ. \v 7 Laam \w jiini\w* laayiɗ nikee puleeɗa na leehuk ŋ kosaayiɗ ca te lafañ laayiɗ na ɓeendkiɗ laayiɗ wirra. \v 8 Ŋ ineem sum keeh-keeh raakka ŋ kur-taaheem. \p \v 9 Raakeen ƴaar ɓaatsiɗiɗ gen nga teeku Simong. A nikee luhusoh te a feyeen ɓi Samari lool. A tumee haf ce ɓo' yakak. \v 10 Ɓooɓa jen, yakak na komaaki meeɗ meeɗ sikɗuk woo ciŋ ɗe baahiɗ, ɓa woyee ne : « Ƴaarii, a yi hatiliŋ Kooh, hatili na woyse "yakki" ! » \v 11 Simong maañiɗ feyeeɗa ɓa na luhusiŋ ɗe, weɗ tah ɓa sikɗukeeɗa ɗe baahiɗ. \p \v 12 Waaye wa ɓa kos Filip yi woo ɓa Yegɗohiŋ Muci, wi kaɗ ŋ Nguuriŋ-Kooh na tiikiŋ Yeesu \w Kiristaa\w*, ɓa ɓoktuusa jen, ƴaar na ɓitiɓ. \v 13 Simong sah kossa, a ɓoktuusa. A waaɗisɗi saɓsukoh na Filip, a feysee feyu jameet ŋ firndeeca na keemaan ca raake. \p \v 14 Wa \tl Apootar\tl* ci nikee ŋ Yerusalem kerah ne ɓi Samari teyɗukiɗ woo kiŋ Kooh, ɓa tuuƴca Piyeer na Saaŋ nga ɓa. \v 15 Wa ɓa ree, ɓa kiimiɗta ɓa Kooh ne ɓeem rahas \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*. \v 16 Raak Fuuɗsi Hoolohngaani ruhseeɗi ŋ ali ɓo' nga ɓa paaɗ ; ɓa ɓoktassee ŋ tiikiŋ Heɗ ɓoo Yeesu dong. \v 17 Ŋ ndeem Piyeer na Saaŋ degga ɓa yaah ciŋ ɓa, ɓeem rahassa Fuuɗsi Hoolohngaani. \p \v 18 Simong hotta ne kosiɗ ca rahas Fuuɗsi Hoolohngaani wa \tl Apootar\tl* ci deg ɓa yaah ciŋ ɓa, ŋ ineem a kommba Piyeer na Saaŋ kopor. \v 19 A woosa ɓa ne : « Namaat to eɗ hatilii po ɓo' nu ŋ nam deg yaah ciŋ ngo ŋ haf ɗah, a rahas Fuuɗsi Hoolohngaani. » \p \v 20 Waaye Piyeer loffa ɗe ne : « Koporiŋ ɗa sooƴaat na ɗa ! Ini Kooh na onohe, fu liiɓ ne fu mina min romoh koporiŋ ɗa e ? \v 21 Fu ɓaahɗi, fu ɓaahlaanɗi ŋ inii laam liiɓohaaɗ ciŋ ɗa yurahɗi ŋ fiki Kooh. \v 22 Mbaa ɓoƴsoha liiɓohaaɗ ciŋ ɗa moɗaaɗiiceem te fu kiim Heɗi, wa miniɗ nik ne a hey ɗa ɗaase liiɓohaaɗ ciŋ ɗa. \v 23 Ŋ hotiɗ ne fu riifiɗ na aay-keeñ te bakaaɗ tumiɗ ɗa ñaam. » \v 24 Simong loffa Piyeer na Saaŋ ne : « Ɗu ŋ haf ɗu, kiimɗaat to Heɗi po ali in, ŋ in ci ɗu woo rahsuu so. » \p \v 25 Wa Piyeer na Saaŋ ƴut seede na yegɗoh woo kiŋ Heɗi, ɓa dokukka Yerusalem. Ŋ waasi, ɓa yegɗohha Yegɗohiŋ Muci ŋ kur laayiɗ ŋ Samari. \s Filip na ƴaara genee Ecopi \p \v 26 Wa Piyeer na Saaŋ coot, malaaka Heɗ ɓoo woosa Filip ne : « Kurka, fu kaɗ ŋ ɓak yaah-ñaahum ne fu yurhiɗkoh na pulohaaɗ-noh ɗah, ŋ waasa puloh Yerusalem kaɗta Gasaa, wa waas hulang. » \v 27 Filip jaarra kuruk, a kaɗta. Weɗ a cohoh na ƴaar gen Ecopi. \p Ƴaareem ɓucsee ɓucu\f + \fr 8:27 \fr*\ft Ŋ jamanoocaam buur ci raakeen dag ci meeɗ ɓucu.\ft*\f*. A nikee kilifa yakak, a yi meeɗ taambkoh raak-raakaŋ Kandaas, buura ɓitɓaŋ Ecopi. Ƴaareem hayee Yerusalem ne a ñaamuk Kooh. \v 28 Wa raak ɗe hayiɗ po wiirkeeɗa, a ɓooffa ŋ wotiiriŋ ɗe, a jangeeɗa Fiis ciŋ woosuuɗi Esayi. \p \v 29 Fuuɗsi Hoolohngaani woosa Filip ne : « Daba wotiireen. » \v 30 Filip nuppa dabbaa, a kerahha ƴaaraŋ Ecopiica jangeeɗa Fiis ciŋ Esayi, a meekissa ɗe ne : « Ini fu na jange, fu inhiɗ ini wa tokis e ? » \v 31 Ƴaara woosa ɗe ne : « Ŋ min na inhoh ini wa tokis te ŋ raakɗi ali ɓo' ne a teeɓ po ! » Weɗ a woyoh Filip ne a rapaat, a ɓoof ŋ serooce. \v 32 Raak inii weɗ a jangee ŋ Fiis ci : \q « A mandee na mbaali \q na kee hoossa ; \q a ɗekka teɗ findi kuyi ƴini na hufse, \q a wooɗi ali in. \q \v 33 A ƴissuutɗuusa, \q a ñakɗukohuusa keeh. \q Ya ɓa woyan ŋ ini kaɗ ŋ ɓi rimkoh nga ɗe ? \q Kipes kiŋ ɗe ŋ kehƴi reehɗuuɗ !\x + \xo 8:33 \xo*\xt Esayi 53:7-8 \xt*\x* » \m \v 34 Ƴaara meekissa Filip ne : « Ne wa neɓ ɗa ɗah, woo so, woosuuɗi na woye ŋ ya ɓa ndii ? A na woye haf ce wala ɓo' wiiriis ? » \v 35 Weɗ Filip camboh ŋ ini Fiis ci woo weem, a woosa ɗe Yegɗohiŋ Muci, ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu. \p \v 36 Ɓeɗ kaɗoh kaɗoh po ɓa hotta masuɓ ; ƴaara woosa ne : « Masuɓ weɗɗi, wa ye hondohan ndo ɓoktu ? » [ \v 37 Filip woosa ɗe ne : « Fu miniɗ ɓoktu, ne fu kosiɗ ŋ keeñiŋ ɗa jen ɗah. » Ƴaara woosa ne : « Ŋ kosiɗ ne Yeesu Kiristaa a yi \w Kuɓkiŋ Kooh\w*. »] \v 38 A nakohha ne wotiira tufkiɗu. A na Filip ruhussa, ɓa kanak jen, ɓa aassa ŋ ɗooƴ masma, Filip ɓokitta ɗe. \p \v 39 Wa ɓa pul masma, \w Fuuɗsiŋ Heɗ ɓoo|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* ginnda Filip, ƴaara hotisɗi ɗe ; ƴaara taalndiɗta waasaŋ ɗe, a kaɗeeɗa na keeñ soosiɗ. \v 40 Ini kaɗ ŋ Filip, a hotkoh kur-taahaŋ Asoot, a woyeeɗa Yegɗohiŋ Muci ŋ kur nu a taamboh ɗah, po a reesa Seesare. \c 9 \s Sool kosiɗ Yeesu \p \v 1 Ŋ ini kaɗ ŋ Sool, a genee dabgiɗ ap taalubeeciŋ Heɗ ɓoo. A kaɗta ŋ \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakka, \v 2 a meekissa ɗe kayit ca a ɓayan wuu \w \+tl sinaagog\+tl*\w* caŋ Damas ; ne a raak ɓi ƴaar mbaa ɓitiɓ nga taambɗee waasiŋ Yeesu ɗah, a amb ɓa, a ɓay ɓa Yerusalem. \p \v 3 Wa a kaɗ po a heeɗa ree Damas, ɗekka po ñiin puloh Eel ci willa ɗe, siñaarɗeeɗa. \v 4 A keennda ŋ kehƴi, a kerahha hooso woyeeɗa ɗe ne : « Sool, Sool, waaye tah fu tolfiɗee so ? » \v 5 A loffa ne : « A fu ɓa Heɗi ? » Hoosoora woosa ɗe ne : « E ñam Yeesu yi fu na tolfiɗe. \v 6 Waaye kurka, aasa ŋ kur ki, fu hey woyse nga ini fu joy tum. » \p \v 7 Ƴaaɓa hunee na ɗe tufukka, ɓa feyuusa po ɓa minɗi woo. Ɓa kerheen hoosoora waaye ɓa hoteeɗi ɓo'. \p \v 8 Sool kurukka, a marakka waaye a minisseeɗi hot. A ambuusa ŋ yaah, a nookuusa ne a reytinu Damas. \v 9 A rissa fuuliɗ neeh kaahay, a ñamɗi, a anɗi. \p \v 10 Waam, ŋ Damas, wa raakeen taalube nga teeku Anañaas. Heɗ ɓoo teeɓukka ɗe findi heeƴ, woosa ɗe ne : « Anañaas ! » Yeem loffa ne : « Yoo, Heɗi, ñam yii. » \v 11 Heɗi woosa ɗe ne : « Kurka, fu kaɗ kahan Yudaa, ŋ mbeeddaana na woyse Mbeeddaani Yurhiɗi, fu meeksoh ƴaari na woyse Sool gen Tarsa. A yaa kiim Kooh. \v 12 In hayɗohiɗ ɗe findi heeƴ, an ƴaar teeku Anañaas aasiɗ, degga ɗe yaah ciŋ ɗe ne a hotis. » \p \v 13 Anañaas loffa ne : « Heɗi, ŋ kerhiɗ ŋ ɓo' laayiɗ moɗaaɗiici ƴaareem tum ɓooɓiŋ ɗa ŋ Yerusalem. \v 14 Te ɓaat nga, ndii sah kilifaaciŋ seeƴkiɗoh ciŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* oniɗ ɗe ne a min amb ɓooɓi na kiime ŋ tiikiŋ ɗa jen. » \p \v 15 Waaye Heɗ ɓoo woosa Anañaas ne : « Kaɗa, laam ƴaareem, ñam kooɗ ɗe ne ŋ njirñiɗkoh ɗe. A hey inhiɗohe tiikiŋ ngo ŋ heet ci nikɗi Yawuut, na buur ciŋ ɓa na Israayel ci. \v 16 Mi ŋ haf fo, ŋ hey ɗe teeɓe juukiŋ miskiɗ ci a raakan sagu tiikiŋ ngo. » \p \v 17 Wa a kerah woo keem, Anañaas kaɗta. A aassa ŋ kahna, a degga Sool yaah ciŋ ɗe, a woosa ɗe ne : « Sool taambɗoh ho, Heɗi a yi tuuƴ co, Yeesu, yi teeɓuk ɗa ŋ waasi wi fu na haye ; a yi tuuƴ co ne fu hotis te fu riif na \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w*. » \v 18 Ŋ ɗiska ɗiska, in haa waasintoor pulohha ŋ has ciŋ ɗe, keennda, a hotisseeɗa. A kurukka, a ɓoktuusa. \v 19 Ƴutta, a ñammba, a raakissa hatil. \s Sool cambiɗ yegɗoh Yegɗohiŋ Muci \p Wa a ɓoktu po ƴutta, a tummba ɓi neeh ŋ ndaam na taalubeeca gen Damas. \p \v 20 Ŋ ɗiska ɗiska, a cammba yegɗoh ŋ \tl sinaagog\tl* ca ne Yeesu a yi \w Kuɓkiŋ Kooh\w*. \v 21 Ɓooɓa kerhee ɗe jen feyuusa, ɓa woyeeɗa ne : « Ca' ! Ƴaarii a yi meeɗ tumoh miskiɗ ŋ Yerusalem, a torhiɗee ɓooɓi na kiime ŋ tiikiŋ ƴaareem haa e ? Te a hay ndii ne a amb ɓooɓeem, a ɓay ɓa ŋ fiki kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca. » \p \v 22 Waaye Sool uupeeɗa nga uup ndeng ŋ ini a yegɗohe. Yawuut ca genee Damas raakɗi lofaah, laam a nikee teeɓeeɗa ɓa ne Yeesu a yi \w Mucɗohi Gapohse\w* ! \p \v 23 Wa tummba in maañiɗ, Yawuut ci kerhiɗohha ne ɓa ap ɗe. \v 24 Sool yeggaa, raak ɓa niiɗeeɗa yahndeer caŋ kur-taaha noh na wek ne ɓa min ɗe ap. \v 25 Waaye taalubeeciŋ ɗe ɓayya ɗe na wek, ɓa ɓekka ɗe ŋ dammba yakiɗ, ɓa yoorra ɗe huntiɗkohiɗ na miira. \s Sool kaɗiɗ Yerusalem \p \v 26 Wa Sool puloh ndaam, a kaɗta Yerusalem, a jeemmba hun na taalubeeci waaye ɓa jen ɓa neƴƴohha ɗe, ɓa koseeɗi kitaalubeekiŋ ɗe. \v 27 Weɗ Barnabaas ɓayoh ɗe, kaɗta na ɗe ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ca, a naandsukka ɓa findi Sool hotoh Heɗ ɓoo ŋ waas Damas na findi Heɗi woyoh na ɗe, na oolki a oolkee woo ŋ tiikiŋ Yeesu ŋ ndaam. \v 28 Ŋ ineem, a nikka na ɓa ŋ ɗooƴ Yerusalem, a hunnda na ɓa, a woyeeɗa ŋ tiikiŋ Heɗi te a neƴƴohɗi. \v 29 A woyeeɗa, a taastiɗoheeɗa na Yawuut ci na jombe \w gerek\w*, waaye ɓeem jeemeeɗa ɗe ap. \v 30 Wa ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca keraha, ɓa ɓayya ɗe po ŋ Seesare, ɓa cootiɗta ɗe Tarsa. \p \v 31 Waam raak, kosiɗ caŋ Yudee jen na Galile na Samari, raakiɗ jam. Kosiŋ ɓa ɓaatkeeɗa, ɓa peseeɗa ŋ nup Kooh Heɗ ɓoo, te ɓa uupeeɗa nga uup laay, taamboh ŋ ɓaatɗohiŋ Fuuɗsi Hoolohngaani. \s Piyeer ŋ Lidda, wirɗukaŋ Enee \p \v 32 Piyeer kaɗeeɗa ŋ ɗisik nu nik ŋ kur ka. Wa raakka mbeh, a kaɗta marka \w ɓo'-Kooh ca|lemma="ɓo'-Kooh ci"\w*\f + \fr 9:32 \fr*\fqa ɓo'-Kooh ci \fqa*\ft : ini ɓoo na tokse "ɓo'-Kooh ci", namiɗ min toksu "hoolɗuuɗ ci wuu Kooh". Ngaŋ Fiis ciŋ Ambtiɗohi Asi, e kosiɗ ci jen na ɓeeɗkohse ɗaa.\ft*\f* genee Lidda. \v 33 A cohha na ƴaar nga teeku Enee. Ƴaareem tumiɗ kiis yasna-kaahay ŋ fiƴaang, a lafñee lafañ. \v 34 Piyeer woosa ɗe ne : « Enee, Yeesu \w Kiristaa\w* a yii wiriɗ ɗa, kurka fu raɗoot fiƴaangiŋ ɗa. » Jaarra, Enee kurukka. \v 35 Wa ɓooɓa gen Lidda na kur caŋ Saroon hot ɗe, ɓa ɓoƴsohha pesohaaɗ, ɓa kossa Heɗ ɓoo. \s Piyeer hultiɗiɗ Tabita ŋ Yope \p \v 36 Wa raakeen ŋ Yope taalube Yeesu ɓitiɓ teeku Tabita, wa tokis "Dorkas" ŋ gerek, weɗ "Ngaay". A meeɗ gen ŋ tum in baahiɗ na ɓaatɗoh ñakiɗ ci. \v 37 Ŋ neeh caam, a keennda kosaay, a kaannda. Ɓa ɓookka fiɗaafa, wa deguusa ŋ tuuƴ, ŋ ɗafuk kahna. \p \v 38 Taalubeecaŋ Yope kerheen ne Piyeer yaa ŋ Lidda. Lidda usoheeɗi na Yope. Ɓa woossa ƴaar kanak ne ɓa kaɗ ŋ Piyeer, ɓa kiim ɗe ne a hay nga ɓa win-win. \v 39 Piyeer kurukka, a hunnda na ɓa. \p Wa a ree, ɓa ɓayya ɗe ŋ tuuƴa ŋ ɗafka. Ɓitiɓ ca fu inah ne ƴaar caŋ ɓa kaaniɗ, hayya cohe na ɗe. Ɓitiɓ ceem, Dorkas meeɗeen ɓa haɓɗiɗ kulɓa wa a na pese. Ɓa taambkohha Piyeer na fuɗ, ɓa teeɓeeɗa ɗe kulɓaaceem. \v 40 Piyeer puliɗta ɓa jen, a ƴekka, a kiimeeɗa Kooh, ƴutta, a yurhiɗkohha na fiɗaafi, a woosa ne : « Tabita kurka ! » Tabita marakka, a hotta Piyeer, a ɓooffa. \v 41 Piyeer onnda ɗe yaah, ɓaatɗohha ɗe ne a kuruk ; ƴutta a ɓeeɗukka ɓo'-Kooh ca na ɓitiɓ ca ƴaar caŋ ɓa kaane, a teeɓpa ɓa ɗe pesiɗ. \p \v 42 Ineem yeguusa ŋ Yope jen, ɓo' laayiɗ kossa Heɗ ɓoo. \v 43 Ŋ finho ineem, Piyeer tassa ŋ Yope ɓi neeh, a dale ŋ kahan ƴaar teeku Simong. Simong yeem nikee fortoh und. \c 10 \s Piyeer ŋ ɗiskaŋ Koorney \p \v 1 Wa raakeen ŋ Seesare ƴaar teeku Koorney. A adgohee soldaar teemet, ɓa ɓaahee ŋ soldaar caŋ \w Rom\w*, ɓi na woysee soldaar caŋ Itaali. \v 2 Ƴaareem nikee ɓo' waaɗiɗ Kooh, ye nupan Kooh, a yi na ɓi kahan ce jen. A meeɗeen on keeh-keeh Yawuut ci raakaaɗiici te a meeɗ gen kiim Kooh. \p \v 3 Wa raakka mbeh, wi kaɗ po nohi cammba soos, in hayɗohha Koorney findi heeƴ, a hotta hooliɗ malaaka Kooh aasiɗ, raakka ɗe ŋ ɗiska a nikee, woosa ɗe ne : « Koorney ! » \v 4 A tiitta, a iiƴca malaakaani hew, a woosa ne : « Wa ye kilifaani ? » Malaakaani loffa ɗe ne : « Kooh teyɗukiɗ kiim ciŋ ɗa, a alkohɗi ɓaatɗohi fu na ɓaatɗohe ñakiɗ ci. \v 5 Ɗiski wa nik, woosa ɓi ƴaar Yope, ɓa ɓeeɗkiɗ ɗa ƴaara teeku Simong te a woysee Piyeer. \v 6 A dal ŋ kahan fortoh und nam teeku Simong, kahan ce nik ŋ sero cookma. » \p \v 7 Wa malaakaana woyee na ɗe coot, Koorney ɓeeɗukka surga kanak ŋ surgaaciŋ ɗe na soldaar yino nupiɗ Kooh ŋ ɓi a adgoh in maañiɗ. \v 8 Koorney naandsukka ɓa ini raak jen, ƴutta a woossa ɓa Yope. \p \v 9 Ŋ Kooh-wiisiina, ɓa nikka ŋ waas po ɓa reɓeeɗa Yope, raak Piyeer rapiɗ ŋ ɗafuk kahna ne a kiim Kooh ŋ leero noh. \v 10 A aɗukka, a waaɗta ñam. Wa a tikɗassee kañam, in puloh ŋ Kooh hayɗohha ɗe findi heeƴ. \v 11 A hotta Eel ci rangsukiɗ, inaa haa piis yakak ambuuɗ ŋ koñ ciŋ wa nikiis ci ruhseeɗa po ŋ kehƴi. \v 12 Heet ciŋ ɗoopaat ci jen nikka nga : ɗoopaat ci na kot ci nikiis ci na faskoh ci ŋ kehƴi na pundoh ci ŋ ɗafki. \p \v 13 Raakka hoosoori woo ɗe ne : « Kurka Piyeer ! Apa fu ñam ! » \v 14 Waaye Piyeer loffa ne : « Muk Heɗi, ŋ moosɗi ñamoh in araamiɗ wala in hoolaaɗi'iɗ ! » \v 15 Hoosoora woyissa ɗe ne : « Ini Kooh hooliɗ, fu, kinaa araamiɗ ! » \v 16 Ɗaa, hoosoora woyeeɗa, Piyeer lofeeɗa po wa nikka waas kaahay, jaarra ina mand na piis rapɗuusa ŋ Eel ci. \p \v 17 Piyeer muuƴca ŋ ini hayɗohee ɗe findi heeƴ, an wa joy ye tokis ? Waam raak ɓooɓa Koorney woosee meeksohiɗ kahan Simong po ɓa reyiɗ nguɓu kahna. \v 18 Ɓa ɓeeɗkohha, ɓa meeksohha an : « Simong yi na woyse Piyeer a dal ŋ ndii e ? » \p \v 19 Piyeer rissa liiɓsiɗoh ŋ ini hayɗohee ɗe findi heeƴ, \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* woosa ɗe ne : « Ƴaar kaahay ɓii waak ɗa ŋ ndii. \v 20 Kurka fu ruhus, huna na ɓa ; kina raak hel kanak nga, ñam woos ɓa. » \p \v 21 Piyeer ruhussa, a woosa ƴaaɓa ne : « Ñam ɓoyi ɗu na waake, wa ye kot ciŋ ɗu ? » \v 22 Ɓa loffa ɗe ne : « A Koorney, ƴaar ŋ ɓi adgoh soldaar ciŋ Rom, a yi woos ɓoo. A ƴaar yurhiɗ, a nupiɗ Kooh te Yawuut ci jen seede'iɗ ɗe seede baahiɗ. A malaaka Kooh nak ɗe ne a ɓeeɗkaat ɗa ŋ kahan ce, a sikɗuk ini fu raak woyaah ɗe. » \v 23 Jaarra Piyeer woosa ɓa ne ɓa aasaat, ɓa neeh po kim. \p Wa Kooh wiis, a ɗoffa, a cooteeɗa na ɓa ; ɓi ɓo', ŋ ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca ŋ kur kaŋ Yope ɓennda ɗe. \v 24 Ŋ Kooh-wiisiina weɗ a reyoh Seesare. Raak Koorney ɓeeɗkiɗ ɓaah ciŋ ɗe, a nammba ɓeeɗuk nawleeciŋ ɗe keeh-keeh ci, a sekeeɗa Piyeer. \v 25 Wa Piyeer na aase, Koorney kaɗta coha na ɗe, a ƴekiɗta ɗe po a reesa kehƴi, a ñaamukka ɗe. \v 26 Waaye Piyeer kurkiɗta ɗe, woosa ɗe ne : « Kurka ! Ŋ nam nik ɓo' dong. » \v 27 A taalndiɗta, a woyeeɗa na Koorney po a aassa kahna. A raakka ɓo' laayiɗ nangɗukohiɗ nga. \p \v 28 A woosa ɓa ne : « Ɗu inhiɗ ne wa sangohuuɗ ne Yawuut ambsukoh na yi nikɗi Yawuut wala a aas kahan ce. Waaye Kooh teeɓiɗ to ne ŋ joyɗi woo ŋ ini kaɗ ŋ ɓo' ne a araamiɗ wala a hoolɗi. \v 29 Weɗ tah, wi ɗu nakoh ho ɓeeɗkiɗu, ŋ degɗi ali woo nga, ŋ hayiɗ. Ŋ waaɗiɗ inah ini tah ɗu ɓeeɗukka so. » \p \v 30 Koorney loffa ɗe ne : « Wa degiɗ neeh kaahay woti, ŋ wahtuunii, wahtuuni nohi na cambohe soos, ŋ kiimeeɗa Kooh ŋ kahan ndo. Ɗekka po ƴaar ɓekuk kulɓa melciɗ nikka jalañ ŋ fikiiso, \v 31 a woosa so ne : “ Koorney, Kooh teyɗukiɗ kiimiŋ ɗa te a alkohɗi ɓaatɗohi fu na ɓaatɗohe ñakiɗ ci. \v 32 Mbaa woosa ɓi ɓo', ɓa kaɗ Yope, ɓa ɓeeɗkiɗ ɗa Simong yi na woyse Piyeer. A dal ŋ Simong wiiriis fortoh und te kahan ce nik ŋ sero cookma. ” \v 33 Ŋ jaarra woosoh nga ɗa te corka ŋ ini fu teyɗuk hay. Ɗiski wa nik ndii, ɓoo jen, ɓoo ɓii ŋ fiki Kooh ne ɓoo kerah ini Heɗi nak ɗa woyu jen. » \s Woo kiŋ Piyeer ŋ kahan Koorney \p \v 34 Piyeer kooɗta woo ka, woosa ne : « Ŋ inhiɗ keeh-keeh kotii ne Kooh raakɗi talsoh ŋ ɓooɓi, \v 35 laam ɓo' nu nup ɗe te a genee tum in yurhiɗ ɗah, ŋ cuuɓ nu a min ɓaahoh ɗah, a neɓiɗ ɗe. \p \v 36 A woosohiɗ woo kiŋ ɗe ŋ Israayel ci, a woosa ɓa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wiŋ jami taamboh ŋ Yeesu \w Kiristaa\w* yi Heɗ ɓo' ci jen. \v 37 Wa camb wa \w Yahya\w* woo ne “ Ɓoktukaat ! ” Ɗu inhiɗ ini raak cambohha Galile po ŋ kur caŋ Yudee jen. \v 38 Ɗu inhiɗ findi Kooh yiifoh hatiliŋ Fuuɗsi Hoolohngaani ŋ Yeesu yiŋ Nasareet te ɗisik nu a taambeen ɗah, a tumeeɗa in baahiɗ nga, a wirɗeeɗa ɓi Seytaani ambe, laam Kooh nikee na ɗe. \p \v 39 Ɓoo nak, e ɓoo seedeeciŋ in ci Yeesu tum jen ŋ Yerusalem na kur ciŋ Yawuut ci cinooci. A apuuɗ ŋ daaƴi ɓa daaƴ ɗe ŋ kurwaa, \v 40 waaye Kooh hultiɗiɗ ɗe ŋ mbeha kaahayɗoh. A onnda ɗe ne a teeɓ haf ce ɓooɓi, \v 41 ɓooɓi jen haa, waaye seedeeci Kooh kooɗee bala ineem, weɗ ne ɓoo, ɓi ñamee aneeɗa na ɗe wa a hulit ŋ kakaan ka. \p \v 42 A nakiɗ ɓoo ne ɓoo yegiɗ cuuɓi ne a yi Kooh tufkiɗ ne a atte pesiɗ ci na kaaniɗ ci. \v 43 Woosuuɗ ci jen seede'ɗiɗ ɗe ne : Yaa nu kos ɗe ɗah, Kooh hey ɗa ɗaase bakaaɗ ciŋ ɗa ŋ tiikiŋ ɗe. » \s Fuuɗsi Hoolohngaani ruhsiɗ ŋ ɓi nikɗi Yawuut \p \v 44 Wa Piyeer na woye, Fuuɗsi Hoolohngaani ruhussa ŋ ɓooɓa sikɗukee Yegɗohi jen. \v 45-46 Yawuut ca kosiɗ ca nikee na Piyeer kerheeɗa ɓeem jombeeɗa ŋ peɗeem ci nikɗi peɗeem ciŋ ɓa, yakɗeeɗa Kooh. Yawuut ca jen feyuusa ŋ ini Kooh nam soɗ Fuuɗsi Hoolohngaani ŋ ɓi nikɗi Yawuut. \p Piyeer woosa ne : \v 47 « Ɓi rahas Fuuɗsi Hoolohngaani findi ɓoo, ɓa miniɗ sangohu ɓoktu ŋ masuɓ e ? » \v 48 Ŋ ineem, a nakohha ne ɓa ɓoktu ŋ tiikiŋ Yeesu Kiristaa. Ƴutta, ɓa kiimmba ɗe ne a nik na ɓa ɓi neeh. \c 11 \s Piyeer woyiɗ na kosiɗ caŋ Yerusalem \p \v 1 Ŋ ineem, \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci na ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci nikee ŋ Yudee kerahha ne ɓi nikɗi Yawuut namiɗ teyɗuk woo kiŋ Kooh. \v 2 Wa Piyeer dokuk Yerusalem, Yawuut ca kosiɗ ca ngaseeɗa ɗe \v 3 an : « Wa ye tah fu aassa kahan \w nguɗkaaɗiici|lemma="nguɗuk"\w* po fu ñameeɗa na ɓa ? » \v 4 Ŋ ineem Piyeer naandsukka ɓa ina raak jen, ambohhaa ŋ cambohaana kaɗeeɗa po ŋ reehɗohaana. \p A woo ɓa ne : \v 5 « Ŋ nikee ŋ kur-taahaŋ Yope, ŋ kiimeeɗa Kooh nga. In hayɗohha so haa heeƴ : Ŋ hotta inaa haa piis yakak ambuuɗ ŋ koñ ciŋ wa nikiis ci. Wa ruhsoheeɗa Eel ci po wa reesa ŋ serooso. \v 6 Ŋ marakka baahiɗ ŋ ɗooƴi, ŋ hotta ɗoopaat ci na kot ci nikiis ci ŋ kehƴi na ci ŋ nduufi na faskoh ci na pundoh ci ŋ ɗafki. \p \v 7 Ŋ kerahha hooso woyiɗ to ne : “ Kurka Piyeer, apa fu ñam ! ” \v 8 Waaye ŋ loffa ne : “ Muk Heɗi, ŋ moosɗi ñamoh in araamiɗ wala in hoolaaɗi'iɗ. ” \v 9 Hoosoori puloh Eel ci kanakɗukissa woo an : “ Ini Kooh hooliɗ, fu, kinaa araamiɗ ! ” \v 10 Ɗaa, hoosoora woyeeɗa, ŋ lofeeɗa po wa nikka waas kaahay, ƴutta ina jen dokukka ŋ Eel ca. \p \v 11 Jaarra ɓo' kaahay reyeeɗa kahna ɓoo dalohe. Ɓa pulohee Seesare nikka haa ne ɓa woossee nga so. \v 12 \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* woosa so ne ŋ hunaat na ɓa te ŋ kanaat liiɓsiɗoh nga. Ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci yasna-yinooci ɗu na hote ɓii, ɓennda so Seesare, ɓoo aassa kahan Koorney. \v 13 A woosa ɓoo ne, a hot malaaka tufkiɗ ŋ ɗooƴ kahan ce woosa ɗe inii : “ Woosa ɓo' Yope, a ɓeeɗkiɗ ɗa Simong yi na woyse Piyeer. \v 14 A hey ɗa woye woo ci mucɗan ɗa, fu na ɓi kahan fu jen. ” \p \v 15 Wi ŋ camb woo, Fuuɗsi Hoolohngaani ruhussa nga ɓa findi a ruhsohee nga ɓoo ŋ cambohaana. \v 16 Ŋ jaarra naandsuk woo kiŋ Heɗi wii : “ \w Yahya\w* ɓoktohee na masuɓ waaye ɗu, ɗu ɓoktohsan Fuuɗsi Hoolohngaani. ” \v 17 Ini Kooh on ɓoo wi ɓoo kos Yeesu \w Kiristaa\w*, Kooh oniɗ ɓa wa ɗah, a mi ɓa po ŋ nookohee na Kooh ? » \p \v 18 Wa ɓa kerah woo keem, ɓa raakisɗi woyaah, ɓa yakɗeeɗa Kooh an : « Wa keeh kat ne Kooh namiɗ on ɓi nikɗi Yawuut ne ɓa ɓoƴsoh kipes, ɓa raak kipes ki keeh-keehi. » \s Janguuniŋ Añcos \p \v 19 Ŋ finho kakaan kaŋ Ecen, kosiɗ ci cammba torhiɗu po ɓa pasarkohha ŋ Feniis na Siipar na Añcos. Ɓa topee na yegɗohiŋ woo kiŋ Kooh ŋ Yawuut ci dong. \p \v 20 Moona raakeen nga ɓa ɓi ɓo' Siipar na Sireen, ɓeem kaɗta Añcos nameeɗa woo ɓi nikɗi Yawuut \w Yegɗohiŋ Muci\w* kaɗ ŋ Yeesu Heɗi. \v 21 Hatiliŋ Heɗi hunnda na ɓa, po ɓo' laayiɗ kossa, ɓoƴsohha pesohaaɗ, ɓa hayya ŋ Heɗi. \p \v 22 Ɓi Janguuniŋ Yerusalem kerahha ineem, ɓa woossa Barnabaas Añcos. \v 23 Wa a ree, a hotta findi Kooh baahohoh kosiɗ ca, a neɓuusa nga, a ñaahha ɓa jen ne ɓa risaat ndengɗuk keeh-keeh ŋ ñaakɗi ɓa na ñaakɗe Heɗi. \v 24 Barnabaas nikee ɓo' baahiɗ, riifiɗ na Fuuɗsi Hoolohngaani na kos. Ŋ ineem mboolo keeh-keeh lannga na Heɗi. \p \v 25 Ƴutta Barnabaas kaɗta waaka Sool ŋ Tarsa. \v 26 Wa a hot ɗe, a ɓayya ɗe Añcos. Ɓa tummba kiis mulnguus na ɓi Janguuna, ɓa jangiɗta mboolo keeh-keeh nga. Ŋ ndaam, ngaŋ Añcos, weɗ taalubeeci camboh ɓeeɗku "\tl Kerceen\tl*". \s Barnabaas na Sool ŋ Yerusalem \p \v 27 Ŋ mbeh ceem, raakka woosuuɗ ci puloh Yerusalem, hayya Añcos. \v 28 Yino nga ɓa teeku Agabus, Fuuɗsi Hoolohngaani inhiɗta ɗe ne aɗ miskiɗ hey raake ŋ kehƴi jen, a kurukka, a woosaa. Wa raakangannga ŋ jamanoona Kolod nikohee buura yakkaŋ \w Rom\w*. \v 29 Wa taalubeeca keraha, ɓa kerhiɗohha ne yaa nu nga ɗah, eɗoh ini a min eɗoh ne ca woosohu ɓaatɗohoha ɓaah caŋ ɓa kosiɗ ca nik ŋ Yudee. \v 30 Ɓa tummba ineem, ɓa degga onoh ca ŋ yaah Barnabaas na Sool, ɓeem kommba ca adgohoh caŋ Janguunaŋ Yudee. \c 12 \s Saak apuuɗ, Piyeer ambuuɗ ŋ kasoona \p \v 1 Ŋ jamanoonaam Herod buura, ammba ɓi ɓo' ɓaah ŋ Janguuna, a tumeeɗa ɓa miskiɗ. \v 2 A apɗukka Saak na ndang, taambɗoh Saaŋ. \v 3 Wa a hot ne ineem neɓiɗ Yawuut ci, a nammba ambɗuk Piyeer. Wa nikee mbeh ciŋ feetiŋ Mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci. \v 4 Wa a amb Piyeer, a taƴca ɗe ŋ kasoona. A nakka lang soldaar nikiis ne ɓa niiɗee ɗe, lang nu nga ɗah raakee soldaar nikiis. A waaɗta ɗe ɓay ŋ fiki ɓooɓa, a atte'u ne feetiŋ \tl \+w Paak\+w*\tl* reeh ɗah. \v 5 Ŋ ineem Piyeer niiɗasseeɗa ŋ kasoona, waaye ɓi Janguuna kiimɗeeɗa ɗe Kooh na keeñ ciŋ ɓa jen. \s Piyeer pulɗuuɗ kasoona \p \v 6 Herod nikee ŋ kot ɓay Piyeer ŋ fiki ɓooɓa ne a atte'u. Ŋ weka bala a atte'san ɗah, Piyeer toksee na ceen kanak, a neeheeɗa ŋ harmban soldaar kanak, te ŋ fiki yahndeeraŋ kasoona ɓi soldaar tufkeen nga, niiɗeeɗa. \p \v 7 Ɗekka po malaaka Heɗ ɓoo hayya, ɗiski siñaariɗta nañ. A laɓiɗta Piyeer ŋ hambuus ne a yun ɗe, a woosa ɗe ne : « Kurka gaaw ! » Ceen ci nihsukka ŋ yaah ciŋ ɗe, ca keennda. \v 8 Malaakaani woyissa ɗe ne : « Tokka seenturiŋ ɗa, fu ɓekuk ñafaɗ ciŋ ɗa ! » A tummbaa. Malaakaani degissa nga ne : « Degga paltooniŋ ɗa te fu ñaakiɗ to. » \v 9 Piyeer ñaakiɗta malaakaana, a pulla. A ambeeɗi ne ini malaakaani na haɓɗe, wa keeh, a liiɓee ne e in hayɗohee ɗe findi heeƴ. \p \v 10 Wa raakeen ɓi lang soldaar nga, tufkiɗ niiɗeeɗa. Piyeer na malaakaana taammba yino, ɓa taambissa yino, ɓa reesa buntaana tiwña pul ŋ kur-taaha, wa rangsukootta, ɓa pulla. Ɓa kooɗta mbeedda, ɓa kaɗeeɗa, ɗekka po malaakaana faɗta ɗe. \v 11 Piyeer dokukka ŋ sagooniŋ ɗe, a woosa ne : « Ŋ inhiɗ kotii ne wa keeh, Heɗi woosiɗ malaakaaniŋ ɗe ne a pulɗoh ho ŋ yaah Herod na ini Yawuut ci waaɗee ne wa rahas so jen. » \p \v 12 Wa Piyeer inhiskoh, a kaɗta kahan Mari yaayiŋ Saaŋ, Saaŋ yi na ɓeeɗkohse Maarko. Raak ɓo' laayiɗ cohiɗ nga, kiimeeɗa Kooh. \v 13 Piyeer laɓiɗta buntaanaŋ kahna, wa raakeen cafaƴ nga, teeku Rood, a nikee \w ñaam\w*, a hayya marke ɓoyi na laɓɗe. \v 14 A inhissa hoosooriŋ Piyeer, a summba lool ; joyya ne a rangis, a nuppa a kaɗtaa yegɗoha ŋ ɗooƴa an : « A Piyeer, a yii ŋ buntaani, ŋ hari ! » \v 15 Ɓa woosa ɗe ne : « Hanaa fu na dofe ! » Waaye a ndennga nga ne wa keeh. Ŋ ineem, ɓa woosa ɗe ne : « Kon a malaakaaniŋ ɗe ! » \p \v 16 Piyeer rissa laɓiɗ ŋ buntaana. Wa ɓa rangis, ɓa hotta ne a yi, ɓa feyuusa jameet. \v 17 A woosa na ɓa na yaah ne ɓa ɗek, a naandsukka ɓa findi Heɗi pulɗoh ɗe ŋ kasoona. A ɓaatta nga ne : « Woyaata Saak na ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci ɓinooɓi. » Ƴutta a pulla, a cootta ɗisik wiiriis. \p \v 18 Wa Kooh wiis, soldaar ca jahaskohha keeh-keeh, ɓa woyeeɗa ne : « Ƴaari taamb nde ? » \v 19 Herod nakohha ɗe waakɗu, waaye a hotuuɗi. A nakohha ne soldaar ca niiɗee ɗe meeksassaat, ƴutta a nakohha ne ɓa apu. Wa ineem coot, Herod pulohha Yudee a kaɗta Seesare, a nikka nga ɓi neeh. \s Kakaan kaŋ buur Herod \p \v 20 Waam, Herod ayrukohee ayrukoh na ɓi Tiir na ɓi Sidoon. Ɓeem hunnda ŋ woo ne ɓa kaɗ nga ɗe. Ɓa kiimtiɗohee na Balastus dagi meeɗ taambkoh tuuƴ buur ne a ɓaatɗoh ɓa. Ɓa kiimmba Herod ne jam raak ŋ harmban ɓa, laam kur ceem, kañam kiŋ ɓa, meeɗ puloh kur kaŋ Herod. \p \v 21 Wa mbeha ɓa ambee ree, Herod ɓayya kulɓa-buur, a ɓekukkaa, a ɓooffa ŋ ɓoofohaanaŋ ɗe, a woyeeɗa na ɓooɓa. \v 22 Ɓooɓa leehkeeɗa an : « A ɓo' na woye haa, a kooh ŋ kooh ci ! » \v 23 Ŋ ɗiska ɗiska, malaaka Heɗ ɓoo tippa Herod ngonjom a kosaayya ŋ ini a wikɗi Kooh ciriŋ ɗe. Cangind ci ñamsohha ɗe, a kaannda. \p \v 24 Woo kiŋ Kooh nak, wa ɓaatkeeɗa ɓaatuk, wa kaɗeeɗa kaɗ ! \v 25 Ini kaɗ ŋ Barnabaas na Sool, wa ɓa reehiɗ pangka ɓayee ɓa Yerusalem, ɓa dokkeeɗa ; ɓa ɓayndohha Saaŋ yi na ɓeeɗkohse Maarko. \c 13 \s Fuuɗsi Hoolohngaani taniɗ Barnabaas na Sool \p \v 1 Ŋ Janguunaŋ Añcos, wa raakeen ɓi woosuuɗ na ɓi jangɗohoh. Ɓa nikee Barnabaas na Simeyong yi na ɓeeɗkohse Suusus, Lusiyus yi genee Sireen, Manahen yi koɗu yino na Herod goornoori, na Sool. \v 2 Wa raakka mbeh, ɓa ñaamkeeɗa Heɗi, ɓa oreeɗa, \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* woosa ɓa ne : « Ɗiski wa nik, faɗɗaat to Barnabaas na Sool wuu pangki tah ho ɓeeɗuk ɓa. » \p \v 3 Ŋ ineem, wa ɓa ƴut or na kiim Kooh, ɓa degga ɓa yaah ciŋ ɓa, ɓa faɗta ɓa, ɓa cootta. \s Barnabaas na Sool kaɗiɗ Siipar \p \v 4 Wa Fuuɗsi Hoolohngaani woos Barnabaas na Sool, ɓa kaɗta kur kaŋ Selesi, ɓa aassa \tl bato\tl* ndaam ne ɓa kaɗ Siipar, kur ŋ ɗooƴ cookmi.\fig |alt="Paul's first missionary journey" src="WD_Paul1-3D-BW-Saafi.jpg" size="span" loc="Somewhere between ACT 13:4 and 14:28, preferably so that when one sees the map, one can already see or has already seen ACT 13:4" ref="13:4–14:28"\fig* \v 5 Wa ɓa ree Salamin, ɓa yegɗoheeɗa woo kiŋ Kooh ngaŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* caŋ Yawuut ca. Saaŋ Maarko hunee na ɓa ne a ɓaatɗoh ɓa. \v 6 Ɓa huussa Siipar jen, ɓa kaɗta po Pafos. Ŋ ndaam, ɓa cohha na luhusoh teeku Bar-Yeesu, a nikee Yawuut, a tumee haf ce woosuuɗ te a nikɗaa. \v 7 A ɓaahee ŋ ɓooɓa wilee goornoora na woyse Seersiyus Polus. Goornooreem nikee ɓo' ñaañiɗ, a nakohha ɓeeɗkiɗu Barnabaas na Sool, raak ɗe waaɗee kerah woo kiŋ Kooh. \p \v 8 Waaye luhusohi, yi nam teeku Elimaas (wa tokis ineem ŋ \w gerek\w*) hiñoheeɗa ɓa, a jeemeeɗa hondoh goornoora kos. \v 9 Ŋ ineem, Sool yi na name woyu Pool, riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani, a marakka ɗe ŋ ɗooƴ has in maañiɗ, \v 10 a woosa ne : « Leyohi yakki, fu riif na liiɓohaaɗ moɗaaɗi, fu kuɓu Seytaani rek, fu sangiɗiŋ in nu baah ɗah ! Fu heyɗi faɗe nduuɗ waasiŋ Heɗ ɓoo yurhiɗi e ? \v 11 Weɗɗi, yaahiŋ Heɗi deggiɗ ɗa, fu hey fuule, fu hotissanɗi nohi ɓi neeh. » \p Ŋ ɗiska ɗiska has ciŋ Elimaas ñuussa, a nikka ŋ ñuus tuɗ, a saaɓɗeeɗa ne a waak ɓoyi nookan ɗe. \v 12 Wa goornoora hot ina raak, a kossa ; ini a jangɗassee ŋ Heɗi aaseen ɗe lool. \s Woo kaŋ Pool ŋ Añcos-Pisidi \p \v 13 Ŋ ineem Pool na huntoh caŋ ɗe aassa \tl bato\tl*, ɓa pulohha Pafos, ɓa kaɗta Perge ŋ kur kaŋ Pamfili. Saaŋ Maarko faɗta ɓa ndaam, a dokukka Yerusalem. \v 14 Waaye ɓeɗ, ɓa kurkohha Perge, ɓa taalndiɗta po ɓa reesa Añcos-Pisidi. Ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w*, ɓa aassa ŋ \tl sinaagoga\tl*, ɓa ɓooffa. \v 15 Wa jangaŋ teerndiŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na woo ciŋ woosuuɗ ci ƴut, kilifaacaŋ \tl sinaagoga\tl* nakohha ɓa woyɗu ne : « Ɓaah ci, ɗu raak ini ɗu woyan ɓooɓi ne ɗu ñaah ɓa ɗah, ɗu miniɗ woo. » \p \v 16 Wa ɓa woyu ineem, Pool kurukka, a raɗissa yaah a woosa ne : « Ɗu, Israayel ci na ɗu ɓi nup Kooh, sikɗukaat to ! \v 17 Koohiŋ cuuɓiŋ ɓoo Israayel taniɗ caac ciŋ ɓoo. A ɓaatta cuuɓi wa ɓa genohaah ŋ \w Misra\w*. Ƴutta, na hatiliŋ yaahiŋ ɗe, a puliɗta ɓa nga.\x + \xo 13:17 \xo*\xt Camba 46:5-7; Pula 1:1-7; 12:37-42\xt*\x* \p \v 18 Wa ɓa nik ŋ kehƴa hulanga, a muñɗeeɗa ɓa ini ree kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40).\x + \xo 13:18 \xo*\xt Rohƴiɗi 29:1-7\xt*\x* \v 19 Ƴutta, a ɗummba cuuɓ yasna-kanak ŋ Kanaan, a eɗta cuuɓiŋ ɗe kur keem ne ɓa kooɗa.\x + \xo 13:19 \xo*\xt Yosuwe 24:11\xt*\x* \v 20 In ceem jen, a tumiɗ ca ŋ ɗooƴ kiis teemet-nikiis na kiis ndaŋkiyaah-yatuus (450). Ƴutta a eɗeeɗa caac ciŋ ɓoo ɓi kilifa\x + \xo 13:20 \xo*\xt Kilifaaci\xt*\x* po wi woosuuɗi Samuwel\x + \xo 13:20 \xo*\xt 1 Samuwel 1:20–25:1\xt*\x* hay. \p \v 21 Ŋ jamanoonaŋ Samuwel, ɓa waaɗta waakɗu buur. Kooh eɗta ɓa Sawul kuɓkiŋ Kis yi ɓaah ŋ cuuɓiŋ Benyaamin.\x + \xo 13:21 \xo*\xt 1 Samuwel 9:1–10:25\xt*\x* A nikka buur kiis ndaŋkiyaah-nikiis (40). \v 22 Kooh ruhsiɗta ɗe, a eɗta ɓa Dawuuda findi buur. Kooh seede'iɗta ɗe inii : “ Ŋ hotiɗ ŋ Dawuuda kuɓkiŋ Yesay, ƴaari neɓ po ŋ keeñ, yi tuman ini ŋ waaɗ jen.\x + \xo 13:22 \xo*\xt 1 Samuwel 13:14\xt*\x* ” \p \v 23 Ŋ ineem, Kooh ɓayiɗta Israayel ci Mucɗoh ngaŋ ɓi rimkoh ŋ Dawuuda findi a gapohee wa,\x + \xo 13:23 \xo*\xt 2 Samuwel 7:11-13\xt*\x* te Mucɗoheem, e Yeesu. \v 24 Bala Yeesu hayan ɗah, \w Yahya\w* woyeen na Israayel ci jen, a ɓeeɗukka ɓa ne ɓa ɓoƴsoh pesohaaɗ, te ɓa ɓoktu.\x + \xo 13:24 \xo*\xt Luk 1; 3\xt*\x* \p \v 25 Wi pangkiŋ Yahya na hee reehe, a meeɗ woo ne : “ Ɗu liiɓ ne ñam ɓa ? Ñam yi ɗu na seke haa ; waaye ɓoyeem, a yi hay ŋ finhooso te ŋ yeyyooɗi sah toksiɗ ɗe ñafaɗ ciŋ ɗe.\x + \xo 13:25 \xo*\xt Saaŋ 1:20-27\xt*\x* ” \p \v 26 Ɓaah ciŋ ngo, ɗu ɓi rimkoh ŋ Ibrahiima, na ɗu ɓi nup Kooh te ɗu nikka na ɓoo ndii, Kooh woosoh ɓoo woo kiŋ muci. \v 27 Ɓi Yerusalem na kilifaacaŋ ɓa, inheeɗi ya ɓa a yi nikee Yeesu, ɓa nameeɗi inah ini woo ciŋ woosuuɗ ci tokis, woo ci meeɗ jangu ŋ mbehi na iɗsiɗkohse nu ree. Te kat, ɓa tumeen po ini woosuuɗ ceem woyee raakka, wa ɓa na atte'ee Yeesu ne a apu. \v 28 Ɓa hoteeɗi ini joy ɗe tah atte'u kaan, waaye ɓa woosa Pilaat ne a apaat ɗe. \v 29 Wi ɓa mitiɗ in ci Fiis ci woyee nga ɗe jen, ɓa kooɗohha ɗe ŋ kurwaana, ɓa ɗaakka ɗe ŋ ruy-ruy. \p \v 30 Waaye Kooh hultiɗta ɗe. \v 31 Ngaŋ ɓi neeh laayiɗ, a teeɓkeeɗa ɓi ɓo', ɓa hoteeɗa ɗe jahran. Ɓooɓeem nikee ɓooɓa pulohee na ɗe Galile, kaɗta Yerusalem, te ɓooɓeem nikka ɓooɓi na seede'ee ɗe woti-woti ŋ fiki cuuɓi. \p \v 32 Te ɓoo hayiɗ ne ɓoo woo ɗu \w Yegɗohiŋ Muci\w* : Ini Kooh gapee caac caŋ ɓoo, \v 33 a mitɗiɗ ineem wuu ɓoo ɓi set ciŋ ɓa, ŋ hultiɗi a hultiɗ Yeesu, findi wa fiisohu ŋ saari kanakɗoh ŋ Sabuur. Wa woo ne : \q “ A fu \w Kuɓkiŋ ngo|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w*, \q ini kooɗoh woti, ñam rim ɗa.\x + \xo 13:33 \xo*\xt Sabuur 2:7\xt*\x* ” \m \v 34 Kooh gapoheen ne a hey ɗe hultiɗe, po a dokissanɗi a kee nopa ŋ ruy-ruy, weɗ Kooh woo, wi a woo ŋ Fiis ci ne : “ Ŋ hey ɗu one in ci hooliɗ ci te ca carra kosu, ci ŋ gapee Dawuuda.\x + \xo 13:34 \xo*\xt Esayi 55:3\xt*\x* ” \v 35 Weɗ tah, a woyissa ŋ ɗisik wiiriis ŋ Fiis ci ne : “ Fu faɗanɗi \w Ñaamiŋ|lemma="ñaam"\w* ɗa yi fu min ooluk, a nopee ŋ ruy-ruya.\x + \xo 13:35 \xo*\xt Sabuur 16:10\xt*\x* ” \v 36 Moona Dawuuda ŋ jamanoonaŋ ɗe, a pangkiɗ ŋ waaɗ-waaɗiŋ Kooh, a kaannda, a dabba caac caŋ ɗe, faaniŋ ɗe noppa ŋ ruy-ruya. \p \v 37 Waaye yi Kooh hultiɗ, faaniŋ ɗe nopɗi ŋ ruy-ruya. \v 38-39 Kon ɓaah ciŋ ngo, inhaat ne, a yi tah ɗu yegɗassee ne ɗu ɗaasuuɗ bakaaɗ ciŋ ɗu, te ɓo' nu kos ŋ Yeesu ɗah, in ci fu mineeɗi ɗaasu ŋ waasiŋ Musaa jen, Kooh hey ɗa ca ɗaase, a amb ɗa findi ɓo' yurhiɗ. \p \v 40 Kon wortukaat po ini woosuuɗ ca woyee wii rahsuu ɗu an : \q \v 41 “ Markaat, ɗu ɓi na heefohe ! \q Feysaat, sooƴaat ! \q Ŋ hey haɓɗe ŋ jamanooniŋ ɗu, \q ini fu inah ne \q ɗu naandsuksee wa naandsuku ɗah, \q ɗu kosuu wa.\x + \xo 13:41 \xo*\xt Habakuk 1:5\xt*\x* ” » \m \v 42 Wa Pool na Barnabaas pul \tl sinaagoga\tl*, ɓooɓa kiimmba ɓa ne mbehi na iɗsiɗkohse na haye, ɓa dokkis ŋ woo ka. \v 43 Wa ɓooɓa pasarkoh, Yawuut laayiɗ, na laayiɗ ŋ ɓa tuuɓee nikka Yawuut, ñaakka ŋ Pool na Barnabaas. Ɓeem ɓeesɗoheeɗa na ɓa, ñaaheeɗa ɓa ne ɓa amb ndengiɗ oolkohi ɓa oolkoh baahohiŋ Kooh. \s Pool na Barnabaas kaɗiɗ ŋ ɓi nikɗi Yawuut \p \v 44 Wa mbeha na iɗsiɗkohse dokkis, ɓo' min woo ne kur ka jen ɓeɗ coh ne ɓa sikɗuk woo kiŋ Heɗ ɓoo. \v 45 Wa Yawuut ca hot mboolnda, ɓa siiseeɗa Pool na Barnabaas, ɓa taaseeɗa Pool, ɓa ɓaseeɗa ɗe. \v 46 Ŋ ndeem Pool na Barnabaas neƴƴohɗi nga, woosa ɓa ne : « E ɗu joy koc yegɗu woo kiŋ Kooh, waaye ŋ gantuki ɗu gantuka, ɗu atte haf ɗu ne ɗu yeyyooɗi raak kipes ki reehanɗi. Kon ɓoo ɓii yurah ŋ cuuɓ ci cinooci. \v 47 Laam weɗ ini Heɗi nak ɓoo, wi a woo ne : “ Ŋ tufkiɗiɗ ɗa ne fu nik siñaariŋ cuuɓ ci, fu ɓay muci po ɗisik nu ɗisik ŋ Adina.\x + \xo 13:47 \xo*\xt Esayi 49:6 \xt*\x* ” » \p \v 48 Wa ɓooɓa nikɗi Yawuut kerah woo ceem, ɓa summba keeh-keeh, ɓa laasukka woo kiŋ Heɗi te ɓooɓa Kooh kooɗee ne ɓa rahas kipes ki reehanɗi jen kossa. \v 49 Woo kiŋ Heɗ ɓoo pasarkohha ŋ kur ca nikee ndaam jen. \v 50 Waaye Yawuut ca hiirra yakak caŋ kur-taaha, na ɓi ɓitiɓ ; yakak ceem na ɓitiɓ ceem tolfiɗeeɗa Pool na Barnabaas po ɓa puliɗta ɓa ŋ kur caam jen. Ɓitiɓ ceem meeɗ meeɗ ñaamuk Kooh, ɓa nikee ɓitiɓ raakiɗ tiik. \p \v 51 Ŋ ineem Pool na Barnabaas farsiɗta ɓa merhey miŋ kot ciŋ ɓa ndeem, kaɗta Ikoñum. \v 52 Waaye ini kaɗ ŋ taalubeeca, ɓa summba keeh-keeh, ɓa riiffa na Fuuɗsi Hoolohngaani. \c 14 \s Pool na Barnabaas ŋ Ikoñum \p \v 1 Wa Pool na Barnabaas nik ŋ Ikoñum wa nikohissa ɗaa : Ɓa aassa ŋ \w \+tl sinaagogaŋ\+tl*|lemma="sinaagog"\w* Yawuut ca. Ɓa woyeeɗa na ɓooɓa ŋ woo kiŋ Kooh po Yawuut na nikaaɗi Yawuut laayiɗ kossa. \v 2 Waaye Yawuut ca kosaaɗiica tummba po ɓi nikɗi Yawuut raakka liiɓohaaɗ moɗaaɗi ŋ ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca. \v 3 Hondohɗi nak Pool na Barnabaas taalndiɗta nikka ŋ kur-taaha. Ɓa woyeeɗa woo kiŋ Kooh na hel daliɗ, laam ɓa oolkeen Heɗ ɓoo te a ndengɗeen ne woo ki teeɓoh baahohiŋ ɗe wa keeh. Ŋ ineem a onnda ɓa, ɓa tumeeɗa ɓi keemaan na ɓi in feyohiɗ. \v 4 Ɓooɓaŋ kur ka kerhiɗohɗi, ɓa paysukohha kanak : Ɓum lannga na Yawuut ca, ɓinooɓa lannga na \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci. \v 5 Yawuut ca na nikaaɗi Yawuut ca hunnda na kilifaacaŋ ɓa, ɓa kooɗukka tum Pool na Barnabaas miskiɗ, ɓa tap ɓa atoh po ɓa ap ɓa. \v 6 Waaye wi ɓa inaha, ɓa kaɗta naafka ŋ kur-taah caŋ Likawni cii : Listar, Derbe na ina wil ca. \v 7 Ɓa woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w* ŋ ndaam. \s Pool na Barnabaas ŋ Listar \p \v 8 Ŋ Listar, wa raakeen ƴaar minaaɗi tufuk nga ; a rimuk rimuk na ineem, a moosɗi tiindoh. A nikka ɓoofiɗ, \v 9 a sikɗukeeɗa woo kiŋ Pool. Pool iiƴca ɗe, hotta ne ƴaara raakiɗ kos ne a min wirɗu, \v 10 a woosa ɗe ŋ ɗafka ne : « Kurka, fu tufuk koc na kot ciŋ ɗa ! » Ƴaara kurukka japit, a tiindeeɗa. \p \v 11 Wa mboolnda hot ini Pool haɓiɗ, ɓa leehukka, ɓa woosa ŋ Likawni peɗmaŋ ɓa ne : « Hee, kooh ci ɓayiɗ mandohaaɗ ɓo', ca ruhsiɗ nga ɓoo. » \v 12 Ɓa teekka Barnabaas Sos, ɓa teekka Pool Hermes\f + \fr 14:12 \fr*\fqa Sos na Hermes \fqa*\ft : ca nikee kooh ŋ kooh ciŋ \+w Gerek\+w* ci. Sos a yi adgohee kooh ciŋ ɓa. Hermes a yi meeɗ wik woos ci.\ft*\f*, laam a yi ɓayohee woo ki. \v 13 Wa raakeen ŋ \w aasohaanaŋ kur ka|lemma="aasoha kur"\w* ɗiska ɓa meeɗ ñaamkoh Sos. \w Seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* ɓayya, ŋ fiki buntaanaŋ wa, ɓi naar inoh ɓekɗuuɗ tokkaah haɓɗohuuɗ pos. A waaɗta hun na mboolnda ne a seeƴkoh ca Barnabaas na Pool. \p \v 14 Wa Barnabaas na Pool kerah ineem, ɓa faarra kulɓaacaŋ ɓa sagu araami wa araam, ɓa faɗsukka mboolnda, ɓa woyeeɗa ŋ ɗafka ne : \v 15 « Ƴaaɓiŋ ngo, wa ye ɓek ɗu ŋ inii ? Ɓoo nam nik ɓo' njaay findiiɗu. Ɓoo hay ne ɓoo woo ɗu yegɗoh neɓiɗ ne ɗu faɗ in ci raakaaɗi njiriñ ci te ɗu wiiruk ŋ Koohi na pese, yi fer Eel ci na kehƴi na cookmi na in ci nik nga ca jen. \p \v 16 Wotɓa, a faɗeen cuuɓ ci jen, waa nu nga ɗa taambɗeeɗa waasiŋ ɗe. \v 17 Hondohɗi a taalndiɗta a teeɓeeɗa ɓa baah kiŋ ɗe : A ruhsiɗeeɗa toɓi ŋ eel ci wuu ɗu, a laaɓɗeeɗa yohon ci ŋ jamanooniŋ wa, a oneeɗa ɗu kañam, a riifɗeeɗa keeñ ciŋ ɗu na sum. » \v 18 Na woo ceem jen sah, wa yooɓeeɗi ŋ Barnabaas na Pool ne ɓa hondoh mboolnda seeƴuk wuu ɓa. \p \v 19 Wa ineem coot, ɓi Yawuut pulohha Añcos-Pisidi na Ikoñum, ɓa tummba po mboolnda lannga na ɓa. Ɓeem tapeeɗa Pool atoh ne ɓa ap ɗe, ƴutta ɓa faseeɗa ɗe po ɓa pulla kur ka, ɓa liiɓee ne a kaaniɗ. \v 20 Waaye wa taalubeeca hay ndeerra ɗe, Pool kurukka, a aassa kur ka. Ŋ Kooh-wiisiina, a hunnda na Barnabaas, ɓa kaɗta Derbe. \s Pool na Barnabaas dokkiɗ Añcos \p \v 21 Pool na Barnabaas woosa Yegɗohiŋ Muci ŋ Derbe, ɓi ɓo' laayiɗ ndaam kossa, ɓa nikka taalube. Ŋ ineem, ɓa dokukka Listar, Ikoñum na Añcos-Pisidi, \v 22 ɓa ndengtineeɗa taalubeeca, ɓa ñaaheeɗa ɓa ne ɓa amb ndengiɗ kosi ɓa kos. Ɓa woosa ɓa ne : « Ɓoo joyiɗ taamb ŋ miskiɗ laayiɗ ɓoo han aas ŋ Nguuriŋ-Kooh. » \v 23 Jangu nu nik ɗah, Pool na Barnabaas tannda ɓi yakak nga ne ɓeem adgoha, ɓa kiimeeɗa Kooh, ɓa oreeɗa, ɓa faɗta ɓa ŋ yaah Heɗ ɓoo yi ɓa kose. \p \v 24 Ɓa pulohha ndeem, ɓa lahha ŋ ɗooƴ Pisidi, ɓa kaɗta Pamfili. \v 25 Ɓa yegɗohha woo kiŋ Kooh ŋ Perge, ƴutta ɓa kaɗta Attali. \v 26 Ŋ ndaam, ɓa aassa \tl bato\tl* ne ɓa wiiruk Añcos, ɗiska kosiɗ ca wikohee ɓa Kooh ne a baahohaat ɓa ŋ pangki ɓa mitiɗ wii. \v 27 Wa Pool na Barnabaas ree Añcos, ɓa cohɗohha ɓi Janguuna, ɓa naandsukka ɓa in ci Kooh haɓiɗ taamboh nga ɓa jen, na findi a rangsiɗoh ɓooɓi nikɗi Yawuut waasiŋ kosi. \v 28 Ɓa tassa ŋ ndaam in maañiɗ na taalubeeci. \c 15 \s Cohaŋ Yerusalem ŋ ini kaɗ ŋ kosiɗ ci nikɗi Yawuut \p \v 1 Wa raakeen ɓi ɓo', ɓa pulohee Yudee, ɓa hayya Añcos, ɓa jangɗeeɗa ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci ne ɓa \w nguɗukɗi|lemma="nguɗuk"\w* findi \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* nakoha ɗah, ɓa heyɗi mine mucɗu. \v 2 Pool na Barnabaas muuƴohha na ɓa, taastiɗoheeɗa na ɓa taastiɗoh miskiɗ ŋ ineem. Ŋ mirndaani, kosiɗ caŋ Añcos ammba ne Pool na Barnabaas joyiɗ hun na ɓi ɓo' ɓaah nga ɓa, ɓa kaɗ Yerusalem ŋ \w \+tl Apootar\+tl*\w* ca na yakak ca ŋ ndaam, ɓa woo ŋ ineem. \p \v 3 Ɓi Janguuna eɗta ɓa ini ɓa ɓayan ŋ ɓaaɓiŋ ɓa. Ɓa lahha Feniis na Samari, ɓa naandsukeeɗa findi ɓooɓi nikɗi Yawuut hayoh ŋ Heɗi. Ineem soosiɗta lool keeñ ciŋ ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca jen. \p \v 4 Wa ɓa ree Yerusalem, ɓi Janguuna na \tl Apootar\tl* ca, na yakak caŋ Janguuna taambkohha ɓa. Ɓa naandsukka ɓa in ci Kooh tum jen taamboh nga ɓa. \v 5 Waaye wa raakeen ɓi ɓo' ɓaah ŋ \w \+tl Farisen\+tl*\w* ca, ɓa koseen, ɓa kurukka, ɓa woyeeɗa ne : « Kosiɗ ci nikɗi Yawuut joy joy nguɗu, ɓa woyu ne ɓa taambɗaat waasiŋ Musaa. » \p \v 6 \tl Apootar\tl* ca na yakak ca cohha ne ɓa marak ineem. \v 7 Ɓa taastiɗoheeɗa po, Piyeer kurukka, woosa ɓa ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ɗu inhiɗ ne Kooh taniɗ to maañiɗ ŋ ɗooƴ ɗu ne ŋ inhiɗ ɓi nikɗi Yawuut \w Yegɗohiŋ Muci\w* ne ɓa keraha, ɓa kos. \v 8 Te Kooh yi inah ini nik ŋ ɗooƴ keeñ ci teeɓohiɗ ne a teyɗukiɗ ɓa, ŋ oni a on ɓa ne ɓa rahas \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* findi a onoha ɓoo. \v 9 Kooh raakɗi ali talsoh ŋ harmban ɓoo na ɓa, a hoolɗiɗ keeñ ciŋ ɓa ŋ kosi ɓa kos. \v 10 Kon ɗiski wa nik, wa ye tah ɗu waaksiɗke Kooh ŋ waaɗi ɗu waaɗ raan taalubeeci ɗufi ɓoo na caac ciŋ ɓoo moosɗi min raanuk ? \v 11 Muk ! Ini ɓoo kos weɗ ne Heɗ ɓoo Yeesu mucɗiɗ ɓoo findi a nam ɓa mucɗoh ŋ baahohi a baahoh ɓoo jen. » \p \v 12 Wa Piyeer woo woo keem, ɓooɓa jen sikɗukeeɗa Barnabaas na Pool, ɓeem naandsukka ɓa firndeeci na keemaan ci laayiɗ ci Kooh tum taamboh nga ɓa ŋ ɗooƴ ɓooɓi nikɗi Yawuut. \p \v 13 Wa ɓa ƴut woo, Saak kooɗta woo ka, a woosa ne : « Ɓaah ciŋ ngo, sikɗukaat to ! \v 14 Simong naandsukiɗ ɗu wi Kooh camb taambkoh ɓi nikɗi Yawuut ne a tan nga ɓa cuuɓi nikan wiŋ ɗe. \v 15 Te woo ciŋ woosuuɗ ci huniɗ ŋ ineem, findi wa fiisohu an : \v 16 “ Kooh woo ne : \q Ŋ finho in ceem, ŋ hey hayisse \q te ŋ hey tufkiɗisse kahniŋ Dawuuda keene, \q ŋ nangɗoh pook-pook ciŋ wa, ŋ taɓahisa. \q \v 17 Ŋ ineem, ini tas ŋ ɓooɓiŋ adinaani \q hey waake Heɗi, \q Ee di' ! Cuuɓ ci ŋ tan jen ne ɓa nik wuu so, \q hey yo waake. \q Ineem weɗ Heɗi woo, \q yi na tume in ceem, \q \v 18 te a inhiɗiɗ ɓooɓi wa in maañiɗ.\x + \xo 15:18 \xo*\xt Amos 9:11-12\xt*\x* ” \m \v 19 Weɗ tah, mi yi Saak, ŋ huniɗ nga ne ɓoo kinaat yaaɓiɗ ɓi na haye ŋ Kooh te ɓa nikɗi Yawuut. \v 20 Waaye ɓoo fiisɗaat ɓa ne ɓa wortukaat ñam kañam ci seeƴkohu wuu kooh ci nikaaɗiici, kañam ceem hoolɗi. Ɓa nam wortuk faankoh sangohuuɗ, na ñam med, na an ñif. \v 21 Laam ŋ ɗeɓgaan po wi, ɓi ɓo' ɓii yegɗoh waasiŋ Musaa ŋ kur-taah nu nik te ŋ \w mbeh ci na iɗsiɗkohse|lemma="mbehi na iɗsiɗkohse"\w* jen, teereeciŋ waasiŋ Musaa na jangse jangu ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci. » \s Kayit fiisuuɗ, kaɓɗohuusa kosiɗ ca nikɗi Yawuut \p \v 22 Wa Saak ƴut woo, \tl Apootar\tl* ca na yakak ca na ɓi Janguuna jen hunnda ne ɓa kooɗ ɓi ɓo' ŋ ɗooƴ ɓa, ɓa tuuƴ ɓa Añcos, ɓa hun na Pool na Barnabaas. Ɓa kooɗta Yuud yi na ɓeeɗkohse Barsabaas, na Silaas. Ɓeɗ ɓi kanak ceem, ɓa nikee ɓo' kerhiɗuuɗ ŋ ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci. \v 23 Ɓa eɗta ɓa kayti fiisu inii : \pi1 « Ɗu ɓi ɓaah ciŋ ɓoo nikɗi Yawuut te ɗu gennda Añcos, Siri na Silisi, ɓoo ɓii kañiɗ ɗu, ɓoo ɓi ɓaah ciŋ ɗu \tl Apootar\tl* ci na yakak ci. \v 24 Ɓoo kerhiɗ ne raakiɗ ɓooɓi puloh nga ɓoo ndii ɓa hayya nga ɗu, ɓa ambsohha haf ciŋ ɗu, ɓa yahrohha hel ciŋ ɗu na woo ciŋ ɓa, te ɓoo nakɗi ɓa wa. \pi1 \v 25 Ineem weɗ tah ɓoo hunnda ɓoo kooɗta ɓi ɓo', ɓoo woossa ɓa nga ɗu. Ɓoo ambsohha ɓa na Barnabaas na Pool, ɓaah ciŋ ɓoo ɓoo keeñkoh, \v 26 ɓi eɗoh kipes ciŋ ɓa wuu Yeesu \w Kiristaa\w*, Heɗ ɓoo. \v 27 Kon ɓoo ɓii tuuƴ Yuud na Silaas ne ɓa woo ɗu na nguɓ ini ɓoo fiis ŋ kaytii. \pi1 \v 28 Ini neɓ Fuuɗsi Hoolohngaani te wa neɓpa ɓoo weɗ ne ɓoo heyɗi ɗu raane nakoh wiiriis ɗal ci minɗi faɗu cii : \v 29 Kinaat ñam kañam ci seeƴkohu wuu kooh nikaaɗi, kinaat an ñif, kinaat ñam med, wortukaat njaaloo. Ɗu penduk in ceem ɗah, wa hey baahe. Nikaat ŋ jam ! » \p \v 30 Wa kayta fiisu po ƴutta, ɓooɓa tuuƴsee kurkohha ndaam, ɓa kaɗta Añcos. Wa ɓa ree, ɓa cohɗohha ɓooɓa, ɓa eɗta ɓa kayta fiisuuɗa. \v 31 Wa janguusa, ɓooɓa summba ŋ ini wa woo, wa ɓaatta ndengiɗ kosi ɓa kos. \p \v 32 Yuud na Silaas ɓeɗ ŋ haf ɓa, ɓa nikee woosuuɗ. Ŋ ineem ɓa woyeeɗa na ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca in maañiɗ, ɓa ñaaheeɗa ɓa, ɓa ndengɗeeɗa kosi ɓa kos. \v 33 Ɓa nikka ŋ ndaam in samiɗ maañ, ƴutta ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca faɗta ɓa ne ɓa dokuk moɗoɗ ŋ ɓooɓa woosee ɓa. [ \v 34 Waaye Silaas tassa ŋ Añcos, Yuud dokukka Yerusalem kiik ce.] \p \v 35 Pool na Barnabaas tassa ŋ Añcos, ɓa taalndiɗta na ɓi ɓo' laayiɗ ɓa jangɗoheeɗa, ɓa yegɗoheeɗa woo kiŋ muci, wi kaɗ ŋ Heɗi. \s Pool na Barnabaas hunisɗi \p \v 36 Wa degga ɓi neeh, Pool woosa Barnabaas ne : « Ɓoo dokkaat marka ɓaah ciŋ ɓoo kosiɗ ci ŋ kur-taah ci ɓoo taamboh jen yegɗoheeɗa woo kiŋ Heɗi, ɓoo marak findi ɓa nikoh. » \v 37 Barnabaas waaɗta ɓayndoh Saaŋ yi na woyse Maarko, \v 38 waaye Pool hotta ne ɓa joyɗi ɗe ɓayndoh, sagu faɗa a faɗee ɓa ŋ Pamfili a hunisɗi na ɓa ŋ pangkaŋ ɓa. \v 39 Ɓa nookohha nookoh miskiɗ po ɓa mirndohha saɓsukoh. Barnabaas ɓayndohha Maarko, ɓa aassa \tl batoona\tl* na kaɗe Siipar. \v 40 Pool nak, a tannda Silaas ne a kaɗ na ɗe. Ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca dengkohha ɓa Heɗi, ŋ baahohiŋ ɗe, ɓa cootta.\fig |alt="Paul's second missionary journey" src="WD_Paul2-3D-BW-Saafi.jpg" size="span" loc="Somewhere in 15:40–18:22, preferably so that when one sees the map, one can already see or has already seen 15:40." ref="15:40–18:22"\fig* \v 41 Ɓa taammba Siri na Silisi ɓa ñaaheeɗa ɓooɓa ɓaahee ŋ Janguuca ne ɓa ndengɗuk ŋ kosiŋ ɓa. \c 16 \s Timoote huniɗ na Pool na Silaas \p \v 1 Wa Pool taamb ŋ Siri na Silisi, a kaɗta Derbe, ƴutta a kaɗta Listar. Raakeen ŋ ndaam taalube teeku Timoote, yaay ɓa nikee Yawuut kosiɗ, waaye baab ɓa nikee \w Gerek\w*. \v 2 Ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca nikee ŋ Listar na Ikoñum seede'een baah kiŋ Timoote. \v 3 Pool waaɗta ne a hun na ɗe ; ŋ ineem a ɓayya ɗe, a \w nguɗta|lemma="nguɗuk"\w* ɗe sagu Yawuut ca genee ŋ ɓak caam. Laam ɓa inheen jen ne baab ɓa Gerek. \p \v 4 Pool na Silaas hunnda na Timoote, ɓa taambeeɗa kur na kur, ɓa woyeeɗa kosiɗ ca ini \w \+tl Apootar\+tl*\w* ci na yakak caŋ Janguunaŋ Yerusalem woo ŋ cohaŋ ɓa, ɓa nakka ɓa ne, ɓa taambɗaat ineem. \v 5 Ŋ ineem, kosiɗ ca uupeeɗa ndeng ŋ kosiŋ ɓa, ɓa ɓaateeɗa laay Kooh-nu-wiis. \s Fuuɗsi Hoolohngaani ɓeeɗkiɗ Pool ne a kaɗ Maseduwaan \p \v 6 \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* hondohha Pool na Silaas yegɗoh \w Yegɗohiŋ Muci\w* ŋ kur caŋ Asi. Weɗ ɓa taamboh ŋ ɓakiŋ Firisi wi ɓaah ŋ Galaat. \v 7 Wa ɓa ree ŋ sero kur caŋ Misi, ɓa jeemmba kaɗ caŋ Bitini waaye \w Fuuɗsiŋ Yeesu|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* onɗi ɓa ne ɓa kaɗ ndaam. \v 8 Weɗ ɓa taamboh ŋ Misi, ɓa kaɗta Torowaas, ŋ sero cookma. \v 9 Na weka, in hayɗohha Pool findi heeƴ : An a hot ɓo' gen Maseduwaan tufkiɗ kiimeeɗa ɗe keeh-keeh ne : « Aasa \tl bato\tl*, fu hay Maseduwaan, fu ɓaatɗoh ɓoo ! » \p \v 10 Wa Pool heeƴ heeƴeem, wa hooleen ɓoo ne e Kooh na ɓeeɗke ɓoo ne ɓoo kaɗ woya Yegɗohiŋ Muci ŋ ndaam. Jaarra ɓoo markeeɗa findi ɓoo kaɗohan Maseduwaan. \s Liidi kosiɗ Yeesu \p \v 11 Weɗ ɓoo kooɗoh \tl bato\tl* ŋ Torowaas, ɓoo yurhiɗta kur ka na woyse Samotaraas, a masuɓ wila. Ŋ Kooh-wiisiina, ɓoo kurkohha ndaam, ɓoo kaɗta Neyapoli. \v 12 Ɓoo pulohha ndeem, ɓoo kaɗta Filippi. Filippi, wa ɓaahee ŋ kur-taah ca ɓi kur kaŋ \w Rom\w* raakootee, te ngaŋ Maseduwaan jen, weɗ uupɗee njiriñ ŋ kur-taah caam. Ɓoo nikka ŋ kur keem ɓi neeh. \p \v 13 Wa mbehi na iɗsiɗkohse ree, ɓoo pulla ŋ bilaf faŋ kur-taaha, ŋ sero huluɓ, ɗiska ɓoo liiɓee ne wa ɗisik kiimoha Kooh. Ɓi ɓitiɓ coheen ndaam, ɓoo ɓooffa, ɓoo ɓeesɗoheeɗa na ɓa. \p \v 14 Wa raakeen ɓitiɓ nga ɓa teeku Liidi, a nikee toonoh cuup ruumind, a genee kur-taahaŋ Tiyatiir, a nikee ɓo' nupiɗ Kooh. A sikɗukeeɗa ɓoo baahiɗ. Heɗ ɓoo rangissa keeñiŋ Liidi yeem po a teyɗukka ini Pool woye. \v 15 A ɓoktuusa a yi na ɓi kahan ce, ƴutta a kiimmba ɓoo ne : « Nik ne ɗu hotiɗ ne ŋ kosiɗ Heɗ ɓoo ɗah, hayaat ɗu dal ŋ kahan ndo. » A tummba po ɓoo teyɗukka. \s Pool na Silaas taƴuuɗ ŋ Filippi \p \v 16 Wa raakka mbeh, ɓoo kaɗeeɗa ɗiska na kiimohse Kooh, ɓoo cohha na cafaƴ, a nikee \w ñaam\w*. Ñaameem hunee na \w jiini\w*, jiinndi ɓekee ɗe ŋ markis. Markisiŋ ɗe meeɗ meeɗ kom ɓooɓi raakee ɗe kopor laayiɗ. \v 17 A ñaakɗeeɗa Pool, raak ɓoo hun na Pool, a woyeeɗa ŋ ɗafka ne : « Ɓooɓii, ɓa surgaaciŋ Koohi uup yak, ɓa hay ne ɓa teeɓ ɗu waasiŋ muci. » \v 18 A gennda gen a woyeeɗa ineem ɓi neeh laayiɗ, waaye wi wa kaɗ po wa yaaɓiɗta Pool, Pool gurdukka jiinnda nikee ŋ kuɓka cafƴa, a woosa ɗe ne : « Ñam woo ɗa wa, ŋ tiikiŋ Yeesu \w Kiristaa\w*, pula ŋ ɓoyii ! » Ŋ ɗiska ɗiska jiinnda pulla ŋ kuɓka cafƴa. \p \v 19 Wa ɓi heɗ ñaama hot ne ɓa malkisɗi ina ɓa meeɗ maluk nga ɗe, ɓa ammba Pool na Silaas, ɓa faseeɗa ɓa po ŋ ɗiska na toonohse, ŋ fiki kilifaaca. \v 20 Ɓa kommba ɓa kilifaaca adgohee kur ka, ɓa woosa ɓa ne : « Ƴaaɓii ɓa na yoonde kur kiŋ ɓoo te ɓa Yawuut. \v 21 Ɓa na jangɗohe mbaah ci fu inah ne waas onɗi ɓoo ne ɓoo teyɗuk ca wala taambiɗ ca, ɓoo ɓi ɓaah ŋ Rom. » \p \v 22 Mboolnda nammba hun nga, ɓa keennda Pool na Silaas. Weɗ kilifaaca nakohoh ne ɓa wolsassaat, ɓa laɓu ndooɗ. \v 23 Wa ɓa laɓ ɓa laɓ miskiɗ po ƴutta, ɓa rannga ɓa ŋ kasoona. Kilifaaca woosa ƴaara niiɗee kasoona ne a niiɗaat ɓa baahiɗ. \v 24 Denga ƴaara niiɗee kasoona dengse, tahha po, a ɓayya ɓa ŋ ɗooƴ ɗooƴ kasoona, a jatannga kot ciŋ ɓa jatang miskiɗ na hang. \p \v 25 Ŋ ndengelnde weka, Pool na Silaas kiimeeɗa Kooh, ɓa ƴeekeeɗa yakkiŋ Kooh, ambuuɗ ca ɓinooɓa sikɗukeeɗa ɓa. \v 26 Ɗekka po kehƴi yoondɗukka keeh-keeh po \tl fondamaanaŋ\tl* kasoona yoondɗukka, jaarra buntaaca jen rangsukka, jatang caŋ ɓooɓa ambsee jen toksukka. \v 27 Weɗ ƴaara niiɗee kasoona yunkoh, a hotta buntaaca rangsukiɗ, a fuurra ndangaŋ ɗe ne a ap haf ce. A liiɓee ne ambuuɗ ca fusiɗ\f + \fr 16:27 \fr*\ft Ŋ waasiŋ Rom, ɓo' ambseen kaso ɗah, a fus soldaari na niiɗee ɗe ɗah, e soldaari na degse in ci ambuuɗeem joyee degu. Nik ne a nikee apaah apu ɗah, kon soldaari hey apse.\ft*\f*. \p \v 28 Waaye Pool woosa ŋ ɗafka ne : « Kina tum haf fu miskiɗ, ɓoo jen ɓoo ɓii nga. » \v 29 Ƴaara meeksohha niitoha, a arra aas, a tiitta po a saakɗoheeɗa, a ƴekka ŋ fiki Pool na Silaas. \v 30 Ƴutta a puliɗta ɓa ŋ hara, a meekissa ɓa ne : « Kilifaaci, ŋ joy tum na po ŋ min muc ? » \v 31 Ɓa loffa ɗe ne : « Kosa Yeesu Heɗi, fu hey muce, fu na ɓi kahan fu. » \p \v 32 Ŋ ineem, ɓa woosa ɗe woo kiŋ Heɗi, a yi na ɓi gen kahan ce jen. \v 33 Ŋ wahtuuneem ŋ ɗooƴ weka, ƴaara niiɗee kasoona ɓayya Pool na Silaas, a ɓookiɗta ɓa gaañ caŋ ɓa ; a ɓoktuusa ŋ ɗiska ɗiska, a yi na ɓi kahan ce jen. \v 34 Ƴutta, a ɓayya ɓa ŋ kahan ce, a degiɗta ɓa kañam, a summba lool ŋ ini a kos Kooh, a yi na ɓi kahan ce jen. \s Pool na Silaas faɗsuuɗ \p \v 35 Wa Kooh wiis, kilifaaca kanak ca adgohee kur ka tuuƴca ɓi alkaate ne ɓa woya ƴaara niiɗee kasoona ne a faɗis ƴaaɓaam. \v 36 Yeem woosa Pool ne : « Kilifaaci woosohiɗ nga so ne ɗu faɗsu ; kon pulaat ɗu kaɗ na jam. » \p \v 37 Waaye Pool woosa alkaateeca ne : « Ɓa atteeɗi ɓoo, ɓa laɓɗukka ɓoo ŋ fiki ɓooɓi, ƴutta ɓa taƴca ɓoo ŋ kasooni, te moona ɓoo ɓaah ŋ Rom. Kotii ɓa waaɗ ɓoo faɗis te wa yegsuu e ? Muk ! Ɓa hayaat ɓeɗ ŋ haf ɓa, ɓa puliɗ ɓoo ! » \p \v 38 Alkaateeca woosa kilifaaca kanak ca ineem, ɓeem tiitta lool wa ɓa kerah ne Pool na Silaas ɓaah ŋ Rom. \v 39 Ɓa hayya ɓa ɗaasnuke, ɓa puliɗta ɓa ŋ kasoona, ɓa kiimmba ɓa ne ɓa pul kur-taaha. \p \v 40 Wa ɓa pul kasoona, Pool na Silaas kaɗta kahan Liidi. Ɓa hotohha na ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca, ɓa ñaahha ɓa ŋ kosa ɓa kos. Ƴutta ɓa cootta. \c 17 \s Pool na Silaas kaɗiɗ Tessalonik \p \v 1 Wa ɓa kurkoh Filippi, Pool na Silaas taammba Amfipolis na Apoloni, ɓa kaɗta Tessalonik. Ŋ ndaam, Yawuut ca raakeen \w \+tl sinaagog\+tl*\w* nga. \v 2 Pool kaɗta nga, findi a na tumohee wa. \w Mbehi na iɗsiɗkohse\w* reesa ɗah, a woyee na ɓa ŋ ini kaɗ ŋ Fiis ci, po ca nikka mbeh iɗsiɗkoha kaahay. \v 3 A toksiɗeeɗa ɓa Fiis ci, a teeɓeeɗa ɓa ne \w Mucɗohi Gapohse\w* joyee joy kaan, a hulit. A woosa ne : « Yeesu yi mi na woyee ɗu yeem, a yi Mucɗohi Gapohse. » \p \v 4 Woo ceem aassa ɓi Yawuut, ɓa hunnda na Pool na Silaas. Ɓo' laayiɗ ŋ \w Gerek\w* ci nup Kooh, na ɓitiɓ laayiɗ ɓaah ŋ raakiɗ tiik ca nammba hun na ɓa. \p \v 5 Waaye Yawuut ca ɓinooɓa, siis ammba ɓa, ɓa parahha ɓi ɓo' mbalay mbalay ŋ mbeeddaaca, ɓa nangɗohha ɓa po ɓa ɗuuɗiɗta kur-taaha. Ɓa kaɗta kahan Yasoon waaka Pool na Silaas ne ɓa ɓay ɓa ŋ fiki ɓooɓa. \v 6 Waaye ɓa raakɗi ɓa nga, ɓa ɓayya Yasoon na ɓi ɓo' wiiriis ŋ ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca, ɓa faseeɗa ɓa po ŋ fiki kilifaacaŋ kur ka. Ɓa woyeeɗa ŋ ɗafka ne : « Ƴaaɓii yoondɗiɗ adinaani jen te ɓa reyiɗ naa ndii kotii ! \v 7 Yasoon dalɗiɗ ɓa ŋ kahan ce. Ɓa jen ɓa na haɓɗe ini ɗaloh na nakoh ciŋ buuri yakkiŋ \w Rom\w*, ɓa woo ne buur wiiriis raakiɗ, teeku Yeesu ! » \p \v 8 Woo ceem jaahiɗta mboolnda na kilifaaca. \v 9 Kilifaaca sannga faɗis Yasoon na ɓinooɓa, po ɓeem \tl tayle\tl* kopor, ɓa hannda faɗsu. \s Pool na Silaas kaɗiɗ Beree \p \v 10 Ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca jaarra ɓay Pool na Silaas ŋ ɗooƴ weka, ɓa cootiɗta ɓa Beree. Wa ɓa ree, ɓa kaɗta \tl sinaagogaŋ\tl* Yawuut ca. \v 11 Yawuut ca genee nga ɓeɗ uupee rangsuk ɓaŋ Tessalonik, ɓa teyɗukeen woo kiŋ Kooh te ɓa sawarra nga lool. Kooh-nu-wiis ɗah, ɓa jangee Fiis ci ne ɓa marak andi ini ɓa na jangɗasse wa keeh wala. \v 12 Laayiɗ nga ɓa kossa. Ɓitiɓ raakiɗ tiik na ɓi ƴaar laayiɗ ŋ Gerek ca nammba kos. \p \v 13 Waaye wa Yawuut ca genee Tessalonik kerah ne Pool yaa nam yegɗoh woo kiŋ Kooh ŋ Beree, ɓa nammba kaɗ ndaam, ɓa yopeeɗa mboolnda, ɓa ɓekeeɗa ɓa ŋ ɗuuɗ. \v 14 Ŋ ineem ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca arra cootiɗ Pool po ŋ cookma, waaye Silaas na Timoote tassa ŋ Beree. \p \v 15 Ɓi ɓendee Pool ɓayya ɗe po Ateen. Ƴutta ɓa dokukka Beree na nakohiŋ Pool ne Silaas na Timoote raakaat ɗe ndaam findi wa uup gaawoh ɗah. \s Pool ŋ Ateen \p \v 16 Wa Pool nik ŋ Ateen, a sekeeɗa Silaas na Timoote, a hotta findi kur ka riifoh na nataal ciŋ kooh ci nikaaɗiici, a raakka aay-keeñ miskiɗ. \v 17 A jombeeɗa na Yawuut ca na ɓa nikeeɗi Yawuut te ɓa ñaamkeeɗa Kooh ŋ \tl sinaagoga\tl*. Kooh-nu-wiis a meeɗ meeɗ woo na ɓooɓa a raakee ŋ ɗiska na toonohse jen. \p \v 18 Ŋ ineem, wa raakeen ɓi ɓo', ɓa ɓaahee ŋ liiɓoh ci na woyse \tl Epikireen\tl* na ɓi na woyse \tl Istowiseen\tl*\f + \fr 17:18 \fr*\fq \+tl Epikireen\+tl* na \+tl Istowiseen\+tl* \fq*\ft : \+tl Epikireen\+tl* ci na \+tl Istowiseen\+tl* ci, ɓa nikee liiɓoh. Ɓa meeɗ jang in ciŋ kipes ki, findi ca nikoh na findi ca na tiindohe. Waaye, ŋ harmban ɓa, ɓa ɗaloheen hot-hot. \+tl Epikireen\+tl* ci, liiɓohaaɗiŋ ɓa kaɗeeɗi ŋ kooh ci, ini uupee ɓa nikiɗ, weɗ neɓiɗ ci nik ŋ kipes ki na findi fu min tum po fu raakuu miskiɗ. \+tl Istowiseen\+tl* ci nak, ɓa teyɗukeen ne kooh ciŋ Gerek ci raakiɗ, waaye, ɓa raakiɗ hotohaaɗ wiiriis nga ca. Ɓa huneeɗi na \+tl Epikireen\+tl* ci ŋ ini ɓa ambee ne e neɓiɗ ci uup raak etoh ŋ kipes.\ft*\f*, ɓa taastiɗoheeɗa na ɗe. Ɓum woyeeɗa ne : « Jombohii waaɗ woo ye ? » Ɓinooɓa, wa ɓa kerah Pool woyeeɗa \w Yegɗohiŋ Muci\w*, wi kaɗ ŋ Yeesu na hultiŋ kaaniɗ ci, ɓa woyeeɗa ne : « Wa mand haa ne a na yegɗohe kooh ci ɓoo inahɗi. » \p \v 19-20 Weɗ ɓa hunoh na Pool, ɓa ɓayya ɗe cohohaanaŋ ɓa na woyse Aryopaas, ɓa woosa ɗe ne : « Fu yii ɓek ɓoo nof na in ci ɓoo inahɗi te ɓoo waaɗiɗ inah ini ca tokis. Kon teeɓa ɓoo in ci fu na jangɗohe. » \v 21 (Ɓi Ateen jen na hanheeca genee na ɓa nikohee naandsuk na sikɗuk in as.) \p \v 22 Wa Pool tufuk ŋ fiki ɓooɓa cohee ŋ Aryopaasa, a woosa ne : « Ɗu ɓi gen Ateen, ŋ hotiɗ ne nik kos ɗah, ɗu ndengɗukootiɗ nga. \v 23 Laam wi maa tiindsuke, ŋ markeeɗa in ci ɗu na ñaamkohe, raakiɗ seeƴkohaani ŋ hot nga sah, wa fiisu inii : “ Wuu koohi inhassaaɗiini. ” Ini ɗu na ñaamke te ɗu inahɗaa, ineem weɗ ŋ hay ne ŋ inhiɗ ɗu wa. \p \v 24 Kooh yi fer adinaani na in ci nik ŋ ɗooƴi jen, te a yi Heɗ Eel ci na kehƴi, a genɗi ŋ ɗisik ci na kiimohse ci yaah ɓo' haɓiɗ. \v 25 A namɗi etoh ne yaah ɓo' taambkohee ɗe po haa a etoh etoh in, a yi kay na one ɓo' ci jen kipes na iik na in ci jen. \v 26 A taamboh ŋ ɓo' yino, a ferra cuuɓ nu nik, ne ca gen kehƴi jen ; waa nu nga na jamanooniŋ wa na kikiƴ ciŋ wa. \p \v 27 Kooh tumiɗ ineem ne ɓooɓi min ɗe waak, ɓa saaɓɗee po ɓa hend nga ɗe. Moona a usɗi ali ɓo' nga ɓoo. \v 28 Laam a yi tah ɓoo pese, kaɗee haye, nikka ; findi yino ngaŋ jangtukoh ciŋ ɗu woyoha an : “ Ɓoo nam nik set ciŋ ɗe. ” \v 29 Kon nik ne ɓoo set ciŋ Kooh ɗah, mbaa ɓoo joyɗi amb ne Kooh mand na in pesuuɗ moɗiɗ, findi nataal urus, haalis wala atoh ci ɓo' haɓiɗ ŋ liiɓoha ɓo'. \p \v 30 Kooh marakɗi ŋ in ca haɓɗassee ɗeɓgaan jen, wa ɓooɓa inahɗi, kotii a yii ɓeeɗuk ɓooɓi jen, ŋ ɗisik nu ɓa min nik ɗah, ne ɓa ɓoƴsoh pesohaaɗ. \v 31 A gapiɗ mbehi a atte'ohan adinaani jen atte yurhiɗ, te a kooɗiɗ ɓo' wuu ineem. Ŋ hultiɗi a hultiɗ ɓoyeem, a teeɓiɗ ɓooɓi jen wooriɗ ne a yi atte'ohi a kooɗ. » \p \v 32 Wa ɓa kerah Pool woyeeɗa ŋ hultiŋ kaaniɗ ci, ɓum njembteeɗa ɗe, ɓinooɓi woosa ɗe ne : « Ɓoo hey ɗa sikɗukisse ŋ ineem mbeh wiiriis. » \v 33 Ŋ ineem Pool pulla, cootta. \v 34 Raakka ɓooɓi kos, ɓa taambiɗta ɗe ; Denis ya ɓaahee ŋ ɓooɓaŋ Aryopaasa ɓaah nga, na ɓitiɓ teeku Damaris, na ɓi ɓo' wiiriis. \c 18 \s Pool kaɗiɗ Korenta \p \v 1 Wa inaam coot, Pool pulla Ateen, a kaɗta Korenta. \v 2 A cohha na Yawuut nga na woyse Akilaas rimohu kur kaŋ Pontos. Raak yeem han ree, puloh Itaali na ɓitiice Pirisil. Waam raak Kolod, buura yakka ŋ \w Rom\w* nakoheen ne, Yawuut ca jen pulaat Rom. \p Pool kaɗta ɗiskaŋ ɓi Akilaas, \v 3 sagu ina ɓa ɓaahee panguk, ɓa nikee haɓɗoh ɗiip baas ; a gennda na ɓa, ɓa hunnda, ɓa pangkeeɗa. \v 4 \w Mbehi na iɗsiɗkohse\w* nu ree ɗah, Pool kooɗ woo ŋ \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w* ne a woo na Yawuut ca na ɓi nikɗi Yawuut, ne ɓa min kos. \p \v 5 Mbeh, Silaas na Timoote pulohha Maseduwaan ɓa hayya raake Pool ŋ Korenta. Ina kooɗoh waam, Pool faɗta pangka, a toppa ŋ yegɗohiŋ Woo ki kotii ; a teeɓeeɗa Yawuut ca ne a Yeesu a yi \w Mucɗohi Gapohse\w*. \p \v 6 Waaye Yawuut ca hiñoheeɗa ɗe, ɓa ɓaseeɗa ɗe. Wa raakka mbeh, a irippa kulɓaacaŋ ɗe, a woosa ɓa ne : « Ɗu sooƴ ɗah, e ɗu ɓeka haf ɗu ! Mi nak, ŋ hooliɗ nga. Ini kooɗoh woti mi yii kaɗ ŋ ɓi nikɗi Yawuut. » \p \v 7 A pulla ndaam, a kaɗta kahan ƴaar teeku Ticiyus Yustus, ƴaareem nikee ñaamkoh Kooh te kahan ce nikee ŋ sero \tl sinaagoga\tl*. \v 8 Ƴaara adgohee \tl sinaagoga\tl* teeksee Kirispus, a yi na ɓi kahan ce jen, kossa Heɗi, laayiɗ ŋ ɓi Korenta ɓi sikɗukee Pool nameeɗa kos, ɓa ɓoktasseeɗa. \p \v 9 Wa raakka wek, Heɗi teeɓukka Pool findi heeƴ, a woosa ɗe ne : « Kana neƴƴoh, kana ɗek, woya, \v 10 laam mi yii na ɗa. Ali ɓo' deganɗi ɗa yaah, ali ɓo' tumanɗi ɗa miskiɗ, laam ɓooɓiŋ ngo laayiɗ ŋ kur kii, ɓi joy kerah woo kiŋ ɗa ne ɓa kos. » \v 11 Ŋ ineem, Pool nikka ŋ Korenta kiis na camban, a jangɗeeɗa ɓooɓa woo kiŋ Kooh. \s Pool ŋ fiki Galiyoŋ, goornoora \p \v 12 Ŋ jamanoonaam, Galiyoŋ tumuusa goornooraŋ Rom ngaŋ Akaay, jaarra Yawuut ca hunnda, ɓa hiñoheeɗa Pool, ɓa ɓayya ɗe ŋ atte'ohaana, \v 13 ɓa woosa ne : « Ƴaarii na ɓeke ɓooɓi ŋ ñaamuk Kooh ñaamuk ɗalohiɗ na wi waasi nakoh. » \p \v 14 Pool heeɗa woye, hennda Galiyoŋ woosa Yawuut ca ne : « Sikɗukaat to ɗu ɓi Yawuut ci, nikee ne a tum njaahum wala ro' yakak ɗah, ŋ heen ɗu ɓoofɗe ŋ sikɗuk ɗu ; \v 15 waaye wii, wa taastiɗoh ŋ woo na tiik ŋ ini kaɗ ŋ waasiŋ ɗu. Weem wa wuu ɗu, ŋ waaɗɗi nik atte'oh ŋ ini kaɗ ŋ in ceem. » \v 16 Ŋ ineem, a aannja ɓa ŋ atte'ohaana. \p \v 17 Weɗ ɓa hunoh jen, ɓa ammba Sosten ya adgohee \tl sinaagoga\tl*, ɓa laɓeeɗa ɗe ŋ fiki atte'ohaana, waaye Galiyoŋ faaleeɗi ɓa. \s Pool dokkiɗ Añcos \p \v 18 Pool tassa ŋ Korenta in samiɗ maañ, ƴutta a askohha na kosiɗ ca, a aassa ŋ \tl batoona\tl* na kaɗe Siri, a hunnda na Pirisil na Akilaas. Waaye bala a aasan \tl batoona\tl* ɗah, a nenukka\x + \xo 18:18 \xo*\xt Kind ci 6:9-12\xt*\x* ŋ Señsare, laam a tumeen ina a giñee po ƴutta\f + \fr 18:18 \fr*\ft Ŋ Yawuut ci, ɓo' giñeen tum in nga ɓa ɗah, a meeɗɗi nenuk feeh a tumɗi ini a giñ ɗah.\ft*\f*. \p \v 19 Wa ɓa kaɗ po ɓa reesa Efes, a saɓsukohha na ɓa ndaam ; a yi ŋ haf ce, a kaɗta ŋ \tl sinaagoga\tl*, a ɓeesɗoheeɗa na Yawuut ca, \v 20 ɓeem kiimeeɗa ɗe ne a ɓaat nik nga ƴissuut, waaye a teyɗukɗi. \v 21 A askohha na ɓa, a woosa ɓa ne : « Ŋ hey ɗu hayisse marke, ne wa neɓ Kooh ɗah. » A aassa \tl bato\tl*, a kurkohha Efes, a taalndiɗta ɓaaɓaŋ ɗe. \p \v 22 Wa ɓa ree Seesare, Pool ruhussa, a kaɗta Yerusalem ne a kañɗa ɓi Janguuna, ƴutta a nammba kaɗ Añcos. \v 23 A nikka nga in samiɗ maañ, ƴutta a kaɗeeɗa kur na kur ŋ ɓakaŋ Galaat na Firisi, a ndengɗeeɗa taalubeeca jen ŋ kosi ɓa kos.\fig |alt="Paul's third missionary journey" src="WD_Paul3-3D-BW-Saafi.jpg" size="span" loc="Somewhere in 18:23–21:17, preferably so that when you see the map, you can already see or have already seen 18:23" ref="18:23–21:17"\fig* \s Apolos ŋ Efes na Akaay \p \v 24 Raakeen Yawuut na woyse Apolos a genee Aleksandiri, a hayya Efes. A nikee ɓo' miniɗ woo, te a inheen Fiis ci baahiɗ. \v 25 A jangɗasseen waasiŋ Heɗi te a sawareen lool. A woyeeɗa, a jangɗoheeɗa hooliɗ ŋ ini kaɗ ŋ Yeesu. Waaye a inhee ɓoktiŋ \w Yahya\w* dong. \v 26 A cammba woo na ooluk ŋ \tl sinaagoga\tl*. \p Wa Pirisil na Akilaas sikɗuk jangɗohiŋ ɗe, ɓa hotta ɗe ŋ pet, ɓa ɓaatta ɗe pooksohiɗ hooliɗ waasiŋ Kooh. \v 27 Ƴutta, a waaɗta kaɗ Akaay, ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca ñaahha ɗe nga. Ɓa fiissa kayit wuu taalubeeca nikee ŋ Akaay ne ɓa taambkoh ɗe baahiɗ. \p Wa a ree, Kooh baahohha ɗe po a raakiɗta kosiɗ ca njiriñ keeh-keeh. \v 28 Laam a ɓuree Yawuut ca ɓur keeh-keeh ŋ fiki ɓooɓa jen, te a taambohee ŋ Fiis ci, a teeɓoheeɗa ne Yeesu a yi Mucɗohi Gapohse. \c 19 \s Pool kaɗiɗ Efes \p \v 1 Wa Apolos nik ŋ Korenta, raak Pool ŋ ɓaaɓaŋ ɗe ŋ kur caŋ tangooca, ƴutta a kaɗta Efes, a raakka ɓi taalube nga, \v 2 a meekissa ɓa ne : « Wi ɗu kos, ɗu rahsiɗ \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* e ? » Ɓa woosa ɗe ne : « Ɓoo moosɗi kerhoh ne Fuuɗis Hoolohngaan raakiɗ. » \v 3 Pool woosa ɓa ne : « Ɗu ɓoktu winde ɓokit ? » Ɓa loffa ɗe ne : « Ɓoktiŋ \w Yahya\w*. » \v 4 A woosa ɓa ne : « Yahya ɓoktee ɓi waaɗee ɓoƴsoh pesohaaɗ. A woyeeɗa ɓooɓa ne ɓa kosaat yi na haye ŋ finhooce, Yeesu ! » \p \v 5 Wa ɓa kerah ineem, ɓa ɓoktuusa ŋ tiikiŋ Yeesu Heɗi. \v 6 Pool degga ɓa yaah ciŋ ɗe, Fuuɗsi Hoolohngaani ruhussa nga ɓa, ɓa cammba jomb ŋ ɓi peɗeem wiiriis, ɓa woyeeɗa woo-woosuuɗ. \v 7 Ini ree ƴaar ndaŋkiyaah na kanak (12) nikee nga. \p \v 8 Ŋ finho ineem, Pool kaɗta \w \+tl sinaagoga\+tl*|lemma="sinaagog"\w*, a woyeeɗa na ɓa na ooluk ini ree caɓin kaahay. A woyeeɗa na ɓa ŋ Nguuriŋ-Kooh, a ndengɗukeeɗa nga, ne ɓi a woyee na ɓa min kos. \v 9 Waaye laayiɗ nga ɓa ndennga haf, ɓa sannga kos, ɓa woyeeɗa woo moɗaaɗi ŋ waasiŋ Heɗi ŋ fiki ɓooɓa cohee ŋ ɗiska. \p Ineem tahha po a saɓsukohha na ɓa, a hunnda na taalubeeca, a taalndiɗta a woyeeɗa na ɓa Kooh-nu-wiis ŋ jangohaaraŋ ƴaara woysee Tirannus. \v 10 Ineem kaɗeeɗa po wa tummba kiis kanak, ɓooɓa genee Asi jen, Yawuut na nikaaɗi Yawuut, kerahha woo kiŋ Heɗi. \s Kuɓuuciŋ Sewaa \p \v 11 Waam, Kooh tumeeɗa ɓi keemaan feyohiɗ taamboh ŋ Pool. \v 12 Kaɗta po ɓooɓa meeɗta ɓay seeket ca wala kulɓaaca laalee faaniŋ ɗe, ɓa degeeɗa ca kosaayiɗ ca, ɓeem wireeɗa, \w jiiniica|lemma="jiini"\w* puleeɗa nga ɓa. \p \v 13 Wa raakeen Yawuut ca meeɗ wil, aañeeɗa jiiniici, ɓa jeemeeɗa aañoh jiiniica ambee ɓooɓa tiikiŋ Yeesu Heɗi an : « Ŋ tiikiŋ Yeesu yi Pool na yegɗohe, mi yii woo ɗu ne pulaat ! » \v 14 Ɓooɓa tumee ineem nikee kuɓuuci ƴaar ci yasna-kanak ciŋ ƴaara woysee Sewaa, a ɓaahee ŋ \w seeƴkiɗoh\w* ca yakak caŋ Yawuut ca. \p \v 15 Waaye jiinnda loffa ɓa ne : « Ŋ inhiɗ Yeesu te ŋ inhiɗ ya ɓa a yi Pool, waaye ɗu, e ɗu ɓa ? » \v 16 Ŋ ineem ƴaara jiinndeem ambee faɗsukka ɓa, a uupiɗta ɓa hatil, a tumeeɗa ɓa miskiɗ po ɓa jen ɓa pulla kahna na mbup, tas ɓarang, gaañsukohiɗ. \v 17 Ɓooɓa genee Efes, Yawuut na nikaaɗi Yawuut kerahhaa ; ɓa jen ɓa tiitta, ɓa eɗta tiikiŋ Yeesu Heɗi cir. \p \v 18 Laayiɗ ŋ ɓa hanee kos hayya, ɓa woyeeɗa bakaaɗ ciŋ ɓa, ɓa teeɓoheeɗa ŋ fiki ɓooɓa in ca moɗaaɗiica ɓa meeɗ tum. \v 19 Laayiɗ ŋ ɓa meeɗ luhus hayeeɗa na kayit ca ɓa meeɗ jangoh luhus, ɓa doheeɗa ca ŋ fiki ɓooɓa jen. Candoomaŋ kayit ca kinduusa, wa nikka \tl darakma\tl*\f + \fr 19:19 \fr*\fq \+tl darakma\+tl* \fq*\ft : hanjar ŋ \+w Gerek\+w* ci, wa hendeen na ini ɓoyi na pangke bumit wirndassee ŋ noh yino. Wa meeɗeen tumu findi libidoor.\ft*\f* junni-ndaŋkiyaah-yatuus (50.000) ŋ koporaŋ ɓa. \p \v 20 Wa taambohha ɗaa, ŋ hatiliŋ Heɗi, woo kiŋ Kooh uupeeɗa nga uup kerhuk te hatiliŋ wa uupeeɗa nga uup hotuk. \s Ɗuuɗa raakee ŋ Efes \p \v 21 Wa in ceem coot, Fuuɗsi Hoolohngaani hiirra Pool ŋ kaɗ Yerusalem, a waaɗee taamboh ŋ Maseduwaan na Akaay. A woosa ne : « Ŋ ree nga ɗah, ŋ joyiɗ nam kaɗ \w Rom\w*. » \v 22 A kooɗta huntoh kanak ŋ huntoh caŋ ɗe, Timoote na Erasta, a tuuƴca ɓa Maseduwaan, waaye a yi ŋ haf ce a tasohaahha ŋ Asi. \p \v 23 Wa Pool nik ŋ Asi sekeeɗa, ɗuuɗ yakak raakka ŋ Efes, sagu waasiŋ Heɗi. \v 24 Raakeen tiɓoh-tokkaah nga na woyse Demetiriyus, a meeɗ tiɓ nataal ƴin. Nataal ceem nikee nataalaŋ kahan koohaŋ ɓa ɓitɓa teeku Artemis, ca nikee haalis. Pangkeem tahha po a yi na tiɓoh caŋ ɗe raakeeɗa wirind baahiɗ. \p \v 25 A cohɗohha ɓa na ɓinooɓa pesohee pangkeem jen, a woosa ɓa ne : « Ƴaaɓiŋ ngo, ɗu inhiɗ ne raak-raakiŋ ɓoo gaƴuk ŋ pangkii. \v 26 Te ɗu hotiɗ, ɗu kerhiɗ, ŋ wooɗi Efes dong waaye ini uup ŋ Asi jen, Pool yeem ɓoƴsohiɗ ɓo' laayiɗ, a kosɗukohha ɓa ne kooh ci haɓɗohu yaah ɓo', ca kooh haa. \v 27 Ŋ wooɗi yahi wa na hee yahe tiikiŋ pangkiŋ ɓoo, waaye wa hey name yah ciri kahniŋ Artemis eɗu, wa yah yaki Artemis yak, Artemis, koohi ɓitɓi yakki, yi ɓi Asi na adinaani jen na ñaamke ! » \p \v 28 Wa ɓooɓa kerah ineem, ɓa ayrukka, ɓa leehkeeɗa an : « Artemis yiŋ ɓi Efes yakiɗ ! » \v 29 Jaarra kur-taaha jen yoonnda, ɓooɓa jen faɗsukka ɗiska na tiyaatarohse, ɓa ammba Gayus na Aristarka, ƴaaɓaŋ Maseduwaan ca kanak ca ɓendee Pool, ɓa ɓayndohha ɓa. \v 30 Pool waaɗta kaɗ ŋ fiki ɓooɓa cohee ŋ ɗiska waaye taalubeeca sangohha ɗe wa. \v 31 A raakeen ɓi nawle kilifa yakak, ɓaah ŋ ɓa adgohee Asi, ɓeem nammba woosoh nga ɗe ne a kanaat kaɗ ŋ ɗiska na tiyaatarohse. \p \v 32 Waam raak ɗuuɗa laayiɗ ŋ ɗiska : Ɓii leehkeeɗa an, ɓum leehkeeɗa an ! Ɓi uup laay nga ɓa inheeɗi sah ina tah ɓa kaɗ ndaam. \v 33 Ɓi ɓo' ŋ mboolnda woosa ƴaar teeku Aleksaandar ini raak, Yawuut ca adgiɗta ɗe ŋ fikiira ne a woo. A meeɓpa yaah ne a woo na mboolnda. \v 34 Waaye wa ɓa inah ne a Yawuut, ɓa jen ɓa hunnda ɓa leehkeeɗa ini ree wahtu kanak an : « Artemis yiŋ ɓi Efes yakiɗ ! » \p \v 35 Ŋ mirndaani, ƴaara adgohee coh caŋ kur-taaha tummba po ɓa yeeɓukka, a woosa ɓa ne : « Ɗu ɓi Efes, a ya ɓa inahɗi ne, a Efes na niiɗe kahniŋ Artemis, koohi yakki, na nataaliŋ ɗe keenoh Eel ci ? \v 36 Ali ɓo' minɗi taas ineem, weɗ tah ɗu joyiɗ yeeɓuk, ɗu marak baahiɗ bala ɗu tuman in ɗah. \p \v 37 Weɗɗi, ɗu ɓayiɗ ƴaaɓii ndii te ɓa ɓasɗi koohiŋ ɓoo, ɓa tumɗi ali in araamiɗ ŋ kahniŋ ɗe. \v 38 Kon Demetiriyus na pangkoh ci hun na ɗe leer na ɓo' ɗah, ɓa ɓayaat ɗe waas, raakiɗ mbeh ci na atte'ohse na ɓooɓi na atte'e ! \v 39 Te nik ne ɗu na meeksohe in wiiriis ɗah, wa hey markasse ŋ mbehi ɓoo ɓeeɗkohissan coh lakiɗ waas. \p \v 40 Ini raak ndii woti, miniɗ tah po ɓoo yambu ne ɓoo na yoonde, laam ali ɓo' minɗi woo ini tah ɗuuɗii. » Wa a ƴut woo, a woosa mboolnda ne ɓa pasarkohaat. \c 20 \s Pool kaɗiɗ Maseduwaan na Geres na Torowaas \p \v 1 Wa ɗuuɗa seem, Pool cohɗohha taalubeeca, a ñaahha ɓa, ƴutta a askohha na ɓa, a kaɗta Maseduwaan. \v 2 Wa a ree, a wileeɗaa, a woyeeɗa na kosiɗ ca woo laayiɗ, a ñaaheeɗa ɓa, po findi a reyoh Geres. \v 3 A nikka nga caɓin kaahay. Wa a kaɗ po a heeɗa aase \tl bato\tl* ne a kaɗ Siri, a kerahha ne Yawuut ca ɓa ɗaa hotoh ŋ ɗooƴ ɓa ne ɓa ap ɗe, a hotta ne a joy wiiruk Maseduwaan, a lahoh nga. \p \v 4 Ɓi hunee na ɗe nikee Sopateer kuɓkiŋ Pirrus ya genee Beree, na Aristarka na Sekundus ɓa genee Tessalonik, na Gayus ya genee Derbe, na Timoote, na Tisikos na Torofiim ɓa genee Asi. \v 5 Ɓeɗ ɓii, ɓeɗ adgee ɓoo Torowaas, ɓa sekeeɗa ɓoo nga. \p \v 6 Ɓoo nak, wi feetiŋ Mbuuruuci raakaaɗi lawiir ci reeh, ɓoo aasohha \tl bato\tl* ŋ Filippi, ɓoo tummba neeh yatuus ŋ waas. Ɓoo raakka ɓa ŋ Torowaas, ɓoo nikka nga neeh yasna-kanak. \s Pool hultiɗiɗ Etikus ŋ Torowaas \p \v 7 Ŋ \w mbehi na iɗsiɗkohse\w* na niina, ɓoo cohha ne ɓoo hun ñam mbuurndi, Pool woyeeɗa na ɓooɓa nikee ŋ ɗiska. A joyee coot ŋ Kooh-wiisiina, tahha po a taalndiɗta a woyeeɗa po ŋ ndengelnde weka. \p \v 8 Ɓoo cohee ŋ tuuƴ ŋ ɗafkaŋ kahna, laampa laayiɗ fuuɗseen nga. \v 9 Komaaki ƴaar teeku Etikus nikee ɓoofiɗ ŋ palaŋteera, a pani'uusa keeh-keeh, raak Pool taalndiɗiɗ woyeeɗa in maañiɗ. Wi a neeh neeh nooɗiɗ, a eltukohha ndaam, ŋ tuuƴa kaahayɗoh ŋ ɗafkaŋ kahna, a keennda. A meeɓseeɗa, waaye raak ɗe kaaniɗ. \v 10 Weɗ Pool ruhsoh, a raɗukka nga ɗe, a morgiɗukka ɗe, a woosa ne : « Kinaat jaahiɗ ! A yi pes ! » \p \v 11 Ƴutta, Pool rapissa ŋ ɗafka, a poɓtohha mbuurnda, ɓa ñammba. Ŋ finho ineem, a taalndiɗta a woyeeɗa in maañiɗ po findi nohi puloh, a cootta. \p \v 12 Ini kaɗ ŋ kuɓka ƴaara, a ɓayu kahan ɓa peseeɗa moɗoɗ, ɓooɓa jen giiffa keeh-keeh. \s Pool pulohiɗ Torowaas, a kaɗta Mileet \p \v 13 Ɓoo nak, e ɓoo adug coot ne ɓoo aas \tl bato\tl* kaɗ Assos, ɗiska ɓoo cohan na Pool, ɓoo ɓay ɗe. A woyee ne a heyɗi taambe ŋ cookmi, a na hee taambe ŋ kehƴi po nga. \v 14 Wa a raak ɓoo ŋ Assos, ɓoo hunnda na ɗe ŋ \tl bato\tl*, ɓoo taalndiɗta Mitileen. \v 15 Ɓoo kurkohissa ndaam, ɓoo taalndiɗta ŋ cookmi, ŋ Kooh-wiisiina ɓoo teemmba ŋ Kiwo. Kooh wiisissa, ɓoo reesa Samos, wa taambis nga, ɓoo hannda ree Mileet. \p \v 16 Pool woyee ne a sereendkan sereenduk Efes, a tufkanɗi nga po a kee maaña ŋ Asi. A seeskee seesuk ne \w \+tl Paantakot\+tl*\w* min ɗe raak ŋ Yerusalem. \s Pool askiɗ yakak caŋ Janguunaŋ Efes \p \v 17 Wa ɓoo ree Mileet, Pool woosohha ɓa adgohee Janguunaŋ Efes. \v 18 Wi ɓa hay, a woosa ɓa ne : « Ɗu inhiɗ findi ŋ nikohee na ɗu ŋ jamanooni ŋ nik na ɗu jen, ina kooɗoh mbehi ŋ kocoh ɓek kot ciŋ ngo ŋ Asi. \v 19 Ŋ pangkiɗiɗ Heɗi, ŋ ƴissuutiɗta haf fo keeh-keeh, wa hunnda na ɓi muhun, ŋ raakiɗ miskiɗ sagu Yawuut ci hotohee ŋ ɗooƴ ɓa ne ɓa tum mbo in. \p \v 20 Ɗu inhiɗ ne ŋ moosɗi ɗu ɗasɗoh ali in, ŋ in ci min ɗu njiriñ. Ŋ yegɗiɗ ɗu woo kiŋ Kooh, ŋ jangiɗta ɗu ŋ fiki ɓooɓi jen na ŋ ɗooƴ kahan ci. \v 21 Ŋ moosɗi faɗoh woytoh Yawuut ci na ɓi nikɗi Yawuut ne ɓa ɓoƴsohaat tumohaaɗ, ɓa hay ŋ Kooh te ɓa kos Heɗ ɓoo Yeesu. \p \v 22 Ɗiski wa nik, mi yii kaɗ Yerusalem, e \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* hiir ro nga ; ŋ inahɗi ini rahsan ndo ŋ ndaam. \v 23 Waaye ŋ inhiɗ daal ne ŋ kur-taah nu ŋ aasoh ɗah, Fuuɗsi Hoolohngaani woo so ne kaso na ɓi miskiɗ laayiɗ ca ɗaa sek ko nga. \v 24 Mi nak, kipes kiŋ ngo ɓitɗi so ; nga so, wa raakɗi njiriñ. Ini nikiɗ to weɗ ne ŋ waaɗ kaɗ po ŋ reehɗohaana, ŋ mitiɗ pangki Yeesu Heɗi dengkoh ho, weɗ ne ŋ woo \w Yegɗohiŋ Muci\w* na teeɓohe baahohiŋ Kooh. \p \v 25 Ɗiski wa nik, ŋ inhiɗ ne ɗu hotissanɗi so, ɗu jen, ɗu ɓi inah ne ŋ lahiɗ nga ɗu, ŋ woyeeɗa ɗu Nguuriŋ-Kooh. \v 26 Weɗ tah mi yii woo ɗu wa woti : Ŋ hooliɗ nga, ɓo' nu muuƴ nga ɗu ɗah, a ñam haa. \v 27 Laam ŋ woyiɗ ɗu ini Kooh kooɗuk tum, ŋ ɗasɗohɗi ɗu ali in nga. \p \v 28 Tufkaat ŋ haf ɗu, ɗu tufuk gati Fuuɗsi Hoolohngaani dengkoh ɗu, ne ɗu niiɗa. Findi niiɗoh, taambkohaat Janguuniŋ Kooh, Janguuni a raakoot taamboh ŋ ñif miŋ \w Kuɓkiŋ ɗe|lemma="Kuɓkiŋ Kooh"\w*. \p \v 29 Ŋ inhiɗ ne ŋ eɗee ɗu finho ɗah, ɓi ɓo' haa ngumu saahiɗ hey aase ŋ ɗooƴ ɗu te ɓa faɗanɗi gati. \v 30 Te ŋ ɗooƴ ɗu ɓi ɓo' hey name kuruk, ɓa woyee woo raakaaɗi ne ɓa ñaakiɗ taalubeeci ŋ finhooɓa. \v 31 Kon wortukaat te kinaat alkoh ne kiis kaahay, wek na noh, ŋ meeɗ ɗu meeɗ deng, na muhun sah, yaa nu nga ɗah. \p \v 32 Ɗiski wa nik, mi yii wik ɗu ŋ yaah Kooh, mi yii wik ɗu ŋ woo kiŋ ɗe na teeɓohe baahohiŋ ɗe, wi min ɗu ɓaatɗoh po ɗu ndeng, te ɗu min lam in ci a ɗaakiɗ hoolɗuuɗ ciŋ ɗe jen. \p \v 33 Ŋ moosɗi waaɗɗoh haf fo ali haalis wala urus wala kulɓa ɓo' nga ɗu. \v 34 Ɗu inhiɗ in nga sah, e yaah ciŋ ngo cii ceɗ eɗ to ini ŋ etohe, mi, na huntoh ciŋ ngo. \v 35 Ŋ teeɓiɗ ɗu ŋ in ci jen ne ɓo' joy pangkoh ɗaa ne a min ɓaatɗoh ɓi raakɗi hatil. Ɓoo naandsukaat woo kiŋ Yeesu Heɗi a yi ŋ haf ce wi a woo ne : “ Neɓiɗi nik ŋ onoh weɗ uup wi nik ŋ onu. ” » \p \v 36 Wi Pool ƴut woo ineem, a ƴekka, a hunnda na ɓa jen ne ɓa kiim Kooh. \v 37 Ŋ ineem, ɓa jen, ɓa fuɗeeɗa keeh-keeh, ɓa morgiɗukka ɗe ne ɓa foon ɗe. \v 38 Ini uupee reehiɗ keeñ ciŋ ɓa, weɗ ini a woo ne ɓa hotissanɗi ɗe. Ƴutta ɓa ɓennda ɗe po ŋ \tl batoona\tl*. \c 21 \s Pool pulohiɗ Mileet kaɗta Tiir na Seesare \p \v 1 Wi ɓoo saɓsukoh na ɓi ɓendee ɓoo, ɓoo aassa \tl bato\tl*, ɓoo yurahha Kos. Wa Kooh wiis, ɓoo taalndiɗta Rodes, kooɗohha ndeem, ɓoo kaɗta Patara. \v 2 Ɓoo raakka \tl bato\tl* ndaam na kee Feniis, ɓoo aassa nga, ɓoo cootta. \v 3 Wa ɓoo kaɗ po ɓoo ƴokeeɗa Siipar, ɓoo faɗtaa ŋ yaah-sing, ɓoo taalndiɗta ŋ ɓak Siri ne ɓoo ruhus ŋ Tiir ŋ ɗiska \tl batoona\tl* ruhsiɗan in ca wa ɓaye. \p \v 4 Ŋ ndaam, ɓoo waakeeɗa po ɓoo hotta ɓi taalube nga, ɓoo nikka na ɓa neeh yasna-kanak. \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* hiirra ɓa ne ɓa woyaat Pool ne a kinaat kaɗ Yerusalem. \v 5 Wi neeh ci yasna-kanak ci reeh, ɓoo kurkissa ne taalndiɗ waasiŋ ɓoo. Ɓa ɓennda ɓoo po ɓoo pulla kur-taaha, ɓeɗ jen na ɓitiɓ ciŋ ɓa na kuɓuuciŋ ɓa. Ŋ ndaam, ɓoo ƴekka ŋ yaah-cookma ne ɓoo kiim Kooh. \v 6 Ƴutta, ɓoo saɓsukohha na ɓa, ɓoo aassa \tl batoona\tl*, ɓa wiirukka. \p \v 7 Ɓoo nak, ne ɓoo taalndiɗ ɓaaɓiŋ ɓoo ŋ cookmi, ɓoo puloh Tiir, kaɗta Potolemayis. Ŋ ndaam ɓoo kañiɗta ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca, ɓoo nikka na ɓa neeh yino. \v 8 Wa Kooh wiis, ɓoo kurkohha ndaam, kaɗta Seesare, aassa kahan Filip, dalla nga. Filip nikee woyoh \w Yegɗohiŋ Muci\w*, a ɓaahee ŋ yasna-kanak ca kooɗsee ŋ Yerusalem.\x + \xo 21:8 \xo*\xt Tum ci 6:1-6\xt*\x* \v 9 A raakeen kuɓu ɓitiɓ nikiis, ɓa nikee cafaƴ. Kooh meeɗ meeɗ woo taamboh nga ɓa. \p \v 10 Wi ɓoo raak ɓi neeh nga, woosuuɗ na woyse Agabus puloh Yudee, hayya. \v 11 A hayya nga ɓoo, a ɓayya seenturiŋ Pool, a tokukka naa, ŋ yaah ci na kot ci, a woosa ne : « Inii weɗ Fuuɗsi Hoolohngaani woo : “ Heɗ seenturii, Yawuut ci tokohan ɗe an ŋ Yerusalem, ɓa deg ɗe ŋ yaah ciŋ ɓi nikɗi Yawuut. ” » \v 12 Wi ɓoo kerah ineem, ɓoo na kosiɗ ciŋ Seesare kiimeeɗa Pool keeh-keeh ne a kaɗuu Yerusalem. \p \v 13 Waaye Pool loffa ɓoo ne : « Ɗu raak ye fuɗaah, ɗu reehɗee keeñiŋ ngo ? Ŋ wooɗi ɗu toki ŋ toksan ŋ Yerusalem dong, waaye mi, ŋ ƴutiɗ ne ŋ kaan sagu tiikiŋ Yeesu Heɗi. » \v 14 Kaɗta po ɓoo miniɗɗi ɗe in, ɓoo ɗekka, ɓoo woosa ne : « Ini Heɗi waaɗ raakaat. » \p \v 15 Wa degga ɓi neeh, ɓoo kooɗukka, ɓoo degukka ŋ waas Yerusalem. \v 16 Ɓi taalube gen Seesare hunnda na ɓoo, ɓa ɓayya ɓoo kahan ƴaar teeku Manaason ɗiska ɓoo dalan. Manaason pulohee Siipar, a maañiɗ nik taalube. \s Pool ŋ Yerusalem \p \v 17 Wa ɓoo ree Yerusalem, ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca taambukka ɓoo na sum. \v 18 Wa Kooh wiis, Pool hunnda na ɓoo ɗiskaŋ Saak, yakak ca jen nameen hay. \v 19 Pool kañiɗta ɓa, a naandsukka ɓa yino yino in ci Kooh tum jen taamboh ŋ pangki a pangkiɗ ɗe ngaŋ ɗooƴ ɓi nikɗi Yawuut. \p \v 20 Wa ɓa sikɗuk Pool po ƴutta, ɓa yakiɗta Kooh, ɓa woosa Pool ne : « Ɓaah ɓoo, fu hot nga, ɓi Yawuut junni junni kosiɗ Yeesu te ɓa jen ɓa sawariɗ ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*. \v 21 Waaye ɓa kerhiɗ ne fu na jangɗe Yawuut ci nik ŋ ɗooƴ cuuɓ ci cinooci ne ɓa faɗaat waasiŋ Musaa, ɓa nguɗissuu komaakciŋ ɓa, te ɓa taambɗissuu mbaah ci. \v 22 Kon ɓo' tuman na ? Wa wooriɗ ne ɓa hey yege ne fu yii ŋ ndii. \p \v 23 Mbaa, tuma ini ɓoo na hee ɗa woye wii : Ƴaar nikiis ɓii ŋ ndii, ɓa giñɗiɗ Kooh in ; \v 24 ɓayaa ɓa, fu farsuk na ɓa, fu wirndiɗ ɓa in ci ɓa joy tum ŋ farsuk kiŋ ɓa jen, ɓa min nenuk\f + \fr 21:24 \fr*\fq nenuk \fq*\ft : marka ini fiisu ŋ saar 18, aaya 18.\ft*\f*.\x + \xo 21:24 \xo*\xt Kind ci 6:9-12\xt*\x* Ŋ ineem, ɓooɓi jen hey inhe ne ini woyu nga ɗa keeh haa, fu na taambɗe taambiɗ nakoh ciŋ waasiŋ Musaa findiiɓa. \v 25 Te ini kaɗ ŋ kosiɗ ci nikɗi Yawuut, ɓoo fiisiɗ ɓa kayit, woosa ɓa nga ini ɓoo tufkiɗ wii : Ɓa kinaat ñam kañam ci seeƴkohu wuu kooh nikaaɗi, ɓa kinaat an ñif, ɓa kinaat ñam med, ɓa kinaat njaaloo. » \p \v 26 Wa Kooh wiis, Pool ɓayya ƴaaɓa, a farsukka na ɓa. Ƴutta a aassa \w Kahan Kooh\w*, a woosa mbehi farsukiŋ ɓa reehan, weɗ ne, mbehi yaa nu nga ɓa \w seeƴkiɗohsan\w*. \s Pool ambuuɗ \p \v 27 Wa mbeh ca yasna-kanak caŋ ɓoktuka hee mite, Yawuut ca pulohee Asi hotta Pool ŋ ɗooƴ Kahan Kooh, ɓa yoppa mboolnda jen, ɓa ammba ɗe. \v 28 Ɓa leehkeeɗa ŋ ɗafka ne : « Hayaatoo, Israayel ci, hayaat ! Ƴaari a yi ! A yi na jangɗohe ŋ ɗisik nu nik in moɗaaɗi ŋ ini kaɗ ŋ cuuɓiŋ ɓoo na waasiŋ Musaa na Kahan Kooh wii. A ɓekiɗ sah ƴaaɓi nikaaɗi Yawuut ŋ ɗooƴ Kahan Kooh, ŋ ineem a soɓe'iɗta \w Ɗiski Hooliɗii|lemma="Ɗiski Hooliɗi na Ɗiski Hoolohngaani"\w*. » \v 29 Ini tahee ɓa woo ineem, ɓa hotee hot Pool ŋ Yerusalem na Torofiim yi puloh Efes, ɓa liiɓpa ne a ɓekiɗ ɗe ŋ Kahan Kooh. \p \v 30 Kur ka jen yoonnda, ɓooɓa puloheeɗa ɗisik nu ɗisik. Ɓa ammba Pool, ɓa faseeɗa ɗe po ɓa puliɗta ɗe Kahan Kooh, ɓa jaarra rang buntaaca. \v 31 Ɓa waaɗta ɗe ap, weɗ kilifaana adgohee soldaar ca kerhoh ne Yerusalem jen yoondiɗ. \v 32 Ŋ ɗiska ɗiska, a nangɗohha ɓi soldaar, na ɓa adgohee ɓa, a faɗsukka ɓa na mbup. Wa Yawuut ca hot ɗe na soldaar ca hunee na ɗe, ɓa faɗta laɓa ɓa laɓee Pool. \p \v 33 Jaarra, kilifaana reɓpa ŋ Pool, a nakohha ne a ambsaat, a ceenu na ceen kanak, a hannda meekis ɓooɓa ne : « Ƴaarii a yi ɓa, a tum ye ? » \v 34 Waaye ŋ mboolnda, ɓii woyeeɗa an, ɓum woyeeɗa an. Wa a kaɗ po a hotta ne a minɗi raak in wooriɗ nga sagu ɗuuɗaŋ mboolnda, a nakohha ne Pool ɓayu ŋ kahan soldaar ca. \p \v 35-36 Ɓooɓa jen nikee ñaakɗeeɗa Pool, ɓa leehkeeɗa ne : « A apaah apu ! » Wa ɓa kaɗ po ɓa reesa \tl eskalyeeca\tl*, soldaar ca mirndohha meeɓ Pool sagu diirka mboolnda diirke. \s Pool kiimiɗ ne a woo na mboolnda \p \v 37 Wa ɓa hee aase kahna, Pool woosa kilifaanaŋ soldaar ca ne : « Ŋ miniɗ ɗa woo in e, ne wa neɓ ɗa ɗah ? » Kilifaana woosa ne : « Fu kerhiɗ \w gerek\w* e ? \v 38 Kon a fu ƴaariŋ \w Misraaci|lemma="Misra"\w* ɓekee ɗuuɗi miskiɗi mbaɗni haa e ? Ƴaari ɓayee apoh ɓo' junni-nikiis (4000) a cootta na ɓa bilaf fa ? » \p \v 39 Pool woosa ɗe ne : « Muk, ŋ Yawuut, ŋ ɓo' Tarsa, kur raakiɗ tiik ŋ Silisi. Ŋ kiim ɗa wa kiim, on ndo ŋ woo na ɓooɓii. » \v 40 Kilifaanaŋ soldaar ca onnda ɗe wa. Pool tufukka ŋ \tl eskalyeeca\tl*, a raɗissa mboolnda yaah, ɓooɓa ɗekka teɗ, a woyeeɗa na ɓa ŋ peɗeem Yawuut. \c 22 \s Woo kaŋ Pool ŋ fiki Yawuut ca ŋ Yerusalem \p \v 1 « Taambɗoh ciŋ ngo na baab ciŋ ngo, sikɗukaat kotii ini maa hee ɗu woye ŋ yambi ɗu na yambee so. » \v 2 Wa ɓa kerah ɗe woyeeɗa ŋ peɗmiŋ ɓa, ɓa ɓaatta ɗek. Pool taalndiɗta an : \v 3 « Mi, ŋ Yawuut, ŋ raakohu Tarsa ŋ Silisi, waaye ŋ koɗohu ndii, ŋ Yerusalem, te Gamaliyel a yi jangiɗ to waasiŋ caac ciŋ ɓoo, jangiɗ yurhiɗ. \p Ŋ sawarra lool ŋ ini kaɗ ŋ Kooh findi ɗu mand nga woti-woti, ɗu jen. \v 4 Ŋ meeɗta tolfiɗ ɓooɓiŋ waasiŋ Yeesu, po raakiɗ ɓi apu nga sah. Ŋ ambeeɗa ƴaar na ɓitiɓ, ŋ taƴeeɗa ŋ kaso. \v 5 \w Seeƴkiɗohi|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakki na \w saangniŋ atte'oh ci\w* jen miniɗ to seede ngaŋ ineem. Ɓa fiisɗeen ɓaah ciŋ ɓoo Yawuut ci nikee ŋ Damas kayit sah, ɓa teyɗukiɗta so ne ŋ kaɗ nga, ŋ amba ɓi aas ŋ waasiŋ Yeesu nga, ŋ ɓay ɓa Yerusalem, ɓa mbugalu. \p \v 6 Wi ŋ kooɗ waasi po ŋ heeɗa ree Damas, ŋ leero noh cong, ɗekka po ñiin pulohha Eel ci, wa willa so, wa siñaarɗeeɗa. \v 7 Ŋ keennda ŋ kehƴi, ŋ kerahha hooso woyeeɗa so ne : “ Sool, Sool, wa ye tah fu tolfiɗee so ? ” \v 8 Ŋ woosa ne : “ A fu ɓa Heɗi ? ” Hoosoori loffa so ne : “ E ñam Yeesu yiŋ Nasareet, yi fu na tolfiɗe. ” \v 9 Ɓooɓi hunee na so hoteen siñaari waaye ɓa kerheeɗi hoosoori woyee na so. \p \v 10 Ŋ meeksohha an : “ Heɗi, kon ŋ joy ye tum kotii ? ” Heɗi loffa so ne : “ Kurka fu kaɗ Damas, ndaam, fu hey woyse ini fu joy haɓiɗ jen. ” \v 11 Ŋ fuulee fuul sagu siñaara, ɓooɓa hunee na so ammba so ŋ yaah, ɓa nookeeɗa so po ŋ reesa Damas. \p \v 12 Raakeen ƴaar nga teeku Anañaas, a nikee ɓo' kosiɗ Kooh, yi meeɗ taambiɗ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* te Yawuut caŋ Damas jen seede'een ɗe seede moɗiɗ. \v 13 A hayya so raake, a reɓpa nga so, a woosa so ne : “ Sool, ɓaahiŋ ngo, hotissa ! ” Ŋ ɗiska ɗiska ŋ hotisseeɗa, ŋ hotta ɗe. \p \v 14 Ŋ ineem, a woosa so ne : “ Koohiŋ caaciŋ ɓoo kooɗiɗ ɗa maañ ne fu inah ini a waaɗ, ne fu hot yi Yurhiɗi te fu kerah hoosooriŋ ɗe. \v 15 Laam fu nikan seedeeniŋ ɗe ŋ fiki ɓooɓi jen, ŋ ini fu hot, fu kerahhaa. \v 16 Ɗiski wa nik ndii, fu na seke ye ? Kurka, fu ɓoktu te fu kiim ŋ tiikiŋ ɗe ne fu hool ŋ bakaaɗ ciŋ ɗa. ” \p \v 17 Wa ŋ dokuk Yerusalem, wa raakka mbeh, ŋ kiimeeɗa Kooh ŋ \w Kahan Kooh\w*, in hayɗohha so haa heeƴ. \v 18 Ŋ hotta Heɗi, a woosa ne : “ Arra pul Yerusalem ! Laam ɓooɓi gen nga teyɗukanɗi seedeeniŋ ɗa ŋ ini kaɗ nga so. ” \p \v 19 Ŋ woosa ne : “ Heɗi, ɓa inhiɗ baahiɗ ne ŋ meeɗ meeɗ taambiɗ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ci, ŋ taƴɗukee ɓi kos ɗa, ŋ laɓɗukee ɓa. \v 20 Te wi seedeeniŋ ɗa Ecen na apse, ŋ nikee nga, mi ŋ haf fo. Ŋ huneen na ɓa ngaŋ apa ɓa apee ɗe te ñam ambɗee ɓa sah kulɓaacaŋ ɓa. ” \v 21 Ŋ ineem Heɗi woosa so ne : “ Kaɗa, mi, ŋ hey ɗa tuuƴe usiɗ, ŋ ɓooɓi nikɗi Yawuut ! ” » \s Pool na kilifaanaŋ soldaar ca \p \v 22 Mboolnda nikee sikɗukeeɗa Pool po ŋ woo ciŋ ɗe mirndoh ceem, jaarra ɓa jen, ɓa leehkeeɗa an : « Apa ƴaarii ! Ɓo' mand an yeyyooɗi pes ! » \v 23 Ɓa looƴkeeɗa, ɓa wolla kulɓaacaŋ ɓa, ɓa gusñeeɗa merhey mi ŋ ɗafka. \p \v 24 Ŋ ndeem, kilifaanaŋ soldaar ca nakohha ne Pool ɓeku ŋ kahnaŋ soldaar ca, a laɓu leraw po a woo, ŋ ineem ɓo' inah ini tah Yawuut ci leehkee ɗe mand an. \v 25 Wa ɓa tok ɗe ne ɓa laɓ ɗe, a woosa ƴaara adgohee ɓa ne : « Andi waas oniɗ ɗu ne ɗu laɓ ɓoyi ɓaah ŋ \w Rom\w* te raak ɗe atte'uuɗi paaɗ ? » \v 26 Wa soldaara kerah ineem a kaɗtaa woya kilifaana an : « Fu na hee haɓɗe ye an ? Ƴaarii ɓo' Rom ! » \p \v 27 Kilifaanaŋ soldaar ca hayya ŋ Pool, a meekissa ɗe ne : « Woyaa so, wa keeh ne fu ɓo' Rom e ? » Pool loffa ɗe ne : « Ee. » \v 28 Ŋ ndeem, kilifaanaŋ soldaar ca woosa ɗe ne : « Ŋ wirind kopor keeh-keeh ne nik ɓo' Rom. » Pool loffa ɗe : « Mi nak, ŋ rimu naa. » \p \v 29 Jaarra, soldaar ca hee ɗe laɓe ne a woo, faɗta ɗe ndeem cootta. Kilifaanaŋ soldaar ca nammba tiit, wa a inah ne a tokɗuk ɓo' Rom. \s Pool ŋ fiki atte'ohaana yakka \p \v 30 Kilifaanaŋ soldaar ca waaɗta inah wooriɗ ina Yawuut ca yambee Pool. Weɗ tah wa Kooh wiis, a nakohha ne Pool pulɗu ɗiski a nik, a cohɗohha kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ waasiŋ Musaa na ɓooɓa ɓaah ŋ \w saangnaŋ yakak caŋ Israayel|lemma="saangniŋ yakak ciŋ Israayel"\w* jen. A ɓayya Pool, a tufkiɗta ɗe ŋ fikiiɓa. \c 23 \p \v 1 Pool marakka ɓooɓaŋ saangna, a woosa ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ina ŋ camboh po woti, maa pese ŋ fiki Kooh na hel daliɗ. » \v 2 Weɗ Anañaas, \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakka nakoh ɓa nikee ŋ sero Pool ne ɓa laɓaat ɗe ŋ nguɓ. \v 3 Ŋ ineem, Pool woosa ɗe ne : « A Kooh laɓan ɗa, fu mandiɗ nga haa miir yaanwiɗuuɗ ! Fu nik ndii ne fu attee so findi waasi nakoha, waaye weɗi fu ɗaliɗ waasi, ŋ ini fu nakoh ne ŋ laɓsaat ! » \v 4 Ɓi nikee ŋ sero Pool woosa ɗe ne : « Fu na ɓase seeƴkiɗohi yakki, yiŋ Kooh ! » \v 5 Pool loffa ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ŋ inheeɗi ne a seeƴkiɗohi yakki. Fiis ci woyiɗ ne : “ Kina woo yi adgoh cuuɓiŋ ɗa in moɗaaɗi.\x + \xo 23:5 \xo*\xt Pula 22:27\xt*\x* ” » \p \v 6 Pool inheen ne ɓooɓa ɓaah ŋ saangnaŋ yakak ca, ɓakii nikee \w \+tl Sadusen\+tl*\w*, ɓakum nikka \w \+tl Farisen\+tl*\w*, weɗ tah a leehukka ŋ ɗafka ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ŋ \tl Farisen\tl*, ŋ kuɓu \tl Farisen\tl*. A oolki ŋ ooluk ne kaaniɗ ci hey hulte weɗ tah ho atte'se. » \p \v 7 Wa a woo inaam \tl Farisen\tl* ca na \tl Sadusen\tl* ca lahtoheeɗa, ɓa paysukohha. \v 8 \tl Sadusen\tl* ci na woye ne hulit raakɗi, malaaka na \w jiiniici|lemma="jiini"\w* na in ci mand na ca namɗi raak waaye \tl Farisen\tl* ci kos ne in ceem jen raakiɗ. \v 9 Woo ka kurukka ŋ ɗafka. Ɓi jangɗohoh, ɓaah ŋ \tl Farisen\tl* ca, kurukka sannga tic, ɓa woosa ne : « Ɓoo hotɗi ali in moɗaaɗi ŋ ƴaarii ! Nik ne a jiini wala malaaka woo na ɗe ɗah nak ? » \p \v 10 Lahtoha misikka lool po kilifaanaŋ soldaar ca neƴƴohha ne Pool sifiñsohu. Weɗ tah a nakka soldaar ca ne ɓa ruhsaat nga ɓa, ɓa kooɗoh Pool nga, ɓa dokin ɗe ŋ kahna. \p \v 11 Ŋ weka, Heɗi hayya, tufukka ŋ sero Pool, woosa ɗe ne : « Ndengɗuka, findi fu seede'oh ho ndii ŋ Yerusalem, fu joyiɗ to nam seede'oh ɗaa ŋ \w Rom\w*. » \s Yawuut ca waakohiɗ ne ɓa ap Pool \p \v 12 Wa Kooh wiis, ɓi Yawuut waakohha, ɓa ginnja ne feeh ɓa apɗi Pool ɗah, ɓa ñamanɗi, ɓa ananɗi. \v 13 Ini uup ƴaar ndaŋkiyaah-nikiis (40) ɓeɗ giñee giñeem. \v 14 Ɓa kaɗta ŋ kilifaacaŋ seeƴkiɗoh caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na yakak ca, ɓa woosa ɓa ne : « Ɓoo giñiɗ ne feeh ɓoo apɗi Pool ɗah, ɓoo ñamanɗi, ɓoo ananɗi, te ɓoo tumɗaa ɗah, Kooh alkaat ɓoo. \v 15 Ɗu nak, hunaat na ɓi saangniŋ yakak ci, ɗu kiim kilifaanaŋ soldaar ca a eɗ ɗu Pool, wa mandaat ne ɗu waaɗ ɓaat marak in ciŋ ɗe. Ini kaɗ nga ɓoo, ɓoo ƴutiɗ ne ɓoo ap ɗe bala a reyan ndii ɗah. » \p \v 16 Waaye kuɓki ƴaariŋ taambɗoh Pool ɓitiɓ kerahha jo'a ɓa waaɗee jo' Pool, a kaɗta kahan soldaar ca, a aassa, a woosa ɗe wa. \v 17 Pool ɓeeɗukka yino ŋ ɓi adgoh soldaar ca, a woosa ɗe ne : « Ɓenda komaakndii ŋ kilifaaniŋ ɗu, raakiɗ ini a waaɗ ɗe woo. » \v 18 Soldaara ɓayya komaaknda ŋ kilifaana, a woosa ɗe ne : « Pool yi ambu, a yi ɓeeɗuk ko, a kiimmba so ne ŋ ɓay komaakndii nga ɗa ; an raakiɗ ini a waaɗ ɗa woo. » \p \v 19 Kilifaanaŋ soldaar ca ammba komaaknda ŋ yaah, a usɗukka na ɗe, a meekissa ɗe ne : « Fu hay yo ye woye ? » \v 20 A loffa ne : « Yawuut ci kerhiɗohiɗ ne ɓa meekis ɗa Pool kim, fu kom ɓa ɗe ŋ saangnaŋ yakak ca. Wa na hee mande ne ɓa waaɗ markis baahiɗ ini kaɗ nga ɗe. \v 21 Waaye kina ɓa kos, ini uup ƴaar ndaŋkiyaah-nikiis (40) hey ɗe jo'e. Ɓa giñiɗ ne feeh ɓa apɗi ɗe ɗah, ɓa ñamanɗi, ɓa ananɗi. Ɓa ƴutiɗ, ɓa na seke ne fu teyɗuk. » \v 22 Kilifaanaŋ soldaar ca dennga komaaknda ne : « Kina woo ali ɓo' ne fu woyiɗ to inii ! » Ƴutta a woosa ɗe ne a cootaat. \s Pool cootɗuuɗ Seesare \p \v 23 Wa komaaknda coot, kilifaana ɓeeɗukka kanak ŋ ɓa adgohee soldaar ca, a woosa ɓa ne : « Nangɗohaat soldaar teemet-kanak (200), ɗu nam nangɗoh soldaar ndaŋkiyaah-yasna-kanak (70) ŋ ɓi na rape panis ci, na soldaar teemet-kanak (200) ŋ heɗ salmaaci. Kooɗkaat ɗu kaɗ Seesare wahtu yasna-nikiis na weki.\fig |alt="Paul's journey to Rome" src="WD_Paul4-3D-BW-Saafi.jpg" size="span" loc="Somewhere in 23:23–28:31, preferably so that when you see the map, you can already see or have already seen 23:23" ref="23:23–28:31"\fig* \v 24 Tokɗiɗaat Pool ɓi panis, ɗu ɓay ɗe po ŋ goornoor Feliksa te ali in kinaat ɗe rahas. » \p \v 25 A fiissa kayit a woosa inii : \mi \v 26 « Goornoor Feliksa, \mi mi yii kañiɗ ɗa kilifaani, mi yi Kolod Lisiyas. \mi \v 27 Ƴaari mi na komee ɗa yii, a Yawuut ci ambee ɗe. Wi ɓa kaɗ po ɓa heeɗa ɗe ape, ŋ hayya na soldaar ciŋ ngo, ŋ naaffa ɗe wi ŋ inah ne a ɓo' Rom. \mi \v 28 Ŋ waaɗta inah ini ɓa yambee ɗe, tahha po ŋ ɓayya ɗe saangnaŋ yakak caŋ ɓa. \mi \v 29 Ŋ hotiɗ ne in ci ɓa yambee ɗe, wa ini kaɗ ŋ waasiŋ ɓa, waaye raakɗi ini a tum ŋ in ci ɓa yambee ɗe po wa joyya ɗe tah apu wala a taƴu. \mi \v 30 Ŋ woyuuɗ nak ne Yawuut ci ɓa ɗii waakoh ɗe ne ɓa ap ɗe. Weɗ tah ŋ komeeɗa ɗe ŋ saasi-saasi, te ŋ teeɓiɗ ɓi na yambee ɗe ne ɓa joy ngeloh na ɗe ŋ ɗiskiŋ ɗa. » \p \v 31 Soldaar ca tummba ina ɓa naku, ɓa ɓayya Pool ŋ weka, ɓa kaɗta na ɗe po Antipatiris. \v 32 Wa Kooh wiis, soldaar ca tiindee dokukka kahnaŋ ɓa, ɓa faɗta rapoh panis ca, ɓeem taalndiɗta na Pool. \p \v 33 Wa ɓa ree Seesare, rapoh panis ca eɗta Goornoora ina fiisu, ɓa eɗta ɗe Pool. \v 34 Goornoora jannga ina fiisu, a meekissa Pool ɗiski a puloh. Wa a inah ne a puloh Silisi, \v 35 a woosa ɗe ne : « Ɓi na yambee ɗa hay ɗah, ŋ hey ɗa ɓaate meekis. » A nakohha ne Pool ɗaaksaat a niiɗassee ŋ taɓaha na woyse kahan buur Herod. \c 24 \s Yawuut ca yambiɗ Pool \p \v 1 Wa degga neeh yatuus, Anañaas, \w seeƴkiɗoha|lemma="seeƴkiɗoh"\w* yakkaŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* hayya Seesare, a hunnda na ɓi yakak na ngeloh na woyse Tertullus. Ɓa kaɗta ŋ Goornoor Feliksa ne ɓa ngela na Pool. \p \v 2-3 Pool ɓeeɗkuusa, Tertullus cammba ɗe yamb ŋ woo cii : « Feliksa kilifaani, ɓoo ɓii ŋ jam keeh-keeh saguufu ŋ findi fu na tiinɗohe kur ki na in ci as ci fu haytoh ŋ nguuriŋ ɓooɓii, ɓoo hotiɗ in ceem Kooh-nu-wiis na ɗisik nu nik te ɓoo ɓii corkiɗ ɗa nga keeh-keeh. \v 4 Ŋ waaɗɗi ɗa maañiɗ ndii na woo laayiɗ, weɗ tah mi yii kiim ɗa ŋ baah kiŋ ɗa, fu sikɗuk ɓoo ƴissuut rek. \p \v 5 Ŋ ineem ɓoo hotiɗ ne ƴaarii, a nduhum ŋ kur, a na ɓeke hiñoh ŋ Yawuut ci ŋ Adina jen, a ɓaah ŋ ɓi adgoh ɓi lang na ƴaariŋ Nasareet ci.\x + \xo 24:5 \xo*\xt Macce 2:23\xt*\x* \v 6 A jeemiɗ sah hoolaaɗi'iɗ \w Kahan Kooh\w*. Ŋ ineem ɓoo ammba ɗe. [Ɓoo waaɗta ɗe atte ŋ waasiŋ ɓoo, \v 7 waaye a Lisiyas, kilifaaniŋ soldaar ci, a yi hay a naaffa ɗe na doole ŋ yaah ciŋ ɓoo. \v 8 A woosa ɓoo ne ɓoo hayaat nga ɗa.] Fu miniɗ ɗe meekis sah ŋ ini kaɗ ŋ in ceem jen, fu hey hotoote ne in ci ɓoo na yambe ƴaarii, ca keeh. » \p \v 9 Yawuut ca ɓaatta ndengiɗ woo ciŋ Tertullus. \s Pool taasiɗ in ci a yambu ŋ fiki Goornoor Feliksa \p \v 10 Wa Tertullus ƴut woo, goornoora eɗta Pool woo ka ne a namaat woo, Pool woosa ne : « Ŋ inhiɗ ne a fu na atte'e ɓooɓi ŋ kur kii ɓi kiisi kiis ; weɗ tah ŋ oolkiɗ hay ŋ fikiifu ne ŋ taas in ci ŋ yambu. \p \v 11 Fu sah, fu miniɗa marak, wa uupɗi neeh ndaŋkiyaah na kanak (12), ŋ kaɗiɗ Yerusalem ne ñaamuk Kooh. \v 12 Te ali ɓo' hotɗi so jombeeɗa na ɓo' wala ɓekeeɗa mboolndi ŋ yoond, wa ŋ ɗooƴ Kahan Kooh haa, waa ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* ca haa, wa ŋ ɗisik wiiriis ŋ kur-taaha haa. \p \v 13 Te ɓooɓii minɗi ɗa teeɓ ali firnde ŋ in ci ɓa na yambee so cii. \v 14 Ŋ teyɗukiɗ inii ŋ fikiifu, weɗ ne : Taamboh ŋ waasiŋ Yeesu, wi ɓa amb ne wa waas tufkaaɗi, mi na ñaamke Koohiŋ caac ciŋ ɓoo nga, maanaam ŋ kosiɗ in ci fiisu ŋ waasiŋ Musaa na fiis ciŋ woosuuɗ ci jen. \p \v 15 Ŋ raakiɗ ini ŋ oolkoh ŋ Kooh te ɓeɗ ɓii, ɓa nam oolkoh ineem. Weɗ ne Kooh hey hultiɗe kaaniɗ ci, yurhiɗ na yurhaaɗi jen. \v 16 Weɗ tah ŋ nam gen ŋ ndengɗuk ne ŋ raak hel daliɗ ŋ fiki Kooh na fiki ɓooɓi. \p \v 17 Wa tumiɗ ɓi kiis laayiɗ ŋ nikeeɗi nga, ŋ neeh cii ŋ hayya ne ŋ kom ɓi cuuɓiŋ ɓoo kopor ɓaatɗohaa ɓa, te ŋ nam \w seeƴuk\w* wuu Kooh. \v 18 Wi maa haɓɗe ineem, ɓa raak ko ŋ Kahan Kooh ɓoktukiɗ po ƴutiɗ, mboolo ndeereeɗi so, ɗuuɗ raakeeɗi nga. \v 19 Waaye raakiɗ Yawuut ci nikee nga puloh Asi. Ɓeɗ joyee hay ndii ne ɓa seede in ci ɓa na yambee so ŋ fikiifu, ne ɓa raakiɗ ini ɓa taamban ndo ɗah. \p \v 20 Ɓeɗ ɓi nik ndii nak, ɓa woyaat ini moɗaaɗiini ɓa hot ne ŋ tumiɗa wa ŋ tufkiɗu ŋ \w saangnaŋ yakak ca|lemma="saangniŋ atte'oh ci"\w*. \v 21 Hanaa woo ki ŋ woyee ŋ ɗafka wii, wi ŋ tufuk ŋ ɗooƴ ɓa ne : “ Ŋ ɓayu woti ne ŋ atte'u ɗah, a ini ŋ kos ne kaaniɗ ci hey hulte ! ” » \p \v 22 Feliksa inheen in laayiɗ ŋ ini kaɗ ŋ waasiŋ Heɗi, a faɗta ɓa ne ɓa kaɗ po mbeh wiiriis, a woosa ne : « Lisiyas kilifaaniŋ soldaar ci hay ɗah, ŋ hey marke ini ɗu leer. » \p \v 23 A nakka ƴaara adgohee soldaar ca ne a taalndiɗaat a niiɗee Pool waaye a on ɗe a raak haf ce ƴissuut te ɓooɓiŋ ɗe minee ɗe hay taambkohe. \s Ɓeesɗohaŋ Pool na Feliksa \p \v 24 Wa degga ɓi neeh, Feliksa hayya na ɓitiice Dursil, yeem nikee Yawuut. A ɓeeɗkiɗukka Pool, a sikɗukeeɗa ɗe ŋ ini kaɗ ŋ kos Yeesu \w Kiristaa\w*. \v 25 Waaye, wa Pool woo po a ɓayya woo ka ŋ kiyurah, na amb haf fu, na atteeniŋ Kooh na haye, Feliksa tiitta, woosa ɗe ne : « Fu miniɗ kaɗohaah, ŋ rahsis ne ŋ min woo na ɗa ɗah, ŋ hey ɗa ɓeeɗkisse. » \v 26 Feliksa liiɓee ne Pool hey ɗe eɗe kopor, weɗ tah a meeɗta ɗe ɓeeɗkiɗuk ne a ɓeesɗoh na ɗe. \p \v 27 Wa degga kiis kanak, Porsiyus Festus namsiɗta Feliksa. Feliksa waaɗee ne Yawuut ca neɓu nga ɗe, tahha po a faɗta Pool ŋ kasoona. \c 25 \s Pool nakohiɗ ne buuri yakkiŋ Rom attee ɗe \p \v 1 Wa Festus tum neeh kaahay ŋ kur ca a joy adgoh, a pulohha Seesare a kaɗta Yerusalem. \v 2 Kilifaacaŋ \w seeƴkiɗoh\w* caŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na kilifaacaŋ Yawuut ca hayya, ɓa kalaameesa Pool nga ɗe. Ɓa kiimeeɗa keeh-keeh \v 3 ne a amboh ɓa, a haytoh Pool Yerusalem. Ɓa waaɗee ɗe jo'nduk ŋ waasi, ɓa ap ɗe. \v 4 Festus loffa ɓa ne : « Pool yaa ŋ Seesare, ŋ yaah soldaar ci te mi na dokke ndaam maañaaɗi. \v 5 Kon ɓi ɓo' oolkuuɗ nga ɗu hunaat na so, ɓa ree ɗah ɓa yamb ɗe, nik ne a tum in moɗaaɗi ɗah. » \p \v 6 Festus tumɗi ini uup neeh yasna-kaahay mbaa neeh ndaŋkiyaah ndaam, ƴutta a dokukka Seesare. Wa Kooh wiis a kaɗta a ɓooffa ŋ atte'ohaana, a nakohha haytohu Pool. \v 7 Wa yeem ree, Yawuut ca pulohee Yerusalem willa ɗe, ɓa yambeeɗa ɗe in laayiɗ, yakiɗ. Waaye in ci ɓa yambee ɗe jen, ɓa minɗi teeɓoh ali firnde nga. \v 8 Waaye Pool ngeliɗta haf ce an : « Ŋ tumɗi ali in moɗaaɗi, wa waasiŋ Yawuut ci haa, wa \w Kahan Kooh\w* haa, wa buuri yakkiŋ \w Rom\w* haa. » \p \v 9 Festus waaɗta ne Yawuut ca neɓu nga ɗe, a meekissa ɗe ne : « Fu waaɗiɗ kaɗ Yerusalem ne fu atte'u nga ŋ fikiiso, ngaŋ ini kaɗ ŋ inii e ? » \v 10 Pool loffa ne : « Ñam yii tufukka ŋ ngeloha, ŋ ngelohaaciŋ buuri yakkiŋ Rom te ŋ joy atte'ohu nga. Ini kaɗ ŋ Yawuut ci nak, ŋ tooñɗi ɓa te fu ŋ haf fu, fu inhiɗa baahiɗ. \v 11 Ŋ tooñeen wala ŋ tum ini car ne ŋ apu ɗah, ŋ heeɗi sange kaan nga ; waaye nik ne in ci ɓa na yambee so keeh haa ɗah, ali ɓo' joyɗi so deg ŋ yaah ɓa. Ŋ ɓaysaat ŋ buura yakka ! » \p \v 12 Wi a woo ineem, Festus hotohha na atte'oh ca ɓinooɓaŋ ngelohaana, ƴutta a woosa ne : « Fu woo ne fu ɓaysaat ŋ buura yakka, fu ɓaysan nga ɗe. » \s Pool ŋ fiki Agiripa na Berenis \p \v 13 Wa degga ɓi neeh, buura teeku Agiripa na Berenis taambɗoh ce ɓitiɓ, hayya Seesare ne ɓa kañiɗ Festus. \v 14 Nika ɓa joyee nik nga ɓi neeh tahha po Festus woosa buura ina kaɗ ŋ Pool an : « Raakiɗ ƴaari Feliksa faɗ ndii, ŋ kasooni. \v 15 Wa ŋ kaɗ Yerusalem, kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca na yakak caŋ Yawuut ca kalaame'iɗ ɗe, ɓa nakka so ne ŋ deg ɗe in. \v 16 Ŋ loffa ɓa ne : “ Ɓi Rom mbaahkohɗi eɗoh ɓo' yambuuɗ raak ɗe ngelɗi. A joyiɗ onu ne a min taasuk ŋ fiki ɓi na yambee ɗe. ” \p \v 17 Weɗ ɓa hunoh na so ndii, ŋ sannga ɗaak ineem, Kooh wiis wiis rek, ŋ kaɗta ŋ ɓooffa atte'ohaana, ŋ nakohha haytohu ƴaareem. \v 18 Ɓi na yambee ɗe hayya, waaye ɓa wooɗi ali in ŋ in ci moɗaaɗiici ŋ liiɓee ne ceɗ a tum. \v 19 Ɓa leer na ɗe ŋ ini kaɗ ŋ taastiɗoh ngaŋ ini kaɗ ŋ waas-Koohiŋ ɓa na ƴaar na woyse Yeesu, a kaaniɗ waaye Pool na ndengɗe ne a yi pes. \p \v 20 Mi nak, wa ŋ inahɗi in nga, ŋ meekissa Pool andi a waaɗiɗ kaɗ Yerusalem ne a atte'u ineem ndaam. \v 21 Waaye Pool nakohha ne a risaat ambuuɗ, a ɓayu ŋ buuri yakki ŋ Rom ne atteeniŋ ɗe tumohu ndaam. Ŋ nakohha ne a risaat ambuuɗ po mbaɗna ŋ tuuƴan ɗe ŋ buuri yakki. » \p \v 22 Agiripa woosa Festus ne : « Ŋ namiɗ waaɗ sikɗuk ƴaareem de'. » Festus loffa ɗe ne : « Kim ɗah, fu hey ɗe sikɗuke. » \p \v 23 Ŋ ineem, wa Kooh wiis, Agiripa na Berenis hayya ɗiski na ngelohse, hay roofiɗ. Ɓa hunee na kilifaaciŋ soldaar ci na kilifaaciŋ kur ki, Festus nakohha ne Pool haytohu. \v 24 Ƴutta a woosa ne : « Buur Agiripa na ɗu ɓi nik na ɓoo ndii jen, ƴaari ŋ fikiiɗu yii, Yawuut ci ŋ findi ɓa hend hayiɗ ñaɗtuke nga so ; ndii na Yerusalem jen ɓa na leehkee so ne, a joyɗi pesis. \p \v 25 Mi nak, ŋ hotiɗ ne a tumɗi ali ini joy ɗe tah apu. Waaye a nakoh ɓayu ŋ buuri yakki, weɗ tah ŋ ambiɗ ne, ŋ hey ɗe ɗe kome. \v 26 Ŋ raakɗi ini hool lo, wi ŋ fiisan kilifaani yakki ŋ ini kaɗ nga. Weɗ tah ŋ ɓayya ɗe ŋ fikiiɗu, ŋ fikiifu sah Agiripa ne ɗu ƴut ɗe meekis ɗah, ŋ raak ini ŋ fiisan. \v 27 Fu amb ɓo', fu tuuƴ ɗe Rom te fu wooɗi hooliɗ in ci a na yambse, weem liiɓaah haa. » \c 26 \s Pool ngelɗiɗ haf ce ŋ fiki Agiripa \p \v 1 Agiripa woosa Pool ne : « Fu onuuɗ ne fu ngeliɗ haf fu. » Pool raɗissa yaah, a cammba ngel an : \v 2 « Buur Agiripa, ŋ sumiɗ woti ŋ mini ŋ min taas ŋ fikiifu in ci Yawuut ci na yambee so jen. \v 3 Fu kangam ŋ inhi fu inah mbaah ciŋ Yawuut ci jen na taastiɗoh ci ŋ ini kaɗ ŋ waasi. Kon mi yii kiim ɗa fu sikɗuk ko te fu sang seesuk nga. \p \v 4 Yawuut ci jen inhiɗ kipes kiŋ ngo ŋ kikomaakiikaŋ ngo poyi. Ɓa inhiɗ findi ŋ mandee ŋ ɗooƴ cuuɓiŋ ngo ŋ Yerusalem. \v 5 Ɓa inhiɗ to maañiɗ te ɓa miniɗ to seede, ne ɓa waaɗa ɗah, ŋ nikee \w \+tl Farisen\+tl*\w*, ŋ peseeɗa pes \tl Farisen\tl*, te weɗ ini uup yooɓaaɗi taambiɗ ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w*. \p \v 6 Ɗiski wa nik, mi yii atte'u, sagu ini ŋ ooluk gapohi Kooh gapee caac ciŋ ɓoo. \v 7 Cuuɓ ciŋ ɓoo ndaŋkiyaah na kanak ci (12) ambiɗ ne wa hey raake weɗ tah ɓeɗi ñaamuk Kooh noh na wek. Ee kilifaani, oolkeem nak weɗ tah Yawuut ci yambee so. \v 8 Wa ye tah ɗu amb ne wa minɗi kosu ne Kooh na hultiɗe kaaniɗ ci ? \p \v 9 Mi ŋ haf fo sah, ŋ liiɓee ne ŋ joyee joy hiñoh tiikiŋ Yeesu yiŋ Nasareet ŋ findi naa nu wa minoh nik ɗah. \v 10 Ineem weɗ ŋ tumee ŋ Yerusalem, ŋ taƴca \w ɓo'-Kooh|lemma="ɓo'-Kooh ci"\w* laayiɗ ŋ kaso. Kilifaaciŋ \w seeƴkiɗoh\w* ciŋ waasiŋ Musaa teyɗukɗeen ndo ne ŋ tuma, te ɓooɓeem atte'seen ne ɓa joy joy apu ɗah, ŋ meeɗ meeɗ hun nga. \v 11 Ŋ kaɗeeɗa ŋ \w \+tl sinaagog\+tl*\w* nu \tl sinaagog\tl* ne ŋ torhiɗ ɓa, ŋ faɗɗukoh ɓa kosi ɓa kos Yeesu. Ayruki ŋ ayrukee ɓa miskeen lool po wa tahha so tolfiɗeeɗa ɓa po ŋ kur-taah ciŋ kur ci cinooci sah. \s Pool naandsukiɗ Agiripa findi a tuuɓoh \p \v 12 Wa kaɗeeɗa ɗaa po wa raakka mbeh, ŋ kaɗeeɗa Damas. Kilifaacaŋ seeƴkiɗoh ca woosee so, ɓa onnda so ne ŋ min amb kosiɗ ca nikee ndaam. \v 13 Kilifaani, ñam kaɗoh po ŋ leero noh, ŋ hotta ñiin puloh Eel ci, siñaarɗiŋ wa weɗ uup wiŋ nohi. Wa willa so, mi na ɓi hunee na so, wa siñaarɗeeɗa. \v 14 Ɓoo jen, ɓoo keennda ŋ kehƴi, ŋ kerahha hooso woyiɗ to ŋ peɗmiŋ Yawuut ci ne : “ Sool, Sool, wa ye tah fu tolfiɗee so ? Fu gaañee haf fu findi mbaami na mbalnguuse ndooɗi a na aañohse ! ” \p \v 15 Ŋ loffa ne : “ A fu ɓa Heɗi ? ” Heɗi woosa so ne : “ E ñam Yeesu, yi fu na tolfiɗe. \v 16 Waaye kurka fu tufuk ! Inii weɗ tah ho teeɓuk ɗa : Ŋ kooɗiɗ ɗa ne fu nik surgaaniŋ ngo ne fu seede'ee ini fu hot nga so woti, na ci ŋ teeɓissan ɗa. \p \v 17 Ŋ hey ɗa mucɗe ŋ yaah ciŋ Yawuut ci na ɓi nikɗi Yawuut, ɓi maa tuuƴohee ɗa, \v 18 ne fu rangis has ciŋ ɓa, fu pulɗoh ɓa ŋ ñuus, fu ɓek ɓa ŋ siñaari, fu puliɗ ɓa ŋ nguuriŋ Seytaani, fu ɓay ɓa ŋ Kooh, ɓa ɗaasu bakaaɗ ciŋ ɓa, ɓa raak ɓak ŋ lamaahi te ɓa hey ɓaahe ŋ ɓooɓiŋ Kooh hoolɗuuɗ ci sagu kosi ɓa kos so. ” \p \v 19 Kilifaani, a ineem tah, ŋ taambɗiɗ ini ŋ hotee pulohha Eel ci. \v 20 Ŋ ineem, ŋ kocca woo na ɓi Damas na ɓi Yerusalem, ŋ nammba woo na ɓi Yudee jen na ɓi nikɗi Yawuut, ne ɓa ɓoƴsoh pesohaaɗ, ɓa hay ŋ Kooh te ŋ tumohaaɗ ciŋ ɓa, ɓa teeɓoh ne ɓa ɓoƴsohiɗ pesohaaɗ keeh-keeh. \p \v 21 Inii de', weɗ tah Yawuut ci ammba so ŋ ɗooƴ \w Kahan Kooh\w*, ɓa waaɗta so ap. \v 22 Waaye Kooh yii niiɗ to po woti, te ŋ ris pes, ne ŋ seede ŋ fiki yakiɗ na ƴin. Te ŋ wooɗi ini ɗaloh na in ci Musaa na woosuuɗ ci jen woo ne ca hey raake. \v 23 Weɗ ne \w Mucɗohi Gapohse\w* hey yaaɓe, a yi kocan hulit ŋ kaaniɗ ci te a yegɗoh siñaariŋ muci ŋ Yawuut ci na ɓi nikɗi Yawuut. » \s Ini Agiripa liiɓ ngaŋ Pool \p \v 24 Pool rissa ngelɗeeɗa haf ce ɗaa, weɗ Festus leehkoh ɗe an : « Fu dof dof Pool ! Ini fu jang laay laay po fu arndiɗohiɗ ! » \v 25 Pool loffa ɗe ne : « Muk kilifaani, ŋ arndiɗohɗi. In ci ŋ woo jen keeh te ca wiriɗ. \v 26 Buur Agiripa sah inhiɗ in cii weɗ tah ŋ kaannja ca woo ŋ fikiice an. Wa hooliɗ to ne ali in fusɗi ɗe ŋ in cii, laam, findi ca raakoh ɗembɗi. \v 27 Buur Agiripa, fu kosiɗ woo ciŋ woosuuɗ ci e ? Ŋ inhiɗ ne fu kosiɗ ca ! » \p \v 28 Agiripa woosa Pool ne : « Tas ƴissuut rek, fu hey yo kosɗukohe, fu tum mbo \tl Kerceen\tl* ! » \v 29 Pool loffa ne : « Wa nik win-win wala wa yiih, ŋ wooɗi ɗa fu dong waaye mi yii kiim Kooh ne ɓi na sikɗukee so woti jen, ɗu nik ini ŋ nikoh, ɗal toku na ceen. » \p \v 30 Wa Pool woo po ƴutta, buura na goornoora na Berenis na ɓooɓa hunee na ɓa jen, kurukka. \v 31 Wa ɓa pulee, ɓa woyeeɗa ŋ harmban ɓa ne : « Ƴaarii tumɗi ini joy ɗe tah apu wala taƴu. » \v 32 Agiripa woosa Festus ne : « Ƴaarii mineen faɗsu ne a nakoheeɗi ɓayu ŋ buuri yakki ɗah. » \c 27 \s Ɓayuukaŋ Pool Itaali ŋ buura yakka \p \v 1 Wa ɓa tufuk ŋ ɓek ɓoo \tl bato\tl* ne ɓoo kaɗ Itaali, Pool na ɓi ambuuɗ wiiriis deguusa ŋ yaah ƴaar teeku Juliyus. A nikee adgohoh soldaar, ɓa ɓaahee ŋ soldaar ci na woyse "soldaar ciŋ buuri yakki". \v 2 Ɓoo aassa \tl bato\tl* puloh Adaramit kaɗeeɗa Asi ŋ kur ca ŋ sereendaŋ cookmi, ɓoo cootta. Aristarka, ƴaariŋ Tessalonik ŋ kur kaŋ Maseduwaan hunee na ɓoo. \p \v 3 Ŋ Kooh-wiisiina, ɓoo serra ŋ Sidoon. Juliyus taambkohee Pool taambkoh moɗiɗ, a teyɗukiɗta ɗe ne a kaɗ marka nawleeciŋ ɗe ne ɓa ɓaatɗoh ɗe. \p \v 4 Wa ɓoo puloh ndaam, ɓoo lahha ŋ sero Siipar ne ɓoo naafuk sagu puuɗsi yurhiɗkohee na ɓoo. \v 5 Ƴutta ɓoo taalndiɗta ŋ cookmiŋ Silisi na wiŋ Pamfili, ɓoo serra \tl batooni\tl* ŋ Miira, kur-taah ngaŋ Lisi. \p \v 6 Ŋ ndaam, Juliyus, yi adgohee soldaar ci, raakka \tl bato\tl* wiiriis nga puloh Aleksandiri kaɗeeɗa Itaali, a aassa na ɓoo nga. \v 7 Ɓoo tummba ɓi neeh laayiɗ ŋ waas, sagu ne \tl batoona\tl* kaɗee kaɗ yiihiɗ po ɓoo ree ɓak Kenid yaaɓoh na yaaɓoh. Puuɗsi tahha po ɓoo minɗi taalndiɗ ŋ ndaam, ɓoo taambohha Salmone, kaɗta hendɗuka puuɗsi ŋ Keret. \v 8 Sereendkaŋ ɓoo ndaam misikka lool, ɓoo kaɗeeɗa po ɓoo reesa ɗisik teeku "Seroha-Neɓiɗ", wa usoheeɗi na kur-taahi na woyse Lasee. \p \v 9 Ŋ ineem, ɓaaɓiŋ ɓoo maannja lool, kaɗta po ɓaaɓ ŋ cookma nikka in wooraaɗi kotii, laam jamanooniŋ soosi nikee cambiɗ, mbehi na orse\f + \fr 27:9 \fr*\fq mbehi na orse \fq*\ft : weɗ mbehi Yawuut ci na orohe, wa na nike ne seeki pulee ɗah.\ft*\f* sah cooteen. Weɗ tah Pool woosa ne : \v 10 « Ƴaaɓiŋ ngo, ŋ hotiɗ ne kaɗii woorɗi, \tl batooni\tl* na ini nik nga hey laaye yahkiɗ, te ɓoo sah kiñin ciŋ ɓoo miniɗ tas nga. » \v 11 Waaye Juliyus ya adgohee soldaar ca uupee kos woo caŋ ƴaara nupɗee \tl batoona\tl*, na heɗ \tl batoona\tl*, waaye woo caŋ Pool haa. \v 12 Serohaana baaheeɗi ne ɓo' nik nga ŋ jamano soos, weɗ tahee ini uup ŋ ɓooɓa nikee ŋ \tl batoona\tl* woyee ne ɓoo pulohaat ndaam. Ɓa waaɗee ne ɓoo taalndiɗ ŋ cookma, ɓoo jeem kaɗ Feniksa, seroha wiiriis ŋ caŋ Keret, ne ɓoo nik nga ŋ jamanooniŋ soosi. Serohaaneem, puuɗsi mineeɗi hay nga, ɗal ŋ ɓak kanak dong ŋ muyohaaɗ noh. \s Puuɗsa laayɗa \p \v 13 Wa ɓoo nik ndaam, ɗekka po puuɗis eɗfiɗ puloh cookmi, ef-efɗeeɗa. Ɓa liiɓpa ne ini ɓa waaɗee hey nike. Ɓa nihissa sap caŋ \tl batoona\tl*, ɓa sereendukka Keret baahiɗ, ɓa kaɗeeɗa. \p \v 14 Waaye wa deg ƴissuut rek, puuɗis wiiriis raakiɗ hatil teeku Erakilon pulohha Keret keennda nga ɓoo. \v 15 Wa uupiɗta \tl batoona\tl* hatil, wa minisseeɗi yurhiɗkoh naa, ɓoo faɗtaa, wa coottoheeɗa ɓoo. \p \v 16 Wa maañɗi ɓoo lahha ŋ sero kur ƴin na woyse Kawda, a masuɓ wila. Wa ɗippa ɓoo ƴissuut ŋ puuɗsa, tahha po ɓoo hannda min rapiɗ gaala ƴina waaye bala wa nikan ɗah, wa miskeen lool. \v 17 Wa ɓoo rapiɗa po ƴutta, ɓa ɓayya ɓi niy, ɓa tokka \tl batoona\tl* po wa willa. Ɓa namee neƴƴoh ne wa kaɗ giira ŋ merhey maŋ Sirta ŋ Libi, wa ɓaltukoh, tahha po ɓa njaffa in ŋ masma ne wa haawis nupaŋ \tl batoona\tl*, ɓoo taalndiɗta, puuɗsa coottoheeɗa ɓoo ŋ ɗooƴ cookma. \p \v 18 Wa Kooh wiis, raak puuɗsa ris yoondiɗ \tl batoona\tl* na hatil po ɓa mbetta ɓak ŋ ina \tl batoona\tl* sife. \v 19 Ŋ neeha kaahayɗoh, ɓeɗ ɓa ambohee \tl batoona\tl* mbetootta ɓi in ɓitiɗ ca ɓaahee ŋ \tl batoona\tl*. \v 20 Wa tummba ɓi neeh laayiɗ ci inah ne nohi hotukɗi, hor ci hotukɗi, puuɗsa rissa raakiɗ hatil, wa kaɗta po ɓoo ambisseeɗi ne ɓoo hey muce. \p \v 21 Wa tummba in maañiɗ, ɓooɓi nikee ŋ \tl batooni\tl* ñamɗi. Ŋ ineem Pool tufukka ŋ leerooɓa, a woosa ɓa ne : « Ƴaaɓiŋ ngo, ɗu sikɗukeen ndo ɗah, ɓoo heeɗi pulohe Keret ; te ɓoo heen mine penduk yahɗukii, te ɓoo ñakuu in ci ɓoo ñak jen. \v 22 Waaye ɗiski wa nik, mi yii kiim ɗu, ɗu tok fit ciŋ ɗu ; ali ɓo' ñakanɗi kiñin kiŋ ɗe nga, a \tl batooni\tl* dong yahkan. \p \v 23 Kooh yi ŋ ɓaahoh te ŋ ñaamkee ɗe, malaakaaniŋ ɗe hayiɗ nga so ŋ weki, \v 24 a woosa so ne : “ Pool, kina neƴƴoh ! Fu hey kaɗe po fu tufkiɗu ŋ fiki buura yakkaŋ \w Rom\w*, te Kooh ŋ baahohiŋ ɗe na ɗa, a hey mucɗe kipes ciŋ ɓooɓi hun na ɗa ŋ ɓaaɓiŋ \tl batooni\tl* jen. ” \p \v 25 Mbaa ɗah, ndengɗukaat ƴaaɓiŋ ngo, ŋ oolkiɗ Kooh ne wa raakohan findi a woyoh ho wa. \v 26 \tl Batooni\tl* hey gaƴe ŋ kur ki masuɓ wil. » \p \v 27 Wa nikee ŋ weka ndaŋkiyaah na nikiisɗoh (14), puuɗsa rissa ɓoo coottoh ŋ cookmaŋ Mediterane. Ŋ ndengelnde weka, wa mannda ŋ ɓa ambohee \tl batoona\tl* ne ɓoo reɓee keheƴ. \v 28 Ɓa yoorra niy na inaa ɓitiɗ ne ɓa marak nooɗiina, ɓa hotta ne wa \tl meetar\tl* ndaŋkiyaah-kaahay na \tl meetar\tl* yasna-kanak (37) ; wa kaɗta ƴissuut, ɓa tumissa ɗaa, wa nikka \tl meetar\tl* ndaŋkiyaah-kanak na \tl meetar\tl* yasna-kaahay (28). \p \v 29 Ɓa neƴƴohha ne \tl batoona\tl* laɓ ŋ atoh, ɓa njaffa sap nikiis ŋ finhooriŋ \tl batoona\tl*, ɓa seesukka ne Kooh wiis. \v 30 Ɓa ambohee \tl batoona\tl* waaɗta saandoh, ɓa ruhsiɗeeɗa gaala ƴina ŋ masma, ɓa njaf-njafɗukeeɗa sap ŋ fiki \tl batoona\tl*. \v 31 Pool woosa soldaar ca na ya adgohee ɓa ne : « Ƴaaɓii faɗ \tl batooni\tl* ɓa coot ɗah, ɗu minanɗi muc. » \v 32 Ŋ ineem soldaar ca nguɗta niy ca tokee gaala ƴina, ɓa faɗtaa, wa keennda ŋ cookma. \p \v 33 Bala Kooh wiisan, Pool ñaahha ɓooɓa jen ne ɓa ñam, a woo ɓa ne : « Neeh ndaŋkiyaah na nikiis (14) ceɗɗi, ɗu ɓi sek rook ɓarang, ñamaaɗi ali in. \v 34 Mi yii ñaah ɗu ne ɗu ñam kotii, ɗu etohiɗa ne ɗu min muc. Ali ɓo' nga ɗu ñakanɗi sah find yino ŋ hafiŋ ɗe. » \p \v 35 Wa a ƴut woo, a ɓayya mbuuru, a corkiɗta Kooh ŋ fikiiɓa jen, a poɓtohhaa, a cammba ñam. \v 36 Ŋ ineem, ɓa jen ɓa raakissa fit, ɓa ñameeɗa. \v 37 Ɓoo nikee ɓo' teemet-kanak na ndaŋkiyaah-yasna-kanak na yasna-yino (276) ŋ ɗooƴ \tl batoona\tl*. \v 38 Wa ɓooɓa jen ñam po ɓa kappa, ɓa ɓayya beleena tasee ŋ ɗooƴ \tl batoona\tl*, ɓa mbettaa ŋ cookmi ne \tl batoona\tl* eɗef. \s Ɓooɓa jen muciɗ \p \v 39 Wa Kooh wiis, ƴaaɓa ambohee \tl batoona\tl* ƴokka keheƴ, wa raakka kal na merhey suyiɗ, waaye ɓa inhisohɗaa. Ɓa waaɗta gaƴ \tl batoona\tl* nga ne wa min nik ɗah. \v 40 Ɓa tokissa niy caŋ sap ca, ɓa faɗissa ca ŋ cookma. Ɓa nammba tokis niy caŋ \tl guweernaay\tl* ca na nupɗe \tl batoona\tl*, ƴutta ɓa raɗissa baasa ŋ fikiiwa ne puuɗsi min yeñ \tl batoona\tl*, wa yurah ndaam. \p \v 41 Waaye wa tapukka ŋ jalkiɗ caŋ merhey ma ŋ harmban masuɓ cohiɗ. Fikiiriŋ wa ruɗukka jameet ŋ merhey ma, wa looffa, wa yoondisɗi. Finhoori nak pookeeɗa sagu ginaah ca laɓkee wa na hatil. \p \v 42 Soldaar ca waaɗta ap ambuuɗ ca ne ali ɓo' nga ɓa weƴuu ne a fus. \v 43 Waaye Juliyus, yi adgohee ɓa waaɗta muciɗ Pool, a hondohha ɓa tum ina ɓa hee tume. A nakohha ne ɓi min weƴ kocaat gong ŋ masma, ɓa kaɗ yaah-cookma. \v 44 Ɓi tas taamb nga, ɓa ambɗuk ŋ hang ca wala pol caŋ \tl batoona\tl*. \p Ɓooɓa jen teeroh ɗaa te ali in ocɗi ɓa. \c 28 \s Pool ŋ Malta \p \v 1 Wa ɓoo fus na jam po ƴutta, ɓoo inahha ne kur ka ɓoo nikohee teeku Malta, a masuɓ wila. \v 2 Ɓooɓa genee nga kerheeɗi \w gerek\w*, hondohɗi ɓa baahohha ɓoo keeh-keeh, ɓa fuuɗta yongkaah, ɓa ɓayya ɓoo jen ŋ seroowa ne ɓoo yohnuk, raak ɗe toɓeeɗa, soosi laayya. \p \v 3 Pool parahha ɓi sokoñ, a njaffa ca ŋ yongkaaha, hiriñ pulohha nga ca sagu dohɗa, ñapukka ɗe ŋ yaah. \v 4 Wa ɓooɓa gen kur ka hot iiña ñapkiɗ Pool ŋ yaah, ɓa woosa ŋ ɗooƴ ɓa ne : « Wa wooriɗ ne ƴaarii apoh ɓo', a muciɗ ŋ cookmi waaye koof ki na atte'e faɗɗi ɗe ne a pes. » \v 5 Weɗ Pool lisoh iiña ŋ yongkaaha, te ali in rahasɗi ɗe. \v 6 Ɓooɓa jen sekeeɗa ne a ufis wala a keen ŋ ɗiska ɗiska, a kaan. Ɓa sekka in maañiɗ, ɓa hotta ne ali in rahasɗi ɗe ; ɓa ɓoƴsohha liiɓohaaɗ, ɓa woosa ne : « A ɓaah ŋ kooh ci. » \p \v 7 Wa raakeen kahan raakiɗ tam ŋ ɓak caam, a ƴaara adgohee kur ka raakee wa. A teeksee Pubiliyus. A taambkohha ɓoo, a daliɗta ɓoo findi nawle ini ree neeh kaahay. \v 8 Baabiŋ Pubiliyus nikee faankiɗ ŋ fiƴaang ; a ambohee faan dohiɗ jip na rook nupiɗ miskiɗ. Pool kaɗta ɗe marka, a kiimiɗta ɗe Kooh, a degga ɗe yaah ciŋ ɗe, a wiriɗta ɗe. \p \v 9 Wa a wiriɗ ɗe, kosaayiɗ ca ɓinooɓa ŋ kur ka jen nammba hay, ɓa wirɗuusa. \v 10 Ɓoo eɗuusa cir keeh-keeh ŋ ineem, weɗ tah po wa ɓoo hee coote, ini ɓoo etohee ŋ ɓaaɓaŋ ɓoo jen, ɓeɗ eɗee ɓoo wa. \s Pulohaŋ Pool Malta na kaɗaŋ ɗe Rom \p \v 11 Wa ɓoo tum caɓin ci kaahay ciŋ soosi ŋ kur kaŋ Malta, ɓoo aassa \tl bato\tl* puloh Aleksandiri, ɓoo cootta. \tl Batooneem\tl* raakeen nataaliŋ komaakci siis ciŋ kilifaaniŋ kooh ciŋ ɓa, wa teeksee ŋ siis ci kanak ceem. Caɓin ciŋ soosi jen wa tum ca ŋ kur ka, wa hannda coot. \p \v 12 Ɓoo reesa Sirakus, ɓoo serra nga neeh kaahay. \v 13 Ɓoo pulohha ndeem huntiɗkohha na yaah cookmi po ŋ Resiyo. Ŋ Kooh-wiisiina puuɗsa lahha ɓoo finho puuɗseeɗa, ɓoo tum neeh kanak rek ɓoo reesa Pusol, serohaana yakka ŋ \w Rom\w*. \v 14 Ɓoo raakka ɓi ɓo' ŋ ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca nga. Ɓa kiimmba ɓoo ne ɓoo nik na ɓa neeh yasna-kanak. Ɓoo kaɗeeɗa ɗaa po ɓoo reesa Rom. \p \v 15 Ɓaah caŋ ɓoo kosiɗ ca nikee ŋ Rom kerahha ini kaɗ nga ɓoo, ɓa hayya ɓoo taambke po ŋ toonohaaraŋ kurka na woyse Toonohaaraŋ-Apiyus na ɗiska na woyse Daloha-Kaahay. Wa Pool hot ɓa, wa ɓaatta ɗe fit, a corkiɗta Kooh. \p \v 16 Wa ɓoo ree Rom, Pool onuusa ne a gen kahan kiik ce a yi na soldaara niiɗee ɗe. \s Pool woyiɗ Yegɗohiŋ Muci ŋ Rom \p \v 17 Wa degga neeh kaahay, Pool ɓeeɗukka kilifaacaŋ Yawuut ca nik ŋ Rom ne ɓa hay. Wa ɓa teemb a woosa ɓa ne : « Ɓaah ciŋ ngo, ŋ tumɗi cuuɓiŋ ɓoo in, ŋ tumɗi mbaah ciŋ caac ciŋ ɓoo in, waaye ɗu hot nga, ŋ ambohu Yerusalem, ŋ deguusa ŋ yaah caŋ ɓi Rom. \v 18 Wa ɓeem meekis so ŋ woosa ɓa, ɓa hoteeɗi ali ini joy yo tah apu, tahha po ɓa waaɗta so faɗis. \v 19 Waaye Yawuut ca sannga, ŋ minɗi in nga, ɗal kiim ne ŋ ɓayu ŋ buuri yakki ŋ Rom a attee so. Waaye nikɗi haa ne ŋ waaɗ yamb ɓooɓiŋ ngo. \v 20 E ineem tah po ŋ kiimmba ne ŋ hotoh na ɗu, ŋ woo na ɗu, ɗu inah ne ŋ toku ceen cii ɗah, e ini ŋ kos yaakaariŋ Israayel ci tah. » \p \v 21 Yawuut ca loffa ɗe ne : « Raakɗi ali fiisi ɓoo rahas puloh Yudee ŋ ini kaɗ nga ɗa te ali ɓaah ɓoo ŋ ndaam hayɗi ndii ne a wik wala a woo ɓoo in moɗaaɗi nga ɗa. \v 22 Waaye ɓoo waaɗiɗ ɗa sikɗuk, fu woo ɓoo ini fu liiɓ nga, laam ɓoo inhiɗ ne waasi fu kooɗ, ɗisik nu nik ɓooɓi na woye ne wa waas keeh haa. » \p \v 23 Ɓa gappa mbeh wiiriis ne ɓa coh. Wa wa ree, ɓa hayya raake Pool ŋ ɗiska a dale. Ɓooɓa hayee, ɓeɗ uupee laay ɓooɓa ɗeɓe hay. A woyeeɗa na ɓa ŋ ini kaɗ ŋ Nguuriŋ-Kooh ina kooɗoh na ɓaaɓa po na niina. A taambohha ŋ \w waasiŋ|lemma="waasiŋ Musaa"\w* \w Musaa\w* na woo ciŋ woosuuɗ ci, a teeɓeeɗa ɓa ne ɓa min kos Yeesu. \v 24 Ɓum kossa ini a woo, ɓinooɓi sannga kos. \p \v 25 Wa ɓa hee coote raak ɓa kerhiɗohɗi ŋ ɗooƴ ɓa, Pool ɓaatta nga ne : « \w Fuuɗsi Hoolohngaani|lemma="Fuuɗsi Hoolohngaani, Fuuɗsiŋ Kooh"\w* woyee keeh wa a woyee na caac caŋ ɗu taamboh ŋ woosuuɗi Esayi ! \v 26 A woyee ne : \q “ Kaɗa ŋ cuuɓii, fu woo ɓa ne : \q Ɗu hey sikɗuke baahiɗ, waaye ɗu inhanɗi muk ; \q ɗu hey marke baahiɗ, waaye ɗu hotanɗi muk. \q \v 27 Keeñ ciŋ ɓooɓii \q raakisɗi yeg yeg ; \q ɓa rangiɗ nof ciŋ ɓa, \q ɓa ɗuungiɗ has ciŋ ɓa, \q ne ɓa hotuu na has ciŋ ɓa, \q ɓa kerhuu na nof ciŋ ɓa, \q te ɓa inhuu ngaŋ keeñ ciŋ ɓa ; \q te ŋ ineem, \q ɓa minuu wiiruk nga so \q ne ŋ wiriɗ ɓa.\x + \xo 28:27 \xo*\xt Esayi 6:9-10\xt*\x* ” » \m \v 28 Pool woyissa ɓa ne : « Inhaat ne \w Yegɗohiŋ Muci\w* puloh ŋ Kooh woosohuuɗ po ŋ ɓi nikɗi Yawuut, te ɓeɗ, ɓa hey wa sikɗuke. » [ \v 29 ]\f + \fr 28:29 \fr*\ft Ngaŋ Fiis ci maañiɗ ci, cum raak ayaanii : "Wa Pool woo ineem, Yawuut ca cootta ; ɓa lahtoheeɗa lahtoh miskiɗ ŋ ɗooƴ ɓa." Waaye Fiis ci uup woor ngaŋ ci maañiɗ ci ris woti raakɗi woo keem.\ft*\f* \p \v 30 Pool gennda kiis kanak ŋ kahna, caɓin nu kaan ɗa a wirind. A dalɗee ɓi hee ɗe marke jen nga. \v 31 A yegɗoheeɗa Nguuriŋ-Kooh, a jangɗoheeɗa na fit ini kaɗ ŋ Yeesu \w Kiristaa\w* Heɗi, te ali ɓo' hondoheeɗi ɗe tuma.