\id EPH - Rohingya Delhi Version \ide UTF-8 \h Íficiól \toc1 Injil Córif or Síyara Íficiól \toc2 Íficiól \toc3 Ífi \mt2 Injil Córif or Síyara \mt1 ÍFICIÓL \is Síyara Íficiól or Foriso \im E Síyara Íficiól óilde ekkán ceñṛí. Yián or lekóya óilde sáhabi Pául \ior (1:1)\ior*. Ceñṛí yián ore Íficiól or hañse borabor oh októt leikkíl, ze októt Kolóciól ceñṛí gán leká gíyl, yáni Isá Mosih zormo ói tokoriban háiṭ bosór baade. Zodi e ceñṛít máze síyara Kolóciól ot asé de héndilla sólam zanaiyé de lootfa no zaylé yo, beecbák ulema ókkole razi ó de ki, e Íficiól ceñṛí gán Páule beh leikké. Híyane dahá de, óitofare e ceñṛí gán hé elakar hookkán Isáyi zomát ot gúribar niyote leikkíl. Ceñṛí yián lekíbarcot Pául ziyól ot accíl bóuli nizebaze boiyan goijjé \ior (3:1; 4:1; 6:20)\ior*. Páule e ceñṛí gán Tukikus or áta foóñsail, zeñtté íba Ífisas cóor ot zaar \ior (6:21-22)\ior*. \ip Ífisas óilde ekkán bicí ḍoóñr cóor, ar Ecíya Mainar ot híyan óilde Romi ókkol or rasdáni. Ífisas cóor ot devi Artemis or mondir accíl ísafe híyan bicí mocúr (Hamól 19:23-31). Ífisas cóor or zomát twa cúrut bicí mozbut accíl, montor forezai bicí gaáli óigilgoi (\xt Zahéri 2:1-7\xt*). \ip E ceñṛír foóilar ekdók híssat Páule buzáiye de, Alla ye keéngori Nizor bonda ókkol ore basíloiye edde Isá Mosihr duara guná ttu nejat diyé. Yóggwa ye Isáyi zomát ore gaa edde billíng lói fúwan goijjé, aar hoiyé de, Mosih óilde zomát or matá edde zomát or fattór ebbe zoruri wa. Ceñṛír dusára ekdók híssat Páule Isáyi ísafe zindigi haṛaibár baabute cíkaidiye. \iot Súrki ókkol \io1 1. Pául or foriso edde Íficiól ore sólam \ior (1:1-2)\ior* \io1 2. Mosih llói zomát or kii bazá \ior (1:3—3:21)\ior* \io1 3. Isáyi ókkol ottu hondilla gori zindigi haṛa foribó \ior (4:1—6:20)\ior* \io1 4. Kessú mocuwara ókkol \ior (6:21-24)\ior* \c 1 \s Sólam \p \v 1 Añí Pául, Allar moncá mozin Mosih Isár éggwa sáhabi. \p Ífisas cóor ot Allar ze pak bonda ókkol asé ítarar hañse lekír, zetará Mosih Isár bútore imandár. \p \v 2 Tuáñrar uore Alla añárar Baf or edde Malik Isá Mosihr torfóttu rahámot edde cánti nazil óuk. \s Mosihr duara ruúhani borhot ókkol \p \v 3 Añárar Malik Isá Mosihr Alla edde Baf or taarif óuk, zibá ye níki hárr ḍóilla ruúhani borhot ókkol asmani zagat añára re Mosihr usílaye diiyé, \v 4 zendilla Íba ye Íbar usílaye añára re duniyair foidayecir age lóti basí raikké, zeéne añára Íbar nozor ot pak edde behosúr óizaygoi. Muhábbote \v 5 Íba ye Nizor kúci edde moncá mozin age lóti añárar fáisela gorí raikké de, Isá Mosihr duara añára re Íbar fuain banaitó; \v 6 hétolla yala Íbar rahámot or mohímar taarif óibo, ziyán Íba ye añára re Íbar Adorja war usílaye goijjé. \v 7 Híyan óilde, añára hé Mosihr lou wór usílaye azad óiyi, yáni añárar guná-háta ókkol maf faiyí. Allar hé rahámot hotó ḍoóñr, \v 8 ziyán Íba ye añárar uore ódorbaára nazil goijjé. Nizor furafuri giyane edde buzá lói \v 9 Íba ye kúcir sáañte Nizor gufon moncá re añárar hañse zahér goijjé, ziyán Íba ye Mosihr duara fura goríbar fáisela goijjíl. \v 10 Híyan óilde, sóiyi októ furafuri ailé, asman zobin ot ziín asé híin beggún ore Mosihr bútore ektofák ot anón. \p \v 11 Zibá ye hárr kessú Nizor moncár erada mozin goré, Íba ye Nizor moksót mozin age lóti añárar ze fáisela gorí raikké, híyan olla bóuli añára Mosihr zoriya ekkán miras or bági yó óiyi, \v 12 zeéne añára zetará Mosihr uore agor ttu acá raikkí, añárar duara Íbar mohímar taarif ó. \v 13 Tuáñra yó toh sóiyi kalam, yáni tuáñrar nejat or kúchóbor fúni hé Mosihr uore iman ainnó. Zeñtté tuáñra iman ainnó, Íbar zoriya tuáñrar uore yó waada goijjá Pak-Ruh moór lagaidiya giyéh, \v 14 zibá óilde añárar miras or boona, otódin foijjonto lla zetódin Allar kinna bonda ókkol ore furafuri hálas gorífela nó zah, zeéne Íbar mohímar taarif ó. \s Pául or dua \p \v 15 Hétolla toh tuáñra ttu Malik Isár uore ze iman asé edde Allar tamám pak bonda ókkol olla ze muhábbot asé, híin añí fúinni lóti, \v 16 tuáñra lla cúkuriya gorá bon gorí nó felai, bólke añr duat tuáñra re yaad rakí. \v 17 Añí magi de, añárar Malik Isá Mosihr Alla, zibá mohímar Baf, Íba ye tuáñra re giyan or edde Alla re zahér goré de Ruh dee fán, zeéne tuáñra Íba re beétor sinó. \v 18 Añí aró dua gorí de, tuáñrar dil or suk kún kúlouk, zeéne tuáñra zano de, Íba ye tuáñra re ze acá dii ḍaikké híyan kii, Íba ye Nizor pak bonda ókkol olla ze taajuippa miras raikké híyan hotó ḍoóñr, \v 19 aar Íbar ze kudurut añára imandár ókkol or hañse ham gorér híyan keén címa sára ḍoóñr. Híyan óilde ḍoóñr kudurut waán, \v 20 ziyán estemal gorí Íba ye Mosih re mora ttu zinda goijjé aar asmani zagat Íba re Nizor den ḍák ottu buágaraiye, \v 21 hárr ḍóilla hókumot or uore, adíkar or uore, taakot or uore, sóddarir uore edde zetó ḍóilla nam túwa gíyeh híin beggún or uore, siríf e jáhan ot no bólke aibó de jáhan ot óu. \v 22 Alla ye hárr kessú Íbar foor tole gorídiye, aar Íba re hárr kessúr matá banai zomát ore diifélaiye; \v 23 zibá óilde Íbar gaa; Íba zibá ye níki beggúlla beggún furaiféle, Íba hé zomát lói beh furafuri ó. \c 2 \s Mora ttu zinda gorá gíyeh \p \v 1 Tuáñra toh tuáñrar hosúrit edde gunát mora accíla, \v 2 héñtte tuáñra e duniyair toutorika mozin edde boiyar or uore hókumot goré de sóddar or mozin beh solitá, zibá óilde ruh ubá zibá ye níki yala nafórman ókkol or bútore ham gorát asé. \v 3 Becók añára beggúne yó toh yaar age ítarar ḍóilla jisím or ayaci mozin solitám; héñtte añára jisím or edde mon or azzu ókkol fura goittám, aar oinno maincór ḍóilla fítorote añára yó gozzob or laayek accílam. \p \v 4 Montor Alla, zibá rahám or tuangor, Íba ye añára re goijjé de hé ḍoóñr muhábbote, \v 5 añára re zeñtté añára añárar nafórmanit mora accílam héntu úddwa Mosihr fúañti zinda goijjé. Tuáñra rahámote beh nejat faiyó. \v 6 Añára Mosih Isár bútore de hétolla Íba ye añára re Mosihr fúañti zinda gorí tulí Íbar fúañti asmani zagat buágaraiye, \v 7 zeéne Mosih Isár bútore añárar uore ze meérbani óiye híyan or duara Íba ye aiyér de zobana ókkol ot Nizor rahámot or ocímana tuangori dahái fare. \v 8 Kiyólla-hoilé tuáñra iman or zoriya rahámote beh nejat faiyó; híyan tuáñra nizor torfóttu no, híyan óilde Allar hádiya; \v 9 híyan honó ham or dam óu no, zeén níki honókiye borái gorí faitto. \v 10 Kiyólla-hoilé añára de Íbar át or mohóluk, añára re Mosih Isár bútore foida gorá gíyeh de toh gom ham uúin gorí solitó, ziín añára gorí bolla Alla ye age lóti toiyar raikké. \s Yohúdi edde Beyohúdi re ek goijjé \p \v 11 Hétolla yaad raikkó de, tuáñra zetará zormo ttu lóti Beyohúdi, tuáñra re yaar age uitará “be-ázomi goijjá” ḍakitó zetará nizoré nize “ázomi goijjá” dabi goré, ze ázomi insán or áte jisím ot gorá zah. \v 12 Aró yaad raikkó de, héñtte tuáñra Mosih ttu aladá accíla, Boni Isráil ottu maárum accíla, aar Allar waadar razinama ókkol or bági nu accíla; tuáñra ttu honó acá nu accíl aar duniyait tuáñra Alla sára accíla. \v 13 Montor yala toh tuáñra zetará ek hale duré accíla, Mosih Isár bútore tuáñra re Mosihr lou wór usílaye ḍáke anífela gíyeh. \p \v 14 Kiyólla-hoilé Íba beh añárar cánti, zibá ye níki hé duní gún ore ek goijjé, aar alok goré de mazór ḍebal ziyán accíl híyan báñgifelaiye. \v 15 Íba ye híyan Nizor gaa kurbani di ducconi re, yáni hókum edde niyom asé de Córiyot ore baatel gorífelai goijjé; zeéne Íba ye Nizor bútore hé duní gún ore milai ekgwá noya insán banai cánti aní fare, \v 16 aar Íba ye hé duní gún ore ek gaa gorí kúruc or usílaye Alla lloi bonot gorídi fare, ziyán lói hé ducconi re hótom gorífelaiye. \v 17 Íba ye toh aái, tuáñra zetará duré accíla, tuáñrar hañse yó cántir tobolik goijjíl, aar zetará ḍáke accíl ítarar hañse yó cántir tobolik goijjíl, \v 18 kiyólla-hoilé añára duní gúne Íbar zoriya beh ekí Ruhr usílaye Baf or cáikkat zai fari. \p \v 19 Hétolla, tuáñra ar for edde bidecóitta no, bólke Allar oinno pak bonda ókkol ottu ze nagorita asé híyan tuáñra ttu yó asé, aar tuáñra yó Allar foribar or manúc, \v 20 zetará re níki sáhabi gún or edde nobi ókkol or buniyadir uore banaitulá gíyeh, ziyán or ebbe zoruri kunar-fattór gwá óilde Mosih Isá Nize. \v 21 Íba llói guñṛa gór or híssa ókkol beggún zura loi Kúda lla ekkán pak gór bone. \v 22 Íba llói tuáñra re yó oinno maincór fúañti milai endilla ekkán zaga boni bolla banaitulá zár, zeṛé Ruh ísafe Alla táke. \c 3 \s Beyohúdir hañse Pául or háademi \p \v 1 Añí Pául zee niki tuáñra Beyohúdi ókkol or wasté Mosih Isár hédmotdari goróne bondit así, añí hétolla toh Allar hañse dua gorí. \p \v 2 Becók Allar rahámot or entezam or baabute tuáñra fúinno, ziyán tuáñrar hañse foóñsaibar zimmadari añré diiya giyéh, \v 3 yáni, gufoni waán ziyán Íba ye wahí dí añré zanaiyé, ziyán yaar age baṛír sáañte lekífelaiyi. \v 4 Híyan foríle tuáñra zani faribá, Mosihr gufonir baabute añí hoddúr buzí, \v 5 ziyán oinno zobana ókkol ot insán-zatir hañse zahér gorá nó zah, zendilla yala Íbar pak sáhabi edde nobi ókkol or hañse Pak-Ruhr duara zahér gorá gíyeh. \v 6 Hé gufoni óilde yián, kúchóbor or usílaye Beyohúdi ókkol óu Yohúdir fúañti mirasdár óiye, ekí gaar híssa óiye, edde waada waán or bági óiye ziyán Mosih Isár duara gorá gíyeh. \p \v 7 Allar rahámot or hádiyaye añí hé kúchóbor or háadem boinní, ziyán Íbar kudurut or bole añré diiya giyéh. \v 8 Allar tamám pak bonda ókkol or bútore añí ebbe niróc cwa de óile yo, añr uore e rahámot tán óiye, Beyohúdi ókkol or hañse Mosihr ocímana dón or tobolik goríbar, \v 9 edde gufoni waán or entezam tamám manúc ókkol ore daháibar, ziyán guzorigiyói de zobana ókkol foijjonto Allar hañse lukaiya accíl, zibá ye níki hárr kessú foida goijjé, \v 10 zeéne yala zomát or duara Allar ḍoilla-boḍoilla giyan or baabute, asmani zagat asé de hókumot-goróya edde adikari ókkol ore zanaidiya zah. \v 11 Íba ye híyan Nizor abadulabadi moksót mozin beh goijjíl, ziyán ore Íba ye Mosih Isá añárar Malik or duara fura goijjé, \v 12 zibár zoriya edde zibár uore iman anóne añára kúlamela góri edde hímmot or sáañte Allar cáikkat zai fari. \v 13 Hétolla, añí tuáñra re aros gorír, añí tuáñrar zoriya ze duk-mosibot fair híine hímmot no háraiyo, kiyólla-hoilé híin tuáñrar izzot olla beh ór. \s Mosihr muhábbot \p \v 14 Añí hétolla oh Baf or muúntu añṛú félai, \v 15 zibár héntu asman zobin or hárr zandár ókkol foida óiye. \v 16 Añí dua gorí de, Íba ye Nizor mohímar tuangori mozin Íbar Ruhr duara tuáñrar dil ot bol di tuáñra re mozbut goré fán, \v 17 zeéne iman or usílaye Mosih tuáñrar dil ot táke. Añí aró dua gorí de, muhábbot ot cíñyor gasái edde hé buniyadit ṭiki táki tuáñra zen \v 18 tamám pak bonda ókkol or fúañti buzí faro de, Mosihr hé muhábbot hotó coṛa, hotó lamba, hotó uñsol, edde hotó mur, \v 19 aar hé muhábbot ziyán zani faribár baáre, tuáñra zen híyan zani faro, zeéne tuáñra Allar tamám furayir héddur furaiya óizogoi. \p \v 20 Zibá ye añárar bútore ham goré de kudurut mozin, añára magi de edde sinta gorí de híin beggún or túaro boóut becábicí gorí fare, \v 21 Íbar mohíma zomát or duara edde Mosih Isár duara, hárr zobana edde abadulabad foijjonto hámica ówat tákouk. Aamin. \c 4 \s Ruhr sólluk \p \v 1 Hétolla añí zee niki Malik or wasté bon así, añí tuáñra re aros gorír, tuáñra re ḍahaité ziyán olla ḍaha giyéh híyan or laayek zindigi haṛo; \v 2 furafuri cídaye edde norome, sobóre, ezzon ore ezzone muhábbote bordac gorí, \v 3 cántir ban or bútore Ruhr sólluk ṭikai rakí bolla hárr ḍóilla kucíc gorí. \v 4 Jisím asé de ekkán, aar Pak-Ruh asé de ekzon, zendilla tuáñra re ḍahaité ekkán acá lla beh ḍaha giyéh; \v 5 Malik asé de ekzon, iman asé de ekkán, bápṭisma asé de ekgwá, \v 6 beggún or Alla edde Baf asé de yó ekzon, zibá beggún or uore beggún or duara ham goré edde beggún or bútore asé. \p \v 7 Montor añára fottíkiyor uore Mosihr baṛidiya mozin rahámot óiye. \v 8 Hétolla pak-kalame fórmar de, \q1 “Íba zeñtté asman ot uiṭṭégoi, \q2 héñtte bondi ókkol fúañti looi gyíl, \q2 aar Íba ye maincóre hádiya ókkol diíl.”\f + \fr 4:8 \fr*\ft \+xt Zobur 68:18\+xt*\ft*\f* \p \v 9 “Íba uiṭṭégoi” or maáni kii? Híyan or maáni óilde, Íba nise duniyair zagat óu laimmíl de asé. \v 10 Zibá laimmíl Íba óilde ubá zibá asman beggún or uore uiṭṭégoi, zeéne Íba ye hárr kessú re bóraifelai fare. \v 11 Íba Nizebaze hodún ore sáhabi óibar, hodún ore nobi óibar, hodún ore tobolik-goróya óibar, hodún ore zomát or soroya óibar, edde hodún ore ustat óibar niyamot diiyé, \v 12 pak bonda ókkol ore Allar hédmot goittó toiyar gorí bolla; zeéne héndilla góri Mosihr gaa barí uṛé, \v 13 otókkal foijjonto zetókkal añára beggún iman ot ek sólluk nó ói edde Allar Fua re zanifélai nó fari, aar oddúr balok nó ói zeddúr óile Mosihr furayir héddur foóñse. \p \v 14 Tarfore añára ar fuain no tákiyum, maincé saláki edde dúkabazi gorí oinno kiyó re gollot ot loizai bolla ze taalim deh, hé taalim ot boiyare tuillá goir or ḍóilla añára ikká uikká ḍúlat no tákiyum, \v 15 bólke muhábbote hók hotá hoói yore fottí mikká ttu barí uṛí Ubár balok gaa boniyúm zibá óilde matá, yáni Mosih, \v 16 zibár zoriya guñṛa gaa gán hárr girár modote zura loh edde dóijja táke, aar zeñtté fottí híssa ye zeddúr ham gorá fore héddur goré, tói hé gaa gán baré aar híyane nizoré muhábbot or sáañte banaitulé. \s Furana zindigi edde noya zindigi \p \v 17 Hétolla, Malik or name añí tuáñra re hoóidir, Beyohúdi ókkole zendilla nizor behar kíyale sole, tuáñra ar héndilla góri zindigi no haṛaiyó, \v 18 kiyólla-hoilé ítarar buz andár ot fori asé, aar ítarar dil dorór zoriya ítara ttu Allar baabute zankari no tóne ítara Alla ye dee de zindigi ttu maárum ói asé; \v 19 ítara ttu honó córomhaya nái; ítara nizor ttu hárr ḍóilla nafak ham goríbar ze azzu asé híin gorí bolla nizoré ayacit gosáidiye. \p \v 20 Montor tuáñra toh Mosihr baabute héndilla taalim faiyó de no, \v 21 bólke tuáñra oh sóiyi mozin Íbar baabute fúinno aar Íbar torfóttu taalim faiyó, ze sóiyi hé Isár hañse asé, \v 22 ki hoilé, tuáñrar agor ze solasol asé, hé furana manúc ore fúañti kúli félaido, zibá dúkabazir azzu loi bigiṛizargói; \v 23 edde Alla re tuáñrar demak or kíyal ore noya goittó doh; \v 24 aar tuáñra noya manúc ore findífelo, zibá re Allar súrote sóiyi forhésgarir edde pakir sáañte foida gorá gíyeh. \s Noya zindigi lla niyom ókkol \p \v 25 Hé ísafe, tuáñra fottíkiye misá hotá howá félaido aar ezzon loi ezzone hók hotá hoó, kiyólla-hoilé añára beggún toh ek gaar híssa ókkol. \v 26 “Guccá uṛíle uṛóuk, montor guná no goijjó.”\f + \fr 4:26 \fr*\ft \+xt Zobur 4:4\+xt* \ft*\f* Tuáñrar guccá re beil gólibar age faní gorífelaiyo; \v 27 Ibilíc ore mouka no diyo. \v 28 Sur ókkole ar suri no goijjó, bólke gom fecá banai nizor áte meénnot goró; zeéne muútac ókkol ore dii bolla nizor ttu kessú táke. \p \v 29 Tuáñrar muk ottu honó bura hotá no neelaiyó, bólke ziín oinno zon ore ítarar zorurot mozin banaitulí bolla gom híin beh neelaiyó, zeéne fúnoya ókkole híin ottu fáida faa. \v 30 Aar Allar Pak-Ruh re naras no goijjó, zibá re tuáñrar uore otókkal foijjonto lla moór lagaidiya giyéh, zetókkal foijjonto hálas goríbar din nú aiyé. \v 31 Hárr ḍóilla monhalahali, rak, guccá, uzor di hoijja diya, bodnam gorá, edde hárr ḍóilla ducconi tuáñra ttu dur gorífelo. \v 32 Ezzon ore ezzone meérbani goró edde feṭfurani dahó, aar ezzon ore ezzone endilla maf goró, zendilla Alla ye yó tuáñra re Mosihr bútore maf gorídiye. \c 5 \p \v 1 Hétolla hoóir, tuáñra Allar adorja fuain ísafe, Íbar kofíyot loh; \v 2 aar endilla gori muhábbot ot solo zendilla Mosih ye yó añára re muhábbot gorí añára lla bóuli Nizor zan ore kúcbodar kurbani ísafe Allar hañse kurbani difélaiye. \p \v 3 Montor tuáñrar bútore zenákarir, edde honó ḍóilla nafakir yáh lalsír hotá úddwa no tákouk, kiyólla-hoilé híin Allar pak bonda ókkol olla ṭík no. \v 4 Héndilla, honó bereijja hotá, behar hotá, yáh biṛailla mockari yó no tákouk, ziín óu ṭík no; yárbodol Allar cúkur goró. \v 5 Kiyólla-hoilé tuáñra toh fakkagori zano, honó zenákur, nafak manúc yáh lalósbon ottu Mosihr edde Allar raijjot honó miras nái deh. Lalós gorá mutti fuñza loi borabor. \s Nur or fuain dor ḍóilla góri solo \p \v 6 Saiyó, honókiye tuáñra re galuwai gorí dúka no de fán, kiyólla-hoilé híin or zoriya éna nafórman ókkol or uore Allar gozzob aiyé. \v 7 Hétolla, tuáñra ítara llói honó bazá no raikkó. \p \v 8 Kiyólla-hoilé tuáñra toh ek hale andár accíla, montor Malik or ummot ísafe yala tuáñra nur; hétolla nur or fuain dor ḍóilla góri solo, \v 9 kiyólla-hoilé nur or gulagala óilde toh hárr ḍóilla bálai, forhésgari, edde háñsa; \v 10 aar Malik ziín lói kúci ó, zasai gorí híin goró. \v 11 Andár or befáida ham ot córik no óiyo, bólke híin or asóliyot zahér goró; \v 12 kiyólla-hoilé manúc ítara aiddone ziín goré híin or baabute hoón úddwa córmor hotá. \p \v 13 Montor nure zahér goillé toh hárr kessú zahér óizagoi, kiyólla-hoilé ziín zahér óizagoi híin óilde nur. \v 14 Hétolla toh endilla asé, \q1 “Ó gúm or manúc ókkol, seton óizogoi, \q2 mora ttu zinda ó, \q2 tói Mosih tuáñrar uore zolibó.” \p \v 15 Hé ísafe, saiyó tuáñra hondilla soloór; bekuf or ḍóilla no bólke buddíman or ḍóilla góri solo; \v 16 honó mouka na háraiyo, kiyólla-hoilé e zobana hóraf. \v 17 Hétolla hoóir, bekuf no óiyo, bólke Malik or moncá kii de buzó. \p \v 18 Córab hái ṭuúl no óiyo, kiyólla-hoilé híyane tuáñra re ayaci gorá baibó. Yárbodol Pak-Ruh lói furaiya ó, \v 19 aar Zobur Córif or kawali, seér, edde ruúhanir gozól ókkol or duara ezzon loi ezzone hotá hoó; héndilla gorí tuáñrar dil ottu Malik or name seér goó edde bazana bazo, \v 20 aar hámica hárr kessú lla añárar Malik Isá Mosihr name Alla Baf or cúkur goró. \s Bou edde hócom \p \v 21 Mosihr ḍoor rakí tuáñra nizoré ezzon ore ezzone gosáido. \p \v 22 Bouwáin ókkol, tuáñra nizoré nizor-nizor hócom or hañse gosáido, zendilla Malik or hañse gosáidiyo. \v 23 Kiyólla-hoilé hócom óilde toh bou wór matá, zendilla Mosih yó zomát or matá; aar Íba óilde gaar Nejatdoya. \v 24 Hétolla hoóir, zomáte zendilla nizoré Mosihr hañse gosáidiye, héndilla bouwáin ókkol ottu yó hárr kessút nizoré nizor-nizor hócom or hañse gosáidiyar zorur. \p \v 25 Hócom ókkol, tuáñra nizor-nizor bou wóre muhábbot goró, zendilla Mosih ye yó zomát ore muhábbot goijjé aar híyan olla Nizor zan difélaiye, \v 26 zeéne Íba ye kalam or duara hé zomát ore faní lói dúifelai pak-sáf gorí fare, \v 27 zeéne Íba ye hé zomát ore eén nurani banai Nizor hañse házir gorái fare, zibát honó dak, kuñraiya yáh héndilla honó kessú nái, bólke híba pak edde behosúr. \v 28 Hétolla, hócom ókkol ottu nizor-nizor bou wóre nizor gaar ḍóilla muhábbot gorár fóros. Zee niki nizor bou wóre muhábbot goré, íte nizoré muhábbot goré deh; \v 29 honókiye toh nizor gaa re honódin nafórot goijjé de nái, bólke híyan ore fali yore zotton beh goré, zendilla Mosih ye yó zomát ore goré; \v 30 kiyólla-hoilé añára de Íbar gaar híssa ókkol. \v 31 “Híyan olla toh morotfua ye nizor bafmaa ttu zuda ói nizor bou wór fúañti tákibo, aar ítara duní zon ek jisím óizayboi.”\f + \fr 5:31 \fr*\ft \+xt Foidayec 2:24\+xt* \ft*\f* \v 32 Híyan ekkán ḍoóñr gufoni, lekin añí Mosih edde zomát or mutalek hoóir deh. \v 33 Zeén óibo óuk, tuáñra fottíkiyo ttu yó nizor-nizor bou wóre nizor ḍóilla muhábbot gorár zorur, aar bouwáin ókkol ottu yó nizor-nizor hócom ore izzot gorár uzu kíyal rakár zorur. \c 6 \s Fuain edde Bafmaa \p \v 1 Fuain ókkol, tuáñra Malik or ísafe, tuáñrar bafmaar hotábattara mano; kiyólla-hoilé híyan toh ṭík. \v 2 “Bafmaa re izzot goríba” óilde waadar sáañte foóila hókum, ki hoilé, \v 3 “Zeéne tuáñr bálai ó, aar tuñí e duniyait lamba hóiyat foo.”\f + \fr 6:3 \fr*\ft \+xt Córiyot-nama 5:16\+xt*\ft*\f* \p \v 4 Bafáin,\f + \fr 6:4 \fr*\fq Baf \fq*\ft yáto \ft*\fqa bafmaa ókkol\fqa*\f* tuáñrar fuain dore guccá tulí no diyo, bólke Malik or torbiyote edde nosíyote ítara re ḍoóñr goró. \s Gulam edde Girós \p \v 5 Gulam ókkol, dil or ehélasir sáañte izzote edde ḍoore tuáñrar duniyaibi girós ókkol or hotábattara mano, zendilla tuáñra Mosihr hotá óito mainta; \v 6 maincóre kúci goróya ókkol or ḍóilla daháibar niyote no, bólke Mosihr gulam ísafe dil ottu Allar moncá ókkol fura gorí bolla héndilla goró. \v 7 Tuáñra endilla juse hédmot goró, zeén níki Malik ore beh gorór, insán ore no; \v 8 kiyólla-hoilé tuáñra toh zano, zee ze gom ham goré íte híyan or boccíc Malik or torfóttu faibo, íte gulam óuk yáh begulam. \p \v 9 Girós ókkol, tuáñra yó ítara re héndilla beh sólluk goró, aar ítara re dómki díya félaido; tuáñra toh zano, asman ot asé de Íba óilde ítarar edde tuáñrar Girós, aar Íbar hañse honó ektorfía nái. \s Allar diiya átiyar \p \v 10 Ahéri hotá óilde, tuáñra Malik loi laigga táki Íbar kudurut or bole mozbut óizogoi. \v 11 Larái lla Allar diiya tamám átiyar findífelo, zeéne tuáñra Ibilíc or sail ókkol or ulḍa mozbut gori tíyai faro. \v 12 Kiyólla-hoilé añárar larái toh honó insán lói no, bólke hókumot-goróya ókkol lói, kémota ola ókkol lói, edde e andár duniyair hákim ókkol lói; yáni asmani zagat asé de Ibilíc or bútferot ókkol lói éna. \v 13 Hétolla, tuáñra Allar diiya hárr átiyar findífelo, zeéne ze din tuáñra re Ibilíce hámla goríbo héñtte mukabela gorí faro, aar hárr kessú hótom gorífelai mozbut gori tíyai táki faro. \v 14 Hétolla hoóir, sóiyi lói guṭ di, forhésgarir zama findí, \v 15 edde cántir kúchóbor tobolik gorí bolla nal tákito cenṭár findí, mozbut gori tíyai táko. \v 16 Híin beggún or fúañti iman or ḍál loirakó, ziyán lói tuáñra Ibilíc or tamám ooini tir ókkol nifáifelai faribá. \v 17 Nejat ore ṭufir ḍóilla góri matát doh, aar Pak-Ruhr toluwar loirakó, ziyán óilde Allar kalam. \p \v 18 Pak-Ruhr bole hámica hárr ḍóilla dua edde fóriyat ókkol gorát táko; aar hé niyote furafuri sobór or sáañte seton táko edde Allar tamám pak bonda ókkol olla dua gorát táko. \v 19 Añr lla yó dua goijjó, zeéne zeñtté aní boiyan gorí héñtte añré endilla lofzó ókkol diiya zah ziín lói añí hímmot góri kúchóbor or gufoni zahér gorí faijjum, \v 20 ziyán olla añí bon así de hálot ot óu ezzon nomainda ísafe ham gorír. Dua goríba de, añí híyan boiyan goitté eén hímmot or sáañte gorí fari fán, zeddúr góri añr ttu goríbar zorur. \s Ahéri sólam \p \v 21 Añr hálot keén asé aar añí kii gorír híin tuáñra zano fán, Malik or bútore asé de adorja bái edde biccácdar háadem Tukikuse tuáñra re hárr kessú zanaidibo, \v 22 zibá re añí tuáñrar hañse etollá difeṛáir, zeéne tuáñra añárar baabute zano, aar yóggwa ye zeéne tuáñrar dil ot tosólli déh. \p \v 23 Tuáñra báiboináin dor uore Alla Baf or edde Malik Isá Mosihr torfóttu cánti, iman, edde muhábbot nazil óuk. \v 24 Zetará añárar Malik Isá Mosih re ofúrani muhábbote muhábbot goré, ítara beggún or uore rahámot zari tákouk.