\id LUK \h Luka \toc1 Luka (Luc) \toc2 Luka \toc3 Luka \mt2 Picémara Wâdé \mt3 na é wii wà \mt1 Luka \imt1 Bétapoo popai \is1 Wàilàapà na wii tii bèeni? \ip Wà Luka, pwi dotée (côo \bk Kolosé\bk* 4.14), na é pâra wiâ Paulo (côo \bk Apostolo\bk* 16.10 ma \bk 2 Timotéo\bk* 4.11). É pwi *Grec. Munaa wàé co pwi âboro na wii naa na *Tii Pwicîri, na câé caa pwi *Juif. É mudàra diri ê pwina rà ina ma wii goo Iésu wà tèpa *paâjupâraê, â é wii târa tòimiri. (Côo Luka 1.1–3.) Pai wii tii kêe, âna paari pâ, é pwi âboro na é pwi a *câmu. \is1 É wii wiidà? \ip Nabibiu kâra *naja 60 ma 65, béaa kâra pai tanoori wàra ê ville Iérusaléma na ê naja 70. \is1 É wii tâî? \ip Tà pwi jè âboro na nee Théophile, pwi âboro imaina naa jaa tèpa *Roma, na rà pitûâ naa napô naawê. É jèe pwi a cèikî naa goo wà Iésu *Kériso, â é jèe picòo ê pâ muru goro ê cèikî (1.4). Ê nee \it Théophile\it* âna pai ina wèe pâ ‘Wà pwina é meaari Pwiduée’. Pwiri ucina mwara goo diri tèpa cèikî na rà wâru, na càra caa tèpa Juif, â na rà wâro wâgòroigé jii napô *Judée. \is1 Cina é wii? \ip É paari wà Luka pâ, ê pàara cèikî kâjè naa goo Iésu, âna muru na cimwü ma âjupâra. \is1 Dà êre ê tii bèeni? \ip \bk Tii kà Luka\bk*, âna tii na tâbawêe goro wâro kà Iésu, jii pàra tii. Wâru pâ nee tii naa naporomee 10–18, na nye tiàu na \bk Tii kà Mataio\bk*, ma \bk Maréko\bk*. \ip Wà Luka, âna é paari pâ, wà Iésu Kériso, âna é pwi âboro na é tâbawêe. É piwiâ ê pai tâa kà Iésu ma wà tèpa âboro, ma pimeaari kêe tàra (4.18–19; 19.41). \ib \ip Wà Iésu, âna é dau meaari tàpé na ticè nii kàra ma tàpé na pipwaée kàra: \ili1 • tèpa pwa maga (17.12–19); \ili1 • tàpé na ticè kàra (16.19–31); \ili1 • pa ilàri (7.43–48); \ili1 • pa ilàri dàpwà (7.11–17); \ili1 • tèpa tò mwani—tèpa âboro na rà èpàrirà tèpa jènererà (18.9–14); \ili1 • tàpé na èpà wâro kàra (7.36–50). \ib \ip Na pàara kà Iésu, âna piticèmuru naa goo pa ilàri jii tèpa paao. Êco na jè côo naa na \bk Tii kà Luka\bk* pâ, câé caa niimiri wàrapwiri wà Iésu.  wà Luka, âna é wii nee pa ilàri na rà pâra wiâ Iésu (8.2–3; 24.10). \ib \im É piwiâ mwara wà Luka naa na tii bèeni ê pâ pwi bèepwiri: \ili1 • ê pwapwicîri, âna muru na dau maina naa na wâro kà Iésu (5.16); \ili1 • wakè kâra Nyuâaê Pwicîri naa na wâro kà Iésu (côo 1.80) ma tèpa âboro kà Pwiduée; \ili1 • wakè kà tèpa angela (naporomee 1, 2). \is1 Pai pitàgoo tii kà Luka \io1 Pitèpa Iésu ma pai maina too kêe \ior (1.1–2.52)\ior* \io1 Ipwabwàtié târa wakè \ior (3.1–4.13)\ior* \io1 Wakè kà Iésu naa Galilée \ior (4.14–9.50)\ior* \io2 Autapoo goo \ior (4.16–5.16)\ior* \io2 Rà tapoo cicaraé wà tèpa pitûâ \ior (5.17–6.11)\ior* \io2 É pacâmuri tèpa câmu kêe \ior (6.12–49)\ior* \io2 Wàilàapà pwi Iésu bèepwiri? \ior (7.1–50)\ior* \io2 É pwa ucina na é pacâmuri tèpa âboro \ior (8.1–21)\ior* \io2 Dau pwa pàtàma Iésu \ior (8.22–56)\ior* \io2 Pai tâa kàra ma tèpa 12 a câmu kêe \ior (9.1–50)\ior* \io1 É tapoo pâra dàra Iérusaléma \ior (9.51–19.27)\ior* \io2 É pacâmuri tèpa âboro kêe \io2 É patêre tèpa pitûâ na rà cicaraé \io2 É wacié inapàpari pai o bà kêe \io1 Wakè kêe naa Iérusaléma \ior (19.28–21.38)\ior* \io1 Pai bà ma wâro côwâ kêe \ior (22.1–24.53)\ior* \ie \c 1 \s1 É inapàpari tii kêe wà Luka \p \v 1-3 \x - \xo 1:1-3 \xt Apostolo 1.1\x*Bwàcu'gà, co pwi ukai Théophile. Go wii ê tii bèeni, ba na go piwiâ tâgà diri pâ muru na é jèe pwa wà Pwiduée naa jaabà, gée na càùru pai pitèpa wà Iésu\f + \fr 1:1-3 \fq Gée na càùru pai pitèpa wà Iésu—\ft Grec: \fqa Gée na autapoo goo.\f*. Wâru tèpa *paâjupâra na rà côo pâ muru bèepwiri, â rà inapàpari, â rà picémara ê *Picémara Wâdé.  wà pàra tàpé, âna pwa na rà piwiâ naa na tii.  wâgo mwara, âna go mudàra bwàti, ba na go wii tòimiri ê jèkutâ ba kâgà, goro diri pâ muru bèepwiri. \v 4 Ba na wàrapwiri, âna gà o mwa bàra côoina pâ âjupâra ê popai na ia gà tòpi. \s1 Zakaria ma Élisabeth \p \v 5 Na pàara na é ukai naa *Judée wà Héroda\f + \fr 1:5 \fq Héroda—\ft Héroda na nee ‘Héroda Maina’. Côo mwara Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f*, âna pwa pwi jè âboro wê, na ina gooé pâ Zakaria. É pwi a pwa ârapwaailò, gée na pubu kà Abia.  napwa tô wâdèe, Élisabeth, âna tô gòobàra *Arona. \v 6  cau wàilu, âna ru *tàrù na ara Pwi Ukai Pwiduée. Ba ru pitêre dàra diri pâ naèà, ma ê pâ pitûâ kêe, â nye ticè cèna pâri ma pitèiru goo. \v 7 Êco na nye ticè èpo kàru, ba càcaa pâri ma é pièrù\f + \fr 1:7 \fq Càcaa pâri ma é pièrù—\fqa Stérile. \ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Ilàri mwari.\f* wà Élisabeth.  jèe cau pwanümaru. \s2 É cai Zakaria pwi jè angela \p \v 8 Na jè tòotù, â wà Zakaria, âna é pwa wakè kêe na *Wâra pwapwicîri kà Pwiduée. Ba nye tòotù na rà wakè na i pubu kêe. \v 9 \x - \xo 1:9 \xt Exode 30.7\x*Wiâra ê pai pwa kà tèpa pwa *ârapwaailò, â rà picàù noo kâra tii, ba na rà pitòrigari pwi âboro gée goorà, na ée tò naa na ére na dau pwicîri, naa na Wâra pwapwicîri.  naawê, âna é cîri \tl encens\tl* [pâ dà na ûrea na jè cîri] ba na âraimeai tà Pwiduée. \p Â, na tòotù bèepwiri, âna wâru noo kâra tii kà wà Zakaria.  é too nau pwa ê wakè kêe. \v 10 Â, na é gére cîri i \tl encens\tl* [naa gò béreca] â dau wâru tèpa âboro\f + \fr 1:10 \fq Wâru tèpa âboro—\ft Grec: \fqa Diri ê Ba {kà Pwiduée}.\f* na rà gére pwapwicîri boo gòroigé. \v 11 [Ûna é gére wàrapwiri wà Zakaria] â é nye cipàparié kaa, wà pwi jè *angela kà Pwi Ukai, na é coo gòro étò kâra i béreca. \v 12  é pò wà Zakaria, â dau wâgotêe, [â é pwùkùru]. \s2 O pwa pwi èpo'gà \p \v 13 Êco na é ina têe wà pwi angela pâ: «Gà cibwaa nama wâgotâgà, co Zakaria! Ba é jèe têre ê pwâra pwapwicîri kàu wà Pwiduée.  wà tô wâdàgà, âna [ée mwa nyarana, â] ée mwa pitàmari pwi èpo'gà, â gà mwa pitunee têe pâ Ioane. \v 14  gàu mwa puràra, ma ipwàdée.  o mwa wâru mwara tàpé na rà o ipwàdée goo. \v 15 \x - \xo 1:15 \xt Nombres 6.3\x*Ba wà pwina naîgà, âna ée mwa pâ nau pwi âboro na dau imaina na ara Pwi Ukai.  o pwicîri na é wâdo dipâa ma cè jawé gòo. Ba ée jèe nye dipitirié kaa ê *Nyuâaê Pwicîri na é bwaa tâa nanaa nyaa kêe. \p \v 16 «Dau wâru tàpé gée na ê Ba *Isaraéla, na ée mwa tòimirirà, ba na rà wâjué côwâ dari Pwi Ukai, Pwiduée kàra. \v 17 \x - \xo 1:17 \xt Malachie 3.1,24, 4.5–6; Mataio 17.11–13\x*O tâa gooé ê pàtàmara ê Nyuâaê Pwicîri, pwacèwii *péroféta Élia biu.  ée mwa tòimiri ma pwabwàti ê Ba kêe, béaa kâra pai tèepaa kà Pwi Ukai. [Ba o càcaa gòiri, â ée jèe tèepaa.]  gée goo pwina naîgà, âna wà tèpa caa, âna rà o naa nümarà naa goo tèpa naîrà\f + \fr 1:17 \ft 4\+ord e\+ord* phrase—\fl é, \fqa O pwa pinaanapô naa nabibiu kà pa nyaa ma caa, ma tèpa naîrà.\f*.  wà tàpé na càra caa pitêre dà Pwiduée, âna rà o mwa pinünüma, pwacèwii tèpa âboro na rà *tàrù na ara Pwiduée.» \s2 Go wànau târa pai cèikî kôo? \p \v 18 É ina wà Zakaria tà pwi angela pâ: «Go wànau târa pai cèikî kôo, naa goo ê pwina gà ina? Ba go jèe po dau ijiao, â wà mwara wâdòo, âna é jèe jiitàmu.» \p \v 19 \x - \xo 1:19 \xt Daniel 8.16, 9.21\x* é tòpi têe pâ: «Ico pwini! Wâgo, âna wâgo angela Gabriel, â go pwi a coo ara Pwiduée, ba na go piâboro kîri kêe.  wàé na é cùruo me, ba na go inapàpari tâgà ê popai wâdé bèeni. \v 20 Wâdé na gà tâmogòori pâ, diri ê pâ muru na go ina tâgà, âna o mwa tèepaa, na pàara na é jèe tòpò wà Pwiduée. Êco na wâgà, âna câgà caa cèikî naa goo!  gà côo, gà o cîô, tiagoro ê tòotù na o mwa coo diri ê pwina go ina tâgà!» \p \v 21 Na pàara na ru gére pitùra na, wà Zakaria ma wà pwi angela, âna rà gére tapacîê wà tèpa âboro.  rà pò [ma pitawèerirà] pâ, cina gòrié dò wâ. \v 22 Ûna é mwa bàra còobé [gée na ére na dau pwicîri] âna é jèe cîô.  é po pwa ineremuru tàra, goro îê.  rà pâra na tâmogòori pâ pwa cè pwina é côo, cèna me gée goo Pwiduée. \fig É cîô Zakaria na é còobé gée na ére na dau pwicîri|src="033 CN01603b.tif" size="col" ref="1.22" \fig* \v 23 Nabwé, â é tubanabwé ê wakè kêe wà Zakaria, naa na i Wâra pwapwicîri, â é pâra naa pwârawâ kêe. \s2 É nyarana Élisabeth \p \v 24 Gée na càùé, â wà tô wâdèe Élisabeth, âna é nyarana.  é nye tà tâa pwârawâ naa na 5 parui.  é nye tà niimiri pâ, \v 25 ‘É dau wâdé ba kôo wà Pwi Ukai. Ba ia go po dau kamu, ba nye tô a ticè èpo kôo.  é meaario, â é jèe dàgòtù ê pwâra kamu kôo.’ \s1 Inapàpari pai pitèpa Iésu \p \v 26 É jèe nyarana wà Élisabeth naa na 6 parui. Â, na pàara bèepwiri, â wà Pwiduée, âna é panuâ wà pwi angela kêe, wà Gabriel, naa Nazareth wâ Galilée, \v 27 \x - \xo 1:27 \xt Mataio 1.16,18\x*naa jaa tô jè èpo ilàri, na nee Maria. Wà tôobà, âna ru ipwa câbawâdé\f + \fr 1:27 \fq Ipwa câbawâdé—\ft Wâjaa tèpa Juif, âna càcaa pai ina wèe pâ, ru ipuu naima.\f* ma wà pwi âboro, na ina gooé pâ Ioséfa, pwi gòobàra pwi ukai *Davita. \p \v 28  é piâpàparié\f + \fr 1:28 \fq Piâpàparié—\fl é, \fqa Pièpàparié.\f* pwi angela, â é ina têe pâ: «Cidòri nyuâagà, co Maria! Ba wà Pwi Ukai Pwiduée, âna é jèe *pwényunyuâarigà goro ê pimeaari kêe, â é wâjaagà.» \p \v 29  é pò wà Maria, ba câé caa tâmogòori ê pwina é ina têe.  é pinünüma ma pitèi pâ: ‘Cina é pacidòri nyuâaô wà Pwiduée?’ \p \v 30  é ina têe wà pwi angela pâ: «Gà cibwaa nama wâgotâgà, co tôoni! Ba é ipwàdée googà wà Pwiduée, â é pitòrigarigà. \v 31 \x - \xo 1:31 \xt Ésaïe 7.14; Mataio 1.21–23\x* gà o nyarana, â gà o pitàmari pwi nari èpo paao, â gà mwa pitunee têe pâ Iésu\f + \fr 1:31 \fq Iésu—\ft Pai ina wèe naa na hébéru pâ, wà Pwi Ukai, âna é pa-udòjè.\f*. \v 32 \x - \xo 1:32 \xt 2 Samuel 7.12,13,16; Ésaïe 9.6\x*Wàé, âna wàé pwi âboro na dau imaina na ara Pwiduée.  o pitunee têe pâ ‘*Pwina naî Pwiduée na é dau wâdòiti’.  wà Pwiduée, Pwi Ukai kêe, âna ée mwa naa têe ê pwâra ukai kà Davita, pwi jojooroé. \v 33  ée pwi ukai kâra Ba Isaraéla dàra gòiri awé.  ê pitûâ kêe, âna o nye ticè pwâadèreè.» \p \v 34  é ina wà Maria tà pwi angela pâ: «Gona êpwiri, âna o wànau târa cè pai tèepaa wèe?! Ba câbu caa pé ipuu ma pwi éao, ma cè pwi jè paao!» \s2 O mwa wàrapwiri gée goro Nyuâaê Pwicîri \p \v 35 É tòpi têe wà pwi angela pâ: «Ê Nyuâaê Pwicîri, âna ée mwa boome naa gògà, â ê pàtàma Pwiduée na é dau wâdòiti, âna ée mwa wâjaagà\f + \fr 1:35 \fq Ée mwa boome naa gògà… \ft Grec: \fqa Ée mwa cajipigà pwacèwii ê ânuuê.\f*.  ê pwi nari èpo na gà o mwa pitàmariê, âna wàé kaa na é pitòrigarié wà Pwiduée, â o mwa ina gooé pâ Pwina naî Pwiduée. \p \v 36 «Gà côo, wà tô jèneregà, Élisabeth, na ia jèe mu ina naa gooé pâ: “O jèe càcaa pitàmari”! Êco na ée mwa pitàmari pwi jè nari èpo. Ba é gére nyarana ni—jèe 6 parui kêe. \v 37 \x - \xo 1:37 \xt Genèse 18.14\x*Ba nye ticè cèna pwacoé tà Pwiduée!» \p \v 38  é tòpi têe wà Maria pâ: «Go tô ênawéna kà Pwi Ukai.  go nye pwa co ê câbawâdé kêe!» \p Â, na wàrapwiri, â é còpòo jiié i pwi angela. \s1 É cai Élisabeth wà Maria \p \v 39-40 Pàra tòotù gée na càùé, â é piwàcî pâ wà Maria, nau cai wà Élisabeth. (Ê village kêe, âna é tâa gòrojaa na jè ére gée goo Judée.) \p \v 41 Ûna é têre pwâra pwabwàcu kà Maria wà Élisabeth, â é nye gù kaa i pwi èpo naa nanaaê.  wà Élisabeth, âna nye dipitirié kaa ê Nyuâaê Pwicîri, \v 42 â é tomara too pâ: «Wà Pwiduée, âna é dau pwényunyuâarigà jii diri pa èpo ilàri, â é pwényunyuâari mwara ê èpo bèepwiri gére wâgoogà! \v 43 Po dau muru na maina ba kôo! Ba gà me naa jaao, wâgà tô nyaa kà Pwi Ukai kôo! \p \v 44 «Gà côo co tô béeò, ûna go têre pwâratùra'gà, â é ipwàdée i pwi èpo kôo, â é gù ni nanaaô! \v 45 Cidòri nyuâagà! Ba gà jèe cèikî pâ, ée mwa pacoo ê pwina é ina tâgà, wà Pwi Ukai.» \s2 Nyabi kà Maria \m \v 46 \x - \xo 1:46 \xt 1 Samuel 2.1–10\x*É ina wà Maria pâ: \q1 «Ipwàdée pwâranümoo! \q1 Go pwamaina Pwi Ukai! \q1 \v 47 Puràra pwâranümoo! \q1 Ba é upao gée na èpà \q1 wà Pwiduée Caa. \q1 \v 48 É câbapwamuru naa gooò, \q1 tô ênawéna kêe, \q1 na go po dau kîri. \q1 Rà o cau ina pâ: \q1 “Pwényunyuâari wà tôoni!” \q1 \v 49 É paari nii kêe \q1 wà Pwina é dau maina. \q1 É pitu tôo goro îê étò, \q1 wà Pwina é pwicîri. \q1 \v 50 \x - \xo 1:50 \xt Psaume 103.13,17\x*Maina pai wâdé kêe, \q1 dàra gòiri awé, \q1 ba kà tèpa âboro; \q1 tà tàpé na rà papwicîriê. \q1 \v 51 \x - \xo 1:51 \xt 2 Samuel 22.28\x*É wakè goro pàtàmee. \q1 Tadidiri tèpa cuâcâda. \q1 \v 52 \x - \xo 1:52 \xt Job 12.19, 5.11; Psaume 147.6\x*Téura pwâra ukai, \q1 kà tàpé na rà maina. \q1 Caa pagòtù too \q1 tàpé na rà kîri. \q1 \v 53 \x - \xo 1:53 \xt Psaume 34.11\x*É naa neemuru \q1 tàpé na ticè kàra. \q1 É pawâjuépiri \q1 tàpé na pwa kàra, \q1 ma ticè êre îrà. \q1 \v 54 \x - \xo 1:54 \xt Psaume 98.3\x*É pitu târa Ba kêe, \q1 pwi Ba Isaraéla, \q1 pwi ênawéna kêe. \q1 É ciburà meaarié. \q1 \v 55 \x - \xo 1:55 \xt Genèse 17.7; Michée 7.20\x*É ipwataâboro \q1 tà tèpa jojoorojè, \q1 tà *Abéraama, \q1 ma tèpa gòobèreè diri. \q1 É pacoo auina kêe, \q1 dàra gòiri awé. Nabwé!» \b \m \v 56 Wà Maria, âna é tàpo tâa jaa Élisabeth, naa na âracié parui.  géewê, â é wâjué naa jaaé. \s1 Pai pitèpa Ioane Pwi a piupwaa \p \v 57 Tèepaa naa na pàara na ée pitàmari\f + \fr 1:57 \fq Pitàmari—\fqa Accoucher, donner naissance à (enfant).\f* èpo na, wà Élisabeth, â é pitàmari pwi âboro èpo paao. \v 58  wà tèpa tàmwünyabwerié ma wà tèpa jènereê, âna rà têre pâ é pwényunyuâariê wà Pwi Ukai.  rà capai ipwàdée diri, naima ma wàé. \v 59 \x - \xo 1:59 \xt Genèse 17.12; Lévitique 12.3; Luka 2.21\x* gée na càùru caapwi nadàpàra pwapwicîri, â rà me, ba na rà pwa *kamaî tà i pwi nari èpo [wiâra ê *Naèà kà Moosé].  nümarà na rà naa têe i nee caa kêe, wà Zakaria, \v 60 êco na é ina tàra wà tô nyaa kêe, pâ: «Bwa, o pitunee têe pâ Ioane.» \p \v 61  rà ina têe pâ: «Gorodà? Nye ticè jèneregà, cèna é popa ê neere âboro bèepwiri.» \p \v 62  rà po pwa ineremuru tà pwi caa kêe, Zakaria, ba na rà tawèerié pâ, o nümee na é picipa nee. \s2 Nee âna o Ioane \p \v 63-65 É pwa ineremuru tàra wà Zakaria, ba na rà naa têe ê noo kâra tii, ba na é pwa tii naa na.  é wii pâ ‘Ioane’.  géewê, âna é nye tùra côwâ kaa, â é pwamaina Pwiduée. \p  rà pò diri [tàpé na rà têreê] â wâgotàra.  rà piwiâ ê jèkutâ goo, na diri pâ ére wâ gòrojaa, wâ napô Judée. \v 66  wà diri tàpé na rà têre ê popai bèepwiri, âna rà dau pinünüma, â rà ina pâ: «Ée! O po dau maina awé ê pwina ée mwa pwa, wà pwi nari èpo bèepwiri!» Ba wà Pwi Ukai, âna é wâjaaé. \s2 É pwamaina Pwiduée wà Zakaria \p \v 67 Wà Zakaria, pwi caa kà i pwi nari èpo, âna dipitirié ê Nyuâaê Pwicîri, â é inapàpari ê popai na é naa têe wà Pwiduée.  é ina pâ: \b \q1 \v 68 \x - \xo 1:68 \xt Psaume 72.18\x*«Pwamaina Pwi Ukai, \q1 Pwiduée kâra ê Ba, \q1 ê Ba Isaraéla. \q1 Ba é pa-udòjè, \q1 tipijè jii èpà kâjè. \q1 \v 69 \x - \xo 1:69 \xt Psaume 132.17\x*Dau pwa pàtàma \q1 wà pwi a-upajè, \q1 pwi gòobàra Davita, \q1 pwi ênawéna kêe. \q1 \v 70 Jèe nye gòiri \q1 ê pai ina kêe pwiri. \q1 Ba rà inapàpari \q1 tèpa péroféta \q1 na é pitòrigarirà. \q1 \v 71 \x - \xo 1:71 \xt Psaume 106.10\x*Ba é jèe ina pâ: \q1 “Go o mwa pa-udòwà \q1 jii tèpa pièpàriwà.” \q1 \v 72 \x - \xo 1:72 \xt Genèse 17.7; Psaume 105.8–9\x*Maina pimeaari kêe \q1 tà tèpa jojoorojè. \q1 É nye pacoo diri kaa \q1 auipwataâboro kêe, \q1 \v 73 \x - \xo 1:73 \xt Genèse 22.16–17\x*na é naa tà Abéraama, \q1 wà pwi jojoorojè, \q1 naa na pimeaari kêe. \q1 É gére ina naa goojè, pâ: \q1 \v 74 “Go upa tèpa naîgà, \q1 jii tèpa pièpàrirà. \q1 Rà o piênawéna kôo; \q1 o càcaa wâgotàra. \q1 \v 75 \x - \xo 1:75 \xt Tito 2.12–14\x*Rà o wâdé na arao, \q1 â o tàrù pwâranümarà, \q1 na diri pai wâro kâra \q1 wâni gòropuu.” Nabwé.» \b \m \v 76 \x - \xo 1:76 \xt Ésaïe 40.3\x* wà Zakaria, âna é pame ê popai bèeni [goo wà pwina naîê, Ioane]: «Wâgà pwi nari âboro èpo bèeni, âna: \b \q1 Gà o pwi Péroféta: \q1 Gà o ipa popai \q1 kà Pwiduée Caa, \q1 na é tâdòiti. \q1 Gà o pâbéaa \q1 kà wà Pwi Ukai; \q1 pwabwàti naigé kêe. \q1 \v 77 \x - \xo 1:77 \xt Jérémie 31.34\x*Gà o ina târa Ba kêe: \q1 Ée mwa pa-udòwà, \q1 [ba na guwà wâro]. \q1 Ée mwa pwanauri \q1 ê pâ èpà kàwà. \q1 \v 78 \x - \xo 1:78 \xt Ésaïe 60.1–2\x*Maina pai wâdé kêe! \q1 É tèepaa marijè; \q1 é pame ê pwéelaa, \q1 pwacèwii pai tèepaa \q1 kâra dapàra tòotù. \q1 \v 79 É èù mari tàpé \q1 na rà tâa na bàutê, \q1 bàutê kâra pwâra bà. \q1 É tòcia tàra naigé \q1 naa na pinaanapô. \q1 Nabwé.» \s2 É pimaina too Ioane \p \v 80 Wà i pwi âboro èpo, Ioane, âna é pimaina too, â pimaina pâ ê pàtàmara Nyuâaê Pwicîri naa gooé.  é wâro namaré\f + \fr 1:80 \fq Namaré—\fqa Désert. \ft Ére na aupiticia. Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Naa gòromweedà.\f*, tèepaa naa goro i pwi tòotù, na ée mwa ipaarié târa pwi Ba Isaraéla. \c 2 \s1 Pai pitèpa Iésu \r Mataio 1.18–25 \p \v 1-2 Na pàara napô bèepwiri, âna é pwi kupénoo na Syrie wà Quirinius, â wà Auguste, âna é pwi ukai kà tèpa *Roma.  é tûâri wà Auguste pâ, na pûra diri ê jéûru âboro wâna diri pâ napô [na tâa na ê pwâra ukai kêe]. ( mwa nye piêcè kaa na rà pwa pwi bèepwiri.) \v 3  diri ê pâ âboro, âna rà jèpa ipiina naa na jèpa village ma ville kà tèpa jojoororà, ba na rà wii ê neerà. \p \v 4-5 Napwa naa goo wà Ioséfa, âna é còpòo gée Nazareth wâ Galilée, ba na é pâra naa Bétéléma wâ napô *Judée, nau wii ê nee. Ba ia é pitèpa naawê wà ukai *Davita, wà pwi jojooroé.  é popa wiâê wà Maria, tô wâdèe, na é gére nyarana, ba é tapacî [pwi ciiri] èpo\f + \fr 2:4-5 \fq Ciiri èpo (é, ciàra èpo)—\fqa Premier-né.\f* kêe. \p \v 6 Na ru tâa Bétéléma, â tèepaa me pàara, na ée jèe pitàmari èpo wà Maria. \v 7  é pitàmari pwi ciiri èpo kêe.  é cajipié naa na pé kupétuu, â é papuué naa na aunaa uti kâra macii, ba ticè autâa kàru\f + \fr 2:7 \fq Ticè autâa kàru—\ft Grec: \fqa Ticè autâa kàru wâna ê wâ, na rà mu tâa wê wà tèpa pârame.\f* [ba po dau wâru âboro]. \s2 Tèpa wéaari mutô \p \v 8 Na pwi bàrane-bà, na pwi jè ére gòrojaa géewê, âna pwa tèpa âboro na rà wéaari pâ mutô kàra naawê. \fig Tèpa wéaari mutô|src="034 lb00013c.tif" size="col" ref="2.8" \fig* \p \v 9  é nye tèepaa me kaa, pwi jè *angela kà Pwi Ukai, â é coo ararà.  nye pwéelaa bèepirà kaa ê muugère kà Pwi Ukai.  nye dau wâgotàra kaa. \p \v 10  é ina tàra wà pwi angela pâ: «Guwà cibwaa nama wâgotàwà. Ba go pame tàwà ê popai na wâdé; popai na rà o dau ipwàdée goo, wà diri tèpa âboro! \v 11 Ba na pwi ne bèeni, âna pitèpa *pwi a pa-udòwà, naa na village kà Davita. Âna wà pwi *Mesia\f + \fr 2:11 \fq Mesia—\fqa Kériso \ft naa na pâ Tii Pwicîri naa na popwaalé. (Côo Ioane 1.41.)\f*, Pwi Ukai [na ia guwà tapacîê gée na biu]. \v 12 Wàéni câmu, ba na guwà o côoinaê: Guwà o pâmari ê ji nari èpo na cajipié goro pé kupétuu, â papuué naa na aunaa uti kâra macii.» \p \v 13 Na nye wàrapwiri kaa, â rà nye tèepaa boome kaa gée *napwéretòotù, pàra tèpa angela na rà dau wâru.  rà cibèepi i pwi angela.  rà nyabi ma ipwamaina Pwiduée: \b \q1 \v 14 \x - \xo 2:14 \xt Luka 19.38\x*«Ipwamaina Pwiduée, \q1 nidò naa napwéretòotù! \q1 Bèe ma dàrébòo \q1 naani gòropuu! \q1 Moo ma awé \q1 ba kà diri tàpé \q1 na wâdé têe wàilà!» \s2 Rà pâra nau cai i èpo \p \v 15 Gée na càùé, â wà i tèpa angela, âna rà còpòo jii tèpa wéaari mutô, â rà wâjué too côwâ naa napwéretòotù.  wà tèpa wéaari mutô, âna rà pi-ina tàra pâ: «Jè pâra naa Bétéléma, ma jè jèe côo cai ê pwina tèepaa, na é gére ina tâjè wà Pwi Ukai.» \p \v 16  rà nye piwàcî kaa, â rà pâmari wà Maria, ma wà Ioséfa, ma i ji pwi nari èpo na é gére puu na ê aunaa uti kâra macii. \v 17 Ûna rà côoê, â rà pâra nau piwiâ târa diri ê pâ âboro, i pwi ia é ina tàra wà i pwi angela. \v 18  wà diri tàpé na rà têre, âna rà dau pò goo. \p \v 19 \x - \xo 2:19 \xt Luka 2.51\x* wà Maria, âna é nye po tàmaari diri ê pâ namuru bèepwiri, â é dau pinünüma naa goo. \p \v 20 Nabwé, â wà i tèpa wéaari mutô, âna rà wâjué côwâ [dari ê pubu macii kàra].  rà dau nyabi ma pwamaina Pwiduée, goro diri ê pâ muru na rà côo ma têre. Ba nye po cau coo diri, i pwi ia é ina tàra wà i pwi angela. \s1 Paari Iésu naa na Wâra pwapwicîri \p \v 21 \x - \xo 2:21 \xt Luka 1.31\x*Gée na càùru caapwi nadàpàra pwapwicîri, â wà Ioséfa ma Maria, âna ru popa pâ i pwi èpo kàru, ba na pwa *kamaî têe, [wiâra ê *Naèà kà Moosé].  ru nama nee pâ Iésu, i pwi neere âboro na ia é jèe mara ina i pwi angela, béaa kâra ê pai nyarana kà Maria. \s2 Ru panuâê tà Pwiduée \p \v 22-24 \x - \xo 2:22-24 \xt Lévitique 12.1–8; Exode 13.2,12\x*Tèepaa me ê pàara, na wà Maria, âna é pwa i *ârapwaailò târa pai pinuwa\f + \fr 2:22-24 \fq Ârapwaailò târa pai pinuwa—\ft Wiâra ê pwapwicîri kà tèpa Juif, âna wâdé na é pwa ârapwaailò bèepwiri wà tô ilàri, 40 tòotù gée na càùru ê pai pitàmari èpo kêe. Côo mwara \fqa Pinuwa \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f* [gée na càùru pai pitàmari èpo kêe]. Ba jèe wii naa na Naèà kà Moosé pâ: \qt Wâdé na é naa du ârailu déamu, é, du ârailu déajée.\qt*\rq Lévitique 12.8\rq* Êkaa na ru pâ naa na *Wâra pwapwicîri na *Iérusaléma wà Maria ma wà Ioséfa, ba na ru wàrapwiri.  ru popa pâ wiâru mwara i èpo kàru, ba na ru naaê tà Pwi Ukai. Ba jèe wii mwara naa na ê Naèà kà Pwi Ukai, pâ: \qt Wà pwi ciàra èpo paao, âna kà Pwi Ukai.\qt*\rq Exode 13.2\rq* \s2 É pwamaina Pwiduée wà Siméon \p \v 25 [Na pwi pàara bèepwiri] na Iérusaléma, âna pwa pwi jè âboro na nee Siméon, pwi âboro na é tàrù, ma pitòimiriê na ara Pwiduée, â tâa gòé ê Nyuâaê Pwicîri.  é nye tà tapacîri ê pai tèepaa kà [pwi Mesia] pwi a pa-udò ê Ba *Isaraéla. \p \v 26  é ina têe ê Nyuâaê Pwicîri pâ: «Gà têre co Siméon, gà o bwaa nye côo pai tèepaa kà pwi Mesia kà Pwi Ukai Pwiduée, béaa kâra pai bà'gà!» \v 27  é cùrué pâ naa na i Wâra pwapwicîri.  nye na ji pwi pàara bèepwiri kaa, na wà du nyaa ma caa kà Iésu, âna ru gére popa me i èpo kàru, [ba na ru paarié tà Pwi Ukai] wiâra ê Naèà. \v 28  wà Siméon, âna é tàma i pwi nari èpo, â é pwamaina Pwiduée, ma ina pâ: \b \q1 \v 29 «Nabàni, co Pwi Ukai, \q1 âna [go ipwàdée] \q1 wâgo pwi ênawéna'gà! \q1 Gà popao naa jaagà \q1 naa na pinaanapô'gà. \q1 Ba gà jèe pacoo \q1 auinabéaa'gà. \q1 \v 30-31 \x - \xo 2:30-31 \xt Ésaïe 52.10; Luka 3.6; Tito 2.11\x*Gà cùrué me naa jaabà \q1 pwi a pa-udò diri ê pâ Ba; \q1  go jèe côoê, wàé. \q1 \v 32 \x - \xo 2:32 \xt Ésaïe 42.6, 49.6, 52.10\x*Pwi pwéelaa kâra ê gòropuu diri. \q1 Pwényuâa kâra ê Ba, \q1 ê Ba'gà, Isaraéla.» \b \m \v 33 Wà du nyaa ma caa kâra i èpo, âna ru pò goo ê pwina é ina naa gooé wà Siméon. \p \v 34 \x - \xo 2:34 \xt Ésaïe 8.14; Mataio 21.42; 1 Pétéru 2.8\x* nabwé, â é *pwényu-nyuâariru, â é ina tà Maria, pâ: «Ê pwi èpo'gà, âna ée mwa pwi câmu kâra ê Ba Isaraéla.  o wâru tàpé na rà o cicaraé, â rà o pâiti jii Pwiduée.  o wâru mwara tàpé na rà o cimadò gée gooé ma rà o pâmari Pwiduée\f + \fr 2:34 \fq  o wâru tàpé na rà o cicaraé… \ft Grec: \fqa É wâni târa ê pai tûu, ma pai dàgòtù tàpé na wâru na Isaraéla.\f*. \v 35  o mwa pwéelaa goo ê pâ aunünüma na wâbinyiri kà tèpa âboro.  napwa naa googà, co tôoni, âna gà o nye dau maagé côo gooé, pwacèwii na tòtée pwâranümagà goro tàuwa.» \s2 É pwaolé tà Pwiduée wà Anne \p \v 36-37 [Na pwi pàara bèepwiri, âna] é tâa na Wâra pwapwicîri wà tô jè ilàri *péroféta, na nee Anne, tô èpo kà Phanuel, gée na wâao kà Asser. (Wà tôoni, âna ru pitâa ma wà pwi éaé naa na 7 naja, â é bà jiié.  é jèe jiitàmu naa na ê pai dàpwà kêe.  jèe po 84 naja kêe nabà.)  é mu nye tà tâa na Wâra pwapwicîri, naa ne ma pwaa.  é piênawéna tà Pwiduée naa na *ipwanya—é panuâ ija, ba na é pwapwicîri bwàti. \v 38  é tèepaa me, na pwi pàara na rà tâa wê wà Siméon, [ma wà ji pwi nari èpo, ma wà du nyaa ma caa kêe].  é pwapwicîri wà Anne, ma pwaolé tà Pwiduée.  é pwa jèkutâ goo Iésu tà diri tàpé na rà tapacîri ê pai tèepaa me kà pwi [Mesia, ba] na é upa Iérusaléma. \s2 Rà wâjué côwâ naa Nazareth \p \v 39 \x - \xo 2:39 \xt Mataio 2.23\x*Wà du nyaa ma caa kà Iésu, âna ru pacoo ê pwina ina naa na Naèà kà Pwiduée—[muru na mu pwa naa tèepaa ê nari èpo]. Ûna ru gére pacoo diri, â ru wâjué côwâ naa jaaru, naa Nazareth wâ napô Galilée. \s1 É pimaina too Iésu \p \v 40 É pimaina too Iésu, i pwi nari èpo, naa na pai tâmogòorimuru, ma tàmanga.  ê *aupwényunyuâari kà Pwiduée, âna nye tà wâjaaé. \s2 Iésu na 12 naja kêe \p \v 41-42 \x - \xo 2:41-42 \xt Exode 12.24–27, 23.14–17; Deutéronome 16.1–8\x*Nye câmaajé tà du nyaa ma caa kà Iésu, na ru pâra naa Iérusaléma, na diri ê pâ naja, naa goro pwapwicîri, na tòotù *Paséka. Ûna 12 naja kà Iésu, â é pâra wiâru. \v 43 Gée na càùru ê pwapwicîri, â ru jèe wâjué côwâ, êco na, napwa naa goo Iésu, âna é tà tâa Iérusaléma.  tà càru caa côo pâ tiàué, \v 44 ba ru tà niimiri pâ, é wâjaa pàra tèpa béerà goro pâra wii naigé. \p Êco na, gée na càùru caapwi tòotù, â [ru côo pâ tiàué. Â] ru tapoo mudèe, nabibiu kà tèpa jènereru ma tèpa béeru. \v 45 Ûna càru caa pâmariê â ru wâjué côwâ naa Iérusaléma nau mudèe. \v 46 Na béâracié kâra tòotù, â ru mwa pâmariê naa na Wâra pwapwicîri, na é gére tâaboo naa nabibiu kà tèpa pacâmu tèpa *Juif. Ba é gére têrerà ma pitawiârà [goro ê *Tii Pwicîri]. \v 47  wà diri tàpé na rà têreê, âna rà po dau pò goo pai tàmanga kêe ma pai tòpi kêe. \s2 Go wakèri neemuru Caa kôo \p \v 48 Ûna ru côoê wà du nyaa ma caa kêe, â ru nye dau pò kaa gooé, â é ina têe nyaa kêe pâ: «Pwiini, gorodà na gà pwa tâbu na wàrapwiri? Gà côo, wàibu ma caa'gà, âna dau wâgotâbu.  [bu wâjué côwâ, ba na] bu mudàgà!» \p \v 49  é tòpi tàru pâ: «Gorodà na gàu mudòo? Gona gàu ipwanauri pâ, wâdé na go wakèri ê pâ neemuru Caa kôo? Êkaa na go wâni na wâ kêe.» \fig Iésu naa nabibiu kà tèpa pacâmuri tèpa Juif|src="035 CN01647B.TIF" size="col" ref="2.49" \fig* \p \v 50 Êco na càru caa tâmogòori ê pwina é pwa na é ina tàru. \p \v 51 \x - \xo 2:51 \xt Luka 2.19\x*Gée na càùé, â rà wâjué côwâ ma wàé naa Nazareth.  é nye dau pitêre dà du nyaa ma caa kêe.  wà nyaa kêe, âna é nye tà naa nümee naa goo diri ê pâ muru bèepwiri. \v 52 \x - \xo 2:52 \xt 1 Samuel 2.26; Proverbes 3.4\x* é pimaina too wà Iésu, â imaina mwara ê autâmogòorimuru kêe.  rà dau wâdéarié wà Pwiduée, ma wà mwara tèpa âboro. \c 3 \s1 Wakè kà Ioane Pwi a piupwaa \r Mataio 3.1–17; Maréko 1.1–11; Ioane 1.19–28 \p \v 1 Jèe 15 naja, na é pwi ukai kà tèpa *Roma wà Tibère. Â, na pwi pàara bèepwiri, âna wà Ioane, âna é tapoo inapàpari ê popai kà Pwiduée. Wàilà-ni tèpa kupénoo kà ukai Tibère napwiri: \b \li1 Wà Ponce Pilato, kupénoo naa napô Judée; \li1 Wà *Héroda Antipas, naa Galilée; \li1 Wà Filipo (pwi aéjii kà Héroda Antipas) naa Iturée ma tia Traconite; \li1 Wà Lysanias, naa Abilène. \b \m \v 2  wà Hanne ma wà Caïphe, âna ru du *ukai kà tèpa pwa ârapwaailò.  naa na pàara bèepwiri, âna wà Ioane, pwina naî Zakaria, âna é tâa namaré.  é patùraé wà Pwiduée, [ba na é inapàpari ê popai kêe]. \s2 É picémara pai pinünüma \p \v 3 \x - \xo 3:3 \xt Apostolo 13.24\x*Wà Ioane, âna é pâ naa na diri ê pâ ére gée goo nairiwâ Ioridano.  é inapàpari tà tèpa âboro pâ: «Guwà pinünüma ma guwà biiwà.  guwà pwa ma *upwaawà, ba na paari pâ pitòotéri ê wâro kàwà. Â, na wàrapwiri, â ée mwa pwanauri ê pâ èpà kàwà wà Pwiduée.» \v 4 Ba jèe wii naa na tii kà *péroféta Isaia pâ: \b \q1 \qt Pwa pwi âboro naa namaré\qt* \q1 \qt na é tomara too:\qt* \q1 \qt “Ée me Pwi Ukai!\qt* \q1 \qt Pwabwàti ê naigé!\qt* \q1 \qt Pwa ma bàracaari\qt* \q1 \qt pwi ére na ée pâ wê!\qt* \q1 \v 5 \qt O pwaai pâ autâgòro;\qt* \q1 \qt tébapuu nyi autoo;\qt* \q1 \qt tébatàrù aucùu naigé;\qt* \q1 \qt tébabàracaari aupâra kêe.\qt* \q1 \v 6 \x - \xo 3:6 \xt Ésaïe 40.3–5\x*\qt Rà o côo pâ âboro\qt* \q1 \qt pàtàma Pwi Ukai.\qt* \q1 \qt É me nau pa-udòjè,\qt* \q1 \qt wà Pwiduée Caa.”\qt*\qs Ésaïe 40.3–5\qs* \s2 O pitèi tèpa âboro! \p \v 7 \x - \xo 3:7 \xt Mataio 12.34, 23.33\x*Wâru pâ âboro na rà medari Ioane, ba na é upwaarà [naa nairiwâ].  é ina [tà pàra tàpé gée goorà] pâ: «Guwà tèpa nari dòèa, ma tèpa pwâ! Wàilàapà na ina tàwà pâ, guwà o udò jii ê pitèimuru ma wârimuru, na ée mwa naa tàwà wà Pwiduée? \v 8 \x - \xo 3:8 \xt Ioane 8.33,39\x*Bwa! Guwà mara pwa cè tûâ cèna wâdé, târa ma o paari pâ guwà jèe pitòotéri ê wâro kàwà!  gona guwà tà niimiri pâ, guwà udò, gée goo na wà *Abéraama, âna é pwi jojoorowà? Bwa! [Piticèmuru naa goo.] Ba [wiàna nümee, â] o pâri wà Pwiduée ma é bii ê pâ atü bèeni, ma rà o tèpa gòobàra Abéraama! \p \v 9 \x - \xo 3:9 \xt Mataio 7.19\x*«É jèe tà pwabwàti ê gi kêe [wà Pwiduée].  ée mwa tépàgà naa na wàé diri ê pâ upwâra na càcaa wâdé ê pâ pwêe, â ée mwa cîri naa na ânye!» \s2 Guwà pwa cè tûâ cèna wâdé! \p \v 10 Ê auwâru gée goo tàpé na rà têre Ioane, âna rà tawèerié, pâ: «Dà cèna o pâri ma bà pwa, ma bà o pitòotéri ê wâro kâbà?» \p \v 11  é tòpi tàra pâ: «Wiàna ârailu ârabwée'gà, â gà naa jèpwi tà pwina ticè têe.  wiàna pwa utimuru'gà, â gà naa tà pwina ticè têe.» \p \v 12 \x - \xo 3:12 \xt Luka 7.29\x* pwa pàra tèpa *tò mwani wâripû, na rà me mwara, ba na é upwaarà wà Ioane.  rà tawèerié pâ: «Pwi a pwa pupûra, dà cèna o pâri ma bà pwa?» \p \v 13  é tòpi tàra pâ: «Na guwà tò mwani wâripû [ba kà tèpa Roma] â guwà cibwaa popa [ba kàwà] cè mwani cèna piwéna jii ê âji wâripû.» \p \v 14  wà mwara pàra tèpa coda, âna rà tawèeri Ioane pâ: «Â wàibà, âna o dà cèna bà o pwa?» \p  é tòpi tàra pâ: «[Guwà naaco pai pwa kàwà na èpà tà tèpa âboro.] Guwà cibwaa pwa kûu tàra, â guwà cibwaa tacoo goorà, ba na rà naa mwani tàwà. Wâdé na guwà ipwàdée co goro ê wâriwà.» \s2 É inapàpari pai tèepaa kà Iésu \p \v 15 Êdiri tèpa âboro, âna rà tapacîri naa na ipwàdée cè pwina o tèepaa, â rà pitawèerirà jècaa pâ: «Gona wà Ioane, âna pwiri nye wàé kaa pwi *Mesia [—wà *pwi a pa-udò na jè tapacîê gée na biu]?» \p \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Apostolo 13.25\x* wà Ioane, âna é inapàpari tàra diri pâ: «Wâgo, âna go upwaawà goro jawé. Êco na wà pwina ée mwa me pwicò kôo, âna dau pwa pàtàmee jiio.  càcaa pâriô, ma go tipi ê otàpwe goro ê du wâraâê [ba é Pwi Ukai].  wàé, âna ée mwa upwaawà goro ê Nyuâaê Pwicîri ma ânye\f + \fr 3:16 \fq Upwaawà goro…ânye—\ft Pitèimuru kà Pwiduée, é, picèitiri ê èpà jiijè. (Côo \fl note \ft goo Mataio 3.11.)\f*. \v 17  é jèe nye tà pwabwàtié, ba na é [pitèi tèpa âboro.  ée mwa naaitiri tàpé na rà wâdé jii tàpé na rà èpà, pwacèwii pai] pinaaitiri ê pudòro upwâra jii ê parawée.  é tòimiri ê pudòé, â é cîri parawée naa na ânye na ticè pwâadèreè.» \fig Pai pinaaitiri ê pwâra blé jii ê parawée|src="036 CN01655b.TIF" size="col" ref="3.17" \fig* \p \v 18 Wâru pai pwa kà Ioane na wàrapwiri, târa ma é patùra ê Ba [kà tèpa *Juif] ma inapàpari tàra ê *Picémara Wâdé. \s2 Càcaa wâdé tà Héroda \p \v 19 \x - \xo 3:19 \xt Mataio 14.3–4; Maréko 6.17–18\x*Wà Ioane, âna é jèe ciburà ina tà kupénoo Héroda pâ, càcaa wâdé ê tûâ kêe. Ba ru ipâra ma Hérodiade, tô wâdà pwi aéjii kêe, â wâru mwara pàra muru na èpà na é pwa. \v 20  [gée goo ê pwina é ina wà Ioane, â] é tòpòé naa na karapuu wà Héroda. Â, na wàrapwiri, â wà Héroda, âna é âjagò mwara goro ê pâ tûâ kêe na dau èpà. \s2 É upwaa Iésu wà Ioane \p \v 21 Na pàara na é upwaa wà tèpa âboro na wà Ioane, â wà mwara Iésu, âna upwaaé. Ûna é gére pwapwicîri, â nye tàpiri kaa ê napwéretòotù, \v 22 \x - \xo 3:22 \xt Ioane 1.32\x*â é nye boome kaa naa gòé ê Nyuâaê Pwicîri, pwacèwii ê déamu.  é têre ê pwâratùra me gée napwéretòotù, na ina têe pâ: «Gà Pwina naîô [na caapwi co] na go dau meaarigà. Wâgà kaa âna go jèe nye pitòrigarigà, ba dau wânümoo googà.» \s1 Tèpa jojooro Iésu Kériso \r Mataio 1.1–17 \p \v 23 \x - \xo 3:23 \xt Luka 4.22; Ioane 6.42\x*Na é gére wâna 30 naja wà Iésu, â é tapoo inapàpari ê Picémara Wâdé. Naa na auniimiri kà tèpa âboro, âna nye pwina naî Ioséfa. [Wàilà-ni tèpa jojooroé]: \b \li1 Wà Ioséfa, \li1 âna é pwina naî Héli, \li1 \v 24 na é pwina naî Matat, \li1 na é pwina naî Lévi, \li1 na é pwina naî Melki, \li1 na é pwina naî Jannaï, \li1 na é pwina naî Ioséfa, \li1 \v 25 na é pwina naî Matatias, \li1 na é pwina naî Amos, \li1 na é pwina naî Nahoum, \li1 na é pwina naî Esli, \li1 na é pwina naî Nagaï, \li1 \v 26 na é pwina naî Mahath, \li1 na é pwina naî Matatias, \li1 na é pwina naî Séméïn, \li1 na é pwina naî Yosec, \li1 na é pwina naî Yoda, \li1 \v 27 na é pwina naî Yoanan, \li1 na é pwina naî Résa, \li1 na é pwina naî Zorobabel, \li1 na é pwina naî Chéaltiel, \li1 na é pwina naî Néri, \li1 \v 28 na é pwina naî Melki, \li1 na é pwina naî Adi, \li1 na é pwina naî Kosam, \li1 na é pwina naî Elmadam, \li1 na é pwina naî Er, \li1 \v 29 na é pwina naî Yéchoua, \li1 na é pwina naî Éliézer, \li1 na é pwina naî Yorim, \li1 na é pwina naî Matat, \li1 na é pwina naî Lévi, \li1 \v 30 na é pwina naî Siméon, \li1 na é pwina naî *Juda, \li1 na é pwina naî Ioséfa, \li1 na é pwina naî Yonam, \li1 na é pwina naî Éliakim, \li1 \v 31 na é pwina naî Méléa, \li1 na é pwina naî Menna, \li1 na é pwina naî Matata, \li1 na é pwina naî Natan, \li1 na é pwina naî *Davita, \li1 \v 32 \x - \xo 3:32 \xt Ruth 4.17–22\x*na é pwina naî Jessé, \li1 na é pwina naî Obed, \li1 na é pwina naî Booz, \li1 na é pwina naî Sala, \li1 na é pwina naî Nachon, \li1 \v 33 na é pwina naî Aminadab, \li1 na é pwina naî Admine, \li1 na é pwina naî Arni, \li1 na é pwina naî Hesron, \li1 na é pwina naî Pérès, \li1 na é pwina naî Juda, \li1 \v 34 na é pwina naî Iakobo, \li1 na é pwina naî Isaaka, \li1 na é pwina naî Abéraama, \li1 na é pwina naî Téra, \li1 na é pwina naî Nahor, \li1 \v 35 na é pwina naî Seroug, \li1 na é pwina naî Réou, \li1 na é pwina naî Péleg, \li1 na é pwina naî Éber, \li1 na é pwina naî Chéla, \li1 \v 36 \x - \xo 3:36 \xt Genèse 11.10–26\x*na é pwina naî Quénan, \li1 na é pwina naî Arpaxad, \li1 na é pwina naî Sem, \li1 na é pwina naî Noa, \li1 na é pwina naî Lémek, \li1 \v 37 na é pwina naî Matusalem, \li1 na é pwina naî Hénok, \li1 na é pwina naî Yéred, \li1 na é pwina naî Malaléel, \li1 na é pwina naî Quénan, \li1 \v 38 \x - \xo 3:38 \xt Genèse 4.25–26\x*na é pwina naî Énos, \li1 na é pwina naî Seth, \li1 na é pwina naî *Adamu, \li1 na é pwi jojooro âboro, na é tòpò wà Pwiduée naani gòropuu\f + \fr 3:38 \fq Adamu… \ft Grec: \fqa Adamu, na é pwina naî Pwiduée.\f*. \c 4 \s1 É tacai Iésu wà Caatana \r Mataio 4.1–11; Maréko 1.12–13 \p \v 1 É wâjué côwâ wà Iésu gée nairiwâ Ioridano.  ê Nyuâaê Pwicîri, âna é tâa gòé, â é popaé pâ naa namaré. \v 2  é tâa wê wà Iésu naa na ê 40 tòotù.  é pwa ma tacaié naawê wà *Caatana, pwi a cicarajè. Â, na pwi pàara-bà, âna câé caa ija wà Iésu, â é dau copwa. \v 3  é pâdarié wà Caatana, â é ina têe pâ: «Wiàna gà *Pwina naî Pwiduée, â gà bii ê pwi atü bèeni, ma poloa!» \p \v 4 \x - \xo 4:4 \xt Deutéronome 8.3\x* é tòpi têe wà Iésu pâ: «Jèe nye wii naa na *Tii Pwicîri, pâ: \qt Câé caa wâro co goro poloa wà pwi âboro.\qt*» \rq Deutéronome 8.3\rq* \p \v 5  é popaé too kaamwara naanidò [gòrojaa] wà Caatana.  é nye paari têe kaa, na ji pàara bèepwiri, diri ê pâ napô ma mwaciri gòropuu. \v 6  é ina têe pâ: «Go o mwa naa tâgà ê muugère kâra diri pâ mwaciri bèeni, bau aupitûâri\f + \fr 4:6 \fq Aupitûâri—\ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Auipâdipopai.\f* naa goorà, ba jèe naa tôo.  pâri ma go naa, wiâra câbawâdé kôo. \v 7  go mwa cau naa tâgà diri, wiàna gà tùu jùrugà arao ma gà ipwamainaô.» \p \v 8 \x - \xo 4:8 \xt Deutéronome 6.13–14\x* é tòpi têe wà Iésu pâ: «Jèe nye wii naa na Tii Pwicîri, pâ: \qt Gà ipwamaina Pwi Ukai Pwiduée'gà, â nye wàé co, na gà ipwa âboro kîri kêe.\qt*» \rq Deutéronome 6.13\rq* \p \v 9  é nye popa Iésu, pâ naa *Iérusaléma.  é popaé too naa gòro pûru *Wâra pwapwicîri.  é ina têe pâ: «Wiàna gà Pwina naî Pwiduée, â gà êgò géeni! \v 10 \x - \xo 4:10 \xt Psaume 91.11–12\x*Ba jèe wii naa na Tii Pwicîri pâ: \b \q1 \qt Ée mwa tûâri\qt* \q1 \qt tà tèpa *angela kêe,\qt* \q1 \qt wà Pwi Ukai Pwiduée,\qt* \q1 \qt ba na rà wéaarigà.\qt* \q1 \v 11 \qt Rà mwa tapigà.\qt* \q1 \qt O càcaa tanoori âgà\qt* \q1 \qt naa gòro atü.\qt*» \qs Psaume 91.11–12\qs* \b \m \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Deutéronome 6.16; 1 Korénito 10.9\x* é tòpi têe wà Iésu pâ: «Bwa. Ba jèe nye wii naa na Tii Pwicîri pâ: \qt Gà cibwaa pigàdà\qt*\f + \fr 4:12 \fq Pigàdà—\fqa Provoquer.\f*\qt Pwi Ukai Pwiduée'gà.\qt*» \rq Deutéronome 6.16\rq* \p \v 13 \x - \xo 4:13 \xt Hébéru 2.18, 4.15\x*Ûna é jèe tacaié diri wà Caatana, â é pâra jiié.  é tapacîri mwara cè jè tòotù. \s1 É tapoo wakè kêe Iésu \r Mataio 4.12–17; Maréko 1.14–15 \p \v 14 Wà Iésu, âna dipitirié ê Nyuâaê Pwicîri, â é wâjué côwâ naa napô Galilée.  rà jèe tapoo pwa jèkutâ gooé naa na diri ê pâ ére. \v 15 É pacâmuri tèpa âboro naa na pâ *wâra pitapitiri, â rà dau inaê ba wâdé\f + \fr 4:15 \fq Pi-inaê ba wâdé—\ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Pinabawâdée.\f*. \s2 É wâjué me côwâ naa na village kêe \p \v 16 É wâjué me côwâ wà Iésu naa Nazareth, wâna ia é maina naawê.  naa [na tapoo] *tòotù pwicîri, âna é tò naa na wâra pitapitiri, wàra na mu nye câmaajé têe.  é cimadò, ba na é pûra ê Tii Pwicîri. \fig Tii Pwicîri na pipîri|src="037 hk00150c.tif" size="col" ref="4.16" \fig* \v 17 \x - \xo 4:17 \xt Ésaïe 61.1–2\x* é ilari jii pwi jè ênawéna\f + \fr 4:17 \fq  é ilari jii pwi jè ênawéna—\ft Grec: \fqa  naa têe.\f* ê tii kà *péroféta Isaia.  é pwara, â é pitòrigari ê pâ popai, [na é pûra tàra]: \b \q1 \v 18 \qt É wâgò-o Nyuâa Pwi Ukai.\qt* \q1 \qt É pitòrigario\qt*\f + \fr 4:18 \fq Pitòrigari—\ft Grec: \fqa Oint. \fqa (Oindre\ft , âna \fqa wicèpwiri.) \ft Rà wicèpwiri ê l'huile naa gò ê pûru pwi ukai, târa tòpò pwâra ukai kêe, ba na é tòpi ê aupwényunyuâari ma nii kà Pwiduée târa wakè kêe.\f*; \q1 \qt é panuâô pâ\qt*\f + \fr 4:18 \fq É panuâô pâ—\ft Pàra Tii Pwicîri naa na grec, âna rà naagée pâ popai bèeni: \fqa Ma go nama wâdé côwâ tàpé na tòina pwâranümarà.\f*\qt ,\qt* \q1 \qt ma go pame Popai Wâdé\qt* \q1 \qt tà tàpé na ticè kàra.\qt* \q1 \qt Go inapàpari ê tàrù\qt*\f + \fr 4:18 \fq Tàrù—\ft Pai ina wèe naani pâ: \fqa Liberté \ft (pai tipi).\f* \q1 \qt tà tèpa pwa karapuu;\qt* \q1 \qt pai niâ kà tèpa bwi;\qt* \q1 \qt pai tipi tàpé na piirà.\qt* \q1 \v 19 \qt Wàéni ê pàara kêe\qt* \q1 \qt na o inapàpari ê pimeaari;\qt* \q1 \qt pai wâdé kà Pwi Ukai.\qt*\qs Ésaïe 61.1–2\qs* \b \m \v 20 É pipîri i tii wà Iésu, â é naa côwâ tà i pwi ênawéna, â é tâaboo.  rà gére po niâriê diri ê pâ âboro naa na i wâra pitapitiri. \v 21  é ina tàra pâ: «Guwà jèe nye têre ê auinapàpari kâra ê Tii Pwicîri.  nabàni, âna jèe pacoo [na arawà diri].» \s2 Tàutàra gooé \p \v 22 \x - \xo 4:22 \xt Mataio 13.54–57; Maréko 6.2–6\x*\x - \xo 4:22 \xt Luka 3.23; Ioane 6.42\x*Rà picagòtù Iésu ma pi-inaê ba wâdé, ba rà po dau pò goro ê pâ pwâratùra kêe na pwényuâa. [Êco na, gée na càùé] â rà tapoo pi-ina tàra pâ: «[Gorodà na wàrapwiri ê pai tùra kêe? Na nye pwi âboro pwacèwiijè.] Ba nye pwina naî Ioséfa!» \p \v 23  é tòpi tàra pâ: «Guwà jèe nye têre ê pâ namuru na go pwa na Capernaüm.  nümawà na go pwa mwara cèna ipaiwà, naani napô kôo. \p «Pwiri guwà o ina tôo ê ucina bèeni: “Ico pwi dotée, gà pinama tiàu ê maagé'gà côwâ.” \p \v 24 \x - \xo 4:24 \xt Ioane 4.44\x*«Êco na go ina tàwà pâ: “Wà pwi péroféta, âna càcaa pitòpié bwàti naa na napô kêe.” \p \v 25 \x - \xo 4:25 \xt 1 Rois 17.1,7\x*«Âjupâra, [ba ipaiwà] na pàara kà péroféta *Élia. Ba ia càcaa coo boo cè popaa, â pwa copwa na maina, naa na diri ê napô, naa na âracié naja â gòobèreè.  po dau wâru ê pa dàpwà na napô *Isaraéla, [na rà copwa]. \v 26 \x - \xo 4:26 \xt 1 Rois 17.8–16\x*Êco na wà Pwiduée, âna câé caa panuâ Élia, ba na é pitu târa cè caapwi dàpwà, wâ Isaraéla, [napô kêe].  é nye panuâê pâ naa jaa tô jè dàpwà na village Sarepta, naa na jè ére goro Sidon. \p \v 27 \x - \xo 4:27 \xt 2 Rois 5.1–14\x*«Â guwà jèe niimiri cai mwara wà péroféta Élisée. Ba é pwa ma tiàu maga kà Naaman co, pwi âboro gée Syrie. Êco na dau wâru wà tèpa pwa maga na Isaraéla.» \p \v 28 Ûna rà têre pwiri, wà tèpa âboro naa na i wâra pitapitiri, â rà po dau putàmu naa goo Iésu. \v 29  rà nye cimadò kaa, â rà dàtié too, naanidò gòro i jaa, na tâa wê i village kàra\f + \fr 4:29 \fq Naanidò gòro i jaa… \ft Village na bari naa gòrojaa, goro jènere pé atü na dau catòpàgà.\f*.  rà pwa na rà tüê tàbàtù niboo. \v 30 Êco na é nye pâ nabibiu kàra, â [câé caa ipacè naa goorà. Â] é pâra jiirà. \s1 É pacâmuri tèpa âboro â é nama rà wâdé côwâ \r Mataio 8.14–17; Maréko 1.21–39 \p \v 31 É tèepaa wà Iésu naa Capernaüm, village wâ Galilée.  é tò naa na wâra pitapitiri, na jè tòotù pwicîri.  é pacâmuri tèpa âboro. \v 32 \x - \xo 4:32 \xt Mataio 7.28–29\x* rà pò goo ê pai tùra kêe wà tàpé na rà gére têreê. Ba pwa pàtàmara ê popai kêe na é pacâmurirà goo. \s2 É tü târa duée \p \v 33 [Na é gére tùra wà Iésu] â é tò naa na wâra pitapitiri ê pwi âboro na pwa duée gooé.  é wiikau burà ina pâ: \v 34 «Ée! Iésu gée Nazareth, nye ticè cèna gà pwa jaabà! Gà me na tubaèpà tâbà? Go tàgére côoinagà, ba wâgà pwi âboro, na é pitòrigarigà wà Pwiduée, â é panuâgà me!» \p \v 35  é nye kànari kaa i pé duée, wà Iésu, ma ina têe pâ: «Gà târi pwâgà, â gà còobé gée goo pwi âboro bèeni!» \p  i pwi duée, âna é tüboo i pwi âboro, na ara diri tàpé na rà tâa wê.  é còobé gée gooé, â câé caa tubaèpà têe. \p \v 36  nye po dàpàgà târa diri ê pâ âboro, â rà pitawèerirà jècaa, ma ina pâ: «Gà côo, wà pwi âboro bèeni, âna pwa pàtàmara ê pwina é ina.  é pitûâ târa mwara pâ duée, â rà pitêre dèe, â rà còobé!» \p \v 37  nye pâra kaa ê jèkutâ goo Iésu, pitiri ê napô bèepwiri. \s2 É nama tiàu maagé kà tèpa âboro \p \v 38 É còobé gée na wâra pitapitiri wà Iésu, â é pâra naa jaa Simona Pétéru.  rà ina têe wà tàpé na rà gére tâa wê, pâ, wà tô nyaa kà wâdà Simona, âna é dau maagé, ba é pitòoka, â rà ilari jiié pâ, na é pitu têe. \v 39  é medarié wà Iésu, â é cùué boo.  é pacoo ê maagé kêe.  nye tiàu jiié kaa ê pitòoka!  é cimadò â é naa èrà. \p \v 40 Na capàto na bàrane\f + \fr 4:40 \fq Na bàrane—\ft Grec: \fqa Gée na càùru ê pai duu kâra ê tòotù. \ft Jèe nabwé tòotù pwicîri kàra na capàto na bàrane.\f*, âna rà popa medari Iésu diri tèpa maagé.  é tòpò îê naa gòrà diri, â nye tiàu kaa ê pâ na jèpapara maagé kàra. \v 41 \x - \xo 4:41 \xt Mataio 8.29; Maréko 3.11–12\x* rà còobé mwara pâ duée gée goo tàpé na wâru.  rà tomara too i pâ duée, ma ina pâ: «Wâgà Pwina naî Pwiduée.» Êco na é papwicîri jiirà ba gòo na rà tùra. Ba rà jèe tâmogòori pâ wàé, âna é pwi *Mesia, [wà *pwi a pa-udò na é cùru me wà Pwiduée]. \s2 É inapàpari Picémara Wâdé \p \v 42 Na dàuru kêe, â é còobé gée na village wà Iésu, â é pâra naa na jè ére na ticia wê. Êco na rà pâra nau mudèe wà tèpa âboro, ba na rà ilari jiié pâ, na é bwaa tàpo tâa jaarà. \p \v 43 Êco na é tòpi tàra pâ: «Bwa. Ba wâdé na go inapàpari ê *Picémara Wâdé goro ê Mwaciri kà Pwiduée, naa na pàra village. Ba wàépwiri majoroé ma go boome.» \p \v 44 \x - \xo 4:44 \xt Mataio 4.23\x* é pâpitiri wâ *Judée\f + \fr 4:44 \fq Judée—\ft Pàra Tii Pwicîri naa na grec, âna rà ina pâ: \fqa Galilée.\f*, â é picémara ê Picémara Wâdé, naa na pâ wâra pitapitiri. \c 5 \s1 É todà tèpa tapoo câmu kêe \r Mataio 4.18–22; Maréko 1.16–20 \p \v 1 \x - \xo 5:1 \xt Mataio 13.1–2; Maréko 3.9–10\x*Na jè tòotù, âna é tâa niboo bàrawià Galilée\f + \fr 5:1 \fq Galilée—\ft Grec: \fqa Génésareth. \ft Côo mwara \fqa Nawià Galilée \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire)\ft .\f* wà Iésu.  é picémara ê popai kà Pwiduée.  wâru pâ âboro na rà cibèepié, ba na rà têreê. \v 2  é côo ê du wànga, na ru gére tâa niboo najawé mwünyabweri bàrawià. Ba rà gére boo gée gò i tèpa pwa puà, â rà gére nuwa i puà kàra. \p \v 3  é too naa gò i jè wànga, wànga kà Simona Pétéru.  é ina tà Simona [ma wà tèpa bée] pâ: «Guwà tàpo cètùu boopaé i wànga.» \p  é tâaboo, â é tapoo pacâmuri mwara tèpa âboro. \p \v 4 Ûna é gére tùra diri, â é ina tà Simona [ma wà tèpa bée] pâ: «Guwà toome, ba na jè tàpo dau boo naa na numwiri.  guwà mwa bàra panuâ i pâ puà kàwà.» \p \v 5 \x - \xo 5:5 \xt Ioane 21.3–8\x* é tòpi têe wà Simona pâ: «Ico pwi a pwa pupûra, gà côo: Bà jèe nye wakè kaa, diri na pé ne bèeni, â nye ticè cèna bà taa. Êco na, gée goro pai ina'gà tâbà, â go o pwa.» \p \v 6  [rà too naa gòro i wànga, â rà tàpo boopaé] â rà panuâ i pâ puà.  nye dau wâru kâa ê pâ ârawéà na rà coo na.  pwa na tidàpa i pâ puà. \fig Dau wâru kaa ê pâ ârawéà|src="038 CN01875B.TIF" size="col" ref="5.6" \fig* \v 7  rà piara dà tèpa béerà na rà tâa gòro i jè wànga, ba na rà pitu tàra.  pwa na wâbé i du wànga goro ârawéà, â ru pwa na ru mwü. \p \v 8-10  po dau wâgo tà wà Simona ma wà diri tèpa bée—wà Jacques ma wà Ioane, tupédu naî wà Zébédée, ma wà pàra tàpé.  é tùu jùrué ma cigòboo na ara Iésu wà Simona, â é ina têe pâ: «Pwi Ukai, gà cibwaa coo jaao! [Ba gà pwi âboro pwicîri] â wâgo, âna go pwi âboro na go èpà!» \p  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Gà cibwaa nama wâgotâgà. Ba tapoo nabàni, âna gà o pwi a pwapuàri âboro.» \p \v 11 \x - \xo 5:11 \xt Mataio 19.27\x* rà [wâjué côwâ naa bàrawià, â] rà dàti too naa gòromwari i du wànga.  gée na càùé, â rà naaco diri, â rà pâra wiâ Iésu. \s1 É nama tiàu maagé kà du 2 âboro \r Mataio 8.1–4, 9.1–8; Maréko 1.40–2.12 \s2 Pwi a pwa maga \p \v 12 Ûna é tâa na jè village wà Iésu, â é tèepaa me wà pwi jè a pwa maga\f + \fr 5:12 \fq Maga—\fqa Lèpre. \ft Wà tèpa Juif, âna rà miiri tèpa pwa maga.\f*. Ûna é côo Iésu, â é tùu jùrué ma cigòboo na araé, â é ilari jiié pâ: «Wiàna nye nümagà, â gà o nama tiàu maagé kôo.» \p \v 13  é tùu pâ îê, â é tu naa gooé, â é ina têe pâ: «Nümoo! Wâdé na tiàu ê maagé'gà!» \p  nye po tiàu jiié kaa ê maagé kêe, â é jèe wâdé. \p \v 14 \x - \xo 5:14 \xt Lévitique 14.1–32\x* é ina têe wà Iésu pâ: «Gà cibwaa pwa jèkutâri.  gà pâra nau ipaarigà tà pwi a pwa ârapwaailò, â gà naa [tà Pwiduée] i pwi *ârapwaailò na ia é ina wà *Moosé naa na i *Naèà kêe. Ba naa wàrapwiri, â rà o côo diri wà tèpa âboro pâ gà jèe wâdé.» \p \v 15 Êco na dau ipâra pâ ê jèkutâ goo Iésu.  mu dau wâru tàpé na rà mu me mariê, nau têreê, ma ilari jiié pâ, na é nama tiàu ê pâ maagé kàra. \v 16  é mu pâra acari, naa na pâ ére aupiticia, ba na é pwapwicîri. \s2 Pwi a pitàbwamwa \p \v 17 Na jè tòotù, âna é pacâmuri pâ âboro wà Iésu.  wà pàra tèpa *Farasaio ma *dotée goro ê Naèà, âna rà gére têreê. Ba rà medarié, gée na pâ village gée Galilée ma *Judée, ma gée *Iérusaléma.  ê pàtàma Pwi Ukai Pwiduée, âna é tâa gò Iésu, ba na é nama tiàu maagé kà tèpa âboro. \p \v 18  rà tèepaa me ê pàra âboro, na rà pitûri me goro aupuu ê pwi âboro na é pitàbwamwa. Ba nümarà na rà popaé too naa na i wâ, ma tòpòé na ara Iésu. \v 19 Êco na ticè pai pwa wèe, majoroé ê pai wâru wàra ê âboro.  rà tàmee too naa gòrowâ\f + \fr 5:19 \fq Gòrowâ—\ft Pwa goro puu, â po bàracaari bwàti, â pâri ma jè pâra gò. Côo Mataio 24.17.\f*, â rà dàgòtù ê jè ére gòrowâ.  rà panuâê boo gòro ê aupuu kêe, na ara Iésu, ma wà tèpa âboro na rà cibèepié. \p \v 20 \x - \xo 5:20 \xt Ésaïe 43.25; Luka 7.48\x* é pò goo ê cèikî kà tèpa âboro bèepwiri, wà Iésu, â é ina tà pwi a pitàbwamwa pâ: «Pwiini, jèe pwanauri ê pâ èpà'gà.» \p \v 21 Wà tèpa Farasaio ma tèpa dotée goro ê Naèà, âna rà pi-ina tàra pâ: «Kaa! Wàilàapà pwi âboro bèeni, na é [nama ipaiwàilu ma wà Pwiduée ma] pinabaèpà\f + \fr 5:21 \fq Pinabaèpà (é, pi-ina ba èpà)—\fqa Dire du mal de.\f* ê nee! Wàilàapà na tâmogòori ma é pwanauri ê pâ èpà? Na nye wàco Pwiduée!» \p \v 22 Êco na é nye tâmogòori wà Iésu ê pwina rà niimiri, â é ina tàra pâ: «Gorodà na wàrapwiri ê pâ pwâranümawà? \v 23 Piticècoé na go ina têe pâ: “Jèe pwanauri ê pâ èpà'gà” jii na go ina têe pâ: “Gà cimadò, â gà pâra\f + \fr 5:23 \ft Côo \fl note \ft goo Mataio 9.5.\f*!” \v 24 \x - \xo 5:24 \xt Ioane 5.8\x*[ wiàna pâri ma go nama é pâra, na arawà diri] â guwà mwa tâmogòori pâ, pwa tàrù kà *Pwina naîri âboro, ma é pwanauri ê pâ èpà naani gòropuu.» \p  é ina tà pwi a pitàbwamwa pâ: «Go ina tâgà ni pâ: Gà cimadò, â gà popa ê aupuu'gà, â gà pâra naa jaagà.» \p \v 25  é nye cimadò kaa, naa nabibiu kâra i pâ âboro.  é popa ê aupuu kêe, â é pâra naa pwârawâ kêe, â é pwamaina Pwiduée. \p \v 26  rà dau pò goo wà diri tàpé na rà côo pwiri.  nye po dàpàgà tàra, â rà nye pi-ina cùuru pâ: «É! Nye dau ité kaa ê pâ pwina jè côo nabà!» \p  rà pwamaina Pwiduée. \s1 É todà Lévi (Mataio) wà Iésu \r Mataio 9.9–13; Maréko 2.13–17 \p \v 27 Gée na càùé, ûna é pâra wii naigé wà Iésu, â é côo wà Lévi, pwi a *tò mwani wâripû, na é tâa na wâra wakè kêe.  é ina têe wà Iésu pâ: «Gà me wiâô!» \p \v 28  é pò ma cimadò wà Lévi, â é panuâ diri, â é pâra wiâê. \p \v 29 Gée na càùé, â é pwa ê pi-ija na maina wà Lévi, naa jaaé, ba na é pwamaina wà Iésu. [ é todà Iésu ma wà tèpa *câmu kêe.]  wâru pâ âboro na rà pi-ija naima ma wàilà—wà tèpa tò mwani, ma wà pàra tàpé mwara. \p \v 30 \x - \xo 5:30 \xt Luka 15.1–2\x* rà tâa wê mwara wà pàra tèpa Farasaio.  wà pàra tàpé gée goorà, âna rà tèpa dotée goro ê Naèà.  rà cau pikûuri tèpa câmu kêe, â rà ina tàra pâ: «Kaa! Gorodà na guwà picaaija ma pibéewà ma tàpé na èpà ê wâro kàra, ma wà tèpa tò mwani?» \p \v 31  é ina tàra wà Iésu pâ: «Càra caa bu dotée wà tàpé na rà wâdé.  nye wàco tàpé na rà maagé. \v 32 Câgo caa me, nau todà tàpé na rà niimiri pâ wâdé ê wâro kàra. Bwa! Go me nau todà tàpé na rà tâmogòori pâ èpà ê wâro kàra, ba na rà biirà, ma pitòotéri ê wâro kàra.» \s1 Popai goro ipwanya \r Mataio 9.14–17; Maréko 2.18–22 \p \v 33 Rà tapoo patùra Iésu wà tèpa Farasaio, [goro ê *ipwanya—pai panuâ ija na jè ji pàara, ba na jè pwapwicîri].  rà ina têe pâ: «Wà tèpa câmu kà *Ioane Pwi a piupwaa, âna rà tàgére ipwanya, ma pwapwicîri.  ipaiwà naa goo tèpa câmu kâbà.  wà tèpa câmu'gà, âna rà nye ija ma wâdo. [Gorodà na càra caa ipwanya?]» \p \v 34 \x - \xo 5:34 \xt Ioane 3.29\x* é tòpi tàra pâ: «Gona rà o ipwanya, wà tàpé na jè todàra naa goro ê piéa, na é bwaa tâa jaarà wà pwi a piéa? Bwa! Na pàara na é bwaa tâa jaarà, â rà pi-ija ma wâdo. \v 35 Êco na o mwa me ê tòotù na ée mwa pâra jiirà wà pwi a piéa.  géewê, na rà o mwa bàra ipwanya.» \p \v 36  é ina tàra mwara ê ucina bèeni wà Iésu, pâ: «Nye ticè jè âboro, cèna é dàdàpa ê gòobàra ê ârabwée na bwaa bwùu, ma é taiti naa goro ê ârabwée na jèe dòroé. Ba o jèe dànoori i ârabwée na bwùu, â o càcaa ipaiwà i du noo kâra imwaano, naa goro i ârabwée na jèe dòroé. \p \v 37 «Guwà côo ê *wâra jawé na pwa goro parawére macii\f + \fr 5:37 \fq Wâra jawé… \ft Côo ê ânuuru i wâra jawé na Mataio naporomee 9.\f*: Câjè caa popa ê dipâa na bwaa âmuê, ma jè upwâwii ê wâra jawé na jèe dòroé. Ba o taaò i wâra jawé, [ba pwacoé ma é tèe]\f + \fr 5:37 \fq Pwacoé ma é tèe—\ft Côo \fl note \ft goo Maréko 2.22.\f*.  o tubatiàu i dipâa bau i wâra jawé. \v 38 Bwa! Wâdé na jè tòpò ê dipâa na bwaa âmuê, naa na ê wâra jawé na bwaa bwùu. \v 39 Êco na wà tàpé na rà mu wâdo ê dipâa na jèe gòiri, âna tàutàra goro ê dipâa na bwaa âmuê. Ba rà ina pâ: “Dau wâdé nümara ê dipâa na jèe gòiri\f + \fr 5:39 \ft Munaa ucina goo wà tèpa pitûâ kà tèpa Juif na tàutàra goo ê ârapupûra kà Iésu.\f*.”» \c 6 \s1 Pwi apooro tòotù pwicîri \r Mataio 12.1–14; Maréko 2.23–3.6 \p \v 1 \x - \xo 6:1 \xt Deutéronome 23.26\x*Na jè *tòotù pwicîri, âna rà pâra wii ê naigé na tapàgà na aupwanapô wà Iésu ma wà tèpa *câmu kêe.  wii naigé, â rà tàpo pétâ pâ pwâra blé wà tèpa câmu.  rà iitiri naa na îrà, â rà uti ê pudòé. \p \v 2 \x - \xo 6:2 \xt Ioane 5.10\x*Wà pàra tèpa *Farasaio, âna rà [côorà, â rà] ina tàra pâ: «Tàpéebà, gona cina guwà pwa na wàrapwiri? Âna muru na papwicîri, na ê tòotù pwicîri\f + \fr 6:2 \fq Muru na papwicîri… \ft Dau pwicîri tà tèpa Juif na rà wakè na tòotù pwicîri, â rà niimiri pâ iitiri pwiri blé naa na îrà, âna ‘wakè’.\f*!» \p \v 3 \x - \xo 6:3 \xt 1 Samuel 21.1–6\x* é tòpi tàra wà Iésu pâ: «Gona câguwà caa pûra naa na Tii Pwicîri ê pwina é pwa wà pwi ukai *Davita? Ba, na jè tòotù, â rà copwa, wàilà ma wà tèpa bée, â nye ticè cèna rà uti. \v 4 \x - \xo 6:4 \xt Lévitique 24.5–9\x* é tò naa na wâra pwapwicîri pwa goro imwaano\f + \fr 6:4 \fq Wâra pwapwicîri pwa goro imwaano—\ft Grec: \fqa Wâ kà Pwiduée. \ft Côo Neeremuru \fqa (Vocabulaire)\ft .\f*.  é pa ê poloa, na naa tà Pwiduée, â é ija.  é pa, â é nama rà ija mwara wà tèpa bée. Êco na ê poloa-bà, âna nye wàco wà tèpa pwa *ârapwaailò, na pwa tàrù kàra ma rà ija.» \p \v 5  é ina mwara wà Iésu pâ: «Wà *Pwina naîri âboro, âna é pwi apooro ê tòotù pwicîri.» \s2 É nama tiàu maagé na pwi tòotù-bà \p \v 6 Na jè tòotù pwicîri, â é tò naa na *wâra pitapitiri wà Iésu.  é pacâmuri tèpa âboro. É tâa wê mwara wà pwi âboro na bà ê îê. \p \v 7  wà tèpa *dotée goro ê Naèà ma wà tèpa Farasaio, âna rà côo bwàti wà Iésu, pâ, pwiri é pwa ma é wâdé côwâ wà pwi âboro bèepwiri, na tòotù pwicîri? Ba rà mudàra cè pai pwa wèe, ba na rà o mwa pitòtié. \p \v 8 É tâmogòori ê auniimiri kàra, wà Iésu â é ina tà pwina bà i îê pâ: «Gà cimadò, â gà me naani, na ara diri pâ âboro.» \p  é cimadò wà pwiibà, [â é me naa jaa Iésu, na ara pâ âboro]. \p \v 9  é ina wà Iésu tà tàpé na rà tâa wê pâ: «Wànau? É *tàrù na tòotù pwicîri, na jè pwa pwina wâdé, é na jè pwa pwina èpà? Wâdé na jè pawâro pwi âboro, é, wâdé na jè panuâê ma é bà\f + \fr 6:9 \fq Panuâê ma é bà—\ft Grec: \fqa Tanooriê.\f*?» \p \v 10  é po niârirà diri wà Iésu.  é ina tà i pwi âboro pâ: «Gà patàrù ê îgà.» \p  é patàrù i îê, â é nye wâdé kaa. \p \v 11  rà nye dau putàmu kaa wà tèpa Farasaio ma wà tèpa dotée goro ê Naèà.  rà pitùra goro cè pwina rà o pwa tà Iésu. \s1 É pitòrigari tèpa 12 apostolo kêe \r Mataio 10.1–4; Maréko 3.13–19 \p \v 12 Na jè tòotù, âna é too wà Iésu, naa gòrojaa.  é pwapwicîri tà Pwiduée, tiagoro pwaa. \v 13 Ûna pwaa, â é todà diri tàpé na rà mu pâra wiâê.  é mwa pitòrigari gée jaarà tèpa 12 âboro, na é nama neerà pâ *apostolo. \v 14 Wàilà-ni: \b \li1 Simona—é pitunee têe wà Iésu pâ Pétéru; \li1 André, wà pwi jiié; \li1 Jacques; \li1 Ioane; \li1 Filipo; \li1 Barthélemy; \li1 \v 15 Mataio; \li1 Toma; \li1 Jacques, pwina naî Alphée; \li1 Simona, pwi \tl Zélote\tl*\f + \fr 6:15 \fq Zélote—\ft Pwi âji âboro Judée na nümee na é paêgò tèpa Roma gée napô kêe.\f*; \li1 \v 16 Jude, pwina naî pwi jè âboro na nee Jacques\f + \fr 6:16 \fq Jude… \ft Nee mwara Thaddée. (Côo Mataio 10.3; Maréko 3.16–19.)\f*; \li1 Judas Iscariote, wà pwina ée mwa icuri\f + \fr 6:16 \fq Icuri—\fqa Trahir. \ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Ipwa tûâ têe.\f* Iésu. \s1 Wâru âboro na rà medari Iésu \r Mataio 4.23–25 \p \v 17 Rà wâjué boo côwâ gée gòrojaa, wà Iésu ma tèpa 12 apostolo kêe.  rà coo na ére na tàbwàti.  dau wâru pâ âboro na rà medarirà—wà tàpé na rà mu pâra wiâ Iésu, ma pàra tèpa âboro gée Iérusaléma ma gée na diri napô *Judée; ma gée na ére bàrawià wâgoro jènere du ville Tyr ma Sidon. \v 18 Ba rà cau me, ba na rà têre Iésu, â ba na é pwa ma tiàu maagé kàra.  é tü târa mwara pâ duée na wâru. \v 19  wâru tàpé na pwa na rà tu naa gooé. Ba pwa ê pàtàmee na tâa gooé, â nye cau tiàu maagé kàra. \s1 Ipupûra kà Iésu \r Mataio 5.1–12,43–48, 7.1–29 \s2 Cidòri nyuâa \p \v 20 É tabiié wà Iésu dà tèpa câmu kêe.  é ina tàra pâ: \li1 «Cidòri nyuâawà, wâguwà na ticè kàwà, ba o mwa kàwà ê *Mwaciri kà Pwiduée! \li1 \v 21 \x - \xo 6:21 \xt Psaume 126.5–6; Ésaïe 61.3; Auinapàpari 7.16–17\x*Cidòri nyuâawà, wâguwà na guwà copwa ni, ba guwà o mwa pwàro! \li1 Cidòri nyuâawà, wâguwà na guwà i ni, ba guwà o mwa ipwàdée. \li1 \v 22 \x - \xo 6:22 \xt Ioane 15.19, 16.2; 1 Pétéru 4.14\x*Cidòri nyuâawà wiàna rà pièpàriwà, ma tàutàra goowà, ma piècaariwà, ma tobapwâwà, gée goo [na guwà tèpa âboro kôo, wâgo] Pwina naîri âboro. \v 23 Ba wà tèpa jojoororà, âna rà nye wàrapwiri tà tèpa *péroféta.  go ina tàwà pâ: Guwà ipwàdée ma piêgòtùru, ba o maina pumara wakè\f + \fr 6:23 \fq Pumara wakè—\fqa Récompense. \ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Câmaê.\f* kàwà naanidò *napwéretòotù!» \s2 O pwa aré ma tòina kà pàra tàpé \m \v 24 «[Wàéni popai kôo naa goowà] wâguwà na pwa kàwà: \b \li1 O pwa aré ma tòina kàwà. Ba jèe nye êkaa ê ipwàdée kàwà ê neemuruwà ni, â o jèe nye êkaa ê jara ipwàdée kàwà. \li1 \v 25 O pwa aré ma tòina kàwà, wâguwà na guwà pwàro. Ba guwà o mwa copwa. \li1 O pwa aré ma tòina kàwà, wâguwà na guwà ipwàdée ni. Ba guwà o mwa i ma pijinünü. \li1 \v 26 O pwa aré ma tòina kàwà, wâguwà na rà pi-inawà ba wâdé wà tèpa âboro. Ba [o dau maina ê wârimuru kàwà jii] wà tèpa péroféta a pwâ, na ia rà nye dau pi-inarà ba maina wà tèpa âboro.» \s2 Gà meaari tèpa èpàrigà! \p \v 27 «Guwà tàpo tàmaariô, [wiàna nümawà] na guwà têre: Gà meaari tàpé na rà èpàrigà, â gà pwa na wâdé tà tàpé na rà miirigà. \v 28  gà *pwényunyuâari tàpé na rà pinajajaigà.  gà pwapwicîri ba kà tàpé na rà pi-inabaèpàgà. \v 29  wiàna é tamagéri jè upwaégà wà pwi jè âboro, â gà panuâ têe mwara jèpwi.  wiàna é popa cimiici'gà, â gà naa têe mwara ê palito'gà. \v 30 Wiàna é ilari jiigà cè jè muru, wà pwi jè âboro, â gà naa têe.  wiàna é popa ê jè neemurugà, â gà cibwaa ilari pâ, na é pitôowâri. \v 31 \x - \xo 6:31 \xt Mataio 7.12\x*Üu, go ina tàwà pâ: Gà pwa tà pàra tàpé ê pâ muru na nümagà na rà pwa tâgà.» \p \v 32 Ba wiàna gà wâdéari co tàpé na rà wâdéarigà, â cina gà tapacîri cè câmagà [jii Pwiduée]? Ba wà tèpa âboro èpà, âna rà nye pwa mwara ê pwiibà. \v 33  wiàna gà pwa na wâdé tà tèpa béegà, â cina guwà tapacîri cè câmagà? Ba wà tèpa âboro èpà, âna rà nye pwa mwara ê pwiibà! \v 34  wiàna gà naa mwani co tà tàpé, na rà o mwa pitôowâri, â cina gà tapacîri cè câmagà? Ba wà tèpa âboro èpà, âna rà nye pwa mwara ê pwiibà! \p \v 35 «Guwà têre! Gà meaari tàpé na rà èpàrigà, â gà pwa na wâdé tàra, â gà naa tà tèpa âboro, naa goro piticèmuru naa goo\f + \fr 6:35 \fq Naa…naa goro piticèmuru naa goo—\ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Naa imudi.\f*. Ba wiàna gà wàrapwiri, â o dau maina ê câmagà na ée mwa naa tâgà wà Pwiduée, na é wâ napwéretòotù. Ba [gà paari goro ê càragà bèepwiri pâ] gà pwi âji naîê. Ba wàé, âna é meaari tàpé na càra caa pwaolé têe, ma tàpé na rà pwa na èpà. \v 36 Êkaa na wâdé na gà pimeaari, pwacèwii pwi Caa'gà na é pwi a pimeaari.» \s2 Gà cibwaa pitèi pàra tàpé! \p \v 37 \x - \xo 6:37 \xt Mataio 6.14\x*«Gà cibwaa pitèi [ma pitòti] pàra tàpé, â o câé caa pitèigà wà Pwiduée.  gà pwanaurirà, â wàé, âna ée mwa pwanaurigà. \v 38 \x - \xo 6:38 \xt Maréko 4.24\x* gà naa, [naa goro piticèmuru naa goo] ba gà o tòpi. Ba o nye piâjagò tâgà côwâ.  guwà o mwa tòpi pâ muru na piêdò ma piwéna. Ba o naa tâgà, pwacèwii ê pai naa kâgà tà pàra tàpé\f + \fr 6:38 \ft Naa na grec, âna ucina goo ê mai (maïs) na jè wâri gée na aupwa jèna. Pwacèwii ê mai na wicèpwiri piticèmuru naa goo, naa na pé cio, â gée na càùé, âna jèe ngarü ê cio, ba naa pwaaié bwàti, tiagoro na jèe ni pwêe i cio.\f*.» \p \v 39 \x - \xo 6:39 \xt Mataio 15.14\x*É ina tàra ê ucina bèeni wà Iésu, pâ: «Gona wà pwi a bwi, âna pâri ma é popa pwi jè a bwi? Bwa! Ba ru o cau tûu naa na pwêe! \v 40 \x - \xo 6:40 \xt Mataio 10.24–25\x* go ina tàwà pâ: Wà pwi a câmu, âna câé caa piwéna jii pwi a pacâmuriê. Êco na, wiàna é dau câmu bwàti, â ée pâ nau pwacèwii pwi a pacâmuriê. \p \v 41-42 \x - \xo 6:41-42 \xt Mataio 7.3\x*\x - \xo 6:41-42 \xt Mataio 7.4–5\x*«Gà dau côo bwàti ê mapûpûru na wâna âraporomee pwi aéjii'gà.  gà niâ jai ê diopwaa kâra pàara upwâra na âraporomeegà!  gà wànau pai ina tà pwi aéjii'gà pâ: “Nama go jèe patâjii i mapûpûru bèepwiri na âraporomeegà”? \p «Gà pwi a-ipwacôwârimuru! Gà mara patâjii béaa ê diopwaa kâra pàara upwâra bèepwiri na âraporomeegà!  géewê, mwa bàra pwéelaa tâgà cè pai patâjii wàra ê mapûpûru na âraporomee pwi aéjii'gà!» \s2 Ê upwâra bau ê pwêe \p \v 43 \x - \xo 6:43 \xt Mataio 12.33–35\x*«Ê upwâra na wâdé, âna [é nye tòpò pwêe na wâdé târa uti, â] pwacoé ma é tòpò pwêe na èpà.  ê upwâra na èpà, âna [é nye tòpò pwêe na èpà, â] pwacoé ma é tòpò pwêe na wâdé. \v 44 Ba jè côoina i upwâra gée goro ê pwêe. Ba câjè caa pétâ pwâra î gée goro cè upwâra aru!  câjè caa pétâ pwâra dipâa gée goro ê upwâra na pwa daaé! \v 45 Ê pâ muru na wâdé, âna me gée goo pwi âboro na é wâdé, ba wâdé pwâranümee.  ê pâ muru na èpà, âna me gée goo wà pwi âboro na é èpà, ba èpà pwâranümee. Ba jè tùra, gée goo ê pwina é tâa na pwâranümajè.» \s2 Ucina goo du wâ \p \v 46 \x - \xo 6:46 \xt Mataio 7.21\x*«Gorodà na guwà po ciburà ina tôo pâ: “Pwi Ukai, Pwi Ukai!” â câguwà caa pitêre dòo? \v 47 [Guwà têre cai ê ucina bèeni]: \p «Wà pwi âboro na é têre diri pâ popai kôo, â é pitêre dàra, \v 48 âna é pwacèwii pwi âboro na é bari ê wâ kêe.  é îri boo tiagòro atü, ba na é tòpò naawê ê pàara wâ. Ûna ca ê jèpé, â é ti goro i wâ, â câé caa taura, ba bari naa gòro atü. \v 49  wà pwina é têre popai kôo, â câé caa pitêre dàra, âna é pwacèwii pwi âboro, na é pacima ê wâ kêe, âna ticè pàaé.  ca i jèpé, â é ti goro i wâ, â é nye tûu kaa i wâ, â nye tanoori diri kaa.» \c 7 \s1 Pai cèikî kà pwi coda roma \r Mataio 8.5–13 \p \v 1 Ûna é gére ina diri pwiri tà tèpa âboro wà Iésu, â é wâjué me côwâ naa Capernaüm. \v 2-3  wà pwi jè caa kâra coda roma, na é tâa wê, âna é têre jèkutâ goo Iésu.  é panuâ pâdari Iésu pàra tèpa âboro imaina kà tèpa *Juif, ba na rà ilari jiié pâ, na é pwa ma tiàu maagé kà pwi ênawéna kêe. Ba é po dau maagé wà pwiibà, â é pwa na é bà.  dau wânüma wà pwi caa kâra coda gooé. \p \v 4  rà pâdari Iésu wà tàpéebà, â rà tacoo gooé pâ, na é pitu tà i pwi caa kâra coda.  rà ina têe pâ: «Gà côo, co pwi ukai, wà pwiibà, âna é pwi âboro na é dau wâdé.  wâdé ma gà pitu têe. \v 5 Ba é meaari ê Ba kâjè [wàijè tèpa Juif] tiagoro na é bari ê *wâra pitapitiri kâjè.» \p \v 6  é pâra wiârà wà Iésu.  ûna rà tèepaa mwünyabweri ê pwârawâ kà i pwi caa kâra coda, â wà pwiibà, âna é panuâ pâdari Iésu pàra tèpa bée, ba na rà pame têe ê popai bèeni: «Ico pwi ukai, càcaa pâri naa gooò ma gà tèepaa naa pwârawâ kôo. \v 7  càcaa pâri naa gooò mwara na go pâdarigà. Wâdé na gà nye po tùra co, â o tiàu maagé kà pwi ênawéna kôo. \v 8 Ba wâgo, âna go pitêre dàra pwi a pitûâ kôo, â go pitûâ kà tèpa coda. Â, na go ina tà pwi jèpwi pâ: “Gà pâra!” â é pâra. Â, na go ina tà pwi jèpwi pâ: “Gà me!” â é me. Â, na go ina tà tèpa ênawéna kôo pâ: “Guwà pwa ni!” â rà nye pwa.» \p \v 9  wà Iésu, âna é [dau pò ma] picâdiri i pwi caa kâra coda.  é tabèreè, â é patùra tèpa âboro na wâru, na rà gére pâra wiâê.  é ina tàra pâ: «Guwà têre bwàti: Câgo caa pâmari cè pwi âboro cèna maina cèikî kêe, pwacèwii pwini, tia na [mwara ê âji Ba kà Pwiduée] *Isaraéla.» \p \v 10 Ûna rà wâjué côwâ naa jaa i pwi coda wà tèpa bée, â rà pâmari i pwi ênawéna kêe, âna é jèe nye wâdé côwâ. \s1 É nama é wâro côwâ pwi âboro \p \v 11 Gée na càùé, â é pâra wà Iésu naa na village na ina goo wê pâ Naïn.  rà pâra wiâê wà tèpa *câmu kêe, ma pàra tèpa âboro na wâru. \v 12 Ûna rà gére tèepaa pâ naa na goropwârawâ naa na i village, â rà pâmari tèpa âboro, na rà po cia pâ pwi jè a bà naa na auipwàni. Nye wàé co tà nyaa kêe, â wâru âboro na pâra wiâ wà tôobà. \p \v 13 Ûna é côoê wà Pwi Ukai, â po dau maina ê pai meaarié kêe, â é ina têe pâ: «Tôoni, gà cibwaa i.» \v 14  é gée paé, â é tu naa goo i bòkòci\f + \fr 7:14 \fq Bòkòci (é, bòoci)—\fqa Cercueil.\f*.  wà i tèpa kâa wèe, âna rà coo.  é ina tà i pwi a bà pâ: «Pwiibà, gà tàcî. Ba go ina tâgà.» \p \v 15 \x - \xo 7:15 \xt 1 Rois 17.23; 2 Rois 4.36\x* é nye cimadò nau tâa kaa\f + \fr 7:15 \ft Ticè târa bòkòci.\f*, â é tùra!  é naaê boo wà Iésu, ma naaê tà nyaa kêe. \p \v 16 \x - \xo 7:16 \xt Luka 1.68\x* dau wâgo tà diri tàpé na rà tâa wê, â rà picâdiri Pwiduée.  rà pi-ina tàra pâ: «É boome na wakè jaajè wà Pwiduée! Ba é cùru me marijè wà pwi jè *péroféta kêe na dau imaina.» \p \v 17  rà pijèkutâri ê pwina é pwa wà Iésu, naa na diri ê pâ ére wâ *Judée ma wâbèepi. \s1 É pwi Mesia na rà tapacîê \r Mataio 11.1–6 \p \v 18 Wà tèpa câmu kà *Ioane [Pwi a piupwaa] âna rà piwiâ têe diri ê pâ pwina é pwa wà Iésu.  é todà tupédu ârailu wà Ioane, \v 19 \x - \xo 7:19 \xt Psaume 40.8; Malachie 3.1; Auinapàpari 1.8\x*â é panuâru pâdari Pwi Ukai, ba na ru tawèerié pâ: «Pwiri nye wâgà kaa pwi *Mesia, [*pwi a pa-udò] na ée mwa tèepaa? É, na bà bwaa nye tapacîri cè pwi jèpwi?» \p \v 20-21  ru pâra, â na pwi pàara na ru pâdari Iésu na, â ru côo pâ é pwa ma tiàu maagé kà tèpa âboro na wâru.  é tü târa pâ duée, â é pwa ma rà niâ côwâ, wà pàra tàpé na rà bwi.  ru ina têe pâ: «É panuâbu medarigà wà Ioane, ba na bu tawèerigà pâ: Pwiri nye wâgà kaa pwi Mesia? É, na bà bwaa nye tapacîri cè pwi jèpwi?» \p \v 22 \x - \xo 7:22 \xt Ésaïe 35.5–6, 61.1; Luka 4.18\x* é tòpi tàru pâ: «Gàu wâjué côwâ nau piwiâ tà Ioane ê pwina gàu côo, ma ê pwina gàu têre. Ba wà tèpa bwi, âna rà jèe niâ; wà tàpé na rà bee, âna rà jèe pâra bwàti; wà tàpé na rà pwa maga, âna rà jèe wâdé; wà tèpa kee, âna rà jèe têrejè; â wà tèpa bà, âna rà jèe wâro côwâ; â wà tàpé na ticè kàra, âna rà jèe tòpi ê *Picémara Wâdé. \v 23 Cidòri nyuâa pwina é côoinaô, ma cèikî naa gooò\f + \fr 7:23 \ft Grec: \fqa Cidòri nyuâa pwina càcaa tanooriê gooò, \fl é, \fqa …na câé caa tétâjiio.\f*!» \s1 É ina Ioane wà Iésu \r Mataio 11.7–19 \p \v 24 Ûna ru jèe wâjué côwâ wà tupédu a câmu kà Ioane, â é ina wà Iésu târa pâ âboro na rà gére tâa wê, pâ: «Na ia guwà pâra naa namaré [nau têre Ioane] â dà cèna guwà pâra nau ucâri? [Pwi âboro na ipwaée kêe na é pwacèwii] ê bàra watü na pòbagù pwéretòotù? \v 25 Bwa!  gona dà na guwà pâra nau côo? Pwi jè âboro na é coona pâ ârabwée na po wâdé? Bwa! Wà tèpa âboro na wàrapwiri, âna rà tâa na ê wâra ukai, â dau wâru neemururà! \v 26 \x - \xo 7:26 \xt Luka 1.76\x*Nye dà cèna guwà pâra nau côo? Pwi jè péroféta? Üu kaa, â go ina tàwà pâ: Wà pwiibà, âna é pwi péroféta maina! \v 27 \x - \xo 7:27 \xt Malachie 3.1\x*Ba nye wà kaa Ioane, na é inaê wà Pwiduée, naa na *Tii Pwicîri, pâ: \b \q1 \qt Go mwa panuâ paé\qt* \q1 \qt pwi a pa popai kôo.\qt* \q1 \qt Ée mwa pâbéaa'gà\qt* \q1 \qt ma pwabwàti naigé'gà.\qt*\qs Malachie 3.1\qs* \b \m \v 28 «Guwà têre bwàti: Nye ticè pwi jè âboro gòropuu, cèna é piwéna jii Ioane Pwi a piupwaa. Êco na go ina tàwà pâ: Wà pwina ée dau kiriwi naa na *Mwaciri kà Pwiduée, âna o [tâa têe ê pwina] mwa piwéna jii wà Ioane.» \p \v 29 \x - \xo 7:29 \xt Luka 3.12\x*Wà tèpa âboro na rà têre pwiri, ma tèpa *tò mwani wâripû\f + \fr 7:29 \fq Tò mwani wâripû—\ft Pai ina wèe pâ, tàpé na èpà ê wâro kàra. Côo Neeremuru \fqa (Vocabulaire)\ft .\f*, âna rà jèe cau côo pâ, é wâdé ma *tàrù wà Pwiduée.  rà pâra dari Ioane, ba na é *upwaarà\f + \fr 7:29 \ft Nee tii 29 ma 30, âna munaa popai kà Luka, wà pwi awii tii bèeni. Êco na, pwiri gòobàra popai kà Iésu.\f*. \v 30 \x - \xo 7:30 \xt Mataio 21.32\x*Êco na, napwa naa goo wà tèpa *Farasaio ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, âna càra caa pitêre dàra ê câbawâdé kà Pwiduée, ba tàutàra na rà pâra dari wà Ioane ma é upwaarà. \s2 Rà picocooribu ma Ioane \p \v 31 É ina mwara wà Iésu pâ: «Go ipwacèwii naa goro dà ê pâ âboro nabà? \v 32 Rà pwacèwii pâ nari èpo na rà gére ipuburirà naa na aupitapitiri, â [tàutàra dàra kòcò ma wà tèpa béerà na rà pitakàna] ma ina tàra pâ: \b \q1 “Bà tòjò\f + \fr 7:32 \fq Tòjò—\ft Grec: \fqa Upi kuruò.\f* tàwà, \q1 â tàutàwà dàra câbu. \q1 Bà nyabiri tàwà \q1 nyabi târa ipwàni, \q1 â tàutàwà dàra i!” \b \m \v 33 «Ba é tèepaa me wà Ioane Pwi a piupwaa, â câé caa ija poloa, â câé caa wâdo dipâa, â guwà ina pâ: “Pwa duée gooé!” \p \v 34 \x - \xo 7:34 \xt Luka 15.2\x*«Ûna é jèe tèepaa me, wà *Pwina naîri âboro, â é ija ma wâdo [pwacèwii pàra tàpé].  guwà ina pâ: “Wà pwini, âna é dau pwi a wâdo ma pwi a-ija!  é pabée tèpa tò mwani, ma wà pàra tèpa âboro èpà.” \p \v 35 «Êco na [âjupâra ê pwina jè mu ina pâ]: “Ê tàmanga\f + \fr 7:35 \fq Ê tàmanga kà pwi âboro—\fl é, \fqa Ê tàmanga kà Pwiduée.\f*, âna jè côo taaci naa na pwâra wakè kêe.”» \s1 Tô ilàri na é wicèpwiri jawé ûrea naa gò Iésu \p \v 36 Na jè tòotù, âna é todà Iésu wà pwi jè Farasaio, ba na rà picaaija.  rà tâaboo naa goro i taapà\f + \fr 7:36 \fq Tâaboo naa goro i taapà—\ft Côo \fl note \ft goo Luka 14.15.\f*, â rà tapoo ija. \v 37 \x - \xo 7:37 \xt Mataio 26.7; Maréko 14.3; Ioane 12.3\x* é tèepaa me wà tô jè ilàri gòronaigé\f + \fr 7:37 \fq Tô jè ilàri gòronaigé—\ft Grec: \fqa Tô jè ilàri na èpà ê wâro kêe.\f*, ba é jèe têre pâ é wêe wà Iésu.  é pame ê wâra jawé atü na dau wâdé, na wâbé goro ê jawé ûrea. \v 38  é tùu jùrué ma cigòboo na ara Iésu, â é i.  ê pâ nüru i kêe, âna rà tûuboo naa gò du â Iésu.  é câtùra goro wàrapûruê, ma bwénüu ê du âê, â é wicèpwiri i jawé ûrea naa gò du âê. \fig É wicèpwiri i jawé ûrea naa gò du â Iésu wà tô ilàri|src="040 CN01778B.TIF" size="col" ref="7.38" \fig* \p \v 39 Wà i pwi apooro pwârawâ, wà i pwi Farasaio, âna é côo pwiri, â dau èpà têe, â é niimiri pâ, ‘Wiàna wà pwini, âna é pwi jè péroféta [na é cùrué me wà Pwiduée] â pwiri é tâmogòori pâ wà tô ilàri bèeni, âna é tô ilàri gòronaigé. Êco na é nama é tu naa gooé wà tôoni.’ \p \v 40 [Êco na é nye tâmogòori kaa ê auniimiri kêe] wà Iésu, â é ina têe pâ: «Pwini Simona, gà têre, ba pwa pwina nümoo na go ina tâgà.» \p  é tòpi têe wà pwini pâ: «Îgà.» \p \v 41  é ina têe wà Iésu [ê ucina bèeni]: \p «É mwa tâa pwi jè âboro.  ârailu tupédu âboro na ru pwa kéredi têe—pwi jèpwi, âna 500 000, â wà pwi jèpwi 50 000\f + \fr 7:41 \fq 500 000…50 000—\ft Grec: \fqa 500 deniers…50 deniers. \ft Caapwi \+it denier\+it*, âna wâri pwi caapwi âboro naa na caapwi tòotù.\f*. \p \v 42 «Êco na càcaa pâri ma ru wâri wà tupéeni.  é ina tàru pâ: “Jèe wâdé! Guwà naaco i kéredi kàu.”  é cau pwanauriru goo diri i mwani bèepwiri.» \p [É tubanabwé i ucina kêe wà Iésu, â é tawèeri wà Simona, wà i pwi Farasaio, pâ]: «Wàilàapà gée goo tupéebà, na dau côoina ê pai wâdé kà i pwi apooro i mwani\f + \fr 7:42 \fq Côoina ê pai wâdé kà i pwi apooro… \ft Grec: \fqa Meaari i pwi apooro i mwani.\f*? Gà niimiri pâ wàilàapà?» \p \v 43  é tòpi têe wà Simona pâ: «Munaa wà i pwi a maina kéredi kêe.» \p  é ina têe wà Iésu pâ: «Gà âjupâra.» \p \v 44-46  é tabiié wà Iésu dà i tô ilàri, â é ina tà Simona pâ: «Pwiini, na go tòme naani pwârawâ'gà, â câgà caa pwabwàti tôo, [wiâra ê nyamanya kâjè]. Ba câgà caa naa tôo cè jawé, ba na go nuwa du âô.  câgà caa naa tôo ê l'huile târa ê pûruô.  gà côo i tô ilàri bèeni, âna câé caa nao goro [pwa ê pwina wâdé. Ba é] nuwa ê du âô goro ê nüru i kêe, â é câtùra goro wàrapûruê.  é wicèpwiri ê jawé ûrea na dau maina wâri wèe, naa gòro ê du âô. \v 47 Ba dau maina ê pimeaari kêe, ba dau wâru ê pâ èpà kêe na jèe pwanauri.  gà têre, wà pwi âboro na càcaa pwanauri têe pâ èpà kêe na wâru, âna o càcaa maina ê pimeaari kêe.» \p \v 48  é ina tà i tô ilàri pâ: «Tôoni, jèe pwanauri ê pâ èpà'gà.» \p \v 49  wà tàpé na rà gére picaatâa ma wàé goro taapà, âna rà pi-ina tàra pâ: «Wàilàapà pwi âboro bèeni, na pâri ma é pwanauri ê pâ èpà?» \p \v 50 \x - \xo 7:50 \xt Luka 8.48, 18.42\x* é ina tà i tô ilàri wà Iésu pâ: «Cidòri nyuâagà co tôoni! Gà udò [ma tâa tâgà ê *âji wâro] gée goo ê cèikî'gà!  gà pâra, â ée mwa tâa jaagà ê pinaanapô.» \c 8 \s1 É pacâmuri pa âboro na rà pâra wiâê \r Mataio 12.46–13.23; Maréko 3.31–4.25 \p \v 1-2 \x - \xo 8:1-2 \xt Mataio 27.55–56; Maréko 15.40–41; Luka 23.49\x*Gée na càùé, â rà pâra wà Iésu ma wà tèpa 12 a *câmu kêe, naa na pâ village.  é picémara naawê ê *Picémara Wâdé goo ê *Mwaciri kà Pwiduée. \s2 Pa ilàri na rà pâra wiâê \p Pwa mwara pa ilàri na rà pâra wiârà—wà pa ilàri na ia é nama tiàu maagé kàra, ma tü târa pâ duée gée goorà: \li1 Wà Maria gée Magdala na ia é tü târa pâ 7 duée gée gooé; \li1 \v 3 Wà Jeanne, tô wâdà Chuza, pwi caa kà tèpa ênawéna kà ukai *Héroda; \li1 Wà Suzanne; \li1 Wâru mwara pàra ilàri na rà mu naa mwani ma neemururà, ba na rà pitu tà Iésu ma tèpa câmu kêe. \s2 Ucina goo pwi a picâmi \p \v 4 Dau wâru ê pâ âboro na rà medari Iésu, gée na pâ village.  é ina tàra ê ucina bèeni: \p \v 5 «É mwa tâa wà pwi jè âboro.  é mwa còobé, na jè tòotù, ba na é uri ê arapwüru. [ é uri, â é uri, â é uri…]  napwa ê pàra arapwüru, âna rà tûu naa gòro nyi nari naigé [na aupwanapô] â rà còogai tèpa âboro.  rà me pâ marü, â rà uti diri. \v 6  napwa ê pàra pwi, âna rà tûu naa gòrotàrarà.  rà pò ma cipu, êco na rà marü, ba ticè jawé wê. \v 7  napwa ê pàra pwi, âna rà tûu naa nabibiu kâra pâ nari upwâra na pwa daarà. Â, na rà cipu i pâ nari upwâra bèepwiri, â rà câtàmwara i arapwüru. \v 8  napwa ê pàra pwi, âna rà tûu naa na napuu na wâdé.  rà cipu, â rà imaina too, â rà tòpò pwârà na po dau wâru awé—tiagoro 100.» \p [ é tubanabwé ê ucina bèepwiri wà Iésu] â é tomara too pâ: «Wà pwina pwa pwâranyüruê, âna wâdé na é têre!» \s2 Tàpé na rà têre â càra caa pitêre dàra \p \v 9 Wà tèpa câmu kêe, âna rà tawèeri Iésu goo ê pai ina wàra ê ucina bèepwiri. \p \v 10 \x - \xo 8:10 \xt Ésaïe 6.9–10\x* é tòpi tàra pâ: «Wà Pwiduée, âna é paari tàwà ê âji pai pwa goo ê Mwaciri kêe. Êco na, napwa naa goo diri ê pàra âboro, âna rà o nye po têre co ê pâ ucina {ba na: \qt Rà côo taaci, â càra caa côoina; rà têre taaci, â càra caa têreina \qt*\rq Ésaïe 6.9\rq*}.» \s2 Êre i ucina goo pwi a picâmi \p \v 11 É ina tàra mwara wà Iésu, pâ: «Wàéni ê pai ina wàra ê ucina bèepwiri: Ê arapwüru, âna ê Popai kà Pwiduée. \p \v 12 «[ ê pàra arapwüru, âna rà tûu naa gòro naigé.] Ê naigé, âna é ipwacèwii naa goo wà tèpa âboro, na rà têre ê popai, êco na é tèepaa me côwâ wà *Caatana.  é dàgòtù côwâ ê popai, gée na ê pwâranümarà. Ba péa rà tà cèikî naa goo, â rà udò [ma tâa tàra ê *âji wâro]. \p \v 13 «[ ê pàra arapwüru, âna rà tûu naa gòrotàrarà.] Ê gòrotàrarà, âna wà tèpa âboro na rà tòpi ê popai naa na ipwàdée, â rà tàpo cèikî na jè pàara. Êco na càcaa wàawà naa goorà ê popai na rà têre.  ûna tèepaa me marirà ê tacai, â rà nama panuâ cèikî. \p \v 14 «Â ê pàra arapwüru, âna rà tûu naa na ê pâ na nari upwâra na pwa daarà. [Ê napuu bèepwiri] âna wà tèpa âboro na rà têre ê popai, êco na, ûna rà pâra, â rà tapoo pidumapiê goro ê pâ namuru na tèepaa naa na gòropuu bèeni.  rà itàa burà ê pâ neemuru gòropuu, bau ê pâ muru na rà wâdéari.  câamwara ê popai naa goorà, â o càra caa tòpò cè pwêe na târa. \p \v 15 «Êco na, napwa naa goo pàra arapwüru, âna rà tûu naa na ê napuu na wâdé. [ ê pwi napuu bèepwiri] âna wà tèpa âboro na rà *tàrù ma âjupâra, ma wâdé ê pwâranümarà.  ûna rà têre ê popai, â rà tòpi, â rà pitêre dàra.  rà pidàpwicâarirà, â pwa pwâra ê popai naa goorà.» \s2 Ucina goro wâra ânye \p \v 16 \x - \xo 8:16 \xt Mataio 5.15; Luka 11.33\x*[É ina tàra mwara wà Iésu pâ]: «Câjè caa nuri ê wâra ânye\f + \fr 8:16 \fq Wâra ânye—\fqa Lampe, lumière.\f*, ma jè cajipi goro ê jè cio, é wâpà wiàna jè tòpò na aranara aupuu! Bwa! Jè nye tòpò dòiti, ba na rà o côo bwàti wà tàpé na rà tò naawê. \v 17 \x - \xo 8:17 \xt Mataio 10.26; Luka 12.2\x*Êdiri pâ muru na jèe naapwàniri, âna o mwa paari naa na pwéelaa. [ o pâri ma jè côo bwàti.] \v 18 \x - \xo 8:18 \xt Mataio 25.29; Luka 19.26\x*Guwà pwacôoco bwàti ê popai na guwà têre, [târa ma pimaina too ê pwina guwà tâmogòori]! Ba wà pwina jèe pwa têe, âna o jèu âjagò têe côwâ.  wà pwina kîri ê pwina tà têe, âna o dàgòtù jiié côwâ ê ji dàramuru na tà têe.» \s2 Âji tâa kà Iésu \p \v 19 Gée na càùé, â rà tèepaa me wà nyaa kà Iésu, ma wà tèpa jiié, ba na rà côoê. Êco na càcaa pâri ma rà medarié, gée goro ê pai wâru wàra pâ âboro na rà tâbèepié. \p \v 20  é ina tà Iésu wà pwi jè âboro, pâ: «Gà côo, rà wâboo gòroigé wà nyaa'gà ma wà tèpa aéjii'gà.  rà mudàgà.» \p \v 21  é tòpi tàra pâ: «Guwà têre, wà tàpé na rà têre ê popai kà Pwiduée, â rà wârori, âna wàilà kaa pwiri tô nyaa kôo, ma wà tèpa aéjii kôo.» \s1 É pacoo pòu Iésu \r Mataio 8.23–27; Maréko 4.35–41 \p \v 22 Na jè tòotù, â rà tò naa gòro ê jè wànga wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe.  é ina tàra pâ: «Jè gée naanigée, na ére gée côwâ kâra nawià.»  rà còpòo. \p \v 23 Â, na rà pâra, â é puu wà Iésu.  é tapoo uu ba maina i pwéretòotù naa nawià.  jèe pimaina too wià, â jèe pwii naa na i wànga. \p \v 24  rà patàcî Iésu, â rà ina têe pâ: «Pwi a pwa pupûra, jè o jèe mwü!» \p  é pwa i pwéretòotù bau i nawià.  é nye coo kaa i pòu, â é nye po tànana kaa i napô. \v 25  é ina tàra pâ: «Gona câguwà caa cèikî?» \p Êco na dau wâgotàra.  rà pò gooé, â rà pi-ina tàra pâ: «É! Gona wàilàapà pwi âboro bèeni, na é pitûâ kâra ê pwéretòotù ma ê nawià, â ru pitêre dèe?» \s1 É tü tàra pâ duée gée goo ‘Wâraduée’ \r Mataio 8.28–34; Maréko 5.1–20 \p \v 26 Rà tèepaa wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe, naa Gadara\f + \fr 8:26 \fq Gadara—\ft Nee mwara Gérasène.\f*, wâna ére gée côwâ kâra napô Galilée. \v 27-29 Na napô bèepwiri, âna pwa pwi jè âboro na pwa pâ duée gooé. Jèe gòiri na é pitâa nacârü, â é cicàpé.  wâru pâ pàara, na rà ipa-imwüruê ê pâ duée, ma é pwa-imudirimuru.  wà tèpa âboro wê, âna rà pwa ma pii ê du îê ma du âê ma tòoé goro itùpaò. Êco na é nye taaci pòpàgà kêe.  rà cètùué pâ naa namaré i pâ duée. \p Ûna é boo gée gò i wànga wà Iésu [naa napô kà pwi âboro-bà] â wà pwiibà, âna é nye tèepaa me caraé kaa.  wà Iésu, âna pwa na é tü târa pâ duée gée gooé. \p Êco na é tùu jùrué ma cigòboo na araé wà pwiibà, â é tomara too pâ: «Iésu, *Pwina naî Pwiduée nidò *napwéretòotù! Dà na nümagà dàra pwa tôo? Go ilari jiigà pâ, gà cibwaa pwa tôo cè pwina èpà.» \p \v 30  é tawèerié wà Iésu pâ: «Gona dà neegà?» \p  é tòpi têe pâ: «Wâraduée\f + \fr 8:30 \fq É tòpi têe pâ: «Wâraduée»—\fl é, \fqa Rà tòpi têe tèpa duée pâ: «Aupò goro duée.»\f*.» \p Ba rà dau wâru tèpa duée na wâgooé. \p \v 31  rà tacoo goo wà Iésu, ma ina têe pâ: «Gà cibwaa tübà naa na i Oolaa\f + \fr 8:31 \fq Oolaa—\ft Pwêe na dau wâgòro (‘Abîme’). Karapuu kâra pâ duée. (Côo Auinapàpari naporomee 9.)\f*! \v 32 Êco na gà naabà pâ ma bà too naa na ê pâ puàkà bèepwiri.» Ba pwa ê pé pubu puàkà na dau maina, na rà tàgére ija géeni gopaére jaa. \p \v 33  é naa tàra ê pwina rà ilari wà Iésu.  rà còobé gée goo i pwi âboro, â rà gée naa goo i pâ puàkà.  rà nye itàa kaa i pâ puàkà, géenidò gòro i jaa, boo naaniboo najawé, â rà mwü naawê. \s2 Pipâra i jèkutâ \p \v 34 Wà tèpa wéaari wàra i pâ puàkà, âna rà itàa pâ, nau wiâ ê jèkutâ bèepwiri, naaniboo na village, ma pitiri ê napô. \v 35  rà me ê pâ âboro, nau côo ê pwina gére tèepaa. Ûna rà tèepaa mwünyabweri Iésu, â rà côo i pwi âboro na ia pwa duée gooé, na é tàgére tâaboo na ara Iésu.  é jèe coona ê pâ ârabwée, âna jèe po wâdé ê pai tâa kêe.  nye po dàpàgà tàra, â dau maina ê pai wâgotàra. \v 36  wà tàpé na rà po côo diri ê pwina tèepaa, âna rà piwiâ tà pàra tàpé, ê jèkutâ goro i pai wâdé côwâ kêe. \v 37  wâgo tà tèpa âboro naa napô bèepwiri wâ Gadara.  rà ina tà Iésu pâ, na é pâra jiirà.  é tò naa gò i wànga, ba na é wâjué côwâ naa na ére gée côwâ kâra nawià. \p \v 38 [Pwa na é pâra] â i pwi âboro, âna é me nau ilari jiié pâ, na é pâra wiâê. Êco na é tòpi têe pâ: \v 39 «Bwa. Gà wâjué naa pwârawâ'gà, â gà wiâ tàra diri ê pâ muru, na é pwa ba kâgà wà Pwiduée.» \p  é wâjué côwâ wà pwini.  é wiâ pitiri naa na i village, ê muru [na dau pwényuâa] na é pwa ba kêe wà Iésu. \s1 Pai wâdé côwâ kà du ilàri \r Mataio 9.18–26; Maréko 5.21–43 \p \v 40 É tèepaa me wà Iésu naa na ére gée côwâ kâra nawià.  rà tòpié [naa na ipwàdée] wà tèpa âboro wê, ba rà tàgére tapacîê. \v 41  é tèepaa medarié pwi jè âboro na nee Jaïrus, pwi jè caa kâra *wâra pitapitiri.  é tùu jùrué ma cigòboo na ara Iésu.  é tacoo gooé pâ, na é nama pâra wiâê, naa na pwârawâ kêe. \v 42 Ba wà tô nari èpo kêe, âna ée jèe pwa na é bà. Jèe 12 naja kêe, â nye wàé co tà du nyaa ma caa kêe.  é pâra wiâê wà Iésu. \s2 Tô ilàri na 12 naja kêe goro maagé \p [Na é gére pâra wà Iésu, â] wâru ê pâ âboro na rà po cibèepié, â rà dau pi-igabiarà. \v 43  é tâa nabibiu kà tèpa âboro bèepwiri, tô jè ilàri, na jèe po 12 naja kêe goro maagé, ba mu tèepaa me ê pàara na mu itàa domii gooé.  é jèe po tubatiàu ê mwani kêe\f + \fr 8:43 \fq  é jèe po tubatiàu ê mwani kêe—\ft Pâ popai bèepwiri, âna nye tiàu na pàra Tii Pwicîri naa na grec.\f* naa goro pâ dotée, êco na càcaa pâri ma rà nama tiàu maagé kêe. \v 44  é mee ni càù Iésu, â é tu naa goro ê gòobàra ârabwée kêe.  nye nama coo kaa ê pai joro wàra ê domii gooé. \p \v 45 É ina wà Iésu pâ: «Wàilàapà na tu naa goo i ârabwée kôo?» \p  rà cau tòpi têe pâ: «Càcaa wàibà!»  é ina têe wà Pétéru pâ: «Pwi a pwa pupûra, gorodà na gà ina pwiri? Ba gà côo, po dau wâru pâ âboro ni, â rà cibèepijè, â rà cau igabiarà naa googà!» \p \v 46 Êco na é ina mwara wà Iésu pâ: «Bwa. Pwa pwi jè âboro na é tu naa goo i ârabwée kôo. Ba go têre pâ é pâra gée gooò ê jè jènere nii kôo.» \p \v 47 Napwa naa goo wà tô ilàri, âna é céca, goro pai wâgotêe. Ba é côo pâ é tâmogòori ê pwina tàgére tèepaa wà Iésu.  é tùu jùrué ma cigòboo na araé.  é ina têe, na ara diri tèpa âboro, ê majoroé ma é tu naa gooé, ma ê pai nama tiàu ê maagé kêe. \p \v 48 \x - \xo 8:48 \xt Luka 7.50\x* é ina têe wà Iésu pâ: «Cidòri nyuâagà, co tôoni! Gà jèe wâdé côwâ goo ê cèikî'gà!  gà pâra, â ée mwa tâa jaagà ê pinaanapô.» \s2 Tô èpo kà Jaïrus \p \v 49 Na é bwaa gére ina pwiri wà Iésu, â é tèepaa me wà pwi jè âboro, gée jaa Jaïrus, i pwi apooro i wâra pitapitiri.  é ina tà Jaïrus, pâ: «Au! É jèe bà i èpo'gà.  gà cibwaa cèpo tà pi-iluuri wà pwi a pwa pupûra.» \p \v 50  é têre ê pâ pwâratùra bèepwiri wà Iésu, â é ina tà Jaïrus, pâ: «Gà cibwaa pwa ma wâgotâgà!  gà cèikî, ba ée mwa wâro!» \p \v 51 Ûna rà tèepaa pâ naa pwârawâ kà Jaïrus, â [pwa na é tò wà Iésu, nau côo i tô nari èpo. Â] é papwicîri jii tèpa âboro na rà tò naa na i wâ; wàco Pétéru, ma wà Ioane, ma Jacques, bau du nyaa ma caa kâra i èpo. \v 52 Ba rà cau gére i ma pijinünü goo wà tô èpo. \p  é ina tàra pâ: «Guwà cibwaa i, ba câé caa bà; â é nye po puu.» \p \v 53  rà pitaurèe gooé, ba rà tâmogòori bwàti pâ é jèe bà. \p \v 54 [ é tò naa na i wâ.]  é tu pâ naa goro î tô èpo, â é ina too pâ: «Tôoni, gà cimadò!» \p \v 55  é nye wâro côwâ kaa, â é cimadò!  é ina wà Iésu tà tèpa âboro pâ: «Guwà naa cè uti kêe.» \p \v 56  ru nye dau pò kaa wà du nyaa ma caa kêe. Êco na é ina tàru wà Iésu pâ, na ru cibwaa pwa jèkutâ goo ê pwina tèepaa marirà. \c 9 \s1 É cùru pâ tèpa 12 apostolo kêe \r Mataio 10.5–15; Maréko 6.7–13 \p \v 1-2 Wà Iésu, âna é todà tèpa 12 *apostolo kêe me naa jaaé.  é panuârà pâ, ba na rà picémara târa pâ âboro ê *Mwaciri kà Pwiduée.  é naa tàra ê tàrù ma pàtàmee, ba na rà tü târa ê pâ duée, ma nama tiàu maagé kà tèpa âboro. \v 3 \x - \xo 9:3 \xt Luka 10.4–11\x* é ina tàra pâ: «Guwà cibwaa pa cè muru wiàna guwà pâra—wiàna cè tâjò, ma cè atà, ma cè poloa, ma cè mwani.  guwà nye coona co caapwi ârabwée. \p \v 4 «Â wiàna tòpiwà naa na cè jè pwârawâ, â wâdé na guwà tâa wê, tiagoro cè tòotù cèna guwà mwa pâra [gée na napô-bà]. \v 5  wiàna càcaa nüma tèpa âboro na rà tòpiwà naa na cè jè ére, â guwà pâra géewê.  guwà tauri ê dàuru puu goro âwà, ba na guwà paari pâ, càcaa wâdé ê pwina rà pwa.» \p \v 6  rà pâra wà tèpa *câmu naa na pâ village, â rà picémara ê *Picémara Wâdé, â rà nama tiàu maagé kà tèpa âboro. \s1 É têre jèkutâ gooé wà Héroda \r Mataio 14.1–12; Maréko 6.14–29 \p \v 7-9 \x - \xo 9:7-9 \xt Mataio 16.14; Maréko 8.28; Luka 9.19\x*\x - \xo 9:7-9 \xt Luka 23.8\x*Wà pwi ukai *Héroda Antipas âna é têre ê jèkutâ [goro pâ *câmu kâra pàtàmee na é pwa wà Iésu]. \p  é ina pâ: «Go pwa ma tépàgà nya\f + \fr 9:7-9 \fq Nya (é, nyiâ)—\fqa Cou.\f* Ioane Pwi a piupwaa.  wàilàapà pwi âboro bèeni, na go têre pâ jèkutâ gooé?» \p  é tapoo dumapiê, ba rà ina gooé wà pàra tàpé pâ: «Wàé, âna wàé *Ioane Pwi a piupwaa na é wâro côwâ gée na aubà.»  wà pàra tàpé, âna rà ina pâ wà *péroféta Élia\f + \fr 9:7-9 \fq Élia—\ft Pwi péroféta kà Pwiduée na é wâro 800 naja béaa kà Iésu Kériso.\f*, é, pwi jè péroféta na jè pàara napô, na é wâro côwâ. \p  wà Héroda, âna pwa na é côo mwara wà Iésu. \s1 É pa-ija 5 000 âboro Iésu \r Mataio 14.13–21; Maréko 6.30–44; Ioane 6.1–15 \p \v 10 Rà wâjué côwâ wà tèpa apostolo [gée na pâ village, â rà pitapitirirà] naa jaa Iésu.  rà piwiâ têe diri ê pâ namuru na rà pwa.  é poparà pâ naa na jè ére na wâmwünyabweri ê village Bethsaïda, ba na rà tâa acari wê. \v 11 Êco na wâru ê pâ âboro, na rà têre pâ rà pâra naawê, â rà pâra wiârà.  é tòpirà wà Iésu, â é pacâmurirà goro ê Mwaciri kà Pwiduée, â é nama tiàu maagé kàra. \p \v 12 Jèe pwa na é duu i tòotù, â rà medarié wà tèpa câmu kêe, â rà ina têe pâ: «Gà panuâ pâ ê pâ âboro bèeni naa na pâ village ma pâ pwârawâ na tàmwünyabwe, ba na rà o pa cè uti kàra, ma puu wê. Ba aupiticia ni.» \p \v 13  é tòpi tàra pâ: «Bwa, guwà naa cè uti kàra!» \fig 5 poloa ma du ârawéà|src="042 hk00155c.tif" size="col" ref="9.13" \fig* \p  rà ina têe pâ: «Auwa! Nye 5 poloa co, ma ârailu ârawéà na wâjaabà! Gona nümagà na bà pâra nau wâri cè utimuru ba kàra diri? Ba o nye êco kaa pwiri cè pai naa cè uti kàra!» \p \v 14 (Ba ê jéû tèpa paao maina na rà tâa wê, âna po 5 000 kaamwara.) \p  é ina tàra wà Iésu pâ: «Bwa. Guwà ina târa ê pâ âboro bèeni pâ, rà pwa nari pubu goro 50 jècaa, â rà tâaboo.» \p \v 15  rà cau tâaboo tèpa âboro. \v 16  é popa i pâ 5 poloa ma i du ârawéà wà Iésu.  é tagòtùé too *napwéretòotù, â é pwaolé tà Pwiduée.  é tubiti i poloa, â é naa tà tèpa câmu kêe, â rà ipâdi târa ê pâ âboro.  é wàrapwiri târa mwara i du ârawéà. \v 17  rà cau ija diri, tiagoro na rà jèe po cau pwàro diri.  rà panaimari côwâ ê dàra noo kâra poloa.  ê dèreè, âna rà pwaai 12 nakébò goo. \s1 É pwi Mesia wà Iésu \r Mataio 16.13–28; Maréko 8.27–9.1 \p \v 18 Na jè tòotù, â é pwapwicîri acari wà Iésu. [Ûna é nabwé] â é medari tèpa câmu kêe, â é tawèerirà pâ: «Gona dà na rà ina gooò wà tèpa âboro? Rà ina pâ gona wâgo wàa?» \p \v 19 \x - \xo 9:19 \xt Luka 9.7–8\x* rà tòpi têe pâ: «Rà ina wà pàra pwi pâ wâgà Ioane Pwi a piupwaa.  rà ina wà pàra tàpé pâ wâgà péroféta *Élia.  rà ina wà pàra tàpé mwara pâ gà pwi jè ârapàara tèpa péroféta biu, na é wâro côwâ gée na aubà.» \p \v 20 \x - \xo 9:20 \xt Ioane 6.68–69\x* é tawèerirà wà Iésu pâ: «Â, na wâguwà na?» \p  é tòpi têe wà Pétéru pâ: «Wâgà, âna gà pwi *Mesia, [*pwi a pa-udò] na gà me gée jaa Pwiduée!» \p \v 21 Êco na é nye âji papwicîri jiirà kaa na rà inapàpari pwiri. \s2 Ée mwa bà ma wâro côwâ \p \v 22 \x - \xo 9:22 \xt Luka 9.44, 18.32–33\x*É ina tàra pâ: «O tèepaa ê pàara, na go mwa dau pwa ê maagé côo na wâgo *Pwina naîri âboro. Ba wà tèpa pitûâ; ma wà tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò; ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, âna o nye tàutàra gooò.  rà mwa pwa ma go bà. Êco na, naa na béâracié kâra tòotù gée na càùé, âna go mwa wâro côwâ.» \s2 Pai pâra wiâê \p \v 23 \x - \xo 9:23 \xt Mataio 10.38; Luka 14.27\x*É ina tà diri tèpa âboro wà Iésu pâ: «Wiàna nüma cè pwi jè âboro na é me wiâô, â é cibwaa mwa tà piniimiriê côwâ. Â, diri na pâ tòotù, âna wâdé na é kâa ê *kurucé kêe, â é me wiâô. \v 24 \x - \xo 9:24 \xt Mataio 10.39; Luka 17.33; Ioane 12.25\x*Ba wà pwina nümee na é ipwamuru ê wâro kêe, âna ée mwa tubatiàu.  wà pwina é panuâ ê wâro kêe ba kôo, âna wà pwiibà, âna ée udò [â o tâa têe ê *âji wâro]. \v 25  târa dà kà pwi âboro na é tòpi diri ê pâ neemuru gòropuu, wiàna é tubatiàu ê nyuâaê? \p \v 26 \x - \xo 9:26 \xt Mataio 10.33; Luka 12.9\x*«Wà pàra tàpé, âna rà kamu gooò ma ê popai kôo na ara pâ âboro. Â, na wàrapwiri, â wâgo, Pwina naîri âboro, âna go o mwa kamu goorà, wiàna go o mwa me, [naa na pwi tòotù kôo. Na pwi tòotù-bà] â o paari ê pai maina ma muugère ma pai pwicîri kâbà, ma Caa kôo ma wà tèpa *angela kêe\f + \fr 9:26 \fq Angela kêe—\ft Grec: \fqa Tèpa angela pwicîri.\f*. \v 27  go ina tàwà ê âjupâra pâ: Wà pàra tèpa gére wâni nabà, âna rà bwaa côo ê pai tèepaa kâra i Mwaciri kà Pwiduée, béaa kâra cè pai bà kàra.» \s1 Paari pai maina ma muugère kà Iésu naa gòrojaa \r Mataio 17.1–8; Maréko 9.2–8 \p \v 28 Wâpâ na 8 tòotù gée na càùru ê pai ina kà Iésu pwiri, â é popa wà Pétéru, ma Ioane, ma Jacques.  rà too, naa gòrojaa, ba na rà pwapwicîri wê. \v 29 Ûna é gére pwapwicîri wà Iésu, â pitòotéri pai côo ê naporomee.  pâra ma po dau pwaa ê pâ ârabwée kêe, â é pwâra. \v 30-31 \x - \xo 9:30-31 \xt Luka 9.22\x* ru nye tèepaa kaa wà *Moosé ma wà Élia, [tupédu péroféta béaa].  po dau maina awé ê muugère kà Pwiduée naa goorà.  rà pitùra ma wà Iésu goro ê pai o bà kêe na *Iérusaléma. Ba o wàrapwiri ê pai o pacoo [ê auniimiri kà Pwiduée gée na biu]. \p \v 32 \x - \xo 9:32 \xt 2 Pétéru 1.16–18\x*Ûna rà gére wàrapwiri, âna rà tàgére puu wà Pétéru ma wà tupédu a câmu bée, goro pai oratàra. Ûna rà tàcî, â rà côo ê pai muugère kà Iésu, â rà côo wà tupédu péroféta, \v 33 na pwa na ru pâra jiirà. \p  é nye ina kaa wà Pétéru pâ: «Pwi a pwa pupûra, nye po dau wâdé tâbà, na bà gére tâa ni jaagà.  wâdé na bà pacima cè tèpa âracié nacapè—ba kâgà jèpwi, â kà Moosé jèpwi, â kà Élia jèpwi.» \p É ina pwiri, ba câé caa tâmogòori cèna é ina, [goo pai dàpàgà têe]. \p \v 34 Na é bwaa gére tùra, â é nye tèepaa me kaa ê jè nee, â é cajipirà.  po dau wâgotàra ma wà tupédu a câmu bée. \v 35 \x - \xo 9:35 \xt Luka 3.22\x* rà têre ê pwâratùra gée na nee, na ina pâ: «Wà pwini, âna wàé co kaa pwiri, wà Pwina naîô [na caapwi co] na go pitòrigarié.  guwà pitêre dèe.» \p \v 36 Ûna é nabwé i pwâratùra, â jèe nye tà wàilà acari ma wà Iésu.  càra caa pwa jèkutâ goo, naa na pâ parui na wâru\f + \fr 9:36 \fq Naa na pâ parui na wâru—\ft Grec: \fqa Na pâ tòotù-bà.\f*. \s1 É nama wâdé côwâ pwi jè èpo na pwa duée gooé \r Mataio 17.14–18; Maréko 9.14–27 \p \v 37 Na dàuru kêe, â rà boome côwâ gée gòrojaa wà Iésu ma wà tèpa âracié a câmu kêe.  rà medarirà pâ âboro na dau wâru. \p \v 38  pwi jè ârapàararà, âna é tomara too, ma ina tà Iésu pâ: «Pwi a pwa pupûra, go ilari jiigà pâ, gà pitu tà pwina naîô, na é caapwi co. \v 39 Ba é mu popaé ê duée, â é mu nama é uu, ma tûu ma pòtàta pâ napuu, â é nama còobé ê pâ oropwêe.  é mu po dau pwatarié, ma tubaèpà têe, béaa kâra pai còobé kêe gée gooé. \v 40  go ilari jii tèpa câmu'gà pâ, na rà tü târa i duée, êco na càcaa pâri naa goorà.» \p \v 41  é ina tàra wà Iésu pâ: «Au, [go nyi meaariwà] wâguwà tèpa âboro nabà! Ba bwaa câguwà caa cèikî, â guwà tèpa imwüru! Tiagoro wiidà na go o bwaa nye tà tâa jaawà, ma pidàpwicâariô naa goowà? Popa me cai naani i pwi nari âboro èpo!» \p \v 42 Ûna rà gére popaé me, â i duée, âna é tüê boo naa napuu, â é nama é céca.  é nye pwa kaa i duée wà Iésu.  é nye nama tiàu maagé kà pwini, â é naaê tà caa kêe. \v 43  rà po dau pò wà diri tèpa âboro, na rà côo ê câmu bèepwiri kâra ê pàtàma Pwiduée na dau maina. \s1 Pàra popai kà Iésu tà tèpa câmu kêe \r Mataio 17.22–18.6; Maréko 9.30–41 \s2 Rà o pwa ma go bà \p Wà tèpa âboro, âna rà picâdiri diri ê pwina é pwa wà Iésu.  é ina tà tèpa câmu kêe pâ: \v 44 \x - \xo 9:44 \xt Luka 9.22\x*«Guwà têre bwàti, ma tà niimiri ê pwina go ina tàwà: O mwa icurio tà tèpa âboro, wâgo Pwina naîri âboro.  rà o tâjùruo, â rà o pwa ma go bà.» \p \v 45 \x - \xo 9:45 \xt Luka 18.34\x*Êco na càra caa tâmogòori ê pwina é ina. Ba cârü tàra ê pai ina wèe.  wâgotàra na rà tawèerié goo. \s2 Wà pwina é imaina naa na Mwaciri \p \v 46 \x - \xo 9:46 \xt Luka 22.24\x*Gée na càùé, â rà tapoo pitòocia wà tèpa câmu. Rà pitawèerirà pâ, o wàilàapà gée goorà cè pwina pwamuru naa gooé. \p \v 47 Êco na é tâmogòori ê pwâra-nümarà wà Iésu.  é popa ji nari èpo, â é tòpòé boo naa goro jènereê. \v 48 \x - \xo 9:48 \xt Mataio 10.40\x* é ina tàra pâ: «Wà pwina é tòpi naa na neeô pwi jè nari èpo pwacèwii pwini, âna é tòpio.  wà pwina é tòpio, âna é tòpi mwara Pwina é cùruo me. Ba wà pwina é dau ipakîriê, naa nabibiu kàwà, âna wàé kaa pwiri, wà pwi âboro na é imaina.» \s2 Naaco pwina câé caa cicarajè \p \v 49 É ina wà Ioane tà Iésu pâ: «Pwi a pwa pupûra, bà côo pwi jè âboro, na é tü târa ê pâ duée, naa na neegà.  pwa na bà ina têe pâ, na é cibwaa pwa, ba câé caa pwi béejè.» \p \v 50 \x - \xo 9:50 \xt Mataio 12.30; Luka 11.23\x* é tòpi tàra pâ: «Guwà cibwaa pacooé! Ba wà pwina câé caa cicarajè, âna é pwi béejè.» \s1 Tàutàra gooé naa Samaria \p \v 51 O jèe tèepaa ê pàara na o mwa dàgòtù côwâ wà Iésu naa napwéretòotù.  é nye ipagòorié, ba na é pâra naa Iérusaléma. \v 52  é cùru béaa tèpa ipa popai kêe pâ, na rà pâra naa na jè village na napô *Samaria, ba na rà o pwabwàti ê pai o tèepaa pâ kêe. \v 53 Êco na wà tèpa âboro wê, âna tàutàra gooé\f + \fr 9:53 \ft Dau càra caa pitêrerà wà tèpa Samaria ma wà tèpa Judée.\f*. Ba [rà têre pâ] ée mwa caa pâra géewê naa Iérusaléma, [ville wâ napô *Judée]. \p \v 54 \x - \xo 9:54 \xt 2 Rois 1.9–16\x*Ûna ru têre ê pwiibà wà tupédu a câmu kêe, wà Jacques, ma wà Ioane, â ru ina têe pâ: «Kaa! Pwi Ukai, jè mwa ilari ê ânye napwéretòotù, ba na cîri tàpéeni!» \p \v 55  é tabiié Iésu, â é nye pwaru kaa: {«Câgàu caa tâmogòori pâ po dau èpà pwâranümau! \v 56 Ba wâgo Pwina naîri âboro, âna câgo caa me, ba na rà bà wà tèpa âboro.  go me, ba na rà udò.}» \p  rà pâra naa na jè village. \s1 Tàpé na nümarà na rà pâra wiâ Iésu \r Mataio 8.19–22 \p \v 57 Na rà pâra wii naigé, â é medari Iésu wà pwi jè âboro, â é ina têe pâ: «[Nümoo na go pwi a câmu'gà] â go o pâra wiâgà, naa na diri cè ére cèna gà o pâ wê.» \p \v 58  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Ê pâ macii a piugà, âna pwa aucârü kàra, â pâ marü, âna pwa na wânaîrà.  napwa naa gooò, Pwina naîri âboro, âna nye ticè aunao kôo.» \p \v 59  ipaiwà naa goo pwi jè âboro. Ba é ina têe wà Iésu pâ: «Gà me wiâô.» Êco na é ina têe wà pwini pâ: «Tàpo coo. Ma go jèe mara pâra nau ipwàniri caa kôo.» \p \v 60  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Bwa, gà naaco tèpa bà, ma rà nye ipwànirirà côwâ!  wâgà, âna gà pâra, â gà inapàpari ê Mwaciri kà Pwiduée.» \p \v 61 \x - \xo 9:61 \xt 1 Rois 19.20\x*Napwa naa goo pwi jè âboro, âna é ina tà Iésu pâ: «Üu, co Pwi Ukai, go o mwa pâra wiâgà. Êco na gà naaô ma go mara picijii ê tâa kôo.» \p \v 62  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Wà pwina é tòpò îê naa goro ê béû, â é ciburà niâ wâjué côwâ, âna wà pwiibà, âna o càcaa pâri ma é tò naa na Mwaciri kà Pwiduée.» \c 10 \s1 É cùru pâ tèpa 70 âboro Iésu \r Mataio 11.20–24, 13.16–17 \p \v 1 \x - \xo 10:1 \xt Maréko 6.7\x*Wà Pwi Ukai, âna é pitòrigari 70\f + \fr 10:1 \fq 70—\fl é, \fqa 72 \ft na pàra Tii Pwicîri naa na grec.\f* âboro, â é ipanuârà ba ârailu, béaa kêe, naa na pâ village ma pâ ére na é niimiri pâ é pâra naawê. \v 2 \x - \xo 10:2 \xt Mataio 9.37–38; Ioane 4.35\x* é ina tàra pâ: «Dau maina ê ârapiûnya na o pwa\f + \fr 10:2 \fq Dau maina ê ârapiûnya na o pwa—\ft Pai ina wèe pâ, dau wâru tàpé na càra caa têre ê Picémara Wâdé.\f*. Êco na càcaa wâru a wakè. Guwà pwapwicîri ma ilari cai jii pwi apooro aupwanapô, ma é panuâ me mwara cè pàra tèpa wakè, ba na rà o pitu. \v 3 \x - \xo 10:3 \xt Mataio 10.16\x*Guwà pâra, [â guwà ipwacôoco]! Ba go cùruwà pwacèwii ê pâ nari mutô naa nabibiu kâra macii a piuti. \v 4 \x - \xo 10:4 \xt Mataio 10.7–14; Maréko 6.8–11; Luka 9.3–5\x*Â, na guwà pâra, â guwà cibwaa pa cè mwani, ma cè atà.  guwà popa co du wâraâwà.  guwà cibwaa tà pwa jèkutâ\f + \fr 10:4 \fq Tà pwa jèkutâ—\ft Grec: \fqa Ipwabwàcu. \ft Ba péa o gòrirà, â càra caa pwa ê wakè na é cùruwà goo.\f* ma cè jè âboro wii naigé.» \p \v 5 «Â, na guwà tò naa na jè pwârawâ, â guwà ilari jii Pwiduée ê [aupwényunyuâari ma] pinaanapô kêe, naa gò tàpé na rà tâa wê. \v 6  wiàna rà tèpa âboro na rà jèe tâa na ê pinaanapô, â o mwa tâa tàra ê aupwényunyuâari.  wiàna càcaa wàrapwiri, â o nye wâjué côwâ naa gòwà ê aupwényunyuâari kàwà. \v 7 \x - \xo 10:7 \xt Lévitique 19.13; 1 Korénito 9.6–14; 1 Timotéo 5.18\x*Na guwà tâa na cè jè village, â wâdé na guwà tâa na caapwi pwârawâ.  guwà cibwaa piwâ na guwà tòpi jiirà ê utimuru, ba wà pwi a wakè, âna wâdé na é tòpi ê uti kêe. \p \v 8 \x - \xo 10:8 \xt 1 Korénito 10.27\x*«Wiàna rà tòpiwà wà tèpa âboro naa na village, â guwà tòpi ê utimuru na rà naa tàwà. \v 9  guwà nama tiàu ê maagé kà tèpa âboro wê.  guwà ina tàra jècaa pâ: “É tàgére tòpò ê Mwaciri kêe wà Pwiduée, â gà jèe tàmwünyabwerié!”» \s2 Tàpé na tàutàra goro popai \p \v 10 «Wiàna càra caa tòpiwà naa na jè village, â guwà pâra naa na aupitapitiri kà tèpa âboro, â guwà inapàpari tàra pâ: \v 11 \x - \xo 10:11 \xt Apostolo 13.51, 18.6\x*“Bà câtùra ê dàuru puu kâra ê napô kàwà, gée goo âbà, [ba naa câmu kâra ê pitèimuru kà Pwiduée]!  guwà ipwacôoco, ba jèe tàmwünyabweri ê Mwaciri kêe!” \p \v 12 \x - \xo 10:12 \xt Genèse 19.24–25; Mataio 10.15, 11.24\x*«Â go ina tàwà ê âjupâra pâ: Ée mwa pwa wârimuru tàra wà Pwiduée, na Tòotù na ée mwa pitèi pâ âboro.  o dau maina ê wârimuru kàra, jii tàpé gée *Sodoma. \p \v 13 «Guwà ipwacôoco, wâguwà tèpa âboro wâ Korazine ma Bethsaïda\f + \fr 10:13 \fq Korazine ma Bethsaïda—\ft Du ville na wâmwünyabweri ê nawià Galilée.\f*! Ba o naa wârimuru tàwà! Ba go jèe pwa pâ muru na dau maina naa jaawà, â câguwà caa cèikî! Niimiri cai du ville Tyr ma Sidon biu, [âna dau èpà ê tûâ kà tèpa âboro wê]. Êco na, wiàna rà côo ê pwina go pwa naa jaawà, â pwiri jèe gòiri cè pai pitòotéri ê wâro kàra.  pwiri rà paari naa goro cè pai coona dodà kàra, ma pitâmirà goro dà\f + \fr 10:13 \fq Coona dodà…pitâmirà—\ft Pai pwa kà tèpa Juif na rà pinünüma, é, na rà pijinünü.\f*! \v 14  o dau maina ê wârimuru kàwà, jii tàpé Tyr ma Sidon. \p \v 15 «Â ipaiwà naa goowà, wâguwà tèpa âboro naa na village Capernaüm. Ba guwà niimiri pâ pwamuru naa goowà, â guwà pwacèwii Pwiduée\f + \fr 10:15 \ft 2\+ord e\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa Gona guwà too naa napwéretòotù?\f*. Bwa! [Nye piticèmuru naa goowà, â ée] mwa naawà boo dari tèpa bà!» \p \v 16 \x - \xo 10:16 \xt Mataio 10.40; Luka 9.48; Ioane 5.23\x* é ina mwara wà Iésu tà tèpa âboro kêe pâ: «Wiàna é pitêre dàwà cè pwi jè âboro, âna wâgo na é pitêre dòo.  wiàna câé caa tòpiwà cè pwi jè âboro, âna wâgo na câé caa tòpio.  wiàna câé caa tòpio, âna câé caa tòpi Pwina é cùruo me.» \p [ rà pâra pâ wà tèpa 70\f + \fr 10:16 \fq 70—\fl é, \fqa 72 \ft na pàra Tii Pwicîri naa na grec.\f*.] \s2 Rà wâjué me côwâ \p \v 17 Ûna rà wâjué me côwâ, âna po dau maina pai ipwàdée kàra, â rà ina pâ: «Pwi Ukai, gà côo, wà mwara tèpa duée, âna rà pitêre dàbà, na bà tü tàra\f + \fr 10:17 \fq Tü tàra—\ft Grec: \fqa Patùrarà.\f* naa na neegà!» \p \v 18 \x - \xo 10:18 \xt Ioane 12.31; Auinapàpari 12.8–9\x* é tòpi tàra wà Iésu pâ: «Guwà têre! Go côo wà *Caatana, na é tûuboo gée napwéretòotù pwacèwii ê âra! \v 19 \x - \xo 10:19 \xt Psaume 91.13; Maréko 16.18\x* go jèe naa tàwà ê tàrù ma pàtàmee, naa gò Caatana.  guwà o pâra gòro cè dòèa, ma cè keecii\f + \fr 10:19 \fq Keecii—\fqa Scorpion. \ft Gòowaa.\f*, â o nye ticè cèna côwâriwà. \v 20 \x - \xo 10:20 \xt Filipi 4.3; Auinapàpari 3.5\x*Êco na guwà cibwaa ipwàdée co, gée goro na rà pitêre dàwà ê pâ duée!  wâdé na guwà dau ipwàdée, gée goro na é jèe wii ê neewà wà Pwiduée, naa na Tii kêe, naa *napwéretòotù.» \s2 É pwaolé tà Pwiduée wà Iésu \p \v 21 Ûna é ina pwiri wà Iésu, â é nye dau ipwàdée kaa goro ê Nyuâaê Pwicîri.  é ina tà Pwiduée pâ: «Go ipwaolé tâgà, co Caa, wâgà na gà Pwi Ukai kâra napwéretòotù ma gòropuu! Ba gà naapwàniri pâ muru bèepwiri, jii tèpa tâmogòorimuru ma wà tèpa tàmanga, â gà paari tà tàpé na càra caa câmu\f + \fr 10:21 \fq Tàpé na càra caa câmu—\ft Grec: \fqa Tèpa nari èpo.\f*. Ba nye wiâra ê câbawâdé'gà.» \p \v 22 \x - \xo 10:22 \xt Ioane 3.35, 10.15\x*[ é ina tà tàpé na rà têreê pâ]: «Êdiri ê pwina tâa tà Caa kôo, âna é jèe naa tôo. Nye wàé co na é tâmogòorio, wâgo Pwina naîê.  nye wâgo co na go tâmogòorié.  go paarié tà pàra tàpé, ba na rà tâmogòorié mwara.» \p \v 23 Ûna rà tâa acari ma wà tèpa *câmu kêe, â é ina tàra wà Iésu pâ: «Dau wâdé ba kàwà, ma cidòri nyuâawà, ba wâguwà na guwà côo pâ muru [na dau pwényuâa]! \v 24 Ba go ina tàwà pâ: Wâru tèpa *péroféta ma tèpa ukai na dau nümarà na rà côo ê pwina guwà côo, êco na càra caa côo.  nümarà na rà têre ê pâ popai na guwà têre, êco na càra caa têre.» \s1 Ê pimeaari âna é Naèà na piwéna \p \v 25 \x - \xo 10:25 \xt Mataio 22.35–40; Luka 18.18\x*[Na jè tòotù, âna] é tèepaa medari Iésu wà pwi jè *dotée goro ê Naèà. Ba nümee na é tacaié.  é tawèerié pâ: «Pwi a pwa pupûra, dà cèna go pwa, ma o tâa tôo ê *wâro dàra gòiri jaa Pwiduée?» \p \v 26  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Dà cèna wii naa na ê *Naèà? Dà cè pai tâmogòori'gà?» \p \v 27 \x - \xo 10:27 \xt Lévitique 19.18; Deutéronome 6.5\x* é ina têe i pwi âboro pâ: «\qt Wâdé na gà meaari Pwi Ukai Pwiduée'gà, gée na diri ê pwâranümagà, ma ê wâro'gà, ma ê nii'gà, ma ê pai tâmogòori'gà.\qt*\rq Deutéronome 6.5\rq*\qt  gà meaari tèpa âboro\qt*\f + \fr 10:27 \fq Tèpa âboro—\ft Grec: \fqa Pwi âboro na é tàmwünyabwerigà, \fl é, \fqa pwi jèneregà.\f*\qt pwacèwii ê pai pimeaarigà côwâ.\qt*» \rq Lévitique 19.18\rq* \p \v 28 \x - \xo 10:28 \xt Lévitique 18.5\x* é tòpi têe wà Iésu pâ: «Üu kaa. Gà po tòpi bwàti.  gà wàrapwiri cè pai pwa'gà, ba na o tâa tâgà ê *âji wâro.» \p \v 29 Êco na wà i pwi âboro, âna nümee na é paari pâ é *tàrù.  é tawèerié mwara pâ: «Â gona wàilàapà pwi âboro, na wâdé na go meaarié?» \p \v 30 [ é pwa ucina wà Iésu, ba na bétòpi têe.] \s2 Ucina goo pwi Samaria \p É ina pâ: «É mwa tâa wà pwi jè âboro, [pwi jè jènerejè, tèpa *Juif. Â, na jè tòotù] â é mwa boo gée *Iérusaléma naa Iériko. Â, na é pâra wii naigé, â rà èié ma pwatarié wà tèpa mura.  rà popa diri pâ mwani kêe ma pâ ârabwée kêe.  rà panuâê na pwa na é jèe bà. \p \v 31 «Â nabwé, â é me wii naigé [wà pwi jè jènerejè] wà pwi jè a pwa *ârapwaailò. Ûna é pâmari i pwi âboro, â é nye pàgà kaa gooé, â é nye pâra wii naigé kêe. \v 32  é tèepaa me wà pwi jè ênawéna kâra *Wâra pwapwicîri\f + \fr 10:32 \fq Ênawéna kâra Wâra pwapwicîri—\ft Grec: \fqa Lévite. \ft Wakè kâra ê wâao kà Lévi.\f*.  é nye pwacèwii pwi a pâbéaa, â é nye wiâ naigé kêe. \p \v 33 «Â nabwé, â é tèepaa me pwi jè ârapàara tàpé *Samaria—[wàilà na guwà pièpà ma wàilà].  é côo i pwi âboro, â nye dau maina kaa pai meaarié kêe. \v 34  é tuboo naa gooé, â é wicèpwiri ê wâi\f + \fr 10:34 \fq Wâi—\ft L'huile ma dipâa.\f*, naa gòro pâ aurumuru kêe, â é târamiri.  é tàmee too naa gòro i buriko kêe.  é popaé pâ naa na wâ kà tèpa pârame, â é wéaarié naawê. \fig Pwi Samaria na é pwi âji jènereê|src="043 CN01749B.TIF" size="col" ref="10.34" \fig* \p \v 35 «Na dàuru kêe, âna [é ipwa-bwàtié, ba na é wiâ côwâ ê naigé kêe. Â] é naa mwani\f + \fr 10:35 \fq Mwani—\ft Grec: \fqa Ârailu mwani pwaa (deniers)\ft , pwacèwii wâri pwi caapwi âboro naa na ârailu tòotù.\f* târa i pwi apooro i pwârawâ ma ina têe pâ: “Gà wéaari bwàti wà pwini.  wiàna càcaa pâri ê mwani bèeni, â go mwa wâri cè dèreè, wiàna go wâjué me côwâ.” \p «Â nabwé, â é pâra wii naigé kêe.» \p \v 36 [ é tubanabwé ê ucina bèepwiri wà Iésu, â é tawèeri pwi dotée goro ê Naèà pâ]: «Wàilàapà, gée goo tèpa âracié âboro bèepwiri, [na é âji meaari wà i pwi âboro na pwatarié? Wàilàapà] na é pwi âji jènereê? Dà cè auniimiri'gà?» \p \v 37  é tòpi i pwi dotée goro ê Naèà pâ: «Wà pwi na ia é pwa na wâdé têe ma pitu têe.» \p  é ina têe Iésu pâ: «Gà pâra, â gà ipwacèwiié!» \s1 Ru tòpi Iésu wà Marthe ma Maria \p \v 38 Rà pâra wii naigé [dàra Iérusaléma] wà Iésu ma tèpa câmu kêe.  rà tèepaa naa na jè village, na é tâa wê tô ilàri na nee Marthe.  é tòpirà na pwârawâ kêe. \v 39 \x - \xo 10:39 \xt Ioane 11.1, 12.2–3\x* pwa tô jiié, na nee Maria, na é tâaboo naa jaa Iésu, ba na é tàmaari diri ê popai kêe. \p \v 40  wà Marthe, âna é nye gére pâracùu goro pwaailò, â é putàmu naa goo tô jiié, â é ina tà Iésu pâ: «Pwi Ukai, wà tô jiio, âna é nye tà panuâô ma go wakè acari!  pwiri nye wâdé ba kâgà? Gà ina têe pâ é me, ma é pitu tôo!» \p \v 41  é ina têe wà Pwi Ukai pâ: «Au, tôoni, gà po dau géaa nabà, goro pâ muru [na piticèmuru naa goo]. \v 42 \x - \xo 10:42 \xt Mataio 6.33\x* gà côo, nye caapwi co ji muru na pwamuru naa goo.  wà Maria, âna é jèe pâmari.  o câ mwa caa pa jiié.» \c 11 \s1 Popai goro pai pwapwicîri \r Mataio 6.9–13, 7.7–11 \p \v 1 Na jè tòotù, â é pwapwicîri na jè ére wà Iésu.  gée na càùé, â wà pwi jè ârapàara tèpa *câmu kêe, âna é ina têe pâ: «Pwi Ukai, gà pacâmuribà goro pwapwicîri, ba é wàrapwiri wà *Ioane Pwi a piupwaa tà tèpa câmu kêe.» \s2 Pwi Caa kâbà… \p \v 2 É tòpi têe pâ: «Wàéni cè pai pwapwicîri kàwà: \b \li1 “Pwi Caa kâbà, \li1 Wâdé naa papwicîri ê neegà. \li1 Wâdé naa coo ê Mwaciri'gà. \li1 \v 3 Gà naa tâbà cè utimuru cèna pâribà diri na pâ tòotù. \li1 \v 4 Gà pwanauri pâ èpà kâbà, pwacèwii na bà pwanauri tàra ê pâ èpà na rà pwa tâbà. \li1 Gà cibwaa panuâbà naa na tacai.”» \s2 Ucina goro pai pwapwicîri \p \v 5-6 Wà Iésu, âna [é pacâmuri mwara tèpa câmu kêe goro ê pai pwapwicîri] â é ina tàra ê ucina bèeni: «Guwà jèe niimiri cai ni: É tèepaa me wà pwi jè âboro naa jaagà, na po nabibiu kâra ne.  ticè utimuru wâ pwârawâ'gà.  gà itàa naa jaa pwi jè béegà, â gà ilari jiié ê âracié poloa. \p \v 7 «Êco na é jèe puu wà pwini, â câé caa còobé naa googà, â é po ina boo co pâ: “Naaô! Bà jèe cau puu ma tèpa nari èpo kôo.  jèe kiiri i goropwârawâ, â tàutôo dàra còobé!”» \p \v 8 [ é ina wà Iésu pâ]: «Pwiri o câé caa pitu tâgà gée goo na é pwi béegà. Êco na ée mwa pitu tâgà, [wiàna gà tà cùu taaci. Â] gée goo pai pidàpwicâarigà ma wàrakee'gà\f + \fr 11:8 \fq Wàrakee (é, wàrakeke)—\fqa Insistance, obstination.\f*, â ée mwa naa tâgà ê pwina nümagà goo. \s2 Guwà ilari jii Caa â o naa tàwà \p \v 9 «Êkaa na go ina tàwà pâ: Wâdé na guwà nye tà ilari taaci [jii wà Pwiduée] ba ée mwa naa tàwà.  guwà nye tà mudàra taaci, ba guwà o mwa pâmari.  guwà nye tà cùu taaci ê goropwârawâ, ba o mwa tàpiri tàwà. \v 10 Üu, ba wà pwina é ilari, âna o naa têe.  wà pwina é mudàra, âna é pâmari.  wà pwina é cùu ê goropwârawâ, âna o tàpiri têe. \p \v 11 «{ o wàilàapà nawà, na o naa cè atü târa cè èpo kêe, wiàna é ilari jiié cè poloa?} O wàilàapà na o naa cè dòèa, târa cè èpo kêe, wiàna é ilari cè ârawéà? \v 12  o wàilàapà na o naa têe cè wàramiida\f + \fr 11:12 \fq Wàramiida—\ft Grec: \fqa Keecii \ft (scorpion).\f* wiàna é ilari cè narija? \v 13 Ba wâguwà, tèpa âboro èpà, âna guwà tâmogòori naa ê pwina wâdé tà tèpa nari èpo kàwà.  wà Pwiduée Caa kàwà nidò napwéretòotù, na é wâdé, âna ée mwa naa, [naa goro piticèmuru naa goo] ê Nyuâaê Pwicîri, tà tàpé na rà ilari jiié.» \s1 É cicara Caatana ma tèpa duée \r Mataio 12.22–30,43–45; Maréko 3.22–27 \p \v 14 Na jè tòotù, â wà Iésu, âna é tü târa ê duée gée goo pwi âboro na é kûukû. Ûna é còobé i duée, â é nye tùra kaa i pwi a kûukû.  rà pò gooé diri pâ âboro na rà tâa wê. \p \v 15 \x - \xo 11:15 \xt Mataio 9.34, 10.25\x*Êco na wà pàra tàpé gée goorà, âna rà ina pâ: «É tü târa ê pâ duée goro ê pàtàma *Caatana\f + \fr 11:15 \fq Caatana—\ft Grec: \fqa Béelzébul. \ft Côo mwara \fqa Caatana \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f*, pwi ukai kà tèpa duée!» \p \v 16 \x - \xo 11:16 \xt Mataio 12.38\x*Wà pàra tàpé, âna nümarà na rà pitü tûâ têe.  rà ina têe pâ: «Paari tâbà ê *câmu kâra pàtàma Pwiduée na wâgoogà.» [Ba nümarà na rà paari pâ câé caa wakè goro pàtàma Pwiduée.] \s2 Go wakè goro pàtàma Pwiduée \p \v 17  é tâmogòori auniimiri kàra wà Iésu.  é ina tàra pâ: «Wiàna é ipaa dèe côwâ ê jè mwaciri, â o tédidirié\f + \fr 11:17 \fq Tédidiri—\fqa Casser en morceaux. \ft Grec: \fqa  o mwa tûu naa gòrà ê pâ wâ kêe.\f*. \v 18 Wiàna é ipaa dèe côwâ wà Caatana, â o wànau târa cè pai cimwü wàra ê mwaciri kêe?! Guwà ina pâ, go tü târa pâ duée goro ê pàtàma Caatana. \v 19 Êco na, wiàna wàrapwiri, â wàilàapà, na naa tà tèpa béewà ê pàtàmee, ma rà tü târa pâ duée? Bwa! Ê pwina rà pwa, âna paari tàwà pâ guwà tàgére pitanami naa gooò. \v 20 Ba wâgo, âna go tü târa pâ duée, goro ê pàtàma Pwiduée.  wiàna wàrapwiri, â [jè cau côo bwàti pâ] é jèe mara tòpò ê Mwaciri kêe naa jaawà! \p \v 21 «Â guwà jèe niimiri cai ni: Wà pwi âboro na pwa nii kêe, âna pwa gò ma da kêe, â o pâri ma é wéaari ê wâ kêe ma neemuruê. \v 22 \x - \xo 11:22 \xt Kolosé 2.15\x* càcaa wâgotêe, ba é pûra naa goo pâ neemuru paa kêe. Êco na, wiàna é me nau ipaa dèe pwi jè âboro na dau pwa nii kêe, â ée piétò jiié.  ée mwa popa jiié diri pâ neemuru paa kêe, bau diri pâ muru na tâa na wâ kêe. \p \v 23 \x - \xo 11:23 \xt Luka 9.50\x*«Guwà têre, wà pwina câé caa wâjaao, âna é cicarao.  wà pwina câé caa pitu tôo ma bu panaimari, âna é tédidiri.» \s2 Pai pâra ma wâjué kà tèpa duée \p \v 24 «[Guwà têre cai ni]: Wiàna pwa duée, goo pwi jè âboro; â wiàna é còobé gée gooé, â gona é pâ naapà? É paé ma me, na pâ ére na aupiticia. Ba é mudàra cè ére cèna é tâa wê. Êco na câé caa pâmari.  é niimiri pâ, ‘Go wâjué pâ côwâ, naa na i pwârawâ kôo.’ \p \v 25 «Â é wâjué, â é pâmari i wâ, âna nye po baléri bwàti, ma pitòimiri bwàti. \v 26  é wâjué nau mudàra tèpa 7 duée bée, na rà dau èpà jiié.  rà tò nau pitâa na i wâ.  wà pwi âboro-bà, âna é mwa dau èpà kaa jii béaa!» \s1 Pàra pai tòpi kà Iésu târa pâ âboro \r Mataio 12.38–42 \p \v 27 \x - \xo 11:27 \xt Luka 1.28,42,48\x*Ûna é gére tùra wà Iésu, â é nye tomara too kaa tô jè ilàri—tô jè ârapàara tèpa âboro na rà tàmaari Iésu.  é ina pâ: «Cidòri nyuâa tô ilàri na é pitàmarigà, ma pa-digà!» \p \v 28  é tòpi wà Iésu pâ: «Cidòri nyuâa tàpé na rà têre ê popai kà Pwiduée, ma pitêre dàra!» \s2 Cibwaa mudàra cè jè câmu kêe \p \v 29 \x - \xo 11:29 \xt Mataio 16.4\x*Wâru tèpa âboro na rà pâmari wà Iésu, [ba na rà tàmaariê] â rà tapoo igabiarà naa gooé. \p  é ina tàra mwara pâ: «Wà tèpa âboro nabà, âna rà dau èpà, ba [càra caa pitêre dà wà Pwiduée. Â] rà ciburà ilari jiié cè câmu kâra pàtàmee. O nye ticè câmu na rà mwa caa côo mwara, jii i pwi ia é tèepaa tà *péroféta Iona\f + \fr 11:29 \fq Iona—\ft Péroféta na pàara biu, âna ia âracié tòotù ma âracié ne kêe, nanaara i ârawéà (Mataio 12.40). Ucina goo pai tâa na aubà kà Iésu, béaa kâra pai wâro côwâ kêe.\f*. \v 30 Ba wàépwiri ê câmu kêe tà tèpa âboro wâ Ninive [pâ, nye wà Pwiduée na ia é cùrué pâdarirà].  wàrapwiri [ê pwina o tèepaa tôo] *Pwina naîri âboro, na o câmu tà tèpa âboro nabà.» \p \v 31-32 \x - \xo 11:31-32 \xt 1 Rois 10.1–10\x*\x - \xo 11:31-32 \xt Jonas 3.5–10\x*«Wà tèpa âboro wâ Ninive, âna rà têre ê pupûra kà péroféta Iona, â rà nye pinünüma ma pitòotéri ê càrarà.  guwà côo, é wâni, pwi jè âboro na é dau piwéna jii Iona.  o tèepaa ê Tòotù na ée mwa pitèi tèpa âboro na wà Pwiduée. Â, na tòotù-bà, âna wà tàpé Ninive, âna rà o cimadò na arawà, wâguwà tèpa âboro nabàni, â rà o piciapwâ goowà. [Ba tàutàwà na guwà têre.] \p «Â guwà jèe niimiri cai wà tô ilàri ukai naa napô Saba\f + \fr 11:31-32 \fq Naa napô Saba—\ft Grec: \fqa Du sud.\f* na pàara biu, âna ia é me gée napô kêe na dau wâiti, ba na é têre pwâratùra kà ukai *Solomona na tâbawêe goro autâmogòori kêe.  guwà côo, é tà wâni jaawà pwi jè âboro na é dau piwéna jii Solomona. Â, na Tòotù na ée mwa pitèi ê pâ âboro na, wà Pwiduée, â wà tô ilàri ukai-bà, âna ée mwa cimadò na arawà, wâguwà tèpa âboro nabà, â ée mwa piciapwâ goowà. [Ba tàutàwà na guwà pinünüma ma guwà biiwà!]» \s1 Guwà wâro na pwéelaa \r Mataio 5.15, 6.22–23 \p \v 33 \x - \xo 11:33 \xt Maréko 4.21; Luka 8.16\x*«Câjè caa nuri ê wâra ânye, ma jè cajipi goro ê jè cio, é wâpà wiàna jè naapwàniri naa na jè ére! Bwa! Jè nye tòpò dòiti, ba na rà o côo bwàti wà tàpé na rà tò naa wâ. \fig Wâra ânye na tòpòé dòiti|src="044 hk00152c.tif" size="col" ref="11.33" \fig* \v 34 Guwà têre, ê âraporomeejè, âna ê pwéelaa kâra naiijè.  wiàna nye wâdé ê âraporomeejè, â diri ê naiijè, âna é tâa na pwéelaa.  wiàna èpà ê âraporomeejè, â diri ê naiijè, âna é tâa na bàutê. \v 35 Guwà ipwacôoco, ba péa ê pwéelaa naa wâgoowà, âna é péa pâra nau bàutê. \v 36 Wiàna é tâa googà ê pwéelaa, â o ticè jè ére gée googà cèna o tâa na bàutê. Ba é pwacèwii ê ânye na é èùrugà goro ê pwéelaa kêe.» \s1 É patêre tèpa Farasaio wà Iésu \r Mataio 23.1–36; Maréko 12.38–40 \p \v 37 É tubanabwé ê pupûra bèepwiri wà Iésu.  é me wà pwi jè *Farasaio, â é todà Iésu, ba na rà pi-ija na pwârawâ kêe [ma wà tèpa Farasaio bée].  rà tèepaa naa pwârawâ, â rà tâaboo naa goro taapà. \v 38  wà Iésu, âna câé caa nuwa ê du îê béaa kâra ê pai ija [wàra naa na nyamanya kà tèpa *Juif].  é pò wà pwi Farasaio [â càcaa wâdé têe]. \p \v 39  é ina têe wà Pwi Ukai Iésu pâ: «Wâguwà tèpa Farasaio, âna guwà nuwa bwàti gòroigé kâra wârado ma ngapò. Êco na ê pwâranümawà, âna nye po wâbé kaa goro ê pwina èpà, â guwà tèpa iau ma pwa kûu! \v 40 Guwà tèpa imwüru! Ba gona câguwà caa tâmogòori pâ, wà Pwiduée na é pwa ê gòrocàùru ngapò, âna nye wàé kaa mwara, na é pwa ê nanaara ngapò? \v 41 Wâdé na guwà naa tà tàpé na ticè kàra ê pwina tâa na pâ ngapò ma wârado kàwà. Ba na wàrapwiri, â o po pwéelaa bwàti ê du îwà bau ê pwâranümawà!» \p \v 42 «Guwà naa tà Pwiduée ji caapwi gée goro 10, gée goro pâ jèpa arapwüru\f + \fr 11:42 \fq Gée goro pâ jèpa arapwüru—\ft Napéaati naa na grec pâ: \fqa Menthe ma rue ma diri pàra doromuru.\f*. [ nye wâdé.] Guwà ipwacôoco, làpé! Ba câguwà caa pâra wiâra [ê pwina piâjimuru naa na ê *Naèà]—ê pai tòimiri tèpa âboro, ma pai meaarirà wiâra ê câbawâdé kà Pwiduée\f + \fr 11:42 \fq Ê pai tòimiri…wiâra ê câbawâdé kà Pwiduée—\ft Grec: \fqa Ê tàrù ma pimeaari kà Pwiduée. \ft Ê tàrù (justice), âna, na jè pitòimirijè ma pacoo ê napârajè tà pàra tàpé, ma naa tàra ê pwina wâdé.\f*. Wâdé na guwà pacoo diri pâ pwiibà, na maina, bau diri ê nyi nari naèà na kîri. \p \v 43 «O dau maina wârimuru kàwà, wâguwà tèpa Farasaio! Ba guwà nye mudàra ê pâ autâa na tâa béaa, na pâ *wâra pitapitiri.  dau wâdé tàwà, na rà nye pwabwàcu tàwà, ma pwamainawà, na ara diri tèpa âboro. \p \v 44 «Guwà pwacèwii ê pâ bwàmu na càcaa tòimiri\f + \fr 11:44 \fq Bwàmu na càcaa tòimiri—\fl é, \fqa Bwàmu na câjè caa côoê.\f*. Ba, na jè pâra naa gò, â câjè caa tâmogòori pâ jè gére pâra gò cè bwàmu.» \p \v 45 Wà pwi jè *dotée goro ê Naèà, âna [é têre ê popai kà Iésu bèepwiri, goo wà tèpa Farasaio. Â] é ina têe pâ: «Pwi Ukai, na gà ina pwiri, â gà pi-inabà ba èpà mwara, wàibà tèpa dotée goro ê Naèà!» \p \v 46  é tòpi têe pâ: «Ipaiwà naa goowà mwara! Guwà ipwacôowà, co tèpa dotée goro ê Naèà! Ba o dau maina mwara ê wârimuru kàwà. Ba pâ pitûâ kàwà, âna pwacèwii pâ nakake na dau tòina, na guwà nama rà kakeri wà tèpa âboro.  tàutàwà na guwà tu naa goo, goro ji caapwi mangadaîwà! \p \v 47-48 «Üu! O dau maina wârimuru kàwà. Ba wà tèpa jojoorowà, âna rà pòtàmwara tèpa péroféta [kà Pwiduée].  nabàni, âna guwà bari ê bwàmu kà tàpé na rà pòtàmwararà! Â, na wàrapwiri, â guwà paari pâ, guwà wâgoo ê pwina rà pwa wà tèpa nyimuwà ma upàwà! \v 49 Ba wàéni ê pwina é ina goowà wà Pwiduée, wà Pwina é tâmogòori diri: “Go o mwa panuâ pâ tàwà tèpa péroféta kôo, ma tèpa *apostolo kôo.  guwà o tubaèpà tàra, tiagoo na guwà o tétàmwara pàra tàpé.” \p \v 50 «Â ée mwa pitèiwà wà Pwiduée, goro ê pai pòtàmwara diri tèpa péroféta kêe, gée na autapoo goro gòropuu— \v 51 tapoo naa goo Abéla, tiagoo Zakaria\f + \fr 11:51 \fq Zakaria—\ft Pwi bénabwé âboro gée goo tàpé na pòtàmwararà naa na Aamwari Béaa (l'Ancien Testament).\f*, pwina naî Barakie. Ba wàé na ia rà pòtàmwereê, naa nabibiu kâra i aupwa *ârapwaailò, ma i ére na dau pwicîri!  go ina tàwà pâ: O wâguwà, tèpa âboro nabà, na o pitèiwà goo\f + \fr 11:51 \ft É ina wà Iésu pâ, ipaiwà naa goorà, ba rà o jèe pòtàmwereê, âna é pwi péroféta mwara.\f*! \p \v 52 «Wâguwà tèpa dotée goro ê Naèà, âna napârawà ma guwà tàpiri tà tèpa âboro ê autâmogòorimuru naa na *Tii Pwicîri. Êco na guwà naapwàniri jiirà\f + \fr 11:52 \fq Napârawà ma guwà tàpiri… \ft Grec: \fqa Guwà patâjii ê kii târa autâmogòorimuru.\f*! Tàutàwà na guwà tò naa na *Mwaciri kà Pwiduée.  guwà pacoo pàra tàpé, na nümarà na rà tò naa na. Êkaa na go ina tàwà pâ: O dau maina wârimuru kàwà!» \p \v 53 [É tubanabwé ê pwina é ina wà Iésu, â] é còobé gée na wâ [kà i pwi Farasaio].  rà nye dau putàmu kaa, wà tèpa Farasaio ma wà tèpa dotée goro ê Naèà.  tapoo gée goo ê pwi pàara-bà, âna rà ciburà tacaié, ba na rà têre cè pwina é ina. \v 54 Ba rà bu naigé ma rà pitòtié gée goro cè pai mwa tòpi kêe. \c 12 \s1 Ê pagòo tèpa câmu kêe wà Iésu \r Mataio 10.19–33 \p \v 1 Na pàara na é gére patùra tèpa *Farasaio wà Iésu, âna jèe pâra na dau piwâru too ê pâ âboro, na rà me [nau têreê].  rà tapoo pi-igabiarà. \p  béaa kâra ê pai patùrarà kêe, âna é pacâmuri tèpa *câmu kêe. \s2 Ê pwina cârü âna o inapàpari \p É ina tàra pâ: «Guwà ipwacôoco ê ‘nyaa kâra poloa’ kà tèpa Farasaio—ba rà paari ê pwina wâdé, â rà pwàniri ê èpà kàra. \v 2 \x - \xo 12:2 \xt Luka 8.17\x*Ba diri ê pwina jèe naapwàniri nabà, âna o mwa paari naa na pwéelaa widàuru.  o pâri ma jè côo bwàti! \v 3  ê muru na guwà ina pwàniri naa na bàutê, âna o inapàpari naa na pwéelaa.  ê muru na guwà pitànunuuri, naa na naditàrawâ, âna o mwa tomara too, naa na gomu kâra âboro.» \s2 Dau pwamuru naa goowà \p \v 4 «Â guwà cibwaa nama wâgotàwà goro pâ âboro, co tèpa béeò. Ba wiàna rà pòtàmwara naiiwà, â o nye ticè jè muru, cèna o piwéna mwara jii pwiri. \v 5 Êco na guwà ipwacôowà. Wâdé na guwà nama wâgotàwà goo Pwiduée! Ba wàé na pâri ma é pòtàmwara ê naiiwà, ma tüwà naa na ére, na o maagé ma tòina naawê ê nyuâawà. \p \v 6 «Guwà jèe côo cai pâ marü na kîri: Jè icuri 5 marü naa goro ârailu mwani. Êco na nye ticè gée goorà cèna é imwüru jiié wà Pwiduée. \v 7 \x - \xo 12:7 \xt Luka 12.24; Apostolo 27.34\x* wâguwà, âna é nye cau tâmogòoriwà bamwara, tiagoro mwara jéûru wàrapûruwà. Êkaa na go ina tàwà pâ: Guwà cibwaa nama wâgotàwà! Ba dau pwamuru naa goowà na ara Pwiduée, jii ê pâ marü na dau wâru!» \s2 Guwà gòo â guwà inapàpario \p \v 8 «Go ina tàwà pâ: Wà pwi âboro na é ina pâ, é pwi âboro kôo, na ara pâ âboro, â wâgo mwara, âna go o ina pâ, é pwi âboro kôo, na ara tèpa angela kà Pwiduée. \v 9  wà pwi âboro na é pitütôowâriô, na ara pâ âboro, â wâgo mwara, âna go o pitütôowâriê, na ara tèpa angela kà Pwiduée. \v 10 \x - \xo 12:10 \xt Mataio 12.32; Maréko 3.28–29\x* o pwanauri diri tàpé na rà tùra ba èpà naa goo *Pwina naîri âboro. Êco na wà pwi âboro na é tùra ba èpà naa goro ê Nyuâaê Pwicîri, âna o càcaa pâri ma pwanaurié. \s2 Ée pitu tàwà Nyuâaê Pwicîri \p \v 11 \x - \xo 12:11 \xt Maréko 13.11; Luka 21.12–15\x*«Guwà têre, rà o mwa tâjùruwà, ba na rà pitèiwà naa na *wâra pitapitiri, ma na ara tèpa ukai, ma tèpa kupénoo. Â, na diri pâ pàara bèepwiri, â guwà cibwaa pidumapiê goro cè pai tòpi kàwà tàra. \v 12 Ba ê Nyuâaê Pwicîri, âna ée mwa paari tàwà, cè pwina guwà mwa ina na guwà coo ararà.» \s1 Popai goro mwani ma neemurujè \r Mataio 6.19–34 \p \v 13 É ina tà Iésu wà pwi jè ârapàara tàpé na rà tà bèepié, pâ: «Pwi a pwa pupûra, é jèe bà wà pwi caa kôo jii ê neemuruê.  câé caa ipâdi naa goobu wà pwi ciòo. Gà ina têe pâ é naa tôo pwina kôo!» \p \v 14  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Pwiini, wàilàapà na nama go pwi a pitèi ma ipâdi ê neemuru-u?» \p \v 15 \x - \xo 12:15 \xt 1 Timotéo 6.9–10\x* é ina târa pâ âboro pâ: «Guwà ipwacôowà, ma guwà cibwaa ciburà mudàra ma wâru tàwà ê pâ muru! Ba ê *âji wâro kà pwi âboro, âna càcaa gée goro ê pâ muru na tâa têe.» \s2 Ucina goo neemurujè \p \v 16 É piwiâ tàra ê ucina bèeni: \p «É mwa tâa wà pwi jè âboro na dau pwa neemuruê. Dau wâru têe ê arapwüru na é piûnyari gée na napuu kêe. \v 17  é mwa pitawèeri pâ: “O dà cèna go o pwa? Ba o càcaa pâri i napié kôo, ma go tòpò i ârawakè kôo.” \p \v 18 «Â é pi-ina têe pâ: “Wâdé na go tédàpa i na autòpò arapwüru na wâdòiti, â go o tapoo côwâ cè jèpwi cèna maina.  go o tòpò naawê diri ê pâ ârawakè kôo, ma êdiri pâ neemuruô. \v 19  gée na càùé, â o mwa tâa tôo pâ utimuru ma neemuruô na wâru, târa pâ naja na wâru.  go o mwa tàpo nao, ma ija, ma wâdo, ma ipwàdée.” \p \v 20 «Êco na é ina têe wà Pwiduée pâ: “Gà piwârau\f + \fr 12:20 \fq Piwârau—\fqa Fou.\f*! Naa ne nabà, âna go o pacôwâri jiigà ê wâro'gà.  diri ê pâ neemurugà na gà iauri, âna o mwa kâî?”» \p \v 21 \x - \xo 12:21 \xt Mataio 6.19–20\x* é ina tà tèpa âboro wà Iésu pâ: «Guwà ipwacôoco! Ba wàépwiri ê pwina o tèepaa mari diri tàpé na rà iauri pâ wâdé kàra naani gòropuu. Ba nye ticè âji wâdé kàra naa jaa Pwiduée!» \s2 Ê pwina âjimuru jii neemurujè \p \v 22 É tabiié wà Iésu naa goo tèpa câmu kêe, â é ina tàra pâ: «Wàépwiri ê majoroé ma go ina tàwà pâ: Guwà cibwaa géaa goro ê wâro kàwà, ma ê naiiwà. Guwà cibwaa pitawèeri pâ: “Jè o mwa ija dà?” ma “Jè o mwa coona dà?” \v 23 Ba ê wâro kàwà, âna é âjimuru jii ê utimuru; â ê naiiwà, âna é âjimuru jii ârabwée! \v 24 Guwà jèe côo cai ê pâ marü. Ba càra caa picâmi ma piûnya, ma càra caa tòpò cè bwà târa pâ tòotù. Êco na wà Pwiduée, âna é nye pa-ijarà.  gona câguwà caa dau piwéna jii ê pâ marü? Akaé! \fig Wà Pwiduée âna é nye pa-ija ê pâ marü|src="045 bk00066c.tif" size="col" ref="12.24" \fig* \v 25 Càcaa gée goro pai géaa goro ija ma wâdo, ma picoona ârabwée, na guwà tàpo nama gòri ê wâro kàwà! \v 26 Ê pidumapiê kàwà, âna o pwacoé ma é tòotéri ê ji caapwi muru. Êkaa na guwà cibwaa pidumapiê! \p \v 27 «Guwà jèe côo cai pâ murubuké na-araé. Ba rà cipu, â càra caa pàti, ma càra caa ta ârabwée.  go ina tàwà pâ: Wà pwi ukai *Solomona, naa na diri ê muugère kêe, âna ê pâ ârabwée kêe, âna càcaa dau wâdé jii ê pwi caapwi murubuké. \v 28  guwà jèe côo cai ê aramwatò: É cipu nabà, â o cîri widàuru naa gòro ânye.  wà Pwiduée, âna é naa ârabwée kàra.  gona o câé caa naa ârabwée kàwà na piwéna jii? Nye dau kîri kaa ê cèikî kàwà! \p \v 29 «Üu kaa, go ina tàwà pâ: Guwà cibwaa dumapiê ma géaa, goro cè pwina guwà o ija ma wâdo! \v 30 Ba wà tàpé na càra caa tâmogòori Pwiduée, âna càra caa nao goro mudàra ê pâ pwiibà. Êco na wâguwà, âna wà Pwiduée Caa kàwà, âna é nye tâmogòori ê pwina nümawà goo. \v 31 Guwà mudàra béaa ê Mwaciri kêe  ée mwa âjagò tàwà mwara goro diri pâ pàra muru bèepwiri.» \s2 Âji wâdé naa napwéretòotù \p \v 32 «Guwà cibwaa nama wâgotàwà, co tèpa âji béeò, wâguwà na guwà pubu âboro kôo. Ba é jèe pacoo wà Caa kàwà pâ, na ée naa tàwà ê Mwaciri kêe! \v 33 \x - \xo 12:33 \xt Luka 18.22\x*Guwà icuri pâ wâdé kàwà, â guwà naa tà tàpé na ticè kàra. Â, na wàrapwiri, â guwà o wéaari ê pâ âji wâdé na rà wâ *napwéretòotù, na o tà tâa awé. Ba ticè a mura wê, na ée popa.  ticè madé na uti, ma ticè waaca\f + \fr 12:33 \fq Madé…waaca—\ft Grec: \fqa Mite.\f* na iri.  o càcaa wai ma botére. \v 34 Ba ê pwâranümagà, âna é wâna é wêe ê wâdé'gà.» \s1 Popai goro pai tà tàcî ma pitêre dàra \r Mataio 24.45–51; Maréko 13.33–37 \p \v 35-36 \x - \xo 12:35-36 \xt Mataio 25.1–13\x*[É ina mwara tà tèpa câmu kêe wà Iésu pâ]: «Guwà tà tàcî, pwacèwii tèpa ênawéna, na rà tapacîri ê pai wâjué côwâ kà pwi ukai kàra. Ba rà o ipwabwàtirà, â rà coona bwàti pâ ârabwée na wâdé, â rà popa ê wâra ânye kàra.  wiàna ée wâjué côwâ gée goro pwa-ija goro piéa, â ée mwa cùu goropwârawâ.  rà o pò ma tàpiri têe. \v 37  o dau wâdé ba kà tàpé na é pâmarirà, wiàna rà tà tàcî ma tapacîê. \p «Go ina tàwà ê âjupâra pâ: Wà i pwi ukai, âna ée mwa coona ê ârabwée kâra ênawéna.  ée mwa patâaboorirà naa goro taapà, â ée mwa naa èrà. \v 38 Üu, [na pàara na rà tapacîê, âna càra caa tâmogòori wiidà na ée mwa tèepaa me]—wiàna naa nabibiu kâra ne, é, wiàna too i tòotù. [Êco na] o cidòri nyuâarà, wiàna é tèepaa me, âna é pâmarirà na rà tà tàcî ma ipwabwàtirà! \p \v 39 \x - \xo 12:39 \xt Mataio 24.43–44; 1 Tésalonika 5.2\x*«Guwà jèe niimiri cai ê pwini: Wà pwi apooro pwârawâ, âna câé caa tâmogòori cè ineretòotù na ée mwa tò naa na wâ kêe, wà pwi a mura na é me naa ne. Ba wiàna é tâmogòori, â pwiri é pacooé. \v 40 Wàé kaa pwiri na go ina tàwà pâ: Guwà tà tàcî. Ba go o mwa tèepaa me côwâ, wâgo Pwina naîri âboro. Êco na o câguwà caa tâmogòori cè pàara cèna go o mwa tèepaa na.» \s2 Pwi ênawéna pwi a pitêre dàra \p \v 41 É tawèeri Iésu wà Pétéru pâ: «Pwi Ukai, gona ê ucina bèepwiri na gà ina, âna ba kâbà co [wàibà tèpa câmu'gà] é, kâra diri pâ âboro?» \p \v 42  é tòpi têe wà Pwi Ukai pâ: «[Kâra diri] tèpa ênawéna na rà pitêre dàra ma pitòimirirà.  wàilàapà pwi ênawéna bèepwiri? Wàéni: I pwi ia é ina têe wà pwi ukai kêe pâ: “Go panuâ tâgà ê wakè bèeni: Gà pa-ija pàra tèpa ênawéna, naa na pàara na o pâri.” \p \v 43 «Â o dau wâdé ba kà pwi ênawéna bèepwiri, wiàna é tèepaa me wà pwi ukai, âna é nye tàgére wakè bwàti! \v 44 \x - \xo 12:44 \xt Mataio 25.21,23\x*Guwà côo, wà pwi ukai, âna ée naa têe ê pitûâ naa goo ê pâ wâdé kêe. \v 45 Êco na, wiàna wà i pwi ênawéna, âna [é pwi âboro èpà, â] é piniimiri pâ, ‘O câé caa nama tèepaa me wài wà pwi ukai.’  é tapoo èi tèpa bée goro wakè.  é dau ija ma wâdo ma ipwirié. \v 46 Â, na jè tòotù na é tàpilée\f + \fr 12:46 \fq Na jè tòotù na é tàpilée—\ft Grec: \fqa Na tòotù na câé caa tapacîê na, ma na ineretòotù na câé caa tâmogòori.\f*, â é nye wâjué me côwâ kaa wà pwi ukai.  ée mwa naa ê wârimuru na dau gòo tà i pwi ênawéna bèepwiri, wàilà diri ma pàra tèpa ênawéna, na càra caa pitêre dàra. \p \v 47 \x - \xo 12:47 \xt Jacques 4.17\x*«Üu, o dau maina ê wârimuru kêe, gée goo na é tâmogòori ê câbawâdé kà pwi ukai kêe, â câé caa pacoo, â ticè na é pwabwàti ba kêe. \v 48 Êco na o càcaa dau maina ê wârimuru kà tàpé na càra caa tâmogòori pâ èpà ê pwina rà pwa. Ba wà pwina naa têe ba wâru, âna o ilari jiié na wâru.  wà pwina jèu âjagò têe côwâ, âna o jèu ilari jiié mwara.» \s2 Rà pitadàrùrà pâ âboro gooò \p \v 49 «Guwà têre, go tèepaa me, ba na go pame ê ânye naa gòropuu.  po dau nümoo na jèe tubanabwé ê wakè bèepwiri\f + \fr 12:49 \fq Jèe tubanabwé ê wakè bèepwiri—\ft Grec: \fqa Jèe udàrù i ânye.\f*! \v 50 \x - \xo 12:50 \xt Maréko 10.38–39\x*Ba o upwaao goro pwi *piupwaa [goro maagé côo na dau maina].  go bwaa nye tàgére tapacîri naa na picâri. \v 51 \x - \xo 12:51 \xt Mataio 10.34–36\x*Guwà cibwaa niimiri pâ go tèepaa me naani gòropuu, ba na go pame pinaanapô. Èkâ! Ba rà mwa pitadàrùrà ê pâ âboro gooò. \v 52 Tapoo nabà, âna rà o pitadàrù pâ pwârawâ. Ba pwiri o ârailu âboro gée goorà na ru wâgooò, â âracié na rà o cicarao\f + \fr 12:52 \fq Na ru wâgooò, â âracié na rà o cicarao—\ft Grec: \fqa Na ru cicara âracié gée goorà.\f*, é, pwiri o âracié na rà wâgooò, â o ârailu na ru cicarao. \v 53 \x - \xo 12:53 \xt Michée 7.6\x* o pitadàrù wà tupédu aénaî, ma du duanaî, ma du duatâa.» \s2 Côoinari pwina tàrù, â guwà pwa! \p \v 54 \x - \xo 12:54 \xt Mataio 16.2–3\x*É ina mwara wà Iésu târa pâ âboro na wâru, pâ: «Wiàna guwà côo pâ nee na dau duu, na rà me gée nawià\f + \fr 12:54 \fq Gée nawià—\ft Grec: \fqa Gée na auduu kâra tòotù.\f*, â guwà nye nama ina pâ, “O popaa” â nye popaa kaa. \v 55  wiàna é cima ê dàré\f + \fr 12:55 \fq Dàré—\ft Grec: \fqa Vent du sud.\f*, â guwà ina pâ, “O wâdé napô” â nye wàra. \v 56-57 Üu, guwà po dau tâmogòori ina naa wâdé napô, é, naa èpà napô.  gorodà na câguwà caa côoinari ê âjupâra, naa na pâ muru na gére tèepaa nabà? Guwà tèpa gòmapwa! [Ba wiàna guwà gére côoinari, â pwiri guwà tâmogòori ê pwina tàrù ma guwà pwa. Êco na tàutàwà. \p \v 58 \x - \xo 12:58 \xt Mataio 5.25–26\x*«Wàéni ê pwina tàrù]: Wiàna é piciapwâ googà wà pwi jèpwi, â gàu mara pinaanapô ma wàé, wiàna gàu bwaa gére wâ naigé pâ naa na aupitèimuru. Ba é péa panuâgà tà pwi a pitèimuru, na ée mwa panuâgà târa pwàliici ma tòpògà naa na karapuu. \v 59  go ina tâgà ê âjupâra pâ: O câgà caa còobé gée na karapuu, wiàna ina pâ, bwaa câgà caa pé wâri diri ê wârimuru'gà!» \c 13 \s1 Guwà tòotéri wâro kàwà! \p \v 1 Na pàara bèepwiri, âna rà medari Iésu wà pàra tèpa âboro, â rà ina têe pâ: «Wà ukai *Pilato, âna é nama tétàmwara pàra tèpa âboro gée Galilée, na pàara na rà pwa *ârapwaailò tà Pwiduée, naa na *Wâra pwapwicîri wâ *Iérusaléma.» \p \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Ioane 9.2\x* é tòpi tàra wà Iésu pâ: «Gona guwà niimiri pâ, rà bà, ba rà dau tèpa pwa na èpà, jii pàra tàpé? \v 3 Bwa!  go ina tàwà pâ: Guwà ipwacôowà, â guwà biiwà ma pitòotéri ê wâro kàwà. Ba câguwà caa tâmogòori cè pwi pàara na guwà o bà na\f + \fr 13:3 \ft Dernière phrase—Grec: \fqa Ba guwà péa tà cau bà pwacèwiirà.\f*! \v 4  guwà jèe niimiri cai wà tèpa 18 âboro, na ia tûu naa gòrà i auba na Siloé, â caagairà. Gona rà dau tèpa âboro èpà jii pàra tèpa âboro Iérusaléma? \v 5 Bwa!  go ina tàwà mwara pâ: Wâdé na guwà pinünüma ma guwà biiwà. Ba guwà péa tà cau bà wài, pwacèwiirà!» \s2 Upwâra wâi na ticè pwêe \p \v 6 É ina tàra ê ucina bèeni wà Iésu: \p «É mwa tâa wà pwi jè âboro.  é mwa [pwa wâru] pâra naa na aupwanapô kêe, ba na é côo ê *upwâra wâi kêe, ma pwa ma mudàra cè pwêe. Êco na mu nye ticè. \p \v 7 \x - \xo 13:7 \xt Luka 3.9\x*«Â é pwa ma ina tà pwi a wakè kêe pâ: “Gà côo! Po âracié naja na go me nau mudàra cè pwêe, â nye ticè. Tépàgàé tâjii! Ba càcaa wâdé na é cèpo tà pi cipu naa goro piticèmuru naa goo, naa ticè pwêe!” \p \v 8 \x - \xo 13:8 \xt 2 Pétéru 3.9,15\x*«Â é tòpi têe i pwi a wakè kêe pâ: “Pwi ukai, tàpo naaê, ba na go bwaa pwabwàti goo. Go o mwa îri tabéaa gooé, ma naa wai kâra upwâra ma pwa puu naa goo.  ju mwa côo na naja noowê\f + \fr 13:8 \fq Noowê—\fqa Na wâwê.\f*. \v 9  wiàna pwa pwêe, â nye wâdé.  wiàna ticè, â gà o mwa bàra tépàgàé.”» \s1 É nama tiàu maagé kà tô ilàri na tòotù pwicîri \p \v 10 Na jè *tòotù pwicîri, âna é tâa na *wâra pitapitiri wà Iésu.  é gére pacâmuri tèpa âboro. \v 11  é tâa wê mwara tô jè ilàri, na é maagé naa na 18 naja. Ba tâa gooé ê duée, â too ê càùé, â càcaa pâri ma é citàrù. \p \v 12  é todèe wà Iésu, â é ina têe pâ: «Tôoni, é jèe tiàu ni i maagé'gà!» \p \v 13  é tòpò îê naa gòé.  é nye citàrù kaa, â é dau ipwamaina Pwiduée! \p \v 14 \x - \xo 13:14 \xt Exode 20.9–10; Deutéronome 5.13–14\x*Êco na é po dau putàmu wà pwi a pitûâ kâra na wâra pitapitiri, gée goo na tòotù pwicîri.  é pwa tèpa âboro, ma ina tàra pâ: «Kaa! Tàpéeni, 6 tòotù na jè wakè na. Wiàna nümawà na tiàu maagé kàwà, â guwà me naa nadàpàra pwapwicîri!  guwà naaco ê tòotù pwicîri!» \p \v 15 \x - \xo 13:15 \xt Luka 14.5\x* é tòpi têe wà Pwi Ukai pâ: «Wàéco! Gà ina, â gà têre côwâ! Gona câguwà caa tipi ê macii kàwà ma pawâdoorà, na tòotù pwicîri? Â? \v 16  wà tô ilàri bèeni, âna é tô gòobàra *Abéraama, pwi jojoorojè.  é piié wà *Caatana naa na 18 naja.  wànau, o nye ticè tàrù kôo ma go tipi ê maagé kêe na tòotù pwicîri?» \p \v 17  rà kamu diri tàpé na rà cicara Iésu. Êco na ê auwâru gée goo tèpa âboro, âna rà dau ipwàdée goro pâ muru na muugère na é pwa. \s1 Du nari ucina goro Mwaciri \r Mataio 13.31–33; Maréko 4.30–32 \p \v 18 É ina mwara wà Iésu pâ: «Napwa ê *Mwaciri kà Pwiduée, âna é pwacèwii dà? Wàéni ê pwi ucina, târa ma guwà tâmogòori: \s2 Pudòro moutarde \p \v 19 «Ê Mwaciri kà Pwiduée, âna é pwacèwii ê jè pudòro moutarde [na dau kîri]. Wà pwi jè âboro, âna é câmi, â é cipu.  é jèe pâ nau dau maina.  pâri ma rà pwa wânaîrà, naa gò pâ ditèe, ê pâ marü.» \s2 Nyaa kâra poloa \p \v 20 «Ê Mwaciri, âna o pwacèwii mwara ni: \v 21 Wà tô jè ilàri, âna é popa ê nyaa kâra poloa, â é biinaimari bau 25 kilo goro dàuru poloa.  é tü tiagoro na é tùu too\f + \fr 13:21 \fq Tùu too—\fqa Gonfler. \ft Pâ nau maina.\f* i poloa!» \s1 Goropwârawâ na picu \r Mataio 7.13–14, 21–23 \p \v 22 É gére pâra dàra Iérusaléma wà Iésu.  é pwa ma pacâmuri tèpa âboro naa na pâ village ma napô, wii naigé. \p \v 23  é tawèerié wà pwi jè âboro pâ: «Pwi Ukai, gona o dau pwâco wà tàpé na rà o udò [ba na tâa tàra ê *âji wâro]?» \p  é ina tà tèpa âboro wà Iésu pâ: \v 24 «Guwà côo, nye dau picu kaa ê goropwârawâ, [pâ naa na ê âji wâro].  guwà ipwadàrapwa cai ma guwà tò naa na. Ba wâru tàpé na nümarà na rà tò, êco na o pwacoé tàra. \v 25 \x - \xo 13:25 \xt Mataio 25.10–12\x*Ba, na ée târi ma kiiri ê goropwârawâ, wà pwi apooro pwârawâ, â o càcaa pâri ma guwà tò. Guwà o tà coo boo gòroigé, ma cùu taaci i goropwârawâ, ma ina têe pâ: “Pwi ukai, gà tàpiri tâbà!” \p «Â ée mwa tòpi tàwà pâ: “Bwa. Guwà pâra, ba câgo caa tâmogòoriwà.” \p \v 26 «Â guwà o mwa ina têe pâ: “Bwa. Nye wàibà kaa, na ia jè mu pi-ija ma wâdo ma wâgà.  wàibà na ia gà mu pacâmuri pâ ni jaabà!” \p \v 27 \x - \xo 13:27 \xt Psaume 6.9\x*«Â ée mwa po ina tàwà gée pâ: “Bwa! Câgo caa tâmogòoriwà! [Guwà tèpa còobé géepà?] Guwà pâra jiio, ba guwà tèpa pwa ê pâ tûâ na èpà! [Ba câguwà mu caa pwa ê câbawâdé kôo.]” \p \v 28 \x - \xo 13:28 \xt Mataio 8.11–12\x*«Â o mwa tüwà naa gòroigé.  guwà o mwa i ma tòngüru poropwâwà, [goro pai tòina kàwà]. Ba guwà mwa côo [tèpa jojoorowà]—wà *Abéraama, ma Isaaka, ma Iakobo—ma wà diri tèpa *péroféta, na rà cau tâa diri na ê Mwaciri kà Pwiduée. \v 29 \x - \xo 13:29 \xt Psaume 107.3\x* o mwa wâru diri cè tàpé cèna rà o mwa me, gée na diri ê gòropuu\f + \fr 13:29 \fq Gée na diri ê gòropuu—\ft Grec: \fqa De l'est, de l'ouest, du nord et du sud.\f*.  o pwa autâa kàra, na ê pi-ija maina, naanidò na Mwaciri kà Pwiduée. \v 30 \x - \xo 13:30 \xt Mataio 19.30\x* guwà côo, wâru tàpé na rà pwicò nabà, na rà o mwa caa pâbéaa na pwi pàara-bà.  wâru tàpé na rà pâbéaa nabà, na rà o mwa caa pwicò.» \s1 Pimeaari kà Iésu goo tàpé Iérusaléma \r Mataio 23.37–39 \p \v 31 Ûna é gére ina pwiri wà Iésu, â rà nye tèepaa me kaa wà pàra tèpa *Farasaio, â rà ina têe pâ: «Pwiini, bà têre pâ, ée pwa na é tétàmwaragà wà ukai *Héroda Antipas!  wâdé na gà uru géeni!» \p \v 32  é tòpi tàra pâ: «Guwà ina tà pwi macii a piugà bèepwiri pâ, nabà ma widàuru, âna [go o bwaa mara pwa ê wakè kôo ni—ba] go o bwaa tü târa pâ duée, â go o bwaa nama tiàu maagé kà tèpa âboro.  naa na béâracié kâra tòotù gée na càùé, âna go mwa tubanabwé diri. \v 33 Êco na go o mwa coo gòobàra ê naigé kôo [pâ naa Iérusaléma]. Ba o càcaa wâdé wiàna o tétàmwara pwi jè péroféta [kà Pwiduée] wâgòroigé jii Iérusaléma [ê ville pwicîri kêe]! \p \v 34 «Au! Nyi wâriwà co tàpé Iérusaléma! Guwà catàmwara tèpa péroféta na é cùrurà medariwà wà Pwiduée, ba guwà èi pàra tàpé goro atü, â guwà pòtàmwara pàra tàpé goro cè jè pai pwa wèe. Nye ciburà nümoo na go panaimariwà, pwacèwii jè nyaa kâra ja, na é panaimari nyi naîê, na aranara itooé. Êco na tàutàwà. \v 35  guwà côo, [go o mwa pâra jiiwà, â] o jèe ticia na ê Wâra pwapwicîri kàwà!  go ina tàwà pâ: O jèe câguwà caa côoô, tiagoro ê tòotù na guwà o ina pâ: \qt Cidòri nyuâa pwi âboro na é me naa na nee Pwi Ukai!\qt*» \rq Psaume 118.26\rq* \c 14 \s1 É patêre tèpa Farasaio wà Iésu \r Mataio 22.1–14 \p \v 1-2 Na jè *tòotù pwicîri, âna rà pi-ija wà Iésu, na pwârawâ kà pwi jè *Farasaio.  é tâa wê mwara wà pwi jè âboro, na é maagé, ba tèe naparawée.  wà diri tèpa âboro, âna rà tà wéaa goo Iésu, [ba na rà côo pâ pwiri é nama tiàu maagé kêe]. \p \v 3 \x - \xo 14:3 \xt Luka 6.9\x* é tawèeri tèpa *dotée goro ê Naèà ma wà tèpa Farasaio pâ: «Gona muru pwicîri, é, nye pwa tàrù ma jè nama tiàu maagé kà pwi jè âboro, na tòotù pwicîri?» \p \v 4  càra caa tòpi têe.  é tabiié pâ dàra i pwi a maagé, â é nama tiàu i maagé kêe, â é ina têe pâ, na é wâjué côwâ naa jaaé. \p \v 5 \x - \xo 14:5 \xt Mataio 12.11; Luka 13.15\x* é tawèeri diri pàra âboro pâ: «Wiàna é tûu naa na pwârajawé wà pwi naîgà, é wiàna macii'gà, na tòotù pwicîri, â gà o pwa dà? Gona o câgà caa pò ma dàtié dò wài gée na pwêe?» \p \v 6  càcaa pâri ma rà tòpi têe. \s2 Gà cibwaa ipwamainagà \p \v 7 Wà pàra tàpé na todàra naa na pi-ija, âna rà pwa na rà pitòri ê autâa na tâa béaa. Ûna é côo pwiri wà Iésu, â é ina tàra pâ: \v 8 \x - \xo 14:8 \xt Proverbes 25.6–7\x*«Guwà ipwacôoco! Ba wiàna todàgà naa goro cè jè pi-ija goro piéa, â gà cibwaa pâra nau tâa gòro autâa kà tèpa âboro imaina. Ba é péa tà todà cè pwi âboro cèna é piwéna jiigà \v 9 wà i pwi apooro pi-ija!  é péa tà ina tâgà pâ: “[Gà cimadò, â] gà pâra gée na autâa bèepwiri.”  o maina kamu'gà na gà pâra na mudàra cè autâa'gà. \p \v 10 «Bwa! Wâdé na gà tâa boobà càùru tâa.  ée mwa ina tâgà wà pwina é todàgà, pâ: “Pwi béeò, gà me, â gà tâa gò autâa kà tèpa âboro imaina.”  rà o côo naawê ê pai ipwamainagà kà pwi apooro pi-ija, na ara diri tèpa âboro! \v 11 \x - \xo 14:11 \xt Mataio 23.12; Luka 18.14\x*Ba wà pwina é ipwamainaê, âna o naaê boo.  wà pwina é ipakîriê, âna o naaê too.» \s2 Gà todà tàpé na ticè kàra \p \v 12 Géewê, â é ina wà Iésu tà pwina é todèe pâ: «Wiàna gà ipwabwàti cè jè pi-ija [na wàrani] â gà cibwaa todà co tàpé na rà o pitôowâri tâgà—wiàna wà tèpa béegà, ma tèpa jèneregà, ma wà tàpé na dau pwa neemururà. \p \v 13 «Bwa! Wâdé na gà todà tàpé na ticè neemururà, ma wà tèpa maagé, ma wà tèpa bee, ma wà tèpa bwi. \v 14 \x - \xo 14:14 \xt Ioane 5.29\x* o cidòri nyuâagà, ba wàilà diri, âna càcaa pâri ma rà pitôowâri tâgà.  wà Pwiduée, âna ée mwa naa tâgà ê pumara wakè'gà, naa na ê tòotù na ée mwa pawâro côwâ gée na aubà, wà tàpé na rà pwa na wâdé.  o dau maina ê aupwényunyuâari na ée mwa naa tâgà.» \s2 Tàutàra goro pi-ija kà Pwi Ukai \p \v 15 \x - \xo 14:15 \xt Luka 13.29\x*Pwa pwi jè âboro na ru tâa goro taapà\f + \fr 14:15 \fq Tâa goro taapà—\ft Càra caa tâaboo naa goro taapà pwacèwiijè. Rà tàpo puu gòro jènererà.\f* ma wà Iésu, â ûna é têre ê pai pwa pupûra kêe, â é ina têe pâ: «Pwi Ukai, o po dau cidòri nyuâa tàpé na rà tâa na pwi pi-ija maina naa na *Mwaciri kà Pwiduée!» \p \v 16  é pwa ucina wà Iésu, târa ma é tòpi têe.  é ina pâ: \p «É mwa tâa pwi jè âboro.  é mwa pwabwàti ê jè pi-ija na dau maina.  é mwa todà tàpé na dau wâru, ma rà ija. \v 17  nabwé, â po coo i tòotù kâra pi-ija.  é cùru pâ pwi ênawéna kêe, ma é todà me tàpé na rà o pi-ija ma wàé. \p \v 18 «Â é tèepaa naa goo pwi jè ârapàararà. Êco na é tòpi têe wà pwini pâ: “Au, gà ina tà pwi ukai pâ, na é pwanaurio, ba càcaa pâri ma go me nau pi-ija. Ba go me gée auwâri ê aupwanapô, â wâdé na go bwaa pâra nau cai.” \p \v 19 «Â nabwé, â é pâmari pwi béârailu kà tàpé na todàra.  é tòpi têe wà pwini pâ: “Au! Gà ina tà pwi ukai pâ, na é pwanaurio, ba càcaa pâriô ma go me. Ba go me gée auwâri ê 10 paaci târa û, â wâdé na go nama tacairà jècaa.” \p \v 20 \x - \xo 14:20 \xt 1 Korénito 7.33\x*«Â nabwé, â é pâmari ê pwi béâracié kà tèpa âboro.  é tòpi têe pâ: “Go pwi a bwaa tàgére piéa, â càcaa pâri ma go me. [Au! Gà ina tà pwi ukai pâ é pwanaurio.]” \p «Cau tàutàra diri na rà me, ba rà cau ina pâ, pwa wakè kàra\f + \fr 14:20 \ft Dernière phrase—Popai gée na nee tii 18.\f*.» \s2 É todà pàra tàpé \p \v 21 «Â é wâjué côwâ wà pwi ênawéna, â é wiâ tà pwi ukai kêe ê pai tòpi kà tèpa âboro bèepwiri. \p «Â é nye dau putàmu kaa wà pwi ukai, â é ina têe pâ: “Gà pâra wài, pitiri pâ napô, â gà todà me tàpé na ticè kàra, ma wà tèpa bee, ma wà tèpa pitàbwamwa, ma wà tèpa bwi.” \p \v 22 «[ é pâra i pwi ênawéna.] Ûna é wâjué me côwâ, â é ina tà pwi ukai kêe pâ: “Go jèe todàra diri, pwacèwii pai ina'gà tôo, êco na bwaa nye pwa dàra autâa.” \p \v 23 «Â é tòpi têe pâ: “Gà pâra naa na pâ ére na tàpo wâiti jii ni, â gà todà tèpa âboro na gà pâmarirà, ba na o wâbé i wâra pi-ija! \v 24  napwa naa goo wà tàpé na ia go mara todàra, âna o càra mwa caa ija cè ji noo kâra utimuru, gée gòro taapà kôo.” [Nabwé naawê!]» \s1 Pai pâra wiâ Iésu \r Mataio 10.37–38 \p \v 25 Na pwi pàara bèepwiri, â wâru pâ âboro na rà gére pâra wiâ Iésu. \p  é tabiié naa goorà, â ina tàra pâ: \v 26 \x - \xo 14:26 \xt Luka 9.23\x*«Wà pwina nümee na é me wiâô, âna wâdé na é meaario, jii du nyaa ma caa kêe, ma wà wâdèe, ma pâ èpo kêe, ma tèpa aéjii kêe, ma wà pa naigé kêe, tiagoro ê wâro kêe, wàé côwâ. Ba, na càcaa wàrapwiri, â càcaa pâri ma é pwi a *câmu kôo. \v 27 Wà pwina câé caa kâa ê *kurucé kêe, ma é me wiâô, âna wà pwiibà, âna càcaa pâriê ma é pwi a câmu kôo.» \s2 Guwà mara nünümari bwàti \p \v 28 «[ wâdé na é mara nünümari bwàti naa goo ê pwina ée mwa pwa.] Ba wà pwi jè âboro na é niimiri na é pacima ê wâ na maina, â é mara pwa kilo naa goo cè wâri wèe, wiâra ê mwani na wâjaaé, pâ, pwiri o pâri. \p \v 29 «Ba é péa tòpò ê pàara wâ, â càcaa pâri [ê mwani kêe] ma é tubanabwé. \p «Â rà picocoorié, \v 30 ma ina pâ: “Gà côo wà pwiibà—nye wàé kaa, na é tapoo bari i wâ, â câé caa tubamwara!” \p \v 31 «Â jèpwi mwara, âna guwà jèe niimiri cai pwi jè ukai, na po 10 000 coda kêe, na ée pwa paa ma pwi jè ukai, na po 20 000 coda kêe. Ba wâdé na é mara nünümari bwàti béaa kâra cè pai paa kêe! \p \v 32 «Ba wiàna càcaa pâriê, â wâdé na é cùru pâ cè pwi a-ipa popai kêe, dari pwi jè ukai, na é bwaa wâiti, ba na é ilari jiié ê pinaanapô.» \p \v 33  é ina mwara wà Iésu pâ: «Êkaa na go ina pâ: Wiàna nümagà na gà pwi a câmu kôo, â wâdé na gà mara panuâ diri pâ muru ba kôo. \s2 Còo na ticè nümee \p \v 34 \x - \xo 14:34 \xt Mataio 5.13; Maréko 9.50\x*«Guwà jèe niimiri cai ê còo\f + \fr 14:34 \fq Còo—\ft Côo \fl note \ft goo Mataio 5.13.\f*, âna muru na wâdé, [târa ma pwa nümara ê utimuru]. Êco na, wiàna tubatiàu ê nümee, â jè o wànau târa ma jè o pwa ma tèepaa côwâ ê nümee? Bwa, pwacoé! \v 35  càcaa mwa caa wâdé târa utimuru, â càcaa wâdé târa tòpò naa na aupwanapô mwara.  jè o tâjii naa gòroigé. Wà pwina pwa pwâranyüruê, âna wâdé na é têre!» \c 15 \s1 É meaari tèpa âboro na èpà \r Mataio 18.12–14 \p \v 1 Wâru tèpa âboro na èpà ê wâro kàra—wà tèpa *tò mwani wâripû, ma wà pàra tàpé—na rà medari Iésu, ba na rà têre ê pai pwa pupûra kêe. \p \v 2 \x - \xo 15:2 \xt Luka 5.30\x* dau càcaa wâdé tà tèpa *Farasaio ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà.  rà picocoorié, ma pi-ina tàra pâ: «Kaa! Wà pwini, âna rà picaatâa ma tàpé na èpà ê wâro kàra, tiagoro na rà picaaija ma wàé!» \s2 Ucina goro mutô na tiàué \p \v 3 É ina tàra wà Iésu ê ucina bèeni: \p \v 4 \x - \xo 15:4 \xt Ézékiel 34.11,16; Luka 19.10\x*«Guwà jèe têre cai ê pwini: Wà pwi jè ârapàarawà, âna pwa 100 mutô kêe.  wiàna tiàu naa namwatò ê pwi caapwi gée goorà, â ée pwa dà? Ée naaco i 99 mutô, â é pâ nau mudàra i mutô kêe na ia tiàué. \v 5  wiàna é pâmariê, â ée dau ipwàdée, â ée mwa kâaê [ma popaé me côwâ, mari i pubu mutô]. \p \v 6 «Â wiàna é tèepaa me naa pwârawâ, â ée todà tèpa bée, â é ina tàra pâ: “Tàpéebà, guwà me, ba na jè ipwàdée naima! Ba go jèe pâmari i mutô na ia tiàué!”» \p \v 7  é tubanabwé ê ucina bèepwiri wà Iésu, â é ina pâ: «Â guwà côo, o ipaiwà naanidò *napwéretòotù. Ba [wà Pwiduée ma wà tèpa âboro kêe, âna rà] o dau ipwàdée, goo ji pwi caapwi âboro èpà, na é pitòotéri ê wâro kêe, jii ê pâ 99 na [rà niimiri pâ] wâdé ê wâro kàra.» \s2 Ucina goro mwani na pâmari côwâ \p \v 8 [É pwa jè ucina wà Iésu, â é ina tàra pâ]: \p «É mwa tâa wà tô ilàri, na pwa 10 mwani atü\f + \fr 15:8 \fq 10 mwani atü—\ft Caapwi mwani atü (denier), âna wâri pwi caapwi âboro naa na caapwi tòotù.\f* kêe. Â, na jè tòotù, â é tubatiàu caapwi gée goo.  é mwa nuri wâra ânye, â é dau baléri ê wâ, â é mudàra bwàti i mwani kêe. [ é mudàra, mudàra, mudàra…] tiagoro na é pâmari! \p \v 9 «Â é todà tèpa bée, â é ina tàra pâ: “Guwà me, ma jè ipwàdée ma wâgo! Ba go jèe pâmari côwâ i mwani atü kôo!” \p \v 10 «Â go ina tàwà pâ: O po dau maina ê ipwàdée kà tèpa *angela kà Pwiduée, goo ê pwi caapwi âboro na é èpà, na é pitòotéri ê wâro kêe.» \s1 Ucina goo pwi âboro èpo dopwa na é wâjué côwâ naa jaa caa kêe \p \v 11 É wiâ tàra mwara ê jè ucina wà Iésu: \p «Rà mwa tâa wà paénaî. \v 12  wà pwi pwêedi, âna é ina tà caa kàru pâ: “Gà naa tôo ê wâdé kôo, gée goro ê neemurugà\f + \fr 15:12 \ft Ilari ê neemuru caa kêe, béaa kâra pai bà kêe, âna càcaa muru apwa, naa na nyamanya kà tèpa Juif. Paari pâ, é pwi acuâcâda ma iau wà pwi pwêedi.\f*.” \p «Â wà pwi caa kàru, âna é nye naa têe. \p \v 13 «Nabwé, â wà pwini, âna é popa diri ê wâdé kêe, â é icuri.  é popa i mwani goo, â é pâra naa na jè napô na wâiti.  é mudàra ê wâro na wâdé têe, â é ipwa-imudiri i mwani kêe. \v 14 [Paé pâ parui, paé, paé, paé…]  é pâra na po tubatiàu diri i mwani kêe.  tèepaa ê copwa na dau maina naa na i napô bèepwiri.  é dau copwa. \v 15  é mudàra cè wakè kêe, ba na é ija.  é pâ nau wéaari pâ puàkà\f + \fr 15:15 \fq Wéaari pâ puàkà—\ft Wiâra ê auniimiri kà tèpa Juif, âna ê pa-ija puàkà, âna pwi wakè na dau miiri, ba rà niimiri pâ ê puàkà, âna macii na dau miiri, â càra caa uti.\f* kà pwi jè âboro naa napô bèepwiri. \v 16 Êco na é jèe dau copwa tiagoro na dau nümee na é ija gée goro i uti kâra i pâ puàkà. Ba nye ticè âboro wê, cèna é naa cè uti kêe. \s2 É niimiri pâ ée mwa wâjué côwâ \p \v 17 «Â tèepaa naa na jè pàara, â é pinünüma, ma niimiri pâ, ‘Wâjaa caa, âna dau pwa utimuru, ba kà diri tèpa âboro, tiagoo tèpa ênawéna kêe na rà dau kîri.  pwa ma nye wâru mwara jiirà!  wâgo, naani, âna go bàtiri copwa! \v 18 \x - \xo 15:18 \xt Psaume 51.6\x*Jèe pâri! Go wâjué côwâ dari caa, â go ina têe pâ: Caa, gà pwanaurio, ba go pitanami, na ara Pwiduée ma na aragà. \v 19 Jèe càcaa pâri ma go pwi naîgà.  gà pwa ma go pwacèwii pwi jè ênawéna'gà.’ \v 20  é cimadò, â é pâra.» \s2 É dau meaarié caa kêe \p «Ûna é gére me wii naigé, â é côoinaê wà caa kêe, â é dau meaarié.  é itàa caraé, â é ta-imwüê ma bwénüuê. \v 21  é ina tà caa kêe pâ: “Caa, gà pwanaurio, ba go pitanami, na ara Pwiduée ma na aragà. Jèe càcaa pâri ma gà ina gooò pâ go pwina naîgà…” \fig Pwi dopwa na é wâjué côwâ naa jaa caa kêe|src="048 CN01761B.TIF" size="col" ref="15.21" \fig* \p \v 22 «Êco na [câé caa pâji tùra diri] â é jèe ina caa kêe tà tèpa ênawéna kêe pâ: “Guwà wàcî! Guwà pame jè ârabwée na dau wâdé, ma é coona wà pwina naîô.  guwà naagée naa goro îê jè pwiâ, â ê du wâraâ naa goro âê. \v 23  guwà taa i nari paaci na ia jè gére pa-ijaé bwàti târa jè tòotù. Ba nabà, âna jè o pi-ija naima ma ipwàdée! \v 24 \x - \xo 15:24 \xt Éféso 2.1,5\x*Ba guwà côo, wà pwi naîô bèeni, âna pwacèwii na é jèe pwi a bà, â é jèe wâro côwâ.  jèe pwi a tiàué, â jè pâmariê côwâ!” \p «Â rà tapoo ê pi-ija kàra.» \s2 É putàmu pwi cièe \p \v 25 «Na rà gére wàrapwiri, â wà pwi cièe, âna é tà wakè na aupwanapô. Ûna é wâjué me côwâ naa pwârawâ, â é têre ê pwâra nyabi ma airi câbu. \v 26  é todà pwi jè ênawéna, â é ina têe pâ: “Wànau? [Cina guwà po dau ipwàdée?]” \p \v 27 «Â é tòpi têe pâ: “Gà côo, é jèe wâjué côwâ i pwi jiigà.  é nye dau ipwàdée kaa wà caa kàu na é piêgòtùru.  é nama bà taa i paaci, [ba na jè pi-ija ma ipwàdée]!” \p \v 28 «Êco na é putàmu wà pwi cièe, â tàutêe na é tò naa pwârawâ.  é còobé wà caa kêe, â é tacoo gooé pâ, na é tò darirà. \p \v 29 «Êco na é tòpi têe pâ: “Gà têre, co caa, jèe wâru ê pâ naja na go po dau wakè'gà.  câgo caa pâji pwa ciritàu, ma tàutôo na go pitêre dàgà.  câgà caa pâji naa tôo cè ji nari nani ma bà ipwa-ija ma tèpa béeò! \v 30  wà pwi bèepwiri, âna é jèe tubatiàu ê mwani'gà naa goro pa ilàri gòronaigé. Ûna é wâjué me côwâ, â gà nye nama taa ê paaci na dau tèe, ba kêe!”» \s2 Jè ipwàdée ba jè pâmariê côwâ \p \v 31 «Â é tòpi têe wà caa kêe pâ: “Gà têre, co pwina naîô, [nye dau wânümoo mwara googà! Go ipwàdée na] gà nye tà ciburà tâa jaao, ba diri ê pwina kôo, âna kâgà. \v 32 Êco na wâdé na jè pwa pi-ija nabà, ma ipwàdée. Ba wà pwi naîô bèeni, âna pwacèwii na é jèe pwi a bà, â é jèe wâro côwâ.  jèe pwi a tiàué, â jè pâmariê côwâ.” [Nabwé naawê!]» \c 16 \s1 Ucina goo pwi ênawéna na é pwi a-ipwacôoê \p \v 1 É pacâmuri tèpa *câmu kêe wà Iésu, â é ina tàra ê ucina bèeni: \p «É mwa tâa wà pwi ênawéna kà pwi jè âboro na pwa neemuruê. Ba é pwi a piwéaari ê mwani kêe ma neemuruê. \p «Â na jè tòotù, âna wà pàra tèpa âboro, âna rà me na piciapwâ tà pwi ukai kêe, â rà ina têe pâ: “Wà pwi ênawéna'gà, âna é po pwa-imudiri ê mwani'gà.” \p \v 2 «Â é todèe wà pwi ukai, â é ina têe pâ: “Pwiini! Rà piciapwâ tôo googà! Nabàni, âna o câgà mwa caa pwi a wakè kôo. Êco na gà inapàpari tôo cai cè pwina gà pwa goro i mwani ma neemuruô. Ba o câgà mwa caa tà wéaari!” \p \v 3 «Â é pi-ina têe côwâ wà i pwi ênawéna pâ: “[Go po nabwé diri!]  go o pwa dà? Jèe ticè nii kôo ma go wakè napuu.  go kamu na go ila.” \p \v 4 «Â é nye niimiri kaa ê pwina ée pwa, ba na o wâru cè tèpa bée na rà o pitu têe\f + \fr 16:4 \fq Pitu têe—\ft Grec: \fqa Tòpi têe naa na pwârawâ kàra.\f*, wiàna ticè wakè kêe. \p \v 5 «Â é pitodà jècaa tàpé na pwa kéredi kàra, jaa pwi ukai kêe.  é tawèeri pwi a pâbéaa pâ: “Âradipi kéredi'gà?” \p \v 6 «Â é tòpi têe pâ: “100 pwirijawé goro l'huile.” \p «Â é ina têe i pwi ênawéna pâ: “Bwa. Gà pitôowâri co 50, co pwi béeò. Wàéni noo kâra tii bépaâjupâra wèe.  jèe nabwé awé ê kéredi'gà.” \p \v 7 «Â nabwé, â é todà pwi jèpwi, â é tawèerié pâ: “ wâgà, co pwini, âna âradipi kéredi'gà?” \p «Â é tòpi têe pâ: “Auwa! Po 100 baikè blé.” \p «Â é ina têe i pwi ênawéna pâ: “Bwa. Wâdé. Wàéni noo kâra tii'gà, â gà tàpo wii co 80, [â jèe nabwé awé ê kéredi'gà].” \p \v 8 «Â nabwé, â [ûna é têre pwiri] wà pwi ukai, â é pò, â é picâdiri i pwi âboro bèeni goo ê pai ipwacôoê, wiàna nye âjupâra pâ, é pwi a pwa tûâ.» \p [ é tubanabwé ê ucina bèepwiri wà Iésu, â é ina pâ]: «Guwà côo, wà tèpa âboro ni gòropuu, âna rà dau tâmogòori ipwacôorà, jii tèpa âboro kà Pwiduée na *tàrù ma âjupâra ê pâ tûâ kàra\f + \fr 16:8 \fq Tèpa âboro kà Pwiduée… \ft Grec: \fqa Tèpa nari pwéelaa.\f*. \v 9  go ina tàwà pâ: Ê mwani, âna pwi a-ipa-imwürujè!  wâdé na gà popa mwani'gà\f + \fr 16:9 \fq Mwani'gà—\fl é, \fqa Mwani na gà tòpi goro ipwa tûâ.\f*, ba na gà pitu tà pàra tàpé goo, naani gòropuu, ba na o pwa béegà. Ba gée na càùé, na gà jèe pâra jii ê mwani, â wà Pwiduée, âna é nye tòpigà bwàti naa na pwârawâ kêe, [naa *napwéretòotù] dàra gòiri awé!» \s1 Pàra popai kà Iésu naa goro mwani \p \v 10 \x - \xo 16:10 \xt Luka 19.17–26\x*[É patùrarà mwara wà Iésu goro mwani, â é ina pâ]: «Wiàna gà tâmogòori tòimiri ji muru na kîri, â gà o nye tâmogòori tòimiri ê pâ muru na maina mwara.  wiàna câgà caa tâmogòori tòimiri ji muru na kîri, â o câgà caa tâmogòori tòimiri ê pâ muru na maina. \v 11-12 Üu, wiàna câgà caa tâmogòori tòimiri ê pâ muru imudi naani gòropuu, â gorodà na gà niimiri pâ [wà Pwiduée, âna ée] mwa naa tâgà, ba na gà wakèri ê pâ wâdé na dau âjimuru [wâ napwéretòotù]?  gorodà na gà niimiri pâ, ée mwa naa tâgà ê pwina é wéaari ba kâgà? \p \v 13 \x - \xo 16:13 \xt Mataio 6.24\x*«Nye ticè âboro cèna pâri ma é piênawéna bwàti kâra ârailu ukai. Ba ée mwa tà piênawéna bwàti kà pwi jèpwi, â ée pwa-imudiri tà pwi jèpwi. Üu, o càcaa pâri ma guwà cau piênawéna kà Pwiduée ma ê mwani!» \p \v 14 Wà pàra tèpa Farasaio, âna rà têre ê popai bèepwiri.  rà ipwaêrea gooé, ba rà wâdéari mwani. \p \v 15 \x - \xo 16:15 \xt Mataio 23.28; Luka 18.9–14\x* é ina tàra pâ: «Guwà ipwacôoco, làpé! Guwà tèpa ipaariwà na ara tèpa âboro, êco na é tâmogòori pwâranümawà wà Pwiduée. Ê pwina rà pwamaina wà tèpa âboro, âna muru na miiri na ara Pwiduée.» \s1 Pàra popai goro Naèà ma Mwaciri \p \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Mataio 11.12–13\x*[É pacâmuri tèpa âboro wà Iésu goro pàra popai.  é ina tàra pâ]: «Ê *Naèà kà Moosé, ma ê pâ popai kà tèpa *péroféta, âna [rà pitûâ kâjè] tiagoo [na é tapoo pwa pupûra] wà *Ioane Pwi a piupwaa. Êco na nabàni, âna [go tàgére] picémara ê *Picémara Wâdé goro ê *Mwaciri kà Pwiduée.  dau wâru tèpa âboro na rà dau ipwadàra\f + \fr 16:16 \fq Rà dau ipwadàra—\fl é, \fqa Rà mudàra ma rà tòpò ê Mwaciri goro nii kàra. \ft Grec: \fqa Rà tò goro nii.\f*, ma rà tò naa na, [ba na rà tèpa âboro kà Pwiduée]. \v 17 \x - \xo 16:17 \xt Mataio 5.18\x*Êco na, ûna bwaa tâa ê napwéretòotù ma gòropuu, â o nye ticè cè ji caapwi âmu na o câtùra gée goro ê Naèà. \p \v 18 «Êkaa na go ina pâ: Wiàna gà tü tà tô wâdàgà, ma gà jèu éa côwâ, â gà jèe pâ nau toomura\f + \fr 16:18 \fq Toomura—\fqa Adultère.\f*, ba gà cîâa jii tô wâdàgà béaa.  ipaiwà wiàna gàu piéa ma wà tô jè ilàri na ia é jèe tapàgà piéa béaa.» \s1 Pwi a pwa neemuruê ma Lacaro \p \v 19 É ina wà Iésu ê ucina bèeni: \p «[Ru mwa tâa wà tupédu ârailu âboro.] Wà pwi jèpwi, âna pwi âboro na dau pwa neemuruê.  é mwa coona pâ ârabwée na dau wâdé ma dau too wâri wèe. Diri tòotù, âna é pwa ê pwina wâdé têe, â é pwa pâ pi-ija na dau maina.» \p \v 20-21 «Â wà Lacaro, âna ticè neemuruê, â é pwi diibére\f + \fr 16:20-21 \fq Diibére—\fqa Indigent, mendiant. \ft Pwi âboro na pwi a-ila, ba ticè neemuruê, â ticè tâa kêe.\f*, ma pwi a-ila.  dau wâru aurumuru kêe, ba é pwa tonga, â rà dipi aurumuru kêe ê pâ akàna. É nye tà puu goropwârawâ goro i babé goro wâ kà pwi a pwa neemuruê.  dau nümee na é ija ê dàra utimuru, na é tâjii gée gòro taapà kêe wà pwi a pwa neemuruê. \p \v 22 «Â nabwé, â ru jèe bà wà i tupédu âboro bèepwiri.  rà me wà tèpa *angela, â rà popa wà Lacaro pâdari *Abéraama, [naa napwéretòotù].  napwa naa goo i pwi a pwa neemuruê, \v 23 âna popaé boo naa jaa tèpa bà.  é dau maagé ma picâri naawê. \p «Â é tagòtùé too, â é côo wà Lacaro ma wà Abéraama na ru dau wâiti jiié. \v 24  é tomara too tà Abéraama, pâ: “Au, caa wée, gà meaario! Gà panuâ boome Lacaro, ba na é pitu tôo. Wâdé na é tùu boo naa na jawé ji gòobàra mangadaîê co, ma é tòpò naa gòro ûmemeeô. Ba go po dau tòoka goro ânye.” \p \v 25 «Â é tòpi têe wà Abéraama pâ: “Pwina naîô, gà nye niimiri na pàara na gà bwaa wâro [wâ gòropuu]. Âna nye ticè cèna tiàu tâgà, â gà wâro na ipwàdée.  wà Lacaro, âna ia é tâa na aré ma tòina.  gà côo, nabà, âna é ipwàdée, â wâgà, âna gà tâa na aré ma tòina. \v 26 Jèpwi mwara, âna pwa pé pwêe na dau maina awé, na é wânabibiu kâjè.  pwacoé ma bu boopaé géeni dariwà, â pwacoé ma gà toome gée pwiri, daribà.” \p \v 27 «Â wà i pwi a pwa neemuruê, âna é tòpi têe pâ: “Na wàrapwiri, co caa.  go ilagà pâ, gà cùru pâ wà Lacaro naa pwârawâ kà caa kôo. \v 28 Ba rà wêe tèpa 5 aéjii kôo, â wâdé na é patùrarà goro ê pwi ére bèeni, na go tâa na. Ba rà péa boome naani, naa na aré ma tòina.” \p \v 29 «Â é tòpi têe wà Abéraama pâ: “Bwa! Ba jèe nye wâjaarà ê popai kà Moosé ma tèpa péroféta.  wâdé co na rà nye pitêre dàra!” \p \v 30 «Â é ina têe wà pwiibà pâ: “Caa, bwa. Ba o dau wâdé na é wâjué côwâ gée na aubà wà pwi jè âboro, ma é patùrarà, ba na rà o pinünüma ma rà biirà.” \p \v 31 «Êco na é tòpi têe wà Abéraama pâ: “Na càra caa pitêre dà Moosé ma wà tèpa péroféta, â o càra caa pitêre dà pwi âboro na é wâjué côwâ gée na aubà!” [Nabwé naawê!]» \c 17 \s1 Pàra popai kà Iésu tà tèpa câmu kêe \r Mataio 18.6–7, 21–22; Maréko 9.42 \p \v 1 [Na jè tòotù, â] é ina tà tèpa *câmu kêe wà Iésu pâ: «O nye ciburà wâru pâ naigé mara èpà na o paari tâjè [naa na gòropuu bèeni]. Êco na ê tojii, âna é tatée pwi âboro na é popa pwi jè bée, naa na naigé bèepwiri!» \s2 Gà cibwaa ténoori cèikî kêe! \p \v 2 «Gà ipwacôoco. Gà cibwaa pwa ma gùmagù ê cèikî\f + \fr 17:2 \fq Gùmagù ê cèikî—\fl é, \fqa Nama é pwa na èpà. \ft Grec: \fqa Nama é tûu.\f* kà [pwi jè âboro kôo, na é pwacèwii] ji pwi nari èpo. Ba ê wârimuru'gà, âna o dau maina jii na jè tòo naa goro nyagà cè pé atü cèna maina, ma jè tügà naa najawé! \v 3 \x - \xo 17:3 \xt Mataio 18.15\x* gà têre, wiàna é pwa cèna èpà [tâgà] wà pwi a cèikî béegà, â gàu mara pitùra bwàti, â gà paari têe ê èpà kêe.  wiàna é pinünüma ma é biié, â gà pwanaurié. \v 4  wiàna é tà ciburà pwa na èpà tâgà, na diri pâ tòotù\f + \fr 17:4 \fq Wiàna é tà ciburà pwa na èpà tâgà… \ft Grec: \fqa Wiàna é pwa 7 pwa na èpà tâgà naa na caapwi tòotù.\f*, â wiàna é biié ma picigòboo tâgà taaci, â gà pwanaurié taaci.» \s2 Pâri naa goo ji cèikî na dau kîri \p \v 5 [Na jè tòotù, â] rà ina tà Iésu wà tèpa câmu kêe, pâ: «Gà naa tâbà cèikî na dau maina.» \p \v 6 \x - \xo 17:6 \xt Mataio 17.20, 21.21\x* é tòpi tàra pâ: «Wiàna ê cèikî kàwà, âna dau kîri pwacèwii ji nari murunyabu\f + \fr 17:6 \fq Murunyabu—\ft Grec: \fqa Pudòro moutarde (é, sénevé). \ft Muru na dau kîri awé, êco na, na é cipu, â é pâ nau maina. (Côo Luka 13.19.)\f*, â o pâri ma guwà ina târa ê upwâra bèeni pâ: “Càùgà ma câmigà naa nawià!” â o nye wàra!» \s2 Guwà wakè naa na ipakîri \p \v 7 [É pacâmurirà mwara wà Iésu, â é ina tàra pâ]: «Guwà jèe côo cai pwi ênawéna na é ûmwari aupwanapô, é, é wéaari macii. Wiàna é wâjué côwâ gée na aupwanapô, âna câé caa tâaboo wài naa goro taapà, ba na é mara ija, béaa kà pwi ukai kêe! \v 8 Bwa! É pitòotéri wài ârabwée kêe, ba na é mara piênawéna kà pwi ukai.  é pwabwàti ê utimuru kêe, â é tòpò têe naa goro taapà. \v 9  càcaa pâri ma é pwaolé têe wà pwi ukai, ba ê pwina é pwa, âna nye wakè kêe. \p \v 10 «Ipaiwà naa goowà. Ba wiàna guwà pwa diri wakè na é naa tàwà wà Pwiduée, â wâdé na guwà ina têe pâ: “Bà tèpa ênawéna'gà na piticèmuru naa goobà.  bà nye pwa co ê wakè na gà naa tâbà.”» \s1 É nama tiàu maagé kà tèpa 10 a pwa maga \p \v 11 É gére pâra gée napô Galilée dàra *Iérusaléma wà Iésu, â é tèepaa naa na ére na wâmwünyabweri ê napô *Samaria. \v 12  é pàgà naa na jè village. \p Ûna é tèepaa pâ, â pwa na rà pime mariê tèpa 10 âboro na rà pwa maga. \v 13 \x - \xo 17:13 \xt Lévitique 13.45–46\x*Ûna rà bwaa wâiti jiié\f + \fr 17:13 \fq Ûna rà bwaa wâiti jiié—\ft Wà tèpa pwa maga, âna pwicîri ma rà dau me burà pàra tèpa âboro.\f*, â rà uu too ma ina pâ: «Pwi Ukai Iésu, gà meaaribà [ma pwa ma tiàu maagé kâbà]!» \p \v 14 \x - \xo 17:14 \xt Lévitique 14.2–3; Ioane 3.3, 18.36\x* é ucârirà wà Iésu, â é ina tàra pâ: «Guwà pâra nau ipaariwà tà tèpa pwa *ârapwaailò.» \p Ûna rà bwaa gére pâra, â nye tiàu kaa i pai maga kàra. \v 15  é côo wà pwi jè ârapàararà pâ, jèe tiàu i maga kêe.  é nye itàa wâjué me côwâ kaa, â é tomara naa na pai ipwàdée kêe, pâ: «Pwamaina Pwiduée!» \p \v 16  é tùu jùrué ma cigòboo na ara Iésu, ba na é pwaolé têe. Napwa naa goo wà pwi âboro bèepwiri, âna pwi âboro gée Samaria\f + \fr 17:16 \fq Samaria—\ft Wà tèpa Juif, âna rà miiri tèpa Samaria, ba càra caa niimiri pâ, rà tèpa âji âboro kà Pwiduée pwacèwiirà. Côo mwara \fqa Samaria \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f*. \p \v 17  é ina têe wà Iésu pâ: «Ico pwini, wâpà tèpa 9 béegà? \v 18 Gorodà na câguwà caa capai wâjué côwâ ma guwà pwamaina Pwiduée?  wàco wâgà, na gà pwi a pârame! \v 19 Gà cimadò, â gà pâra, ba gà jèe wâdé côwâ goo ê cèikî'gà.» \s1 Pai tèepaa kà Pwina naîri âboro ma Mwaciri kêe \r Mataio 24.23–28,37–41 \p \v 20 [Na jè tòotù] â wà pàra tèpa *Farasaio, âna rà tawèeri Iésu pâ: «Wiidà cèna ée mwa tòpò ê Mwaciri kêe wà Pwiduée?» \s2 Mwaciri âna é jèe wâni \p  é tòpi tàra pâ: «Càcaa muru na guwà o côo goro âraporomeewà!  o càcaa pâri ma [guwà tà tapacîri ê câmu kêe, \v 21 ba na] guwà o pi-ina tàwà pâ: “É wâni” é, “É wâpwiri”. Ba ê *Mwaciri kà Pwiduée, âna é jèe wânabibiu kàwà\f + \fr 17:21 \fq É jèe wânabibiu kàwà—\fl é, \fqa É jèe wâgoowà jècaa. \ft Ba é tâa jaarà wà Iésu, â wàé na é pame ê Mwaciri kà Pwiduée.\f*!» \s2 Rà mwa cau côo pai wâjué kôo \p \v 22 Gée na càùé, â [ûna rà tâa acari] wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe, â é ina tàra mwara pâ: «O mwa tèepaa ê pàara na o dau nümawà na guwà côo ê pai wâjué côwâ kôo, ma jè o piwâro naima, wiàna na ji caapwi tòotù\f + \fr 17:22 \fq Guwà côo ê pai wâjué côwâ kôo… \ft Grec: \fqa Guwà côo Pwina naîri âboro.\f*. Êco na o càcaa pâri. \v 23 \x - \xo 17:23 \xt Maréko 13.21; Luka 21.8\x* [guwà ipwacôowà, ba pwiri] rà o ina tàwà pâ, go tâa ni, é, go tâa na jè ére.  guwà cibwaa cèikî naa goorà, â guwà cibwaa pâra nau mudòo wê. \v 24 Ba wiàna go tèepaa boome côwâ, wâgo *Pwina naîri âboro, â [o ticè âboro cèna é cîdaée! Ba] o pwacèwii ê âra na ée pwéelaa, na jè o côo pitiri gòropuu. \v 25 Êco na, béaa kâra ê pwiibà, âna wâdé na go dau pwamaagé côo, â wâdé na rà tütâjiio wà tèpa âboro nabà. \s2 O tabapò tèpa âboro \p \v 26-27 \x - \xo 17:26-27 \xt Hébéru 11.7\x*«Â go ina tàwà pâ: Rà o pò goro pai wâjué côwâ kôo wà tèpa âboro, pwacèwii tàpé na ia rà pò goro i jawé, na ia tùpwùtùru gòropuu, na pàara kà Noa\f + \fr 17:26-27 \fq Rà o pò goro pai wâjué côwâ kôo… \ft Grec: \fqa Ê pwina ia tèepaa na pàara kà Noa, âna o tèepaa na tòotù kà Pwina naîri âboro.\f*. Ba rà nye tà pi-ija ma wâdo; â rà piéa, ma paéari ê pa èpo kàra.  ticè cèna rà tâmogòori, tèepaa naa goro i tòotù, na é tò naa na i wànga kêe wà Noa.  é nye tèepaa me kaa i jawé, â cau tubatiàurà diri [wàco Noa ma ê tâa kêe na rà wâro]. \p \v 28 \x - \xo 17:28 \xt Genèse 18.20, 19.25\x*«Â ipaiwà mwara bau i pwi ia tèepaa [naa *Sodoma] na pàara kà Lota\f + \fr 17:28 \fq Lota—\ft Pwi niaa goo wà Abéraama na ia é pâra wiâê naa napô na ia é naa tà Abéraama wà Pwiduée. (Côo Genèse naporomee 18 ma 19.)\f*. Ba rà tà pi-ija ma wâdo, â rà pi-icu ma wâri, â rà pwa napô, ma ba wâ. \v 29 [ ticè cèna rà tâmogòori, tèepaa naa goro] i tòotù, na é uru jii ê ville kàra wà Lota.  é nye tèepaa me kaa ê ânye ma dà na tòo\f + \fr 17:29 \fq Dà na tòo—\fqa Soufre.\f*, na é tûu naa gòrà gée napwéretòotù, [pwacèwii ê popaa].  cau tubatiàurà diri\f + \fr 17:29 \fq Cau tubatiàurà diri—\ft Wàco Lota ma du èpo ilàri kêe, na rà wâro.\f*. \v 30  o nye ipaiwà mwara, naa goo ê pai tèepaa me côwâ kôo, wâgo Pwina naîri âboro. [Ba o tabapò wà tèpa âboro.]» \s2 O popa pwi jèpwi \p \v 31 \x - \xo 17:31 \xt Mataio 24.17–18\x*«Na pwi tòotù-bà, â wà pwina é nao gòroigé jii wâ\f + \fr 17:31 \fq Nao gòroigé jii wâ—\ft Grec: \fqa Tâa gòrowâ. \ft Côo Mataio 24.17.\f*, âna o càcaa pâri ma é tò naa na wâ, nau popa cè jè muru.  wà pwina é wakè na ê na aupwanapô, âna o càcaa pâri ma é bwaa wâjué côwâ naa jaaé. \v 32  guwà niimiri ê pwina é tèepaa naa goo wâdà Lota, [na ia é niâ wâjué côwâ. Ba ia tiàué ma wà tàpé Sodoma]. \p \v 33 \x - \xo 17:33 \xt Luka 9.24\x*«Ba wà pwina nümee na é wéaari ê wâro kêe, âna ée mwa tubatiàu.  wà pwina é panuâ ê wâro kêe, âna wà pwiibà, âna ée udò [â o tâa têe ê *âji wâro]. \v 34 Na go o mwa wâjué côwâ, [â go mwa popa tèpa âboro kôo]. Ba gée goo wà tupédu âboro cèna ru puu na caapwi naditàrawâ, âna o popa pwi jèpwi, â o naaco pwi jèpwi. \v 35  gée goo du ilàri cèna ru tòbiti blé naima, âna o popa tô jèpwi, â é tà tâa tô jèpwi. \p { \v 36 «Â gée goo wà tupédu âboro cèna ru wakè na aupwanapô, âna o popa pwi jèpwi, â é tà tâa pwi jèpwi.}» \p \v 37 [Ûna rà têre ê popai bèepwiri] wà tèpa câmu kêe, â rà tawèerié pâ: «Gona wiidà na o mwa tèepaa pwiri, co Pwi Ukai?» \p  é tòpi tàra pâ: «[Guwà tàcî, â guwà côo pâ câmu kêe. Ba pwacèwii na jè mu ina pâ]: “Wâna é tâ tabéaa wê bwaooré\f + \fr 17:37 \fq Bwaooré (é, bwaawàré)—\fqa Aigle pêcheur \ft (ici pour \fqa aigle\ft ).\f*, âna é wêe ê macii bà.”» \c 18 \s1 Tô dàpwà na é tà ila taaci \p \v 1 \x - \xo 18:1 \xt Kolosé 4.2; 1 Tésalonika 5.17\x*É ina ê ucina bèeni wà Iésu tà tèpa *câmu kêe, ba na é paari tàra pâ, wâdé na jè ciburà pwapwicîri, â jè cibwaa nama oratâjè. \v 2-3  é ina tàra pâ: \p «É mwa tâa wà tô jè dàpwà\f + \fr 18:2-3 \fq É mwa tâa wà tô jè dàpwà… \ft Grec: \fqa Pwa pwi jè apitèimuru…Pwa mwara tô jè dàpwà.\f* [na ticè kêe]. Â, na jè tòotù, â é pâra dari pwi jè a pitèimuru, [pwi âboro na dau imaina] nau ilari jiié pâ, na é tèi pwi jè âboro na ia é pwa na èpà têe.  é ina têe wà tôoni pâ: “Pwi ukai, gà pitu tôo!” \p «Êco na wà pwi a pitèimuru, âna câé caa pwi a papwicîri wà Pwiduée, â câé caa papwicîri tèpa âboro mwara. \v 4-5  tàutêe, â é pawâjuépiri wà tô dàpwà\f + \fr 18:4-5 \ft 1\+ord re\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa Jèe gòiri na tàutêe.\f*. Êco na é ciburà medarié diri pâ tòotù wà tôoni, tiagoro na ée mwa têreê. \p «Â nabwé, â é pi-ina têe wà pwi a pitèimuru pâ: “Auwa! Po dau oratôo goo wà tôoni! Ticè cèna go côo naa goo Pwiduée.  ticè cèna go côo naa goo tèpa nari âboro na pwacèwii tôoni. Êco na go o jèe naa têe tàrù, ba na o câé mwa caa me nau ciburà iluurio.”» \p \v 6  é ina mwara wà Pwi Ukai Iésu pâ: «Guwà jèe côo cai ê pwina tèepaa! \v 7 É pitu têe wà pwi a pitèimuru bèepwiri na é èpà.  gona wà Pwiduée, âna o câé caa têre tèpa âboro kêe, ma pitu tàra, wiàna rà todèe ûna ne ma pwaa? \v 8 Akaé! É nye nama têre dàra wài. Êco na, ûna go o mwa wâjué côwâ [naani gòropuu] wâgo *Pwina naîri âboro, â gona go bwaa pâmari tèpa âboro na rà cèikî?» \s1 Pwi Farasaio ma pwi a tò mwani wâripû \p \v 9 Pwa pàra tèpa âboro na rà niimiri pâ rà *tàrù na ara Pwiduée, â rà pitaurèe goo wà pàra tàpé. É ina jè ucina wà Iésu, ba kàra: \p \v 10 «Ru mwa tâa wà tupédu ârailu âboro. É pwi *Farasaio pwi jèpwi—[pwi a ciburà pwapwicîri tà Pwiduée].  é pwi a *tò mwani wâripû pwi jèpwi—[pwi a pwa tûâ goro ê mwani wâripû]. Â, na jè tòotù, â ru pâra nau pwapwicîri na *Wâra pwapwicîri. \p \v 11 «Â é cimadò wà pwi Farasaio, â é ina naa na pwâranümee pâ: “Pwiduée kôo, go ipwaolé tâgà, ba câgo caa wàra pàra tàpé, na èpà ê wâro kàra. Ba càra caa *tàrù, â rà tèpa mura, â rà tèpa piwâmi pa wâdàra.  câgo caa wàrapwiri!  go ipwaolé tâgà, ba câgo caa wàra pwi a tò mwani wâripû bèeni. \v 12 \x - \xo 18:12 \xt Ésaïe 58.2–3; Mataio 23.23\x* [go pâra wiâra bwàti ê naèà kâra pwapwicîri. Ba] go mu naaco ê utimuru na jè ji pàara, ba na go pwapwicîri tâgà\f + \fr 18:12 \fq Go mu naaco ê utimuru… \fqa Go ipwanya (jeûner).\f*, naa na ârailu tòotù, naa na nadàpàra pwapwicîri.  go tòpò tâgà caapwi ére gée goro 10, gée goro ê ârawakè kôo.” \p \v 13 \x - \xo 18:13 \xt Psaume 51.3\x*«Â napwa naa goo wà i pwi a tò mwani wâripû, âna càcaa pâri ma é tagòtùé dò naa napwéretòotù, na é pwapwicîri.  é cùu ê nawâaê ba é ipakîriê, â é ina tà Pwiduée pâ: “Pwiduée wée, gà meaario! Ba go pwi âboro èpà.”» \p \v 14 \x - \xo 18:14 \xt Mataio 23.12\x* é ina wà Iésu pâ: «Gona wàilàapà gée goo tupédu âboro bèepwiri, na é nama wâdé pwâranümee wà Pwiduée? Wàilàapà na é tàrù na araé? Nye wàco pwi a tò mwani wâripû, â càcaa wà pwi Farasaio. Ba wà pwina é ipwamainaê, âna o naaê boo.  wà pwina é ipakîriê, âna o naaê too.» \s1 É pwényunyuâari nyi nari èpo \r Mataio 19.13–15; Maréko 10.13–16 \p \v 15 [Na jè tòotù, âna] rà medari Iésu wà pàra tèpa âboro.  rà pame têe ê nyi nari èpo kàra, ba na é tu naa goorà, [ma é *pwényunyuâarirà]. Êco na wà tèpa câmu kêe, âna rà pwa tèpa âboro, ma pacoorà. \p \v 16 Êco na é ina tàra wà Iésu pâ: «Guwà naaco nyi tèpa nari èpo, ma rà medario! Guwà cibwaa pacoorà! Ba ê *Mwaciri kà Pwiduée, âna o kâra ê pâ âboro na rà wàra ê nyi nari èpo. \v 17 \x - \xo 18:17 \xt Mataio 18.3\x*Üu, âjupâra ê pwina go ina tàwà pâ: Wà pwi âboro na câé caa tòpi ê Mwaciri kà Pwiduée pwacèwii ê nari èpo, âna wà pwiibà, âna o pwacoé têe ma é tò naa na.» \s1 Pwi âboro na po dau pwa neemuruê \r Mataio 19.16–30; Maréko 10.17–31 \p \v 18 \x - \xo 18:18 \xt Luka 10.25\x*Wà pwi jè a pitûâ [kâra ê pwapwicîri] kà tèpa *Juif, âna é tawèeri Iésu pâ: «Pwi a pwa pupûra, gà nye dau pwi âboro wâdé kaa. O dà cèna go pwa, ma o tâa tôo ê *wâro dàra gòiri jaa Pwiduée?» \p \v 19  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Gona cina gà ina gooò pâ, go pwi âboro wâdé? [Âjupâra pai ina'gà.] Ba nye ticè pwi âboro na wâdé; â nye caapwi co—wà Pwiduée. \v 20 \x - \xo 18:20 \xt Exode 20.12–16; Deutéronome 5.17–20\x*[ napwa naa goo ê pai tawèeri'gà, âna] gà tâmogòori bwàti ê pâ *Naèà: \b \li1 \qt Gà cibwaa toomura (gà cibwaa cîâa jii tô wâdàgà, é, wà pwi éagà);\qt* \li1 \qt Gà cibwaa tétàmwara âboro;\qt* \li1 \qt Gà cibwaa mura;\qt* \li1 \qt Gà cibwaa ina cè popai na pwâ, naa goo cè pàra âboro\qt*\f + \fr 18:20 \fq Gà cibwaa ina cè popai na pwâ… \ft Pai ina wèe pâ, gà cibwaa wàrapwiri \fqa naa na aupitèimuru.\f*\qt ;\qt* \li1 \qt Gà papwicîri du nyaa ma caa'gà.\qt*» \rq Exode 20.12–16\rq* \b \m \v 21  é tòpi têe wà pwi âboro-bà pâ: «Üu kaa, go jèe pitêre dàra kaa pâ pwiibà gée na aukîri kôo.» \p \v 22  é ina têe wà Iésu pâ: «Gà têre, nye caapwi co jè muru, na bwaa tiàu jiigà. Wàéni: Gà pâra, â gà nye icuri kaa diri ê pâ neemurugà, â gà naa ê mwani wâri wèe tà tàpé na ticè kàra. Ba na wàrapwiri, âna o pwa cè wâdé'gà naa jaa Pwiduée.  gà me wiâô!» \p \v 23 Êco na é po dau pikîri wà pwini, ba po dau pwa neemuruê. \p \v 24  é niâ wiâê wà Iésu, [na é gére pâra].  é ina tà tèpa câmu kêe pâ: «Guwà côo, wà tàpé na dau pwa neemururà, âna dau pwacoé tàra, na rà tò naa na Mwaciri kà Pwiduée! \p \v 25 «Gona ê kaamela\f + \fr 18:25 \fq Kaamela—\fqa Chameau. \ft Pai ina wèe ni pâ, ê macii na po dau maina. (Côo Mataio 19.24.)\f*, âna pâri ma é tò na ê pwêe goro kaju? Bwa, pwacoé!  go ina tàwà pâ: Wà pwi âboro na pwa neemuruê, âna mwa nye dau pwacoé têe awé, ma é tò naa na Mwaciri kà Pwiduée.» \p \v 26  rà mwa nye dau pò kaa, tàpé na rà têreê, â rà nye ina pâ: «A?  gona wàilàapà cè pwina o pâriê ma é udò [ma tâa têe ê *âji wâro]?» \p \v 27  é tòpi tàra pâ: «Ê pwina pwacoé tà pwi âboro na é pwa, âna pâri wà Pwiduée.» \p \v 28  é ina têe wà Pétéru pâ: «Gà côo, wàibà, âna bà jèe nye po panuâ diri, ba na bà pâra wiâgà!» \p \v 29  é ina tàra wà Iésu pâ: «Wàépwiri.  go ina tàwà ê âjupâra pâ: Wâru tàpé na rà o mwa panuâ ê pwârawâ kàra\f + \fr 18:29 \fq Wâru tàpé na rà o mwa panuâ ê pwârawâ kàra… \ft Grec: \fqa Wiàna pwi jè âboro…\f*, ba na rà piênawéna kâra ê Mwaciri kà Pwiduée.  rà o panuâ pâ wâdàra ma pâ èpo kàra, ma du nyaa ma caa kàra ma wà tèpa aéjii kàra, [ba na rà pâra wiâô. Êco na go ina pâ: Wà tàpé na rà wàrapwiri] \v 30 âna rà mwa tòpi tapoo nabà, cè muru na piwéna, na dau maina ma dau wâru.  gée na càùé, â rà mwa tòpi ê wâro dàra gòiri jaa Pwiduée.» \s1 É jèu ina pai bà ma wâro côwâ kêe \r Mataio 20.17–19; Maréko 10.32–34 \p \v 31 \x - \xo 18:31 \xt Luka 24.44\x*Càcaa gòiri ê pai tèepaa dò naa *Iérusaléma kà Iésu ma wà tèpa câmu kêe.  é poparà iti, ba na é patùrarà goro pâ muru na o jèe tèepaa têe.  é ina tàra pâ: «Wà tèpa *péroféta biu, âna wâru pâ popai na rà wii naa gooò, wâgo Pwina naîri âboro.  guwà côo, naa Iérusaléma, âna o jèe cau coo diri. \p \v 32 \x - \xo 18:32 \xt Luka 9.22,44\x*«Ba o jèe panuâô tà tàpé na càra caa tèpa Juif.  rà o pitaurèe gooò, ma tubaèpà tôo, ma èdurio, \v 33 ma pâdio goro ubati.  rà o nama go bà. Â, naa na béâracié kâra tòotù gée na càùé, âna go o mwa wâro côwâ gée na aubà.» \p \v 34 \x - \xo 18:34 \xt Maréko 9.32\x*Êco na càra caa tâmogòori ê pwina é ina wà tèpa câmu kêe—wiàna ji caapwi popai. Ba naapwàniri jiirà ê pai ina wèe ma autâmogòori goo. \s1 É nama wâdé côwâ pwi a bwi \r Mataio 20.29–34; Maréko 10.46–52 \p \v 35 [Rà bwaa nye gére pâra naa Iérusaléma wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe.]  rà tèepaa pâ naa Iériko.  [wâru mwara tèpa âboro na rà gére pâra wiâê.  naa na autò goro ê pwi village-bà, âna] pwa pwi jè a bwi, na é tà tâa bàra naigé, âna é gére ila, ba pwi a ticè kêe. \p \v 36 Ûna é têre ê pwâratùra kâra diri pâ âboro na rà pâra wiâ Iésu, â é ina tàra pâ: «Wànau, co tàpéebà?» \p \v 37  rà tòpi têe pâ é gére paé wà Iésu, pwi âboro gée Nazareth. \p \v 38  é nye tà tomara too pâ: «Iésu, *Pwina naî Davita, gà meaario, â gà pitu tôo!» \p \v 39 Wà tàpé na rà pâbéaa kà Iésu, âna rà kànariê, ba na rà pacooé. \p Êco na é mwa nye dau to too kaa burà ina pâ: «Pwina naî Davita, gà meaario, â gà pitu tôo!» \p \v 40  é tàpo coo wà Iésu, â é ina tàra pâ, na rà popaé medarié.  é ina têe pâ: \v 41 «Dà cè pwina nümagà goo? Dà cèna pâri ma go pwa ba kâgà?» \p  é tòpi têe pâ: «Gà pwa ma go niâ ma wàra béaa, co Pwi Ukai.» \p \v 42  é ina têe wà Iésu pâ: «Gà niâ côwâ! Gà jèe wâdé côwâ, goo ê cèikî'gà!» \p \v 43  é jèe nye niâ kaa, wàra béaa.  é pâra wiâ Iésu, âna é gére pwamaina Pwiduée.  wà mwara diri tàpé na rà côo pwiri, âna rà cau pwamaina Pwiduée goo! \c 19 \s1 Iésu ma Zakaio \p \v 1 É tèepaa pâ naa Iériko wà Iésu, â é gére tapàgà i village-bà. \v 2 É tâa wê wà pwi âboro na nee Zakaio, na é pwi caa kà tèpa *tò mwani wâripû. É pwi âboro imaina, â dau pwa mwani kêe. \v 3  é imudàra cè pai côo kêe wà Iésu, êco na càcaa pâri, ba ji pwi âboro ûgé.  po dau wâru pâ âboro na rà cibéaa kêe, [ba na rà me nau côo wà Iésu]. \v 4  é itàa béaa kâra ê pâ âboro, â é too wii jè upwâra, ba na é côo Iésu wiàna é me niboo aranaê. \s2 Nabà âna ju pi-ija naima jaagà \p \v 5 Ûna é tèepaa pâ naa jaaé wà Iésu, â é tagòtùé too, â é ina têe pâ: «Pwi ukai Zakaio, gà boo wài gée gò ê upwâra bèepwiri.  gà wàcî! Ba nabà, âna pâri ma ju pi-ija naima jaagà.» \p \v 6  é dau ipwàdée wà pwini Zakaio, â é nye tàbàtù boo kaa, â é popa Iésu pâ naa jaaé. \p \v 7 \x - \xo 19:7 \xt Luka 15.2\x* wà tèpa âboro, âna rà putàmu, â rà ina pâ: «Kaa! Po èpà na é pâra naa jaa pwi âboro èpà\f + \fr 19:7 \fq Pwi âboro èpà—\ft Wà tèpa tò mwani, âna wâru pâ mwani na rà mura jii tèpa jènererà. Côo mwara \fqa Tò mwani \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f* bèepwiri!» \p \v 8 \x - \xo 19:8 \xt Exode 21.37; Nombres 5.6–7\x*Êco na é coo ara Iésu wà Zakaio, â é ina têe pâ: «Têre co Pwi Ukai, go o mwa naa tà tèpa ticè kàra jè ére mwani kôo.  wiàna go popa ba kôo cè mwani cèna piwéna [jii ê âji wâripû] â go pitôowâri tà pwi âboro cè pwina go mura jiié.  go o mwa naa têe cèna dau piwéna\f + \fr 19:8 \fq Cèna dau piwéna—\ft Grec: \fqa 4 fois.\f*.» \p \v 9 \x - \xo 19:9 \xt Luka 13.16; Apostolo 16.31\x* é tòpi têe, na ara tèpa âboro, wà Iésu pâ: «Wà Pwiduée, âna é pa-udògà\f + \fr 19:9 \fq Pa-udògà—\ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Pa-udòwà \ft gée goo na rà wâru (wàé ma pwârawâ kêe).\f*, bau ê pwârawâ'gà! Ba [gà paari pâ] gà pwi âji gòobàra *Abéraama! \v 10 \x - \xo 19:10 \xt Luka 15.4; Ioane 3.17; 1 Timotéo 1.15\x*Ba é cùruo me wà Pwiduée, wâgo *Pwina naîri âboro, ba na go mudà tàpé na rà imwüru pwacèwiigà.  go mwa pa-udòrà, [ma naa tàra ê *âji wâro].» \s1 Ucina goo tèpa âracié ênawéna \r Mataio 25.14–30 \p \v 11 Wâru pâ âboro na rà gére tàmaari ê pwâratùra kà Iésu.  é ina tàra ê ucina, [ba na rà tâmogòori ê âji pai pwa goo ê pai tèepaa kâra *Mwaciri kà Pwiduée]. Ba é tàmwünyabweri *Iérusaléma, â rà niimiri pâ pwiri ée jèe tòpò ê Mwaciri, ûna é tò naa na ville. \v 12  é ina tàra pâ: \p «É mwa tâa wà pwi jè âboro gée na jè wâao na imaina. [ rà mwa todèe, ba na ée pwi ukai naa napô kêe.]  é mwa pwabwàti pai pâra kêe, naa na jè napô na wâiti, ba na é [côo pwi ukai maina naawê, ma] tòpi pwâra ukai kêe. \v 13  é todà tèpa 10 ênawéna kêe.  é jèpa ipâdi tàra jèpa mwani na wâru\f + \fr 19:13 \fq Mwani na wâru—\ft Grec: \fqa 10 mines. \ft Pai ina wèe pâ, caapwi \+it mine\+it* jècaa. Caapwi \+it mine\+it*, âna wâri pwi caapwi âboro naa na 3–4 parui.\f*, â é ina tàra pâ: “Guwà wakèri i mwani kàwà ba na o piwâru too—guwà wakèri tiagoro cè tòotù na go mwa wâjué me côwâ!” \v 14 [ nabwé, â é pâra, ba na é tòpi pwâra ukai kêe.] \p «Êco na wâru tàpé naa napô kêe na rà èpàrié, â rà cùru tèpa âboro wiâê, naa na napô na é pâra naawê, ba na rà ina [tà pwi ukai maina] pâ: “Tàutâbà goo pwi âboro bèeni! Tàutâbà na é pwi ukai kâbà.” \s2 Wâdé ba gà pwi a wakè bwàti! \p \v 15 «É jèe nye nama é pwi ukai.  nabwé, â é jèe nye wâjué côwâ.  é todà me tèpa ênawéna kêe, na ia é pâdi tàra i mwani kêe, ba na é côo cè pwina piwéna gée goo. \v 16  wà pwi jèpwi gée goorà, âna é tòpi têe pâ: “Pwi ukai, wàéni i caapwi miliô mwani\f + \fr 19:16 \fq Caapwi miliô mwani—\ft Grec: \fqa Caapwi \it mine\it*. \ft Ipaiwà naa na nee tii 18. (Côo \fl note \ft goo nee tii 13.)\f* na gà naa tôo.  wàéni mwara 10 miliô na go naa dòme!” \p \v 17 \x - \xo 19:17 \xt Luka 16.10\x*«Â é ina têe i pwi ukai pâ: “Po dau wâdé, ba gà pwi a wakè bwàti. Ba gà pitêre dàra, naa na nyi muru na kîri, â [go mwa naa tâgà ê pumara wakè'gà. Wàéni]: Gà mwa pwi kupénoo kôo, naa na pâ 10 ville!” \p \v 18 «Â é me wà pwi jè ênawéna, â é ina tà pwi ukai kêe pâ: “Pwi ukai, wàéni i caapwi miliô na gà naa tôo.  wàéni mwara 5 miliô na go naa dòme!” \p \v 19 «Â é ina têe i pwi ukai pâ: “Wâdé! [Wàéni ê pumara wakè'gà]: Gà mwa pwi kupénoo kôo naa na pâ 5 ville!”» \s2 Gà pwi ênawéna na èpà! \p \v 20 «Â nabwé, â é me wà pwi jèpwi, â é ina têe pâ: “Au, pwi ukai, gà popa côwâ i mwani'gà.  [nye ticè mwani na go naa dòme, ba] go nye tà naapwàniri, \v 21 ba wâgotôo [na go tubatiàu]. Ba [go nye tâmogòori pâ] gà pwi a putàmu [naa goo tàpé na càra caa wakè bwàti]. Ba gà pwi a piûnyari ê ârawakè na câgà caa câmi, â gà panaimari ê pwina câgà caa wakèri.” \p \v 22 «Â é tòpi têe wà i pwi ukai kêe pâ: “Ò! Pwiini! Gà pwi ênawéna èpà! Gà pitòtigà côwâ goro ê pwina gà ina! Wànau, [gà ina pâ] gà tâmogòori pâ, go pwi a putàmu naa goo tàpé na càra caa wakè bwàti?  gà tâmogòori pâ, go piûnyari ê pwina câgo caa câmi, â go panaimari ê pwina câgo caa wakèri? \v 23  gorodà na câgà caa tòpò naa na cè wâra mwani i mwani kôo?! Ba wiàna gà gére wàrapwiri, â pwiri go o mwa gére pa côwâ gée na wâra mwani, bau cè naîê\f + \fr 19:23 \fq Mwani; Naîê—\fqa L'argent; Son intérêt. \ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Mwani bèreè.\f*!” \p \v 24 «Â é ina tà tèpa pwàliici kêe\f + \fr 19:24 \fq Tèpa pwàliici kêe—\ft Grec: \fqa Tàpé na rà tâa wê.\f*, wà i pwi ukai pâ: “Popa jiié i mwani bèepwiri, â guwà naa tà pwi ênawéna na ia wâru mwani kêe!” \s2 O jèu âjagò côwâ tà pwi a wakè bwàti \p \v 25 «Êco na rà tòpi têe pâ: “Jèe po dau pâra na wâru mwani kà pwiibà!” \p \v 26 \x - \xo 19:26 \xt Mataio 13.12; Luka 8.18\x*«Â é ina tàra wà pwi ukai pâ: “Guwà côo, [é wakèri bwàti i pwi ia naa têe, ba na pwa cè naîê.]  wà pwina jèe pwa têe, âna o jèu âjagò têe côwâ.  wà pwina kîri ê pwina tà têe, âna o nye dàgòtù jiié côwâ ê ji dàramuru na tà têe. \v 27  ni, na wâpà tèpa âboro na rà cicarao, â tàutàra na go pwi ukai kàra? Guwà tâjùrurà, â guwà poparà me naani.  guwà tétàmwararà na arao!” [Nabwé naawê!]» \s1 É tò naa Iérusaléma wà Iésu \r Mataio 21.1–17; Maréko 11.1–19; Ioane 12.12–19 \p \v 28 Ûna é ina diri ê ucina bèepwiri wà Iésu, â é tabiié, â é coo gòobàra ê naigé kêe pâ naa Iérusaléma.  rà pwicò kêe wà tèpa *câmu kêe. \v 29  rà tèepaa mwünyabweri Bétani, ma wâ Bethfagé, du village na ru tâa goro jènere ê gòrojaa Élaio\f + \fr 19:29 \fq Gòrojaa Élaio—\fqa Mont des Oliviers.\f*. \p  é panuâ pâ ê tupédu a câmu kêe wà Iésu, \v 30 â é ina tàru pâ: «Gàu pâra naa na village bèepwiri, tâa béaa kâjè.  gàu o pâmari naawê, ê ji nari buriko, na tòoé goro otàpwe, na bwaa nye ticè âboro cèna mu caa tâa gòé.  gàu tipié, â gàu popaé me naani. \v 31  wiàna rà tawèeriu pâ: “Gorodà na gàu tipié?” â gàu tòpi tàra pâ, “Bu popaé pâdari Pwi Ukai.”» \p \v 32  ru pâra, â ru pâmari i nari buriko, pwacèwii na ia é ina tàru. \p \v 33 Ûna ru gére tipié, â wà tèpa apooé, âna rà ina tàru pâ: «Gorodà na gàu tipi ê pwi nari buriko bèepwiri?» \p \v 34  ru tòpi tàra pâ: «É ina tâbu pwi ukai pâ, na bu popaé pâdarié, ba pwa wakè kêe.» \p \v 35  ru popa me i nari buriko dari Iésu.  ru tòpò pâ ârabwée, naa gòro càùé, â rà nama é tâa gòé wà Iésu. \s2 Rà pwamainaê tèpa âboro \p \v 36 É tâa gò pâ i buriko, [naa Iérusaléma] wà Iésu.  wâru ê pâ âboro, na rà pòpwara béaa kêe naa gòro naigé ê pâ ârabwée kàra, [ba na rà pwamainaê]. \v 37  rà tèepaa naa na pwi ére, na i naigé, âna é tapoo boo gée gò i gòrojaa Élaio, â é boo dàra Iérusaléma.  wà diri tèpa âboro na rà gére pâra wiâ Iésu, âna rà tapoo uu too ma pwamaina Pwiduée.  rà picâdirié gée goro diri ê pâ câmu kâra pàtàmee, na dau muugère, na ia rà jèe côo na é pwa. \v 38 \x - \xo 19:38 \xt Psaume 118.26; Luka 2.14\x* rà cau tomara too pâ: \b \q1 «Cidòri nyuâa Pwi Ukai bèeni! \q1 É me na nee Pwiduée, \q1 nee Pwi Ukai maina! \q1 Pinaanapô ma ipwamaina \q1 wânidò napwéretòotù; \q1 Cidòri ma tòbuari \q1 naa na autâa kêe!» \b \m \v 39 Êco na wà pàra tèpa *Farasaio na rà tâa wê, âna rà pwa Iésu, â rà ina têe pâ: «Pwiini, [dau càcaa wâdé ê pwina rà ina wà tèpa béegà bèeni. Â] gà ina tàra pâ rà târi pwârà!» \p \v 40  é tòpi tàra pâ: «Wiàna pâri ma târi pwârà, â rà o pwamaina Pwiduée ê pâ atü bèeni!» \s2 É imuru Iérusaléma \p \v 41 É pâmwünyabweri Iérusaléma wà Iésu, â ûna é côo i ville na coo béaa kêe, â é imuruê. \v 42  é ina pâ: «Au! Wârico! Ico Iérusaléma, dau nümoo na wâgà mwara, âna gà pâmari ê pinaanapô nabà. Êco na tàutâgà, â o càcaa mwa caa pâri ma tèepaa nabàni! \v 43 Ba o càcaa gòiri, â rà o mwa tèepaa medarigà tèpa pièpàrigà.  rà o cibèepigà ma cuwârigà, naa na diri ê pâ ére. Rà o pwa bèepigà pâ auba wâragu\f + \fr 19:43 \fq Wâragu—\fqa Refuge.\f*, â rà o ipaa dàgà. \v 44 \x - \xo 19:44 \xt Luka 21.6\x* [rà o tédidiri ê auba babé wâri'gà, â] o mwa ticè atü na o mwa pitâagòrà too wê.  rà o còogaiwà, ma êdiri tèpa âboro'gà. Wàrapwiri ba câgà caa côoinari ê pwi pàara na é medarigà na, wà Pwiduée, ba na é pa-udògà.» \s2 É pacòobé tèpa pi-icu \p \v 45 [Rà tèepaa pâ naa Iérusaléma, â] é tò wà Iésu naa na *Wâra pwapwicîri.  é pacòobé tèpa gére pwa jèna\f + \fr 19:45 \ft Côo \fl note \ft goo Mataio 21.12.\f*, gée na [gòroigé kâra] Wâra pwapwicîri. \p \v 46  é ina tàra pâ: «É ina wà Pwiduée naa na *Tii Pwicîri, pâ: \qt O mwa ina goo ê wâ kôo pâ, wâ târa pwapwicîri.\qt*\rq Ésaïe 56.7\rq* Êco na wâguwà, âna guwà gére pwa ma aucârü kà tèpa mura!» \fig É pacòobé tèpa pi-icu gée na Wâra pwapwicîri|src="051 CN01787B.TIF" size="col" ref="19.46" \fig* \p \v 47 \x - \xo 19:47 \xt Luka 21.37\x*Gée na càùé, â wà Iésu, âna é pacâmuri tèpa âboro, naa na Wâra pwapwicîri, na diri pâ tòotù. Napwa naa goo wà tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò, ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, ma wà tèpa pitûâ [kà tèpa Juif] âna rà tapoo mudàra cè pai pwa wèe, ba na rà tétàmwereê. \v 48 Êco na càra caa pâmari, ba po dau wâru tèpa âboro, na rà câdiri ê pâ popai na é pacâmurirà goo. \c 20 \s1 Dà tàrù na é wakè goo wà Iésu? \r Mataio 21.23–27; Maréko 11.27–33 \p \v 1 Wà Iésu, âna é pacâmuri tèpa âboro naa na *Wâra pwapwicîri, â é picémara tàra ê *Picémara Wâdé. \p Na jè tòotù, ûna é gére wàrapwiri, â rà me burèe wà pàra tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò, ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, ma wà tèpa pitûâ. \p \v 2  rà tawèerié pâ: «Pwiini, wàilàapà na naa tàrù tâgà, ma gà pwa ê pâ muru bèepwiri? Wàilàapà na cùrugà?» \p \v 3  é ina tàra pâ: «Go bwaa nama tawèeriwà, goro ji caapwi muru. Wàéni: \v 4 Wàilàapà na naa tàrù tà Ioane ma é *piupwaa? Wà Pwiduée, é, wà tèpa âboro?» \p \v 5  rà dau pitùra goo, â rà pi-ina tàra pâ: «Wiàna jè tòpi têe pâ: “Tàrù gée jaa wà Pwiduée” â ée mwa ina tâjè pâ: “ gorodà na câguwà caa cèikî naa goo ê pwina é ina tàwà wà Ioane?” \v 6  wiàna jè tòpi têe pâ: “Tàrù gée jaa tèpa âboro” â rà o péa èijè goro atü wà tèpa âboro. Ba rà cau cèikî ba gòo pâ wà Ioane âna é pwi *péroféta, [na é pame ê popai gée jaa wà Pwiduée].» \p \v 7  êkaa, na rà tòpi tà Iésu pâ: «Îi, câbà caa tâmogòori.» \p \v 8  é ina tàra pâ: «Â wâgo mwara, âna o câgo caa ina tàwà, wàilàapà na naa tàrù tôo ma go pwa ê pwina go pwa.» \s1 Ucina naa goo tèpa wéaari nadipâa \r Mataio 21.33–46; Maréko 12.1–12 \p \v 9 \x - \xo 20:9 \xt Ésaïe 5.1\x*Wà Iésu, âna é piwiâ tà tèpa âboro ê ucina bèeni: \p «É mwa tâa wà pwi jè âboro. É mwa câmi jè nadipâa.  nabwé, â [é niimiri pâ é pâra nau ipokâa naa jè napô. Â] é wâri pàra tèpa âboro, ba na rà wéaari i na aupwanapô kêe.  é pâra, â tàpo gòiri pai tâa kêe naa napô bèepwiri. \v 10 [Paé pâ parui, paé, paé, paé…] tèepaa naa na pàara na jè pétâ pwâra dipâa na.  é panuâ pâ pwi jè âboro kîri kêe, ba na é tòpi jii tèpa wéaari nadipâa cè kêe gée goro ê piûnya. Êco na rà pâdié, â rà panuâê pâ côwâ, â nye ticè cèna rà naa têe. \p \v 11 «Â géewê, â é panuâ me côwâ pwi jè âboro kîri kêe.  rà èié mwara, â rà pé pidurié.  rà panuâê pâ côwâ, â nye ticè cèna rà naa têe. \v 12  nabwé, â é panuâ pâ mwara ê pwi béâracié kà tèpa âboro kîri kêe, â rà tanooriê, â rà tü têe. \p \v 13 «Â nabwé, â é pi-ina têe wà pwi apooro nadipâa pâ: “Dà cèna go o mwa pwa? Go o mwa panuâ pâ pwi âji naîô, na dau wânümoo gooé. Ba pwiri rà o mwa tòimiriê.” \p \v 14 «Êco na, ûna rà côoê wà tèpa âboro èpà bèepwiri, â rà pitêrerà, â rà ina pâ: “Guwà côo, wàé kaa ni wà pwi ia ée mwa pwi apooro i na aupwanapô, na cè jè tòotù. Wâdé na jè tétàmwereê cawi, ba na o mwa tà kâjè i na aupwanapô!” \p \v 15 «Â rà dàtié còobé jii i na aupwanapô.  rà tétàmwereê.» \p  wà Iésu, âna é tawèeri tàpé na rà gére têreê, pâ: «Â o dà cèna ée pwa wà pwi apooro i nadipâa? \v 16 Ée mwa po me wàé, â ée mwa nama tétàmwara i tèpa wéaari wàra i na aupwanapô.  ée mwa caa naa ê nadipâa bèepwiri tà pàra tàpé, ba na rà wéaari. Nabwé!» \p Êco na wà tàpé na rà gére têre ê ucina bèepwiri, âna rà pò, â rà ina pâ: «Bwa! Pwacoé! O càcaa wàrapwiri!» \p \v 17  é niârirà wà Iésu, â é tòpi tàra pâ: «Guwà jèe niimiri cai i pwi ia wii naa na Tii Pwicîri pâ: \b \q1 \qt I pwi atü na rà tétâjii\qt* \q1 \qt wà tèpa ba wâ,\qt* \q1 \qt âna nye wàé kaa pwiri,\qt* \q1 \qt i âji êkêe!\qt* \q1 \qt [Tàutàra goo\qt* \q1 \qt pwi ò kâra wâao!]\qt*» \qs Psaume 118.22\qs* \b \m \v 18 \x - \xo 20:18 \xt Ésaïe 8.14–15\x*«Wiàna é tûu cè pwi jè âboro naa gòro pwi atü-bà, â o tadidiri ê naiié.  wiàna é tûu i pwi atü-bà naa gòro pwi jè âboro, â é câgagaié.» \s1 Wâripû kà tèpa Roma \r Mataio 22.15–22; Maréko 12.13–17 \p \v 19-20 \x - \xo 20:19-20 \xt Luka 11.54\x*Wà tèpa dotée goro ê Naèà, ma wà tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò, âna rà tâmogòori pâ é tàgére pwa ucina wà Iésu naa goorà.  dau nümarà na rà tâjùrué wài, ba na rà icurié tà pwi kupénoo kà tèpa *Roma. Êco na wâgotàra, gée goo na wâru tèpa âboro na rà wâdéarié, â rà naaê.  rà gére piwéaa gooé. \p Na jè tòotù, â rà panuâ pâdarié tèpa âboro, ba na rà tawèerié goo pàra muru.  wàilà, âna rà ina têe pâ, nümarà na rà tâmogòori ê âjupâra. Êco na rà mudàra cè pai pitòtié, naa na pai tòpi kêe tàra. \p \v 21 Wàéni pwâra pitùra kàra ma wàé: «Pwi a pwa pupûra, bà nye tâmogòori pâ, gà ina ê âjupâra, â câgà caa ipwaké goro âboro. Ba gà nye picémara ba tàrù diri ê pâ muru na nüma Pwiduée na bà pwa. \v 22  êkaa, na nümabà na bà tawèerigà pâ: Pwiri wâdé\f + \fr 20:22 \fq Pwiri wâdé… \fl é, \fqa Pwiri pwa tàrù kâjè. \ft Pwiri rà ina ê Naèà kâra Wâra pwapwicîri kà tèpa Juif.\f* na jè wâripû\f + \fr 20:22 \fq Wâripû—\fqa Impôt.\f* tà pwi ukai kà tèpa Roma? É, o càcaa wâdé?» \p \v 23 Êco na é tâmogòori ji ipwa tûâ kàra wà Iésu.  é ina tàra pâ: \v 24 «Paari tôo ê jè mwani atü. Naporomee î ma nee î, na wâgòro ê mwani bèeni?» \p  rà tòpi têe pâ: «Kà pwi ukai kà tèpa Roma.» \p \v 25  é ina tàra wà Iésu pâ: «Â jèe wâdé, guwà pitôowâri tà pwi ukai ê pwina kêe; â guwà pitôowâri tà Pwiduée ê pwina kà Pwiduée.» \fig Mwani atü kà tèpa Roma|src="052 hk00166c.tif" size="col" ref="20.25" \fig* \p \v 26  rà po dau pò goo ê pai tòpi kêe, ba càcaa pâri ma rà pwa tûâ têe na ara tèpa âboro.  nye ticè cèna rà tòpi têe goo. \s1 Pai o wâro côwâ kà tèpa bà \r Mataio 22.23–33; Maréko 12.18–27 \p \v 27 Napwa naa goo wà tèpa *Sadukaio, [jè ditàra pwapwicîri kà tèpa *Juif] âna càra caa cèikî pâ, rà o wâro côwâ wà tèpa bà.  wà pàra tàpé gée goorà, âna rà medari Iésu. [ târa ma rà paari pâ rà âjupâra] â rà tawèerié pâ: \v 28 «Ico pwi a pwa pupûra, é jèe wii tâjè wà *Moosé naa na ê *Naèà pâ: \qt Wiàna é bà wà pwi âboro, na ticè èpo kêe, â wâdé na é popa tô dàpwà kêe wà pwi jiié, ma ru piéa.\qt*\rq Deutéronome 25.5\rq* Â, na wàrapwiri, â é naa cè gòobàra pwi a bà. \p \v 29 «Â wâdé. Êco na gà jèe niimiri cai ni: Pwa tèpa 7 aéjii.  é piéa wà pwina ciàra, êco na é bà, â nye ticè èpo kêe. \v 30  pwi a pâ wê, âna ru piéa ma tô dàpwà, êco na é bà mwara wà pwini, â nye ticè èpo kàru. \v 31  wà pwi béâracié, âna ipaiwà.  wàrapwiri naa goo wà tèpa 7 aéjii bèepwiri. Ba rà cau bà, â nye ticè èpo kàra. \v 32  gée na càùrà diri, â é mwa bàra bà wà i tô ilàri. \v 33 [Gà ina pâ] rà o mwa wâro côwâ wà tèpa bà, na jè tòotù.  wiàna wàrapwiri, â wàilàapà narà, na o pwi éa tô ilàri-bà, na tòotù bèepwiri? Ba rà nye cau tèpa éaé diri! Â?! Gà tòpi cai!» \s2 Pai tòpi kà Iésu \p \v 34 É tòpi tàra wà Iésu pâ: «[Guwà pitanami.] Ba jè piéa co naa na pàara bèeni na jè bwaa wâro naa gòropuu. \v 35-36  o càcaa wàrapwiri naa na pàara noowê. Ba wà Pwiduée, âna ée mwa pitòrigari tèpa naîê—tàpé na é niimiri pâ pâri ma rà picaatâa ma wàé.  nye wàilà kaa na ée mwa pawârorà côwâ gée na aubà, â rà o pwacèwii tèpa *angela kêe. Ba o càra mwa caa bà côwâ.  o càra mwa caa piéa côwâ. \p \v 37 «[Guwà tawèerio] naa goo ê pai wâro côwâ gée na aubà.  gona câguwà caa tâmogòori ê pwina é ina wà Moosé? Ba é pwa jèkutâ [naa na ê tii kêe] goro i ji na nari upwâra, na ia tòo gò i ânye. Ba é ina goo Pwi Ukai Pwiduée pâ, é \qt Pwiduée kà *Abéraama, ma Isaaka, ma Iakobo.\qt*\rq Exode 3.6\rq* \v 38 [Pai ina wèe pâ] rà nye cau tàgére *wâro jaa Pwiduée! Ba wà Pwiduée, âna câé caa Pwiduée kà tèpa bà, â é Pwiduée kà tàpé na rà wâro.» \s1 Pai tòpi kêe tà tèpa dotée goro Naèà \r Mataio 22.41–23.12; Maréko 12.35–40 \p \v 39 Wà pàra tèpa dotée goro ê Naèà, âna rà têre ê pwina é ina wà Iésu tà tèpa Sadukaio, â rà ina têe pâ: «Aipaa! Nye dau wâdé kaa ê pai tòpi'gà, co pwi a pwa pupûra!» \v 40 Ba ipwacoé tàra, na rà tawèeri wà Iésu goo cè pàra muru. \p \v 41  é ina tàra pâ: «Gorodà na rà ina wà tèpa âboro pâ, wà pwi *Mesia, [pwi ukai na guwà tapacîê] âna é pwi âboro kîri jii *Davita, gée goo na é pwi gòobèreè co\f + \fr 20:41 \ft Grec: \fqa «Gorodà na rà ina pâ, wà pwi Mesia, âna é pwina naî Davita?»\f*?» \s2 Dau pwamuru naa goo pwi Mesia \p \v 42-43 \x - \xo 20:42-43 \xt Psaume 110.1\x*«Bwa, càcaa wàrapwiri, ba nye wà Davita kaa, na é ina naa na tii Salamo, pâ: \b \q1 \qt Popai kà Pwi Ukai,\qt* \q1 \qt Pwi Ukai Pwiduée\qt* \q1 \qt na é patùra Pwi Ukai kôo:\qt* \q1 \qt “Gà me ma gà tâa ni.\qt* \q1 \qt Tâa ni gòro îô étò.\qt* \q1 \qt [Go naa tâgà ê pitûâ.\qt* \q1 \qt O pwamainagà awé.]\qt* \q1 \qt Go nama gà còogai\qt* \q1 \qt tèpa ipaa dàgà.”\qt*\qs Psaume 110.1\qs* \b \m \v 44 «Ba ûna é ina pâ, \qt Pwi Ukai kôo\qt*, âna é tàgére ina wà pwi Mesia.  é paari pâ, wà pwi Mesia, âna pwi âboro na é piwéna jii diri pàra tàpé\f + \fr 20:44 \ft Grec: \fqa Wà Davita kaa, na é ina gooé pâ ‘Ukai’, â gorodà na é pwina naîê?\f*!» \s2 Cibwaa ipwacèwii tèpa dotée-bà! \p \v 45 Wâru pâ âboro na rà gére tàmaari ê pwina é ina wà Iésu. Â, na ararà diri, â é ina tà tèpa *câmu kêe pâ: \v 46 «Guwà pwacôoco! Guwà cibwaa pwaduwà kà pàra tèpa dotée goro ê Naèà! Ba dau wâdé tàra, na rà pâra na ê pâ ârabwée gòri\f + \fr 20:46 \fq Ârabwée gòri—\ft Naa jaa tèpa Juif biu, âna câmu kà tèpa tàmanga ma tèpa pipapwicîrirà.\f*.  wâdé tàra, na rà nye pwabwàcu tàra, ma pwamainarà pâ âboro, naa na diri ê pâ ére aupitapitiri.  rà nye mudàra taaci ê pâ autâa na tâa béaa, na *wâra pitapitiri, ma naa na pâ na aupi-ija maina. \v 47  rà pwa ê pâ nyakâra pwapwicîri [ba na jè o niimiri pâ rà tèpa âboro na rà wâdé]. Êco na, ûna rà gére wàrapwiri, â rà popa diri jii ê pa dàpwà ê pâ muru na tà tàra.  gée goro kaa pwiri, âna o mwa pwa tàra ê wârimuru na dau maina jii ê wârimuru kà pàra tàpé.» \c 21 \s1 Iésu naa na Wâra pwapwicîri \r Mataio 24.1–2; Maréko 12.41–13.2 \s2 Tô dàpwà na ticè neemuruê \p \v 1 É tâa na *Wâra pwapwicîri wà Iésu.  é gére côo tèpa âboro na dau pwa neemururà na rà tòpò mwani târa Wâra pwapwicîri. \v 2  é tèepaa me tô jè dàpwà, na piticè neemuruê.  é naa ji du ârailu nari mwani atü. \v 3 \x - \xo 21:3 \xt 2 Korénito 8.12\x* é ina wà Iésu tà tèpa *câmu kêe pâ: «Go ina tàwà ê âjupâra pâ: Wà tô dàpwà bèeni na piticè neemuruê, âna po dau wéna awé ê pwina é tòpò, jii pàra tàpé. \v 4 Ba rà tòpò upûuê (ba ji ére mwani gée goro aumaina goo wârirà). Â, na wàé, âna jèe nye piticè neemuruê kaa. Êco na é nye naa kaa diri ê mwani na o pâri ma é wâro goo.» \s2 O mwa tédidiri Wâra pwapwicîri \p \v 5 Gée na càùé, â rà picâdiri i Wâra pwapwicîri wà pàra tèpa âboro, pâ: «Nye dau wâdé kaa ê pâ atü goro ê auba, goo ê pé wâ bèeni! Po dau pwa kaamwa kêe.  dau muugère pâ cûuê\f + \fr 21:5 \fq Cûuê—\fqa Décoration.\f* na rà naa tèpa âboro, ba na uràpâra tà Pwiduée!» \p \v 6 \x - \xo 21:6 \xt Luka 19.44\x* é ina tàra wà Iésu pâ: «Guwà côo diri pâ pwiibà? Âna go ina tàwà pâ: O mwa tèepaa ê tòotù na o téura diri.  o mwa ticè atü na o mwa pitâagòrà too wê.» \s1 Ê pwina o tèepaa na pwâadèreè \r Mataio 24.3–35; Maréko 13.3–31 \p \v 7 Rà tawèeri Iésu wà tèpa câmu kêe pâ: «Ico pwi a pwa pupûra, gà ina tâbà pâ o wiidà cèna o tèepaa ê pwina gà gére ina.  o dà cè câmu kêe ma bà o tâmogòori pâ, o jèe tèepaa me ê pwi pàara-bà?» \p \v 8  é ina tàra pâ: «Guwà ipwacôowà, â guwà cibwaa pwa ma ipa-imwüruwà. Ba o wâru tàpé na rà o tèepaa me, â rà o pa ê neeô.  rà o ina tàwà pâ: “Wâgo pwi Mesia [na go me gée jaa Pwiduée, na guwà tapacîê]!” â “Jèe wâni ê pàara kôo.” Êco na guwà cibwaa pâra wiârà! \v 9 Wiàna guwà têre jèkutâ goro pâ paa, ma pâ pai èpà wèe ê gòropuu, â guwà cibwaa nama wâgotàwà! Ba o nye mara tèepaa ê pâ pwiibà, êco na o càcaa pâji pwâadàra gòropuu.» \p \v 10  é ina mwara wà Iésu pâ: «[Na pwi pàara-bà, â o wâru pâ ipaa pitiri gòropuu: Ba] ê pwi jè Ba, âna ru ipaa ma pwi jè Ba.  wà pwi jè ukai, âna ru pipaa ma cè pwi jè ukai. \v 11  o gù napuu, na pâ pàra ére gòropuu, â o pâ nau tèepaa ê pâ copwa na maina, ma pâ pwécapa\f + \fr 21:11 \fq Pwécapa—\fqa Épidémie. \ft Pâ maagé na pâpitiri napô.\f*.  o wâru pâ muru na jè pwùkùru goo, â o wâru pâ câmu kêe, naanidò napwéretòotù.» \s2 O tubaèpà tà tèpa cèikî \p \v 12 «Béaa kâra diri pâ pwiibà, âna o dau tubaèpà tàwà, wâguwà tèpa câmu kôo. Ba rà o tâjùruwà, â rà o mwa popawà pâ, naa na pâ *wâra pitapitiri, ma naa na pâ wâra karapuu.  rà o dàtiwà na ara tèpa kupénoo, ma wà tèpa ukai, gée goro na guwà tèpa âboro kôo. \v 13 Â, na pwi pàara-bà, âna o naa tàwà, ba na guwà o tèpa *paâjupâraô, na ararà. \v 14 \x - \xo 21:14 \xt Luka 12.11–12\x* guwà cibwaa dau nünüma ma pidumapiê goro pai tòpi kàwà tàra. \v 15 \x - \xo 21:15 \xt Apostolo 6.10\x*Ba go o mwa naa tàwà ê pâ popai na guwà o ina, bau ê autâmogòorimuru.  o càcaa pâri ma rà tòpi tàwà wà tèpa pièpàriwà! \p \v 16 \x - \xo 21:16 \xt Mataio 10.21–22\x*«Rà o icuriwà wà du nyaa ma caa kàwà, ma wà tèpa aéjii kàwà, ma wà tèpa jènerewà, ma wà tèpa béewà, tiagoro na o tétàmwara pàra tàpé gée goowà. \v 17  rà o pièpàriwà gooò diri ê pâ âboro. \v 18-19 Êco na wà pwina é cimwü, âna ée mwa udò, â o tà têe ê *âji wâro.  o nye ticè na rà pwa, na o tigée goro ê wâro bèepwiri na wâgoowà\f + \fr 21:18-19 \fq  o nye ticè… \ft Grec: \fqa  o nye ticè ji caapwi wàrapûruê na o tiàu.\f*.» \s2 O dau pwaée kà tàpé Iérusaléma \p \v 20 «Na guwà côo pâ pwâra paa\f + \fr 21:20 \fq Pwâra paa—\fqa Armée.\f* na rà cibèepi *Iérusaléma, â wàé kaa pwiri na guwà o tâmogòori pâ o jèe tédidiri i auba. \v 21 Wà tàpé na rà wâgòroigé jii i ville, âna rà cibwaa tò naa na!  wà tàpé na rà tâa na i ville, âna rà uru wài! Üu, wâdé na rà cau uru wài naa gò pâ jaa, wà diri tàpé na rà tâa napô *Judée! \v 22-23 \x - \xo 21:22-23 \xt Jérémie 5.29, 46.10; Osée 9.7\x*Au! Wârico! Ba, naa na pâ tòotù bèepwiri, âna po dau pwaée kâra pa ilàri na rà nyarana, ma pa ilàri na rà pa-di ê èpo kàra. Ba wàépwiri ê pàara na wà Pwiduée, âna ée mwa naa wârimuru târa ê Ba kêe, [wà tèpa *Juif]. Êkaa na wàrapwiri cè pai pacoo diri pâ popai kà tèpa *péroféta wâna *Tii Pwicîri. \p «Â o po dau maina ê pwâra putàmu kêe, â rà o dau pwamaagé côo tèpa âboro wê, na pwi pàara-bà. \v 24 \x - \xo 21:24 \xt Psaume 79.1; Auinapàpari 11.2\x* o dau wâru tàpé na o tétàmwararà goro ê tàuwa.  o wâru mwara tàpé na o piirà ma poparà pâ, naa na pâ napô na wâru, ba na rà tèpa *ênawéna kîri kà tèpa âboro wê. Ba ê pwi pàara bèepwiri, âna o pàara kà tàpé na càra caa tèpa Juif.  rà o pwatari diri Iérusaléma.  rà o mwa còogai ê napuu kêe bau ê Ba kêe, tiagoro ê tòotù na ée mwa pacoo pwiri [wà Pwiduée].» \s2 Pai wâjué me côwâ kà Iésu \p \v 25-26 \x - \xo 21:25-26 \xt Ésaïe 13.10; Ézékiel 32.7; Joël 3.4; Auinapàpari 6.12–13\x*«[Gée na càùru pwiri] â o pwa pâ câmu na ité naa na i tòotù, ma ê parui, ma ê pâ îricò. Ba o gùmagù ê pàara napwéretòotù.  [o nye ité mwara i nawià, â] o pwa pâ diopwaa kâra pàri wià\f + \fr 21:25-26 \fq Pàri wià—\fqa Les grands brisants.\f*, â o dau maina airà.  wà tèpa âboro gòropuu, âna rà o pò goo diri pwiri, â o dau wâgotàra, â rà o pwùkùru. Ba rà o côo pâ, o jèe tèepaa ê pàara na po dau èpà awé naa gòropuu. \v 27 \x - \xo 21:27 \xt Daniel 7.13; Mataio 26.64; Auinapàpari 1.7\x* nabwé, â rà o mwa bàra côoô, wâgo *Pwina naîri âboro, wiàna go tèepaa me na nee, naa na ê pàtàmoo, ma ê pai maina ma muugère kôo. \v 28 Êkaa na go ina tàwà pâ: Wiàna guwà côo pâ, jèe tapoo coo ê pâ muru bèepwiri, â guwà gòo ma ipwàdée! Ba o jèe càcaa gòiri ê tòotù, â ée mwa pa-udòwà wà Pwiduée!» \s2 Câmu goro iri wâi \p \v 29 Wà Iésu, âna [é patùrarà mwara goro ê pwina o tèepaa. Â] é ina tàra ê ucina bèeni pâ: «Guwà côo ê *iri wâi, é, pwi jè upwâra. \v 30 Ba, na é tapoo ti, â guwà tâmogòori pâ, ée jèe tèepaa me ê pàara na ucuu i napô. \v 31 Wàrapwiri na guwà côo pâ, gére tèepaa ê pâ pwi bèepwiri, na ia go ina, â guwà o tâmogòori pâ, ée jèe tapoo tòpò ê Mwaciri kêe wà Pwiduée. \v 32  go ina tàwà ê âjupâra pâ: [O càcaa gòiri.] Ba wà pàra tèpa âboro nabà, âna rà o bwaa nye côo pwiri, béaa kâra pai o bà kàra. \v 33 Ba o tiàu ê napwéretòotù ma ê gòropuu; â napwa ê popai kôo, âna o càcaa tiàu.» \s2 Guwà tà tàcî! \p \v 34 «Guwà ipwacôoco! Guwà cibwaa wârori ê wâro imudi; guwà cibwaa dau wâdo ma ija!  guwà cibwaa géaa goo ê pâ muru [na o tubatiàuwà naa goo] naani gòropuu. Ba wiàna guwà tà èrà goo pâ muru bèepwiri, â péa guwà mwa tà pò, ma piticè càrawà, na go tèepaa me côwâ, \v 35 pwacèwii diri pàra âboro gòropuu. Ba go o mwa cau papòrà diri, pwacèwii [pwi a pwa puà, na é tü] puà kêe naa gòro ê pu ârawéà. \v 36 Êkaa na guwà tà tàcî!  wâdé na guwà pwapwicîri tà Pwiduée, ma ilari jiié pâ, na é wéaariwà jii diri pâ muru na èpà na o mwa tèepaa.  [go o mwa ipwàdée goowà] wâgo Pwina naîri âboro, na guwà cima arao. Nabwé!» \p \v 37-38 [Na pàara na é tâa Iérusaléma na wà Iésu] â é tò naa na Wâra pwapwicîri na diri pâ tòotù, ba na é pacâmuri tèpa âboro. Ba mu ipitirirà naawê, naa diri pâ dàuru, ba na rà têreê. Â, na bàrane, â é mu wâjué côwâ naa gòrojaa Élaio, â é tâa wê naa ne. \c 22 \s1 É icuri Iésu wà Judas \r Mataio 26.1–16; Maréko 14.1–2; Ioane 11.45–53 \p \v 1 Jèe pâmwünyabweri ê *tòotù maina kà tèpa *Juif, na ina goo pâ tòotù Paséka—pwi tòotù na rà ija poloa na ticè nyaa kêe. \v 2  wà tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò, ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, âna rà imudàra cè pai pwa wèe, ba na rà tétàmwara wà Iésu. Êco na wâgotàra goo wà tèpa âboro. [Ba dau wâru tàpé na rà wâgoo Iésu.] \p \v 3 \x - \xo 22:3 \xt Ioane 13.2,27\x*Â, na pwi pàara bèepwiri, âna wà *Caatana, âna é nye too kaa naa goo wà Judas Iscariote, wà pwi jè ârapàara tèpa 12 *apostolo kà Iésu. \v 4  é pâra wà Judas, nau côo tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò, ma wà tèpa caa kà tèpa wéaari ê *Wâra pwapwicîri.  é ina tàra pâ, na ée mwa panuâ Iésu tàra. \v 5  rà nye dau ipwàdée kaa, â rà ina têe pâ, na rà o mwa naa cè mwani têe. \v 6  gée na càùé, âna é imudàra cè naigé, ba na é icuri pwàniri tàra wà Iésu. \s1 Pi-ija kà Pwi Ukai \r Mataio 26.17–30; Maréko 14.12–26; 1 Korénito 11.23–25 \p \v 7 \x - \xo 22:7 \xt Exode 12.1–27\x*É jèe tèepaa ê bétapoo tòotù kâra ‘pi-ija poloa na ticè nyaa kêe’—tòotù na rà mu taa ê nari mutô târa Paséka. \p \v 8  wà Iésu, âna é panuâ pâ naa *Iérusaléma wà Pétéru ma Ioane, â é ina tàru pâ: «Gàu pâra béaa naa na ville, â gàu pwabwàti ê utimuru kâjè, târa ê tòotù Paséka.» \p \v 9  ru tawèerié pâ: «Wâpà na nümagà na jè pi-ija wê?» \p \v 10  é tòpi tàru pâ: «Na gàu tò naa na ville, â o ipitiwà ma pwi âboro, na é popa ê wâra jawé.  gàu pâra wiâê. Â, na é tò naa na jè pwârawâ, \v 11 â gàu ina tà pwi apooro wê pâ: “É tawèeri me wà pwi a pwa pupûra kâbà pâ, o wâpà ê naditàrawâ, na bà o ija naima ê utimuru târa Paséka?” \p \v 12 «Â ée paari tàu ê jè naditàrawâ na wâdòiti—pwi naditàrawâ maina na jèe ipwabwàti.  gàu pwabwàti i uti kâjè naawê.» \p \v 13  nabwé, â ru pâra wà Ioane ma Pétéru, â ru pâmari wàra na é ina tàru wà Iésu.  ru pwabwàti ê utimuru târa Paséka. \s2 I poloa ma i dipâa \p \v 14 Na bàrane, ûna jèe tèepaa ê pàara na rà pi-ija na, â rà tâa goro taapà wà Iésu ma i tèpa 12 apostolo kêe. \fig Rà pi-ija naima ê utimuru târa Paséka wà Iésu ma tèpa 12 apostolo kêe|src="053 lb00320c.tif" size="col" ref="22.14" \fig* \v 15  é ina tàra pâ: «Jèe gòiri na go tapacîri ê ji pwi pàara bèeni, na jè pi-ija naima ê utimuru târa Paséka, béaa kâra pai picâri kôo. \v 16 Ba go ina tàwà pâ: O câgo mwa caa ija ê utimuru bèeni ma wâguwà, [naani gòropuu]. Go o mwa ija côwâ na go o mwa bàra tubanabwé ê wakè [kâra âji Paséka] na pàara na é tòpò Mwaciri kêe wà Pwiduée\f + \fr 22:16 \ft Dernière phrase—Grec: \fqa Tiagoro na o pacoo, naa na Mwaciri kà Pwiduée.\f*.» \p \v 17  é popa ê wârado dipâa.  é pwaolé tà Pwiduée, â é ina tàra pâ: «Guwà popa, â guwà cau wâdo jècaa. \v 18 Ba go ina tàwà ê âjupâra pâ: O câgo mwa caa wâdo cè dipâa [naani gòropuu]. Go o mwa wâdo ê dipâa na bwaa âmuê, naa na pàara na é tòpò Mwaciri kêe wà Pwiduée.» \p \v 19  é popa ê poloa, â é pwaolé tà Pwiduée.  é tubiti, â é naa tàra, â é ina tàra pâ: «Êni, âna naiio, na go panuâ ba kàwà. Â, na wàrapwiri, â guwà o mwa nye tà pitaniimiri ê pwina go pwa tàwà.» \p \v 20 Gée na càùru ê pi-ija, â é pa i wârado dipâa\f + \fr 22:20 \fq É pa i wârado dipâa—\ft Munaa é wàrapwiri na é naa tàra ê wârado na caapwi (nee tii 17), é, munaa é wàrapwiri gée na càùé, ba wiâra ê nyamanya kà tèpa Juif, âna rà wacié wâdo i wârado dipâa, na tòotù Paséka.\f*, â é ina tàra mwara pâ: «Êni, âna *câmu kâra *auipwataâboro na bwaa âmuê, na é pwa wà Pwiduée goro ê domii kôo na o jèe joro. [Ba o wàrapwiri pai tòpò pinaanapô naa nabibiu kàwà ma wàé.]» \s1 É patùrarà mwara na rà pi-ija \r Mataio 26.20–35; Maréko 14.17–31; Ioane 13.21–38 \p \v 21-22 \x - \xo 22:21-22 \xt Psaume 41.10; Ioane 13.21–22\x*[É ina tàra mwara pâ]: «Wâdé na go bà, wâgo *Pwina naîri âboro, ba na pacoo ê auniimiri kà Pwiduée gée na biu. Êco na, napwa naa goo wà pwi âboro na é pi-icurio, âna po dau pwaée kêe.  guwà côo, co tèpa béeò, é tâa jaajè ni, wà i pwi âboro bèepwiri, ba jè gére ija ma wàé.» \p \v 23  wà tèpa câmu kêe, âna [rà pò goo pâ popai bèepwiri, â] rà pitànunuu, â rà pitawèerirà pâ: «Wàilàapà na o pwa pwiri?» \s2 Guwà ipakîriwà pwacèwiio \p \v 24 \x - \xo 22:24 \xt Luka 9.46\x*Rà tapoo pitòocia wà tèpa câmu. Ba rà imudàra cè pwi âboro na é imaina naa jaarà. \p \v 25 \x - \xo 22:25 \xt Mataio 20.25–27; Maréko 10.42–45\x* é ina tàra wà Iésu pâ: «Guwà côo, naa jaa wà tàpé na càra caa tèpa âboro kà Pwiduée\f + \fr 22:25 \fq Naa jaa wà tàpé… \ft Grec: \fqa Naa jaa pâ Ba.\f*, âna wà tèpa ukai ma wà tèpa pitûâ, âna rà còogai tèpa âboro.  nümarà na jè tà pwamainarà ma pwaolé tàra taaci\f + \fr 22:25 \ft Dernière phrase—\ft Grec: \fqa  rà nama jè ina goorà pâ ‘Tèpa pwa na wâdé’.\f*. \v 26 \x - \xo 22:26 \xt Mataio 23.11; Maréko 9.35\x* wâguwà, âna guwà cibwaa pwacèwiirà! Ba wà pwi âboro imaina nabibiu kàwà, âna wâdé na é pwacèwii pwi nari èpo.  wà pwi a pitûâ, âna wâdé na é pwacèwii pwi ênawéna. \p \v 27 \x - \xo 22:27 \xt Ioane 13.12–15\x*«Ba [naa jaa tèpa âboro gòropuu, âna] wà pwi ukai, âna é tâa goro taapà; â wà tèpa ênawéna kêe, âna rà naa èe.  guwà côo, nye càcaa wàrapwiri naa nabibiu kâjè. Ba go jèe pâ nau pwi ênawéna kàwà. \p \v 28 «Â wâguwà, na guwà tâa jaao na go tâa na aré ma tòina, \v 29 âna go mwa naa tàwà [ê autâa na] ê Mwaciri, na é jèe naa tôo wà Caa kôo. \v 30 \x - \xo 22:30 \xt Mataio 19.28\x* jè o mwa pi-ija naima ma wâgo.  guwà o mwa tâaboo naa gòro autâa kà tèpa ukai, ba guwà o pitûâ kà tèpa 12 wâao *Isaraéla.» \s2 Gà mwa pitütôowâriô, co Pétéru \p \v 31 Wà Iésu, âna é tabiié naa goo Simona Pétéru, â é ina pâ: «Têre! Wà Caatana, âna é ilari pâ, na é jèpa tacaiwà.  ée mwa nama gùmagù ê pwâranümawà, naa na jè ji pàara\f + \fr 22:31 \ft Pwa ucina naa na grec goo ê pai ura pwâra blé târa ma pinaaitiri ê pudòro blé ma ê parawée.\f*. \v 32 \x - \xo 22:32 \xt Ioane 17.15\x*[ ée mwa dau tacaigà co Simona, pwi âji béeò! Au, meaarigà! Ba gà o mwa tûu.] Êco na go jèe pwapwicîri ba kâgà, ba na gà mwa cimadò côwâ.  wiàna gà o mwa wâjué me côwâ dario, â [pâragà, na] gà pagòo tèpa aéjii'gà bèeni.» \p \v 33  é tòpi têe wà Pétéru pâ: «Bwa! Bwa, co Pwi Ukai! Nye pâriô mwara ma go picâri pwacèwiigà, wiàna naa na karapuu, é ju capai bà!» \p \v 34  é ina têe wà Iésu pâ: «Bwa, go ina tâgà ê âjupâra, co pwini, pâ: Naa na ne nabà, âna béaa kâra cè pai to kâra i ja, âna gà o wacié pitütôowâri pâ, câgà caa tâmogòorio.» \s2 Guwà ipwabwàtiwà târa ipaa! \p \v 35 \x - \xo 22:35 \xt Luka 9.3, 10.4\x*É ina mwara wà Iésu tà tèpa câmu kêe pâ: «Na ia, âna go cùruwà [ba na guwà Picémara ê *Picémara Wâdé] âna ticè mwani, ma atà, ma wâraâwà na guwà popa wiâwà.  wànau, gona nye tiàu jiiwà cè muru?» \p  rà tòpi têe pâ: «Bwa.» \p \v 36  é ina tàra pâ: «Êco na nabàni, âna go ina tàwà pâ, wâdé na guwà popa cè mwani ma atà kàwà!  wiàna ticè tàuwa kàwà, â wâdé na guwà icuri ârabwée kàwà, ba na o wâri wèe. \v 37 \x - \xo 22:37 \xt Ésaïe 53.12\x*[Ba rà o jèe tubaèpà tôo pwacèwii na go pwi âboro èpà.] Ba pwa jè popai gooò, na wii naa na *Tii Pwicîri, pâ: \qt Rà naa wârimuru têe; ba rà ina pâ, é pwi a pwa na èpà.\qt*\rq Ésaïe 53.12\rq*  o jèe nye coo ê popai bèepwiri.» \p \v 38  rà ina têe wà tèpa câmu kêe pâ: «Wàéni ê du ârailu tàuwa, co Pwi Ukai!» \p  é tòpi tàra pâ: «Jèe pâri\f + \fr 22:38 \fq Jèe pâri—\ft Munaa pai ina wèe pâ: \fqa Jèe nabwé na jè tùra.\f*!» \s1 É pwapwicîri wâ gòrojaa Élaio \r Mataio 26.36–46; Maréko 14.32–42 \p \v 39 Rà còobé gée na wâ wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe, â rà pâra naa gòrojaa Élaio. Ba mu nye câmaajé tàra [na rà puu wê]. \p \v 40 Ûna rà tèepaa naawê, â é ina tàra pâ: «Guwà pwapwicîri ba na o pwa cè nii ma gòo kàwà, wiàna tacaiwà.» \p \v 41  é tàpo paé jiirà, â é tùu jùrué, â é pwapwicîri tà Pwiduée. \v 42  é ina pâ: «Caa, wiàna nümagà, â gà patâjii jiio ê pâ aré ma tòina bèeni. Êco na gà cibwaa pwa ê pwina nümoo goo, â gà nye pwa câbawâdé'gà.» \p \v 43  é nye tèepaa kaa pwi jè *angela, me gée *napwéretòotù, â é pagòoé. \v 44  é nye pwapwicîri mwara wà Iésu, â jèe po dau maina ê aré ma tòina kêe.  ê wétàu kêe, âna jèe pâra nau domii, â joro naa napuu pwacèwii ê pwâra jawé. \p \v 45  nabwé, â é cimadò, â é wâjué me côwâ dari tèpa câmu kêe. Êco na é côo pâ rà puu. Ba dau oratàra gée goo pai pikîri kàra. \v 46  é ina tàra pâ: «Cina guwà puu? Guwà tà tàcî, â guwà pwapwicîri ba na o pwa cè nii ma gòo kàwà, wiàna tacaiwà.» \s1 Rà tâjùru Iésu \r Mataio 26.47–56; Maréko 14.43–52; Ioane 18.3–12 \p \v 47 Ûna é bwaa gére ina pwiri wà Iésu, â é po tèepaa me wà Judas, wà i pwi jè ârapàara tèpa 12 apostolo kêe.  rà tèepaa me wiâê pâ âboro na wâru, [ba na rà tâjùru Iésu].  é nye pâra dà Iésu kaa wà Judas, â é pwabwàcu têe, ma bwénüuê. \p \v 48  é ina têe wà Iésu pâ: «Wànau, co Judas? Gà wàrapwiri târa pai pi-icurio, wâgo Pwina naîri âboro, goro ê pai bwénüuô'gà?» \p \v 49 Wà tèpa câmu kà Iésu, âna rà côo pâ rà o jèe tâjùrué wà tèpa âboro.  rà pò ma ina têe pâ: «Wâdé co Pwi Ukai, na jè piokée! Wàéni tàuwa!» \p \v 50  wà pwi jè ârapàararà, âna é nye tüboo kaa ê tàuwa kêe naa gòro pûru pwi âboro kîri kà pwi ukai kà tèpa pwa ârapwaailò. [Êco na] é tépàgà co i doronyüruê. \p \v 51  é ina tàra wà Iésu pâ: «Bwa! Jèe pâri! Guwà cibwaa cicararà!» \p  é tu naa goo i doronyüruê, â nye wâdé côwâ kaa. \p \v 52  é patùra tèpa pitûâ kà tàpé na rà me nau tâjùrué—tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò, ma wà tèpa caa kà tèpa wéaari ê Wâra pwapwicîri.  é ina tàra pâ: «Wànau? Guwà me nau popao, goro ê pâ tàuwa, ma ê bàra upwâra, pwacèwii na go pwi a pòtàmwara âboro! \v 53 Diri ê pâ tòotù, âna go tâa nabibiu kàwà, naa na Wâra pwapwicîri, êco na câguwà caa tâjùruo! Bwa, wâdé na wàrapwiri. Ba ni, âna jèe pàara kàwà—pàara na é pitûâ ê pàtàmara ê bàutê.» \p \v 54 \x - \xo 22:54 \xt Psaume 31.12\x* rà tâjùru Iésu. \s1 É pitütôowâri Iésu wà Pétéru \r Mataio 26.69–75; Maréko 14.66–72; Ioane 18.16–27 \p Rà popa pâ Iésu naa pwârawâ kà pwi *ukai kà tèpa pwa ârapwaailò. Napwa wà Pétéru, âna é picâwiâê gée iti. \v 55  é pâmari pàra tèpa wéaa, naa na gòroigé kâra pwârawâ. Ba rà pwa ê pé na ânye, â rà pwacârau.  é coo burà pwacârau jaarà wà Pétéru. \p \v 56  wà tô jè ênawéna, âna é côoê naa na pwéelaa kâra ânye.  é ciburà ucâriê, â é côoinaê, â é ina [tà tèpa âboro na rà tâa wê] pâ: «É! Wà pwini, âna é pwi jè bée Iésu gée Nazareth!» \p \v 57 Êco na é pitütôowâri wà Pétéru, â é ina têe pâ: «Bwa! Câgo caa tâmogòorié, co tôoni.» \p \v 58  gée na càùru ê ji pàara bèepwiri, â wà pwi jè âboro, âna é côoinaê mwara, â é ina têe pâ: «Pwiini, gona câgà caa pwi jè bée Iésu?» \p  é tòpi têe wà Pétéru, pâ: «Bwa!» \p \v 59  wâna caapwi ineretòotù, â wà pwi jè âboro, âna é nye gòo goro ina tà tèpa bée pâ: «Akaé! Âjupâra pâ é pwi jè bée! Ba wàé mwara, âna é pwi a me gée Galilée!» \p \v 60  é tòpi têe wà Pétéru pâ: «Kaa! Gà têre, co pwini! Câgo caa tâmogòori ê pwina nümagà na gà ina!» \p Ûna é bwaa gére ina pwiri, â é to i ja. \v 61  wà Pwi Ukai Iésu [na rà tàgére pitèié naa na jè ére gòroigé] âna é nye tabiié kaa, â é ucâri wà Pétéru.  é nye niimiri kaa wà Pétéru i pwi ia é ina têe wà Iésu pâ: «Béaa kâra ê pai to kâra i ja, âna gà o wacié pitütôowâri pâ, câgà caa tâmogòorio.» \p \v 62  é còobé naa gòroigé wà Pétéru, â é dau i pijinünü. \s1 Rà tubaèpà tà Iésu ma pitèié \r Mataio 26.63–27.2; Maréko 14.53–15.1; Ioane 18.13–14,19–24 \p \v 63 Wà tèpa âboro na rà wéaari Iésu, âna rà pitaurèe gooé, â rà èié. \v 64  rà târamiri ê naporomee, â ûna rà tòbitié, â rà ina têe pâ: «Wàilàapà na èigà? Gà pinadàra cai, [wiàna gà pwi *péroféta na gà tâmogòori diri ê muru]!» \p \v 65  rà dau tànyiriê, ma ina têe pâ muru na po dau èpà. \s2 Wâra pitèimuru kà tèpa Juif \p \v 66 Ûna po dàuru moo, â rà pitapitirirà naima diri ê wâra pitûâ kà tèpa Juif—wà tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò, ma wà tèpa pitûâ, ma tèpa dotée goro ê Naèà.  rà ina [tà tèpa wéaa] pâ, na rà popa me Iésu na ararà. \p \v 67 \x - \xo 22:67 \xt Ioane 3.12\x* rà ina têe pâ: «Wiàna wâgà wà pwi *Mesia, â gà ina tâbà!» \p  é tòpi tàra wà Iésu pâ: «Wiàna go ina tàwà ê âjupâra, â o câguwà caa cèikî naa gooò. \p \v 68 «Â wiàna go tawèeriwà goro cè jè muru, â o câguwà caa tòpi tôo. \v 69 \x - \xo 22:69 \xt Psaume 110.1; Apostolo 7.56\x*Êco na o jèe tèepaa ê pàara, na wà Pwina naîri âboro, âna ée mwa tâa gòro étò kà Pwiduée na dau pwa pàtàmee, [â ée mwa pitûâ].» \p \v 70 [Ûna rà têre pwiri, â rà nye dau putàmu kaa] â rà ina pâ: «Ico pwini! Gona gà ina pâ wâgà, âna gà *Pwina naî Pwiduée?» \p  é tòpi tàra wà Iésu pâ: «Guwà jèe nye tàgére ina!» \p \v 71  rà pi-ina pâ: «Jèe pâri! Guwà nye têre ê pwina é ina. Naaco cè tèpa pitòtié, [ba é jèe ipitòtié côwâ]!» \c 23 \s1 Iésu na ara Pilato ma Héroda \r Mataio 27.11–26; Maréko 15.2–15; Ioane 18.28–19.16 \p \v 1 Rà cau cimadò diri tèpa *wâratûâ kà tèpa Juif, â rà cia Iésu dari wà *Pilato, [pwi kupénoo kà tèpa Roma]. \v 2  rà pitòti Iésu, ma ina pâ: «Wà pwi âboro bèeni, âna é pitoo naa na pûru ê Ba kâbà [tèpa Juif] ba na rà cicara César, pwi ukai. Ba é ticia jiirà, na rà wâri mwani wâripû têe, â é ina pâ wàé pwi *Mesia, pwi jè ukai maina.» \p \v 3  é tawèeri Iésu wà Pilato pâ: «Gona nye wâgà kaa, na gà Pwi Ukai kà tèpa Juif?» \p É tòpi têe wà Iésu pâ: «Gà jèe nye tàgére ina.» \s2 Ticè pwina é pwa na èpà! \p \v 4 É tabiié wà Pilato naa goo tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò, ma wà pàra tèpa âboro na rà tâa wê.  é ina tàra pâ: «Câgo caa pâmari cè majoro wârimuru kêe.» \p \v 5 Êco na rà ina ba gòo têe pâ: «Bwa! Gà côo, é nama gùmagù napô pitiri, goro ê pai pwa pupûra kêe—tapoo na Galilée, tia ni *Iérusaléma!» \p \v 6  é ina tàra wà Pilato pâ: «Wànau? Guwà ina pâ, é pwi âboro gée Galilée?» \p \v 7 \x - \xo 23:7 \xt Luka 3.1\x*Ûna rà tòpi têe pâ «Üu», â é panuâ pâ Iésu naa jaa *Héroda Antipas. Ba wàé na é pwi kupénoo na Galilée. Â, na pwi pàara-bà, âna é tàgére tâa Iérusaléma. \s2 É coo ara Héroda Antipas \p \v 8 É nye dau ipwàdée kaa wà Héroda na é côo Iésu, ba jèe nye dau gòiri pai têre kêe ê jèkutâ gooé.  nye dau nümee na é côo cè jè *câmu kâra pàtàmee cèna é pwa. \v 9  é tawèerié mwara goro pâ muru na wâru. Êco na câé caa tòpi têe wà Iésu. \v 10  [naa na diri ê pàara na ru gére wàrapwiri, â] wà tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò ma wà tèpa *dotée goro ê Naèà, âna rà tàgére tâa wê, â rà dau tùra too ma pitòtié. \v 11 [Jèe pâ nau ora tà Héroda gooé] â rà tànyiriê ma piècaarié, wàé ma wà tèpa coda kêe.  rà pwa ma é coona ê pé ârabwée kâra ukai.  rà panuâê côwâ pâdari Pilato. \p \v 12 Tapoo na pwi tòotù-bà, âna ru pitêreru wà Héroda ma Pilato. Ba béaa, âna nye tupédu a pièpà. \s2 É coo côwâ ara Pilato \p \v 13 Wà Pilato, âna é panaimari ê napô, bau tèpa pitûâ kàra, ma tèpa caa kà tèpa pwa ârapwaailò. \v 14  é ina tàra pâ: «Guwà pame pwi âboro bèeni, na guwà gére ina pâ: “É pitoo naa na pûru tèpa âboro, ba naa gùmagù ê napô.”  go tawèerié goo, na arawà. Êco na câgo caa pâmari cèna èpà na pâri ma pwa wârimuru têe goo. \p \v 15 «Â wà ukai Héroda Antipas mwara, âna câé caa pâmari cè èpà cèna é pwa, â é panuâê côwâ me naani.  nye ticè majoroé ma naa wârimuru têe, ma é bà. \v 16 Na wàrapwiri, â go o nye pwa ma pâdié co, â go o nye panuâê côwâ.» { \v 17 Ba pâra Pilato na é pacòobé ê pwi jè âboro gée na karapuu, na diri pâ naja, na tòotù *Paséka.} \s2 Nümarà goo Barabbas \p \v 18 [Ûna é ina pwiri wà Pilato] â rà nye cau wiikau too kaa ê pâ âboro, ma ina pâ: «Nama é bà wà pwi âboro bèepwiri! Gà panuâ wà Barabbas!» \p \v 19 (Wà pwini Barabbas, âna é tâa na karapuu, ba é pwi a tétàmwara âboro.  é pwi jè ârapàara mwara tàpé na pwa na rà cicara tèpa *Roma, naa Iérusaléma.) \s2 Tanamiriê naa goro kurucé! \p \v 20 Wà Pilato, âna nümee na é panuâ Iésu, â pwa na é patùra tèpa âboro, [ba na é pacoorà]. \v 21 Êco na rà mwa nye dau uu ma tomara too kaa pâ: «Tanamiriê! Tanamiriê naa goro *kurucé!» \p \v 22 É bwaa wacié tawèerirà wà Pilato pâ: «Dà cè èpà cèna é pwa pwi âboro bèeni? Na nye ticè majoroé ma é bà. Go o nye nama pâdié co, ma panuâê côwâ.» \p \v 23 Êco na rà mwa nye dau pwatàngürurà\f + \fr 23:23 \fq Pwatàngürurà—\fqa Se révolter, se débattre.\f* ma uu too ma ina pâ: «Tanamiriê!» \p \v 24  é nye niimiri bamwara wà Pilato pâ, na é pwa ê pwina nümarà goo. \v 25  é panuâ wà Barabbas, wà i pwi pòroca\f + \fr 23:25 \fq Pwi pòroca—\fqa Meurtrier.\f*, â é panuâ wà Iésu tà tèpa coda kêe, ba na rà tétàmwereê\f + \fr 23:25 \fq Ba na rà tétàmwereê—\ft Grec: \fqa Ba na rà pwa têe ê pwina nüma tèpa âboro goo.\f*. \s1 Rà popa pâ Iésu ma rà nama é bà \r Mataio 27.32–34; Maréko 15.21–24; Ioane 19.17 \p \v 26 Wà tèpa coda roma, âna rà popa pâ Iésu, [âna é kâa i kurucé kêe].  ipitirà ma pwi jè âboro gée na ville Cyrène, na nee Simona, na é wâjué me gée na aupwanapô.  rà tacoo gooé, ba na é kâa pwicò i kurucé kà Iésu. \p \v 27  dau wâru pâ âboro na rà pâra wiâ Iésu.  wà pa ilàri, âna rà imuruê ma pijinünü. \p \v 28  é tabiié Iésu naa goorà, â é ina tàra pâ: «Pa èpo gée Iérusaléma, guwà cibwaa imuruô! Guwà imuruwà côwâ, ma pâ èpo kàwà. \v 29 \x - \xo 23:29 \xt Luka 21.23\x*Ba o jèe tèepaa ê pàara na [o dau gòo. Ba] o mwa ina pâ: “Rà ipwàdée pa ilàri na càcaa pâri ma rà ipièrù, ma wàilà na càra caa pâji pitàmari èpo, ma wàilà na càra caa pâji pa-di èpo!” \p \v 30 \x - \xo 23:30 \xt Osée 10.8; Auinapàpari 6.16\x*«Â [o dau maina ê pai picâri kà tèpa âboro, tiagoro na] o nümarà na tûu naa gòrà ê pâ jaa\f + \fr 23:30 \fq O nümarà na tûu naa gòrà ê pâ jaa—\ft Grec: \fqa Rà o ina tà tèpa jaa: Guwà câjipibà! Rà mwa ina târa nari jaa: Guwà tûu naa gòbà. \ft (Côo Osée 10.8.)\f*, ba na naapwànirirà [jii ê pé tòina bèepwiri]! \p \v 31 «Ba “Wiàna rà cîri i upwâra na bwaa bwùu\f + \fr 23:31 \fq Wiàna rà cîri i upwâra… \ft Pai ina wèe pâ, wiàna é picâri wà Iésu, wàé, na câé mu caa pwa na èpà, â rà o mwa dau picâri kaa wà tèpa jènereê, tèpa Juif, na rà pwa na èpà.\f*, â rà o mwa wànau târa ê upwâra na jèe mwari?” [Ba rà tubaèpà tôo nabà, â rà o mwa tubaèpà tàwà gée na càùé.]» \p \v 32  wà tèpa coda, âna rà capai popa Iésu ma wà tupédu a pwa na èpà, ma capai tanamirirà. \s1 Rà tanamiriê naa goro kurucé \r Mataio 27.35–44; Maréko 15.25–32; Ioane 19.18–27 \p \v 33 Rà popa Iésu pâ, tèepaa naa na ére na ina goo pâ ‘Napwiripûru âboro’.  rà tanamiriê naa goro *kurucé.  rà tanamiri mwara i tupédu a pwa na èpà; pwi jèpwi naa gòro étò kêe, â pwi jèpwi naa gòro aèmwü. \fig Rà tanamiri Iésu naa goro kurucé|src="054 CN01836B.TIF" size="col" ref="23.33" \fig* \p \v 34 \x - \xo 23:34 \xt Psaume 22.19; Ésaïe 53.12\x* wà Iésu, âna é ina tà Pwiduée pâ: «Caa, gà pwanaurirà, ba càra caa tâmogòori ê pwina rà pwa.» \p  wà tèpa coda, âna rà picàù noo kâra tii, naa goro ê ârabwée kêe. \p \v 35 \x - \xo 23:35 \xt Psaume 22.8–9\x*Wâru pâ âboro na rà coo wê, â rà gére ucâri diri ê pwina tèepaa.  wà tèpa pitûâ kà tèpa Juif, âna rà pitaurèe goo Iésu, â rà ina pâ: «É pi-ina gooé pâ é pwi Mesia, [*pwi a pa-udò na é cùrué me wà Pwiduée]!  é tâmogòori ma é pa-udò pàra tàpé, êco na câé caa tâmogòori ma é ipa-udòé côwâ!» \p \v 36-37 \x - \xo 23:36-37 \xt Psaume 69.22\x*Wà tèpa coda, âna rà pitaurèe mwara gooé. Ba rà nye tà pame darié dipâa na maga, â rà nye tà ina têe pâ: «É! Pwiini, wiàna gà pwi ukai kà tèpa Juif, â gà nye ipa-udògà côwâ!» \p \v 38  rà ténamiri dòiti kâra pûruê jè ére upwâra na wii naa goo ê aupwa tii na ina pâ: \nd iésu, pwi ukai kà tèpa juif\nd*. \p \v 39  wà i pwi jè bâadi na ia tanamiriê naa goro jè jènere Iésu, âna é dau tànyiriê, â é ina têe pâ: «A! Wànau co pwini? Gà ina pâ, wâgà pé pwi Mesia.  gà upagà ni, â gà cau upajè naima!» \p \v 40 Êco na é tòpi têe wà pwi bée, na ia é tâa goro jè jènere Iésu, ma ina têe pâ: «Pwiibà, gorodà na càcaa wâgotâgà goo Pwiduée, wâgà na gà o jèe tàpo bà\f + \fr 23:40 \fq Wâgà na gà o jèe tàpo bà—\ft Grec: \fqa Wâgà na ipaiwà ê wârimuru kàu.\f*, [â gà o mwa coo araé]? \v 41 Gà côo, nye *tàrù ê pai pwa wârimuru kâju, ba ju dau tupédu a pwa na èpà.  napwa wàé, âna nye ticè èpà na é pwa!» \p \v 42  é ina tà Iésu pâ: «Au, Iésu, gà nyi niimiriô, wiàna gà mwa tâa na ê Mwaciri'gà.» \p \v 43  é tòpi têe wà Iésu pâ: «Go ina tâgà ê âjupâra pâ: Nabàni, âna gà o tâa jaao, naa napô kôo na tâa wê pinaanapô\f + \fr 23:43 \fq Napô kôo na tâa wê pinaanapô—\ft Grec: \fqa Paradis. \ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Paradaiso.\f*.» \s1 Maagé bà kà Iésu \r Mataio 27.45–56; Maréko 15.33–41; Ioane 19.28–30 \p \v 44-45 \x - \xo 23:44-45 \xt Luka 8.2–3\x*Ûna po gopaé bwàti, â câé mwa caa té i tòotù, â nye po bàutê pitiri ê napô\f + \fr 23:44-45 \fq Pitiri ê napô—\fl é, \fqa Pitiri ê gòropuu.\f* tiagoro na âracié ineretòotù na càùru ija.  ê pé ciità maina, [na é târiwâri ê ére na dau pwicîri] naa na i *Wâra pwapwicîri, âna nye tidàpa kaa. \v 46  é tomara ba maina wà Iésu pâ: \qt Caa, go panuâ tâgà côwâ ê nyuâaô!\qt*\rq Psaume 31.6\rq*  nye êgò kaa ôomaa kêe. \p \v 47 Ûna é côo pai bà kêe, wà pwi caa kâra coda roma, â é pwamaina Pwiduée, â é ina pâ: «Nye âjupâra pâ, wà pwi âboro bèeni, âna nye ticè èpà na é pwa!» \p \v 48  wà diri tèpa âboro na ia rà tâa wê, âna rà wâjué côwâ naa jaarà, â dau tòina pwâranümarà. \v 49 Napwa naa goo wà tèpa bée Iésu, ma wà mwara pa ilàri na ia rà pâra wiâê gée Galilée, âna rà tà coo iti ma côo pwiri. \s1 Tòpòé naa na auipwàni \r Mataio 27.57–61; Maréko 15.42–47; Ioane 19.38–42 \p \v 50-51 Pwa pwi jè âboro na nee Ioséfa, pwi âboro gée Arimathée wâ napô *Judée. É pwi âboro na é pitòimiriê, ma ê pwi âboro na é *tàrù na ara Pwiduée.  é pwi a nye tà gòo goro tapacîri ê pai tèepaa me kâra ê *Mwaciri kà Pwiduée.  é pwi jè a tâa na wâratûâ kà tèpa Juif, êco na dau càcaa wâdé têe ê pwina rà pwa tà Iésu wà tèpa wâratûâ bée. \p \v 52  wà pwiibà, âna é pâra naa jaa ukai Pilato, â é ilari jiié i naii Iésu, [â é naa tàrù têe wà Pilato]. \v 53  é tapwùtù i naii Iésu gée gòro i *kurucé.  é târamiri goro imwaano na gòri.  é popaé, â é tòpòé naa na ê auipwàni na bwaa âmuê, pé pwêe na îri naa na pé atü, na bwaa nye ticè âboro bà na tòpòé naa na. \v 54 Diri ê pâ namuru bèepwiri, âna pacoo na papwicî, tòotù béaa kâra ê *tòotù pwicîri kà tèpa Juif. (Na papwicî, âna rà pwabwàti ê pi-ija târa tòotù pwicîri.) \p \v 55 [Ûna é gére popa i naii Iésu gée goro kurucé wà Ioséfa, â] wà i pa ilàri gée Galilée, âna rà côoê, â rà pâra wiâê.  rà côo i auipwàni, na tòpò Iésu naawê. \v 56 \x - \xo 23:56 \xt Exode 20.10; Deutéronome 5.14\x* nabwé, â rà wâjué côwâ naa pwârawâ, â rà pwabwàti ê pâ wâi ma jawé ûrea, ba na rà wicèpwiri naa gòro ê naii Iésu. Êco na, [ûna bàrane, â] rà tàpo coo, ba jèe tapoo i tòotù pwicîri.  pwicîri na rà wakè na pwi tòotù-bà. \c 24 \s1 É wâro côwâ gée na aubà \r Mataio 28.1–10; Maréko 16.1–8; Ioane 20.1–10 \p \v 1 Na pwapwicîri, [na dàuru kâra *tòotù pwicîri kàra] na bwaa gòropwaa, â rà pâra naa na auipwàni wà i pa ilàri.  rà popa pâ i jawé ûrea na ia rà pwabwàti. \v 2  rà côo i atü, bécamoori i pwêe, âna jèe pwùru tâjii. \fig Rà côo i atü, bécamoori i pwêe, âna jèe pwùru tâjii|src="055 cn01850B.tif" size="col" ref="24.2" \fig* \v 3-4  rà tò, â rà dau pò, ba càra caa pâmari i naii Iésu. Na rà gére pitawèerirà goro ê pwina gére tèepaa, â ru nye piâpàparirà kaa tupédu âboro, na ru coona ê ârabwée na dau pwaa, ma pwâra\f + \fr 24:3-4 \fq Tupédu âboro… \ft Pai ina wèe pâ, tupédu angela. Côo mwara \fqa Angela \ft naa na Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f*. \v 5  rà cigòboo i pa ilàri, ba po dau wâgotàra. \p Êco na ru ina tàra pâ: «Gorodà na guwà mudàra nacârü, pwi âboro na é jèe wâro [côwâ]? \v 6 \x - \xo 24:6 \xt Luka 9.22\x*Jèe tiàu Iésu ni! Ba é jèe wâro côwâ gée na aubà\f + \fr 24:6 \fq Jèe tiàu Iésu… \ft Pâ popai bèepwiri, âna nye tiàu na pàra Tii Pwicîri naa na grec.\f*! Gona câguwà caa niimiri i pwi ia é ina tàwà, na guwà bwaa tâa ma wàé na Galilée? \v 7 Ba ia é ina pâ, o mwa panuâê tà tèpa âboro èpà, wàé *Pwina naîri âboro.  rà o mwa tanamiriê naa goro *kurucé. Â, naa na béâracié kâra tòotù gée na càùé, âna ée mwa wâro côwâ gée na aubà.» \p \v 8  wà i pa ilàri, âna rà nye niimiri kaa pâ, ia é jèe nye ina pwiri tàra wà Iésu. \v 9  rà nye itàa kaa gée na auipwàni, ba na rà piwiâ tà tèpa *câmu kêe, ma êdiri pàra tèpa âboro ê pwina tèepaa marirà. \v 10 Napwa naa goo wà pa ilàri bèepwiri, âna wà Maria gée Magdala, ma Jeanne, ma Maria tô nyaa kà Jacques, ma wà pàra ilàri mwara. \p  rà pwa jèkutâ tà tèpa *apostolo. \v 11 Êco na càra caa cèikî naa goorà, ba rà niimiri pâ rà piwâmirà. \v 12 Êco na wà Pétéru, âna é cimadò, â é itàa naa na auipwàni, [ba na é côo.  câé caa tò] â é nye po cùué boo co, â é niâ dò naadò wâ, â é pò na é côo ê pâ imwaano co na gére tâaboo naani napuu.  é wâjué côwâ naa pwârawâ, â é dau pinünüma naa goro ê pwina gére tèepaa. \s1 É ipaarié naa gòro naigé Emmaüs \r Maréko 16.12–13 \p \v 13 Na tòotù bèepwiri, âna ru pâra wà tupédu ârailu bée Iésu, naa Emmaüs, pwi village, wâpâ na 11 kilomètres gée *Iérusaléma. \p \v 14-15  wii naigé, âna ru gére pwa jèkutâ goro ê pâ pwina gére tèepaa.  é pâmwünyabweriru wà pwi jè âboro, â rà picaapâra. Nye wà Iésu kaa, \v 16 êco na càru caa côoinaê. \p \v 17  é tawèeriru pâ: «Dà ê pwina gàu gére pwa jèkutâ goo, co tupéeni?» \p  ru coo, na ru nye dau pikîri. \v 18  wà pwi jèpwi (na nee Cléopas), âna é tòpi têe pâ: «Wànau, co pwini? Gona câgà caa tâmogòori ê pwina gére tèepaa na pâ tòotù bèeni? Diri ê pâ âboro wâ Iérusaléma, âna rà nye tâmogòori, â nye wâgà co?» \p \v 19  é tòpi tàru pâ: «Gona dà?» \p  ru ina têe pâ: «Ê pwina tèepaa dari Iésu gée Nazareth, pwi *péroféta na é piwéna! Ba dau pwa pàtàmara ê pwâratùra kêe, ma ê pwina é pwa.  é dau wâdé na ara Pwiduée, â wâru tèpa âboro mwara na rà picâdirié. \v 20  wà tèpa pitûâ kâjè, ma tèpa caa kà tèpa pwa *ârapwaailò, âna rà tâjùrué, ma panuâê [tà tèpa *Roma] ba na rà pwa wârimuru têe, ma é bà.  rà nama tanamiriê naa goro *kurucé. \v 21 \x - \xo 24:21 \xt Luka 19.11; Apostolo 1.6\x* [wàibà-ni, âna bà nye po dau pikîri kaa] ba bà nye tà wâari pâ, wàé kaa [pwi *Mesia, na é] *pwi a pa-udò ê Ba kâjè *Isaraéla.  ni, âna jèe âracié tòotù gée na càùru pai bà kêe. \p \v 22 «Â èri, âna wà pàra ilàri gée jaabà, âna rà dau papòbà kaa [goro jèkutâ kàra]. Ba, na bwaa po dàuru, âna rà pâra naa na auipwàni. \v 23  càra caa pâmari i naiié, â rà ina pâ rà côo du *angela, na ru ina tàra pâ, é jèe wâro côwâ wà Iésu! \v 24 \x - \xo 24:24 \xt Ioane 20.3–10\x* wà pàra tèpa paao gée goobà, âna rà itàa pâ naa na auipwàni, ba na rà côo, â nye âjupâra pâ, tiàu naii Iésu! [Nye dau ité kaa!]» \s2 É tòpi tàru \p \v 25 É ina tàru wà pwini pâ: «Au, meaariwà! Ba nye ticè cèna guwà tâmogòori! Po dau ipwâ ma guwà cèikî naa goro ê pâ pwi ia rà wii wà tèpa péroféta biu! \v 26 \x - \xo 24:26 \xt Luka 9.22\x*Ba rà ina pâ: Wâdé na é pwamaagé côo wà pwi Mesia naa na pai pwa wèe bèepwiri, béaa kâra pai o paari ê pai maina ma muugère kêe.» \p \v 27 \x - \xo 24:27 \xt Psaume 22.2–22; Ésaïe 53\x*Â, [na rà gére pâra wii naigé, â] é napéaati tàru wà pwini, êdiri pâ jèkutâ gooé na wii naa na *Tii Pwicîri—tapoo naa goro pâ tii kà *Moosé, tèepaa naa goro pâ tii kà tèpa péroféta. \p \v 28  nabwé, â rà tèepaa pâ naa na village na ru pâra naawê wà tupédu âboro.  wà pwiibà, âna pwa na é pâra jiiru. \v 29 Êco na ru tacoo gooé, â ru ina têe pâ: «Bwa, gà tàpo tâa jaabu\f + \fr 24:29 \fq Gà tàpo tâa jaabu—\ft Rà ina mwara wà tèpa ijiao pâ: \fqa Jè jèe tâa ma wàibu.\f*, ba jèe bàrane.» \p  rà pàgà naa pwârawâ, â rà tâa wê. \s2 Ru côoinaê na é tubiti poloa \p \v 30 Nabwé, ûna rà tâa goro taapà, â é popa ê poloa wà pwini, â é pwaolé tà Pwiduée, â é tubiti i poloa, â é ipâdi tàru. \v 31 Ûna wàrapwiri, â ru nye côoina kaa pâ wà Iésu, êco na, na ji pàara bèepwiri, âna é nye pò ma tiàué jiiru kaa. \v 32  ru pi-ina naa gooru pâ: «Nye dau ité kaa ê pé ipwàdée, na tâa na pwâranümaju, na ia é tàgére patùraju me wii naigé, goro ê Tii Pwicîri!» \p \v 33 Ru cimadò, â ru wâjué côwâ wài naa Iérusaléma, ba na ru ina tà tèpa 11 a câmu na rà gére caatâa wê, ma pàra tèpa bée Iésu. \v 34 \x - \xo 24:34 \xt 1 Korénito 15.4–5\x*Êco na rà mara ina tàru pâ: «Nye âjupâra kaa pâ, é jèe wâro gée na aubà wà Pwi Ukai! Ba é côoê wà Simona Pétéru!» \p \v 35  wà i tupédu âboro, âna ru piwiâ ê pwina tèepaa mariru wii naigé.  ru ina mwara pâ: «Bu nye côoinaê kaa, na é tubiti ê poloa.» \s1 É ipaarié tà tèpa câmu kêe \r Mataio 28.16–20; Maréko 16.14–18; Apostolo 1.6–8 \p \v 36 Wà tèpa câmu kà Iésu ma wà tèpa béerà, âna rà pwa jèkutâ [goro pai wâro côwâ kêe gée na aubà]. Na rà bwaa gére pi-ina pwiri, â é nye coo kaa nabibiu kàra wà Iésu, â é ina tàra pâ: «Bwàcu kàwà! Cidòri nyuâawà!» \p \v 37 \x - \xo 24:37 \xt Mataio 14.26\x* rà cau pò ma po dau wâgotàra, ba rà niimiri pâ pé duée. \v 38 Êco na é ina tàra wà Iésu pâ: «Cina wâgotàwà ma gùmagù pwâranümawà? Gorodà na câguwà caa cèikî pâ wâgo?» \p \v 39-40  é paari tàra ê du îê ma i du âê, â é ina tàra pâ: «Guwà côo ê du îô, ma ê du âô. Nye wâgo kaa! Guwà côo naiio, â guwà tu naa goo! Ba ê duée, âna nye ticè naiié!» \p \v 41  rà po dau pò wà tèpa câmu kêe.  rà ipwàdée, [ba nümarà na rà cèikî] êco na rà piwâ, ba càra caa pâji cèikî bwàti.  é pwa ma tawèerirà Iésu pâ: «Nye pwa cè uti kâjè?» \p \v 42  rà naa têe jè noo kâra ârawéà na cîri, \v 43 â é uti na ararà. \s2 É tàpiri pai côoina kàra ê Tii Pwicîri \p \v 44 \x - \xo 24:44 \xt Luka 9.22\x*É pwa ma ina tàra pâ: «Guwà niimiri, na jè bwaa tâa ma wâgo, â ia go ina tàwà pâ: O mwa coo diri ê pâ pwina rà wii naa gooò, wà Moosé, ma wà tèpa péroféta, ma naa na tii *Salamo.» \p \v 45  é tàpiri pai côoina kàra ma pai tâmogòori kàra ê Tii Pwicîri. \v 46 \x - \xo 24:46 \xt Psaume 16.10; Ésaïe 49.6, 53.10–11\x*Ba é ina pâ: «Jèe wii naa na Tii Pwicîri pâ, wà pwi Mesia, âna wâdé na é pwamaagé côo, ma bà.  naa na béâracié kâra tòotù\f + \fr 24:46 \fq Naa na béâracié kâra tòotù—\ft É bà wà Iésu na papwicî, â é wâro côwâ na pwapwicîri. Nabà, âna jè ina pâ, ârailu tòotù gée na càùé. Êco na wiâra ê pai pûra tòotù kà tèpa Juif, âna papwicî, âna pwi pâbéaa kâra tòotù; â capàto, âna pwi béârailu kêe; â pwapwicîri, âna pwi béâracié kêe.\f*, â ée mwa wâro côwâ gée na aubà. \p \v 47 «Â [go panuâwà, ba na guwà] picémara târa diri ê Ba, tapoo na Iérusaléma, ê popai goro pai pinünüma. [ guwà ina tàra] naa na neeô pâ: “Guwà biiwà ma pitòotéri ê wâro kàwà, â ée mwa pwanauri tàwà ê pâ èpà kàwà wà Pwiduée!” \p \v 48 \x - \xo 24:48 \xt Ioane 15.27; Apostolo 1.8\x*«Ba nye wâguwà, na guwà tèpa *paâjupâra ê pwiibà! \v 49 \x - \xo 24:49 \xt Ioane 14.16, 15.26; Apostolo 1.4\x*Êco na guwà bwaa tàpo tâa ni, na ville, tapacîri cè pai tòpi kàwà ê pàtàma Pwiduée. Ba go o mwa panuâ me tàwà ê [Nyuâaê Pwicîri] âraimeai na ia é ina béaa wà Caa.» \s1 É too jiirà naa napwéretòotù \r Maréko 16.19–20; Apostolo 1.9–11 \p \v 50 Wà Iésu, âna é popa tèpa câmu kêe, naa na jè ére na wâmwünyabweri Bétani.  é tòpò naa gòrà ê du îê, â é *pwényunyuâarirà. \v 51 Ûna é gére wàrapwiri, â dàgòtùé too jiirà naa napwéretòotù. \v 52  rà dau pwamainaê.  nabwé, â rà wâjué côwâ naa Iérusaléma, â nye dau maina kaa ê ipwàdée kàra. \v 53  rà gòo goro picâdiri Pwiduée taaci naa na *Wâra pwapwicîri.