\id JAS \h Jacques \toc1 Jacques (Jacques) \toc2 Jacques \toc3 Jacques \mt2 Tii kà \mt1 Jacques \imt1 Bétapoo popai \is1 Wàilàapà na wii tii bèeni? \ip Wà Jacques, pwi jii wà Iésu. Câé caa pwi jè ârapàara tèpa 12 a câmu na é bwaa wâro wà Iésu, êco na, gée na càùé, â é jèe pwi *apostolo ma pwi âboro imaina naa jaa tèpa cèikî wâ *Iérusaléma. (Côo \bk Apostolo\bk* naporomee 15 ma \bk Galatia\bk* 1.19; 2.9.) \is1 É wii wiidà? \ip Nabibiu kâra *naja 43 ma 48, béaa kâra ipitiri maina kà tèpa pitûâ kâra wâra pwapwicîri wâ Iérusaléma na naja 50. (Côo \bk Apostolo\bk* naporomee 15.) Munaa pwi pâbéaa kâra tii na wii naa na *Âmu Aamwari \it (le Nouveau Testament)\it*. \is1 É wii tâî? \ip Tà tèpa *Juif na rà cèikî naa goo wà Iésu, na rà wâro wâgòroigé jii napô *Judée. (Côo \bk Apostolo\bk* 2.9–11; 8.1–4.) \is1 Cina é wii? \ip Rà dumapiê wà pàra tèpa cèikî, ba rà tâa na aré (1.2,12; 5.11,13). Pwiri gée goo na, wà tàpé na càra caa cèikî, âna rà tubaèpà tàra.  é wii wà Jacques, ba na é pagòorà ma patàmarù pwâranümarà. \ip Jèpwi mwara, âna pwa pâ pitòocia nabibiu kà tèpa cèikî, â é wii, ba na rà nabwé (4.1). Jèpwi mwara, âna é pwacôo wà tèpa cèikî na dau pwa neemururà, pâ, càcaa wâdé pâ tûâ kàra, tà tàpé na piticè neemururà (5.1–6). \is1 Dà êre ê tii bèeni? \ip Wàéni pàra aupitûâri kà Jacques naa na tii bèeni: \ili1 • Wâdé na jè cimwü naa na cèikî kâjè, na jè tâa na aré; \ili1 • Wâdé na jè pwapwicîri naa na cèikî; \ili1 • Jè ilari jii wà Pwiduée ê autâmogòorimuru, ba na é tòpò pâ pwêe, naa na wâro kâjè—ipakîri, pinaanapô, ma tànana; \ili1 • Wâdé na jè wârori ê wâro na pwicîri ma wâdé tà Pwiduée; \ili1 • Jè ipwacôoco ê ûmemeejè, ba muru na dau pwa nii kêe, wiàna târa wâdé, é, wiàna târa èpà. \ili1 • Wiàna jè ina pâ jè tèpa cèikî, â wâdé na jè paari pâ nye âjupâra ê cèikî kâjè, goro ê pâ càrajè na wâdé, ma ê pimeaari kâjè, â càcaa goro popai co. \ib \ip Pwa pàra tàpé na rà niimiri pâ, ê bénabwé kâra pâ popai bèepwiri, âna é cicara ê popai kà Paulo. Ba é ina wà Paulo pâ, jè udò ma tâa tâjè ê *âji wâro, gée goro ê cèikî co, â càcaa goro ê pwina jè pwa. (Côo \bk Roma\bk* 4.1–3.) Wàéni ê âjupâra goro du auniimiri bèepwiri: Âjupâra ê pwina é ina wà Paulo, ba nye dau pwacoé ma wâdé tà Pwiduée wàijè, gée goro ê wakè kâjè. Êco na âjupâra mwara ê pwina é ina wà Jacques. Ba wiàna ê cèikî kâjè, âna âjupâra, â o pwa cè câmu kêe—ê pâ wâdé na jè pwa. \is1 Pai pitàgoo tii kà Jacques \io1 Ipwabwàcu \ior (1.1)\ior* \io1 Wâdé na jè cimwü naa na tacai \ior (1.2–18)\ior* \io1 Gà têre, â gà pwa \ior (1.19–27)\ior* \io1 Guwà cibwaa pwaké goro âboro \ior (2.1–13)\ior* \io1 Tûâ kâjè, âna paâjupâra cèikî kâjè \ior (2.14–26)\ior* \io1 Iputàmu ma pièkâa naa na picaatâa \ior (3.1–4.12)\ior* \io1 Patêre tèpa pwa neemururà \ior (4.13–5.6)\ior* \io1 Bénabwé popai \ior (5.7–20)\ior* \ie \c 1 \s2 Ipwabwàcu \p \v 1 \x - \xo 1:1 \xt Mataio 13.55; Apostolo 15.23; Galatia 1.19; 1 Pétéru 1.1\x*Wâgo Jacques, pwi ênawéna kà Pwiduée ma Pwi Ukai Iésu *Kériso, [âna go pwa tii. Go wii] tàwà, wâguwà diri tèpa âboro naa na ê Ba kà Pwiduée\f + \fr 1:1 \fq Tèpa âboro naa na ê Ba kà Pwiduée—\ft Grec: \fqa Tèpa 12 wâao. \ft Ê 12 wâao, âna ê Ba Isaraéla (tèpa Juif) na ia tadidirirà naa na pâ jèpa ére. É wii wà Jacques tà tèpa cèikî naa goo wà Iésu.\f*, na pa-ipiinariwà naa na gòropuu diri. Bwàcu kàwà diri! \s1 Wâdé na jè cimwü naa na tacai \p \v 2 \x - \xo 1:2 \xt Roma 5.3–5\x*Wâdé na guwà ipwàdée, co tèpa aéjii kôo, wiàna tèepaa mariwà ê pâ na jèpapara tacai ma aré! \v 3 \x - \xo 1:3 \xt 1 Pétéru 1.7\x*Ba jè tâmogòori pâ, ê tacai, âna é nama jè pidàpwicâarijè, [â é paari ê âji pai pwa goro ê cèikî kâjè]. \v 4  wâdé na [jè tà gòo ma cimwü naa na diri pâ muru, ba na] ê pidàpwicâarijè, âna tòpò diri ê pwêe [naa na pwâranümajè]. Ba jè o tâbawêe ma pwényuâa naa na diri pai pwa goo, â o ticè jè muru cèna tiàu jaajè. \s2 Jè ila Pwiduée naa na cèikî \p \v 5 \x - \xo 1:5 \xt Proverbes 2.3–6\x*Wiàna nümagà goo ê autâmogòorimuru kà Pwiduée, â gà ilari jiié co!  ée nye naa tâgà. Ba é pwi a naa, naa goro piticèmuru naa goo, â câé caa putàmuri tàpé na rà ilari jiié. \v 6 Êco na wâdé na gà ilari naa na cèikî, â gà cibwaa pidumapiê. Ba wà pwi âboro na é pidumapiê, âna é pwacèwii ê nawià, na ngaurié ê pwéretòotù. \v 7-8 Ba é nye tà pòbiié, â câé caa tòpò ê cèikî kêe naa goo ê pwina caapwi.  nye dau pwacoé kaa na é tòpi cè jè muru jii Pwi Ukai! \s2 Ticèmuru naa goo neemurujè \p \v 9 Wiàna ticè neemurugà, co pwi aéjii naa na nee Kériso, â [go ina tâgà pâ] gà tagòtùgà ma ipwàdée! Ba dau pwamuru naa googà naa na pai côo kà wà Pwiduée, [â pwa mwato'gà wâjaaé]. \p \v 10 \x - \xo 1:10 \xt Ésaïe 40.6–7\x*Wà tàpé na dau pwa neemururà\f + \fr 1:10 \fq Wà tàpé na dau pwa neemururà—\ft Pwiri wà Jacques, âna é patùra wà tèpa cèikî na dau pwa neemururà, é, pwiri é ina wà tàpé na càra caa tèpa cèikî.\f*, âna wâdé na rà ipwàdée wiàna é pakîrirà wà Pwiduée.  [wâdé na rà tà niimiri pâ] o mwa tiàurà, wàra murumwatò. \v 11 Ba, na é êgòdò i tòotù, âna é dau té, â rà tûuboo ê pâ muê, â marü, â jèe tiàu ê pai muugère kàra.  rà o wàrapwiri mwara wà tàpé na pwa neemururà. Ba o nye tiàurà kaa, bau diri pâ wakè kàra\f + \fr 1:11 \fq Bau diri pâ wakè kàra—\fl é, \fqa Na rà bwaa gére pwa pâ wakè kàra.\f*. \s2 Na gà pwa na èpà âna nye wâgà \p \v 12 Cidòri nyuâa pwi âboro na é cimwü ma pidàpwicâariê, naa na pâ tacai. Ba wiàna é piétò, â ée mwa tòpi ê pumara wakè kêe—bwe korona târa wâro\f + \fr 1:12 \fq Bwe korona târa wâro—\ft Côo 2\+ord e\+ord*\fl note \ft goo Auinapàpari 2.10.\f*, na ia é jèe ina béaa Pwi Ukai, na ée mwa naa tà tàpé na rà meaarié. \v 13 Wiàna tacaigà, â gà niimiri pâ, na gà pwa na èpà, â gà cibwaa ina pâ, wà Pwiduée na cùrugà! Càcaa pârijè ma jè cùru Pwiduée, ba na é pwa na èpà; â càcaa pâri ma é cùrujè ma jè pwa na èpà! \v 14 Bwa! Nye ê èpà na pwâranümajè, na é dàtijè ma jè pwa ê pâ tûâ na èpà. \v 15  wiàna câjè caa pacoo wài ê pâ câbawâdé bèepwiri, â rà o nye cipu goojè; â ê pwêe, âna pâ tûâ na èpà.  ê pâ tûâ na èpà, âna rà pimaina too naa goojè, â ê pwêe, âna ê maagé bà! \p \v 16 Wâdé na guwà tâmogòori bwàti, co tèpa âji béeò, pâ: \b \q1 \v 17 Diri pâ pwina pwényuâa, \q1 âraimeai na tâbawêe, \q1 na boome naa jaajè \q1 géenidò jaa Pwiduée, \q1 pwi a tòpò ê pwéelaa, \q1 [pwi ukai kâra tòotù, \q1 pwi apooro parui, \q1 pwi caa kâra îricò]\f + \fr 1:17 \fq Pwi ukai kâra tòotù…caa kâra îricò—\ft Grec: \fqa Pwi caa kâra pâ pwéelaa. \ft Ba wà Pwiduée, âna é tòpò ê pwéelaa, ma diri pâ muru naa napwéretòotù na pwa pwéelaa kàra.\f*! \q1 Ticè bàutê gooé; \q1 Ticè cèna gù naa gooé \q1 gée na biu; \q1 É tâa na pai tâa kêe, \q1 dàra gòiri awé! \b \m \v 18 \x - \xo 1:18 \xt Ioane 1.13\x*É panuâ me tâjè ê popai na âjupâra, ba na o tâa tâjè ê *âji wâro, gée goo ê popai-bà. Ba ê câbawâdé kêe, âna, na [jè tèpa âboro kêe. Â] pwamuru naa goojè jii diri ê pâ pwina é tòpò, pwacèwii tèpa pâbéaa kâra piûnya [na jè naa têe côwâ]. \s1 Gà têre â gà pwa! \p \v 19 Guwà jèpa têre bwàti ê popai bèeni, co tèpa âji béeò: \b \q1 Tàpiri taaci du pwâranyürugà; \q1 Tàpo târi pwâgà; \q1 Naaco putàmu. \b \m \v 20 \x - \xo 1:20 \xt Ecclésiaste 7.9\x*Ba ê pwâra putàmu kâra âboro, âna o càcaa pacoo ê pâ tûâ na wâdé tà Pwiduée. \v 21 \x - \xo 1:21 \xt Kolosé 3.8; 1 Pétéru 2.1\x* gà naaco diri ê tûâ na miiri, â gà tétâjii ê èpà gée na pwâranümagà, ba é péa dipitirigà.  gà tòpi naa na ipakîri ê popai, na ia é jèe câmi naa na ê pwâranümagà wà Pwiduée. Ba dau pwa nii kâra ê pwi popai-bà, târa ma pa-udògà [ma naa tâgà ê âji wâro]. \s2 Gà têre popai â gà wârori \p \v 22-23 \x - \xo 1:22-23 \xt Mataio 7.26; Roma 2.13\x*Gà têre ê popai, â gà wârori! Wiàna gà pwi a po tàmaari co, â gà pwi a-imwüru! Ba pwacèwii na gà piciânu naa na garaaci, \v 24 â ûna gà pâra, â gà ipwanauri ê pwina gà côo! \v 25 \x - \xo 1:25 \xt Roma 8.2; Jacques 2.12\x*Êco na cidòri nyuâagà, wiàna gà pa cè pàara'gà, ma gà niâ naa na ê naèà kà Pwiduée. Ba wàépwiri ê pwi popai na tâbawêe, â pâriê ma é tipigà jii ê pwina piigà.  wiàna gà nye po tâa goo ê naèà kêe, â gà wârori, â o mwa pwa ê *aupwényunyuâari'gà gée goo. Êco na o nye ticè, wiàna gà po têre co ma imwüru jii. \p \v 26 \x - \xo 1:26 \xt Psaume 141.3\x*Wànau, gona gà tâmogòori bwàti pâ naèà na pwapwicîri? Gà têre! Wiàna câgà caa pitòimiri ê ûmemeegà\f + \fr 1:26 \fq Wiàna câgà caa pitòimiri ê ûmemeegà—\ft Pai ina wèe pâ, \fqa wiàna gà nye tà paòmaa taaci ê pwâgà.\f*, â gà pwi a-imwüru, â piticèmuru naa goo pai pwapwicîri'gà! \v 27  wàéni ê pai pwapwicîri na *tàrù ma wâdé tà Pwiduée Caa kâjè: Na gà pitu tà tàpé na ticè nyaa ma caa kàra; â gà patàmarù pa dàpwà, naa na pai tâa na aré kàra.  gà pâra jii ê pâ tûâ na miiri ni gòropuu. \c 2 \s1 Guwà cibwaa pwaké goro âboro \p \v 1 \x - \xo 2:1 \xt Apostolo 10.34; Jacques 2.9\x*Tèpa aéjii kôo wée, wâguwà na guwà cèikî naa goo wà Pwi Ukai Iésu Kériso, na é dau maina ma muugère, guwà cibwaa pwaké goro âboro! \v 2-3 Guwà jèe niimiri cai ni: Ru tèepaa naa na ipitiri kàwà cè du ârailu âboro. Wà pwi jèpwi, âna tâa goro îê mwani mii, â dau wâdé kaa ê ârabwée kêe.  pwiri gà dau ipacè naa gooé, â gà ina têe pâ: «Pwi ukai, gà me ma gà tâa ni, na autâa bèeni tâa béaa.» \p  wà pwi jèpwi, âna ticè kêe, â é coona dòro ârabwée.  gà [pwaé, ma] ina têe pâ: «Kaa! Naaco autâa, co pwini, â gà tâaboo naapwiri napuu\f + \fr 2:2-3 \fq Gà tâaboo naapwiri napuu—\ft Grec: \fqa Gà tà cima pwiri, é, gà tâaboo naapwiri napuu.\f*.» \v 4 Wiàna gà wàrapwiri, â gà pinadàrù âboro, goro ê auniimiri'gà na càcaa *tàrù. \p \v 5 \x - \xo 2:5 \xt 1 Korénito 1.26–28\x*Guwà têre cai ni co, tèpa béeò! [Cidòri nyuâa] tàpé na ticè kàra naa na pai côo kâra pâ âboro wâni gòropuu! Ba wà Pwiduée, âna é jèe pitòrigarirà, ba na o tâa tàra pâ aupwényunyuâari na wâru naa na Mwaciri kêe, gée goo ê cèikî kàra naa gooé. Ba wàépwiri ê auinabéaa tà tàpé na rà meaarié. \p \v 6  wâguwà, âna gorodà na guwà ipwatétéri tàra! Gona [guwà ipwanauri pâ] wà tèpa pwa neemururà na rà pwa kûu tàwà ma tùra ba gòo tàwà?  gona càcaa wàilà na rà dàtiwà naa na wâra pitèimuru, [ba na rà popa mwani kàwà]? \v 7  càcaa wàilà na pi-ina ba èpà ê nee [Iésu Kériso] na dau pwényuâa, â na tuneewà goo, [wâguwà tèpa cèikî naa gooé]? \s2 Gà meaari diri tèpa âboro \p \v 8 \x - \xo 2:8 \xt Mataio 19.19; Galatia 5.14\x*Gà côo, jèe wii naa na *Tii Pwicîri pâ: \qt Gà meaari tèpa âboro\qt*\f + \fr 2:8 \fq Tèpa âboro—\ft Grec: \fqa Pwi âboro na é tàmwünyabwerigà, \fl é, \fqa pwi jèneregà.\f*\qt pwacèwii ê pai pimeaarigà côwâ.\qt*\rq Lévitique 19.18\rq* Wàépwiri ê naèà na piwéna, ba naèà kâra Mwaciri [kà Pwi Ukai kâjè].  wiàna gà pitêre dàra bwàti, â muru na dau wâdé. \v 9 \x - \xo 2:9 \xt Deutéronome 1.17\x*Êco na, wiàna gà pipwaké goro âboro, â gà êgòjai pwi naèà bèepwiri\f + \fr 2:9 \fq Pwi naèà bèepwiri—\fl é, \fqa Ê Naèà kà Moosé.\f*, â gà gére pwa na èpà, â ée pitèigà i naèà. \p \v 10 \x - \xo 2:10 \xt Mataio 5.19\x*Matâra pâ, gà pâra wii bwàti diri ê pâ aupitûâri naa na *Naèà [kà *Moosé]. Êco na, wiàna gà êgòjai ê ji aupitûâri na caapwi co, â pwacèwii na gà êgòjai diri ê Naèà! \v 11 \x - \xo 2:11 \xt Exode 20.13–14; Roma 13.9\x*Ba wà Pwiduée, âna ia é ina naa na Naèà pâ: \qt Gà cibwaa toomura (gà cibwaa cîâa jii tô wâdàgà, ma pwi éagà).\qt*\rq Exode 20.14\rq*  pwiri gà pâra wiâra. Êco na, ia é ina mwara pâ: \qt Gà cibwaa tétàmwara âboro.\qt*\rq Exode 20.13 \rq*  [pwiri gà pwi a pâra wiâra diri pàra naèà, êco na] wiàna gà tétàmwara pwi jè âboro, â gà nye pwi a-êgòjai diri ê Naèà. \p \v 12 \x - \xo 2:12 \xt Galatia 6.2; Jacques 1.25; 1 Pétéru 2.16\x*Napwa naa goojè, âna jè pâra wiâra i naèà na é piwéna jii ê Naèà kà Moosé, ba i naèà goro ê pimeaari na ia é jèe tipijè ma naa tàrù kâjè côwâ.  o pitèijè goro pai pitêre dàra kâjè i naèà bèepwiri.  wâdé na gà ciburà pitaniimiri pwiri, naa na diri pâ popai'gà ma tûâ'gà\f + \fr 2:12 \ft Grec: \fqa Wâdé na popai'gà ma tûâ'gà, âna càra tàpé na o pitèirà wiâra ê naèà na é naa ê tàrù.\f*. \p \v 13 \x - \xo 2:13 \xt Mataio 5.7, 18.32–35\x*Ba wiàna câgà caa meaari pàra tàpé [ma pwanaurirà] â o câgà caa pâmari ê pimeaari [ma ipwanauri] naa na aupitèimuru kà Pwiduée. Êco na, wiàna gà pwi a-imeaari, â gà pwanauri tèpa âboro, â gà mwa pâmari pâ, wà Pwiduée, âna o câé caa pitèigà; â ée nye meaarigà ma pwanaurigà\f + \fr 2:13 \ft Dernière phrase—\ft Grec: \fqa Ê pimeaari, âna piwéna jii ê pitèimuru.\f*. \s1 Tûâ kâjè âna paâjupâra cèikî kâjè \p \v 14 Tèpa aéjii kôo wée: O dà cè pumee tâgà, wiàna gà ina pâ gà pwi a cèikî, â ticè tûâ na wâdé na gà pwa? Gona [gà niimiri pâ] nye gée goro ê pé cèikî na wàrapwiri, na o pa-udògà [naa na *âji wâro]? \v 15 \x - \xo 2:15 \xt 1 Ioane 3.17\x*Wiàna pwi jè a cèikî béegà, âna ticè ârabwée ma uti kêe, \v 16 â gà po ina têe co pâ: «Ée mwa *pwényunyuâarigà wà Pwiduée. Wâdé wiàna pwa ârabwée ma uti'gà!» â wiàna câgà caa imeaié, â o nye piticèmuru naa goo pâ popai'gà! \v 17 Ê pwi cèikî na wàrapwiri, na ticè tûâ bépaâjupâraê\f + \fr 2:17 \fq Bépaâjupâra—\fqa En attestation, ce qui confirme.\f*, âna pwi cèikî na piticèmuru naa goo. \s2 Cèikî na ticè pwêe âna pwâ \p \v 18 \x - \xo 2:18 \xt Galatia 5.6\x*Pwiri gà mwa ina tôo pâ: «Wâdé, ba wà pwi jèpwi, âna tâa têe ê cèikî; â wà pwi jèpwi, âna é pwi a pwa pâ tûâ na wâdé.»  go tòpi tâgà pâ: «Gà wànau târa cè pai paari tôo pâ, âjimuru ê cèikî'gà, wiàna câgo caa côo naa na wâro'gà?» Bwa, po dau pwacoé!  wâgo, âna go mwa paari tâgà goro pâ tûâ kôo, pâ, pwa pwâra ê cèikî kôo. \v 19 Gona [gà niimiri pâ, go o mwa câdirigà gée goo na] gà cèikî pâ, pwa cè Pwiduée na é caapwi co? Pwiini! Wà tèpa duée, âna rà nye wàrapwiri mwara.  wàilà, âna rà céca goro pai wâgotàra! \v 20 Pwi a-imwüru wée, gà mwa tâmogòori wiidà pâ, piticèmuru naa goo ê cèikî, wiàna câé caa tèepaa na cè tûâ cèna wâdé? \s2 Cèikî kà Abéraama ma Rahab \p \v 21 \x - \xo 2:21 \xt Genèse 22.9–12\x*Gà jèe niimiri cai wà *Abéraama, pwi jojoorojè. Gorodà na wà Pwiduée, âna é nama é *tàrù na araé? Gée goo ê tûâ kà Abéraama, na ia é tòpò wà Isaaka, pwina naîê, naa gòro ê aupwa *ârapwaailò. \v 22 \x - \xo 2:22 \xt Hébéru 11.17–18\x*Ba é pwi a cèikî [naa goo wà Pwiduée] â é pacoo goro ê tûâ kêe, [ê pwina é ina têe wà Pwiduée].  gà côo pâ, nye ê tûâ kêe na é nama tâbawêe ê cèikî kêe. \v 23 \x - \xo 2:23 \xt Genèse 15.6; 2 Chroniques 20.7; Ésaïe 41.8\x*Wàépwiri ê pai ina wàra ê nee Tii Pwicîri na ina pâ: \qt Wà Abéraama, âna é cèikî naa goo wà Pwiduée, â gée goro ê cèikî kêe, âna wà Pwiduée, âna é nama é pwi âboro na é tàrù na araé.\qt*\rq Genèse 15.6\rq*  é ina gooé wà Pwiduée pâ, é pwi bée. \p \v 24 Gà côo, wâdé tà Pwiduée wàijè, gée goro ê pwina jè pwa, â càcaa gée goro ê pé cèikî [na ticè pwêe]. \p \v 25 \x - \xo 2:25 \xt Josué 2.1–21; Hébéru 11.31\x*Jèpwi mwara, âna wà Rahab, tô ilàri gòronaigé, wâna [ville Iériko]. Âna gorodà na wà Pwiduée, âna é nama é tàrù na araé? Gée goo ê tûâ kà Rahab. Ba é tòpi tupédu coda *Isaraéla [na ia ru cai pwàniri i ville.  é naapwàniriru jii tèpa coda kà tàpé Iériko] â é mwa panuâru côwâ naa jè naigé, â càcaa côoru. \p \v 26 [Wàéni ê êreê, co tèpa aéjii kôo]: Ê naiiri âboro, âna é bà, wiàna tiàu ê nyuâa na. Âna é wàrapwiri mwara ê cèikî. Ba é bà, wiàna ticè tûâ na wâdé. \c 3 \s1 Iputàmu ma pièkâa naa na picaatâa \p \v 1 Tèpa aéjii kôo wée, guwà cibwaa nama guwà wâru na guwà tèpa pacâmuri âboro [goro ê popai kà Pwiduée pwacèwiibà]. Ba guwà tâmogòori pâ, o piwéna cè pai o tèibà kêe. \s2 Ipwacôoco ûmemeejè \p \v 2 Âjupâra pâ, o cau tagabiajè\f + \fr 3:2 \fq Tagabia—\fqa Coincer.\f*, wiàna jè pwa na èpà, naa na jèpapara pai pwa wèe. Êco na wà pwi âboro na é tâmogòori tòimiri ê ûmemee, âna é tâmogòori pitòimiriê bwàti na diri pâ muru. \v 3 Gà côo, jè naa paò na pwâra òoci, ba na é pitêre dàjè, ma jè cau dàbii diri ê naiié. \fig Jè naa paò na pwâra òoci, ba na é pitêre dàjè|src="143 hk00029c.tif" size="col" ref="3.3" \fig* \v 4 Pwacèwii ê wànga, na jè dàbiié goro ê ji ârawànga na dau kîri.  ipaiwà, wiàna dau maina i wànga, â wiàna é cètùué ê pwéretòotù na dau maina. \v 5 É wàrapwiri mwara i ûmemeejè, ba ji muru na dau kîri, êco na é pi-ina kêe, naa goro ê pâ muru na dau maina. \s2 É pwacèwii ânye \p Gà côo, ê ji caapwi nari ânye, âna é nama po tòo diri ê jè ére na dau maina. \v 6 \x - \xo 3:6 \xt Mataio 12.36–37, 15.11,18–19\x* ipaiwà naa goo ê ûmemeejè, ba pwacèwii nari ânye, na pâri ma é tòo diri ê naiijè. Ba é pwi a pa popai na èpà, â é nama dipitiri ê wâro kâjè ê èpà kêe. Ba ê ânye na udàrù gée na ânye maina kà *Caatana! \p \v 7 Jè tâmogòori pitûâ kâra diri pâ na jèpapara macii, ma marü, ma ârawéà, tiagoro pâ âûtòo ma dòèa. \v 8 \x - \xo 3:8 \xt Roma 3.13\x*Êco na nye ticè âboro na tâmogòori ma é pitûâ kâra ê ûmemee. Ba [é pwacèwii ê macii na é dau piuti. Â] jè bà goro ê auru ê poropwêe. \p \v 9 Gée goo ê ûmemeejè, âna jè pwamaina wà Pwiduée.  nye gée gooé mwara, na jè tojii wà pwi âboro, na é tòpòé wà Pwiduée naa na ânuuê! \v 10 Gée na pwâra âboro na caapwi, âna é còobé me ê aupwényunyuâari, ma ê tojii. \p Tèpa âji béeò wée, càcaa *tàrù wiàna wàrapwiri! \v 11-12 Wànau, ru pipò naima ê jawé na, ma jawé maa, na pwârapò na caapwi? Bwa! Gona ê *upwâra wâi, âna é tòpò cè pwâra dipâa\f + \fr 3:11-12 \fq Cè pwâra dipâa—\ft Grec: \fqa Cè pwâra olive.\f*; â ê nyara dipâa, âna é tòpò cè pwâra wâi? Bwa! [O nye pwacoé ma wàrapwiri] co tèpa aéjii kôo! \s2 Gà ipakîri ma tànana \p \v 13 Gona gà niimiri pâ, gà tâmogòori pitèi bwàti pâ muru? Wâdé na gà paari ê autâmogòorimuru goro pâ tûâ'gà. Gà pwa ê pwina wâdé ma tàrù, naa na ipakîri ma tànana. [Ba wàépwiri ê pwâra upwâra na me gée goo ê âji autâmogòorimuru.] \p \v 14 Êco na, wiàna dipitiri ê pwâranümagà ê ipwagoo ma iau, â wiàna nümagà na gà ciburà piwéna jii pàra tàpé, â gà cibwaa pi-ina kâgà [goro ê autâmogòorimuru'gà] ba tiàu âjupâra na. \p \v 15 Ba ê pé ‘autâmogòorimuru’ na wàrapwiri, âna càcaa muru me gée goo [wà Pwiduée] na wânidò *napwéretòotù. É me gée goo ê pâ câbawâdé na èpà kâra naiiri âboro wâni gòropuu.  wà Caatana kaa, na tòpò naa na pwâranümajè! \v 16  wâna tâa wê ê ipwagoo bau ê iau, âna é wêe mwara ê iputàmu ma pitaèkâa, ma diri pâ na jèpapara tûâ na èpà. \s2 Tûâ kâra âji autâmogòorimuru \p \v 17 Wà pwi âboro na é wâbé goro ê autâmogòorimuru kà Pwiduée, âna ticè èpà na pwâranümee. [Wàéni pâ tûâ kêe: \li1 É pwi âboro na pwicîri ê wâro kêe]; \li1 É pwa diri gée na âji pwâranümee; \li1 É pwi a pwamuru diri tèpa âboro, â câé caa pwaké goorà; \li1 É pwi a têre bwàti pàra tàpé, naa na ipakîri; \li1 É pwi a moo naa na pai tòpi kêe tàra; \li1 É pwi a meaari tàpé na rà tâa na géaa; \li1 É pwi âboro na dau wâru kaa pâ pwâra upwâra na wâdé naa na wâro kêe. \b \m \v 18 \x - \xo 3:18 \xt Mataio 5.9; Hébéru 12.11\x*Wà tàpé na rà wàrapwiri, âna rà picâmi ê pinaanapô, â jè cau piûnyari diri ê pwêe—ê tàrù\f + \fr 3:18 \fq Ê tàrù—\fqa Justice. \ft Côo mwara Neeremuru \fqa (Vocabulaire) \ft naa pwâadàra tii.\f* ma piwâdé naa jaajè. \c 4 \s2 Tûâ na èpà kâra gòropuu \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Roma 7.23\x*Rà me gée gorodà pâ iputàmu kàwà, ma ê pâ pièkâariwà? Nye me gée goo kaa pâ câbawâdé na èpà, na rà gére pipaa na pwâranümawà! \v 2 Wiàna dau nümagà goo cè jè muru, na ticè kâgà goo, â gà piboo goo pwi jèneregà, na pwa têe.  gàu piputàmu ma pitòocia ma wàé, ba na o tâa tâgà, tiagoro na pwa na gà pòtàmwereê! \p Pwiri nye ticè kâgà, ba câgà mu caa ilari jii wà Pwiduée! \v 3 Êco na, wiàna gà ilari jiié, â o câgà caa tòpi, ba gà ilari goo ê pwâranüma na èpà. Ba gà mudàra ê pâ muru na o wâdé tâgà co, wiâra pâ câbawâdé na pitûâ'gà! \p \v 4 \x - \xo 4:4 \xt Roma 8.7; 1 Ioane 2.15\x*[Gà ina pâ gà pwi âboro kà Pwiduée, êco na] gà naa ê pwâranümagà tà pwi jèpwi, â gà pwacèwii pwi âboro na é cîâa jii tô wâdèe. Gona câgà caa tâmogòori pâ, wiàna gà pwi a wâdéari [pâ tûâ na èpà] kâra gòropuu bèeni, â gà pâ nau pwi a cicara wà Pwiduée?! \v 5 Ba jè pûra naa na *Tii Pwicîri\f + \fr 4:5 \fq Jè pûra naa na Tii Pwicîri—\ft Pwiri é niimiri Exode 20.5; 34.14; Deutéronome 4.24; Zakarie 8.2.\f* pâ, wà Pwiduée, [âna dau wânümee goojè] ba é tòpò naa goojè ê *Nyuâaê Pwicîri kêe, na dau wânümee gooé\f + \fr 4:5 \fq É tòpò naa goojè ê Nyuâaê Pwicîri kêe, na dau wânümee gooé—\fl é, \fqa Ê Nyuâaê Pwicîri, âna é cicara ê iau ma piboo kâjè, \fl é, \fqa Wà Pwiduée, âna é dau câbawâdé ê pwâranümajè na é tòpò naa goojè, \fl é, \fqa Ê pwâranümajè…âna é ciburà câbawâdé pâ muru, â é ciburà piboo.\f*. É, pwiri guwà niimiri pâ piticèmuru naa goo ê auwii bèepwiri? \s2 Ipakîriwà na ara Pwi Ukai \p \v 6 \x - \xo 4:6 \xt Proverbes 3.34; 1 Pétéru 5.5\x*Ê *pimeaari imudi kà Pwiduée, âna é dau piwéna awé. Ba wàéni jè auina naa na Tii Pwicîri: \b \q1 \qt Pwiduée, âna é cicara\qt* \q1 \qt tèpa ipwamainarà.\qt* \q1 \qt É naa pimeaari\qt* \q1 \qt tà tèpa ipakîrirà.\qt*\qs Proverbes 3.34\qs* \b \m \v 7 \x - \xo 4:7 \xt Éféso 6.12\x* wiàna wàrapwiri, â guwà ipakîriwà, na ara wà Pwiduée, â guwà pitêre dèe. Â, na guwà cicara wà *Caatana, â ée uru jiiwà. \v 8 \x - \xo 4:8 \xt Ésaïe 1.16; Zakarie 1.3; Malachie 3.7\x*Guwà me naa jaa wà Pwiduée, â ée mwa tâa goowà.  wâguwà na guwà bwaa pwa na èpà, âna guwà cèitiri ê èpà gée na ê wâro kàwà!  wâguwà na pitadàrù ê pwâranümawà, âna guwà piênawéna kà Pwiduée naa na diri ê pwâranümawà\f + \fr 4:8 \fq Guwà piênawéna kà Pwiduée, naa na diri ê pwâranümawà—\ft Grec: \fqa Cèitiri èpà gée na pwâranümawà.\f*! \p \v 9 Nabwé èa ma ipwàdée kàwà! Guwà i ma pijinünü goro ê èpà kàwà! \v 10 \x - \xo 4:10 \xt Job 5.11; 1 Pétéru 5.6\x*Guwà ipakîriwà naa naporomee Pwi Ukai, â wàé, âna ée mwa ipwamainawà. \s2 Cibwaa ipicocooriwà \p \v 11 Tèpa aéjii kôo wée, guwà cibwaa ipicocooriwà. Ba wiàna gà ipicocoori ma pitèi pwi a cèikî béegà naa goo Kériso, â gà ipa ba ticèmuru naa goo\f + \fr 4:11 \fq Ipa ba ticèmuru naa goo—\ft Grec: \fqa Pitèi.\f* ê naèà kà Pwiduée, [na ina pâ, na jè pimeaari tèpa âboro.  wàilàapà na nama gà wàrapwiri? Pâragà na] gà pitêre dàra co ê naèà! \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Roma 2.1, 14.4\x*Ba nye caapwi co wà Pwina é naa ê naèà bèepwiri, â nye wàé co na é pitèijè goo.  wàé co na é tâmogòori pa-udò tèpa âboro, ma nama tiàurà.  wâgà wàa, na gà niimiri pâ, gà pitèi pwina é tàmwünyabwerigà? \s1 Patêre tèpa pwa neemururà \s2 Càcaa wàijè na tâjùru wâro kâjè \p \v 13 \x - \xo 4:13 \xt Luka 12.18–20\x*Guwà tàpo tàmaariô, làpé! Wà pàra tàpé gée goowà, âna rà wàrani târa pai ina kàra pâ: «Jè pâra naa na ville widàuru, ba na jè bu mwani wê.  gée na càùru caapwi naja, â o dau wâru mwani kâjè!» \v 14 \x - \xo 4:14 \xt Psaume 39.6,12; Proverbes 27.1\x*Wànau, gona guwà tâmogòori cè pwina o tèepaa dariwà widàuru?! Bwa! Ba ê wâro kâjè, âna pwacèwii ê aérà\f + \fr 4:14 \fq Aérà—\fqa Brouillard.\f*, na é tèepaa; â càcaa gòiri, â jèe tiàué côwâ! \v 15 Jè cibwaa wàrapwiri. Wâdé na jè ina co pâ: «Wà Pwi Ukai, âna é tâjùru ê wâro kâjè. Widàuru, âna pâri ma é pa côwâ\f + \fr 4:15 \ft Grec: \fqa Wâdé na guwà ina co pâ: Wiàna é câbawâdé wà Pwi Ukai, â jè o wâro, â jè o wàrani.\f*.» \v 16 Êco na wâguwà, âna guwà pi-ina kàwà goro pâ auniimiri kàwà, na me gée goo ê pai pwamainawà!  wàépwiri ê muru na po dau èpà. \v 17 \x - \xo 4:17 \xt Luka 12.47\x*[Guwà ipwacôoco, ba] wà pwina é tâmogòori ê muru na wâdé na é pwa, â wiàna câé caa pacoo, â [pwacèwii na] é pwa na èpà. \c 5 \s2 O pwa aré kàwà! \p \v 1 Guwà têre, wâguwà na dau wâru pâ neemuruwà! Guwà i ma càwé goro pâ aré na o tèepaa mariwà! \v 2-3 \x - \xo 5:2-3 \xt Mataio 6.19\x*Ba guwà jèe nye panaimari ê pâ neemuruwà târa ê gòropuu bèeni na o tiàué\f + \fr 5:2-3 \ft 1\+ord re\+ord* phrase—\fl é, \fqa Guwà panaimari târa pwi Bénabwé Tòotù {na wà Pwiduée, âna ée mwa pitèi tèpa âboro}.\f*.  o jèe wai ê pâ neaapiâ kàwà, â botére ê pâ ârabwée kàwà na dau wâdé.  o jèe cîri diri ê mwani kàwà, â o panaimari ê dàué, ba na bépiciapwâ goowà.  o mwa tòpòwà naa na ânye, â tòwà\f + \fr 5:2-3 \ft Grec (nee tii 3): \fqa Ê mwani mii ma mwani pwaa kàwà, âna jèe pwee, ba na bépitòtiwà, â o mwa uti ê piàwà pwacèwii ê ânye.\f*. \v 4 \x - \xo 5:4 \xt Deutéronome 24.14–15\x*Guwà côo, ê mwani na guwà iauri jii tèpa wakè kàwà\f + \fr 5:4 \fq Tèpa wakè kàwà—\ft Grec: \fqa Tèpa âboro na rà piûnyari ê aupwanapô kàwà.\f*, âna ée mwa piciapwâ goowà.  wà Pwi Ukai Pwiduée na dau pwa pàtàmee awé, âna é jèe nye têre ê pwâra to kà tèpa âboro bèepwiri! \p \v 5-6 \x - \xo 5:5-6 \xt Luka 16.25\x*[Ipwacôoco, ba] wâru pâ âboro na guwà dàtirà naa na wâra pitèimuru, êco na nye ticè èpà na rà pwa tàwà.  rà tòpi ê wârimuru na dau gòo, ba jèe càcaa pâri ma rà pwamururà\f + \fr 5:5-6 \ft 1\+ord re\+ord* & 2\+ord e\+ord* phrases—\ft Grec: \fqa Guwà jèe pitèi pwi âboro na é tàrù, â guwà nama é bà.  câé caa pwamuruê.\f*.  gée goo pâ tûâ kàwà bèepwiri, â guwà nama rà bà. [Üu, guwà dau ipwacôowà!] Jèe po dau wâdé pai tâa kàwà ni gòropuu, ba guwà jèe piniimiriwà co.  guwà pwa diri ê pâ pwina guwà câbawâdé.  jèe pwàro nanaawà, â jèe ipwàdée pwâranümawà. [ nye wâdé, ba ée jèe tèepaa tòotù na o naa wârimuru tàwà!] \s1 Bénabwé popai \s2 Pidàpwicâariwà naa na pâ aré \p \v 7 \x - \xo 5:7 \xt Deutéronome 11.14; Jérémie 5.24\x*Tèpa aéjii kôo naa na nee Kériso, guwà pidàpwicâariwà tèepaa naa goro cè pai o mwa wâjué côwâ kà Pwi Ukai. Guwà jèe niimiri cai ê aupwanapô. Jè câmi, â jè pitapacîri ê pàara kâra popaa, na é nama cipu pâ arapwüru.  jè pidàpwicâarijè tiagoro ê pàara târa piûnya.  wàépwiri co na jè o tòpi ê pumara wakè kâjè na dau wâdé\f + \fr 5:7 \ft Grec: \fqa Wà pwi apwa napô, âna é tapacîri ê pàiri napuu na dau wâdé, ba é pidàpwicâariê tiagoro na é tòpi ê pâbéaa kâra popaa, bau ê béârailu kâra popaa.\f*. \v 8 \x - \xo 5:8 \xt Roma 13.11–12; 1 Pétéru 4.7\x*Êkaa na wâdé na guwà cimwü ma pidàpwicâariwà, ba ée jèe wâjué me côwâ wà Pwi Ukai. \p \v 9 Guwà cibwaa piciapwâ goo wà tèpa cèikî béewà, ba péa o pitèiwà.  wà pwi a pitèimuru [na wânidò *napwéretòotù] âna é jèe pipwabwàtié, â é jèe tà wâni goropwârawâ! \v 10 Tèpa aéjii, guwà ipwacèwii wà tèpa *péroféta biu, wàilà na rà ipa popai naa na nee Pwi Ukai. Ba rà dau pidàpwicâarirà, naa na pai tâa na aré kàra [ma pai tubaèpà tàra]. \p \v 11 \x - \xo 5:11 \xt Exode 34.6; Job 1.21–22, 2.10; Psaume 103.8\x* jè dau pwamaina wà tàpé na rà pidàpwicâarirà, na rà tâa na aré ma tòina [na dau maina] pwacèwii wà Job. Ba jè cau tâmogòori ê jèkutâ gooé.  jè côo pâ, gée na càùru diri [pâ muru na dau èpà, â] wà Pwi Ukai, âna é mwa naa têe pâ muru [na dau wâdé awé]. Ba wà Pwi Ukai, âna é dau pwi a meaarijè, ma pwa na wâdé tâjè, ba dau wânümee goojè. \p \v 12 \x - \xo 5:12 \xt Mataio 5.34–37\x*Jèpwi mwara, co tèpa aéjii, âna wàéni ê muru na dau âjimuru: [Gà pacoo i pwi ia gà ina.]  gà cibwaa *ipwataâboro [imudi]. Gà cibwaa ina ê neeremuru, pwacèwii ‘napwéretòotù’ é, ‘gòropuu’, ba na *paâjupâra ê auipwataâboro'gà. [Ba wiàna gà pitanami] â gà o pwa wârimuru. Bwa, wâdé na gà ina co pâ «üu» [â gà pacoo]. É, wiàna tàutâgà, â gà ina co pâ «bwa». \s2 Pwâra pwapwicîri kà pwi a cèikî \p \v 13 Gona pwa cè pwi jè ârapàarawà cèna é tâa na aré ma tòina? Wâdé na é pwapwicîri!  pwa cè pwi jèpwi cèna é ipwàdée?  wâdé na é nyabi ma ipwamaina Pwiduée. \v 14 \x - \xo 5:14 \xt Maréko 6.13\x*Pwa cè pwi jè âra-pàarawà cèna é maagé? Wâdé na é todà tèpa pitûâ kâra wâra pwapwicîri, ba na rà pwapwicîri kêe, ma *upwaaé goro l'huile\f + \fr 5:14 \fq Upwaaé goro l'huile—\ft Wà tèpa Juif, âna rà upwaa tàpé na rà maagé goro nüru élaio (olive) na rà pwapwicîri ba kàra.\f*, naa na nee Pwi Ukai. \p \v 15 \x - \xo 5:15 \xt Maréko 16.18\x*Ba wiàna gà cèikî ba mwü, na gà pwapwicîri kà tèpa maagé, â o tiàu maagé kàra, â ée mwa nama rà wâdé côwâ wà Pwi Ukai.  wiàna pwa cè jè èpà kàra, â ée mwa pwanaurirà. \fig Gà pwapwicîri kà tèpa maagé|src="145 cn02102B.tif" size="col" ref="5.14" \fig* \p \v 16  ipaiwà wiàna gà [pitanami, â gà] pwa na èpà. Wâdé na guwà pi-inapàpari tàwà, ba na guwà ipwapwicîri kàwà.  ée mwa nama guwà wâdé côwâ wà Pwiduée. Ba dau pwa nii kâra ê pwâra pwapwicîri kà pwi âboro na é *tàrù na ara Pwiduée. \p \v 17 \x - \xo 5:17 \xt 1 Rois 17.1, 18.1\x*Guwà niimiri wà péroféta *Élia biu, âna é nye pwi âboro pwacèwiijè.  é dau pwapwicîri, ba na o càcaa popaa.  nye ticè popaa kaa, naa na âracié naja ma 6 parui! \v 18 \x - \xo 5:18 \xt 1 Rois 18.42–45\x* gée na càùé, â é pwapwicîri côwâ, â nye cooboo kaa ê popaa, â cipu côwâ utimuru. \s2 Pawâjuépiri côwâ tèpa béewà \p \v 19-20 \x - \xo 5:19-20 \xt Galatia 6.1\x*\x - \xo 5:19-20 \xt Proverbes 10.12; 1 Pétéru 4.8\x*Tèpa âji béeò, wiàna é gére imwüru jii ê âjupâra cè pwi jè a cèikî béewà, â wâdé na guwà mudàra, ma guwà pawâjuépirié me côwâ [dà wà Pwiduée]. Ba wiàna guwà wàrapwiri, â guwà o upaé jii ê pwâra bà [dàra gòiri awé] â wà Pwiduée, âna ée mwa pwanauri diri pâ èpà kêe.