\id COL \h Kolosé \toc1 Kolosé (Colossiens) \toc2 Kolosé \toc3 Kolosé \mt2 Tii kà Paulo \mt3 tà tàpé \mt1 Kolosé \imt1 Bétapoo popai \is1 Wàilàapà na wii tii bèeni? \ip Wà Paulo, pwi *apostolo.  é tâa jaaé wà Timotéo. \is1 É wii wiidà? \ip Nabibiu kâra *naja 60 ma 62, na pai tapoo tâa kà Paulo na karapuu wâ *Roma \bk (Apostolo 28.30–31)\bk*. Na pwi pàara bèepwiri, âna é wii mwara tii tà Philémon, ma tii tà tàpé Filipi ma tàpé Éféso. Wâru pâ popai na ê \bk Tii tà tàpé Kolosé\bk*, na ipaiwà bau ê pâ popai na ê \bk Tii tà tàpé Éféso\bk*. \is1 É wii tâî? \ip Târa ê wâra pwapwicîri wâ Kolosé, ville naa province na nee pâ Asia (napô Turquie nabà) na pàara na rà pitûâ naawê wà tèpa Roma. \fig |src="Map Col.tif" size="col" loc="1.0" ref="Kolosé 1:0" \fig*Wà pwi jè âboro na nee Épafras, âna é picémara tàra ê *Picémara Wâdé goo Iésu na naja 52–55, béaa kâra pai tâa kàru na karapuu naima ma Paulo. \is1 Cina é wii? \ip Wâru tàpé gée goo tèpa cèikî wâ Kolosé, na càra caa tèpa *Juif, â càra caa tâmogòori ê pâ naèà kà Pwiduée. Pwa pàra tèpa âboro, na rà ipa-imwürurà goro pâ pupûra na pwâ. Ba rà ina tàra pâ, ê naiijè, âna muru na èpà, â wâdé na jè wâro wiâra pâ naèà na gòo, ba na jè dau piaabòrijè.  rà ina mwara pâ, wâdé na jè pwamaina tèpa *angela. Êdiri pâ pwi bèepwiri, âna muru na pwâ, ba muru na pâiti jii ê âji Picémara Wâdé goo wà Iésu. \is1 Dà êre ê tii bèeni? \ip É ipwàdée wà Paulo, ba ê cèikî kà tàpé Kolosé, âna gòo.  é pagòorà na rà tà tâa na âji pupûra goo Kériso, â na rà cibwaa pâiti jii. Wâdé na jè pwamaina co wà Pwiduée ma wà Kériso, ba wàilu na ru pitûâ kâra diri ê pâ muru naa gòropuu ma naa napwéretòotù.  é ina mwara wà Paulo pâ, na jè cèikî naa goo wà Kériso, â o câ mwa caa pâ naèà kâra pâ âboro na o nama wâdé tà Pwiduée wàijè. Ê âji naèà kâjè, âna tâa na pwâranümajè, â ticè na piijè côwâ, wàijè na jè tâa goo Kériso, ba pwacèwii na jè jèe bà, ma wâro côwâ ma wàé. \is1 Pai pitàgoo tii tà tàpé Kolosé \io1 Ipwabwàcu ma pwâra pwapwicîri \ior (1.1–14)\ior* \io1 Kériso na é âjimuru jii diri pâ muru \ior (1.15–23)\ior* \io1 Wakè kà Paulo ba kâra wâra pwapwicîri \ior (1.24–2.5)\ior* \io1 Tâa goo Kériso \ior (2.6–15)\ior* \io1 Cibwaa ipacè naa goro naèà na pwâ \ior (2.16–23)\ior* \io1 Wârori âmu wâro naa goo Kériso \ior (3.1–17)\ior* \io1 Popai târa pwârawâ na rà cèikî \ior (3.18–4.1)\ior* \io1 Bénabwé popai ma ipicijii \ior (4.2–18)\ior* \ie \c 1 \s2 Ipwabwàcu \p \v 1-2 Wâgo\f + \fr 1:1-2 \fq Wâgo—\ft Grec: \fqa Wàibu. \ft Wà Paulo na é pwa tii, êco na é paari pâ, caapwi pwâranümaru ma wà Timotéo na é tâa jaaé.\f* Paulo, na pwa tii tàwà, wâguwà tèpa âboro kà Pwiduée na ville Kolosé. Tàgére wàibu ma Timotéo, wà pwi a cèikî béejè. [ é naa bwàcu kàwà mwara.] Go pwi *apostolo kà *Kériso Iésu, wiâra ê câbawâdé kà Pwiduée. [Ba é cùruo pâ, ba na go picémara ê popai kêe.]  wâguwà, âna é pitòrigariwà, ba na guwà tèpa âboro kêe, na guwà pitêre dèe, ba guwà tâa goo Kériso. \p Wâdé na tà tàwà ê *pimeaari imudi ma pinaanapô, na me gée goo Pwiduée kâjè. Cidòri nyuâawà! \s1 Pwâra pwapwicîri kà Paulo \p \v 3 \x - \xo 1:3 \xt Éféso 1.15,16\x*Bà nye ciburà pwapwicîri ba kàwà, â bà nye ciburà ipwaolé tà Pwiduée, wà Caa kà Pwi Ukai Iésu Kériso. \v 4 Ba bà têre ê jèkutâ goro ê cèikî kàwà naa goo wà Kériso Iésu ma ê pimeaari kàwà, ba kà diri tèpa âboro kà Pwiduée. \v 5 \x - \xo 1:5 \xt Éféso 1.13; 1 Pétéru 1.4\x* guwà wàrapwiri, ba guwà tapacîri goro cèikî ê pâ *aupwényunyuâari na é pwabwàti ba kàwà naa *napwéretòotù wà Pwiduée.  guwà jèe tâmogòori pwiri, na ia guwà mara têre ê *Picémara Wâdé, pwi popai na é âjupâra. \p \v 6 Ê Picémara Wâdé, âna é tàgére bwiari, ma maina pâ, naa gòropuu diri.  é tàgére tòotéri ê wâro kà tèpa âboro na diri pâ ére, ma pame ê pâ aupwényunyuâari naa goorà\f + \fr 1:6 \ft 2\+ord e\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa É tòpò pwêe.\f*.  é jèe nye wàrapwiri naa jaawà, tapoo na pàara na guwà tapoo têre. Na pwi pàara-bà, âna guwà mara tâmogòori ê âjupâra, goro ê pimeaari imudi kà Pwiduée ba kâjè tèpa âboro. \p \v 7 \x - \xo 1:7 \xt Kolosé 4.12; Philémon 1.23\x*Ba wà Épafras, pwi béebà goro wakè, na é mara pame tàwà i popai bèepwiri. É pwi ênawéna na é dau pitêre dà Kériso, â é wakè ba kàwà\f + \fr 1:7 \fq Ba kàwà—\fl é, \fqa Ba kôo naa jaawà.\f*. \v 8  é piwiâ tâbà mwara ê pimeaari na é tòpò naa goowà ê *Nyuâaê Pwicîri. \s2 Bà pwapwicîri ba kàwà \p \v 9 \x - \xo 1:9 \xt Éféso 1.16,17\x*Tapoo na tòotù na bà têre ê jèkutâ goowà, â câbà caa nao goro pwapwicîri ba kàwà.  bà ilari jii Pwiduée pâ, na é naa tàwà ê autâmogòorimuru, na é naigé mee Nyuâaê Pwicîri kêe, ba na guwà tâmogòori bwàti ê câbawâdé kêe. \v 10-11 \x - \xo 1:10-11 \xt Éféso 1.19, 3.16\x*Â, naa wàrapwiri, â guwà o wârori ê wâro na o pwamaina Pwi Ukai.  o wâru pâ tûâ na wâdé na guwà o pwa, na o nama é ipwàdée.  o dau pimaina too ê pai tâmogòori kàwà wà Pwiduée, na é maina ma muugère.  é pagòowà goro ê pàtàmee na dau maina, ba na guwà o tà mwü ma pidàpwicâariwà, ma ipwàdée, naa na diri pâ muru na o tèepaa mariwà. \p \v 12 \x - \xo 1:12 \xt Éféso 1.11,18\x* guwà o mwa ipwaolé tà Caa. Ba é naa tàwà ê tàrù ma o tâa tàwà ê mwato kàwà, gée goro ê pâ wâdé kêe na é pwabwàti, ba kà tèpa âboro kêe, na rà wâro na pwéelaa. \p \v 13 \x - \xo 1:13 \xt Luka 22.53; Éféso 2.2\x*Ba é upajè jii ê pitûâ naa mwaciri kâra bàutê.  é popajè pâ naa na Mwaciri kà Pwina naîê, na dau wânümee têe. \v 14 \x - \xo 1:14 \xt Éféso 1.7\x*Wà Pwina naîê, âna é ipanuâê côwâ, ba na é tipijè jii ê èpà, ba na é pame tâjè ê pai pwanauri wàra ê pâ èpà kâjè. \s1 Kériso na é âjimuru jii diri pâ muru \q1 \v 15 \x - \xo 1:15 \xt Ioane 1.18; 2 Korénito 4.4\x*Càcaa pâri ma jè côo Pwiduée. \q1 Êco na wà Kériso, âna é pwi \q2 ânuu Pwiduée, na jè côoê. \q1 Ba é pwacèwii wà Pwiduée, \q2 naa na diri pai pwa wèe. \q1 É Pwina naîê na é pâbéaa kâra \q2 diri pâ muru. \q1 É piwéna jii diri pâ muru \q2 na é tòpò wà Pwiduée\f + \fr 1:15 \ft Grec: \fqa É ânuu Pwiduée na câjè caa côoê. É Pwina naîê, pwi apâbéaa kâra diri pâ muru na jèe tòpòrà.\f*. \q1 \v 16 Cau tòpòrà diri gooé: \q1 Diri pâ muru naa napwéretòotù \q2 ma wâni gòropuu; \q1 diri ê pwina jè côo, \q2 ma ê pwina câjè caa côo; \q1 diri pâ nyuâa, ma ê pâ pàtàma; \q1 diri pâ pitûâ, ma ukai, \q2 ma mwaciri. \q1 Wàé na tòpò diri pâ muru \q2 ba kêe. \q1 Ba pwina nüma Pwiduée goo, \q2 âna wà Kériso na pacoo\f + \fr 1:16 \fq Wàé na tòpò diri pâ muru…wà Kériso na pacoo—\ft Grec: \fqa Tòpò diri gooé, ma ba kêe.\f*. \q1 \v 17 \x - \xo 1:17 \xt Ioane 1.1, 8.58\x*É nye tâa, béaa kâra \q2 diri ê pâ muru. \q1  é pwi pàara diri pâ muru; \q2 é tòimirirà ma caajurirà. \q1 \v 18 \x - \xo 1:18 \xt Apostolo 26.23; Éféso 1.22–23; Auinapàpari 1.5\x*É pwi pûru ê naiié— \q1 [ukai kâra] wâra pwapwicîri kêe. \q1 Wàé na é nama é wâro\f + \fr 1:18 \fq Wàé na é nama é wâro—\ft Grec: \fqa Wàé, âna ê autapoo.\f*. \q1 Wàé pwi âboro, na é mara \q2 wâro côwâ gée na aubà \q1 ba na é tâdòiti jiirà diri. \q1 \v 19 \x - \xo 1:19 \xt Kolosé 2.9\x* wâdé tà Pwiduée, \q2 na ipaiwàilu ma wà Pwina naîê \q2 naa na diri pâ ére\f + \fr 1:19 \fq Ipaiwàilu ma wà Pwina naîê… \ft Grec: \fqa É tâa bamwara goo wà Pwina naîê.\f*. \q1 \v 20 \x - \xo 1:20 \xt Éféso 1.10, 2.16\x*Gée goo wà Pwina naîê, \q2 âna é tòpò pinaanapô \q2 wà Pwiduée, \q2 naa nabibiu kêe \q2 ma wà diri tèpa âboro, \q2 ma diri pâ muru, \q2 wâni gòropuu \q2 ma wânidò napwéretòotù. \q1 É wàrapwiri goo ê domii \q2 kà Kériso \q2 [na joro na ia é bà] \q2 naa goro satauro. \cls Nabwé! \s2 É jèe pinaanapô ma wâguwà \p \v 21 \x - \xo 1:21 \xt Roma 5.10; Éféso 2.12\x*[Ê pâ popai bèepwiri, âna ina] ba kàwà mwara, ba béaa, âna guwà pitâiti jii Pwiduée. Ia guwà tèpa èpàrié, â guwà cicaraé goro pâ auniimiri ma tûâ kàwà na èpà. \v 22 \x - \xo 1:22 \xt Éféso 2.14–16, 5.27\x* nabàni, âna wà Pwiduée, âna é jèe tòpò pinaanapô naa nabibiu kàwà ma wàé. Ba wà Pwina naîê, âna é pa naiiri âboro, â é bà [naa goro *satauro] ba na é popawà na ara Pwiduée, ma guwà pwicîri ma tâbawêe na araé.  jèe nye ticè èpà goowà, cèna ée mwa pitèiwà goo. \fig Wà Pwiduée, âna é tòpò pinaanapô goo ê pai joro wàra ê domii kà Kériso|src="123 hk00322c.tif" size="col" ref="1.22" \fig* \p \v 23 Wâdé na guwà tà cimwü naa na cèikî kàwà.  guwà cibwaa pâiti jii ê Picémara Wâdé na guwà jèe tòpi, ba wàépwiri ê pàara cèikî kàwà. Gée goo pwiri, na guwà tapacîri na cèikî, diri pâ aupwényunyuâari kà Pwiduée. Ê pwi Picémara Wâdé bèepwiri, âna jèe picémara pitiri naa gòropuu.  wâgo Paulo, âna go pwi ênawéna kêe. \s1 Wakè kà Paulo ba kâra wâra pwapwicîri \p \v 24 Napwa naa gooò, âna go ipwàdée na go pwamaagé côo ba kàwà. Ba êkaa na go pa ê nakake kôo, gée goro pâ maagé côo kà Kériso ba kâra ê naiié, ê wâra pwapwicîri kêe. \v 25 \x - \xo 1:25 \xt Éféso 3.2,7–8\x*Ba wà Pwiduée, âna é cùruo, ba na go pwi ênawéna kâra diri ê wâra pwapwicîri kêe, ba na go inapàpari tàwà bwàti êdiri popai kêe, \v 26 \x - \xo 1:26 \xt Roma 16.25–26; Éféso 3.5,9\x*popai goro ê auniimiri kêe na é pacoo, ba kâjè. Béaa, âna i pwi auniimiri kêe bèepwiri, âna ia tàbinyiri.  tiagoro nabàni, âna nye ticè âboro na tâmogòori.  nabàni, âna ée jèe nye inapàpari tâjè, wàijè pwi Ba kêe. \p \v 27 Ba nümee na jè tâmogòori pâ, dau maina ma pwényuâa awé ê pwina é pwa ba kâjè.  muru na maina ba kâra diri na jèpapara âboro, â càcaa kà tèpa *Juif co.  wàéni ê êreê: É wâro goojè wà Kériso!  gée goo kaa pwiri, â jè tâmogòori pâ, jè mwa tâa na ê pai maina ma muugère kêe\f + \fr 1:27 \ft Grec: \fqa Nümee na rà tâmogòori ê pwényuâa kâra ê pwina cârü, ba kà tèpa Ba. Wàéni: Wà Kériso, âna é tâa goowà, â wàépwiri ê majoroé, ma guwà tapacîri ê muugère.\f*. \p \v 28  wàépwiri majoroé ma bà inapàpari wà Kériso târa diri pâ âboro.  bà patùrarà, ma pacâmurirà, goo diri ê autâmogòorimuru na tâa goobà. Bà wàrapwiri, [ba na bà poparà pâ, naa goo Pwiduée] ba na rà cimwü ma tâbawêe [naa na cèikî kàra] naa goo Kériso. \v 29 \x - \xo 1:29 \xt Éféso 3.7,20; Filipi 4.13\x*Wàé kaa pwiri, na go wakè ba gòo, goro ê pàtàma Kériso na dau maina, na é wakè gooò. \b \c 2 \p \v 1 Nümoo na guwà tâmogòori pâ, go wakè ba gòo ba kàwà, ma tèpa cèikî wâ Laodicée, ma mwara tàpé na càra caa pâji ipitibà. \v 2 Ba nümoo naa pagòowà diri, ma guwà o caapwi naa na pimeaari kàwà.  guwà o cèikî ba mwü naa goo ê pwina é pwa wà Pwiduée, gée goo na guwà tâmogòori bwàti ê auniimiri kêe ba kâjè, na ia tàbinyiri béaa.  ê êre pwi auniimiri kêe bèepwiri, âna wà Kériso. \p \v 3 \x - \xo 2:3 \xt 1 Korénito 1.24,30\x*Wà Kériso, âna wàé ê *aamwari kà Pwiduée, ba tâa gooé diri ê autâmogòorimuru ma ê tàmanga kêe na tàbinyiri, [â wàé co na é paari tâjè]. \p \v 4 \x - \xo 2:4 \xt Roma 16.18\x*Go ina tàwà ê pâ pwiibà, ba na ticè jè âboro cèna ipa-imwüruwà, goro ê pâ pwâratùra na po nea. \v 5 \x - \xo 2:5 \xt 1 Korénito 5.3\x*Ba wiàna go jèe wâiti jiiwà, â go ciburà niimiriwà.  go nye dau ipwàdée kaa, na go têre pâ wâdé wâro kàwà, â guwà pitòimiriwà, â é tà mwü ê cèikî kàwà naa goo wà Kériso. \s1 Tâa goo Kériso \p \v 6 Guwà jèe tòpi wà Kériso Iésu, ba na é Pwi Ukai kàwà.  wâdé na guwà ciburà tâa gooé, \v 7 \x - \xo 2:7 \xt Éféso 3.17\x*ba na guwà wâro gée gooé, [pwacèwii ê upwâra] na wàawà, naa napuu na wâdé.  guwà tà mwü na cèikî, na bà jèe pacâmuriwà goo, [pwacèwii ê wâ, na bari] naa gòro ê pàaé na mwü.  guwà ipwaolé tà Pwiduée, gée na diri ê pwâranümawà. \p \v 8 Guwà cibwaa nama rà ipa-imwüruwà, wà pàra tàpé, goro pâ picòo na pwâ. Ê popai kàra, âna [wàra muru na po dau] tàmanga, êco na nye piticèmuru naa goo. Ba nye auniimiri ma nyamanya kâra âboro co, na me gée goro ê pâ duée gopaérenao\f + \fr 2:8 \fq Na me gée goro ê pâ duée… \fl é, \fqa Auniimiri, goro ê pai pwa goo ê gòropuu ma napwéretòotù.\f*.  càcaa popai me gée goo Kériso. \p \v 9 \x - \xo 2:9 \xt Ioane 1.14,16\x*Wiàna é pa naiiri âboro wà Kériso, êco na ipaiwàilu ma wà Pwiduée Caa, naa na diri pàra ére\f + \fr 2:9 \fq Ipaiwàilu ma wà Pwiduée Caa… \ft Grec: \fqa Wà Pwiduée, âna é tâa bamwara goo wà Kériso.\f*. \v 10 \x - \xo 2:10 \xt Éféso 1.21–22\x* guwà jèe tòpi ê wâro kàwà na tâbawêe, gée goo na guwà tâa gooé. Wàé na tâa têe diri ê tàrù ma pàtàmee, naa goro diri pâ pitûâ, [ma duée] ma pàtàma. \s2 É jèe naa tàwà âji wâro \p \v 11 \x - \xo 2:11 \xt Roma 2.29\x*Jèpwi mwara: Ûna guwà jèe medari Kériso, â [jèe pwacèwii na] pwa *kamaî tàwà. Càcaa ê pai pwa kamaî naa na naiiri âboro, [â nye kamaî târa pwâranümajè]. Ba wà Kériso na é tapàgà tâjii ê pàtàmara pâ câbawâdé kàwà na èpà, na rà ciburà dàtiwà pâ, ma guwà pwa na èpà. \p \v 12 \x - \xo 2:12 \xt Roma 6.4\x*Ba, na ia jèe *upwaawà, âna pwacèwii na ipwàniriwà, ma wà Kériso.  guwà jèe wâro côwâ gée na aubà ma wàé, ba guwà cèikî naa goro ê pàtàma Pwiduée na é nama é wâro côwâ. \v 13 \x - \xo 2:13 \xt Éféso 2.1,4–5\x*Ba béaa, âna guwà tèpa âboro bà, [ba càcaa tâa tàwà ê *âji wâro] gée goro ê pâ èpà kàwà. Â, na pwi pàara-bà, âna càcaa pâji tapàgà tâjii ê pâ câbawâdé kàwà na èpà\f + \fr 2:13 \ft 2\+ord e\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa  gée goo na càcaa pwa kamaî tàwà.\f*. \p Nabàni, âna wà Pwiduée, âna é nama jè wâro naima ma wà Kériso.  é cau pwanauri diri ê pâ èpà kâjè. \v 14 \x - \xo 2:14 \xt Éféso 2.14–16; 1 Pétéru 2.24\x* é jèe câtùra ê ‘kéredi’ kâjè—[pai ina wèe pâ, êdiri pâ muru èpà na jè pwa] na o mwa pitèijè goo.  é nama tiàu ê pàtàmara ê pâ pwiibà, ba jèe tanamiri naa goro i *satauro, na ia é bà wà Kériso. \v 15  gée goro ê satauro, âna wà Pwiduée\f + \fr 2:15 \fq Pwiduée—\fl é, \fqa Kériso.\f*, âna é piétò naa na paa kàra, ma pâ duée ma pitûâ na rà cicaraé.  é jèe popa jiirà diri ê pitûâ kàra ma pàtàmarà.  é piirà, â é dàtirà pâ, [naa na pai kamu kàra] na ara pâ âboro diri\f + \fr 2:15 \ft Wà tèpa Roma (tàpé na rà pitûâ kâra ê gòropuu na pwi pàara-bà), âna rà mu popa diri tèpa coda na rà piétò jiirà goro paa, â rà paarirà na ara tèpa âboro diri naa na pai kamu kàra. Wàépwiri ucina goo wà Kériso na é piétò awé jii diri tèpa duée ma pitûâ na rà cicaraé.\f*. \s1 Jè cibwaa ipacè naa goro naèà na pwâ \p \v 16 \x - \xo 2:16 \xt Roma 14.1–12\x*Guwà cibwaa nama rà naa cè naèà tàwà wà tèpa âboro. Guwà cibwaa nama rà pitèiwà, goro ê utimuru, ma ê pwina guwà wâdo, é, géepà, [na câguwà caa papwicîri] ê pâ tòotù [na rà ina pâ, pwicîri]—pwacèwii tòotù goro pai êbé parui, ma pwi jè tòotù naa na nadàpàra pwapwicîri. \v 17 \x - \xo 2:17 \xt Hébéru 8.5\x*Êdiri pâ pwiibà, âna po ânuuru co ê pwina o mwa tèepaa. Ê âjimuru, âna wà Kériso. \p \v 18 Üu, guwà cibwaa nama rà pacoowà jii ê ipwàdée kàwà, [goro ê pâ naèà kàra]. Ba rà tacoo goojè pâ, wâdé na jè dau piaabòrijè, [naa na naiiri âboro, ba na jè paari ê pidàpwicâari.  rà ina mwara pâ, wâdé] na jè ipwamaina tèpa *angela. Wà tèpa âboro-bà, âna rà niimiri pâ, rà piwéna jiijè, gée goo [na rà tòpi ê ‘autâmogòorimuru’ gée na] âcôwâ. Êco na ê auniimiri kàra, âna auniimiri kâra âboro co! \p \v 19 \x - \xo 2:19 \xt Éféso 2.21, 4.16\x*Tàutàra na rà tâa goo Kériso, na é pwi [ukai kâra ê wâra pwapwicîri kêe, pwacèwii ê] pûru âboro [na é pitûâ kâra ê naiié]. Ba wà Kériso na é pitûâ ma wéaari diri pâ ére gée goro naiié, ba na caapwi naiiri âboro\f + \fr 2:19 \ft 2\+ord e\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa Ba, gée gooé, na caajuri diri ê naiié, goro pâ aupitòobàra ma otàpwe (jointures et ligaments) na naa tàra.\f*.  é pa-ija ê naiié, â wà Pwiduée, âna é nama é maina too. \s2 Tipiwà jii pâ pitûâ na èpà \p \v 20 \x - \xo 2:20 \xt Galatia 4.3,9; 1 Timotéo 4.3\x*Wâguwà, âna guwà jèe bà ma Kériso, â é jèe tipiwà jii ê pâ pitûâ ma duée gopaérenao\f + \fr 2:20 \fq Duée gopaérenao—\fl é, \fqa Pâ auniimiri kâra âboro gòropuu.\f*.  wiàna wàrapwiri, â gorodà na guwà nye ciburà pâra wiâra pâ naèà [goro ê pwapwicîri] na rà me gée goo ê auniimiri kâra pâ âboro? \v 21 Ba rà ina pâ: «Guwà cibwaa popa ê pwini!» â «Guwà cibwaa ija ê pwi bèepwiri!» â «Guwà cibwaa tu naa goo!» \p \v 22 \x - \xo 2:22 \xt Mataio 15.9\x*Ê pâ naèà bèepwiri, âna târa pâ muru, na o tiàu na pàara na jè wakè goo. Munaa, naa na auniimiri kà tèpa âboro, \v 23 âna nye ê naèà na po dau tàmanga. Ba rà niimiri pâ, wiàna jè pâra wiâra, â jè o wârori ê wâro na wâdé tà Pwiduée\f + \fr 2:23 \ft 2\+ord e\+ord* phrase—\ft Grec: \fqa Ê pai pwapwicîri na dau gòo.\f*. Pwa na rà pitûâri tâjè pâ, na jè pwamaina tèpa angela\f + \fr 2:23 \fq Na jè pwamaina tèpa angela—\fl é, \fqa Na jè pwamainaê {Pwiduée}.\f*, ma ipakîrijè, ma pitòimiri bwàti ê pâ naiijè goro cè pai pwa wèe cèna gòo. Bwa! Piticèmuru naa goo diri ê pwiibà! Ba [go jèe nye ina pâ] nye naèà me gée goo auniimiri kâra âboro co!  nye ticè nii kàra, naa goro ê pâ câbawâdé na èpà\f + \fr 2:23 \fq Nye ticè nii kàra… \fl é, \fqa Rà nama pimaina too ê pâ câbawâdé na èpà.\f*, na tâa na pwâranümajè, na rà cètùujè ma jè pwa na èpà. \c 3 \s1 Wârori âmu wâro naa goo Kériso \p \v 1 \x - \xo 3:1 \xt Maréko 12.36, 16.19; Éféso 1.20\x*[Wà Pwiduée, âna é nama] guwà wâro côwâ gée na aubà ma wà Kériso.  é tâa *napwéretòotù wà Kériso, gòro étò kà Pwiduée, [ba na é pitûâ kâra diri pâ muru]. Êkaa na, wâdé na guwà imudàra ê pâ muru na wânidò napwéretòotù. \v 2 \x - \xo 3:2 \xt Mataio 6.33\x* guwà naa nünümawà naa goo pâ pwi bèepwiri, â càcaa naa goo pâ muru ni gòropuu. \p \v 3 Ba guwà jèe bà\f + \fr 3:3 \fq Guwà jèe bà—\ft Jèe nabwé ê wâro béaa, wiâra ê pâ câbawâdé na èpà.\f*, pwacèwii Kériso.  tâa tàwà ê wâro [na bwaa âmuê] na é bwaa nye wéaari ba kàwà wà Pwiduée, pwacèwii pai wéaari kêe ê wâro kà Kériso.  ê wâro kàwà bèepwiri, âna bwaa càcaa pâji èpàpaa bwàti\f + \fr 3:3 \ft Grec: \fqa Ba guwà jèe bà, â ê wâro kàwà, âna pacârüri naa goo Kériso, na é wâgoo Pwiduée.\f*. \v 4 Ba é tâa goo wà Kériso. Â, na ée mwa cipàpaa [naani gòropuu] â guwà o mwa pitànaima ma wàé.  guwà o tâa na ê pai maina ma muugère kêe. \s2 Tétâjii pâ càrawà na èpà \p \v 5 \x - \xo 3:5 \xt Roma 6.6,11; Éféso 4.19, 5.3–6\x*Wàépwiri kaa majoroé ma guwà nama tiàu ê pâ aunünüma na èpà, na bwaa tâa goowà\f + \fr 3:5 \fq Ê pâ aunünüma na èpà… \ft Grec: \fqa Ê pâ muru gée na gòropuu.\f*. Guwà cibwaa niimiri côwâ pâ, guwà ipuu imudi ma pàra pwi, â guwà cibwaa pwa pâ muru na po miiri naiiwà goo.  guwà tétâjii ê pâ auniimiri na jè kamu goo. Guwà cibwaa imudàra ma o wâru tâgà ê pâ muru ni gòropuu. Ba ê pwiibà, âna é pwacèwii na guwà ipwamaina ê pâ duée imudi. \v 6  wà Pwiduée, âna é putàmu goo tàpé na rà wàrapwiri\f + \fr 3:6 \fq Tàpé na rà wàrapwiri—\ft Pàra Tii Pwicîri naa na grec, âna rà ina pâ: \fqa Tàpé na rà cicaraé.\f*, [â ée mwa pitèirà ma naa wârimuru tàra]. \p \v 7 Béaa, âna guwà wàrapwiri, na guwà wâro wiâra ê pâ [câbawâdé kàwà na] èpà. \v 8 \x - \xo 3:8 \xt Éféso 4.25–29, 5.4\x* nabàni, âna go ina tàwà pâ, na guwà tétâjii ê pâ pwiibà! Guwà tétâjii mwara ê pwâra putàmu, ma ê piokée. Guwà cibwaa tubaèpà tà pàra tàpé. Guwà cibwaa tànyirirà, â guwà cibwaa pwâ, ba na guwà pitòtirà. Guwà cibwaa ina pâ pwâratùra na miiri, na càcaa pâri ma jè ina. \v 9 \x - \xo 3:9 \xt Éféso 4.22,25\x* guwà cibwaa pwâgàri [tèpa cèikî béewà]. \s2 Guwà jèe tòpwùtù ârabwée tòri \p [Diri ê pwiibà, âna pwacèwii cè ârabwée tòri, na] guwà jèe tòpwùtù. [Ba guwà jèe nye naaco] ê pai wâro kàwà béaa, ma diri ê pâ càrawà na èpà. \v 10 \x - \xo 3:10 \xt Éféso 4.24\x* guwà jèe coona [jè ârabwée] na bwaa âmuê. \p Wà Pwiduée, wà Pwina é tòpòwà, âna é ciburà wakè goowà, ba na guwà o ciburà ipwacèwiié, ma tâmogòorié bwàti. \v 11 \x - \xo 3:11 \xt Galatia 3.28\x*[Wâna ê pwi wâro na bwaa âmuê na é naa tàwà, âna] jèe nye ticè na pi-ité jii tèpa *Juif, ma wà tàpé na càra caa tèpa Juif; tàpé na pwa *kamaî tàra, ma wà tàpé na càcaa pwa kamaî tàra. Jèe nye ticè tèpa pârame, ma tèpa kàpuno. Jèe nye ticè ‘tèpa tàmanga’, ma wà ‘tèpa âboro biu’\f + \fr 3:11 \fq ‘Tèpa âboro biu’—\fl é, \fqa Tàpé na ticè tàmanga kàra.\f*. Jèe nye ticè *ênawéna kîri, ma tàpé na pwa tàrù kàra. Ê pwina é âjimuru, âna wà Kériso, â nye wàé co.  é cau wâgoojè diri. \p \v 12 \x - \xo 3:12 \xt 1 Pétéru 2.9\x*Wà Pwiduée, âna é meaariwà, â é pitòrigariwà, ba na guwà pwi Ba kêe na pwicîri.  wàépwiri na wâdé na guwà tèpa pimeaari, â guwà tàpé na guwà ciburà pwa na wâdé tà tèpa âboro.  wâdé na guwà moo, ma ipakîriwà ma pidàpwicâariwà. \v 13 \x - \xo 3:13 \xt Éféso 4.2,32\x*Guwà tâa bwàti ma wà tèpa cèikî béewà.  guwà pwanaurirà wiàna rà pwa cè muru na càcaa wâdé tàwà. Ba wà Pwi Ukai, âna é jèe pwanauriwà! \p \v 14 \x - \xo 3:14 \xt Roma 13.8–10\x*Üu, ê pwina é dau piâjimuru, âna nye pimeaari. Êkaa ê utàpwe, na é dànaimarijè ma é piibamwüjè. \p \v 15 \x - \xo 3:15 \xt 1 Korénito 12.27; Éféso 4.4; Filipi 4.7\x*Wà Pwiduée, âna é todàwà, ba na guwà pwacèwii caapwi naiiri âboro, ba na tâa tàwà ê pinaanapô na me gée jaa wà Kériso. Wâdé na guwà nama ê pinaanapô kêe bèepwiri, âna é popa ê pâ pwâranümawà [ma auniimiri kàwà].  guwà ciburà pwaolé têe. \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Éféso 5.19\x*Wâdé na é wâro goowà ê popai kà Kériso, bau diri pâ aupwényunyuâari na é pame tàwà. \p Guwà ipacâmuriwà ma pipwa pupûra tàwà jècaa, goro diri ê autâmogòorimuru [na é naa tàwà]. Guwà pwaolé tà Pwiduée gée na diri ê pwâranümawà.  guwà nyabiri têe pâ *salamo, ma pâ cantique, ma cè pâ nyabi na é naa tàwà ê Nyuâaê Pwicîri. \p \v 17 \x - \xo 3:17 \xt 1 Korénito 10.31; Éféso 5.20\x*Êdiri pâ pwina guwà pwa ma ina, âna guwà pwa naa na nee Pwi Ukai Iésu Kériso. Â, [naa na diri pâ muru, âna] guwà pwaolé tà Pwiduée Caa, gée goro ê pwina é pwa wà Kériso ba kàwà\f + \fr 3:17 \fq Gée goro ê pwina é pwa wà Kériso… \fl é, \fqa Naa na nee Kériso.\f*. \s1 Popai târa pwârawâ na rà cèikî \p \v 18 \x - \xo 3:18 \xt Éféso 5.22\x*Wâguwà co ipâê, âna guwà ipakîriwà na ara pâ éawà jècaa. Ba nye wàrapwiri ê napâra tô a cèikî naa goo wà Pwi Ukai. \p \v 19 \x - \xo 3:19 \xt Éféso 5.25\x*Wâguwà tèpa paao, âna guwà meaari pa wâdàwà jècaa [naa na tàbwàti]. Guwà cibwaa pwa kûu tàra. \p \v 20 \x - \xo 3:20 \xt Éféso 6.1\x*Wâguwà tèpa èpo, âna guwà pitêre dà du nyaa ma caa kàwà, naa goro diri pâ muru. Ba wâdé tà Pwi Ukai ê pwiibà. \p \v 21 \x - \xo 3:21 \xt Éféso 6.4\x*Wâguwà tèpa caa, âna guwà cibwaa ciburà ta-iluuri pâ èpo kàwà. Ba péa guwà tà tanoorirà, â oratàra. \s2 Tèpa ênawéna ma tèpa pitûâ kàra \p \v 22-23 \x - \xo 3:22-23 \xt Éféso 6.5–8\x*Wâguwà tèpa ênawéna kîri kà pàra tàpé, âna guwà pitêre dà bwàti tèpa pitûâ kàwà naani gòropuu, gée na âji pwâranümawà.  guwà wakè bwàti, naa na pâ pàara na rà wéaariwà na, é, naa tiàurà jaawà. Ba câguwà caa wakè, ba na é wâdéariwà wà pwi jè âboro co, â guwà wakè mwara ba kà Pwi Ukai—pwi a pitûâ kàwà, na guwà papwicîriê. \v 24 Ba nye wàé kaa na guwà piênawéna kêe.  guwà tâmogòori pâ, ée mwa naa tàwà ê pumara wakè kàwà, gée na pâ wâdé na é wéaari ba kâra ê Ba kêe. \p \v 25 \x - \xo 3:25 \xt Roma 2.11\x* [guwà ipwacôoco, ba] wiàna càcaa wâdé ê wakè kàwà, â guwà o tòpi ê pumee na èpà. Ba câé caa ipwaké goro âboro wà Pwi Ukai, [ba nye pwa pumara ê wakè na wâdé, bau ê wakè na èpà]. \c 4 \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Éféso 6.9\x*Wâguwà tèpa pitûâ, âna guwà piwéaari bwàti tàpé na rà tèpa *ênawéna kîri kàwà, naa na ê pai pwa wèe na wâdé ma *tàrù. Ba guwà cibwaa ipwanauri pâ, nye wâguwà mwara, âna pwa pwi a pitûâ kàwà, na é wânidò *napwéretòotù. \s1 Bénabwé popai \p \v 2 \x - \xo 4:2 \xt Éféso 6.18; Filipi 4.6\x*Guwà ciburà pwapwicîri.  guwà ciburà tàcî, naa goro ê pwâra pwapwicîri kàwà, â guwà pwaolé tà Pwiduée. \v 3 \x - \xo 4:3 \xt Roma 15.30; Éféso 6.19\x* guwà pwapwicîri mwara ba kâbà, ba na ée mwa naa tâbà cè pai pwa wèe, ma bà picémara ê popai kêe—popai goro ê auniimiri kêe, na tàbinyiri béaa, [â na é pacoo nabà naa] goo Kériso. [Guwà pwapwicîri kôo mwara, ba] go tâa ni na karapuu goro pai picémara kôo ê pwi popai-bà. \v 4  guwà ilari pâ, na o pâri ma go napéaati bwàti ê pai pwa goo pwi popai-bà tà tèpa âboro. Ba wàépwiri ê wakè kôo. \p \v 5 \x - \xo 4:5 \xt Éféso 5.15–16\x*Napwa naa goowà, âna wâdé na guwà wakèri bwàti ê pwi pàara na guwà pitànaima ma tàpé na càra caa tèpa cèikî.  guwà wârori ê wâro na pitòimiri naa jaarà. \v 6 \x - \xo 4:6 \xt Éféso 4.29; 1 Pétéru 3.15\x*Guwà patùrarà bwàti, ba na o nümarà na rà ciburà têrewà\f + \fr 4:6 \ft 1\+ord re\+ord* phrase—\ft Wà Paulo, âna é pwa ucina naa na grec, ba é ina pâ, ê pai tùra kâjè na wâdé, âna pwacèwii ê utimuru na pwa còo na, â wâdé nümee.\f*.  wâdé na guwà tâmogòori tòpi bwàti târa diri pâ âboro, goro ê pwina rà tawèeriwà goo. \s2 Ipwabwàcu \p \v 7-9 \x - \xo 4:7-9 \xt Éféso 6.21\x*\x - \xo 4:7-9 \xt Éféso 6.22\x*\x - \xo 4:7-9 \xt Philémon 1.10–12\x*Go cùru paé dariwà wà Tychique, pwi bére wakè kôo, ma wà Onésime, wà pwi âboro gée jaawà. Ru tupédu âji béejè, ma tupédu ênawéna na ru dau pitêre dà Pwi Ukai.  ru mwa pwa jèkutâ tàwà goobà, ma pagòowà. \p \v 10-11 \x - \xo 4:10-11 \xt Apostolo 12.12, 13.13, 15.37–39\x*Rà naa bwàcu kàwà mwara wà Maréko\f + \fr 4:10-11 \fq Maréko—\ft Jè nee mwara \fqa Ioane\ft , \fl é, \fqa Ioane-Maréko. \ft (Côo Apostolo 12.12.) Wà pwiibà, âna wàé pwi awii tii kà Maréko. Côo mwara 2 Timotéo 4.11; Philémon 1.24; 1 Pétéru 5.13.\f*, pwi bòru wà Barnabas; ma wà Iésu\f + \fr 4:10-11 \fq Iésu—\ft Càcaa wà Pwi Ukai Iésu Kériso. Wâru tèpa âboro na neerà \fqa Iésu \ft naa jaa tèpa Juif, pwacèwii du neere âboro Bwàé ma Téâ naa jaajè.\f* na pi-ina mwara gooé pâ Justus; ma wà Aristarque, na bu pwa karapuu naima. \p Wâru tèpa *Juif nabàni na rà jèe cèikî naa goo Kériso. Êco na wàco tàpéebà, gée goorà diri, na rà pitu tôo ma pagòo-o, naa na wakè târa ê *Mwaciri kà Pwiduée. \p Napwa naa goo wà Maréko, âna pwiri ée mwa tèepaa mariwà.  wiàna wàrapwiri, â wâdé na guwà tòpié bwàti, pwacèwii pai ina kâbà tàwà béaa. \p \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Kolosé 1.7; 2 Timotéo 4.10–11; Philémon 1.23–24\x*É naa bwàcu kàwà mwara wà Épafras, pwi a me gée jaawà, na é pwi ênawéna kà Kériso Iésu. Ba é ipaa ba kàwà, naa na pâ pwâra pwapwicîri kêe.  é ciburà ilari jii Pwiduée mwara pâ, na o mwü ma tâbawêe ê cèikî kàwà, â na guwà o tâmogòori ê câbawâdé kà Pwiduée, ma guwà pitêre dèe. \v 13 É wakè ba gòo ba kàwà, ma tèpa cèikî mwara naa du ville Laodicée ma Hiérapolis. \p \v 14 Ru naa bwàcu kàwà mwara wà Luka, pwi gòrobéejè na pwi dotée, ma wà Démas. \p \v 15 Guwà naa bwàcu kâbà tà diri tèpa cèikî béejè wâ Laodicée. Naa bwàcu tà Nimfa, ma wà tèpa cèikî na rà ipitiri na pwârawâ kêe. \p \v 16 Na guwà jèe pûra diri i tii bèeni naa jaawà, â guwà naa târa ê wâra pwapwicîri wâ Laodicée, ba na rà o pûra mwara.  guwà pûra mwara ê tii kôo, na rà o naa paé tàwà. \p \v 17 \x - \xo 4:17 \xt Philémon 1.2\x*Guwà taniimiri tà Arkippe pâ, wâdé na é tubanabwé bwàti ê wakè na é naa têe wà Pwi Ukai. \s2 Ipicijii \p \v 18 \x - \xo 4:18 \xt 1 Korénito 16.21\x*Wâgo Paulo, âna go pa i bépwa tii, ba na go tubanabwé ê tii bèeni.  guwà cibwaa ipwanaurio, na go tâa ni na karapuu! \p Wâdé na é *pwényunyuâariwà wà Pwiduée goro ê *pimeaari imudi kêe! \cls Cidòri nyuâawà!