\id 1CO \h 1 CORINTIOS \toc1 Jém wiñt́ipɨc carta jém ijáyayñewɨɨp Pablo jém Corintopɨc pɨxiñt́am \toc2 1 CORINTIOS \toc3 1 Co. \mt1 Jém wiñt́ipɨc carta jém ijáyayñewɨɨp Pablo jém Corintopɨc pɨxiñt́am \c 1 \s1 Jém Pablo ijáyáypa jém Dios ipɨxiñt́am jém attebet Corinto \p \v 1 Ɨch aPablo. Dios aŋwejáy iga atsɨ́y juuts tu̱m apóstol. Acutsat iga nɨcpa anaŋmat jém tánO̱mi Jesucristo iŋma̱t́i. Asíam iwɨ̱aŋja̱m Dios. Sɨɨp ɨch con jém tantɨ̱wɨ Sóstenes manjáyayt́ámpa mimicht́am, \v 2 jém miŋtuuma̱tampáppɨc iga iñjɨ̱stámpa Dios jém attebet Corinto. Mimicht́am Dios mimɨɨchit́am porque Cristo micujicháyáy íña̱nama. Dios miŋwejayt́a iga michɨ́yt́ámiñ juuts je mimɨɨchi, wɨ̱cuáyñeum íña̱nama. Imɨɨchit́im it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém iŋwejpátyajpáppɨc Dios jém tánO̱mi Jesucristo iñɨyi̱mɨ porque jém Cristo imɨɨcha̱pt́im jém tuŋgac pɨxiñt́am jext́im juuts taɨcht́am. \v 3 Sɨɨp jém tanJa̱tuŋ Dios y jém tánO̱mi Jesucristo miwɨ̱wadayt́ámiñ, michiit́ámiñ paz. \s1 Jém tánO̱mi Cristo tsa̱m tawɨ̱wadáypa \p \v 4 Siempre anchiiba gracia Dios para mimicht́am iga Dios miwɨ̱wadayñe cuando moj iŋcupɨc jém Jesucristo. \v 5 Dios michiiba it́u̱mpɨy jém wɨ̱tampɨc riqueza porque Cristo mimɨɨchit́am. Miyo̱xpáttámpa iga wɨa̱iñ iniŋmat parejo jém Dios iŋma̱t́i. Miyo̱xpáttámpat́im iga iŋwɨ̱cutɨɨyɨ́yiñ it́u̱mpɨy jém wɨbɨc jɨ̱xi. \v 6 Manacjo̱dóŋa̱ta t́i wɨa̱p miwadáy jém Cristo y je̱mpɨgam iññasca. \v 7 Dios michi it́u̱mpɨy jém wɨ̱tampɨc xaja iga odoy t́i mit́ogóyáyiñ iganam iniŋjóctámpa jém ja̱ma cuando miñgacpa jém tánO̱mi Jesucristo. \v 8 Dios mimatspacpa icɨɨjo̱m iga odoy iñchaguiñ jém Dios iŋma̱t́i hasta jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. Jesɨc d́a i̱ wɨa̱p miñɨ́máy iga mit́áŋcaɨ́y jém ja̱ma cuando miñgacpa jém tánO̱mi Jesucristo. \v 9 Jém tanJa̱tuŋ Dios siempre iccupacpa juuts tajɨycámayñe. Iyaac miŋwejayt́a iga miwaganait́t́ámpa jém Dios iMa̱nɨc jém tánO̱mi Jesucristo. \s1 Nawécyajta̱ jém Dios ipɨxiñt́am \p \v 10 Sɨɨp, mantɨ̱wɨtam, micht́am jém tánO̱mi Jesucristo mimɨɨchit́am, jeeyucmɨ maŋcunucsáypa iga miit́t́ámiñ de acuerdo iga odoy miniwéctamta̱iñ. Más wɨ̱ iga iŋwɨ̱nanɨgayt́ámiñ it́u̱mpɨy jém tantɨ̱wɨtam. Ansunpa iga iniit́t́ámiñ tu̱mt́i jɨ̱xi y tu̱mt́i íña̱nama. \v 11 Mannɨ́máypa je̱mpɨc, mantɨ̱wɨtam, porque jém Cloe it́ɨ̱wɨtam anɨ́mayyaj iga tsa̱m it́ pleito entre mimicht́am. \v 12 Sɨɨp mannɨ́máypa iga cada tu̱mtu̱m de mimicht́am miñɨmtámpa tuŋgac cosa. Tu̱m nɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Pablo.” Tuŋgac nɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Apolos.” Tuŋgac nɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Peto.” Tuŋgac nɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Cristo.” \v 13 ¿Que wécne jém Cristo? ¿Que cunúnta̱ cunusyucmɨ jém Pablo para mimicht́am? ¿Que micchiŋtamta̱ mimicht́am jém Pablo iñɨyi̱mɨ? \v 14 Anchiiba gracia Dios iga d́a manacchiŋne ni tu̱m de mimicht́am, solamente jém Crispo y jém Gayo. \v 15 Jesɨc d́a i̱ wɨa̱p iñɨm iga acchiŋneta̱ ɨch annɨyi̱mɨ. \v 16 Anacchiŋt́im jém it́yajwɨɨp jém Estéfanas it́ɨccɨɨm. D́a anjɨ̱spa siiga anacchiŋne tuŋgac más. \v 17 Ɨch d́a acutsat jém Cristo iga acchíŋóypa. Acutsat iga anaŋmadáyiñ jém pɨxiñt́am jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga Dios icɨacputpa. Pero d́a anaŋmatpa con jém aŋma̱t́i jɨ̱xiɨywɨɨp, jesɨc d́a i̱ wɨa̱p iñɨm iga d́a t́i cuwatcuy iga accaata̱ cunusyucmɨ jém Cristo. \s1 Cristo je jém Dios ipɨ̱mi y jém Dios ijɨ̱xi \p \v 18 Jém togoyñeyajwɨɨp ijɨ̱syajpa iga d́a para t́i wɨ̱ jém aŋma̱t́i iga accaata̱ Cristo cunusyucmɨ. Pero taɨcht́am, jém tacɨacputnewɨɨp Dios, tanjo̱doŋ iga yɨ́p aŋma̱t́i tsa̱m iniit́ jém Dios ipɨ̱mi. \v 19 Porque nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i jém jayñewɨɨp: \q1 Anaccuyajáypa jém sabioyaj ijɨ̱xi. \q1 Anactogóyáypa jém jɨ̱xiɨywɨɨp ijɨ̱xi. \p \v 20 Jesɨc d́a para t́i wɨ̱ jém sabioyaj, ni jém tsa̱mpɨc wɨ̱cuyujne, ni jém aguipɨc wɨa̱p iŋmat yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi. Porque Dios ichac iga tsa̱m cuɨ̱xi jém iniit́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi, porque yɨ́p jɨ̱xi d́a tayo̱xpátpa, d́a tacnúcpa ju̱t́ it́ Dios. \v 21 TanJa̱tuŋ Dios ijo̱doŋ it́u̱mpɨy cosa. Jeeyucmɨ nɨmpa Dios iga jém pɨxiñt́am d́a nunca wɨa̱p ipát Dios ijɨ̱xi̱mɨ. Iwɨ̱aŋja̱m Dios iga icɨacputyajpa jém pɨxiñt́am siiga icupɨcyajpa jém iŋmatpáppɨc jém Dios iŋma̱t́i. Jeet́im aŋma̱t́i, jém nɨmyajpáppɨc iga d́a para t́i wɨ̱. \p \v 22 Jém Israelpɨc pɨxiñt́am siempre iixyajt́ooba tu̱m milagro como seña. Jém griegopɨc pɨxiñt́am siempre imétsyajpa iga icutɨɨyɨyyajiñ yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi. \v 23 Pero taɨcht́am tanaŋmadáypa jém pɨxiñt́am iga accaata̱ jém Cristo cunusyucmɨ. Jém Israelpɨc pɨxiñt́am tsa̱m pɨ̱mi ijóyixyajpa yɨ́p aŋma̱t́i. Jém tuŋgac pɨxiñt́am jém d́apɨc je de Israel nɨmyajpa iga d́a para t́i wɨ̱. \v 24 Pero it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém icupiŋneyajwɨɨp Dios, siiga Israelpɨc pɨxiñt́am o d́apɨc je de Israel, ijo̱doŋyaj iga jém tánO̱mi Cristo iniit́ it́u̱mpɨy jém Dios ipɨ̱mi y iniit́ it́u̱mpɨy jém Dios ijɨ̱xi. \v 25 Nɨmyajpa jém pɨxiñt́am, jém d́apɨc icupɨcpa Dios iŋma̱t́i, iga jém Dios ijɨ̱xi d́a para t́i wɨ̱. Pero jém Dios ijɨ̱xi más wɨ̱ que it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am ijɨ̱xi. Nɨmyajpat́im jém pɨxiñt́am iga jém tanJa̱tuŋ Dios d́a inii̱ ipɨ̱mi, pero je más iniit́ ipɨ̱mi que it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. \v 26 Jesɨc, mantɨ̱wɨtam, jɨ̱staamɨ juutspɨc mipɨ̱xiñ id́ɨc cuando tanJa̱tuŋ Dios miŋwejáy. D́a wa̱t́i de mimicht́am tsa̱m iŋwɨ̱cutɨɨyɨyt́ámpa yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi. D́a wa̱t́i de mimicht́am tsa̱m miwɨa̱p. D́a wa̱t́i de mimicht́am mɨjpɨc aŋjagooyi jém iñja̱tuŋ. \v 27 Pero tanJa̱tuŋ Dios icupiŋ jém pɨxiñt́am jém d́apɨc jɨ̱xiɨ́y iga ichaawatpa jém jɨ̱xiɨywɨ́ppɨc. Icupiŋ jém pɨxiñt́am jém d́apɨc t́i wɨa̱p iwat iga ichaawatpa jém tsa̱mpɨc wɨa̱p. \v 28 Dios icupiŋ jém pɨxiñt́am jém d́apɨc iwɨ̱ixpa jém it́ɨ̱wɨtam. Icupiŋ jém pɨxiñt́am jém tsa̱mpɨc jóyixt́a̱p. Icupiŋ jém pɨxiñt́am jém d́apɨc para t́i wɨ̱. Jesɨc con jeeyaj Dios icoñwɨ́ypa jém pɨxiñt́am jém tsa̱mpɨc wɨa̱p. \v 29 Je̱mpam iwat Dios iga odoy i̱ wɨa̱iñ inicujípta̱ iyaac jém tanJa̱tuŋ Dios iwiñjo̱m. \v 30 Pero Dios mismo micupiŋneta iga michɨ́yt́ámiñ juuts jém Jesucristo mimɨɨchit́am. Ixunpat́im Dios iga jém tánO̱mi Cristo michiit́ámiñ jém más wɨbɨc jɨ̱xi. Tayojáyt́im tantáŋca iga wɨa̱iñ tanúc ju̱t́ it́ Dios. Tacujicháyayt́a tána̱nama y tacɨacputneum. \v 31 Jeeyucmɨ nɨmpa así jém Dios iŋma̱t́i jém jayñewɨɨp: “Odoy nacujípta̱jɨ iñyaac. Más wɨ̱ iga iŋcujíptámiñ tanJa̱tuŋ Dios porque tsa̱m miwɨ̱wadayñe.” \c 2 \s1 Iŋmatpa jém Pablo iga accaata̱ cunusyucmɨ jém Cristo \p \v 1 Mantɨ̱wɨtam, cuando oy manaŋmadáy t́i iwat Dios, d́a manaŋmadáy jém mɨjtampɨc aŋma̱t́i ni mɨjtampɨc jɨ̱xi. \v 2 Jesɨc cuando jáy ai̱t́i con mimicht́am anjɨ̱spa iga d́a t́i más manaŋmadáy, solamente manaŋmadáy jém tánO̱mi Jesucristo iŋquímayooyi iga accaata̱ jém Cristo jém cunusyucmɨ iga tayojáy tantáŋca. \v 3 Cuando tawagait́ con mimicht́am, casi d́a t́i wɨa̱p aŋwat. Tsa̱m acɨ̱ŋpa, acuetsáypa. \v 4 D́a manaŋmadáy jém mɨjtampɨc aŋma̱t́i juuts iŋmatyajpa jém pɨxiñt́am jém d́apɨc icupɨcyajpa Dios. Pero cuando oy manaŋmadáy jém Dios iŋma̱t́i, quejpa iga tsa̱m ayo̱xpátpa jém Dios iA̱nama. Tsa̱m achiiba jém Dios ipɨ̱mi. \v 5 Mimicht́am d́a iŋcupɨctámpa Cristo porque iga iŋwɨ̱aŋja̱mta jém pɨxiñt́am ijɨ̱xi, pero iŋcupɨctámpa Cristo porque Dios miŋquejáy jém ipɨ̱mi. \s1 Dios iA̱nama tayo̱xpátpa iga wɨa̱iñ taŋcutɨɨyɨ́y jém Dios iŋma̱t́i \p \v 6 Pero anaŋmatpa jém tsa̱m wɨbɨc jɨ̱xi entre jém icupɨcneyajwɨɨp parejo jém Dios iŋma̱t́i. Yɨ́p d́a jex juuts jém jɨ̱xi jém iniit́wɨɨp jém sabioyaj jém yɨ́ppɨc naxyucmɨ. D́at́im jex juuts yɨ́p naxyucmɨpɨc aŋjagooyiyaj ijɨ̱xi jém d́apɨc jáyñe cuyajpa. \v 7 Pero anaŋmattámpa jém jɨ̱xi jém achiiñewɨɨp Dios, jém d́apɨc i̱ wɨa̱p ijo̱dóŋa̱ porque aŋnécne id́ɨc jém jɨ̱xi. Dios ijɨ̱s dende wiñɨc antes que iwat yɨ́p nas. Nɨmpa iga cuando núcpa jém ja̱ma, tachiit́ámpa jém vida jém d́apɨc cuyajpa. \v 8 Ni tu̱m jém mɨjpɨc aŋjagooyiyaj yɨ́p naxyucmɨ d́a icutɨɨyɨ́ypa jém aŋma̱t́i jém aŋnécnewɨɨp, meega icutɨɨyɨyyajpa, jesɨc d́a iccaayajpa cunusyucmɨ jém tánO̱mi Jesucristo jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ. \v 9 Asíam nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i jém jayñewɨɨp: \q1 D́a i̱ iix, ni d́a i̱ imatoŋ, ni d́at́im i̱ icutɨɨyɨ́ypa ia̱namaŋjo̱m \q1 t́it́am ijɨ̱spa Dios iga tachiit́ámpa. \p \v 10 Pero Dios icutsat iA̱nama iga tacjo̱dóŋa̱ta t́it́am tachiiba. Porque Dios iA̱nama iwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa it́u̱mpɨy cosa. Nu̱ma icutɨɨyɨ́ypa it́u̱mpɨy jém Dios ijɨ̱xi jém más mɨjpɨc. \p \v 11 Entre jém pɨxiñt́am d́a i̱ wɨa̱p icutɨɨyɨ́y t́i ijɨ̱spa tuŋgac pɨ̱xiñ ia̱namaŋjo̱m, solamente jém pɨ̱xiñ iyaac ijo̱doŋ t́i ijɨ̱spa ia̱namaŋjo̱m. Jesa̱pt́im solamente jém Dios iA̱nama ijo̱doŋ it́u̱mpɨy jém Dios ijɨ̱xi. \v 12 Taɨcht́am d́a tampɨctsoŋneta yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi, pero tampɨctsoŋneta jém Dios iA̱nama iga taŋcutɨɨyɨyt́ámiñ t́it́am tachiiba Dios porque je d́a malo. \v 13 Y aɨcht́am sɨɨp anaŋmadáypa jém pɨxiñt́am t́it́am tachiiba Dios. D́a anaŋmatpa con yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi, pero anaŋmatpa con jém jɨ̱xi jém achiiñewɨɨp Dios iA̱nama. Anaŋquejáypa Dios iŋma̱t́i jém pɨxiñt́am jém iniit́wɨɨp jém Dios iA̱nama, jesɨc wɨa̱p icutɨɨyɨyyaj. \p \v 14 Pero jém pɨ̱xiñ jém d́apɨc inii̱ jém Dios iA̱nama d́a imatoŋtooba t́it́am taŋquejáy jém Dios iA̱nama porque jexpɨc pɨ̱xiñ ijɨ̱spa iga d́a para t́i wɨ̱ yɨ́p aŋquímayooyi, d́at́im wɨa̱p icutɨɨyɨ́y. Siiga Dios iA̱nama d́a iyo̱xpátpa, d́a wɨa̱p icutɨɨyɨ́y jém Dios iŋma̱t́i. \v 15 Pero jém pɨ̱xiñ jém iniit́wɨɨp jém Dios iA̱nama ijo̱doŋ jup jém wɨbɨc jɨ̱xi y jup jém malopɨc. Pero d́a i̱ icɨɨpiŋpa jém pɨ̱xiñ. \v 16 Nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱: “D́a i̱ wɨa̱p icutɨɨyɨ́y jém tanJa̱tuŋ Dios ijɨ̱xi. D́a i̱ wɨa̱p ijɨ̱xiaŋchiɨ́y Dios porque je más wɨa̱p que it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am.” Pero taɨcht́am tanaid́áy jém tánO̱mi Jesucristo ijɨ̱xi. \c 3 \s1 Wagayo̱xayajpa jém Dios iyo̱xacɨɨwiñ \p \v 1 Sɨɨp, mantɨ̱wɨtam, d́a wɨa̱p manaŋmadáy it́u̱mpɨy jém Dios iŋma̱t́i juuts jém iniit́wɨɨp jém Dios iA̱nama. Manaŋmadáypa juuts jém pɨxiñt́am jém d́apɨc cucacne ijɨ̱xi. Mimicht́am mijext́am juuts jém pɨxiñt́am cuando yaguiñ icupɨcpa jém Cristo, juuts jém xuxut́ tsɨ̱xt́am. \v 2 Manaŋquejáypa jém aŋma̱t́i d́apɨc táŋca iga wɨa̱iñ iŋcutɨɨyɨ́y porque mijex juuts tu̱m xut́u tsɨ̱xi jém tsútspáppɨcnam. Micht́am d́a wɨa̱p iŋcút jém wíccuy jém tachiipáppɨc pɨ̱mi. Hasta sɨɨp d́a wɨa̱p iŋcútta. \v 3 D́anam iñchacneta jém malopɨc jɨ̱xi, tsa̱m iniit́ jooya íña̱namaŋjo̱m. Tsa̱m míŋa̱támpa. Tsa̱m miniwéctamta̱p. Quejpa iga d́a iñchacne jém malopɨc jɨ̱xi. Iŋwattámpa mal juuts jém pɨxiñt́am jém d́apɨc icupɨcneyaj Cristo. \v 4 Cuando tu̱m de mimicht́am miñɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Pablo” y tuŋgac nɨmpa iga: “Ɨch antúŋɨ́ypa jém Apolos”, jesɨc quejpa iga sɨ́p iŋwatta juuts jém pɨxiñt́am jém d́apɨc icupɨcpa jém Cristo. \p \v 5 ¿Que i̱apaap jém Pablo? ¿Que i̱apaap jém Apolos? Aɨcht́am no más manyo̱xpáttámpa iga iŋcupɨctámiñ Cristo. Cada tu̱m tu̱m de aɨcht́am aŋwattámpa juuts aŋquejayt́a jém tánO̱mi Jesucristo. \v 6 Ɨch anñip tu̱m pac. Jém Apolos imujpa. Pero Dios icmɨja̱p jém planta. \v 7 D́a t́i jém iñippáppɨc jém pac ni d́at́im t́i jém imujpáppɨc, pero tanJa̱tuŋ Dios wɨa̱p icmɨja̱p jém planta. \v 8 Jém ñippáppɨc y jém imujpáppɨc icuɨstɨc jext́im. Dios iyojpa cada tu̱mtu̱m según jém iyo̱xa̱ji. \v 9 Aɨcht́am aŋcuyo̱xatámpa Dios. Mimicht́am mijex juuts jém Dios iñas iga Dios sɨ́p iyo̱xaca. Micht́am mijex juuts tu̱m tɨc jém Diospɨc sɨ́p iwat. \v 10 Dios tsa̱m ayo̱xpát iga wɨa̱iñ aŋwat jém yo̱xacuy. Ɨch atsɨ́y juuts tu̱m maestro albañil. Ɨch antsajpa jém base ju̱t́ pɨɨma̱p jém tɨc aŋtaana. Jesɨc tuŋgac yo̱xacɨɨwiñ icte̱ñpa jém tɨc jém baseyucmɨ. Ɨch ansunpa iga cada tu̱mtu̱m jém yo̱xacɨɨwiñ iwad́iñ cuenta iga wɨ̱pud́iñ jém iyo̱xacuy. \v 11 D́a i̱ wɨa̱p iwat tuŋgac base ju̱t́ pɨɨma̱p jém tɨc que jém watneta̱wɨ́ppɨgam. Jém base je jém Jesucristo mismo. \v 12 Tu̱m pɨ̱xiñ wɨa̱p iwat jém tɨc jém baseyucmɨ de jém oro y plata y jém wɨbɨc tsaayaj. Wɨa̱pt́im iwat jém tɨc de waycuy, de sóc y de jém po̱cyaj. \v 13 Pero núcpa jém ja̱ma cuando tanJa̱tuŋ Dios icɨɨpiŋpa jém tanyo̱xa̱ji. Icutɨtspa con juctɨ, jesɨc quejpa siiga taŋwɨ̱watne o d́a taŋwɨ̱watne. \v 14 Siiga tanyo̱xa̱ji iyaachɨ́ypa jém juctɨ, jesɨc tayojta̱p porque wɨ̱put jém tanyo̱xa̱ji. \v 15 Siiga jípsquetpa tu̱m pɨ̱xiñ iyo̱xa̱ji, togoypa it́u̱mpɨy jém iyo̱xa̱ji. Por uxaŋ jípsquetpat́im mex je, pero cɨɨputpa. \p \v 16 ¿Que micht́am d́a iñjo̱doŋtam iga mijext́am juuts tu̱m Dios ima̱stɨc? Jém Dios iA̱nama it́ íña̱namaŋjo̱m. \v 17 Siiga i̱ imɨswatpa jém Dios ima̱stɨc, jesɨc Dios ichiiba tu̱m mɨjpɨc castigo hasta iccaanaspa jém pɨ̱xiñ. Porque cuáyñeum jém Dios ima̱stɨc, d́a i̱ táŋca. Mimicht́am jém Dios mima̱stɨc. \p \v 18 Odoy namɨgóyayt́a̱jɨ iñyaac. Siiga tu̱m pɨ̱xiñ ijɨ̱spa iga tsa̱m jɨ̱xiɨ́y, jesɨc namɨgóyayt́a̱p iyaac. Más wɨ̱ iga tsɨ́ypa jém pɨ̱xiñ juuts tu̱m pɨ̱xiñ d́a t́i wɨa̱p, jesɨc Dios ichiiba jém wɨ̱tampɨc jɨ̱xi iga nu̱ma wɨa̱iñ icutɨɨyɨ́y it́u̱mpɨy cosa. \v 19 Dios nɨmpa iga d́a para t́i wɨ̱ jém pɨxiñt́am ijɨ̱xi jém it́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Nɨmpa así jém Dios iŋma̱t́i jém jayñeta̱wɨɨp: “Dios icoñwɨ́ypa jém sabioyaj, con jeet́im ijɨ̱xi iccutɨŋpa.” \v 20 Nɨmpat́im jém Dios iŋma̱t́i: “Dios ijo̱doŋ t́i ijɨ̱syajpa jém sabioyaj. Ijo̱doŋ iga d́a para t́i wɨ̱ jém ijɨ̱xi.” \v 21 Jeeyucmɨ mannɨ́máypa iga odoy jɨ̱sɨ íña̱namaŋjo̱m iga agui wɨbɨc mipɨ̱xiñ iga iñt́úŋɨ́ypa algun pastor. Jo̱dóŋa̱taamɨ iga it́u̱mpɨy cosa micht́am immɨɨchi. \v 22 Dios michiit́a jém Pablo, jém Apolos y jém Peto iga miyo̱xpátpa. Immɨɨchit́im it́u̱mpɨy jém Dios iwa̱t́i. Siiga mivivo o micaaneum, siiga sɨɨp o jo̱ymɨ, it́u̱mpɨy cosa micht́am immɨɨchit́am. \v 23 Y mimicht́am jém tánO̱mi Cristo mimɨɨchit́am. Y jém Cristo je jém tanJa̱tuŋ Dios imɨɨchi. \c 4 \s1 Jém apóstol iyo̱xacuy \p \v 1 Ansunpa iga jém pɨxiñt́am icutɨɨyɨyyajiñ iga ɨcht́am aŋcuyo̱xatámpa jém tánO̱mi Cristo. Acutsattamta̱ iga anaŋmattámiñ jém aŋma̱t́i de Dios jém aŋnécnewɨɨp id́ɨc. \v 2 Cuando chiit́a̱ tu̱m pɨ̱xiñ algun cargo siempre ixunpa jém io̱mi iga iwɨ̱wad́iñ jém pɨ̱xiñ juuts ixunpa jém io̱mi. \v 3 Ɨch d́a aŋwadáypa caso siiga micht́am o cualquier pɨ̱xiñ acɨɨpiŋpa siiga aŋwɨ̱watpa o d́a. Ni aɨch d́at́im anacɨɨpiŋta̱p anyaac. \v 4 D́a anja̱mpa anjɨ̱xiaŋjo̱m iga ammalwatne, pero d́a anɨmpa iga d́a atáŋcaɨ́y. No más jém tánO̱mi Jesucristo wɨa̱p acɨɨpiŋ. \v 5 Jeeyucmɨ mannɨ́máypa, odoy nɨ̱mɨ iga tu̱m pɨ̱xiñ táŋcaɨ́y hasta jém ja̱ma cuando miñgacpa jém tánO̱mi Cristo. Jesɨc iyɨcquejpa it́u̱mpɨy cosa jém aŋnécnewɨɨp piichcɨɨm. Aŋquejta̱p jém pɨxiñt́am ijɨ̱xi jém it́wɨɨp ia̱namaŋjo̱m. Jesɨc Dios icujíppa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém iwatyajpáppɨc juuts ixunpa Dios. \p \v 6 Mantɨ̱wɨtam, mannɨ́máypa así iga manyo̱xpátpa. Atsɨ́ypa juuts tu̱m ejemplo con jém Apolos iga iñjo̱dóŋa̱támiñ jutsa̱p iŋwatta juuts nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i jém jayñewɨɨp. Porque d́a wɨ̱ siiga tsa̱m iŋcujíptámpa tu̱m accuyujoypaap y tuŋgac accuyujoypaap iñjóyixt́ámpa. \v 7 ¿I̱ miñɨ́máy iga más wɨbɨc mipɨ̱xiñ que jém tuŋgac? ¿Que d́a iñjɨ̱spa iga Dios michiiñe it́u̱mpɨy cosa jém iniit́wɨɨp? ¿Jesɨc t́iiga minicujípta̱p iñyaac juuts mich mismo iñjɨ̱spa iga impɨctsoŋne iñyaac t́it́am michiiñe Dios? \p \v 8 Mimicht́am iñjɨ̱stámpa iga tsa̱m miricotam iga iniit́t́a it́u̱mpɨy cosa jém iŋwɨ̱aŋja̱mpáppɨc. Iñjɨ̱spat́im iga mijext́im juuts tu̱m rey. Asíam iŋwattámpa cuando d́a ai̱t́a con mimicht́am. Agui nu̱ma wɨ̱ meega mirey, jesɨc taŋwagaaŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ. \v 9 Pero aɨcht́am, jém aapóstoltam, Dios atsacta tuuñiaŋcɨɨm juuts acaatooba. Aixyajpa jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am y jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \v 10 Ijɨ̱syajpa jém pɨxiñt́am iga agui acuɨ̱xit́am porque anaŋmattámpa jém Cristo iŋquímayooyi. Mimicht́am iñjɨ̱spa iga tsa̱m iŋwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa jém Cristo iŋquímayooyi. Aɨcht́am atsɨ́yt́ámpa juuts d́a t́i awɨa̱p, pero mimicht́am iñjɨ̱stámpa iga agui miwɨa̱támpa. Aɨcht́am tsa̱m ajóyixt́amta̱p, pero micht́am tsa̱m miwɨ̱ixt́ámpa jém pɨxiñt́am, jém d́apɨc icupɨcyajpa Cristo. \v 11 Hasta sɨɨp aɨcht́am ayua̱támpa, anɨ́ctɨtstámpa, yajtooba jém anyoot́i, pɨ̱mi acótstamta̱p, d́a anai̱t́a antɨc. \v 12 Ayo̱xatámpat́im cɨɨmɨ hasta pɨ̱mi asopstámpa. Tsa̱m amalmalnɨ́mayt́amta̱p, pero d́a anácseedayt́ámpa, mas aŋwagáypa Dios iga iwɨ̱wadáyiñ jém amalnɨ́mayyajpáppɨc. Cuando pɨ̱mi amalwadayt́amta̱p, anyaachɨyt́ámpa. \v 13 Jém pɨxiñt́am iŋmatyajpa malopɨc cuento de aɨcht́am, pero choco̱ymɨ anaŋjɨyjactámpa. Nɨmyajpa iga d́a t́i acuwatcuy. Hasta sɨɨp atsɨ́yt́ámpa juuts tu̱m pu̱chi jém ipatsayyajpáppɨc jém pɨxiñt́am. \p \v 14 D́a manjáyáypa iga mantsaawattámpa, pero manjáyáypa juuts mamma̱nɨctam. Manchiit́ámpa jɨ̱xi porque tsa̱m mantoyt́ámpa. \v 15 Aunque iniit́t́a tsa̱m jáyaŋ jém maestroyaj, jém miŋquejaypáppɨc jém Cristo iŋquímayooyi, tanjo̱doŋ iga nada más t́u̱m jém iñja̱tuŋ. Michɨ́yt́ámpa juuts mamma̱nɨctam porque mamma̱nɨga̱ cuando oy manaŋmadayt́a jém Cristo iŋquímayooyi. \v 16 Jesɨc maŋcunucsáypa iga iŋwattámiñ juuts ɨch aŋwatpa. \p \v 17 Jeeyucmɨ maŋcutsadáypa jém Timoteo jém tsa̱mpɨc antoypa porque je tsɨ́y juuts tu̱m annuntama̱nɨc cuando icupɨc jém Cristo. Je micjɨ̱stámpa jutsa̱p aŋwat juuts ixunpa jém Cristo. Yɨ́pt́im aŋquímayooyi anaŋquejayñe icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ ju̱t́ Dios ipɨxiñt́am aŋtuuma̱yajpa. \v 18 Algunos de mimicht́am tsa̱m minicujípta̱p iñyaac. Iñjɨ̱stámpa iga d́a e̱ybɨc nɨcpa mánámta. \v 19 Pero d́a jáyñe nɨcpa mánámta siiga Dios ixunpa. Nɨcpa anámcoñwɨ́y jém pɨxiñt́am jém tsa̱mpɨc nacujípta̱p iyaac. Ánixt́ooba siiga nu̱ma wɨa̱p iwatyaj juuts nɨmyajpa cuando nacujípta̱p iyaac. \v 20 Tsa̱m wɨ̱quejpa ju̱t́ iŋjacpa Dios jém pɨxiñt́am porque jém wɨbɨc aŋquímayooyi d́a naps jɨ̱yi, pero iniit́t́im Dios ipɨ̱mi. \v 21 ¿Jesɨc t́i iŋwɨ̱aŋja̱mta? ¿Que iñxunpa iga miñpa manchiit́a castigo? ¿O iŋwɨ̱aŋja̱mta iga choco̱ymɨ manaŋmadáypa con jém wɨbɨc tóyooyi? \c 5 \s1 Jém Pablo icɨɨpiŋ jém pejoypáppɨc \p \v 1 Anjo̱dóŋa̱neta iga tu̱m de micht́ampɨc ichaya̱ne jém ichɨ́ña̱pa. Tsa̱m pɨ̱mi imalwatne hasta tu̱m de jém pɨxiñt́am, jém d́apɨc icupɨcyajpa Dios, d́at́im iwɨ̱aŋja̱m iga iwatpa je̱mpɨc. \v 2 ¿T́iiga tsa̱m minicujípta̱p iñyaac? Más wɨ̱ iga miŋyáctámiñ. Quebacputtaamɨ jexpɨc pɨ̱xiñ mimicht́ámaŋjo̱m. \v 3 Nu̱ma, d́a maŋwaganait́t́a con ammɨjta̱y, pero maŋwaganait́t́a con ána̱nama. Sɨɨp aŋcɨɨpiŋneum jém pɨ̱xiñ jém pejoypáppɨc juuts jesɨc maŋwaganait́t́a. Wɨ̱ iga chiit́a̱p castigo. \v 4 Mimicht́am aŋtuuma̱taamɨ jém tánO̱mi Jesucristo iñɨyi̱mɨ con jém Jesucristo ipɨ̱mi. Ɨch maŋwaganait́t́im con ána̱nama. \v 5 Jesɨc quebacputtaamɨ jém malopɨc pɨ̱xiñ. Cɨɨjuŋco̱tɨ jém Woccɨɨwiñ icɨɨjo̱m iga imɨswadáyiñ jém imɨjta̱y. Jesɨc cuando miñgacpa jém tánO̱mi, icɨacpudáypa jém ia̱nama. \p \v 6 D́a wɨ̱ iga minicujípta̱p iñyaac porque tsa̱m immalwatne. ¿Que d́a iñjo̱doŋ iga uxaŋ levadura icpɨ̱pa it́u̱mpɨy jém jaapi? \v 7 Jesɨc patsayt́aamɨ jém pecapɨc levadura jém mimalwadaypáppɨc, tsɨ́yt́aamɨ como jém jo̱mipɨc jaapi, juuts jém caxt́ána̱ñi jém watnewɨɨp sin levadura, jém icútyajpáppɨc jém pascuasɨŋ. Porque accaata̱ jém Cristo iga tayojayt́a tantáŋca, jesa̱pt́im juuts jém ma̱ñborrego jém accaata̱páppɨc jém pascuasɨŋ. \v 8 Jesɨc tasɨ́ŋa̱támpa jém pascuasɨŋ con jém caxt́ána̱ñi jém d́apɨc inii̱ levadura. Tampɨctámpa jém wɨbɨc jɨ̱xi, jém d́apɨc mɨgooyi, jém d́apɨc motne con jém pecapɨc levadura. Yɨ́p nɨmtooba it́u̱mpɨy jém malopɨc jɨ̱xi. \p \v 9 Jém tuŋgac to̱to manjáyayñe iga mannɨ́máy iga odoy waganasɨ̱ɨ tu̱m pɨ̱xiñ siiga nɨmpa iga icupɨcpa Cristo, pero pejóypa. \v 10 Ɨch d́a anɨmtooba iga iññuntatsagaŋpu̱d́iñ jém malopɨc pɨxiñt́am, jém pejoyyajpáppɨc, jém tsa̱mpɨc icusúnɨyyajpa jém it́ɨ̱wɨtam imɨɨchi, jém númyajpáppɨc, jém ijɨ̱syajpáppɨc jém watnas, porque siiga tannuntatsagaŋputpa it́u̱mpɨy jexpɨc pɨxiñt́am, tienes que taputpa yɨ́p naxyucmɨ porque ju̱t́quej it́ jém malopɨc pɨxiñt́am. \v 11 Pero sɨɨp manjáyáypa iga mannɨ́máypa, odoy waganasɨɨtaamɨ tu̱m pɨ̱xiñ jém nɨmpáppɨc iga icupɨcpat́im Cristo siiga pejóypa jém pɨ̱xiñ, siiga icusúnɨ́ypa jém tuŋgac pɨ̱xiñ imɨɨchi, siiga ijɨ̱syajpa jém watnasyaj, siiga tsa̱mpɨc áŋa̱tero, siiga tsa̱m ucpa o siiga númpa. D́a wɨ̱ iga taŋwaganawíctámpa jexpɨc pɨxiñt́am. \v 12-13 Porque ɨch d́a i̱ accámne juuts tu̱m juez iga aŋcɨɨpiŋpa jém pɨxiñt́am jém d́apɨc icupɨcyajpa jém Cristo. TanJa̱tuŋ Dios icɨɨpiŋpa jexpɨc pɨxiñt́am. Pero mimicht́am wɨa̱p iŋcɨɨpiŋta jém pɨxiñt́am jém icupɨcneyajwɨɨp jém Cristo. Jeeyucmɨ mannɨ́máypa iga toptaamɨ jém malopɨc pɨ̱xiñ jém it́wɨɨp con mimicht́am. \c 6 \s1 Jutsa̱p taŋwɨ̱tsac jém pleitoyaj \p \v 1 Siiga tu̱m de mimicht́am iniit́ algun pleito con tuŋgac jém tantɨ̱wɨ, ¿que d́a michaa̱p iga iníŋa̱pa jém tantɨ̱wɨ jém aŋjagooyicɨɨm ju̱t́ it́ jém aŋjagooyi jém d́apɨc icupɨcpa Dios? Más wɨ̱ iga iŋwɨ̱tsacpa jém pleito con jém Dios ipɨxiñt́am. \v 2 ¿Que d́a iñjo̱doŋtam iga núcpa jém tiempo iga jém Dios ipɨxiñt́am icɨɨpiŋyajpa yɨ́p naxyucmɨpɨc pɨxiñt́am? Siiga iŋcɨɨpiŋtámpa jém pɨxiñt́am, jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ, ¿jesɨc t́iiga d́a wɨa̱p iŋwɨ̱tsac tu̱m pleito d́apɨc juchaŋ? \v 3 ¿Que d́a iñjo̱doŋtam iga núcpa jém ja̱ma iga taŋcɨɨpiŋpat́im jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am? Jesɨc t́iiga d́a más wɨa̱p taŋwɨ̱tsac tu̱m asunto jém sɨɨppɨc it́. \v 4 Siiga micht́am iniit́ algun pleito, ¿t́iiga miñɨctámpa jém aŋjagooyicɨɨm iga iŋwɨ̱tsacpa? Porque jém aŋjagooyiyaj d́a t́i cuwatcuy para con jém Dios ipɨxiñt́am. \v 5 Mannɨ́máypa iga michaatámiñ mimicht́am. ¿Que d́a i̱ ni tu̱m de mimicht́am jém wɨa̱paap iwɨ̱tsac jém pleito? \v 6 ¿T́iiga iŋquejajwadáypa tu̱m jém tantɨ̱wɨ jém aŋjagooyicɨɨm? Porque jém aŋjagooyiyaj d́a icupɨcneyaj Cristo. \p \v 7 Cuando iŋwattámpa je̱mpɨc, quejpa iga d́a capsne iŋcupɨc jém Dios iŋma̱t́i. D́a wɨ̱ iga miniquejajwadayt́amta̱p con jém tantɨ̱wɨtam. Más wɨ̱ iga iñyaachɨ́yiñ iga mimalwadayt́a̱p y iga micunúmayt́amta̱p. \v 8 Pero mimicht́am iñyaac immalwadayt́ámpa jém tantɨ̱wɨtam, iŋcunúmayt́ámpat́im. \p \v 9 ¿Que d́a iñjo̱doŋtam iga jém malopɨc pɨxiñt́am d́a wɨa̱p it́ɨgɨyyaj ju̱t́ iŋjacpa Dios? Odoy jɨɨcɨ iga i̱ mimɨgóyáypa. D́a wɨa̱p it́ɨgɨyyaj ju̱t́ iŋjacpa Dios jém pejoyyajpáppɨc, ni jém ijɨ̱syajpáppɨc jém watnas, ni jém iyamtsaaya̱paap tu̱m yo̱mo o tu̱m wo̱ñi, ni jém pɨ̱xiñ jém tsɨ́ypaap juuts yo̱mo, \v 10 ni jém númyajpáppɨc ni jém icusúnɨypáppɨc tuŋgac pɨ̱xiñ imɨɨchi, ni jém tsa̱mpɨc ucyajpa, ni jém imotsyajpáppɨc jém it́ɨ̱wɨtam, ni jém imalwadaypáppɨc. Jeeyaj d́a tɨgɨyyajpa ju̱t́ iŋjacpa Dios. \v 11 Algunos de mimicht́am mimalot́im id́ɨc juuts jeeyaj. Pero sɨɨp miccáyayt́amta̱ jém iñt́áŋca. Dios mimɨɨchit́am. Miwɨ̱pɨctsoŋta jém tánO̱mi Jesucristo iñɨyi̱mɨ, sɨɨp wɨbɨgam mipɨxiñt́am. Impɨctsoŋta jém Dios iA̱nama. \s1 Odoy tammalwad́iñ con jém tammɨjta̱y \p \v 12 Ɨch wɨa̱p aŋwat t́it́am ansunpa, pero d́a it́u̱mpɨy cosa tayo̱xpátpa. Wɨa̱p aŋwat t́it́am ansunpa, pero d́a atsɨ́ytooba juuts tu̱m esclavo de ninguna cosa. \v 13 Nu̱ma juuts nɨmyajpa jém pɨxiñt́am: “Dios iwat jém wíccuy para jém tampuu. Iwatt́im jém tampuu para jém wíccuy.” Pero núcpa jém ja̱ma iga Dios iccuyajpa jém wíccuy y jém tampuu. D́a tachiit́a̱ jém tammɨjta̱y iga tammalwatpa con jém malopɨc yo̱mtam. Tachiit́a̱ jém tammɨjta̱y iga taŋcuyo̱xa̱p tánO̱mi, y jém tánO̱mi tawadáypa cuenta jém tammɨjta̱y. \v 14 TanJa̱tuŋ Dios icpɨs jém tánO̱mi Jesucristo y taɨcht́am tacpɨstamta̱pt́im con jém Dios ipɨ̱mi. \p \v 15 ¿Que d́a iñjo̱doŋtam iga jém tammɨjta̱y tu̱mt́i con jém tánO̱mi Cristo imɨjta̱y? ¿Que wɨ̱ iga anchiiba tu̱m malopɨc yo̱mo jém Cristo imɨɨchi iga imɨɨcha̱p jém yo̱mo? ¡D́a wɨa̱p tanchi! \v 16 ¿Que d́at́im iñjo̱doŋ siiga tu̱m pɨ̱xiñ inimoŋpa tu̱m malopɨc yo̱mo jém pejoypáppɨc, jesɨc tsɨ́yyaj juuts tu̱mt́i mɨjta̱y? Nɨmpa así jém Dios iŋma̱t́i: “Jém pɨ̱xiñ y jém yo̱mo icuɨstɨc tsɨ́y juuts tu̱mt́i mɨjta̱y.” \v 17 Pero cuando imɨɨcha̱p jém Cristo tu̱m pɨ̱xiñ, jesɨc tu̱mt́i ia̱nama con Cristo. \p \v 18 Odoy malwa̱tɨ con jém malopɨc yo̱mtam, poyt́aamɨ. Jém tuŋgac táŋca, jém iwatpáppɨc jém pɨxiñt́am, d́a pɨ̱mi imalwadáypa jém imɨjta̱y. Pero siiga imalwatpa con jém malopɨc yo̱mtam, jesɨc namalwadayt́a̱p iyaac jém pɨ̱xiñ. \v 19 ¿Que d́a iñjo̱doŋ iga jém immɨjta̱y jém Dios iA̱nama ima̱stɨc, jém tachiiñewɨɨp Dios; jém Dios iA̱nama miñ i̱t́i tána̱namaŋjo̱m? Mich immɨjta̱y d́a immɨɨchi. \v 20 Porque Dios mijuy con tu̱m wɨbɨc precio. Jeeyucmɨ wɨ̱ iga taŋcujíppa Dios con tána̱nama y con tammɨjta̱y porque icuɨstɨc jém Dios imɨɨchi. \c 7 \s1 Chiit́a̱p jɨ̱xi jém pɨxiñt́am y jém yo̱mtam \p \v 1 Sɨɨp maŋcutsoŋpa t́it́am anacwác cuando anjáyáy mimicht́am: Nu̱ma wɨ̱ siiga d́a yoomɨ́ypa tu̱m pɨ̱xiñ. \v 2 Pero iga odoy immalwad́iñ, más wɨ̱ iga yoomɨ́ypa cada pɨ̱xiñ y jaayɨ́ypa cada yo̱mo. \v 3 Jém pɨ̱xiñ tienes que iwɨ̱wadáypa iyo̱mo porque iñuntawɨcho̱mo. Jém yo̱mo tienes que iwɨ̱wadáypa iwɨd́a̱ya porque iñuntawɨd́a̱ya. \v 4 Jém yo̱mo imɨjta̱y d́a imɨɨchi iyaac. Imɨɨchi jém iwɨd́a̱ya. Jesanet́im jém pɨ̱xiñ imɨjta̱y d́a imɨɨchi iyaac. Imɨɨchit́im jém iwɨcho̱mo. \v 5 Odoy natsactamta̱jɨ iga miwagamoŋtámpa con iŋwɨcho̱mo. Wɨ̱ siiga d́a mipoywagamoŋtámpa siiga miit́t́a de acuerdo iga iniŋwejpáttámpa Dios. Jesɨc ocmɨ e̱ybɨct́im wɨa̱p iŋwagamoŋta, siiga d́a wɨa̱p iniŋjacta̱ iñyaac, iga jém Woccɨɨwiñ odoy micmalwad́iñ. \p \v 6 Ɨch d́a mampɨɨmɨ́ypa iga miyoomɨyt́ámiñ, pero Dios ijɨ́cpa iga miyoomɨyt́ámiñ siiga iŋwɨ̱aŋja̱mta. \v 7 Ɨch anɨmpa iga más wɨ̱ siiga it́u̱mpɨy pɨxiñt́am jext́im juuts aɨch iga d́a ayoomɨ́y. Pero Dios ichiiba cada tu̱m tu̱m pɨ̱xiñ jém jɨ̱xi iga wɨa̱p iwat juuts ixunpa Dios. Tu̱m pɨ̱xiñ wɨa̱p iwat tu̱m yo̱xacuy y tuŋgac pɨ̱xiñ tuŋgac yo̱xacuy wɨa̱p iwat. \p \v 8 Sɨɨp anchiiba jɨ̱xi jém pɨxiñt́am jém d́apɨc yoomɨ́y y jém yo̱mtam jém d́apɨc jaayɨ́y y jém cuno̱yt́am: Wɨ̱ iga tsɨ́yyajiñ juuts aɨch iga d́a ayoomɨ́y. Siiga pɨ̱xiñ, odoy yoomɨ́yiñ. Siiga yo̱mo, odoy jaayɨ́yiñ. \v 9 Pero siiga d́a iyaachɨ́ypa iga it́yajpa icut́um, jesɨc wɨ̱ iga yoomɨ́yiñ. Más wɨ̱ iga yoomɨ́ypa tu̱m pɨ̱xiñ que iga tsa̱m pɨ̱mi cusúnɨ́yóypa. \p \v 10 Sɨɨp mannɨ́máypa mimicht́am, jém miyoomɨywɨɨp y jém mijaayɨywɨɨp: Miyo̱mtam odoy tsa̱cɨ iŋwɨd́a̱ya. Yɨ́p jɨ̱xi d́a ɨch anjɨ̱xquiimi. Taŋquejáy así jém tanJa̱tuŋ Dios. \v 11 Siiga tu̱m yo̱mo ichacpa iwɨd́a̱ya, jesɨc d́a wɨa̱p ijaayɨ́y con tuŋgac pɨ̱xiñ. Siiga jaayɨyt́ooba e̱ybɨc jém yo̱mo, wɨ̱ iga ipɨcse̱tpa e̱ybɨc jém iwɨd́a̱ya jém ichacnewɨɨp. Mipɨxiñt́am, mannɨ́máypat́im: Odoy tsa̱cɨ iñyo̱mo. \p \v 12 Sɨɨp anaŋmadáypa los de más tu̱m aŋquímayooyi jém d́apɨc je tánO̱mi achiiñe. Siiga tu̱m tantɨ̱wɨ iniit́ iyo̱mo jém d́apɨc icupɨcpa Cristo y jém yo̱mo iwɨ̱aŋja̱m iga iwaganait́pa jém tantɨ̱wɨ, jesɨc d́a wɨa̱p initsacyajta̱. \v 13 Jesanet́im tu̱m yo̱mo siiga iwɨd́a̱ya d́a icupɨcpa Cristo y siiga iwɨ̱aŋja̱m jém pɨ̱xiñ iga iwaganait́pa jém iyo̱mo, jesɨc d́a wɨ̱ iga natsacyajta̱p. \v 14 Jesɨc jém yo̱mo iwɨd́a̱ya, jém d́apɨc icupɨcpa Cristo, tsɨ́y juuts Dios imɨɨchi porque jém iwɨcho̱mo icupɨcpa Cristo. Jesanet́im jém pɨ̱xiñ iwɨcho̱mo, jém d́apɨc icupɨcpa Cristo, tsɨ́y juuts Dios imɨɨchi porque jém iwɨd́a̱ya icupɨcpa Cristo. Siiga Dios d́a ichacpa je̱mpɨc, jesɨc jém tsɨ̱xt́am d́a tsɨ́ypa juuts jém Dios imɨɨchi, pero tanjo̱doŋ iga nu̱ma Dios imɨɨcha̱p jém ima̱nɨctam. \v 15 Pero siiga jém pɨ̱xiñ o jém yo̱mo, jém d́apɨc icupɨcpa Cristo, agui ichactooba jém iwɨcho̱mo o jém iwɨd́a̱ya, jesɨc jɨɨcɨ iga iwatpa así. Jesɨc jém pɨ̱xiñ o jém yo̱mo, jém icupɨcnewɨɨp Cristo, iniit́ libertad; wɨa̱p ipɨc tuŋgac yo̱mo o tuŋgac pɨ̱xiñ porque Dios tacupiŋ iga odoy táŋa̱támiñ. \v 16 ¿Porque jutsa̱p iñjo̱dóŋa̱ miyo̱mo siiga wɨa̱p iŋcɨacput jém iŋwɨd́a̱ya? ¿Y jutsa̱p iñjo̱dóŋa̱ mipɨ̱xiñ siiga wɨa̱p iŋcɨacput jém iŋwɨcho̱mo? \p \v 17 Pero cada tu̱mtu̱m de taɨcht́am wɨa̱p taŋwatta juuts ixunpa Dios con jém ijɨ̱xi y jém ipɨ̱mi jém tachiiñewɨɨp Dios. Siempre taŋwattámpa juuts tanɨ́máy Dios cuando matacupiŋ. Asíam anaŋmadayyajpa it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am. \v 18 Siiga Dios icupiŋ tu̱m pɨ̱xiñ jém wadayñeta̱wɨɨp jém marca de circuncisión, jesɨc d́a wɨ̱ iga iccáypa jém marca. Y siiga Dios icupiŋ tu̱m pɨ̱xiñ jém d́apɨc inii̱ jém marca de circuncisión, jesɨc d́a wɨ̱ iga iwatpa jém marca. \v 19 Jém marca de circuncisión d́a t́i cuwatcuy, d́a tayo̱xpátpa. Siiga tanait́ o d́a tanai̱ jext́im. Pero siiga taŋwattámpa juuts ixunpa Dios, je nu̱ma tayo̱xpátpa. \v 20 Cada tu̱mtu̱m wɨ̱ iga tsɨ́yiñ juutst́im it́ id́ɨc cuando Dios iŋwejáy. \v 21 Siiga miesclavo cuando micupiŋ Dios, jesɨc odoy wadaayɨ caso. Pero siiga wɨa̱p imput de esclavo, jesɨc pu̱tɨ. \v 22 Siiga esclavo tu̱m pɨ̱xiñ cuando Dios icupiŋ iga icupɨcpa Cristo, jesɨc sɨɨp iniit́um libertad porque jém ia̱nama d́am tsenne. Y siiga tu̱m pɨ̱xiñ d́a je esclavo cuando cupiŋta̱ iga icupɨcpa Cristo, jesɨc sɨɨp tsɨ́y juuts tu̱m esclavo porque Cristojam imɨɨchi. \v 23 Tsa̱m tsoowɨ́y tayojáy Dios jém tantáŋca iga odom tatsɨ́yiñ juuts tu̱m esclavo. Jesɨc sɨɨp d́a tammalwatpa juuts tapɨɨmɨ́ypa jém pɨxiñt́am jém d́apɨc icupɨcpa Dios. \v 24 Mantɨ̱wɨtam, wɨ̱ iga michɨ́yt́ámiñ jext́im juuts miit́ id́ɨc cuando miŋwejáy Dios porque sɨɨp miwaganait́ Dios. \p \v 25 Jém tánO̱mi Cristo d́a ichac tu̱m aŋquímayooyi para jém wo̱ñt́am jém d́apɨcnam jaayɨ́y, pero sɨɨp manaŋmadáy t́it́am ɨch anjɨ̱spa porque ayo̱xpátpa jém tánO̱mi Jesucristo iga wɨa̱iñ aŋcutɨɨyɨ́y t́i ixunpa Dios. \v 26 Ɨch anɨmpa iga wɨ̱t́im jém pɨxiñt́am siiga d́a yoomɨ́ypa porque sɨɨp miñpa jém mɨjpɨc yaacha̱ji. \v 27 Siiga yoomɨ́y tu̱m pɨ̱xiñ, jesɨc odoy ichaguiñ jém iyo̱mo. Siiga i̱ ichacne iyo̱mo, jesɨc odoy iméchiñ tuŋgac yo̱mo. \v 28 Pero siiga miyoomɨ́ypa, d́a je táŋca. Siiga jaayɨ́ypa tu̱m wo̱ñi, d́at́im je táŋca. Pero siiga yoomɨ́ypa tu̱m pɨ̱xiñ o siiga jaayɨ́ypa tu̱m wo̱ñi, tienes que yaacha̱yajpa yɨ́p naxyucmɨ. Tsa̱m manyo̱xpáttooba iga odoy miyaacha̱támiñ. \p \v 29 Mantɨ̱wɨtam, ɨch anɨmtooba iga d́a jáyñe miñpa jém mɨjpɨc yaacha̱ji, jesɨc wɨ̱ siiga jém pɨxiñt́am jém yoomɨywɨɨp iwad́iñ juuts jém pɨxiñt́am jém d́apɨc yoomɨ́y. \v 30 Jém tsa̱mpɨc aŋyácneyaj wɨ̱ iga tsɨ́yiñ juuts jém d́apɨc aŋyácne. Jém tsa̱mpɨc maymayyaj wɨ̱ iga tsɨ́yiñ juuts jém d́apɨc maymay. Jém juyjúyoypaap wɨ̱ iga tsɨ́yiñ juuts jém d́apɨc t́i iniit́. \v 31 Siiga iniit́ algun t́i yɨ́p naxyucmɨ, odoy jɨ̱sɨ porque cuyajpa it́u̱mpɨy cosa jém it́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \p \v 32 Ɨch d́a aŋwɨ̱aŋja̱m iga tsa̱m iniit́ co̱bacpi̱ji. Siiga d́a yoomɨ́y tu̱m pɨ̱xiñ, jesɨc d́a t́i ijɨ̱spa. Nada más ijɨ̱spa jutsa̱p iwat jém tanJa̱tuŋ Dios iyo̱xacuy juuts iwɨ̱aŋja̱m Dios. \v 33 Pero siiga yoomɨ́y tu̱m pɨ̱xiñ, tsa̱m ijɨ̱spa jém cosa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Tsa̱m ijɨ̱spa ju̱t́ ipɨgáypa t́it́am ixunpa jém iwɨcho̱mo. \v 34 Jesɨc nawécta̱ jém pɨ̱xiñ ijɨ̱xi. Jesanet́im jém yo̱mo jém d́apɨc jaayɨ́y, ijɨ̱spa jém tanJa̱tuŋ Dios iyo̱xacuy. Jesɨc quejpa iga Dios imɨɨchit́im jém imɨjta̱y y jém ia̱nama. Pero jém tuŋgac yo̱mo jém jaayɨywɨɨp, tsa̱m ijɨ̱spa jém cosa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Ijɨ̱spat́im jutsa̱p iwat juuts ixunpa jém iwɨd́a̱ya. \p \v 35 Mannɨ́máy así iga manyo̱xpátpa. D́a manchiit́ooba tu̱m aŋquímayooyi tsa̱mpɨc táŋca taŋwat. Pero ansunpa iga iŋwɨ̱wad́iñ iga miwɨ̱ixt́a̱p. Ansunpat́im iga wɨa̱p iŋcuyo̱xata jém tánO̱mi Jesucristo con it́u̱mpɨy iñjɨ̱xi. \p \v 36 Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ ijɨ̱spa iga más wɨ̱ iga jaayɨ́ypa jém iyo̱mma̱nɨc porque naspa jém tiempo iga pɨcta̱p, jesɨc wɨ̱ iga jaayɨ́yiñ. D́a je táŋca. \v 37 Pero tuŋgac pɨ̱xiñ ijɨ̱spa iga d́a ijɨ́cpa iga jaayɨ́ypa jém iyo̱mma̱nɨc. Wɨa̱p iwat así siiga jém pɨ̱xiñ ijo̱doŋ ia̱namaŋjo̱m iga más wɨ̱ jém wo̱ñi iga d́a jaayɨ́ypa. Wɨ̱ siiga iwatpa je̱mpɨc. D́at́im iwatpa táŋca siiga d́a jaayɨ́ypa jém wo̱ñi. \v 38 Jesɨc siiga jém wo̱ñi ija̱tuŋ ijɨ́cpa iga jaayɨ́ypa, jesɨc iwɨ̱wadáypa. Y siiga tu̱m wo̱ñi ija̱tuŋ d́a ijaayɨ́ypa jém iyo̱mma̱nɨc, iwɨ̱wadáypat́im. \p \v 39 Tu̱m yo̱mo d́a wɨa̱p ichac iwɨd́a̱ya cuando d́anam caane. Pero siiga caaneum iwɨd́a̱ya, jesɨc jém yo̱mo wɨa̱p ipɨc tuŋgac pɨ̱xiñ juuts ixunpa jém yo̱mo. Pero d́a wɨa̱p ijaayɨ́y con tu̱m pɨ̱xiñ jém d́apɨc icupɨcpa Cristo. \v 40 Pero ɨch anjɨ̱spa iga más maymay jém yo̱mo siiga d́a e̱ybɨc jaayɨ́ypa. Ɨch anɨmpa iga jém Dios iA̱nama achi yɨ́p jɨ̱xi. \c 8 \s1 Jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém watnas iwiñjo̱m \p \v 1 Sɨɨp manaŋmadáypa jém asunto de jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém watnas iwiñjo̱m. Nu̱ma tantu̱mpɨyt́am tajɨ̱xiɨyt́a, pero d́a wɨ̱ iga tanacujípta̱p. Jesɨc siiga tanait́ jém nu̱mapɨc tóyooyi, jáyaŋa̱p jém wɨbɨc jɨ̱xi. \v 2 Siiga algunos ijɨ̱spa iga agui jɨ̱xiɨ́y, todavía it́ogóyáy jém jɨ̱xi jutsa̱p ijo̱dóŋa̱. \v 3 Siiga tantoypa Dios, jesɨc Dios taixpɨcpa. \p \v 4 Sɨɨp manaŋmadáypa siiga wɨ̱ taŋcɨɨs jém ma̱yi, jém accaaneta̱wɨɨp jém watnas iwiñjo̱m. Tanjo̱doŋtam iga d́a t́i cuwatcuy jém tuŋgac dios iwatnas icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ. D́a i̱ más tuŋgac Dios. Nada más tu̱m Dios it́. \v 5 Mex id́iñ sɨŋyucmɨ y naxyucmɨ jáyaŋ jém diosyaj jém d́apɨc je nunta Dios. Jém pɨxiñt́am tsa̱m ijɨ̱syajpa jém diosyaj juuts io̱mi. \v 6 Pero taɨcht́am tanjo̱doŋ iga it́ nada más t́u̱m Dios jém tanJa̱tuŋ Dios. Je iwat it́u̱mpɨy cosa y taɨcht́am tait́t́a iga tanjɨ̱stámiñ Dios. It́t́im nada más tu̱m jém tánO̱mi Jesucristo. Iwagawatyaj it́u̱mpɨy cosa con tanJa̱tuŋ Dios. Jém Jesucristo tachiit́im jém tamvida. \p \v 7 Pero it́ jém pɨxiñt́am d́a iwɨ̱jo̱doŋ iga tu̱m Dios it́. Algunos como iŋyujne id́ɨc iga ijɨ̱syajpa jém watnasyaj, icɨ̱ŋpa iga icɨɨspa jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém watnas iwiñjo̱m. Jém pɨxiñt́am d́a iwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa jém Dios iŋma̱t́i. Ijɨ̱spa ijɨ̱xiaŋjo̱m iga ictáŋcaɨ́ypa jém ma̱yi iga icɨɨspa. \v 8 Dios d́a tapɨctsoŋpa siiga taŋcɨɨspa jém ma̱yi o siiga d́a taŋcɨɨspa. Jext́im siiga taŋcɨɨspa y jext́im siiga d́a taŋcɨɨspa. \v 9 Mimicht́am iñjo̱doŋtam iga wɨa̱p iŋcɨɨsta t́i quej. Pero cuidado iga inicwatpa táŋca tu̱m iñt́ɨ̱wɨ, jém d́apɨc iwɨ̱cutɨɨyɨyñe jém Dios iŋma̱t́i. \v 10 Por ejemplo, siiga nɨcpa iŋcɨɨs ma̱yi ju̱t́ ijɨ̱syajpa jém watnas porque iñjo̱doŋ iga jém watnas d́a inii̱ ipɨ̱mi, jesɨc siiga miixpa tu̱m iñt́ɨ̱wɨ, jém d́apɨc iwɨ̱cutɨɨyɨyñe jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc wɨa̱p iñe̱jacutɨɨyɨ́y, mojpa icupɨc iga jém watnas iniit́ ipɨ̱mi. \v 11 Mimicht́am iga tsa̱m iŋwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa jém Dios iŋma̱t́i, asíam inictogoypa tu̱m iñt́ɨ̱wɨ, jém d́apɨc iwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa jém Dios iŋma̱t́i. Accaata̱ jém Cristo iga icɨacpud́iñt́im mex jém pɨ̱xiñ. \v 12 Cuando inicmalwatpa tu̱m jém iñt́ɨ̱wɨ jém d́apɨc iwɨ̱cutɨɨyɨyñe jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc mást́im iñe̱jacutɨɨyɨ́ypa jém Dios iŋma̱t́i. Siiga iŋwatpa je̱mpɨc, jesɨc iŋwatpat́im tu̱m táŋca jém d́apɨc iwɨ̱aŋja̱m jém Cristo. \v 13 Jesɨc siiga anactáŋcawatpa antɨ̱wɨ iga aŋcɨɨspa jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém watnascɨɨm, jesɨc d́a nunca aŋcɨɨspa jém ma̱yi iga odoy anactáŋcawad́iñ jém antɨ̱wɨ. \c 9 \s1 Wɨ̱ iga wɨ̱pɨctsoŋta̱p jém apóstol \p \v 1 Tsa̱m wɨ̱quejpa iga ɨch atsɨ́y juuts tu̱m apóstol y ɨch anait́ libertad iga aŋwatpa juuts ixunpa Dios porque ɨch ánix jém tánO̱mi Jesucristo. Mimicht́am miwɨ̱putta juuts tu̱m cosecha iga oy manaŋmadayt́a jém Dios iŋma̱t́i. \v 2 Siiga jém tuŋgac pɨxiñt́am nɨmyajpa iga ɨch d́a je aapóstol, d́a aŋwadáypa caso. Pero micht́am iŋwɨ̱jo̱doŋ iga Dios acutsat iga anaŋmatpa jém iŋma̱t́i. Cuando micht́am iŋcupɨcta jém Cristo, jesɨc quejpa iga Dios acutsat juuts tu̱m apóstol. \p \v 3 Yɨɨmpɨc aŋcutsoŋpa jém nɨmyajpáppɨc iga ɨch d́a je aapóstol. \v 4 Ɨch anait́ derecho iga aŋcútpa y ánucpa jém achiipáppɨc jém tantɨ̱wɨtam. \v 5 Meega ayoomɨ́y, wɨa̱p anasɨ jém anyo̱mo juuts jém tuŋgac apóstolyaj, jém inisɨɨpáppɨc jém iyo̱mo juuts jém tánO̱mi it́ɨ̱wɨtam y jém Peto. \v 6 ¿Que mimicht́am iñjɨ̱stámpa iga no más jém Bernabé y ɨch d́a wɨa̱p antsacta jém anyo̱xacuy juuts jém tuŋgac apóstolyaj iga anaŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i? \v 7 Siiga i̱ nɨcpa de soldado, d́a nayojóyayt́a̱p iyaac. ¿I̱ iñippa tu̱m finca de uvas y d́a icútpa uxaŋ jém it́ɨm? Siiga tu̱m pɨ̱xiñ iwatpa cuenta jém borregoyaj, wɨa̱p iuc uxaŋ jém leche. \v 8 Odoy jɨ̱staamɨ iga ɨch anjɨ̱xquiimi iga annɨ́máypa jém pɨxiñt́am porque nɨmpat́im así jém Moisés iŋquímayooyi. \v 9 Jayñeta̱wum así jém aŋquímayooyi, nɨmpa: “Odoy qui̱ñiaŋju̱pɨ jém yunta cuando iñepnepcotspa jém trigo iga it́obáypa ipac.” Cuando nɨmpa así, d́a nɨmpa no más de jém xix. \v 10 Pero Dios icám como tu̱m ejemplo para taɨcht́am. Ijaychacne así jém aŋquímayooyi iga tayo̱xpátpa. Tu̱m pɨ̱xiñ ijɨ̱tpa jém nas, tuŋgac iñepnepcotspa jém trigo. Yo̱xayajpa icuɨstɨc porque iŋjócyajpa iga ipɨctsoŋyajpa jém iyo̱xa̱ji. \v 11 Oy manaŋquejáy jém wɨbɨc jɨ̱xi juuts tu̱m wɨbɨc pac anñip. Jeeyucmɨ wɨ̱ iga anchiit́ámpa jém wíccuy y t́it́am más atogóyáypa juuts tu̱m aŋcoñwɨyooyi. \v 12 Aɨcht́am más wɨa̱p ampɨctsoŋta jém aŋcoñwɨyooyi que jém tuŋgac Dios iŋmat́cɨɨwiñ. \p Pero d́a maŋwágayt́ámpa iga anchiit́ámiñ t́it́am atogóyáy. Ɨcht́am anyaachɨyt́a iga d́a t́i anchiit́a iga odoy iñchactámiñ jém Cristo iŋmadayooyi. \v 13 Micht́am iñjo̱doŋtam iga jém pɨxiñt́am jém yo̱xayajpáppɨc jém ma̱stɨcjo̱m, jemum ipátyajpa jém iwíccuy. Y jém pɨxiñt́am, jém iccaayajpáppɨc jém ani̱matyaj jém ma̱stɨcjo̱m iga iwatyajpa jém sacrificio, tienes que icútpa uxaŋ jém ma̱yi jém iccaanewɨɨp ma̱stɨcjo̱m. \v 14 Je̱mpɨct́im Dios iccám iga jém iŋmatpáppɨc jém wɨbɨc aŋma̱t́i jemum ipɨctsoŋpa jém icoñwɨyooyi. \v 15 D́a nunca ampɨctsoŋne jexpɨc cosa. Ni d́at́im nunca manjáyayt́ámpa tu̱m to̱to iga maŋwágáypa alguna cosa iga anchiiñ. Más wɨ̱ iga ayuucaaba que iga micht́am miñɨmtámpa iga anacwícpa. \p \v 16 Ɨch d́a anacujípta̱p anyaac iga anaŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i porque Dios apɨɨmɨyt́a iga anaŋmad́iñ. Tsa̱m auuguyt́im aɨch siiga d́a anaŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i. \v 17 Siiga aŋwatpa tu̱m yo̱xacuy juuts ɨch ansunpa, jesɨc tienes que ayojta̱p. Pero siiga aŋwatpa juuts apɨɨmɨ́y Dios, jesɨc quejpa iga Dios achi jém cargo. \v 18 ¿Jesɨc jup coñwɨyooyi ampɨctsoŋpa? D́a t́i ampɨctsoŋpa, nada más tsa̱m amaymay porque wɨa̱p anaŋmat jém Dios iŋma̱t́i. D́a antségáypa jém pɨxiñt́am. Anait́ jém derecho iga antsécpa, pero d́a antségáypa jém pɨxiñt́am iga anaŋmadáypa jém wɨbɨc aŋma̱t́i. \p \v 19 Ɨch d́a je aesclavo. D́a i̱ aŋcuyo̱xa̱p. Pero atsɨ́y juuts tu̱m esclavo iga aŋcuyo̱xa̱p it́u̱mpɨy pɨxiñt́am iga ammétspa más jém pɨxiñt́am iga icupɨcyajiñ jém tánO̱mi Cristo. \v 20 Cuando ait́ con jém Israelpɨc pɨxiñt́am, atsɨ́yt́im juuts jém Israelpɨc pɨxiñt́am iga icupɨcyajiñ jém Cristo. Cuando ait́ con jém icupɨcneyajwɨɨp jém Moisés iŋquímayooyi atsɨ́yt́im juuts tu̱m pɨ̱xiñ jém iŋjacnewɨɨp jém Moisés iŋquímayooyi iga jeeyaj icupɨcyajiñt́im jém Cristo. Pero ɨch d́a nu̱ma aŋjacpa jém Moisés iŋquímayooyi. \v 21 Cuando ait́ con jém pɨxiñt́am jém d́apɨc inii̱ jém Moisés iŋquímayooyi, ɨch atsɨ́ypat́im juuts tu̱m de jeeyaj iga anyo̱xpátpa jém pɨxiñt́am iga icupɨcyajiñ jém Jesucristo. Pero ɨch siempre aŋcupɨcpa jém Dios iŋquímayooyi, aŋwatpa juuts nɨmpa jém tánO̱mi Cristo. \v 22 Cuando ait́ con jém pɨxiñt́am jém d́apɨc iwɨ̱cupɨcne, ɨch atsɨ́ypat́im jext́im juuts jeeyaj iga más wɨa̱p anyo̱xpát jém tantɨ̱wɨtam. Ɨch atsɨ́ypa juuts it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga anyo̱xpátpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga icupɨcyajiñ jém tánO̱mi Cristo. \v 23 Ɨch aŋwatpa it́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa iga más aŋpɨguiñ jém Jesucristo iŋquímayooyi y iga taŋwagapɨctsoŋtámiñ jém tachiiñewɨɨp Dios. \p \v 24 Mimicht́am iñjo̱doŋtam iga cuando poymɨ̱chpa jém pɨxiñt́am, pɨ̱mi poypa it́u̱mpɨy jém mɨ̱chyajpáppɨc. Pero nada más tu̱m wɨa̱p icoñwɨ́y jém premio. Jesanet́im mimicht́am wattaamɨ juuts ixunpa Dios con it́u̱mpɨy impɨ̱mi iga wɨa̱iñ iŋcoñwɨ́y jém wɨbɨc premio jém tachiipáppɨc Dios. \v 25 Tu̱m pɨ̱xiñ siiga mɨ̱cht́ooba tu̱m apuesto iga poymɨ̱chpa, jesɨc ichacpa it́u̱mpɨy cosa jém imalwadaypáppɨc. Iwatpa así porque icoñwɨyt́ooba tu̱m premio jém d́apɨc jáypa. Pero taɨcht́am taŋcoñwɨ́ypa tu̱m premio jém d́apɨc yajpa. \v 26 Pero ɨch d́a apoymɨ̱chpa juuts tu̱m pɨ̱xiñ jém d́apɨc ijo̱doŋ. D́a axajasoŋmɨ̱chpa. \v 27 Ampɨɨmɨ́y-pa ammɨjta̱y iga iwɨ̱wad́iñ iga odoy atsɨ́yiñ sin premio cuando yajpa anaŋmadáy jém pɨxiñt́am jém Dios iŋma̱t́i. \c 10 \s1 Naquímyajta̱ iga odoy ijɨ̱syajiñ jém watnas \p \v 1 Mantɨ̱wɨtam, ansunpa iga micht́am jo̱dóŋa̱taamɨ iga jém wiñɨcpɨc pɨxiñt́am, jém Israelpɨc, wit́yajpa jém ucscucɨɨm. Áŋáy jém Tsabats Lamar, wid́aŋjacyaj it́u̱mpɨy de jeeyaj. \v 2 Cuando iwatpa así, jesɨc juuts tanɨmpa wagaacchiŋyajta̱ con Moisés it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga tsɨ́yyajiñ juuts jém Moisés imɨɨchi. Iñasca así cuando waganɨcyajpa con jém Moisés jém ucscucɨɨm y wid́aŋjacyaj jém Tsabats Lamar. \v 3 Jesanet́im it́u̱mpɨy icútyaj tu̱mt́i wíccuy jém ichiiñewɨɨp Dios. \v 4 It́u̱mpɨy iucyaj tu̱mt́i nɨ jém ichiiñewɨɨp Dios. Iucyaj jém nɨ jém putpáppɨc jém tsaayucmɨ jém iwagasɨɨpáppɨc. Jém tsa je jém Cristo. \v 5 Pero ocmɨ núc jém ja̱ma iga Dios d́a iwɨ̱aŋja̱m t́i iwatyajpa jém pɨxiñt́am. Caayaj jáyaŋ de jeeyaj jém tɨtsɨnaxyucmɨ jém d́apɨc icupɨcyaj Dios. \p \v 6 It́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa tsɨ́yyaj juuts tu̱m ejemplo para taɨcht́am iga odoy taŋcusúnɨ́yiñ jém malopɨc cosa juuts icusúnɨyyaj jém wiñɨcpɨc pɨxiñt́am. \v 7 D́a wɨ̱ iga iñjɨ̱stámpa jém tuŋgac dios iwatnas juuts iwatyaj jeeyaj. Jaychacneta̱ jém Dios iŋma̱t́i t́i iwatyaj jém pɨxiñt́am. Nɨmpa así: “Jém pɨxiñt́am co̱ñyaj iga wícyajpa y tsa̱m ucyajpa. Jesɨc tsucumyaj iga imalwatyajpa tu̱m malopɨc mɨ̱chi.” \v 8 D́at́im wɨ̱ iga tapejóypa juuts iwatyaj jeeyaj y tu̱mt́i ja̱ma caayaj veintitrés mil pɨxiñt́am. \v 9 D́at́im wɨ̱ iga taŋcutɨtspa jém tánO̱mi siiga tacyojpa jém tantáŋca iga tammalwatpa. Asíam iwatyaj algunos de jeeyaj. Jesɨc yaj iwascayaj jém tsa̱ñ. \v 10 Odoy cujɨyt́aamɨ jém tanJa̱tuŋ Dios juuts icujɨyyaj jém wiñɨcpɨc pɨxiñt́am y ocmɨ Dios icutsat tu̱m sɨŋyucmɨpɨc pɨ̱xiñ, jém accaoypaap, iga accaayajta̱iñ. \p \v 11 Iñascayaj je̱mpɨc jém it́yajwɨɨp wiñɨgam iga tsɨ́yiñ juuts tu̱m ejemplo para taɨcht́am. Jaychacneta̱ t́i iwatyaj iga taŋquejáy iga odoy tammalwad́iñ porque sɨɨp tait́t́ámum jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. \v 12 Jesɨc siiga iñjɨ̱spa iga agui miwɨ̱te̱ñ, nawatta̱jɨ cuenta iga odoy michud́iñ. \v 13 Cuando micutɨ́tsta̱p iga micmalwatta̱p, jo̱dóŋa̱taamɨ iga it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iñascayajpat́im je̱mpɨc. Pero jém tanJa̱tuŋ Dios siempre iwatpa juuts tajɨycámayñe. D́a ijɨ́cpa iga más pɨ̱mi micutɨ́tsta̱p hasta d́a wɨa̱p iñyaachɨ́y. Pero cuando núcpa jém hora iga tsa̱m pɨ̱mi micutɨ́tsta̱p, jesɨc micupujpa jém tanJa̱tuŋ Dios. Miyo̱xpátpa iga wɨa̱iñ iñyaachɨyt́a. \p \v 14 Jeeyucmɨ mantɨ̱wɨtam mantoyt́ampáppɨc, tsactaamɨ iga iñt́oyt́ámpa jém watnas. \v 15 Ɨch manaŋmadáypa juuts tu̱m mipɨ̱xiñ tsa̱mpɨc mijɨ̱xiɨ́y, jeeyucmɨ mannɨ́máypa, jɨ̱sɨ t́i mannɨ́máypa siiga nu̱ma o mɨgooyi. \v 16 Taɨcht́am tantu̱mpɨyt́am tu̱mt́i tanjɨ̱xi con Cristo cuando tánucpa jém uvas iñɨ cuando taŋwattámpa jém Santa Cena. Tu̱mt́i tanjɨ̱xi porque tanjɨ̱spa iga it́egáy tánO̱mi iñɨɨpiñ iga tayojáy tantáŋca. Jesanet́im tu̱mt́i tanjɨ̱xi con Cristo cuando taŋwéctámpa jém caxt́ána̱ñi porque tanjɨ̱spa iga yaachwadayt́a̱ jém Cristo imɨjta̱y jém cunusyucmɨ para taɨcht́am. \v 17 Taɨcht́am tsa̱m tajáyaŋtam, pero tu̱mt́i caxt́ána̱ñi taŋwagacútta. Jeeyucmɨ tatsɨ́ypa tu̱mt́i tammɨjta̱y porque taŋcútta tu̱mt́i caxt́ána̱ñi, jém tánO̱mi Cristo imɨjta̱y. \p \v 18 Jɨ̱staamɨ t́i iwatyaj jém Israelpɨc pɨxiñt́am. Icɨɨs jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém altaryucmɨ ju̱t́ ijɨ̱syajpa Dios. Jesɨc jém pɨxiñt́am tsɨ́y tu̱mt́i jɨ̱xi con Dios. \v 19 Jesɨc jɨ̱staamɨ t́i mannɨ́máy iga jém watnas d́a t́i cuwatcuy. Jém ma̱yi jém accaaneta̱wɨɨp jém watnascɨɨm iga iwatyajpa sacrificio, jext́im juuts cualquier ma̱yi. \v 20 Pero mannɨ́mayt́ooba iga jém tuŋgac pɨxiñt́am, jém d́apɨc iixpɨcpa Dios, cuando iccaayajpa jém ani̱mat jém watnas iwiñjo̱m, it́oyyajpa tu̱m dios jém d́apɨc je nunta Dios. Ijɨ̱syajpa tu̱m mal espíritu. Ɨch d́a ansunpa iga iŋwaganait́pa tu̱m jém mal espíritu. \v 21 D́a wɨa̱p tánuc jém uvas iñɨ jém Cristo imɨɨchi siiga tánucpat́im jém nɨ́ccuy jém malopɨc espíritu imɨɨchi. D́at́im wɨa̱p taŋcút jém Santa Cena siiga taŋcútpat́im jém wíccuy jém chiiñeta̱wɨɨp jém mal espíritu. \v 22 ¿Que iŋcujóyɨyt́ámpa Dios? ¿Que micht́am más miwɨa̱támpa que jém tanJa̱tuŋ Dios? \s1 Jém it́oypaap jém it́ɨ̱wɨtam d́a icmalwatpa \p \v 23 Nu̱ma juuts nɨmyajpa iga wɨa̱p taŋwat cualquier cosa, pero d́a it́u̱mpɨy cosa wɨ̱. Wɨa̱p taŋwat t́it́am tansunpa, pero d́a it́u̱mpɨy tayo̱xpátpa iga más wɨa̱p taŋwat juuts Dios iwɨ̱aŋja̱m. \v 24 Wɨ̱ iga tammétspa ju̱t́pɨc tanyo̱xpátpa jém tantɨ̱wɨtam. D́a tansunpa iga tanyaac tanawɨ̱wadayt́a̱p. \p \v 25 Cɨɨstaamɨ cualquier ma̱yi jém máyt́a̱paap mercado. Odoy acwágooyɨ iga iñjɨ̱spa iñjɨ̱xiaŋjo̱m iga d́a wɨ̱ iŋcɨɨs. \v 26 Porque yɨ́p nas jém tanJa̱tuŋ Dios imɨɨchi con it́u̱mpɨy cosa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \p \v 27 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ jém d́apɨc icupɨcne Cristo miŋwejáypa iga nɨguiñ miwiiqui, jesɨc nɨctaamɨ siiga miñɨctamtooba. Cɨɨstaamɨ t́it́am michiit́amta̱p y odoy acwágooyɨ iga iñjɨ̱spa íña̱namaŋjo̱m iga d́a wɨ̱ iŋcɨɨs. \v 28 Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ, jém d́apɨc iwɨ̱cupɨcne jém Dios iŋma̱t́i, miñɨ́máypa iga: “Yɨ́p ma̱yi accaaneta̱ jém watnas iwiñjo̱m juuts sacrificio”, odoy cuutɨ. Porque siiga iŋcɨɨspa, wɨa̱p inictáŋcaɨ́y jém pɨ̱xiñ. Ocmɨ ijɨ̱spa iga jém watnas iniit́ ipɨ̱mi. Pero odoy jaamaŋno̱tɨ iga tánO̱mi imɨɨchi it́u̱mpɨy jém it́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \v 29 Micht́am d́a iŋcupɨctámpa iga jém watnas iniit́ ipɨ̱mi, pero jém tuŋgac pɨ̱xiñ, jém d́apɨc iwɨ̱cupɨcne jém Dios iŋma̱t́i, wɨa̱p ijɨ̱s iga iniit́ ipɨ̱mi. \p Sɨɨp mannɨ́máypa t́iiga jém tuŋgac pɨ̱xiñ, jém d́apɨc iwɨ̱cupɨcne Dios iŋma̱t́i, wɨa̱p anɨ́máy iga d́a wɨ̱ aŋcɨɨs jém ma̱yi. \v 30 Siiga ɨch wiñt́i anchiiba gracia Dios iga aŋcɨɨspa jém ma̱yi, ¿jesɨc t́iiga nɨmyajpa iga d́a wɨ̱ aŋcɨɨs jém ma̱yi? \v 31 Siiga tawícpa o tanɨ́cpa o taŋwatpa cualquier cosa, wa̱tɨ it́u̱mpɨy iga cujípta̱iñ tanJa̱tuŋ Dios. \v 32 Siempre wɨ̱wattaamɨ iga odoy i̱ inicmalwattámiñ ni jém Israelpɨc pɨxiñt́am, ni jém d́apɨc je de Israel, ni jém icupɨcneyajwɨɨp Cristo. \v 33 Ɨch ammétspa iga aŋwɨ̱wadáypa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga icɨacpud́iñ Dios. D́a ammétspa iga anawɨ̱wadayt́a̱p anyaac. \c 11 \p \v 1 Seguido wattaamɨ juutst́im ɨch aŋwatpa porque aŋwatpat́im juuts iwatpa jém tánO̱mi Cristo. \s1 T́i iwatyajpa jém yo̱mtam ju̱t́ watta̱p culto \p \v 2 Mantɨ̱wɨtam, ɨch tsa̱m maŋcujíptámpa porque siempre tsa̱m anjɨ̱stámpa aɨch y seguido iŋwattámpa juuts manaŋquejayñe. \v 3 Pero ɨch ansunpa iga iŋcutɨɨyɨyt́ámiñ iga Cristo iŋjacpa cada tu̱mtu̱m jém pɨ̱xiñ. Y cada tu̱mtu̱m pɨ̱xiñ iŋjacpa jém iyo̱mo. Jext́im juuts jém tanJa̱tuŋ Dios je jém co̱bacpɨc de Cristo. \v 4 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ icujɨ̱mpa ico̱bac cuando iŋwejpátpa Dios o cuando iŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i, tu̱m tsaa̱ji para jém pɨ̱xiñ. \v 5 Pero siiga tu̱m yo̱mo d́a icujɨ̱mpa ico̱bac cuando iwatpa oración o iŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i, tu̱m tsaa̱ji para jém yo̱mo jext́im juuts icupood́a̱ne jém ico̱bac. \v 6 Jesɨc siiga tu̱m yo̱mo d́a icujɨ̱mpa ico̱bac, más wɨ̱ iga cupood́a̱iñ. Pero siiga tsaa̱p jém yo̱mo iga cupood́a̱p juuts iñuntajeppa ico̱bac, jesɨc más wɨ̱ iga icujɨ̱mpa ico̱bac cuando iwatpa oración. \v 7 D́a wɨ̱ iga tu̱m pɨ̱xiñ icujɨ̱mpa ico̱bac cuando iwatpa oración porque je jém Dios icuwiñ, tsa̱m wɨ̱quejpa jém ipɨ̱mi. Pero jém yo̱mo watta̱ juuts pɨ̱xiñ, iniit́ jém pɨ̱xiñ ipɨ̱mi. \v 8 Porque d́a tsucum jém pɨ̱xiñ jém yo̱myucmɨ, pero jém yo̱mo tsucum jém pɨ̱xiñyucmɨ. \v 9 Jém yo̱mo watta̱ para jém pɨ̱xiñ. Pero d́a watta̱ jém pɨ̱xiñ para jém yo̱mo. \v 10 Jeeyucmɨ wɨ̱ iga icujɨɨmiñ ico̱bac jém yo̱mo como tu̱m seña iga jém iwɨd́a̱ya iŋjacpa, jesɨc jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am iixyajpa iga aŋjacneta̱ jém yo̱mo. \v 11 Tienes que ijo̱doŋ jém icupɨcneyajwɨɨp jém Cristo iga jém pɨ̱xiñ d́a wɨa̱p iit́ sin yo̱mo y jém yo̱mo d́a wɨa̱p iit́ sin pɨ̱xiñ. \v 12 Nu̱ma watta̱ jém yo̱mo con jém pɨ̱xiñ ipócpac. Pero jém pɨ̱xiñ también naypa yo̱myucmɨ. Pero it́u̱mpɨy cosa jém Dios iwa̱t́i. \p \v 13 ¿Anɨ́maayɨ mimicht́am siiga wɨ̱ tu̱m yo̱mo iga iwatpa oración cuando d́a icujɨ̱mpa ico̱bac? \v 14 Yɨ́p naxyucmɨpɨc jɨ̱xi mismo taŋquejáypa iga tu̱m tsaa̱ji siiga tu̱m pɨ̱xiñ tsa̱m icyoone iway juuts tu̱m yo̱mo. \v 15 Tsa̱m wɨ̱ para jém yo̱mtam iga yagats jém iway iga iwaymɨ icujɨ̱mpa jém ico̱bac. \v 16 Siiga algunos d́a iwɨ̱aŋja̱m iga anɨmpa así, wɨ̱ iga ijo̱dóŋa̱iñ iga ni aɨcht́am ni jém Dios ipɨxiñt́am, jém it́yajwɨɨp jém tuŋgac lugar, d́a iixpɨcyajpa tuŋgac costumbre. \s1 Chiit́a̱p jɨ̱xi jutsa̱p iwat jém Santa Cena \r (Mt. 26:26-29; Mr. 14:22-25; Lc. 22:14-20) \p \v 17 Sɨɨp manjáyáypa tuŋgac cosa. D́a maŋcujíptámpa. Quejpa iga ju̱t́ miŋtuuma̱támpa tsa̱m minimalwadayt́amta̱p, d́a sɨ́p iŋwɨ̱watta. \v 18 Wiñt́i mannɨ́mayt́ooba iga ɨch ammatoŋne iga cuando miŋtuuma̱támpa iga iŋwattámpa culto tsa̱m miniwéctamta̱p. Ɨch anɨmpa iga d́a mɨgóypa. \v 19 Nu̱ma, mimicht́am tienes que miniwéctamta̱p para que tanjo̱dóŋa̱iñ i̱ jém iñuntawɨ̱cupɨcnewɨɨp jém Dios iŋma̱t́i. \v 20 Jesɨc cuando miŋtuuma̱támpa, d́a sɨ́p iŋcútta jém Santa Cena jém tachiiñewɨɨp jém tánO̱mi Jesucristo. \v 21 Cada tu̱mtu̱m miŋjagoyt́ámpa iŋwícta iga d́a iñchiit́ooba t́i icútpa jém tantɨ̱wɨtam. Jesɨc algunos yua̱p y algunos u̱quia̱yajpa. \v 22 Micht́am mit́ɨgɨyt́a ju̱t́ miwíctámpa y ju̱t́ miñɨ́ctámpa. Cuando iŋwattámpa así quejpa iga iñjóyixt́ámpa jém Dios ipɨxiñt́am. Iñchaawattámpa jém pobreyaj. ¿Jesɨc t́i wɨa̱p mannɨ́máy? ¿Que wɨa̱p maŋcujípta? D́a awɨa̱p porque immalwatneta mimicht́am. \p \v 23 Porque Dios achi jém jɨ̱xi jém manaŋmadayñewɨɨp. Jém tánO̱mi Jesucristo jeet́im tsuu cuando wadayt́a̱p atraición, imatspɨc tu̱m caxt́ána̱ñi icɨɨjo̱m, \v 24 cuando yaj iŋwejpát Dios, moj iwéc jém caxt́ána̱ñi con icuyujcɨɨwiñ. Nɨm Jesús: “Pɨctaamɨ, cúttaamɨ. Yɨ́p caxt́ána̱ñi ɨch ammɨjta̱y. Ɨch ammɨjta̱y yaachwatta̱p por mimicht́am. Siempre wattaamɨ yɨɨmpɨc iga anjɨ̱stámiñ aɨch.” \v 25 Jesanet́im iwat cuando yajum wiiquiyaj, imatspɨc jém copa icɨɨjo̱m. Nɨmpa: “Yɨ́p copa jém jo̱mipɨc trato jém aŋwatpaap con annɨɨpiñ. Wattaamɨ je̱mpɨc cada íñuctámpa yɨ́p copa iga anjɨ̱stámpa aɨch.” \v 26 Cuando iŋcúttámpa yɨ́p caxt́ána̱ñi y íñuctámpa yɨ́p copa, je̱mpɨgam iniŋquejáypa jém pɨxiñt́am iga accaata̱ jém Jesucristo iga tayojáy tantáŋca. Wɨ̱ iga taŋwattámpa así hasta miñgacpa tánO̱mi yɨ́p naxyucmɨ. \p \v 27 Jesɨc siiga tu̱m pɨ̱xiñ, jém d́apɨc inii̱ derecho, icútpa yɨ́p caxt́ána̱ñi y iucpa yɨ́p copa cuando watta̱p jém Santa Cena, jesɨc mɨjpɨc táŋca iwatpa contra jém tánO̱mi imɨjta̱y y jém iñɨɨpiñ. \v 28 Pero wiñt́i cada tu̱mtu̱m de mimicht́am nacɨɨpiŋta̱jɨ iñyaac, jesɨc ocmɨ wɨa̱p iŋcút jém caxt́ána̱ñi y wɨa̱p íñuc jém copa. \v 29 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ icútpa yɨ́p caxt́ána̱ñi y iucpa yɨ́p copa cuando d́a inii̱ derecho, tienes que ipɨctsoŋpa tu̱m mɨjpɨc castigo porque d́a ijɨ̱spa iga jém caxt́ána̱ñi je jém tánO̱mi imɨjta̱y. \v 30 Jeeyucmɨ tsa̱m jáyaŋ de mimicht́am tsa̱m mimɨmneta, d́a wɨ̱ iniŋja̱mta. Jeeyucmɨ algunos caaneyajum. \v 31 Porque siiga awɨ̱nacɨɨpiŋta̱p anyaac, jesɨc Dios d́a achiiba castigo. \v 32 Pero cuando Dios tacɨɨpiŋpa, jesɨc tachiiba castigo juuts tu̱m ima̱nɨc iga odoy tampɨctsóŋiñ jém mɨjpɨc castigo con jém malopɨc pɨxiñt́am jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \p \v 33 Jesɨc, mantɨ̱wɨtam, cuando miŋtuuma̱támpa iga iŋwattámpa jém Santa Cena, naŋjóctamta̱jɨ con jém iñt́ɨ̱wɨtam iga iŋwagacúttámpa jém Santa Cena. \v 34 Siiga algunos yua̱p, jesɨc wɨ̱ iga nɨguiñ wiiqui it́ɨccɨɨm. Jesɨc d́a ichiiba castigo Dios cuando miŋtuuma̱támpa iga iŋwattámpa jém Santa Cena. \p Jém tuŋgac asunto aŋwɨ̱tsacpa cuando nɨcpa mánám. \c 12 \s1 Tachiiba jɨ̱xi jém Dios iA̱nama cada tu̱mtu̱m de taɨcht́am \p \v 1 Sɨɨp, mantɨ̱wɨtam, manacjo̱dóŋa̱p iga Dios iA̱nama michiiba jɨ̱xi iga wɨa̱iñ iŋwatta jém Dios iyo̱xacuy. \p \v 2 Micht́am iŋwɨ̱jo̱doŋtam iga cuando d́anam iŋcupɨcneta jém tanJa̱tuŋ Dios, tsa̱m iñjɨ́ctámpa id́ɨc iga mimɨgóyayt́amta̱p. Iŋcupɨctámpa id́ɨc jém watnas jém d́apɨc jɨypa. \v 3 Jeeyucmɨ sɨɨp ansunpa iga iñjo̱dóŋa̱támiñ siiga tu̱m pɨ̱xiñ imalnɨ́máypa jém tánO̱mi Jesucristo, quejpa iga Dios iA̱nama d́a ichiiñe jɨ̱xi. Jesa̱pt́im siiga jém Dios iA̱nama d́a iyo̱xpátñe jém pɨ̱xiñ, d́a wɨa̱p iñɨ́máy Jesús iga: “MánO̱mi.” \p \v 4 Jém Dios ipɨxiñt́am ipɨctsoŋyajpa jɨ̱xi iga wɨa̱p iwat wa̱t́i jém yo̱xacuy, pero jém ichiiñewɨɨp tu̱m, je jém Dios iA̱nama. \v 5 Wa̱t́i yo̱xacuy it́ iga taŋcuyo̱xa̱p jém tánO̱mi, pero jém tánO̱mi tu̱m. \v 6 Jáyaŋ cosa it́ iga taŋwatpa juuts ixunpa Dios, pero jeet́im Dios iyo̱xpátpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am iga iwatyajpa it́u̱mpɨy cosa. \v 7 Jém Dios iA̱nama ichiiba jɨ̱xi cada tu̱mtu̱m jém Dios ipɨxiñt́am iga quejiñ iga chiiñeta̱ jém Dios iA̱nama. Chiiñeta̱ jém jɨ̱xi iga iyo̱xpátpa it́u̱mpɨy jém ipɨxiñt́am. \v 8 Jém Dios iA̱nama iyo̱xpátpa tu̱m pɨ̱xiñ iga tsa̱m jɨ̱xiɨ́y iga wɨa̱iñ iŋmat. Jeet́im Dios iA̱nama iyo̱xpátpa jém tuŋgac pɨ̱xiñ iga iwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa jém Dios iŋquímayooyi y wɨa̱p iccuyuj jém it́ɨ̱wɨtam. \v 9 Jém Dios iA̱nama iyo̱xpátpa tuŋgac pɨ̱xiñ iga wɨa̱p iwɨ̱cupɨc jém tanJa̱tuŋ Dios. Jeet́im Dios iA̱nama ichiiba pɨ̱mi tuŋgac pɨ̱xiñ iga wɨa̱p icpɨs jém mɨmneyajwɨɨp. \v 10 Tuŋgac pɨ̱xiñ chiit́a̱ jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ iwat jém milagroyaj. Tuŋgac pɨ̱xiñ chiit́a̱ jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ iŋmat t́i iñɨ́máy Dios. Tuŋgac pɨ̱xiñ chiit́a̱ jém jɨ̱xi iga wɨa̱iñ iixpɨc i̱ inisɨɨba jém mal espíritu y i̱ inisɨɨba jém wɨbɨc espíritu. Tuŋgac pɨ̱xiñ chiit́a̱ jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ iŋmat tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. Jém tuŋgac pɨ̱xiñ chiit́a̱ jɨ̱xi iga icutɨɨyɨ́yiñ jém tuŋgac aŋma̱t́i iga iŋmatpa t́i nɨmpa. \v 11 It́u̱mpɨy yɨ́pyaj cosa iwat jeet́im Dios iA̱nama juuts je ixunpa. Chiit́a̱ cada tu̱mtu̱m pɨ̱xiñ tuŋgac jɨ̱xi. \s1 Tantu̱mpɨy tatsɨ́yt́ámpa juuts tu̱mt́i mɨjta̱y \p \v 12 Jém tánO̱mi Cristo jex juuts tu̱m mɨjta̱y. Jáyaŋ cosa it́ jém mɨjta̱yyucmɨ, pero tu̱mt́i mɨjta̱y. \v 13 Tantu̱mpɨyt́am tatsɨ́yt́ámpa juuts tu̱mt́i mɨjta̱y porque asíam iwat jém Dios iA̱nama cuando tacchiŋtamta̱. Siiga Israelpɨc tapɨ̱xiñ o griegopɨc tapɨ̱xiñ, siiga taesclavo o d́a je taesclavo tantu̱mpɨyt́am tu̱mt́i tanjɨ̱xi porque tampɨctsoŋneta jém Dios iA̱nama jém tu̱mt́ipɨc. \p \v 14 Jesanet́im jém tammɨjta̱y d́a je tu̱mt́i cosa it́, jáyaŋ cosa it́ jém tammɨjta̱yyucmɨ. \v 15 Siiga jém tampuy nɨmpa iga: “Ɨch d́a je acɨ, jeeyucmɨ d́a je atu̱mt́i con jém mɨjta̱y”, jesɨc d́a wɨ̱ iga nɨmpa así jém tampuy porque tsɨ́ypa siempre juuts tu̱mt́i mɨjta̱y. \v 16 Siiga tanta̱tsɨc nɨmpa iga: “Ɨch d́a je aixcuy, jeeyucmɨ d́a je atu̱mt́i con jém mɨjta̱y”, jesɨc d́a wɨ̱ iga nɨmpa así jém tanta̱tsɨc porque tsɨ́ypa siempre juuts tu̱mt́i mɨjta̱y. \v 17 Porque siiga jém tammɨjta̱y naps ixcuy, ¿jesɨc jutsa̱p tammatóŋóy? Siiga naps ta̱tsɨc jém tammɨjta̱y, ¿jesɨc jutsa̱p tansugóy? \v 18 Pero Dios taccámayñeum it́u̱mpɨy cosa jém tammɨjta̱yyucmɨ juuts je ixunpa. \v 19 Siiga jém tammɨjta̱y naps puy o naps cɨ, ¿jesɨc ju̱t́ it́ jém tammɨjta̱y? \v 20 Sɨɨp wa̱t́i cosa it́ jém tammɨjta̱yyucmɨ, pero tu̱mt́i tammɨjta̱y. \p \v 21 Jém tánixcuy d́a wɨa̱p iñɨ́máy jém taŋcɨ: “Mich d́a anyo̱xpátpa.” Y jém taŋco̱bac d́at́im wɨa̱p iñɨ́máy jém tampuy: “Mich d́at́im anyo̱xpátpa.” \v 22 It́ jém cosa d́apɨc juchaŋ jém tammɨjta̱yyucmɨ, pero tsa̱m tayo̱xpátpa. \v 23 Jém cosa jém tammɨjta̱yyucmɨ, jém d́apɨc taja̱yayo̱xpátpa, mást́im taŋwɨɨd́a̱p. It́t́im jém cosa jém tammɨjta̱yyucmɨ d́a wɨ̱ tánám, pero taŋwɨɨd́a̱pt́im. \v 24 Jém cosa jém tsa̱mpɨc wɨ̱ixt́a̱p, d́a t́i it́ogóyáy. Dios iwat jém tammɨjta̱y con it́u̱mpɨy cosa, jém it́yajwɨɨp más taŋwɨɨd́a̱p, ju̱t́ d́a i̱ wɨ̱ taixáy. \v 25 Iwat así Dios porque d́a ixunpa iga nawécyajta̱iñ jém it́yajwɨɨp jém tammɨjta̱yyucmɨ. Ixunpa iga it́u̱mpɨy cosa nayo̱xpátyajta̱iñ. \v 26 Siiga yaachwatta̱p tu̱m cosa, jém it́wɨɨp tammɨjta̱yyucmɨ, jesɨc ija̱mpa it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp tammɨjta̱yyucmɨ. Siiga wɨ̱wadayt́a̱p tu̱m cosa, jém it́yajwɨɨp jém tammɨjta̱yyucmɨ, jesɨc maymáya̱yajpa it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp tammɨjta̱yyucmɨ. \p \v 27 Sɨɨp mimicht́am michɨ́yt́ámpa juuts jém tánO̱mi Cristo imɨjta̱y. Cada tu̱mtu̱m de mimicht́am michɨ́yt́ámpa juuts tu̱m cosa jém it́wɨɨp jém Cristo imɨjta̱yyucmɨ. \v 28 Jesɨc Dios iccám jém yo̱xacɨɨwiñ iga iwatyajpa jém yo̱xacuy entre jém Dios ipɨxiñt́am. Wiñt́i iccám jém apóstol, ocmɨ iccám jém iŋmatpáppɨc jém wɨbɨc aŋma̱t́i, ocmɨ iccám jém accuyujoypaap, ocmɨ iccám jém wɨa̱paap iwat jém milagroyaj, ocmɨ iccám jém wɨa̱paap icpɨs jém mɨmneyajwɨɨp, ocmɨ iccámt́im jém iyo̱xpátpáppɨc jém it́ɨ̱wɨtam, ocmɨ iccám jém iŋjacpáppɨc jém Dios ipɨxiñt́am, ocmɨ iccám jém iŋmatpáppɨc jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. \v 29 Pero d́a it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am accámta̱p juuts tu̱m apóstol ni juuts tu̱m iŋmatpáppɨc jém wɨbɨc aŋma̱t́i, ni juuts tu̱m accuyujoypáppɨc. D́a it́u̱mpɨy wɨa̱p iwat jém milagroyaj. \v 30 D́a it́u̱mpɨy icpɨspa jém mɨmneyajwɨɨp, d́a it́u̱mpɨy wɨa̱p iŋmat jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. D́a it́u̱mpɨy wɨa̱p taŋmadáy t́i nɨmtooba jém tuŋgac aŋma̱t́i. \v 31 Wadaayɨ caso iga impɨctsoŋpa jém más wɨbɨc yo̱xacuy jém tachiipáppɨc Dios. Pero ɨch manaŋquejáypa jém más wɨbɨc tuŋ. \c 13 \s1 Jém wɨbɨc tóyooyi \p \v 1 Siiga ɨch wɨa̱p anaŋmat it́u̱mpɨy jém aŋma̱t́i jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ y wɨa̱pt́im anaŋmat jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am iŋma̱t́i, pero d́a atóyóypa, jesɨc d́a t́i acuwatcuy. Ajex juuts tu̱m campana jém aguipɨc aŋjɨypa. Ajex juuts tu̱m platillo jém tsa̱mpɨc pɨ̱mi aŋjɨypa. \v 2 Siiga wɨa̱p anaŋmat jém Dios iŋma̱t́i y wɨa̱pt́im aŋcutɨɨyɨ́y it́u̱mpɨy jém jɨ̱xi jém d́apɨc i̱ ijo̱doŋ y siiga tsa̱m pɨ̱mi ajɨ̱xiɨ́y y tsa̱m aŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p tayo̱xpát hasta annɨ́máypa jém co̱tsɨc iga cáyiñ ju̱t́ it́ y cáypa, pero d́a atóyóypa, jesɨc d́a t́i acuwatcuy. \v 3 Siiga aŋwécpa it́u̱mpɨy jém anait́wɨɨp y siiga acɨɨjuŋcotpa ammɨjta̱y iga nooquetta̱iñ, pero d́a atóyóypa, jesɨc d́a para t́i wɨ̱ iga aŋwatpa así. \p \v 4 Jém tóyoypáppɨc iyaachɨ́ypa siiga malwadayt́a̱p, d́a malo, d́a na̱jajóypa, d́a nɨmpa iga ɨch agui awɨa̱p, d́at́im nacujípta̱p. \v 5 Jém tóyoypáppɨc pɨ̱xiñ iwɨ̱ixpa jém it́ɨ̱wɨtam, d́a icusúnɨ́ypa jém más wɨbɨc cosa para je mismo, d́at́im jóyt́ero, d́a iccáypa jém jooya. \v 6 Jém pɨ̱xiñ, jém tóyoypáppɨc, d́a maymáya̱p cuando tu̱m pɨ̱xiñ iwatpa táŋca, maymáya̱p cuando iwɨ̱watpa tu̱m pɨ̱xiñ. \v 7 Jém tóyoypáppɨc d́a cut́íña̱p. D́a nunca ichacpa iga icupɨcpa Dios, ijo̱doŋ iga tanJa̱tuŋ Dios tawɨ̱wadáypa. Siempre iyaachɨ́ypa cuando yaachwatta̱p. \p \v 8 Jém tóyooyi d́a nunca cuyajpa. Pero núcpa jém ja̱ma iga cuyajpa jém ipɨctsoŋpáppɨc jém Dios iŋma̱t́i, d́a más ipɨctsoŋpa. Cuyajpat́im jém pɨ̱mi iga iŋmatpa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. Cuyajpat́im it́u̱mpɨy jém jɨ̱xi jém it́wɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. \v 9 D́a it́u̱mpɨy taŋcutɨɨyɨ́ypa. D́a capspa tanaŋmat t́it́am tanɨ́máypa Dios. \v 10 Pero núcpa jém ja̱ma iga capspa jém tanjɨ̱xi iga taŋcutɨɨyɨ́ypa. Pero jém d́apɨc capsne jém jɨ̱xi, cuyajpa. \p \v 11 Cuando ɨch atsɨ̱xiñam, aŋmatpa juuts tsɨ̱xi, jext́im anjɨ̱xi y je̱mpɨct́im aŋcutɨɨyɨ́ypa. Pero cuando amɨja̱, antsac jém tsɨ̱xt́am ijɨ̱xi. \v 12 Sɨɨp tajex juuts tu̱m pɨ̱xiñ iámpa iwiñpac tu̱m tescatjo̱m d́a ja̱yawɨ̱quejpa. Pero ocmɨ taŋwɨ̱ixpa. Sɨɨp d́a taŋcutɨɨyɨ́ypa it́u̱mpɨy cosa, pero ocmɨ taŋcutɨɨyɨ́ypa it́u̱mpɨy cosa juuts Dios taixpɨcpa taɨch. \v 13 D́a cuyajpa iga taŋcupɨcpa Dios, d́at́im cuyajpa iga tanjɨ̱spa iga Dios tayo̱xpátpa y d́at́im cuyajpa jém tóyooyi. Icutres d́a cuyajpa. Pero más pɨ̱mi wɨ̱ jém tóyooyi. \c 14 \s1 Jém aŋmatyajpáppɨc jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ \p \v 1 Jesɨc waday caso más iga mit́óyoyt́ámiñ. Metstaamɨ jém pɨ̱mi, jém tachiiñewɨɨp jém Dios iA̱nama. Jém más wɨbɨc pɨ̱mi jém tachiiñewɨɨp Dios iga wɨa̱p tanaŋmat jém Dios iŋma̱t́i. \v 2 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ jɨypa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, jesɨc Dios sɨ́p ijɨ́yáy jém pɨ̱xiñ. D́a sɨ́p ijɨ́yáy jém pɨxiñt́am porque d́a i̱ wɨa̱p icutɨɨyɨ́y t́i nɨmpa. Jém Dios iA̱nama iyo̱xpátpa iga iŋmatpa jém jɨ̱xi jém d́apɨc i̱ ijo̱doŋ. \v 3 Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ iŋmadáypa it́ɨ̱wɨtam jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc más iwɨ̱watpa. Iyo̱xpátpa jém it́ɨ̱wɨtam iga más icutɨɨyɨyyajiñ t́i ixunpa Dios. Ichiiyajpa jɨ̱xi iga más iwɨ̱cupɨguiñ jém Dios iŋma̱t́i iga odoy ichaguiñ. Icamamwadayyajpa ia̱nama. \v 4 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ jɨypa tuŋgac aŋmat́i̱mɨ jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, jesɨc jém pɨ̱xiñ nayo̱xpátta̱p iyaac iga más icutɨɨyɨ́yiñ t́i ixunpa Dios. Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ iŋmadáypa it́ɨ̱wɨtam jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc iyo̱xpátyajpa it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am iga más iwatyajiñ juuts ixunpa Dios. \p \v 5 Ɨch anɨmpa wɨ̱ siiga iñt́u̱mpɨyt́am wɨa̱p iñjɨy jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa. Pero más wɨ̱ iga iniŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i porque jém iŋmatpáppɨc jém Dios iŋma̱t́i más tayo̱xpátpa que jém jɨypáppɨc jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ siiga d́a i̱ iñu̱mtsacpa jém aŋma̱t́i iga iyo̱xpád́iñ it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am. \v 6 Jesɨc, mantɨ̱wɨtam, siiga nɨcpa manjóyáy iga manaŋmadáypa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, jesɨc d́a wɨa̱p miyo̱xpát. Más wɨ̱ iga manaŋmadáypa jém jɨ̱xi jém achiiñewɨɨp Dios, jém d́apɨc je mɨgooyi o iga manaŋmadáypa jém Dios iŋma̱t́i o jém wɨbɨc aŋquímayooyi. \p \v 7 Sɨɨp anaccámpa tu̱m ejemplo. Jém flauta y jém arpa d́a jɨ̱xiɨ́y, pero siiga tɨcsta̱p y d́a wɨa̱p it́ɨcs parejo, d́a taŋcutɨɨyɨ́ypa jup wa̱ñi tɨcsta̱p. \v 8 Jesanet́im siiga jém soldadoyaj d́a wɨa̱p ixus parejo jém trompeta iga icjo̱dóŋa̱p iga nɨcpa áŋa̱jiyaj, jesɨc jém soldado d́a i̱ listo. \v 9 Je̱mpɨct́im iññascatámpa mimicht́am cuando mijɨypa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa. ¿Jutsa̱p iñjo̱dóŋa̱ta jém aŋma̱t́i? Sɨ́p iñxajaaŋmat jém aŋma̱t́i. \v 10 Tsa̱m jáyaŋ aŋma̱t́i it́yaj yɨ́p naxyucmɨ, pero cada pɨ̱xiñ wɨa̱p icutɨɨyɨ́y jém iŋma̱t́i. \v 11 Jesɨc siiga tu̱m pɨ̱xiñ ajɨ́yáypa iŋmat́i̱mɨ, pero d́a aŋcutɨɨyɨ́ypa, jesɨc anjo̱doŋ iga juumɨpɨc pɨ̱xiñ. Jesɨc jém pɨ̱xiñ ijo̱doŋt́im iga ɨchgact́i juumɨpɨct́im apɨ̱xiñ. \v 12 Mimicht́am, nu̱ma tsa̱m iŋwɨ̱aŋja̱mta iga Dios iA̱nama michiiba jém ipɨ̱mi, jesɨc métstaamɨ jutsa̱p iñyo̱xpátta jém Dios ipɨxiñt́am iga más wɨa̱p iwatyaj t́i ixunpa Dios. \p \v 13 Jesɨc siiga tu̱m pɨ̱xiñ wɨa̱p iŋmat jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, jesɨc wɨ̱ iga iwágáyiñ Dios iga iyo̱xpád́iñ iga wɨa̱p iŋmadáy jém it́ɨ̱wɨtam t́i nɨmpa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. \v 14 Siiga aŋwatpa oración jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, jesɨc jém ána̱nama iŋwejpátpa Dios, pero d́a t́i cuwatcuy jém anjɨ̱xi. \v 15 Jesɨc ɨch mannɨ́máypa t́i wɨa̱p aŋwat. Ɨch aŋwatpa oración con jém ána̱nama y aŋwatpat́im oración con anjɨ̱xi. Awanpa con ána̱nama y con anjɨ̱xi. \v 16 Porque siiga iniŋwejpátpa Dios con íña̱nama, pero d́a iniŋwejpátpa Dios con iñjɨ̱xi, jesɨc jém pɨ̱xiñ jém d́apɨcnam iwɨ̱cuyujcane jém Dios iŋma̱t́i, cuando imatoŋpa iga iŋwatpa oración, d́a wɨa̱p iŋwagaaŋwejpátta Dios porque d́a icutɨɨyɨ́ypa t́i nɨmpa jém aŋma̱t́i. \v 17 Tsa̱m wɨa̱p iñchi gracia Dios, pero d́a iñyo̱xpátpa jém tuŋgac pɨxiñt́am iga más icutɨɨyɨ́ypa jutsa̱p iwat juuts ixunpa Dios. \v 18 Iyucuɨpdios iga ɨch más wɨa̱p anaŋmat jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa, que iñt́u̱mpɨyt́am de mimicht́am. \v 19 Pero cuando aŋtuuma̱yajpa jém Dios ipɨxiñt́am, ɨch anɨmpa más wɨ̱ iga anaŋmatpa tu̱m rato con anjɨ̱xi iga anaŋquejáypa jém tantɨ̱wɨtam que iga anaŋmatpa tsa̱m yagatsjo̱m jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ jém d́apɨc i̱ icutɨɨyɨ́ypa. \p \v 20 Mantɨ̱wɨtam, odoy jɨ̱sɨ juuts tu̱m xut́u tsɨ̱xi. Pero jɨ̱xiɨyt́aamɨ juuts tu̱m tsa̱mipɨc pɨ̱xiñ iga iŋwɨ̱cutɨɨyɨ́ypa. Nu̱ma wɨ̱ iga miit́t́ámiñ juuts tu̱m xut́u tsɨ̱xi, jém d́apɨcnam imalwatne. \v 21 Nɨmpa jém wiñɨcpɨc aŋquímayooyi ju̱t́ jayñeta̱: “Nɨmpa Dios iga ɨch anaŋmatpa jém nación de Israel con tuŋgac aŋma̱t́i y con jém juumɨpɨc pɨxiñt́am. Pero ni je̱mpɨc d́at́im amatoŋyajpa.” \v 22 Jém iŋmatpáppɨc jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ wɨ̱ para jém seña para jém d́apɨc icupɨcneyaj Dios. Jém iŋmatpáppɨc jém Dios iŋma̱t́i wɨ̱ como tu̱m seña para jém icupɨcneyajwɨɨp Dios. D́a para jém d́apɨc icupɨcneyaj. \v 23 Jesɨc cuando it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am aŋtuuma̱neyaj y it́u̱mpɨy jɨyyajpa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ y jesɨc tɨgɨypa algunos jém d́apɨcnam icuyujcane jém Dios iŋma̱t́i o jém d́apɨcnam icupɨcne, wɨa̱p iñɨm iga yɨ́p pɨxiñt́am culo̱coa̱quetneyaj. \v 24 Pero siiga it́u̱mpɨy iŋmatyajpa jém Dios iŋma̱t́i cuando tɨgɨypa jém d́apɨcnam icupɨcneyaj o jém d́apɨcnam icuyujcane jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc aŋquejayt́a̱p iga táŋcaɨ́y, iyaac nacɨɨpiŋta̱p cuando imatoŋpa t́i sɨ́p iñɨmyaj. \v 25 Jesɨc naixt́a̱p jém malopɨc jɨ̱xi jém iŋnécnewɨɨp ia̱namaŋjo̱m. Jesɨc co̱ste̱ñactɨŋpa jém pɨ̱xiñ, mojpa iŋwejpát Dios. Nɨmpa jém pɨ̱xiñ iga nu̱ma Dios it́ con mimicht́am. \s1 Wɨ̱ iga id́iñ orden ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa jém Dios ipɨxiñt́am \p \v 26 Jesɨc, mantɨ̱wɨtam, cuando miŋtuuma̱támpa, wɨ̱ iga iŋwattámiñ así: Tu̱m pɨ̱xiñ imaypa tu̱m salmo, tuŋgac iŋquejáypa tu̱m wɨbɨc aŋquímayooyi, tuŋgac iŋmatpa tu̱m jɨ̱xi jém Diospɨc ichiiñe, tuŋgac jɨypa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, y tuŋgac pɨ̱xiñ taŋmadáypa t́i nɨmtooba jém aŋma̱t́i. Wɨ̱ iga iŋwattámpa it́u̱mpɨy cosa iga jém pɨxiñt́am más iwɨ̱cupɨguiñ jém Dios iŋma̱t́i. \v 27 Siiga mijɨyt́ámpa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, wɨ̱ iga mijɨyt́ámiñ miwɨste̱n o mit́ucute̱n nada más. Pero jɨyt́aamɨ mit́u̱mtu̱m. Ixunpa iga tu̱m iŋmad́iñ jém aŋma̱t́i t́i nɨmpa. \v 28 Pero siiga d́a i̱ wɨa̱p iŋmat t́i nɨmpa jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ, mejor iga odoy jɨyt́aamɨ jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ ju̱t́ miŋtuuma̱neta. Más wɨ̱ iga jém pɨ̱xiñ icut́um jɨ́yiñ con Dios. \v 29 Jesa̱pt́im cuando miŋtuuma̱neta, wɨ̱ iga wɨste̱n o tucute̱n iŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i. Los de más icɨɨpíŋiñ t́i nɨmpa jém pɨ̱xiñ. \v 30 Pero siiga Dios ichiiba jɨ̱xi tuŋgac pɨ̱xiñ, jém co̱ñwɨɨp je̱m, jesɨc jém mojwɨɨp iŋmat jém Dios iŋma̱t́i ichaguiñ iga iŋmatpa. \v 31 Iñt́u̱mpɨyt́am wɨa̱p iniŋmatta jém Dios iŋma̱t́i juuts Dios michiiñe jɨ̱xi. Pero aŋmattaamɨ tu̱mtu̱m por mit́u̱mtu̱m iga jém pɨxiñt́am wɨa̱p icuyujcayaj jém Dios iŋma̱t́i, jesɨc maymayyaj jém Dios ipɨxiñt́am. \v 32 Jém iŋmatpáppɨc jém Dios iŋma̱t́i iwɨ̱aŋjaguiñ jém ia̱nama. \v 33 Wɨ̱ iga id́iñ orden ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa jém Dios ipɨxiñt́am iga d́a t́i id́ɨ́yɨ́y. Je̱mpɨct́im iwatyajpa jém Dios ipɨxiñt́am ju̱t́iŋquej ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa. \p \v 34 Jém yo̱mtam d́a wɨ̱ iga jɨyyajpa ju̱t́ watta̱p culto ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa jém Dios ipɨxiñt́am. D́a i̱ ijɨ́gáypa iga jɨyyajpa. Más wɨ̱ iga imatóŋiñ porque asíam nɨmpa jém Dios iŋquímayooyi. \v 35 Siiga ijo̱dóŋa̱tooba t́i nɨmpa jém aŋma̱t́i, wɨ̱ iga icwáguiñ jém iwɨd́a̱ya cuando núcpa it́ɨccɨɨm. Porque d́a i̱ iwɨ̱ixpa jém yo̱mo siiga jɨypa jém culto. \p \v 36 Wɨ̱jo̱dóŋa̱taamɨ iga Dios iŋma̱t́i d́a tsucum mimicht́ámaŋjo̱m. Y d́at́im mimicht́am iŋcut́um impɨctsoŋta. \v 37 Siiga algunos ijɨ̱spa iga agui wɨa̱p iŋmat jém Dios iŋma̱t́i o ijɨ̱spa iga tsa̱m iniit́ jém Dios iA̱nama, wɨ̱ iga icutɨɨyɨ́yiñ iga Dios tachiiñe jém aŋquímayooyi jém sɨ́ppáppɨc anjay. \v 38 Siiga tu̱m pɨ̱xiñ d́a icutɨɨyɨ́y iga Dios tachi yɨ́p aŋquímayooyi, jesɨc asíam tsɨ́yiñ. \p \v 39 Jesɨc, mantɨ̱wɨtam, cusúnɨɨyɨ jém pɨ̱mi iga wɨa̱iñ iniŋmatta jém Dios iŋma̱t́i. Odoy aŋjɨyja̱cɨ jém iŋmatpáppɨc jém tuŋgac aŋmat́i̱mɨ. \v 40 Pero wattaamɨ it́u̱mpɨy cosa juuts tu̱m wɨbɨc pɨ̱xiñ. Wɨ̱ iga id́iñ orden ju̱t́ aŋtuuma̱yajpa jém Dios ipɨxiñt́am iga odoy cujíñayyajiñ. \c 15 \s1 Nu̱ma pɨsneum jém tánO̱mi Jesucristo \p \v 1 Sɨɨp mantɨ̱wɨtam, manacjo̱dóŋa̱támpa e̱ybɨc jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga iñjɨ̱stámiñ. Yɨ́pt́im aŋma̱t́i impɨctsoŋneta, hasta sɨɨp d́a iñchacne. \v 2 Con yɨ́pt́im aŋma̱t́i micɨacputtámpa Dios siiga d́a iñchacpa jém aŋma̱t́i, jém manaŋmadayñewɨɨp, siiga d́a minɨ́maŋtaaya̱p iga iŋcupɨcne jém wɨbɨc aŋma̱t́i. \p \v 3 Wiñt́i oy manaŋquejáy jém más mɨjpɨc aŋquímayooyi, jém ɨchpɨc ampɨctsoŋne. Yɨ́p aŋquímayooyi taŋquejáypa iga accaata̱ Jesucristo iga tayojayt́a jém tantáŋca. Asíam nɨmpa ju̱t́ jayñeta̱ jém Dios iŋma̱t́i. \v 4 Cumta̱, pero jém tucunaja̱ma pɨs juuts nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱. \v 5 Jesɨc pɨsneum Jesús, moj iwiñquejáy jém Peto, ocmɨ iwiñquejáy jém doce icuyujcɨɨwiñ. \v 6 Más ocmɨ tu̱mt́i cɨ iwiñquejáy más de quinientos jém icuyujcɨɨwiñ. Jáyaŋ de jeeyaj vivo hasta sɨɨp, pero algunos caaneum. \v 7 Más ocmɨ iwiñquejáy jém Jacobo. Ocmɨ e̱ybɨct́im iwiñquejáy jém doce icuyujcɨɨwiñ. \p \v 8 Jesɨc ocmɨ cuando yaj iwiñquejáy it́u̱mpɨy de jeeyaj, awiñquejáyt́im aɨch. Acupiichcɨɨ́y cuando awiñquejáy. Ɨch ajex juuts tu̱m tsɨ̱xi iga d́anam núcne hora iga naypa. \v 9 Ɨch tu̱m xut́upɨc aapóstol y d́at́im wɨ̱ iga mannɨ́máypa iga ɨch aapóstol porque ɨch tsa̱m ammalwadáy jém Dios ipɨxiñt́am. \v 10 Ɨch nu̱ma aapóstol porque Dios tsa̱m ayaachaŋja̱m y awɨ̱wadáy. Aɨch d́a axajacám juuts tu̱m apóstol porque más pɨ̱mi ayo̱xane que it́u̱mpɨy jém apóstol. Pero ɨch anyaac d́a aŋwatpa. Dios tsa̱m ayo̱xpát iga wɨa̱p aŋwat. \v 11 D́a t́i iwatne siiga ɨch mismo o jém tuŋgac apóstol miŋmadáypa jém aŋma̱t́i, mimicht́am tsa̱m iŋwɨ̱cupɨcneta. \s1 Acpɨsyajta̱p jém caaneyajwɨɨp \p \v 12 Siiga nɨmpa jém aŋma̱t́i, jém manaŋmadayñewɨɨp, iga pɨsneum jém Cristo de ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp, ¿jesɨc t́iiga nɨmyajpa algunos de mimicht́am iga d́a pɨsyajpa jém caaneyajwɨɨp? \v 13 Siiga nu̱ma d́a pɨsyajpa jém caaneyajwɨɨp, jesɨc d́at́im pɨs jém Cristo. \v 14 Siiga d́a pɨs jém Cristo, jesɨc xajat́im manaŋmadáy jém aŋma̱t́i y xajat́im iŋcupɨc jém Cristo. \v 15 Siiga d́a pɨs jém Cristo, jesɨc ammɨgóyaŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i cuando manaŋmadáy iga Dios icpɨs jém Cristo. Siiga d́a je nu̱ma iga pɨsyajpa jém caaneyajwɨɨp, jesɨc d́a nu̱ma Dios icpɨs jém Cristo. \v 16 Porque siiga jém caaneyajwɨɨp d́a pɨsyajpa, jesɨc ni Cristo d́at́im pɨs. \v 17 Siiga jém Cristo d́at́im pɨs, jesɨc xajat́im iŋcupɨctámpa, d́a i̱ miyojayñe jém iñt́áŋca. \v 18 Jesɨc togoyñeyajum jém caaneyajwɨ́ppɨc, jém icupɨcneyajwɨɨp Cristo. \v 19 Siiga nada más tanjɨ̱spa iga jém Cristo tayo̱xpátpa iganam tait́pa yɨ́p naxyucmɨ, más tauuguyt́im que it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. \p \v 20 Pero sɨɨp nu̱ma pɨsneum jém Cristo de ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp. Je jém wiñt́ipɨc cosecha. Jesɨc quejpa iga pɨsyajpat́im it́u̱mpɨy jém caaneyajwɨɨp. \v 21 Tu̱m pɨ̱xiñ ictsucum iga caayajpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am yɨ́p naxyucmɨ. Tuŋgac pɨ̱xiñ ictsucum iga pɨsyajpa it́u̱mpɨy jém caaneyajwɨɨp. \v 22 Caaba it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am porque tsucumne de Adán. Pero Cristo ictsucum iga wɨa̱p ipɨsyaj it́u̱mpɨy jém caaneyajwɨɨp. \v 23 Pɨspa cada tu̱mtu̱m juuts ixunpa Dios. Wiñt́i pɨs jém Cristo, pero ocmɨ cuando miñgacpa yɨ́p naxyucmɨ jém tánO̱mi, acpɨsyajta̱p jém caanewɨɨp, jém icupɨcnewɨɨp Cristo. \v 24 Ocmɨ miñpa jém íŋaŋpɨgam ja̱ma. Jém tánO̱mi Cristo ictogoypa it́u̱mpɨy jém aŋjagooyiyaj. It́obáypa ipɨ̱mi. Icɨɨjuŋcotpa jém aŋjagooyi ipɨ̱mi jém iJa̱tuŋcɨɨm iga Dios iŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ. \v 25 Porque tienes que tsɨ́ypa jém Cristo juuts aŋjagooyi hasta que icoñwɨ́ypa it́u̱mpɨy jém ienemigoyaj. \v 26 Cuyajpa jém íŋaŋpɨgam tánenemigo. Cuyajpa iga caaba jém pɨxiñt́am. \v 27 Dios ichac it́u̱mpɨy cosa jém Jesucristo ipuycɨɨm iga iŋjacpa. Pero cuando nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i iga Cristo iŋjacpa it́u̱mpɨy cosa, d́a nɨmtooba iga iŋjacpat́im jém tanJa̱tuŋ Dios. \v 28 Cuando it́u̱mpɨy cosa tsɨ́y jém Jesucristo ipuycɨɨm, jesɨc jém Cristo iyaac ijɨ́cpa iga iŋjacpa iJa̱tuŋ Dios, jém ichiiñewɨɨp it́u̱mpɨy jém ipɨ̱mi. Jesɨc it́u̱mpɨy cosa Dios imɨɨchi, iŋjacpat́im it́u̱mpɨy cosa. \p \v 29 Algunos icchiŋyajpa jém pɨxiñt́am iga icɨacpud́iñ jém it́ɨ̱wɨtam jém wiñɨcpɨc caaneyaj. ¿Pero t́iiga iwatpa je̱mpɨc siiga d́a pɨspa jém caanewɨɨp? \p \v 30 ¿T́iiga d́a acɨ̱ŋpa iga ait́t́a en peligro it́u̱mpɨy tiempo siiga d́a tapɨspa cuando tacaaneum? \v 31 Mantɨ̱wɨtam, tsa̱m amaymay iga iŋcupɨcneta jém tánO̱mi Jesucristo. Jeeyucmɨ d́a acɨ̱ŋpa iga it́ peligro iga taccaaba cada ja̱ma. \v 32 Tsa̱m pɨ̱mi anáŋa̱pa con jém ánenemigoyaj jém attebet Efeso juuts áŋa̱pa tu̱m pɨ̱xiñ con jɨmñi ani̱mat, pero d́a t́i acuwatcuy siiga d́a pɨsyajpa jém caaneyajwɨɨp. Wɨa̱p tanɨm juuts nɨmyajpa: “Tawíctámpam y tanɨ́ctámpam porque jo̱ymɨ tacaaba.” \p \v 33 Odoy jɨɨcɨ iga i̱ mimɨgóyáypa. Juuts nɨmpa jém dicho: “Jém malopɨc compañeroyaj icmalwatpa jém it́ɨ̱wɨtam.” \v 34 Tsactaamɨ iga immalwatpa. Wɨ̱wattaamɨ e̱ybɨc juuts tu̱m wɨbɨc pɨ̱xiñ. Porque algunos de mimicht́am d́a íñixpɨctámpa Dios. Mannɨ́mayt́ámpa así iga michaatámiñ. \s1 Jutsa̱p icpɨsyaj jém caaneyajwɨɨp \p \v 35 Pero algunos acwágóypa, nɨmyajpa: “¿Jutsa̱p ipɨsyaj jém caaneyajwɨɨp? ¿Juutspɨc mɨjta̱y iniit́pa cuando pɨsneum?” \v 36 Micht́am d́a mijɨ̱xiɨ́y iga micwágóypa así porque tanjo̱doŋ cuando ñipta̱p tu̱m pac tienes que caaba ima̱yi iga naypa e̱ybɨc jém pac, tsɨ́ypa tu̱m planta. \v 37 Ñipta̱p jém trigo ipac o tuŋgac pac, pero d́a i̱ iñibáypa iplanta. Tanñippa tu̱m xut́u pac, pero naypa tu̱m mɨjpɨc planta. \v 38 Dios ichiiba juuts ixunpa cada pac jém imɨjta̱y jém imɨɨchipɨc. Cada jém pac chiit́a̱p jém imɨjta̱y. \v 39 D́a it́u̱mpɨy ma̱yi tu̱mt́i. Jém pɨ̱xiñ tuŋgac ima̱yi, jém ani̱mat tuŋgac ima̱yi, jém jon tuŋgac ima̱yi, jém tɨɨpɨ tuŋgac ima̱yi. \v 40 It́yaj jém sɨŋyucmɨpɨc mɨjta̱y, it́yajt́im yɨ́p naxyucmɨpɨc mɨjta̱y. Jém sɨŋyucmɨpɨc iniit́ iwɨ̱. Jém naxyucmɨpɨc tuŋgac iwɨ̱. \v 41 Jém ja̱ma icho̱ca tuŋgac, jém po̱ya tuŋgac, y jém ma̱tsa tuŋgac. Jém ma̱tsayaj d́a tu̱mt́i icho̱ca. \v 42 Asíam naspa cuando pɨsyajpa jém caaneyajwɨɨp. Cumta̱p jém mɨjta̱y jém púcpáppɨc. Jesɨc pɨspa tu̱m mɨjta̱y d́am nunca caaba. \v 43 Cumta̱p jém d́a wɨbɨc mɨjta̱y jém pucpáppɨc. Cuando pɨspa, tsa̱m wɨbɨc mɨjta̱y. Cuando cumta̱p d́a inii̱ ipɨ̱mi. Pero cuando pɨspa iniit́um ipɨ̱mi. \v 44 Cumta̱p yɨ́p naxyucmɨpɨc mɨjta̱y. Pɨspa juuts tu̱m sɨŋyucmɨpɨc mɨjta̱y. It́t́im jém mɨjta̱y jém naxyucmɨpɨc. It́t́im jém mɨjta̱y jém sɨŋyucmɨpɨc. \p \v 45 Nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i ju̱t́ jayñeta̱: “Jém wiñt́ipɨc pɨ̱xiñ, jém Adán, chiit́a̱ ivida.” Pero jém íŋaŋpɨgam Adán tu̱m A̱nama, jém tachiipáppɨc tamvida. \v 46 Wiñt́i tawatneta̱ juuts jém Adán imɨjta̱y, ocmɨ tawatta̱p juuts jém sɨŋyucmɨpɨc mɨjta̱y. \v 47 Jém wiñt́ipɨc pɨ̱xiñ watta̱ con naspótpót, je jém naxyucmɨpɨc pɨ̱xiñ. Jém ocmɨpɨc pɨ̱xiñ je jém tánO̱mi Cristo jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ. \v 48 Jém tammɨjta̱y, jém naxyucmɨpɨc, jex juuts jém pɨ̱xiñ jém watneta̱wɨɨp con naspótpót. Jém sɨŋyucmɨpɨc mɨjta̱y jex juuts jém it́wɨɨp sɨŋyucmɨ. \v 49 Tanait́ jém ámooyi juuts jém watneta̱wɨɨp naxyucmɨ, jesanet́im núcpa jém tiempo iga tanait́pa jém ámooyi juuts jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ. \p \v 50 Mantɨ̱wɨtam, mannɨ́mayt́ooba iga jém tamma̱yi y jém tannɨɨpiñ d́a núcpa sɨŋyucmɨ ju̱t́ iŋjacpa Dios. Jém d́apɨc jáypa d́a wɨa̱p iwaganait́ jém jáypáppɨc. \v 51 Ɨch manacjo̱dóŋa̱támpa sɨɨp jém jɨ̱xi, jém d́apɨc iŋcutɨɨyɨyñeta. D́a tacaatámpa tantu̱mpɨyt́am, pero tantu̱mpɨyt́am tacucagayt́amta̱p. \v 52 Agui jicscɨy tanascaaba así juuts tu̱m pɨ̱xiñ cuando ijɨ́tpa iixcuy. Tacucagayt́a̱p cuando susta̱p jém íŋaŋpɨgam su̱xi de jém trompeta. Porque tienes que susta̱p jém trompeta y jém caaneyajwɨɨp cupɨsayyajpa y d́am nunca caaba e̱ybɨc. Y taɨcht́am tavivopɨc tacucagayt́amta̱p. \v 53 Jém tammɨjta̱y jém d́apɨc jáypa tienes que jooma̱se̱tpa iga jáypa para siempre. Jém tammɨjta̱y jém caapáppɨc tienes que jooma̱se̱tpa iga d́a nunca caaba. \v 54 Cuando jooma̱se̱tpa jém tammɨjta̱y, jesɨc jáypa, d́a e̱ybɨc caaba, jesɨgam cupacum juuts nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i: “Cuyajpa iga caayajpa jém pɨxiñt́am. Jém Cristo icoñwɨ́y jém Woccɨɨwiñ ipɨ̱mi. \v 55 A que miWoccɨɨwiñ, ¿ju̱t́ it́ jém impɨ̱mi iga anaccaatámpa? Micoñwɨyñeum jém ánO̱mi Cristo.” \v 56 Tacaatámpa porque taŋwatneta jém táŋca. Y taŋwattámpa táŋca porque d́a taŋcupɨgayt́a jém Moisés iŋquímayooyi. \v 57 Sɨɨp tanchiiba gracia jém tanJa̱tuŋ Dios porque d́am taŋcɨ̱ŋpa iga tacaaba porque jém tánO̱mi Jesucristo tawɨ̱tsagayñeum jém tantáŋca. \p \v 58 Jeeyucmɨ, mantɨ̱wɨtam mantoyt́ampáppɨc, siempre wattaamɨ juuts ixunpa Dios, odoy tsactaamɨ jém Dios iŋma̱t́i. Seguido wattaamɨ jém Dios iyo̱xacuy porque iñjo̱doŋtam iga cuando taŋwaganayo̱xa̱ jém tánO̱mi, d́a taxajayo̱xatámpa. \c 16 \s1 Jém tumiñ para Dios iyo̱xacuy \p \v 1 Cuando iniŋtuuma̱wattámpa jém ofrenda iga iñyo̱xpátpa jém tantɨ̱wɨtam, jém icupɨcneyajwɨɨp Jesucristo, wattaamɨ juutst́im anaŋquejayñe jém Dios ipɨxiñt́am jém naxyucmɨ de Galacia. \v 2 Cada jém wiñt́ipɨc ja̱ma de jém semana cada tu̱mtu̱m de mimicht́am accáyt́aamɨ jém tumiñ juuts Dios miwɨ̱wadáy jém semana. Jesɨc cuando anúcpa jemɨc, d́a tanaŋtuuma̱watpa jém tumiñ. \v 3 Cuando anúcpa jemɨc ju̱t́ miit́t́a, aŋcutsatpa Jerusalén jute̱n jém impɨxiñt́am jém iŋcupiŋnetaŋwɨɨp iga ininɨcyajiñ jém tumiñ iga ichiiyajpa jém tantɨ̱wɨtam. Ininɨcpat́im tu̱m to̱to iga wɨ̱pɨctsoŋyajta̱iñ. \v 4 Siiga wɨ̱ iga anɨcpat́im mex aɨch, jesɨc ɨch aŋwagananɨcpa. \s1 Ijɨ̱spa jém Pablo juchɨs nɨcpa jo̱yi \p \v 5 Jesɨc cuando anɨcpa, tienes que anaspa jém naxyucmɨ de Macedonia. Jesɨc yajpa ana̱xi Macedonia, anɨcpat́im Corinto. \v 6 Wɨa̱p ampoychɨ́y con mimicht́am. Wɨa̱pt́im antsɨ́y entero jém tiempo de sucsuc. Jesɨc mimicht́am wɨa̱p anyo̱xpát ju̱t́ anɨctooba ocmɨ. \v 7 Ɨch d́a ansunpa iga mánixpa no más tu̱m rato iga awid́aŋnaspa. Ansunpa iga apoychɨ́ypa con mimicht́am siiga Dios iwɨ̱aŋja̱m je̱mpɨc. \v 8 Ɨch atsɨ́ypa jém attebet Efeso hasta naspa jém sɨŋ de Pentecostés. \v 9 Yɨɨm áŋáyayt́a̱ jém puerta iga aŋwatpa jém Dios iyo̱xacuy, tsa̱m jáyaŋ icupɨcyajpa jém Dios iŋma̱t́i. Pero it́t́im wa̱t́i jém ajóyixyajpáppɨc. \p \v 10 Siiga núcpa jemɨc jém Timoteo, jɨɨcɨ iga miwaganayo̱xa̱p sin cɨ̱ŋi porque je iwatpat́im jém Dios iyo̱xacuy juutst́im aɨch. \v 11 Jeeyucmɨ mannɨ́máypa, wɨ̱i̱xɨ jém Timoteo iñt́u̱mpɨyt́am, yo̱xpáttaamɨ iga maymáya̱iñ iga nɨguiñ más juumɨ. Porque sɨ́p anaŋjócta jém Timoteo con jém tuŋgac tantɨ̱wɨtam iga miñyajpat́im yɨɨm. \p \v 12 Sɨɨp manaŋmadáypa t́i iñasca jém tantɨ̱wɨ Apolo. Tsa̱m aŋcunucsáy iga nɨguiñ mijóyáy con jém tantɨ̱wɨtam, pero ijɨ̱spa iga sɨɨp d́a wɨa̱p. Nɨcpa tuŋgac ja̱ma cuando iniit́ lugar. \s1 Pablo idioschiiba jém iamigoyaj \p \v 13 Odoy moŋtaamɨ, odoy tsactaamɨ jém Dios iŋma̱t́i. Wattaamɨ juuts tu̱m pɨ̱xiñ jém tsa̱mpɨc iwɨ̱cuyujcane jém Dios iŋma̱t́i. \v 14 Jesɨc t́it́am iŋwattámpa, wattaamɨ con jém wɨbɨc tóyooyi. \p \v 15 Sɨɨp mantɨ̱wɨtam, micht́am iñjo̱doŋtam iga jém Estéfanas con jém it́ɨ̱wɨtam jeeyaj jém mojwɨɨp icupɨcyaj Cristo jém naxyucmɨ de Acaya. Jeeyaj tsa̱m iyo̱xpátyajpa jém icupɨcneyajwɨɨp jém Cristo. \v 16 Ansunpa sɨɨp iga iŋwɨ̱ixt́ámiñ it́u̱mpɨy juuts jeeyaj, jém tsa̱mpɨc yo̱xayajpa y jém iyo̱xpátyajpáppɨc jém tantɨ̱wɨtam. \v 17 Agui amaymay porque miññeum jém Estéfanas, jém Fortunato y jém Acaico. Miñ iwatyaj jém yo̱xacuy jém michpɨc d́a wɨa̱p iŋwatta porque d́a mii̱t́a yɨɨm. \v 18 Jeeyaj tsa̱m amaymaywat y mimaymaywatt́im mex mich. Jeeyucmɨ anɨmpa wɨ̱ iga taŋwɨ̱ixt́ámiñ jexpɨc pɨxiñt́am juuts jeeyaj. \p \v 19 Jém Dios ipɨxiñt́am, jém aŋtuuma̱yajpáppɨc jém naxyucmɨ de Asia, micutsadáypa wa̱t́idios. Jém Aquila y Priscila con it́u̱mpɨy jém Dios ipɨxiñt́am, jém aŋtuuma̱yajpáppɨc it́ɨccɨɨm, micutsadáypat́im wa̱t́idios jém tánO̱mi Cristo iñɨyi̱mɨ. \v 20 It́u̱mpɨy jém tantɨ̱wɨtam, jém it́yajwɨɨp yɨɨm, micutsadáypat́im wa̱t́idios. Nadioschit́amta̱jɨ con tu̱m aŋna̱catsuuchi. \p \v 21 Sɨɨp ɨch aPablo manjáyáypa aŋcɨɨmɨ yɨ́p aŋma̱t́i iga mandioschit́ámpa. \p \v 22 Jém d́apɨc it́oypa jém tánO̱mi Jesucristo, wɨ̱ iga ipɨctsóŋiñ jém castigo. Sɨɨp, mánO̱mi, mi̱ñɨ. \p \v 23 Jém Jesucristo miwattámiñ cuenta. \v 24 Agui mantoyt́ámpa iñt́u̱mpɨyt́am, jém iŋcupɨcnetaŋwɨɨp Jesucristo. Jemum cuyaj.