\id MAT - Piratapuyo NT -Colombia 2011 (DBL -2013) \h San Mateo \toc1 San Mateo \toc2 San Mateo \toc3 Mt \mt1 San Mateo \c 1 \s1 Jesucristo Cohãcjʉ̃ macʉno tiquiro acaye panopʉ cjẽna ijire \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Jesucristo acayere panopʉ cjẽnare yahutja yʉhʉ. Tiquiro ñecʉno mʉnano panopʉ cjʉ̃no Davi wame tiriquiro ijie tiahye. Tiquiro ijiato pano tiquina ñecʉno mʉnano iji turiariquiro Abrahã wame tiriquiro ijie tiahye. \p \v 2 Abrahã Isaac pacʉro ijiahye. Isaac Jacob pacʉro ijiahye. Jacob Judá gʉ̃hʉ pacʉro ijiahye. \v 3 Fare, Zara mehna tiquina pacʉro Judá ijiahye. Tiquina pacoro Tamar wame tiricoro ijiahye. Fare Esrom pacʉro ijiahye. Esrom Aram pacʉro ijiahye. \v 4 Aram Aminadab pacʉro ijiahye. Aminadab Naasón pacʉro ijiahye. Naasón Salmón pacʉro ijiahye. \v 5 Salmón Booz pacʉro ijiahye. Tiquiro pacoro Rahab ijiahye. Booz Obed pacʉro ijiahye. Tiquiro pacoro Rut ijiahye. Obed Isaí pacʉro ijiahye. \v 6 Isaí Davi pacʉro ijiahye. Davi pehe Israe masa pʉhtoro ijiahye. Tiquiro Uria wame tiriquiro mʉnano namonore tiquiro namo tiri bato Salomo wame tiriquirore pohna tiahye. \p \v 7 Salomo Roboam pacʉro ijiahye. Roboam Abia pacʉro ijiahye. Abia Asa pacʉro ijiahye. \v 8 Asa Josafat pacʉro ijiahye. Josafat Joram pacʉro ijiahye. Joram Uzia pacʉro ijiahye. \v 9 Uzia Jotam pacʉro ijiahye. Jotam Acaz pacʉro ijiahye. Acaz Ezequia pacʉro ijiahye. \v 10 Ezequia Manase pacʉro ijiahye. Manase Amón pacʉro ijiahye. Amón Josia pacʉro ijiahye. \v 11 Josia Jeconia gʉ̃hʉ pacʉro ijiahye. Tiquina ijiri pjere Israe yehpa cjẽnare Babilonia cjẽna pehe ñehe cãhye tiquina ya yehpapʉ. \p \v 12 Sa ye Babilonia yehpapʉ tiquina esari bato, Jeconia Salatiere pohna tiahye. Salatiel Zorobabel pacʉro ijiahye. \v 13 Zorobabel Abiud pacʉro ijiahye. Abiud Eliaquim pacʉro ijiahye. Eliaquim Azor pacʉro ijiahye. \v 14 Azor Zadoc pacʉro ijiahye. Zadoc Aquim pacʉro ijiahye. Aquim Eliud pacʉro ijiahye. \v 15 Eliud Eleazar pacʉro ijiahye. Eleazar Matán pacʉro ijiahye. Matán Jacob pacʉro ijiahye. \v 16 Jacob José pacʉro ijiahye. José María manʉno ijiahye. María pehe Jesu pacoro ijiri. Jesu pehe masare yʉhdʉoatiquiro ijiro, Cristo tiquina ni pisuriquiro ijiri. \p \v 17 Sa yeye Abrahãre mari queo mʉhtagʉ̃ tee Davire mari queo bato tigʉ̃ ahriquina ijipihtiyequina tiquina panamena mehna ijiye, catorce cururi waro ijiahye. Sa yeye mari pari turi Davire mari queo mʉhtagʉ̃ tee Babiloniapʉ Israe masare tiquina neato pano mari queo bato tigʉ̃ ijipihtiyequina tiquina panamena mehna ijiye, catorce cururi waro pari turi ijiahye. Sa ye tuhasa Babiloniapʉ tiquina esari bato mari queo mʉhtagʉ̃ tee Cristo tiquiro masa bajuagʉ̃pʉ mari queo bato tigʉ̃ ijipihtiyequina tiquina panamena mehna ijiye, catorce cururi waro ijiahye tja. \s1 Jesucristo tiquiro masa bajuarire yahuahye \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 Sa ye ohõ saha Jesucristo masa bajuari jiri. Tiquiro pacoro María pehe José mehna omoca dʉhteaticoro ijiahye. Sa yero ticoro omoca dʉhteato pano Espíritu Santo tutuaye mehna coã nijinogãre ne bʉcʉa cãhtaro masiahye ticoro basi. \v 19 Sa yero José ticorore omoca dʉhteatiquiro tire masino, poto ijiyere yeriquiro ijiro ticorore cohãno taro nimahye. Masa tiquina ihñono ticorore bʉoro ye dueraro, masa tiquina tʉhoato pano yahuro marieno ticorore cohãno taro nimahye. \v 20 Tire tiquiro tʉhoturi watoa Cohãcjʉ̃ yaquiro angel pehe quehẽnopʉ Josére bajuaro, ohõ saha niahye: \p —‍José, Davi mʉnano panami iji turiagʉ, María mehna bʉe tiro marieno omoca dʉhteya. Ticoro Espíritu Santo yedohoro mehna coã nijinogãre ne bʉcʉa cãhtaricoro ijire. Sa yegʉ bʉe tiro marieno omoca dʉhteya ticorore. \v 21 Ticoro pohna tirota. Tiquirota ticoro macʉnota tiquiro ya maca cjẽnare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉoatiquiro ijirota. Tiquiro sa yʉhdʉoatiquiro ijigʉ̃ ihñagʉ̃ Jesu wame yegʉta mʉhʉ tiquirogãre, niahye angel Josére. \p \v 22 Ahri ijipihtiye sa wahahye panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro tiquiro ni ojoariro sahata. Tire tiquirore Cohãcjʉ̃ ojoa dutiahye. Ohõ saha ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere: \q1 \v 23 Nuhmino, nijinogãre bocaro pohna tirota ticoro macʉnogãre. Sa yero Emanuel wame tirota tiquirogã, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere. \p “Emanuel” nino “Cohãcjʉ̃ mari mehnata ijire”, nino niaga. \p \v 24 Cohãcjʉ̃ yaquiro angel Josére tiquiro ni yahuri bato José pehe wahcã, angel dutiriro sahata María mehna omoca dʉhteahye. \v 25 Tiquiro macʉnogãre ticoro pohna tiato pano José pehe ticoro mehna ijiera tiahye. Ticoro pehe pohna tia wahahye. Sa yero tiquiro pehe macʉnogãre Jesu wame yeahye. \c 2 \s1 Asʉ̃ mʉja taro cjẽna Jesugãre ihñañe esahye \p \v 1 Herode Judea yehpa cjẽna pʉhtoro tiquiro ijiri pje ti yehpapʉ ijiri macapʉ Belẽpʉ Jesu masa bajuahye. Tiquiro sa masa bajuari bato ñahpicohare buheyequina ñahpicohare quehnoano masiñequina asʉ̃ mʉja taro cjẽna ahta, Jerusalẽpʉ wihiahye. \v 2 Sa wihiye, masare to cjẽnare sinituahye: \p —‍¿Judio masa pʉhtoro ijiatiquiro yojopʉre nohopʉ masa bajuagari tiquiro? Asʉ̃ mʉja taropʉ cjãna ijiaja. Sa yena ñahpicoha coã bajua wahã sagʉ̃ ihñana “Pʉhtoro masa bajuaro niaga”, ni masii ʉsã. Sa tia bajuagʉ̃ ihñana, ʉsã ihcãno mehna tiquirore ño peona ahtaʉ ohõpʉ, ni, yahuahye buheyequina masare. \fig |src="CN01629b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 2.2" \fig* \p \v 3 Sa ye apequina Herodere tire yahuahye. Tiquina sa yahugʉ̃ tʉhoro Herode pehe bʉjʉa witi tʉhotuahye. Sa yeye ijipihtiyequina Jerusalẽ cjẽna gʉ̃hʉ tiquiro yero sahata bʉjʉa witi tʉhotuahye tiquina gʉ̃hʉ. \v 4 Sa yero Herode pehe ijipihtiyequina pahia pʉhtoare, mari judio masare buheyequina gʉ̃hʉre tiquiro piji cahmecoa peho, tiquinare sinituahye tiquiro: \p —‍¿Nohopʉ masa bajuaboagari Cristo pehe, mʉsa tʉhotugʉ̃? ni sinituahye tiquiro. \p \v 5 Ohõ saha ni yahuahye tiquirore: \p —‍Belẽpʉ, Judea yehpapʉ ijiri macapʉ Cristo masa bajuarota. Ohõ saha ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro: \q1 \v 6 Belẽpʉ yeequinare Israe masare dutiatiquiro, tiquinare cohteatiquiro ahtarota. Sa yero apeye macari Judea yehpapʉ ijiye macari yʉhdʉoro ijire Belẽ pehe, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere, ni yahuahye tiquina Herodere. \p \v 7 Tiquina sa ni yahuri bato Herode masa tʉhoeropʉ asʉ̃ mʉja taropʉ ahtariquinare pijioahye. Tiquiro cahapʉ tiquina esagʉ̃ ihñano, tiquinare sinituahye. Tiquiro sa sinitugʉ̃ tʉhoye, tiquina ñahpicohare ihñari decore yahuahye tiquina. \v 8 Tiquina sa yahuri bato Herode pehe tiquinare Belẽpʉ ohoro, ohõ saha niahye tiquinare: \p —‍Tiquirogãre quehnoano macaña. Tiquirogãre bocana yʉhʉre tojoana yahu tojoaya. Yʉhʉ gʉ̃hʉ tiquirogãre ño peou wahaʉ tʉʉ niaja, niahye tiquinare Herode. \p \v 9 Tiquiro sa nidi bato, tiquina wahahye. Tiquina sa wahagʉ̃ asʉ̃ mʉja taropʉ tiquina ihñaria ñahpicoha pehe tiquina pano ʉhmʉ tãducuahye. Sa yero nijinogã tiquiro ijiro bui waro tojoa wahã sahye tia ñahpicoha. \v 10 Sa yeye ñahpicohare ihñañe, tutuaro bucueahye tiquina. \v 11 Nijinogã tiquiro ijiri wʉhʉpʉ esa, sajãa wahahye tiquina. Sa sajã saye, nijinogãre tiquiro pacoro mehna ijiriquirogãre ihñahye tiquina. Sa ihñañe tiquina dʉsepe curi mehna quehe sa, tiquirogãre ño peoahye. Ño peo tuhasa tiquina acarire põoahye. Urure, bueyere, mirra wame tiye ehme sitiye gʉ̃hʉre ne wio, tire tiquirogãre wapa marieno ohoahye. \fig |src="CN01632b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 2.11" \fig* \v 12 Tire oho tuhasa carĩa wahahye tiquina. Tiquina sa carĩgʉ̃ quehẽnopʉ Cohãcjʉ̃ yahuahye tiquinare: “Herode cahapʉ tojoeracãhña”, ni yahuahye Cohãcjʉ̃ tiquinare quehẽnopʉre. Tiquiro sa ni yahuri bato, tiquina pehe wahcãhye. Tiquina sa wahcãri bato ape mahapʉ tiquina ya dihtapʉ tojoaa wahahye. \s1 José gʉ̃hʉ Jesugãre Egiptopʉ ne duhti cãa wahahye \p \v 13 Tiquina sa wahari bato Cohãcjʉ̃ yaquiro angel quehẽnopʉ Josére bajuaro, ohõ saha niahye: \p —‍Wahcãña. Herode pehe nijinogãre wejẽno taro, macano nine yojopʉre. Sa ye nijinogãre tiquiro pacoro gʉ̃hʉre Egiptopʉ ʉmʉñano ne duhti cãa wahaya. Topʉre yʉhʉ nidiro punota ijiya, tee yʉhʉ yahugʉ̃pʉ, ni yahuahye angel Josére. \p \v 14 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, José pehe ñamita wahcã, nijinogãre, tiquiro pacoro gʉ̃hʉre Egiptopʉ ne duhti cãa wahahye. \v 15 Egiptopʉ esa, Herode catiro puno topʉre ijiahye tiquina. Sa yeahye panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro tiquiro ni ojoariro sahata. Tire tiquirore Cohãcjʉ̃ ojoa dutiahye. Ohõ saha ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere: “Egiptopʉ ijiriquirore yʉhʉ macʉre pijiou”, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere. \s1 Herode macanagãre wejẽ dutiahye \p \v 16 Sa ye ñahpicohare buheyequina tiquina duhti yʉhdʉ cãgʉ̃ tʉhoro Herode pehe usua yʉhdʉa wahahye. Sa usuaro, Belẽ cjẽnare, ti maca dʉhtʉ caha cjẽna gʉ̃hʉre tiquina pohnene ʉmʉagãre pʉa cʉhma cʉoyequinagãre wejẽ bato ti dutiahye tiquiro. Coã warore ñahpicohare buheyequina ñahpicohare tiquina ihñari decore yahuahye Herodere. Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro tiquiro wejẽ duariquirogã masa bajuari decore masino, “Ohõpe cʉhmari cʉore” nino, pʉa cʉhma cʉoyequinagãre wejẽ bato ti dutiahye. \v 17 Panopʉ cjʉ̃no Jeremia Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro tiquiro ni ojoariro sahata wahahye. Ohõ saha ni ojoahye tiquiro: \q1 \v 18 “Ramá wame tiropʉ bisirota. Tutuaro bʉjʉa witiye mehna utiye bisirota. Raquel panamena numia iji turiaye numiapʉ Israe masa namosãnumia tiquina pohnene tutuaro utieta. Tiquina pohnene apequina wejẽgʉ̃ ihñañe, ne bʉjʉa witi duhusi”, ni ojoahye panopʉ. \p \v 19 Sa ye Herode tiquiro yariari bato Egiptopʉ ijiriquirore Josére Cohãcjʉ̃ yaquiro angel quehẽnopʉ bajuahye. Sa bajuaro ohõ saha niahye Josére: \p \v 20 —‍Nijinogãre wejẽ duamediquina yariaa wahari. Sa yegʉ wahcãña. Tiquirogãre pacoro mehna Israe yehpapʉ ne tojoaa wahaya mʉhʉ, ni yahuahye angel Josére: \p \v 21 Tiquiro sa nidi bato José wahcã, nijinogãre pacoro mehnata Israe yehpapʉ ne tojoaa wahahye. \v 22 Sa yeperota Arquelao Herode macʉno pehe tiquiro pacʉro camesariquiro ijigʉ̃ tʉhoro José pehe Judea yehpapʉ tojoa duaro cueahye. Sa yero pari turi tja quehẽnopʉ tiquirore yahu nemoahye. Tiquirore pari turi Judea yehpapʉ iji dutierahye. Tiquiro sa ni yahuri bato, tiquina Galilea yehpapʉ wahaa wahahye. \v 23 Ti yehpapʉre Nazare wame tiri macapʉ ijiahye tiquina. Sa yeahye tiquina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ojoariro sahata. Ohõ saha ni ojoahye: “ ‘Cristo Nazare cjʉ̃nota ijire’, nieta masa”, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina panopʉ cjẽna. \c 3 \s1 Ñu wame yeriquiro masare yahuahye \r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Sa ye ti pjere Ñu Cohãcjʉ̃ yequinare wame yeriquiro ijiahye. Judea yehpapʉ masa marienopʉ tiquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu dʉcahye masare. \v 2 Ohõ saha ni yahuahye tiquinare: \p —‍Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witiya. Tire duhuya. Ʉhmʉse cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ mʉsa pʉhtoro tiquiro ijiato mehenogã dʉhsare, ni yahuahye tiquiro. \p \v 3 Panopʉ cjʉ̃no Isaia Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Ñu tiquiro buheatire ohõ saha ni ojoahye: \q1 Masa marienopʉ yahuducu sañuducuriquiro ohõ saha ni buherota tiquiro: “Mari pʉhtoro ahtato pano mahare mari quehnoyuro saha quehnoana ijiyuya mʉsa. Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witiya”, ni sañuducurota, ni ojoahye Isaia Ñure. \p \v 4 Sa yero Ñu camello poari suhtirore sañariquiro, wahiquiro cahsero mehna tʉã dihoriquiro ijiahye. Poreroare, nʉcʉ cjẽ umi gʉ̃hʉre ihyae tiahye. \v 5 Jerusalẽ cjẽna, ijipihtiro Judea yehpapʉ ijiyequina, Jordã wame tiri ma cahapʉ ijiyequina gʉ̃hʉ tiquirore tʉhoye ahtahye. \v 6 Wihi, tiquirore tʉho, tiquina ñañe yerire bʉjʉa witi, Cohãcjʉ̃re tire yahu yʉhdʉahye tiquina. Sa tiquina yahugʉ̃ tʉhoro Jordãpʉ Ñu tiquinare wame yeahye. \p \v 7 Sa yero peyequina fariseo masa, saduceo masa gʉ̃hʉ Ñure tiquina wame ye dutiye ahtagʉ̃ ihñano tiquiro yahuahye tiquinare: \p —‍Añaa yero saha ña yʉhdʉana ijire mʉsa. Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witi duerana Cohãcjʉ̃ mʉsa ñañe yeri buhiri tiquiro buhiri dahreato pano duhti masiedare mʉsa. \v 8 Sa yena potota mʉsa ñañene bʉjʉa witiya. Quehnoañene camesaya. Sa yena quehnoañe pehere yeya mʉsa. \v 9 Ohõ saha ni tʉhotueracãhña: “Panopʉ cjʉ̃no Abrahã mari ñecʉ mʉnano ijie tiahye. Sa yena tiquiro panamena iji turiana ijina mari Cohãcjʉ̃ yequina ijiaja”, ni, tʉhotueracãhña mʉsa. Mʉsare niita niaja. Abrahã panamena iji turiana ijimene mʉsa. Mʉsa sa ijiepegʉ̃ta ti mʉsa sa ijiye dʉhseati ijierare. Cohãcjʉ̃ pehe ahri ʉtã paca mehna Abrahã panamenare dojogʉ̃ ye masine. Sa yero Abrahã panamena iji turiana mʉsa ijiye ihyo waro ijire ʉtã paca ti paca ihyo waro ijiro sahata. \v 10 Ohõ saha ijire: Masa yucʉri yero saha ijire. Cohãcjʉ̃ pehe yucʉrire quẽatiare comeare cʉoriquiro yero saha ijire. Sa yero ñañe dʉca tiye cjʉre quẽ cohã, ti nʉhcori gʉ̃hʉre dʉte surerota. Dʉte sure tuhasa, pecapʉ ʉjʉ̃anota tiquiro ti cjʉre, nʉhcori gʉ̃hʉre. Sata yerota masa gʉ̃hʉre tiquirore cahmeeñequinare. \v 11 Yʉhʉ bato yʉhʉ yʉhdʉoro tutuariquiro ahtarota. Quehnoa yʉhdʉariquiro ijire tiquiro. Tiquiro yero saha ijieraja yʉhʉ pehe. Sa yegʉ tiquirore tʉhotugʉ, “Ihyo ijigʉ ijiaja yʉhʉ”, ni tʉhotuaja yʉhʉ. Yʉhʉ pehe mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witi duti, mʉsare wame yegʉ aco mehna yemi. Tiquiro pehe yʉhʉ yʉhdʉoro yerota. Espíritu Santore masa mehna ijiducugʉ̃ yerota tiquiro. Sa yero peca ñañene ʉjʉ̃a wero sahata tiquiro ahtariquiro pehe mʉsa ñañe yerire cose werota. \fig |src="CN01653b.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 3.11" \fig* \v 12 Yʉhʉ bato ahtariquiro cahseri cohãriquiro yero saha ijire. Cahseri cohãriquiro tiquiro batiro mehna ijipihtiye trigo cahserire puti were. Tiquiro sa puti weri bato trigo pehere tiquiro ihbori wʉhʉpʉ ihborota. Sata yerota tiquina ñañene bʉjʉa witiyequinare yʉhʉ bato ahtariquiro. Tiquiro puti weye cahseri pehere tiquiro ʉjʉ̃anota. Ti peca ʉjʉ̃ari peca ne yatisi. Sata yerota tiquiro yʉhʉ bato ahtariquiro tiquina ñañene bʉjʉa witieyequinare, ni yahuahye Ñu. \s1 Ñu Jesure wame yeahye \r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Came Jesu Galileapʉ ijiriquiro waha, Jordã wame tiri mapʉ buha sahye Ñure wame ye dutiro. \v 14 Coã warore Ñu wame ye dueramahye. \p —‍Yohou, mʉhʉ pehe yʉhʉ yʉhdʉoro tutuagʉ yʉhʉ pehere mʉhʉ wame yegʉ̃ quehnoaboaga. Mʉhʉre wame yebogʉ ijieraja yʉhʉ, ni yʉhtimahye Ñu Jesure. \p \v 15 Jesu pehe yʉhtiahye tiquirore: \p —‍Yʉhʉre wame yeya. Ohõ saha yena, Cohãcjʉ̃ dutiro saha sohtoa tina niaja mari, niahye Jesu. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, \p —‍Aʉ, ni yʉhtiahye Ñu. \p \v 16 Sa ni tuhasa, Jesure wame yeahye. Tiquiro wame ye tuhasagʉ̃ Jesu diapʉ ducuriquiro maja dʉcahye. Tiquiro maja dʉcagʉ̃, ʉhmʉanopʉ parĩ maahye. Cohãcjʉ̃ yaquiro Espíritu bujua yero saha tiquiro bui dijia tagʉ̃ ihñahye. \v 17 Sa dijia tagʉ̃ ʉhmʉanopʉ yahuducuye bisiahye: \p —‍Ahriquiro yʉhʉ macʉ yʉhʉ cahĩniquiro ijire. Tiquiro mehna tutuaro bucueja, niahye ʉhmʉanopʉ. \c 4 \s1 Watĩno ñañene ye dutimahye Jesure \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Sa ye Espíritu Santo pehe Jesure masa marienopʉ neahye, topʉ watĩno tiquirore ñañene ye dutiato saha. \p \v 2 Topʉ esaro cuarenta decori waro ihyaro marieno ijiahye Jesu. Sa yero ʉjʉa ahbahye. \v 3 Ʉjʉa tiquirore ahbagʉ̃ ihñano watĩno pehe tiquiro cahapʉ esaro, ohõ saha niahye: \p —‍Mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉ ijigʉ, ahria ʉtãre ihyaye dojomehneña, nimahye tiquiro Jesure. \p \v 4 Jesu ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Yeraja. Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ohõ saha nine: “Masare ihyaye mehna dihita catieraro cahmene. Ijipihtiye Cohãcjʉ̃ tiquiro ye yahuye mehna ijiro cahmene”, nine Cohãcjʉ̃, ni yʉhtiahye Jesu watĩnore. \p \v 5 Tiquiro sa ni yʉhtiri bato watĩno pehe Jerusalẽpʉ “Cohãcjʉ̃ ya maca” tiquina nidi macapʉ Jesure neahye. Topʉ esa, Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉ bui Jesure ne sahye tiquiro. \v 6 Ne sa tuhasa, tiquirore ohõ saha nimahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ohõ saha nine: \q1 “Cohãcjʉ̃ tiquiro yequina angelere mʉhʉre ihña ihbo dutirota. Sa yeye tiquina pehe mʉhʉre ihña ihboeta ‘Ʉtãpʉ pʉha tu maari,’ niñe”, nine tiquiro ojoari pũ. \m Tiquiro sa nidi poto ijigʉ̃ mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉ ijigʉ yehpapʉ uhpu dijia ihñoña yʉhʉre. Mʉhʉre tiquina yedohogʉ̃ ihñoña yʉhʉre, nimahye watĩno. \p \v 7 Jesu uhpu dijia ihño dueraro ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ohõ saha nine: “Mʉsa pʉhtoro Cohãcjʉ̃ tiquiro nidire ‘¿Poto ijiajari?’ ni masi duana Cohãcjʉ̃re ye ihño duti tuhueracãhña”, nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ, niahye Jesu. \p \v 8 Tiquiro sa ni yʉhtiri bato ʉhmʉa yʉhdʉdʉ cʉnʉpʉ Jesure ne mʉjahye watĩno tja. Tʉ buipʉ ne mʉja sa pje, ijipihtiye macarine ihñodoque dijioahye Jesure. Tiquina cʉoye gʉ̃hʉre ihñoahye. \v 9 Sa ihñono Jesure ohõ saha nimahye: \p —‍Yʉhʉre dʉsepe curi mehna quehe sa, ño peoya mʉhʉ. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ijipihtiye ahri macarine mʉhʉre ohoutja, ni yahumahye watĩno. \p \v 10 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Satana, wahaya mʉhʉ. Ohõ saha nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ: “Mʉhʉ pʉhtoro Cohãcjʉ̃ dihitare ño peoya. Tiquiro ye dutiye dihitare yeya”, nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ, niahye Jesu watĩnore. \p \v 11 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro watĩno wahaa wahahye. Tiquiro wahari bato angele pehe wihi, Jesure yedohoye ihyayere ohoahye angele. \s1 Galilea yehpapʉ Jesu buhe dʉcahye \r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 Sa ye Ñure peresupʉ tiquina yegʉ̃ tʉhoro, wahaa wahahye Jesu. Waha, Galilea yehpapʉ esahye. \v 13 Topʉ ijiri macapʉ Nazarepʉ waha, yʉhdʉ cã, Capernau wame tiri macapʉ esahye. Galilea wame tiri ditara dʉhtʉ cahapʉ ijiri Capernau. Ti maca Zebulón yehpa cahapʉ, Neftalí yehpa cahapʉ ijiri Capernau. Topʉ esa, ijiahye Jesu. \v 14 Sata yeahye Jesu panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia tiquiro ni ojoariro sahata. Ohõ saha ni ojoahye: \q1 \v 15 Zebulón yehpa cahapʉ, Neftalí yehpa cahapʉ, ditarapʉ wahari mahapʉ, Jordã wame tiri ma ape sie pahrẽpʉ Galilea yehpa ijire. Ti yehpa judio masa ijieyequina ya yehpa ijire. \v 16 To cjẽna Cohãcjʉ̃ yere quehnoano masiedare. Sa masiedapeta quehnoariquirore ihñañepʉ masieta. Tiquina pehe Cohãcjʉ̃re ne masiedare. Sa yeye pecapʉ wahaboriquina ijimahye. Sa yero ihcãquiro tiquinare Cohãcjʉ̃ yere masigʉ̃ yerota, ni ojoahye Isaia. \p \v 17 Topʉ ijiro, Cohãcjʉ̃ yere yahu dʉcahye Jesu: \p —‍Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witiya. Sa yena quehnoañene camesaya. Ʉhmʉse cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequina pʉhtoro tiquiro ijiato mehenogã dʉhsare, ni yahu dʉcahye tiquiro. \s1 Pititiaro wahi wejẽñequinare tiquiro mehna cjẽna ijiatiquinare pijiahye Jesu \r (Mr 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Sa ye Galilea wame tiri ditara dʉhtʉ cahapʉ esaro, Simore, tiquiro bahʉro Andre mehna boca sahye Jesu. Simo tiquina Pedro ni pisuriquiro ijiahye. Tiquina pehe wahi wejẽñequina ijiye, tiquina wẽñecjʉre doque ñoñe niahye ditarapʉ. \p \v 19 —‍Yʉhʉ mehna cjãna ijianaja ahtaya mʉsa. Yʉhʉ mehna mʉsa ahtagʉ̃ mʉsa wahire ñehe cahmecoana mʉsa ijiro saha, Cohãcjʉ̃ yequina ijiatiquinare masare piji cahmecoana ijigʉ̃ yeitja mʉsare. Yʉhʉ mehna mʉsa ahtagʉ̃ sa yeanajare cũtja mʉsare, niahye tiquiro tiquinare. \p \v 20 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoyeta tiquina wẽñecjʉre cũ cã, tiquiro mehna wahahye. \p \v 21 Sa ye Jesu tiquina mehna yʉhdʉ cã, Santiagore tiquiro bahʉro Ñu gʉ̃hʉre boca sahye tja. Tiquina Zebedeo pohne ijiri. Tiquina yaria yucʉsapʉ tiquina pacʉro mehna tiquina wẽñecjʉre quehnoñe niahye. Tiquina pʉarore tiquiro pijioahye. \v 22 Tiquiro sa pijiogʉ̃ tʉhoye, tiquina pehe duita tiquina pacʉrore, yucʉsa gʉ̃hʉre cũ, Jesu mehna wahahye. \s1 Peyequina masare buheahye Jesu \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Sa ye ijipihtiropʉ Galilea yehpare Jesu buhe tinidi. Judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ quehnoañe buheyere, ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye tiyere buheri. Tiquinare buhe, dohatiyequinare quehnoa wahagʉ̃ yero, ijipihtiye dohatiyere yʉhdʉori tiquiro. \v 24 Tiquiro sa yegʉ̃ tʉhoye Siria yehpa cjẽna ijipihtiropʉ ti yehpapʉ ijiyequina tiquirore masi dʉcari. Sa masiñe, sijoro saha ijiye dohatiye cʉoyequinare, watĩare cʉoyequinare, ñama yariaye cʉoyequinare, tini masieñequina gʉ̃hʉre ne sari. Sa yero ijipihtiyequina tiquinare yʉhdʉgʉ̃ yeri Jesu. \v 25 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe, Galilea yehpa cjẽna, Decapoli cjẽna, Jerusalẽ cjẽna, Judea yehpa cjẽna, Jordã ape sie pahrẽ cjẽna peyequina masa tiquiro mehna wahari. \c 5 \s1 Cʉnʉpʉ mʉja, topʉ buheahye Jesu masare \r (Lc 6.20-23) \p \v 1 Sa ye masa peyequina tiquiro cahapʉ tiquina esagʉ̃ ihñano Jesu cʉnʉpʉ mʉjaa wahahye. Mʉja sa, topʉ dujiahye. Topʉ dujigʉ̃ tiquiro buheyequina tiquiro cahapʉ esahye. \v 2 Tiquina esagʉ̃ ihñano ohõ saha ni buhe dʉcahye. \p \v 3 —‍Tiquina ñañene bʉjʉa witiyequina Cohãcjʉ̃re cahmeñequina bucueyequina ijire. Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiropʉre wahaeta tiquina. Ʉhmʉse cjẽ tiquina ye ijire. \p \v 4 ’Utiyequina gʉ̃hʉ bucueyequina ijire. Tiquinare bucuegʉ̃ yerota mari Pacʉ. \p \v 5 ’Apequinare yʉhdʉdʉca dueyequina “Ihyo ijina ijiaja ʉsã”, ni tʉhotuyequina bucueyequina ijire. Cohãcjʉ̃ “Ohoutja”, tiquinare tiquiro nidi yehpare cʉoeta tiquina. \p \v 6 ’Cohãcjʉ̃ dutiro saha ye duayequina, quehnoañene ye duayequina bucueyequina ijire. Cohãcjʉ̃ tiquiro yedohogʉ̃ tiquina quehnoañene yeducueta. \p \v 7 ’Apequinare paja ihñañequina bucueyequina ijire. Tiquina sa paja ihñagʉ̃ Cohãcjʉ̃ tiquina gʉ̃hʉre paja ihñanota. \p \v 8 ’Tiquina ñañene cosenohriquina bucueyequina ijire. Cohãcjʉ̃re ihñaeta tiquina. \p \v 9 ’Apequinare cahmequedagʉ̃ yeyequina bucueyequina ijire. Tiquinare “Yʉhʉ pohna ijire”, ninota Cohãcjʉ̃. \p \v 10 ’Cohãcjʉ̃ dutiyere tiquina yeri buhiri apequina ñano yere Cohãcjʉ̃ tiquiro dutiriquinare. Tiquina sa ñano yegʉ̃ bucueyequina ijire tiquina pehe. Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiropʉ tiquiro yere cʉoeta tiquina. \p \v 11 ’Yeere mʉsa yeri buhiri apequina mʉsare tiquina tuhtiepegʉ̃ta bucuena ijire mʉsa. Mʉsare tiquina ñano yepegʉ̃ta bucuena ijire mʉsa. Yeequina mʉsa ijiri buhiri mʉsare ijipihtiye ñañe tiquina quiti dojomehnepegʉ̃ta tiquina ni mehoepegʉ̃ta bucuena ijire mʉsa. \v 12 Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare mʉsa pano ijiriquinare tiquinapʉreta ñano ye mʉhtahye. Tiquinare yeriro sahata mʉsa gʉ̃hʉre apequina sa yegʉ̃ bucueya. Quehnoano jeripohna tiya. Sa yero ʉhmʉsepʉ mʉsa esagʉ̃ pajiro quehnoano yerota mʉsare Cohãcjʉ̃, ni yahuahye Jesu. \s1 Moa yero saha, buhrioro yero saha ijire Jesu yequina \r (Mr 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 Sa ye Jesu buhe nemoahye: \p —‍Moa mehna wahiquiro dihire ti ñano wahaeragʉ̃ yero sahata mʉsa pehe yeequina pehe ijipihtiyequina apequinare ñañene tiquina ye dueragʉ̃ yere. Sa ijieperota moa pehe ti ñañe wahagʉ̃ pari turi quehnoañe ye masiedare. Ti moa ne quehnoaedare. Ti sa wahagʉ̃ ti moare cohãno cahmene. Ti moare cohãri bato ti bui masa cʉhta cũre. Ne dʉhseati ijierare ti moa tiquiro cohãñe. (Ti dʉhseati ijieraro saha ijieracãhña mʉsa. Cohãcjʉ̃ ye pehere cohãedacãhña,) ni yahuahye Jesu. \p \v 14 Sa ye tiquiro buhe nemoahye: \p —‍Buhrioro marine ihñagʉ̃ yero sahata mʉsa pehe yeequina pehe ahri yehpa cjẽnare Cohãcjʉ̃re masigʉ̃ yere. Cʉnʉ bui ijiri macare nʉono basioerare. \v 15 Sa ye sihãriare masa sihãñe, sutu docapʉ moha dapo masiedare. Tiare sihãriare ʉhmʉanopʉ duhu peore ti wʉhʉ cjẽna ijipihtiyequina tiquina ihñatiare. \v 16 Ohõ sahata mʉsa gʉ̃hʉ buhrioro yero saha ijina, quehnoañene yeya. Mʉsa sa yegʉ̃ ihñañe masa mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃nore ño peo, “Tutuagʉ, quehnoagʉ ijire”, nieta, ni yahuahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃ tiquiro dutiyere tiquiro ojoari gʉ̃hʉre yahuahye Jesu \p \v 17 Sa ni tuhasa, tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Ahrire mʉsa masigʉ̃ cahmeaja yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ dutiyere Moisere tiquiro cũrire, tiquiro yere yahu mʉhtañequina tiquina ojoari gʉ̃hʉre cohãgʉ tagʉ niedʉ. Ti dutiyere mʉsare quehnoano yahu potou tʉʉ nii. Ti dutiyere poto ijigʉ̃ ihñou ahtaʉ. Ti dutiye nidiro sahata ye sohtori tii tʉʉ nii. \v 18 Ijirota mʉsare niaja. Pihtiri deco pano ijinigʉ̃ Cohãcjʉ̃ dutiye Moisere tiquiro cũrire ne mehenogã cohãsi mari. Ahri yehpa, ʉhmʉse gʉ̃hʉ ti ijiro puno tiquiro dutiye gʉ̃hʉ ijirota. \v 19 Sa yeye ti dutiyere ihquẽquina yʉhdʉdʉcaye, apequinare sata ye dutiye, ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiropʉ cahacjẽna yero saha ijieta. Ihcã dutirogã ijiepegʉ̃ta tiquina yʉhdʉdʉcaye, cahacjẽna yero saha ijieta tiquina. Apequina ti dutiyere quehnoano yeye, apequinare tiquina yero saha ye dutiye, ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiropʉ pʉhtoa yero saha ijieta tiquina pehe. \v 20 Mʉsare niita niaja yʉhʉ. Judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃ cahmeñene queoro yerare. Tiquina yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ cahmeñene yeya mʉsa. Mʉsa sa yerana, tiquiro pʉhtoro ijiropʉre ne esasi mʉsa, ni yahuahye Jesu. \s1 Usuayere yahuahye Jesu \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 Sa ni tuhasa, tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Panopʉ cjẽna ohõ saha ni tiquina yahurire tʉhori jimedi mʉsa: “Masare wejẽdacãhña. Masare wejẽdiquirore tiquina buhiri dahreatiquiro ijire”, tiquina nidire tʉhori jimedi mʉsa. \v 22 Ahri tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno mʉsare ahri pehere yahu nemoutja. Tiquiro acayʉro mehna usuariquiro pehe tiquina buhiri dahreatiquiro ijire masʉnore wejẽdiquiro yero saha. Tiquiro acayʉrore tuhtiriquiro “Ne tʉho masiñe mariegʉ ijire mʉhʉ”, nidiquiro buhiri dahre dutiyequina cahapʉ tiquina neatiquiro ijire. “Tʉho masiegʉ ijire mʉhʉ”, tiquiro acayʉrore sa nidiquirore pecapʉ wahaboaga tiquiro. \p \v 23 ’Mʉsa acayʉro mʉsare tiquiro ihña tuhtigʉ̃ ohõ saha yeya. Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Cohãcjʉ̃re mʉsa ño peoato pano, tiquirore wahiquirore mʉsa ohoato pano ohõ saha yeya. \v 24 Cohãcjʉ̃re mʉsa ohoatire duhu cũ, mʉsa acayʉro cahapʉ waha, “Pari turi cahmequedacʉ̃hna. To punota duhuuhna tire”, niña tiquirore. Mʉsa sa nidi bato Cohãcjʉ̃re oho, ño peona wahaya tiquiro ya wʉhʉpʉ. \p \v 25 ’Apequiro mʉhʉre yahusã duaro, pʉhtoro masare beseriquiro cahapʉ mʉhʉre tiquiro nea duagʉ̃, tiquiro mehna usuaro marieno ijiya. Beseriquiro cahapʉ tiquiro neato pano tiquiro mehna quehnoano ijiya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ihñano tiquiro mʉhʉre yahusãedaboaga. Mʉhʉ sa quehnoano ijieragʉ̃ ihñano topʉre mʉsa esagʉ̃ tiquiro pehe mʉhʉre masare beseriquirore yahusãnota. Tiquiro sa yahusãgʉ̃, beseriquiro pehe peresu yeyequinapʉre mʉhʉre ohorota. Sa yeye tiquina mʉhʉre peresu yeeta. \v 26 Ijirota niaja mʉhʉre. Topʉ ijiniita mʉhʉ. Tee tiquina wapa ye dutirire mʉhʉ wapa ye pehogʉpʉ wijiagʉta mʉhʉ, ni yahuahye Jesu. \s1 Apequiro namono mehna ñano yeyere yahuahye Jesu \p \v 27 Ohõ saha ni yahu nemoahye Jesu: \p —‍Panopʉ cjẽnare ohõ saha tiquina ni yahurire tʉhori jimedi mʉsa: “Apequiro namono mehna ñano yeracãhña”, tiquina nidire tʉhori jimedi mʉsa. \v 28 Ahri tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno mʉsare ahri pehere yahu nemoutja. Numinore ñehedaperota, ihcãquiro ticorore ñano tutuaro cahmeno, ñano wacũ tʉhoturo, ñano ye tuhasari ticoro mehna. \p \v 29 ’Sa yegʉ mʉhʉ capea poto pehepʉ ijiria mehna ñano yegʉ, tiare ore we ne mʉhʉ cohãboriro sahata ti ñañene duhuya. Tire duhueragʉ pecapʉ wahagʉta. Mʉhʉ capeare mʉhʉ cohãgʉ̃ tia capea dihita butire. Mʉhʉ pehere pecapʉ mʉhʉ wahagʉ̃ ña yʉhdʉare. Sa yegʉ ti ñañene duhuya. \v 30 Sa yegʉ mʉhʉ omoca poto pehe ijiri omoca mehna ñano yegʉ, ti omocare mʉhʉ dʉte cohãboriro sahata ti ñañene duhuya. Tire duhueragʉ pecapʉ wahagʉta. Mʉhʉ omocare mʉhʉ cohãgʉ̃ ti omoca dihita butire. Mʉhʉ pehe pecapʉ mʉhʉ wahagʉ̃ ña yʉhdʉare. Sa yegʉ ti ñañene duhuya, ni yahuahye Jesu. \s1 Tiquiro namonore cohãñene, wame peoye gʉ̃hʉre yahuahye Jesu \r (Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 Ohõ saha ni yahu nemoahye Jesu: \p —‍Panopʉ ahri gʉ̃hʉre niahye: “Tiquiro namonore cohã duariquiro tiquiro cohãtire yahuri pũ mehna ticorore cohã masine”, nimahye panopʉ. \v 32 Ahri tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno mʉsare ahri pehere yahu nemoutja. Tiquiro namono apequiro mehna ñano yericoro ticoro ijierapegʉ̃ta ticoro manʉno ticorore cohãboaga. Ticoro sa cohãnohricoro apequiro mehna omoca dʉhtero, ñano yero niaga ticoro apequiro mehna ijiro. Ticoro manʉno ticorore tiquiro cohãri bato ticorore apequiro mehna ñano yegʉ̃ yere. Sa yero tiquiro bato namo tiriquiro gʉ̃hʉ ticoro mehna ñano yero nine, ni yahuahye Jesu. \p \v 33 Ohõ saha ni yahu nemoahye Jesu: \p —‍Panopʉ cjẽna ohõ saha tiquina ni yahurire tʉhori jimedi mʉsa: “Mʉsa nidiro sahata yeya. ‘Cohãcjʉ̃ mehna poto sa yeitja’ mʉsa nidiro sahata yeya”, tiquina ni yahurire tʉhori jimedi mʉsa. \v 34 Ahri tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno mʉsare ahri pehere yahu nemoutja. “Ʉhmʉse mehna poto nii niaja”, ni ʉhmʉse mehna wame peoeracãhña. Ʉhmʉse pehe Cohãcjʉ̃ mari pʉhtoro tiquiro ijiro ijire. Ihyo ijiro ijierare. Sa ijigʉ̃ ihñana sa niedacãhña. \v 35 Ahri yehpa mehna ne wame peoeracãhña. Ahri yehpa Cohãcjʉ̃ ya yehpa ijire. Sa ijigʉ̃ ihñana sa niedacãhña. Jerusalẽ mehna ne wame peoeracãhña. Tutuariquiro mari pʉhtoro ya maca ijire Jerusalẽ. Ihyo ijiri maca ijierare. Sa ijigʉ̃ ihñana sa niedacãhña ti wamene. \v 36 “Yʉhʉ dapu mehna poto nii niaja”, ni wame peoeracãhña. Mʉsa poari yehseye poari wahagʉ̃ ye masiedare mʉsa. Ti poarire ñiñe wahagʉ̃ gʉ̃hʉre ye masiedare mʉsa. Sa ye masiena “Yʉhʉ dapu mehna poto nii niaja”, ni wame peoeracãhña. \v 37 “Yenatja”, nina wame peoro marieno ohõ saha dihita tire niducuya. “Yesi”, nina gʉ̃hʉ wame peoro marieno niducuya. Mʉsa wame peo nina, watĩno ñariquiro dutiro saha yena niaga, ni yahuahye Jesu. \s1 Tiquina cahme ihña tuhtiyere yahuahye Jesu \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 Ohõ saha ni yahu nemoahye Jesu: \p —‍Panopʉ ohõ saha tiquina ni yahurire tʉhori jimedi mʉsa. “Mʉhʉre apequiro mʉhʉ capeare tiquiro quẽ tihãriro sahata mʉhʉ gʉ̃hʉ tiquirore quẽ tihã cahmeña. Mʉhʉ upiriare tiquiro quẽ nuhariro saha mʉhʉ gʉ̃hʉ quẽ nuha cahmeña”, tiquina nidire tʉhori ijimedi mʉsa. \v 39 Tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno ahri pehere yahu nemoutja mʉsare. Mʉhʉre ñano yeriquirore sa ihña cãhña. Ihcã pehe mʉhʉ wahsupure tiquiro quẽgʉ̃, ape sie gʉ̃hʉre quẽ dutiya tiquirore. \v 40 Apequiro buhiri dahre dutiriquirore mʉhʉre tiquiro yahusãgʉ̃, dutiriquiro pehe mʉhʉ camisare mʉhʉre yahusãriquirore oho dutiboaga. Tiquiro oho dutigʉ̃, tiquirore ohoya. Mʉhʉ bui cjã suhtiro gʉ̃hʉre oho nemoña tiquirore. \v 41 Apequiro surara apee borore ihcã kilómetro mʉhʉre tiquiro nea basa dutigʉ̃, ape kilómetrore waha nemoña tja. \v 42 Mʉhʉre sinidiquirore ohoya. Sa yegʉ apequiro mʉhʉre waso dutigʉ̃ wasoya tiquirore, ni yahuahye Jesu. \s1 Mʉsare ihña tuhtiyequinare cahĩña \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 Ohõ saha ni yahu nemoahye Jesu: \p —‍Masa ohõ saha nine: “Mʉsa mehna cjẽnare cahĩña. Sa yena mʉsare ihña tuhtiyequinare ihña tuhti cahmeña tja”, tiquina nidire tʉhori jimedi mʉsa. \v 44 Tiquina yahuri yʉhdʉo cjũno ahri pehere yahu nemoutja mʉsare: Mʉsare ihña tuhtiyequinare cahĩña. Mʉsare ñano yeyequinare tiquina ye ijiatire Cohãcjʉ̃re sini basaya. \v 45 Mʉsa sa yena mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no pohna ijire mʉsa. Cohãcjʉ̃ pehe ihcãno saha yere masare. Ñañequina gʉ̃hʉre quehnoañequina gʉ̃hʉre asʉ̃ asigʉ̃ yere tiquiro. Sa yero Cohãcjʉ̃ dutiyere yeyequina gʉ̃hʉre, yeeyequina gʉ̃hʉre acoro ahtagʉ̃ yere tiquiro. Masare ihcãno saha tiquiro yeriro sahata mʉsa gʉ̃hʉ yeya. \v 46 Mʉsare cahĩñequina dihitare mʉsa cahĩgʉ̃ ti ne dʉhseati ijierare. Wapa ne cohteyequina gʉ̃hʉ sata yere. Sa yena ijipihtiyequinare cahĩña. \v 47 Mʉsa acaye dihitare mʉsa quehnoano piti cagʉ̃ ti ne dʉhseati ijierare. Cohãcjʉ̃re masieñequina gʉ̃hʉ sata yere. Sa yena ijipihtiyequinare quehnoano piti caya. \v 48 Ñañe mariena ijiya mʉsa. Mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro ñañe marieniquiro tiquiro ijiro sahata mʉsa gʉ̃hʉ ñañe mariena ijiya, ni yahuahye Jesu. \c 6 \s1 Quehnoañe yeyere yahuahye Jesu \p \v 1 Pari turi tiquiro yahu nemoahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ ye ijiatire quehnoañene yena, tire masare “Ohõ saha ijigʉ ijiaja yʉhʉ”, ni ye ihñoedacãhña apequinare. Mʉsa sa ni ye ihñori buhiri quehnoañene mʉsa yeri dʉhseati ijierare. Sa yero Cohãcjʉ̃ ʉhmʉse cjʉ̃no quehnoañene mʉsa yeri wapa mʉsare ohosi. \v 2 Sa yena pejecʉoyequinare yedohona, tire masare ye ihñoedacãhña. Masa tiquina ihñenopʉ yedohoya tiquinare. Sata ihquẽquina ye ihñore mahapʉ ijiyequinare, judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ ijiyequina gʉ̃hʉre. Tiquina mari ihñono dihita quehnoano iji mehoñequina ijire. Sa ye ihñore tiquina, “Quehnoañequina ijire ahriquina”, masare ni ihña dutiye. Tiquina sa ni ihñagʉ̃ sa ye ihñoñequina pehe bucue tuhasari. “Quehnoañequina ijire”, ni masa tiquina ño peogʉ̃ bucue tuhasari tiquina. Sa yero Cohãcjʉ̃ pehe ne bucue nemogʉ̃ yesi tiquinare. \v 3 Sa yena pejecʉoyequinare yedohona, masa tiquina ihñenopʉ yedohoya tiquinare. Mʉsa mehna cjẽna mehna ijina tiquina ihñeno pejecʉoyequinare yedohoya. \v 4 Masa tiquina ihñenopʉ mʉsa yedohoepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ pehe ihñare. Sa ihñano mʉsa sa yeri wapa ohorota mʉsare, ni yahuahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃re siniñene yahuahye Jesu \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 Pari turi tiquiro yahu nemoahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re sinina, masa ihñono dihita quehnoano iji mehoñequina yero saha yeracãhña mʉsa. Judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ ducu, mahapʉ gʉ̃hʉre ducu, Cohãcjʉ̃re sini ihñore tiquina masare. Sa sini ihñoñe poto masa tiquina ño peoye mehna tiquina bucue tuhasari. \v 6 Cohãcjʉ̃re sinigʉ tagʉ, mʉhʉ ya tucũpʉ biha sajãña. Biha sajã, mari Pacʉ ihñamehneniquirore siniña. Mʉsa sa yegʉ̃ masa marienopʉ mʉsa siniepegʉ̃ta mari Pacʉ mʉsare tʉhorota. Sa tʉhoro mʉsare quehnoano yerota tiquiro. \p \v 7 ’Sa yena Cohãcjʉ̃re sinina, tʉhoturo marieno mʉsa sinidireta pari turi sini majare tojoeracãhña. Ohõ sahata yere Cohãcjʉ̃re masieñequina. “Peye tahari ihcãno saha ʉsã sinigʉ̃ Cohãcjʉ̃ ʉsãre tʉhorota”, ni tʉhotumene tiquina. \v 8 Tiquina yero saha yeracãhña mʉsa. Mʉsa siniato pano mari Pacʉ mʉsa cahmeñene masi tuhasare. \v 9 Sa yena ohõ saha ni siniña mʉsa Cohãcjʉ̃re: \q1 Ʉsã Pacʉ, ʉhmʉse cjʉ̃ mʉhʉ quehnoagʉ sa ijiducure. \q1 \v 10 Yojopʉre ijipihtiyequina pʉhto ijiya. Ʉhmʉsepʉ mʉhʉ dutiro sahata tiquina yeriro sahata ahri yehpa cjẽna gʉ̃hʉ yeahro. \q1 \v 11 Sa yegʉ decoripe ʉsã ihyatire ohoducuya ʉsãre. \q1 \v 12 Apequina ʉsãre tiquina ñano yerire ʉsã boaja. Sa yegʉ mʉhʉ gʉ̃hʉ ʉsã ñano yerire boya. \q1 \v 13 Sa yegʉ ʉsã ñañene ye duagʉ̃ ʉsã tutuaro cahmegʉ̃ ihñagʉ̃ tire ʉsãre ye dutiegʉta. Sa yegʉ ʉsãre ʉsã ñañene yeragʉ̃ yeya. \q1 Mʉhʉ ʉsã pʉhto tutuagʉ sa ijiducugʉta. Ijipihtiyequina mʉhʉre sa ño peoducuahro, ni siniña Cohãcjʉ̃re. \p \v 14 ’Apequina mʉsare tiquina ñano yerire mʉsa bogʉ̃ ihñano, mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no gʉ̃hʉ mʉsa ñano yerire borota. \v 15 Sa boeperota apequina mʉsare tiquina ñano yerire mʉsa boaeragʉ̃ mari Pacʉ gʉ̃hʉ mʉsa ñano yerire bosi, ni yahuahye Jesu. \s1 Sijiyere buheahye Jesu \p \v 16 Sa yero tiquiro tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re ño peona tana sijina bʉjʉa witiyequina yero saha ye ihñoedacãhña. Sata yere masa ihñono dihita quehnoano iji mehoñequina. Tiquina wʉhdoa paca bʉjʉa witiyequina yero saha ijire. Tiquina sa ijiyequina ijigʉ̃ tiquina sijigʉ̃ ihña masine masa. Ijirota mʉsare nii niaja. Masa tiquinare ño peogʉ̃ cahmene tiquina. Sa yeye tiquinare tiquina ño peogʉ̃ ihñañe bucue tuhasari. Cohãcjʉ̃ pehe tiquirore tiquina ño peori wapa tiquinare bucuegʉ̃ yesi. Sa yena tiquina yero saha ye ihñoedacãhña mʉsa. \v 17 Mʉsa sijina, mʉsa poarire aco mehna wa peo wʉhapo peoya. Sa yena mʉsa wʉhdoa pacare coseya. \v 18 Mʉsa sa yegʉ̃ mʉsa sijigʉ̃ ihña masisi masa. Cohãcjʉ̃ dihita mʉsa sijiyere ihña masinota. Mʉsa sehsaro mʉsa ijigʉ̃ tiquiro mʉsa mehna sa ijiducure. Sa ihñano tiquiro mʉsare quehnoano yerota tiquirore mʉsa ño peori wapa, ni yahuahye Jesu. \s1 Ʉhmʉse cjẽne cʉo dutiahye Jesu \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 Sa yero tiquiro yahu nemoahye: \p —‍Ahri yehpa cjẽne ne cahmecoedacãhña. Ohõ cjẽ ahbaa wahaboaga. Ti ahbaeragʉ̃ yaqueriquiro neboaga tire. Tiquiro yaqueragʉ̃ mecasia tʉaboaga. Sa yero ahri yehpa cjẽ butiaro cuarĩne. Sa yena ahri yehpa cjẽne tutuaro cahmedacãhña. \v 20 Ʉhmʉse cjẽ pehere cahmeña mʉsa. Ʉhmʉse cjẽne mecasia tʉa masiedare. Topʉ mʉsa cʉoye ne ahbaerare. Topʉre yaqueriquiro ne masiedare. Sa yena ʉhmʉse cjẽne cahmeña mʉsa. \v 21 Topʉ mʉsa cʉoye ijigʉ̃, ʉhmʉse cjẽne Cohãcjʉ̃ yere tutuaro wacũre mʉsa, ni yahuahye Jesu. \s1 Masa tiquina tʉhoturo sahata yere \r (Lc 11.34-36) \p \v 22 Sa yero ohõ saha ni yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Sihãria quehnoano buhriogʉ̃ mari quehnoano ihña masino sahata quehnoañene tʉhotuye mehna quehnoano ye masinata mʉsa. Mʉsa tʉhoturo sahata yere mʉsa. Quehnoañene tʉhotuna quehnoano yere mʉsa. \v 23 Quehnoañene tʉhotuerana ñañene yere mʉsa. Mʉsa ñañe dihitare mʉsa tʉhotuducugʉ̃ ti ñañe pehe ña yʉhdʉye ijire, ni yahuahye Jesu. \s1 Niñerure cahĩñequina, Cohãcjʉ̃ pehere cahĩedare \r (Lc 16.13) \p \v 24 Sa yero tiquiro yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Ihcãquiro Cohãcjʉ̃ pehere wacũno, tutua yʉhdʉaro niñeru pehere wacũedare. Niñeru pehere tutua yʉhdʉaro wacũno Cohãcjʉ̃ pehere wacũedare. Niñeru dihitare cahmediquiro ijiro Cohãcjʉ̃re bucuegʉ̃ yerare. Cohãcjʉ̃ gʉ̃hʉre, niñeru gʉ̃hʉre pʉarore cahme yʉhdʉdʉcaro basioerare mʉsare. \s1 Cohãcjʉ̃ tiquiro pohnene ihña ihbore \r (Lc 12.22-31) \p \v 25 ’Sa yegʉ ahrire mʉsare nii niaja: Mʉsa ihyayere, sihniñene, suhti gʉ̃hʉre pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. Mʉsare bajumehneno ihyayere ihyatina dihitare suhti sañatina dihitare Cohãcjʉ̃ yerari mʉsare. \v 26 Minicjʉa parire Cohãcjʉ̃ tiquiro ihña ihboyere masiña mʉsa. Tiquina weseri marieñequina ijire. Sa yeye ihyayere tiquina ihboye wʉhʉse tiquinare mariedare. Mari Pacʉ pehe tiquinare tiquina ihyatire ohore. Minicjʉa yʉhdʉoro mʉsa pehere cahĩne Cohãcjʉ̃. Sa yero mʉsa gʉ̃hʉre ihña ihborota tiquiro. \v 27 Pajiro mʉsa tʉhotuye mehna ti mʉsare ihcã hora cati nemogʉ̃ yerare. Sa yero mʉsa pajiro tʉhotuye dʉhseati ijierare. \p \v 28 ’Sa yena mʉsa suhti sañatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. Nʉcʉ cjẽ cohori ti cohoyere tʉhotuya. Ti cohori ti basi suhtire yerare. Sa yerapeta ti cohori quehnoañe suhti yero saha quehnoañe cohori bajure. \v 29 Salomo mʉnano quehnoañe suhtire sañariquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta ti cohori pehe tiquiro yʉhdʉoro quehnoa yʉhdʉaye cohori waro ijire. \v 30 Cohorire quehnoañe cohori yere Cohãcjʉ̃ pehe. Ti cohori pehe meheñe decorigã ijiducu ñai bora dijiaa wahare. Mehenogã iji, ape decopʉ pecapʉ ʉjʉ̃a wahare. Sa ijiepegʉ̃ta cohorire quehnoañe cohori ijigʉ̃ yere Cohãcjʉ̃. Sa yero Cohãcjʉ̃ cohorire tiquiro quehnoañe cohori tiquiro yeriro yʉhdʉoro mʉsa gʉ̃hʉre quehnoano yerota. Suhtire ohorota. Cohãcjʉ̃re mehenogã wacũ tutuare mʉsa. \v 31 Sa yena mʉsa ihyatire, mʉsa sihniatire, mʉsa suhti sañatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. \v 32 Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina pehe tire sa macaducuye nine. Mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no ijipihtiye mʉsa cahmeñene masine. Tiquiro sa masigʉ̃ pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. \v 33 Cohãcjʉ̃ mʉsa pʉhtoro tiquiro ijiatore cahme mʉhtaña mʉsa. Ijipihtiye apee boro yʉhdʉoro tiquirore cahmeña mʉsa. Quehnoañene tiquiro ye dutiye gʉ̃hʉre cahmeña. Mʉsa sa yeri bato Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa cahmeñe dʉhsagʉ̃ ohorota. \v 34 Sa yena ñamiapʉre mʉsa dʉhse wahatore pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. Ñamiare mʉsa ñano yʉhdʉgʉ̃ Cohãcjʉ̃ yedohorota mʉsare. Miare mʉsa ñano yʉhdʉato iji tuhasare. Sa yena mia cjẽ dihitare tʉhotuya. Ape deco cjẽne pajiro bʉjʉa witi tʉhotu nemoedacãhña. Cohãcjʉ̃ pehe mʉsare yedohorota, ni yahuahye Jesu. \c 7 \s1 Apequinare “Ñañequina ijire”, niedacãhña \r (Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 Sa yero tiquiro tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Apequinare “Ñañequina ijire”, niedacãhña mʉsa. Mʉsa sa niedagʉ̃ Cohãcjʉ̃ mʉsare “Ñana ijire”, nisi. \v 2 Apequinare “Quehnoano yerare”, mʉsa ni ihñano sahata Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa gʉ̃hʉre sata ni ihñanota. \v 3 Mari queoye mehna mari buhegʉ̃ ohõ saha yena ijire mʉsa. Mʉsa acayʉro tiquiro capeapʉ meheni pohcarogã sajãgʉ̃ ti pohcarogãre quehnoano ihñare mʉsa. Mʉsa ya capea pehere pajiri pjĩ ijiepegʉ̃ta ti pjĩne ne ihñedare mʉsa. Meheni pohcarogãre mʉsa ihñano saha mʉsa acayʉro tiquiro ñano yeye pehere quehnoano ihñare mʉsa. Mʉsa basi mʉsa ñañene tutuaro yepenata tire masiedare mʉsa, pajiri pjĩne mʉsa ihñeno saha. ¿Dʉhse ijiro boro sa ijiajari mʉsa? \v 4 Ohõ saha nibona ijire mʉsa: “Yʉhʉ acayʉ, ñañene yei nine mʉhʉ. Sa yegʉ tire duhuya”, nibona ijire mʉsa. Sa nibona ijiepenata pajiro ñañene yere mʉsa. ¿Dʉhsena mʉsa ñañene yepenata tire masiedajari mʉsa? \v 5 Masa tiquina ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa sa yena. Pajiri pjĩne mʉsa capeapʉ ijiri pjĩne mʉsa ne mʉhtaboriro sahata mʉsa ñano yeye pehere duhu mʉhtaña. Mʉsa sa yeri bato mʉsa acayʉro tiquiro ñano yeyere duhugʉ̃ ye masiboaga, meheni pohcarogãre mʉsa neboriro sahata. \p \v 6 ’Diayea yero saha ijiyequina, yesea yero saha ijiyequina gʉ̃hʉ ñañequina Cohãcjʉ̃ yere quehnoa yʉhdʉyere tiquina ño peoerare. Tiquina pehere yahueracãhña. “Tiquina bʉjʉpe, ñano niari”, nina, yahueracãhña tiquinare, ni yahuahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃re mari siniñene yahuahye Jesu \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7 Sa yero tiquiro tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re siniña mʉsa. Sinina mʉsa nenata. Mʉsa sinidire bocanata. Tiquirore sa siniducuya mʉsa. Mʉsa sa yegʉ̃ tiquiro mʉsare ohorota. \v 8 Ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃re siniñequina neeta. Sa yeye tiquina sinidire bocaeta. Sa yero ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃re sa siniducuyequinare tiquiro tiquinare ohorota. \p \v 9 ’¿Mʉsa pohna pãgãre mʉsare tiquina sinigʉ̃ ʉtã pehere ohoboagari mʉsa tiquinare? Ne ohosi. \v 10 ¿Mʉsa pohna wahire mʉsare tiquina sinigʉ̃ aña pehere ohoboagari mʉsa tiquinare? Ne ohosi. \v 11 Mʉsa ñana ijiepenata mʉsa pohnare quehnoañene ohoe tiri mʉsa. Sa yero Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa yʉhdʉoro quehnoañene ohore mʉsare tiquiro pohnare tiquirore sininare. Mʉsa pohnare mʉsa ohoriro yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ pehe tiquiro pohnene ohore. \p \v 12 ’Apequina mʉsare tiquina quehnoano yegʉ̃ cahmene mʉsa. Tiquinare mʉsa quehnoano yegʉ̃ cahmeno sahata quehnoano yeya tiquina gʉ̃hʉre. Tiquina quehnoano yerapegʉ̃ta mʉsa pehe tiquinare quehnoano yeya. Sata ye dutire Cohãcjʉ̃ dutiye Moisere tiquiro cũripʉ, Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ojoari gʉ̃hʉ, ni yahuahye Jesu. \s1 Meheni sopecahagã quitire yahuahye Jesu \r (Lc 13.24) \p \v 13 Sa yero tiquiro yahu nemoahye tiquinare. \p —‍Ʉhmʉsepʉ Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha duana tiquiro yere yero cahmene mʉsare. Sa yena tiquiro yere sa ye macaedacãno cahmene. Meheni sopecahagãpʉ mʉsa sajã duagʉ̃ mijorĩne. Sata mijorĩne Cohãcjʉ̃ cahapʉ mʉsa waha duagʉ̃. Pecapʉ masa tiquina wahagʉ̃ mijoedare. Pajiri sopecahapʉ mari sajãgʉ̃ mijoedare. Ti sopecahapʉ masa tiquina sajãboro saha pecapʉ masa tiquina wahagʉ̃ mijoedare. Sa yeye peyequina masa topʉ wahaye nine. \v 14 Cohãcjʉ̃ cahapʉ mʉsa waha duagʉ̃ mijorĩne. Meheñequinagã masa topʉ wahaeta. Topʉ wahayequina ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna ijiducueta, ni yahuahye Jesu. \s1 Yucʉgʉ dʉcare masina, tʉ padʉ́ gʉ̃hʉre masine mʉsa \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 Sa yero tiquiro yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Quehnoano yeya. “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtana ijiaja”, ni mehoñequinare tʉhoeracãhña mʉsa. Tiquina oveja yero saha usueyequina saha bajumene. Tiquina tʉhotuyepʉ ñañequina ijire tiquina. \v 16 Tiquina ñano yegʉ̃ ihñana, ñañequina tiquina ijigʉ̃ masinata mʉsa. Tiquina quehnoano yegʉ̃ ihñana quehnoañequina tiquina ijigʉ̃ masinata mʉsa. Pota bʉcʉgʉ ʉhse tõhorine dʉca tierare. Potagʉ higuera pacare dʉca tierare. \v 17 Quehnoadʉ yucʉgʉ quehnoañene dʉca tire. Ñadʉ pehe ñañene dʉca tire. \v 18 Quehnoadʉ yucʉgʉ ñañene ne dʉca tierare. Sa yero ñadʉ quehnoañene dʉca tierare. \v 19 Quehnoañene dʉca tieye cjʉre dʉte cohã cã, pecapʉ ʉjʉ̃anota. Sata yerota Cohãcjʉ̃ tiquiro cahmeñene yerariquinare. \v 20 Sa yena “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtana ijiaja”, ni mehoñequinare ohõ saha masinata. Tiquina yerire ihñana, tiquina ni mehoñequina ijigʉ̃ masinata, ni yahuahye Jesu. \s1 “Mʉsare ne masiedaja”, ninota Cohãcjʉ̃ peyequina masare \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 Sa yero tiquiro yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Peyequina yʉhʉre “Pʉhto” niñequina ijiepeta ʉhmʉse cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre wahasi tiquina. Yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro cahmeñene yeyequina dihita tiquiro pʉhtoro ijiropʉre wahaeta. \v 22 Decori pihtigʉ̃pʉre peyequina masa ohõ saha nieta yʉhʉre: “Pʉhto, mʉhʉ yere ʉsã buhei. Mʉhʉ wame mehna watĩare cohãʉ. Sa yena mʉhʉ tutuaye mehna peye bajumehneñene yei ʉsã”, yʉhʉre niñequina ijieta. \v 23 Ohõ saha yʉhtiitja tiquinare: “Mʉsare ne masiedaja. Ñañene yena ijire mʉsa. Yʉhʉ cahapʉ ahtaeracãhña”, niitja yʉhʉ tiquinare, ni yahuahye Jesu. \s1 Pʉa wʉhʉ yeyequina quitire yahuahye Jesu \r (Mr 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 Sa yero tiquiro yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Sa ye ijipihtiyequina ahri yʉhʉ buherire tʉhoriquina yʉhʉ dutiyere yeyequina, quehnoano tʉho masiniquiro wʉhʉ dahreriquiro yero saha ijire tiquina. Tiquiro pehe ʉhcʉãñe coperi sehe, wʉhʉre doco dʉcahye. \v 25 Ti wʉhʉre peho tuhasari bato acoro tutuaro ahta, dia mini yʉhdʉa waha, tutuaro wihnono wẽahye. Sa ti tutuaro wẽpegʉ̃ta ti wʉhʉ ʉhcʉãno tiquiro docori wʉhʉ ijiro ne waha sa queherahye. \v 26 Sa yeye ijipihtiyequina yʉhʉ buherire tʉhoepeta yʉhʉ dutiyere yerariquina, tʉho masieniquiro wʉhʉ dahreriquiro yero saha ijire. Tiquiro pehe ti wʉhʉre padʉro buigã doco, quehnoano ye dʉcaerahye. \v 27 Ti wʉhʉre peho tuhasari bato, acoro tutuaro ahta, dia mini yʉhdʉa waha, wihnono tutuaro wẽahye. Sa tutuaro wẽno ti wʉhʉ pehere wẽdoque cũ cãhye. Sa yero ti wʉhʉ tutuaro bora sa quehea wahahye, ni yahuahye Jesu. \p \v 28 Tiquiro sa ni buhegʉ̃ tʉhoye, tʉho maria wahahye masa. \v 29 “Tiquiro potota pʉhtoro ijire. Sa yero quehnoano masi pehoriquiro ijiro marine buhere tiquiro. Mari judio masare buheyequina yero saha buherare”, ni tʉhotuahye tiquina. \c 8 \s1 Jesu cami bʉcʉ mʉna wihirore yʉhdʉa wahagʉ̃ yeahye \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Jesu cʉnʉpʉ buhe dujiriquiro dijiaa wahahye. Tiquiro dijiagʉ̃ ihñañe masa peyequina tiquiro bato wahahye. \v 2 Tiquiro sa wahagʉ̃ ihcãquiro cami bʉcʉ mʉna wihiro tiquirore piti ca, dʉsepe curi mehna quehe sa, tiquirore siniahye. \p —‍Pʉhto, mʉhʉ yʉhʉre yʉhdʉo duagʉ yʉhdʉoya, niahye. \p \v 3 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro tiquiro omoca mehna Jesu tiquirore ña peoahye. \p —‍Tire ye duaja. Mʉhʉre yʉhdʉgʉ̃ yeitja, niahye Jesu tiquirore. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta cami bʉcʉ mʉna yatia wahahye. \v 4 Sa ni tuhasa Jesu tiquirore niahye tja: \p —‍Yʉhʉ mʉhʉre ohõ saha yerire ne apequinare yahueracãhña. Mʉhʉ pagʉre quehnoari pagʉ waharire pahire ihñogʉ wahaya. Moisere Cohãcjʉ̃ tiquiro cũriro sahata pahire minicjʉare ohoya mʉhʉ yʉhdʉrire masa ijipihtiyequina tiquina masino quehnoano, niahye Jesu. \s1 Surara pʉhtoro tiquiro cahacjʉ̃no dohatigʉ̃ Jesu yʉhdʉoahye tiquirore \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Sa ye Jesu Capernau wame tiri macapʉ tiquiro esagʉ̃ cien surara pʉhtoro tiquiro cahapʉ esa, tiquirore tutuaro ohõ saha ni sinidi: \p \v 6 —‍Pʉhto, yʉhʉ cahacjʉ̃no ne pagʉ tutueriquiro waha masiedaro tiquirore tutuaro purĩgʉ̃ ya wʉhʉpʉ cuñari tiquiro, nidi tiquiro Jesure. \p \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃, \p —‍Aʉ, tiquiro dohatiyere yʉhdʉogʉ wahaʉtja, nidi Jesu. \p Tiquiro sa nigʉ̃ ohõ saha nidi surara pʉhtoro: \p \v 8-9 —‍Pʉhto, quehnoanota. Wahaegʉta. Yʉhʉ yʉhdʉoro quehnoa yʉhdʉagʉ ijire mʉhʉ. Ya wʉhʉpʉ mʉhʉre sajã ta dutibogʉ ijieraja yʉhʉ. Mʉhʉ masiñe mehna yʉhdʉoya tiquirore. Mʉhʉ sa yegʉ̃ yʉhʉ cahacjʉ̃no quehnoa waharota. Yʉhʉre yʉhʉ bui ijiyequina apequina pʉhtoa dutire. Yʉhʉ gʉ̃hʉ surarare dutiaja. Ihcãquirore “Wahaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro wahare. Apequirore “Ahtaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro ahtare. Yʉhʉ cahacjʉ̃nore “Ahrire yeya”, yʉhʉ nigʉ̃ tire yere. Mʉhʉ gʉ̃hʉ dutigʉta ijire. Sa yero mʉhʉ dutiro sahata tiquiro dohatiriquiro yʉhdʉrota, nidi tiquiro. \p \v 10 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉho maria waharo, peyequina masa tiquiro mehna ijiyequinare ohõ saha nidi Jesu: \p —‍Ijirota mʉsare niita niaja. Ahriquiro surara pʉhtoro Israe masʉno ijieriquiro Cohãcjʉ̃re tutuaro wacũ tutuare. Tiquiro cahacjʉ̃nore yʉhʉ yʉhdʉgʉ̃ yeatire masi tuhasare. Ne Israe masare ahriquiro yero saha ijiyequinare ihñedaga yʉhʉ. \v 11 Mʉsare niita niaja. Peyequina ahriquiro yero saha Cohãcjʉ̃re wacũ tutuayequina ijipihtiro cjẽna gʉ̃hʉ ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro tiquiro ijiropʉ esa, topʉ ijiyequina mehna ihyaeta. Abrahã, Isaac, Jacob mehna ihyaeta tiquina. \fig |src="CN01702B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 8.11" \fig* \v 12 Masa apequina pehe Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ wahaboriquina tiquina ijiepegʉ̃ta ñanopʉ nahitianopʉ cohã cãnota tiquinare. Topʉ tiquiro cohãriquina tutuaro uti, bʉjʉa witiye mehna bahque dihoeta, ni yahuri Jesu. \p \v 13 Tire sa ni tuhasa, surara pʉhtorore nidi. \p —‍Tojoahya mʉhʉ ya wʉhʉpʉ. Mʉhʉ cahacjʉ̃no yʉhdʉrota. “Potota yʉhdʉrota”, ni mʉhʉ tʉhoturiro sahata yʉhdʉrota, nidi Jesu. \p Sa nigʉ̃ta tiquiro cahacjʉ̃no pehe quehnoa wahari. \s1 Pedro mareonore dohatiricorore yʉhdʉoahye Jesu \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Sa ye Jesu Pedro ya wʉhʉpʉ esa, Pedro mareono dohatigʉ̃ ihñahye tiquiro. Ujuaye tigʉ̃ cuñahye ticoro. \v 15 Ticoro sa ijigʉ̃ ihñano ticoro omocare ña peoahye. Tiquiro sa ña peogʉ̃ta ujuaye surua wahahye. Surugʉ̃ tʉhoturo ticoro pehe wahcãdʉca, tiquinare ihyayere peoahye. \s1 Jesu peyequina dohatiyequinare yʉhdʉoahye \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Sa ye ñamicahapʉ peyequina watĩare cʉoyequinare masa ne wihiahye Jesu cahapʉ. Tiquina sa ne wihigʉ̃ ihñano ihcã tahata tiquiro waha dutigʉ̃ watĩa wahaa wahahye. Sa yero ijipihtiyequina dohatiyequina tiquina ne sariquinare yʉhdʉo pehoahye Jesu. \v 17 Sata yeahye tiquiro panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia tiquiro nidiro sahata. Ohõ saha ni ojoahye: “Mari dohatiyere yʉhdʉo cãnota tiquiro. Mari duti tiyere cohã cãnota”, ni ojoahye Isaia Jesure. \s1 Ihquẽquina Jesu mehna waha duamahye \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Ape taha Jesu peyequina masa tiquiro cahapʉ tiquina ijigʉ̃ ihñano, ohõ saha nidi. \p —‍Ape sie pahrẽpʉ isa pehãʉhna, nidi. \p \v 19 Sa ʉsã pehãto pano mari judio masare buheriquiro Jesu cahapʉ esa, ohõ saha nidi: \p —‍Buhegʉ, mʉhʉ mehna waha duaja noho mʉhʉ waharopʉ, nidi. \p \v 20 Jesu ohõ saha ni yʉhtiri: \p —‍Ihquẽquina nʉcʉ cjẽna wahiquina tiquina coperi cʉore. Minicjʉa gʉ̃hʉ tiquina suhti cʉore. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ pehe yʉhʉ carĩni wʉhʉ cʉoeraja, ni yʉhtiri Jesu. \p \v 21 Sa ye apequiro Jesu buheriquiro ohõ saha nidi: \p —‍Pʉhto, yʉhʉ pacʉ tiquiro yariagʉ̃ yarĩgʉtja. Sa ya tuhasagʉ pũrita mʉhʉ mehna wahagʉtja, nidi tiquiro Jesure. \p \v 22 Jesu yʉhtiri: \p —‍Yʉhʉre cahmeeñequina yariariquina yero saha ijire. Tiquina pehe yariariquinare yaahro. Sa yegʉ mʉhʉ pehe yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiacjʉ ahtaya, nidi tiquiro. \s1 Jesu wihnonore yʉsʉ dutiahye \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Sa ni tuhasa yucʉsapʉ sajãri. Sa yena ʉsã tiquiro buhena gʉ̃hʉ tiquiro mehna waha, sajãʉ. \v 24 Ti ditarapʉ ʉsã pehãgʉ̃ waro wihnono tutuaro wẽdi. Sa yero pahcõri yucʉsare quẽ mio cãmedi. Sa wihnono wẽpegʉ̃ta Jesu pehe carĩno nidi. \v 25 Sa wahagʉ̃ ihñana ʉsã tiquirore wahcõu. Wahcõ ohõ saha nii: \p —‍Pʉhto, yʉhdʉoya. Mari minina tana niajʉ́, nii ʉsã. \p \v 26 Ʉsã sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiri: \p —‍¿Dʉhsena cue maca cãri mʉsa? Yʉhʉre wacũ tutuerare mʉsa, nidi Jesu ʉsãre. \p Sa ninota wahcãdʉca sa, wihnonore pahcõri gʉ̃hʉre “Yʉsʉahya”, nidi. Tiquiro sa nigʉ̃ wihnono yʉhdʉa wahari. Sa ye pahcõri gʉ̃hʉ yʉsʉ dijiaa wahari. \v 27 Tiquiro sa yegʉ̃ ihña acʉana, ohõ saha nii ʉsã: \p —‍¿Yohou, dʉhse ijiriquiro boro masʉno ijiajari ahriquiro? Ahri wihnono, pahcõri gʉ̃hʉ tiquiro dutigʉ̃ yʉhdʉdʉcaerare tiquirore, nii ʉsã. \s1 Watĩa cʉoyequinare watĩare cohãhye Jesu \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 To bato pehã sa, Gadara cjẽna ya yehpapʉ esaʉ. Topʉ ʉsã esagʉ̃ pʉaro ʉmʉa masa coperi cahapʉ ijiyequina Jesure piti cari. Tiquina watĩare cʉoyequina cuayequina ijiri. Sa yero topʉ masa tiquina wahamehneno ijiri. \v 29 Tiquirore piti ca, sañuducuri: \p —‍¿Mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉ dʉhse yegʉ ahtajari mʉhʉ ʉsã cahapʉre? ¿Ʉsãre Cohãcjʉ̃ tiquiro buhiri dahreati pje ijierapegʉ̃ta ʉsãre buhiri dahrei ahtaʉ niajari mʉhʉ? ni sañuducuri tiquina. \p \v 30 Tiquina cahapʉ peyequina yesea maca ihyaye nidi. \v 31 Tiquinare ihñañe, watĩa ohõ saha nidi Jesure: \p —‍Ʉsãre cohãgʉ sisequina cahapʉ waha dutiya ʉsãre. Tiquina mehna iji dutiya ʉsãre, ni sinidi watĩa Jesure. \p \v 32 —‍Aʉ, wahaya, nidi Jesu. \p Tiquiro sa nigʉ̃ watĩa pʉaro masa mehna ijiriquina waha, yesea cahapʉ esari. Tiquina mehna tiquina ijigʉ̃ta yesea pari, pari cjʉ̃pʉ oma maa buha, ditarapʉ bora ñojoa, mini yaria pihtia wahari. \p \v 33 Tiquina sa wahagʉ̃ ihñañe yeseare ihña ihboyequina pehe cuea waha, oma maa cãa wahari. Macapʉ esa, yesea tiquina minidire yahu site pehoahye. Watĩare cʉoriquinare Jesu watĩare tiquinapʉre ijiriquinare cohã wiori gʉ̃hʉre yahu pehoahye tiquina. \v 34 Sa tiquina yahu siteri bato ti maca cjẽna ijipihtiyequina Jesure ihñañe ahtari. Sa ye tiquirore ihñañe, tutuaro mehna waha dutiri tiquirore. \c 9 \s1 Tini masieniquirore yʉhdʉoahye Jesu \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 Sa ye Jesu yucʉsapʉ sajã, ditarapʉ pehã, tiquiro masari macapʉ esahye. \v 2 Topʉ apequina tini masieniquirore tiquiro cuñari cahsero mehna yo wʉa wihiahye Jesu cahapʉ. “Jesu ahriquirore dohatiyere yʉhdʉgʉ̃ yerota”, ni tʉhotuahye tiquina. Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ masino dohatiriquirore ohõ saha niahye Jesu: \p —‍Bucueya mʉhʉ. Mʉhʉ ñañe yeyere cohã tuhasaʉ yʉhʉ, niahye tiquiro. \p \v 3 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye ihquẽquina mari judio masare buheyequina ohõ saha ni tʉhotumahye. “Ahriquiro ihyo ijiriquiro sa nino ‘Cohãcjʉ̃ ijiaja’, nino nine. Sa nino Cohãcjʉ̃re ñano nino nine”, ni tʉhotumahye tiquina. \v 4 Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ masino, ohõ saha niahye Jesu: \p —‍¿Dʉhsena sa ñano tʉhotuajari mʉsa? \v 5 “Mʉhʉ ñañe yeyere cohã tuhasaja”, yʉhʉ nigʉ̃ “Ni mehogʉ ijire”, nine mʉsa quehnoano masiedapenata. “Wahcãdʉca, wahaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro tinigʉ̃ ihñana, yʉhʉ nidi poto ijigʉ̃ duita mʉsa masinata. \v 6 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ masa tiquina ñañe yeyere cohã masiaja yʉhʉ. Masa tiquina ñañe yeyere cohãcjʉre cũri Cohãcjʉ̃ yʉhʉre. Yʉhʉ sa cohãrire mʉsa masiato saha ohõ sahata ye ihñoutja mʉsa ihñatire, niahye Jesu. \p Sa ni tuhasa tini masieniquirore ohõ saha niahye: \p —‍Wahcãdʉcaya. Mʉhʉ cuñari cahserore ne cãhña mʉhʉ ya wʉhʉpʉ, niahye tiquirore. \p \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro tini masieniquiro wahcãdʉca sa, tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoa wahahye. \v 8 Sa wahagʉ̃ ihñañe masa cueahye. Sa ye Jesure Cohãcjʉ̃ tiquiro tutuayere tiquiro ohogʉ̃ ihñañe masa Cohãcjʉ̃re ño peo, quehnoano yahuducuahye. \s1 Jesu Mateore pijiahye \r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Tiquina sa yeri bato Jesu topʉ ijiriquiro ahta, yʉhʉre Mateore boca sari. Pʉhtoa ye ijiatire masare wapa ne cohtegʉ ijimi. Sa yegʉ ti pjere yʉhʉ dahrari tucũpʉ dujii. Topʉ yʉhʉ dujigʉ̃ ihñano ohõ saha nidi yʉhʉre: \p —‍Yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiacjʉ ahtaya, nidi Jesu yʉhʉre. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhogʉ wahcãdʉca tiquiro mehna wahaʉ. \fig |src="CN01691B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 9.9" \fig* \p \v 10 Came ya wʉhʉpʉ Jesu gʉ̃hʉ ihyaye ahtari. Peyequina wapa ne cohteyequina, “Ñano yeyequina”, tiquina niñequina gʉ̃hʉ ʉsã mehna ihyari. \v 11 Tiquina mehna ʉsã ihyagʉ̃ ihñañe, fariseo masa ʉsãre Jesu buhenare ohõ saha nidi: \p —‍¿Dʉhse yero mʉsare buheriquiro wapa ne cohteyequina mehna, ñano yeyequina mehna ihyajari? nidi tiquina ʉsãre tiquiro buhenare. \p \v 12-13 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu pehe queoye mehna buhero yʉhtiri: \p —‍Dohatieyequina duturure macaedare. Dohatiyequina dihita duturure macare. Ñañequina dohatiyequina yero saha ijire. Sa yegʉ ñañequina dihitare tiquina ñañene yerire bʉjʉa witi duti, quehnoañe pehere camesagʉ̃ yei ahtaʉ nii yʉhʉ. Tiquina basi “Quehnoana ijiaja ʉsã”, ni tʉhotuyequinare yedohogʉ ahtaerʉ. Cohãcjʉ̃ tiquiro nidire tiquina ojoarire masiña mʉsa. “Wahiquinare mʉsa wejẽ, ʉjʉ̃a mʉoñe mehna yʉhʉre mʉsa ño peogʉ̃ cahmedaja. Apequinare mʉsa paja ihñagʉ̃ pehere cahmeaja”, ni ojoahye. Ahri tiquiro ojoari dʉhse nidire masiña mʉsa. Tire quehnoano buhe nemona wahaya, nidi Jesu fariseo masare. \s1 Sijiyere sinituahye Ñu buheyequina Jesure \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Came Ñu wame yeriquiro buheyequina Jesu cahapʉ esa, sinituri: \p —‍Ʉsã Ñu buhena pehe peye tahari Cohãcjʉ̃re ño peona tana, sijiaja. Fariseo masa gʉ̃hʉ sata sijire. ¿Dʉhse yeye mʉhʉ buheyequina pehe sijierajari? nidi tiquina Jesure. \p \v 15 Jesu tiquiro tʉhotuye mehna queoye mehna buhero taro tiquinare ohõ saha ni yʉhtiri: \p —‍Ohõ saha ijire ti: Omoca dʉhteropʉ tiquina pijioriquina omoca dʉhteriquiro mehna ijiye, siji masiedare. Sata yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ yʉhʉ mehna ijiye, siji masiedare. Yʉhʉ omoca dʉhteriquiro yero saha ijiaja. Omoca dʉhteriquiro bose deco tiquiro yegʉ̃ tiquiro mehna cjẽna bʉjʉa witiye mehna ijierare. Sa yeye ihyeyequina ijierare. Yʉhʉ Pacʉ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre tiquiro nedi bato pũritare yʉhʉ buheyequina mehna ijisi yʉhʉ. Sa yeye ti pjepʉta yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ sijieta, ni yʉhtiri Jesu. \p \v 16 Panopʉ cjẽ buheye wahma buheye mehna tiquina buhe more duagʉ̃ ihñano ohõ saha ni nemori Jesu tiquinare queoye mehna buhero. \p —‍Ne wahma cahsero suhtiro cahsero mehna mʉnano suhtirore sere ohõno cahmedare. Sa yegʉ̃ wahma cahsero mari coseri bato mʉnano suhtirore weje cahmecoa, paji yʉhdʉaro tʉhnʉgʉ̃ yere. (Ahri yero saha mʉna buheyere wahma buheye mehna piti dahre buheraro cahmene.) \v 17 Sa yena ne ʉhse co bisiye core wahiquiro cahsero ajurore mʉna ajurore pose yeraro cahmene. Sa yegʉ̃ ʉhse co bisiye pahmuñepʉ mʉna ajurore tʉhrẽ cãhre. Sa tʉhnʉgʉ̃ ʉhse co gʉ̃hʉ, ajuro gʉ̃hʉ cohãa wahare. Sa yena ʉhse co wahma core wahma ajuropʉ pose yero cahmene. Sa yegʉ̃ ʉhse co cohãeda, ajuro gʉ̃hʉ cohãedare. (Sata wahma buheye mʉna buheye mehna buhe moredaro cahmene,) ni yahuri Jesu tiquinare. \s1 Jairo maconore maso, dii mʉna dohatiducuricoro gʉ̃hʉre yʉhdʉoahye Jesu \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Tiquiro sa ni yahuri watoa mari judio masa pʉhtoa mehna cjʉ̃no Jesu cahapʉ wihiri. Wihi, dʉsepe curi mehna quehe sa, ohõ saha nidi. \p —‍Yʉhʉ maco mianogã yariaa wahari. Ticorore mʉhʉ omocare duhu peogʉ ahtaya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ masanota, nidi tiquiro Jesure. \p \v 19 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu wahcãdʉca tiquiro mehna wahari. Ʉsã tiquiro buhena gʉ̃hʉ wahaʉ. \v 20 Ʉsã mahapʉ wahaducugʉ̃ topʉ numino dii mʉna dohatiducuricoro Jesu batopʉ ahta, tiquiro suhtiro sohtoare dahra tuhuahye. Doce cʉhmari waro decoripe dii mʉna dohatiro niahye. \v 21 Ohõ saha ni tʉhotuahye ticoro sa yero: “Ti suhtirore dahra tuhugo, quehnoa wahagota”, ni tʉhotuahye ticoro. \v 22 Ticoro sa yegʉ̃ masino Jesu majaredʉca, ticorore nidi. \p —‍Maco, bucueya mʉhʉ. Mʉhʉ yʉhʉre wacũ tutuaye mehna quehnoago tojoare yojopʉre, nidi tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta yʉhdʉa wahari ticoro. \p \v 23 Sa ye tuhasa Jesu pʉhtoro ya wʉhʉpʉ esari. Topʉ esa, ñehe quea utiyequinare weõgʉ mʉte pohoro saha ijidʉre putiyequinare ihñari. Peyequina masa tiquina ñano bisigʉ̃ gʉ̃hʉre tʉhori tiquiro. \v 24 Tiquina sa yegʉ̃ ihñano masare ohõ saha nidi: \p —‍Wijiaya mʉsa. Yarierare ticoro. Carĩno nine, nidi tiquinare. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye “Sa ni maca cãno nine ahriquiro”, niñe, masa bʉjʉri tiquirore. \v 25 Sa yero wʉhʉ puhiapʉre ijiyequina masare tiquiro wio pehori bato yariaricoro cahapʉ esa, ticoro omocare ñeheahye. Tiquiro sa ñehegʉ̃ masa quehe sa, wahcãdʉca sahye ticoro. \v 26 Tiquiro sa yerire tʉhoye, to cjẽna masa ijipihtiyequina yahu siteri. \s1 Pʉaro caperi bajueyequinare ihñagʉ̃ yeahye Jesu \p \v 27 Sa yero Jesu topʉ ijiriquiro wahagʉ̃, pʉaro caperi bajueyequina tiquirore pisu nʉnʉ tãri: \p —‍Davi panami iji turiagʉ, masare yʉhdʉoacjʉ, ʉsãre paja ihñaña mʉhʉ, ni sañuducuri tiquina. \p \v 28 Tiquina sa nigʉ̃ta Jesu ape wʉhʉpʉ sajãri. Tiquiro sa sajãgʉ̃ masiñe caperi bajueyequina tiquiro cahapʉ sajãa wahari. Tiquina sa sajã sagʉ̃ ihñano tiquiro pehe sinituri tiquinare: \p —‍¿“Marine ihñagʉ̃ yerota tiquiro”, ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? nidi tiquiro. \p —‍Pʉhto, sata ni tʉhotuaja ʉsã, ni yʉhtiri tiquina. \p \v 29 Tiquina sa nigʉ̃ta tiquina caperire ña peori. Ña peo ohõ saha nidi: \p —‍Yʉhʉre “Sa yerota”, mʉsa ni tʉhoturiro sahata sa yeaja mʉsare, nidi Jesu. \p \v 30 Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquina caperi pehe quehnoa wahari. Sa ye Jesu ohõ saha nidi tiquinare: \p —‍Ahri yʉhʉ ohõ saha yerire apequinare ne yahueracãhña, nidi. \p \v 31 Tiquiro sa niepegʉ̃ta waha, topʉ ijiyequinare yahu siteri tiquina tiquiro sa yerire. \s1 Yahuducueriquirore yahuducugʉ̃ yeahye Jesu \p \v 32 Ti wʉhʉre tiquina wijiagʉ̃ waro ihcãquiro yahuducueriquirore ne cãhtari masa. Watĩno tiquiro mehna ijiriquiro tiquirore yahuducueragʉ̃ yeahye. \v 33 Tiquina ne sagʉ̃ ihñano watĩnore Jesu cohã wiori. Tiquiro sa cohãgʉ̃ watĩnore cʉoriquiro pehe yahuducua wahari. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe ijipihtiyequina ihña maria pihtia wahari. \p —‍Ne, ahri yehpa Israe yehpapʉre ohõ saha yeyere ihñedahti mari, ni yahuducuri tiquina basi. \p \v 34 Fariseo masa pehe sijoro saha ni yahuducuri: \p —‍Watĩa pʉhtoro tutuaye mehna watĩare cohãre ahriquiro, ni yahuducuri tiquina. \s1 Masare paja ihñahye Jesu \p \v 35 Sa ye ijipihtiye macari topʉ ijiye macarigãre, bʉjʉye macari gʉ̃hʉre buhe tinino wahari Jesu. Quehnoañe buheyere judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ buhero wahari tiquiro. Sa yero Cohãcjʉ̃ pʉhtoro tiquiro ijiatire yahuri. Ijipihtiye dohatiye gʉ̃hʉre to cjẽnare yʉhdʉori tiquiro. \v 36 Masa peyequina ñano yʉhdʉyequinare, pejecʉoro wahayequinare tiquina ijigʉ̃ ihñano Jesu tiquinare paja ihñari. Tiquina oveja opana marieñequina yero saha tiquina ijigʉ̃ ihñano Jesu tutuaro paja ihñari tiquinare. \v 37 Sa yero ohõ saha nidi tiquiro ʉsãre tiquiro buhenare, queoye mehna buhero: \p —‍Trigo peye bʉcʉa tuhasagʉ̃ peye ijigʉ̃ dahraye pajiro ijire. Sa ijiepegʉ̃ta dahrayequina pehe meheñequinagã ijire. Sata quehnoañe buheyere tʉhoatiquina peyequina ijigʉ̃ pajiro ijire mari dahraye. Sa ijiepegʉ̃ta meheñequinagã dahrari masa yero saha quehnoañe buheyere buheatiquina gʉ̃hʉ meheñequinagã ijire. \v 38 Sa yena quehnoañe buheyere buheatiquinare apequinare tiquiro ohoatire siniña Cohãcjʉ̃re, nidi Jesu. \c 10 \s1 Jesu doce waro beseahye tiquiro ohoatiquinare \r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 Came doce ʉsãre tiquiro buhenare Jesu pijio, tutuayere ohori ʉsãre. Watĩare ʉsã cohã masiatire ijipihtiye dohatiyere ʉsã cohã masiatire ohori ʉsãre. \p \v 2 Ohõ saha wame tii ʉsã Jesu cũrina: Simo ijiri. Tiquiroreta Pedro ni pisuri Jesu. Simo bahʉro Andre gʉ̃hʉ ijiri. Santiago gʉ̃hʉ tiquiro bahʉro Ñu mehna ijiri. Tiquina Santiago gʉ̃hʉ pacʉro Zebedeo wame tiri. \v 3 Felipe, Bartolomé, Tomasu, yʉhʉ Mateo ijii ʉsã. Yʉhʉ pehe pʉhtoa ye ijiatire masare wapa ne cohtegʉ ijimi. Ʉsã mehna Santiago ijiri. Tiquiro pehe Alfeo macʉno ijiri. Sa yero Tadeo gʉ̃hʉ ijiri. \v 4 Simo celote ya curua cjʉ̃no ijimediquiro, Juda Iscariote gʉ̃hʉ ijiri. Juda pehe Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ijiri. \s1 Jesu tiquiro buheyequinare buhe dutiro ohoahye \r (Mr 6.7-13; Lc 9.1-6) \p \v 5 Sa ye ʉsãre doce tiquiro buhenare ohoro, “Ohõ saha yeya”, ni yahuri ʉsãre Jesu: \p —‍Judio masa ijieyequina cahapʉre wahaeracãhña. Ne Samaria yehpapʉ ijiye macaripʉ gʉ̃hʉre wahaeracãhña. \v 6 Israe yehpa cjẽna cahapʉ pehere wahaya. Cohãcjʉ̃re masieñequina ijire tiquina. \v 7 “Ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro tiquiro ijiato mehenogã dʉhsare”, ni buheya tiquinare. \v 8 Sa yena cami bʉcʉ mʉna wihare, apeye peye sijoro saha ijiye dohatiyere cʉoyequina gʉ̃hʉre yʉhdʉgʉ̃ yeya. Yariariquinare masoña. Watĩa masa mehna ijiyequinare cohãña tiquinare. Mʉsare sa ohogʉ niaja ahri tutuayere. Sa yena mʉsa gʉ̃hʉ yʉhʉ sa ohoriro sahata masare yʉhdʉgʉ̃ yeya wapa neno marieno. \p \v 9 ’Mʉsa wahana niñerure ne nedacãhña. \v 10 Ne mʉsa ajurore, pʉaro camisare, pʉa pa dahpo suhtire, tuaye cjʉ gʉ̃hʉre nedacãhña. Mʉsa sañano dihitare sañaa wahaya. Apeye suhtire nedacãhña. Mʉsa buhena waharopʉ ijiyequina tiquina pehe mʉsare pohe ijiatire ohoeta. Sata ohoro cahmene tiquinare. \p \v 11 ’Ti macaripʉ esana, mʉsare quehnoano piti catiquirore macaña. Sa yena ti wʉhʉpʉta tojoarĩña. Tee, coã wahanapʉ wijiaya ti wʉhʉre. \v 12 Sa yena wʉhʉpʉ sajãna, “¿Ijiajari mʉsa?” niña ti wʉhʉ cjẽnare. Mʉsare quehnoano tiquina cahmegʉ̃ “Cohãcjʉ̃ mehna quehnoano ijiya mʉsa”, niña tiquinare. \v 13 Mʉsare tiquina cahmedagʉ̃, mʉsa sa niborire niedacãhña. \v 14 Sa yena mʉsare tiquina cahmedagʉ̃, tiquina tʉho dueragʉ̃ ti wʉhʉre wijiaya. Wijiana, dahpocãri cjẽ dihta esa wahãrire wejẽ site cũña mʉsa tiquinare tiquina ye buhirire masigʉ̃ yena. Ti maca cjẽna mʉsare cahmedagʉ̃ sata yeya tiquina gʉ̃hʉre. \v 15 Ijirota mʉsare niita niaja. Ahri deco pihtigʉ̃pʉre Sodoma cjẽna, Gomorra cjẽna gʉ̃hʉ tutuaro buhiri tiatiquinata ijire. Tiquina sa ijiepegʉ̃ta tiquina yʉhdʉoro mʉsare cahmeeñequina buhiri tiatiquina ijieta, ni yahuri Jesu. \s1 Jesu yequinare apequina ñano yeatire yahuahye Jesu \p \v 16 Sa ni tuhasa ohõ saha ni nemori: \p —‍Yʉhʉre tʉhoya mʉsa. Oveja yero saha ijinare mʉsare ñañequina watoa ohogʉ niaja. Tiquina ñañequina nʉcʉ cjẽna yayia usuayequina yero saha ijire. Sa yena mʉsa pehe apequina wahiquina wacũ masiñequina yero saha ijiya. Sa ijina ijiepenata bujua yero saha ne usuena ijiya mʉsa. \v 17 Quehnoano yeya mʉsa. Mʉsare masa pʉhtoare ohoeta. Judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ quẽeta mʉsare. \v 18 Sa yeye yeequina mʉsa ijiri buhiri macari cjẽna pʉhtoa cahapʉ tiquina bui ijiyequina pʉhtoa cahapʉ gʉ̃hʉre neañeta mʉsare. Sa yena mʉsare topʉ tiquina neagʉ̃ pʉhtoare, judio masa ijieyequina gʉ̃hʉre quehnoañe buheyere buhenata mʉsa. \v 19-20 Mʉsare pʉhtoare tiquina ohogʉ̃ tiquinare mʉsa niatire “Yohou, masiedaboaga”, ni tʉhotueracãhña. Mʉsare tiquina sinitugʉ̃ta mʉsa niatire masinata. Sa masina tiquinare yahuna, mʉsa tire mʉsa esa tuharo yahuducuna nisi. Cohãcjʉ̃ pehe mari Pacʉ tiquiro yaquiro Espíritu mehna mʉsare yahuducugʉ̃ yerota. \p \v 21 ’Ti pjere tiquina wahmisʉmʉa tiquina bahanare wejẽ dutiye ohoeta pʉhtoare yeequina tiquina ijiri buhiri. Tiquina pacʉsʉmʉa tiquina pohnene wejẽ dutiye ohoeta pʉhtoare. Tiquina pohne pehe tiquina pacʉsʉmʉare wejẽ dutiye ohoeta pʉhtoare. \v 22 Sa yeye yeequina mʉsa ijiri buhiri ihña tuhtieta masa ijipihtiyequina mʉsare. Tiquina sa yepegʉ̃ta ahri yehpapʉ mʉsa catiro puno mʉsare tiquina ñano yerire ihcãno sahana yʉhʉre duhuerana, yʉhdʉnata mʉsa. \v 23 Ihcã macapʉ mʉsare tiquina ñano yegʉ̃ ape macapʉ duhti cãhña. Ijirota mʉsare niita niaja. Israe yehpapʉ ijiye macarine mʉsa pehoato pano, yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ tojoa taʉtja. \p \v 24 ’Ne ihcãquiro buheriquiro tiquirore yahuriquiro buipʉ ijierare. Sa yero cahacjʉ̃no gʉ̃hʉ tiquiro pʉhtoro bui cjũno ijierare. \v 25 Sa yero ohõ saha tʉhoturo cahmene buheriquirore: “Yʉhʉre buheriquiro yero sahata ijigʉtja”, ni tʉhoturo cahmene. Cahacjʉ̃no gʉ̃hʉre sata ni tʉhoturo cahmene. “Yʉhʉ pʉhtoro yero sahata ijigʉtja”, ni tʉhoturo cahmene. “Tiquiro bui ijigʉtja. Sa yegʉ yʉhʉ pʉhtoro tiquiro ñano yʉhdʉriro sahata ñano yʉhdʉsi yʉhʉ pehe”, ni tʉhotueraro cahmene. Yʉhʉ pehe wʉhʉ cjʉ̃no yero saha ijiaja. Mʉsa pehe ti wʉhʉpʉ dahrayequina yero saha ijire. Sa yeye masa yʉhʉre “Beelzebú ijire”, ni yahusãñe, mʉsa gʉ̃hʉre yeequinare ñano ni yahuducueta tiquina, ni yahuri Jesu. \s1 “¿Noa pehere cuegʉ̃ quehnoajari?” ni yahuahye Jesu \r (Lc 12.2-7) \p \v 26 Sa ni tuhasa ohõ saha ni nemori: \p —‍Sa yena mʉsare ñano yeyequinare cueracãhña. Masa tiquina yahuerarire came apequina masieta. Sa yeye tiquina nʉori gʉ̃hʉre apequina masieta. \v 27 Mʉsare tʉhoerogã yʉhʉ yahurire peyequina masa watoa buhe turiaya mʉsa. \v 28 Masʉnore wejẽñequina tiquiro pagʉ dihitare wejẽne. Tiquiro jeripohna yarierare. Sa yena mʉsare wejẽ duayequinare cueracãhña. Cohãcjʉ̃ pehere cueya. Tiquiro mʉsa pagʉrire, mʉsa jeripohnari gʉ̃hʉre pecapʉ cohã masine. Sa yena tiquiro pehere cueya. \p \v 29 ’Pʉaro siripia wapa mariedare. Tiquina sa wapa mariedapegʉ̃ta ihcãquirogãre Cohãcjʉ̃ ne boerare. Cohãcjʉ̃ dutieragʉ̃ ne yarierare tiquirogã. \v 30 Sa yero mʉsa poarire ne ihcã poa da dʉhsaro marieno masi pehore Cohãcjʉ̃. Sata mʉsa ijiye tiye gʉ̃hʉre masi pehore Cohãcjʉ̃. Sa masino mʉsare ihña ihboducure. \v 31 Siripiare tiquiro cahĩno yʉhdʉoro, mʉsa pehere cahĩne Cohãcjʉ̃. Sa yena pajiro tʉhotueracãhña mʉsa. \s1 Jesure mʉsa wacũ tutuarire yahuya masare \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 ’Ihcãquiro “Jesu yaquiro ijiaja”, masare tiquiro ni yahugʉ̃ yʉhʉ gʉ̃hʉ tiquirore “Yaquiro ijire”, ni yahugʉtja yʉhʉ Pacʉre ʉhmʉse cjʉ̃nore. \v 33 Sa ijiepegʉ̃ta ihcãquiro “Jesu yaquiro ijieraja”, masare tiquiro nigʉ̃ yʉhʉ gʉ̃hʉ “Yaquiro ijierare tiquiro”, ni yahugʉtja yʉhʉ Pacʉre, ni yahuri Jesu. \s1 Jesu masare tu wagʉ̃ yere \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori: \p —‍¿Dʉhse ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? ¿“Tiquiro masare tiquiro buheri bato apequina tiquinare ihña tuhtisi”, ni, tʉhotuajari mʉsa? Sa ijierare. Masare yʉhʉ buheri bato ihquẽquina yeere tʉhoeta. Apequina pehe tiquinare ihña tuhtieta. Ihcãno saha ijisi masa. \v 35 Bʉcʉna yʉhʉ buheyere tiquina tʉhori buhiri tiquina pohne tiquinare ihña tuhtieta. Bʉcʉna numia gʉ̃hʉ yʉhʉ buheyere tiquina tʉhori buhiri tiquina pohna numia tiquinare ihña tuhtieta. Tiquina mareosãnumia yʉhʉ buheyere tiquina tʉhori buhiri tiquina macʉ namosãnumia tiquinare ihña tuhtieta. \v 36 Sa yeye masa tiquina acayere ihña tuhtiyequina ijieta. \p \v 37 ’Yʉhʉre tiquina cahĩboriro yʉhdʉoro tiquina pacʉsʉmʉa pehere cahĩ yʉhdʉdʉcaye, yeequina ijisi tiquina. Yʉhʉre tiquina cahĩboriro yʉhdʉoro tiquina pohne pehere cahĩ yʉhdʉdʉcaye, yeequina ijisi tiquina. \v 38 Sa yeye apequina curusapʉ yariariro saha yeequina tiquina ijiri buhiri ñano yʉhdʉeta tiquina gʉ̃hʉ. Sata ñano yʉhdʉ dueyequina yeequina ijisi tiquina. \v 39 Masa yʉhʉre wacũno marieno tiquina esa tuharo yeye pecapʉ wahaeta tiquina. Sa yeye yeere sa yeducuye ijipihtiye decori yʉhʉ mehna ijieta tiquina, ni yahuri Jesu. \s1 Mari wapatatire yahuahye Jesu \r (Mr 9.41) \p \v 40 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori: \p —‍Mʉsare yeequinare ihcãquiro quehnoano cahmeno, yʉhʉ gʉ̃hʉre cahmeno nine tiquiro. Sa yero tiquiro yʉhʉre quehnoano cahmediquiro yʉhʉre ohoriquiro gʉ̃hʉre cahmeno nine. \v 41 Sa yero Cohãcjʉ̃ yere yahuriquiro wapatarota. Tiquirore quehnoano yerota Cohãcjʉ̃. Sa yero tiquiro yere yahuriquiro tiquiro ijigʉ̃ ihñano apequiro pehe yahuriquirore quehnoano cahmeno, yahuriquiro yero sahata wapatarota tiquiro gʉ̃hʉ. Sa ye apequiro quehnoano yeriquiro wapatarota. Sa yero quehnoano yeriquiro tiquiro ijigʉ̃ ihñano apequiro pehe tiquirore quehnoano cahmeno, quehnoano yeriquiro yero saha wapatarota tiquiro gʉ̃hʉ. \v 42 Yaquirogã ihcãquiro tiquiro ijigʉ̃ ihñañe dʉhse ijiyequina tiquirogãre acore mehenogã tiquina sihõepegʉ̃ta, potota tiquinare quehnoano yerota Cohãcjʉ̃, ni yahuri Jesu. \c 11 \s1 Ñu wame yeriquiro tiquiro buheyequinare Jesure sinitu dutiro ohoahye \r (Lc 7.18-35) \p \v 1 Ʉsãre tiquiro buhenare tiquiro sa ni yahuri bato to cahapʉ ijiye macaripʉ buhero wahari tiquiro. \p \v 2 Sa ye tiquiro yerire Ñu peresupʉ ijiriquiro tʉhooahye. Sa tʉhooro Ñu tiquiro buheyequinare Jesure sinitu dutiro ohoahye. \v 3 Sa ye Jesu cahapʉ esa, sinituri tiquina Ñu buheyequina. \p —‍¿Ñu “Yʉhʉ bato apequiro ahtarota”, tiquiro nidigʉ ijiajari mʉhʉ? ¿Tiquiro nidigʉ mʉhʉ ijieragʉ̃ apequirore cohtenatari ʉsã? ni sinituri tiquina pehe Jesure. \p \v 4 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu yʉhtiri: \p —‍Yojopʉre mʉsa tʉhorire, mʉsa ihñarire Ñure yahuna wahaya: \v 5 “ ‘Caperi bajueyequina ihñare. Tini masieñequina tinine. Cami bʉcʉna quehnoa wahare. Cahmono tʉhoeyequina tʉhoa wahare. Yariariquina masaa wahare. Tiquina ijipihtiyequinare quehnoa wahagʉ̃ yei yʉhʉ. Sa yegʉ pejecʉoyequinare quehnoañe buheyere yahuaja. \v 6 Yʉhʉre tʉhoriquiro “Poto ijire”, niniquiro tiquiro bucueriquiro ijire’, nidi”, ni, Ñure yahuna wahaya, nidi Jesu. \p \v 7 Ñu buheyequina tiquina wahari bato, Jesu pehe Ñu ijiye tiyere yahu dʉcari peyequina masare: \p —‍Masa marienopʉ taare wihnono wẽdoqueo mʉjagʉ̃ ihñana eserari mʉsa. \v 8 “Quehnoañe suhti tiriquirore ihñana wahaʉhna”, niedari mʉsa masa marienopʉ wahana. Quehnoañe suhti tiyequina wapa bʉjʉyere cʉoyequina pʉhtoa ye wʉhʉsepʉ ijire. \v 9 Masa marienopʉ esana Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore ihñana esari mʉsa. Ijirota ijire. Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire. Apequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtañequina yʉhdʉoro ijiriquiro ijire tiquiro pehe. \v 10 Panopʉ Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ Ñure ohõ saha ni yahuahye: \q1 Mari Pacʉ tiquiro macʉnore ohõ saha niahye: “Mʉhʉ pano mʉhʉre yahuyuatiquirore ohogʉ niaja”, niahye, ni ojoahye panopʉre Ñure. \m \v 11 Mʉsare ijirota niaja. Apequina ijipihtiyequina bui ijire Ñu wame yeriquiro. Ahri decoripʉre tiquiro sa ijiepegʉ̃ta ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉre ijipihtiyequina docapʉ ijiriquiro pũrita Ñu bui ijire. \p \v 12 ’Ñu wame yeriquiro tiquiro buhe, wame ye dʉcagʉ̃ peyequina masa ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉ tiquina tutuaye mehna, tiquina esa tuharo sajã duamedi. \v 13 Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtañequina tiquina ojoarire, Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro cũripʉ gʉ̃hʉre buhena Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiatore masiaja mari. Ñu gʉ̃hʉ tireta yahuri. \v 14 “Elia ahtarota”, panopʉ tiquina nidiquirota ijire Ñu pehe. Panopʉ cjẽna tiquina nidire “Poto ijire”, ni duana Ñu tiquina sa nidiquiro tiquiro ijigʉ̃ masinata mʉsa. \v 15 Quehnoano tʉhoya mʉsa ahrire. \p \v 16 ’¿Yojopʉ cjẽna masa yabequina yero saha ijiajari tiquina, mʉsa tʉhotugʉ̃? Tiquina macanagã yero saha ijire. Apequina tiquina cahmeno saha tiquina yeragʉ̃ bucuerare tiquinagã. Doeri cjẽ duaropʉ ape dujiye, ohõ saha ni pisupere tiquinagã basi: \v 17 “Mʉsa basatire ʉsã putipemi. ¿Dʉhsena mʉsa basaerari ʉsã tire putigʉ̃? Ʉsã tutuaro ñehe quea utipe, sañuducupemi. ¿Mʉsa pehe dʉhsena ʉsã mehna utiperari?” niducuriquina yero sahata ijire yojopʉ cjẽna gʉ̃hʉ. Yojopʉ cjẽna tiquina cahmeno saha ʉsã yeragʉ̃ ihñañe bucuerare tiquina gʉ̃hʉ. \v 18 Tiquina yero saha yena ohõ saha yere mʉsa yojopʉ cjãna. Ñu wame yeriquiro Cohãcjʉ̃re ño peoro taro sijiro, vinore sihniedari. Tiquiro sa sihniedagʉ̃ ihñana “Watĩnore cʉoriquiro ijire”, nimedi mʉsa tiquiro pehere. \v 19 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijigʉ yʉhʉ ihya, sihniaja. Yʉhʉ sa yegʉ̃ ihñana ohõ saha nine mʉsa yʉhʉ pehere: “Ihñaña. Ahriquiro pajiro ihyariquiro, queheriquiro ijire. Wapa ne cohteyequina, ñano yeyequina gʉ̃hʉ tiquina piti tiriquiro ijire tiquiro”, nine mʉsa yʉhʉre. Sa nina macanagã yero saha yahuducuna nine mʉsa. Mʉsa cahmeno saha ʉsã yeragʉ̃ bucuerare mʉsa. Sa masiedapenata ʉsã ye ihñorire ihñana, Cohãcjʉ̃ yere ʉsã masigʉ̃ masinata mʉsa, nidi Jesu tiquinare. \s1 Tiquina ñañene bʉjʉa witieyequina ye macari cjẽnare tuhtiahye Jesu \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 Apeye macari cjẽnare tuhtiri Jesu. Ti macarine apeye macari yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñomedi tiquiro. Tiquiro sa ye ihñoepegʉ̃ta tiquina ñañe yerire duhuerari tiquina. Sa yero ohõ saha ni tuhtiri Jesu tiquinare. \p \v 21 —‍Corazín cjãna, mʉsa ñano yʉhdʉnata. Betsaida cjãna, mʉsa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Mʉsa ye macaripʉre Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñomi. Tiro wame tiri macare, Sidõ wame tiri maca gʉ̃hʉre tiquiro tutuaye mehna yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ihñañe panopʉ to cjẽna pehe tiquina ñañene bʉjʉa witiboaga. Sa yeye quehnoañene camesaboaga. Masa dija suhtire saña, peca cjẽ nujuare tiquina bui dahra site peoboaga tiquina ñañene bʉjʉa witiyere ihñoñe. \v 22 Mʉsare niita niaja. Buhiri dahreati deco ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ Tiro cjẽna, Sidõ cjẽna yʉhdʉoro mʉsa pehere mʉsa ñari buhirire ña yʉhdʉaro buhiri dahrerota. \v 23 Capernau cjãna, mʉsa esa tuharo ʉhmʉsepʉ waha duamedi. Mʉsare Cohãcjʉ̃ pecapʉ cohãnota. Mʉsa ya macapʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñomi. Mʉsa yʉhʉre tʉhoerari. Sodoma wame tiri macare Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ti maca pehe yojopʉre ijiboaga. \v 24 Mʉsare niita niaja. Buhiri dahreri deco ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ Sodoma cjẽna yʉhdʉoro, mʉsa pehere mʉsa ñari buhiri ña yʉhdʉaro buhiri dahrerota, nidi Jesu ti macari cjẽnare. \s1 —‍Yʉhʉ cahapʉ sona taya, niahye Jesu \r (Lc 10.21-22) \p \v 25 Ti pjere ohõ saha nidi Jesu tiquiro Pacʉro mehna yahuducuro: \p —‍Yʉhʉ Pacʉ, mʉhʉ ʉhmʉse cjẽna pʉhto, ahri yehpa cjẽna pʉhto ijire. Ahri mʉhʉ buheyere “Quehnoano masina ijiaja ʉsã”, niñequinare masigʉ̃ yerare mʉhʉ. Buhe pehoeyequina pehere mʉhʉ yere masigʉ̃ yere mʉhʉ. Mʉhʉ sa yegʉ̃, “Quehnoare”, niaja yʉhʉ mʉhʉre. \v 26 Sata ijire. Tiquina pehere masigʉ̃ cahmedi mʉhʉ, nidi Jesu tiquiro Pacʉrore. \p \v 27 Sa yero masare ohõ saha ni yahu nemori: \p —‍Yʉhʉ Pacʉ ijipihtiyere yʉhʉre ohori. Tiquiro dihita yʉhʉre quehnoano masine. Sa yena ʉsã dihita yʉhʉ masi dutiyequina mehna yʉhʉ Pacʉre masiaja ʉsã. \v 28 Mʉsa ñañe apee boro nʉcʉñe yero saha ijire. Nʉcʉñene wʉana mʉsa tahrĩno saha ñañene wahyia wahare mʉsa. Sa wahyiarina ijina yʉhʉre cahmeña mʉsa. Mʉsare sogʉ̃ yeitja. Mʉsa ñañe yeyere duhugʉ̃ yeitja. \v 29 Yʉhʉ dutiyere yeya. Yeere quehnoano masiña. Yʉhʉ paja ihñagʉ ijiaja. Sa yegʉ yʉhdʉdʉcaegʉ ijiaja. Yʉhʉ sa ijigʉ̃ yeere quehnoano masiña mʉsa. Sa yena soye mehna quehnoano jeripohna tinata mʉsa. \v 30 Yeere mʉsa yegʉ̃ mijoedare. Sa yero mʉsa wʉaye ti nʉcʉedaro sahata yʉhʉ pehe mʉsare mehenogã ye dutiaja, nidi Jesu. \c 12 \s1 Judio masa tiquina sori decore trigore peheahye Jesu buheyequina \r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Mehenogã tiquiro sa ni buheri bato saurú ijigʉ̃ ʉsã Jesu mehna trigo wesepʉ esaʉ. Ʉsã tiquiro buhena ʉjʉa ahbana, trigore pehe, ihya tuhasa, yʉhdʉ cãa wahaʉ ʉsã. \v 2 Ʉsã sa yegʉ̃ ihñañe, fariseo masa Jesure ohõ saha nidi: \p —‍Tʉhorĩña ʉsãre. ¿Dʉhse ye mʉhʉ buheyequina saurú mari sori deco ijiepegʉ̃ta dahrajari? Marine dutiyere yʉhdʉdʉcaye nine, nidi tiquina. \p \v 3-4 Jesu yʉhtiri. “Yʉhʉ buheyequina yʉhdʉdʉcaye niedare”, ni yahuro taro ohõ saha ni yʉhtiri: \p —‍Davi tiquiro mehna cjẽna mehna ʉjʉa ahbaro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajã, Cohãcjʉ̃ ye pãre ihyahye. Ti pãre pahia dihita ihyae tiahye. Cohãcjʉ̃ dutiyere tiquina ojoari pũ apequinare ti pãre ihya dutierare. ¿Davi gʉ̃hʉ tire tiquina yerire Cohãcjʉ̃ ojoari pũpʉ buherari mʉsa? (Ti pãre ihyaro Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcaro niedahye. Miare ahri pjerire ihyaye yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcaye niedare.) \v 5 Sa ye Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ dahrayequina pahia ne soerare mari soye decorire. Sa soerapeta Cohãcjʉ̃ dutiyere yʉhdʉdʉcayequina ijierare. ¿Tire buherari mʉsa Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro cũri pũpʉ? \v 6 Mʉsare niita niaja. Cohãcjʉ̃ wʉhʉre ño peona ti wʉhʉpʉ dahrayequina tiquina soeragʉ̃ ihñaepenata “Quehnoanota”, nine mʉsa. Ti wʉhʉ yʉhdʉoro yʉhʉ pehere ño peoro cahmene. \v 7 Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ohõ saha nine: “Wahiquinare wejẽ, ʉjʉ̃a mʉoñe mehna yʉhʉre mʉsa ño peogʉ̃ cahmedaja. Apequinare mʉsa paja ihñagʉ̃ pehere cahmeaja yʉhʉ”, nine tiquiro yere tiquina ojoari pũ. Tiquiro sa nidire mʉsa quehnoano tʉhona, yʉhʉ buheyequinare tiquina buhiri mariedapegʉ̃ta tiquinare tuhtieraboaga mʉsa. \v 8 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri deco saurú decore masa tiquina yeatire yahugʉ ijigʉ pʉhto ijiaja, nidi Jesu fariseo masare. \s1 Omoca bʉhariquiro quiti ijire \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 Tiquiro sa nidi bato waha, judio masa mari buheri wʉhʉpʉ esaʉ ʉsã Jesu mehna. \v 10 Topʉ omoca bʉhariquiro ijiri. Sa yeye fariseo masa pehe Jesure yahusãñe tehe, tiquirore sinituri: \p —‍Saurú decore mari sori decore masʉnore yʉhdʉo dutierare Cohãcjʉ̃. ¿Sata ijiajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituri tiquina. \p \v 11 Jesu yʉhtiri tiquinare: \p —‍¿Mʉsa yaquiro oveja saurú ijigʉ̃ copepʉ tiquiro bora sajãgʉ̃ tiquirore ne wioeraboagari mʉsa? Ne wionata mʉsa. \v 12 Oveja yʉhdʉoro ijire masʉno pehe Cohãcjʉ̃ tiquiro ihñagʉ̃. Sa yero saurú ijigʉ̃ quehnoañene mari yegʉ̃ quehnoarĩne, ni yʉhtiri Jesu tiquinare. \p \v 13 Tiquiro sa nidi bato omoca bʉhariquirore ohõ saha nidi: \p —‍Mʉhʉ omocare siõ potoya, nidi tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ omoca bʉhariquiro pehe siõ poto, omoca quehnoa wahari ape omoca quehnoari omoca yero saha. \v 14 Sori decore tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe, fariseo masa waha, tiquina basi ohõ saha niahye: \p —‍¿Dʉhse Jesure wejẽnatari mari? niahye tiquina basi. \s1 Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro panopʉ cjʉ̃no Jesure yahuahye \p \v 15 Jesu tiquina sa nidire masino, wahaa wahari. Tiquiro sa wahagʉ̃ peyequina masa tiquirore nʉnʉ tãri. Sa yero tiquiro pehe ijipihtiyequina tiquina mehna cjẽnare dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeri. \v 16 Sa yero dohatiyequinare tiquinare tiquiro yʉhdʉorire apequinare yahu site dutierari tiquiro. \v 17 Sa dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yero, Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia panopʉ tiquiro ni ojoariro sahata yero nidi Jesu. Ohõ saha ni ojoahye Isaia: \q1 \v 18 Ohõ saha nine Cohãcjʉ̃: “Ahriquiro yʉhʉ cahacjʉ̃no ijire. Tiquiro yʉhʉ beseriquiro ijire. Tiquirore cahĩaja. Sa yegʉ tiquiro mehna bucueaja. Yaquiro Espíriture tiquirore ohogʉtja. Sa yero yʉhʉ tutuaye mehna ijipihtiyequina masare yʉhʉ buheyere yahurota tiquiro. \v 19 Sa yahuro tiquiro ne purĩno mehna yahusi. Sa yero sañuducusi. Sa yero maca cjã mahapʉ peyequina masa watoa tiquiro tutuaro sañuducu yahusi. \v 20 Wʉjʉgʉ nuhrino cuadʉ tiquiro nuhriedagʉ̃ yero saha masa gʉ̃hʉre quehnoano yerota tiquiro. Mehenogã ʉjʉ̃ri pecare tiquiro yatigʉ̃ yeraro saha masa gʉ̃hʉre quehnoano yerota tiquiro. Sata yeducurota tiquiro watĩnore tiquiro yʉhdʉdʉcato pano. \v 21 Sa yeye peyequina masa tiquirore wacũ tutueta”, nine Cohãcjʉ̃, ni ojoahye Isaia. \s1 —‍Jesu watĩno tutuayere cʉore, ni yahusãhye masa \r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Ihcã deco watĩno cʉoriquirore masa ne cãhtari Jesu cahapʉ. Tiquiro pehe watĩnore cʉoro yahuducu masiedari. Sa yero caperi ne bajuerari. Tiquina sa ne wihigʉ̃ ihñano, yʉhdʉgʉ̃ yeri Jesu tiquirore. Tiquiro sa yegʉ̃ watĩno cʉoriquiro ihña, yahuducuri. \v 23 Tiquiro sa wahagʉ̃ ihñañe, masa ihña maria wahari. \p —‍¿Ahriquiro Davi panamino iji turiariquiro masare yʉhdʉoatiquiro ijiajari? nidi tiquina basi. \p \v 24 Jesu watĩare tiquiro cohãrire tʉhoye fariseo masa ohõ saha ni tʉhoturi: \p —‍Beelzebú watĩa pʉhtoro tiquiro tutuaye mehna watĩare cohãre Jesu, ni tʉhoturi tiquina. \p \v 25 Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ masino, Jesu queoye mehna yahuri tiquinare, “Watĩno ye tutuaye mehna watĩare cohãgʉ niedaja”, nino taro: \p —‍Ihcã yehpa cjẽna tiquina basi cahmequeñe, ti yehpa cjẽna waha pihtia wahaboaga. Ihcã maca cjẽna tiquina basi cahmequeñe ti maca cjẽna waha pihtia wahaboaga. Ihcã wʉhʉ cjẽna gʉ̃hʉ sata wahaboaga. \v 26 Sa yeye Beelzebú watĩa pʉhtoro pehe watĩare cohãno, tiquina watĩa tiquina basi cahmequeñe niboaga. Sa ye tiquina gʉ̃hʉ waha pihtia wahaboaga. \v 27 Ohõ saha ni yahusãre mʉsa yʉhʉre: “Tiquiro Beelzebú yedohoye mehna watĩare cohãre”, ni yahusãre mʉsa. Mʉsa mehna cjẽna gʉ̃hʉ watĩare cohãre. ¿Watĩno tiquiro tutuaye mehna watĩare cohãjari tiquina gʉ̃hʉ, mʉsa ihñagʉ̃? Sa cohãedare. Tire masine mʉsa. Yʉhʉ gʉ̃hʉ watĩno tutuaye mehna watĩare cohãedaja. \v 28 Sa yegʉ yʉhʉ pehe watĩare cohãgʉ Cohãcjʉ̃ yaquiro Espíritu tutuaye mehna tiquinare cohãja. Yʉhʉ sa cohãgʉ̃ ihñana ohõ saha masiña mʉsa: Cohãcjʉ̃ masa bui pʉhtoro ahri yehpapʉre iji tuhasare yojopʉre. \p \v 29 ’Ohõ sahata ijire queoye mehna mari buhegʉ̃: Tutuariquiro ya wʉhʉpʉ apequiro sajã sa yaque masiedare. Tutuariquirore dʉhteraro tiquiro ya wʉhʉpʉ sajã sa yaque masiedare. Tutuariquirore tiquiro dʉhteri bato sajã sa yaque masine, ni yahuri Jesu. \p (Sa ni yahuri, watĩnore tiquiro yʉhdʉdʉcarire yahuro. Watĩno tutuariquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta Jesu tiquirore yʉhdʉdʉcare watĩare cohãno.) \p Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori Jesu. \p \v 30 —‍Ihcãquiro yʉhʉre cahmedaro, yʉhʉre ihña tuhtiriquiro ijire. Ihcãquiro yʉhʉre yedohoeraro, yʉhʉre wape tigʉ̃ yero nine. \p \v 31 ’Sa yegʉ mʉsare poto niita niaja yʉhʉ. Ijipihtiye ñañene masa tiquina yegʉ̃, yahuducugʉ̃ gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ bo masine. Sa boeperota Espíritu Santore tiquina ñano ni yahuducugʉ̃ ti pũritare ne bosi. \v 32 Yʉhʉre masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉre yʉhʉre tiquina ñano ni yahuducurire bo masine Cohãcjʉ̃. Espíritu Santo pehere tiquina ñano ni yahuducurire ne bosi Cohãcjʉ̃. Yojopʉre, deco pihtigʉ̃ gʉ̃hʉre tiquina sa nidire bosi tiquiro, ni buheri Jesu tiquinare. \s1 Masa tiquina yahuducuyere tʉhona tiquina ijiye tiyere masiaja mari \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 Sa yero queoye mehna buhero ohõ saha ni yahu nemori tiquinare: \p —‍Quehnoadʉ yucʉgʉ quehnoañene dʉca tire. Ñadʉ yucʉgʉ ñañene dʉca tire. Yucʉgʉ dʉcare masina “Tʉ dʉcata ijire”, ni masiaja mari. Mari sa masino saha masa tiquina yahuducuyere tʉhona tiquina ijiye tiyere masiaja mari. \v 34 Añaa yero saha ñana ijire mʉsa. Mʉsa ñana ijina, quehnoañene ni masiedare mʉsa. Mari wacũñepʉ mari tʉhoturiro sahata mari dʉseropʉ wijiare. \v 35 Quehnoariquiro quehnoañene tʉhoture. Sa yero quehnoañene yahuducure. Ñariquiro ñañene tʉhoture. Sa yero ñañene yahuducure. \v 36 Quehnoano tʉhotu yahuducuna ijiya mʉsa. Quehnoano yahuducuerana, buhiri dahreati deco ijigʉ̃ mʉsa sa ni maca cãrire Cohãcjʉ̃re yahu yʉhdʉnata. \v 37 Queoro mʉsa yahuducurire masino “Quehnoana ijire”, ninota Cohãcjʉ̃. Sa yero ñano mʉsa yahuducurire masino “Ñana ijire”, ninota tiquiro, nidi Jesu tiquinare. \s1 Masa ñañequina Jesure Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihño dutiahye \r (Mr 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 Tiquiro sa nidi bato mari judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉ tiquirore ohõ saha nidi: \p —‍Buhegʉ, Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijigʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñoña ʉsãre, nimedi tiquina. \p \v 39 Jesu yʉhtiri: \p —‍Yojopʉ cjẽna ñañequina, Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ihña duamene. Tiquina sa ihña duepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore Jona panopʉ cjʉ̃nore Cohãcjʉ̃ tiquiro tutuaye mehna tiquiro yeri dihitare ye ihñonota masare. \v 40 Jona ihtia deco waro pajiriquiro wahi paa puhiapʉ ijiahye. Tiquiro sa wahariro sahata yʉhʉ gʉ̃hʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ihtia deco waro masa copepʉ ijigʉta. \v 41 Nínive cjẽna pehe Jona Cohãcjʉ̃ yere tiquiro yahurire tʉhoye tiquina ñañe yerire bʉjʉa witiahye. Sa bʉjʉa witiyequina ijiye buhiri dahreati deco ijigʉ̃ tiquina yojopʉ cjẽnare tiquina ñañene bʉjʉa witieyequinare “Ñañequina ijire”, ni, yahusãeta. Jona tiquinare Cohãcjʉ̃ yere tiquiro yahugʉ̃ tʉhoye quehnoañene cahmeahye tiquina pehe. Sa cahmeñe quehnoano yeye niahye yojopʉ cjẽna yʉhdʉoro. Sa yeye tiquina yojopʉ cjẽnare yahusãeta. Mʉsare niita niaja. Yojopʉ mʉsare yʉhʉ buheye Jona tiquiro buheri yʉhdʉoro ijire. \v 42 Sa ye buhiri dahreati deco ijigʉ̃ pʉhtoro sur cjõno panopʉ cjõno ducu, yojopʉ cjẽnare “Ñañequina ijire”, ni yahusãnota ticoro gʉ̃hʉ. Ticoro Salomo panopʉ cjʉ̃no tiquiro masiñene tʉho duaro yoaropʉ ahri yehpa ape siepʉ ijiricoro Salomore tʉhoro ahtahye. Sa yero quehnoano yero niahye yojopʉ cjẽna yʉhdʉoro. Sa yero ticoro yahusãnota yojopʉ cjẽnare. Mʉsare niita niaja. Yojopʉ mʉsare yʉhʉ buheri Salomo tiquiro buheri yʉhdʉoro ijire, nidi Jesu tiquinare. \s1 Watĩno pari turi masʉnore tiquiro sajãri quitire yahuahye Jesu \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 Sa yero pari turi Jesu tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni quiti yahuri tiquinare: \p —‍Watĩno masʉno mehna ijiriquiro waha, aco marieni yehpapʉ tini, tiquiro ijiatore macamahye. \v 44 Sa bocaeraro, ohõ saha ni tʉhotuahye tiquiro. “Masʉno yʉhʉ cohãriquiro mehnata pari turi ijigʉ wahaʉtja”, ni tʉhotuahye tiquiro. Sa ni tʉhoturo tojoaa waha, tiquiro cohãriquiroreta bocahye. Sa tiquiro bocagʉ̃ masʉno pehe quehnoariquiro ijimahye. \v 45 Sa yero watĩno apequina siete watĩare tiquiro yʉhdʉoro ñañequinare pijiro wahahye. Tiquiro sa pijigʉ̃ tiquina ijipihtiyequina tiquiro mehna ijiahye. Masʉno pehe to pano ihcãquiro watĩnore cʉoro, ñariquiro ijimahye. Camepʉ pehere peyequina watĩare cʉoriquiro ijiro, to pano tiquiro ijiriro yʉhdʉoro ña yʉhdʉariquiro ijiahye. Yojopʉ cjẽna Cohãcjʉ̃re cʉomediquina tiquirore cohãñe, tiquina gʉ̃hʉ ña yʉhdʉayequina waro wahaeta, nidi Jesu tiquinare. \s1 Jesu acaye tiquirore yahu duahye \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Masare tiquiro sa ni yahuducuri watoa tiquiro pacoro tiquiro bahana mehna sopecahapʉ ducu, tiquirore yahu duari. \v 47 Sa yero ihcãquiro Jesure yahuri: \p —‍Mʉhʉ paco mʉhʉ bahana mehna mʉhʉre yahu duaye sopecahapʉ ducuri, nidi. \p \v 48 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro topʉ ijiyequinare ohõ saha nidi Jesu tiquinare buhero taro: \p —‍¿Noa ijiajari yʉhʉ paco, yʉhʉ bahana gʉ̃hʉ, mʉsa ihñagʉ̃? nidi. \p \v 49 Sa nino, ʉsãre tiquiro buhenare ñupuha, ohõ saha nidi: \p —‍Ahriquina ijire yʉhʉ paco, yʉhʉ bahana yero saha ijiyequina. \v 50 Tiquina yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro cahmeñene yere. Sa yeyequina yʉhʉ bahʉ, yʉhʉ baho, yʉhʉ paco yero saha ijire, nidi Jesu tiquinare. \c 13 \s1 Jesu oteriquiro quitire yahuahye \r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Ti decota Jesu wʉhʉpʉ ijiriquiro wijiari. Wijia, ditarapʉ waha, ditara dʉhtʉ cahapʉ dujiri. \v 2 Tiquiro sa dujigʉ̃ ihñañe peyequina masa tiquiro cahapʉ cahmecoa wahpaa waha, bihsaro yeri Jesure. Sa bihsagʉ̃ ihñano yucʉsapʉ sajã, tiapʉ dujiri tiquiro. Masa pehe padʉropʉ ducuri. \v 3 Sa yero tiquiro peye queoye mehna yahuri tiquinare, buhero taro. Ohõ saha nidi tiquiro: \p —‍Oteriquiro otero wahahye. \v 4 Tiquiro sa otero wahagʉ̃ apeye pjeri maha dʉhtʉ cahapʉ bora quehe sahye. Topʉ bora quehe saye pjerire minicjʉa ahta, ihya cãhye. \v 5 Sa ye apeye pjeri ʉtã paca watoa bora quehe sahye. Ʉtã paca watoa dihta marieda cjũnopʉ duita pihnimahye. \v 6 Sa pihnieperota asʉ̃ tutuaro asigʉ̃, nʉhcori marieda, ñaia wahahye. \v 7 Apeye pjeri taa watoa bora quehe sahye. Taa pehe dia yʉhdʉa waha, oteye pehere wejẽahye. \v 8 Apeye pjeri quehnoari yehpapʉ bora quehe sahye. Quehnoano pihni, dʉca tiahye. Apeye cjʉ cien pjeri, apeye cjʉ sesenta pjeri, apeye cjʉ treinta pjeri dʉca tiahye. \v 9 Ahrire quehnoano tʉhoya mʉsa, nidi Jesu. \s1 Jesu queoye mehna tiquiro buherire yahuahye \r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 Tiquiro sa nidi bato ʉsã tiquiro buhena tiquiro cahapʉ esa, sinituu ʉsã tiquirore: \p —‍¿Dʉhse yegʉ masare queoye mehna buheajari mʉhʉ? ni, sinituu ʉsã. \p \v 11 Jesu yʉhtiri: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiyere panopʉ cjẽna tiquina masiedarire mʉsare yʉhʉ buhenare masigʉ̃ yere Cohãcjʉ̃. Apequina pehere sa yerare tiquiro. \v 12 Sa yero masiñequinare masi nemogʉ̃ yerota tiquiro. Sa yeye tiquina pehe quehnoano masieta. Masieñequina pehe mehenogã tiquina masiepegʉ̃ta tiquina pehere masiedagʉ̃ yerota tiquiro. \v 13 Sa yegʉ queoye mehna buheaja. Ohõ saha ijire. Yojopʉ cjẽna ihñaepeta, ihñedariquina yero saha tojoare. Sa yeye tʉhoepeta masiedare. Tire tʉhoeyequina yero saha ijire tiquina. \v 14 Sa ijiyequina ijiye Isaia panopʉ cjʉ̃no tiquiro ni ojoariro sahata yere tiquina. Ohõ saha ni ojoahye: \q1 Ohõ saha nine Cohãcjʉ̃: “Cohãcjʉ̃ yere tʉhonata mʉsa. Sa tʉhoepenata, ne masisi mʉsa. \v 15 Ahriquina masa dapu paca bʉtiyequina tojoare. Sa ye tiquina cahmo coperire bihare, ‘tʉhoari’, niñe. Tiquina caperire ihmitihãre, ‘ihñari’, niñe. Sa yeraye quehnoano ihñañe, masiboaga tiquina. Sa ye tʉhoye, masiboaga tiquina. Tiquina wacũñepʉ quehnoano masiboaga. Sa masiñe yʉhʉre Cohãcjʉ̃re cahmeboaga tiquina. Sa yʉhʉre cahmegʉ̃ tiquina ñañene cohã, tiquinare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉgʉ̃ yeboaga yʉhʉ”, nine Cohãcjʉ̃, ni ojoahye Isaia. \p \v 16 ’Mʉsa pehe mʉsa caperi mehna ihñana, masine. Mʉsa cahmo mehna tʉhona, masine. Sa yena bucuena ijire mʉsa. \v 17 Mʉsare niita niaja. Yojopʉ mʉsa ihñañene mʉsa tʉhoyere panopʉ cjẽna Cohãcjʉ̃ yequina tutuaro ihña duamahye. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina gʉ̃hʉ tire tutuaro ihña duamahye. Sa ihña duepeta ne ihñedahye. Yojopʉ mʉsa tʉhoye gʉ̃hʉre tutuaro tʉho duamahye tiquina. Sa masi duepeta tire masiedahye, ni yahuri Jesu ʉsãre tiquiro buhenare. \s1 Jesu oteriquiro queoyere yahu pehoahye \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 Came Jesu ʉsãre yahu nemori: \p —‍Tʉhoya mʉsa. Oteriquiro queoyere mʉsare yahutja. Yʉhʉre tʉhona, quehnoano masiña. \v 19 Oteye pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yeye maha dʉhtʉ cahapʉ borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yeye masa quehnoañe buheyere tʉhoepeta ne masiedare. Sa yero masa quehnoañe buheyere tiquina tʉhogʉ̃ ihñano watĩno pehe ahta, ti buheyere quehnoañe buheyere masi dutierare masare. Minicjʉa ti pjerire tiquina dote nediro saha yere watĩno. \v 20 Sa ye ʉtã paca watoa borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yeye masa quehnoañe buheyere tʉho, bucueye mehna duita tire tʉho nene. \v 21 Sa tʉho nepeta ʉtã paca watoa ijiye cjʉ nʉhcori marieñe cjʉ yero saha ahriquina masa gʉ̃hʉ tutuerare. Sa tutueraye ñano yʉhdʉye, yeequina tiquina ijiri buhiri apequina tiquinare ñano yegʉ̃ ihñañe yee pehere duhu cãhre. Apequina tiquinare ñano yegʉ̃ tire ihcãno sahaeraye, yeere duhu cãhre. \v 22 Sa ye taa watoa borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yeye masa quehnoañe buheyere tʉhoepeta, ahri yehpa cjẽne pajiro bʉjʉa witi tʉhotuye, niñeru pehere cahĩne. Tiquina sa yegʉ̃ ti pehe quehnoañe buheyere cahmotare. Sa cahmotagʉ̃ masa quehnoañe pehere yerare. \v 23 Sa ye quehnoari yehpapʉ borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa ye masa quehnoañe buheyere tʉhoye, tire quehnoano masine. Sa masiñequina ijiye, Cohãcjʉ̃ cahmeno sahata quehnoañene yere tiquina. Ihquẽquina pajiro quehnoañene yere cien pjeri dʉca tiro saha. Apequina doca cjũnogã quehnoañene yere sesenta pjeri dʉca tiro saha. Apequina mehenogã quehnoañene yere treinta pjeri dʉca tiro saha, ni yahuri Jesu ʉsãre. \s1 Trigo watoa taa diari queoyere yahuahye \p \v 24 Sa ye pari turi queoye mehna buheri Jesu: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye ohõ saha ijire. Wese upʉro tiquiro wesepʉ quehnoañe pjerire tiquiro oteriro saha ijire ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye. \v 25 Wese upʉro ijipihtiyequina tiquiro mehna cjẽna gʉ̃hʉ tiquina carĩno watoa tiquirore ihña tuhtiriquiro ahtahye. Sa ahtaro trigore ti oteriropʉ taare oteahye. Ote tuhasa wahaa wahahye. \v 26 Came trigo pihniahye. Sa ye ti dʉca tiro taro yegʉ̃ waro diaa wahahye. \v 27 Sa ye wese upʉrore dahra cohteyequina tiquiro cahapʉ esa, yahuahye: “¿Pʉhto, quehnoañe pjeri dihitare mʉhʉ wesere mʉhʉ otepegʉ̃ta, dʉhse ye taa gʉ̃hʉ diajari ti wesere?” nidi tiquina. \v 28 “Yʉhʉre ihña tuhtiriquiro ijiaga ti taare oteriquiro”, niahye wese upʉro. “¿Taare ʉsã curegʉ̃ cahmeajari mʉhʉ?” nimahye tiquirore dahra cohteyequina. \v 29 “Taare cureracãhña, ‘Trigo pehere cureari’, nina. \v 30 Trigo taa mehnata bʉcʉarĩahdo. Dʉca nedi pje ijigʉ̃ neñequinare ohõ saha niitja: ‘Taare cure mʉhtaña. Tuhasa mʉsa curerire ʉjʉ̃aña. Came trigore peheya. Pehe peho, tire yʉhʉ ihbori wʉhʉpʉ cũña’, niitja tiquinare”, niahye wese upʉro, nidi Jesu, queoye mehna yahuro. \s1 Mostaza pje queoyere yahuahye Jesu \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Sa ye apeye queoye mehna ʉsãre ohõ saha ni buheri tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye mostaza pjegã yero saha ijire. Ti pjegã meheni pjegã waro ijire. \v 32 Ti pjegãre wesepʉ tiquiro oteri bato, quehnoano pihnine. Sa yero paji yʉhdʉadʉ wahare. Sa wahagʉ̃ minicjʉa pari ti dʉpʉripʉ suhti suhare, ni yahuri Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Mostaza pjegã pajidʉ tʉ bʉcʉariro saha ʉhmʉse cjʉ̃nore mari pʉhtorore masiñequina meheñequinagã tiquina iji mʉhtaepegʉ̃ta camepʉ peyequina wahaeta.) \s1 Pãre pugʉ̃ yeye queoyere yahuahye Jesu \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Sa ye apeye queoye mehna ʉsãre ohõ saha ni buheri tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye pãre pugʉ̃ yeye yero saha ijire. Tire numino ihcã ajuro trigore aco mehna quehnoano tire dahra morene pã bʉcʉatire. Ticoro sa yegʉ̃ pãre pugʉ̃ yeye pehe trigore quehnoano sehsaa wahare, nidi Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Pãre pugʉ̃ yeye trigore ti sehsaa wahariro saha ʉhmʉse cjʉ̃nore mari pʉhtorore peyequina masa ijipihtiro cjẽna masieta.) \s1 Queoye mehna Jesu tiquiro buherire yahuahye \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Ahri ijipihtiyere buhero, queoye mehna yahuri Jesu. Queoye marieno yahuerari tiquiro tiquinare. \v 35 Sata yeri tiquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ni ojoariro sahata. Ohõ saha ni ojoahye panopʉ: \q1 Queoye mehna yahutja. Cohãcjʉ̃ ahri yehpare tiquiro bajumehnedi bato ne masare tiquiro yahuerarire yahutja, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro mʉnano. \s1 Trigo watoa taa diari queoyere yahu pehoahye \p \v 36 Sa ye masare cohe ti, wʉhʉpʉ sajãa wahari Jesu. Sa yena ʉsã tiquiro buhena tiquiro cahapʉ esa, sinituu ʉsã: \p —‍Trigo watoa taa diari queoyere yahu pehoya ʉsãre, nii ʉsã tiquirore. \p \v 37 Jesu yʉhtiri ʉsãre: \p —‍Wese upʉro quehnoañe pjerire oteriquiro yero saha ijiaja yʉhʉ. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijiaja. \v 38 Wese pehe ahri yehpa yero saha ijire. Quehnoañe pjeri pihniñe ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉ ijiatiquina yero saha ijire. Taa pehe watĩno yequina yero saha ijire. \v 39 Wese upʉrore ihña tuhtiriquiro taare oteriquiro watĩno yero saha ijire. Tire nedi pje pihtiri deco yero saha ijire. Sa ye trigore neñequina angele yero saha ijire. \v 40 Taare tiquina cure ʉjʉ̃ariro saha pihtiri deco ijigʉ̃ watĩno yequinare pecapʉ cohãeta tiquinare. \v 41 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yequina angelere ohogʉtja. Yʉhʉ ohogʉ̃ angele pehe ñañene ye dutiyequinare, ñañene yeyequinare yʉhʉ pʉhtoro ijiropʉ neañeta. \v 42 Ne sa tuhasa pecapʉ cohãeta tiquinare. Topʉ tiquina tutuaro uti, bʉjʉa witiye mehna bahque dihoeta. \v 43 Sa ye Cohãcjʉ̃ yequina tiquina Pacʉro tiquiro pʉhtoro ijiropʉ ijieta. Topʉ ijiye, asʉ̃ deco cjʉ̃no yero saha quehnoano buhrioeta tiquina. Ahrire quehnoano tʉhoya mʉsa, ni yahuri Jesu. \s1 Quehnoa yʉhdʉyere tiquiro nʉorire tiquiro bocari queoyere yahuahye \p \v 44 Sa ye apeye queoye mehna yahuri tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye niñeru tiquiro nʉori yero saha ijire. Masʉno tire wesepʉ wacũeno mehna boca, pari turi tire nʉo nemoahye. Sa bocaro tutuaro bucueahye tiquiro. Sa yero tiquiro bocarire neno taro, ti wesere dú duahye. Sa yero tiquiro yere dua peho, ti wesere dúahye, ni yahuri Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye tiquiro bocari yero saha ijire. Tiquiro bocarire tiquiro tutuaro cahmediro sahata ʉhmʉse cjʉ̃nore masa pʉhtorore tiquina masidi bato masa tutuaro cahmene tiquirore.) \s1 Wapa bʉjʉri pje queoyere yahuahye \p \v 45 Sa ye apeye queoye mehna yahuri tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye wapa bʉjʉye pjerire perla wame tiye pjerire dúriquiro yero saha ijire. \v 46 Ti pjerire macano quehnoa yʉhdʉari pjere bocahye. Bocaro, ti pjere dú duaro, ijipihtiye tiquiro yere dua pehoro wahahye. Sa dua tuhasa ti pjere wapa bʉjʉri pjere dúahye, nidi Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Ti pjere perla pjere tiquiro cahmediro sahata ʉhmʉse cjʉ̃nore masa pʉhtorore quehnoano tiquina masidi bato masa tutuaro cahmene tiquirore.) \s1 Wẽñanʉ queoyere yahuahye \p \v 47 Sa ye apeye queoye mehna Jesu yahuri tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiye wẽñanʉ tiquina doque ñodʉ yero saha ijire. Tʉ wẽñanʉ mehna peyequina wahi sijoro saha ijiyequinare ñehene. \v 48 Tʉ wahpaa wahagʉ̃ wahi wejẽñequina pehe tʉre padʉropʉ weje nʉjʉa, quehnoañequina wahire besere. Quehnoañequinare tiquina pʉhʉsepʉ bese sajãre. Ñañequina wahire cohãre. \v 49 Pihtiri deco ijigʉ̃ ohõ saha ijirota. Angele pehe masare beseeta. Ñañequinare ne wioeta quehnoañequina cahapʉ ijiyequinare. \v 50 Ne wio, tiquinare pecapʉ cohãeta. Topʉ tiquina uti, tutuaro bʉjʉa witiye mehna upiri bahque dihoeta ñañequina pehe, ni yahuri Jesu. \s1 Mʉna buheyere, wahma buheye gʉ̃hʉre yahuahye \p \v 51 Tiquiro sa ni yahuri bato sinituri ʉsãre: \p —‍¿Ahri ijipihtiyere tʉhoajari mʉsa? ni sinituri tiquiro. \p —‍Tʉhoaja ʉsã, ni yʉhtii ʉsã. \p \v 52 Ʉsã sa nigʉ̃ tiquiro yahuri ʉsãre: \p —‍Judio masare buheyequina ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro pʉhtoro ijiyere buheye, pʉaro buheyere yahure. Mʉna buheyere, wahma buheye gʉ̃hʉre yahure. Tiquina wʉhʉ upʉro yero saha ijire. Tiquiro wʉhʉpʉ ijiyere quehnoañene ne wioro, wahmare, mʉna gʉ̃hʉre ne wiore tiquiro, nidi Jesu ʉsãre. \s1 Jesu Nazarepʉ wahahye \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 Ti queoyere tiquiro buheri bato, wahaʉ ʉsã tiquiro mehna. \v 54 Waha, tiquiro masari macapʉ esaʉ. Topʉ esa, judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ buheri tiquiro. Tiquiro sa buhegʉ̃ tʉhoye, tʉho maria wahari tiquina. \p —‍¿Ahriquiro nohopʉ tʉhoyari ahri buheyere? ¿Dʉhsero quehnoano masi pehoajari tiquiro? Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñore tiquiro basi. \v 55 Ahriquiro taboa dahrariquiro macʉno ijire. Sa ye tiquiro pacoro María ijire. Sa ye Santiago, José, Simo, Juda, tiquiro bahana ijire. \v 56 Yojopʉre tiquiro bahana numia ahri macapʉ ijire. Sa yero tiquiro mari yero saha ijiriquiro ijire. ¿Sa ijieperota nohopʉ tʉhoyari tiquiro ahri buheyere? ni yahuducuri tiquina basi. \p \v 57 Sa ye tiquina tiquirore cahmedari. Tiquina sa cahmedagʉ̃ ihñano ohõ saha nidi Jesu tiquinare: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore apequina ño peore. Tiquina sa ño peoepegʉ̃ta tiquiro ya maca cjẽna, tiquiro acaye tiquirore ño peoerare. Sa yena yʉhʉre ño peoerare mʉsa ohõpʉ yʉhʉ masarigʉ ijigʉ̃, nidi tiquiro tiquinare. \p \v 58 Sa yero tiquirore tiquina wacũ tutueragʉ̃ ihñano, ti macapʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna peye tahari ye ihñoedari Jesu. \c 14 \s1 Ñu wame yeriquiro mʉnano yariarire yahuahye \r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Ti pjere Herode Galilea cjʉ̃no pʉhtoro Jesu yerire tʉhooahye. \v 2 Sa tʉhooro ohõ saha nimahye: \p —‍Ñu wame yeriquiro ijiaga masatjiãno. Sa yero yojopʉre tiquiro masari bato ahri tutuayere cʉore tiquiro bajumehneñene yero, nimahye Herode tiquiro cahacjẽnare. Jesure “Ñuta ijire”, ni tʉhotumahye tiquiro Ñure tiquina wejẽdi bato. \p \v 3-5 Sa yero Ñure tiquiro wejẽ dutiato pano Herode tiquiro bahʉro Felipe namonore namo tiahye. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Ñu wame yeriquiro Herode pehere ohõ saha nie timahye: \p —‍Mʉhʉ bahʉ namonore namo tigʉ Cohãcjʉ̃ dutiyere yʉhdʉdʉcagʉ nine mʉhʉ, nie timahye Ñu. \p Tiquiro sa nidi buhiri Herode tiquirore wejẽ duamahye. “ ‘Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire’, ni tʉhoturi judio masa”, nino, tiquina pehere cueahye Herode. “Ñure yʉhʉ wejẽgʉ̃ tiquina usuaboaga”, nino tiquinare cueahye. Sa cuero Ñure wejẽ dueramahye. Sa wejẽ dueraperota Herode tiquirore ñehe dʉhte duti, peresu yeahye. Tiquiro namono Herodia dutiro mehna sa yeahye Herode. \v 6 Sa ye Herode masa bajuari deco ijigʉ̃ bose deco yeahye tiquiro. Topʉ Herodia macono bose deco wihiyequina tiquina ihñonopʉ basa ihñoahye. Ticoro sa basa ihñogʉ̃ ihñano Herode bucueahye. Sa bucuero ticorore niahye: \p \v 7 —‍Cohãcjʉ̃ mehna poto niita niaja. Yʉhʉre mʉhʉ sinino punota ohogʉtja yʉhʉ mʉhʉre, niahye Herode pehe Herodia maconore. \p \v 8 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Herodia ticoro maconore ticoro siniatire yahuahye ticorore. Ticoro sa yahugʉ̃ ticoro macono pehe ohõ saha ni siniahye Herodere. \p —‍Ñu wame yeriquiro dapure dʉte sure dutiya. Sa yegʉ waparo mehna tiquiro dapure ohoya yʉhʉre, niahye ticoro. \p \v 9 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro Herode tutuaro bʉjʉa witiahye. Masa tiquina ihñonopʉ “Ohogʉtja mʉhʉre”, niahye tiquiro. Sa yero tiquiro bʉe tiro “Mʉhʉre ohoeraja”, ni masiedahye ticorore. Sa yero ticoro dutiriro sahata Herode pehe tiquiro cahacjẽnare Ñure wejẽ dutiahye. \v 10 Sa yero Ñu dapure dʉte sure dutiahye. \v 11 Sa dʉte sure tuhasa, waparo mehna tiquiro dapure ne cãhtahye tiquina. Herodia maconore tiquiro dapure tiquina ohogʉ̃, ticoro pehe ticoro pacorore yʉhdʉoahye tja. \p \v 12 Tiquina sa yeri bato Ñu buheyequina ahta, tiquiro pagʉre masa copepʉ nea cũahye. Sa cũ tuhasa, tiquina tire Jesure yahuye wihiri. \s1 Cinco mil masare ihyaye ohoahye Jesu \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Tiquina sa ni yahugʉ̃ tʉhoro, Jesu ʉsã mehna yucʉsapʉ sajã, masa marienopʉ siho wahari. Jesu topʉ wahagʉ̃ tʉhoye, masa tiquina ye macaripʉ ijiriquina ahta, mahapʉ tiquirore nʉnʉ tã cãa wahari. \v 14 Sa yero ʉsã wahã sari bato tiquiro peyequina masare ihñano, paja ihñari tiquinare. Sa paja ihñano tiquina mehna cjẽna dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeri. \v 15 Ñamicahapʉ ʉsã tiquiro buhena tiquirore ohõ saha nii: \p —‍Ñamicahapʉ waharo nine. Ohõ masa marienopʉ ijire. Sa yegʉ macaripʉ masare tiquina ihyatire dú dutiya tiquina pohe tiatire, nimi ʉsã tiquirore. \p \v 16 Jesu yʉhtiri ʉsãre: \p —‍Wahaeracãhdo tiquina. Mʉsa basita ihyayere ohoya tiquinare, nidi ʉsãre. \p \v 17 —‍Ihcã omope paca pã paca, wahi pʉaro to punota ijire ʉsãre, ni yʉhtii ʉsã. \p \v 18 —‍Tire yʉhʉre ne cãhtaya mʉsa, nidi ʉsãre. \p \v 19 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona neaʉ ʉsã. Ʉsã ne sari bato taa bui masare tiquiro duji dutiri. Tiquina dujigʉ̃ ihcã omope paca pã pacare, pʉaro wahire ne, ʉhmʉsepʉ ihña mʉo, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nidi. Sa ninota pã pacare nuhano, ʉsãre tiquiro buhenare ohori. Tiquiro sa ohogʉ̃ ʉsã pehe tire masare itii. \v 20 Sa ye ijipihtiyequina quehnoano ihya, yapi yʉhdʉa wahari. Tiquina yapi wehorire doce pʉhʉse waro ne cahmecoa, wahpo dapou ʉsã tiquiro buhena. \v 21 Topʉ tire ihyariquina ʉmʉa dihitare queogʉ̃ cinco mil ʉmʉa ijiri. Numia, macanagã gʉ̃hʉ ijiri. \s1 Jesu aco bui tiniahye \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Came ʉsãre tiquiro buhenare Jesu ditara ape sie pahrẽpʉ pehãyu dutiri masare tiquiro cohe tiri watoa. \v 23 Cohe ti tuhasa, cʉnʉpʉ mʉja, Cohãcjʉ̃re sinino wahahye. Ñamine topʉ tiquiro ihcãquirota ijiahye. \v 24 Ti pjeta ditara decopʉ yucʉsa mehna pehãducuna nimi ʉsã. Wihnono tutuaro ahta, pahcõri bʉjʉye wahcã, yucʉsare quẽ sajãri. \v 25 Sa wahagʉ̃ bohrea mʉja tato pano Jesu aco bui tini cãhtari ʉsã cahapʉ. \v 26 Ʉsã cahapʉ tiquiro ahtagʉ̃ ihñana cue nii ʉsã. Sa cuena sañuducumi ʉsã. \p —‍Yariariquiro mʉnano pagʉ ijire, ni sañuducumi ʉsã. \p \v 27 Ʉsã sa cuegʉ̃ ihñano Jesu ohõ saha nidi: \p —‍Ne yʉhʉre ihña cueracãhña. Yʉhʉta ijiaja, nidi ʉsãre. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro nidi tiquirore: \p —‍Pʉhto, potota mʉhʉta ijigʉ, aco bui yʉhʉre mʉhʉ cahapʉ ducu cã dutiya, nidi tiquiro. \p \v 29 —‍Ahtaya, ni yʉhtiri tiquiro pehe. \p Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro yucʉsare dijia, aco bui Jesu cahapʉ ducu cãmedi. \fig |src="cn01722B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 14.29" \fig* \v 30 Wihnono tutuaro ahtagʉ̃ ihñano cueri tiquiro. Sa cuero diha dijiaa wahamedi. \p —‍Yʉhʉre yedohoya pʉhto, ni sañuducuri tiquiro Jesure. \p \v 31 Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquiro omocare ñehe, \p —‍Mehenogã wacũ tutuare mʉhʉ yʉhʉre. ¿Dʉhsegʉ yʉhʉre wacũ tutuerajari mʉhʉ? nidi tiquiro Pedrore. \p \v 32 Tiquiro sa nidi bato yucʉsapʉ sajãri tiquina. Tiquina sa sajãri bato wihnono yʉhdʉa wahari. \v 33 Sa yena ʉsã tiquiro buhena yucʉsapʉ ijina Jesure ño peou. \p —‍Potota mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉta ijire, nii ʉsã tiquirore. \s1 Genesare cjẽna dohatiyequinare yʉhdʉoahye Jesu \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 Sa yeri bato pehã, Genesare wame tiri yehpapʉ esaʉ. \v 35 To cjẽna Jesure ihña masidi. Sa masiñe tiquiro cahapʉ ijiyequinare dohatiyequinare ne cãhta dutiri. Sa ye tiquina dohatiyequinare tiquiro cahapʉ ne cãhtari. \p \v 36 —‍Mʉhʉ suhtiro dʉhtʉ caha dihitare ʉsãre ñehe tuhu dutiya, ni sinidi tiquina Jesure. \p Sa ye tiquiro suhtirore ñehe tuhuriquinape topequinata quehnoa wahari. \c 15 \s1 Masa ñañequina wahagʉ̃ yeyere yahuahye Jesu \r (Mr 7.1-23) \p \v 1 Sa ye Jerusalẽ cjẽna, fariseo masa, marine judio masare buheyequina mehna Jesu cahapʉ wihiye, sinituri tiquirore: \p \v 2 —‍¿Dʉhse ijiro boro mari acaye bʉcʉna mʉnapʉ tiquina dutirire yerajari mʉhʉ buheyequina pehe? Tiquina ihyato pano tiquina dutiriro sahata omo coserare, nidi tiquina Jesure. \p \v 3 Jesu yʉhtiri tiquinare: \p —‍¿Dʉhse yena mari acaye panopʉ cjẽna ye dutiye dihitare yena tana Cohãcjʉ̃ ye dutiye pehere yerajari mʉsa pehe? \v 4 Ohõ saha nine Cohãcjʉ̃: “Mʉsa pacʉsʉmʉare ño peoya”, nine. Sa yero “Ihcãquiro tiquiro pacʉsʉmʉare ñañene quiti dahreriquiro ijiro ti buhiri apequina tiquina wejẽatiquiro ijirota”, nine Cohãcjʉ̃. \v 5 Tiquiro sa niepegʉ̃ta ohõ saha ye dutire mʉsa pehe tiquina pacʉsʉmʉare yedoho dutierana: Tiquina pacʉsʉmʉare ohoborire Cohãcjʉ̃ pehere oho dutire mʉsa. Sa ni buhemene mʉsa. \v 6 Sa buhena tiquina pacʉsʉmʉare ño peogʉ̃ yerare mʉsa. Mʉsa sa yena Cohãcjʉ̃ dutiyere yʉhdʉdʉcana nine mʉsa, mari acaye panopʉ cjẽna ye dutiye dihitare yena. \v 7 Masa tiquina ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia mʉsare potota yahu ojoahye panopʉre: \q1 \v 8 Ahriquina masa yʉhʉre quehnoano yahuducuepeta yʉhʉre ne ño peoerare. \v 9 Sa ye yʉhʉre tiquina ñu buheye ne dʉhseati ijierare. “Cohãcjʉ̃ ye dutiye ijire ahri”, ni meho buhere tiquina ye buheye pehere, ni ojoahye Isaia, nidi Jesu fariseo masare, mari judio masare buheyequina gʉ̃hʉre. \p \v 10 Sa ni tuhasa tiquiro cahapʉ masare pijio, ohõ saha nidi: \p \v 11 —‍Tʉhoya mʉsa. Yʉhʉ niñene quehnoano masiña mʉsa. Mʉsa dʉserire sajãñe pehe mʉsa ihyaye pehe mʉsare ñana ijigʉ̃ yerare. Mʉsa ñañe yahuducuye pehe mʉsa dʉseri wijiaye pehe mʉsare ñana ijigʉ̃ yere, nidi Jesu. \p \v 12 Tiquiro sa ni buheri bato ʉsã tiquiro buhena pehe tiquirore yahuu. \p —‍Mʉhʉ sa nigʉ̃ tʉhoye fariseo masa usuari, ni yahuu ʉsã tiquirore. \p \v 13 Tire tʉho, ohõ saha ni yʉhtiri ʉsãre: \p —‍Tiquina fariseo masa taa yero saha ijire. Yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no ijipihtiye oteyere tiquiro oterarire nʉhcori mehnata cure, cohãnota. Sata yerota tiquinare. \v 14 Tiquinare sa ihña cãhña mʉsa. Tiquina caperi bajueyequina tiquina ihña masiedaro saha ne Cohãcjʉ̃ yere masiedare. Sa ye pecapʉ wahaeta. Sa masiedapeta apequina masieñequinare buhe duamedi. Sa ye caperi bajueyequina copepʉ tiquina boraboriro saha tiquina buhenohriquina gʉ̃hʉ pecapʉ wahaeta, nidi Jesu. \p \v 15 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro nidi: \p —‍Ahri quitire masa tiquina dʉseri wijiaye quitire yahu nemoña ʉsãre tja, nidi tiquiro Jesure. \p \v 16 Jesu yʉhtiri: \p —‍¿Ne, yojopʉ tʉhoerajari mʉsa? \v 17 Masa ihyayere ihyagʉ̃ tiquina dʉseripʉ sajãre. Sa ye tiquina paapʉ sajã, yʉhdʉa wahare. Ihyo waro ijire. Mari ihyaye marine ñana wahagʉ̃ yerare. ¿Ahrire masiedajari mʉsa? \v 18 Masa dʉseripʉ wijiaye, tiquina yahuducuye pehe tiquina tʉhotuyepʉ ahtare. Tiquina yahuducuye pehe ñañe ijiro, masare ñañequina ijigʉ̃ yere. \v 19 Ñañe tʉhotuye, masare wejẽñe, apequiro namono mehna ñano yeye, ñano yeye numia mehna ñano yeye, yaqueye, ni mehoñe, masare ñañe quiti dahreye masa tʉhotuyepʉ ahtare. \v 20 Ti ñañe pehe masare ñañequina ijigʉ̃ yere. Sa yepegʉ̃ta bʉcʉna yee tiriro sahata masa omo coserapeta tiquina ihyagʉ̃ ti masare ñañequina ijigʉ̃ yerare, nidi Jesu. \s1 Judio masono ijiericoro Jesure wacũ tutuahye \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Sa ni buhe tuhasa, ʉsãre siho wahari tja. Tiro wame tiri maca cahapʉ Sidõ wame tiri maca cahapʉ esaʉ ʉsã. \v 22 Ʉsã topʉ esagʉ̃ Canaa yehpa cjõno topʉ ijiricoro Jesu cahapʉ esa, sañuducuri: \p —‍Pʉhto, Davi panami iji turiagʉ masare yʉhdʉoacjʉ, yʉhʉre paja ihñaña mʉhʉ. Yʉhʉ maco watĩnore cʉoro, ña yʉhdʉaro yʉhdʉri ticoro, ni sañuducuri ticoro. \p \v 23 Ticoro sa niepegʉ̃ta Jesu yʉhtierari. Sa yegʉ̃ ihñana ʉsã tiquiro buhena pehe tiquirore ohõ saha nimi. \p —‍Waha dutiya ticorore. Ñano cariboro bisiaga, nimi ʉsã. \p \v 24 Ʉsã sa nigʉ̃ tʉhoro yʉhtiri ticorore: \p —‍Israe masare Cohãcjʉ̃re masieñequina dihitare yedoho dutiro ohori yʉhʉ Pacʉ yʉhʉre, nidi tiquiro. \p \v 25 Tiquiro sa niepegʉ̃ta Jesu dahpocãri cahapʉ dʉsepe curi mehna quehe sari ticoro. \p —‍Pʉhto, yedohoya yʉhʉre, nidi ticoro. \p \v 26 Jesu yʉhtiri ticorore. \p —‍Ohõ saha ijire ahri: Coã warore wʉhʉ upʉro pohne ye ihyayere diayeare oho mʉhtagʉ̃ quehnoaedare. Israe masa yere ape yehpa cjẽnare yʉhʉ oho mʉhtagʉ̃ quehnoaedare, nidi Jesu ticorore queoye mehna yahuro. \p \v 27 —‍Sata ijire pʉhto. Sa ijiepegʉ̃ta diayea gʉ̃hʉ wʉhʉ upʉro mesa docapʉ tiquina ihya site boroyere ihya cohtere tiquina gʉ̃hʉ. Ape yehpa cjõ yʉhʉ ijiepegʉ̃ta yʉhʉ gʉ̃hʉre yedoho masine mʉhʉ, ni yʉhtiri ticoro. \p \v 28 Ticoro sa nigʉ̃ tiquiro yʉhtiri: \p —‍Numio, mʉhʉ yʉhʉre tutuaro wacũ tutuare. Mʉhʉ cahmeno sahata sa waharota, nidi Jesu ticorore. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta duita quehnoa wahari ticoro macono. \s1 Peyequina dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeahye Jesu \p \v 29 Sa ni tuhasa ʉsãre siho waha, Galilea wame tiri ditara dʉhtʉ cahapʉ siho esari tja. Esa, mehenʉgã cʉnʉre mʉja, tʉ buipʉ dujiri. \v 30 Topʉ tiquiro ijigʉ̃ peyequina masa tini masieñequinare, caperi bajueyequinare, pari yuri wahayequinare, yahuducu masieñequinare, peyequina apequina dohatiyequinare tiquiro cahapʉ ne wihiri masa. Ne wihi tuhasa Jesu dahpocãri cahapʉ duhu cũri tiquina. Tiquina sa duhu cũri bato quehnoa wahagʉ̃ yeri Jesu tiquinare. \v 31 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe masa ihña maria wahari. Yahuducu masieñequina tiquina yahuducugʉ̃ ihñañe, pari yuri wahayequina tiquina quehnoa wahagʉ̃ ihñañe, tini masieñequina tiquina tinigʉ̃ ihñañe, caperi bajueyequina tiquina ihñagʉ̃ ihñañe, ihña maria wahari tiquina. Sa ye ohõ saha nidi: \p —‍Israe masa ʉsã pʉhto, Cohãcjʉ̃ tutuagʉ, quehnoagʉ ijire, ni ño peori tiquina Cohãcjʉ̃re. \s1 Cuatro mil masare ihyayere ohoahye Jesu \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Tiquiro sa yeri bato Jesu ʉsãre tiquiro buhenare ohõ saha nidi: \p —‍Ahriquina masa yʉhʉ mehna ihtia deco waro iji tuhasare. Sa ye pohe mariedare tiquinare. Pohe mariedagʉ̃ ihñagʉ tiquinare paja ihñaja. “Tiquina ʉjʉa ahbayequina, mahapʉ borari”, nigʉ tiquinare ihyaye marieno tiquina ye wʉhʉsepʉ waha duti dueraja. Sa yegʉ tiquinare pohe oho duaja, nidi tiquiro. \p \v 33 Tiquiro sa nigʉ̃ ʉsã tiquiro buhena tiquirore sinituu: \p —‍¿Dʉhse mari ohõre masa marienopʉre pãre boca ohoboagari mari? nii ʉsã tiquirore. \p \v 34 —‍¿Nohope paca pã pacare cʉoajari mʉsa? nidi. \p —‍Siete pã pacare, meheñequinagã wahire cʉoaja, ni yʉhtii ʉsã. \p \v 35 Ʉsã sa nigʉ̃ tiquiro masare yehpapʉ duji dutiri. \v 36 Tuhasa siete pã pacare, wahigã gʉ̃hʉre ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nidi. Sa ninota pã pacare nuha, ʉsãre tiquiro buhenare ohori. Sa yena ʉsã pehe ti ihyayere masare itii. \v 37 Sa ye masa tire ihya, yapi yʉhdʉa wahari. Tiquina yapi wehorire siete pʉhʉse waro ne cahmecoa, wahpo dapou ʉsã. \v 38 Topʉ ihyariquinare ʉmʉa dihitare queogʉ̃ cuatro mil waro ʉmʉa ijiri. Numia, macanagã gʉ̃hʉ ijiri. \v 39 Tiquina sa ihya tuhasagʉ̃ Jesu masare waha duti, yucʉsapʉ sajã, Magadán wame tiri yehpapʉ ʉsãre siho esari. \c 16 \s1 Fariseo masa, saduceo masa gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñogʉ̃ ihña duamahye \r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Sa ye fariseo masa, saduceo masa mehna Jesu cahapʉ wihiri. Tiquiro ñano yegʉ̃ ihña duamedi tiquirore yahusã duaye. Sa ye tiquina tiquirore Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihño dutimedi tiquiro masiedagʉ̃ ihña duaye, “Cohãcjʉ̃ ohoriquiro ijierare”, ni duaye. \v 2 Tiquina sa ye dutigʉ̃ Jesu yʉhtiri tiquinare: \p —‍Ñamicahapʉ ʉhmʉano sohãgʉ̃ ihñana “Quehnoari ñami ijirota”, nine mʉsa. \v 3 Sa yena bohrearo ʉhmʉano sohãgʉ̃, ñicuri deco ijigʉ̃ ihñana “Acoro ahtarota”, nine mʉsa. Sa quehnoano masiepenata Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna mʉsare yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ihñaepenata ne tire quehnoano masiedare mʉsa. \v 4 Yojopʉ cjẽna ña yʉhdʉyequina Cohãcjʉ̃re ño peo dueyequina Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñogʉ̃ ihña duamene. Ye ihñosi yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Jona tiquiro dʉhse waharire masi tuhasare mʉsa. Ti dihitare ihñoutja mʉsare, ni yʉhtiri Jesu. \p Sa ni yahu tuhasa siho wahaa wahari tja. \s1 Fariseo masa saduceo masa tiquina ñañe buheyere yahuahye Jesu \r (Mr 8.14-21) \p \v 5 Ditarare ʉsã pehãna, pãre bo cũ cã, pehã tari jii ʉsã. \v 6 Sa yero Jesu ʉsãre yahuri: \p —‍Quehnoano yeya. Fariseo masa, saduceo masa tiquina ye pã pugʉ̃ yeyere ihñana quehnoano yeya. Cuarĩne ti, ni yahuri. \p \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona tʉho masiedana, ʉsã basi tire yahuducuu: \p —‍Mari pãre mari ne cãhtaeragʉ̃ ihñano sa niaga ahriquiro, nimi ʉsã basi. \p \v 8 Ʉsã sa nidire masino, ʉsãre sinituri: \p —‍¿Dʉhsena mʉsa pã borire wacũajari mʉsa? Mehenogã waro yʉhʉre wacũ tutuare mʉsa. \v 9 ¿Yojopʉ masiedajari mʉsa? ¿Cinco mil ʉmʉare ihcã omope pã pacare yʉhʉ nuha ohorire, numia gʉ̃hʉre yʉhʉ ohorire wacũedagari mʉsa? ¿Nohope pʉhʉse waro mʉsa ne cahmecoa wahpo daporire wacũedagari mʉsa? \v 10 ¿Sa yegʉ siete pã pacare nuha, cuatro mil ʉmʉare yʉhʉ ohorire, numia gʉ̃hʉre yʉhʉ ohorire wacũedagari mʉsa? ¿Nohope pʉhʉse waro mʉsa ne cahmecoa wahpo daporire wacũedagari mʉsa? \v 11 ¿Sa yena pã pugʉ̃ yeyere yʉhʉ yahugʉ̃ dʉhse yena quehnoano tʉhoerajari mʉsa? Sa nigʉ̃ pã warore nigʉ niedaja. Fariseo masa, saduceo masa tiquina pã pugʉ̃ yeyere ihñana quehnoano yeya. Cuarĩne ti, ni yahuri ʉsãre tiquiro. \p \v 12 Tiquiro sa ni yahugʉ̃pʉ ʉsã masii. “Pã pugʉ̃ yeye”, nino pã warore nino niedari. Sa nino fariseo masa, saduceo masa tiquina buheyere nino nidi. “Tiquina ye buheyere tʉhoeracãhña”, nino nidi. \s1 Jesu poto Cristo tiquiro ijiyere Cohãcjʉ̃ ohoriquiro tiquiro ijiyere yahuahye Pedro \r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 Sa ye Jesu mehna wahana, Cesarea Filipo wame tiri maca cahapʉ ijiye macaripʉ esaʉ ʉsã. Sa yero macapʉ sajã sari bato Jesu ʉsãre tiquiro buhenare sinituri: \p —‍¿Noa boro ijiagari yʉhʉ, masa yʉhʉre tiquina tʉhotugʉ̃? ni sinituri tiquiro. \p \v 14 —‍“Ñu wame yeriquiro ijire”, nine mʉhʉre. Apequina “Elia ijire”, nine. Apequina “Jeremia ijiboaga o apequiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina mehna cjʉ̃no mʉnano ijiboaga”, nine, ni yʉhtii ʉsã tiquirore. \p \v 15 —‍¿Mʉsa pehe mʉsa tʉhotugʉ̃ noa boro ijiagari yʉhʉ? ni, sinituri tiquiro. \p \v 16 Simo Pedro yʉhtiri: \p —‍Mʉhʉ Cristo Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijire. Cohãcjʉ̃ catiriquiro waro macʉ ijire mʉhʉ, ni yʉhtiri Simo Pedro. \p \v 17 —‍Simo Ñu macʉ mʉhʉ bucuegʉ ijire. Ohõ saha ni mʉhʉ yʉhʉre yʉhtiye masa tiquina yahuri ijierare. Yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no pehe tire mʉhʉre masigʉ̃ yeri. \v 18 Mʉhʉre niita niaja. Mʉhʉ Pedro wame tigʉ ijire. (Pedro nino ʉtã nino nine.) Ahri ʉtã paa bui tutuari wʉhʉre yʉhʉ yeboriro saha yeequina pehere wacũ tutuayequina ijigʉ̃ yeitja yʉhʉ. Sa ye yeequina ne pecapʉ wahasi. \v 19 Ʉhmʉse cjʉ̃no mari pʉhtoro ijiro cjã sawire mʉhʉre ohoutja. Sa yegʉ ahri yehpare mʉhʉ ye dutieragʉ̃ ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre ye dutisi. Ahri yehpare mʉhʉ ye dutigʉ̃ ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre ye dutiye ijieta, nidi Jesu. \p \v 20 Tiquiro sa nidi bato ʉsãre tiquiro buhenare ohõ saha nidi: \p —‍Yʉhʉre “Cristo ijire tiquiro”, ni yahu siteniedacãhña apequinare, ni, dutiri ʉsãre. \s1 Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 Ti pjeta Jesu ʉsãre tiquiro buhenare quehnoano yahu peho dʉcari: \p —‍Jerusalẽpʉ yʉhʉre waharo cahmene yojopʉre. Topʉ judio masa mari bʉcʉna, mari pahia pʉhtoa, marine judio masare buheyequina gʉ̃hʉ yʉhʉre ñano yeeta. Yʉhʉre wejẽeta. Sata ñano yʉhdʉro cahmene yʉhʉre. Sa yegʉ ihtia deco wahaboro masa wijiagʉta, ni yahuri ʉsãre tiquiro. \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro pehe ape sie cjũnogã Jesure ne sadʉca, tiquirore ohõ saha nidi: \p —‍Pʉhto, mʉhʉ nino saha sa wahaeracãhdo. Mʉhʉre tiquina wejẽdacãhdo, nimedi tiquiro Jesure. \p \v 23 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu majaredʉca, tiquirore ohõ saha nidi: \p —‍Satana yero saha yahuducugʉ nine mʉhʉ. Sa niedacãhña. Mʉhʉ tʉhotuye masa ye ijire. Cohãcjʉ̃ ye ijierare. Sa yegʉ yʉhʉ yeatire cahmota duare mʉhʉ, nidi Jesu Pedrore. \p \v 24 Tiquiro sa nidi bato ʉsãre yahuri: \p —‍Ihcãquiro yaquiro iji duaro, tiquiro cahmeno ye duamedire duhu cãnota. Sa yero yaquiro tiquiro ijiri buhiri ñano yʉhdʉeperota yʉhʉre duhusi. Sa yero yeere yeducuriquiro ijirota. \v 25 Masʉno yʉhʉre wacũno marieno tiquiro esa tuharo tiquiro cahmeno sahata yero, pecapʉ waharota. Sa yero yeere masʉno sa yeducuriquiro ijipihtiye decori yʉhʉ mehna ʉhmʉsepʉ ijirota tiquiro. \v 26 ¿Ihcãquiro masʉno ahri yehpa cjẽne ijipihtiyere cʉoriquiro Cohãcjʉ̃re cahmedaro pecapʉ waharo, yabere wapatajari tiquiro? Sa ijiriquiro ne wapataerare. Pecapʉ tiquiro jeripohna wahagʉ̃ ne dʉhse wapa ye wioro basioerare. \v 27 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yeequina angele mehna ahri yehpapʉ tojoa tagʉ yʉhʉ Pacʉ asi siteye mehna tojoa tagʉ ijipihtiyequina masare tiquina ñañe yeri buhiri buhiri dahreitja. Tiquina quehnoañe pehere yegʉ̃ quehnoano yeitja tiquinare. \v 28 Ijirota mʉsare yahutja. Ihquẽquina mʉsa ohõpʉre ijina mʉsa yariato pano yʉhʉre yʉhʉ pʉhto sajãgʉ̃ ihñanata, ni yahuri Jesu. \c 17 \s1 Jesu tiquiro pagʉre camesahye \r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Sa ye seis decori bato Jesu Pedrore, Santiagore tiquiro bahʉro Ñu gʉ̃hʉre ʉhmʉanʉ cʉnʉpʉ tiquina dihitare piji mʉjari. \v 2 Ʉhmʉanopʉ tiquina esari bato tiquina ihñonopʉ tiquiro pagʉre camesahye. Tiquiro wʉhdoa asʉ̃ deco cjʉ̃no yero saha asi siteahye. Sa yero tiquiro suhtiro buhrioro yero saha yehsero wahahye. \v 3 Sa ye Jesu Moise mʉnano, Elia mʉnano mehna tiquina yahuducugʉ̃ ihñahye tiquina ihtiaro buheyequina. \v 4 Sa yero Pedro Jesure nimahye: \p —‍Pʉhto, mari ohõpʉ ijigʉ̃ quehnoa duare. Mʉhʉ cahmegʉ̃ ihtia wʉhʉgã yeitja. Mʉhʉ ya wʉhʉgã, Moise ya wʉhʉgã, Elia ya wʉhʉgã yeitja, nimahye tiquiro. \p \v 5 Tiquiro sa ni yahuducuri watoa ehmeo quehnoano asiye ehmeo tiquinare cahmotahye. Sa wahagʉ̃ ehmeo watoapʉ yahuducuye bisiro ca tahye. \p —‍Ahriquiro yʉhʉ macʉ yʉhʉ cahĩniquiro ijire. Tiquiro mehna bucueaja. Tiquirore tʉhoya, ni yahuducuro ca tahye. \p \v 6 Sa nigʉ̃ tʉhoye tiquiro buheyequina tʉho maria waha, yehpapʉ doque quehe sahye. \v 7 Tiquina sa wahari bato Jesu tiquina cahapʉ esa, tiquinare bʉacarero, ohõ saha niahye: \p —‍Wahcãdʉcaya mʉsa. Yojopʉre mʉsa ihñarire, mʉsa tʉhori gʉ̃hʉre cueracãhña, niahye tiquiro tiquinare. \p \v 8 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina ihña wahcõ, Jesu dihitare ihñahye. Tiquina ihñariquina pehe mariedahye. \p \v 9 Sa ye cʉnʉpʉ tiquina dijia tagʉ̃ Jesu tiquinare tutuaro mehna niahye: \p —‍Mianogãta yʉhʉ sa waharire apequinare yahueracãhña. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yʉhʉ yaria masa wijiari batopʉ tire apequinare yahuya mʉsa, niahye Jesu. \p \v 10 Tiquiro sa nidi bato Pedro gʉ̃hʉ tiquirore sinituahye: \p —‍“Cristo masare yʉhdʉoatiquiro tiquiro ahtato pano Eliare ahta mʉhtano cahmene”, nine marine judio masa buheyequina. ¿Dʉhse ijiro boro sa niajari tiquina? ni sinituahye tiquina tiquirore. \p \v 11 Jesu yʉhtiahye: \p —‍Potota ijire. Eliare ahta mʉhta dutiri Cohãcjʉ̃, ijipihtiyere quehno mʉhtatiquirore. \v 12 Ohõ saha nigʉ mʉsare nigʉ niaja. Elia wihi tuhasari. Tiquiro sa wihiepegʉ̃ta tiquina tiquirore ne ihña masiedari. Sa ye tiquina dʉhse ye duaro yeri jiri tiquirore. Sata yeeta yʉhʉ gʉ̃hʉre. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijiaja. Tiquina sa yegʉ̃ ñano yʉhdʉgʉtja yʉhʉ, niahye Jesu. \p \v 13 Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tiquina quehnoano tʉhoahye. “Elia”, nino, Ñu wame yeriquirore nino niahye. Tire masiahye tiquina. \s1 Jesu watĩnore cʉoriquirore yʉhdʉoahye \r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Sa ye peyequina masa cahapʉ tiquina dijia tagʉ̃ ihñano ihcãquiro ʉmʉno Jesu cahapʉ esa, dʉsepe curi mehna quehe sari. \p \v 15 —‍Pʉhto, yʉhʉ macʉre paja ihñaña. Tiquiro ñama yariayere dohatiriquiro ijire. Sa yero ña yʉhdʉaro yʉhdʉre. Peye tahari pecapʉ bora sa quehea mʉjare tiquiro. Ihquẽ tahari diapʉ bora ñojoa mʉjare. \v 16 Sa yegʉ mʉhʉ buheyequina cahapʉ tiquirore ne sami. Tiquina tiquirore yʉhdʉo masiedari, nidi tiquiro Jesure. \p \v 17 Jesu yʉhtiri: \p —‍Yojopʉ cjãna, ñana ijire mʉsa. Yʉhʉre ne wacũ tutuerare. Yoa yʉhdʉari pje mʉsare buhemi yʉhʉ. ¿Noho puno yoari pje yʉhʉre mʉsa cariboajari? Tiquirore ne cãhtaya yʉhʉre, nidi Jesu. \p \v 18 Sa yero watĩnore tiquiro tuhtigʉ̃ta watĩno pehe masʉno mehna ijiriquiro wahaa wahari. Sa wahari batogãta quehnoa wahari tiquiro. \p \v 19 Came ʉsã tiquiro buhena ʉsã sehsaro ijina Jesure sinituu: \p —‍¿Dʉhsena ʉsã pehe ahriquiro pehere watĩnore cohã masiedari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituu ʉsã. \p \v 20 Jesu yʉhtiri: \p —‍Yʉhʉre mehenogã wacũ tutuare mʉsa. Poto mʉsare yahugʉta niaja. Mostaza capegã meheni pjegã ijire. Ti yero saha Cohãcjʉ̃re mehenogã mʉsa wacũ tutuana ohõ saha wahagʉ̃ ye masinata mʉsa. Ahdʉ cʉnʉre “Sohõpʉ wahaya”, mʉsa nigʉ̃, waharota. Cohãcjʉ̃re sata wacũ tutuana, ijipihtiyere ye masine mʉsa. [ \v 21 Sa ijiepegʉ̃ta ahriquiro boro watĩnore mʉsa cohã duana Cohãcjʉ̃re tutuaro sinino cahmene mʉsare. Sa ye duana sijiro cahmene mʉsare Cohãcjʉ̃re sinina tana,] nidi Jesu ʉsãre. \s1 Pari turi Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Sa ye Galilea yehpapʉ ʉsã tinigʉ̃, Jesu ʉsãre yahuri: \p —‍Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijiaja. Masa yʉhʉre ñehe, apequinapʉre yʉhʉre ohoeta. \v 23 Sa tiquina ohori bato yʉhʉre wejẽeta. Sa tiquina wejẽgʉ̃ ihtia deco wahaboro masa wijiagʉta, ni yahuri tiquiro ʉsãre. \p Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tutuaro bʉjʉa witii ʉsã. \s1 Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽ wapare sinituahye apequina \p \v 24 Sa yena Capernaupʉ sajã sagʉ̃, Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽ ijiatire wapa ne cohteyequina Pedro cahapʉ esa, tiquirore sinituahye. \p —‍¿Mʉsare buheriquiro Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽ wapa ijiatire wapa yeajari tiquiro? ni sinituahye tiquina. \p \v 25 —‍Wapa yere tiquiro, ni yʉhtiahye Pedro. \p Tiquiro sa nidi bato wʉhʉpʉ tiquiro sajãgʉ̃ Jesu sinitu mʉhtahye Pedrore: \p —‍¿Simo dʉhse ni tʉhotuajari mʉhʉ? ¿Ahri yehpa cjẽna pʉhtoa yabequina pehere wapa neajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ¿Tiquina mehna cjẽnare wapa neajari? ¿O ape yehpa cjẽna pehere wapa neajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituahye tiquiro Pedrore. \p \v 26 —‍Ape yehpa cjẽna pehere wapa nene, ni yʉhtiahye Pedro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yahuahye: \p —‍Sa yero pʉhtoro tiquiro ya yehpa cjẽnare wapa nedari. \v 27 Sa ijiepegʉ̃ta wapa ne cohteyequinare usuagʉ̃ ye dueraja mari. Sa yena wapa yenata. Ditarapʉ wahaya. Topʉ esa, yohyeri dare doque ñoña. Sa yegʉ wahi mʉhʉre ihyariquirore weje nʉoña. Tiquiro dʉseropʉ niñeru cjoere bocagʉta mʉhʉ. Ti cjoe queoro wapa tiri cjoe ijirota. Yʉhʉre, mʉhʉ gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽna tiquina wapa negʉ̃ quehnoano queoro esa tuharota ti cjoe. Ti cjoere bocagʉ mari wapamonore wapa yegʉ wahaya, niahye Jesu Pedrore. \c 18 \s1 Jesu buheyequina tiquina mehna cjʉ̃nore pʉhto sõ duamahye \r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 Ti pjere ʉsã tiquiro buhena Jesu cahapʉ esa, sinituu tiquirore: \p —‍¿Ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉre ʉsã mehna cjʉ̃no noa wahaboagari pʉhtoro? ni sinituu ʉsã. \p \v 2 Ʉsã sa nigʉ̃ Jesu nijinogãre pijio, tiquirogãre ʉsã caha duhu docori. Duhu doco tuhasa, ʉsãre nidi: \p \v 3 —‍Poto mʉsare yahugʉtja. Ahriquina macanagã Cohãcjʉ̃re tiquina pʉhtoro waro tʉhoture. Sa yena mʉsa gʉ̃hʉ tiquina yero saha tʉhotuna, quehnoañene camesana, ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉre wahanata. Tiquina yero saha tʉhotuerana pʉhtoro tiquiro ijiropʉ wahasi mʉsa. \v 4 Sa yero ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉre sa tʉhotu cãriquiro ahriquiro nijinogã yero saha tʉhoturiquirota apequina bui pʉhtoro wahare. \v 5 Sa yena yeere yena tana ohõ saha ijiyequinagãre cahmena, yʉhʉ gʉ̃hʉre cahmene mʉsa, ni yahuri Jesu. \s1 Ñañene yegʉ̃ cuarĩne \r (Mr 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 6 Sa yero tiquinare yahu nemori: \p —‍Ahriquirogã yero saha ijiriquiro yʉhʉre wacũ tutuariquirogãre yahutja mʉsare. Apequiro ahriquirogã yero saha ijiriquirore ñañene ye dutiro tiquiro ña yʉhdʉaro yʉhdʉrota. Tiquiro wamʉare pajiria ʉtãre dʉhte yo, pajiri mapʉ tiquirore cohãgʉ̃ ñano wahaboaga tiquiro. Sa ijiepegʉ̃ta ahriquirogã yero saha ijiriquirore ñañene ye dutiriquiro tiquiro pehe pajiri mapʉ tiquina cohãriquiro yʉhdʉoro ñano yʉhdʉrota. \v 7 Masare ñañene yegʉ̃ yeye ijire. Tire yeye ahri yehpa cjẽna ñano yʉhdʉre. Ñañene yeducure masa. Tiquina sa yegʉ̃ tiquinare ñañene yegʉ̃ yeyequina pehe ña yʉhdʉaro yʉhdʉeta. \p \v 8 ’Mʉhʉ omoca mehna ñano yegʉ ti omocare mʉhʉ dʉte cohãboro saha ti ñañene duhuya. Tire duhueragʉ pecapʉ wahagʉta. Topʉre ne peca yatierare. Mʉhʉ omocare mʉhʉ cohãgʉ̃ ti si dihita butiboaga. Sa yegʉ mʉhʉ pehe sa bajuri turu ijiepegʉta came Cohãcjʉ̃ mehna ijigʉta. Pʉa omoca mehna pecapʉ wahagʉ mʉhʉ sa wahagʉ̃ ña yʉhdʉaboaga. Sa yegʉ ti ñañene duhuya. Mʉhʉ dahpocã mehna ñano yegʉ ti dahpocã gʉ̃hʉre mʉhʉ dʉte cohãboro saha ti ñañene duhuya. Tire duhueragʉ pecapʉ wahagʉta. Topʉre ne peca yatierare. Mʉhʉ dahpocãre mʉhʉ cohãgʉ̃ ti si dihita butiboaga. Sa yegʉ sa bajuri turu ijiepegʉta came Cohãcjʉ̃ mehna ijigʉta. Pʉa dahpocã mehna pecapʉ wahagʉ mʉhʉ sa wahagʉ̃ ña yʉhdʉaboaga. Sa yegʉ ti ñañene duhuya. \v 9 Mʉhʉ capea mehna ñano yegʉ tiare ore we mʉhʉ cohãboro saha ti ñañene duhuya. Tire duhueragʉ pecapʉ wahagʉta. Topʉre ne peca yatierare. Tiare mʉhʉ cohãgʉ tia dihita butiboaga. Ihcã pehe capea mariedapegʉta came Cohãcjʉ̃ mehna ijigʉta. Pʉa capea mehna pecapʉ wahagʉ mʉhʉ sa wahagʉ̃ ña yʉhdʉaboaga. Sa yegʉ ti ñañene duhuya, ni yahuri Jesu. \s1 Oveja butiriquiro queoyere yahuahye Jesu \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori: \p —‍Ne, ahriquinagãre macanagãre ihña tuhtieracãhña. Mʉsare niita niaja yʉhʉ. Tiquinagã yeequina angele tiquinagãre cohteyequina ʉhmʉsepʉ ijiyequina pehe yʉhʉ Pacʉ cahapʉ sa ijiducure. [ \v 11 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉogʉ tʉʉ nii yʉhʉ,] ni yahuri Jesu. \p \v 12 Sa ni tuhasa tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni queoye mehna buheri ʉsãre. \p —‍Ovejare cohteriquiro cien ovejare cʉoriquiro ihcãquiro oveja butia wahagʉ̃ ohõ saha yerota tiquinare cohteriquiro pehe. Apequina ovejare noventa y nueve ovejare tiquina ihyaropʉ duhu doco, butiriquirore macano waharota. \v 13 Ijirota nii niaja mʉsare. Tiquirore bocaro bucuerota tiquiro. Apequina noventa y nueve dʉhsayequina mehna bucueri tiquiro. Tiquinare tiquiro bucueriro yʉhdʉoro butiriquiro pehere bocaro tutuaro bucuerota. \v 14 Sata mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no ahriquina ihyo ijiyequina gʉ̃hʉre pecapʉ tiquina wahagʉ̃ cahmedare, ni yahuri Jesu. \fig |src="cn01772B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 18.14" \fig* \s1 Mʉhʉ acayʉro mʉhʉre ñano yegʉ̃ ohõ saha ye dutiahye Jesu \r (Lc 17.3) \p \v 15 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori: \p —‍Mʉhʉ acayʉro mʉhʉre ñano tiquiro yegʉ̃ tiquiro mehna yahugʉ wahaya. Mʉsa sehsaro tire yahuya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ tiquiro mʉhʉre tʉhoboaga. Tiquiro tʉhogʉ̃ “Mʉhʉre ne pari turi ohõ saha yesi yʉhʉ”, tiquiro nigʉ̃ mʉhʉ acayʉrore pari turi piti tigʉ niaga mʉhʉ. \v 16 Mʉhʉre tiquiro tʉho dueragʉ̃ pũrita ihcãquiro mehna waha duagʉ o pʉaro mehna waha duagʉ tiquinare piti ti cã, pari turi tiquirore yahuna wahaya. Mʉsa sa yena pʉana o ihtiana tiquirore mʉsa yahusãgʉ̃, “Poto tjire”, ni masieta apequina. \v 17 Sa yena mʉhʉ mehna cjẽna gʉ̃hʉre tiquiro tʉho dueragʉ̃ ijipihtiyequina Jesu yequina cahmecoañequinare yahusãna wahaya. Sa yena Jesu yequina cahmecoañequinare tiquiro tʉho dueragʉ̃ ihñana Cohãcjʉ̃re ño peo dueriquiro tiquiro ijiro saha yeya tiquirore. Wapa ne cohteriquiro tiquiro ijiro saha yeya tiquirore. \p \v 18 ’Ijirota mʉsare niita niaja. Ahri yehpapʉ mʉsa Jesu yequina ñañene mʉsa ye dutieragʉ̃ ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre ye dutisi. Ahri yehpapʉ mʉsa quehnoañene ye dutigʉ̃ ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre ye dutiye ijirota. \p \v 19 ’Pari turi mʉsare yahutja ahrire: Mʉsa pʉana Cohãcjʉ̃re sinigʉ̃, mʉsa pʉana mʉsa sinidire ihcãno saha mʉsa tʉhotugʉ̃ yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no tire yerota. \v 20 Pʉaro o ihtiaro yeequina, yeere yeatiquina tiquina cahmecoagʉ̃ yʉhʉ tiquina mehna ijiaja, ni yahuri Jesu. \s1 Cahacjʉ̃no apequiro tiquiro wapamonore tiquiro bo duerari quitire yahuahye Jesu \p \v 21 Came Pedro Jesu cahapʉ esa, sinituri: \p —‍¿Pʉhto, yʉhʉ acayʉro mʉhʉ yaquiro peye tahari yʉhʉre ñano tiquiro yegʉ̃ ihñagʉ nohope tahari tire bogʉtari yʉhʉ? ¿Siete tahari bogʉtari yʉhʉ? ni sinituri Pedro. \p \v 22 Jesu yʉhtiri: \p —‍Siete taharita mʉhʉre apequiro ñano yerire mʉhʉ bogʉ̃ to wahaerare. Peye tahari mʉhʉre ñano tiquiro yegʉ̃ gʉ̃hʉre boya. \p \v 23 ’Ʉhmʉse cjʉ̃no masa pʉhtoro tiquiro ijiye ahri queoye yero saha ijire. Ijipihtiyequina masa pʉhtoro tiquiro cahacjẽnare tiquirore wapamoñequinare wapa ye peho duti duamahye. \v 24 Tiquina wapamorire tiquiro queo dʉcagʉ̃, tiquirore dahra cohteyequina pehe pajiro wapamoriquirore tiquiro cahapʉ ne cãhtahye. Wapamoriquiro paji yʉhdʉaro wapamoahye tiquiro pʉhtorore. \v 25 Sa yero tiquiro wapa ye masiedagʉ̃ tiquiro pʉhtoro tiquirore, tiquiro namonore, tiquiro pohnene cahacjẽna sõ, tiquinare apequinare dua dutimahye. Sa ye ijipihtiye tiquiro cʉoye gʉ̃hʉre dua dutimahye, tiquiro wapamonore wapa ye peho dutiro. \v 26 Tiquiro sa dua dutigʉ̃ pajiro wapamoriquiro pehe dʉsepe curi mehna quehe sa, tiquiro pʉhtorore tutuaro siniahye: “Pʉhto, yʉhʉre paja ihñagʉ cohteniña. Mʉhʉre wapa ye pehoutja”, niahye tiquiro pʉhtorore. \v 27 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, tiquirore paja ihñano tiquiro wapamonore sata bo cãhye. \p \v 28 Tiquiro sa yeri bato wapamoriquiro pehe waha, apequiro cahacjʉ̃nore tiquirore mehenogã wapamoriquirore boca sahye. Sa boca saro wamʉa ñeheahye tiquirore. “Yʉhʉre mʉhʉ wapamonore wapa ye pehoya”, niahye tiquiro mehna cjʉ̃nore tiquiro yero saha ijiriquirore cahacjʉ̃nore. \v 29 Tiquiro sa nigʉ̃ apequiro cahacjʉ̃no pehe dʉsepe curi mehna quehe sa, tiquirore tutuaro sinimahye. “Yʉhʉre paja ihñagʉ mehenogã cohteniña. Mʉhʉre wapa ye pehoutja”, nimahye apequiro cahacjʉ̃no tiquirore. \v 30 Tiquiro sa ni siniepegʉ̃ta yʉhtierahye. Sa yero tiquiro apequiro cahacjʉ̃nore peresu ye dutiahye. Tee tiquiro wapa ye pehogʉ̃pʉ wioro taro niahye tiquirore. \v 31 Pajiro wapamoriquiro mehenogã wapamoriquirore tiquiro sa yegʉ̃ ihña, usua, apequina cahacjẽna pehe tiquina pʉhtorore yahusãñe wahahye. \v 32 Tiquina sa ni yahusãgʉ̃ tʉhoro tiquina pʉhtoro tiquina yahusãriquirore pijio, ohõ saha niahye: “Mʉhʉ ña yʉhdʉagʉ ijire. Mʉhʉ yʉhʉre tutuaro sinigʉ̃ mʉhʉ wapamonore bo pehomi yʉhʉ. \v 33 Mʉhʉre yʉhʉ sa yepegʉ̃ta mʉhʉ pehe mʉhʉre wapamoriquirore boerañohti. Mʉhʉ wapamono pehere yʉhʉ boriro sahata tiquiro mʉhʉre wapamono gʉ̃hʉre mʉhʉ bogʉ̃ quehnoa yʉhdʉaboaga. ¿Dʉhsegʉ tiquirore paja ihñedari mʉhʉ, sa yegʉ?” niahye pʉhtoro tiquirore. \v 34 Sa nino tutuaro usua, peresu yeahye tiquiro cahacjʉ̃nore. Tee tiquiro wapa ye pehogʉ̃pʉ wioro taro niahye, ni yahuri Jesu. \p \v 35 Sa yero ohõ saha ni ahri quitire yahu bato tiri: \p —‍Sata yerota yʉhʉ Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no mʉsare. Mʉsa ijipihtina mʉsa acaye mʉsare tiquina ñano yerire quehnoano mʉsa bo pehoeragʉ̃ tiquiro mʉsare buhiri dahrerota, nidi Jesu. \c 19 \s1 Tiquina namosãnumiare cohãñene yahuahye Jesu \r (Mr 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Tire tiquiro sa ni yahuri bato tiquiro Galileapʉ ijiriquiro Judea yehpapʉ ʉsãre siho wahari. Jordã wame tiri ma ape sie pahrẽpʉ esaʉ ʉsã. \v 2 Topʉ ʉsã wahagʉ̃ peyequina masa ʉsãre nʉnʉ tã cãri. Tiquina mehna cjẽnare dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeri tiquiro. \p \v 3 Sa ye ihquẽquina fariseo masa Jesure yahusã duaye, ñano tiquiro yahuducugʉ̃ tʉho duaye, tiquirore sinituri: \p —‍¿Mari namosãnumiare cohãgʉ̃ quehnoaboagari? ¿Mari dutiye pehe sata ye dutiagari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituri tiquina. \p \v 4 Jesu yʉhtiri: \p —‍¿Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ne ahrire buherari mʉsa? Ohõ saha ni ojoahye: “Coã waropʉre ahri yehpare bajumehnediquiro ʉmʉno, numino gʉ̃hʉre yeahye”, ni ojoahye. \v 5 Sa yero ohõ saha ni ojoa nemoahye: “Sa yero ʉmʉno tiquiro pacʉsʉmʉare cohã wijia, tiquiro namono mehna ijirota. Sa ye tiquina pʉaro ijiepeta ihcã pagʉ yero saha ijire. \v 6 Sa ye tiquina pʉaro yero saha ijierare. Ihcã pagʉ yero saha ijiye nine. Cohãcjʉ̃ tiquiro omoca dʉhte dutiyequina ijire. Sa ye tiquinare cahme duhueraro cahmene”, ni ojoahye, nidi Jesu tiquinare. \p \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ fariseo masa sinituri tja: \p —‍Mʉhʉ ohõ saha ni yahuepegʉ̃ta ohõ saha ni ojoahye Moise pehe: “Mʉhʉ namonore cohã duagʉ papera pũre tire ojoaya. Sa ojoagʉ ti pũre mʉhʉ namonore mʉhʉ ohori bato ticorore cohã masine mʉhʉ”, ni ojoahye Moise. ¿Mʉhʉ nino saha ijiepegʉ̃ta Moise pehe dʉhsero ohõ saha ni ojoayari? ni yʉhtiri tiquina tiquirore. \p \v 8 Jesu yʉhti cahmedi tiquinare: \p —‍Cohãcjʉ̃re mʉsa ñecʉsʉmʉa panopʉ cjẽna tiquina tʉho dueragʉ̃ ihñano tiquina namosãnumiare tiquina cohãgʉ̃, “Sata wahacũnahdo”, niahye Moise. Tiquiro sa niepegʉ̃ta coã waropʉre ahri yehpare sa ijierari. \v 9 Mʉsare niita niaja. Masʉno tiquiro namono ticoro ñano yerapegʉ̃ta ticorore cohãno, apecorore namo tiro, tiquiro apecoro mehna ñano yero nine. [Sa yero ahriquiro cohãricorore namo tiriquiro gʉ̃hʉ ticoro mehna ñano yeriquiro ijire,] nidi Jesu. \p \v 10 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhona, ʉsã tiquiro buhena pehe tiquirore ohõ saha nii: \p —‍Sata ʉmʉno tiquiro namono mehna tiquina cahme cohãedagʉ̃ mari pehere mari namo tieragʉ̃ quehnoaboaga, nii ʉsã. \p \v 11 Jesu yʉhtiri: \p —‍Ihquẽquinareta namo ti dutierare Cohãcjʉ̃. Tiquiro namo ti dutiriquina dihita namo tieta. \v 12 Ʉmʉare namo ti dutieraye ihquẽgã ijire. Ihquẽquina ʉmʉa numiare cahmeeñequina masa bajuare. Apequina ʉmʉa masa tiquina apẽni tõho tiquina weriquina pehe namo ti masiedare. Apequina ʉmʉa ʉhmʉse cjʉ̃no tiquina pʉhtoro yere yedoho duaye, namo tierare. Sa ye ahriquina namo ti dueyequina sata tʉhotu cãhñequina, sata tiquina sohtori tigʉ̃ quehnoare, nidi Jesu ʉsãre. \s1 Macanagã ye ijiatire Cohãcjʉ̃re sini basahye Jesu \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Sa ye masa macanagãre Jesu cahapʉ ne wihiri. Sa ne wihiye, tiquina Jesure tiquiro omocare tiquinagã bui ña peo duti duamedi. Sa ye tiquinagãre Cohãcjʉ̃re sini basa duti duamedi Jesure. Tiquina sa yegʉ̃ ihñana ʉsã tiquiro buhena tiquinare tuhtimi. \v 14 Ʉsã sa tuhtigʉ̃ ihñano, ʉsãre Jesu ohõ saha nidi: \p —‍Macanagã yʉhʉ cahapʉ ahtaahro. “Waharĩsa”, niedacãhña tiquinagãre. Tiquinagã Cohãcjʉ̃re tiquina pʉhtoro tʉhoture. Sa ye tiquiro ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiropʉ ahriquinagã yero saha tʉhotuyequina ijire topʉre, nidi Jesu ʉsãre. \p \v 15 Sa ninota tiquiro omocare tiquinagã bui ña peo tuhasa, wahaa wahari. \s1 Doeri cjẽ upʉro Jesure sinituahye \r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Tiquiro sa yeri bato ihcãquiro Jesu cahapʉ wihi, sinituri tiquirore: \p —‍¿Ne quehnoagʉ buhegʉ, ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna iji duagʉ, quehnoañene ye duagʉ dʉhse yeboagari yʉhʉ? nidi tiquiro. \p \v 17 —‍¿Dʉhse ijiro boro yʉhʉre quehnoañene sinituajari mʉhʉ? Cohãcjʉ̃ dihita quehnoariquiro ijire. Ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna iji duagʉ tiquiro dutiyere yeya, nidi Jesu. \p \v 18 —‍¿Dise boro dutiye pehere nigʉ niajari? ni sinitu nemori tiquiro. \p Jesu yʉhtiri: \p —‍Masare wejẽdacãhña. Wʉana tieracãhña. Yaqueracãhña. Ni mehoedacãhña. \v 19 Mʉhʉ pacʉsʉmʉare ño peoya. Mʉhʉ basi mʉhʉ cahĩno saha mʉhʉ cahapʉ ijiriquiro gʉ̃hʉre cahĩña. Ahri dutiyere yero cahmene, nidi Jesu. \p \v 20 —‍Ahri dutiyere ne yʉhdʉdʉcaera tii yʉhʉ. ¿Dʉhse ye nemoagari yʉhʉ ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna iji duagʉ? nidi tiquiro Jesure. \p \v 21 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu yahu nemori: \p —‍Mʉhʉ ñañe mariegʉ iji duagʉ mʉhʉ ye ijipihtiyere duagʉ wahaya. Sa duagʉ ijipihtiye mʉhʉ wapatari niñerure pejecʉoyequinare ohoya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ pajiro mʉhʉ ye ʉhmʉsepʉ, Cohãcjʉ̃ cahapʉ ijirota. Mʉhʉ sa yeri bato yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijigʉ ahtaya, ni yahuri Jesu. \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro tutuaro bʉjʉa witiri. Tiquiro doeri cjẽ upʉro ijipihtiye cʉoriquiro ijiri. Sa yero Jesu yahugʉ̃ tʉhoro tutuaro bʉjʉa witiri. Pejecʉoyequinare oho dueraro wahaa wahari. \p \v 23 Tiquiro sa wahari bato Jesu ʉsãre tiquiro buhenare yahu nemori: \p —‍Ijirota mʉsare niita niaja. Doeri cjẽ upʉro Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiropʉre tiquirore waharo basioera cjũre. \v 24 Mʉsare yahu nemoutja: Camello pehe awia copepʉ tiquiro sajã duagʉ̃ basioerare tiquirore. Tiquiro sa ijiro yʉhdʉoro doeri cjẽ upʉro Cohãcjʉ̃re cahmedaro, Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiropʉre waharo basioerare, nidi tiquiro. \p \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona ʉsã tʉho maria waha, ʉsã basi ohõ saha nii: \p —‍Aa, dʉhse tiquiro nino sahata ijigʉ̃, ne ihcãquiro masʉno Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha masiedaboaga, nii ʉsã basi. \p \v 26 Ʉsã sa nigʉ̃ Jesu ʉsãre ihñano, yahuri: \p —‍Masa tiquina esa tuharo tiquina quehnoano yeri mehna Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha masiedare. Cohãcjʉ̃ pehe masare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉo masine. Tiquiro ijipihtiyere quehnoano ye masi peho cãre, nidi tiquiro ʉsãre. \p \v 27 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro tiquirore nidi: \p —‍Tʉhorĩña. Ʉsã pehe ʉsã ye ijipihtiyere cũ cãʉ mʉhʉ mehna wahana tana. ¿Ʉsã ohõ saha yena, dʉhse ijiyere wapatanatari ʉsã? nidi tiquiro. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro ohõ saha nidi Jesu: \p —‍Mʉsare niita niaja: Pihtiri deco bato ijipihtiye wahma dihita camesaeta. Ti pjepʉre yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yʉhʉ pʉhtoro yʉhʉ dujiropʉ asi siteropʉ dujiitja yʉhʉ. Topʉ yʉhʉ dujigʉ̃ mʉsa gʉ̃hʉ doce dujiye pahtaripʉ pʉhtoa tiquina dujiye pahtaripʉ dujinata. Sa yena Israe masare doce cururi cjẽnare besenata mʉsa quehnoañequina gʉ̃hʉre, ñañequina gʉ̃hʉre. \v 29 Sa ye yeere yena tana mʉsa wʉhʉsere, mʉsa bahanare, mʉsa pacʉsʉmʉare, mʉsa pohnare, mʉsa weserire cũrina ijina, pajiro wapatanata. Sa yena ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna ijinata. \v 30 Sa ijiepegʉ̃ta yojopʉre peyequina pʉhtoa ijiriquina ti pjepʉre ihyo ijiyequina tojoaeta. Sa ye yojopʉre peyequina ihyo ijiyequina ijimediquina ti pjepʉre pʉhtoa camesaeta, ni yahuri Jesu ʉsãre tiquiro buhenare. \c 20 \s1 Ʉhse wesere dahrayequina queoyere yahuahye Jesu \p \v 1 Sa ye Jesu pari turi queoye mehna yahu nemori tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no masa pʉhtoro ijire. Wese upʉro queoye mehna tiquiro pʉhtoro ijiyere yahutja mʉsare. Tiquiro wese upʉro bohrea quehagʉ̃ tiquiro ya wesere dahratiquinare pijiro wahahye. \v 2 “Ihcã cjoe niñeru cjoe wapa yegʉtja ihcã decore”, niahye tiquinare. “Aʉ”, niahye dahratiquina. Tiquina sa nigʉ̃ wesepʉ dahra dutiro ohoahye tiquiro tiquinare. \v 3 Sa yero decopʉ nueve ijigʉ̃ doeri cjẽ duaropʉ wahahye tiquiro. Topʉ esaro, apequina dahraeyequinare ihñahye. \v 4 Sa ihñano tiquinare niahye: “Mʉsa gʉ̃hʉ ya wesere dahrana wahaya. Quehnoano wapa yegʉtja”, niahye tiquiro. \v 5 Sa ye tiquina wesepʉ dahraye wahahye. Sa ye wese upʉro coheri pje ijigʉ̃, ñamicahapʉ tres ijigʉ̃ gʉ̃hʉre dahra dutiahye. \v 6 Sa ye ñamicahapʉ cinco ijigʉ̃ doeri cjẽ duaropʉ tiquiro wahahye tja. Topʉ esa, apequina dahraeyequinare ihñano, tiquinare niahye: “¿Mʉsa dʉhse yena niajari dahraerapenata ohõpʉre?” ni sinituahye tiquinare. \v 7 “Ne, ʉsãre dahraye mariedare”, ni yʉhtiahye tiquina. “Mʉsa gʉ̃hʉ ya wesere dahrana wahaya”, niahye tiquinare. Sa ye tiquiro nidiro sahata tiquiro ya wesere dahraye wahahye. \p \v 8 ’Sa ye ñamicahapʉ dahra duhuri pje ijigʉ̃ wese upʉro tiquiro dahrayequinare cohteriquirore ohõ saha niahye: “Dahrayequinare pijiya. Tiquina wihigʉ̃ tiquinare wapa yeya. Camepʉ yʉhʉ dahra dutiriquinare wapa ye mʉhtaña. Tiquinare wapa ye tuhasa, apequina gʉ̃hʉre wapa ye tuhasa, yʉhʉ dahra duti mʉhtariquinare wapa ye bato tiya”, niahye tiquiro. \v 9 Sa yero cinco ijigʉ̃ dahra dʉcayequinare ihcã cjoe niñeru cjoe wapa yeahye. \v 10 Tiquiro sa wapa yegʉ̃ ihñañe, “Ʉsãre paji cjũnogã wapa yerota”, ni tʉhotumahye tiquiro duti mʉhtariquina pehe. Tiquina gʉ̃hʉre ihcãno saha wapa yeahye. \v 11 Sa ye niñerure tiquiro wapa yegʉ̃ tiquina pʉhtoro mehna usuaye, tiquina basi cahme niahye: \v 12 “Ahriquina ʉsã batopʉ tiquiro dahra dutiriquina pehe ihcã horata dahrari. Ʉsã pehe ihcã deco quehnoano dahra nahñoa wahami. Ñano asʉ̃ asiri ʉsãre. Ʉsã sa yoari pje dahraepegʉ̃ta ʉsã batopʉ dahra dʉcariquina gʉ̃hʉre ihcãno saha wapa yeri tiquiro”, ni usuahye tiquina basi. \v 13 Ihcãquiro tiquina mehna cjʉ̃no tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, wese upʉro yʉhtiahye tiquirore: “Ne yʉhʉ acayʉ, ‘Ihcã cjoe niñeru cjoere wapa yegʉtja’, nimi mʉsare. Yʉhʉ sa nigʉ̃ yʉhtiri mʉsa. Sa yegʉ yʉhʉ nidiro sahata mʉsare wapa yei yʉhʉ. Queoro wapa yei mʉsare. Ne yaquerʉ mʉsare. \v 14 Sa yegʉ yʉhʉ wapa yerire ne, mʉhʉ ya wʉhʉpʉ tojoarĩsa. Ahriquirore came yʉhʉ dahra dutiriquiro gʉ̃hʉre mʉsare yʉhʉ wapa yeriro punota wapa yegʉtja. \v 15 Yee niñeru ijire ahri. Sa yegʉ yʉhʉ cahmeno sahata ahri mehna wapa yegʉtja. ¿Apequinare bui cjũnogã yʉhʉ quehnoano wapa yegʉ̃ ihña tuhtiajari mʉhʉ?” niahye tiquiro wese upʉro, ni yahuri ti queoyere Jesu. \p \v 16 Sa nino, yahu nemori tiquiro: \p —‍Ahri queoye nidiro saha came cjã curua iji mʉhtari curua ijirota ʉhmʉsepʉ. Sa ye iji mʉhtari curua pehe tiquina camepʉ cjã curua tojoarota ʉhmʉsepʉ, ni yahuri Jesu. \s1 Pari turi Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Sa ye Jerusalẽpʉ wahaducu, ʉsãre doce tiquiro buhenare pijio tuhasa, ape siepʉ ʉsãre ʉsã sehsaro neari Jesu. Ʉsã sehsaro ʉsã ijigʉ̃ ʉsãre yahuri: \p \v 18 —‍Tʉhoya yʉhʉre. Yojopʉre Jerusalẽpʉ wahana niaja mari. Topʉ yʉhʉre masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre ñehe, apequinapʉre yʉhʉre ohoeta. Pahia pʉhtoare, judio masare buheyequina gʉ̃hʉre yʉhʉre ohoeta. Sa ye yʉhʉre wejẽ dutieta tiquina. \v 19 Sa wejẽ dutiye, judio masa ijieyequinare yʉhʉre ohoeta. Tiquina sa ohori bato tiquina pehe yʉhʉre bʉjʉpe, tana, curusapʉ quẽ bihaeta yʉhʉre. Sa yegʉ yʉhʉ yariari bato ihtia deco wahaboro masa wijiagʉtja, ni yahuri Jesu ʉsãre. \s1 Santiago, Ñu mehna tiquina pacoro pehe tiquinare sini basahye Jesure \r (Mr 10.35-45) \p \v 20 Sa ye Zebedeo namono pʉaro ticoro pohne mehna Jesu cahapʉ esa, dʉsepe curi mehna quehe sahye tiquirore sinino taro. \p \v 21 —‍¿Dʉhse yʉhʉ yegʉ̃ cahmeajari mʉhʉ? niahye Jesu ticorore. \p —‍Mʉhʉ pʉhto sajãgʉ yʉhʉ pohnare dutiyequina sõña. Sa yegʉ mʉhʉ pʉa peheripʉ duji dutiya tiquinare, ni siniahye ticoro. \p \v 22 Jesu ohõ saha niahye: \p —‍Mʉsa ñano yʉhdʉatire masiedapenata sa sinine mʉsa. ¿Yojopʉre yʉhʉ ñano yʉhdʉato saha mʉsa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉna ihcãno sahaboagari mʉsa? niahye Jesu ticoro pohnene. \p —‍Ihcãno sahanata, ni yʉhtiahye Santiago, Ñu mehna. \p \v 23 —‍Ijirota niita niaja mʉsare. Yʉhʉ ñano yʉhdʉato saha ñano yʉhdʉnata mʉsa gʉ̃hʉ. Sa ijiepegʉ̃ta yʉhʉ mehna dutiatiquinare, yʉhʉ mehna dujiatiquinare bese masiedaja yʉhʉ. Yʉhʉ Pacʉ pehe quehno tuhasari tire. Sa ye tiquiro beseatiquina dihita yʉhʉ poto pehe yʉhʉ cũ pehe pehe dujieta, niahye Jesu tiquinare. \p \v 24 Sa yena ʉsã apequina diez tiquiro buhena pehe Santiago, Ñu ahriquina pʉaro mehna usuaʉ ʉsã. Jesure tiquina pacoro ticoro sini basarire tʉhona usuaʉ tiquina mehna. \v 25 Ʉsã sa usuagʉ̃ ihñano, Jesu ʉsãre ijipihtina tiquiro buhenare piji cahmecoa, yahuri ʉsãre: \p —‍Cohãcjʉ̃re masieñequina pʉhtoa pehe tiquina masare dutiye, usuaro mehna dutire. \v 26 Mʉsa pehe ne sa yesi mʉsa basi. Mʉsa mehna cjʉ̃no pʉhtoro iji duaro, ijipihtiyequina tiquiro mehna cjẽna cahacjʉ̃no ijiro cahmene tiquirore. \v 27 Sa yero ijipihtiyequinare dutiriquiro iji duaro, apequina cahacjʉ̃no ijiro cahmene tiquirore. \v 28 Sata ijigʉ ijiaja yʉhʉ gʉ̃hʉ. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉre masare yedohogʉ ahtaʉ. Sa yegʉ peyequina masa ye buhirire yariagʉ ahtaʉ nii. Sa yegʉ masare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉogʉ ahtaʉ nii. Masare dutipegʉ tagʉ niedʉ, nidi Jesu ʉsãre. \s1 Pʉaro caperi bajueyequinare ihñagʉ̃ yeahye Jesu \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Sa ye Jericópʉ ijirina ʉsã wahagʉ̃ peyequina masa Jesure nʉnʉ tãri. \v 30 Sa ye Jesu tiquiro yʉhdʉagʉ̃ pʉaro caperi bajueyequina maha dʉhtʉ cahapʉ dujiyequina tʉhori. Sa tʉhoye, ohõ saha ni sañuducuri: \p —‍Pʉhto, Davi mʉnano panami iji turiagʉ, masare yʉhdʉoacjʉ, ʉsãre paja ihñaña, ni sañuducuri. \p \v 31 Tiquina sa ni sañuducugʉ̃ masa pehe tiquinare tuhtiri. \p —‍Dihta mariahña, nidi masa tiquinare. \p Tiquina sa tuhtigʉ̃ tʉhoye, to pano tiquina sañuducuriro yʉhdʉoro sañuducu nemori tja. \p —‍Ʉsã pʉhto, Davi mʉnano panami iji turiagʉ, ʉsãre paja ihñaña, ni sañuducu nemori. \p \v 32 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu esadʉca, tiquinare pijio, sinituri: \p —‍¿Dʉhse yʉhʉ yegʉ̃ cahmeajari mʉsa? ni sinituri. \p \v 33 —‍Pʉhto, ʉsãre ihñagʉ̃ yeya, ni yʉhtiri tiquina. \p \v 34 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu tiquinare paja ihñari. Sa paja ihñano tiquina caperire ña peori. Tiquiro sa ña peogʉ̃ta tiquina pehe ihñaa wahari. Sa ihñañe, tiquirore nʉnʉ tã cãa wahari. \c 21 \s1 Jerusalẽpʉ esahye Jesu \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Sa ye Jerusalẽpʉ esana tana Betfagé wame tiri macapʉ esa mʉhtaʉ ʉsã Jesu mehna. Cʉnʉ Olivo wame tidʉ cahapʉ Betfagé ijiri. Topʉ esaro, ʉsã tiquiro buhena mehna cjẽnare pʉaro Jesu tiquiro pano oho mʉhtari. \v 2 Ohõ saha dutiri tiquinare: \p —‍Si macapʉ burroare nena wahaya. Topʉ esana, duita burrore ticoro macʉnogã mehna tiquina dʉhte docoricorore bocanata. Tiquinare boca, yuta dare pã, ne cãhta basaya yʉhʉre. \v 3 Mʉsa sa yegʉ̃ ihñano, burroa upʉro “¿Dʉhsena tana burroare pãjari mʉsa?” tiquiro nigʉ̃ tʉhona ohõ saha ni yʉhtiya. “Mari pʉhtoro burroare cahmedi. Sa yero mianogã wiarota tiquiro”, ni yʉhtiya tiquirore, ni duti ohori Jesu pʉaro tiquiro buheyequinare. \p \v 4 Sa yeri Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro tiquiro ni ojoariro sahata. Ohõ sahata ni ojoahye panopʉ: \p \v 5 Jerusalẽ cjẽnare ohõ saha ni yahuya: \q1 “Ihñaña mʉsa. Mʉsa pʉhtoro mʉsa cahapʉ ahtare. Tiquiro quehnoano masa quehnoariquiro ijire. Burro macʉnogã bui pesariquiro ahtarota”, ni yahuya Jerusalẽ cjẽnare, ni ojoahye panopʉ. \p \v 6 Jesu tiquiro dutiriquina pʉaro ti macapʉ esa, tiquiro dutiriro sahata yeahye tiquina. \v 7 Burrore, ticoro macʉnogã gʉ̃hʉre ne cãhta, tiquina bui sañañe suhtire tu we ne, burrogã bui duhu peori tiquina. Tiquina sa yeri bato Jesu tiquirogã bui mʉja pjeri, waharo taro. \v 8 Mʉja pje tuhasa, tiquirogã bui Jerusalẽpʉ wahari. Tiquiro ahtagʉ̃ ihñañe masa peyequina tiquina bui cjẽ suhtire tu we ne, seõ cũ mʉhtari tiquiro wahari mahare, Jesure ño peoye. Apequina pehe pũri tiye dʉpʉrire mahapʉ cũ mʉhtari tiquirore ño peoye. \v 9 Sa ye tiquiro pano wahayequina, tiquiro bato nʉnʉ tãñequina mehna sañuducuri: \p —‍Davi panamino iji turiariquirore marine yʉhdʉoatiquirore ño peouhna. Ahriquiro Cohãcjʉ̃ ohoriquiro quehnoano ijiahro. Ʉhmʉse cjʉ̃nore “Tutuagʉ ijire”, ni ño peouhna, ni sañuducuri masa. \p \v 10 Sa ye Jerusalẽpʉ tiquina esagʉ̃ to cjẽna pehe ihña maria wahari. \p —‍¿Noa ijiajari ahriquiro? ni cahme sinituri tiquina. \p \v 11 Apequina masa yʉhtiri: \p —‍Ahriquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Nazare cjʉ̃no Jesu wame tiriquiro ijire, ni yahuri tiquina masare. \s1 Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ esahye Jesu \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Came Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ esari Jesu. Ti wʉhʉpʉ esa, sajãa wahari. Ti wʉhʉpʉ duayequinare, dúyequina gʉ̃hʉre cohã wiori tiquiro. Sa yero niñeru camesaye mesarire ne majare cũ mʉjari. Bujuaare duayequina tiquina dujiye pahtari gʉ̃hʉre sata yeri. \v 13 Sa yero tiquinare ohõ saha nidi: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ohõ saha nine: “Ya wʉhʉ Cohãcjʉ̃ mehna yahuducuri wʉhʉ wame tirota”, nimene tiquiro ojoari pũpʉ. Mʉsa pehe ahri wʉhʉpʉ duana mʉsa basi cahme yaquere mʉsa, nidi tiquiro tiquinare. \p \v 14 Tiquiro sa yeri bato caperi bajueyequina, tini masieñequina gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ tiquiro cahapʉ wihiri. Tiquina sa wihigʉ̃ tiquinare yʉhdʉgʉ̃ yeri tiquiro. \v 15 Sa quehnoañene tiquiro yegʉ̃ ihñañe, pahia pʉhtoa, marine judio masare buheyequina gʉ̃hʉ usuari tiquiro mehna. Sa ye macanagã Jesure “Davi panami iji turiagʉ, masare yʉhdʉoacjʉ, tutuagʉ ijire mʉhʉ”, tiquina ni ño peogʉ̃ tʉhoye usuari pari turi tiquina. \v 16 Sa usuaye ohõ saha nidi Jesure: \p —‍¿Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoerajari mʉhʉ? Sa niedacãhdo, ni tuhtiri tiquina Jesure. \p —‍Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoaja. ¿Cohãcjʉ̃ ojoari pũpʉ ahrire ne buherari mʉsa? \q1 Macanagãre Cohãcjʉ̃re quehnoano ño peogʉ̃ yeri mʉhʉ, nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ, nidi Jesu. \p \v 17 Sa ni tuhasa tiquinare cohã cã, Betania wame tiri macapʉ esa, ti ñamine topʉ ijiri. \s1 Jesu higueragʉre yaria dutiahye \r (Mr 11.12-14, 20-26) \p \v 18 Ape deco bohrearopʉ Jerusalẽpʉ tojoaro, ʉjʉa ahbari Jesu. \v 19 Sa ʉjʉa ahbaro, maha dʉhtʉ cahapʉ ijidʉ higueragʉ wame tidʉre ihñano, tʉ dʉcare macano wahamedi. Dʉca mariedari tʉ pehe. Pũri dihita ijiri. Tʉ sa ijigʉ̃ ihñano Jesu tʉre ohõ saha nidi: \p —‍Ahdʉ ne pari turi dʉca tisi, nidi tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta duita tʉ pehe ñaia wahari. \v 20 Tʉ sa wahagʉ̃ ihñana ʉsã tiquiro buhena ihña maria wahaʉ. \p —‍¿Yohou, dʉhsero ahdʉ duita ñaia wahajari? ni sinituu ʉsã. \p \v 21 Jesu yʉhtiri: \p —‍Ahrire wacũña mʉsa. Cohãcjʉ̃re quehnoano wacũ tutuaya. “Potota sa yerota tiquiro”, nina, ahdʉre yʉhʉ yeriro sahata ye masinata mʉsa gʉ̃hʉ. Sa yena ahdʉre yʉhʉ yaria dutiriro yʉhdʉoro ye masinata mʉsa. Ahdʉ cʉnʉre “Duha ne, pajiri mapʉ cohãdʉ ijiahro”, mʉsa nigʉ̃ duha cohãdʉ ijirota. \v 22 Cohãcjʉ̃re mʉsa wacũ tutuagʉ̃, “Yʉhʉ sinidiro sahata waharota”, mʉsa ni wacũgʉ̃ mʉsa sinidiro sahata waharota, nidi Jesu ʉsãre. \s1 Jesure dutiriquirore sinituahye apequina \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Sa ye Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ tojoa sa, buheri tiquiro. Tiquiro sa buhegʉ̃ pahia pʉhtoa, mari judio masa bʉcʉna mehna tiquiro cahapʉ wihi, sinituri: \p —‍¿Dʉhsegʉ canʉ ñamicahare sa yeari mʉhʉ? ¿Noa mʉhʉre tire sa ye dutiari? ni sinituri tiquina. \p \v 24 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiri: \p —‍Mʉsa pehere sinitu mʉhtagʉtja. Quehnoano yʉhʉre mʉsa queoro yʉhtigʉ̃ mʉsare yahutja yʉhʉ gʉ̃hʉ. \v 25 ¿Ñu masare tiquiro wame yegʉ̃ noa boro pehe tiquirore wame ye dutiyari, mʉsa tʉhotugʉ̃? ¿O Cohãcjʉ̃ dutierayari? ¿O masa pehe dutiyari, mʉsa tʉhotugʉ̃? ni sinituri Jesu tiquinare. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe tiquina basi ohõ saha nidi: \p —‍¿Dʉhse ni yʉhtinatari mari? “Cohãcjʉ̃ Ñure dutie tiahye”, mari nigʉ̃, “¿Dʉhsena Ñu tiquiro dutiepegʉ̃ta tʉho duerari mʉsa?” niboaga Jesu marine. Sa yena “Cohãcjʉ̃ Ñure dutie tiahye”, ni yʉhti masiedaja mari. \v 26 Ahriquina masa pehe “Potota Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijiri”, ni tʉhoturi tiquina. Sa ni tʉhotuye “Ñu tiquiro wame yegʉ̃ Cohãcjʉ̃ pehe tiquirore dutierahye”, mari nigʉ̃ tʉhoye masa usueta mari mehna. Sa yena ti gʉ̃hʉre yahu masiedaja mari, nidi tiquina basi. \p \v 27 Tiquina sa nidi bato Jesure yʉhtiri tiquina. \p —‍Ñure wame ye dutiriquirore ʉsã masiedaga, nidi tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro ohõ saha nidi Jesu: \p —‍Ti pje pũrita yʉhʉ gʉ̃hʉ mʉsa sinitu mʉhtarire yahueraja mʉsare. Yʉhʉ yerire dutiriquirore yahueraja mʉsare, nidi tiquiro tiquinare. \s1 Pʉaro pacʉro queoyere yahuahye Jesu \p \v 28 Tiquiro sa nidi bato Jesu queoye mehna buhe nemori tiquinare: \p —‍¿Ne, dʉhse tʉhotuajari mʉsa ahri queoyere? Pʉaro pacʉro ijiahye. Wahmino pehere ohõ saha niahye tiquiro pacʉro: “Macʉ, wesepʉ dahragʉ wahaya”, niahye. \v 29 “Wahaeraja”, ni yʉhtimahye tiquiro macʉno coã warore. Sa nieperota camepʉre wesepʉ waha duaro ijiahye tiquirore. Sa yero wahahye tiquiro. \v 30 Sa yero tiquina pacʉro tiquiro macʉno dʉhsariquiro cahapʉ esa, tiquiro wahminore tiquiro dutiriro sahata wesepʉ waha dutimahye. “Aʉ”, nimahye dʉhsariquiro. Sa nieperota wahaerahye tiquiro. \v 31 ¿Diquiro pehe tiquiro pacʉro dutiriro sahata yeari? ni sinituri Jesu. \p —‍Tiquiro wahmino pehe yeahye, ni yʉhtiri tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yahuri: \p —‍Mʉsare niita niaja. Wapa ne cohteyequina, ʉmʉa mehna ñano yeducuye numia tiquina buipʉ waro mʉsa pehe ña yʉhdʉana ijire. Sa ye Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiropʉre mʉsa esaborirore tiquina pehe mʉsare esa mʉhtaboaga. \v 32 Ñu wame yeriquiro buhero mʉsare “Quehnoano yeya”, ni yahumedi. Sa tiquiro yahugʉ̃ dʉhsariquiro pacʉrore tiquiro yʉhtierariro sahata tiquirore tʉhoerari mʉsa. Sa yena tiquirore yʉhtierari. Wapa ne cohteyequina pehe, ʉmʉa mehna ñano yeducuye numia gʉ̃hʉ tiquirore tʉhori. Tiquina sa tʉhogʉ̃ ihñari mʉsa. Mʉsa sa ihñaepenata tiquirore ne tʉho duerari. Sa yena tʉhoerari mʉsa, nidi Jesu pahia pʉhtoare, mari judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉre. \s1 Ñañequina dahra cohteyequina queoyere yahuahye Jesu \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 Sa ye Jesu pari turi queoye mehna ohõ saha ni tiquinare buhe nemori: \p —‍Apeye queoyere tʉhoya mʉsa. Dihta cʉoriquiro ijiahye. Tiquiro ya dihtapʉ ʉhse darire oteahye. Ote tuhasa, sahrĩnore ye tuhasa, ʉhsere tiquina cʉhta mʉtoati copere sehe, ʉhmʉari wʉhʉgã yeahye. \p ’Sa yero ti wesere apequinare ihcã pehe pahrẽ pahma cũahye. Sa yero ti wesere tiquinare ihña ihbo duti, ape yehpapʉ wahaa wahahye tiquiro. \v 34 Sa ye ʉhse ñidi pje ijigʉ̃ wese upʉro tiquiro cahacjẽnare wesere ihña ihboyequina cahapʉ ohoahye. Wese cjẽ tiquiro oteri dʉcare tiquiro ya pahrẽ cjẽ dʉcare ne dutiro ohomahye. \v 35 Sa ye wesere ihña ihboyequina pehe tiquiro cahacjẽnare ñano yeahye. Ihcãquirore tutuaro quẽ, apequirore wejẽ, apequirore ʉtã mehna doqueahye. \v 36 Came wese upʉro pari turi tiquiro cahacjẽnare tiquiro oho mʉhtariquina yʉhdʉo cjũno ijiri curuare ohomahye tja. Sa ye wesere ihña ihboyequina tiquina gʉ̃hʉre mʉnanota yeahye tja. \p \v 37 ’Sa yero tiquiro oho bato tiriquiro tiquiro macʉno ijiahye. “Yʉhʉ macʉ pehere ño peoeta”, nino tiquirore ohomahye. \v 38 Tiquiro sa ni tʉhotuepegʉ̃ta wesere ihña ihboyequina tiquiro macʉno ahtagʉ̃ ihñañe, ohõ saha niahye: “Wese upʉro macʉno ijire ahriquiro. Tiquirore wejẽihna mari. Sa yero ahri wese mari ya wese tojoarota”, nimahye tiquina basi. \v 39 Sa niñeta tiquirore ñehe, wese dʉhtʉ cahapʉ ne cã, wejẽahye tiquina tiquirore. \p \v 40 ’¿Ne, wese upʉro ahtaro dʉhse yerotari tiquiro wesere ihña ihboyequinare? ni sinituri Jesu pahia pʉhtoare, bʉcʉna gʉ̃hʉre. \p \v 41 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina yʉhtiri: \p —‍Tiquiro apequinare wesere ihña ihboatiquinare camesarota iji mʉhtañequinare ña yʉhdʉayequinare wejẽno taro. Tiquirore queoro dʉcare tu watiquina pehere ihña ihbo dutirota, ni yʉhtiri tiquina. \p \v 42 Tiquina sa nigʉ̃ta Jesu yahu nemori tiquinare: \p —‍¿Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ahrire yʉhʉre tiquiro ni ojoarire ne buherari mʉsa? \q1 Ahriquiro Cristo ʉtã yero saha ijire. Ʉtãre wʉhʉ dahreyequina tiquina cohãno saha masa tiquirore cohãeta. Tiquina sa yepegʉ̃ta yojopʉre wʉhʉ dahreyequina wʉhʉre yeye tiquina cũ mʉhtaria ʉtãre tiquina cũno saha Cohãcjʉ̃ tiquirore pʉhtoro sõri. Cohãcjʉ̃ pehe ahrire yeri. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñana, “Quehnoa yʉhdʉare”, ni, tʉhotuaja mari, ni ojoahye panopʉ. \p ’¿Tire ne buherari mʉsa? \v 43 Mʉsare niita niaja yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiro mʉsa ijiato ijiboaga. Tiquiro pʉhtoro ijirore apequina pehere mʉsa ijiborirore ohorota Cohãcjʉ̃. Apequina masa pehe tiquiro dutiro sahata yeeta. [ \v 44 Ijipihtiyequina tia ʉtã bui doque queheyequinare mʉta sitea wahaeta. Sa yero tia ʉtã pehe masʉno bui bora pjero mʉtaa wahagʉ̃ yerota tiquirore. Tiquiro pagʉ mʉnanore daye manarigã wahagʉ̃ yerota. (Sata yʉhʉre ño peo dueyequina yʉhʉ buhiri dahreatiquina ñano yʉhdʉeta,) ] nidi Jesu pahia pʉhtoare, mari acaye judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉre. \p \v 45 Ti queoyere tiquiro nigʉ̃ tʉhoye, “Sohõ tiquiro yahu mʉhtari queoye, wesere ihña ihboyequina queoye mehna marine nino niaga tiquiro”, ni tʉhoturi tiquina. \v 46 Sa ni tʉhotuye, tiquirore ñehe duamedi. Masa pehe Jesure ño peo, “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire tiquiro”, niñequina ijie tiri tiquina. Tire masiñe, pahia pʉhtoa, bʉcʉna mehna masare cueye, Jesure ñehedari. \c 22 \s1 Pajiri bose deco cjẽ queoyere yahuahye Jesu \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Sa ye pari turi queoye mehna tiquinare buhe dʉcari Jesu. \p \v 2 —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro ijiro ahri queoye yero saha ijire. Ihcã yehpa cjẽna pʉhtoro ijiahye. Sa yero tiquiro macʉno ya deco bose deco yeahye. Tiquiro omoca dʉhteri bose deco ijiahye. \v 3 Sa yero pʉhtoro tiquiro cahacjẽnare bose decore ihñañe ahtatiquinare piji dutiro ohomahye. Tiquina pehe ahta duerahye. \v 4 Sa yero apequinare piji dutiro ohomahye tja tiquiro cahacjẽnare. “Yʉhʉ pijioriquinare ohõ saha ni yahuya. ‘Mari ihyatire dahre tuhasari. Wecʉare, wecʉagã dihi tiyequinagã gʉ̃hʉre wejẽ tuhasari. Sa yero ijipihtiro bose deco cjẽ ijiatire quehno tuhasari. Sa yena bose deco cjẽne ihyana ahtaya’, ni yahuya tiquinare”, ni ohomahye pʉhtoro tiquiro cahacjẽnare. \v 5 Tiquina sa yahuri bato tiquiro pijionohriquina sa tʉhotu cãhye. Bose decore ihñañe wahaerahye. Ihcãquiro tiquiro ya wesepʉ wahaa wahahye. Apequiro tiquiro dahrayere ihñano wahahye. \v 6 Apequina pehe tiquiro cahacjẽnare ñehe, tiquinare ñano ye, wejẽ cãhye. \v 7 Tiquina sa yegʉ̃ tʉhoro, pʉhtoro pehe usuahye. Usua, tiquina sa wejẽdi buhiri buhiri dahre dutiro tiquiro surarare ohoahye. Sa ye surara tiquinare wejẽ peho, tiquina ya macare ʉjʉ̃a cãhye. \v 8 Tiquina sa yeri bato, pʉhtoro tiquiro cahacjẽnare ohõ saha niahye: “Bose deco cjẽ ijiatire quehno tuhasamedi. Sa ijiepegʉ̃ta yʉhʉ pijio mʉhtariquina yʉhʉ bose decore ihñaboriquina ijierare. Ñañequina ijiri tiquina. \v 9 Sa yena macare ijiye maharipʉ dʉhse ijiyequina mʉsa boca sayequinare bose decore ihñatiquinare pijiya”, niahye tiquiro cahacjẽnare. \v 10 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquiro cahacjẽna maharipʉ waha, ijipihtiyequinare tiquina boca sayequinare, ñañequina, quehnoañequina gʉ̃hʉre yahuahye. Tiquina sa pijiri bato esahye tiquina pari. Quehnoano ti bose deco tiquina yeri tucũre masa wahpa yʉhdʉa wahahye. \p \v 11 ’Topʉ tiquina dujigʉ̃ pʉhtoro pehe ihcãquirore omoca dʉhteri deco cjã suhtirore sañeniquirore ihñahye. \v 12 “¿Ne yʉhʉ acayʉ, dʉhse yegʉ omoca dʉhteri deco cjã suhtirore sañedapegʉta sajã tari mʉhʉ?” ni sinituahye pʉhtoro. \p ’Tiquiro sa sinitugʉ̃ masʉno pehe yʉhtierahye. \v 13 Tiquiro sa yʉhtieragʉ̃ ihñano tiquiro cahacjẽnare ohõ saha niahye: “Ahriquirore omocarine dʉhteya. Tiquiro dahpocãri gʉ̃hʉre dʉhteya. Dʉhte tuhasa ne wijia, sopecahapʉ cohãña tiquirore nahitianopʉ. Topʉ tiquiro tutuaro uti, bʉjʉa witiro mehna bahque dihorota”, niahye pʉhtoro, ni yahuri Jesu. \p \v 14 Tiquiro sa nidi bato ohõ saha ni bato tiri tiquiro: \p —‍Ahri queoye ijiro saha Cohãcjʉ̃ peyequina masa tiquiro pijioriquina ijiepeta meheñequinagã tiquiro mehna tojoaeta, ni yahu bato tiri Jesu. \s1 Pʉhtoa ye wapare apequina sinituahye Jesure \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 Tiquiro sa nidi bato fariseo masa waha, tiquirore tiquina yahusãtire tiquina basi yahuducuahye. Tiquiro ñano yʉhtigʉ̃ tʉho duaye nimahye tiquirore yahusãñe tehe. \v 16 Sa yahuducuye tiquina mehna cjẽnare, Herode ya curua cjẽna gʉ̃hʉre Jesure sinitu dutiye ohoahye. Tiquina pehe Jesu cahapʉ wihi, tiquirore meje cũ sinitumedi: \p —‍Buhegʉ, poto yahuducugʉ ni mehoñe mariegʉ mʉhʉ ijigʉ̃ masiaja ʉsã. Cohãcjʉ̃ yere queoro mʉhʉ yahugʉ̃ gʉ̃hʉre ʉsã masiaja. Sa yegʉ ihcãquiro pʉhtoro waro ijiepegʉ̃ta tiquiro gʉ̃hʉre dóyaro marieno potota yahure mʉhʉ. \v 17 Sa yegʉ ʉsãre yahuya. ¿Roma cjʉ̃no ijipihtiyequina pʉhtoro yere marine wapa yero cahmeajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ¿Mari dutiye wapa ye dutiajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinitumedi tiquina Jesure. \p \v 18 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro tiquirore tiquina ñano ye duayere masino ohõ saha nidi: \p —‍Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. ¿Dʉhsena yʉhʉ ñano yahuducugʉ̃ tʉho duajari mʉsa? \v 19 Yojopʉre niñeru cjoere pʉhtoare wapa yeati cjoere ne cãhtaya. Ti cjoere ihñaʉhna, nidi tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye niñeru cjoere ne cãhtari tiquina. \p \v 20 Sa yero tiquiro sinituri tiquinare: \p —‍¿Noa boro queoye wahñajari ahri cjoere? ¿Noa boro wame wahñajari? ni sinituri. \p \v 21 —‍César, masa ijipihtiyequina pʉhtoro queoye, tiquiro wame gʉ̃hʉ wahñare, ni yʉhtiri tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu yahuri: \p —‍Ti pje pũrita masa ijipihtiyequina pʉhtoro yere tiquiro pehere ohoya. Cohãcjʉ̃ yere Cohãcjʉ̃ pehere ohoya, nidi Jesu. \fig |src="HK058D.tif" size="col" copy="Horace Knowles ©The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972, 1995." ref="San Mateo 22.21" \fig* \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye, tʉho maria waha, wahaa wahari. \s1 Saduceo masa Cohãcjʉ̃ tiquiro masoñene sinituahye Jesure \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Sa ye ti decota ihquẽquina saduceo masa Jesu cahapʉ wihiri. Saduceo masa pehe “Cohãcjʉ̃ yariariquinare masosi”, ni tʉhotuyequina ijiri. Sa ye ohõ saha nidi tiquina tiquirore: \p \v 24 —‍Buhegʉ, ohõ saha ni buheahye Moise: “Ihcãquiro wahmino namo tiriquiro pohna mariedaperota yariagʉ̃ ihñano tiquiro bahʉrore tiquiro wahmino namono ijiricorore nʉoano cahmene. Sa yero wahmino mʉnano tiquiro pohna tiboriro saha pohna tiro cahmene tiquiro bahʉrore. Sa ye tiquiro pohne tiquiro wahmino mʉnano pohne yero saha ijieta”, ni ojoahye Moise, nidi tiquina saduceo masa. \p \v 25 Tire sa ni yahu tuhasa ahri queoyere yahu nemori tiquina Jesure: \p —‍Ihcãquiro masʉno ijiahye. Seis bahana tiahye tiquiro. Tiquina wahmino pehe namo ti, pohna mariediquiro yariaa wahahye. Sa yero apequiro tiquiro bahʉro gʉ̃hʉ tiquiro wahmino namono ijiricorore nʉoahye. \v 26 Sa nʉoari bato tiquiro wahmino yero sahata pohna mariedaperota yariaa wahahye tja. Sa yero ahriquiro bahʉro tiquiro wahmino mʉnano yero sahata pohna mariedaperota yariaa wahahye. Sa dihita wahahye ihcãquiro pohne waro. Ne pohna mariedapeta yaria pihtia wahahye tiquina. \v 27 Tiquina namono ijiricoro gʉ̃hʉ tiquina bato yariaa wahahye. \v 28 ¿Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequinare yariariquina mʉnare tiquiro masogʉ̃ diquiro boro namono pehe ijiboagari ticoro? Tiquina ijipihtiyequina ticorore namo tiriquina mʉna ijiahye. ¿Sa yero diquiro namono pehe ijiboagari ticoro pototi? ni sinituri tiquina. \p \v 29 Jesu yʉhtiri tiquinare: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũre, tiquiro masiñe gʉ̃hʉre ne masiedare mʉsa. Sa ye mʉsa tʉhotuye pehe ne poto ijierare. \v 30 Yariariquina mʉna tiquina masa mʉjari bato tiquina angele yero saha ijire. Namo marieñequina, manʉ marieñe numia ijire topʉre. \v 31 Yariariquina mʉna tiquina masa wijiato pehere mʉsare yahutja. ¿Cohãcjʉ̃ mʉsare tiquiro nidire ne buherari mʉsa? Ohõ saha niahye tiquiro. \v 32 “ ‘Yʉhʉ Abrahã, Isaac, Jacob tiquina pʉhto ijiaja’, nine Cohãcjʉ̃”, ni ojoahye panopʉre. Tiquina yariari bato “Tiquina pʉhto ijiaja”, ni yahuahye Cohãcjʉ̃. Sa nieperota yariariquina mʉna pʉhtoro ijierare Cohãcjʉ̃. “Tiquina pʉhto ijiaja”, tiquiro niñe mehna catiyequina tiquina ijigʉ̃ masiaja mari. Tiquiro catiyequina pʉhtoro ijire, ni yahuri Jesu tiquinare. \p \v 33 Tiquiro sa ni buhegʉ̃ tʉhoye peyequina masa tʉho maria wahari. \s1 Quehnoa yʉhdʉari dutirore yahuahye Jesu \r (Mr 12.28-34) \p \v 34 Sa ye saduceo masa Jesure tiquina yʉhti masiedagʉ̃ tʉhoye, fariseo masa pehe tiquiro cahapʉ cahmecoari. \v 35 Sa yero tiquina mehna cjʉ̃no marine judio masare buheriquiro pehe Jesu tiquiro ñano nigʉ̃ tʉho duaro meje cũ sinitumedi tiquirore. \p \v 36 —‍¿Buhegʉ, Cohãcjʉ̃ ye dutiro quehnoa yʉhdʉari dutiro noho pehe ijiajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituri tiquiro. \p \v 37 Jesu tiquirore yʉhtiri: \p —‍“Tutuaro mʉsa jeripohna mehna, mʉsa tutuaye mehna, quehnoano mʉsa wacũñe mehna Cohãcjʉ̃re cahĩña”, nine Cohãcjʉ̃. \v 38 Ahri dutirota ijire quehnoa yʉhdʉari dutiro apeye dutiye yʉhdʉoro. \v 39 Ahri dutiro bato apero dutiro quehnoa yʉhdʉare: “Mʉhʉ basi mʉhʉ cahĩno saha mʉhʉ cahapʉ ijiyequina gʉ̃hʉre cahĩña”, nine Cohãcjʉ̃. \v 40 Ahri pʉa dutirota apeye dutiye gʉ̃hʉre masi pehogʉ̃ yere. Ahri pʉa dutirore yena, ijipihtiye apeye dutiyere ye pehona niaja mari. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina panopʉ tiquina ojoari gʉ̃hʉre yena niaja mari, ni yahuri Jesu. \s1 Cristo Davi mʉnano pʉhtoro ijire \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41 Sa ye fariseo masa topʉ cahmecoañequina tiquina ijigʉ̃ Jesu tiquinare sinituri: \p \v 42 —‍“Cristo Cohãcjʉ̃ tiquiro ohoatiquiro ijire”, nine mʉsa. ¿Noa boro ijiajari tiquiro ñecʉno mʉnano panopʉ cjʉ̃no, mʉsa tʉhotugʉ̃? nidi tiquiro. \p —‍Cristo Davi mʉnano panamino iji turiariquiro ijirota, ni yʉhtiri tiquina. \p Jesu yahuri: \p \v 43 —‍¿Cristo Davi mʉnano panamino iji turiariquiro tiquiro ijigʉ̃ dʉhse yero Davi pehe pʉhtoro tiyari Cristore? ¿Dʉhse yero sa pʉhtoro ti dutiyari Espíritu Santo tiquirore? Ohõ saha niahye Davi: \q1 \v 44 Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtorore ohõ saha nidi: “Ohõpʉ yʉhʉ poto pehepʉ dujiya. Sa yegʉ mʉhʉre ihña tuhtiyequinare mʉhʉre yʉhdʉdʉca basaʉtja yʉhʉ”, nidi Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtorore, ni ojoahye Davi. \m \v 45 Sa ni ojoarota Davi pʉhtoro tiahye Cristore. ¿Davi Cristo ñecʉno iji turiariquiro ijiro dʉhse yero tiquiro pʉhtoro tiyari Cristore? Cristo Davi pʉhtoro ijire, ni yahuri Jesu. \p \v 46 Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tiquina tiquirore ne yʉhti masiedari. Sa ye to punota sinitu duhu cãri tiquina tiquirore. Sa ye cueye, pari turi sinituerari tiquirore. \c 23 \s1 Judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉ tiquina ñano yeyere yahuahye Jesu \r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 Sa ye peyequina masare, ʉsã gʉ̃hʉre Jesu yahuri tja. \p \v 2 —‍Marine judio masare buheyequina fariseo masa gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃ dutiye Moisere tiquiro cũrire yahuyequina ijire tiquina. \v 3 Tiquina sa yahuyequina ijigʉ̃ mʉsare tiquina yahuriro sahata tire ye pehoya mʉsa. Sa yepenata tiquinare ihña cũedacãhña mʉsa. Tiquina buheriro sahata yerare tiquina. \v 4 Masare peye dutire tiquina. Sa dutiepeta tiquina dutiro saha masa yeragʉ̃ ihñañe tiquinare yedohoerare. \v 5 Masa tiquina ihñono dihita quehnoano ye ihñomene tiquina. Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũre tiquina duhu sãñe acarigãre, bʉjʉ cjũñe acarigãre tiquina wʉhdoa bui dʉhte yori, masare ihña dutiye. Tiquina omocari gʉ̃hʉre dʉhte yori. Sa ye tiquina suhti tu pjeri da bui tiquina ohõri da ehsa yʉhdʉari da ijire. Cohãcjʉ̃re tiquina ño peorire masa pehere ye ihñoñe nimene tiquina. Ti queoro ijierare tiquina sa ye ihñoñe. \v 6 Sa ye bose decori ijigʉ̃ pʉhtoa tiquina dujiyepʉ duji duare. Sa ye judio masa mari buheye wʉhʉsepʉ gʉ̃hʉre quehnoañe dujiye pahtari dihitare cahmene tiquina. \v 7 Sa ye doeri cjẽ duaropʉ apequina pʉhtoare quehnoano ño peo tiquina sinino saha tiquina piti cagʉ̃ cahmene tiquina. Tiquinare “Buhegʉ”, masa tiquina ni pisugʉ̃ cahmene. \p \v 8 ’Apequina mʉsare pisuye “Buhegʉ”, niedacãhdo. Mʉsa ijipihtina ihcãno saha ijina nine. Sa yegʉ mʉsare buhegʉ ihcʉ̃ta ijiaja. \v 9 Sa yena ahri yehpa cjẽnare “Mari pacʉ”, nina tiquinare ño peona niaga. Ne sa niedacãhña. Ʉhmʉse cjʉ̃no dihita mari Pacʉ ijire. Tiquiro dihitare ño peoro cahmene marine. \v 10 Sa yena masʉnore “Pʉhto”, niedacãhña. Mʉsa pʉhto yʉhʉ Cristo pehe ihcʉ̃ta ijiaja. \v 11 Cahacjʉ̃no yero saha mʉsare yedohoriquiro tiquiro ijire mʉsa pʉhtoro ijiatiquiro. \v 12 Ihcãquiro pʉhtoro iji duaro tiquirore ihyo ijiriquiro yero saha ijiro cahmene. Sa yero “Ihyo ijigʉ ijiaja yʉhʉ”, ni tʉhoturiquiro pehe pʉhtoro ijirota, ni yahuri Jesu. \s1 Judio masare buheyequina, fariseo masa mehna tiquina ni mehoñene yahuahye Jesu \p \v 13 Tiquiro sa nidi bato tiquinare yahu nemori: \p —‍Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Sijoro saha mʉsa buhegʉ̃ tʉhoye masa pehe Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiropʉre wahasi. Mʉsa gʉ̃hʉ topʉre wahasi. Sa yena topʉre waha duayequinare cahmotare mʉsa. \p [ \v 14 ’Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Wape wiha numia ye wʉhʉsere tiquina cʉoye gʉ̃hʉre ehmare mʉsa tiquina numiare. Sa yena yoari pje masa ihñonopʉ Cohãcjʉ̃re sini ihñomene mʉsa masare. Mʉsa sa yeri buhiri peyequina yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ buhiri dahrerota mʉsare.] \p \v 15 ’Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Pajiri mapʉ pehã, yoaro cjẽ yehparipʉ wahare mʉsa, mʉsa dutiyere yeatiquirore macana tana. Mʉsa dutiyere yeatiquirore boca, tiquirore buhere. Mʉsa sa yegʉ̃ tiquiro pehe mʉsa yʉhdʉoro pecapʉ wahatiquiro ijirota. \p \v 16 ’Mʉsa ñano yʉhdʉnata. Caperi bajueyequina tiquina ihña masieno saha masiena ijire mʉsa. Sa ijiepenata apequinare buhemene mʉsa. Ohõ saha ni buhemene mʉsa: “ ‘Cohãcjʉ̃ wʉhʉ mehna yʉhʉ nino sahata yeitja’, nidiquiro, tiquiro nidiro sahata yerapegʉ̃ta quehnoanota”, ni buhemene mʉsa. “ ‘Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉ cjẽ uru mehna yʉhʉ nino sahata yeitja’, nidiquiro tiquiro pehere tiquiro nidiro sahata ye sohtori tiro cahmene”, ni ti gʉ̃hʉre buhemene mʉsa. \v 17 Caperi bajueyequina tiquina ihña masieno saha masiena ijire mʉsa. Tʉho masiena ijire. ¿Dise boro pehere ño peoro cahmeajari? Urure ño peoeraro cahmene. Cohãcjʉ̃ pehe ti uru ti wʉhʉpʉ ijigʉ̃ quehnoañe ijigʉ̃ yere tire. Sa yena ti wʉhʉ pehere ño peoro cahmene mʉsare. Sa ye mʉsa buheye pehe queoro ijierare. \v 18 Ahri gʉ̃hʉre buhemene mʉsa: “ ‘Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjã altar mehna yʉhʉ nino sahata yeitja’, nidiquiro tiquiro nidiro sahata yeragʉ̃ quehnoanota”, ni buhemene mʉsa. “ ‘Ti altar bui ijiye mehna Cohãcjʉ̃re tiquina ohori mehna yʉhʉ nino sahata yeitja’, nidiquiro tiquiro pehere tiquiro nidiro sahata ye sohtori tiro cahmene”, ni buhemene mʉsa. \v 19 Caperi bajueyequina tiquina ihña masieno saha masiena ijire mʉsa. ¿Dise boro pehe ti waro ijiajari, mʉsa tʉhotugʉ̃? Cohãcjʉ̃re masʉno tiquiro ohori ti waro ijiera cjũre. Ti altar bui Cohãcjʉ̃re tiquiro ohogʉ̃, quehnoañe wahare ti altar bui ijiye. Sa yero ti altar pehe ihyo ijiri altar ijierare. Cohãcjʉ̃re tiquina ohori bui cjũnogã quehnoari altar ijire. \v 20 Sa yero “Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjã altar mehna yʉhʉ nino sahata yeitja”, ihcãquiro nino, ti altar bui cjẽ tiquiro ohori mehna sa nino niaga. Sa ye mʉsa buheye pehe queoro ijierare. \v 21 Sa yero “Cohãcjʉ̃ wʉhʉ mehna yʉhʉ nino sahata yeitja”, ihcãquiro nino, potota Cohãcjʉ̃ mehnata sa ninota niaga. Cohãcjʉ̃ ti wʉhʉ cjʉ̃no ijire. \v 22 Sa yero “Ʉhmʉse mehna yʉhʉ nino sahata yeitja”, ihcãquiro nino, Cohãcjʉ̃ ijiropʉ mehnata sa nino niaga. Sa yero Cohãcjʉ̃ mehnata sa nino niaga. Tiquiro pehe to cjʉ̃no ijire. Sa ye mʉsa buheye pehe queoro ijierare. \p \v 23 ’Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Moa yero saha ijiyere ihyayere ocagʉ̃ yeyere cʉona mehenogã ohomene mʉsa. Cohãcjʉ̃re ño peona tana pahiare ohomene mʉsa. Mehenogã ohomene mʉsa. Menta, anís, comino wame tiye ocagʉ̃ yeyere ohomene mʉsa. Sa ohoepenata quehnoañene yerare mʉsa. Sa yena masare paja ihñedare mʉsa. Sa yena Cohãcjʉ̃re wacũ tutuerare mʉsa. Oteye dʉcare mʉsa nedire mehenogã pahiare mʉsa ohogʉ̃ quehnoare. Sa ohona ohõ saha ye nemoña: Quehnoañene yeya. Sa yena paja ihñaña masare. Sa yena Cohãcjʉ̃re wacũ tutuaya. \v 24 Caperi bajueyequina tiquina ihña masieno saha masiena ijire mʉsa. Ohõ saha yere mʉsa: Mʉsa ye dutiyere ye dutina, ihyo ijiyegã warore dutiyere yere mʉsa. Sa yepenata Cohãcjʉ̃ pototi tiquiro dutiye warore yerare mʉsa. \p \v 25 ’Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata mʉsa. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Mʉsa waparire, mʉsa sihniñe wajarire bui mʉsa cosero saha quehnoañene ye ihñore mʉsa buigã warona. Sa yepenata Cohãcjʉ̃ yere queoro yerare mʉsa. Apequina yere ehmana, mʉsa basi dihita bʉjʉyere ne duana ijire mʉsa. Sa dihita tʉhoture mʉsa. \v 26 Caperi bajueyequina tiquina ihña masieno saha masiena ijire mʉsa fariseo masa. Mʉsa jeripohnarine camesaya mʉsa. Quehnoañe pehere yeya. Mʉsa sa yena masa tiquina ihñonopʉ quehnoana ijinata mʉsa. \p \v 27 ’Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Masa cope, yehseye mehna tiquina wisõri cope yero saha ijire mʉsa. Masa ti copere tiquina ihñagʉ̃ quehnoari cope bajure. Sa bajuepegʉ̃ta, puhiapʉ ahbariquirore, tiquiro cohãrine, ñañene ihñedare tiquina. \v 28 Sata mʉsa gʉ̃hʉ masa ihñonopʉ quehnoañequina yero saha bajumene mʉsa. Sa quehnoañequina yero saha bajuna mʉsa ijiepegʉ̃ta mʉsa tʉhotuyepʉ ñañe, ni mehoñe iji yʉhdʉare ahbaye yero saha, ni yahuri Jesu. \s1 Judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉre tiquiro buhiri dahreatire yahuahye Jesu \p \v 29 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemori tiquinare: \p —‍Mʉsa judio masare buhena, fariseo masa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtañequina panopʉ cjẽna tiquina masa coperire quehnoano quehnomene mʉsa, tiquinare ño peoro saha yena. Sa yena quehnoano yeyequina mʉna tiquina queoyere mʉsa yeri queoyere quehnoano quehnomene mʉsa. \v 30 Sa yena ohõ saha niducumene mʉsa: “Panopʉre ʉsã ñecʉsʉmʉa iji turiayequina mʉna tiquina yeriro saha ʉsã pehe yeraboaga. Ti pjepʉ ijiyequinare Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare ʉsã wejẽdaboaga”, niducumene mʉsa. \v 31 Sa nina mʉsa ñecʉsʉmʉa iji turiayequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare wejẽdiquina mʉna tiquina yerire ihñona nine. Tiquinare wejẽdiquina mʉna tiquina panamena iji turiana mʉsa ijiye gʉ̃hʉre ihñona nine mʉsa. \v 32 Mʉsa ñecʉsʉmʉa iji turiayequina mʉna tiquina yeriro sahata ye sohtori ticũnahña. \p \v 33 ’Añaa yero saha ña yʉhdʉana ijire mʉsa. Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witi duerana Cohãcjʉ̃ mʉsa ñañe buhirire pecapʉ mʉsare tiquiro cohãto pano duhti masiedare mʉsa. \v 34 Sa yegʉ mʉsare niita niaja. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare, apequina quehnoano masiñequinare, apequina mʉsare buheatiquinare mʉsa cahapʉ ohoutja. Yʉhʉ sa ohogʉ̃ mʉsa pehe ihquẽquina tiquinare wejẽnata. Apequinare curusapʉ quẽ bihanata. Apequinare mʉsa buheye wʉhʉsepʉ tananata. Sa yena macaripepʉ tiquinare ñano yena, oma nʉnʉ tãnata mʉsa. \v 35 Mʉsa sa yena ijipihtiyequina ñañe marieñequinare mʉsa wejẽdi buhiri buhiri tinata. Abe mʉnanore Caĩ wejẽdi buhiri ijipihtina mʉsa gʉ̃hʉ buhiri tinata. Ijipihtiyequina tiquiro bato ijiyequinare quehnoañequinare tiquina wejẽdi buhiri gʉ̃hʉre buhiri tinata mʉsa gʉ̃hʉ. Sa yena Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cahapʉ wahiquinare mʉsa ohori altar cahapʉ Zacariare wejẽahye mʉsa. Tiquiro pehe Berequia macʉno ijiahye. Sa yena tiquiro gʉ̃hʉre mʉsa wejẽdi buhiri buhiri tinata mʉsa. \v 36 Ijirota mʉsare yahugʉta niaja. Tiquina ijipihtiyequinare tiquina wejẽdi buhiri yojopʉ cjẽna gʉ̃hʉ buhiri tieta, ni yahuri Jesu. \s1 Jerusalẽ cjẽnare tutuaro cahĩahye Jesu \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 Sa ni tuhasa ohõ saha ni nemori: \p —‍Ahyou, Jerusalẽ cjãna, Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare wejẽdina ijire mʉsa. Mʉsa acaye panopʉ cjẽna gʉ̃hʉ sata yeyequina mʉna ijiahye. Sa yena mʉsa cahapʉ tiquiro ohoriquinare ʉtã paca mehna doque wejẽdina ijire mʉsa. Canaca ticoro pohnene ticoro wʉye dʉpʉri mehna ticoro moha cuñano saha peye tahari cahĩducumi mʉsare. Mʉsare cahmemi. Mʉsa pehe yʉhʉre ne cahmedari. \v 38 Yojopʉ mʉsa ya maca cohõri maca ijirota. \v 39 Ijirota mʉsare niita niaja. Camepʉ ahtaʉtja yʉhʉ. Sa yʉhʉ ahtagʉ̃ ihñana mʉsa yʉhʉre “Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ahtariquiro quehnoahdo”, ninata. Yʉhʉre mʉsa tire niato pano yʉhʉ tojoa tato pano pari turi yʉhʉre ihñasi mʉsa, nidi Jesu tiquinare. \c 24 \s1 —‍Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cohãri wʉhʉ ijirota, niahye Jesu \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Sa ye Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ ijiriquiro Jesu tiquiro wijia wihigʉ̃ ʉsã tiquiro buhena ti wʉhʉre ti wʉhʉ cahapʉ ijiye wʉhʉse gʉ̃hʉre ihñana, \p —‍Quehnoa yʉhdʉye wʉhʉse ijicjoare. Ihñaña mʉhʉ gʉ̃hʉ, nii ʉsã tiquirore. \p \v 2 Jesu yʉhtiri: \p —‍Ahri wʉhʉsere yojopʉre ihñamene mʉsa. Mʉsare yahugʉta niaja. Ahri wʉhʉsere ijipihtiye mʉsa ihñari, ahri wʉhʉse cjẽ ʉtã paca gʉ̃hʉre cohã pehoeta. Ne ihcãria ʉtã tojoasi, nidi tiquiro ʉsãre. \s1 Pihtiri deco ijiatire yahuahye Jesu \r (Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Came Olivo wame tidʉ cʉnʉpʉ esa, topʉ dujiri Jesu. Topʉ dujigʉ̃ ʉsã tiquiro buhena ʉsã sehsaro tiquiro cahapʉ esaʉ. \p —‍Yahuya ʉsãre. ¿Dʉhse ijigʉ̃ sa waharotari mʉhʉ nidiro saha waharo? ¿Ahri yehpapʉ mʉhʉ tojoa tati deco, pihtiati deco panogã ijigʉ̃ dʉhse ti waha dʉcagʉ̃ ihñanatari ʉsã? ni sinituu ʉsã. \p \v 4 Jesu yʉhtiri: \p —‍Quehnoano yeya mʉsa. Sa yena mʉsare apequina tiquina ni mehoñene tʉhoeracãhña. \v 5 Peyequina masa “Cristo ijiaja yʉhʉ”, ni mehoñequina ahtaeta. Tiquina sa ni mehogʉ̃ tʉhoye peyequina masa Cohãcjʉ̃ yere duhueta. \v 6 Mʉsa cahagãpʉ masa apequina tiquina cahme wejẽgʉ̃ tʉhonata mʉsa. Sa yena yoaropʉ gʉ̃hʉre tiquina cahme wejẽgʉ̃ tʉhoonata mʉsa. Sa tʉhooepenata ne tire pajiro wacũedacãhña. Sa waharota. Tiquina sa yegʉ̃ pihtiati deco dʉhsarĩnota. \v 7 Ti pjere ihcã yehpa cjẽna ape yehpa cjẽna mehna cahme wejẽeta. Sa ye ihcãquiro pʉhtoro yequina apequiro pʉhtoro yequina mehna cahme wejẽeta. Sa ye peyequina masa ʉjʉa mehna yarieta. Sa yero peye yehparipʉ yehpa ñuhminota. \v 8 Sa wahagʉ̃ ahri yehpa cjẽnare tiquina ñano yʉhdʉ nemoato dʉhsarota ti pjere. Ñano yʉhdʉ nemoeta. \p \v 9 ’Ti pjere apequina mʉsare ñehe, ñano ye dutiye ohoeta mʉsare apequina pʉhtoapʉre. Tiquina sa ohogʉ̃ mʉsare wejẽeta. Yeequina mʉsa ijiri buhiri ijipihtiyequina mʉsare ihña tuhtieta. \v 10 Ti pjere peyequina yeequina ijimediquina yʉhʉre cohãeta. Sa ye tiquina mehna cjẽnare tiquina ihña tuhtieta. Sa ye tiquina mehna cjẽna tiquina ijiepegʉ̃ta tiquinare ñano yeatiquinare ohoeta tiquina. \v 11 Ti pjere peyequina “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtana ijiaja”, ni mehoñequina ijieta. Sa ye peyequina masa tiquina ni mehoñene tʉhoeta. \v 12 Ti pjere ña yʉhdʉaro yeeta masa. Sa ye tiquina mehna cjẽnare cahĩ nemosi. \v 13 Sa yena mʉsa tutuana ijina, ahri yehpapʉ mʉsa catinino puno ihcãno sahana, yʉhdʉnata mʉsa. \v 14 Sa yero ahri quehnoañe buheye ijipihtiropʉ ahri yehpapʉre tiquina yahuri buheye ijirota. Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiyere yahuri buheye tiquina yahu siteri buheye ijirota, ijipihtiyequina ti buheyere tiquina masiato saha. Tiquina sa yahuri bato pihtiri deco dʉcarota. \p \v 15 ’Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Daniel mʉnano panopʉ cjʉ̃no ña yʉhdʉariquirore Cohãcjʉ̃ yere ñano yeriquirore yahue tiahye panopʉre. Ti pjere tiquiro ñariquiro pehe Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉpʉ tiquiro ducugʉ̃ ihñanata mʉsa. Ahri yʉhʉ nidire quehnoano masiña mʉsa. \v 16 Topʉ tiquiro ducugʉ̃ ihñañe, Judea yehpapʉ ijiyequina pehe cʉnʉ cahapʉ oma duhtiahro. \v 17 Sojaro mehna oma duhtiahro. Ti pjere tiquina wʉhʉseri bui cjẽ paaripʉ ijiyequina wʉhʉ puhiapʉ ijiyere tiquina yere neñe wahaeracãhdo tiquina ʉmʉñano waharo. \v 18 Sa ye ti pjere apequina weseripʉ ijiyequina tiquina bui cjẽ suhti wʉhʉpʉ ijiye suhtire neñe wahaeracãhdo tiquina ʉmʉñano waharo. \v 19 Ti pjere niji pacosãnumia, tiquina pohnene apũoñe numia gʉ̃hʉ pejecʉoro wahaeta. \v 20 Sa yena Cohãcjʉ̃re ohõ saha ni siniña: “Pohecʉ ijigʉ̃ judio masa ʉsã soye decori ijigʉ̃ gʉ̃hʉre ʉsã oma duhtiati deco ijieracãhdo”, ni siniña mʉsa Cohãcjʉ̃re. \v 21 Ti decorire masa ña yʉhdʉaro wahaeta. Ahri yehpare tiquiro bajumehnedi bato masa ñano yʉhdʉe tiahye. Tiquina sa yʉhdʉepegʉ̃ta ijipihtiye ti purĩñe yʉhdʉoro pihtiri deco panogã ña yʉhdʉaro yʉhdʉeta masa. Sa ñano tiquina yʉhdʉri bato pari turi sata ñano yʉhdʉsi ahri yehpapʉ. \v 22 Cohãcjʉ̃ ti decorire meheñe decorigã ijigʉ̃ yerota. Tiquiro sa yeragʉ̃ ne ihcãquiro masʉno yʉhdʉeraboaga. Sa yero tiquiro beseriquina tiquina yʉhdʉatire meheñe decorigã cũnota Cohãcjʉ̃. \p \v 23 Ti pjere apequina mʉsare “Ihñaña. Ohõpʉ ijire Cristo”, tiquina nigʉ̃ tiquinare tʉhoeracãhña. “Topʉ ijire Cristo”, tiquina nigʉ̃ tiquinare tʉhoeracãhña. \v 24 “Cristo ijiaja”, ni mehoñequina, “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtarina ijiaja”, ni mehoñequina ijieta ti pjere. Sa ye Cohãcjʉ̃ tiquiro beseriquinare ni mehoñe, tiquina bajumehneñene ye ihñoeta. Cohãcjʉ̃ yequinare Cohãcjʉ̃re tiquina cohãgʉ̃ ye duare tiquina ni mehoñequina. \v 25 Ahri ijipihtiyere yahuyuaja mʉsare ti sa wahato pano. Sa yena tʉhoya mʉsa. \v 26 Apequina masa mʉsare “Ihñaña. Masa marienopʉ ijire Cristo”, tiquina nigʉ̃ topʉre ihñana wahaeracãhña. Sa yena “Ohõpʉ ahri tucũripʉ ijire tiquiro”, tiquina nigʉ̃ tiquinare tʉhoeracãhña. \v 27 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ wacũeno mehna tojoa taʉtja. Ʉpo miadoqueoro ʉhmʉsere asʉ̃ mʉja taropʉ, asʉ̃ sajãnopʉ wacũeno mehna ti miadoqueoro saha wacũeno mehna tojoa taʉtja yʉhʉ. \v 28 Masa tiquina ñañe yeducuriropʉ topʉ Cohãcjʉ̃ tiquina ñañe buhiri buhiri dahrerota tiquinare, ni yahuri Jesu. \s1 Cristo ahri yehpapʉ tiquiro tojoa tatire yahuahye tiquiro \r (Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30, 34-36) \p \v 29 Sa ye tiquinare yahu nemori: \p —‍Ti ñano yʉhdʉye decori bato asʉ̃ deco cjʉ̃no, ñami cjʉ̃no gʉ̃hʉ buhrio duhueta. Tiquina sa wahagʉ̃ ñahpicoha paca ʉhmʉsepʉ ijiye paca bora dijia taeta. Sa ye ʉhmʉse cjẽ yehpari, ñahpicoha gʉ̃hʉ ti sa wahaducurore camesaeta. Sa ye ñuhmieta. \v 30 Ti pjeta yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ʉhmʉsepʉ yʉhʉ bajumehnenore yʉhʉ ihñogʉ̃ ihñaeta masa. Sa ye ijipihtiye cururi cjẽna utieta. Sa yegʉ yʉhʉ tutuaye mehna, yʉhʉ asi siteye mehna ʉhmʉano cjẽ ehmeo cururi bui ahri yehpapʉre yʉhʉ tojoa tagʉ̃ ihñaeta tiquina. \v 31 Corneta bisirota. Sa yegʉ yeequina angelere ijipihtiropʉ ahri yehpapʉ ohoutja yʉhʉ. Sa ye ijipihtiropʉ yeequina yʉhʉ beseriquinare tiquina neeta. \p \v 32 ’Yojopʉre higueragʉre tʉhotuya mʉsa. Tʉ queoye mehna mʉsare buheitja. Tʉ yucʉgʉ pũri tigʉ̃ ihñana, cʉhma mehenogã dʉhsagʉ̃ masine mʉsa. \v 33 Sata ahri ijipihtiye yʉhʉ nidire ti sa wahagʉ̃ ihñana, yʉhʉ tojoa tato mehenogã ti dʉhsagʉ̃ masinata mʉsa. \v 34 Ijirota niita niaja mʉsare. Ti pje cjẽna tiquina yariato pano ijipihtiye yʉhʉ nidiro sahata sa waharota. Ʉhmʉse, ahri yehpa gʉ̃hʉ pihtia waharota. \v 35 Yʉhʉ yahuducuye pehe ne camesasi. Ijipihtiye yʉhʉ nidiro sahata sa waha sohtori tirota. \p \v 36 ’Ti decore yʉhʉ tojoa tati decore, ti hora gʉ̃hʉre masiedaja yʉhʉ. Angele gʉ̃hʉ tire masiedare. Masa gʉ̃hʉ masiedare. Yʉhʉ Pacʉ dihita tire masine. \p \v 37 ’Noé tiquiro ijiri pje cjẽna tiquina ijiriro sahata ahri yehpapʉ yʉhʉ tojoa tato panogãre sata ijieta masa. \v 38 Yehpa miniato pano masa ihya, sihni, yeahye. Sa yeye ʉmʉa, numia mehna omoca dʉhteahye. Noé gʉ̃hʉ yucʉsapʉ tiquina sajãto pano sa yee timahye masa. \v 39 Duita tutuaro acoro ahta, wacũeno mehna yehpa minia wahahye. Masa gʉ̃hʉ mini pihtia wahahye. Wacũeno mehna tiquina minidiro saha yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉre wacũeno mehna tojoa taʉtja. \v 40 Ti pjere wesepʉ pʉaro dahrayequina ijigʉ̃ ihcãquiro yʉhʉre cahmediquirore neitja. Sa yero yʉhʉre cahmeediquiro topʉ tojoarota. \v 41 Ti pjere pʉaro numia ihcãnopʉ tiquina trigore ña mʉtoñequina numia ijigʉ̃ ihcãcoro yʉhʉre cahmedicorore neitja. Sa yero yʉhʉre cahmeedicoro topʉta tojoarota. \p \v 42 ’Quehnoano wacũ masi cohteya. Yʉhʉ mʉsa pʉhto, yʉhʉ tojoa tati decore ne masiedare mʉsa. \v 43 Ahrire wacũña. Yaqueriquiro wʉhʉpʉ tiquiro sajã yaqueato panore wʉhʉ upʉro masino, ti ñami tiquiro carĩedaboaga, yaqueriquirore cohtero. Sa yero yaqueriquirore tiquiro ya wʉhʉpʉ sajã dutieraboaga. Yaqueriquiro tiquiro wacũeno mehna tiquiro ahtariro saha wacũeno mehna ahtaʉtja yʉhʉ. \v 44 Sa yena yeere sa yeducuna yʉhʉre cohteya. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ tojoa tagʉ wacũeno mehna ahtaʉtja, nidi Jesu. \s1 Apequiro dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore ño peo, apequiro ño peoerare \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 Sa ye Jesu queoye mehna ohõ saha ni buhe nemori tja: \p —‍Dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore ño peoriquiro tʉho masiniquiro ijire. Tiquiro sa ijigʉ̃ ihñano apequina dahra cohteyequina bui cũre tiquirore tiquiro pʉhtoro pehe waharo taro. Sa tiquirore cũ tuhasa wahaa wahare pʉhtoro. Sa yero ihyari pje ijigʉ̃ dahra cohteriquiro apequinare ihyayere itire. \v 46 Came pʉhtoro tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoa wihire. Tiquiro tojoa wihigʉ̃ ihñano dahra cohteriquiro pehe tiquiro pʉhtoro dutiriro sahata ye pehoriquiro ijiro, bucueriquiro ijirota. \v 47 Ijirota mʉsare niita niaja. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano tiquiro pʉhtoro ijipihtiye tiquiro yere ihña ihboriquiro cũnota tiquirore. \v 48 Sa yepegʉ̃ta ñariquiro dahra cohteriquiro pehe “Yʉhʉ pʉhtoro bajuerare”, nino, \v 49 apequina dahra cohteyequinare quẽpe, pajiro ihya, sihni, queheyequina mehna queherota. \v 50 Came tiquiro pʉhtoro wacũeno mehna tojoa tarota. Ti deco, ti hora gʉ̃hʉre ne masiedare dahra cohteriquiro. \v 51 Pʉhtoro pehe tojoa taro ñariquiro tiquiro ñano yerire tʉhoro, tiquirore tutuaro buhiri dahrerota. Sa yero ni mehoñequina tiquina waharopʉ cohãnota tiquirore. Topʉre tiquiro tutuaro uti, bʉjʉa witiro mehna bahque dihorota, ni yahuri Jesu. \c 25 \s1 Pʉa omope nuhmia queoye mehna buheahye Jesu \p \v 1 Sa ye Jesu pari turi queoye mehna ohõ saha ni buhe nemori tja: \p —‍Ʉhmʉse cjʉ̃no pʉhtoro tiquiro ijiye ahri queoye yero saha ijire: Pʉa omope nuhmia ijiahye. Ihcã ñami tiquina sihõñe paca mehna omoca dʉhteatiquirore piti caye wahahye. \v 2 Tiquina mehna ihcã omope numia tʉho masieñequina numia ijiahye. Apequina numia pehe ihcã omope numia tʉho masiñequina numia ijiahye. \v 3 Tʉho masieñequina numia pehe tiquina sihõñe pacare, pose tiye pacare nemahye. Apee pacare ʉhse pose tiye pacare ti pihtigʉ̃ tiquina pioborire nedahye. \v 4 Tʉho masiñequina numia pehe tiquina sihõñe paca ʉhse pose tiye pacare neahye. Apee paca tiquina pioati paca gʉ̃hʉre neahye. \v 5 Sa ye omoca dʉhteatiquiro tiquiro bajueragʉ̃ tiquina numiare wʉjʉa purĩgʉ̃ carĩa wahahye. \v 6 Sa yero ñami decopʉ sañuducugʉ̃ tʉhoahye. “Tʉhoya. Omoca dʉhteatiquiro ahtaro ca tare. Tiquirore piti cana ahtaya”, ni sañuducugʉ̃ tʉhoahye. \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye numia wahcã, tiquina ye sihõñe pacare quehnoahye. \v 8 Sa ye tʉho masieñequina numia pehe apee numia tʉho masiñequina numiare ohõ saha niahye: “Ʉsã sihõñe paca yatiro nine. Sa yena mehenogã mʉsa ye ʉhsere ohoya ʉsãre”, ni sinimahye tiquina numia. \v 9 Tiquina sa siniepegʉ̃ta tʉho masiñequina numia ohõ saha yʉhtiahye: “Ʉsã ye ʉhse mari ijipihtinare esa tuhaeraboaga. Sa yena ʉhse cʉoyequinare mʉsa basi dúna wahaya”, ni yʉhtiahye tʉho masiñequina numia pehe. \v 10 Sa ye tʉho masieñequina numia dúye wahahye. Tiquina sa wahari bato omoca dʉhteatiquiro wihiahye. Tiquiro wihigʉ̃ ihña tiquina yere quehno tuhasariquina numia tʉho masiñequina numia tiquirore piti cahye. Piti ca bose deco omoca dʉhteri decopʉ tiquiro mehna ihñañe wahahye. Sa ye bose decore tiquina yeri wʉhʉpʉ apequina mehna numia tiquina sajãri bato, sopecahare biha cãhye. \v 11 Camepʉ tʉho masieñequina numia pehe wihimahye. “Pʉhto, ʉsãre põohña”, nimahye tiquina numia. \v 12 “Ijirota mʉsare niita niaja. Mʉsare masiedaja yʉhʉ”, niahye tiquiro tiquina numiare. \p \v 13 ’Sa yena tʉho masiñequina numia tiquina yere quehnoano quehno tuhasa, tiquina cohteriro saha quehnoana, ñañe mariena iji, cohteya mʉsa gʉ̃hʉ. Yʉhʉ tojoa tati decore ti hora gʉ̃hʉre ne masiedare mʉsa, ni yahuri Jesu. \s1 Niñeru cjoeri uru cjoeri queoyere yahuahye Jesu \p \v 14 Sa ni yahu tuhasa queoye mehna ohõ saha ni buhe nemori tja: \p —‍Ti pjere yʉhʉ tojoa tati pje ahri queoye yero saha ijirota. Wʉhʉ upʉro ijiahye. Tiquiro ape siepʉ tinino waharo taro, tiquirore dahra cohteyequinare pijioahye. Sa yero tiquinare tiquiro yere cohte dutiahye. \p \v 15 ’Sa cohte dutiro tiquina ihbo masino puno tiquinare niñeru cjoerire ohoahye. Ihcãquirore ihcã omope cjoeri wapa bʉjʉye cjoerire uru cjoerire ohoahye. Apequirore pʉa cjoe ohoahye. Apequirore ihcã cjoe ohoahye. Tiquinare oho tuhasa, wahaa wahahye. \v 16 Sa ye ihcã omope cjoeri tiquiro ohoriquiro duita tiquiro wahari batota ti cjoeri mehna apee borore dúahye. Tiquiro dúrire apequinare duahye. Tiquiro duari wapa pʉa omope cjoeri wapa yeahye tiquirore. Sa yero pʉa omope cjoeri cʉoahye. \v 17 Sa yero pʉa cjoe tiquiro ohoriquiro duita tiquiro wahari batota ti cjoeri mehna apee borore dúahye. Tiquiro dúrire apequinare duahye. Tiquiro duari wapa pititia cjoe wapa yeahye tiquirore. Sa yero pititia cjoe cʉoahye. \v 18 Ihcã cjoere tiquiro ohoriquiro pehe cope sehe, ti cjoere yahye, ti copepʉ nʉono. \p \v 19 ’Came yoari bato tiquina pʉhtoro wihiahye. Sa wihiro tiquiro niñeru cjoeri mehna tiquina ñehe nemorire queoro ahtaro tiquirore dahra cohteyequinare pijioahye. \v 20 Sa yero ihcã omope cjoeri tiquiro ohoriquiro pʉhtoro cahapʉ esa, pʉa omope cjoeri wiahye tiquirore. “Ihcã omope cjoeri yʉhʉre ohori mʉhʉ. Ihñaña. Ti cjoeri mehna apeye cjoerire ñehe nemou”, niahye tiquirore. \v 21 “Quehnoano yeaya mʉhʉ. Mʉhʉ quehnoagʉ, yʉhʉ dutiriro saha yerigʉ ijire. Mehenogãre quehnoano yeaya mʉhʉ. Sa yegʉ yojopʉre mʉhʉre pajiro mʉhʉ dahratire cũtja. Sa yegʉ yʉhʉ mehna bucueya mʉhʉ”, niahye tiquiro pʉhtoro. \v 22 Sa yero pʉa cjoere ñehediquiro pʉhtoro cahapʉ esa, yahuahye tiquirore: “Pʉa cjoe yʉhʉre ohori mʉhʉ. Ihñaña. Ti cjoeri mehna apeye cjoeri pʉa cjoe ñehe nemou”, niahye tiquiro. \v 23 “Quehnoano yeaya mʉhʉ. Mʉhʉ quehnoagʉ, yʉhʉ dutiriro saha yerigʉ ijire. Mehenogãre quehnoano yeaya mʉhʉ. Sa yegʉ yojopʉre pajiro mʉhʉ dahratire cũtja. Sa yegʉ yʉhʉ mehna bucueya mʉhʉ”, niahye tiquiro pʉhtoro. \p \v 24 ’Sa yero ihcã cjoere ñehediquiro pʉhtoro cahapʉ esa, yahuahye tiquirore: “Pʉhto, mʉhʉ apequina pehere tutuaro dahra dutigʉ ijire. Sa tutuaro dahra dutigʉ ijigʉ mʉhʉ basi oterapegʉta ti dʉcare nene mʉhʉ. \v 25 Mʉhʉ sa ijigʉ̃ mʉhʉre cuei. Sa cuegʉ cope sehe, ti copepʉ mʉhʉ niñeru cjoere nʉou. Ihñaña. Ohõpʉ ijire mʉhʉ ya cjoe niñeru cjoe”, niahye tiquiro. \v 26 “Mʉhʉ ñagʉ, cape bʉjʉgʉ ijire. Yʉhʉ basi oterapegʉta ti dʉcare yʉhʉ negʉ ijigʉ̃ masine mʉhʉ. \v 27 Yʉhʉ sa ijigʉ̃ ihñaepegʉta yʉhʉ niñeru cjoere niñeru ihbori wʉhʉpʉ ihboboaya mʉhʉ. Mʉhʉ sa ihbogʉ̃ tiquina ti cjoere wiayepʉ apee niñeru oho nemoboaya tiquina”, niahye pʉhtoro tiquirore. \v 28 Sa nino apequina tiquiro dahra cohteyequinare dutiahye tiquiro: “Niñeru cjoere ehmaña tiquirore. Pʉa omope cjoerire cʉoriquiro pehere ohoya. \v 29 Cʉoyequinare oho nemoutja. Sa ye pajiro cʉoeta. Cʉoeyequina pehere mehenogã tiquina cʉoepegʉ̃ta tire ehmaʉtja. \v 30 Ahriquiro dahra cohteriquiro dʉhseatiquiro ijierare. Nahitianopʉ ñanopʉ cohã cãhña tiquirore. Topʉ tiquiro tutuaro uti, bʉjʉa witiro mehna bahque dihorota”, niahye pʉhtoro, ni yahuri Jesu. \s1 Buhiri dahreatire yahuahye Jesu \p \v 31 Sa ye Jesu yahu nemori: \p —‍Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijipihtiyequina angele mehna pʉhto ijigʉ tagʉ, yʉhʉ pʉhtoro dujiropʉ yʉhʉ asi siteye mehna dujigʉtja. \v 32 Sa yʉhʉ dujigʉ̃, ahri yehpa cjẽna ijipihtiyequina yʉhʉ cahapʉ cahmecoaeta. Tiquina sa cahmecoari bato pʉa curua tu waʉtja tiquinare. Ovejare ihña ihboriquiro ovejare, cabra gʉ̃hʉre tiquiro tu wariro saha masare tu wa docoutja. \v 33 Sa tu wagʉ oveja yero saha ijiyequinare quehnoañequinare yʉhʉ poto pehe bese docoutja. Sa yegʉ cabra yero saha ijiyequinare ñañequinare yʉhʉ cũ pehe pehepʉ bese docoutja. \v 34 Yʉhʉ sa yeri bato yʉhʉ ijipihtiyequina pʉhto pehe yʉhʉ poto pehepʉ yʉhʉ bese docoriquinare ohõ saha ni yahutja: “Yʉhʉ Pacʉ mʉsare quehnoano yere. Ahri yehpare bajumehnenopʉ mʉsa ye ijiatire tiquiro pʉhtoro ijirore quehnoyu tuhasari Cohãcjʉ̃. Sa yena yojopʉre tiquiro quehnoriropʉre ijina ahtaya. \v 35 Yʉhʉ ʉjʉa ahbagʉ̃ mʉsa pehe yʉhʉre ihyayere ohori. Yʉhʉ aco wʉogʉ̃ yʉhʉre mʉsa sihõri. Mʉsa cahapʉ yʉhʉ tinigʉ̃ yʉhʉre ihña masiedapenata yʉhʉre quehnoano piti cari mʉsa. \v 36 Suhti mariegʉ yʉhʉ ijigʉ̃ ihñana mʉsa pehe yʉhʉre suhti sãari. Dohatigʉ yʉhʉ ijigʉ̃ mʉsa yʉhʉre ihñana ahtari. Peresupʉ yʉhʉ ijigʉ̃ gʉ̃hʉre yʉhʉre ihñana ahtari mʉsa”, niitja quehnoañequinare. \v 37 Yʉhʉ sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina yʉhʉre sinitueta: “¿Pʉhto, dʉhse ijigʉ̃ mʉhʉ ʉjʉa ahbagʉ̃ mʉhʉre ihyayere ohori ʉsã? ¿Dʉhse ijigʉ̃ mʉhʉ aco wʉogʉ̃ mʉhʉre sihõri ʉsã? \v 38 ¿Dʉhse ijigʉ̃ mʉhʉre ihña masiedapenata mʉhʉre quehnoano piti cari ʉsã? ¿Dʉhse ijigʉ̃ suhti mariegʉ mʉhʉ ijigʉ̃ mʉhʉre suhti sãari ʉsã? \v 39 ¿Dʉhse ijigʉ̃ mʉhʉ dohatigʉ̃ o peresupʉ mʉhʉ ijigʉ̃ gʉ̃hʉre mʉhʉre ihñana esari ʉsã?” nieta yʉhʉre. \v 40 Tiquina sa ni sinitugʉ̃ tʉhogʉ yʉhʉ pʉhto tiquinare yahutja. “Ijirota mʉsare niita niaja. Ahriquina yeequina mehna cjʉ̃no ihyo ijiriquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta, tiquirore mʉsa sata yeri. Sa ijiriquirore sa yena, yʉhʉre yero saha yena nidi mʉsa tiquinare”, ni yahutja. \p \v 41 ’Quehnoañequinare yʉhʉ sa ni yahuri bato yʉhʉ cũ pehe pehepʉ ducuyequinare yʉhʉ ijipihtiyequina pʉhto ohõ saha ni yahutja: “Cohãcjʉ̃ tiquiro buhiri dahreatina ijire mʉsa. Yʉhʉ mehna tojoeracãhña. Pecapʉ wahaya mʉsa. Ti peca ne yatierare. Watĩno, tiquiro yequina angele gʉ̃hʉ tiquina ijiatire ti pecare yeri Cohãcjʉ̃. \v 42 Yʉhʉ ʉjʉa ahbagʉ̃ mʉsa pehe yʉhʉre ihyayere ohoerari. Yʉhʉ aco wʉogʉ̃ mʉsa yʉhʉre sihõedari. \v 43 Yʉhʉre masiedana mʉsa yʉhʉre piti caerari. Sa ihña cãri. Suhti mariegʉ yʉhʉ ijiepegʉ̃ta, yʉhʉre suhti sãaedari mʉsa. Dohatigʉ yʉhʉ ijigʉ̃ peresupʉ yʉhʉ ijigʉ̃ gʉ̃hʉre sa ihña cãri mʉsa yʉhʉre”, ni yahutja tiquinare ñañequinare. \v 44 Yʉhʉ sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina yʉhʉre sinitueta: “¿Pʉhto, mʉhʉ ʉjʉa ahbagʉ̃, mʉhʉ aco wʉogʉ̃, ʉsã masiedigʉ mʉhʉ ijigʉ̃, suhti mariegʉ mʉhʉ ijigʉ̃, dohatigʉ mʉhʉ ijigʉ̃, peresupʉ mʉhʉ ijigʉ̃ dʉhse ijigʉ̃ ʉsã pehe mʉhʉre yedohoerari?” ni sinitueta yʉhʉre. \v 45 Tiquina sa ni sinitugʉ̃ yʉhʉ tiquinare ohõ saha ni yahutja: “Ijirota mʉsare niita niaja. Ahriquina yeequina mehna cjʉ̃no ihyo ijiriquirore mʉsa ne yedohoerari. Sa ijiriquirore mʉsa yedohoerana, yʉhʉreta sa yena nidi mʉsa”, ni yahutja tiquinare. \v 46 Sa yero tiquinare sa buhiri dahreducurota Cohãcjʉ̃. Ti buhiri dahreye ne pihtisi. Sa ye, quehnoañequina pehe ijipihtiye decori quehnoano ijieta, ni yahuri Jesu. \c 26 \s1 Pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna mehna Jesure wejẽ duahye \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Ti ijipihtiyere tiquiro buheri bato Jesu ʉsãre tiquiro buhenare yahuri: \p \v 2 —‍Pʉa deco bato pascua ijirota. Tire mʉsa masine. Ti pjere yʉhʉ masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre ñeheeta. Ñeheñe, yʉhʉre curusapʉ wejẽeta, nidi tiquiro ʉsãre. \p \v 3 Sa ye pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉ cahmecoahye. Caifa pahia pʉhtoro ya wʉhʉpʉ cahmecoahye tiquina. \v 4 Topʉ cahmecoa, tiquina ni mehoñe mehna Jesure ñehe tiquina wejẽatire cahme yahuye niahye. \p \v 5 —‍Bose deco ijigʉ̃ tiquirore ñehedacʉ̃hna, “Masa usuari”, nina, niahye tiquina basi. \s1 Numino ehme sitiye ʉhse mehna Jesure pio peoahye \r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Ti pjere Simo cami bʉcʉ mʉna wihiro ijimediquiro ya wʉhʉpʉ ijiri Jesu. Tiquiro ijiri maca Betania wame tiri maca ijiri. \v 7 Ti wʉhʉpʉ tiquiro ihyari watoa ihcãcoro numino ehme sitiyere ne cãhta, Jesu dapu bui pio peori. Ti ehme sitiye alabastro wame tiriapʉ pose tiri. Wapa bʉjʉye co ijiri. \v 8 Ticoro sa pio peogʉ̃ ihñana ʉsã Jesu buhena usuaʉ. \p —‍¿Dʉhsero ahricoro ahri core wapa bʉjʉyere sa ye siteajari? \v 9 Ti ehme sitiyere duaboaya. Sa duaro pajiro wapa ñeheboaya. Sa ñeheno ti niñerure pejecʉoyequinare ohoboaya ahricoro, nii ʉsã tiquiro buhena. \p \v 10 Ʉsã sa ni usuagʉ̃ ihñano, Jesu yahuri ʉsãre: \p —‍Sa niedacãhña ticorore. Yʉhʉre quehnoano yero nine. \v 11 Pejecʉoyequina pehe mʉsa mehna sa ijiducueta. Sa yena tiquina pehere mʉsa oho masine. Yʉhʉ pehe ahri yehpapʉre mʉsa mehna sa ijiducusi. \v 12 Yʉhʉre tiquina yato pano yʉhʉ pagʉre quehnoyuro, ticoro yʉhʉre pio peori. \v 13 Ijirota mʉsare niita niaja. Ijipihtiro ahri yehpapʉ quehnoañe buheyere tiquina yahuropʉ ahricoro yojopʉre ticoro yerire yahueta. Tiquina sa yahugʉ̃ tʉhoye ticorore masa peyequina wacũeta, ni yahuri Jesu ʉsãre. \s1 Juda Iscariote Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoahye \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Ti pjere ihcãquiro ʉsã mehna cjʉ̃no Juda Iscariote pahia pʉhtoa cahapʉ esahye. \v 15 Esa, tiquinare sinituahye. \p —‍¿Jesure mʉsare yʉhʉ ihñogʉ̃ noho puno wapa yenatari mʉsa? ni sinituahye tiquinare. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina tiquirore treinta cjoeri plata cjoerire ohoahye. \p \v 16 Tiquina sa ohogʉ̃ Juda pehe Jesure tiquiro ihñoati ñamine cohtero niahye. \s1 Jesu tiquiro buheyequina mehna tiquiro ihya bato tiri deco ijiahye \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 17 Sa ye pugʉ̃ yeye moremehneñe pãre tiquina ihyati deco bose deco iji dʉcari deco ʉsã tiquiro buhena Jesu cahapʉ waha, sinituu tiquirore: \p —‍¿Noho boropʉ bose deco ijigʉ̃ mari ihyatire quehnoyu dutigʉ ohoutjari mʉhʉ ʉsãre? nii tiquirore. \p \v 18 Ʉsã sa nigʉ̃ tiquiro yʉhtiri: \p —‍Jerusalẽpʉ wahaya. Topʉ ijiriquirore ohõ saha ni yahuya: “Marine buheriquiro tiquiro ñano yʉhdʉati deco mehenogã dʉhsatjiãñohti. Pascua ijigʉ̃ mʉhʉ ya wʉhʉpʉ Jesu ʉsãre tiquiro buhenare siho ihyati ijiñohti”, ni yahuya ti wʉhʉ upʉrore, ni ohori Jesu ʉsãre. \p \v 19 Sa yena ʉsãre tiquiro dutiriro sahata yena, pascua ijigʉ̃ ʉsã ihyatire quehnou ʉsã. \p \v 20 Sa ye ti ñamine ʉsã mehna doce tiquiro buhena mehna ihyaro nidi Jesu. \v 21 Ʉsã ihyari watoa tiquiro ʉsãre yahuri: \p —‍Ijirota mʉsare niita niaja. Ihcãquiro mʉsa mehna cjʉ̃no yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñonota yʉhʉre, ni yahuri tiquiro ʉsãre. \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona tutuaro bʉjʉa witina, tiquirore sinitu dʉcaʉ ʉsã ijipihtina: \p —‍¿Pʉhto, yʉhʉta ijiajari mʉhʉre ihñoacjʉ? ni sinituu. \p \v 23 Ʉsã sa ni sinitugʉ̃ tiquiro yʉhtiri: \p —‍Yʉhʉ ihyari papʉ yʉhʉ mehna soha ihyariquiro ijire yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro. \v 24 Panopʉ yʉhʉre tiquina ojoariro sahata yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yariagʉtja. Sa yero yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ñano yʉhdʉrota. Tiquiro pehe masa bajueraro quehnoa yʉhdʉaboaya. Ñano yʉhdʉeraboaya, nidi Jesu. \p \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquirore ihñoatiquiro Juda sinituri: \p —‍¿Buhegʉ, mʉhʉre ihñoacjʉ ijiajari yʉhʉ? ni sinituri tiquiro. \p Jesu yʉhtiri: \p —‍Ʉ̃hʉ. Mʉhʉta ijire, nidi. \p \v 26 Sa ni yahu tuhasa ʉsã tiquiro buhena mehna ihyaro taro nidi. Sa yero Jesu pãre ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nidi. Sa ni tuhasa tire nuha, ʉsãre tiquiro buhenare itiri. \p —‍Ahrire ne, ihyaya. Ahri yʉhʉ pagʉ ijire, nidi tiquiro. \p \v 27 Sa ni tuhasa tiquiro sihnidi pare ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, ni, ʉsãre ohori. \p —‍Mʉsa ijipihtina ahrire sihniña. \v 28 Ahri yʉhʉ dii ijire. Peyequina masa tiquina ñañe yerire cohãgʉ̃ tagʉ yariʉtja. Sa yegʉ yʉhʉ diire cohãʉtja. Cohãcjʉ̃ “Mʉsare yʉhdʉoutja”, tiquiro nidiro esagʉ̃ yʉhʉ yariaro mehna tiquiro nidiro sohtori tirota. \v 29 Mʉsare niita niaja. Yʉhʉ Pacʉ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ ʉhmʉsepʉ mʉsa mehna wahma core ʉhse core sihniitja. Mari sa sihniato pano ahri core sihni nemosi yʉhʉ, nidi Jesu ʉsãre. \p \v 30 Sa yena Cohãcjʉ̃ yere basa tuhasana cʉnʉpʉ Olivo wame tidʉpʉ wahaʉ ʉsã. \s1 Pedro Jesure tiquiro cohãtire yahuahye Jesu \r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 31 Topʉ ʉsã esagʉ̃ Jesu pehe ʉsãre yahuri: \p —‍Mia ñami yʉhʉre cohã cãnata mʉsa. Ohõ sahata nine Cohãcjʉ̃ tiquiro yere tiquina ojoari pũpʉ yʉhʉre yahuro: “Ovejare ihña ihboriquiro yero saha ijiriquirore yʉhʉ Cohãcjʉ̃ cohãgʉtja. Yʉhʉ sa cohãgʉ̃ tiquiro yequina oveja yero saha ijiyequina duhti site cãa wahaeta”, nine Cohãcjʉ̃ tiquiro yere tiquina ojoari pũpʉ. \v 32 Sa yegʉ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre tiquiro masori bato mʉsa pano Galileapʉ wahayutja yʉhʉ, nidi tiquiro. \p \v 33 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro ohõ saha nimedi Pedro: \p —‍Yʉhʉ mehna cjẽna ijipihtiyequina mʉhʉre tiquina cohãepegʉ̃ta yʉhʉ pehe mʉhʉre ne cohãsi, nimedi Pedro tiquirore. \p \v 34 Jesu yʉhtiri: \p —‍Ijirota niita niaja mʉhʉre. Mia ñami canaca tiquiro yahuato pano “Yʉhʉ Jesure masiedaga”, niita mʉhʉ. Ihtia taha sa niita mʉhʉ, nidi tiquiro Pedrore. \p \v 35 Tiquiro sa niepegʉ̃ta Pedro ohõ saha ni yʉhtiri: \p —‍Mʉhʉ mehna yʉhʉre tiquina wejẽ duepegʉ̃ta “Jesure masiedaga”, ne nisi yʉhʉ, ni yʉhtimedi Pedro. \p Sa yena ʉsã gʉ̃hʉ apequina tiquiro buhena Pedro tiquiro nidiro sahata nimi ʉsã Jesure. \s1 Getsemaní wame tiri wesepʉ Cohãcjʉ̃re siniahye Jesu \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 Sa ye Getsemaní wame tiri wesepʉ Jesu ʉsã tiquiro buhena mehna waha, topʉ esa, ʉsãre nidi: \p —‍Ohõ dujiyuya. Mʉsa ohõ dujiri watoa sohõ cjũnogãpʉ Cohãcjʉ̃re sinigʉ wahagʉ niaja, nidi tiquiro ʉsãre. \p \v 37 Sa ni tuhasa, Pedrore, pʉaro Zebedeo pohnene tiquina ihtiarore piji cãri. Sa yero tiquiro tutuaro bʉjʉa witi, ñano jeripohna tiahye. \v 38 Sa bʉjʉa witiro tiquiro mehna cjẽnare tiquiro piji cãriquinare ohõ saha niahye: \p —‍Tutuaro ñano jeripohna tiaja yʉhʉ. Yʉhʉre tutuaro purĩno saha tʉhotugʉ niaja. Sohõ cjũnogã wahagʉ niaja. Ohõpʉ tojoaya. Sa yena yʉhʉ mehnata carĩedacãhña mʉsa gʉ̃hʉ, niahye tiquiro tiquinare. \p \v 39 Sa ni tuhasa mehenogã waha nemo, yehpapʉ quehe sa, Cohãcjʉ̃re niahye: \p —‍Mai, yʉhʉ ñano yʉhdʉatire ye dueragʉ yeracãhña. Yʉhʉ sa niepegʉ̃ta yʉhʉ cahmeno saha yeracãhña. Mʉhʉ pehe masine. Mʉhʉ cahmeno saha yeya yʉhʉre, ni siniahye tiquiro Cohãcjʉ̃re. \p \v 40 Sa ni tuhasa, ihtiaro tiquiro buheyequina cahapʉ wihiro, carĩñequinare ihñahye. Tiquinare ihñano, Pedrore ohõ saha niahye: \p —‍¿Ihcã hora waro yʉhʉ mehna carĩegʉ iji masiedajari mʉhʉ? \v 41 Quehnoano yeya mʉsa. Sa yena Cohãcjʉ̃re siniducuya mʉsa, “Ñano yeari”, nina. Mʉsa tʉhotuye mehna quehnoañene ye duamene mʉsa. Mʉsa sehsaro sa ye duepenata tire ye masiedare mʉsa, ni yahuahye Jesu. \p \v 42 Sa ni yahu tuhasa, pari turi waha, Cohãcjʉ̃re siniahye: \p —‍Mai, yʉhʉ ñano yʉhdʉatire ye duagʉ yeya yʉhʉre. Mʉhʉ cahmeno saha yeya, ni siniahye tiquiro. \p \v 43 Ni, tiquiro buheyequina ihtiaro buheyequina cahapʉ pari turi wihiahye tja. Sa wihiro carĩñequinareta ihñahye tja. Wʉjʉa purĩ yʉhdʉahye tiquinare. \v 44 Sa yero tiquinare cũ cã, pari turi waha, Cohãcjʉ̃re siniahye. To pano tiquiro nidiro sahata niahye tja. \v 45 Sa ni tuhasa tiquiro buheyequina cahapʉ wihi, tiquinare ohõ saha niahye: \p —‍¿Yojopʉ pũritare carĩnina niajari mʉsa? ¿Sorĩna niajari mʉsa? niahye tiquiro. \p Sa ni tuhasa, masa tiquina ahtagʉ̃ ihñano, ohõ saha niahye. \p —‍Tʉhoya. Mianogãta yʉhʉ masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre ñañequinare ohoeta yʉhʉre. \v 46 Wahcãña. Isa wahana. Ihñaña. Yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ohõpʉ ahtare, niahye tiquiro. \s1 Jesure ihña tuhtiyequina tiquirore peresu yeahye \r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Tiquiro sa nino watoa ʉsã mehna cjʉ̃no ijimediquiro Juda pehe wihiri. Masa peyequina ahtari tiquiro mehna. Tiquina pahia pʉhtoa, judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉ tiquina ohoriquina ijiri. Ñoseñe pjĩnine, yucʉ tiãri gʉ̃hʉre cʉori. \v 48 Coã warore Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro masare ohõ saha ni yahuyu tuhasahye: \p —‍Yʉhʉ wahsupu ihmidiquirota ijirota mʉsa ñeheatiquiro. Tiquirore yʉhʉ ihmidi bato ñeheña tiquirore, niahye Juda tiquinare. \p \v 49 Sa ye wihiro Jesu cahapʉ duita wahari. \p —‍¿Buhegʉ, ijiajari mʉhʉ? ni, tiquirore wahsupu ihmidi. \p \v 50 Tiquiro sa ihmigʉ̃ Jesu ohõ saha nidi: \p —‍Yʉhʉ acayʉ, ohõpʉre mʉhʉ yei tʉʉ ahtarire yeya mʉhʉ, nidi tiquiro. \p Sa ye tiquina Jesure ñehedi. \fig |src="cn01814B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 26.50" \fig* \p \v 51 Tiquina sa yegʉ̃ ihñano Jesu mehna cjʉ̃no tiquiro ñoseni pjĩne tʉã we ne, pahia pʉhtoro cahacjʉ̃nore cahmonore dʉte pahrẽ cãri. \v 52 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Jesu tiquirore yahuri. \p —‍Mʉhʉ ñoseni pjĩne ihboya. Apequinare mʉhʉ ñosegʉ̃ tiquina ñose cahmegʉ̃ yariagʉta mʉhʉ. \v 53 Yʉhʉ Pacʉre yʉhʉre yʉhʉ yedoho dutigʉ̃ tiquiro pehe peyequina angelere doce cururire yʉhʉ cahapʉ ohoboaya tiquiro. ¿Tire masiedajari mʉhʉ? \v 54 Sa yedohoboriquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta tiquirore yʉhʉre yedoho dutisi yʉhʉ. Yʉhʉ sa dutieragʉ̃ Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ti nidiro sahata sa waharota, nidi tiquiro. \p \v 55 Sa ni tuhasa masare yahuri tiquiro: \p —‍¿Dʉhse ijiro boro mʉsa ñoseñe pjĩni mehna, yucʉ tiãri mehna yaque bʉcʉrore yero saha mʉsa yʉhʉre ñehena ahtajari? Decoripe Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ mʉsare yʉhʉ buhe dujigʉ̃, mʉsa yʉhʉre ne ñehedari. \v 56 Sa ijiepegʉ̃ta ahri ijipihtiye sa waharo nine Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ni ojoariro sahata, nidi Jesu. \p Tiquirore tiquina sa ñehegʉ̃ ihñana ʉsã tiquiro buhena tiquirore cohã oma cãa wahaʉ ʉsã. \s1 Judio masa pʉhtoa Jesure sinituahye \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Sa ye tiquirore ñehediquina pahia pʉhtoro Caifa wame tiriquiro ya wʉhʉpʉ ne sahye tiquirore. Ti wʉhʉpʉta marine judio masare buheyequina, bʉcʉna gʉ̃hʉ cahmecoahye. \v 58 Topʉ Jesure tiquina neagʉ̃ Pedro yoaropʉ tiquinare ihña nʉnʉ tãhye. Sa nʉnʉ tãno Caifa ya wʉhʉre cahmotari sahrĩnore esa, ti sahrĩno puhiapʉ sajãa wahahye. Sajã sa, ti wʉhʉre cohteyequina surara mehna dujiahye. Jesure tiquina dʉhse yegʉ̃ ihñano taro niahye. \p \v 59 Sa ye pahia pʉhtoa, apequina pʉhtoa mehna Jesure wejẽ duti duaye, ni mehoñe mehna tiquirore tiquina ñano buhiri dahreatire wacũ macamahye. \v 60 Tiquina yahusãtire wacũ bocaerahye. Sa wacũ bocaerapeta peyequina masa tiquirore sa ni meho yahusã maca cãhye. Sa ye pʉaro tiquina bato wihiyequina tiquirore yahusãhye tja. \p \v 61 —‍Ahriquiro ohõ saha nidi: “Cohãcjʉ̃ wʉhʉre cohã masiaja. Sa cohãgʉ ihtia deco wahaboro ti wʉhʉre pari turi yeitja”, tiquiro nigʉ̃ tʉhou ʉsã, ni yahusã maca cãhye Jesure. \p \v 62 Tiquina sa nidi bato pahia pʉhtoro wahcãdʉca sa, Jesure sinituahye: \p —‍¿Ahriquina mʉhʉre tiquina yahusãepegʉ̃ta tiquinare yʉhti cahmedajari mʉhʉ? niahye pʉhtoro. \fig |src="cn01815B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 26.62" \fig* \p \v 63 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoeperota Jesu sata tʉhotu cãhye. Tiquiro sa yʉhtieragʉ̃ ihñano pahia pʉhtoro pari turi sinituahye tja: \p —‍Cohãcjʉ̃ catiriquiro wame mehna poto niña mʉhʉ. Mʉhʉ sa niedagʉ̃ tiquiro mʉhʉre buhiri dahrerota. Yahuya ʉsãre. ¿Cristo Cohãcjʉ̃ macʉta ijiajari mʉhʉ? ni sinituahye tja. \p \v 64 Tiquiro sa nigʉ̃pʉta Jesu yʉhtiahye: \p —‍Tiquirota ijiaja. Mʉsare poto yahugʉta niaja. Came yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yʉhʉ Pacʉ tutuariquiro cahapʉ tiquiro poto pehepʉ yʉhʉ dujigʉ̃ ihñanata mʉsa. Sa yena ʉhmʉse cjẽ ehmeo cururi bui yʉhʉ ahtagʉ̃ gʉ̃hʉre ihñanata mʉsa, ni yʉhtiahye Jesu. \p \v 65 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro pahia pʉhtoro tiquiro sañari suhtirore tʉhrẽ cãhye apequinare “Usua yʉhdʉare”, ni ihña masi dutiro. \p —‍Cohãcjʉ̃re pajiro ñano yahuducuro nine ahriquiro. Sa ye tiquiro ñano yahuducuyere tʉho tuhasaja mari. Sa ye topequinata yahusãahdo ahriquirore. Ohõpʉta tiquiro ñano yahuducugʉ̃ tʉhoaja mari basita. \v 66 ¿Dʉhse yenatari mari yojopʉre ahriquirore? ni sinituahye tiquiro apequina pʉhtoare. \p —‍Tiquiro ñari buhiri wejẽ cãno cahmene tiquirore, ni yʉhtiahye tiquina. \p \v 67 Tiquina sa nidi bato tiquiro wʉhdoare sihco puti ohõ, tiquirore quẽpeahye tiquina. \v 68 Tiquirore quẽpe tuhasa, ohõ saha niahye tiquirore: \p —‍¿Noa pehe mʉhʉre quẽajari? Cristo ijigʉ ihñedapegʉta yahuya ʉsãre, ni bʉjʉpeahye tiquina. \s1 —‍Tiquirore masiedaga, niahye Pedro Jesure \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 Sa ye ti wʉhʉ cahapʉ ijiri paapʉ quehnoari paapʉ Pedro pehe dujiahye. Tiquiro sa dujigʉ̃ ihñano pahia pʉhtoro cahacjõno tiquiro cahapʉ esaro, ohõ saha niahye: \p —‍Mʉhʉ gʉ̃hʉ Jesu Galilea cjʉ̃no mehna ijiri, niahye ticoro. \p \v 70 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro, Pedro ohõ saha niahye: \p —‍¿Dʉhse ni maca cõo niajari mʉhʉ? Mʉhʉ nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, niahye Pedro ticorore ijipihtiyequina tiquina tʉhoropʉ. \p \v 71 Tiquiro sa nidi bato ti paa cjã sahrĩno sopecaha cahapʉ wahahye Pedro. Topʉ tiquiro ijigʉ̃ apecoro cahacjõno tiquirore ihñano, topʉ ijiyequinare ohõ saha niahye: \p —‍Jesu Nazare cjʉ̃no mehna ijiri ahriquiro, niahye ticoro Pedrore tja. \p \v 72 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ mehna poto nii niaja. Tiquiro mʉhʉ nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, ni yʉhtiahye Pedro. \p \v 73 Sa ye came cjũno topʉ ducuyequina Pedro cahapʉ waha, tiquirore ohõ saha niahye tja: \p —‍Poto tjire. Jesu yequina mehna cjʉ̃ ijire mʉhʉ gʉ̃hʉ. Tiquina yero saha yahuducure mʉhʉ, niahye tiquina Pedrore. \p \v 74 Tiquina sa nigʉ̃ Pedro yʉhtiahye: \p —‍Poto Cohãcjʉ̃ mehna nii niaja mʉsare. Yʉhʉ poto yʉhʉ niedagʉ̃ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre buhiri dahreahro. Tiquirore mʉsa nidiquirore ne masiedaga yʉhʉ, ni yʉhtiahye tiquiro tiquinare. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta canaca yahuahye. \v 75 Tiquiro yahugʉ̃ tʉhoro Jesu tiquirore nidire wacũahye. “Canaca tiquiro yahuato pano ‘Jesure masiedaga’, niita mʉhʉ. Ihtia taha waro sa niita mʉhʉ”, Jesu tiquirore nidire wacũahye Pedro. Sa wacũno, ti sahrĩnore wijia, tutuaro utiahye. \c 27 \s1 Pilato cahapʉ Jesure neahye \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Sa ye bohrea quehagʉ̃pʉ pahia pʉhtoa mari judio masa bʉcʉna gʉ̃hʉ Jesure tiquina wejẽ dutiatire cahme yahuducuahye. \v 2 Tiquina sa yeri bato tiquirore dʉhte, Pilato cahapʉ nea, tiquirore ohoahye Pilatore. Pilato pehe ti yehpa cjẽna pʉhtoro ijiri. \s1 Juda Iscariote yariaa wahahye \p \v 3 Sa yero Jesure tiquina wejẽ dutigʉ̃ ihñano Juda pehe Jesure ihñoriquiro tiquirore tiquiro ihñorire tutuaro wacũ bʉjʉa witiahye. Sa bʉjʉa witiro treinta cjoeri tiquiro ñehedi niñeru cjoerire wiaro waharo, pahia cahapʉ, bʉcʉna cahapʉ esa, ohõ saha niahye: \p \v 4 —‍Jesu mʉsare yʉhʉ ihñoriquiro ñañe marieniquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta tiquina wejẽ dutiri tiquirore. Sa yegʉ mʉsare tiquirore ihñogʉ ñano yegʉ niaya yʉhʉ, ni yahuahye Juda tiquinare. \p Tiquiro sa ni yahuri bato tiquina yʉhtiahye: \p —‍Sata yecũnahdo. Ʉsãre dʉhseati ijierare ti mʉhʉ sa niñe. Mʉhʉ dihita sa ni tʉhoture tire, ni yʉhtiahye tiquina tiquirore. \p \v 5 Tiquina sa ni yʉhtiri bato Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉpʉ Juda tiquiro ye niñeru cjoerire doque site cũahye. Doque site cũ, wahaa wahahye. Waha, yuta dare dʉhte ohõ, tiquiro basi wamʉare tu suha, uhpu cjũ sa, yariaa wahahye. \p \v 6 Sa ye pahia pʉhtoa niñeru cjoerire ne, ohõ saha niahye: \p —‍Ahri niñerure Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjã acaropʉ niñeru ihbori acaropʉ mari cũ masiedaja. Ahri niñeru mehnata masʉnore wejẽ dutiri. Sa ye mari ye dutiye marine sa ijiye niñerure ihbo dutierare, niahye tiquina basi. \p \v 7 Tiquina sa nidi bato “Ohõ saha yeihna”, tiquina ni yahuri bato dihi suturire yeriquiro ya yehpare dúahye. Ti cjoeri mehna dúahye. Ape sie cjẽna tiquina wihi tiquina yariagʉ̃ tiquina yati yehpa ijiatore ti yehpare dúahye. \v 8 Sa ye ti yehpare “Dii yehpa”, wame yeri masa. Yojopʉ gʉ̃hʉre sata wame tire. \v 9 Ahri ijipihtiye sa wahahye Jeremia panopʉ “Sa waharota”, tiquiro ni ojoariro sahata. Tiquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijiahye. Ohõ saha ni ojoahye tiquiro: “Treinta niñeru cjoerire plata cjoerire ‘To punota wapa yenata tiquirore ʉsã ñeheatire’, nieta Israe masa. \v 10 Sa ye ti cjoeri mehna dihi suturire yeriquiro ya yehpare dúeta tiquina. Ohõ sahata yʉhʉre ye dutiri Cohãcjʉ̃”, ni ojoahye Jeremia panopʉ. \s1 Pilato Jesure sinituahye \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Sa ye Pilatore tiquina ohori bato tiquiro pehe Jesure sinituahye: \p —‍¿Potota judio masa pʉhtota ijiajari mʉhʉ? ni sinituahye Jesure. \p —‍Mʉhʉ nino sahata ijiaja, ni yʉhtiahye Jesu. \p \v 12 Sa ni yʉhtieperota, pahia pʉhtoa, bʉcʉna gʉ̃hʉ tiquina tiquirore yahusãgʉ̃ yʉhtierahye Jesu. \v 13 Tiquiro sa yʉhtieragʉ̃ ihñano Pilato sinituahye: \p —‍¿Ahri ijipihtiye mʉhʉre tiquina yahusãrire tʉhoerajari mʉhʉ? ni sinituahye tiquiro Jesure. \p \v 14 Tiquiro sa ni sinituepegʉ̃ta Jesu ne mehenogã yʉhtierahye. Tiquiro sa yʉhtieragʉ̃ ihñano Pilato ne dʉhse ni masiedahye. \s1 Jesure wejẽ dutiahye \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 Cʉhmaripe pascua ijigʉ̃ masa yaquiro ijiatiquirore ihcãquiro peresupʉ ijiriquirore Pilato sa wio basaducue tiahye. \v 16 Ti pjere Barrabá wame tiriquiro peresupʉ ijiahye. Tiquirore masiahye masa. \v 17 Sa yero tiquina cahmecoagʉ̃ Pilato pehe sinituahye tiquinare: \p —‍¿Diquiro pehere mʉsare wio basaboagari yʉhʉ? ¿O Barrabá pehere o Jesure Cristo tiquina nidiquirore wio basaboagari yʉhʉ? ni sinituahye tiquiro. \p \v 18 Jesure masa cahĩgʉ̃ ihñañe judio masa mari pʉhtoa tiquirore ihña tuhtiahye. Sa ihña tuhtiye tiquirore ohoahye Pilatore. Sa yero masa tiquina cahĩdi buhiri tiquina ihña tuhtirire masino Pilato Jesure wio duamahye. \p \v 19 Sa ye Pilato masare ñañe yeyequinare tiquiro beseri pahtapʉ dujigʉ̃ tiquiro namono tiquirore quiti ohoahye: “Mia ñamine Jesure quehẽgo, tutuaro ñano yʉhdʉʉ. Sa yegʉ tiquirore ñañe marieniquirore ne sijoro saha yeracãhña mʉhʉ”, ni yahudoqueoahye tiquiro namono Pilatore. \p \v 20 Sa ye coã waropʉre pahia pʉhtoa, bʉcʉna gʉ̃hʉ masare ohõ saha ni duti tuhasahye. “Barrabá pehere wio duti, Jesu pehere wejẽ dutiya”, ni dutiahye masare. \v 21 Sa yero Pilato masare sinituahye: \p —‍¿Ahriquina pʉarore diquiro pehere mʉsare wio basaboagari yʉhʉ? ni sinituahye. \p —‍Barrabá pehere wio basaya ʉsãre, ni yʉhtiahye. \p \v 22 —‍¿Ahriquiro Jesu Cristo tiquina nidiquiro pehere dʉhse yeitari yʉhʉ, mʉsa sa ni sañuducugʉ̃? ni sinituahye tiquiro. \p —‍Curusapʉ quẽ biha wejẽña tiquirore, ni yʉhtiahye masa ijipihtiyequina. \p \v 23 —‍¿Yabe borore ñañene yeari ahriquiro, mʉsa sa nigʉ̃? niahye tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina tutuaro mehna sañuducuahye: \p —‍Curusapʉ quẽ biha wejẽña tiquirore, ni sañuducuahye masa tiquirore. \p \v 24 Tiquina sa ni sañuducugʉ̃ tʉhoro, tiquirore tiquina tʉho dueragʉ̃ ihñano “Masa usua, cahmequeboaga”, nino, yʉhtiro ohõ saha yeahye Pilato. Masa tiquina ihñonopʉ tiquiro omo coseahye. Sa omo cosero ohõ saha niahye. \p —‍Ahriquirore wejẽdi buhiri yee buhiri ijierare. Mʉsa ye buhiri ijire, nino omo coseahye. \p \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye ijipihtiyequina masa ohõ saha niahye. \p —‍Ahriquirore wejẽdi buhiri ʉsã, ʉsã pohna gʉ̃hʉ ʉsã ye buhiri ijiahro, niahye masa. \p \v 26 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Pilato Barrabáre peresupʉ ijiriquirore wio dutiahye masa tiquina cahmeniquirore. Sa ye tuhasa Jesu pehere yuta dari mehna tana duti, tiquirore curusapʉ wejẽ dutiro ohoahye surarare. \p \v 27 Tiquiro sa ohogʉ̃ Pilato ya wʉhʉpʉ tiquiro yequina surara Jesure neñe esahye. Sa ye tiquina surara ijipihtiyequina Jesu cahapʉ cahmecoahye. \v 28 Sa ye tiquiro suhtire tu we ne, pʉhtoro ya suhtiro saha bajuri suhtirore tiquirore sãahye. \v 29 Sa sãa tuhasa, pota behtore ye tuhasa, tiquiro dapu bui duhu peoahye. Sa duhu peo tuhasa, yucʉgʉre poto pehe dahra suhahye. Dahra suha tuhasa, dʉsepe curi mehna quehe sa, bʉjʉpeahye tiquirore. \p —‍Quehnoano ahtaya. Judio masa pʉhto, quehnoano ahtaya, ni bʉjʉpeahye tiquirore. \p \v 30 Sa nieta tiquirore sihco puti ohõ, tiquina dahra suhadʉre tiquirore tʉã we ne, tiquiro dapure quẽahye tʉ mehnata. \v 31 Tiquina sa bʉjʉperi bato tiquina sãari suhtirore tu we ne, tiquiro ye suhti pehere sãahye tja. Sãa tuhasa, curusapʉ wejẽñe tehe, tiquirore ne wijiahye. \s1 Tiquina Jesure curusapʉ quẽ biha, wejẽahye \r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Tiquirore ne cã, Simo wame tiriquirore Cirene cjʉ̃nore piti ca, tiquirore Jesu wʉari curusare wʉa cã dutiri. \p \v 33 Wʉa cã Gólgota wame tiropʉ esari. “Gólgota”, nino “Dapu pehtoro”, nino nine. \v 34 Sa ye vinore sʉẽñe co mehna tiquina moreñe core Jesure ohomedi. Ti acore sihni tuhu, sihniedari tiquiro. \p \v 35 Sa ye Jesu ye suhtire tiquina tu we nedi bato tiquirore curusapʉ quẽ bihari tiquina. Sa quẽ biha tuhasa, tiquiro ye suhtire “¿Noa yaro ijirotari ohõ?” ni, cahme doqueperi, ni ojoahye panopʉ. \v 36 Doquepe tuhasa tiquirore ihña dujiducuri tiquina. \v 37 Tiquiro dapu bui curusapʉ ohõ saha ni ojoari pjĩne duhu ohõri tiquina tiquiro ñañe buhirire yahu duaye. \sc “AHRIQUIRO JESU JUDIO MASA PɄHTORO IJIRE”\sc*, ni ojoari tiquina ti pjĩne. \p \v 38 Came pʉaro yaque bʉcʉnare Jesu cahapʉ apeye curusaripʉ quẽ biha docori tiquina. Ihcãquiro tiquiro poto pehe, apequiro tiquiro cũ pehe pehe quẽ biha docori tiquina. \v 39 Curusari cahapʉ yʉhdʉ cãñequina Jesure ihña, tiquina dapu pacare yure, tiquirore ñano yahuducuri: \p \v 40 —‍¿Cohãcjʉ̃ wʉhʉre cohã, ihtia deco wahaboro pari turi ti wʉhʉre dahreborigʉ ijiajari mʉhʉ? Cohãcjʉ̃ macʉ ijigʉ mʉhʉ basi dijia taya. Sa yegʉ mʉhʉ basi yedohoya, nidi masa. \p \v 41 Sata ni bʉjʉperi tiquirore. Pahia pʉhtoa gʉ̃hʉ, marine judio masare buheyequina gʉ̃hʉ, bʉcʉna gʉ̃hʉ tiquirore sa ni bʉjʉperi. \p \v 42 —‍Tiquiro apequinare yʉhdʉoriquiro ijiro tiquiro basi gʉ̃hʉ yʉhdʉoahro. “Israe masa pʉhto ijiaja”, nimene tiquiro. Sa yena tiquiro basi dijia tagʉ̃ ihñana tiquirore wacũ tutuanata. \v 43 Tiquiro pehe Cohãcjʉ̃re wacũ tutuamene. Sa yero “Cohãcjʉ̃ macʉ ijiaja”, nimene tiquiro. Tiquiro sa ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ pehe tiquirore yedohoahro, ni bʉjʉperi tiquina. \p \v 44 Yaque bʉcʉna tiquiro cahapʉ tiquina quẽ bihanohriquina sata tiquirore bʉjʉpe, ñano yahuducuri tiquina gʉ̃hʉ. \s1 Jesu yariaa wahahye \r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30; He 6.19-20; 10.19-20) \p \v 45 Sa ye coheri pje ijigʉ̃ ihtia hora waro ijipihtiropʉ nahitiano ijiri. \v 46 Sa yero ti pjere nahitia yʉhdʉgʉ̃ waro Jesu tutuaro sañuducuri: \p —‍¿Elí, Elí lema sabactani? nidi tiquiro. Sa nino ohõ saha nino niahye: “¿Yʉhʉ Pacʉ, yʉhʉ Pacʉ, dʉhsegʉ yʉhʉre cohãjari mʉhʉ?” nino nidi. \p \v 47 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye ihquẽquina topʉ ducuyequina ohõ saha nimedi: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore Eliare pijioro niboaga, nimedi tiquina. \p \v 48 Sa yero ihcãquiro tiquina mehna cjʉ̃no oma cã, aco ihmini sʉhte mehna vino sʉẽñe core soha tuhasa, yucʉgʉ sohtoapʉ dʉhte ohõ, Jesu cahapʉ esa, tiquirore sihõmedi. \fig |src="cn01844B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 27.48" \fig* \v 49 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe apequina sihõriquirore ohõ saha nidi: \p —‍Cohteniña. Elia ahriquirore tiquiro yʉhdʉogʉ̃ ihñaʉhna mari, nidi apequina. \p \v 50 Tiquina sa nidi bato pari turi sañuducu, Jesu pehe yariaa wahari. \v 51 Tiquiro yariagʉ̃ta Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjã suhtiro cahsero, topʉ tiquina cahmotari cahsero deco tʉhnʉ maa dijia, cjũ saa wahahye. Sa yero yehpa gʉ̃hʉ ñuhmidi. Sa ñuhmigʉ̃ ʉtã paca bʉjʉye paca wahtia wahari. \fig |src="CN01843B.TIF" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 27.51" \fig* \v 52 Sa ye masa coperi parĩgʉ̃, peyequina Cohãcjʉ̃ yequina mʉna panopʉ yariariquina mʉna masa wijiahye. \v 53 Masa wijia, Jesu masa wijiari bato ti coperire cohã cã, quehnoari macapʉ Jerusalẽpʉ wahari tiquina. Topʉ tiquina wahagʉ̃ peyequina masa ihñahye tiquinare. \p \v 54 Sa ye ti ijipihtiyere ihñañe, yehpa ñuhmigʉ̃ ihñañe, surara pʉhtoro tiquiro yequina surara mehna ihña maria wahari. Tiquina Jesure curusapʉ ijiriquirore cohteyequina ijiri. Ihña maria waha, ohõ saha nidi: \p —‍Ijirota ijire. Ahriquiro Cohãcjʉ̃ macʉnota ijimeya, nidi tiquina. \p \v 55 Sa ye Galileapʉ Jesu mehna ahtariquina numia tiquirore yedohoriquina numia yoaropʉ tiquirore curusapʉ ijiriquirore ihñaducuye nidi. \v 56 Tiquina numia mehna María Magdalena ijiri. Apecoro María wame tiricoro gʉ̃hʉ ijiri. Ticoro pehe Santiago, José gʉ̃hʉ pacoro ijiri. Apecoro Zebedeo namono ijiri. \s1 Jesu pagʉre masa copepʉ cũahye José \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Sa ye ñamicahapʉ José Arimatea cjʉ̃no doeri cjẽ upʉro topʉ wihiahye. Tiquiro Jesu buheriquiro ijiri. \v 58 Wihi, Pilato cahapʉ esa, Jesu pagʉre siniahye. Tiquiro sa sinigʉ̃ tʉhoro Jesu pagʉre tiquirore oho dutiahye Pilato. \v 59 Tiquiro sa dutiri bato José pehe tiquiro pagʉre ne dijio, quehnoari suhtiro wete marieni suhtiro mehna tiquiro pagʉre wahmeahye. \v 60 Wahme tuhasa, José tiquiro ya masa copepʉ cũahye Jesu pagʉre. Ti cope tiquina ʉtãpʉ seheri cope wahma cope ijiri. Ti copepʉ ne sajã duhu cũ tuhasa, pajiria ʉtãre tu torẽ cãhye tia mehna biharo taro. Biha tuhasa, wahaa wahahye. \v 61 Sa ye María Magdalena, apecoro María mehna ti copere ihña dujiducuahye. \s1 Jesure tiquina cũri copere surara cohteahye \p \v 62 Sa ye ape deco, pascua ijiatire tiquina quehnori deco bato, saurú ijigʉ̃ pahia pʉhtoa, fariseo masa gʉ̃hʉ Pilato cahapʉ cahmecoahye. \v 63 Cahmecoa tuhasa ohõ saha niahye tiquina Pilatore: \p —‍Pʉhto, tiquiro ni mehoriquiro Jesu catiro ohõ saha niahye: “Ihtia deco wahaboro masa wijiagʉtja yʉhʉ”, niahye tiquiro. \v 64 Tiquiro sa nidiquiro ijigʉ̃ tiquiro buheyequina pehe tiquiro pagʉre yaqueboaga. Sa yaqueye masare ohõ saha niboaga: “Jesu masa wijiari”, niboaga tiquina. Tiquiro Jesu pehe masare ni mehono nidi. Sa ijiepegʉ̃ta tiquiro buheyequina pehe “Tiquiro masa wijiari”, niñe, ni mehoñe nieta. Sa yero Jesu tiquiro ni mehoriro yʉhdʉoro tiquina ye ni mehoñe pehe ña yʉhdʉarota. “Sa yaqueari”, nigʉ ihtia deco waro tiquiro masa copere mʉhʉ yequina surarare cohte dutiya, niahye tiquina Pilatore. \p \v 65 Pilato yʉhtiahye: \p —‍Aʉ. Ti copere cohteahro. Sa yena mʉsa gʉ̃hʉ mʉsa ye masino puno ti copere quehnoano cohteya, niahye tiquiro tiquinare. \p \v 66 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina waha, ti copere biharia ʉtã mehnapʉta ñehogʉ̃pʉta wihtã ñeheahye masa tiquina sajãgʉ̃ ihña masiñe tehe. Sa ye surarare ti copere cohte dutiahye. \c 28 \s1 Jesu masa wijiahye \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Sa ye judio masa mari sori deco saurú pehe yʉhdʉgʉ̃ domingo ijigʉ̃ ñami cjũnogã ijigʉ̃ María Magdalena apecoro María mehna Jesu masa copere ihñañe wahahye. \v 2 Sa yero duita yehpa tutuaro ñuhmiahye. Sa ñuhmigʉ̃ mari pʉhtoro tiquiro yaquiro angel ʉhmʉsepʉ ijiriquiro dijia ta, masa copere biharia ʉtãre tu torẽ cã, tia bui dujiahye. \v 3 Ʉpo miadoqueoro yero saha quehnoano asi siteahye tiquiro. Sa ye tiquiro suhti ehmeo curua yero saha quehnoano yehseye suhti ijiahye. \v 4 Tiquiro sa bajuagʉ̃ ti copere cohteyequina surara cue yʉhdʉye, nanare yʉhdʉa waha, buigã warona yaria yʉhdʉa wahahye. \v 5 Sa yero angel pehe tiquina numiare ohõ saha niahye: \p —‍Yʉhʉre cueracãhña. Curusapʉ tiquina quẽ bihariquiro, Jesure mʉsa macagʉ̃ masiaja yʉhʉ. \v 6 Tiquiro yojopʉre ohõre mariedare. Tiquiro nidiro sahata masa wijiaa wahari. Tiquiro pagʉre tiquina cũrirore ihñana ahtaya. \v 7 Sa yena tiquiro buheyequina cahapʉ ʉmʉñano waha, ohõ saha ni yahuna wahaya: “Jesu masa wijiari. Sa yero mʉsa pano Galileapʉ tiquiro wahayurota. Topʉ tiquirore ihñanata mʉsa”, ni yahuna wahaya mʉsa. Ahrita ijire mʉsare yʉhʉ yahuri quiti, niahye angel tiquina numiare. \p \v 8 Tiquiro sa nidi bato tiquina numia masa copepʉ ijiye numia sojaro mehna wijia, tiquirore cuepeta bucue yʉhdʉye mehna Jesu buheyequinare yahuye oma cãa wahahye. \v 9 Sa wahayequina numiare Jesu piti ca, ohõ saha niahye: \p —‍¿Quehnoano ijiajari mʉsa? niahye tiquiro. \p Tiquiro sa nidi bato, tiquina pehe tiquiro cahapʉ esa, dahpocãrine ñehe, tiquirore ño peoahye. \p \v 10 —‍Cueracãhña mʉsa. Yʉhʉ bahanare “Galileapʉ wahaya”, ni yahuna wahaya. Topʉ yʉhʉre ihñaeta tiquina, niahye Jesu tiquinare. \s1 Masa copere cohteyequina surara tiquina ihñarire yahuahye \p \v 11 Tiquiro sa nidi bato numia wahari watoa ihquẽquina masa copere cohteriquina mehna cjẽna surara, Jerusalẽpʉ pahia pʉhtoare ijipihtiyere yahu pehoye wahahye. Jesu tiquiro masa copepʉ wijiarire yahu peho cãhye. \v 12 Tiquina sa ni yahugʉ̃ pahia pʉhtoa, judio masa mari bʉcʉna mehna cahmecoahye. Cahmecoa, yahuducuahye. Sa yeye surarare ni meho dutiye niñerure wapa yeahye. \p \v 13 —‍Ohõ saha niña mʉsa masare: “Ñami ʉsã carĩdi bato tiquiro buheyequina pehe masa copepʉ wihi, tiquiro pagʉre ne cãri jiri”, ni yahuya masare. \v 14 Mʉsa sa ni yahugʉ̃ Pilato pehe mʉsa carĩ yʉhdʉarire tʉhoboaga. Tiquiro sa tʉhogʉ̃, “Mʉsare tuhtiari”, nina, mʉsare yahu basanata ʉsã tiquirore, niahye tiquina surarare. \p \v 15 Tiquina sa nidi bato surara pehe niñerure ñehe, tiquinare tiquina ni meho dutiriro sahata masare yahuye wahahye. Sa ye tiquina ni mehoriro sahata Jesu tiquiro masa copere wijiarire yahuducuri judio masa. Yojopʉ gʉ̃hʉre sata nine tiquina. \s1 Jesu tiquiro yere buhe dutiro ohoahye tiquiro buheyequinare \r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 Sa ye ʉsã Jesu buhena once buhena cʉnʉpʉ Galileapʉ ijidʉpʉ Jesu tiquiro waha dutidʉpʉ wahaʉ ʉsã. \v 17 Topʉ esa, Jesure ihñana, ño peou ʉsã tiquirore. Sa ño peoepenata, ʉsã ihquẽquina “Ahriquiro Cohãcjʉ̃ macʉno ijieraboaga”, ni tʉhotumi. \v 18 Ʉsã sa ño peogʉ̃ tiquiro pehe ʉsã cahapʉ wihi, ohõ saha nidi: \p —‍Ahri yehpapʉre, ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequina bui tutuayere ohori yʉhʉre. \v 19 Tiquiro sa ohogʉ̃ ohõ saha dutiaja mʉsare: Ijipihtiro cjẽnare yeere buhena wahaya. Yeequina tiquina wahatire buhena wahaya. Sa yena mari Pacʉ wame mehna, yʉhʉ wame mehna, Espíritu Santo wame mehna tiquinare wame yeya. \v 20 Sa yena mʉsare yʉhʉ dutirire tiquina ye pehoatire buheya tiquinare mʉsa. Sa yena ahrire yʉhʉ niatire wacũña: Ijipihtiye decori ahri yehpa ijiro puno mʉsa mehna sa ijiducugʉtja. Mʉsa mehna yʉhʉ sa ijiducuatire wacũña mʉsa, ni yahuri ʉsãre Jesu. \fig |src="cn01882B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 28.20" \fig*