\id LUK - Piratapuyo NT -Colombia 2011 (DBL -2013) \h San Lucas \toc1 San Lucas \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt1 San Lucas \c 1 \p \v 1-2 Pʉhto Teófilo, ahrire mʉhʉ buheatire mʉhʉre ojoa ohogʉ niaja. Jesu ʉsã mehna ijinino tiquiro yerire apequina ojoa dʉca tuhasari jiri. Coã waropʉre Jesure ihñariquina, tiquiro yere buheriquina tiquina ni yahuriro sahata apequina tire ojoa dʉca tuhasari jiri. \v 3 Sa yegʉ ahri ijipihtiyere quehnoano masi peho duagʉ buhei. Sa yegʉ yʉhʉ gʉ̃hʉ tire quehnoano ojoa duaja mʉhʉ buheatire yegʉ. \v 4 Jesu yere yahuyequina mʉhʉre buhe tuhasari. Tire quehnoano mʉhʉ masi nemoatire ahri pũre mʉhʉre ojoa ohogʉ niaja. \s1 Ñu wame yeatiquiro tiquiro masa bajuatire angel yahuahye \p \v 5 Jesu masa bajuato pano, Herode Judea yehpa cjẽna pʉhtoro tiquiro ijigʉ̃ Zacaria wame tiriquiro pehe pahi ijiahye. Sa yero Zacaria tiquiro ya curua cjẽna pehe pahia curua Abia mʉnano ya curua cjẽna ijiahye. Zacaria namono gʉ̃hʉ pahi Aaron mʉnano panameono iji turiaricoropʉ ijiahye. Ticoro pehe Elisabe wame tiricoro ijiahye. \v 6 Tiquina pʉaro Cohãcjʉ̃ dutiyere quehnoano ye pehoyequina tiquina ijigʉ̃ ihñano, “Decoripe quehnoañene yere”, ni ihñahye Cohãcjʉ̃ tiquinare. \v 7 Elisabe ne pohna marienicoro ijiahye. Ticoro Zacaria mehna sata muhñu cãhye pohna mariedape. \p \v 8 Pahia dahrayere dahraye tehe, decoripe tiquina camesae tiahye. “Zacaria ya curua cjẽna ijire”, tiquina nidi bato tiquiro pahia decoripe tiquina yeducuriro saha Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉpʉ dahraro taro niahye Zacaria. \v 9 Pahia sa yeducuriro saha tiquina “¿Noare ijirotari ʉjʉ̃a mʉoatiquiro?” niñe, doquepeye mehna bueyere ehme sitiyere ʉjʉ̃a mʉoatiquirore beseahye. Cohãcjʉ̃re ño peori altarpʉ tiquina beseriquiro Zacaria ehme sitiyere ʉjʉ̃a mʉoatiquiro ijiahye. Sa yero tiquiro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajãa wahahye ʉjʉ̃a mʉono waharo. \v 10 Wʉhʉpʉ ijiro ehme sitiyere tiquiro ʉjʉ̃a mʉono watoa ijipihtiyequina masa pehe sopecahapʉ Cohãcjʉ̃re sinie tiahye. \v 11 Ti pjere Cohãcjʉ̃ yaquiro angel Cohãcjʉ̃re ño peori altar poto pehe bajuadʉca sahye Zacariare. \v 12 Tiquiro sa bajuagʉ̃ ihñano Zacaria tiquirore ihña maria, cuea wahahye. \v 13 Sa tiquiro cuegʉ̃ ihñano angel tiquirore yahuahye: \p —‍Zacaria, cueracãhña. Cohãcjʉ̃ mʉhʉ sinidire tʉhori. Sa yena mʉsa pohna tinata. Mʉsa macʉ masa bajuarota. Tiquiro bajuagʉ̃ Ñu wame yeya tiquirogãre. \v 14-17 “Tiquiro quehnoariquiro, tutuariquiro ijire”, ni, ihñanota Cohãcjʉ̃ mʉhʉ macʉre. Tiquiro masa bajuari bato vinore, sihbiorire sihnisi. Sa yero tiquiro masa bajuari bato Espíritu Santo nidiro sahata yeriquiro ijirota tiquiro. Sa yero peyequina mʉhʉ acaye Israe masare Cohãcjʉ̃ mari pʉhtorore quehnoano cahmegʉ̃ yerota mʉhʉ macʉ. Sa yero tiquiro Cohãcjʉ̃ yere buhero Elia mʉnano Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro tiquiro buheriro sahata Espíritu Santo yedohoro mehna Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna mʉhʉ macʉ gʉ̃hʉ buherota. Sa buhero tiquina pacʉsʉmʉa tiquina pohne mehna quehnoano cahme cahĩgʉ̃ yerota. Sa yero dutiyere yʉhdʉdʉcariquinare quehnoano tiquina ño peoye mehna yʉhtigʉ̃ yerota. Sa buhero mari pʉhtoro Cohãcjʉ̃ yequina ijiatire yerota tiquiro. Sa yegʉ tiquiro masa bajuari bato mʉhʉ bucuegʉta. Peyequina apequina gʉ̃hʉ bucueeta, niahye angel Zacariare. \p \v 18 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Zacaria pehe sinituahye angelre: \p —‍Ʉsã bʉcʉna ijiaja. ¿Sa yegʉ mʉhʉ nidi poto ijigʉ̃ dʉhse masigʉtari yʉhʉ? niahye tiquiro. \p \v 19 Tiquiro sa nigʉ̃ angel pehe tiquirore yahuahye: \p —‍Yʉhʉ Gabriel wame tigʉ ijiaja. Cohãcjʉ̃ cahacjʉ̃ tiquiro cahapʉ ducugʉ ijiaja yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ ahri quehnoañe quitire yahu dutiro, mʉhʉ cahapʉ yʉhʉre ohori. \v 20 Yʉhʉ yahuriro sahata potota waharota. Yʉhʉ sa niepegʉ̃ta yʉhʉre mʉhʉ poto tʉhoerari. Sa yegʉ yojopʉre mʉhʉ yahuducuegʉ wahagʉta. Mʉhʉ macʉ tiquiro bajuari bato yahuducugʉta tja, niahye angel Zacariare. \p \v 21 Sopecahapʉ ijiyequina masa Zacariare cohteye niahye. “¿Dʉhse ijiro boro tiquiro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ ijiro, sojaro wijia taerajari?” ni, cohteye niahye masa tiquirore. \v 22 Sa yero ti wʉhʉpʉ ijiriquiro wijia wihi, tiquina mehna yahuducu masiedahye. Tiquiro sa yahuducu masiedagʉ̃ ihñañe “Tiquiro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ bajuanohno niaya”, ni, tʉhotuahye tiquina. Sa yero yahuducu masiedaro tiquiro omocari mehna masare yahuducuahye. \p \v 23 Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ tiquiro dahraye pihtigʉ̃, tojoaa wahahye tiquiro ya wʉhʉpʉ. \v 24 Tiquiro sa wahari bato tiquiro namono Elisabe coã nijinore cʉo cãhtaro niahye. Sa yero ticoro ihcã omope asʉ̃ri waro masa cahapʉ wahaerahye. \v 25 Ohõ saha niahye ticoro: “Yojopʉre yʉhʉre Cohãcjʉ̃ yedohori. Yʉhʉ pohna mariego ijigo tutuaro bʉoro tʉhotuu yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ yedohoro mehna nijinogãre bocagota”, ni tʉhotuahye ticoro. \s1 Jesu tiquiro masa bajuatire yahuahye angel \p \v 26-27 Elisabe seis asʉ̃ri ticoro niji pacoro ticoro ijiri bato Cohãcjʉ̃ pehe angel Gabriel wame tiriquirore nuhmino cahapʉ ohoahye. Ticoro Nazarepʉ Galilea yehpapʉ ijiri macapʉ ijiahye. María wame tiricoro ijiahye. José wame tiriquiro ijiahye ticoro mehna omoca dʉhteatiquiro. Tiquiro panopʉ cjʉ̃no Davi mʉnano panamino iji turiariquiro ijiahye. \v 28 Sa yero María cahapʉ esaro, angel yahuahye: \p —‍¿Ne, ijiajari mʉhʉ, María? Cohãcjʉ̃ mʉhʉ mehna ijiro nine. Sa yero mʉhʉre quehnoano yero nine. [Ijipihtiye numia apequina numia yʉhdʉoro quehnoano yere mʉhʉre,] niahye angel ticorore. \p \v 29 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, ticoro tutuaro wacũ tʉhotuahye. Angel tiquiro yahurire tʉhoturo “¿Dʉhse nino yʉhʉre sa niagari?” ni wacũahye ticoro. \v 30 Ticoro sa ni wacũgʉ̃ ihñano angel yahuahye ticorore: \p —‍María, Cohãcjʉ̃ mʉhʉre tutuaro cahĩne. Sa yego mʉhʉre yʉhʉ yahuatire tʉho acʉeracãhña. \v 31 Quehnoano tʉhoya. Nijinore bocagota mʉhʉ. Sa yero mʉhʉ macʉ masa bajuarota. Tiquirore Jesu wame yegota mʉhʉ. \v 32-33 Tiquiro tutua yʉhdʉariquiro ijirota. Sa ye tiquirore “Cohãcjʉ̃ ʉhmʉse cjʉ̃no macʉno ijire”, nieta masa. Sa yero mʉhʉ macʉ ñecʉno iji turiariquiro mʉnanopʉ Davi mʉnano Israe masa tiquina pʉhtoro tiquiro ijiriro sahata mʉhʉ macʉ gʉ̃hʉre cũnota Cohãcjʉ̃. Sa yero ijipihtiye decori tiquiro Israe masare dutirota. Sa yero tiquiro pʉhtoro ijiye pehe ne pihtisi, niahye angel. \p \v 34 Tiquiro sa nigʉ̃ María pehe sinituahye: \p —‍¿Dʉhse yʉhʉ manʉ mariedapegota pohna tiboagari yʉhʉ? niahye ticoro. \p \v 35 Ticoro sa nigʉ̃ angel pehe yahuahye: \p —‍Espíritu Santo mʉhʉre pohna tigʉ̃ yerota. Sa yero Cohãcjʉ̃ tiquiro tutuaye ehmeo curua yero saha ahtarota mʉhʉre. Sa ye “Cohãcjʉ̃ macʉno ijire”, nieta masa mʉhʉ macʉre ñañe yerariquirore. \v 36-37 Cohãcjʉ̃ ijipihtiyere ye masine. Sa yero mʉhʉ acayoro Elisabe bʉcʉoro ijieperota nijinogãre bocari ticoro gʉ̃hʉ. Ticoro pohna tirota ʉmʉnogãre. Masa ticorore “Pohna marienicoro ijire”, tiquina nidicoro, yojopʉre seis asʉ̃ri waro wahare nijino ticoro bocari bato, niahye angel Maríare. \p \v 38 Tiquiro sa nigʉ̃ María yʉhtiahye: \p —‍Yʉhʉre tʉhoya. Mari pʉhtoro tiquiro cahacjõ ijiaja yʉhʉ. Mʉhʉ nidiro saha yʉhʉre sa wahaahro, niahye ticoro. \p Ticoro sa nidi bato angel wahaa wahahye. \s1 María Elisabere ihñano wahahye \p \v 39 Tiquiro sa nidi bato María cʉnʉ cjʉ ijiri yehpapʉ Judea yehpapʉ ijiri macapʉ sojaro mehna wahaa wahahye. \v 40 Topʉ esaro, Zacaria ya wʉhʉpʉ sajãno, “¿Ne, ijiajari?” niahye ticoro Elisabere. \v 41 Ticoro sa nigʉ̃ Elisabe tʉhogʉ̃ta, ticoro macʉno pehe niji suhtiropʉ ijiriquiro ñuhmiahye. Elisabe Espíritu Santo dutiriro sahata ye pehoricoro ijiro, tiquiro tutuayere cʉoricoro ijiahye. \v 42 Sa yero tutuaro bucueye mehna ticoro tutuaro yahuducuahye. \p —‍Ijipihtiyequina numia yʉhdʉoro mʉhʉre quehnoano yeri Cohãcjʉ̃. Mʉhʉ macʉ gʉ̃hʉre quehnoano yeri Cohãcjʉ̃. \v 43 Cuehi, yʉhʉ pʉhtoro pacoro yʉhʉ cahapʉ ahtagʉ̃ quehnoano yeri yʉhʉre Cohãcjʉ̃. \v 44 Mʉhʉ yʉhʉre “¿Ne, ijiajari?” mʉhʉ nigʉ̃ yʉhʉ macʉ pehe niji suhtiropʉ ijiriquiro bucueye mehna ñuhmiahti yʉhʉre. \v 45 Cohãcjʉ̃ tiquiro nidiro sahata yerota. Sa yego tiquiro yahurire tʉhorigo ijigo bucuego ijire mʉhʉ, niahye Elisabe. \p \v 46 Ticoro sa nigʉ̃ María yʉhtiahye: \q1 “Cohãcjʉ̃ quehnoariquiro, tutuariquiro ijire”, niaja. Yʉhʉ quehnoano jeripohna tiaja. \v 47 Cohãcjʉ̃ yʉhʉre pecapʉ wahaborigore yedohoriquiro ijire. Sa yero yojopʉre yʉhʉre quehnoano bucueye mehna ijigʉ̃ yere. \v 48-49 Yʉhʉre tiquiro cahacjõre wacũri jiri. Cohãcjʉ̃ tutua yʉhdʉariquiro quehnoañe dihitare yʉhʉre yedohori. Sa ye yojopʉre “Ticorore Cohãcjʉ̃ quehnoano yeri”, ijipihtiyequina masa sa ni, yahuducueta yʉhʉre. Cohãcjʉ̃ ñañe marieniquiro ijire. \v 50 Ijipihtiye decori ijipihtiyequina tiquirore ño peoyequinare tiquiro paja ihñariquiro ijire. \v 51 Cohãcjʉ̃ tiquiro tutuaye mehna yeahye. “Apequinare masi yʉhdʉdʉcaja”, niñequinare yʉhdʉdʉcahye tiquiro. \v 52 Pʉhtoare cohãhye tiquiro. Sa yero cahacjẽna pehere pʉhtoa yero saha cũahye tiquinare. \v 53 Ʉjʉa ahbayequinare tiquiro quehnoañe ihyayere ohoahye. Sa yero peye doeri cjẽ cʉoyequinare doeri cjẽ cʉoeragʉ̃ yeahye tiquiro. \v 54-55 Mari ñecʉsʉmʉa iji turiayequina mʉnare tiquiro yahu cũriro sahata ye pehoahye Cohãcjʉ̃. “Pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉoutja”, tiquiro ni yahu cũriro sahata ye pehoahye. Sa yero tiquiro cahacjẽnare Israe masare tiquiro yedohoahye. Abrahã mʉnanore mari ñecʉsʉmʉa mʉnare ijipihtiyequina tiquiro acaye tiquiro bato ijiyequina gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ ijipihtiye decori sa paja ihñaducuriquiro ijie tiahye. Tiquinare tiquiro yahu cũrire boerahye Cohãcjʉ̃, niahye María. \p \v 56 Ihtia asʉ̃ waro Elisabe mehna ijiahye. To puno ticoro ijiri bato ticoro ya macapʉ tojoaa wahahye María. \s1 Ñu masa bajuahye \p \v 57 Elisabe ticoro niji wahcõ, pohna tiahye. Ticoro macʉno masa bajuahye. \v 58 Sa yero Cohãcjʉ̃ ticorore tiquiro sa yegʉ̃ ticoro ya maca cjẽna ticoro acaye gʉ̃hʉ ticoro mehna bucueahye. \v 59 Ocho decori tiquiro masa bajuari bato, tiquiro pacʉsʉmʉa tiquirogãre cuhnucunʉ sohtoa cahserogãre yʉhre ne dutiye tee niahye. Sa yeye tiquina mehna cjẽna tiquina cahapʉ esahye tiquina yʉhre negʉ̃ ihñañe tehe. Tiquina mehna cjẽna Zacaria tiquiro pacʉro wamene tiquirogãre wame ye duamahye. \v 60 Tiquina sa wame ye duepegʉ̃ta tiquiro pacoro ohõ saha niahye: \p —‍Tiquiro pacʉro wamene wame yeraja. Ñu wame yenatja tiquirogãre, niahye ticoro. \p \v 61 —‍Mʉhʉ acaye ne ihcãquiro Ñu wame tiriquiro mariedare, niahye tiquina ticorore. \p \v 62 Sa ye tiquina omocari mehna yahuducu, Zacariare sinituahye tiquina: \p —‍¿Mʉhʉ waro dʉhse wame ye duajari mʉhʉ macʉre? ni, sinituahye tiquirore. \p \v 63 Tiquina sa nigʉ̃ tiquiro pehe ojoari pjĩne sini, ñehe, ojoahye: “Yʉhʉ macʉ Ñu wame tirota”, ni, ojoahye Zacaria. Tiquiro sa ni ojoagʉ̃ tiquina pehe tʉho maria wahahye. \v 64 Tiquiro sa ni ojoari bato tiquirore yahuducugʉ̃ yeahye Cohãcjʉ̃. Sa yero tiquiro yahuducua wahahye. \p —‍Cohãcjʉ̃ tutuariquiro, quehnoariquiro ijire, niahye tiquiro. \p \v 65 Tiquiro sa ni yahuducugʉ̃ tʉhoye to cjẽna tʉho maria wahahye. Sa ye ahri ijipihtiyere Judea yehpa cjẽnare cʉnʉ cjʉ watoa ijiyequinare masa yahu siteahye. Sa ye masa to cjẽna quehnoano masi pihtia wahahye. \v 66 Ijipihtiyequina tire tʉhoye wacũahye. “Cohãcjʉ̃ tutuayere ahriquirogã cʉore. Sa yero ihyo ijiriquiro ijisi tiquirogã”, ni, tʉhotuahye masa. \s1 Zacaria Cohãcjʉ̃re ño peoahye \p \v 67 Sa yero tiquiro pacʉro Zacaria Espíritu Santo dutiriro sahata ye pehoriquiro ijiro tiquiro tutuayere cʉoriquiro ijiro Cohãcjʉ̃ yere yahuahye: \q1 \v 68 Cohãcjʉ̃re ño peouhna mari. Mari Israe masa tiquiro yequina ijiaja mari. Sa yero mari cahapʉ wihiro, marine yedohoro quehnoano yʉhdʉgʉ̃ yerota. \v 69 Sa yero Cohãcjʉ̃ tutuariquirore marine pecapʉ wahaborinare quehnoano yʉhdʉgʉ̃ yeatiquirore ohori jiri. Marine quehnoano yʉhdʉoatiquiro tiquiro acayʉro mʉnano Davi ijire. Davi mʉnano pehe marine yʉhdʉoatiquiro cahacjʉ̃no ijire. \v 70 Panopʉ tiquiro yere yahu mʉhtariquinare Cohãcjʉ̃ ohõ sahata ni ahrire yahu dutiahye. \v 71 Marine ihña tuhtiyequina marine ñano tiquina ye duagʉ̃ ihñano “Mʉsare yedohoutja”, ni, cũahye Cohãcjʉ̃ marine. \v 72 Mari ñecʉsʉmʉa mʉnare “Mʉsare paja ihñagʉ, yedohoutja. Mʉsare yʉhʉ yahu cũrire wacũtja”, niahye Cohãcjʉ̃ mari ñecʉsʉmʉa iji turiayequina mʉnare. Ti pjepʉre tiquiro nidiro sahata marine yojopʉre yere. \v 73-75 Ohõ saha ni cũahye Cohãcjʉ̃ panopʉre Abrahãre: “Mʉhʉ acaye camepʉ ijiyequinare ihña tuhtiyequina tiquina ijigʉ̃ cohãʉtja. Sa yegʉ mʉhʉ acayere yedohoutja. Sa ye tiquina cuero marieno yʉhʉ dutiyere ye masieta. Sa yegʉ tiquina ñañene yʉhʉ cohãgʉ̃, tiquina yʉhʉ ihñonopʉ ijipihtiye decori quehnoañequina ijiducueta”, ni, yahu cũahye panopʉ Cohãcjʉ̃ mari acayʉro mʉnanore Abrahãre, niahye Zacaria. \p Sa ni tuhasa tiquiro macʉnore ohõ saha niahye: \q1 \v 76-77 Macʉ, mʉhʉre ohõ saha nieta masa: “Cohãcjʉ̃ tutua yʉhdʉariquiro tiquiro yere yahu mʉhtariquiro ijire”, nieta mʉhʉre. Sa yegʉ mʉhʉ mari pʉhtoro Cristo pano wahayugʉta mʉhʉ. Sa wahagʉ ohõ saha ni yahugʉta mʉhʉ. “Cohãcjʉ̃ mʉsa ñañene cohãno, pecapʉ wahaborinare yʉhdʉorota mʉsare”, ni, yahugʉta mʉhʉ. Sa ni yahugʉ mari pʉhtoro tiquiro ahtatire yahuyugʉ nigʉta mʉhʉ. \v 78 Cohãcjʉ̃ pehe marine tutuaro paja ihñariquiro marine quehnoano yeriquiro ijiro, tiquiro marine pecapʉ wahaborinare yʉhdʉo duare. Marine yʉhdʉoro ahtaro Cristo mari cahapʉ ahtarota. \v 79 Ijipihtiyequina marine pecapʉ wahaborinare yʉhdʉo duare tiquiro. Sa yero Cohãcjʉ̃re masiena mari ijigʉ̃ ihñano marine masigʉ̃ ye duare tiquiro. Sa yero mari quehnoano ihcãno mehna mari ijiatire yahurota marine, niahye Zacaria. \p \v 80 Sa yero Zacaria macʉno quehnoano pagʉ tiriquiro masahye. Sa yero Cohãcjʉ̃re tutuaro ño peoahye. Sa yero yoari pje masa marienopʉ ijie tiahye. Israe masare buhe dʉcaro topʉta ijie tiahye. \c 2 \s1 Jesu masa bajuahye \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Ti pjere ijipihtiye yehpari cjẽna pʉhtoro Augusto ijie tiahye. Sa yero ijipihtiyequinare queo dutiahye. \v 2 Ahriquina masare tiquina coã queo dʉcagʉ̃ Siria yehpa cjẽna pʉhtoro Cirenio wame tiriquiro ijiahye. \v 3 Sa ye ijipihtiyequina tiquina ñecʉsʉmʉa panopʉ cjẽna ye macaripʉ tiquina wamene ojoa ohõñe wahahye. \v 4 José gʉ̃hʉ Nazarepʉ Galilea yehpapʉ ijiri macapʉ ijiriquina waha, Judea yehpapʉ Belẽ wame tiri macapʉ esahye. Pʉhtoro Davi mʉnano panopʉ cjʉ̃no tiquiro masa bajuariro ijiahye Belẽ. José Davi mʉnano panamino iji turiariquiro ijiro Belẽpʉ tiquiro wamene ojoa ohõ dutiro wahahye. \v 5 Sa yero María tiquiro omoca dʉhteaticoro mehna topʉ tiquiro wamene ojoa ohõ dutiro esahye. Ticoro pehere meheñe decorigã dʉhsahye nijino bajuato. \v 6 Sa yero Belẽpʉ esaro ticoro niji wahcõahye. \v 7 Topʉre masa tiquina carĩni wʉhʉ ne esa tuhaerahye tiquinare. Sa yero ticoro pohna ti tuhasa, tiquirogãre suhtiro mehna coma, wecʉa tiquina ihyari cohropʉ, taa bui tiquirogãre duhu peoahye. Tiquirogã ticoro coã macʉ ti mʉhtariquirogã ijiahye. \s1 Angele ovejare ihña ihboyequinare bajuahye \p \v 8 Ti ñamine oveja tiquina ijiropʉ ovejare ihña ihboyequina tiquina yequina ovejare ihña ihboye niahye. \v 9 Sa yero Cohãcjʉ̃ ohoriquiro angel tiquinare bajuahye. Tiquiro sa bajuagʉ̃ Cohãcjʉ̃ asi siteye tiquinare buhrioahye. Tiquiro sa asi sitegʉ̃ ihñañe, ovejare ihña ihboyequina cuea wahahye. \v 10 Tiquina sa wahagʉ̃ angel tiquinare yahuahye: \p —‍Quehnoañe quitire mʉsare yahugʉ ahtaja. Ijipihtiyequinare masare bucuegʉ̃ yerota ahri quiti. Sa yena yʉhʉre cueracãhña mʉsa. \v 11 Mia ñamine pʉhtoro Davi mʉnano ya macapʉ mʉsare pecapʉ wahaborinare yʉhdʉoatiquiro, Cristo Cohãcjʉ̃ ohoriquiro mari pʉhtoro masa bajua tuhasari. \v 12 Sa yero suhtiro mehna comariquirogã wecʉa ihyari cohro bui tiquina duhu peoriquirogã mʉsa ihñatiquirogã tiquiro ijirota, ni yahuahye angel tiquinare. \p \v 13 Tiquiro sa nigʉ̃ta peyequina ʉhmʉse cjẽna iji mʉhtariquiro angel mehna Cohãcjʉ̃re ño peoahye. Ohõ saha ni ño peoahye tiquina: \q1 \v 14 Cohãcjʉ̃re ʉhmʉse cjʉ̃nore ño peouhna. Sa ye Cohãcjʉ̃ tiquiro cahĩñequina cuero marieno cahmequeno marieno quehnoano ijiahro, ni, ño peoahye angele pari. \p \v 15 Sa ni tuhasa ʉhmʉsepʉ tiquina mʉjari bato ovejare ihña ihboyequina pehe tiquina basi cahme yahuducuahye: \p —‍Ahrire Cohãcjʉ̃ marine tiquiro yahurire Belẽpʉ isa ihñaʉhna, niahye tiquina basi. \p \v 16 Sa niñe sojaro mehna wahaa wahahye. Tiquina Maríare, Josére boca sa, nijinogãre wecʉa ihyari cohropʉ tiquina duhu peoriquirogãre ihñahye tiquina. \fig |src="CN01625b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 2.16" \fig* \v 17 Ovejare ihña ihboyequina tiquirogãre ihña tuhasa nijinogãre angel tiquiro yahurire yahuahye apequinare. \v 18 Tiquina sa ni yahugʉ̃ ijipihtiyequina tiquinare tʉho maria wahahye. \v 19 Ahri ijipihtiyere María wacũ tʉhotuahye. \v 20 Sa yeye ovejare ihña ihboyequina pehe angel tiquiro yahuriro saha ijigʉ̃ ihñañe, “Cohãcjʉ̃ tutuariquiro ijire”, ni bucueahye. Sa ni bucueye tojoaa wahahye. \s1 Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Jesu pacʉsʉmʉa tiquirogãre neahye \p \v 21 Ihcã semana bato nijinogã tiquiro cuhnucunʉ sohtoa cahserogãre yʉhre ne tuhasa tiquirogãre tiquina Jesu wame yeahye. Jesure coã waro ticoro bocato pano angel pehe “Jesu wame yeya tiquirogãre”, ni yahu tuhasahye. Sa yeye tiquirogãre Jesu wame yeahye. \p \v 22-24 Cohãcjʉ̃ dutiye Moise tiquiro yahuriro saha yeye tehe, José, María mehna Jerusalẽpʉ wahahye. Topʉ wahahye María ticoro pohna tiri bato pagʉ quehnoaricoro ticoro tojoarire ihñono taro. Cohãcjʉ̃ dutiriro sahata tiquina minicjʉare ohoye wahahye Cohãcjʉ̃re ño peoye. Ohõ saha dutiahye Cohãcjʉ̃: “Bujuaare pʉaro ohoya yʉhʉre. O tiquina mariedagʉ̃ apequina boro minicjʉare ohoya yʉhʉre ño peona”, ni dutiahye Cohãcjʉ̃. Tiquiro dutiriro sahata yeahye tiquina ticoro pagʉ quehnoari pagʉ ticoro waharire ihñoñe taye. \p Topʉ wahaye tiquina Jesugãre neahye. Tiquirogãre Cohãcjʉ̃re “Ahriquirogã mʉhʉ yaquiro ijiatiquirogã ijire”, ni ihñoñe wahahye. Ohõ saha yeahye Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ tiquiro ye dutiriro sahata. “Ijipihtiyequina mʉsa pohna coã bajua mʉhtañequinagãre Cohãcjʉ̃re ihñoña. ‘Ahriquirogã mʉhʉ yaquirogã ijiatiquiro ijire’, ni ihñoña”, ni dutiahye Cohãcjʉ̃. Sa ye tiquiro dutiriro sahata yeahye tiquina, Jerusalẽpʉ ijiye. \p \v 25 Ti macapʉ Simeo wame tiriquiro ijiahye. Tiquiro quehnoariquiro, Cohãcjʉ̃re ño peoriquiro ijiro, Israe masare Cohãcjʉ̃ yedohoatire cohteriquiro ijiahye. Sa yero Simeo Espíritu Santo tiquiro nidiro saha yeriquiro ijiahye. \v 26 Sa yero tiquiro yariato pano Cohãcjʉ̃ tiquiro ohoatiquirore Cristore tiquiro ihñatire yahuahye Espíritu Santo tiquirore Simeore. \v 27 Sa yero Espíritu Santo tiquirore dutigʉ̃ Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajãa wahahye. Tiquiro sajã sari bato Jesu pacʉsʉmʉa tiquina macʉnogãre ne sajãhye. Cohãcjʉ̃ tiquiro dutiriro sahata yeye niahye. \v 28 Simeo pehe tiquirogãre wʉa ne, Cohãcjʉ̃re ño peo, “Quehnoare”, ni, tiquiro mehna yahuducuahye. \p Ohõ saha niahye tiquiro Cohãcjʉ̃re: \q1 \v 29-32 Yojopʉ pũritare pʉhto, mʉhʉ nidiro sahata masare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉoatiquirore ohori jiri mʉhʉ. Tiquiro judio masa ijieyequinare buhero mʉhʉre quehnoano masigʉ̃ yerota tiquinare. Masare yʉhdʉoatiquiro Israe masʉnore mʉhʉ cũahye. Ʉsã acayʉrore Israe masʉnore mʉhʉ cũgʉ̃ ijipihtiyequina masiñe, “Israe masare quehnoano yere Cohãcjʉ̃”, nieta masa. Ahriquirogã ʉsãre yʉhdʉoatiquiro ijire. Sa yegʉ ahriquirogãre ihña tuhasagʉ, yojopʉre quehnoano bucuegʉ yariʉtja, niahye Simeo. \p \v 33 Simeo tiquirogãre tiquiro sa nigʉ̃ tiquirogã pacʉsʉmʉa pehe tʉho maria wahahye. \v 34 Sa yero Simeo tiquinare “Quehnoano ijiya mʉsa”, nino tiquiro María Jesu pacorore yahuahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ ahriquirogãre beseahye. Sa beseriquirogã tiquiro ijiepegʉ̃ta judio masa peyequina tiquirore yʉhdʉdʉcaeta. Sa ye tiquina pecapʉ wahaeta. Sa yero judio masare peyequina tiquiro yʉhdʉoatiquiro gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ beseri tiquirogãre. Tiquiro Cohãcjʉ̃ yere yahuriquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta masa peyequina tiquirore ñano ni yahuducueta. \v 35 Tiquina sa yegʉ̃ apequina tiquina ñano wacũñene masieta. Sa yego mʉhʉ tutuaro purĩno yero saha bʉjʉa witigota, niahye Simeo Maríare. \p \v 36 Topʉ Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtaricoro Ana wame tiricoro ijiahye. Ticoro Fanuel macono ijiro, Aser mʉnano ya curua cjõno ijiahye. Bʉcʉoro waro ijiahye. Ticoro nuhmino ijiro manʉ tiahye. Sa yero siete cʉhmari waro ticoro manʉno mehna ijiahye. To puno tiquiro ijiri bato ticoro manʉno yariaa wahahye. \v 37 Sa yero ochenta y cuatro cʉhmari waro wape wihoro ijie tiahye ticoro. Sa yero ticoro deco gʉ̃hʉre ñami gʉ̃hʉre Cohãcjʉ̃ yere yero taro siji, Cohãcjʉ̃ mehna yahuducu, Cohãcjʉ̃ wʉhʉre ne wijiaera tiahye. \v 38 Simeo tiquiro yahuducuri watoa ticoro tiquina cahapʉ wihiro, bucuero, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, niahye. Sa yero Jerusalẽ cjẽnare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉoatiquirore cohteyequinare ticoro Jesugãre yahuahye peyequina masare. \s1 José, María, Jesu mehna Nazarepʉ tojoaa wahahye tja \p \v 39 Cohãcjʉ̃ dutiriro sahata ye tuhasaye, tiquina ya macapʉ Nazarepʉ tojoaa wahahye. Galilea yehpapʉ ijiahye ti maca Nazare. \v 40 Sa yero Jesu quehnoano masa, tutuariquiro wahahye. Sa yero tiquiro quehnoano tʉho masiniquiro ijiahye. Sa yero tiquirore Cohãcjʉ̃ quehnoano yeahye. \s1 Jesu coã wahmʉa dʉcaro, Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉpʉ judio masare buheyequina mehna yahuducuro niahye \p \v 41 Cʉhmaripe Jesu pacʉsʉmʉa Jerusalẽpʉ pascua decorire bose decorire ihñañe wahae tiahye. \v 42 Jesu doce cʉhmari tiquiro cʉogʉ̃ tiquina yeducuriro sahata tiquina ijipihtiyequina Jerusalẽpʉ wahahye. \v 43 Sa yeye bose decorire ihña tuhasa tiquina ya macapʉ tojoaa wahahye tja. Tiquina sa tojoepegʉ̃ta Jesu pehe Jerusalẽpʉ tojoa cãhye. Tiquiro pacʉsʉmʉa tiquiro tojoa queherire masiedahye. \v 44 “Tiquiro mari mehna cjẽna mehna ijiaga”, ni tʉhotumahye tiquina. Sa ye tiquina ihcã deco waro Jesu marieno wahamahye. Sa ye tiquina Jesure tiquina acaye watoa macamahye. \v 45 Ne bocaerahye. Sa ye tiquina Jerusalẽpʉ tiquirore macañe wahahye. \p \v 46 Ihtia deco bato Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ tiquirore boca sahye. Sa yero Jesu judio masare buheyequinare tʉho, tiquinare sinituro niahye. Sa ye cahme yahuducuye niahye. \v 47 Tiquina ijipihtiyequina Jesure tʉhoye quehnoano masiniquirogã tiquiro ijigʉ̃ ihñañe, tiquina tʉho maria wahahye. \v 48 Tiquiro pacʉsʉmʉa gʉ̃hʉ Jesure ihñañe, ihña maria wahahye. Sa yero tiquiro pacoro tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍¿Macʉ, dʉhsegʉ sa yeajari mʉhʉ ʉsãre? Mʉhʉ pacʉsʉmʉa ohõ saha ni tʉhotuu ʉsã. “Tiquiro butia wahaga”, ni macaja ʉsã mʉhʉre, niahye ticoro macʉnore. \p \v 49 Ticoro sa nigʉ̃ tiquiro pacʉsʉmʉare yahuahye: \p —‍¿Dʉhsena yʉhʉre macajari mʉsa? Yʉhʉ Pacʉ yʉhʉre tiquiro dutiriro saha yegʉ niaja. ¿Tire masiedajari mʉsa? niahye tiquiro. \p \v 50 Tiquiro sa niepegʉ̃ta tiquina tʉho ñehedahye. \p \v 51 Sa yero Jesu Nazarepʉ tojoaa waha, tiquiro pacʉsʉmʉare ne yʉhdʉdʉcaerahye. Ahri ijipihtiye tiquiro yerire María quehnoano wacũahye. \v 52 Sa yero Jesu bʉcʉa, quehnoano tʉho masiniquiro wahahye. Sa ye Cohãcjʉ̃, masa gʉ̃hʉ “Quehnoariquiro ijire”, ni ihñahye tiquirore. \c 3 \s1 Ñu wame yeriquiro masare Cohãcjʉ̃ yere yahuahye \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1 Ti pjere tiquina pʉhtoro Tiberio wame tiriquiro pʉhtoro ijiri bato quince cʉhmari wahahye. Sa yero Poncio Pilato wame tiriquiro Judea yehpa cjẽna pʉhtoro ijiahye. Sa yero Herode wame tiriquiro Galilea yehpa cjẽna pʉhtoro ijiahye. Tiquiro bahʉro Felipe Iturea yehpa cjẽna, Traconite yehpa cjẽna gʉ̃hʉ tiquina pʉhtoro ijiahye. Sa yero Lisania wame tiriquiro Abilinia yehpa cjẽna pʉhtoro ijiahye. \v 2 Sa ye Anás, Caifa mehna ijipihtiyequina pahia pʉhtoa ijiahye. Ahriquina ijipihtiyequina tiquina ijiri pjere Ñu Zacaria macʉno masa marienopʉ ijiriquirore Cohãcjʉ̃ pehe tiquirore tiquiro yere yahu dutiahye. \v 3 Sa yero Jordã wame tiri ma dʉhtʉ cahapʉ ijiri yehpapʉ ijipihtiropʉ Ñu buhero wahahye. \p —‍Mʉsa ñañe yeyere bʉjʉa witiya. Yojopʉre quehnoañe pehere camesaya. Sa yena wame yenohrina ijiya. Mʉsa sa camesagʉ̃ ihñano Cohãcjʉ̃ mʉsa ñañe yerire borota, ni, buhee tiahye tiquiro. \p \v 4 Isaia mʉnano panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ojoariro sahata ahriquiro yojopʉre yero niahye. Ohõ saha ni ojoahye Isaia Ñu tiquiro buheatire: \q1 Masa marienopʉ yahuducu sañuducuriquiro ohõ saha ni buherota: “Mari pʉhtoro ahtato pano mahare mari quehnoyuriro saha quehnoana ijiyuya mʉsa. Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witiya. \v 5 Pe wʉhtʉri, pe buhuari gʉ̃hʉre quehnoari paa mari yeriro saha, pari yawi ijiye maharine potoye mahari mari yeriro saha, ñañe maharine quehnoañe maharine mari yeriro saha, wetere mʉsa coseriro saha mʉsa ñañe yeyere duhuya. \v 6 Mʉsa sa yegʉ̃ Cohãcjʉ̃ mʉsare pecapʉ wahaborinare tiquiro yʉhdʉogʉ̃ ihñaeta ijipihtiri yehpa cjẽna”, ninota tiquiro sañuducu yahuriquiro pehe, ni ojoahye Isaia mʉnano panopʉre. \p \v 7 Masa peyequina Ñu cahapʉ wihiye tiquiro tiquinare wame yegʉ̃ cahmeahye tiquina. Sa yero tiquiro tiquinare yahuahye: \p —‍Añaa pari yero saha ña yʉhdʉna, cue duhti duana ijire mʉsa. Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witi duerana Cohãcjʉ̃ mʉsa ñañe buhirire tiquiro buhiri dahreato pano duhti masiedare mʉsa. \v 8 Sa yena potota mʉsa ñañene bʉjʉa witina ijina, quehnoañene camesana ijina, quehnoañe pehere yeya mʉsa. Ohõ saha ni tʉhotueracãhña. “Panopʉ cjʉ̃no Abrahã mari ñecʉ mʉnano ijie tiahye. Sa yena tiquiro panamena ijina mari Cohãcjʉ̃ yequina ijiaja”, ni tʉhotueracãhña mʉsa. Mʉsare niita niaja. Abrahã panamena iji turiana ijimene mʉsa. Mʉsa sa ijiepegʉ̃ta ti mʉsa sa ijiye dʉhseati ijierare. Cohãcjʉ̃ pehe ahri ʉtã paca mehna Abrahã acayere dahre masine. Sa ye Abrahã acaye mʉsa ijiye ihyo waro ijire ʉtã paca ihyo waro ti ijiro saha. \v 9 Ohõ saha ijire: Masa yucʉri yero saha ijire. Cohãcjʉ̃ pehe yucʉrire quẽatiare comeare cʉoriquiro yero saha ijire. Sa yero ñañe dʉca tiye cjʉre dʉte cohã, ti nʉhcori gʉ̃hʉre dʉte sure peho cãnota. Dʉte sure tuhasa, pecapʉ ʉjʉ̃anota tiquiro ti cjʉre, nʉhcori gʉ̃hʉre. Sata yerota masa gʉ̃hʉre tiquirore cahmeeñequinare, niahye Ñu masare. \p \v 10 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye masa pehe tiquirore sinituahye: \p —‍¿Dʉhse yenatari ʉsã? niahye tiquina Ñure. \p \v 11 —‍Pʉa suhtiro cʉoriquiro suhti mariediquirore ihcãno ohoya. Sa yena mʉsa ihyaye cʉona apequina gʉ̃hʉre ohoya, niahye Ñu. \p \v 12 Meheñequinagã pʉhtoa ye ijiatire wapa ne cohteyequina wame yenohriquina iji duahye tiquina gʉ̃hʉ. Sa yeye Ñu cahapʉ wihiye, tiquirore sinituahye: \p —‍¿Buhegʉ, ʉsã pehe dʉhse yenatari ʉsã? niahye tiquina tiquirore. \p \v 13 —‍Mʉsa pʉhtoa tiquina dutiro punota masare wapa neña. Ni meho wapa ne nemoedacãhña, ni yahuahye Ñu tiquinare. \p \v 14 Apequina surara tiquirore sinituahye tja: \p —‍¿Ʉsã pehe dʉhse yenatari? niahye tiquina tiquirore tja. \p —‍Masa yere niñerure ehmedacãhña. Sa yena tiquina ye niñerure ni meho nedacãhña. Mʉsare tiquina wapa yero punota bucueya, ni, yahuahye Ñu. \p \v 15 Masa Cristore Cohãcjʉ̃ tiquiro ohoatiquirore cohteye niahye. Sa yeye ohõ saha ni tʉhotu dʉcahye tiquina Ñure. “Ahriquiro Ñu pehe Cristo ijiboaga”, ni tʉhotumahye tiquina. \v 16 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Ñu ijipihtiyequinare yahuahye: \p —‍Yʉhʉ bato yʉhʉ yʉhdʉoro tutuariquiro ahtarota. Quehnoa yʉhdʉariquiro ijire tiquiro. Tiquiro yero saha ijieraja yʉhʉ pehe. Sa yegʉ tiquirore tʉhotugʉ, “Ihyo ijigʉ ijiaja”, ni tʉhotuaja yʉhʉ. Yʉhʉ pehe mʉsare wame yegʉ aco mehna wame yemi. Tiquiro pehe yʉhʉ yʉhdʉoro yerota. Espíritu Santore masa mehna ijiducugʉ̃ yerota. Sa yero pecapʉ ñañene tiquiro ʉjʉ̃a wero saha tiquiro ahtariquiro pehe mʉsa ñano yeyere cose werota. \v 17 Yʉhʉ bato ahtariquiro trigo cahseri cohãriquiro yero saha ijire. Ti cahserire cohãriquiro tiquiro batiro mehna ijipihtiye trigo pjeri cahserire puti were. Sa ye tuhasa trigo pehere tiquiro ihbori wʉhʉpʉ cũnota. Sata yerota tiquina ñañene bʉjʉa witiyequinare yʉhʉ bato ahtariquiro. Tiquiro puti weri cahseri pehere ʉjʉ̃anota. Ti peca tiquiro ʉjʉ̃ari peca ne yatisi. Sata yerota tiquiro yʉhʉ bato ahtariquiro tiquina ñañene bʉjʉa witieyequinare, ni yahuahye Ñu. \p \v 18 Peye tiquiro sa ni yahuye mehna masare quehnoañe buheyere yahuahye Ñu. \v 19 Sa yero pʉhtoro Herode pehe tiquiro bahʉro Felipe namonore tiquiro namo tiri buhiri, pajiro ñañene tiquiro yeri buhiri gʉ̃hʉre Ñu tiquirore yahumahye. \v 20 Tiquiro sa ni yahuri buhiri Herode pehe Ñure peresu yeahye, pari turi ñañene yero. \s1 Ñu Jesure wame yeahye \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Ñure tiquina peresu yeato pano apequina masare Ñu pehe wame yero niahye. Tiquinare wame yero Jesu gʉ̃hʉre wame yeahye. Sa yero Jesu diapʉ ducuriquiro Cohãcjʉ̃re tiquiro sinino watoa ʉhmʉse parĩ maa wahahye. \v 22 Sa parĩ maari bato Espíritu Santo bujua yero saha bajuriquiro Jesu buipʉ dijia tahye. Tiquiro ahtagʉ̃ ʉhmʉsepʉ yahuducuro ca tahye: \p —‍Mʉhʉ yʉhʉ macʉ yʉhʉ cahĩgʉ ijire. Mʉhʉ mehna tutuaro bucueaja, nino ca tahye ʉhmʉsepʉ. \s1 Jesu acaye panopʉ cjẽna ijiahye \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesu buhe dʉcari cʉhmare treinta cʉhmari cʉoahye tiquiro. “Tiquiro José macʉno ijire”, ni, tʉhotumahye masa. José pehe Elí macʉno ijiahye. \v 24 Elí Matat macʉno ijiahye. Matat Leví macʉno ijiahye. Leví Melqui macʉno ijiahye. Melqui Jana macʉno ijiahye. Jana José macʉno ijiahye. \v 25 José Matatía macʉno ijiahye. Matatía Amós macʉno ijiahye. Amós Nahúm macʉno ijiahye. Nahúm Esli macʉno ijiahye. Esli Nagai macʉno ijiahye. \v 26 Nagai Maat macʉno ijiahye. Maat Matatía macʉno ijiahye. Matatía Semei macʉno ijiahye. Semei Josec macʉno ijiahye. Josec Judá macʉno ijiahye. \v 27 Judá Joanán macʉno ijiahye. Joanán Resa macʉno ijiahye. Resa Zorobabel macʉno ijiahye. Zorobabel Salatiel macʉno ijiahye. Salatiel Neri macʉno ijiahye. \v 28 Neri Melqui macʉno ijiahye. Melqui Adi macʉno ijiahye. Adi Cosam macʉno ijiahye. Cosam Elmadam macʉno ijiahye. Elmadam Er macʉno ijiahye. \v 29 Er Josué macʉno ijiahye. Josué Eliezer macʉno ijiahye. Eliezer Jorim macʉno ijiahye. Jorim Matat macʉno ijiahye. \v 30 Matat Leví macʉno ijiahye. Leví Simeo macʉno ijiahye. Simeo Judá macʉno ijiahye. Judá José macʉno ijiahye. José Jonam macʉno ijiahye. Jonam Eliaquim macʉno ijiahye. \v 31 Eliaquim Melea macʉno ijiahye. Melea Mena macʉno ijiahye. Mena Matata macʉno ijiahye. Matata Natán macʉno ijiahye. \v 32 Natán Davi macʉno ijiahye. Davi Isaí macʉno ijiahye. Isaí Obed macʉno ijiahye. Obed Booz macʉno ijiahye. Booz Salmón macʉno ijiahye. Salmón Naasón macʉno ijiahye. \v 33 Naasón Aminadab macʉno ijiahye. Aminadab Admin macʉno ijiahye. Admin Arni macʉno ijiahye. Arni Esrom macʉno ijiahye. Esrom Fare macʉno ijiahye. Fare Judá macʉno ijiahye. \v 34 Judá Jacob macʉno ijiahye. Jacob Isaac macʉno ijiahye. Isaac Abrahã macʉno ijiahye. Abrahã Taré macʉno ijiahye. Taré Nacor macʉno ijiahye. \v 35 Nacor Serug macʉno ijiahye. Serug Ragau macʉno ijiahye. Ragau Peleg macʉno ijiahye. Peleg Heber macʉno ijiahye. Heber Sala macʉno ijiahye. \v 36 Sala Cainán macʉno ijiahye. Cainán Arfaxad macʉno ijiahye. Arfaxad Sem macʉno ijiahye. Sem Noé macʉno ijiahye. Noé Lamec macʉno ijiahye. \v 37 Lamec Matusalẽ macʉno ijiahye. Matusalẽ Enoco macʉno ijiahye. Enoco Jared macʉno ijiahye. Jared Mahalaleel macʉno ijiahye. Mahalaleel Cainán macʉno ijiahye. \v 38 Cainán Eno macʉno ijiahye. Eno Sete macʉno ijiahye. Sete Adán macʉno ijiahye. Adán Cohãcjʉ̃ yeriquiro ijiahye. \c 4 \s1 Watĩno ñañene ye dutimahye Jesure \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jesu Espíritu Santo dutiriro saha ye pehoriquiro ijiro, Jordã wame tiri ma cahapʉ ijiriquiro tojoaa wahahye. Tiquiro sa tojoaa wahagʉ̃ Espíritu Santo pehe tiquirore masa marienopʉ neahye. \v 2 Topʉ esaro cuarenta decori ijiahye. Sa yero watĩno pehe Jesure ñañene yegʉ̃ cahmemahye. Sa yero ñañene ye dutimahye tiquirore. Ti decorire ne Jesu ihyerahye. Sa yero ti decori pihtigʉ̃ waro tiquiro ʉjʉa ahbahye. \p \v 3 Tiquiro sa ʉjʉa ahbagʉ̃ ihñano watĩno ohõ saha nimahye Jesure: \p —‍Mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉ ijigʉ, ahria ʉtãre ihyaye dojomehneña, nimahye Jesure. \p \v 4 Jesu ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Yeraja. Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ohõ saha nine: “Masare ihyaye mehna dihita catieraro cahmene. Ijipihtiye Cohãcjʉ̃ ye yahuye mehna ijiro cahmene”, nine Cohãcjʉ̃, ni yʉhtiahye Jesu watĩnore. \p \v 5 Tiquiro sa nidi bato watĩno pehe tiquirore cʉnʉ ʉhmʉanʉ buipʉ ne mʉja saro, duita ijipihtiye macarine ihño dijioahye Jesure. \v 6 Sa ihñono Jesure yahuahye: \p —‍Ijipihtiye ahri macari yʉhʉre tiquiro ohori ijire. Sa yegʉ yʉhʉ cahmediquirore oho masiaja. Sa yegʉ ahri macarine, ahri macari cjẽnare dutiati gʉ̃hʉre, tiquina cʉoye mehna mʉhʉre ohoutja. \v 7 Yʉhʉre mʉhʉ ño peogʉ̃ ahri macari ijipihtiye macarine mʉhʉre ohoutja, niahye watĩno Jesure. \p \v 8 Jesu ohõ saha ni yʉhtiahye tiquirore: \p —‍Mʉhʉre ño peoeraja. Ohõ saha nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ: “Mʉhʉ pʉhtoro Cohãcjʉ̃ dihitare ño peoya. Tiquiro ye dutiye dihitare yeya”, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere, niahye Jesu watĩnore. \p \v 9-11 Tiquiro sa nidi bato Jerusalẽpʉ watĩno pehe tiquirore ne cã, Cohãcjʉ̃ wʉhʉ buipʉ ne sahye. Ne sa tuhasa tiquirore ohõ saha nimahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ohõ saha nine: “Cohãcjʉ̃ tiquiro yequina angelere mʉhʉre ihña ihbo dutirota. Sa yeye tiquina pehe mʉhʉre ihña ihboeta, ‘Mʉhʉpʉ ʉtãpʉ pʉhari’, niñe”, ni ojoahye Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ. Tiquiro sa nidi poto ijigʉ̃ mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉ ijigʉ, yehpapʉ uhpu dijia ihñoña yʉhʉre. Mʉhʉre tiquina yedohogʉ̃ ihñoña yʉhʉre, nimahye watĩno Jesure. \p \v 12 Jesu uhpu dijia ihño dueraro ohõ saha ni yʉhtiahye tiquirore: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũ ohõ saha nine: “Mʉsa pʉhtoro Cohãcjʉ̃ tiquiro nidire ‘¿Poto ijiajari?’ ni masi duana, Cohãcjʉ̃re ye ihño duti tuhueracãhña”, nine Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ, niahye Jesu watĩnore. \p \v 13 Sa yero watĩno ijipihtiye ñañene Jesure ye dutimahye. Sa duti tuhasaro mehenogã duhu cãrĩahye. \s1 Galilea yehpapʉ Jesu buhe dʉcahye \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Came Jesu Galileapʉ tojoaa wahahye. Sa yero tiquiro Espíritu Santo tutuaye mehna yeahye. Topʉ ijipihtiropʉ masa tiquirore quiti tiahye. \v 15 Judio masa buheye wʉhʉsepʉ Jesu gʉ̃hʉ buhee tiahye. Sa ye ijipihtiyequina masa tiquirore quehnoano yahuducuahye. \s1 Nazare cjẽna Jesure ne cahmedahye \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16-17 Came Nazarepʉ Jesu tiquiro masariropʉta esahye. Topʉ esa, saurú ijigʉ̃ tiquiro sa yeducuriro saha judio masa tiquina buheri wʉhʉpʉ sajã sahye. Topʉ tiquiro Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũre buhero taro topʉ ducuahye. Tiquiro sa ducugʉ̃ ihñañe to cjẽna pehe Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia mʉnano tiquiro ojoari pũre tiquirore ohoahye. Ti pũpʉ Jesu ahri yahuyere bocaro buheahye: \fig |src="CN01678B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 4.16-17" \fig* \q1 \v 18 Cohãcjʉ̃ yaquiro Espíritu yʉhʉ mehna ijiro, yʉhʉre dutiri. Tiquiro pejecʉoyequinare quehnoañe buheyere yahu dutiro ohori yʉhʉre. Sa yero peresupʉ ijiyequina gʉ̃hʉre tiquinare tiquiro yʉhdʉoatire yahu dutiro ohori yʉhʉre. Caperi bajueyequina tiquina quehnoano ihñatire ohori yʉhʉre. Sa yero masa ñano tiquina yenohriquinare wioacjʉre yʉhʉre ohori. \v 19 Mari pʉhtoro Cohãcjʉ̃ tiquiro yequinare pecapʉ wahaboriquinare tiquiro yʉhdʉoatire yʉhʉre yahu dutiro ohori, ni buheahye Jesu. \p \v 20 Sa ni buhe tuhasa Jesu ti pũre quehnoari tunu torẽ, wʉhʉ cjʉ̃nore wia tuhasa, nuju sahye. Tiquiro nuju sagʉ̃ ihñañe topʉ ijiyequina ijipihtiyequina tiquiro dihitare ihñahye. \v 21 Tiquina sa yegʉ̃ tiquiro tiquinare yahu dʉcahye: \p —‍Ahri mianogãta yʉhʉ buhero saha Cohãcjʉ̃ tiquiro nidiro sahata waharo nine, niahye Jesu. \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye “Ahriquiro quehnoariquiro ijire”, ni tʉhotuahye tiquina. Sa yeye tiquina tiquiro quehnoano yahuducugʉ̃ tʉhoye, tʉho maria wahahye. Sa yeye ohõ saha niahye tiquina basi: \p —‍¿Yohnah, José macʉno ijierajari ahriquiro? niahye tiquina basi. \p \v 23 Tiquina sa nigʉ̃ masino Jesu yahuahye tiquinare: \p —‍Yʉhʉ buheyere tʉho duerana, ohõ saha ni tʉhoture mʉsa yʉhʉre: “Duturu dohatiro tiquiro basi aco ti masine duturu waro tiquiro ijiyere ihñono. Mʉhʉ gʉ̃hʉ duturu tiquiro ye ihñono saha mʉhʉ nidiro saha ijigʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñoña ʉsãre. Capernaupʉre Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñoñohti mʉhʉ. Ʉsã gʉ̃hʉre sa ye ihñoña, mʉhʉ buheyere ‘Poto tjire’, ʉsã niato saha”, ni duare mʉsa yʉhʉre. \v 24 Ahrire yahutja mʉsare. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore tiquiro ya maca cjẽna ño peoerare. Sa yena yʉhʉre ño peoerare mʉsa ohõpʉ yʉhʉ masarigʉ ijigʉ̃. \v 25 Sata ijiahye panopʉre. Panopʉ Elia tiquiro ijiri pjere ihtia cʉhma ape cʉhma deco waro ne acoro ahtaerahye. Sa yero ijipihtiropʉta ne ihyaye mariedahye. \v 26 Ti pjere peyequina wape wiha numia Israe yehpapʉ tiquina ijiepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ Elia mʉnanore tiquinare yedoho dutiro ohoerahye. Tiquiro ya macare sa ye dutieraperota ape yehpapʉ Sidõ cahapʉ ijiri macapʉ Sarepta wame tiri maca cjõno wape wihorore yedoho dutiro Elia mʉnanore ohoahye Cohãcjʉ̃. \v 27 Came Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Eliseo mʉnano tiquiro ijiri pjere Israe yehpapʉ peyequina cami bʉcʉ mʉna wiha tiquina ijiepegʉ̃ta ihcãquiro Israe masʉnore ne quehnoa wahagʉ̃ yerahye Eliseo mʉnano. Tiquiro ya yehpa cjẽnare yeraperota Naamán wame tiriquiro Siria yehpa cjʉ̃no dihitare quehnoa wahagʉ̃ yeahye tiquiro. Sa yero Israe masare yedohoeraro, Israe masa ijieyequina pehere yedohoahye Cohãcjʉ̃, niahye Jesu tiquinare. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye ijipihtiyequina ti wʉhʉpʉ ijiyequina usua yʉhdʉa wahahye. \v 29 Sa yeye tiquina wahcãdʉca, Jesure ne wijia, ti maca dʉhtʉ cahapʉ ijiri cʉnʉpʉ tiquirore tudoque dijio duamahye. \v 30 Tiquina sa ye duepegʉ̃ta Jesu tiquina watoata wahaa wahahye. \s1 Watĩnore cʉoriquiro Jesure piti cahye \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Came Jesu Galilea yehpapʉ ijiri macapʉ Capernau wame tiri macapʉ esa, saurú ijigʉ̃ masare buheahye. \v 32 Quehnoano masi pehoriquiro tiquiro buhegʉ̃ tʉhoye masa tʉho maria wahahye. \v 33 Ti wʉhʉpʉ watĩnore cʉoriquiro ijiahye. Tutuaro sañuducuahye: \p \v 34 —‍Mʉhʉ Jesu Nazare cjʉ̃ ʉsãre cariboeracãhña mʉhʉ. ¿Dʉhse yegʉ tagʉ niajari ʉsãre? ¿Mʉhʉ ʉsãre butigʉ̃ yegʉ tagʉ niajari? Cohãcjʉ̃ macʉ, quehnoagʉ mʉhʉ ijigʉ̃ yʉhʉ masiaja, ni sañuducuahye Jesure. \p \v 35 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu tuhtiahye watĩnore: \p —‍Dihta mariahña. Duhuya tiquirore, niahye Jesu. \p Tiquiro sa nidi bato masʉnore watĩno pehe yehpapʉ doque quehe sa tunugʉ̃ yeahye. Tiquiro sa yeri bato tiquiro pehe quehnoa wahahye. \v 36 Topʉ ijiyequina ijipihtiyequina tiquiro sa wahagʉ̃ ihñañe, ihña maria wahahye. Sa ye tiquina basi ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍¿Yabe boro buheye ijiajari ahri sa wahagʉ̃ yeye? Yohnah. Tutuaro mehna pʉhtoro yero saha ahriquiro watĩare dutire. Sa yeye tiquiro dutiro sahata tiquina masare duhure, ni yahuducuahye tiquina basi. \p \v 37 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe ti yehpapʉ ijipihtiropʉ masa Jesure quiti dahreahye. \s1 Jesu Simo Pedro mareonore dutire yʉhdʉoahye \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Judio masa tiquina buheri wʉhʉre wijia, Simo ya wʉhʉpʉ sajã sahye Jesu. Topʉ Simo mareono dohatiro niahye. Tutuaro ujuaye tiahye. Sa ye tiquina ticoro dohatigʉ̃ yahuahye Jesure. \v 39 Tiquina yahuri bato tiquiro ticoro cahapʉ esa, ujuayere suru dutiahye. Tiquiro sa suru dutiri bato ticorore ujuaye surua waha, duita quehnoa wahahye. Ticoro sa waharo wahcã nuju sa, ticorota tiquinare ihyayere peoahye. \s1 Peyequina dohatiyequinare yʉhdʉoahye Jesu \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Asʉ̃ sajãri bato ijipihtiyequina masa tiquiro cahapʉ ijiyequina dohatiyequinare Jesu cahapʉ ne sahye. Dohatiyequina peyequina sijoro saha ijiye dohatiyere cʉoahye. Sa yero Jesu tiquiro omocari mehna tiquina bui ña peo, ijipihtiyequinare tiquina dohatiyere quehnoano yʉhdʉoahye. \v 41 Watĩa gʉ̃hʉre Jesu duhu dutigʉ̃ tiquina duhuye sañuducuahye: \p —‍Mʉhʉ potota Cohãcjʉ̃ macʉ ijire, niahye tiquina Jesure. \p Jesu Cohãcjʉ̃ ohoriquiro tiquiro Cristo ijigʉ̃ watĩa masiahye. Sa yero Jesu tiquinare yahuducu dutierahye, “ ‘Cristo ijire’, ni yahu siteari”, nino. \s1 Galilea yehpapʉ buheahye Jesu \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Bohrea mʉja tagʉ̃ Jesu ti macapʉ ijiriquiro waha, masa marienopʉ esahye. Tiquiro sa esari bato masa tiquirore maca cã, boca saye, ohõ saha niahye: \p —‍Ʉsã ya macapʉ tojoaya ʉsã mehna. Ape sie wahaegʉta, nimahye tiquina Jesure. \p \v 43 Tiquina sa niepegʉ̃ta tiquiro pehe ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiyere quehnoañe buheyere apeye macaripʉ gʉ̃hʉre buhe duaja yʉhʉ. Cohãcjʉ̃ yʉhʉre ohori tire yahuacjʉre, niahye Jesu tiquinare. \p \v 44 Sa yero Judea yehpapʉ ijiye wʉhʉsepʉ, judio masa tiquina buheye wʉhʉsepʉ tiquiro buhe tiniahye. \c 5 \s1 Jesu tiquiro buheyequinare peyequina wahi wejẽgʉ̃ yeahye \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Ape deco Jesu Genesare wame tiri ditara dʉhtʉ cahapʉ esahye. Topʉ tiquiro ijigʉ̃ ihñañe peyequina masa Cohãcjʉ̃ yere tʉho duaye tiquirore nʉnʉ tã sahye. Quehnoano wahpa dʉca saa wahahye masa pari. \v 2 Pʉa yucʉsa padʉropʉ pahsaye yucʉsarire Jesu ihñahye. Ti yucʉsari cjẽna yohyeyequina maja sadʉca, tiquina wẽñecjʉre coseye niahye. \v 3 Sa yero Jesu Simo yariapʉ sajãhye. Sajã tuhasa tia yucʉsare dia dʉhtʉ cahapʉ cuñariare weje buho dutiahye. Sa yero yucʉsapʉ duji, masare buheahye. \v 4 Buhe tuhasa, Jesu Simore ohõ saha niahye: \p —‍Deco cjũnogã tu wioya. Sa yena mʉhʉ mehna cjẽna mehna mʉsa wẽñecjʉre doque ñoña wahi ñeheanaja, niahye Jesu. \p \v 5 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Simo Jesure yʉhtiahye: \p —‍Pʉhto, wahi wejẽ bohreami ʉsã mia ñamine. Bohreepenata ne ihcãquirogã wejẽdahti ʉsã. Sa wejẽdapenata mʉhʉ dutiro saha doque ño tuhunata, ni yʉhtiahye Simo. \p \v 6 Sa ni tuhasa tiquina doque ñoahye. Sa tiquina doque ñogʉ̃ tiquina wẽñecjʉre peyequina wahi sajãhye. Peyequina tiquina sajãgʉ̃ wẽñecjʉ tʉhnʉa wahamahye. \v 7 Sa wahagʉ̃ ihñañe aperia cjẽnare tiquina mehna cjẽnare pijioahye. \p —‍Mʉsa gʉ̃hʉ yedohona ahtaya ʉsãre, ni pijioahye Simo gʉ̃hʉ. \p Tiquina sa yedohori bato pʉaria yucʉsa quehnoano miniparo bocahye wahire. \v 8 Simo Pedro sa wahi peyequina tiquina sajãgʉ̃ ihñano, Jesu cahapʉ dʉsepe curi mehna quehe sa, tiquirore niahye: \p —‍Yʉhʉ pʉhto, mʉhʉ mehna ijibogʉ ijieraja yʉhʉ. Ñagʉ ijiaja yʉhʉ. Sa yegʉ yʉhʉre duhuya, niahye Simo Jesure. \p \v 9 Tiquiro, ijipihtiyequina tiquiro mehna cjẽna gʉ̃hʉ peyequina wahi sajãgʉ̃ ihñañe, ihña maria wahahye tiquina gʉ̃hʉ. \v 10 Pʉaro Simo mehna cjẽna Zebedeo pohne Santiago, tiquiro bahʉro Ñu mehna, tiquina gʉ̃hʉ ihña maria wahahye. Tiquina sa ihña mariagʉ̃ ihñano Jesu Pedrore yahuahye: \p —‍Ihña mariedacãhña. Yojopʉre mʉhʉ wahire ñehe cahmecoagʉ mʉhʉ ijiro saha Cohãcjʉ̃ yequina ijiatiquinare piji cahmecoagʉ ijigʉta mʉhʉ, niahye Jesu Simore. \p \v 11 Tiquiro sa nidi bato tiquina yucʉsarire ditara dʉhtʉ cahapʉ weje mo cũ cã, tiquina ye ijipihtiyere topʉta cũ cã, Jesu mehna wahaa wahahye. \s1 Jesu cami bʉcʉ mʉna wihirore cami yatigʉ̃ yeahye \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Jesu ape macapʉ tiquiro ijigʉ̃ cami bʉcʉ mʉna wihiro tiquirore piti cahye. Sa piti caro tiquiro Jesure ihña, dʉsepe curi mehna quehe sa, tutuaro siniahye: \p —‍Pʉhto, mʉhʉ yʉhʉre yʉhdʉo duagʉ yʉhdʉoya, ni siniahye. \p \v 13 Tiquiro sa nidi bato Jesu tiquirore ña peoro ohõ saha niahye: \p —‍Tire ye duaja. Yojopʉ quehnoagʉ ijiya mʉhʉ, niahye. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquiro cami ahbari yatia wahahye. \v 14 Sa yero Jesu tiquirore dutiahye: \p —‍Ahri yʉhʉ ohõ saha yerire apequinare yahueracãhña. Pahi cahapʉ wahaya yojopʉre. Sa yegʉ mʉhʉ pagʉre quehnoari pagʉ waharire ihñoña tiquirore. Cohãcjʉ̃ dutiye Moisere tiquiro cũri nidiro saha yeya. Sa yegʉ pahire pʉaro minicjʉare ohoya mʉhʉ cami yʉhdʉrire ijipihtiyequinare ihñogʉ tʉhʉ, niahye cami bʉcʉ mʉna cʉomediquirore. \p \v 15 “Yahueracãhña”, tiquiro sa niepegʉ̃ta ijipihtiropʉ masa Jesure quiti dahre nemoahye. Tiquina sa quiti dahregʉ̃ tʉhoye masa peyequina tiquiro cahapʉ esahye. Dohatiyequina yʉhdʉ duaye, tiquina gʉ̃hʉ tiquiro cahapʉ esahye. \v 16 Tiquina sa esaepegʉ̃ta Jesu masa marienopʉ Cohãcjʉ̃re sinino wahaa wahahye. \s1 Jesu tini masieniquirore yʉhdʉoahye \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Ape deco Jesu buhegʉ̃ fariseo masa, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ topʉ dujiahye. Tiquina peye macari Galileapʉ ijiye macari cjẽna, Judeapʉ ijiye macari cjẽna, Jerusalẽ cjẽna ijiahye. Sa yero Jesu Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna dohatiyequinare yʉhdʉoahye. \v 18 Meheñequinagã ʉmʉa tini masieniquirore tiquiro cuñari cahsero mehna yo wʉa wihiahye. Sa yeye tiquirore Jesu cahapʉ cũ duaye, wʉhʉpʉ yo sajã duamahye tiquina tiquirore. \v 19 Sa sajã duepeta masa peyequina ijigʉ̃ tiquina tiquirore yo sajã masiedahye. Sa yeye tiquirore wʉhʉ buipʉ yo mʉjahye. Yo mʉja sa, mehenogã põo we, ti copepʉ tini masieniquirore tiquiro cuñari cahsero mehna duhu dijioahye Jesu cahapʉ ijiyequina watoa. \v 20 “Jesu ahriquirore tiquiro dohatiyere yʉhdʉgʉ̃ yerota”, ni tʉhotuahye tiquina. Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ masino Cohãcjʉ̃re tiquina wacũ tutuayere masino, Jesu tini masieniquirore ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Yʉhʉ acayʉ, mʉhʉ ñañe yeyere yʉhʉ cohã tuhasaʉ, niahye Jesu tiquirore. \p \v 21 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye fariseo masa, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ tiquina basi ohõ saha ni tʉhotumahye: “Ahriquiro sa ni yahuducueracãhdo. Masʉno mari yero saha ijiro, tiquiro ñañe yeyere cohã masiedare. Cohãcjʉ̃ dihita masa tiquina ñañe yeyere cohã masine”, ni, tʉhotumahye tiquina. \p \v 22 Jesu tiquina tʉhotuyere masino, ohõ saha niahye: \p —‍¿Dʉhse yena sa ni tʉhotuajari mʉsa? \v 23 “Mʉhʉ ñañe yeyere yʉhʉ cohã tuhasaja”, yʉhʉ nigʉ̃, “Ni mehogʉ ijire”, yʉhʉre nine mʉsa quehnoano masiedapenata. “Wahcãdʉca wahaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro tinigʉ̃ ihñana yʉhʉ nidi poto ijigʉ̃ duita masinata. \v 24 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ ñañe yeyere cohã masiaja yʉhʉ. Masa tiquina ñañe yeyere cohãcjʉre cũri Cohãcjʉ̃ yʉhʉre. Yʉhʉ sa cohãrire mʉsa masiato saha ohõ saha ye ihñoutja mʉsa ihñatire, niahye Jesu. \p Sa ni tuhasa tini masieniquirore ohõ saha niahye: \p —‍Mʉhʉre niita niaja. Wahcãdʉcaya. Mʉhʉ cuñari cahserore ne cãhña mʉhʉ ya wʉhʉpʉ, niahye tiquirore. \p \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhorota ijipihtiyequina tiquina ihñonopʉ wahcãdʉca, tiquiro cuñari cahserore ne, tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoa wahahye. Sa waharo tiquiro Cohãcjʉ̃re ño peoro, bucueye mehna quehnoano yahuducuahye. \v 26 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe masa pehe ijipihtiyequina ihña maria wahahye. Tiquina ihña maria waha, Cohãcjʉ̃re ño peoye, bucueye mehna quehnoano yahuducuahye: \p —‍Miare sijoro saha ijiyere ihñaʉ mari, niahye tiquina. \s1 Jesu Levíre pijiahye \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Sa ye tuhasa waha, Leví wame tiriquirore tiquiro dahrari tucũpʉ ijiriquirore boca sahye Jesu. Leví pehe pʉhtoa ye ijiatire masare wapa ne cohteriquiro ijiahye. Sa boca saro tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiacjʉ ahtaya, niahye tiquiro Levíre. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ Leví pehe ijipihtiye tiquiro dahrayere duhu cã, Jesu mehna wahaa wahahye. \p \v 29 Came Leví ya wʉhʉpʉ Jesu ya bose deco yeye niahye. Topʉ peyequina wapa ne cohteyequina, apequina Leví gʉ̃hʉ mehna dujiahye. \v 30 Tiquina mehna Jesu gʉ̃hʉ dujigʉ̃ ihñañe meheñequinagã fariseo masa, judio masare buheyequina mehna usua, Jesu buheyequinare sinituahye. \p —‍¿Dʉhsena ñano yeyequina, wapa ne cohteyequina mehna ihyajari mʉsa? ni tuhtiahye tiquina. \p \v 31 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu yʉhtiahye tiquinare. Ohõ saha ni queoye mehna buheahye: \p —‍Dohatieyequina duturure macaedare. Dohatiyequina dihita duturure macare. Ñañequina dohatiyequina yero saha ijire. \v 32 Sa yegʉ ñañequina dihitare tiquina ñañene bʉjʉa witi dutigʉ, quehnoañe pehere camesagʉ̃ yegʉ tʉʉ nii yʉhʉ. Tiquina basi “Quehnoana ijiaja ʉsã”, ni tʉhotuyequinare yedohogʉ ahtaerʉ yʉhʉ, niahye Jesu. \s1 Sijiyere Jesure sinituahye apequina \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Sa yeye meheñequinagã masa Jesure ohõ saha ni sinituahye: \p —‍Ñu buheyequina peye tahari Cohãcjʉ̃re ño peoye tehe, sijire. Sa yeye, tiquina peye tahari Cohãcjʉ̃re sinine. Fariseo buheyequina gʉ̃hʉ tiquina yero saha yere. Tiquina sa yepegʉ̃ta mʉhʉ buheyequina pehe ihya, sihnine. Sa ye Cohãcjʉ̃re ño peoye tehe, sijierare. ¿Dʉhse yeye sa yerajari tiquina? niahye tiquina Jesure. \p \v 34 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu tiquiro tʉhotuye mehna quiti dahre buhero taro tiquinare ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Ohõ saha ijire ti: Omoca dʉhteropʉ tiquina pijioriquina omoca dʉhteriquiro mehna ijiye, siji masiedare. Sata yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ yʉhʉ mehna ijiye, siji masiedare. Yʉhʉ omoca dʉhteriquiro yero saha ijiaja. Omoca dʉhteriquiro bose deco tiquiro yegʉ̃ tiquiro mehna cjẽna ihyeyequina ijierare. \v 35 Yʉhʉ Pacʉ Cohãcjʉ̃ yʉhʉre tiquiro nedi bato pũritare yʉhʉ buheyequina mehna ijisi yʉhʉ. Sa yeye ti pjepʉta yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ sijieta, niahye Jesu. \p \v 36 Panopʉ cjẽ buheye wahma buheye mehna tiquina buhe more duagʉ̃ ihñano ohõ saha ni nemoahye Jesu tiquinare queoye mehna buhero. \p —‍Ne wahma suhtirore meheni cahserogã tʉhrẽ ne, mʉna suhtirore sere ohõno cahmedare. Mari sa sere ohõna wahma cahserore tʉhrẽ cohãna niaja. Sa yero wahma cahsero mʉna suhtiro mehna ihcãno saha bajuerare. \v 37 Sa yena ne ʉhse co bisiye core wahiquiro cahsero ajuropʉre mʉna ajuropʉre pose yero cahmedare. Sa yegʉ̃ ʉhse co bisiye pahmuñepʉ mʉna ajurore tʉhrẽ cãhre. Sa tʉhnʉgʉ̃ ʉhse co gʉ̃hʉ, ajuro gʉ̃hʉ cohãa wahare. \v 38 Sa yena ʉhse co wahma core wahma ajuropʉ pose yero cahmene. (Sata wahma buheye mʉna buheye mehna buhe moredaro cahmene.) \v 39 Mʉna core masa tiquina sihnidi bato, wahma core cahmedare tiquina. Ohõ saha nine masa. “Mʉna co wahma co bui cjũnogã quehnoañe ijire”, nine masa, niahye Jesu tiquinare. \c 6 \s1 Judio masa tiquina sori decore trigore peheahye Jesu buheyequina \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Ape deco saurú ijigʉ̃ Jesu gʉ̃hʉ trigo wesepʉ esahye. Topʉ esa, tiquiro buheyequina pehe trigo parorire pehe, ti pjerire sahquẽ site dijio, ti pjerire ihya cã wahaa wahahye tiquina. \v 2 Tiquina sa yegʉ̃ ihñañe meheñequinagã fariseo masa tiquinare sinituahye: \p —‍¿Dʉhse yena mʉsa saurú mari sori deco ijiepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ tiquiro dutierari decore dahrajari mʉsa? niahye fariseo masa. \p Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu tiquinare yʉhtiahye “Yʉhʉ buheyequina yʉhdʉdʉcaye niedare”, nino taro: \p \v 3-4 —‍Davi mʉnano tiquiro mehna cjẽna mehna ʉjʉa ahbaro, Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajã, Cohãcjʉ̃ ye pãre ihyahye. Sa ihyaro tiquiro mehna cjẽna gʉ̃hʉre ti pãre ihya dutiro ohoahye. Ti pãre pahia dihita ihyae tiahye. Cohãcjʉ̃ dutiye ti pãre apequinare ihya dutierare. ¿Davi mʉnano tire tiquiro yerire buherari mʉsa? (Ti pãre ihyaro Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcaro niedahye. Miare ahri pjerire ihyaye yʉhʉ buheyequina gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcaye niedare.) \v 5 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri deco saurú decore masa tiquina yeatire yahugʉ ijigʉ pʉhto ijiaja, niahye Jesu. \s1 Omoca bʉhariquiro quiti \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Ape deco saurú ijigʉ̃ Jesu judio masa tiquina buheri wʉhʉpʉ sajã saro, buheahye masare. Topʉ omoca poto pehe bʉhariquiro ijiahye. \v 7 Meheñequinagã judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉ Jesure yahusã duamahye. “Saurú decore masʉnore dohatiyere yʉhdʉoboaga Jesu”, ni, ihña nʉnʉ yahusã duamahye tiquina Jesure. \v 8 Jesu tiquina tʉhotuyere masino, omoca bʉhariquirore ohõ saha niahye: \p —‍Wahcãdʉcaya. Ohõpʉ ahtaya, niahye tiquiro. \p Tiquiro sa nidi bato omoca bʉhariquiro pehe wahcãdʉca, topʉ ducuahye. \v 9 Sa yero Jesu tiquinare sinituahye. \p —‍Mʉsare sinitutja: ¿Saurú ijigʉ̃ yabere ye dutiajari Cohãcjʉ̃ dutiye? ¿Quehnoañene yegʉ̃ quehnoaedajari? ¿Ñañene yegʉ̃ pehere quehnoaboagari, mʉsa tʉhotugʉ̃? Saurú ijigʉ̃ masʉnore masogʉ̃ quehnoarĩne. Saurú ijigʉ̃ masʉnore wejẽgʉ̃ pehere quehnoaedare. Ñarĩne, niahye Jesu tiquinare. \p \v 10 Sa nino Jesu tiquinare ijipihtiyequinare ihñadoqueo, omoca bʉhariquirore ohõ saha niahye tja: \p —‍Mʉhʉ omocare siõ potoya, niahye tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta omoca bʉhariquiro pehe siõ potogʉ̃ta, omoca quehnoa wahahye. \v 11 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe tiquina tiquiro mehna tutuaro usuahye. \p —‍¿Dʉhse yenatari mari ahriquirore? niahye tiquina basi. \s1 Jesu tiquiro buheyequinare docere tiquiro ohoatiquinare bese docoahye \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Ti decorire Jesu cʉnʉpʉ Cohãcjʉ̃re sinino mʉjaa wahahye. Topʉ ijiro, ñamine Cohãcjʉ̃ mehna yahuducu bohreahye. \v 13 Bohrearopʉ tiquiro buheyequinare tiquiro cahapʉ pijioahye. Pijio tuhasa, tiquina mehna cjẽnare doce waro tiquiro ohoatiquinare bese docoahye. Sa ye tiquiro cũriquina wame tiahye. \v 14-15 Ahriquina ijiahye Jesu tiquiro bese docoriquina: Simo ijiahye. Simore Pedro ni pisuahye Jesu pehe. Simo bahʉro Andre, Santiago, Ñu, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomasu, Santiago ijiahye. Santiago pehe Alfeo macʉno ijiahye. Sa ye Simo celote ya curua cjʉ̃no ijimediquiro, \v 16 Juda Santiago bahʉro, Juda Iscariote tiquina ijiahye tiquiro bese docoriquina. Juda Iscariote pehe Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro ijiahye. \s1 Jesu peyequina masare buheahye \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Sa ye Jesu tiquiro buheyequina mehna cʉnʉ buipʉ ijiriquina dijia taye, peyequina apequina tiquiro buheyequina mehna dijia wihidʉca, quehnoari paapʉ ducuahye tiquina. Ijipihtiropʉ Judea yehpapʉ ijiye macari cjẽna, Jerusalẽ cjẽna, Tiro wame tiri maca cjẽna, Sidõ wame tiri maca cjẽna pajiri ma dʉhtʉ cahapʉ ijiye macari cjẽna masa peyequina tiquiro cahapʉ wihiahye. \v 18 Tiquina Jesu buheyere tʉhoye tehe, tiquina dohatiyere cohãgʉ̃ cahmeahye. Watĩa cʉoyequina gʉ̃hʉ tiquiro cahapʉ wihi, quehnoa wahahye. \v 19 Jesu tiquiro tutuaye mehna yʉhdʉgʉ̃ yeahye tiquinare. Sa ye tiquina ijipihtiyequina tiquirore dahra tuhuye ahtahye. \s1 Jesu bucueye, bʉjʉa witiye gʉ̃hʉre buheahye \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Came Jesu tiquiro buheyequinare ihña, yahuahye: \p —‍Mʉsa pejecʉona, (mʉsa ñañene bʉjʉa witina), Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ wahanata mʉsa. Sa yena mʉsa bucuenata. \p \v 21 ’Yojopʉre mʉsa ʉjʉa ahbana, yapina ijinata. Sa yena bucuenata. \p ’Yojopʉ utina ijina, came mʉsa bʉjʉnata. Sa yena mʉsa bucuenata. \p \v 22 ’Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijiaja. Sa yena yeere yena mʉsa ijiri buhiri apequina mʉsare tiquina ihña tuhtiepegʉ̃ta bucuena ijire mʉsa. Mʉsare tiquina cohãepegʉ̃ta bucuenata. Mʉsare tiquina ñano yahuducuepegʉ̃ta “Ñana ijire”, mʉsare tiquina niepegʉ̃ta mʉsa pehe bucuenata. \v 23 Mʉsare tiquina sa yegʉ̃ ihñano ʉhmʉsepʉ mʉsa esagʉ̃ pajiro quehnoano yerota Cohãcjʉ̃ mʉsare. Sa yena tutuaro bucuena ijiya. Quehnoano jeripohna tina ijiya. Mʉsare ihña tuhtiyequina tiquina acaye panopʉ cjẽna sata ñano yeahye Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina gʉ̃hʉre. \p \v 24 ’Sa yena mʉsa yojopʉ peye cʉona ahri yehpapʉ mʉsa quehnoano iji cã tuhasari. Sa yena ñano yʉhdʉna ijinata mʉsa. \p \v 25 ’Yojopʉ yapina mʉsa ʉjʉa ahbanata. Mʉsa sa ijirina ñano yʉhdʉnata. \p ’Yojopʉre mʉsa bʉjʉrina ijina camepʉre utinata. Sa yena ñano yʉhdʉnata. \p \v 26 ’ “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtana ijiaja”, ni mehoñequinare “Quehnoañequina ijire”, nimahye peyequina panopʉ cjẽna. Sa nimediquina tiquina acaye yojopʉ cjẽna gʉ̃hʉ sata “Quehnoañequina ijire”, niboaga ihquẽquina mʉsa mehna cjẽnare. Tiquina sa ninohrina mʉsa ijina ñano yʉhdʉnata mʉsa gʉ̃hʉ, ni buheahye Jesu. \s1 Mʉsare ihña tuhtiyequina tiquina ijiepegʉ̃ta tiquina gʉ̃hʉre cahĩña \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Sa yero ohõ saha ni buhe nemoahye Jesu: \p —‍Yʉhʉre tʉho duanare, mʉsareta nigʉ niaja. Mʉsare ihña tuhtiyequina tiquina ijiepegʉ̃ta tiquina gʉ̃hʉre cahĩña. Mʉsare ihña tuhtiyequinare quehnoano yeya. \v 28 Mʉsare “Ñano yʉhdʉahro”, niñequina tiquina ijiepegʉ̃ta quehnoa dutiya tiquinare. Mʉsare ñano yeyequina tiquina ijiepegʉ̃ta “Tiquina gʉ̃hʉ quehnoano ijiahro”, ni sini basaya Cohãcjʉ̃re. \v 29 Ihcãquiro mʉsa wahsupure tiquiro quẽgʉ̃, ape sie gʉ̃hʉre quẽ dutiya tiquirore. Mʉsa bui cjã suhtirore tiquiro ehmagʉ̃ mʉsa camisa gʉ̃hʉre sa oho cãhña tiquirore. \v 30 Mʉsare sinidiquirore tiquiro sinino punota ohoya tiquirore. Mʉsa yere tiquiro negʉ̃ tiquirore sinitueracãhña pari turi tire. \v 31 Apequina mʉsare tiquina quehnoano yegʉ̃ cahmene mʉsa. Tiquinare mʉsa quehnoano yegʉ̃ cahmeno saha quehnoano yeya tiquina gʉ̃hʉre. Tiquina quehnoano yerapegʉ̃ta mʉsa pehe tiquinare quehnoano yeya. \p \v 32 ’Mʉsare cahĩñequina dihitare mʉsa cahĩgʉ̃ ti ne dʉhseati ijierare apequina pehere mʉsa cahĩedagʉ̃. Ñañequina gʉ̃hʉ sata yere. \v 33 Sa yena mʉsare quehnoano yeyequina dihitare mʉsa quehnoano yegʉ̃ ti gʉ̃hʉ ne dʉhseati ijierare apequina pehere mʉsa quehnoano yeragʉ̃. Tire ñañequina gʉ̃hʉ yere. \v 34 Sa yero “Yʉhʉre wiaya tire”, mʉsa niñequina dihitare mʉsa wasogʉ̃ ne ti dʉhseati ijierare. Ñañequina gʉ̃hʉ apequinare “Yʉhʉre wiaya tire”, tiquina niñequinare wasore. \v 35 Sa yena mʉsa pehe mʉsare ihña tuhtiyequina gʉ̃hʉre cahĩña. Sa yena tiquinare quehnoano yeya. Apequirore wasona “Yʉhʉre ne wiasi ahriquiro”, ni tʉhotuenata tiquirore wasoya. Cohãcjʉ̃ pehe tiquirore “Quehnoare”, nieñequina gʉ̃hʉre, ñañequina gʉ̃hʉre quehnoano yere. Tiquiro yero saha yeya mʉsa gʉ̃hʉ. Mʉsa sa yegʉ̃ Cohãcjʉ̃ tutuaro quehnoano yerota mʉsare. Sa yena Cohãcjʉ̃ tutua yʉhdʉariquiro ʉhmʉse cjʉ̃no pohna ijinata. \v 36 Mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no tiquiro paja ihñariro sahata mʉsa gʉ̃hʉ masare paja ihñaña, ni yahuahye Jesu. \s1 Apequina gʉ̃hʉre “Ñañequina ijire”, niedacãhña \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Sa yero tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Apequinare “Ñañequina ijire”, niedacãhña mʉsa. Mʉsa sa niedagʉ̃ Cohãcjʉ̃ mʉsa gʉ̃hʉre “Ñana ijire”, nisi. Apequina mʉsare tiquina ñano yerire tiquina ñano nidi gʉ̃hʉre boya mʉsa. Mʉsa sa bogʉ̃ ihñano Cohãcjʉ̃ mʉsa gʉ̃hʉre mʉsa ñañe yerire borota. \v 38 Apee borore cʉona apequinare ohoya. Mʉsa sa ohogʉ̃ Cohãcjʉ̃ gʉ̃hʉ mʉsare ohorota. Sa ohoro quehnoano queoro mʉsare pajiro ohorota. Quehnoano wahpa yʉhdʉro ohorota. Apequinare mʉsa ohoriro punota Cohãcjʉ̃ gʉ̃hʉ mʉsa gʉ̃hʉre ohorota, niahye Jesu tiquinare. \p \v 39 Sa ni tuhasa Jesu quiti mehna buhero ohõ saha ni yahu nemoahye: \p —‍Caperi bajueyequina sehsaro tiquina basi quehnoano tʉã cã masiedare. Sa tʉã cãñe, tiquina pʉaropʉ bora maa sajãa wahaeta copepʉ. (Sata Cohãcjʉ̃ yere masieñequina apequinare buhe masiedare. Sa ye tiquina ijipihtiyequina pecapʉ wahaeta.) \v 40 Buheyequina tiquinare buheriquirore masi yʉhdʉdʉcaerare. Sa ijiepeta ijipihtiyequina buheyequina tiquina quehnoano buhe pehori bato tiquinare buheriquiro yero saha ijieta, niahye Jesu. \p \v 41 Sa ni tuhasa apeye quiti mehna yahu nemoahye: \p —‍Mari queoye mehna buhegʉ̃ ohõ saha yena ijire mʉsa: Mʉsa acayʉro tiquiro capeapʉ meheni pohcarogã tiquirore bora sajãgʉ̃ ti pohcarogãre quehnoano ihñare mʉsa. Mʉsa ya capeapʉ pajiri pjĩ ijiepegʉ̃ta ti pjĩne ne ihñedare mʉsa. Meheni pohcarogãre mʉsa ihñano saha mʉsa acayʉro tiquiro ñano yeye pehere quehnoano ihñare mʉsa. Mʉsa basi mʉsa ñañene tutuaro yepenata tire masiedare mʉsa pajiri pjĩne mʉsa ihñedaro sahata. ¿Dʉhse yena sa yeajari mʉsa? \v 42 Ohõ saha nina yero saha ijire mʉsa: “Yʉhʉ acayʉ, ñañene yegʉ nine mʉhʉ. Sa yegʉ tire duhuya”, nina yero saha ijire mʉsa. Sa nina ijiepenata pajiro ñañene yere mʉsa pehe. ¿Dʉhse yena mʉsa ñañene yepenata tire masiedajari mʉsa? Masa ihñono dihita quehnoano iji mehona ijire mʉsa sa yena. Pajiri pjĩne mʉsa capeapʉ ijiri pjĩne mʉsa ne mʉhtaboriro saha mʉsa ñano yeye pehere duhu mʉhtaña. Mʉsa sa yeri bato mʉsa acayʉro tiquiro ñano yeyere duhugʉ̃ ye masiboaga meheni pohcarogãre mʉsa neboriro saha, ni buheahye Jesu. \s1 Masa yahuducuyere tʉhona tiquina ijiye tiyere masiaja mari \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 Sa yero queoye mehna buhero ohõ saha ni yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Quehnoadʉ yucʉgʉ ñañene dʉca tierare. Sa yero ñadʉ quehnoañene dʉca tierare. \v 44 Yucʉ dʉcare masina tʉre masine mʉsa. Potagʉ higuera pacare dʉca tierare. Sa yero pota bʉcʉgʉ ʉhse tõhorine dʉca tierare. \v 45 Sata ijire masa gʉ̃hʉ. Quehnoariquiro tiquiro tʉhotuyepʉ quehnoañe ijire. Sa yero tiquiro quehnoañene yere quehnoadʉ quehnoañene dʉca tiro saha. Ñariquiro tiquiro tʉhotuyepʉre ñañe ijire. Sa yero tiquiro ñañene yere ñadʉ ñañene dʉca tiro saha. Mari tʉhotuyepʉ marine ti ijiro saha yahuducuaja mari, ni yahuahye Jesu. \s1 Pʉa wʉhʉ yeyequina quitire yahuahye Jesu \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Sa yero tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Mʉsa yʉhʉre “Pʉhto”, nine. Sa niepenata yʉhʉ dutiye pehere yerare mʉsa. ¿Dʉhse ijiro boro sa yerajari? \v 47 Ijipihtiyequina yʉhʉre cahmeñequina yʉhʉ yahuyere tʉhore. Sa yeye yʉhʉ dutiyere yʉhdʉdʉcaerare. Ohõ sahata ijire yʉhʉre yʉhdʉdʉcaeyequina: \v 48 Wʉhʉ dahreriquiro yero saha ijire tiquina. Tiquiro ʉhcʉãñe coperire sehe, wʉhʉre doco dʉcare. Ti wʉhʉ quehnoano tiquiro yeri wʉhʉ ijiro dia minigʉ̃ tutuaro aco tutuepegʉ̃ta ti wʉhʉ quehnoano tojoare. \v 49 Sa yeye yʉhʉ dutiyere tʉhoepeta yʉhdʉdʉcayequina pehe wʉhʉre quehnoano yerariquiro yero saha ijire. Ti wʉhʉre buigã doco, quehnoano ye dʉcaerare. Tiquiro sa yeri wʉhʉ ijiro dia minigʉ̃ aco tutuagʉ̃ duita ti wʉhʉ cohõ bʉrʉa wahare. Sa yero ti wʉhʉ tutuaro bora quehea wahare, niahye Jesu. \c 7 \s1 Surara pʉhtoro cahacjʉ̃nore tiquiro dohatigʉ̃ Jesu yʉhdʉoahye tiquirore \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Ti quitire masare yahu tuhasa Jesu gʉ̃hʉ Capernaupʉ esahye. \v 2 Topʉ ijiriquiro cien surara pʉhtoro tiquiro cahacjʉ̃nore tutuaro cahĩahye. Tiquiro cahacjʉ̃no pehe tutuaro dohatiro, yariaropʉ niahye. \v 3 Sa yero Jesu yeyere tʉhoro, judio masa bʉcʉnare Jesu cahapʉ ohoahye pʉhtoro pehe. \p —‍Dohatiriquirore yʉhdʉogʉ ahtaya, ni, yahu dutiro bʉcʉnare ohoahye pʉhtoro. \p \v 4 Tiquina Jesu cahapʉ esa, ohõ saha ni tutuaro mehna yahuahye tiquirore: \p —‍Surara pʉhtoro ʉsãre ohori. Tiquiro cahacjʉ̃nore dohatiriquirore yʉhdʉgʉ̃ cahmedi tiquiro. Tiquiro pʉhtoro pehe quehnoariquiro ijire. Tiquiro sa ijigʉ̃ yedohoya tiquirore. \v 5 Mari ya maca cjẽnare tiquiro cahĩne. Sa yero tiquiro ʉsã buheri wʉhʉre tiquina yeri wapare wapa yere, niahye bʉcʉna Jesure. \p \v 6 Tiquina sa ni yahugʉ̃ tʉhoro Jesu pehe tiquina mehna wahahye. Surara pʉhtoro ya wʉhʉ cahagãpʉ tiquiro esagʉ̃ pʉhtoro pehe tiquiro mehna cjẽnare Jesure ohõ saha ni yahu dutiro ohoahye: \p —‍Pʉhto, quehnoanota. Ahtaeracãhña. Quehnoagʉ ijieraja yʉhʉ. Ya wʉhʉpʉ mʉhʉre sajã ta dutibogʉ ijieraja yʉhʉ. \v 7 Sa yegʉ mʉhʉ cahapʉ wahaeraja. Yʉhʉ sa ijiepegʉ̃ta mʉhʉ masiñe mehna yʉhdʉ dutiya mʉhʉ tiquirore. Mʉhʉ sa yegʉ̃ yʉhʉ cahacjʉ̃no quehnoanota. \v 8 Yʉhʉre yʉhʉ bui ijiyequina apequina pʉhtoa dutire. Sa yegʉ yʉhʉ gʉ̃hʉ surarare dutiaja. Ihcãquirore “Wahaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro wahare. Apequirore “Ahtaya”, yʉhʉ nigʉ̃ tiquiro ahtare. Yʉhʉ cahacjʉ̃nore “Ahrire yeya”, yʉhʉ nigʉ̃ tire tiquiro yere. Mʉhʉ gʉ̃hʉ dutigʉta ijire. Sa yero mʉhʉ dutiro saha tiquiro dohatiriquiro yʉhdʉrota, ni yahu dutiahye surara pʉhtoro. \p \v 9 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉho maria waharo, peyequina masa tiquiro mehna ijiyequinare majaredʉca sa, yahuahye: \p —‍Mʉsare niita niaja. Tiquiro surara pʉhtoro Israe masʉno ijieriquiro Cohãcjʉ̃re tutuaro wacũ tutuare. Tiquiro cahacjʉ̃nore yʉhʉ yʉhdʉgʉ̃ yeatire masi tuhasare. Israe masare ne ahriquiro yero saha ijiyequinare ihñeda tirʉ yʉhʉ, niahye Jesu. \p \v 10 Tiquiro sa nidi bato surara pʉhtoro Jesu cahapʉ tiquiro ohoriquina tiquina pʉhtoro ya wʉhʉpʉ tojoaa wahahye. Tojoa sa dohatiriquiro yʉhdʉriquiropʉre ihñahye tiquina. \s1 Jesu wape wihoro macʉnore masoahye \p \v 11 Came cjũnogã Nai wame tiri macapʉ Jesu tiquiro buheyequina mehna peyequina masa mehna wahahye. \v 12 Ti macare sajãri sopecaha cahapʉ tiquiro esagʉ̃ yariariquirore masa ne wijia taye niahye. Yariariquiro pacoro wape wihoro ijiahye. Ihcãquirota ijiriquiro yariahye. Sa ye to cjẽna masa peyequina ticoro mehna wahahye. \v 13 Tiquina sa wahagʉ̃ ihñano Jesu ticorore paja ihñahye. \p —‍Utieracãhña, niahye Jesu ticorore. \p \v 14 Sa nino yariariquiro tiquiro masa putire ña peoahye. Tiquiro sa ña peogʉ̃ ihñañe ti putire wʉayequina pehe esadʉcahye. \p —‍Macʉ, yʉhʉ mʉhʉre ohõ saha niaja. Wahcã nujuña, niahye Jesu. \p \v 15 Tiquiro sa nidi bato yariariquiro mʉnano wahcã nuju, yahuducuahye. Sa yero Jesu tiquirore tiquiro pacorore wiahye. \v 16 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe tiquina ijipihtiyequina cuea wahahye. Sa yeye tiquina Cohãcjʉ̃re ño peo, ohõ saha niahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro masi yʉhdʉariquiro yojopʉ pũritare mari watoa ijire, niahye tiquina. \p —‍Cohãcjʉ̃ marine tiquiro yequinare yedohoro wihi tuhasare, niahye apequina. \p \v 17 Sa yeye ijipihtiyequina Judea yehpa cjẽnare ti yehpa dʉhtʉ cahapʉ ijiye macari cjẽnare Jesu yerire masa yahu site pehoahye. \s1 Ñu wame yeriquiro tiquiro buheyequinare Jesure sinitu dutiahye \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Sa ye Jesu yerire ihñañe Ñure yahuahye tiquiro buheyequina. Sa tiquina yahugʉ̃ tʉhoro pʉarore tiquiro cahapʉ pijio, \v 19 Jesure sinitu dutiro ohoahye Ñu. Ohõ saha ni sinitu dutiahye: \p —‍¿Ñu “Yʉhʉ bato apequiro ahtarota”, tiquiro nidigʉta ijiajari mʉhʉ? ¿Tiquiro nidigʉ mʉhʉ ijieragʉ̃ apequirore cohtenatari ʉsã? ni sinitu dutiahye Ñu pʉaro tiquiro buheyequinare. \p \v 20 Sa ye tiquina Jesu cahapʉ esa, sinituahye tiquirore: \p —‍Ñu wame yeriquiro mʉhʉre sinitu dutiro ohori ʉsãre. ¿Ñu “Yʉhʉ bato apequiro ahtarota”, tiquiro nidigʉta ijiajari mʉhʉ? ¿Tiquiro nidigʉ mʉhʉ ijieragʉ̃ apequirore cohtenatari ʉsã? ni sinituahye tiquina Jesure. \p \v 21 Ti pjeta peyequina dohatiyequinare, watĩa cʉoyequinare, caperi bajueyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeahye Jesu. \v 22 Sa yero Ñu ohoriquinare Jesu yʉhtiahye: \p —‍Yojopʉre mʉsa ihñarire mʉsa tʉhorire Ñure yahuna wahaya: Ohõ saha niña: “Caperi bajueyequina ihñare. Tini masieñequina tinine. Cami ahbariquina quehnoa wahare. Tʉhoerariquina tʉhoa wahare. Yariariquina masaa wahare. Tiquina ijipihtiyequinare quehnoa wahagʉ̃ yei yʉhʉ. Sa yegʉ pejecʉoyequinare quehnoañe buheyere yahuaja. \v 23 Yʉhʉre tʉhoriquiro ‘Poto ijire’, nidiquiro tiquiro bucueriquiro ijire”, Ñure ni yahuna wahaya, niahye Jesu. \p \v 24 Ñu buheyequina tiquina wahari bato Jesu pehe Ñu tiquiro ijiye tiyere yahu dʉcahye peyequina masare: \p —‍Masa marienopʉ esana, taare wihnono wẽdoqueo mʉjagʉ̃ ihñana eserari mʉsa. \v 25 “Quehnoañe suhti sañariquirore ihñana wahaʉhna”, niedari mʉsa masa marienopʉ wahana. Quehnoañe suhti sañañequina wapa bʉjʉyere cʉoyequina pʉhtoa ye wʉhʉsepʉ ijire. Masa marienopʉ ijierare. \v 26 Masa marienopʉ esana Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquirore ihñana esari mʉsa. Ijirota ijire. Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire. Apequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina yʉhdʉoro ijiriquiro ijire tiquiro pehe. \v 27 Panopʉ Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ Ñure ohõ saha ni yahuahye: \q1 Mari Pacʉ tiquiro macʉnore ohõ saha niahye: “Mʉhʉ pano mʉhʉre yahuyuatiquirore ohogʉtja. Mʉhʉ wihiatore quehnoyurota tiquiro”, niahye Cohãcjʉ̃, ni ojoahye panopʉre Ñure. \p \v 28 ’Mʉsare poto niita niaja. Apequina masa ijipihtiyequina bui ijire Ñu. Ahri decoripʉre tiquiro sa ijiepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre ijipihtiyequina docapʉ ijiriquiro pũrita Ñu bui ijire, niahye Jesu masare. \p \v 29 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye ijipihtiyequina masa, wapa ne cohteyequina mehna Ñu tiquiro wame yenohriquina ijiye ohõ saha ni tʉhotuahye Cohãcjʉ̃re. “Cohãcjʉ̃ poto yeriquiro ijire”, ni tʉhotuahye tiquina. \v 30 Fariseo masa pehe, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ Ñu wame yenohriquina iji duerahye. Sa ye tiquinare Cohãcjʉ̃ yequina tiquiro ye duagʉ̃ cahmedahye tiquina. \p \v 31 Sa yero Jesu pari turi yahuahye: \p —‍¿Yojopʉ cjẽna masa disequina yero saha ijiajari tiquina, mʉsa tʉhotugʉ̃? \v 32 Tiquina macanagã yero saha ijire. Apequina tiquina cahmeno saha yeragʉ̃ bucuerare tiquinagã. Doeri cjẽ duaropʉ apepe dujiye, ohõ saha ni pisuducure tiquinagã basi: “Mʉsa basatire ʉsã putipemi. ¿Dʉhsena mʉsa basaerari ʉsã putipegʉ̃? Ʉsã tutuaro ñehe quea utipe, sañuducumi. ¿Mʉsa pehe dʉhsena ʉsã mehna utiperari?” niducuyequina yero sahata ijire yojopʉ cjẽna gʉ̃hʉ. Yojopʉ cjẽna tiquina cahmeno saha ʉsã yeragʉ̃ ihñañe bucuerare tiquina gʉ̃hʉ. \v 33 Ñu wame yeriquiro Cohãcjʉ̃re ño peoro taro sijiro, vinore sihniedare. Tiquiro sa sihniedagʉ̃ ihñana, “Watĩnore cʉore. Sa yero tʉho masieniquiro ijire”, nimedi mʉsa tiquirore. \v 34 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijigʉ, yʉhʉ ihya sihniaja. Yʉhʉ sa yegʉ̃ ihñana ohõ saha nine mʉsa yʉhʉ pehere. “Ihñaña. Ahriquiro pajiro ihyariquiro, queheriquiro ijire. Wapa ne cohteyequina, ñano yeyequina gʉ̃hʉ tiquina mehna piti tiriquiro ijire tiquiro”, nine mʉsa yʉhʉre. Sa nina macanagã yero saha yahuducuna ijire mʉsa. Mʉsa cahmeno saha ʉsã yeragʉ̃ bucuerare mʉsa. \v 35 Sa masiedapenata ʉsã ye ihñorire ihñana, Cohãcjʉ̃ yere ʉsã masigʉ̃ masinata mʉsa, ni yahuahye Jesu. \s1 Simo wame tiriquiro fariseo masʉno ya wʉhʉpʉ ijiahye Jesu \p \v 36 Fariseo masʉno tiquiro ya wʉhʉpʉ ihya dutiro pijiahye Jesure. Tiquiro sa pijigʉ̃ Jesu tiquiro ya wʉhʉpʉ esa, tiquina ihyari mesa cahapʉ nuju sahye. \v 37-38 Ti macapʉre ñañe yericoro ijiahye. Jesu fariseo masʉno ya wʉhʉpʉ tiquiro dujigʉ̃ ticoro tʉhoahye. Sa tʉhoro alabastro mehna yeriare ehme sitiye pose tiriare ne cãhta, Jesu behero pehepʉ wihidʉca, utiahye. Sa utiro, Jesu dahpocãrine ticoro yahco co mehna weo, ticoro poari mehna wʉoahye. Tiquiro dahpocãri wʉagʉ̃ ihñano ticoro tiquiro dahpocãrine ihmi, ehme sitiye mehna pio peoahye. \v 39 Ticoro sa yegʉ̃ ihñano fariseo masʉno Jesure pijiriquiro tiquiro basi ohõ saha ni tʉhotumahye: “Ahricoro tiquirore ñehe tuhuricoro ñañe yericoro ijire. Ahriquiro Jesu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijiro tire masiboaga”, ni, tʉhotumahye. \v 40 Tiquiro sa ni tʉhotuyere masino Jesu yahuahye tiquirore: \p —‍Simo, yojopʉ pũritare mʉhʉre yahu duaja, niahye Jesu. \p —‍¿Buhegʉ, yʉhʉre dʉhse ni yahu duajari mʉhʉ? niahye Simo. \p \v 41 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha ni queoye mehna buhe yahuahye: \p —‍Pʉhtorore pʉaro wapamoñequina ijiahye. Ihcãquiro wapamoriquiro quinientos niñeru cjoerire wapamoahye. Apequiro pehe cincuenta niñeru cjoerire wapamoahye. \v 42 Sa ye tire tiquina wapa ye masiedagʉ̃ ihñano tiquiro tiquina wapamoñene wapa ye dutierahye. ¿Yojopʉ pũritare diquiro pehe wapamoriquiro tiquiro pʉhtorore cahĩ yʉhdʉrotari? ni sinituahye Jesu. \p \v 43 Simo yʉhtiahye: \p —‍Õbah, pajiro wapamoriquiro mehenogã wapamoriquiro yʉhdʉoro tiquiro pʉhtorore cahĩboaga, niahye Simo. \p —‍Poto yʉhtiri mʉhʉ yʉhʉre, niahye Jesu. \p \v 44 Sa ni tuhasa tiquirore pio peoricorore majare ihña, Jesu Simore yahu nemoahye: \p —‍Ahricorore ihñaña mʉhʉ. Mʉhʉ ya wʉhʉpʉ yʉhʉ sajã wihiri bato yʉhʉ dahpocãrine coseati acore yʉhʉre ohoerari mʉhʉ. Ahricoro pehe ticoro yahco co mehna yʉhʉ dahpocãrine weo, ticoro poari mehna wʉori yʉhʉre. \v 45 Mʉhʉ pehe yʉhʉre piti ca ihmiedari. Ahricoro pehe ohõpʉ yʉhʉ dujiro puno yʉhʉ dahpocãrine ihmidi. \v 46 Mʉhʉ pehe yʉhʉ dapure ʉhse mehna pio peoerari. Ticoro pehe yʉhʉ dahpocãrine ehme sitiye mehna pio peori. \v 47 Sa nigʉ mʉhʉreta yahugʉta niaja. Ahricoro ticoro ñañe yeye pe yʉhdʉaye ijire. Sa ijieperota ticoro tutuaro cahĩne yʉhʉre. Sa yegʉ ticoro ñañene bou. Sa yeye tiquina ñañene mehenogã yʉhʉ bonohriquina mehenogã cahĩne yʉhʉre, niahye Jesu Simore. \p \v 48 Sa ni tuhasa tiquiro ticorore yahuahye: \p —‍Yojopʉ pũritare mʉhʉ ñañe yeyere bou, niahye Jesu. \p \v 49 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye Jesu mehna dujiyequina tiquina basi ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍Ahriquiro potota ñañe yeyere boriquiro ijire. ¿Dʉhse ijiriquiro boro ijiajari ahriquiro ñañene boriquiro? niahye tiquina basi. \p \v 50 Sa yero Jesu numinore ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Yʉhʉre mʉhʉ wacũ tutuagʉ̃ mʉhʉre pecapʉ wahaborigore yʉhdʉoaja. Cuero marieno mʉhʉ ya wʉhʉpʉ tojoaa wahaya, niahye Jesu ticorore. \c 8 \s1 Numia Jesure yedohoahye \p \v 1 Came bʉjʉye macaripʉ, daye macarigãpʉ gʉ̃hʉre esa, Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiyere quehnoañe buheyere yahuahye Jesu. Doce tiquiro buheyequina pehe tiquiro mehna ijiahye. \v 2 Sa ye numia gʉ̃hʉ watĩa cʉomediquina numia, dohatimediquina numia Jesu quehnoa wahagʉ̃ tiquiro yeriquina numia tiquiro mehna tiniahye. “María”, tiquina nidicorore “Magdalena”, ni pisue tiahye ticorore. Ticorore siete watĩare Jesu cohãhye to pano. Sa yero ticoro gʉ̃hʉ Jesu mehna tiniahye. \v 3 Chuza wame tiriquiro Herodere yedohomediquiro namono Juana gʉ̃hʉ Jesu mehna tiniahye. Susana wame tiricoro gʉ̃hʉ apequina numia mehna peyequina tiquina cʉoye mehna Jesu gʉ̃hʉre yedohoahye. \s1 Jesu oteriquiro quitire yahuahye \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Sa ye peye macari cjẽna Jesu cahapʉ cahmecoahye. Tiquina sa cahmecoari bato Jesu tiquiro tʉhotuye mehna queoye mehna tiquinare yahuahye buhero taro: \p \v 5 —‍Oteriquiro otero wahahye. Tiquiro sa otegʉ̃ apeye pjeri maha dʉhtʉ cahapʉ bora quehe sahye. Sa yeye ti pjerire masa cʉhta diho cũahye. Sa ye minicjʉa pari pehe ti pjerire ihyahye. \v 6 Sa ye apeye pjeri ʉtã paca watoa bora quehe sahye. Topʉ yehpapʉ aco mariedahye. Sa ye ti pjeri pihni wahcãdʉca ñaia wahahye. \v 7 Apeye pjeri taa watoa bora quehe sahye. Taa pehe ti oteye mehna pihniahye. Taa pehe dia yʉhdʉa waha, oteyere wejẽahye. \v 8 Apeye pjeri quehnoari yehpapʉ bora quehe sahye. Quehnoano pihni, dʉca tiahye. Sa ye peye dʉca tiahye, niahye Jesu. \p Sa ni tuhasa ohõ saha tutuaro ni nemoahye: \p —‍Ahrire quehnoano tʉhoya mʉsa, niahye tiquiro. \s1 Jesu queoye mehna tiquiro buherire yahuahye \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Came tiquiro buheyequina ti queoyere masi duaye, Jesure sinituahye: \p —‍¿Ahri queoye mehna dʉhse ni yahugʉ niajari mʉhʉ? ni, sinituahye tiquina. \p \v 10 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ masa pʉhtoro tiquiro ijiyere panopʉ apequina tiquina masiedarire mʉsare masigʉ̃ yerota Cohãcjʉ̃. Apequina pehere sa yerare tiquiro. Tiquinare queoye mehnata buheitja. Yʉhʉ sa yegʉ̃ tiquina yʉhʉ buheyere tʉhoepeta masisi, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 Jesu oteriquiro quitire yahu pehoahye \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Sa ni tuhasa tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Ohõ saha ni yahure ahri quiti: Oteye pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. \v 12 Sa ye maha dʉhtʉ cahapʉ borari pjeri pehe quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yero masa quehnoañe buheyere tiquina tʉhogʉ̃ ihñano watĩno pehe ahta, ti buheyere masi dutierare masare. Minicjʉa ti pjerire tiquina dote nediro saha yere. Tiquiro sa yeragʉ̃ tiquina Cohãcjʉ̃re wacũ tutuaboa. Tiquina sa wacũ tutuagʉ̃ ihñano Cohãcjʉ̃ pehe tiquinare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉoboa. \v 13 Ʉtã pjeri watoa borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa ye masa quehnoañe buheyere tʉho, bucueye mehna tire tʉho nene. Sa tʉho nepeta ʉtã watoa ijiye cjʉ nʉhcori marieñe cjʉ yero saha ahriquina masa gʉ̃hʉ tutuerare. Sa tutueraye yeequina tiquina ijiri buhiri apequina tiquinare ñano yegʉ̃ ihñañe yee pehere duhu cãhre. \v 14 Sa ye taa watoa borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa ye masa quehnoañe buheyere tʉhoepeta, ahri yehpa cjẽne pajiro bʉjʉa witi tʉhotu, niñeru pehere cahĩ, ahri yehpa cjẽne bucuere tiquina. Sa yeye ti pehe quehnoañe buheyere cahmotagʉ̃, masa pehe quehnoañe pehere yerare. \v 15 Sa ye quehnoari yehpapʉ borari pjeri quehnoañe buheye yero saha ijire. Sa yeye masa quehnoañe buheyere tʉhoye, quehnoano mehna ti buheyere yʉhdʉdʉcaerare. Sa ye yucʉgʉ dʉca tiro saha quehnoañe buheyere tʉhoyequina pehe Cohãcjʉ̃ tiquiro cahmeno saha quehnoañene yere, niahye Jesu. \s1 Jesu sihãria quitire buheahye \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Sa ni tuhasa apeye queoye mehna buheahye tiquiro: \p —‍Ne sihãriare dihi sutu docapʉ cũedare masa. Sa ye tiare cumuno docapʉ cũedare. Ʉhmʉanopʉ tiare duhu peore wʉhʉpʉ sajã tayequina tiquina quehnoano ihña sajã tato saha. \v 17 Ijipihtiye tiquina masiedarire came masa masieta. Sihãria buhriogʉ̃ mari ihña masino saha panopʉ tiquina masiedarire masieta masa. \p \v 18 ’Sa yena mʉsa tʉhona quehnoano tʉho nʉnʉña. Quehnoano tʉho nʉnʉriquiro, quehnoano masinota. Tʉho nʉnʉediquiro “Mehenogã tʉhoaja”, tiquiro niepegʉ̃ta ti pehere boaa waharota, niahye Jesu. \s1 Jesu acaye tiquirore pijiahye \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Came Jesu bahana tiquina pacoro mehna tiquiro cahapʉ wahaye nimahye. Masa peyequina ijigʉ̃ tiquiro cahapʉ eserahye. \v 20 Sa yero ihcãquiro Jesure yahuahye: \p —‍Mʉhʉ paco mʉhʉ bahana mehna sopecahapʉ ducuri. Mʉhʉre ihñañe taye niñohti, niahye tiquiro Jesure. \p \v 21 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha ni yahuahye ijipihtiyequinare: \p —‍Cohãcjʉ̃ buheyere tʉhoyequina, tire yʉhdʉdʉcaeyequina tiquinata yʉhʉ paco yʉhʉ bahana yero saha ijire, niahye Jesu tiquinare. \s1 Jesu wihnonore yʉsʉ dutiahye \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Ape deco Jesu tiquiro buheyequina mehna yucʉsapʉ sajãhye. \p —‍Isa, pehãʉhna, ni, tiquina ijipihtiyequina tia mehna ditarapʉ pehãa wahahye. \p \v 23 Sa pehãno carĩa wahahye Jesu. Tiquina sa pehãducuropʉ tutuaro wihnono wẽahye. Wihnono wẽgʉ̃ bʉjʉye pahcõri wahcã, tiquinare mio cãmahye. Sa waharo miono cua yʉhdʉahye tiquinare. \fig |src="CN01707B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 8.23" \fig* \v 24 Sa wahagʉ̃ ihñañe, acʉaa waha, Jesu cahapʉ waha, tiquirore wahcõahye. \p —‍Buhegʉ, mari yariana tana niajʉ́, niahye tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu pehe wahcã, wihnonore, \p —‍To punota wẽ duhuya, niahye. \p Sa nino pahcõri gʉ̃hʉre, \p —‍Yʉsʉa wahaya, niahye. \p Tiquiro sa nigʉ̃ta wihnono yʉhdʉa wahahye. Sa ye pahcõri gʉ̃hʉ yʉsʉ dijiaa wahahye. \v 25 Sa wahari bato Jesu tiquinare ohõ saha niahye: \p —‍¿Mʉsa yʉhʉre wacũ tutuerajari? niahye tiquiro. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe cue, acʉaa waha, tiquina basi ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍¿Yohou, dʉhse ijiriquiro boro masʉno ijiajari ahriquiro? Ahri wihnono, pahcõri gʉ̃hʉ tiquiro dutigʉ̃ yʉhdʉdʉcaerare tiquirore, niahye tiquina basi. \s1 Watĩa cʉoriquirore yʉhdʉoahye Jesu \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Sa ye tiquina ape sie pahrẽpʉ Gerasa cjẽna ya yehpapʉ pehã sahye. Ti yehpa Galilea yehpa poto ijiahye. \v 27 Topʉ Jesu tiquiro maja sadʉcagʉ̃ waro to cjʉ̃no watĩa cʉoriquiro tiquiro cahapʉ ahtahye. Tiquiro yoari pje suhti marieniquiro ijiro, tiquiro ya wʉhʉpʉre ne ijierahye. Sa yero masa coperi ʉtãpʉ tiquina seheri coperi cahapʉ ijie tiahye tiquiro. \v 28-29 Sa ye peye tahari watĩa tiquirore ñeheahye. Sa yero tiquiro peresupʉ ijigʉ̃ tiquiro omocarine, dahpocãrine come dari mehna dʉhteriquiro ijieperota, ti darire tʉã sure mʉjahye. Sa ye watĩa pehe tiquirore masa marienopʉ ne cã mʉjae tiahye. Sa yero tiquiro Jesure ihñadoqueo, tutuaro sañuducu, Jesu cahapʉ dʉsepe curi mehna quehe sahye. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Jesu pehe tiquirore dutiahye: \p —‍Ahriquiro mehna ijieracãhña. Wahaya watĩa, niahye. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro watĩa cʉoriquiro tutuaro sañuducu, sinituahye Jesure: \p —‍¿Jesu, ʉhmʉse cjʉ̃ Cohãcjʉ̃ macʉ yabere yei tʉʉ niajari mʉhʉ yʉhʉre? Yʉhʉre ñano yeracãhña, niahye watĩa cʉoriquiro. \p \v 30 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu pehe sinituahye tiquirore: \p —‍¿Dʉhse wame tiajari mʉhʉ? niahye. \p Peyequina watĩa tiquiro mehna ijiahye. Sa yero ohõ saha niahye tiquinare cʉoriquiro. \p —‍Watĩa peyequina wame tiaja ʉsã, ni, yʉhtiahye watĩa cʉoriquiro. \p \v 31 —‍Ʉhcʉãri copepʉ ʉsãre waha dutieracãhña, ni, tutuaro siniahye watĩa pehe. \p \v 32 Ti pjere topʉ cʉnʉ dahpotopʉ yesea peyequina ihyaye niahye. Tiquina topʉ ihyagʉ̃ ihñañe watĩa ohõ saha ni siniahye Jesure: \p —‍Sisequina yesea cahapʉ waha dutiya ʉsãre. Tiquina mehna iji dutiya ʉsãre, ni, siniahye watĩa. \p Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu tiquinare yesea cahapʉ waha dutiahye. \v 33 Tiquiro sa waha dutiri bato watĩa pehe masʉno mehna ijimediquina waha, yesea cahapʉ esahye. Tiquina cahapʉ tiquina esari bato yesea pehe pari cjʉ̃pʉ oma maa buhaa waha, ditarapʉ bora ñojoa mini yaria pihtia wahahye. \p \v 34 Yeseare cohteyequina yesea tiquina sa minigʉ̃ ihñañe, cue, oma cãa wahahye. Sa oma cã macapʉ esa, ti maca cjẽnare, ihquẽ wʉhʉse ijiro cjẽna gʉ̃hʉre tiquina ihñarire yahu siteahye. \v 35 Tiquina sa yahu siteri bato masa ihñañe wahahye. Sa ye Jesu cahapʉ esa, watĩa cʉomediquirore suhti sañariquiro tʉho masiniquiro tiquiro dujigʉ̃ ihñahye tiquina. Tiquina ijipihtiyere ihñañe, tiquina cue niahye. \v 36 Watĩa cʉomediquiro tiquiro quehnoa waharire ihñañequina apequinare tiquina ihñarire yahuahye. \v 37 Ti pjeta Gerasa yehpa cjẽna peyequina Jesure tutuaro cueye, tiquirore waha dutiahye. Tiquina sa waha dutigʉ̃ Jesu yucʉsapʉ sajã, waharo taro niahye. \v 38 Watĩa cʉomediquiro Jesu wahato pano tutuaro sinimahye tiquirore: \p —‍Mʉhʉ mehna waha duaja, ni sinimahye. \p \v 39 Tiquiro sa nigʉ̃ta Jesu tiquirore yʉhtiahye: \p —‍Mʉhʉ ya macapʉ wahaya. Sa wahagʉ Cohãcjʉ̃ mʉhʉre tiquiro yerire yahuya apequinare, niahye Jesu. \p Tiquiro sa nidi bato waha, tiquiro ya macapʉ esaro, masʉno pehe Jesu tiquirore yerire ijipihtiyequina tiquiro ya maca cjẽnare yahuahye. \s1 Jairo maconore yʉhdʉoro, dii mʉna wihoro dohatiducuricoro gʉ̃hʉre yʉhdʉoahye Jesu \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Ape sie pahrẽpʉ Jesu pari turi tiquiro pehã sagʉ̃ ihñañe masa peyequina tiquirore cohte, bucueye mehna piti cahye tiquirore. \v 41-42 Topʉ judio masa buheri wʉhʉ cohteriquiro Jairo wame tiriquiro Jesu cahapʉ esa, tiquiro dahpocãri cahapʉ dʉsepe curi mehna quehe sahye tiquirore ño peoro. Tiquiro macono yariaro niahye. Ticoro ihcãcorota ijiricoro doce cʉhmari cʉoricoro ijiahye. Sa yero tiquiro ya wʉhʉpʉ Jesure piji cãhye. “Aʉ”, ni, tiquiro mehna wahahye Jesu gʉ̃hʉ. \p Mahapʉ tiquina sa wahagʉ̃ pe yʉhdʉayequina masa ijiye, wahpa yʉhdʉahye. \v 43 Sa yero apecoro numino doce cʉhmari waro dii mʉna dohatiducuricoro topʉ ijiahye. To pano duturuare ijipihtiye ticoro ye niñeru mehna wapa yemahye ticoro aco ye dutiro. Tiquina sa aco yepegʉ̃ta mʉnanota ijiducu cãhye ticoro. \v 44 Sa yero ticoro Jesu behero pehepʉ ahta, tiquiro suhtiro sohtoare ticoro ñehe tuhugʉ̃ta ticoro dohatiye pihtia wahahye. \v 45 Ticoro sa ñehe tuhugʉ̃ tʉhoturo Jesu sinituahye. \p —‍¿Noa yʉhʉ suhtirore ñehe tuhuajari? niahye tiquiro. \p Ijipihtiyequina “Ñehe tuhuerʉ”, niahye. Sa ye Pedro gʉ̃hʉ ohõ saha niahye: \p —‍Buhegʉ, bihsarĩne. Sa yeye masa peyequina mʉhʉre ñehe tuhure. ¿Dʉhsegʉ sa ni sinituajari mʉhʉ? niahye tiquina Jesure. \p \v 46 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Mianogãta yʉhʉ yʉhdʉgʉ̃ yei ihcãcorore. Sa yegʉ yʉhʉre ticoro ñehe tuhugʉ̃ masiaja, niahye tiquiro. \p \v 47 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro ticoro duhti masiedaro, nanarericoro Jesu cahapʉ dʉsepe curi mehna quehe sahye tiquirore ño peoro. Sa ye ijipihtiyequina masa tiquina tʉhoropʉ ticoro dohatiyere, Jesure ticoro ñehe tuhurire, ticoro quehnoa waharire yahuahye ticoro. \v 48 Ticoro yahu tuhasagʉ̃ Jesu ticorore yahuahye: \p —‍Maco, yʉhʉre mʉhʉ wacũ tutuaye mehna quehnoago tojoare yojopʉre. Bucueye mehna wahaya, niahye ticorore. \p \v 49 Tiquiro sa nini watoa Jairo ya wʉhʉpʉ ijiriquiro yahuro wihiahye: \p —‍Mʉhʉ macogã yariaa wahari. Sa yegʉ buheriquirore piji cãhtaeracãhña, niahye tiquiro. \p \v 50 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, Jairore ohõ saha ni yahuahye Jesu: \p —‍Bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. Yʉhʉre wacũ tutuaya. Ti dihitare yeya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ticorogã masaa waharota, niahye Jesu. \p \v 51 Sa ni tuhasa tiquiro ya wʉhʉpʉ esa, Pedro, Ñu, Santiago, dohatiricoro pacʉsʉmʉa topequinata ne sajãhye. Apequina pehere Jesu sajã dutierahye. \v 52 Topʉ ijipihtiyequina masa tiquina ñehe quea utiri watoa sajã sahye Jesu. \p —‍Utieracãhña. Ticorogã yarierare. Carĩno nine, niahye tiquiro. \p \v 53 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina pehe ticoro yariaricoro ijigʉ̃ masiñe, Jesure bʉjʉahye. “Sa ni maca cãno nine”, ni bʉjʉahye. \v 54 Sa yero Jesu ticorogã omocare ñehe, pisuahye: \p —‍Mehenicorogã wahcãña, niahye. \p \v 55 Tiquiro sa nigʉ̃ta yariaricoro masaa waha, wahcãdʉca sahye ticorogã. Ticoro wahcãdʉcari bato Jesu ticorore ihyayere oho dutiahye. \v 56 Ticoro sa masagʉ̃ ihñañe ticoro pacʉsʉmʉa ihña maria wahahye. Sa yero Jesu tire apequinare yahu dutierahye. \c 9 \s1 Jesu doce tiquiro buheyequinare buhe dutiro ohoahye \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Sa ye Jesu docere tiquiro buheyequinare pijio, tiquiro tutuayere ohoahye tiquinare. Watĩare tiquina cohãtire, dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeati gʉ̃hʉre tiquiro tutuayere ohoahye tiquinare. \v 2 Sa ye tuhasa tiquinare Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiyere buhe dutiro, dohatiyequinare yʉhdʉo dutiro ohoahye tiquinare. \v 3 Ohõ saha ni dutiahye Jesu tiquinare: \p —‍Mʉsa wahana apee borore nedacãhña. Tua dʉre, ajurore, ihyayere, niñerure nedacãhña. Mʉsa sañano dihitare saña cãhña. Apeye suhtire nedacãhña. \v 4 Ijipihtiye macaripʉ mʉsare tiquina carĩno ohogʉ̃ ti wʉhʉpʉta ijiniña. Coã wahanapʉ wijiaya ti wʉhʉre. \v 5 Apeye macari cjẽna mʉsare tiquina cahmedagʉ̃ ihñana ti macarine yʉhdʉ cãa wahaya. Sa wahana mʉsa dahpocãri cjẽ dihta esa wahãrire wejẽ site cũña mʉsa tiquinare tiquina ye buhirire masigʉ̃ yena, niahye Jesu. \p \v 6 Tiquiro sa nidi bato tiquiro buheyequina pehe waha, ijipihtiye macaripʉ quehnoañe buheyere yahu tiniahye. Sa ye dohatiyequinare yʉhdʉoe tiahye. \s1 Jesu tiquiro yerire Herode tʉhoahye \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Sa ye Herode Galilea yehpa cjẽna pʉhtoro Jesu yerire tʉhoahye. “¿Noa boro ijiajari tiquiro Jesu?” nieperota ne masiedahye. Ihquẽquina ohõ saha nimahye Jesure. “Ñu wame yeriquiro mʉnano masa mʉjahye. Sa yero ‘Jesu’, tiquina nidiquiro tiquirota ijire”, nimahye ihquẽquina. Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Herode Jesure dʉhse ni masiedahye. \v 8 Sa ye apequina “Tiquiro Elia mʉnano yojopʉ bajuaro nine”, nimahye. Apequina pehe “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina panopʉ cjẽna mehna cjʉ̃no yojopʉ masa bajuaro nine”, nimahye Jesure. \v 9 Tiquina sa ni yahuducuepegʉ̃ta ohõ saha ni tʉhotuahye Herode: “Ñu dapure dʉte sure duti tuhasaʉ yʉhʉ. ¿Yojopʉre ijiriquiro masa tiquina yahuriquiro noa boro ijiboagari tiquiro pehe?” ni, tʉhoturo tiquiro Jesure ihña duamahye. \s1 Jesu cinco mil masare ihyayere ohoahye \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Sa ye Jesu tiquiro ohoriquina tiquiro cahapʉ tojoa sa, tiquina yerire yahuahye Jesure. Tiquina yahu tuhasagʉ̃ Jesu tiquina dihitare Betsaida wame tiri macapʉ siho wahahye. \v 11 Tiquina waharire masiñe, masa peyequina tiquinare nʉnʉ tã cãa wahahye. Jesure tiquina ʉmʉ sagʉ̃ ihñano piti cahye Jesu tiquinare. Sa yero tiquiro Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiyere tiquinare yahu, dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeahye. \p \v 12 Ñamicahapʉ doce tiquiro buheyequina tiquiro cahapʉ esa, Jesure yahuahye: \p —‍Ohõ masa marienopʉ ijire. Ohõ majano cjẽ wʉhʉsepʉ ahriquina masare ohoya. Carĩato, tiquina ihyati gʉ̃hʉre maca dutiya tiquinare, niahye tiquina Jesure. \p \v 13-14 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye tiquinare: \p —‍Sa niedacãhña. Ihyayere ohoya tiquinare, niahye. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina yʉhtiahye: \p —‍Ihcã omope paca pã paca, pʉaro wahi to punota cʉoaja mari. ¿Ahriquina peyequina masa tiquina ihyatire dúboagari ʉsã? niahye tiquiro buheyequina. \p Peyequina masa tiquina ijigʉ̃ ihñañe sa niahye tiquiro buheyequina. Topʉre cinco mil ʉmʉa ijiahye. Sa yero Jesu yahuahye tiquiro buheyequinare: \p —‍Cincuenta masare ihcã curua duji dutiya. Apeye cururi gʉ̃hʉre topequinata duji dutiya, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \p \v 15 Tiquiro sa nigʉ̃ buheyequina tiquiro dutiriro sahata ye, ijipihtiyequina masare duji dutiahye. \v 16 Duji duti tuhasa Jesu ihcã omope paca pã pacare pʉaro wahire ne, ʉhmʉanopʉ ihña mʉoahye. Sa ihña mʉono Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, niahye. Tiquiro sa nidi bato pã pacare nuha, tiquiro buheyequinare masare iti dutiro ohoahye. \v 17 Sa ye tiquina ijipihtiyequina masa ihya, yapi yʉhdʉa wahahye. Tiquina yapi wehorire doce pʉhʉse ne cahmecoa wahpo dapoahye tiquiro buheyequina. \s1 Jesu potota Cristo tiquiro ijiyere Cohãcjʉ̃ ohoriquiro tiquiro ijiyere yahuahye Pedro \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Ihcã deco Jesu ihcãquirota ijiro, Cohãcjʉ̃re sinino niahye. Tiquiro sinini watoa tiquiro buheyequina tiquiro cahapʉ esahye. Sa yero Jesu sinituahye tiquinare: \p —‍¿Noa boro ijiagari yʉhʉ, masa yʉhʉre tiquina tʉhotugʉ̃? ni sinituahye. \p Tiquiro sa sinitugʉ̃ tʉhoye tiquiro buheyequina yʉhtiahye: \p \v 19 —‍“Ñu wame yeriquiro ijire”, nine mʉhʉre. Apequina “Elia ijire”, nine. Apequina “Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina mehna cjʉ̃no panopʉ cjʉ̃no masa bajuaro nine yojopʉre”, nine, ni yʉhtiahye tiquiro buheyequina pehe tiquirore. \p \v 20 Tiquina sa nidi bato Jesu tiquinare sinituahye tja: \p —‍¿Mʉsa pehe mʉsa tʉhotugʉ̃, noa boro ijiagari yʉhʉ? ni, sinituahye tja. \p —‍Mʉhʉ Cristo Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ijire, ni yʉhtiahye Pedro. \s1 Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mt 16.20-28; Mr 8.30–9.1) \p \v 21 Sa ye Pedro “Cristo ijire mʉhʉ”, tiquiro nidire apequinare Jesu yahu site dutierahye tiquiro buheyequinare. \v 22 Sa ni yahu site dutiera tuhasa ohõ saha ni nemoahye: \p —‍Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ tutuaro ñano yʉhdʉta. Sata yʉhdʉro cahmene yʉhʉre. Sa ye mari judio masare buheyequina, bʉcʉna, pahia pʉhtoa mehna yʉhʉre cahmeda, yʉhʉre wejẽeta. Tiquina wejẽdi bato ihtia deco wahaboro masa wijiagʉtja, niahye Jesu tiquinare. \p \v 23 Came ijipihtiyequinare ohõ saha ni yahuahye Jesu: \p —‍Ihcãquiro yaquiro iji duaro, tiquiro cahmeno ye duamedire duhu cãnota. Sa yero yaquiro tiquiro ijiri buhiri ñano yʉhdʉeperota yʉhʉre duhusi. Sa yero yeere yeducuriquiro ijirota. \v 24 Masʉno yʉhʉre wacũno marieno tiquiro esa tuharo tiquiro cahmeno saha yero, pecapʉ waharota. Sa yero yeere sa yeducuriquiro ijipihtiye decori yʉhʉ mehna ʉhmʉsepʉ ijiducurota. \v 25 ¿Ihcãquiro masʉno ahri yehpa cjẽne ijipihtiyere cʉoriquiro Cohãcjʉ̃re cahmedaro pecapʉ waharo, yabere wapatajari tiquiro? Sa ijiriquiro ne wapataerare. \v 26 Ihquẽquina yʉhʉre, yʉhʉ buheye gʉ̃hʉre bʉe tisãboaga. Tiquina sa yegʉ̃ ihñagʉ yʉhʉ gʉ̃hʉ yʉhʉre sa yeyequinare bʉe tisãgʉtja. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ quehnoañequina angele mehna ʉsã asi siteropʉ, yʉhʉ Pacʉ tiquiro asi siteropʉ tojoa tagʉ tiquinare bʉe tisãgʉta. \v 27 Poto niita niaja mʉsare. Yojopʉre ihquẽquina mʉsa ohõpʉre ijiyequina mʉsa yariato pano Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequina bui pʉhtoro tiquiro iji dʉcagʉ̃ ihñanata mʉsa, niahye Jesu tiquinare. \s1 Jesu tiquiro pagʉre camesahye \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Sa ye ocho decori tire tiquiro yahuri bato Jesu Pedrore, Ñure, Santiagore tiquina dihitare pijiahye. Sa ye waha, Cohãcjʉ̃re siniñe waha, cʉnʉpʉ mʉjaa wahahye tiquina. \v 29 Cohãcjʉ̃re tiquiro sinini watoa Jesu ya wʉhdoa camesahye. Sa yero tiquiro suhtiro asi siteri suhtiro quehnoano yehseri suhtiro wahahye. \v 30 Tiquiro sa wahari watoa pʉaro ʉmʉa tiquiro mehna yahuducuye niahye. Yahuducuyequina pehe Elia mʉnano, Moise mʉnano gʉ̃hʉ ijiahye. \v 31 Tiquina ʉhmʉse cjẽ asi siteye mehna bajuahye. Jesu camegãta Jerusalẽpʉ tiquiro yariatire tiquina Jesu mehna yahuducuye niahye. \v 32 Pedro gʉ̃hʉre wʉjʉa purĩ yʉhdʉahye. Sa carĩepeta acʉa, wahcã wihi, Jesu tiquiro asi siteyere ihñañe, pʉaro tiquiro mehna ducuyequina gʉ̃hʉre ihñahye. \v 33 Moise mʉnano gʉ̃hʉ tiquina wahato panogã Pedro Jesure ohõ saha nimahye: \p —‍Pʉhto, mari ohõre ijigʉ̃ quehnoa duare. Ihtia wʉhʉgã yenatja. Mʉhʉ ya wʉhʉgã, Moise ya wʉhʉgã, Elia ya wʉhʉgã yenatja, nimahye Pedro. \p Sa nieperota tiquiro nidire ne masiedahye. \v 34 Tiquiro sa ni yahuducuri watoa tiquinare ehmeo curua cahmotahye. Sa cahmotagʉ̃ ihñañe tiquina cuea wahahye. \v 35 Sa yero ehmeo puhiapʉ yahuducuye bisiro ca tahye: \p —‍Ahriquiro yʉhʉ macʉ, yʉhʉ beseriquiro ijire. Quehnoano tʉhoya tiquirore, nino ca tahye ehmeo curua puhiapʉre. \p \v 36 Tiquiro sa nidi bato Jesu dihitare ihñahye tiquina. Came tiquina ihñarire apequinare yahuerahye. Ne ihcãquirore yahuerahye. \s1 Jesu watĩno cʉoriquirogãre yʉhdʉoahye \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Ape deco tiquina cʉnʉpʉ tiquina dijia tagʉ̃ peyequina masa Jesure piti cahye. \v 38 Sa yero tiquina mehna cjʉ̃no Jesure pisuahye: \p —‍Buhegʉ, mʉhʉre tutuaro ahrire sini duaja yʉhʉ. Yʉhʉ macʉ ihcãquirota ijire. Sa yegʉ tiquirore ihña basaya mʉhʉ. \v 39 Watĩno tiquirore ñehe, sañuducu tunu nanaregʉ̃ ye, sahpo tua wahagʉ̃ yee tire. Sa yero watĩno yʉhʉ macʉre ñano yʉhdʉgʉ̃ ye, ne duhu duerare. \v 40 Mʉhʉ buheyequinare watĩnore cohã dutigʉ tutuaro sinimi. Yʉhʉ sa siniepegʉ̃ta tiquina tiquirore cohã masiedari, niahye tiquiro Jesure. \p \v 41 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu pehe ohõ saha niahye tiquiro buheyequinare: \p —‍Yojopʉ cjẽna mʉsa ñana ijire. ¿Yʉhʉre ne wacũ tutuerabutiajari? Yoabutiari pje mʉsare buhemi yʉhʉ. ¿Noho puno yoari pje yʉhʉre mʉsa cariboboagari? ni tuhtiahye Jesu. \p Sa ni tuhasa watĩa cʉoriquiro pacʉrore ohõ saha niahye: \p —‍Mʉhʉ macʉre ne cãhtaya, niahye. \p \v 42 Tiquiro sa nidi bato tiquiro macʉno Jesu cahapʉ tiquiro ahtari watoa watĩno pehe tiquirore yehpapʉ doque quehe sa, tunu nanaregʉ̃ yeahye. Tiquiro sa yegʉ̃ Jesu watĩnore waha dutiahye. Tiquiro sa dutigʉ̃ watĩnore cʉoriquirogã yʉhdʉa wahahye. Sa yero Jesu pehe tiquirogãre wiahye tiquiro pacʉrore. \v 43 Ijipihtiyequina masa Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro quehnoa wahagʉ̃ ihñañe, ihña maria wahahye. \s1 Pari turi Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Masa Jesu tiquiro yerire tiquina ihña, ihña maria wahagʉ̃ Jesu pehe tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahuahye: \p \v 44 —‍Mianogãta yʉhʉ yahuatire boeracãhña mʉsa. Yʉhʉre Cohãcjʉ̃ tiquiro ohorigʉre apequiro yʉhʉre ñehe dutiro ohorota masare, niahye Jesu. \p \v 45 Tiquiro sa niepegʉ̃ta tiquina pehe tiquiro yahuyere quehnoano tʉhoerahye. Tiquiro yahurire tiquinare masino basioerahye. Ti pjeta Cohãcjʉ̃ tiquinare tire tʉho dutiero niahye. Sa ye tiquina cueye, tire tiquirore sinituerahye. \s1 Jesu buheyequina tiquina mehna cjʉ̃nore pʉhto sõ duamahye \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Came Jesu buheyequina cahme sehña soye niahye: \p —‍¿Mari mehna cjʉ̃no diquiro pehe pʉhtoro sajãnotari? niñe niahye tiquina basi. \p \v 47 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu pehe tiquina tʉhotuyere masino, nijinogãre tiquiro cahapʉ ducu duti, tiquiro buheyequinare yahuahye: \p \v 48 —‍Yeere yena tana ahriquirogãre cahmena, yʉhʉ gʉ̃hʉre cahmene mʉsa. Sa yena yʉhʉre cahmena, yʉhʉre ohoriquiro gʉ̃hʉre cahmene mʉsa. Mʉsa mehna cjʉ̃no mʉsa cahacjʉ̃no ijiro tiquiro gʉ̃hʉ pʉhtoro ijirota, niahye Jesu. \s1 Marine ihña tuhtiriquiro ijieraro, mari mehna cjʉ̃no ijire \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Came Ñu Jesure ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Buhegʉ, mʉhʉ wame mehna watĩare cohãriquirore ʉsã ihñaʉ. Mari mehna cjʉ̃no tiquiro ijieragʉ̃ ihñana tire tiquirore ye dutierʉ ʉsã, niahye Ñu Jesure. \p \v 50 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu Ñure apequina buheyequina gʉ̃hʉre ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Sa niedacãhña mʉsa tiquirore. Marine ihña tuhtiriquiro ijieraro, tiquiro mari mehna cjʉ̃no ijire, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 Jesu Santiagore, Ñu gʉ̃hʉre tuhtiahye \p \v 51 Ti pjere Jesu ʉhmʉsepʉ tiquiro wahato panogã, “Jerusalẽpʉ wahaʉtja”, niahye tiquiro. Sa nino topʉ waharo niahye. \v 52 Sa ye Jesu tiquiro pano ohoriquina waha, Samaria yehpa cjã macapʉ esa, topʉ Jesu tiquiro ijiatire quehno duamahye. \v 53 Jesu Jerusalẽpʉ waharo taro niahye. Topʉ wahatiquiro tiquiro ijigʉ̃ tʉhoye, to cjẽna tiquirore cahmedahye. \v 54 Tire tʉhoye Santiago, Ñu mehna yahuahye Jesure: \p —‍Pʉhto, mʉhʉ cahmegʉ̃ ʉhmʉse cjã peca mehna tiquinare wejẽ dutinata, nimahye tiquina tiquirore. \p \v 55 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu majare ihña, tuhtiahye tiquina pʉarore. \p \v 56 Sa tuhti tuhasa, ape macapʉ Jesu gʉ̃hʉ wahaa wahahye. \s1 Apequina Jesu mehna wahamahye \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Ti mahapʉ tiquina wahagʉ̃, ihcãquiro Jesure yahuahye: \p —‍Mʉhʉ mehna waha duaja noho mʉhʉ waharopʉ, niahye tiquiro. \p \v 58 Tiquiro sa ni tuhasagʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Ihquẽquina nʉcʉ cjẽna wahiquina tiquina coperi cʉore. Minicjʉa gʉ̃hʉ tiquina suhti cʉore. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ pehe yʉhʉ carĩni wʉhʉ cʉoeraja, niahye Jesu. \p \v 59 Came apequirore Jesu pijiahye: \p —‍Yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiacjʉ ahtaya, niahye. \p Tiquiro sa nigʉ̃ yʉhtiahye Jesure: \p —‍Pʉhto, yʉhʉ pacʉ tiquiro yariagʉ̃ yarĩgʉtja. Sa ya tuhasagʉ pũrita mʉhʉ mehna wahagʉtja, niahye tiquiro. \p \v 60 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yahuahye: \p —‍Yʉhʉre cahmeeñequina yariariquina yero saha ijire. Tiquina pehe yariariquinare yaahro. Sa yegʉ mʉhʉ pehe Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiyere quehnoañe buheyere buhegʉ ahtaya, niahye Jesu tiquirore. \p \v 61 Sa yero apequiro Jesure ohõ saha niahye: \p —‍Pʉhto, mʉhʉ mehna wahaʉtja. Mʉhʉ mehna yʉhʉ wahato pano yʉhʉ acayere cohe tinii wahaʉtja, niahye tiquiro Jesure. \p \v 62 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yahuahye tiquirore: \p —‍Dahrariquiro dahra dueraro tiquiro dʉhseatiquiro ijierare. Tiquiro yero sahata ijiriquiro ohõ saha ijire: “Cohãcjʉ̃ yere ye duaja”, nieperota tire yerare. Tiquiro Cohãcjʉ̃ yaquiro ijiboriquiro ijierare, niahye Jesu. \c 10 \s1 Jesu setenta y dos buheyequinare buhe dutiro ohoahye \p \v 1 Came Jesu apequina buheyequinare setenta y dos buheyequinare bese, macaripʉ tiquiro wahato pano ohoyuahye. Ti macarine pʉeyequina dihita ohoyuahye tiquiro. \v 2 Sa ohoyuro ohõ saha ni yahuahye tiquinare queoye mehna buhero: \p —‍Trigo peye ti bʉcʉa tuhasagʉ̃ peye ijigʉ̃ dahraye pajiro ijire. Sa ijiepegʉ̃ta dahrayequina pehe meheñequinagã ijire. Sata quehnoañe buheyere tʉhoatiquina peyequina ijigʉ̃ pajiro ijire mari dahraye. Sa ijiepegʉ̃ta meheñequinagã dahrari masa yero sahata quehnoañe buheyere buheatiquina gʉ̃hʉ meheñequinagã ijire. Sa yena quehnoañe buheyere buheatiquinare apequinare tiquiro ohoatire siniña Cohãcjʉ̃re mʉsa. \v 3 Wahaya mʉsa. Mʉsare yʉhʉ ohogʉ̃ mʉsa oveja pohne yayia watoa tiquina ijiro sahata mʉsa gʉ̃hʉ ñañequina usuayequina watoa ijinata. \v 4 Niñeru ajurore, paji cjũri ajuro gʉ̃hʉre, dahpo suhtire nedacãhña. Mʉsa mahapʉ tinina apequinare boca sa yahuducueracãhña. Poto wahaya. \v 5 Ijipihtiye mʉsa sajãñe wʉhʉsepʉ sajãna, “Ahri wʉhʉ cjẽna quehnoano ijiahro”, ni mʉhtaña. \v 6 Ti wʉhʉ cjẽna quehnoano mehna ijiyequina cahmequeno marieñequina tiquina ijigʉ̃, tire niña tiquinare. Quehnoano mehna tiquina ijieragʉ̃ ihñana ti wʉhʉ cjẽnare sa niedacãhña. \v 7 Ihcã wʉhʉpʉ sajã sadʉcana tiquina quehnoañequina ijigʉ̃ ti wʉhʉpʉta tojoaya. Topʉ tiquina duhu peorire ihya, sihniña. Dahrayequinare tiquina wapatayere neno cahmene. Sa yena tiquina wapatayere tiquina neno sahata tiquina duhu peorire neña mʉsa gʉ̃hʉ. Sa yena ihcã wʉhʉpʉta mʉsa esari wʉhʉpʉta ijina, ti maca cjẽ wʉhʉsepʉ carĩ tiniedacãhña. \v 8 Macapʉre mʉsa esana to cjẽna pehe mʉsare tiquina cahmeñequina ijigʉ̃ ti ihyayere tiquina duhu peorire ihyaya. \v 9 To cjẽna dohatiyequinare yʉhdʉoya. Sa yena ohõ saha niña to cjẽnare: “Cohãcjʉ̃ yojopʉre mari pʉhtoro tiquiro ijiati mehenogã dʉhsare”, niña tiquinare. \v 10 Ape macapʉ mʉsa esagʉ̃ tiquina pehe mʉsare cahmedaboaga. Tiquina cahmedagʉ̃ ihñana ti maca decopʉ waha, ohõ saha niña tiquinare. \v 11 “Ahri maca cjẽ dihtare dahpocãri cjẽ dihtare wejẽ site cohãna niaja ʉsãre mʉsa cahmedari buhiri ihñona. Sa yena ahrire wacũña. Cohãcjʉ̃ mari pʉhtoro yojopʉre tiquiro ijiati mehenogã dʉhsare”, niña tiquinare. \v 12 Mʉsare poto niita niaja. Sodoma cjẽna ña yʉhdʉayequina ijiahye. Tiquina sa ijiepegʉ̃ta pihtiati deco ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ tiquiro buhiri dahreati deco ijigʉ̃ Sodoma cjẽna yʉhdʉoro mʉsare cahmeeñequina pehere buhiri dahrerota, niahye Jesu. \s1 Apeye macari cjẽna Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcayequina ijire \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 Came Jesu ohõ saha niahye macari cjẽnare: \p —‍Corazín cjãna, mʉsa ñano yʉhdʉnata. Betsaida cjãna, mʉsa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Mʉsa ye macaripʉre Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihñomi. Tiro wame tiri macare, Sidõ wame tiri maca gʉ̃hʉre tiquiro tutuaye mehna yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ihñañe panopʉ to cjẽna pehe tiquina ñañene bʉjʉa witiboaga. Sa ye quehnoañene camesaboaga. Duita tiquina masa dija suhtire saña, tiquina basi peca cjẽ nujuare tiquina bui dahra site peoboaga tiquina ñañene bʉjʉa witiyere ihñoñe. \v 14 Cohãcjʉ̃ tiquiro buhiri dahreati deco ijigʉ̃ Tiro cjẽna, Sidõ cjẽna yʉhdʉoro mʉsa pehere mʉsa ñari buhiri mʉsare tutuaro buhiri dahrerota tiquiro. \v 15 Capernau cjãna, mʉsa esa tuharo ʉhmʉsepʉ waha duamene. Mʉsa sa waha duepegʉ̃ta mʉsa ñari buhiri mʉsare Cohãcjʉ̃ pecapʉ cohãnota, niahye Jesu. \p \v 16 Sa ni tuhasa Jesu tiquiro buheyequinare yahuahye: \p —‍Mʉsare tʉhoyequina yʉhʉ gʉ̃hʉre tʉhore. Mʉsare cahmeeñequina, yʉhʉ gʉ̃hʉre cahmedare. Sa yeye yʉhʉre cahmeeñequina, tiquina yʉhʉre ohoriquiro gʉ̃hʉre cahmedare, niahye Jesu tiquinare. \s1 Setenta y dos buheyequina tojoa wihiahye \p \v 17 Came setenta y dos buheyequina bucueye mehna tojoa wihiahye: \p —‍Pʉhto, mʉhʉ wame mehna mʉhʉ tutuaye mehna watĩare ʉsã dutigʉ̃ tiquina pehe ʉsãre yʉhdʉdʉcaerare, niahye tiquina Jesure. \p \v 18 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye tiquinare: \p —‍Ʉhmʉsepʉ mia sitedoque dijioro sahata, watĩno tiquiro bora dijia tagʉ̃ ihñaʉ. \v 19 Quehnoano tʉhoya. Mʉsare yʉhʉ tutuayere ohou yʉhʉ. Sa yegʉ añaa parire, cutipa parire, watĩnore marine ihña tuhtiriquirore mʉsa yʉhdʉdʉcatire ohou yʉhʉ. Sa ye tiquina mʉsare ñano ye masiedare. \v 20 Yʉhʉ sa ohoepegʉ̃ta watĩa mʉsare tiquina yʉhdʉdʉcaeragʉ̃ ihñana ti dihitare bucueracãhña. Ahri pehere bucueya. Ʉhmʉsepʉ Cohãcjʉ̃ yequina tiquina wamene tiquiro ojoa ohõri tjupʉ mʉsa wamene tiquiro ojoa ohõgʉ̃ ihñana, ti pehere bucueya mʉsa, niahye Jesu tiquinare. \s1 Jesu bucueahye \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Ti pjere Espíritu Santo Jesure tutuaro bucuegʉ̃ yeahye. Sa yero Jesu ohõ saha niahye: \p —‍Mai, mʉhʉ ʉhmʉsepʉ gʉ̃hʉre yehpapʉ gʉ̃hʉre pʉhto ijire. Masi yʉhdʉdʉcayequinare mʉhʉ yahuerarire ihyo ijiyequina pehere yahuri mʉhʉ. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ihñagʉ “Quehnoa yʉhdʉare”, niaja. Sata ijire mai. Mʉhʉ ye duariro sahata, mʉhʉ cahmediro sahata tiquinare mʉhʉ yere yahuri mʉhʉ, niahye Jesu. \p Sa ni tuhasa apequinare ohõ saha niahye: \p \v 22 —‍Yʉhʉ Pacʉ ijipihtiyere yʉhʉre ohori. Yʉhʉ Pacʉ dihita yʉhʉre masine. Yʉhʉ gʉ̃hʉ tiquirore masiaja. Yʉhʉ beseriquina gʉ̃hʉ tiquirore masine, yʉhʉ masi dutiyequina ijiye. Topequinata yʉhʉ Pacʉre masiaja ʉsã, niahye Jesu. \p \v 23 Tiquiro sa nidi bato tiquina sehsaro ijigʉ̃ Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha niahye: \p —‍Ahri ijipihtiyere mʉsa ihñana bucuena ijire. \v 24 Ijirota ijire. Peyequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina, ihquẽ yehpari cjẽna pʉhtoa gʉ̃hʉ yojopʉ mʉsa ihñarire ihña duamahye tiquina gʉ̃hʉ. Sa ye mʉsa tʉhori gʉ̃hʉre tʉho duamahye, niahye Jesu. \s1 Quehnoariquiro Samaria cjʉ̃no quitire yahuahye Jesu \p \v 25 Ti pjeta judio masare buheriquiro Jesu cahapʉ wihi, Jesure tiquiro ñano yahuducugʉ̃ ye duamahye: \p —‍¿Buhegʉ, yʉhʉ ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna iji duagʉ dʉhse yeboagari yʉhʉ? ni, sinituahye tiquiro Jesure. \p \v 26 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye tiquirore: \p —‍¿Dʉhse ni yahuajari Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ? ¿Cohãcjʉ̃ tiquiro ni ojoarire dʉhse ni tʉhotuajari mʉhʉ? niahye Jesu tiquirore. \p \v 27 Jesu sa nigʉ̃ tiquiro yʉhtiahye: \p —‍Ohõ saha niahye Cohãcjʉ̃: “Tutuaro mʉsa jeripohnari mehna, quehnoano mʉsa tutuaye mehna, mʉsa wacũñe mehna Cohãcjʉ̃re cahĩña. Sa ye mʉhʉ basi mʉhʉ cahĩno saha mʉhʉ cahapʉ ijiyequina gʉ̃hʉre cahĩña”, niahye tiquiro Jesure. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Potota nine mʉhʉ. Tire yeya. Sa yegʉ ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna ijigʉta mʉhʉ, niahye tiquirore. \p \v 29 “Ahriquiro Cohãcjʉ̃ dutiyere ye pehoriquiro ijire”, masa tiquirore tiquina ni ihñagʉ̃ cahmeahye judio masare buheriquiro. Sa cahmeno tiquiro Jesure ohõ saha ni sinituahye: \p —‍¿Noa boro ijiboagari yʉhʉre mʉhʉ cahĩ dutiriquiro? niahye tiquiro. \p \v 30 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha ni queoye mehna piti dahre buheahye: \p —‍Ihcã deco Jerusalẽpʉ ahtariquiro Jericópʉ wahariquirore mahapʉ tiquiro tinigʉ̃ yaqueyequina tiquirore ñeheahye. Sa ñeheñe, tiquiro suhtirore tu we ne, tiquirore tutuaro quẽahye. Sa tutuaro quẽ, tiquiro yariaro taro yegʉ̃ duhuahye tiquina tiquirore. \fig |src="CN01745B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 10.30" \fig* \v 31 Ti pjeta pahi ti mahapʉ ahtahye. Sa ahtaro tiquina quẽdiquirore ihñaeperota maha ape sie dʉhtʉ cahapʉ yʉhdʉ cãa wahahye. \v 32 Sa ye Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ dahrariquiro gʉ̃hʉ pejecʉoriquiro cahapʉ esa, tiquirore ihña, maha ape siepʉ yʉhdʉ cãa wahahye. \v 33 Sa ye Samaria cjʉ̃no pehe topʉ waha, yoa cjũnopʉ pejecʉoriquirore ihña, tiquirore paja ihñahye. \v 34 Sa yero tiquiro pejecʉoriquiro cahapʉ esa, ʉhse, vino mehna moredire tiquiro camine pio peoahye. Pio peo tuhasa suhtiro cahsero mehna dʉhteahye tiquiro camine. Tuhasa, pejecʉoriquirore tiquiro yaquiro burro bui duhu peo, carĩni wʉhʉpʉ ne cãhye tiquirore. Topʉ ijiro, Samaria cjʉ̃no quehnoano ihña ihboahye tiquirore. \fig |src="CN01749B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 10.34" \fig* \v 35 Ape deco tiquiro carĩni wʉhʉ upʉrore pʉa cjoe niñeru cjoerire oho, ohõ saha niahye: “Ahriquirore ihña ihboya. Ahri esa tuhaeragʉ̃ pari turi tojoa tagʉ wapa ye pehoutja”, niahye Samaria cjʉ̃no wʉhʉ upʉrore, niahye Jesu. \p \v 36 Sa ni tuhasa judio masare buheriquirore sinituahye Jesu: \p —‍¿Ahriquina ihtiaro ʉmʉa diquiro pehe ijiajari pejecʉoriquirore cahĩdiquiro? niahye Jesu. \p \v 37 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro buheriquiro pehe Jesure yʉhtiahye: \p —‍Pejecʉoriquirore yedohoriquiro ijiaga tiquirore cahĩdiquiro, niahye tiquiro Jesure. \p —‍Wahaya. Mʉhʉ gʉ̃hʉ masare sata yei wahaya, niahye Jesu buheriquirore. \s1 Marta, María gʉ̃hʉ cahapʉ tiniahye Jesu \p \v 38 Sa ye Jesu tiquiro buheyequina mehna tiquina wahagʉ̃, ape macapʉ tiquina tinigʉ̃, Marta wame tiricoro tiquinare ticoro ya wʉhʉpʉ sajã ta dutiahye. \v 39 Ticoro bahoro María tiquiro dahpocãri cahapʉ duji, tiquiro buheyere tʉhoahye. \v 40 Ticoro sa yegʉ̃ ihñano Marta ticoro dahraye peye ijigʉ̃ usuahye. Sa yero ticoro Jesure yahuahye: \p —‍¿Pʉhto, yʉhʉ ihcõta dahragʉ̃ yʉhʉre yʉhʉ baho ticoro yedohoeragʉ̃ mʉhʉre quehnoajari, mʉhʉ ihñagʉ̃? Ticorore yʉhʉre yedoho dutiya, niahye Marta Jesure. \p \v 41 Ticoro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Marta, dahraye peye cʉogo pajiro tʉhoture mʉhʉ. \v 42 Cohãcjʉ̃ tiquiro yere tʉho dutire. María quehnoañene yero taro, tire cahmene. Sa yegʉ yʉhʉre ticoro tʉhogʉ̃ “Yedohogo wahaya”, niedaja ticorore, niahye Jesu Martare. \c 11 \s1 Jesu Cohãcjʉ̃re siniñene buheahye \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Ihcã deco Jesu Cohãcjʉ̃re sinino niahye. Tiquiro sini tuhasagʉ̃, ihcãquiro tiquiro buheyequina mehna cjʉ̃no tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Pʉhto, Ñu tiquiro buheyequinare tiquiro buheriro sahata Cohãcjʉ̃re siniñene ʉsã gʉ̃hʉre buheya mʉhʉ, niahye tiquiro Jesure. \p \v 2 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu tiquinare yahuahye: \q1 —‍Ohõ saha Cohãcjʉ̃re siniña: “Ʉsã Pacʉ, ʉhmʉse cjʉ̃ mʉhʉ quehnoagʉ sa ijiducure. Yojopʉre ijipihtiyequina pʉhto ijiya. \v 3 Sa yegʉ decoripe ʉsã ihyatire ohoducuya ʉsãre. \v 4 Apequina ʉsãre tiquina ñañe yerire ʉsã boaja. Sa yegʉ mʉhʉ gʉ̃hʉ ʉsã ñañe yerire boya. Sa yegʉ ʉsã ñañene ye duagʉ̃ ʉsã tutuaro cahmegʉ̃ ihñagʉ tire ʉsãre ye dutiegʉta”, ni siniña Cohãcjʉ̃re, niahye Jesu tiquinare. \p \v 5 Came Jesu quiti mehna tiquiro buheyequinare ohõ saha ni buheahye: \p —‍Ihcãquiro ñami decopʉ tiquiro acayʉro ya wʉhʉpʉ waha, tiquirore siniahye: “Yʉhʉ acayʉ, ihtiaria pã pacare ohoya yʉhʉre. \v 6 Apequiro yʉhʉ acayʉro tinino ahtariquiro mianogãta ya wʉhʉpʉ wihiri. Sa yegʉ tiquirore yʉhʉ nuati mariedare”, niahye tiquiro acayʉrore. \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquiro acayʉro wʉhʉ puhiapʉ ijiriquiro yʉhtiahye: “Yʉhʉre cariboeracãhña. Sopecaha bihariro ijire. Yʉhʉ, yʉhʉ pohna mehna carĩna niaja. Wahcãno pjeraga yʉhʉre mʉhʉre ihyayere ohoborigʉ”, niahye tiquiro acayʉro. \v 8 ¿Dʉhse waharotari sinidiquirore? Poto niaja mʉsare. Tiquiro acayʉro ijieperota, ihyaye ohoboriquiro wahcã duerahye. Tiquiro wahcã duerapegʉ̃ta ihyaye sinidiquiro pehe bʉe tiro marieno tiquiro yoari pje siniducugʉ̃ ijipihtiye tiquiro sinidiro sahata ohorota. \v 9 Sa yegʉ ahrire mʉsare ni yahugʉ niaja: Cohãcjʉ̃re siniña. Sa sinina mʉsa nenata. Mʉsa sinidire bocanata. Tiquirore sa siniducuya. Mʉsa sa yegʉ̃ tiquiro ohorota. \v 10 Ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃re siniñequina neeta. Sa ye tiquina sinidire bocaeta. Sa yero ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃re sa siniducuyequinare tiquiro tiquinare ohorota. \p \v 11 ’¿Mʉsa pohna mʉsare wahire tiquina sinigʉ̃ añare ohoboagari mʉsa tiquinare? \v 12 ¿Mʉsa pohna canaca dʉere tiquina sinigʉ̃ cutipare ohoboagari mʉsa tiquinare? Ne ohosi. \v 13 Mʉsa ñana ijiepenata mʉsa pohnare quehnoañene ohoe tiri mʉsa. Sa yero Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa ohori yʉhdʉoro quehnoañene ohore mʉsare. Tiquiro mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no Espíritu Santore ohorota tiquirore siniñequinare, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 —‍Jesu watĩno tutuayere cʉore, ni, yahusãhye masa \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Ti pjere Jesu watĩnore cohãno niahye. Watĩno pehe yahuducu masiedagʉ̃ yeahye masʉnore. Sa yero watĩno masʉnore tiquiro duhuri bato masʉno pehe yahuducu dʉcahye. Tiquiro yahuducugʉ̃ tʉhoye masa peyequina tʉho maria wahahye. \v 15 Tiquina sa tʉho mariepegʉ̃ta apequina pehe ohõ saha niahye: \p —‍Ahriquiro Jesu watĩare tiquiro cohãgʉ̃ Beelzebú wame tiriquiro watĩa pʉhtoro pehe tiquirore yedohore, niahye apequina. \p \v 16 Apequina “¿Jesu Cohãcjʉ̃ tiquiro ohoriquiro ijiajari?” ni masi duaye tiquirore Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihño dutimahye. \v 17 Tiquina sa dutigʉ̃ tʉhoro “Watĩno tutuaye mehna watĩare cohãre”, ni, tiquina tʉhotuyere masino, tiquinare ohõ saha ni yahuahye Jesu, “Watĩno ye tutuaye mehna watĩare cohãgʉ niedaja”, nino taro: \p —‍Ihcã yehpa cjẽna tiquina basi cahmequeñe, ti yehpa cjẽna yaria pihtia wahaboaga. Sa ye ihcã wʉhʉ cjẽna tiquina basi cahmequeñe, ti wʉhʉ cjẽna waha pihtia wahaboaga. \v 18 Sa ye, watĩno yequina watĩa tiquina basi cahmequeñe, tiquina watĩa gʉ̃hʉ waha pihtia wahaboaga. Ihcã curua iji masiedaboaga. Mʉsa yʉhʉre ohõ saha nine. “Tiquiro watĩno tutuaye mehna watĩare cohãre”, mʉsa yʉhʉre nina niaga. \v 19 ¿Yʉhʉre mʉsa nidi poto ijigʉ̃ mʉsa mehna cjẽna watĩare cohãñe watĩno tutuaye mehnata cohãjari tiquina gʉ̃hʉ, mʉsa ihñagʉ̃? Mʉsa mehna cjẽna watĩare cohãñe, watĩno tutuaye mehna cohãñe niedare. Ahrire masina watĩno tiquiro tutuaye mehna watĩare yʉhʉ cohãedagʉ̃ masinata mʉsa. \v 20 Sa yegʉ yʉhʉ pehe watĩare cohãgʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna cohãja. Ahrire masina, Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro iji dʉcayere masinata mʉsa. \p \v 21 ’Tutuariquiro tiquiro ye wamoa mehna tiquiro ya wʉhʉre tiquiro ihña ihbogʉ̃ tiquiro yere apequina yaque masiedare. \v 22 Tiquiro sa ihña ihboepegʉ̃ta apequiro tutua yʉhdʉriquiro tiquiro mehna cahmeque, tiquirore yʉhdʉdʉca, tiquiro ye wamoare ehma cã, tiquiro yere ehma cãhre. Ohõ sahata ye yʉhdʉdʉcaro cahmene watĩare. \v 23 Ihcãquiro yʉhʉre cahmedaro, yʉhʉre ihña tuhtiriquiro ijire. Ihcãquiro yʉhʉre yedohoeraro yʉhʉre ñano yero nine, ni buheahye Jesu. \s1 Watĩno pari turi masʉnore tiquiro sajãri quitire yahuahye Jesu \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Sa yero tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni queoye mehna buheahye tiquinare: \p —‍Watĩno masʉno mehna ijiriquiro waha, tiquiro aco marieni yehpapʉ tinino, tiquiro ijiatore macamahye. Bocaeraro, ohõ saha ni tʉhotuahye: “Masʉno yʉhʉ duhuriquiro mehna pari turi ijigʉ wahaʉtja”, ni, tʉhotuahye tiquiro. \v 25 Sa nino tiquiro tojoa waha, masʉnore bocahye. Sa tiquiro bocagʉ̃ masʉno pehe quehnoariquiro ijimahye. \v 26 Sa yero watĩno apequina siete watĩare tiquiro yʉhdʉoro ñañequinare pijiro wahahye. Tiquiro sa pijigʉ̃ tiquina ijipihtiyequina watĩa masʉno mehna ijiahye. Sa yero masʉno pehe to pano ihcãquiro watĩnore cʉoro, ñariquiro ijimahye. Camepʉ pehere peyequina watĩare cʉoriquiro ijiro, to pano tiquiro ijiriro yʉhdʉoro ña yʉhdʉariquiro ijiahye, niahye Jesu. \s1 Jesu bucueyere yahuahye \p \v 27 Tire tiquiro sa nigʉ̃ masa watoa ijiricoro numino Jesure yahuahye: \p —‍Mʉhʉre pohna tiricoro, mʉhʉre apũoricoro bucuericoro ijire, niahye Jesure. \p \v 28 Ticoro sa ni tuhasagʉ̃ tʉhoro Jesu ticorore yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ yahuducuyere tʉhoyequina tiquiro dutiyere yeyequina tiquinata ijiaga bucueyequina, niahye Jesu ticorore. \s1 Masa ñañequina Jesure Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ye ihño dutiahye \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Sa ye peyequina masa Jesu cahapʉ tiquina wihigʉ̃, tiquiro tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Yojopʉ cjẽna ñañequina ijire. Yʉhʉre poto nigʉ yʉhʉ ijiyere tiquina masi duaye, Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna yʉhʉ ye ihñogʉ̃ ihña duamene. Tiquina sa ihña duepegʉ̃ta Jona panopʉ cjʉ̃no Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro yeri dihitare ihñonota Cohãcjʉ̃ tiquinare. \v 30 Jona Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijiro, tiquiro Nínive wame tiri maca cjẽnare Cohãcjʉ̃ yere tiquiro masigʉ̃ yeriro sahata yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ masigʉ̃ yeaja yojopʉ cjẽnare. \v 31 Buhiri dahreati deco ijigʉ̃ pʉhtoro sur cjõno panopʉ cjõno ducu, yojopʉ cjẽnare “Ñana ijire mʉsa”, ni, yahusãnota ticoro. Ticoro Salomo panopʉ cjʉ̃no tiquiro masiñene tʉho duaro yoaropʉ ahri yehpa ape siepʉ ijiricoro Salomore tʉhoro ahtahye. Sa yero quehnoano yero niahye yojopʉ cjẽna yʉhdʉoro. Sa yero ticoro yahusãnota yojopʉ cjẽnare. Sa nigʉ mʉsare poto niita niaja. Yojopʉ mʉsare yʉhʉ buheye Salomo tiquiro buheri yʉhdʉoro ijire. \v 32 Buhiri dahreati deco ijigʉ̃ Nínive wame tiri maca cjẽna gʉ̃hʉ ducu, yojopʉ cjẽnare “Ñana ijire mʉsa”, ni yahusãeta tiquina. Jona tiquinare Cohãcjʉ̃ yere tiquiro yahugʉ̃ tʉhoye, tiquina ñañene bʉjʉa witi, quehnoañene cahmeahye tiquina pehe. Sa cahmeñe quehnoano yeye niahye yojopʉ cjẽna yʉhdʉoro. Sa ye tiquina gʉ̃hʉ yojopʉ cjẽnare “Ñana ijire mʉsa”, ni yahusãeta. Mʉsare poto niita niaja. Yojopʉ mʉsare yʉhʉ buheye Jona tiquiro buheri yʉhdʉoro ijire, ni yahuahye Jesu. \s1 Masa tiquina tʉhoturo sahata yere \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 Sa yero queoye mehna buhero ohõ saha ni yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Masa sihãriare sihãñe nʉoedare. Tiare sihãñe dihi sutu docapʉ duhu dapoerare. Tiare ʉhmʉsepʉ duhu peore wʉhʉpʉ sajã tayequina tiquina quehnoano ihña sajã tatore yeye. \v 34 Sihãria quehnoano buhriogʉ̃ mari quehnoano ihña masino sahata quehnoañene tʉhotuye mehna quehnoano ye masinata mʉsa. Mʉsa tʉhoturo sahata yere mʉsa. Quehnoañene tʉhotuna quehnoano yere mʉsa. Quehnoañene tʉhotuerana ñañe pehere yere mʉsa. \v 35 Sa yena quehnoano yeya. Mʉsa tʉhotuyepʉ ñañene wacũedacãhña. Ñañene ne cahmedacãhña. \v 36 Tuhasa mʉsa tʉhotuyepʉ quehnoañe ijigʉ̃, ñañe ne mariedagʉ̃ quehnoañe dihitare tʉhotunata, ni buheahye Jesu. \s1 Fariseo masare, judio masare buheyequina gʉ̃hʉre Jesu tuhti yahuahye \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesu tiquiro buhe tuhasagʉ̃ ihña, fariseo masʉno tiquirore tiquiro ya wʉhʉpʉ ihya dutiro pijiahye. Sa yero Jesu tiquiro ya wʉhʉpʉ sajã sa, tiquina ihyaropʉ tiquina mehna nuju sahye. \v 38 Tiquiro sa nuju sagʉ̃ fariseo masʉno pehe Jesure ihña nʉnʉno judio masa tiquina omo coseducuro sahata tiquiro omo coseragʉ̃ ihñano ohõ saha ni tʉhotuahye: “Yohou. ¿Ahriquiro dʉhsero omo coserajari ʉsã yero saha?” ni tʉhotuahye. \v 39 Tiquiro sa ni tʉhotugʉ̃ masino Jesu tiquirore yahuahye: \p —‍Mʉsa fariseo masa sihniñe parire, wapari gʉ̃hʉre bui pehe dihitare mʉsa cosero sahata quehnoañene ye ihñore mʉsa buigã warona. Sa yepenata Cohãcjʉ̃ yere queoro yerare. Apequina yere ehma mʉjare mʉsa. Sa yena ñañe dihitare tʉhoture mʉsa. \v 40 Tʉho masiedare mʉsa. Cohãcjʉ̃ mʉsa pagʉrire yeriquiro mʉsa tʉho masiñe gʉ̃hʉre yeahye. ¿Tire masiedajari mʉsa? \v 41 Sa yena mʉsa yere pejecʉoyequinare ohoya mʉsa. Mʉsa sa yena quehnoañene tʉhotuna ijinata. \p \v 42 ’Mʉsa fariseo masa ñano yʉhdʉnata. Moa yero saha ijiyere ihyayere ocagʉ̃ yeyere cʉona mehenogã ohomene mʉsa. Cohãcjʉ̃re ño peona tana pahiare ohomene mʉsa. Sa ohoepenata quehnoañene yerare mʉsa. Sa yena masare paja ihñedare mʉsa. Sa yena Cohãcjʉ̃re ño peoerare mʉsa. Oteye dʉcagãre mʉsa nedire mehenogã Cohãcjʉ̃re mʉsa ohogʉ̃ quehnoarĩne. Sa ohona ohõ saha ye nemoña: Quehnoañene yeya. Sa yena paja ihñaña masare. Sa yena Cohãcjʉ̃re ño peoya mʉsa. \p \v 43 ’Mʉsa fariseo masa ñano yʉhdʉnata. Buheri wʉhʉpʉ ijina, quehnoañe dujiye dihitare duji duare mʉsa. Doeri cjẽ duaropʉ apequina pʉhtoare quehnoano ño peo tiquina sinino saha mʉsare piti cagʉ̃ cahmene mʉsa. \p \v 44 ’Ñano yʉhdʉnata mʉsa. Masa cope nʉori cope yero saha ijire mʉsa. Ti cope cahagã masa ijiye, puhiapʉ cjʉ̃no ahbariquirore ihñedare tiquina. (Sata masa mʉsa cahagã ijiye, mʉsa tʉhotuyepʉre ñañe ijiyere masiedare tiquina,) niahye Jesu tiquinare. \p \v 45 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro judio masare buheyequina mehna cjʉ̃no Jesure yahuahye: \p —‍Buhegʉ, tire nigʉ ʉsã gʉ̃hʉre ñano nii niaga mʉhʉ, niahye tiquiro Jesure. \p \v 46 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Ijirota ijire. Judio masare buhena mʉsa gʉ̃hʉ ñano yʉhdʉnata. Mʉsa apequinare tiquina ye masiedarire ye dutire mʉsa tiquinare. Sa ye dutiepenata mʉsa pehe tiquinare ne mehenogã yedohoerare ti dutiyere tiquina yeati pehere. \p \v 47 ’Sa yena mʉsa ñano yʉhdʉnata. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina panopʉ cjẽna tiquina masa coperire quehnoano quehnomene mʉsa tiquinare ño peoro saha yena. Mʉsa sa yepegʉ̃ta panopʉ cjẽna mʉsa acaye pehe tiquinare wejẽahye. \v 48 Mʉsa acaye panopʉ cjẽna pehe Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare tiquina wejẽdiro sahata mʉsa gʉ̃hʉ yeboaga. Sa yena yojopʉre ti masa coperire quehnomene mʉsa. Sa quehnona mʉsa acaye tiquinare tiquina wejẽdire wacũre mʉsa. Sa tiquina wejõrire wacũna “Quehnoa cãhre”, ni wacũre mʉsa. \p \v 49 ’Cohãcjʉ̃ tiquiro masiñe mehna ohõ saha ni yahuahye: “Yeere yahu mʉhtariquina gʉ̃hʉre yʉhʉ buhe duti cũriquina gʉ̃hʉre ohoutja tiquinare. Sa yeye tiquina yʉhʉ ohoriquinare apequinare wejẽ, apequinare ñano yeeta”, niahye Cohãcjʉ̃. \v 50-51 Ahri yehpare Cohãcjʉ̃ tiquiro bajumehnedi bato Caĩ pehe Abere wejẽahye. Sa ye Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare Abe bato ijiyequina gʉ̃hʉre ñañequina wejẽahye. Came Zacariare Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Cohãcjʉ̃re ño peori altar cahapʉ mʉsa acaye wejẽahye. Ijipihtiyequina tiquinare tiquina wejẽdi buhiri yojopʉ cjẽnare Cohãcjʉ̃ buhiri dahrerota. Sata ijire. Mʉsare nigʉta niaja. Ijipihtiyequina tiquinare tiquina wejẽdi buhirire yojopʉ cjẽnare Cohãcjʉ̃ buhiri dahrerota. \p \v 52 ’Mʉsa judio masare buhena, mʉsa ñano yʉhdʉnata. Cohãcjʉ̃ masiñene tiquina ojoari pũrine cʉoepenata apequinare yahuerare mʉsa. Mʉsa basi Cohãcjʉ̃ yere tʉhoerare. Sa yena apequina tiquiro yere tiquina tʉho duepegʉ̃ta tire mʉsa tiquinare tʉho dutierare, niahye Jesu tiquinare. \p \v 53-54 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye judio masare buheyequina, fariseo masa gʉ̃hʉ tiquiro mehna usua, tiquirore ñano yahuducuahye. Sa ye Jesu tiquiro ñano yʉhtigʉ̃ tʉho duaye, tiquina peye ni meho cũ sinitumahye tiquirore, tiquirore yahusã duaye. \c 12 \s1 Tiquina ni mehoducurire Jesu yahuahye \r (Mt 16.6; 10.26-27; Mr 8.15) \p \v 1 Sa ye Jesu cahapʉ masa peyequina cahmecoa, wahpa yʉhdʉahye. Topʉ Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahu dʉcahye: \p —‍Quehnoano wacũ masiña mʉsa. Fariseo masa tiquina ye pãre pugʉ̃ yeyere ihñana quehnoano wacũ masiña. Tiquina ni mehoducurire nigʉ niaja “Pãre pugʉ̃ yeye”, nigʉ. \v 2 Ijipihtiye apequina tiquina masiedarire came masieta. \v 3 Sa yero ñamipʉre tiquina nʉo yahuducurire buhrioropʉ bajugʉ̃ yero sahata Cohãcjʉ̃ yahurota. Bihari tucũpʉ apequirore cahmono caha tiquina nidire masa peyequina watoa yahurota Cohãcjʉ̃, ni yahuahye Jesu. \s1 Masa tiquina cueatiquirore yahuahye Jesu \r (Mt 10.28-31) \p \v 4 Sa yero Jesu yahu nemoahye tiquinare: \p —‍Poto niita niaja mʉsare. Masare wejẽñequina wejẽ tuhasa pari turi tiquina wejõriquina mʉnare ñano ye nemo masiedare. Sa yena mʉsare wejẽ duayequinare cueracãhña. \v 5 Yojopʉre mʉsa cueatiquirore mʉsa ño peoatiquirore yahutja. Cohãcjʉ̃ pehere cue, ño peoya. Tiquiro mʉsa yariari bato pecapʉ cohã masine mʉsare. Sata ijire. Poto nigʉ niaja. Cohãcjʉ̃ pehere cue, ño peoya. \p \v 6 ’Ihcã omopequina siripia wapa mariedare. Sa wapa mariedapegʉ̃ta ihcãquirogãre Cohãcjʉ̃ ne boerare. \v 7 Sa yero mʉsa poarire ne ihcã poa da dʉhsaro marieno masi pehore Cohãcjʉ̃. Sata mʉsa ijiye tiye gʉ̃hʉre masi pehore Cohãcjʉ̃. Sa masino mʉsare ihña ihboducure. Siripia yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ cahĩne mʉsa pehere. Sa yena tiquirore ño peona, cueracãhña mʉsa, niahye Jesu. \s1 Jesu yequina mʉsa ijiyere yahuya masare \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 Sa ye Jesu yahu nemoahye: \p —‍Mʉsare niita niaja. Ihcãquiro “Jesu yaquiro ijiaja”, masare tiquiro nigʉ̃ ihñagʉ, yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ “Tiquiro yaquiro ijire”, ni yahutja Cohãcjʉ̃ yequina angelere. \v 9 Ihcãquiro “Jesu yaquiro ijieraja”, masare tiquiro nigʉ̃, yʉhʉ gʉ̃hʉ “Tiquiro yaquiro ijierare”, ni, yahutja Cohãcjʉ̃ yequina angelere. \p \v 10 ’Ihcãquiro yʉhʉre ñano tiquiro ni yahuducugʉ̃ ti ñañene Cohãcjʉ̃ bo masine. Sa boeperota ihcãquiro Espíritu Santo pehere tiquiro ñano ni yahuducugʉ̃ ti ñañene ne Cohãcjʉ̃ bosi. \p \v 11 ’Mari judio masa buheri wʉhʉpʉ pʉhtoa cahapʉ apequina mʉsare ne sajã “Ñañequina ijire”, ni yahusãeta. Tiquina sa yahusãgʉ̃ mʉsa yahuducuatire “Acuehi, masiedaboaga”, ni tʉhotueracãhña. \v 12 Tiquina mʉsare yahusãgʉ̃ta Espíritu Santo mʉsa yahuducuatire yahurota, niahye Jesu. \s1 Doeri cjẽ upʉro quitire yahuahye Jesu \p \v 13 Sa ye masa mehna cjʉ̃no Jesure ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Buhegʉ, ʉsã pacʉ tiquiro yariari bato tiquiro ye ʉsãre tojoare. Sa yegʉ yʉhʉ wahmine tire yʉhʉ gʉ̃hʉre queoro tu wa dutiya, niahye tiquiro Jesure. \p \v 14 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Ne ti borore tu wabogʉ ijieraja yʉhʉ, niahye Jesu tiquirore. \p \v 15 Sa ni tuhasa Jesu ijipihtiyequinare yahuahye: \p —‍Quehnoano yeya mʉsa. Doeri cjẽne, apee boro gʉ̃hʉre cahĩedacãhña. Peye cʉoepenata ti mehnata bucueducueraja mari, niahye Jesu. \p \v 16 Sa ni tuhasa Jesu quiti mehna yahuahye tiquinare: \p —‍Doeri cjẽ upʉro quehnoari yehpare cʉoahye. Sa ye ti yehpapʉ tiquiro otegʉ̃ quehnoano dʉca tiahye. \v 17 Sa yero tiquiro basi ohõ saha ni tʉhotumahye: “Dʉca ihboye wʉhʉse ne esa tuhaerare. \v 18 Yojopʉre ohõ saha yeitja: Yojopʉ yʉhʉ ihboye wʉhʉsere cohã cã, mʉna wʉhʉse yʉhdʉoro wahma wʉhʉse yeitja. Ti wʉhʉsepʉ yʉhʉ oteye dʉcare, ijipihtiyere yeere ihboutja. \v 19 Yʉhʉ sa yeri bato, ohõ saha ni, tʉhotutja yʉhʉ basi: ‘Yʉhʉ peye apee boro cʉogʉ ijiaja. Quehnoano soutja. Sa yegʉ ihya, sihni, bucueitja’, ni tʉhotutja yʉhʉ basi”, ni tʉhotumahye tiquiro. \v 20 Tiquiro sa ni tʉhotugʉ̃ Cohãcjʉ̃ tiquirore yahuahye: “Mʉhʉ ne tʉho masiegʉ ijire. Mia ñamita mʉhʉ yariagʉta. Mʉhʉ sa wahagʉ̃ mʉhʉ ye, mʉhʉ cahĩdi butia waharota”, niahye Cohãcjʉ̃ tiquirore, niahye Jesu masare. \p \v 21 Tire nino, masare ohõ saha ni yahuahye Jesu: \p —‍Sata wahaeta doeri cjẽ opana Cohãcjʉ̃re wacũeñequina. Sa yero peye doeri cjẽne, niñerure tiquiro ye ijiati dihitare ihboriquiro Cohãcjʉ̃re wacũedaro, tiquiro pejecʉoriquiro yero saha ijirota, Cohãcjʉ̃ tiquiro ihñagʉ̃. Sa yero Cohãcjʉ̃ tiquirore ihña bucuerare, niahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃ tiquiro pohnene ihña ihbore \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Sa ye Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Ahrire mʉsare nigʉ niaja: Mʉsa ihyatire, mʉsa suhti sañatire, pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. \v 23 Cohãcjʉ̃ mʉsare bajumehneno, ihyatiquina dihitare yerari mʉsare. Sa yero suhti sañatiquina dihitare yerari mʉsare tiquiro. \v 24 Minicjʉa parire Cohãcjʉ̃ tiquiro ihña ihboyere masiña. Tiquina weseri marieñequina ijire. Sa ye ihyayere tiquina ihboye wʉhʉse tiquinare mariedare. Tiquina sa ijigʉ̃ ihñano tiquinare Cohãcjʉ̃ tiquina ihyatire ohore. Minicjʉa yʉhdʉoro mʉsa pehere cahĩne Cohãcjʉ̃. \v 25 Pajiro mʉsa tʉhotuye mehna ti mʉsare ihcã hora cati nemogʉ̃ yerare. Sa yero mʉsa pajiro tʉhotuye dʉhseati ijierare. \v 26 Sa ye pajiro mʉsa tʉhotuye mehna ne mehenogã ye masiedare mʉsa. ¿Sa yena pajiro mʉsa tʉhotuye ti dʉhseati ijierapegʉ̃ta dʉhse yena mʉsa ihyatire, mʉsa sihniatire, mʉsa sañatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotuajari? \p \v 27 ’Nʉcʉ cjẽ cohorire tʉhotuya. Ti cohori ti basi suhtire yerare. Sa yerapeta quehnoañe suhti sañañequina yero saha quehnoano bajure ti cohori. Salomo mʉnano quehnoañe suhtire sañariquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta ti cohori pehe tiquiro yʉhdʉoro quehnoa yʉhdʉaye cohori waro ijire. \v 28 Cohorire quehnoañe cohori yere Cohãcjʉ̃ pehe. Tiquiro sa yepegʉ̃ta cohori pehe meheñe decorigã ijiducume ñai bora dijiaa wahare. Mehenogã iji, ape deco pecapʉ ʉjʉ̃a wahare. Ti sa ijiepegʉ̃ta cohorire quehnoañe cohori ijigʉ̃ yere Cohãcjʉ̃. Sa yero Cohãcjʉ̃ cohorire tiquiro quehnoañe cohori tiquiro yeriro yʉhdʉoro mʉsa gʉ̃hʉre quehnoano yerota. Suhtire ohorota. Mehenogã Cohãcjʉ̃re wacũ tutuare mʉsa. \v 29 Sa yena mʉsa ihyatire, mʉsa sihniatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. \v 30 Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina pehe ahri yehpa cjẽna pehe tire sa macaducuye nine. Mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no ijipihtiye mʉsa cahmeñene masine. Tiquiro sa masigʉ̃ pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. \v 31 “Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtoro ijire”, ni tʉhotu, tiquirore cahmeña mʉsa. Mʉsa sa yeri bato Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa cahmeñe dʉhsagʉ̃ ohorota, ni yahu nemoahye Jesu. \s1 Ʉhmʉsepʉ mari peye cʉo masiaja \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 Sa yero tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Yʉhʉ cahĩna, meheñequinagã ijiepenata, cueracãhña mʉsa. Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre tiquiro mehna mʉsa ijigʉ̃ cahmene tiquiro. \v 33 Sa yena mʉsa yere dua pehoya. Tire dua, ti niñerure ne, pejecʉoyequinare ohoya. Sata mʉsa yegʉ̃ ʉhmʉse cjẽ mʉsa wapataye ne pihtisi. Ʉhmʉsepʉ mʉsa ye ijiro ne pihtierare. Topʉre mʉsa yere nea masiedare yaqueriquiro. Sa ye mecasia gʉ̃hʉ tire tʉa masiedare. \v 34 Ʉhmʉsepʉ mʉsa ye ijigʉ̃ ʉhmʉse cjẽ dihitare tʉhotunata mʉsa, niahye Jesu. \s1 Jesu tiquiro tojoa tatire cohte dutiahye tiquiro yequinare \p \v 35-36 Sa ni tuhasa tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Mʉsa yere quehnoyu tuhasariquina yero saha yeere sa yeducuna ijina yʉhʉre cohteya. Dahra cohteyequina tiquina pʉhtoro omoca dʉhteri bose decopʉ tiquiro wahagʉ̃ tiquiro tojoa tatire tiquina cohtere. Tiquina sa cohteriro saha yʉhʉ tojoa tatire cohteya mʉsa gʉ̃hʉ. Pʉhtoro tiquiro wʉhʉpʉ wihi, sopecahare tiquiro dotegʉ̃ tʉhoye tiquina duita põo sõre tiquirore. \v 37 Dahra cohteyequina tiquina pʉhtoro wihigʉ̃ tiquiro cahmeno sahata yeducuyequina ijiye, bucueyequina ijieta. Tiquina sa yegʉ̃ ihñano pʉhtoro pehe dahra cohteriquiro yero saha camesarota. Sa yero dahra cohteyequinare duji dutiro, tiquiro tiquina ihyayere peorota. \v 38 Tiquiro wihiri pje ñami decopʉ, o bohreagʉ̃pʉ ijiepegʉ̃ta dahra cohteyequina pehe tiquiro wihiri pjere tiquirore quehnoano cohteyequina ijiye, bucueyequina ijieta tiquina. \v 39 Ahrire wacũña. Yaqueriquiro wʉhʉpʉ tiquiro wihiato pano ti wʉhʉ cjʉ̃no masiedare. Wʉhʉ cjʉ̃no yaqueriquiro tiquiro wihiatore masino, yaqueriquirore sajã ta dutieraboaga. Sa yero wacũeno mehna ahtare yaqueriquiro. \v 40 Sa yena mʉsa gʉ̃hʉ cohteya. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ wacũeno mehna ahtaʉtja. Sa yena yeere sa yeducuna ijina cohteya mʉsa, niahye Jesu tiquinare. \s1 Apequiro dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore tiquiro ño peogʉ̃, apequiro pehe ño peoerahye \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro pehe sinituahye Jesure: \p —‍¿Ahri quitire yahugʉ ʉsãre nigʉ niajari? ¿O ijipihtiyequinare sa nigʉ niajari? niahye Pedro. \p \v 42 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni queoye mehna buheahye tiquinare: \p —‍Dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore ño peoriquiro tʉho masiniquiro ohõ sahata ijire. Pʉhtoro tinino waharo, dahra cohteriquirore tiquiro ya wʉhʉre cũre. Tiquiro cũnohriquiro pehe dutiriquiro ijirota. Sa yero tiquiro ihyari pje ijigʉ̃ apequina dahra cohteyequinare ihyayere itire. \v 43 Came pʉhtoro tiquiro wihigʉ̃ dahra cohteriquiro pehe tiquiro pʉhtoro tiquiro dutiriro sahata ye pehoriquiro ijiro, tiquiro bucueriquiro ijirota. \v 44 Poto nigʉta niaja mʉsare. Tiquiro sa yegʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijipihtiye tiquiro yere ihña ihboriquiro cũnota tiquirore. \v 45 Apequiro dahra cohteriquiro pehe “Yʉhʉ pʉhtoro yoari pje bajuerare”, niboaga. Sa nino apequina dahra cohteyequinare ʉmʉare, numia gʉ̃hʉre quẽ mʉja, pajiro ihya, sihni, queheboaga. \v 46 Tiquiro sa yeri bato wacũeno mehna tiquiro pʉhtoro wihirota. Sa wihiro tiquirore ñano buhiri dahrerota. Sa yero Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcayequinare tiquiro cohãnopʉ tiquirore cohãnota. \p \v 47 ’Sa yero dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtoro cahmeñene masiniquiro ijieperota tire tiquiro yeragʉ̃, tiquiro quehnoano dahraeragʉ̃ tiquiro pʉhtoro pehe tiquirore yuta da mehna tananota. \v 48 Apequiro pehe dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtoro cahmeñene masieniquiro ijiro quehnoano yeragʉ̃ ihñano tiquiro pʉhtoro pehe derogã tiquirore tananota. Cohãcjʉ̃ pajiro masare ohoro pajiro tiquinare apequinare oho dutirota. Sa yero tiquiro cahmeñene masigʉ̃ yere masare. Quehnoano tiquiro masigʉ̃ yenohriquinare quehnoano yʉhti dutire tiquiro, niahye Jesu. \s1 Jesu masare cahme tu wagʉ̃ yere \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Sa ni tuhasa Jesu tiquinare yahuahye tja: \p —‍Peca ʉjʉ̃a weriro sahata yʉhʉ ahri yehpapʉre masa tiquina ñañe yeyere cose wegʉ ahtagʉ nii. Yojopʉ pũrita peca ʉjʉ̃a wero saha ñañe marieñequina masa tiquina ijigʉ̃ tutuaro cahmeaja yʉhʉ. \v 50 Yʉhʉ ñano yʉhdʉtja. Yʉhʉ sa ñano yʉhdʉatire cohtegʉ, ñano jeripohna tiaja yʉhʉ. \v 51 ¿Dʉhse ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? ¿“Tiquiro masare tiquiro buheri bato apequina tiquina basi ihña tuhtisi”, ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? Sa ijierare. Masare yʉhʉ buheri bato ihquẽquina yeere tʉhoeta. Apequina pehe tiquinare ihña tuhtieta. Ihcãno saha ijisi masa. Mʉsare nigʉta niaja. Masa yʉhʉ buheyere tʉhoye, pʉa curua cahme tu waeta. \v 52 Yojopʉre ihcã wʉhʉ cjẽna ihcã omopequina masa yʉhʉ buheyere tʉhoye, pʉa curua tiquina basi cahme tu waeta. Ihcã curua ihtiaro, ape curua pʉaro ijieta. \v 53 Tiquiro pacʉro tiquiro macʉnore ihña tuhtirota yaquiro tiquiro ijiri buhiri. Tiquiro macʉno gʉ̃hʉ tiquiro pacʉrore ihña tuhtirota yaquiro tiquiro ijiri buhiri. Sa yero ticoro pacoro maconore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero apecoro macono gʉ̃hʉ ticoro pacorore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero ticoro mareono ticoro macʉ namonore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero apecoro macʉ namono gʉ̃hʉ ticoro mareonore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa waharota, yʉhʉ buheyere tiquina tʉhogʉ̃, niahye Jesu. \s1 Quehnoari deco ijiatire, ñari deco ijiatire masa tiquina masiñene yahuahye Jesu \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Sa ye Jesu masare ohõ saha ni yahuahye tja: \p —‍Ahrie pehepʉ acoro cururire ihñana, duita “Acoro ahtarota”, nine mʉsa. Mʉsa sa nidi bato acoro ahtare. \v 55 Sa yena surpʉ wihnono ahtagʉ̃ “Asiri deco ijirota”, nine mʉsa ahri yehpapʉ ijina. Mʉsa sa nidi bato cʉhmari deco ijire. \v 56 Mʉsa masa ihñonopʉ quehnoano iji mehoducuna ijire. Mʉsa ahri yehpare ʉhmʉse gʉ̃hʉre ihñana, quehnoari deco ijiatire, ñari deco ijiati gʉ̃hʉre masine mʉsa. ¿Sa yena yojopʉ cjẽ decorire masiepenata dʉhsena ahri yehpa cjãna yojopʉre mʉsa dʉhse wahatire masiedajari mʉsa? niahye Jesu. \s1 Mʉsare ihña tuhtiriquiro mehna mʉsa cahmequedire cahmeque duhuya \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemoahye: \p —‍¿Mʉsa poto yeatire yojopʉ masiedajari mʉsa? \v 58 Apequiro mʉhʉre yahusãno waharo buhiri dahre dutiri wʉhʉpʉ waha dutiboaga. Topʉ wahana “Pari turi mʉhʉre sa yesi”, nigʉ cahmeque duhuya. Mʉhʉ sa duhueragʉ̃ tiquiro buhiri dahre dutiriquiro cahapʉ neaboaga mʉhʉre. Sa yero buhiri dahre dutiriquiro pehe mʉhʉre surarare tiquiro ohogʉ̃, mʉhʉre surara peresu yeeta. \v 59 Mʉhʉre nigʉ niaja. Topʉ ijiniita mʉhʉ. Tee tiquina wapa ye dutirire mʉhʉ wapa ye pehogʉpʉ wijiagʉta mʉhʉ, niahye Jesu. \c 13 \s1 Mʉsa ñañe yerire bʉjʉa witi, quehnoañe pehere camesaya \p \v 1 Ti pjere meheñequinagã masa Jesure ohõ saha ni yahue tiahye: \p —‍Galilea cjẽna wahiquirore wejẽ ʉjʉ̃a mʉo Cohãcjʉ̃re tiquina ño peori watoa Pilato pehe tiquinare wejẽahye. Tiquiro sa wejẽgʉ̃ wahiquiro dii mehna masa dii moreahye, ni, yahuahye tiquina Jesure. \p \v 2 Tiquina yahu tuhasagʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍¿Galilea cjẽna Pilato tiquiro wejẽgʉ̃ wejõriquina mʉnare dʉhse ni tʉhotuajari mʉsa? ¿Tiquina sa yariagʉ̃ apequina Galilea cjẽna yʉhdʉoro ñañequina tiquina ijiri buhiri sa yeyari Cohãcjʉ̃ tiquinare, mʉsa tʉhotugʉ̃? \v 3 Ijierare. Mʉsare niita niaja. Mʉsa pehe mʉsa ñañene bʉjʉa witierana, quehnoañe pehere camesaerana, mʉsa gʉ̃hʉ yariana pecapʉ wahanata. \v 4 Sa ye sohõ ijiriquina diez y ocho masa Siloé wame tiri wʉhʉ ʉhmʉari wʉhʉ tiquina bui wihnoa dijiaro, tiquinare wejẽ pehoahye. ¿Sa waha yariaye, apequina Jerusalẽ cjẽna yʉhdʉoro ñañequina ijiyari tiquina, mʉsa tʉhotugʉ̃? \v 5 Ijierare. Mʉsare niita niaja. Mʉsa ñañene bʉjʉa witierana quehnoañe pehere camesaerana, mʉsa gʉ̃hʉ yarianata. Sa yena pecapʉ wahanata, niahye Jesu tiquinare. \s1 Higueragʉ dʉca mariedʉ quitire yahuahye Jesu \p \v 6 Sa ni tuhasa apeye queoye mehna piti dahre yahuahye tiquinare: \p —‍Wese upʉro tiquiro wesepʉ higueragʉre cʉoahye. Sa yero tiquiro tʉ dʉcare macano wahamahye. Bocaerahye. \v 7 Bocaeraro tiquiro wese dahrariquirore yahuahye. “Tʉhoya yʉhʉre. Ihtia cʉhma waro higueragʉ dʉcare macamaja. Dʉca mariedare. Tʉ dʉca mariedagʉ̃ tʉre quẽ cohã cãhña. Tʉ ya wesepʉ ijigʉ̃ apedʉre otero basioerare. Apedʉ tʉ ihyaborire ihyaboaga tʉ dʉca mariedʉ pehe”, niahye wese upʉro tiquirore dahra cohteriquirore. \v 8 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro dahra cohteriquiro ohõ saha niahye: “Pʉhto, ahdʉ ihcã cʉhma waro ducurĩahdo. Tʉ nʉhcoripʉ yʉhʉ sehegʉtja. Tuhasa, wahiquiro cʉhta mehna ti copere yaʉtja. \v 9 Yʉhʉ sa yeri bato tʉ ape cʉhma dʉca tiro dʉca tiboaga. Tʉ dʉca mariedagʉ̃ mʉhʉ quẽ cohã dutigʉta”, niahye dahra cohteriquiro wese upʉrore, ni, yahuahye Jesu. \s1 Saurú deco ijigʉ̃ Jesu dohatiricorore yʉhdʉoahye \p \v 10 Ti pjere saurú deco ijigʉ̃ Jesu judio masa buheri wʉhʉpʉ buhero niahye. \v 11 Topʉ watĩno cʉoricoro ijiahye. Watĩno pehe diez y ocho cʉhmari waro dohatigʉ̃ yeahye ticorore. Sa yero pari tjũ ducuricoro ijiro, poto ducu masiedahye. \v 12 Ticoro sa ijigʉ̃ ihñano Jesu ticorore ihña, pisuahye: \p —‍Numio, mʉhʉ dohatiye pihtia wahare, ni, pisuahye Jesu. \p \v 13 Tiquiro pisuri bato ticorore tiquiro ña peogʉ̃ duita ticoro quehnoano poto dʉca sahye. Sa waharo “Cohãcjʉ̃ tutuagʉ, quehnoagʉ ijire mʉhʉ”, ni ño peoahye ticoro. \v 14 Jesu ticorore saurú deco ijigʉ̃ tiquiro yʉhdʉogʉ̃ ihñano judio masa buheri wʉhʉ cohteriquiro pehe tiquiro mehna usuahye. Sa usuaro tiquiro masare ohõ saha niahye: \p —‍Seis decori ijire mari dahraye decori. Sa yena mʉsa dohatiyequinare yʉhdʉo duana, ti decorire tire yeya. Saurú mari sori decore tire yeracãhña, niahye ti wʉhʉre cohteriquiro. \p \v 15 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha ni yʉhtiahye: \p —‍Masa ihñono dihita quehnoana iji mehona ijire mʉsa. Mʉsa wecʉre, burro gʉ̃hʉre cʉona saurú decore tiquina dʉhteri dare pã, tiquinare ne buha, sihni dutiboaga. \v 16 Yojopʉ ahricorore Abrahã mʉnano acayorore watĩno diez y ocho cʉhmari waro ticorore dohatigʉ̃ yere. ¿Saurú deco ijigʉ̃ ticorore yʉhdʉo dutierajari mʉsa? niahye Jesu. \p \v 17 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye, tiquina bʉoro wahahye. Sa ye apequina pehe ijipihtiyequina Jesu yerire ihña, bucueahye. \s1 Mostaza pje queoyere yahuahye Jesu \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Sa ye Jesu queoye mehna buheahye masare: \p —‍¿Ne Cohãcjʉ̃ masa pʉhtoro tiquiro ijiye yabe boro yero saha ijiajari? Ahri quiti mehna tire tiquiro pʉhtoro ijiyere yahutja yʉhʉ. \v 19 Mostaza pjegã yero saha ijire. Ti pjegãre oteriquiro tiquiro ya wesere otere. Tiquiro oteri bato ti pjegã pihnine. Sa ye tʉ bʉcʉagʉ̃ minicjʉa pari ti dʉpʉripʉ suhti suhare, niahye Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Mostaza pjegã pajidʉ tʉ bʉcʉariro saha ʉhmʉse cjʉ̃nore mari pʉhtorore masiñequina meheñequinagã tiquina iji mʉhtaepegʉ̃ta camepʉ tiquina peyequina wahaeta.) \s1 Pã pugʉ̃ yeye queoyere yahuahye Jesu \r (Mt 13.33) \p \v 20 Sa yero pari turi Jesu queoye mehna buheahye: \p —‍¿Ne Cohãcjʉ̃ masa pʉhtoro tiquiro ijiye yabe boro yero saha ijiajari? \v 21 Pãre pugʉ̃ yeye yero saha ijire. Tire numino ihcã ajuro trigore aco mehna quehnoano tire dahra morene pã bʉcʉatire. Ticoro sa yegʉ̃ pãre pugʉ̃ yeye pehe trigore quehnoano sehsaa wahare, niahye Jesu. (Sa nino ohõ saha nino niahye. Pãre pugʉ̃ yeye trigore ti sehsaa wahariro saha ʉhmʉse cjʉ̃nore mari pʉhtorore peyequina masa ijipihtiro cjẽna masieta.) \s1 Meheni sopecahagã quitire yahuahye Jesu \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Sa ye Jesu bʉjʉye macaripʉ, daye macarigãpʉ gʉ̃hʉre buhe cã, Jerusalẽpʉ esaro taro niahye. \v 23 Tiquiro sa wahari watoa masʉno Jesure ohõ saha ni sinituahye: \p —‍¿Pʉhto, meheñequinagã masare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉorotari Cohãcjʉ̃? niahye tiquiro Jesure. \p Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu queoye mehna buhero ohõ saha ni yahuahye: \p \v 24 —‍Peyequina masa Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha duaye, sajã duamene. Meheni sopecahagãre mʉsa sajã duagʉ̃ mijorĩne. Sata Cohãcjʉ̃ cahapʉ mʉsa waha duagʉ̃ mijorĩne. Masa sa sajã duepeta sajã masiedare. Sa yena mʉsa pehe meheni sopecahagãre mʉsa tutuaro sajã duaboro sahata Cohãcjʉ̃ pehere tutuaro masiña. \v 25 Ohõ saha yerota Cohãcjʉ̃ peyequina masare. Tiquiro wʉhʉ upʉro yero saha ijire. Wʉhʉ upʉro wahcã, sopecahagãre biharota. Tiquiro sa yegʉ̃ sopecahagãpʉ ducuna, dotenata. Dotena ohõ saha ninata. “Pʉhto, sope pahmare põohña”, mʉsa nigʉ̃ wʉhʉ upʉro pehe yʉhtirota. “Mʉsare, mʉsa ahtariro gʉ̃hʉre ne masiedaja yʉhʉ”, ni yʉhtirota. \v 26 Tiquiro sa nigʉ̃ mʉsa yʉhtinata. “Mʉhʉ mehna ʉsã ihya, sihnii. Ʉsã ya macapʉ buheri mʉhʉ”, ninata mʉsa. \v 27 Mʉsa sa nigʉ̃ tiquiro pehe yʉhtirota. “Mʉsare, mʉsa ahtariro gʉ̃hʉre ne masiedaja. Ijipihtina mʉsa ñañe yerina yʉhʉ cahapʉ ahtaeracãhña”, ninota wʉhʉ upʉro. \v 28 Sa ye Abrahãre, Isaare, Jacore, ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijirore tiquina ijigʉ̃ ihñana, mʉsa pehe sopecahapʉ cohõrina ijina tutuaro utinata. Sa yena mʉsa tutuaro bʉjʉa witina, bahque dihonata. \v 29 Ti pjere ijipihtiro cjẽna Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre esa, tiquiro mehna ihya dujieta. \v 30 Yojopʉre ihyo ijiyequina ijiriquina ti pjere pʉhtoa ijieta. Sa yeye yojopʉre pʉhtoa ijiriquina ti pjepʉre ihyo ijiyequina ijieta, niahye Jesu. \s1 Jerusalẽ cjẽnare tutuaro cahĩahye Jesu \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Ti pjere meheñequinagã fariseo masa Jesu cahapʉ esa, tiquirore yahuahye: \p —‍Herode mʉhʉre wejẽ duare. Sa yegʉ ape siepʉ wahaya mʉhʉ, niahye tiquirore. \p \v 32 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu pehe yʉhtiahye: \p —‍Herode ni mehoñe peyariquiro ijire tiquiro. Ohõ saha ni yahuya tiquirore: “Jesu watĩare cohãno nine. Sa yero dohatiyequinare yʉhdʉoro nine. Tire miare, ñamia gʉ̃hʉre yerota. Sa yero ñamia bohrearo dahra bato tirota”, ni yahuya Herodere. \v 33 Sa yegʉ miare waha, ñamia gʉ̃hʉre waha, ñamia bohrearo gʉ̃hʉre waha, Jerusalẽpʉ esaʉtja. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtagʉre yʉhʉre wejẽeta masa. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare tiquina wejẽgʉ̃ Jerusalẽpʉ ijiro cahmene tiquinare. Sa yegʉ yʉhʉ gʉ̃hʉre Jerusalẽpʉ ijiro cahmene. \p \v 34 ’Ahyou, Jerusalẽ cjãna, mʉsa Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquinare wejẽ, mʉsa cahapʉ tiquiro ohoriquinare ʉtã paca mehna doque wejẽdi mʉsa. Canaca ticoro pohnene wʉye dʉpʉri mehna ticoro moha cuñano saha peye tahari mʉsare cahĩducumi. Mʉsare cahmemi. Mʉsa pehe yʉhʉre ne cahmedari. \v 35 Yojopʉ mʉsa ya maca cohõri maca ijirota. Ijirota niita niaja mʉsare. Cohãcjʉ̃ mari pʉhtoro tiquiro tutuaye mehna ahtaʉtja yʉhʉ. Yʉhʉ ahtagʉ̃ mʉsa yʉhʉre “Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna ahtariquiro quehnoahdo”, ninata. Yʉhʉre mʉsa tire niato pano pari turi yʉhʉre ihñasi mʉsa, niahye Jesu. \c 14 \s1 Dohatiriquirore yʉhdʉoahye Jesu \p \v 1 Ape deco saurú ijigʉ̃ fariseo masa pʉhtoa mehna cjʉ̃no ya wʉhʉpʉ Jesu ihyaro wahahye. Ti wʉhʉpʉ ijiyequina tiquirore ihña nʉnʉahye. \v 2 Sa yero omoca, ñecʉ gʉ̃hʉ ipinohriquiro tiquiro cahapʉ esahye. \v 3 Sa yero Jesu judio masare buheyequinare, fariseo masa gʉ̃hʉre sinituahye: \p —‍¿Saurú ijigʉ̃ dohatiriquirore yʉhdʉo dutiajari Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ? niahye Jesu. \p \v 4 Tiquiro sa ni sinituepegʉ̃ta tiquina yʉhtierahye. Tiquina yʉhtieragʉ̃ ihñano Jesu dohatiriquirore yʉhdʉo, “Wahaya”, niahye tiquirore. \v 5 Sa ye tuhasaro, tiquinare sinituahye tja: \p —‍¿Ihcãquiro mʉsa mehna cjʉ̃no tiquiro macʉno saurú deco mari sori deco ijigʉ̃ aco ijiri copepʉ tiquiro bora sajãgʉ̃ ne wioeraboagari, mʉsa tʉhotugʉ̃? ¿Tiquiro yaquiro wecʉ gʉ̃hʉre ne wioeraboagari, mʉsa sa nina? Ne wioboaga tiquiro, niahye Jesu. \p \v 6 Tiquiro sa niepegʉ̃ta tiquina tiquiro siniturire yʉhti masiedahye tja. \s1 Omoca dʉhteri bose deco ijigʉ̃ pijioriquinare yahuahye Jesu \p \v 7 Fariseo masʉno ya wʉhʉpʉ ijiro ti wʉhʉ cjʉ̃no tiquiro pijioriquina quehnoañe dujiyere tiquina besegʉ̃ ihñahye Jesu. Sa ihña tuhasa ohõ saha ni yahuahye ijipihtiyequinare: \p \v 8 —‍Omoca dʉhteri bose deco mʉsare tiquiro pijiogʉ̃, quehnoañe dujiyere bese dujieracãhña. Mʉsa yʉhdʉoro cua pesayequinare pijioboaga ahri wʉhʉ upʉro. \v 9 Tiquiro sa yegʉ̃ mʉsa quehnoañe dujiyepʉ dujigʉ̃ “Ahriquina cua pesayequina pehere mʉsa dujiyere ohoya”, niboaga wʉhʉ upʉro mʉsare. Tiquiro sa nigʉ̃ mʉsa pehe bʉoro wahana, ñañe dujiyepʉ dujiboaga. \v 10 Sa yena wʉhʉ upʉro mʉsare tiquiro pijiogʉ̃, ñañe dujiyepʉ duji mʉhtaña. Mʉsa sa yegʉ̃ wʉhʉ upʉro mʉsare “Quehnoañe dujiye pehere dujina ahtaya”, ninota mʉsare tiquiro. Mʉsa sa wahagʉ̃ apequina tiquiro pijioriquina pehe mʉsare ño peoye mehna ihñaeta. \v 11 Ihcãquiro tiquiro basi “Pʉhtota ijiaja”, ni tʉhoturiquiro cahacjʉ̃no ijirota. Sa yero apequiro “Cahacjʉ̃ ijiaja”, ni, tʉhoturiquiro, apequinare yʉhdʉdʉca dueriquiro tiquiro pehe pʉhtoro ijirota, niahye Jesu tiquinare. \p \v 12 Sa ni tuhasa Jesu wʉhʉ upʉrore yahuahye: \p —‍Mʉhʉ bose deco dahregʉ mʉhʉ cahapʉ ijiyequinare, mʉhʉ bahanare, mʉhʉ acayere, doeri cjẽ opanare pijioeracãhña. Mʉhʉ tiquinare pijiogʉ̃ mʉhʉ gʉ̃hʉre tiquina gʉ̃hʉ piji cahmeeta. Sa piji cahmeñe mʉhʉre tiquina wapamonore wapa yeeta. \v 13 Mʉhʉ bose deco dahregʉ pejecʉoyequinare, tini masieñequinare, pari yuri wahayequinare, caperi bajueyequinare pijiohya. \v 14 Mʉhʉ sa yegʉ̃ ihñano Cohãcjʉ̃ mʉhʉre quehnoano yerota. Tiquina pehe mʉhʉre tiquina wapamonore wapa ye masiedare. Sa yero quehnoañequina yariariquina tiquina masa mʉjari pje ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ pehe quehnoano mʉhʉ yeri wapa mʉhʉre quehnoano yerota, niahye Jesu wʉhʉ upʉrore. \s1 Pajiri bose deco queoyere yahuahye Jesu \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro apequiro ihyari mesa cahapʉ dujiriquiro, Jesure yahuahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ tiquiro ihyari mesa cahapʉ dujiyequina tutuaro bucueyequina ijieta, niahye tiquiro Jesure. \p \v 16 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ahri queoyere yahuahye tiquirore: \p —‍Pajiri bose deco dahreriquiro peyequina masare pijioahye. \v 17 Tiquiro pijiori bato bose deco tiquiro cahacjʉ̃nore tiquiro pijioriquinare yahu dutiro ohoahye. “Isa, ijipihtiyere bose deco cjẽ ijiatire quehno tuhasari. Sa yero mʉsare pijiori”, ni, yahu dutiahye tiquiro cahacjʉ̃nore. \v 18 Tiquiro cahacjʉ̃no tiquiro sa ni yahuepegʉ̃ta, tiquiro pijionohriquina pehe “Waha masiedaja”, niahye tiquina. Tiquiro pijio mʉhtanohriquiro ohõ saha ni yahuahye tiquiro cahacjʉ̃nore. “Mianogãta yehpare dúu. Sa yegʉ ti yehpare ihñagʉ wahagʉ niaja. Sa yero waharo basioeraga. Ño peo cjũña mʉhʉ yʉhʉre. Yʉhʉre basioerare”, niahye tiquiro pijio mʉhtanohriquiro pehe tiquiro cahacjʉ̃nore. \v 19 Apequiro pehe ohõ saha niahye: “Wecʉare pʉa omoca pihtiyequinare mianogãta dúu. Buhe tuhugʉ wahaʉ tʉʉ niaja ti weje cãtore. Sa yegʉ wecʉare ‘¿Quehnoano dahrajari?’ ni ihñagʉ wahagʉ tʉʉ niaja. Sa yegʉ wahasi. Yʉhʉre basioerare”, niahye tiquiro gʉ̃hʉ. \v 20 Apequiro pehe ohõ saha niahye: “Yʉhʉ mianogãta omoca dʉhtei. Sa yero bose decopʉ waharo basioeraga yʉhʉre”, niahye tiquiro cahacjʉ̃nore. \p \v 21 ’Tiquiro sa nigʉ̃ cahacjʉ̃no pehe tojoa waha, tiquiro pʉhtoropʉre tiquina nidire yahu peho cãhye. Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tiquiro pʉhtoro tutuaro usua, ohõ saha niahye tiquiro cahacjʉ̃nore. “Wʉhʉse watoa cjẽ maharipʉ wahaya. Pejecʉoyequinare macarĩsa. Sa yegʉ pejecʉoyequinare, tini masieñequinare, caperi bajueyequinare, pari yuri wahayequinare ʉmʉñano ne cãhtaya tiquinare”, niahye pʉhtoro. \v 22 Came cjũnogã tiquiro cahacjʉ̃no yahuahye tiquiro pʉhtorore: “Pʉhto, mʉhʉ dutiriro sahata yei. Yʉhʉ sa yepegʉ̃ta apequina gʉ̃hʉ esa tuhaeta”, niahye tiquiro cahacjʉ̃no. \v 23 Tiquiro sa nigʉ̃ pʉhtoro tiquirore dutiahye: “Ihquẽ wʉhʉse ijiropʉ wahaya. Topʉ bʉjʉye maharipʉ, daye maharigãpʉ gʉ̃hʉre masare ya wʉhʉpʉ ahta dutiya, ya wʉhʉpʉ tiquina wahpagʉ̃. \v 24 Poto niita niaja mʉhʉre. Ahriquina yʉhʉ pijio mʉhtamediquina yʉhʉ ihyayere ne mehenogã ihyasi”, niahye pʉhtoro, ni yahuahye Jesu. \s1 Jesu mehna wahagʉ̃ mijorĩne \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Ti pjere peyequina masa Jesu mehna wahahye. Sa yero Jesu tiquinare majare ihña, yahuahye: \p \v 26 —‍Ihcãquiro yʉhʉ buheriquiro iji duaro apequina yʉhdʉoro yʉhʉ pehere cahĩno cahmene. Tiquiro pacʉrore, tiquiro pacorore, tiquiro namonore, tiquiro pohnene, tiquiro bahanare, tiquiro pagʉ gʉ̃hʉre tiquiro cahĩno yʉhdʉoro yʉhʉ pehere cahĩno cahmene. \v 27 Ihcãquiro yʉhʉ buheriquiro iji duaro yeere sa yeducuriquiro ijirota. Sa yero yaquiro tiquiro ijiri buhiri ñano yʉhdʉeperota yʉhʉre ne duhusi. \v 28 Ahrire masiyuro cahmene mʉsare. Ohõ saha ijire ti: Wʉhʉ dahreriquiro tiquiro ʉhmʉari wʉhʉre yeato pano wʉhʉ wapa tiatire queo mʉhtare. Sa yero, ti wʉhʉre tiquiro pehoatire masine tiquiro. \v 29 Wapa tiyere queoeraro ti wʉhʉre yero pehoeraboa. Sa ye tiquirore ihñañequina bʉjʉpeboa. \v 30 “Ahriquiro ti wʉhʉre yero, tutuerare”, ni, bʉjʉpeboa. \v 31 Pʉhtoro apequiro pʉhtoro yeequina mehna tiquina cahmequeato pano, tiquiro yequina surarare tiquiro cahme wejẽ dutiato pano, tiquiro yequina surarare queorota. “¿Yʉhʉ diez mil surara mehna apequiro veinte mil surara cʉoriquiro mehna cahme wejẽgʉ̃ tutueraboagari yʉhʉ?” ni, tʉhoturo queorota tiquiro. \v 32 Sa queoro, tiquiro tutueratire masinota. Sa masino apequiro pʉhtoro tiquiro yequina surara mehna cahme wejẽno ahtariquiro yoaropʉ tiquiro ijigʉ̃ta, tutueriquiro pehe “Cahme wejẽdacʉ̃hna”, ni dutiro ohoboaga dahra cohteriquirore. \v 33 Sa yena yʉhʉ buhena iji duana, mʉsa yeatire mʉsare masino cahmene. Mʉsa ye duaye pehere duhu duerana, yʉhʉ buhena iji masiedare, ni yahuahye Jesu. \s1 Moa ocayere yahuahye Jesu \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 Sa yero tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Moa quehnoano ocare. Ti ocaeragʉ̃ ocaye yero basioerare. \v 35 Moa ocaeraro ti moa ne quehnoaedare. Ti moare dʉhsero basioerare. Ti sa ijigʉ̃ ti moare cohãno cahmene. Ne dʉhseati ijierare ti moa. (Ti dʉhseati ijieraro saha ijieracãhña mʉsa. Cohãcjʉ̃ ye pehere cohãedacãhña.) Ahrire quehnoano tʉhoya mʉsa, niahye Jesu. \c 15 \s1 Oveja butiriquiro queoyere yahuahye Jesu \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Sa ye ape deco peyequina wapa ne cohteyequina apequina “Ñañequina”, tiquina niñequina mehna Jesure tʉhoye ahtahye. \v 2 Tiquina sa yegʉ̃ ihñañe fariseo masa, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ Jesure ihña tuhtiye, ohõ saha niahye tiquina basi: \p —‍Ahriquiro ñañequinare piti tire. Sa yero tiquina mehna ihyare, ni, yahuducuahye tiquina basi. \p \v 3 Tiquina sa ni yahuducugʉ̃ Jesu tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni, queoye mehna buheahye tiquinare: \p \v 4 —‍¿Cien oveja cʉoriquiro ihcãquiro oveja butigʉ̃ ihñano dʉhse yerotari tiquiro? Ohõ saha yerota. Tiquiro noventa y nueve ovejare tiquina ihyariropʉ cũ, butiriquirore macano waharota. Ovejare bocaropʉ duhurota. \v 5 Tiquirore bocaro bucuerota. Sa yero tiquiro butiriquirore wʉa peo, tiquiro ya wʉhʉpʉ ne tojoaa waharota. \v 6 Ne tojoa sa, tiquiro cahapʉ ijiyequinare, tiquiro acayere piji cahmecoanota. “Yaquiro oveja butiriquirore boca tuhasaʉ. Sa yena yʉhʉ mehna bucueya”, ninota tiquiro tiquinare. \v 7 Poto niita niaja mʉsare. Noventa y nueve oveja peyequina tiquina ijiro sahata, peyequina masa ohõ saha ni tʉhoture: “Ñano yeraja. Sa yegʉ yʉhʉ ñañene bʉjʉa witisi. Quehnoañe pehere camesasi yʉhʉ”, ni, tʉhoture peyequina masa. Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ ihñañe ʉhmʉse cjẽna Cohãcjʉ̃ cahapʉ ijiyequina bucuerare. Apequiro pehere bucuere. Butiriquiro oveja ihcãquirota butiriro sahata tiquiro upʉro tiquirore bocariro sahata ihcãquiro ñariquiro tiquiro ñañene bʉjʉa witigʉ̃, quehnoañe pehere camesagʉ̃ ihñañe, Cohãcjʉ̃ cahapʉ ijiyequina tutuaro bucuere, niahye Jesu. \s1 Niñeru cjoe butiri queoyere yahuahye Jesu \p \v 8 Sa ni yahu tuhasa, queoye mehna yahu nemoahye tja: \p —‍¿Pʉa omope cjoeri niñeru cjoeri cʉoricoro ihcã cjoe butigʉ̃ dʉhse yerotari ticoro? Ohõ saha yerota ticoro. Sihãriare sihã, wʉhʉre coha, quehnoano maca pehorota. Ti cjoere bocaropʉ duhurota. \v 9 Ti cjoere boca tuhasa, ticoro cahapʉ ijiyequinare, ticoro mehna cjẽnare piji cahmecoanota. “Niñeru cjoe yʉhʉre butiri cjoere bocaʉ. Sa yena yʉhʉ mehna bucueya”, ninota ticoro. \v 10 Potota niita niaja mʉsare. Sata ihcãquiro ñariquiro tiquiro ñañene bʉjʉa witigʉ̃ quehnoañe pehere camesagʉ̃ Cohãcjʉ̃ yequina angele pehe tutuaro bucueeta, niahye Jesu. \s1 Tiquiro macʉno butiri queoyere yahuahye Jesu \p \v 11 Sa ni yahu tuhasa Jesu queoye mehna yahu nemoahye tja: \p —‍Bʉcʉro pohne pʉaro ʉmʉa ijiahye. \v 12 Dʉhsariquiro pehe ohõ saha niahye tiquiro pacʉrore: “Mai, mʉhʉ yariari bato mʉhʉ ohoatire yʉhʉre ohoya”, niahye tiquiro pacʉrore. Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pacʉro pʉaropʉreta tiquiro pohnene itiahye tiquiro cʉorire. \v 13 Meheñe decorigã bato dʉhsariquiro tiquiro yere ijipihtiyere ne, yoaropʉ ape yehpapʉ wahaa wahahye. Topʉ esaro tʉho masieniquiro yero saha ye, tiquiro niñerure, tiquiro yere ye site peho cãhye. \v 14 Tiquiro ye site pehori bato ti yehpapʉre ne ihyaye mariedi pje iji dʉcahye. Sa yero tiquiro ʉjʉa ahbahye. \v 15 Sa yero ti yehpa cjẽ dahrayere macahye. Tiquiro bocagʉ̃ tiquiro pʉhtoro yesea cohteriquiro sõahye tiquirore. \v 16 Sa yero tiquiro yeseare nu, tiquina ihyayere ihya duamahye. Tiquiro sa ihya duepegʉ̃ta ti ihyayere to cjẽna ohoerahye tiquirore. \v 17 Sa ye tiquiro topʉ wacũahye. “Yʉhʉ pacʉre dahra cohteyequina pehe bʉjʉye ihyayere ihyare. Tiquina ihya dʉhari gʉ̃hʉ bʉjʉye dʉhsare. Tiquina sa quehnoano yʉhdʉri watoa yʉhʉ pehe ohõpʉ ijigʉ, ʉjʉa ahbagʉ niaga. \v 18 Yojopʉre yʉhʉ pacʉ cahapʉ tojoagʉtja. Yʉhʉ pacʉ cahapʉ esagʉ ohõ saha niitja tiquirore: ‘Mai, Cohãcjʉ̃re ñano yei. Mʉhʉ gʉ̃hʉre ñano yei. \v 19 Ñagʉ ijiaja yʉhʉ. Mʉhʉ macʉ yero saha ijibogʉ ijieraja yʉhʉ. Mʉhʉre dahra cohteriquiro yero saha yeya yʉhʉre’, niitja yʉhʉ pacʉre”, ni tʉhotuahye tiquiro. \v 20 Sa ni tʉhoturota wahcãdʉca, tiquiro pacʉro cahapʉ tojoaa wahahye. Topʉ tiquiro esariquiro tojoa tagʉ̃ tiquiro pacʉro pehe yoaropʉta tiquiro macʉnore ihñahye. \p ’Tiquiro sa wihigʉ̃ ihñano macʉnore paja ihñahye. Paja ihñano tiquiro cahapʉ oma cã, tiquirore quẽ suhsu maa, tiquiro wahsupure ihmiahye pacʉro tiquiro macʉnore. \v 21 “Mai, Cohãcjʉ̃re ñano yei. Mʉhʉ gʉ̃hʉre ñano yei. Ñagʉ ijiaja yʉhʉ. Mʉhʉ macʉ yero saha ijibogʉ ijieraja yʉhʉ”, niahye tiquiro pacʉrore. \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro pacʉro pehe dahra cohteyequinare pijiahye. “Sojaro mehna, quehnoa yʉhdʉari suhtirore ne cãhtaya. Sa yena yʉhʉ macʉre sãaña. Sãa tuhasa, tiquiro omoca sañari behtore sãa, dahpo suhti gʉ̃hʉre sãaña. \v 23 Sãa tuhasa, dihi tiriquirogãre wecʉgãre wejẽña. Bose deco yeihna mari. \v 24 Ahriquiro yʉhʉ macʉ yariariquiro yero saha wahariquiro ijire. Sa wahaeperota yojopʉre catire tiquiro. Tiquiro butimediquirore pari turi bocaʉ. Sa yena bose deco yeihna mari”, niahye tiquiro pacʉro. Tiquiro sa nidi bato bose deco dahre dʉcahye tiquina. \p \v 25 ’Ti pjere tiquiro wahmino pehe wesepʉ ijiahye. Wesepʉ ijiriquiro cohe tojoa taro wʉhʉ cahapʉ esaro, tiquina basayere tʉhoahye tiquiro. \v 26 Tʉhoro, ihcãquiro dahra cohteriquirore pijio, tiquirore sinituahye tiquiro: “¿Dʉhse ijiro boro basaye niari?” niahye tiquiro dahra cohteriquirore. \v 27 “Mʉhʉ bahʉ coheri. Tiquiro quehnoariquiro, catiriquiro tiquiro cohegʉ̃ mʉhʉ pacʉ dihi tiriquirogãre wecʉgãre wejẽ dutiri”, ni yʉhtiahye dahra cohteriquiro. \v 28 Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tiquiro wahmino pehe tutuaro usuaro, wʉhʉpʉ sajãedahye. Tiquiro sajãedagʉ̃ ihñano tiquiro pacʉro sopecahapʉ wijia ta, “Sajã taya”, ni, pijimahye tiquiro macʉnore. \v 29 Tiquiro sa pijigʉ̃ macʉno yʉhtiahye. “Tʉhoya mai. Yoari pje mʉhʉre dahra cohteriquiro yero saha mʉhʉre yedohomi. Sa yegʉ mʉhʉ dutiyere ne ihcã taha yʉhdʉdʉcaerʉ. Yʉhʉ mʉhʉre dahra cohtepegʉ̃ta yʉhʉre ne ohoerari mʉhʉ. Ne ihcãquiro wahiquirogãre ne ohoerari mʉhʉ yʉhʉre yʉhʉ piti tiyequina mehna yʉhʉ bose deco dahreatire. \v 30 Sa yero ahriquiro mʉhʉ macʉ pehe ñañequina numia mehna mʉhʉ yere ye site pehoñohti. Tire ye site peho tuhasa, wʉhʉpʉ tiquiro tojoa wihigʉ̃ dihi tiriquirogãre wecʉgãre wejẽ dutiñohti mʉhʉ tiquiro ihyatiquirore”, niahye tiquiro wahmino pehe pacʉrore. \v 31 “Macʉ, yʉhʉ mehna ijipihtiye decori mʉhʉ ijigʉ̃ ijipihtiye yʉhʉ cʉoye mʉhʉ ye ijire. \v 32 Mʉhʉ bahʉ pehe yariariquiro yero saha wahari marine. Sa ye yojopʉre tiquiro catiriquiro ijire. Tiquiro butiriquiro yero saha ijiri. Tiquiro sa wahari bato yojopʉre tiquirore bocaʉ. Sa yero tiquiro tojoa wihigʉ̃ mari bose deco ye bucuegʉ̃ quehnoare”, niahye tiquiro macʉnore, niahye Jesu tiquinare. \c 16 \s1 Niñeru cohteriquiro tʉho masiniquiro quitire Jesu yahuahye \p \v 1 Sa ye ahri quitire tiquiro buheyequinare yahuahye Jesu: \p —‍Doeri cjẽ upʉro ye niñerure cohteriquiro niñerure quehnoano tiquiro ihboeragʉ̃ ihñano apequiro pehe yahusãhye doeri cjẽ upʉrore. “Mʉhʉ ye niñerure ye sitero nine”, ni yahusãhye tiquirore. \v 2 Tiquiro yahusã tuhasari bato niñeru cohteriquirore pijioahye. Sa yero tiquiro wihigʉ̃ ihñano, tiquirore pʉhtoro yahuahye. “Yee niñerure mʉhʉ ye siterire apequiro yʉhʉre yahuri. Sa yegʉ yeere cohtegʉ iji nemosi mʉhʉ. Sa yegʉ yeere mʉhʉ yerire yahu peho ojoaya. Mʉhʉre cohãgʉ niaja”, niahye pʉhtoro tiquirore. \v 3 Tiquiro sa nidi bato ohõ saha ni tʉhotuahye cohteriquiro tiquiro basi: “Yʉhʉ pʉhtoro yʉhʉre cohãno taro niaga. Yʉhʉ tutueraja. Sa yegʉ tutuaro dahra masiedaja. Sa yegʉ apequinare yʉhʉ niñerure sinigʉ̃ bʉoro yʉhdʉboaga yʉhʉ. ¿Sa yegʉ dʉhse yeitari yʉhʉ? \v 4 Yojopʉ pũritare yʉhʉ yeatire masiaja yʉhʉ. Ohõ saha yʉhʉ yegʉ̃ yʉhʉ dahraye mariedagʉ̃ yʉhʉ pʉhtorore wapamoñequina yʉhʉre cahĩeta. Sa ye tiquina ye wʉhʉsepʉ sajã dutieta yʉhʉre”, ni tʉhotuahye tiquiro. \v 5 Sa ni tʉhoturo tiquiro ijipihtiyequina tiquiro pʉhtorore wapamoñequinare pijioahye. Pijio tuhasa, cohteahye. Wihi mʉhtariquirore ohõ saha ni sinituahye tiquiro. “¿Yʉhʉ pʉhtorore noho puno wapamoajari mʉhʉ?” niahye tiquiro. \v 6 Tiquiro sa nigʉ̃ wapamoriquiro pehe yʉhtiahye. “Cien tambores ʉhsere olivo dʉca mehna tiquina yeri ʉhsere wapamoaja tiquirore”, ni, yʉhtiahye. Tiquiro sa ni yahugʉ̃ cohteriquiro pehe ohõ saha ni yahuahye. “Ohõpʉ ijire mʉhʉ wapamonore ojoa ohõri pũ. Dujiya. Sa yegʉ mʉhʉ wapamonore deco mehna ne, deco mehna ojoa quehnoña”, niahye cohteriquiro wapamoriquirore. \v 7 Sa ni tuhasa apequiro wapamoriquirore sinituahye tiquiro. “¿Mʉhʉ waro, noho puno wapamoajari?” niahye tja. “Cien ajuri trigo pjeri ajurire wapamoaja yʉhʉ”, niahye wapamoriquiro niñerure cohteriquirore. “Ohõpʉ ijire mʉhʉ wapamonore ojoa ohõri pũ. Mʉhʉ wapamonore ochenta ojoa quehnoña”, niahye cohteriquiro. \v 8 Tiquiro sa quehnoano ni meho mihnigʉ̃ ihñano “Ahriquiro ni mehoriquiro quehnoano masidiquiro ijiaga”, ni tʉhotuahye tiquiro pʉhtoro niñerure cohteriquirore. Ahri deco cjẽna, Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina tiquina yere quehnorire tiquina niñeru ihborire Cohãcjʉ̃ yequina yʉhdʉoro masiaga tiquina, niahye Jesu. \p \v 9 Sa ni tuhasa Jesu yahu nemoahye: \p —‍Sa yegʉ mʉsare niita niaja. Mʉsa cʉoyere, pejecʉoyequinare mʉsa ohogʉ̃, tiquina pehe mʉsare cahĩeta. Mʉsa sa yegʉ̃ mʉsa cʉoye pihtiari bato mʉsa ʉhmʉsepʉ esagʉ̃ mʉsare cahĩeta topʉre. \p \v 10 ’Ihyo ijiyequina ye dahrayere poto yena, pʉhtoa ye dahraye gʉ̃hʉre poto yenata. Ihyo ijiyequina ye dahrayere queoro yerana, pʉhtoa ye dahraye gʉ̃hʉre queoro yesi mʉsa. \v 11 Sa yena ahri yehpapʉ mʉsa cʉoye mehna mʉsa quehnoano yerana Cohãcjʉ̃ mʉsare tiquiro ye buheye gʉ̃hʉre quehnoano yesi mʉsa. Sa yero ti buheyere cũsi tiquiro. \v 12 Sa yena apequiro yere mʉsa quehnoano ye basaeragʉ̃ ihñano mʉsa ye ijiatire ohosi mʉsare. \p \v 13 ’Ihcãquiro Cohãcjʉ̃ pehere wacũno, tutua yʉhdʉaro niñeru pehere wacũedare. Niñeru pehere tutua yʉhdʉaro wacũno Cohãcjʉ̃ pehere wacũedare. Niñeru dihitare cahmediquiro ijiro Cohãcjʉ̃re bucuegʉ̃ yerare. Cohãcjʉ̃ gʉ̃hʉre, niñeru gʉ̃hʉre pʉarore cahme yʉhdʉdʉcaro basioerare mʉsare. Niñerure cahme yʉhdʉariquiro Cohãcjʉ̃re quehnoano ño peo masiedare, niahye Jesu. \p \v 14 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye fariseo masa pehe tiquirore bʉjʉpeahye. Tiquina pehe niñerure cahĩahye. Sa ye bʉjʉpeahye. \v 15 Tiquina bʉjʉpegʉ̃ tʉhoro Jesu tiquinare yahuahye: \p —‍Masa tiquina ihñonore mʉsa quehnoano yemene. Mʉsa sa yegʉ̃ “Quehnoañequina, poto yeyequina ijire”, nimene masa mʉsare. Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa tʉhotuyere masine. Masa “Quehnoa yʉhdʉare”, tiquina nidire Cohãcjʉ̃ pehe sijoro saha ni tʉhoture. Tire ihña yabire, niahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃ dutiyere, tiquiro pʉhtoro ijiyere yahuahye Jesu \p \v 16 Sa ni tuhasa ohõ saha ni nemoahye Jesu: \p —‍Ñu wame yeriquiro tiquiro ijiato pano Moisere tiquiro cũri dutiye mehna Cohãcjʉ̃ marine dutiri. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ojoari mehna gʉ̃hʉ marine dutiri. Yojopʉ pehere Ñu tiquiro buhe dʉcari bato quehnoañe buheyere, Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiye gʉ̃hʉre masi dʉcare masa. Sa masiñe masa tiquina esa tuharo tiquina tutuaye mehna Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijirore sajã duamene. \v 17 Moisere tiquiro cũri dutiyepʉ Cohãcjʉ̃ nidiro sahata ye pehorota tiquiro. Ʉhmʉse gʉ̃hʉ ahri yehpa gʉ̃hʉ pihtia wahaepegʉ̃ta Cohãcjʉ̃ nidiro sahata ye pehorota, niahye Jesu. \s1 Namonore cohãñene yahuahye Jesu \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 Sa ni tuhasa ohõ saha ni nemoahye Jesu: \p —‍Masʉno tiquiro namonore cohãno, apecoro mehna omoca dʉhtero, ticoro mehna ñano yero nine. Apequiro tiquiro cohãricoro mehna omoca dʉhtero, tiquiro gʉ̃hʉ ticoro mehna ñano yero nine, niahye Jesu. \s1 Doeri cjẽ upʉro, pejecʉoriquiro queoyere yahuahye Jesu \p \v 19 Sa ye queoye mehna yahuahye Jesu: \p —‍Ti pjepʉre doeri cjẽ upʉro ijie tiahye. Tiquiro suhti pehe wapa bʉjʉ yʉhdʉahye. Sa yero decoripe quehnoañe dihitare ihyaro, peye cʉoahye tiquiro. \v 20 Sa yero ti pjere apequiro pejecʉoriquiro, Lázaro wame tiriquiro ijie tiahye. Tiquiro pagʉ peye cami tiriquiro ijiahye. Sa ye apequina pehe tiquirore doeri cjẽ upʉro ya wʉhʉ cjã sahrĩno cahapʉ ne sae tiahye. \v 21 Sa yero pejecʉoriquiro pehe doeri cjẽ upʉro tiquiro ihyari mesa docapʉ yehpapʉ dujiro tiquiro ihya site dijioyere ihyae timahye. “Tiquiro ihya site dijiorire ihyagʉ yapigʉta yʉhʉ”, ni, tʉhotue timahye tiquiro. Sa ye diayea tiquiro camine nehneñe ahtae tiahye. \p \v 22 ’Sa yero pejecʉoriquiro tiquiro yariaa wahagʉ̃, Abrahã cahapʉ paraíso wame tiropʉ angele tiquirore ne mʉjahye. Sa yero doeri cjẽ upʉro gʉ̃hʉ tiquiro batogãta yariaa wahahye. Tiquiro yariagʉ̃ tiquirore yahye. \v 23 Sa yero doeri cjẽ upʉrore tutuaro peca ʉjʉ̃ahye. Sa yero pecapʉ ijiro ʉhmʉsepʉ ijiriquirore Abrahãre ihñahye. Lázaro gʉ̃hʉre ihñahye. \v 24 Ihña tuhasa, tiquiro Abrahãre pisuahye. “Yʉhʉ acayʉ Abrahã, paja ihñaña yʉhʉre. Pecapʉ yʉhʉ ñano yʉhdʉgʉ niaja. Yʉhʉ sa wahagʉ̃ Lázarore yʉhʉre ohoya. Sa yero acore tiquiro omo piriapʉ soha, yʉhʉ ñehmenore aco mehna nehono ahtaahro. Tire yʉsʉoahro tiquiro”, niahye doeri cjẽ upʉro. \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ Abrahã tiquirore yahuahye: “Yʉhʉ acayʉ, catigʉpʉ mʉhʉ ijipihtiyere quehnoañene cʉori. Lázaro pehe decoripe ñano yʉhdʉri. Yojopʉ pehere mʉhʉ ñano yʉhdʉgʉ̃ tiquiro pehe ohõpʉre bucueye mehna ijiro nine. \v 26 Sa ye mari watoa ʉhcʉãri cope ijire. Sa ye ohõre ijiyequina topʉre waha masiedare. Sa ye topʉ ijiyequina ohõpʉre ahta duayequina ahta masiedare”, niahye Abrahã doeri cjẽ upʉrore. \v 27 Tiquiro sa nigʉ̃ doeri cjẽ upʉro ohõ saha ni nemoahye: “Yʉhʉ acayʉ, tutuaro siniaja mʉhʉre. Lázarore yʉhʉ pacʉ ya wʉhʉpʉ ohoya. \v 28 Yʉhʉ ihcã omopequina bahana tii. Lázaro tiquinare yahuahro. Tiquina ohõre ñano yʉhdʉropʉre ahtaeracãhdo”, niahye tiquiro. \v 29 Sa nigʉ̃ Abrahã pehe yʉhtiahye: “Cohãcjʉ̃ dutiyere Moise marine cũrire, Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina tiquina ojoarire cʉore mʉhʉ bahana. Sa ye mʉhʉ bahana tireta tʉhoahro”, niahye Abrahã. \v 30 Tiquiro sa nigʉ̃ doeri cjẽ upʉro pehe yʉhtiahye: “Yʉhʉ acayʉ Abrahã, tire cʉoepeta quehnoano tʉhosi. Lázaro yariariquiro masa bajua, tiquina cahapʉ esagʉ̃ ihñañe tiquina pehe ñañene bʉjʉa witi, quehnoañe pehere camesaeta. Sa ye quehnoañene yeeta yʉhʉ bahana pehe”, niahye doeri cjẽ upʉro mʉnano. \v 31 Tiquiro sa nigʉ̃ Abrahã pehe yahuahye: “Mʉhʉ bahana Moise cũri pũ tiquiro yahuyere, Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina mʉna tiquina yahuyere tʉho dueyequina ijire. Sa ye Lázaro yariariquiro mʉnano masa bajuepegʉ̃ta tiquina Cohãcjʉ̃re tʉho duasi”, niahye Abrahã, ni, yahuahye Jesu. \c 17 \s1 Ñañene yegʉ̃ cuarĩne \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Sa ye Jesu yahuahye tiquiro buheyequinare: \p —‍Masare ñañe yegʉ̃ yeye peye ijire. Sa yeye masa ñañene yere. Ti sa ijiepegʉ̃ta masʉnore ñañene yegʉ̃ yeriquiro pehe ña yʉhdʉaro yʉhdʉrota. \v 2 Masʉnore tiquiro wamʉapʉ pajiria ʉtãre dʉhte yo, pajiri mapʉ tiquirore cohãgʉ̃ ñano wahaboaga tiquiro. Apequiro pehe ahriquinagã mehna cjʉ̃nogãre ñañene yegʉ̃ yero pajiri mapʉ tiquina cohãriquiro yʉhdʉoro ñano yʉhdʉrota. Tiquirore tutuaro buhiri dahrero cahmene. \v 3 Quehnoano yeya mʉsa. Mʉsa acayʉro ñano tiquiro yegʉ̃ ihñana “Yeracãhña”, niña tiquirore. Sa yena tiquiro ñañene bʉjʉa witigʉ̃, quehnoañene camesagʉ̃ mʉsa pehe tiquiro ñañe yeyere boya. \v 4 Sa yero mʉsa acayʉro ihcã decota siete tahari mʉsare ñano tiquiro yegʉ̃ mʉsare tiquiro bo dutigʉ̃ boya. “Pari turi mʉhʉre ñano yesi”, siete tahari tiquiro nigʉ̃ tope taharita tiquiro ñano yerire boya, niahye Jesu. \s1 Cohãcjʉ̃re wacũ tutuayere yahuahye Jesu \p \v 5 Sa ye Jesu buheyequina tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re ʉsãre quehnoano wacũ tutua nemogʉ̃ yeya, niahye tiquina Jesure. \p \v 6 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Mostaza capegã meheni pjegã ijire. Ti yero saha Cohãcjʉ̃re mehenogã wacũ tutuana, ohõ saha wahagʉ̃ ye masinata mʉsa: Ahdʉ yucʉgʉre ohõ saha ni masine: “Mʉhʉ yucʉgʉ mʉhʉ basi duhtu cã, pajiri mapʉ bora ñojoaña”, ni masine mʉsa. Mʉsa sa nigʉ̃ tʉ yucʉgʉ pehe mʉsa dutiro sahata waharota, niahye Jesu. \s1 Dahra cohteriquiro tiquiro dahrayere yahuahye Jesu \p \v 7 Came ahri quitire yahuahye Jesu: \p —‍Mʉsare dahra cohteriquiro ijiro wesepʉ tanare. Sa yero ovejare ihña ihbore. ¿Dahra cohteriquiro tiquiro tojoa wihigʉ̃ dʉhse niboagari mʉsa tiquirore? ¿“Sojaro mehna ahtaya. Mʉhʉ ihyaye ohõpʉ ijire”, niboagari mʉsa? \v 8 Sa niedare mʉsa. Tiquirore ohõ saha nine mʉsa: “Yʉhʉ ihyayere doha quehnoña. Sa yegʉ yʉhʉ ihya sihnigʉ̃ yʉhʉre cohteya. Yʉhʉ bato mʉhʉ gʉ̃hʉ ihya sihniña”, nine mʉsa dahra cohteriquirore. \v 9 Dahra cohteriquiro mʉsa dutiyere tiquiro yegʉ̃ tiquirore “Quehnoare”, niedare mʉsa. Tiquiro dahraye dihitare yero niaga tiquiro. \v 10 Mʉsa gʉ̃hʉ tiquiro yero saha ijire. Cohãcjʉ̃ dutiriro sahata ye pehona ohõ saha ni, tʉhotuya mʉsa. “Ʉsã gʉ̃hʉ dahra cohtena dihita ijiaja. Ihyo ijina ijiaja ʉsã. Ʉsã dahraye dihitare yei ʉsã”, ni, tʉhotuya mʉsa, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 Pʉa omopequina cami bʉcʉ mʉna wihare yʉhdʉoahye Jesu \p \v 11 Ape deco Jerusalẽpʉ Jesu waharo niahye. Topʉ waharo Samaria yehpa, Galilea yehpa, ti pʉa yehpa watoa yʉhdʉ cãhye. \v 12-13 Ape macapʉ wahari mahapʉ tiquiro tinigʉ̃ pʉa omopequina cami bʉcʉ mʉna wiha pehe tiquirore piti cahye. Sa ye yoa cjũnopʉ ducuye pisuahye: \p —‍Jesu, pʉhto, ʉsãre paja ihñaña, niahye tiquina. \p \v 14 Sa nigʉ̃ tiquinare ihña, yahuahye Jesu: \p —‍Pahire mʉsa pagʉrire quehnoañe pagʉri mʉsa waharire ihñona wahaya, niahye tiquinare. \p Sa nidi bato tiquina wahari watoa quehnoa wahahye. \v 15 Sa yero ihcãquiro tiquina mehna cjʉ̃no quehnoano tiquiro pagʉ wahagʉ̃ ihñano, Jesu cahapʉ majare tojoa tahye. Sa tojoa taro tutuaro mehna Cohãcjʉ̃re ño peoahye. “Cohãcjʉ̃ tutuariquiro, quehnoariquiro ijire”, ni, ño peoahye tiquiro. \v 16 Sa nino tiquiro Jesu dahpocãri caha dʉsepe curi mehna quehe sa, “Quehnoare”, niahye tiquiro. Samaria cjʉ̃no ijiahye. \v 17 Tiquiro sa yeri bato Jesu ohõ saha ni sinituahye: \p —‍Pʉa omopequina ijiri masa quehnoa wahariquina. ¿Apequina nueve dʉhsayequina pehe nohopʉ ijiagari tiquina? \v 18 Ahriquiro ape yehpa cjʉ̃no dihita Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nino taro tojoa tari. ¿Dʉhse ijiro boro apequina ahtaerajari? niahye Jesu. \p \v 19 Sa ni tuhasa Jesu yahuahye dʉsepe curi mehna quehe sariquirore. \p —‍Wahcãdʉcaya. Wahaya. Mʉhʉ Cohãcjʉ̃re wacũ tutuagʉ, yʉhdʉre mʉhʉ, niahye Jesu tiquirore. \s1 Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiatire yahuahye Jesu \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Ti pjere meheñequinagã fariseo masa Jesure sinituahye: \p —‍¿Dʉhse ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ pʉhtoro iji dʉcarotari? niahye tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro iji dʉcagʉ̃ masa ihña masiedare. \v 21 “Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiye ohõpʉ ijire”, ni masiedare. “Sohõpʉ ijire”, ni masiedare. Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiye masa tiquina tʉhotuyepʉ ijire, niahye Jesu fariseo masare. \p \v 22 Sa ni tuhasa Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Came yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ yʉhʉ tojoa tatire tutuaro cahmenata mʉsa. Mehenogã yʉhʉre ihña duepenata yʉhʉre ihñasi mʉsa. Mʉsa yʉhʉre sa ihña duepegʉ̃ta ti pjere ahtasi yʉhʉ. \v 23 Apequina mʉsare ohõ saha nieta. “Tiquirore ihñaña. Cristo ijire. Ahriquirore ihñaña. Cristo ijire”, nieta mʉsare. Tiquina sa niepegʉ̃ta tiquinare tʉhoeracãhña. \v 24 Ʉpo miadoqueoro wacũeno mehna ti mia sitedoqueoro sahata yʉhʉ gʉ̃hʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ wacũeno mehna tojoa taʉtja. \v 25 Ahrire yʉhʉ yeato pano yʉhʉ tutuaro ñano yʉhdʉta. Sa ye yojopʉ cjẽna yʉhʉre cahmesi. \v 26 Noé tiquiro ijiri pje cjẽna tiquina ijiriro sahata yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yʉhʉ tojoa tagʉ̃ sata ijieta masa. \v 27 Noé tiquiro ijiri pjere ijipihtiyequina masa sa ihyaducue tiahye. Sa ye sihniducue tiahye. Ʉmʉa, numia mehna omoca dʉhtee tiahye. Noé pajiria yucʉsapʉ tiquiro sajãto pano Cohãcjʉ̃ tiquinare tiquiro mioato pano ti ijipihtiyere masa yeducue tiahye. Sata ijirota yʉhʉ tojoa tagʉ̃ gʉ̃hʉre. \v 28 Lote tiquiro ijiri pje cjẽna tiquina ijiriro sahata yʉhʉ tojoa tagʉ̃ ijieta masa. Lote tiquiro ijie tiri pjere masa ihya, sihni, dú, dua, weserire ote, wʉhʉse yeahye. \v 29 Tiquina sa yeri watoa Sodoma wame tiri macapʉ ijiriquiro Lote tiquiro wahari deco ʉhmʉse cjã peca, peca asiye paca ʉtã pjeri gʉ̃hʉ acoro ahtaro saha tiquina bui bora pje, tiquinare wejẽ pehoe tiahye. \v 30 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ wacũeno mehna yʉhʉ tojoa tagʉ̃ tiquina yero sahata yeyequina ijieta masa ti pjere. \p \v 31 ’Ti pjere ihcãquiro tiquiro ya wʉhʉ bui cjã paapʉ quehnoari paapʉ ijiriquiro wʉhʉ puhiapʉ tiquiro ye ijigʉ̃ tire neno wahaeracãhdo tiquiro sojaro mehna wahato saha. Sa yero wesepʉ ijiriquiro gʉ̃hʉ ti pjere tiquiro ya wʉhʉpʉ piheracãhdo tiquiro sojaro mehna wahato saha. \v 32 Lote namono ticoro waharire wacũña mʉsa. \v 33 Masʉno yʉhʉre wacũno marieno tiquiro esa tuharo tiquiro cahmeno saha yero, pecapʉ waharota. Sa yero yeere sa yeducuriquiro ijipihtiye decori yʉhʉ mehna ʉhmʉsepʉ ijirota. \p \v 34 ’Ti ñamine pʉaro ihcã cuñanopʉ carĩñequinare ihcãquiro yʉhʉre cahmeniquirore neitja. Sa yero yʉhʉre cahmedariquiro topʉ tojoarota. \v 35 Ti pjere pʉaro numia ihcãnopʉ tiquina trigore tu mʉtoñe numiare ihcãcoro yʉhʉre cahmenicorore neitja. Sa yero yʉhʉre cahmedaricoro topʉta tojoarota. \v 36 [Sa ye wesepʉ pʉaro dahrayequina tiquina ijigʉ̃ ihcãquirota neitja. Ihcãquiro topʉ tojoarota,] niahye Jesu. \p \v 37 Sa nigʉ̃ tiquiro buheyequina pehe sinituahye tiquirore. \p —‍¿Nohopʉ sa waharotari? ni sinituahye tiquina. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Masa tiquina ñano yeducuriropʉ, topʉ Cohãcjʉ̃ buhiri dahrerota tiquinare, niahye Jesu. \c 18 \s1 Wape wihoro ticoro buhiri dahre dutiye queoyere yahuahye Jesu \p \v 1 Sa ye Jesu tiquinare Cohãcjʉ̃re siniñene yahuro ohõ saha niahye: \p —‍Mʉsa Cohãcjʉ̃re sinina, cohteya tiquiro yʉhtiatire. Yoari pje cohtepenata bʉjʉa witieracãhña. Tiquirore sinina duhueracãhña, niahye Jesu. \p \v 2 Tiquiro sa nidire buhero taro ahri queoye mehna yahuahye tiquinare: \p —‍Ape macapʉ tiquina buhiri dahre dutiriquiro ijiahye. Tiquiro Cohãcjʉ̃re ño peoerahye. Sa yero masa gʉ̃hʉre ño peoerahye. \v 3 Sa yero wape wihoro gʉ̃hʉ topʉ ijiahye. Ticoro tiquiro cahapʉ sa majareno ohõ saha niahye: “Yʉhʉre ihña tuhtiriquirore buhiri dahre dutiya mʉhʉ. Yʉhʉre ni cahmota basaya”, ni siniducuahye ticoro tiquirore. \v 4 Ticoro sa nigʉ̃ peye tahari tiquiro “Yesi yʉhʉ”, nimahye ticorore. Tiquiro sa niepegʉ̃ta ticoro peye tahari sa siniducuro tiquirore ni cariboro ye cãmahye. Ticoro caribogʉ̃, ohõ saha niahye tiquiro basi. “Yʉhʉ Cohãcjʉ̃re, masa gʉ̃hʉre ño peoeraja. \v 5 Yʉhʉ sa ño peoegʉ yʉhʉ ijiepegʉ̃ta ahricoro pehe yʉhʉre caribo ye cãmaga. Yʉhʉre sa cariboro yʉhʉre caributigʉ̃ yerota ticoro. Sa ni yahusãducugʉ̃ ticorore ihña tuhtiriquirore buhiri dahre dutiitja”, niahye buhiri dahre dutiriquiro, niahye Jesu. \p \v 6 Sa nino Jesu tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Sa niahye ñariquiro buhiri dahre dutiriquiro. Tiquiro nidire wacũña mʉsa. \v 7 Tiquiro yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ pehe tiquiro yequina tiquiro beseriquinare ñamipʉ, decopʉ tiquirore sinidiquinare yʉhtiro, yedohorota. \v 8 Mʉsare niita niaja. Cohãcjʉ̃re tiquina sinidiro sahata duita tiquinare yedohorota. ¿Tiquiro sa yʉhtiriquiro ijiepegʉ̃ta yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ ahri yehpapʉ tojoa tagʉ Cohãcjʉ̃re wacũ tutuayequinare bocaboagari yʉhʉ? niahye Jesu. \s1 Pʉaro masa Cohãcjʉ̃re tiquina siniñe quitire yahuahye Jesu \p \v 9 Sa ye apeye quiti mehna ohõ saha ni yahuahye Jesu: “Ʉsã pehe quehnoana ijiaja. Apequina pehe ñano yeyequina ijire”, ni, tʉhotuyequinare ahri quitire yahuahye: \p \v 10 —‍Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉpʉ pʉaro ʉmʉa Cohãcjʉ̃re siniñe wahahye. Ihcãquiro fariseo masʉno ijiahye. Apequiro wapa ne cohteriquiro ijiahye. \v 11 Sa yero fariseo masʉno pehe ducu, ohõ saha ni yahuahye Cohãcjʉ̃re: “Yʉhʉ yaquerigʉ, ñañene yerigʉ, numia mehna ñano yerigʉ ijieraja. Apequina yero saha ijieraja. Ahriquiro wapa ne cohteriquiro yero saha ñagʉ ijieraja. Sa yegʉ mʉhʉre ‘Quehnoare’, niaja Cohãcjʉ̃. \v 12 Yʉhʉ semanaripe pʉa decore mʉhʉ yere yegʉ sijiaja. Sa yegʉ pʉa omope cjoeri niñeru cjoerire wapatagʉ ihcã cjoere mʉhʉre ohoaja”, niahye fariseo masʉno Cohãcjʉ̃re. \v 13 Sa yero wapa ne cohteriquiro pehe yoaropʉ muhri yo ducu, tiquiro ñañene bʉjʉa witi, ʉhmʉsepʉre ihñedahye. Tiquiro ñañene bʉjʉa witiriquiro ijiro tiquiro cutirore quẽ ohõ, siniahye Cohãcjʉ̃re: “Cohãcjʉ̃, yʉhʉ ñagʉ ijiaja. Sa yegʉ mʉhʉ paja ihñaña yʉhʉre”, niahye tiquiro Cohãcjʉ̃re. \v 14 Mʉsare niita niaja. Ahriquiro wapa ne cohteriquiro pehere tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoagʉ̃ Cohãcjʉ̃ pehe “Mʉhʉ ñañene cohã tuhasaʉ”, niahye tiquirore. Apequiro fariseo masʉnore “Mʉhʉ ñañene cohãʉ”, niedahye Cohãcjʉ̃. “Yʉhʉ quehnoagʉ ijiaja”, nidiquiro Cohãcjʉ̃ ihñagʉ̃ ñariquiro ijire. “Yʉhʉ ñagʉ ijiaja. Sa yegʉ yee ñañene bʉjʉa witiaja”, nidiquirore Cohãcjʉ̃ quehnoariquiro ijigʉ̃ yerota tiquirore, niahye Jesu. \s1 Macanagãre tiquina ye ijiatire Cohãcjʉ̃re sini basahye Jesu \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Sa ye masa tiquina pohnene macanagãre Jesure ña peo dutiye tehe, tiquiro cahapʉ ne wihiahye. Tiquina sa yegʉ̃ ihñañe Jesu buheyequina tiquinagãre ne wihiyequinare tuhtiahye. \v 16 Tiquina sa tuhtigʉ̃ ihñano Jesu macanagãre pijioahye tiquiro cahapʉ. Pijio tuhasa ohõ saha niahye tiquiro buheyequinare: \p —‍Macanagã yʉhʉ cahapʉ ahtaahro. “Waharĩsa”, niedacãhña tiquinagãre. Tiquinagã Cohãcjʉ̃re tiquina pʉhtoro tʉhoture. Sa ye Cohãcjʉ̃ pʉhtoro ijiropʉre ahriquinagã yero sahata tʉhotuyequina ijire topʉre. \v 17 Potota niita niaja mʉsare. Ahriquinagã Cohãcjʉ̃re tiquina cahmeno saha mʉsa pehe cahmedana, tiquiro cahapʉ wahasi mʉsa. Mʉsa wahaeragʉ̃ mʉsa pʉhtoro ijisi tiquiro, niahye Jesu. \s1 Doeri cjẽ upʉro Jesure sinituahye \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Tiquiro sa nidi bato judio masa pʉhtoa mehna cjʉ̃no Jesure sinituahye: \p —‍¿Ne, quehnoagʉ, buhegʉ, ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna iji duagʉ, dʉhse yeboagari yʉhʉ? niahye tiquiro. \fig |src="CN01774B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 18.18" \fig* \p \v 19 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍¿Dʉhse ijiro boro yʉhʉre “Quehnoagʉ”, ni pisuajari mʉhʉ? Cohãcjʉ̃ dihita quehnoariquiro ijire. \v 20 Ahri Cohãcjʉ̃ dutiyere masine mʉhʉ. “Wʉana tieracãhña. Masare wejẽdacãhña. Yaqueracãhña. Ni mehoedacãhña. Mʉsa pacʉsʉmʉare ño peoya”, ni, sa ye dutire Cohãcjʉ̃. Sa yegʉ tire yeya mʉhʉ, niahye Jesu. \p \v 21 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesure yʉhtiahye: \p —‍Tire ijipihtiyere yʉhʉ coã wahmʉa cãhtagʉ ijigʉpʉta yʉhdʉdʉcaerahti, niahye tiquiro. \p \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro, Jesu tiquirore ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Mehenogã dʉhsare mʉhʉre mʉhʉ ye pehoati. Ijipihtiyere mʉhʉ yere duagʉ wahaya. Sa yegʉ ijipihtiye mʉhʉ wapatari niñerure pejecʉoyequinare ohoya. Mʉhʉ sa yegʉ̃ peye mʉhʉ ye ʉhmʉsepʉ, Cohãcjʉ̃ cahapʉ ijirota. Sa ye tuhasagʉ yʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiacjʉ ahtaya, niahye Jesu tiquirore. \p \v 23 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro tiquiro pehe peye doeri cjẽ cʉoriquiro ijiro tire pejecʉoyequinare oho dueraro, tutuaro bʉjʉa witi, wahaa wahahye. \p \v 24 Tiquiro sa bʉjʉa witigʉ̃ ihñano Jesu ohõ saha ni yahuahye apequinare: \p —‍Doeri cjẽ opana Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre tiquinare waharo basioera cjũre. \v 25 Camello pehe awia copepʉ tiquiro sajã duagʉ̃ basioerare tiquirore. Tiquiro sa ijiro yʉhdʉoro doeri cjẽ upʉro Cohãcjʉ̃re cahmedaro, Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre waharo basioerare, niahye Jesu. \p \v 26 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquirore tʉhoyequina ohõ saha niahye: \p —‍Aa, dʉhse tiquiro nino saha poto ijigʉ̃, ne ihcãquiro masʉno Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha masiedaboaga, niahye tiquina basi. \p \v 27 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Masa tiquina esa tuharo quehnoano yeri mehna Cohãcjʉ̃ cahapʉ waha masiedare. Cohãcjʉ̃ pehe masare pecapʉ wahaboriquinare yʉhdʉo masine. Tiquiro ijipihtiyere quehnoano ye masi peho cãre, niahye Jesu tiquinare. \p \v 28 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Tʉhorĩña. Ʉsã pehe ijipihtiye ʉsã yere cũ cãʉ mʉhʉ mehna wahana, niahye tiquiro Jesure. \p \v 29 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu ohõ saha niahye: \p —‍Potota mʉsare niita niaja. Mʉsa Cohãcjʉ̃ yere yena tana mʉsa wʉhʉsere, mʉsa pacʉsʉmʉare, mʉsa bahanare, mʉsa namosãnumiare, mʉsa pohnare cũrina ijina pajiro wapatanata mʉsa yojopʉre. \v 30 Mʉsa cũri yʉhdʉoro wapatanata. Sa yena mʉsa yariari bato ijipihtiye decori Cohãcjʉ̃ mehna ijinata mʉsa, niahye Jesu tiquinare. \s1 Pari turi Jesu tiquiro yaria masa wijiatire yahuahye \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Sa ye Jesu doce tiquiro buheyequinare neahye. Sa neano tiquinare yahuahye: \p —‍Tʉhoya yʉhʉre. Yojopʉre mari Jerusalẽpʉ wahana niaja. Topʉ yʉhʉre masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina panopʉ tiquina yahuriro sahata sa yeeta yʉhʉre. \v 32 Topʉ masa yʉhʉre ñeheñe, judio masa ijieyequinare ohoeta yʉhʉre. Yʉhʉre tiquina ohori bato tiquina yʉhʉre bʉjʉpe, ñano ni, yʉhʉre sihco puti ohõeta. \v 33 Sa ye yuta dari mehna tana tuhasa wejẽeta yʉhʉre. Sa yegʉ ihtia deco wahaboro masa wijiagʉta yʉhʉ, niahye Jesu tiquinare. \p \v 34 Tiquiro sa ni yahurire quehnoano masiedahye tiquiro buheyequina. Cohãcjʉ̃ tire tiquinare quehnoano masigʉ̃ yeraniahye. \s1 Caperi bajueriquirore ihñagʉ̃ yeahye Jesu \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Sa ye Jesu gʉ̃hʉ Jericó wame tiri maca cahagãpʉ esahye. Topʉ caperi bajueriquiro maha dʉhtʉ caha duji, niñeru sinino niahye. \v 36 Sa yero masa peyequina tiquiro caha yʉhdʉagʉ̃ tʉhoro sinituahye tiquinare: \p —‍¿Dʉhse ijiro boro masa peyequina yʉhdʉajari? ni sinituahye tiquiro. \p \v 37 —‍Jesu Nazare cjʉ̃no waharo nine, ni, yahuahye apequina tiquirore. \p \v 38 Tiquina sa ni yahugʉ̃ tʉhoro tiquiro sañuducuahye: \p —‍Jesu, Davi mʉnano panami iji turiagʉ, masare yʉhdʉoacjʉ, yʉhʉre paja ihñaña, ni sañuducuahye Jesure. \p \v 39 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquiro caha ihñaducuyequina pehe, “Dihta mariahña”, ni tuhtiahye tiquirore. Tiquina sa ni tuhtiepegʉ̃ta to pano tiquiro sañuducuriro yʉhdʉoro sañuducu nemoahye tja: \p —‍Davi mʉnano panami iji turiagʉ, masare yʉhdʉoacjʉ, yʉhʉre paja ihñaña, ni sañuducuahye tiquiro. \p \v 40 Tiquiro sa ni sañuducugʉ̃ tʉhoro, Jesu pehe esadʉca, “Pijioya tiquirore”, niahye. Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe caperi bajueriquirore piji cãhye. Tiquina sa piji cãgʉ̃ Jesu cahapʉ esagʉ̃ Jesu pehe tiquirore sinituahye: \p \v 41 —‍¿Dʉhse yʉhʉ yegʉ̃ cahmeajari mʉhʉ? niahye Jesu. \p —‍Yʉhʉ pʉhto, yʉhʉre ihñagʉ̃ yeya, ni yʉhtiahye caperi bajueriquiro. \p \v 42 —‍Ihñaña. Yʉhʉre wacũ tutuagʉ, quehnoa wahare mʉhʉ, niahye Jesu tiquirore. \p \v 43 Tiquiro sa nigʉ̃ta caperi bajueriquiro ihñaa wahahye. Sa quehnoa waharo, tiquiro Jesu mehna wahahye. “Cohãcjʉ̃ tutuariquiro ijire”, niahye tiquiro. Sa ye masa peyequina caperi bajueriquiro ihñagʉ̃ ihñañe “Cohãcjʉ̃ quehnoariquiro, tutuariquiro ijire”, niahye tiquina gʉ̃hʉ. \c 19 \s1 Zaqueo Jesure piti cahye \p \v 1 Sa ye Jesu Jericópʉ esa, ti macapʉ yʉhdʉ cãno taro niahye. \v 2 Doeri cjẽ upʉro Zaqueo wame tiriquiro wapa ne cohteyequina pʉhtoro topʉ ijiahye. \v 3 Sa yero tiquiro Jesure “¿Diquiro boro ijiagari?” ni ihña masino taro Jesure ihña duamahye. Sa tiquiro ihña duepegʉ̃ta ʉhmʉediquirogã ijigʉ̃ masa peyequina tiquirogãre cahmotahye. \v 4 Sa yero tiquiro masare oma yʉhdʉ cã, sicómoro wame tidʉ yucʉgʉpʉ mʉjahye Jesure ihñano taro. Came cjũnogã tʉ cahapʉ Jesu yʉhdʉaro taro niahye. Sa yero Zaqueo tʉpʉ cohtero niahye. \v 5 Tiquiro sa cohte pesari watoa Jesu pehe tʉ dahpotopʉ esadʉca, Zaqueore ihña mʉo, tiquirore pisuahye: \p —‍Zaqueo yojopʉre mʉhʉ ya wʉhʉpʉ tojoagʉtja. Sa yegʉ sojaro mehna dijia taya, niahye Jesu. \p \v 6 Tiquiro sa nigʉ̃ Zaqueo pehe sojaro mehna dijia ta, tutuaro bucueye mehna tiquiro ya wʉhʉpʉ waha dutiahye Jesure. \v 7 Tiquiro sa piti cagʉ̃ ihñañe, ijipihtiyequina masa tiquina basi ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍Ahriquiro Jesu ñariquiro ya wʉhʉpʉ tinino waha duare, ni, yahuducuahye ijipihtiyequina tiquina basi. \p \v 8 Zaqueo pehe piti ca tuhasa topʉ ducuro, Jesure yahuahye: \p —‍Pʉhto, tʉhoya yʉhʉre. Ijipihtiye yeere deco mehna pejecʉoyequinare ohoutja. Sa yegʉ yʉhʉ apequirore cien niñeru cjoerire ni meho ehmarigʉ ijigʉ, cuatro cientos niñeru cjoerire wapa ye bui peoutja tiquirore, niahye Zaqueo Jesure. \p \v 9 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu pehe yahuahye tiquirore: \p —‍Miare mʉhʉre mʉhʉ ya wʉhʉpʉ ijiyequina gʉ̃hʉre pecapʉ wahaboriquinare Cohãcjʉ̃ yʉhdʉo tuhasare. Mʉhʉ gʉ̃hʉ Abrahã mʉnano acayʉ ijire. \v 10 Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ pecapʉ wahaboriquinare macagʉ ahtagʉ nii. Topʉ wahaboriquinare quehnoano yʉhdʉogʉ ahtagʉ nii, niahye Jesu Zaqueore. \s1 Niñeru cjoeri uru cjoeri quitire yahuahye Jesu \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Sa ye tiquirore tʉhoyequinare Jesu apeye queoye mehna yahuahye. Mehenogã dʉhsahye Jerusalẽpʉ tiquiro esato. Sa ye tiquirore tʉhoyequina ohõ saha ni tʉhotuahye: “Cohãcjʉ̃ pʉhtoro yojopʉre iji dʉcaro taro nine”, ni, tʉhotuahye tiquina. \v 12 Tiquina sa ni tʉhotugʉ̃ Jesu yahuahye tiquinare: \p —‍Ihcãquiro pʉhtoro macʉno pʉhtoro sajãtiquiro yoaropʉ ape yehpapʉ waharo taro niahye. Topʉre esagʉ̃ ihñano tiquina tiquirore pʉhtoro sõñe tee niahye. Came tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoa wihiro taro niahye. \v 13 Coã warore tiquiro wahato panore pʉhtoro pʉa omopequina dahra cohteyequinare pijioahye. Sa pijioro, tiquiro tiquinare tiquinape cjoeri niñeru cjoeri wapa bʉjʉye cjoeri uru cjoerire ohoahye. Oho tuhasa, yahuahye tiquinare: “Yʉhʉ mariedagʉ̃ ahri niñeru mehna mʉsa wapata nemoatire macaña”, niahye tiquiro dahra cohteyequinare. \v 14 Sa ye tiquiro ya maca cjẽnata tiquirore cahmedahye. Sa cahmedaye, apequinare tiquirore pʉhtorore yahu dutiye ohoahye. “Mʉhʉ ʉsã pʉhto ijigʉ̃ cahmedaja ʉsã”, niahye tiquina yahu dutiriquina pehe. \v 15 Sa tiquina cahmedapegʉ̃ta came tiquina pʉhtoro sajãhye tiquiro. Pʉhtoro sajã tuhasa tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoa tahye. \p ’Sa tojoa wihiro dahra cohteyequinare tiquiro ye niñeru mehna tiquina wapata nemorire masino taro, tiquinare pijioahye. \v 16 Tiquiro pijiori bato, wihi mʉhtariquiro tiquirore yahuahye: “Pʉhto, mʉhʉ niñeru cjoe, yʉhʉre mʉhʉ ohori cjoe mehna pʉa omope cjoeri wapata nemou yʉhʉ”, niahye dahra cohteriquiro pʉhtorore. \v 17 “Quehnoano yeaya mʉhʉ. Mʉhʉ quehnoagʉ dahra cohtegʉ ijire. Mʉhʉ mehenogã mehna yʉhʉ dutiriro sahata ye pehogʉ ijigʉ yojopʉ pʉa omope macari cjẽna tiquina pʉhto ijiacjʉ wahagʉta mʉhʉ”, niahye pʉhtoro dahra cohteriquirore. \v 18 Tiquiro bato wihiriquiro tiquiro mehna cjʉ̃no ohõ saha niahye: “Pʉhto, mʉhʉ ya cjoe niñeru cjoe yʉhʉre mʉhʉ ohori cjoe mehna ihcã omope cjoeri wapata nemou yʉhʉ gʉ̃hʉ”, ni yahuahye tiquiro pʉhtorore. \v 19 “Ihcã omope macari cjẽna pʉhto ijiacjʉ wahagʉta mʉhʉ”, niahye pʉhtoro tiquirore. \v 20 Tiquiro sa nidi bato apequiro dahra cohteriquiro wihi, yahuahye: “Pʉhto, mʉhʉ niñeru cjoe ohõ ijire. Suhtiro cahsero mehna coma, ti cjoere ihbou. \v 21 Mʉhʉ tutuaro dahra dutigʉ ijire. Sa tutuaro dahra dutigʉ ijigʉ mʉhʉ basi oterapegʉta ti dʉcare nene mʉhʉ. Sa yegʉ mʉhʉre cue nii”, niahye tiquiro pʉhtorore “Ti cjoe mehna wapataerʉ yʉhʉ”, ni yahuro. \v 22 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquiro pʉhtoro ohõ saha niahye: “Mʉhʉ sa nigʉ ñagʉ ijire mʉhʉ. Yʉhʉre mʉhʉ sa nidi buhiri mʉhʉre buhiri dahregʉtja yʉhʉ. Yʉhʉ mʉhʉre tutuaro dahra dutigʉ yʉhʉ ijigʉ̃ masine mʉhʉ. Apequina yere yʉhʉ negʉ̃ yʉhʉ oterarigʉ ijiepegʉta dʉcare negʉ yʉhʉ ijigʉ̃ masine mʉhʉ. \v 23 Yʉhʉ sa ijigʉ̃ ihñaepegʉta ya cjoere niñeru ihbori wʉhʉpʉ cũedahya mʉhʉ. Tire tiquina wasori wapa wapata nemoboaya mʉhʉ. ¿Dʉhsegʉ sa yerari mʉhʉ? Tire mʉhʉ yegʉ̃ tojoa wihigʉ wapata nemoboaya yʉhʉ”, niahye tiquina pʉhtoro. \v 24 Sa ni tuhasa tiquiro cahapʉ ducuyequinare dutiahye: “Niñeru cjoere ehmaña tiquirore. Pʉa omope cjoerire cʉoriquirore ohoya”, niahye pʉhtoro. \v 25 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe yahuahye tiquirore: “Pʉhto, pʉa omope cjoeri cʉoriquiro peye cʉo tuhasare”, niahye tiquina. \v 26 Tiquina sa nigʉ̃ pʉhtoro yʉhtiahye: “Mʉsare niita niaja. Ijipihtiyequina cʉoyequinare oho nemoutja. Cʉoeriquiro pehere mehenogã tiquiro cʉoepegʉ̃ta tire ehmagʉtja. \v 27 Yojopʉ pũritare yʉhʉre ihña tuhtiyequinare yʉhʉre tiquina pʉhtoro iji dutierariquinare yʉhʉ cahapʉ ne cãhtaya. Sa yena yʉhʉ ihñonopʉ wejẽña tiquinare”, niahye pʉhtoro dahra cohteyequinare, ni, buheahye Jesu. \s1 Jerusalẽpʉ esahye Jesu \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Sa ni tuhasa Jesu apequina pano Jerusalẽpʉ wahahye. \v 29 Tiquiro Betfagé wame tiri maca cahapʉ Betania wame tiri maca cahapʉ esa, cʉnʉ Olivo wame tidʉ cahapʉ esa mʉhtahye. Jerusalẽpʉ tiquiro esato mehenogã dʉhsatjiãhye. Sa yero pʉaro tiquiro buheyequinare Jesu ohoro ohõ saha niahye: \p \v 30 —‍Si macapʉ burrogãre nena wahaya. Topʉ esana, burrogãre tiquina dʉhte docoriquirogãre boca sanata. Apequina pesamehnediquirogã ijiaga. Tiquirogãre bocana, yuta dare pã, ne cãhta basaya yʉhʉre. \v 31 Mʉsa sa yegʉ̃ ihñano, burrogã upʉro “¿Dʉhsena burrogãre pãjari?” tiquiro nigʉ̃ tʉhona ohõ saha ni yʉhtiya tiquirore: “Mari pʉhtoro burrogãre cahmedoqueo nidi”, ni, yahuya tiquirore, ni yahu duti ohoahye tiquiro buheyequinare pʉarore. \p \v 32 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pʉaro pehe tiquiro nidiropʉ esahye. Tiquina sa esagʉ̃ ijipihtiye Jesu tiquiro nidiro sahata ijiahye. \v 33 Sa ye tiquirogãre tiquina pãgʉ̃ ihñañe tiquirogã opana tiquinare sinituahye: \p —‍¿Dʉhse yena tana mʉsa yuta dare pãjari burrogãre? ni, sinituahye tiquina. \p \v 34 —‍Mari pʉhtoro burrogãre cahmedoqueo nidi, ni yʉhtiahye tiquina. \p \v 35 Sa ni yahu tuhasa tiquirogãre Jesu cahapʉ ne sahye. Ne sa tuhasa tiquina bui cjẽ suhtire tiquirogã bui seõ peo, tiquirogã buipʉ Jesu mʉja pjegʉ̃ yedohoahye tiquina. \v 36 Jesu tiquirogã bui pesagʉ̃ tiquiro wahato pano masa tiquina bui cjẽ suhtire tu we ne, mahapʉ seõ cũ mʉhtahye Jesure ño peoye. \v 37 Sa ye tiquina Jerusalẽ cahagãpʉ esa, Olivo wame tidʉpʉ dijia tari mahapʉ esahye. Topʉ Jesu buhegʉ̃ tʉhoyequina peyequina ijipihtiye Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro ye ihñorire, tiquiro quehnoañe yerire tiquina ihñarire wacũñe, Cohãcjʉ̃re “Quehnoagʉ, tutuagʉ ijire”, ni sañuducuahye. Sa ye tutuaro sañuducu, Cohãcjʉ̃re ño peoye, ohõ saha niahye: \p \v 38 —‍Ahriquiro Cohãcjʉ̃ tiquiro ohoriquirore, mari pʉhtorore Cohãcjʉ̃ quehnoano yeahro. Ʉhmʉse cjẽna quehnoano ijiahro. Cohãcjʉ̃ tiquiro tutuariquiro ijigʉ̃ ijipihtiyequina masiahdo, ni ño peoahye tiquina. \p \v 39 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoye fariseo masa meheñequinagã tiquina watoa ijiyequina Jesure yahuahye: \p —‍Buhegʉ, mʉhʉ buheyequinare dihta maria dutiya, niahye tiquina. \p \v 40 —‍Mʉsare niita niaja. Tiquina sañuducueragʉ̃ ʉtã paca pari pehe sañuducuboaga, niahye Jesu fariseo masare. \p \v 41 Sa ni tuhasa Jesu Jerusalẽ cahagãpʉ esa, ti macare ihñano, utiahye. \v 42 Ohõ saha niahye tiquiro: \p —‍Jerusalẽ cjãna yojopʉ pũritare mʉsare pecapʉ wahaborinare Cohãcjʉ̃ tiquiro yʉhdʉoatire mʉsa masigʉ̃ quehnoa yʉhdʉaboaga. Sa ijiepegʉ̃ta yojopʉre mʉsa tire ne tʉho duerare. Sa yero Cohãcjʉ̃ tire mʉsare masi dutierare. \v 43 Mʉsare ihña tuhtiyequina mʉsa ijiri macare cahmota sotoa peho quẽheeta. Sa ye, mʉsare tiquina wijia dutisi. \v 44 Ti pjeta tiquina mʉsa ya macare cohã pehoeta. Mʉsa gʉ̃hʉre wejẽeta. Mʉsare ihña tuhtiyequina quehnoano cohã pehoeta mʉsa ya macare. Cohãcjʉ̃ pecapʉ wahaborinare mʉsare tiquiro yʉhdʉoatire mʉsa masi duerari. Mʉsa masi duerari buhiri mʉsare ihña tuhtiyequinare Cohãcjʉ̃ mʉsare cohã dutirota, niahye Jesu Jerusalẽ cjẽnare. \s1 Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Jesu esahye \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Sa ye Jerusalẽpʉ esaro, Jesu Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajãa wahahye. Sa yero apee boro duayequinare ti wʉhʉpʉ ijiyequinare boca saro, tiquinare cohã wio cãhye. Ohõ saha niahye tiquinare: \p \v 46 —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ ohõ saha nine: “Ya wʉhʉ Cohãcjʉ̃ mehna yahuducuri wʉhʉ wame tirota”, niahye tiquiro yere tiquina ojoari pũpʉ. Tiquiro sa niepegʉ̃ta mʉsa pehe ahri wʉhʉpʉ duana, mʉsa basi cahme yaquere mʉsa, niahye Jesu. \p \v 47 Sa ye decoripe Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Jesu buheahye. Sa ye pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina, masa pʉhtoa gʉ̃hʉ tiquirore tiquina wejẽatire wacũ macahye. \v 48 Masa ijipihtiyequina tiquirore sa tʉhoducuye, tiquiro buheyere quehnoano tʉho nʉnʉñequina ijiahye. Tiquina sa quehnoano tʉho nʉnʉgʉ̃ Jesure wejẽ duayequina pehe tiquirore tiquina wejẽatire bocaerahye. \c 20 \s1 Pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina, bʉcʉna gʉ̃hʉ Jesu mehna cahme tuhtiye niahye \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Ape deco Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Jesu masare quehnoañe buheyere buhero niahye. Tiquiro sa buhegʉ̃ pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina, bʉcʉna mehna tiquiro cahapʉ wihiye, sinituahye: \p \v 2 —‍Yahuya ʉsãre. ¿Dʉhsegʉ canʉre sa yeari mʉhʉ? ¿Noa mʉhʉre tire sa ye dutiari? niahye tiquina Jesure. \p \v 3 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye tiquinare: \p —‍Mʉsa pehere sinitu mʉhtagʉtja. Yahuya yʉhʉre. \v 4 ¿Ñu masare tiquiro wame yegʉ̃ noa boro pehe tiquirore wame ye dutiyari, mʉsa tʉhotugʉ̃? ¿O Cohãcjʉ̃ dutierayari? ¿O masa pehe dutiyari, mʉsa tʉhotugʉ̃? ni sinituahye Jesu tiquinare. \p \v 5 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe tiquina basi ohõ saha niahye: \p —‍¿Dʉhse ni yʉhtinatari mari? “Cohãcjʉ̃ Ñure dutie tiahye”, mari nigʉ̃, “¿Dʉhsena Ñure Cohãcjʉ̃ dutiepegʉ̃ta tiquirore tʉho duerari mʉsa?” niboaga Jesu marine. Sa yena “Cohãcjʉ̃ Ñure dutiye tiahye”, ni yʉhti masiedaja mari. \v 6 Ahriquina masa pehe “Potota Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire”, ni tʉhoture tiquina. Sa ni tʉhotuye “Ñu tiquiro wame yegʉ̃ Cohãcjʉ̃ tiquirore dutierahye”, mari nigʉ̃ tʉhoye marine masa ʉtã paca mehna doqueeta. Sa yena ti gʉ̃hʉre yʉhti masiedaja mari, ni yahuducuahye tiquina basi. \p \v 7 Sa ni yahuducu tuhasa tiquina Jesure yʉhtiahye: \p —‍Ñure wame ye dutiriquirore ʉsã masiedaja, niahye tiquina. \p \v 8 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Ti pje pũrita yʉhʉ gʉ̃hʉ mʉsa sinitu mʉhtarire yahueraja mʉsare. Ahrire yʉhʉ yerire dutiriquirore yahueraja mʉsare, niahye tiquinare. \s1 Ñañequina dahra cohteyequina queoyere yahuahye Jesu \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Sa ye Jesu tiquiro tʉhotuye mehna queoye mehna ohõ saha ni buhe dʉcahye masare: \p —‍Wese upʉro ʉhse darire oteahye. Ote tuhasa, ti wesere apequinare ihcã pehe pahma cũahye. Pahma cũno ti wesere tiquinare ihña ihbo dutiahye. Sa duti tuhasa ape yehpapʉ waha, yoari pje bajuerahye. \v 10 Sa yero ʉhse ñidi pje ijigʉ̃ wese upʉro tiquiro cahacjʉ̃nore wesere ihña ihboyequina cahapʉ ohoahye. Wese cjẽ oteri dʉcare tiquiro ya pahrẽ cjẽne ne dutiro ohomahye. Sa ye ihña ihboyequina pehe tiquiro cahacjʉ̃nore piti ca quẽahye tiquirore. Sa ye tiquina tiquirore dʉcare ohoerapeta tojoa dutiahye. \v 11 Sa yero wese upʉro apequiro tiquiro cahacjʉ̃nore ti wese cjẽ oteri dʉcare ne dutiro ohomahye tja. Sa ye wesere ihña ihboyequina tiquiro gʉ̃hʉre quẽ, ñano yeahye tiquirore. Sa ye tuhasa tiquirore ti dʉcare ohoerapeta tojoa dutiahye tja. \v 12 Tiquina sa yeri bato wese upʉro apequiro cahacjʉ̃nore ohomahye tja. Sa ye wesere ihña ihboyequina pehe tiquiro gʉ̃hʉre cami dahre, ti wese dʉhtʉ cahapʉ cohã cãhye tiquirore. \p \v 13 ’Tiquina sa yeri bato wese upʉro ohõ saha ni tʉhotumahye: “¿Dʉhse yegʉtari yʉhʉ? Ohõ saha yegʉtja. Yʉhʉ macʉre yʉhʉ cahĩniquirore ohogʉtja. Ijirota ijire. Tiquina tiquirore ño peoeta”, ni tʉhotumahye wese upʉro pehe. \v 14 Sa ye tiquiro macʉnore tiquiro ohoriquirore esagʉ̃ ihñañe ihña ihboyequina pehe tiquina basi ohõ saha ni, yahuducuahye. “Ahriquiro wese upʉro macʉno ijire. Tiquirore wejẽihna. Sa yero ahri wese mari ya wese tojoarota”, nimahye tiquina basi. \v 15 Sa ni tuhasa wese upʉro macʉnore wese dʉhtʉ cahapʉ nea, wejẽ cãhye tiquirore. ¿Tiquina sa yegʉ̃ ihñano dʉhse yerotari wese upʉro wesere ihña ihboyequinare? niahye Jesu. \p \v 16 —‍Ti wesere ihña ihboyequinare wejẽno taro, apequinare wesere ihña ihbo dutirota, ni yʉhtiahye Jesu tiquiro basi. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye masa pehe ohõ saha niahye: \p —‍Marine sa wahaeracãhdo, niahye tiquina. \p \v 17 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu pehe tiquinare sinituahye: \p —‍¿Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũre ohõ saha ni yahuducuye, dʉhse nino niajari, mʉsa tʉhotugʉ̃? \q1 Ahriquiro Cristo ʉtã yero saha ijire. Ʉtãre wʉhʉ dahreyequina tiquina cohãno saha masa tiquirore cohãeta. Tiquina sa yepegʉ̃ta yojopʉre wʉhʉ dahreyequina wʉhʉre yeye tiquina cũ mʉhtaria ʉtãre tiquina cũno saha Cohãcjʉ̃ tiquirore pʉhtoro sõri, ni ojoahye. \p \v 18 ’Ijipihtiyequina tia ʉtã bui doque queheyequinare mʉta sitea wahaeta. Sa yero tia ʉtã masʉno bui bora pjero, mʉtaa wahagʉ̃ yerota tiquirore. Tiquiro pagʉ mʉnanore daye manarigã wahagʉ̃ yerota, niahye Jesu. (Sa nino tiquirore cahmedariquina, tiquiro buhiri dahreatiquina tiquina ñano yʉhdʉatire yahuro niahye.) \s1 Pʉhtoa ye wapare apequina sinituahye Jesure \r (Mt 21.45-46; 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 19 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye judio masare buheyequina, pahia pʉhtoa gʉ̃hʉ, “Jesu wesere ihña ihboyequina queoye mehna marine tuhtiro nine”, ni, tʉhotuahye tiquina. \p Sa ni tʉhotuye tiquina Jesure ñehe duamahye. Sa ñehe duepeta tiquina masare cue niahye. \v 20 Sa cueye, Jesure tiquina ñeheati pjere cohteahye tiquina. Sa ye “Poto ijiyequina yero saha ye meho ijiya mʉsa”, niahye tiquina apequinare. Tiquiro ñano ni yʉhtigʉ̃ ye duaye nimahye tiquirore yahusã duaye. Sa ye Jesure sinitu dutiye ohoahye ni mehoñequinare. Jesu ñano ni yahuducugʉ̃ tʉhoye ti yehpa cjẽna pʉhtorore peresu ye dutiye tee nimahye. \v 21 Sa ye tiquina Jesure ni meje cũ sinituye nimahye: \p —‍Buhegʉ, poto yahuducugʉ, ni mehoñe mariegʉ mʉhʉ ijigʉ̃ ʉsã masiaja. Sa yegʉ ihcãquiro pʉhtoro waro tiquiro ijiepegʉ̃ta tiquiro gʉ̃hʉre dóyaro marieno potota yahure mʉhʉ. Mʉhʉ Cohãcjʉ̃ yere poto mʉhʉ buhegʉ̃ gʉ̃hʉre ʉsã masiaja. \v 22 Yahuya ʉsãre. ¿Ne, Roma cjʉ̃nore ijipihtiyequina pʉhtorore gobierno cjẽne marine wapa yero cahmeajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ¿Mari dutiye wapa ye dutiajari, mʉhʉ tʉhotugʉ̃? ni sinituahye tiquina Jesure. \p \v 23 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro Jesu tiquina ñano ye duayere masino, tiquinare yʉhtiahye: \p \v 24 —‍Yojopʉre niñeru cjoere pʉhtoare wapa yeati cjoere ne cãhtaya. Ti cjoere ihñaʉhna, niahye. \p Ti cjoere tiquina ne wihigʉ̃ ihñano ohõ saha niahye Jesu: \p —‍¿Noa boro queoye wahñajari ahri cjoere? ¿Noa boro wame wahñajari? niahye Jesu tiquinare. \p —‍César, masa ijipihtiyequina pʉhtoro queoye, tiquiro wame gʉ̃hʉ wahñare, ni yʉhtiahye tiquina. \p \v 25 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yahuahye: \p —‍Ti pje pũrita masa ijipihtiyequina pʉhtoro yere tiquiro pehere ohoya. Cohãcjʉ̃ yere Cohãcjʉ̃ pehere ohoya, niahye Jesu tiquinare. \p \v 26 Sa ye masa tiquina ihñonopʉ Jesure ñano ni yahuducugʉ̃ ye masiedahye tiquina. Sa ye Jesu yʉhtiyere tʉhoye, tiquina tʉho maria wahahye. Sa tʉho maria waha, dihta maria wahahye. \s1 Cohãcjʉ̃ tiquiro masoatire yahuahye Jesu saduceo masare \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Sa ye meheñequinagã saduceo masa Jesu cahapʉ wihiahye. “Cohãcjʉ̃ yariariquinare masosi”, ni tʉhotuyequina ijiahye saduceo masa. Sa ye tiquina ohõ saha niahye tiquirore: \p \v 28 —‍Buhegʉ, ohõ saha ni buheahye Moise: “Ihcãquiro tiquiro wahmino namo tiriquiro pohna mariedaperota tiquiro yariagʉ̃ ihñano tiquiro bahʉrore tiquiro wahmino namono ijiricorore nʉoano cahmene. Sa yero tiquiro wahmino mʉnano tiquiro pohna tiboriro sahata pohna tiro cahmene tiquiro bahʉrore. Sa ye tiquiro pohne tiquiro wahmino mʉnano pohne yero saha ijieta”, ni, ojoahye Moise, niahye tiquina. \p \v 29 Tire ni tuhasa ahri quitire tja yahu nemoahye Jesure: \p —‍Ihcãquiro masʉno ijiahye. Seis bahana tiahye. Tiquina wahmino pehe namo ti, pohna mariediquiro yariaa wahahye. \v 30 Sa yero apequiro tiquiro bahʉro gʉ̃hʉ tiquiro wahmino namono ijiricorore nʉoahye. Tiquiro sa nʉoari bato tiquiro wahmino yero sahata pohna mariedaperota tiquiro gʉ̃hʉ yariaa wahahye. \v 31 Sa yero ahriquiro bahʉro gʉ̃hʉ tiquiro wahmino mʉnano yero sahata pohna mariedaperota yariaa wahahye. Sa dihita wahahye ihcãquiro pohne waro. Ne pohna mariedapeta yaria pihtia wahahye. \v 32 Tiquina namono ijiricoro gʉ̃hʉ tiquina batota yariaa wahahye. \v 33 ¿Ne, Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequinare yariariquina mʉnare tiquiro masogʉ̃ diquiro namono pehe ijiboagari ticoro pototi? Tiquina ijipihtiyequina ticorore namo tiriquina mʉna ijiahye. ¿Sa yero diquiro namono pehe ijirotari? ni sinituahye tiquina. \p \v 34 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Yojopʉ cjẽna omoca dʉhtere. \v 35 Tiquina sa dʉhtepegʉ̃ta apequina pehe topʉ cjẽna pehe sa ijierare. Apequina ʉmʉare, numia gʉ̃hʉre poto yeyequinare Cohãcjʉ̃ quehnoañequina ijigʉ̃ yerota. Tiquina yariari bato masa mʉjaeta. Sa ye tiquina topʉ omoca dʉhterare. \v 36 Sa ye tiquina angele yero sahata ne yariasi. Tiquina Cohãcjʉ̃ masoriquina ijiye, Cohãcjʉ̃ pohne ijire. \v 37 Yojopʉre yariariquina mʉna tiquina masa wijiati pehere mʉsare yahutja. Tire Moise quehnoano yahu pehoahye. Tiquiro mehenʉgã ʉjʉ̃ri quitire ohõ saha ni yahuahye: “Abrahã, Isaac, Jacob tiquina pʉhtoro ijire Cohãcjʉ̃,” ni ojoahye Moise. \v 38 Tiquina yariari bato “Tiquina pʉhto ijiaja”, ni yahuahye Cohãcjʉ̃. Sa nieperota yariariquina mʉna pʉhtoro ijierare Cohãcjʉ̃. “Tiquina pʉhto ijiaja”, tiquiro niñe mehna catiyequina tiquina ijigʉ̃ masiaja mari. Tiquiro catiyequina pʉhtoro ijire. Ijipihtiyequina masa catire, Cohãcjʉ̃ ihñagʉ̃, niahye Jesu tiquinare. \p \v 39 Tiquiro sa nigʉ̃ meheñequinagã judio masare buheyequina ohõ saha niahye: \p —‍Buhegʉ, mʉhʉ quehnoano yʉhtiri, niahye tiquina Jesure. \p \v 40 Sa ye pari turi Jesure sinitu duerahye tiquina. \s1 Cristo pehe Davi mʉnano pʉhtoro ijire \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Came Jesu ohõ saha ni yahu nemoahye tiquinare: \p —‍“Cristo Davi mʉnano panamino iji turiariquiro ijirota”, ni buhere apequina. ¿Dʉhse ye tiquina sa ni buheajari? \v 42 Davi mʉnano tiquiro basi Salmopʉ tiquiro ojoari pũpʉ ohõ saha ni, ojoahye: \q1 Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtorore ohõ saha nidi: “Ohõpʉ yʉhʉ poto pehepʉ dujiya. \v 43 Sa yegʉ mʉhʉre ihña tuhtiyequinare mʉhʉre yʉhdʉdʉca basaʉtja yʉhʉ”, nidi Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtorore, ni, ojoahye Davi mʉnano. \m \v 44 Sa ni ojoaro Davi mʉnano Cristore “Yʉhʉ pʉhtoro”, ni pisuahye. Davi mʉnano Cristo ñecʉno iji turiariquiro ijieperota Cristore “Yʉhʉ pʉhtoro”, ni pisuahye. ¿Davi mʉnano Cristo ñecʉno iji turiariquiro ijieperota dʉhse ijiro boro tiquiro “Yʉhʉ pʉhtoro”, ni pisuyari Cristore? Cristo pehe Davi mʉnano pʉhtoro ijire, ni yahuahye Jesu. \s1 Judio masare buheyequina tiquina ñañe yeyere yahuahye Jesu \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Masa peyequina Jesure tiquina tʉhori watoa Jesu pehe tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahuahye: \p \v 46 —‍Mari judio masare buheyequina tiquina ñañe yeyere ihñana quehnoano wacũ masiña. Sa yena tiquina yero saha yeracãhña. Tiquina yoaye suhti saña, masa tiquina ihñonopʉ tini, doeri cjẽ duaropʉ apequina pʉhtoare quehnoano ño peo tiquina sinino saha tiquina piti ca sinigʉ̃ cahmene tiquina. Sa ye tiquina mari judio masa buheye wʉhʉsepʉ quehnoañe dujiye dihitare duji duare. Sa ye bose deco ijigʉ̃ topʉ gʉ̃hʉre quehnoañe dujiye dihitare cahmene. \v 47 Tiquina wape wiha numia ye wʉhʉsere tiquina cʉoye gʉ̃hʉre ehmare ti numiare. Sa ye tiquina masa ihñonopʉ yoari pje Cohãcjʉ̃re siniducumene masare ihña dutiye. Tiquina sa yegʉ̃ apequina bui cjũno tiquinare Cohãcjʉ̃ buhiri dahrerota, niahye Jesu tiquinare. \c 21 \s1 Wape wihoro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ ticoro ohorire yahuahye Jesu \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Sa ni yahu tuhasa Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽ niñeru tiquina sãri acarore niñeru opana tiquina ye niñerure duhu sãgʉ̃ ihña dujiro niahye Jesu. \v 2 Sa ihñano wape wihoro pejecʉoricoro pʉa cjoegãre ticoro duhu sãgʉ̃ gʉ̃hʉre ihñahye. \v 3 Tire ihña tuhasa ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Potota niita niaja mʉsare. Ahricoro wape wihoro pejecʉoricoro pehe niñeru sãri acaropʉ duhu sãno apequina ijipihtiyequina ohori yʉhdʉoro ohori ticoro pehe. \v 4 Apequina niñeru opana pajiro tiquina ohoepegʉ̃ta tiquina ye pajiro dʉhsare. Ahricoro pehe pejecʉoricoro ijieperota ijipihtiye ticoro ihyatire ticoro dúborigãre oho pehori, niahye Jesu. \fig |src="cn01794B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 21.4" \fig* \s1 —‍Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cohõri wʉhʉ ijirota, niahye Jesu \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Sa ye apequina Cohãcjʉ̃ wʉhʉre ohõ saha niahye: \p —‍Quehnoañe ʉtã paca mehna yeri wʉhʉ, quehnoa yʉhdʉari wʉhʉ ijicjoare. Masa Cohãcjʉ̃ ya wʉhʉ ijiatire tiquina ohori gʉ̃hʉ ti wʉhʉpʉre quehnoano cũri jire, ni, yahuducuye niahye. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yahuahye tiquinare: \p \v 6 —‍Ahri ijipihtiye mari ihñari wʉhʉsere, ahri ʉtã paca gʉ̃hʉre cohã pehoeta. Ne ihcãria ʉtã tojoasi, niahye Jesu tiquinare. \s1 Pihtiati deco ijiatire yahuahye Jesu \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina pehe sinituahye tiquirore: \p —‍¿Buhegʉ, dʉhse ijigʉ̃ mʉhʉ nidiro saha sa waharotari? ¿Pihtiati deco panogã ijigʉ̃ dʉhse ti waha dʉcagʉ̃ ihñanatari ʉsã? ni sinituahye tiquina Jesure. \p \v 8 Jesu yʉhtiahye tiquinare: \p —‍Quehnoano yeya mʉsa. Sa yena mʉsare apequina tiquina ni mehoñene tʉhoeracãhña. Peyequina masa “Cristo ijiaja yʉhʉ”, ni mehoñequina ahtaeta. Sa niñe, “Yojopʉre pihtiati deco ijiato mehenogã dʉhsare”, nieta. Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoeracãhña. \v 9 Sa ye apequina “Cahme wejẽñe nine”, mʉsare nieta. “Yojopʉre pʉhtoare masa cohãñe nine”, nieta. Mʉsa tire tʉhona cueracãhña. Pihtiati deco pano ohõ saha waha mʉhtanota. Sa wahagʉ̃ pihtiati deco wahato dʉhsarĩnota, niahye Jesu. \p \v 10 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemoahye: \p —‍Ihcã yehpa cjẽna ape yehpa cjẽna mehna cahme wejẽeta. \v 11 Sa yero tutuaro yehpa ñuhmi, masa peyequina ʉjʉa mehna yaria, ijipihtiro cjẽna dohatieta. Sa ye ʉhmʉse cjẽ cua pesaye bajuagʉ̃ ihñañe, masa ihña maria wahaeta. \p \v 12 ’Ahri ijipihtiye sa wahato pano, apequina mʉsare ñehe, ñano yeeta. Sa ye mari judio masa buheye wʉhʉsepʉ tiquina mʉsare yahusã, peresu yeeta mʉsare. Tiquina sa yegʉ̃ peye yehpari cjẽna pʉhtoa cahapʉ, peye macari cjẽna pʉhtoa cahapʉ ducunata mʉsa tiquina yahusãnohrina. Yeequina mʉsa ijiri buhiri sa yeeta. \v 13 Tiquina sa yahusãgʉ̃ mʉsa pehe quehnoañe buheyere tiquinare yahunata. \v 14 Ti pjere mʉsare tiquina yahusãgʉ̃ pʉhtorore mʉsa yʉhtiatire “Yahu masiedaboaga”, ni tʉhotueracãhña mʉsa. \v 15 Yʉhʉ mʉsare yahu basaʉtja. Mʉsare sa yedohogʉ tʉho masiñene, quehnoañe yahuducuye gʉ̃hʉre mʉsare yahugʉ̃ yeitja. Mʉsa sa yegʉ̃ mʉsare ihña tuhtiyequina pehe mʉsa yahuducuyere tʉho, “Ti poto ijierare”, ni, yʉhti masisi. \v 16 Ti pjere mʉsa pacʉsʉmʉa, mʉsa bahana, mʉsa acaye, mʉsa mehna cjẽna gʉ̃hʉ mʉsare ihña tuhtiyequinare ohoeta mʉsare, yeequina mʉsa ijiri buhiri. Tiquina sa yegʉ̃ mʉsare ihña tuhtiyequina mʉsa mehna cjẽnare apequinare wejẽeta. \v 17 Sa ye yeequina mʉsa ijigʉ̃ ihñañe, ijipihtiyequina mʉsare ihña tuhtieta. \v 18 Mʉsare sa ihña tuhtiepeta ne mehenogã mʉsare ñano yesi. \v 19 Sa yena mʉsa wacũ tutuana ijiya. Mʉsa sa yena, Cohãcjʉ̃ mehna sa ijiducunata. \p \v 20 ’Sa ye peyequina surara Jerusalẽpʉ tiquina cahmota sotoa peho cãgʉ̃ ihñana, Jerusalẽne tiquina cohãto mehenogã dʉhsagʉ̃ masinata mʉsa. \v 21 Ti sa wahagʉ̃ ihñañe Judea yehpapʉ ijiyequina cʉnʉ cjʉ cahapʉ oma duhtiahro. Sa ye Jerusalẽpʉ ijiyequina wahaahro. Sa ye weseripʉ ijiyequina Jerusalẽpʉ tojoeracãhdo sojaro mehna tiquina wahato pehe. \v 22 Ti decoripʉ buhiri dahreye decoripʉ ijipihtiye Cohãcjʉ̃ tiquiro ojoari pũ tiquiro nidiro sahata sa waharota. \v 23 Ijipihtiropʉ ahri yehpapʉ ñano yʉhdʉeta. Ti sa wahagʉ̃, niji wahcõñe numia, tiquina pohnene apũoñe numia gʉ̃hʉ pejecʉoro wahaeta. \v 24 Apequina ahri maca cjẽna mehna cahme wejẽeta. Sa ye apequina ahri maca cjẽnare ijipihtiye yehparipʉ ne cã, peresu yeeta. Sa ye judio masa ijieyequina Jerusalẽne ñano ye, tiquinare yʉhdʉdʉcaeta. Judio masa ijieyequina ya deco pihtigʉ̃pʉ Jerusalẽ cjẽnare ñano ye duhueta, ni yahuahye Jesu. \s1 Jesu ahri yehpapʉ tiquiro tojoa tatire yahuahye \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Sa yero tiquinare yahu nemoahye: \p —‍Ti pjere asʉ̃ deco cjʉ̃no, ñami cjʉ̃no, ñahpicoha gʉ̃hʉ sijoro saha ijiyequina wahaeta. Ijipihtiyequina ahri yehpa cjẽna “Acuehi, yarianata”, ni tʉhotuyequina pajiri ma cjẽ pahcõri cua yʉhdʉaro ti pahcõri bisi cãhtagʉ̃ tʉhoye tutuaro cueeta. \v 26 Ti pjere ʉhmʉse cjẽ yehpari, ñahpicoha gʉ̃hʉ ti sa wahaducurore camesaeta. Sa ye ñuhmieta. Ti sa wahagʉ̃ ihñañe, masa pehe ahri yehpa pihtiatire cohteye, tutuaro cueeta. \v 27 Ti pjeta yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro asi siteye mehna ehmeo curua buipʉ yʉhʉ ahtagʉ̃ ihñaeta masa. \v 28 Ahri sa waha dʉcagʉ̃ ihñana, wacũ tutuana ijiya. Sa yena ʉhmʉsepʉ ihñaña. Ti pjere Cohãcjʉ̃ mʉsare pecapʉ wahaborinare tiquiro yʉhdʉoato mehenogã dʉhsarota, niahye Jesu. \p \v 29 Sa ni tuhasa ahri queoye mehna buheahye Jesu: \p —‍Higueragʉre, apeye cjʉ gʉ̃hʉre tʉhotuya mʉsa. \v 30 Tʉ yucʉgʉ pũri tigʉ̃ ihñana, cʉhma mehenogã dʉhsagʉ̃ masine mʉsa. \v 31 Sata ahri ijipihtiye yʉhʉ nidire ti sa wahagʉ̃ ihñana, Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiati pje mehenogã dʉhsagʉ̃ masinata mʉsa. \p \v 32 ’Mʉsare poto niita niaja. Ti pje cjẽna tiquina yariato pano ijipihtiye yʉhʉ nidiro sahata sa waharota. \v 33 Ʉhmʉse, ahri yehpa gʉ̃hʉ pihtia waharota. Yʉhʉ yahuducuye pehe ne camesasi. Ijipihtiye yʉhʉ nidiro sahata sa waha sohtori tirota. \p \v 34 ’Yʉhʉ tojoa tati decore ne masiedare mʉsa. Sa yena quehnoano yeya. Bose decorire queheye decorire yeducueracãhña. Sa yena queheracãhña. Ahri yehpa cjẽne pajiro tʉhotueracãhña. Mʉsa yʉhʉ nidiro sahata yena, wacũeno mehna ahri yehpapʉ yʉhʉ ahtagʉ̃ mʉsa ne acʉasi. \v 35 Wahiquirore yuri da wacũeno mehna ti da tʉã suharo saha wacũeno mehna ahtaʉtja yʉhʉ. Ijipihtiyequina ahri yehpa cjẽna tiquina masiedi watoa ti deco wacũeno mehna sa waharota. \v 36 Quehnoano wacũ masi cohteya. Sa yena Cohãcjʉ̃re ahrire sa siniducuya: “Ahri pihtiati decore sa wahagʉ̃ yʉhʉre yedohoya. Tutuayere ohoya yʉhʉre ahrire quehnoano yʉhʉ yʉhdʉatire. Sa yegʉ Cristore mʉhʉ ohoriquirore cuero marieno yʉhʉre piti cagʉ̃ yeya”, ni, siniña Cohãcjʉ̃re, niahye Jesu. \p \v 37 Sa ye ti decorire Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Jesu buhee tiahye. Ñaminipe buhe tuhasaro Olivo wame tidʉ cʉnʉpʉ waha, topʉ iji bohreaye tiahye. \v 38 Bohreayepe tahari ijipihtiyequina masa Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ tiquirore tʉhoye wahae tiahye. \c 22 \s1 Pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina mehna wejẽ duahye Jesure \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Sa ye ti pjere pugʉ̃ yeye moremehneñe pãre tiquina ihyati bose deco mehenogã dʉhsahye. Ti bose deco pascua wame tiahye. \v 2 Sa ye pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina mehna Jesure wejẽ duaye, tiquina wejẽatire wacũ macahye. Jesure wejẽ duepeta, masa pehere cueahye, “Usuari”, niñe. \p \v 3 Sa ye watĩno Juda Iscariotere ñano tiquiro ye dutigʉ̃ Juda pehe yʉhtiahye tiquirore. Juda doce buheyequina mehna cjʉ̃no ijimahye. \v 4 Sa yero tiquiro pahia pʉhtoare, Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽna surara pʉhtoa mehna gʉ̃hʉre yahuro wahahye. Tiquina cahapʉ esa, tiquinare Jesure tiquiro ihñoatire yahuahye tiquinare. \v 5 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye, tiquina bucue, “Mʉhʉre niñerure wapa yenatja”, niahye tiquina Judare. \v 6 Tiquina sa nigʉ̃ Juda “Aʉ, tiquirore mʉsare ihñoutja”, ni, masa tiquina ihñeno watoa Jesure ihña tuhtiyequinare tiquiro ihñoati ñamine cohtero niahye. \s1 Jesu buheyequina mehna tiquiro ihya bato tiati deco ijiahye \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Pugʉ̃ yeye moremehneñe pãre ihyati bose deco iji dʉcari deco ijiahye. Sa yero pascua cjẽ ijiatire ovejare tiquina ihyatiquinare tiquina wejẽdi deco ijiahye. \v 8 Ti pjeta Pedrore, Ñu gʉ̃hʉre Jesu yahuahye: \p —‍Bose decopʉ mari ihyatire quehnona wahaya, niahye Jesu tiquinare. \p \v 9 —‍¿Noho boropʉ mari ihyatire quehnoyu dutigʉ ohoajari mʉhʉ ʉsãre? ni sinituahye tiquina tiquirore. \p \v 10 Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Jerusalẽpʉ mʉsa esagʉ̃ aco sutu wʉariquiro mʉsare piti carota. Tiquiro piti cagʉ̃ tiquiro mehna wahaya. \v 11 Sa wahana tiquiro siho sajãri wʉhʉpʉ esana wʉhʉ upʉrore ohõ saha ni yahuya. “ ‘¿Nohopʉ yʉhʉ buheyequina mehna pascua cjẽ ihyayere ihyanatari?’ nidi buheriquiro”, niña wʉhʉ upʉrore. \v 12 Mʉsa sa nigʉ̃ tʉhoro ʉhmʉano cjã tucũre pajiri tucũre mari cahmeñe mehna tiquina quehnori tucũre ihñonota wʉhʉ upʉro. Topʉ mari ihyatire dahreya mʉsa, niahye Jesu tiquinare. \p \v 13 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina ti macapʉ wahahye. Topʉ tiquina esagʉ̃ tiquinare tiquiro nidiro sahata wahahye. Sa ye tiquina pascua cjẽ ihyatire dahreahye. \p \v 14 Ihyari pje ijigʉ̃ Jesu doce tiquiro buheyequina mehna ihya dujiahye. \v 15-16 Topʉ ihyaropʉ dujiro Jesu tiquinare yahuahye: \p —‍Mʉsare niita niaja. Ahri pascua bose decore mari dahreaja Cohãcjʉ̃ tiquiro yequinare tiquiro yʉhdʉotire wacũna. Came Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉ tiquiro yequinare yʉhdʉo tuhasarota. Tiquiro sa yʉhdʉoato pano ahri deco cjẽne pari turi ihyasi yʉhʉ. Sa yegʉ yojopʉre yʉhʉ ñano yʉhdʉato pano ahri pascua cjẽ ihyayere mʉsa mehna tutuaro ihya duahti yʉhʉ, niahye Jesu. \p \v 17-18 Sa ninota Jesu sihnidi pare ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, ni sini, tiquinare yahuahye: \p —‍Mʉsare niita niaja. Cohãcjʉ̃ ijipihtiyequina pʉhtoro tiquiro ijiato pano ahri vinore ne pari turi sihnisi yʉhʉ. Sa yena ahri vinore ne, mʉsa basi iti sihniña, niahye Jesu. \p \v 19 Sa ni tuhasa pãre ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, niahye. Sa yero tiare nuha, itiahye tiquinare. Tiare itiro, tiquinare yahuahye: \p —‍Ahri yʉhʉ pagʉ ijire. Yʉhʉ pagʉ yʉhʉre ihña tuhtiyequinare tiquina ohori pagʉ ijirota mʉsare yʉhʉ yʉhdʉoati. Sa yena yʉhʉre mʉsa wacũatire ahrire ihyaya, niahye Jesu. \p \v 20 Sa ihya tuhasa sata tiquiro tiquinare sihnidi pa gʉ̃hʉre ohoahye. Sa ohoro, tiquinare yahuahye: \p —‍Mʉsa ñañe yeyere cohãgʉ tagʉ yariʉtja. Sa yegʉ yʉhʉ diire cohãʉtja. Cohãcjʉ̃ “Mʉsare yʉhdʉoutja”, tiquiro nidiro esa tuhagʉ̃ yʉhʉ yariaro mehna tiquiro nidiro sohtori tirota. \p \v 21 ’Yojopʉre tʉhoya mʉsa. Yʉhʉre ihña tuhtiyequinare yʉhʉre ihñoatiquiro yojopʉre yʉhʉ mehna ohõ dujire. \v 22 Cohãcjʉ̃ tiquiro dutiriro sahata yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ yariʉtja. Tiquiro sa yaria dutiepegʉ̃ta yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro pũrita ña yʉhdʉaro yʉhdʉrota, niahye Jesu tiquinare. \p \v 23 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina pehe tiquina basi ohõ saha ni sinituahye: \p —‍¿Jesure ihña tuhtiyequinare ihñoatiquiro mari mehna cjʉ̃no diquiro boro ijiagari? ni, yahuducuahye tiquina basi. \s1 —‍¿Mari mehna cjʉ̃no diquiro pehe ijiagari pʉhtoro? ni yahuducuahye Jesu buheyequina tiquina basi \p \v 24 Came Jesu buheyequina ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍¿Mari mehna cjʉ̃no diquiro pehe ijiagari pʉhtoro? ni yahuducuahye tiquina basi. \p \v 25 Tiquina sa ni yahuducugʉ̃ tʉhoro Jesu tiquinare yahuahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina pʉhtoa pehe tiquina masare dutiye, purĩno mehna dutire. Sa ye pʉhtoare “Tiquina masare yedohoyequina ijire”, nimene apequina masa tiquinare. \v 26 Mʉsa pehe sa yesi mʉsa basi. Mʉsa mehna cjʉ̃no mʉsa wahmi pehere tiquiro bahʉro yero saha ijiro cahmene. Mʉsa mehna cjʉ̃no pʉhtoro iji duaro cahacjʉ̃no yero saha ijiro cahmene tiquirore. \v 27 ¿Diquiro ijiajari pʉhtoro? ¿Ihya dujiriquiro pehe pʉhtoro ijiajari? ¿O ihyayere itiriquiro pehe pʉhtoro ijiajari? Ihya dujiriquirota ijiaga pʉhtoro. Tiquiro sa ijiepegʉ̃ta yʉhʉ pehe cahacjʉ̃no yero saha mʉsare yedohogʉ ahtaʉ. \p \v 28 ’Masa yʉhʉre tiquina ñano yepegʉ̃ta mʉsa pehe yʉhʉre duhuerare. \v 29 Sa yegʉ yʉhʉ Pacʉ yʉhʉre tiquiro pʉhtoro sõriro sahata mʉsa gʉ̃hʉre pʉhtoa sõgʉtja yʉhʉ. \v 30 Yʉhʉ pʉhto yʉhʉ ijigʉ̃ yʉhʉ ihyari mesapʉ mʉsa gʉ̃hʉ ihya, sihninata. Sa yena mʉsa pʉhtoa dujiyere dujinata. Mʉsa topʉ dujina Israe masare doce cururi cjẽnare besenata mʉsa ñañequinare, quehnoañequinare, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 Pedro Jesure tiquiro cohãtire yahuahye Jesu \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Sa ni tuhasa Pedrore Jesu ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Simo Pedro yʉhʉre tʉhoya. Mʉsare ijipihtinare watĩno yʉhʉre cohãgʉ̃ ye duare. Trigo wese cjʉ̃no trigore tiquiro wejẽ site cohãriro sahata mʉsare ijipihtinare watĩno ñano ye duare. Sa ye duaro, Cohãcjʉ̃re sinidi. \v 32 Tiquiro sa sinigʉ̃ ihñagʉ̃ yʉhʉ pehe Cohãcjʉ̃re sini basaʉ mʉhʉre. Yʉhʉre mʉhʉ wacũ tutua duhueratire sini basaʉ mʉhʉre. Sa yegʉ mʉhʉ yʉhʉ mehna cjʉ̃ pari turi ijigʉ yeequinare yedohoya mʉhʉ, yʉhʉre tiquina wacũ tutua nemoati, niahye Jesu Pedrore. \p \v 33 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro yʉhtiahye: \p —‍Pʉhto, yʉhʉre tiquina peresu yepegʉ̃ta, yʉhʉre tiquina wejẽ duepegʉ̃ta mʉhʉ mehna cjʉ̃ ijiitja, niahye Pedro. \p \v 34 Jesu yʉhtiahye: \p —‍Pedro, mʉhʉre niita niaja. Mia ñami canaca tiquiro yahuato pano “Jesure masiedaja”, nigʉta mʉhʉ apequinare. Ihtia taha sa nigʉta mʉhʉ, niahye Jesu Pedrore. \s1 Jesure tiquina ñano ye dʉcato mehenogã dʉhsahye \p \v 35 Sa ni tuhasa Jesu tiquiro buheyequinare yahuahye: \p —‍¿Sohõ ijiri pje niñeru ajuro mariena, pajiri ajuro mariena, dahpo suhti mariena mʉsare yʉhʉ ohogʉ̃ apee boro dʉhsari mʉsare? ni sinituahye Jesu. \p —‍Ne ʉsãre yabe dʉhsaerari, ni yʉhtiahye tiquina. \p \v 36 —‍Ti pjere mʉsare dʉhsaerapegʉ̃ta yojopʉ pehere niñeru ajurore cʉona tire neña. Pajiri ajurore cʉona gʉ̃hʉ neña. Sa yena mʉsare ñoseni pjĩ mariedagʉ̃ mʉsa suhtire duana ti pjĩne dúya. \v 37 Ahrire mʉsare nii niaja. Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ tiquina nidiro sahata yʉhʉre sa waharo cahmene. Ohõ saha niahye ti pũpʉ: “ ‘Tiquiro dutiyere yʉhdʉdʉcayequina mehna cjʉ̃no ijire’, nieta masa”, ni, ojoahye, niahye Jesu. \p \v 38 —‍Ihñaña pʉhto. Pʉa pjĩ ñoseñe pjĩnine cʉoaja ʉsã, niahye tiquiro buheyequina. \p —‍To punota ijire, ni yʉhtiahye Jesu. \s1 Getsemaní wame tiri wesepʉ Jesu Cohãcjʉ̃re siniahye \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Sa ye Jesu tiquiro sa yeducuriro sahata Olivo wame tidʉ cʉnʉpʉ wahahye. Tiquiro sa wahagʉ̃ tiquiro buheyequina tiquiro mehna wahahye. \v 40 Topʉ esaro tiquiro tiquinare yahuahye: \p —‍Cohãcjʉ̃re siniña mʉsa ñano yeratire, niahye Jesu tiquinare. \p \v 41 Sa ni tuhasa tiquiro dihita mehenogã waha nemo, dʉsepe curi mehna quehe sa, Cohãcjʉ̃re siniahye: \p \v 42 —‍Mai, yʉhʉ ñano yʉhdʉatire ye dueragʉ yeracãhña. Yʉhʉ sa niepegʉ̃ta yʉhʉ cahmeñe pehere yeracãhña. Mʉhʉ pehe masine. Mʉhʉ cahmeno saha yeya yʉhʉre, ni siniahye Jesu Cohãcjʉ̃re. \p \v 43 Tiquiro sa sinigʉ̃ ʉhmʉsepʉ ahtariquiro angel Jesure bajua, yedohoahye tiquirore. \v 44 Sa yero Jesu ñano jeripohna ti, tutuaro mehna Cohãcjʉ̃re siniahye. Sa yero tiquiro asi ti cuhsaye dii pjeri yero saha tiquirore wijia, yehpapʉ bora quehe sahye. \p \v 45 Cohãcjʉ̃re sini bato ti, wahcãdʉca sa, tiquiro buheyequina cahapʉ wihiahye. Tiquiro wihigʉ̃ tiquiro buheyequina tutuaro bʉjʉa witiyequina ijiye, carĩñe niahye. \v 46 Sa yero Jesu tiquinare ohõ saha ni yahuahye: \p —‍¿Dʉhsena carĩajari mʉsa? Wahcãña. Cohãcjʉ̃re siniña mʉsa, “Ñano yeari”, nina, niahye Jesu tiquinare. \s1 Jesure ihña tuhtiyequina tiquirore peresu yeahye \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Tiquiro sa ni yahuducuri watoa masa peyequina wihiahye. Juda doce buheyequina mehna cjʉ̃no ijimediquiro masare ʉhmʉ tã cãhtariquiro ijiahye. Sa yero tiquiro Jesu cahapʉ wihi, wahsupu ihmiahye tiquirore. \v 48 Tiquiro sa ihmigʉ̃ Jesu tiquirore sinituahye: \p —‍¿Juda, yʉhʉ masʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre yʉhʉre ihña tuhtiyequinare ihñogʉ yʉhʉre wahsupu ihmiñe mehna sa yeajari mʉhʉ? niahye Jesu. \p \v 49 Tiquiro sa nidi bato Jesu buheyequina masa Jesure tiquina ñeheatire masiñe, tiquirore sinituahye: \p —‍¿Pʉhto, ʉsã ñoseñe pjĩni mehna tiquina mehna cahmequema? niahye tiquina. \p \v 50 Tiquina sa nidi bato ihcãquiro Jesu buheyequina mehna cjʉ̃no pehe pahia pʉhtoro cahacjʉ̃nore tiquiro ñoseni pjĩ mehna tiquiro cahmonore poto pehe ijiri cahmonore dʉte pahrẽ cãhye. \v 51 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Jesu tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Sa yeracãhña, niahye. \p Ni, cahacjʉ̃no cahmono ijiriropʉ ña ohõahye. Tiquiro ña ohõgʉ̃ta cahmono mʉnano sahata ijiahye tja. \v 52 Sa ye tuhasa pahia pʉhtoare Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjẽna surara pʉhtoare, bʉcʉna gʉ̃hʉre tiquirore ñeheñe ahtariquinare Jesu sinituahye: \p —‍¿Dʉhse ijiro boro mʉsa ñoseñe pjĩni, yucʉ tiãri mehna yaqueriquirore tiquina yeriro saha mʉsa yʉhʉre ñehena ahtajari? \v 53 Decoripe Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ mʉsa mehna yʉhʉ ijigʉ̃, mʉsa yʉhʉre ñehedari. Sa ijiepegʉ̃ta yojopʉre mʉsa ya deco yʉhʉre mʉsa ñano yeati deco ijire. Yojopʉ watĩno tiquiro ñano yeati deco gʉ̃hʉ ijire, niahye Jesu. \s1 —‍Tiquirore masiedaja, niahye Pedro Jesure \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Tiquina Jesure ñehe tuhasa pahia pʉhtoro ya wʉhʉpʉ neahye tiquina tiquirore. Tiquina topʉ neagʉ̃ Pedro yoaropʉ tiquinare ihña nʉnʉ tãhye. \v 55 Pʉhtoro ya wʉhʉpʉ esa, topʉ wʉhʉ cahapʉ ijiri paapʉ, quehnoari paa decopʉ peca wijiãhye apequina. Tiquina wijiãgʉ̃ ihñano Pedro peca cahapʉ dujiyequina mehna dujiahye. \v 56 Tiquiro dujiri bato ihcãcoro cahacjõno tiquirore quehnoano ihña, apequinare ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Ahriquiro gʉ̃hʉ tiquiro mehna ijiri, niahye ticoro. \p \v 57 Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro yʉhtiahye: \p —‍Numio, tiquirore ne masiedaja yʉhʉ, nimahye tiquiro. \p \v 58 Came cjũnogã apequiro Pedrore ihña, ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Mʉhʉ gʉ̃hʉ tiquina mehna cjʉ̃ ijire, niahye tiquiro. \p —‍Ne ijieraja, nimahye Pedro. \p \v 59 Ihcã hora bato apequiro apequinare ohõ saha ni yahuahye: \p —‍Ijirota ijire. Ahriquiro Galilea cjʉ̃no ijire. Sa yero potota Jesu mehna ijiri ahriquiro gʉ̃hʉ, niahye tiquiro apequinare. \p \v 60 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro yʉhtiahye: \p —‍Ne, mʉhʉ nidiquirore masiedaja yʉhʉ, ni yʉhtiahye Pedro. \p Tiquiro sa ni yahuducuri watoa canaca yahuahye. \v 61 Tiquiro yahugʉ̃ta Jesu wʉhʉ cahapʉ ijiriquiro Pedrore majare ihñadoqueoahye. Tiquiro sa yegʉ̃ Pedro pehe Jesu tiquiro nidire wacũahye. “Mia ñami canaca tiquiro yahuato pano, ‘Yʉhʉ Jesure masiedaja’, nigʉta mʉhʉ. Ihtia taha sa nigʉta mʉhʉ”, Jesu tiquiro nidire wacũahye Pedro. \v 62 Sa wacũno Pedro topʉ wijia ta, tutuaro utiahye. \s1 Jesure bʉjʉpe, quẽahye tiquina \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Sa ye Jesure cohteyequina surara tiquirore bʉjʉpe, quẽpeahye. \v 64 Sa quẽpeye, tiquiro caperire dʉhte cahmota, tiquirore sinituahye: \p —‍¿Diquiro mʉhʉre quẽari? Ihñedapegʉta yahuya ʉsãre, ni sinitupeahye tiquina. \p \v 65 Sa ye peye ñano ni yahuducuahye tiquina tiquirore. \s1 Jesure pʉhtoa sinituahye \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Bohrearopʉ judio masa bʉcʉna, pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ cahmecoahye. Tiquina sa cahmecoanopʉ apequina tiquina cahapʉ Jesure ne cãhtahye. \p \v 67 —‍Yahuya ʉsãre. ¿Cristota ijiajari mʉhʉ? ni sinituahye tiquina Jesure. \p Tiquina sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye: \p —‍Mʉsare yʉhʉ yahugʉ̃, yʉhʉre tʉhosi mʉsa. \v 68 Mʉsare yʉhʉ sinitugʉ̃ yʉhʉre yʉhtisi mʉsa. Sa yena yʉhʉre wiosi mʉsa. \v 69 Mʉsa wioerapegʉ̃ta came cjũnogã ijipihtiye decori yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ Cohãcjʉ̃ tutuariquiro tiquiro poto pehepʉ dujigʉtja, niahye Jesu. \p \v 70 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina ijipihtiyequina sinituahye tja pari turi: \p —‍¿Sa nigʉ Cohãcjʉ̃ macʉta ijiajari mʉhʉ? niahye tiquina. \p —‍Mʉsa nino sahata ijiaja, ni yʉhtiahye Jesu tiquinare. \p \v 71 Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina ohõ saha ni yahuducuahye tiquina basi: \p —‍Ahriquiro Cohãcjʉ̃re pajiro tiquiro ñano yahuducugʉ̃ mari basi tʉhou. Sa ye topequinata yahusãahdo ahriquirore, niahye tiquina basi. \c 23 \s1 Pilato Jesure sinituahye \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Sa ni tuhasa tiquina ijipihtiyequina wahcãdʉca, Jesure Pilato cahapʉ neahye. \v 2 Ne esa, Jesure yahusã dʉcahye: \p —‍Ahriquiro mari ya yehpa cjẽnare tiquiro ñano ye dutigʉ̃ ʉsã tʉhou. Mari pʉhtorore ahriquiro wapa ye dutierare. Sa yero tiquiro “Pʉhto ijiaja. Cristo masare yʉhdʉoacjʉ ijiaja yʉhʉ”, ni yahuducure tiquiro basi, ni yahusãhye tiquina Jesure. \p \v 3 Tiquina sa ni yahusãri bato Pilato Jesure sinituahye: \p —‍¿Judio masa pʉhtota ijiajari mʉhʉ? niahye tiquiro Jesure. \p —‍Mʉhʉ nino sahata ijiaja, ni yʉhtiahye Jesu. \p \v 4 Tiquiro sa nigʉ̃ Pilato pahia pʉhtoare, masa gʉ̃hʉre yahuahye: \p —‍Ahriquiro buhiri mariedare, niahye tiquiro. \p \v 5 Tiquiro sa niepegʉ̃ta tiquina tutuaro yahusã nemoahye: \p —‍Tiquiro buheye mehna masare cahmequegʉ̃ yere. Galilea yehpapʉ tiquiro tire ye dʉcari. Sa ye dʉca tuhasa ijipihtiro Judea yehpapʉ tire tiquiro yere. Sa yero yojopʉ ohõpʉ gʉ̃hʉre tire yero taro nine, ni, yahusãhye tiquina. \s1 Herode Jesure sinituahye \p \v 6 Tiquina sa ni yahusãgʉ̃ tʉhoro Pilato pehe sinituahye: \p —‍¿Ahriquiro Galilea cjʉ̃no ijiajari? niahye tiquiro. \p \v 7 —‍To cjʉ̃nota ijire, ni yʉhtiahye apequina. \p Tiquina sa ni yʉhtigʉ̃ tʉhoro Pilato pehe Jesu tiquiro ijiri yehpare masino pʉhtoro Herode ya yehpa cjʉ̃no Jesu tiquiro ijigʉ̃ masiahye. Tire masino Jesure Herode cahapʉ ohoahye. Ti pjere Herode Jerusalẽpʉ ijiahye. \v 8 To pano Herode Jesure tʉho tuhasahye. Tiquiro sa tʉhori bato yoari bato tiquirore ihña duahye. Jesu Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro ye ihñogʉ̃ ihña duamahye tiquiro. Sa yero tiquiro Jesure ihñano, bucueahye. \v 9 Sa yero peye tahari sinituahye Jesure. Tiquiro sa sinituepegʉ̃ta Jesu ne yʉhtierahye tiquirore. \v 10 Pahia pʉhtoa, judio masare buheyequina gʉ̃hʉ Herode cahapʉ esa, tutuaro Jesure yahusãhye. \v 11 Tiquina yahusãri bato, Herode tiquiro yequina surara mehna bʉjʉpe, Jesure ñano yeahye. Sa bʉjʉpeye, quehnoari suhtirore pʉhtoro tiquiro sañari suhtiro yero saha bajuri suhtirore sãahye tiquina Jesure. Sa bʉjʉpe tuhasa, tiquirore Pilato cahapʉ ohoahye tja. \v 12 Ti decore Herode, Pilato mehna quehnoano tiquina basi cahme yeyequina iji dʉcahye. To panore tiquina basi cahme ihña tuhtiyequina ijinimahye. \s1 Masa Jesure wejẽ dutiahye \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Sa ye Pilato pahia pʉhtoare, apequina pʉhtoare, masa gʉ̃hʉre tiquiro pijiogʉ̃, cahmecoahye. \v 14 Tiquina cahmecoa pihtigʉ̃ ihñano ohõ saha niahye Pilato tiquinare: \p —‍Ahriquirore yʉhʉre ne cãhtana, “Tiquiro masare ñano ye dutiri”, nimedi mʉsa yʉhʉre. Yojopʉ mʉsa ihñonopʉ ahriquirore quehnoano sinitu pehou tja. Yʉhʉ sa sinituri bato mʉsa tiquirore sa yahusãducugʉ̃ tiquirore ñañe buhiri ne mariedare, yʉhʉ ihñagʉ̃. \v 15 Herode gʉ̃hʉ tiquirore “Ne, ñañe buhiri mariedare”, nidi. Sa nino ahriquirore pari turi ʉsãre oho majare tojore tja. Sa yena ahriquirore tiquiro ñañe buhiri mariedagʉ̃ tiquirore mʉsa wejẽ duti masiedare. \v 16 Sa yegʉ tiquirore yuta dari mehna tana dutiitja yʉhʉ. Sa tiquina tanari bato tiquirore wioutja, nimahye Pilato masare. \p [ \v 17 Cʉhmaripe pascua bose decorire masa yaquiro ijiatiquirore ihcãquiro peresupʉ ijiriquirore Pilato wio basaducue tiahye.] \v 18 Sa ye Pilato “Jesure wioutja”, tiquiro nigʉ̃ tʉhoye ijipihtiyequina masa ohõ saha ni sañuducuahye: \p —‍Tiquirore Jesure wejẽña. Barrabá pehere ʉsãre wio basaya, ni sañuducuahye masa. \fig |src="cn01825B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 23.18" \fig* \p \v 19 To pano Barrabá pehere Jerusalẽpʉ pʉhtoare tiquiro cohã dutiri buhiri, masare tiquiro cahmeque dutiri buhiri, tiquiro wejẽdi buhiri, peresu yeahye tiquirore. Sa ye camepʉre tiquirore masa wio dutiye niahye. \v 20 Pilato Jesu pehere wio duamahye. Sa yero tiquiro masare sinituahye tja. \v 21 Tiquiro sa wio duepegʉ̃ta tiquina tiquirore niahye tja: \p —‍Curusapʉ quẽ biha wejẽña tiquirore. Wejẽña tiquirore, ni sañuducuahye tiquina. \p \v 22 Tiquina sa nigʉ̃ Pilato ihtia taha waro ohõ saha nimahye tiquinare: \p —‍¿Yabere ñano yeri tiquiro mʉsa sa ni sañuducugʉ̃? Ne tiquirore ñañe buhiri mariedare. Sa yegʉ tiquirore wejẽ duti masiedaja. Tiquirore yuta dari mehna tana dutiitja. To punota ye dutiitja. Sa yegʉ wioutja tiquirore, nimahye Pilato. \p \v 23 Tiquiro sa niepegʉ̃ta tiquina tutuaro mehna sañuducu nemo, Jesure curusapʉ wejẽ dutiahye. Tiquina sa ni sañuducugʉ̃ tʉhoro tiquina cahmediro sahata Pilato yeahye. \v 24 Sa yero tiquina sinidiro sahata Pilato Jesure wejẽ dutiahye. \v 25 Sa dutiro tiquiro peresupʉ ijiriquirore masare cahmequegʉ̃ yeriquirore, masare wejẽdiquirore masa tiquina sinidiro sahata Pilato Barrabá pehere wioahye. Sa yero Pilato Jesure curusapʉ wejẽ dutiahye. \s1 Tiquina Jesure curusapʉ quẽ biha wejẽahye \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Sa ye tiquina Jesure wejẽñe wahaye, neahye. Ti pje tiquina sa yeri watoa Simo wame tiriquiro Cirene cjʉ̃no ihquẽ wʉhʉse ijiropʉ esariquiro tojoa taro niahye. Jerusalẽpʉ tiquiro wihigʉ̃ ihñañe Jesure neañequina tiquirore piti ca, ñehe, curusare tiquirore wʉa cã dutiahye Jesu bato pehe. \p \v 27 Sa ye masa peyequina Jesure ihña nʉnʉ tãhye. Sa ye masa watoa ijiyequina numia tiquirore tiquina sa yegʉ̃ ihñañe tutuaro utiahye. \v 28 Tiquina utigʉ̃ tʉhoro, tiquina numiare Jesu majare ihña, ohõ saha niahye: \p —‍Jerusalẽ cjãna numia, yʉhʉre utieracãhña. Mʉsa ye ijiatire, mʉsa pohna ye ijiati gʉ̃hʉre utiya. \v 29 Apeye decori ijigʉ̃ ña yʉhdʉaro yʉhdʉnata mʉsa. Ti pjere masa ohõ saha nieta. “Pohna mariena numia, pohna tiena numia, apũoedari numia yojopʉ mari ijigʉ̃ quehnoa yʉhdʉaboaga”, nieta numia. \v 30 Ti pjere cʉnʉre ohõ saha ni yahuducueta masa. “Mʉhʉ cʉnʉ ʉsã buipʉ bora dijia taya. Ʉsãre nʉoña”, nieta masa cueye. \fig |src="cn01863B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 23.30" \fig* \v 31 Masa yʉhʉre buhiri mariegʉre ohõ saha tiquina yegʉ̃, ñañe buhiri cʉoyequina pehe ña yʉhdʉaro wahaeta, niahye Jesu. \p \v 32 Apequina pʉaro dutiyere yʉhdʉdʉcayequina tiquina ijigʉ̃ tiquina gʉ̃hʉre Jesu mehna tiquina wejẽatiquinare neahye tiquina. \v 33 Tiquinare nea, “Dapu pehtoro”, wame tiropʉ esa, curusapʉ Jesure quẽ biha ohõahye. Sa ye pʉaro yʉhdʉdʉcayequina gʉ̃hʉre apequirore tiquiro poto pehe, apequirore tiquiro cũ pehe pehe quẽ biha ohõahye. \fig |src="CN01841B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Lucas 23.33" \fig* \v 34 Tiquina sa yegʉ̃ Jesu ohõ saha niahye: \p —‍Mai, ahriquina yʉhʉre wejẽatiquina yojopʉ tiquina ñano yerire boya tiquinare. Tiquina dʉhse yerire masiedare tiquina. Sa yegʉ tiquina ñano yerire boya, niahye Jesu. \p Sa ye Jesu suhtire cahme itiye, tiquina doquepeahye. Tiquiro suhtire “¿Noa yaro ijirotari ohõ?” ni cahme doquepeahye tiquina. \v 35 Sa ye masa topʉ ducuyequina tiquina ihñaducuri watoa judio masa pʉhtoa Jesure bʉjʉpeahye: \p —‍Tiquiro apequina masare yariaboriquinare yʉhdʉoñohti. Sa yero tiquiro Cristo Cohãcjʉ̃ beseriquiro ijiro, yojopʉ yariaboriquiro ijiro, tiquiro basi yʉhdʉoahro, ni, bʉjʉpeahye tiquina. \p \v 36 Surara gʉ̃hʉ tiquirore bʉjʉpeahye. Jesu cahapʉ esa, tiquina tiquirore ñañe co vinore ohomahye. \v 37 Tire yeye ohõ saha niahye tiquina: \p —‍Mʉhʉ judio masa tiquina pʉhto ijigʉ mʉhʉ basi yʉhdʉya. Sa yegʉ yʉhdʉ witigʉta mʉhʉ, ni, bʉjʉpeahye tiquina. \p \v 38 Sa ye tiquiro bui ohõ saha ni ojoa ohõahye. \sc “AHRIQUIRO JUDIO MASA PɄHTORO IJIRE”\sc*, ni, ojoa ohõahye. \p \v 39 Apequiro tiquiro mehna tiquina quẽ biha ohõriquiro yʉhdʉdʉcariquiro pehe ñano yahuducuahye Jesure: \p —‍¿Mʉhʉ Cristo masare yʉhdʉoacjʉ ijierajari? Mʉhʉ basi, ʉsã gʉ̃hʉre yedohoya, niahye tiquiro Jesure. \p \v 40 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro apequiro yʉhdʉdʉcariquiro Jesu poto pehepʉ tiquina quẽ biha ohõriquiro pehe tiquirore ohõ saha niahye: \p —‍Mari gʉ̃hʉre poto ijiye mehna buhiri dahrere tiquina. ¿Dʉhsegʉ Cohãcjʉ̃re ne ño peoerajari mʉhʉ? \v 41 Marine ñañe buhiri ye, poto yeye nine tiquina. Ñañene mari yeri buhiri marine buhiri dahrere tiquina. Ahriquiro pehe ñañene yerare, niahye tiquiro apequiro yʉhdʉdʉcariquirore. \p \v 42 Sa nino, tiquiro Jesure ohõ saha niahye: \p —‍Jesu, mʉhʉ pʉhto ijigʉ tojoa tagʉ, yʉhʉre wacũña, niahye tiquiro Jesure. \p \v 43 —‍Mʉhʉre ahrire nii niaja. Miare paraíso wame tiropʉ mʉhʉ yʉhʉ mehna ijiita, niahye Jesu tiquirore. \s1 Jesu yariaa wahahye \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30; He 6.19-20; 10.19-20) \p \v 44 Sa ye coheri pje ijigʉ̃ asʉ̃ asi duhuahye. Sa yero ijipihtiro ti dihtapʉre ihtia hora waro quehnoano nahitiahye. \v 45 Nahitiari watoa, Cohãcjʉ̃ wʉhʉ cjã suhtiro cahsero, tiquina tore cahmotari cahsero decopʉ ti cahsero ʉhmʉsepʉ tʉhnʉ dʉca, tʉhnʉ yojoa saa wahahye. \v 46 Sa yero Jesu tutuaro sañuducuahye: \p —‍Mai, yʉhʉ jeripohnare mʉhʉre wiaja mʉhʉ ihña ihboatire, ni, sañuducuahye Jesu. \p Sa ni tuhasa yariaa wahahye. \p \v 47 Tiquiro sa yariagʉ̃ ihñano, surara pʉhtoro pehe “Cohãcjʉ̃ tutuariquiro ijire”, nino, “Ahriquiro Jesu mʉnano potota quehnoariquiro ijimeya”, niahye surara pʉhtoro. \p \v 48 Sa ye tiquina wejẽgʉ̃ ihñañe ahtariquina Jesu tiquiro yariagʉ̃ ihñañe, tiquina ye wʉhʉsepʉ tojoaa wahahye. Tojoaa waha, tiquina ñañe yerire bʉjʉa witiye mehna tiquina cutiro bui quẽ ohõahye. \v 49 Ijipihtiyequina Jesu yequina tiquiro mehna cjẽna Galileapʉ tiquiro mehna ahtariquina numia gʉ̃hʉ Jesure yoaropʉ ihñaducuahye. \s1 Jesu pagʉre masa copepʉ cũahye \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50-51 Ti pjere José wame tiriquiro topʉ ijiahye. Judea yehpa cjã maca Arimatea wame tiri maca cjʉ̃no ijiahye. Sa yero tiquiro quehnoariquiro, poto yeriquiro ijiro, Cohãcjʉ̃ pʉhtoro iji dʉcatire cohteriquiro ijiahye. Sa yero tiquiro judio masa pʉhtoa mehna cjʉ̃no ijieperota Jesure tiquina wejẽ dutigʉ̃ cahmedamahye tiquiro. \v 52 Sa yero Pilato cahapʉ esa, Jesu pagʉre siniahye. \v 53 Sini tuhasa, Jesu pagʉre ne dijio, quehnoari suhtiro mehna tiquiro pagʉre wahmeahye. Sa wahme tuhasa, masa copepʉ ʉtãpʉ tiquina seheri copepʉ cũahye tiquiro pagʉre. Ti copere ne apequina yariariquinare cũedarĩahye. \v 54 Ti deco saurú deco ijiatire tiquina quehnoyuri deco ijiahye. Saurú tiquina sori deco ijiati mehenogã dʉhsahye. \p \v 55 Sa ye Galileapʉ Jesu mehna ahtariquina numia masa copepʉ José mehna wahahye. Masa copepʉ esa, ti copere ihña, Jesu pagʉre tiquina cũrire ihñahye. \v 56 Came tiquina ye wʉhʉsepʉ tojoaa waha, ehme sitiye co, wisõñe mehna quehnoahye tiquina. Sa ye saurú ijigʉ̃ Cohãcjʉ̃ dutiye Moisere tiquiro cũri dutiye nino sahata tiquina soahye. \c 24 \s1 Jesu masa wijiahye \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Domingo ijigʉ̃ bohrearopʉ tiquina numia ehme sitiye tiquina quehnorire Jesu masa copepʉ ne cãmahye. \v 2 Ti copepʉ esa, ti copere bihariare ʉtãre tiquina põo duhu cũria ʉtãre ihñahye. \v 3 Sa ihñañe tiquina ti copepʉ sajãa wahahye. Jesu pagʉre bocaerahye tiquina. \v 4 Tiquiro pagʉre bocaera, “¿Dʉhse wahayari?” ni tʉhotuahye tiquina. Tiquina sa ni tʉhotu yahuducuri watoa pʉaro ʉmʉa asi siteye suhti sañañequina tiquina cahapʉ ducuahye. \v 5 Topʉ tiquina ducugʉ̃ ihña, numia cueye, dʉsepe curi mehna quehe sahye. Sa ye ʉmʉa pehe tiquinare yahuahye: \p —‍¿Dʉhsena yariariquiro ijirore Jesure macajari mʉsa? Yojopʉre tiquiro catiriquiro ijire. \v 6 Tiquiro ohõre mariedare. Masa wijia tuhasari. ¿Sohõ ijiri pjere tiquiro Galileapʉ mʉsa mehna ijiro mʉsare tiquiro nidire wacũajari mʉsa? \v 7 “Yʉhʉre Cohãcjʉ̃ ohorigʉre apequiro ohorota ñañequinare. Tiquiro ohori bato yʉhʉre curusapʉ quẽ biha wejẽeta tiquina. Sa yegʉ yʉhʉ yariari bato ihtia deco wahaboro masa wijiagʉtja yʉhʉ”, nidi mʉsare. ¿Tiquiro sa nidire wacũajari mʉsa? niahye ʉmʉa pehe. \p \v 8 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoye, numia pehe tiquiro nidire wacũahye. \v 9 Tiquina sa nidi bato tiquina tojoaa waha, once buheyequinare apequina gʉ̃hʉre tire yahu pehoahye. \v 10 Tiquina numia pehe María Magdalena, Juana, María Santiago pacoro ijiahye. Tiquina numia apequina numia gʉ̃hʉ ijiahye Jesu buheyequinare yahuri numia. \v 11 Tiquina sa ni yahuepegʉ̃ta Jesu buheyequina pehe “Poto niñe niedaga. Ni mehoñe niaga ahriquina numia”, ni tʉhotumahye. Sa ye tiquina numiare tʉho duerahye. \p \v 12 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro, Pedro pehe masa copepʉ oma cã, ihñano wahahye. Ti copepʉ esa, tiquiro muhri ihña sõahye. Jesure tiquina wahmedi suhtiro dihitare ihñahye. “¿Dʉhse wahayari?” ni, tʉhotu, tiquiro ya wʉhʉpʉ tojoaa wahahye. \s1 Emau wame tiri maca cjã mahapʉ Jesu bajuahye \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Ti decota pʉaro Jesu buheyequina mehna cjẽna Emau wame tiri macapʉ wahaye niahye. Jerusalẽ once kilómetro yoaro ijire Emaupʉ esato. \v 14 Emaupʉ waha, ijipihtiye Jerusalẽpʉ ti pjere Jesu tiquiro sa waharire tiquirore tiquina ñano yerire yahuducu cãñe niahye. \v 15 Tiquina sa ni yahuducuri watoa Jesu pehe tiquina cahapʉ esa, tiquina mehna wahahye. \v 16 Sa ye tiquirore ihñaepeta tiquina tiquirore ihña masiedahye. \p \v 17 —‍¿Dʉhse ni yahuducu cãna niajari mʉsa? ni, sinituahye Jesu. \p Tiquiro sa nigʉ̃ tiquina bʉjʉa witiyequina esadʉcahye. \p \v 18 Cleofa wame tiriquiro pehe Jesure yʉhtiahye: \p —‍¿Yojopʉre Jerusalẽpʉ tiquina yerire mʉhʉ dihita masiedajari? ni sinituahye tiquiro. \p \v 19 —‍¿Dʉhse wahari Jerusalẽpʉre? niahye Jesu. \p Tiquiro sa nigʉ̃ Cleofa yʉhtiahye: \p —‍Jesure Nazare cjʉ̃nore tiquina yerire nina niaja. Tiquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijimedi. Sa ye tiquiro yahuducurire tʉhoye, tiquiro yeri gʉ̃hʉre ihñañe, “Tutuariquiro ijire”, ni, tʉhotumedi masa. Cohãcjʉ̃ gʉ̃hʉ sata ni tʉhotuaga. \v 20 Mari pahia pʉhtoa, apequina pʉhtoa mehna tiquirore wejẽ dutiye, apequinare ohori. Tiquina sa ohogʉ̃ apequina pehe tiquirore curusapʉ quẽ biha wejẽdi. \v 21 “Roma cjẽnare cohãtiquiro Israe masa pʉhtoro ijiatiquiro ijire”, ni, tʉhotumi ʉsã tiquirore. Mia mehna ihtia deco wahare tiquiro yariari bato. \v 22 Meheñequinagã numia ʉsã mehna cjẽna numia ʉsãre acʉagʉ̃ yeri. Bohrearopʉ Jesu tiquiro masa copepʉ tiquina numia esa, \v 23 tiquiro pagʉre bocaerañohti. Tiquiro pagʉre bocaeraye, tiquina tojoa wihi yahuri. “Ʉsãre angele bajuari. Jesu catiñohti”, ni yahuri ʉsãre numia pehe. \v 24 Tiquina sa nigʉ̃ apequina ʉsã mehna cjẽna ti copepʉ esa, numia tiquina nidiro sahata ihñañohti. Tiquina gʉ̃hʉ Jesure ihñedañohti, niahye tiquiro Jesure. \p \v 25 Tiquiro sa nidi bato Jesu yahuahye tiquinare: \p —‍Mʉsa ne tʉho masiedare. ¿Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina mʉna tiquina nidire quehnoano tʉhoerari mʉsa? \v 26 Cristore tiquiro pʉhtoro ijiato pano ʉhmʉsepʉ tiquiro mʉjato pano tiquirore ñano yʉhdʉro cahmedi. ¿Tire masiedajari mʉsa? niahye Jesu tiquinare. \p \v 27 Sa nino Cohãcjʉ̃ Cristore tiquiro ni yahu tiquina ojoarire Jesu yahu peho cãhye tiquinare. Moise mʉnano tiquiro ojoarire Jesu yahu dʉcahye. Sa yero ijipihtiyequina Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina Cristore tiquina ojoari gʉ̃hʉre yahu peho cãhye tiquiro. \p \v 28 Tiquina wahari macapʉ tiquina esaye taye yegʉ̃, Jesu pehe tiquinare yʉhdʉ cãa wahamahye. \v 29 Tiquiro sa yepegʉ̃ta tiquina tiquirore waha dutierahye: \p —‍Ʉsã mehna tojoaya. Ñamicahapʉ ijire. Nahinopʉ nine, niahye tiquina tiquirore. \p Sa yero Jesu tiquina mehna wʉhʉpʉ sajãa wahahye. \v 30 Wʉhʉpʉ sajã sa, tiquiro tiquina mehna ihyari mesapʉ nuju sa, pãre ne, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, niahye. Sa nino ti pãre nuha ne, tiquinare ohoahye. \v 31 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe tiquina Jesure ihña masiahye. Tiquina ihña masi dʉcagʉ̃ta tiquiro buti maa wahahye. \v 32 Tiquiro sa buti maa wahagʉ̃ ihñañe tiquina basi ohõ saha ni yahuducuahye: \p —‍Mahapʉ tiquiro marine tiquiro yahuducuri watoa Cohãcjʉ̃ tiquiro ojoarire tiquiro yahuri watoa mari jeripohnari mehna quehnoano bucueye mehna tʉhotuu mari, niahye tiquina basi. \p \v 33 Sa ni tuhasa tiquina duita Jerusalẽpʉ majare tojoaa wahahye tja. Topʉ esa, once buheyequinare apequina mehna cahmecoañequinare bocahye. \v 34 Tiquina esagʉ̃, once buheyequina ohõ saha niahye: \p —‍Potota mari pʉhtoro masa wijiañohti. Simo Pedro tiquirore ihñañohti, niahye once buheyequina. \p \v 35 Tiquina sa nigʉ̃ pʉaro Emau cjẽna mahapʉ Jesure tiquina ihñarire yahuahye: \p —‍Jesu pãre tiquiro nuhagʉ̃ ʉsã ihña masii tiquirore, ni, yahu pehoahye tiquina apequinare. \s1 Jesu tiquiro buheyequinare bajuahye \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Tiquina sa ni yahuri watoa tiquina cahapʉ iji tuhasahye Jesu pehe. \p —‍¿Ijiajari mʉsa? niahye tiquiro tiquinare. \p \v 37 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye tiquina “Mari yariariquiro mʉnanore ihñana niaja”, ni tʉhotuye, tutuaro cueahye. \v 38 Tiquina sa cuegʉ̃ ihñano tiquiro tiquinare yahuahye: \p —‍¿Dʉhsena cueajari mʉsa? ¿Dʉhsena “Ahri poto ijierare”, niajari mʉsa? \v 39 Yʉhʉ omocarine, yʉhʉ dahpocãri gʉ̃hʉre ihñaña. Mʉsa yʉhʉre ihñana, ihña masinata. Yʉhʉre ñehe tuhuya. Ñehe tuhuna masinata mʉsa. Yariariquiro mʉnanopʉ pagʉ mariedare. Yʉhʉ pehe pagʉ tiaja, niahye Jesu. \p \v 40 Sa nino tiquiro omocari gʉ̃hʉre, tiquiro dahpocãri gʉ̃hʉre ihñoahye tiquinare. \v 41 Tiquiro sa ihñoepegʉ̃ta tiquina tutuaro bucue, ihña maria waha, “Ahri poto ijieraga”, ni tʉhoturĩahye. Tiquina sa tʉhotugʉ̃ masino Jesu tiquinare sinituahye: \p —‍¿Ohõpʉ ihyaye ijiajari? niahye tiquiro. \p \v 42 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoye wahi dohariquirore ohoahye tiquirore. \v 43 Tire ne, tiquina ihñonopʉ Jesu ihyahye. \v 44 Ihya tuhasa, Jesu yahuahye tiquinare: \p —‍Sohõ ijiri pje mʉsa mehna ijigʉ mʉsare yʉhʉ yahuriro sahata yojopʉ yʉhʉ sa wahaʉ. Cohãcjʉ̃ dutiye Moise marine tiquiro cũri tiquiro sa ni ojoariro sahata yʉhʉre sa wahari. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquina, Salmo ojoari pũre ojoayequina gʉ̃hʉ panopʉ yʉhʉre tiquina ni yahuriro sahata yojopʉre yʉhʉre sa wahari. Sa wahacjʉta ijii yʉhʉ, niahye Jesu. \p \v 45 Sa ni tuhasa Cohãcjʉ̃ yere tiquina yahu ojoarire tiquiro buheyequinare masigʉ̃ yeahye Jesu: \p \v 46 —‍Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari ohõ saha nine: “Cristore ñano yʉhdʉro cahmene. Sa yero ihtia deco wahaboro tiquiro yariari bato tiquiro masa wijiarota. \v 47 Tiquiro masa wijiari bato ijipihtiye yehparipʉ tiquiro yequina Cristo yere yahueta. Masa tiquina ñañene tiquina bʉjʉa witiatire, quehnoañene tiquina camesatire Cohãcjʉ̃ tiquina ñañene tiquiro cohãtire yahueta tiquiro yequina. Sa yahuye taye, Jerusalẽpʉ yahu dʉcaeta”, niahye Cohãcjʉ̃ yere tiquina ojoari pũpʉ, niahye Jesu. \p \v 48 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemoahye: \p —‍Mʉsa pehe ahri ijipihtiyere ihñarina ijire. Sa yena apequinare yahunata. \v 49 “Espíritu Santore mʉsare ohoutja”, Cohãcjʉ̃ tiquiro nidiquirore yʉhʉ pehe mʉsare ohoutja. Tiquiro ʉhmʉse cjẽ tutuayere ohoatiquiro ijire. Sa yena Jerusalẽpʉ tiquiro wihiatire cohteya mʉsa, niahye Jesu tiquiro buheyequinare. \s1 Jesu ʉhmʉsepʉ mʉjaa wahahye \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Sa ni tuhasa Jesu tiquinare Jerusalẽpʉ ijiyequinare Betania cahapʉ neahye. Topʉ esa, Jesu tiquiro omocarine ne mʉo, “Quehnoano ijiya”, niahye tiquinare. \v 51 Sa ni tuhasa, tiquinare cũ, ʉhmʉsepʉ mʉjaa wahahye. \v 52 Tiquiro mʉjari bato tiquina tiquirore ño peo, Jerusalẽpʉ tutuaro bucueye mehna tojoaa wahahye. \v 53 Topʉ iji, decoripe tiquina Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Cohãcjʉ̃ mehna yahuducu, “Quehnoare”, ni ño peoahye tiquina tiquirore. To punota ijire.