\id MRK stc-42MRK-Nat.sfm, Mark, Natqgu (Santa Cruz) STC, Daniel Boerger, 11/07/2007 \ide UTF-8 \h Mak \toc3 Mak \toc1 Nrpakxmrlz Kx Yr Mak \toc2 Mak \mt2 Nrpakxmrlz Kx Yr \mt1 Mak \imt1 Natq Ngr Nzaplxtqngr Mz Nrpakxmrlz Kx Yr Mak \ip Mak kc tqryr Nrpakxmrlz lc nide mrlx Mxri kc Jerusalem. \x + \xo 1:0 \xt Aposol 12:12\x* Kzdq kz drtqde Jon Mak. \x + \xo 1:0 \xt Aposol 12:25\x* Nide kave kr Banabas, \x + \xo 1:0 \xt Kolosia 4:10\x* x mz nzvzpxkr Pol mz Banabas kc ayrnrngr, nzvzng badr. \x + \xo 1:0 \xt Aposol 12:25; 13:5\x* Mz nibrde Pol trbrtiu drtwrde Mak, murde rlaszle nidr. Kxmule-esz', a' nzwz mou badr Banabas. \x + \xo 1:0 \xt Aposol 13:13; 15:37-39\x* X mz nibr kzdung mzli sc tqmnc-zpwxtrpebz mz Pol. \x + \xo 1:0 \xt Kolosia 4:10; Filimon 23; 2 Timoti 4:11\x* Kzdung leplz, mz drtwrdr nzrpilr kx Mak nide kzte Pita, murde mzli kc pnz buk kc tzrpibz \bk Nrpakxmrlz kx Yr Pita.\bk* Mwx Pita okatrle Mak nzlxngiti-krde Jiszs \x + \xo 1:0 \xt 1 Pita 5:13\x* x pibzle da kcng kqlu bade, tqyroleng mz buk lc. Mwx ni-kzde \bdit obla\bdit* kc tzmale-lvi mrkc Getsemzni. \x + \xo 1:0 \xt Mak 14:51-52\x* \ip Mwx Mak yrle buk lc mz mzlir yiz 50—70 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs. X mz nibrde ncblo ngr vea ne Rom sc tzodatipelr Mangr-nzangiongr Yawe mrkc Jerusalem, mz yiz 70 AD. Kzdung leplz nzrpilr kx Nrpakxmrlz lc nzyr kai. A' kzdung nzrpilr trtingr. Yrle buk lc mzli kc tzmnc-ngrdr Rom badr Pita. Mzli lc Pita sc tqngipe lrtzlvz, x ycpe pipz nzbz-krde. X opx angidr kx yrbzle mz leplz kxtrngiulrJiu, murde yokaetipxle nqmq kr lr Jiu x nzyr-krde natq ngr Nzryrngrkxtr Kc Kai nzpipzng. X yr-kzle kzdung nzalvztrngr mz nzaetq-ngrbz drtq kxnzrlxngiting x nzbzngr murde nzrlxngitingr \x + \xo 1:0 \xt 8:34-38; 13:9-13\x* kc naokatrle lr Rom kxnzrlxngiting mz nztu-amqngi-krdr mz mzlir nzkxpu-krdrng. \ip Nrpakxmrlz kcng pwx nzbletipx-lxblrng mz kxmu nzaelwapx-krmlr Jiszs bagu. Murde Matiu okatrle nigu nzkrlz-krgu kx Jiszs nide Mevalu x King. Mz buk sc Luk, Jiszs nide Mrlx Leplz. X mz buk sc Jon nide Mrlx Gct. Mz buk sc Mak, Jiszs nide Kxnzawz ne Gct kc tqwztrpz mz leplz, mz nzamrlz-krde nrkrdrtqdr mz zyagox x mz nzbz-krde nidr mz kros mz nzxpe-krde alwx ngrdrng. Mak tryrleu nqvi lr Jiszs, murde trtakitrdeu kxnzawz kxavzo-lzbq. \iot Mrkcng Mz Buk Lc \io1 Kraes wztitrpzle mz Gct x leplz nedeng mz nzrlrpx-lzbq-krde. \io1 Jiszs alvztrle leplz nedeng kx narlrpx-lzbq-kzng mz nzwztr-krbzlr mz leplz. \ior [8:34-37; 10:43-45]\ior* \io1 Mak rlwapele da kxnzmatqng kxnzkctipxng nzpnu-esz'-nrade-rpwxmz (19) mz nzaelwapx-krde kx Jiszs ni-kzde Gct. \c 1 \s1 Nzryapwxpxkr Jon Kxawrkxtr \r Matiu 3:1-12; Luk 3:1-18; Jon 1:19-28 \p \v 1 Krlc nzyzutrkr Nrpa ngr Jiszs Kxnzmcpx, Mrlx Gct. A' mzli kc tryzutr-ngrka nzwz-krde, Jon Kxawrkxtr vz-kaip mz nzyapwx-krbzle mz leplz. \v 2-3 Asaea, profet kc bqnc, yrole da kx pibz Gct mz mrlxde. Ycmnetr-ngrde Jon Kxawrkxtr mz nzrpi-krde kx, \pm \qt “Krlc menrpa nenge. Sa na-atwzlr-ngrne nartwayz-kaipz bam, murde naokatrle leplz nengeng mz nzoliqti-krdr nzvz-krbzme.\qt* \x + \xo 1:2-3 \xt Malakai 3:1\x* \qt Natq kzdq ncblo kx natqde etu mz nzryapwx-krbzle mz leplz lzke. Natq lcde rpile kx, ‘Oliqtiamu nabzmu mz nzvz-krm Kxetu Gct. Atubqtibzmu lrpzki kx nangi nyzde na-apule nzoliqtikr leplz kzdq lrpzki kx navzkim king.’”\qt* \x + \xo 1:2-3 \xt Asaea 40:3\x* \p \v 4 Zbz mz nzatutr-krde Nzryrngrkxtr lc, Jon Kxawrkxtr tupxm lzke mrkc Provins kc Judiz. X yapwxtipxbzle nrpa lcde seleng, “Tekqtramu nqmq nr drtwrmu kxtrka. X rlr-lzbq-ngrmamu mz nzawrkxtr-krbo nimu mz nzaelwapx-krmu nzvzkr drtwrmu mz alwx ngrmu, murde Gct naipqle nimu.” \v 5 Leplz kxkqlu zlwz mrkc Jerusalem x mz provins kc Judiz, vz zvz nzvzpx-krmlr mz nzlalztq-krbzlr mz Jon. Nzplxtitxpxbzlr alwx ngrdrng, x sc tqawrkxtrpeleng mz LueJodzn. \p \v 6 Jon vz-nqblqnepwzle nqmq kr ncblo kx tr-rngibau, da kc tzwai profet kcng bqnc. Pxine-ngrpwzle lrpz kx nzwzngr mz nrpnr kamel. X amqngitr-ngrde lrpxi rde nrkalo kx nzwzpx-ngrm mz bekzu. X dakxnzng nade ngi txpwz dalr lzke, krlcng kionabr x hane. \v 7 X Jon sc tqyapwxtipxbzle kx, “Kzdq la ncblo kc sa navzm mz nibrnge, namyaszlzle ninge. X trtakitrpwc'u nzwztr-ngrbz bade, kxmule-esz' nzryokaepxngr nqvi lr sadol ngr nanycde. \v 8 Awrkxtrtxpwo nimu mz lue, a' sa na-awrkxtrle nimu mz Mqngrkxtr.” \s1 Mz Nzwrkxtrngr X Nzatalzngr Jiszs \r Matiu 3:13—4:11; Luk 3:21-22; 4:1-13 \p \v 9 Mzli lcde, Jiszs vzkimle mztea Naszret mrkc Gzlili Provins. Vzm mz Jon x sc tqawrkxtrpe Jon nide mz LueJodzn. \v 10 Mzli kcpwz Jiszs tqvzdz-ngrmle mz lue kc, mcle Heven nzlvxpx x Mqngrkxtr vzom bade, apule nran. \v 11 X natq Gct vzom Heven, rpile kx, “Nim Mrlxnge Kxnzmrlzti. X abrtzlvz-zlwzx nim.” \x + \xo 1:11 \xt Nou 22:2; Sam 2:7; Asaea 42:1\x* \f + \fr 1:11 \ft Krlzku kx ngi Gct Trte kc tqycmneom Heven murde rpile kx Jiszs nide mrlxde. Delc mz ngalrde lcng 10-11, mcku leplz kcng tq, mz Gct kc esz'txu, tzrpibz \+em Tqtrbz.\+em* Mc kz Matiu 28:18-20; Aposol 1:8; 2:38, x 8:16 x natq kxnztopwzng elr. \f* \p \v 12 X mzli kcpwz Mqngrkxtr sc tqngi-batrpebzle nzvztr-krde lzke. \v 13 X mnctipxmle mrkc zbq nzpnu-pwx, tqtamiti Setzn nide mz nzatao-krde nide mz alwx, a' trtao-pnzu. Kxmule-esz' animol kxnztrkating nzmncng badr, a' enjrl neng Gct nzaclve-angidrlr nide. \s1 Jiszs Yapwxtipxle Nrpakxmrlz X Kqlele Ncblo Nedeng Kcng Ayrnrngr \r Matiu 4:12-22; Luk 4:14-15; 5:1-11 \p \v 14 Mz nibr King Herot Antipas nzadwatr-krde Jon Kxawrkxtr mz presin, Jiszs kc tqvzpe mz Gzlili Provins mz nzyapwxtipx-krde nrpa ngr Gct. \v 15 Rpile kx, “Tekqtramu nqmq nr drtwrmu x rlxngititramu mz Nrpakxmrlz lc. Murde mzli ka Gct sc tqvectrple leplz bade, mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr.” \p \v 16 Kzdq zbq Jiszs kx vznede kc mz nrlar Dxbu Gzlili, sc tqrmctipele kc ncblo kxnzmwang nzling, Saemon nidr ncdr mzlede Adru. Tzmwaneng mz br scdr. \v 17 Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Vz-nqblqmamu ninge, murde na-alvztrpo bamu nzrtangrngr leplz, kx nangi nengeng.” \v 18 X mzli kcpwz nzrlasztx-pnzlr nzwz-krdr x sc tzvz-nqblqpelr Jiszs. \p \v 19 Zbz Jiszs vznebz kxpipz mz nrlar dxbu kc x sc tqrmctipe-kzle kzdq mou mzle-lzbq nzling, Jemes x Jon. Trtedr drtqde Sebedi. Tzmnclzmqng mz nabz bot scdr, tzngqtitrlr br scdrng. \v 20 X mzli kcpwz sc tqkqlepe-kzng Jiszs nidr mz nzvz-nqblq-krdr nide. X nzrlasztxdr trtedr Sebedi mz nabz bot kc badr ncblo kcng tzawzlrng, x sc tzvz-nqblqpe-kzlr nide. \s1 Jiszs Maszlrpx-ngrde Kzdq Drka' \r Luk 4:31-37 \p \v 21 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng nzpwxng sc tzvzpeng mz taon Kzpznizm mrkc Dxbu Gzlili. Kx nzkrlzbzlr kc Kzpznizm, sc tzvztrpeng mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr lr Jiu mz nzalvztr-krde leplz mz Satde, kc tqngi Sabat nyzdr. \v 22 Leplz amrlx nzkctitxpx-zlwzlr nzalvztr-krde. Murde trapuleu kxnzakrlz kcng tzalvztrng mz Loukxtr, a' ycmnemile zmatq angidr. \p \v 23 Zbz kzdq kc ncblo kx mncpx-ngrm drka' sc tqdwatrpebz mz mangr-nzkrka'ngr. Sc tqnetxpxpe mz natqde kxwzpx. \v 24 Rpipele kx, “Vrr! Vzpe Jiszs kc Naszret! Vz, dwasz nigr! Vz-ngrme nzodati-krm nigr! Krlzx ncblo kznike tqnginim! Nim Ncblo Kxtr kc tqatwzlr-ngrm Gct!” \p \v 25 Ycmne-plztitxtr Jiszs drka' kc. Rpibzle kx, “Mnc-lrpi! Dwapxm mz ncblo la!” \v 26 X drka' kc arnrctitxde ncblo kc, netxpx, x sc tqprszpxpele nide. \v 27 Dzbe leplz kcng nzkctitxpx-pnzlr x sc tzveatine-etrpelr mz nzrpi-krdr kx, “Eke! ?Nike tqpile? ?Krlc nzalvztrngr kxmrna? Rngisc zmatq mz nzrka-krbzle natq mz drka' kcng, x nzlxngitibzlr natqde!” \v 28 Zbz nrpa ngr da lcng tqaleti Jiszs sc tqvztx-anipepwz mz Gzlili Provins tqlvzo. \s1 Jiszs Amrlzle Kxnzyagoxng Nzkqlung \r Matiu 8:14-17; Luk 4:38-41 \p \v 29 Mzli kc tqyrkrtxpx-ngrpwz nzkrka'-krdr, Jiszs badr Jemes, Jon, Saemon x Adru, ncblo kcng tzvz-nqblq-kailr nide nzrlasztxdr mangr-nzkrka'ngr kc. X sc tzdwatrpeng mz ma nyz Saemon ncdr Adru. \p \v 30 Kzdo Saemon kc tqngi olvz sc tqmnz me mnz-ngrde murde yagox x drtqde pqpxm. Mzli kc Jiszs tqkrlzpe-ngrbzle mrkc, lr nabz ma kc sc tzpipebzlr bade olvz lc tqyagox. \v 31 Jiszs vzbz bade, otibzle mqde x sc tqokatrpele nzatulz-krmlele. Zyagox kc yrkrtxpx pnz, zbz sc tqoliqtipebzle dakxnzng nadr. \p \v 32 Mzli kc nepi tqtaope-ngrde, x Sabat kc tqyrkrpxpe-kzpz, lr Kzpznizm nzvzmitimlr mz Jiszs kztedrng kxnzyagoxng x kxnzmncpx-ngrmqng drka'. \v 33 Lr mztea kxnzkqlung nzyrlwrtrpzng yz mz ma kc tqmncpx-ngrm Jiszs. \v 34 X amrlztibzleng leplz kxkqlu mz nzyagox-krdrng amrlx. X maszlrpx-kzpzleng drka' mz leplz kxkqlu. A' tr-rlr-ngrpwzleu mz drka' lcdeng nzycmne-krdr, murde nzkrlzlr kx nide Mevalu kc tqmcpx Gct. \s1 Jiszs Ryapwx Nrpakxmrlz Mrkc Gzlili Provins \r Luk 4:42-44 \p \v 35 Mzli kc nrlc tqbqbe-ngrde, mzli boibe x nrlc kc tqbrlawxpxpe, Jiszs dwalzm x rlasztxde ma kc, vzpx mz nrlarde kx yz mz taon kc me tu-nabungr, x sc tqkrka'pe. \v 36 Mzli kc tzdwalz-ngrmlr, Saemon nidr badr kztedeng trnzmcpelru Jiszs. X sc tzvznepeng mz nzrtabrti-krdr nide. \v 37 Mzli kc tzrmcti-ngrdr nide sc tzrpipebzlr kx, “Leplz kcng tzrtabrtilr nim!” \p \v 38 A' ayzlu-ngrbz Jiszs natqdr kx, “Kxmule-esz', a' navzki-kzx du mztea kzbleng mz nzryapwxpx-kz-krbong badr Nrpakxmrlz. Murde delc tqngi nou nzvzo-krmc mz nrlc ka.” \v 39 Zbz sc tzolvxtipe-kzlrng mztea amrlx mz Gzlili Provins. X sc tqyapwxtipxpebz Jiszs Nrpakxmrlz mz leplz mz mangr-nzkrka'ngr nyzdrng, x tqrmaszlrpx-kz-ngrbz drka' kxkqlu badr. \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Kx Ycngr Lepz \r Matiu 8:1-4; Luk 5:12-16 \p \v 40 Kzdq zbq kzdq ncblo kx ycngr lepz vzm x rwetxobz zpr mz Jiszs. X sc tqyrnitrpebz bade mz nzrpi-krde kx, “Kx tqsuti drtwrm le, krlzx kx nzmu krlzq nzamrlzngr ninge!” \v 41 Jiszs yctx pnz mz drtwrde mrlx kc. Kxmule-esz' mz Lou sc Mosis batrpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr, a' maletxtrpzle nide. Sc tqrpipebzle kx, “Mrlzm bange. Namrlzq.” \v 42 X mzli kcpwz lepz kc dwasztx-pnzle ncblo kc, x nrkrdrtqde mrlztx pnz. \v 43-44 Zbz Jiszs rkabz natq, rpibzle bade kx, “Vzpe! X da lc, bzkq ena ncblo kx napi-nebanle. A' vz-kaipz mz pris, x pibz bade napwxlitibzle nim, kx namcpzle kx mrlzpeq. Zbz sa napipxbzle mz leplz, murde namnc-lxblr-mouamu badr. X kabz mz Gct blz kx nangi dalr nzamrlzngr nim, da kc tqwai nzpikr Lou sc Mosis le, x nakrlzngr leplz amrlx le kx tubqpeq mz Loukxtr.” \x + \xo 1:43-44 \xt Livae 14:1-32\x* \v 45 A' mrlx kc pitxnede da lc mrkcng kqlu tqvzkile. X rblxbz mz Jiszs nzvztr-krde mz mztea lcng murde dzbe leplz kx nzyrlwrng mrkc nzkqlu-aning. Delc tqmncpe-ngrmle rlru, a' kxmule-esz' lr mztea kang kqlu sc tzvzmqng ye bade. \c 2 \s1 Jiszs Ipqpxle Alwx Ngr Kzdq Ncblo X Amrlzle Nrkrdrtqde \r Matiu 9:1-8; Luk 5:17-26 \p \v 1 Mz nibr kzdung zbq, Jiszs sc tqyzlupe mou Kzpznizm. A' leplz kxnzkqlu nzxlrlr kx sc tqmnc mrkc. \f + \fr 2:1 \ft Mz nibr Jiszs nzabzo-krde nzryapwxpx-krde sc tqapusrpe-ngrde Kzpznizm mztea nyzde kxmrna trngipeu Naszret. \f* \m \v 2-3 Zbz sc tzyrkrpebzng mz ma kc tqmnc-ngrde. Nznulvzlr ma kc x nzyrlwrtrpz kcng yz. Mzli kc Jiszs tqyapwxtipx-ngrbzle Nrpakxmrlz badr, ncblo nzpwxng nzvzmqng, nzglqmlr kc ncblo kx nrkrdrtqde bz. Nzglqtimlr nqni. \v 4 A' rblxtx nzglqtr-krbzlrle mz Jiszs murde leplz kqlu zlwz mrkc. X sc tzglqlz-alzupelr mz nibr ma kc, x nzlvxlzlr mrkc tqmnc-zbzlzbz Jiszs. Zbz sc tzavoopebzlr ncblo kc mz nqni mnrde. \fig Sc tzglqlzpelr mz nibr ma kc, x nzlvxlzlr mrkc tqmnc-zbzlzbz Jiszs.|alt="041 hole in roof" src="041-WA03824B.tif" size="COL" loc="MRK 2:4" copy="Graham Wade" ref="2:4" \fig* \v 5 Kx krlztrpz Jiszs nzbrtikr drtwrdr nide mz nzamrlz-krde kztedr, sc tqrpipebzle mz ncblo kc tqyagox kx, “Mrlxnge, alwx ngrmqng ipqpxpebo.” \v 6 Kzdung lr Jiu kcng tzalvztrng mz Loukxtr kcng tzwxbung mrkc, sc tzrpipelr mz drtwrdr kx, \v 7 “Rlr! Mrlx lc tqpivxitile Gct. Murde Gct txpwz kx krlzle nzipqpxngr alwx!” \p \v 8 Mzli lcdepwz mz nzokatrkr Mqngrkxtr, Jiszs krlztitrpebzle mz mqngrde da kx yc mz nabzdr. X sc tqrpipebzle badr kx, “Bzkq nzao-krmu drtwrmu da kxmule lc. \v 9 Nzmu narpibo mz ncblo kxyagox lc kx, ‘Ipqpxbo alwx ngrm,’ rblx nzrmcngr. A' nzmu narpibo bade kx, ‘Tulz, oti nqni pnrm, x vzpe,’ opx angidr nzrmcngr. \v 10 Mz nzmu-krde lcde, na-amrlzbo nrkrdrtqde mz nzaelwapx-krnge kx ninge, Mrlx Leplz, rngisc-kznge zmatq ngr nzipqpxngr alwx mrka mz nrlc.” X sc tqrpipebzle mz ncblo kc nrkrdrtqde tqbz kx, \v 11 “Mrlxnge, tulz, oti nqni pnrm x vzpe mrnyzm!” \v 12 X ncblo kc sc tqtulzpem mz mztr amrlx ngrdr, otile nqni mnrde x sc tqvzpe. Leplz amrlx nzkctitxpx-atwrnr-ngrdr nide, x nzglqpxlr Gct mz nzrpi-krdr kx, “Rlr! Trgalr da kx mcku kxmule ka.” \s1 Jiszs Kqlele Matiu \r Matiu 9:9-13; Luk 5:27-32 \p \v 13 Jiszs yzlu mou mz nabz drta' Dxbu Gzlili. Zbo ngr leplz nzyrkrmqng bade x sc tqabzopele nzalvztr-krde nidr. \v 14 Mzli kc tqvzne-ngrde mz nabz drta' kc, mcle kc ncblo drtqde Livae. X kzdq kz drtqde Matiu. Ncblo lc nide mrlx Alfizs, x sc tqwxbu mz ofis nyzde kc tzxpekitr takes. Rpibz Jiszs bade kx, “Vz-nqblqm ninge.” Livae tutxlzm, axtxbzle da amrlx, x sc tqvz-nqblqpele Jiszs. \p \v 15 Mz nibrde, Jiszs sc tzmupeng badr ncblo nedeng mz ma nyz Livae. Zbz kzdung ncblo kx nzatakqting takes x kzdu-moung leplz kx nqmq krdr trka mz nzobqkr leplz nzmu-lxblr-kzng badr. Murde leplz kxnzmulr lcng nzkqlung nzvz-nqblq-kzlr nide. \v 16 Mzli kc tzmc-ngrbzlr Farzsi x krkcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis da lc, drtwrdr trmrlzpeu. Murde mz drtwrdr trtakitrdeu ncblo kxmrlz nzngini-krde kzte ncblo kxnztrkang. X sc tzveapebzng mz ncblo nedeng kx, “?Nike Jiszs tzmu-lxblr-ngrdr badr leplz kxnzmulr lcng?” \f + \fr 2:16 \ft Mz nzmu-lxblrkr Jiszs badr ncblo lcng tztrkang, drtwrdr tresz'tiu badr mz alwx ngrdr. A' rpile na-aelwapx-ngrbzle nivz lr Gct badr. \f* \p \v 17 Xlrpebz Jiszs natqdr x sc tqrpipebzle badr kx, “Leplz kx trnzyagoxung trnzsutiu drtwrdr dckta. A' kxnzyagoxng la tzsuti drtwrdr dckta. Trvz-ngrpwc'u nzrkqlengr leplz kx nzrpilr nztubqng. A' vz-ngrmc nzrkqlengr kxnzaleng alwx, murde naesablqtilr alwx ngrdrng.” \s1 Ncblo Neng Jiszs Trnzaxtx-ngrpwzlru Dakxnzng \r Matiu 9:14-17; Luk 5:33-39 \p \v 18 Mz nqmq kr lr Jiu nzaxtx-ngrbz dakxnzng zbq li mz wiki kxesz' mz nzkrka'-krdr. Kzdq zbq oblamzng Jon Kxawrkxtr x kr nedrng Farzsi kcng nzaxtx-ngrbzlr dakxnzng. X kzdung leplz nzvzmqng mz Jiszs, x sc tzveapebzng kx, “?Nike ncblo nemqng trnzaxtx-ngr-kzpzlru dakxnzng?” \p \v 19-20 Jiszs rpibzle kx, “Apux ncblo kxnayrlz. Mz nqmq lcpwz trtakitrdeu leplz nzaxtx-krdr dakxnzng mz mzli r nzabrtzngr mz nzyrlzngr, trtakitr-kzdeu ncblo nengeng nzaxtx-krdr dakxnzng mzli ka mz nzmnc-aepztr-krbzlr mz Gct. Murde nzabrtz-ngrdr ninge lc tqmncbepo badr. A' mz nibrde, mzli kc nakatxpx-ngrmc badr, sc tqtakitr-atede nzaxtx-krdr dakxnzng mz nzkrka'-krdr. \v 21 Nzycmne-ebzpxngr lcng li nzaelwapx-ngrdr nqmq krnge kxmrna. Murde trpnzngr ncblo kx rkxsilvztr dzlvq lrpz kxmrna mz nzakqlvztr-krde me bxnge mz lrpz kxblzlongr. Nzmu nawailele, dzlvq lrpz kc tqmrna sc tqbxplipxpem mz lrpz kcma tqblzlongr, x sc tqbxplipx-zlwzpe myaszpxle mzli kc kai tqbxpli-ngrde. \v 22 X trpnz-kzngr ncblo kx narbzlutr dakxnzng kxmrna mz ncblei kx nzrbzlutrpengr dakxnzng. Murde ncblei kxmule lcde ngcplxtxtr kai mz nzmrnabekr dakxnzng, x da lcng li sc tzatrkatipeng. A' dakxnzng kxmrna nabzlutrpwz mz ncblei kxmrna.” \f + \fr 2:22 \ft Nqmq kcng tqmrna tqprmitrp Jiszs bletxpx-zlwzngr mz nqmq kcng pnz. X rblxbz mz kxnzetu r lr Jiu nzesz'tikr drtwrdr badr, murde rblxbz mz leplz kcng tzabrtzlvzpelr nqmq kcng pnz nztekqtr-krdr nqmq krdr mz nztwz-krdr nqmq kxmrna. \f* \s1 Jiszs Nide Kxetu R Sabat \r Matiu 12:1-8; Luk 6:1-5 \p \v 23 Mz kzdq zbq ngr nzangiongr, zbq lc nzrpibz Sabat, Jiszs badr ncblo nedeng nzo-zlilr lrpzki kx vztr mz kzdung lclr wit. Ncblo nedeng, sc tzcpqpxpemqng nra wit mz nc ngrdr. \f + \fr 2:23 \ft Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzble, a' bzkq nzlakilzm noude. [Lou Kcpwz 23:25] \f* \m \v 24 Zbz kzdung Farzsi sc tzrpipebzlr bade kx, “Mc ena da kc tzalelr! ?Nike tzxpqbrlr-ngrdr Lou sc Mosis mz nzwz-krdr mz Sabat?” \p \v 25 A' mz nzaelwapxkr Jiszs kx takitrde nzokatrngr ncblo mz Sabat, sc tqayzlupe-ngrbzle natqdr, rpibzle kx, “Krlz-angidr-kzamu da kc tqale melrmqmu King Devet kc tqamatqamu, mzli kc tzbrtale-ngrdr badr ncblo nedeng. \x + \xo 2:25 \xt 1 Samwel 21:1-6\x* \v 26 Nzvztrng mz ma nyz Gct mzli kc Abiata tqngini-ngrde Nardr Pris. X Nardr Pris lc kabzle mz Devet bret kc tqngi blz, kxmule-esz' rpwa'ngr Loukxtr scgu. Murde bret kxtr nangqpwz pris. A' Devet ngqde bret lcde x ka-kzpzle mz dzbede nede. X nakrlzamu kx mz nzobqkr Gct, Devet trpnzngr da kx avz-rbrle. Murde Lou sc Gct rlr-ngrmle bagu nzokatrngr leplz. \x + \xo 2:26 \xt Livae 24:9\x* \v 27 Murde Gct wz-ngrde Sabat mz nzokatr-krde leplz. A' trwz-ngrdeu leplz mz nzvz-nqblq-krdr lou ngr Sabat. \v 28 Delc ninge Mrlx Leplz, tqngininge Kxetu r Sabat. X tqrngiscnge zmatq mz nzpnzkr drtwrnge da kx takitrde nzalengr mz Sabat.” \c 3 \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat \r Matiu 12:9-14; Luk 6:6-11 \p \v 1 Mz kzdq mou Sabat, mz nzvztrkr Jiszs mz kzdq mangr-nzkrka'ngr, rmctile kc ncblo kx mqde bz. \v 2 Kzdu kcng Farzsi tzyrlwr-kzng mrkc nzrtangrtrpzng da kx vz-rbrti Jiszs. Sc tzaukzti-angidrpelr mz nzmc-krdr nzmu na-amrlzle doa kxyagox mz Sabat. Murde mz drtwrdr nzamrlzngr doa kxnzyagoxng ngi nzwzngr. \v 3 Sc tqrpipebz Jiszs mz mrlx kc mqde tqbz kx, “Vzpxm x tu mrlc.” \v 4 Zbz sc tqrpipebz Jiszs mz leplz kcng kx, “?Nike rlrpxngr Loukxtr scgu nzalengr mz Sabat? ?Nzokatrngr leplz o nzatrkatingr? ?Nzarlapxngr nzlukr ncblo o nzrlr-ngrbz nzbz-krde? Murde krlz-angidramu kx Loukxtr scgu rlrpx-ngrmle bagu nzalengr da kxmrlzti mz Sabat.” A' leplz kcng nzmnc-lrpi-txpwzng murde nzkrlzlr kx mrkc tqvzki nardr vz-rbr. \v 5 Jiszs obq-ngale-ngrde nidr amrlx ngrdr. X drtwrde ngya x talvzo-ngrde nzrsaprlr-krdr natqdeng. X sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Atwztqpx mqm.” X atwztqtxpxle mqde, x mrlztx pnz mou. \v 6 Zbz Farzsi kcng nzrlasztxdr mangr-nzkrka'ngr. X sc tzvz-anipeng mz nzycmne-etr-krdr badr ncblo neng King Herot Antipas, mz nzrpi-krdr kxnamu nznibq-krdr Jiszs. \s1 Zbo Ngr Leplz Kxetuting Nzvz-nqblqlr Jiszs \p \v 7 Jiszs badr ncblo nedeng nzabrkapx-lzbqmqng mz mztea, x sc tzvzpeng Dxbu Gzlili. A' kzdq zbo ngr leplz kxetuting ngr Gzlili Provins sc tzvz-nqblqpelr nidr. \v 8 X leplz kzbleng nzyrkr-kzpqng mz Jiszs mzli kc tzxlrti-ngrdr rkx kcng tqaletileng. Nzvzkimlr taon kxetu Jerusalem, x mz mztea ngr Judiz Provins amrlx, krlzbzle me nzmncngr lr Edom kcng trngiulrJiu. Nzvz-kzpqng kcng mz nrlar LueJodzn kc tqyctxo. X nzvz-kzpqng kcng Taea x Saedon, taon kxetuting nyz lr mrkzbleng, mrkc Prla Meditrenia. \v 9-10 Leplz kxnzyagoxng amrlx sc tzapetr-lzbqbzng mz zbo ngr leplz kcng mz nzbxtr-krbzlr nide. Murde nzrpilr na-amrlz-kzpzle nidr da kc tqwai nzamrlzpe-krde leplz kxkqlu. Zbz rpibzle mz ncblo nedeng kx naoliqtibzlr dq bot kx nadwatr-ngrmle dxbu mz nzalvztr-krde nidr. Murde ma tzolikilvztilr nide mz nzalvztr-krde. \v 11 X mzli kznikeng drka' kxnzmncpx mz leplz nzmcpebzlr nide, sc tztaopebzng bade, tzrpipelr mz nznepx-krdr kx, “Nim mrlx Gct!” \v 12 A' Jiszs rngidrlvztx-ngrbzle badr kx bzkq nzpinebzlr da lc mz leplz. \s1 Jiszs Mcpxle Aposol Nzpnu-esz'-nrade-li (12) \r Matiu 10:1-4; Luk 6:12-16 \p \v 13 Zbz Jiszs vztxlz-ngrde kc newz x sc tqaveatipele krkcng tqsuti drtwrde, sc tzyrkrpebzng bade. \v 14 Mcpxle ncblo nzpnu-esz'-nrade-li (12) kx nanginidr ncblo nedeng kxnzmyatxpxbzng, kx na-alvztrleng. Murde, mz nibrde na-atwzlrpx-ngrdeng mz nzyapwxtipx-krdr Nrpakxmrlz. \v 15 X narngiscng zmatq mz nzrmaszlrpx-krbzlr drka' mz leplz mz drtqde. \v 16-19 Krkcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) tqmcpxleng nidr seleng: \li1 \em Saemon\em*, kc tqyrlq-kzpz Jiszs drtqde Pita, \li1 \em Jemes\em* nidr mz mzlede \li1 \em Jon\em* kcng tznginidr mrlx Sebedi, x Jiszs kabzle badr drtqdr \em Boanrjis,\em* drtwr ngrde \em mrlxng bzlrmei,\em* murde nardr mrbc, \li1 \em Adru\em* (mzle Saemon Pita), \li1 \em Filip\em*, \li1 \em Batolomiu\em* (mrlx Tolmai, kc kzdq drtqde Natzniel), \li1 \em Matiu\em* (kc kzdq drtqde Livae), \li1 \em Tomas\em*, \li1 \em Jemes\em* kc tqngi mrlx Alfizs, \li1 \em Tadizs\em* (kc tzrpi-kzpz Judzs, mrlx Jemes), \li1 \em Saemon\em* kc tqprtr ena mz dzbede kc tzrpilr namaszlrtxpx-ngrdr gzpman ngr Rom mz nzmnc-krdr Israel, x \li1 \em Judzs Iskariot\em*, kc tqamwabzle Jiszs mz enqmi rdeng. \s1 ?Zmatq Ngr Jiszs Vzpxm Mz Gct O Mz Setzn? \r Matiu 12:22-32; Luk 11:14-23; 12:10 \p \v 20 Zbz Jiszs yzlu mou bzq mrkc mztea Kzpznizm. X kzdq zbo ngr leplz kxetuting nzyrlwr-ngalelvz-moulr nidr badr ncblo nedeng. Sc tqrblxtxpe nzmu-krdr kxpipz mz nzokatr-krdr leplz lcng. \v 21 Mzli kc lr ma nyz Jiszs tqxlr-ngrdr da lcng, sc tzrkalzpemqng mz nzoti-krdr nide. Murde nzrpilr leplz kx ngqngupe-ngrde nzwz-kato-krde. \p \v 22 X mzli lcpwz kzdung kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis kx nzvzkimlr Jerusalem sc tzrpipelr kx, “Mrlx la mncpx-ngrm Beelsebol, kxetu r ma ngr wq, nide kc tqaclvele drka' amrlx, x sc tqrkabz bade zmatq mz nzmaszlrpx-krde drka' mz leplz.” \f + \fr 3:22 \ft Mz natq lr Grik drtq Beelsebol drtwr ngrde \+em kxetu r ma ngr wq,\+em* kc tqngi kzdq kz drtq Setzn. \f* \p \v 23 Zbz Jiszs sc tqrpipebzle kx nayrkrmqng bade. X sc tqryapwxpebz badr mz nzycmne-ebzpxngr lcde sele. Rpibzle kx, “Trtingr! Murde Setzn rblx nzmapulrpx-krde drka' kztedeng mz nabz leplz! \v 24 Murde kandre kx akipx-lzbq mz dzbede sc tzota-etrpeng, e mzli kxpipzne trnatu-amqngiung. \v 25 Mz nqmq lcpwz doa lr ma kxesz' kx nzamnc-dali-lzbqng, nzatrkati-lzbqng. \v 26 X mou, nzmu Setzn badr kztedeng naotablrlr mz nidr esz'-krdr x nzaki-lzbqng, e zmatq ngrde mz nzaclve-krde leplz sc tqmanepe x tqyrkrpxpebz. \v 27 Mz nzmu-krde lcde, Setzn apule ncblo kx xplr zlwz. A' napebqtx kai, x ncblo kc tqdwatr-atebz ma nyzde mz nztwz-krde dztudeng. Da kc tqwai nzarlapx-ngrbz leplz mz mqde. \p \v 28-30 “Rpiamu kx nabznge mncpx-ngrm drka'. A' da angidrtx lc napibo bamu. Gct krlzle nzipqpx-krde alwx x nzrpivxitingr amrlx. A' mz nzrpi-krmu lc zmatq rnge vzpxm mz drka', pivxitiamu Mqngrkxtr kc tqngi nou angidr zmatq lc. X trpnzngr nzipqkr Gct leplz kx pivxitile Mqngrkxtr, murde atao-lzbq mz alwx kx yctx alo.” \f + \fr 3:28-30 \ft Gct krlzle nzipqtx-krpwzle leplz kcng tzplzpxbzlr alwx ngrdrng bade. A' doa kx pivxitile Mqngrkxtr pxtxpx-ngrde nide. Mz nzmu-krde lcde, rblx doa lc nzyckr drtwrde alwx ngrdeng, murde Mqngrkxtr dekc tqokatrle leplz mz nzmc-krdr alwx ngrdrng. Doa kx pivxitile Mqngrkxtr trpnzngr nzmc-krde alwx ngrdeng mz nzplzpx-krbzleleng mz Gct. X trpnzngr nzipqkr Gct nide. \f* \s1 Kx Ngi Angidr Lxede Jiszs X Mzledeng \r Matiu 12:46-50; Luk 9:19-21 \p \v 31 Zbz lxede Jiszs x mzledeng nzkrlzbzlr ma kc tqmnc-ngrde. A' rblx nzprtr-krbzlr brma, murde zbo ngr leplz kcng tzmncong mrkc. Nzatwzlrtr-ngrbzng nrpa bade kx navzpx-kaip badr. \v 32 Kzdu leplz mz zbo ngr leplz kcng tzwxbu-ngalelvzlr Jiszs, nzrpibzlr bade kx, “Lxem x mzlemqng sc tztutrpqng yz, nzrpilr namclr nim.” \p \v 33 X sc tqrpipebzle kx, “?A' nekeng tqngi angidr lxenge x mzlengeng?” \v 34 Obqtxbz mz kxnzrlxngiting kcng tzwxbu-ngalelvzlr nide, x sc tqrpipebzle badr kx, “Doa kxnzapulr nimu lang tqngi lxenge x mzlengeng! \v 35 Murde krkc tqvz-nqblqle me pnz drtwr Gct, nide la mzlenge x inwenge x lxenge angidrng.” \c 4 \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx \r Matiu 13:1-9; Luk 8:4-8 \p \v 1 Mz nibrde, Jiszs dwapx ma kc x sc tqvzope mz nabz drta' ngr Dxbu Gzlili. Zbz zbo ngr leplz kcng kxnzetunepxlr kc, sc tzyrlwr-ngalelvzpelr nide. X sc tqdwaope mou mz bot, mz nzalvztr-krde nidr kcng tzyrlwrpxbzng mepz. \v 2 Yapwxtibzle badr kzdung nzycmne-ebzpxngr mz nzalvztr-krde nidr da kxkqlu. X mz zbq lcde Jiszs yapwxtibzle badr nzycmne-ebzpxngr lcde seleng. \p \v 3 “Lalztqmamu bange! Kzdq mzli kzdq kc ncblo oliqtile drtc' ngr nrlanc nyzde. Zbz sc tqarlxpele nra wit nyzdeng, murde rpile nayrkqlvzle mz drtc' mz nibrde. \v 4 A' mzli kc tqarlx-ngrdeleng, kzdung tationg mz lrpzki kx drtc' ngrde mqngi, x nzngqtilzmqng utc. \v 5-6 X kzdung nztaong mz drtc' kxmelx, murde ycom mz rplz. Nzlvcpulz-animqng, a' nzglrting x nzmztx-ani-moung mz nepi, murde dzbrdr trvzou la. \v 7 X kzdung mou nztationg mz drtc' ngr ncngrbz. Krlcng nzlvcpumilzm lxbi x nzyrlvilvzo lxbi nidr x trnzpa-pnzung. \v 8 X kzdung nztao mz drtc' kxmrlz. Krlcng nzyrlvzlzmqng x nzpang. Kzdung nradr pipz, kzdung nradr kqlu, x kzdung nradr kqlutx zlwz. \v 9 Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx Ngi Nqmq Kr Leplz \r Matiu 13:10-23; Luk 8:9-15 \p \v 10 Mz nibrde mzli kc Jiszs tqmnc-ngrde esz'-krde, aposol badr kzdung kz leplz nedeng, sc tzrpipebzlr bade kx nayapwx-dalitipxbzle badr nike tqngi drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr lc. \v 11 Sc tqrpipebz Jiszs kx, “Ayrbq-angidrbo bamu nqmq kr Gct kc tqyc-kapq mzli kc mz nzngini-krde King r leplz nedeng. Murde doa kx lxngitile Gct, Gct sa na-aetunepxbzle nzrkrlz-krde da angidr x sa na-axplrbzle nzrlxngiti-krde. A' mz leplz kcng tzpxpx-ngrdr nzxlr-krdr da angidr, napipxbo badr mz nzycmne-ebzpxngr. \v 12 Nidr leplz kcng tqycmnetrngr profet Asaea mz nzrpipxkr Gct kx, \pm \qt ‘Kxmule-esz' nzobqng, a' trnzkrlzlru da angidr. X kxmule-esz' nzlalztqng, a' nardr tryrplatrpwzu. Mz nzmu-krde lcde, rblxbz badr nzyzlu-krmlr bange mz nzatubqti-krnge nabzdr.’”\qt* \x + \xo 4:12 \xt Asaea 6:9-10\x* \p \v 13 Kctipx Jiszs trnzkrlz-krdru nzycmne-ebzpxngr lc, sc tqrpipebzle badr kx, “?Tryrplatitru narmu nzycmne-ebzpxngr lc? Nzmu kx tqmule lcde, sa narblxbz bamu nztwz-krmu drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr amrlx. \v 14 Drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr kc nide sele: Nra wit kcng tqarlx ncblo ngi natq Gct. \v 15 Drtc' pwx ngi nqmq kr leplz. Lrpzki lc drtc' ngrde tqmqngi, drtwr ngrde leplz kcng nardr tqmqngi mz nzxlr-krdr natq Gct. Murde mzli kznikeng nzxlr-ngrdr nrpa ngr Gct, Setzn vzm x katxpxbzle badr. \v 16-17 Drtc' kc tqmelx drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tqngrgo. Kxmule-esz' nzxlrlr natq Gct x nzabrtzlvzlr nztwz-krdrle, a' natq Gct trpnzngr dzbrde x trvzou la mz nabzdr. Nzrlxngiti-krdr mrbcnepwz, murde rblx nzlolvz-amqngi-krdrle mzli kc tqprtztingr nzkxpungr x nzatalzngr kcng tzvzpxmqng mz nzrlxngitingr. \v 18-19 Drtc' ngr nibr ncngrbz drtwr ngrde leplz kcng drtwrdr tresz'tiu. Kxmule-esz' nzxlrlr natq Gct, a' trbrtiu drtwrdr. Murde nzaoti-zlwzkr drtwrdr dalr nrlc kxkqlu nzapulr lxbi kcng tqyrlvilvzolr nabzdr, x trpnzngr nardr. \v 20 Drtc' kxmrlz drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tzoliqtilr nzlxngiti-krdr natq Gct. Murde nztwzlr x nzlxngitilr natqde, x nra nzrlxngiti-krdr yc-zvzbz, mz nzvectr-krmlr leplz mz nzmnc-nqblq-krdr Gct. Kzdung mzli leplz kcng nzvectrplr nzpipzneng, kzdung mzli nzkqlung, x kzdung mzli nzkqlutx-zlwzng.” \s1 Gct Suti Drtwrde Nrpakxmrlz Natalvzpxle Leplz Amrlx \r Luk 8:16-18 \p \v 21 Mz nzaelwapxkr Jiszs kx Nrpakxmrlz na-apule zyzlr, rpibzle kx, “Lam trnztekatru sc tzalalvzope topla. X trnzawxbulzpwzu mz nabz da. A' lam nzadolzpwz wq, murde leplz namctr zyzlr mz nzdwatr-krmlr brma. \v 22 Mz nqmq lcpwz, kxmule-esz' Nrpakxmrlz trkrlzkapzle leplz amrlx, a' sa naopxbz badr kalr. Murde mzli lc, sa nayrplatitr nardr x na-aelwapx-ngrbzle da kx yc-kapqbepz badr. \v 23 Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \p \v 24 Rpi-mopwz Jiszs badr kx, “Na-aoti angidr drtwrmu natq Gct kc tqxlramu murde natwz-kzamu mz nzmnc-krmu. Mz nqmq kcpwz tqrka-ngrnamu, sa na-ayzlubz Gct bamu. A' nzrka-krde myaszlzle kxmu nzrka-krmu. \v 25 Murde doa kx twzle natq Gct mz nzmnc-krde, sa natwz-moule nzyrplapxngr mz kzdung kz natq Gct. A' doa kx trtwzleu natq Gct mz nzmnc-krde, trnatwz-mouleu nzyrplapxngr. Kxmule-esz' nzrkrlzngr kx topwzne ycbz bade, a' sa nakatxpx-kzpz Gct bade.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Nznginikr Gct King \p \v 26 Jiszs pi-mopwzle kzdq nzycmne-ebzpxngr. Rpibzle kx, “Nzwzkr Gct mz nzvectr-krmle leplz bade mz nzngini-krde King rdr apule ncblo kx pe rtq wit mz nrlanc nyzde. \v 27 Mz nibrde sc tqaletipele kzdung kz nzwzngr. Mwi angidr mz nrlckxbq x traotipeu drtwrde rtq wit kcng tqpetile. Nzlvcpulzmqng x nzetulzmqng, a' ncblo kc tqpe, trkrlzleu kxmu nzyrlvzlz-krmlr. \v 28 Murde drtc' esz'-krde kc tqwztr mz nzyrlvzlz-krmlr x nzpa-krdr. Da ayrnrngr kx yrlqbzle nzpa-bclz-krdr, x mz nibrde nztcngzlzkr nrpq nradr. Zbz nradr kcng tztutrpebzng. \v 29 X mzli kc tzbrpengr nradr, kx ngi nyz nrlanc lc otile toki scde, sc tqlakitilzpemleng, murde mzli r nzrkqngr nradr kaputrpem.” \fig Da ayrnrngr kx yrlqbzle nzpabclz-krdr, x mz nibrde nztcngzlzkr nrpq nardr. Zbz nradr kcng tztutrpebz.|alt="042 three stages of wheat" src="042-AB02865b.tif" size="COL" loc="MRK 4:28-29" copy="John Lear" ref="4:28" \fig* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Rtq Nc Seri \r Matiu 13:31-35; Luk 13:18-19 \p \v 30 Zbz sc tqrpipebz Jiszs kx, “?Nzkqlukr leplz kcng namnclzbzng mz Gct kalr mz nzngini-krde King rdr apule nike? ?Nzycmne-ebzpxngr kznike takitrde nayokaetipx-ngrbole? \v 31 Apule rtq nc seri kx peti ncblo mz drtc'. Kxmule-esz' topwz zlwz, \v 32 a' mz nibr kzdung mzli etulzm x sc tqngipe kzdq nounc kxetu. \qt X utc kxkqlung nzmncng mz zmyo ngrde.\qt*” \x + \xo 4:32 \xt Sam 104:12; Esikel 17:23; 31:6; Daniel 4:12\x* \v 33-34 Jiszs yapwxtibzle nzycmne-ebzpxngr kxkqlu kxmule lcng mz nzalvztr-krde leplz mz nrpa ngr Gct. Alvztrle zbo ngr leplz mz nzycmne-ebzpxngr txpwz, murde da kx takitrde nzyrplatitr-krbz nardr kxpipz nzalvztr-krde delc. A' mz nibrde, mzli kc namncpe-ngrdr esz'-krdr badr ncblo nedeng, sc tqyapwxtipebzleng drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr lcng badr. \s1 Jiszs Aole Nrwx Mz Kzdq Nenq Kxetu \r Matiu 8:23-27; Luk 8:22-25 \p \v 35 Mz zbq lcpwz mzli kc tqvzopengr nepi, Jiszs rpibzle mz ncblo nedeng kx, “Na-alilvckiopeku mz nrlar dxbu kc.” \v 36 Zbz sc tzrlaszpelr zbo ngr leplz kcng x sc tzprtzpe-kzpzng mz bot kxetu kc tqwxbuope-ngrm Jiszs, x sc tzalilvcopeng. X kzdung kz leplz nzvo-nqblqopebzlr nidr mz bot kcng tzdwa-kzng mrkc. \v 37 Zbz sc tzpwrkilvcpe-ngrdr kzdq nenq kxetu. Ebio kxnzetuting prtzm x nzvztiobzng mz nabz bot kc. X sc tzmulr naboopeng. \v 38 A' mzli lc Jiszs sc tqmwi mz mrtwz' kxrm, glz mz pilo. Nzvzbzng bade sc tzameopelr. Nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, okatr nigu! Nabzpeku!” \v 39 Jiszs tulzm x lclvztxde nenq x ebio, rpibzle kx, “Esakiamu! Mnc-lrpiamu!” X mzli kcpwz nrwx kc tqvope. \x + \xo 4:39 \xt Sam 65:7; 89:9; 107:29\x* \v 40 Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo nedeng kx, “?Memule tqmwxlr-zlwz-ngrnamu? ?Trlxngitikalamu ninge?” \v 41 A' nzmwxlr-zlwzbeng, sc tzrpi-etrpelr kx, “Eke! ?Ncblo kznika? Nenq x ebio nzvz-nqblqlr natqde.” \c 5 \s1 Jiszs Maszlrpx-ngrde Drka' Kx Xplr Mz Kzdq Ncblo \r Matiu 8:28-34; Luk 8:26-39 \p \v 1 Jiszs badr ncblo nedeng nzkaputrpzng mz nrlar Dxbu Gzlili mz nrlarnrlc kc tqycngr taon kcng nzpnu-esz', mrkc tzmncngr leplz kcng trngiulrJiu. X kzdq taon lcdeng dekc tqngi Gergesa. \f + \fr 5:1 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz, taon lc nzrpibz Gadara o Gerasa. \f* \m \v 2 Mzli kcpwz Jiszs tqpoo-ngrmle mz bot, vzm bade kc ncblo kx mncpx-ngrm drka'. \v 3-4 Dekc tqmncpx-ngrmle mz butqbr kx nzryrtzmqpx-ngrm namz ngr leplz. Apule ncblo kxayo, xplr-esz'ngrtx x rblx nzamnc-moungr nide x nzatolvangr. Nzwrde kqlupe kx nzpe-ngrbz mqde x nanycde mz nqvi x sen, a' zvz tqnikitileng x sa tqvz. \v 5 Zvz, ngrlx x nrlckxbq, nzvzne-krde mz butqbr x mz nra, tqkabo x tqtakrti-lzbq mz rplz. \p \v 6 Kx mcpxmle kc Jiszs rlru, sc tqngrlrpebz, rweobz zpr bade mz nzangio-krdele. \v 7-8 Rpibz Jiszs mz drka' kc kx, “Drka', prszpx mrlx la!” Sc tqnepe, tqrpipele kx, “Vrr! Jiszs, Mrlx Gct kc tqmyalz-esz'ngr! ?Nike tqotime? Esalzngr mz drtq Gct kx bzkq ayrplapxq nrkrdrtqnge!” \v 9 Jiszs veabz kx, “?Drtqm neke?” Rpibzle kx, “Drtqnge Siu Kqlu, murde kqlu-zlwzkr.” \v 10 X sc tqyrnititr-zvzbzle mz Jiszs kx bzkq atwzlr-ngrde nidr mz nrlarnrlc kzble. \p \v 11 X mnc-aepztrpz mrkc kzdq nrtrq r poi kxetu sc tzmung mz nra. \v 12 X drka' kcng nzyrnititr-mopwzlr mz Jiszs kx, “Atwzlr-ngrbz nigr mz nrtrq r poi kc, murde namncpx-alzupgr badr.” \v 13 Zbz sc tqrlrpe-ngrbz Jiszs nzvz-krdr. Drka' kcng nzprsrpxlr mrlx kc x nzdwatr-alzung mz poi kcng. X nrtrq r poi kc, poi ngrde siu-li (2,000), tzngrlropeng mz nqngitrlqli, nztaong mz nabz dxbu kc, x nzboong amrlx. \p \v 14 Zbz ncblo kcng tzaclveng, nzngrlrng sc tzpinepelr nrpa ngrde mz mztea x nabz nrlanc kcng. X leplz kxnzkqlung sc tzyrkrpebzng mz nzmc-krdr da kc tqprtz. \v 15 Nzvzmqng mz Jiszs x nzmcpelr ncblo kc tzprszpx drka' siu kqlu, wxbu-lrpipe, drtwrde opxpe, x pxipe. Kx nzmc leplz kxnzkqlule, sc tzmwxlrpe-ngrdr zmatq ngr Jiszs. \v 16 Leplz kcng nzrmc-kaing da amrlx kcng tqprtz nzpinebzlr mz kzdung kz leplz be ngr Jiszs ncdr ncblo kc, x drka' x poi kcng. \v 17 Zbz leplz kcng nzyrnitrpzlr mz Jiszs kx navzpe. \p \v 18 Mzli kc Jiszs naprtzpe-ngrde mz bot, ncblo kc tqamrlzle vzm bade sc tqyrnititrpebzle mz Jiszs kx navzng badr. \p \v 19 A' tr-rlrtx-ngrpwzu Jiszs. Rpi-alzupwzle bade kx, “Yzlubz mz lr mrnyzm x pibz badr da kxmrlz kc tqalebz Gct bam mz nzokatr-krde nim.” \v 20 Zbz mrlx kc rkalzm x sc tqayotipele nrlarnrlc kc mz taon kcng nzpnu-esz'. Tqyapwxtinepele da kxmrlz kcng tqalebz Jiszs bade. X leplz amrlx kcng tzxlrbzlr nzyapwx-krde nzkctitxpxlr zmatq ngr Jiszs. \s1 Inyx Kzdq Kxetu R Mangr-nzkrka'ngr X Olvz Kc Tqmaletrpzle Lrpz Sc Jiszs \r Matiu 9:18-26; Luk 8:40-56 \p \v 21 Jiszs badr ncblo nedeng nzalilvckio-moulr nrlar dxbu kc x zbo ngr leplz sc tzyrlwr-ngalelvzpe-moulr nide mz nabz drta'. \v 22-23 Zbz kzdq ncblo drtqde Jaerzs sc tqkaputrpem. Nide kzdq kxetu r mangr-nzkrka'ngr. Rtctxo-lzbq-ngrbz mz nanyc Jiszs x sc tqyrnititrpebzle kx, “Inyxnge yagox x sc nabzpe. Vzm bagr x maletrpz nrkrdrtqde x sa namnc zpwx mou.” \v 24 Zbz Jiszs sc tzvzpeng ncdr. Nzmncpxmqng mz mzlir leplz kxkqlu, kxnzrdrlvzti-lzbqng mz nzvz-krdr. \p \v 25 Zbz kzdq olvz kx tresakiu nzrpwx-krde temz prtr-kzpz mz zbo ngr leplz kcng. Nzrpwx-alo-krde lc temz, twztipelele yiz nzpnu-esz'-nrade-li (12). \x + \xo 5:25 \xt Livae 15:19-30\x* \v 26 Nzabzpebz dckta kxnzkqlung nzamrlz-krbzlr nzetqkr drtqde, x trau scdeng yrkrtipe mz nzxpeti-krde nidr x lue kxpiz kxkqlu. Tzrpilr nzamrlzngr drtqde, a' trpnzngr. X sc tqetunepx zlwz. \v 27-28 Olvz lc xlrle nrpa ngr nzamrlzkr Jiszs kxnzyagoxng. Sc tqrpipe drtwrde kx, “Nzmu namaletxtrpo ye lrpzde, drtqnge kc tqmrlzpe.” Sc tqrbinginetrpebz mz zbo ngr leplz kcng mz nibr Jiszs, x sc tqmaletrpebzle lrpzde. \v 29 X mzli kcpwz mepyr ngr drtqde sc tqmingrtrpe x tqxngipebzle kx drtqde mrlzpe. \v 30 X sc tqxngipe-kzpz Jiszs kx zmatq vzpxpem kcng mz drtqde x amrlzpele kzdq leplz. Lxlvrkimle mq x mzte kc tqvecpe mz nabz zbo ngr leplz kcng x sc tqveapebz kx, “?Neke tqmaletrple lrpznge?” \v 31 Ncblo nedeng nzayzlu-ngrbzlr natqde kx, “Rlr! ?Trmcwq zbo ngr leplz kang tqmncpx-ngrme? ?Memule tqveati-ngrn kx maletrpzle nim?” \v 32 A' Jiszs mzte sc tqvec zvz, murde namc-zpwxle leplz kc tqbxtrpzle lrpzde. \v 33 Olvz kc kx krlztrpele mz drtqde nzmrlzpe-krde, sc tqrnrcnepxpebz mz zmwxlr. Kxmule-esz' mwxlr a' atuobz zpr mz Jiszs mz nzangio-krdele, x sc tqpipebzle da angidr kc tqveatile. \v 34 Rpibz Jiszs kx, “Inyxnge. Nzlxngiti-krm ninge amrlzpele nim. Vzpe x bzkq da kx pnzpe drtwrm, nzmrlz-alo-krm lape.” \f + \fr 5:34 \ft Mwxlrti-lzbq zlwz mz nike na-alebz Jiszs badr zbo ngr leplz kcng bade. Murde nzyagox-krde batrpe-kzpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr, x batr-kzpzle doa kcng nabxtrpzlr nide, trnztakitr-kz-krdru mz nzprtrngr mz nzangiongr mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. Mc Livae 15:19-30. \f* \p \v 35 Mzli kc tqycmne-ngrbe Jiszs, kzdung ncblo kxnzatwzlr-ngrmqng mz ma nyz Jaerzs sc tzkaputrpemqng. Nzrpibzlr mz Jaerzs kx, “Kxetu, inyxm bzpe. Bzkq akxputipeq kxakrlz la.” \v 36 A' rpibz Jiszs bade kx, “Kxmule-esz', bzkq drtwrm talvzo, a' lxngiti ninge.” \v 37 X trpnzngr mou leplz kx rlr-ngrbzle nzvz-krdr badr, a' ngi txpwz Pita, Jemes, x mzlede Jon. \v 38 Kx nzkrlzbzlr kc ma nyz Jaerzs, sc tzxlrpelr nzyrni-katokr leplz kcng amrlx mrkc. \v 39 Nzdwatrpzng x sc tqrpipebzle kx, “Bzkq yrni-katopeamu. Doa lc trbzu, a' mwine ye!” \v 40 A' nzyrpalelvzlr nide. Mz nzmu-krde lcde, avztxpxleng yz amrlx ngrdr. X sc tzvztrpeng badr trte x lxe doa kc mrkc tqyrbqngr nide. \v 41 Zbz malebzle mqde, sc tqrpipebzle kx, “\tl Tzlitz, koum\tl*!” drtwr ngrde “Doa olvz lc, tulzm!” \p \v 42 X mzli kcpwz doa olvz kc tulzm x sc tqvznepe. Kx nzmc lxede x trtede da lc nzkctitxpxlr. (Yiz ngr doa olvz lc nzpnu-esz'-nrade-li.) \v 43 A' rngidrtxtr-ngrbz Jiszs badr kx bzkq nzlenedr nrpa ngr da kc. X rpi-kzpzle kx, “Kabzmu du dakxnzng namu doa la.” \c 6 \s1 Jiszs Nzpxpxngr Lr Mztea Nyzde Naszret \r Matiu 13:53-58; Luk 4:16-30 \p \v 1 Jiszs rkalzm mrkc, sc tzvzpeng badr ncblo nedeng mz mztea nyzde Naszret. \v 2 Kx krlzbzle kc Sabat, Jiszs sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr, mz nzalvztr-krde leplz nzkqlung kx nzlalztqng. X nzkctipxlr nzalvztr-krdeng. Zbz drtwrdr lctrpz bade murde mz nzobq-krdr nide ncblo txne a' alvztrle nidr apule kxrngisc zmatq. Sc tzveatipe-moulr nide mz nzrpi-etr-krdr kx, “?Myx me twzkimle nzalvztrngr lc? ?Nzyrplapxkr nar kznika tqycbz bade? ?Myx kxmu nzale-krde rkx kcng tqxlrkung? \v 3 ?Trnipleu mrlx ncblo kc tqrlrmzti da kx wz-ngrdeng, mrlx Mxri? ?X trngiu mzledeng Jemes, Joses, Jud, x Saemon? ?X trngiu inwedeng lcng tqmncku badr mrka? Mrlx lc trngiu ncblo kxmatq.” Zbz sc tzpxpxpe-ngrdr nide x nzalvztr-krdeng, x trnzlxngiti-kzlru nide. \v 4 Zbz sc tqrpipebz Jiszs badr kx, “Kxmule-esz' lr mztea amrlx nzamatqlr profet, a' lr mztea nyzde, x kxnginideng, x lr ma nyzdeng trnzamrluelru nide.” \x + \xo 6:4 \xt Jon 4:44\x* \v 5 X mz trnzlxngiti-krdru lc nide, rblxbz bade nzale-krde da kxmatq mrlcde, a' ngi txpwz nzbxtrkr mqde kxnzyagoxng kxnzpipzneng x nzmrlzng. \v 6 Jiszs kctitxpx-zlwzle trnzlxngiti-krdru nide. \s1 Jiszs Atwzlrpx-ngrde Aposol Nedeng Mz Nzlepx-krdr Nrpakxmrlz \r Matiu 10:5-15; Luk 9:1-6 \p Mz nibrde Jiszs sc tqvzpe mz kzdung kz mztea mrlcde mz nzalvztr-krde. \v 7 Zbz sc tqkqlepele ncblo nedeng kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). Mz nzmnclz-krbzlr bade, sc tqrkapebz badr zmatq ngr nzrmaszlrpx-krdr drka'. Mrlz, sc tqatwzlrpxpe-ngrdeng nzli-lxblrng mz mztea kxesz'. \v 8 Rpibzle badr bzkq da kx natwzlr, da kx apule dakxnzng, bxli, x trau. A' nangi txpwz nctoko scdr, \v 9 x sadol ngr nanycdr. A' bzkq nzrtwzng lrpz krali. \v 10 X rpi-kzpzle badr kx, “Mztea kznike nzabrtzlvzlr nzmnc-krmu badr, ma kznike nzrlr-ngrbz namnc-ngrnamu, mncamu ma lcde esz', navz mzli kx rlasz-ngrnamu mztea lcde.” \f + \fr 6:10 \ft Mz ngalrde 10, rpibz Jiszs badr kx bzkq nzayrkrpxlr ma ngr mztea mz nzmwi-krdr, da kc tzwai ncblo kxnzrlxng da. A' namwi-ngrdr ma naesz'txu, murde namatq x namrlue angidr mz drtwr lr mztea nidr. X sa narkabzng badr dakxnzng, lrpz, x trau kx navzpxm mz nzwztr-krbzlr badr. \f* \m \v 11 Nzmu lr mztea kx trnzamnc-zpwxlru nimu x trnzlalztq-kzpwzung bamu, rlaszamu mztea la. X rtc-ngrbzmu rplz nakrlz-ngrdrle kx nqmq krdr trka mz nzapu-krdr kxnzmnc-mrbrng, x sa na-ayrplapx Gct nidr. \p \v 12 Zbz ncblo neng Jiszs sc tzvzpeng mz mztea kxkqlu, mz nzpine-krbzlr mz leplz nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdrng. \v 13 X nzrmaszlrpxng drka' kxnzkqlu mz leplz, x nzamrlz-kzng kxnzyagoxng mz nzaelu-krdr nidr mz tolo. \s1 Nzrnibqngr Jon Kxawrkxtr \r Matiu 14:1-12; Luk 9:7-9 \p \v 14 Mz mzli lcng, nrpa ngr Jiszs x da kx aletileng xlrti kz King Herot Antipas, kc tqaclvele Provins kc Gzlili, murde leplz ngr mrkang kqlu sc tzycmnetr-ngrdr Jiszs. Kzdung nidr nzrpilr kx, “Mwx ncblo lc, Jon Kxawrkxtr elc, tulzpe-mop mz nzbzngr. Dekc tqale-ngrde rkx kcng tqmatq-esz'ngr.” \v 15 Mz drtwr kzdung leplz Jiszs nide Profet Elaeja kc tqaleti rkx kxkqlu mzli kc bqnc. X kzdung leplz nzrpilr kx nide profet kxmrna kx apule profet kcng bqnc tzrngiscng zmatq. \v 16 Kx xlr kz Herot nrpa ngr Jiszs, sc tqrpipele kx, “Jon Kxawrkxtr kc tqpibo mz ncblo ngr vea nengeng nalakipx-krbzlr narde, lupe mou.” \p \v 17-20 Nzbzkr Jon kxmule sele. Herot twzle olvz r mzlede Filip. X Filip lc sc tqlube kx tqyrlzti Herot kc olvz rde. Drtq olvz lc Herodizs. A' Jon pi-zvzbzle mz Herot kx ngi-alwxbz mz Gct nzyrlzti-krde olvz r mzlede. Natq lc ngyangr drtwr Herodizs x rpile nanibq-ngrde Jon. Zbz Herot atwzlr-ngrde ncblo ngr vea nedeng, nzlolvzlr Jon x na-adwatrlr mz presin. A' rblx nznibqkr Herodizs le, murde Herot mrlue mz drtwrde Jon x krlzle kx nide ncblo kxmrlz x tr, dekc tqamnc-zpwx-ngrdele. Suti drtwrde nzvz-krbz Jon bade mz nzlalztq-krbzle mz nzryapwx-krde, kxmule-esz' narde tryrplatrpwzu mz natqdeng amrlx. \p \v 21 A' kzdq zbq mrkc tqpnz drtwr Herodizs mz nznibq-krde Jon sc natutrpe. Mz zbq kc tqkaputr-ngrm nzrmcngr mz Herot, alebzle kc nzmungr badr ncblo kxnzmatq nedeng x kxnzetung mz provins nyzde. \v 22-23 Mzli lc tzyrlwr-ngrdr, nzabrtzlvzlr inyx Herodizs mz nzela-krbzle badr mz nzelangr kx batrpzle ncblo nzrkcmnzngr nide. Sc tqrpipebz King Herot mz doa olvz kc kx, “Nike suti drtwrm, rlxtim bange mzli ka, x sa nakabo bam. Nike narlxtime bange esalz-ngrne kx sa nakabo bam, kxmule-esz' kzdq nctq drtc' ka tqaclvex o dztungeng kxkqlu!” \v 24 Zbz doa olvz kc sc tqvzpebz mz lxede, rpibzle kx, “?Nike narlxtibo mz King?” Rpibz lxede kx, “Rlxtibz nar Jon Kxawrkxtr.” \v 25 Doa olvz kc ngrlrbz mz King, rpibzle kx, “Suti drtwrnge nalakipxbzme nar Jon Kxawrkxtr x katim dis bange mzli ka, mz nzkrlz-krnge kx bz-angidrpe.” \p \v 26 King Herot trsutiu drtwrde nznibq-krde Jon. Drtwrde vztx, a' ycakalqpe. Murde esalz lukurnrngr nzmu trnakapwzleu nike suti drtwr doa olvz kc, ngi da kx myangr drtqde mz mzlir kxnzetu kcng. \v 27 X sc tqatwzlrpe-ngrde kc ncblo ngr vea mz presin kx nalakipxbzle nar Jon. Ncblo ngr vea lc vz mz presin, sc tqlakipxpebzle narde. \v 28 Zbz sc tqtwztipemle dis, tqkapebzle mz doa olvz kc. X tqtwzpebzle mz lxede. \v 29 Kx nzxlr oblamzng Jon nzrnibqngr nide, sc tzotipelr namz ngrde tzyrtzmqpelr mz gq kx nzwztrngr mz butqbr mz nra. \s1 Jiszs Apuleng Ncblo Siu-nzlvqn (5,000) \r Matiu 14:13-21; Luk 9:10-17; Jon 6:1-14 \p \v 30 Ncblo neng Jiszs nzyzlumqng bade mz nibr nzwz-krdr mz nzalvz-krdr x nzamrlzti-krdr kxnzyagoxng, x sc tzpipebzlr bade da amrlx kcng tzalelrng x tzalvztr-ngrdrng. \v 31 Zbz sc tqrpipebz Jiszs badr kx, “Narlasztx-kaiku ena zbo ngr leplz kang, navzku me yc-nrwxngr x na-amatxku.” Pibzle da lc murde trtxpengr scdr mzli kx namu-ngrdr x na-amatilr. A' leplz kxnzkqlung sc nzyrkrmqng mz Jiszs, tzvzmqng kcng x tzyzlung kcng. \v 32 Zbz sc tzprtzpeng mz bot x tzalilvcopeng mz kzdq nrlc kx trngiu mztea murde namncng elr. \p \v 33 A' leplz nzkqlung nzmclr nzrkalz-krmlr x nzglxlr nidr. Zbz leplz lcng, nidr badr leplz ngr mztea kxkqlu ngr nrlarnrlc lcde, sc tzvzkipebzlr mepz, x nzmnc-kaing mrkc na-alilvckitrlr. \v 34 Zbz mzli kc Jiszs tqvztrpe-ngrbzle mepz, sc tqmcpele zbo ngr leplz kcng tzyrlwrng tzaenzlilr nide. X sc tqyctx-zlwzpengr drtwrde nidr. Murde rblx nzokatr-lzbq-krdr mz nzkrlz-krbzlr Gct, a' nzapulr sip kcng trpnzngr kxaclvele nidr. Mz nzmu-krde lcde, kxmule-esz' Jiszs badr ncblo nedeng nzrpilr na-amang, a' alvztr-ngrde leplz lcng da kqlu. \x + \xo 6:34 \xt Matiu 9:36; Jon 4:34-38\x* \p \v 35 A' mzli kcpe mz milzpq ncblo nedeng sc tzrpipebzlr bade kx, “Nrlc ycpe pipz nzbq-krde, a' trpnzngr me narmctingr leplz lcng dakxnzng. \v 36 Atwzlrpengr nidr mz mztea x mz nrlanc kcng tzyctineng mrlang, murde naxpeng nadr dakxnzng.” \v 37 A' ayzlu-ngrbz Jiszs natqdr kx, “Nimu kx narkabz nadr dakxnzng.” Nzrpibzlr bade kx, “Rblx nzvz-krgr nzxpe-krgr dakxnzng kx natakitrde leplz lcng murde trau kqlu ela naxpengr.” \v 38 Rpibz Jiszs badr kx, “Vzamu x mcamu kx yrlqamu dakxnzng tqlvr.” Nzmctxdr x sc tzpipebzlr bade kx, “Yctxpqng bagr bret nzlvqn x nc kxsupe li.” \p \v 39-40 Zbz Jiszs sc tqrpipebzle badr kx na-awxbuong leplz mz nabr mz dzbedeng kx krlzbzle trtqki-esz' (100) x nzpnu-nzlvqn (50). \v 41 Mz nibr nzwxbuo-krdr, Jiszs kalzmle bret kcng nzlvqn x nc kcng li, x obqlz mz bongavz mz nzkrka'ngr, x sc tqawipebz mz Gct. Zbz lopxitile bret, x sc tqkapebzle mz ncblo nedeng, tzakipebzlr mz leplz kcng. Zbz aki-kzpzle nc kcng li mz leplz amrlx. \v 42 X nzmung x nelzdr krlctxtrpz. \v 43 Mz nibr nzmu-krdr, ncblo nedeng nznulvzolr topla nzpnu-esz'-nrade-li mz nctq bret x nc kcng tqyctxo. \v 44 X mz nzrlwxngr ncblo txpwz krlzbzle siu-nzlvqn (5,000), a' trnzrlwxtrpwzu olvz x doa kxnztopwzng. \s1 Jiszs Vzneom Mz Lue Ngr Dxbu Gzlili \r Matiu 14:22-33; Jon 6:15-21 \p \v 45 Mzli lcde, Jiszs pibzle mz ncblo nedeng kx naprtzng mz bot x na-alilvckio-kailr mz nrlar dxbu kc tqycngr mztea Betsaeda, mzli kc tqatwzlr-ngrde leplz kcng mrnyzdr. \v 46 Mz nibrde, sc tqvzdzpe mz newz mz nzkrka'ngr. \v 47 Mz nina, ncblo nedeng sc tzmnctrpqng mz bot mz zpzu r Dxbu Gzlili, x Jiszs sc tqmncbe esz'-krde mepz. \v 48 Zbz kzdq nenq kxetu sc tqwqpe x sc tzavzopelr nqni ngr bot scdr, x tzyapeng. Mz nibr nzkrka'kr Jiszs, mzli kc tqkya'pengr kio, sc tqmcpxbzle nzyalvzkr ncblo nedeng nenq lc, x sc tqvzpebz badr mz lue. X mz nzvz-krbzle lc rpile namyape-ngrde nidr. \v 49-50 A' mzli kc tzmc-ngrbzlr nzvzne-krmle mz lue, sc tzmwxlrpeng x tzneplapeng murde nzrpilr kx nzrmcpeng drka'. A' mzli kcpwz Jiszs sc tqycmnepebz badr. Rpibzle kx, “Ninge lc ye! Bzkq mwxlramu!” \v 51 Zbz sc tqprtzpebz mz bot, x nenq kc tqamaope. X nzkctitxpx-pnzlr nide. \v 52 Murde trnzkrlzti-angidrkalr nzrngisc-krde zmatq amrlx, kxmule-esz' nzmctipelr rkx kc tqalele mz nzapu-krde zbo ngr leplz. Nabzdr mqngibe nztwz-krdr drtwr ngr rkx lcng tqaletileng. \s1 Jiszs Amrlzle Kxnzyagoxng Mrkc Ganeszret \r Matiu 14:34-36 \p \v 53 Zbz sc tzalilvckio-moulr mz nrlar dxbu kc, sc tzkaputrpebzng mz nrlarnrlc kc tqycngr mztea Ganeszret, x sc tzadwatrpebzlr bot scdr mz nctq drta'. \v 54 Mzli kc tzpoope-ngrmlr mz bot kc, leplz ngr mrkc nzglxtx-pnzlr Jiszs. \v 55 X nzpine-anibzlr nrpa ngrde mz lr mztea amrlx ngr nrlarnrlc lcde. X drlvekeng vzkile, kxnzyagoxng nzglqtibzlr nqni bade. \v 56 X drlvekeng vzkile, mz mztea, mz taon, o nrlanc, leplz nzrglqtimqng kztedrng kxnzyagoxng me nzyrlwrpx-lxblrngr. X nzyrnititrpzlr bade kx narlr-ngrbzle mz kztedrng nzbxtrtx-krpwzlr nctq lrpz scde. X leplz kxnzyagoxng kcng tzbxtrpzlr lrpzde nzmrlzng amrlx. \c 7 \s1 Nqmq Ngr Gct Myaszpxle Nqmq Kr Melrmqgung \r Matiu 15:1-9 \p \v 1-4 Nakrlzamu kx nigr lr Jiu rngiscgr kzdung nqmq kxyc pnz mzli kc bqnc. Kxnzalvztrng kxnzetung mz Lou sc Mosis nzyrlqlr nqmq lcng mz nzbatr-krbzlr mz leplz nzvz-nqblq-krdr Lou sc Mosis mz nzvz-nqblq-krdr nzalvztr-krdr. A' trpiu Lou sc Mosis kx leplz na-alelr da lcng. Murde nqmq lcng nzyrlqnetrpzlr leplz. A' Farzsi nzalvztr-ngrdr kx ncblo kx trvz-nqblqleu nqmq kr melrmqgrng, trvz-nqblq-kzleu Lou sc Gct. Kzdq nqmq kr melrmqgrng lcng rpile kx leplz naycpq-kailr mqdr mz lue, x sc tzmu-ateng. Mz nqmq lcpwz, mzli kc tzyzlu-ngrmlr me nzyrlwrpx-lxblrngr leplz kxkqlu, naycpq-kailr mqdr o nakipong, x sc tzmu-ateng. Nzalvztr-ngrdr kx navz-nqblqkr nqmq kr melrmqgrng lcng murde natubqbzkr mz nzobqkr Gct. X nzkqlung mz nigr nzvz-nqblqlr nqmq kqluti-moung mz nzrycpq-krdr da kx nzmutiong: kap, belue, baol, x tebol. \p Kzdq zbq kzdung Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzvzkimlr mrkc Jerusalem mz nzrmcti-lzbq-krdr badr Jiszs. Ncblo lcng nzkrlzlr kx ncblo neng Jiszs trnzvz-nqblqlru nqmq kr lr Jiu mz nzrycpq-kaingr mq x ncblo kc tqmu ate. \v 5 Zbz nzveabzng bade kx, “?Memule ncblo nemqng tzrnzlvzo-ngrdr nqmq krgung?” \v 6 Jiszs rpibzle badr kx, “Gct ycmnetr-ngrde leplz kx nzapulr nimu mz nzngi-batr-krbzle mz profet Asaea nzryr-krde kx, \qt ‘Leplz lcng nzamrlue-txpwzlr ninge mz naodr. A' trnzvz-nqblqlru natqnge murde nqmq nr nabzdr yc-rlrup bange.\qt* \v 7 \qt Nzangio-krdr ninge mane mz drtwrnge, murde nzrpilr da kcng tzalvztr-ngrdr leplz nzvzpxmqng bange. A' trtingr.’”\qt* \x + \xo 7:7 \xt Asaea 29:13\x* \p \v 8 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Trvz-nqblqwamuu Lou sc Gct, a' krlang tqvz-nqblqamu nqmq kx nzyrlq leplz. \v 9 Krlztx-angidramu nzrkatxpxngr lou angidr sc Gct, murde navz-nqblqpwzmu nqmq krmu. \v 10 Kzdq me aleki-kzamule nide sele: Gct rpile mz Lou kc tqkabzle mz Mosis kx, \qt ‘Amrlue zvz trtem x lxem.’\qt* \x + \xo 7:10 \xt Nzrlaszngr 20:12; Lou Kcpwz 5:16\x* x \qt ‘Doa kx tramrlueleu trtede x lxede, a' pibqtile nidr, takitxtrpwzle nzrnibqngr.’\qt* \x + \xo 7:10 \xt Nzrlaszngr 21:17; Livae 20:9\x* \v 11-12 A' rpi-alzu-ngrnamu kx takitrde doa trnzamrlue-krdeu trtede x lxede mz nzrlr-krbzle trau scde badr mz nzokatr-krde nidr, nzmu dzu r da kx naokatrle nidr yrlqpx-bekapele kx nangi blz kxtr sc Gct. \v 13 A' mz nzale-krmu da lc yrlqtxpxamu Lou sc Gct, murde navz-nqblqamu nzalvztr-krmu nqmq krmu. X vz zvz nzale-krmu da kxkqluting kx nzbatrpzlr mz leplz nzvz-nqblq-krdr nqmq kr melrmqmung x nzrpwa'-ngrbzlr badr nzvz-nqblq-krdr natq Gct.” \f + \fr 7:13 \ft \+em 7:11-12\+em* Blz kx myapxbz mz nzobqkr Gct ngi nzvz-nqblq-kaingr natqde, x nzrka-ngrbz blz bade kc ate. [Sam 4:5; 34:10-14; 50:15; 51:16-17; 73:24; 81:83; Hosia 6:6; Mak 12:33] \f* \s1 Leplz Kcng Trnztakitrdru Nzprtrngr Mz Nzangiongr \r Matiu 15:10-20 \p \v 14 Zbz Jiszs kqle-moule zbo ngr leplz kcng, sc tqrpipebzle kx, “Lalztq-angidrmamu bange x yrlqamu da kc napibo bamu. \v 15 Da kcng tzyrlqtr mz nrkrdrtq leplz trnzbatrpwzlru trnztakitr-krdru nidr mz nzprtrngr mz nzangiongr. Trtingr. A' ngi da kcng tzvzpxmqng mz leplz kx nzbatrpzlr trnztakitr-krdru nidr. \v 16 Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \p \v 17 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng sc tzrlaszpelr zbo ngr leplz kcng x tzdwatrpe-ngrdr kc ma. X sc tzveatipebzlr bade nike drtwr ngr nzalvztr-krde lc. \v 18 Sc tqrpipebz Jiszs kx, “Rlr! ?Narmu tryrplatrkapz mz natq lc? Trngiu dakxnzng x mq kx trnzycpqu kx nzbatrpzlr trnztakitr-krdru leplz mz nzprtrngr mz nzangiongr. \v 19 Murde vztr mz lzng kr leplz, x mz nibrde sc tqvzpxpe-mop mz nrkrdrtq.” Natq Jiszs lc drtwr ngrde kx takitrde nzmungr dakxnzng amrlx. \v 20 X sc tqrpipe-mopwzle kx, “A' da kx nzvzdzmqng mz nabz leplz, nidr lang tzbatrpzlr trnztakitr-krdru nidr mz nzprtrngr mz nzangiongr. \v 21-22 Murde drtwr kxtrka lcng nzvzdzmqng mz nabz leplz. X nzmailzlr nidr mz nzale-krdr alwx lcde seleng: nzrkcmnzngr, nzdobungr, nzglqpx-lzbqngr, nzngqngungr, nzesabrtingr, nzrpibqtingr leplz, nzpnangr da, nzrnibqngr, drtwr kxmwa, nzrmwimingr leplz kx trngiu krnalzdr, nzamqmiti-rbrngr mz nrkrdrtq, x kzdung kz da kxtrka. \v 23 Da kxdrka'ngr lcng amrlx nzvzdzmqng mz nabz leplz x alwx lcng nzbatrpzlr trnztakitr-krdru leplz x trnztubq-krdru mz nzobqkr Gct.” \s1 Olvz KxtrngiulrJiu A' Nzrlxngiti-krde Etu \r Matiu 15:21-28 \p \v 24 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng nzrlaszlr Gzlili Provins, x sc tzvzkipelr mz nrlarnrlc kc Fonisiz mrkc Siriz Provins, mz taon kc etu Taea. Provins lc nyz leplz kxtrngiulrJiu. Mz drtwr Jiszs namnc-nrwxngr mrlc murde trpnzngr kx naglxle nide. A' nrpa ngr nzkaputr-krbzle ani txpwz nztalvzpx-krde mrkc. \v 25-26 Kzdq olvz lr Taea, kx xlrle kc nrpa, sc tqvzpem bade, murde inyxde kxtopwz mncpx-ngrm drka' kxtrka. Olvz lc trngiulrJiu, sc tqyrngzopebz bade mz nzyrnitr-krbzle nzmaszlrpx-krbzle drka' kc mz inyxde. \v 27 Jiszs ycmnebz bade mz kzdq nzycmne-ebzpxngr kx, “Doa kxnztopwzng namu-kaing. Murde trmrlzu nzoti-krbzme dakxnzng nandr x kabzme mz kuli.” \v 28 Rpibz olvz kc kx, “Kxetu, kxmule-esz', a' nzrlr-ngrbz mz kuli nzngq-krdr dakxnzng kc tqtao mz nabz tebol.” \v 29 Jiszs rpibzle bade kx, “Nzayzlu-krme natqnge mrlzvxitx! Vzpe ma nyzm murde drka' kc rlaszpele inyxm.” \v 30 X mzli kc tqkrlz-ngrbzle ma nyzde, sc tqmcpele inyxde nzaonepxpe-krde drtqde mz bet nyzde. Drka' kc rlaszpele nide. \f + \fr 7:30 \ft Mz nzycmne-ebzpxngr lc, doa kxnztopwzng drtwr ngrde lr Jiu, x kuli drtwr ngrde kxtrngiulrJiu. Dakxnzng drtwr ngrde da kxnzmrlzti kcng tzvzpxmqng mz Gct. Suti drtwr Gct nzamrlz-krde leplz amrlx mz nzwzkr lr Jiu, leplz nedeng kc tqmcpxleng. Delc Jiszs tqvz-kai-ngrbzle mz lr Jiu. Be lc drtwr ngrde kx trmrlzu nzamrlz-krde kxtrngiulrJiu x lr Jiu kc ate. A' natq olvz kc aelwapx-ngrbzle kx lxngiti-angidrle Jiszs, x takitrde nzokatr-krde nide. \f* \s1 Jiszs Amrlzle Kc Ncblo Kx Nradrtqde Ngq X Nzycmne-krde Tropxu \p \v 31 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng sc tzrlaszpe-moulr taon Taea. Sc tzo-ngalekipemlr nrlarnrlc nyzdr leplz kcng trngiulrJiu x nzkrlzbzlr taon Saedon, x nrlarnrlc kc mztea nzpnu, mz nzyzlu-krdr Dxbu Gzlili. \v 32 Kzdung leplz nzvzmi-moplr kc bade kzdq ncblo kx nradrtqde ngq x nzycmne-krde tropxu. Nzrlxtibzlr bade nzyrlqo-krbzle mqde mz ncblo kc murde namrlz mou. \v 33 Jiszs vzmitxpxle ncblo kc rlru mrkc tzyrlwr-ngrdr zbo ngr leplz kcng. X yrlqtrpzle nratoki r mqde mz nradrtq ncblo kc, byatx x bxtr-kzpzle nalzpqde. \v 34 X mz nzyckr drtwrde nide, krka'lz mz bongavz, x rpibzle kx, “Lvxpx!” Natq lc nzrpibz lr Jiu kx, “Efata!” \v 35 Mzli kcpwz nradrtqde kc tqxlrpe x nzycmne-krde otxpx pnz kz. \v 36 Pibz Jiszs mz leplz kcng bzkq nzpititxnedr da lc. Kxmule-esz' rpwa'-zlwz-ngrbz Jiszs nzpine-krdrle, a' sc nzyapwxtitx-zlwzlr. \v 37 X mzli kc tzxlrpe-ngrdr leplz nrpa, nzkctipxlr x sc tzrpipelr kx, “Jiszs da amrlx kx aleleng mrlzvxi esz'ngr! Amrlzpeleng leplz kcng nradrtqdr tqngq x krkcng tqrblx nzycmne-krdr.” \c 8 \s1 Jiszs Apuleng Ncblo Siu-pwx (4,000) \r Matiu 15:32-39 \p \v 1 Mzli trboiu mz nibr nzyzlu-krmlr Dxbu Gzlili, kzdq zbo ngr leplz kxetu nzvz-mopqng mrkc tqmncngr Jiszs. X mz nibr kzdung zbq dakxnzng nadr kc tqyrkrpe. Jiszs kc tqkqlepele ncblo nedeng x tqrpipebzle badr kx, \v 2 “Yctxpe mz drtwrnge leplz lcng. Murde nzmnctipemlr bagu mrka zbq tqpe x dakxnzng nadr yrkrtxpe. \v 3 Trmrlzu nzatwzlrtxngr nidr mz nelzdr kxbrtale, ma mztr tqtclvrne mz lrpzki, murde kzdung nidr nzvzkimlr rlru.” \v 4 Ncblo nedeng nzrpibzlr bade kx, “Trpnzngr me nzxpe-ngrgr dakxnzng kx natakitrde leplz lcng mrka.” \v 5 A' Jiszs veabz badr kx, “?Bret tqlvr kx ycbz bamu?” Nzrpibzlr kx, “Rlimz.” \v 6 Zbz Jiszs rpibzle mz leplz kcng amrlx nawxbuong. Zbz otitxde dapu bret kcng rlimz, awitx-ngrbzle mz Gct, lopxititxdeng, x sc tqkatipebzle mz ncblo nedeng tzakipebzlr mz leplz kcng amrlx. \v 7 X yc-kzpz badr kcng nc kxtopwzting. Zbz awi-kz-ngrbzle nc kcng x rpibzle badr kx na-aki-kzpzlr mz zbo ngr leplz kcng. \v 8 Leplz kcng amrlx nzmung x nelzdr krlc. X nzatakqtilr mulide kcng tqyctxo x nznulvzo-ngrdrle topla kxetu rlimz. \v 9 Zbz sc tqatwzlrpengr Jiszs leplz kcng mz mztea nyzdrng mz nibr nzmupe-krdr amrlx ngrdr. Ycpwz pipz nzkrlz-krbzle siu-pwx (4,000) mz ncblo txpwz kcng tzmung mz zbq lcma. \v 10 Mzli lcde, sc tzprtzpeng mz bot badr ncblo nedeng x sc tzalilvckiopelr mz nrlarde kc Dalmanuta. \f + \fr 8:10 \ft Trpnzngr kx rkrlz me ycngr mrkc tzrpibz Dalmanuta, murde Mak esz'-krde kx yrle drtq mrlc. A' mc kz Matiu 15:39. \f* \s1 Nzrkrlzngr Rkx Ngr Nzwzkr Gct \r Matiu 16:1-12; Luk 12:54-56 \p \v 11 Zbz kzdung Farzsi nzvzmqng x sc tztalwzpeng badr Jiszs. Nzrlxtibzlr bade nzale-krde kzdq da kxmatq mz nzaelwapx-krde kx vzpx-angidrm mz Gct. \v 12 A' Jiszs nabzde talvzotx murde nzpxtxpx-ngrdr nike aelwapxpe-ngrbz Gct badr. X rpibzle badr kx, “Trpengr nzaelwapx-krbo rkx kc tqrlxtiamu.” \p \v 13 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng sc tzalilvckiopelr mztea Betsaeda. \v 14-16 Mz nzalilvcobe-krdr dxbu, Jiszs rpibzle badr kx, “Rngidrtioamu yisti sc Farzsi x King Herot.” Zbz sc tzycmnetrpe-ngrdr, x mz nzxlr-krdr kc \em yisti,\em* mz drtwrdr Jiszs kc tqycmne-ngrbzle lc murde trnzrtwzne-krdru bret, x bret esz'txu kx ycnebz badr mz bot. \v 17 Kx xlrbz Jiszs nike tzycmnetr-ngrdr, sc tqrpipebzle badr kx, “?Nike tqyc-zlwzngr mz drtwrmu trnztwzne-krmuu bret? ?Myx kxmule, trkrlzkalamu? ?Drtqmu sa nzrtwzngr nikeng aelwapx-ngrbz Gct bamu? \v 18 Opxm kx trpnzngr mzpu x trpnzngr nradrtqmu. Murde mrbrtr mz drtwrmu rkx kcng tqmctipeamu. \x + \xo 8:18 \xt Jeremaea 5:21; Esikel 12:2\x* \v 19 ?Mzli kc tqlopxiti-ngrne bret kcng nzlvqn, tqapu-ngrne ncblo kcng siu-nzlvqn (5,000), topla tqlvr kx nulvzoamu muli dakxnzng kcng tqyctxo?” Nzrpibzlr kx, “Nzpnu-esz'-nrade-li (12).” \v 20 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Dela. ?X mzli kc tqlopxiti-ngrne bret kcng rlimz tqapu-ngrne ncblo kcng siu-pwx (4,000), topla tqlvr kx nulvzoamu muli dakxnzng kcng tqyctxo?” Nzrpibzlr kx, “Topla rlimz.” \v 21 Jiszs rveabz badr kx, “?Myx kxmule, mz drtwrmu alvztr-ngrne nimu bret o nzalvztr-rbrkr Farzsi?” \f + \fr 8:21 \ft Jiszs rpile na-alvztr-ngrde nidr kx yisti kxpipz krlzle nzaetunepxngr dapu bret nzkqlu-krdr, mz nqmq lcpwz nzalvztr-rbrngr kxpipz nzkrlzlr nzatrka-atwrnr-krdr nzmncngr. A' Jiszs nzmu tr-rlxpwzu bret badr, murde krlzle nzrka-krbzle bret mz leplz kxnzkqlung. \f* \s1 Jiszs Amrlzle Ncblo Kx Mzte Kcba \p \v 22 Mzli kc tzkrlzpe-ngrbzlr mztea Betsaeda, kzdung leplz nzvzmimlr kc ncblo kx mzte kcba mz Jiszs x nzyrnititrpzlr bade nzmaletr-krbzle drtqde. \v 23 Jiszs malebzle mqde, vzmitxpxle rlru mz mztea kc. Zbz byatrpz mz mzte x yrlqtr-kzpzle mqde mz mzte. Jiszs rveabz bade kx, “?Myx kxmule, rmcpeq da?” \v 24 Mrlx kc obqlvxtxde nrlc x sc tqrpipele kx, “Eu, mcpex leplz, a' tropx-angidrka nzmc-krnge nidr. Nzapunebelr nounc kxnzvzneng.” \v 25 Zbz Jiszs yrlqtr-mopwzle mqde mz mzte. X mzli lc mzte kc tqopx ate x tqrmc-angidrpe. \fig Jiszs yrlqtrpzle mqde mz mzte.|alt="044 healing blind" src="044-NT080.tif" size="COL" loc="MRK 8:23-25" copy="New Tribes Mission" ref="8:23-25" \fig* \v 26 Jiszs rpibzle bade kx, “Vzpe, a' mz nzvz-krm bzkq tavaunetrq mz mztea mz nzvz-krm ma nyzm.” \f + \fr 8:26 \ft Lr Jiu nzpnzkr drtwrdr le nqbya ngr nao ngi kzdq luekxpiz mz nqmq krdr. Krlc ngi kzdq mzli kx nzyrtxopwz mz Nzryrngrkxtr mzli kx Jiszs trangida-ngrdeu nzamrlz-krde leplz mzli kc ayrnrngr tqale-ngrdele. A' mwx kx prtz-kzpz kzdung kz mzli. X mzli kx krka'-ngrgu leplz mz nzmrlz-krdr, bzkq aoti txpwz drtwrgu nzmrlz-krdr mzli lapwz. A' navz zvz nzkrka'-krgu nidr nakrlz-zpwxbzle mzli kx namrlz-ngrdr. \f* \s1 Pita Glxle Kx Jiszs Nide Kxnzmcpx \r Matiu 16:13-20; Luk 9:18-21 \p \v 27 Jiszs badr ncblo nedeng nzrlaszlr Gzlili Provins x sc tzvzdzpeng x nzvztrng mz nrlarnrlc kc tqycngr mztea Sisaria Filipae. Mzli kc tzvzne-ngrbzlr mz lrpzki, Jiszs rveabz badr kx, “?Myx kxmu nzglxkr leplz ninge?” \f + \fr 8:27 \ft Mz nzmnckr Jiszs mz nrlc nzkrlz-krde nikeng tzaoti drtwrdr leplz, vzpxm mz Mqngrkxtr. A' trkrlzleu da amrlx. \f* \m \v 28 Nzrpibzlr kx, “Kzdung leplz nzrpilr kx nim Jon Kxawrkxtr yzlupe-mop mz nzbz-krde. X kzdung nzrpilr kx nim profet Elaeja yzluope-mop Heven. X kzdu-kzng leplz nzrpilr kx nim dq profet kxmyalz kc bqnc.” \x + \xo 8:28 \xt 2 King 2:1-12; Malakai 4:5; Matiu 14:1-2; Luk 9:7-8; Nzaelwapxngr 11:3-6\x* \v 29 Zbz rpibzle badr kx, “?A' nimu, myx kxmu nzglx-krnamu ninge?” Rpibz Pita kx, “Nim Kxnzmcpx!” \v 30 A' Jiszs rngidrlvz-ngrbzle badr kx trkrlzkapzle mzli r nzyapwxtine-krbzlr mz leplz nzngini-krde Kxnzmcpx ne Gct. \s1 Jiszs Ycmnetr-ngrde Nzbz-krde X Kxnamu Nzrvz-nqblqngr Nide \r Matiu 16:21-28; Luk 9:22-27 \p \v 31 Zbz Jiszs alvztr-ngrde nidr da kx naprtzbz bade mz nzngini-krde Mrlx Leplz. Rpile kx drtqde sa na-aetqbz mz da kxkqluting. X kxnzetung r lr Jiu sa napxtxpx-ngrdr nide, krlcng lrtzlvz ngrdr, kxnzetu rdr pris, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. X sa nanibqlr nide. A' mz zbq kratq mz nibr nzbz-krde, sc tqlupe mou. \v 32 Nzpi-krbzle badr da lc opx angidr. A' katxpxm Pita mz kztedeng x vzmitxpxle rlru kxpipz. X rpibzle bade kx, “Bzkq kxmu nzycmne-krm lc.” \v 33 A' Jiszs lxlvrbz x obqtxbz mz ncblo nedeng, sc tqpnanatipele Pita. Rpibzle kx, “Esopx Pita! Bzkq apume bange Setzn. Murde nzrkrlz-krm vz-nqblqle drtwr leplz, a' trngiu me pnz drtwr Gct.” \p \v 34 Zbz Jiszs kqlele ncblo nedeng badr leplz kcng amrlx, x rpibzle badr kx, “Doa kx navz-nqblq-angidrle ninge, narlrpx-lzbq mz nzaetq-ngrbz drtqde. X naesablqtile me pnz drtwrde esz'-krde, x bzkq axtxbzle nzo-zli-krde lrpzki rnge. \x + \xo 8:34 \xt Luk 14:27\x* \f + \fr 8:34 \ft \+em 8:33\+em* Kxmule-esz' Pita pipx-kaile kx Jiszs nide Kxnzmcpx, a' trkrlz-atwrnr-ngrdeu nike drtwr ngrde. Mz nzmu-krde lc, na-aclvetio-kzku kxmu nzyokaetipx-krgu natq Gct x da kx aelwapx-ngrmle bagu. \+em 8:34\+em* Jiszs pi-angidrle kx, “Naglqle kros ngrde.” Kros drtwr ngrde nzaetqtingr drtq mz nzbzngr. \f* \m \v 35 Murde doa kx otr-zvzngr drtwrde nzlu-krde, sa namale-lvile nzlungr kxboi. A' doa kx yrlqtxole nzlu-krde murde lxngitile ninge x Nrpakxmrlz, sa naprtr mz nzlungr kxboi. \v 36 Mane nznginingr bcnyr mz nrlc ka x amrbrtxtrle nzlu-krde mz nrlc kc navzm. \v 37 Murde trpnzngr da mz nrlc ka kx takitrde nzxpepx-krde nzlungr kxboi. \x + \xo 8:37 \xt Sam 49:7-9\x* \v 38 Leplz ngr nrlc ka nidr kxdrka'-ngrng kcng trnzangiolru Gct. Krkcng tzpxtxpx-ngrdr ninge x natqngeng mz nzngini-krnge Mrlx Leplz, sa napxtxpx-kz-ngrne nidr mzli kc nayzlu-ngr-mopwc' mz nzvzmi-krmc enjrl kxnztrng mz zmatq ngr Trtenge.” \c 9 \p \v 1 Zbz rpibz Jiszs badr kx, “A' da angidrtx lc napibo bamu. Kzdung nimu sa nalubeng mzli kc Gct na-aelwapx-ngrde zmatq ngrde mz nzvectr-krmle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr.” \f + \fr 9:1 \ft Kxnzetung mz Nzryrngrkxtr, nzrpilr kx natq lc ngidatipe mz kzdq mzli lcng tq: mz mzli r nztekqtr-lzbqkr nrkrdrtq Jiszs, mz mzli r nztulz-krmle mz nzbzngr, o mz mzli r nzvzo-krm Mqngrkxtr mz nibr nzvzdzkr Jiszs Heven. Murde mz mzli lcng tq, Jiszs vectrple leplz bade mz nzlxngiti-krdr nide. \f* \s1 Nrkrdrtq Jiszs Tekqtr-lzbq \r Matiu 17:1-13; Luk 9:28-36 \p \v 2-3 Mz nibr zbq kcng esz'mz, Jiszs vzmile Pita, Jemes x Jon, x sc tzvzdzpeng mz kzdq newz kxetu mz nzmnc-krdr esz'-krdr. Mzli lcpwz, ncblo lcng nztqng nzobqbzng nrkrdrtq Jiszs tekqtr-lzbqpe mz zluli x lrpz scde prkitxpxpe x aglqpz'pe, myaszpxle lrpz kxprki mz nrlc tulvzo. \fig Nzobqbzng nrkrdrtq Jiszs tekqtr-lzbqpe mz zluli.|alt="045 transfiguration" src="045-WA03858b.tif" size="COL" loc="MRK 9:2-3" copy="Graham Wade" ref="9:2-3" \fig* \v 4 Zbz nzmclr Mosis nidr mz Elaeja, profet kcng bqnc, nzycmne-krdr badr Jiszs. \v 5-6 Mz nibrde sc tqrpipebz Pita mz Jiszs kx, “Kxakrlz, mrlztx angidr nzmnc-krgu mrka. Mwx nawztibzkr du matelq natq, nangi nyzm dq, nangi nyz dq Mosis x nangi nyz dq Elaeja.” A' krlc tqycmne-ngrbz Pita lc, murde nidr badr kztedeng nzmwxlr-zlwzng x trkrlzleu da kx napile. \v 7 Zbz kzdq dcbz akqlvztxde nidr mz zmyo ngrde. X natq Gct vzpxm mz dcbz kc, rpibzle badr kx, “Krlc mrlxnge Kxnzmrlzti. Lalztqbzmu bade.” \v 8 Mz nibr natq lc, nzobq-mopwzng, Jiszs kc tqtutxpepwz mrkc esz'-krde. \f + \fr 9:8 \ft Natq Gct lc aelwapx-ngrde kx Jiszs x nzalvztr-krde myaszpxle ncblo kxnzetu lcng li, kxmule-esz' Elaeja nide profet kxmyapxbz x Mosis yrle Lou Kxtr. X aelwapx-kz-ngrde kx Jiszs nide Gct, x trngiu ncblo kxmatq txpwz. \f* \p \v 9 Mzli kc tzvzneobe-ngrmlr mz newz kc, rpibz Jiszs badr kx bzkq nzpinedr nike nzmclr nakrlz-zpwxbzle nztulz-kr-mop Mrlx Leplz mz nzbz-krde. \v 10 Yc-lrpi mz nabzdr esz'-krdr, a' vz zvz nzveati-etr-krdrle kx nikeng tqpnz drtwr Jiszs mz nztulz-kr-mople mz nzbzngr. \f + \fr 9:10 \ft Rblxbz badr nztwz-krdr drtwr kx Kxnzmcpx ne Gct nabz. \f* \p \v 11 Zbz sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “?Nike kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis tzrpi-ngrdr kx profet Elaeja nayzluo-kaip mrka mz nrlc x Kxnzmcpx kc tqvz-atem?” \x + \xo 9:11 \xt Malakai 4:5\x* \v 12 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Kxnzalvztrng nztubq-angidrng mz nzrpi-krdr kx Elaeja navz-kaip mz nzoliqti-krde da amrlx. A' trnzaopxpwzu badr kx Nzryrngrkxtr rpi-kzle kx Mrlx Leplz na-aetqbz drtqde x naobqszo nide x na-atrkati nide. \v 13 A' napibo bamu kx ncblo kc tqngi Elaeja vzpem. A' leplz nzatrkati-kzlr nide, da kc tzwai nzatrkati-krdr Elaeja kc bqnc, mz nzvz-nqblqngr Nzryrngrkxtr.” \f + \fr 9:13 \ft Trnzaopxpwzu mz lr Jiu kx Nzryrngrkxtr rpile kx Kxnzmcpx na-aetqbz drtqde x naobqszo nide, na-atrkati nide, x nanibq nide. [Sam 22:1-18; 69:8, 11, 20-21; 118:22a; Asaea 53:1-12.] Murde nzlxngitilr natq Gct kx rpile kx Kxnzmcpx nangi king kc etu na-aovxiole enqmi rdrng amrlx x na-aclve-alole leplz amrlx. A' trnzlxngitilru natq kzbleng. Jon Kxawrkxtr ngi ncblo kc tqngi Elaeja, mz nzale-krde nzwzngr kcpwz, mz nzrngisc-krde zmatq kcpwz, x mz nzmnc-krde kz lzke. X da kc tqwai Kwin Jesebel rpile nanibqle Elaeja, Kwin Herodizs kxrngi-batr-kzpz nzrnibqngr Jon. Mz nzmu-krde lc, nzmnckr Elaeja ngi rkx ngr da kx naprtzbz mz Jon. [1 King 19:1-18; 21:23-24; Malakai 4:5-6; Matiu 17:11-13] \f* \s1 Rblxbz Mz Ncblo Neng Jiszs Nzrmaszlrpx-krdr Drka' \r Matiu 17:14-21; Luk 9:37-43 \p \v 14 Mzli kc Jiszs badr Pita, Jemes x Jon tzkrlzope-ngrmlr nou newz kc, sc tzrmctipelr zbo ngr leplz kxetu tzyrlwr-ngalelvzlr ncblo nedeng kcng tzmnclzbzng mrkc. X sc tztalwzti-lzbqng badr kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. \v 15 Mzli kc leplz kcng tzmcpe-ngrdr Jiszs, nzkctipxlr x sc tzngrlrpebzng bade x tzelalvzpelr nide. \v 16 Jiszs rveabz badr kx, “?Nike tqtalwzti-lzbq-ngrnamu?” \v 17 Kzdq ncblo rpibzle kx, “Kxakrlz, vzmimc mrlxnge mrka mz nzamrlz-krbzme nide, murde drka' kc tqmncpxm bade tr-rlr-ngrpwzleu bade nzycmne-krde. \v 18 X mzli kznikeng drka' lc dwasz-ngrde nide, sc tqprtilzpe nimz x tqrtctxope-ngrde mz drtc', vz vz nqbya ngr naode tqwxbutxtrpebz, madqlvztxde nqngide, x sc tqlulwxkz'pe. Rlxtibo mz ncblo nemqng nzmaszlrpx-krbzlrle, a' rblxtile nidr.” \v 19 Jiszs rpibzle kx, “?Nike nawai-mopwc' bamu? Nzmnc-krbo bamu mzli boipe! A' trkrlzkalamu nzrlxngitingr x narmu kc tqmqngibe. Vzmimamu doa la bange.” \v 20 Zbz sc tzvzmipebzlr bade. A' mzli kc drka' kc tqmcpe-ngrbzle Jiszs, sc tqprtilzpe nimz tqrnrcpe x sc tqrtcope-ngrde mz drtc'. Sc tqtaligxpe x nqbya ngr naode kc tqwxbutrpebz. \p \v 21 Jiszs veabz mz trte doa kc kx, “?Myx mzli kx dwa-ngrbz zyagox lc bade?” Rpibzle kx, “Abzo pnz mzli kc tqtopwzbe-ngrde. \v 22 Vz zvz nzngi-batr-krbz drka' lc nztalz-krde mz nyr x nztao-krde mz nabzde kxlr, murde rpile nanibqle nide. Nayc mz drtwrm nigr x okatrp nigr, nzmu kx tqkrlzq nzale-ngrbz da bade.” \v 23 Rpibz Jiszs bade kx, “?Nike tqrpi-ngrme kx nzmu krlzx? Trpnzngr da kx rblxbz mz doa kxnzlxngitilr Gct.” \v 24 A' trte doa kc ani txpwz nzrpi-krbzle kx, “Eu, lxngiti-angidrx. A' okatr-kzp ninge mz nzngrgokr nzrlxngiti-krnge.” \v 25 Mzli kc Jiszs tqmc-ngrde leplz kxnzkqlung tzngrlr-ngrmlr bade mz nzmc-krdr nike tqalele, sc tqpnanatipele drka' kc mz nzrpi-krbzle kx, “Drka' ngr nzangqngr nradrtq x nzanabukr leplz, rngidrlvz-ngrbo bam prszpx doa la x bzkq dwatr-mopwzme bade!” \v 26 Zbz drka' kc sc tqnepe, x sc tqrtcope-ngrde doa kc mz drtc'. Zbz sc tqprszpxpele nide. Doa kc sc tqyrbqtxpe mrkc mz drtc' trycngrlrpeu x apupele kxbzpe. Kxnzmc leplz kxnzkqlung le, sc tzrpipelr kx, “Doa la bzpe.” \v 27 A' mz nzkrlzkr Jiszs kx doa kc mrlztx-angidrpe, rtrngztiobzle mqde x sc tqokatrpele nztulz-mou-krmle. \p \v 28 Zbz mzli kc Jiszs badr ncblo nedeng tzmncpxpe-ngrmlr mz kzdq ma, nzveabzng bade kx, “?Nike tqrblxti-ngrde nigr nzrmaszlrpxngr drka' kc?” \v 29 Rpibz Jiszs kx, “A' drka' kxmule la nzmaszlrpxpwz mz nzkrka'ngr vzmi nzaxtxngr dakxnzng.” \f + \fr 9:29 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz trnzyrou natq lcng ‘vzmi nzaxtxngr dakxnzng.’ Nakrlzku kx kzdung drka' nzxplr-krdr nzmyaszpxlr kzdung kz drka'. Mzli kc drka' trprszpx-ngrdeu ncblo mz drtq Jiszs, nakrka'ku nakrlz-zpwxbzle mzli kx prszpx-ngrdele. X kzdung mzli nakrka'ku navzmi nzaxtx-ngrbz dakxnzng. \f* \s1 Nzwrde Krali Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Matiu 17:22-23; Luk 9:43-45 \p \v 30 Jiszs badr ncblo nedeng nzrlaszlr nrlarnrlc kc tqycngr mztea Sisaria Filipae x sc tzvzkitrpelr Gzlili Provins. Jiszs trsutiu drtwrde nzkrlztikr leplz me mnc-ngrde. \v 31 Murde rpile namnc-txpwzng esz'-krdr badr ncblo nedeng mz nzalvztr-krde nidr. Pibzle badr kx, “Ninge Mrlx Leplz sa na-aprcbz mz zmatq ngr kxnzmwati drtwrdr ninge. Nanibqlr ninge, a' mz zbq kratq mz nibr nzbz-krnge, ninge kc tqtulzpe-mopwc'.” \v 32 A' ncblo nedeng trnzkrlzlru drtwr ngr nzrpi-krde kx Kxnzmcpx sa nabz. A' naodr mya nzveati-krbzlr drtwr ngrde. \x + \xo 9:32 \xt Mak 8:31-33; 9:11-12\x* \s1 Doa Kx Myalz-zlwzbz Mz Nzobqkr Gct \r Matiu 18:1-5; Luk 9:46-48 \p \v 33 Mz nibr nzyzlu-kr-mop Jiszs badr ncblo nedeng mztea Kzpznizm, sc tzvztrpeng mz ma kc tzmnc-ngrdr. Zbz Jiszs rveabz badr kx, “?Nikeng tqycmnetr-ngrnamu mzli kc tqvz-ngrmgu mz lrpzki?” \v 34 A' naodr mya nzayzlu-krbzlr natqde, murde tztalwzti-lzbq-ngrdr neke kx myatxpxbz mz nzobq-krde. \v 35 X sc tqawxbupele aposol kcng, tqrpipebzle badr kx, “Mrlx kx nangi doa kxmyalz, na-avzo-lzbq x nawztrpz mz kztedeng amrlx.” \v 36 Zbz vzmibz Jiszs kc doa kxtopwz, atubzle mz mzlirdr. X lolvztrple doa kc bade x rpibzle badr kx, \v 37 “Mrlx kx vz-nqblqle ninge mz nzabrtzlvz-krde doa kxtopwz mz drtqnge, abrtzlvz-kzle ninge. X krkc tqabrtzlvzle ninge, trabrtzlvzleu ninge esz'-krnge, a' abrtzlvz-kzle Trte kc tqatwzlr-ngrmle ninge.” \x + \xo 9:37 \xt Matiu 10:40; Luk 10:16; Jon 12:44\x* \s1 Mrlx Kx Prtr Mz Nrlarde Nyz Jiszs \r Luk 9:49-50 \p \v 38 Zbz Jon rpibzle bade kx, “Kxakrlz, mckr kc ncblo kx rmaszlrpxngr drka' mz drtqm. A' pibzkr bade kx naesakipe, murde trprtrpuu bagu.” \v 39 A' rpibz Jiszs kx, “Bzkq rpwa'-ngrbzmu bade! Mrlx kx alele da kxmatq mz drtqnge, rblxbz bade nzpibqti-krde ninge. \v 40 Murde mrlx kx tr-rpwa'-ngrmleu bagu nzale-krgu nzwz-krgu, tukile mz nrlarde nyzgu. \v 41 Da angidrtx lc napibo bamu. Mrlx kx rkabz mqmu lue mz nzngini-krmu doa nengeng, sa nakabz Gct bade da kxmrlz mz nzabrtzlvz-krde nide. \s1 Bzkq Atrkatiq Nzrlxngitikr Kzdu-kzng Leplz \r Matiu 5:29-30; 18:6-9; Luk 17:1-2 \p \v 42 “Aclvetio-lzbq murde ma tqatrkatiq nzrlxngitikr doa neng Gct. Murde Gct sa na-ayrplapx-zlwzle ncblo kx ataole mz alwx doa kxpobe mz nzrlxngitingr. Nzayrplapxngr nide namyaszlzle mrlx kx nzpetrpz rplz kxetu mz drtwrde x nzrtcongr prla me boongr. Mwx mrlz nzrnibqngr nide mz nrlc ka mzli kc tratrkatika-ngrde nzrlxngitikr doa ne Gct, myaszpxle nzayrplapx-alokr Gct nide mz alwx lc kalr. \v 43-48 Mz nzmu-krde lcde, aclvetio-lzbq kz murde ma tqatrkati-lzbqq. Mz mzli r nzatalzngr dwatx ani. Mz nzatalzngr kx batrpzle nztao-zvz-krm mz alwx, katxpx-lzbqm bade. Nzvztr-krm Heven kalr myaszpxle nzmnc-nrwx-krm mz nrlc ka. X nzaetq-krm drtqm mz nzmncngr kxtubq mz nrlc ka, myaszpx-zlwzle nzprtr-krm mz Hxl kalr, \qt mrkc nzayrplapxkr Gct kxnzaleng alwx tresakiu apule be kc trbzu, x nzetqkr drtqdr tryrkrpxpwzu apule nyr kx ngctx alo.\qt* \x + \xo 9:43-48 \xt Asaea 66:24\x* \v 49 Kxmule-esz', a' mz nrlc ka nzkxpu-krmung nzapulr nyr mz nzalqngi-krdr nzrlxngiti-krmu. \v 50 Nzkxpungr lcng mrlz. A' rblx nzlolvz-amqngi-krmu nzrlxngiti-krmu nzmu napxtxpx-ngrnamu nzatubqtingr kc navzpxm mz nzkxpungr lcng. Rlr-ngrbzmu nzkxpungr lcng nzatubqti-krdr nimu murde namnc-zpwx-mouamu badr kztemung.” \f + \fr 9:50 \ft \+em 9:49-50\+em* Rblx nzpi-angidrngr drtwr ngr ngalrde lcng. Murde trnzkrlzu nike drtwr Jiszs mz nzycmne-ebzpxngr lc. Vz-nqblqkr drtwr kxesz' mz nztekqtr-ngrdeng. \f* \c 10 \s1 Jiszs Alvztr-ngrde Nzyrlzngr X Nzaxtxngr Krnalz \r Matiu 19:1-12; Luk 16:18 \p \v 1 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng nzrlaszlr mztea Kzpznizm mrkc Gzlili Provins x nzvztrng Judiz Provins mz nrlar LueJodzn kc tqprkilzm nepi. X kzdq zbo ngr leplz nzvz-mopqng bade mrlcde, x Jiszs sc tqalvztrpele nidr, da kc tqwai-zvzle. \v 2 Kzdung Farzsi nzvzmqng mz Jiszs mz nzatalz-krdr nide mz nzale-krde kzdung da kxvz-rbr. Nzveatibzlr bade kx, “?Nzpnzkr drtwrm le, Lou sc Gct rlrpx-ngrde ncblo nzaxtx-krde olvz rde?” \v 3 Jiszs rvea-mopwz badr kx, “?Myx kxmule nike pi Mosis mz nzaxtxngr?” \v 4 Nzrpibzlr kx, “Mosis rlrpx-ngrde. Murde rpile kx nzmu \qt ncblo nayrbzle dq letz mz olvz rde, napibzle kx nzaxtx-lzbqpeng ncdr x sc tqatwzlr-ate-ngrde nide.\qt*” \x + \xo 10:4 \xt Lou Kcpwz 24:1-4\x* \v 5 Rpibz Jiszs kx, “Mosis yr-ngrde natq lc murde leplz nzdrka'-ngrng x nardr mqngi. \v 6 A' Gct aelwapx-ngrde me pnz drtwrde mzli kc tqwz-ngrde nrlc. Murde Nzryrngrkxtr rpimle bagu kx mzli lc ayrnrngr, \qt ‘Gct wz-ngrde ncblo esz' x olvz esz' mz nzmnctr-lxblr-krdr.’\qt* \x + \xo 10:6 \xt Nou 1:27; 5:2\x* \v 7 \qt ‘Delc mzli kc tzetupe-ngrdr, nayrlzng. X nzamatq-lzbq-krdr namyaszpxle nzamatq-krdr kxnginidrng. X ncblo namnctr-amqngipebz mz olvz rde.\qt* \v 8 \qt Murde doa lcng li nznginipedr nrkrdrtq x leplz kxesz'.’\qt* \x + \xo 10:8 \xt Nou 2:24; 1 Korint 6:16; Efiszs 5:31\x* X napibo bamu kx trnzlipeung, a' nznginipedr leplz kxesz'. \v 9 Mz nzmu-krde lcde, trpnzngr leplz kx takitrde nzakipx-krde krkcng tqaxvctrpeng Gct mz nzyrlzngr.” \p \v 10 Mz nibrde, mzli kc tzmncnepe-ngrdr esz'-krdr brma badr ncblo nedeng, nzveati-mopwzlr bade nike drtwr ngrde. \v 11 Rpibzle badr kx, “Mzli kc ncblo nzaki-lzbq-ngrdr mz olvz rde x yrlzti-moule kc olvz kzble, olvz krali lc trngiu olvz rde angidr, murde mz nzobqkr Gct sa tqyrlztibele olvz rde kc ayrnrngr. Mz nzmwimi-krde olvz krali lc, ayzprtxde nzesalz-krbzle kc mz olvz rde kc ayrnrngr mz nzyrlzngr mz mz Gct. \v 12 X kxmu-kzle lc mz olvz kx axtxde ncblo ngrde x yrlzti-moule kc ncblo kzble.” \s1 Doa Kx Nzlxngitilr Gct Mz Nzngini-krde King Rdr \r Matiu 19:13-30; Luk 18:15-30 \p \v 13 Kzdq zbq kzdung leplz nzvzmimlr doa kxnztopwzng mz Jiszs mz nzmaletr-krbzle nrkrdrtqdr x nzamrlz-krde nidr. A' ncblo nedeng nzlclvzlr leplz lcng. \v 14 A' mzli kc tqmc-ngrbz Jiszs, drtwrde ngyatx. Sc tqrpipebzle badr kx, “Bzkq rpwa'-ngrbzmu mz doa lang tztopwzng nzvz-krmlr bange. Murde leplz kxnzmulr lcng nzlxngitilr Gct mz nzngini-krde King rdr. \f + \fr 10:14 \ft Kzdung mzli takitrde nzngyatikr drtwrgu leplz kcng tzvz-rbrng mz nqmq kr Gct, x nzlclvz-krbzkuleng badr. \f* \m \v 15 X trpnzngr nzmnclz-krbzmu mz Gct mz nzngini-krde King rmu nzmu kx trapuwamuu doa lcng.” \v 16 Zbz sc tqbrlctipele doa kxnztopwz kcng mz mqde, yrlqo-ngrbzle mqde badr, x sc tqamrlztipele nidr. \p \v 17 Zbz mzli kc Jiszs badr ncblo nedeng narkalzpe-ngrmlr, kzdq ncblo ngrlrm mz Jiszs, atuobz zpr bade, x rveabz bade, rpibzle kx, “Kxakrlz, krlzx kx nim ncblo kxmrlz. ?Nike na-alex mz nztwz-krnge nzlungr kxboi?” \v 18 Rpibz Jiszs bade kx, “?Memule tqrpi-ngrme bange mrlzx? Murde trpnzngr kxmrlz, a' ngi txpwz Gct esz'-krde. \v 19 Krlzq natq kcng tqkapx Gct. Krlcde seleng: \qt ‘Amrlue zvz trtem x lxem. X bzkq kx narnibq. Bzkq kx narmwimi doa kxtrngiu krnalzde. Bzkq kx napna da. Bzkq kx narpokiati leplz. Bzkq kx naryrlqpx da kx nakabz mz leplz.’\qt* X kzdung kz da mou kxnzmulr lcng.” \x + \xo 10:19 \xt Nzrlaszngr 20:12-16; Lou Kcpwz 5:16-20\x* \v 20 A' rpibz ncblo kc kx, “Kxakrlz, abzo pnz mzli kc tqngini-ngrne obla vz-nqblq-angidrx natq lcng amrlx.” \v 21 Jiszs obqtxbz mz ncblo kc mz nzmrlzti-krde nide. Zbz rpibzle bade kx, “Mrbrpxbep da esz' kx na-aleq. Amwa mclrm amrlx x kabz trau rde mz leplz kx trpnzngr scdr. Nzmu na-aleq da lc, nzrngiba-krm namyalz mou mrkc Heven. Vzm x vz-nqblqm ninge.” \f + \fr 10:21 \ft Jiszs krlzle kx nzrngibakr mrlx lc rpwa'-ngrbzle bade nzvz-nqblq-angidr-krde nide, murde dztudeng nzapubzlr bade mqngr da kx nzlz kx angioleng. \f* \m \v 22 Mzli kc ncblo kc tqxlr-ngrbzle natq Jiszs, drtqde blotx pnz x sc tqvztxpe, drtwrde vztx zlwz. Murde nzrngiba-krde etu x trsutiu drtwrde nzalvetx-krdeleng mz nzvz-nqblq-krde Jiszs. \p \v 23 Jiszs obqlvztxde nrlc, zbz rpibzle mz ncblo nedeng kx, “Rblxtx-atwrnr-ngrbz mz leplz kx nzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct, murde trnzkrlzlru kx nzmnc-xglelr nide mz da amrlx!” \v 24 Nzpwrkilvc-ngrdr natqdeng. A' Jiszs rpi-mopwzle kx, “Doa nengeng, rblxtx-atwrnr-ngrbz mz leplz nzmnclz-krbzlr mz Gct. \v 25 Kamel trkrlzleu nzdwatr-krde mrkc tqmrplxngr nidil. X nzrblxkr kxnzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct myaszpxle da lc.” \v 26 Ncblo nedeng nzpwrkilvc-zlwz-ngrdr natqde x nzrpibzlr bade kx, “E kx tqmule lcde, trpengr kx narlapx!” \v 27 Jiszs mzte aprtxbzle badr x rpibzle kx, “Rblxbz mz ncblo, a' tr-rblxpwzu mz Gct. Murde trpnzngr da kx rblxbz bade.” \p \v 28 Zbz rpibz Pita bade kx, “Rlaszpekr dztugrng amrlx mz nzvz-nqblq-krgr nim.” \v 29 Rpibz Jiszs kx, “Napi-angidrbo bamu. Mrlx kx rlaszpxle ma nyzde, o mzledeng, o inwedeng, o lxede, o trtede, o doa kxnztopwz nedeng, o drtc' nyzdeng mz nzvz-nqblq-krde ninge x nzlepx-krde Nrpakxmrlz, \v 30 Gct sa naxpe-moule nide nzwrde nangi trtqki lxblr (100) mz nikeng rlaszpxle. Mz nrlc ka sa natwz-moule du ma nyzde, mzledeng, inwedeng, lxedeng, doa kxnztopwz nedeng x drtc' nyzdeng, vzmi nzatrkati-zlwzkr leplz nide murde vz-nqblqle ninge. X mz nrlc kc navzm, sa natwz-kzle nzlungr kxboi. \v 31 A' nadcpx mz drtwrmu kx kzdung leplz kxnzetung mz nrlc ka, sa nangi leplz txneng mz nrlc kc navzm. X kzdung leplz txneng mz nrlc ka, sa nanginidr kxnzetung mz nrlc kc navzm.” \s1 Nzwrde Kratq Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Matiu 20:17-19; Luk 18:31-34 \p \v 32 Mzli kc tzvz-ngrdr mz lrpzki mz nzvzkilz-krdr Jerusalem, Jiszs rtwayzbz mz leplz amrlx kcng tzvz-nqblqlr nide. X ncblo nedeng nzmwxlr-zlwzng murde nzkrlzlr kx kxnzetu r lr Jiu nzrpilr nanibqlr nide. Zbz katxpxmle nidr, vzmitxpxleng rlru kxpipz x sc tqpipe-mopwzle badr nikeng naprtzbz bade. \v 33 Rpibzle badr kx, “Ninge Mrlx Leplz. X mzli kc nakrlztr-ngrbzku Jerusalem, sa nakaobz ninge mz mq kxnzetu r pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Zbz navzmibzlr ninge mz Kansrl x drtwrdr sa naesz'ti kx nabzx. Zbz nakao-mopwzlr ninge mz doa lr gzpman ngr Rom kxtrngiulrJiu mz nzrnibqngr ninge. \v 34 X lr Rom lcng naxtrnga-ngrdr ninge, nabyatilr ninge, naviplalr ninge x nanibqlr ninge. A' mz zbq kratq ninge kc tqlupe-moux.” \s1 Doa Kx Namyalz Mz Nzobqkr Gct Nawz-nrbalqtrpz Mz Leplz Amrlx \r Matiu 20:20-28 \p \v 35 Zbz Jemes x Jon, mrlx Sebedi kcng nzling, nzvzbzng mz Jiszs x nzycmneng badr. Nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, nayc mz drtwrm nigr x kam bagr nike suti drtwrgr.” \v 36 Jiszs rveabz badr kx, “?Nike suti drtwrmu na-alebo bamu?” \v 37 Nzrpibzlr kx, “Mzli kc na-amrluengr nim mz nzngini-krm king, rlr-ngrm bagr nzwxbukr kzdq nigr mz nrlarm kxrtc, x kzdq nigr mz nrlarm kxmc, mz nzngini-krgr kxnzetung kxnzmyapxbzng.” \v 38 A' rpibz Jiszs badr kx, “Trkrlz-angidrwamuu nike tqrlxtiamu! ?Krlzamu nzprtrngr mz nzetqkr drtq kc naprtilzle ninge? ?X narlrpx-lzbq-ngrnamu mz da kznike naprtzbz bamu, da kc nawaix mzli lc navztrp?” \v 39 Nzayzlu-ngrbzlr natqde mz nzrpi-krbzlr kx, “Eu, krlzkr nzalengr da lc!” Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Da zpwxtx, drtqmu la naetq kz, da kc nawai nzetqkr drtqnge. \v 40 A' trpnzngr scnge zmatq mz nzka-krbo me matq lcng. Murde Trtenge kx rmcpxpwz krkcng nawxbuong mz tron lcng.” \f + \fr 10:40 \ft Jemes kc tznibqpe mz nzvz-nqblq-krde Jiszs. X Jon nzaetqti-kzpz drtqde mz nzvz-nqblq-krdele. \f* \p \v 41 Mzli kc tzxlr-ngrbz kztedrng da kc tzrlxtilr, drtwrdr kc tqlctrpebz mz Jemes x Jon. \v 42 Zbz Jiszs sc tqkqlepele nidr amrlx ngrdr, x rpibzle badr kx, “Krlzamu kx king mz nrlc ka nzrtulrtr-ngrbzlr mz leplz nzalengr da mz nzmnclz-krbzlr badr. \v 43 A' bzkq mz nimu. Murde doa kx rpile namyapxbz mz nimu mz nzaclve-krde leplz nengeng, nawztrpz bamu. \v 44 X doa kx nangi kxetu kxmyalz, na-avzo-lzbq x nawz-nrbalqtrpz mz leplz amrlx. \v 45 Ninge Mrlx Leplz. X kxmule-esz' ninge kxetu rmu, a' vz-ngrmc mz nrlc mz nzwztr-krbo mz leplz, a' trngiu leplz kx nawztrpqng bange. X vz-ngrmc nzrlrpx-krbo nzlu-krnge mz nzxpepx-krbo leplz kxnzkqlung mz zmatq ngr nzbzngr.” \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Kx Mzte Kcba \r Matiu 20:29-34; Luk 18:35-43 \p \v 46 Mz nzvz-krdr kc Jerusalem, nzvztrng mz mztea Jeriko. X mzli kc tzrlaszpe-mou-ngrdr Jeriko, nzyrkr-nqblq zbo ngr leplz kxetu. X mz nrlar lrpzki lc tzo-zlilr, wxbu zvz elr kc ncblo kx mzte kcba, drtqde Batimezs, mrlx Timezs, mz nzrlx-krbzle trau mz leplz. \v 47 Mzli kc tqxlrpe-ngrde kx Jiszs kc Naszret sc tqvz mz lrpzki, sc tqnepxpe mz nzrpi-krde kx, “Jiszs, Mrlx Devet, nayc mz drtwrm ninge!” \v 48 Leplz kcng nzlclvzlr nide x nzrpibzlr namnc-lrpi. A' sc natqde tqaetunelz zlwz, mz nzrpi-krde kx, “Mrlx Devet, nayc mz drtwrm ninge!” \v 49 Jiszs kc tqtupe, tqrpipebzle mz leplz kx, “Kqlebzmu, navzm mrka.” Sc tzkqlepelr ncblo kc mzte tqkcba x tzrpipebzlr bade kx, “Tulzm x drtwrm naelalzm, murde nide la tqkqlemle nim!” \v 50 Zbz Batimezs aotxole lrpz ngr zbao, tutxlz-anim x sc tqvzpebz mz Jiszs. \v 51 Jiszs rpibzle bade kx, “?Nike suti drtwrm na-alebo bam?” Rpibzle kx, “Kxetu, naobq-moux.” \v 52 Zbz rpibz Jiszs bade kx, “Vzpe. Murde nzlxngiti-krm ninge dela tqamrlz-angidrpele nim.” X mzli kcpwz mzte obqtxpx pnz. X sc tqvz-nqblqpe-kzle Jiszs mz lrpzki. \c 11 \s1 Sade Kx Nzprlxlvztingr Nabx Nc Paam Mz Lrpzki R Jiszs Mz Nzvztr-krde Jerusalem \r Matiu 21:1-11; Luk 19:28-40; Jon 12:12-19 \p \v 1 Jiszs badr ncblo nedeng nzkrlzbzlr mztea kcng li Betpeji x Betzni mrkc mz Newz ngr Nc Olivi. Mrlc esotrpebz Jerusalem. Sc tqrpipebzle mz kzdung ncblo nede nzling kx, \v 2 “Vznamu mz mztea lcmonr tzmcpz. Mzli kc navztr-ngrbzmu, sa namcamu kzdq nei dcngki kx nzatolvangr kx trnzvonekangr. Yokaepxamu x vzmimamu. \v 3 Nzmu kx tzrpibz kzdu leplz, nike tqvzmi-ngrnamu dcngki la, rpibzmu kx, ‘Suti drtwr Kxetu.’ X mzli lcpwz sa na-atwzlr-ngr-mople mrka.” \f + \fr 11:3 \ft Kzdung leplz mz drtwrdr nzycmnekr ncblo lcng yrkrpx mrkc tqyrkrpxngr ngalrde lc, mz nzrpi-krdr kx, ‘Suti drtwr kxetu. X mzli lcpwz sa na-atwzlr-ngr-mople mrka.’ \f* \p \v 4 Ncblo kcng nzli nzvzng. Sc tzmcpelr dcngki kc nztu-krde mz lrpzki, nzpetr mz kzdq nrlar naonrx ngr ma. \v 5 Mzli kc tzyokaepx-ngrmlr nqvi lrde, kzdu leplz kx nztung mrlcde sc tzrveapebzng kx, “?Memule tqyokaepx-ngrnamule la?” \v 6 Sc tzpipebzlr natq Jiszs kcng tqpibzle badr, x sc tzrlrpe-ngrbzlr nzvzmi-krdrle. \p \v 7 Nzvzmimlr dcngki kc mz Jiszs, nzprlxobzlr nzkq scdr mz nibr dcngki kc x Jiszs sc tqwxbuopem elr. \v 8 Leplz nzkqlu nzprlxtiolr nzkq ngr zbao scdr mz lrpzki mrkc navokipx Jiszs. X kzdung nzrplameitipxmqng nabx nc paam, nzprlxlvzti-kzlr lrpzki. \f + \fr 11:8 \ft Krlc kxmu nzarmyalz-krdr king. X mz drtwrdr Jiszs votr Jerusalem murde na-aclvele Israel mz nzngini-krde Kxnzmcpx kc tqngi King. \f* \m \v 9 Leplz kxkqlu kcng tzrtwayzng x krkcng tzvzbzng mz nibr Jiszs, sc tzkabo-katomipelr kx, “Hosana! \qt Glqpxkr King Kxnzmcpx kc tqvzm mz drtq Yawe.\qt* \x + \xo 11:9 \xt Sam 118:26\x* \v 10 Nim King kc tqmcpx Gct, tqvzpxm mz nqvi lr melrmqgr Devet! Gct, ngrlvzkr nim kc tqmyalz-esz'ngr!” \p \v 11 Jiszs votr Jerusalem, zbz sc tqvztrpe Mangr-nzangiongr Yawe. Kx obqlvztile da amrlx elr, sc tzyzlupe-moung mztea Betzni murde nrlc milzpqpengr. \s1 Nounc Kx Trpnzngr Nrade \r Matiu 21:12-27; Luk 19:45-48; 20:1-8 \p \v 12 Nrlc kx ngrlxobzle mz nourla x sc tzrlaszpelr Betzni. Jiszs nelzde brtale. \v 13 Kx nzvzbzlr kc mz lrpzki, mcle kc nc fiki kxyrlvi. Mz drtwrde sc tqdo kz, a' kx vztrpzle trpnzngr nrade kx mclzbzle, murde trngiu mzli r nzpakr nc fiki. \v 14 Sc tqrpipebz Jiszs mz nc fiki kc kx, “Trpnzngr doa kx namu mou nram.” X ncblo nedeng nzxlrbzlr nzpi-krdele. \f + \fr 11:14 \ft Mz Nzryrngrkxtr nc fiki ngi nzycmne-ebzpxngr lr Israel. Mz nqmq lcpwz kx nc fiki lc yrlvi a' trpnzngr nrade, lr Israel nzarmyalzlr Gct mz nzycmne-krdr, a' trngiu mz nabzdr. Trpnzngr nradr kxmrlz mz nzmnc-krdr. X mz nqmq lcpwz tqlcbq Jiszs nounc lc, Gct sa nalcbq-kzle lr Israel kalr. \f* \p \v 15 Kx nzkaputr-mopwzlr kc Jerusalem, Jiszs vztr mou Mangr-nzangiongr Yawe. X sc tqmaszlrpxpe-ngrde leplz kcng tzxpeting x tzamwating dalr nzrkangr blz. X alzngubzle tebol nyzdr lr Jiu kcng tztekqtrpzlr trau r mrkzbleng mz trau r Mangr-nzangiongr. X alzngu-kzpzle da kx nzwxbulvzo leplz kcng tzamwang nran kx nangi blz. \v 16 X rpwa'-ngrbzle mz leplz kxnzkqlung mz nzrprwi-krmlr mz makoa ngr Mangr-nzangiongr mz nzvz-krdr mz kzdq nrlarde ngr mzteadau. \v 17 Sc tqalvztrpeleng, rpibzle kx, “Nzyro mz Nzryrngrkxtr rpi Gct kx, \qt ‘Ma nyznge nangi ma ngr nzkrka'kr leplz ngr mrkcng kqlu mz nrlc.’\qt* \x + \xo 11:17 \xt Asaea 56:7\x* A' apusr-ngrnamule \qt me nzamwangr da kc tqangqnguti-lzbq-ngrnamu!\qt*” \x + \xo 11:17 \xt Jeremaea 7:11\x* \f + \fr 11:17 \ft Da kc tqale Jiszs Mangr-nzangiongr aelwapx-ngrde kx Gct sa na-alqtile Mangr-nzangiongr murde rpile leplz na-armyalz-angidrlr nide o naodatitxde mz nzapu-krdr nc fiki kx trpnzngr nrade. \f* \p \v 18 Kx nzxlr kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis da kc tqale Jiszs, sc tzyrlqpelr drtwr ngr nzrnibqngr nide. Murde nzdobutilr nide mz nzkctipxkr leplz amrlx nzalvztr-krde x nzabrtzlvzlr nide. \p \v 19 X mz milzpq lcng, Jiszs badr ncblo nedeng sc tzrlaszpe-moulr Jerusalem. \p \v 20 Nrlc ngrlxobz mz nourla, Jiszs badr ncblo nedeng nzkrlz-moplr nc fiki kc tqlcbqle. X nzmcpelr kx nzglrnedz-krmle kc mz dzbrde, krlztxlzle wq. \v 21 Pita dcpx mz drtwrde nike pitrpz Jiszs mz nounc kc mz zbq kc kai, sc tqrpipebzle kx, “Kxarklz, mc ena, nc fiki kc tqlcbqq, leu rde glrtipe!” \p \v 22 Rpibz Jiszs badr kx, “Nabrti drtwrmu Gct. \v 23 Da angidr lc napibo bamu. Mzli kznike rlx-ngrbzmu da mz Gct, bzkq drtwrmu li. A' drtwrmu nabr kx sa na-ayzlu-ngrbzle natqmu, x delc natwz-ngrnamu nike rlxtiamu. Apule mrlx kc tqpibzle mz newz kc kx, ‘Brkalzm x tao prla mz zmatq ngr Gct.’ X Gct sa narlr-ngrbzle bade nike rlxtile. \v 24 Mz nzmu-krde lcde, da kznike kx rlxtibzmu mz Gct, sa nakabzle bamu, nzmu nalxngitiamu kx sa natwzamu da lcde. \v 25 A' mzli kc tqkrka'-ngrnamu, naipq-kaiamu leplz kx ngyati drtwrmu, x Trtemu kc Heven sa naipq-kzle nimu x nakabzle nike rlxtiamu. \v 26 A' nzmu trnaipqwamuu leplz, Trtemu kc Heven tripq-kzleu nimu mz alwx ngrmung.” \f + \fr 11:26 \ft \+em 11:12-22\+em* Kxnzlxngiti-angidrlr Gct nzapulr nounc kxmrlz kx do zvz x nrade kqlu. \+em 11:23\+em* Mc kz natq kxtopwz mz Matiu 21:21-22. \+em 11:24\+em* Nakrlzku kx Nzryrngrkxtr pi-kzle kx narlxbzku da mz Gct navz-nqblqle me pnz drtwrde. \+em 11:26\+em* Ngalrde lc trycu mz nzryrngr kxkqlu mz nzryrngr kcng pnz, a' drtwr ngrde yc kz mz Matiu 6:15 x 18:35. \f* \p \v 27 Jiszs badr ncblo nedeng nzvz-moung Jerusalem. Kx nzvznedr kc Mangr-nzangiongr Yawe, kxnzetu rdr pris, kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis x lrtzlvzng, nzvzmqng mz nzvea-krbzlr bade. \v 28 Nzrpibzlr kx, “?Neke rkabz bam zmatq mz nzale-krm da lcng tqaleq?” \p \v 29 Rpibz Jiszs badr kx, “Sa napibo me twzkimc zmatq kc tqale-ngrne da, nzmu na-ayzlu-kaipamu nzvea-krbo bamu. \v 30 ?Pimamu bange, zmatq ngr nzawrkxtrkr Jon kaom Gct o kabz ncblo?” \p \v 31 Sc tztalwzpeng mz nidr esz'-krdr, tzrpipelr kx, “Nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kaom Gct,’ sa narpimle kx, ‘?E memule trlxngiti-ngrwamuu natqde?’ \v 32 A' nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kabz ncblo,’ namwxlrtiku leplz kxnzkqlung ma tznibqlr nigu, murde nzlxngitilr kx Jon nide profet.” \v 33 Zbz sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Trkrlzkru.” Rpibz Jiszs badr kx, “X ninge kz trpengr nzpi-krbo me twzkimc zmatq kc tqwz-ngrne.” \f + \fr 11:33 \ft Jon yapwxtipxle kx Jiszs nide Kxnzmcpx, mz nzrpi-krde kx nide Nei Sip ne Gct. Lr Jiu lcng nzaelwapx-ngrdr mou kx nidr nounc kx trpnzngr nradr mz nzpxtxpx-krdr profet ne Gct. \f* \c 12 \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kxnzrbilqng Nrlanc \r Matiu 21:33-46; Luk 20:9-19 \p \v 1 Zbz sc tqyapwxtipebz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc. Rpibzle mz leplz kcng tzmncng Mangr-nzangiongr kx, “\qt Kzdq ncblo petile kc nrlanc ngr grep. Lvztrle bz ngrde, oliqtile kc da kx narwzngr waen, x wz-ngrde kz kc me na-aukzngr mz nrlanc kc.\qt* \x + \xo 12:1 \xt Asaea 5:1-7; Sam 80:8-17\x* Zbz sc tqrlrpe-ngrbzle mz ncblo kx narbilqng, kx naxpebzlr bade kzdung nra grep mz nrlanc lc. Zbz sc tqrlaszpele mrnyzde, vzpe rlru mrkzble. \v 2 Zbz mzli kc tqbrpengr grep, sc tqatwzlrpe-ngrbzle kc kxnzawz nede kx nayzlumibzle du nra grep kx nangi mqde. \v 3 Ncblo kc tqatwzlr-ngrbzle, kx krlzbzle kc ncblo kcng tzrbilqng nrlanc, sc tzlolvzpelr nztztxdr x sc tzayzlu-nrbalqpelr. \v 4 Zbz Kxetu kc atwzlr-ngr-mopwzle kc kxnzawz nede badr. A' nzdwatibz ncblo kcng tzrbilqng, nztakrtibzlr narde x nzamyatibzlr drtqde. \v 5 Zbz atwzlr-mou-ngrbzle kc kxnzawz, krlc nzotibzlr nznibqlr. Mz nqmq lcpwz, kxnzawz kxkqlu kx atwzlr-ngrbzle badr, nztztilr kcng x nznibqtilr kcng. \p \v 6 “Ncblo kc mncbepz bade doa esz'txu kx na-atwzlr-mou-ngrbzle badr. Krlc mrlxde kx mrlzti-zlwzle. Sc tqatwzlrpe-ngrbzle, murde mz drtwrde rpile kx, ‘Ncblo kcng na-amrluebzlr mrlxnge x sa nakabzlr du bade nra grep kx nangi dalr nzrbilqngr.’ \v 7 A' kx nzmc ncblo kcng nide, sc tzrpi-etrpelr kx, ‘Mrlx kxetu kc tqrnginyz nrlanc ka nide ka. Nanibqpeku nide, x da nyz trtede sa nangi nyzpegu.’ \v 8 Nzlolvzlr nide, nznibqlr x nrkrdrtqde nzrtctxpx-ngrdr mz nibr bz ngr nrlanc kc. \p \v 9 “X krlzpeamu da kx na-alebz ncblo kc tqrnginyz nrlanc! Sa navzm nanibqtile ncblo lang. X nrlanc kc sa nakabzle mz ncblo kzbleng.” \f + \fr 12:9 \ft Mz be lc nrlanc ngr grep drtwr ngrde lr Israel. [Asaea 5:7] Mrlx Kxetu drtwr ngrde Jiszs, kc tqrkabz Gct zmatq mz nzngini-krde Mrlxde. Ncblo kzbleng drtwr ngrde kxtrngiulrJiu. \f* \m \v 10-11 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Zpwxtx! Krlz-angidramu Nzryrngrkxtr lc tqrpile kx, \qt ‘Rplz kc etu tzpxtxpx-ngrdr ncblo kcng tzrwz-ngrng ma, nzaelwapxngr kx nide nou rplz kc tqmyatxpx-zlwzbz. Da lc Yawe kxrwzngr. X abrtztx-zlwz-ngrgu.’”\qt* \x + \xo 12:10-11 \xt Sam 118:22-23\x* \v 12 Zbz kxnzrmailzng ngr lr Jiu nzkrlztrpebzlr kx nzyapwxkr Jiszs lc tutrpz badr, x nzrpilr nalolvzpe-ngrdr nide. A' nzmwxlrtilr zbo ngr leplz ma drtwrdr tzngya. Zbz sc tzrlaszpelr nide. \s1 Nzrveatingr Nzxpengr Takes \r Matiu 22:15-22; Luk 20:20-26 \p \v 13 Mzli kc Jiszs tqmncbe-ngrde Mangr-nzangiongr, kxnzrmailz ngr lr Jiu nzatwzlr-ngrbzlr bade kzdung Farzsi x kzdung leplz ngr dzbede kc mz Herot. Nzrpilr naesabrtilr Jiszs mz nzycmnengr murde nalolvzlr nide. \v 14 Nzvzbzng nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, krlzkr kx nike piq x alvztr-ngrn tubq zvz. X krlz-kzkr kx tu-amqngi-zvzq mz nzalvztr-krbzme nqmq kr Gct mz leplz, kxmule-esz' trna-abrtzlvzu kxnzetung. Mz nzmu-krde lcde, pim ena bagr. ?Tubq mz Lou sc Mosis nzxpe-krbzku takes mz King r Rom o trtingr? \v 15 ?Naxpeku o bzkq?” A' mcplxtrpebz Jiszs drtwrdr mz nzatalz-krdr nide. Murde mz nzrpi-krbzle ‘Eu,’ lr Jiu lcng nangyati drtwrdr nide mz nzokatr-krde enqmi rdr. X mz nzrpi-krbzle ‘Trtingr,’ ncblo ne Herot nalolvzlr nide mz nzxpqbrlr-krde lou sc gzpman ngr Rom. Delc tqrpi-ngrbzle kx, “?Memule tqrpi-ngrnamu na-atalz-ngrnamu ninge? Kamamu dq ena srlrni namcx.” \v 16 Nzkabzlr kc x sc tqveapebz kx, “?Mqngr nar nelc tqmnztr mz srlrni lc, x drtq nelc tzyrtr elr?” Nzrpibzlr kx, “King r Rom.” \v 17 Zbz Jiszs rpibzle kx, “Mz nzmu-krde lc, kabzmu mz king da kx takitrde king x kabzmu mz Gct da kx takitrde Gct.” X ncblo kcng nzkctitxpxlr natqde, murde trprtz-pnzu mz trtxki scdr. \s1 Nzrveatingr Nztulz-ngrm Mz Nzbzngr \r Matiu 22:23-33; Luk 20:27-40 \p \v 18 Kzdung Sadiusi nzvzmqng mz Jiszs Mangr-nzangiongr. Nidr kzdq dzbe lr Jiu kx trnzlxngitilru nztulz-ngr-mop mz nzbzngr. Nzveatibzlr da kx na-atrkati-ngrbzlr nzalvztr-krde mz nztulz-ngr-mop mz nzbzngr. \v 19 Nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, Mosis yrpxle kzdq lou kx nangi scgu. Rpile \qt nzmu ncblo kx bzszle olvz rde x trpnzngr nedr doa, mzlede nayrlzti-alzule olvz kc. Murde nzrngine-krdr doa na-apule kx ngi doa ne mzlede kc tqbzpe. X doa lc natekqtrle nzmrbrpx-krbz nqvi lr ncblo kc x natwzle dztudeng.\qt* \x + \xo 12:19 \xt Nou 38:8; Lou Kcpwz 25:5-10; Rut 4:5-10\x* \v 20 Nzmu narpingr kx kzdung mzle-lzbq nzrlimzng. Mzledr kc etu yrlz. Zbz mzli trboiu sc tqbzpe, trpnzngr nede doa. \v 21 Zbz mzledr krali yrlzti-alzule olvz kc, x bz kz trpnzngr nede doa. X wai-kzle mzledr kratq. \v 22 Vz, vz, olvz kc nzyrlzti mzle-lzbq kcng nzrlimz, x trpnzngr nedr doa. X mz nibrde olvz kc sc tqbzpe kz. \v 23 Alvztr-ngrn kx leplz tulz-mop mz nzbzngr. ?Kx tqmule lcde, neke nartwz olvz kc mzli kc natulzngr mou leplz amrlx? Murde mzle-lzbq kcng rlimz nzyrlztilr nide. ?Myx kxmule, Gct batrpzle mz olvz lc nzxpqbrlr-krde natqde mz nzyrlzti-krde ncblo kcng rlimz mz mzli kxesz'?” \p \v 24 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nzao-krmu drtwrmu vz-rbrtx atwrnrngr. Murde tryrplatitru narmu zmatq ngr Gct x drtwr ngr Nzryrngrkxtr. \v 25 Mzli kc Gct na-alu-ngr-mople leplz mz nzbzngr, sa na-apupelr enjrl kcng tzmncng Heven. Trnzyrlzpeung, x trpnzngr nzyrlz-mou-krdr kalr. \v 26 X Mosis aelwapx-ngrde kx krkcng tzbzpeng sa na-atulzmqng mz nzlungr. Murde krlz-angidramu natq Mosis mz be ngr nounc kc tqmrbz tqwou. Mzli lc Gct tqrpi-ngrbzle mz Mosis kx, ‘Ninge Gct ngr Ebraam, Aesak x Jekop.’ \x + \xo 12:26 \xt Nzrlaszngr 3:1-6, 15\x* \fig Mosis mcle nounc kc tqmrbz tqwou.|alt="046 flaming bush" src="046-Ex3.1.tif" size="COL" loc="MRK 12:6" copy="LLL Language Recording" ref="12:26" \fig* \v 27 Kxmule-esz' ncblo lcng tq nzbz-pnzng, a' trpileu kx nide Gct ngrdr mzli kc pnz. Murde nibede Gct ngrdr mz nzlu-krdr Heven mzli ka. Delc mrkc tqpnzki drtwrmu le vz-rbrtx atwrnrngr.” \s1 Lou Kxmyapxbz \r Matiu 22:34-40; Luk 10:25-28 \p \v 28 Mzli kc dzbe Sadiusi tztalwzti-lzbq-ngrdr badr Jiszs, kzdq kxalvztr mz Loukxtr rpibzle mz Jiszs kx, “?Lou kznike myaszpxle lou amrlx?” \v 29 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Lou kx myapxbz nide sele, \qt ‘Lxngitiamu, nimu lr Israel. Murde Yawe nide Gct rgu. X Yawe nide Gct kc esz'txu.\qt* \v 30 \qt Doa kx esz' mz nimu namrlztiq Yawe, Gct rmu mz nabzm atwrnrngr, x mz nzwikr nelzm atwrnrngr, x mz drtwrm atwrnrngr, x mz zmatq ngrm atwrnrngr.’\qt* \x + \xo 12:30 \xt Lou Kcpwz 6:4-5\x* \v 31 “Lou krali nide sele. \qt ‘Mrlzti kztemqng da kc tqwaiq nzmrlzti-lzbq-krm.’\qt* \x + \xo 12:31 \xt Livae 19:18; Luk 10:27; Rom 13:9; Galesia 5:14; Jemes 2:8\x* Trpnz-moungr lou kx nzmyaszpxlr lou lcng li.” \p \v 32 Kxalvztr mz lou kc rpibzle mz Jiszs kx, “Eu, da zpwxtx la tqpiq. \qt Yawe nide Gct kc esz'txu x trpnzngr mou gct kzble.\qt* \x + \xo 12:32 \xt Lou Kcpwz 4:35; 6:4; Asaea 45:21\x* \v 33 \qt X namrlztiq nide mz nabzm atwrnrngr, x mz drtwrm atwrnrngr, x mz nzxplr-krm atwrnrngr. X namrlzti kztemqng da kc tqwai nzmrlzti-lzbq-krm.\qt* \x + \xo 12:33 \xt Lou Kcpwz 6:5; Livae 19:18\x* Da lcng li nzmyaszpxlr nzrka-ngrbz da mz Gct x mz nzangc-ngrbz blz bade.” \p \v 34 Kx xlrbz Jiszs nzycmne-angidr-krde, sc tqrpipebzle bade kx, “Opxm kx ycpe pipz nzmnclz-krbzme mz Gct mz nzngini-krde King rm.” Mz nibrde leplz amrlx nzmwxlrtxng nzvea-mou-ngrbz natq, murde ma tqamyatx-mopwzle drtqdr. \s1 Nzrveatingr Kxnzmcpx Ne Gct \r Matiu 22:41-46; Luk 20:41-44 \p \v 35 Mzli kc tqalvztrpengr Jiszs Mangr-nzangiongr, rpibzle mz leplz kcng kx, “Kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzpilr kx Mevalu kc Tqmcpx Gct navzpxm mz nqvi lr melrmqde Devet. \v 36 Murde Mqngrkxtr batrpzle mz Devet nzycmnetr-krde Kxnzmcpx mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Yawe rpibzle mz King kc tqngi kxetu rnge kx,\qt* \bdit Wxbu mrlc tqmatq-esz'ngr mz nrlarnge kxrtc, navz nakrlz-zpwxbzle mzli kc nangi-batr-ngrbo mz enqmi rmqng nzmetx-krbzlr bam.\bdit*’ \x + \xo 12:36 \xt Sam 110:1\x* \v 37 Mz Sam lc Devet rpile kx Kxnzmcpx ngi kxetu rde. ?A' myx kx namu Kxnzmcpx nznginikr doa mz nqvi lrde kc mzte trnzmcka, x mzli kcpwz ngi kz kxetu rde?” Zbo ngr leplz kcng nzabrtz-ngrdr nzlalztq-krbzlr bade. \f + \fr 12:37 \ft Jiszs na-aelwxpx-ngrbzle badr kx Kxnzmcpx trngi-txpwzu ncblo, a' myaszlzle ncblo murde Gct armyalzle nide. A' trpnzngr nidr kx yrplatitr narde natqde. \f* \s1 Bzkq Apuamu Kxnzalvztrng Mz Lou Sc Mosis \r Matiu 23:1-36; Luk 20:45-47 \p \v 38 Mzli kc tqalvztrngr Jiszs leplz, rpibzle badr kx, “Bzkq apuamu kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Murde mrlzbz badr nzkq-krdr nzkq kxboi mz nzvzne-krdr, x nzamatqkr leplz nidr mz nzrpi-ngrbz badr kx, ‘Nim la trte,’ mz nzvzne-krdr me nzamwangr da. \v 39 X mrlz-kzpz badr nzwxbu-zvz-krdr me matq mz mangr-nzkrka'ngr x mz mzli r nzmulvzngr, murde nzglqpx-lzbqng. \v 40 X mz zmatq ngr nzngini-krdr kxnzrmailzng, nzangqngutitrlr olvz kxnzbzszng mz nztwz-pnati-krdr dztudrng amrlx. A' mzli kcpwz nzaboitilr nzkrka'-krdr mz nzyrlq-kapq-krdr alwx ngrdr. Mz nzmu-krde lcde, leplz kxnzmulr lcng nzayrplapxngr nidr kalr mz Hxl namyatxpx-esz'ngr.” \s1 Nzrkangr Angidr \r Luk 21:1-4 \p \v 41 Mzli lcng tqalvztrngr Jiszs, wxbu aepztr mrkc Mangr-nzangiongr tzryrlqongr trau. Tqobqlvz-ngrde leplz amrlx nzrkatr-krdr trau. Leplz kxkqlu kxnzrngiscng nzryrlqong blzmr trau. \v 42 Zbz kzdq olvz kxtr-rngiscu x bzszpe ncblo ngrde vztrpz yrlqole srlrni kxtopwzne li. \p \v 43 Jiszs kqlele ncblo nedeng, rpibzle badr kx, “Napibo bamu, mz nzobqkr Gct olvz lc tqabzope, srlrni kc topwz tqkapxle myaszpxle blzmr trau kcng tzkapxlr kxnzrngiscng. \v 44 Murde kxmule-esz' kxnzrngiscng nzkapxlr kqlu a' kxpipzne la ye mz nzrngisc-krdr. A' olvz lc tr-rngiscu katxpxpele da kcng amrlx namnc-xglele.” \c 13 \s1 Rka Ngr Nzodatingr Mangr-nzangiongr \r Matiu 24:1-2; Luk 21:5-6 \p \v 1 Mzli kc narkalzpe-ngrm Jiszs Mangr-nzangiongr Yawe, kzdq ncblo nede rpibzle bade kx, “Kxakrlz, mc ena kxmu nzlrmztiongr nzrwzngr Mangr-nzangiongr ka mz rplz lcng etuti, x mzte nzluli-krde lxngipx-esz'ngr.” \p \v 2 Rpibz Jiszs bade kx, “Mangr-nzangiongr lc tqpime mzte tqluli trnatu-alou. X trpnzngr rplz ngrde kx nablio me yc-ngrde. Murde sa naodati enqmi rmung kalr.” \s1 Rkx Ngr Vea X Nzkxpungr Kxkqlu \r Matiu 24:3-14; Luk 21:7-19 \p \v 3 Kx nzkrlzbzlr kc Newz ngr Nc Olivi, Jiszs sc tqwxbupe elr, mrlcde nzmcpz Mangr-nzangiongr Yawe. Zbz Pita, Jemes, Jon x Adru sc tzvz-lrpipebzng mrkc tqwxbu-ngrde. \v 4 Nzrpibzlr kx, “Pim ena bagr mzli kc naodatingr Mangr-nzangiongr, x rkx kznikeng namc nakrlztingr mzli lcde.” \p \v 5 Rpibz Jiszs badr kx, “Aclvetio-lzbqamu mz da lcng. Bzkq rlr-ngrbzmu mz leplz nzpokiati-krdr nimu mz da kznikeng naprtz. \v 6 Ncblo nakqlung sa navzmqng mz drtqnge, narpibzlr mz leplz kx, ‘Ninge Kxnzmcpx.’ X leplz nakqlung kalr nalxngitilr nidr mz nzpokia-krdr. \x + \xo 13:6 \xt Matiu 13:21\x* \p \v 7 “X mou, bzkq nelzmu tzprlzm mz nzxlr-krmu nrpa ngr nzotangr mz vea kx esotrpq x nrpa ngr vea kx ycm rlru. Da kxnzmulr lcng naprtzti-kaing, a' trngiu drtwr ngr nzyrkrpxpe-krbz mz nrlc. \v 8 Murde mrkcng kqlu mz nrlc sa napnz-lzbqng. Nengq kxetuting sa navzmqng, x dzbi kxetuting sa navz-kzpqng. A' da lcng naprtzting nzapulr nztangqgx-zlwzkr olvz kxyr, mzli kc tqvz-ebir-ngrm nimz ngr doa kxtopwz, x sc tqrmika ate. \p \v 9 “Aclvetio-angidramu, murde nimu lang tzlxngitilr ninge sa nalolvz kai kxnzetung nimu. Sa navzmilr nimu mz kot x naiklapxmlr nimu mz nabz mangr-nzkrka'ngr. X navzmibzlr nimu mz kxnzetu mrkzbleng x mz king kxtrngiulrJiu mz nzayrplapx-krdr nimu. X mzli nyzmu lcpe kz mz nzyapwxtipx-krbzmu Nrpa rnge badr. \v 10 Murde Nrpakxmrlz lc nale-kaipz mz neidu amrlx mz nrlc, x Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz kc ate. \v 11 Mzli lc nalolvz-ngrmu mz nzvzmi-krdr nimu mz kot, bzkq da kx nakxne drtqmu mz da kx napiamu. Murde natq kcng napiamu trngiu nrpa kx aoti drtwrmu, a' ngi nrpa kx nakatrpz Mqngrkxtr mz nabzmu. \p \v 12 “Mzli lcde, leplz sa nakabzlr mzledrng kcng tzvz-nqblqlr ninge mz enqmi rdr mz nznibq-krdrleng. X trte doa kz sa nawaisr-ngrde kz doa nedeng mz nzrnibqngr nidr. X doa na-atrkati-kzlr trtedr x lxedr x naka-kzpzlr mz enqmi rdrng mz nznibq-krdrleng. \v 13 Leplz kxnzkqlung sa napxtxpx-ngrdr nimu, murde nimu leplz nengeng. A' nimu kcng tztu-amqngi-zvzng mz nzrlxngiti-krmu krlzbzle mz nzbz-krmu, sa na-arlapx Gct nimu. \s1 Rkx Ngr Nzodatingr Jerusalem \r Matiu 24:15-21; Luk 21:20-24 \p \v 14 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Kxdrka'ngr kxmyapxbz kc tqtrka-esz'ngr sa navzm, mz nzatutr-krde da kx yro Daniel mz buk scde. \x + \xo 13:14 \xt Daniel 8:13; 9:27; 11:31; 12:11; 2 Tesalonika 2:3-4; Nzaelwapxngr 13:14-15\x* X nimu kcng tzrlwxlr da lc nakrlz-angidramu drtwr ngrde. Murde Kxdrka'ngr lc sa natuom Mrkc Tqtr Mangr-nzangiongr, x trtakitrdeu nide nztuo-krmle elr. Mzli lc nimu kcng tzmncng Judiz nangrlrlzamu mz newz, mz nzmnc-kapq-krnamu nzodangr kc tqycpe pipz nzkaputr-krmle. \v 15 Nzmu kx tqmncome mz nibr ma nyzm, bzkq asaq nzvzo-krme x bzkq otrpeq dztum ma nyzm. A' ngrlrtx pnz. \v 16 X nzmu kx tqwzq mz nrlanc, bzkq vzpeq ma nyzm mz nzoti-krm lrpzm, x sc tqngrlr-ateq. \p \v 17 “Agrmqng olvz kcng tzyrng x krkcng tzayqng itoto, murde rblxtile nidr nzngrlrlz-ani-krdr mz newz mz nzmnc-kapq-krdr. \v 18 Krka'-ngrbzmu mz Gct murde da lcng ma tzkaputrpqng mz mzli r zbao, mzli kc nrlc tqbao-zlwz-ngrde. \v 19 Murde ztrka ngr nzkxpungr lcng sa namyaszpxlr ztrka amrlx abzo mz mzli kc ayrnrngr tqwzngr Gct nrlc krlzmle mzli ka. X trpnz-moungr nzwrde kxnakxmule lc kx naprtz kalr. \v 20 Gct aotipe drtwrde nzamrbcnetr-krmle mzli lc, murde leplz ma tzyrkrtxtrng. X amrbcnetrple mzli lc mz nzokatr-krde leplz kcng tqmcpxpeleng. \v 21 Mzli lcde, nzmu kx tzrpibz leplz bamu kx, ‘Obqki lcmonr, Kxnzmcpx kc tqmnc mrkc!’ o ‘Obqkim ka, nide se tqmnckibzle ka!’ bzkq lxngitiamu nidr. \v 22 Murde Mevalu kxnzpokiang x profet kxnzalvztr-rbrng sa navzmqng. X na-aleting rkx x da kx nakctipxng mz nzesabrti-krdr leplz kcng tqmcpxpeng Gct, nzmu nakrlzlr nzyatr-krbzlr. \v 23 Aclvetio-angidramu, murde napi-kaipo da lcng bamu x mzli rdr kc tqvz-atem.” \s1 Rkx Ngr Nzvz-krm Mrlx Leplz \r Matiu 24:29-31; Luk 21:25-28 \p \v 24-25 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Mz nibr mzli r nzkxpungr lcng, \qt Gct sa na-aycngrlrtile dalr bongavz kcng tzmatqng amrlx. Nepi nawx-nzlongr x temz trnapnapxu. X vri sa natatio-lxblrmqng mz bongavz.\qt* \x + \xo 13:24-25 \xt Asaea 13:9-10; 24:21-23; 34:4; Esikel 32:7-8; Joel 2:10-11, 31; 3:15; Emos 8:9; Aposol 2:19-21; Nzaelwapxngr 6:12-13\x* \v 26 “Ninge Mrlx Leplz. X mzli lc leplz amrlx mz nrlc tulvzo sa namclr ninge mz nzvz-krmc mz nabz dcbz mz zmatq kxetu x zluli. \x + \xo 13:26 \xt Daniel 7:13; Nzaelwapxngr 1:7; 19:11-16\x* \v 27 X sa na-atwzlrpx-ngrne enjrl nengeng mz nrlc tulvzo, mz nzvzmi-krmlr leplz neng Gct kcng tqmcpxpeleng.” \s1 Rkx Ngr Nc Fiki \r Matiu 24:32-35; Luk 21:29-33 \p \v 28 Zbz rpi-mopwz Jiszs kx, “Mwx natwzamu drtwr ngr nzplcokr leu r nc fiki. Mrka Israel mzli kc namc-ngrnamu nrla nc fiki tzpooti-ngrdr x nzyrlqbzlr leu rdr kxmrna, sc tqkrlzpeamu kx mzli r nrpr ngr nranc sa tqesopem. \v 29 Mz nqmq lcpwz, mzli kc namc-ngrnamu kx da lcng tqpibo bamu sc tqkaputrpemqng, sc tqkrlzpeamu kx mzli esotrpem mz nzvz-krmc. \v 30 Nakrlz-angidramu kx da lcng amrlx nangidati-kaing, x leplz kcng tzmncng mz nrlc sc tzyrkrtr-ateng. \v 31 Kxmule-esz' bongavz x nrlc sa nayrkrpxng kalr, a' natqngeng trtxpnzngr nzyrkrpx-krdr murde sa nangidating amrlx.” \s1 Naoliqti-zvzku Nzyzlu-krm Jiszs \r Matiu 24:23-28, 36-41; Luk 17:26-30, 34-36 \p \v 32 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Trpnzngr kxrkrlz zbq x nabz nepi kc nayzlu-ngrmc. Trnzkrlzlru enjrl ngr Heven amrlx x trkrlz-kzwxu, a' krlz txpwz Trtenge esz'-krde. \v 33 Mz nzmu-krde lcde, oliq-zvzamu murde trkrlzwamuu mzli rde. \v 34 Kxnamu narkalz-ngrmc x ninge kc tqvzpemc, na-apule ncblo kc tqrkalzm ma nyzde tqvz mz narnrlc. X rkabz nzwzngr mz kxnzawz nedeng amrlx. X rpibzle mz ncblo kc tqaclvele naonrx, na-aukz zvz mzli kx yzlu-ngrmle. \p \v 35 “Mz nzmu-krde lcde, oliq-zvzamu, murde trkrlzwamuu mzli kc nakaputr-ngrmc, ma tqngi milzpq o aurnrlc o mz natq kio kc kai o mz nourla. \v 36 Trmrlzu trnzoliqti-krmuu nzyzlu-krmc, x tqrmctipex nzpwrkilvc-krmu nzyzlu-krmc. \v 37 Mz nzmu-krde lcde, natqnge lcng tqpibo bamu, pi-kzpo mz leplz amrlx, kx naoliqti-zvzamu nzyzlu-krmc!” \c 14 \s1 Kxnzetu R Lr Jiu Nzrpilr Nanibqlr Jiszs \r Matiu 26:1-5; Luk 22:1-2; Jon 11:45-57 \p \v 1 Ycbep lang zbq li x zbq kxtr kc tzrpibz Nzamyangr sc tqkaputrpem. Zbq lc tqyzutrngr nzmulvzngr kxtr, mzli kc tzmutx-ngrpwzlr bret kc trpnzngr yisti ngrde. Zbq ngrde rlimz. Kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzrpilr nalolvz-kapqlr Jiszs x nanibqlr, bzkq nzkrlzti leplz kxkqlu. \v 2 A' nzrpilr kx, “Bzkq lolvzku nide mz nabz zbq kcng tqetung, murde ma tqrkatrpzku mz leplz kxkqlu nzotablrngr.” \s1 Nar Jiszs Nzaelu Tolo Betzni \r Matiu 26:6-13; Jon 12:1-8 \p \v 3 Jiszs mnc mztea Betzni mz ma nyz kzdq ncblo drtqde Saemon. Mrlx lc amrlz Jiszs mzli kc mz lepz kx dwatibzle nide. Mzli kc tqmungr Jiszs ma lcde, dwatrpz kc olvz. Twzbzle kc botol ngr tolo kx narncbr ngrde lqlwx x mnrte mrlz zlwz. Lvxlzle botol kc x sc tqaelupebzle nar Jiszs mz nzarmyalz-krde nide. \p \v 4 Kzdung leplz kcng tzmncng mrkc drtwrdr ngya, sc tzrpi-etrpelr kx, “?Nike olvz lc tqayrkrtitx-ngrde tolo lc narncbr ngrde tqlqlwx? \v 5 Takitrde nzamwatxngr tolo la mz narncbr kx tqlqlwx. Narncbr kx rsakrlrmingr nzxpengr ncblo mz yiz kxesz'. X nakabz trau rde mz kxtrnzrngiscung.” Sc tzpibqtipelr olvz kc. \p \v 6 A' rpibz Jiszs badr kx, “Bzkq ycmnebzmu bade. ?Memule tqrpi-ngrnamu narpwa'-ngrbzmu da lc tqalele? Da kxmrlz-esz'ngr lc tqalemle bange. \v 7 Doa kx trnzrngiscung mnc-zvzamu badr, x krlzamu nzokatrngr nidr mzli kznike pnz ngr drtwrmu le. A' ninge trnamnc-zvzpc'u bamu. \v 8 Da lc tqale olvz lc, takitrde nide nzale-krmlele bange. Aelule ninge tolo mzli ka mz nzoliqti-krbzle nrkrdrtqnge mzli kc nabz-ngrne x nzyrtzmqngr namz ngrnge kc ate. \v 9 Napi-angidrbo bamu, drlve keng nzyapwxtipxngr Nrpakxmrlz lc mrka mz nrlc, da kxmrlz lc tqalem olvz lc bange sa napipx kz, mz nzrdctipxngr drtwr nide mz nrlc tulvzo.” \s1 Judzs Ryrlq Drtwr Mz Nzamwa-krde Jiszs \r Matiu 26:14-16; Luk 22:3-6 \p \v 10 Judzs Iskariot nide kzdq ncblo neng Jiszs kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). Vzbz mz kxnzetu rdr pris mz nzamwa-krbzle Jiszs badr. \v 11 Kxnzxlrlr da lc, nzabrtztxng x nzrpibzlr naxpebzlr Jiszs bade. Zbz Judzs sc tqrtangrtipele mzli kxmrlz kx na-aprc-ngrbzle Jiszs badr. \s1 Jiszs X Ncblo Nedeng Nzmulvzlr Nzamyangr \r Matiu 26:17-25; Luk 22:7-14, 21-23; Jon 13:18-30 \p \v 12 Mz zbq kc kai ngr Nzmulvzngr Bret kx Trpnzngr Yisti Ngrde, nei sip kx nangq mz Nzamyangr sc tznibqpe. X mzli kc tqtaopengr nepi sc tzmulvz-atelr Nzamyangr. Ncblo nedeng nzveabzng bade kx, “?Myx me naoliqti-ngrbzkr dakxnzng ngr Nzamyangr?” \p \v 13 Jiszs atwzlr-ngrde kzdu nidr nzling, rpibzle badr kx, “Vztramu mzteadau Jerusalem, x sa narmctiamu kzdq ncblo kx rglqne da kx lrti lue. Vz-nqblqamu nide. \v 14 X kx tqkrlzbzmu la, ma kc nadwakitrle, rpibzmu mz ncblo kc tqrnginyz ma kc kx, ‘?Kxakrlz rpile nakrlzle myx me namnc-ngrdr badr ncblo nedeng mz nzmulvz-krdr Nzamyangr?’ \v 15 Sa navzmilzle nimu wq mz nelvq rde kxetu mrlcde nzamrlzpqpe-ngrde nigu. Mrlcde dekc naoliqti-ngrnamu dakxnzng nagu.” \p \v 16 Ncblo nede kcng tzvztrng Jerusalem, x da amrlx kcng tqpibz Jiszs badr sc tqngi-datipeng. Zbz sc tzoliqtipelr Nzamyangr. \p \v 17 Kx krlzbzle kc milzpq, Jiszs badr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) sc tzvzpem ma kcma. \v 18 X mzli kc tzmulzpe-ngrdr mz tebol, rpibz Jiszs kx, “Napi-angidrbo bamu kx kzdq nimu esz' sa na-amwabzle ninge mz enqmi rngeng. Kzdq nimu kang tqmu-lxblrku mzli ka.” \x + \xo 14:18 \xt Sam 41:9\x* \p \v 19 Drtwrdr vztx pnz, x sc tzycmne-esz'-lxblrpebzng bade, tqtulzm kc nidr tqrpibzle kx, “?Trnipwc'u la tqpiq kx?” \v 20 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqdr kx, “Kzdq nimu kang ncblo nengeng, kzdq nimu kc naleole bret nade mz dis lc tqwxbutrp bange. \v 21 Ninge Mrlx Leplz nabzx navz-nqblqle Nzryrngrkxtr. A' agrmplz ncblo la na-amwale ninge. Murde takitrde bzkq mzte nzmc pnz, murde nzayrplapxngr lc nide kalr namyatxpx-esz'ngr.” \s1 Jiszs Ayzuole Nzmungrkxtr \r Matiu 26:26-30; Luk 22:14-20; 1 Korint 11:23-25 \p \v 22 Mzli kc tzmube-ngrdr, Jiszs kalzmle bret. Awitx-ngrbzle mz Gct, lopxile, kabzle badr x rpibzle kx, “Twzamu murde krlc ncvr drtqnge.” \p \v 23 Zbz glqlzmle kap. Awitx-ngrbzle mz Gct, kabzle badr x nzrmnqong amrlx ngrdr elr. \p \v 24 Rpibzle badr kx, “Krlc mepyr rnge kc tqyrlepx-ngrde leplz kxkqlu, mz Nzesz'tikr Drtwr Gct badr leplz. \v 25 Nakrlz-angidramu kx trpengr nzrmnq-mou-krnge waen, navz nakrlzbzle mzli kc narmnq-ngrne waen kxmrna mz nrlc kc na-aclve Gct kalr.” \p \v 26 Mz nibrde nzngrtx-ngrdr kc Sam ngr nzrglqpxngr, x sc tzrlaszpelr mzteadau, tzvzdzpeng mz Newz ngr Nc Olivi. \f + \fr 14:26 \ft \+em 14:24-25 Nzesz'tikr Drtwr\+em* lc rpile kx Jiszs tekqtrle nigu mz nzayrplapxngr mz alwx ngrgung x Gct trpengr nznibq-krde nigu mz alwx lcng. Murde mz nzvz-nqblq-krde Nzesz'tikr Drtwr lc, Gct anulvzlzpebzle alwx ngrgung mz Jiszs, x kamle bagu nztubq-krde. Murde mzli kx obq-ngrmle bagu, namc-txpwzle kx apuku Jiszs mz nztr-krde. \+em 14:26\+em* Mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu, mz nzmungr mz Nzamyangr, nzngr-ngrdr Sam 113—118. Kzdung Sam nzngr-kai-ngrde, x sc tzmu-ateng. X nzngr-ngrdr Sam kzbleng mz nibr nzmungr lc. Mz nzvzdz-krdr mz newz lc, mwx trtakitru nabz nepi kxesz'. \f* \s1 Plzpx-kaipz Jiszs Nzrpikr Pita Trkrlzleu Nide \r Matiu 26:31-35; Luk 22:31-34; Jon 13:36-38 \p \v 27 Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Koma mz nrlckxbq nimu amrlx ngrmu sa nadwaszamu ninge, mz nzatutrngr Nzryrngrkxtr mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Ninge Yawe, x sa nanibqx kxaclve sip, x sip nedeng sa na-akiting nrlc.’\qt* \x + \xo 14:27 \xt Sekaraea 13:7\x* \v 28 A' mz nibr nzatulz-moungr ninge mz nzbzngr, sa nartwayz-kaipo Gzlili x navz-kzpzmu mz nzrmcti-lzbq-krgu elr.” \p \v 29 A' Pita rpibzle kx, “Trtxpnzngr nzdwasz-krnge nim, kxmule-esz' kztenge lcng nzdwang amrlx!” \p \v 30 Jiszs rpibzle mz Pita kx, “Napi-angidrbo bam, koma mz nrlckxbq, nzwrde natq nzrpi-krm trkrlzwq ninge x kio nzkya'-krde nzwrde krali kc ate.” \p \v 31 A' Pita natqde xplr-zlwzbz mz Jiszs nzrpi-krbzle bade kx, “Trtxpnzngr nzrpi-krnge kx trkrlzwxu nim! Kxmule-esz' nzabzminge nim!” X nzpi-kzpzlr kztede kcng amrlx. \s1 Jiszs Krka' Esz'-krde Getsemzni \r Matiu 26:36-46; Luk 22:39-46 \p \v 32 Mz nzvzo-kr-moplr nzkrlzbzlr kzdq nrlc drtqde Getsemzni. Jiszs rpibzle badr kx, “Wxbupwzmu mrka mzli kc nakrka'-ngrne.” \v 33 Vzmile Pita, Jemes x Jon. Mzli lc nabz Jiszs talvzope x mrlepupe-ngrde nzvzkr drtwrde. \v 34 Sc tqrpipebzle badr rtqlrdr kx, “Nzvzkr drtwrnge etutx-zlwzpe x rpile nanibqle ninge. Mncpwzmu mrka x aukzpwzmu.” \p \v 35 Vzszpxle nidr kxpipz x sc tqrtco-lzbqpengr mz drtc' mz nzkrka'-krde. Krka'-ngrde kx nzmu kx tqrlrpxngr Gct le e bzkq drtqde nzaetq x nzabz. \v 36 Rpile kx, “Abba! Trte! Rngiscm zmatq ngr nzalengr da amrlx. Trsutiu drtwrnge nzrlrpx-lzbq-krnge mz nzetqkr drtqnge x nzbzngr. A' bzkq vz-nqblqq me pnz drtwrnge, a' nangi zvz me pnz drtwrm.” \p \v 37 Mz nibr nzkrka'-krde, yzlum mz ncblo kcng nztqng, a' sa tzmwing. Sc tqrpiopebzle mz Pita kx, “Saemon! ?Nike tqmwilvzq? ?Rblx-zlwzbz bam nzobq-krm mz nabz nepi kxesz'? \v 38 Aukzpwz x krka' murde natu-amqngiq mz nzatalzngr. Murde kxmule-esz' suti drtwrm nzalengr da kxtubq, a' nzxplr-krm esz'-krm trtakitrdeu.” \p \v 39 Zbz Jiszs vz mou mz nzkrka'-krde, x pi-moule natqde kcng pwz. \v 40 Kx yzlu-mople kc badr, mcle kx nzmwipe-moung rtqlrdr, murde mztr one mwi zlwz. X trnzkrlzlru da kx napibzlr bade. \p \v 41 X kx yzlu-mople kc mz nzwrde kratq mz nzyrkrpx-krbz nzkrka'-krde, sc tzmwibeng. Sc tqrpipebzle kx, “Elr! Nimu ka tqmwibeamu. Mrlzpe ena. Mzli kc tqpi-pnzbo bamu sc tqkaputrpem. Obqbzmu, ninge Mrlx Leplz se na-aprcpebz mz zmatq ngr ncblo kx nzaleng alwx. \v 42 Tulzamu, navzbzku narmcti-lzbqku badr. Obqbzmu, ncblo kc tqamwale ninge sa tqvzpem.” \s1 Jiszs Nzlolvz Getsemzni \r Matiu 26:47-56; Luk 22:47-53; Jon 18:3-12 \p \v 43 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrde, Judzs sc tqkaputrpebz. Judzs lc nide kzdq ncblo nedeng kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12), x vz-nqblqm zbo ngr ncblo. Nzatwzlrpx-ngrmqng kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis x lrtzlvzng. Nzrmaleng dalr nzotangr, bz x toki r vea. \p \v 44 Judzs rka-kaipz badr rkx mz nzrpi-krbzle kx, “Krkc natcngix kcma, nide kc nalolvzamu x vzmiamu.” \v 45 Zbz Judzs vzm mz Jiszs. Rpibzle kx, “Kxakrlz!” x sc tqtcngipebzle mqde. \v 46 Zbz sc tzlolvzpelr Jiszs. \v 47 A' kzdq ncblo nede kx tu mrlcde yrlqbzle toki r vea scde x lakitxpxbzle kzdq nradrtq kxnzawz-nrbalq ne Nardr Pris. \p \v 48 Rpibz Jiszs badr kx, “?Memule tqrtwz-ngrmamu bz x toki r vea mz nzlolvz-krmu ninge? ?Opxm kx ninge kx rmailz ncblo mz nzrnzlvzongr zmatq ngr gzpman? \v 49 Mz zbq kang kqlu alvztr-zvz-ngrne Mangr-nzangiongr. ?Memule trlolvz-ngrwamuu ninge elr? A' kxmusr-ngrnamule lc mz nzangida-krde Nzryrngrkxtr.” \x + \xo 14:49 \xt Asaea 53:7-12\x* \v 50 Zbz ncblo nedeng amrlx sc tzdwaszpelr nide. \p \v 51 Mzli lcde kzdq obla vz-nqblqne-kzle Jiszs mz nrlckxbq kcpwz, pxi txpwz lrpz. X nzrpilr nalolvz-kzlr nide. \v 52 A' nzmale-lvitxdr nide x dwaszle lrpz scde, x sc tqvope ycblq. \fig A' nzmale-lvitxdr nide x dwaszle lrpz scde, x sc tqvope ycblq.|alt="047 Mark running away in Gethsemane" src="047-Mark.tif" size="COL" loc="MRK 14:52" copy="Alex Boerger" ref="14:51-52" \fig* \f + \fr 14:52 \ft Mwx obla kc nide Jon Mak kc tqyrle buk lc. \f* \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Kansrl Nyz Lr Jiu \r Matiu 26:57-68; Luk 22:54-55, 63-71; Jon 18:13-14, 19-24 \p \v 53 Jiszs nzvzmilr mz ma nyz kx ngi Nardr Pris, mrkc tzyrlwrpx-lxblr-ngrdr kxnzetu rdr pris, lrtzlvzng, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. \v 54 Pita kc tqma-nqblqnebzle nidr. X dwatr-kzpz mz makoa ngr ma kc, sc tzwxbu-lxblrpeng badr pulis ngr Mangr-nzangiongr mz nzmulq-krde nyr. \v 55 Kxnzetu rdr pris x Kansrl nzrtangrng kzdq da kx vz-rbrti Jiszs, murde nzrpilr nanibqlr nide, a' trpnzngr da kxnzrmctilr. \v 56 Murde leplz nzkqlung nzpokiatitrlr Jiszs, a' nzryapwx-krdr tresz'tiu. \v 57 Zbz kzdu leplz nztulzmqng, sc tzpokiape-kzng. \v 58 Nzrpilr kx, “Xlrkr nzrpikr Jiszs kx, ‘Sa na-awxtxobo Mangr-nzangiongr lc tzwzti ncblo, x nayctitxde zbq nali, x zbq kratq sa nawzti-mopwc' dq kxmrna kx trnzkrlzu ncblo nzrwzngr.’” \v 59 A' natq kcng tzpiti-lxblrlr tresz'ti-kzu. \p \v 60 Zbz Nardr Pris tutxlzm mz mzlirdr, sc tqveapebz mz Jiszs, rpibzle kx, “?Myx kxmule, trpnzngr natq kx na-ayzlu-ngrbzme natq ncblo lcng?” \v 61 A' Jiszs anabu txpwz. \x + \xo 14:61 \xt Asaea 53:7\x* Zbz Nardr Pris vea-mopwz bade, rpibzle kx, “?Ngini-angidrm Kxnzmcpx? ?Nim Mrlx Gct kc tqglqlzkr?” \v 62 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Eu, ninge mrlxde. X sa namcamu ninge, Mrlx Leplz, nzwxbu-krnge me matq esz'ngr mz nrlar Gct kxrtc. X ninge la nayzlu-mopwc' kalr mz nabz dcbz ngr bongavz.” \x + \xo 14:62 \xt Sam 110:1; Daniel 7:13\x* \p \v 63 Zbz Nardr Pris sc tqpesali-zlwzpele nzkq scde, tqrpipebzle mz Kansrl kx, “Trpengr nzrtangr-krgu ncblo kx narpim bagu da kx vz-rbrti mrlx lc! \v 64 Murde sa tqxlrpebzmu natq kx pivxi-ngrde Gct. ?Nike aotitrpz drtwrmu mz mrlx lc?” Rpibz Kansrl kx vz-rbrtx zlwz x takitxtrpwzle nzbz-krde. \x + \xo 14:64 \xt Livae 24:16\x* \v 65 Zbz kzdung ncblo kcng mz Kansrl sc tzbyatipelr Jiszs. X nzpe-kilvzbzlr mzte lrpz x sc tztzpelr mz mqdr, tzrpipebzlr kx, “Mz nzngini-krm kc profet, pim ena bagr krkc tqtzle nim.” X Jiszs nzvzmi-kzlr pulis ngr Mangr-nzangiongr x nztz-kzlr. \f + \fr 14:65 \ft \+em 14:63-64\+em* Ncblo kcng mz Kansrl trnzlxngitilru Jiszs nzngini-krde Kxnzmcpx o Mrlx Gct. Nardr Pris pesalile lrpzde mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu. Kxmule-esz', a' mz Livae 21:10 Gct pipxle kx bzkq pesali Nardr Pris lrpz scde. \+em 14:65\+em* Mz nzpe-kilvz-krbzlr mzte, kxnzetu r lr Jiu nzvz-nqblqlr Asaea 11:3, mz nzrpi-krde kx, “Kxnzmcpx trna-aolvzleu leplz mz nzvz-nqblq-krde da kx mcle mz mzte.” A' nzxtrnga-ngrdr nide, murde trnzlxngitilru nide x mz drtwrdr rblxbz bade nzpipx-krde neke tzle nide. \f* \s1 Pita Rpile Trkrlzleu Jiszs \r Matiu 26:69-75; Luk 22:56-62; Jon 18:15-18, 25-27 \p \v 66 Mzli kc Pita tqmnclz-ngrmle mz nabxbz ngr ma kc, kzdq olvz kxwz mz ma nyz Nardr Pris vzm mrkc tqwxbu-ngrde. \v 67 Kx mcle kc Pita nzmulq-krde nyr, sc tqobqlvzpele, x tqrpipebzle bade kx, “Nim dq kz kx mnctrpz mz Jiszs kc Naszret.” \p \v 68 A' Pita pokiatxbz, rpibzle kx, “Trkrlzwxu da la tqycmnetr-ngrn.” Zbz tulzm x sc tqtutrpe mz naonrx, x kio kc tqkya'pe. \p \v 69 Kx mc mou olvz kc Pita, sc tqrpipebzle badr leplz kxnztung mrkc kx, “Mrlx lc nide dq kz ncblo ne Jiszs.” \v 70 Zbz Pita pokia mou, rpile kx trngiu da zpwx kc tqpi olvz kc. Zbz mzli trboiu kzdung leplz kx nztung mrkc nzrpi-kzpzlr mz Pita kx, “Krlztx-angidrkr kx nim kzdq nidr, murde mz nzycmne-krm otxpx kx nim lr Gzlili.” \p \v 71 Zbz rpibz Pita kx, “Naesalzbo bamu kx nangi bongavz, da zpwx lc tqpibo bamu. Trkrlzwxu ncblo la tqpimamu bange. Nzmu kx tqpokiabo na-ayrplapx zvz Gct ninge.” \v 72 X mzli kcpwz kio kc tqkya'pe mz nzwrde krali. X sc tqdcpxpe mz drtwr Pita nzrpi-krbz Jiszs bade kx, “Napibo bam, nzrpi-krm trkrlzwq ninge nzwrde natq, x natq kio krali kc ate.” Zbz Pita sc tqyrnitxpe, bztitxde nzyrningr. \c 15 \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Paelzt \r Matiu 27:1-2, 11-14; Luk 23:1-5; Jon 18:28-38 \p \v 1 Mzli kc mz nourla kc topwz, kxnzetu rdr pris, lrtzlvzng, kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis, x leplz amrlx mz Kansrl nyzdr lr Jiu nzycmne-lxblrng x sc tzryrlqpeng drtwr. Nzpetxbzlr mq Jiszs x sc tzvzmipelr tzaprcpebzlr mz mq Pcntizs Paelzt, lr Rom kc tqaclvele Judiz Provins. \p \v 2 Paelzt veabz mz Jiszs kx, “?Myx kxmule, nim king r lr Jiu?” Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Sa tqplzpxpeq kx ninge.” \f + \fr 15:2 \ft \+em 15:1\+em* Lr Jiu, trpnzngr scdr zmatq mz nznibq-krdr leplz, a' doa lr gzpman ngr Rom txpwz kcng tzaclvelr nrlarnrlc nyzdr kxrngisc zmatq lc. [Jon 18:31] Kxnzrmailz ngr lr Jiu suti drtwrdr Jiszs nabz, a' da kx alele trtakitrdeu nznibqngr nide mz lou sc lr Rom. Paelzt mnc zvz mz taon Sisaria. A' kzdung mzli vz Jerusalem, myapxbz mzli kcng tqkaputr-ngrm zbq kxetu scdr lr Jiu, mz nzrpwa'-krbzle badr nzotangr. \+em 15:2\+em* Mz drtwr lr Jiu, natq “King r lr Jiu” nangi drtq kx nalvr-ngrbz mz Kxnzmcpx. Nzrpilr kx Paelzt lxngitile kx Jiszs avzole zmatq ngr King kxetu mrkc Rom mz nzngini-krde kz king. \f* \p \v 3 Kxnzetu rdr pris nzrpibzlr kx Jiszs alele da kqlu kxtrkating. \v 4 Zbz Paelzt sc tqveape-mopwz bade, rpibzle kx, “?Memule trayzlu-ngrpwe'u natqnge? ?Trxlrwq da kcng kqlu tzrpilr kx oti-rbrbzme?” \p \v 5 A' Jiszs sc tqvz zvz trnzycmne-krdeu. Sc tqkctitxpxpe Paelzt nznabu-krde. \x + \xo 15:5 \xt Asaea 53:7\x* \s1 Paelzt Rlrpx-ngrde Nzbzkr Jiszs \r Matiu 27:15-26; Luk 23:13-25; Jon 18:39—19:16 \p \v 6 Mz Nzamyangr amrlx, Paelzt aprpxmle kzdq doa lr Jiu kx mnc mz presin kx nzrlxtitrpz lr Jerusalem. \v 7 Mzli lc kzdq ncblo kxayo drtqde Barabas mnc mz presin. Murde nidr badr kztedeng nznibqlr kcng ncblo ngr vea ne Rom mz nzota-krdr badr mz nzmaszlrpx-krdr nzaclvekr lr Rom nidr. \v 8 Zbz mz Nzamyangr kc, lr Jerusalem nzrlxtitrpzlr mz Paelzt kzdq ncblo mz nzvz-nqblq-krde nqmq krde. \p \v 9 X rpibzle kx, “?Narlr-ngrbo bamu King rmu, King r lr Jiu?” \v 10 Krlc tqkxmu nzycmne-krbz Paelzt lc murde krlzle kx Jiszs nzaprcbz kxnzetu rdr pris bade mz nzdobulvz-krdr nzsuti-zlwzkr drtwr leplz nide. \v 11 A' kxnzetu rdr pris nzapqtrpzlr drtwr zbo ngr leplz kcng kx narlxti-alzubzlr mz Paelzt Barabas. \p \v 12 Zbz Paelzt vea-mopwz badr kx, “?Nike nawaisr-ngrne ncblo lc tqrpiamu King r lr Jiu?” \p \v 13 A' sc tznemipebzlr, tzrpibzlr kx, “Natqlvztr mz kros!” \p \v 14 Rpi-mopwz Paelzt kx, “?A' memule? ?Da kxtrka kznike alele?” A' sc tznemi-katobzlr kx, “Natqlvztr mz kros!” \p \v 15 Paelzt suti drtwrde nzaelalz-krmle drtwr zbo ngr leplz kcng, x sc tqaprpxpebzle Barabas badr. A' rpibzle mz ncblo ngr vea nedeng naiklalr Jiszs x natqlvztrlr nide mz kros. \s1 Jiszs Nztqlvztr Mz Kros \r Matiu 27:27-44; Luk 23:26-43; Jon 19:2-3, 17-27 \p \v 16 Kzdung ncblo ngr vea nzvzmitrpelr Jiszs mz makoa ngr ma kxetu nyz Paelzt, x sc tzkqlepelr ncblo ngr vea kztedrng amrlx. \v 17 Nzotilr kc nzkq kxprpol sc king, sc tzakqpe-ngrdr Jiszs. X nzngrlelr kc nqvi nzku ngi kraon scde, nzalaobzlr mz narde. \v 18 Sc tzxtrngalvztitrpelr x tzmrgepe-ngrdr nide kx, “Nim la, King r lr Jiu! Nzmnc-krm naboi.” \v 19 Nztakrtibzlr narde mz dapunc x nzbyatilr nide. Zbz sc tzrweopebzng zpr bade mz nzapusr-krdr nide king. \v 20 Mz nibrde sc tzavopxpebzlr nzkq kc prpol x nzavoo-mopwzlr nzkq scde. X sc tzvzmipxpelr mz nzrtqlvztrngr nide mz kros. \p \v 21 Nzvzng, x sc tzrmctipelr kc ncblo drtqde Saemon. Nide dalr taon kxetu Saerin, mrkc Afrika. X mrlxdeng drtqdr Aleksada x Rufzs. Tqvz-atem x navztrpe Jerusalem. A' ncblo ngr vea kcng sc tzrtulrtrpe-ngrbzlr bade nzglq-krbzle kros ngr Jiszs, murde drtqde mewetx-zlwzpe. \v 22 Ncblo ngr vea kcng nzvzmilr Jiszs mz kzdq newz drtqde \tl Gclgata,\tl* drtwr ngrde \em Bekrlz,\em* murde nzobq-krde apule bekrlz. \v 23 Nzkabzlr bade kc waen kx ycmi luekxpiz nzrpibz mrr, a' trmnq-pnzleu. \x + \xo 15:23 \xt Sam 69:21\x* \f + \fr 15:23 \ft \+em 15:22\+em* Mz natq lr Rom, \+em Bekrlz\+em* nzrpibz \+tl Kalvzri.\+tl* \+em 15:23\+em* Mrr kala ngrde bla. Nzwzngr mz lue lr benounc kxlala nzrpibz \+em mrr.\+em* Nzaleti mz da kxkqlu x ngi kz tolo x medesin. Mrlc nzyrlqmi waen, ngi dalr nzaesakingr zvetq. Jiszs trmnq-pnzleu murde mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwr Gct Trte, natwzle zvetq atwrnrngr x naxngitrle mz nzxpepx-krde alwx ngr leplz amrlx. \f* \m \v 24 Zbz sc tztqlvztrpelr nide mz kros. X nctq lrpz scdeng nzayrleti ncblo ngr vea kcng daes, mz nzkrlz-krde doa kx narngisc. \x + \xo 15:24 \xt Sam 22:18\x* \p \v 25 Nztqlvztrlr Jiszs mz kros mz nabznepi kc tqrpwxmz mz nourla. \v 26 X mz nzaelwapxngr da kc tqbzngr Jiszs, nzyr kcng natq x nzatu mrkc tztqlvztr-ngrdr nide mz kros. Rpile kx, “\sc King r lr Jiu\sc*.” \v 27 X nztqlvztr kz mz kros kzbleng ncblo nzling kxnzpnang da taplxsr nrlar Jiszs. \v 28 Mz nzmu-krde lcde, natq profet Asaea sc tqngidatipe, mz nzrpi-krde kx, \qt “Mz nzaotikr drtwr leplz, ni-kzde ncblo kx xpqbrlr-zvz-ngrde lou.”\qt* \x + \xo 15:28 \xt Asaea 53:12\x* \v 29 Mzli kc tqdoo-ngrm Jiszs mz kros, kzdung leplz kx nzvzkimlr mrlcde nzrpitilzbzng natq kxtrka bade. Nzaycngrlrlzbzlr nardr, nzrpilzbzlr kx, “Kx tqrpiq kx matq-esz'ngrn mz nzawxo-krm Mangr-nzangiongr x wzti-mowq mz zbq kxtqtxu, \v 30 e vzom mz kros la mz nzarlapx-lzbq-krm!” \x + \xo 15:30 \xt Sam 22:7; 109:25\x* \p \v 31 Mz nzmu-krde lcdepwz, kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzxtrnga-kz-ngrdr Jiszs mz mzlirdr, nzrpilr kx, “Krlzle nzarlapx-krde kzdu-kzng leplz, a' trkrlzleu nzarlapx-lzbq-krde. \v 32 Nzmu kxtqngini-angidrde King Kxnzmcpx ngr Israel, navzopem mz kros mzli ka x sc tqlxngitipeku nide.” X ncblo kcng nzling tzdo-kzng mz kros, nzrpiti-kzpzng natq kxtrka mz Jiszs. \f + \fr 15:32 \ft \+em 15:28\+em* Ngalrde lc tryclzpuu mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngr buk lc. Kxmule-esz' Jiszs trpnzngr alwx ngrde, a' mz nzayrplapxkr Gct lc nide mz nzapu-krde kx alwx ngrde ycbz, tekqtrle nigu mz nzxpepx-krde nigu mz alwx ngrgung, mz nzipq-krde nigu. [2 Korint 5:21] \+em 15:32\+em* Jiszs krlzle nzarlapx-lzbq-krde. A' suti drtwrde nzarlapx-krde leplz mz alwx ngrdrng, mz nztekqtr-krde nidr mz nzayrplapxkr Gct nide. Dekc trarlapx-lzbq-ngru Jiszs. Naglqlz-ngrgu Gct nzrlrpx-lzbq-krde mz nzbz-krde nigu. \f* \s1 Nzbzkr Jiszs \r Matiu 27:45-56; Luk 23:44-49; Jon 19:28-30 \p \v 33 Mzli kc tqtavauo-ngrm nepi, nzlo akqlvztx-pnzle nrlc atwrnrngr, krlzbzle nabznepi kc tqtq. \v 34 X mzli lcpwz, Jiszs sc tqetumipe natqde, nzrpi-krde kx, “\tl Eloi! Eloi! ?Lama sabaktani?\tl*” Drtwr ngrde kx, \qt “Gct! Gct o! ?Memule tqvzszpe-ngrn ninge?”\qt* \x + \xo 15:34 \xt Sam 22:1; Asaea 59:2\x* \p \v 35 Kzdung leplz mrkc nzxlr-rbrbzlr natq Jiszs, x sc tzrpipelr kx, “?Xlrbzmu? Kqlepele Profet Elaeja kc bqnc mz nzokatr-krde nide!” \p \v 36 Kzdq nidr otile kc kzdq da, petrle mz nounc, leole mz waen kxrkx, x sc tqglalzpebzle mz nao Jiszs. \x + \xo 15:36 \xt Sam 69:21\x* Sc tqrpipebzle kx, “Na-aenzliku ena, namcku nzvz-krm Elaeja mz nzglqo-krmle nide mz kros.” \p \v 37 Zbz Jiszs netxpx-kato mou x sc tqbzpe. \f + \fr 15:37 \ft \+em 15:34\+em* Nzetqkr drtq kc tqprtilzpele Jiszs mz Mak 15 nzplzpx kai mz Sam 22 x Sam 69. Alwx ngrgung dekcng tzrbatrpzng nzvzszkr Gct Jiszs. \+em 15:35\+em* Mz natq Erameik \+tl Eloi\+tl* apu-kzpwzle nzrpingr drtq \+em Elaeja.\+em* Mc kz 2 King 2:11. \+em 15:37\+em* Mz nzbz-ani-krde, Jiszs aelwapx-ngrde kx trnginideu ncblo txne, a' nide ncblo kxmatq. Murde leplz kx nztqlvztr mz kros luti-zvzle zbq kqlu, yangrngatx, drtwrde mrbr x sc tqbzpe. A' Jiszs trwaileu. \f* \p \v 38 X mzli lcpwz lotqbr kc tqdo Mrkc Tqtr Mangr-nzangiongr nzpesalikiomle wq tatxo mz noude, ncte li. \v 39 Kzdq kxetu r dzbe ncblo ngr vea ne Rom kx trtqki-esz' (100) tulzbz mz nou kros. Kx mcle kxmu nzbzkr Jiszs, sc tqrpipele kx, “Da zpwxtx, ncblo ka nide Mrlx Gct.” \p \v 40 Kzdung olvz nzmnc-kzng mrlcde, sc tztumqng rlru, x nzmclr da kcng tzwaisrngr Jiszs. Olvz lcdeng seng, Mxri kc Makdala, Salome, x Mxri lxede Jemes kc tqtopwz x Joses. \v 41 Olvz lcng nzvz-nqblqne-zvzlr Jiszs x nzokatrlr nide mzli kc tqmnc-ngrde Gzlili Provins. Olvz nzkqlu kx nzmncng mrlcde kx nzvzkimlr Gzlili x nzvzdzng badr Jiszs Jerusalem. \f + \fr 15:41 \ft Kxmule-esz' ncblo neng Jiszs nzdwaszlr nide, a' ngi txpwz Jon, x olvz lcng tzbrti drtwrdr nide vz-krlztx-zpwxbzle mz kros. Salome trnzkrlz-zpwxu, a' mwx nide olvz r Sebedi, lxe Jemes x Jon. [Matiu 27:56] Kxmule-esz' mzleng Jiszs drtqdr Jemes, Joses, Jud, x Saemon, [Mak 6:3] a' Mxri kc tqngi lxede Jemes kc tqtopwz x Joses, opxm kx trngiu lxede Jiszs. Mwx Mxri lc ngi olvz r Alfizs Klopzs. [Luk 6:15; Jon 19:25] Jemes lc nzrpibz Jemes kc topwz mz nzablepx-ngrbz nide mz Jemes mzle Jon kc tqvz-nqblq-kzle Jiszs. Mz Luk 8:2 mcku Mxri kc Makdala. Kzdq kz Mxri ngi Mxri, lxede Jiszs, x kzdq Mxri ile Mata, mzlwedr Lasarus. Mz Aposol 12:12 mcku Mxri, lxe Jon Mak. X mz Rom 16:16 mcku kzdq mou Mxri kx lxngitile Jiszs mrkc Rom. \f* \s1 Jiszs Nzyrtzmq \r Matiu 27:57-61; Luk 23:50-56; Jon 19:38-42 \p \v 42-43 Zbqkranzlvqn ngi zbq ngr nzoliqtikr lr Jiu mz Sabat. Sabat yzutr mzli kc tqtaopengr nepi. Josip kc Arimatia trmwxlru, vzbz mz Paelzt x sc tqrlxtipebzle nrkrdrtq Jiszs mz nzyrtzmq-krdele. Josip lc nide kzdq kxetu mz Kansrl nyzdr lr Jiu. X tqobqtipxle mzli kc Kxnzmcpx ne Gct nangini-ngrde King r lr Jiu. \f + \fr 15:42-43 \ft Zbq ngr nzoliqngr Zbqkranzlvqn amrlx x Sabat ngi Satqde amrlx. Mz nqmq kr lr Jiu zbq yzutr mzli kc tqtaongr nepi mz nabznepi kc tqesz'mz. X nzyrlqlr kzdung kz zbq kxtr nzrpi-kzpz Sabat. Mc kz Lou Kcpwz 21:22-23 x Jon 19:31, 38. \f* \m \v 44 Paelzt kctipxle nzxlr-krde kx Jiszs bz-anipe. Kqlele kxetu r ncblo ngr vea kc tqaclvele Jiszs, sc tqveatipebzle kx Jiszs bz-zpwxpe. \v 45 Mz nibr nzrlwa-krbz ncblo nede, Paelzt sc tqrlrpe-ngrbzle namz ngr Jiszs mz Josip. \v 46 Zbz Josip xpele kc lrpz kxprki. Kaomle namz ngr Jiszs mz kros, x sc tqbxtipele lrpz kc, mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu x sc tqglqtr-anipele mz gq lr kxbz kx nzekqtitr mz butqbr. Mrlz, sc tqalqlitrpebzle kc rplz kxetu kx nzapqbrtr-ngrbzle naonrx ngr butqbr kc. \x + \xo 15:46 \xt Asaea 59:9, 12; Jon 19:39-42\x* \fig Kaomle namz ngr Jiszs mz kros, x tqbxtipele lrpz kc, x sc tqglqtr-anipele mz gq.|alt="048 People carrying a linen wrapped body into a tomb, with a large circular stone near the entrance." src="048-DN00494B.tif" size="SPAN" loc="MRK 15:46" copy="Darwin Dunham" ref="15:46" \fig* \v 47 Mxri kc Makdala x Mxri lxede Joses nzmclr butqbr kc tqayrbqpx-ngrm Josip namz ngr Jiszs. \c 16 \s1 Jiszs Tulz-mop Mz Nzbzngr \r Matiu 28:1-10; Luk 24:1-12; Jon 20:1-10 \p \v 1 Mz nibr Sabat mzli kc mz nina, Mxri kc Makdala, Mxri lxede Jemes, x Salome nzvzng sc tzxpepeng da kx na-aelu-ngrdr namz ngr Jiszs. \f + \fr 16:1 \ft Mz nzvz-nqblq-krde Lou scdr lr Jiu trpnzngr doa kx naxpe da x narglqne da mz Sabat. Sade yzutr mz milzpq ngr Sabat mz nabznepi kc tqesz'mz. Olvz kcng nztqng nzxpeng da lc mzli lcde. Mz nzbzkr Jiszs kc, trpnzngr nidr kx aoti drtwrde kx sa nalu mou, da kc tqwai nzpi-pnz-krbzlele. Mc Mak 8:31, 9:31, 10:34 x 14:28. \f* \m \v 2 Zbz mz nourla kc topwz mz Sade, olvz kcng nztqng sc tzvzpeng mz butqbr kc. \v 3 Mzli kc tzvz-ngrdr mz lrpzki, sc tzpi-etrpelr kx, “?Neke naokatrle nigu mz nzalqlipxngr rplz kc? Murde etu zlwz x mrlepu.” \p \v 4 A' kx nzkrlzbzlr butqbr kc, nzmcpelr rplz kc nzalqlipxpe. \v 5 Nzdwatrpzng mz butqbr kc, nzpwrkilvc-ngrdr kzdq enjrl kx apule obla, x kq lrpz kxprki wxbu mz nrlarde kxrtc ngr gq kc. \p \v 6 A' rpibzle kx, “Bzkq mwxlramu. Krlzpebo kx rtangrtiamu Jiszs kc Naszret tztqlvztr mz kros. Mc-zpwxamu mrkc tzayrbq-ngrdr namz ngrde. Tryrbqpeu mrka, murde tulzpe mou. \v 7 A' yzluamu x pibzmu mz ncblo nedeng badr Pita kx, ‘Jiszs sa tqrtwayzpe kai Gzlili, x navz-kzpzmu mz nzrmcti-lzbq-krmu badr elr, da kc tqwai nzpi-pnz-krbzlele bamu.’” \x + \xo 16:7 \xt Mak 14:28\x* \p \v 8 Olvz kcng nzvzpxmqng mz butqbr kc, nzrnrcti-lzbqng mz zmwxlr x sc tzngrlrpeng. Mzli lcde trpnzngr doa kx nzpine badr le, nike nzmctr mz butqbr kc. \f + \fr 16:8 \ft \+em 16:7\+em* Mwx Enjrl lc tqpibzle drtq Pita lc, murde nabzde talvzo-ngrde nzpokia-krde kx trkrlzleu Jiszs. X mz nzxlr-krde drtqde apqtrpzle drtwrde, x krlzle kx Jiszs sc tqmrlztibe drtwrde nide. \+em 16:8\+em* Nrpakxmrlz kx yr Mak yrkrpx mz ngalrde kc rtqmz mz nzryrngr li kx nzyr pnz kai. A' kzdung kz nzryrngr kx nzyrlqtrpzlr ngalrde 8b mz nzrpi-krde kx, \+it 8b “Zbz olvz kcng nzyapwxtibzlr kxpipznepwz mz Pita badr kztedeng da kcng tqpibz obla kc. X mz nibrde Jiszs sc tqatwzlrpxpe-ngrde ncblo nedeng mz nzle-krbzlr Nrpa lc tqtr x tqyctx alo mz leplz. Krlc nrpa ngr nzarlapxkr Gct leplz mz nzayrplapx-alongr mz alwx ngrdrng. Delape.”\+it* \f* \s1 Kzdq Me Yrkrkipx Nrpakxmrlz Lc \f + \fr 16:9 \ft Nzryrngr kxkqlu nzycng mz ngalrdr 9-20. X mz drtwr kxnzetung mz makxtr takitrde nzaolvzngr ngalrdr lcng mz nzngini-krdr natq Gct, kxmule-esz' mz drtwr kzdung leplz tryru Mak. \f* \s1 Jiszs Adcpx-lzbqbz Mz Mxri Kc Makdala \r Matiu 28:9-10; Jon 20:11-18 \p \v 9 Mz nibr nztulz-krm Jiszs mz nourla mz Sade, adcpx-lzbqbz mz Mxri kc Makdala, kc tqmaszlrpx-ngrbz Jiszs bade drka' rlimz. \x + \xo 16:9 \xt Luk 8:2\x* \v 10 Vz x sc tqpipebzle mz ncblo nedeng kcng drtwrdr tzvzbeng x tzyrning. \v 11 Kx nzxlrbzlr nzrpi-krbzle kx Jiszs lupe mou x mcle nide, trnzlxngitipwzlru natqde. \f + \fr 16:11 \ft Rblx nzrlxngitingr nide murde lr Jiu mz nzaotikr drtwrdr nzycmnekr olvz ngi da kxmane. X mz drtwrdr leplz nzlu-moungr mz nzbzngr nzwrde naesz', mz Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz. \f* \s1 Jiszs Adcpx-lzbqbz Mz Leplz Nedeng Nzling \r Luk 24:13-35 \p \v 12 Mz nibrde, mz zbq kcpwz, Jiszs adcpx-lzbq-kzpz mz leplz nedeng nzling kx nzrkalzmqng Jerusalem. Mzli kc tqadcpx-lzbq-ngrbz Jiszs badr, nzobq-krde blepxngr x trnzglxlru nide mzli kc kai. \v 13 A' kx nzglxlr kc nide, sc tzyzlupe-moung Jerusalem, x tzrlwape-ngrbzlr mz kztedrng amrlx, a' trnzlxngiti-kzlru natqdr. \s1 Jiszs Adcpx-lzbqbz Mz Ncblo Nedeng \r Matiu 28:16-20; Luk 24:36-49; Jon 20:19-23; Aposol 1:2-3, 6-8 \p \v 14 Mz nibrde Jiszs adcpx-lzbq-kzpz mz ncblo kcng nzpnu-esz'-nrade-esz' (11) mz nzmu-krdr. X ycmnetxbz badr, murde trnzbr-kru drtwrdr, x nzmqngikr nardr, x trnzlxngiti-krdru leplz kcng tzmclr nide mz nibr nztulz-krmle mz nzbz-krde. \p \v 15 Zbz sc tqrpipebz Jiszs badr kx, “Vzpxamu mz nrlc tulvzo x lebzmu Nrpakxmrlz mz leplz amrlx. \v 16 X krkcng nzrlxngiting x nzwrkxtrng sa na-arlapx Gct nidr. A' krkcng trnzrlxngitiung trtxpnzngr nzrlapx-krdr. \v 17 Kxnzlxngitilr ninge sa nartwzng zmatq mz nzale-krdr rkx lcde seng: mz drtqnge sa narmaszlrpx-ngrng drka', x naycmneng mz natq lr mrkzbleng mz zmatq ngr Mqngrkxtr. \v 18 X kxmule-esz' nzrmaleng ningidoe kxrmakx x nzrmnqng lue kxrlq, a' trtxpnzngr nznibq-krdr nidr. X mzli kc tzmaletr-ngrbzlr drtq kxnzyagoxng, zyagox ngrdr nayrkrpxbz x namrlz-moung.” \f + \fr 16:18 \ft Jiszs tr-rkapwzu natq ngr nzrmale-krdr ningidoe kxrmakx x nzrmnqngr lue kxrlq. A' ycmnetr-ngrde nzatrkatingr kxnzrlxngiting mz nzrtulrtr-ngrbz badr da kxtrka kx na-alelr, nangqdr o namnqlr. X ycmnetr kz mzli kx trnzkrlzlru da kx nzalelr. Mc Aposol 28:3-6. Mwx ningidoe drtwr ngrde Setzn. Mc kz Sam 91:13. \f* \s1 Jiszs Yzlulz Mou Heven \r Luk 24:50-53; Aposol 1:9-11 \p \v 19 Mz nibr nzycmne-krbz Kxetu Jiszs badr, sc tqavzdzpe Gct Heven. X wxbutxom me matq mz nrlar Gct kxrtc. \x + \xo 16:19 \xt Sam 110:1; Mak 12:36\x* \v 20 Zbz ncblo nedeng sc tzvzpxpeng mz nrlc tulvzo mz nzrlepxngr Nrpakxmrlz. X Jiszs okatr-zvzle nidr mz nzale-krdr da kxnzkctipxng mz nzaelwapxngr kx nzalvztr-krdr da zpwx. Eu. Delape.