\id MAT stc-41MAT-Nat.sfm, Matthew, Natqgu (Santa Cruz) STC, Daniel Boerger, 11/07/2007 \ide UTF-8 \h Matiu \toc3 Matiu \toc1 Nrpakxmrlz Kx Yr Matiu \toc2 Matiu \mt2 Nrpakxmrlz Kx Yr \mt1 Matiu \imt1 Natq Ngr Nzaplxtqngr Mz Nrpakxmrlz Kx Yr Matiu \ip Aposol Matiu, mrlx Alfizs \x + \xo 1:0 \xt Mak 2:14\x* yrle buk lc. Kzdq kz drtqde Livae. Mzli kc Jiszs tqkqle-ngrde nide mz nzprtr-krde mz ncblo nedeng, nide ncblo kxatakqti takes mrkc Kzpznizm. Lr Jiu kcng nzokatrlr lr Rom mz nzatakqti-krdr takes nztrkalrngr kztedrng. Murde nzokatrlr lr Rom kcng tzngi enqmi r lr Jiu mz nzaclve-krdr kandre nyzdr. X kxnzatakqting takes kxnzkqlung nzangqngutitrlr leplz nedrng x nzryrlqtrpzng trau namyaszlzle trau kx pi gzpman ngr lr Rom. X nzyrlqtxpxlr krkc tqyctrpz nangi scdr. Matiu mz nzvz-nqblq-krde Jiszs, aelwapx-ngrmle bagu kx Jiszs sa na-abrtzlvzle doa kznike tekqtrle nqmq nr drtwrde mz nzlxngiti-krde nide, kxmule-esz' alwx ngrdeng nzkqlung. \ip Nzryrngrkxtr Kc Kai rpile kx Mevalu Kxnzmcpx navzpxm mz nqvi lr King Devet. Nzryrkr Matiu melrmqng Jiszs aelwapx-ngrmle kx Jiszs vzpxm mz nqvi lr Devet. A' drtq kcng tqyr Matiu bletipxng mz buk sc Luk. Mc natq kxtopwz mz Matiu 1:1, 17 \ip Mwx Matiu yrle buk lc mz mzlir yiz 45—68 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs. Yrbzle buk lc mz kztedeng lr Jiu, mz nzaelwapx-krbzle badr kx Jiszs nide Kxnzmcpx x King kc tqesalz-ngrbz Gct kx sa na-atwzlr-ngrbzle badr, mz nzngini-krdr leplz nedeng. Mz nzmu-krde lcde, yr Matiu kzdung natq mz Nzryrngrkxtr Kc Kai, kcng tqangidatipeng Jiszs. Nrpakxmrlz kcng pwx nzbletipx-lxblrng mz kxmu nzaelwapx-krmlr Jiszs bagu. Murde Mak okatrle nigu nzkrlz-krgu kx Jiszs nide Kxnzawz ne Gct. Mz buk sc Luk, Jiszs nide Mrlx Leplz, x mz buk sc Jon nide Mrlx Gct. X mz buk sc Matiu, Jiszs nide Mevalu Kxnzmcpx x King kc tqesalz-ngrbz Gct na-atwzlr-ngrbzle mz leplz nedeng, lr Jiu. X ni-kzde profet kc tqapule Mosis \x + \xo 1:0 \xt Lou Kcpwz 18:15\x* mz nzmncti-krdr rlilrdr mz kzdq newz zbq kx nzpnu-pwx, x nzrsakrlrng rlilrdr mz nzalvztr-krdr mz Loukxtr sc Gct. \iot Mrkcng Mz Buk Lc \io1 Jiszs alvztr-ngrde leplz mz nqmq kr doa neng Gct, mzli kc tzmnco-ngrmlr mz nra. \ior [5—7]\ior* \io1 Ycmne-ebzpx-ngrde kxmu nzmnclz-ngrbz mz Gct mz nzngini-krde King. \ior [dckrlzde 13]\ior* \io1 Alvztr mz Newz ngr Nc Olivi, mz nzycmnetr-krde mzli kc nayzlu-mou-ngrmle, mz nzrpipx-krde krkcng nztubqng x krkcng nzvz-rbrng. \ior [24—25]\ior* \io1 Jiszs kabzle nzwzngr kxmyapx mz nzokatrngr leplz x nzalvztrngr nidr mz nzvz-nqblq-krdr nide. \ior [28:18-20]\ior* \c 1 \s1 Melrmqng Jiszs \p \v 1 Krlc nzryapwxtrngr mz be ngr melrmqng Jiszs Kxnzmcpx. Jiszs Kxnzmcpx vzpxm mz nqvi lr King Devet, x King Devet vzpxm mz nqvi lr Ebraam. \f + \fr 1:1 \ft Gct esalz-ngrbzle mz King Devet kx Kxnzmcpx navzpxm mz nqvi lrde. [2 Samwel 7:11-17; 23:5; Sam 89:3-4, 19-37] X esalz-kz-ngrbzle mz Ebraam kx sa na-amrlzle leplz amrlx mz ncblo lc navzpxm mz nqvi lrde. [Nou 12:2-3] \f* \li1 \v 2 Ebraam mrlxde Aesak, \li1 x Aesak mrlxde Jekop. \li1 Jekop lc mrlxde Judz nidr badr mzledeng kcng nzpnu-esz'-nrade-esz', (kcng tzvzpx-ngrmqng nqvi lr ncblo kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) Israel, kc tqngi kzdq drtq Jekop). \li1 \v 3 Judz mrlxde Peres x Seera, lxedr kxtrngiulrJiu, drtqde Tama. \li1 Peres mrlxde Hesron, \li1 x Hesron mrlxde Ram. \x + \xo 1:3 \xt 1 Be Ngrdr 2:4, 9\x* \li1 \v 4 Ram mrlxde Aminadab, \li1 Aminadab mrlxde Nason, \li1 x Nason mrlxde Salmon. \x + \xo 1:4 \xt 1 Be Ngrdr 2:10-11\x* \li1 \v 5 Salmon mrlxde Boas. Boas lc lxede drtqde Reab, kxtrngiulrJiu. \li1 X Boas mrlxde Obed, x lxede drtqde Rut, kxtrngiulrJiu kz, murde vzkimle mz drtc' ngr Moab. \li1 X Obed mrlxde Jesi. \x + \xo 1:5 \xt 1 Be Ngrdr 2:11-12; Rut\x* \li1 \v 6 Jesi lc, mrlxde King Devet. \x + \xo 1:6 \xt Rut 4:22; 1 Samwel 16:1\x* \li1 \v 7 Devet x Batsibz mrlxdr King Solomon. Batsibz nide kc tqngi kai olvz ngr Yuriz mzli kc trnznibqka-ngrde. \li1 Solomon mrlxde Reoboam. \li1 X Reoboam mrlxde Abaeja. \li1 X Abaeja mrlxde Asa. \x + \xo 1:7 \xt 1 Be Ngrdr 3:5, 10; 2 Samwel 11—12\x* \li1 \v 8 Asa mrlxde Jeosafzt. \li1 X Jeosafzt mrlxde Jehoram. \li1 Yusaea melrmqde Jehoram. \x + \xo 1:8 \xt 1 Be Ngrdr 3:10-11\x* \li1 \v 9 Yusaea mrlxde Jotam. \li1 Jotam mrlxde Eas. \li1 Eas mrlxde Hesekaea. \li1 \v 10 Hesekaea mrlxde Manase. \li1 Manase mrlxde Amon. \li1 X Amon mrlxde Josaea. \x + \xo 1:10 \xt 1 Be Ngrdr 3:13-14\x* \li1 \v 11 Jekonaea nidr badr mzledeng, melrmqdr Josaea. Mz mzli nyz mzle-lzbq lcng, nide kc tzrtulrtr-ngrbz mz lr Israel nzvz-krdr Bxbilon mz nzngini-krdr kxnzawz-nrbalqng elr. \x + \xo 1:11 \xt 1 Be Ngrdr 3:16-17; Estz 2:6; Jeremaea 24:1; 27:20; 28:4; 29:2\x* \li1 \v 12 Mz nibr nzrvzmingr lr Israel Bxbilon, \li1 Jekonaea mrlxde Sealtil, \li1 Serubabel melrmqde Sealtil. \li1 \v 13 Serubabel mrlxde Abiud. \li1 Abiud mrlxde Eliakim, \li1 x Eliakim mrlxde Aso. \li1 \v 14 Aso mrlxde Sadok. \li1 Sadok mrlxde Akim. \li1 X Akim mrlxde Eliud. \li1 \v 15 Eliud mrlxde Eliesa, \li1 Eliesa mrlxde Matan \li1 x Matan mrlxde Jekop. \li1 \v 16 Jekop mrlxde Josip, \li1 Josip lc yrlztile Mxri, kc tqngi lxede Jiszs, kc tzrpibz Kxnzmcpx. \p \v 17 Nzmu narlwxq nrpr ngr leplz lcng, yzuo mz mzli nyz Ebraam, krlzbzle King Devet, e nrpr ngr leplz nzpnu-esz'-nrade-pwx. X yzuo mou, mz mzli nyz King Devet krlzbzle mzli kc lr Israel tzapusr-ngrdr kxnzawz-nrbalqng mrkc Bxbilon, nrpr ngr leplz krlz-mopwzle kx nzpnu-esz'-nrade-pwx. Yzuo mou, mzli lc x sc tqkrlzpebzle mzli kc tzrmcngr mz Jiszs Kxnzmcpx, nrpr ngr leplz nzpnu-esz'-nrade-pwx mou. \f + \fr 1:17 \ft Mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu mz nzryrngr nqvi lr leplz, kzdung drtq leplz trnzyrou, murde trngiu da kx matq zlwz nzrkrlzngr drtqdr. A' kzdung mzli drtq leplz nzyro murde nzrpilr kx leplz nadcpx mz drtwrdr drtq lcng, da kc tqwaile mz dzu r nqvi lr leplz kcng tq mz ngalrde lcng. Mcku kx Matiu yrlqpxle kcng drtq melrmqng Jiszs murde kzdung drtq lcng mcku mz Nzryrngrkxtr Kc Kai. X mz nzrlwx-kz-krgu Nrpakxmrlz kxyr Luk, namcku kx drtq kcng tqyrleng yzuo mz nqvi lr King Devet krlzmle mzli nyz Jiszs bletipxngr mz drtq kcng mz buk sc Matiu. Kxmule-esz' a' nzryrngr lcng trnzvz-rbrung. Murde opxm kx nqvi lr leplz kc tqyr Luk ngi nqvi lr ncblo kx vzpx-ngrm Mxri, mz Devet. X drtq kcng tqyrng Matiu ngi nqvi lr ncblo kx vzpx-ngrm Josip, mz Devet. Kxmule-esz' Jiszs trngi-angidru mrlx Josip mz nrkrdrtq, a' mz lou scdr lr Jiu, Jiszs nipede mrlx Josip angidr. Yiz siu-esz' mz mzli nyz King Devet krlzmle mzli nyz Jiszs. X ycbz nqvi lr doa kcng mz Devet kx nzyrlz-etrng. Lrpzki kqlu kx naryapwx-nqblq-ngrbz mz nqvi lr Jiszs krlzbzle King Devet. Profet nzycmnetr-pnz-ngrdr kx Kxnzmcpx navzpxm mz nqvi lr King Devet. Delc tqmyapx-ngrbzle nzaelwapxngr kx Jiszs vzpx-angidrm mz nqvi lrde. Be kxmule lc takitrde nzesz'-krde mz nzaelwapx-krde kx Jiszs vzpxm mz nqvi lr Devet. A' mrlztx zlwz be ngrde nzli-krdr, krsc Matiu x krsc Luk. \f* \s1 Nzrmcngr Mz Jiszs \p \v 18 Krlc be ngr nzrmcngr mz Jiszs Kxnzmcpx. Kzdq kc nzyrlzngr nzatubqtibz mz mzlir Mxri kc tqngi lxede x kzdq ncblo drtqde Josip. Josip xpepxpele Mxri mz nzyrlzngr. Kxmule-esz' Mxri trnzmwi-lxblrkang mz Josip, a' yrpe kai mz zmatq ngr Mqngrkxtr. \v 19 Kx adcpxbz Mxri nzyrpe-krde mz Josip, Josip aotitx pnz drtwrde nzaxtx-krde Mxri, murde nide ncblo kx mnc-nqblq-zvzle Lou sc Mosis. A' rpile na-ale-kapqle murde ma tqamyabzle drtq Mxri mz nzobqkr leplz kxkqlu. \v 20 Mzli kc tqaotipengr drtwrde da lcng, kzdq enjrl ne Gct adcpx-lzbqbz bade mz nzrmwible-krde, rpibzle bade kx, “Josip, bzkq mwxlrq nztwz-krm Mxri nzngini-krde olvz rm. Murde nim nqvi lr King Devet, x doa la tqyr-ngrde ngi-batrpz Mqngrkxtr, a' trngiu ncblo. \v 21 Sa narmc mz doa x napibzme drtqde Jiszs, kc drtwr ngrde \em Yawe arlapx,\em* murde sa na-arlapxle leplz mz nzbz-krdr mz alwx ngrdrng.” \f + \fr 1:21 \ft Drtq lc tzrpibz \+em Jiszs\+em* mzli kc nzrpibz \+em Yesus\+em* mz natq lr Grik. A' mz natq kx ycmnengr Mxri, Josip x Jiszs kc tzrpibz \+em Erameik,\+em* Jiszs nzrpibzlr \+em Yesua.\+em* Drtq lc dekc tzrpibz mz Inglis \+em Joshua.\+em* \f* \p \v 22 Krlc atutrle natq kc tqpibz Yawe mz profet Asaea mz nzrpi-krde kx, \v 23 \qt “Kzdq doa olvz kxmnc-kamelr, narngine doa ncblo, x drtqde narpibz \+em Imanuel,”\+em* \qt* kc drtwr ngrde \em Gct mncm bagu.\em* \x + \xo 1:23 \xt Asaea 7:14; 8:10\x* \v 24 Zbz Josip dwalzm x sc tqyrlztipele Mxri, da kc tqwai nzpi-krbz enjrl kc le bade. \v 25 A' Josip trmwimileu Mxri vz, vz, x krlzbzle mzli kx nzrmcngr mz doa nede. X yrlq-kzpz Josip drtqde Jiszs. \c 2 \s1 Gct Aelwa-ngrbzle Nzrmcngr Mz Kxnzmcpx Mz Kzdung Leplz KxtrngiulrJiu \p \v 1 Jiszs mzte nzmc mz taon kc Betleem mrkc Judiz provins mzli kc Herot Kc Tqmyalz tqngini-ngrde King. Mzli trboiu kzdung ncblo kx nzkrlz-angidrlr drtwr ngr vri sc tzvzpemqng Jerusalem. Ncblo lcng nzvzmqng rlru me prkilzm nepi. \f + \fr 2:1 \ft Trkrlz-angidrkuu mzli kx nzvz-ngrmlr. A' nangi mz nibr Mxri x Josip nzkape-krbzlr blz krdr mz nzalqngi-moungr mz zbq kranzpnu-pwx mz nibr nzrmikangr doa. Murde mzli lc nzkabzlr blz kxtopwz ngr nran kcng li. Mc Luk 2:22-24. A' nzmu ncblo lcng narka-kaipzlr gol badr, mwx blz krdr nangi da kxetu. Kxmule-esz', a' mwx mzli r nzvz-krmlr kapupxpe yiz kxesz' mz nibr nzrmcngr mzte mzli lc Mxri x Josip tzmncbe-ngrdr Betleem, murde nzvzkimlr me boi. \f* \m \v 2 Mzli kc tzkrlzpe-ngrmlr Jerusalem, sc tzveatipebzlr mz leplz kx, “?Myx me nzrmcngr mz doa kc tqtopwz nanginide King r lr Jiu? Mckr vri kc tqplzpxle nzrmcngr mzte mz nzmnc-krgr mrkc tqprkilzm nepi. X vz-ngrmgr mz nzangio-krgr nide.” \p \v 3 King Herot mz nzxlrpe-krde nrpa lc, nabzde kc tqtalvzope, murde king lc mzte tzmc ate ma tqmyaszlzle nide. X nabz lr Jerusalem amrlx talvzo kz, murde nzmwxlrtilr nzngyakr drtwr King Herot. \v 4 Herot ayrlwrtr-lxblrle kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis mz nzveati-krbzle badr kx, “?Drlve ke nzpi profet neng Gct namcngr mz Kxnzmcpx?” \p \v 5 Nzrpibzlr kx, “Kxnzmcpx mzte namc mztea Betleem, mrka mz Judiz provins. Murde profet Maekz yrle natq Yawe kx, \v 6 \qt ‘Nimu lr Betleem, kxmule-esz' taon nyzmu mrkc tzmncngr nqvi lr Judz, ngi taon kxtopwz, a' nangi kz taon kxmyalzbz mz drtc' nyz Judz. Murde sa naprpxm dq bamu kxetu kx na-aclvele lr Israel, kcng tznginidr leplz nengeng.’”\qt* \x + \xo 2:6 \xt Maekz 5:2, 4; 2 Samwel 5:2; 1 Be Ngrdr 11:2\x* \p \v 7 Zbz King Herot esz'-krde sc tqkqlepele ncblo kcng tzvzkimlr mrkc tqprkilzm nepi x nzpi-angidrbzlr bade mzli kx nzmc-ayrnr-ngrdr vri kc. \v 8 A' rngidrtx-ngrbzle mz nzrpi-krbzle badr kx, “Vzamu Betleem x rtangrtiamu doa la topwz. X kx tqmcamu nide, sutitx zlwz drtwrnge nzyzlu-mou-kramu bange, murde navz-kzpo mz nzangio-krnge nide.” King Herot kc tqkxmu nzycmne-krbzle lc badr murde naesabrtile nidr. \p \v 9-10 X sc tzrkalzpe-mopqng mz nzvz-krdr. A' mzli kc tzvzne-ngrpwzlr mz lrpzki, sc tzmcpe-moulr vri kcpwz tzmc-pnz-kailr mrkc tqprkilzm nepi. X mzli kc tzmcpe-mou-ngrdr vri kc, sc tzabrtztx-zlwzpe-moung. Vri kc sc tqrtwayzpe-kaipz badr, vzbz krlz-zpwxbzle nztuo-amc-krbzle ma kc tqmncpx-ngrm doa kc tqtopwz mrkc Betleem. \fig Vri kc sc tqrtwayzpe-kaipz badr.|alt="028 wise men on camels" src="028-CN01629b.tif" size="COL" loc="MAT 2:9-10" copy="David C. Cook" ref="2:9-10" \fig* \v 11 Nzdwatrpzng brma, sc tzmcpelr doa kc tqtopwz ncdr lxede Mxri. X sc tzatuopebzng zpr mz nzangio-krdr nide. X sc tzkapebzlr bade da kcng tqmyapxbz badr, krlcng gol, frankinsens x mrr. \f + \fr 2:11 \ft \+em 2:9-10\+em* Mz mzlir Jerusalem x Betleem takitr kilomita kx rtqmz. \+em 2:11\+em* Frankinsens nzwzngr mz bqlr be nounc kx nztwzkimle mrkc Arabia. Ngi rkx ngr Jiszs nzngini-krde Gct. Dekc tzangc-ngrbz bqlr nounc mz Gct mz nzkrka'-krdr. Mrr ngi kzdq kz bqlr be nounc kx mnrte sz'pq-esz'ngr x ngi dalr nzaelungr nrkrdrtq ncblo kxbz mz nzryrtzmqngr. Ngi rkx ngr nzngini-krde blz mz nzbz-krde leplz. Gol kx lqngi x lqlwx-esz'ngr ngi rkx ngr nzngini-krde king. Da lcng tq takitxtrpwzle nzrka-ngrbz mz king. \f* \p \v 12 Mz nzyzlupe-mou-krdr mrnyzdr nzo-zli-alzulr kc lrpzki kzble, murde Gct ycmnebz badr mz nzrmwiblengr kx bzkq nzyzlupebzng mz King Herot. \s1 Josip, Mxri X Jiszs Nzrlakitrlr Ijipt \p \v 13 Mz nibr ncblo kcng nzvzpe-krdr, enjrl ne Yawe kc tqadcpx-lzbqpe-mopwz mz Josip mz nzrmwible-krde. Rpibzle kx, “King Herot sa na-atwzlrpx-ngrde kzdung ncblo mz nzrtangrti-krdr doa ncblo lc topwz mz nznibq-krdrle. Mz nzmu-krde lc, tutxlz-anipwzmu badr doa la x lxede, x plc-aniamu mrkc Ijipt. Mnc-txpwzmu elr. X napi-zpwxbo mzli r nzrlasz-mou-krmule.” \f + \fr 2:13 \ft Nzvzngr ycpwz pipz nztakitrkr zbq kxnzpnu-esz' le. \f* \p \v 14 Josip tumitxlz-animle Jiszs x lxede mz nrlckxbq kc, x sc tzvzki-anipelr mrkc Ijipt. \v 15 Nzmncng Ijipt krlz-zpwxbzle mzli kx Herot bz-ngrde. Dekc Yawe tqatutrle nike pi-pnzbzle mzli kc bqnc mz profet Hosia, mz nzrpi-krde kx, \qt “Ninge Yawe, kqletrx mrlxnge mz nzvzpx-krmle Ijipt.”\qt* \x + \xo 2:15 \xt Hosia 11:1\x* \s1 King Herot Nibqtile // Doa Ncblo // Kxnztopwztibeng Amrlx Ngr Betleem \p \v 16 Mzli kc Herot tqkrlzpe-ngrde kx ncblo kcng tzvzkimlr mrkc tqprkilzm nepi nzangqngutitrpelr nide, drtwrde kc tqngyape. Zbz sc tqpipebzle mz ncblo ngr vea nedeng nanibqtilr doa ncblo amrlx kx yiz ngrdr libe x kxnztopwztx-zlwzbeng tzmncng Betleem x kzdung kz mztea kxnzesotrpzng. Murde drtwr lc vz-nqblqle natq ncblo kcng mz nzpi-krbzlr bade mzli kx vri kc aelwapx-lzbq-ayrnr-ngrbzle badr. \p \v 17 Mz nzmu-krde lcde, lr Betleem nzyrnitipelr doa nedr kcng tzbztipeng. X nzyrningr lc sc tqatutrpele nzyr-pnzkr profet Jeremaea mz kzdq mztea kx esotrpz Jerusalem, mz nzrpi-krde kx, \v 18 \qt “Kzdq kc natq tzxlrtrpz mztea Rama, x krlc natq ngr nzyrningr mz drtwr kx vz zlwz. Resel tqyrnimile doa nedeng. Rblx nzamnc-lrpingr nide, murde doa nedeng nzbztipeng.”\qt* \x + \xo 2:18 \xt Jeremaea 31:15\x* \f + \fr 2:18 \ft \+em 2:16\+em* Herot mwxlrti-lzbq kx doa lc topwz tqngi Kxnzmcpx ma tqtekqtrle nide mz nzngini-krde King. \+em 2:17-18\+em* Natq profet drtwr ngrde tresz'u. Mz natq lc, kzdq drtwr vzpem mzli nyz profet Jeremaea esz'-krde. Mrlc ycmne-ebzpx-ngrde mztea Rama. A' natq lc atutr-moule mz mzli nyz King Herot. Tqycmnetr-ngrde Betleem mrkc tzyrtzmqngr Resel, murde Resel kc tqngi olvz r Jekop tu-ngrde leplz ngr Israel amrlx kcng tzyrning. \f* \s1 Josip, Mxri, X Jiszs Nzrlaszlr Ijipt \p \v 19 Zbz Herot kc tqbzpe, x enjrl ne Yawe sc tqadcpx-lzbqpe-mopwz mz nzrmwiblekr Josip, mzli kc tqmncbe-ngrde Ijipt. \v 20 X rpibz enjrl kc bade kx, “Tulz, otibz doa ncblo la x lxede kz x yzlukipe-mouamu mz mrnyzmu mrkc Israel, murde leplz kcng tzsuti drtwrdr nzrnibqngr doa la topwz nzbzpeng.” \v 21 X Josip ncdr doa ncblo kc x lxede sc tzyzlukipe-moulr Israel. \p \v 22 Mzli kc Josip tqxlrpe-ngrde kx mrlx King Herot, drtqde Akelezs kc tqnginipede king r Judiz Provins, sc tqmwxlrpe nzmnc-mou-krdr mrlcde. X Gct ycmne-mopwz bade mz nzrmwiblengr nike na-alele, x sc tqvzkipele Gzlili Provins. \v 23 Naszret sc tqngipe mztea nyzde. Mz nzmu-krde lc, natq kx nzpi-pnzngr Kxnzmcpx sc tqtutr-angidrpe, mz nzrpi-krde kx, “Kxnzmcpx narpipe-ngrbz nide doa lr Naszret.” \f + \fr 2:23 \ft \+em 2:19\+em* Nzmnc-krdr Ijipt trtakitru yiz kxli. \+em 2:23\+em* Nzycmnengr lc tryclzpwzu mz Nzryrngrkxtr lcng tqycpem bagu mzli ka, x trkrlz-angidrkuu me vzkimle. \f* \c 3 \s1 Nzryapwxpxkr Jon Kxawrkxtr \r Mak 1:1-8; Luk 3:1-18; Jon 1:19-28 \p \v 1 Mzli lcde, Jon Kxawrkxtr vzpxm lzke ngr Judiz Provins, x sc tqryapwxpebz mz leplz. \v 2 Rpibzle kx, “Tekqtramu nqmq nr drtwrmu mzli ka, murde Gct ycpe pipz nzvectr-krmle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr.” \v 3 Jon nide kc tqycmnetrngr profet Asaea mz nzryr-krde kx, \qt “Natq kzdq ncblo kx natqde etu mz nzryapwx-krbzle mz leplz lzke. Natq lcde rpile kx, ‘Oliqtiamu nabzmu mz nzvz-krm Kxetu Gct. Atubqtibzmu lrpzki kx nangi nyzde, na-apule nzoliqtikr leplz kzdq lrpzki kx navzkim king.’”\qt* \x + \xo 3:3 \xt Asaea 40:3\x* \p \v 4 Jon lc nide kzdq ncblo kx rpxingr lrpz kx nzwzngr mz nrpnr kamel x nrkalode ngi bekzu. Dakxnzng nade ngi txpwz kionabr x hane kzpeto. \f + \fr 3:4 \ft Krlcng lrpz x dakxnzng nan ncblo kx mncpxm lzke, da kc tqwai profet Elaeja mzli kc bqnc. [2 King 1:8] \f* \m \v 5 Leplz kxnzkqlung mrkc Jerusalem x me nzyc-aepztimqng mz provins kc Judiz, x mrkcng amrlx tqo-ngalele LueJodzn, nzvzmqng mz nzlalztq-krbzlr mz Jon. \v 6 Nzplxtipxbzlr alwx ngrdrng mz Gct, x sc tqawrkxtrpeng Jon mz LueJodzn. \p \v 7 Mzli kc tqmcngr Jon kx Farzsi x Sadiusi kxnzkqlung sc tzvzpe-kzpqng bade mrkc tqawrkxtr-ngrde leplz, drtwrde trmrlzu, x sc tqrpipebzle badr kx, “Nimu doa neng kxdrka'-ngrng kxnzodang! ?Neke rpibz bamu nzwrkxtrngr na-ayrbqpxle nimu mz nzayrplapxkr Gct kc navzm? \x + \xo 3:7 \xt Matiu 12:34; 23:33\x* \v 8 Nzwrkxtrtx-ngrpwz esz'-krde trna-arlapxleu nimu, a' na-aleamu da kx aelwapx-ngrde kx tekqtrpeamu nqmq nr drtwrmu kxtrka kx ycpxm mz nabzmu. \v 9 X bzkq rpiamu mz nimu esz'-krmu kx, ‘Rlapxpekr murde Ebraam ngi melrmqgr. X nigr angidr leplz kx mcpx Gct.’ Murde napibo bamu kx nzmu trnavz-nqblqwamuu lrpzki r Gct mz nzarlapx-krde leplz, krlzle nzbatr-krbzle neidu lr Ebraam nzvzpx-krmlr mz rplz lcng, mz nzatutr-krde da kx esalz-ngrbzle bade. \x + \xo 3:9 \xt Jon 8:33, 39\x* \v 10 Gct apule ncblo kx twzle akes scde x oliqtile nzrlakitiongr nounc x rtctxlz-ngrde mz nyr, murde trnzpapx-ngrdru nradr kxmrlz. Sa tqoliqtile mzli ka nzangc-krde leplz mz nyr ngr nzayrplapxngr, murde nqmq krdr trtubqu x nzpxtxpx-ngrdr nztekqtr-krdrle. \x + \xo 3:10 \xt Matiu 7:19\x* \p \v 11 “Awrkxtrx leplz mz lue txpwz namcngr kx tekqtrpeamu nqmq nr drtwrmu kc tqtrka. A' kzdq la ncblo sa navzm mz nibrnge. X da kx na-alele namyaszlz-moule ninge. Murde kxmule-esz' ninge kzdq profet, a' trtakitrdeu ninge nzwztr-krbo bade, x trtakitr-kzpwc'u nzrmalene-ngrbz sadol scde, murde myaszlz-zlwzle ninge. Sa na-awrkxtrle nimu mz Mqngrkxtr x nyr kx na-alqngile nimu. \v 12 Mz nzvz-krmle naoliqtinemle nzrpipx-krde nqmq kr leplz. Nakapxmle leplz kx nzmrlzng mz leplz kx nztrkang, mz nzamnc-angidrpe-krdeleng Heven. A' leplz kxnztrkang sc tqangcpeleng mz nyr kx ngc alo.” \s1 Nzwrkxtrkr Jiszs \r Mak 1:9-11; Luk 3:21-22 \p \v 13 Mzli lcde Jiszs rkalzm Gzlili Provins x vzm mz Jon mrkc mz LueJodzn mz nzawrkxtrkr Jon nide. \v 14 A' Jon abzle nzarlapx-lzbqngr mz nzawrkxtr-krde Jiszs. Rpibz Jon kx, “Nzmu na-awrkxtrbzme ninge! Trtakitrdeu nzawrkxtr-krbo nim!” \v 15 A' ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Rlr-ngrbz kx nakxmupele lc mzli ka. Murde mz nzale-krgi da lc, dekc na-atutr-ngrgi me pnz drtwr Gct.” Zbz sc tqaolvzpebz Jon natqde. \p \v 16 Mz nibr nzwrkxtrkr Jiszs, mzli kcpwz tqvzdz-ngrmle mz lue kc, Heven lvxpx-lzbqbz bade. X mcle Mqngrkxtr vzom bade apule nran, x wxbuobz bade. \v 17 Zbz kzdq natq rpiomle Heven kx, “Mrlx lc nide Mrlxnge Kxnzmrlzti. X abrtzlvz-zlwzx nide.” \x + \xo 3:17 \xt Sam 2:7\x* \f + \fr 3:17 \ft Krlzku kx ngi Gct Trte kc tqycmneom Heven murde rpile kx Jiszs nide mrlxde. Delc mz ngalrde lcng 16-17, mcku leplz kcng tq, mz Gct kc esz'txu, tzrpibz \+em Tqtrbz.\+em* Mc kz Matiu 28:18-20; Aposol 1:8; 2:38; x 8:16 x natq kxnztopwzng elr. \f* \c 4 \s1 Setzn Tamitile Jiszs \r Mak 1:12-13; Luk 4:1-13 \p \v 1 Zbz Mqngrkxtr sc tqmailztrpele Jiszs lzke, murde narlr-ngrbzle mz Setzn nzrtamitingr nide. \v 2 Mnctile lzke zbq nzpnu-pwx mzli kc tqaxtx-ngrbzle dakxnzng mz nzkrka'-krde. X mz nibrde nelzde kc tqbrtalepe. \v 3 Mzli lc Setzn sc tqvzpem bade, rpibzle kx, “Kx tqnginim Mrlx Gct, e aelwapx-ngrm bange x pibz mz rplz lcng nalrtipxlr bret.” \v 4 A' ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Trtingr, murde nzyro mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Doa trlutx-ngrpwzleu nzmu-krde dakxnzng, a' lu-kz-ngrde natq Gct.’”\qt* \x + \xo 4:4 \xt Lou Kcpwz 8:3\x* \p \v 5 Zbz Setzn kc tqvzmipele Jiszs Jerusalem, mzteadau kxtr, sc tqamncopemle mz kzdq me yctxlz zlwz mz Mangr-nzangiongr Yawe. \v 6 Sc tqrpipebzle kx, “Kx tqnginim Mrlx Gct, e atao-lzbq mrka. Trpnzngr nztakr-krm murde Nzryrngrkxtr rpile kx, \qt ‘Pipebz Yawe mz enjrl nedeng nzaclve-krdr nim. Nzglqlr nim mz mqdr, murde nanycm ma tqtcprtr mz rplz.’”\qt* \x + \xo 4:6 \xt Sam 91:11-12\x* \v 7 A' rpibz Jiszs kx, “Trtingr. Murde Nzryrngrkxtr rpi-kzle kx, \qt ‘Bzkq atalzamu Kxetu Yawe, Gct rmu.’”\qt* \x + \xo 4:7 \xt Lou Kcpwz 6:16\x* \p \v 8 Zbz Setzn vzmilz-kzle Jiszs mz newz kx myatxlz. Sc tqaelwape-ngrbzle mrkcng amrlx tqluli tzaclvelr king r nrlc. \v 9 Zbz rpibz Setzn mz Jiszs kx, “Nzmu narweome bange zpr mz nzangio-krm ninge mzli ka, e da lcng amrlx sc tqkatipebong bam.” \v 10 Rpibz Jiszs kx, “Rlasz ninge Setzn! Nzmu trangiowxu nim, murde nzyr mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Angio txpwz Kxetu Yawe, kc tqngi Gct ngrm x wztxtrpwz bade!’”\qt* \x + \xo 4:10 \xt Lou Kcpwz 6:13\x* \v 11 Zbz Setzn kc tqrlaszpele Jiszs, x enjrl neng Gct nzvzmqng sc tzaclvepelr nide x tzrkapebzng nade dakxnzng. \s1 Nzwzkr Jiszs Mz Nzyapwxtipx-krde Nrpakxmrlz \r Mak 1:14-15; Luk 4:14-15 \p \v 12 Zbz kzdq ncblo adcpxbzle mz Jiszs kx Jon Kxawrkxtr nzadwatrpe mz presin. Zbz Jiszs sc tqrkalzpem Judiz Provins tqyzlupe Gzlili Provins. \v 13 Mz nzyzlu-krde mrlcde trmncu mztea Naszret, a' mnc Kzpznizm, kzdq taon kx yco mz nqlvi r Dxbu Gzlili. Kzpznizm yc mz nrlarnrlc kc tzmncngr neidu lr Sebyulon x Naftzli, lr Israel kcng bqnc. \v 14 Da lc tqale Jiszs atutrle natq profet Asaea kc bqnc, mz nzrpi-krde kx, \v 15 \qt “Nimu lr Jiu namncamu mz mzlir kxtrngiulrJiu mz nrlarnrlc kcng Sebyulon x Naftzli. Drtc' nyzmu yc-aepztrpz mz lrpzki kc tqo-zlile Dxbu Gzlili, krlzbzle nqlvi r LueJodzn me prkilzm nepi.\qt* \v 16 \qt Alwx ngr leplz kxnzmnc-mrbrng akamrbr-ngrde da mz nabzdr. Kxmule-esz' a' sa namclr ncblo kc na-apule zyzlr, kc tqpnamilxtile nabzdr, murde na-aopxbzle badr lrpzki kx navzkilr mz nzrlapx-krdr.”\qt* \x + \xo 4:16 \xt Asaea 9:1-2\x* \p \v 17 Mzli lc tqmncpengr Jiszs Kzpznizm, sc tqayzutrpele nzwz-krde. Rpibzle mz leplz kx, “Tekqtramu nqmq nr drtwrmu mzli ka, murde Gct ycpe pipz nzvectr-krmle leplz bade mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr.” \s1 Jiszs Kqlele Ncblo Nedeng Kcng Ayrnrngr \r Mak 1:16-20; Luk 5:1-11 \p \v 18 Kzdq zbq Jiszs kx o-zlile kc nabz drta' ngr Dxbu Gzlili, rmctile ncblo nzling kx nzmwang. Saemon kc tqngi kz drtqde Pita, x mzlede Adru. Sc tzapoong br Dxbu Gzlili. \v 19 Zbz sc tqkqlepxpeng Jiszs, rpibzle badr kx, “Vz-nqblqmamu ninge, murde na-alvztrpo bamu nzrtangrngr leplz kx nangi nengeng.” \v 20 X mzli kcpwz nzrlasztx-pnzlr nzwz-krdr x sc tzvz-nqblqpelr nide. \p \v 21 Jiszs o-zli-mopwzle nabz drta', rmcti-moule mzle-lzbq nzling, Jemes x Jon, mrlxng Sebedi. Nzmncomqng badr trtedr mz bot scdr, tzngqtitrlr br scdr. Zbz sc tqkqlepxpebz Jiszs nidr. \v 22 Mzli kcpwz nzyrlqtxdr nzwz-krdr, x nzrlasztrplr trtedr mz bot scdr, x sc tzvz-nqblqpe-kzlr Jiszs. \s1 Jiszs Alvztrle Leplz X Amrlzle Kxnzyagoxng \r Luk 6:17-19 \p \v 23 Zbz Jiszs sc tqvztipele mztea ngr Gzlili amrlx, tqalvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr lr Jiu, x tqyapwxtipxle Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr. Mzli lc Jiszs amrlz-kzle kxnzyagoxng x kxnzdwatibzng zyagox kxtrka. \v 24 Zbz nrpa ngr Jiszs sc tqvzpe tqtalvzpxpele provins kc Siriz. X leplz ngr mztea lcng amrlx nzrvzmimqng mz Jiszs lr ma nyzdr kxnzdwatibz zyagox kx bletipx-lxblrng. Kzdung nzyagox-zpwxng, kzdung drtqdr vetq, kzdung nrkrdrtqdr bz, kzdung nzglqng nimz, x kzdung nzdwaszng drka'. Jiszs amrlz-moule leplz lcng amrlx. \v 25 Mzli lc, zbo ngr leplz kxetu sc tzma-nqblqtipelr Jiszs, kxmule-esz' nznginidr lr Jiu o kxtrngiulrJiu, murde namclr da kx na-alele. Leplz lcng nzprpxmqng mz nrlarnrlc kcng mz taon kcng nzpnu-esz', mz Provins kc Gzlili, Provins kc Judiz, x mzteadau Jerusalem x mz nrlar LueJodzn kc tqprkilzm nepi. \c 5 \s1 Nqmq Kr Doa Neng Gct \r Luk 6:20-23 \p \v 1 Mzli kc tqmcngr Jiszs zbo ngr leplz kcng tzvzmqng bade, sc tqvzdzpe mz kzdq nra mz nzalvztr-krde nidr. X ncblo nedeng nzwxbu-ngalelvzlr nide mrkc tqwxbu-ngrde. \f + \fr 5:1 \ft Krlc nqmq kr lr Jiu mz nzalvztr-krdr leplz. Matiu 5:2—7:27 nzrpibz Nzalvztrngr mz Nra. Mz nzalvztrngr lc, Jiszs ycmnebz mz krkcng tzlxngitipelr nide, kxmule-esz' leplz kxnzkqlung nzlalztq-kzpzng bade. \f* \m \v 2 X sc tqrpipebzle mz nzalvztr-krde nidr kx, \p \v 3 “Ngi da kxmrlz nzkrlz-krmu kx mnc-xgleamu nzokatrkr Gct, murde Gct sa nakabzle bamu da kx vzpxm mz nzngini-krde King rmu. \p \v 4 “Ngi da kxmrlz nzvzkr drtwrmu, murde Gct sa na-amqtrpzle nabzmu. \x + \xo 5:4 \xt Asaea 61:2\x* \p \v 5 “Ngi da kxmrlz nzavzo-lzbq-krmu, murde Gct sa nakabzle bamu zmatq mz nzaclve-krmu mz nrlc. \x + \xo 5:5 \xt Sam 37:11\x* \p \v 6 “Ngi da kxmrlz nzpqkr nabzmu mz nzrtangrti-krmu Gct, murde Gct sa naokatrle nimu mz nzvz-nqblq-krmu me pnz drtwrde. \x + \xo 5:6 \xt Asaea 55:1-2\x* \p \v 7 “Ngi da kxmrlz nzyckr drtwrmu leplz mz nzokatr-krmu nidr, murde Gct sa nayc kz mz drtwrde nimu. \p \v 8 “Ngi da kxmrlz nztubqkr nabzmu, murde sa nakrlz-angidramu Gct x nqmq kxtubq. \x + \xo 5:8 \xt Sam 24:3-5\x* \p \v 9 “Ngi da kxmrlz nzaodutr-lxblr-krmu leplz mz nzmnc-krdr mz nrwx, murde Gct sa narpile kx nimu doa nedeng. \p \v 10 “Ngi da kxmrlz nzatrkatingr nimu mz nzale-krmu da kxtubq, murde mnclzbzmu mz Gct mz nzngini-krde King rmu. \x + \xo 5:10 \xt 1 Pita 3:14\x* \p \v 11 “Ngi da kxmrlz nzatrkatingr x nzrpibqtingr x nzobqszongr nimu mz nzvz-nqblq-krmu ninge mz nrlc ka. \x + \xo 5:11 \xt 1 Pita 4:14\x* \v 12 Mzli ka na-abrtzlvzamu nzapu-krmu profet ne Gct kcng tzatrkati pnz melrmqmung. Murde mz nrlc kc navzm, sa natwz-kzamu da kc tqmyapx-esz'ngr.” \x + \xo 5:12 \xt 2 Be Ngrdr 36:16; Aposol 7:52\x* \s1 Doa Neng Gct Nzapulr Dcpiz X Zyzlr \r Mak 9:50; Luk 14:34-35 \p \v 13 Jiszs rpi-mopwzle mz nzycmne-ebzpxngr kx, “Na-apuamu dcpiz kxmrlz mz nrlc ka. Murde na-amnc-angidr-kzamu leplz da kc tqwai dcpiz nzayc-angidr-krde dakxnzng. A' nzmu nilwz dcpiz kx tqmrbrle la, trpengr nzamrlz-moungr. Trpnzngr da kx takitrde, a' takitxtrpwzle nzrtctxngr mrkc tzvz-ngrdr leplz. Mz nzmu-krde lcpwz, bzkq esaki nzvectr-krmamu leplz bange mz nzarlapx-krnge nidr. \v 14 X nzmu na-apu-kzamu zyzlr kc namailzbzle leplz mz Gct. \x + \xo 5:14 \xt Jon 8:12; 9:5\x* Murde nztubqkr nqmq krmu naopx-angidrbz badr, da kc tqwai zyzlr ngr taon kx ycom mz newz tryc-kapqu. \v 15 X navz zvz nzale-krmu da kxmrlz, murde trpnzngr doa kx rtekatr lam sc tqyrlq-kapqpele. X tralalvzo-kzleu topla. A' lam nzadolzpwz wq, murde leplz namclr zyzlr mz nzdwatr-krmlr brma. \v 16 Mz nqmq lcpwz, na-aelwapx-ngrbzmu mz leplz nztubqkr nqmq krmu, kc navz-nqblqbzlr mz Trtemu kc Heven, mz nzglqlz-krdr nide.” \s1 Natq Gct \p \v 17 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Bzkq rpiamu kx vzmc mz nzayrkrpx-krnge Natq Gct kxnzyro mz Lou sc Mosis x nzalvztrkr profet. Murde trvz-ngrpwc'u mz nzayrkrpx-krngele, a' mz nzatukztr-krngele. \f + \fr 5:17 \ft Nzatutr-krde natq Gct drtwr ngrde nidr seleng: 1) Atutrle natq Gct kxnzplzpx amrlx kx nzyapwxtipxngr Kxnzmcpx. 2) Atutr-kzle da amrlx kcng tqesalz-ngrbz Gct mz leplz nedeng. 3) Vzm mz nzngini-krde ncblo kx tubq-esz'ngr kx trpnzngr alwx ngrde, mz nzvz-nqblq-angidr-krde lou sc Gct amrlx. 4) Vzm mz nzalvztr-krde drtwr angidr ngr natq Gct mz Nzryrngrkxtr kc kai. 5) X vz-kzp mz nzrka-krbzle kzdu-kzng nzalvztrngr, murde Nzryrngrkxtr kc kai x natqdeng namwitr-lxblrng. \f* \m \v 18 Dekc tqvz-ngrmc mz nrlc. X trpnzngr natq kxpipz mz Lou sc Gct kx nakatxpx mzli ka bongavz x nrlc tqycbe-ngrdr. A' natqdeng amrlx na-atutr-kaing. \x + \xo 5:18 \xt Luk 16:17\x* \v 19 Mz nzmu-krde lcde, doa kx rnzlvzole kzdq natq Gct, x alvztr-rbrle da, sa nanginide ncblo kxmane mz leplz amrlx kcng tzmnclzbzng mz Gct, kxmule-esz' ncblo lc rpile kx natq lc mane. A' kx vz-nqblq-zvzle natq Gct x alvztr-angidr-ngrde leplz, sa nanginide ncblo kxetu mz drtwr Gct. \v 20 Napibo bamu, rblx nzmnclz-krbzmu mz Gct mz nzngini-krde King rmu, a' ngi txpwz nzmu nzvz-nqblq-krmu natq Gct namyaszpxle Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis kcng tzvz-nqblqlr drtwrdr esz'-krdr.” \s1 Bzkq Drtwrm Ngya \p \v 21 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Bzkq rnibqq leplz. Murde sa na-ayrplapxx doa kx rnibq leplz.’\qt* \x + \xo 5:21 \xt Nzrlaszngr 20:13; Lou Kcpwz 5:17\x* \v 22 A' rpibo bamu kx Gct sa na-ayrplapx-kzle mrlx kc tqngyati drtwrde kztede, kxmule-esz' tratrkatileu nide. X nide kc tqrpibzle mz kztede kx, ‘Nim dcvi r leplz,’ o ‘Nim brmrda ngr leplz,’ sa navzmi nide mz Kansrl. X nekc mz drtwrde rpile kztede takitrde Hxl, mz nzrpi-krbzle bade kx, ‘Nim bo-ngqngu,’ takitrde Gct nzrtctr-krde nide mz nyr ngr Hxl. \p \v 23-24 “Mz nzmu-krde lcde, tubqti-lzbq-kaiamu mz kztem kc tqngyati drtwrde nim. Na-aleq da lc nzmu navzq mz Mangr-nzangiongr Yawe mz nzrka-krm blz mz olta, a' dcpx mz drtwrm kx kzdq doa ngyati drtwrde nim. Bzkq kaq blz kc, a' yrlq txpwz ena, x tubqti-lzbq-kaiamu mz kztem. Zbz takitrde nzyzlu-kr-mopwe' Mangr-nzangiongr mz nzrka-krm blz kc. \x + \xo 5:23-24 \xt Nou 4:4-7; Nzyrplapxngr 15:8; Asaea 1:10-15; Jeremaea 6:20; Emos 5:21-24\x* \fig Pris angcle blz mz olta.|alt="029 House-for-worshipping with a priest and a sacrifice burning on the altar." src="029-CO00843B.tif" size="COL" loc="MAT 5:24" copy="David C. Cook" ref="5:24" \fig* \p \v 25 “Mz nqmq kcpwz, mz nzvz-krmu mz lrpzki, tubqti-lzbq-kaiamu mz ncblo kc natwzle nim mz kot. Murde ma tqaprcbzle nim mz majzstret kc na-aprc-alzupwzle nim mz pulis, x pulis sc tzadwatrpelr nim mz presin, \v 26 mrkc namnc-ngrn x nakrlz-zpwxbzle nzxpepx-krm trau amrlx kcng nakapxq.” \s1 Bzkq Kcmnzngr Mzpq Doa Kx Trngiu Krnalzm \p \v 27 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Bzkq rmwimiq doa kx trngiu krnalzm.’\qt* \x + \xo 5:27 \xt Nzrlaszngr 20:14; Lou Kcpwz 5:18\x* \v 28 A' rpibo bamu kx mrlx kx mzte rkcmnzngr doa, x rpile namwimile, mz nabzde rnzlvzopele natq Gct kc tqrpile kx bzkq rmwimiq doa kx trngiu krnalzm. \p \v 29-30 “Mz nzmu-krde lcde, aclveti-lzbq kz. Bzkq rlr-ngrbzme mz alwx nzaclve-krde nim. A' mz mzli r nzatalzngr arlapx-lzbq. X katxpx-lzbqm mz nzatalzngr kx batrpzle nztao-zvz-krm. Murde nzwz-kato-krm mz nzmncngr kxtubq mzli ka, x nzmnc-zvz-krm Heven kalr, myaszpx-zlwzle nzaxtx-krbzme nzrlxngiti-krm mzli ka, x nzmnc-zvz-krm mz Hxl kalr.” \x + \xo 5:29-30 \xt Matiu 18:8-9; Mak 9:43-47; Luk 17:1-2\x* \s1 Bzkq Axtxbzme Krnalzm \r Matiu 19:9; Mak 10:11-12; Luk 16:18 \p \v 31 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Ncblo kx na-axtxde krnalzde, naka-kaipzle bade pepz ngr nzaki-lzbq-krdr.’\qt* \x + \xo 5:31 \xt Lou Kcpwz 24:1\x* \v 32 A' rpibo bamu kx ncblo kx axtxde olvz rde kx tr-rmwimiu ncblo kzble batrpzle bade nztao-krde mz alwx ngr nzrmwingr ncblo kzble nzmu nayrlz-moule. X ncblo kc tqyrlztile olvz lcde tao kz mz alwx lcdepwz.” \f + \fr 5:32 \ft Mz mzli nyz Jiszs, ncblo txpwz kx krlzle nzaxtx-krde olvz rde. A' mz nztwz-krgu drtwr lc mz nzmnc-krgu, nakrlzku kx drtwr ngrde doa amrlx bzkq nzaxtxdr krnalzdr. \f* \s1 Bzkq Yrlq Nzesalz-krm Mz Kzdq Da \p \v 33 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Bzkq pokiaq mz nzesalz-krm, a' atutr zvz da kx esalz-ngrbzme mz Gct.’\qt* \x + \xo 5:33 \xt Livae 19:12; Nzkqlu-krdr 30:2; Lou Kcpwz 23:21, 23\x* \v 34 A' rpibo bamu kx bzkq yrlqq nzesalz-krm mz kzdq da, murde rblxbz bam nzatutr-krm natqm, a' da amrlx yc mz mq Gct. Bzkq yrlqq nzesalz-krm mz Heven murde ngi me mncngr Gct. \v 35 X bzkq yrlqq nzesalz-krm mz nrlc ka, murde nyz-kzde. X bzkq yrlq-kzq nzesalz-krm mz Jerusalem, murde krlc mzteadau kx nzangiongr Gct, King kxmatq. \v 36 X bzkq yrlqq nzesalz-krm mz narm, murde rblxbz bam nzaprkingr x nzabongr nqnginarm, murde da lc yc kz mz mq Gct. \v 37 Setzn kc Tqdrka'ngr tqngi nou da kxtrka amrlx batrpzle mz leplz nzpokia-krdr x nzrpilr nayrlqlr nzesalz-krdr mz kzdq da. Mz nzmu-krde lcde, da kx napi-txpwzme mz nzycmne-krm, ‘Eu’ o ‘Trtingr.’ A' bzkq pokiaq x bzkq yrlqq nzesalz-krm mz kzdq da.” \f + \fr 5:37 \ft Mzli kznike ncblo yrlqle nzesalz-krde mz kzdq da, opxm kx nide kxpokia, murde natqdeng esz'-krdr trtakitrdeu nzatutr-krde nzesalz-krde. A' kxmule-esz' ncblo yrlqle nzesalz-krde mz kzdq da, a' kzdung mzli pokia. Delc na-aelwapx-ngrgu mz nqmq krgu kx pi-zvzku da angidr. X na-atutr-zvzku da kx piku. Mc Jon 8:44 x Jemes 5:12. \f* \s1 Bzkq Ayzluq Da \r Luk 6:29-30 \p \v 38 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Nzayrplapxngr narsakrlr-ngrpwz mz nike nzvz-rbrngr. Doa kx tz-batrpzle mz kztede, natz-batr-kzpzle mzte. X doa kx tzlqpxbzle nqngi kztede, natzlqpx-kzpzle nqngide.’\qt* \x + \xo 5:38 \xt Nzrlaszngr 21:24; Livae 24:20; Lou Kcpwz 19:21\x* \v 39 A' rpibo bamu kx bzkq ayzlubzme nike nzwaisr-ngrm, a' ayzlu-alzupwz mz nivz. Nzmu ncblo naobqszole nim mz nztztr-krbzle blzmznaom kxrtc, bzkq ayzluq, a' ao-lxlvr-kzpz nrlarde kxmc mz nztz-kz-krpzlele. \v 40 X nzmu ncblo natwzle nim mz kot murde rpile nrz scmqng nangi scdeng, ka-kzpz bade bot scm. \f + \fr 5:40 \ft Nzycmnekr Jiszs angidr dese: Nzmu ncblo natwzle nim mz kot murde rpile nzkq scm kc tqyctxtr kai nangi scde, ka-kzpz lrpz ngr zbao scm. \f* \m \v 41 X nzmu kzdq kxetu kx rtulrtrpzle bam nzglq-krbzme bxli scde mz kilomita kxesz', bzkq kabzme, a' glqtibzle kilomita nali. \v 42 Doa kx rlxbz bam da murde rpile nangi scde, x mcq kx takitrde nzokatrngr, kabz. X kx rlxtibzle da scmqng mzli kxmrbcne, rlr-ngrbz.” \x + \xo 5:42 \xt Lou Kcpwz 15:9-11; Sam 112:5, 9; Nzyrplapxngr 19:17; Luk 6:35\x* \s1 Bzkq Mwati Drtwrm Enqmi Rmqng \r Luk 6:27-28, 32-36 \p \v 43 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Krlzamu kx mzli kc bqnc Gct kabzle natq lc mz melrmqgung, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Mrlzti kztemqng, a' namwati drtwrm enqmi rmqng.’\qt* \x + \xo 5:43 \xt Livae 19:18\x* \v 44 A' rpibo bamu kx namrlzti-kzamu enqmi rmung. X nakrka'-ngrnamu leplz kcng tzatrkatilr nimu. \v 45 Murde mz nzale-krmu da lc, sa nanginimu mrlxng Gct Trtemu kc Heven x na-apuamu nide. Murde mrlztile leplz kxmule-esz' kxdrka'-ngrng o kxnzmrlzng, mz nzati-krbzle nepi x nzadc-krbzle tewa mz leplz amrlx. \v 46 Nzmu namrlzti-txpwzmu kxnzmrlztilr nimu, Gct ma trkapwzleu da kxmrlz bamu. Murde tr-rblxu nzalengr, x kxnzatakqting takes nzale-kzlr da lc. \v 47 Nzmu narpi-txpwzmu kx, ‘Nimu la,’ mz kztemung, trmyaszpxleu leplz kc-kzng. Murde tr-rblxu nzalengr, x kxnzmnc-mrbrng nzale-kzlr da lc. \v 48 Mz nzmu-krde lcde, namrlztiamu leplz amrlx, da kc tqwai Trtemu kc Heven nzmrlzti-zlwz-krde leplz amrlx.” \c 6 \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Nzokatrngr Leplz \p \v 1 Jiszs rpibzle kx, “Bzkq glqpx-lzbqq mz nzale-krm da kxmrlz me nzyrlwr-lxblrngr, kx muq naglqpxngr leplz nim. Murde nzrglqpxngr lc sa nangipepwz da kx natwzq, a' trtxpnzngr nztwz-mou-krm da kx nakabz Trtem kc Heven. \v 2 Mz nzmu-krde lc, mzli kznike rka-ngrn da mz nzokatr-krm leplz, bzkq aleq mz mz leplz kxnzkqlung, da kc tzwai leplz kx narpi-rbz kxnzrlxngiting. Nzalelr da lc murde naglqlzngr leplz nidr. A' napi-angidrbo bam kx trpengr da kx natwz-moulr kx nakabz Trtem kc Heven, a' ngi txpwz nzglqlzkr leplz nidr. \v 3 A' mz nzokatr-krm doa, bzkq rlr-ngrbzme mz leplz nzkrlztitr-krbzlr. \v 4 Murde Trtem kc Heven tqrkrlz angidr da amrlx sa nakabzle bam da mz nzabrtzlvz-krde da kc tqale-kapqq.” \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Nzkrka'ngr \r Luk 11:2-4 \p \v 5 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Mz nqmq lcpwz, mzli kznike krka'-ngrn, bzkq apuq leplz kx narpi-rbz kxnzrlxngiting. Murde nzkrka'ng mz mz leplz kxnzkqlung x nzobq-kztilr nidr. A' napi-angidrbo bam kx trpengr da kx natwz-moulr, a' ngi txpwz nzglqlzkr leplz nidr. \fig Krka' me trnamc-ngru leplz nim.|alt="030 proud and humble pray-ers" src="030-Mat6.5.tif" size="SPAN" loc="MAT 6:5" copy="LLL Language Recording" ref="6:5" \fig* \v 6 A' nim, mz nzkrka'-krbzme mz Gct kc trnzmcu, krka' me trnamc-ngru leplz nim. Murde Gct kc tqmcle da amrlx, sa narkabz bam da mz nzabrtzlvz-krde da kc tqale-kapqq. \p \v 7 “X mz nzkrka'-krm, bzkq apuq kxtrnzrlxngitiung kcng tzrpiting natq kxkqlu kx trpnzngr drtwr ngrdeng. Murde mz drtwrdr krkcng tzangiolrng sa nakabzlr badr da navz-nqblqle nzboikr nzkrka'-krdr. \v 8 Bzkq kxmule lc mz nzkrka'-krm da kc tzwailr, murde Gct Trtem krlzpe-kaile da kcng narlxtibzme trycpwzu bam. X suti drtwrde nzka-krbzle da lcng bam. \v 9 Mz nzmu-krde lcde, mz nzkrka'-krm rpi kx, \pm ‘Gct Trte, batrp bagr, nigr lr nrlc, nzamatq-krgr drtqm kxtr-esz'ngr, \v 10 x nzmnclz-krbzkr bam mz nzngini-krm King rgr. Murde navz-nqblq-kzkr me pnz drtwrm, da kc tzwai lr Heven. \v 11 Kam bagr dzu r da kx natakitrde mzbq ka. \v 12 X ipqpxbz nzvz-rbr-krgr navz-nqblqle nzipq-krgr krkcng tzaletrpqng da kx vz-rbr bagr. \v 13 X arlapx nigr mz zmatq ngr Setzn, mz nzokatr-krm nigr mz nztu-amqngi-krgr mz nzatalzngr. X awi mz nzayzlu-krme natqgr, mz nzngini-alo-krm king rgr, mz zmatq ngrm kc tqyc tqyc. Eu, angida.’” \p \v 14 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Murde nzmu naipqq krkcng tzaletrpzng da kx vz-rbr bam, e Trtem kc Heven sa naipq-kzle nim. \x + \xo 6:14 \xt Mak 11:25-26\x* \v 15 A' nzmu trnaripqwq leplz, e Trtem kc Heven tripq-kzleu nim.” \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Nzaxtxngr Da \p \v 16 Jiszs rpibzle kx, “Mzli kznike axtx-ngrn da mz nzmnc-aepztr-krbzme mz Gct, ale txpwz mz Gct. X bzkq apuq leplz kx narpi-rbz nidr kxnzrlxngiting. Leplz lcng nzablqkiti-lzbqng mz nzaxtx-krdr da, murde leplz namclr kx nidr kxnztrng. A' napi-angidrbo bam kx trpengr nztwz-mou-krdr da, a' ngi txpwz nzglqlzkr leplz nidr. \v 17 A' mz nzaxtx-krm da, yangi narm x abrngzti-lzbq. \v 18 Murde ma tzkrlztrpz leplz kx axtxq da, a' namc txpwz Gct kc trnzmcu. Murde Gct kc tqrkrlzle da amrlx sa nakabzle bam da mz nzabrtzlvz-krde da kc tqale-kapqq.” \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Nzrngiscngr Da \r Luk 12:33-34 \p \v 19 Jiszs rpibzle kx, “Bzkq atamutilzq nzrngisc-krm da mz nrlc ka, murde ma tqyrti ninr x ma tqpnz mepyr rde, x tzpnati ncblo. \x + \xo 6:19 \xt Jemes 5:2-3\x* \v 20 A' na-atamutilzq nzrngisc-krm da Heven, mrkc trpnzngr da kx atrkati da, x trpnzngr kx pna da elr. \v 21 Murde mrkc tqyrlq-ngrn dztum, dekc tqyc-kzngr nabzm. \p \v 22 “Mz nzmu-krde lcde, da kcng tqpqtr mz nabzm nzaelwapx-ngrdr nzngini-krm doa kxmrlz o kxtrka. X doa kxmrlz aelwapx-ngrde kx nabzde yrbulzm mz da angidr x nivz lr Gct mz nzrka-nrbalq-krbzle da mz leplz. \f + \fr 6:22 \ft \+em 6:21\+em* Da kcng nakabz Gct bam mz nzabrtzlvz-krde da kc tqaleq mz nzvz-nqblq-krde natq Jiszs, krlcng nzrngisc-krm Heven. \+em 6:22\+em* Jiszs ycmnetr-angidr-ngrde mz ncblo nzngini-krde zyzlr ngr nrkrdrtqde. Mz kxmrlz drtwr ngrde doa kxrka-nrbalq x mz kxtrka drtwr ngrde doa kxtrkibr. \f* \m \v 23 A' doa kxtrka aelwapx-ngrde kx nabzde kamrbrngr. Murde trkibrlvzle nzrngisc-krde mz nrlc ka. X rblxbz bade nzobqplxtr-krde natq Gct. Delc tqale-zvz-ngrde alwx. \p \v 24 “Rblx doa nzwztr-krbzle mz kxetu kxli mz mzli kxesz'. Murde sa napqtitrpe drtwrde kzdq, x sa namatitrpe drtwrde kzdq kz, mz nzrvz-nqblq-ngrng. Mz nzmu-krde lcpwz, rblx nzwztr-krbzmu mz Gct x mz nzrngiscngr da. \x + \xo 6:24 \xt Luk 16:13\x* \p \v 25 “Mz nzmu-krde lcde, rpibo bamu kx bzkq da kx nakxne drtqmu mz nzmnc-krmu, mz da kx nangqamu x namnqamu, x lrpz kx napxi-ngrnamu. Murde nzmnc-zpwxngr tryctxtrpwzu mz dakxnzng x lrpz. \v 26 A' na-aoti drtwrmu utc. Trpnzngr da kx nzpetilr x trnzekqlzung dakxnzng, x trpnzngr nyzdr ma ngr dakxnzng, murde Trtemu Gct aclvele nidr. A' nakrlzamu kx nzmyalz-krmu myaszpxle utc! X mz nqmq lc, Trtemu sa narkatibz bamu da. \v 27 Mane nzyc-zvzkr drtwrmu da, murde trokatrleu nimu x rblxbz bamu nzaboinepx-krmu nzlu-krmu. \p \v 28 “X mane nzyc-zvzkr drtwrmu mz trnzrngisc-ngru lrpz. Na-aoti drtwrmu nzpqpxkr mqmya. Trnzwzung x trnzrkxsilvzung scdr lrpz. \v 29 Kxmule-esz' King Solomon kc tqngi nceapu, a' nzlulikr lrpzdeng trmyaszpxleu nrpq mqmya lcng. \v 30 Murde Gct la tqapqtipx mqmya nangi lrpzdr nc mqmya. Noude lang trnztu-aboiu, murde sa namrbrng mz nzngc-krdr mz nyr, nzngikr nanr leng. Mrla tqyc-ngrde, nakrlzamu kx Gct sa na-apxi-kzle nimu, mz nzmnc-krmu mz nrlc. Murde myaszlz-zlwzamu nounc. A' nzrlxngiti-krmu bzkq topwz! \p \v 31 “Mz nzmu-krde lc, bzkq yc zlwz mz drtwrmu da kx nangqamu, lue kx namnqamu, x lrpz kx napxi-ngrnamu. \v 32 X bzkq apuamu kxtrnzrlxngitiung kx nzaoti txpwz drtwrdr da lcng. Murde trnzkrlzlru kx Gct rkale doa nedeng da kx tryctrpwzu badr. A' nadcpx mz drtwrmu kx Trtemu kc Heven krlzle da kx trycpwzu bamu. \v 33 X narlr-lzbqbzmu mz nzmnclz-ngrbz bade x mz nzvz-nqblqngr natqde, x mz nibrde da lcng sc tqkape-kzpzle bamu. \v 34 Mz nzmu-krde lcde, bzkq yc zlwz mz drtwrmu da kx naprtz kalrla. Murde kalrla sa na-aoti drtwrmu da kx takitrde kalrla. X dalr zbqka takitxtrpwzle mzbq ka. Bzkq atamutilzamu dalr kalrla mz nzwzkr mzbq ka.” \x + \xo 6:34 \xt Luk 12:22-31\x* \f + \fr 6:34 \ft Jiszs tr-rpileu kx bzkq ryrlqku drtwr ngr kalrla. A' rpile kx bzkq yc zlwz mz drtwrgu da kx rblxm bagu nzaclvengr o nztekqtrngr. Murde da lcng nzycng mz mq Gct kc tqaclvele nigu.\f* \c 7 \s1 Atubqti-lzbq Kai \r Luk 6:37-38, 41-42 \p \v 1 Jiszs rpibzle kx, “Bzkq rpiamu kx takitrde doa nzayrplapx-katongr mz alwx ngrdeng, murde ma tqrpi kz Gct kx takitrde nzayrplapx-kato-krde nimu mz alwx ngrmung. \v 2 Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu mz nqmq krmu mz nqmq kcpwz tqrpi-ngrnamu kx na-ayrplapxle leplz mz nqmq krdr. X sa napi-kzpzle bamu kx navz-nqblqamu natq kcngpwz tqpibzmu mz leplz, kx navz-nqblqlrng. \f + \fr 7:2 \ft \+em 7:1\+em* Kxmule-esz', a' takitrde nzatubqti-krgu nzvz-rbrkr doa negung x krkcng tqaclvekung. X na-aleku mz nqmq ngr nivz. A' bzkq yapwxtinebzku nidr mz leplz. \+em 7:2\+em* Trngiu drtwr ngrde kx bzkq mcku nzvz-rbrkr leplz. A' mz nzmc-krgule, bzkq yapwxtinebzku mz leplz, a' nakrka'-ngrgu nide mz nzkrlz-krde nzvz-rbr-krde. Mc kz Matiu 18:23-35 x Mak 4:24. \f* \m \v 3 Murde mz nzrpi-krm kx doa takitrde nzayrplapxngr mz alwx ngrde, obqtiq alwx ngrde kc tqtopwzne, a' trmcwq alwx ngrm kc tqwzpx. Opxm kx obqtitrpzme dcvi kc tqtopwzne mz mz mzlem. A' trmcwq dapunounc kc tqyrbqpxm mz mzpq. \v 4 Dekc tqrpi-ngrbzme mz mzlem kx, ‘E mzlenge e, nakatxpxbo ena dcvi la tqtopwzne tqycpxm mz mzpq.’ ?Memule tqkxmu nzycmne-krm lc? Murde dapunounc kxwzpx la tqycpxm mz mzpq! \v 5 Nim leplz kx narpi-rbz kx rlxngitiq! Kapx kai dapunounc la wzpx tqyrbqpxm mz mzpq, x nzmu mzpq kc tqopxpe mz nzrmcngr dcvi kc tqtopwzne tqycpxm mz mz mzlem. Atubqti-lzbq kai mz alwx ngrmqng x kztemqng kc ate. \p \v 6 “A' bzkq abzq nzalvztrngr leplz kcng tzpxtxpx-zvz-ngrdr Nzryrngrkxtr. Murde mz nzale-krm da lc opxm kx katxnebzme natq kxtr mz kuli kzpeto, kcng nalxlvrtimlr nim mz nzmakx-krdr nim. X apu-kzle nzrtctx-krbzme dztu Gct mz poi, kcng narnzlvztineolrng mz drtc'.” \s1 Nakrka'-zvzbzku Mz Gct \r Luk 11:9-13 \p \v 7 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Rlxbz da mz Gct, x sa nakabzle. Rtangr da x sa narmctiq. Abc x naonrx sa nalvxpxbz. \v 8 Murde doa kx rlx da kx takitrde nide, sa natwzle. X kx rtangrtile nzokatrkr Gct, sa nangida. X kx abctr-zvzbz mz Gct, naonrx nyz Gct sa nalvxpxbz bade. \f + \fr 7:8 \ft Gct sa naka-txpwzle da mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrde. \f* \p \v 9 “Murde trpnzngr trte doa kx rkabz mz mrlxde rplz mzli kx rlx-ngrbzle nade dakxnzng. \v 10 X trkapwzleu ningidoe mzli kx rlx-ngrbzle nc. \v 11 Nimu kcng trnztubq-zvzung krlzamu nzale-krmu da kxtubq mz nzrka-ngrbz da kxmrlz mz doa nemung. A' myapx-mopwz, Trtemu kc Heven krlzle nzale-krde da kxtubq mz nzrka-zvz-krbzle da kxmrlzti zlwz mz krkcng tzrlxbzng bade da. \p \v 12 “Ale-zvzbzmu mz leplz da kx suti drtwrmu na-alebz bamu, kxmule-esz' trnzalepwzlru bamu. Murde krlc nzatutrngr nzalvztrngr amrlx mz Nzryrngrkxtr.” \s1 Naonrx Kxtotaki Mz Lrpzki Kc Tqvz Heven \r Luk 13:24 \p \v 13-14 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Mz nqmq lcpwz, naprtrq mz naonrx kxtotaki mz nzkrlz-krbzme lrpzki kc tqvz Heven. A' nakrlzq kx naonrx lc tqtotaki x lrpzki lc tqtopwzne rblx nzo-zlingr. Leplz trnzkqluung kx nzrmctilr naonrx lc. A' bzkq prtrq mz naonrx kc tqetu, murde ma tqrmctiq lrpzki kc tqvzkile mrkc tzodatingr leplz mz Hxl. Leplz kxnzkqlung nzvz-rbrng mz nzo-zli-krdr lrpzki lc tqyryz murde tr-rblxu nzo-zlingr.” \f + \fr 7:13-14 \ft Naonrx lc tqtotaki drtwr ngrde nzrlxngitingr Jiszs. X lrpzki lc tqtopwzne drtwr ngrde nzrvz-nqblqngr natqdeng. \f* \fig Bzkq o-zliq lrpzki kc tqvzkile Hxl.|alt="031 narrow and wide roads" src="031-Mat7.13.tif" size="SPAN" loc="MAT 7:13-14" copy="LLL Language Recording" ref="7:13-14" \fig* \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Profet Kxnzalvztr-rbrng \r Luk 6:43-44 \p \v 15 Zbz rpibz Jiszs kx, “Mz nqmq lcpwz, bzkq vz-nqblqamu lrpzki r profet kxnzalvztr-rbrng. Sa naprtrpzng bamu mz nzapu-krdr kxnzrlxngiting, a' nzrpilr naodatilr nzrlxngiti-krmu, murde nidr angidr kxdrka'-ngrng. \v 16 Sa naglxamu nidr, murde nqmq krdr aelwapx-ngrde namrlzu r leplz kc tqnginidr. Apule nounc amrlx kx nzglx-ngrdr nradr kcng tzpapx-ngrdr. Murde tr-rkeopwx'u naq mz nc nole, x dx mz nc lrpz. \v 17 A' nounc kxmrlz papx-ngrde nranc kxmrlz. X nounc kxtrka papx-ngrde nranc kxtrka. \v 18 Opx angidr kx nounc kxmrlz trpapx-ngrdeu nranc kxtrka. X trpnz-kzngr nounc kxtrka kx papx-ngrde nranc kxmrlz. \v 19 Nounc kx trnzpapx-ngrdru nradr kxmrlz nzlakitiong x nzrtclz-ngrng mz nyr. \x + \xo 7:19 \xt Matiu 3:10; Luk 3:9\x* \f + \fr 7:19 \ft X mz nqmq lcpwz leplz kxdrka'-ngrng nzangc lc nidr mz Hxl. \f* \m \v 20 Mz nzmu-krde lcde, sa naglx-ngrnamu kxnzalvztr-rbrng mz da kxtrka kx nzvzpxmqng mz nqmq krdr.” \x + \xo 7:20 \xt Matiu 12:33\x* \s1 Doa Kx Takitrde Nzprtr-krde Heven \r Luk 13:25-27 \p \v 21 Jiszs rpibzle kx, “Leplz kcng amrlx tzrpimlr bange kx ninge Kxetu Lod rdr trnaprtrung amrlx ngrdr Heven, a' nangi txpwz krkcng tzvz-nqblqlr me pnz drtwr Trtenge kc Heven. \v 22 Murde mz Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz, leplz kxnzkqlung narpimlr bange kx, ‘Kxetu Lod! Plzpxbzkr mz leplz natq Gct mz drtqm, x rmaszlrpxkr drka', x ale-kzkr da kxmatqng kxkqlung mz drtqm!’ \v 23 Kxmule-esz', a' sa narpi-angidrbo badr kx, \qt ‘Nimu kxdrka'-ngrng! Vzkipeamu kc! Trkrlzwxu nimu murde trvz-nqblq-angidrwamuu ninge.’”\qt* \x + \xo 7:23 \xt Sam 6:8\x* \f + \fr 7:23 \ft Leplz kx nzvz-nqblq-angidrlr Jiszs nzlalztq-zvzbzng bade—mz nzkrka'ngr, mz Nzryrngrkxtr, x mz nzatutr-krdr natqde. A' leplz kxnzkqlung nzesabrti-lzbqng. Murde mz drtwrdr nzvz-krdr mz makxtr batrpzle nzngini-krdr kxnzrlxngiting, a' trnzvz-nqblq-angidrlru Jiszs. X kzdu mzli nzvz-nqblq-txpwzlr nqmq krdr esz'-krdr o nqmq kr makxtr nyzdr. Tr-rblxu nztaongr mz trtxki sc Setzn mz nzvz-nqblqngr da kxmrlzbz mz leplz, mz trnzvz-nqblq-angidr-krdru Jiszs esz'-krde. Nzwzkr makxtr ngi nzokatrngr nigu mz nzvz-nqblqngr Jiszs x natqdeng amrlx. \f* \s1 Ma Li Kx Blepxngr Mz Nzrwzngr \r Luk 6:47-49 \p \v 24 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Mz nzmu-krde lcde, doa kx xlrmle natqngeng, x yrlq-angidrleng, apule ncblo kxyrplapx kx wzti-angidrle ma nyzde. Ekqtiole gq lr nctrpou ngrdeng kxmqngi, vzo la mz rplz. \v 25 Mz nibrde, trlipu r tewa x nenq kc tqvzpem. Nenq wqq x nubla ngr lue yrle-zlwz-kzp, nzrpilr na-awxolr x nayrvilr ma kc. A' trmrtuu murde nctrpou ngrde tu-amqngio mz rplz. \f + \fr 7:25 \ft Ma kc drtwr ngrde nzmnckr doa mz nrlc. X rplz kc drtwr ngrde Jiszs x da kcng tqalvztr-ngrde. Trlipu lc drtwr ngrde kzdq mzli r nzkxpungr x nzbzngr mz nrlc ka. Nztu-amqngikr ma kc drtwr ngrde nzvz-zvzkr nzmnckr ncblo. Murde nzlungr kx mqngitr-zvzbz mz Kraes vz zvz, kxmule-esz' bz kalr. \f* \p \v 26 “A' doa kx xlrmle natqngeng x tryrlq-angidrleu, apule ncblo kxngqngu kx awxbutxopwzle ma nyzde mz drta'. \v 27 Mz nibrde, trlipu r tewa x nenq kc tqvzpem. Nenq wqq x nubla ngr lue yrle-kzp nzvztitrlr ma kc. X ma kc mrtuo x ngilialz-pnzm mz trlipu kc.” \p \v 28 Mzli kc tqyrkrpxpengr nzalvztrkr Jiszs, zbo ngr leplz kcng nzkctitxpx-zlwzlr nzalvztr-krde. \v 29 Murde trapuleu Kxnzalvztrng mz Loukxtr, a' ycmnemile zmatq angidr. \x + \xo 7:29 \xt Mak 1:22; Luk 4:32\x* \c 8 \s1 Jiszs Amrlzle Ncblo Kx Ycngr Lepz \r Mak 1:40-45; Luk 5:12-16 \p \v 1 Mzli kc Jiszs tqvzo-ngrmle mz nra kc mz nibr nzalvztrngr lc, zbo ngr leplz kxnzetung sc tzma-nqblqpelr nide. \v 2 Zbz kzdq ncblo kx ycngr lepz vzm, x rwetxobz zpr mz Jiszs. X rpibzle bade kx, “Kx tqsuti drtwrm le, krlzx kx krlzq nzamrlzngr ninge!” \v 3 Kxmule-esz' mz Lou sc Mosis batrpzle trnztakitr-krdeu nzprtrngr mz nzangiongr, a' maletxtrpzle nide. X sc tqrpipebzle kx, “Mrlzm bange. Namrlzq.” X mzli kcpwz kxsqki lepz kc mztxtr pnz kz. \v 4 Zbz rpi-kzpzle bade kx, “Bzkq ena ncblo kx napi-nebanle. A' vz-kaipz mz pris, x pibz bade napwxlitibzle nrkrdrtqm, murde namcpzle kx mrlzpeq. Zbz sa napipxbzle mz leplz, murde namnc-lxblr-mouamu badr. X kabz blz mz Gct, da kc tqwai nzpikr Lou sc Mosis le, x nakrlzngr leplz amrlx kx tubqpeq mz Loukxtr.” \x + \xo 8:4 \xt Livae 14:2-32\x* \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Kxnzawz Kxyagox \r Luk 7:1-10 \p \v 5 Jiszs badr ncblo nedeng nzvzng mz taon Kzpznizm, mz nqlvi r Dxbu Gzlili. X kzdq lr Rom kc tqngi kxetu r dzbe ncblo ngr vea kx trtqki-esz' (100), vzm mz nzrmcti-krde Jiszs, murde rpile Jiszs naokatrpzle nide. \v 6 X sc tqrpipebzle bade kx, “Kxetu, kxnzawz-nrbalq nenge sc tqyrbqpe ma nyznge. Nrkrdrtqde bz x sc tqtangigx zlwz.” \v 7 Rpibz Jiszs bade kx, “Mrlz. Sa navzmc ma nyzm na-amrlzbo nide.” \p \v 8 A' rpibz kxetu kc mz Jiszs kx, “Eke, Kxetu! Bzkq kxpuneme nzvz-ngrm ma nyznge. Murde trtakitrpwc'u nzdwatr-krme ma nyznge. Krlzx kx rngiscm zmatq kxmyalz zlwz. Pi txpwz dq ye natq, x ncblo nenge sc tqmrlzpe. \v 9 Murde mnclz-kzpo mz zmatq ngr kamadz rnge. X ncblo ngr vea nengeng nzmnclzmqng bange. Kx narpibo mz kzdq kx, ‘Vz!’ x sc tqvzpe. X kx narpibo mz kzdq kz kx, ‘Vzm!’ x sc tqvzpem. X kx narpibo mz kxnzawz nenge kx, ‘Da kx na-aleq se!’ x sc tqalepele.” \p \v 10 Kx xlrbz Jiszs natqdeng, kctitxpx-zlwzle. X sc tqrpipebzle mz leplz kcng tzvz-nqblqlr nide kx, “Napi-zpwxbo bamu, nzrlxngitikr lr Israel trmyaszpxleu nzrlxngitingr lc! \v 11 X napi-kzpo bamu, mz nrlc tulvzo leplz kxkqlu kxtrngiulrJiu sa naprtrng mz nzmungr kxetu x namu-lxblrng badr melrmqgung Ebraam x Aesak x Jekop, mzli kc Gct na-aclve-ngrde nrlc kxmrna kalr mz nzngini-krde king. \f + \fr 8:11 \ft \+em 8:8\+em* Mz Lou scdr lr Jiu nzdwatr-krdr mz ma nyz kx trngiulrJiu, batrpzle badr trnztakitr-krdru nzprtrngr mz nzangiongr. \+em 8:11\+em* Mz drtwr lr Jiu, leplz kcng trngiulrJiu trpnzngr nzprtr-krdr Heven badr doa angidr neng Gct. \f* \m \v 12 A' nimu lr Jiu kcng tqrpiamu kx sa naprtramu Heven, sa nartctxtrngr Gct nimu mz nzlo ngr Hxl, murde trvz-nqblqwamuu nqmq krde. X mz nzmnc-krmu mrlcde, sa nayrni-aloamu mz nzetqkr drtqmu x sa namadqtiamu nqngimu mz zngya, murde mnc-rlrupebzmu bade.” \p \v 13 Zbz Jiszs sc tqrpipebzle mz kxetu kc kx, “Vzpe ye ma nyzm. Mzli ka da kc tqlxngitiq, sa narmctiq.” X mzli lcpwz, doa kc sc tqmrlzpe. \s1 Jiszs Amrlzle Kxnzyagoxng Nzkqlung \r Mak 1:29-34; Luk 4:38-41 \p \v 14 Jiszs badr ncblo nedeng nzvzng mz ma nyz Pita. Jiszs kx dwatrpzle kc brma, sc tqmcpele kzdo Pita kc tqngi olvz, sc tqmnz me mnz-ngrde murde drtqde pqpxm. \v 15 Zbz Jiszs vzbz malebzle mqde mz nzamrlz-krde nide, x zyagox kc yrkrtxpx pnz. X tulzm sc tqoliqtipebzle dakxnzng nadr. \p \v 16 Mzli kc nepi tqtaope-ngrde, x Sabat kc tqyrkrpxpe-kzpz, lr Kzpznizm sc tzryrkrmipemqng doa kxkqlu kx nzdwaszng drka'. Zbz Jiszs sc tqmaszlrpxpe-ngrde drka' amrlx mz leplz lcng mz zmatq ngr natqde. X amrlzti-kzle leplz kx nzyagoxting amrlx. \v 17 X mz nzalekr Jiszs le, atutrle natq kc tqplzpx pnz profet Asaea mz nzycmnetr-krde mz Kxnzmcpx. Rpile kx, \qt “Ncblo lc ayrkrpxpele nzmewe-krgung, x amrlzpele nzyagox-krgung.”\qt* \x + \xo 8:17 \xt Asaea 53:4\x* \s1 Drtwr Naesz'ti Mz Nzrvz-nqblqngr Jiszs \r Luk 9:57-62 \p \v 18 Mzli kc Jiszs tqmc-ngrde leplz kxkqlu nzyrlwr-ngalelvz-krdr nide, sc tqrpipebzle mz ncblo nedeng nzalilvckio-krdr badr mz nrlar dxbu kc. \v 19 A' mzli kc tzoliq-ngrdr nzalilvc-krdr, kzdq kxalvztr mz Lou sc Mosis vzm mz Jiszs, sc tqrpipebzle bade kx, “Kxakrlz, sa navz-nqblqx nim drlve keng vzkiq.” \v 20 A' rpibz Jiszs kx, “?Krlz-angidr-kzq da kx ycpxm mz nzrvz-nqblqngr ninge? Murde fokis nzmnc-zpwxng mz ma nyzdr kx yclzm mz gq. X utc nzmnc-zpwx-kzng mz ma nyzdr kx ngi nrla r nounc. A' ninge Mrlx Leplz, trmnc-zpwxwxu, murde lr mrnyzngeng nzpxtxpx-ngrdr ninge. X sa napxpx-kz-ngrdr nim. ?Myx kxmule, navz-nqblqpeq ye ninge?” \p \v 21 Zbz kzdq kz ncblo kx vz-nqblq-kzle Jiszs, rpibzle bade kx, “Kxetu rnge, na-ale-kaipo nikeng pnz drtwr trtenge mzli ka, a' mz nibr nzbz-krde sc tqvz-nqblq-atex nim.” \v 22 A' rpibz Jiszs bade kx, “Trtingr! Rlrpe-ngrbz ye mz krkcng mqngrdr nzbzpeng nzyrtzmq-krdr kxnginidr kx nabzng. A' nim, vz-nqblq ninge!” \f + \fr 8:22 \ft \+em 8:20\+em* Natq angidr kx pi Jiszs nidr seleng: “Trpnzngr nyznge ma kx na-ama-ngrne.” A' leplz kxnzkqlung nzrpilr kx fokis drtwr ngrde King Herot kc trngi-angidru lr Jiu. X utc drtwr ngrde lr Rom kcng trngiulrJiu. X lr ma nyz Jiszs drtwr ngrde lr Jiu. Kxmule-esz' lr Jiu nzabrtzlvzlr kxnzetu kcng trngiulrJiu, a' nzpxtxpx-ngrdr Jiszs kc tqngi angidr lr Jiu. \+em 8:22\+em* Nzrvz-nqblqngr Jiszs namyapxpwz mz nzrvz-nqblqngr nqmq ngr mrnyzm. \f* \s1 Jiszs Aole Nrwx Mz Kzdq Nenq Kxetu \r Mak 4:35-41; Luk 8:22-25 \p \v 23 Mz nibrde, sc tqprtzpe mz bot scdr kxetu, x ncblo nedeng nzprtz-kzpzng x sc tzalilvcopeng. \v 24 Zbz sc tzpwrkilvcpe-ngrdr kzdq nenq kxetu. X dxka kxetuting sc tqvzopebz mz nabz bot kc. A' mzli lc, Jiszs sc tqmwi. \v 25 Zbz ncblo nedeng nzvzbzng bade x sc tzameopelr nide. Nzrpibzlr kx, “Kxetu, arlapx nigu! Nabzpeku!” \p \v 26 A' rpibz Jiszs badr kx, “?Memule tqmwxlrtx-zlwz-ngrnamu? ?X memule nzlxngiti-krmu ninge tqtopwzbe-ngrde?” Zbz tulzm, sc tqlclvzpele nenq x dxka. X mzli kcpwz nrwx otx pnz. \x + \xo 8:26 \xt Sam 65:7; 89:9; 107:29\x* \v 27 X nidr amrlx ngrdr sc tzkctitxpxpelr Jiszs, tzrpi-etrpelr kx, “Eke! ?Ncblo kznika? Nenq x dxka nzvz-nqblqlr natqde!” \s1 Jiszs Maszlrpx-ngrde Drka' Kxnzxplrng Mz Ncblo Nzling \r Mak 5:1-20; Luk 8:26-39 \p \v 28 Zbz Jiszs badr ncblo nedeng sc tzkrlzopebzlr nrlar dxbu kc, mz nrlarnrlc kc taon Gergesa, me nzmnc-ngrdr kxtrngiulrJiu. \f + \fr 8:28 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz taon lc nzrpibz Gadara o Gerasa. \f* \m X ncblo nzling kx dwasz drka', nzmncng mz butqbr mrkc tzyrlqngr leplz kxbz. Mrlx lcng nzxplr-zlwzng x nzatrkati-kzlr leplz. X leplz nzmwxlrng mz nzvzki-krbzlr mrkc tzmnc-ngrdr. Ncblo lcng sc tzvzpxpemqng mz butqbr nyzdr mz nzrmcti-krdr Jiszs. \v 29 X sc tzkabomipebzlr bade kx, “Vrr! Mrlx Gct! ?Nike tqotime? Bzkq ayrplapxq nrkrdrtqgr mzli ka, murde trkrlzkapzle Mzli Kxmatq kc na-ayrplapxngr.” \p \v 30 X mnc-aepztrpz mrkc kzdq nrtrq r poi kxetu, sc tzmung. \v 31 Drka' kcng nzyrnititrpzlr bade kx, “Kx tqmaszlrpx-ngrn nigr, atwzlr-ngrbz nigr mz nrtrq r poi kc.” \v 32 Zbz sc tqrpipebz Jiszs mz drka' kcng kx, “Prpxamu!” X drka' kcng kx nzprpxlr, nzdwasz-pnzlr poi kcng. X nrtrq r poi kc, sc tzvopxpeng mz nqngitrlqli, nztaong mz nabz dxbu kc, x nzbzting amrlx ngrdr mz lue. \p \v 33 Zbz ncblo kcng tzaclveng, nzngrlrng, sc tzpinepelr nrpa ngrde mz mztea, myapxbz kxmu nzmncpekr doa kcng nzling tzprszpxpelr drka'. \v 34 Mz nzmu-krde lcde, leplz kxnzkqlung ngr taon kcma sc tzyrkrpeng mz nzmc-krdr Jiszs. X kx nzkrlzbzlr nide, nzyrnititrpzlr bade kx navzpe. \c 9 \s1 Jiszs Ipqpxle Alwx Ngr Kzdq Ncblo X Amrlzle Nrkrdrtqde \r Mak 2:1-12; Luk 5:17-26 \p \v 1 Zbz Jiszs prtz mz bot, nidr badr ncblo nedeng x sc tzalilvcope-moung mz taon Kzpznizm mrkc tzmnc-ngrdr. \v 2 Kx nzkrlzbzlr kc Kzpznizm, kzdung ncblo nzvzmqng, nzglqmlr kc ncblo kx nrkrdrtqde bz. Nzglqtimlr kzdq nqni. Kx krlztrpz Jiszs nzbrtikr drtwrdr nide mz nzamrlz-krbzle kztedr, sc tqrpipebzle bade kx, “Mrlxnge, bzkq nabzm talvzope, murde alwx ngrmqng ipqpxpebo.” \p \v 3 Kx nzxlrbz kzdung lr Jiu kcng tzalvztrng mz Loukxtr nzycmne-krde lc, sc tzrpipelr mz drtwrdr kx, “Rlr! Mrlx lc pivxile Gct. ?Mz drtwrde apule Gct?” \v 4 Jiszs krlztitrpebzle da kx ycpxm mz nabzdr. X sc tqrpipebzle badr kx, “Bzkq aoti drtwrmu da kxtrka kxmule lc. \v 5 Nzmu narpibo mz ncblo lc kx, ‘Ipqpxpebo alwx ngrm,’ rblx nzrmcngr. A' nzmu narpibo bade kx, ‘Tulz x vzpe,’ opx angidr nzrmcngr. \f + \fr 9:5 \ft \+em 9:2-3\+em* Mz nzrpi-krbzle mz ncblo kc kx ipqpxbzle alwx ngrdeng, Jiszs arsakrlrmile nide Gct. Murde Gct txpwz kx krlzle nzipqpxngr alwx. Mz drtwr kxnzetu lcng Jiszs pivxile Gct x takitrde nzrnibqngr nide. \+em 9:5\+em* Lr Jiu lcng nzlxngitilr kx nzmrlz-moukr leplz mz zyagox aelwapx-kz-ngrde kx Gct ipqpxpebzle alwx ngrdeng. Mz nzmu-krde lcde, mz nzamrlz-moukr Jiszs ncblo lc, aelwapx-ngrde kx rngisc kz zmatq ngr nzipqpxngr alwx. \f* \m \v 6 Mz nzmu-krde lcde, na-amrlzbo nrkrdrtqde mz nzaelwapx-krnge kx ninge, Mrlx Leplz, rngisc-kznge zmatq ngr nzipqpxngr alwx mrka mz nrlc.” X sc tqrpipebzle mz ncblo kc nrkrdrtqde tqbz kx, “Mrlxnge, tulz, oti nqni pnrm x vzpe mrnyzm!” \v 7 X ncblo kc tulzm x sc tqvzpe mrnyzde. \v 8 Kx nzmc zbo ngr leplz da lc, nzamatqlr Gct. X nzglqpxlr nide x awi-ngrbzlr bade nzrka-krbzle zmatq ngrde mz ncblo murde na-amrlzngr leplz x naipqpxngr alwx ngrdr. \s1 Jiszs Kqlele Matiu \r Mak 2:13-17; Luk 5:27-32 \p \v 9 Jiszs rlaszle mrlc, x mz nzvz-krde mcle ninge, ncblo kx atakqti takes drtqnge Matiu. Sc tqwxbux mz ofis nyznge kc tzxpekitr takes, x rpim Jiszs bange kx, “Vz-nqblqm ninge.” Zbz tutxlzmc, axtxbo da amrlx, x sc tqvz-nqblqpex nide. \p \v 10 Mz nibrde, Jiszs sc tzmupeng badr ncblo nedeng mz ma nyznge. X kztengeng kx nzatakqting takes x kzdu-moung leplz kx nqmq krdr trka mz nzobqkr leplz mu-lxblr-kzkr badr. \v 11 Mzli kc tzmc-ngrm Farzsi da lc, drtwrdr trmrlzpeu. Murde mz drtwrdr trtakitrdeu ncblo kxmrlz nzngini-krde kzte ncblo kxnztrkang. X sc tzveapebzng mz ncblo nedeng kx, “?Nike kxakrlz ngrmu tzmu-lxblr-ngrdr badr leplz kxnzmulr lcng?” \f + \fr 9:11 \ft \+em 9:9\+em* Livae ngi kzdq kz drtq Matiu, x nide kc tqyrle Nrpakxmrlz lc. \+em 9:11\+em* Mz nzmu-lxblrkr Jiszs badr ncblo lcng tztrkang, drtwrdr tresz'tiu badr mz alwx ngrdr lcng, a' rpile na-aelwapx-ngrbzle nivz lr Gct badr. \f* \p \v 12 Xlrbz Jiszs natqdr x sc tqrpipebzle badr kx, “Leplz kx trnzyagoxung trnzsutiu drtwrdr dckta. A' kxnzyagoxng la tzsuti drtwrdr dckta. \v 13 Na-aoti drtwrmu drtwr ngr Nzryrngrkxtr kc tqrpile kx, \qt ‘Da kx mrlzm bange, doa nengeng nayc mz drtwrdr leplz mz nzokatr-krdr nidr namyaszpxle nzrka-krmlr bange blz.’\qt* \x + \xo 9:13 \xt Hosia 6:6; Matiu 12:7\x* Murde trvz-ngrpwc'u nzrkqlengr leplz kx nzrpilr nztubqng. A' vz-ngrmc nzrkqlengr kxnzaleng alwx, murde naesablqtilr alwx ngrdrng.” \s1 Ncblo Neng Jiszs Trnzaxtxpwzlru Dakxnzng \r Mak 2:18-22; Luk 5:33-39 \p \v 14 Mz nqmq krgr, nigr lr Jiu, nzaxtx-krgr dakxnzng zbq li mz wiki kxesz' mz nzkrka'ngr. Zbz oblamzng Jon Kxawrkxtr nzvzmqng mz Jiszs x sc tzveapebzng bade kx, “Nigr badr Farzsi axtxbzkr dakxnzng. ?A' nike ncblo nemqng trnzaxtx-ngr-kzpzlru da?” \v 15 Jiszs rpibzle kx, “Apux ncblo kxnayrlz. Mz nzmu-krde lcpwz trtakitrdeu drtwr leplz nzvz-krdr mz mzli r nzabrtzngr mz nzyrlzngr, trtakitr-kzdeu ncblo nengeng nzaxtx-krdr dakxnzng mzli ka. Murde nzabrtz-ngrdr ninge lc tqmncbepo badr. A' mz nibrde, mzli kc nakatxpx-ngrmc badr, sc tqtakitr-atede nzaxtx-krdr dakxnzng mz nzkrka'-krdr.” \p \v 16 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Nzycmne-ebzpxngr lcng li nzaelwxpx-ngrdr nqmq krnge kxmrna. Murde trpnzngr ncblo kx rkxsilvztr dzlvq lrpz kxmrna mz nzakqlvztr-krde me bxnge mz lrpz kxblzlongr. Nzmu nawailele, dzlvq lrpz kc sc tqbxplipxpem mz lrpz kcma tqblzlongr. X sc tqbxplipx-zlwzpe myaszpxle mzli kc kai tqbxpli-ngrde. \v 17 X trpnz-kzngr ncblo kx narbzlutr dakxnzng kxmrna mz ncblei kx nzrbzlutrpengr dakxnzng. Murde ncblei kxmule lcde ngcplxtxtr kai mz nzmrnabekr dakxnzng, x da lcng li sc tzatrkatipeng. A' dakxnzng kxmrna nabzlutrpwz mz ncblei kxmrna murde namrlzpwzng rlilrdr.” \f + \fr 9:17 \ft Nqmq kcng tqmrna tqprmitrp Jiszs bletxpx-zlwzngr mz nqmq kcng pnz. X rblxbz mz kxnzetu r lr Jiu drtwrdr nzesz'ti-krdr badr, murde rblxbz mz leplz kcng tzabrtzlvzpelr nqmq kcng pnz nztekqtr-krdr nqmq krdr, mz nztwz-krdr nqmq kxmrna. \f* \s1 Inyx Kzdq Kxetu R Mangr-nzkrka'ngr X Olvz Kc Tqmaletrpzle Lrpz Sc Jiszs \r Mak 5:21-43; Luk 8:40-56 \p \v 18 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrde, kzdq kxetu r mangr-nzkrka'ngr nyzdr vzbz x rweobz zpr bade. Rpibzle kx, “Inyxnge mwx bzpe mzli ka. A' vzm, maletrpz nrkrdrtqde, x sa nalu mou.” \p \v 19 Zbz Jiszs tulzm x sc tzvzpeng ncdr x nigr ncblo nedeng kz. \p \v 20 Mzli lc kzdq olvz kx tresakiu nzrpwx-krde temz vzm mz nibr Jiszs. Nzrpwx-alo-krde lc temz, twztipelele yiz nzpnu-esz'-nrade-li (12). Sc tqmaletrpebzle lrpzde. \x + \xo 9:20 \xt Livae 15:19-30\x* \v 21 Murde rpi drtwrde kx, “Nzmu namaletxtrpwo ye lrpzde, nrkrdrtqnge sc tqmrlzpe.” \v 22 Zbz Jiszs lxlvrkimle mq, sc tqmcpele olvz kc. X rpibzle bade kx, “Inyxnge, bzkq nabzm talvzope, murde nzlxngiti-krm ninge sc tqamrlzpele nim.” X mzli lcpwz olvz lc sc tqmrlzpe. \p \v 23 Mz nibr nzamrlzkr Jiszs olvz kc, sc tqvzpe mou. X kx krlzbzkr ma nyz kxetu kc, sc tqmcpele kxnzvxutrng ncblei x zbo ngr leplz kcng tzyrni-katong mz mzli r nzbzngr. \v 24 Zbz sc tqrpipebzle badr kx, “Yrkrpxamu yz! Doa lc trbzu, a' mwine ye!” A' nzyrpalelvzlr nide. \v 25 Mz nibr nzvzpxkr leplz amrlx kcng yz, sc tqvztrpe brma. Rtrngztiobzle mq doa olvz kc x sc tqtulzpem. \v 26 X nrpa ngr nzamrlz-krde doa olvz kc vz x talvzpxle nrlarnrlc kc. \s1 Jiszs Amrlzle Ncblo Kxmztr Mwi Nzling X Ncblo Kxnabu \p \v 27 Jiszs rkalzm mz ma kc, x mzli kc tqvz-ngrde nzrvz-nqblqbzng kcng ncblo kx mztr mwi nzling. Sc tzkqlepelr nide, nzrpibzlr kx, “Mrlx Devet! Nayc mz drtwrm nigr!” \v 28 Zbz Jiszs kc tqvztrpe mz kzdq ma, ncblo kcng nzling sc tzvztrpe-kzpzng bade. X rveabz badr kx, “?Lxngitiamu kx krlzx nzamrlz-ngrbz nimu?” X nzrpibzlr bade kx, “Eu, Kxetu!” \v 29 Zbz Jiszs bxtrpzle mztr x rpibzle kx, “Amrlzx nimu murde drtwrmu br kx rngiscnge zmatq ngr nzalengr da lc tqrlxtiamu.” \v 30 X mzli lcpwz mztr kc tqobqpxpe. A' xplrmibz natq Jiszs mz nzrpi-krbzle badr kx, “Bzkq pinebzmu da lc mz leplz!” \v 31 Kxmule-esz', a' nzvzng x sc tzyapwxtinepelr nrpa mz nrlc amrlx mz nrlarnrlc kc. \p \v 32 Mz nibr nzvzpekr ncblo kc nzling, kzdung leplz nzvzmimlr kc mz Jiszs ncblo kx batrpz drka' nznabu-krde. \v 33 X mzli kcpwz tqmaszlrpxpe-ngrbz Jiszs drka' kc, ncblo kc sc tqycmnepe. X zbo ngr leplz kcng nzkctitxpxlr da lc x nzrpilr kx, “Rlr! Trgalr da kx mcku kxmule ka mrka Israel!” \v 34 A' kzdung Farzsi nzrpilr kx, “Setzn ela, kxetu r drka', nide kc tqrkabz zmatq mz Jiszs mz nzmaszlrpx-krdeleng.” \s1 Kxnzwztrpzng Mz Gct Nzpipzbeng \p \v 35 Zbz Jiszs sc tqvztipele mztea amrlx mrlcdeng, tqalvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdrng, x tqyapwxtipxle Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. Mzli lc Jiszs amrlz-kzle kxnzyagoxng x kxnzdwatibzng zyagox kxtrka. \v 36 Mzli lc tqmcpengr Jiszs zbo ngr leplz kcng, sc tqyctx-zlwzpengr drtwrde nidr. Murde nabzdr talvzo x rblx nzokatr-lzbq-krdr mz nzrmcti-krdr Gct, a' nzapulr sip kcng trtxpnzngr kxaclvele nidr. \x + \xo 9:36 \xt Mak 6:34; Jon 4:34-38\x* \v 37 Rpimle bagr, nigr ncblo nedeng kx, “Kxmule-esz' leplz kxkqlu nzoliqng mz nzlxngiti-krdr Nrpakxmrlz murde nanginidr doa neng Gct, a' mzli ka kxnzwzng nzpipzbeng kx nzaelwapx-ngrbzlr lrpzki angidr mz leplz. \v 38 Mz nzmu-krde lcde, krka'-ngrbzmu mz Trte kc tqoliqtile nabz leplz kcng tzbrti drtwrdr ninge. Rlxtibzmu bade nzatwzlr-krmle kzdung mou kxnzawzng kx naokatrng mz nzvzmi-krmlr leplz bange.” \x + \xo 9:38 \xt Luk 10:2\x* \c 10 \s1 Jiszs Mcpxle Aposol Nzpnu-esz'-nrade-li X Atwzlrpx-ngrde Nidr Mz Nzlepx-krdr Nrpakxmrlz \r Mak 3:13-19; 6:7-13; Luk 6:12-16; 9:1-6 \p \v 1 Zbz Jiszs sc tqkqlepele nigr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). Mz nzmnclz-krbzkr bade, sc tqrkapem bagr zmatq kx narmaszlrpx-ngrgr drka' x na-amrlz-ngrgr kxnzyagoxng x kxnzdwatibzng zyagox kxtrka. \p \v 2 Drtqgr nigr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) nidr seleng: kx ayrnrngr \li1 \em Saemon\em*, kc kzdq drtqde Pita, x mzlede \li1 \em Adru\em*, \li1 \em Jemes\em* mrlx Sebedi, nidr mz mzlede \li1 \em Jon\em*, \li1 \v 3 \em Filip\em*, x \li1 \em Batolomiu\em* (mrlx Tolmai, kc kzdq drtqde Natzniel), \li1 \em Tomas\em* x ninge \li1 \em Matiu\em* kc tqatakqti ena takes, (kzdq kz drtqnge Livae), x \li1 \em Jemes\em* kc tqngi mrlx Alfizs, x \li1 \em Tadizs\em* (kc tzrpi-kzpz Judzs), x \li1 \v 4 \em Saemon\em* kc tqprtr ena mz dzbede kc tzrpilr namaszlrtxpx-ngrdr gzpman ngr Rom mz nzmnc-krdr Israel, x \li1 \em Judzs Iskariot\em*, kc tqamwabzle Jiszs mz enqmi rdeng. \p \v 5 Jiszs atwzlrpx-ngrde nigr aposol mz nzryapwxpx-krgr Nrpakxmrlz. Rpimle bagr kx, “Bzkq vznamu mz mztea nyz kxtrngiulrJiu x mztea nyz lr Szmariz. \v 6 A' vzbzmu mz leplz negung mrka Israel murde trnzvz-nqblqlru nqmq kr Gct mz nzapu-krdr sip kcng tzmrbrneng. \x + \xo 10:6 \xt Matiu 9:36\x* \v 7 Drlve keng vzkiamu, yapwxtipxamu Nrpakxmrlz lc mz nzrpi-krbzmu kx, ‘Gct sa tqvectrpemle leplz bade. X mzli ka mzli r nzmnclz-krbzmu bade mz nzngini-krde King rmu.’ \v 8 X amrlzamu kxnzyagoxng x kxnzyc-ngrng lepz, x maszlrpx-ngrnamu drka', x alu-mouamu kxnzbzng. A' mz nzokatr-krmu nidr, bzkq rlxamu da, murde mz nzokatr-krnge nimu, da amrlx ka-nrbalqbo bamu. \v 9 X bzkq rtwzamu trau mz nzvz-krmu. \v 10 X bzkq rtwz-kzamu bxli, nzkq krali, sadol krali, x nctoko. Murde leplz kcng naokatramu takitrde nzka-krbzlr da lcng bamu. \p \v 11 “Mztea kznike nzabrtzlvzlr nzmnc-krmu badr, ma kznike nzrlr-ngrbz namnc-ngrnamu, mncamu ma lcde esz', nakrlzbzle mzli kx rlasz-ngrnamu mztea lcde. \v 12 Mzli kc tqdwatr-ngrnamu mz kzdq ma, rpibzmu mz lr ma lcde kx, ‘Krka'-ngrne kx Gct na-amnc-zpwxle nimu!’ \v 13 Nzmu leplz lcng kx tzabrtzlvzlr nimu, Gct sa na-angidatibzle nzkrka'-krmu. A' nzmu leplz lcng kx tzpxtxpx-ngrdr nimu, trpnzngr nzangidatingr natqmu, a' sa nayzlu-mop bamu. \v 14 X nzmu kzdung lr ma o lr mztea kznike nzpxtxpx-ngrdr nimu x trnzlalztqpwzung bamu, mzli kc tqrlaszpe-ngrnamu nidr rtc-ngrbzmu rplz, nakrlz-ngrdrle kx nqmq krdr trka mz nzapu-krdr kxnzmnc-mrbrng. \v 15 A' napi-angidrbo bamu kx mzli kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz kalr, nzayrplapx-krde nidr sa namyaszpxle lr Sodom x lr Gomora, kxdrka'-ngrng kcng bqnc.” \x + \xo 10:15 \xt Nou 19:24-28\x* \s1 Leplz Sa Na-atrkatilr Leplz Neng Jiszs \r Mak 13:9-13; Luk 21:12-17 \p \v 16 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “X nakrlz-angidramu kx na-atwzlrpx-ngrne nimu mz nzryapwx-krbzmu mz leplz kxdrka'-ngrng, mz nzapu-krmu sip mz mzlir kuli kzpeto. Mz nzmu-krde lcde, aclvetioamu nidr x bzkq vz-rbramu. \v 17 Aclvetio-angidramu, murde leplz sa nalolvzlr nimu x navzmilr nimu mz kot. X naiklapxmlr nimu mz nabz mangr-nzkrka'ngr. \v 18 X navzmibzlr nimu mz kxnzetu ngr mrkzbleng x mz king mz nzayrplapx-krdr nimu, murde vz-nqblqamu ninge. X mzli nyzmu lcpe kz mz nzyapwxtipx-krbzmu Nrpakxmrlz mz kxnzetu lcng x kxtrngiulrJiu kxnzkqlung. \v 19 Mzli kc nalolvz-ngrmu, bzkq da kx nakxne drtqmu mz nrpa kx napiamu x kxnamu nzycmne-krmu. Murde mzli lcde Gct sa nakabzle bamu nrpa kc napiamu. \v 20 X natq lcng trnavzpxpwqung bamu, a' nabatrpz Mqngrkxtr mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwr Gct Trtemu. \p \v 21 “Mzli lcde, leplz sa nakabzlr mzledrng kcng tzvz-nqblqlr ninge mz enqmi rdrng mz nznibq-krdrleng. X trte doa kz sa nawaisr-ngrde kz doa nedeng mz nzrnibqngr nidr. X doa na-atrkati-kzlr trtedr x lxedr x naka-kzpzlr mz enqmi rdrng mz nznibq-krdrleng. \v 22 Leplz kxnzkqlung sa napxtxpx-ngrdr nimu, murde nimu leplz nengeng. A' nzmu natu-amqngi-zvzamu mz nzrlxngiti-krmu krlzbzle nzbz-krmu, sa na-arlapx Gct nimu. \v 23 Mzli kc tzatrkati-ngrmu mz kzdq mztea, vzki-alzuamu dq mztea kzble. X nakrlz-angidramu kx trpnzngr nzayrkrpx-krmu nzyapwxtipx-krbzmu Nrpakxmrlz mz lr mztea amrlx mrka Israel, x ninge Mrlx Leplz sc tqyzlupemc. \f + \fr 10:23 \ft Mwx Jiszs ycmnetr-ngrde nzvz-krmle krali, mzli kc na-aclve-ngrde nrlc kxmrna mz nzngini-krde King. \f* \p \v 24 “Trpnzngr oblamz kx myaszlzle kxakrlz ngrde, x kxnzawz trmyaszlzleu kxetu rde. \x + \xo 10:24 \xt Luk 6:40; Jon 13:16; 15:20\x* \v 25 A' nimu oblamzngeng x kxnzawz nengeng na-abrtzlvzamu nzapu-krmu ninge, kxetu rmu. A' kx tzrpilr ninge kc tqngi Trtemu \em Beelsebol\em* kc tqngi Kxetu r Drka', sa nakqle-ngrbzlr nimu drtq kx nztrka-zlwzng mz nzngini-krmu lr ma nyzngeng.” \s1 Bzkq Mwxlrtiamu Leplz A' Mwxlrti-txpwzmu Gct \r Luk 12:2-9 \p \v 26 Rpi-mop Jiszs kx, “Kxmule-esz' leplz na-atrkatilr nimu murde vz-nqblqamu ninge, a' bzkq mwxlrtiamu nzryapwx-krbz badr. A' ayrbq-zpwx-ngrbz da kx nzyrlq-kapqting. X pipxbz da kx nzxpqbrlvzlr me naxlr-lxblr-ngrdrle. \v 27 Mz nqmq lcpwz, nike pibo bamu esz'-krmu, aopxbzmu mz leplz me nzyrlwrpx-lxblrngr. \v 28 Bzkq mwxlrtiamu nzrnibqkr leplz. Murde krla tznibq-txpwzlr nrkrdrtqmu. A' namwxlrti-txpwzmu Kxetu kc tqodatile nrkrdrtq x mqngr leplz kxnztrkang mz Hxl. \v 29-31 Kxmule-esz' nzamwangr boblz kxli trau rde pipzne, a' trpnzngr boblz kx nabz, a' ngi txpwz kx rlrpxngr Gct nzbz-krde. A' nimu myaszlzamu boblz kxkqlu! Murde nqnginarmu amrlx, rlwxti kz Trtemu kc tqaclvele nimu. Mz nzmu-krde lcde, bzkq mwxlrtiamu leplz. \p \v 32 “Murde doa kx abrtzlvzle ninge mz mz leplz mz nrlc ka, sa na-abrtzlvz-kzx nide mz mz Trtenge mrkc Heven. \v 33 A' doa kx pxtxpx-ngrde ninge mz mz leplz mz nrlc ka, sa napxtxpx-kz-ngrne nide mz mz Trtenge.” \s1 Leplz Sa Na-aki-lzbqng Mz Nzrlxngitingr Jiszs \r Luk 12:51-53; 14:26-27 \p \v 34 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Bzkq rpiamu kx vz-ngrmc nzrtwz-krmc nrwx mz leplz mz nrlc ka. A' vz-ngrmc murde kxnzrlxngiting x kxtrnzrlxngitiung drtwrdr trnaesz'tiu. \v 35-36 \qt Mz nzmu-krde lcde, enqmi r doa sa navzpxm mz ma nyzde. Kxmule-esz' trte, o lxe, o mrlx, o inyx, o mzle-lzbq, o ile-lzbq, o kzdo-lzbq, o lvxbq-lzbq, a' doa lcng amrlx sa na-aki-lzbqng mz nzrlxngitingr ninge.\qt* \x + \xo 10:35-36 \xt Maekz 7:6\x* \p \v 37 “Doa kx takitrde nzvz-nqblq-krde ninge, namrlzti nivz lrde ninge namyaszpxle kxnginideng, kx apule trtede, lxede, mrlxde o inyxde. X bzkq rlr-ngrbzle nzrpwa'-krbzlr bade nzvz-nqblq-angidr-krde ninge. \v 38 Murde doa kx takitrde nzvz-nqblq-krde ninge, naglqlzle kros ngrde mz nzrlr-lzbq-krmle bange, navz zvz kxmule-esz' bztrp bange. \v 39 Murde doa kx otr-zvzngr drtwrde nzlu-krde mz nrlc ka, sa namale-lvile nzlungr kxboi. A' doa kx yrlqtxole nzlu-krde murde vz-nqblqle ninge, sa naprtr mz nzlungr kxboi.” \x + \xo 10:39 \xt Matiu 10:39; 16:25; Mak 8:35; Luk 9:24; 17:33; Jon 12:25\x* \s1 Mrlx Kx Abrtzlvzle Doa Neng Gct Sa Natwzle Da Kxmrlz \r Mak 9:41 \p \v 40 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Mrlx kx abrtzlvzle nimu mz nzngini-krmu doa nengeng, lxngiti-kzle ninge. X krkc tqlxngitile ninge, lxngiti-kzle Trtenge kc tqatwzlr-ngrmle ninge. \x + \xo 10:40 \xt Mak 9:37; Luk 10:16; Jon 12:44; 13:20\x* \v 41 Mrlx kx abrtzlvzle doa kx ngi menrpa ne Trtenge murde plzpxle natq Trte, Trtenge sa nakabzle bade da kxmrlz kcpwz tqtwz menrpa lcde. X mrlx kx abrtzlvz-kzle doa kxtubq murde nztubq-krde, Trtenge sa nakabzle bade da kxmrlz kcpwz tqtwz doa lc tqtubq. \v 42 Mrlx kx rkabz lue kxbao kx namnq doa txne kx vz-nqblqle ninge, Trtenge sa naka-angidrbzle bade da kxmrlz mz nzabrtzlvz-krde nide.” \c 11 \s1 Jiszs Ycmnetr-ngrde Jon Kxawrkxtr \r Luk 7:18-35 \p \v 1 Mz nibr Jiszs nzalvztr-krde nigr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz da kx napibzkr mz leplz, nigr kc tqvzpekr. Zbz Jiszs rkalz-kzp mrlcde, x sc tqvzpe mz nzalvztr-krde x nzryapwxpx-krde mz kzdung kz mztea ngr Gzlili Provins. \p \v 2 Mzli lc Jon Kxawrkxtr sc tqmnc mz presin. Kx xlrle da kcng tqale Kraes, sc tqatwzlrpe-ngrbzle kcng oblamzdeng bade. \v 3 Sc tzveapebzng bade kx, “?Nim Kxnzmcpx kc tzpi kx navzm, o na-aenzli-moukr dq ncblo kzble?” \p \v 4 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqdr kx, “Yzluamu x pibzmu mz Jon da kcng tqxlramu x tqmcamu mrka mz nzatutr-krnge natq Profet Asaea mz nzycmnetr-krde Kxnzmcpx. \v 5 Rpile kx, \qt ‘Kxmztr kcba nzobqpeng, kxnzbxplong nzvznepeng, kxnzyc-ngrng zkrkqlu nzlqngipe-moung, kxnradrtqdr ngq nzxlrpeng da, kxnzbzpeng nztulz-moung, x Nrpakxmrlz nzyapwxtipxbz mz leplz kxnzobqszong.’\qt* \x + \xo 11:5 \xt Asaea 29:18-19; 35:5-6; 61:1\x* \v 6 Sa namrlzbz mz ncblo kx trpxpx-ngrdeu ninge mz trnzale-krngeu nike pnz drtwr leplz kx nangi nzwzkr Kxnzmcpx.” \p \v 7 Mzli kc tzvzpe-ngrdr menrpa neng Jon, Jiszs kc tqpipebzle mz leplz kcng nzmyalzkr Jon. Rpibzle kx, “Trvz-ngrpwzmuu mz Jon mrkc lzke mz nzmc-krmu ncblo kx tekqtr-zvzle da kx pile, mz nzapu-krde neni kx yamengr nenq mrkang kqlu. A' kc tqvz-ngrbzmu naxlramu natq angidr. \v 8 X trvz-ngrpwzmuu nzmc-krmu ncblo kxrngisc, kx pxi-ngrde lrpz kx nzxpengr lqlwx. Murde ncblo kxmule lc trnzmcu mrkc lzke, a' nzmcpwz mz ma nyz king. \v 9 Krlc tqvz-ngrbzmu murde namcamu kzdq profet. A' napibo bamu ncblo lc tqmcamu myaszlzle profet kcng bqnc. Murde nzwz-krde myaszlzle nzwzkr profet amrlx. \v 10 Murde Jon nide menrpa kc tqplzpxle nzvz-krm Kxnzmcpx. Da kc tqwai nzpipxkr Gct le mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Krlc menrpa nenge. Sa na-atwzlr-ngrne nartwayz-kaipz bam, murde naokatrle leplz nengeng mz nzoliqti-krdr nzvz-krbzme.’”\qt* \x + \xo 11:10 \xt Malakai 3:1\x* \p \v 11 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Napibo bamu, trpnzngr ncblo mz nrlc, kx myaszlzle Jon Kxawrkxtr, abzo mzli kc krlzmle mzli ka. A' abzo mzli ka, leplz txne amrlx kx nzrlr-lzbq-ngrmqng bange mz nzmnclz-krbz mz Kxetu namyaszlzlr nide. \f + \fr 11:11 \ft Leplz amrlx kcng tzlxngitilr Jiszs mz nibr nztulz-krmle mz nzbzngr nznginidr lrmakxtr. X lrmakxtr lcng ngi olvz r Kraes x Mqngrkxtr mncpxm badr. Mz nzmu-krde lcde, krkcng tzprtrng mz dzbede lc tqngi leplz kxnzlxngitilr Jiszs, nzmyaszlzlr leplz kxnzlxngiti-pnzlr Gct, kx nzapulr Ebraam, Mosis, Devet x Jon Kxawrkxtr. \f* \m \v 12 Murde abzo mzli kc Jon tqryapwxpx-ngrde nrpa ngr nzrtekqtrngr drtwr krlzmle mzli ka, Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz lrpzki kxmrna, mz zmatq kx xplr-esz'ngr. X leplz kcng drtwrdr tqpqtr mz nzngini-krde King rdr, nztwz-anilr x nzlolvz-amqngilr lrpzki rde mz nzarlapx-krde nidr. \x + \xo 11:12 \xt Luk 16:16\x* \v 13 A' mzli kc pnz nzryrkr profet x Mosis amrlx nzyapwxtimlr bagu kx Gct mrlz x sa na-atwzlr-ngrmle Kxnzmcpx bagu. A' mzli ka Jon Kxawrkxtr pipxle kx vzpem. \v 14 X nzmu nalxngitiq natq profet lcng, nalxngiti-kzq kx Jon nide profet kc tqapule Elaeja, tqrpi Nzryrngrkxtr kx navz-kaip x Kxnzmcpx kc ate. X nalxngiti-kzq da kx ycmnetr-ngrde mz Kxnzmcpx. \x + \xo 11:14 \xt Malakai 4:5; Matiu 17:10-13; Mak 9:11-13\x* \v 15 Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \p \v 16 Zbz Jiszs rpi-mopwzle kx, “Naryapwxtr-mopwc' mz nimu leplz kcng tzmncng mzli ka. Apuamu doa kxnztopwz kcng drtwrdr tresapxu. Kzdq dzbede tzrkrkxbzng mz kzdq kz dzbede. Tzrpibzlr kx, \v 17 ‘Ngr-ngrbzkr nabz ngr nzabrtzngr, a' trelawamuu. Ngr-ngrbzkr nabz ngr nzyrningr, a' tryrniwamuu!’ \v 18 Apuamu nidr murde Jon Kxawrkxtr vzm x trmuneu bret x tr-rmnqne-kzu waen. A' nzrpi leplz kx, ‘Drka' mncpxm bade!’ \v 19 X ninge Mrlx Leplz vzmc, x mux dakxnzng x rmnq-kzx waen. A' nzrpilr kx, ‘Mcamu ena mrlx ka! Mrlx kx mutu x rmnq kato! Kzte ncblo kxnzatakqting takes x leplz kx nztrka-kzng!’ A' nadcpx mz drtwrmu kx nztubqkr natq opx zlwz mz nztubqkr doa kx atutr. X sa namcamu kalr nztubq-krgr rlilrgr mz da kc navzpxmqng mz nzmnckr leplz kcng tzatutrlr natqgr.” \s1 Kxnzpxtxpx-ngrdr Jiszs X Kxnzabrtzlvzlr Nide \r Luk 10:13-15, 21-22 \p \v 20 A' leplz ngr taon kcng tqalengr Jiszs da kxnzmatqng kxkqlu trnztekqtrlru nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdrng. Mz nzmu-krde lcde, ycmne-plztitrle nidr kx Gct sa na-ayrplapxle nidr. \v 21 Rpibz Jiszs kx, “Agrmplz nimu lr Korasin. X agrmplz kz nimu lr Betsaeda! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu. Trtekqtrwamuu nqmq nr drtwrmu, kxmule-esz' mcamu da kcng tqmatq tzalepxm mz taon nyzmu. A' lr Taea x lr Saedon kxnzmnc-mrbrng kxdrka'-ngrng nzmyaszpxlr nimu. Murde nzmu rkx lcng na-alepx-pnzmlr mz taon nyzdrng, lr mztea lcdeng nzmu nzpxi-pnzng dzlvq lrpz x nzrlung bq, ngi dalr nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr. \x + \xo 11:21 \xt Asaea 23:1-18; Esikel 26:1—28:6; Joel 3:4-8; Emos 1:9-10; Sekaraea 9:2-4\x* \v 22 X napi-angidrbo bamu kx mz Mzli Kxmatq kc navzm, nzayrplapxkr Gct nimu namyaszpxle nzayrplapx-krde lr Taea x Saedon. \v 23 X agrmplz nimu lr Kzpznizm murde pxtxpx-ngrnamu ninge. Kxmule-esz' glqlz-lzbqamu wq murde rpiamu natakitrmu Heven, a' Gct sa na-adwatrle nimu mz Hxl! Lr Sodom kxdrka'-ngrng nzmyaszpxlr nimu. \x + \xo 11:23 \xt Asaea 14:13-15; Nou 19:24-28\x* Murde nzmu rkx lcng na-alepx-pnzmlr mz taon nyzdr, e lr taon lcde natekqtrlr nqmq nr drtwrdr x taon lc naycbe mzbq ka. \v 24 X napi-angidrbo bamu kx mz Mzli Kxmatq kc navzm, nzayrplapxkr Gct nimu namyaszpxle lr Sodom.” \x + \xo 11:24 \xt Matiu 10:15; Luk 10:12\x* \p \v 25 Mzli lc tqkrka'ngr Jiszs, rpile kx, “Trte, Kxetu r lr Heven x lr nrlc! Awibo bam murde aelwapx-ngrbzme mz doa kcng tzavzo-lzbqng da kcng tqyrlq-kapqbzme mz ncblo kcng tzsiklung x tzrpilr kx nzyrplapxng. \v 26 Trte, da lc vz-nqblqle me pnz drtwrm. Eu.” \s1 Nzkxpu-zlwzkr Leplz \p \v 27 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Nzrkrlzngr x zmatq amrlx kapem Trtenge bange. Trpnzngr leplz kx rkrlzti angidr ninge, a' ngi txpwz Trtenge. X trpnz-kzngr leplz kx rkrlzti angidr Trtenge, a' nitxpwo, x leplz kcng tqmcpxx mz nzaelwapx-krbo nide badr. \x + \xo 11:27 \xt Jon 1:18; 3:35; 10:15\x* \v 28 Mz nzmu-krde lc, nimu amrlx navzmamu bange. Murde nzkxpu-krmung nzmrlepu-zlwzbzng bamu, x rblxbz bamu nzvz-nqblq-krmu natq amrlx kcng tzkapxbz kxnzetu rmung bamu. X sutitx zlwz drtwrnge naokatrpo nimu mz nzmnc-zpwx-krmu. \x + \xo 11:28 \xt Sam 95:7-11; Hibru 3:7—4:13\x* \v 29 Mnclzm bange x rlr-ngrm nzalvztr-krnge nim, murde nawztr-lxblrki. X avzo-lzbqx murde nabzmu nayc-zpwxng. \x + \xo 11:29 \xt Jeremaea 6:16\x* \v 30 Mzli lc nzalvztr-krngeng x natqngeng kcng nakabo bamu, trnarblxpwzung bamu murde trnzapulru natq kxnzetu rmung.” \c 12 \s1 Jiszs Nide Kxetu R Sabat \r Mak 2:23-28; Luk 6:1-5 \p \v 1 Mz kzdq zbq ngr nzangiongr, zbq lc nzrpibz Sabat, Jiszs x nigr ncblo nedeng o-zlikr lrpzki kx vztr mz kzdung lclr wit. Zbz sc tqcpqpxpekr nra wit x sc tqngqtipekr, murde nelzgr brtale. (Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzbleng, a' bzkq nzlakilzm noude.) \x + \xo 12:1 \xt Lou Kcpwz 23:25\x* \v 2 Nzmcpz kzdung Farzsi, sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Mc ena da kc tzale ncblo nemqng! ?Nike tzxpqbrlr-ngrdr Lou sc Mosis mz nzwz-krdr mz Sabat?” \p \v 3 A' mz nzaelwapxkr Jiszs kx takitrde nzokatrngr ncblo mz Sabat, sc tqayzlupe-ngrbzle natqdr, mz nzrpi-krbzle kx, “Krlz-angidr-kzamu da kc tqale melrmqmu King Devet kc tqamatqamu mzli kc tzbrtale-ngrdr badr ncblo nedeng! \x + \xo 12:3 \xt 1 Samwel 21:1-6\x* \v 4 Nzvztrng mz ma nyz Gct badr kztedeng, x nzngqdr bret kxtr kc tzngqpwzlr pris.” \x + \xo 12:4 \xt Livae 24:9\x* \f + \fr 12:4 \ft Mz nzobqkr Gct, trpnzngr da kx avz-rbr Devet. Murde Lou sc Gct rlr-ngrmle bagu nzokatrngr leplz. \f* \p \v 5 Rpi-mopwz Jiszs kx, “X na-aoti kz drtwrmu pris neng Gct kcng tzxpqbrlr-ngrdr Lou sc Mosis mz Sabat kang kqlu mz nzwz-krdr mz zbq lc. A' mz nzobqkr Gct, trnzvz-rbrung mz nzale-krdr nzwz-krdr kc tqkabzle badr. Mz nzmu-krde lcde, nzrkrlz-krmu mz Lou ngr Sabat vz-rbr. \x + \xo 12:5 \xt Nzkqlu-krdr 28:9-10\x* \v 6 A' nakrlz-angidramu kx myaszpxx Mangr-nzangiongr x Lou ngrdeng. \v 7-8 Murde ninge Mrlx Leplz, kc tqngininge Kxetu r Sabat. X tqrngiscnge zmatq mz nzpnzkr drtwrnge da kx takitrde nzalengr mz Sabat. Otxpx angidr kx trkrlz-angidrwamuu drtwr ngr natq Gct mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Da kx mrlzm bange, doa nengeng nayc mz drtwrdr leplz mz nzokatr-krdr nidr namyaszpxle nzrka-krmlr bange blz.’\qt* \x + \xo 12:7-8 \xt Hosia 6:6; Sam 40:6; 50:14; 51:16-17; Matiu 9:13\x* Murde nzmu nakrlz-angidramu drtwr ngr Natq Gct lc, e tr-rpiwamuu kx ncblo nengeng nzvz-rbrng.” \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat \r Mak 3:1-6; Luk 6:6-11 \p \v 9 Jiszs rlaszle mrlcde, x sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr Farzsi lcng. \v 10 X rmctile kzdq ncblo kx mqde bz. Kzdung nidr nzrtangrtrpzng da kx vz-rbrti Jiszs. Zbz sc tzveapebzng bade, nzrpibzlr kx, “?Mz drtwrm, tubq nzamrlz-moungr doa kxnzyagoxng mz Sabat o trtingr?” \v 11 Zbz Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nzmu kzdq nimu nede kc sip kx tatxo mz gq kx vzo la mz Sabat, e navectxlz-pnzmle mzli lapwz, kxmule-esz' xpqbrlr-ngrde lou ngr Sabat! \v 12 Leplz nzmyaszpxlr sip! Delc Lou scgu rlr-ngrmle bagu nzokatr-krgu leplz mz Sabat!” \v 13 Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Atwztqpx mqm.” X atwztqtxpxle mqde, x mrlztx pnz mzli kcpwz, da kc tqwai mqde kc tqmrlz. \v 14 A' Farzsi kcng nzrlasztxdr mangr-nzkrka'ngr, x sc tzycmne-etrpe-ngrdr kxnamu nznibq-krdr Jiszs. \s1 Jiszs Nide Kxnzawz Ne Gct Kxmyapxbz \p \v 15 Jiszs krlzle drtwr kc tzyrlqlr Farzsi, x sc tqrlaszpele mrkc. Leplz kxnzkqlung nzvz-nqblqlr nide x amrlzle amrlx ngrdr kcng tzyagoxng. \v 16 A' tr-rlr-ngrpwzleu badr nzpine-krdr nide. \v 17 Alele da lcng murde na-angidatingr natq profet Asaea mz nzrpi-krde kx, \pm \v 18 “Gct rpile kx, \qt ‘Krlc kxnzawz nenge kx mcpxx. X nzmrlzti-krnge nide myapx-esz'ngr x abrtzlvz-zlwzx nide. Sa na-avzobo Mqngrkxtr bade murde narngisc zmatq ngr nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrnge. X sa nayapwxtipxbzle mz leplz amrlx nztubqkr nzmnc-krdr mz nzobq-krnge.\qt* \v 19 \qt Trtxpnzngr kalr nzrnqniti-lzbq-krdr badr leplz x nzycmne-kato-krbzle badr. X nate trnaetuneu mz lrpzki mz nzbatr-krbzle mz leplz nzvz-nqblq-krdr nide.\qt* \v 20 \qt A' Kxnzmcpx lc sa natubz mz nibr leplz kx nabzdr ngrgo, mz nzatubx-krde nidr. X sa na-apqtrpzle drtwr leplz kx talvzo, mz nzapu-krdr nyr kx rpile namzpe mz nzyaglqtitr-mou-krde nidr. X sa navz zvz, nakrlzbzle mzli kx aovxio-ngrde, mz nzngini-krde lrpzki r nzatubqtikr Gct leplz.\qt* \v 21 \qt X kzdung leplz kcng tzycmneng mz natq amrlx mz nrlc sa na-abrtrpzlr drtwrdr bade mz nzarlapx-krde nidr.’”\qt* \x + \xo 12:21 \xt Asaea 42:1-4\x* \s1 ?Zmatq Ngr Jiszs Vzpxm Mz Gct O Mz Setzn? \r Mak 3:20-30; Luk 11:14-23 \p \v 22 Zbz kzdung leplz nzvzmibzlr mz Jiszs ncblo kx mncpx-ngrm drka' kx batrpzle nzmwikr mzte x nznabu-krde. A' mzli kc Jiszs tqamrlzpe-ngrde nide, sc tqobqpe x tqycmnepe. \v 23 Zbz leplz nzkctitxpxlr da lc x sc tzrpipelr kx, “Mwx krlc Kxnzmcpx kc navzpxm mz nqvi lr King Devet!” \p \v 24 A' kx nzxlrlr natq lc, sc tzrpipelr kx, “Beelsebol ela, kxetu r ma ngr wq, nide kc tqaclvele drka' amrlx x sc nide kc tqrkabz bade zmatq mz nzmaszlrpx-krde drka' mz leplz.” \f + \fr 12:24 \ft Beelsebol ngi kzdq kz drtq Setzn. \f* \p \v 25 A' Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr. X mz nzaelwapx-krbzle badr kx nzvz-rbrng, sc tqrpipebzle kx, “Kandre kx akipx-lzbq mz dzbede sc tzota-etrpeng, x mzli kxpipzne sa naodating. Mz nqmq lcpwz doa lr mztea o ma kxesz' kx nzamnc-dali-lzbqng, sa nayrkrtxpxbzng. \v 26 X mou, nzmu Setzn namaszlrpx-ngrde drka' nedeng mz leplz, apule kx nzotablrng mz nidr esz'-krdr. Nzmu namule lc, e zmatq ngrde mz nzaclve-krde leplz sc tqmanepe. \v 27 Kxmule-esz' rpiamu kx rmaszlrpx-ngrne drka' mz zmatq ngr Setzn, a' tr-rpiwamuu kx oblamzmung nzrmaszlrpx-kzng mz zmatq ngrde. Mz nzmu-krde lc, nzkrlzlr nzrpi-ngrbz bamu kx vz-rbramu! \v 28 A' me ngi daki-angidrle se. Mz nzmaszlrpx-krnge drka' mz zmatq ngr Mqngrkxtr, aelwapx-ngrne kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr. \v 29 A' Setzn apule ncblo kx xplr zlwz. X napebqtx kai, x ncblo kc tqdwatr-atebz mz ma nyzde mz nztwz-krde dztudeng. Da kc tqwai nzarlapx-ngrbz leplz mz mqde. \p \v 30 “Na-aoti drtwrmu nrlarde kx namnckiamu. Neke trmnckileu mz nrlarde nyznge nide enqmi rnge. Krkc trokatrleu ninge mz nzrvzmi-ngrm leplz mz Gct, nide kx rmaszlrpxngr leplz mz nzvz-krmlr bade. \v 31 Da angidrtx lc napibo bamu. Gct krlzle nzipqpx-krde alwx x nzrpivxitingr amrlx. A' mz nzrpi-krmu lc, kx zmatq rnge vzpxm mz Setzn, pivxitiamu Mqngrkxtr kc tqngi angidr nou zmatq lc. X rblx nzipqkr Gct doa kx pivxitile Mqngrkxtr. \v 32 Doa kx pibqtile ninge, krlz Gct nzipqpx-ngrbz alwx ngrde, nzmu natekqtrle nqmq nr drtwrde. A' trpnzngr nzipqkr Gct leplz kx pivxitile Mqngrkxtr, kxmule-esz' mzli ka x mzli kc navzm. \f + \fr 12:32 \ft Gct krlzle nzipqtx-krpwzle leplz kcng tzplzpxbzlr alwx ngrdrng bade. A' doa kx pivxitile Mqngrkxtr pxtxpx-ngrde nide. Mz nzmu-krde lcde, rblx doa lc nzyckr drtwrde alwx ngrdeng, murde Mqngrkxtr dekc tqokatrle leplz mz nzmc-krdr alwx ngrdrng. Doa kx pivxitile Mqngrkxtr trpnzngr nzmc-krde alwx ngrdeng mz nzplzpx-krbzleleng mz Gct. X trpnzngr nzipqkr Gct nide. \f* \p \v 33 “Na-aoti drtwrmu ninge x na-aolvzamu nzngini-krnge ncblo kxmrlz o ncblo kxdrka'ngr mz da kcng tqalexng. Murde nzmrlzkr nounc aelwapxngr nrade kxmrlz. A' nztrkakr nounc aelwapxngr nrade kxtrka. \x + \xo 12:33 \xt Matiu 7:16-20; Luk 6:43-44\x* Nounc amrlx nzglx-ngrdr nradr kcng tzpapx-ngrdr. \v 34 Nimu doa neng kxdrka'-ngrng kxnzodang. X rblxbz bamu nzrpi-krmu da kxmrlz. Murde ncblo krla tqpipxle da kx yclzm mz nabzde. \x + \xo 12:34 \xt Matiu 3:7; 15:18; 23:33; Luk 6:45\x* \v 35 Nabz ncblo kxmrlz yclz-ngrm da kxmrlz. X aelwapx-lzbqngr mz nzmrlzti-krde leplz. A' nabz ncblo kxtrka yclz-ngrm da kxtrka. X aelwapx-lzbqngr mz nzatrkati-krde leplz. \p \v 36 “Nakrlz-angidramu kx mz Mzli Kxmatq kc navzm, Gct sa na-ayrplapxle leplz mz natqdrng amrlx kcng trmrlzu mz nzobq-krde. \v 37 Mz nzmu-krde lcde, na-aclvetio-lzbqamu mz nikeng piti-ngrnamu ninge. Murde Gct sa na-ayzlubzle da bamu mz nzvz-nqblq-krde natqmung. X mzli lcde, nztubqkr doa o nzvz-rbr-krde sa navzpxm mz natqdeng kcng tqpitileng mz nrlc ka. X doa kx natqde trka takitrde nzayrplapxngr nide.” \p \v 38 Zbz kzdung Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzrpibzlr bade kx, “Kxakrlz, ale dq da kxmatq mz nzaelwapx-krm kx vzpx-angidrme mz Gct.” \x + \xo 12:38 \xt Matiu 16:1-4; Mak 8:11-12; 16:1; Luk 11:16, 29-32\x* \v 39 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nimu leplz kcng tzmncng mzli ka kxdrka'-ngrng kcng tzesablqtilr Gct. Rlxtiamu kx na-alebo dq rkx kxmatq-esz'ngr mz nzaelwapx-krnge kx vzpxmc mz Gct. A' trpnzngr rkx kx na-aelwa-ngrbo bamu, a' nangi txpwz rkx kc tqalebz Gct mz profet Jona kc bqnc. \v 40 \qt “Jona mnctipxmle mz nelz besilr zbq tq.”\qt* \x + \xo 12:40 \xt Jona 1:17—2:10\x* X mz nqmq lcpwz, ninge Mrlx Leplz, sa namnctilz-kzpc' mz gq zbq natq. \fig Jona mnctipxmle mz nelz besilr zbq tq.|alt="032 Jonah in whale belly three days OT" src="032-Jonah1.11.tif" size="COL" loc="MAT 12:40" copy="LLL Language Recording" ref="12:40" \fig* \v 41 Mzli kc bqnc leplz ngr taon kxetu Ninive nzlxngitilr nrpa ngr Gct kc tqyapwxtipxbz Jona badr x nztekqtrlr nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdr. Kxmule-esz', a' mzli ka, doa kx myaszpx-zlwzle Jona vzpem mz nzyapwxtipx-krbzle nrpa ngr Gct bamu, a' trtekqtrwamuu nqmq nr drtwrmu. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, lr Ninive sa naycmne-kzng mz kot mz nzpipx-krdr kx vz-rbramu, murde trlxngitiwamuu nrpa ngr Gct da kc tzwailr. \v 42 X mz nqmq lcpwz, mzli kc bqnc kwin kc tqaclvele kandre kc Seba mrkc Arabia, vzm rlru mz nzlalztq-krbzle mz Solomon mz natq ngr nzyrplapxngr. \x + \xo 12:42 \xt 1 King 10:1-10; 2 Be Ngrdr 9:1-12\x* Kxmule-esz', a' mzli ka doa kx myaszpx-zlwzle Solomon vzpem, a' pxtxpx-ngrnamu nzlalztq-krbzmu bade. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, Kwin kc Seba sa naycmne kz mz kot mz nzpipx-krde kx vz-rbramu, murde trlalztqpwzmuu mz Gct mz natq ngr nzyrplapxngr.” \f + \fr 12:42 \ft Jiszs nide doa kx myaszpxle Jona x Solomon. \f* \s1 Nzyzlu-krm Drka' Mz Nzprsrpx-krde Ncblo \r Luk 11:24-26 \p \v 43 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Mzli kx kzdq drka' nzmaszlrpx-ngrde mz kzdq ncblo, drka' la vzne lzke, rtangrne me na-ama-ngrde mz nabz leplz. A' nzmu trnamcleu kzdq nrlc, \v 44 sc tqrpipele mz nide esz'-krde kx, ‘Nayzlupe-moux mz ma nyznge kc tqrlaszpemc.’ Zbz yzlu mou x mcle ncblo kc mrlzpe x nqmq krde mrlzpe x trpnzngr mqngr kzble kx mncpxm bade. \v 45 Zbz vzpx x vzmitrple drka' rlimz kx nztrka-zlwzng mz nide. Nzvzmqng sc tzmncpxpemqng bade. X nzmnckr ncblo kc sc tqtrkatx-zlwzpe, myaszpxle mzli kc kai. \f + \fr 12:45 \ft Leplz kznike nzmaszlrpx-ngrbz drka' bade, narlr-ngrbzle alzu Mqngrkxtr namncpxm mz nabzde, murde drka' kc ma tqyzlu-mop bade, x kzdung kz mou. \f* \m X mz nqmq lcpwz, nimu kxdrka'-ngrng kang mzli ka trkatx-zlwzamu myaszpxle mzli kc trvzka-ngrpc'. Murde pxtxpx-ngrnamu ninge!” \s1 Kx Ngi Angidr Lxede Jiszs X Mzledeng \r Mak 3:31-35; Luk 8:19-21 \p \v 46 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrbzle mz zbo ngr leplz kcng, lxede x mzledeng sc tzkaputrpe-kzpqng. Nztutrpqng yz x nzpitrpzlr mz kzdung leplz kx naycmneng badr Jiszs. \v 47 Zbz kzdq nidr rpibzle bade kx, “Lxem x mzlemqng la tztutrpqng yz, nzrpilr naycmneamu badr.” \p \v 48 Kx krlz Jiszs krlc mzli kxmrlz nzalvztrngr mz da kxmyapxbz, sc tqrpipebzle kx, “?A' nekeng tqngi angidr lxenge x mzlengeng?” \v 49 Zbz sc tqlxpemle nigr ncblo nedeng x tqrpipebzle kx, “Doa kxnzmulr lcng nidr lang tqngi lxenge x mzlengeng. \v 50 Murde doa kcng tzvz-nqblqlr me pnz drtwr Trtenge kc Heven, nidr lang mzlengeng x inwengeng x lxenge angidrng.” \c 13 \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx \r Mak 4:1-9; Luk 8:4-8 \p \v 1 Mz zbq lc, Jiszs kx dwapxmle ma kc, sc tqvzope mz nabz drta' ngr Dxbu Gzlili. X sc tqwxbuope mz nzalvztr-krde leplz. \v 2 Zbz zbo ngr leplz kxnzetunepxlr kc, sc tzyrlwr-ngalelvzpelr nide. X sc tqdwaope mz bot, mz nzalvztr-krde nidr kcng tzyrlwrpxbzng mepz. \v 3 Yapwxtipxbzle badr kzdung nzycmne-ebzpxngr mz nzalvztr-krde nidr da kxkqlu. X mz zbq lcde, Jiszs yapwxtipxbzle badr nzycmne-ebzpxngr lcde seleng. \p Rpibzle kx, “Lalztqmamu bange! Kzdq mzli kzdq kc ncblo oliqtile drtc' ngr nrlanc nyzde. Zbz sc tqarlxpele nra wit nyzdeng. X mz nibrde rpile nayrkqlvzoleng mz drtc'. \fig Ncblo arlxle nra wit mz nrlanc nyzde.|alt="033 man sowing seed" src="033-sower.tif" size="COL" loc="MAT 13:3" copy="SIL" ref="13:3" \fig* \v 4 A' mzli kc tqarlx-ngrdeleng, kzdung nztationg mz lrpzki kx drtc' ngrde mqngi, x nzngqtilzmqng utc. \v 5-6 X kzdung nztaong mz drtc' kxmelx, murde ycom mz rplz. Nzlvcpulz-animqng, a' nzglrtxng x nzmztx-ani-moung mz nepi, murde dzbrdr trvzou la. \v 7 X kzdung mou nztationg mz drtc' ngr ncngrbz. Krlcng nzlvcpumilzmqng lxbi x nzyrlvilvzo lxbi nidr. \v 8 X kzdung nztaong mz drtc' kxmrlz. Krlcng nzyrlvzlzmqng x nzpang. Kzdung nradr kqlutx zlwz, kzdung nradr kqlu, x kzdung nradr pipz. \p \v 9 “Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \s1 Nike Jiszs Tqrycmne-ebzpx-ngrde Da \r Mak 4:10-12; Luk 8:9-10 \p \v 10 Mz nibrde vzbzkr bade rpibzkr kx, “?Nike tqrycmne-ebzpx-ngrbzme da mz leplz?” \v 11-12 Rpim Jiszs kx, “Ayrbq-angidrbo bamu nqmq kr Gct mz nzngini-krde King r leplz nedeng, kc tqyc-kapq mzli kc. Murde neke lxngitile Gct, Gct sa na-aetunepxbzle nzrkrlz-krde da angidr x sa na-axplrbzle nzrlxngiti-krde. A' leplz kcng trnzrlxngitiung, rblxbz badr nzkrlz-krdr da angidr, murde drtqdr sa nzlalztq-krmlr bange. Mz nzmu-krde lcde, Gct sa nakatxpxbzle nzrkrlzngr kznike ycbz badr. \x + \xo 13:11-12 \xt Matiu 25:29; Mak 4:25; Luk 8:18; 19:26\x* \v 13 Ycmne-ebzpxbo da badr murde kxtrnzlxngitilru ninge nzmcpelr da kx alex, a' trnztwzlru drtwr ngrde. X kxmule-esz' nzxlrpelr natqngeng, a' drtwr ngr nzycmne-ebzpx-krngeng tryrplatitrpwzu nardr. \v 14 Nidr leplz kcng tqycmnetrngr profet Asaea mz nzrpipxkr Gct kx, \qt ‘Kxmule-esz' nzlalztqng, a' nardr tryrplatrpwzu. X kxmule-esz' nzobqng, a' trnzkrlzlru da angidr.\qt* \v 15 \qt Nardr nzamqngipebz, nradrtqdr nzangq, x mztr nzakcpebz, murde nzpxtxpx-ngrdr nzmc-krdr, nzxlr-krdr, x nzlxngiti-krdr da angidr. Mz nzmu-krde lcde, rblxbz badr nzyzlu-krmlr bange mz nzatubqti-krnge nabzdr.’”\qt* \x + \xo 13:15 \xt Asaea 6:9-10; Luk 19:42; Jon 8:43-44; Aposol 28:26-27\x* \p \v 16 Zbz Jiszs rpi-mople bagr kx, “A' mrlzbz bamu mz nzbatr-krbz Gct bamu nztwz-krmu drtwr ngr natqngeng x rkx kcng tqalexng. \v 17 Murde profet x leplz neng Gct nzkqlung mzli kc nzrpilr namc-kzlr ninge, Kxnzmcpx ne Gct, x da kang tqalepexng, a' trnzmc-pnzlru. X nzrpilr naxlr-kzlr da kang tqxlramu, a' trtxpnzngr.” \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx Ngi Nqmq Kr Leplz \r Mak 4:13-20; Luk 8:11-15 \p \v 18 Rpi-mop Jiszs kx, “Lalztqmamu bange mz nztwz-krmu drtwr ngr drtc' lcng pwx. \v 19 Nra drtwr ngrde nrpa kx Gct sa tqvectrple leplz bade mz nzngini-krde King rdr. Drtc' kc pwx ngi nqmq kr leplz. Murde leplz kcng nardr tryrplatitrlru natq Gct nzapulr lrpzki lc drtc' ngrde tqmqngi, murde Setzn kc Tqdrka'ngr vzm x katxpxbzle nrpa lc mz nabzdr. \v 20 Leplz kcng nabzdr tqngrgo nzapulr drtc' kc tqmelx, murde nzxlrlr natq Gct x nzabrtzlvzlr nztwz-krdrle. \v 21 A' natq Gct trpnzngr dzbrde x trvzou la mz nabzdr. Nzrlxngiti-krdr mrbcnepwz, murde rblx nzlolvz-amqngi-krdrle mzli kc tqprtztingr nzkxpungr x nzatalzngr kcng tzvzpxmqng mz nzrlxngitingr. \v 22 Leplz kcng drtwrdr tresz'tiu nzapulr drtc' ngr nibr ncngrbz. Kxmule-esz' nzxlrlr natq Gct, a' trnzbrtiu drtwrdr. Murde nzaoti-zlwzkr drtwrdr dalr nrlc kxkqlu nzapulr lxbi kcng tzyrlvilvzolr nabzdr, x trpnzngr nradr. \v 23 Drtc' kxmrlz drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tzoliqtilr nzlxngiti-krdr natq Gct. Murde nztwzlr mz nzmnc-krdr, x nra nzrlxngiti-krdr yc-zvzbz, mz nzvectr-krmlr leplz mz nzmnc-nqblq-krdr Gct. Kzdung mzli leplz kcng tzvectrplr nzkqlutx-zlwzng, kzdung mzli nzkqlung, x kzdung mzli nzpipzneng.” \s1 Nabr Kxtrka Kcng Tztung Mz Mzlir Wit \p \v 24 Jiszs yapwxti-mopwzle kc nzycmne-ebzpxngr mz zbo ngr leplz kcng. Rpibzle kx, “Nzaclvekr Gct leplz kcng tzmnclzbzng bade mz nzngini-krde King rdr apule lrnardzng kx arlx nra wit mz nrlanc nyzde. \v 25 Zbz mz nrlckxbq mzli kc tzmwipengr leplz, ncblo kx mwati drtwrde nide vzm, sc tqarlxpele nra nabr kxtrka mz mzlir wit. Yrkrpxbz x sc tqvzpe. \v 26 Zbz wit x nabr kxtrka sc tzyrblalzpemqng x sc tzetulzpemqng. X nabr lcng rlilrdr kxmu nzobq-krdr esz'. A' mz nibr nzpa-bclzkr wit kcng, sc tqglxtipx-lzbqpe kx kzdung nabr kxtrka nztu-lxblrng badr wit kcng. \v 27 Kx nzmc ncblo kcng tzwz-nrbalqng nabr kxtrka kcng mz nrlanc nyz kxetu rdr, nzvzbzng bade x sc tzrpipebzlr kx, ‘Kxetu, nra wit txpwz kcng tqarlxq mz nrlanc nyzm. ?A' myx me nztwztim nabr kxtrka kcng tztu-lxblrpeng badr wit nyzm?’ \v 28 Rpibz kxetu kc kx, ‘Nabr lang arlx ncblo kx mwati drtwrde ninge.’ Sc tzrpipebzlr mz kxetu rdr kx, ‘?Suti drtwrm naotibzkr x nabolvztitxbzkr?’ \v 29 Rpibzle badr kx, ‘Bzkq, murde nzmu nabolvztilzmamu nabr kcng tqtrka, sc tqvzmilzpe-kzp kzdung wit. \v 30 A' natu-txpwzng ena rlilrdr nakrlz-zpwxbzle mzli r nzbrkr wit. X mzli lc sa napibo mz ncblo kx nzwztrng mz wit kx, \it Yrviti-kaiamu nabr kcng tqtrkating x rtclz-ngrnamu mz nyr. Zbz sc tqlakilz-atemamu wit, x twzamu me nayc-ngrdr.\it*’” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Rtq Nc Seri \r Mak 4:30-32; Luk 13:18-19 \p \v 31 Jiszs ycmne-ebzpx-moule da mz nzrpi-krde kx, “Nzkqlukr leplz kcng namnclzbzng mz Trtenge mz nzngini-krde King rdr apule rtq nc seri, kx peti ncblo mz nzmq nyzde. \v 32 Kxmule-esz' topwz zlwz, a' mz nibr kzdung mzli etulzm x sc tqngipe kzdq nounc kxetu. \qt X utc kxkqlung nzmncng mz nrlardeng.\qt*” \x + \xo 13:32 \xt Sam 104:12; Esikel 17:23; 31:6; Daniel 4:12\x* \f + \fr 13:32 \ft Dzbede ne Gct, mz nzyzutr-krde, leplz ngrde nzpipzneng, mz nzapu-krdr rtq nc seri. A' mz nibrde sc tzkqlunepxpeng, mz nzapu-krdr nounc. X utc kcng drtwr ngrde leplz kx trnzrlxngitiung. Murde nzamrlzng mz nzmnc-lxblr-krdr badr kxnzrlxngiting. \f* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Yisti \r Luk 13:20-21 \p \v 33 X Jiszs yapwxtipx-mopwzle kc nzycmne-ebzpxngr. Rpibzle kx, “Nzwzkr leplz kcng tzmnclzbzng mz Trtenge apule yisti kxpipz kx oti kzdq olvz. Sc tqayabemipele flawa mz kzdq dis kxetu. X mz nibrde yisti kc sc tqapwzpupele flawa kc.” \f + \fr 13:33 \ft Nzwzkr kxnzrlxngiting kxnzpipzneng krlzle nzrngi-batr-ngrbz nrpa ngr Jiszs nztalvzpx-krde nrlc atwrnrngr mz nzapu-krdr yisti. \f* \p \v 34 Jiszs yapwxtibzle nzycmne-ebzpxngr mz nzalvztr-krde zbo ngr leplz lcng. X trpnzngr mou da kx alvztr-ngrde, a' ngi txpwz mz nzycmne-ebzpxngr. \x + \xo 13:34 \xt Mak 4:33-34\x* \v 35 Krlc atutrle natq Gct mz nzrpi-krde kx, \qt “Sa naryapwxbo mz leplz mz nzycmne-ebzpxngr. X sa nayokaetipxbo dalr mzli kc bqnc kx trgalr kxrkrlz.”\qt* \x + \xo 13:35 \xt Sam 78:2\x* \s1 Drtwr Ngr Nabr Kxtrka Kcng Tztung Mz Mzlir Wit \p \v 36 Mzli kc Jiszs tqrlasz-ngrde zbo ngr leplz kc x tqvztrpe brma, vzbzkr bade, sc tqrpipebzkr kx, “Yokaetipxm ena bagr drtwr ngr nabr kxtrka kcng tztung mz mzlir wit.” \v 37 Rpim Jiszs bagr kx, “Ncblo kc tqarlx nra kxmrlz drtwr ngrde ninge, Mrlx Leplz. \v 38 Nrlanc drtwr ngrde nrlc ka. X nra kxmrlz drtwr ngrde doa neng Gct kcng tzmnclzbzng bade mz nzngini-krde King rdr. A' nabr kxtrka drtwr ngrde doa neng Setzn kc Tqdrka'ngr. \v 39 X kxmwati drtwrde ninge drtwr ngrde Setzn. Mzli kc tqbrpengr dalr nrlanc drtwr ngrde Mzli Kxmatq kc na-ayrplapxngr. X kxnzwzng mz nrlanc drtwr ngrde enjrl neng Gct. \v 40 Murde mz Mzli Kxmatq lc, kzdung leplz sa nartctxlz-ngrng mz nyr mz nzapu-krdr nabr kxtrka. \v 41 Murde mzli lcde, ninge Mrlx Leplz sa na-atwzlrpx-ngrne enjrl nengeng mz nzayrlwr-lxblr-krdr leplz kcng amrlx tzalebzng da kxdrka'ngr, badr leplz kcng amrlx tzbatrpzlr mz doa nzale-krdr alwx. \v 42 X leplz lcng amrlx sa nartclz-ngrng mz nyr mz Hxl, mrkc nayrni-alo-ngrdr mz nzetqkr drtqdr x namadqtilr nqngidr mz zngya. \v 43 A' Trte sa navzmile doa nedeng Heven mrkc tqngini-ngrde King. X sa nayzlrpxng nzapulr nepi murde nztubq-esz'ngrng. Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \s1 Nznginingr Doa Ne Gct Myapx-esz'ngr \p \v 44 Jiszs yapwxti-mople kc nzycmne-ebzpxngr. Rpimle kx, “Nzmyapx-esz'ngrkr nznginingr doa ne Gct apule ncblo kc tqwz mz kzdq drtc'. A' mz nzekq-krde, sc tqrmctipele kzdq da kx yrbulzm mz gol. Gol lc yrlq pnz kzdq ncblo, a' bzszpele x trpnzngr kx rkrlz mrlcde. X trpnzngr ncblo kzble kx rngisc, a' ngi txpwz ncblo kc tqrtwz drtc' kc. Mz nzmu-krde lcde, kx mc ncblo kc le, abrtzlvzle x ekqlvzo-moule. Zbz vz x amwale dztudeng amrlx mz nzrngisc-krde trau kx takitrde nzxpengr drtc' lc. \p \v 45 “X mz nqmq lcpwz, nzmyapx-esz'ngrkr nznginingr doa ne Gct apu-kzle ncblo kc tqrtangr da kx mrlzvxi. \v 46 Zbz sc tqrmctipele da kx otr-zlwzngr drtwrde. Zbz vz x amwale dztudeng amrlx mz nzrngisc-krde trau kx natakitrde nzxpengr da lc tqmrlz-esz'ngr.” \f + \fr 13:46 \ft Mz nzycmne-ebzpxngr lcng li, Jiszs rpile kx nznginingr doa ne Gct kx nalu alo Heven myaszpx-zlwzle dalr nrlc amrlx. Takitrde nzrlr-krbzku bade da amrlx kcng tzrpwa'-ngrmlr bagu nzmnclz-krbzku bade. \f* \s1 Nzapoongr Br \p \v 47 Jiszs yapwxti-kzple nzycmne-ebzpxngr lc. Rpimle kx, “Nzaclvekr Gct leplz kcng tzmnclzbzng bade apule kzdung ncblo kxnzmwang kx nzapoong br. \v 48 Mzli kc br scdr tqyrbupe-ngrde mz nc, sc tzvectrpemlr mepz. X sc tzakipxpelr nc kcng. Nc kxmrlz nzyrlqolr mz topla. A' nc kxtrka nzrtctx-ngrdr. \v 49 X mz Mzli Kxmatq kc navzm, enjrl nengeng sa na-akipxlr leplz kxdrka'-ngrng mz kxnztubqng. \v 50 X kxdrka'-ngrng amrlx sa nartclz-ngrng mz nyr mz Hxl, mrkc nayrni-alo-ngrdr mz nzetqkr drtqdr x namadqtilr nqngidr mz zngya.” \p \v 51 Mz nibrde Jiszs sc tqrpipemle bagr kx, “?Narmu yrplatr-kzpz mz nzycmne-ebzpxngr lcng?” X rpibzkr kx, “Eu.” \v 52 Zbz Jiszs sc tqrpipemle kx, “Sa tqmrlz, murde twzpeamu nzalvztrkr Nzryrngrkxtr kc pnz, x mzli ka twzpe-kzamu nzalvztr-krngeng kxmrna. Mz nzmu-krde lcde, narmu yrbupxpem mz nzalvztrngr lcng li. X doa kznike kx apule nimu mz nzmnclz-krbzle mz Gct, apule ncblo kx ngi bcnyr kx rnginyz me nzryrlqngr da kxnzmrlzting scde. Murde narde ngi me yrlq-ngrde nzrkrlz-krdeng amrlx. X krlzle nzalvztr-krde leplz mz nzrkrlzngr lcng, apule bcnyr kx rkapxm da mz nzaelwapx-krbzle mz leplz, kxmule-esz' da kx blzlongr o da kxmrna.” \s1 Jiszs Nzpxpxngr Lr Mztea Nyzde Naszret \r Mak 6:1-6; Luk 4:16-30 \p \v 53 Mz nibr nzyapwxti-krm Jiszs nzycmne-ebzpxngr lcng, sc tqrkalzpemgr badr mrlcde. \v 54 X sc tqvzpekr badr mztea nyzde, Naszret. Zbz sc tqalvztrpele nidr mz mangr-nzkrka'ngr nyzdr. X nzkctipxlr nzalvztr-krdeng. Zbz drtwrdr lctrpz bade murde mz nzobq-krdr nide ncblo txne a' alvztrle nidr apule kxrngisc zmatq. Nzrpilr kx, “?Nzyrplapxkr nar kznika tqycbz bade? ?Myx kxmu nzale-krde rkx kcng tqxlrkung? \v 55 ?Trnipleu mrlx ncblo kc tqrlrmzti da kx wz-ngrdeng, mrlx Mxri? ?X trngiu mzledeng Jemes, Josip, Saemon x Jud? \v 56 ?X trngiu inwedeng lcng amrlx tqmncku badr mrka? ?Myx me twzkimle nzalvztrngr lc? Mrlx lc trngiu ncblo kxmatq.” \v 57 Zbz sc tzpxpxpe-ngrdr nide x nzalvztr-krdeng, x trnzlxngiti-kzlru nide. Zbz sc tqrpipebz Jiszs badr kx, “Kxmule-esz' lr mztea amrlx nzamatqlr profet, a' lr mztea nyzde x lr ma nyzdeng trnzamrluelru nide.” \x + \xo 13:57 \xt Jon 4:44\x* \v 58 X mz trnzlxngiti-krdru lc nide, trpnzngr da kxmatq kx alele mz mztea nyzde. \c 14 \s1 Nzrnibqngr Jon Kxawrkxtr \r Mak 6:14-29; Luk 9:7-9 \p \v 1 Mzli lc King Herot Antipas, kc tqaclvele lr Gzlili, xlrle nrpa ngr da kcng tqaleti Jiszs. \v 2 X sc tqrpipebzle mz kxnzawz nedeng kx, “Mwx ncblo lc, Jon Kxawrkxtr elc, tulzpe-mop mz nzbzngr. Dekc tqale-ngrde rkx kcng tqmatq-esz'ngr.” \p \v 3-4 Nzbzkr Jon kxmule sele. Herot twzle olvz r mzlede Filip. X Filip lc sc tqlube, kx tqyrlzti Herot kc olvz rde. Drtq olvz lc Herodizs. A' Jon pi-zvzbzle mz Herot kx ngibz alwx mz nzobqkr Gct mz nzyrlzti-krde olvz r mzlede. \x + \xo 14:3-4 \xt Livae 18:15-16; 20:21\x* Zbz Herot atwzlr-ngrbzle ncblo ngr vea nedeng, nzlolvzlr Jon x na-adwatrlr mz presin. \v 5 Herot rpile nanibqle Jon, a' rblx murde mwxlrtile leplz kxkqlu ma tzotablrng. Murde mz drtwrdr, Jon nide profet ne Gct. \p \v 6 Zbz mz zbq kc tqkaputr-ngrm nzrmcngr mz Herot, alebzle kc nzmungr mz ncblo nedeng. Zbz abrtzlvzle inyx Herodizs, mz nzela-krbzle badr mz nzelangr kx batrpzle ncblo nzrkcmnzngr nide. \v 7 Rpibz Herot bade kx, “Nike narlxtime bange, esalz-ngrne kx sa nakabo bam!” \p \v 8 X mz nzvz-nqblq-krde natq lxede, rpibzle kx, “Suti drtwrnge nalakipxbzme nar Jon Kxawrkxtr x katim dis bange mzli ka, murde nakrlzx kx bz-angidrpe.” \p \v 9 Herot drtwrde vztx, a' ycakalqpe. Murde esalzpe kai, x nzmu trnakapwzleu nike suti drtwr doa olvz lc, ngi da kx myangr drtqde mz mzlir kxnzetu kcng. \v 10 X sc tqatwzlrpe-ngrde kc ncblo ngr vea mz presin, kx nalakipxbzle nar Jon. Ncblo ngr vea lc vz mz presin, sc tqlakipxpebzle narde. \v 11 X sc tqtwztipemle dis, tqkapebzle mz doa olvz kc. X sc tqtwzpebzle mz lxede. \v 12 Zbz oblamzng Jon sc tzotipelr namz ngrde, tzyrtzmqpelr. X sc tzvzpemqng mz Jiszs, tzrlwape-ngrbzlr da kc tqprtz. \s1 Jiszs Apuleng Ncblo Siu-nzlvqn (5,000) \r Mak 6:30-44; Luk 9:10-17; Jon 6:1-14 \p \v 13 Mzli kc tqxlrngr Jiszs nrpa ngr Jon, sc tqprtzpekr badr mz bot, mz nzalilvc-krgr mz kzdq nrlc kx namnc-ngrgr esz'-krgr. A' kx nzxlr leplz ngr taon nzrkalz-krmgr mz bot, sc tzyrkrkipemlr mepz, mz nzrmcti-krdr nigr mrkc na-alilvckitrkr. \v 14 Zbz mzli kc Jiszs tqvztrpe-ngrmle mepz, sc tqmcpele zbo ngr leplz kcng tzyrlwrng mrkc tzaenzlilr nide. X sc tqyctx-zlwzpengr drtwrde nidr x amrlzle kxnzyagoxng. \p \v 15 A' mzli kcpe mz milzpq, sc tqrpipebzkr bade kx, “Nrlc ycpe pipz nzbq-krde, a' trpnzngr me narmctingr leplz lcng dakxnzng. Atwzlrpengr nidr mz mztea kcng tzyctineng mrlang, murde naxpeng nadr dakxnzng.” \v 16 A' ayzlu-ngrm Jiszs natqgr kx, “Trmrlzu nzvz-krdr mz nelzdr kxbrtale. A' nimu kx narkabz nadr dakxnzng.” \v 17 Rpibzkr kx, “Yctxpqng bagr bret nzlvqn kx topwztine x nc kxsupe li.” \v 18 Rpim Jiszs kx, “Twzmamu bange.” \p \v 19 Sc tqpipebzle mz leplz kcng nzwxbuo-krdr mz nabr. Mz nibr nzwxbuo-krdr, Jiszs kalzmle bret kcng nzlvqn x nc kcng li, x obqlz mz bongavz mz nzkrka'ngr x sc tqawipebz mz Gct. Zbz lopxitile bret kcng, x sc tqkapemle bret x nc kcng bagr, tqakipebzkr mz leplz kcng. \v 20 Nzmung x nelz leplz amrlx krlctxtrpz. Mz nibr nzmu-krdr, nulvzokr topla nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz nctq dakxnzng kcng tqyctxo. \v 21 Ycpwz pipz nzkrlz-krbzle siu-nzlvqn (5,000) mz ncblo, a' trnzrlwxtrpwzu olvz x doa kxnztopwzng. \s1 Jiszs Vzneom Mz Lue Ngr Dxbu Gzlili \r Mak 6:45-52; Jon 6:15-21 \p \v 22 Mzli lcde, Jiszs pimle bagr kx naprtzkr mz bot x na-alilvckio-kaikr mz nrlar dxbu kc, mzli kc tqatwzlr-ngrde leplz kcng mrnyzdr. \v 23 Mz nibrde, sc tqvzdzpe mz newz esz'-krde mz nzkrka'ngr. X mz nina sc tqmncbe esz'-krde. \v 24 A' bot scgr sc tqdwatrbep mz zpzu r Dxbu Gzlili, sc tqtzpeng ebio x tqalxngitine ebio ngr nenq. \p \v 25 Mzli kc tqkya'pengr kio, sc tqvzpem bagr mz lue. \v 26 A' mzli kc tqmc-ngrbzkr nzvzne-krmle mz lue, sc tqmwxlrpekr. X tqneplapekr x tqrpipekr kx, “Eke! Drka'!” \v 27 A' mzli kcpwz Jiszs sc tqycmnepem bagr. Rpimle kx, “Ninge lc ye! Bzkq mwxlramu!” \p \v 28 Zbz Pita rpibzle bade kx, “Kxetu, kx tqngini-zpwxm la, pim bange napoobo mz lue x navzbo bam.” \v 29 Rpibz Jiszs bade kx, “Vzm!” Zbz Pita poom mz bot x sc tqvzpebz mz Jiszs mz lue. \v 30 A' kx mcle ebio nzprtz-krmle, sc tqboope mz nzmwxlr-krde. X sc tqkqlepele Jiszs, tqrpipebzle kx, “Kxetu! Okatrp ninge!” \fig A' Pita sc tqrpipebzle kx, “Kxetu! Okatrp ninge!”|alt="034 Peter sinking, Jesus reaching out his hand" src="034-CN01722B.tif" size="COL" loc="MAT 14:30" copy="David C. Cook" ref="14:30" \fig* \v 31 Mzli kcpwz Jiszs vzbz, otibzle mqde, x sc tqveclzpemle. X sc tqrpipebzle mz Pita kx, “?Memule tqrnrc-ngrn x trbrti-ngru drtwrm ninge? ?X memule nzlxngiti-krm ninge tqtopwzbe-ngrde?” \p \v 32 Mzli kcpwz sc tzprtzpemqng mz bot, x nenq kc tqamaope. \v 33 Zbz nigr kcng tzmncng mz bot sc tqangiopekr nide mz nzrpi-krbzkr bade kx, “Ni-zpwxm Mrlx Gct!” \s1 Jiszs Amrlzle Kxnzyagoxng Mrkc Ganeszret \r Mak 6:53-56 \p \v 34 Zbz sc tqalilvckipe-moukr mz kzdq nrlar dxbu kc. Sc tqkaputrpebzkr mz nrlarnrlc kc tqycngr mztea Ganeszret. \v 35 X leplz ngr mrlc nzglxlr Jiszs, x sc tzpi-anipebzlr nrpa ngrde mz leplz amrlx ngr nrlarnrlc lcde. X nzvzmibzlr kxnzyagoxng bade. \v 36 X nzyrnititrpzlr bade kx narlr-ngrbzle mz kztedrng nzbxtxtr-krpwzlr nctq lrpz scde. X leplz kcng tzyagoxng tzbxtrpzlr lrpzde nzmrlzng amrlx. \c 15 \s1 Nqmq Ngr Gct Myaszpxle Nqmq Kr Melrmqgung \r Mak 7:1-13 \p \v 1 Kzdq zbq kzdung Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzvzkimlr Jerusalem. X nzveatibzlr mz Jiszs kx, \v 2 “?Memule ncblo nemqng tzrnzlvzo-ngrdr nqmq kr melrmqgung? Trnzvz-nqblqlru nqmq krgu mz nzrycpq-kaingr mq x ncblo kc tqmu ate.” \p \v 3 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “?A' memule tqrnzlvzo-ngrnamu Lou sc Gct mz nztekqtr-krmule mz nzalvztr-krmu nqmq krmung? \v 4 Murde mz Nzryrngrkxtr Gct rpibzle kx, \qt ‘Amrlue zvz trtem x lxem. Murde doa kx tramrlueleu trtede x lxede, a' pibqtile nidr, takitxtrpwzle nzrnibqngr.’\qt* \x + \xo 15:4 \xt Nzrlaszngr 20:12; 21:17; Livae 20:9; Lou Kcpwz 5:16\x* \v 5-6 A' rpi-alzu-ngrnamu kx takitrde doa trokatr-ngrdeu trtede x lxede mz trau scde, nzmu dzu r da kx naokatrle nidr yrlqpx-bekapele nangi blz kxtr sc Gct. A' mz nzale-krmu da lc yrlqtxpxamu Lou sc Gct, murde navz-nqblqamu nzalvztr-krmu nqmq krmung. \f + \fr 15:5-6 \ft \+em 15:2\+em* Mc Matiu 15:12 x natq kxtopwz elr. \+em 15:5-6\+em* Blz kx myapxbz mz nzobqkr Gct ngi nzvz-nqblq-kaingr natqde, x nzrka-ngrbz blz bade kc ate. [Sam 4:5; 34:10-14; 50:15; 51:16-17; 73:24; 81:83; Hosia 6:6; Mak 12:33] \f* \m \v 7 Nimu leplz kx narpi-ngrbz kx rlxngitiamu, murde narpi-ngrbz kx vz-nqblqamu Lou sc Gct, a' mrlz txpwz bamu nzalvztr-krmu nqmq krmu! Gct ycmnetr-ngrde leplz kxnzapulr nimu mz nzngi-batr-krbzle mz profet Asaea nzryr-krde kx, \v 8 \qt ‘Leplz lcng nzamrlue-txpwzlr ninge mz naodr. A' trnzvz-nqblqlru natqnge murde nqmq nr nabzdr yc-rlrup bange.\qt* \v 9 \qt Nzangio-krdr ninge mane mz drtwrnge murde nzrpilr da kcng tzalvztr-ngrdr leplz nzvzpxmqng bange. A' trtingr.’”\qt* \x + \xo 15:9 \xt Asaea 29:13\x* \s1 Leplz Kcng Trnztakitrdru Nzprtrngr Mz Nzangiongr \r Mak 7:14-23 \p \v 10 Zbz Jiszs kqle-moule zbo ngr leplz kcng, sc tqrpipebzle kx, “Lalztq-angidrmamu bange x abzamu nzyrlq-krmu da kc napibo bamu. \v 11 Da kcng tzmale leplz mz mqdr x tzyrlqtrlr mz naodr trnzbatrpwzlru trnztakitr-krdru nidr nzprtrngr mz nzangiongr. Trtingr. A' ngi da kcng tzvzpxmqng mz nao leplz kx nzbatrpzlr trnztakitr-krdru nidr.” \p \v 12 Zbz vzkr x rpibzkr bade kx, “?Krlz-kzq kx nzycmne-krm nzxngitrlr Farzsi?” \f + \fr 15:12 \ft Farzsi kcng nzvz-nqblqlr kzdung nqmq kxnzyrlq-pnzng mz nzbatr-krbzle mz leplz nzvz-nqblq-krdr Lou sc Mosis mz nzvz-nqblq-krdr nqmq lcng. Nzalvztr-ngrdr kx ncblo kx trvz-nqblqleu nqmq kr melrmqdr lcng, trtubq-kzu mz nzobqkr Gct. Mz kzdq nqmq kr melrmqdr lcng, leplz naycpq-kailr mqdr x dakxnzng mz lue, x sc tzmu-ateng. X ncblo neng Jiszs nzvz-nqblq-kzlr nqmq lcng mz zbq kang kqlu. A' Jiszs alvztr-ngrde kx nqmq lcng trtubqu, murde nzvzpxmqng mz ncblo, a' trnzvzpxpqngqu mz Gct. Nzalvztrkr Jiszs lc, atrkati-kzle nzalvztrkr Farzsi. X batr-kzpzle trnzmnc-zpwx-krdru badr. \f* \m \v 13 Jiszs ayzlu-ngrmle natqgr kx, “Trtenge kc Heven sa natabotilzmle nzalvztrngr amrlx kcng trnzvz-nqblqlru me pnz drtwrde. \v 14 Mz nzmu-krde lcde, bzkq lalztqbzmu mz Farzsi lcng. Murde kxnzetu lcng nzapulr ncblo kx mztr mwi kcng tzmailzbzlr leplz kcng mztr tzmwing mz Gct. A' mz nzale-krdr da lc, dzbede lcng li nztaong rlilrdr mz gq mz nzvz-rbr-krdr.” \p \v 15 Zbz Pita rpibzle bade kx, “Yokaetipxm bagr nzycmne-ebzpx-krm mz da kcng tzvzpxmqng mz nao leplz.” \v 16 Jiszs rpimle bagr kx, “Rlr! ?Narmu tryrplatrkapz mz natq lc? \v 17 ?Trkrlz-zpwxkalamu kx da kcng tzyrlqtr leplz mz naodr vztr mz lzng krdr, x mz nibrde sc tqvzpxpe-mop mz nrkrdrtq? Da kxnzmulr lcng trnzbatrpwzlru trnztakitr-krdru nidr. \v 18 Natq kxtrka amrlx kcng tzvzpxmqng mz nao leplz, nzvzdz-kaipqng mz nabzdr. X nzbatrpzlr trnztakitr-krdru nidr. \v 19 Murde drtwr kxtrka lcng nzvzdzmqng mz nabz leplz. X nzmailzlr nidr mz nzale-krdr alwx lcde seleng: nzrpibqtingr leplz, nzrpokiatitrngr leplz, nzpnangr da, nzrnibqngr, nzrmwimingr leplz kx trngiu krnalzdr, x kzdung kz da kxtrka. \v 20 Da kxnzmulr lcng nzbatrpzlr trnztakitr-krdru leplz x trnztubq-krdru mz nzobqkr Gct. A' mz trnzycpq-ngru mq x leplz kc tqmupe, trbatrpwzleu trnztakitr-krdru leplz.” \s1 Olvz KxtrngiulrJiu A' Nzrlxngiti-krde Etu \r Mak 7:24-30 \p \v 21 Zbz rlaszkr badr Gzlili Provins, x sc tqvzkipekr mz nrlarnrlc kc Fonisiz mrkc Siriz Provins, mz taon kcng etu Taea x Saedon. Provins lc nyz leplz kxtrngiulrJiu. \v 22 Zbz kzdq olvz kxtrngiulrJiu kx mnc mrlcde, vzm mz Jiszs x sc tqycmne-katopebz bade, mz nzrpi-krbzle kx, “Kxetu, Mrlx Devet, nayc mz drtwrm ninge! Inyxnge drtqde etqtx zlwz mz drka' kc tqmncpxm bade.” \v 23 Kxmule-esz', a' Jiszs traotrpwzleu nrlarde bade x trayzlupwzleu natqde. Zbz sc tqrpipebzkr bade kx, “Ayzlutxpe olvz lc, murde sc tqkq-nqblq-zvzmle nigu.” \v 24 Zbz sc tqrpipebz Jiszs bade kx, “Gct atwzlr-ngrmle ninge mz nzokatr-krnge txpwz lr Israel kcng tzmnc-mrbrng.” \v 25 Kx xlrbzle natqde lcng, vzm x sc tqrweopebz zpr bade, mz nzrpi-krbzle kx, “Kxetu, okatrp ninge!” \v 26 Jiszs ycmnebz bade mz kzdq nzycmne-ebzpxngr kx, “Trmrlzu nzoti-krbzme dakxnzng nan doa kxnztopwzng x kabzme mz kuli.” \v 27 Rpibz olvz kc kx, “Kxetu, da zpwxtx la tqpiq, a' nzrlr-kz-ngrbz mz kuli nzngq-krdr dakxnzng kc tqtao mz nabz tebol.” \v 28 Zbz Jiszs rpibzle bade kx, “Olvz lc, nzbrtikr drtwrm ninge etu-esz'ngr! Sa na-alebo da kc tqsuti drtwrm.” X mzli kcpwz drka' kc sc tqprszpxpele inyxde x sc tqmnc-zpwxpe mou. \f + \fr 15:28 \ft Mz nzycmne-ebzpxngr lc, doa kxnztopwzng drtwr ngrde lr Jiu, x kuli drtwr ngrde kxtrngiulrJiu. Dakxnzng drtwr ngrde da kxnzmrlzti kcng tzvzpxmqng mz Gct. Suti drtwr Gct nzamrlz-krde leplz amrlx mz nzwzkr lr Jiu, leplz nedeng angidr kcng tqmcpxleng. Delc Jiszs tqvz-kai-ngrbzle mz lr Jiu. Be lc drtwr ngrde kx trmrlzu nzamrlz-krde kxtrngiulrJiu x lr Jiu kc ate. A' natq olvz kc aelwapx-ngrde kx lxngiti-angidrle Jiszs, x takitrde nzokatr-krde nide. \f* \s1 Jiszs Apuleng Ncblo Siu-pwx (4,000) \r Mak 8:1-10 \p \v 29 Rlaszkr badr nrlarnrlc kc, x sc tqyzlupe-moukr Dxbu Gzlili. Vzdzkr mz nrlar kzdq nra x Jiszs sc tqwxbuope. \v 30 Zbo ngr leplz nzvzmqng bade. Nzrvzmimqng kxnzvz-tengineng, kxnzbxplong, kx mztr mwi, kxnznabung, x kzdung kz kxnzdwatibzng zyagox kx bletipx-lxblrng. X amrlzle nidr. \v 31 X leplz kxkqlu nzkctipx-zlwzlr nzrmc-krdr nzvznekr kxnzvz-tengineng, nzmrlz-moukr kxnzbxplong, nzobqkr kx mztr mwi, x nzycmnekr kxnznabung. X nzglqlzlr x nzawibzng mz Gct rdr, nidr lr Israel. \p \v 32 Jiszs kc tqkqlepemle nigr x tqrpipemle bagr kx, “Ycpengr drtwrnge leplz lcng. Murde nzmnctipemlr bagu mrka zbq tqpe x dakxnzng nadr yrkrtxpe. Trmrlzu nzatwzlrtxngr nidr mz nelzdr kxbrtale, ma mztr tqtclvrne mz lrpzki.” \v 33 A' rpibzkr bade kx, “Trpnzngr me nzxpe-ngrgr dakxnzng kx natakitrde leplz lcng mrka.” \v 34 A' Jiszs veam bagr kx, “?Bret tqlvr kx ycbz bamu?” Rpibzkr kx, “Rlimz, x nc kxsupe pipzne.” \p \v 35 Rpibz Jiszs mz leplz kcng amrlx nawxbuong. \v 36 Zbz otitxde dapu bret kcng rlimz x nc kcng, awitx-ngrbzle mz Gct, lopxititxdeng, x sc tqkatipemleng bagr tqakipebzkr mz leplz kcng amrlx. \v 37 Nzmung amrlx x nelzdr krlc. X atakqtikr mulide kcng tqyctxo x nulvzo-ngrgrle topla kxetu rlimz. \v 38 X mz nzrlwxngr ncblo txpwz krlzbzle siu-pwx (4,000) kcng tzmung mz zbq lcma, a' trnzrlwxtrpwzu olvz x doa kxnztopwzng. \v 39 Zbz sc tqatwzlrpengr Jiszs leplz kcng mz mztea nyzdrng. X sc tqprtzpekr mz bot, sc tqalilvckiopekr mz nrlarde kc Magadan. \c 16 \s1 Nzrkrlzngr Rkx Ngr Nzwzkr Gct \r Mak 8:11-21; Luk 12:54-56 \p \v 1 Zbz kzdung Farzsi x Sadiusi nzvzmqng mz nzatalz-krdr Jiszs. Nzrlxtibzlr bade nzale-krde kzdq rkx kxmatq mz nzaelwapx-krde kx vzpx-angidrm mz Gct, murde nzrpilr na-amyabzlr drtqde mz trnzale-krdeleu. \v 2 A' Jiszs rpibzle badr kx, “Mz nzrmcngr nzpckr dcbz mzli kc mz nina, nzrpingr kx, ‘Kcma mz nrlckxbq nrlc namrlz.’ \v 3 A' mz nourla, mz nzrlxlvzkr bongavz, nzrpingr kx, ‘Nrlc trnamrlzpeu.’ Kxmule-esz' krlzamu drtwr ngr nzrmcngr rkx mz bongavz, a' rblxbz bamu nzkrlz-krmu drtwr ngr nzrmcngr rkx ngr nzwz-krnge. \v 4 Nimu leplz kcng tzmncng mzli ka kxdrka'-ngrng kcng tzesablqtilr Gct. Rlxtiamu kx na-alebo dq rkx kxmatq-esz'ngr mz nzaelwapx-krnge kx vzpxmc mz Gct. A' trpnzngr rkx kx na-aelwa-ngrbo bamu, a' nangi txpwz rkx kc tqalebz Gct mz Jona kc bqnc.” Zbz sc tqrlaszpele nidr. \x + \xo 16:4 \xt Jona 1:17—2:10; Matiu 12:40\x* \f + \fr 16:4 \ft Nzngqbapxkr besilr Jona ngi nzycmne-ebzpxngr nztulz-kr-mop Jiszs mz nzbz-krde. X nztulz-mou-krp Jiszs ngi rkx kx vzpxm mz Gct. \f* \p \v 5 Zbz sc tqprtzpekr badr mz bot. X mzli kc tqalilvcope-ngrgr mz dxbu, mrbrtr mz drtwrgr nzrtwz-krgr bret. \v 6 Jiszs rpimle bagr kx, “Rngidrtioamu yisti scdr Farzsi x Sadiusi.” \v 7 Zbz sc tqycmnetrpe-ngrgr, mz nzxlr-krgr kc \em yisti,\em* sc tqrpi-etrpekr kx, “Jiszs tqkxmu nzycmne-krmle lc murde trpnzngr bret kx twzmgu.” \p \v 8 Kx xlrm Jiszs da kc tqycmnetr-ngrgr, sc tqrpipemle bagr kx, “?Memule nzlxngiti-krmu ninge tqtopwzbe-ngrde? ?Nike tqyc-zlwzngr mz drtwrmu trnzrtwzne-krmuu bret? \v 9 ?Myx kxmule, trkrlzkalamu? Nadcpx mz drtwrmu mzli kc tqlopxiti-ngrne bret kcng nzlvqn tqapu-ngrne ncblo kcng siu-nzlvqn (5,000). Mzli lcde nulvzoamu topla nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz muli dakxnzng kx yctxo. \v 10 X nadcpx kz mz drtwrmu mzli kc tqlopxiti-ngrne bret kcng rlimz tqapu-ngrne ncblo kcng siu-pwx. Mzli lcde nulvzoamu topla rlimz mz muli dakxnzng kx yctxo. \v 11 Mzli ka na-aopxbz bamu kx Gct krlzle nzka-krbzle bret. A' trycmnetrwxu mz bret, murde da kc tqpibo bamu narngidrtioamu yisti scdr Farzsi x Sadiusi.” \p \v 12 Zbz nargr kc tqyrplatr-atebz, kx trpipleu bagr nzrngidrtio-krgr yisti mz bret, a' rpimle kx narngidrtiokr nzalvztr-rbrkr Farzsi x Sadiusi. \s1 Pita Glxle Kx Jiszs Nide Kxnzmcpx \r Mak 8:27-30; Luk 9:18-21 \p \v 13 Rlaszkr badr Gzlili Provins x sc tqvzdzpekr, vztrkr mz nrlarnrlc kc tqycngr taon kc Sisaria Filipae. Mzli kc tqkaputrpe-ngrbzkr, Jiszs rveam bagr kx, “?Myx kxmu nzglxkr leplz ninge, Mrlx Leplz?” \v 14 Rpibzkr kx, “Kzdung leplz nzrpilr kx nim Jon Kxawrkxtr yzlupe-mop mz nzbzngr. X kzdung nzrpilr kx nim profet Elaeja o profet Jeremaea yzluope-mop Heven. \x + \xo 16:14 \xt 2 King 2:1-12; Malakai 4:5; Matiu 14:1-2; Mak 6:14-15; Luk 9:7-8; Nzaelwapxngr 11:3-6\x* X kzdu-kzng nzrpilr kx nim dq profet kxmyalz kc bqnc.” \v 15 Zbz rpimle bagr kx, “?A' nimu, myx kxmu nzglx-krnamu ninge?” \v 16 Rpibz Saemon Pita kx, “Nim Mrlx Gct kc tqlu alo, x Mevalu kc tqmcpxle.” \v 17 Rpibz Jiszs bade kx, “Saemon, mrlx Jon, sa namrlzbz bam, murde Trtenge kc Heven nide kc tqrkabz drtwr lc bam. A' trvzpxpuu mz ncblo. \v 18 X mz nzmu-krde lcde, pibo bam kx nim Pita. Drtqm drtwr ngrde \em rplz.\em* X natqm lc apule nou rplz murde sa na-axvctr-ngrmc leplz mz lrmakxtr. \x + \xo 16:18 \xt Efiszs 2:20-22\x* X rblxbz mz zmatq ngr nzbzngr nzlolvz-amqngi-krde leplz kcng tzlxngitilr natq angidr lc. \v 19 X sa nakabo bam ki mz nzlvxpx-krm naonrx ngr Heven mz nzprtrkr leplz elr. X mz nzwztr-krme bange, Gct kc Heven sa natubz mz nibrm mz nzesz'ti-kzkr drtwrde mz da kcng tqrpwa'-ngrn x da kcng tqrlrpx-ngrn mz nrlc ka.” \fig X sa nakabo bam ki mz nzlvxpx-krm naonrx ngr Heven mz nzprtrkr leplz elr.|alt="143 old key" src="143-OKY001.tif" size="COL" loc="MAT 16:19" copy="SIL" ref="16:19" \fig* \v 20 Zbz Jiszs rngidrlvz-ngrmle bagr kx trkrlzkapzle mzli r nzyapwxtine-krbzkr mz leplz nzngini-krde Kxnzmcpx ne Gct. \f + \fr 16:20 \ft \+em 16:18-19\+em* Zmatq lc kabz Jiszs mz aposol [Matiu 18:18] x leplz amrlx kcng tzaxvctrpzng mz nzlxngiti-krdr nide. [Matiu 28:20] Mc kz Jon 20:23, Asaea 22:22 x Nzaelwapxngr 3:7. \f* \s1 Jiszs Ycmnetr-ngrde Nzbz-krde X Kxnamu Nzrvz-nqblqngr Nide \r Mak 8:31—9:1; Luk 9:22-27 \p \v 21 Abzo mzli lcde, Jiszs alvztr-ngrde nigr da kx naprtzbz bade. Rpile kx navz Jerusalem mrkc na-aetqti-ngrbz drtqde mz da kxkqluting. X kxnzetung r lr Jiu sa napxtxpx-ngrdr nide, krlcng lrtzlvz ngrdr, kxnzetu rdr pris, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. X sa nanibqlr nide. A' mz zbq kratq mz nibr nzbz-krde, sc tqlupe-mop. \v 22 A' katxpxm Pita bagr x sc tqvzmitxpxpele rlru kxpipz. X rpibzle bade kx, “Bzkq kxmu nzycmne-krm lc. Murde da kxmule lc nzmu trnawaisr-ngrpqngqu!” \v 23 A' Jiszs lxlvrbz x sc tqpnanatipele Pita. Rpibzle kx, “Esopx Pita! Bzkq apume bange Setzn, mz nzrpwa'-krme bange nzvz-nqblq-krnge me pnz drtwr Gct. Murde nzrkrlz-krm vz-nqblqle drtwr leplz.” \v 24 Zbz Jiszs rpimle bagr kx, “Doa kx navz-nqblq-angidrle ninge, narlrpx-lzbq mz nzaetq-ngrbz drtqde. X naesablqtile me pnz drtwrde esz'-krde, x bzkq axtxbzle nzo-zli-krde lrpzki rnge. \x + \xo 16:24 \xt Luk 14:27\x* \f + \fr 16:24 \ft \+em 16:23\+em* Na-avzo-lzbqku mz nzalvztr-krgu leplz. Murde ma tqapuku Pita mz nzrpi-krde natq Gct mz kzdq mzli x nzrpi-krde natq Setzn mz kzdq kz mzli. \+em 16:24\+em* Jiszs pi-angidrle kx, “Naglqle kros ngrde.” Kros drtwr ngrde nzaetqtingr drtq mz nzbzngr. Mc kz Matiu 11:38. \f* \m \v 25 Murde doa kx otr-zvzngr drtwrde nzlu-krde, sa namale-lvile nzlungr kxboi. A' doa kx yrlqtxole nzlu-krde murde vz-nqblqle ninge, sa naprtr mz nzlungr kxboi. \v 26 Mane nznginingr bcnyr mz nrlc ka x amrbrtxtrle nzlu-krde mz nrlc kc navzm. Murde trpnzngr da mz nrlc ka kx takitrde nzxpepxngr nzlungr kxboi. \x + \xo 16:26 \xt Sam 49:7-9\x* \v 27 Murde ninge, Mrlx Leplz, mzli trnaboiu x ninge kc tqyzlupemc mz nzvzmi-krmc enjrl kxnztrng mz zluli r Trtenge. \qt X mzli lcde, nzayzlu-krbo da mz doa navz-nqblqle da kx aleleng mz nrlc ka.\qt* \x + \xo 16:27 \xt Sam 62:12; Matiu 25:31; Rom 2:6\x* \v 28 A' da angidrtx lc napibo bamu. Kzdung nimu sa nalubeng mzli kc ninge, Mrlx Leplz na-aelwapx-ngrne zmatq rnge mz nzvectr-krmc leplz bange mz nzngini-krnge King rdr.” \f + \fr 16:28 \ft Kxnzetung mz Nzryrngrkxtr, mz drtwrdr natq lc ngidatipe mz kzdq mzli lcng tq: mz mzli r nztekqtr-lzbqkr nrkrdrtq Jiszs, [Matiu 17:1-13] mz mzli r nztulz-krmle mz nzbzngr, [Matiu 28:1-10] o mz mzli r nzvzo-krm Mqngrkxtr mz nibr nzvzdzkr Jiszs Heven. [Aposol 1:6-11] Murde mz mzli lcng tq, Jiszs vectrple leplz bade mz nzlxngiti-krdr nide. \f* \c 17 \s1 Nrkrdrtq Jiszs Tekqtr-lzbq \r Mak 9:2-13; Luk 9:28-36 \p \v 1 Mz nibr zbq kcng esz'mz, Jiszs vzmile Pita, Jemes x mzlede Jon, x sc tzvzdzpeng mz kzdq newz kxetu mz nzmnc-krdr esz'-krdr. \v 2 Mzli lcpwz, ncblo kcng nztqng nzobqbzng nrkrdrtq Jiszs tekqtr-lzbqpe mz zluli. X mzte nzpnapr-krde apule nepi, x lrpz scde prkitxpxpe apule zyzlr. \v 3 Zbz nzmclr Mosis nidr mz Elaeja, profet kcng bqnc, nzycmne-krdr badr Jiszs. \v 4 Zbz sc tqrpipebz Pita mz Jiszs kx, “Kxetu, mrlztx angidr nzmnc-krgu mrka. Mwx nawztibo du matelq natq, nangi nyzm dq, nangi nyz dq Mosis, x nangi nyz dq Elaeja.” \p \v 5 Mzli kc tqycmnebe-ngrde, kzdq dcbz aelwatxpx-lzbqngr x akqlvztxde nidr zmyo ngrde. Natq Gct vzpxm mz dcbz kc, mz nzrpi-krbzle badr kx, “Krlc mrlxnge Kxnzmrlzti. Abrtzlvz-angidrx nide. Lalztqbzmu bade!” \f + \fr 17:5 \ft Natq Gct lc drtwr ngrde kx nzalvztrkr Jiszs myaszpxle Lou sc Mosis x nzryrkr profet amrlx. [Sam 2:7; Asaea 42:1; Matiu 3:17; Mak 1:11; Luk 3:22; Lou Kcpwz 18:15; 2 Pita 1:17-18] \f* \m \v 6 Kx nzxlrlrle kc, nzmwxlr-zlwzng x sc tzlaopeng mz drtc'. \v 7 Zbz Jiszs vzm, x bxtrpzle nrkrdrtqdr, x rpibzle kx, “Tulzamu. Bzkq mwxlramu.” \v 8 X nzobq-mopwzng, Jiszs kc tqtutxpepwz mrkc esz'-krde. \p \v 9 Mzli kc tzvzneobe-ngrmlr mz newz kc, rpibz Jiszs badr kx, “Bzkq pinenamu nike mcamu nakrlz-zpwxbzle nztulz-krmc ninge Mrlx Leplz, mz nzbz-krnge.” \v 10 Zbz ncblo kc nztqng sc tzrpipebzlr bade kx, “?Nike kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis tzrpi-ngrdr kx profet Elaeja nayzluo-kaip mrka mz nrlc x Kxnzmcpx kc tqvz-atem?” \x + \xo 17:10 \xt Malakai 4:5\x* \v 11 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Kxnzalvztrng nztubq-angidrng mz nzrpi-krdr kx Elaeja navz-kaip mz nzoliqti-krde da amrlx. \v 12 A' napibo bamu kx ncblo kc tqngi Elaeja vzpem. A' leplz trnzglxlru nide x nzatrkati-kzlr nide, da kc tzwai nzatrkati-krdr Elaeja kc bqnc. X mz nqmq lcpwz sa na-aetq-kzpzlr drtqnge.” \v 13 Zbz kztegrng nardr kc tqyrplatr-atebz kx krlc tqycmnetr-ngrde Jon Kxawrkxtr. \f + \fr 17:13 \ft Jon Kxawrkxtr ngi ncblo kc tqngi Elaeja, mz nzale-krde nzwzngr kcpwz, mz nzrngisc-krde zmatq kcpwz, x mz nzmnc-krde kz lzke. X da kc tqwai Kwin Jesebel rpile nanibqle Elaeja, Kwin Herodizs kxrngi-batr-kzpz nzrnibqngr Jon. Mz nzmu-krde lc, nzmnckr Elaeja ngi rkx ngr da kx naprtzbz mz Jon mz nibrde. [1 King 19:1-18; 21:23-24; Malakai 4:5-6; Mak 7:11-13] \f* \s1 Rblxbz Mz Ncblo Neng Jiszs Nzrmaszlrpx-krdr Drka' \r Mak 9:14-29; Luk 9:37-43 \p \v 14 Mzli kc Jiszs badr Pita, Jemes x Jon tzkrlz-ngrmlr mrkc tqmnc-ngrgr badr zbo ngr leplz kcng, kzdq ncblo vzm mz Jiszs x yrngzobz bade. \v 15 Rpibzle kx, “Kxetu, naokatrpzme mrlxnge. Murde dwatibz drka'lz x aetq-zlwzbzle drtqde mz nzglqkr nimz le. X zvz nztalz-krde mz nyr x nztao-zvz-krde kz mz lue kxvo. \v 16 Vzmimc mz ncblo nemqng mz nzamrlz-krbzlr nide, a' trnzyatrpwzu.” \v 17 Jiszs rpimle kx, “?Nike nawai-mopwc' bamu? Nzmnc-krbo bamu mzli boipe! A' trkrlzkalamu nzrlxngitingr x narmu kc tqmqngibe. Vzmimamu doa la bange.” \v 18 Zbz sc tqpnanatipele drka' kc, x sc tqpipebzle nzprszpx-krde doa kc. X mzli kcpwz sc tqprszpxpele doa kc x sc tqmrlzpe mou. \p \v 19 Zbz mzli kc tqmncpe-ngrgr esz'-krgr badr Jiszs, veabzkr bade kx, “?Nike tqrblxti-ngrde nigr nzrmaszlrpxngr drka' lc?” \v 20 Jiszs ayzlu-ngrmle natqgr kx, “Da angidr lc napibo bamu. Rblxbz bamu murde nzlxngiti-krmu Gct topwz-zlwzbe. A' kxmule-esz' nzlxngiti-krmu Gct topwz apule nztopwzkr rtq nra seri, doa kxesz' mz nimu krlzle nzrpi-ngrbz mz kzdq newz kx, ‘Dwasz mrla x vzki mrkc,’ x Gct sa nabatrpzle nzvz-krde. Nzmu nzrlxngiti-krmu nakxmule lc trpnzngr da kx narblxbz bamu. \v 21 A' drka' kxmule la nzmaszlrpx-ngrpwz mz nzkrka'ngr vzmi nzaxtxngr dakxnzng.” \f + \fr 17:21 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngalrde kc 17:21 trnzyrou. Nakrlzku kx kzdung drka' nzxplr-krdr nzmyaszpxlr kzdung kz drka'. Mzli kx drka' trprszpx-ngrdeu ncblo mz drtq Jiszs, nakrka'ku, navzmi nzaxtx-ngrbz dakxnzng mz nzkrka'ngr, nakrlz-zpwxbzle mzli kx prszpx-ngrdele. \f* \s1 Nzwrde Krali Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Mak 9:30-32; Luk 9:43-45 \p \v 22 Zbz yrlwr-lxblr-moukr badr Gzlili Provins. X Jiszs sc tqrpipemle bagr kx, “Ninge Mrlx Leplz sa na-aprcbz mz zmatq ngr kxnzmwati drtwrdr ninge. \v 23 Nanibqlr ninge, a' mz zbq kratq mz nibr nzbz-krnge, ninge kc tzatulzpe-mop mz nzlungr.” Zbz drtwrgr kc tqvz-zlwzpe. \s1 Jiszs Xpele Takes Ngr Mangr-nzangiongr \p \v 24 Mzli kc tqkaputr-ngrmgr badr mz taon Kzpznizm, kzdung ncblo kcng tzatakqting takes ngr Mangr-nzangiongr Yawe Jerusalem nzvzbzng mz Pita. X nzrpibzlr kx, “?Myx kxmule, kxakrlz ngrmu xpe kz takes ngr Mangr-nzangiongr?” \v 25 Pita ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Eu, xpe kz.” Mzli kc Pita tqvztr-ngrbzle brma, Jiszs sc tqycmnepe-kaipz bade. Rpibzle kx, “?Saemon, myx kxmu nzkrlz-krmle? ?King nzatakqtibz trau mz mrlxdrng o mz leplz kcng tzmnclzbzng badr?” \v 26 Pita ayzlu-ngrbzle natqde kx, “Kxnzmnclzbzng mz king.” Rpibz Jiszs kx, “Mz nzmu-krde lcde, mrlxng king trnzxpelru takes. \f + \fr 17:26 \ft Trau ngr takes kc ngi dalr nzaclvengr Mangr-nzangiongr. Mz yiz kang kqlu, ncblo ngr Jiu amrlx nzxpelr trau kx takitrde nzrwztingr mz zbq kxli. A' kx trnaxpelru takes nidr seleng: kxnzrlxng da, pris, x kxnzwztr-zvzbzng mz Gct, da kc tqwai Jiszs. Jiszs trtakitrdeu nzxpe-krde takes mz drtwr lcde seng li: Nide ncblo kxwztrpz mz Gct x nide mrlx Gct kc tqngi nyzde Mangr-nzangiongr. \f* \m \v 27 Kxmule-esz', a' naxpeki, murde ma tqbatrpzki nzxngitr-krdrle. Vzo mz dxbu x rtcpxngr trmrtao scm mz nzmwangr. Mz nao nc kc naveclz-ayrnr-ngrme, sa namcq trau kx natakitrde nzxpe-krm takes scgi. Twz x kabz badr.” \c 18 \s1 Bzkq Rpwa'-ngrn Doa Kx Nalxngitile Gct \r Mak 9:33-37, 42-50; Luk 9:46-48; 17:1-2; 15:3-7 \p \v 1 Kzdq zbq vzmgr mz Jiszs, sc tqveapebzkr bade kx, “?Neke myalz-zlwzbz mz leplz amrlx kx nzrlr-lzbq-ngrbzng mz Gct?” \v 2 Zbz vzmim Jiszs kzdq doa kxtopwz x atumle mz mzlirgr. \v 3 X sc tqrpipemle bagr kx, “Nakrlzamu kx trpnzngr nzmnclz-krbzmu mz Gct mz nzngini-krde King rmu nzmu kx trtekqtrwamuu nqmq krmu mz nzapu-krmu doa lc. \x + \xo 18:3 \xt Mak 10:15; Luk 18:17\x* \v 4 Mz nzmu-krde lcde, mrlx kx avzo-lzbq mz nzapu-krde doa lc, nide kx myalz-zlwzbz mz leplz amrlx kx nzrlr-lzbq-ngrbzng mz Gct. \v 5 Mrlx kx vz-nqblqle ninge mz nzabrtzlvz-krde doa kxtopwz kxmule lc mz drtqnge, abrtzlvz-kzle ninge.” \p \v 6-7 “A' aclvetio-lzbq murde ma tqatrkatiq nzrlxngitikr doa nengeng. Murde Gct sa na-ayrplapx-zlwzle ncblo kx ataole mz alwx doa kxpobe mz nzrlxngitingr. Mwx mrlz nzbz-kai-krde mz nrlc ka, mzli ka tratrkatika-ngrde nzrlxngitikr doa kxmule lcng. Murde nzayrplapxngr nide na-apule mrlx kx nzpetrpz rplz kxetu mz drtwrde x nzrtcongr me boongr prla. Da kcng tzataolr leplz mz alwx sa nakaputrp. Kxmule-esz', a' agrmplz mrlx kx ataole kzdq kz doa mz alwx! Murde kalr Gct sa na-ayrplapx-alole nide mz alwx lc mz Hxl. \v 8-9 Mz nzmu-krde lcde, aclvetio-lzbq kz. Bzkq rlr-ngrbzme mz alwx nzaclve-krde nim. Mz mzli r nzatalzngr arlapx-lzbq. X katxpx-lzbqm mz nzatalzngr kx batrpzle nztao-zvz-krm. Murde nzwz-kato-krm mz nzmncngr kxtubq mzli ka, x nzmnc-zvz-krm Heven kalr, myaszpx-zlwzle nzaxtx-krbzme nzrlxngiti-krm mzli ka, x nzmnc-zvz-krm mz Hxl kalr.” \x + \xo 18:8-9 \xt Matiu 5:29-30\x* \p \v 10 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Bzkq obqszoamu kzdq doa kxtopwz kxmule lc, murde nzmyapxbzng mz nzobqkr Gct Trtenge. X enjrl kcng tzaclvelr nidr nzkrlzlr nzrlwa-ngrbz bade mrkc tzmnctr-ngrbzlr bade Heven. \v 11 Ninge Mrlx Leplz vz-ngrmc mz nrlc mz nzrtangrti-krnge x nzarlapx-krnge doa kxnzmrbrng.” \f + \fr 18:11 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz trnzyrolru ngalrde 11. A' yc mz Luk 19:10. \f* \m \v 12 Zbz yapwxtibz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc, mz nzaelwapx-krbzle kx Gct yc mz drtwrde doa kcng tzmnc-mrbrng. Rpibzle kx, “?Nzmu kzdq nimu kx nede sip trtqki-esz' x mrbr kc esz', nike na-alele? Nzmu amnctxde krkcng nzpnu-rpwxmz-nrade-rpwxmz mz nra, me namnc-zpwx-ngrdr. X sc tqvzpe mz nzrtangrti-krde krkc tqvztxne. \v 13 X mz nzmc-krdele, nzabrtzlvz-krdele myaszpxle nzabrtzlvz-krde krkcng nzpnu-rpwxmz-nrade-rpwxmz tzmnc-zpwxng. \v 14 X mz nqmq lcpwz, Trtemu kc Heven trsutiu drtwrde kzdq doa kxtopwz kxmule lc nzmrbr-krde x nzprtr-krde mz Hxl.” \s1 Nztaokr Kxnzrlxngiting Mz Alwx \p \v 15 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Nzmu kzdq kztem kxrlxngiti nataole mz alwx, vz-kaipz x pibz bade nzvz-rbr-krde. A' bzkq nzkrlztibz nzycmneti-krbzme alwx ngrde. Murde nzmu kx tqlxngitibzle nzycmne-krbzme x tekqtrle nqmq nr drtwrde, sa namnclz-mopwz mz Gct. \v 16 A' nzmu kx trtekqtrleu nqmq nr drtwrde, vzbzmu du badr leplz naesz' o nali mz nzycmne-kr-mopwzmu bade. Mz nzmu-krde lc, vz-nqblqamu nzalvztrkr Nzryrngrkxtr kc tqrpile kx, \qt ‘Bzkq rpiq kx doa vz-rbrpe, a' mz nzycmne-krbzme natubz du mz nibrm leplz naesz' o nali kx nzmc-kzlr nzvz-rbr-krde.’\qt* \x + \xo 18:16 \xt Lou Kcpwz 19:15; 2 Korint 13:1; 1 Timoti 5:19\x* \v 17 A' nzmu kx tqvz-zvzle trnzlalztq-krpwzleu bamu, pibzmu da amrlx mz lrmakxtr. X rlr-ngrbzmu mz mq kxnzetu ngr lrmakxtr mz nzycmne-krbzlr bade. Nzmu kx tqvz-zvzle trnztekqtr-krdeu nqmq nr drtwrde, nimu lrmakxtr na-aprtxpxpeamu nide murde apule kxmnc-mrbr.” \p \v 18 “Napibo bamu kx Gct kc Heven sa natubz mz nibrmu mz nzesz'ti-kzkr drtwrde mz da kcng tqrpwa'-ngrnamu x da kcng tqrlrpx-ngrnamu mz nzokatr-krmu leplz mz nrlc ka. \x + \xo 18:18 \xt Matiu 16:19; Jon 20:23\x* \v 19 X napi-mopwc' bamu kx mzli kznike krka'ngr kzdu nimu kxli o kxtq mz nzesz'tikr drtwrmu kx da kx rlxtibzmu mz Trtenge vz-nqblq-zpwxle me pnz drtwrde, sa nakabzle bamu. \v 20 Murde mzli lc tzmnctr-lxblr-ngrdr mz drtqnge, ninge la tqmnckr badr mz nzmailz-krnge nidr.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kxnzawz Kx Px-ngrde Nzipq-krde Kztede \p \v 21 Zbz Pita vzm mz Jiszs, rpibzle kx, “?Kxetu, nzwrde natqlvr kx naipq-ngrne kztenge kx alem da kxtrka bange? ?Nzwrde kxrlimz mrlz?” \x + \xo 18:21 \xt Luk 17:3-4\x* \v 22 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Trtingr. Murde nzipq-krm kztem trnaesakiu, kxmule-esz' krlzbzle nzwrde kx nzkqlu-zlwzng, a' sc tqvz ye. \v 23 Murde nqmq kr Gct mz nzaclve-krde leplz nedeng apule nzycmne-ebzpxngr lc nayapwxtibo. \p “Kzdq mzli kzdq kc king rpile narlwx-lxblrle kaon scdr kxnzawz nedeng. \v 24 Mzli kc tqabzo-ngrdele, nzvzmim kzdq nidr kc tqkaontibzle bade dola kxnyrmz. \v 25 A' kxnzawz lc tryatrpepwzu nzxpe-krde kaon lc Murde trpnzngr kx rtakitr nzrtekqtrngr. Zbz king kc sc tqpipebzle mz kxnzawz nedeng kx ncblo kc na-amwatx x navzmitr olvz rde x doa nedeng mz nzngini-kz-krdr kxnzawz-nrbalqng. X na-amwa kz dztudrng amrlx naxpengr kzdu kz kaon kcng. \v 26 A' ncblo kc tqrweobz zpr mz king x sc tqyrnititrpebzle bade kx, ‘Krlzu ena, a' kam du bange mzli mz nzxpepx-krbo kaon kcng amrlx!’ \v 27 Zbz sc tqycpengr drtwr king kc nide, tqipqpele nide x katxde kaon kc. X sc tqrlrpe-ngrbzle nzvz-krde. \p \v 28 “A' ncblo kc kx vzle, rmctipele kzdq kz kxnzwzng badr kx kaontibzle bade trtqki r dola (100). Lolvzbqbzle drtwrde x sc tqamwxlrpele nide mz nzrpi-krbzle kx, ‘Ka-dwzlr-ngrm trau kc tqkaontime!’ \v 29 A' ncblo kc rweobz zpr bade x sc tqyrnititrpebzle bade kx, ‘Krlzu ena, a' kam du bange mzli mz nzxpepx-krbo kaon kc atwrnrngr!’ \v 30 A' trlalztqpwzu bade, x adwatrle ncblo kc mz presin, namncpxm mrlcde krlzbzle mzli kx nzxpepxngr kaon scde. \f + \fr 18:30 \ft Mzli kc pnz ncblo kx trxpeleu kaon scde, nzadwatr mz presin, namncpxm elr nakrlzbzle mzli kx kztedeng nzxpepx-ngrbzlr kaon scde. Nzmu trnaxpepwzlru le, mnctxpx-zvzm mz presin, x bzpxm elr. Kxpresin kxmule lc mnc-xgle-txpwzle kxnginideng mz nzapu-krdr nide. \f* \m \v 31 Kx nzmcpz kxnzwzng badr da lc, drtwrdr vztx zlwz. Nzvzbzng mz king, sc tzrlwape-ngrbzlr da amrlx bade. \v 32 Zbz sc tqkqlepe king kc kxnzawz kc. X rpibzle bade kx, ‘Ni-zlwzm kxnzawz kxdrka'ngr. Katxpxbo kaon scm amrlx murde yrnititrpe' bange. \v 33 X takitrde nzyc-kzkr drtwrm kztem x naipqq nide, da kc tqwaisr-ngrne nim. A' tryc-ngru drtwrm nide.’ \v 34 King kc drtwrde ngyatx zlwz, sc tqpipebzle mz kxnzaclveng mz presin kx navzmilr ncblo kc x na-aetq-zvzbzlr drtqde murde tryatrpepwzu nzxpe-krde kaon scde.” \p \v 35 X rpi-mop Jiszs bagr kx, “Mz nqmq lcpwz, Trtenge kc Heven sa na-ayrplapx-alole mrlx kx tripq-angidrleu kztede mz nabzde mz da kxtrka kcng tqalebzle bade.” \c 19 \s1 Jiszs Alvztr-ngrde Nzyrlzngr X Nzaxtxngr Krnalz \r Mak 10:1-12 \p \v 1 Jiszs kx yrkrpxbz kc nzalvztr-krde, sc tqrlaszpekr badr Gzlili Provins x tqvztrpekr Judiz Provins mz nrlar LueJodzn kc tqprkilzm nepi. \v 2 Zbo ngr leplz kxetu nzvz-nqblqmlr nigr mrlcde, x amrlzbzle kztedr kxnzyagoxng. \p \v 3 Kzdung Farzsi nzvzmqng mz Jiszs nzabzlr nzatalzngr nide mz kzdung da kxvz-rbr. Nzrpibzlr bade kx, “?Nzpnzkr drtwrm le, Lou sc Gct rlrpx-ngrde ncblo nzaxtx-krde olvz rde mz nzvz-nqblq-krde drtwrde esz'-krde?” \v 4 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Gct aelwapx-ngrde me pnz drtwrde mzli kc tqwz-ngrde nrlc. Murde rlwxamu mz Nzryrngrkxtr kx mzli kc ayrnrngr \qt ‘Gct wz-ngrde ncblo esz' x olvz esz' kx namnctr-lxblrng.\qt* \v 5 \qt Delc mzli kc tzetupe-ngrdr, nayrlzng. X nzamatq-lzbq-krdr namyaszpxle nzamatq-krdr kxnginidrng. X ncblo namnctr-amqngipebz mz olvz rde. Murde doa lcng li nznginipedr nrkrdrtq x leplz kxesz'.’\qt* \x + \xo 19:5 \xt Nou 1:27; 2:24; 5:2; Mak 10:7-8; Efiszs 5:31; 1 Korint 6:16\x* \v 6 X napibo bamu kx trnzlipeung, a' nznginipedr leplz kxesz'. Mz nzmu-krde lcde, trpnzngr leplz kx takitrde nzakipx-krde krkcng tqaxvctrpeng Gct mz nzyrlzngr.” \v 7 Zbz Farzsi nzveabzng bade kx, “?A' memule tqrlrpxngr Mosis le mz nzrpi-krde kx nzmu ncblo \qt nayrbzle dq letz mz olvz rde napibzle kx pxtxpe-ngrde nide x sc tqatwzlr-ate-ngrde nide\qt*?” \x + \xo 19:7 \xt Lou Kcpwz 24:1-4\x* \v 8 Rpibz Jiszs kx, “Mosis yr-ngrde natq lc murde nar leplz mqngi. A' trkxmuleu lc mzli kc ayrnrngr tqwzngr Gct leplz. \v 9 Mzli kc ncblo tzaki-lzbq-ngrdr mz olvz rde kx tr-rmwimiu ncblo kzble, x yrlzti-moule kc olvz kzble, olvz krali lc trngiu olvz rde angidr. Murde mz nzobqkr Gct, sa tqyrlztibele olvz rde kc ayrnrngr. Mz nzmwimi-krde olvz krali lc, ayzprtxde nzesalz-krbzle kc mz olvz rde kc ayrnrngr mz nzyrlzngr mz mz Gct.” \p \v 10 Zbz rpibzkr bade kx, “Kx tqmule lcde, rlrpxngr Gct leplz nzaki-lzbq-krdr mz da lc esz'txu, mwx takitrde bzkq nzyrlzng.” \v 11 Jiszs ayzlu-ngrmle natqgr kx, “Leplz trnzkqluung kx mrlzbz badr trnzyrlz-krdru, a' ngi txpwz krkcng tqokatrng Gct mz nzmnc-nqblq-krdr nqmq lc. \v 12 Mz ncblo kcng tqrblxbz badr nzrmwimi-krdr olvz, kzdung nidr nrkrdrtqdr trmrlzu mzli kc mztr tzmc-ngrdr. X kzdung nidr nrkrdrtqdr nzvzpx, murde narblxbz badr nzrmwimi-krdr olvz. X kzdung leplz nzmcpxlr trnzyrlz-krdru murde nawztxtrpwzng mz Gct. X leplz kcng tzkrlzlr nzmnc-nqblq-krdr nqmq lc, nzabrtzlvzlr nqmq lc murde vzpxm mz Gct.” \s1 Doa Kx Nzlxngitilr Gct Mz Nzngini-krde King Rdr \r Mak 10:13-31; Luk 18:15-30 \p \v 13 Zbz kzdung leplz nzvzmimlr doa kxnztopwzng mz Jiszs mz nzmaletr-krbzle nrkrdrtqdr x nzkrka'-krbzle badr. A' lclvzbzkr. \v 14 Zbz Jiszs rpimle bagr kx, “Bzkq rpwa'-ngrbzmu mz doa lang tztopwzng nzvz-krmlr bange. Murde leplz kxnzmulr lcng nzlxngitilr Gct mz nzngini-krde King rdr.” \fig “Bzkq rpwa'-ngrbzmu mz doa lang nztopwzng nzvz-krmlr bange.”|alt="035 Jesus & children" src="035-Mat19.13.tif" size="COL" loc="MAT 19:14" copy="LLL Language Recording" ref="19:14" \fig* \v 15 Mz nibr nzyrlqo-krbzle mqde badr mz nzamrlz-krde nidr, sc tqrlaszpele mrkc. \p \v 16 Mzli lc kzdq ncblo vzm mz Jiszs, rpibzle kx, “?Kxakrlz, da kxmrlz kznike na-alex natwz-ngrne nzlungr kxboi?” \v 17 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqde kx, “?Nike tqveati-ngrme bange da kxmrlz? Murde trpnzngr kxmrlz, a' ngi txpwz Gct esz'-krde. Mz nzprtr-krm mz nzlungr kxboi, navz-nqblqq natq kcng tqkapx Gct.” \v 18 Ncblo lc vea-mopwz kx, “?Natq kznikeng?” Rpibz Jiszs kx, “Krlcde seleng: \qt ‘Bzkq kx narnibq. Bzkq kx narmwimi doa kxtrngiu krnalzde. Bzkq kx napna da. Bzkq kx narpokiati leplz.\qt* \v 19 \qt Amrlue zvz trtem x lxem. X kzdung mou. X mrlzti kztemqng da kc tqwaiq nzmrlzti-lzbq-krm.’\qt*” \x + \xo 19:19 \xt Nzrlaszngr 20:12-16; Lou Kcpwz 5:16-20; Livae 19:18; Mak 12:31; Luk 10:27; Galesia 5:14\x* \v 20 Ncblo lc rpibzle bade kx, “Vz-nqblq-angidrx natq lcng amrlx. A' mwx trtakitrdeu. ?Nike mou na-alex narlapx-ngrne?” \v 21 Rpibz Jiszs bade kx, “Kx tqrpiq natubq-esz'ngrn mz nzobqkr Gct, amwa mclrm amrlx x kabz trau rde mz leplz kx trpnzngr scdr. Nzmu na-aleq da lc, nzrngiba-krm sa namyalz mou mrkc Heven. Zbz vzm x vz-nqblqm ninge.” \v 22 A' ncblo lc drtqde tqbrpe, kx xlrbzle kc natq Jiszs. Sc tqvzpe, drtwrde vztx zlwz. Murde nzrngiba-krde etu x trsutiu drtwrde nzalvetx-krdele mz nzvz-nqblq-krde Jiszs. \p \v 23 Zbz Jiszs rpimle bagr kx, “Da angidrtx lc napibo bamu. Rblxtx-atwrnr-ngrbz mz kxnzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct! \v 24 Napi-mopwc' bamu kx kamel trkrlzleu nzdwatr-krde mrkc tqmrplxngr nidil. X nzrblxkr kxnzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct myaszpxle da lc.” \v 25 Kx xlrbzkr natq lc kctitxpxkr. Zbz sc tqrpipebzkr kx, “E kx tqmule lcde, trpengr kx narlapx!” \f + \fr 19:25 \ft Mz mzli nyz Jiszs, leplz nzpnzkr drtwrdr le nzrngisckr ncblo da vzpxm mz nzamrlzkr Gct nide, nzmu leplz kxnzrngiscng kx trnaprtrlru Heven e trpengr kx naprtr elr. A' drtwr lc vz-rbr. \f* \m \v 26 Jiszs mzte aprtxmle bagr x rpimle kx, “Rblxbz mz ncblo, a' tr-rblxpwzu mz Gct. Murde trpnzngr da kx rblxbz bade.” \v 27 Zbz rpibz Pita bade kx, “Rlaszpekr dztugr amrlx mz nzvz-nqblq-krgr nim. ?A' nike natwzkr kalr?” \v 28 Jiszs rpimle bagr kx, “Nakrlzamu kx mz mzli kxmrna kc navzm, sa nangininge King mz nzwxbuo-krmc mz tron nyznge kxmatq. X nimu lcng tqvz-nqblq-angidramu ninge, sa na-apu-kzamu king mz nzwxbuo-krmamu mz tron mz nzaclve-krmu nqvi lr ncblo kcng Israel nzpnu-esz'-nrade-li (12). \v 29 Murde mrlx kx rlaszpxle ma nyzde, o mzledeng, o inwedeng, o lxede, o trtede, o doa kxnztopwz nedeng, o drtc' nyzdeng mz nzvz-nqblq-krde ninge, Gct sa naxpe-moule nide nzwrde nangi trtqki lxblr (100) mz nikeng rlaszpxle. X sa natwz-kzle nzlungr kxboi. \v 30 Mzli lc, kzdung leplz kxnzetung mz nrlc ka, sa nangi leplz txneng mz nrlc kc navzm. X kzdung leplz txneng mz nrlc ka, sa nanginidr kxnzetung mz nrlc kc navzm.” \c 20 \s1 Nzycmne-ebzpxngr Ncblo Kcng Tzwzng Mz Nrlanc \p \v 1 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Nzprtrkr leplz mz nzlungr kxboi apule nzycmne-ebzpxngr lcde sele. Kzdq kc ncblo nyzde kc nrlanc. Kzdq zbq, mzli kc mz nourla kxtopwz, vz mz nzrtangr-krde ncblo kx nawzng mz nrlanc nyzde. \v 2 Rmctile kcng ncblo mz nzwztr-krbzlr bade mz zbq lc. X rpibzle badr trau kc nakabzle badr trnablepxu, a' narsakrlrtx-ngrpwz, krlc trau kxesz'. Murde krlc narncbr mz nzxpengr leplz mzli lc. \v 3 Zbz mz nabz nepi kc tqrpwxmz, sc tqvzpe me nzamwangr da, sc tqrmctipele kzdung ncblo kx nzmnc-txneng. \v 4 Sc tqrpipebzle badr kx, ‘Vzamu x wz-kzamu mz nrlanc nyznge. X sa nakabo bamu narncbr kx takitrde.’ \v 5 Zbz sc tzvzpeng. X sc tqvzpe mou mz nzale-krde da kcpwz mzli kc bea x mz nabz nepi kc tqtq. \v 6 Zbz mz nabz nepi kc tqnzlvqn, sc tqvzpe, x sc tqrmctipele kzdu-kzng ncblo kx nzmnc-txneng. Rpibzle badr kx, ‘?Memule tqmnctxne-ngrnamu mzbq ka boi?’ \v 7 Nzrpibzlr kx, ‘Trpnzngr ncblo kx rpim bagr nzwzngr.’ Rpibzle badr kx, ‘Vz-kzamu mz nzwzngr mz nrlanc nyznge.’ \p \v 8 “Zbz mzli kc nataopengr nepi, ncblo kc tqrnginyz nrlanc kc, rpibzle mz kxetu r kxnzawzng kx, ‘Kqle ncblo kcng tzawzng. X xpe nidr, yzutr mz leplz kcng tzwz-belqng x nayrkrpx mz krkcng tzabzo-kailr nzwzngr.’ \x + \xo 20:8 \xt Livae 19:13; Lou Kcpwz 24:15\x* \v 9 Ncblo kcng nzyzutrlr nzwzngr mz nabz nepi kc nzlvqn nzrtwz-lxblrng trau kxesz'. \v 10 Mz nzmu-krde lcde, mzli kc naxpepengr krkcng tzwz-kaing, mz drtwrdr nartwzng trau kxkqlu murde nzwztilr nabz nepi nzpnu-esz'-nrade-li (12). A' nztwz-kzlr trau kcpwz esz'. \v 11 Nztwzlr trau scdr x drtwrdr kc tqlctrpebz mz kxetu r nrlanc kc. \v 12 Nzrpibzlr kx, ‘Ncblo lcng nzwzti-txpwzlr nabz nepi esz'. A' nigr wztikr mzbq ka atwrnrngr mz nepi. A' se tqarsakrlrkr badr mz nzrka-krme bagr trau kcpwz tqkabzme badr!’ \v 13 Kx rnginyz nrlanc kc rpibzle mz kzdq nidr kx, ‘Mzlenge, trangqngutitrwxu nim. Murde krlzpeq kx natwzq trau kxesz' mz nzwz-krm mz zbq kxesz'. \v 14 Twz trau lc, x vzpe. Murde trpnzngr scm drtwr kx yctr elr. A' suti drtwrnge nzka-krbo mz leplz kcng tzwz-belqng trau kcpwz tqkabo bam. \v 15 ?Myx kxmule, mz drtwrm trmrlzu nzvz-nqblq-krnge me pnz drtwrnge mz nzayrbzkq-krnge trau scnge? ?Nide kc tqdobu-ngrn murde nivz lrnge nzmrlz-krbzle badr?’” \p \v 16 Zbz rpi-mop Jiszs bagr kx, “X nzprtrkr leplz mz nzlungr kxboi kxnamu-kzle lc. Murde kzdung leplz txneng mzli ka sa na-avzdzng, x kzdung leplz kxnzetung mzli ka sa na-avzong.” \x + \xo 20:16 \xt Matiu 19:30; Mak 10:31; Luk 13:30\x* \f + \fr 20:16 \ft Be lc alvztr-ngrde kx leplz kcng amrlx navzng Heven nzxpengr nidr narsakrlr-txpwzng, krlcde nzlungr kxboi. Krlc da kx rka-nrbalqngr Gct. A' trvzpxpuu mz nzwztr-ngrbz bade mzli ka mz nrlc. Murde leplz kcng tzrlxngiting yzutr mzli kc tzngi-oblabe-ngrdr nzrtwz-krdr trnamyaszpxleu krkcng nzrlxngiti-krdr tqyzutr mzli kc nabzpe-ngrdr. Kxmule-esz', a' leplz trnarsakrlr-ngru mrkc Heven. Murde Gct sa nakale da kxmrlz kalr mz nzvz-nqblq-krde da kxmrlz kcng tzalelr mzli ka mz nrlc. \f* \s1 Nzwrde Kratq Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Mak 10:32-34; Luk 18:31-34 \p \v 17 Mzli kc tqvz-ngrgr mz lrpzki mz nzvzkilz-krgr Jerusalem, Jiszs katxpxmle nigr ncblo nedeng, vzkitxpxkr rlru kxpipz x rpimle bagr kx, \v 18 “Ninge Mrlx Leplz. X mzli kc nakrlztr-ngrbzku Jerusalem, sa nakaobz ninge mz mqdr kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Zbz navzmibzlr ninge mz Kansrl x drtwrdr sa naesz'ti kx nabzx. \v 19 Zbz nakao-mopwzlr ninge mz mqdr lr Rom kxtrngiulrJiu mz nzrnibqngr ninge. X lr Rom lcng sa naxtrnga-ngrdr ninge, naviplalr ninge x natqlvztrlr ninge mz kros. A' mz zbq kratq mz nibr nzbz-krnge, ninge kc tzatulzpe-mop mz nzlungr.” \s1 Doa Kx Rpile Namyalz Mz Nzobqkr Gct Nawz-nrbalqtrpz Mz Leplz Amrlx \r Mak 10:35-45 \p \v 20 Zbz olvz r Sebedi vzm mz Jiszs, nidr badr Jemes x Jon, mrlxde kcng li. Rweobz zpr bade x rlxtibzle da kx na-alebzle bade. \v 21 Jiszs rveabz bade kx, “?Nike suti drtwrm na-alebo bam?” Ayzlu-ngrbzle natqde kx, “Rlr-ngrbz mz mrlxnge lcng li nzwxbu-krmu badr, kzdq mz nrlarm kxrtc, x kzdq kz mz nrlarm kxmc, murde nanginidr kxnzetung kxnzmyapxbzng.” \v 22 A' rpibz Jiszs badr kx, “Trkrlz-angidrwamuu nike tqrlxtiamu! ?Nzmu rlrpx-lzbq-ngrnamu mz nzprtrngr mz nzetqkr drtq kc naprtilzle ninge?” Nzayzlu-ngrbzlr natqde kx, “Eu, krlzkr nzalengr da lc!” \v 23 Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Da zpwxtx, drtqmu la naetq kz, da kc nawai nzetqkr drtqnge. A' trpnzngr scnge zmatq mz nzka-krbo me matq lcng. Murde Trtenge kx rmcpxpwz krkcng nawxbuong mz tron lcng.” \p \v 24 Mzli kc tqxlr-ngrbzkr da lc, drtwrgr kc tqlctrpebz badr rlilrdr. \v 25 Zbz Jiszs sc tqkqlepemle nigr amrlx ngrgr x rpimle bagr kx, “Krlzamu kx king mz nrlc ka nzrtulrtr-ngrbzlr mz leplz nzalengr da mz nzmnclz-krbzlr badr. \v 26 A' bzkq mz nimu. Murde mrlx kx rpile namyapxbz mz nimu mz nzaclve-krde leplz nengeng, nawztrpz bamu. \v 27 X mrlx kx rpile nangi kxetu kxmyalz, na-avzo-lzbq x nawz-nrbalqtrpz bamu. \x + \xo 20:27 \xt Matiu 23:11; Mak 9:35; Luk 22:25-26\x* \v 28 Ninge Mrlx Leplz. X kxmule-esz' ninge kxetu rmu, a' vz-ngrmc mz nrlc mz nzwztr-krbo mz leplz, a' trngiu leplz kx nawztrpqng bange. X vz-ngrmc nzrlrpx-krbo nzlu-krnge mz nzxpepx-krbo leplz kxnzkqlung mz zmatq ngr nzbzngr.” \s1 Jiszs Amrlzle Ncblo Li Kx Mztr Mwi \r Mak 10:46-52; Luk 18:35-43 \p \v 29 Mzli kc tqrlaszpe-mou-ngrgr badr Jeriko, nzyrkr-nqblqmlr nigr zbo ngr leplz kxetu. \v 30 X mz nrlar lrpzki lc tqo-zlikr, nzwxbung elr ncblo li kx mztr mwi. Mzli kc tzxlrpe-ngrdr kx Jiszs sc tqvzpe mz lrpzki, sc tznepxpeng mz nzrpi-krdr kx, “Mrlx Devet, nayc mz drtwrm nigr!” \v 31 A' leplz lcng nzlclvzlr nidr x nzrpibzlr namnc-lrping. A' sc tzaetunelz-zlwzlr natqdr, mz nzrpi-krdr kx, “Kxetu! Mrlx Devet, nayc mz drtwrm nigr!” \v 32 Jiszs kc tqtupe, tqkqlepele ncblo kcng li, rpibzle kx, “?Nike suti drtwrmu na-alebo bamu?” \v 33 Nzrpibzlr kx, “Kxetu, naobq-moukr.” \v 34 Jiszs yc mz drtwrde nidr x maletrpzle mztr. X mzli kcpwz mztr obqtxpx pnz. X sc tzvz-nqblqpe-kzlr nide. \c 21 \s1 Sade Kx Nzprlxlvztingr Nabx Nc Paam Mz Lrpzki R Jiszs Mz Nzvztr-krde Jerusalem \r Mak 11:1-11; Luk 19:28-40; Jon 12:12-19 \p \v 1 Zbz krlzbzkr badr Jiszs mztea Betpeji mrkc mz Newz ngr Nc Olivi. Mrlc esotrpebz Jerusalem. \v 2 X Jiszs sc tqrpipebzle mz kzdu nigr nzling kx, “Vznamu mz mztea lcmonr tzmcpz. Mzli kc navztr-ngrbzmu, sa namcamu dq dcngki nidr mz neide, nzatolvangr mz nqvi. Yokaepxamu nqvi lrdr x vzmimamu. \v 3 Nzmu kx tzrpibz kzdu leplz nike tqvzmi-ngrnamu dcngki lang, rpibzmu kx, ‘Suti drtwr Kxetu.’ X mzli lcpwz ncblo la sa narlr-ani-ngrbzle bamu.” \p \v 4 Da lc atutrle nzrpikr Profet kx, \v 5 \qt “Pibz mz lr Jerusalem kx, ‘King rmu dese tqvzpem mz nrwx, votrp mz nei dcngki.’”\qt* \x + \xo 21:5 \xt Asaea 61:11; Sekaraea 9:9\x* \p \v 6 Kztegrng nzvzng x sc tzalepelr da kc tqpibz Jiszs badr. \v 7 Nzvzmimlr dcngki kc x neide mz Jiszs, nzprlxobzlr nzkq scdr mz nibrdr, x Jiszs sc tqwxbuopem mz nei dcngki kc. \v 8 Kzdq zbo ngr leplz kxetu nzprlxtiolr nzkq scdr krali mz lrpzki mrkc navokipx Jiszs. X kzdung nzrplamesitipxmqng nabx nc paam, nzprlxlvzti-kzlr lrpzki. \f + \fr 21:8 \ft Krlc kxmu nzarmyalz-krdr king. X mz drtwrdr Jiszs votr Jerusalem murde na-aclvele Israel mz nzngini-krde Kxnzmcpx kc tqngi King. \f* \m \v 9 Leplz kxkqlu kcng tzrtwayzng x krkcng tzvzbzng mz nibr Jiszs, sc tzkabo-katomipelr kx, “Hosana! Glqpxkr nim Mrlx Devet! \qt Glqpxkr Kxnzmcpx kc tqvzm mz drtq Yawe!\qt* Ngrlvzkr Gct kc tqmyalz-esz'ngr!” \x + \xo 21:9 \xt Sam 118:26\x* \p \v 10 Mz nzvotr-krbz Jiszs kc Jerusalem, lr mzteadau amrlx drtwrdr rvea x nzyrkr-lxblrqmng. X leplz kxnzkqlung nzrpilr kx, “?Nelc krlc?” \v 11 Zbo ngr leplz kcng nzayzlu-ngrbzlr natqdr kx, “Krlc Jiszs, profet ngr mztea Naszret mrkc Gzlili.” \s1 Jiszs Angyale Nzatrkatingr Mangr-nzangiongr Yawe \r Mak 11:15-19; Luk 19:45-48; Jon 2:13-22 \p \v 12 Jiszs vztr Mangr-nzangiongr Yawe. X sc tqmaszlrpxpe-ngrde leplz kcng tzxpeting x tzamwating dalr nzrkangr blz. X alzngubzle tebol nyzdr lr Jiu kcng tztekqtrpzlr trau r mrkzbleng mz trau r Mangr-nzangiongr. X alzngu-kzpzle da kx nzwxbulvzo leplz kcng tzamwang nran kx nangi blz. \v 13 Rpibzle mz leplz kcng tzmncng elr kx, “Nzyro mz Nzryrngrkxtr rpi Gct kx, \qt ‘Ma nyznge nangi ma ngr nzkrka'kr leplz.’\qt* \x + \xo 21:13 \xt Asaea 56:7\x* A' apusr-ngrnamule \qt me nzamwangr da kcng tqangqnguti-lzbq-ngrnamu\qt*!” \x + \xo 21:13 \xt Jeremaea 7:11\x* \p \v 14 Zbz leplz kxkqlu kcng mztr tqmwiti x kxnzvz-tengineng nzvzbzng bade Mangr-nzangiongr, x sc tqamrlzpebzle nrkrdrtqdr. \v 15 A' kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis drtwrdr ngyatx zlwz mzli kc tzmc-ngrdr da kcng amrlx tqmrlzting tqalele. X drtwrdr lc, mzli kc tzxlr-ngrdr doa kxnztopwzng mrkc Mangr-nzangiongr mz natqdr nztu-krde mz nzrpi-krdr kx, “Hosana! Glqpxkr nim, kx Mrlx Devet!” \v 16 Nzveatibzlr mz Jiszs kx, “?Xlr-kzq da kc tqvz-rbr tzpilr?” Ayzlu-ngrbz Jiszs natqdr kx, “Eu. A' trvz-rbru. Murde rlwx-zvzamu mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Gct, mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrm, doa kxnztopwzng nzglqlzlr nim.’”\qt* \x + \xo 21:16 \xt Sam 8:2\x* \p \v 17 Sc tqrlaszpekr nidr mrkc Jerusalem, nigr badr Jiszs. X sc tqvzpekr mztea Betzni mz nzmwi-krgr. \s1 Nounc Kx Trpnzngr Nrade \r Mak 11:12-14, 20-24 \p \v 18 Nrlc kx ngrlxobzle mz nourla, nigr kc tqvzpe-moukr Jerusalem. Jiszs nelzde brtale. \v 19 Mcle kc nc fiki mz nrlar lrpzki. Vztrpz mz noude, a' mc-txpwzle leu rde. X sc tqrpipebzle bade kx, “Trpnz-moungr nzpa-krm!” X mzli kcpwz nounc kc sc tqglrpe. \v 20 Kx mckr kc nzglrtx-ani-krde, kctitxpxkr x rpibzkr bade kx, “?Myx kxmule nounc lc tqglr-anitx-ngrpwzle?” \v 21 Ayzlu-ngrm Jiszs natqgr kx, “Da angidr lc napibo bamu. Bzkq drtwrmu li, a' nzmu drtwrmu nabrle, krlzamu nzalengr da kcpwz tqwaisz-ngrne nounc lc. X krlz-kzamu nzrpi-krbzmu mz newz lc kx, ‘Brkalzm x tao prla mz zmatq ngr Gct.’ X Gct sa narlr-ngrbzle bamu nike rlxtiamu. \v 22 Mz nzmu-krde lcde, Gct sa nakabzle da amrlx kx rlxtiamu vzpxm mz nzrlxngiti-krmu.” \f + \fr 21:22 \ft \+em 21:21-22\+em* Mz mzli nyz Jiszs, natq lc “nzabrkalz-ngrm newz” tqngi nzycmne-ebzpxngr. Mc kz 1 Korint 13:2. Drtwr ngrde nzrkrlzngr nzalengr da kx rblxbz mz leplz, murde tr-rblxpwzu mz Gct. A' rlrtx-ngrpwzle da mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrde. \f* \s1 Nzrveatingr Zmatq Ngr Jiszs \r Mak 11:27-33; Luk 20:1-8 \p \v 23 Jiszs vztrpz mz makoa ngr Mangr-nzangiongr Yawe. X mzli kc tqalvztr-ngrde leplz, kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng nzvzmqng mz nzvea-krbzlr bade kx, “?Neke rkabz bam zmatq mz nzale-krm da lcng tqaleq?” \v 24 Rpibz Jiszs badr kx, “Sa napibo me twzkimc zmatq kc tqale-ngrne da, a' ayzlu-kaipa'mu nzvea-krbo bamu. \v 25 ?Zmatq ngr nzawrkxtrkr Jon twzmle drlve? ?Kaom Gct o kabz ncblo?” Sc tztalwzpeng mz nidr esz'-krdr, tzrpipelr kx, “Nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kaom Gct,’ sa narpimle kx, ‘?E memule trlxngiti-ngrwamuu natqde?’ \v 26 A' nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kabz ncblo,’ namwxlrtiku leplz kxkqlu ma tznibqlr nigu, murde nzlxngitilr kx Jon nide profet.” \f + \fr 21:26 \ft Jon yapwxtipxle kx Jiszs nide Kxnzmcpx, mz nzrpi-krde kx nide ‘Nei Sip ne Gct.’ \f* \m \v 27 Zbz sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Trkrlzkru.” Rpibz Jiszs badr kx, “X trpengr nzpi-kz-krbo me twzkimc zmatq kc tqwz-ngrne.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Mrlx Ncblo Kcng Li \p \v 28 Rpi-mopwz Jiszs badr kx, “Na-aoti ena drtwrmu be lc. Kzdq kc ncblo mrlxde nzling. Vzbz mz mrlxde kxetu x rpibzle bade kx, ‘Mrlxnge, vztx x wz mz nrlanc kc.’ \v 29 Mz trnzamrlue-krdeu trtede, rpibzle kx, ‘Bzkqtxnge.’ A' mz nibrde tekqtr-moule drtwrde x sc tqvzpe mz nzwzngr. \v 30 Mzli lc trtede vz-kzpz mz mrlxde kc tqtopwz x pi-kzpzle da kcpwz. X rpibzle mz trtede kx, ‘Eu. Ninge la navzx.’ A' trvz-pnzu mz nzwzngr. \v 31 Pimamu ena bange. ?Kznike tqotibzle nzwzngr kc tqpibz trtedr?” Kxnzetu r lr Jiu kcng nzrpibzlr kx, “Krkc tqetu.” Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Da kx napi-angidrbo bamu desele. Mz nqmq lcpwz, srlx x kxnzatakqting takes nztekqtrlr nqmq nr drtwrdr, nzmnclzbzng mz Gct x sa naprtr-kaing Heven. A' nimu kc tqvz-zvzbeamu nzpxtxpx-krmu nide. \v 32 Murde Jon Kxawrkxtr vzm mz nzaelwapx-krbzle bamu lrpzki r Gct mz nzatubqti-krde leplz mz nzobq-krde, a' trlxngitiwamuu nide. A' srlx x kxnzatakqting takes nzlxngitilr nide. Kxmule-esz' mclamu da lc, a' trtekqtr-kzwamuu nqmq nr drtwrmu mz nzlxngiti-krmu nide.” \x + \xo 21:32 \xt Luk 7:29-30\x* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kxnzrbilqng Nrlanc \r Mak 12:1-12; Luk 20:9-19 \p \v 33 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Lalztq-mouamu mz kzdq kz nzycmne-ebzpxngr. \qt Kzdq ncblo petile kc nrlanc ngr grep mz drtc' nyzde. Lvztrle bz ngrde, oliqtile kc da kx narwzngr waen, x wz-kz-ngrde kc me na-aukzngr mz nrlanc kc.\qt* \x + \xo 21:33 \xt Asaea 5:1-7; Sam 80:8-17\x* Zbz sc tqrlrpe-ngrbzle mz kzdung ncblo kx narbilqng x naxpebzlr bade kzdung nra grep mz nrlanc lc. Zbz sc tqrlaszpele mrnyzde, tqvzpe rlru mrkzble. \fig Wz-ngrde kc da kx narwzngr waen, x kc me na-aukzngr.|alt="036 vineyard & lookout tower" src="036-LB00103b.tif" size="SPAN" loc="MAT 21:33" copy="Louise Bass" ref="21:33" \fig* \v 34 Zbz mzli kc tqbrpengr grep, sc tqatwzlrpe-ngrbzle kcng kxnzawz nedeng kx nayzlumibzlr du nra grep kx nangi mqde. \v 35 A' kx nzkrlzbzlr nrlanc kc, nzlolvztitxdr krkcng tzrbilqng nrlanc kc. Nztztilr kc, nznibqlr kc, x nzvaeputilr kc. \v 36 Zbz atwzlr kcng kxnzawz nedeng badr, nzmyaszpxlr krkc kaing. A' ncblo kcng tzrbilqng nrlanc kc nzatrkati-kzlr nidr, da kc tzwaisr-ngrdr krkc kaing. \v 37 Zbz mz nibrde sc tqatwzlrpe-ngrbzle mrlxde. Murde mz drtwrde rpile kx, ‘Ncblo kcng sa na-amrluebzlr mrlxnge x sa nakabzlr du bade nra grep kx nangi dalr nzrbilqngr.’ \v 38 A' mrlxde kc kx nzmc ncblo kcng tzrbilqng nrlanc kc le, sc tzrpi-etrpelr kx, ‘Mrlx kxetu kc tqrnginyz nrlanc ka nide kape. Nanibqpeku, murde da nyz trtede nangi nyzpegu.’ \v 39 Nzlolvzlr nide, nzrtctxpx-ngrdr mz nrlanc kc, x nznibqlr nide. \p \v 40 “X mzli kc navz-ngrm kxetu r nrlanc kc, krlzpeamu da kx na-alebzle mz ncblo kcng tzrbilqng!” \v 41 X leplz kcng tzlalztqbzng bade nzrpibzlr kx, “Sa navzm nanibqtile ncblo lang. X nrlanc kc sa nabilq-alzupwz ncblo kzbleng kx narkabzng bade nra grep mz mzli r nzbrpe-krdr, nangi dalr nzrbilqngr.” \p \v 42 X rpibzle badr kx, “Zpwxtx! Krlz-angidramu Nzryrngrkxtr lc tqrpile kx, \qt ‘Rplz kc etu tzpxtxpx-ngrdr ncblo kcng tzrwz-ngrng ma, nzaelwapxngr kx nide nou rplz kc tqmyatxpx-zlwzbz. Da lc, Yawe kxrwzngr. X abrtztx-zlwz-ngrgu.’\qt* \x + \xo 21:42 \xt Sam 118:22-23\x* \v 43 Mz nzmu-krde lcde, Gct sa nakatxpxle nimu lr Jiu mz nzngini-krmu leplz nedeng. X sa navectrple bade leplz kxtrngiulrJiu kcng namnc-nqblqlr nqmq krde, murde namnclzbzng bade mz nzngini-krdr leplz nedeng. \v 44 Leplz kcng trnzabrtzlvzlru rplz lc tqmcpx Gct, apule kx nztaong elr x nzataki-lzbqng. X leplz kcng tzvz-zvzng nzpxtxpx-krdr rplz lc, sa na-ayrplapxng kalr mz Mzli Kxmatq kc navzm, apule kx rplz kc nataobz badr x natamyr-ngrde nidr.” \f + \fr 21:44 \ft \+em 21:41\+em* Mz be lc nrlanc ngr grep drtwr ngrde lr Israel. [Asaea 5:7] Mrlx Kxetu lc drtwr ngrde Jiszs. Jiszs pibzle kx Gct rkabz zmatq bade mz nzngini-krde Mrlxde. Ncblo kzbleng drtwr ngrde kxtrngiulrJiu. \+em 21:42-44\+em* Rplz lc drtwr ngrde Jiszs kc tqngi Kxnzmcpx. Doa kx pxtxpx-ngrde nide, sa na-atwzlrngr Gct mz Hxl. \f* \m \v 45 Kx nzxlr kxnzetu rdr pris x Farzsi nzycmne-ebzpxkr Jiszs lcng, nzkrlzlr kx Jiszs ycmnetr-ngrde trnzvz-nqblq-krdru nqmq kr Gct. \v 46 Zbz nzrpilr nalolvzlr nide. A' nzmwxlrtilr leplz kxkqlu ma tznibqlr nidr, murde nzlxngitilr kx Jiszs nide profet. \c 22 \s1 Nzycmne-ebzpxngr Nzmungr Kxetu Heven \r Luk 14:15-24 \p \v 1 Zbz Jiszs yapwxti-mopwzle kc nzycmne-ebzpxngr mz leplz kcng tzyrlwrng Mangr-nzangiongr. \v 2 Rpibzle badr kx, “Napibo bamu kxmu nzvectr-krm Gct leplz bade mz be lc. Kzdq kc king oliqtile kc nzmungr kxetu mz nzyrlzkr mrlxde. \v 3 Atwzlr-ngrbzle kxnzawz nedeng kx napibzlr mz kxnzaveating kx navzpemqng. A' nzpxtxpx-ngrdr nzvz-krmlr. \v 4 Mz nibrde atwzlr-mou-ngrbzle kxnzawz nedeng mz kxnzaveating mz nzrpi-krbzlr badr kx, ‘Mzli ka da amrlx mrlzpe. Murde kzu nznibqtipe x nzbipeng. Vzpemamu mz nzmungr mzli ka!’ \p \v 5 “Kxmule-esz', a' leplz kcng trnzlxngitilru nrpa kc. X matitr drtwrdr zbq lc x nzvz-bekang mz nepu nr drtwrdr. Kzdung nzvzng mz nrlanc nyzdr. X kzdung nzvzng mz nzwzngr. \v 6 X kzdung nzlolvzlr kxnzawz neng king, nztzlr nidr, vz x nzbzng. \v 7 King kc drtwrde ngyatx zlwz. X atwzlr-ngrde ami nede x nznibqtilr leplz kcng tznibqtilr kxnzawz nedeng x nzkatrpzlr nyr ngr mztea nyzdr. \p \v 8 “Zbz kqlele kxnzawz nedeng x rpibzle badr kx, ‘Nzmungr oliqtxpe.’ A' leplz kcng tqaveatixng trnztakitrdru nidr nzprtr-krdr mz nzmungr lc. \v 9 Vznamu mz lrpzki amrlx x rvzmimamu leplz amrlx kx rmctiamu, navzmqng mz nzmungr lc. \v 10 Kxnzawz nedeng nzvzng mz lrpzki x nzayrlwr-lxblrlr leplz amrlx kcng tzrmctilr, kxmule-esz' kxnzmrlzng o kxnztrkang. X ma nyz King yrbupxm mz leplz. \p \v 11 “A' mzli kc king tqvzpe-ngrmle mz nzmc-krde leplz amrlx, rmctile kc ncblo kx trpxi-ngrdeu lrpz kx kabzle mz leplz lcng amrlx, mz nztakitr-krde nidr nzprtr-krdr mz nzmungr lc. \v 12 Rpibz king bade kx, ‘?Mzlenge, memule tqvztr-ngrme mrka, trpxiwq lrpz kxmyapxbz kc tqkabo?’ A' ncblo kc anabu txpwz. \f + \fr 22:12 \ft Lrpz kxmyapxbz kc tqkabz King drtwr ngrde leplz kxnztubqng mz nzobqkr Gct mz nzlxngiti-krdr Jiszs. \f* \m \v 13 Rpibz king mz kxnzawz nedeng kx, ‘Peamu mrlx lc x rtcpx-ngrnamu yz, mrkc tqtungr nzlo x tzyrningr leplz mz nzetqkr drtqdr x tzmadqti-ngrdr nqngidr mz zngya.’” \v 14 Zbz Jiszs ayrkrpxle nzycmne-ebzpxngr lc mz nzrpi-krbzle kx, “Kxmule-esz' Gct aveatile leplz kxnzkqlung mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde king, a' kxnzmcpxng nzpipzng.” \s1 Nzrveatingr Nzxpengr Takes \r Mak 12:13-17; Luk 20:20-26 \p \v 15 Zbz Farzsi nzvzng x sc tzyrlwr-lxblrpeng mz nzryrlq-krdr drtwr ngr nzrtxtio-krdr Jiszs br mz nzycmne-krde, murde nalolvzlr nide. \v 16 Nzatwzlr-ngrbzlr bade kcng oblamzng Farzsi x kzdung leplz ngr dzbede kc mz Herot. Nzvzbzng nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, krlzkr kx nike piq x alvztr-ngrn tubq zvz. X krlz-kzkr kx tu-amqngi-zvzq mz nzalvztr-krbzme nqmq kr Gct mz leplz, kxmule-esz' trna-abrtzlvzu kxnzetung. \v 17 Mz nzmu-krde lcde, pim ena bagr nike pnz drtwrm. ?Tubq mz Lou sc Mosis nzxpe-krbzku takes mz King r Rom o trtingr?” \v 18 A' mcplxtrpebz Jiszs nzatalz-krdr. Murde mz nzrpi-krbzle \em Eu,\em* lr Jiu lcng nangyati drtwrdr nide mz nzokatr-krde enqmi rdr. X mz nzrpi-krbzle \em Trtingr,\em* ncblo neng King Herot nalolvzlr nide mz nzxpqbrlr-krde lou sc gzpman ngr Rom. Rpibzle badr kx, “Nimu blzpokiang! ?Memule tqrpi-ngrnamu na-atalz-ngrnamu ninge? \v 19 Aelwa-ngrmamu dq ena srlrni kc tqxpe-ngrnamu takes.” Nzaelwa-ngrbzlr kc srlrni. \fig ?Mqngr nar nelc tqmnztr mz srlrni lc?|alt="037 2 sides Roman coin" src="037-HK00168b.tif" size="COL" loc="MAT 22:19" copy="Horace Knowles" ref="22:19" \fig* \v 20 X sc tqveapebz kx, “?Mqngr nar nelc tqmnztr mz srlrni lc, x drtq nelc tzyrtr elr?” \v 21 Nzrpibzlr kx, “King r Rom.” Zbz rpibzle badr kx, “Mz nzmu-krde lcde, kabzmu mz king da kx takitrde king x kabzmu mz Gct da kx takitrde Gct.” \v 22 Ncblo kcng kx nzxlrbzlr da lc nzkctitxpxlr natqde, murde trprtz-pnzu mz trtxki scdr. X sc tzdwaszpelr nide. \s1 Nzrveatingr Nztulz-ngrm Mz Nzbzngr \r Mak 12:18-27; Luk 20:27-40 \p \v 23 Mz zbq lcpwz, kzdung Sadiusi nzvzmqng mz Jiszs Mangr-nzangiongr. Nidr dzbe lr Jiu kx trnzlxngitilru nztulz-mou-ngrm mz nzbzngr. \x + \xo 22:23 \xt Aposol 23:8\x* Nzveatibzlr da kx na-atrkati-ngrbzlr nzalvztr-krde mz nzlu-mou-ngrm mz nzbzngr. \v 24 Nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, rpi Mosis kx, \qt ‘Nzmu ncblo kx bzszle olvz rde x trpnzngr nedr doa, mzlede nayrlzti-alzule olvz lc, murde nzrngine-krdr doa na-apule kx ngi doa ne mzlede kc tqbzpe. X doa lc natekqtrle nzmrbrpx-krbz nqvi lr ncblo kc tqbz x natwzle dztudeng.’\qt* \x + \xo 22:24 \xt Lou Kcpwz 25:5-10; Nou 38:8-10; Rut 4:5-10\x* \v 25 Nzmu narpingr kx kzdung mzle-lzbq nzrlimzng. Mzledr kc tqetu yrlz. Zbz mzli trboiu sc tqbzszpele olvz rde, trpnzngr nedr doa. X olvz rde natwz alzu mzlede krali. \v 26 Da lc nzwai mzlede krali x kratq. Vz, vz, olvz kc nzyrlzti mzle-lzbq kcng nzrlimz. \v 27 A' trpnzngr nedr doa. X mz nibrde olvz kc sc tqbzpe kz. \v 28 Alvztr-ngrn kx leplz tulz-mop mz nzbzngr. ?Kx tqmule lcde, neke nartwz olvz kc mzli kc natulz-moungr leplz amrlx? Murde mzle-lzbq kcng rlimz nzyrlztilr nide. ?Myx kxmule, Gct batrpzle mz olvz lc nzxpqbrlr-krde natqde mz nzyrlzti-krde ncblo kcng rlimz mz mzli kxesz'?” \p \v 29 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqdr kx, “Nzao-krmu drtwrmu vz-rbrtx atwrnrngr. Murde tryrplatitru narmu zmatq ngr Gct x drtwr ngr Nzryrngrkxtr. \v 30 Mzli kc na-alu-moungr Gct leplz mz nzbzngr, sa na-apupelr enjrl kcng tzmncng Heven. Trnzyrlzpeung, x trpnzngr nzyrlz-mou-krdr kalr. \v 31 X Gct aelwapx-ngrde kx krkcng tzbzpeng sa na-atulzmqng mz nzlungr. Krlz-angidramu natq Gct kc tqrpibzle bamu kx, \v 32 \qt ‘Ninge Gct ngr Ebraam, Aesak x Jekop.’\qt* \x + \xo 22:32 \xt Nzrlaszngr 3:6, 15\x* Kxmule-esz' ncblo lcng tq nzbz-pnzng, a' trpileu kx nide Gct ngrdr mzli kc pnz. Murde nibede Gct ngrdr mz nzlu-krdr Heven mzli ka.” \p \v 33 Kx nzxlrbz zbo ngr leplz natq lc, nzkctitxpxlr nzalvztr-krde. \s1 Lou Kxmyapxbz \r Mak 12:28-34; Luk 10:25-28 \p \v 34 Kx nzxlr dzbe Farzsi nzamyati-krbz Jiszs drtq dzbe Sadiusi x awx-nabule nidr, sc tzyrlwr-lxblrpeng mz nzryrlq-krdr drtwr ngr nzatalz-krdr nide. \v 35 Zbz kzdq nidr kc tqngi kz kxalvztr mz lou sc Mosis, vzbz bade x sc tqveapebz bade kx, \v 36 “?Kxakrlz, lou kznike myaszpxle lou amrlx?” \v 37 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, \qt “Doa kxesz' mz nimu, namrlztiq Yawe, Gct rmu mz nabzm atwrnrngr, x mz nzwikr nelzm atwrnrngr, x mz drtwrm atwrnrngr.\qt* \x + \xo 22:37 \xt Lou Kcpwz 6:5\x* \v 38 Krlc lou sc Gct kx ayrnrngr x kx myapxbz. \v 39 X lou krali apupwzle nide. Rpile kx, \qt ‘Esz' mz nimu, namrlztiq kztemqng da kc tqwaiq nzmrlzti-lzbq-krm.’\qt* \x + \xo 22:39 \xt Livae 19:18\x* \v 40 Lou lcng li ngi nou da amrlx mz Lou sc Mosis x nzalvztrkr profet.” \s1 Nzrveatingr Kxnzmcpx Ne Gct \r Mak 12:35-37; Luk 20:41-44 \p \v 41 Mzli kc tzyrlwrbengr Farzsi kcng mrkc, Jiszs rveabz badr kx, \v 42 “?Mz drtwrmu neke tqngi Kxnzmcpx, x vzpxm mz nqvi lr ncblo kznike?” Nzrpibzlr bade kx, “Vzpxm mz nqvi lr King Devet.” \v 43 Zbz Jiszs rvea-mopwz badr kx, “A' memule tqbatr-ngrbz Mqngrkxtr mz Devet nzrpi-krde kx Kxnzmcpx nide kxetu rde. Murde rpi Devet kx, \v 44 \qt ‘Yawe rpibzle mz King kc tqngi kxetu rnge kx,\qt* \bdit Wxbu mrlc tqmatq-esz'ngr mz nrlarnge kxrtc, navz nakrlz-zpwxbzle mzli kc nangi-batr-ngrbo mz enqmi rmqng nzmetx-krbzlr bam.\bdit*’ \x + \xo 22:44 \xt Sam 110:1\x* \v 45 Mz Sam lc Devet rpile kx, Kxnzmcpx ngi kxetu rde. ?A' myx kxnamu Kxnzmcpx nznginikr doa mz nqvi lrde kc mzte trnzmcka, x mzli kcpwz ngi kz kxetu rde?” \f + \fr 22:45 \ft Jiszs na-aelwapx-ngrbzle badr kx Kxnzmcpx trngi-txpwzu ncblo, a' myaszlzle ncblo murde Gct amyalzle nide. A' trpnzngr nidr kx yrplatitr narde natqde. \f* \m \v 46 A' nzveakr Jiszs trpnzngr kx ayzlubz. X abzo mz zbq lc, trpnz-moungr kx veabz bade da, murde ma drtqdr tqmya zvz. \c 23 \s1 Bzkq Apuamu Kxnzalvztrng Mz Lou Sc Mosis \r Mak 12:38-39; Luk 11:43, 46; 20:45-46 \p \v 1 Zbz Jiszs sc tqalvztrpele nigr badr zbo ngr leplz kcng. \v 2 Rpimle kx, “Kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis x Farzsi nzrngisc zmatq mz nzalvztr-krdr x nzyokaetipx-krdr Nzryrngrkxtrng. \v 3 Mz nzmu-krde lcde, navz-nqblqamu da amrlx kcng tzalvztr-ngrdr nimu. A' bzkq vz-nqblqamu nqmq krdr, murde trnzvz-nqblqlru da kcng tzalvztr-ngrdr leplz. \v 4 Nzaleti-katong nqmq krdr kxkqlu kx nayrlqtr-mopwzlr mz Lou sc Mosis. X rblxbz mz leplz nzma-nqblq-krdrleng. Murde nqmq lcng nzapupelr da kxmrlepu, kx nzyrlqlzbzlr mz nabx leplz kx naglqlr. A' nidr esz'-krdr, trnzvz-nqblqlru nqmq lcng. X trnzokatrlru leplz nzrglqngr da kcng tqmrleputi. \p \v 5 “A' da kx myapxbz badr, leplz na-amrluelr nidr mz nzrpi-krdr kx nidr ncblo kxnztrng. Krlc nou da amrlx kcng tzalelr. Murde bokis kxtopwz kcng tzpetrlr mz rtrlrmztr x mqdr tqyctrngr Nzryrngrkxtr, nzaetunepxlr. X nctq nqvi kcng tzdotitrng mz lrpz scdr nzaboiti-kzlr. Murde nzrpilr narpingr leplz kx nzaoti zvz drtwrdr nzvz-nqblq-krdr natq Gct. A' trtingr. \f + \fr 23:5 \ft Bokis x nqvi lcng nzwz-krdr esz'. Krlc da kx na-adcpx-zvzng drtwrdr natq Gct x navz-nqblq-zvz-kzlr. Kzdung mzli nzpetr-kzlr bokis kcng mz mqdr. X natq Gct rpile kx na-adotitrlr nqvi lcng mz nctq lrpz kcng pwx. Nctq nqvi lcng nzapulr mrkc tqyalqlitipx mz nqvi nrkalodr mama ngr COM mzbq ka. Mc Nzrlaszngr 13:9, 16, Lou Kcpwz 6:8; 11:18; 22:12, Nzkqlu-krdr 15:38-40 x Matiu 6:1. \f* \fig Bokis kxtopwz kcng tzpetrlr mz nardr nzaetunepxlr, x nqvi kcng tzpetrlr mz lrpz scdr nzaboiti-kzlr.|alt="038 phylacteries" src="038-AB02853b.tif" size="COL" loc="MAT 23:5" copy="John Lear" ref="23:5" \fig* \m \v 6 X mrlzbz badr nzwxbu-zvz-krdr me matq mz mangr-nzkrka'ngr x mz mzli r nzmulvzngr, murde nzglqpx-lzbqng. \v 7 X mrlz-kzpz badr nzamatqkr leplz nidr mz nzrpi-ngrbz badr kx, ‘Nim la, kxetu,’ mz nzvzne-krdr me nzamwangr da. \v 8 A' bzkq pibzmu mz kztemung kx na-amrluelr nimu mz nzalvztr-krmu nidr me pnz drtwr Gct. Murde nimu amrlx ngrmu mzle-lzbq x ile-lzbq mz nzmnclz-krmamu bange. X ninge kxakrlz kxmyapxbz kx takitrde nzamrluengr. \v 9 X bzkq rpiamu kx rblxbz mz kxnzakrlz ngrmung nzvz-rbrngr. X bzkq armyalzamu nidr x rpibzmu badr \em trte.\em* Murde nimu amrlx ngrmu trtemu esz'txu kc tqmncm Heven. X mz nzalvztr-krde nimu tubq zvz x trvz-rbru. \v 10 X bzkq pibzmu mz kztemung kx nalalztq-txpwzng bamu mz nzrpi-krbzmu badr drtwr ngr natq Gct. Murde ninge Kxnzmcpx, kxaclve kxmyapxbz kc tqyokaetipxbzle bamu natqdeng. \v 11 Murde mrlx kx namyapxbz mz nimu mz nzaclve-krde leplz nengeng, nawztrpz bamu. \x + \xo 23:11 \xt Matiu 20:26-27; Mak 9:35; 10:43-44; Luk 22:26\x* \v 12 Murde mrlx kx amyalz-lzbq mzli ka, sa na-avzo Gct nide yu. A' doa kx avzo-lzbq mzli ka, sa na-amyalz Gct nide.” \s1 Jiszs Ycmne-plztitrle Kxnzetu Rdr Lr Jiu \r Mak 12:40; Luk 11:37-52; 13:34-35; 20:47 \p \v 13 Jiszs rpi-mopwzle kx, “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Murde tr-rlrpx-lzbq-ngrwamuu nzmnclz-ngrbz bade. X nzalvztr-rbr-krmu rpwa'-ngrbzle mz leplz nzlxngiti-krdr nide. \p \v 14 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Murde mz zmatq ngr nzngini-krmu kxnzrmailzng, angqngutitramu olvz kxnzbzszng mz nztwz-pnati-krmu dztudrng amrlx. X mzli kcpwz aboitiamu nzkrka'-krmu mz nzyrlq-kapq-krmu alwx ngrmung. Mz nzmu-krde lcde, nzayrplapxngr nimu kalr mz Hxl namyatxpx esz'ngr. \p \v 15 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Murde vznenamu rlru x alilvcamu rlru mz nzrmcti-krmu kzdq doa kx naprtrpz bamu mz nzangiokr lr Jiu. A' mz nzalvztr-krmu nide, nqmq krde myaszpx-zlwzle nztrkakr nqmq krmu. \p \v 16 “Agrmplz nimu kxnzrmailz-rbrng. Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Rpibzmu mz leplz kx nzmu naesalz-ngrdr Mangr-nzangiongr Yawe, trmatqneu. A' nzmu naesalz-ngrdr gol ngr Mangr-nzangiongr, na-atutrlr nzesalz-krdr. \v 17 A' trtingr! ?Neke angqngule nimu? Me pnz drtwrmu vz-rbrtx. Mangr-nzangiongr myaszpxle gol murde nide kc tqatrle gol kc tqycpxm elr. \v 18 Rpi-kzpzmu mz leplz kx nzmu naesalz-ngrdr olta ngr Mangr-nzangiongr, trmatqneu. A' nzmu naesalz-ngrdr da kc tqycom mz olta, na-atutrlr nzesalz-krdr. \v 19 Narmu kc! Olta myaszpxle da kc tqycom elr murde nide kc tqatrle da lcdeng. \v 20 Mz nzmu-krde lcde, mz nzesalzkr leplz olta, nzesalz-ngrdr nide x da kcng amrlx tqycong elr. \v 21 X mz nzesalz-krdr Mangr-nzangiongr, nzesalz-ngrdr nide x Gct kc tqmnc elr. \v 22 X mz nzesalz-krdr Heven, nzesalz-ngrdr tron nyz Gct x Gct kc tqwxbuom elr. \x + \xo 23:22 \xt Matiu 5:34\x* \p \v 23 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Kxmule-esz' kabzmu da kranzpnu ngr da amrlx bade mz da kxtopwzng kx trmyapxpwzu. A' trkxtx-pnzu drtqmu da kxmyapxbz. Murde tralewamuu da kcng tqtubqbz mz leplz, tryc-ngru drtwrmu nidr, x tratutr-kzwamuu natqmu. A' takitrde nzale-kai-krmu da lcng tqmyapxbz, x ale-kzamu da kcng trmyapx-zlwzpwzung. \x + \xo 23:23 \xt Livae 27:30\x* \v 24 Mz nzale-krmu da lc, rmailz-rbramu! Murde yc zlwz mz drtwrmu da kxtopwzting mz Lou sc Gct, a' yrlqtxoamu da kcng tqmyapxbz. Apule kx rbotilzamu lxbi kxtopwzting mz nrlanc nyzmu, a' trkxu mz drtqmu poi kc etu tqekqtile nrlanc nyzmu atwrnrngr. \p \v 25 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Yc zlwz mz drtwrmu nzale-krmu da kxmrlz mz nzobqkr leplz, murde rpiamu na-amatqlr nimu. A' mzli kcpwz nabzmu drka'-ngrng murde trkibramu x prlvz mzpu da. Apule kx ycpq-txpwzmu nibr kap x plet, a' da kxtrka kcng tqycpxm mz nabzmu tzatrkatilr nimu. \v 26 Nimu Farzsi vz-rbramu! A' na-atubqti-kaiamu nabzmu, murde Gct na-abrtzlvzle nimu x da kcng amrlx tqaleamu natubq-kzng mz nzobq-krde. \p \v 27 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Nabzmu nzapulr gq lr kxbz kcng tzabrngzti, a' mz nabzdr la yrbulz-ngrm nrvr, zmibi, x zbrtu. \v 28 Mz nqmq lcpwz, mz nzmckr leplz nimu, mz drtwrdr nimu ncblo kxnztubqng, a' nabzmu yrbupxm mz nzpokiangr x da kxdrka'ngr. \p \v 29 “Agrmplz nimu blzpokiang, nimu Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu! Angrlotiamu gq lr profet x aluliti-kzamu gq lr kxnztubqng. \v 30 X rpiamu kx, ‘Nzmu namnckr mz mzli nyz melrmqgrng, e trprtrpwzkru badr mz nzrnibqngr profet neng Gct.’ \v 31 A' mz nzycmne-krmu lc, plzpxamu kx vzpxmamu mz nqvi lr kxdrka'-ngrng lcng tznibqlr profet neng Gct murde nzpxtxpx-ngrdr nzlalztq-krbzlr badr. \v 32 ?Myx kxmule, pxtxpx-kz-ngrnamu natqnge? Sa tqmrlz ye. Nibq-kzamu ninge, da kc tzwai melrmqmung nznibqti-krdr profet kcng bqnc. Murde trblepxpwzmuu badr. \p \v 33 “Nimu kxdrka'-ngrng kxnzodang x doa neng kxdrka'-ngrng, x mrnyzmu kalr Hxl. \v 34 A' vz zvz, murde rpibo bamu kx profet, ncblo kxnzyrplapxng, x kxnzakrlzng nengeng sa navzmqng bamu mz nzpipx-krbzlr bamu natqnge. A' kzdung sa nanibqamu mz nztqlvztr-krmu nidr mz kros. X kzdu-kzng sa naiklaamu mz mangr-nzkrka'ngr nyzmung. Zbz sa namaneutipx-zvzamu nidr mz mztea amrlx. \x + \xo 23:34 \xt 2 Be Ngrdr 36:15-16\x* \v 35 Mz nzmu-krde lcde, sa narmcti-ngrnamu nzayrplapx-zlwzngr nimu. Murde Gct sa na-atamutilzbzle bamu alwx ngr nzrnibqngr kxnztubqng amrlx, abzo mz Ken nznibq-krde Ebol, krlzmle nzrnibqngr Sekaraea, mrlx Berekaea, kc tznibq mz mzlir Mrkc Tqtr x olta. \f + \fr 23:35 \ft Mz Nzryrngrkxtr kc kai, Ebol nide ncblo kx nznibq kai x Sekaraea nide profet kx rmnrpe-ngrbz nzrnibqngr. \f* \m \v 36 Napibo bamu, Gct sa na-atamutilzbzle bamu nzayrplapxngr kx nzvzpxmqng mz nzrnibqngr kxnztubqng amrlx, murde nzbz-krdr vzpxm mz da kcng tqaletiamu. \p \v 37 “Kosae lr Jerusalem! Nibqtiamu profet neng Gct x vaebqtiamu menrpa kcng tqatwzlr-ngrmle bamu! Kxmule-esz' aodu-zvzx nimu x mzli kqlu kx rpi-ngrne na-apubo bamu kio kx wxbulvzole neideng a' tr-rlr-lzbq-ngrpwa'muu bange. \v 38 Nakxmupele lape! Murde Gct sa nartxmle nibrde bamu mz nzngini-krmu leplz nedeng. X trpnzngr nzokatr-mou-krde nimu. \v 39 Napibo bamu, trpengr nzmc-mou-krmu ninge nakrlzbzle Mzli Kxmatq kc navzm x sa narpi-ngrnamu kx, \qt ‘Yawe, glqlzkr Kxnzmcpx kc tqvzm mz drtqm.’”\qt* \x + \xo 23:39 \xt Sam 118:26\x* \c 24 \s1 Rkx Ngr Nzodatingr Mangr-nzangiongr \r Mak 13:1-2; Luk 21:5-6 \p \v 1 Mzli kc Jiszs narlaszpe-ngrde Mangr-nzangiongr Yawe, vzmgr bade sc tqlxtipebzkrng kxmu nzlrmztiongr nzrwzngr. \v 2 Rpim Jiszs bagr kx, “Napi-angidrbo bamu kx da lcng amrlx tqmcamu, x Mangr-nzangiongr lc trnatu-alou. Trpnzngr rplz ngrde kx nablio me yc-ngrde. Murde sa naodati enqmi rmung kalr.” \fig Mangr-nzangiongr Yawe|alt="076 Temple" src="076-REV09.tif" size="SPAN" loc="MAT 24:2" copy="SIL-PNG" ref="24:3" \fig* \s1 Rkx Ngr Vea X Nzkxpungr Kxkqlu \r Mak 13:3-13; Luk 21:7-19 \p \v 3 Kx krlzbzkr kc Newz ngr Nc Olivi, Jiszs sc tqwxbupe elr, mrlcde nzmcpz Mangr-nzangiongr. Zbz kzdung kztegrng sc tzvz-lrpipebzng mrkc tqwxbu-ngrde. Nzrpibzlr kx, “Pim ena bagr mzli kc naodatingr Mangr-nzangiongr, x rkx kznikeng namc nakrlztingr mzli r nzyzlu-krme mzli kc nayrkrpx-ngrbz nrlc.” \v 4 Rpim Jiszs bagr kx, “Aclvetio-lzbqamu mz da lcng. Bzkq rlr-ngrbzmu mz leplz nzapokiati-krdr nimu mz da kznikeng naprtz. \v 5 Ncblo nakqlung sa navzmqng mz drtqnge, narpibzlr mz leplz kx, ‘Ninge Mevalu Kxnzmcpx.’ X leplz nakqlung kalr nalxngitilr nidr mz nzpokia-krdr. \p \v 6 “X mou, bzkq nelzmu tzprlzm mz nzxlr-krmu natqdr dalr nzotangr mz vea kx esotrpq x nrpa ngr vea kx ycm rlru. Da kxnzmulr lcng naprtzti-kaing, a' trngiu drtwr ngr nzyrkrpxpe-krbz nrlc. \v 7 Murde mrkcng kqlu mz nrlc sa napnz-lzbqng. Dzbi kxetu sa navzmqng, x nengq kxetu sa navz-kzpqng. \v 8 A' da lcng tqprtzting nzapulr nztangqgx-zlwzkr olvz kxyr, mzli kc tqvz-ebir-ngrm nimz ngr doa kxtopwz, x sc tqrmika ate. \p \v 9 “Mzli lc sa na-aetqbzlr drtqmu, x sa nalolvzlr nimu, x nanibqlr nimu. Murde leplz mz natq amrlx x drtc' amrlx mz nrlc kcng tzmwati drtwrdr ninge sa namwati kz drtwrdr nimu mz nzngini-krmu leplz nengeng. \v 10 Mz mzli r nzkxpungr lcng, kzdung leplz kcng tzvz-nqblq-kailr ninge, sa trnalxngitilru ninge. Zbz mz nzmwatikr drtwrdr leplz nengeng, sa na-aprcbzlr nidr mz kxdrka'-ngrng. \v 11 X profet kxnzpokiang nakqlung. X sa naesabrtilr leplz mz nzmailz-rbr-krdr nidr mz nzalvztrngr angidr. \v 12 Mzli lc, nqmq kr leplz kxdrka'-ngrng sa naetunepx mz nzbatr-krbzlr nzbaokr nivz mz nrlc. \v 13 A' nimu kcng tztu-amqngi-zvzng mz nzrlxngiti-krmu krlzbzle mz nzbz-krmu, sa na-arlapx Gct nimu. \p \v 14 “X mzli lc, leplz nengeng sa nayapwxtipxbzlr Nrpakxmrlz mz leplz ngr drtc' x natq amrlx mz nrlc, kx Gct vectrple leplz mz nzngini-krde King rdr murde narlapxng, x nrlc kc tqyrkrpx ate.” \s1 Rkx Ngr Nzodatingr Jerusalem \r Mak 13:14-23; Luk 21:20-24 \p \v 15 Rpi-mop Jiszs bagr kx, \qt “Kxdrka'ngr kxmyapxbz kc tqtrka-esz'ngr\qt* sa navzm, mz nzatutr-krde da kx yro Daniel mz buk scde. X nimu kcng tzrlwxlr da lc nakrlz-angidramu drtwr ngrde. Murde Kxdrka'ngr lc sa natuom Mrkc Tqtr Mangr-nzangiongr Yawe, a' trtakitrdeu nide nztuo-krmle elr. \x + \xo 24:15 \xt Daniel 9:27; 11:31; 12:11\x* \v 16 Mzli lc nimu kcng tzmncng Judiz nangrlrlzamu mz newz murde namnc-kapq-ngrnamu nzodangr kc tqycpe pipz nzkaputr-krmle. \v 17 Nzmu kx tqmncome mz nibr ma nyzm, bzkq asaq nzvoo-krme x bzkq otrpeq dztum ma nyzm. A' ngrlrtx pnz. \v 18 X nzmu kx tqwzq mz nrlanc, bzkq vzpeq ma nyzm mz nzoti-krm lrpzm, x sc tqngrlr-ateq. \v 19 Agrmqng olvz kcng tzyrng x krkcng tzayqng itoto, murde rblxtile nidr nzngrlrlz-ani-krdr mz newz mz nzmnc-kapq-krdr. \v 20 Krka'-ngrbzmu mz Gct murde ma nzrdwasz-krmu tqkaputrp mz Sabat kc tqngi zbq kxnzamati o mz mzli r zbao, mzli kc nrlc tqbao-zlwz-ngrde. \v 21 Murde ztrka ngr nzkxpungr lcng sa namyaszpxlr ztrka amrlx abzo mz mzli kc ayrnrngr tqwzngr Gct nrlc krlzmle mzli ka. X trpengr nzwrde kxnamule lc kx naprtz kalr. \x + \xo 24:21 \xt Daniel 12:1\x* \v 22 Gct aotipe drtwrde nzamrbcnetr-krmle mzli lc, murde leplz ma tzyrkrtxtrng. X amrbcnetrple mzli lc mz nzokatr-krde leplz kcng tqmcpxpeleng. \p \v 23 “Mzli lcde, nzmu kx tzrpibz leplz bamu kx, ‘Obqki lcmonr Kxnzmcpx kc tqmnc mrkc!’ o ‘Obqkim ka nide se tqmnckibzle ka!’ bzkq lxngitiamu nidr. \v 24 Murde mevalu kxnzpokiang x profet kxnzalvztr-rbrng sa navzmqng. X na-aleting rkx x da kx nakctipxng mz nzesabrti-krdr leplz kcng tqmcpxpeng Gct, nzmu nakrlzlr nzyatr-krbzlr. \v 25 Lalztq-angidramu! Napi-kaipo da lcng bamu x mzli rdr kc tqvz-atem. \v 26 Mz nzmu-krde lcde, nzmu kx tzrpibz leplz bamu kx, ‘Obqki lcmonr Kxnzmcpx kc tqmnc lzke!’ o ‘Obqkim ka nide se tqmncpxm ma ka!’ bzkq lxngitiamu nidr. \v 27 Murde ninge Mrlx Leplz nzyzlu-krmc sa naotxpx mz mzpu. Sa na-apule nzrpnapxkr bzlrpc mz nzayzlrpx-krde bongavz, abzo mz kzdq nrlarde krlzbzle kzdq nrlarde. \v 28 X mz nzmc-krdr da lc, me mnc-ngrne naopxbz mz leplz amrlx.” \s1 Rkx Ngr Nzvz-krm Mrlx Leplz \r Mak 13:24-27; Luk 21:25-28 \p \v 29 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Mz nibr mzli r nzkxpungr lcng, \qt ‘Gct sa na-aycngrlrtile dalr bongavz kcng tzmatq amrlx. Nepi nawx-nzlongr x temz trnapnzpxu. X vri sa natatio-lxblrmqng mz bongavz.’\qt* \x + \xo 24:29 \xt Asaea 13:9-10; 24:21-23; 34:4; Esikel 32:7-8; Joel 2:10-11, 31; 3:15; Emos 8:9; Aposol 2:19-20; Nzaelwapxngr 6:12-13\x* \v 30 Ninge Mrlx Leplz. X mzli lc, sa namclz rkx rnge mz bongavz. X kxtrnzrlxngitiung amrlx sa namclr \qt Mrlx Leplz mz nzvz-krmc mz nabz dcbz ngr bongavz\qt* mz zluli kxetu x zmatq. X sa nayrning murde nzkrlzlr kx mzli trnaboipeu x sc tzayrplapxpeng. \x + \xo 24:30 \xt Daniel 7:13; Sekaraea 12:10-14; Matiu 26:64; Nzaelwapxngr 1:7; 19:11-16\x* \v 31 X mzli lc, \qt trpu kxetu nayrni\qt* x sa na-atwzlrpx-ngrne enjrl nengeng mz nrlc tulvzo. X \qt sa navzmimlr leplz neng Gct\qt* kcng tqmcpxleng.” \x + \xo 24:31 \xt Nzrlaszngr 19:16; Asaea 27:13; Sekaraea 9:14\x* \s1 Rkx Ngr Nc Fiki \r Mak 13:28-31; Luk 21:29-33 \p \v 32 Zbz rpi-mop Jiszs bagr kx, “Mwx natwzamu drtwr ngr nzplcokr leu r nc fiki. Mrka Israel mzli kc namc-ngrnamu nrlar nc fiki tzpooti-ngrdr x nzyrlqbzlr leu rdr kxmrna, sc tqkrlzpeamu kx mzli r nrpr ngr nranc sa tqesopem. \v 33 Mz nqmq lcpwz, mzli kc namc-ngrnamu kx da lcng tqpibo bamu sc tqtutrpemqng, sc tqkrlzpe-kzamu kx mzli r nzvz-krmc esotrpem. \v 34 Nakrlz-angidramu kx da lcng amrlx nangidati-kaing, x leplz kcng tzmncng mz nrlc sc tzyrkrtr-ateng. \v 35 Kxmule-esz' bongavz x nrlc sa nayrkrpxng kalr, a' natqngeng trtxpnzngr nzyrkrpx-krdr, murde sa nangidating amrlx.” \s1 Naoliqti-zvzku Nzyzlu-krm Jiszs \r Mak 13:32-37; Luk 17:26-30, 34-36 \p \v 36 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Trpnzngr kxrkrlz zbq x nabz nepi kc nayzlu-ngrmc. Trnzkrlzlru enjrl ngr Heven amrlx x trkrlz-kzwxu, a' krlz txpwz Trtenge esz'-krde. \v 37 Nayzlumc mzli kc leplz napxtxpx-ngrdr nzlalztqngr mz natq Gct, da kc tqwaile mz mzli nyz Noa. \v 38 Mzli lcde leplz nzmung, nzyrlzng, x nzpxtxpx-ngrdr nzlalztqngr mz natq Gct, vz vz krlzmle mzli kc Noa badr mrlxdeng tzdwatr-ngrdr mz lcsu kc etu. X nubla kc tqvo-atem. \v 39 Murde kxdrka'-ngrng lcng trnzkrlzlru kx Gct sa naodatile nidr, a' dcpxpengr drtwrdr nzvo-krm nubla mz nzaboo-krde nidr. X kxnamu-kzle lc mz zbq kc nayzlu-ngrmc. \v 40 Mzli lc ncblo nzling nawz-lxblrng mz nrlanc kxesz'. Navzmipe Gct krkc tqtubq. X narlaszpe krkc trvz-nqblqleu ninge, mz nzodatingr nide. \v 41 X olvz nzling naoliq-lxblrng mz dakxnzng. Navzmipe kc x narlaszpe kc. \v 42 Mz nzmu-krde lcde, oliq-zvzamu murde trkrlzwamuu zbq kxnanginide. \v 43 Ncblo kx pna da trnzkrlzu zbq kx napna-ngrde da brma. Mz nzmu-krde lcde naoliqti zvz nzvz-krmle. \v 44 X mz nqmq lcpwz, naoliqti-zvzamu nzvz-krmc, murde ninge Mrlx Leplz sa navzmc mz mzli kx trnakrlzwamuu.” \s1 Kxnzawz Kx Brti Drtwr Kxetu Rde \r Luk 12:41-48 \p \v 45 Jiszs rpi-mople bagr kx, “Napibo bamu kxmu kxnzawz nenge kx brti drtwrnge. Sa na-apule kc kxetu kx aprcbzle mz kzdq kxnzawz nede mz nzaclve-krde kztedeng x mz nzapu-krde nidr. Zbz sc tqvzpe mz kzdq nrlc. Kxnzawz kxyrplapx x brti drtwr kxetu rde sa navz-nqblq-zvzle natq kxetu lc. \v 46 Mz nzmu-krde lcde, mzli kc navz-ngrm kxetu rde, kxnzawz lc sa na-abrtzlvzle nzale-krde nzwz-krde. \v 47 Da angidr lc napibo bamu. Kxetu kc sa nayrlqle kxnzawz lc mz nzaclve-krbzle dztudeng amrlx. \v 48 A' nzmu nanginide kxnzawz kxtrka, sa narpile mz drtwrde kx, ‘Kxetu rnge trpnzngr nzvz-ani-krmle.’ \v 49 Zbz sc tqabzope-kzle nzibrti-krde kztedeng. A' nide kc tqmu x tqangqnguti-lzbq-ngrde nzrmnqngr. \v 50 A' kxetu kc yzlum mz mzli kx trpnzu drtwr kxnzawz lc. \v 51 Zbz kxetu kc sa na-ayrplapx-zlwzle nide x na-atwzlr-ngrde nide mrkc leplz nayrni-alo-ngrdr mz nzetqkr drtq x namadqtilr nqngidr mz zngya, badr leplz kx narpi-ngrbz kxnzrlxngiting.” \c 25 \s1 Nzycmne-ebzpxngr Olvi Kcng Nzpnu \r Luk 12:35-40 \p \v 1 Jiszs rpi-mople bagr kx, “Mzli kc nayzlu-ngrmc mz nzngini-krnge King, sa naglx-angidrx leplz kcng tzvz-nqblqlr ninge x navzmix nidr Heven. Mzli lc leplz mz nrlc ka sa na-apulr olvi kcng mz be lc nayapwxtibo. \p “Kzdq nrlckxbq kzdu kcng olvi nzpnu-esz' tzaenzling mz ma nyz olvi kc nayrlz. Nzwz-krdr nzyangrle-krdr nyr mz lrpzki kc nao-zli ncblo kc nayrlz mzli kc navz-ngrmle, mz nibr nzatubqtingr narncbr ngr nzyrlz-krde. \v 2-4 Olvi lcng nzlvqn nzyrplapxng, murde nzoliqtilr da kqlu kx nayangrlelr mzli kxboi. A' nzlvqn nzngqngung, murde nzoliqti-txpwzlr da kx esz' kx nayangrlelr mzli kxmrbc txpwz. \v 5 Ncblo kc nayrlz trvz-anipuu. X mztr kc tqone-mwitipe, x sc tzmwipeng. \p \v 6 “A' mzli kc mz aurnrlc, sc tzxlrpelr ncblo kx nate etu, rpile kx, ‘Ncblo kc nayrlz sa tqvzpem! Dwalzmamu x rmctiamu nide.’ \v 7 Olvi kcng nzpnu nzdwalzmqng, x sc tztekatrpelr da kcng nayangrlelr. \v 8 Olvi kcng tzngqngung nzrpibzlr mz krkcng tzyrplapxng kx, ‘Kamamu du bagr da scmu kcng tzyangrle, murde kx pnrgrng yrkrtrpe.’ \fig Olvi kcng nzlvqn tzyrplapxng badr krkcng tzngqngung.|alt="039 5 wise, 5 foolish girls" src="039-WA03904b.tif" size="SPAN" loc="MAT 25:8" copy="Graham Wade" ref="25:8" \fig* \v 9 A' krkcng tzyrplapxng nzayzlu-ngrbzlr natqdr kx, ‘Trtingr. Trtakitrpepleu nigu amrlx ngrgu. Murde mz nzyangrlengr nyr, navz nakrlzbzle ma nyz trte ncblo kc nayrlz. Mz nzmu-krde lcde, vznamu x rpwxamu scmu da kx nayangrleamu x nayctrpz du.’ \v 10 A' mzli kc tzvz-ngrdr mz nzxpengr da lcng, ncblo kc nayrlz sc tqkaputrpem. X olvi kcng tzoliq-angidrng, sc tzvzpebzng badr mz ma nyz trtede, mz nzprtr-krdr mz nzmungr kc etu mz nzyrlzngr lc. \v 11 Mz nibrde olvi kcng tzngqngung sc tzkaputrpemqng ma kc. X sc tzrpi-katotrpebzlr kx, ‘Kxetu! Kxetu! Lvxpxm naonrx! X nadwatr-kzpzkr!’ \v 12 A' rpipxmle brma kx, ‘Trtingr. Trkrlzwxu nimu.’” \p \v 13 Zbz Jiszs ayrkrpxle natqde, nzrpi-krde kx, “Mz nzmu-krde lcde, naoliqti-zvzamu nzyzlu-krmc. Murde trkrlzwamuu zbq o nabz nepi kx nayzlu-ngrmc.” \f + \fr 25:13 \ft \+em 25:12\+em* Tr-rlr-ngrpwzleu badr nzprtr-krdr mz nzmungr kc etu kc tqkrlzbzle zbq kxrlimz. Murde trnzoliqung mz nzvz-krmle x nzaelwapx-ngrdr kx trnzamrluelru nide. \+em 25:13\+em* Leplz kcng tzlxngiti-zvzlr Jiszs x tzvz-nqblq-zvzlr natqde, sa naoliqng mz nzyzlu-krmle. \f* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kxnzawz Kcng Tq \r Luk 19:11-27 \p \v 14 Rpi-mop Jiszs bagr kx, “Mzli kc nayzlu-ngrmc mz nzngini-krnge King, sa na-ayzlu-ngrbo da mz leplz nengeng mz nzvz-nqblq-krde da kx nzalelr. X sa nakabo da kxmrlz mz krkcng tzaleng da kxmrlz. Mzli lc, leplz mz nrlc ka sa na-apulr kxnzawzng mz be lc. \p “Kzdq mzli kzdq kc kxetu oliq mz nzvz-krde mz nrlarnrlc. A' kqle-kaile kxnzawz nedeng nztqng kx brti drtwrde mz nzaclve-krbzlr dztudeng. \v 15 Aprc-lxblrbzle badr da kx takitrde nidr. Kabzle badr bxli r srlrni kx ngi gol. Kzdq twzle bxli nzlvqn, kzdq bxli li, x kzdq bxli esz'. Zbz sc tqrkalzpem. \v 16 Ncblo kc tqrtwz bxli kxnzlvqn, vz x sc tqmwapxpe-ngrde gol kcng. X atatrple bxli nzlvqn mou kx nangi sc kxetu rde. \v 17 X mz nqmq lcpwz, ncblo kc tqrtwz bxli kxli, atatr-kzple bxli li mou kx narngisc kz kxetu kc. \v 18 A' ncblo kc tqrtwz bxli kxesz', twzle x yrtzmqle mz drtc' murde mz drtwrde nayc angidr. \p \v 19 “X mzli kzblepe, kxetu rdr sc tqyzlupem. X kqleleng rtqlrdr mz nzrlwa-krbzlr bade nikeng nzatatrplr mz gol scde. \v 20 Ncblo kc tqrtwz bxli kx nzlvqn, vzm bade x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, kame bange bxli nzlvqn, x mwapxpe-ngrne x atatr-mopwc' bxli nzlvqn kx nangi scm.’ \v 21 X rpibz kxetu kc kx, ‘Mrlzvxitx angidr. Nim kxnzawz kxmrlz kc tqvz-nqblq-zvzle natqnge! X nayrlqpex nim mz nzaclvengr da kxkqlu, murde atutr-angidrq nzwz-krm mz da kxpipz. Vzm x prtr mz nzmungr lc etu murde abrtzlvzx nim.’ \v 22 Zbz ncblo kc tqrtwz bxli kxli, vzm bade x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, aprcme bange bxli li, x mwapxpe-ngrne x atatr-mopwc' bxli li kx nangi scm.’ \v 23 X kxetu lc rpi-kzpzle bade kx, ‘Mrlztx angidr. Nim kxnzawz kxmrlz! X nayrlqpex nim mz nzaclvengr da kxkqlu, murde atutr-angidrq nzwz-krm mz da kxpipz. Vzm x prtr mz nzmungr lc etu murde abrtzlvzx nim.’ \p \v 24 “Zbz ncblo kc tqrtwz bxli kxesz', vzm bade x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, suti drtwrm kx nike na-ale kxnzawz nemqng nradr naycbz. X atatrpe' gol mz da kx trvzpxpuu mz nzwz-krm. \v 25 Mwxlrlvzx gol scm murde ma tqamrbrbo. Mz nzmu-krde lcde, yrtzmqtxbo mz drtc' murde nayc angidr. Gol scm kc tqkame bange dese.’ \p \v 26 “Rpibz kxetu kc bade kx, ‘Nim kxnzawz kxtrka x drtqm sa! Krlzq kx suti drtwrnge kx nike na-ale kxnzawz nengeng nradr naycbz. X atatrpc' gol mz da kx trvzpxpuu mz nzwz-krnge. \v 27 ?A' memule tryrlqtr-ngrpwzmeu gol scnge mz bxng, murde mz nzyzlu-krmc, gol kxmwatipxle nayctrpebz x na-atatr-mople du trau?’ \v 28 Zbz kxetu kc sc tqrpipebzle mz leplz nedeng kx, ‘Kapxbzmu bxli scnge bade x kabzmu mz kxnzawz kc tqryrlq bxli kx nzpnu.’” \p \v 29 X Jiszs ayrkrpx-ngrde natqde kx, “Mzli kc nayzlu-ngr-mopwc', doa kx aclve-angidrle da kx kabo bade, sa nartxlvzlzbo nikeng kabo bade, murde dztudeng nakqlu-zlwzng. A' doa kx traclve-angidrleu da kx kabo bade, kxmule-esz' nike scde pipz, sa nakatxpxbo bade. \v 30 X sa na-apux kxetu kc tqrpibzle mz kxnzawz nedeng kx, ‘Kxnzawz kxtrka elc, rtcpx-ngrnamu yz, mrkc tqtungr nzlo x tzyrningr leplz mz nzetqkr drtqdr x tzmadqti-ngrdr nqngidr mz zngya.’” \f + \fr 25:30 \ft Dztugu amrlx sc Gct, murde nzvzpxmqng mz mqde. X suti drtwrde kx nigu kcng tzlxngitilr Jiszs naokatrku leplz mz da amrlx kx kamle bagu — mz da scgung, mz trau scgung, mz drtc' nyzgung, x mz nzrkrlz-krgung, murde dzbe leplz nedeng naetunepx. \f* \s1 Mzli Kxmatq Kc Nawxbuo-ngrm Jiszs Mz Tron Nyzde Kxmyalz-esz'ngr \p \v 31 Jiszs rpi-mople bagr kx, “Mzli kc ninge Mrlx Leplz nayzlu-ngrmc mz nzngini-krnge King kxluli, sa navzmimc enjrl nengeng amrlx. X sa nawxbuomc mz tron nyznge kxmyalz-esz'ngr mz nzpipx-krbo mz leplz mz nrlc tulvzo nztubq-krdr o nzvz-rbr-krdr. \x + \xo 25:31 \xt Matiu 16:27\x* \v 32 Leplz amrlx mz drtc' amrlx mz nrlc tulvzo sa nayrkrmqng bange. X sa na-akipxx nidr mz dzbede kxli, da kc tqwai kxaclve sip nzakipx-krde sip mz gout nedeng. \v 33 Mzli lc sa na-amncx leplz kcng tztubqng mz nzobqkr Gct mz nrlarnge kxrtc, x leplz kzbleng mz nrlarnge kxmc. \v 34 Zbz sa narpibo mz leplz kcng tzmncng me matq mz nrlarnge kxrtc kx, ‘Trtenge amrlzle nimu amrlx. Vzmamu x twzamu da kxmrlzting amrlx kcng Gct tqesalz-ngrde nakabzle bamu Heven, mz nzngini-krnge King rmu. Murde oliqti-pnzle da kxmrlz lcng mzli kc tqwz-ngrde nrlc. \v 35 Takitrde nztwz-krmu da kxmrlz lcng murde mzli kc tqbrtale-ngrne rkamamu nange dakxnzng, x mzli kc tqbrlxkzngr drtwrnge rkamamu mqnge lue, x mzli kc tqngini-ngrbo lrnarnrlc bamu adwatramu ninge ma nyzmung, \v 36 x mzli kc trpnzngr scnge lrpz rkamamu bange lrpz, x mzli kc tqyagox-ngrne aclveamu ninge, x mzli kc tqmncpx-ngrmc mz presin oklatimamu ninge.’ \p \v 37 “Zbz leplz kxnztubqng sa narpimlr bange kx, ‘?Kxetu, mzli kznike mc-ngrgr nzbrtale-krm x rkabzkr nam dakxnzng? ?X mzli kznike mc-ngrgr nzbrlxkzkr drtwrm x rkabzkr mqm lue? \v 38 ?X mzli kznike mc-ngrgr nzngini-krm lrnarnrlc x adwatrkr nim ma nyzgrng? ?X mzli kznike mc-ngrgr trpnzngr scm lrpz x rkabzkr scm? \v 39 ?X mzli kznike mc-ngrgr nzyagox-krm o nzmncpx-krme mz presin x oklatibzkr nim?’ \v 40 X sa na-ayzlu-ngrbo natqdr kx, ‘Da angidr lc napibo bamu. Mzli kznike okatr-ngrnamu leplz nengeng, kxmule-esz' nidr leplz txneng, mz drtwrnge okatrpeamu ninge.’ \p \v 41 “X mzli lc sa napi-kzpo mz leplz kcng tzmncng mz nrlarnge kxmc kx, ‘Nimu kcng tzmnclzbzng mz zngya ngr drtwr Gct, vzpeamu. X vznamu mz nyr ngr Hxl kc tqngctx alo, tqoliqti Gct mz nzayrplapx-krde Setzn badr drka' nedeng amrlx. \v 42 Nzayrplapxngr lc takitrde nimu murde mzli kc tqbrtale-ngrne tr-rkapwa'muu nange dakxnzng, x mzli kc tqbrlxkzngr drtwrnge tr-rkapwa'muu mqnge lue, \v 43 x mzli kc tqngini-ngrbo lrnarnrlc bamu tradwatrwamuu ninge ma nyzmung, x mzli kc trpnzngr scnge lrpz tr-rkapwa'muu bange lrpz, x mzli kc tqyagox-ngrne x tqmncpx-ngrmc mz presin traclvewamuu ninge.’ \v 44 Zbz leplz lcng sa narpimlr bange kx, ‘?Kxetu, mzli kznike mc-ngrgr nzbrtale-krm x nzbrlxkzkr drtwrm, x nzngini-krm lrnarnrlc, x trpnzngr scm lrpz, x nzyagox-krm x nzmncpx-krme mz presin x trokatrkru nim?’ \v 45 X sa na-ayzlu-ngrbo natqdr kx, ‘Da angidr lc napibo bamu. Mzli kznike pxtxpx-ngrnamu nzokatr-krmu leplz, kxmule-esz' nidr leplz txneng, mz drtwrnge pxtxpx-ngrnamu nzokatr-krmu ninge.’ \v 46 Zbz leplz lcng sa naprtrng mz Hxl mz nzayrplapxngr kc tqyctx alo. A' kxnztubqng sa naprtrng Heven mz nzlungr kxboi.” \c 26 \s1 Kxnzetu R Lr Jiu Nzrpilr Nanibqlr Jiszs \r Mak 14:1-2; Luk 22:1-2; Jon 11:45-57 \p \v 1 Mzli kc Jiszs tqayrkrpxpe-ngrde nzalvztrngr lcng, rpimle bagr kx, \v 2 “Krlzamu kx ycbep zbq lang li x zbq kxtr kc tzrpibz Nzamyangr sc tqkaputrpem. Mzli lc ninge Mrlx Leplz sa nalolvz x natqlvztr ninge mz kros.” \p \v 3 Kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng r lr Jiu nzyrlwr-lxblrng mz ma kc etu nyz Kaefzs, kc tqngi Nardr Pris. \v 4 Nzyrlqlr drtwr ngr nzlolvz-kapq-krdr Jiszs x nanibqlr. \v 5 A' nzrpilr kx, “Bzkq lolvzku nide mz nabz zbq kcng tqetung, murde ma tqrkatrpzku mz leplz kxkqlu nzotablrngr.” \s1 Jiszs Aelu Mxri Tolo Betzni \r Mak 14:3-9; Jon 12:1-8 \p \v 6 Jiszs mnc mztea Betzni mz ma nyz kzdq kc ncblo drtqde Saemon. Ncblo lc amrlz Jiszs mzli kc mz lepz kx dwatibzle nide. \v 7 Mzli kc tqmungr Jiszs ma lcde, dwatrpz kc olvz. Twzbzle kc botol ngr tolo kx narncbr ngrde lqlwx x mnrte mrlz zlwz. X sc tqaelupebzle nar Jiszs mz nzarmyalz-krde nide. \v 8 Kx mckr da lc, drtwrgr ngya, sc tqrpi-etrpekr kx, “?Nike olvz lc tqayrkrtitx-ngrde tolo lc narncbr ngrde lqlwx? \v 9 Takitrde nzamwatxngr mz narncbr kc tqlqlwx, x nakabz trau ngrde mz nzokatrngr leplz kxtrnzrngiscung!” \p \v 10 A' rpim Jiszs bagr kx, “Bzkq drtwrmu lctrpz bade. ?Memule tqrpi-ngrnamu narpwa'-ngrbzmu da lc tqalele? Da kxmrlz-esz'ngr lc tqalemle bange. \v 11 Doa kx trnzrngiscung mnc-zvzamu badr, a' ninge trnamnc-zvzpou bamu. \v 12 Aelule ninge tolo, mz nzoliqti-krbzle nrkrdrtqnge mzli kc nabz-ngrne x nzryrtzmqngr ninge kc ate. \v 13 Napi-angidrbo bamu, drlve keng nzyapwxtipxngr Nrpakxmrlz lc mrka mz nrlc, da kxmrlz lc tqalem olvz lc bange sa napipx kz, mz nzrdctipxngr drtwr nide mz nrlc tulvzo.” \s1 Judzs Ryrlq Drtwr Mz Nzamwa-krde Jiszs \r Mak 14:10-11; Luk 22:3-6 \p \v 14 Zbz Judzs Iskariot, kzdq nigr kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12), vzbz mz kxnzetu rdr pris. \v 15 Rpibzle badr kx, “?Nakamamu bange natqlvr mz nzaprc-krbo Jiszs bamu mz nzlolvz-krmu nide?” X sc tzrlwxpxpebzlr bade trau kx ngi silvz nzpnu-tq (30). \x + \xo 26:15 \xt Nzrlaszngr 21:32; Sekaraea 11:12-13\x* \v 16 Zbz Judzs sc tqrtangrtipele mzli kxmrlz kx na-aprc-ngrbzle Jiszs badr. \f + \fr 26:16 \ft \+em 26:15\+em* Mz Nzryrngrkxtr Kc Kai, trau kx ngi silvz nzpnu-tq takitrde nzxpengr nzrnibqngr kxnzawz-nrbalq. X nztwz-krde narncbr lc aelwapx-ngrde kx Judzs trmatqu mz drtwrde Jiszs. \f* \s1 Jiszs X Ncblo Nedeng Nzmulvzlr Nzamyangr \r Mak 14:12-21; Luk 22:7-13, 21-23; Jon 13:18-30 \p \v 17 Mz zbq kc kai ngr Nzmulvzngr Bret kx Trpnzngr Yisti Ngrde, veatibzkr mz Jiszs kx, “?Myx me naoliqti-ngrbzkr dakxnzng kx nangq mz Nzamyangr?” \v 18 Jiszs rpile kx navzbzng mz kzdq ncblo mzteadau x narpibzlr bade kx, “Kxakrlz ngrgr rpibzle bam kx, ‘Mzli kc tqmcpx Gct mz nzbz-krnge ycpe pipz nzkaputr-krmle. X sa namulvzkr badr ncblo nengeng Nzamyangr mz ma nyzm.’” \v 19 Kzdung kztegrng nzalelr da kc tqpibzle badr mz nzoliqti-krdr Nzamyangr. \v 20 Kx krlzbzle kc milzpq, Jiszs x nigr kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) sc tqwxbuopekr mz nzmu-krgr. \v 21 X mzli kc tqmupe-ngrgr, rpim Jiszs bagr kx, “Napi-angidrbo bamu kx kzdq nimu esz' sa na-amwabzle ninge mz enqmi rngeng.” \v 22 Kx xlrbzkr le, drtwrgr vztx pnz. X sc tqycmne-esz'-lxblrpebzkr bade, tqtulzm kc nigr tqrpibzle kx, “?Kxetu, trnipwc'u la tqpiq kx?” \v 23 Ayzlu-ngrm Jiszs natqgr kx, “Mrlx kc naleole bret nade mz dis lc, tqwxbutrp bange, sa na-amwale ninge. \x + \xo 26:23 \xt Sam 41:9\x* \v 24 Ninge Mrlx Leplz nabzx navz-nqblqle Nzryrngrkxtr. A' agrmplz ncblo la na-amwale ninge. Murde takitrde bzkq mzte nzmc pnz, murde nzayrplapxngr nide kalr sa namyatxpx-esz'ngr.” \v 25 Zbz Judzs kc na-amwale nide, rpibzle bade kx, “?Kxakrlz, trnipwc'u la tqpiq kx?” Jiszs ayzlu-ngrbzle natqde kx, “Dela tqplzpxpeq.” \s1 Jiszs Ayzuole Nzmungrkxtr \r Mak 14:22-26; Luk 22:14-20; 1 Korint 11:23-25 \p \v 26 Mzli kc tqmube-ngrgr, Jiszs kalzmle bret. Awitx-ngrbzle mz Gct, lopxile, kamle bagr x rpimle kx, “Twzamu x ngqnamu murde krlc ncvr drtqnge.” \v 27 Zbz glqlzmle kap. Awitx-ngrbzle mz Gct, kamle bagr x rpimle bagr kx, “Mnqamu amrlx ngrmu. \v 28 Murde krlc mepyr rnge kc tqyrlepx-ngrde leplz kxkqlu, mz Nzesz'tikr Drtwr Gct badr leplz, mz nzipqpx-krde alwx ngrdr. \v 29 Da zpwxtx, trpengr nzrmnq-krnge waen, navz nakrlzbzle mzli kc narmnq-lxblr-ngrgu waen kxmrna mz nrlc kxmrna kc na-aclve Trtenge kalr.” \v 30 Mz nibrde ngrtx-ngrgr kc Sam ngr nzrglqpxngr x sc tqrlaszpekr mzteadau, tqvzdzpekr mz Newz ngr Nc Olivi. \f + \fr 26:30 \ft \+em 26:28 Nzesz'tikr Drtwr\+em* lc rpile kx Jiszs tekqtrle nigu mz nzayrplapxngr mz alwx rgung x Gct trpengr nznibq-krde nigu mz alwx lcng. Murde mz nzvz-nqblq-krde Nzesz'tikr Drtwr lc, Gct anulvzlzpebzle alwx ngrgung mz Jiszs. X kamle bagu nztubq-krde. Murde mzli kx obq-ngrmle bagu, namc-txpwzle kx apuku Jiszs mz nztr-krde. \+em 26:30\+em* Mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu, mz nzmungr mz Nzamyangr, nzngr-ngrdr Sam 113—118. Kzdung Sam nzngr-kai-ngrdr, x sc tzmu-ateng. X nzngr-ngrdr Sam kzbleng mz nibr nzmungr lc. Mz nzvzdz-krdr mz newz lc, mwx trtakitru nabz nepi kxesz'! \f* \s1 Plzpx-kaipz Jiszs Nzrpikr Pita Trkrlzleu Nide \r Mak 14:27-31; Luk 22:31-34; Jon 13:36-38 \p \v 31 Zbz rpim Jiszs bagr kx, “Koma mz nrlckxbq mzli kc nalolvzngr ninge nimu amrlx ngrmu sa nadwaszamu ninge. X krlc sa na-atutrle Nzryrngrkxtr mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Ninge Yawe, sa nanibqx kxaclve sip, x sip nedeng sa na-akiting nrlc.’\qt* \x + \xo 26:31 \xt Sekaraea 13:7\x* \v 32 A' mz nibr nzatulz-moungr ninge mz nzbzngr, sa nartwayz-kaipo Gzlili x navz-kzpzmu mz nzrmcti-lzbq-krgu elr.” \v 33 A' Pita rpibzle kx, “Trtxpnzngr nzdwasz-krnge nim mzli kc nalolvzngr nim, kxmule-esz' kztenge lcng nzdwang amrlx!” \v 34 Jiszs rpibzle mz Pita kx, “Napi-angidrbo bam, koma mz nrlckxbq, nzwrde natq nzrpi-krm trkrlzwq ninge x kio kc tqkya' ate.” \v 35 A' Pita rpi-kzpzle bade kx, “Trtxpnzngr nzrpi-krnge kx trkrlzwxu nim! Kxmule-esz' nzabzminge nim!” X pi-kzpzkr nigr kztede kcng amrlx. \s1 Jiszs Krka' Esz'-krde Getsemzni \r Mak 14:32-42; Luk 22:39-46 \p \v 36 Zbz vzokr badr Jiszs krlzbzkr kzdq nrlc drtqde Getsemzni. Jiszs rpimle bagr kx, “Wxbupwzmu mrka mzli kc nakrka'-ngrne mrkc.” \v 37 Vzmile Pita, x mrlx Sebedi kcng nzling. Mzli lc nabz Jiszs talvzope x mrlepupe-ngrde nzvzkr drtwrde. \v 38 Sc tqrpipebzle mz rtqlrdr kx, “Nzvzkr drtwrnge etutx-zlwzpe x rpile nanibqle ninge. Mncpwzmu mrka x aukzpwzmu.” \p \v 39 Vzszpxle nidr kxpipz x sc tqrtco-lzbqpengr mz drtc' mz nzkrka'-krde. Rpile kx, “Trtenge, nzmu kx tqrlrpx-ngrnle, trsutiu drtwrnge nzrlrpx-lzbq-krnge mz nzetqkr drtqnge x nzbzngr. A' bzkq vz-nqblqq me pnz drtwrnge, a' nangi zvz me pnz drtwrm.” \v 40 Mz nibr nzkrka'-krde, yzlum mz ncblo kcng nztq, a' sa tzmwing. Sc tqrpiopebzle mz Pita kx, “?Rblx-zlwzbz bam nzobq-krm ninge mz nabz nepi kxesz'? \v 41 Aukzpwzmu x krka'namu murde natu-amqngiamu mz nzatalzngr. Murde kxmule-esz' suti drtwrmu nzalengr da kxtubq, a' nzxplr-krmu esz'-krmu trtakitrdeu.” \p \v 42 Zbz Jiszs vz mou mz nzkrka'-krde nzwrde krali, x rpi-moule kx, “Trtenge, nzmu kx tqpnz drtwrm nzrlrpx-lzbq-krnge mz nzetqkr drtqnge x nzbzngr, kxnamupele lape!” \v 43 Kx yzlu-mople kc badr, mcle kx nzmwipe-moung rtqlrdr, murde mztr one mwi. \p \v 44 Zbz Jiszs yzlu mou mz nzkrka'-krde nzwrde kratq. X pi-moule natqde kcng pwz. \v 45 X kx yzlu-mople badr, mz nzyrkrpx-krbz nzkrka'-krde, mcle sc tzmwibeng. Sc tqrpipebzle kx, “Elr! Nimu ka tqmwibeamu. A' mzli kc tqpi-pnzbo bamu sc tqkaputrpem. Obqbzmu, ninge Mrlx Leplz se na-aprcpebz mz zmatq ngr ncblo kx nzaleng alwx. \v 46 Tulzamu, navzbzku narmcti-lzbqku badr. Obqbzmu, ncblo kc tqamwale ninge sa tqvzpem.” \s1 Jiszs Nzlolvz Getsemzni \r Mak 14:43-50; Luk 22:47-53; Jon 18:3-12 \p \v 47 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrde, Judzs sc tqkaputrpebz. Nide kzdq nigr kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12), x vz-nqblqm zbo ngr ncblo kxetu. Nzatwzlrpx-ngrmqng kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng. Nzrmaleng dalr nzotangr, bz x toki r vea. \v 48 Judzs rka-kaipz badr rkx mz nzrpi-krbzle kx, “Krkc natcngix kcma, nide kc nalolvzamu.” \p \v 49 Zbz Judzs vzm mz Jiszs. Rpibzle kx, “Nim la, Kxakrlz!” x sc tqtcngipebzle mqde. \v 50 Jiszs ayzlu-ngrbzle natqde kx, “Mzlenge, aniti nike nartrngztibzme.” Zbz ncblo kcng sc tzlolvzpelr nide. \v 51 A' kzdq nigr kx tu mrlcde yrlqbzle toki r vea scde x lakitxpxbzle kzdq nradrtq kxnzawz-nrbalq ne Nardr Pris. \v 52 A' rpibz Jiszs kx, “Toki r vea scm alvco mou mz bxli rde. Murde krkcng tzotang mz toki r vea, sa na-abz-kzng mz toki r vea. \v 53 ?Trkrlzwamuu kx nzmu narlxtibo mz Trtenge nzokatr-krde ninge, mzli lcpwz sa na-atwzlr-ngrmle ami ngr enjrl kx myaszpxle nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz nztu-ngalelvz-krdr ninge? \v 54 A' nzmu na-alex le, Nzryrngrkxtr kcng tzrpilr kx da lc nakaputrp sc trna-atutrpeung.” \v 55 Rpibz Jiszs mz zbo ngr ncblo kcng kx, “?Memule tqrtwz-ngrmamu bz x toki r vea mz nzlolvz-krmu ninge? ?Opxm kx ninge kxrmailz ncblo mz nzrnzlvzongr zmatq ngr gzpman? Mz zbq kang kqlu alvztr-zvz-ngrne Mangr-nzangiongr. ?Memule trlolvz-ngrwamuu ninge elr? \v 56 A' krlc tqmusr-ngrnamule lc, na-angidale natq profet kcng mz Nzryrngrkxtr.” Zbz nigr amrlx sc tqdwaszpekr nide. \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Kansrl Nyz Lr Jiu \r Mak 14:53-65; Luk 22:54-55, 63-71; Jon 18:13-14, 19-24 \p \v 57 Kx nzlolvzlr kc Jiszs nzvzmilr mz ma nyz Kaefzs, kc tqngi Nardr Pris, mrkc tzyrlwrpx-lxblr-ngrdr lrtzlvzng x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. \v 58 Pita kc tqma-nqblqnebzle nidr. X dwatr-kzpz mz makoa ngr ma kc, sc tzwxbu-lxblrpeng badr pulis ngr Mangr-nzangiongr mz nzmc-krde nike naprtz. \v 59 Kxnzetu rdr pris x Kansrl nzrtangrng ncblo kxnzpokiang kx napilr da kx vz-rbrti Jiszs, murde nanibqlr nide. \v 60 A' trpnzngr kxnzrmctilr, murde kxmule-esz' leplz nzkqlung nzpokiatitrlr Jiszs, a' nzryapwx-krdr tresz'tiu. Zbz ncblo nzling nztulzmqng. \v 61 Nzrpibzlr mz Kansrl kc kx, “Xlrkr nzrpikr Jiszs kx, ‘Sa na-awxtxobo Mangr-nzangiongr Gct, x nayctitxde zbq nali x zbq kratq dekc nawzti-mou-ngrnele.’” \p \v 62 Zbz Nardr Pris tulzm, sc tqveapebz mz Jiszs kx, “?Myx kxmule, trpnzngr natq kx na-ayzlu-ngrbzme natq ncblo lcng?” \v 63 A' Jiszs anabu txpwz. Zbz Nardr Pris rpi-mopwzle kx, “Mz drtq Gct kc tqlu, napi-angidrme bagr. ?Ngini-angidrm Kxnzmcpx? ?Nim Mrlx Gct, o trtingr?” \v 64 Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Eu, ninge mrlxde. X napibo bamu kx sa namcamu ninge, \qt Mrlx Leplz, nzwxbu-krnge me matq esz'ngr mz nrlar Gct kxrtc.\qt* X ninge la nayzlu-mopwc' kalr \qt mz nabz dcbz ngr bongavz.\qt*” \x + \xo 26:64 \xt Sam 110:1; Daniel 7:13; Matiu 24:30; Nzaelwapxngr 1:7; 19:11-16\x* \v 65 Zbz Nardr Pris sc tqpesali-zlwzpele nzkq scde, x sc tqrpipebzle mz Kansrl kx, “Pivxipele Gct! Trpengr nzrtangr-krgu ncblo kx narpim bagu da kx vz-rbrti mrlx lc! Murde sa tqxlrpebzmu natq kx pivxiti-ngrde Gct! \x + \xo 26:65 \xt Livae 24:16\x* \v 66 ?Nike aotitrpz drtwrmu mz mrlx lc?” Nzrpibz ncblo kcng mz Kansrl kx, “Vz-rbrtx-atwrnrngr x takitxtrpwzle nzbz-krde.” \v 67 Zbz kzdung nidr nzbyatitrpzlr mzte, x nztzlr mz mqdr. X kzdung nidr nzviplatilr mz mqdr. \v 68 Tzrpibzlr kx, “Mz nzngini-krm kc Kxnzmcpx, pim ena bagr krkc tqtzle nim.” \f + \fr 26:68 \ft \+em 26:65\+em* Ncblo kcng mz Kansrl trnzlxngitilru Jiszs nzngini-krde Kxnzmcpx o Mrlx Gct. Nardr Pris pesalile lrpzde mz nzvz-nqblq-krde nqmq kr lr Jiu. Kxmule-esz', a' mz Livae 21:10 Gct pipxle kx Nardr Pris bzkq pesalile lrpz scde. \+em 26:68\+em* Mc Mak 14:65 x Luk 22:64. Murde mz nzpe-kilvz-krbzlr mzte, kxnzetu r lr Jiu nzvz-nqblqlr Asaea 11:3, mz nzrpi-krde kx, “Kxnzmcpx trna-aolvzleu leplz mz nzvz-nqblq-krde da kx mcle mz mzte.” A' nzxtrnga-ngrdr nide, murde trnzlxngitilru nide x mz drtwrdr rblxbz bade nzpi-krde neke tzle nide. \f* \s1 Pita Rpile Trkrlzleu Jiszs \r Mak 14:53-54, 66-72; Luk 22:54-62; Jon 18:15-18, 25-27 \p \v 69 Mzli kc Pita tqmnclz-ngrmle mz makoa ngr ma kc, kzdq olvz kxnzawz vzm mrkc tqwxbu-ngrde. X sc tqrpipebzle bade kx, “Nim dq kz kx mnctrpz mz Jiszs kc Gzlili.” \v 70 A' Pita pokiatxbz, rpibzle kx, “Trkrlzwxu da la tqycmnetr-ngrn.” \v 71 Zbz tulzm x sc tqtutrpe mz naonrx. Kzdq kz olvz kx mcle Pita, sc tqrpipebzle mz leplz kxnztung mrkc kx, “Mrlx lc nide dq kz ncblo ne Jiszs kc Naszret.” \v 72 Zbz Pita pokia mou. Rpibzle kx, “Naesalzbo bamu kx da zpwx lc tqpibo bamu. Trkrlzwxu ncblo la tqpimamu bange.” \v 73 Zbz mzli trboiu kzdung leplz kx nztung mrkc nzvzmqng mz Pita nzrpi-kzpzlr kx, “Krlztx-angidrkr kx nim kzdq nidr, murde rblx nzyrlq-kapq-krm nzngini-krm lr Gzlili.” \v 74 Zbz rpibz Pita kx, “Naesalzbo bamu kx nangi bongavz, da zpwx lc tqpibo bamu. Trkrlzwxu ncblo la. Nzmu kx tqpokiabo na-ayrplapx zvz Gct ninge.” X mzli kcpwz kio kc tqkya'pe. \v 75 X sc tqdcpxpe mz drtwr Pita nzrpi-krbz Jiszs bade kx, “Napibo bam, nzwrde natq nzrpi-krm trkrlzwq ninge, x kio kc tqkya' ate.” Zbz Pita sc tqvzpxpe, x tqbztipele nzyrningr. \c 27 \s1 Nzado-lzbqkr Judzs \r Aposol 1:18-19 \p \v 1 Mzli kc mz nourla kc topwz, kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng nzycmne-lxblrng x drtwrdr esz'ti kx Jiszs nabz. \v 2 Nzpetxbzlr mqde x sc tzvzmipelr tzaprcpebzlr mz mq Pcntizs Paelzt, lr Rom kc tqaclvele Judiz Provins. \p \v 3 Judzs kc tqamwabzle Jiszs mz enqmi rdeng, kx mcle kx sa nanibqlr Jiszs, drtwrde vztx zlwz. X twz-mopwzle trau kcng nzpnu-tq (30) tqngi silvz mz kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng mz Mangr-nzangiongr. \v 4 X rpibzle badr kx, “Alex alwx kxetu zlwz mz nzamwatx-krbo bamu ncblo kc trvz-rbru. X mzli ka sa nabzpe-ngrde da kc tqalex.” Nzayzlu-ngrbzlr natqde kx, “Trpnzngr scgr da kx yctrpz mz da la tqpiq. Krla me pnz drtwrm.” \v 5 Zbz Judzs rtctxo-ngrde trau kcng mz Mangr-nzangiongr, x sc tqdwapxpe. Vz x sc tqado-lzbqpe. \f + \fr 27:5 \ft Kxmule-esz' drtwr Judzs vztx, a' trtekqtrleu nqmq nr drtwrde mz nzrlxti-krbzle mz Gct nzipq-krde nide. \f* \m \v 6 Kxnzetu rdr pris nzkalzmlr trau kcng, x nzrpilr kx, “Lou scgu tr-rlrpx-ngrdeu nzyrlqtr-krgu trau lcng mz Mangr-nzangiongr. Murde trau lc ngi dalr nzbzkr ncblo.” \v 7 Zbz sc tzaotipe drtwrdr nzxpengr drtc' nyz ncblo kc tqrwzngr pct mz drtc', kx nangi me nzyrtzmqngr lr mrkzbleng. \v 8 A' mzbq ka nzrpibz \em drtc' kx yrleongr mepyr,\em* murde nzxpeng mz trau kx ngi dalr nzbzkr ncblo. \v 9 X krlc atutrle natq profet mz Nzryrngrkxtr, mz nzrpi-krde kx, \qt “Nztwzlr trau kcng nzpnu-tq (30) kx ngi silvz, murde krlc narncbr kx nzyrlq\qt* lr Israel \qt nzxpengr nide.\qt* \v 10 \qt X nzxpelr drtc' nyz ncblo kc tqrwzngr pct mz drtc'. Da lc vz-nqblqle natq kc tqkam Gct bange.”\qt* \x + \xo 27:10 \xt Sekaraea 11:12-13; Jeremaea 32:6-10\x* \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Paelzt \r Mak 15:1-5; Luk 23:3-5; Jon 18:28-38 \p \v 11 Mzli lc, Jiszs sc tqaycmnetrpe Paelzt, lr Rom kc tqngi gavzna, mz nzvea-krbzle bade kx, “?Myx kxmule, nim king r lr Jiu?” Ayzlu-ngrbz Jiszs natqde kx, “Sa tqplzpxpeq kx ninge.” \f + \fr 27:11 \ft Mz drtwr lr Jiu, natq lc tqngi “King r lr Jiu” nangi drtq kx pipxle kx nide Kxnzmcpx. Suti drtwrdr kx Paelzt nalxngitile kx Jiszs avzole zmatq ngr king kxetu mrkc Rom, mz nzngini-krde kz king. \f* \m \v 12 A' mzli kc tzrpi-ngrbz kxnzetu rdr pris x lrtzlvzng kx vz-rbr, trayzlupwzleu natqdr. \v 13 Zbz Paelzt sc tqveape-mopwz bade kx, “?Trxlrwq da kxkqlu kcng tzrpilr kx oti-rbrbzme?” \v 14 A' Jiszs sc tqvz zvz trnzycmne-krdeu. X trpnzngr natq kxesz' kx ayzlu-ngrbzle natqdr. X Paelzt sc tqkctitxpxpele nzanabu-krde. \x + \xo 27:14 \xt Asaea 53:7\x* \s1 Paelzt Rlrpx-ngrde Nzbzkr Jiszs \r Mak 15:6-20; Luk 23:13-25; Jon 18:39—19:16 \p \v 15 Mz Nzamyangr amrlx, Paelzt aprpxmle kzdq doa lr Jiu kx mnc mz presin kx nzrlxtitrpz lr Jerusalem. \v 16 Mzli lc kzdq ncblo kxayo drtqde Barabas mnc mz presin. \v 17 Mzli kc tzyrlwrngr leplz kxkqlu, Paelzt rveabz badr kx, “?Neke suti drtwrmu narlr-ngrbo bamu, Barabas o Jiszs kc nzrpibz Kxnzmcpx?” \v 18 Krlc tqkxmu nzycmne-krbz Paelzt lc murde krlzle kx Jiszs nzaprcpebz kxnzetu rdr pris bade mz nzdobulvz-krdr nzsuti-zlwzkr drtwr leplz nide. \p \v 19 Mzli kc Paelzt tqwxbuo-ngrbeple mrkc tzrpipxngr nztubqkr doa o trtingr, olvz rde atwzlr-ngrbzle nrpa. Rpibzle kx, “Bzkq da kx nawaisr-ngrn ncblo la. Murde trpnzngr da kx ale-rbrle. X mwiblex nide kau x atalvzo-zlwzmle drtwrnge.” \p \v 20 A' kxnzetu rdr pris nzapqtrpzlr drtwr zbo ngr leplz kcng kx narlxti-alzubzlr mz Paelzt Barabas, x nanibqle Jiszs. \v 21 Paelzt rveabz mz zbo ngr leplz kcng kx, “?Neke mz mrlx lcng li kx suti drtwrmu narlr-ngrbo bamu?” Nzrpibzlr bade kx, “Barabas!” \v 22 Zbz Paelzt vea-mopwz badr kx, “?Nike nawaisr-ngrne Jiszs kc tzrpibz Kxnzmcpx?” A' nzrpibzlr kx, “Natqlvztr mz kros!” \v 23 Rpi-mopwz Paelzt kx, “?A' memule? ?Da kxtrka kznike alele?” A' sc tznemi-katobzlr kx, “Natqlvztr mz kros!” \v 24 Paelzt krlzpele kx rblxpebz bade nztekqtr-krbzle drtwrdr, x ycpe pipz nzotablrkr leplz kxkqlu mz nzngyatikr drtwrdr nide mz nzycmne-krde. Zbz otile lue, sc tqycpqpele mqde, x rpibzle badr kx, “Krlc rkx kx aelwapx-ngrde kx nzbzkr ncblo lc trtutrpuu bange. A' nzbz-krde tutrpz bamu.” \v 25 X leplz lcng nzayzlu-ngrbzlr natqde kx, “Nzbz-krde natutrp bagr x doa negrng.” \v 26 Zbz sc tqrlrpe-ngrbzle Barabas badr. X rpibzle mz ncblo ngr vea nedeng kx naiklalr Jiszs x natqlvztrlr nide mz kros. \p \v 27 Kzdung ncblo ngr vea nzvzmitrlr Jiszs mz nabxbz ngr ma kxetu nyz Paelzt, x sc tzkqlepelr ncblo ngr vea kztedrng amrlx. \v 28 Nzavotxobzlr nzkq scdeng, x sc tzakqpelr mz nzkq kxpc. \v 29 X nzngrlelr kc nqvi nzku ngi kraon scde, nzalaobzlr mz narde. Nzyrlqtrpzlr kc mz mqde dapunc sc kxrmailz. Zbz sc tzrweopebzng zpr bade mz nzapusr-krdr nide king. Sc tzxtrngalvztitrpelr x tzmrgepe-ngrdr nide kx, “Nim la, King r lr Jiu! Nzmnc-krm naboi.” \v 30 Nzbyatilr nide x nzkatxpxbzlr dapunc kc x nztakrti-ngrbzlr narde nzwrde kqlu. \v 31 Mz nibrde sc tzavopxpebzlr nzkq kc pc x nzavoo-mopwzlr nzkq scde. X sc tzvzmipxpelr mz nzrtqlvztrngr nide mz kros. \s1 Jiszs Nztqlvztr Mz Kros \r Mak 15:21-32; Luk 23:26-43; Jon 19:17-27 \p \v 32 Kx nzprpxbzlr kc mz nrlarde kx yz ngr mzteadau, sc tzrmctipelr kc ncblo drtqde Saemon. Nide dalr taon kxetu Saerin, mrkc Afrika. X sc tzrtulrtrpe-ngrbz ncblo ngr vea kcng bade nzglq-krbzle kros, murde drtq Jiszs mewetx-zlwzpe. \v 33 Ncblo ngr vea kcng nzvzmilr Jiszs mz kzdq newz drtqde \tl Gclgata\tl*, drtwr ngrde \em Bekrlz,\em* murde nzobq-krde apule bekrlz. \v 34 Nzkabzlr bade kc waen kx ycmi luekxpiz nzrpibz mrr. Abztrle kxpipz, a' trmnq-pnzleu. \x + \xo 27:34 \xt Sam 69:21\x* \f + \fr 27:34 \ft \+em 27:33\+em* Mz natq lr Rom, \+em Bekrlz\+em* nzrpibz \+em Kalvzri. 27:34\+em* Mrr, kala ngrde bla. Nzwzngr mz lue lr be nounc kxlala nzrpibz \+em mrr.\+em* Nzaleti mz da kxkqlu, x ngi kz tolo x medesin. Mrlc nzyrlqmi waen, ngi dalr nzaesakingr zvetq. Jiszs trmnq-pnzleu murde mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwr Gct Trte, natwzle zvetq atwrnrngr x naxngitrle nzxpepx-krde alwx ngr leplz amrlx. \f* \m \v 35 Zbz sc tztqlvztrpelr nide mz kros. X nctq lrpz scdeng nzayrleti ncblo ngr vea kcng daes. \x + \xo 27:35 \xt Sam 22:18\x* \v 36 Zbz ncblo ngr vea kcng sc tzwxbupeng x tzaukztipwzlr nide. \v 37 Mz nzaelwapxngr da kc tqbzngr Jiszs, nzyrtr kcng natq mz kzdq da x nztqlvztr mrkc tqyc-zbzlz narde. Nzyr kx, \pc \sc Krlc Jiszs, King r Lr Jiu\sc*. \p \v 38 X nztqlvztr kz mz kros kzbleng ncblo nzling kxnzpnang da taplxsr nrlar Jiszs. \v 39 Mzli kc tqdoo-ngrm Jiszs mz kros, kzdung leplz kx nzvzkimlr mrlcde nzrpitilzbzng natq kxtrkating bade. Nzycngrlrlzbzlr nardr. \x + \xo 27:39 \xt Sam 22:7; 109:25\x* \v 40 X nzrpilzbzlr kx, “Kx tqrpiq kx matq-esz'ngrn mz nzawxo-krm Mangr-nzangiongr x wzti-mowq mz zbq kxtqtxu, e vzom mz kros la mz nzarlapx-lzbq-krm! Krlzq nzale-krmle nzmu nangi-zwpxm mrlx Gct!” \p \v 41 Mz nzmu-krde lcdepwz, kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis, x lrtzlvzng nzxtrnga-kz-ngrdr Jiszs mz mzlirdr. \v 42 Nzrpilr kx, “Krlzle nzarlapx-krde kzdu-kzng leplz, a' trkrlzleu nzarlapx-lzbq-krde. Nzmu kx tqngini-angidrle King r Israel, navzopem mz kros mzli ka x sc tqlxngitipeku nide. \v 43 \qt Drtwrde abrtrpzle mz Gct,\qt* x rpile kx nide mrlx Gct. \qt Namcku ena na-arlapxkr Gct nide mzli ka, nzmu mrlzti-zlwzle nide.”\qt* \x + \xo 27:43 \xt Sam 22:8\x* \p \v 44 X mz nqmq lcpwz, ncblo kcng nzling tzpnang da tzdo-kzng mz kros, nzrpiti-kzpzng natq kxtrka bade. \f + \fr 27:44 \ft Jiszs krlzle nzarlapx-lzbq-krde. A' murde rpile na-arlapxle leplz mz alwx ngrdrng, tekqtrle nidr mz nzayrplapxkr Gct nide. Dekc trarlapx-lzbq-ngru Jiszs. Naglqlz-ngrgu Gct nzrlrpx-lzbq-krde mz nzbz-krde nigu. \f* \s1 Nzbzkr Jiszs \r Mak 15:33-41; Luk 23:44-49; Jon 19:28-30 \p \v 45 Mzli kc tqtavauo-ngrm nepi, nzlo akqlvztx-pnzle nrlc tulvzo, krlzbzle nabznepi kc tqtq. \v 46 X mzli lcpwz, Jiszs sc tqetumipe natqde, nzrpi-krde kx, “\tl Eli! Eli! ?Lama sabaktani?\tl*” Drtwr ngrde kx, \qt “Gct! Gct o! ?Memule tqvzszpe-ngrn ninge?”\qt* \x + \xo 27:46 \xt Sam 22:1; Asaea 59:2\x* \v 47 Kzdung leplz mrkc nzxlr-rbrbzlr natq Jiszs, x sc tzrpipelr kx, “?Xlrbzmu? Kqlepele Profet Elaeja kc bqnc mz nzokatr-krde nide!” \f + \fr 27:47 \ft \+em 27:45\+em* Nzetqkr drtq kc tqprtilzle Jiszs mz Matiu 27 nzplzpx kai mz Sam 22 x Sam 69. Alwx ngrgung dekcng tqbatrpzle nzvzszkr Gct Jiszs. \+em 27:46\+em* Natq lr Jiu mzli kc pnz ngi Hibru. X \+tl Eli\+tl* apu-kzpwzle nzrpingr drtq \+em Elaeja.\+em* Mc kz 2 King 2:11. \f* \m \v 48 Kzdq nidr otile kc kzdq da, petrle mz nounc, leole mz waen kxrkx, x sc tqglalzpebzle x katrpzle mz nao Jiszs. \x + \xo 27:48 \xt Sam 69:21\x* \v 49 A' kzdung kz leplz nzrpibzlr kx, “Na-aenzliku ena, namcku nzvz-krm Elaeja mz nzarlapx-krde nide.” \v 50 Zbz Jiszs netxpx-kato mou x sc tqrlrpe-ngrbzle mqngrde mz Gct. \x + \xo 27:50 \xt Sam 31:5\x* \v 51 X mzli lcpwz, lotqbr kc tqdo Mrkc Tqtr Mangr-nzangiongr nzpesalikiomle wq tatxo mz noude, ncte li. X mzli lc nengq kxetu vzm x rplz kxetuting nzbxpizting. \fig Lotqbr kc tqdo Mrkc Tqtr nzpesalikiomle wq tatxo mz noude, ncte li.|alt="040 curtain in temple torn top to bottom" src="040-CN01843b.tif" size="SPAN" loc="MAT 27:51" copy="David C. Cook" ref="27:51" \fig* \v 52 X butqbr x gq kcng tzyrbqpx-ngrm namz nzlvxpx-lzbqng x nrkrdrtq leplz neng Gct kxkqlu nztulz-mopqng mz nzbzngr. \v 53 Nzrlaszlr butqbr kcng x mz nibr nztulz-mou-krm Jiszs mz nzbzngr, sc tzvztrpeng mzteadau kxtr Jerusalem, x nzmc leplz kxnzkqlung nidr elr. \p \v 54 Kzdq kxetu kx aclvele dzbe ncblo ngr vea ngr Rom kc trtqki-esz' (100) tulzbz mz nou kros badr kzdung kz ncblo ngr vea mz nzaukzlz-krbzlr mz Jiszs. Kxnzmclr nengq x da lcng tqprtzting, nzmwxlr-zlwz-ngrdr. X sc tzrpipelr kx, “Da zpwxtx, ncblo ka nide Mrlx Gct.” \p \v 55 Kzdung olvz nzmnc-kzng mrlcde, sc tztumqng rlru, x nzmclr da kcng tzwaisrngr Jiszs. Olvz lcng nzvzkimlr Gzlili x nzvzdzng badr Jiszs Jerusalem mz nzokatr-krdr nide. \v 56 Kzdung olvz lcdeng nidr seleng, Mxri kc Makdala, Mxri lxe Jemes x Josip, x lxe Jemes x Jon. \s1 Jiszs Nzyrtzmq \r Mak 15:42-47; Luk 23:50-56; Jon 19:38-42 \p \v 57 Mzli kc tqycpe pipz nztaokr nepi x Sabat kc tqyzutrpe, kzdq bcnyr vzm. Nide ncblo ngr taon Arimatia, drtqde Josip x lxngitile Jiszs. \v 58 Vzbz mz Paelzt x sc tqrlxtipebzle nrkrdrtq Jiszs, kx nayrtzmqle. X sc tqpipebz Paelzt mz ncblo nedeng kx narlr-ngrbzlr bade. \v 59 Zbz Josip glqle nrkrdrtq Jiszs x sc tqbxtipele lrpz kxprki. \v 60 X sc tqyrlqtrpele namz ngr Jiszs mz gq lr kxnzbz nyzde, kc tqekqtitr-atele mz butqbr. Alqlitrpzle kc rplz kxetu kx na-apqbrtr-ngrbzle naonrx ngrde, x sc tqvzpe. \v 61 Mxri kc Makdala x kzdq kz Mxri nzwxbutrpzng yz mz butqbr kc, x nzmclr da amrlx kcng tqaleting Josip. \s1 Ncblo Kcng Tzaukzng Mz Gq Lr Jiszs \p \v 62 Zbq kc navz-mop ngi Sabat. X kxnzetu rdr pris x Farzsi nzvzbzng mz Paelzt. \v 63 Nzrpibzlr bade kx, “Kxetu, dcpx mz drtwrgr mzli kc tqlubengr blzpokia kc, rpile kx, ‘Zbq naotx natq, x ninge kc tqlupe-mopwc'.’ \v 64 Mz nzmu-krde lcde, kapx natqm kx navz du ncblo ngr vea nemqng mz nzaukz-krdr mrkc tzyrtzmqngr nide, nakrlz-zpwxbzle nzyrkrpxkr zbq kcng tq. Murde ncblo nedeng ma tzvzmqng, tzpnatipelr namz ngrde, x sc tzpipebzlr mz leplz kx lupe mou. Nzpokiangr lc sa naetutx zlwz namyaszpxle nzpokiangr kx nide Kxnzmcpx.” \v 65 Rpibz Paelzt badr kx, “Vzmiamu du ncblo ngr vea nengeng x namctr mz nzaukz-krdr kx trpnzngr kx vznebz mrlcde.” \v 66 Zbz sc tzvzpeng x tzamqngitrpelr butqbr mz nzamnc-krdr ncblo ngr vea kcng mz nzaukz-krdr elr, x mz nzayrlenitrngr kadol mrkc tqmwitrngr rplz kc mz butqbr kc. Murde nakrlz-ngrdr kx rlvxtrpe kc naonrx mz nzmrglckr dalr kadol kc. \c 28 \s1 Jiszs Tulz-mop Mz Nzbzngr \r Mak 16:1-10; Luk 24:1-12; Jon 20:1-10 \p \v 1 Mz nibr Sabat kc, mz nourla kxtopwz mz Sade, Mxri kc Makdala x kzdq kz Mxri nzvzng mz nzoklati-krdr butqbr kc tzyrtzmqngr Jiszs. \v 2 Zbz kzdq enjrl ne Gct vzom Heven, vzmim nengq kxetu. Vztr mz butqbr kc, x sc tqalqlipxpele rplz kc etu tzapqbrtrngr naonrx kc, x sc tqwxbuopem elr. \v 3 Nzpnapr-krde apule bzlrpc, x lrpz scde prkitxpx apule nqbya ngr nrc. \v 4 Ncblo kcng tzaukzng nzmwxlrng x nzrnrcti-lzbqng x nztaong mz drtc' nzapulr ncblo kxnzbzpeng. \p \v 5 Enjrl kc rpibzle mz olvz kcng kx, “Bzkq mwxlramu. Krlzpebo kx rtangrtiamu Jiszs kc tztqlvztr mz kros. \v 6 Tryrbqpeu mrka, murde lupe mou, da kc tqwai nzpi-krbzlele bamu. Vzmamu x mc-zpwxamu mrkc tzayrbqngr namz ngrde. \v 7 A' yzlu-aniamu x pibzmu mz ncblo nedeng kx, ‘Jiszs tulzpe-mop mz nzbzngr, x sa nartwayzpe kai Gzlili. Sa narmctiamu nide elr.’ Nrpa kx napibo bamu delape.” \v 8 Zbz olvz kcng sc tzngrlr-anipeng mz nzpi-krmlrle bagr. Kxmule-esz' nzmwxlrbeng, a' drtwrdr elalz-zlwz-kzp. \p \v 9 A' mz nzvz-krdr, nzpwrkilvc-ngrdr nzadcpx-lzbq-krbz Jiszs badr. X sc tqrpipebzle badr kx, “Nimu la!” Nzvzmqng x nzyrngzobzng bade, x nzmaletrpzlr nanycde, mz nzangio-krdr nide. \v 10 Zbz rpibzle badr kx, “Bzkq mwxlramu. A' vznamu x pibzmu mz mzlengeng kx navzng Gzlili x sa narmctilr ninge elr.” \s1 Nzrlwakr Ncblo Kcng Tzaukzng \p \v 11 Mzli kc tzvzngr olvz kcng, ncblo kcng tzaukzng nztulzmqng, x kzdung nidr nzvzng Jerusalem, sc tzrlwape-ngrbzlr mz kxnzetu rdr pris da amrlx kcng tqprtz. \v 12 Zbz kxnzetu rdr pris nzyrlwr-lxblrng badr lrtzlvzng x sc tzryrlqpeng drtwr. Mz drtwr lc, nzrkabzng trau kxkqlu mz ncblo ngr vea kcng. \v 13 X nzrpibzlr badr kx, “Mz da kc tqprtz, napibzmu mz leplz kx, ‘Ncblo nedeng nzvzmqng mz nrlckxbq mzli kc tqmwi-ngrgr x nzpnatilr nrkrdrtqde.’ \v 14 X nzmu Paelzt, kxetu rmu kc tqngi Gavzna naxlrle da lc, sa naycmnebzkr bade ma tzayrplapxlr nimu.” \f + \fr 28:14 \ft Gavzna nide kxetu r gzpman ngr Rom kx myapxbz mrkc Israel. Ncblo ngr vea lcng trnzyatrpwzung mz da kc tqale enjrl. A' nzmu napibzlr mz leplz kx krlc enjrl, rblx nzlxngiti-krdrle. A' nzmu napibzlr kx nzmwing, rblx kz nzlxngiti-krdrle, murde ncblo ngr vea ne Rom bzkq nzmwing mz mzli r nzwzngr. X nzmu kxnzetu rdrng naxlrlrle, na-adwatrlr nidr mz presin. Kxmule-esz', a' nzmu nzpxtxpx-ngrdr nzpipx-krdr kx nzmwing, kxnzetu r lr Jiu lcng ma na-adwatr-kzlr nidr mz presin, murde trnzalelru nzwz-krdr. \f* \m \v 15 Mz nzmu-krde lcde, ncblo ngr vea lcng nztwzlr trau kcng x nzvz-nqblqlr natq pris kcng. X krlc be kx nzyapwxtine zvz mz mzlir lr Jiu, vz-krlzmle mzli ka tqyr-ngrne buk lc. \s1 Nzwzngr Kx Myapx Kx Kapx Jiszs \r Mak 16:14-18; Luk 24:36-49; Jon 20:19-23; Aposol 1:6-8 \p \v 16 Nigr kcng nzpnu-esz'-nrade-esz' (11) vzkr Gzlili mz newz kc tqpim Jiszs navzdz-ngrgr. \v 17 Mzli kc tqmc-ngrgr nide, angiokr nide, kxmule-esz' kzdung nigr drtwrdr litrbepz bade. \v 18 Jiszs vzm bagr x rpimle kx, “Gct aprcpemle bange zmatq mz doa x da amrlx Heven x mz nrlc ka. \v 19 Mz nzmu-krde lcde, vznamu mz zmatq rnge. X okatramu leplz ngr mrkcng kqlu x natq amrlx mz nrlc tulvzo mz nzvz-nqblq-krdr ninge. X awrkxtramu nidr mz drtq Gct mz nzngini-krde Trte, Mrlx, x Mqngrkxtr. \v 20 X alvztramu nidr mz nzvz-nqblq-krdr natq amrlx kcng tqkabo bamu. X sa namnc-zvzbo bamu mz nzokatr-krnge nimu, navz nakrlzbzle mzli kc tqmcpx Trte nayzlu-ngr-mopc'.” \f + \fr 28:20 \ft Drtq Gct lc esz', murde Gct esz'txu, a' leplz ngrde tq, kc tzrpibz \+em Tqtrbz.\+em* Delc nzycmnengr lc trvz-nqblqleu nzycmnengr kc tqxlr-zvzku mz nzrpingr kx, ‘Mz drtq Gct Trte, Mrlxde, x Mqngrkxtr.’ O ‘mz drtq Gct Trte, Gct Mrlxde, x Gct Mqngrkxtr.’ Murde nzxlrngr opxm kx drtq tq o tropxu, a' nangi drtq kxesz'. Mz Nzryrngrkxtr, ngalrde lc txpwz kx pi-zpwxle leplz kcng tq mz Gct kc esz' mz mzli kcpwz. A' mcku Tqtrbz kz mz nzwrkxtrkr Jiszs mz Matiu 3:16-17, Mak 1:10-11, x Luk 3:22. Mc kz natq kxtopwz elr vzmi Aposol 1:8; 2:38, x 8:16. Leplz nzkqlung nzlxngitilr kx aposol kcng nzrngiscng zmatq kx myapxbz mz nigu kcng tzrlxngiti-belqng. A' Jiszs pibzle badr kx nzalvztr-krdr leplz navz-nqblqlr natq kcng amrlx tqkabzle badr, vzmi nzamrlzngr nrkrdrtq kx nzyagoxng, nzalu-mou-ngrm kxnzbzng, nzrmaszlrpxngr drka', x kzdung kz da kxnzmulr lcng. Mz nzmu-krde lcde, me pnzm drtwr Jiszs bagu, nigu kxnzrlxngiting amrlx navz-nqblq-kzku natq kcng tqkabzle mz aposol. Murde rngiscgu zmatq kcpwz tqkabzle badr, krlc zmatq ngr Mqngrkxtr. \f*