\id LUK stc-43LUK-Nat.sfm, Luke, Natqgu (Santa Cruz) STC, Daniel Boerger, 11/07/2007 \ide UTF-8 \h Luk \toc3 Luk \toc1 Nrpakxmrlz Kx Yr Luk \toc2 Luk \mt2 Nrpakxmrlz Kx Yr \mt1 Luk \imt1 Natq Ngr Nzaplxtqngr Mz Nrpakxmrlz Kx Yr Luk \ip Luk kc tqyrle Nrpakxmrlz lc, yr-kzle \bk Da Kcng Tzaletilr Aposol.\bk* Nide kzte Pol kc tqycmnetr-ngrde nide mz nzrpi-krde kx, ‘Dckta Luk kc tqmrlzti-zlwzkr.’ \x + \xo 1:0 \xt Kolosia 4:14\x* Mz kzdung nzvzpxkr Pol nzvzng badr. \x + \xo 1:0 \xt Aposol 16; 20—21; 27—28\x* X mz nzwrde kc kai Pol tqmncpx-ngrmle mz presin nzmncng badr, \x + \xo 1:0 \xt Kolosia 4:14\x* x mz nzwrde krali kz. \x + \xo 1:0 \xt 2 Timoti 4:11\x* Luk nzsiklu-krde mrlz x trngiulrJiu. \x + \xo 1:0 \xt Kolosia 4:10-14\x* Leplz nzrpilr kx mwx nide ncblo ngr Adiok mrkc Siriz, kx tryrlzu, x kx bz mzli kc tqngipe-ngrde lrtzlvz. \ip Mwx Luk yrle buk lc mrkc Rom, mz mzlir yiz 59—63 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs, x Da Kcng Tzaletilr Aposol kc ate. Opx-angidr kx yrbzle mz kxtrngiulrJiu, murde yokaetipxle nqmq kr lr Jiu kxkqlu x yrlqle drtq ncblo mz natq lr Grik a' trngiu natq lr Jiu. Yrbzle mz kzdq ncblo, drtqde Teofilzs, kc tqngi bcnyr, x mwx okatrle Luk mz trau, murde nayrle buk lc. \ip Luk yrle buk lc mz nzaopx-krde da kcng amrlx tqprtz mz nzwzkr Jiszs krlzbzle mzli kc tqvzdzpe-mou-ngrde Heven. Murde leplz kxtrngiulrJiu nakrlzlr kx suti drtwr Gct nzvz-nqblq-kz-krdr Jiszs. Buk lc myapxbz murde kzdq ncte be ngrdeng trnzycpxpqngqu mz Nrpakxmrlz kcng tq. Drtwr kx myapxbz mz buk lc ngi nzvz-krm Jiszs mz nrlc mz nzrtangrti-krde x nzarlapx-krde doa kxnzmrbrng. \x + \xo 1:0 \xt dckrlzde 15; 19:10\x* Luk aelwapx-ngrmle bagu nzamatqkr Jiszs olvz x nzmrlzti-krde doa amrlx, kxmule-esz' kx trpnzngr scdr da, kxtrngiulrJiu, krkcng nzobqszong, krkcng nzaleng alwx, x krkcng nzdwatibz lepz kcng trnzmncung badr leplz kxnzmrlzng. \ip Nrpakxmrlz kcng pwx nzbletipx-lxblrng mz kxmu nzaelwapx-krmlr Jiszs bagu. Murde Matiu okatrle nigu nzkrlz-krgu kx Jiszs nide Mevalu x King. Mz buk sc Mak, Jiszs nide Kxnzawz ne Gct kc tqwztrpz mz leplz. X mz buk sc Jon nide Mrlx Gct. Mz buk sc Luk, ycmnetr-ngrde Jiszs nzngini-krde Mrlx Leplz, mz da kx xngitrle mz nabzde, kxmu nzkrka'-krde, x nzmnc-xgle-krde Gct Trtede. Nzryrkr Matiu melrmqng Jiszs, aelwapx-ngrde kx Jiszs vzpxm mz nqvi lr king r Israel. A' nqvi lr leplz kc tqyr Luk ngi nqvi lr ncblo kx vzkipxm Mxri mz Devet, vz-krlzbzle Adzm. Krlc aelwapx-ngrmle bagu nznginikr Jiszs leplz angidr, kxmule-esz' ni-kzde Gct. \c 1 \p \v 1-2 Ninge Luk, ryrbo bam kx Kxetu Teofilzs. Krlc be ngr da kcng amrlx tqprtz mzli kc tqabzongr nzwzkr Jiszs, krlzbzle mzli kc tqvzdzpe-mou-ngrde Heven. Da lcng nzaprcpe-mop bagu, mz nzryrngr nzalvztrkr leplz kcng tzrmc-angidrng da lcng nzngida-krde. X nznginipedr kxnzryapwxpxng Nrpakxmrlz. Leplz kqlupe nzabzlr mz nabztq, nzryrngr kzdq da kx naycmnetrngr nzmnckr Jiszs Kxnzmcpx, x da kcng tqalemleng mz mzlirgr. \v 3 Mz nqmq kcpwz, aoti drtwrnge kx mrlz nzryr-krbo, mz nzaopx-krbo bam da lcng amrlx. Murde veati-angidrpex da amrlx, abzo mz nzayzuokr nzryapwxngr, vz-krlzbzle me yrkrkipxle. X krlzx nzryr-angidrngr. \v 4 Yrbo bam da lcng murde nakrlzq da amrlx kx ngida, mz da kcng tzalvztrpz bam. \s1 Nzrmcngr Mz Jon Kxawrkxtr Nzpipx Kai \p \v 5 Mzli kc ena Herot Kc Tqmyalz tqngini-ngrde king r Provins kc Judiz, mnc kz kc pris drtqde Sxkaraezs, prtr mz dzbe pris kc tzrpibz Abaeja. Olvz rde drtqde Elszbet. Elszbet ni-kzde neidu lr Eron. \f + \fr 1:5 \ft Dzbe pris lc nzyrlqbz drtqde Abaeja, murde Abaeja nide ncblo kx rmailz kai dzbede lc. Dzbe pris nzpnu-li-nrade-pwx (24). Mzli nyzdr ycbz nzwz-krdr mz Mangr-nzangiongr Yawe. Dzbede kxesz' scdr wiki esz'. Mc 1 Be Ngrdr 24:7-19. Mc kz Eron x Livae mz Nzalvztr-ngrng Kxmyapxbz. \f* \m \v 6 Nqmq krdr tubq-esz'ngrbz mz nzobqkr Yawe, murde nzvz-nqblq-angidrlr Loukxtr scde. X nzvz-nqblq-angidr-kzlr natqde. \v 7 A' Sxkaraezs nidr mz Elszbet trpnzngr nedr doa, murde Elszbet tr-rngineu, vz-nrbalq. X nide blangpe x Sxkaraezs ngipe kz olman. \p \v 8-9 Zbz sc tqkrlzbzle mzli kx dzbede ne Sxkaraezs nawz-ngrdr mz Mangr-nzangiongr Yawe mrkc Jerusalem. Kzdq zbq, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr pris, Sxkaraezs kc tzmcpxpe kx nanginide pris kc na-angcom bqlr nc ninz mz olta mzbq lcde. Sc tqdwatrpe Mrkc Tqtr mz Mangr-nzangiongr mz nzale-krde da lc. Mzli kcpwz tqale-ngrde nzwz-krde, \fig Sxkaraezs kc tzmcpxpe kx nanginide pris kc na-angcom bqlr nc ninz mz olta.|alt="049 Zacharias at altar of incense" src="049-HK00260b.tif" size="COL" loc="LUK 1:8-9" copy="Horace Knowles" ref="1:8-9" \fig* \v 10 zbo ngr lr Jiu kcng sc tzyrlwrtrpzng yz tzkrka'ng, mz nabznepi kc tzangc-ngrpwz bqlr nc ninz. \p \v 11 Kzdq enjrl ne Yawe adcpx-lzbqbz mz Sxkaraezs. Enjrl kc tukibzle me nzamatqngr mz nrlar olta kxrtc, mrkc tqngcngr bqlr nc ninz. \v 12 Kx mctx Sxkaraezs enjrl lc, drtwrde alititx-pnzle, x sc tqmwxlrtxpe. \v 13 A' rpibz enjrl kc kx, “Bzkq mwxlrq, kx Sxkaraezs! Nzkrka'-krm xlrpe Gct. \f + \fr 1:13 \ft \+em 1:10\+em* Pris kxesz' nzangc-krde bqlr nc ninz nzwrde esz'txu mz nzlu-krde. Mz drtwr lr Jiu, Gct mcpx-angidrle pris mz nzale-krde da lc. X kabzle bade nzamatqngr kxmyalz. \+em 1:13\+em* Sxkaraezs krka'-ngrde kx Kxnzmcpx navzm. \f* \m X olvz rm la namikabzle dq doa ncblo. Yrlqbz drtqde nangi Jon. \v 14 Mzli kc mzte namc-ngrde, na-abrtzlvztxn x leplz kxkqlu na-abrtzlvztx-kzlr nide! \v 15 Nanginide ncblo kx myatxlzpebz mz nzobqkr Yawe. Bzkq rmnq pnz waen x lue kx xplr, mz nzwztr-krbzle bade. \x + \xo 1:15 \xt Nzkqlu-krdr 6:1-4\x* Mqngrkxtr naprsrle nide, abzo mz mzli kc tqmncpxbe-ngrmle mz nelz lxede. \v 16 Mzli kc naetupe-ngrde, nzryapwx-krde na-ayzlu-mople doa lr Israel kxkqlu, mz Yawe, Gct ngrdr. \v 17 Jon nartwayz-kaipz mz Kxetu. Natwzle zmatq kcpwz tqtwz profet Elaeja, mz nzale-krde nzwzngr kcpwz. Murde \qt na-amnctr-lxblr-moule trte badr doa nedrng.\qt* \x + \xo 1:17 \xt Malakai 4:5-6\x* Na-ayzlu-mopleng krkcng trnzlxngitilru Gct mz drtwr kxtubq. Naokatrle leplz neng Gct mz nzoliqtingr nabzdr mz nzvz-krm Kxnzmcpx.” \x + \xo 1:17 \xt Luk 1:76\x* \p \v 18 Rpibz Sxkaraezs mz enjrl kc kx, “Trlxngitiwxu natqm murde nipenge olman, x olvz rnge ngipe kz blang.” \v 19 Rpibz enjrl kc kx, “Ninge Gebrel. Mnctrpo mz Gct. X atwzlr-ngrmle ninge mz nzycmne-krbo bam. Rpimle napibo nrpa kxmrlz lc bam. \v 20 A' trlxngitiwq natqnge, mz nzrnginengr doa ncblo. Mz nzmu-krde lc, trpengr nzycmne-krm, x nznabu-krm navz nakrlzbzle mzli kc tqyrlq Gct na-angidati-ngrde da lc.” \p \v 21 Leplz kcng tzkrka'ng sc tzaenzlitrpzlr Sxkaraezs. Sc tzveatipe drtwrdr, nike mzli tqboipengr Sxkaraezs nzmncpx-krmle mz Mangr-nzangiongr. \v 22 Kx vzpxpemle, nabutxpengr. Sc tzkrlzpelr kx obq-rmwiblepe mz Mangr-nzangiongr. Sxkaraezs trpengr natq kx adcpxle. A' ycmnetxpepwz mz mqde. \v 23 X mzli nyzde mz nzwz-krde Mangr-nzangiongr kx yrkrpxpebzle, sc tqrkalzpem Jerusalem x vzkipele mrnyzde, mz kzdq taon ngr Judiz Provins. \p \v 24 Mz nibrde, olvz r Sxkaraezs, Elszbet, sc tqyrpe. A' temz nzlvqn trdwapx-pnzu yz. \v 25 Zbz sc tqrpipele kx, “Esae ninge! Yawe okatrpele ninge mzli ka, murde ngi-batrpemle nzyr-krnge. Katxpxpebzle zmya ngr drtqnge!” \f + \fr 1:25 \ft \+em 1:24\+em* Trsutiu drtwrde leplz nzyrpalelvz-krdr nide mz nzrpi-krde kx nide la tqyr, murde ngipede blang. A' mz nibr temz kx nzlvqn, nzmu sc tqopx-angidrpe. \+em 1:25\+em* Zmya ngr drtqde ycbz murde olvz kx vz-nrbalq, nzrpilr rngisc alwx x kx Gct ayrplapxle nide mz trnzrngine-ngru. \f* \s1 Nzrmcngr Mz Jiszs Nzpipx Kai \p \v 26 Mzli kc temz ngr Elszbet tqesz'mzpe-ngrde mz nzyr-krde, Gct kc tqatwzlrpe-ngrbzle enjrl Gebrel mz mztea Naszret mrkc Gzlili Provins. \v 27 Twzbzle kc natq mz kzdq olvi kxmnc-kamelr drtqde Mxri. Olvi lc, nayrlzng mz kzdq kc ncblo drtqde Josip. Josip lc vzpxm mz neidu lr King Devet. \x + \xo 1:27 \xt Matiu 1:1-25\x* \v 28 Enjrl kc vzm bade, sc tqrpipebzle bade kx, “Nim la, Mxri! Yawe mncbz bam x mcpxpele nim mz nzamrlz-krde nim!” \p \v 29 Mxri trmnc-nrwx-pnz-ngru mz nabzde mz natq enjrl kc, murde tryrplatitru narde da kcng tqpibzleng. X dekc drtwrde tqvea-zvz-ngrde kx nike drtwr ngrde. \v 30 Rpibz enjrl kc bade kx, “Mxri, bzkq mwxlrq. Murde Gct abrtzlvzle nim. \v 31 X nim la nayrq. X mrlxm la mzte namc, yrlqbz lc drtqde nangi Jiszs. \x + \xo 1:31 \xt Matiu 1:21\x* \v 32 Nide namyalz, murde nide Mrlx Gct kc tqmyalz-esz'ngr. Gct Yawe nayrlqle nide nzngini-krde king mz nqvi lr melrmqde King Devet. \v 33 Nangini-alode king r lr Israel. X zmatq ngrde trpnzngr nzyrkrpx-krbzle!” \x + \xo 1:33 \xt 2 Samwel 7:12-13, 16; Asaea 9:7\x* \p \v 34 Rpibz Mxri mz enjrl kc, kx, “Tryrlzwxu x ninge olvi kxmnc-kamelr. ?Nzmu-krde ke, myx kxnamule?” \v 35 Rpibz enjrl kc kx, “Mqngrkxtr sa navzom bam. X zmatq ngr Gct kc tqmyalz-esz'ngr naprtrpz bam x na-ayrle nim. Mz drtwr lc itoto nanginide Mrlx Gct, doa kxtr. \v 36 Napibo bam kx kxnginim Elszbet yrpe mzli ka. Kxmule-esz' blangpengr x nzrpibz vz-nrbalq murde trpnzngr nede doa, a' mzli ka temz ngrde esz'mzpe. \v 37 Da lcng tqpibo nangida murde trpnzngr da kx rblxbz mz Gct.” \v 38 Sc tqrpipe Mxri kx, “Nipenge kxnzawz ne Gct. Mrla tqpikimele, nangidapem ye bange.” X sc tqrlaszpe enjrl kc. \s1 Mxri Oklatile Elszbet \p \v 39 Mz nibrde Mxri oliqtx, sc tqngrlrtx-anipe mz mztea nyz Elszbet, mrlcde kc newz ngrde tqkqlu, mrkc Judiz Provins. \v 40 Mzli kc tqkrlz-ngrbzle mrkc, dwatrpz mz ma nyzde. Sc tqycmnepebz mz Elszbet, olvz r Sxkaraezs. \v 41 Kx xlrbz Elszbet nzycmnekr Mxri, itoto kc tqmncpxm mz nelzde, sc tqblcpe. X mzli kcpwz Mqngrkxtr prsrle Elszbet kcma. \v 42 Sc tqngi-batrpebzle, nzetumipe-krbz natqde, nzrpi-krbzle mz Mxri kx, “Gct amrlzle nim myaszpxle olvz kang kqlu. X amrlz-kzle doa kc namikaq! \v 43 Kxmule-esz' ninge olvz kxnzobqszo, a' nim, lxe Kxetu Lod rnge, oklatime ninge. A' nzpnzkr drtwrnge le trnakxmuleu ka! \v 44 Murde mzli kc tqxlrtx-ngrpwc' natqm, itoto kc tqmncpxm mz nelznge, blcmitx-pnzle nzabrtzngr. \v 45 Amrlztxpe Yawe nim, murde nzlxngiti-krm da kx pi-ngrde nim.” \s1 Nabz Ne Mxri \f + \fr 1:46 \ft Mc kz Nabz Ne Hana, 1 Samwel 2:1-10. \f* \p \v 46 Rpi Mxri kx, \pm \qt “Bilvz-zvzx Yawe mz nabznge.\qt* \x + \xo 1:46 \xt Sam 34:2\x* \v 47 \qt X drtwrnge elalzm mz Gct, mz nzarlapx-krde ninge.\qt* \x + \xo 1:47 \xt Sam 35:9\x* \v 48 Murde yc mz drtwrde ninge kxnzobqszo. X abzo mzli ka leplz narpimlr kx ninge olvz kxnzamrlz, tqvzpe tqvzpe. \v 49 Murde Gct kc tqrninr, alepemle bange da kx myapxbzng. Drtqde tr-esz'ngr. \v 50 \qt Aodu-zvzle krkcng tzamrluelr nide.\qt* \x + \xo 1:50 \xt Sam 103:17\x* \v 51 \qt Murde aovxiole enqmi rdeng mz nzetukr zmatq ngrde.\qt* \x + \xo 1:51 \xt Sam 98:1\x* X kxnzglqpx-lzbqng \qt nzodalitipeng.\qt* \x + \xo 1:51 \xt Sam 68:1\x* \v 52 \qt Apoopemle king kxnzmatqng. X avzdzbzle kx nzavzo-lzbqng.\qt* \x + \xo 1:52 \xt Sam 136:18; Job 5:11; 12:19\x* \v 53 \qt Rkabz dakxnzng kxmrlzting mz kxnzbrtaleng. A' krkcng tzesablqtilr nide, avzpx-nrbalqleng.\qt* \x + \xo 1:53 \xt Sam 107:9; 68:6\x* \v 54-55 Gct angidapele da kx esalz-ngrbzle mz melrmqgung, Ebraam, x nigu neidu lrdeng. Murde yc zvz mz drtwrde nigu lr Israel, x atwzlr-ngrmle bagu Mevalu Kxnzmcpx.” \x + \xo 1:54-55 \xt Nou 17:7; Sam 89:19-29; 132:10-12, 17-18\x* \p \v 56 Zbz Mxri nzmnctilr badr Elszbet temz tq, krlzbzle mzli kx Elszbet rmika-ngrde. X mz nibrde sc tqyzlupe mou mrnyzde Naszret. \s1 Nzrmcngr Mz Jon Kxawrkxtr \p \v 57 Zbz kx krlzpebzle kc mzli nyz Elszbet nzrmc-krde mz doa, mz mrlxde kc tzmcpe. \v 58 Lr mrnyzdeng x kxnginideng, nzxlrpelr kx Yawe amrlzpele nide mz nzrmika-krde, sc tzabrtz-lxblrpeng badr. \v 59 Mzli kc itoto kc zbq rde tqrtqmzpe-ngrde, sc tzvzpemqng mz nzrpakrngr nide, mz nzaelwapx-krde kx nide doa ne Gct. Krlc nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. \x + \xo 1:59 \xt Livae 12:3\x* Nzrpilr nayrlqpebzlr drtqde nangi Sxkaraezs, drtq trtede. \v 60 A' rpibz lxede kx, “Trtingr. Drtqde nangi Jon.” \p \v 61 Nzrpibzlr bade kx, “A' trpnzngr kxnginimu kx ngi drtqde Jon!” \v 62 Zbz sc tzycmnepebzng mz Sxkaraezs mz mqdr. Tzveatibzlr drtq kx nangi drtq doa nede. \v 63 Sxkaraezs kc tqycmnepebz mz mqde, tqrlxpebz da kx naryrongr. X yrole kx, “Drtqde Jon.” X leplz amrlx nzkctitxpxlr. \v 64 Mzli lcpwz, Sxkaraezs kc tqycmnepe mou, tqglqpxpele Gct. \v 65 Lr mrnyzdeng amrlx prsrpeng nzmwxlrngr. Zbz nrpa ngr da lcng sc tqvzpe, talvzpxpele lr nrlar Judiz kc newz ngrde tqkqlu. \v 66 Leplz kcng tzxlrng, sc tzaotipe drtwrdr x tzveapeng kx, “?Doa ka topwz nanginide lc elx nike?” Otxpx kx zmatq ngr Yawe ycbz bade. \s1 Natq Gct Kxyc-kapq Kxplzpx Sxkaraezs \p \v 67 Zbz Mqngrkxtr prsrle trtede, sc tqplzpxpele natq Gct kxyc-kapq, kx ycmnetr-ngrde Kxnzmcpx. \v 68 Rpibzle kx, \pm “Naglqpxku Yawe, Gct rgu, nigu lr Israel! Murde vzpem mz nzxpepx-krbzle nigu mz enqmi rgu. \v 69 X atwzlrpe-ngrmle bagu Mevalu kxmatq kx vzpxm mz nqvi lr King Devet, ncblo nede. \x + \xo 1:69 \xt Sam 89:17; 132:17\x* \v 70 Gct esalz-ngrde mz natq profet nedeng kcng bqnc, \v 71 kx na-arlapxbzle nigu mz mq leplz kcng tztrkalr-ngrdr nigu. \x + \xo 1:71 \xt Sam 106:10\x* \v 72 X aelwapx-ngrmle nzyckr drtwrde melrmqgung, mz nzatutr-krde Nzesz'tikr Drtwrdr badr, \x + \xo 1:72 \xt Sam 105:8-10\x* \v 73 kc tqesalz-kai-ngrbzle mz melrmqgu Ebraam. \x + \xo 1:73 \xt Nou 22:16-17\x* \v 74-75 Rpibzle kx sa na-arlapxbzle nigu mz mq enqmi rgung, murde ma tqmwxlrtiku nidr. A' nawztrpzku bade mz nzmncngr kxtubq x kxtr, mz zbq kang kqlu.” \p \v 76 Zbz Sxkaraezs kc tqycmnetrpe-ngrde mrlxde Jon. Rpile kx, \pm “Nim, kx mrlxnge, nanginim profet ne Gct kc tqmyalz-esz'ngr. Murde \qt sa naokatrq leplz nedeng mz nzoliqtingr nabzdr mz nzvz-krmle.\qt* \x + \xo 1:76 \xt Asaea 40:3; Malakai 3:1; Luk 1:17\x* \v 77 Napibzme badr kx naplzpxbzlr alwx ngrdrng mz Gct, murde naipqle x na-arlapxle nidr. \v 78 X mou, mz nzvz-nqblq-krde nzryc-zlwzkr drtwr Gct, sa na-atwzlro-ngrmle Kxnzmcpx bagu. X na-apule zyzlr. \v 79 Murde alwx ngr leplz kxnzmnc-mrbrng akamrbr-ngrde da mz nabzdr. Kxmule-esz', a' sa namclr ncblo kc na-apule zyzlr, kc tqpnamilxtile nabzdr, murde na-aopxbzle badr lrpzki kx navzkilr mz nzrlapx-krdr.” \x + \xo 1:79 \xt Asaea 9:2\x* \p \v 80 Zbz doa kc yrlvzlzm x vz-nqblqle Gct mz nabzde atwrnrngr. X mzli kc tqetupe-ngrde, sc tqmncnepe lzke, vz-krlzbzle mzli kc tqaelwapxpe-ngrbz Gct le mz lr Israel mz nzngini-krde profet. \c 2 \s1 Nzrmcngr Mz Jiszs \r Matiu 1:18-25 \p \v 1 Mzli kc Herot Kc Tqmyalz tqngini-ngrde king r Judiz Provins, King kxetu ngr lr Rom kc tqmnc kz, drtqde Agzstzs. X Herot mnclzbz bade. King Agzstzs atwzlrpx-ngrde natqde kx leplz amrlx kcng tqaclvele, drtqdr nayro mz nzxpe-lxblr-krdr takes. \v 2 Krlc nzryrongr drtq kx ayrnrngr kx krlzbzle lr Jiu mz natq kx kapx King r Rom. Mzli lcde kzdq ncblo drtqde Kwaerinizs aclvele Provins kc etu Siriz. X Herot kc tqaclvele lr Jiu mnclz-kzpz bade. \v 3 Zbz lr Jiu amrlx sc tzyrkrpe-kzng. Ncblo esz' kc vzkipele mz taon nyz melrmqde, mz nzryrongr drtqde. \p \v 4 Zbz Josip mz Mxri kc tzrkalzpemqng mztea Naszret mrkc Gzlili Provins, x sc tzvzpeng mztea Betleem mrkc Judiz Provins. Krlc mztea nyz King Devet mzli kc bqnc. Josip vzkile Betleem murde vzpxm mz neidu lr Devet. \v 5 Josip nzvzng ncdr Mxri kc tqyr, murde nzpipe kx nayrlzng ncdr x drtqdr nayc lxblr mz nzryrongr. \v 6 Mzli kc tzmnc-ngrdr Betleem, sc tqkrlzpebzle mzli kx Mxri narmc-ngrde mz doa kxtopwz. \v 7 Nzmwipxmqng mz ma nyz kzu, murde trpnzngr ma kx namnc-ngrdr. Mikatxde mrlxde kx ayrnrngr, x otibzle bulvztile lrpz. Sc tqayrbqlzpemle mz da kx nzmutio kzu. \s1 Kzdung Enjrl Nzadcpx-lzbqbzng Mz Kxnzaclveng Sip Nedrng \p \v 8 Mz nrlckxbq lcde kzdung ncblo nzaclvelr sip nedrng mz nardzng, me esotrpz Betleem. \fig Mz nrlckxbq lcde kzdung ncblo sa tzaclvepelr sip nedrng mz nabz nabr, me esotrpz Betleem.|alt="050 shepherds, star, sheep, no angels" src="050-AB02869b.tif" size="COL" loc="LUK 2:8" copy="John Lear" ref="2:8" \fig* \v 9 Kzdq enjrl ne Yawe adcpx-lzbqbz badr, zbz zyzlr kxetu kxluli rpnaobz badr, o-ngaletxde nidr. Ncblo kcng nzmwxlrszbqtx-pnzng. \v 10 A' rpibz enjrl kc badr kx, “Bzkq mwxlramu. Murde rtwzmc bamu nrpa kxmrlz. Nrpa lc narkabz nzabrtzngr kxetu mz leplz amrlx. \v 11 Mz nrlckxbq ka, mrkc mz taon nyz Devet, Mevalu nzmika, Kxnzmcpx kc tqngi Kxetu Lod! \v 12 Kxnamu nzglx-krmu doa lc nide sele. Namcamu dq itoto nzbulvzti lrpz, x yrbqlzm mz da kx nzmutio kzu.” \p \v 13 Nzpwrkilvc-ngrdr dzbe enjrl kxetu kx ngi ami kx vzom Heven, nzadcpx-lzbqpe-kzpzng. X enjrl lcng amrlx nzangrlvzlr Gct. \v 14 Nzrpilr kx, “Takitrde nzamatqngr Gct kc tqmnc Heven kc tqyctxlz. X mz nrlc, nzmnc-zpwxngr sa naycbz mz leplz kcng tqabrtzlvzleng!” \v 15 Zbz Enjrl kcng sc tzrlaszpelr nidr, tzyzlulzpe-moung Heven. Zbz ncblo kcng sc tzrpi-etrpelr kx, “Navzpeku ena Betleem mz nzmc-krgu da kc tqprtz, tqpipem Yawe bagu, mz natqde kc tqtwzm enjrl bagu.” \p \v 16 Zbz sc tzngrlrpeng Betleem, tzmcpelr Mxri, Josip, x itoto kc nzyrbqlz-krmle mz da kx mutio kzu, da kc tqwai nzpi-krbz enjrl le. \v 17 Kx nzmcpelr itoto kc, sc tzpipebzlr mz Josip x Mxri nike enjrl kc pi-ngrde itoto kc. \v 18 X leplz kcng amrlx tzxlrlr nrpa lc tzkctitxpxlr da lcng. \v 19 X Mxri yrlq-amqngile da lcng mz nabzde, sc tqaoti-zvzpe drtwrde. \v 20 Zbz ncblo kcng sc tzyzlupe-mopwzng mz sip nedrng, tzangrlvzlr Gct mz da kc tzxlrlr x tzmcpelr, da kc tqwai nzpi-krbz enjrl kc le badr. \s1 Nzyrlqbzlr Drtq Jiszs \p \v 21 Mzli kc itoto kc zbq rde tqrtqmzpe-ngrde, sc tqkrlzpebzle mzli kx napakrpe-ngrde mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. Murde nzrpakrngr ngi rkx kx nide doa ne Gct. X sc tzyrlqpebzlr drtqde Jiszs. Drtq lc pi-pnzbz enjrl kc mz Mxri mzli kc itoto trabzoka-ngrde mz nelzde. \x + \xo 2:21 \xt Livae 12:3; Luk 1:31\x* \s1 Simion X Ana Mz Mangr-nzangiongr \p \v 22 Zbq nzpnu-pwx (40) otx mz nibr nzrmcngr mz Jiszs, sc tqkrlzpebzle mzli kx Mxri navz-ngrde mz Mangr-nzangiongr Yawe mrkc Jerusalem, mz nzalqngi-moungr mz nzvz-nqblq-krde Lou kxtr. \x + \xo 2:22 \xt Livae 12:1-8\x* X sc tzvzmipe-kzlr doa kc topwz mz nzrlrpx-krbzlrle mz mq Yawe, x nakrka'lvz kx natr x nawztrpz mz Gct kalr. \v 23 Murde navz-nqblqlr Loukxtr mz nzrpi-krde kx, \qt “Doa kx ngi doa ncblo kx ayrnrngr amrlx, narlrpx-ngrbz mz mq Yawe.”\qt* \x + \xo 2:23 \xt Nzrlaszngr 13:2, 12, 15\x* \v 24 Mxri x Josip nzvz-kz-ngrdr mz nzka-krdr blz ngr nzalqngingr mz nzvz-nqblq-krde Loukxtr, mz nzrpi-krde kx, \qt “Nakabz mz pris nran nali, a' kx trpnzngr le e bona nali, nanibqbz mz Yawe.”\qt* \x + \xo 2:24 \xt Livae 12:8\x* \p \v 25 Mzli lcde kzdq kc ncblo mncne mrkc Jerusalem, drtqde Simion, kc tqtubq-esz'ngr mz nzobqkr Gct. Amatqle Gct mz da amrlx. X sc tqaenzlile nzvz-krm Kxnzmcpx mz nzarlapx-krde lr Israel. X Mqngrkxtr kc tqmncpxm bade, \v 26 pibzle bade kx namc-kaile Kxnzmcpx ne Yawe, x sc tqbz ate. \v 27 Kzdq zbq Simion mailz Mqngrkxtr Mangr-nzangiongr. Mz zbq lcde Mxri ncdr Josip nzprmitrpzlr itoto Jiszs elr, mz nzvz-nqblq-krdr Lou sc Mosis. \x + \xo 2:27 \xt Livae 12:3; Nzkqlu-krdr 18:15-16\x* \v 28 X kx mc Simion itoto kc, sc tqotipebzle, tqbrlcpele. X sc tqglqpxpele Gct x tqawipebz bade. \p \v 29 X sc tqrpipebzle kx, “Yawe, ninge kxnzawz nem. X mzli ka takitrpede nzbz-krnge. Murde atutrpeq natqm \v 30 mz nzmctx-angidrpe-krnge mz mzke' Mevalu nem kc tqatwzlr-ngrme mz nzarlapx-krde leplz. \v 31 X aelwapx-ngrbzme nide mz mz leplz amrlx. \v 32 Murde \qt na-apule zyzlr kc tqaelwapxbzle nqmq krm mz kxtrngiulrJiu.\qt* X nabatrpzle mz leplz nzamatq-krdr nigr lr Israel, mz nzngini-krgr doa nemqng.” \x + \xo 2:32 \xt Asaea 42:6; 49:6; 52:10; Aposol 13:47\x* \p \v 33 Trte Jiszs x lxede nzkctitxpxlr natq kcng tqpingr Simion Jiszs. \v 34 Zbz krka'lvztxbzng Simion nidr. X sc tqrpipebzle mz Mxri kx, “Doa lc mcpx Gct mz nzngini-krde rkx. X nigu lr Israel kxkqlu kxnzpxtxpx-ngrdr nide nataong. A' nigu kcng tzabrtzlvzlr nide narlapxng. \v 35 Da kx aoti drtwr leplz sa na-aelwapx-lzbqngr mz nzabrtzlvz-krdr nide o nzpxtxpx-krdr nide. X mz nibrde nzaetq-ngrbz drtqde sa na-apule toki kx luplxtrpzle nabzm.” \p \v 36 X kzdq kc blang, mncne kz mzli lcde. Drtqde Ana kc tqngi profet. Nide inyx Fanwel, vzpxm mz nqvi lr Asz. \f + \fr 2:36 \ft Asz ngi kzdq mrlx Jekop kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). \f* \m Ana yrlz pnz mzli kc tqnginibe-ngrde olvi, x nzmnctilr mz ncblo ngrde yiz rlimz x ncblo kc sc tqbzpe. \v 37 Yiz ngrde nzpnu-rtqmz-nrade-pwx (84). X olvz lc vz zvz mz Mangr-nzangiongr. X mzli kang kqlu, nzangio-krde Gct vzmi nzaxtx-krbzle dakxnzng mz nzkrka'-krde. \v 38 X mz nabznepi lcdepwz tqmncngr Simion badr Josip x Mxri, Ana kc tqkaputrpe-kzpz mrkc tzmnc-ngrdr. Kx xlrpele natq Simion, sc tqawipebz mz Gct mz nzatwzlr-krmle Kxnzmcpx nede. X sc tqycmnetrpe-ngrde doa kc topwz, murde naxlrbz leplz kcng tzobqtipxlr Gct nzarlapx-krde lr Jerusalem, x lr Israel amrlx. X tresakiu nzpi-krbzlele mz leplz kxkqlu. \p \v 39 Mz nibr nzyrkrpx-krbz nzalengr da lcng amrlx tzyr mz Loukxtr, sc tzyzlupe-moung Naszret, mrkc Gzlili Provins. \v 40 X doa kc yrlvzlzm x xplr. X nzyrplapx-krde etu-esz'ngr murde Gct okatr-zvzle nide. \s1 Jiszs Mncpxm Mz Mangr-nzangiongr \p \v 41 Mz yiz kang kqlu trte Jiszs badr lxede nzvz-zvzng Jerusalem, mz nzprtrngr mz nzmungr kc tqetu tzrpibz Nzamyangr. \x + \xo 2:41 \xt Nzrlaszngr 12:1-17; Lou Kcpwz 16:1-8\x* \v 42 Mzli kc Jiszs tqkrlzpe-ngrbzle yiz kx nzpnu-esz'-nrade-li (12), sc tzvzmipe-kzlr mz nzmungr kc mrkc Jerusalem, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr. \f + \fr 2:42 \ft Mz nqmq kr lr Jiu, obla naprmitr mz nzangiongr Gct mz Mangr-nzangiongr mzli kc tqkrlzbzle yiz nzpnu-esz'-nrade-li o tq (12 o 13). \f* \m \v 43 Zbq ngr nzmungr kcng kx yrkrpxpebzle, sc tzrkalzpemqng mz nzyzlungr mrnyzdr Naszret. A' trtede x lxede trnzkrlzlru kx Jiszs mnctxpe Jerusalem. \v 44 Murde nzpnzkr drtwrdr kx prtrpebz mz leplz kcng tzrtwayzpe-kaing mrnyzdr. X nzvztilr zbq kxesz'. Zbz sc tzrtangrtitrpebzlr mz mzlir kxnginidrng x leplz kx nzkrlzti-lzbqng badr. \v 45 A' mz trnzmc-krdru nide, sc tzyzlupe-moung Jerusalem, tzrtangrtipe-moulr. \p \v 46 Mz zbq kratq, sc tzmcpelr mz nabz Mangr-nzangiongr Yawe. Tqwxbu mz mzlir kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Tqlalztqbz badr x tqveabz badr natq. \v 47 Leplz kcng tzlalztqbzng bade nzkctitxpxlr nzyrplatitrkr narde da x nzayzlu-krde natq kx nzrveati. \v 48 Nzpwrkilvcpengr trtede x lxede. Sc tqrpipebz lxede kx, “?Mrlxnge, nike tqale-ngrme da lc bagr? Nigr mz trtem, vztipe drtwrgr nim. Bztitxpegr nzrtangrtingr nim.” \p \v 49 Rpibzle kx, “?Memule trkrlz-ngrwamuu me namnc-ngrne? ?Trkrlzwamuu kx namncx mz ma nyz Trtenge?” \v 50 A' tryrplatitru nardr da kc tqpibzle badr. \v 51 Zbz sc tzvzpe-moung badr Naszret. Nzmnc-krdr kc Naszret lxngiti-txpwzle trtede x lxede. X lxede yrlqle mz nabzde da lcng amrlx. \v 52 X Jiszs yrlvzlzm mz nrkrdrtq. X nzyrplapx-krde etunelz, x nzabrtzlvzkr Gct nide etunepx zlwz, da kc tqwai nzabrtzlvzkr leplz nide. \x + \xo 2:52 \xt 1 Samwel 2:26; Nzyrplapxngr 3:4\x* \c 3 \s1 Nzryapwxkr Jon Kxawrkxtr \r Matiu 3:1-12; Mak 1:1-8; Jon 1:19-28 \p \v 1 Mzli kc Taebirizs tqngini-ngrde king kxetu r Rom, kzdung kz gavzna x king nzmnclzbzng bade. Kzdq nidr Pcntizs Paelzt nide gavzna ngr Judiz. Kzdq mou Herot Antipas nide king kx aclvele Gzlili. X mzle Herot, Filip, nide king kx aclvele Provins kcng Itiria x Trakonaetis. X kzdq mou Laesanias nide king kc tqaclvele Abilin Provins. \v 2 Mzli lcde Anas nidr mz Kaefzs nidr Nardr Pris. \f + \fr 3:2 \ft \+em 3:1\+em* Taebirizs nide king r Rom mz nibr Agzstzs. Herot Antipas nide mrlx Herot Kc Tqmyalz. Mc Luk 1:5 x 2:1. \+em 3:2\+em* Mzli kc Jiszs tqngini ngrde doa ncblo, Anas sc tqngi Nardr Pris. A' mz yiz kc 15 AD gzpman ngr Roman sc rtulrtr-ngrbzle mz Anas nzaprpx-lzbq-krde. X nzmcpx-alzulr kzdode Kaefzs, kc tqyrlztibzle inyx Anas, mz nztekqtr-krde nide. Mzli kcng tqalvztrngr Jiszs x tztqlvztr-ngrde mz kros, Kaefzs nide Nardr Pris. A' mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis, Anas nzmu nangi nide Nardr Pris nakrlzbzle nzbz-krde. Mz drtwr lr Jiu, Anas sc tqngibe Nardr Pris x Kaefzs mnclzbz mz zmatq ngrde. Mc kz ‘Nardr Pris x Kaefzs’ mz Nzalvztr-ngrng Kxmyapxbz. \f* \m Mz yiz kranzpnu-esz'-nrade-nzlvqn (15) kx King Taebirizs aclve-ngrde nrlc, natq Gct vzm mz Jon, mrlx Sxkaraezs, mrkc lzke. \v 3 Mz nzlxngiti-krbz Jon natq Gct, sc tqvz-ngalepe-ngrde nrlar LueJodzn mz nzryapwx-krbzle mz leplz. Rpibzle kx, “Kx tqrpiamu kx Gct naipqpxbzle alwx ngrmu, natekqtramu nqmq nr drtwrmu x nawrkxtramu.” \v 4 Krlc atutrle natq Profet Asaea mz nzrpi-krde kx, \qt “Natq kzdq ncblo kx natqde etu mz nzryapwx-krbzle mz leplz lzke. Natq lcde rpibzle kx, ‘Oliqtiamu nabzmu mz nzvz-krm Kxetu Gct. Atubqtibzmu lrpzki kx nangi nyzde na-apule nzoliqtikr leplz lrpzki kx navzkim king.\qt* \v 5 \qt Nabzlwa nayrngilvztio, newz x me yrulrtingr namnzpz'. Me ngaluti ngr lrpzki na-atubqti, x me vzo mz lrpzki nayrngilvztio.\qt* \v 6 \qt Murde leplz amrlx namclr Mevalu kc tqatwzlr-ngrm Gct!’”\qt* \x + \xo 3:6 \xt Asaea 40:3-5\x* \p \v 7 Zbo ngr leplz nzyrkrpxmqng mz Jon mz nzawrkxtr-krdeng nidr. Mz drtwrde kx trmrlzu, sc tqrpipebzle mz kzdung nidr kx, “Nimu kxdrka'-ngrng! Tqpokiamu! ?Neke rpibz bamu nzwrkxtrngr na-ayrbqpxle nimu mz nzayrplapxkr Gct kc navzm? \x + \xo 3:7 \xt Matiu 12:34; 23:33\x* \v 8 Nzwrkxtrtx-ngrpwz esz'-krde trna-arlapxleu nimu, a' na-aleamu da kx na-aelwapx-ngrde kx tekqtrpeamu nqmq nr drtwrmu kxtrka. X bzkq rpiamu mz drtwrmu kx, ‘Rlapxpekr murde Ebraam ngi melrmqgr. X nigr angidr leplz kx mcpx Gct.’ Murde napi-pnzbo bamu kx nzmu trnavz-nqblqwamuu lrpzki r Gct mz nzarlapx-krde leplz, krlzle nzbatr-krbzle doa neng Ebraam nzvzpx-krmleng mz rlpz lcng, mz nzatutr-krde da kx esalz-ngrbzle bade. \x + \xo 3:8 \xt Jon 8:33, 39\x* \v 9 Gct apule ncblo kx twzle akes scde x oliqtile nzrlakitiongr nounc x rtctxlz-ngrde mz nyr, murde trnzpapx-ngrdru nradr kxmrlz. Sa tqoliqtile mzli ka nzangc-krde leplz mz nyr ngr nzayrplapxngr, nidr kcng nqmq krdr trtubqu x nzpxtxpx-ngrdr nztekqtr-krdrle.” \x + \xo 3:9 \xt Matiu 7:19\x* \p \v 10 Zbz leplz kcng nzveabzng mz Jon, nzrpibzlr kx, “?Nike nawaipekr?” \v 11 Rpibzle kx, “Kxrngisc nzkq kxli nakabzle kzdq mz kx trpnzngr scde nzkq. X kxrnginan dakxnzng narka-ngrde.” \v 12 Kzdung mrlx kcng tzatakqting takes nzvz-kzpqng mz nzawrkxtrngr nidr. Zbz sc tzrpipebzlr kx, “Kxakrlz! ?E nike nawaikr?” \v 13 Rpibz Jon kx, “Takes kx otibzmu mz leplz, bzkq myaszlzle narncbr kc tqyrlq gzpman ngr Rom naxpe ncblo kxesz'.” \v 14 Kzdung ncblo ngr vea nzvea-kzpzng, nzrpibzle kx, “?X nigr x? ?Nike nawaikr?” Rpibzle kx, “Bzkq amwxlramu leplz mz nzrka-krbzlr bamu trau. X bzkq pokiatitramung. A' naesapxngr drtwrmu trau kx nzxpe-ngrmu.” \p \v 15 Leplz amrlx tzobqtipxlr nzvz-krm Kxnzmcpx, x kx nzmcpelr kc Jon drtwrdr kc tzaotrpebzlr kx, “Mwx Kxnzmcpx nide kape.” \v 16 Krlztitrpebz Jon nzaotikr drtwrdr kc, sc tqrpipebzle badr kx, “Awrkxtrx nimu mz lue. A' kzdq la ncblo navzm mz nibrnge, kc tqmyaszlzle ninge. X trtakitrpwc'u nzwztr-ngrbz bade, kxmule-esz' nzryokaepxngr nqvi lr sadol ngr nanycde. Na-awrkxtrle nimu mz Mqngrkxtr x nyr ngr nzalqngingr. \v 17 Mz nzvz-krmle sa napipxle kx leplz nztubqng o trtingr. X nakapxmle leplz kxnzmrlzng mz leplz kxnztrkang, x sc tqamnc-angidrpeleng Heven. A' leplz kxnztrkang sa na-angcpeleng mz nyr kx ngc alo.” \v 18 Mz natq kxkqlu mou, rngidrlvz-ngrbzle da mz leplz lcng, mz nzryapwxpx-krbzle badr kxmu Gct nzarlapx-krde leplz. \s1 Jon Kxawrkxtr Nzadwatr Mz Presin \p \v 19 X Jon lclvz-kzpzle King Herot Antipas mz da kxkqlu kxtrka kx aletile. X tqrpipebzle kx natekqtrle nqmq nr drtwrde. Murde krnalz mzlede, drtqde Herodizs, tqyrlztibzle. A' mzlede lc sc tqlube. \v 20 Zbz king Herot ale-moule kc da kx trkatxpxbz mz nzngyatikr drtwrde Jon, murde tqlclvzbz Jon nqmq krde kcng tqtrka. Atwzlr-ngrbzle kcng ncblo ngr vea, sc tzadwatrpelr Jon mz presin. \s1 Nzwrkxtrkr Jiszs \r Matiu 3:13-17; Mak 1:9-11 \p \v 21 X kzdq zbq mzli kc Jon trvztrka-ngrde mz presin, mz nibr leplz amrlx nzwrkxtr-krdr, Jiszs kc tqwrkxtrpe kz. X mzli kc tqkrka'-ngrpwzle, Heven nzlvxpx, \v 22 x Mqngrkxtr vzom bade mz nrkrdrtq kx apule nran. X kzdq natq rpiomle Heven, rpile kx, “Nim Mrlxnge Kxnzmrlzti. X abrtzlvz-zlwzx nim.” \x + \xo 3:22 \xt Nou 22:2; Sam 2:7; Asaea 42:1\x* \f + \fr 3:22 \ft Krlzku kx ngi Gct Trte kc tqycmneom Heven murde rpile kx Jiszs nide mrlxde. Delc mz ngalrde lc, mcku leplz kcng tq, mz Gct kc esz'txu, tzrpibz \+em Tqtrbz.\+em* Mc kz Matiu 28:18-20, Aposol 1:8; 2:38, x 8:16 x natq kxnztopwzng elr. \f* \fig Mqngrkxtr vzom bade, x kzdq natq rpiomle Heven, rpile kx, “Nim Mrlxnge Kxnzmrlzti.”|alt="051 baptism of Jesus - trinity, in water with John Baptist, dove coming down" src="051-Mk9.1.tif" size="COL" loc="LUK 3:22" copy="LLL Language Recording" ref="3:22" \fig* \s1 Melrmqng Jiszs \r Matiu 1:1-17 \p \v 23 Mwx yiz ngr Jiszs nzpnu-tqpe (30) mzli kc tqabzo-ngrde nzwz-krde. Nzpnzkr drtwr leplz le ngi mrlx Josip. Josip ngi mrlx Heli. \li1 \v 24 Heli ngi mrlx Matat. \li1 Matat ngi mrlx Livae. \li1 Livae ngi mrlx Malakai. \li1 Malakai ngi mrlx Janai. \li1 Janai ngi mrlx Josip. \li1 \v 25 Josip ngi mrlx Matataeas. \li1 Matataeas ngi mrlx Emos. \li1 Emos ngi mrlx Naham. \li1 Naham ngi mrlx Esli. \li1 Esli ngi mrlx Nagae. \li1 \v 26 Nagae ngi mrlx Maat. \li1 Maat ngi mrlx Matataeas. \li1 Matataeas ngi mrlx Semen. \li1 Semen ngi mrlx Josxk. \li1 Josxk ngi mrlx Joda. \li1 \v 27 Joda ngi mrlx Joanzn. \li1 Joanzn ngi mrlx Resz. \li1 Resz ngi mrlx Serubabel. \li1 Serubabel ngi mrlx Seltiel. \li1 Seltiel ngi mrlx Nerae. \li1 \v 28 Nerae ngi mrlx Mxlki. \li1 Mxlki ngi mrlx Adae. \li1 Adae ngi mrlx Kosam. \li1 Kosam ngi mrlx Elmadam. \li1 Elmadam ngi mrlx Er. \li1 \v 29 Er ngi mrlx Josua. \li1 Josua ngi mrlx Eliesa. \li1 Eliesa ngi mrlx Jorim. \li1 Jorim ngi mrlx Matat. \li1 Matat ngi mrlx Livae. \li1 \v 30 Livae ngi mrlx Simion. \li1 Simion ngi mrlx Judz. \li1 Judz ngi mrlx Josip. \li1 Josip ngi mrlx Jonam. \li1 Jonam ngi mrlx Eliakim. \li1 \v 31 Eliakim ngi mrlx Melea. \li1 Melea ngi mrlx Mena. \li1 Mena ngi mrlx Matata. \li1 Matata ngi mrlx Neitzn. \li1 Neitzn ngi mrlx King Devet. \li1 \v 32 King Devet ngi mrlx Jesi. \li1 Jesi ngi mrlx Obed. \li1 Obed ngi mrlx Boas. \li1 Boas ngi mrlx Salmon. \li1 Salmon ngi mrlx Nason. \li1 \v 33 Nason ngi mrlx Aminadab. \li1 Aminadab ngi mrlx Admin. \li1 Admin ngi mrlx Arnae. \li1 Arnae ngi mrlx Hesron. \li1 Hesron ngi mrlx Peres. \li1 Peres ngi mrlx Judz. \li1 \v 34 Judz ngi mrlx Jekop. \li1 Jekop ngi mrlx Aesak. \li1 Aesak ngi mrlx Ebraam. \li1 Ebraam ngi mrlx Tera. \li1 Tera ngi mrlx Neor. \li1 \v 35 Neor ngi mrlx Seruk. \li1 Seruk ngi mrlx Reu. \li1 Reu ngi mrlx Pelek. \li1 Pelek ngi mrlx Ebr. \li1 Ebr ngi mrlx Sela. \li1 \v 36 Sela ngi mrlx Kainzn. \li1 Kainzn ngi mrlx Arpaksat. \li1 Arpaksat ngi mrlx Sem. \li1 Sem ngi mrlx Noa. \li1 Noa ngi mrlx Lamxk. \li1 \v 37 Lamxk ngi mrlx Mxtusxla. \li1 Mxtusxla ngi mrlx Inck. \li1 Inck ngi mrlx Jarxt. \li1 Jarxt ngi mrlx Maalalil. \li1 Maalalil ngi mrlx Kenzn. \li1 \v 38 Kenzn ngi mrlx Enos. \li1 Enos ngi mrlx Set. \li1 Set ngi mrlx Adzm. \li1 Adzm wzngr Gct. \c 4 \s1 Setzn Tamitile Jiszs \r Matiu 4:1-11; Mak 1:12-13 \p \v 1 Mz nzprtz-krm Jiszs mz LueJodzn mz nibr nzwrkxtr-krde, mncpx-ngrm Mqngrkxtr vz-krlzbzle nzvzdz-krde Heven. Zbz Mqngrkxtr sc tqmailztrpele nide lzke. \v 2 Zbq nzpnu-pwx (40) mnctile lzke, tqtamiti Setzn, murde rpile na-ataole mz alwx, a' trtao-pnzu. Mzli kcng tqmnctile mrkc tqaxtx-ngrbzle dakxnzng mz nzkrka'-krde. X kx ycpe pipz nzyrkrpx-krdeng, nelzde kc tqbrtalepe. \v 3 Zbz sc tqrpipebz Setzn bade kx, “Kx tqnginim Mrlx Gct, e aelwapx-ngrm bange x pibz mz rplz lc nalrtipxle bret.” \v 4 Rpibz Jiszs kx, “Trtingr. Murde nzyro mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Doa trlutx-ngrpwzleu nzmu-krde dakxnzng.’”\qt* \x + \xo 4:4 \xt Lou Kcpwz 8:3\x* \p \v 5 Zbz Setzn kc tqmailzlzpele Jiszs mz newz kx ycpx wq, sc tqaelwape-ngrbzle mrkcng amrlx tzaclve king r nrlc, mzli kxpipzpwz. \v 6 Rpibz Setzn bade kx, “Sa nakabo bam drtc' lcng tzmailz king x zmatq ngrdr. X naka-kzpo nzmyalz-krdrng. Nzkatipem bange amrlx x mrlc tqycpe-ngrde, krlzx nzrka-ngrbz mz doa kc suti drtwrnge naka-nebangeleng. \v 7 Nzmu nayrngzome bange mz nzangio-krm ninge, da amrlx sc tqngiscpem na-aclveq.” \v 8 Rpibz Jiszs kx, “Trtingr. Trna-angiowxu nim murde Nzryrngrkxtr rpile kx, \qt ‘Angio txpwz Kxetu Yawe kc tqngi Gct ngrm x wztxtrpwz bade!’”\qt* \x + \xo 4:8 \xt Lou Kcpwz 6:13\x* \p \v 9 Zbz Setzn kc tqmailzpele Jiszs Jerusalem, sc tqamncopemle mz kzdq nctq bute' kx yctxlz zlwz mz Mangr-nzangiongr. Sc tqrpipebzle kx, “Kx tqnginim Mrlx Gct, e atao-lzbq mrka. \fig Setzn sc tqamncopemle Jiszs mz kzdq bute' mz Mangr-nzangiongr.|alt="052 temptation to jump off highest point on temple" src="052-DN00405b.tif" size="COL" loc="LUK 4:9" copy="Darwin Dunham" ref="4:9" \fig* \v 10 Trpnzngr nztakr-krm murde Nzryrngrkxtr rpile kx, \qt ‘Pipebz Yawe mz enjrl nedeng nztu-krbzlr mz nibrm, x nzaclve-angidr-krdr nim drlvekeng vzkiq.\qt* \v 11 \qt Naglqlr nim mz mqdr, murde nanycm ma tqtcprtr mz rplz.’”\qt* \x + \xo 4:11 \xt Sam 91:11-12\x* \v 12 A' rpibz Jiszs kx, “Trtingr. Murde Nzryrngrkxtr rpi-kzle kx, \qt ‘Bzkq atalzamu Yawe, Gct rmu.’ \qt*” \x + \xo 4:12 \xt Lou Kcpwz 6:16\x* \p \v 13 Mz nibr Setzn nztamiti-krde Jiszs mz nzrtamitingr lcng amrlx, sc tqvzpe mz nzaenzlingr nzwrde kzble. \s1 Nzwzkr Jiszs Mz Nzyapwxtipx-krde Nrpakxmrlz \r Matiu 4:12-17; Mak 1:14-15 \p \v 14 Zbz Jiszs kc tqyzlupe mou mz provins kc Gzlili, x zmatq ngr Mqngrkxtr ycbz bade. Nrpa ngr da kcng tqaletileng sc tqtalvzpx-atwrnrpe-ngrde Gzlili. \v 15 Alvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyzdrng x nzglqtxpx leplz amrlx. \s1 Jiszs Nzpxpxngr Lr Mztea Nyzde Naszret \r Matiu 13:53-58; Mak 6:1-6 \p \v 16 Zbz Jiszs kc tqvzpe Naszret, kc tzabuti-ngrde. X mzli kcpe mz kzdq Sabat, sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr, da kc tqwai-zvzle. Sc tqtulzpe mz nzrlwxngr Nzryrngrkxtr. \v 17 Sc tzkapebz bade buk sc Profet Asaea kc bqnc. Kawxtxpxle buk kc, sc tqmcpele mrkc tqrpile kx, \pm \v 18 \qt “Mqngr Kxetu Yawe sa tqprsrle ninge, x mcpxle ninge mz nzyapwxtipx-krbo Nrpakxmrlz mz leplz kcng tzobqszongr. Atwzlr-ngrmle ninge mz nzodati-krnge zmatq ngr alwx, murde leplz amrlx narlapxng. X vz-ngrmc nzamrlz-krbo mz krkcng mztr tqkcba, murde naobq-moung. Gct atwzlr-ngrmle ninge mz nzarlapx-krnge krkcng tzatrkating.\qt* \v 19 \qt X vz-ngrmc mz nzrpipxngr kx krlzpemle mzli r nzaodukr Yawe leplz nedeng mz nzarlapx-krdeleng.”\qt* \x + \xo 4:19 \xt Asaea 61:1-2\x* \p \v 20 Zbz Jiszs apqbrtxtrle buk kc, sc tqkape-mopwzle mz kxaclve ma kc, x sc tqwxbuope mz nzalvztr-krde nidr. Mztr leplz kcng amrlx tzyrlwrpxmqng mangr-nzkrka'ngr kc tutxpepwz bade, murde nzrpilr naxlrbzlr da kx na-alvztr-ngrde nidr. \v 21 X sc tqycmnepebz badr, tqrpipebzle kx, “Natq Gct lc sa tqtutrpe mzli kapwz tqxlr-ngrnamule mzbq ka!” \v 22 Leplz lcng nzkctitxpxlr natq kcng tqabrngztile nzrpingr. A' mz drtwrdr trmrlzu badr, x sc tzrpipelr kx, “Krlc mrlx Josip xke!” \p \v 23 Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr, sc tqrpipebzle kx, “Krlzx kx sa narpimamu bange kx, ‘Abrngz-lzbq, kx dckta.’ Murde rpiamu kx namc-kzamu mrka mz mztea nyzmu rkx kcpwz tqalex Kzpznizm! \v 24 A' da zpwxtx lc napibo bamu. Kxmule-esz' lr mztea amrlx nzamatqlr profet, a' lr mztea nyzde trnzamrluelru nide. \x + \xo 4:24 \xt Jon 4:44\x* \v 25 Kxmule-esz', a' lalztqmamu bange, murde naycmne-ebzpxbo da nali. Da kx ayrnrngr, mz mzli nyz profet Elaeja, tewa trdctileu yiz tq x ncte kc. X tao kc dzbi kxetu mz nrlc tulvzo. \x + \xo 4:25 \xt 1 King 17:1\x* Kxmule-esz' olvz kxnzbzsz ncblo ngrdr nzkqlung mrkc Israel, \v 26 a' Gct tratwzlr-pnz-ngrpwzleu Elaeja mz kzdq nidr mz nzokatr-krdele. A' atwzlr-alzu-ngrpwzle mz kzdq kz olvz kxtrngiulrJiu. Ni-kzde kxbzsz ncblo ngrde, a' ngi olvz lr mztea Sarefzt, mz nrlarnrlc kc mz taon kc etu Saedon. \x + \xo 4:26 \xt 1 King 17:8-16\x* \v 27 X da krali, mz mzli nyz profet Elaesa, kxmule-esz' leplz kx zti lepz nzkqlung kx nzmncng Israel, a' trpnzngr nidr kx amrlz mou profet kx atwzlr-ngrm Gct. A' ngi txpwz Naaman kxtrngiulrJiu, doa lr Siriz Provins.” \x + \xo 4:27 \xt Livae 13; 2 King 5:1-14\x* \f + \fr 4:27 \ft \+em 4:23\+em* Natq lc, ‘Abrngz-lzbq, kx dckta,’ drtwr ngrde kx trnzlxngitilru nzrpi-krde kx nide Kxnzmcpx. X nzrpibzlr na-alele du rkx kx nalxngiti-ngrdr nide. \+em 4:27\+em* Natq Jiszs lcng drtwr ngrdr kx mzli kznikeng lr Jiu nzpxtxpx-ngrdr Gct, sa naokatr-alzule kxtrngiulrJiu. \f* \p \v 28 Zbz leplz kcng tzyrlwrpxmqng mz mangr-nzkrka'ngr kc, drtwrdr sc tzngyape kx nzxlrbzlr natqde lcng. \v 29 Nztulzmqng sc tzapepxpelr Jiszs mz mztea kc. Nzvzmilzbzlr mz nar newz kc tqyco-ngrm mztea kc. Murde nzrpilr na-apeolr mz nqngitrlqli kc. \v 30 A' Jiszs prtxtrpz mz mzlirdr, sc tqvzpe. \s1 Jiszs Maszlrpx-ngrde Kzdq Drka' \r Mak 1:21-28 \p \v 31 Zbz Jiszs kc tqvzpe mz mztea Kzpznizm mrkc Gzlili. Sc tqalvztrpele leplz kcng mz Sabat kc. \v 32 Nzkctitxpx-zlwzlr nzalvztr-krde, murde ycmnemile zmatq angidr. \v 33 X kzdq kc ncblo kx mncpx-ngrm drka' mncpxm mz mangr-nzkrka'ngr kc. Sc tqnetxpxpe mz natqde kxwzpx. \v 34 Rpipele kx, “Vrr! Vzpe Jiszs kc Naszret! Vz, dwasz nigr! Vz-ngrme nzodati-krm nigr! Krlzx ncblo kznike tqnginim! Nim Ncblo Kxtr kc tqatwzlr-ngrm Gct!” \v 35 A' ycmne-plztitxtr Jiszs drka' kc. Rpibzle kx, “Mnc-lrpi! Dwapxm mz ncblo la!” Drka' kc rtctxo-ngrbzle ncblo kc mz mztr. X sc tqprszpxpe mz ncblo kc. A' drka' kc trataki-pnzleu nide. \v 36 Leplz lcng nzkctitxpxlr, x sc tzrpi-etrpelr kx, “?Nike tqpiq? Murde mz natq kx kabzle mz drka' kcng, vzmi pnz zmatq x nzxplrngr. X drka' kcng nzprpx-pnzmqng mz ncblo kc!” \v 37 Zbz nrpa ngr Jiszs sc tqtalvzpxpele Gzlili Provins. \s1 Jiszs Amrlzle Kxnzyagoxng Nzkqlung \r Matiu 8:14-17; Mak 1:29-34 \p \v 38 Jiszs rkalzm mz mangr-nzkrka'ngr kc, x sc tqvzpe ma nyz Saemon. A' kzdo Saemon kc tqngi olvz, sc tqyagox, drtqde tqpqpxm. Sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx na-alebzle du da bade kx nabrngz-ngrde. \v 39 Jiszs vzbz, yrngzobz bade x ycmne-plztitrle zyagox kc. X zyagox kc yrkrtxpx pnz. X mzli kcpwz tutxlzm, sc tqoliqtipebzle dakxnzng nadr. \p \v 40 Mzli kc nepi tqtaope-ngrde, mz nibr Sabat, leplz kcng nzvzmimlr mz Jiszs kztedrng kcng tzyagoxting, mz nzyagoxngr kx bletipx lxblr. Mqde yrlqobzle mz leplz amrlx, x amrlzleng nidr mz nzyagox-krdr. \v 41 X maszlrpx-kz-ngrbzleng drka' mz leplz kxkqlu. Drka' kcng tzneng, tzrpilr kx, “Nim Mrlx Gct!” A' ycmne-plztitxtr Jiszs drka' lcdeng. X tr-rlr-ngrpwzleu nzycmne-krdr, murde nzkrlzlr kx nide Kxnzmcpx. \s1 Jiszs Ryapwx Nrpakxmrlz Mrkc Gzlili Provins \r Mak 1:35-39 \p \v 42 Mzli kc nrlc tqngrlxnepxpe-ngrde, Jiszs rkalzm mz mztea kc, x sc tqvzpxpe mz kzdq me nakrka'-ngrde. Zbz leplz kcng sc tzrtangrtipelr nide. X kx nzmcpelrle, nzrpilr narpwa'pe-ngrdr kx bzkq vzpe. \v 43 A' rpibzle badr kx, “Nayapwxtipx-kzpo Nrpakxmrlz mz leplz mz kzdung kz mztea, kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. Murde delc tqngi nou nzvzo-krmc mz nrlc ka.” \v 44 Zbz Jiszs kc tqryapwxpxpem mz mangr-nzkrka'ngr kxkqlung mrkcng tzmnc-ngrdr lr Jiu. \c 5 \s1 Jiszs Kqlele Ncblo Nedeng Kcng Ayrnrngr \r Matiu 4:18-22; Mak 1:16-20 \p \v 1 Kzdq mzli Jiszs tu mz nabz drta' ngr Dxbu Gzlili. Leplz nzdrlvztxtr-lzbqpwzng mz nzyrlwr-ngalelvz-krdr nide, mz nzlalztq-ngrbz bade mz natq Gct. \v 2 Mcle bot li kx nzaminilz mz nabz drta', prszopeng mrlx kcng tzrmwa-ngrng. Nzpoopemqng, sc tzwztipelr br scdrng. \v 3 Jiszs prtxlz mz kzdq bot lcdeng, kx ngi sc Saemon. Murde naycmnebz badr amrlx ngrdr, x ma tzbolikilvztilr nide. Sc tqrlxtipebz Jiszs mz Saemon kx na-alvcpxbzle mz dxbu kxpipz. Jiszs wxbutxlzm mz nabz bot kc, sc tqalvztrpele zbo ngr leplz kcng. \p \v 4 Mzli kc tqyrkrpxpe-ngrbz nzryapwx-krde, sc tqrpipebzle mz Saemon kx, “Alvcpxbz bot scm me boongr lue. X nimu badr kztem lang, sc tqapoopeamu br scmu. Sa na-aprtzamu kzdung nc.” \v 5 Rpibz Saemon kx, “Kxetu, kxputxkr kau mzli boitx, a' trtxpnzngr nc kx prtz mz br. A' rpiq kx na-apookr br lc, na-apoopekr ye.” \v 6 Nzapotxolr br kc, x nzaprtz-pnzlr nc kqlutx pnz. Br kcng nzmulr nabxpli zpwx, murde nzyrbu-krdr mz nc. \v 7 Sc tzayaglqpebzlr mqdr mz kztedrng kcng tzmncomqng mz bot kzble, kx nayamqng x naokatrpzlr nidr. Nzyamqng x nznulvzlr bot kcng mz nc. X nzmulr nabootxng. \v 8 Kx mctxpe Saemon Pita da lc, rweobz zpr mz Jiszs, sc tqrpipebzle kx, “Rlasz txpwz ninge, kx Kxetu rnge! Murde trtakitrpwc'u nzesotr-krbo bam. Ninge ncblo kx alwx ngrde ycbz!” \p \v 9 Pita badr leplz lcng nzkctitxpxlr blzmr nc kcng tzaprtzlr. \v 10 Kzte Saemon nzling, Jemes nidr mz Jon, mrlxng Sebedi, nzkctitxpx-atwrnr-kz-ngrdr. Rpibz Jiszs mz Saemon kx, “Bzkq mwxlrq. Abzo mzli ka sa na-alvztrpo bam nzrtangrngr leplz, kx nangi nengeng.” \v 11 Nztetxlzlr bot scdr mz nabz drta', nzdwasztxdr da amrlx, x sc tzvz-nqblqpelr Jiszs. \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Kx Ycngr Lepz \r Matiu 8:1-4; Mak 1:40-45 \p \v 12 Kzdq mzli, Jiszs mncpxm mz kzdq taon mrkc tqmncngr kzdq ncblo kx ycngr lepz. Ncblo lcde ngabq kxsqki. Kx mcle Jiszs, rweobz zpr bade, mzte obqo, x sc tqyrnitrpebz bade, mz nzrpi-krde kx, “Kxetu, kx tqsuti drtwrm le, krlzx kx krlzq nzamrlzngr ninge!” \v 13 Kxmule-esz' mz Lou sc Mosis batrpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr, a' maletxtrpzle nide. X sc tqrpipebzle kx, “Mrlzm bange. Namrlzq.” X mzli kcpwz lepz kc dwasztx-pnzle ncblo kc. \v 14 Zbz Jiszs rkabz natq, rpibzle bade kx, “Bzkq ena ncblo kx napi-nebanle. A' vz-kaipz mz pris, x pibz bade napwxlitibzle nim, kx namcpzle kx mrlzpeq. Zbz sa napipxbzle mz leplz, murde namnc-lxblr-mouamu badr. X kabz mz Gct blz kx nangi dalr nzamrlzngr nim mz nzyagox-krm, da kc tqwai nzpikr Lou sc Mosis le, x nakrlzngr leplz amrlx le kx tubqpeq mz Loukxtr.” \x + \xo 5:14 \xt Livae 14:1-32\x* \v 15 A' nrpa ngr Jiszs sc tqvzlvzpx-ngrde nrlarnrlc kcng. X zbo ngr leplz nzyrkrmqng mz nzxlr-krdr nide x nzamrlz-krde nidr mz zyagox ngrdr. \v 16 A' Jiszs sc tqvzpx zvz mz kzdung nrlc kx namncne-ngrde esz'-krde mz nzkrka'-krde. \s1 Jiszs Ipqpxle Alwx Ngr Kzdq Ncblo X Amrlzle Nrkrdrtqde \r Matiu 9:1-8; Mak 2:1-12 \p \v 17 Kzdq zbq, mzli kx Jiszs alvztr-ngrde, kzdung Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis sc tzwxbu-kzng mrkc. Ncblo lcng nzyrkrpxmqng mz taon kcng amrlx tzycpxmqng Gzlili, x mz mzteadau Jerusalem x mz kzdu-kzng taon kcng tzycpxmqng Judiz. Mzli lcde, zmatq ngr Yawe sc tqycpxm mz Jiszs mz nzamrlz-krde kxnzyagoxng. \p \v 18 Kzdung ncblo nzvzmqng, nzglqmlr kc ncblo kx nrkrdrtqde bz. Nzglqtimlr kzdq nqni. Nzrpilr naglqtrpzlr brma mz ma kc, murde na-ayrbqtrpzlr mz Jiszs x na-amrlzbzle nide. \v 19 A' rblxtx nzvzmitr-krbzlrle mz Jiszs murde ncblo nzkqlu-zlwzng mrkc. Sc tzo-zlilzpelr ladz ngr ma kc, mz nzglqlz-krdrle mz nibr ma kxmnzpz'. Nzaobqtxlzlr kc nrlc mrkc mz nibr ma. X sc tzavoopebzlr ncblo kcma mz nqni pnrde. Nzavotxobzlr mz mzlir dzbe leplz kcng, mrkc tqlxlvrkipxbz Jiszs. \fig Sc tzo-zlilzpebzlr ladz ngr ma kc, mz nzglqlz-krdrle mz nibrma kxmnzpz'.|alt="053 pic of house with flat roof" src="053-LB00234b.tif" size="COL" loc="LUK 5:19" copy="Louise Bass" ref="5:19" \fig* \v 20 Kx krlztrpz Jiszs nzbrtikr drtwrdr nide mz nzamrlz-krde kztedr, sc tqrpipebzle mz ncblo kc tqyagox kx, “Mzlenge, alwx ngrmqng ipqpxpebo.” \v 21 Lr Jiu kcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis x Farzsi kcng sc tzrpi-etrpelr kx, “Rlr! Mrlx lc pivxile Gct. Murde Gct txpwz kx krlzle nzipqpxngr alwx!” \p \v 22 A' Jiszs krlztitrpebzle nike pnz drtwrdr, sc tqrpipebzle badr kx, “Bzkq nzao-krmu drtwrmu kxmule lc. \v 23 Nzmu narpibo mz ncblo lc kx, ‘Ipqpxpebo alwx ngrm,’ rblx nzrmcngr. A' nzmu narpibo bade kx, ‘Tulzm, x vzpe,’ opx angidr nzrmcngr. \v 24 Mz nzmu-krde lcde, sa na-amrlzbo nrkrdrtqde mz nzaelwapx-krnge kx ninge, Mrlx Leplz, rngisc-kznge zmatq ngr nzipqpxngr alwx mrka mz nrlc.” X sc tqrpipebzle mz ncblo kc nrkrdrtqde tqbz kx, “Mrlxnge, tulzm, oti nqni pnrm x vzpe mrnyzm!” \v 25 Mzli kcpwz ncblo kc tutxlz-pnzm mz mztr amrlx ngrdr. Otibzle nqni kcma tqmnzo-ngrmle, sa tqvzpe mrnyzde. Kx tqvzle kc, sc tqglqpxle Gct. \v 26 Leplz amrlx nzkctitxpx-atwrnr-ngrdr x nzglqpx-kzlr Gct. Nzamatq-zlwzlr Gct, sc tzrpipelr kx, “Mzbq ka rmcku da kx blepx atwrnrngr.” \s1 Jiszs Kqlele Matiu \r Matiu 9:9-13; Mak 2:13-17 \p \v 27 Mz nibr da lc, Jiszs vzpx x mcle kzdq ncblo kx atakqti takes. Drtqde Livae, x kzdq kz drtqde Matiu. Sc tqwxbu mz ofis nyzde kc tzxpekitr takes. Rpibz Jiszs bade kx, “Vz-nqblqm ninge.” \v 28 Livae tutxlzm, axtxtxbzle da amrlx, x sc tqvz-nqblqpele Jiszs. \v 29 Zbz Livae wz-ngrbzle mz Jiszs kc nzmungr kxetu mz ma nyzde. Mz nzmu-lxblrngr kc ycbz ncblo kxnzatakqting takes kx nzyrkrmqng, x kzdung kz mou ncblo kx nqmq krdr trka mz nzobqkr leplz. \v 30 Kzdung Farzsi x ncblo kcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis, kx nzngini-kzdr Farzsi, drtwrdr lctrpz mz ncblo neng Jiszs. Nzrpibzlr kx, “?Memule tqmu-lxblr-ngrnamu badr kxnzatakqting takes x kzdung kz leplz kxnztrkang?” \f + \fr 5:30 \ft Mz nzmu-lxblrkr Jiszs badr ncblo lcng tztrkang, drtwrdr tresz'tiu badr mz alwx ngrdr. A' rpile na-aelwapx-ngrbzle nivz lr Gct badr. \f* \p \v 31 Rpibz Jiszs kx, “Leplz kx trnzyagoxung trnzsutiu drtwrdr dckta. A' kxnzyagoxng la tzsuti drtwrdr dckta. \v 32 Trvz-ngrpwc'u nzrkqlengr leplz kx nzrpilr nztubqng. A' vz-ngrmc nzrkqlengr kxnzaleng alwx, murde naesablqtilr alwx ngrdrng.” \s1 Ncblo Neng Jiszs Trnzaxtx-ngrpwzlru Dakxnzng \r Matiu 9:14-17; Mak 2:18-22 \p \v 33 Kzdung leplz nzrpibzlr mz Jiszs kx, “Oblamzng Jon Kxawrkxtr nzaxtx-zvz-ngrbzlr dakxnzng mz nzkrka'-krdr. X wai kz oblamzng Farzsi kcng. A' ncblo nemqng trnzaxtxdru dakxnzng, a' nzmutx-zvzng.” \v 34-35 Sc tqrpipebz Jiszs kx, “Apux ncblo kxnayrlz. Mz nqmq lcpwz trtakitrdeu leplz nzaxtx-krdr dakxnzng mz mzli r nzabrtzngr mz nzyrlzngr, trtakitr-kzdeu ncblo nengeng nzaxtx-krdr dakxnzng mzli ka. Murde nzabrtz-ngrdr ninge lc tqmncbepo badr. A' mz nibrde, mzli kc nakatxpx-ngrmc badr, sc tqtakitr-atede nzaxtx-krdr dakxnzng mz nzkrka'-krdr. \p \v 36 “Nzycmne-ebzpxngr lcng li nzaelwxpx-ngrdr nqmq krnge kxmrna. Murde trpnzngr ncblo kx narpesalipxm muli nzkq kxmrna, sc tqkxsilvztrpele mz nzkq kxblzlongr. Nzmu nawailele, sc tqatrkatipele nzkq kc tqmrna, x muli lrpz kc tqmrna, nzobq-krdr trkxmulru esz' mz lrpz kc tqblzlongr. \v 37 X trpnz-kzngr ncblo kx narbzlutr dakxnzng kxmrna mz ncblei kx nzrbzlutrpengr dakxnzng. Murde ncblei kxmule lcde ngcplxtxtr kai mz nzmrnabekr dakxnzng, x da lcng li sc tzatrkatipeng. \v 38 A' dakxnzng kxmrna nabzlutrpwz mz ncblei kxmrna. \v 39 Murde rblxbz mz leplz kcng tzabrtzlvzpelr nqmq kcng pnz nztekqtr-krdr nqmq krdr mz nztwz-krdr nqmq kxmrna. Apule ncblo kx pxtxpx-ngrde nzrmnq-krde waen kx nzwz-atengr, murde mz drtwrde rpile kx, ‘Kx yc pnz mrlz.’” \c 6 \s1 Jiszs Nide Kxetu R Sabat \r Matiu 12:1-8; Mak 2:23-28 \p \v 1 Mz kzdq zbq ngr nzangiongr, kc tqrpibz Sabat, Jiszs badr ncblo nedeng nzo-zlilr lrpzki kx vztr mz kzdung lclr wit. Ncblo nedeng sc tzcpqpxpemqng nra wit. Nzwitilr mz mqdr mz nzdwasz-krdr bedr, sc tzngqtipelr. \f + \fr 6:1 \ft Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzble, a' bzkq nzlakilzm noude. [Lou Kcpwz 23:25] \f* \m \v 2 Zbz kzdung Farzsi sc tzrpipebzlr kx, “?Nike tqxpqbrlr-ngrnamu Lou sc Mosis mz nzwz-krmu mz Sabat?” \v 3 A' mz nzaelwapxkr Jiszs kx takitrde nzokatrngr ncblo mz Sabat, sc tqayzlupebzle natqdr rpibzle kx, “Krlz-angidr-kzamu da kc tqale melrmqmu King Devet kc tqamatqamu, mzli kc tzbrtale-ngrdr badr ncblo nedeng! \x + \xo 6:3 \xt 1 Samwel 21:1-6\x* \v 4 Devet vztr mz ma nyz Gct. Otile bret kc tzkabz mz Gct tqngi blz, kabz Nardr Pris, x ngqde, x ka-kzpzle mz ncblo nedeng. A' da lc tqrpwa'ngr Lou scgu. Murde Lou scgu rpile bret kxtr nangqpwz pris. \x + \xo 6:4 \xt Livae 24:9\x* \v 5 Ninge Mrlx Leplz kc tqngininge Kxetu r Sabat. X rngiscnge zmatq mz nzpnzkr drtwrnge da kx takitrde nzalengr mz Sabat.” \f + \fr 6:5 \ft Mz drtwr Gct x mz drtwrmu, Devet trpnzngr da kx vz-rbrtile. Murde kzdung mzli nzokatrngr leplz myaszpxle nzvz-nqblqngr Lou sc Mosis. \f* \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat \r Matiu 12:9-14; Mak 3:1-6 \p \v 6 Mz kzdq mou Sabat, Jiszs vztr mz kzdq mangr-nzkrka'ngr, sc tqalvztrpe. Kzdq kc ncblo tqmnc kz mrkc. Mqde kxrtc bz. \v 7 Kzdung Farzsi x kxnzalvtrng mz Lou sc Mosis nzrtangrtrpzng da kx navz-rbrti Jiszs. X namclr nzmu kx tqamrlzle kxnzyagoxng mz Sabat. Murde mz drtwrdr nzamrlzngr doa kxnzyagoxng ngi nzwzngr. \v 8 A' Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr, sc tqrpipebzle mz mrlx kc mqde tqbz kx, “Tulz x vzpxm. X tu mrlc.” Mrlx kc tutxlz x sc tqtupe mrkc. \v 9 Zbz sc tqveatipebz Jiszs mz leplz kcng kx, “?Nike rlrpxngr Lou scgu nzalengr mz Sabat? ?Nzokatrngr leplz o trtingr? ?Nzarlapxngr nzlukr ncblo o nzrlr-ngrbz nzbz-krde? Krlz-angidramu kx Lou scgu rlrpx-ngrmle bagu nzalengr da kxmrlzti mz Sabat!” \v 10 Jiszs obq-ngale-ngrde nidr amrlx ngrdr, sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Atwztqpx mqm.” Atwztqtxpxle mqde, x brngztx pnz mou. \v 11 A' Farzsi kcng badr krkcng tzalvztrng, drtwrdr ngyatx atwrnrngr. Sc tzrpi-etrpeng da kx nawaisr-ngrdr Jiszs. \s1 Jiszs Mcpxle Aposol Nzpnu-esz'-nrade-li (12) \r Matiu 10:1-4; Mak 3:13-19 \p \v 12 Kzdq zbq mzli lcdeng, Jiszs vzdz mz kzdq newz murde nakrka'. Mz nrlckxbq kc boi sc tqmnc ye mrkc, tqkrka'bz mz Gct. \v 13 Zbz nrlc kx ngrlxopebzle, sc tqkqlepele ncblo nedeng. X mcpxle ncblo nzpnu-esz'-nrade-li (12). Krlcng rpibzle aposol. \v 14-16 Ncblo lcdeng nidr seleng: \li1 \em Saemon\em* (yrlq-kzpzle drtqde Pita) x mzlede \li1 \em Adru\em*, \li1 \em Jemes\em* nidr mz mzlede \li1 \em Jon\em*, \li1 \em Filip\em*, \li1 \em Batolomiu\em*, (kc kzdq kz drtqde Natzniel), \li1 \em Matiu\em*, (kc kzdq kz drtqde Livae), \li1 \em Tomas\em*, \li1 \em Jemes\em* mrlx Alfizs, \li1 \em Saemon\em* kc tqprtr ena mz dzbede kc tzrpilr namaszlrtxpx-ngrdr gzpman ngr Rom mz nzaclve-krdr Israel, \li1 \em Judzs\em* mrlx Jemes, (kc tqngi kz drtqde Tadizs), x \li1 \em Judzs Iskariot\em*, kc tqamwabzle Jiszs mz enqmi rdeng. \s1 Jiszs Alvztrle Leplz X Amrlzle Kxnzyagoxng \r Matiu 4:23-25 \p \v 17 Nzvzomqng badr aposol nedeng mz newz kc, sc tqtupe me mnzpz', tqtumipele kzdq dzbe leplz nedeng kxetu. X kzdq zbo ngr leplz kxetu sc tzmnc-kzng mrkc. Nzyrkrkimlr rlru mz kzdung mztea ngr Judiz, x kzdung nzyrkrkimlr Jerusalem. X nzyrkrmqng kcng mz taon kcng etu Taea x Saedon, mz nrlarde kcng rlru tqycpx prla. \v 18 Nzyrkr-ngrmlr mz nzxlr-krdr nzalvztrkr Jiszs x mz nzamrlzngr nidr mz zyagox ngrdrng. Leplz kcng tzatrkating drka' amrlz-kzng Jiszs. \v 19 Leplz kcng amrlx tzabzlr nzrbxtr-ngrbz nide, murde zmatq sc tqvzpxm bade, x tqamrlztile nidr amrlx mz zyagox ngrdr. \s1 Nzamrlzkr Gct X Nzayrplapx-krde \r Matiu 5:1-12 \p \v 20-26 Jiszs obqbz mz leplz nedeng, x sc tqrpipebzle kx, \li1 “Ngi da kxmrlz nzkrlz-krmu kx mnc-xgleamu nzokatrkr Gct mz nrlc ka, murde Gct sa nakabzle bamu da kx nzvzpxmqng mz nzngini-krde King rmu mz nrlc kc navzm. \li1 A' ngi da kxtrka nzrngisc-krmu da mz nrlc ka, murde trpnz-moungr da kx natwzamu mz nrlc kc navzm. \li1 Ngi da kxmrlz nzrtangrti-zvz-krmu Gct mz nrlc ka, murde sa na-aesapxbzle drtwrmu mz nrlc kc navzm. \li1 A' ngi da kxtrka nzamrbrtr-krmu Gct mz drtwrmu mz nzesapxkr drtwrmu mz nrlc ka, murde trpnzngr da kxmrlz kx nangi scmu mz nrlc kc navzm. \li1 Ngi da kxmrlz nzyrnibu-krmu mz alwx ngrmung mz nrlc ka, murde Gct sa na-aelalzmle nabzmu mz nrlc kc navzm. \li1 A' ngi da kxtrka nzmrge-zvz-krmu x nzabrtz-zvz-krmu mz nrlc ka, murde sa nayrni-aloamu mz nrlc kc navzm. \li1 Ngi da kxmrlz nzatrkatingr x nzpxtxpxngr, x nzrpibqtingr x nzobqszongr nimu murde vz-nqblqmu ninge mz nrlc ka. Mzli la naelalvzamu nzapu-krmu profet neng Gct kcng tzatrkati pnz melrmqmung. \x + \xo 6:20-26 \xt 1 Pita 4:14; 2 Be Ngrdr 36:16; Aposol 7:52\x* Murde mz nrlc kc navzm, sa natwzamu da kcpwz tqmyapx-esz'ngr tztwzlr profet lcng. \li1 A' ngi da kxtrka leplz amrlx nzabrtzlvz-krdr nimu mz nrlc ka. Murde mz nrlc kc navzm, sa natwzamu nzayrplapxngr kcpwz tqkrlzbzle melrmqmung kcng tzabrtzlvzlr profet kcng tzalvztr-rbrng mzli kc bqnc.” \s1 Bzkq Apuamu Kxdrka'-ngrng \r Matiu 5:38-48; 7:12 \p \v 27 Rpi-mopwz Jiszs badr kx, “A' pibo bamu nimu lcng tzlalztqmqng bange. Kxmule-esz' nidr enqmi rmung, a' na-aodu-zvzamu nidr. X kxmule-esz' nztrkalr-ngrdr nimu, a' na-alebzmu da kxmrlz badr. \v 28 Kxmule-esz' nzpilzlr nimu, a' narlxtibzmu mz Gct nzamrlz-krde nidr. X kxmule-esz' nzalebzng bamu da kxtrka, a' nakrka'-ngrnamu nidr. \v 29 Nzmu kzdq ncblo natzlvzbzle nrlar blzmznaom mz nzngyatikr drtwrde nim, bzkq ayzlubzme, a' ao-lxlvr-kzpz nrlarde krali, murde natzlvz-kzpzle. Nzmu ncblo kx tqpnatibzle bot scm, e mz nivz, ka-kzpz nrz scm bade. \v 30 Doa kx rlxbz bamu da, x mcamu kx takitrde nzokatrngr, kabzmu. X doa kx rpnatibz dztumu, bzkq rlxtipe-mopwzmu. \v 31 Ale-zvzbzmu mz leplz da kx suti drtwrmu na-alebzlr bamu, kxmule-esz' trnzalepwzlru bamu. \f + \fr 6:31 \ft \+em 6:29\+em* Nzycmnekr Jiszs angidr dese: Nzmu kzdq ncblo pnatibzle lrpz ngr zbao scm, e ka-kzpz nzkq kc tqyctxtr kai. \f* \p \v 32 “Nzmu namrlzti-txpwzmu kxnzmrlztilr nimu, Gct trabrtzlvzleu nimu. Murde tr-rblxu nzalengr, a' kxdrka'-ngrng nzale-kzlr da lc. \v 33 X tr-rblxpwzu badr nzale-kz-krbzlr da kxmrlz mz leplz kcng tzalebzng badr da kxmrlz. \v 34 X tr-rblx-kzpwzu mz kxdrka'-ngrng nzrlr-krbzlr da mz leplz kx nzkrlzlr kx krlzle nzayzlu-mou-ngrbz badr. \v 35 Bzkq apuamu nidr! A' na-aodu-kzamu kxnztrkalr-ngrdr nimu. X na-alebzmu da kxmrlz badr. X narkabzmu da badr, kxmule-esz' trna-ayzlupwzlru bamu. Murde mz nzale-krmu da lcng natwzku kzdq da kxmrlz kxetu. X nanginimu doa neng Gct kc tqmyalz, murde aodu-kzle leplz kx trnzawipwzung bade x kxdrka'-ngrng. \v 36 Nayc mz drtwrmu leplz, da kc tqwai Trtemu Gct nzyc-zvzkr drtwrde nidr.” \s1 Atubqti-lzbq Kai \r Matiu 7:1-5 \p \v 37 Rpibz Jiszs kx, “Bzkq rpiamu kx takitrde doa nzayrplapx-katongr mz alwx ngrdeng, murde ma tqrpi kz Gct kx takitrde nzayrplapx-kato-krde nimu mz alwx ngrmung. X bzkq rpiamu kx doa vz-rbr, murde ma tqrpi kz Gct kx vz-rbramu. A' ipqamu leplz murde Gct naipq-kzle nimu. \v 38 Rkaamu da mz nzokatrngr leplz, x Gct sa nakabzle bamu da. Murde Gct sa na-ayzlu-kzpzle da bamu da kc tqwai nzrka-krmu da. Nzmu narka-angidramu mz nabzmu, sa natwz-kzamu da kxetu. A' nzmu narkaamu da kxpipz, natwz-kzamu da kxpipz. Nzrkakr Gct myaszlzle nzrka-krmu. Murde apule ncblo kx rnulvzobz topla x yrbulzm, lolvzobzle x ayclwzle x nganqlvzle x yrlqo-mopwzle kcng.” \p \v 39 Zbz pibz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc murde ma tqpikitiku leplz. Rpibzle kx, “Ncblo kx mzte kcba nzmu trmailzleu kzdq kz kx mzte kcba. Nzmu nawailele, nztaong rlilrdr mz gq. \v 40 Trpnzngr oblamz kx myaszlzle kxakrlz ngrde. A' oblamz kx tqkrlz-angidrpele la da kc tzalvztrpz bade, sc tqapupe-kzle kxakrlztrle nide. Mz nzmu-krde lcde, kx tqrpi-ngrnamu kx na-apuamu ninge, e vz-nqblqamu nqmq krnge. \x + \xo 6:40 \xt Matiu 10:24; Jon 13:16; 15:20\x* \p \v 41 “Murde mz nzrpi-krmu kx leplz nzaleng alwx, obqtiq alwx ngrdr kc tqtopwzne, a' trmcwq alwx ngrm kc tqwzpx. Opxm kx tqobqtitrpzme dcvi kc tqtotakine mz mz mzlem. A' trmcwq dapunounc kc tqyrbqpxm mz mzpq. \v 42 Dekc tqrpi-ngrbzme mz mzlem kx, ‘E mzlenge, nakatxpxbo ena dcvi la tqtopwzne tqycpxm mz mzpq.’ ?Memule tqycmne-ngrn lc? Murde dapunounc kxwzpx la tqycpxm mz mzpq! Nim leplz kx narpi-ngrbz kx rlxngitiq! Kapx kai dapunounc la wzpx tqyrbqpxm mz mzpq, x mzpq kc tqopxpe mz nzrmcngr dcvi kc tqtopwzne, tqycpxm mz mz mzlem. Atubqti-lzbq kai mz alwx ngrmqng x kztemqng kc ate.” \s1 Nzrglxngr Leplz Kxnzmrlzng X Leplz Kxnztrkang \r Matiu 7:16-20; 12:33-35 \p \v 43-44 Rpibz Jiszs kx, “Nounc amrlx nzglx-ngrdr nradr kcng tzpapx-ngrdr. Nounc kxmrlz trpapx-ngrdeu nranc kxtrka. Trpnz-kzngr nounc kxtrka kx papx-ngrde nranc kxmrlz. Murde tr-rkeopwx'u naq mz nc nole x dx mz nc lrpz. \v 45 Mz nqmq lcpwz, ncblo krla tqpipxle da kx yclzm mz nabzde. Murde nabz ncblo kxmrlz yclz-ngrm da kxmrlz. X aelwapx-lzbqngr mz nzmrlzti-krde leplz. A' nabz ncblo kxtrka yclz-ngrm da kxtrka. X aelwapx-lzbqngr mz nzrtrkalr-krde leplz.” \x + \xo 6:45 \xt Mak 7:20\x* \s1 Ma Li Kx Blepxngr Mz Nzrwzngr \r Matiu 7:24-27 \p \v 46 Rpibz Jiszs kx, “?Memule tqrpi-ngrmamu bange kx ninge kxetu rmu, a' tryrlq-angidrwamuu natqnge? \v 47 Ncblo kx vzm bange, x xlrmle natqngeng, x yrlq-angidrleng, \v 48 apule ncblo kx wzti-angidrle ma nyzde. Ekqtiole gq lr nctrpou ngrdeng, vzo la. Kxmule-esz' nenq kxetu wq x yrplatr ma kc, a' trwxlikiou, murde wzti-angidr-pnzle. \v 49 A' ncblo kc tqxlrle natqngeng x trvz-nqblqleung apule ncblo kx wztiole ma nyzde mz drta' x nctrpou ngrdeng trmqngioung. Nenq kxetu wq, yrplatr ma kc, x mzli kcpwz wxlikitxo pnz!” \f + \fr 6:49 \ft Mc natq kxtopwz mz Matiu 7:25. \f* \c 7 \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Kxnzawz Kxyagox \r Matiu 8:5-13 \p \v 1 Kx yrkrpxbz nzpi-krbz Jiszs da lcng, sc tqvzpe mz taon Kzpznizm. \v 2 Kzdq kc kxetu tqmnc elr, kc tqaclvele dzbe ncblo ngr vea ne Rom kx trtqki-esz' (100). A' kxnzawz-nrbalq nede yagoxtx, ycpe pipz nzbz-krde. \v 3 Nrpa ngr Jiszs nzamrlz-krde leplz kxnzyagoxng, kx xlrpe kxetu kc le, sc tqatwzlrpe-ngrbzle kzdung lrtzlvz ngr lr Jiu kx naveatibzlr mz Jiszs na-amrlzbzle kxnzawz nede. \v 4 Nzvzmqng mz Jiszs, sc tzyrnititrpebzlr bade mz nzrpi-krbzlr kx, “Kxetu lc, takitrde nzokatr-krmle. \v 5 Murde mrlztile nigu lr Jiu x rkapx trau kx nawztingr mangr-nzkrka'ngr nangi nyzgr.” \p \v 6 Zbz Jiszs kc tzvzpeng badr. Nzesonetrpebzng mz ma nyz kxetu kc, zbz sc tqatwzlrpxpe-ngrbzle kzdung kztedeng mz Jiszs. Nzrpibzlr bade kx, “Kztegr rpimle bagr kx, ‘Kxetu, bzkq da kx nakxne ye drtqm, murde trtakitrpwc'u nim nzdwatr-krme ma nyznge. \f + \fr 7:6 \ft Pile da lc murde mz Lou scdr lr Jiu nzdwatr-krdr ma nyz kxtrngiulrJiu, batrpzle trnztakitr-krdru mz nzprtrngr mz nzangiongr. \f* \m \v 7-8 Dekc trvz-ngrpwc'u bam mz ninge esz'-krnge. Mnclzbo mz zmatq ngr kamadz rnge. X ncblo ngr vea nengeng nzmnclzmqng bange. Kx narpibo mz kzdq kx, “Vz!” x sc tqvzpe. X kx narpibo mz kzdq kz kx, “Vzm!” x sc tqvzpem. X kx narpibo mz kxnzawz nenge kx, “Da kx na-aleq se!” x sc tqalepele. Krlzx kx rngiscm zmatq kxmyalz zlwz. Pi txpwz dq ye natq, x ncblo nenge sc tqmrlzpe.’” \p \v 9 Kx xlrbz Jiszs natqdeng kctitxpx-zlwzle. Ayzlutx-lzbq, sc tqrpipebzle mz zbo ngr leplz kc tzvz-nqblqlr nide kx, “Napibo bamu, nzrlxngitikr lr Israel trmyaszpxleu nzrlxngitingr lc!” \v 10 Mrlx kcng tzatwzlr-ngrbz mz Jiszs nzyzlutx-mopwzng mz ma nyz kxetu kc. Kx nzkaputrpzlr, nzmcpelr kx mrlx kc tqyagox mrlztxpe. \s1 Jiszs Atulz-mople Mrlx Kzdq Olvz \p \v 11 Mzli trboiu mz nibrde, Jiszs kc tqvzpe mz kzdq taon, drtqde Nein. Ncblo nedeng x kzdq zbo ngr leplz nzvzng badr. \v 12 Mzli kc tzkaputr-ngrbzlr mz naonrx ngr taon kc, nzobqbzng a' ncblo kx bz la tzglqpxm mz nzryrtzmqngr nide. Ncblo kc tqbz ngi mrlx kzdq olvz kx bzsz ncblo ngrde. Mrlxde nide kc txpwz esz'txu. X zbo ngr leplz kx nzvzpxmqng mz taon kc, sc tzyrkrpxmqng badr olvz lcde. \v 13 Kx mctxpebz Kxetu olvz kc, sc tqycpe mz drtwrde. Sc tqrpipebzle bade kx, “Bzkq yrniq.” \v 14 Zbz vzbz, sc tqmaletrpebzle da kc tqyrbqo-ngrm namz ngr ncblo kc. X ncblo kcng tzrglqng nztutx-pnzng. X sc tqrpipebz Jiszs mz ncblo kc tqbz kx, “Obla, dwalzm!” \v 15 Ncblo kc tqbz lutx pnz, sc tqwxbupe x tqycmnepe. Sc tqavzpe-mopwz Jiszs mz lxede. \p \v 16 X leplz amrlx nzkctitxpxlr, x sc tzglqpxpelr Gct. Tzrpipelr kx, “Kzdq profet kxmyalz vzpem mz mzlirgu! Gct atwzlr-ngrmle profet nede mz nzarlapx-krde leplz nedeng!” \v 17 Nrpa ngr Jiszs lc talvzpx-pnzle mztea kcng tqyc-ngalele Nein, x mrkcng amrlx tzmnc-ngrdr lr Jiu. \s1 Menrpa Kcng Tqatwzlr-ngrm Jon Kxawrkxtr \r Matiu 11:2-19 \p \v 18 Oblamzng Jon Kxawrkxtr nzpitibzlr nrpa ngr Jiszs mz Jon, mrkc tqmnc-ngrde mz presin. Aveatile oblamzde nzling. \v 19 X sc tqatwzlrpe-ngrbzle mz Kxetu, murde naveatibzlr kx nide Kxnzmcpx o trtingr. \v 20 Kx nzvzpemlr kc mz Jiszs, sc tzrpipebzlr kx, “Atwzlr-ngrmle nigr Jon Kxawrkxtr bam. Rpimle naveatibzkr bam kx, ‘?Nim Kxnzmcpx kc tzpi navzm, o na-aenzli-moukr dq ncblo kzble?’” \p \v 21 Mzli lcdepwz amrlzle leplz kxkqlu kx nzyagoxng, x kxnzmncng mz drtq kxetq, x maszlrpx-ngrde drka' kx mnctipxmq mz leplz. X leplz kxkqlu kx mztr kcba, mztr aobqpe-mopwz Jiszs. \v 22 Rpibzle mz menrpa kcng tqatwzlr-ngrm Jon kx, “Yzluamu x pibzmu mz Jon da kcng tqmcamu x tqxlramu mrka mz nzwz-krnge. Murde \qt kxmztr kcba nzobqpeng, kxnzbxplong nzvznepeng,\qt* kxnzyc-ngrng zkrkqlu nzlqngipe-moung, \qt kxnradrtqdr ngq nzxlrpeng da,\qt* kxnzbzpeng nztulz-moung, x \qt Nrpakxmrlz nzyapwxtipxbz mz leplz kxnzobqszong.\qt* \x + \xo 7:22 \xt Asaea 35:5-6; 61:1\x* \v 23 Sa namrlzbz mz ncblo kx trpxpx-ngrdeu ninge mz trnzale-krngeu nike pnz drtwr leplz kx nangi nzwzkr Kxnzmcpx.” \f + \fr 7:23 \ft \+em 7:22\+em* Natq angidr mz kxnzycngr zkrkqlu ngi kxnzycngr lepz. A' mz natq lr Grik trni-txpwzu lepz, a' ngi kz zyagox ngr be nrkrdrtq amrlx kxtrka kx krlzle nzprc-krbzle mz leplz. \f* \p \v 24 Mz nibr menrpa ne Jon nzvzpx-krdr, Jiszs kc tqpipxbzle nzmyalzkr Jon mz leplz kcng. Rpibzle kx, “Trvz-ngrpwzmuu mz Jon mrkc lzke nzmc-krmu ncblo kx tekqtr-zvzle da kx pile, mz nzapu-krde neni kx yamengr nenq mrkang kqlu. A' kc tqvz-ngrbzmu naxlramu natq angidr. \v 25 X trvz-ngrpwzmuu kx namcamu ncblo kx rngisc, kx pxi-ngrde lrpz kx nzxpengr lqlwx. Murde ncblo kxmule lc tqmnc zpwx trnzmcu mrkc lzke, a' nzmcpwz mz ma nyz king. \v 26 Krlc tqvz-ngrbzmu nzmc-krmu profet. A' napibo bamu ncblo lc tqmcamu myaszlzle profet kcng bqnc. Murde nzwz-krde myaszlzle nzwzkr profet amrlx. \v 27 Murde Jon nide menrpa kc tqplzpxle nzvz-krm Kxnzmcpx. Da kc tqwai nzpipxkr Gct le mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Krlc menrpa nenge. Sa na-atwzlr-ngrne nartwayz-kaipz bam, murde naokatrle leplz nengeng mz nzoliqti-krdr nzvz-krbzme.’”\qt* \x + \xo 7:27 \xt Malakai 3:1\x* \v 28 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Napibo bamu, trpnzngr ncblo mz nrlc kx myaszlzle Jon, abzo mzli kc krlzmle mzli ka. A' abzo mzli ka, leplz txne amrlx kx nzrlr-lzbq-ngrmqng bange mz nzmnclz-krbz mz Gct namyaszlzlr nide.” \f + \fr 7:28 \ft Leplz amrlx kcng tzlxngitilr Jiszs mz nibr nztulz-krmle mz nzbzngr nznginidr lrmakxtr. X lrmakxtr lcng ngi olvz r Kraes x Mqngrkxtr mncpxm badr. Mz nzmu-krde lcde, krkcng tzprtrng mz dzbede lc tqngi leplz kxnzlxngitilr Jiszs, nzmyaszlzlr kxnzlxngiti-pnzlr Gct, kx nzapulr Ebraam, Mosis, x Devet. \f* \p \v 29 Zbz Jiszs rpi-mopwzle kx, “Mzli lcde leplz amrlx x ncblo kcng tzatakqting takes tzobqszo nzlxngitilr nqmq kr Gct kc tzxlrbzlr mz Jon x sc tqawrkxtrpeng Jon. \v 30 A' kzdung Farzsi x krkcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis nzpxtxpx-ngrdr me pnz drtwr Gct mz nzpxtxpx-krdr nzawrkxtrkr Jon nidr. \p \v 31 “Naryapwxtr-mopwc' mz nimu leplz kcng tzmncng mzli ka. \v 32 Apuamu doa kxnztopwz kcng drtwrdr tresapxu. Kzdq dzbede tzrkrkxbzng mz kzdq kz dzbede. Tzrpibzlr kx, ‘Ngr-ngrbzkr nabz ngr nzabrtzngr, a' trelawamuu. Ngr-ngrbzkr nabz ngr nzyrningr, a' tryrniwamuu!’ \p \v 33 “Apuamu nidr murde Jon Kxawrkxtr vzm x trmuneu bret x tr-rmnqne-kzu waen. A' rpi-ngrnamu kx, ‘Drka' mncpxm bade!’ \v 34 X ninge Mrlx Leplz vzmc, x mux dakxnzng x rmnq-kzx waen. A' sc tqrpipeamu kx, ‘Mcamu ena mrlx ka! Mrlx kx mutu x rmnq kato! Kzte ncblo kxnzatakqting takes x leplz kxnztrka-kzng!’ \v 35 A' nadcpx mz drtwrmu kx nztubqkr natq opx zlwz mz nztubqkr doa kx atutr. X sa namcamu kalr nztubq-krgr rlilrgr mz da kc navzpxmqng mz nzmnckr leplz kcng tzatutrlr natqgr.” \s1 Kzdq Farzsi X Kzdq Olvz Kx Mnc Mz Alwx \p \v 36 Kzdq Farzsi drtqde Saemon, aveatile Jiszs mz nzmupx-lxblr-krdr badr. Jiszs vztrpz ma nyzde x sc tqprtrpe mz nzmungr. \v 37 Kzdq olvz mnc mz mztea lc, kc tqale-zvzle alwx mzli kc. Kx xlrpele nzmukr Jiszs mz ma nyz Farzsi kc, sc tqvzpebz, twzbzle botol kx yrbulzm mz tolo kx mnrte mrlz zlwz x lqlwx nzxpengr. \v 38 X esotrpz mz nanyc Jiszs, tqyrni x tqalrprtibzle nanycde mz drlemzte. Zbz amingrtxbzle nanycde mz nqnginarde, x sc tqtcngitx-zvzpwzle nanycdeng. Zbz sc tqpulitxopebzle tolo kc mz nanycde kcng li mz nzawi-krbzle bade nivz lrde. \v 39 Farzsi kc tqaveatile Jiszs mcpzle da lc. X sc tqrpipele mz drtwrde kx, “Ncblo ka nzmu nangini-angidrde profet, e nzmu krlzpele kx olvz ka ngi olvz kxale zvz alwx x nzmu rpwa'-ngrbzle nzbxtr-krbzle nide.” \p \v 40 A' Jiszs krlztipele da kx yclzm mz nabz Saemon, sc tqrpipebzle kx, “Saemon, kzdq kc da napibo bam.” Rpibz Saemon kx, “Pim ye, kx kxakrlz.” \v 41 Rpibz Jiszs kx, “Kzdu kcng ncblo nzling. Ncblo kcng nzling nzkaonbzng srlrni mz kzdq ncblo kxrngisc. Kzdq kaontibzle srlrni trtqki-nzlvqn (500), x kzdq kaontibzle srlrni nzpnu-nzlvqn (50). Srlrni kxesz' ngi narncbr ngr nzwzngr mz zbq kxesz'. \v 42 Trpnzngr nidr kx takitrde nzrka-dwzlr-moungr kaon scde. Zbz kxetu kc sc tqpipebzle kx bzkq nzxpenepelr ye. ?Nzmu-krde ke, mrlx kcmang nzling neke namrlzti-zlwzpele ncblo kc tqrngisc?” \v 43 Rpibz Saemon kx, “Mwx ncblo kc kaon scde tqetu.” Rpibz Jiszs kx, “Da angidr la tqpiq.” \p \v 44 Zbz o-lxlvrbz mz olvz kc, sc tqrpipebzle mz Saemon kx, “?Mcq olvz lc? Dwatrpc' ma nyzm, a' trpnzngr lue kx kame kx nawzti-ngrne nanycnge, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krgu. A' wztipebzle nanycnge mz drlemzte x amingrpebzle mz nqnginarde. \v 45 Trabrtzlvzwq ninge mz nzrtcngingr mqnge, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krgu, a' tresakika nztcngi-krde nanycnge kx vztrpc' kcma. \v 46 X kxmule-esz' traeluwq narnge mz tolo, mz nzvz-nqblq-krde nqmq krgu, a' aelupebzle nanycnge mz tolo kxmrlz-esz'ngr. \p \v 47 “Napibo bam kx olvz lc tqaelwapx-ngrde nzetukr nivz lrde mz nzipqpx-krbz Gct alwx ngrde kxkqlu. A' mrlx kx plzpxbzle alwx ngrdeng kxpipz mz Gct, Gct ipqpxbzle alwx ngrde kxpipz kz, x rblxbz bade nzxngi-krbzle nivz lr Gct. Mz nzmu-krde lcde nzmrlzti-krde Gct topwz.” \v 48 Zbz sc tqrpipebz Jiszs mz olvz kc kx, “Alwx ngrmqng nzipq-angidrpe.” \v 49 Leplz kcng tzmung badr, sc tzrpi-etrpelr kx, “?Nelc krlc tqkrlz-kzle nzipqpxngr alwx?” \v 50 A' rpibz Jiszs mz olvz kc kx, “Nzrlxngiti-krm arlapxpele nim. Krka'-ngrne kx namnc-zpwxq. Bzkq da kx nakxnepe drtqm.” \c 8 \s1 Olvz Kcng Tzvz-nqblqlr Jiszs \p \v 1 Mz nibrde, Jiszs aesz'tipeleng taon x mztea kcng, mz nzvztr-krde elr. X yapwxtipxle Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. Nzvzng badr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). \v 2 Nzprtr-kzpzng kzdung olvz kx amrlzleng mz zyagox, x kx maszlrpx-ngrbzle drka' badr. Kzdq olvz lcdeng drtqde Mxri kc Makdala. Drka' rlimz nzmaszlrpx-ngrbz bade mzli kc. \v 3 X prtr-kzpz Joana krnalz Kusa kc tqngi ncblo kxetu wztrpz mz King Herot Antipas. X prtr-kzpz Susana, x kzdung kz olvz kxkqlu kx nzokatrlr Jiszs x ncblo nedeng, mz trau scdr. \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx \r Matiu 13:1-9; Mak 4:1-9 \p \v 4 Leplz kc tzavzpemqng mz Jiszs, nzyrkrkimlr mz taon kcng amrlx. X zbo ngr leplz kx nzmncpelr mrkc, Jiszs kc tqyapwxtipxbzle nzycmne-ebzpxngr lc. \v 5 Rpibzle kx, “Kzdq mzli kzdq kc ncblo oliqtile drtc' ngr nrlanc nyzde. Zbz sc tqarlxpele nra wit nyzdeng, murde rpile nayrkqlvzle mz drtc' mz nibrde. A' mzli kc tqarlx-ngrde nra wit lcdeng, kzdung nztationg mz lrpzki kx drtc' ngrde mqngi, x nztulvztio leplz x nzngqtilz-kzpqng utc. \v 6 X kzdung nra wit kcng taong me drtc' ngrde melx, ycom mz rplz. Nzlvcpulz-animqng, a' nzglrting x nzmztx-ani-moung, murde mrkc tewa trdc-zvzu x drtc' trlrpru. \v 7 X kzdung mou nztationg mz drtc' ngr ncngrbz. Krlcng nzlvcpumilzm lxbi x nzyrlvilvzo lxbi nidr. \v 8 X kzdung mou nztationg mz drtc' kxmrlz. Krlcng nzyrlvzlzmqng x nzpang. X nzyrlqbzlr nradr kqlutx zlwz.” Zbz xplrmitxbz natq Jiszs nzrpi-krbzle kx, “Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \s1 Drtc' Pwx Kx Bletipx Ngi Nqmq Kr Leplz \r Matiu 13:10-23; Mak 4:10-20 \p \v 9 Mz nibrde mzli kc tzmncpe-ngrdr esz'-krdr, ncblo nedeng nzveatibzlr mz Jiszs drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr kc. \v 10 Rpibzle kx, “Ayrbq-zpwx-ngrbo bamu nqmq kr Gct mz nzngini-krde King r leplz nedeng, kc tqyc-kapq mzli kc. A' mz leplz kcng tzpxtxpx-ngrdr nzxlr-krdr da angidr, napipxbo badr mz nzycmne-ebzpxngr. Nidr leplz kcng tqycmnetrngr profet Asaea mz nzrpipxkr Gct kx, \qt ‘Kxmule-esz' nzobqng, a' trnzkrlzlru da angidr. X kxmule-esz' nzlalztqng, a' nardr tryrplatrpwzu.’”\qt* \x + \xo 8:10 \xt Asaea 6:9\x* \p \v 11 Rpibz Jiszs kx, “Drtwr ngr nzycmne-ebzpxngr kc nide sele: Nra wit kcng tqarlx ncblo kc ngi natq Gct. Drtc' kc pwx ngi nqmq kr leplz. \v 12 Lrpzki lc drtc' ngrde tqmqngi, drtwr ngrde leplz kcng nardr tqmqngi mz nzxlr-krdr natq Gct. Murde mzli kznikeng nzxlr-ngrdr nrpa ngr Gct, Nar Drka' vzm x katxpxbzle badr, murde rpile narblxbz badr nzrlxngitingr x nzrlapxngr. \v 13 Drtc' kc tqmelx drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tqngrgo. Nzxlrlr natq Gct x nzabrtzlvzlr nztwz-krdrle, a' natq Gct trpnzngr dzbrde. Nzrlxngiti-krdr mrbcnepwz, murde rblx nzlolvz-amqngi-krdrle mzli kc tqprtztingr nzatalzngr. \v 14 Drtc' ngr nibr ncngrbz drtwr ngrde leplz kcng drtwrdr tresz'tiu. Murde nzxlrlr natq Gct, a' trbrtiu drtwrdr. Nzaoti-zlwzkr drtwrdr dalr nrlc kxkqlu nzapulr lxbi kcng tzyrlvilvzolr nabzdr, x trpnzngr nzbrpe-krdr. \v 15 Drtc' kxmrlz drtwr ngrde leplz kcng nabzdr tqmrlz x tzoliqtilr nzlxngiti-krdr natq Gct. Murde nztwzlr x nzlolvzlr mqngi, x nra nzrlxngiti-krdr yc-zvzbz, mz nzvectr-krmlr leplz mz Gct.” \s1 Gct Suti Drtwrde Nrpakxmrlz Natalvzpxle Leplz Amrlx \r Mak 4:21-25 \p \v 16 Mz nzaelwapxkr Jiszs kx Nrpakxmrlz na-apule zyzlr, rpibzle kx, “Lam trnztekatru sc tzalalvzope topla. X trnzawxbulzpwzu mz nabz da. Lam nzadolzpwz wq, murde leplz namclr zyzlr mz nzdwatr-krmlr brma. \v 17 Mz nzmu-krde lcde, kxmule-esz' Nrpakxmrlz trkrlzkapzle leplz amrlx, a' sa naopxbz badr kalr. X mzli lc sa nayrplatitr nardr x na-aelwapx-ngrbzle da kx yc-kapqbepz badr. \p \v 18 “X na-aclve-angidramu murde natq Gct kc tqxlramu natwz-kzamu mz nzmnc-krmu. Murde doa kx twzle natq Gct mz nzmnc-krde, natwz-moule nzyrplapxngr mz kzdung kz natq Gct. A' doa kx trtwzleu natq Gct mz nzmnc-krde, trnatwzleu kzdq mou nzyrplapxngr. X kxmule-esz' nzrkrlzngr kxtopwzne kx ycbz bade, a' sa nakatxpx-kzpz Gct bade.” \s1 Kx Ngi Angidr Lxede Jiszs X Mzledeng \r Matiu 12:46-50; Mak 3:31-35 \p \v 19 Kzdq mzli lxe Jiszs x mzledeng nzvzmqng bade mz ma kc tqmnc-ngrde. A' trnzdwatr-pnzpwzung brma, murde zbo ngr leplz kcng tzmncong mrkc. \v 20 Kzdq ncblo rpibzle mz Jiszs kx, “Lxem x mzlemqng la tztutrpqng yz, nzrpilr namclr nim.” \v 21 X sc tqrpipebzle kx, “Lxenge x mzlengeng dekcng tzxlrng natq Gct x nztwzlr mz nzmnc-krdr.” \s1 Jiszs Aole Nrwx Mz Kzdq Nenq Kxetu \r Matiu 8:23-27; Mak 4:35-41 \p \v 22 Kzdq zbq Jiszs badr ncblo nedeng nzprtzng mz kzdq bot kxetu, x sc tqrpipebzle badr kx, “Na-alilvckiopeku mz nrlar dxbu kc.” X sc tzalilvcpeng. \v 23 Nzvo-krbzlr kc, Jiszs kc tqmwipe. Kzdq nenq kxetu vzobz mz nabz dxbu kc. Zbz bot kc sc tqdwatiope lue. Mz drtwrdr sc tzrpilr naboopeng. \v 24 Nzvzbzng mz Jiszs sc tzameopelr. Nzrpipebzlr kx, “Kxetu, Kxetu! Nabzpeku!” Jiszs dwalzm, x lclvztxde nenq x ebio kx yclwz. X nzamatxo-pnzng x nrwx votx pnz. \x + \xo 8:24 \xt Sam 65:7; 89:9; 107:29\x* \fig Zbz kzdq nenq kxetu sc tqwqpe x sc tzavzopelr nqni ngr bot scdr, x sc tzyapeng.|alt="043 Jesus calms the sea" src="043-NT068.tif" size="SPAN" loc="LUK 8:24" copy="New Tribes Mission" ref="8:24" \fig* \v 25 Zbz rpibzle mz ncblo nedeng kx, “?Nike tr-rlxngiti-ngrwamuu?” Nzkcti-lzbqng x nzmwxlr-kzng, x sc tzrpi-etrpelr kx, “Eke! ?Ncblo kznika? Rkabz natq mz nenq x nrc, x nzvz-nqblqlr natqde!” \s1 Jiszs Maszlrpx-ngrde Drka' Kx Xplr Mz Kzdq Ncblo \r Matiu 8:28-34; Mak 5:1-20 \p \v 26 Nzkaputrpzng mz nrlarnrlc kc tqycngr taon kcng nzpnu-esz', mrkc tzmncngr leplz kcng trngiulrJiu. Kzdq taon lcde drtqde Gergesa, yckiomle mz kzdq nrlar Dxbu Gzlili, x Provins kc Gzlili yckiomle mz kzdq nrlarde. \f + \fr 8:26 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz taon lc nzrpibz Gadara o Gerasa. \f* \m \v 27 Jiszs kx poobzle mepz, sc tqrmctipe kzdq ncblo ngr taon kc, kx mncpx-ngrm drka'. Mzli boipe, kx tqvznede la, x trpnzngr scde lrpz. X trmncpeu mrnyzde, a' mnctxpepwz mz butqbr kx nzryrtzmqngr kxnzbzng. \v 28-29 Mzli kqlupe tqlolvzngr drka' kc le. X leplz nzapusr-ngrdr nide ncblo kxnzpresin. Kxmule-esz' mqdeng x nanycdeng nzpetibzng mz sen, a' sen lang tqnikileng x tqavztr drka' kc mrkc lzke. Kx mctxbzle Jiszs, katxpxbzle kc natq ngr nzneplangr x nzkya'-nimzngr. X rtctxo-lzbqbz bade. Rpibz Jiszs mz drka' kc kx, “Prpxm bade!” Sc tqnemipele kx, “Vrr! Jiszs, Mrlx Gct kc tqmyalz-esz'ngr! ?Nike tqotime? Yrnitrpo bam, bzkq ayrplapxq nrkrdrtqnge!” \p \v 30 Jiszs veabz rpibzle kx, “?Drtqm neke?” Rpibzle kx, “Drtqnge Siu Kqlu.” Murde drka' kxkqlu nzyrkrtrpebzng bade. \v 31 Drka' kcng nzyrnititrpzlr mz Jiszs nzrpibzlr kx bzkq atwzlro-ngrbzle nidr mz gq kc trpnzngr noude mz Hxl. \v 32 X mnc-aepztrpz mrkc kzdq nrtrq r poi kxetu sc tzmung mz nra. Drka' kcng nzyrnitrpzlr mz Jiszs kx narlr-ngrbzle badr nzvztr-krdr mz poi kcng. X sc tqrlrpe-ngrbzle. \v 33 Zbz drka' kcng nzdwapxmqng mz ncblo kc x nzdwatr-alzung mz poi kcng. X nrtrq r poi kc nzvoong mz nrlar nqngitrlqli, nztaong mz nabz dxbu kc, sc tzboopeng amrlx. \p \v 34 Kx nzmc ncblo kcng tzaclveng, nzngrlrng sc tzpinepelr nrpa ngrde mz mztea x mz nabz nrlanc kcng. \v 35 Zbz leplz kxnzkqlung sc tzyrkrpebzng mz nzmc-krdr da kc tqprtz. Nzvzmqng mz Jiszs x nzmcpelr ncblo kc tzprszpx drka' kcng, pxitxpe, x drtwrde opxpe. X sc tqwxbulzbz mz nanyc Jiszs, tqlalztqpebz mz nzalvztr-krde. Zbz sc tzmwxlrtxpeng amrlx ngrdr, nzmwxlrtilr zmatq ngr Jiszs kc tqmyalz. \v 36 Krkcng tzrmcng sc tzpipebzlr mz leplz kcng tzvz-atemqng kxmu ncblo kc nzmrlz-krde. \v 37 Zbz leplz kcng amrlx ngr nrlarnrlc kc Gergesa nzrlxti-nrwx-ngrbzlr mz Jiszs kx navzpe, murde nzmwxlrtx-atwrnrpe-ngrng. Zbz mzli kc Jiszs tqprtzpe-ngrde mz bot, \v 38 ncblo kc tzprszpx drka' kcng, sc tqvzpem tqyrnitrpebzle mz Jiszs kx navzng badr. A' atwzlrpxngr Jiszs, rpibzle kx, \v 39 “Yzlupe mrnyzm, x pipx da kc tqwzpe-ngrbz Gct bam.” Zbz Jiszs kc tqrlaszpele mrkc x ncblo lc sc tqvz-zlipele taon kc atwrnrngr, tqpinede da kc tqwz-ngrbz Jiszs bade. \s1 Inyx Jaerzs X Olvz Kc Tqmaletrpzle Lrpz Sc Jiszs \r Matiu 9:18-26; Mak 5:21-43 \p \v 40 Mzli kc Jiszs tqyzlupe-mou-ngrbzle mz nrlar dxbu kc, zbo ngr leplz kc sc tzabrtzlvzpelr nide. Murde nidr amrlx ngrdr tzaenzlilr nide. \v 41 Zbz kzdq ncblo drtqde Jaerzs, sc tqkaputrpem. Nide kzdq kxetu r mangr-nzkrka'ngr. Rtctxo-lzbq-ngrbz mz nanyc Jiszs x sc tqyrnitrpebz kx navzng badr mrnyzde. \v 42 Murde inyxde esz'txu, yiz ngrde mwx nzpnu-esz'-nrade-li (12), sc nabzpe. Jiszs kx vzbzle, leplz kcng nzrdrlvzti-lzbq-txpwzng mz nzvz-krbzlr bade. \p \v 43 A' kzdq olvz kx tresakiu nzrpwx-krde temz sc tqmnc kz mrkc. Nzrpwx-alo-krde lc temz, twztipelele yiz nzpnu-esz'-nrade-li (12) x tqamewetxbzle drtqde. A' trpnzngr kx krlzle nzamrlz-krbzle nide. \v 44 Olvz lc vzdzm mz mzlir zbo ngr leplz kc mz nibr Jiszs x sc tqmaletrpebzle lrpzde. X mzli kcpwz mepyr kc sc tqesakipe. \v 45 Jiszs kc tqrpipele kx, “?Neke tqmaletrple ninge?” Leplz amrlx nzrpibzlr kx trpnzngr. Zbz Pita kc tqrpipebzle kx, “Kxetu rnge, leplz amrlx la tzbolikilvzlr nim. Nzkrlzlr kx nzbxtrpzlr nim.” \p \v 46 A' rpibz Jiszs kx, “Kzdq kc doa maletrple ninge murde krlztix zmatq vzpxpem bange x amrlzpele kc kzdq doa.” \v 47 Olvz kc mcpele kx nzkrlztipe, sc tqvzpem, rnrcnepem, x rtctxo-lzbqbz mz nanyc Jiszs mz nzaelwapx-krde nzavzo-lzbqngr x nzamatqngr. Mrkc, mz mz leplz amrlx, sc tqpipxpebzle da kc tqmaletr-ngrbzle lrpz sc Jiszs x kxmu nzmrlztx-ani-krpwzle. \v 48 Rpibz Jiszs kx, “Inyxnge, vzpe x bzkq da kx napnz drtwrm. Murde nzrlxngiti-krm ninge amrlzpele nim.” \f + \fr 8:48 \ft Mwxlrti-lzbq mz nike na-alebz Jiszs badr zbo ngr leplz kcng bade. Murde nzyagox-krde batrpe-kzpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr, x nabatr-kzpzle doa kcng nabxtrpzlr nide trnztakitr-kz-krdru mz nzprtrngr mz nzangiongr mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. [Livae 15:19-30] \f* \p \v 49 Jiszs kc tqycmnebe ye, a' kzdq ncblo vzpem mz ma nyz Jaerzs. Rpinemle kx, “Inyxm bzpe, kx Jaerzs. Bzkq akxputipeq kxakrlz la.” \v 50 A' xlrpebz Jiszs, sc tqrpipebzle mz Jaerzs kx, “Bzkq drtwrm talvzo, a' lxngiti ninge, x sa nalu mou.” \p \v 51 Kx nzkrlzbzlr ma kc trpnzngr leplz kx rlr-ngrbzle nzmncpx-krmlr badr brma, a' ngi txpwz Pita, Jon, Jemes, trtede x lxede. \v 52 Leplz kcng amrlx mrkc tznemipelr nzyrni-krdr. A' mz nzkrlzkr Jiszs kx nzbzkr doa olvz kc trnabz-alou, sc tqrpipebzle kx, “Bzkq yrniamu. Doa lc trbzu, a' mwine ye!” \v 53 A' nzyrpalelvzlr nide murde nzkrlzlr kx doa olvz kc bzpe. \v 54 A' Jiszs dwatrpz x otibzle doa olvz kc, malebzle mqde, sc tqrpibzle kx, “Dwalzm!” \v 55 Nzlu-krde yzlutx-mop x mzli kcpwz tutxlzm. Zbz sc tqrpipebz Jiszs kx, “Kabzmu du dakxnzng namu doa olvz lc.” \v 56 Lxede x trtede kx nzkctipxlrle, naodr mz txpwz. A' Jiszs lclvztxbzle kx bzkq nzpinedr da lc tqngi-dape. \c 9 \s1 Jiszs Atwzlrpx-ngrde Aposol Nedeng Mz Nzlepx-krdr Nrpakxmrlz \r Matiu 10:5-15; Mak 6:7-13 \p \v 1 Jiszs kqleleng aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) x sc tqayrlwr-amqmupeleng. X mz nzmnclz-krbzlr bade, kabzle badr nzxplrngr x zmatq ngr nzmaszlrpx-krdr drka' amrlx x nzamrlz-krdr kxnzyagoxng. \v 2 Zbz atwzlrpxpe-ngrdeng mz mztea kcng trkrlzkapzlrng. Rpibzle kx nayapwxtipxlr Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. X na-amrlzlr nrkrdrtq leplz kx nzyagoxng. \v 3 Rpi-mopwzle badr kx, “Bzkq da kx natwzamu mz nzvzpx-krmu, kx apule nctoko, bxli, dakxnzng, x srlrni. X bzkq nimu kx nartwz kz nzkq krali. Murde na-abrtrpzmu drtwrmu mz Gct nzrka-krde. \v 4 Drlve ke nzaodu-ngrmu, mncpepwzmu mz ma lapwz esz' navz, nakrlzbzle mzli kx narlasz-ngrnamu mztea la. \v 5 Drlve ke leplz trnzaodu-ngrdru nimu, rlaszamu mztea la x rtc-ngrbzmu rplz nakrlz-ngrdrle kx nqmq krdr trka mz nzapu-krdr kxnzmnc-mrbrng.” \v 6 Aposol kcng nzrkalzmqng, sc tzvz-zlipelr mztea kcng amrlx. Tzyapwxtipxlr Nrpakxmrlz kc x tzamrlzting leplz kx nzyagoxng mrkc atwrnrngr. \s1 King Herot Antipas Xlrle Nrpa Ngr Jiszs \r Matiu 14:1-12; Mak 6:14-29 \p \v 7 Zbz King Herot Antipas, kc tqaclvele lr Gzlili, xlrle nrpa ngr da kcng tqaleting Jiszs x ncblo nedeng. Drtwrde mrbrtxtrpz, murde mzli kc kai pibzle mz kzdung ncblo ngr vea nedeng nanibqlr Jon. A' kzdung leplz tzrpilr kx, “Jon Kxawrkxtr tulzpe-mop mz nzbzngr.” \v 8 Kzdung nzrpilr kx profet Elaeja kc bqnc, tqmatq tqadcpx-lzbqpe. X kzdung nzrpilr kx kzdq kz profet ngr mzli kc lupe mou. \x + \xo 9:8 \xt 2 King 2:1-12; Malakai 4:5; Matiu 16:14; Nzaelwapxngr 11:3-6\x* \v 9 Rpi Herot kx, “Nar Jon lakipxpe kzdung ncblo ngr vea. ?A' nelc krlc tqxlrx tqaleti da lcng?” X sc tqrpile namcle Jiszs. \s1 Jiszs Apuleng Ncblo Siu-nzlvqn (5,000) \r Matiu 14:13-21; Mak 6:30-44; Jon 6:1-14 \p \v 10 Aposol kcng sc tzyzlupemqng mz nzryapwxpx-krdr Nrpakxmrlz x nzamrlz-krdr leplz kxnzyagoxng, sc tzpipebzlr mz Jiszs da kcng amrlx tzalelr. Zbz sc tzvzpxpeng me esotrpz mz kzdq taon drtqde Betsaeda murde namnc-ngrdr esz'-krdr. \v 11 A' kx nzxlrbz zbo ngr leplz kcng le, sc tzvz-nqblqpelr nide. Kx nzkrlzbzlr nide, sc tqaodupele nidr. X sc tqycmnetr-ngrbzle badr kx Gct sa tqvectrpemle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. X amrlzle krkcng tzyagoxng. \v 12 A' mzli kcpe mz milzpq, aposol kcng nzvzmqng bade sc tzrpipebzlr kx, “Kxetu, atwzlrpxngr leplz lcng mz mztea x nrlanc kcng tzyctineng mrlc, murde namwing x narmctineng nadr dakxnzng. Murde trpnzngr me narmctingr leplz lcng dakxnzng.” \p \v 13 A' Jiszs rpibzle badr kx, “Nimu kx narkabz nadr dakxnzng.” Nzrpibzlr kx, “Yctxpqng bagr bret nzlvqn kxtopwztine x nc kxsupe li. Takitxtrpwzle nzvz-krgr nzxpe-krgr dakxnzng nang zbo ngr leplz lc.” \fig Yctxpqng bagr bret nzlvqn kx topwztine x nc kxsupe li.|alt="055 5 flat breads & 2 fish" src="055-HK00155b.tif" size="COL" loc="LUK 9:13" copy="Horace Knowles" ref="9:13" \fig* \v 14 (Murde ncblo nzkqlu-krdr nzesolzbzng mz siu kx nzlvqn (5,000). A' trnzrlwxtrpwzu olvz x doa kx nztopwzng.) Rpibz Jiszs mz ncblo nedeng kx, “Awxbuamu leplz mz dzbedeng. Mz dzbede kxesz' leplz nakrlzbzle nzpnu kxnzlvqn (50).” \v 15 X sc tzawxbutiopelrng. \v 16 Jiszs kalzmle bret kcng nzlvqn x nc kcng li, x obqlz mz bongavz mz nzkrka'ngr x sc tqawipebz mz Gct. Zbz lopxitxdeng, x sc tqkapebzleng mz ncblo nedeng, tzakipxbzlr mz leplz kcng nzkqlung. \v 17 Leplz amrlx nzmung x nelzdr krlctxtrpz, x ncblo nedeng nznulvzo-moulr topla nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz nctq dakxnzng kx yctxo. \s1 Pita Glxle Kx Jiszs Nide Kxnzmcpx \r Matiu 16:13-19; Mak 8:27-29 \p \v 18 Kzdq zbq, mzli kx Jiszs krka'-ngrde esz'-krde, ncblo nedeng nzvzmqng bade, sc tqveapebz badr, rpibzle kx, “?Myx kxmu nzglxkr leplz ninge?” \v 19 Nzrpibzlr kx, “Nzkqlung nzrpilr kx nim Jon Kxawrkxtr tulzpe-mop mz nzbzngr. Kzdung nzrpilr kx nim Elaeja. X kzdu-kzng nzrpilr kx nim dq profet kc bqnc tqlupe mou.” \v 20 Rpibzle kx, “?A' nimu, myx kxmu nzglx-krnamu ninge?” Rpibz Pita kx, “Kxnzmcpx ne Gct.” \v 21 Zbz Jiszs rngidrlvz-ngrbzle badr kx trkrlzkapzle mzli r nzyapwxtine-krbzlr mz leplz nzngini-krde Kxnzmcpx. \s1 Jiszs Ycmnetr-ngrde Nzbz-krde X Kxnamu Nzrvz-nqblqngr Nide \r Matiu 16:21-28; Mak 8:30—9:1 \p \v 22 Sc tqrpipebz Jiszs kx, “Ninge, Mrlx Leplz, drtqnge naetqtx zlwz, x natrkalrpx-ngrdr ninge lrtzlvz ngrgung, nidr badr kxnzetu rdr pris, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Sa nanibqlr ninge, a' sa na-atulz-mople ninge Gct Trte mz zbq kratq mz nibr nzbz-krnge.” \v 23 Zbz sc tqrpipebzle badr amrlx ngrdr kx, “Doa kx navz-nqblq-angidrle ninge, narlrpx-lzbq mz nzaetq-ngrbz drtqde mz zbq kang kqlu. X naesablqtile me pnz drtwrde esz'-krde, x bzkq axtxbzle nzo-zli-krde lrpzki rnge. \x + \xo 9:23 \xt Luk 14:26-27\x* \v 24 Murde doa kx otr-zvzngr drtwrde nzlu-krde, sa namale-lvile nzlungr kxboi. A' krkc tqyrlqtxole nzlu-krde murde lxngitile ninge, sa naprtr mz nzlungr kxboi. \v 25 Mane nznginingr bcnyr mz nrlc ka x amrbrtxtrle nzlu-krde mz nrlc kc navzm. \v 26 Doa kx pxtxpx-ngrde ninge x natqngeng mz nzngini-krnge Mrlx Leplz, sa napxtxpx-kz-ngrne nide mzli kc nayzlu-ngr-mopwc' mz zluli rnge x zluli r Trtenge x enjrl kxnztrng. \v 27 A' napi-angidrbo bamu kx kzdung nimu sa nalubeng mzli kc Gct na-aelwapx-ngrde zmatq ngrde mz nzvectr-krmle leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr.” \f + \fr 9:27 \ft \+em 9:23\+em* Jiszs pi-angidrle kx, “Naglqlzle kros ngrde.” Kros drtwr ngrde nzaetqtingr drtq. \+em 9:27\+em* Kxnzetung mz Nzryrngrkxtr, mz drtwrdr natq lc ngidatipe mz kzdq mzli lcng tq: mz mzli r nztekqtr-lzbqkr nrkrdrtq Jiszs, mz mzli r nztulz-krmle mz nzbzngr, o mz mzli r nzvzo-krm Mqngrkxtr mz nibr nzvzdzkr Jiszs Heven. Murde mz mzli lcng tq, Jiszs vectrple leplz bade mz nzlxngiti-krdr nide. \f* \s1 Nrkrdrtq Jiszs Tekqtr-lzbq \r Matiu 17:1-8; Mak 9:2-8 \p \v 28 Mwx zbq rtqmz otx, mz nibr Jiszs nzpi-krbzle da lcng, vzmileng Pita, Jon, x Jemes x sc tzvzdzpeng mz kzdq newz murde Jiszs nakrka'. \v 29 Mzli kcpwz tqkrka'-ngrde, Jiszs mzte kc tqblepxpengr x lrpz scde kc tqpnaprtxpxpe. \v 30 Nzpwrkilvc-ngrdr ncblo nzling, Mosis x Elaeja, kcng tztupeng badr Jiszs mrkc, tzycmnepeng. \v 31 Ncblo lcng nzadcpx-lzbqng mz zluli kxetu, sc tzycmnetrpe-ngrdr kxnamu nzatutrkr Jiszs me pnz drtwr Gct mz nzbz-krde Jerusalem. \v 32 Mzli lcde Pita nidr badr kztedeng nzmwipeng. A' kx nzdwalzmlr, sc tzmcpelr zluli r Jiszs, x nzmcpe-kzlr ncblo kcng nzling tztung badr. \v 33 Mzli kc ncblo kcng nzling tzrpilr nzrlaszpe-ngrdr Jiszs, sc tqrpipebz Pita mz Jiszs kx, “Kxakrlz, mrlztx angidr nzmnc-krgu mrka. Mwx nawztibzkr du matelq natq, nangi nyzm dq, nyz dq Mosis x nyz dq Elaeja.” (Trkrlz-angidrleu da kc tqpile.) \p \v 34 Mzli kc tqycmnebe-ngrde, kzdq dcbz aelwapx-lzbqngr x akqlvztxde nidr mz zmyo ngrde. X nzmwxlrtx-pnzng. \v 35 Natq Gct vzpxm mz dcbz kc. Rpibzle badr kx, “Krlc mrlxnge Kxnzmcpx. Lalztqbzmu bade!” \f + \fr 9:35 \ft Natq Gct lc drtwr ngrde kx nzalvztrkr Jiszs myaszpxle Lou sc Mosis x nzryrkr profet amrlx. [Sam 2:7; Asaea 42:1; Matiu 3:17; Mak 1:11; Luk 3:22; Lou Kcpwz 18:15; 2 Pita 1:17-18] \f* \m \v 36 Natq kc kx esakitxde, Jiszs kc tqtutxpe mrkc esz'-krde. Da lcng yc-lrpitxtrpwz badr Pita, Jon x Jemes. A' trpnzngr kx nzpi-nebadrle mzli lcde. \s1 Rblxbz Mz Ncblo Neng Jiszs Nzrmaszlrpx-krdr Drka' \r Matiu 17:14-18; Mak 9:14-27 \p \v 37 Nrlc ngrlxobz sc tzvzopemqng mz newz kc. Zbz zbo ngr leplz kxetu sc tzrmctipeng Jiszs badr Pita, Jon x Jemes. \v 38 Kzdq ncblo sc tqkabopxpem mz nabz zbo ngr leplz kcng. Rpipxmle kx, “Kxakrlz! Mctxbz ena mrlxnge, murde mrlxnge delcpwz esz'txu! \v 39 Kzdq drka' mncpxm bade, x mzli kx dwatitr-ngrde mrlxnge, sc tqanepele nide. X batrpzle nzglqkr nimzle, vz vz mzli kx nqbya ngr naode wxbutr-ngrbzle. Tqatakrtibzle drtqde, x waisr-zvz-ngrde nide! \v 40 Yrnititrpo mz ncblo nemqng kx namaszlrpx-ngrbzlr bade. A' trnzyatrpwzung.” \p \v 41 Rpibz Jiszs kx, “?Nike nawai-mopwc' bamu? Nzmnc-krbo bamu mzli boipe! A' trkrlzkalamu nzrlxngitingr x narmu kc tqmqngibe.” Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Vzmim mrlxm mrka.” \v 42 Doa ncblo kc kx vzmle, drka' kc sc tqrtcope-ngrde nide mz drtc' x sc tqngi-batrpebzle nzglqkr nimzle. Jiszs pnanatile drka' kc. Amrlzle doa ncblo kc, x sc tqavzpebzle mz trtede. \v 43a Leplz amrlx nzkctitxpxlr zmatq ngr Gct kc tqmyalz. \s1 Nzwrde Krali Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Matiu 17:22-23; Mak 9:30-32 \p \v 43b Mzli kc leplz mztr tqprtxbe-ngrde x naodr tqmztxbe-ngrde mz nzrkctipx-krdr, Jiszs kc tqrpipebzle mz ncblo nedeng kx, \v 44 “Da lc napibo bamu bzkq mrbrtr mz drtwrmu! Ninge Mrlx Leplz sa na-aprcbz mz zmatq ngr kxnzmwati drtwrdr ninge.” \v 45 A' trnzkrlzlru nike drtwr ngrde. Nzyrlq-kapqbz badr x tryrplatitru nardr. A' nzmwxlrtilr nzveati-krbzlr nzycmnengr lc. \s1 Doa Kx Myalz-zlwzbz Mz Nzobqkr Gct \r Matiu 18:1-5; Mak 9:33-37 \p \v 46 Kzdq mzli, ncblo neng Jiszs tztalwzti-lzbq-ngrdr neke mz nidr kx myapxbz. \v 47 Krlztrpebz Jiszs da kx tqpnz drtwrdr, zbz otile kc kzdq doa kxtopwz sc tqatupele mz nrlarde. \v 48 X sc tqrpipebzle badr kx, “Mrlx kx vz-nqblqle ninge mz nzabrtzlvz-krde doa kxtopwz mz drtqnge, abrtzlvz-kzle ninge. X mrlx tqabrtzlvzle ninge, abrtzlvz-kzle Trte kc tqatwzlr-ngrmle ninge. Murde mrlx kx avzo-lzbq, nide kx myalz-zlwzbz mz mz Gct.” \s1 Mrlx Kx Prtr Mz Nrlarde Nyz Jiszs \r Mak 9:38-40 \p \v 49 Jon rpibzle mz Jiszs kx, “Kxetu rnge, mckr kc ncblo kx rmaszlrpxngr drka' mz drtqm. A' pibzkr bade kx naesakipe, murde trprtrpuu bagu.” \v 50 Rpibz Jiszs bade kx, “Bzkq! Murde mrlx kx tr-rpwa'-ngrbzleu bamu nzale-krmu nzwz-krmu, tukile mz nrlarde nyzmu.” \s1 Kzdung Lr Szmariz Nzpxtxpx-ngrdr Jiszs \p \v 51 Zbq trkqlupeu kx ycbep mz nzbzkr Jiszs x sc tzvzmilzpe Heven, sc tqaoti-angidrpe drtwrde nzvz-krde Jerusalem. \v 52 Atwzlr-ngrde kcng menrpa nedeng kx nartwayz-kaipzng bade. X sc tzvztrpeng mz kzdq mztea ngr Szmariz mz nzoliqti-krbzlr dakxnzng x ma kx namwi-ngrdr. \v 53 A' leplz kcng mrkc nzpxtxpx-ngrdr nzadwatr-krdr nide, murde opx angidr kx nzvz-krde la navzkile Jerusalem. Tzwai-ngrdr da lc murde lr Szmariz nztrkabzng badr lr Jiu x mzteadau Jerusalem. \v 54 Kx nzxlrpe Jemes nidr mz Jon da lc, sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “?Kxetu rgr, trnakqlelzkakr nyr Heven navzom x na-atrkatile nidr?” \v 55 A' Jiszs o-lxlvrbz sc tqlclvzpebzle. {X rpibzle badr kx, “Drka' la tqbatrpzle nzycmne-krmu lc. Murde ninge Mrlx Leplz trvz-ngrpwc'u nzodati-krnge nzlukr leplz, a' vz-ngrmc nzarlapxngr nidr.”} \v 56 X sc tzvzkipelr mztea kzble. \f + \fr 9:56 \ft \+em 9:55\+em* Mz kzdung nzryrngr kcng pnz natq lcng tqycpxm mz { } trnzyroung elr. \f* \s1 Drtwr Naesz'ti Mz Nzrvz-nqblqngr Jiszs \r Matiu 8:19-22 \p \v 57 Mzli kc tzvzpe-ngrdr, kzdq ncblo rpibzle mz Jiszs kx, “Sa navz-nqblqx nim drlve keng vzkiq.” \v 58 A' rpibz Jiszs kx, “?Krlz-angidr-kzq da kx ycpxm mz nzrvz-nqblqngr ninge? Murde fokis nzmnc-zpwxng mz ma nyzdr kx yclzm mz gq. X utc nzmnc-zpwx-kzng mz ma nyzdr kx ngi nrla nounc. A' ninge Mrlx Leplz, trmnc-zpwxwxu, murde lr mrnyzngeng nzpxtxpx-ngrdr ninge. X sa napxtxpx-kz-ngrdr nim. ?Myx kxmule, navz-nqblqpeq ye ninge?” \v 59 Rpibz Jiszs mz kzdq kz ncblo kx, “Vz-nqblqm ninge.” A' rpibz ncblo kc kx, “Kxetu, na-ale-kaipo me pnz drtwr trtenge mzli ka, a' mz nibr nzbz-krde sc tqvz-nqblq-atex nim.” \v 60 Rpibz Jiszs kx, “Trtingr! Rlrpe-ngrbz ye mz krkcng mqngrdr nzbzpeng nzyrtzmq-krdr kxnginidr kx nabzng.” \f + \fr 9:60 \ft \+em 9:58\+em* Natq angidr kx pi Jiszs nidr seleng: “Trpnzngr nyznge ma kx na-ama-ngrne.” A' leplz kxnzkqlung nzrpilr kx fokis drtwr ngrde King Herot kc trngi-angidru lr Jiu. X utc drtwr ngrde lr Rom kcng trngiulrJiu. X lr ma nyz Jiszs drtwr ngrde lr Jiu. Kxmule-esz' lr Jiu nzabrtzlvzlr kxnzetu kcng trngiulrJiu, a' nzpxtxpx-ngrdr Jiszs, kc tqngi angidr lr Jiu. \+em 9:60\+em* Nzrvz-nqblqngr Jiszs namyaszpxle nzrvz-nqblqngr nqmq ngr lr mrnyzm. \f* \p \v 61 Kzdq kz ncblo rpibzle kx, “Navz-nqblqbo nim, kx Kxetu. A' navztx-kaipo mz trtenge narlxtibo bade kx rlr-ngrmle o trtingr.” \v 62 Rpibz Jiszs kx, “Ncblo kx ryabo nrlanc a' matinetr drtwrde, trnatwzleu dalr nrlanc. X mz nqmq lcpwz, mane nzpnzkr drtwr doa nzmnclz-krbzle mz Gct mz drtwrde nzlitr-krbzle. Murde rblx nzvectr-krbzle leplz mz Gct mz nzngini-krde King rdr.” \c 10 \s1 Jiszs Atwzlrpx-ngrde Leplz Nzpnu-rlimz-nrade-li (72) \p \v 1 Mz nibrde Jiszs mcpx-moule leplz nzpnu-rlimz-nrade-li. \f + \fr 10:1 \ft Kzdung nzryrngr nzyro nzpnu-rlimz txpwz. \f* \m X atwzlrpx-ngrde nidr nzli-lxblrng mz nzrtwayz-kai-krbzlr mz mztea kcng amrlx x mrkcng navzkibzle. \v 2 Rpibzle badr kx, “Kxmule-esz' leplz kxkqlu nzoliqng mz nzlxngiti-krdr Nrpakxmrlz murde nanginidr doa neng Gct, a' mzli ka kxnzawzng nzpipzbeng kx nzaelwapx-ngrbzlr lrpzki angidr badr. Mz nzmu-krde lcde, krka'-ngrbzmu mz Trte, kc tqoliqtile krkcng nabrti drtwrdr ninge. Rlxtibzmu bade nzatwzlr-krmle kzdung mou kxnzawzng kx naokatrlr nimu mz nzvzmi-krmlr leplz bange. \x + \xo 10:2 \xt Matiu 9:37-38\x* \v 3 Oliqamu mz nzvzngr. Murde atwzlrpx-ngrbo nimu mz mzlir leplz kxdrka'-ngrng. Nzapulr kuli kzpeto kx nzrmaneuting leplz. A' Gct sa na-aclvele nimu. \v 4 Bzkq rtwzamu trau x bxli, a' twz-txpwzmu sadol kc tqyctr mz nanycmu. Bzkq nzaotr nimu leplz nzycmne-krbzmu badr mz lrpzki, a' rnekitiamu mz nzvzngr. \v 5 Mz nzdwatr-krmu mz ma kx nzabrtzlvzlr nimu, rpi-kaipzmu kx, ‘Krka'-ngrne kx Gct na-amnc-zpwxle nimu.’ \v 6 Nzmu ncblo kc tqmnc mrla kx tqabrtzlvzle natqmu, nzmnc-zpwxngr la nakrlzbzle nide. Nzmu kx trpnz-ngrde, trpnzngr nzkrlz-krbzle nide. \v 7 Mz nzmnc-krmu, mncpepwzmu mz ma la esz'. Dakxnzng kznike nzkabzlr bamu, ngqamu, murde takitrde ncblo kxwz natwzle dalr nzwz-krde. Bzkq vzkiamu mz kzdq ma x vzki-mouamu mz kzdq kz ma. \x + \xo 10:7 \xt 1 Korint 9:14; 1 Timoti 5:18\x* \v 8 Mzli kx vztr-ngrnamu mz kzdq mztea x nzabrtzlvzlr nimu, ngqnamu dakxnzng kx nzkabzlr bamu, kxmule-esz' kxmu nzasungr trvz-nqblqleu Loukxtr. \v 9 Amrlzamu nrkrdrtq kxnzyagoxng mrla, x rpibzmu mz leplz amrlx kx, ‘Gct sa tqaesonetrpemle nimu mz nzmnclz-krbzmu bade mz nzngini-krde King rmu.’ \v 10 A' nzmu kx tqvztramu mz kzdq mztea x trnzabrtzlvzlru nimu, e vzne-alzuamu mz mzlir ma lang. \v 11 X pibzmu badr kx, ‘Rtc-ngrbzkr rplz nakrlz-ngrnamu kx nqmq krmu trka mz nzapu-krmu kxnzmnc-mrbrng. A' nadctipx drtwrmu kx Gct rpile navectrpemle nimu mz nzmnclz-krbzmu bade mz nzngini-krde King rmu. A' pxtxpx-ngrnamu nrpa lc, x mz nzmu-krde lc tqpxtxpx-kz-ngrnamu nide!’” \x + \xo 10:11 \xt Aposol 13:51\x* \v 12 Rpi-mopwz Jiszs kx, “X napi-angidrbo bamu kx mz Mzli Kxmatq kc navzm, nzayrplapxkr Gct nidr namyaszpxle lr Sodom kxdrka'-ngrng kcng bqnc.” \x + \xo 10:12 \xt Nou 19:24-28\x* \s1 Lr Taon Kcng Tzpxtxpx-ngrdr Jiszs \r Matiu 11:20-24 \p \v 13 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Agrmplz nimu lr Korasin. X agrmplz kz nimu lr Betsaeda! Murde Gct sa na-ayrplapxle nimu. Trtekqtrwamuu nqmq nr drtwrmu kxmule-esz' mcamu da kcng tqmatq tzalepxm mz taon nyzmu. A' lr Taea x lr Saedon kxnzmnc-mrbrng kxdrka'-ngrng nzmyaszpxlr nimu. Murde nzmu rkx lcng na-alepx-pnzmle mz taon nyzdrng, e lr mztea lcdeng nzmu nzpxing dzlvq lrpz x nzrlung bq, ngi dalr nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr. \x + \xo 10:13 \xt Asaea 23:1-18; Esikel 26:1—28:26; Joel 3:4-8; Emos 1:9-10; Sekaraea 9:2-4\x* \v 14 Mz nzmu krde lc, mz Mzli Kxmatq kc navzm, nzayrplapxkr Gct nimu namyaszpxle nzayrplapx-krde lr Taea x Saedon. \v 15 X agrmplz nimu lr Kzpznizm murde pxtxpx-ngrnamu ninge. Kxmule-esz' glqlz-lzbqamu wq murde rpiamu natakitramu Heven, a' Gct sa na-adwatrle nimu mz Hxl!” \x + \xo 10:15 \xt Asaea 14:13-15\x* \p \v 16 Zbz rpibz Jiszs mz leplz nedeng kcng nzpnu-rlimz-nrade-li (72) kx, “Doa kx lxngitile natqmu, lxngiti-kzle natqngeng. X doa kx pxtxpx-ngrde nimu, pxtxpx-kz-ngrde ninge. X krkc tqpxtxpx-ngrde ninge, pxtxpx-kz-ngrde Gct, kc tqatwzlr-ngrmle ninge.” \x + \xo 10:16 \xt Matiu 10:40; Mak 9:37; Jon 12:44; 13:20\x* Mz nibr natq lcng, sc tzvzpeng. \s1 Nzyzlu-krm Krkcng Nzpnu-rlimz-nrade-li (72) \p \v 17 Mzli kc tzyzlu-ngrm ncblo kcng nzpnu-rlimz-nrade-li nzabrtz-zlwzng. X sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Kxetu rgr, kxmule-esz' drka' kcng nzlxngitimlr nigr mz nzrkapx-krbzkr natq mz drtqm.” \v 18 Rpibz Jiszs kx, “Krlztipex da lc murde Setzn taom mrkc tqycngr zmatq ngrde. Nzo-anikr nztao-krmle apule bzlrpc kc nilz rde tqo ani txpwz nzvzo-krmle mz bongavz. Nzwz-krmu aovxiole zmatq ngrde. \v 19 Kapebo bamu zmatq ngr nzrnzlvzo-krmu zmatq ngr drka', murde namaszlrpx-ngrnamu drka' mz leplz. X kxmule-esz' otaamu badr enqmi rmu Setzn, a' sa na-aovxioamu nide x trpnzngr doa x da kx na-atrkale nimu. \x + \xo 10:19 \xt Sam 91:5-13; Mak 16:18\x* \v 20 A' bzkq abrtz-ngramu drka' kcng nzlxngiti-krdr nimu. Na-abrtz-kz-ngrnamu ye kx Gct yropele drtqmu mz buk ngr nzlungr mrkc Heven.” \x + \xo 10:20 \xt Sam 69:28\x* \s1 Jiszs Abrtz \r Matiu 11:25-27; 13:16-17 \p \v 21 Mzli lcde Mqngrkxtr prsrle Jiszs, x mz nzabrtz-krde sc tqrpipele kx, “Trte, Kxetu r lr Heven x lr nrlc! Awibo bam murde aelwapx-ngrbzme mz doa kcng tzavzo-lzbqng da kcng tqyrlq-kapqbzme mz ncblo kcng tzsiklung x tzrpilr kx nzyrplapxng. Trte, da lc vz-nqblqle me pnz drtwrm. Eu.” \p \v 22 Rpibz Jiszs mz leplz kcng tzmncng mrkc kx, “Nzrkrlzngr x zmatq amrlx kapem Trtenge bange. Trpnzngr leplz kx rkrlzti angidr ninge, a' ngi txpwz Trtenge. X trpnz-kzngr leplz kx rkrlzti angidr Trtenge, a' nitxpwo, x leplz kcng tqmcpxx mz nzaelwapx-krbo nide badr.” \p \v 23 Zbz Jiszs o-lxlvrtxbz mz ncblo nedeng x sc tqrpi-lrpipebzle badr kx, “Ngi da kx mrlz nzmc-krmu da kcng tqalepex! \v 24 Murde profet x king nzkqlung mzli kc nzrpilr namc-kzlr ninge, Kxnzmcpx ne Gct x da lcng tqalepexng, a' trnzmc-pnzlru. X nzrpilr naxlr-kzlr da lcng tqxlramu, a' trtxpnzngr.” \s1 Doa Lr Szmariz Kc Tqmrlz \p \v 25 Kzdq kxalvztr mz Lou sc Mosis tulzm sc tqkapxbzle natq ngr nzatalzngr lcde se. Rpibzle kx, “?Kxakrlz, nike na-alex mz nzprtr-krnge mz nzlungr kxboi?” \x + \xo 10:25 \xt Matiu 19:16-19\x* \v 26 Rpibz Jiszs kx, “?Nike pi Lou sc Mosis? ?Myx kxmu nzyrplatitrkr narm le?” \v 27 Rpibz ncblo kc kx, \qt “Mrlzti Yawe, Gct ngrm mz nabzm atwrnrngr, x mz nzwikr nelzm atwrnrngr, x mz zmatq ngrm atwrnrngr, x mz drtwrm atwrnrngr. X mrlzti kztemqng da kc tqwaiq nzmrlzti-lzbq-krm.”\qt* \x + \xo 10:27 \xt Livae 19:18; Lou Kcpwz 6:5; Matiu 22:34-40; Mak 12:28-33; Rom 13:9; Galesia 5:14; Jemes 2:8\x* \p \v 28 Rpibz Jiszs kx, “Nzayzlu-krm natq tubqtx angidr. Nzmu na-ale-angidrq da lc x trpnzngr nzwrde kx atatxo-ngrnle, sa naprtrq mz nzlungr kxboi.” \x + \xo 10:28 \xt Livae 18:5\x* \v 29 A' mz nide esz'-krde rpile tubq, sc tqrpipebzle mz Jiszs kx, “?Nekeng kztengeng kx namrlztixng?” \p \v 30 Zbz Jiszs kc tqyapwxtipebzle kzdq kc be mz nzaelwapx-krde kx namrlztiku leplz amrlx. Rpibzle kx, “Kzdq lr Jiu, vzkiomle Jerusalem, navzkiole mz taon kc Jeriko. Ncblo lc tatxtr mz mqdr ncblo kxdrka'-ngrng. Nzaotxpxbzlr lrpzdeng, nzoti-kzpzlr trau scdeng, x nztztitxdr nide mule nabztx. X sc tzvopeng. \v 31 Zbz kzdq pris kc tqvokiopemle Jerusalem mz lrpzki kcpwz. Navokiopele Jeriko, vone mz dcngki. Kx mcpele ncblo kc, sc tqkawipele, tqo-ngalukipele mz kzdq nrlar lrpzki, murde ma tqbatrpzle trnztakitr-krdeu nide mz nzprtrngr mz nzangiongr mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis. \v 32 Mz nqmq kcpwz, kzdq ncblo kx vzpxm mz nqvi lr Livae vz-kzp mrkc. Obqtxobz mz ncblo kc, x kawitxde. O-ngalukitxde mz kzdq nrlar lrpzki kc, murde rpile kx nzrlr-krbzlr nzprtr-krde mz nzangiongr myaszpxle nzokatr-krde ncblo lc. \v 33 A' kzdq doa lr Szmariz kx vzkio-kzple mz lrpzki lcde, mcpele ncblo kc, sc tqyctxpe mz drtwrde. \v 34 Vztxbz bade x wztibzle kxsqki ngrdeng mz waen x pnutibzle mz tolo, x pilvzbzleng dzlq lrpz. Zbz glqlzle ncblo kc mz dcngki nede, sc tqvzmipebzle mz kzdq ma kx nzamatrngr mz lrpzki, tqaclvepele elr. \fig Lr Szmariz wztibzle kxsqki ngrdeng mz waen x pnutibzle mz tolo.|alt="056 Good Samaritan" src="056-Lk10.25.tif" size="COL" loc="LUK 10:34" copy="LLL Language Recording" ref="10:34" \fig* \v 35 Nrlc ngrlxobz, kalzmle kcng trau kx takitrde kzdung zbq nzmnc-krde mz ma kc, sc tqkapebzle mz ncblo kc tqaclve ma kc. Rpibzle kx, ‘Aclvepwz x nzyzlu-krmc sc tqayzlupe-mopwc' nikeng ayrbzkqtrpzmeng bade.’” \p \v 36 Rpi-mopwz Jiszs mz kxalvztr mz Lou sc Mosis kc kx, “?Nzpnzkr drtwrm le, neke tqapubzle kztede mz ncblo lc tqtabq ncblo kxayo?” \v 37 Rpibz ncblo kc kx, “Ncblo lcde kc tqmrlztile nide.” Rpibz Jiszs kx, “Vz x vz-nqblq kz nqmq kr ncblo lc.” \s1 Jiszs Oklatile Mata Nidr Mz Mxri \p \v 38 Jiszs badr ncblo nedeng, kx nzvzpelr kc, sc tzvzpxpeng mz mztea Betzni, me mncngr kzdq kc olvz drtqde Mata. Sc tqaodupele Jiszs. \v 39 Mzli kc tzmncpe-ngrdr brma, ilede Mxri, wxbu-aepztrpz mz Kxetu x tqlalztqbz mz nzalvztr-krdeng. \v 40 A' Mata drtwrde otxtrpwz mz nzwzngr kcng tqaleleng. Zbz sc tqvzpem mz Jiszs tqrpipebzle kx, “Kxetu rnge, ilenge rlasztxpemle bange nzalengr da kcng amrlx. ?Krlzq nzrpi-ngrbz bade naokatrle ninge?” \v 41 Rpibz Kxetu kx, “Mata e, bzkq otr kato mz drtwrm da lang kqlu. \v 42 A' da esz'txupwz kx myapxbz. Mxri krlzle da lcde, x tr-rpwa'-ngrpwc'u bade nzlalztq-krde mz nzalvztr-krngeng.” \c 11 \s1 Nzalvztrkr Jiszs Mz Nzkrka'ngr \r Matiu 6:9-13; 7:7-12 \p \v 1 Kzdq mzli Jiszs krka' mz kzdq nrlc. Kx yrkrpxpebzle kc, kzdq ncblo nede rpibzle bade kx, “Kxetu rnge, alvztrp bagr nzkrka'ngr, da kc tqwai Jon Kxawrkxtr nzalvztr-krde oblamzdeng.” \v 2 Rpibz Jiszs badr kx, “Mz nzkrka'-krmu rpiamu kx, \pm ‘Gct Trte, batrp bagr nigr lr nrlc, nzamatq-krgr drtqm kxtr-esz'ngr, x nzmnclz-krbzkr bam nzngini-krm King rgr. \v 3 Kam bagr dzu r da kx natakitrde mzbq ka. \v 4 X ipqpxbz alwx ngrgrng navz-nqblqle nzipq-krgr krkcng tzaletrpqng da kx trmrlzu bagr. X arlapx nigr mz nzokatr-krm nigr mz nztu-amqngi-krgr mz nzatalzngr. Eu, angida.’ \p \v 5-6 “Napi-mopwc' dq nzycmne-ebzpxngr. Kzdq mzli kzdq kc ncblo adwatile kc kzlede kx kaputrp mz ma nyzde mz aurnrlc. Ncblo lc vzm, x navzkile mz kzdq nrlc. A' trpnzngr nadr dakxnzng kx nakabzlr bade. X ncblo kc tqrnginyz ma, vz mz ma kzble mz nzrlx-krde da. Zbz sc tqrpipebzle kx, ‘?Mzlenge, nakame bange du dakxnzng?’ \v 7-8 Kxmule-esz' ncblo kc naonrx nyzde pqbrpe x tzmncpeng badr doa nedeng me nzmwi-ngrdr, a' sa natulzpebz mz nzokatr-krde kztede, murde drtqde ma tqamyabz lr mztea nyzdeng. X sa nakabzle da kcng amrlx tqsutibz drtwrde, murde tubq nzale-krdele. \p \v 9 “Mz nqmq lcpwz, rlxtibz da mz Gct, x sa nakabzle. Rtangr da x sa narmctiq. Abc x naonrx sa nalvxpxbz. \v 10 Murde doa kx rlx da kx takitrde nide, sa natwzle. X kx rtangrtile nzokatrkr Gct, sa nangida. X kx abctr-zvzbz mz Gct, naonrx nyz Gct sa nalvxpxbz bade. \v 11 Murde trpnzngr trte doa kx rkabz mz mrlxde ningidoe mzli kx rlx-ngrbzle nc. \v 12 X trkapwzleu nalx mzli kx rlx-ngrbzle neimr kio. \v 13 Nimu kcng trnztubq-zvzung krlzamu nzale-krmu da kxtubq mz nzrka-ngrbz da kxmrlz mz doa nemung. A' da kx myapxbz, Trtemu kc Heven, krlzle nzale-krde da kxtubq mz nzka-krbzle Mqngrkxtr mz krkcng nzrlxtibzlr bade.” \s1 ?Zmatq Ngr Jiszs Vzpxm Mz Gct O Mz Setzn? \r Matiu 12:22-30; Mak 3:20-27 \p \v 14 Kzdq mzli, Jiszs rmaszlrpxngr drka' kx batrpzle nznabukr kzdq ncblo. Ncblo kx prszpx drka' kc le, sc tqycmnepe. Zbz nzkctitxpx zbo ngr leplz kcng. \v 15 A' kzdung leplz nzrpilr kx, “Beelsebol ela, kxetu r ma ngr wq, nide kc tqaclvele drka' amrlx, x sc tqrkabz bade zmatq ngr nzrmaszlrpx-krde drka' mz leplz.” \f + \fr 11:15 \ft Beelsebol ngi kzdq kz drtq Setzn. \f* \p \v 16 Kzdung kz nzabzpxlr nide mz nzrlxti-krbzlr bade kx na-alebzle dq da kxmatq mz nzaelwapx-krde kx zmatq ngrde vzpxm mz Gct, a' trvzpxpuu mz Setzn. \v 17 A' Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr x mz nzaelwapx-krbzle badr kx nzvz-rbrng, sc tqrpipebzle kx, “Kandre kx akipx-lzbq mz dzbede sc tzota-etrpeng, mzli kxpipzne sa naodating. Mz nqmq lcpwz doa lr ma kxesz' kx nzamnc-dali-lzbqng, sa na-apulr ma kx wxtxo. \v 18 X mou, nzmu Setzn badr drka' kztedeng naotablrlr mz nidr esz'-krdr, e zmatq ngrde mz nzaclve-krde leplz sc tqmanepe. \v 19 Kxmule-esz' rpiamu kx rmaszlrpx-ngrne drka' mz zmatq ngr Setzn, a' tr-rpiwamuu kx oblamzmung nzrmaszlrpx-kz-ngrdr mz zmatq ngrde. Mz nzmu-krde lc, nzkrlzlr nzrpi-ngrbz bamu kx vz-rbramu! \v 20 A' me ngi daki-angidrle se. Mz nzmaszlrpx-krnge drka' mz zmatq ngr Gct, aelwapx-ngrne kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr. \p \v 21 “Murde Setzn apule ncblo kx xplr, kx tumile mclrde atwrnrngr mz nzotangr, x aclvele ma nyzde, murde leplz kcng tqlolvzleng ma tzrlapxng. \v 22 A' ninge ncblo kx xplrpxbz x aovxiopex nide. X twzpex zmatq ngrde atwrnrngr, kc tqabrtr-ngrde drtwrde. X kapebo zmatq rnge mz leplz kcng tqarlapxpex mz nzmaszlrpxpe-krbo drka' kcng badr, murde natu-pz'liti-ngrdr nide. \p \v 23 “Na-aoti drtwrmu nrlarde kx namnckiamu. Doa kx trmnckileu mz nrlarde nyznge, nide enqmi rnge. Doa kx trokatrleu ninge mz nzrvzmi-ngrm leplz mz Gct, nide kx rmaszlrpxngr leplz mz nzvz-krmlr bade.” \s1 Nzyzlu-krm Drka' Mz Nzprsrpe-krde Ncblo \r Matiu 12:43-45 \p \v 24 Rpi-mopwz Jiszs mz leplz kcng kx, “Mzli kx kzdq drka' nzmaszlrpx-ngrde mz kzdq ncblo, drka' la vzne lzke, rtangrne me na-ama-ngrde mz nabz leplz. A' nzmu trnamcleu kzdq nrlc, sc tqrpipele mz nide esz'-krde kx, ‘Nayzlupe-moux mz ma nyznge kc tqrlaszpemc.’ \v 25 Zbz yzlu mou, x mcle ncblo kc mrlzpe x nqmq krde mrlzpe x trpnzngr kxnzmncng mzlilxlr kzble kx mncpxm bade. \v 26 Zbz vzpx x vzmitrple drka' rlimz kx nztrka-krdr myaszpxle nztrka-krde. Nzvzmqng sc tzmncpxpemqng bade. X nzmnckr ncblo kc sc tqtrkatx-zlwzpe, myaszpxle mzli kc kai.” \f + \fr 11:26 \ft Leplz kznike nzmaszlrpx-ngrbz drka' bade, narlr-alzu-ngrbzle Mqngrkxtr namncpxm mz nabzde, murde drka' kc ma tqyzlu-mop bade, vzmitrple kzdung kz mou. \f* \s1 Jiszs Pxtxpx-ngrde Nzalengr Dq Rkx Kx Matq-esz'ngr \r Matiu 12:38-42 \p \v 27 Mzli kc Jiszs tqycmne-ngrde, kzdq olvz ycmnelzm mz mzlir zbo ngr leplz lcng x rpibzle kx, “Namrlzbz mz lxem murde mikale nim x ayqle nim!” \v 28 A' rpibz Jiszs kx, “Eu, a' sa namrlz-kzpz mz leplz kcng tzxlrng natq Gct x nzvz-nqblqlr!” \p \v 29 Zbz zbo ngr leplz kc, kx etunepxpele, sc tqrpipe-moule kx, “A' nimu leplz kcng tzmncng mzli ka kxdrka'-ngrng. Rlxtiamu kx na-alebo dq rkx kxmatq-esz'ngr mz nzaelwapx-krnge kx vzpxmc mz Gct. A' trpnzngr rkx kx na-aelwa-ngrbo bamu, a' nangi txpwz rkx kc tqalebz Gct mz profet Jona kc bqnc. \v 30 Murde nqmq kcpwz Jona tqngini-ngrbzle rkx mz lr taon kc etu Ninive, e ninge, Mrlx Leplz, nangini-kzpo rkx mz lr nrlc ka. \v 31 Mzli kc bqnc kwin kc Seba mrkc Arabia, vzm rlru mz nzlalztq-krbzle mz Solomon mz natq ngr nzyrplapxngr. \x + \xo 11:31 \xt 1 King 10:1-13; 2 Be Ngrdr 9:1-12\x* Kxmule-esz', a' mzli ka doa kx myaszpx-zlwzle Solomon vzpem, a' pxtxpx-ngrnamu nzlalztq-krbzmu bade. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, Kwin kc Seba sa naycmne kz mz kot mz nzpipx-krde kx vz-rbramu, murde trlalztqpwzmuu mz Gct mz natq ngr nzyrplapxngr. \v 32 Mz nqmq lcpwz, mzli kc bqnc leplz ngr taon kxetu Ninive nzlxngitilr nrpa ngr Gct kc tqyapwxtipxbz Jona badr, x nztekqtrlr nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdr. Kxmule-esz', a' mzli ka doa kx myaszpx-zlwzle Jona vzpem mz nzyapwxtipx-krbzle nrpa ngr Gct bamu, a' trtekqtrwamuu nqmq nr drtwrmu. Mz nzmu-krde lcde, mz Mzli Kxmatq kc navzm, lr Ninive sa naycmne-kzng mz kot mz nzpipx-krdr kx vz-rbramu, murde trlxngitiwamuu nrpa ngr Gct da kc tzwailr.” \f + \fr 11:32 \ft \+em 11:30\+em* Jona mnctilzm mz nelz besilr zbq tq. X Jiszs ycmnetr-ngrde nztulz-kr-mople mz nzbzngr mz nibr zbq kxtq. \+em 11:31-32\+em* Jiszs nide doa kx myaszpxle Solomon x Jona. \f* \p \v 33 Rpi-mopwzle kx, “Trpnzngr leplz kx rtekao lam sc tqyrlq-kapqpele. X tralalvzo-kzleu topla. A' lam nzadolzpwz wq, murde leplz namclr zyzlr mz nzdwatr-krmlr brma. \v 34 X nzmu mzpu mrlz, krlzamu nzrmc-angidrngr da. A' nzmu mzpu trmrlzu, trkrlzwamuu nzrmcngr da. \v 35 Mz nqmq lcpwz, na-ayayramu nabzmu murde nakrlzamu nzalvztrngr angidrng. A' bzkq amqngiamu nabzmu murde ma tqvz-rbr-zvzamu. \v 36 Murde mzli kx nabzmu yayr-ngrde, krlzamu nzrkrlzngr da angidr kx vzpxm mz Gct. X da angidr lcde sa na-apule zyzlr kx na-aopx-angidrbzle da mz nabzmu.” \f + \fr 11:36 \ft Nzalvztrkr Jiszs nzapulr zyzlr. X naopx-angidrbz mz leplz kx nzalvztrkrdeng mz vzpxmqng mz Gct murde ycmnebzle badr me nzyrlwrngr leplz. Kxmule-esz' a' kxnzkqlung kxnzpxtxpx-ngrdr nzvz-nqblq-krdr natqdeng. \f* \s1 Jiszs Ycmne-plztitrle Kxnzetu R Lr Jiu \r Matiu 23:1-36; Mak 12:38-40 \p \v 37 Mzli kc Jiszs tqyrkrpxpe-ngrbzle nzycmne-krde, kzdq kc Farzsi sc tqaveatipebzle nide kx namung badr. Kx krlzbzle kc ma nyzde, sc tqvztrpebz tqwxbuope mz nzmungr, a' trwzti-kaileu mqdeng. \v 38 Farzsi kc pwrkilvc-ngrde nzmc-krde kx Jiszs trvz-nqblqleu nqmq kxtr krdr, x sc tqmu ate. \f + \fr 11:38 \ft Nzrwztingr lc mq tryctru mz Lou sc Mosis, a' ngi nqmq kx nzyrlqtr-mopwzlr lrtzlvzng r lr Jiu. A' Jiszs trvz-nqblqleu nqmq lc, murde rpile na-atubqtile Farzsi kcng tzamyalzlr nqmq krdr myaszlzle Lou sc Mosis kc tqkabz Gct. \f* \m \v 39 Jiszs krlzle da kc tqaoti drtwr Farzsi kc, sc tqrpipebzle bade kx, “Nimu Farzsi aoti txpwz drtwrmu da kx trmyapxpwzu. Krlzamu nzrwztingr kxpipz nibr kap x nibr plet mz nzvz-nqblqngr nqmq krmu, murde natubqamu mz Lou sc Mosis. A' nabzmu yrbupxm mz nzpnangr da x nqmq ngr alwx. \v 40 Narmu trka x lukurnr-ngrnamu! Murde Gct kc tqrwzngr nrkrdrtqmu yz, nide kc tqrwz-kzngr nabzmu. X mz nzobq-krde, nzbrngzkr nabzmu myaszpx-zlwzle nzrwztingr nibr da. \v 41 Nzmu nasuti drtwrmu nztubq-ngrbz mz nzobqkr Gct, bzkq aoti drtwrmu da kx trmyapxpwzu. A' naokatr-alzuamu kxtrnzrngiscung da mz nzrka-ngrbz badr da kxmrlz kx trpnzngr scdr. Murde nzmu na-aleamu da lcng mz nabzmu angidr, nimu badr dztumu amrlx sa natubqpebzmu mz nzobqkr Gct. \p \v 42 “A' agrmplz nimu, kx Farzsi. Gct sa na-ayrplapxle nimu. Murde kxmule-esz' kabzmu da kranzpnu ngr da scmung amrlx bade mz nzaotikr drtwrmu da kxtopwzng kx trmyapxpwzu, a' trkxu mz drtqmu da kxmyapxbz. X tralewamuu da kcng tqtubqbz mz leplz, x trmrlztiwamuu nidr mz nivz lr Gct. A' takitrde nzale-kai-krmu da lcng tqmyapxbz, x ale-kzamu da kcng trmyapx-zlwzpwzung. \p \v 43 “Agrmplz nimu, kx Farzsi. Gct sa na-ayrplapxle nimu mz nzglqpx-lzbq-krmu! Murde rpiamu nawxbupwzmu mrkc tqmrlztxpxbz mz mangr-nzkrka'ngr, x leplz napi-txpwz bamu natq ngr nzamatqngr me nzyrlwr-lxblrngr. \p \v 44 “Agrmplz nimu, kx Farzsi! Gct sa na-ayrplapxle nimu! Murde apuamu gq lr kxbz kx trnzyrqlzu, x mzli kx leplz nzvzneo-ngrmlr elr, batrpzle trnztakitr-krdru nidr nzprtrngr mz nzangiongr. Mz nqmq lc kz, rblxbz mz leplz nzkrlz-krdr kx nqmq krmu trka. X mzli kx nzvz-nqblq-ngrdr nimu, batrpzle trnztakitr-krdru nidr.” \p \v 45 Zbz kzdq ncblo kxalvztr mz Lou sc Mosis rpibzle bade kx, “Kxakrlz, mz nzycmne-krm lc pibqtx-kzq nigr!” \v 46 Rpibz Jiszs kx, “Agrmplz nimu, kx kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Gct sa na-ayrplapx-kzle nimu! Aleti-katoamu nqmq krmu kxkqlu kx yrlqtr-mopwz mz Lou sc Mosis. X rblxbz mz leplz nzma-nqblq-krdrleng. Murde nqmq lcng nzapulr da kxmrlepu, kx yrlqlzbzmu mz nabxdr kx naglqlr. A' nimu esz'-krmu, trvz-nqblqwamuu nqmq lcng x trokatrwamuu leplz mz nzrglqngr. \p \v 47 “Agrmplz nimu! Murde kxmule-esz' rwzo-ngrnamu da kx ycobz mz gq lr profet kcng bqnc, a' profet lcng tznibqti melrmqmung. \v 48 Wztx-ngrbzmu gq lr profet kcng tznibqti melrmqmung. A' trblepx-pnzpwzmuu badr. Murde pxtxpx-kz-ngrnamu nzvz-nqblq-krmu nzalvztrkr profet neng Gct. \v 49 A' vz zvz, murde Gct ycmnetr-ngrde nimu mz nzyrplapx-krde mz nzrpi-krde kx, ‘Profet x menrpa nengeng sa navzbzng mz leplz nengeng mz nzpipx-krbzlr badr natqnge. A' kzdung nidr sa nanibqlr x kzdu-kzng sa na-atrkatilr.’ \x + \xo 11:49 \xt 2 Be Ngrdr 36:15-16\x* \v 50 Mz nzmu-krde lcde, sa narmctiamu nzayrplapx-zlwzngr nimu. Murde Gct sa na-atamutilzbzle bamu alwx ngr nzrnibqngr profet amrlx, \v 51 abzo mz Ken nznibq-krde Ebol, krlzmle nzrnibqngr Sekaraea, kc tznibq me tavau mz mzlir olta x Mrkc Tqtr. Napibo bamu, Gct sa na-atamutilzbzle bamu alwx ngr nzrnibqngr profet amrlx, murde nzbz-krdr vzpxm mz da kcng tqaletiamu. \f + \fr 11:51 \ft \+em 11:48\+em* Nzpxtxpx-ngrdr nzvz-nqblq-krdr Jon Kxawrkxtr x Jiszs, mz nzngini-krdr profet neng Gct. \+em 11:51\+em* Mz Nzryrngrkxtr kc kai, Ebol nide ncblo kx nznibq kai x Sekaraea nide profet kx rmnrpe-ngrbz nzrnibqngr. \f* \p \v 52 “Agrmplz nimu, kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Gct sa na-ayrplapxle nimu! Murde tr-rlrpx-lzbqwamuu mz nzmnclz-ngrbz bade. X nzalvztr-rbr-krmu rpwa'-ngrbzle mz leplz nzlxngiti-krdr nide. Apule kx yrlq-kapqbzmu badr ki kc nzmu nalvxpxbzle naonrx ngr Heven.” \fig Apule kx yrlq-kapqbzmu badr ki kc nzmu nalvxpxbzle naonrx ngr Heven.|alt="143 old key" src="143-OKY001.tif" size="COL" loc="Luk 11:52" copy="SIL" ref="11:52" \fig* \p \v 53 Jiszs kx rlaszpele kc mrkc, kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis, badr Farzsi sc tztrkalrpe-ngrdr nide, x nzrpilr na-aesakibzlr nzwz-krde. Zbz sc tzvea-ebirtxpe-kzpwzng natq kxkqluti. \v 54 Murde nzrpilr na-aprtzlr nide mz trtxki scdr, mz nzrpi-rbr-krde da, x sc tzlolvzpelr nide. \c 12 \s1 Da Tq Kx Bzkq Aleamu \r Matiu 10:19-20, 26-33; 12:32 \p \v 1 Mzli kcpwz siu ngr leplz tzyrlwr-lxblrng x tzrnekrti-lzbq-ngrdr nzoliki-krdr, Jiszs rpi-kaipzle mz ncblo nedeng kx, “Bzkq apuamu Farzsi. Nzrpilr kx nztubqng, a' nzpokiang. Nqmq krdr apule yisti kx talvzpxle bret atwrnrngr, murde nqmq krdr atrkatipele leplz amrlx kcng tzvz-nqblqlr nidr. \v 2 A' da kx nzyrlq-kapqting, sa nayrbq-zpwxngr. X mz nqmq lcpwz, da kx nzxpqbrlvzlr, sa napipx me naxlr-lxblr-ngrdeng. \v 3 Nike pi-lrpiamu mz nabz nzlo, sa napipx mz nrlckxngrlx. X da kcng tqpi-awabzmu mz leplz, sa napi-kato mz mzlir mztea. Murde alwx ngrmung amrlx kx yc-kapqti, sa nakrlzti leplz kalr. \p \v 4 “A' napibo bamu, kx mzlengeng, bzkq mwxlrtiamu krkcng nzrnibq-txpwzng nrkrdrtq, a' mz nibrde nzmu trnznibqlru mqngr. \v 5 A' namwxlrtiamu Gct, murde mz nibr nzrnibq-krde, rngisc zmatq mz nzadwatrngr leplz mz Hxl. Nide kx namwxlrti txpwz! \p \v 6 “Kxmule-esz' nzamwangr boblz kxnzlvqn trau rde pipzne, a' trpnzngr boblz kx mrbrtr mz drtwr Gct. \v 7 A' nimu myaszlzamu boblz kxkqlu! Murde nqnginarmu amrlx, rlwxti kz Gct kc tqaclvele nimu. Mz nzmu-krde lcde, bzkq mwxlrtiamu leplz. \p \v 8 “Murde doa kx abrtzlvzle ninge Mrlx Leplz mz mz leplz mz nrlc ka, sa na-abrtzlvz-kzx nide mz mz enjrl neng Gct mz Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz. \v 9 A' doa kx pxtxpx-ngrde ninge mz mz leplz mz nrlc ka, sa napxtxpx-kz-ngrne nide mz mz enjrl neng Gct. \v 10 Doa kx pibqtile ninge, krlz Gct nzipqpx-ngrbz alwx ngrde, nzmu natekqtrle nqmq nr drtwrde. A' rblx nzipqkr Gct doa kx pivxitile Mqngrkxtr. \f + \fr 12:10 \ft Gct krlzle nzipqtx-krpwzle leplz kcng tzplzpxbzlr alwx ngrdrng bade. A' doa kx pivxitile Mqngrkxtr pxtxpx-ngrde nide. Mz nzmu-krde lcde, rblxbz mz doa lc nzyckr drtwrde alwx ngrdeng, murde Mqngrkxtr dekc tqokatrle leplz mz nzkrlz-krdr alwx ngrdrng. X doa kx pivxitile Mqngrkxtr trpnzngr nzkrlz-krde alwx ngrdeng mz nzplzpx-krbzleleng mz Gct. X mou, trpnzngr nzipqkr Gct nide. \f* \p \v 11 “Kzdung mzli sa navzmitrlr nimu mz kot mz mangr-nzkrka'ngr murde lxngitiamu ninge. X na-atubzlr nimu mz kxnzetu r lr Jiu. X kzdung mzli sa navzmilr nimu mz kzdung kz kot. Mz mzli lcdeng, bzkq da nakxne drtqmu kxnamu nzayzlu-krmu natq, x nrpa kc napiamu kx narblxbz badr nzayzlu-krbzlr. \v 12 Murde Mqngrkxtr la naokatrle nimu mz nrpa kc napipxamu.” \s1 Be Ngr Bcnyr Kxngqngu \p \v 13 Kzdq ncblo kx mncpxm mz zbo ngr leplz kc rpibzle bade kx, “Kxakrlz, pibz mz mzlenge kx na-akikr bade drtc' kc tqbzszm trtegr bagr.” \v 14 Rpibz Jiszs kx, “Trvz-ngrpwc'u nzakingr dztu leplz.” \v 15 Zbz rpibzle mz leplz kcng kx, “Bzkq trkibramu, a' aclvetio-lzbqamu mz da amrlx kx naprlvz mzpu. Murde nzmnc-zpwxngr x nzlungr kxboi trnzvzpxpwung mz nzrngiscngr da.” \p \v 16 Zbz rpibz Jiszs kx, “Napibo bamu dq nzycmne-ebzpxngr. Kzdq kc bcnyr rnginyz drtc' kx dakxnzng ngrde kqlu x mrlzti. \v 17 Kzdq mzli drtwrde aole mz nide esz'-krde kx, ‘Trpengr me nayrlq-ngrne dakxnzng nangeng kx nayctile mzli naboi. ?Nike na-alepex? \v 18 Sa na-awxlikiopex ma ngr da nyzngeng x nawztix ma kxnzetupxbzng, murde nayrlq-ngrne dakxnzng kcng kqlu tqmrlzti x dztungeng amrlx. \v 19 X mz nibrde sa na-amax x namux x narmnqx x na-abrtzx mz nzmnc-zpwx-krnge! Murde dztungeng takitxtrpedeng nzyc-krdr nzkrlz-krbzle yiz kxkqlu mou.’ \v 20 A' rpibz Gct bade kx, ‘Kxngqngu e! Mz nrlckxbq ka nabzpeq. X dztumqng amrlx nabzszbzme mz leplz kzbleng.’” \x + \xo 12:20 \xt Sam 49:10\x* \v 21 X rpi-mopwz Jiszs kx, “X Gct sa na-ayrplapxle leplz amrlx kcng tzatamutilzng da kx nangi scdrng, a' nzpxtxpx-ngrdr nzokatrngr leplz.” \s1 Nzrngiscngr Da \r Matiu 6:25-33 \p \v 22 Zbz sc tqrpipebz Jiszs mz ncblo nedeng kx, “Da kx tqrpi-ngrbo lc bamu kx bzkq da kx nakxne drtqmu mz nzmnc-krmu, mz da kx nangqnamu x lrpz kx napxi-ngrnamu. \v 23 Murde nzmnc-zpwxngr tryctxtrpwzu mz dakxnzng x lrpz. \v 24 A' na-aoti drtwrmu utc. Trpnzngr da kx nzpetilr x trnzekqlzung dakxnzng. Trpnzngr nyzdr ma ngr dakxnzng, murde apu Gct nidr. A' nzmyalz-krmu myaszpxle utc! X mz nzmu-krde lc, Trtemu sa narkatibz bamu da. \v 25 Rblxbz bamu nzaboinepx-krmu nzlu-krmu mz nzyc-zvzkr mz drtwrmu da. \p \v 26 “Mz nzmu-krde lc, mane nzkxkr drtqmu da, murde trokatrleu nimu. \v 27 A' na-aoti kz drtwrmu nzpqpxkr mqmya. Trnzwzung x trnzrkxsilvzung scdr lrpz. Kxmule-esz' King Solomon kc tqngi nceapu, a' nzlulikr lrpzdeng trmyaszpxleu mqmya lcng. \v 28 Murde Gct la tqapqtipx mqmya nangi lrpzdr nc mqmya. Noude lang trnztu-aboiu murde sa namrbrng mz nzngc-krdr mz nyr, nzngikr nanr leng. Mrla tqyc-ngrde, nakrlzamu kx Gct sa na-apxi-kzle nimu, mz nzmnc-krmu mz nrlc. Murde myaszpx-zlwzamu nounc. A' nzrlxngiti-krmu bzkq topwz! \v 29 Mz nzmu-krde lc, bzkq aoti txpwz drtwrmu da kx nangqamu. \v 30 X bzkq apuamu kxtrnzrlxngitiung kx nzaoti txpwz drtwrdr dakxnzng. Murde trnzkrlzlru kx Gct rkale doa nedeng dakxnzng. A' nadcpx mz drtwrmu kx Trtemu krlzle da kx trycpwzu bamu. \v 31 Mz nzmu-krde lcde, narlr-lzbq-ngrbzmu mz nzmnclz-ngrbz mz Gct x mz nibrde da lcng sc tqkape-kzpzle bamu. \p \v 32 “Apuamu sip nengeng x rblx nzokatr-lzbq-krmu. A' bzkq mwxlramu, murde Trtemu kc Heven abrtz-ngrde nzrka-krbzle bamu da kcng tzvzpxmqng mz nzngini-krde King rmu. \v 33 A' amwa-alzuamu da kcng tqngisctimu x kabzmu trau rdeng mz krkcng trpnzngr scdr. Murde mz nzale-krmu da lc, sa na-atamutilzamu nzrngisc-krmu mrkc Heven, me trnayrkrpx-ngrpwzleu. X mrlc trpnzngr kx napna da x trpnzngr ninr kx nayrti da. \v 34 Na-atamutilzamu nzrngisc-krmu mrkc Heven, murde mrkc tqyrlq-ngrnamu dztumung, delc tqyc-kzngr nabzmu. \s1 Naoliq-zvzamu Nzyzlu-krm Jiszs \r Matiu 25:1-13 \p \v 35-36 “Mzli kx nzyrlzngr, ncblo kxyrlz prtr kai mz nzmungr mz nzyrlzngr. Zbz sc tqvzpe mz nzvzmi-krmle olvz rde brma. X kxnzawz-nrbalq nedeng naoliqng x lam pnrdr nangc mz nzaenzli-krdr nzyzlu-krmle. Murde mzli kc navz-ngrmle na-abctrpz, x nalvxpxbzlr naonrx mzli lcdepwz. \v 37-38 X mzli kc kxetu rdr navz-ngrmle, kxnzawz kcng na-abrtzng murde nzobq-pz'lilr x nzoliqpeng, kxmule-esz' na-aenzlilr nide krlzbzle aurnrlc o mzli kx boipx-mopwz! X kxetu rdr sa na-abrtzlvztx-kzle nidr. X sa narpibzle kx nawxbuo-kaing mz nzrka-krbzle nadr dakxnzng. \v 39-40 X nimu na-apuamu kxnzawz lcng. X na-apu-kzamu ncblo kx oliq mz nzrpwa'-krbzle mz kxpnada nztangetr-krbzle ma nyzde, murde trkrlzleu nabznepi lcde. Mz nqmq lcpwz, naoliq-zvz-kzamu. Murde Ninge, Mrlx Leplz, sa nayzlumc mzli kx trpnzu drtwrmu nayzlu-ngrmc.” \s1 Kxnzawz Kx Brti Drtwr Kxetu Rde \r Matiu 24:45-51 \p \v 41 Rpibz Pita kx, “?Kxetu rnge, nzycmne-ebzpxngr lc pime bagr o pibzme mz leplz amrlx?” \v 42 Rpibz Jiszs kx, “?Neke kxnzawz nenge kx brti drtwrnge? Tqycmnetibo nimu x kzdung kz kxnzrmailzng. Murde kzdq kxetu aprcbzle mz kzdq kxnzawz nede mz nzaclve-krde kztedeng x mz nzapu-krde nidr. Zbz sc tqvzpe mz kzdq nrlc. Kxnzawz kx yrplapx x brti drtwr kxetu rde, sa navz-nqblq-zvzle natq kxetu lc. \v 43 Mz nzmu-krde lcde, mzli kc navz-ngrm kxetu rde, kxnzawz lc sa na-abrtzlvzle nzale-krde nzwz-krde. \v 44 Da angidrtx lc napibo bamu, kxetu kc sa nayrlqle kxnzawz lc na-aclvebzle dztudeng amrlx. \p \v 45 “A' trmrlzu kxnzawz lc nzrpi-krde mz drtwrde kx, ‘Kxetu rnge trpnzngr nzvz-ani-krmle.’ Zbz sc tqibrtipe-kzle kztedeng, waile ncblo x olvz. A' nide kc tqmu x tqangqnguti-lzbq-ngrde nzrmnqngr. \v 46 A' kxetu kc yzlum mz kzdq mzli kx trpnzu drtwr kxnzawz lc. Zbz kxetu kc na-ayrplapx-zlwzle nide x na-apusr-ngrde nide kxtrnzrlxngitiung. \p \v 47 “Kxnzawz kc tqkrlzle me pnz drtwr kxetu rde a' troliqu nzvz-nqblq-krdele nzrviplangr nide nzwrde nakqlu. \v 48 A' kxnzawz kc trkrlzleu me pnz drtwr kxetu rde, x alele da kx takitrde nzrviplangr nide, nzrviplangr nide nzwrde napipz. Murde leplz kx nzkrlzlr me pnz drtwr Gct, navz-nqblq-zvzlr. X leplz kx ka-nebang Gct zmatq kxetu, narlr-lzbq-zvz-ngrbzng mz nzwz-krde.” \s1 Jiszs Batrpzle Nzakipx-lzbqngr \r Matiu 10:34-36 \p \v 49 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Vz-ngrmc nztekatr-krnge nrlc mz nyr pnr Gct. X sutipe drtwrnge nzwou-krde mzli ka! A' sc trwouka. \v 50 Murde nzetqkr drtq kxtrka x nzkxpungr kx nakrlzmle ninge sa tqvzbep. X nabznge tqtalvzo zvz mz nzaotikr drtwrnge le. X nzvz-krde la nakrlzbzle mzli kx nakapupx-ngrde! \v 51 Mz drtwrmu rpiamu kx vz-ngrmc nzrtwz-krmc nrwx mz leplz mz nrlc ka. A' trtingr, murde vz-ngrmc nzakipxngr kxnzlxngitilr ninge x kxtrnzrlxngitiung. \v 52 Mzli kape doa lr ma kxesz' na-akipx-lzbqng, kzdung mz nrlarde nyznge x kzdung mz nrlarde kzble. \v 53 Kxmule-esz' trte, o lxe, o mrlx, o inyx, o mzle-lzbq, o ile-lzbq, o kzdo-lzbq, o lvxbq-lzbq, a' doa lcng amrlx sa na-aki-lzbqng mz nzrlxngitingr ninge.” \x + \xo 12:53 \xt Maekz 7:6\x* \s1 Nzrkrlzngr Rkx Ngr Nzwzkr Gct \r Matiu 16:1-12; Mak 8:11-21 \p \v 54 Rpi-kzpz Jiszs mz leplz kcng kx, “Kx namcpeamu kx zbo kc tqtupe, pitx-pnzamu kx, ‘Mwx tewa nadcpe,’ x dctx. \v 55 X kx naxngibzmu nenq ngr ulu kx nabaopele mrka Israel, sc tqrpipeamu kx, ‘Nrlc la napqpe,’ x nrlc kc tqpqpe. \v 56 Krlzamu nzrmcngr da kx navzpxm mz nibr zbo x nenq. X rpi-kzamu krlzamu da kx nzvztimqng mz Gct, a' pokiaamu. Murde rblxbz bamu nzrkrlzngr nzwzkr Gct mzli ka. \p \v 57 “A' nakrlzamu nike tubq x aleamu. \v 58 Nzmu kzdq ncblo natwzle nim mz kot, tubqti-lzbq-kaiamu mz lrpzki. Murde ma tqaprcbzle nim mz majzstret kc na-aprc-alzupwzle nim mz pulis, x pulis sc tqadwatrpele nim mz presin. \v 59 Murde nzmu kx tqkrlzpebzme la presin trpengr nzdwapx-krme. Murde rblx nzatatr-krme trau kx na-avzpxmle nim. Mz nqmq lcpwz, tekqtr nqmq nr drtwrmu mzli ka, murde ma tqpibz Gct kx navzq mz Hxl, x trpengr nzdwapx-krme.” \c 13 \s1 Esablqtiamu Alwx Ngrmung \p \v 1 Mzli lcde kzdung leplz kcng tzmncng mrkc, nzpibzlr mz Jiszs kx nznibqti ncblo ngr vea neng Paelzt kzdung lr Gzlili, mzli kc tzkalz-ngrbzlr blz krdr mz Gct mrkc Jerusalem. \v 2 Rpibz Jiszs badr kx, “?Nzpnzkr drtwrmu le rpiamu lr Gzlili lcng, alwx ngrdr trka-zlwzng myaszpxle lr Gzlili kc-kzng? \v 3 Mwx trtingr! A' napibo bamu, nzmu kx trtekqtrwamuu la nqmq nr drtwrmu mz alwx ngrmu, Gct sa naodati-alole nimu amrlx ngrmu mz Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbzle da mz leplz. \v 4 Nadctipx drtwrmu ncblo kcng nzpnu-esz'-nrade-rtqmz (18) tqtabqlvzo ma kc tqtupx wq, esotrpz mz nabzde Siloam, mrkc Jerusalem. ?Nzpnzkr drtwrmu le nidr kx nztrkatx-zlwzng mz nzobqkr Gct nzmyaszpxlr leplz kc-kzng tzmncng Jerusalem? \v 5 Trtingr! A' napibo bamu kx nzmu kx tresablqtiwamuu la alwx ngrmung, Gct sa na-ayrplapxle nimu mz nzavztr-krde nimu amrlx ngrmu mz Hxl. \p \v 6 “Murde nimu lr Israel apuamu nc fiki kc tqpeti Gct. Petile nc fiki mz drtc' kxmrlz mz nrlanc nyzde. Nounc kc kx etupele, sc tqvz-zvzpebz mz nzrtangrtr-krde elr nrade, a' trpnzngr da kx tqmcle. \fig Apuamu nc fiki kx trpnzngr nrade.|alt="057 fig tree" src="057-LB00085b.tif" size="COL" loc="LUK 13:6" copy="Louise Bass" ref="13:6" \fig* \v 7 Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo kc tqaclvebzle nrlanc nyzde kx, ‘Yiz tq vztipemc, tqrtangrtrx nra fiki mz nou fiki lc, a' trgalr kx mcx. Lakitxope nounc la, murde trmrlzu nztu-nrbalq-krde mz drtc' nyznge.’ \v 8 A' rpibz ncblo kc tqaclve nrlanc kc kx, ‘Natutitx-moule yiz naesz', kx Kxetu. Murde mz nibrde sa nayabo-ngalebo x sc tqyrlqtiopebo da kx na-ayrlvile nide. \v 9 Zbz nzmu nounc nyzm kx tqpale mz yiz lc navzom, e sa tqmrlz. A' nzmu kx trpnz-ngrde, e sc tqlakiopeq x tqangcpeq.’” \s1 Jiszs Amrlzle Olvz Kxbxplo Mz Sabat \p \v 10 Mz kzdq Satde, Sabat nyzdr lr Jiu, Jiszs alvztr mz kzdq mangr-nzkrka'ngr. \v 11 Kzdq olvz mnc mrkc kx mncpx-ngrm drka' kc tqayangrngale nide. Yrngzpu txpwz mz nzvzne-krde, twztipelele yiz nzpnu-esz'-nrade-rtqmz (18). \v 12 Kx mcpxbz Jiszs nide, rpibzle kx, “Olvz e, vzm. Drtqm opxpe mz zvetq la!” \v 13 X maletxtrpzle nide, x mzli kcpwz atwztqtxlz-lzbq pnz x sc tqglqpxpele Gct. \p \v 14 A' kxaclve mangr-nzkrka'ngr kc drtwrde ngyatx kx Jiszs kc tqamrlz doa mz Sabat. X sc tqrpipebzle mz leplz kcng kx, “Zbq esz'mz kx nawzti mz wiki kxesz'. Vzmamu mz nzamrlzngr nimu mz kzdq zbq lcdeng. A' bzkq ngi mz Sabat!” \p \v 15 A' Kxetu rpibzle badr kx, “Nimu leplz kx narpi-ngrbz kx rlxngitiamu! Nimu amrlx ngrmu wzamu mz Sabat mz nzyokaepx-krmu kzu nemung o dcngki nemung me tu-ngrdr x sc tqvzmipxpeamu me na-amnq-ngrnamule lue! Murde mz drtwrmu rpiamu mrlz nzalengr nzwzngr lc, nzaclvengr animol mz Sabat. \v 16 A' olvz lc nide neidu lr Ebraam x lolvztipe Setzn le yiz nzpnu-esz'-nrade-rtqmz (18). ?Memule nzmu trnzarlapxu nide mz nabz Sabat? Murde myapxbz nzarlapxngr olvz lc mz Sabat, myaszpxle animol.” \v 17 Kx pitxbzle natq lc, krkcng tzpxtxpx-ngrdr nide drtqdr myatxlz-pnzm. A' zbo ngr leplz lcng tzabrtzlvzlr da kcng tqmrlzvxi tqaleleng. \s1 Nzycmne-ebzpxngr Rtq Nc Seri \r Matiu 13:31-32; Mak 4:30-32 \p \v 18 Jiszs sc tqrpipebzle kx, “?Nzkqlukr leplz kcng namnclzbzng mz Gct mz nzngini-krde King rdr apule nike? ?Nzycmne-ebzpxngr kznike takitrde nayokaetipx-ngrbole? \v 19 Apule rtq nc seri, kx peti ncblo mz nrlanc nyzde. Yrlvzlzm x sc tqngipe kzdq nounc, x utc kxkqlung nzmncng mz nrladeng mz nzama-krdr elr.” \x + \xo 13:19 \xt Sam 104:12; Esikel 17:23; 31:6; Daniel 4:12\x* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Yisti \r Matiu 13:33 \p \v 20 Jiszs rpi-mopwzle kx, “?Nzetunepxkr Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr apule nike? \v 21 Apule yisti kxpipz kx oti kzdq olvz, sc tqayabemipele flawa mz kzdq dis kxetu. Mz nibrde yisti kc sc tqapwzpupele flawa kc.” \s1 Nzmnclz-ngrbz Mz Gct Rblx \r Matiu 7:13-14, 21-23 \p \v 22 Mz nibrde Jiszs kc tqvznepebz Jerusalem. X mz nzvzki-krbzle mz kzdung taon x mztea kcng, sc tqalvztrpele lr mrlcdeng. \v 23 Kzdq ncblo veabz bade, rpibzle kx, “?Kxetu, doa kxpipz keng narlatxpxpwzng x navzng Heven?” Mz nzayzlu-krbz Jiszs le, rpi-alzupwzle mz leplz kcng kx, \v 24 “Naonrx esz'txu kx topwzne kx naprtrngr Heven. Mz nzmu-krde lcde, namnclzbzmu mz Gct mzli kape. A' napibo bamu, leplz nakqlung na-abzlr nzprtrngr Heven kalr, a' trpnzngr lc nzprtr-krdr elr. \v 25 Murde mzli kc navzm kalr, Gct sa na-apqbrbzle naonrx ngr Heven badr. X natutrpzng mz naonrx x na-abctrpzng mz naonrx mz nzrpi-krbzlr kx, ‘Lvxpxm bagr naonrx, kx Kxetu!’ A' sa narpipxbo badr kx, ‘Trkrlzwxu nimu! Trpnzngr nzlvxpx-krbo naonrx.’ \v 26 X sa narpitrpzlr kx, ‘A' krlzq nigr murde muku x alvztr-kzq mz mztea nyzgr!’ \v 27 A' narpi-mopwo kx, \qt ‘Nimu leplz kxdrka'-ngrng amrlx, dwaszpeamu ninge!’\qt* \x + \xo 13:27 \xt Sam 6:8\x* \v 28 X mzli kc namc-ngrdr Ebraam, Aesak, Jekop x profet kcng amrlx nzmncpx-krmlr Heven, nayrning. X nqngidr namadqlr mz drtwr kxngya murde sa namapulrpxngr Gct nidr! \v 29 Kxmule-esz', a' leplz kxkqlu nayrkrkimlr mrkang kqlu mz nrlc. Lr Jiu badr leplz kxtrngiulrJiu navz-lxblrmqng mz nzmungr kc etu mzli kc nayzlu-ngrmc mz nzngini-krnge King. \v 30 A' kzdung kxnzmyapxbzng mz nrlc ka, sa nanginidr leplz txneng mz nrlc kc navzm. X kzdung kxnznginidr leplz txneng mz nrlc ka, sa nanginidr leplz kxnzmyapxbzng mz nrlc kc navzm.” \s1 Nzyckr Mz Drtwr Jiszs Lr Jerusalem \r Matiu 23:37-39 \p \v 31 Mzli lcpwz kzdung Farzsi nzvzmqng mz Jiszs, sc tzrpipebzlr bade kx, “Rlaszpe mrka x vzkipe mz kzdq kz nrlc. Murde rpi King Herot nanibqle nim.” \v 32 A' sc tqrpipebz Jiszs badr kx, “Vzbzmu mz Herot la tqngi ncblo kxayo, x pibzmu kx, ‘Mzbq ka tqrmaszlrpx-ngrne drka' x tqamrlz-moux leplz. X nawai-kzle mz kzdung mou zbq. X mzli trnaboiu sc tqayrkrpxpex nzwz-krnge.’ \v 33 Kxmule-esz', a' navznebo ye Jerusalem mzbq ka x kalrla x mzbq kcng mou. Murde trtakitrdeu nzrnibqngr profet mrkzble, a' nanibqpwz Jerusalem. \p \v 34 “Kosae lr Jerusalem! Nibqtiamu profet neng Gct x vaebqtiamu menrpa kcng tqatwzlr-ngrmle bamu! Kxmule-esz' aodu-zvzx nimu x mzli kqlu kx rpi-ngrne na-apubo bamu kio kx wxbulvzole neideng, a' tr-rlr-lzbq-ngrpwa'muu bange. \v 35 Nakxmupele lape! Murde Gct sa nartxmle nibrde bamu mz nzngini-krmu leplz nedeng. Napibo bamu, trpengr nzmc-krmu ninge nakrlzbzle Mzli Kxmatq kc navzm x narpi-ngrnamu kx, \qt ‘Yawe, glqlzkr Kxnzmcpx kc tqvzm mz drtqm.’”\qt* \x + \xo 13:35 \xt Sam 118:26\x* \c 14 \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat \p \v 1 Kzdq Sabat, Jiszs nzaveatim mz nzmungr mz ma nyz kzdq kxetu rdr Farzsi. X mzli lc Farzsi lcng nzaukzti-angidrpepwzlr Jiszs, murde nzrpilr namctrpzlr du da kx alele kx napipxlr nzvz-rbr-krde. \v 2 Mzli kc tqmnc-ngrpwzle brma, kzdq ncblo kx nanycdeng x mqdeng vaoti vzm mz Jiszs. \v 3 Rpibz Jiszs mz kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis x Farzsi kcng kx, “?Rlrpxngr Lou sc Mosis nzamrlzngr kxnzyagoxng mz Sabat o trtingr?” \p \v 4 A' nzmnc-lrpitxng. Zbz maletrpz Jiszs ncblo kc, amrlzle x sc tqatwzlrpe-ngrde. \v 5 Sc tqrpipebzle kx, “Nzmu kzdq nimu nede kc doa ncblo o kzu kx tatxo mz kzdq lrpao mz Sabat, e navectxlz-pnzmle mzli lapwz kxmule-esz' mz drtwrmu xpqbrlr-ngrde lou ngr Sabat!” \v 6 A' trnzayzlupwzlru natqde. Nzkrlzlr kx ycmne angidr, a' drtwrdr ngyatx, murde nzycmne-krde tqamatile nqmq krdr. \f + \fr 14:6 \ft \+em 14:4-6\+em* Lou sc Mosis rlr-ngrbzle nzokatrngr mrlx kx ycpe pipz nzbz-krde. A' nqmq kr kxnzetu r lr Jiu rpwa'-ngrde nzwzngr amrlx, kxmule-esz' nzarlapxngr leplz. \f* \s1 Da Kxmrlz Sc Ncblo Kxmrlz \p \v 7 Mz nzmungr lc, Jiszs krlztrpebzle kx kzdung ncblo nzmcpxlr mrkcng tqmrlzpxbzng tzwxbungr. Zbz sc tqyapwxtipebzle nzycmne-ebzpxngr lc. \v 8-9 Sc tqrpipebzle kx, “Nzmu kzdq ncblo aveatile nim mz nzmungr mz nzyrlzngr, bzkq wxbuoq me nzwxbungr kx nzmrlzpxbzng. Murde kzdq mzli doa kx myaszpxle nim nzaveati kz. X ncblo kc tqaveatile nimu rlirmu narpibzle bam kx, ‘Kztem, nawxbubz mrla.’ Zbz drtqm kc tqmyape x sc tqwxbunetr-rlrupebzme me siga. \v 10 A' mzli kx nzaveati-ngrm, vz x wxbu mrkc tqyctr-rlrupwz me siga, murde mrlx kc tqaveatile nim navzm bam x narpibzle kx, ‘Mzlenge, esolzm, me brngz kxpipz.’ X sc tqamatqpebzle nim mz mz leplz kcng tqaveati-kzleng. \v 11 Murde doa kx amyalz-lzbq mzli ka, sa na-avzo Gct nide yu. A' kx avzo-lzbq mzli ka, sa na-amyalz Gct nide.” \p \v 12 Zbz Jiszs kc tqrpipebzle mz ncblo kc tqrwzngr nzmungr kc kx, “Nzmu kx tqrwz-ngrn nzmungr, bzkq aveati-txpwzme leplz kx na-ayzlu-mopwzlr bam. Murde mz nzale-krm da lc, twzpeq mz nrlc ka da kxmrlz mz nzale-krm lc da kxmrlz. \v 13 A' mzli kznike rwz-ngrn nzmungr, aveati kz leplz kx trpnzngr scdr zmatq, kx trpnzngr scdr da, kx mqde bz, kx nanycde bxplo, x kx mzte kc. \v 14 Kxmule-esz' leplz lcng trnzkrlzlru nzayzlu-mou-krbzlr bam, a' Gct sa na-amrlzle nim mz nzayzlu-krmle da kxmrlz lc kalr, mzli kc leplz kxnztubqng natulz-ngr-moplr mz nzbzngr.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Nzmungr Kxetu Heven \r Matiu 22:1-10 \p \v 15 Zbz kzdq ncblo mz nzmungr lc sc tqrpipebzle mz Jiszs kx, “Sa namrlzbz mz leplz kx naprtrpzng mz nzmungr mzli kc Kxnzmcpx nayzlu-ngrmle mz nzngini-krde King.” \v 16 Zbz Jiszs kc tqyapwxtipebzle be lc mz nzaelwapx-krbzle badr kx leplz kxtrngiulrJiu naprtr-kzng Heven. Sc tqrpipebzle badr kx, “Kzdq kxetu wz-ngrde kc nzmungr kxetu. Aveatile ncblo nzkqlung. \v 17 X mzli kc namupengr, atwzlr-ngrbzle kxnzawz nede kx napibzle badr kx navzpemqng murde da amrlx mrlzpe. \v 18 A' nidr amrlx ngrdr sc tzrpipebzng da kx aotrleng nidr trnzvz-krpwzlru. Ncblo kc kai rpibzle kx, ‘Xpex kc drtc' kx trmckalx, x navzpex x naoklatipex. Pibz kx trpengr nzvz-krbo.’ \v 19 Kzdq kz rpibzle kx, ‘Xpex kzu nqvi nzlvqn kx trmckalx, naokatrlr ninge mz nzwzngr. A' navzpex na-abzpxpexng. Pibz kx trpengr nzvz-krbo.’ \v 20 Kzdq kz mou rpibzle kx, ‘Sa tqyrlz-atex. X mrlc tqycngr da trpengr nzvz-krbo.’ \p \v 21 “Kxnzawz lc sc tqyzlupe x pipebzle da lcng mz kxetu rde. Zbz kxetu kc drtwrde kc tqngyape x sc tqrpipebzle mz kxnzawz nede kx, ‘Ngrlrtxpx-anipwz mz lrpzki kcng tqetu x krkcng tqtopwz. Vzmim krkcng trpnzngr scdrng da, krkcng mqdr tqbz, krkcng tzbxplong, x krkcng mztr tqkcba.’ \v 22 Vztx x yzlum, sc tqrpipebzle kx, ‘Natqm twzpex, kx kxetu. A' me namncngr la tqkqlube.’ \v 23 Zbz kxetu kc sc tqrpipebzle bade kx, ‘Vzpx mz lrpzki kcng tqyctrp mz nibr nrlc x rvzmitim leplz x lr mrkzbleng nayrkrtrpqng, murde ma nyznge kc tqetu nayrbupxm. \v 24 A' napibo bamu, kx ncblo kcng tzaveati kai tzpxtxpxng, trpnzngr nidr kx nabxtr naodr dakxnzng kcng tqoliqtix!’” \f + \fr 14:24 \ft Leplz kx nzpxtxpx-ngrdr nzaveatikr Gct trnaprtrung mz nzmungr kc etu Heven. \f* \s1 Bzkq Axtxbzme Nzo-zli-krm Lrpzki R Jiszs \r Matiu 10:37-38; 5:13; Mak 9:50 \p \v 25 Mz nibrde, sc tqvznepe-mopwz mz nzvz-krde kc Jerusalem. Mzli lc zbo ngr leplz kxetu sc tzyrkrng badr. O-lxlvrtxbz, sc tqrpipebzle kx, \v 26 “Doa kx vzm bange namrlzti nivz lrde ninge namyaszpxle kxnginideng, kx apule trtede, lxede, olvz rde o ncblo ngrde, mzledeng, iledeng, x doa nedeng. X bzkq rlr-ngrbzle nzrpwa'-krbzlr bade nzvz-nqblq-angidr-krde ninge. X nzmrlzti-krde ninge namyaszpx-kzle nide esz'-krde. \v 27 Murde doa kx trglqleu kros ngrde mz nzo-zli-krde lrpzki rnge, trvz-nqblq-angidrleu ninge.” \x + \xo 14:27 \xt Mak 8:34; Luk 9:23\x* \p \v 28 Zbz Jiszs pipx-moule nzycmne-ebzpxngr tq, mz nzaelwapx-krde kx doa na-aoti kai drtwrde nike na-alele mz nzvz-nqblq-krde nide. Zbz napnzpe drtwrde kx na-alele o trtingr. Zbz sc tqrpipebzle kx, “Nzmu kzdq nimu aoti drtwrde nzrwztingr ma, e na-aoti kai drtwrde nikeng navztr mz nzrwztingr ma kc, kx takitrpede o trgalr. \v 29 Murde nzmu kx trtakitrdeu, e rblx nzyrkrpx-krde ma kc. X leplz sa naxtrnga-ngrdr nide. \v 30 Narpilr kx, ‘Ncblo ka nzwz-krde ngi nctengr!’” \p \v 31 Mz nzycmne-ebzpxngr krali, rpi-mopwz Jiszs kx, “Nzmu kzdq king prmipxle ncblo siu-nzpnu-esz' (10,000) mz nzota-krdr mz kzdq kz king kx vzmi-alzuple nede ncblo siu-nzpnu-li (20,000), na-aoti kai drtwrde nzmu nzxplr-krde takitrde nzaovxio-krde king kc o trtingr. \v 32 X nzmu kx trtakitrdeu, e na-atwzlr-kai-ngrbzle kzdung kxnzetung mz nzrmcti-krdr king kc mzli kc tqmncbe-ngrmle rlru, kx narlxtimle du da kx na-alebzle murde nrwx nayc. \v 33 Mz nqmq lcpwz, mrlx kx navz-nqblq-angidrpele ninge, narlaszle doa x da amrlx kx nzlolvzolr nide.” \p \v 34 Zbz pibzle nzycmne-ebzpxngr kratq mz nzrpi-krbzle kx, “Dcpiz ngi da kxmrlz. A' nzmu nilwzde kx tqmrbrle, trpengr nzamrlz-moungr da. \v 35 X trpnzngr da kx takitrde, kxmule-esz' nzayabemi drtc' o nzyrlqmi dcvi kxmibi kx na-amrlzle drtc'. A' takitxtrpwzle nzrtctxngr. Doa kx yrplapx, na-abzle nztwz-krde drtwr ngr natq lc.” \f + \fr 14:35 \ft Doa kx vecpx-lzbq mz nzvz-nqblq-krde Jiszs, trpnzngr da kx bxtrle. \f* \c 15 \s1 Nzycmne-ebzpxngr Sip Kx Mrbr \r Matiu 18:12-14 \p \v 1 Ncblo kcng tzatakqting takes x leplz kc-kzng tzmncng mz alwx nzkqlung, tzlalztq-zvzbzng mz Jiszs. \v 2 A' Farzsi x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis kcng drtwrdr tqlctrpebz mz Jiszs. Nzrpipelr kx, “Mz Lou sc Mosis, mrlx lc batrpzle trnztakitr-krdeu nide nzprtrngr mz nzangiongr murde aodu-zvzle leplz kcng tzaleng alwx mz nzmu-krdr badr!” \v 3 Zbz yapwxtibz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc mz nzaelwapx-krbzle kx Gct yc mz drtwrde leplz kcng tzmnc-mrbrng. \p \v 4 Rpibzle kx, “?Nzmu kzdq nimu kx nede sip trtqki-esz' (100) x mrbr esz', nike na-alele? Nzmu amncle krkcng nzpnu-rpwxmz-nrade-rpwxmz (99) me namnc-zpwx-ngrdr. X sc tqvzpe mz nzrtangrti-krde krkc tqmrbr mz nzmc-zpwx-krdele. \v 5 Kx mclele kc, abrtz zlwz x glqlzle mz nabxde. X sc tqglqpe-mople mrkc tqamnc-ngrde sip nedeng. \v 6 Mzli kc tqvzpe-ngrde brma, sc tqkqle-lxblrpeleng kxnginideng, kxnzesonetrpzng bade, x mzledeng kxnzmrlzti-lzbqng badr, x sc tqrpipebzle badr kx, ‘Abrtz-zlwzpex murde mctxpex sip nenge kc tqmrbr. Namulvzpeku!’ \v 7 Mz nqmq kcpwz, napibo bamu, Gct nzabrtz-krde etu mrkc Heven mzli kx kzdq doa kxale alwx tekqtr-ngrde nqmq nr drtwrde. Nzabrtzngr lc myaszpxle nzabrtzlvz-krde leplz kx nzpnu-rpwxmz-nrade-rpwxmz (99) kx trtakitrpedeu nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr murde nztubq-angidrpeng.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Trau Kc Tqmrbr \p \v 8 Jiszs yapwxti-mopwzle kc nzycmne-ebzpxngr. Rpibzle kx, “?E nzmu narpingr kx kzdq olvz kx rngisc dola kx nzpnu-esz', amrbrle esz', nike na-alele? Nzmu yakatrle kzdq lam x amilxpqtile ma nyzde x obqlvxti-angidrle nrlc amrlx namc-zpwxle. \f + \fr 15:8 \ft Mzli lcde dola kxesz' dekc tzxpengr ncblo mz nzwz-krde mz zbq kxesz'. \f* \m \v 9 Mzli kx mc-ngrdele, kqleleng kxnginideng, kxnzesonetrpzng bade, x iledeng kxnzmrlzti-lzbqng badr, x sc tqrpipebzle badr kx, ‘Abrtztxpex murde mcpex trau kc tqamrbrx. Namulvzpeku!’ \v 10 Mz nqmq kcpwz, napibo bamu, Gct nidr badr enjrl nedeng nzabrtzlvzlr kzdq doa kxale alwx kx tekqtrle nqmq nr drtwrde.” \s1 Mrlx Kcng Nzling Tzmnc-mrbrng X Trtedr \p \v 11 Jiszs yapwxtibzle kc be ngr mrlx kcng nzling tzmnc-mrbrng x trtedr. Sc tqrpipebzle kx, “Kzdq kc ncblo kx mrlxde li. \v 12 Krkc tqtopwzbz pibqtxde trtede mz nzrpi-krbzle bade kx, ‘Trte, rblxtxpem bange nzaenzli-krnge nzbz-krm. A' aprcpem bange mzli ka da kx nangi scnge kalr.’ Kxmule-esz', a' ncblo kc sc tqaotipe drtwrde nzaki-krbzle dztudeng mz mzlir mrlxde kcng nzling. X sc tqkapebzle krsc mrlxde kc tqtopwzbz. \p \v 13 “A' mzli trboiu, mrlx kc tqtopwzbz amwatxde dztudeng. Twzpele trau scdeng, sc tqrlaszpele brma, vzkipele kc kzdq mrkzble kx ycm rlru. A' trau scde ayrkrtx-nrbalqle mrlcde mz nzrtrngz-krbzle alwx. \v 14 Amrbrtxde da scdeng amrlx. Zbz kzdq dzbi kxtrka tao, talvzpxle mrlcde. X nide kx tqmncle kc, trtxpengr da kx namnc-xglele. \v 15 Zbz sc tqyrnitrpebz nzwzngr mz kzdq doa lr mrkzble kc. Zbz alele nzwzngr kx batrpzle trnztakitr-krdeu nide, murde aclvele poi mz nabxbz. \v 16 Nelzde brtaletx-atwrnrpengr, a' trpnzngr kxrkale nide dakxnzng. X mzli kc tqapu-ngrde poi, tqrpile nangqtx-kzle dakxnzng nadr. \v 17 Zbz mz nzngqngu-krde kc, drtwrde kc tqopxpe. X sc tqdctipxpe drtwrde ncblo kcng amrlx tqamcti trtede. Tzrnginating dakxnzng kxkqlu, a' nide nabzpe-ngrde nade. \v 18 X sc tqrpipele kx, navztx-anipebo mz trtenge x narpibo bade kx, ‘Trte, atrkatix nim x atrkati-kzx Gct. \v 19 Bzkq apusrnepe-ngrn ninge mrlxm, a' nanginipenge kxnzawz nem.’ \p \v 20 Zbz sc tqvzpebz mz trtede. “Mzli lcde trtede tqaenzli-zvzle nide, x sc tqmcpebzle nide mzli kc tqvzbe-ngrmle rlru mz ma nyzdr. X sc tqvopebz mz nzabrtzlvz-krdele. Sc tqkaplzpele x tcngipele nide, murde ycpengr drtwrde nide. \fig Trtede sc tqvopebz bade mz nzabrtzlvz-krdele.|alt="058 Prodigal Son" src="058-Lk15.20.tif" size="COL" loc="LUK 15:20" copy="LLL Language Recording" ref="15:20" \fig* \v 21 Rpibz mrlxde kc kx, ‘Trte, atrkatix nim x atrkati-kzx Gct. Bzkq apusrnepe-ngrm ninge mrlxm.’ \v 22 A' trte kc kqlebzle kxnzawz-nrbalq nedeng, rpibzle kx, ‘Ngrlr-txpwzmu! Twzmamu nzkq kc tqmrlztxpxbz x akq-ngrnamu nide. Aotrpzmu dq ring scnge mz nratoki r mqde, x yrlqtrpzmu sadol mz nanycdeng. \v 23 Otiamu nei kzu kc tzapulvzti mz mzli r nzrbilvzngr. Vzmimamu x nibqamu murde namulvzku nide mz nzabrtz-krgu. \v 24 Murde mrlxnge lc apule kx bzszpele ninge, a' sa tqlupe mou. Mrbrpe, a' mzli ka dcpxpe-mop.’ Zbz sc tzmulvzpelr. \p \v 25 “Mzli lc mrlxde kc tqetubz sc tqwztrp mz lclr da nyzdr. A' mz nzyzlu-krmle, mzli kc tqesotrpe-ngrbzle ma kc, xlrpebzle nzayrpungr da x nzelangr. \v 26 Kqlepebzle kzdq kxnzawz kc x sc tqveatipebzle bade kx, ‘?Nike tzale?’ \v 27 Rpibzle kx, ‘Mzlem yzlupem brma. X trtem pimle bagr kx nanibqbzkr nei kzu kc tzapulvzti, murde mzlem lube x yzlupe-mop.’ \p \v 28 “Mrlxde kc tqetubz drtwrde kx ngyale pxtxpx-ngrde nzdwatr-ngrbz brma. Zbz trtede kc tqdwapxpebz yz, sc tqtamitipele mrlxde kx nadwatrpz brma x naipqle mzlede. \v 29 A' rpibzle mz trtede kx, ‘Obq ena, mz yiz lcng kqlu nzwztr-krbo bam aputxtrpo kxnzawz-nrbalq. X trpnzngr mzli kx atao-ngrbo natqmqng. A' trpnzngr da kx kame bange, kxmule-esz' gout kx esz'txu nangqkr badr kztengeng. \v 30 A' mrlxm lc angi-brmrda-ngrbzle dztum mz srlx kxkqlu. X kx yzlumle brma nibqbzme nei kzu kc tqyrlvztxpxbz! Da lc tqaleq trarsakrlrleu nigr rlilrgr!’ \v 31 A' rpibz trtede kx, ‘Mrlxnge, mnc-zvzki x da amrlx kx ngiscngeng scmqng, murde mzlem twzpele krscdeng. Yctxtrpepwz bam nzale-krm da kx suti drtwrm. \v 32 A' na-aleku kzdq nzmungr x na-abrtzku, murde mzlem apule kx bzszpele nigi, a' mzli ka lupe mou. Mrbrpe, a' mzli ka dcpxpe-mop.’” \f + \fr 15:32 \ft \+em 15:15\+em* Lou sc Mosis rpwa'-ngrbzle mz lr Israel nzmu-krdr poi x nzbxtr-krdrle. Mz nzale-krdr da lc batrpzle badr trnztakitr-krdru nzprtrngr mz nzangiongr. Mz nzmu-krde lcde, lr Israel mz nzaotikr drtwrdr poi ngi animol kxtrka. \+em 15:22\+em* Ring sc trte ngi rkx ngr zmatq ngr mrkc tqmnc-pnz-ngrde mzli kc. X sadol aelwapx-ngrde kx nide mrlxde, trnginideu kxnzawz. \+em 15:30\+em* Mrlx kc tqetubz apule kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Murde rpile kx nztubq-krde vzpxm mz nzvz-nqblq-krde lou sc trtede, a' pxtxpx-ngrde nzipq-krde mzlede. \f* \c 16 \s1 Be Ngr Kxnzawz Kc Tqaclve, Tqobqpx Kai \p \v 1 Zbz rpibz Jiszs mz ncblo nedeng kx, “Kzdq kc ncblo kxrngisc, nede kc kxnzawz kx aclvebzle dztudeng x trau scdeng amrlx. A' kzdung leplz nzpipxlr kx tqangi-brmrda-ngrbzle dztu kxetu rde. \v 2 Zbz sc tqaveatipe kxetu kc kxnzawz nede. Sc tqrpipebzle kx, ‘?Natq lc tzpingr nim, da zpwx? Yrpxbz pepz kx yro-ngrn trau r nzaclve-krm dztungeng, x sc tqkapeme. Murde trpengr nzaclve-krm dztungeng.’ \v 3 Rpipe kc tzawz mz nide esz'-krde kx, ‘Kxetu rnge sa na-ayrkrpxpebzle ninge mz nzwz-krnge. ?Nike nawaipex? Trxplrnewxu mz nzwzngr kxmrlepu. X drtqnge myane kz nzrlx-zvzngr trau. \v 4 O! Krlzpex da kx na-alex. Sa na-avzobo kaon scdr leplz kcng tzrlxbzng da mz kxetu rnge. X sa na-abrtzlvzlr ninge mz nibr kxetu lc nzayrkrpx-krbzle ninge mz nzwz-krnge.’ \p \v 5 “Zbz sc tqaveatipele leplz kcng amrlx tzkaonbzng mz kxetu rde. Rpibzle mz krkc kai kx, ‘Ngi da kxmrlz nzaolvzti-krgi da mz nike kaontibzme mz kxetu rnge. ?Tqlvr kx nzyro mz pepz scm?’ \v 6 Rpibzle kx, ‘Galon ngr tolo trtqki-rtqmz (800).’ Rpibz kxnzawz kc tqaclve kx, ‘Na-avzopeki kaon scm. A' pepz scm kzble se. Wxbuo ani x yrtxopwz elr trtqki-napwx (400), murde naxpe-txpwzme krlc.’ \v 7 Rpibzle mz kzdq mou kx, ‘?X nim, tqlvr kx kaonqtiq?’ Rpibzle kx, ‘Bxli r wit siu-esz' (1000).’ Rpibz kc tqaclve kx, ‘Pepz scm se. Tekqtxtrpwz trtqki-nartqmz (800).’ \p \v 8 “Kxetu r kc tzawz tqangqngutitr glqtxpxle nide mz nzobqpx-kai-krde. X yapwxti-ngrbo be lc murde mzli kang kqlu kxtrnzrlxngitiung nzmyaszpxlr kxnzrlxngiting. Murde nzavzlr trau scdr mz nzrvectr-krmlr leplz badr, murde na-abrtzlvzlr nidr. A' mzli kang kqlu kxnzrlxngiting trnzavzlru trau scdr mz nzrvectr-krmlr leplz mz Gct.” \p \v 9 “A' napi-mopwo bamu kx na-avzamu dztumu mz nzokatrngr leplz mz nrlc ka, murde Gct na-abrtzlvzle nimu x mzli kc trnarmalepe-ngrwamuu trau mz nzbzpe-krmu, naprtramu mz nzlungr kxboi. \v 10 Murde doa kx atutrle nzwz-krde mz da kxtopwz, sa na-atutr-kzle nzwz-krde mz da kxetu. A' doa kx angqngutitr mz nzwzngr kxtopwz, sa na-angqngutitr kz mz nzwzngr kxetu. \v 11 Mz nqmq lcpwz, nzmu kx trawzq la dztumqng mz nzokatr-krm leplz mz nrlc ka, trpnzngr nzrka-krbz Gct nzrkrlzngr murde naokatrq kztemqng mz nzvz-nqblq-krdr nide. \v 12 X nzmu kx traclve-angidrwq dztu Gct mz nrlc ka, trpnzngr nzabrtzlvz-krde nqmq krm x trnatwzwq da kxmrlz angidr mrkc Heven. \v 13 “Rblx doa nzwztr-krbzle mz kxetu kxli mz mzli kxesz'. Murde sa napqtitrpe drtwrde kzdq, x namatitrpe drtwrde kzdq kz, mz nzrvz-nqblq-ngrng. Mz nqmq lcpwz, rblx nzwztr-krbzmu mz Gct x mz nzrngiscngr da.” \x + \xo 16:13 \xt Matiu 6:24\x* \p \v 14 Farzsi kcng nzxlrbzlr da lcng amrlx, sc tzxtrngalvztrpe-ngrdr Jiszs. Murde nzmrlz zlwz badr trau x nzrpilr kx Gct amrlzle kxnztubqng. X mz nzrngisc-krdr da aelwapx-ngrde kx amrlz Gct nidr. \v 15 A' rpibz Jiszs badr kx, “Kxmule-esz' mz nzobqkr leplz nimu leplz kxnztubqng, a' Gct krlzle da kx tqyctipxm mz nabzmu. X kxmule-esz' nzpnzkr drtwr leplz le kx myapxbzmu, a' Gct obqszole nimu x angyabzmu drtwrde. \p \v 16 “Murde natq ngr Lou sc Mosis x nzryrkr profet kcng bqnc nzryapwxng krlzmle mzli kc Jon kc tqawrkxtr tqbzpe-ngrde. Abzo mzli lcde, rpi Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade mz nzngini-krde King rdr. X leplz kang kqlu drtwrdr pqtr mz nzngini-krde King rdr, nztwz-anilr x nzlolvz-amqngilr lrpzki rde mz nzarlapx-krde nidr. \x + \xo 16:16 \xt Matiu 11:12\x* \v 17 Kxmule-esz', a' Lou sc Mosis x nzryrkr profet kcng bqnc sa tqngibeng natq Gct. X trpnzngr kx nayrlqtxpx, a' natq Gct amrlx sa na-atutr. \v 18 “Mz nzmu-krde lcde, ncblo kx axtxde olvz rde x yrlzti-moule kc olvz kzble, taope mz alwx ngr nzrmwimingr doa kx trngiu krnalzde. Murde olvz krali lc trngiu olvz rde angidr mz nzobqkr Gct. X ncblo kx ryrlzti olvz lcde, tao kz mz alwx lcdepwz.” \x + \xo 16:18 \xt Malakai 2:16; Matiu 5:31-32; 19:8-9; Mak 10:11-12\x* \s1 Be Ngr Ncblo Kc Tqrngisc X Lasarus Kx Tr-rngiscu \p \v 19 Zbz Jiszs yapwxtibzle kzdq be, rpibzle kx, “Kzdq kc ncblo kx rngisc, pxi txpwz lrpz kxmrlzvxi. X mz zbq kang kqlu mu txpwz dakxnzng kx mrlztxpxbz kx trau rde etu nzxpengr. \v 20 Mzli lc mnc kz kc ncblo kx trpnzngr scde da, drtqde Lasarus. Ncblo lc ngabq kxsqki, tqyrbqne zvz mz naonrx ngr nabxbz ngr ma nyz ncblo kc tqrngisc. \v 21 Murde nzpnzkr drtwrde le rpile kx namune muli dakxnzng kx taneom mz tebol nyz ncblo kc tqrngisc. X kuli nzvzmqng tzmanidutibzlr kxsqki rdeng. A' ncblo kc tqrngisc trokatrleu nide. \p \v 22 “Zbz ncblo kc tr-rngiscu sc tqkrlzpebzle mzli r nzbz-krde. X mqngrde sc tqglqpebz enjrl mrkc tqmncngr Ebraam mz nzmungr kc etu mrkc Heven. Zbz mrlx kc tqrngisc sc tqbzpe kz x sc tzyrtzmqpe. \v 23 A' vztr mz Hxl x drtqde etqtx atwrnrngr. Zbz obqlzbz x mclzbzle Ebraam mrkc Heven x Lasarus sc tqmnctrpz mz nrlarde. \v 24 Zbz sc tqkqlzpebz, rpibzle kx, ‘Trte Ebraam! Nayc mz drtwrm ninge! X atwzlr-ngrm Lasarus naleole nratoki r mqde mz lue x na-abaobzle nalzpqnge. Murde nyr ka apqtx-zvzpemle drtqnge.’ \p \v 25 “A' rpibz Ebraam kx, ‘Nadctipx drtwrm, kx mrlxnge, mzli kc tqlu-ngrn da kcng amrlx tqmrlzti nzkabz bam. X Lasarus twztibzle da kcng tqtrkati. A' mzli ka, sa tqabrtzlvzpele nzmnc-krde mrka. X drtqm la tqetq-alzupe. \v 26 X kzdq la gq kx vzo la tqvivx mz mzlirgu, murde krkcng tzrpilr narkawicbzng bamu mz nzokatr-krdr nimu ma tzwailr, x krkcng tzmncng mrla ma tzvzo-kzpqng bagr!’ \v 27 Zbz mrlx kc tqrngisc rpibzle kx, ‘Kx tqmule la, kx trte, atwzlr-ngrbz Lasarus mz ma nyz trtenge. \v 28 Murde mzlenge nzlvqn sa tzmncng elr. Atwzlr-ngrbz nide badr mz nzpi-krbzle badr bzkq nzvz-pnzmqng mrka tqetq ngr drtq. A' natekqtr-pnzlr nqmq nr drtwrdr mzli ka tzlube-ngrdr mz nrlc.’ \p \v 29 “A' rpibz Ebraam kx, ‘Mzlemqng lang, nzryrkr Mosis x profet kcng tqyc mz Nzryrngrkxtr sa tqycbz badr, narkabzng badr natq. Mzlemqng nalalztqbzng mz kxnzrlwxng x nalxngitilr da kx napibzlr badr.’ \v 30 Rpibz ncblo kc tqrngisc bade kx, ‘Krla trtakitrdeu, kx trte Ebraam! A' nzmu mqngr leplz kx bzpe navzbzle badr, e nzmu nqmq nr drtwrdr sa tztekqtrlr.’ \v 31 A' rpibz Ebraam kx, ‘Nzmu kx trnzlxngitilru Nzryrngrkxtr, e trnzlxngiti-kzlru kxyzlubz mz nzbzngr.’” \c 17 \s1 Bzkq Atrkatiq Nzrlxngitikr Kzdung Kz Leplz \r Matiu 18:6-7, 21-22; Mak 9:42-50 \p \v 1 Zbz Jiszs rpibzle mz ncblo nedeng kx, “Kxmule-esz' da kcng tzataolr leplz mz alwx sa nakaputrp, a' agrmplz mrlx kx ataole kzdq kz doa mz alwx! \v 2 Murde kalr Gct sa na-ayrplapx-alole nide mz alwx lc mz Hxl. X nzayrplapxngr nide na-apule mrlx kx nzpetrpz rplz kxetu mz drtwrde x nzrtcongr prla me boongr. Mwx mrlz nzbz-krde kai mz nrlc ka, mzli ka tratrkatika-ngrde nzrlxngitikr doa ne Gct. \v 3 “Mz nzmu-krde lcde, aclvetio-lzbqamu murde ma tqatrkatiamu nzrlxngitikr doa neng Gct. X nzmu kxrlxngiti kx tqalebzle bam da kxtrka, ycmne-plztitr nide. X nzmu nqmq nr drtwrde kx tqtekqtrlele, e ipqq nide. \v 4 Kxmule-esz' alebzle bam da kxtrka kqluti mz zbq kxesz', x mz nzwrde amrlx vzm bam x rpibzle bam kx, ‘Drtwrnge yzlupe,’ a' naipq-zvzq nide.” \p \v 5 Aposol kcng nzkrlzlr kx trnzkrlzlzpwzlru nzipqngr leplz mz nzvz-nqblq-krdr natqde lc, sc tzrpipebzlr mz Kxetu kx, “Aetubz nzrlxngiti-krgr.” \v 6 Rpibz Kxetu kx, “Kxmule-esz' nzlxngiti-krmu Gct topwz apule nztopwzkr rtq nc seri, doa kx esz' mz nimu krlzle nzrpi-ngrbz mz kzdq nounc kx mqngio mz drtc' kx, ‘Naveclz-lzbqng x napetio-lzbq prla!’ X nzmu Gct nabatrpzle nzvz-nqblq-krbzle natqm.” \s1 Nzwztr-ngrbz Mz Gct \p \v 7 Rpibz Jiszs kx, “Nzmu kzdq nimu nangi nede kzdq kxnzawz-nrbalq kx tqryabo mz nrlanc nyzm, e mwx tqaclvele sip nemqng. Mzli kx vztr-ngrmle me wz-ngrde, trtakitrdeu nzrpi-krbzme kx, ‘Vz-anim x ngq drta'm.’ \v 8 Murde kxnzawz-nrbalq nawztr-kaipz bam mz nzngini-krm kxetu rde. Narpi-kaipzme bade kx, ‘Oliqtibz drta'nge kx nangqx mz milzpq. X mz nibr nzmu-krnge, sc tqmu-ateq.’ \v 9 X mzli kx ayrkrpx-ngrbzle nzwz-krde trtakitrdeu nzawi-krbzme bade. Murde ale-txpwzle nzwzngr kc tzamnqlzbz bade. \v 10 Nakxmu-kzpwzle la mz nimu. Mzli kx wztr-ngrbzmu mz Gct, rpi-txpwzmu kx, ‘Trtakitrdeu Gct nzawi-krmle bagu. Murde krlc tqale-txpwzku ye nzwzngr kc tzamnqlzm bagu.’” \s1 Jiszs Amrlzle Ncblo Kx Ycngr Lepz Nzpnu-esz' \p \v 11 Mzli kc Jiszs badr ncblo nedeng tzvzne-ngrbzlr Jerusalem, nzrlaszlr Gzlili Provins x nzprtrng mz Szmariz Provins. \v 12 Nzvztibzlr kzdq mztea, sc tqrmctipeng ncblo nzpnu-esz' kx ycngr lepz. Nztubzng rlru, murde trnzrlrpx-ngru nzesotr-krbzlr mz doa kx tryc-ngru lepz. \v 13 X nzkq-katopxpemqng nzrpibzlr kx, “Kxetu Jiszs! Nayc mz drtwrm nigr x amrlz nigr!” \p \v 14 X rpibzle badr kx, “Vzamu x rtangrtiamu kzdung pris, kx napwxlitibzlr nimu, da kc tqwai nzpikr Lou sc Mosis le. Murde nakrlzlr kx mrlzpeamu x napipxlr.” Kx nzvznepebzlr kc lepz kc sc tqmrbrpe. \x + \xo 17:14 \xt Matiu 8:4; Mak 1:44; Luk 5:14\x* \v 15 A' kzdq nidr, kx mcpele kx mrlzpe, yzlum, x sc tqglqpxpele Gct mz natqde kxbe. \v 16 Yrngzobz mz drtc' mz nanyc Jiszs, mz nzawi-krbzle bade. Ncblo kc ngi lr Szmariz, kx nzobqszo lr Jiu. \v 17 Rpibz Jiszs mz leplz kcng tzmncng mrkc kx, “Ncblo nzpnu-esz' kcng tzamrlzng. ?A' myx krkcng rpwxmz? \v 18 ?Memule doa lc trngiulrJiu kc tqyzlum mz nzawi-ngrbz mz Gct?” \v 19 X rpibz Jiszs bade kx, “Tulzpe x vz. Murde nzrlxngiti-krm amrlz-angidrpele nim.” \f + \fr 17:19 \ft \+em 17:19\+em* Nzrpilr kx ngalrde lc tqycmnetr-ngrde nzamrlzngr mz zyagox x nzarlapxngr mz alwx. \f* \s1 Naoliqti-zvzku Nzyzlu-krm Jiszs \r Matiu 24:23-28, 36-41; Mak 13:32-37 \p \v 20 Kzdung Farzsi nzveatibzlr mz Jiszs mzli kx Gct na-aclve-angidr-ngrde nrlc. X rpibzle kx, “Gct trnavzmipleu rkx kx nzmc mz nzngini-krde King. \v 21 X trpnzngr ncblo kx narpile kx nzaclve-krde sc tqyc mrka o sc tqyc mz kzdq nrlc. Murde mzli ka sc tqaclve-angidrpele nabz kzdung leplz mz nrlc.” \p \v 22 Zbz sc tqrpipebzle mz ncblo nedeng kx, “Ninge Mrlx Leplz. X mzli kc navzm, narpiamu kx namcamu nzyzlu-krmc mz nzngini-krnge king. A' trgalr nzmc-krmule murde mzli lcde trkaputrkap. \v 23 Mzli lc tqaenzliamu, kzdu lang leplz narpibzlr kx, ‘Obqbzmu, Kxnzmcpx lcmonr tqmnc mrkc!’ O narpibzlr kx, ‘Obqmamu se tqmnc mrka!’ A' bzkq rtangrtiamu ninge. \v 24 Murde ninge Mrlx Leplz nzyzlu-krmc sa naotxpx angidr mz mzpu. Na-apule nzrpnapxkr bzlrpc mz nzayzlrpx-krde bongavz, abzo mz kzdq nrlarde krlzbzle kzdq nrlarde. \v 25 A' drtqnge naetq zlwz kai x doa kcng tzmncng mzli ka natrkalrpx-ngrdr ninge. \v 26 Nayzlumc mzli kc leplz napxtxpx-ngrdr nzlalztqngr mz natq Gct, da kc tqwaile mz mzli nyz Noa. \v 27 Mzli lcde leplz tzmung, tzyrlzng, x tzpxtxpx-ngrdr nzlalztqngr mz natq Gct, vz vz krlzmle mzli kc Noa badr mrlxdeng tzdwatr-ngrdr mz lcsu kc etu. X nubla kc tqvo-atem x nibqtileng leplz kcng amrlx trnzdwatrung elr. \x + \xo 17:27 \xt Nou 6—7\x* \fig Noa badr mrlxdeng tzdwatr-ngrdr mz lcsu kc etu.|alt="059 Noah’s big ship (ark), rain, people who didn’t go inside OT" src="059-Gen7.11.tif" size="SPAN" loc="LUK 17:27" copy="LLL Language Recording" ref="17:27" \fig* \p \v 28 X sa nayzlu-mopwc' mzli kc leplz na-apu-ngrdr leplz kcng mz mzli nyz Ebraam x mrlx mzlede, Lot. Mzli lcde leplz kc tzmung ye, tzxpeng da x tzamwang da, tzrpetiong da, x tzrwz-ngrng da. A' trnztekqtrlru nqmq nr drtwrdr kxtrka. \v 29 Zbz mz zbq kcpwz Gct tqatwzlr-ngrbzle enjrl nedeng mz nzmailzpx-krdr Lot x lr ma nyzdeng, ayrplapx-kzle taon kc etu Sodom mz nqmq krdr kxtrka. Avzomle mz bongavz nyr x rplz kxpc kx nzbzlu tatiobz mz taon lcde, x nibqtileng leplz kcng amrlx trnzrlaszpxlru taon kc. \v 30 X kxnamu-kzle lc mzli kc na-adcpx-lzbq-mou-ngrne. \x + \xo 17:30 \xt Nou 19\x* \p \v 31 “Mz zbq lcde, ncblo kx mnctrpz yz mz ma nyzde, bzkq votr mou mz ma nyzde mz nzotitr-krde dztudeng, murde trpnzngr mzli rde. X mz nqmq lcpwz, ncblo kc tqmnctrp mz lclr dakxnzng nyzde, bzkq yzlupe mou mz ma nyzde mz nzoti-krde dztudeng. \v 32 A' nadcpx mz drtwrmu olvz r Lot, kx bztx pnz murde obq-teblqtx. \x + \xo 17:32 \xt Nou 19:26\x* \f + \fr 17:32 \ft Olvz r Lot bzpe murde trlxngitileu natq Gct kx bzkq obq-teblq. A' mzli kc tqama-ngrde nzvongr, rpile naobq mou mz taon nyzde Sodom. Bzkq obq-teblqq mz nzvz-nqblq-krm Jiszs. \f* \m \v 33 Murde doa kx otr-zvzngr drtwrde nzlu-krde, sa namale-lvile nzlungr kxboi. A' kx yrlqtxole nzlu-krde murde lxngitile ninge, sa naprtr mz nzlungr kxboi. \x + \xo 17:33 \xt Matiu 10:39; 16:25; Mak 8:35; Luk 9:24; Jon 12:25\x* \v 34 Napibo bamu, mz nrlckxbq lc nayzlu-ngrmc, leplz nzling namwing mz nqni kxesz'. Navzmipe Gct Heven krkc tqvz-nqblq-angidrle ninge. A' narlaszpele krkc trvz-nqblqleu ninge mz nzodatingr nide. \v 35 Olvz nzling naoliq-lxblrng dakxnzng. Navzmipe kc, a' narlaszpe kc. \v 36 Ncblo nzling nawz-lxblrng mz nrlanc kxesz'. Navzmipe kc a' narlaszpe kc.” \p \v 37 Zbz nzrpibzlr ncblo nedeng kx, “?Drlve ke, kx Kxetu?” Rpibz Jiszs kx, “Mzli lcde sa naopxbz bamu mz nzmc-krmu rkx ngrde.” \c 18 \s1 Be Ngr Majzstret Kc Tqdrka'ngr X Olvz Kc Tqbzsz Ncblo Ngrde \p \v 1 Zbz Jiszs kc tqpipebzle badr nzycmne-ebzpxngr lc, mz nzalvztr-krde nidr kx nakrka'-zvzng, x bzkq nabzdr tzprlzm, nakrlzbzle mzli kx ayzlu-ngrbz Gct nzkrka'-krdr. \v 2 Rpibzle kx, “Kzdq kc majzstret mnc mz kzdq taon. Tramatqleu Gct x Lou scde, x trkxu mz drtqde nzale-angidr-krde nzwz-krde. \v 3 A' kzdq olvz kx bzsz ncblo ngrde mnc kz mz taon kc. Vz-zvzm bade tqrpibzle kx, ‘Ycmnepe-ngrbz ninge. Ycmneamu badr leplz kcng tzangqngutitrlr ninge mz drtc' nyznge, murde nakxmu-lxblrle naesz' bagr.’ \v 4 Pxtxpx-zvz-ngrbz majzstret lc. A' kzdq mzli sc tqrpipele mz nide esz'-krde kx, ‘Kxmule-esz' tramatqwxu Gct x trkxu mz drtqnge leplz, \v 5 a' naycmnepe-ngrbo nide. Murde tramatxpewxu mz nzvz-zvz-krm olvz lc bange!’” \p \v 6 X rpi-mopwz Jiszs kx, “Naxlramu da kc tqpi majzstret lc tqdrka'ngr. Kape-ngrbzle da kc tqrlxtile, murde olvz kc nzrlxtx-zvz-krbzle da bade. \v 7 A' Gct trapuleu majzstret kxmule la. Murde nide tubq x mrlztile leplz nedeng. X trpnzngr nzaenzli-krde mzli kxboi mz nzokatr-krde kxmcpxleng, mz nzkrka'-zvz-krbzlr bade mz zbq kang kqlu. \v 8 Napibo bamu, Gct sa na-atubqti-anibzle da badr. A' mzli kc nayzlu-mou-ngrmc mz nrlc, mwx sa namcx leplz kxnzpipzng kxnzlxngiti-angidrbelr ninge.” \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kzdq Farzsi X Kxatakqti Takes \p \v 9 Jiszs pi-kzpzle nzycmne-ebzpxngr lc murde kzdung leplz nzabrtxtrpwzlr drtwrdr mz nzatubqti-lzbq-krdr, a' nzobqszo-ngrdr kzdung kz leplz. \v 10 Rpibzle kx, “Ncblo nzling nzvzdzng Mangr-nzangiongr mz nzkrka'ngr. Kzdq ngi Farzsi kx glqpx-lzbq. X kzdq kz kxatakqti takes, ncblo kx ale zvz alwx, x nzobqszo. \p \v 11 “Farzsi kc tutxpx kai esz'-krde, sc tqkrka'pe-ngrde nide esz'-krde. Rpipele kx, ‘Gct, awibo bam murde trapuwxu ncblo kxnzkqlung. Murde trprlvzu mzke' da, x trangqngutitrwxu, x trmwimiwxu olvz r ncblo kzble. X awi mz trnzapu-krngeu kxatakqti takes lcmonr, nqmq krde tqtrka. \v 12 Alex da kqlupxbz myaszpxle da kc tqpiq mz Lou scm. Murde mz wiki amrlx nzaxtx-krbo dakxnzng zbq li mz nzkrka'-krbo bam. X kabo bam kranzpnu ngr da kcng amrlx tqatatrpc', x kranzpnu ngr dalr nrlanc nyzngeng x animol nengeng.’” \p \v 13 Rpi-mopwz Jiszs kx, “A' kxatakqti takes kc tqtutrp rlru kxpipz x rblxtxpe nzobqlz-krde Heven mz nzkrka'-krde, murde drtqde myatxpe. X tztrle lomrde mz nzkrka'-krde, sc tqrpipele kx, ‘Gct, nayc mz drtwrm ninge, murde ninge ncblo ngr alwx! Ipqpxbz alwx ngrnge x atubqtim ninge. Eu, angida.’ \v 14 X napibo bamu, mz nibrde, ncblo lc tubqbz mz nzobqkr Gct. A' ncblo kc kz, trtingr. Murde doa kx amyalz-lzbq mzli ka, sa na-avzo Gct nide yu. A' kx avzo-lzbq mzli ka, sa na-amyalz Gct nide.” \s1 Doa Kx Nzlxngitilr Gct Mz Nzngini-krde King Rdr \r Matiu 19:13-30; Mak 10:13-31 \p \v 15 Kzdung leplz nzvzmimlr doa kxnztopwzng x itoto nedrng mz Jiszs mz nzmaletr-krbzle nrkrdrtqdr x nzamrlz-krde nidr. A' kx nzmcpebzlr ncblo nedeng le, sc tzlclvztrpebzlr nzvz-krm leplz kcng. \v 16 A' Jiszs kqlebzle doa kxnztopwz kcng, sc tqrpipebzle mz ncblo nedeng kx, “Bzkq rpwa'-ngrbzmu badr doa lang tztopwzng nzvz-krmlr bange. Murde leplz kxnzmulr lcng nzlxngitilr Gct mz nzngini-krde King rdr. \v 17 Nadcpx da lc! Murde trpnzngr nzmnclz-krbzmu mz Gct mz nzngini-krde King rmu nzmu kx trapuwamuu doa lcng.” \v 18 Zbz kzdq kxrmailz r lr Jiu veabz mz Jiszs, rpibzle kx, “Kxakrlz, krlzx kx nim ncblo kxmrlz. ?Nike na-alex murde natwz-ngrne nzlungr kxboi?” \p \v 19 Rpibz Jiszs bade kx, “?Memule tqrpi-ngrme bange kx mrlzx? Murde trpnzngr kxmrlz, a' ngi txpwz Gct esz'-krde. \v 20 Krlzq natq kcng tqkapx Gct. Krlcde seleng: \qt ‘Bzkq kx narmwimi doa kxtrngiu krnalzde. Bzkq kx narnibq. Bzkq kx napna da. Bzkq kx narpokiati leplz. Amrlue zvz trtem x lxem,’\qt* x kzdung mou.” \x + \xo 18:20 \xt Nzrlaszngr 20:12-16; Lou Kcpwz 5:16-20\x* \p \v 21 A' rpibz ncblo kc kx, “Abzo pnz mzli kc tqngini-ngrne obla, vz-nqblq-angidrx natq lcng amrlx.” \v 22 Kx xlrbz Jiszs da lc, sc tqrpipebzle bade kx, “Mrbrpxbep da esz' kx naleq. Amwa mclrm amrlx x kabz trau rde mz leplz kx trpnzngr scdr da. Nzmu na-aleq da lc, nzrngiba-krm namyalz mou mrkc Heven. Vzm x vz-nqblq ninge.” \v 23 A' kx xlrbz ncblo lc le drtwrde vztx, murde nide ncblo kxrngisc x trsutiu drtwrde nzrlrtx-ngrbz da kcng. \v 24 Mctrpebz Jiszs drtwrde nzvz-krde sc tqrpipebzle kx, “Rblxtx-atwrnr-ngrbz mz leplz kx nzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct! Murde trnzkrlzlru kx nzmnc-xglelr nide mz da amrlx. \v 25 Kamel trkrlzleu nzdwatr-krde mrkc tqmrplxngr nidil. A' nzrblxkr kxnzrngiscng nzmnclz-krbzlr mz Gct myaszpxle da lc.” \fig Kamel trkrlzleu nzdwatr-krde mrkc tqmrplxngr nidil.|alt="060 camel thru eye of needle" src="060-LB00042b.tif" size="COL" loc="LUK 18:25" copy="Louise Bass" ref="18:25" \fig* \v 26 Zbz sc tzrpipebzlr kx, “E kx tqmule lcde, trpengr kx narlapx!” \f + \fr 18:26 \ft Leplz mz mzli nyz Jiszs, mz drtwrdr nzrpilr kx nzrngisckr ncblo da vzpxm mz nzamrlzkr Gct nide. Nzmu leplz kxnzrngiscng kx trnaprtrlru Heven e trpengr kx naprtr elr. \f* \p \v 27 A' rpibz Jiszs kx, “Nike rblxbz mz ncblo tr-rblxpwzu mz Gct.” \v 28 Zbz rpibz Pita kx, “Obq ena! Rlaszpekr mr nyzgr mz nzvz-nqblq-krgr nim.” \v 29 Rpibz Jiszs badr kx, “Napi-angidrbo bamu. Ncblo kx rlaszle ma nyzde, o olvz rde, o mzledeng, o trtede x lxede, o doa nedeng mz nzvectr-krmle leplz mz Gct mz nzngini-krde King rdr, \v 30 Gct sa nakabzle bade da kxkqlu namyaszlzle mzli ka mz nrlc ka, da kx natekqtrle da kcng tqamrbrle. X mz nrlc kc navzm, sa natwz-kzle nzlungr kxboi.” \s1 Nzwrde Kratq Kx Ycmnetrngr Jiszs Nzbz-krde \r Matiu 20:17-19; Mak 10:32-34 \p \v 31 Zbz Jiszs vzmileng krkcng nzpnu-esz'-nrade-li (12) mz kzdq nrlc mz nidr esz'-krdr, sc tqrpipebzle badr kx, “Lalztqmamu! Navzpeku Jerusalem x mzli kc nakrlzlz-ngrbzku mrkc, da kcng amrlx tzyro profet kcng mzli kc, tzpi-ngrdr ninge mz nzngini-krnge Mrlx Leplz, sc tzngidatipeng. \v 32 Murde sa nakaobzlr ninge mz mqdr kxtrngiulrJiu. Sa naxtrnga-ngrdr ninge. Na-akrlo-ngrdr ninge. X nabyatilr ninge. \v 33 Naviplatilr ninge x nanibqlr ninge. A' mz zbq kratq sc tqlupe-moux.” \v 34 Da lcng trpnzngr kx yrplatitr nar ncblo nedeng. Drtwr ngr natq kcng yc-kapqbz badr. Trnzkrlzlru da lc tqycmnetrngr Jiszs. \f + \fr 18:34 \ft Trnzaopxpwzu mz lr Jiu kx Nzryrngrkxtr rpile kx Kxnzmcpx na-aetqbz drtqde x naobqszo nide, na-atrkati nide, x nanibq nide. [Sam 22:1-18; 69:8, 11, 20-21; 118:22a; Asaea 53:1-12] Murde nzlxngitilr natq Gct kc tqrpile kx Kxnzmcpx nangi king kc etu na-aovxiole enqmi rdrng amrlx x na-aclve-alole leplz amrlx, da kc nawaile mz nzyzlu-mou-krmle. A' trnzlxngitilru natq kzble lcng. \f* \s1 Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Kx Mzte Mwi \r Matiu 20:29-34; Mak 10:46-52 \p \v 35 Jiszs badr zbo ngr leplz kcng, sc tzesonetrpebzng Jeriko. A' kzdq kc ncblo kx mzte mwi wxbune mz nrlar lrpzki, tqrlxne scde trau. \v 36 Kx xlrle zbo ngr leplz kcng tqvzng mrkc tqmnc-ngrde, sc tqveape, “?Nilc krlc tqkxmule lc?” \v 37 Nzrpibzlr bade kx, “Jiszs kc Naszret la tqvz mz lrpzki.” \v 38 Zbz sc tqnepxpe tqrpipele kx, “Jiszs, Mrlx Devet! Nayc mz drtwrm ninge!” \v 39 Leplz kcng tzrtwayzbzng nzlclvzlr nide x nzrpibzlr namnc-lrpi. A' sc tqaetunelz-zlwzle nate, mz nzrpi-krde kx, “Mrlx Devet! Nayc mz drtwrm ninge!” \v 40 Kx xlrbz Jiszs natqde, sc tqtupe, x tqrkapebz natq kx ncblo kc mzte tqmwi navzmim bade. X mzli kc tqesotrpe-ngrbzle, Jiszs sc tqveapebz bade, \v 41 rpibzle kx, “?Nike suti drtwrm kx na-alebo bam?” Rpibzle kx, “Kxetu, naobq-moux.” \v 42 Zbz rpibz Jiszs bade kx, “Obq! Nzlxngiti-krm ninge amrlzpele nim.” \v 43 X mzli lcpwz mzte obqtxpx pnz, x sc tqvz-nqblqpele Jiszs, tqawibz mz Gct. Kx nzmcpe zbo ngr leplz kc le, sc tzglqlzpelr Gct. \f + \fr 18:43 \ft \+em 18:42\+em* Natq lc tqngi \+em amrlzpele\+em* mz Natqgu, nzyr pnz \+em arlapxpele\+em* mz natq lr Grik. X natq lc drtwr ngrde \+em amrlz mz nzyagoxngr\+em* x \+em arlapx.\+em* \f* \c 19 \s1 Jiszs X Sakizs \p \v 1 Jiszs krlzbzle taon kc etu Jeriko badr ncblo nedeng x sc tzkawipelr. \v 2 Mzli lc kzdq kc ncblo kx mnc mz taon lcde, drtqde Sakizs. Nide nardr krkcng tzatakqting takes mz taon lcde, x rngisc. \v 3 X Sakizs lc, tqabzle nzrmcngr Jiszs, a' trpnzngr murde zbo ngr leplz kc, x nide ncblo kx mrbcnelzbz. \v 4 Zbz sc tqvope kai, tqrlaszpxpele zbo ngr leplz kc. Sc tqolzpe mz kzdq nc sikomo murde rpile namcomle Jiszs nzvzki-krmle mz lrpzki kc. \v 5 Jiszs vzkimle mrkc, obqlzbz x mcle Sakizs. Sc tqrpipebzle bade kx, “Sakizs, voo-anim murde namncx mz ma nyzm mzbq ka.” \v 6 Sakizs votxo-anim. X kx nzkrlzbzlr ma nyzde, abrtz-ngrde nzadwatr-krdele. \v 7 Leplz kcng tzrmcng da lc drtwrdr lctx, murde mz drtwrdr nzvztr-krbz Jiszs ma nyzde drtwr ngrde kx abrtzlvzle alwx ngr Sakizs. Sc tzrpipelr kx, “Mrlx lc vztrpebz mz ma nyz ncblo lc tqale zvz alwx!” \f + \fr 19:7 \ft \+em 19:2\+em* Lr Jiu kc-kzng tztrkalrtingr lr Jiu kcng tzatakqting takes, murde nzangqngutitrlr leplz nedrng x nzwztrpzlr mz gzpman ngr Rom. X krkcng tzatakqting takes nakapxlr trau kx nangi takes namyaszlzle kx pi gzpman. X nzyrlqtxpxlr krkc tqyctrpz nangi scdr. \+em 19:7\+em* Mz nzmnc-lxblrkr Jiszs mz ncblo lc tqtrka, drtwr Jiszs tresz'tiu badr mz alwx ngrdeng, a' rpile na-aelwapx-ngrbzle nivz lr Gct bade. \f* \p \v 8 Mzli kc Jiszs tzmncbe-ngrdr badr, Sakizs kc tqtekqtrpele nqmq nr drtwrde. Tutxlzm, sc tqrpipebzle bade kx, “Kxetu rnge, kzdq se da napibo bam! Dztungeng lcng kqlu nakabo mz krkcng trpnzngr scdr da. X krkcng tqangqngutitrxng, naxpe-mopwc' nzwrde napwx, navz-nqblqle Lou sc Mosis.” \x + \xo 19:8 \xt Nzrlaszngr 22:1\x* \v 9 Rpibz Jiszs mz krkcng tzlalztqng kx, “Otxpxpe kx Gct arlapxpele ncblo lc, murde nzrlxngiti-krde apule melrmqde Ebraam. \v 10 Ninge Mrlx Leplz vz-ngrmc mz nrlc mz nzrtangr-krnge x nzarlapx-krnge doa kxnzmrbrng.” \s1 Kxnzawz-nrbalqng Kx Nzatutr-angidrlr Nzwz-krdr \r Matiu 25:14-30 \p \v 11 Mzli kcpwz leplz tzlalztq-ngrpwzlr mz da lc, Jiszs sc tqryapwxpe-mopwz badr kzdq nzycmne-ebzpxngr. Pi-ngrbzle da lc murde sc tzesonetrpebzng Jerusalem, x nzpnzkr drtwrdr le, kx mz nzkrlz-krbzle la Jerusalem, sa nayrlqpe Gct nide mz nzngini-krde king rdr, x lr nrlc amrlx namnclzbzng mz Gct. \v 12 Zbz rpibz Jiszs kx, “Kzdq ncblo kxetu navz mrkzble rlru, murde king kxetu ngr mrlcde nakabzle bade zmatq ngr nzngini-krde king r mrnyzde. Zbz sa nayzlu-mop mz nzaclve-krdele. \v 13 Mzli kc ycpe pipz nzrlasz-krde mrkc, sc tqaveatipele kxnzawz-nrbalq nedeng nzpnu-esz'. X mz ncblo kxesz' kabzle trau nzkqlu-krde kxmule-esz'. X rpibzle badr kx, ‘Mwapx-ngrbzmu trau scnge lc mzli kc navz-ngrne.’ Zbz sc tqvzpe. \v 14 A' kzdung lr mrnyzde nzpxpx-ngrdr nide nzngini-krde king. X sc tzatwzlrpe-ngrbzlr kzdung ncblo mz nibrde, mz nzrpi-krbzlr mz king kc etu kx, ‘Trsutiu drtwrgr ncblo lc nzngini-krde king rgr.’ \p \v 15 “Kxmule-esz', a' ncblo kc etu sc tqnginipede king rdr. X mzli lc tqyzlupe-ngr-mople badr, sc tqaveatipele kxnzawz kcng tqka-nebade trau kcng. Murde nakrlzle kx tqlvr kx nzatatrpemlr mz trau scdeng. \v 16 Krkc ayrnrngr vztrp x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, trau scm kc tqkame bange nzatatr-krmle nzwrde nzpnu-esz'pe.’ \v 17 Rpibz king kc kx, ‘Mrlztx angidr. Nim kxnzawz kxmrlz! X nayrlqpex nim mz nzaclvengr taon nyznge nzpnu naesz' murde atutr-angidrq nzwz-krm mz da kxtopwz.’ \v 18 Kxnzawz krali vztrp x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, trau scm kc tqkame bange nzatatr-krmle nzwrde nzlvqnpe.’ \v 19 Mz krlc rpibzle kx, ‘Na-aclveq taon nyznge nanzlvqn.’ \p \v 20 “Kzdq mou kxnzawz vztr-mop x rpibzle kx, ‘Kxetu rnge, trau scm kc tqkame bange dese. Nux mz lrpz sc tqyrlq-kapqpex. \v 21 Mwxlrtix nim, murde suti drtwrm kx nike na-ale kxnzawz nemqng nradr naycbz. X atatrpe' trau mz da kx trvzpxpuu mz nzwz-krm. Mwxlrlvzx trau scm murde ma tqamrbrbo.’ \v 22 Rpibzle bade kx, ‘Nim kxnzawz kxtrka! Trvz-nqblq-pnzwq natq kx kabo. Na-ayrplapxpex nim navz-nqblqle natqm kc tqpiq. Murde krlzq kx ninge ncblo kc tqayrplapx-zlwzle kxnzawz nengeng kcng tzvz-rbrng x suti drtwrnge kx nike na-alelr nradr naycbz. X atatrpc' trau mz da kx trvzpxpuu mz nzwz-krnge. \v 23 ?A' memule tryrlqtr-ngrpwzmeu trau scnge mz bxng, murde mz nzyzlu-krmc trau kxmwatipxle nayctrpebz?’ \p \v 24 “Zbz kxetu kc sc tqrpipebzle mz leplz nedeng kcng tzyrlwrng mrkc kx, ‘Kapxbzmu trau scnge bade x kabzmu mz kxnzawz kc nzatatr-krmle nzwrde nzpnu tqesz'.’ \v 25 A' nzrpibzlr bade kx, ‘Kxetu rgr, nzatatr-krmle trau nzwrde nzpnu-esz'pe!’ \v 26 A' rpibzle kx, ‘Napibo bamu, doa kx aclve-angidrle da kx amnqlzbo bade, sa nartxlvzlzbo nikeng kabo bade. A' krkc traclve-angidrleu da kx kabo bade, kxmule-esz' nike scde pipz, sa nakatxpxbo bade. \v 27 X mzli kape, enqmi rngeng kcng trsutiu drtwrdr nzngini-krnge king rdr, vzmimamu mrka x nibqtrpa'mu mz mzke'!’” \f + \fr 19:27 \ft Be lc aelwapx-ngrde kx Jiszs navztx kai, x mz nibrde nayzlu-mop mz nzngini-krde king r nrlc, mz nzayzlu-krbzle da mz leplz mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr. \f* \s1 Sade Kx Nzprlxlvztingr Nabx Nc Paam Mz Lrpzki R Jiszs Mz Nzvztr-krde Jerusalem \r Matiu 21:1-11; Mak 11:1-11; Jon 12:12-19 \p \v 28-29 Jiszs sc tqrtwayzbz mz ncblo nedeng. X pibzle da lc mzli kc tzkrlzpe-ngrbzlr mztea kcng li Betpeji x Betzni, mrkc mz Newz ngr Nc Olivi. Zbz sc tqatwzlrpe-ngrde ncblo nedeng nzling. \v 30 Rpibzle kx, “Vznamu mz mztea lcmonr tzmcpz. Mzli la navztr-ngrbzmu, sa namcamu dq nei dcngki nzatolvangr kx trnzvonekangr. Yokaepxamu x vzmimamu mrka. \v 31 Nzmu kx tqrveabz dq kx, ‘?Memule tqyokaepx-ngrnamule?’ rpibzmu bade kx, ‘Suti drtwr Kxetu.’” \p \v 32 Zbz krkcng tzaveang nzvzng, x da amrlx kcng tqpibz Jiszs badr sc tqngi-datipeng \v 33 Murde mzli kc tzyokaepx-ngrpwzlr dcngki kc, kxnzrngineng kc tzrpipebzlr kx, “?Nike tqyokaepx-ngrnamu dcngki la?” \v 34 Nzrpibzlr kx, “Suti drtwr Kxetu.” X nzrlr-ngrbzlr nzvzmi-krdrle. \v 35 X sc tzvzmipebzlr mz Jiszs. X nzprlxobzlr nzkq scdrng mz nibr dcngki kc, x nzawxbuomlr nide elr. \v 36 Mzli kc tqvobe-ngrbzle Jerusalem, zbo ngr leplz kcng nzprlxtiolr nzkq scdrng krali mz lrpzki. \f + \fr 19:36 \ft Krlc kxmu nzarmyalz-krdr king. X mz drtwrdr Jiszs votr Jerusalem murde na-aclvele Israel mz nzngini-krde Kxnzmcpx kc tqngi King. \f* \p \v 37 Kx nzesotrpebzlr Jerusalem, mrkc tqvzkiope lrpzki kc mz Newz ngr Nc Olivi, zbo ngr leplz nedeng sc tzgzlvzpelr nide. X nzglqpxlr Gct mz natqdr kxetu, murde da kcng tqmatq tzmcpelr. \v 38 Nzrpilr kx, \qt “Glqpxkr King Kxnzmcpx kc tqvzm mz drtq Yawe!\qt* Twzme nrwx mz mzlir leplz x Gct. Ngrlvzkr nim kc tqmyalz-esz'ngr.” \x + \xo 19:38 \xt Sam 118:26\x* \v 39 Kzdung Farzsi kcng tzmncpxmqng mz zbo kc, drtwrdr ngyape murde leplz lcng tzrpilr kx Jiszs nide Kxnzmcpx, a' Farzsi kcng trnzlxngitilru. Sc tzrpipebzlr mz Jiszs kx, “Kxakrlz, pibz mz leplz nemqng kx namnc-lrping.” \v 40 Rpibz Jiszs kx, “Napibo bamu, nzmu namnc-lrpilr, e rplz lcng sc tzkabomipelr natq kcpwz. Murde krlzpebzle mzli rde.” \s1 Jiszs Yrnimile Lr Jerusalem \p \v 41 Zbz sc tzesonetrpebzng mz mzteadau Jerusalem. X kx mcpelele, sc tqyrnimipele lr Jiu. \v 42 Sc tqrpipele kx, “Agrm lr mrnyznge, trnzrlxngiti-krpwa'muu amwitrpebzle mzpu. X trmcwamuu nike na-aleamu kx narlapx-ngrnamu mz nzayrplapxkr Gct nimu. Mzli ka sa tqbrngzbe, a' trka-ngrde tr-rlxngitiwamuu. \v 43 Mzli la nakaputrp bamu kx enqmi rmung natu-ngalelvz-ngrdr mzteadau nyzmu. X nayrkqlvzlzlr drkq nyzmu mz drtc', murde naesolvztitrpzlr nimu mz nrlarmu amrlx. X trpnzngr me narlakipxamu. \v 44 X sa naodatilr nimu lr Jerusalem. Na-awxlikiolr drkq nyzmu x ma nyzmu amrlx. Murde trglxwamuu Gct mzli kc tqoklati-ngrmle nimu mz nzarlapx-krde nimu, a' pxtxpx-ngrnamu nide!” \f + \fr 19:44 \ft Gct oklatipemle lr Jiu mz nzvz-krm Jiszs Kxnzmcpx. Nzodatingr Jerusalem lc ngida mz yiz 70 AD mzli kc ami ngr Rom sc tqodatipele Jerusalem x Mangr-nzangiongr Yawe, x nibqtileng leplz ngrdeng amrlx. \f* \s1 Jiszs Angyale Nzatrkatingr Mangr-nzangiongr Yawe \r Matiu 21:12-17; Mak 11:15-19; Jon 2:13-22 \p \v 45 Mz nibrde, Jiszs vztr Mangr-nzangiongr Yawe Jerusalem x sc tqmaszlrpxpe-ngrde leplz kcng tzamwating animol kx nangi blz. \v 46 Tqrpibzle badr kx, “Nzyro mz Nzryrngrkxtr kx rpi Gct kx, \qt ‘Ma nyznge nangi ma ngr nzkrka'kr leplz.’\qt* \x + \xo 19:46 \xt Asaea 56:7\x* A' apusr-ngrnamule \qt me nzamwangr da kcng tqangqnguti-lzbq-ngrnamu!\qt*” \x + \xo 19:46 \xt Jeremaea 7:11\x* \p \v 47 Zbz Jiszs alvztr Mangr-nzangiongr mz zbq kcng trkqluu tqmnctibele. Kxnzetu rdr pris x krkcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis, x kxnzrmailzng sc tzyrlqpelr drtwr ngr nzrnibqngr nide. \v 48 A' rblxbz badr, murde leplz amrlx nalalztq-angidrbzng mz natqdeng amrlx. X narpwa'-ngrbzlr mz kxnzrmailz lcng nzatrkati-krdr nide. \c 20 \s1 Nzrveatingr Zmatq Ngr Jiszs \r Matiu 21:23-27; Mak 11:27-33 \p \v 1 Kzdq zbq lcdeng Jiszs sc tqalvztrleng leplz mz Mangr-nzangiongr, x tqryapwxbz Nrpakxmrlz kx Gct sa tqvectrpemle leplz bade. Kxnzetu rdr pris x krkcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis, nidr badr kzdung lrtzlvz nzvzmqng. \v 2 X sc tqrpipebzlr bade kx, “?Pim bagr, neke rkabz bam zmatq mz nzale-krm da lcng tqaleq?” \v 3 A' rpibzle kx, “Mzli ka naveati-kaipo du bamu kzdq natq. \v 4 ?Zmatq ngr nzawrkxtrkr Jon kaom Gct o kabz ncblo?” \v 5 Zbz sc tzrpi-etrpelr kx, “Nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kaom Gct,’ sa narpimle kx, ‘?E memule trlxngiti-ngrwamuu natqde?’ \v 6 A' nzmu narpiku kx, ‘Zmatq kx kabz ncblo,’ zbo ngr leplz lc nzmu nzvaebrtilr nigu. Murde nzkrlz-angidrlr kx Jon nide profet.” \v 7 Zbz sc tzrpipebzlr kx, “Trkrlzkru kx rkabz.” \v 8 Rpibz Jiszs badr kx, “X ninge kz trpnzngr nzpi-krbo me twzkimc zmatq kc tqwz-ngrne.” \f + \fr 20:8 \ft \+em 20:5\+em* Jon Kxawrkxtr yapwxtipxle kx Jiszs nide Kxnzmcpx, mz nzrpi-krde kx nide Nei Sip ne Gct. \+em 20:8\+em* Jiszs krlztipele kx nzrpilr na-atalzlr nide, murde leplz napxtxpx-ngrdr nide mz nzrpi-krde kx zmatq ngrde vzpxm mz nzngini-krde Kxnzmcpx ne Gct. \f* \s1 Nzycmne-ebzpxngr Kxnzrbilqng Nrlanc \r Matiu 21:33-46; Mak 12:1-12 \p \v 9 Zbz sc tqyapwxtipebz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc. Rpibzle mz leplz kcng tzmncng Mangr-nzangiongr kx, “Kzdq ncblo petile kc nrlanc ngr grep. Zbz sc tqrlrpe-ngrbzle mz ncblo kx narbilqng, murde naxpebzlr bade kzdung nra grep mz nrlanc lc. Zbz sc tqrlaszpele mrnyzde, vzpe rlru mrkzble, mnctile mzli boitx. \v 10 Zbz mzli kc tqbrpengr grep, sc tqatwzlrpe-ngrbzle kc kxnzawz nede mz nzyzlumi-krbzle du nra grep kx nangi mqde. Ncblo kc tqatwzlr-ngrbzle, kx krlzbzle ncblo kcng tzrbilqng nrlanc kc, sc tzlolvzpelr, nztztxdr x sc tzayzlu-nrbalqpelr. \v 11 Zbz atwzlr-ngrbzle kzdq mou kxnzawz. A' nztz-mopwzlr nide x nzamyabzlr drtqde. Zbz nzayzlu-nrbalq-mopwzlr. X vzm x pi-mopwzle mz kxetu rde. \v 12 Zbz sc tqatwzlrpe-ngr-mopwzle kxnzawz kratq. Krlc nztzti-kzlr, bxkrti, x nzrtcpx-ngrdr yz mz nibr nrlanc kc. \v 13 “Zbz ncblo kc tqrnginyz nrlanc kc, sc tqrpipele kx, ‘?Nike na-alepex? Na-atwzlrpe-ngrbo mrlxnge kc esz'txu. Mwx nzmu nzamrluebzlr nide x sa nakabzlr du nra grep bade kx nangi dalr nzrbilqngr.’ \v 14 A' kx nzmc ncblo kcng tzrbilqng nrlanc mrlxde, sc tzrpi-etrpelr kx, ‘Mrlx kxetu kc tqrnginyz nrlanc ka nide kape. Nanibqpeku murde da nyz trtede nangi nyzpegu.’ \v 15 Zbz nzrtctxpx-ngrdr mz nrlanc kc x nznibqtxdr. \p “X krlzpeamu da kx na-alebz ncblo kc tqrnginyz nrlanc kc badr! \v 16 Sa navzm nanibqle ncblo lang. X nrlanc la sa nakabzle mz ncblo kzbleng.” Nzkrlzpelr kx nzycmne-krde kc tutrpz mz kxetu r lr Jiu, sc tzrpipelr kx, “Bzkq ngida nzrtekqtr Gct nigr mz kxtrngiulrJiu mz nzngini-krdr leplz nedeng!” \f + \fr 20:16 \ft Mz be lc nrlanc ngr grep drtwr ngrde lr Israel. [Asaea 5:7] Mrlx Kxetu lc drtwr ngrde Jiszs. X Jiszs pibzle kx Gct rkabz zmatq bade mz nzngini-krde Mrlxde. Ncblo kzbleng drtwr ngrde kxtrngiulrJiu. \f* \p \v 17 Jiszs obqbz badr x rpibzle kx, “Kx tqrpi-ngrnamu nakxmule lc, na-aoti kz drtwrmu nike drtwr ngr Nzryrngrkxtr lc tqrpile kx, \qt ‘Rplz kc etu tzpxtxpx-ngrdr ncblo kcng tzrwz-ngrng ma, nzaelwapxngr kx nide nou rplz kc tqmyatxpx-zlwzbz.’\qt* \x + \xo 20:17 \xt Sam 118:22\x* \v 18 Leplz kcng trnzabrtzlvzlru rplz lc tqmcpx Gct, apule kx nztaong elr x nzataki-lzbqng. X leplz kcng tzvz-zvzng nzpxtxpx-krdr rplz lc, sa na-ayrplapxng kalr mz Mzli Kxmatq kc navzm. Sa na-apule rplz kc nataobz badr x natamyr-ngrde nidr.” \v 19 Zbz ncblo kcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis x Kxnzetu rdr pris kcng, nzkrlztrpebzlr kx nzryapwxkr Jiszs lc tutrpz badr. X nzrpilr nalolvzlr nide mzli lcpwz. A' nzmwxlrtilr leplz kcng murde drtwrde ma tzngya. Zbz trnzlolvz-pnzlru. \s1 Nzrveatingr Nzxpengr Takes \r Matiu 22:15-22; Mak 12:13-17 \p \v 20 Sc tqaukztipe kxnzetu r lr Jiu. Nzamctilr kzdung ncblo kxdrka'-ngrng mz nzaukzti-krpwzlr nide. Nzatwzlr-ngrbzlr mz Jiszs mz nzatalz-krdrle mz kzdq nzveangr. Murde nzrpilr nabatrpzlr nzrpi-krde da kx nalolvz-ngrdr nide. X nakaobzlr mz Pcntizs Paelzt, lr Rom kc tqaclvele Provins kc Judiz. \v 21 Kxmule-esz' trnzlxngitilru nide, a' nzrpibzlr bade kx, “Kxakrlz, krlzkr kx nike piq x alvztrq ngi da kxtubq. X krlz-kzkr kx tu-amqngi-zvzq mz nzalvztr-krbzme nqmq kr Gct mz leplz, kxmule-esz' trna-abrtzlvzu kxnzetung. \v 22 ?Pim bagr, tubq mz Lou sc Mosis nzxpe-krbzku takes mz King r Rom, o trtingr?” \p \v 23 A' mcplxtrpebz Jiszs nzatalz-krdr. Murde mz nzrpi-krbzle kx, ‘Eu,’ lr Jiu lcng nangyati drtwrdr nide mz nzokatr-krde enqmi rdr. X mz nzrpi-krbzle kx, ‘Trtingr,’ ncblo ngr vea neng Paelzt nalolvzlr nide mz nzxpqbrlr-krde lou sc gzpman ngr Rom. \v 24 Sc tqrpipebzle badr kx, “Aelwa-ngrmamu dq srlrni kc tqxpe-ngrnamu takes.” Nzaelwa-ngrbzlr kc srlrni. X rpibzle kx, “?Mqngr nar nelc tqmnztr mz srlrni lc x drtq nelc tzyrtr elr?” Nzrpibzlr kx, “King r Rom.” \v 25 Zbz rpibz Jiszs kx, “Mz nzmu-krde lcde, kabzmu mz king da kx takitrde king x kabzmu mz Gct da kx takitrde Gct.” \v 26 Rblxtx nzatalz-krdrle mz da kx pile. Sc tzmnc-lrpitxpepwzng, nzkctitxpxlr kx trnzatalz-pnzlru, a' ayzlutx-angidrbzle natq kc tzveatilr. \s1 Nzrveatingr Nztulz-ngrm Mz Nzbzngr \r Matiu 22:23-33; Mak 12:18-27 \p \v 27 Kzdung Sadiusi nzvzmqng mz Jiszs Mangr-nzangiongr. Nidr kzdq dzbe lr Jiu kx trnzlxngitilru nztulz-mou-ngrm mz nzbzngr. Nzveatibzlr da kx na-atrkati-ngrbzlr nzalvztr-krde mz nzlu-mou-ngrm mz nzbzngr. \v 28 Nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, Mosis yrpxle kzdq lou kx nangi scgu. Rpile \qt nzmu ncblo bzszle olvz rde x trpnzngr nedr doa, mzlede nayrlzti-alzule olvz kc. Murde nzrngine-krdr doa na-apule kx ngi doa ne mzlede kc tqbzpe. X doa lc natekqtrle nzmrbrpx-krbz nqvi lr ncblo kc x natwzle dztudeng.\qt* \x + \xo 20:28 \xt Lou Kcpwz 25:5-10; Nou 38:8; Rut 4:5-10\x* \v 29 Nzmu narpingr kx kzdung mzle-lzbq rlimz. Mzledr kc tqetu yrlz. Zbz mzli trboiu sc tqbzpe, trpnzngr nede doa. \v 30 Zbz krkc tqvz-kzpz twz-kzle olvz kc, x mz nibrde bztx kz, x trpnz-kzngr nede doa. \v 31 X zbz kratq. Da kcpwz waile mz mzle-lzbq kcng rlimz. Nzbztx-lxblrng, x trtxpnzngr nedr doa. \v 32 Mz nibrde olvz kc sc tqbzpe. \v 33 Alvztr-ngrn kx leplz tulz-mop mz nzbzngr. ?Kx tqmule lcde, neke nartwz olvz kc mzli kc natulz-moungr leplz amrlx? Murde mzle-lzbq kcng rlimz nzyrlztilr nide. ?Myx kxmule, Gct batrpzle mz olvz lc nzxpqbrlr-krde natqde mz nzyrlzti-krde ncblo kcng rlimz mz mzli kxesz'?” \p \v 34 Rpibz Jiszs kx, “Mzli ka leplz kcng tzyrlwrng mz nrlc ka nzyrlzng. \v 35 A' mzli kc navzm, leplz kx takitrdr nztulz-mou-krmlr mz nzbzngr x nzprtr-krdr Heven, trnzyrlzung x trpnzngr nzyrlz-mou-krdr kalr. \v 36 Murde trnzbzung, a' nzapulr enjrl. X nztulz-mopqng mz nzbzngr mz nzngini-krdr doa neng Gct. \p \v 37 “X Mosis aelwapx-ngrde kx krkcng tzbzpeng sa na-atulzmqng mz nzlungr. Krlz-angidramu natq Mosis mz be ngr nounc kc tqmrbz tqwou. Mzli lc Yawe tqrpi-ngrbzle mz Mosis kx, \qt ‘Ninge Gct ngr Ebraam, Aesak x Jekop.’\qt* \x + \xo 20:37 \xt Nzrlaszngr 3:1-6, 15\x* \v 38 Kxmule-esz' ncblo lcng tq nzbz-pnzng, a' trpileu kx nide Gct ngrdr mzli kc pnz. Murde nibede Gct ngrdr mz nzlu-krdr Heven mzli ka. Mz nzmu-krde lc, krlzku kx mqngr leplz amrlx sa nalung mz nibr nzbzkr nrkrdrtqdr.” \v 39 Kzdung krkcng tzalvztrng mz Lou sc Mosis nzycmnelzmqng. Nzrpibzlr kx, “Da zpwx la tqpiq, kx kxakrlz!” \v 40 X nidr amrlx ngrdr nzmwxlrng nzvea-mou-ngrbz natq, murde ma tqamya-mopwzle drtqdr. \s1 Nzrveatingr Kxnzmcpx Ne Gct \r Matiu 22:41-46; Mak 12:35-37 \p \v 41 Rpibz Jiszs badr kx, “Kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzpilr kx Mevalu kc tqmcpx Gct navzpxm mz nqvi lr melrmqde Devet. \v 42 Murde Devet ycmnetr-ngrde Kxnzmcpx kc mz kzdq Sam kx, \qt ‘Yawe rpibzle mz King kc tqngi Kxetu rnge kx,\qt* \bdit Wxbu mrlc tqmatq-esz'ngr mz nrlarnge kxrtc,\bdit* \v 43 \bdit navz nakrlz-zpwxbzle mzli kc nangi-batr-ngrbo mz enqmi rmqng nzmetx-krbzlr bam.\bdit*’ \x + \xo 20:43 \xt Sam 110:1\x* \p \v 44 “Mz Sam lc Devet rpile kx Kxnzmcpx ngi kxetu rde. ?A' myx kx namu Kxnzmcpx nznginikr doa mz nqvi lrde kc mzte trnzmcka x mzli kcpwz ngi kz kxetu rde?” \f + \fr 20:44 \ft Jiszs na-aelwapx-ngrbzle badr kx Kxnzmcpx trngi-txpwzu ncblo, a' myaszlzle ncblo murde Gct amyalzle nide. A' trpnzngr nidr kx yrplatitr narde natqde. \f* \s1 Bzkq Apuamu Kxnzalvztrng Mz Lou Sc Mosis \r Matiu 23:1-36; Mak 12:38-40 \p \v 45 Mzli kcpwz leplz amrlx tzlalztq-ngrpwzlr mz Jiszs, rpibzle mz ncblo nedeng kx, \v 46 “Bzkq apuamu kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Murde mrlzbz badr nzkq-krdr nzkq kxboi mz nzvzne-krdr, x nzamatqkr leplz nidr mz nzrpi-ngrbz badr kx, ‘Nim la, trte,’ mz nzvzne-krdr me nzamwangr da. X mrlzbz badr nzwxbu-zvz-krdr me matq mz mangr-nzkrka'ngr x mz mzli r nzmulvzngr murde nzglqpx-lzbqng. \v 47 X mz zmatq ngr nzngini-krdr kxnzrmailzng, nzangqngutitrlr olvz kxnzbzszng mz nztwz-pnati-krdr dztudrng amrlx. A' mzli kcpwz nzaboitilr nzkrka'-krdr mz nzyrlq-kapq-krdr alwx ngrdr. Mz nzmu-krde lcde, leplz kxnzmulr lcng nzayrplapxngr nidr kalr mz Hxl namyatxpx esz'ngr.” \c 21 \s1 Nzrkangr Angidr \r Mak 12:41-44 \p \v 1 Jiszs obqlvxle nrlc x mcpele ncblo kxnzrngiscng tzryrlqong trau mrkc mz nzrkatr-krdr trau Mangr-nzangiongr. \v 2 X mc-kzle kzdq olvz kx tr-rngiscu x bzsz ncblo ngrde, tqryrlqo srlrni kxtopwzne li. \v 3 Rpibzle mz ncblo nedeng kx, “Napibo bamu, mz nzobqkr Gct olvz lc tqabzope, srlrni kc topwz tqkapxle myaszpxle blzmr trau kcng tzkapxlr kxnzrngiscng. \v 4 Murde kxmule-esz' kxnzrngiscng nzkapxlr kqlu, a' kxpipzne la ye mz nzrngisc-krdr. A' olvz lc tr-rngiscu katxpxpele da kcng amrlx namnc-xglele.” \s1 Rkx Ngr Nzodatingr Mangr-nzangiongr \r Matiu 24:1-2; Mak 13:1-2 \p \v 5 Kzdung ncblo nedeng tzycmnetr-ngrdr nzobqkr Mangr-nzangiongr Yawe x nzluli-krde mz rplz ngrdeng kxlqngiti. X mz da kx nzka kxluliti nzangrlopliti-ngrde. \v 6 Rpibz Jiszs kx, “Kzdq mzli sa navzm kx trpnzngr rplz ngr da lcng amrlx tqmcamu kx nablio me yc-ngrde. Murde sa naodati enqmi rmung Mangr-nzangiongr lc kalr.” \s1 Rkx Ngr Vea X Nzkxpungr Kxkqlu \r Matiu 24:3-14; Mak 13:3-13 \p \v 7 Nzveabzng nzrpibzlr kx, “Kxakrlz, pim ena bagr mzli kc naodatingr Mangr-nzangiongr Yawe, x rkx kznikeng namc nakrlztingr mzli lcde.” \v 8 Rpibz Jiszs kx, “Aclvetio-lzbqamu mz da lcng. Bzkq nzapokiatitrlr nimu mz da kznikeng naprtz. Murde ncblo nakqlung sa navzmqng mz drtqnge, narpibzlr mz leplz kx, ‘Ninge Kxnzmcpx!’ X narpilr kx, ‘Mzli r Gct nzngini-krde king mz nrlc ka, se tqkaputrpem!’ A' bzkq ma-nqblqamu nidr. \v 9 “X mou, bzkq mwxlramu mz nzxlr-krmu nrpa ngr vea, x nrpa ngr nzrtekqtrngr gzpman mz nzrtwztingr vea. Da kxnzmulr lcng navz-kaip, a' trngiu drtwr ngr nzyrkrpx-krbz da amrlx mz nrlc esotrpem.” \p \v 10 Rpi-mopwzle kx, “Mrkzbleng kxkqlu mz nrlc naotablr-etrng. \v 11 Nengq kxetu sa navzmqng. Dzbi kxetu sa natao-kzng. Zyagox kxkqlu kx rnibqti leplz kxkqlu natalvzpxle nrlc. X rkx kxmatq kx nzmwxlrting navzpxm bongavz. \v 12 Da lcng navzmqng kalr, a' nimu lang tzlxngitilr ninge, sa nalolvz kai kxnzetung nimu. Sa na-aetqbzlr drtqmu x navzmilr nimu mz kansrl nyzdr x mz mangr-nzkrka'ngr, x na-adwatrlr nimu mz presin. X navzmibzlr nimu mz king kxtrngiulrJiu, x mz kxnzetung r mrkzbleng mz nzayrplapx-krdr nimu. \v 13 X mzli nyzmu lape kz mz nzyapwxtipx-krbzmu Nrpa rnge badr. \v 14 Mzli lcde natu-amqngiamu x bzkq aoti kai drtwrmu kxnamu na-ayzlu-ngrbzmu natqdr. \v 15 Murde sa nakabo bamu natqngeng x nzyrplapx-krnge kx rblxbz badr nzayzlu-krbzlrle. \v 16 A' trngi-txpwzu leplz kc-kzng kx narlwa-ngrdr nimu mz nzvz-nqblq-krmu ninge. Murde trtemung x lxemung, mzlemung x kxnginimung, x kxmrlzti-lzbqamung badr sa na-amwatilr nimu x sa nanibqtilr kzdung nimu. \v 17 Leplz kxkqlu sa napxtxpx-ngrdr nimu, murde nimu leplz nengeng. \v 18 A' trpnzngr dalr nzayrplapxngr mz Hxl kx nabxtrpzle nimu. \v 19 Tu-amqngiamu, murde natwzamu nzlungr kxboi.” \s1 Rkx Ngr Nzodatingr Jerusalem \r Matiu 24:15-21; Mak 13:14-19 \p \v 20 X rpi-mopwz Jiszs kx, “Mzli kc namc-ngrnamu Jerusalem nao-ngalelvzngr ami le, sc nakrlzpeamu kx mzli trnaboiu sc tzodatipelr. \v 21 Mzli lc nimu kcng tzmncng Judiz navolzamu mz newz mz nzmnc-kapq-krnamu mz nzodangr kc tqycpe pipz nzkaputr-krmle. X krkcng tzmncng mz mzteadau Jerusalem, narkalz-animqng mz nzvongr. X krkcng tzmncnetrpqng mz nibr taon, bzkq nzvztrpemqng mz taon, murde ma tzodating. \v 22 Murde mzli lc Gct sa na-ayzlubzle da mz lr Jerusalem kcng tzpxtxpx-ngrdr Kxnzmcpx. X nzodatingr lc Jerusalem na-angidatile da kcng amrlx tqpi Nzryrngrkxtr. \v 23 Agrmqng olvz kcng tzyrng o tzayqng itoto, murde rblxtile nidr nzngrlrlz-ani-krdr mz newz mz nzmnc-kapq-krdr. Nzkxpungr kxetu sa navztrp mz lr Judiz, x nzayrplapxkr Gct navzom mz lr Israel. \v 24 Kzdung nanibq mz toki r vea. Kzdung nalolvzlr x navzming mz nzngini-krdr kxnzawz-nrbalqng, mz drtc' amrlx nyz lr mrkzbleng. X Jerusalem nayctxlzbz mz zmatq ngr kxtrngiulrJiu. Navz, navz, nakrlzbzle mzli kx Gct na-ayrkrpx-ngrbzle zmatq ngr kxtrngiulrJiu mrka Jerusalem.” \s1 Rkx Ngr Nzvz-krm Mrlx Leplz \r Matiu 24:29-31; Mak 13:24-27 \p \v 25 Rpi-mopwz Jiszs kx, “Zbz kzdung rkx sa na-aelwapx-lzbqngr mz nepi x temz x vri lang mz bongavz. X mz drtc' amrlx leplz trnzyrplatitru nardr da lc, x sa namwxlr-ngrdr prla nzyclwz-zlwz-krde mz nrlc kxtrka. \v 26 X mzli lc na-aenzli-ngrdr da kcng navztrp na-atrkale nrlc ka, mz leplz natclvrtrpz mz zmwxlr. Murde dalr bongavz kcng tzmatqng amrlx sa naycngrlrti-atwrnrngr. \x + \xo 21:26 \xt Asaea 13:9-10; 24:21-23; 34:4; Esikel 32:7-8; Joel 2:10-11, 31; 3:15; Emos 8:9; Aposol 2:19-21; Nzaelwapxngr 6:12-13\x* \v 27 Ninge Mrlx Leplz. X mzli lc leplz amrlx mz nrlc tulvzo sa namclr ninge mz nzvz-krmc mz nabz dcbz, mz zluli kxetu x zmatq. \x + \xo 21:27 \xt Daniel 7:13; Nzaelwapxngr 1:7; 19:11-16\x* \v 28 Mzli lc tqmcamu nzprtzkr da lcng, binenamu ye x obqtipxamu nzmnc-krmu Heven, murde ycpe pipz nzkaputr-krmle.” \s1 Rkx Ngr Nc Fiki \r Matiu 24:32-35; Mak 13:28-31 \p \v 29 Zbz Jiszs yapwxtibzle kzdq kz nzycmne-ebzpxngr mz nzrpi-krde kx, “Na-aoti drtwrmu nzpqkr nc fiki x nounc amrlx. \v 30 Mrka Israel mzli kc namc-ngrnamu nzyrlqbzlr leu rdr kxmrna, sc tqkrlzpeamu kx mzli r nrpr ngr nranc sa tqesotrpem. \v 31 Mz nqmq lcpwz, mzli kc namc-ngrnamu kx da lcng tqpibo bamu sc tzkaputrpemqng, sc tqkrlzpeamu kx mzli esopem mz nzaclvekr Gct nrlc mz nzngini-krde king. \v 32 “Nakrlz-angidramu kx da lcng amrlx nangidati-kaing, x leplz kcng tzmncng mz nrlc sc tzyrkrtr-ateng. \v 33 Kxmule-esz' bongavz x nrlc sa nayrkrpxng kalr, a' natqngeng trtxpnzngr nzyrkrpx-krdr murde sa nangidating amrlx.” \s1 Naoliq-zvzku Nzyzlu-krm Jiszs \p \v 34 X rpi-mopwz Jiszs kx, “Aclvetio-lzbqamu! Bzkq rmnq-zlwzamu x bzkq witi nelzmu dalr nrlc ka. X bzkq kxne drtqmu da kx namnc-xgleamu, murde ma tqpwrkilvcamu mz Mzli Kxmatq kc na-ayzlu-ngrbz Gct da mz leplz. A' naoliqamu. \v 35 Murde mzli lc nzvz-krmle sa nao ani txpwz mz leplz amrlx kx nzmncng mz nrlc, na-apunemle trtxki kx yrplztx-anipwz. \v 36 A' navz zvz nzaclvetio-lzbq-krmu murde ma tqtaoamu mz alwx. X nakrka'-zvzbzmu mz Gct kx natu-amqngiamu mz nzrlxngiti-krmu, kxmule-esz' da kx prtz. Murde ninge, Mrlx Leplz, na-abrtzlvzx nimu mzli kc natutr-ngrmamu mz mzke' mz mzli lcde.” \p \v 37 Mz zbq kang kqlu mz wiki lcde Jiszs tqmncpxm Mangr-nzangiongr kc Jerusalem tqalvztr. X mz milzpq ngr zbq lcng, mwipwz mz kzdq mztea mz Newz ngr Nc Olivi. \v 38 X mzli kc mz nourla kxtopwz ngr zbq kcng, leplz kc tzyrkrpebzng mz Mangr-nzangiongr mz nzlalztq-krbzlr mz nzalvztr-krdeng. \c 22 \s1 Kxnzetu R Lr Jiu Nzrpilr Nanibqlr Jiszs \r Matiu 26:1-5; Mak 14:1-2; Jon 11:45-53 \p \v 1 Mzli r nzmulvzngr kc tzrpibz \em Nzamyangr.\em* sc tqesotrpem. Mz zbq kxtr lcng rtqmz tzmutx-ngrpwzlr bret kc trpnzngr yisti ngrde. \x + \xo 22:1 \xt Nzrlaszngr 12:1-27\x* \v 2 Kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis tzabzlr nzlolvz-krdr Jiszs mz nznibq-krdrle. Da lc nzale-kapqlr murde nzmwxlrtilr nike na-alebz leplz kxkqlu. \s1 Judzs Ryrlq Drtwr Mz Nzamwa-krde Jiszs \r Matiu 26:14-16; Mak 14:10-11 \p \v 3 Zbz Setzn dwatitrle nabz Judzs Iskariot, kzdq aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). \x + \xo 22:3 \xt Jon 13:2, 27\x* \f + \fr 22:3 \ft Setzn krlzle nzalengr da lc murde Judzs tqalepele alwx mz nzaotikr drtwrde nzamwa-krde Jiszs. Setzn tr-rtulrtr-ngrpwzleu Judzs nzale-krde da, a' katrpzle drtwr kxtrka kxkqlu mz drtwrde. \f* \m \v 4 Zbz Judzs vzpx x nzycmneng badr kxnzetu rdr pris x pulis r Mangr-nzangiongr. Nzpilr kxnamu nzaprc-krbzle Jiszs badr mz nzlolvz-krdr nide. \v 5 Nzabrtztxng x nzrpibzlr naxpebzlr Jiszs bade. \v 6 Aolvztxbz Judzs x sc tqrtangrtipele mzli kxmrlz nzaprc-ngrbzle Jiszs badr, mzli lc trpnzngr zbo ngr leplz kx nzmncneng mrkc. \s1 Jiszs X Ncblo Nedeng Nzmulvzlr Nzamyangr \r Matiu 26:17-25; Mak 14:12-21; Jon 13:18-30 \p \v 7 Zbz zbq kc kai ngr Nzmulvzngr Bret kx Trpnzngr Yisti Ngrde sc tqkaputrpem. Mz zbq lc nzrnibqngr nei sip kx nangq mz zbq ngr Nzamyangr. X nzmungr lc abzopwz mzli kc nepi tqtaope-ngrde. \v 8 Jiszs atwzlr-ngrde Pita x Jon, rpibzle kx, “Vzamu oliqtiamu dakxnzng kx nangqku mz Nzamyangr.” \v 9 Nzrpibzlr kx, “?Naoliqtibzkr drlve?” \v 10 Rpibzle kx, “Mzli kc navztr-ngrbzmu mz mzteadau Jerusalem, sa narmctiamu kzdq ncblo kx rglqne da kx lrti lue. Vz-nqblqamu nide mz ma kc navzkitrle. \v 11 X rpibzmu mz ncblo kc tqrnginyz ma kc kx, ‘Kxakrlz nakrlzle myx me namnc-ngrdr badr ncblo nedeng mz nzmulvz-krdr Nzamyangr.’ \v 12 Sa navzmilzle nimu wq mz nelvq rde kxetu, mrlcde nzamilxpqpe-ngrde nigu. Mrlc dekc naoliqti-ngrnamu dakxnzng nagu.” \v 13 Nzvzpxng x nzmclr da amrlx da kc tqwai nzpi-krbz Jiszs le badr, x sc tzoliqtipelr Nzamyangr. \s1 Jiszs Ayzuole Nzmungrkxtr \r Matiu 26:26-30; Mak 14:22-26; 1 Korint 11:23-25 \p \v 14 Mzli kc nepi tqtaope-ngrde, Jiszs kc tzwxbuopeng badr aposol nedeng mz nzmu-krdr Nzamyangr. \v 15 Rpibzle badr kx, “Sutitx zlwz drtwrnge nzmu-lxblr-krgu mz Nzamyangr lc, murde drtqnge kc tqetq ate x sc tqbz-ate-kzx! \v 16 Murde drtwr ngr Nzamyangr lc na-atutr kai, mzli kc na-aclvengr Gct nrlc kxmrna mz nzngini-krde King, x nzprtr-krnge mz nzmungr lc kc ate.” \p \v 17 Zbz glqlzmle kap. Awitx-ngrbzle mz Gct, kabzle badr x rpibzle badr kx, “Mnqamu amrlx ngrmu. \v 18 Murde trpengr nzrmnq-krnge waen, navz nakrlzbzle mzli kc na-aclve Gct nrlc kxmrna kalr.” \p \v 19 Zbz Jiszs kalzmle bret. Awitx-ngrbzle mz Gct, lopxile, kabzle badr x rpibzle kx, “Krlc ncvr drtqnge nzkabz bamu. Rtrngzti-zvzbzmu da lc mz nzdctipxkr drtwrmu ninge.” \v 20 Mz nqmq lcpwz, mz nibr nzmungr, glqlzmle kap x kabzle badr, rpibzle kx, “Krlc mepyr rnge kc tqyrlepx-ngrde nimu mz Nzesz'tikr Drtwr Gct Kc Ate badr leplz. \p \v 21 “A' da kx nakrlzamu se! Krkc tqamwale ninge, sa tqwxbuku badr tqmuku badr! \x + \xo 22:21 \xt Sam 41:9\x* \v 22 Murde ninge, Mrlx Leplz, nabzx navz-nqblqle me pnz drtwr Gct. A' kosae! Ncblo la tqamwale ninge sa navz mz Hxl!” \v 23 Sc tzabzopelr nzveangr mzlirdr neke mz nidr kx na-alele da lc. \f + \fr 22:23 \ft \+em 22:20 Nzesz'tikr Drtwr\+em* lc rpile kx Jiszs tekqtrle nigu mz nzayrplapxngr mz alwx rgung x Gct trpengr nznibq-krde nigu mz alwx lcng. Mz nzvz-nqblq-krde Nzesz'tikr Drtwr lc, Gct anulvzlzpebzle alwx ngrgung mz Jiszs, x kamle bagu nztubq-krde. Murde mzli kx obq-ngrmle bagu, mc-txpwzle kx apuku Jiszs mz nztr-krde. \f* \fig Jiszs badr aposol nedeng nzmung Nzamyangr.|alt="102 Last Supper" src="102-LB00320b.tif" size="COL" loc="Luk 22:14-34" copy="Louise Bass" ref="22:14-34" \fig* \s1 Doa Kx Myalz-zlwzbz Mz Nzobqkr Gct \r Matiu 18:1-5; Mak 9:33-37 \p \v 24 X mzli lcde ncblo neng Jiszs tztalwzti-lzbq-ngrdr neke mz nidr kx myatxpxbz. \v 25 A' rpibz Jiszs badr kx, “King mz nrlc ka nzrtulrtr-ngrbzlr mz leplz nzalengr da mz nzmnclz-krbzlr badr. X nzrtulrtr-ngrbzlr mz leplz kx narpibzlr badr kx, ‘Nidr kzte leplz!’ \v 26 A' bzkq apuamu nidr. Murde doa kx nangi kxetu kxmyalz na-avzo-lzbq x nawztrpz mz leplz mz nzokatr-krde nidr. \v 27 Krkc tqwxbuo mz nzmungr myalzbz mz krkc tzawz. X kxmule-esz' ninge kxetu rmu, a' vz-ngrmc mz nrlc mz nzwztr-krbo mz leplz. Navz-nqblqamu ninge. \p \v 28 “Kxmule-esz' nzkxpu-krngeng, a' tu-amqngi-zvzmamu mz nibrnge. A' kzdu-kzng trtingr. \v 29 Mz nzmu-krde lcde, sa nakao-kzpo bamu zmatq mz nzngini-krmu king, da kc tqwai trtenge nzka-krmle bange zmatq mz nzngini-krnge King. \v 30 X sa na-aclveamu nqvi lr ncblo kcng Israel nzpnu-esz'-nrade-li (12). X sa naprtramu mz nzabrtzngr mz nzmungr kxetu mzli kc nayzlu-ngrmc mz nzngini-krnge King.” \s1 Plzpx-kaipz Jiszs Nzrpikr Pita Trkrlzleu Nide \r Matiu 26:31-35; Mak 14:27-31; Jon 13:36-38 \p \v 31 Rpibz Jiszs mz Pita kx, “Saemon! Saemon! Nakrlzq kx Setzn pibzle mz Gct nakabzle bade zmatq mz nzatalz-krde nimu mz nzabao-krbzle nzrlxngiti-krmu nimu amrlx ngrmu. X rlr-ngrbzle. \v 32 A' krka'pe-ngrne nim, kx Saemon, kx nzrlxngiti-krm bzkq yrkrpxbz. X mzli kc nao-lxlvrti-mou-ngrme ninge, axplrti-mopwz nzrlxngitikr mzlemqng.” \v 33 Rpibz Pita kx, “Kxetu rnge, oliqtipex nzvz-krgi mz presin x mz nzbzmi-krnge nim!” \v 34 Rpibz Jiszs kx, “Napibo bam, kx Pita, mzli kc kio trnakya'ka-ngrde koma mz nrlckxbq, sa narpiq kx trkrlzwq ninge nzwrde natq.” \s1 Mzli R Nzkxpungr Kc Navztrp \p \v 35 Rpibz Jiszs badr kx, “Mzli kc tqatwzlrpx-kai-ngrne nimu, twz-txpwzamu sadol kc tqyctr mz nanycmu, x trpnzngr scmu trau x bxli. ?Myx kxmule, tapxamu mz da kx namnc-xgleamu o trtingr?” Nzrpibzlr kx, “Trtingr.” \v 36 Jiszs sc tqrpipebzle badr kx, “A' mzli ka naoliqamu murde krlzpebzle mzli r nzkxpungr. X doa kx rngisc trau o bxli natwzle. X doa kx trpnzngr scde toki r vea, na-amwale kzdung da scde mz nzxpe-krde dq. \v 37 Murde Nzryrngrkxtr lc natutrp bange, krkc tqrpile kx, \qt ‘Mz drtwr leplz, nide kzdq kz ncblo kx xpqbrlr-zvz-ngrde lou.’\qt* \x + \xo 22:37 \xt Asaea 53:12\x* X nzryrngr lc, ycpe pipz nzatutrngr.” \v 38 Zbz sc tzrpibzlr kx, “Obqm! Toki r vea li seng, kx Kxetu!” A' rpibzle kx, “Mrlzpe! Navzpeku!” \f + \fr 22:38 \ft Pnzpe drtwrdr kx ycpe pipz nzrlolvzngr nide. A' tryrplatitrpwzu nardr kx toki r vea lc ngi dalr Mqngrkxtr mz nzota-krdr badr Setzn. [Efiszs 6:17] \f* \s1 Jiszs Krka' Esz'-krde Getsemzni \r Matiu 26:36-46; Mak 14:32-42 \p \v 39 Jiszs vzpxm Jerusalem x vzdz mou mz Newz ngr Nc Olivi, da kc tqwai-zvzle. X nzvzng badr ncblo nedeng. \v 40 Mzli kc tqvzpe-ngrbzle mrkc, sc tqrpipebzle badr kx, “Krka'amu murde natu-amqngiamu mz nzatalzngr.” \v 41 Zbz mz nzvzo-mou-krmlr nzkrlzbzlr kzdq nrlc. Vztxpxbz badr rlru kxpipz, x rwetxo zpr sc tqkrka'pe. \v 42 Rpile kx, “Trte, nzmu kx tqrlrpx-ngrnle, trsutiu drtwrnge nzrlr-lzbq-krbo mz nzetqkr drtqnge x nzbzngr. A' bzkq vz-nqblqq me pnz drtwrnge, a' nangi me pnz drtwrm.” \v 43 Zbz kzdq enjrl kx vzom Heven adcpx-lzbqbz bade x axplrle nide. \v 44 X nabzde talvzo mz da kc nawaibz bade, x nzkrka'-krde sc tqpqnelz. Wrlrpe-ngrde ztqlq kxpc apupele nztalikr mepyr, tqtalio mz drtc'. \f + \fr 22:44 \ft \+em 22:41\+em* Mz Nrpakxmrlz kx yr Mak x Matiu, krlzku kx mrlc drtqde Getsemzni. \+em 22:44\+em* Mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngalrde 43 x 44 trnzyru. \f* \p \v 45 Kx tulzmle mz nzkrka'-krde, sc tqvzpebz mz ncblo nedeng x mcle kx nzmwing. Murde amwitxpeng drtwrdr kx vz. \v 46 X mz nibr nzameo-krdeleng, sc tqrpipebzle kx, “?Nike tqmwilvzamu? Tulzamu, x krka'amu murde natu-amqngiamu mz nzatalzngr.” \s1 Nzrlolvzngr Jiszs \r Matiu 26:47-56; Mak 14:43-50; Jon 18:3-11 \p \v 47 Mzli kc Jiszs tqycmnebe-ngrde kzdq zbo ngr ncblo kc tqkaputrpem, x Judzs kc tqmailzmle nidr. Ncblo kc tqrlasz-pnz-kaile kztedeng mzli kc mz milzpq kc. Vzm mz Jiszs x tcngibzle mqde. \v 48 A' rpibz Jiszs bade kx, “?Nztcngi-krm ke ninge apux kztem murde na-aprcbzme ninge mz enqmi rngeng?” \p \v 49 Mzli lc ncblo neng Jiszs kcng tzmncng badr tzmc-ngrdr da kc naprtzpe, sc tzrpipebzlr kx, “?Kxetu, naotape-ngrgr toki r vea scgr?” \v 50 X kzdq nidr yrlqbzle toki r vea kc mz kxnzawz-nrbalq ne Nardr Pris, x lakipxbzle nradrtqde kxrtc. \v 51 A' rpibz Jiszs kx, “Mrlzpe!” Maletxtrpzle nradrtq ncblo kc x amrlztxbzle. \p \v 52 Zbz Jiszs kc tqrpipebzle mz kxnzetu rdr pris, x kxnzetu ngr pulis ngr Mangr-nzangiongr, x lrtzlvz kcng tzvzmqng mrkc mz nzoti-krmlr nide kx, “?Memule tqrtwz-ngrmamu bz x toki r vea? ?Opxm kx ninge kx rmailz ncblo mz nzrnzlvzongr zmatq ngr gzpman? \v 53 Murde mz zbq kang kqlu mnc-zvzku mz Mangr-nzangiongr. ?Memule trlolvz-ngrwamuu ninge elr? Kxmule-esz', a' Gct rlrpx-ngrde nzaovxio-krmu ninge mzli ka mz zmatq ngr Setzn.” \s1 Pita Rpile Kx Trkrlzleu Jiszs \r Matiu 26:57-58, 69-75; Mak 14:53-54, 66-72; Jon 18:15-18, 25-27 \p \v 54 Zbz nzlolvzlr Jiszs x sc tzvzmipelr x nzdwamitrlr mz ma nyz Nardr Pris kc. Pita kc tqvznebz-rlru mz nibrdr. \v 55 Pulis ngr Mangr-nzangiongr nztelvzlr kc nyr mz makoa ngr ma kc. X Pita prtrpz mz krkcng tzwxbu-ngalelvzlr nyr kc. \v 56 Kx mcpebz kzdq olvz kcng tzawzlr nzwxbutr-krde mz nyr kc, sc tqpwxbztipele, x rpibzle mz pulis kcng kx, “Mrlx lc nide dq kz kx mnctrpz bade!” \v 57 A' Pita pokiatxbz. Rpibzle kx, “Olvz lc e, trkrlzwxu ncblo la!” \p \v 58 Mzli trboiu kzdq ncblo glxpele nide, x sc tqrpipebzle kx, “Nim dq kz, kzdq nidr!” A' rpibz Pita kx, “Mrlx lc e, trnipwc'u!” \v 59 X mwx kzdq nabznepi otx, x kzdq kz mou ncblo xplrmitxbz natqde, mz nzrpi-krbzle kx, “Krlztx-angidrx, mrlx lc nzmncng badr, murde mz nzycmne-krde otxpx kx nide lr Gzlili.” \v 60 A' rpibz Pita kx, “Mrlx lc e, trkrlzwxu da la tqycmnetr-ngrn!” X mzli kc tqycmnebe-ngrde kio kc tqkya'pe kz. \v 61 Kxetu o-lxlvrtxbz x pwxbztitxde Pita. X Pita dctitxpx pnz mz drtwrde natq Kxetu mz nzrpi-krbzle kx, “Mzli kc kio trnakya'ka-ngrde koma mz nrlckxbq, narpiq kx trkrlzwq ninge nzwrde natq.” \v 62 Zbz Pita vzpxm mrkc tzlalvztr sc tqyrnitxpe, bztitxde nzyrningr, murde drtwrde vztx atwrnrngr. \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Kansrl Nyzdr Lr Jiu \r Matiu 26:59-68; Mak 14:55-65; Jon 18:13-14, 19-24 \p \v 63 Pulis kcng tzaclvelr Jiszs nzxtrngalvztitrlr nide x nztzlr nide. \v 64 Nzpe-kilvzbzlr mzte lrpz x sc tzrpipebzlr kx, “Mz nzngini-krm kc profet, pim ena bagr krkc tqtzle nim.” \v 65 X nzrpi-mopwzng bade natq kxkqlu kx nzatrkati-ngrdr nide. \f + \fr 22:65 \ft Mz nzpe-kilvz-krbzlr mzte, kxnzetu r lr Jiu nzvz-nqblqlr Asaea 11:3, mz nzrpi-krde kx, “Kxnzmcpx trna-aolvzleu leplz mz nzvz-nqblq-krde da kx mcle mz mzte.” A' nzxtrnga-ngrdr nide, murde trnzlxngitilru nide x mz drtwrdr rblxbz bade nzpipx-krde neke tzle nide. \f* \p \v 66 Nrlc kx ngrlxpele, krkcng tzmncpxmqng mz Kansrl, lrtzlvz ngrdr lr Jiu x kxnzetu rdr pris, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis, nzyrlwrtr-lxblrng x Jiszs kc tzvzmipemlr badr. \v 67 Nzrpibzlr kx, “?Pim bagr, nim Kxnzmcpx kc tzrpi kx sa navzm?” Rpibzle kx, “Kxmule-esz' pibo da lc, a' rblx nzlxngiti-krmule. \v 68 X nzmu naveatibo kzdung natq mz nzngini-krnge Kxnzmcpx, nzmu pxtxpx-ngrnamu nzayzlu-krmamu natqnge. \v 69 Kxmule-esz', a' na-abzo mzli ka, ninge \qt Mrlx Leplz, nawxbuomc mrkc tqmatq-esz'ngr mz nrlar Gct kxrtc.\qt*” \x + \xo 22:69 \xt Sam 110:1\x* \p \v 70 Nzrpibzlr amrlx ngrdr kx, “?E nim mrlx Gct?” Rpibzle kx, “Sa tqpi-angidrpeamu.” \v 71 X sc tzrpipelr kx, “Trpengr mou ncblo kx nartabrtiku! Murde xlrtrpebzku mz naode kx pivxitile Gct mz nzrpi-krde kx nide Kxnzmcpx!” \c 23 \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz Paelzt \r Matiu 27:1-2, 11-14; Mak 15:1-5; Jon 18:28-38 \p \v 1 Dzbe ncblo kcng atwrnrngr tzyrlwr-lxblrng mz Kansrl nyzdr lr Jiu, nztulzmqng, sc tzvzmipebzlr Jiszs mz Paelzt, lr Rom kc tqaclvele Judiz. \v 2 X sc tzycmnetrpe-ngrdr nide, tzrpilr kx, “Mckr ncblo lc tqmailz-rbrle leplz negrng. Tqrpibzle badr kx bzkq nzxpebzng takes mz King r Rom. X tqrpi-kzle kx nide King Kxnzmcpx x namailzle leplz mz nzmapulrpx-krdr gzpman ngr Rom. Mz nzmu-krde lcde, nide enqmi r gzpman.” \v 3 Paelzt veabz mz Jiszs, rpibzle kx, “?Myx kxmule, nim king r lr Jiu?” Rpibzle kx, “Sa tqplzpxpeq kx ninge.” \v 4 Zbz Paelzt kc tqrpipebzle mz kxnzetu rdr pris, x zbo ngr leplz kcng kx, “Mz nzvz-nqblqngr lou sc gzpman ngr Rom, trpnzngr da kx vz-rbrtrpz bade kx nabz-ngrde.” \v 5 A' xplrmi-mopwz natqdr, nzrpibzlr kx, “Tqayclwztibzle nabz leplz mz nzmapulrpx-krdr gzpman ngr Rom, mrka atwrnrngr Judiz. Abzole mz provins kc Gzlili x sa tqvzpem mrka.” \s1 Jiszs Nzvzmibz Mz King Herot \p \v 6 Kx xlrpebz Paelzt da lc, sc tqveapebz, rpibzle kx, “?Ncblo lc, nide dalr Gzlili?” \v 7 Kx krlzpele kc kx Jiszs vzkimle mz Gzlili Provins, mrkc tqaclve king Herot, sc tqrpipebzle mz ncblo ngr vea kx navzmibzlr bade. Murde sc tqmnc kz Jerusalem mzli lcde. \v 8 King Herot abrtztx mzli kc tqmcpe-ngrde Jiszs, murde xlrpe-ngrdele da kqlupe, x mzli boipe rpile namcle Jiszs nzale-krde da kxmatq. \v 9 Zbz king Herot veatibzle mz Jiszs natq kqlu, a' trpnzngr natq kxesz' kx ayzlubzle. \v 10 Kxnzetu rdr pris x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzblctrpzng mz nzycmne-krdr, sc tzpibqtipelr Jiszs kx alele da kxkqlu kxtrkating. \v 11 X King Herot nidr badr ncblo ngr vea nedeng nzxtrngalvztitrlr Jiszs, x nzrwaitibzng da kxtrka kx plzpxle kx trnzamatqlru nide. Nzakq-ngrdr nide lrpz sc king, ngi dalr nzxtrngalvztitr-krdr Jiszs, murde nzrpi-krde kx nide King r lr Jiu. Zbz sc tqatwzlrpe-mou-ngrbz king Herot mz Paelzt. \v 12 Abzo mzbq lcde king Herot ncdr Paelzt nzmrlzti-lzbq-pnzng. A' mzli kc ena trpnzngr. \s1 Paelzt Rlrpx-ngrde Nzbzkr Jiszs \r Matiu 27:15-26; Mak 15:6-15; Jon 18:39—19:16 \p \v 13 Paelzt aveatileng kxnzetu rdr pris kcng x kxnzrmailzng x leplz amrlx. \v 14 X sc tqrpipebzle badr kx, “Vzmimamu ncblo lc bange, x rpiamu kx tqmailz-rbrle leplz. Mzli ka, veapebo bade x lalztqtr-angidrpebo mrka mz mzpu. A' trpnzngr da kx vz-rbr-ngrde mz da kcng tqpipxamu. \v 15 Trpnz-kzngr da kx mctrpz king Herot kx vz-rbr-ngrde, murde atwzlrpe-mou-ngrmle bagu. X nzmu namctrpzle du da mz Jiszs kx vz-rbr-ngrde, e tratwzlrpe-ngrpleu. Trpnzngr da kx ale ncblo lc, kx nananide. \v 16 A' napibo mz ncblo nengeng naviplalr nide x sc tzrlrpe-ngrbzlr nzvz-krde.” \f + \fr 23:16 \ft Ngalrde 17 tryclzpuu mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngr mz buk lc. Mwx nzaxvctrpz mz nibrde mz nzaopxngr be kc. \f* \p \v 17 Zvz mz Nzamyangr amrlx, Paelzt na-aprpxbzle kzdq doa lr Jiu kx mnc mz presin. Mzli lc rpile na-aprpxbzle Jiszs mz zbo ngr leplz kc. \v 18 A' leplz kcng nzrpi-lxblrbzlr kx, “Nanibq mrlx la! X aprpxm bagr Barabas!” \v 19 Barabas lc tqnginide ncblo kxtrka, dekc tqmnc-ngrde mz presin murde kzdq mzli dzbede nede nzotang badr ncblo ngr vea ne Rom mrkc Jerusalem, x rnibq ncblo. \v 20 Paelzt rpile na-arlapxle Jiszs, bzkq nznibq. Zbz sc tqycmnepxpe-mopwz badr, murde na-aopx-ngrbz mztr. \v 21 A' sc tzkabong ye. Tzrpibzlr kx, “Natqlvztr mz kros! Natqlvztr mz kros!” \p \v 22 Nzwrde kratq Paelzt rpi-mopwzle kx, “?A' memule? ?Da kxtrka kznike alele? Rblxtxm bange nzrmc-krnge da kx takitrde nzbz-krde! A' napibo mz ncblo nengeng naviplalr nide, x sc tzrlrpe-ngrbzlr nzvz-krde.” \v 23 A' sc tzkabolzng ye mz natqdr kxetu kx Jiszs natqlvztr mz kros. X sc tqtutipele nzkabo-krdr. \v 24 Zbz Paelzt kc tqpipxpebzle kx Jiszs nabz, mz nzatutr-krde natqdr kxpq. \v 25 Zbz aprpxbzle Barabas, krkc tzadwatr-ngrde mz presin mz nzota-krdr badr lr Rom x nzrnibq-krde ncblo. X kaobzle Jiszs mz ncblo nedeng mz nzvz-nqblq-krdr me pnz drtwr lr Jiu. \s1 Jiszs Nztqlvztr Mz Kros \r Matiu 27:31-44; Mak 15:20-32; Jon 19:16-24 \p \v 26 Nzvzmipxpelr Jiszs mz nzrtqlvztrngr nide mz kros. Nzvzng, nzvzng, x sc tzrmctipelr kc ncblo drtqde Saemon. Nide dalr taon kxetu Saerin, mrkc Afrika. Tqvz-atem x navztrpe Jerusalem. A' nzlolvzlr, x nzyrlqlzbzlr kros kc bade mz nzglq-krbzlele mz nibr Jiszs, murde drtqde mewetx-zlwzpe. \p \v 27 Kzdq zbo ngr leplz kxetu nzvz-nqblqbzlr nide. Mz zbo ngr leplz kc, kzdung olvz sc tzneminebzlr nzyrnimi-krdr Jiszs. \v 28 A' Jiszs o-lxlvrtxbz badr, x rpibzle kx, “Olvz lr Jerusalem! Bzkq yrnimiamu ninge, a' nayrnimi-lzbqamu x doa nemung. \v 29 Murde kzdq la mzli navzm kx Gct na-ayrplapx-ngrde lr Jerusalem mz nzpxtxpx-krdr Kxnzmcpx nede. X mzli lcde narpingr leplz kx, ‘Namrlzbz mz olvz kcng tzvz-nrbalqng, murde olvz kcng tzrngineng doa namclr nzetqkr drtq doa nedrng.’ \v 30 X leplz narpi-kz-ngrdr kx nengq na-abrkao-txpwzle elx newz kc badr. Murde nanibqtile nidr x nayrngilvztiole nidr, mz nzayrkrpx-krbzle nzetqkr drtqdr. \x + \xo 23:30 \xt Asaea 2:19-20; Hosia 10:8; Nzaelwapxngr 6:16\x* \v 31 Murde nzmu Gct narlrpx-ngrde nzetqkr drtqnge, ninge kc trpnzngr da kx vz-rbr-ngrne, sa na-ayrplapx-zlwzle krkcng tzvz-rbrng, x na-aetq-kzpzle drtqdr.” \p \v 32 Zbz ncblo ngr vea kcng nzoti-kzlr ncblo nzling kxnzxpqbrlr-zvz-ngrdr lou. X nznibq-kzng badr Jiszs. \v 33 X sc tzvzmipxpemlr mz nibr drkq r Jerusalem, mz newz kc tzrpibz \em Bekrlz\em* murde nzobq-krde apule bekrlz. \f + \fr 23:33 \ft Mz natq lr Rom, \+em Bekrlz\+em* nzrpibz \+tl Kalvzri.\+tl* \f* \m X nztqlvztrlr Jiszs mz kzdq kros elr. X nztqlvztr-kzlr mz kros kzbleng ncblo kcng nzling taplxsr nrlar Jiszs. \v 34 X sc tqrpipe Jiszs kx, “Trte, ipqpxbz alwx ngrdr! Murde trnzkrlzlru da lc tzalelr.” X nctq lrpz scdeng nzayrleti ncblo ngr vea kcng daes. \x + \xo 23:34 \xt Sam 22:18\x* \v 35 Leplz kcng tzyrlwrng mrkc sc tzmcpelr mzli kc kxnzrmailzng lr Jiu tzxtrngalvztr-ngrdr Jiszs. Tzrpilr kx, “Krlzle nzarlapx-krde kzdu-kzng leplz. Nzmu kx tqnginide Mevalu kc tqmcpx Gct, na-arlapx-lzbq.” \v 36-37 Ncblo ngr vea kcng nzxtrngalvztr-kz-ngrdr nide, nzrpi-krbzlr kx, “Kx tqnginim king r lr Jiu, e arlapx-lzbq! Vzom murde namnqku du waen lc tqrkx!” \x + \xo 23:36-37 \xt Sam 69:21\x* \v 38 Mz nzaelwapxngr da kc tqbzngr Jiszs, nzyr kcng natq x nzatu mrkc tqyc-zbzlz narde. Nzyr kx, \pc \sc Krlc King r Lr Jiu\sc*. \p \v 39 Kzdq ncblo kxnzxpqbrlr-ngrdr lou kcng tzdong mrkc ycmne-atrkati-kzle Jiszs, rpibzle kx, “?Nim Kxnzmcpx? Kx tqngi-angidrple, arlapx nigu mz nzbzngr!” \v 40 A' lclvztrpz kztede, rpibzle kx, “Mzli trnaboiu sa nabzq na-apule ncblo la. ?Memule tqatamutilz-ngrn alwx ngrm mz nzatrkatingr nide? ?Trmwxlrtiwq Gct nzayrplapx-krde nim? \v 41 X mz nigi, sa tqtubq, murde twz-mouki da kx takitrde da kx aletiking. A' nide, trpnzngr da kx vz-rbr-ngrde.” \v 42 X rpibzle mz Jiszs kx, “Jiszs, nadctipx drtwrm ninge mzli kc nayzlu-mou-ngrme nzngini-krm king!” \v 43 Rpibz Jiszs bade kx, “Napibo bam, koma namncki Me Mncngr Gct!” \x + \xo 23:43 \xt 2 Korint 12:2-4; Nzaelwapxngr 2:7\x* \s1 Nzbzkr Jiszs \r Matiu 27:45-56; Mak 15:33-41; Jon 19:28-30 \p \v 44-45 Mzli kc tqtavauo-ngrm nepi, nzlo akqlvztx-pnzle nrlc atwrnrngr krlzbzle nabznepi kc tqtq. X lotqbr kc tqdopxm Mangr-nzangiongr Yawe nzpesali ncte li. \v 46 Jiszs kqtxpxbz mz Gct mz natqde kxetu, rpibzle kx, “Trtenge! \qt Aprcbo mqngrnge mz mqm!\qt* X sc tqbzpe. \x + \xo 23:46 \xt Sam 31:5\x* \v 47 Kzdq kxetu r dzbe ncblo ngr vea ne Rom kxtrtqki-esz' (100) mcle da kcng tqprtilz, sc tqglqpxpele Gct, tqrpipele kx, “Da zpwxtx, nide kzdq ncblo kxtubq.” \v 48 Leplz kcng tzyrlwrng mrkc, mz nzmc-krdr da kc tqprtz, nzyrkr-lxblrng amrlx ngrdr mz ma nyzdr, x mz nzaelwapx-krdr drtwr kxvz nztztrlr lomrdr. \v 49 Leplz kcng amrlx tqkrlzting Jiszs, nidr badr olvz kcng tzvz-nqblq-pnzmlr nide Gzlili, nztutrpqng rlru kxpipz mz nzmc-krdr da lcng. \s1 Nzryrtzmqngr Jiszs \r Matiu 27:57-61; Mak 15:42-47; Jon 19:38-42 \p \v 50-51 Kzdq lr Jiu drtqde Josip, dalr taon Arimatia, nide ncblo kxbrngz x tubq. X tqobqtipxle mzli kc Kxnzmcpx ne Gct nangini-ngrde King r lr Jiu. Kxmule-esz' prtr mz Kansrl nyzdr lr Jiu, a' drtwrdr tresz'tiu badr mz nzrnibqngr Jiszs. \v 52 Ncblo lc vzbz mz Paelzt. X sc tqrlxtipebzle nrkrdrtq Jiszs, murde nakaomle mz kros x nayrtzmqle. \v 53 Rlr-ngrbzle, zbz sc tqkaopem Josip nrkrdrtq kc. X bxtile kzdq lrpz kxprki kxboi mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr. X sc tqyrlqtr-anipele mz kzdq gq lr kxbz kx nzekqtitr mz butqbr. Butqbr lc trgalr kx nzayrbqpxm elr. \v 54 Yrtzmq-ani-ngrdele, murde zbq kc ngi zbq ngr nzoliqngr mz Sabat, x sc tqycpe pipz Sabat. \p \v 55 Olvz kcng tzvz-nqblq-pnzmlr Jiszs Gzlili, nzvz-nqblqlr Josip x nzmclr butqbr kc mrkc tzayrbqpx-ngrm nrkrdrtq Jiszs. \v 56 Zbz sc tzyzlupe-moung me nzmnc-ngrdr, x nzoliqtilr dalr nzaelungr nrkrdrtqde. A' na-aenzlilr nzamangr mz Sabat kc nzyrkrpx-kai-krde, mz nzvz-nqblq-krdr Lou sc Mosis. \c 24 \s1 Jiszs Tulz-mop Mz Nzbzngr \r Matiu 28:1-10; Mak 16:1-8; Jon 20:1-10 \p \v 1 Mz nourla kxtopwz mz Sade, olvz kcng nzvzng mz butqbr, sc tzrtwzneng dalr nzaelungr nrkrdrtq Jiszs. \v 2 Nzvzbzng, nzmcpelr rplz kc tzapqbrtrngr mrkc tzdwakitrpz, nzalqlipxpe. \v 3 Zbz nzdwatrpzng, a' trnzmclru nrkrdrtq Kxetu Jiszs. \v 4 Mzli kc tztu-ngrpwzlr mrkc, drtwrdr otrblamrtx-pnzngr mz da lc, nzpwrkilvc-ngrdr enjrl nzling, sc tztupebzng badr. Lrpzdr pnapr x nzobq-krdr nzapulr nzobqkr ncblo. \fig Nzpwrkilvc-ngrdr enjrl nzling.|alt="061 angels at empty tomb" src="061-CN01853b.tif" size="COL" loc="LUK 24:4" copy="David C. Cook" ref="24:4" \fig* \v 5 Olvz kcng nzmwxlrtx-ngrdr enjrl kcng, x nzobqtxong mz drtc'. A' enjrl kcng nzrpibzlr kx, “?Memule tqrtangrti-ngrnamu kxlu mz mzlir kxnzbzpeng? \v 6 Trmncu mrka. Tulzpe-mop. Nadctipx drtwrmu da kc tqpi-pnzbzle bamu mzli kc tqmnc-ngrde Gzlili. \v 7 Murde rpile kx na-aprcbz nide mz mq kxdrka'-ngrng. X natqlvztr mz kros, x mz zbq kratq, sc tqtulzpe-mop.” \p \v 8 Zbz olvz kcng sc tzdctipx ate drtwrdr natqdeng. \v 9 Nzyzlumqng Jerusalem, x sc tzpipebzlr da lcng amrlx mz aposol nedeng kcng nzpnu-esz'-nrade-esz', badr leplz neng Jiszs amrlx. \v 10 Drtq olvz kcng deseleng: Mxri kc Makdala, x Joana, x Mxri lxede Jemes. Nidr badr olvz kc-kzng tzvzng badr mz butqbr kc, nzpibzlr da lcng mz aposol neng Jiszs. \v 11 A' aposol kcng nzrpilr kx da kc tzpibzlr olvz kcng tropxpuu da, x trnzlxngitipwzlru natqdr. \v 12 A' Pita dwatxpx x sc tqvopebz mz butqbr kc. Yrngzobz, obqtrpz, x mcpele lrpz kcng tzbxti nrkrdrtq kc. A' trpnz-moungr da. Zbz yzlutx mou mrkc tqmnc-ngrde, drtwrde otrblamrtx-pnzngr mz da kc tqmcle. \f + \fr 24:12 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngalrde 12 trnzyru elr. A' mc kz Jon 20:3-10. \f* \s1 Jiszs Adcpx-lzbqbz Mz Leplz Nede Nzling \r Mak 16:12-13 \p \v 13 Mz zbq lcde, leplz neng Jiszs nzling nzvzng mz mztea Zmezs. Mz mzlir Zmezs x Jerusalem, kilomita nzpnu-esz'-nrade-esz' (11). \v 14 Tzycmnetr-ngrdr da kcng amrlx tzwaisrngr Jiszs. \v 15 X mzli kc tzryapwx-etr-ngrdr, Jiszs adcpx-lzbqbz badr, sc tzvzpeng badr. \v 16 Nzmclr nide, a' mztr traopxpwzu Gct nzglx-krdr nide. \v 17 Rpibz Jiszs badr kx, “?Nila tqpiamu nzvz-krmu la?” Nztu-lrpitxng, nzobqmitxdr drtwr kxvz. \v 18 Kzdq nidr, drtqde Kleopas, veapebz bade, rpibzle kx, “?Ni-txpwzme ncblo kx mnc Jerusalem kx trkrlzleu da kc tqprtz elr mz zbq lcng trkqluu tqyrkrpxpe?” \p \v 19 Rpibzle kx, “?Nike lcdeng?” Nzrpibzlr kx, “Da kcng tzwaisrngr Jiszs kc Naszret. Ncblo lc nide profet kx ycmnemile zmatq x aleti da kxmatq, aelwapx-ngrde kx zmatq lc vzpxm mz Gct. X leplz amrlx nzamatqlr nide mz nabzdr. \v 20 A' kxnzetu rdr pris ngrgung x kxnzrmailzng, nzkaobzlr nide mz doa ngr gzpman ngr Rom kcng tzaclveng, murde nzrpilr nanibqlr nide mz nztqlvztr-krdrle mz kros. \v 21 Obqtipxkr kx nide Kxnzmcpx kc tqatwzlr-ngrm Gct mz nzarlapx-krde Israel. A' drtwrgr matxpe murde krlc zbq kratq mz nibr da kcng tqprtz. \v 22 Kxmule-esz', a' kzdung olvz mz dzbede kc tqprtr-ngrgr, nzakctitxpxlr nigr. Murde nzvzbzng mz butqbr kc mzli kcma mz nourla kxtopwz, \v 23 x trnzmcpelru nrkrdrtqde. Nzyzlumqng nzrpilr kx nzrmcng kzdq enjrl ne Gct kx pibzle badr kx Jiszs sa tqlu. \v 24 Kzdung kztegr nzvzng mz butqbr kc. X nzmclr naode obq x mznrngr, da kc tqwai nzpi-krbz olvz kcng le. A' trnzmclru Jiszs.” \p \v 25 Zbz rpibz Jiszs badr kx, “Asa-zlwzamu nzyrplatitrkr narmu da, x asa-zlwz-kzamu nzlxngiti-krmu da kcng amrlx tzyrolr profet kcng bqnc mz nzycmnetr-krdr mz Kxnzmcpx. \v 26 ?Memule tropxu nzpipx-pnz-kaikr profet kcng le, kx drtqde naetq mz da lcng, x mz nibrde sc tqatulzpe Gct x tqamyalzpele nide Heven?” \v 27 X Jiszs kc tqyapwx-dalitipebzle badr ngalrde lcng amrlx tzycmnetr-ngrdr Kxnzmcpx mz Nzryrngrkxtr, abzole mz buk scng Mosis krlzbzle mz nzryrkr profet kcng amrlx. \p \v 28 Kx nzesotrpzlr mz mztea kc tzvzkilr, mrlx kc opxm kx navz-rlrupe. \v 29 A' nzrpibzlr kx, “Namncpeku, murde nrlc milzpqpe x ycpe pipz nrlc nzbq-krde.” Zbz sc tqvztrpebz tzmncpeng badr. \v 30 Zbz kx nzwxbulzlr badr mz tebol, otibzle bret, x sc tqkrka'lvzpele. Zbz lopxile bret x kabzle badr. \v 31 X mztr kc tqaopxpebz Gct nzglx-krdr nide, a' mzli lcpwz mrbrlqtxbz mz mztr. \v 32 X nzrpi-etrpelr kx, “Mzli kc tqycmne-ngrmle bagi mz lrpzki, drtwrgi elatxlzm nzyapwx-daliti-krmle Nzryrngrkxtr kcng. Aputxmle bagi zyzlr kx nakrlz-ngrgi da, a' trglx-pnzkiu nide.” \p \v 33 Nztulzmqng mzli kcpwz x nzyzlutx-moung Jerusalem, mz nzmc-krdr aposol kcng nzpnu-esz'-nrade-esz', tzyrlwr-lxblrng badr leplz neng Jiszs kc-kzng. \v 34 Nzrpipebzlr mz ncblo kcng nzling kx, “Kxetu rgu tutxlz-angidrpem mz nzbzngr. Aelwa-lzbqpe-ngrbz mz Saemon!” \v 35 Zbz ncblo kcng nzling nzpibzlr da kcng tqprtz mz lrpzki kc tqvzkile mztea Zmezs, x kxmu nzglx-krdr nide mzli kc tqlopxipe-ngrbzle bret nadr. \s1 Jiszs Adcpx-lzbqbz Mz Leplz Nedeng \r Matiu 28:16-20; Mak 16:14-18; Jon 20:19-23; Aposol 1:6-8 \p \v 36 Mzli kcpwz ncblo kcng nzling tzpi-ngrpwzlr da lc, nzpwrkilvc-ngrdr Jiszs tutxpebz mz mzlirdr. Rpibzle badr kx, “Krka'-ngrne kx Gct na-amnc-zpwxle nimu.” \v 37 Leplz kcng amrlx nzmwxlrtx-pnzng, murde nzrpilr nzrmcpeng mqngr ncblo kxbz. \v 38 A' rpibz Jiszs kx, “?Memule tqmwxlr-ngrnamu? ?Memule tqlititrngr drtwrmu ninge? \v 39 Mcamu ena bzmr nilz kcng mz mqnge x nanycnge. Ninge lc! Maletrpa'mu ninge. Mqngr ncblo kxbz trpnzngr nrkrdrtqde, a' nrkrdrtqnge ycbz.” \v 40 Mz nibr nzpi-krbz Jiszs da lc, sc tqaelwape-ngrbzle mqdeng x nanycdeng. \f + \fr 24:40 \ft \+em 24:36\+em* Krlc kxmu nzrpi-krdr kx, “Nimu la.” \+em 24:40\+em* Ngalrde 40 trnzyru mz kzdung nzryrngr kcng pnz. \f* \m \v 41 Nzabrtz-krdr etu x mzlvztx naodr mz nzrkctipxngr da kc tzmclr. A' sc trnzlxngitikalr kx Jiszs kc angidr, tulzpem mz nzbzngr. Rpibz Jiszs badr kx, “?Rnginamu dakxnzng mrka?” \v 42 Nzkabzlr kc dapu nc kx nztqngq. \v 43 Otibzle x ngqbzle mz mztr, mz nzaelwapx-krbzle kx trnginideu mqngr. \p \v 44 Zbz rpibzle badr kx, “Da kcng ena lc tqpitibo mzli kc tqmncbe-ngrgu. Rpibo kx da kcng amrlx tzyrngr ninge mz Lou sc Mosis, mz nzryr-krdr profet, x mz Sam kcng, na-atutrng.” \v 45 Zbz aopxbzle mztr mz nzyrplatitrkr nardr Nzryrngrkxtr kcng tzyrngr Kxnzmcpx. \v 46 X sc tqrpipebzle badr kx, “Nzyr pnz kx drtq Kxnzmcpx naetq x nabz, x mz zbq kratq sc tqlupe mou. \v 47 X nrpa ngr nzrtekqtrngr drtwr x nzipqpxngr alwx, nayapwxtipxbz mz zmatq ngrde, na-abzo Jerusalem, sc tqkrlzpebzle mrkzbleng amrlx. \v 48 Mcamu nzale-krnge da lcng amrlx tqpingr Nzryrngrkxtr Kxnzmcpx. X mzli kape napipebzmu mz kzdu-kzng leplz da kcng tqmcamu, murde nalxngiti-kzlr ninge. \v 49 X sa na-atwzlr-ngrmc Mqngrkxtr kc tqesalzngr Trtenge. A' aenzlipwzmu Jerusalem, navz nakrlzbzle mzli kc navzo-ngrmle Heven mz nzmncpx-krmle bamu, murde narkabz bamu zmatq.” \s1 Nzvzdzkr Jiszs Heven \r Mak 16:19-20; Aposol 1:9-10 \p \v 50 Zbz sc tqmailzpxpeleng Jerusalem, nzvzng nzesotrpzng mztea kc Betzni. Mrlc mqdeng glalzbzleng badr sc tqamrlzpeleng. \v 51 X mzli lcpwz, sc tqavzdzpe Gct nide Heven. \v 52 Nzangiolr nide x sc tzyzlutrpe-moung Jerusalem. Nzabrtztx-atwrnr-ngrng. \v 53 X mzbq kang kqlu nzrmcti-lzbq-zvzng mz Mangr-nzangiongr tzawibzng mz Gct.