\id ACT stc-45ACT-Nat.sfm, Acts, Natqgu (Santa Cruz) STC, Daniel Boerger, 11/07/2007 \ide UTF-8 \h Aposol \toc3 Aposol \toc1 Da Kcng Tzaletilr Aposol \toc2 Aposol \mt1 Da Kcng Tzaletilr Aposol \imt1 Natq Ngr Nzaplxtqngr Mz Da Kcng Tzaletilr Aposol \ip Krlc buk krali kxyr Luk, axvctrpzle mz Nrpakxmrlz kc tqyr-kaile. Ycmnetr-ngrde Jiszs x leplz nedeng. Da lcng kqlu tzyrtio mz Aposol krlz Luk, murde sc tzvotine-ngrdr badr Pol. Mwx Luk ayrkrpxle nzryrngr lc mz yiz 62 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs. Murde trpnzngr da kx prtz mz nibr yiz 62 AD kc tzryrngr buk lc. Tryrleu nzatrkatikr King Niro lrmakxtr mz yiz 64 AD. X tryr-kzleu nzbzkr Pol mz yiz 68 AD, x nzodatingr Jerusalem mz yiz 70 AD. \ip Mz buk lc Luk yrle da kcng tqprtzbz mz lrmakxtr mz nibr Jiszs nzvzdz-krde Heven, mz nzatutr-krdr natq Jiszs mz Aposol 1:8. Murde nzyapwxtipxbzlr Nrpakxmrlz mz lr Jiu x kxtrngiulrJiu. Luk ycmnetr-ngrde kxmu leplz nzkrka'-krdr x nzmailzkr Mqngrkxtr leplz neng Gct, myapxbz mz nzprsr-krde nidr. \iot Kzdung Da Kx Myapxbz Kx Nzyro Mz Buk Lc Nidr Seleng \io1 Jiszs rpibzle mz leplz nedeng kx nayapwxtipxlr Nrpakxmrlz mrkc \bdit Jerusalem, Judiz, Szmariz\bdit* x \bdit mz nrlc tulvzo\bdit*, x sc tqvzdz ate Heven. \ior [dckrlzde 1]\ior* \is1 Lrmakxtr Nzaelwapx-ngrbzlr Jiszs Mz Leplz Mrkc Jerusalem \io2 Mqngrkxtr vz-om mz leplz neng Jiszs. \ior [dckrlzde 2]\ior* \io2 Nzayrplapxngr Ananaeas x Safira. \ior [dckrlzde 5]\ior* \io2 Nzrmcpxng ncblo kxnzaclveng dalr makxtr. \ior [6:1-8]\ior* \io2 Stivin sc tqbzpe. \ior [6:9—7:60]\ior* \is1 Lrmakxtr Nzaelwapx-ngrbzlr Jiszs Mz Leplz Mrkc Judiz X Szmariz \io2 Sol atrkatile lrmakxtr. \ior [dckrlzde 8]\ior* \io2 Sol lxngitile Jiszs. \ior [dckrlzde 9]\ior* \io2 Pita ryapwxbzle mz kxtrngiulrJiu. \ior [dckrlzde 10]\ior* \io2 Mqngrkxtr alvztrle Pita kx Nrpakxmrlz napi-kzpz mz kxtrngiulrJiu. \ior [dckrlzde 11]\ior* \io2 Jemes, mzle Jon, sc tqbzpe. \ior [dckrlzde 12]\ior* \is1 Lrmakxtr Nzaelwapx-ngrbzlr Jiszs Mz Leplz Mz Nrlc Tulvzo \io2 Pol ryapwx mz nzvzpx-krde kx ayrnrngr. \ior [13—14]\ior* \io2 Kxnzaclvelr dzbe lrmakxtr kcng Jerusalem nzyrlwr-lxblrng. \ior [dckrlzde 15]\ior* \io2 Pol ryapwx mz nzvzpx-krde krali. \ior [15:36—18:22]\ior* \io2 Pol ryapwx mz nzvzpx-krde kratq. \ior [18:23—21:16]\ior* \io2 Nzrlolvzngr Pol mrkc Judiz Provins. \ior [21—26]\ior* \io2 Da kx prtz mz nzalilvckr Pol Rom. \ior [27—28]\ior* \c 1 \s1 Jiszs Plzpx-kaile Nzvzo-krm Mqngrkxtr \p \v 1 Kxetu Teofilzs, ninge Luk x mz buk kc kai, yrx da kcng amrlx tqale Jiszs x tqalvztr-ngrde, abzo mzli kc tqayzuo-ngrde nzwz-krde, \v 2 krlzbzle mzli kc tqycpe pipz nzavzdzkr Gct le Heven. A' mzli kc navzdzpe-ngrde, rkabz natq mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwr Mqngrkxtr, mz ncblo kcng tqmcpxleng nangi aposol nedeng. Mz buk krali lc, sa napix nike ale-moule. \x + \xo 1:2 \xt Luk 24:33-53\x* \v 3 Mz nabz zbq kcng nzpnu-pwx, mz nibr nzetqkr drtqde x nzbz-krde, aelwapx-lzbq-ngrbz mz aposol nedeng. X alele da kxmatq kxkqlu mz nzokatr-krde nidr mz nzlxngiti-krdr kx lupe mou. Mz nzaelwapx-lzbq-krbzle badr, pibzle badr da kqlu mz nzaesotr-krm Gct leplz mz nzmnclz-krbzlr bade mz nzngini-krde King rdr. \v 4 X kzdq mzli kc tzmu-ngrdr badr, rpibzle kx, “Bzkq ena rlaszamu mzteadau Jerusalem, a' aenzlipwzmu nzvzo-krm Mqngrkxtr bamu, da kc tqwai nzesalz-krbz Trtenge le. Ycmnetr-ngrbo bamu da lc mzli kc. \x + \xo 1:4 \xt Jon 14:15-17, 26; 16:7-8, 13-15\x* \v 5 Jon awrkxtrle leplz mz lue x mzli trnaboiu sa na-awrkxtr Gct nimu mz Mqngrkxtr.” \s1 Gct Avzdzle Jiszs Heven \p \v 6 Kzdq kz mzli aposol kcng kx nzrmcti-lzbq-moulr badr Jiszs mz Newz ngr Nc Olivi, nzveabzng bade kx, “?Kxetu rgr, nangipe mzli ka kx na-ayrkrpx-ngrn nzaclvekr lr Rom nigu lr Israel x na-aclve-lzbqku mz nzngini-krm King rgr?” \f + \fr 1:6 \ft Lr Jiu nzlxngitilr kx Gct sa na-atwzlr-ngrbzle Mevalu Kxnzmcpx nede badr. A' nztwz-rbrlr nzrplzpxkr nrpa kc tqycmnetr-ngrde nide. Murde nzpnzkr drtwrdr le, na-aovxiobzle enqmi rdrng mz nzaclve-krde nrlc, da kc tqwai pnz King Devet. [Sam 89:26-29; Asaea 9:6-7] Mz nzmu-krde lcde, mz drtwr leplz nedeng, Jiszs na-aovxiole lr Rom kcng tzaclvelr Israel mzli lcde, mz nzrtwz-krde zmatq ngr nzngini-krde Mevalu x king kc tqmcpx Gct. \f* \m \v 7 Rpibz Jiszs badr kx, “Trtenge tr-rlrpx-ngrdeu kx nakrlzti mzli rde. Murde da lcng navz-nqblqpwzle me pnz drtwrde. \v 8 A' da kx nakrlzamu nide sele. Sa natwzamu zmatq mzli kc navzo-ngrm Mqngrkxtr bamu. X na-aelwa-ngrbzmu ninge mz lr Jerusalem, lr Judiz Provins, lr Szmariz Provins, x nakrlzbzle leplz mz nrlc tulvzo.” \v 9 Mz nibr nzpi-krde da lc, sc tqavzdzpe Gct Heven mz dcbz. Mzli kc aukztingr aposol nedeng le, dcbz kc sc tqvzmilzpele nide, vzdz vzdz x mrbctilzbz mztr. \fig Gct avzdzle Jiszs Heven.|alt="072 ascension" src="072-Acts1.6.tif" size="COL" loc="ACT 1:9" copy="LLL Language Recording" ref="1:9" \fig* \v 10 X mzli lcpwz tqabztx-zlwzbe-ngrdr nzrmclzngr Jiszs mz bongavz, enjrl nzling sc tztung badr nzkqng lrpz kxprki. \v 11 Nzrpibzlr kx, “Ei! Lr Gzlili, bzkq ye obqnelzpeamu mz bongavz nztu-krmu la mrka! Jiszs lc tzavzdz ate Heven, sa nayzluo-mop kalr mz nqmq lcpwz tqmc-ngrnamu nzvzdz-krde.” \f + \fr 1:11 \ft \+em 1:9\+em* Kzdung mzli dcbz drtwr ngrde zluli r Gct. Mc Nzvzpxngr 40:34, 1 King 8:10-11, Mak 13:26, 62, x Luk 9:34-36. \+em 1:10\+em* Enjrl nzling nzmnc-kzng mrkc mz butqbr kc tqmznrngr. [Luk 24:4] Mz Lou scdr lr Jiu doa kx nzling napilr da kcpwz mz nzngikr da angidr le. [Lou Kcpwz 19:15] \+em 1:11\+em* Jiszs vzdz Heven zbq nzpnu-pwx (40) mz nibr nztulz-mou-krde. Zbz mz nibr zbq nzpnu-esz' mou, Mqngrkxtr nzavzom, mz zbq kranzpnu-nzlvqn (50) mz nibr nztulz-moukr Jiszs mz nzbzngr. Natq kc tqngi ‘\+em Pentikos\+em*’ drtwr ngrde ‘kranzpnu-nzlvqn.’ \f* \s1 Mateas Tekqtrle Judzs \p \v 12 Zbz mz nibr nzvzpekr enjrl kcng, aposol kcng nzrlaszmlr Newz ngr Nc Olivi, nzyzlu-moung mzteadau Jerusalem. Nzboikr mzlirdr mz Jerusalem mwx takitrde kilomita kxesz'. \v 13 Kx nzprtrpzlr kc Jerusalem, sc tzvzdzpeng mz nabz ma kc tqycpx wq, mrkc tzmnc-ngrdr. Nidr kcng tzmncng mrlcde deseleng: \li1 \em Saemon Pita\em*, \li1 \em Jon\em*, \li1 \em Jemes\em* mzle Jon, \li1 \em Adru\em* mzle Pita, x \li1 \em Filip\em*, \li1 \em Tomas\em*, \li1 \em Batolomiu\em*, x \li1 \em Matiu\em* kc tqngi kz drtqde Livae, nidr badr kzdq mou \li1 \em Jemes\em* mrlx Alfizs, \li1 \em Saemon\em* kc tqprtr ena mz dzbede kc tzrpilr namaszlrpx-ngrdr gzpman ngr Rom mrkc Israel, x \li1 \em Judzs\em* kc tqngi kz drtqde Tadizs, mrlx kzdq ncblo drtqde kz Jemes. \x + \xo 1:13 \xt Matiu 10:2-4; Luk 6:13-16; Mak 3:16-19\x* \f + \fr 1:13 \ft Trkrlzkuu kx nzmu Alfizs kc lcpwz tzpi mz Mak 2:14 kx ngi trtede Livae, krkc tqatakqti takes. Ncblo nzesz'mzng kx blepx lxblr drtqdr Judzs mz Nzryrngrkxtr Kxmrna. Krlc opxm Judzs kcpwz tzpi mz Jon 14:22 x Luk 6:16, a' trngiu Judzs Iskariot. \f* \m \v 14 Nzamnctr-lzbq-zvzng mz nzkrka'ngr mz nzesz'tikr drtwr, nidr badr Mxri, lxede Jiszs, mzledeng, x kzdung olvz kxnzetung. \p \v 15 Zbz kzdq zbq Pita tulzm mz mzlir kxnzrlxngiting lcng, mz nzycmne-krbzle badr. Nidr kcmang trtqki-esz'-nzpnu-li (120). \v 16 Rpibz Pita badr kx, “Mzlengeng, Judzs atutrle Nzryrngrkxtr murde Mqngrkxtr batr-kaipzle mz King Devet nzycmnetr-krde nide kc tqmailzbzle zbo ngr leplz kcng tzlolvzlr Jiszs. \v 17 X mz nzngini-krde Jiszs mcpxle Judzs kzdq nigr aposol kx nawztrpzkr badr mz Gct.” Krlcng da kx pibz Pita. \p \v 18 X da kc tqwai nzkrlz-krmule, Judzs lc xpele kzdq drtc' mz trau r da kc tqtrka tqalele. Kxmu nznibqtx-lzbq-krde batrpzle narde nzobqneo-krmle x nzwxtwetx-krde zpzu x dalr nelzde amrlx rlxpxm yz. \v 19 Nrpa ngr da kc tqwzngr Judzs talvzpxle Jerusalem, sc tzrpipebzlr drtc' kc \tl Akeldama\tl* mz natqdr Erameik kx nzkrlz-kailr. Drtwr ngrde ‘drtc' kx yrleongr mepyr.’ \f + \fr 1:19 \ft \+em 1:16\+em* Atutrle Sam 41:9 mz nzrpi-krde kx, ‘X kztenge kc tqabrtr-zlwzbo drtwrnge bade, x tqmukr ncdr, mzli ka nipe-kzde enqmi rnge.’ \+em 1:18\+em* Judzs bzpe mzli kc tzxpengr kxnzetu rdr pris kcng drtc' kc mz muli silvz kcng nzpnu-tq. Kxmule-esz', a' Judzs kc tzpnzbe drtwr kx nide kx rngisc trau kc x xpele drtc' kc. Matiu 27:5 pile kx Judzs ado-lzbq. Mwx nqvi kc tqdo-ngrde yzpr x nrkrdrtqde yrplao mz rplz kx yclzbz, o nrkrdrtqde mwx elx yrplatr mz kzdq da kx malc mzli kc tqtao-ngrde. \f* \p \v 20 Rpi-mopwz Pita kx, “Da la ngida murde Devet yrle mz buk ngr Sam kx, \qt ‘X batrpz nzbz-krde murde ma nyzde namznrtx-alongr.’\qt* \x + \xo 1:20 \xt Sam 69:25\x* Nzyr kz kx, \qt ‘Natekqtr ncblo kzble mz nzngini-krde kxrmailz.’\qt* \x + \xo 1:20 \xt Sam 109:8\x* \v 21-22 Mz nzmu-krde lcde kzdq ncblo natekqtrle Judzs mz nztu-krmle mz nibrgu mz nztulz-kr-mop Jiszs mz nzbzngr. Nangi kzdq ncblo kx mnc-pnzku badr abzole mz Jon nzawrkxtr-krde Jiszs, krlzbzle mzbq kc tqkapx-ngrm Gct le bagu, x sc tqvzdzpe Heven.” \v 23 Zbz kxnzrlxngiting sc tzpipxpelr ncblo nzling. Kzdq ngi Josip kc tzrpibz Basabas, nzrpi-kzpz Jastzs x krkc kz Mateas. \v 24 Zbz sc tzkrka'peng, tzrpipelr kx, “Kxetu rgr, krlzq da kx yc mz nabz leplz amrlx. Aelwapxngr ncblo kznike kx mcpxpeq, \v 25 kx nartwz nzwzkr aposol lc tqrlaszpe Judzs kc tqbz x sc tqmncpe mz Hxl, mrkc tqtakitrde nzmnc-krde elr.” \v 26 Zbz sc tzaopeng rplz nzyrlqtrpzlr maki ngrdrng mz nzmcpx-krdr ncblo kx nangi aposol. Mateas kc tzmcpxpe. X sc tqprtrpebz mz aposol kcng nzpnu-nrade-esz'. \f + \fr 1:26 \ft Nzlxngitilr kx mz nzyckr da, Gct la tqatubqti (Nzyrplapxngr 16:33). A' mz nibr da lc mz Aposol 1:26, trnzpipxpeu mz Nzryrngrkxtr kc ate. Mwx mz nibr nzvzo-krm Mqngrkxtr, sc tqaelwape-ngrbzle badr me pnz drtwr Gct. Mc Aposol 11:12, 27-28, 13:1-2, 15:28, 32, x 21:10-11. \f* \c 2 \s1 Nzvzo-krm Mqngrkxtr \p \v 1 Mzli kc tzmulvzngr nzrlakilz-ngrm wit tqkaputrpe-ngrmle, krkcng tzrlxngiting amrlx nzyrlwr-amqmupeng mz ma kxesz' mrkc Jerusalem. \v 2 X nzpwrkilvc-ngrdr da kx natqde apule nenq kxetu. X natq lc vzom Heven talvzpxle ma kc tzwxbu-ngrdr. \v 3 Zbz nilvc nyr aelwapx-lzbq-ngrbz badr, x sc tqakipx-lzbqpebz badr. \fig Nilvc nyr sc tqakipx-lzbqpebz badr.|alt="073 tongues of flame at Pentecost" src="073-DN00498b.tif" size="COL" loc="ACT 2:3" copy="Darwin Dunham" ref="2:3" \fig* \v 4 Zbz Mqngrkxtr prsrle nidr amrlx ngrdr, x sc tzycmnepeng mz natq lr mrkzbleng, tqbatrpebz Mqngrkxtr nzycmne-krdr. \p \v 5 Mzli lcde lr Jiu kx nzangio-zvzlr Yawe Gct rdr, a' kxtrnzlxngitilru Jiszs, sc tzmncng Jerusalem. Leplz lcng tzvzkimlr mz nrlarnrlc amrlx mz nrlc. \v 6 Mzli kc tzxlr-ngrdr nzmqmqkr natq lc etu, zbo ngr leplz kxetu kcng tzatamuti-lzbqpemqng badr kxnzrlxngiting. X nzpwrkilvc-ngrdr nzxlr-krdr kxnzlxngitilr Kraes nzycmne-krdr mz natq lr mrkzbleng. Murde mz zbo ngr leplz kcng, ncblo kxesz' mz nidr xlrle kzdq kxrlxngiti nzycmne-krde mz natqde. \v 7 Nzkctitxpx-zlwzlr sc tzrpipelr kx, “Eke! Ncblo kang tzkxmu nzycmne-krdr kang lr Gzlili xkeng! \v 8 ?Myx kxmule tqxlr-ngrbzku nzycmne-krdr mz natqgung?” \f + \fr 2:8 \ft \+em 2:3\+em* Nyr tu-ngrde me mncngr Gct mz nzryrngr lc, da kc tqwaile mz Nzryrngrkxtr Kc Kai. \+em 2:7\+em* Mz drtwr lr Jiu kxnzmncng Jerusalem, lr Gzlili drtwrdr mrbrbe x trnzkrlzlru da. \f* \m \v 9-10 Krlc tqkxmu nzycmne-krdr lc murde kzdung nidr kcng mrkc, lr Jiu kcng tzvzkibzlr nrlarnrlc kcng Partia, Medea, x Mesopotemia rlru mz tonga. X kzdung nipeng dalr mrka Judiz Provins. X kzdung nzvzkibzlr mz nrlarde kc tqesotrpz mz provins kcng Kapadosia, Pontzs, Pamfilia, Esia x nrlarnrlc ngrde Frijz. X kzdung nidr nzvzkibzlr drtc' ngr Elam, Ijipt x Libia mz nrlarde kc tqesotrpz mz taon kxetu Saerin. X kzdung nzvzkibzlr taon kxetu Rom, kxmule-esz' lr Jiu, o kxnzaxvctr-lzbqbzng mz nzangiongr Yawe. \v 11 X kzdung nzvzkibzlr nrlarnrlc kc Arabia x trmctu Krit. Nzrpi-etrlr kx, “Kxmule-esz' vzkimgu me blepx lxblr, a' sa tqxlrbzku ye leplz lcng nzpi-krdr mz natqgung da kxmatqng kx ale Gct!” \v 12 Sc tzkctitxpxlr x nardr pqbrtxtrpz mz nztu-krdr mrkc. X kzdung nidr nzvea-etrpeng, “?Da lc drtwr ngrde nike?” \v 13 A' kzdu-kzng nzxtrnga-ngrdr krkcng tzrlxngiting, nzrpilr kx, “Ncblo lcng nzrmnqpeng!” \f + \fr 2:13 \ft Mesopotemia ngi drtq drtc' kc tqyc mzlir Lue Taegris x Lue Yufretis x mrkc tqyc-ngale-ngrde mrlcng. Mz nibr lr Bxbilon kcng nzlolvz-krdr lr Jiu mz vea mz yiz 605—538 BC kzdung lr Jiu kcng trnzyzlupepqngqu Israel. Nzkqlung nzmnctxng mz kzdung mrkcng tzpi mrlc, x mwx mz nibrde kzdung kz kx nzaclveng nzatwzlrki-ngrdrle mz kzdung kz nrlc. Nzalvztr-lzbqng mz natqdr leplz kcng tzmncng badr. Nrlar Frijz yc mz Esia Provins, nrlarde kcpeng tqyc mz Galesia Provins. \f* \fig Nzvzo-krm Mqngrkxtr|alt="074 map of places mentioned" src="074-Pentecost.pdf" size="SPAN" loc="ACT 2:9-11" copy="SIL" ref="2:9-11" \fig* \s1 Pita Ryapwxbz Mz Zbo Ngr Leplz \p \v 14 Zbz Pita tumilzmle aposol kc-kzng nzpnu-esz'-nrade-esz', x mz natqde kxetu sc tqycmnepebz mz zbo ngr leplz kc. Rpibzle kx, “Nimu lr Jiu kang mrka mz Judiz Provins x nimu kang tzmncng Jerusalem mzli ka, da lc nakrlzamu x nalalztq-angidrmamu mz natqngeng. \v 15 Ncblo lcng trnzrmnqung, da kc tqwai nzpnzkr drtwrmu le. Mzli ka ngibe nabznepi kc tqrpwxmz mz nourla. \v 16 Trtingr! A' atutrle nrpa kc tqplzpx pnz profet Joel. \p \v 17 “Murde Gct ycmnetr-ngrde mzli kc nakaputrp, x Jiszs sc tqyzlu-ate-mop, mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Napuliobo Mqngrnge mz leplz nengeng amrlx mz nrlc, murde mrlxmung x inyxmung sa naplzpxlr natq kc na-aelwapx-ngrbo. Obla nemung naobq-rmwibleng x lrtzlvz ngrmung sa narmwibleng da kx nakabo badr.\qt* \v 18 \qt Mz mzli lc navzm, sa napuliobo Mqngrnge mz kxnzawz nengeng, kxmule-esz' ncblo o olvz murde naplzpx-kzlr nrpa kc nakabo badr.\qt* \v 19 \qt Sa na-alex da kxnzkctipxng mz bongavz x na-aelwapx-ngrne rkx mz nrlc. Namcti leplz mepyr x nyr x kzdq zsikapu kx awx-nzlongr.\qt* \v 20 \qt Nepi nawx-nzlongr x temz napc na-apule mepyr x Mzli Kxmatq Kxmrlz nyz Kxetu sc tqkaputr-atem.\qt* \v 21 \qt Zbz doa kx abrtrpzle drtwrde mz Kxetu sa narlapx mz nzayrplapxngr nide mz alwx ngrdeng.’\qt* \x + \xo 2:21 \xt Joel 2:28-32; Asaea 13:9-10; 24:21-23; 34:4; Esikel 32:7-8; Joel 2:10-11; 3:15; Emos 8:9\x* \p \v 22 “Nimu lang mz nqvi lr Israel, lalztqmamu bange! Jiszs kc tqnginide lr Naszret avzom Gct x atwzlr-ngrmle mrka. Krlzamu kx abrtzlvzle nide murde alele da kxnzkctipxng, da kxmatq x rkx kxkqlu mz mzlirmu mz zmatq ngr Gct. \v 23 Ncblo lc tqaprcbz Gct bamu mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrde x pnzpe kai drtwrde da kx na-alebzmu bade. Nide kc tqtqlvztramu mz kros mz nzaprc-krbzmule mz mq ncblo kxdrka'-ngrng. \v 24 A' atulz-mop Gct mz nzbzngr, mz nzaopx-krbzle drtqde mz zvetq ngr nzbzngr, murde rblxbz mz nzbzngr nzaovxio-krde Jiszs. \v 25 Mzli kc bqnc King Devet plzpx-pnzle nrpa ngr nztulz-kr-mop Jiszs, mz natq kc tqpibz Kxnzmcpx mz Gct kx, \qt ‘Dcpx zvz mz drtwrnge kx mnc-zvzme bange. X trpnzngr doa x da kx na-aycngrlrle ninge, murde tu-zvzme mz nibrnge.\qt* \v 26 \qt Delc nabznge tqabrtz-zlwz-ngrde x drtwrnge tqelalz-ngrmle. X tqmnc-zpwxpe-ngrne.\qt* \v 27 \qt Murde tr-rlrpx-ngrnqu zmatq ngr nzbzngr nzaovxio-krde ninge, ncblo kxtr nem. X trayrbqtxwq nrkrdrtqnge mz gq mz nzmibi-krde.\qt* \v 28 \qt A' aelwa-zvz-ngrm bange drtwr ngr nzmnc-zpwxngr: Nzabrtz-zlwzngr kxmyalz vzpxm mz nzxngi-ngrbz nim.’”\qt* \x + \xo 2:28 \xt Sam 16:8-11\x* \p \v 29 Rpi-mopwz Pita kx, “Mzlengeng, na-aopx-angidrbo bamu melrmqgu Devet. Bz x nzyrtzmq x gq lrde se tqycm bagu mzli ka. \v 30 X nide profet x krlzle kx Gct esalz-ngrbzle bade da kx trnzkatxu, \qt kx nayrlqle dq neidu lrde kx nanginide king mz nibrde\qt*. \x + \xo 2:30 \xt 2 Samwel 7:12-13; Sam 132:11-12\x* \v 31 Devet mcpe-kaile da kx na-ale Gct mzli kx navztrp. X sc tqycmnetrpe-ngrde nztulz-mou-krm Kxnzmcpx mz nzbzngr. Rpile kx, \qt ‘Trayrbqtxdeu nrkrdrtqde mz gq mz nzmibi-krde.’\qt* \x + \xo 2:31 \xt Sam 16:10\x* \v 32 Jiszs lc ngi Kxnzmcpx kc tqatulzm Gct mz nzbzngr x nigr amrlx ngrgr mckr kx lupe mou. \v 33 Gct Trte avzdzpele nide Heven x amncle nide me matq-esz'ngr mz nrlarde kxrtc. X Gct Trte kabzle bade zmatq murde na-atwzlro-ngrmle Mqngrkxtr bagr, da kc tqwai nzesalz-krbzle mz leplz nedeng. X da kcng tqmcamu x tqxlramu mzli ka nzvzpxmqng mz Mqngrkxtr kc tqatwzlro-ngrmle. \v 34 Murde Devet trvzdzu Heven da kc tqwai Jiszs, a' pile da kx pibz Gct mz Jiszs. Rpibz Devet kx, \pm \qt ‘Yawe rpibzle mz King kc tqngi kxetu rnge kx,\qt* \bdit Wxbu mrlc tqmatq-esz'ngr mz nrlarnge kxrtc,\bdit* \v 35 \bdit navz nakrlz-zpwxbzle mzli kc nangi-batr-ngrbo mz enqmi rmqng nzmetx-krbzlr bam.\bdit*\qt ’”\qt* \x + \xo 2:35 \xt Sam 110:1\x* \p \v 36 Pita ayrkrpxbzle nzycmne-krde mz nzrpi-krde kx, “Nimu amrlx ngrmu nakrlz-angidramu kx Jiszs kc tqtqlvztramu mz kros, tqngi Kxetu Lod x Kxnzmcpx ne Gct!” \p \v 37 Kx nzxlrbz leplz kcng natq Pita, mztr otxpx angidr pnz x sc tzveapebzng mz Pita x aposol kcng kx, “?Nike na-alepekr, kx mzlegrng?” \p \v 38 Zbz rpibz Pita kx, “Natekqtramu nqmq nr drtwrmu. X na-awrkxtrpzkr nimu mz drtq Jiszs Kxnzmcpx, murde Gct naipqpxbzle alwx ngrmung. X sa naka-nrbalqbzle bamu Mqngrkxtr. \v 39 Murde Gct esalz-ngrbzle Mqngrkxtr bamu, nimu badr doa nemung, x leplz kznikeng kx nzmnctrpqng rlru, nimu kcng tqkqleleng mz nzlxngiti-krmu Jiszs.” \p \v 40 Mzli boi ryapwx-ngrbz Pita badr. X pibzle kzdung mou natq mz nzrngidrlvz-krbzle badr, x xplrmibz natqde mz nzrpi-krbzle kx, “Arlapx-lzbqamu mz nzayrplapxngr kx vz-ngrmle nrpr ngr ncblo kxnztrkang kxnzpxtxpx-ngrdr Jiszs!” \v 41 Leplz kxnzkqlung nzlxngitilr nrpa kc tqyapwxti Pita x nzwrkxtrng. X nzkqlukr leplz lcng tzprtrpzng mz dzbede kxnzrlxngiting mzbq lcde esolzbz mz siu-kxtq (3,000). \s1 Nzodutr-lxblrkr Lrmakxtr \p \v 42 Nzavzti-zvzlr nzyrlwr-lxblrngr mz nzlalztq-ngrbz mz nzalvztrkr aposol, mz nzaodutr-lxblrngr, mz Nzmungrkxtr, x mz nzkrka'ngr. \v 43 Gct aletile da kxnzkctipx kxkqlu x rkx kxmatq, prpxm mz aposol kcng kx batrpzle kxnzrlxngiting amrlx mrkc nzamrlue-krdr Gct. \v 44 X nzodutr-lxblr-zvzng x nzakibzlr dztudrng mz kztedrng. \v 45 Kzdung mzli nzamwalr dztudrng x nzakibzlr trau rdrng mz kztedrng amrlx, vz-nqblqle ncblo kxesz' mz nike takitrde nide. \v 46 Mz zbq kang kqlu drtwrdr esz'ti mz nzyrlwr-lxblr-krdr mz makoa ngr Mangr-nzangiongr. X nzyrlwr-lxblr-kzng mz ma nyz kztedr mz nzabrtzngr x mz nzavzo-lzbq-krdr. Nzmukxtr-kaing x mz nibrde sc tzmu-lxblrpeng. \v 47 Nzglqlzlr Gct, x leplz kcng Jerusalem nzabrtzlvzlr nqmq krdr. X mz zbq kang kqlu, Kxetu rgu arlapxle leplz x kxnzrlxngiti-ateng nzprtr-kzpzng mz dzbede lc. \c 3 \s1 Pita Amrlzle Kzdq Ncblo Kxbxplo \p \v 1 Kzdq zbq Pita x Jon nzvzdzng mz Mangr-nzangiongr Yawe mz nzkrka'ngr mz nabznepi kc tqtq. \v 2 X kzdq kc ncblo nanycde bxplo pnz mzli kc mzte tzmc-ngrde. Mzbq kang kqlu nzglqbz x nzamnctrpz yz mz drkq ngr Mangr-nzangiongr, mrkc tqycngr ‘Naonrx Kxluli,’ murde narlxbz trau mz lr Jiu kcng tzvztrng brma. \fig Nzamnctrpz yz mz drkq ngr Mangr-nzangiongr mrkc tqycngr Naonrx Kxluli.|alt="075 Carved bronze door of House-for-worshipping" src="075-NT093.tif" size="SPAN" loc="ACT 3:2" copy="New Tribes Mission" ref="3:2" \fig* \v 3 Kx mc-kzle Pita x Jon nzvztr-krdr, sc tqrlxpe-kzpz trau badr. \v 4 Zbz Pita x Jon nzobqtxtrpzng mz mzte x rpibz Pita kx, “Obqm bagr!” \v 5 Zbz ncblo kc obqtxbz badr, nzpnzkr drtwrde le, sc nakabzlr kzdq trau. \v 6 A' rpibz Pita kx, “Trpnzngr scnge trau, a' nakabo da kx ngiscnge. Mz zmatq ngr Jiszs Kxnzmcpx, kc Naszret, tulzm x vzne!” \v 7 Zbz otibzle mqde kxrtc, sc tqatulzpemle. Mzli kcpwz nanycdeng x rtudx ngr nanycdeng nzxplrtx-pnzng. \v 8 Blctxlz pnz x sc tqabzopele nzvzne-krde. Zbz sc tzvztrpeng badr mz Naonrx Kxluli kc mz Mangr-nzangiongr, tqvzne, tqblc, x tqglqpxle Gct. \v 9 Nzmc leplz amrlx nzvzne-krde x nzxlrbzlr nzglqlz-krde Gct. \v 10 Kx nzkrlzlr kx nide ncblo kc tqwxbune, tqrlx zvz da mz Naonrx Kxluli, nzkctitxpx-atwrnr-pnz-ngrdr. \s1 Pita Ryapwxbz Mz Leplz \p \v 11 Mzli kc ncblo kc tqblitrbe-ngrbzle mz Pita x Jon mz nzabrtz-krde, leplz amrlx sc tzkctitxpxpelr. X sc tzvopebzng mz nzyrkr-krbzlr badr mz makoa nyz Solomon. \v 12 Kx mctxbz Pita leplz kcng, sc tqrpipebzle badr kx, “?Lr Israel, nike tqkctipx-ngrnamu da lc x nike tqpwxbzti-ngrnamu nigr? Murde travznekru ncblo lc mz zmatq ngrgr x mz nztubq-krgr. Trtingr! \v 13 Murde Gct rgu kc tqangio Ebraam, Aesak, Jekop, x melrmqgung, sc tqamrluepele kxnzawz nede Jiszs mz nzatulz-krmlele mz nzbzngr x avzdzpele nide Heven. Aprcbzmu nide mz nzrnibqngr x pxtxpx-ngrnamu nide mz mz Paelzt, kxmule-esz' rpile narlrpx-ngrde nzvz-krde. \x + \xo 3:13 \xt Asaea 42:1; 49:6; 52:13; 53:11\x* \v 14 Pxtxpx-ngrnamu krkc tqtr tqtubq-esz'ngr, a' rlxtiamu kx Barabas kc tqrnibq narlrpx-ngrm x navz. \x + \xo 3:14 \xt Luk 23:18-25\x* \v 15 Kxmule-esz' nibqtxnamu Mevalu, a' atulz-mop Gct mz nzbzngr x mckr nide mz nibr nztulz-krmle. \v 16 X ncblo lc tqbxplo nzaxplrngr nide x nzamrlzngr nrkrdrtqde tuo mz nzrlxngitingr Jiszs. X krlzamu ncblo lc amrlx ngrmu mzli kc, x mcpeamu mz mzpu da kc tqwaile mzli kcma. \p \v 17 “Mzli ka, kx mzlengeng, krlzx kx nimu badr kxnzrmailz ngrmung nibqamu Jiszs, murde trkrlzwamuu kx nide Kxnzmcpx ne Gct. \v 18 A' mz nzale-krmu da lc, Gct atutrle natqdeng kcng tzplzpx profet nedeng amlrx mzli kc bqnc, mz nzrpi-krdr kx drtqde naetq. \v 19 Mz nzmu-krde lcde, natekqtramu nqmq nr drtwrmu x nayzlutiamu Gct, murde naipqpxbzle alwx ngrmung. \v 20 X Gct namnc-zvzbz bamu x na-amrna-mopwzle nabzmu. X na-atwzlr-mou-ngrmle Jiszs bamu. Murde Gct mcpxle nide mz nzngini-krde Mevalu rmu. \v 21 Jiszs esz'-krde namnc Heven nakrlzbzle mzli kc Gct na-atubqti-mou-ngrde da amrlx, mz nzvz-nqblq-krde natq profet nedeng kcng bqnc. \x + \xo 3:21 \xt Matiu 19:28\x* \v 22 Murde Mosis, profet ngrgu kc kai, ycmnetr-ngrde Jiszs mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Yawe Gct rgu sa na-atulzle kzdq profet kxetu mz mzlirgu kx na-apule ninge. Lalztqbzmu mz nike pibzle bamu.\qt* \v 23 \qt Doa kx trlalztqpwzu bade nakapxm Gct mz leplz nedeng x naodati-atwrnr-ngrde.’”\qt* \x + \xo 3:23 \xt Livae 23:29; Lou Kcpwz 18:15-19\x* \p \v 24 Rpi-mopwz Pita kx, “X abzo mz Samwel x profet kcng amrlx tzvzmqng mz nibrde, nzpipxlr da kcng tqangidatipe Jiszs mzbq kang x mzbq lcng navztrpqng. \v 25 Da kcng tqesalz-ngrbz Gct mz profet nedeng x mz Nzesz'tikr Drtwrdr badr melrmqgung, twzku mzli ka. Gct rpibzle mz Ebraam kx, \qt ‘Mz nqvi lrm sa na-amrlzx leplz amrlx mz nrlc.’\qt* \x + \xo 3:25 \xt Nou 12:3; 18:18; 22:18; 26:4\x* \v 26 Dekc Gct tqatwzlr-kai-ngrmle Jiszs, kxnzawz nede bagu, nigu lr Jiu. Murde na-amrlzle nigu mz nzbatr-krbzle mz doa kxesz', nzesablqti-krde nqmq krde kxtrka x nzlxlvrti-krde Gct.” \c 4 \s1 Pita X Jon Nzvzmim Mz Kansrl Nyz Lr Jiu \p \v 1 Mzli kc Pita x Jon tzycmnebe-ngrbzlr mz leplz kcng, kzdung pris, x kxetu ngr pulis ngr Mangr-nzangiongr, x kzdung ncblo kxnzprtrng mz dzbede nyz lr Jiu nzrpibz Sadiusi sc tzyrkrpemqng badr. \v 2 Drtwrdr nzngyatx zlwz murde aposol kcng nzling tzalvztr-ngrdr leplz mz nzrpi-krbzlr badr kx Gct sa nabatrpzle mz leplz nztulz-krmlr mz nzbzngr, da kc tqwaibzle mz Jiszs. \v 3 Zbz nzlolvzlr Pita x Jon, x nzadwatrlr mz presin. X nzmncng elr krlzbzle nrlc kxngrlxobz, murde nrlc milzpqpe. \v 4 A' leplz nzkqlung nzlxngitilr nrpa kc tzyapwxtipxlr. X nzkqlukr ncblo kcng tzrlxngiti-kaing badr kxnzrlxngi-ateng, krlzbzle siu-nzlvqn (5,000), a' olvz badr doa kxnztopwzng trnzrlwxtrpwzung. \p \v 5 Nrlc ngrlxobz kxnzrmailz x lrtzlvzng ngr lr Jiu, x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis nzyrlwr-lxblrng mz Kansrl nyzdr mz mzteadau Jerusalem. \v 6 Kxnzmnc-kzng mrkc Anas kc ena tqngi Nardr Pris x kzdode Kaefzs kc tqngi Nardr Pris mzli lc, nidr badr Jon x Aleksada x kzdung kz ncblo kxnzetung mz lr ma nyz Nardr Pris kcng. \v 7 X Kansrl kc rkabz natq ngr nzrvzmi-ngrm Pita x Jon. Zbz mzli kc tztupe-ngrbzlr mz zpzu rdr, sc tzveapebzng badr. Nzrpibzlr kx, “?Myx kxmusr-ngrnamu nzamrlzngr ncblo lc tqbxplo? ?Aleamu mz zmatq ngr neke?” \fig “?Myx kxmusr-ngrnamu nzamrlzngr ncblo lc?”|alt="077 Peter, John and ex-crippled man standing in the center of a semicircle of elevated seats where Sanhedrin is." src="077-WA03950b.tif" size="COL" loc="ACT 4:7" copy="Graham Wade" ref="4:7" \fig* \p \v 8 Zbz Mqngrkxtr prsrle Pita, x sc tqrpipebzle badr kx, “Nimu kxnzrmailzng x lrtzlvz ngr Israel! \v 9 Vzmimamu nigr mrka murde nzamrlz-krgr ncblo lc. A' mz nzayzlu-krgr natqmu mz zmatq kc tqarlapxpele nide, \v 10 napibzkr kx ncblo lc tqtubz mz mzpu mrlztx-atwrnrpengr mzbq ka mz zmatq ngr Jiszs Kxnzmcpx kc Naszret, tqtqlvztramu mz kros. A' atulz-mop Gct mz nzbzngr, x da angidr lc nakrlzamu amrlx ngrmu x lr Israel amrlx. \v 11 Murde krlc \qt ‘rplz kc etu tzpxtxpx-ngrdr ncblo kcng tzrwz-ngrng ma, nzaelwapxngr kx nide nou rplz kc tqmyatxpx-zlwzbz.’\qt* \x + \xo 4:11 \xt Sam 118:22\x* Jiszs esz'-krde tqngi nou rplz lc tqmyatxpx-zlwzbz. \v 12 X trpnz-moungr lrpzki r nzrlapxngr, a' ngi txpwz mz nzrlxngtingr Jiszs. Murde trpnz-moungr doa mz nrlc ka kx krlzle nzarlapxngr leplz.” \p \v 13 Pita x Jon nelzdr br mz nzycmnengr, kxmule-esz' trnzsiklu-angidrung x trnzalvztr-pnzu nidr mz lou sc Mosis. Zbz kxnzrmailz ngrdr lr Jiu nzkctitxpxlr, x sc tzkrlz-atelr kx nzmncng ena badr Jiszs. \x + \xo 4:13 \xt Luk 12:11-12; 21:12-15; Jon 7:49\x* \v 14 Nzrpilr na-angi-brmrdatitx-ngrdr aposol kcng, a' trtxpnzngr da kx napilr, murde nzmcpelr ncblo kc brngzpe. \v 15 Sc tzrpipebzlr kx navzpxng mz Kansrl kc murde naryapwx-lxblrng. \v 16 Sc tzrpi-etrpelr kx, “?Nike nawaisrpe-ngrgu ncblo kang? Rblx nzayrplapx-krgu nidr murde otxpxbz mz leplz amrlx mrka kx Gct batrpzle nzale-krdr da kxmatq-esz'ngr. X rblx kz nzrpi-krgu kx trtingr. \v 17 Mz nzmu-krde lcde, mz nzaesaki-ngrbz da lc nztalvzpx-krde mz mzlir leplz kcng, na-amwxlrku ncblo lcng kx bzkq nzycmne-mopwzng badr mz drtq Jiszs.” \p \v 18 Zbz nzrpibzlr mz Pita x Jon kx nayzlu-mopqng brma. X mz natqdr kx xplr nzrpibzlr kx bzkq nzyapwxtipelr Jiszs x bzkq nzalvztrpe-ngrdr nide. \v 19 A' rpibz Pita nidr mz Jon kx, “?Mz drtwrmu nike tubq mz nzobqkr Gct, nzvz-nqblqngr natqmu o natqde? \v 20 Murde mz nzvz-nqblq-krgr natqde, rblxm bagr nzesakikr nzpipx-krgr da kcng tqmcpekr tqale Jiszs x da kcng tqxlrkr mz nzalvztr-krdeng.” \v 21 Mz nibr kzdung mou natq ngr nzamwxlrngr kx nzkabzlr, sc tzrlrpxpe-ngrbzlr nzvz-krdr. Rblx nzayrplapx-krdr nidr, murde mzli lc leplz amrlx nzglqlzlr Gct mz da kcng tqprtz. \v 22 Murde ncblo kc tqbxplo pnz mz nzrmcngr mzte, mrlzpe mz zmatq ngr Jiszs. X yiz ngrde myaszlzle kx nzpnu-pwx (40). \s1 Aposol Kcng Tzkrka'-ngrdr Nzrlxngitingr Kx Xplr \p \v 23 Mzli kc tzrlrpxpe-ngrbzlr nzvzpx-krdr, Pita x Jon sc tzyzlupe-mopwzng mz kxnzrlxngiting x nzpibzlr badr da kcng tzpibz kxnzetu ngr Kansrl kc. \v 24 Kx nzxlrbzlrle, sc tzamnctr-lzbqpeng mz nzkrka'-krbzlr mz Gct mz drtwr kxesz'. Nzrpibzlr kx, “Kxetu rgr, nim \qt Kxrpalz kc tqwz-ngrde bongavz, nrlc x prla, x dalrdrng amrlx\qt*. \x + \xo 4:24 \xt Sam 146:6\x* \v 25 Mqngrkxtr batrpzle mz melrmqgr King Devet nzycmnengr nzrpi-krde kx, \qt ‘Lr mrkzbleng nzngqngung mz nzngyatikr drtwrdr Yawe. Murde mane nzyrlqtingr nide drtwr kxtrka.\qt* \v 26 \qt King rdrng x kxnzrmailz rdrng nzyrlwr-lxblrng mz nzoliqti-krdr nzota-krdr badr Yawe x Kxnzmcpx nede.’\qt* \x + \xo 4:26 \xt Sam 2:1-2\x* \v 27 Natq Devet lc atukztrpe Jiszs! Murde King Herot Antipas x Pcntizs Paelzt nzyrlwr-lxblrbzng mrka Jerusalem badr kxtrngiulrJiu x lr Jiu. Nzryrlqting drtwr mz nzatrkati-krdr Jiszs, kxnzawz nem kxtr, kc tqmcpxq. \v 28 Mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrm x zmatq ngrm, nzatutrlr da kcng amrlx tqyrlq pnz drtwrm kx nangida. \v 29 X mzli ka, kx Kxetu, na-aoti drtwrm nzamwxlr-krdr nigr. X rlr-ngrm bagr, nigr kxnzawz nemqng, nzpipx-krgr natqm mz nelz kxbr. \v 30 X aelwapxngr zmatq ngrm mz nzamrlzngr zyagox x nzalengr da kxmatq kxnzkctipxngr zmatq ngr Jiszs, kxnzawz nem kxtr. Eu, angida.” \v 31 Mzli kc tqyrkrpxpe-ngrbz nzkrka'-krdr, mrkc tzkrka'-ngrdr aycngrlrlzm Gct. Zbz Mqngrkxtr prsrle nidr, murde narpipxng Nrpa ngr Jiszs mz nelz kxbr. \f + \fr 4:31 \ft Kzdung mzli Gct aelwapx-ngrde me mnc-ngrde mz nengq. [Nzrlaszngr 19:18; Asaea 6:4] \f* \s1 Kxnzrlxngiting Nzakilr Dztudrng \p \v 32 Krkcng tzrlxngiting nzesz'ting mz nabzdr x mz drtwrdr. Trpnzngr nidr kx rpile kx dztudeng scde esz'-krde. A' nidr amrlx ngrdr nzakibzlr dztudrng mz kztedrng kxtrnzrngiscung. \v 33 Mz zmatq ngr Mqngrkxtr nzyapwxtipx aposol kcng nztulz-krm Jiszs mz nzbzngr. X natqdr pnamilxtile nabz leplz kx kqlu. Murde Gct okatr-zvzle nidr amrlx ngrdr mz zmrlz ngrde kxmyalz. \v 34 Trpnzngr nidr kx tr-rngiscu da. Murde kxnzrlxngiting nzamwalr lclr da o ma nyzdr, \v 35 x nzaprcbzlr trau ngrdeng mz aposol kcng mz nzaki-krbzlrle mz doa kxesz' mz nzvz-nqblq-krde nike takitrde nide. \p \v 36 Kzdq ncblo drtqde Josip ale-kzle da lc. Aposol kcng tzrpi-kzpzlr drtqde Banabas mz nzvz-nqblq-krde nqmq krde. \x + \xo 4:36 \xt Aposol 9:27; 11:26; 13:2\x* Murde drtq lc drtwr ngrde mrlx kx axglr leplz. Nide nqvi lr Livae x mzte nzmc mz Trmctu Saepras. \v 37 Amwale kzdq lclr da nyzde kxetu x aprcbzle trau rde mz aposol kcng. \c 5 \s1 Ananaeas X Safira Nzpokiabzng Mz Mqngrkxtr \p \v 1 A' kzdq kz ncblo drtqde Ananaeas nidr mz olvz rde Safira, nzamwa-kzlr kzdq drtc' nyzdr. \v 2 Kxmule-esz' nzesalz-ngrdr nzaprc-ngrbz trau rde amrlx mz, a' nzaolvzlr rlilrdr nzryrlqpxngr kzdung trau rde, x kx yctxo sc tzaprcpebzlr mz aposol kcng. \v 3 Mz nibrde rpibz Pita mz Ananaeas kx, “?Memule tqrlr-ngrbzme mz Setzn nzprtrpe-krde mz nabzm? Murde pokiatiq Mqngrkxtr mz trau kx esalz-kai-ngrn nzka-krmle, mz nzyrlqpx-krm kzdq dzu r trau kc. \v 4 Mzli kc trnzamwaka-ngrde, ngi dztum. X mz nibr nzamwa-krmule, trau rde scmu. Trpnzngr kx batrpzle nzaprc-krmu trau rde amrlx. ?Memule tqrpipe-ngrn mz nabzm napokiaq? Trpokiapwzmeu mz leplz txpwz. A' apokiatipe-kzq Gct, mz nzrpi-krm kx aprcbzme trau amrlx!” \v 5 Mzli kcpwz Ananaeas tqxlr-ngrde da lc, tatxo x bztx pnz. X leplz kcng amrlx tzxlrng nrpa ngrde nzmwxlrtx-pnz-ngrdr nzayrplapxkr Gct. \v 6 Zbz kzdung obla mrkc nztulzmqng, nznutxdr Ananaeas, nzglqtxpxlr x sc tzyrtzmqpelr. \p \v 7 Nabznepi tq vztx, olvz rde Safira sc tqdwatrpe-kzp. Trkrlzleu kx Ananaeas bzpe. \v 8 Sc tqaelwa-ngrbz Pita bade trau kc tqtwzm Ananaeas. X sc tqrpipebzle kx, “?Trau kcng amrlx tqtwzamu mz ncblo ngrm mz drtc' nyzmu kc delcpe?” Rpibzle kx, “Eu, trau ngrde delape.” \v 9 Rpibz Pita bade kx, “?Memule tqaolvz-ngrnamu mz ncblo ngrm nzabzpx-krmu Mqngr Gct mz nzpokia-krbzmu bade? ?Rrpi-ngrnamu kx trna-ayrplapxleu nimu? Murde obla kcng tzryrtzmqng ncblo ngrm sa tztutrpqng mz naonrx mzli ka, x sa naglqpx-kzlr nim mz nzyrtzmq-krdr nim!” \fig Obla kcng tzryrtzmqng ncblo ngrm sa tztutrpqng mz naonrx.|alt="078 Sapphira lying and guys coming back with shovels from burying Ananias" src="078-Acts5.1.tif" size="COL" loc="ACT 5:9" copy="LLL Language Recording" ref="5:9" \fig* \v 10 X mzli kcpwz Safira tatxo-pnzbz mz nanyc Pita, x bztx pnz kz. Obla kcng nzdwatrpqng nzmcpelr kx bzpe, sc tzglqpxpe-kzlr x nzyrtzmqlr mz nrlar ncblo ngrde. \v 11 Lrmakxtr kc atwrnrngr x leplz amrlx kcng tzxlr-kzng da lc, nzmwxlrtx-zlwzng. \s1 Aposol Nzalelr Da Kxmatq Kxkqlu \p \v 12 Aposol kcng nzaleting rkx x da kxnzkctipxng kxkqlu mz mzlir leplz. X mz drtwr kxesz' nzyrlwr-lxblrng mz makoa nyz Solomon mz Mangr-nzangiongr mz zbq kang kqlu. \v 13-14 X leplz kxkqlu kxnzrlxngiti-ateng nzprtr-kzpzng mz Kxetu rgu, x nzkqlu-krdr etunepx zvz. A' trpnzngr kx trnzrlxngitikang kx nzyrlwr-lxblrng badr murde nzmwxlrng. A' leplz amrlx nzamrlue-zlwzlr krkcng tzrlxngiting. \v 15 X leplz kxkqlu nzrvzmimqng kxnzyagoxng, nzamnzo-lxblrlr mz nqni mz nrlar lrpzki, murde Pita nayrlqobzle mqde badr, o mqngrde navzobz badr mz nzamrlz-krde nidr. \v 16 X zbo ngr leplz nzyrkrkimlrng mz taon kcng nzyc-ngalelr Jerusalem, nzvzmimlr mz aposol leplz nedrng kxnzyagoxng x kxnzmncpx-ngrmqng drka' kcng tzatrkatilr nidr, x nzbrngzng amrlx ngrdr. \s1 Aposol Kcng Nzatrkating \p \v 17 Nardr Pris x krkcng tzwz-lxblrng badr, Krkcng tzprtrng mz dzbede ne Sadiusi, nzdobutilr aposol kcng. \v 18 X nzlolvzlr nidr x sc tzadwatrpelr mz presin. \v 19 A' mz nrlckxbq, atwzlr-ngrm Gct kzdq enjrl nede mz nzlvxpx-krde naonrx ngr presin x mailztxpxle nidr. \v 20 X enjrl kc rpibzle badr kx, “Vzamu x tuamu mz makoa ngr Mangr-nzangiongr, x pibzmu mz leplz da amrlx mz nzlungr kxmrna kc narmctilr mz Kraes.” \v 21 Nzvz-nqblqlr natq enjrl kc. X mzli kc nrlc tqngrlxnepxpe-ngrde, nzprtxtrng Mangr-nzangiongr, sc tzalvztrpelr leplz kcng tzmncng mrkc. \p A' mzli lcpwz Nardr Pris lc x krkcng tzwz-lxblrng badr, nzmncng mz kzdq nrlc. Nzayrlwr-lxblrlr krkcng tzprtrng mz Kansrl, nidr badr kxnzetung amrlx ngr lr Jiu. Zbz sc tzatwzlrpe-ngrbzng natq mrkc mz presin kx navzmim aposol kcng badr. \v 22 A' pulis ngr Mangr-nzangiongr, trnzmcpelru nidr mz presin. Zbz sc tzyzlupe-mopqng mz krkcng tzatwzlr-ngrng, sc tzrpipebzlr kx, \v 23 “Mzli kc tqkaputr-ngrbzkr mz presin kc, mckr kx naonrx nzamqngi angidr x kxnzaukzng amrlx nzaclve-angidrlr naonrx. A' kx lvxpxpekr kc naonrx, trpnzngr kx mckr kx mncpxm elr!” \v 24 Mzli kc kxetu ngr pulis ngr Mangr-nzangiongr x kxnzetu rdr pris tzxlr-ngrdr da lc, naodr kc tqmztxpe, murde trnzkrlzlru da kx naprtz mou. \v 25 Zbz kzdq ncblo vzm, sc tqrpipebzle badr kx, “Ei! Ncblo kcng tqamncpxmamung mz presin sa tztupxmqng mz Mangr-nzangiongr tzalvztrlr leplz nemung.” \p \v 26 Kxetu r pulis kc nzvzng mz Mangr-nzangiongr badr pulis nedeng x nzyzlumi-lrpi-moplr aposol kcng, murde nzmwxlrng ma tzvaebrti leplz kcng nidr mz rplz. \v 27 Nzvzmipemlr aposol kcng x nzatutxbzlr mz zpzu r Kansrl kc, x sc tzaveatrpeng Nardr Pris kc. \v 28 Rpibzle kx, “Rkabzkr bamu natq kx xplr kx bzkq alvztrpe-ngrnamu dcvi lr ncblo lc, a' mcamu ena da kx aleamu. Esaprlrpe-ngrnamu natqgr! Nzalvztr-krmu talvzpxpele Jerusalem, x rpiamu nzbzkr ncblo lc natetitrpe-ngrnamu nigr.” \p \v 29 Pita x aposol kc-kzng, nzayzlu-ngrbzlr natqdr mz nzrpi-krbz Pita kx, “Nzmu ncblo narpimlr bagr da kx blepxbz mz me pnz drtwr Gct, trnavz-nqblqkru, murde navz-nqblqpwzkr Gct, a' trngiu ncblo. \v 30 Kxmule-esz' amyabzmu drtq Jiszs mz nztqlvztr-krnamule mz kros, a' Gct kcpwz tqangio kz trtegung atulz-mople nide. \x + \xo 5:30 \xt Lou Kcpwz 21:22-23; Galesia 3:13\x* \v 31 Zbz Gct avzdzpele nide me matq-esz'ngr mz nrlarde kxrtc, murde nanginide king x Mevalu rgu. X na-ayzlu-ngrbzle nigu lr Israel mz Gct mz nzrtekqtrngr nqmq nr drtwrgu, murde alwx ngrgung naipqpxbzleng. \v 32 X nigr kang tztung mrka, pipx-zvzbzkr da lcng tqmckr, da kc tqwai kz nzpipxkr Mqngrkxtr, kc tqkapem Gct bagr, nigr kcng tzvz-nqblqlr natqde.” \p \v 33 Kx nzxlrbzlr kc natqdeng zngya ngr drtwrdr kc tqmatqtx-zlwzpe, x sc tzrpipelr kx nanibqpe-kzlr aposol kcng. \v 34 A' kzdq nidr kc tqngi Farzsi, drtqde Gamaliel, kxalvz kxmyapxbz mz lou sc Mosis sc tqmnc mrkc. X mrlx lc nzamatq leplz amrlx. Sc tqtutxlz mrkc mz Kansrl, x rkabz natq ngr nzrvzmipxngr aposol kcng mzli kxpipz. \x + \xo 5:34 \xt Aposol 22:3\x* \v 35 Mz nibr nzrvzmipxngr yz, rpibzle mz Kansrl kc kx, “Nimu lr Israel, aclvetio-lzbqamu mz da lc tqrpiamu na-alebzku mz ncblo lcng. \v 36 Mzli kc ena kzdq ncblo drtqde Teudas rpile nide ncblo kxetu. X kzdung leplz nzamatqlr nide. X leplz nzesolzbzng mz trtqki-pwx (400) nzprtrpzng bade. A' nznibqtx, x dzbede kc nzakiting nrlc x nzwz-krde trngida-pnzu. \v 37 Mz nibrde, Judzs lr Gzlili sc tqprtzm, mzli kc gzpman ngr Rom tqrlwx-ngrde leplz. Mailz-kzle kc zbo ngr leplz. A' nznibq kz x kxnzvz-nqblqlr nide nzaki-kzng nrlc. \v 38 Mrlc tqyc-ngrde mzli ka, napibo bamu kx rlrtx-ngrbzmu ncblo lcng kx navztxng. Murde nzmu nzalvztr-krdr lc tqvzpxmle mz drtwr ncblo sa nayrkrnepxbz. \v 39 A' nzmu nzalvztr-krdr lc tqvzpxmle mz drtwr Gct x rpi-ngrnamu narpwa'-ngrbzku, rblx nzaesakitr-krgu nidr. Na-aclvetioku nike aleku, ma tqota-alzuku badr Gct.” \x + \xo 5:39 \xt 2 Be Ngrdr 13:12\x* \v 40 X Kansrl kc vz-nqblqbzle natqde. Sc tzkqlepe-mopwzlr aposol kcng navztrpzng badr, nzvibrtibzng x nzpibzlr kx bzkq nzycmnetrpe-mou-ngrdr Jiszs. Zbz sc tzrlrpxpe-ngrbzlr nzvz-krdr. \p \v 41 Aposol kcng nzdwaszlr Kansrl kc. Tzabrtzlvzlr nzrlr-krbz Gct badr nzetqkr drtqdr mz nzvz-nqblq-krdr Jiszs. \v 42 Mz zbqkalvz mz Mangr-nzangiongr mz ma nyzdr leplz, trnzesakiu nzalvztr-krdr x nzryapwxpx-krdr nrpa kx Jiszs nide Kxnzmcpx ne Gct. \c 6 \s1 Ncblo Nzrlimzng Kx Na-aclveng Dalr Makxtr \p \v 1 Mz zbq lcng, leplz neng Jiszs nzkqlunepxpeng. X sc tzavzti-zvzbelr nzakingr dztudrng badr kztedrng kcng trnzrngiscung. Mzli lc lr Jiu kxnzrlxngiting kcng tzycmneng mz natq lr Grik, drtwrdr lctrpz mz lr Jiu kxnzrlxngiting kcng tzycmneng mz natq lr Erameik. Nzrpibzlr kx, “Mzli kang kqlu, da kx suti drtwrdr olvz negrng kxnzbzsz ncblo ngrdrng trnzkapwzu badr mz nzakingr dakxnzng!” \x + \xo 6:1 \xt 1 Timoti 5:3-16\x* \v 2 Zbz aposol kcng nzkqlebzlr kxnzrlxngiting amrlx, x sc tzrpipebzlr badr kx, “Trbrngzpwzu bagr nzesakikr nzryapwxpx-krbzkr Nrpa ngr Jiszs, murde na-akingr dakxnzng. \v 3 Mzlegrng, mz drtwr lc, mcpxamu ncblo narlimzng mz nimu kx nqmq krdr mrlz mz nzobqkr leplz x Mqngrkxtr prsrle nidr x nzyrplapxng, kx nayrlq-kzng mz nzwzngr mz nzakingr dakxnzng. \v 4 Zbz na-amnctr-lzbqpwzkr mz nzkrka'ngr x mz nzryapwx-ngrbz Nrpa ngr Jiszs.” \v 5 X drtwr lc nzabrtzlvztx leplz lcng amrlx. X sc tzmcpxpelr Stivin, ncblo kx nzrlxngiti-krde xplrtrpz mz Gct x mailz Mqngrkxtr. Nzmcpx-kzlr Filip, x Prokorzs x Nikano x Timon x Pamenas x Nikolas kc Adiok. Mzli kc trnginideu lr Jiu. Zbz axvctr-lzbq-kaipz mz nzangiokr lr Jiu Yawe, x sc tqlxngiti-atele Jiszs. \f + \fr 6:5 \ft Ncblo kcng amrlx nzrlimzng tzmcpxng nztwzlr drtq ngr Grik. Nidr ncblo kcng ayrnrngr tzaclvelr dalr makxtr. Kzdung nidr mwx nznginidr kxnzaclvelr dzbe lrmakxtr mz nibrde. Filip lc blepxbz mz Filip kc tqngi aposol. \f* \m \v 6 Nzvzmibzlr mz aposol kcng. X sc tzkrka'pe-ngrdr nidr x nzyrlqobzlr mqdr badr, mz nzmcpx-krdr nidr mz nzwzngr lc. \v 7 X natq Gct sc tqvzpx zvz, x leplz neng Jiszs mrkc Jerusalem sc tqkqlunepx zvz kz. X pris r lr Jiu nzkqlu-kzng kxnzrlxngiting. \s1 Lr Jiu Kxnzrmailzng Nzlolvzlr Stivin \p \v 8 Stivin ale-zvzle rkx x da kxnzkctipxng, murde zmrlz x zmatq ngr Gct axplrle nide. \v 9 X kzdung lr Jiu kx nzvzkimlr mz taon kxetung Saerin x Aleksadria mrkc Afrika, kcng tzprtrng mz mangr-nzkrka'ngr kx nzrpibz, ‘kr nyz ncblo kxnzarlapxng’ nzmnc-kzng elr. X kzdu-kzng lr Jiu nzvzkimlr mz Provins kcng Silisia x Esia. Leplz lcng amrlx sc tztalwzpeng badr Stivin mzli kc tqryapwx-ngrde. \f + \fr 6:9 \ft Leplz kcng tzprtrng mz ‘Ncblo kx nzarlapxng’ nidr lr Jiu kcng tzyzlu-moung Israel murde nzarlapxng mz nibr nzngini-krdr kxnzawz-nrbalqng. \f* \m \v 10 A' Mqngrkxtr rkabz zmatq mz nzyrplapxngr. X mzli kx ycmne-ngrde rblx nzayzlu-ngrbz natqde. \v 11 Zbz nzxpe-kapqtxdr kzdung ncblo mz nzpokiatitr-krdr Stivin. X ncblo lcng tzrpibzlr mz leplz kx, “Xlrkr Stivin nzpibqti-krde Mosis x Gct!” \x + \xo 6:11 \xt Livae 24:16; Lou Kcpwz 19:16-21\x* \v 12 Dekc tzangyati-ngrbzlr drtwrdr leplz, badr lrtzlvzng x kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis. Nzyrkrmqng amrlx ngrdr mz Stivin, nzdwatibzlr x nzvzmibzlr mz Kansrl. \v 13 Zbz nzvzmilzmlr kxnzpokia lcng x nzrpilr kx, “Ncblo lc tresakiu nzrpingr natq ngr nzatrkatingr Mangr-nzangiongr nyzgu x Lou sc Gct kc tqkabzle mz Mosis. \v 14 Murde xlrbzkr nzrpi-krbzle mz leplz kx Jiszs kc Naszret na-awxlikiole Mangr-nzangiongr nyzgu x natekqtrle nqmq kcng amrlx tqaprcm Mosis bagu.” \x + \xo 6:14 \xt Jon 2:19\x* \v 15 Leplz kcng amrlx tzprtrng mz Kansrl kc, mztr tu txpwz mz Stivin x nzmcbzlr kx mzte pnaprtx apule nzobqkr enjrl. \f + \fr 6:15 \ft Mztq Mosis pnaprtx kz. [Nzrlaszngr 34:29; 2 Korint 3:7] \f* \c 7 \s1 Stivin Rpile Kx Amrlue-zvzle Gct \p \v 1 Nardr pris veabz mz Stivin, rpibzle kx, “?Da zpwx, tramrluewq Mosis x Mangr-nzangiongr Yawe?” \v 2 Ayzlu-ngrbz Stivin natqde kx, “Trtingr, kx trtengeng x mzlengeng! A' lalztqmamu bange, murde trpxtxpx-ngrneu nqmq krgu! Krlz-angidrpeku Gct kc tqmyalz-esz'ngr aelwapx-lzbq-ngrbz mz melrmqgu Ebraam mzli kc tqmncbe-ngrde mz drtc' ngr Mesopotemia, x sc tqmnc ate mz taon kxetu Haran. \v 3 X pibzle bade kx, \qt ‘Rlasz drtc' nyzm x kxnginimqng, x vz mz drtc' kx na-aelwa-ngrbo bam.’\qt* \x + \xo 7:3 \xt Nou 12:1\x* \v 4 Zbz sc tqrlaszpele nrlarnrlc kc Mesopotemia, drtc' nyz lr Kaldea x sc tqvzpe tqmncpe mz taon Haran. X mz nibr nzbzkr trtede, Tera, Gct vzmimle Ebraam mz drtc' kc tqmnc-ngrgu mzbq ka. \v 5 X trpnzngr drtc' lc kx kabzle bade kx nangi nyzde, kxmule-esz' me takitxopwz nabzlvz r nanyc. A' mzli kc Ebraam trgalr nede doa, Gct \qt esalz-ngrbzle drtc' lc bade kx kalr doa kxnzvzpxmqng mz nqvi lrde namncng elr x drtc' lc nangi nyzdr.\qt* \x + \xo 7:5 \xt Nou 12:7; 17:8; 48:4\x* \v 6 A' rpi-kzpzle bade kx, \qt ‘Doa kxnzvzpxmqng mz nqvi lrm namncng mrkzble, me na-awz-nrbalqngr leplz nidr x na-atrkatilr nidr, nakrlzbzle yiz kx trtqki-pwx (400).\qt* \v 7 \qt A' sa na-ayrplapxx leplz kcng tzyrlqlr nidr mz nzngini-krdr kxnzawz-nrbalqng. Zbz sa narlaszlr drtc' lc kalr, x navzmqng x na-angiolr ninge mrka.’\qt* \x + \xo 7:7 \xt Nou 15:13-14; Nzrlaszngr 3:12\x* \v 8 Zbz Gct rpibzle mz Ebraam kx ncblo nedeng napakrng murde nangi rkx ngr Nzesz'tikr Drtwrdr badr, mz nzngini-krdr leplz nedeng. Zbz Ebraam nede Aesak x pakrle mz zbq krartqmz mz nibr nzrmcngr mzte. X mz nqmq kcpwz, Aesak kx etupele, pakrle mrlxde Jekop. X Jekop pakrleng mrlxdeng kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12), krkcng tznginipedr melrmqgung kcng tzmailzlr nqvi lrgung.” \p \v 9 X rpi-mopwz Stivin kx, “Melrmqgung lcng nzdobubzng mz mzledr Josip. X sc tzamwapebzlr mz ncblo kx nzrvzming mz drtc' ngr Ijipt, nangi kxnzawz-nrbalq. A' Gct mncbz bade. \x + \xo 7:9 \xt Nou 38:1—50:26\x* \fig Mzleng Josip sc tzamwapebzlr mz kzdung ncblo.|alt="079 Joseph sold into slavery" src="079-Gen37.12.tif" size="COL" loc="ACT 7:9" copy="LLL Language Recording" ref="7:9" \fig* \v 10 X arlapxle nide mz nzetqkr drtqde amrlx. X batrpzle mz King r Ijipt nzamatq-krde Josip mz nzyrplapxngr kc tqkapebz Gct bade. Zbz sc tqmcpxpe King nide mz nzaclve-krde Ijipt x dztudeng amrlx. \v 11 Zbz kzdq dzbi kc tqtaope Ijipt x Kenzn kz kx batrpzle nzetqkr drtq kxtrka-esz'ngr. X melrmqgung, mzle Josip kcng, trpengr me narmc-ngrdr dakxnzng. \v 12 A' kx xlrpe trtedr Jekop kx dakxnzng kc tqyc Ijipt, sc tqatwzlrpe-ngrde mrlxdeng mz nzxpe-krdr dakxnzng. Krlc nzwrde kx ayrnrngr nzvz-krdr Ijipt. \v 13 Mz nzvz-krdr krali mz nzxpe-krdr dakxnzng, Josip kc tqpipebzle badr kx nide mzledr, murde trnzglxlru nide. X mzledeng sc tqkrlztipe King. \v 14 Zbz Josip atwzlr-ngrbz natq mz trtede x kxnginideng amrlx kx navzomqng Ijipt. X nzkqlu-krdr krlzbzle nzpnu-rlimz-nrade-nzlvqn (75). \v 15 Zbz Jekop badr mrlxdeng kcng tqngi melrmqgung, sc tzvzpeng Ijipt. Nzmncng x sc tzbzpe-kzng elr. \v 16 Mz nibrde, mzli kc lr Israel tzrlaszpe-ngrdr Ijipt, nrkrdrtqdr tzyzlumipe-moung mztea Sekem mrkc Kenzn. X sc tzayrbqpxpemqng mz butqbr kc tqxpe-pnzbz Ebraam mz mrlxng Hamor.” \x + \xo 7:16 \xt Nou 23:15-18; 33:19; 50:13; Josua 24:32\x* \p \v 17 Rpi-mopwz Stivin kx, “Mzli kc tqesope-ngrm mzli r nzarlapxkr Gct melrmqgung Ijipt, mz nzvz-nqblq-krde da kx esalz-ngrbzle mz Ebraam, nzkqlunepxpe-krdr myaszpxle nyrmz. \x + \xo 7:17 \xt Aposol 7:6\x* \v 18 \qt X mzli lc kzdq kz king sc tqaclvepele Ijipt, kx trkrlztileu nike ale Josip mzli kc kai mz nzokatr-krde lr Ijipt.\qt* \x + \xo 7:18 \xt Nzrlaszngr 1:8\x* \v 19 Mz nzmwxlrlvz-krde nzkqlukr lr Israel, sc tqangqngutipele nidr x aetqtibzle drtqdr, mz nzrtulrtr-krbzle badr nzrtco-krdr itoto kxncblongr nedr mz Lue Nael, murde nabzng. \x + \xo 7:19 \xt Nzrlaszngr 1:10-22\x* \v 20 Mzli lcde Mosis mzte nzmc x nzobq-krde alulibz Gct. X nzabuti-kapq trtede x lxede le brma temz tq. \v 21 Mzli lc, kx rblxpele kc nzamnc-kapq-krdrle, sc tzyrlqopelr mz kzdq topla, x sc tzalvabelzpemlr mz lue. Zbz sc tqmcpe inyx King, x abutipele apupele mrlxde. \v 22 X nzkabz mz Mosis nzalvztrngr kx brngztxpx-zlwzbz mrkc Ijipt atwrnrngr, x xplr mz nzycmnengr x mz nzalengr da.” \p \v 23 X rpi-mopwz Stivin kx, “Mzli kc Mosis yiz ngrde nzpnu-tqpwxpe-ngrde (40), sc tqvzpem mz drtwrde nzoklati-krde lr mrnyzde lr Israel, kcng tzwz-nrbalqtrpzng mz lr Ijipt. \v 24 Mzli kc tqoklati-ngrdeleng, mcle kzdq lr Ijipt tqatrkati-rbrle kzdq lr Israel. Zbz sc tqvzpebz mz nzokatr-krdele, ayzlubzle mz lr Ijipt kc x nibqtxde. \v 25 Nzpnzkr drtwrde le kx lr mrnyzdeng nayrplatitr drtwrdr kx Gct sc tqwz-zlimle nide mz nzarlapx-krde nidr mz lr Ijipt, a' tryrplatitru nardr. \v 26 Mzbq kc mou Mosis adcpx-lzbqbz mz lr Israel nzling kx nzotang. Sc tqabzpebzle nzao-ngrbz nrwx mz mzlirdr. Rpibzle kx, ‘Ncblo lcng, nimu mzle-lzbq! ?Nike tqota-rbrtr-ngrnamu?’ \v 27 A' ncblo kc tqabzobz nzotangr apepxle Mosis x rpibzle kx, \qt ‘Naom apqbrtr! ?Neke mcpxle nim mz nzaclvengr nigr x nzryrlqngr drtwr mz nike naprtz?\qt* \v 28 \qt ?Rpiq nanibqq ninge da kc tqwai nznibq-krm lr Ijipt kc bq?’\qt* \x + \xo 7:28 \xt Nzrlaszngr 2:14; Aposol 7:35\x* \v 29 Mz natq lcng \qt Mosis sc tqplcpe rlru, x tqnginipede kxvznebz mrkzble, nyz lr Midizn.\qt* X mz nzmnc-krde kc mrkc yrlz x nede ncblo li. \x + \xo 7:29 \xt Nzrlaszngr 2:15, 22\x* \p \v 30 “Yiz nzpnu-pwx, Mosis sc tqmnc-ngrde lzke esotrpz mz Newz Saenae, kc tzrpi-kzpz Newz Horeb. \x + \xo 7:30 \xt Nzrlaszngr 3:1-2\x* Mzli lcde, kzdq \qt enjrl ne Gct adcpx-lzbqbz bade mz nilvc nyr mz nounc kxmrbzne kx wou.\qt* \x + \xo 7:30 \xt Nzrlaszngr 3:1\x* \v 31 Kx mclele kctitxpxle. Zbz kx esonetrpzle kc mz nzmc-angidr-krdele, Yawe sc tqycmnepebz bade. \v 32 Rpibzle kx, \qt ‘Ninge Gct kc tqangio melrmqmqng, Ebraam, Aesak x Jekop.’\qt* Kx xlrbz Mosis le, rnrcpe mz zmwxlr mz nzobqtrngr mrkc tqyru. \v 33 Zbz rpibz Yawe bade kx, \qt ‘Kapx sadol scmqng. Murde mrla tqtu-ngrn ngi drtc' kxtr.\qt* \x + \xo 7:33 \xt Nzrlaszngr 3:5-6\x* \f + \fr 7:33 \ft Sadol nzkapx mz nzavzo-lzbq-ngrbz mz Gct. \f* \m \v 34 \qt Mcpex nzatrkatikr lr Ijipt leplz nengeng, x xlrpex nzyrni-krdr. Mrlc tqyc-ngrde, vzopemc mz nzarlapxngr nidr. Vzm, murde na-atwzlrpe-mou-ngrne nim Ijipt.’\qt* ” \x + \xo 7:34 \xt Nzrlaszngr 3:7, 10\x* \p \v 35 Stivin rpi-mopwzle kx, “Mosis lc nide ncblo kcpwz tzpxtxpxngr lr Israel kcng mz nzrpi-krdr kx, \qt ‘?Neke mcpxle nim mz nzaclvengr nigr x nzryrlqngr drtwr mz nike naprtz?’\qt* \x + \xo 7:35 \xt Nzrlaszngr 2:14; Aposol 7:27\x* A' Gct atwzlr-ngrbzle Mosis badr mz nzaclve-krde nidr x nzarlapx-krde nidr, mz nzokatrkr enjrl lc tqadcpx-lzbqbz bade mz nounc kxmrbzne kx wou. \f + \fr 7:35 \ft Lr Jiu nzpxtxpx-ngrdr Jiszs kc tqatwzlr-ngrbz Gct mz nzarlapx-krde nidr, da kc tqwai pnz melrmdrng nzpxtxpx-krdr Mosis kc tqatwzlr-ngrbz Gct mz nzarlapx-krde nidr. \f* \m \v 36 Mosis sc tqmailzpxmle nidr Ijipt, mz nzale-krde da kxnzkctipxng x rkx kxmatqng mrkc Ijipt, mz nzkawi-krdr Prla Bla, x mz nzvzne-krdr lzke yiz nzpnu-pwx (40). \v 37 Mosis kcpwz dekc kz tqrpibz mz lr Israel kx, \qt ‘Yawe Gct rgu sa na-atulzle kzdq profet kxetu mz mzlirgu kx na-apule ninge.’\qt* \x + \xo 7:37 \xt Lou Kcpwz 18:15; Aposol 3:22\x* \v 38 Krlc Mosis kcpwz tzmncng badr melrmqgung mrkc lzke. Mz Newz Saenae enjrl ne Gct ycmnebz bade, murde na-aprcmle bagu natq ngr kxnamu nzprtrngr mz nzlungr kxboi. \p \v 39 “A' trsutiu drtwr melrmqgung nzvz-nqblq-krbzlr natqde. Nzpxtxpx-ngrdr nide murde mz drtwrdr nayzlu-moung Ijipt. \v 40 X mzli kc Mosis tqmncobe-ngrmle mz newz, \qt nzrpibzlr mz mzlede Eron kx, ‘Wz-ngrbz du mqngr da kxnzlz kx na-angiokr x kx namailzlr nigr. Murde trkrlzpekru da kx waipe Mosis lc tqmailzpxmle nigu Ijipt.’\qt* \x + \xo 7:40 \xt Nzrlaszngr 32:1, 23\x* \v 41 X mzli lcde nzesablqtilr Gct mz nzwz-krdr kc brbzda mz nzobqkr nei kzu. X nzrkabzng blz bade, mz nzrpi-krdr kx nide gct kx na-arlapxle nidr. Zbz nzmulvzlr nide mz nzarmyalz-krdr da kx nzwz-ngrdr mz mqdr. \v 42 Mz nzmu-krde lc, Gct esablqti-kzle nidr x kaobzle nidr mz nzangio-krdr nepi, temz, x vri. Krla Natq Gct kx yr profet Emos mzli kc pnz mz nzrpi-krde kx, \qt ‘Mzli kc nimu lr Israel tqmnc-ngrnamu lzke yiz nzpnu-pwx, trnginipwc'u kc tqmulvzamu x tqangioamu mz blz kcng tznibqti.\qt* \v 43 \qt A' glqneamu mqngr Molek, gct kx apubzle nepi mz lr Kenzn, x mqngr Refan, gct kx apubzle vri mz lr Ijipt, murde na-angioamu nidr. Mrlc tqyc-ngrde, na-aesopxbo nimu rlru, namyaszpxle taon kxetu Bxbilon!’”\qt* \x + \xo 7:43 \xt Emos 5:25-27\x* \f + \fr 7:43 \ft Mz nzangiongr Molek, nzrnibqngr doa kxnztopwzng murde nanginidr blz. \f* \p \v 44 X rpi-mopwz Stivin kx, “Mzli kc melrmqgung tzmnc-ngrdr lzke, nzangiolr Gct mz Tentkxtr kc tqaelwapx-ngrde kx Gct mncbz badr. Nzrwz-zbztingr vz-nqblqpwzle da kx aelwa-ngrbz Gct mz Mosis mz newz Saenae. \x + \xo 7:44 \xt Nzrlaszngr 25:40; Hibru 8:5\x* \f + \fr 7:44 \ft Gct yrle natqdeng kcng nzpnu-esz' mz rplz li, x kabzle mz Mosis. Zbz nzyrlqlzmqng mz nabz Bokis ngr Nzesz'tikr Drtwrdr Badr Gct mz nabz Tentkxtr. [Nzrlaszngr 25:16, 21] \f* \m \v 45 Mz nibrde, melrmqgung kcng tzrtwzng Tentkxtr kc, kaobz trtedrng, nzglqmlr mrka Kenzn, nidr badr Josua mzli kc. Josua mailzbzle nidr mz nzota-krdr badr lr Kenzn. X mz nzokatrkr Gct nidr, nzmaneutitxpxlr nidr mz drtc' lc. Tentkxtr kc tqycbz badr mrka, x yc kz mzli kc melrmqgu Devet tqngi-ngrde king. \v 46 X Gct abrtzlvzle Devet. X rlxtibz Devet bade nzrlr-krbzle bade nzrwzngr Mangr-nzangiongr kx namnc-zvzngr Gct kc tqangio melrmqde Jekop. \v 47 A' rlr-ngrbz Gct mz mrlxde Solomon nzwzti-alzu-krdele. \v 48 A' Gct kc tqmyalz-esz'ngr trmncu mz ma kx wzngr leplz, da kc tqwai nzryrkr profet Asaea le mzli kc bqnc. \v 49 \qt Rpi Yawe kx, ‘Heven apule me wxbu-ngrne murde ninge King. X nrlc apule me tuongr nanycnge. ?Mrlzu r ma kznike nawzngr nangi nyznge, me na-ama-ngrne?\qt* \v 50 \qt Murde ninge kc tqrwzngr da lcng amrlx.’”\qt* \x + \xo 7:50 \xt Asaea 66:1-2\x* \p \v 51 Mz nzycmne-plztitrkr Stivin nidr, rpi-mopwzle kx, “Narmu mqngi! X apuamu kxnzmnc-mrbrng murde rblx nzkatr-lzbq-krmu mz me pnz drtwr Gct. X apu-kzamu melrmqmung murde tqrpwa'-zvz-ngrbzmu mz Mqngrkxtr nzycmne-krbzle bamu. \v 52 Melrmqmu lcng nzatrkatilr profet neng Gct amrlx! X nznibq-kzlr profet kcng tzrpi-kaing nzvz-krm \em Krkc Tqtubq\em* tqmcpx Gct. X mzli lc ate aprcbzmu nide mz enqmi rdeng murde nanibqlr nide. \x + \xo 7:52 \xt Asaea 53:11-12; Jeremaea 23:5; 33:15\x* \v 53 Kxmule-esz' Gct aprcbzle bamu Loukxtr mz mq enjrl, a' pxtxpx-ngrnamu nzvz-nqblq-krmule.” \x + \xo 7:53 \xt Galesia 3:19; Hibru 2:2\x* \s1 Stivin Nzvaebq Mz Rplz \p \v 54 Kx nzxlrpebz krkcng tzprtrng mz Kansrl nyz lr Jiu natq Stivin lc, drtwrdr kc tqngyatx-zlwzpe x nzmadqlvzpebzlr nqngidr bade. \v 55 A' Mqngrkxtr prsrle Stivin, x mzte obqtxlzpwz Heven x mcle zluli r Gct, x Jiszs tu me matq-esz'ngr mz nrlar Gct kxrtc. \f + \fr 7:55 \ft Ngalrde 55 pile leplz kcng tq tzmncng mz Tqtrbz: (Gct) Mqngrkxtr, Gct (Trte), x Jiszs (mrlx Gct). Mc kz Matiu 28:19, x Nzwrkxtrkr Jiszs, mz Matiu 3:13-17, Mak 1:9-11, x Luk 3:21-22. \f* \m \v 56 X rpibzle badr kx, “Obqbzmu, mcx naonrx ngr Heven nzlvxpx x Jiszs Mrlx Leplz kc tqtubz mz nrlar Gct kc tqrtc!” \x + \xo 7:56 \xt Daniel 7:13-14\x* \v 57 Nzkabopxng mz natqdr kxetu x nzapqbrtrlr nradrtqdr mz mqdr, murde ma tzxlrlr nzpivxi-krde Gct. Zbz mz zngya kxetu nzyrkrtx-lxblrbzng amrlx ngrdr bade. \v 58 Kxnzetu lcng sc tzkilzpxpelr nide yz mz nibr Jerusalem, x sc tzvaebrtipelr nide mz rplz. X ncblo kcng tzpokiatilr nide sc tzrvaebrti-kzng nide. X nzayrlwrtrpzlr lrpzdr mz kzdq obla drtqde Sol, mz nzaclve-krdeleng. \x + \xo 7:58 \xt Livae 24:14; Lou Kcpwz 17:7; Aposol 5:26; 9:39\x* \v 59 Mzli kcpwz tzvaebq-ngrdr Stivin, sc tqkrka'pe tqrpipele kx, “Jiszs, Kxetu rnge, rlr-ngrbo mqngrnge bam!” \v 60 Zbz rwetxo zpr x sc tqetumipxpe natqde nzrpi-krde kx, “Kxetu rnge, ipqpxbz alwx ngrdr lc!” X sc tqbzpe. \x + \xo 7:60 \xt Luk 23:34, 46\x* \fig Nzvaebq-ngrdr Stivin.|alt="080 Stoning of Stephen" src="080-Acts6.8.tif" size="COL" loc="ACT 7:57-60" copy="LLL Language Recording" ref="7:57-60" \fig* \c 8 \p \v 1-3 Mz nibr nzrnibqngr Stivin, kzdung lr Jiu kx nzangio-zvzlr Yawe, Gct rdr, nzyrtzmqlr nrkrdrtqde. X trmyamiu drtqdr nzryrnimingr. X natqdr betx mz nzyrni-krdr. \p X Sol lc abrtzlvzle nzrnibqngr Stivin. X sc tqabzopele nzodati-krde lrmakxtr. Dwatrngr kc ma, dwapxm, x dwatr-mou-ngrde kc ma, mz nzrkilzpx-krmle leplz neng Jiszs, vz-ngrde ncblo x olvz tqadwatrleng mz presin. \p X abzo mz zbq lc, nzatrkati-zlwzlr lrmakxtr kcng tzmncng Jerusalem. Zbz kxnzrlxngiting amrlx nzangiliating x nzplckilr me blepx-lxblrng mz provins kcng Judiz x Szmariz. A' aposol kcng, nidr kc txpwz kx trnzplcpx-pnzung Jerusalem. \s1 Filip Ryapwxbz Nrpakxmrlz Mz Lr Szmariz \p \v 4 Mz nzmu-krde lcde, krkcng tzlxngitilr Jiszs nzaodalitipeng, x nzvzkilr me yctxp tzyapwxtipxlr Nrpa ngr Jiszs. \v 5 Kzdq nidr Filip, vzkicle mz kzdq taon kxetu mrkc Szmariz Provins. X pibzle mz lr Szmariz kx Jiszs nide Kxnzmcpx ne Gct. \x + \xo 8:5 \xt Aposol 6:5\x* \v 6 Zbo ngr leplz kcng nzlalztq-angidrbzng mz natqdeng. X nzlxngitilr Jiszs murde nzxlrbzlr da kx pile x nzmclr rkx kcng tqalele. \v 7 Murde leplz kxkqlu kxnzmncpx-ngrmqng drka' nzkabopxng mz nzprszpxkr drka' nidr. X nzkqlung kx drtqdr bzti x kxnzbxplong nzmrlzlz-kzpqng. \v 8 Mz nzmu-krde lc, nzabrtzngr kxetu yctx mz nabz lr mztea lcng. \p \v 9 A' kzdq kc ncblo mz taon lcde drtqde Saemon. Mzli boipe lr Szmariz tzkctitxpxlr da kx alele mz nzrngineti-krde dabo. Rpile nide kzdq ncblo kxetu. \f + \fr 8:9 \ft Nzryrngrkxtr rpile kx bzkq kx na-alrti da mz dabo x bzkq kx narlr-ngrbz. [Livae 19:26; Lou Kcpwz 18:10-12; 2 Be Ngrdr 33:6; Esikel 13:18-23; Maekz 5:12] \f* \m \v 10 X leplz amrlx, abzo mz kxnztopwzng krlzbzle kxnzetung nzlalztqtr-angidrbzng bade. X nzrpilr kx, “Ncblo lc nide kc tzrpibz ‘Nzxplr-esz'ngrkr Gct.’” \v 11 Nzlalztq-angidrbzng bade murde nzkctipx-krdr nide mzli boipe mz nzalrti-krde da mz dabo. \v 12 A' ncblo x olvz lcng sc tzwrkxtrpeng mz nzabrtzlvz-krdr natq Filip. Alvztr-ngrde nidr Nrpakxmrlz kx Gct sa tqaesotrpemle leplz bade murde nanginide King rdr, mz nzlxngiti-krdr mrlxde Jiszs. \v 13 Saemon nide esz'-krde rlxngiti kz, x mz nibr nzwrkxtr-krde, mzli kqlutx nzmnctilr badr Filip. Kx mcpele rkx x da kxmatq kcng tqale Filip, sc tqkctipxpeleng. \p \v 14 Kx nzxlrpe aposol kcng Jerusalem kx lr Szmariz kqlupe nzlxngitipelr Nrpa ngr Jiszs, nzatwzlr-ngrbzlr Pita x Jon badr. \v 15 Kx nzkaputrpzlr mrkc, sc tzkrka'pe-ngrdr lr Szmariz kcng murde natwz-kzlr Mqngrkxtr. \x + \xo 8:15 \xt Luk 9:51-54\x* \v 16 X trgalr nidr kx vzo-ngrbz Mqngrkxtr. A' nzwrkxtr-txpwzng mz drtq Kxetu Jiszs. \v 17 Zbz Pita x Jon nzyrlqobzlr mqdr badr x nztwzlr Mqngrkxtr. \p \v 18 Kx mcpebz Saemon kx nzkapebz Mqngrkxtr mz nzyrlqo-ngrbz kc mq, suti drtwrde nzrka-krbzle trau mz Pita x Jon mz nzxpe-krde zmatq lc. \v 19 X rpibzle kx, “Ka-kzp bange zmatq lc, murde mzli kx yrlqo-ngrbo mqnge mz leplz natwz-kzlr Mqngrkxtr.” \v 20 A' rpibz Pita bade kx, “Takitrde nimu badr trau scmqng nzodating, murde rpi-ngrn kx naxpeq Mqngrkxtr kx ka-nrbalqbz Gct badr kxnzrlxngiting! \v 21 Trpnzngr scm da kx yctrp bagr, murde nzao-krm drtwrm vz-rbr mz nzobqkr Gct! \v 22 Mz nzmu-krde lc, nqmq nr drtwrm la tqtrka natekqtrq x krka'bz mz Kxetu. Mwx elx sa naipqle nim. \v 23 Murde mctrpebo kx nzdobu-krme bagr trka-atwrnrngr x mnclzbzme mz zmatq ngr alwx.” \v 24 Zbz rpibz Saemon kx, “Krka'-ngrbzmu ninge mz Gct, murde da kcng tqpiamu ma tzprtilzlr ninge!” \v 25 Mz nibr nzyapwxtipx-angidr-krbz Pita ncdr Jon Nrpa ngr Kxetu Jiszs mz lr mztea lcng, sc tzyzlupe-mopwzng Jerusalem. X mz nzyzlu-krdr lcde, nzyapwxtipx-kzlr Nrpakxmrlz mz mztea kxkqlu ngr Szmariz Provins. \s1 Filip Awrkxtrle Kzdq Kxetu Ngr Nubia \p \v 26 Kzdung mzli mz nibrde, kzdq enjrl ne Gct rpibzle mz Filip kx, “Vz mz lrpzki kc tzvzkipxm Jerusalem, tqvzkitrle lzke x sc tqvzkitrpeq mz taon kxetu Gasa.” \v 27 Zbz sc tqvzpe. Mz nzvz-krde kc, mcle dq ncblo kx vzpxm mz drtc' ngr Nubia mrkc Afrika. Nide kxetu kxmyapxbz, wztrpz mz Kandes, kwin kc Nubia. Nide ncblo kx nzvzpx x aclvele trau sc Kwin. Vz Jerusalem mz nzangio-krde Gct, x mzli lc nayzlupe mrnyzde. \f + \fr 8:27 \ft Mzli lc Nubia kzdq kz drtqde Kus x kzdq kz Itiopia. A' Itiopia lc blepxbz mz Itiopia kc mzli ka. Mzli lc, ncblo kc tqwz zvz mz ma kxetu nyz King, navzpxpwz murde ma tqmwimile olvz rde o inyxdeng. Lou scdr lr Jiu trnzrlrpx-ngrdru kx ncblo kxmule lc naprtr-angidrbz mz lr Jiu. [Lou Kcpwz 23:1] Kxmule-esz', a' nzrlr-ngrbz nzangio-krde Gct murde mwx Gct na-arlapx-kzle nide. [Asaea 56:3-8] \f* \m \v 28 X mz nzyzlu-krde mrnyzde, wxbuom mz sariot scde kx kilzne hcsi nede. X sc tqrlwxle buk sc profet Asaea, natqde etu. \v 29 Mzli lc rpibz Mqngrkxtr mz Filip kx, “Vzbz mz sariot la.” \v 30 Zbz Filip votxbz mz sariot kc x xlrbzle ncblo kc nzrlwx-krde buk kc, x sc tqveapebz bade. Rpibzle kx, “?Yrplatitr kz narm drtwr ngr natq la tqrlwxq?” \fig Filip votxbz mz sariot sc lr Nubia lc.|alt="082 Philip & black African eunuch, approaching chariot" src="082-LB00331b.tif" size="COL" loc="ACT 8:30" copy="Louise Bass" ref="8:30" \fig* \v 31 A' rpibz ncblo kc kx, “?Myx kxnamu nzyrplatitrkr narnge le, kx trpnzngr lc kx naryapwx-dalitim bange?” Zbz sc tqyrnititrpebzle mz Filip naprtzbz mz sariot kc, nawxbung ncdr. \v 32 Natq Gct kc tqrlwx ncblo lc desele, \qt “Ncblo lc nzmailzpx mz nzrnibqngr, da kc tqwai nzmailzpxngr sip kx napz. X mnc-lrpine mzli kc tznibq-ngrde, da kc tqwai nei sip nzmnc-lrpi-krde mz nzyrlxo-krbz ncblo nrpnrde mz nzlube-krde.\qt* \fig Nei sip mnc-lrpi mz nzyrlxo-krbz ncblo nrpnrde mz nzlube-krde.|alt="083 sheep sold, died, shearing one sheep" src="083-AB02890b.tif" size="COL" loc="ACT 8:32" copy="John Lear" ref="8:32" \fig* \v 33 \qt Ncblo lc nzamyatibzlr drtqde x nzayzlu-krbzlr da bade trtubqu. A' trpengr neidu lrdeng murde nzlu-krde nzayrkrpxpebz mz nrlc ka.”\qt* \x + \xo 8:33 \xt Asaea 53:7-8\x* \v 34 Lr Nubia kc rpibzle mz Filip kx, “?Kzle, nelc tqycmnetrngr profet lc? ?Tqycmnetr-ngrde nide esz'-krde o kzdq kz ncblo?” \v 35 Zbz Filip sc tqyokaetipxbzle bade kx dckrlzde lc tutrpz mz Jiszs. X sc tqpipebzle bade nrpa ngrde amrlx. \v 36 Zbz mz nzvoo-krbzlr kc mz lrpzki, nzvzong mz kzdq lue. X ncblo kc rpibzle mz Filip kx, “Obqbz, kzdq lue kc mrkc! ?Nike nalolvz-moule ninge mz nzwrkxtr-krnge?” \v 37 Filip rpibzle kx, “Kx tqlxngitiq Jiszs mz nabzm atwrnrngr, krlzq nzwrkxtrngr.” Rpibz ncblo kc kx, “Lxngitix kx Jiszs nide mrlx Gct.” \v 38 Zbz sc tqrkapebz natq mz nzawxbungr sariot kc, x sc tzpoopeng rlilrdr mz lue kc. X sc tqawrkxtrpe Filip. \f + \fr 8:38 \ft Kxmule-esz' ncblo nzvzpx o trtingr, a' nzprtr-ngrbz mz Jiszs vzpxm mz nzrlxngitingr. \f* \p \v 39 Kx nzvzdzpemlr mz lue kc, Filip katxpxm Mqngr Gct bade, x trmcpeu ncblo kc. A' sc tqvope mz nzabrtz-zlwzngr. \v 40 Mzli kcpwz Filip mcpele nzmnc-krde mz taon Asotzs mz nrlarde kzprla, Prla ngr Meditrenia. Zbz sc tqvz-zlipele lrpzki kxvzkile nrlarde kzprla, mz nzvz-krde Sisaria. X oklatile mztea kcng amrlx mz lrpzki lc mz nzyapwxtipx-kz-krbzle Nrpakxmrlz badr. \fig |alt="081 A map that shows Philips travels" src="081-PhilipsTravels.pdf" size="SPAN" loc="ACT 8.4-40" copy="SIL" ref="Aposol 8:40" \fig* \c 9 \s1 Nqmq Kr Sol Tekqtrpz Jiszs \p \v 1 Mzli lcde Sol kc tqvz zvz nzpipx-krde natq ngr nzamwxlrngr x nzrnibqngr leplz neng Kxetu rgu Jiszs, murde lr mrnyzdeng ma tzvz-nqblqlr Jiszs. Dekc tqvz-ngrbzle mz Nardr Pris. \v 2 X rlxtibzle nayrbzle kcng letz mz kxnzrmailz ngr mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu mz taon kxetu Damaskzs. Murde nalolvzle lr Jiu kxnzvz-nqblqlr ‘Lrpzki r Kxetu,’ x navzmile nidr Jerusalem mz nzadwatr-krde nidr mz presin. \f + \fr 9:2 \ft Mzli lc kxnzvz-nqblqlr Jiszs kxnzkqlu-zlwzng nidr lr Jiu kx nzangiobeng mz mangr-nzkrka'ngr tzycng mz mztea nyzdr. \f* \p \v 3 Mz nibr nztwz-krde letz kcng, sc tqvzpe Damaskzs, nidr badr kzdung ncblo. Zbz mzli lcpwz tqesotrpebzle mz taon lc, zyzlr kxetu vzom mz bongavz, pnamilxle nide. \v 4 X tatxo pnz. Xlrle kc natq rpibzle bade kx, “?Sol, Sol o, nike tqatrkati-ngrn ninge?” \v 5 Rpibz Sol kx, “?Nim neke, kx Kxetu?” Rpibz natq kc kx, “Ninge Jiszs, kc tqatrkatiq. \v 6 A' mzli ka tulz x vztr mz taon la x da kx na-aleq sa napibz bam.” \v 7 Ncblo kx yrkrminedeng nztu-nabupeng mz zmwxlr, murde nzxlrlr natq kc, a' trpnzngr kx nzmclr. \v 8 Mz nibr natq Jiszs lc, Sol tutxlzm. A' kx aobqpxle mzte, trpnzngr da kx mcle. Zbz ncblo lcng nzmalebzlr mqde, sc tzvzmitrpelr Damaskzs. \v 9 Zbq tq kx rblx nzrmc-krde da x mzli lcde trpnzngr da kx ngqde x mnqle. \p \v 10 Mzli lcde, kzdq ncblo ne Jiszs mnc Damaskzs, drtqde Ananaeas. Kxetu Jiszs ycmnebz bade mz nzobq-rmwiblengr, rpibzle kx, “Ananaeas!” Rpibzle kx, “Kxetu rnge, ninge se.” \v 11 Zbz rpibz Jiszs bade kx, “Tulz x o-zli lrpzki kc tzrpibz ‘Tubq,’ krlzbzme ma nyz Judzs. X veati dq ncblo mrlcde drtqde Sol dalr taon Taszs, murde mzli ka sa tqkrka'. \v 12 X mcle nim mz nzobq-rmwible-krde, kx vztrpz kc bade ncblo drtqde Ananaeas, x yrlqobzle mqde bade murde naobq mou.” \v 13 Rpibz Ananaeas kx, “A' Kxetu rnge! Xlrpex nrpa ngrde. Ncblo la atrkati-zlwzpele leplz kxnzkqlu nemqng kcng Jerusalem. \v 14 X mzli ka twzpebzle zmatq kx nzkapxbz kxnzetu rdr pris, mz nzlolvz-krde leplz amrlx kcng tzlxngitilr nim.” \v 15 Rpibz Kxetu kx, “Kxmule-esz', a' vzbz, murde mcpxpex nide mz nzwztr-krmle bange. Sa nalepxbzle nrpa rnge mz leplz kxtrngiulrJiu x king rdrng x lr Jiu kz. \v 16 X ninge la sa napipxbo bade kx nzwrde nakqlu kalr mz nzetqtikr drtqde mz nzwztr-krmle bange.” \x + \xo 9:16 \xt 2 Korint 11:23-29\x* \p \v 17 Zbz Ananaeas rkalzm x vz dwatr mz ma kc. X yrlqobzle mqdeng mz Sol, sc tqrpipebzle kx, “Mzlenge Sol, atwzlr-ngrmle ninge Kxetu Jiszs kc tqadcpx-lzbqbz bam mz lrpzki, murde mzpq naobq mou x Mqngrkxtr naprsrle nim.” \v 18 X mzli lcpwz kzdung da nzbrkapxmqng mz mzte, x sc tqrmcpe mou da. Tutxlzm, x sc tqwrkxtrpe. \v 19a Zbz mutx, x nzxplr-krde kc tqyzlupe-mop. \s1 Sol Mrkc Taon Damaskzs \p \v 19b Sol nzmncti-moulr kcng zbq mz taon Damaskzs badr leplz neng Jiszs. \v 20 Mzli lcde vztr mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu x sc tqyapwxtipxpele Jiszs kx nide mrlx Gct. \x + \xo 9:20 \xt Sam 2:6-7; Matiu 26:63\x* \v 21 Krkcng amrlx tzlalztqbzng nzkctitxpxlr Jiszs nztekqtr-atwrnrpe-krde Sol. X sc tzvea-etrpeng, tzrpipelr kx, “?Trngiu ncblo kc tqrpile naodatile krkcng tzmncng Jerusalem tzangiolr Jiszs? ?Trvz-ngrpleu mrka mz drtwr lcde lapwz nzlolvz-krdeleng x nzvzmi-krbzleleng mz kxnzetu rdr pris?” \v 22 Nzryapwxpxkr Sol tqxplrnepx x angqbqtxdeng lr Jiu kcng tzmncng Damaskzs, mz nzayrbq-zpwx-krbzle badr kx Jiszs nide Mevalu kc tqmcpx Gct. \p \v 23 Zbq kqlu mz nibrde, lr Jiu kcng tzrmailzng sc tzryrlqpeng drtwr kx nanibq-ngrdr Sol. \v 24 X ngrlx x nrlckxbq, kxnzrmailzng sc tzaukzti-angidrpelr nide mz naonrx ngr drkq kx o-ngalele taon kc. Murde nzrpilr nanibqlr nide mzli kx dwapx-ngrde. A' da kc tqpnz drtwrdr nzpitxbz mz Sol. \v 25 X kzdq nrlckxbq kzdung kxnzvz-nqblqlr nide, nzotibzlr nzadwapxmlr mz kzdq memrplx mz drkq kc, x nzavoomlr mnclzm mz topla kxetu. \s1 Sol Prtrpz Mz Leplz Neng Jiszs Mrkc Jerusalem \p \v 26 Mz nibr kzdung mzli, Sol rpile nayzlu mou Jerusalem. Zbz kx krlzbzle mzteadau, rpile naprtrpz mz krkcng tzvz-nqblqlr Jiszs mrkc. A' nzmwxlr-ngrdr nide murde trnzlxngitilru kx vz-nqblq-angidrpele Jiszs. \v 27 A' otibz Banabas nide x vzmimle mz aposol kcng. X aopxbzle badr kx Sol mcle Kxetu rgu Jiszs mz lrpzki kc tqvzkile Damaskzs, x ycmnepebz bade. X mz nibrde sc tqyapwxtipxpele Nrpa ngr Jiszs Damaskzs, mz nelz kxbr. \x + \xo 9:27 \xt Aposol 4:36-37; 11:26; 13:2\x* \v 28 Zbz Sol sc tzmncng badr x vzlvzpxle Jerusalem atwrnrngr. X ryapwxbz mz leplz mz nelz kxbr. \v 29 Ryapwx-kzpz badr x nztalwzng badr lr Jiu kcng tzycmneng mz natq lr Grik, a' nzryrlqng drtwr kx nanibq-ngrdr nide. \v 30 Kx nzkrlztipelr kxnzrlxngiting le, sc tzvzmiopelr mz taon kxetu Sisaria. Zbz sc tzatwzlrpe-ngrdr mz taon nyzde Taszs mrkc Silisia Provins. \s1 Pita Amrlzle Nrkrdrtq Enias \p \v 31 Zbz lrmakxtr talvzpxle Provins kcng Judiz, Gzlili, x Szmariz nzmncng mz nrwx. X mzli lcde, lrmakxtr nzaxglrtr mz nzrlxngitingr x nzkqlunepxng, murde nzamrluelr Kxetu, x Mqngrkxtr apqtrle drtwrdr. \p \v 32 Mzli lc, Pita kx vz-ngalepe-ngrde kc Judiz Provins, vzo-kzp mz nzoklati-krde leplz ne Gct kcng tzmncng mz taon Lida. \v 33 Mrlc rmctile kzdq ncblo drtqde Enias kx nrkrdrtqde bz x yrbqtipele mz nelvq yiz rtqmzpe. \v 34 Rpibz Pita bade kx, “Enias, Jiszs Kxnzmcpx amrlzle nim. Tulzm x butr nqni pnrm.” X mzli kcpwz tutxlz-pnzm. \x + \xo 9:34 \xt Luk 5:24-25; Jon 5:8-9\x* \v 35 Kx nzmc leplz amrlx ngr Lida kx Enias nzamrlzpe, sc tzlxngitipelr Kxetu rgu, nidr badr leplz ngr nrlarnrlc kc tqesotr-kzpz, tzrpibz Saron. \s1 Pita Atulz-mople Dokas Mz Nzbzngr \p \v 36 Mzli lc kzdq olvz ne Jiszs, mnc mz taon kc Jopa. Drtqde Tabita mz natqdr, x drtqde Dokas mz natq lr Grik. Olvz lc ale zvz da kxbrngz x okatrle kxtrpnzngr scdr da. \v 37 Mzli lcde, Pita tqmnc-ngrde mz taon kc Lida, Dokas yagox x sc tqbzpe. Nrkrdrtqde nzakipo x sc tzayrbqpxpemlr brma. \v 38 Taon kc Lida tryc-rlrupwzu mz taon kc Jopa. Zbz leplz neng Jiszs kcng tzmncng Jopa, kx nzxlrlr kx Pita sc tqmnc Lida, nzatwzlr-ngrbzlr ncblo nzling nztwzbzlr natq kx navztx-anibz badr. \v 39 Kx nzpibzlrle bade, Pita tulzm x sc tzvzpeng badr. Kx kaputrpzle ma nyz Dokas, nzvzmitrpzlr brma mrkc tqyrbq-ngrde. X kxnzbzsz ncblo ngrdrng kcng amrlx nzyrlwr-ngalelvzpelr Pita. Tzyrning x tzaelwa-ngrbzlr bade lrpz kcng tqkabz Dokas badr mzli kc tqlube-ngrde. \v 40 Zbz atwzlrpxngr Pita leplz lcng yz. X rweo zpr, sc tqkrka'pe. Zbz o-lxlvrtxbz mz nrkrdrtq kc, sc tqrpipebzle kx, “Tabita, tulzm!” Mzli kcpwz aobqtxpx-pnzle mzte x kx mcle Pita tutxlz pnz x wxbutx. \v 41 Zbz otibzle mqde, sc tqatulzpele. Kqlebzng Pita krkcng tzrlxngiting x kxnzbzsz ncblo ngrdrng x aelwa-ngrbzle kx Dokas lupe mou. \v 42 Nrpa ngr Jiszs nzrka-krbzle zmatq mz Pita mz nzatulz-mou-krmle Dokas mz nzbzngr, vz talvzpxle mz taon kc Jopa, x leplz kqlutx nzlxngitilr Jiszs. \v 43 X zbq kqlu mou mncti Pita Jopa mz kzdq ncblo kx wztr mz be animol, drtqde Saemon. \f + \fr 9:43 \ft \+em 9:38\+em* Doa nzyrtzmqpwz mz zbq lcde la tqbz-ngrde. Mz nzmu-krde lcde, Pita nao ani txpwz, murde abzo mz taon kc Lida krlzbzle mz taon kc Jopa takitr nabz nepi kxpwx. \+em 9:43\+em* Lr Jiu nzobqszolr ncblo kxnzwztrng mz be animol. Murde nzbxtr-krdr be animol kxbz batrpzle badr trnztakitr-krdeu nzprtrngr mz nzangiongr. [Livae 11:39-40] X wai-kzle nzmnc-krdr badr kxtrngiulrJiu kxmule lc. Pita nzmncng ncdr ncblo lc, kxmule-esz' atrkatile nide mz nqmq kr lr Jiu, murde suti drtwrde nzokatr-krde kxtrngiulrJiu mz nzwztr-krbzle mz Jiszs. \f* \c 10 \s1 Kzdq Enjrl Adcpx-lzbqbz Mz Konilias \p \v 1 Mz taon kxetu Sisaria, mnc elr kc ncblo kx ngi lr Rom, drtqde Konilias. Nide kxetu r dzbe ncblo ngr vea kxtrtqki-esz' (100). Dzbede lc tqprtr-ngrde mz ami ngr Itali provins. \v 2 Nide badr lr ma nyzde nznginidr leplz kx nzamrluelr Yawe Gct angidr. X okatr-zlwzle lr Jiu kxtrnzrngiscung x krka'-zvzbz mz Gct. \v 3 Kzdq zbq mz nabznepi kc tqtq mz mzli r nzkrka'ngr, kzdq enjrl ne Gct adcpx-lzbqbz mz Konilias mz nzobq-rwmible-krde. X rpibzle bade kx, “Konilias!” \v 4 X Konilias mwxlrtx kc tqpwxbztile kc enjrl kc. Sc tqveapebz kx, “?Kxetu rnge, nike suti drtwrm?” Rpibz enjrl kc kx, “Gct abrtzlvzle nzkrka'-krmqng x nzokatr-krm kxtrnzrngiscung mz nzapu-krbzlr bade blz kx nzangcbz bade. \v 5 Atwzlrngr kzdung ncblo nemqng mz taon Jopa, naotilr dq ncblo drtqde Saemon Pita. \v 6 Sa tzmncng badr kzdq kz ncblo kx drtq-kzde Saemon, kc tqwztr mz be animol. Ma nyzde tupx prla.” \v 7 Mz nibr enjrl kc nzpi-krbzle da lc, sc tqvzpe. Zbz Konilias kc tqkqlepele kxnzawz nedeng brma nzling x kzdq ncblo ngr vea kx mnctrpz bade x amrlue-kzle Yawe Gct angidr. \v 8 Pibz Konilias da amrlx x sc tqatwzlrpe-ngrdeng Jopa mz nzoti-krdr Pita. \s1 Pita Obq-rmwible \p \v 9 Nrlc ngrlxobz x mzli kc bea, sc tzesonetrpebzng Jopa mz nzvzne-krbzlr. Mzli lcpwz Pita sc tqvzdzpe mz nibr ma mz nzkrka'-krde. \v 10 Mzli kc tqkrka'ngr, nelzde brtaletx-zlwzpe x rpile namutxpe. Mzli kc tzoliqtingr dakxnzng nade, sc tqobq-rmwiblepe. \v 11 Mcle bongavz nzlvxpx x kzdq lrpz kxetu sc tzavzopem mz nrlc, nzmale mz nctq bute' ngrde kcng pwx. \fig Kzdq lrpz kxetu sc tzavzopem, nzmale mz nctq bute' ngrde kcng pwx.|alt="085 Peter sitting with a sheet (as described in verse 11) filled with animals (as described in verse 12)" src="085-Acts10.9.tif" size="COL" loc="ACT 10:11" copy="LLL Language Recording" ref="10:11" \fig* \v 12 Lrpz kcma yrbu mz animol kang kqlu, animol krbzq x kzpeto x animol kcng tzngrlatineng x utc kang kqlu. X kzdung animol lcng nzprtrpzng mz animol kcng tqrpwa'-ngrbz Gct mz leplz nedeng nzngq-krdrleng. \x + \xo 10:12 \xt Livae 11:1-47\x* \v 13 Zbz rpibz kzdq natq bade kx, “Pita, tulzm. Nibq du animol lcng, sc tqngqtipeqng.” \v 14 A' rpibz Pita kx, “Trna-alewxu, kx Kxetu! Murde trngqtx-pnzwxu da kx pi Lou scgr trtakitrdeu nzmu-krgr!” \v 15 Natq kc ycmnebz mz Pita nzwrde krali, rpibzle kx, “Nike alqngipe Gct, bzkq napi kx trtakitrpleu nzmungr!” \x + \xo 10:15 \xt Mak 7:14-23\x* \v 16 Da lc nzwai-krdele nzwrde tq. Zbz lrpz kc, sc tzavzdzpe mou mz bongavz. \p \v 17 Mzli kc Pita tqaoti-zlwzngr drtwrde nike drtwr ngrde, ncblo kcng tqatwzlr-ngrm Konilias sc tzkaputrpemqng. Nzpipebz badr me tungr ma nyz Saemon x sc tztutrpebzng mz naonrx ngr nabxbz. \v 18 Zbz sc tzkqpeng x tzveatipebzlr kx, “?Mnc dq ncblo mrka kx drtqde Saemon Pita?” \v 19 Mzli lcdepwz rpibz Mqngrkxtr bade kx, “Lalztq, ncblo nztqng la tzrtangrtilr nim. \v 20 Tulz, vzobz, x vzamu badr. Bzkq drtwrm li kxmule-esz' kxtrngiulrJiu, murde atwzlr-ngrmc nidr bam.” \v 21 Zbz Pita vzobz badr, sc tqrpipebzle kx, “Ninge kape. ?Nike tqrtangrti-ngrnamu ninge?” \p \v 22 Nzrpibzlr kx, “Kzdq lr Rom kc tqngi kxetu r dzbe ncblo ngr vea kxtrtqki-esz' (100) atwzlr-ngrmle nigr bam. Drtqde Konilias. Nide ncblo kxtubq x lxngitile Yawe Gct, x lr Jiu amrlx nzamatq-zlwzlr nide. Pibz kzdq enjrl ne Gct bade kx na-aveatimle nim ma nyzde, murde naxlrbzle bam kzdq nrpa kxmyapxbz.” \v 23 Zbz rpibz Pita nadwatrpzng brma mz nzmwi-krdr. X nrlc ngrlxobz mz nourla, Pita tulzm sc tzvzpeng badr ncblo kcng nztqng. X kzdung lr Jopa kcng tzvz-nqblqlr Jiszs nzvz-kzng badr. \f + \fr 10:23 \ft Lr Jiu trnzmnc-lxblrung badr kxtrngiulrJiu. Mz nzadwatrngr kc ncblo lcng, Pita aelwapx-ngrde kx mzli ka abrtzlvzpele kxtrngiulrJiu. \f* \s1 Pita Ryapwxbz Nrpakxmrlz Mz Konilias \p \v 24 Nrlc ngrlxobz, Pita badr kztedeng sc tzkaputrpebzng mz taon kxetu Sisaria. Konilias ayrlwr-lxblrpele kxnginideng x kx krlzti-zlwzleng. X mzli lc Konilias sc tqaenzlile Pita, murde nzrpilr naxlr-kzlr nrpa kx yapwxtile. \v 25 Mzli kc naprtr-ngrbzlr ma nyz Konilias, rmctipe Konilias x rweobz zpr bade mz nzangio-krde nide. \v 26 A' atulz Pita x rpibzle kx, “Ni-kznge dq ncblo, da kc tqwaiq.” \v 27 Zbz Konilias tulzm. X mzli kc Pita tqycmnebe-ngrde mz nzvztr-krdr kc brma, mcle leplz kqlu nzyrlwrng mrkc. \v 28 Rpibzle kx, “Krlzamu kx Lou sc Mosis rpwa'-ngrde lr Jiu nzprtr-krbzlr mz leplz kxtrngiulrJiu x nzoklati-krdr nidr. A' aelwa-ngrm Gct bange kx vz-rbr nzrpi-krnge kzdq doa trtubqu x trtakitrdeu mz nzobq-krde. \v 29 Dekc mzli kc tqaveati-ngrmamu ninge trpxtxpx-ngrpou. ?A' memule tqaveati-ngrmamu ninge?” \v 30 Rpibz Konilias kx, “Zbq tq yrkrpxpe, mncx mz ma nyznge mzli lcde kapwz mz nabz nepi kc tqtq, mzli r nzkrka'ngr. Mzli kc tqkrka'-ngrne, kzdq enjrl adcpx-lzbqm bange x lrpzde pnapr. \v 31 X rpimle kx, ‘Konilias, Gct xlrpele nzkrka'-krm x mcpele nzrka-krm kxtrnzrngiscung. \v 32 Atwzlrngr kzdung ncblo nemqng mz taon kc Jopa, naotile dq ncblo drtqde Saemon Pita. Sa tzmncng badr kzdq kz ncblo drtq-kzde Saemon, kc tqwztr mz be animol. Ma nyzde tupx prla.’ \v 33 Zbz atwzlr-ngrbo kzdung ncblo naotibzlr nim x brngz angidr nzvz-krme. Mzli ka nigr amrlx yrlwrtr-ngrbzkr mz mz Gct mz nzlalztq-ngrbz mz da amrlx kx pibz Gct bam nzpi-krmele bagr.” \p \v 34 Zbz Pita sc tqalvztrpele nidr mz nzrpi-krbzle kx, “Mzli ka krlztipex kx mz nzobqkr Gct leplz amrlx nzesz'tipeng. \v 35 Murde abrtzlvzle doa kznike mz drtc' kznike, kx amrluele nide x alele da kxtubq. \v 36 Krlzpeamu nrpa kc tqatwzlr-ngrbzle mz lr Israel, kx leplz namnc-zwpxng badr Gct murde da kx alepe Jiszs Kxnzmcpx, kc tqngi Kxetu kx nzmnckilz ncblo amrlx. \v 37 X krlzpe-kzamu da kcng tqprtz tqtalvzpxle Judiz Provins, abzole Gzlili Provins, mz nibr Jon nzyapwxtipx-krde kx leplz natekqtrlr nqmq nr drtwrdr x nawrkxtrng. \v 38 Krlzpeamu da kcng tqprtzbzng mz Jiszs kc Naszret, mz nzavzo-krbz Gct Mqngrkxtr x zmatq bade. Jiszs vz-ngale-ngrde nrlc tqaletibz da kxbrngzng mz leplz x nzamrlzngr leplz amrlx kcng tzmnclzbzng mz zmatq ngr Setzn, murde Gct sc tqmncbz bade. \p \v 39 “Nigr aposol, mckr x krlzkr nzrpipxngr da kcng amrlx tqale Jiszs Jerusalem x Israel. Nznibqlr nide mz nztqlvztr-krdrle mz kros. \v 40 A' atulzm Gct mz nzbzngr mzbq kratq. X batr-kzpzle nzadcpx-lzbq-krmle bagr. \v 41 Adcpx-lzbqm bagr, nigr aposol kcng tqmcpx pnz Gct. Trngiu leplz amrlx kx nzmcpe-moulr nide, a' nigr txpwz krkcng tzmung badr mz nibr nztulz-krmle mz nzbzngr. \v 42 X rkam bagr natq mz nzryapwxpx-ngrbz Nrpakxmrlz. Murde Gct mcpxle Jiszs mz nzayzlu-krbzle da mz leplz, kxmule-esz' kxnzlubeng o kxnzbzpeng. \v 43 Profet kcng amrlx nzycmnetr-ngrdr nide mz nzryr-krdrng. Nzrpilr kx doa kx lxngitile nide, alwx ngrdeng naipqpxbz, murde mz nzbzkr Jiszs, Gct ipqpxle alwx ngr leplz amrlx kcng tzlxngitilr nide.” \x + \xo 10:43 \xt Asaea 33:24; 53:4-12; Jeremaea 31:34; 33:8; 50:20; Maekz 7:18-19\x* \s1 Mqngrkxtr Vzo-kzpz Mz Leplz KxtrngiulrJiu \p \v 44 Mzli lcpwz Pita tqpi-ngrde da lcdeng, Mqngrkxtr vzobz mz leplz amrlx kcng tzlalztqbzng mz nrpa kc. \v 45 Lr Jiu kcng tzvz-nqblqlr Jiszs kcng tzvzmqng badr Pita Jopa nzpnzkr drtwrdr le kx lr Jiu txpwzng kx nangi leplz neng Gct. Mz drtwr lc, nzkctitxpxlr nzmc-krdr kx Gct ka-nrbalq-kzpzle Mqngrkxtr mz kxtrngiulrJiu lcng. \v 46 Murde nzxlrbzlr Konilias badr kxnginideng x kztedeng naglqlz-krdr Gct x nzycmne-krdr mz natq lr mrkzbleng tqbatrpebz Mqngrkxtr. \v 47 Zbz rpibz Pita kx, “Mzlengeng, leplz lcng nztwzpe-kzlr Mqngrkxtr da kc tqwaiku. Bzkq kx narlclvztr-mopwz nzwrkxtr-krdr mz lue.” \v 48 Zbz rkabz natq mz Konilias badr kxnginideng x kx krlztileng kx nawrkxtrng mz drtq Jiszs Kxnzmcpx. Mz nibr nzawrkxtrngr nidr, sc tzrpipebzlr mz Pita kx namnctilr badr kzdung mou zbq. \c 11 \s1 Takitrde KxtrngiulrJiu Nzprtrngr Mz Lrmakxtr \p \v 1 Mzli trboiu nrpa krlzpebzle aposol kc-kzng badr leplz neng Jiszs kcng tzmncng Judiz Provins kx leplz kxtrngiulrJiu nzlxngiti-kzlr nrpa ngr Gct. \v 2 A' mzli kc Pita tqvzdzpe-ngrde Jerusalem, kzdung lr Jiu kcng tzrlxngiting nzpibqtilr nide. Murde suti drtwrdr kx kxtrngiulrJiu napakrng x navz-nqblqlr Loukxtr, mz nzaxvctr-lzbq-krbzlr mz Jiszs. \v 3 X nzrpibzlr kx, “Dwatrq ma nyz kxtrngiulrJiu x mutx-kzamu badr! Da la trtubqu mz Lou scgu.” \p \v 4 Zbz Pita kc tqryapwxpxpebz badr da amrlx, abzo mz nzmnc-krde mz taon Jopa. \v 5 Rpibzle kx, “Mz nzmnc-krnge kc mz taon kc Jopa, kzdq zbq, mz nzkrka'-krnge obq-rmwiblex. Mcx kzdq lrpz kxetu vzom mz bongavz, nzmale mz nctq bute' ngrde kcng pwx. X vzom nzprlxo x esotrp bange. \v 6 Obqtr-aepzbo murde namc-zpwxx nikc tqycpxm elr. X mcx animol krbzq x kzpeto, x animol kcng tzngrlatineng, x utc kang kqlu. \v 7 Zbz xlrx dq natq rpimle bange kx, ‘Pita, tulzm. Nibq du animol lcng, sc tqngqtipeqng.’ \v 8 A' rpibo kx, ‘Trna-alewxu, kx Kxetu! Murde trngqtx-pnzwxu da kx pi Lou scgr trtakitrdeu nzmu-krgr!’ \v 9 A' natq kc ycmne-mop nzwrde krali, rpimle kx, ‘Nike alqngipe Gct, bzkq napi kx trtakitrdeu nzmungr!’ \v 10 Da lc nzwai-krdele nzwrde tq. Zbz da amrlx sc tzavzdzpe mou mz bongavz. \p \v 11 “Mzli lcdepwz ncblo nztqng sc tzkaputrpe-kzpqng mz ma kc tqmnc-ngrgr. Nzatwzlr-ngrmqng bange, nzvzkimlr mz taon kxetu Sisaria. \v 12 Pim Mqngrkxtr kx navzkr badr, a' bzkq drtwrnge li. X mzlegu lcng nzesz'mzng vz-kzkrng badr mrkc Sisaria x dwatrkr amrlx ngrgr ma nyz Konilias. \v 13 Pimle bagr kx mcle kzdq enjrl tune ma nyzde x rpibzle bade kx, ‘Atwzlrngr kzdung ncblo nemqng Jopa, kx napibzlr nzvz-krm dq ncblo drtqde Saemon Pita. \v 14 Murde sa napibzle bam x lr ma nyzm kxnamu nzrlapx-krmu.’ \p \v 15 “Mzli kc tqycmne-ngrbo badr, Mqngrkxtr vzo-kzpz badr, da kc tqwaile mz nigu mzli kc kai. \x + \xo 11:15 \xt Aposol 2:4\x* \v 16 Zbz dctipx drtwrnge natq Kxetu rgu Jiszs kc tqpimle bagr. Rpimle kx, ‘Jon awrkxtr leplz mz lue, a' na-awrkxtr Gct nimu mz Mqngrkxtr.’ \x + \xo 11:16 \xt Aposol 1:5; Luk 3:16\x* \v 17 Mz nzmu-krde lcde, Gct kabzle mz kxtrngiulrJiu Mqngrkxtr kcpwz tqkamle bagu mzli kx lxngiti-ngrgu Kxetu rgu Jiszs Kxnzmcpx. Trtakitrpc'u nzaesakitrngr nzwzkr Gct.” \v 18 Kx nzxlrpelr natqdeng, trnztalwzpeng badr. A' sc tzglqlzpelr Gct mz nzrpi-krdr kx, “Mzli ka Gct rlr-ngrbzle mz kxtrngiulrJiu nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr, murde namnc-kzng badr Gct mz nzlungr kxboi.” \s1 Lrmakxtr Mz Taon Kxetu Adiok \p \v 19 Mz nibr nzbzkr Stivin, leplz neng Jiszs sc tzakitipeng nrlc, murde nzkxpungr kc tqycpe. Kzdung nidr nzkrlzbzlr nrlarnrlc kc Fonisiz x mz taon kxetu Adiok mrkc Siriz Provins. X kzdu-kzng nzkrlzbzlr trmctu Saepras. A' nzpi-txpwzlr Nrpa ngr Jiszs mz lr Jiu kxnzmncng mrkcng. \x + \xo 11:19 \xt Aposol 8:1; 21:2\x* \v 20 A' kzdung ncblo kcng mz trmctu Saepras x mz taon kxetu Saerin mrkc Afrika, nzvz-kzpzng mz taon kxetu Adiok. X sc tzryapwxpe-kzpzng mz kxtrngiulrJiu mz nzpi-krbzlr badr Nrpa ngr Kxetu Jiszs. \x + \xo 11:20 \xt Luk 23:26\x* \v 21 X Kxetu Gct okatr-zvzle nzwz-krdr. X leplz kqlu nzlxngitilr Jiszs x nzvz-nqblqlr natqde. \v 22 X kx nrpa ngrde sc tqxlrpe lrmakxtr kcng Jerusalem, sc tzatwzlrpe-ngrbzlr Banabas, kc tqngi dalr Saepras, mrkc Adiok. \x + \xo 11:22 \xt Aposol 4:36; 9:27\x* \v 23 Kx kaputrpebzle mrkc, mcpele kx Gct okatrle leplz lcng mz zmrlz ngrde kxmyalz. X sc tqabrtzpe, x axglrle nidr amrlx mz nzmnctr-zvz-krbzlr mz Kxetu Jiszs mz nabzdr atwrnrngr. \v 24 Leplz nzkqlung nzlalztqbzng bade x sc tzlxngitipelr Jiszs. Murde Banabas nide ncblo kxbrngz, nzrlxngiti-krde mqngi, x Mqngrkxtr prsrle nide. \p \v 25 Zbz rkalzm Adiok x vz mz taon kxetu Taszs mz nzrtangrti-krde Sol. \v 26 Kx mcpele kc Sol, sc tzvzpemqng ncdr mz taon kc Adiok, murde nawztr-lxblrng mz Nrpakxmrlz. Zbz mz kzdq yiz atwrnrngr nzrmcti-lzbq-zvzng badr lrmakxtr kc Adiok mz nzalvztr-krdr leplz kxkqlu. X leplz neng Jiszs nzpi-ayrnr-ngrbz badr \em Kristin\em* mrlc Adiok. \f + \fr 11:26 \ft \+em 11:25\+em* Yiz nzpnu-esz' (10) kapupxpe mz nibr Sol nzyzlu-krde mz taon Taszs. [Aposol 9:30] \+em 11:26\+em* Drtq \+em Kristin\+em* nzpi-kaing enqmi r Kraes mz nzxtrngati-krdrleng. [Aposol 26:28] Drtwr ngrde tropxu, a' mwx drtwr ngrde \+em kxnzawz-nrbalqng ne Kraes\+em* o \+em Kraes kxnztopwzng\+em* o \+em kxnzrpi-zvzng “Kraes.” \+em* \f* \p \v 27 Mzli lcpwz kzdung profet neng Kraes nzrkalzmqng Jerusalem, nzvzkiolr mz taon kxetu Adiok. \v 28 Kzdq mzli kx nzyrlwr-lxblr-ngrdr, esz' mz nidr drtqde Agabas tulzm. X Mqngrkxtr okatrle nzayrbq-zpwx-krde kx kzdq dzbi kxetu natao mrkcng amrlx tzmnclzbzng mz lr Rom. X natqde lc tutr mz dzbi kc tqkaputrp mzli kc Klaodizs tqngini-ngrde king r Rom (mz yiz 46 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs). \v 29 Mz nzmu-krde lcde, lrmakxtr kcng tzmncng Adiok sc tzaotipe drtwrdr nzokatr-krdr kxnzrlxngiting kcng Judiz Provins. Nzatakqtingr da vz-nqblqle ncblo kxesz' nike takitrde nide. \v 30 Nzatakqtilr da kc naokatrngr, x sc tzatwzlrpe-ngrbzlr, nzmalenepe-krbz Banabas x Sol, murde nakabzlr mz kxnzaclvelr dzbe lrmakxtr kcng Jerusalem. \x + \xo 11:30 \xt Galesia 2:1-10\x* \c 12 \s1 King Herot Agripz Kc Kai Atrkatile Lrmakxtr \p \v 1 Mzli lcdeng, King Herot Agripz Kc Kai rkabz natq mz ncblo ngr vea nedeng kx nalolvztilrng kzdung lrmakxtr, murde na-atrkatilr nidr. \v 2 X pibzle badr kx nalakipxbzlr mz toki r vea nar aposol Jemes, mzle Jon. \v 3 Herot mcle kx kxnzrmailz ngrdr lr Jiu nzabrtzlvz-krdr nznibq-krde Jemes. X sc tqadwatrpe-kzle Pita mz presin, mz zbq kcng lr Jiu tzmungr bret kx trpnzngr yisti ngrde. \v 4 Mz nzadwatr-krdr Pita mz presin, nzamnclr dzbe ncblo ngr vea pwx mz nzaclvengr nide. Mz dzbede kx esz' ncblo pwx. Murde Herot rpile navzmibzle Pita x na-atubzle mz mz leplz kxkqlu, murde na-aveatrle mz nibr Nzmungr mz Nzamyangr. \v 5 Zbz Pita mncpxm mz presin, a' lrmakxtr sc tzkrka'-zvz-ngrdr kx Gct naokatrle nide. \s1 Enjrl Arlapxle Pita Mz Presin \p \v 6 Mz nrlckxbq ngr zbq kc kai, x nrlc kxngrlxobz Herot na-aveatr-atele Pita, Pita sc tqmnc mz presin, tqmwi mz mzlir ncblo ngr vea nzling. Nzatolvatr-ngrbz mqdeng mz mq ncblo ngr vea kcng nzling mz sen li. X kzdung kz ncblo ngr vea, sc tzaukzng mz naonrx ngr presin kc. \v 7 Zbz kzdq enjrl ne Gct adcpx-lzbq. X zyzlr ngrde pnamilxle mrkc tqmncngr Pita. X sc tqtapztrpzle nrlar Pita mz nzadwalz-krmlele, x rpibzle bade kx, “Tulz-anim!” Zbz sen kcng nztatitxpx-pnzng mz mqde. \fig Nzatolvatr-ngrbz mq Pita mz mq ncblo ngr vea kcng nzling.|alt="086 Peter in jail, chained to soldiers on each side of him, others guarding cell door, angel." src="086-Acts12.6.tif" size="COL" loc="ACT 12:7" copy="LLL Language Recording" ref="12:7" \fig* \v 8 X rpibz enjrl kc bade kx, “Amqngitr nrkalom x petr sadol scmqng.” Sc tqalepele, x rpi-mopwz enjrl kc kx, “Aprtz lrpz ngr zbao scm x ma-nqblqm ninge.” \v 9 X mz nibr Pita nzaprtz-krde lrpz scde, sc tqrlaszpxpele ncblo ngr vea kcng mz nzvz-nqblq-krde enjrl kc. A' trkrlzleu kx da kc tqalebz enjrl kc bade ngi da angidr. A' nzpnzkr drtwrdr le obq-rmwiblene. \v 10 Nzvzbzng, x nzkawilr ncblo ngr vea kcng tzmnctr-kzpqng, x kzdu-kzng mou. X sc tzkrlzpebzlr naonrx kc tqngi aian, kc tqobqkitrpzle mz mzteadau Jerusalem. Naonrx kc lvxpx-lzbqbz badr, sc tzrlaszpelr presin kc, x nzvzkiobzlr mz lrpzki. X mzli kcpwz enjrl kc sc tqrlaszpele nide. \v 11 Zbz mzte kc tqopxpe, x mz drtwrde sc tqrpipele kx, “Mzli ka krlz-angidrx kx Gct atwzlr-ngrmle enjrl nede kc tqarlapxpebzle ninge mz mq Herot x mz da amrlx kcng tqpnz drtwrdr kxnzetu r lr Jiu na-alemlr bange.” \p \v 12 Mz nibr mzte nzopx-krde, sc tqvzpe mz ma nyz Mxri kc tqngi lxede Jon Mak. Leplz kxkqlu kc tzyrlwr-lxblrng mrkc tzkrka'-ngrdr nide. \v 13 Zbz Pita abctrpz mz naonrx ngr nabxbz kc tqboilz wq. X kzdq olvz kxnzawz, drtqde Roda, vzm mz nzlvxpx-krbzle naonrx. \v 14 A' kx abrtzle kx nzglx-krde natq Pita, mrbrtxtr nzlvxpx-krbzle naonrx, a' votxtrpz mz nzpi-krbzle kx Pita kc tqtutrpz mz nabxbz. \v 15 Nzrpibzlr bade kx, “Narm trwz-angidrpeu!” A' sc tqrpibzle ye kx Pita kc tqmnc angidr mrkc. Zbz sc tzrpipelr kx, “Ma tqngi enjrl kx okatrle nide.” \f + \fr 12:15 \ft Lr Jiu nzlxngitilr kzdq enjrl kxaclve, krlzle nzadcpx-lzbqngr mz nzobqkr leplz la tqaclvele. Mc Sam 91:11, Matiu 18:10 x Hibru 1:14. Kzteng Pita mwx nzpnzkr drtwrdr le kx enjrl kx okatrle Pita vz-ngrmle nzycmne-krbzle badr. \f* \m \v 16 Mzli kc tzycmne-ngrdr, Pita kc tqabctrpz ye. Kx nzvzpxmlr x nzlvxpxbzlr naonrx kc, nzmcpelr nide x nzkctitxpxlr. \v 17 Zbz Pita ayaglqbzle mqde badr kx namnc-lrping, x sc tqyapwxtipebzle badr nzavzpx-krm Kxetu le mz presin. Rpibzle badr kx, “Pibzmu da lcng mz Jemes, mzle Jiszs, x mzlegu kc-kzng.” Zbz rkalzm, sc tqvzkipele mz kzdq kz nrlc. \p \v 18 Nrlc ngrlxobz mz nourla, ncblo ngr vea kcng trnzwxbulvzopeung, murde Pita trmncpeu mrkc. \v 19 Kx krlzti King Herot Agripz kx Pita dwape, sc tqrpipebzle mz ncblo ngr vea nedeng kx nartangrtilr, a' trnzmc-pnzlru. Zbz sc tqaveatrpele dzbe ncblo ngr vea kcng pwx x sc tznibqtipeng. Zbz Herot rkalzm Judiz Provins, sc tqmncpe mz kzdung mzli mz taon kxetu Sisaria mrkc tqycpx prla. \s1 Gct Nibqle King Herot Agripz \p \v 20 King Herot drtwrde ngyatx-zlwzbz mz leplz mz taon kxetung Taea x Saedon murde kzdq da kx nztalwz-ngrdr. Zbz lr Taea x lr Saedon nzmcpxlr kzdung ncblo mz nzprtr-krdr mz dzbede kxesz'. X sc tzatwzlrpe-ngrbzlr mz King Herot. Nzaodu-lzbqpe-kaing badr Blastzs, ncblo kc tqaclvebzle ma nyz king. X sc tzvzpebzng mz Herot nzrlxtibzlr nzmnc-krdr mz nrwx, murde dakxnzng nadr vzkimle mz nrlarnrlc kc tqaclvele. \v 21 Mz zbq kc tqmcpx Herot nzmc-krdeleng, aprtzle mrlwzdeng x sc tqwxbuopem mz tron. Zbz sc tqyapwxtipebzle kzdq nzycmnengr kxboi mz dzbede lc, nidr badr zbo ngr leplz kcng tzlalztqbzng bade. \v 22 Kx nzxlrbzlr nzycmne-krde, sc tzglqlzpelr nide. Nzbilvzlr nide mz nzrpi-zvz-krbzlr kx, “Natqm trngiu natq leplz, a' ngi natq gct!” \v 23 Mzli kcpwz kzdq enjrl ne Gct ayagoxtx-pnzle nide, murde nzglqpx-lzbq-krde, x tr-rpwa'-ngrpwzleu mz leplz kcng nzangio-krdr nide. Mz zyagox lc Herot ngqtx be x mz nibr kzdung zbq sc tqbzpe. \p \v 24 Mzli lcdeng, Nrpa ngr Jiszs sc tqvznepx ye x kxnzrlxngiting tzkqlunepxng. \p \v 25 Mz nibr Banabas x Sol nztwz-krbzlr trau mz kxnzrlxngiting mrkc Jerusalem, sc tzyzlupeng Adiok. Nzvzmilr Jon Mak, kave kr Banabas. \c 13 \s1 Banabas X Sol Nzatwzlrpxngr Lr Adiok \p \v 1 Kzdung profet x kxnzalvztr-ngrde natq Gct nzprtrpzng mz lrmakxtr mrkc mz taon kxetu Adiok. Drtqdr seleng: Banabas, Simion kc tzrpibz ‘Naejz’ mz nzngini-krde ncblo kxbo, Lusias dalr taon kxetu Saerin, Sol, x Manaen kc tzabutimi King Herot Antipas. \x + \xo 13:1 \xt Matiu 27:32; Rom 16:21\x* \v 2 Kzdq zbq nzyrlwr-ngrdr, tzangiolr Kxetu x tzaxtx-ngrbzlr dakxnzng mz nzkrka'-krdr. Mzli lcde, Mqngrkxtr rpibzle badr kx, “Mcpxamu x atwzlrpx-ngrnamu Banabas x Sol, murde na-alelr nzwzngr kc tqkqle-ngrne nidr.” \v 3 Zbz mz nibr nzaxtxngr dakxnzng mz nzkrka'ngr, nzyrlqobzlr mqdr badr mz nzmcpx-krdrleng mz nzwztr-krbzlr mz Gct. Zbz sc tzatwzlrpxpe-ngrdr. \s1 Banabas X Sol Nzryapwxbzng Mz Lr Trmctu Saepras \p \v 4 Mz nibr nzatwzlrpxpekr Mqngrkxtr Banabas x Sol, sc tzvzkipxpelr me dwangr lcsu mz taon Seleusia. Nzabzolr Seleusia, nzalilvckilr mz trmctu Saepras. \v 5 Nzkaputrpzng mz taon kxetu Salamis, x nzryapwxpxng Nrpa ngr Jiszs mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. Mzli lcde Jon Mak sc tqmncbz badr mz nzokatr-krde nidr. \v 6 Nzpr-wiclr trmctu kc nzkrlzbzlr taon kxetu Pafos, mrkc nzrmctilr kzdq lr Jiu drtqde Ba-Jiszs Elimas, profet kxpokia kx rngineti dabo. \v 7 Ba-Jiszs kc ngi kzte Gavzna Serjizs Polzs, kc tqngi ncblo kx rkrlz da. X Serjizs Polzs aveatile Banabas x Sol naoklatimlr nide, murde suti drtwrde nzxlr-krde Nrpa ngr Jiszs. \v 8 A' Elimas kc tqrngineti dabo, pibqtile nrpa ngrdr x rpile na-aesakibzle gavzna kc mz nzlxngiti-krde Jiszs. \v 9 Zbz Mqngrkxtr prsrle Sol, kc tzrpi-kzpz Pol. X sc tqpwxbztitxpele nide. \f + \fr 13:9 \ft \+em 13:6\+em* Ba-Jiszs drtwr ngrde ‘mrlx Kxarlapx.’ Elimas drtwr ngrde ‘kxrngineti dabo.’ \+em 13:9\+em* Kxmule-esz' Sol nide lr Jiu x drtqde lc mz natqdr, a' mz nzalvztr-krde kxtrngiulrJiu nzkqlebz drtqde Pol kc tqngi drtq kcpwz mz natq lr Grik. \f* \m \v 10 Rpibzle kx, “Nim doa ne Setzn x enqmi r da kxbrngz. Apokiatiq leplz x esabrtiq nidr! X tresakiu nzangaluti-krm nztubqkr Gct mz nzpokia-krm. \v 11 Mz nzmu-krde lcde, Gct na-ayrplapxle nim x mzpq la nakcba mz kzdu mzli. X narblxbz bam nzrmc-krm zyzlr ngr nepi.” Mzli kcpwz kzdq da kx botapz' apule zsikapu vztrpz mz mzte. Zbz sc tqatxnepele mqde murde naxngibzle dq doa kx namailznebzle nide mz nzmale-krbzle mqde. \v 12 Kx mctxbz gavzna kc, lxngitile Jiszs. X kctitxpx-pnzle nzalvztrkr Pol x Banabas mz Kxetu. \s1 Pol Ryapwxpxbz Mz Lr Taon Pisidia Adiok \p \v 13 Zbz Pol nidr badr kztedeng nzrlaszlr taon Pafos, nzprtzng mz kzdq kx lcsu x sc tzvokipelr taon kxetu Prga mz provins kc Pamfilia. Zbz Jon Mak rlaszle nidr mrlc, sc tqyzlupe mou Jerusalem. \v 14 Nzrkalz-mopqng Prga x sc tzvzkipelr taon kc Adiok mrkc Pisidia Provins, kc tzrpibz Pisidia Adiok. Mz Satde, Sabat ngrdr, nzvztrng mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, x sc tzwxbuopeng. \v 15 Mz nibr kzdung nzrlwxngr mz Nzryrngrkxtr, nzvzpxmqng mz buk ngr Lou sc Mosis x profet, leplz kcng tzrmailzng mz mangr-nzkrka'ngr nzaprcbzng natq mz Pol x Banabas, nzrpibzlr kx, “Mzlegr, nzmu kx tqngiscmu du natq ngr nzaxglrngr leplz lcng, ycmneamu.” \p \v 16 Zbz Pol tutxlz, ayaglqtxbzle mqde kx leplz namnc-lrping, sc tqrpibebzle badr kx, “Lr Israel x kxtrngiulrJiu kx nzangio-kzlr Yawe Gct, lalztqmamu bange. \v 17 Gct rgu, nigu lr Israel, mcpxle melrmqgung mzli kc bqnc x aetunepxle zmatq ngrdr x nzkqlq-krdr mzli kc tzmnc-ngrdr Ijipt. X vzmipxmleng elr mz nzale-krde da kxnzmatqng kxnzkctipxng. \x + \xo 13:17 \xt Nzrlaszngr 6:1, 6; Sam 136:11-12\x* \v 18 Nzmnctilr badr mrkc lzke yiz nzpnu-pwx (40). X tr-rlaszleu nidr, kxmule-esz' trnzvz-nqblqlru natqde. \v 19 Zbz odatile neidu rlimz kxnzmnc-mrbrng kx nzmncng mz drtc' ngr Kenzn. X kabzle drtc' lc bagu, nigu lr Israel, murde nangi nyzgu, mz nzngini-krgu leplz nedeng. \v 20 Nzmnc-krdr Ijipt krlzmle mzli lc tzmnc-zpwxpe-ngrdr Kenzn takitr yiz kx trtqki-pwx-nzpnu-nzlvqn (450). Mz nibrde kabz Gct mz melrmqgung kzdung ncblo Kxnzryrlqng Drtwr, kcng tzmailzlr nidr krlzbzle mzli nyz profet Samwel, mz nzngini-krde Kxryrlq Drtwr kxrmnrpe-ngrbz. \v 21 Mzli lc Samwel tqngi-ngrde profet ne Gct, melrmqgung nzrlxtilr kzdq king. Zbz kabz Gct badr Sol, mrlx Kis, vzpxm mz nqvi lr Benjamin, nangi king rdr, twzle yiz nzpnu-pwx (40). \v 22 Zbz sc tqapoopemle Sol x avzdzbzle Devet nangi king rdr. \x + \xo 13:22 \xt 1 Samwel 13:14\x* Gct ycmnetr-ngrde Devet, mz nzrpi-krde kx, ‘Abrtzlvzx Devet, mrlx Jesi, murde krlzx kx nabzde mrlz x sa na-alele da amrlx mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwrnge.’ \x + \xo 13:22 \xt Sam 89:20\x* \v 23 Da kc tqwai nzesalz-krbz Gct le mz Devet, yrlqle Mevalu mz nzvzpx-krmle mz nqvi lrde, drtqde Jiszs, kx na-arlapxle lr Israel. \x + \xo 13:23 \xt 2 Samwel 7:11-16; Sam 89:2-37; 132:10-12\x* \v 24 Mzli kc Jiszs trabzokale nzwz-krde, Jon Kxawrkxtr ryapwxpebz mz lr Israel kxkqlu kx natekqtrlr nqmq nr drtwrdr x nawrkxtrng mz nzo-lxlvr-krbzlr mz Gct. \v 25 Mzli kc Jon tqycpe pipz nzayrkrpx-krde nzwz-krde, rpibzle mz leplz kx, ‘?Rpiamu ninge Kxnzmcpx? Trtingr! A' sa navzm mz nibrnge. X trtakitrpwc'u nzyokaepx-ngrbz nqvi lr sadol ngr nanycde.’ \p \v 26 “Mzlengeng, nimu neidu lr Ebraam x nimu kxtrngiulrJiu kcng tzamrluelr Yawe Gct angidr, Gct aelwapx-ngrmle bagu nrpa ngr kxmu na-arlapxle nigu. \v 27 A' lr Jiu mrkc Jerusalem x kxnzrmailz ngrdrng trnzlxngitilru kx Jiszs nide Kxnzmcpx. X mz nznibq-krdrle, nzatutrlr natqng profet neng Gct kcng tzrlwx zvz mz Sabat amrlx. \v 28 X kxmule-esz' trpnzngr drtwr kx nzmclr kx nanibq-ngrdrle, a' nzrlxtibzlr mz Paelzt kx nanibqtx. \v 29 Zbz kx yrkrpxpebz nzale-krbzlr bade da amrlx kcng tzyrngr nide mz Nzryrngrkxtr mzli kc, sc tzglqopemlr nrkrdrtqde mz kros x nzglqtrlr mz butqbr. \v 30 A' Gct atulz-mople nide mz nzbzngr. \v 31 X zbq kqlu kx adcpx-lzbq-ngrbzle mz leplz kcng tzvzmqng badr Gzlili provins nzvzdz-krdr Jerusalem. Mzli ka nznginipedr krkcng tzyapwxtipxbzlr Jiszs mz leplz. \v 32 X pibzkr bamu Nrpakxmrlz kx da kc tqesalz-ngrbz Gct mz melrmqgung mzli kc, \v 33 atutrple bagu, nigu doa nedrng mzli ka, mz nzatulz-krmle Jiszs mz nzbzngr. Murde rpile mz Sam krali kx, \qt ‘Nim Mrlxnge, abzo mzbq ka sa na-aelwapx-ngrbo mz leplz nzngini-krnge Trtem.’\qt* \x + \xo 13:33 \xt Sam 2:7\x* \v 34 X Nzryrngrkxtr pi-kzle kx Gct na-atulz-moule nide mz nzbzngr, x trpnz-moungr nzyrtzmqngr mz gq mrkc tzmibingr, murde Profet Asaea rpile kx, \qt ‘Sa nakabo bam da kcng tqmrlz tqtr tqesalz-ngrbo mz Devet.’\qt* \x + \xo 13:34 \xt Asaea 55:3\x* \v 35 Dekc Mevalu tzrpi-kz-ngrde mz kzdq kz Sam kx, \qt ‘X trayrbqtxwq nrkrdrtq ncblo kxtr nem mz gq mz nzmibi-krde.’\qt* \x + \xo 13:35 \xt Sam 16:10\x* \v 36 Trycmnetr-ngrdeu Devet, murde mzli kc tqlube-ngrde, wztrpz mz leplz nedeng, mz nzvz-nqblq-krde me pnz drtwr Gct. Zbz sc tqbzpe, nzyrtzmq mz nrlar melrmqdeng, x nrkrdrtqde mibi. \v 37 A' Jiszs kc tqatulz-mop Gct trmibi-pnzu. \v 38 Mz nzmu-krde lcde, nakrlzamu, kx mzlengeng, kx nzipqpxngr mz alwx vzpxm mz nzwzkr Jiszs. \v 39 X nztubqkr leplz amrlx mz nzobqkr Gct, vzpxm mz nzlxngiti-krdr Jiszs. A' rblx nzatubqti-lzbq-krmu mz nzvz-nqblq-krmu Lou sc Mosis, murde tao-zvzku mz nzale-krgule. \x + \xo 13:39 \xt Rom 3:9-12, 23, 28; 5:12; 2 Korint 5:21; Galesia 2:16\x* \v 40 Mz nzmu-krde lcde, na-aclvetioamu, murde ma da kc tzyr profet mzli kc bqnc, tqtutr-kzpz bamu, mz nzrpikr Gct kx, \v 41 \qt ‘Obq-zpwxamu, nimu kx nzxtrnga-ngrdr ninge. Murde sa na-alex da kx myapx-esz'ngr mz mzli nyzmu kx nakctipxamu. A' nabzamu murde rblxbz bamu nzlxngiti-krmu kx sa na-alex da lc, kxmule-esz' nzyapwxtibz bamu.’”\qt* \x + \xo 13:41 \xt Habakuk 1:5\x* \p \v 42 Zbz mzli kc Pol x Banabas tzvzpxpe-ngrmlr mz mangr-nzkrka'ngr kc, leplz kcng sc tzrlxtipebzlr kx nayzlu-mopqng mz Sabat kc navzm, mz nzryapwxpx-mou-krbzlr da lcng. \v 43 Mz nibr leplz nzrlasz-krdr mangr-nzkrka'ngr, lr Jiu kxkqlu x leplz kcng tzaxvctr-lzbqbzng mz nzamrluengr Yawe Gct angidr, nzvzng badr Pol x Banabas. X ncblo lcng nzling sc tzaxglrpebzlr nidr mz nzavzti-zvzngr nzbrtikr drtwrdr Gct kc tqokatrle nidr mz zmrlz ngrde kxmyalz. \p \v 44 Zbz Sabat kx kaputrple, ycpwz pipz lr taon Pisidia Adiok amrlx nzvz-krmlr mz nzxlr-krdr Nrpa ngr Jiszs. \v 45 A' kx nzmcpe lr Jiu kxnzrmailzng zbo ngr ncblo kcng mrkc, sc tzdobutipe-ngrdr Pol, x sc tzpibqtipelr nide. \v 46 Kxmule-esz', a' Pol ncdr Banabas nelzdr br mz nzrpi-krbzlr kx, “Opx-angidrm bagr kx Nrpa ngr Jiszs napipx-kaipzkr bamu, nimu lr Jiu. A' pxtxpx-ngrnamu nzrlxngitingr x aelwapx-ngrde kx trtakitrdeu nzrtwz-krmu nzlungr kxboi. Delc mzli ka tqvz-alzupe-ngrbzkr mz kxtrngiulrJiu kcng tzmncng mrka, mz nzyapwxtipx-krbzkr Nrpakxmrlz badr. \v 47 Murde natq kx pim Gct bagr dela, mzli kc tqrpi-ngrde kx, \qt ‘Atwzlr-ngrbo nim, murde na-apuq zyzlr kc tqaelwapxbzme nqmq krnge mz kxtrngiulrJiu. X leplz amrlx mz nrlc nakrlzlr lrpzki kx navzking mz nzrlapxngr.’”\qt* \x + \xo 13:47 \xt Asaea 49:6; Luk 2:32\x* \v 48 Kx nzxlrbz kxtrngiulrJiu natq lc, sc tzabrtz-zlwzpeng x tzglqpxpe-ngrdr Kxetu nrpa lc. X krkcng amrlx tqmcpx Gct mz nztwz-krdr nzlungr kxboi, nzlxngitilr Jiszs. \p \v 49 Zbz Nrpa ngr Kxetu Jiszs talvzpxle nrlarnrlc kc atwrnrngr. \v 50 A' lr Jiu kcng tzrmailzng nzpibqtibzlr Pol x Banabas mz kzdung ncblo mz taon kc x kzdung olvz kxnzetung kcng tzaxvctr-lzbqbzng mz nzamrlue-krdr Yawe Gct angidr. Zbz lr taon kcng tzngyati drtwrdr Pol x Banabas. X sc tzatrkatipelr nidr, x nzmaszlrpx-ngrdr mz nrlarnrlc nyzdr. \v 51 Delc aposol lcng tzrlaszpe-ngrdr Pisidia Adiok x nzrtc-ngrbzlr rplz murde nakrlzngr lr taon kc kx nqmq krdr trka. X sc tzvzpeng mz taon kxetu Ikonizm. \x + \xo 13:51 \xt Luk 9:5\x* \v 52 A' kxnzrlxngiting kcng tzmncng mz taon Pisidia Adiok sc tzabrtz-zvzng x Mqngrkxtr prsrle nidr. \c 14 \s1 Pol Ncdr Banabas Nzryapwxng Mz Taon Ikonizm \p \v 1 X da kcpwz tqprtz-mopwz mzli kc tzkrlz-ngrbzlr taon kxetu Ikonizm. Murde Pol x Banabas nzvztrng mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, da kc tzwai-zvzlr. X nzryapwx-krdr batrpzle lr Jiu x lr Grik kxnzkqlung nztekqtr-krdr nqmq nr drtwrdr x nzlxngitilr Jiszs. \v 2 A' lr Jiu kcng tzpxtxpx-ngrdr nzrlxngitingr nzycmnebzng mz kxtrngiulrJiu kcng x nzbatrpzlr nzngyatikr drtwrdr lrmakxtr kcng. \v 3 Kxmule-esz', a' aposol lcng nzling nzmncng mrkc mzli boitx, x nelzdr br mz nzycmne-zpwx-krdr. Murde Kxetu aelwapx-ngrbzle kx nrpa ngr zmrlz ngrde kxmyalz ngi da angidr, x kabzle badr zmatq ngr nzale-krdr rkx kxmatq kxnzkctipxng. \p \v 4 Lr taon kc sc tzlvalio-lzbqpeng. Kzdung nepe lr Jiu kcng trnzrlxngitiung x kzdu-kzng nepe aposol kcng nzling. \v 5 Zbz leplz amrlx kxtrnzrlxngitiung, kxmule-esz' lr Jiu o kxtrngiulrJiu, nidr badr kxnzrmailz ngrdrng, nzrpilr na-atrkatilr x navaebqlr Pol x Banabas mz rplz. \f + \fr 14:5 \ft Lou sc lr Jiu pile kx leplz kx pivxile Gct navaebq mz rplz. [Livae 24:16] Kxmule-esz', a' mz nzmnclz-krbzlr mz gzpman ngr Rom, lr Jiu trpnzngr scdr zmatq ngr nzrnibqngr leplz. \f* \m \v 6 Kx nzxlrpe aposol kcng le, sc tzplckipelr mz taon kcng Listra x Drbi, mz nrlarnrlc kc Laekaonia Provins. X nzmnc-kzng mz kzdung kz taon ngr nrlarnrlc lcde. \v 7 Mrlcde nzyapwxtipx-kzlr Nrpakxmrlz. \s1 Pol Ncdr Banabas Nzryapwxng Mz Taon Kcng Listra X Drbi \p \v 8 Kzdq kc ncblo mnc mz taon Listra nanycdeng bz. Wai-pnzle mzli kc tzrmcngr mzte x trvzne-pnzu mzli kcng tqmnctinepemleng. \v 9 Kzdq zbq lalztqbz mz Pol nzycmne-krde. Zbz Pol sc tqpwxbztibzle nide, x krlztrpzle kx oliqtipele nzrlxngiti-krde kx Gct na-amrlzle nrkrdrtqde. \v 10 X sc tqetumipebz natqde nzrpi-krbzle kx, “Mzlenge e, tulz!” X ncblo kc blctxlz pnz x sc tqvznepe. \v 11 Kx nzmcpelr zbo ngr leplz kcng, sc tzkabomipelr nzycmne-krdr mz natqdr, natq lr Laekaonia Provins. Tzrpilr kx, “Gct kcng tqangio-zvzku nzvzopemqng bagu!” A' Pol x Banabas trnzkrlzlru natqdr, x tryrplatitru nardr nikc tzpilr. \v 12 Banabas nzyrlqbzlr drtqde Sus, kxetu r gct nedrng. X Pol nzyrlqbzlr drtqde Hermes, murde nide kc tqngi menrpa. \v 13 Zbz pris ne gct Sus, kx madrka' nyzde tunetrpz yz mz taon kc, vzmimle kcng kzu mz naonrx ngr taon kc, x twzmle nqvi ngr flawa. Murde da lcng nangipe blz kx na-angiope-ngrbzlr mz aposol kcng. \p \v 14 A' kx nzkrlz Banabas x Pol da kc na-alelr, nzpesalitxdr lrpzdr mz nzaelwapxngr kx drtwr lc vz-rbr zlwz. X sc tzvotrpebzng mz zpzu r zbo ngr ncblo kcng. X sc tzkabong, \v 15 mz nzrpi-krbzlr kx, “?Memule tqale-ngrnamu bagr da lc, kx ncblo lcng? Ninegr ye ncblo, leplz kx apule nimu! Mnc-ngrgr mrka napipxbzkr bamu Nrpakxmrlz, murde naesablqtiamu nzangio-krmu da lcng tqwz-ngrnamu, x na-angioamu Gct kc tqlu tqmnc zvz, krkc tqwz-ngrde bongavz, nrlc, prla x da amrlx kcng tzyrlwrpxmqng elr. \x + \xo 14:15 \xt Nzrlaszngr 20:11; Sam 146:6\x* \v 16 Mzli kcng bqnc, rlr-ngrbzle mz neidu amrlx nzvz-nqblq-krdr nqmq krdr, mz nzlxngiti-rbr-krdr kx trngiu Gct angidr. \v 17 Kxmule-esz', a' Yawe Gct angidr kc esz'txu aelwapx-ngrbzle nzmnc-krde x nqmq krde mz da kxmrlzting kx kabzle mz leplz amrlx. Krlcng tewa kx dcom mz bongavz, dalr nrlanc, dakxnzng kqlu x nzabrtzngr.” \x + \xo 14:17 \xt Emos 9:11-12\x* \v 18 Kxmule-esz' nzrpwa'-ngrbzlr x nzyapwxtibzlr da lcng, a' ycpwz pipz trnzyatr-krpwzlru mz nzrpwa'-krbzlr nzka-krbzlr blz badr mz da kcng tztwzmlr. \p \v 19 A' mz nibr kzdung zbq, kzdung lr Jiu nzvzkimlr taon kcng Pisidia Adiok x Ikonizm nzlcbutitxobzlr drtwrdr leplz kcng amrlx mz nzvz-nqblq-krdr nidr. Kxnzlxngitipebzlr kc natqdr, sc tzvaebqpelr Pol mz rplz x nzkilzpxlr nrkrdrtqde yz mz nibr taon kc, nzpnzkr drtwrdr le kx bzpe. \v 20 A' kx nzyrlwr-ngalelvz krkcng tzrlxngiting le, sc tqtulzpe-mop, x sc tqyzlutrpe mz taon kc Listra. \p Nrlc ngrlxobz, Pol x Banabas nzrkalzmqng, sc tzvzpeng mz taon kc Drbi. \v 21a Pol x Banabas nzryapwxpxng Nrpakxmrlz Drbi, x leplz nzkqlung nzlxngitilr Jiszs. \s1 Pol X Banabas Nzoklati-moung Kzdung Dzbede Lrmakxtr Mz Nzyzlu-mou-krdr Mz Lr Adiok \p \v 21b Zbz nzoklati-moung taon kcng Listra, Ikonizm, x Pisidia Adiok. \v 22 Nzaxglrlr leplz neng Jiszs kcng, mz nzrpi-krbzlr kx natu-amqngi-zvzng mz nzabrtr-krbzlr drtwrdr bade, kxmule-esz' drtqdr nzaetq. Murde mz nrlc ka, nzetqkr drtq kxkqlu naprtzm bagu, x sc tqprtr-ateku Heven. \v 23 Mz dzbe lrmakxtr kxesz', Pol x Banabas nzaxtxng dakxnzng mz nzkrka'-krdr murde namcpxlr kx na-aclvele dzbe lrmakxtr lcng. X nzkrka'-ngrdr kxnzaclve lcng, kx Kxetu Jiszs na-aclvele x naokatrle nidr kcng tzbrti drtwrdr nide. \p \v 24 Mz nibr nzvzlvzpx-krdr Pisidia Provins, sc tzvztrpe-moung Pamfilia Provins, \v 25 mrkc tzyapwxtipxpebzlr Nrpa ngr Jiszs mz leplz kcng tzmncng mz taon kc etu Prga. Zbz nzvzong taon mz Atalia, mrkc tqdwangr lcsu. \v 26 Mrlc nzprtzng mz lcsu, sc tzalilvckipe-moulr Siriz Provins mz taon kxetu Adiok, mrlc sc tzyrlqopebzlr mqdr badr, mz nzmcpx-krdrleng mz nzwztr-krbzlr mz Gct. X nzkrka'-ngrdr kx Gct na-aclvele nidr mz nzale-krdr nzwzngr kc tzangidapelr. \f + \fr 14:26 \ft Nzvzpxkr Pol lc ayrnrngr mz Aposol dckrlzdeng 13—14, twzle yiz esz' x ncte kc. \f* \fig Nzvzpxkr Pol kx ayrnrngr|alt="087 MAP 1st missionary journey" src="087-Paul1.pdf" size="SPAN" loc="ACT 13:4-6" copy="SIL" ref="Aposol 13:1—14:28" \fig* \p \v 27 Kx nzkaputrpebzlr Adiok, nzayrlwr-lxblrng lrmakxtr kcng tzatwzlrpx-ngrdr nidr. X nzpitxbzlr badr da amrlx kcng tzalelr badr Gct, mz nzbatr-krbzle kxtrngiulrJiu nzlxngiti-krdr Jiszs mrkcng kqlu tzryapwx-ngrdr. \v 28 Nzmnc-krdr mrkc mzli boitx badr krkcng tzrlxngiting. \c 15 \s1 Nzryapwxtrngr Mz Lrmakxtr KxtrngiulrJiu Jerusalem \p \v 1 Mzli kc Pol x Banabas tzmnc-ngrdr taon kxetu Adiok mz Siriz Provins, kzdung lr Jiu kxnzlxngitilr Jiszs nzvzkiomlr Judiz Provins. X sc tzalvztrpelr krkcng trngiulrJiu kxnzlxngitilr Jiszs. Nzrpibzlr kx, “Nzmu trnapakrwamuu mz nzvz-nqblq-krde Lou sc Mosis, e trpengr nzarlapx-krde nimu Gct mz alwx ngrmung.” \v 2 Trngiu nzycmnengr kxtopwz mz mzlir Pol x Banabas badr lr Judiz lcdeng mz da lc. Zbz kxnzrlxngiting mrlcde, sc tzrpipelr kx Pol, Banabas x kzdung krkcng Adiok navzdzng Jerusalem, murde naycmnetr-ngrbzlr da lc badr aposol x kxnzetung ngr lrmakxtr. \v 3 X mz nzvz-krdr, kx nzvztrpzlr Provins kcng Fonisiz x Szmariz, nzpibzlr mz kxnzrlxngiting nrpa kx kxtrngiulrJiu nzlxngitipe-kzlr Jiszs. X nzabrtz-zlwz-ngrdr nzxlr-krdr nrpa lc. \p \v 4 Kx nzkaputrpzlr Jerusalem, nzabrtzlvz lrmakxtr badr aposol x kxnzetu rdrng. Zbz Pol x Banabas nzpibzlr da amrlx kcng tzalelr mz nzokatrkr Gct. \v 5 A' kzdung Farzsi kx nzlxngitipelr Jiszs nztulzmqng, sc tzrpipebzlr kx, “KxtrngiulrJiu napakrng x navz-nqblqlr Lou sc Mosis.” \v 6 Zbz aposol x kxnzetu kcng nzyrlwr-lxblrng mz nzobqtr-krdr mz da lc. \v 7 Mz nibr nzycmnetr-krdr kxboi, Pita tulzm, x sc tqrpipebzle kx, “Mzlengeng, krlz-angidramu kx Gct mcpx-pnzle ninge mz mzlirmu, murde nayapwxtipxbo Nrpakxmrlz mz kxtrngiulrJiu x narlxngitipeng. \x + \xo 15:7 \xt Aposol 10:1—11:18\x* \v 8 X Gct, kx rkrlz da kx yc mz nabz leplz amrlx, aelwapx-ngrde kx abrtzlvzle nidr mz nzka-krbzle Mqngrkxtr badr, da kc tqwaimle bagu. \v 9 Nike waisr-ngrde nidr trblepxu mz da kc tqwaisr-ngrde nigu. Murde alqngi-kzpzle nabzdr mz nzlxngiti-krdr Jiszs. \v 10 Mz nzmu-krde lcde, bzkq angyatiamu drtwr Gct mz nzrtulrtr-ngrbz badr nzvz-nqblq-krdr lou scgung amrlx kx rblx-atwrnr-ngrm bagu nigu lr Jiu, nzvz-nqblq-zpwx-krguleng. \v 11 Murde krlzku kx nzrlapx-krgu vzpxm mz zmrlzkxmyalz kc tqkam Kxetu rgu Jiszs Kxnzmcpx bagu mz nzbrtikr drtwrgu nide, dekc tzwai-kzlr mz kxtrngiulrJiu.” \x + \xo 15:11 \xt Galesia 2:16; Efiszs 2:8\x* \p \v 12 Zbz leplz amrlx mz nzyrlwrngr lc, nzmnc-lrping mz nzlalztq-krbzlr mz Banabas x Pol nzpi-krbzlr rkx x da kxnzkctipxng amrlx kx ale Gct mz nzwz-krdr mz mzlir kxtrngiulrJiu. \v 13 Mzli kc tqyrkrpxpengr nzycmne-krdr, Jemes mzle Jiszs, kzdq kxetu ngr lrmakxtr kc Jerusalem, sc tqrpipebzle kx, “Mzlengeng, lalztqmamu bange. \v 14 Saemon Pita pipemle bagu kxmu Gct nzaelwapx-krmle nzaodu-krde kxtrngiulrJiu, mz nzkapx-krmle kzdq dzbe leplz badr kx nangi nede. \v 15 X profet negung nzycmnetr-kz-ngrdr da lc, mz nzryr-krdr natq Yawe kc tqrpile kx, \v 16 \qt ‘Mz nibrde, sa nayzlu-mopwc'. X sa nayrlq-moux ncblo kx navzpxm mz nqvi lr Devet, mz nzngini-krde king mz nrlc. X sa na-axplr-moux x na-amrna-moux leplz nengeng mz nzmnclz-krbzlr bade.\qt* \v 17 \qt Murde leplz amrlx kcng tqkqlex mz nzngini-krdr leplz nengeng, nartangrtilr ninge x narmctilr ninge mz nzaxvctr-lzbq-krbzlr bade, kxmule-esz' kxtrngiulrJiu.\qt* \v 18 \qt Ninge Yawe. Krlc natqnge, kc tqpipx-pnzx kx na-alex da lc.’”\qt* \x + \xo 15:18 \xt Emos 9:11-12\x* \p \v 19 Rpi-mopwz Jemes kx, “Mz nzmu-krde lcde, krlz-atex kx trmrlzu nzrtulrtr-krbzku mz kxtrngiulrJiu nzvz-nqblq-krdr nqmq krgung amrlx, mz nzvz-krbzlr mz Gct. \v 20 A' naryr-alzupwzku letz badr, mz nzpi-krbzku badr kx navz-nqblqlr kzdung nqmq krgu kxpipz, murde naodutr-lxblrku badr. Nqmq lcde seng: Bzkq nzmung dakxnzng kx ngi blz kr drka'. X bzkq nzrmqng mepyr o nzmu-kzng ncvr animol kx nznibq x mepyr ngrde trnzayrlepxu. X mou bzkq nzrmwiming doa kx trngiu krnalzdr. \x + \xo 15:20 \xt Nou 9:4-6; Livae 17:10—18:30; Aposol 21:25\x* \v 21 Mrlz nzvz-nqblq-krdr lou lcng, murde ma tzatrkatibzlr drtwr lr Jiu kcng tzmncng mz nrlc tulvzo. Murde lou sc Mosis nzyapwxtipxpeng mz taon amrlx mz nzrlwxngr natqdeng mz mangr-nzkrka'ngr mz Sabat kang kqlu.” \s1 Letz Kx Nzatwzlr-ngrbz Mz KxtrngiulrJiu \p \v 22 Zbz aposol x kxnzetu kcng, badr lrmakxtr kc atwrnrngr, nzlxngitilr da kc tqpi Jemes. Sc tzmcpxpelr ncblo nzling mz krkcng tzaclvelr dzbe lrmakxtr kcng Jerusalem, murde na-atwzlrpe-ngrdr mz taon kxetu Adiok badr Pol x Banabas. Kzdq nidr Saelas x kzdq Judzs, krkc tzrpi-kzpz Basabas. \x + \xo 15:22 \xt Galesia 2:11-12; 3:10-12; 5:2-3; 6:12\x* \v 23 Nzatwzlrmibzlr letz. X mz letz kc nzrpilr kx, \pmo “Mzlegrng, nigr aposol x kxnzetu kcng Jerusalem rpibzkr kx, ‘Nimu la.’ Atwzlr-ngrbzkr letz lc bamu, nimu leplz kcng trngiulrJiu tzlxngitilr Jiszs. Nimu kx nzmncng mz taon kc Adiok x provins kcng Siriz x Silisia. \pm \v 24 Xlrkr kx kzdung kztegr nzvzmqng bamu, kx tratwzlr-ngrpwzkru x nzatalvzobzlr nabzmu mz nzrpi-krdr kx napakrmu x navz-nqblqamu Lou sc Mosis, murde narlapxamu. \v 25 Mz nzmu-krde lcde, mz nibr nzycmnetr-krgr da lc, yrlqkr drtwr kx brngz nzatwzlr-krbzkr kzdung ncblo bamu mz nzrka-krbzlr nrpa lc. Navzbzng badr mzlegung Banabas x Pol, \v 26 kcng tznanidr mz nzwztr-krbzlr mz Kxetu rgu Jiszs Kxnzmcpx. \v 27 Mz nzmu-krde lcde, tqatwzlr-ngrbzkr Judzs x Saelas, murde napi-angidrbzlr da kcng tqyrbzkrng mz letz. \pm \v 28 Drtwrgr esz'ti mz Mqngrkxtr kx bzkq kabzkr bamu lou scgr kxkqlu, nigr lr Jiu, murde ma tqmrlepubz bamu. A' nangi txpwz da lcde seleng murde naodutr-lxblrku: \v 29 Bzkq muamu dakxnzng kx ngi blz kr drka'. X bzkq rmnqamu mepyr o mu-kzamu ncvr animol kx nznibq x mepyr ngrde trnzayrlepxu. X mou bzkq rmwimiamu doa kx trngiu krnalzmu. Mrlz nzyrlqpx-lzbq-krmu mz da lcng. \pmc Eu, delape. Nimu lape.” \p \v 30 Zbz mzli kc tzkrlz-ngrbzlr Adiok, sc tzayrlwrpelr lrmakxtr kcng. Sc tzkapebzlr letz kc. \v 31 X kx nzrlwxpe leplz kcng le, axglrle nidr natq kcng x drtwrdr elalzm. \v 32 Zbz Judzs x Saelas, kx nzngini-kzdr profet ne Kraes, nzaxglrbzlr mzledr kcng, mz natq kxkqlu kx nzyapwxtibzlr mz nzaxplr-krbzlr nidr. \v 33 Mz nibr kzdung mzli, kxnzrlxngiting mrkc Adiok, atwzlr-mopwzlr Judzs x Saelas mz kztedrng kcng Jerusalem. Murde napibzlr badr da kx prtz, vzmi nzkrkz'-krdr kx Gct na-amnc-zpwxle nidr. \v 34 A' Saelas rpile namnc txpwz mrlcde, x Judzs kc tqyzlupe. \f + \fr 15:34 \ft Mz kzdung nzryrngr kcng pnz, ngalrde 34 trnzyrou. \f* \m \v 35 Pol x Banabas nzmnc-kzng Adiok. Nidr badr kzdung mou leplz, tzalvztrng x tzryapwxpxng Nrpa ngr Kxetu rgu, Jiszs. \s1 Pol X Banabas Sc Tzaki-lzbqpeng \p \v 36 Kzdung mzli mz nibrde, rpibz Pol mz Banabas kx, “Nayzlupe-mouki x naoklatipeki taon kcng amrlx tqyapwxtipx-ngrgi Natq Kxetu, murde nakrlzki kx nzvz-zvzng mz nzrlxngiti-krdr o trtingr.” \v 37 Banabas rpile navzmile Jon Mak. \v 38 A' Pol pxtxpx-zvz-ngrde nzrvzmingr Jon Mak, murde trnzayrkrpxlru badr nzwz-krdr, a' rlasz-pnzle nidr mzli kc tzmnc-ngrdr Pamfilia Provins. \x + \xo 15:38 \xt Aposol 13:13\x* \v 39 Nzrveclvzti-lzbq-krdr etu, x sc tzaki-lzbqpeng. Banabas vzmipele Mak x sc tzvokipelr mz trmctu Saepras. \f + \fr 15:39 \ft Luk trycmnetr-mou-ngrdeu Banabas x Mak mz buk lc, mwx murde vzbz mz Pol mz nzvzpx-krdr. A' mz nibrde Mak sc tqmnc-zpwxtrpebz mz Pol. [Kolosia 4:10; Filemon 23; 2 Timoti 4:11] \f* \p \v 40 A' Pol mcpx-alzule Saelas, kc tqmncbe Adiok. X nzrkalzmqng Adiok mz nibr nzkrka'lvzkr lrmakxtr nidr mz nzaclvekr Gct nidr. \v 41 Zbz sc tzvzlvzpxpelr provins kcng li, Siriz x Silisia, tzaxglrtrlr lrmakxtr kcng mrlcdeng. \c 16 \s1 Timoti Prtrpz Mz Nzwz-krdr Pol X Saelas \p \v 1 Pol mz Saelas nzvzmqng mz taon kc Drbi. Zbz sc tzvzpe-kzng mz taon kc Listra. Kzdq kc ncblo ne Jiszs mnc elr, drtqde Timoti. Lxede ngi kzdq lr Jiu kx lxngitile Jiszs. A' trtede trngiulrJiu. \x + \xo 16:1 \xt 2 Timoti 1:5; 3:15\x* \v 2 Leplz kcng tzrlxngiting, kcng Listra x Ikonizm nzrpilr kx Timoti nide ncblo kxbrngz. \v 3 Pol suti drtwrde nzvz-krdr badr. Zbz sc tqpakrpele Timoti. Murde lr Jiu kcng tzmncng mz taon lcng, ma tzpxtxpx-ngrdr Timoti, mz nzkrlz-krdr kx lxede nide lr Jiu, a' trtede trngiulrJiu. \x + \xo 16:3 \xt Aposol 15:20; 1 Korint 9:19-23; Galesia 2:3-4\x* \v 4 Mz nibr Timoti nzrpakrngr, sc tzvzpeng mz taon kcng amrlx. X sc tzpibzlr natq kx nzkabzlr aposol badr kxnzetu kcng Jerusalem, kx navz-nqblq kxtrngiulrJiu kxnzrlxngiting. \v 5 Zbz dzbede lrmakxtr lcng, sc tzxplrnepxpeng mz nzlxngiti-krdr Jiszs, x vzm kc zbq, sc tzkqlunepxng. \s1 Pol Obq-rmwible Mrkc Troas \p \v 6 Pol, Saelas x Timoti sc tzvztrpeng mz nrlarnrlc kc Frijz mz Provins kc Galesia, murde Mqngrkxtr tr-rlr-ngrpwzleu badr nzpipx-krdr Nrpa ngr Jiszs mrkc Esia Provins. \x + \xo 16:6 \xt Aposol 19:1-10\x* \v 7 Kx nzvzpemlr mz ncngrbz ngr nrlarnrlc kc Maesia x Bitinia Provins, nzrpilr navztr-ngrbz Bitinia, a' Mqngrkxtr tr-rlr-ngrpwzleu badr. \f + \fr 16:7 \ft Trkrlzkuu kxmu trnzrlr-krpwzu Mqngrkxtr nzprtr-krdr Esia Provins (ngalrde 6) x Bitinia Provins (ngalrde 7). \f* \m \v 8 Zbz sc tzvztrpeng mz nrlarnrlc kc Maesia. Nzvzng x nzkrlzbzlr Troas, taon kxetu kx dwangr lcsu. X ninge Luk, krlzmc nidr mrlc. \v 9 Mz nrlckxbq kcpe, Pol obq-rmwible. Mcle kc ncblo ngr Masedonia Provins sc tqtu tqaveatibzle nide mz nzrpi-krbzle kx, “Vokicm bagr Masedonia Provins x okatrp nigr.” \v 10 X mz nibr nzobq-rmwiblekr Pol, yapwxtimle bagr. X oliqtx-rlru-pnzkr nzrkalz-krmgr mz nzvzngr Masedonia Provins. Murde drtwrgr esz'ti kx Gct kqlemle nigr amrlx mz nzyapwxtipx-krbzkr Nrpakxmrlz mz lr Masedonia. \s1 Lidia Lxngitile Jiszs \p \v 11 Zbz sc tqalilvcki-rlrupekr mz trmctu kc Samotres, x nrlc ngrlxobz sc tqalilvckipekr mz taon kc Neapolis. \v 12 Rkalzmgr mrkc, x sc tqvzpekr mz nzkrlz-krbzkr mz taon kxetu Filipae, mrkc Masedonia Provins. Taon lc nyzdr kzdung lr Rom kcng tzmncng elr. X mnctikr mz taon nyzdr kzdung zbq. \v 13 X mz Sabat kc, dwapxkr mz naonrx ngr taon, sc tqvzopekr mz nrlar lue, me nzrpibz nzkrka'-ngrdr lr Jiu. Kx krlzpebzkr mrlcde, sc tqwxbuopekr, x sc tqycmnepebzkr mz olvz kcng tzyrlwrng mrkc tzkrka'ngr. \v 14 Kzdq nidr kc tqlalztqm bagr ngi olvz kxrngisc, drtqde Lidia. TrngiulrJiu, a' amrluele Yawe Gct angidr. Nide lr Taeatira, x nzwz-krde nzamwangr lrpz kx narncbr ngrde lqlwx x kala ngrde prpol. Mz nzlalztq-krde, drtwrde aotxpx-pnzbz Gct mz da kcng tqpi Pol, x sc tqlxngitipele Jiszs. \v 15 Zbz sc tqwrkxtrpe x lr ma nyzde nzwrkxtr-kzng. Zbz sc tqaveatipemle nigr, tqrpipemle kx, “Vztxpwa'mu ye x mncamu mz ma nyznge mzli ka tqmnc-ngrnamu Filipae, murde krlzamu kx lxngitix Kxetu Jiszs.” X tamititxde nigr nzmnc-krgr ma nyzde. \s1 Pol X Saelas Nzadwatrng Mz Presin \p \v 16 Kzdq zbq mzli kc tqvz-ngrgr mrkc tzkrka'ngr, kzdq doa olvz kxnzawz rmctipele nigr. Olvz lc mncpx-ngrm drka' kx batrpzle nzpipx-krde da kx naprtzbz mz leplz kalr. Atatrple trau kxkqlu sc kxetu rdeng mz nzpi-krbzle mz leplz da kx naprtzbz badr. \v 17 Doa olvz kc tqvz-nqblqle nigr badr Pol, tqkabobz mz leplz tqrpile kx, “Ncblo lcng nidr kxnzawz neng Gct kc tqmyalz-esz'ngr, x tzpipxbzlr bamu lrpzki r nzarlapxngr.” \v 18 Zbq kqlupe kx vz-nqblqnede nigr me vzkikr, tqkabomile da kcpwz. A' Pol drtqde satxtrpebz mz nzycmne-krde, murde ayakukule nzwz-krgr. X o-lxlvrtxbz bade x rpibzle mz drka' kc kx, “Pibo bam, mz drtq Jiszs Kxnzmcpx, dwapxm mz doa olvz lc!” Mzli kcpwz drka' kc dwasztx-pnzle nide. \p \v 19 A' mz nibrde, kxnzetu rdr doa olvz kc nzmcpelr kx drka' kc rlaszpele nide, x lrpzki r nzatatr-krmlr trau kc vztxpe. Zbz sc tzlolvzpelr Pol x Saelas, tzkilztrpelr me nzamwangr da, murde narmctilr majzstret kcng tzaclveng nrlc. \v 20 Nzvzmibzlr mz majzstret kcng, sc tzrpipebzlr kx, “Ncblo lcng nidr lr Jiu x tzbatrpzlr nzmncngr kxtrmrlzu mz nabz taon nyzgu. \v 21 Murde sc tzalvztr-ngrdr da kx rnzlvzole lou scgu lr Rom!” \v 22 Leplz kcng tzyrlwrng mrlcde nzprtrpzng mz nzpibqti-krdr Pol x Saelas. Zbz majzstret kcng nzkapxbzlr natq mz ncblo ngr vea nedrng kx napesalipxbzlr lrpzdr x natabrlr mz bz. \v 23 Zbz sc tzadwatrpelr mz presin. X nzpibzlr mz kxetu r presin kx na-aclve-zpwxleng. \v 24 Mz nzvz-nqblq-krde natq kcng tzkapxbz, adwatr-zpwxleng me tavau mz presin kc. X sc tqamqngipebzle nanycdrng mz dapunounc kx mrlepu murde ma tzdwang. \s1 Kxetu R Presin X Lr Mrnyzdeng Nzarlapxng \p \v 25 Mzli kc mz aurnrlc, Pol ncdr Saelas tzkrka'ng x tzglqlzlr Gct mz nzngr-krdr nabz kxtrng. X krkc-kzng tzamncng mz presin sc tzlalztqbzng badr. \v 26 Zbz nzpwrkilvc-ngrdr kzdq nengq kxetu. Aycngrlrle me tukio presin kc. X mzli kcpwz naonrx mz nabz presin nzobqtitxng amrlx. X da kcng tzatolvangr leplz kcng tzpresinqng tatitxpx-kzng mz mqdr x nanycdr. \fig X sc tqamqngipebzle nanycdrng mz dapunounc kx mrlepu.|alt="090 stocks" src="090-DN00509b.tif" size="COL" loc="ACT 16:26" copy="Darwin Dunham" ref="16:26" \fig* \v 27 Kxetu kc tqaclvele presin kc kx dwalzmle, mcpele naonrx ngr presin kc nzobq-krde. Zbz nzpnzkr drtwrde le kx leplz lcng nzdwapeng. X sc tqveclzpemle toki r vea scde, nanibq-lzbqpe. \v 28 A' Pol kqpxbz bade mz natqde kxetu, rpibzle kx, “Bzkq atrka-lzbqm! Nigr ka tqmnckr amrlx ngrgr mrka.” \v 29 Kxetu r presin kc kqpe kx nartwzbz dq nyr. Zbz sc tqvotrpebz mz presin, x rnrcnepebz mz zmwxlr, sc tqrweopebz zpr mz Pol x Saelas. \v 30 Tulzm sc tqvzmipxpemleng yz, tqrpipebzle badr kx, “?Nike na-alex murde Gct na-arlapxle ninge?” \v 31 Nzrpibzlr kx, “Lxngiti Kxetu Jiszs x sa narlapxq, da kc nawai-kzpzlr mz lr manyzmqng.” \v 32 Zbz sc tzpipebzlr nidr badr leplz amrlx mz ma nyzde Nrpa ngr Kxetu Jiszs. \v 33 X mz nabznepi lcde mz nrlckxbq, kxetu r presin kc vzmile nidr x wztibzle me nzataking mz nrkrdrtqdr. X sc tqwrkxtrpe x lr ma nyzde sc tzwrkxtrpe-kzng. \v 34 Zbz vzmimleng brma x kabzle badr dakxnzng. Nzabrtzng nidr badr doa lr ma nyzde, murde sc tzlxngitipelr Yawe Gct angidr. \p \v 35 Mzli kc nrlc tqngrlxpe-ngrde, majzstret kcng nzatwzlr-ngrbzlrng ncblo ngr vea nedrng mz kxetu r presin kc, nzrpibzlr kx, “Avzpxpeamu ncblo kcng.” \v 36 Zbz kxetu r presin kc sc tqrpipebzle mz Pol kx, “Majzstret kcng nzatwzlr-ngrmlr natq kx na-adwapxpex nimu ncdr Saelas mz presin mzli ka. Krlzamu nzvzpxngr. X krka'-ngrne kx namnc-zpwxamu.” \v 37 A' rpibz Pol mz ncblo kcng kx, “Da kc tzwz-ngrmlr majzstret kcng bagr trtubqu! Murde gzpman ngr Rom rlr-ngrmle bagr nzprtr-krgr mz dzbede kc tqmyapxbz. A' nzbatrpzlr nzrtabrtingr nigr mz mz ncblo kxkqlu, x nzadwatrlr nigr mz presin. A' trnztwz-kailru nigr mz kot. ?X mzli ka nzrpilr na-avz-lrpipxpelr nigr? A' trtingr! Majzstret kcng nidr esz'-krdr navzmqng mrka, x na-avzpx-moulr nigr mz presin!” \v 38 Ncblo kcng nzyzlubzng x nzrlwa-ngrbzlr natqdr mz majzstret lcng. Kx nzxlrlr kx gzpman ngr Rom rlr-ngrbzle badr nzprtr-kz-krdr mz dzbede lc tqmyapxbz, nzmwxlrtxng. \v 39 Zbz sc tzvzpebzng, x sc tzvzmipxpemlr yz mz nzamatq-krdr nidr, murde na-amnc-nrwx-ngrdr nidr. X nzyrnititr-zvzbzlr badr kx narlaszlr taon kc. \v 40 Mz nibr nzvzpx-krmlr mz presin, nzvzpeng ma nyz Lidia mz nzrmcti-lzbq-krdr badr krkcng tzrlxngiting. Nzryapwxbzng badr natq ngr nzaxglrngr, x sc tzrkalzpemqng badr kzdung kztedrng. [A' ninge, Luk, mnctxpo Filipae.] \f + \fr 16:40 \ft \+em 16:37\+em* Trtubqtru mz lou sc lr Rom kx nzayrplapxngr x nzadwatrngr mz presin ncblo kx gzpman ngr Rom rlr-ngrbzle bade nzprtr-krde mz dzbede lc tqmyapxbz. A' navz-kai mz kot murde nakrlz-zpwxx vz-rbr o trtingr. Gzpman kc Rom xplr angidr mz nzaclve-krde doa kxnzmulr lcng. Nzmu Pol napibzle mz gzpman ngr Rom da kc tzwaibz bade x Saelas, e na-ayrkrpxbzlr majzstret kcng mz nzwz-krdr x na-ayrplapxng nidr mz nzayrplapxngr kx xplr. \+em 16:40\+em* Krlzku kx Luk mnc txpwz Filipae murde mz 17:1-2 trpileu ‘nigr,’ a' rpile ‘nidr.’ Pol prtr-mopwz mz Luk mz Aposol 20:5, mz nzyzlu-mou-krde Filipae. \f* \c 17 \s1 Pol Ryapwx Mz Taon Tesalonika \p \v 1 Pol x Silas badr kztedrng nzkawilr taon kcng Amfipolis x Apolonia x sc tzkrlzpemlr taon kxetu Tesalonika, mzteadau ngr Masedonia Provins. X mz taon lc, tu elr kc mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. \v 2 Mz nqmq kr Pol, vztrpz mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. X yapwxtipx-ngrbzle badr Nzryrngrkxtr Sabat tq. \x + \xo 17:2 \xt 1 Tesalonika 1:9; 2:9; 2 Tesalonika 3:7-10; Filipae 4:16\x* \v 3 Aopxbzle Nzryrngrkxtr badr mz nzaelwa-krbzle kx Kxnzmcpx drtqde naetq, nabz x natulz-mop mz nzbzngr. Rpibz Pol badr kx, “Jiszs lc tqyapwxtipxbo bamu nide kc tqngi Kxnzmcpx.” \f + \fr 17:3 \ft \+em 17:1\+em* Leplz ngr Tesalonika nzkqlu-krdr myaszlzle 200,000. Taon lc ngi kzdq me dwangr lcsu x me nzamwangr x nzxpengr da. \+em 17:3\+em* Trnzaopxpwzu mz lr Jiu kx Nzryrngrkxtr rpile kx Kxnzmcpx na-aetqbz drtqde x naobqszo nide, na-atrkati nide, x nanibq nide. [Sam 22:1-18; 69:8, 11, 20-21; 118:22a; Asaea 53:1-12] Murde nzlxngitilr Natq Gct kx rpile kx Kxnzmcpx nangi king kc etu, na-aovxiole enqmi rdrng amrlx, x na-aclve-alole leplz amrlx. A' trnzlxngitilru natq kzbleng. \f* \p \v 4 X mz nzmnc-krdr Tesalonika, kzdung lr Jiu sc tzlxngitipelr natq Pol, x nzprtrpzng mz Pol x Saelas. Wai-kzle kxtrngiulrJiu kxnzkqlung kxnzamrluelr Yawe Gct angidr x olvz kxnzetung kxnzkqlung. \v 5 Mz nzmu-krde lcde, kxnzrmailz r lr Jiu nzdobung. Zbz nzotilr kcng ncblo me nzamwangr da, kx nqmq krdr trka. X nzabzolr mz zbo ngr ncblo kx drtwrdr ngya, sc tzgzmipelr drtwr kxngya mz nabz taon kc. Sc tzvzpeng mz ma nyz Jeszn, murde rpilr mz drtwrdr kx Pol x Saelas sc tzmncng badr. Nztavetrlr naonrx nyzde, tzrtangrtilr nidr, murde navzmimlr mz zbo ngr ncblo kcng. \v 6-7 A' kx trnzmc-pnzlru Pol x Saelas mrkc, nzotibzlr Jeszn x kzdung kz lrmakxtr, sc tzkilzpebzlr mz kxnzetu r taon kc. X sc tzkabomipxpelr nzrpi-krdr kx, “Jeszn lc adwatrle ma nyzde kzdung ncblo kxnztrkang. Murde ncblo lcng tzbatrpzlr nztalwzngr mz nrlc tulvzo! X mzli ka nzvzpe-kzpqng mz taon nyzgu. Tzrnzlvzolr lou sc Klaodizs king kc etu rgu kc Rom, mz nzrpi-krdr kx kzdq kz king kc tqmnc, drtqde Jiszs!” \v 8 Kx xlrpe zbo ngr leplz x kxnzetu r taon kc le, drtwrdr kc tqngya-zlwzpe. \v 9 Zbz lr taon kcng sc tzrlxpebzng trau kx ngi ‘faen’ mz Jeszn badr lrmakxtr lcng, kx naxpepx-ngrdr nzvz-krdr. Mrlz, sc tzxpepebzlr, x sc tzvzpeng. \s1 Lr Berea Kxnzkqlung Nzlxngitilr Nrpakxmrlz \p \v 10 Nrlc bqtxtrpz kc, lrmakxtr kcng Tesalonika nzotibzlr Pol x Saelas nzatwzlrtr-ngrdr mz taon Berea, murde nzmwxlr-ngrdr kx kcma tzatrkang. Kx nzkrlzbzlr kc Berea, sc tzvztrpeng mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. \v 11 X nzvqtikr drtq lr Berea nzlalztq-krbzlr mz Pol myaszpxle lr Tesalonika. Murde nzabrtzlvzlr nztwz-krdr natqdeng. Mzbq kcng kqlu nzobqtitrlr Nzryrngrkxtr mz nzmc-krdr kx da lcng tqpi Pol ngi da zpwx o trtingr. \v 12 Lr Jiu nzkqlung kxnzlxngitilr Jiszs, nidr badr kzdung olvz kxnzetung kxtrngiulrJiu x ncblo nzkqlu-kzng kxtrngiulrJiu. \p \v 13 A' kxnzkrlztipe lr Jiu kcng tzmncng Tesalonika kx Pol yapwxtipxpele Nrpa ngr Jiszs Berea, sc tzvzpe-kzng elr, murde na-angyati-kzpzlr drtwr zbo ngr leplz kcng. \v 14 X mzli lcde, lrmakxtr mrlc nzatwzlr-ngrdr Pol, nidr badr kzdung ncblo, nzvzkiolr prla. A' Saelas x Timoti nzmnctxng Berea. \v 15 Krkcng tzvzng badr Pol, nzvzmilr nzkrlzbzlr taon kxetu Atens, mrkc Akaia Provins. Zbz nzyzlu-moung Berea nztwzbzlr natq Pol kx Saelas x Timoti navz-anibzng bade Atens. \f + \fr 17:15 \ft Akaia Provins nzrpi-kzlr ‘Gris.’ \f* \s1 Pol Ryapwx Mz Taon Kxetu Atens \p \v 16 Mzli lcde Pol tqaenzli-ngrde Saelas x Timoti mrkc Atens, drtwrde vztx zlwz. Murde mcle elr mqngr da kx nzlz kxkqlu kx nzangio leplz lcng. \v 17 X sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, mz nzyapwxtipx-krbzle Jiszs mz lr Jiu kcng x kxtrngiulrJiu kx nzamrluelr Yawe Gct angidr. X mzbq lcng kqlu, vz kz me nzamwangr da mz nzyapwxtipx-krbzle Jiszs mz kxtrngiulrJiu kxnzmncng elr. \v 18 Zbz kzdung kxnzakrlzng ngr dzbede nzling nzrpibz ‘Epikiurian’ x ‘Stoik’ sc tztalwzti-lzbq-kzng badr Pol. Kzdung nidr nzrpilr kx, “?Nike tqpi ncblo lc tqycmne-ngqngu?” X kzdu-kzng nzrpilr kx, “Opxm kx tqyapwxtipxle kzdung gct ngr lr mrkzbleng.” Nzpilr da lc murde Pol tqyapwxtipxle Jiszs x nztulz-krmle mz nzbzngr. \v 19 Zbz sc tzvzmipebzlr Pol mz kxnzetu rdrng kcng tzprtrng mz Areopagzs. X kxnzetu lcng sc tzrpipebzlr kx, “Nakrlz-kzkr nzalvztrngr lc tqmrna tqyapwxtibzme mz leplz. \f + \fr 17:19 \ft Areopagzs ngi drtq kzdq dzbe ncblo. X ngi kz drtq ma nyzdr x newz kc tqtuo-ngrmle. \f* \m \v 20 Murde kzdung da kcng tqyapwxtibzme mz leplz trxlr-pnzkru. X nakrlz-kzkr ena nike tqycmnetr-ngrn.” \v 21 Krlc tqkxmu nzycmne-krdr lc murde lr Atens x lr mrkzbleng kx nzprtrpqng kx nzmncng Atens, mrlzbz badr nzycmnetr-zvzngr x nzlalztq-zvzngr mz da x drtwr kx vztr-atem. \p \v 22 Zbz Pol tulzm mz zpzu r Areopagzs kc x rpibzle badr kx, “Ncblo ngr Atens! Krlzx kx nzangio-krmu gct ngrmung pqtr zlwz. \v 23 Murde mz nzvzne-krnge mz nabz taon nyzmu, tqmctix da kxkqlu kcng tqangioamung. Mc-kzx kzdq olta kx nzyrtr elr kx, ‘\sc Mz gct kx trnzkrlzu.\sc*’ Gct kc tqangioamu trkrlzwamuu, nide ka tqyapwxtibo bamu. \fig Olta kx nzyrtr elr kx, “Mz kzdq gct kx trnzkrlzu.”|alt="091 A stone altar with “To An/The Unknown God” carved on its base." src="091-Acts17.16.tif" size="COL" loc="ACT 17:23" copy="LLL Language Recording" ref="17:23" \fig* \v 24 Gct kc tqwz-ngrde nrlc x bongavz x da amrlx kcng tzyrlwrpxmqng elr, ni-kzde King kx aclvele doa x da amrlx. Trmncu mz makxtr kx wzngr ncblo. \v 25 X trmnc-xgleleu da kx nakabzku bade, murde nide kx batrpzle nzlungr, x kabzle da amrlx mz leplz. \v 26 Wz-ngrde nqvi lr ncblo amrlx mz nrlc, nzyrblapxmqng mz ncblo esz'txu, drtqde Adzm. X mcpxbzleng me namnc-ngrdr x yrlq-kzpzle nzboikr mzli r nzlu-krdr. \v 27 Wz-ngrde leplz murde nartangrtilr nide x narmctilr nide. Kxmule-esz', a' Gct trmnc-rlrupleu bagu. \v 28 Murde kzdq ncblo rpile kx, ‘Nide nou nzlu-krgu, nzvzne-krgu, x nzmnc-krgu.’ Da kc tqwai nzpi-kzkr kzdu ncblo nemung mz nzyr-krdr kx, ‘Nigu amrlx doa nedeng.’ \f + \fr 17:28 \ft Kzdq lr Grik rpile natq lcng. A' mc kz Job 12:10 x Daniel 5:23. Mz drtwr lr Grik nzycmnengr lcng nzling nzycmnetr-ngrdr Sus, gct rdr kxetu. Pol ayzuobzle mz nzycmnengr kx nzkrlz-zpwxlr, murde nayapwxti-kzpzle Yawe Gct angidr. \f* \p \v 29 “X pibo bamu kx mz nzngini-krgu doa neng Gct, ni-kzde Trtegu kc tqwz-ngrde nigu leplz. Mz nzmu-krde lcde, bzkq rpiku kx Gct apule mqngr da kx nzwzngr mz gol, o silvz, o rplz. \v 30 Mzli kcng pnz Gct trayrplapxleu leplz kx trnzkrlzlru nide. A' mzli ka kapxle natqde kx leplz amrlx mrkang kqlu mz nrlc natekqtrlr nqmq nr drtwrdr mz nzkrlz-krdr nide x navz-nqblqlr natqde. \x + \xo 17:30 \xt Matiu 10:5-6; 15:24; Aposol 14:16; Rom 1:18-20; 3:25\x* \v 31 Murde pipx-pnzle kx mz Mzli Kxmatq kc navzm nzayzlu-krbzle da mz leplz natubq. X mcpxpele Jiszs mz nzale-krdele. Murde aelwapx-ngrbzle mz leplz amrlx kx sa tqalele da lc mz nzatulz-mou-krmle Jiszs mz nzbzngr.” \p \v 32 Zbz kx nzxlrpelr kx Gct atulzpemle Jiszs mz nzbzngr, kzdung nidr sc tzyrpalepeng, murde trnzlxngitilru kx nrkrdrtq kx bzpe natulz-mop. A' kzdung nzrpibzlr kx, “Mrlz nzpi-mou-krme bagr da lc mz kzdung mzli.” \v 33 Zbz Pol kc tqrkalzpem Areopagzs. \v 34 A' Dionisizs, kzdq ncblo kxprtr mz Areopagzs, x kzdq olvz drtqde Damaris, x kzdu-kzng leplz kxpipz mrkc nzprtrpzng bade mz nzlxngiti-krde Jiszs. \c 18 \s1 Pol Vzkile Mzteadau Korint, Taon Ngr Drka' X Alwx Kxkqlu \p \v 1 Mz nibrde Pol rkalzm Atens, sc tqvzpe Korint, mzteadau ngr Akaia Provins. \v 2 X rmctile elr kzdq lr Jiu, drtqde Akwila, mzte nzmc Pontzs Provins. Sc tzvz-atemqng Itali Provins badr olvz rde Prisila, murde King kxetu Klaodizs kapxle natq kx lr Jiu amrlx narlaszlr mzteadau Rom, murde tzbatr-zvzbzlr nzotablrlvzngr kxmu nzrlxngitingr Gct. Pol vzbz mz nzmc-krde nidr. \x + \xo 18:2 \xt Rom 16:3; 1 Korint 16:9; 2 Timoti 4:19\x* \v 3 X nzaveatilr mz nzmnc-krdr badr, murde nzrwz-ngrng tent, da kc tqwaile. X sc tzwzpeng badr. \f + \fr 18:3 \ft Mz drtwr lr Jiu, vz-rbr mz kzdq ncblo nzxpengr mz nzalvztr-krde leplz mz natq Gct. Mz nzmu-krde lcde, kxnzakrlzng nzkqlung nzrnginyzng da kx nzatatr-ngrm trau mz nzokatr-krde nidr mz lrpz, dakxnzng, x mz ma. Mwx Pol nzalvztr-pnzbz bade nzwzngr lc mzli kc tqoblabe-ngrde, murde ngi kz nqmq kr lr Jiu mz trteng nzalvztr-krdr mrlxdrng mz nzwz-krdr. \f* \m \v 4 Mz Sabat kang kqlu Pol sc tqyapwxtipxbzle mz lr Jiu x kxtrngiulrJiu mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, murde nalxngitilr Jiszs. \p \v 5 Mzli lc Saelas x Timoti nzkaputr-kzpqng Korint mz nzvz-krmlr Masedonia Provins. Nztwzmlr trau kx nzkabz lrmakxtr kcng Masedonia mz nzokatr-krdr nzwzkr Pol. Zbz Pol kc tqesakipe nzrwz-krde tent, sc tqyapwxtipx-zvzbzle mz lr Jiu Nrpa ngr Jiszs nzngini-krde Kxnzmcpx kc tzaenzlibelr. \x + \xo 18:5 \xt Aposol 16:12; 17:1, 14-15; 2 Korint 11:9; Filipae 4:14-15\x* \v 6 A' kx nzpxtxpxngr lr Jiu kcng Pol x nzpokiatitrlr nide, tapqtipxle zpqlr lrpz scdeng murde nakrlz-ngrdr kx nqmq krdr trka mz nzobqkr Gct. X rpibzle badr kx, “Nzayrplapxngr nimu kalr mz nzpxtxpx-krmu Jiszs, vzpxpem bamu. A' trvzpxpuu bange. Mz nzmu-krde lcde, abzo mzli ka, mz nzmnc-krnge ka Korint sa napipx-alzubo Nrpa ngr Jiszs mz kxtrngiulrJiu.” \v 7 Zbz rlaszle mangr-nzkrka'ngr, sc tqvzpe mz nzmnc-krde ma nyz Tisizs Jastzs, kxtrngiulrJiu kc tqamrluele Yawe Gct angidr. Ma nyzde esotrpz mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu kcng. \v 8 X Krispzs, kc tqngi kxetu r mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, x doa lr ma nyzde amrlx, tzlxngiti-ngrdr kx Jiszs nide Kxnzmcpx. X lr Korint kxnzkqlu-kzng nzrlxngiting x sc tzwrkxtrpeng. \p \v 9 Kzdq nrlckxbq Kxetu Jiszs adcpx-lzbqbz mz Pol mz nzobq-rmwiblengr x rpibzle bade kx, “Bzkq mwxlrq nzrpi-krbzme ninge mz leplz mrka. X bzkq mnc-lrpimiq. \v 10 Murde sa tqmncbo bam x rblx nzatrkati-krdr nim. Murde leplz nzkqlu mz taon ka sa nalxngitilr ninge.” \v 11 Zbz Pol mnctile mrkc yiz esz' x ncte kc, tqalvztr-ngrde leplz mz Nzryrngrkxtr x Nrpa ngr Jiszs. \p \v 12 A' mzli kc Galio tqnginipe-ngrde gavzna ngr Akaia Provins, lr Jiu kxnzkqlung nzyrlwr-lxblrng, x nzlolvzlr Pol x sc tzvzmipebzlr mz Galio. \v 13 Nzrpibzlr mz Galio kx, “Ncblo lc kxmu alvztr-ngrde leplz mz nzangio-krdr Gct trtubqtru mz Loukxtr scgr.” \v 14 Mzli kcpwz Pol tqrpile napi-ngrde kzdq da, Galio rpitxbzle mz lr Jiu kcng kx, “Nzmu krlc tqngi nzvz-rbrngr kxetu o da kxtrka kx rtrngztibzle, mrlz nzlalztq-ngrbz bamu. \v 15 A' wztramu elr esz'-krmu, murde tqycmnelvz-zvzamu nzalvztrngr x drtq x loukxtr scmu esz'-krmu, nimu lr Jiu. Pxtxpx-ngrne nzrpipxngr da kxtubq mz da kxmule la!” \v 16 X sc tqtzlvipxpemng ncblo ngr vea ne Galio yz mz ma kc tzkotqngr. \v 17 Zbz kzdung leplz sc tzlolvzpelr Sostenes kc tqtekqtrle Krispzs, mz nzngini-krde kxetu ngr mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. X sc tztzpelr mz naonrx ngr ma kc tzkotqngr. A' drtq Galio trkxne-pnzu kxpipz mz da kc. \s1 Pol Yzlu-mop Mz Lr Adiok \p \v 18 Pol mncti-moule Korint zbq kqlutx badr krkcng tzrlxngiting, mz nzayrkrpx-krde nzalvztr-krde elr. Zbz sc tqvzope mz taon Kenkrae mz nzprtz-krde mz lcsu. Mzli kc tqmnc-ngrde mrlc, rpile kx nqngi narde nayrlxtxo, murde ngi rkx ngr nzangidati-krde kzdq da kx esalz-ngrbzle mz Gct. \x + \xo 18:18 \xt Nzkqlu-krdr 6:1-21; Aposol 21:24\x* Zbz sc tzprtzpeng mz lcsu x tzalilvckipelr Siriz Provins, nidr badr Prisila x Akwila. \v 19 Nzalilvcbzng, x lcsu kc sc tqvotrpe x tzdwatrpeng mz taon kxetu Efiszs mrkc Esia Provins, murde Prisila x Akwila na-amncleng elr. Nzpoong amrlx, x Pol sc tqvztrpe mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, x sc tqyapwxtipxpebzle Jiszs badr. \v 20 Nzrpibzlr bade kx, “Namnctime bagr mzli naboipxbz.” A' rpibzle kx, “Trtingr. \v 21 {Murde navzpex Jerusalem mz nzmulvz-krnge Nzamyangr.} A' esalz-ngrbo bamu kx sa nayzlu-mopwc', nzmu kx tqngi me pnz drtwr Gct le.” Zbz prtxlz mz lcsu, x sc tqrlaszpele taon kxetu Efiszs. \p \v 22 Lcsu kc dwatr mou mrkc taon kxetu Sisaria, x sc tqvzpe Jerusalem mz nzoklati-krde dzbede lrmakxtr lc x mz nzmulvz-krde Nzamyangr. Zbz sc tqvzkiopele taon kxetu Adiok mrkc Siriz Provins, mz nzoklati-krde lrmakxtr kcng tzatwzlrpx-ngrdr nide mz nzwz-krde. \fig Nzvzpxkr Pol krali|alt="089 map 2nd missionary journey" src="089-Paul2.pdf" size="SPAN" loc="Acts 15:36-18:22" copy="SIL" ref="Aposol 15:36—18:22" \fig* \v 23 Mz nibr nzmncti-krde kzdung mzli Adiok, rkalzm sc tqvzpe, tqvzkibzle kc nrlc, x vzki-mopwzle kc nrlc, vzlvzpx-ngrde Galesia x nrlar Galesia Provins kc tzrpibz Frijz. X sc tqaxglrleng leplz neng Jiszs kcng amrlx. \f + \fr 18:23 \ft \+em 18:21\+em* Mz kzdung nzryr-ngrng kcng pnz, mrkc tqycngr maki kxmule lc { }, trnzycpxpuu elr. \+em 18:23\+em* Krlc nzabzokr nzvzpxkr Pol kratq. Mwx Pol oklati-moule taon kcng tqmnc-pnz-ngrde mzli kc, krlcde seleng: Drbi, Listra, Ikonizm, x Pisidia Adiok. \f* \s1 Prisila X Akwila Badr Apolos \p \v 24 Mzli lc kzdq lr Jiu, drtqde Apolos, mzte nzmc mz taon kxetu zlwz kc Aleksadria mrkc Ijipt, vzm mz taon kxetu Efiszs, mrkc Pol tqrlasz-ngrde Prisila x Akwila. Apolos lcde ngi ncblo kx siklu zlwz x krlz-zpwxle Nzryrngrkxtr. \v 25 Nzalvztrpe mz ‘Lrpzki r Kxetu’ x da kcng tqkrlzle alvztr-zpwx-ngrde mz natq kx xplr. A' krlz-txpwzle nike tqalvztrngr Jon Kxawrkxtr. \v 26 Nelzde br mz nzryapwx-krde mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu. X kx xlrpe Prisila x Akwila le, sc tzaveatipelr, tzyapwxti-zpwxpebzlr kxmu Gct nzarlapx-krde leplz mz nzlxngiti-krdr Jiszs. \p \v 27 Apolos aotipe drtwrde nzvzkic-krde Akaia Provins mz nzyapwxtipx-krde Nrpakxmrlz lc elr. Zbz sc tzokatrpe kxnzrlxngiting kcng Efiszs, mz nzryr-ngrbz letz mz leplz neng Jiszs kcng tzmncng Akaia Provins, kx natu-pz'limlr nide. Kx tqkaputrpzle, sc tqokatr-zlwzpele krkcng tzrlxngiting Jiszs mz nzvz-nqblq-krde zmrlz ngr Gct kc tqmyalz. \v 28 Murde okatrle nidr mz nzaovxiongr lr Jiu, mz nzycmne-krde mz mzlir leplz kxkqlu. X sc tqaelwapx-ngrbzle badr mz natq ngr Nzryrngrkxtr kx Jiszs nide Kxnzmcpx ne Gct. \c 19 \s1 Pol Yzlu Mou Taon Efiszs \p \v 1 Mzli kc Apolos tqmnc-ngrde mz taon kxetu Korint, Pol kc tqayo-zlile nrlarnrlc kx yckiomle peto, vz vz krlzobzle taon kxetu Efiszs. X rmctile kzdung leplz kxnzlxngitilr Jiszs. \v 2 X sc tqveapebz badr kx, “?Twzpe-kzamu Mqngrkxtr mzli kc kai tqrlxngiti-ngrnamu?” Nzrpibzlr kx, “Trtingr, murde trkrlz-pnz-kzkru nzmnckr Mqngrkxtr.” \v 3 Zbz veabz badr, rpibzle kx, “?E nzawrkxtrngr kznike tqwrkxtr-ngrnamu?” Nzrpibzlr kx, “Nzawrkxtrngr kc tqale Jon Kxawrkxtr.” \v 4 Rpibz Pol kx, “Jon awrkxtrle leplz mz nzwrkxtrngr kx nztekqtrngr nqmq nr drtwr x nzesablqtingr nqmq kxtrka. A' rpi-kzpzle mz leplz kx nalxngitilr Jiszs kc navzm mz nibrde.” \v 5 Kx nzxlrbzlr da kc tqpi Pol, sc tzlxngitipelr natqdeng x tzwrkxtrpeng mz drtq Kxetu Jiszs. \v 6 Zbz yrlqobz Pol mqdeng badr, x Mqngrkxtr vzom badr. X mz zmatq ngrde, sc tzycmnepeng mz natq lr mrkzbleng, x tzrplzpxng nrpa kx kabz Gct. \v 7 Ncblo lcng nzkqlu-krdr nzpnu-esz'-nrade-li (12). \p \v 8 Temz tq vztrngr Pol mz mangr-nzkrka'ngr nyz lr Jiu, x nelzde br mz nzyapwxti-krbzle badr lrpzki r nzrlxngitingr Jiszs x kxnamu nzmnclz-krbzlr mz zmatq ngr Gct. \v 9 A' kzdung nidr nardr mqngi x nzpxtxpx-ngrdr nzrlxngitingr. X mz mz leplz, sc tzpibqtipelr nzo-zlingr ‘Lrpzki r Kxetu.’ Mz nzmu-krde lcde, Pol rlaszle nidr, sc tqvzmipeleng krkcng tzrlxngiting. X mz zbq kang kqlu nzryapwxng badr ma ngr nzalvztrngr nyz Tiranzs. \v 10 Alvztr-ngrde leplz yiz li, krlzbzle mzli kx leplz amrlx kx nzmncng Esia Provins nzxlr-ngrdr Nrpa ngr Kxetu Jiszs, kxmule-esz' lr Jiu o kxtrngiulrJiu. \s1 Mrlxng Skeva Trnzkrlzlru Nzrmaszlrpxngr Drka' \p \v 11 Gct batrpzle mz Pol nzale-krde da kxmatq kxmyapxbzng. \v 12 Mz nzmu-krde lc, kzdung leplz nzrtwzbzng nctq lrpz kxnztopwzng scdrng mz nzbxtr-krbzlr mz Pol, murde natwzbzlr mz leplz kxnzyagoxng. X leplz kx nabxtrpzlr lrpz kcmang topwz, zyagox ngrdrng tqesakititxng x drka'ng sc tzrlaszpelr leplz kx nzlolvzlrng. \p \v 13 Kzdung lr Jiu kxnzayoneng x tzrmaszlrpx-ngrng drka'ng mz leplz, tzabz-kzlr nzrpingr drtq Kxetu Jiszs mz nzale-krdr da lc. Nzrpilr kx, “Mz drtq Jiszs kc tqyapwxti Pol, pibo bamu vzpxmamu!” \v 14 Kzdq kxnzetu rdr pris ngr lr Jiu, drtqde Skeva, mrlxde nzrlimzng kx nzale-kzlr da lc. \v 15 A' kzdq zbq drka' kc rpibzle badr kx, “Krlzx Jiszs x krlz-kzx Pol. ?A' nimu nekeng?” \v 16 Ncblo kc tqmncpx-ngrm drka' kc blctibzle mrlxng Skeva, vibrtileng amrlx. Mz nzota-krdr kc, lrpzdr pesalitipxbzleng, x nzycblqng. Zbz sc tzvopxpeng x nzwrlrpe-kz-ngrdr mepyr. \v 17 Da lc nzxlrpe lr Jiu x kxtrngiulrJiu kcng amrlx tzmncng Efiszs. X zmwxlr kc tqycpebz badr amrlx ngrdr. X drtq Kxetu Jiszs kc tzamrlue-zlwzpelr. \p \v 18 Mzli lcde nzkqlung mz krkcng tzlxngiti-atelr Jiszs, sc tzplzpxpebzlr da kxtrka kx nzaleti-pnzng. \v 19 Kzdung nidr kcng tzaleti-zvzng dabo x leu r drka'ng x da kxnzmulr lcng, nzlve-lxblrmlr buk scdrng kx nzpilr kxmu nzalengr, nztelvzlr nyr kxetu x nzangclr mz mz leplz amrlx. \x + \xo 19:19 \xt Lou Kcpwz 18:10-14\x* X mz nzrlwx-krdr narncbr ngr buk kcng krlzlzbzle trau kx ngi silvz siu-nzpnu-nzlvqn (50,000), takitrde nzxpengr ncblo mz yiz kx trtqki-esz' x nzpnu-esz'mz (160). \v 20 Mz da kxmatq lcng amrlx, Gct aelwapx-ngrde nzxplr-krde. X Nrpa ngr Kxetu Jiszs sc tqetunepx zvz x talvzo-pnzle mztea amrlx. \p \v 21 Mz nibr da kcng tqprtilz, Pol kc tqpnzpe drtwrde nzvzngr Jerusalem, mz nzvzki-krbzle mz provins kcng li Masedonia x Akaia. Rpibzle mz lrmakxtr kcng kx, “Mz nibr nzvz-krnge Jerusalem, navz-kzx mzteadau Rom mz nzryapwxpx-krnge elr.” \v 22 Zbz atwzlr-ngrde ncblo nede nzling, Timoti x Erastzs, kx navz-kaing Masedonia Provins, mzli kc tqmnc-ngrde kxpipz Efiszs mrkc Esia Provins. \s1 Lr Efiszs Kcng Tzrwz-ngrng Mqngr Da Ngyati Drtwrdr Pol \p \v 23 Mzli lcdeng mrkc Efiszs kzdung ncblo nzbatrpzlr kzdq nztalwzngr kxetu mz krkcng tzvz-nqblqlr ‘Lrpzki r Kxetu.’ \v 24 Mrlcde kzdq ncblo kx rwztingr da mz silvz, drtqde Demitrizs. Ncblo lc tqrwztingr madrka' kxtopwz mz silvz kx nzobq-krde apule madrka' mrkc tzangio-ngrdr Atemis, drka' nedr kxmyapxbz. X nzwzngr lc atatrple trau kxetu mz ncblo kcng tzwztrpzng bade. \v 25 Ayrlwr-lxblrle ncblo nedeng x krkc-kzng nzwz-krdr tqkxmule-esz', sc tqrpipebzle badr kx, “Mzlengeng, nzrngisc-krgu vzpxm mz nzwzngr lc! \v 26 Krlz-angidramu da kc tqale Pol mrka. Rpile kx gct kx wzngr ncblo mz mqde trngitx-pnzung gct angidrng. Lr Efiszs kxnzkqlung x kzdu-kzng leplz talvzpxle Esia Provins nzlxngitilr nide x batrpzle nzvz-rbr-krdr. \v 27 Leplz amrlx mz Esia Provins x mz nrlc tulvzo nzangiolr gct kxetu Atemis mzli ka. X trmrlzu leplz nzlxngiti-krdr Pol, murde ma tzpibqtilr nzwz-krgu, x tqesaki nzamrlue-krdr madrka' x tzmrbrtitr drtwrdr nide.” \f + \fr 19:27 \ft \+em 19:24\+em* Mz Efiszs, tu elr kc madrka' kxwzpx, nzyrlqpx dalr nzangiongr drka' kx ngi olvz Atemis. Pris ngrdeng trtqki kqlu nzwzpxmqng mz madrka' kc. Leplz ngr mrkang kqlu nzvzbzng Efiszs mz nzangio-krdr Atemis, murde mz drtwrdr aclvele animol kzpetong, nzmwangr, x nzrmikangr. \+em 19:27\+em* Natq Demitrizs lc sc tqatutrpebzle mz nzwzkr Pol. Murde lr Efiszs kxnzkqlung nzlxngitilr Jiszs, x atrkatile zmatq ngr drka' Atemis. Mz nibr kzdung yiz, mzli kc Aposol Jon tqmncpe-ngrde Efiszs, maszlrpx-ngrde Atemis lc mz madrka' kc wzpx, x madrka' kc nzawxtxo. X yiz nzpnu-nzlvqn (50) mz nibrde, leplz kxpipznepwz kx nzangiobelr Atemis lc. \f* \p \v 28 Kx nzxlrpelr da kc tqpi Demitrizs, drtwrdr kc tqngyatx-zlwzpe, x sc tzkabopeng, tzrpilr kx, “Drka' negr Atemis, nide kxmyalz!” \v 29 Mzli trboiu leplz amrlx mz taon kc drtwrdr ngya x tzkabong. Zbz zbo ngr ncblo kc sc tzvotr-anipebzng me nzyrlwr-lxblrngr. X nzdwatibzlr ncblo nzling dalr Masedonia Provins. Kzdq drtqde Gaizs x kzdq drtqde Aristakzs, kzteng Pol, nzkilztr-anibzlr mrkc tzyrlwr-lxblrngr. \v 30 Pol suti drtwrde nzvztr-krbzle mz zbo ngr leplz kc, a' trnzrlr-ngrpwzu kztedeng kcng tzlxngitilr Jiszs. \v 31 X kzdung kz kzteng Pol kxnzrmailzng mz gzpman ngr Esia Provins, nzatwzlr-kz-ngrbzlr natq, nzrpibzlr kx, “Bzkq aelwa-lzbq-ngrbzme mrkc tzyrlwr-lxblrngr.” X Pol lxngitibzle natqdr. \p \v 32 Zbo ngr leplz lcng nardr mrbc zlwz. Mzli kcpwz kzdung leplz tzkabomilr kzdq da x krkc-kzng tzkabomi-kzlr da kzble, murde nzkqlupxbzng trnzkrlzlru da kx tzvz-lxblr-ngrmlr. \v 33 X kzdung ncblo mz zbo ngr leplz kcng nzrpilr kx Aleksada nide kc tqabzole nztalwzngr lc, murde lr Jiu kcng tzapepxbzlr nide mz mz zbo ngr leplz. X kzdung ncblo lcng nzkabomibzlr natqdr bade. A' Aleksada ayaglqbzle mqde kx namnc-lrping, murde napibzle badr kx lr Jiu kcng trnzbatrpwzlru da kc tqprtz. \fig Aleksada ayaglqbzle mqde kx namnc-lrping.|alt="093 Theater/stadium with a large, angry crowd, people on stage." src="093-WA03982b.tif" size="COL" loc="ACT 19:33" copy="Graham Wade" ref="19:33" \fig* \v 34 A' lr Efiszs nzkrlzlr kx Aleksada trangioleu Artemis mz nzngini-krde lr Jiu. X nzkabomitxpxlr amrlx ngrdr da esz', vz vz krlzbzle nabznepi kx li, tzrpi-zvzlr kx, “Drka' negr Atemis, nide kxmyalz!” \p \v 35 Zbz kzdq kxetu kc tqngi klak ngr taon kc, sc tzamnc-nrwxpe-ngrde zbo ngr leplz kc. Rpibzle badr kx, “Lr Efiszs! Leplz amrlx nzkrlzlr kx taon nyzgu amrluele Atemis kc tqmyalz x aclvele madrka' kc. X nzkrlz-kzlr kx brbzde kxtr kc tqtaom mz bongavz sc tqyc kz mrka. \v 36 Trpnzngr ncblo kx narpile kx da lcng trngida-angidru. Mrlc tqyc-ngrde, nrwx nayc x bzkq vz ani nzale-krmu da. \v 37 Vzmimamu ncblo lcng mrka, a' kx tqmule ke, trpnzngr da kx nzpnatilr mz madrka' kc x trpnzngr da kxtrka kx nzpi-ngrdr Atemis, drka' negu. \v 38 Nzmu Demitrizs x krkcng tzwztrpzng bade kx tqycbz du badr drtwr kx napilr, e rnginyzgu kot kx na-atubqtibzle nzvz-rbrngr kcng tzpipxlr. \v 39 A' nzmu kx tqsuti drtwrmu nzrpingr kzdu-moung da, na-atubqtiamu mz kot. \v 40 Murde mz nztutilz-lzbqngr lc tqetu mzbq ka, tr-rblxpwzu mz kzdq kxetu ngr Rom nzrpi-krde kx rnzlvzoku lou scdrng. X trpnzngr drtwr kxmrlz mz nzyrlwrngr kxmule lc. ?X nzmu naveamlr bagu nike waiku, e nike napibzku?” \v 41 Mz nibr nzpi-krbzle da lc, sc tqayrkrpxpebzle nzyrlwrngr kc. \f + \fr 19:41 \ft \+em 19:35\+em* Klak ngr taon ngi kzdq ncblo kxetu mz taon kc Efiszs. Mz nzwz-krde vz mz mzlir Kansrl ngr taon x gzpman ngr Rom. \+em 19:40\+em* Nzmu kzdq kxetu ngr Rom namcle nzvz-rbr-krdr mz nztutilz-lzbq-krdr, e ma sc tqayrplapxpele leplz kcng x kapxbzle kzdung zmatq mz nzaclve-lzbq-krdr. \f* \c 20 \s1 Pol Yzlu Mou Mz Provins Kcng, Masedonia X Akaia \p \v 1 Mz nibr lr Efiszs nzmnc-lrpi-krdr, Pol kqle-lxblrbzleng leplz neng Jiszs kcng, x axglrtxdeng. Zbz rpibzle badr kx, “Nimu lape.” X sc tqrkalzpem Efiszs mz nzvzki-krde Masedonia Provins. \x + \xo 20:1 \xt 2 Korint 2:12-13\x* \v 2 Mz nzvzti-krde provins lc, axglrle lrmakxtr kcng tzmncng elr mz natq kxkqlu. Zbz sc tqkaputrpem Akaia Provins, (ngi kzdq kz drtq Gris). \v 3 X mnctile elr temz tq. Sc tqoliqtipele nzalilvcngr Siriz Provins mz kzdq lcsu. A' kx krlztipele kx lr Jiu nzyrlqlr drtwr ngr nzrnibqngr nide, sc tqaotipe drtwrde nzvzki-ngrbz Masedonia Provins, murde namcle kzdq kz lcsu kx na-alilvc-ngrde Siriz. \v 4 Leplz kx nzyrkrneng badr nidr seleng: \li1 Sospata, mrlx Paerzs, doa lr taon Berea, \li1 Aristakzs x Sekodzs nidr rlilrdr doa lr taon Tesalonika, \li1 Gaizs, doa lr taon Drbi, \li1 Tikikzs x Trofimzs nidr doa lr Esia Provins, \li1 x Timoti. \p \v 5 Kx nzkrlzmlr ninge Luk mz taon kxetu Filipae, nzrtwayz-kaipzng bagr, sc tzaenzlipelr nigr mz Pol mz taon Troas. \f + \fr 20:5 \ft Luk nipe-moudr badr Pol. [Aposol 16:17] \f* \m \v 6 A' nigr rlilrgr mnc-txpwzkr Filipae mz nzmulvztx-krgr Wiki ngr Bret kx trpnzngr yisti ngrde. Zbz prtzkr mz lcsu, sc tqrkalzpemgr mrkc Masedonia Provins. Zbq nzlvqn mz nibrde, lcsu kc sc tqkaputrpebz mz taon kxetu Troas, me tqprtrpe-ngrbzkr mz kztegrng kcng tzrtwayz-kaipzng bagr, x mnctikr elr zbq rlimz. \s1 Pol Atulzmle Kzdq Obla Mz Nzbzngr \p \v 7 Mz milzpq ngr Satqde yrlwr-lxblrkr badr kxnzrlxngiting mz Nzmungrkxtr. X Pol sc tqryapwxpebz badr. A' aboipxbzle nzycmne-krde krlzbzle mz aurnrlc, murde narkalz-mop mz nrlc kxngrlxobz. \v 8 Lam kqlu ngcpxm mz nelvq kc tqycom wq, mrkc tqyrlwrpx-ngrmgr. \v 9 Kzdq obla, drtqde Yutikzs, wxbupx mz wido, sc tqlalztqbz mz Pol. A' Pol nzycmne-krde kx boipele kc, Yutikzs sc tqatwekipe nemwi, vz sc tqmwitxpe. X sc tqtatxpxpe mrkc wq mz wido ngr nelvq ngrde kratq, tatxom yu mrkc yz. Kzdung leplz nzvoobzng x nzatulzmlr, a' bzpe. \v 10 A' Pol vzobz x rtctxo-lzbq-ngrbz bade x kaplztxde. Zbz rpibzle mz leplz kcng kx, “Bzkq drtwrmu vz. Sa tqlupe mou.” \v 11-12 X leplz lcng tzabrtz-zlwz-ngrdr obla kc, tqtulz-mop mz nzbzngr. Zbz Pol yzlutxlzbz badr mz nelvq kc tzyrlwro-ngrmlr, rlopxititxbz bret mz Nzmungrkxtr, x sc tzmu-lxblrpeng. Zbz Pol ycmnebz badr mzli boi, vz vz nrlc ngrlxo. Zbz sc tqvzpe. X leplz lcng sc tzvzmipelr obla lcde ma nyzde. \s1 Pol Nzrmcti-lzbqng Badr Kxnzaclvelr Dzbe Lrmakxtr Kc Efiszs \p \v 13 Rtwayzpe-kaikr mz lcsu, x sc tqalilvcpxpekr, tqalilvckipekr mz taon Asos, me na-aprtz-ngrgr Pol. Pimle bagr kxnamule lc, murde narprwikibzle mepz. \v 14 Zbz mrkc Asos, sc tqprtzpe-mop bagr mz lcsu, x sc tqalilvcpe-mopwzkr mz taon kxetu Mitilin, mz trmctu Lesbos. \v 15 Nrlc ngrlxobz, alilvcbzkr dwatrkr mepz mz trmctu Kios. Zbz nrlc ngrlxo-mopwz, alilvc-mopwzkr mz trmctu Samos. X mzbq kc mou, sc tqkaputrpebzkr mz taon Miletzs. \v 16 Pol rneki mz nzkrlz-krbzle mzteadau Jerusalem, mz nzprtr-krbzle mz nzrmulvzngr nzrlakilz-ngrm wit, nzmu kx tqtakitrdele, murde ngi zbq ngr nzvzo-krm Mqngrkxtr. Mz nzmu-krde lcde, aoti pnz kai drtwrde trnzkrlz-krbzleu taon kxetu Efiszs mz nzvz-krgr. Murde nzmncng elr kztedeng kxnzkqlung, x rblx nzmnc-krdr badr mzli kxmrbc txpwz. \p \v 17 A' atwzlr-alzu-ngrbzle nrpa mz lr Efiszs, aveatibzle kxnzaclvelr dzbe lrmakxtr kc narmctilr nide mrkc Miletzs. \v 18 Kx nzkaputrpemlr kc, rpibzle badr kx, “Krlzamu kxmu nzmnc-krbo bamu mzli kcng tqmnc-ngrgu, abzo mzbq kc ayrnrngr tqkaputr-ngrmc Esia Provins, krlzbzle mzli kc tqrkalz-ngrmc. \v 19 Mzli lc wztrpo mz Kxetu rgu, x mz nzavzo-lzbq-krnge drlemzke' kxkqlu tao, murde lr Jiu nzaetqmlr drtqnge x nzyrlqlr drtwr ngr nznibq-krdr ninge. \v 20 Krlzamu kx trmnc-lrpiwxu, a' yapwxtipx-zvzx da kx naokatrle nimu mz nzrlxngiti-krmu. X trvz-kapqwxu mz nzalvztr-krnge mz ma kxkqlu. \v 21 A' ka-lxblrbo natq kx xplr mz lr Jiu x kxtrngiulrJiu, kx naesablqtilr alwx ngrdr, x nao-lxlvrbzng mz Gct, x nalxngitilr Kxetu rgu Jiszs Kxnzmcpx, murde narlapxng. \p \v 22 “X mzli ka, mz nzmailzkr Mqngrkxtr, navzpex Jerusalem. A' trkrlzwxu da amrlx kx naprtzm bange mrlcde. \v 23 Murde krlztxpwo kx mz mztea amrlx kx oklatix, Mqngrkxtr pimle bange kx nzkxpungr x nzmncngr mz presin naprtzmqng bange kalr. \v 24 Kxmule-esz' nzlu-krnge nayrkrpx ani, a' da kx myapxbz ngi nzayrkrpx-krnge nzwzngr kc tqkam Kxetu Jiszs bange. Nzwzngr lc ngi nzpipx-krnge Nrpakxmrlz, kx Gct aodule leplz mz mrlxde Jiszs.” \x + \xo 20:24 \xt 2 Timoti 4:7\x* \p \v 25 Rpi-mopwzle kx, “X mzli ka krlz-angidrx kx nimu kcng tqvz-nebaneng mz nzryapwx-krbo kx leplz namnclzbzng mz Gct mz nzngini-krde King rdr, trpnzngr nimu kx namc-moule lc ninge. \v 26 Mz nzmu-krde lcde, pitxbo bamu mzbq ka, kx nzmu kzdq nimu bz x trlxngitileu Jiszs, trngiu nzvz-rbr-krnge. \v 27 Murde trmnc-lrpiwxu, a' pi-zpwxbo bamu me pnz drtwr Gct. \p \v 28 “Aclvetio-lzbqamu x aclve-kzamu leplz neng Gct mz nzapu-krdr sip. Murde Mqngrkxtr aprcbzle nzwzngr lc bamu. Aclve-angidramu lrmakxtr neng Gct kc tqxpepeleng mz mepyr ngr Mrlxde. \x + \xo 20:28 \xt Sam 74:1-2\x* \v 29 Krlzx kx mz nibr nzrlasz-krnge nimu, ncblo kx nzapulr kuli kzpeto sa navzmqng mz mzlirmu, x narpilr naodatingr dzbe sip ne Gct. \v 30 X kzdung ncblo mz dzbede nemu sa napokiating, murde leplz neng Jiszs navz-nqblq-alzulr nidr. \v 31 Mz nzmu-krde lcde, aclvetio-lzbqamu mz leplz kxnzmulr lcng! X nadctipx drtwrmu kx yiz tq, nrlckxbq x nrlckxngrlx, tresaki-pnzwxu nzrngidrlvz-krnge nimu, vzmi drlemzke' kx tao.” \p \v 32 Rpi-mopwz Pol badr kx, “Mzli ka amnqtrpo nimu mz nzaclvekr Gct. X veatr-ngrbo bamu kx nadctipx drtwrmu nrpa ngr nzarlapx-krde nimu, murde naokatrle nimu mz nztu-amqngingr mz nzrlxngiti-krmu, x mz nzrtwz-krmu dalr nzrlapx-krmu kalr. \p \v 33 “X mzli kc tqmnc-ngrgu, trkcmnz-ngrneu trau o lrpz scmung. \v 34 A' krlz-angidramu kx wz-katox mz mqnge mz nzrwz-krnge tent, mz nztwz-krnge mclrngeng x mclrdr kztenge kcng tqnginigrng badr. \x + \xo 20:34 \xt Aposol 18:3\x* \v 35 Mz da amrlx, aelwa-ngrbo mz nzwz-katongr kxmule lc, kx naokatrku krkcng tzsuti drtwrdr da x bzkq mrbrtr natq Kxetu Jiszs kc tqrpile kx, ‘Nzmnc-zpwxkr doa kx okatrle kztedeng myaszpxle nzmnc-zpwxkr doa kx nzokatr.’ Delape. Awi.” \p \v 36 Yrkrpxbz nzryapwx-krbz Pol, nzrweong badr zpr, sc tzkrka'peng. \v 37 Mz nibr nzkrka'-krdr, sc tzyrnitxpeng amrlx ngrdr, x tzkaplztilr Pol x nztcngitxdr nide. \v 38 Vztx zlwz ngr drtwrdr, myapxbz mz nzrpi-krbzle badr kx trpengr nzmc-krdr mzte. X sc tzvepelr mz lcsu. \f + \fr 20:38 \ft \+em 21:35\+em* Natq Jiszs lcng trnzyro-pnzu mz Nrpakxmrlz kcng, murde natq Jiszs kx kqlu trnzyrtio-pnzung. Mc Jon 20:30-31 x 21:25. \f* \c 21 \s1 Pol Vz Jerusalem \p \v 1 Zbz alilvc-rlrukr mz trmctu Kos. Nrlc ngrlxobz alilvckibzkr mz trmctu Rodes. X abzo mrlc, alilvcki-mopwzkr mz taon Patara. \v 2 X sc tqpotxokr mz lcsu, sc tqmcpe-moukr kc lcsu kx na-alilvckile nrlarnrlc kc Fonisiz. Zbz sc tqprtzpekr elr, sc tqalilvcpekr. \v 3 Alilvckr krlzbzle mzli kx mc-ngrgr trmctu Saepras. Zbz sc tqyrlqkipekrle mz nrlargr kxmc x alilvc-mopwzkr mz Siriz Provins. Kaputrpzkr mz taon kxetu Taea x potxokr, murde nzrpilr na-apoolr kzdung da mrlcde. \v 4 Mckr kzdung leplz neng Jiszs mrlcde x mnctikr badr wiki esz'. Nzrpibzlr mz Pol kx bzkq vztr Jerusalem, murde Mqngrkxtr pibzle badr kx sa na-atrkati elr. \f + \fr 21:4 \ft Mz Aposol 20:22-24, Mqngrkxtr pipebzle mz Pol nzvzngr Jerusalem, kxmule-esz' drtqde na-aetqbz elr. \f* \m \v 5 A' mzli nyzgr badr kx yrkrpxpele kc, rkalzmgr, sc tqvzopekr badr mz drta'. Nidr amrlx, badr olvz ngrdrng x doa nedrng, vzpxkr badr mz nibr taon kc. Rweokr zpr mz nabz drta' x krka'-lxblrkr. \v 6 Zbz sc tqarlr-lzbqpekr, x prtzkr mz lcsu. X sc tzyzlupeng mrnyzdrng. \p \v 7 Alilvc-moukr mz nzayo-krgr kc prla. Abzokr nzalilvcngr mrkc taon Taea, alilvcbzkr mz taon Tolemais. X pitxbzkr, “Nimu la,” mz mzlegrng mrkc x mnctikr badr zbq esz'. \v 8 Nrlc ngrlxobz rkalzmgr x kaputrpzkr taon kxetu Sisaria. X vzbzkr ma nyz Filip kc tqlemle Nrpakxmrlz x mnckr badr. Nide kzdq ncblo kcng nzrlimzng tzmcpxng mrkc Jerusalem mz nzokatr-krdr aposol kcng. \x + \xo 21:8 \xt Aposol 8:40\x* \v 9 Inyxde nzpwxng trnzyrlzung kx nzrplzpxng nrpa kx kabz Gct, mz nzngini-krdr profet neng Kraes. \v 10 Zbq trkqluu mz nibr nzmnc-krgr mrkc, kzdq kz profet ne Kraes, drtqde Agabas, vzom mrlc Judiz Provins. \x + \xo 21:10 \xt Aposol 11:27-29\x* \v 11 Vzm bagr, otile nrkalo Pol, pe-ngrde mqdeng x nanycdeng nide esz'-krde, x sc tqrpipele kx, “Mqngrkxtr rpile kx lr Jiu kcng Jerusalem sa napelr ncblo kx rngisc nrkalo lc, da kc tqwaix, x nakaobzlr mz kxtrngiulrJiu.” \p \v 12 Kx xlrbzkr natqde, nigr badr leplz kcng mrkc rnqnibzkr mz Pol kx bzkq vzdz Jerusalem. \v 13 A' rpimle kx, “?Nike tqaleamu mz nzyrni-krnamu lc x tqayrnibu-ngrmamu drtwrnge? Oliqpex nzvzdzpe-krnge Jerusalem, kxmule-esz' nznibqlr ninge elr mz nzyapwxtipx-krbo Kxetu Jiszs.” \v 14 Kx mcpekr kx trnatekqtrpwzkru drtwrde, sc tqesakipekr x tqrpipekr kx, “Me pnz drtwr Gct nangida ye.” \v 15 Mz nibrde, oliqtxkr, x sc tqvzdzpekr Jerusalem. \v 16 Kzdung leplz neng Jiszs kcng Sisaria, nzvz-kzkrng badr. X nzvzmibzlr nigr mz ma nyz kzdq ncblo, drtqde Mnason, namnckr badr Jerusalem. Mnason dalr trmctu Saepras, x mzli boipem nzvz-nqblq-krde Jiszs. \fig Nzvzpxkr Pol kratq|alt="092 map 3rd missionary journey" src="092-Paul3.pdf" size="SPAN" loc="Acts 18-23-21:16" copy="SIL" ref="Aposol 18:23—21:17" \fig* \s1 Pol Rmctile Kxnzaclvelr Dzbe Lrmakxtr Kcng Jerusalem \p \v 17 Kx kaputrpzkr kc Jerusalem, mzlegr kcng nzamnctx-angidrlr nigr. \v 18 Nrlc ngrlxobz Pol x nigr kz vzkr badr nzrmctingr Jemes, x kxnzaclvelr dzbe lrmakxtr kcng tzmnc-kzng Jerusalem. \v 19 Pol pibzle, “Nimu la,” badr, x sc tqaplxtipebzleng da amrlx kx aletipe Gct mz mzlir kxtrngiulrJiu mz nzwz-krde. \v 20 Kx nzxlrbzlr natqdeng, nzglqlzlr Gct. Zbz nzrpibzlr mz Pol kx, “Mzlegr Pol, mz nigr, blzmr siu ngr lr Jiu nzlxngitipelr Jiszs, x mrlz-zlwzbz badr nzmnclz-ngrbz mz Lou sc Gct. \v 21 A' kzdung leplz nzpi-rbrbzlr badr kx tqalvztrq lr Jiu kcng amrlx tzmncng mrkzbleng kx narlr-ngrbzlr Lou sc Mosis. X nzxlrlr kx tqpibzme badr kx bzkq nzpakrlr doa nedrng, x bzkq nzvz-nqblqlr nqmq krgu, nigu lr Jiu. \x + \xo 21:21 \xt Galesia 5:2-6; 1 Korint 9:20\x* \v 22 Leplz lcng sa nakrlzlr kx kaputrpeme. Trmrlzu kzdq zbo ngr leplz nzvzmqng mz nzatrka-krdr nim. \v 23 Mz nzmu-krde lcde, mrlzm bagr kx na-aleq nike pibzkr bam. Ncblo nzpwxng tqmnckr badr mrka kx nzesalzbzng mz Gct. \v 24 Vz-lxblramu badr, alqngi-lzbqamu badr, x xpebz nike naxpelr, murde nqnginardr nayrlxolr mz nzayrkrpx-krdr nzesalzkr Nasiraet. X leplz amrlx sa nakrlzlr kx vz-rbr mz da kcng amrlx tzpingr nim. A' mnc-nqblqq Lou kc tqkabz Gct mz Mosis. \f + \fr 21:24 \ft Pol mz nzvzki-krmle mrnyz kxtrngiulrJiu, batrpzle trnztakitr-krdeu nide nzprtrngr mz nzangiongr. Mz nzmu-krde lcde, takitrde nzalqngi-lzbq-krde, murde suti kz drtwrde nzayrkrpx-krde dalr nzesalzkr Nasiraet. Mc Aposol 18:18 x Nzkqlu-krdr 6:1-21. \f* \m \v 25 A' krlz-kzq kx atwzlrpe-ngrbzkr kc letz mz kxtrngiulrJiu kcng tzrlxngiting. X pipebzkr badr kx navz-nqblqlr kzdung nqmq krgu kxpipz, murde naodutr-lxblrku badr. Nqmq lcde seng: Bzkq nzmung dakxnzng kx ngi blz kr drka'. X bzkq nzrmqng mepyr o nzmu-kzng ncvr animol kx nznibq x mepyr ngrde trnzayrlepxu. X mou bzkq nzrmwiming doa kx trngiu krnalzdr.” \x + \xo 21:25 \xt Aposol 15:20\x* \p \v 26 Nrlc ngrlxobz, Pol otileng ncblo lcng, sc tzalepelr dalr nzalqngiti-lzbqngr, murde naprtr-moung mz nzangiongr. Zbz vztrpz mz Mangr-nzangiongr, x sc tqadcpxpebzle mz pris kc mrkc, kx zbq rlimz ycbe mz nzyrkrpxkr mzli r nzalqngingr, x blz ngr nzayrkrpx-krdr nzesalz-krdr Nasiraet kc sc tqka-atebzle, dalr nidr amrlx ngrdr. \s1 Pol Nzlolvz \p \v 27 Mzli kc zbq kcng rlimz mz nzayrkrpx-krdr nzesalz-krdr tqycpe pipz nzyrkrpx-krde, kzdung lr Jiu kcng trnzlxngitilru Jiszs, nzvzmqng Esia Provins. Kx nzmclr Pol mz makoa ngr Mangr-nzangiongr, sc tzangyatrpebzlr drtwr ncblo kxnzkqlung kxnzmncng mrkc. Nzngyati drtwrdr Pol, x nzdwatibzlr nide. \fig |alt="095 temple diagram" src="095-Temple-HK-048c.pdf" size="COL" loc="ACT 21:27" copy="SIL" ref="Aposol 21:27" \fig* \v 28 Tzkabong, tzrpi-rbrlr kx, “Lr Israel, okatramu nigr! Ncblo lc tqvz mrkang kqlu, tqalvztr-ngrde leplz amrlx kx nqmq krgu trka, x Lou scgung x Mangr-nzangiongr Yawe trka kz! Kzdq mou da kx trkatxpx-mopwz nzvzmi-krmleng ncblo kxtrngiulrJiu mz nabz Mangr-nzangiongr nyzgu, mz nzatrkati-krde mrkc tqtr!” \v 29 Nzpilr da lc murde nzmclr Trofimzs lr Efiszs badr Pol mz nabz Jerusalem. X nzpnzkr drtwrdr le vzmitrpe Pol mz nabz Mangr-nzangiongr, myasztrle mrkc tzrlr-ngrbz mz kxtrngiulrJiu. \p \v 30 Mzli trboiu lr mzteadau kc atwrnrngr nzkabo-abeapeng x kzdq zbo ngr ncblo kxetu sc tqabzope. Nzdwatibzlr Pol x nzkilzpxmlr mz makoa ngr Mangr-nzangiongr. Mzli kcpwz naonrx ngr makoa kc tqyctrpz mz Mangr-nzangiongr nzapqbrtr, murde ma tzatrkatilr Mangr-nzangiongr. \v 31 Mzli kc tzabzbe-ngrdr nzrnibqngr nide, nrpa kc tqkrlzpebzle kamadz ngr ami ngr Rom, kx lr Jerusalem amrlx sc tztutilz-lzbqng. \v 32 X sc tqotipe kamadz kc kzdung kxetu ngr ami nedeng x ncblo ngr vea kxnzkqlung, x nzvoobzng mz zbo ngr ncblo kc. Kx nzmcpebz leplz kcng nide badr ncblo ngr vea kcng, nzesaking nzvibrti-krdr Pol. \f + \fr 21:32 \ft \+em 21:29\+em* Mz lou sc lr Jiu, kxtrngiulrJiu nzbatrpzlr doa trnztakitr-krdeu mz nzprtrngr mz nzangiongr. X trtubqu mz Lou scdr, mz kxtrngiulrJiu nzprtr-krde mz nabz Mangr-nzangiongr, nzrlasztr-krdr makoa nyz kxtrngiulrJiu kx yctrpz yz. Lr Jiu txpwz kx takitrde nzprtrngr mz makoa kcng tqyctxtrng, krlang makoa nyz olvz x makoa nyz lr Israel. Doa kx trvz-nqblqleu nqmq lc nznibq. \+em 21:32\+em* Mzli kang kqlu lr Jiu kcng Jerusalem nzotang, myapxbz mz mzli r nzrmulvzngr kxnzetung. X mz nzrmulvzngr kang kqlu, gzpman ngr Rom amncpx-zvz-ngrmle ncblo ngr vea mrlc murde na-amnc-nrwx-ngrdr lr Jerusalem. \f* \m \v 33 Kamadz ngr ami kc, kx krlzbzle mrkc, sc tqotipebzle Pol x rkabz natq mz ncblo nedeng kx napelr Pol mz sen nali. Zbz veabz mz zbo ngr ncblo kc rpibzle kx, “?Ncblo kznilc krlc x nike vz-rbr-ngrde?” \fig Kamadz rkabz natq kx napelr Pol mz sen nali.|alt="096 Paul chained by the wrists/arms to a soldier on each side of him and being taken up the stairs to the Antonia Fortress, several other soldiers, and a crowd of angry people following them throwing dust and waving clothes." src="096-CN02038b.tif" size="COL" loc="ACT 21:33" copy="David C. Cook" ref="21:33" \fig* \v 34 Kzdung nidr nzkabomipxlr da esz' x kzdu-kzng nzkabomipxlr da kzble. Kamadz kc trmc-pnzleu da angidr murde nzkabo-abeangr kc. X sc tqrkapebz natq kx Pol navzmilz mz lrpalvc nyzdr. \v 35 Zbz mzli kc tzkrlz-ngrbzlr mz ladz kc, sc tzglqpelr nide murde zngya ngr drtwr leplz kcng etu-zlwzpe. \v 36 Leplz kcng amrlx tzyrkr-nqblqbzlr nidr, tzkabong tzrpibzlr kx, “Nanibq!” \s1 Pol Ycmnebz Mz Zbo Ngr Ncblo Kc \p \v 37 Mzli kcpwz tzvzmitr-ngrdr Pol mz lrpalvc nyz ncblo ngr vea, sc tqycmnepebz mz kamadz ngr ami kc mz natq lr Grik, rpibzle kx, “Kxetu lc e, napibo du ena bam da.” Zbz kctitxpx kamadz ngr ami kc, sc tqrpipebzle kx, “E krlzq natq lr Grik! \v 38 ?E nim lr Ijipt kc mzli lcmonrng ena, tzotang badr gzpman x mailzpxle ncblo nedeng siu-pwx (4,000) lzke o trtingr? Dzbede lc nzrpibz ‘Kxnzrnibqng mz toki.’” \v 39 Rpibz Pol kx, “Ninge lr Jiu. Mzke' nzmc mz taon kxmyapxbz Taszs, mz Silisia Provins. Suti drtwrnge nzycmne-krbo mz zbo ngr leplz mrka.” \v 40 Rlr-ngrbz kamadz kc. Zbz Pol kc tqtuopem mz ladz kc, x ayaglqbzle mqde mz leplz, murde namnc-lrping. Mzli kc tzmnc-lrpi-ngrdr, Pol kc tqycmnepebz badr mz natqdr. \c 22 \p \v 1 Rpibz Pol mz zbo ngr leplz kcng kx, “Trtengeng x mzlengeng, lalztq-kaipa'mu bange mz nzatubqti-lzbq-krbo bamu!” \v 2 Kx nzxlrbzlr nzycmne-krbzle badr mz natqdr, sc tzmnc-lrpitxpeng. \v 3 Rpibzle kx, “Ninge kzdq lr Jiu, x mzke' nzmc Taszs, taon kxetu ngr provins kc Silisia. Nzabutinge mrka Jerusalem. Siklutrpo mz Gamaliel x nzalvztrp bange nzrma-nqblq-angidrngr Lou sc melrmqgung. Mz nzmu-krde lc, drtwrnge pqtr-zlwzbz mz Gct, da kc tqwai nimu amrlx mzbq ka. \f + \fr 22:3 \ft Gamaliel ngi kxakrlz kx nzamatq zlwz mzli kc tqmncngr Pol. Ni-kzde Farzsi kxprtr mz Kansrl nyz lr Jiu. [Aposol 5:34] \f* \m \v 4 Atrkatixng kxnzrvz-nqblqng ‘Lrpzki ngr Kxetu’ x batrpo nzbz-krdr. Olvz x ncblo lolvzxng x adwatrxng mz presin. \v 5 Nardr Pris x kxnzetu ngr Kansrl kcng amrlx nzkrlzlr nzrpipxngr kx da zpwx lc tqpix. Kzdq mzli nzkatimlr bange letz kx nzyrbz mz mzledr, lr Jiu kcng tzmncng Damaskzs. Zbz vzx mrkc mz nzrlolvzngr leplz lcdeng x yzlumimcng Jerusalem murde na-ayrplapxng. \p \v 6 “X mz nzvo-krnge kc, tqvztinepemc Damaskzs, x esotinepebzle mzli kc bea. Zbz pwrkilvc-ngrne kzdq zyzlr kx xplr. Vzom bongavz x mnctxpx-pnzmc elr. \v 7 Tatxox mz drtc', x xlrx kzdq natq rpimle bange kx, ‘?Sol, Sol o, nike tqatrkati-ngrn ninge?’ \v 8 Rpibo kx, ‘?Nim neke, kx kxetu?’ Rpimle kx, ‘Ninge Jiszs kc Naszret tqatrkatiq.’ \v 9 Ncblo kcng tqnginigr badr nzmclr zyzlr kc, a' tryrplatitru nardr natq kc tzpim bange. \v 10 Rpibo kx, ‘?Kxetu, nike na-alepex?’ X rpimle bange kx, ‘Tulz x vztr Damaskzs. X mrla sa napibz bam da kc tzmcpx-ngrm na-aleq.’ \v 11 Mzke' kctx pnz, murde nzpnaprkr zyzlr kc le. X kztengeng nzmalebzlr mqnge, sc tzvzmitrpebzlr ninge mz taon lcde. \p \v 12 “Kzdq nigu lr Jiu, drtqde Ananaeas, mnc Damaskzs. Nide ncblo kx angio-zvzle Yawe, Gct rgu, x vz-nqblq-zvzle lou scgung. X lr Jiu kc-kzng amrlx tzmncng Damaskzs nzamatq-zlwzlr nide. \v 13 Vzm, tutxtrp bange, x rpimle kx, ‘Mzlenge Sol, obq mou!’ X mzli kcpwz obqlzbo, sc tqmcpex nide. \v 14 Zbz sc tqrpipemle bange kx, ‘Gct ngr melrmqgung mcpxpele nim mz nzkrlz-krm me pnz drtwrde, x nzmc-krm Krkc Tqtubq-esz'ngr x nzxlr-ngrbz natqde. \v 15 Murde napipxbzme mz leplz amrlx, mz nike mcbzme x xlrbzme bade. \v 16 ?X mzli ka nike na-aenzli mou? Tulz x wrkxtr mz nzrlxti-krbzme mz Gct nzipq-krde nim.’ \f + \fr 22:16 \ft \+em 22:14\+em* Krkc Tqtubq-esz'ngr ngi kzdq drtq Kxnzmcpx. [Asaea 53:11; Jeremaea 23:5; 33:15; Aposol 7:52] \f* \p \v 17 “Mz nibz nzvz-nqblq-krnge natqdeng, yzlu-moux Jerusalem. X kzdq zbq mzli kc tqkrka'-ngrne mz Mangr-nzangiongr, obq-rmwiblex. \v 18 X mcx Kxetu, rpimle kx, ‘Ngrlr! Rlasztx-anipwz Jerusalem. Murde sa napxtxpx-ngrdr nzpipx-krm ninge mrka.’ \v 19 Rpibo kx, ‘Kxetu, nzkrlz-angidrlr kx vzx mz mangr-nzkrka'ngr nyzgrng, lolvzx x vibrtixng krkcng tzlxngitilr nim. \v 20 X mzli kc Stivin tqpipx-ngrde nim, x tznibq-ngrde, tu-kzx mrkc, x abrtzlvz-kzx nzrnibqngr mz nzaclve-krnge lrpz scdr krkcng tzrnibqng nide.’ \v 21 Rpim Kxetu bange kx, ‘Vz, murde sa na-atwzlr-rlru-ngrbo nim mz kxtrngiulrJiu!’” \p \v 22 Sc tzlalztqbzng mz Pol krlzbzle mzli kx pi-ngrbzle da lc. A' sc tzabzopelr nzkabo-krdr mz natqdr kxetu, tzpilr kx, “Nanibq! Trtakitrpedeu nzlu-krde!” \v 23 Mzli kc tzne-ngrdr, tzayaglqlr lrpzdrng mz zngya ngr drtwrdr, x tzrlxlzng bq r nrlc wq. \v 24 Kamadz kc rkabz natq mz ncblo ngr vea nedeng kx navzmitrlr Pol mz lrpalvc nyzdr, x naviplalr, x na-aveatrlr kx nike lr Jiu kcng tznelvz-ngrdr nide. \f + \fr 22:24 \ft Kzdung mzli kxnzmncng mz presin nabzng mz nzrviplangr kxmule lc. \f* \m \v 25 A' mzli kc tzpeo-ngrdr Pol mz nzrviplangr, rpibzle mz kxetu r dzbe ncblo ngr vea kx trtqki-esz' (100) kc tqtu mrkc kx, “?Nzmu-krde ke, tubq mz lou sc lr Rom nzrviplangr ncblo kx gzpman ngr Rom rlr-ngrbzle nzprtr-krde mz dzbede kc tqmyapxbz, a' trnztwz-kaiu mz kot?” \v 26 Kx xlrbz kxetu kc natqde, vzbz mz kamadz, x rpibzle kx, “?Krlz-kzq kx ncblo lc prtr mz dzbede kc tqmyapxbz?” \v 27 Zbz kamadz kc vzbz mz Pol x rpibzle kx, “Pim! ?Prtr-kzq mz dzbede kc tqmyapxbz?” Rpibz Pol kx, “Eu.” \v 28 Rpibz kamadz kc kx, “Trau kx kax kqlu dalr nzrlr-ngrm bange nzprtr-krnge elr.” A' Pol rpibzle bade kx, “A' prtrx elr murde trtenge prtr kai elr.” \v 29 Mzli lcde ncblo kcng na-aveatrlr Pol, nzteblqtxpxmqng bade. X kamadz kc sc tqmwxlrpe, murde yrplatitrpe narde kx Pol prtr mz dzbede lc tqmyapxbz, a' atolvatxpe-ngrde mz sen. \x + \xo 22:29 \xt Aposol 16:22-25, 35-40\x* \s1 Pol Tubz Mz Kansrl Nyz Lr Jiu \p \v 30 Kamadz kc nartangrti-zpwxle nike lr Jiu kcng tzpipx-ngrdr kx Pol vz-rbr. Zbz nrlc ngrlxobz, sc tzkapxpebz sen ngrde, x sc tqrkape natq kx kxnzetu rdr pris x krkcng tzprtrng mz Kansrl, nayrlwr-lxblrng. Zbz vzmiomle Pol, sc tqatupebzle badr. \c 23 \p \v 1 Pol mzte tutxpwz mz ncblo kcng tzprtrng mz Kansrl, sc tqrpipebzle badr kx, “Mzlengeng! Narnge opx angidr mz da amrlx kx alepex mz nzwztr-ngrbz mz Gct.” \v 2 Mzli lcpwz kzdq kz ncblo drtqde Ananaeas nide Nardr Pris. X pibzle mz ncblo kcng tztu-aepztrpzng mz Pol kx natzlvztrpzlr naode. \v 3 Rpibz Pol bade kx, “Gct la natzle nim. Murde lqngiq mz nrlarde kxyz, a' nabzm trka zlwz! ?Myx kxnamu nzwxbu-krm mrla mz nzpipx-krm kx trvz-nqblqwxu lou sc Mosis, a' trvz-nqblqwq lou mz nzrpi-krbzme mz ncblo nemqng nztz-krdr ninge?” \v 4 Ncblo kcng tztutrpzng mz Pol nzrpibzlr kx, “Tqangqbqtitxoq Nardr Pris ne Gct!” \v 5 Rpibz Pol kx, “Mzlengeng, trkrlzwxu kx nide Nardr Pris, x ma trpitx-pnzwxu da lc. Murde nzyr mz Nzryrngrkxtr kx, \qt ‘Bzkq pi-ngrn natq kx drka'ngr mz nzycmnetrngr kx aclvele lr mrnyzmu.’”\qt* \x + \xo 23:5 \xt Nzrlaszngr 22:11\x* \f + \fr 23:5 \ft Ananaeas lc tqngi Nardr Pris mz yiz kcng 47—59 AD, blepxbz mz Ananaeas kc Damaskzs tqokatrle Pol. [Aposol 9:10; 22:12] X blepx-kzpz mz Ananaeas kc tqngi ncblo ngr Safira, nidr kcng tzbzpeng. [Aposol 5:1-11] X blepx-kzpz mz Anas kc tqngi kz Nardr Pris mz yiz kcng 6—15 AD mz nibr nzrmcngr mz Jiszs. [Jon 18:13; Aposol 4:6] Opxm kx Ananaeas nzpnzkr drtwrde le Pol tqpokia. A' trtubqu nztz-krdr nide murde mz nzvz-nqblq-krde lou scdr, ncblo nakot kai x sc tzmcpx ate kx tubq o trtingr. A' trtakitrdeu nzrpingr kx ncblo kx trkotq-kaileu vz-rbr x nzayrplapxngr nide. \f* \p \v 6 Kx mcpe Pol kx kzdung ncblo kcng mz Kansrl nidr Sadiusi x kzdung kz Farzsi, sc tqetumipxpebz natqde mz ncblo ngr kansrl kcng. Rpibzle kx, “Mzlengeng, ninge Farzsi, x mrlx Farzsi. Nzvzmim ninge mrka murde obqtipxx nztulz-krm leplz mz nzlungr!” \v 7 Kx pitxbzle natq lc Farzsi x Sadiusi sc tzycmnetitr-lzbqpeng, x kansrl kc sc tqakio-lzbqpe. \v 8 Murde dzbe Sadiusi nzrpilr kx leplz kx nzbzpeng trpnzngr lc nztulz-krmlr mz nzbzngr, x trpnzngr enjrl x drka' kxnzmncng. A' dzbe Farzsi nzlxngitilr da lcng tq. \p \v 9 Nzkabongr kc sc tqetunelz, x kzdung kxnzalvztrng mz Lou sc Mosis kx nznginidr Farzsi nztulzng, sc tzrpipelr kx, “Trpnzngr da kxtrka kx mctrpzkr mz ncblo lc! Mwx kzdq mqngr o enjrl ycmnebz bade!” \v 10 Nztalwzngr lc tqetu-zlwzpe. Zbz kamadz kc mwxlrlvzpele kx Pol ma tzpesalitxdr. Zbz sc tqrkapebz natq mz ncblo ngr vea nedeng kx navzobzng mz kansrl kc, navecpxmlr Pol, x navzmitrlr mz lrpalvc nyzdr. \v 11 Mz nrlckxbqtrpz, Pol mcle Kxetu Jiszs. X sc tqrpipebzle bade kx, “Nelzm nabr! Murde sa napipx-kzq ninge mrkc Rom, da kc tqwaipeq mrka Jerusalem.” \s1 Lr Jiu Nzryrlqng Drtwr Mz Nzrnibqngr Pol \p \v 12 Mz nourla, kzdung lr Jiu nzyrlwrpx-lxblrng x nzryrlqng kzdq drtwr. Mz nzaxtx-krdr dakxnzng x lue, nzesalz-lxblrbzng mz Gct kx nanibq-zpwxlr Pol, x sc tzmu-ateng x tzrmnq-ateng. \v 13 X nzkqlu-krdr myaszlzle nzpnu-pwx (40). \v 14 Zbz nzrpibzlr mz kxnzetu rdr pris x lrtzlvz kcng kx, “Mz nzaxtx-krgr dakxnzng x lue, esalz-lxblrpebzkr mz Gct kx nanibq-zpwxkr Pol, x sc tqmu-atekr x tqrmnq-atekr. \v 15 Mzli ka nimu badr Kansrl atwzlr-ngrbzmu dq natq mz kamadz ngr ami kc, kx navzmiomlr Pol bamu, murde naxlr-mouamu du da kx napibzle bamu. A' sa naoliqtikr nzrnibqngr nide mzli kc trkrlzoka-ngrmle mrka.” \p \v 16 A' mrlx inwe Pol xlrpele drtwr lc. Zbz sc tqvzpe x dwatrpe mz lrpalvc nyzdr, x sc tqpipebzle mz Pol. \v 17 X Pol sc tqkqlele kxetu r dzbe ncblo ngr vea kcng x rpibzle kx, “Vzmibz obla lc mz kamadz kc. Napibzle bade dq da.” \v 18 Otibz kxetu r ncblo kcng, sc tqmailzpebzle mz kamadz, x rpibzle kx, “Pol, mrlx kc tqpresin kqlebzle ninge, x rpimle navzmimc obla lc bam, murde rngisc natq kx napibzle bam.” \v 19 Kamadz kc otibzle mqde, sc tqvzmipxpele, x tqveapebz bade, rpibzle kx, “?Nikc napime bange?” \v 20 Rpibzle kx, “Lr Jiu kcng drtwrdr esz'ti kx narlxtibzlr bam nzvzmio-krbzme Pol mz Kansrl kc kalrla, murde suti drtwrdr nzxlr-moungr du da kx napibz Pol badr. \v 21 A' bzkq lxngitiq nidr, murde ncblo nzpnu-pwxng (40) sa namnc-kapqng x na-aenzlilr nide. Nzesalzpebzng mz Gct kx nanibqtx-zpwxlr Pol x sc tzmu-ateng x tzrmnq-ateng. Mzli ka sa tzoliqng nzale-krdrle, x tzaenzlilr nike pnz drtwrm.” \v 22 Rpibz kamadz kc kx, “Bzkq pinen kx rlwape-ngrme da lc.” X sc tqavzpxpele obla kc. \s1 Pol Nzaprcbz Mz Gavzna Filiks \p \v 23 Zbz kamadz ngr ami ngr Rom kc, sc tqkqlepebzle kxetu nede nzling, x rpibzle badr kx, “Oliqti ncblo ngr vea nemung trtqki-nali (200), kxnzvong mz hcsi nzpnu-narlimz (70), x kxnzrmaleng spiz trtqki-nali (200). X oliqamu nzrkalz-ngrm mz nabznepi kc rpwxmz koma mz nrlckxbq, mz nzvz-krmu taon kxetu Sisaria, mrkc tqtungr lrpalvc nyzgu kc tqmyapxbz. \v 24 Vzmimamu kzdung hcsi navongr Pol, murde ma tzatrka mz nzaprc-ngrbz mz Gavzna Filiks.” \v 25 Zbz kamadz kc yrle kzdq letz kx rpile kx, \pmo \v 26 “Ninge Klaodizs Lisizs. Letz lc yrbo bam, kx kxetu gavzna Filiks. Nim la. \pm \v 27 Lr Jiu nzblctibzlr ncblo lc, x nzrpilr nanibqpelr. A' mzli kc tqxlr-ngrne kx nide ncblo kx gzpman ngr Rom rlr-ngrbzle nzprtr-krde mz dzbede kx tqmyapxbz, sc tqvzpebzkr badr ncblo ngr vea nengeng, x sc tqarlapxpekr nide. \v 28 Rpix nakrlzx nike vz-rbrtileng, zbz sc tqvzmiopebo mz Kansrl nyzdr. \v 29 Mcpex kx trpnzngr da kxtrka kx alele kx nananide mz nzbz-krde o nzadwatrngr nide mz presin, murde nzotablr-ngrdr dalr lou scdr. \v 30 Zbz sc tzpipem bange kx kzdung lr Jiu tzryrlqng drtwr mz nznibq-krdr nide. Mz drtwr lc, dekc tqrpi-ngrne kx na-atwzlr-ngrmcle bam. Pibo mz krkcng tzotablrng badr kx na-atubqtilr da lc mz kot me mnc-ngrn. \pmc Nim lape. Ninge kamadz mrka Jerusalem, \sig Klaodizs Lisizs\sig*.” \p \v 31 Ncblo ngr vea kcng nzatutrlr natq kamadz kc. Nzotilr Pol mz nrlckxbq kc, nzvelr krlzbzlr taon Antipatris. \v 32 Nrlc ngrlxobz ncblo ngr vea kcng tzvzng mz nanycdr, sc tzyzlupemqng mz lrpalvc nyzdr mrkc Jerusalem. X krkcng tzvong mz hcsi sc tzvopeng badr Pol. \v 33 Kx nzkaputrpzlr kc Sisaria, nzkabzlr letz kcma mz gavzna kc, x sc tzaprcpebzlr Pol bade. \v 34 Gavzna kc rlwxle letz kc, x sc tqveatipebzle mz Pol provins kznike vzkimle. Kx krlzpele kx vzkimle Silisia Provins, \v 35 rpibzle kx, “Naxlr-krlzux nim mzli kc nakaputr-ngrm krkcng tzpipxlr kx vz-rbrq.” Zbz sc tqrkape natq kx Pol namnclvzngr mz jelz mrkc ma kxetu nyzde. Jelz lc tqwz-pnzngr King Herot kc tqmyalz. \c 24 \s1 Nzkotq-krbz Pol Mz Gavzna Filiks \p \v 1 Zbq nzlvqn mz nibrde, Ananaeas lc tqngi Nardr Pris badr kzdung lrtzlvzng, x kzdq loyz drtqde Tertzlzs, nzvzong mz taon kxetu Sisaria. Nzvz-ngrdr nzpipx-krdr nzvz-rbrkr Pol mz kot mrkc Gavzna Filiks tqngini-ngrde majzstret. \v 2 Pol nzkqle, x Tertzlzs sc tqpipxpele nzvz-rbr-krdeng. Rpibzle kx, “Kxetu Filiks, abrtzlvzpekr mzli kxboi kx nzmncngr mz nrwx, murde nzmnclz-ngrbz bam. X mrlzm bagr da kx tekqtrq mz nzokatr-krm nrlarnrlc nyzgr ka. \v 3 Zvz mz taon nyzgrng amrlx nzmc-krgrle brngz x awi-zlwzbzkr bam, kx kxetu Filiks. \v 4 A' trsutiu drtwrnge nzrtwz-ngrbz mzli nyzm kxkqlu. A' rlxtibo bam mz zmrlz ngrm, kx lalztqm ena mzli kxpipz. \p \v 5 “Mcpekr kx ncblo lc nide ncblo kx atrka da. Tqabzo-zvzle nzotablrngr mz mzlir lr Jiu mz nrlc talvzpx. X mailzle ncblo kcng tzvz-nqblqlr Jiszs kc Naszret. \v 6 Tqabz-kzle nzatrkatingr nztrkr Mangr-nzangiongr Yawe, x sc tqlolvzpekr nide. {Murde napipxkr nztubq-krde o trtingr mz nzvz-nqblq-krde lou scgr. \v 7 A' kamadz kc Lisizs vzm x katxpxmle bagr mz nzrtwz-krmle vea. \v 8 Zbz Lisizs rka natq kx krkcng tzpipxlr kx vz-rbrtile navzmqng bam.} Nzmu na-aveatrq ncblo lc, sc tqkrlzpeq mz nim esz'-krm nzvz-rbr-krdeng amrlx kcng tqpipxkr.” \v 9 Lr Jiu kcng nzprtrpzng mz nzpipx-krdr da kx vz-rbrtile x nzrpi-kzlr kx da lcng ngi da zpwx. \f + \fr 24:9 \ft \+em 24:5\+em* Lou sc lr Rom yrlq-kaile nzrlxngitingr amrlx kx takitrde leplz kcng tzmnclzbzngr badr nzvz-nqblq-krdr. Kx trnzrvz-nqblqung lou nznibq. Lr Jiu lcng nzrpilr kx dzbede mz ncblo kcng Naszret ngi nzrlxngitingr kx trtakitrdeu mz gzpman ngr Rom. A' mz ngalrdeng 14-16, Pol aopxbzle kx leplz kcng tzvz-nqblqlr Kxnzmcpx nzprtr-kzng mz nzrlxngitikr lr Jiu, kc tqtakitrde mz gzpman ngr Rom. \+em 24:8\+em* Mz kzdung nzryr-ngrng kcng pnz, mrkc tqycngr maki kxmule lc { }, trnzycpxpqng elr. \f* \p \v 10 Gavzna kc aycngrlrbzle narde mz Pol kx naycmne ye. X sc tqrpipebz Pol kx, “Krlzx kx ngini-pnzm majzstret mrka twztiqle yiz kqlupe. X abrtzx mz nzycmne-krnge mz nzaclve-lzbq-krnge. \v 11 Tr-rblxu nzrtangrti-krm da angidr, murde vz-ngrne Jerusalem mz nzangiongr x zbq kx nzpnu-esz'-nrade-li (12) kc ate. \v 12 Lr Jiu kcng trnzmclru nztalwz-krgr badr kzdq ncblo mz Mangr-nzangiongr Yawe. Trnzmc-kzlru nzrtrngztio-krnge nelz leplz, mz mangr-nzkrka'ngr nyzgrng o mz kzdq nrlc mz nabz mzteadau. \v 13 Rblx-kzpz badr nzpipx-krbzlr da kx ngi da angidr mz nzvz-rbr-krngeng. \v 14 A' naplzpxbo da lc. Angiox Gct ngr melrmqgrng mz nzvz-nqblq-krnge ‘Lrpzki r Kxetu.’ A' tzrpilr kx dzbede lc nzvz-rbrng. A' lxngiti-kzx da kcng amrlx tzyro mz buk ngr Lou x Profet. \v 15 X obqtipxx da kcpwz tzaenzlilr ncblo lcng, krlc kx leplz amrlx sa natulzmqng mz nzbzngr, kxmule-esz' kxnzmrlzng x kxnztrkang. \v 16 Mz nzmu-krde lcde, nabztq-ngrde etum bange kx narnge naopx-zvzbz mz Gct x leplz. \p \v 17 “Mz nibr nzprpx-krnge Jerusalem mz kzdung yiz, yzlu-moux mz nzrtwz-krbo trau kx nakabo mz Gct x kzdung trau kcng tzatakqti mz nzrka-ngrbz mz lr Jiu kcng trpnzngr scdr da. \x + \xo 24:17 \xt Aposol 11:27-30; Rom 15:25-28; 1 Korint 16:1-4; 2 Korint 8—9\x* \v 18 Mzli kc tqale-ngrne da lc, dekcpwz tzmc-ngrdr ninge mz Mangr-nzangiongr, mz nibr nzayrkrpx-krnge nzalqngi-lzbqngr mz nzangiongr. Trpnzngr zbo ngr ncblo kx nigr badr x trprtrwxu mz nztutilz-lzbqngr lc. \v 19 A' kzdung lr Jiu kx nzvzkimlr Esia Provins nzmncng mrkc. Nzmu kzdq da kx tqavz-rbrbole, navzmqng bam mz nzpipx-krdrle. \v 20 O kx tqmule leplz lcng mrlc napilr da kznike nzmclr vz-rbr-ngrne, mzli kc tqtu-ngrne mz Kansrl kc. \v 21 A' da esz'txupwz nemipxx mzli kc tqtu-ngrbo badr. Murde rpibo badr kx, ‘Rpiamu kx vz-rbrx mzbq ka murde lxngitix kx leplz kxnzbzpeng nalu-moung.’” \p \v 22 Zbz Filiks kc tqkrlz-angidrpele ‘Lrpzki r Kxetu,’ sc tqayrkrpxpebzle nzycmnengr kc. X sc tqrpipebzle badr kx, “Mzli kc kamadz Lisizs nakaputr-ngrmle, sc tqobqtrpebo elr.” \f + \fr 24:22 \ft Opx-angidrbz mz leplz amrlx kx Pol trvz-rbru mz lou scdr lr Rom x vz-nqblq-angidrle lou scdr lr Jiu. Mz nzmu-krde lcde, mz nzprtr-krde mz dzbede kc tqmyapxbz, takitrde nzrlrpxpengr nide. Kxmule-esz', a' Filiks na-ale-kzle da kx mrlzbz mz lr Jiu. \f* \m \v 23 Pibzle mz kxetu r dzbe ncblo ngr vea kc kx Pol namncpwz, a' narlr-kz-ngrbzle nzoprtane-krde x bzkq rpwa'-ngrbzle kztedeng nztwz-krmlr nikeng suti drtwrde. \s1 Pol Alvztr-ngrde Filiks Mz Jiszs \p \v 24 Mz nibr kzdung zbq Gavzna Filiks nzvzmqng mz olvz rde Drusila, nide lr Jiu. Aveatipele Pol mz presin, x lalztqbz mz nzryapwx-daliti-krbzle Jiszs Kxnzmcpx. \v 25 Zbz Pol sc tqryapwxtrpe-ngrde da kxtubq mz nzobqkr Gct, nzaclve-lzbqngr, x nzayrplapxkr Gct kc navzm. Filiks kc tqmwxlrpe x sc tqrpipebzle kx, “Mrlzpe! Krlzpeq ye nzvzngr mzli ka. Na-aveati-krlz-mopwc' nim kx tqrngiscnge mzli.” \v 26 Mzli lc tqobqtipxle kx kzdq mzli Pol narkabz trau, murde na-avzpx-ngrmle nide mz presin. X mz drtwr lc, sc tqaveati-zvzle mz nzryapwx-krdr badr. \p \v 27 Yiz li kaputxpx. X mz nibrde Posizs Festzs sc tqtekqtrpele Filiks nzngini-krde gavzna. Filiks rpile namrlzti lr Jiu kcng, murde ma tzota-zvzng. X sc tqrlaszpebzle Pol mz presin. \f + \fr 24:27 \ft Mz nzvz-nqblq-krde lou sc lr Rom, kzdq leplz na-avzpxm mz presin nzmu kx trkotqleu mz nabz yiz kxli. Kxmule-esz', mzli kc Pol na-avzpx-ngrmle, lr Jiu kcng drtwrdr ngyabz mz Filiks mz da kxkqlu. Filiks krlzle kx mzli trnaboiu, narmcti-lzbqng badr mz kot mz nzatubqtingr da lcdeng. Mz nzmu-krde lcde, rlaszpele Pol mz presin mz nzayc-nrwx-krbzle drtwrdr kx ngya. Gzpman ngr Rom aprpxle Filiks mz nzwz-krde murde leplz trnzmnc-lrpi-ngrdru mz nzrmailz-krde. \f* \c 25 \s1 Nzkotq-krbz Pol Mz Gavzna Festzs \p \v 1 Zbq tq otx mz nibr Festzs nzkaputr-krmle mz provins kc mz nzngini-krde gavzna, rkalzm Sisaria, sc tqvzdzpe Jerusalem. \v 2 X kxnzetu rdr pris x lrtzlvz ngr lr Jiu nzpipxlr nzvz-rbrkr Pol. X nzrlxti-kzpzlr mz Festzs kx \v 3 na-aelwa-ngrbzle badr nzrmrlztingr, mz nzatwzlr-krmle Pol mz nzkotq-krde Jerusalem. A' nzrpilr da lc murde nzryrlq-kapqng drtwr kx nanibqlr Pol mz lrpzki. \v 4 Rpibz Festzs kx, “Pol nzamnc mz presin kc mz taon Sisaria. X mzli trnaboiu sa nayzlu-moux elr. \v 5 Kxnzrmailz rmung navzokr badr. X napipxlr nzvz-rbr-krdeng elr.” \p \v 6 Festzs mnctilr badr wiki esz', x sc tqvzope Sisaria. Nrlc ngrlxobz sc tqvztrpe mz nabz mangr-nzkotqngr, x sc tqrkape natq kx ncblo ngr vea nedeng navzmitrplr Pol. \v 7 Mzli kc Pol tqkaputr-ngrbzle, lr Jiu kcng nztu-ngalelvzlr nide, x sc tzrping brmrda ngr natq kx vz-rbrti Pol kx trpnzngr me nztukitrlr. \v 8 A' Pol aclve-lzbq mz nzrpi-krbzle kx, “Trpnzngr da kx alex kx vz-rbrtr mz lou sc lr Jiu, o mz Mangr-nzangiongr, o mz king kc etu kc Rom.” \p \v 9 Kxmule-esz', a' Gavzna Festzs rpile namrlzba lr Jiu kcng, murde ma tzota-zvzng. X sc tqveapebz mz Pol tqrpipebzle kx, “?Mrlz nzvzdz-krm Jerusalem, x na-abzpxm mz da lcng elr?” \p \v 10 Rpibz Pol kx, “Tqtutrpo mz kot nyz king kxetu x takitrde nzpipx-krbzme kx vz-rbrx o trtingr mz kot ka. Trpnzngr da kx vz-rbr kx alebo mz lr Jiu, da kc tqwai nzkrlz-zpwx-krmle. \v 11 A' nzmu kx tqvz-rbrpex mz lou sc lr Rom, x alepex dq da kx nanibq-ngrnge, e tr-rlxtiwxu nzplcsz-krngele. A' nzmu kx trpnzngr da kx ngi da angidr mz natq lcng tzpiti-ngrdr ninge, e mz nzvz-nqblq-krde lou ngr Rom, trpnzngr kx nakaobzle ninge badr. Mzli ka rlxtibo atwzlr-ngrbz ninge mz king kc Rom mz nzkotq-krnge elr.” \f + \fr 25:11 \ft King Niro nide king r Rom mz yiz lcng. Doa kx gzpman ngr Rom rlr-ngrbzle nzprtr-krde mz dzbede kc tqmyapxbz nzrngiscng zmatq ngr nzrlxtingr nzkotq-ngrbz mz king kxetu Rom. Trpnzngr kx krlzle nzrpwa'-ngrbz da lc. \f* \p \v 12 Festzs nzryapwxtxng badr ncblo kx nzatubqtilr nide. Zbz sc tqrpipebzle kx, “Rlxtiq nzkotqtr-krbzme mz mz king kc Rom, e sa na-atwzlrpe-ngrbzkr nim bade.” \s1 Festzs Pibzle Pol Mz King Herot Agripz \p \v 13 Kzdung mzli mz nibrde, King Herot Agripz Krali kc tqaclvele Provins kc Gzlili x inwede Bernis nzvzmqng mz taon Sisaria, mz nzoklati-krmlr Festzs murde sc tqngini-atede gavzna. \v 14 Mz nibr nzmncti-krdr mrkc kzdung zbq, Festzs kc tqaopxpebzle mz king nrpa ngr Pol. Rpibzle kx, “Kzdq kc ncblo mrka kx amnctx Gavzna Filiks mz presin sc tqrlaszpele. \v 15 X kx vzdzx kc Jerusalem, lrtzlvzng x kxnzetu rdr pris r lr Jiu sc tzrlxtipemlr bange kx napix kx mrlx lc vz-rbr. \p \v 16 “A' rpibo badr kx lou sc lr Rom tr-rlrpx-ngrdeu nzaprcngr ncblo mz nzbz-krde, a' narmcti-lzbq-kaing badr leplz kcng tzrpilr kx vz-rbr mz kot. Murde napipxle mz kot trnzvz-rbr-krdeu. \v 17 Kx nzvzmlr mrka, sc trpnz-moungr da kx na-aenzlix, a' mz nrlc kxngrlxobz sc tqwxbuope-ngrne mrkc tzrpipxngr nztubqkr doa o trtingr, x sc tqrpipebo kx ncblo kc navzmitrp. \v 18 A' nzvz-rbr-krdeng kcng tzpipxlr, trngi-pnzu da kc tqpnz drtwrnge kx napipxlr. \v 19 Murde nzpipxlr kx nzvz-rbrkr Pol tutr mz kzdung da mz nzrlxngiti-krdr, x mz kzdq ncblo drtqde Jiszs, bzpe, a' Pol rpile sa tqlu. \v 20 Trkrlzwxu kxnamusr-ngrne trnzesz'ti-kru lc drtwr. Mz drtwr lc, veatibo mz Pol nzmu kx tqmrlzbz bade nzvzdz-krde Jerusalem mz nzabzpx-krngele mz da lcng elr. \v 21 A' pxtxpx-ngrde. Rlxtile kx na-aclvepwz nide, navz nakrlzbzle mzli kc na-atwzlr-ngrbo nide mz king kc etu kc Rom, mz nzkotq-krde elr.” \p \v 22 Rpibz Agripz mz Festzs kx, “Suti drtwrnge nzxlrngr nzycmnekr ncblo lc mz ninge esz'-krnge.” Rpibz Festzs kx, “Xlr-krlzq kalrla.” \s1 King Agripz Lalztqbz Mz Nzycmnekr Pol \p \v 23 Nrlc ngrlxobz leplz kcng tzglqlzlr Agripz ncdr Bernis mz nzngini-krdr kxnzetung mzli kc tzvz-ngrmlr mrkc tzyrlwr-lxblrngr. Nzdwatrpzng mz nabz kzdq ma nyz gzpman, mrkc kxnzetung tzlalztq-ngrbzlr mz leplz nedrng. X kxnzetu r ami kcng x kxnzrmailzng lr taon kc nzdwatr-kzpzng. Festzs rkatxbz natq, x Pol kc tzvzmitrpem. \x + \xo 25:23 \xt Luk 21:12\x* \v 24 Zbz Festzs kc tqrpipebzle kx, “King Agripz, x nimu lcng amrlx tqmnckr badr mrka, pwxbztiamu ncblo lc! Lr Jiu amrlx mrkc Jerusalem x mrka Sisaria, nzrtwzmqng natq bange, x nznemilr kx nanibq. \v 25 A' trmcwxu kzdq da kx alele kx nanibq-ngrde. X pnzpe drtwrnge nzatwzlr-krngele Rom, murde rlxtile nzkotqtr-krbzle mz mz king kc etu. \v 26 Trkrlzkax da kx nayrx mz letz kx nayrbo mz king, mz nzpi-krbo Pol. Mz nzmu-krde lcde, vzmipemc nide bamu mrka, x myapxbz nim, kx King Agripz! Murde mz nibr nzvea-krbzmu da bade, mwx elx sc tqngiscpenge dq da kx nayrx. \v 27 Murde trtakitrdeu nzatwzlr-krbo ncblo mz King, mz trnzayrbq-zpwx-ngru mz nzryrngr da kznikeng nzrpilr kx vz-rbr-ngrde.” \f + \fr 25:27 \ft King Agripz krlz-zpwxle lou sc lr Jiu, kxmule-esz' trprtru mz nzvz-nqblq-krde nqmq krdr. King Niro nangyati drtwrde Festzs nzmu na-atwzlr-ngrbzle Pol bade, a' trpnzngr nou rde kxtubq. Murde nzwzkr kxnzetung mz provins nzatubqti-krdr dalr provins nyzdrng nidr esz'-krdr x bzkq nzayakukulr King Niro. \f* \c 26 \p \v 1 Zbz rpibz Agripz mz Pol kx, “Ycmne ye. Nzrlrpe-ngrbz nzycmne-krm.” Pol atwztqpxle mqde, sc tqabzopele nzycmne-krde mz nzpnzti-krde natq kcng tzpiti-ngrde. \v 2 Rpibzle kx, “King Agripz, mrlzm bange kx tqtupebo mz mzpq mzbq ka, mz nzayzlu-krbo natq lcng tzpipx lr Jiu tqvz-rbr-ngrne. \v 3 Myapxbz murde krlzq nqmq krgu, nigu lr Jiu, x da kcng tresz'ti-ngru drtwrgu. Mz nzmu-krde lcde, rlxtibo bam, lalztq-kaip ena bange. \p \v 4 “Lr Jiu amrlx nzkrlzlr nqmq krnge, vzne-pnzm mzli kc tqoblabe-ngrne. Mnckr badr mrnyznge, x mnc-kzkr badr Jerusalem. \v 5 Mz nzmu-krde lcde, nzkrlztipelr ninge mzli boipe. X nzkrlz-kzlr nzrpingr kx tzsuti drtwrdr le, kx prtrx mzli boipe mz Farzsi, dzbede kc tqlolvz-amqngile nzrlxngiti-krgr, nigr lr Jiu. \v 6 A' mzli ka tux mrka murde nzrpilr kx vz-rbrx mz nzlxngiti-krnge Mevalu Kxnzmcpx kc tqesalz-ngrbz Gct mz melrmqgung. \v 7 Krlc nzesalzngr angidr kc tqobqtipxkr, nigr neidu lr melrmqgrng kcng nzpnu-esz'-nrade-li (12). X mz nzaenzli-krgrle, angio-zvzkr Gct mz nrlc kxngrlx x nrlckxbq, mz drtwrgr kxpqtr zlwz. X mz nzlxngiti-krnge nzesalzkr Gct lc, dekc tqlctr-ngrm drtwr lr Jiu bange! \v 8 Kzdung nimu lr Jiu, rpi-zvzamu kx lxngitiamu kx Gct krlzle nzatulz-mou-krmle leplz mz nzbzngr. ?A' memule tqrblx-ngrbzle bamu nzrlxngitingr kx Gct atulzpemle Jiszs mz nzbzngr? \p \v 9 “Mzli kc ena, aoti drtwrnge kx na-alex da kx na-atrkati-ngrne leplz kcng tzvz-nqblqlr Jiszs kc Naszret. \v 10 X alex da lc Jerusalem. Kxnzetu rdr pris nzkamlr bange zmatq, mz nzadwatr-krnge leplz mz presin nedeng kxnzkqlung. X mzli kx nzrpi-ngrdr narnibq-ngrdr, drtwrnge esz'ti badr. \v 11 Nzwrde kqlu kx lolvzpx-ngrmc nidr mz nabz mangr-nzkrka'ngr nyzgr. X ayrplapxx nidr murde nangi-batrpzle badr nzpivxiti-krdr Jiszs. Ngyati zlwz drtwrnge nidr x vz-kzx mrkzbleng mz nzatrkatingr nidr.” \f + \fr 26:11 \ft Lr Jiu sc tzaenzlilr Gct nzatutr-krde da kx esalz-ngrbzle mz nzatwzlr-krmle Kxnzmcpx mz nzarlapx-krde nidr. Pol lxngitile kx Jiszs atutrpele nzesalzngr lcde. Kxmule-esz' lr Jiu nzkqlung nzrpilr kx nzlxngitilr kx Gct na-atulzmle leplz mz nzbzngr, a' trnzlxngiti-zpwxlru, murde trnzrlxngitilru kx Gct atulzpemle Jiszs. \f* \s1 Pol Pipxle Nzrmcti-krde Jiszs \p \v 12 Rpi-mopwz Pol kx, “Mz kzdq nzvz-krnge lcng, vzx mz taon kxetu Damaskzs, murde kxnzetu rdr pris nzrkamqng zmatq x natq mz nzwzngr. \v 13 Waile mzli kc tqtavau r nrlc bea, kx king, kx mcx kzdq zyzlr yzlrpx-zlwz-ngrbz, myaszpxle nzpnaprkr nepi, yzlro-ngrm mz bongavz, o-ngale-ngrde ninge x kztengeng. \v 14 Tatxokr amrlx ngrgr mz drtc' x xlrx kzdq natq mz Erameik kc tqycmne-ngrgu mz mzli nyzgu. Rpimle bange kx, ‘?Sol, Sol o, nike tqatrkati-ngrn ninge? Bzkq biluszpxq ninge, ma tqatrka-lzbqm, murde tryatrpwe'u bange.’ \fig Kx esotrpebzle mz Damaskzs, zyzlr kxetu vzom mz bongavz, pnamilxle nide.|alt="084 Saul and men on the road with their faces toward the ground a bright light shining from Heaven, and the city of Damascus in the distance." src="084-Acts9.1.tif" size="COL" loc="ACT 26:14" copy="LLL Language Recording" ref="26:13" \fig* \v 15 Rpibo bade kx, ‘?Nim neke, kx Kxetu?’ X rpim Kxetu kx, ‘Ninge Jiszs, kc tqatrkatiq. \v 16 A' tulzm, murde mz drtwr lc adcpx-lzbqpebo bam, mz nzmcpx-krnge nim mz nzngini-krm kxnzawz nenge. Napibzme mz kzdu-kzng leplz kx mcpeq ninge mzbq ka. X sa na-aelwa-ngrbo bam kzdung da mou mzli lc navztrp mz nzpi-kz-krbzmeleng badr. \v 17 X sa na-arlapxbo nim mz mq kxtrngiulrJiu, kcng tqatwzlr-ngrbo nim badr. X sa na-arlxpx-kzpo nim mz mq lrmrnyzm kcng tzngi lr Jiu. \x + \xo 26:17 \xt Matiu 28:18-20\x* \v 18 Murde na-aopxbzme da angidr badr, naesablqtilr alwx x nalxlvrtilr da angidr mz nzrvz-nqblqngr ninge. X naesablqtilr nzxplrkr Setzn, x nao-lxlvrtilr Gct, mz nzmnclz-krbzlr bade. Zbz vzpxm mz nzlxngiti-krdr ninge, sa naipqpxbz Gct alwx ngrdrng, murde naprtrpzng mz leplz nede kcng tqatrpeleng.’ \x + \xo 26:18 \xt Asaea 42:7, 16\x* \p \v 19 “X mz nzmu-krde lcde, kx King Agripz, ma-nqblqx nzobq-rmwiblengr kc tqvzom Heven. \v 20 Ryapwxpx-kaipo mz krkcng Damaskzs, x mz nibrde mz krkcng Jerusalem, mz lr Judiz amrlx, x mz kxtrngiulrJiu. Ryapwxbo kx natekqtrlr nqmq nr drtwrdr mz alwx ngrdr x nalxlvrtilr Gct, x na-aelwapx-ngrdr kx nztekqtrpelr nqmq nr drtwrdr mz da kx nzalelr. \x + \xo 26:20 \xt Rom 15:16; Galesia 2:8\x* \v 21 Dekc tzlolvzngr lr Jiu ninge Mangr-nzangiongr mrkc Jerusalem, x tzrpilr nanibqlr ninge. \v 22 A' Gct okatrle ninge krlzmle mzbq ka. Mz nzmu-krde lcde, tux mrka, tqpipxbo da lcng mz leplz amrlx, kxmule-esz' kxnztopwzng o kxnzetung. Da kcng tqyapwxtipxx trblepxu mz nikeng nzpilr profet x Mosis kx nangida. \v 23 Murde nzpilr kx Kxnzmcpx sa nabz. X sa nanginide doa kx ayrnrngr kx natulz-mou-ngrmle mz nzbzngr x trpengr nzbz-krde. X nayapwxtipxle kx Gct sa na-arlapxle nigr lr Jiu badr kxtrngiulrJiu.” \x + \xo 26:23 \xt Rom 8:29; 1 Korint 15:20; Kolosia 1:18; Hibru 1:6\x* \p \v 24 Pol kx krlzmle mrlc mz nzycmne-krde, sc tqkabolvzpe gavzna Festzs, mz nzrpi-krbzle kx, “Lukurnr-ngrn, kx Pol! Nzkrlz-krm la da kxkqlu alukurnr-ngrde nim!” \v 25 Rpibz Pol kx, “Trlukurnr-ngrne'u, kx kxetu gavzna! Natq kcng tqpix da angidr x me tukitrle ycbz. \v 26 King Agripz! Nzycmne-krbo bam trotru, murde krlztipeq da lcng. Krlz-angidrx kx xlrpeq Nrpa ngr Jiszs amrlx, murde da lcng tryc-kapqpeu. \v 27 ?King Agripz, lxngitiq kx da kcng tzyr pnz profet neng Gct da angidr, o trtingr? Krlzx kx lxngitipeq!” \v 28 Rpibz Agripz mz Pol kx, “?Mzli ka mrbcne, rpiq na-aprtrpeq ninge mz nzlxngiti-krnge Jiszs?” \v 29 Rpibz Pol kx, “Mzli kxmrbc o kxboi, a' krka'-ngrbo mz Gct kx nim x nimu lcng amrlx tzlalztqmqng bange mzbq ka navz-nqblq-kzamu Jiszs Kxnzmcpx, da kc tqwaix. A' da kx trtingr e sen lcng!” \p \v 30 Zbz king kc x gavzna kc x Bernis, x krkc-kzng amrlx nzrkalzmqng. \v 31 X mz nzvzpx-krdr, sc tzrpi-etrpelr kx, “Ncblo lc trpnzngr da kx alele kx nabz-ngrde o na-adwatr-ngrde mz presin.” \v 32 X Agripz rpibzle mz Festzs kx, “Takitrde ncblo lc na-avzpxpem mz presin nzmu trnarpipeleu nzkotq-krbzle mz king kc etu kc Rom.” \c 27 \s1 Pol Rkalzm Mz Nzalilvcngr Rom \p \v 1 Mzli kc tzaolvztipengr kx kxnzmncng mz presin na-alilvcpelr mzteadau Rom mrkc Itali provins, sc tzaprcpebzlr nidr badr Pol mz kzdq lr Rom drtqde Julizs, kc tqngi kxetu r dzbe ncblo ngr vea kxtrtqki-esz' (100). Dzbede lc tqprtr-ngrde mz ami nzrpibz ‘Ami ne King Kxetu.’ \x + \xo 27:1 \xt Aposol 10:1\x* \v 2 Ninge Luk x Aristakzs, lr Tesalonika mrkc Masedonia Provins prtzkr badr mz lcsu kx alilvckimle taon Adramitium. Murde na-alilvckile mz taon kznikeng dwatrngr lcsu mrkc Esia Provins. \x + \xo 27:2 \xt Aposol 21:18; Kolosia 4:10; Filimon 24\x* \p \v 3 Nrlc kxngrlxobz kaputrpzkr mz taon kxetu Saedon. Kxetu Julizs mrlztitxde Pol, x rlr-ngrbzle nzvz-krde murde namcle kztedeng mz nzrka-ngrbz nikeng suti drtwrde. \v 4 Alilvc-mopwzkr mz nzrlasz-krgr mrlc. X sc tqalilvckipekr mz nrlar trmctu Saepras kc tqwq-epe, murde nrlarde kc alilvckibzkr wqngr nenq. \v 5 Alilvc-wickr prla ngr provins kcng Silisia x Pamfilia, x krlzmgr mz taon Maera, mrkc Laesia provins. \v 6 X mc kxetu Julizs kc lcsu alilvckimle taon kxetu Aleksadria mrkc Ijipt, na-alilvckile Itali provins. Zbz sc tqaprtzpele nigr elr mz nzalilvc-krgr Prla Meditrenia. \v 7 Alilvc-lrpitinekr zbq kqlupe murde nrlc trka prla. Zbz sc tqesotrpebzkr mz taon Nidzs. Nenq kc tr-rlrpe-ngrpleu nzalilvcpx-moungr rlru kxpipz, sc tqalilvckiopekr mz nrlarde kc tqwq-epe mz trmctu Krit, tqrlaszpekr ncte kc Salmone. \v 8 Mz nzkawi-krgr ncte lc, rblxtx zlwz, a' esolvztitrkr mepz mz nzalilvcngr. X alilvctrpgr mz kzdq nrlc nzrpibz ‘Nabzn Kxmrlz,’ trycpwzu rlru mz taon Lasea. \p \v 9 Mzli boitx nzaenzli-krgr nrlc kxmrlz, a' krlzbzle Oktobz, temz kx nrlc trka-zlwz-ngrde mz nzalilvc-moungr. Zbz Pol kc tqrkapebz natq. \v 10 Rpibzle kx, “Ncblo lcng, mwx nrlc natrka-zlwzpe. Nzmu na-alilvcku mzli ka, lcsu x kago ngr lcsu amrlx sa naodati, x nabzti kzdung nigu.” \v 11 A' kxetu Julizs kc lxngiti-txpwzle da kx nzpilr kapten x kzdu-kzng leplz, x trngiu da kc tqpibz Pol. \v 12 Me dwangr lcsu mrkc trngiu nabzn kxbrngz mz nzaenzlingr mzli kx nrlc trka-ngrde. Mz nzmu-krde lc, ncblo kxnzkqlu-zlwzng nzlxngitipelr na-alilvcpxpengr prla, murde nakrlz-ngrbz taon Finiks mrkc trmctu Krit, murde ngi nabzn kxbrngz kx nadwa-zpwxngr mzli kx nrlc trka-ngrde. \s1 Lcsu Alilvctile Wiki Li Mz Nabz Nenq Kxetu \p \v 13 Kzdq nenq kxtopwz vzkimle mz trlaki, x nzpnzkr drtwr ncblo kcng le, nzatutrpelr da kx suti drtwrdr. Mz drtwr lc, nzveclzlr agz, x sc tzalilvc-zlipelr trmctu Krit, x nzesotr-zlwzng mepz. \v 14 A' mzli trboiu kzdq nounenq kx xplr wqtxom mz trmctu kc. \v 15 Tztitrle lcsu kc, x drtwrgr kc tqmatxpe nzabzpxngr nzalilvcngr. Zbz sc tzavzopelr nqni ngr lcsu kc x tzrlrpe-ngrbz nztwzkr nenq le, murde rblxpe nzrveti-krde nenq kc. \v 16 Kx krlzbzkr nrlar Trmctu Klauda kxwq-epe kxpipz, sc tqpe-amqngipekr bot ngrde, a' rblxtitxde nigr. \f + \fr 27:16 \ft Bot r lcsu o-zlinepwz lcsu rde, a' mz nrlc kxtrka nzveclz mz lcsu. \f* \m \v 17 Nzveclzmlr mz lcsu. Zbz nzpe-ngale-ngrdr lcsu kc kzdung nqvi mz nzamqngi-krdrle. Nzmwxlr-ngrdr ma tzwxlzng mz lvxlzngr drta' mz nabzn Sirtis, mrkc Libia, Afrika. Zbz nzavzolr dalr nzulvzngr lcsu lc mz nrlc kxtrka, murde nalolvzle lcsu mz nztwzkr nenq le. \v 18 Rtctinepe-ngrde nigr ebio ngr nenq kc. Zbz mz nrlc kxngrlxobz sc tzrtctiope-ngrdr kago ngr lcsu kc prla. \v 19 Mz zbq kratq sc tzrtcope-ngrdr kzdung dalr lcsu kc mz mqdr. \v 20 Trlipu kc twztile nigr zbq kqlu kx trmctikru nepi x vri ngr bongavz. X nenq kc nzxplrtx-zlwz-krde sc tqyctx mrkc tqyc-ngrde. X drtwrgr matxpe nzobqtipxngr nzrlapxngr. \p \v 21 Mz nibr trnzmutipe-krgru zbq kqlupe, Pol tulzm mz mzlirgr. Sc tqrpipemle kx, “Ncblo lcng, nalalztq-pnzmamu bange x bzkq alilvcpx-pnzmgu trmctu Krit, ma da kang trna-atrkatiu x trmrbrtiu. \v 22 A' mzli ka, axglrbo nimu. Bzkq nabzmu taprlzm! Trpnzngr nigu kx nabz, a' nangi txpwz lcsu kx naodati. \v 23 Murde kau Gct kc tqngi nede ninge x tqangiox, enjrl nede vzm bange. \v 24 X rpimle kx, ‘Bzkq mwxlrq, kx Pol! Sa natutrpzme mz king kc etu kc Rom. X mz nzmrlzti-zlwzkr Gct nim, dekc na-arlapx-ngrde nimu badr krlang tqalilvcnenamu badr!’ \v 25 Mz nzmu-krde lcde, kx ncblo lcng, bzkq nelzmu taprlzm! Murde lxngitix kx nakxmu-txpwzle da kc tqwai nzpi-krmlele bange. \v 26 Lcsu ka sa nawxlz mz kzdq mapz ngr trmctu.” \p \v 27 Ngipe nrlckxbq kranzpnu-esz'-nrade-pwx (14), x sc tqapetinede nigr nenq mz nabz prla lc, mz kzdq nrlar prla nzrpibz Prla Adrixtik. Mz aurnrlc, nzpnzkr drtwr ncblo kx nzwzng mz lcsu kc kx esotinepebzkr mepz. \v 28 Zbz sc tzavoopelr kc nqvi prla nzpetr elr da kx mrlepu x nzmclr kx nzbookr mrkc nabx nzpnu-li (20). Mzli trboiu nzale-moulr x nzmclr kx nzboo-krde nabx nzpnu-esz'-nrade-nzlvqn (15). \v 29 Nzmwxlrng murde lcsu scgr ma tqprtz mz rplz kcng. Zbz nzrtco-ngrdr agz pwx mz mrtwz' kxrm ngr lcsu kc, x sc tzkrka'tipelr nrlckxngrlx. \v 30 Krkcng tzwzng mz lcsu nzabzlr nzrlaszpxngr lcsu kc. Nzavzolr bot kc prla, x narpi-rbz kx nartco-moulr du kzdung agz mz mrtwz' kx rtwayz ngr lcsu kc. \v 31 A' rpibz Pol mz kxetu Julizs x ncblo ngr vea nedeng kx, “Nzmu ncblo lcng nadwaszlr lcsu, trpnzngr nzrlapx-krmu.” \v 32 Zbz ncblo ngr vea kcng nzlakitxpxlr nqvi kcng tqdotrngr bot kc, x sc tqtaope prla. \p \v 33 Nrlc kc tqmule nangrlxpxpe, x Pol sc tqrngidrlvzpele nidr amrlx ngrdr nzngq-krdr du dakxnzng. Rpibzle kx, “Aenzlipe-ngrnamu da kx naprtz krlzmle mzbq nzpnu-esz'-nrade-pwxpe (14) ka, x mzli lcng trgalr da kx ngqnamu. \v 34 A' mzli ka rpibo bamu ngqamu du dakxnzng, nangi dalr nzrlapx-krmu. Trpnzngr nimu kx nabz x kx nrkrdrtqdr na-ataki.” \v 35 X sc tqrtrngztipebzle kcng bret, awitxbz mz Gct mz mztr, lopxitxde, x sc tqmupe. \v 36 Dekc tqaxglrle drtwrdr x nidr amrlx ngrdr nzmutx-kzng dakxnzng. \v 37 Nzkqlu-krgr krlzbzle trtqki-li-nzpnu-rlimz-nrade-esz'mz (276) kx mncomgr mz lcsu kc. \v 38 Mz nibr nelzdr nzkrlc-krde, sc tzamingrnrpe-ngrdr lcsu kc mz nzrlxo-krdr bxli r wit kcng prla. \p \v 39 Nrlc kxngrlxobzle, kc trnzkrlztxtrpwzlru nibr nrlc kc. A' nzmclr kzdq nabzn kx drta'ngr. X sc tzrpipelr kx na-aminilzpelr lcsu kc elr, nzmu kx tqtakitrdele. \v 40 Zbz nzlakitxpxlr tolva kcng x nzrlrtx-ngrbzlr nzboo-krdrng. X nzyokaepx-kzlr nqvi kc tqlolvzle stia kcng. X sc tzveclzpelr nqni kc mz mrtwz' kx rtwayz, murde nenq natwztrle mepz. \v 41 A' lcsu kc sc tqwxlzpe mz kzdq mapz kx wxbu prla. Mrtwz' kx rtwayz wxbutxom elr mqngitx pnz, a' mrtwz' kxmq, sc tqtaglctitrpe nrc, wzpe mulide. \p \v 42 Ncblo ngr vea kcng nzryrlqpeng drtwr mz nzrnibqtingr krkcng tzpresinqng, murde ma tzwrtrng mepz x sc tzdwapeng. \v 43 A' kxetu Julizs rpile na-arlapxle Pol, sc tqrpwa'pe-ngrbzle badr. Rpi-alzupwzle mz ncblo kcng tzkrlzlr nzwrngr, kx nadwao-kaing prla x nawrtrng mepz. \v 44 X krkc-kzng nzblco-kzpzng nzwr-ngrdr trprpa x kzdung muli lcsu kc, x delc tqrlatr-ngrgr amrlx ngrgr mepz. \fig Nzwr-ngrdr trprpa x kzdung muli lcsu kc.|alt="097 ship wreck" src="097-Acts27.13.tif" size="COL" loc="ACT 27:44" copy="LLL Language Recording" ref="27:44" \fig* \c 28 \s1 Ningidoe Makxle Pol \p \v 1 Mzli kc tqkrlztrpe-ngrbzkr mepz, sc tzpipem bagr kx krlc trmctu Malta. \f + \fr 28:1 \ft Nenq kc twztile lcsu scdr prla kilomita trtqki-rpwxmz (900). Nzboi-krde takitr mrka Santz Krus krlzbzle Isabel. \f* \m \v 2 Lr mrlcde nzmrlzti-zlwzlr nigr. Nztelvzbzlr kc nyr namulq-ngrgr, murde tewa dc x nrlc bao. \v 3 Pol kc tqrmikanepe nanr, x sc tqyrlqlzpele mz nyr. Zbz kzdq ningidoe kxtrka kc tqngrlapxpem, murde nzulr nyr kc. X sc tqmakxpebzle mqde, x tqdotrpebz. \v 4 Lr trmctr kcng nzmclr nzdotrkr ningidoe kc, sc tzrpi-etrpelr kx, “Nanginide ncblo kxrnibq, murde kxmule-esz' rlapxpe prla, a' gct rgr kc tqayzlubz da mz leplz tr-rlr-ngrpwzleu bade nzlu-krde.” \v 5 A' Pol biklrtxlzle ningidoe kc mz nyr, x trpnzngr da kx atrkatrpzle bade. \x + \xo 28:5 \xt Mak 16:18\x* \v 6 Sc tzaenzlibzlr nzvaolzkr mqde o nzbz-amrnatx-krde. Nzaenzlilr mzli boitx, a' trtxpnzngr. X sc tztekqtrpelr drtwrdr, tzrpipelr kx nide kzdq gct. \p \v 7 Mrkc tqprtz-ngrmgr mepz esotrpz elr kc drtc' kxetu nyz Pzblizs, kxetu r trmctu kc. Abrtzlvzle nigr x prlxtxmle bagr nivz. X zbq tq mnctikr ma nyzde. \v 8 Trte Pzblizs sc tqyrbq mz nelvq yagoxtx, drtqde pq, x nelzde vo. Pol vztrpz bade, krka'tx, maleobzle nide, x sc tqamrlzpebzle nide mz zyagox kc. \v 9 Kx nzmc lr trmctu kc nzmrlzkr trte Pzblizs, leplz amrlx kxnzyagoxng sc tzvzpemqng x Pol amrlzbzle nidr. \v 10-11 Mnctikr Malta temz tq, mz nzaenzli-krgr nrlc kxmrlz. X lr Malta lcng nzkamlr bagr da kxkqlu mz nzamrlue-krdr nigr. Kzdq lcsu dalr taon kxetu Aleksadria nzrpibz ‘Gct kc Tqlipxm’ yc-kapq-kz-ngrde nenq mz trmctu kc. X mzli kc na-alilvcpe-ngrgr mz lcsu lc, lr Malta nzyrlqlzbzlr elr nikeng amrlx nasuti drtwrgr prla, mz nzokatr-krdr nigr. Zbz sc tqalilvcpekr. \s1 Nzalilvcngr Mrkc Rom \p \v 12 Mz nzalilvc-krgr lc, alilvctrkr mz taon kxetu Sirakus, taon kxmyapxbz mz trmctu Sisili, murde me nzalilvctrngr lcsu nide lcde. X mnctikr elr zbq tq. \v 13-14 Rkalzmgr mrkc x sc tqalilvc-mopwzkr, x alilvctrkr mz taon Rejizm. Nrlc ngrlxobz nenq abzole nzwq-ngrm mz ulu. X mz zbq krali sc tqkrlzpebzkr taon kxetu Puteoli, me dwatrngr lcsu, mrkc Itali Provins, murde navzkr Rom. X mckr kzdung mzlegung mz Kraes mrkc Puteoli kx nzrpimlr namnctikr badr wiki naesz'. \v 15 Lrmakxtr kx nzmncng mzteadau Rom nzxlrlr nzvz-krbzkr. Zbz sc tzrtangrtinepebzlr nigr, murde navebzlr nigr Rom. Nzvzbzng x kzdung nzrmctilr nigr mz mztea Apizs mrkc nzamwangr da, x kzdung nzrmctilr nigr mz kzdq mztea drtqde ‘Ma Nyz Lrnarnrlc Kcng Tq.’ Kx mc Pol nidr, apqtrpzle drtwrde, x awitxbz mz Gct. \fig Nzalilvckr Pol Rom|alt="098 map - Paul’s journey to Rome" src="098-Paul4.pdf" size="SPAN" loc="ACT 28:13-15" copy="SIL" ref="Aposol 27:1—28:14" \fig* \s1 Nzmnckr Pol Rom \p \v 16 Kx krlz-angidrbzkr kc mzteadau Rom, Pol kc tzrlrpe-ngrbz nzmnc-krde esz'-krde mz kzdq ma. X kzdq ncblo ngr vea tqaclvepwzle nide. \v 17 Mz nibr zbq kratq, Pol sc tqaveatipeleng kxnzrmailz r lr Jiu mrkc Rom, kx nayrlwr-lxblrbzng bade. Kx nzyrlwr-lxblrpelr, sc tqrpipebzle badr kx, “Mzlengeng! Kxmule-esz' trvecpx-lzbqpwc'u mz lr mrnyzgung x trpibqtiwxu nqmq kcng tqkaom melrmqgung, a' nzadwatrlr ninge mz presin Jerusalem x nzkaobzlr ninge mz lr Rom. \v 18 Nzaveatrlr ninge kxnzetu kcng Rom. X nzmclr kx trpnzngr da kx vz-rbrtix kx takitrde nzrnibqngr ninge, x nzrpilr narlr-ngrmlr nzvzpe-krnge. \v 19 A' kx trnzsutiu drtwr lr Jiu nzrlr-ngrm nzvzpe-krnge, delc tqrlxti-ngrne nzkotq-krnge mrka Rom mz mz king kxetu, kxmule-esz' trpnzngr da kx pipxbo kx nzvz-rbrtilr. \v 20 Dekc tqsutingr drtwrnge nzmc-krnge nimu. Murde naycmnebo bamu, x nakrlzamu kx nzpenge mz sen lc, murde wztrpo mz Kxnzmcpx kc tqobqtipxku, kx na-arlapxle nigu lr Israel.” \p \v 21 Nzrpibzlr bade kx, “Trpnzngr letz ngr Judiz provins kx krlzmle nigr kx ycmnetr-ngrde nim. X trpnz-kzngr mzlegu kcng Judiz kx vzm mrka mz nzyapwxti-krmle nim mz da kxtrka. \v 22 A' rpikr naxlrbzkr natqm, murde mrkang kqlu xlrkr leplz nzpibqti-zvz-krdr dzbede lc tqprtr-ngrn.” \p \v 23 Zbz sc tzyrlqpelr kzdq zbq kx navz-mou-ngrmlr. Mz zbq lcde, ncblo kcng tzvzmqng ma kc tqmncngr Pol nzkqlu-zlwzng. Abzo mz nourla, krlzbzle nrlckxbq, yapwx-dalitipxbzle nrpa ngr nzmnclz-krbzlr mz Gct mz nzngini-krde King. X suti zlwz drtwrde kx nalxngitilr Jiszs nzngini-krde Kxnzmcpx, mz nzpipx-krbzle natq amrlx kcng tqyclzm mz Lou sc Mosis x nzryrkr profet mz Nzryrngrkxtr kc kai, kcng tzycmnetr-ngrdr nide. \v 24 Kzdung nidr nzlxngitilr natqde, a' kzdung trtingr. \v 25 Murde drtwrdr tresz'tiu mz natqdeng. Zbz mz nzrlasz-krdr mrlc, Pol pi-kzpzle kzdq mou da. Rpile kx, “Mqngrkxtr pi-angidrbzle mz melrmqmung. Murde rpibzle mz profet Asaea kx, \v 26 \qt ‘Vzbz mz lr Israel, rpibz badr kx,\qt* \bdit Kxmule-esz' obqamu, a' trkrlzwamuu da angidr. X kxmule-esz' lalztqamu, a' narmu tryrplatrpwzu.\bdit* \v 27 \bdit Narmu nzamqngipebz, nradrtqmu nzangqpe, x mzpu nzakcpebz, murde pxtxpx-ngrnamu nzmc-krmu, nzxlr-krmu, x nzlxngiti-krmu da angidr. Mz nzmu-krde lcde, rblxbz bamu nzyzlu-krmamu bange, mz nzatubqti-krnge nabzmu.\bdit*’” \x + \xo 28:27 \xt Asaea 6:9-10; Matiu 13:14-15\x* \v 28 X Pol ayrkrpxle nzycmne-krde, nzrpi-krde kx, “Mz nzmu-krde lc, kx mzlengeng, nakrlzamu kx nrpa ngr nzarlapxkr Gct leplz, nzatwzlrpe-ngrbz mz kxtrngiulrJiu, murde sa nalxngitilr nide!” \v 29 Mz nibr nzpikr Pol da lc, lr Jiu kcng sc tzrlaszpelr ma nyzde. X nztalwzngr kxetu prtxlz mz mzlirdr. \p \v 30 Pol mnctile mrlcde yiz li mz kzdq ma kx bilqle namnc-ngrde. X abrtzlvzle krkcng amrlx tzvzmqng nzmc-krdr nide. \v 31 X trmwxlru nzryapwxpx-zvz-krde nrpa ngr nzmnclz-ngrbz mz Gct mz nzngini-krde King, x nzalvztr-krde kx Kxetu Jiszs nide Kxnzmcpx. X nzrlr-ngrbzlr bade nzryapwx-ngrbz mz leplz amrlx. \f + \fr 28:31 \ft \+em 28:29\+em* Mz kzdung nzryrngr kcng pnz ngalrde 29 trnzyrou. \+em 28:31\+em* Mzli kc tqmncngr Pol Rom, yrbzle letz mz dzbe lrmakxtr kcng Efiszs, Kolosia x Filipae, x mz Filimon. \f*