\id MRK - Nooni \h Maaku \toc1 Maaku \toc2 Mak \toc3 Mak \mt2 Saaka wvù Jee wvu ɛkumɛ Jisos no \mt1 Maaku \mt2 to Saŋɛɛ \imt1 Fiɛɛ fì nu ɛ̂ Ŋwa' Mak wvun e \ip Saaka wvù jee wvù Mak to saŋɛɛ wvun duŋci lɛ Jisos nu wee wvù to gee mwɛɛm bvuu kɛŋke mvuŋgay keejeme fiɛɛ ɛ́ fí enù no wvú jeme. Wvú to duŋci mvuŋgay mvun yî n'yɛɛyi we le bô keebvuuse bonceendaa bo dɛwle le, noo keelɛɛshi bibefɛ bi bonyii le. Jisos to teŋe ɛkolɛ kew lɛ wen nu wee wvù diee nu Waawee, ɛ wvú ɛ to keenya ɛkolɛ kew keeboyse bonyii. Diee din nu dì nu ɛ̂ ŋwa' Dania le 7:3-14. \ip Mak yam ɛ saŋ ɛ ɛ̀ nu ɛkumɛ mwɛɛm mvù Jisos to gee ɛfey mvù wvú to jemyi. Biba bi fokemɛse ke ŋwa' wvun e jeme ɛkumɛ mwɛɛm mvù to kooyɛɛ bô Jisos yî kemaa kew ke fokemɛse le, ɛfey mvunciim no bó to taɛ wvú yî kentam e, bô no wvú to buyɛɛ yî kpwe le, ben we. \is1 Bikuu bi mwɛɛm e ɛ̂ Ŋwa' wvun e \io1 1:1-13 Keŋkɛwcɛ ke saaka wvù jee ɛkumɛ Jisos e \io1 1:14–9:50 Lemme di Jisos e ɛ̂ keba kè Galilee le \io1 10:1-52 Ɛ Jisos nɛ Galilee gɛn Jɛlusalɛm \io1 11:1–15:47 Kemaa ke Jisos e ke kemɛse le mbew Jɛlusalɛm e noo Jɛlusalɛm \io1 16:1-8 Mbuy wvu Jisos yî kpwe le \io1 16:9-20 Ɛkumɛ no Jisos to duŋcɛɛ ɛkolɛ kew no wvú to buyɛɛ yî kpwe le bô no wvú to benɛɛ we \c 1 \s1 Saaka wvù Jon Nleseɛjoo to fewci \r (Mat 3:1-12; Luk 3:1-18; Jon 1:19-28) \p \v 1 \x - \xo 1:1 \xt 15:39; Ibu 2:3\x*Wvun nu saaka wvù jee wvu ɛkumɛ Jisos Klistu wvù Waa Nyo'. \v 2 \x - \xo 1:2 \xt Mala 3:1; Ksm 23:20; Mat 11:10; Luk 1:76; 7:27\x*Wvú to kɛw kɛ no Yɛsaya wvù wee ntum Nyo' to saŋɛɛ ɛ Nyo' gayte lɛ, \q1 “Yekɛ eyuw, me nu ŋke enciinse wee wɛm ntum ɛ́ wvú esa fwe dvu wo, \q1 wvù nu egɛn eseyse je yo. \q1 \v 3 \x - \xo 1:3 \xt Yɛsa 40:3\x*Diɛw wee fuuŋke ŋkpwaante lɛ bó eseyse je Tata, \q1 enɛle ɛ́ yí enù teytey.” \p \v 4 \x - \xo 1:4 \xt Luk 3:3\x*Nonɛn, ɛ wee mvu wvù bó to teŋe lɛ Jon Nleseɛjoo ke mum nɛ buynɛn ŋkpwaante, no fewci ɛ̂ bonyii lɛ bó ekumɛn mvuntelem mvubole, ɛ́ wen elese bó ɛ̂ joo wvu lɛ Nyo' elɛɛshɛ bibefɛ bibole. \v 5 Ɛ bonyii mum no buyte ɛ̂ bontɛw bo woŋ wvù Judea le tfuu noo ɛ̂ kelaante kè Jɛlusalɛm e kecii gɛne fô Jon e, seŋe bibefɛ bibole, ɛ wvú mum leese bó ɛ̂ joo ɛ̂ Joo Joodan e. \p \v 6 \x - \xo 1:6 \xt 2Bfn 1:8\x*Jon to jiise ndvú ɛ bó kene bô yvúw nyam mi yì bó teŋe lɛ kamɛl, seeŋke kecaw cin ɛ bó kene bô jew nyam, diee ɛ ɛ̀ nu cúma bô ndoŋ. \v 7 Wvú to fewci, gayte lɛ, “Wee mvu too ɛ̂ me ɛjim kuuke fele me, ɛ me mbaa ncim eŋkocɛn keeŋgvuwcɛ fokuse enfay laba we kɛ. \v 8 Me nleese ben ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ joo, geenɛn, ɛ wvú nu ke elese fiew ben ɛ ɛ̀ nu can Keyoy ke Yuule le.” \s1 No bó to lesɛɛ Jisos ɛ̂ joo bô no Satan to momte wvú \r (Mat 3:13–4:11; Luk 3:21-22; 4:1-13) \p \v 9 Kɛ ɛdiuw yoya le, ɛ Jisos nɛ Nasalɛt ɛ̂ keba ke woŋ e kè Galilee le, to ɛ Jon lese wvú ɛ̂ joo ɛ̂ Joo Joodan e. \v 10 Kɛ no Jisos to buyte ɛ̂ joo nɛn, mum yɛn ɛ ɛbulɛ yene ye, ɛ Keyoy ke Yuule no shiile too yî ye le diɛwɛ ɛbembɛ le. \v 11 \x - \xo 1:11 \xt Mben 2:7; Yɛsa 42:1; Mak 9:7; 12:6\x*Ɛ diɛw jeme fowe lɛ, “Wo nu Waa wɛm, nu fitele fiem, ɛ me n'yuuke njoŋ bô wo baay.” \p \v 12 Ɛ Keyoy ke Yuule mum ge lo kaŋ mwaaŋ ɛ Jisos gɛn no cee ŋkpwaante. \v 13 Ɛ wvú no nu jó yî ɛdiuw e mbaanyɛ, ɛ Satan momte wvú. Wvú to nu jó nonɛn bô nyám yi ŋkpwaante, ɛ bonceendaa bo Nyo' le taale fô wvú le. \s1 Ɛ Jisos tee bonyii bonɛw lɛ bó enù boom bew bo ŋgoo le \r (Mat 4:12-22; Luk 4:14-15; 5:1-11) \p \v 14 Ɛ bó ke nɛ koo Jon lese yew ncaw e. Ɛ ɛ̀ no nu ɛjim jodvu, ɛ Jisos gɛn Galilee, no fewci saaka wvù jee wvù wvu Nyo' jó. \v 15 Ɛ wvú no fewci, gayte lɛ, “Kefew nu ɛ to wase ɛ kocɛn, ɛ bvunfon bvu Nyo' le nu wase nceencee. Ben ekumɛn mvuntelem mvunɛn, ebee saaka wvù jee wvun e.” \p \v 16 Ɛ Jisos ke no fele mbew Mamase yì Galilee le, yɛn Semon bô waa bwee wvù Andulu le ɛ bó laaŋke kensaŋ ɛ̂ mamase le, no ŋkiɛŋ wvubo to nu byé yì koolɛɛn. \v 17 Ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben ebiì me le ɛ́ me eŋge ɛ́ ben ekoole wase ɛ ɛ̀ nu bonyii.” \v 18 \x - \xo 1:18 \xt Mat 8:21-22\x*Kaŋ mwaaŋ, ɛ bó mum cinɛ binsaŋ bibole, no bii wvú le. \v 19 Ɛ Jisos ke dioo keŋci gɛne fwe, yɛn Jɛm bô waa bwee wvù Jon e, bò to nu boom bo Sɛbɛdee le, ɛ bô bó nu ɛ̂ kekoŋ e tumci binsaŋ. \v 20 Ɛ Jisos mum tee lo tɛn bó. Ɛ bó cinɛ icee bó le ɛ̂ kekoŋ e bô bonyii bò bó to joɛ ɛ́ bó elemte bó le, mum no bii wvú le. \s1 Ɛ Jisos bvuse keyoy kè yiile yî wee le \r (Luk 4:31-37) \p \v 21 Ɛ bô bo Jisos nɛ gɛn ɛ̂ kelaante kè Kafana'um. Ɛ ɛ̀ ke no nu diuu di mbam e, ɛ Jisos mum gɛn lo yew bunle le no yɛɛyi bonyii dvú. \v 22 \x - \xo 1:22 \xt Mat 7:28-29\x*Ɛ bonyii no yuuke kɛŋke lo ŋghaw yî n'yɛɛyi we le, njefo wvú to yɛɛyi diɛwɛ wee wvù kɛŋke mvuŋgay mvu n'yɛɛyi le. Kɛ wvú to yɛɛyi diɛwɛ no bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le to ké no yɛɛyi kɛ. \v 23 Kɛ sekedvu, ɛ wee mvu nɛ fɛse yew bunle yidvu le, ɛ ɛ̀ to nu wee ɛ keyoy kè yiile nu yî ye le. \v 24 \x - \xo 1:24 \xt 3:11\x*No wvú ley dvú, mum wam lɛ, “Jisos wvu Nasalɛt, wo fii la ɛ̂ bese? Wo to keelɛse bese le? Me ŋkee naa wo. Ɛ̀ nu wo wvudvu wvù yuule wvù nɛ fô Nyo' le.” \v 25 Ɛ Jisos kan keyoy kè yiile kedvu, gay lɛ, “Baŋ lo, buy yî wee wvun e.” \v 26 Ɛ keyoy kedvu mum ge ɛ wvú gbwe fokuse no taake, ɛ kí fuŋ foweɛwe, mum buy yî ye le. \v 27 Ɛ bonyii yɛn nonɛn, ɛ diuw yum bó, ɛ bó no ghayte ɛbonɛbon biite lɛ, “Fin nu la? Ɛ̀ nu n'yɛɛyi mvu wvu fwɛ le? Wee wvun kɛŋke mvuŋgay kane naa noo biyoy bì yiile ɛ bí yuuke wvú le.” \v 28 Kaŋ mwaaŋ, ɛ saaka wvu ɛkumɛ Jisos saaŋkɛn gɛn bontɛw bocii bo ɛ̂ keba kè Galilee le. \s1 Ɛ Jisos fɛ bonyii bo bincɛm e nteen \r (Mat 8:14-17; Luk 4:38-41) \p \v 29 Ɛ Jisos ke buy yew bunle yidvu le, gɛn yew dvu Semon bô Andulu, ɛ Jɛm bô Jon nu bô bó. \v 30 Ɛ̀ to nu ɛ mwɛse Semon jiime, cɛmte bô ken'ya'. Kɛ no Jisos ley yew, ɛ bó mum see lo ɛ̂ wvú ɛkumɛ kpwoon wvudvu. \v 31 \x - \xo 1:31 \xt 5:41\x*Ɛ Jisos gɛn fô wvú to jiime, jicɛ wvú le yî kebo le, cake wvú we. Ɛ ken'ya' kedvu mum cinɛ wvú le, ɛ wvú ja we, taa fiɛɛ ɛ bó die. \p \v 32 Ɛ ɛ̀ ke no nu ɛkiɛguu ɛbvubwɛ no diuu to seeyi, ɛ bó no too bô bonyii bocii bò to cɛmkene noo bonyii bò bonceendaa bo dɛwle le to njiŋsene bô bó fô Jisos e. \v 33 Ɛ kelaante kedvu kecii tase ɛ̂ fwese. \v 34 \x - \xo 1:34 \xt 3:12\x*Ɛ wvú fɛ bonyii nteen bò to kɛŋke bincɛm jɛɛy jɛɛy, bvuu bvuse bonceendaa bo dɛwle le nteen yî bonyii bomew e. Ɛ́ wvú dioo bvuuse, saa ebee lɛ bonceendaa bodvu ejemyi lo kɛ, njefo bó to kee wee wvù ɛ̀ nu wvú. \s1 Ɛ Jisos fewcɛ diɛw Nyo' Galilee \r (Luk 4:42-44) \p \v 35 \x - \xo 1:35 \xt Luk 5:16\x*Ɛ ɛ̀ ke no nu kebitele, ɛ Jisos ja we, buy gɛn bvudvuu bvumew e wvú ɛmbeŋ no bunlee. \v 36 Ɛ Semon bô bonyii bò bô bó to nu, shɛɛ buy gɛn keegom wvú. \v 37 Ɛ bó yɛn wvú le, gay ɛ̂ wvú lɛ, “Bonyii bocii nu ɛ shɛɛ ɛ no gomte wo.” \v 38 Ɛ Jisos tfuse fiew ɛ̂ bó lɛ, “Beene edaŋsɛn egɛn bontɛw bomew e wvu lɛ ɛ̀ nulo ɛ́ me enfewcɛ tɛn diɛw Nyo' jó. Ɛ̀ nu fiɛɛ fì me nto nje fí.” \v 39 \x - \xo 1:39 \xt Mat 4:23\x*Ɛ wvú mum no ghane keba kè Galilee le kecii fewci diɛw Nyo' yéw bunle yibole, bvuuse bonceendaa bo dɛwle le yî bonyii le. \s1 Ɛ Jisos fɛ wee ɛ wvú cɛmte bô ntun wvu baay \r (Mat 8:1-4; Luk 5:12-16) \p \v 40 Ɛ wee mvu wvù to cɛmte bô ntun wvu baay ke nɛ to, tum ɛnvuw ɛ̂ Jisos ɛjise, lɛkɛ wvú gay lɛ, “Wo nulo efɛ me ɛ́ me en'yuule, ɛ́ wo fɛn kooŋke lo.” \v 41 Ɛ shen koo Jisos, ɛ wvú nɛke kebo kum wvú le, gay ɛ̂ wvú lɛ, “Me ŋkooŋke lo, bonɛn lɛ, eyuule.” \v 42 Kaŋ mwaaŋ, ɛ ntun wvu baay wvudvu mum cinɛ wvú le, ɛ wvú bonɛn mum no yuule. \v 43 Ɛ Jisos mum gay lɛ wvú egɛnè lo, loocɛ ciise lo ɛ̂ wvú, \v 44 \x - \xo 1:44 \xt Lɛw 14:2-32; Mak 7:36; Luk 17:14\x*gay lɛ, “Ɛ̀ yɛnè fo wo esee ɛ̂ wee kɛ. Geenɛn, gɛnɛ eduŋcɛ ɛkolɛ kuw ɛ̂ cee ncese, emum enya nnya yì Muses to gayɛɛ lɛ wee kɛŋke keenya keeduŋcɛ ɛ̂ bonyii lɛ wen nu ɛ bonɛn wase yî ntun wvun e ɛ no yuule.” \v 45 \x - \xo 1:45 \xt 7:36\x*No Jisos ciise nonɛn, ɛ wee wvudvu kaa no gɛne bwaashi lo fiɛɛ fidvu. Ɛ saaka wvudvu saaŋkɛn, ɛ je faŋɛ yaa bvuu nu dvú yì ɛ̀ nulo ɛ́ Jisos eley kelaante le ɛndan kɛ. Ɛ wvú mum mɛy kɛ wase no nu ŋkpwaante, ɛ bonyii nɛn'yi mondvuum e mondvuum e, too fô wvú le. \c 2 \s1 Ɛ Jisos fɛ wee ɛ wvú ɛ kpwe keba kemwaaŋ \r (Mat 9:1-8; Luk 5:17-26) \p \v 1 Ɛ ɛdiuw ke dioo gɛnci, ɛ Jisos kase tu jim Kafana'um. Ɛ bonyii yuw lɛ wvú nu wase fô yew e, \v 2 ɛ bó mum to tase fó nteen, ɛ je faŋɛ yaa nu dvú fó yì ɛ̀ nulo ɛ́ wee tome ɛkalɛ naa noo ɛ̂ yew fwese kɛ. Ɛ wvú no fewci diɛw Nyo' ɛ̂ bó. \v 3 Ɛ bonyii bomew ke nɛ no too bonɛw bô wee mvu fô wvú le ɛ bó ɛ shfumɛ ɛ̂ fikɛɛy e, ɛ wvú ɛ kpwe wase keba kemwaaŋ. \v 4 Ɛ fí ghaw keeley gɛn bô wvú fô wvú le njefo bonyii to faci baay. Ɛ bó mum ben ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ yew we, too keyɛy. No bó tolɛɛ nonɛn, mum shike wee wvudvu ɛ̂ fiɛɛ fì wvú to jiime jó le. \v 5 \x - \xo 2:5 \xt Mat 9:2\x*Ɛ Jisos yɛn no bó nu ɛ lese fitele yî ye le, ɛ wvú mum gay ɛ̂ wee wvù to nu ɛ kpwe keba kemwaaŋ wɛ lɛ, “Nsaa yɛm, me nu ɛ nlɛɛshɛ wase bibefɛ biuw.” \v 6 Ɛ bonyii bomew bò to duŋci bonci bo Nyo' le bò to nu fó yuw nonɛn, mum no wvukene ɛ̂ mvuntelem e, biite lɛ, \v 7 “Wee wvun jemyi nɛn nɛɛ le? Wvú joo bvudvuu bvu Nyo' le. Ɛ̀ nu yɛɛ dvú wvù nulo elɛɛshɛ bibefɛ ɛfey Nyo' maaŋ?” \v 8 Ɛ Jisos mum kiɛɛ lo ɛ̂ fitele fiew e fiɛɛ fì bó to kpwaake, mum bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben sɛ kɛŋke kfuu ban boŋkpwawcɛ ɛ̂ mvuntelem mvunɛn e nɛn nje la? \v 9 Fi cekey keegay ɛ̂ wee wvun nu fì la? Keegay lɛ me nu ɛ nlɛɛshɛ wase bibefɛ biew, nuu lɛ wvú ejo fikɛɛy fiew egɛne lɛ? \v 10 \x - \xo 2:10 \xt Jon 5:36\x*Geenɛn, me nu eŋge ɛ́ ben ekiɛɛ lɛ wee wvù diee nu Waawee kɛŋke mvuŋgay fokuse fɛn keelɛɛshɛ bibefɛ.” Ɛ wvú mum gay ɛ̂ wee wvù to nu ɛ kpwe keba kemwaaŋ wɛ lɛ, \v 11 “Me njemyi ɛ̂ wo, ja we ejo fikɛɛy fiuw egɛne fô yew e.” \v 12 Ɛ wvú mum ja we, jo no buyte ɛ bonyii bocii taale wvú. Ɛ bó taa nɛn, ɛ diuw yum bó, ɛ bó no tumte moŋkum mo Nyo' le, gayte lɛ, “Bese ke baa yɛn wase kfuu fin fiɛɛ le kɛ.” \s1 Ɛ Jisos tee Lɛwe lɛ wvú enù waa we ŋgoo \r (Mat 9:9-13; Luk 5:27-32) \p \v 13 Ɛ Jisos ke bvuu nɛ gɛn mbew mamase le, ɛ kebombom ke bonyii le to fó, ɛ wvú no yɛɛyi bó. \v 14 \x - \xo 2:14 \xt Mat 8:21-22\x*Ɛ wvú ke nɛ dioo gɛne, yɛn Lɛwe wvù waa Alfiyus e, ɛ wvú ɛ shii fô bvudvuu bwew bvu lemme le, ɛ no fii shile. Ɛ Jisos gay ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ biì me le.” Ɛ wvú mum nɛ we no bii wvú le. \p \v 15 \x - \xo 2:15 \xt Mat 9:10\x*Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke gɛn no diekene yew dvu Lɛwe bô bonyii bò to fii shile noo bonyii bomew bò befe tɛn. Kfuu ban bonyii to ké no bii wvú le naa nteen. \v 16 Ɛ Bofalasii bò to duŋci bonci bo Nyo' le yɛn no Jisos diekene bô bonyii bò befe noo bò to fii shile, mum bife ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Ɛ̀ nu nje la wvù wvú diekene bô bonyii bò fii shile noo bonyii bò befe bomew?” \v 17 \x - \xo 2:17 \xt Luk 19:10\x*Ɛ Jisos yuw no bó bife, gay ɛ̂ bó lɛ, “Kɛ bonyii bò tɛmyi ké no gomte wee ɛfuwɛ kɛ. Ɛ̀ ké no gomte bò cɛmkene. Kɛ me nto keentee bonyii bò nu teytey kɛ. Me nto keentee ɛ ɛ̀ nu bò befe.” \s1 Ɛkumɛ keebamte mwɛɛm mvudien \r (Mat 9:14-17; Luk 5:33-39) \p \v 18 \x - \xo 2:18 \xt Mat 6:16-17; 11:18-19; Luk 7:33-34\x*Ɛ ɛ̀ ke no nu, ɛ boom bo Jon e bo ŋgoo le, noo bo Bofalasii le bamte mwɛɛm mvudien. Ɛ bonyii bomew mum to bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ̀ nu nje la wvù boom bo ŋgoo le bo Jon e, noo bo Bofalasii le bamte mwɛɛm mvudien, ɛ boom buw bo ŋgoo le yaa bamte kɛ?” \v 19 \x - \xo 2:19 \xt Mat 9:15\x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ̀ nulo ɛ́ bó ebe bonyii bô bvujen ɛ́ bó egɛn ebvuu ebamte mwɛɛm mvudien ɛ cee bvujen nu bô bó? Kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ bó ebamte mwɛɛm mvudien ɛ wvú nu bô bó kɛ. \v 20 Geenɛn, kefew nu ke eto kè bó nu ke eloo cee bvujen wvudvu ɛ̂ bó, ɛ́ bó emum ekɛw eshee mbam mwɛɛm mvudien kefew kedvu le. \v 21 Kɛ wee nulo ejo njaw ndvu yi fiɛ, etumcɛ ndvu yi yvum dvú kɛ. Ɛ́ wvú ge nonɛn, ɛ́ njaw ndvu yidvu ke emɛse esaa lo ndvu yi yvum yidvu, ɛ́ kebuw kè nu fó emɛse ekuw efey lo no kí be shee nu. \v 22 Kɛ ɛ̀ nulo tɛn ɛ́ wee ejo mbvuum mo monfɛm, egɛɛ ɛ̂ gham mbvuum wvù bó kene bô jew nyam e, \f + \fr 2:22 \ft Gham mbvuum nu ɛ Bojuu to ké kene ɛ ɛ̀ nu bô jew nyam.\f* ɛ wvù ɛ yvumɛn wase kɛ. Ɛ́ wvú ge nonɛn, ɛ́ mbvuum mo monfɛm modvu ke ekoo, esawyɛ gham wvu yvum wvudvu, ɛ́ mbvuum bô gham ela ɛcici. Fi lɛŋ nu lɛ, bó kɛŋke keegɛɛ mbvuum mo monfɛm kɛ ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ gham wvu fwɛ le.” \s1 Ɛkumɛ diuu di mbam e \r (Mat 12:1-8; Luk 6:1-5) \p \v 23 \x - \xo 2:23 \xt Dito 23:24-25\x*Ɛ̀ to nu diuu di mbam e dimew, ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le no lɛne fele wɛɛ ɛgiŋ wvumew e. Ɛ boom bew bo ŋgoo le kɛw no sumyi bicɛɛ diee. \v 24 \x - \xo 2:24 \xt Ksm 20:8-10\x*Ɛ Bofalasii yɛn, bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Tata, taa eyɛn, ɛ̀ nu nje la wvù boom buw bo ŋgoo le gee fiɛɛ fì nci baa bee lɛ wee ege diuu di mbam e?” \v 25 \x - \xo 2:25 \xt 1Sam 21:1-6; Lɛw 24:5-9\x*Ɛ Jisos bife tɛn ɛ̂ bó lɛ, “Ben ke baa taŋ wase ɛ̂ Ŋwa' Nyo' le no jeŋ to yuu Nfon Dawe bô ŋgoo ye ɛ wvú ge le? \v 26 Ɛ̀ to nu kefew kè Abiata to nu ɛkolɛ ke bocee ncese le, ɛ Dawe ley yew Nyo' le jo blɛɛd wvù bó to geɛ ncese dvú fô Nyo' le, die bvuu nya tɛn ŋgoo ye dvú, ɛ ɛ̀ to nu nci fo wee edie blɛɛd wvudvu ɛfey bocee ncese.” \v 27 \x - \xo 2:27 \xt Dito 5:14\x*\x - \xo 2:27 \xt Mat 12:1-14; Luk 13:10-17; 14:1-6; Jon 5:1-18; 7:21-24; 9:1-16\x*Ɛ Jisos mum mɛse gay ɛ̂ bó lɛ, “Nyo' to gɛke diuu di mbam e nje wee. Wvú to baa bom wee nje diuu di mbam e kɛ. \v 28 Nonɛn, wee wvù diee nu Waawee nu Cee Ɛkolɛ naa noo wvu mbam.” \c 3 \s1 Ɛ Jisos fɛ wee ɛ kebo kew ɛ kpwe \r (Mat 12:9-14; Luk 6:6-11) \p \v 1 \x - \xo 3:1 \xt 2:27-28\x*Ɛ Jisos ke bvuu gɛn ley yew bunle le. Ɛ wee mvu nu dvú ɛ kebo kew ɛ kpwe. \v 2 Ɛ bonyii bomew bò to nu dvú no gomte fiɛɛ fì bó etey yî Jisos e, mum luŋ ɛjisɛ yî ye le no taale laa wvú nu efɛ wee wvudvu diuu di mbam e lɛ. \v 3 Ɛ Jisos gay ɛ̂ wee wvù kebo to nu ɛ kpwe wɛ lɛ, “Ja we eto fɛn.” \v 4 No wvú toɛ, ɛ Jisos bife ɛ̂ bonyii lɛ, “Fiɛɛ fì nci nu ɛ bee lɛ wee ege diuu di mbam e nu fì la? Keege fiɛɛ fì jee, nuu fì befe lɛ? Keeboyse wee, nuu keeyu lo lɛ?” Ɛ bó cife. \v 5 Ɛ Jisos ton'yɛ shém bô bó, taa bó bocii kɛnɛn, ɛ shen koo wvú yî mvuntelem mvubole mvù yiile le. Ɛ wvú gay ɛ̂ wee wvù kebo to nu ɛ kpwe wɛ lɛ, “Nɛke kebo kuw.” Ɛ wvú nɛke ɛ kí mum bonɛn. \v 6 \x - \xo 3:6 \xt Jon 5:16, 18\x*Ɛ Bofalasii mum buy, gɛn lo kaŋ mwaaŋ ɛ bô bo ŋgoo bonyii bo Nfon 'Ɛlod e jo nsey no ɛ̀ nulo ɛ́ bó ege sɛ yu Jisos. \s1 Ɛ bonyii no nɛn'yi biba bicii too fô Jisos e \p \v 7 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le mum nɛ jó gɛn fô Mamase yì Galilee le. Ɛ kebombom ke bonyii le ke baay bi wvú le. Ɛ bomew bonyii to nɛ keba kè Galilee bô kè Judea le. \v 8 Ɛ bomew to nɛ Jɛlusalɛm, bomew keba kè Idumea le, bomew Joo Joodan wvuke, bomew biba bì Taya bô Sidon e. Kebombom kedvu to to nonɛn njefo bó to yuuke mwɛɛm mvù wvú to gee mvunciim. \v 9 Ɛ Jisos nɛ gay lɛ boom bew bo ŋgoo le egom kekoŋ eseyse egɛɛ ɛ́ wen eley jó fo kebombom ke enɛ efacɛ wen. \v 10 Wvú to gay nonɛn njefo wvú to nu ɛ fɛ wase bonyii nteen, ɛ bonyii bo bincɛm e bɛɛ kɛ too keekum wvú le. \v 11 \x - \xo 3:11 \xt 1:24; 5:7; Mat 8:29; Luk 4:34, 41; 8:28\x*Ɛ́ bonyii bò biyoy bì yiile to njiŋsene bô bó ké yɛn Jisos e mum no gbwekene fwe dvu wvú wamte gayte lɛ, “Wo nu Waa Nyo'.” \v 12 \x - \xo 3:12 \xt 1:34; Luk 4:41\x*No bó wamte nonɛn, ɛ Jisos loocɛ ciise lo ɛ̂ bó lɛ fo bó ege ɛ́ bonyii kiɛɛ wen kɛ. \s1 Ɛ Jisos baa bonyii yuufe ncow bofɛɛ lɛ ɛ̀ nu boom bew bo ntum e \r (Mat 10:1-4; Luk 6:12-16) \p \v 13 Ɛ wvú ke nɛ ben gɛn yî kum e, tee bonyii bò wvú to shieele ɛ bó to fô wvú le. \v 14 Ɛ wvú baa bonyii yuufe ncow bofɛɛ, tee bó lɛ boom bew bo ntum e, \f + \fr 3:14 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke njeme wvù lɛ, “Tee bó lɛ boom bew bo ntum e” kɛ.\f* wvu lɛ bô bó enù, ɛ́ wen etumte bó ɛ bó ghane fewci diɛw Nyo', \v 15 bvuu kɛŋke mvuŋgay keebvuuse bonceendaa bo dɛwle le yî bonyii le. \f + \fr 3:15 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew nu ɛ bise fɛn lɛ, “Ɛ́ bó efɛle tɛn bonyii bo bincɛm e.”\f* \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Lem 1:13; Jon 1:40-44\x*Bonyii bodvu to nu: Semon, wvù wvú to nyaɛ diee diew dimew lɛ Bita. \v 17 Jɛm bô waa bwee wvù Jon bò to nu boom bo Sɛbɛdee le, bò wvú to nyaɛ diee ɛ̂ bó lɛ “Boanɛgɛs” dì nu lɛ, “Boom bo jaŋ yì baykene le.” \v 18 Ɛ bomew nu Andulu, Filew, Batolomu, Matio, Toma, Jɛm wvù waa Alfiyus, Tadio, Semon wvù to nu wee ŋgoo Bosɛlot, \f + \fr 3:18 \ft Bosɛlot to nu Bojuu bò to tomte woŋ, diuu keebvuse yî ŋgɛw e can bonyii bo Lum e.\f* \v 19 noo Judas Iskaliot wvù to ghanɛɛ gese Jisos. \s1 Ɛ bonyii no duu lɛ Bɛlsebu wvù nfon bonceendaa bo dɛwle le nu yî Jisos e \r (Mat 12:22-32; Luk 11:14-23; 12:10) \p \v 20 Ɛ Jisos ke nɛ gɛn fô wvú to cee, ɛ kebombom ke bonyii le bvuu tase fó, ɛ bô boom bew bo ŋgoo le faŋɛ yaa kɛŋke naa lo je keediekɛn kɛ. \v 21 \x - \xo 3:21 \xt 3:31; Jon 7:5\x*Ɛ kfuu diew ke dioo yuw, mum gɛn keejo wvú njefo bonyii to duu lɛ wvú ghaanene lo. \v 22 \x - \xo 3:22 \xt Mat 9:34; 10:25\x*Ɛ bonyii bò to duŋci bonci bo Nyo' le bò to nɛn'yɛɛ Jɛlusalɛm bow jó no gayte lɛ, “Bɛlsebu nu yî ye le, ɛ wvú bvuuse bonceendaa bo dɛwle le nɛn ɛ ɛ̀ nu bô mvuŋgay mvu nfon bonceendaa bodvu le.” \v 23 Ɛ Jisos bɛn bó, bife ɛ̂ bó ɛ̂ ŋgan e lɛ, “Ɛ̀ nulo ɛ́ Satan ebvuu ebvuuse ɛkolɛ kew yî wee le nɛɛ le? \v 24 Ɛ́ ketum nɛ ɛ gawsɛn ɛ no diuu ɛkinɛkin, kí saa ke eleem kɛ. \v 25 Yew ɛ́ nɛ ɛ gawsɛn ɛ no diuu ɛyinɛyin, yí saa ke eleem kɛ. \v 26 Nonɛn, ɛ́ Satan nɛ ɛ gawsɛn bô ŋgoo ye ɛ no diuu ɛbonɛbon, wvú saa ke eleem kɛ, ɛ́ emum enu kemɛse kew. \v 27 \x - \xo 3:27 \xt Yɛsa 49:24\x*Geenɛn, ben ekeè lɛ kɛ wee nu dvú wvù nulo eley yew dvu ntɛmemvuŋgay, ekuu mwɛɛm mwew kecɛɛy elewtɛ dvú, sɛ wvú ɛ yaw ɛ kay ntɛmemvuŋgay wvudvu ɛ sɛ kuu kɛ. \v 28 Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ, Nyo' nulo elɛɛshɛ mwɛɛm mvù befe noo díɛw yì befe yicii yì bonyii jemyi. \f + \fr 3:28 \ft Bonyii nteen yɛne lɛ mwɛɛm mvù befe noo díɛw yì befe yin nu ɛ bó jemyi ɛkumɛ Nyo'.\f* \v 29 Geenɛn, ɛ́ wee jeme diɛw yì befe ɛkumɛ Keyoy ke Yuule, tu kɛ ɛ̀ nu naa lo ɛ́ Nyo' elɛɛshɛ kɛ, njefo wvú nu ɛ ge kebefɛ ɛ ɛ̀ nu kè mɛy lo.” \v 30 \x - \xo 3:30 \xt Jon 7:20\x*Jisos to jemyi nonɛn njefo bonyii bodvu to duu lɛ keyoy kè yiile nu yî ye le. \s1 Bwee Jisos bô boom bo bwee Jisos e \r (Mat 12:46-50; Luk 8:19-21) \p \v 31 \x - \xo 3:31 \xt 3:21\x*Ɛ bwee Jisos bô boom bo bwee Jisos e mum fɛse, leem ɛkfuŋ, tum wee lɛ wvú etee wvú. \v 32 Ɛ̀ to nu ɛ kebombom ke bonyii le ɛ shii ɛ gem wvú ɛ tase. Ɛ bó gay ɛ̂ wvú lɛ, “Bwoo bô boom bo bwoo le gomte wo ɛkfuŋ.” \v 33 Ɛ Jisos bife lɛ, “Bwɛɛm bô boom bo bwɛɛm e nu baa?” \v 34 No wvú bife nonɛn mum jiŋe bonyii bò to shilɛɛ gem wvú ba, gay lɛ, “Bwɛɛm bô boom bo bwɛɛm e ban. \v 35 \x - \xo 3:35 \xt Mat 6:10\x*Wee tfuu wvù gee fiɛɛ fì Nyo' gomte, nu wvú wvù nu waa bwɛɛm bô jɛme yɛm noo bwɛɛm.” \c 4 \s1 Ŋgan ɛkumɛ wee wvù to tfumyi ŋgow \r (Mat 13:1-9; Luk 8:4-8) \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt 3:9\x*Ɛ Jisos ke bvuu kɛw no yɛɛyi bonyii mbew mamase le, ɛ kebombom ke bonyii le ɛ tase fó nɛn ghemm. Ɛ wvú mum nɛ wase ley shii ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ kekoŋ e ɛ̂ joo, ɛ kebombom kedvu no leeme ŋgem joo le ɛ̂ ŋkpwaante. \v 2 Ɛ wvú no yɛɛyi bó bô mwɛɛm nteen ɛ̂ boŋgan e. Ɛ wvú nɛ ma ŋgan mvu ɛ̂ bó lɛ, \v 3 “Ben eyekɛ eyuw, wee to nu ɛ laa keegɛn etfume ŋgow. \v 4 Ɛ wvú ke dioo etfumyi, ɛ yimi gbwekɛn ɛ̂ je, ɛ mvunyiim to tacɛ die. \v 5 Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn fô bvudvuu bvu ɛta le ɛ nshɛ yaa nu fó ntay kɛ. Ɛ yí mum yaŋsɛn buy njefo kɛ nshɛ to nu fó ntay kɛ. \v 6 Ɛ mvum ke dioo ekɛw ebaa, mum suŋ ŋgow yidvu ɛ yí yowlɛn, njefo yí to baa cime gɛŋ kɛ. \v 7 Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn ɛ̂ bisafe le. Ɛ bisafe bidvu ke ku mum baŋ ŋgow yidvu ɛ yí faŋɛ yaa eyum mvuntam kɛ. \v 8 Ɛ yimi ŋgow gbwekɛn ɛ ɛ̀ nu yî nshɛ yì jee le, ke buy, ku yum, duu fey no bó to tfumyɛɛ, ɛ jise di ŋgow e yumte ɛjisɛ mbaanshɛ, dimew ɛjisɛ mbaŋsoocaan, dimew ɛjisɛ gbwee.” \v 9 \x - \xo 4:9 \xt Mat 11:15\x*No Jisos ma nonɛn mum mɛse lɛ, “Wee wvù kɛŋke bitem ɛ wvú yuw.” \s1 Shiee wvù Jisos to jemyi ɛ̂ boŋgan e \r (Mat 13:10-17; Luk 8:9-10) \p \v 10 Ɛ Jisos ke dioo nu wase wvú ɛmbeŋ, ɛ bonyii bomew bò bô bó to nu noo boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ bife ɛ̂ wvú ɛkumɛ ŋgan wvudvu. \v 11 Ɛ wvú tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ̀ nu ɛ̂ ben bò Nyo' nu ɛ duŋcɛ wase kenyilɛ ke bvunfon bwew e. Geenɛn, fô bonyii bomew e nu ɛ fiɛɛ ficii nu kɛ ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ boŋgan e, \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Yɛsa 6:9-10; Mat 13:14-15\x*wvu lɛ bó ke etaale naa ntay, geenɛn yaa yɛne kɛ, ke eyeke naa ntay, yaa yuuke kɛ. Ɛ fí nu nonɛn wvu lɛ fo bó ke ekumɛn mvuntelem mvubole, ɛ́ Nyo' elɛɛshɛ bibefɛ bibole.” \s1 Fiɛɛ fì ŋgan wvù Jisos to maɛ duŋci \r (Mat 13:18-23; Luk 8:11-15) \p \v 13 Ɛ Jisos nɛ bife ɛ̂ bonyii ba lɛ, “Fí nu lɛ ben baa kiɛɛ fiɛɛ fì ŋgan wvun jemyi le? Ɛ́ ben baa kiɛɛ wvun, ɛ́ ben ke ekiɛɛ bomew boŋgan nɛɛ le? \v 14 Ŋgow yì wee wvudvu tfumyɛɛ nu diɛw Nyo'. \v 15 Ŋgow yì gbweɛ ɛ̂ je nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', ɛ Satan mum to lo kaŋ mwaaŋ bvuse diɛw yidvu fô mvuntelem mvubole. \v 16 Ɛ ŋgow yì gbweɛ fô bvudvuu bvu ɛta le nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', fiisɛn lo kaŋ mwaaŋ bô njoŋ, \v 17 geenen, ɛ yí baa cime gɛŋ fô mvuntelem mvubole kɛ. Ɛ yí moocɛ kɛ fó caan, ɛ́ ŋgɛw ke dioo ɛ to, kɛnɛɛ bonyii bon ɛ ɛ̀ nu bikaa ɛ̂ bó ɛjim nje diɛw yidvu, ɛ bó mum tfuw lo bikaa kaŋ mwaaŋ. \v 18 Ɛ ŋgow yì to gbweɛ ɛ̂ bisafe le nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', \v 19 \x - \xo 4:19 \xt 1Tim 6:9-10\x*ɛ ken'yaŋyaŋ ke ɛkumɛ mwɛɛm mvu yî woŋ wvun e, bô shiee bvukukɛ noo shiee mwɛɛm mvumew mum tase baŋ diɛw yidvu ɛ yí laayɛ ɛcici. \v 20 Ŋgow yì gbweɛ yî nshɛ yì jee le ɛ mum ɛ no nu bonyii bò yuuke diɛw Nyo', fiisɛn, no gee no yí gomte gɛne lo fwe fwe, kɛ diɛwɛ ŋgow e fò yí ɛ yum ɛjisɛ mbaanshɛ, yimi ɛjisɛ mbaŋsoocaan, yimi ɛjisɛ gbwee.” \s1 Ɛkumɛ ken'yeese \r (Luk 8:16-18) \p \v 21 \x - \xo 4:21 \xt Mat 5:15; Luk 11:33\x*Ɛ Jisos nɛ bife lɛ, “Wee ké leyte bô ken'yeese yew kfukɛ bô ŋkaa, kɛnɛɛ lese ɛgaaku le? Kɛ wee ké leyte dvú tome ɛ ɛ̀ nu yî fiɛɛ fì bó tomyi ken'yeese yî dvú le le? \v 22 \x - \xo 4:22 \xt Mat 10:26; Luk 12:2\x*Ben ekeè lɛ fiɛɛ ficii fì nu ɛ̂ nnyilɛ le nu ɛ bó to nyile lɛ bó ke ege ɛ́ fí eyenɛ, ɛ́ fì nu ɛjim ɛjim ficii ɛ́ bó ege ɛ́ fí ebuy ɛmwa. \v 23 \x - \xo 4:23 \xt Mat 11:15\x*Wee wvù kɛŋke bitem, ɛ wvú yuw.” \v 24 \x - \xo 4:24 \xt Mat 7:2; Luk 6:38\x*Ɛ Jisos bvuu gay lɛ, “Ben dioo yeke diɛw Nyo' no yeke ntay, ekeè lɛ je yì wee yeke jó nu no Nyo' nu ke efew sɛ nya ɛ̂ mwɛtɛn, ɛ wvú nu ke enya naa fesɛn lo. \v 25 \x - \xo 4:25 \xt Mat 25:29\x*Wee wvù kɛŋke fiɛɛ nu ɛ bó nu ke ebise. Ɛ wee wvù yaa kɛŋke kɛ fiɛɛ nu ɛ naa fi caan fì wvú kɛŋke nu ɛ bó nu ke efi lo ɛ̂ wvú.” \s1 Ŋgan ɛkumɛ ŋgow no yí ké no kuu \p \v 26 Ɛ Jisos bvuu jeme lɛ, “Bvunfon bvu Nyo' le nu diɛwɛ ŋgow fò wee ɛ tfume wɛne. \v 27 \x - \xo 4:27 \xt Jɛm 5:7; Mwm 14:14-15\x*Ɛ́ ké dioo nu ɛntaŋ ɛ wvú no leete, ɛ́ ɛkfuŋ ké yuu ɛ wvú nɛ we. Ɛ́ ŋgow yidvu ké buy no kuu, ɛ wvú yaa cim kee laa yí gee nɛɛ sɛ kuu lɛ, \v 28 ɛ ɛ̀ gee kɛ nshɛ ɛ yí sɛ kuu. Ɛ́ yí ké nɛ yaw low, nɛ fó nya bikem, ké nɛ fó tum ɛjisɛ. \v 29 Ɛ́ yó ké dioo ɛ be, ɛ́ wvú mum jo finyo ley wɛne, njefo kefew ke ŋgbwele le nu ɛ kocɛn wase.” \s1 Ŋgan ɛkumɛ kfuu ŋgow fintam fimew \r (Mat 13:31-32, 34; Luk 13:18-19) \p \v 30 Ɛ Jisos bvuu nɛ gay lɛ, “Ɛ̀ nulo ɛ́ beene efewsɛn bvunfon bvu Nyo' le bô la? Ɛ̀ nulo ɛ́ beene efewsɛn bô ŋgan wvù la? \v 31 Bvú nu kɛ diɛwɛ kfuu ŋgow fintam fimew, \f + \fr 4:31 \ft Fintam fin nu ɛ̂ díɛw bala le lɛ, «mustard».\f* fì ŋoynene ɛjisɛ fele mvuŋgokɛ mvunciim fokuse fɛn. Ɛ́ wee ké tfume wɛne, \v 32 \x - \xo 4:32 \xt Ɛsek 17:23\x*ɛ yí ku, yiŋ fey bite bicii bì bó tfumyi wɛne, ɛ tíɛw ye faŋkɛn no nyaa kendvuŋ, ɛ mvunyiim mvù bile we nulo eyoote yéw yî dvú le ɛ̂ kendvuŋ kedvu le.” \p \v 33 Ɛ̀ nɛɛ no Jisos to fewci diɛw Nyo' ɛ̂ bonyii ɛ̂ boŋgan e diɛwɛ ban e, ɛ̂ je yì ɛ̀ nulo ɛ́ bó eyuw e. \v 34 Kɛ wvú to ké jeme fiɛɛ ɛ̂ bó sɛ ɛ̀ nu ɛ̂ ŋgan e kɛ. Geenɛn, ɛ́ wvú ké dioo nu wase bô boom bew bo ŋgoo le ɛbonɛbon, mum mɛse yuuse boŋgan bodvu bocii ɛ̂ bó. \s1 Ɛ Jisos wam nffum \r (Mat 8:23-27; Luk 8:22-25) \p \v 35 Ɛ Jisos yɛɛyi bonyii ɛbvubwɛ, ɛ ɛ̀ ke dioo nu fokiɛguu, ɛ wvú gay ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Beene elente mamase egɛn kewvu keki.” \v 36 Ɛ bó mum cinɛ kebombom ke bonyii le kè to nu fó le, ley ɛ̂ kekoŋ kè Jisos to nu wase jó kiɛ le, ɛ bô bó no leenci, ɛ bikoŋ bimew bii bó le. \v 37 No bó to leenci, ɛ nffum wvu baay nɛ sɛsɛ kɛw no bvuyte joo ɛ yí leyte ɛ̂ kekoŋ e gomte keeyiŋsɛn. \v 38 Jisos to nu ɛ̂ kekoŋ e ɛjim leete, ɛ wvú ɛ jike ɛkolɛ yî mbwaan e. Ɛ bó gɛn no kamsee wvú gayte lɛ, “Wee n'yɛɛyi, kpwe gomte keejo beene nɛn ɛ wo yaa ghayte kɛ le?” \v 39 \x - \xo 4:39 \xt Mben 89:9; Mak 6:51\x*Ɛ Jisos kamse, wam nffum wvudvu, gay ɛ̂ joo lɛ, “Ɛ̀ nù nyɛkeey.” Ɛ nffum wvudvu mum lu, ɛ mondvuum cife nɛn ndvumm. \v 40 Ɛ wvú mum bife ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Ben fane la? Ben baa lese wase fitele yî yɛm e le?” \v 41 Ɛ ye bɛm bó, ɛ bó no ghayte ɛbonɛbon lɛ, “Wvun wee nu wvù nɛɛ, wvù naa nffum bô joo yuuke wvú le?” \c 5 \s1 Ɛ Jisos bvuse bonceendaa bo dɛwle le yî wee le \r (Mat 8:28-34; Luk 8:26-39) \p \v 1 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le lente mamase yidvu buy wvuke, keba ke bonyii bo Gɛlasen e. \v 2 No wvú to buyte ɛ̂ kekoŋ e, ɛ bô wee mvu tasɛn ɛ keyoy kè yiile njiŋsene bô wvú, ɛ wvú buy ɛ̂ ditfum dì bó to dweyte bonyii jó le. \v 3 Wee wvudvu to ké no cee ɛ̂ ditfum didvu le. Ɛ wee yaa to nu dvú wvù nulo ebvuu ekay wvú ɛ ɛ̀ cim nu naa bô ncaw kɛ. \v 4 Bokaŋ nteen nu ɛ bó to ké leese wvú ɛ̂ difwaŋ e, kay can ye bô boncaw, ɛ wvú sumyɛ boncaw bodvu, sawyɛ difwaŋ. Kɛ wee to nu dvú wvù nulo ejicɛ wvú le kɛ. \v 5 Wee wvudvu to ké no kale ɛ̂ ditfum didvu le bene buyte yî dikum e ɛntaŋ bô ɛmvunsheeŋ, wamte, kaashi ye ye bô ɛta. \p \v 6 No wvú yɛnɛɛ Jisos e bɛɛ ncejole, lewtɛ to tum ɛnvuw ɛ̂ wvú ɛjise, \v 7 \x - \xo 5:7 \xt Mak 3:11\x*wam foweɛwe lɛ, “Jisos Waa Nyo', Nyo' wvù nu Ɛkolɛ ke Mwɛɛm Mvunciim e, wo fii la ɛ̂ me? Me nlɛke lo wo ɛ̂ diee di Nyo' le lɛ fo wo enya ŋgɛw ɛ̂ me kɛ.” \v 8 Wvú to jemyi nonɛn, njefo Jisos to nu ɛ wam wase lɛ, “Keyoy kè yiile kin, buyɛ lo yî wee wvun e.” \v 9 Ɛ Jisos bife ɛ̂ wvú lɛ, “Diee diuw nu yɛɛ.” Ɛ wvú tfuse lɛ, “Diee diem nu kebombom, njefo bese duule lo.” \v 10 No wvú tfuse nonɛn, mum lɛkɛ Jisos shiee le lɛ fo wvú ekuŋ bowen keba kedvu le kɛ. \p \v 11 Ɛ̀ to nu ɛ ŋgoo boŋkunyam diekene yî mbɛke le fó. \v 12 Ɛ biyoy bì yiile bidvu mum lɛkɛ Jisos lɛ, “Ciinse bese ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ boŋkunyam boba le ɛ́ bese eley yî bó le.” \v 13 Ɛ Jisos bee. Ɛ biyoy bidvu mum buy yî wee wvudvu le, gɛn ley yî boŋkunyam e. Ɛ ŋgoo yidvu to nu boŋkunyam diɛwɛ bontfuke bofɛɛ le. Ɛ bó sɛn, bow ɛ̂ ŋkoŋ e, shii ɛ̂ mamase yidvu le, lɛ jó. \v 14 Ɛ bonyii bò to cɛyte boŋkunyam bodvu ja fó, fɛɛ lo, gɛn see saaka wvudvu ɛlaante bô ɛ̂ bontɛw bo jó le. Ɛ bonyii no yuuke, buyte keeto eyɛn fiɛɛ fì to kooyɛɛ le. \v 15 Ɛ bó to fô Jisos to nu, yɛn wee wɛ wvù kebombom ke bonceendaa bo dɛwle le to shee njiŋsene bô wvú, ɛ wvù ɛ shii fó, ɛ jise ndvú, ɛ bvufee bwew ɛ kase wase ɛ tu fó. Ɛ bó fan baay. \v 16 Ɛ bonyii bò to yɛnɛɛ fiɛɛ fì to kooyɛɛ le, mum no seŋe ɛ̂ bó no fí to kooyɛɛ bô wee wɛ noo ŋgoo boŋkunyam ba. \v 17 No bó yuw nonɛn, kɛw no lɛke Jisos lɛ wvú enɛ gbwen bowene. \p \v 18 Ɛ Jisos dioo leyte ɛ̂ kekoŋ e, ɛ wee wvù bonceendaa bo dɛwle le to buyɛɛ yî ye le wɛ mum no lɛke Jisos lɛ bô wen egɛne. \v 19 Ɛ Jisos tun, gay ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ gɛnè ɛ ɛ̀ nu fô yew e, egɛn esee ɛ̂ bonyii buw fiɛɛ fì Tata ge fô wo le, bô no wvú nu ɛ cam shen fô wo le.” \v 20 Nonɛn, ɛ wee wvudvu mum nɛ, gɛn no ghane woŋ wvudvu le tfuu wvù bó to teŋe lɛ Bilaante bi Yuufe le, seŋe fiɛɛ fì Jisos ge fô wvú le. Ɛ bonyii no yuuke, kɛŋke lo ŋghaw. \s1 Ɛkumɛ waa Jaylus noo kpwoon mvu wvù to kumɛɛ ndvu Jisos e bonɛn \r (Mat 9:18-26; Luk 8:40-56) \p \v 21 Ɛ Jisos kase lente ɛ̂ kekoŋ e tu kewvu keki no nu mbew mamase le, ɛ kebombom ke bonyii le bvuu tase fó. \v 22 Ɛ cee ɛkolɛ yew bunle mvu mum nɛ to fó, ɛ diee nu Jaylus. No wvú yɛn Jisos e, gɛn gbwe ɛ̂ wvú ɛjise, \v 23 lɛkɛ wvú shiee le gay lɛ, “Waa wɛm wvu caan wvù kpwoon kpwee lo. Kee wo, to kɛ ekum wvú le ɛ́ wvú ebonɛn fo wvú ekpwe.” \v 24 Ɛ Jisos mum nɛ ɛ bô wvú no gɛne, ɛ kebombom ke bonyii le shfumte bii faci Jisos. \p \v 25 \x - \xo 5:25 \xt Lɛw 15:25-27\x*Kpwoon mvu to nu ɛnte jo kebombom kedvu ɛ wvú ɛ cɛm wase bô kencɛm ke bokɛnɛ le bilum yuufe ncow bifɛɛ. \v 26 Wvú to nu ɛ yɛn wase ŋgɛw can bonyii bo bifuu le nteen, jewse fiɛɛ ficii fì wvú to kɛŋke, ɛ mwɛɛm foo kɛ gɛne lo. \v 27 \x - \xo 5:27 \xt Mat 9:20\x*No wvú to nu ɛ yuw wase ɛkumɛ Jisos, ɛ wvú mum to ɛ̂ wvú ɛjim ɛ̂ kebombom ɛnte, kum ndvu ye le, \v 28 njefo wvú to gayte fô fitele fiew e lɛ, “Ɛ́ me ncim eŋkum kɛ naa ɛ ɛ̀ nu ndvu ye le, tu me ɛ mbonɛn wase.” \v 29 No wvú to kumɛɛ nonɛn, ɛ kencɛm kew mum semɛ lo kaŋ mwaaŋ. Ɛ kpwoon wvudvu yuw tɛn ye ye le lɛ wen nu ɛ bonɛn. \p \v 30 Ɛ Jisos dioo yuw ye ye le lɛ mvuŋgay nu ɛ buy yî wen e, ɛ wvú baŋke ye kaŋ mwaaŋ, bife ɛ̂ bonyii lɛ, “Ɛ̀ kum yɛɛ ndvu yɛm e?” \v 31 Ɛ boom bew bo ŋgoo le tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Wo yɛne ɛ kebombom ke bonyii le faci wo, ɛ wo bvuu biite wee wvù kum wo le le?” \v 32 Ɛ Jisos mɛy kɛ no taale kɛnene keeyɛn wee wvù kum wvú le. \v 33 Nonɛn, ɛ kpwoon wvudvu no wvú to kee fiɛɛ fì to kooyɛɛ bô wvú, ɛ wvú mum to, fane, ciiŋke, tum ɛnvuw ɛ̂ Jisos ɛjise see kecɛɛy kew kecii ɛ̂ wvú. \v 34 \x - \xo 5:34 \xt Mat 9:22\x*Ɛ Jisos gay ɛ̂ wvú lɛ, “Waa wɛm, fitele fiuw fì wo lese yî yɛm e nu ɛ ge wase wo ɛ bonɛn. Ɛ̀ gɛnè ntay. Kencɛm kuw ka wa lo nɛn.” \p \v 35 Kɛ no Jisos to bɛɛ jemyi ɛ̂ kpwoon wvudvu nonɛn, ɛ bonyii bomew fɛse fó ɛ bó nɛ fô yew e fo Jaylus wvù cee ɛkolɛ yew bunle wɛ, gay ɛ̂ wvú lɛ, “Waa wo nu ɛ mɛse wase. Wo bvuu shee nyaa ŋgɛw ɛ̂ wee n'yɛɛyi ɛ ɛ̀ nu wvù la?” \v 36 No bó gay nonɛn, ɛ Jisos yuw, geenɛn ge kɛ diɛwɛ wvú baa yuw kɛ, gay ɛ̂ Jaylus lɛ, “Fo wo efanè kɛ, lese kɛ ɛ ɛ̀ nu fitele yî yɛm e maaŋ.” \v 37 Ɛ bó no gɛne kɛ lo, ɛ Jisos faŋɛ yaa bee lɛ wee mvu ebi wen e ɛfey Bita bô Jɛm noo Jon wvù waa bwee Jɛm kɛ. \v 38 Ɛ bó ke gɛn fɛse fô yew e fo Jaylus, ɛ Jisos yɛn ɛ bonyii beele ffule lo fó, ɛ kpwe ghamte lo. \v 39 \x - \xo 5:39 \xt Jon 11:11-13\x*Ɛ wvú ley yew, bife lɛ, “Ben beele, ffule mondvuum nɛn nje la? Wan baa kpwe kɛ, wvú leete lo.” \v 40 Ɛ bó no kieele lo wvú. Ɛ wvú nɛ bvuse bonyii bocii ɛkfuŋ, jo kɛ ɛ ɛ̀ nu cee wan bô bwee wan noo bonyii bew bo ŋgoo le bo botɛte ba, ɛ bô bó ley gɛn fô wan wvudvu to jiime. \v 41 \x - \xo 5:41 \xt 1:31; 9:27\x*Ɛ wvú jicɛ wan wvudvu le yî kebo le jeme ɛ̂ díɛw yibole lɛ, “Talita kum!” Fì nu lɛ, “Wan kpwoon, me njemyi ɛ̂ wo le, ja we.” \v 42 Kaŋ mwaaŋ nonɛn, ɛ wvú mum ja we no lɛne. Ɛ bó yɛn nonɛn ɛ diuw yum bó. Wan kpwoon wvudvu to nu bilum yuufe ncow bifɛɛ. \v 43 \x - \xo 5:43 \xt 7:36\x*Ɛ Jisos ciise lo ɛ̂ bó lɛ fo bó ege ɛ́ wee ekiɛɛ fiɛɛ fì be nu kɛ, mum gay lɛ bó enya fiɛɛ ɛ́ wvú edie. \c 6 \s1 Ɛ bó ma Jisos ntɛw we le \r (Mat 13:53-58; Luk 4:16-30) \p \v 1 Ɛ Jisos ke nɛ fó, ɛ bô boom bew bo ŋgoo le gɛn ntɛw wvubole. \v 2 \x - \xo 6:2 \xt Jon 7:15\x*Ɛ ɛ̀ ke no nu diuu dibole di mbam e, ɛ wvú gɛn yew bunle le kɛw no yɛɛyi bonyii. Ɛ bonyii nteen no yuuke no wvú yɛɛyi kɛŋke lo ŋghaw. Ɛ bó mum nɛ no ghayte gayte lɛ, “Wee wvun yɛɛyi mvun mwɛɛm fɛɛ nɛn? Wvú jo bvun bvufee fɛɛ? Wvú ghan nɛɛ ɛ sɛ no gee bin biŋghaw bi mwɛɛm e? \v 3 \x - \xo 6:3 \xt Jon 6:42\x*Ɛ̀ nu kɛ wvú wɛ wvù kane bite wvù waa Maalia le? Kɛ ɛ̀ nu waa bwee Jɛm bô Yosɛs noo Judas bô Semon e? Ɛ kɛ jɛ́me ye nu jan beene ɛ bó le?” No bó ghay nonɛn mum ma wvú. \v 4 \x - \xo 6:4 \xt Jon 4:44\x*Nonɛn ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Bó ké no wvumte wee ntum Nyo' naa mondvuum e monciim. Ɛ̀ nu kɛ woŋ we le bô ɛ̂ kfuu diew e noo ɛ̂ wvú yew dvù bó yaa ké no wvumte wvú kɛ.” \v 5 No bó ma Jisos nonɛn, ɛ fí mum ghaw wvú keebvuu ege biŋghaw bi mwɛɛm e jó nteen, ɛfey kɛ lɛ wvú to nu ɛ kum bonyii bo bincɛm e caan ɛ bó bonɛn. \v 6 Ɛ wvú kɛŋkɛ lo ŋghaw no bó to baa lese fitele yî ye le kɛ. \s1 Ɛ Jisos tum boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ \r (Mat 10:5-15; Luk 9:1-6) \p Ɛ Jisos ke nɛ fó no ghane bontɛw bo jó le yɛɛyi bonyii. \v 7 Ɛ wvú ke nɛ tee boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ, no tumte bó ɛkfuŋ bofɛɛ bofɛɛ, nyaa mvuŋgay ɛ̂ bó mvù bó ebvuuse biyoy bì yiile yî bonyii le dvú. \v 8 Ɛ wvú dioo tumte bó gay lɛ fo bó ejo naa lo fiɛɛ ɛfey kembaŋ kɛ. Fo bó ejo mwɛɛm mvudien kɛ. Fo bó ejo ɛkɛlɛ kɛnɛɛ bigew ɛ̂ bicaw bibole kɛ. \f + \fr 6:8 \ft Bó to shee leese bigew fwele ɛ̂ bicaw e.\f* \v 9 Bó elese bolaba, geenɛn fo bó etfume bikum bifɛɛ kɛ. \v 10 Ɛ wvú bvuu gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben ke dioo ɛ gɛn ntɛw e, ɛ ley yew, no cee kɛ ɛ ɛ̀ nu dvú gɛn buy diuu dì ben ke enɛ jó. \v 11 Ɛ́ ntɛw mvu tun keefiisɛn ben, eyuw fiɛɛ fì ben jemyi, ɛ́ ben nɛnɛ jó, dioo nɛn'yi kucɛ kebvu ke yî bikaa binɛn e, ɛ́ enu nciise fiɛɛ fì bó mom.” \f + \fr 6:11 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew nu ɛ bise fɛn lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ ɛ̀ nu ke edioo nu diuu di nsaw wvu fokemɛse le, ɛ́ mwɛɛm ebonɛn fô kelaante kè Sodom bô kè Gomola le efey ntɛw wvudvu.”\f* \v 12 Nonɛn, ɛ bó mum nɛ gɛn no ghane fewci lɛ bonyii ekumɛn mvuntelem mvubole. \v 13 \x - \xo 6:13 \xt Jɛm 5:14\x*Ɛ bó bvuu no bvuuse tɛn bonceendaa bo dɛwle le nteen yî bonyii le, yeefe bonyii bo bincɛm e nteen bô mɛɛm ɛ bó bonene. \s1 No bó to yuɛ Jon Nleseɛjoo \r (Mat 14:1-12; Luk 9:7-9) \p \v 14 \x - \xo 6:14 \xt 8:28\x*Ɛ Nfon 'Ɛlod ke yuw saaka wvu ɛkumɛ Jisos, no bonyii to yuuke wase diee diew mondvuum e monciim, ɛ bonyii bomew no gayte lɛ, “Jisos wvun nu Jon Nleseɛjoo ɛ wvú ɛ kase ɛ buy yî kpwe le. Ɛ̀ nu fiɛɛ fì ge wvú ɛ sɛ no kɛŋke mvuŋgay keegee biŋghaw bi mwɛɛm e bin nɛn.” \v 15 \x - \xo 6:15 \xt Luk 7:16\x*Ɛ bomew gayte lɛ, “Ɛ̀ nu Ɛlayja ɛ wvú ɛ kase ɛ to.” Bomew lɛ, “Wvú nu wee ntum Nyo' mvu kɛ diɛwɛ bo fwele fwele le.” \v 16 Ɛ 'Ɛlod dioo yuw mwɛɛm mvun nɛn gay fiew lɛ, “Ɛ̀ nu Jon Nleseɛjoo wvù me nto mbvusɛɛ ɛkolɛ kew ɛ wvú ɛ kase ɛ buy yî kpwe le.” \p \v 17 \x - \xo 6:17 \xt Lɛw 18:16; 20:21; Luk 3:19-20\x*Jon nu ɛ 'Ɛlod to tum bonyii ɛ bó gɛn koo wvú, kay fen yew ncaw e nje 'Ɛlodia wvù kpwɛɛ Filew wvù waa bwee 'Ɛlod, ɛ 'Ɛlod to jo kpwɛse le. \v 18 Ɛ Jon no tune gayte ɛ̂ wvú lɛ, “Nci baa bee lɛ wee ejo kpwɛɛ waa bwee kpwɛse le kɛ.” \v 19 No Jon to gayte nonɛn, ɛ 'Ɛlodia mum no kɛŋke wvú fô fitele le gomte keeyu wvú, geenɛn yaa kɛŋke je kɛ, \v 20 njefo 'Ɛlod to fane Jon lɛ wvú nu wee wvu teytey bvuu nu wee Nyo'. Ɛ wvú mum no yɛne fo bó eyu wvú. 'Ɛlod to ké dioo yeke fiɛɛ fì Jon jemyi, ɛ fitele fiew no saake wvú baay, geenɛn ɛ wvú no yuuke kɛ njoŋ keeyeke fiɛɛ fì wvú jemyi. \v 21 Ɛ je ke mum yenɛ fô 'Ɛlodia le diuu dimew dì 'Ɛlod to gee ŋkaw bô bocee woŋ noo bikuu bi nci le noo bonyii bo baay baay bo Galilee keekume diuu dì bó to bokɛɛ wvú. \v 22 Ɛ waa 'Ɛlodia wvù kpwoon ke ley cɛŋ bine, ɛ fí joŋ 'Ɛlod bô bonyii bew bo ŋkaw e. Ɛ wvú mum gay ɛ̂ wan wvudvu lɛ, “Bife naa fiɛɛ fì wo kooŋke, ɛ́ me enfene wo dvú.” \v 23 \x - \xo 6:23 \xt Ɛst 5:3, 6; 7:2\x*Ɛ wvú bvuu die kelew gay lɛ, “Ɛ́ wo bife naa la ɛ̂ me, ɛ ɛ̀ cim nu naa keŋgawtɛn ke woŋ wɛm e, ɛ́ me enya ɛ̂ wo.” \v 24 Ɛ wan kpwoon wvudvu mum buy gɛn bife ɛ̂ bwee lɛ, “Me eŋgay lɛ bó efene me bô la?” Ɛ bwee tfuse lɛ, “Gɛnɛ egay lɛ bó enya ɛkolɛ ke Jon Nleseɛjoo le ɛ̂ wo.” \v 25 Ɛ wvù mum yaŋsɛn tu jim kaŋ mwaaŋ, gay ɛ̂ Nfon 'Ɛlod lɛ, “Me ŋgomte lɛ wo enya ɛkolɛ ke Jon Nleseɛjoo le ɛ̂ me keseen ɛ̂ juy e.” \v 26 Ɛ Nfon yuw nonɛn, ɛ ye keeshɛ wvú baay. Geenɛn nje kelew kè wvú to dieɛ wase fwe dvu bonyii bò to nu fô ŋkaw e, ɛ wvú faŋɛ yaa egomte keebvuu ekumɛn diɛw ye yì wvú to jemyɛɛ ɛ̂ wan kɛ. \v 27 Ɛ wvú mum tum lo nceendaa kaŋ mwaaŋ lɛ wvú egɛn eto bô ɛkolɛ ke Jon e. Ɛ wvú mum gɛn yew ncaw e, bvuse ɛkolɛ ke Jon e, \v 28 gɛɛ ɛ̂ juy e, to dvú nya ɛ̂ wan wvudvu. Ɛ wvú fi, buy dvú gɛn nya ɛ̂ bwee. \v 29 Ɛ boom bo ŋgoo le bo Jon e ke dioo yuw, mum gɛn jo gvune di Jon e dwey. \s1 Ɛ Jisos nyaŋe bonyii bontfuke botin \r (Mat 14:13-21; Luk 9:10-17; Jon 6:1-14) \p \v 30 \x - \xo 6:30 \xt Luk 6:13; 10:17\x*Ɛ boom bo ntum e bo Jisos e ke ghan kase tu jim fô wvú le, see mwɛɛm mvunciim mvù bó to geɛ bô mvù bó to yɛɛyɛɛ bonyii dvú ɛ̂ wvú. \v 31 Ɛ wvú mum nɛ gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben eto kɛ ben ben ɛ́ beene egɛn bvudvuu bvù bonyii yaa nu kɛ fó le, elɛɛtɛn caan.” Wvú to gay nonɛn njefo bonyii nteen to too fô bó to nu, ɛ́ bomew dioo nɛn'yi, ɛ́ bomew no too. Ɛ bó yaa cim kɛŋke naa lo kefew keediekɛn kɛ. \v 32 \x - \xo 6:32 \xt 8:1-10\x*Ɛ bô bó mum ley ɛ̂ kekoŋ e base ye ɛbonɛbon no gɛnɛ fô bvudvuu bvù bonyii yaa nu kɛ le. \v 33 Geenɛn, ɛ bonyii nteen yɛn kɛ bó le no bó gɛne, kiɛɛ bó, mum nɛ ɛ̂ bilaante le bicii no lewte sumtene bó. Ɛ bó gɛn fɛse fó, ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le sɛ ke fɛse. \v 34 \x - \xo 6:34 \xt Yɛli 10:21; Ɛsek 34:5; Saka 10:2; Mat 9:36; 14:14; 15:32; Mak 8:2\x*Ɛ Jisos ke dioo fɛɛse ɛ̂ ŋkpwaante, yɛn kebombom ke bonyii le nɛn ghemm, ɛ shen koo wvú bô bó, njefo bó to nu diɛwɛ njée yì nu sɛ wee ncɛy e. Ɛ wvú mum kɛw no yɛɛyi bó, ke yɛɛyi bó bô mwɛɛm nteen. \v 35 Ɛ diuu ke dioo seeyi, ɛ boom bew bo ŋgoo le bencɛ gay ɛ̂ wvú lɛ, “Fɛn nu ŋkpwaante ɛ kefew ɛ gɛn wase, \v 36 kɛ cinɛ bonyii ban e ɛ́ bó egɛn bontɛw bô ɛla yo nceencee le, eguy mwɛɛm mvubole mvudien.” \v 37 Ɛ Jisos tfuse fiew lɛ, “Ɛ̀ nu enya ben fiɛɛ ɛ́ bó edie.” Ɛ bó bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wo gomte lɛ bese egom bodanali gee fɛɛ eguy mwɛɛm mvudien dvú eto enya ɛ̂ bó?” \v 38 Ɛ Jisos bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben kɛŋke bontuw bo blɛɛd e bomɛɛ? Ben kɛ gɛn taa.” Ɛ bó gɛn taa, to see lɛ, “Bontuw bo blɛɛd e nu botin bô byé yifiɛɛ.” \v 39 Ɛ Jisos mum gay lɛ boom bew bo ŋgoo le egay lɛ bonyii eshiiyɛn ŋgóo le ŋgóo le, yî ŋkfuŋkfun e. \v 40 Nonɛn, ɛ bonyii bodvu mum shiiyɛn fokuse ŋgóo le gbwee gbwee bomew mbaanshen mbaanshen. \v 41 Ɛ Jisos jo bontuw bo blɛɛd e bo botin ba bô byé yi yifiɛɛ yɛ, taa we, nya keyoone ɛ̂ Nyo', mum guushɛ nya ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le, ɛ bó nya ɛ̂ bonyii. Ɛ wvú gawcɛ tɛn byé yi yifiɛɛ yɛ ɛ̂ bó bocii. \v 42 Ɛ bonyii bocii die ffuu. \v 43 \x - \xo 6:43 \xt 2Bfn 4:43-44\x*Ɛ boom bo Jisos e bo ŋgoo le baancɛ bimbɛke bi blɛɛd e bô bi byé yì shɛɛtɛɛ le, ɛ bí yiŋsɛn ŋkáa yuufe ncow fiɛɛ. \v 44 Bonyii bò to dieɛ mwɛɛm mvudien mvudvu to nu bolemsɛ bontfuke botin. \s1 Ɛ Jisos lɛn yî joo le \r (Mat 14:22-33; Jon 6:15-21) \p \v 45 Ɛ Jisos mum gay lɛ boom bew bo ŋgoo le eley ɛ̂ kekoŋ e kaŋ mwaaŋ esaa fwe Bɛsayda ɛ́ wen eshɛɛ egay bonyii le ɛ́ bó ekfuuyi. \v 46 \x - \xo 6:46 \xt Luk 5:16\x*Ɛ wvú ke shɛɛ gay bó le, mum nɛ ben yî kum e keebunle. \v 47 Ɛ ɛkfuŋ ke jiim, ɛ kekoŋ nu wase ɛ̂ joo ɛntelɛŋ, ɛ Jisos bɛɛ kɛ ŋkpwaante wvú ɛmbeŋ. \v 48 \x - \xo 6:48 \xt Job 9:8; Luk 24:28\x*Ɛ wvú yɛn no boom bew bo ŋgoo le katene bô kekoŋ keekey, njefo fwefwe to too je fwe cile kí. Ɛ ɛ̀ ke no nu kɛ diɛwɛ ɛn'yulem e ɛ wvú nɛ no too fô bó le, lɛne yî joo le. Ɛ wvú to too gomte keefey mbew bó le. \v 49 \x - \xo 6:49 \xt Luk 24:37\x*Ɛ bó dioo yɛn wvú le no wvú lɛne yî joo le, no kpwaake lɛ ɛ̀ nu ŋkfusay. Ɛ bó wam foweɛwe, \v 50 njefo bó bocii to nu ɛ yɛn wvú le ɛ kedvum gbwo bó. Kaŋ mwaaŋ, ɛ Jisos mum jeme ɛ̂ bó gay lɛ, “Ben ejicɛ mvuntelem mvunɛn e, ɛ̀ nu me. Fo ben efanè kɛ.” \v 51 \x - \xo 6:51 \xt 4:39\x*No wvú gay nonɛn, mum ley shii ɛ̂ kekoŋ e bô bó, ɛ fwefwe wvudvu mum lu. Ɛ bó taa nɛn, ɛ diuw yum bó nɛn kaww, \v 52 \x - \xo 6:52 \xt 8:16-18; Mat 16:7-9\x*nje bvufee bvubole to kfufene lo, ɛ bó to baa cim kiɛɛ tɛn fiɛɛ fì bontuw bo blɛɛd e ba to duŋci ɛkumɛ Jisos kɛ. \s1 Ɛ Jisos fɛ bonyii bo bincɛm e Gɛnɛsalɛt \r (Mat 14:34-36) \p \v 53 Ɛ bó ke lente mamase buy keba kè Gɛnɛsalɛt e, wow kekoŋ ŋgem joo le. \v 54 No bó buyɛɛ ɛ̂ kekoŋ e, ɛ bonyii mum kiɛɛ lo Jisos kaŋ mwaaŋ, \v 55 no lewte gɛne bontɛw bo jó le bocii, bvuuse bonyii bo bincɛm e too bô bó ɛ̂ mvuŋkɛɛy e naa fɛɛ fò bó to yuuke lɛ Jisos nu fó le. \v 56 \x - \xo 6:56 \xt Mat 9:20; Lem 5:15\x*Ɛ́ Jisos ké gɛn naa fɛɛ kɛnɛɛ wvú gɛn ntɛw e, kɛnɛɛ ɛlaante, kɛnɛɛ ŋkpwaante, ɛ bonyii no gɛɛle kɛ bonyii bo bincɛm e fô bonyii ké no taashi. Ɛ́ Jisos ké dioo fele, ɛ bó no lɛke lɛ wvú ecinɛ ɛ́ bó ekum kɛ naa ŋgem ndvu ye le. Ɛ wee tfuu wvù to kumte, mum no bonene. \c 7 \s1 Bonci bo wee wvu wum e \r (Mat 15:1-9) \p \v 1 Diuu dimew ɛ Bofalasii bô bonyii bomew bò to duŋci bonci bo Nyo' le nɛ Jɛlusalɛm to tase mbew Jisos e. \v 2 \x - \xo 7:2 \xt Mat 23:25; Luk 11:38-39; Kolo 2:21-22\x*Ɛ bó ke nɛ yɛn ɛ boom bo ŋgoo le bo Jisos e bomew diekene bô can yile, fì nu lɛ bó to baa cukɛ can kɛ. \f + \fr 7:2 \ft Bó to kɛŋke keecukɛ can yin ɛ̂ je yì nce wvubo woŋ gomte le.\f* \v 3 Bojuu bocii, sɛ bvuu ge Bofalasii to bii kɛ ɛ ɛ̀ nu nce woŋ wvu bo'icee bobole bo fwele le, lɛ kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ wee edie fiɛɛ sɛ wvú ɛ cukɛ can lɛŋlɛŋ no bó to ké cukɛ kɛ. \v 4 Kɛ ɛ̀ nulo tɛn ɛ́ wee ke ekfulɛ fô way edie fiɛɛ sɛ wvú ɛ cukɛ ye ɛ̂ yiyɛ je le kɛ. Ɛ bó bvuu gee mwɛɛm mvumew mvu nce woŋ e nteen, kɛ diɛwɛ keecukɛ mvuŋkom noo bibɛɛŋ noo bonton. \f + \fr 7:4 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew nu ɛ bise lɛ, “… noo bintaw bì bó to ké no jiime yî dvú le sɛ diekene.”\f* \v 5 Ɛ Bofalasii bô bonyii bò duŋci bonci bodvu mum bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ̀ nu nje la wvù boom buw bo ŋgoo le yaa bii nce woŋ bo'icee bosɛɛbeene bo fwele le kɛ? Ɛ̀ nu nje la wvù bó diekene bô can yile?” \v 6 \x - \xo 7:6 \xt Yɛsa 29:13\x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Yɛsaya wvù wee ntum Nyo' to nu ɛ jeme kecɛɛy lɛ ben nu bonyii bò jemyi jɛɛy gee jɛɛy. Ben gee kɛ ɛ ɛ̀ nu fiɛɛ fì wvú to saŋɛɛ lɛ, Nyo' gayte lɛ, \q1 ‘Bonyii ban wvumte me kɛ fomvu fomvu, \q1 ɛ mvuntelem mvubole nu ncejole fô me le. \q1 \v 7 Bó bunlee me ɛ ɛ̀ nu kɛ ɛcici, \q1 njefo bó joo mwɛɛm mvù ɛ̀ kpwawci bonyii, \q2 yɛɛyi lɛ ɛ̀ nu diɛw yɛm.’ \p \v 8 Ɛ̀ nu kɛ tɛn no ben cin'yi bonci bo Nyo' le, gɛɛle ɛ ɛ̀ nu bò ɛ̀ gɛke bonyii.” \v 9 Ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben looci naa kee keetun bonci bo Nyo' le wvu lɛ ben ebii ɛ ɛ̀ nu bonɛn e. \v 10 \x - \xo 7:10 \xt Ksm 20:12; 21:17\x*Fí nu ɛ Muses to gay lɛ, ‘Wvumɛ ico bô bwoo.’ Bvuu gay tɛn lɛ, ‘Ɛ́ wee nan lo ice kɛnɛɛ bwee, ɛ́ bó yu lo mwɛtɛn.’ \v 11 Geenɛn, ben ɛ no gayte finɛn lɛ, ‘Ɛ́ wee kɛŋke fiɛɛ fì ɛ̀ be nɛlo ɛ́ wvú efi ice kɛnɛɛ bwee dvú, ɛ nɛ ɛ gay ɛ̂ ice kɛnɛɛ ɛ̂ bwee lɛ fiɛɛ fidvu nu wase Koban,’ fì nu lɛ ɛ̀ nu wase fi Nyo' le, \v 12 tu ben baa bvuu bee lɛ wvú ejo fiɛɛ fidvu efi ice kɛnɛɛ bwee dvú kɛ. \v 13 Ben gee nonɛn, gee ɛ diɛw Nyo' tuu fiɛɛ fi ɛcici nje nce wene woŋ wvù ben yɛɛyi bonyii dvú. Ɛ mwɛɛm mvumew bvuu nu tɛn dvú nteen diɛwɛ mvun e mvù ben gee.” \s1 Fiɛɛ fì nulo ebefe bô wee \r (Mat 15:10-20) \p \v 14 Ɛ Jisos bvuu tee bonyii ɛ bó to, ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben bocii eyekɛ eyuw fiɛɛ fì me njemyi, ekiɛɛ ntay. \v 15 \x - \xo 7:15 \xt Mat 15:11\x*Kɛ fiɛɛ fì wee diee ɛ fí bow ɛ̂ shem nulo ebefe bô wvú kɛ. Ɛ̀ nu fiɛɛ fì buyte diuw wee le fì beete bô wvú. [ \v 16 Wee wvù kɛŋke bitem keeyuw, ɛ wvú yuw.”] \f + \fr 7:16 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke kencim ke 16 kin kɛ.\f* \p \v 17 Ɛ Jisos ke cinɛ bonyii bodvu le, ley yew, ɛ boom bew bo ŋgoo le bife ɛ̂ wvú ɛkumɛ ŋgan wvudvu. \v 18 Ɛ wvú tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Kɛ ben tɛn kee mwɛɛm e? Kɛ ben kee lɛ fiɛɛ ficii fì wee leese ɛ̂ wvú ɛmvu yaa nulo ebefe bô wvú kɛ le? \v 19 Fí nu nonɛn, njefo fí ké leyte saa gɛn ɛ ɛ̀ nu fô fitele fiew e kɛ, bow ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ shem, ke mum ghan buy lo.” (No Jisos to gayɛɛ nonɛn, ɛ fí mum no nu lɛ mwɛɛm mvudien mvunciim yuule lo.) \v 20 Ɛ wvú bvuu gɛn fwe gay lɛ, “Ɛ̀ nu fiɛɛ fì buyte yî wee le fì beete bô wee, \v 21 \x - \xo 7:21 \xt Gal 5:19-21\x*njefo mwɛɛm mvù befe mvù wee gee nɛn'yi fô fitele fiew e. Mwɛɛm diɛwɛ boŋkpwawcɛ bò befe, keejaŋ kenjaŋ, keecoŋ bvucoŋ, keeyu wee, keejo kpwɛɛ wee kɛnɛɛ dwee wee, \v 22 keedewkene ɛjisɛ yî mwɛɛm e, keebuwyi mwɛɛm, keelɛɛle kenlɛɛma, keegee nnyɛn, keebene kendoŋ, keebeete bô ɛdiee ɛ bonyii, keebense ye noo keeyuŋsene keyuŋsɛɛ. \v 23 Mwɛɛm mvù befe mvun mvunciim nɛn'yi ɛ ɛ̀ nu fô fitele fi wee le sɛ beete bô mwɛtɛn.” \s1 Fitele fì kpwoon mvu ɛ ɛ̀ nu wee ketum to lesɛɛ yî Jisos e \r (Mat 15:21-28) \p \v 24 Ɛ Jisos ke nɛ jó, gɛn keba ke bilaante bì Taya bô Sidon e. No wvú gɛn jó, ley yew dvumew faŋɛ yaa gomte lɛ wee ekiɛɛ lɛ wen nu jó kɛ. Geenɛn, ɛ bonyii kiɛɛ kɛ lo. \v 25 Kpwoon mvu to nu jó ɛ keyoy kè yiile nu yî waa we wvù kpwoon e. Kaŋ mwaaŋ no wvú yuw ɛkumɛ Jisos, mum to gbwe bikaa biew e. \v 26 Kpwoon wvudvu to nu wee Glek, kɛ ɛ̀ to nu wee Juu kɛ. Bó to boke wvú Fonishia woŋ wvù Silia le. No wvú gbwe nonɛn, mum lɛkɛ Jisos lɛ wvú ebvuse nceendaa dɛwle wvudvu yî waa wen e. \v 27 Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Cinɛ ɛ́ bó eyaw enyaŋe boom, njefo kɛ fí nu lɛŋ keejo ŋgu boom elaŋ fô bwé le kɛ.” \v 28 Ɛ kpwoon wvudvu tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ nu kecɛɛy icɛm. Geenɛn, boom ké dioo diekene ɛ bwé no boŋyi kɛ tfúw yì gbwekene fokuse.” \v 29 Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ wvú lɛ, “Nje fiɛɛ fì wo tfuse fin, wo nulo egɛne fiuw, nceendaa dɛwle wvudvu nu ɛ cinɛ wase waa wo le.” \v 30 Ɛ kpwoon wvudvu mum nɛ no gɛne fô yew e, dioo gɛn yɛn ɛ waa we jiime fontaw ɛ nceendaa dɛwle wvudvu ɛ buy wase. \s1 Ɛ Jisos ge ɛ kencife no yuuke mwɛɛm jemyi \p \v 31 Ɛ Jisos nɛ ɛ̂ keba kè Taya le, fey Sidon bvuu fey keba kè Bilaante bi Yuufe le, mum tu je fô Mamase yì Galilee le. \v 32 Ɛ bonyii bomew ke nɛ to bô wee mvu ɛ ɛ̀ nu kencife ɛ wvú yaa kee keejeme kɛ. Ɛ bó lɛkɛ Jisos lɛ wvú egɛɛ can ye yî ye le, efɛ wvú. \v 33 \x - \xo 7:33 \xt 8:23\x*Ɛ Jisos mum jo wvú ɛ bô wvú buy ɛ̂ kebombom ɛnte no nu ɛbonɛbon. Ɛ wvú lese boom bew bo can e ɛ̂ bintuŋtuŋ bi wee wvudvu le, cuy ncɛŋ kum leme di wee wvudvu le dvú, \v 34 taa we, shom, \f + \fr 7:34 \ft Jisos to shom nɛn koole ɛ ɛ̀ nu shen fô wee wvudvu le.\f* jeme ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛfata,” fì nu lɛ, “Yene.” \v 35 Ɛ bintuŋtuŋ bi wee wvudvu le mum yene kaŋ mwaaŋ, ɛ leme diew yaatɛn, ɛ wvú mum no jemyi naa ntay. \v 36 \x - \xo 7:36 \xt Mat 8:4; 9:30-31; 12:16; Mak 1:44-45; 5:43; 9:9; Luk 5:14-15; 8:56\x*Ɛ Jisos mum ciise lo ɛ̂ bonyii lɛ fô bó ke esee ɛ̂ wee kɛ. Geenɛn, no wvú to ciise, ɛ ɛ̀ kaa no nu kɛ no bó nu eseŋe gɛne dvú fwe fwe. \v 37 \x - \xo 7:37 \xt Keŋ 1:31; Yɛsa 35:5-6\x*Ɛ diuw no yumte bonyii naa baay. Ɛ bó no ghayte, gayte lɛ, “Jisos kee keege mwɛɛm mvunciim naa ntay. Wvú gee ɛ bincife yuuke mwɛɛm, ɛ bindvumɛm jemyi.” \c 8 \s1 Ɛ Jisos nyaŋe bonyii bontfuke bonɛw \r (Mat 15:32-39) \p \v 1 \x - \xo 8:1 \xt 6:32-44\x*Kɛ ɛdiuw yoya le, ɛ kebombom ke bonyii le bvuu to tase nɛn ghemm. Ɛ ɛ̀ ke no nu ɛ bó yaa bvuu kɛŋke mwɛɛm mvudien kɛ, ɛ Jisos tee boom bew bo ŋgoo le gay ɛ̂ bó lɛ, \v 2 \x - \xo 8:2 \xt Mat 9:36\x*“Me ŋkɛŋke shen fô kebombom kin e, njefo bó nu wase bee bó ɛdiuw ɛta, ɛ fiɛɛ fì bó edie yaa bvuu nu kɛ. \v 3 Ɛ́ me ncine lo bó ɛ no gɛne ɛla ɛbole, ɛ́ bó egɛn egbwe jeŋ ɛ̂ je no bomew bó le nɛ ncejole.” \v 4 Ɛ boom bew bo ŋgoo le tfuse lɛ, “Ɛ̀ nulo ɛ́ wee ejo fɛɛ mwɛɛm mvudien ŋkpwaante jan keenyaŋe kfuu ban bonyii dvú?” \v 5 Ɛ wvú bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben kɛŋke bontuw bo blɛɛd e bomɛɛ?” Ɛ bó tfuse lɛ, “Ɛ̀ nu bosooshwiy.” \v 6 Ɛ Jisos mum gay lɛ kebombom ke bonyii le kedvu eshii fokuse. Ɛ bó shii, ɛ wvú jo bontuw bo blɛɛd e bo bosooshwiy ba, nya keyoone ɛ̂ Nyo', guushɛ, nya ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ bó egawcɛ ɛ̂ bó. Ɛ bó mum gawcɛ. \v 7 Bó to kɛŋke tɛn mvubyetɛlɛ nɛn caan. Ɛ wvú bvuu jo, nya keyoone ɛ̂ Nyo', gay ɛ bó gawcɛ ɛ̂ bonyii bodvu. \v 8 Ɛ wee tfuu die ffuu. Ɛ bó baancɛ bimbɛke bì to shɛɛtɛɛ, ɛ bí yiŋsɛn ŋkáa yisooshwiy. \v 9 Bonyii bò to dieɛ to nu diɛwɛ bontfuke bonɛw e. \v 10 Ɛ wvú mum cinɛ bó le ɛ bó no kfuuyi. Ɛ wvú ley lo ɛ̂ kekoŋ e kaŋ mwaaŋ bô boom bew bo ŋgoo le mum nɛ gɛn keba kè Dalmanuta le. \s1 Ɛ Bofalasii no gomte lɛ Jisos eduŋcɛ keŋghaw ke fiɛɛ le \r (Mat 12:38-42; 16:1-4) \p \v 11 \x - \xo 8:11 \xt Mat 12:38-40; Luk 11:16, 29-30\x*\x - \xo 8:11 \xt Jon 6:30; 1Kol 1:22\x*Ɛ Bofalasii ke nɛ to fô Jisos e, kɛw mbew bô wvú, gay lɛ wvú ege fiɛɛ fì duŋci mvuŋgay mvù nɛ fowe. Ɛ bó to gayte nonɛn momte lo wvú. \v 12 Ɛ Jisos shom naa baay, gay lɛ, “Ɛŋgokɛ kin gomte fiɛɛ fì duŋci mvuŋgay mvù nɛ fowe keege la dvú? Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ kɛ ɛŋgokɛ kin nu eyɛn fiɛɛ le kɛ.” \v 13 Ɛ wvú mum cinɛ bó le, kase ley ɛ̂ kekoŋ e, no gɛne kewvu keki. \s1 Ɛ Jisos tefe boom bew bo ŋgoo le lɛ bó eyɛne ɛkumɛ gee di Bofalasii bô di 'Ɛlod e \r (Mat 16:5-12) \p \v 14 Jisos to gɛne ɛ boom bew bo ŋgoo le ɛ daayɛ keejo blɛɛd, kɛŋke kɛ ɛ ɛ̀ nu ntuw mwaaŋ ɛ̂ kekoŋ e. \v 15 \x - \xo 8:15 \xt Luk 12:1\x*Ɛ wvú no teete bó gayte lɛ, “Ben eyɛnè, bvuu joo kefew yî fintuŋlɛɛn fi Bofalasii noo fi 'Ɛlod e.” \v 16 \x - \xo 8:16 \xt 6:52\x*Ɛ boom bew bo ŋgoo le mum kɛw no jemyi ɛbonɛbon ɛkumɛ fiɛɛ fidvu, gayte lɛ, “Wvú jemyi fintuŋlɛɛn fin nɛn njefo beene baa kɛŋke blɛɛd kɛ.” \v 17 Ɛ Jisos kiɛɛ fiɛɛ fì bó jemyi ɛkumɛ fí, mum bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben jemyi ɛ ɛ̀ nu ɛkumɛ blɛɛd wvù ben baa kɛŋke kɛ nje la? Kɛ ben yɛne wase mwɛɛm e kɛnɛɛ kee mwɛɛm e? Fí nu lɛ bvufee bvunɛn baa yene wase le? \v 18 \x - \xo 8:18 \xt Yɛli 5:21; 6:43\x*Ben kɛŋke ɛjisɛ yaa yɛne mwɛɛm e le? Ben kɛŋke bitem yaa yuuke mwɛɛm e? Kɛ ben kumyi mwɛɛm e? \v 19 Seke me nto ŋguushɛɛ bontuw bo blɛɛd e botin ɛ bonyii die bontfuke botin, ben to baanci bimbɛke bì to shɛɛtɛɛ ɛ bí yiŋsɛn ŋkáa yimiɛɛ?” Ɛ bó tfuse lɛ, “Yuufe ncow fiɛɛ.” \v 20 \x - \xo 8:20 \xt 8:8-9\x*Ɛ wvú bvuu bife lɛ, “Ɛkumɛ bontuw bo bosooshwiy bò bonyii be die bontfuke bonɛw, ben be baanci bimbɛke bì be shɛke bí ɛ yiŋsɛn ŋkáa yimiɛɛ?” Ɛ bó tfuse lɛ, “Yisooshwiy.” \v 21 Ɛ wvú mum bife ɛ̂ bó lɛ, “Kɛ ben kee wase mwɛɛm e?” \s1 Ɛ Jisos yene ɛjisɛ kenfefe ntɛw wvù Bɛsayda le \p \v 22 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke lente buy Bɛsayda, ɛ bonyii bomew to bô kenfefe kemew fô wvú le lɛkɛ lɛ wvú ekum wvú le efɛ wvú. \v 23 \x - \xo 8:23 \xt 7:33; Jon 9:6\x*Ɛ Jisos jicɛ wvú le yî kebo le, jo ɛ bô wvú buysɛn ntɛw wvudvu. Ɛ wvú cuy ncɛŋ yî ɛjisɛ ɛye le, gɛɛ can yî ye le mum bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wo yɛne fiɛɛ le?” \v 24 Ɛ kenfefe kedvu cake ɛjisɛ we, taa gay lɛ, “Me n'yɛne bonyii le jiwejiwe ɛ bó lɛne nu diɛwɛ bite le.” \v 25 Ɛ Jisos bvuu gɛɛ can yî ɛjisɛ ɛ wee wvudvu le, ɛ wvú taa nɛn tuŋŋ, ɛ ɛjisɛ ɛye mum yuu, ɛ wvú no yɛne mwɛɛm mvunciim e ntay. \v 26 Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ gɛnè fô yew e, dioo gɛne fo wo ebvuu eley ntɛw e kɛ.” \s1 Ɛ Bita cɛɛ lɛ Jisos nu Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ \r (Mat 16:13-20; Luk 9:18-21) \p \v 27 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le nɛ fó no gɛne bontɛw bo keba kè Kaysalia Filibi le. Ɛ bó dioo gɛne, ɛ wvú bife ɛ̂ bó lɛ, “Bonyii duu lɛ me nu yɛɛ?” \v 28 \x - \xo 8:28 \xt 6:14-15; 9:11-13; Luk 7:16\x*Ɛ bó tfuse lɛ, “Bonyii bomew duu lɛ wo nu Jon Nleseɛjoo, bomew lɛ Ɛlayja, ɛ bomew duu lɛ wo nu wee ntum Nyo' mvu.” \v 29 \x - \xo 8:29 \xt Mat 16:16\x*Ɛ wvú mum kase bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben duu finɛn lɛ me nu yɛɛ?” Ɛ Bita tfuse lɛ, “Wo nu Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ.” \v 30 \x - \xo 8:30 \xt 9:9\x*Ɛ Jisos mum ciise lo ɛ̂ bó lɛ fo bó ke emom esee fifin ɛ̂ wee ɛkumɛ wen kɛ. \s1 Ɛ Jisos jeme ɛkumɛ kfuu kpwe yì wvú nu ke ekpwe \r (Mat 16:21-28; Luk 9:22-27) \p \v 31 \x - \xo 8:31 \xt 9:30-32; 10:32-34\x*Ɛ wvú mum kɛw no yɛɛyi boom bew bo ŋgoo le jemyi ɛkumɛ ɛkolɛ kew lɛ, “Wee wvù diee nu Waawee kɛŋke keeke eyɛn boŋgɛw nteen, ɛ́ bonyii bò saake woŋ bô bocee ncese bo baay baay noo bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le ema lo wvú. Bó nu ke emum eyu wvú, ɛ́ ɛdiuw ke ebuy ɛta ɛ́ wvú ekase ebuy yî kpwe le.” \v 32 Wvú to jemyi mwɛɛm mvun ɛ̂ bó ɛndan. Ɛ Bita mum jo wvú ɛ bô wvú lɛwse ye, mum kɛw no saake wvú yî fiɛɛ fidvu le. \v 33 Ɛ Jisos baŋke ye, taa boom bew bo ŋgoo le, wam Bita gay lɛ, “Ja ɛ̂ me ɛjise Satan! Wo jewsee lo me njefo kɛ wo leeme ɛ̂ keba ke Nyo' le kɛ. Wo leeme ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ ke wee wvu wum e.” \p \v 34 \x - \xo 8:34 \xt Mat 10:38-39; Luk 14:27; 17:33; Jon 12:25\x*\x - \xo 8:34 \xt 1Bi 2:21\x*Ɛ wvú mum tee kebombom ke bonyii le bô boom bew bo ŋgoo le, gay ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ wee gomte keenu wee wɛm, tu wvú kɛŋke keetun ɛkolɛ kew, etuu kentam kew ebii me le. \v 35 Ben ekeè lɛ wee wvù bawci nshii we fo wvú elase, nu ke elase kɛ lo. Geenɛn, wee wvù lase nshii we nje me noo nje saaka wvù jee nu ɛ wvú ɛ bawcɛ lo nshii wvudvu. \v 36 Ɛ́ bó baanci naa woŋ wvun nɛn tfuu ɛ nya ɛ̂ wee wvú ɛ die, ɛ ke ɛ lase nshii we, ɛ́ sɛw wvudvu enu la? \v 37 Fiɛɛ fì ɛ̀ nulo ɛ́ wee esum keyoy kew dvú nu la? \v 38 \x - \xo 8:38 \xt Mat 10:33; Luk 12:9\x*Ben ekeè lɛ ɛ́ wee wuumene keebii me le noo diɛw yɛm e ɛnte jo ɛŋgokɛ kè buwyi mwɛɛm kin kè nu diɛwɛ kpwoon wvù nu ɛ cinɛ wase dweese le ɛ no gee ɛ ɛ̀ nu nsake le, ɛ́ wvú no keè lɛ wee wvù diee nu Waawee nu ke ewuumɛn tɛn mwɛtɛn seke wvú ɛ kase ɛ to ɛnte jo bvukukɛ bvu Ice bô bonceendaa bo Nyo' le bò yuule le.” \c 9 \p \v 1 \x - \xo 9:1 \xt Mat 16:28\x*Ɛ Jisos bvuu gay ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ, bonyii bomew leeme fɛn ɛ bó yaa nu ke eyuw wvuŋ kpwe sɛ bó ɛ yɛn ɛ bvunfon bvu Nyo' le ɛ to bô mvuŋgay mvumwew kɛ.” \s1 Ɛ nfieesɛn Jisos kumɛn \r (Mat 17:1-13; Luk 9:28-36) \p \v 2 Ɛ ɛdiuw ke fey ɛsoocaan, ɛ Jisos jo Bita bô Jɛm noo Jon ɛ bô bó ben yî kum wvumew e ɛ wvú defe ɛwe, no nu fó ɛbonɛbon. Ɛ bó ke nɛ yɛn ɛ nfieesɛn ye ɛ kumɛn ɛ̂ bó ɛjise, \v 3 ɛ ndvú ye baa lawkene naa fele lo no ɛ̀ nulo ɛ́ wee ecukɛ fokuse fɛn ɛ́ yí ebaa. \v 4 Ɛ bó ke nɛ yɛn ɛ Ɛlayja bô Muses ɛ buynɛn fô bó le, ɛ no jemyi bô bo Jisos. \v 5 Ɛ Bita nɛ bvumtɛn gay ɛ̂ Jisos lɛ, “Cee Ɛkolɛ, fí jee no beene nu fɛn. Cinɛ ɛ́ bese eyoo cún shɛ, ɛ́ yimi enu yo, yimi yi Muses, ɛ yimi nu yi Ɛlayja.” \v 6 Wvú to jeme nonɛn njefo kedvum to nu ɛ gbwo bó baay ɛ wvú faŋɛ yaa bvuu kiɛɛ fiɛɛ fì wvú ejeme kɛ. \v 7 \x - \xo 9:7 \xt 1:11; \xt Dito 18:15\x*Kɛ no wvú jeme nonɛn, ɛ kembɛw nɛ to baŋ bó, ɛ diɛw jeme ɛ̂ kembɛw kedvu le lɛ, “Wvun nu Waa wɛm, ɛ wvú nu fitele fiem. Ben eyuukè ɛ ɛ̀ nu wvú le.” \v 8 Ɛ bó nɛ sɛsɛ dioo taa faŋɛ yaa bvuu yɛn bonyii ba le kɛ, yɛn kɛ wase ɛ ɛ̀ nu Jisos e maaŋ. \p \v 9 \x - \xo 9:9 \xt 7:36; 8:30\x*Ɛ bó ke nɛ yî kum wvudvu le dioo booke, ɛ Jisos ciise ɛ̂ bó lɛ fo bó ke esee fiɛɛ fì bó be yɛn e ɛ̂ wee sɛ wee wvù diee nu Waawee ɛ buy wase yî kpwe le kɛ. \v 10 Ɛ bó yuw kɛ nonɛn gɛɛ ɛ̂ bó ɛshem, geenɛn no ghayte kɛ ɛbonɛbon lɛ laa mbuy wvu yî kpwe le wvun sɛ nu la lɛ. \v 11 \x - \xo 9:11 \xt Mala 3:23-24; Mak 8:28\x*Ɛ bó nɛ bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ̀ nu nje la wvù bonyii bò duŋci bonci duu lɛ Ɛlayja kɛŋke keeke eyaw eto ɛ́ Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ sɛ to?” \v 12 Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ̀ nu kecɛɛy lɛ Ɛlayja nu ke eyaw eto ekene mwɛɛm mvunciim ɛ́ mvú etu no mvú to nu. Geenɛn, ɛ̀ no nu nje la wvù bó nu ɛ saŋ lɛ wee wvù diee nu Waawee kɛŋke keeke eyɛn boŋgɛw nteen, ɛ́ bonyii ema wvú? \v 13 \x - \xo 9:13 \xt Mat 11:14; Luk 1:17; Jon 1:21\x*Geenɛn ɛ́ me ensee ɛ̂ ben lɛ Ɛlayja nu ɛ to wase, bonyii ɛ ge fiɛɛ fì bó kooŋke bô wvú. Ɛ ɛ̀ nu kɛ no bó to saŋɛɛ ɛkumɛ wvú.” \s1 Ɛ Jisos bvuse keyoy kè yiile yî wan mvu le \r (Mat 17:14-21; Luk 9:37-43a) \p \v 14 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke bow to buy fô boom bew bo ŋgoo le bomew to nu, yɛn ɛ kebombom ke bonyii le ke baay ɛ gem bó, ɛ bonyii bomew bò to duŋci bonci bo Nyo' le beeke mbew bô bó. \v 15 Kaŋ mwaaŋ no kebombom kecii yɛnɛɛ Jisos e, mum sɛsɛ wvú baay, lewtɛ gɛn gay wvú le. \v 16 Ɛ wvú bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben beeke mbew ɛ ɛ̀ nu ɛkumɛ la?” \v 17 Ɛ wee tfuse ɛ̂ wvú ɛ̂ kebombom ɛnte lɛ, “Wee n'yɛɛyi, me mbe ntoo bô waa wɛm fô wo le njefo keyoy kemew nu yî ye le, ɛ ɛ̀ nu kè ké ge ɛ wee tu kencife. \v 18 Keyoy kedvu ké cuute wvú tufe fokuse, ɛ diffuw no buyte ɛ̂ wvú ɛmvu ɛ wvú ŋgeci bigew, nɛn'yi taame. Me ɛ ŋgay lɛ boom buw bo ŋgoo le ebvuse keyoy kedvu, bó ɛ mom ŋkuuŋ.” \v 19 Ɛ Jisos yuw nonɛn, gay ɛ̂ bó lɛ, “O oo! Ɛŋgokɛ kè baa lese fitele yî Nyo' le kin. Me nu ŋke enu beene eŋgɛn embuy nɛɛ? Me nu ŋke eŋkuu shém bô ben eŋgɛn embuy nɛɛ? Ben eto bô wan wvudvu fɛn enya ɛ̂ me.” \v 20 Ɛ bó mum jo wan wvudvu no too bô wvú fô Jisos e. No keyoy kedvu yɛnɛɛ Jisos e, mum cufe wan wvudvu kaŋ mwaaŋ ɛ wvú gbwe fokuse no biŋlene fó, ɛ diffuw buyte ɛmvu. \v 21 Ɛ Jisos bife ɛ̂ cee wan wvudvu lɛ, “Fiɛɛ fin to kɛw seke la?” Ɛ wvú tfuse lɛ, “Fí to kɛw ɛ wvú bɛɛ caan. \v 22 Keyoy kedvu nu ɛ tufe wase wvú bokaŋ e bokaŋ e ŋguy e noo ɛ̂ joo le gomte keeyu wvú. Ɛ́ wo nulo ege fiɛɛ, kee wo, ɛ́ wo cam kɛ shen fô bese le, fi bese.” \v 23 Ɛ Jisos bife ɛ̂ wvú lɛ, “Lɛ laa ɛ̀ nulo ɛ́ me ege fiɛɛ lɛ le? Nyo' nulo ege fiɛɛ ficii fô wee wvù nu ɛ lese fitele yî ye le.” \v 24 Kaŋ mwaaŋ ɛ cee wan wvudvu mum fuŋ foweɛwe lɛ, “Me nu ɛ nlese fitele yî Nyo' le. Geɛ ɛ́ me embvuu enlese enfey lo nonɛn.” \v 25 Ɛ Jisos dioo yɛn ɛ kebombom ke bonyii le lewte too taashi fô wvú to nu, ɛ wvú wam keyoy kè yiile kedvu gay lɛ, “Wo, keyoy kè yiile kin kè gee ɛ wan wvun yaa jemyi kɛ yaa yuuke tɛn mwɛɛm kɛ, me ŋgayte ɛ̂ wo, buyɛ yî wan wvun e, egɛn lo. Fo wo ke ebvuu eley yî ye le kɛ.” \v 26 Ɛ keyoy kedvu fuŋ foweɛwe, bvuu cufe wan wvudvu, tufe ɛ̂ je yì befe le, mum buy yî ye le. Ɛ wvú no jiime fokuse kɛ diɛwɛ keŋkpwe ke wee le. Ɛ wee nteen yɛn nonɛn, mum no duu lɛ, “Wvú nu ɛ kpwe wase.” \v 27 \x - \xo 9:27 \xt 5:41\x*Ɛ Jisos jicɛ wvú le yî kebo le cake ɛ wvú leem we. \p \v 28 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke dioo gɛn ley yew, ɛ bó bife ɛ̂ wvú ɛjim ɛjim lɛ, “Ɛ̀ nu nje la wvù bese be mom ŋkuuŋ keebvuse nceendaa dɛwle wvudvu?” \v 29 Ɛ wvú tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Fiɛɛ fì nulo ebvuse kfuu wvun nceendaa nu kɛ bunle yì tɛmyi maaŋ. Kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ fiɛɛ fimew jɛɛy ebvuse kɛ.” \s1 Ɛ Jisos bvuu jeme ɛkumɛ kfuu kpwe yì wvú nu ke ekpwe \r (Mat 17:22-23; Luk 9:43b-45) \p \v 30 \x - \xo 9:30 \xt 8:31\x*Ɛ bó ke nɛ fó fey je yì Galilee le, ɛ Jisos yaa gomte lɛ wee ekiɛɛ kɛ, \v 31 njefo wvú to lɛne yɛɛyi boom bew bo ŋgoo le. Wvú to yɛɛyi bó lɛ bonyii nu ke enya wee wvù diee nu Waawee can bonyii le ɛ́ bó eyu wvú. Ɛ́ bó dioo ɛ yu wvú nonɛn, ɛ́ ke edioo enu ɛdiuw ɛta, ɛ́ wvú ebuy yî kpwe le. \v 32 No wvú gay nonɛn, ɛ bó faŋɛ yaa kiɛɛ fiɛɛ fì wvú jemyi kɛ, geenɛn, no fane keebife. \s1 Wee wvu baay nu yɛɛ? \r (Mat 18:1-5; Luk 9:46-48) \p \v 33 \x - \xo 9:33 \xt Luk 22:24\x*Ɛ bó ke gɛn buy Kafana'um, ke dioo ley nu yew ɛ Jisos bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben be beeke mbew ɛ̂ je ɛ ɛ̀ nu ɛkumɛ la?” \v 34 Ɛ bó mɛy diuw tfu, njefo bó to lɛne ɛ̂ je beeke mbew ɛbonɛbon lɛ laa wee wvu baay sɛ nu yɛɛ lɛ. \v 35 \x - \xo 9:35 \xt 10:43-44; Mat 20:26-27; Luk 22:26\x*Ɛ Jisos shii fokuse, tee bó bo yuufe ncow bofɛɛ gay ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ wee gomte keenu wee wvu fwe, tu wvú kɛŋke keejo ɛkolɛ kew lɛ wen nu kencilɛjimɛ noo wee wvù lemte fô bonyii bocii le.” \v 36 No wvú gay nonɛn, mum jo wan caan leke ɛ̂ bó ɛntelɛŋ, mum kase jo koycɛ gay ɛ̂ bó lɛ, \v 37 \x - \xo 9:37 \xt Mat 10:40; Luk 10:16; Jon 13:20\x*“Ɛ́ wee fiisene wan diɛwɛ wvun e ɛ̂ diee diem e, tu wvú fiisene ɛ ɛ̀ nu me. Wee ɛ́ fiisɛn me, tu kɛ wvú fiisene ɛ ɛ̀ nu kɛ me kɛ, tu wvú fiisene tɛn ɛ ɛ̀ nu wee wvù tum me.” \s1 Ɛ́ wee baa kicine wo, tu wvú tomte wo \r (Luk 9:49-50) \p \v 38 Ɛ Jon gay ɛ̂ wvú lɛ, “Wee n'yɛɛyi, bese se nu ɛ yɛn wee mvu le ɛ wvú teŋe diee diuw sɛ bvuuse bonceendaa bo dɛwle le yî bonyii le, bese ɛ kan, njefo wvú baa nu wee wesebeene ŋgoo kɛ.” \v 39 Geenɛn ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Fo ben ecilè kfuu wvuwɛ wee kɛ. Ben ekeè lɛ ɛ́ wee gee keŋghaw ke fiɛɛ le teŋe diee diem, tu kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ wvú ebvuu ejeme fiɛɛ fì befe ɛkumɛ me kɛ. \v 40 \x - \xo 9:40 \xt Mat 12:30; Luk 11:23\x*Ɛ́ wee baa kicine beene, tu wvú tomte beene. \v 41 Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ, ɛ́ wee nya kɛ naa fiko fi joo le ɛ̂ ben njefo bó teŋe ben lɛ bonyii bo Klistu le, tu kɛ ɛ̀ nu naa lo ɛ́ wvú ke efufe mmawcɛ we kɛ.” \s1 Mwɛɛm mvù nɛlo egee ɛ bonyii gee bibefɛ \r (Mat 18:6-9; Luk 17:1-2) \p \v 42 Ɛ Jisos bvuu gay lɛ, “Ɛ́ ɛ̀ nu lɛ wee ege ɛ́ wan mwaaŋ ŋgoo boom bo caan ban bò nu ɛ lese fitele yî yɛm e ege kebefɛ, ɛ́ fí ejee fô wvuwɛ wee le lɛ bó eshɛŋke kebwee ke diene le ke baay ɛ̂ kendoŋ kew e, edomse wvú ɛ̂ joo yi baay e. \v 43-44 \x - \xo 9:43-44 \xt Mat 5:30\x*Fí ɛ bvuu ɛ̀ no nu lɛ, ɛ́ kebo kuw gee ɛ wo gee kebefɛ, ɛ́ wo sum kebo kedvu. Fí jee lɛ wo eley nshii wvù mɛy lo le bô keŋkfuyte ke kebo le, ɛfey keekɛŋke can yicii egɛn ŋguy wvu baay e wvù fiee sekecii sɛ njimɛ. \f + \fr 9:43-44 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew nu ɛ bise fɛn ɛ bvuu ɛ bise tɛn ɛjim jo 46 lɛ, “Bvudvuu bvun nu bvù yín yì yaa kpwekene kɛ diee bonyii fó, ɛ ŋguy yaa ké jimɛ fó kɛ.”\f* \v 45-46 Ɛ́ ɛkalɛ kuw gee ɛ wo gee kebefɛ, ɛ́ wo sum ɛkalɛ kedvu. Fí jee lɛ wo eley nshii wvù mɛy lo le nu ntɛŋɛ, ɛfey keekɛŋke bikaa bicii ɛ́ bó elaŋ wo ŋguy wvu baay e wvù fiee sekecii sɛ njimɛ. \v 47 \x - \xo 9:47 \xt Mat 5:29\x*Ɛ́ jise diuw gee ɛ wo gee kebefɛ, ɛ́ wo min jise didvu. Fí jee lɛ wo eley bvunfon bvu Nyo' le bô jise dimwaaŋ, ɛfey keekɛŋke ɛjisɛ ɛcii, ɛ́ bó elaŋ wo ŋguy wvu baay e. \v 48 \x - \xo 9:48 \xt Yɛsa 66:24\x*Bvudvuu bvun nu bvù yín yì diee bonyii fó yaa ké kpwekɛn kɛ, ɛ ŋguy yaa ké jimɛ fó kɛ. \v 49 \x - \xo 9:49 \xt Lɛw 2:13\x*Ben ekeè lɛ bó nu ke eseyse wee tfuu bô ŋguy lɛŋlɛŋ no bó ké seyse fiɛɛ bô ŋkauw. \v 50 \x - \xo 9:50 \xt Luk 2:14; 1Tɛs 5:13; Lum 12:18\x*Ŋkauw nu fiɛɛ fì jee, geenɛn ɛ́ yí nɛlo ɛ cife, ɛ́ wo ebvuu ege nɛɛ dvú ɛ́ yí sɛ ebvuu ekase eyeke? Ben enù diɛwɛ ŋkauw yì yeke le, ɛ́ wee noo wee enù yî nyɛkeey e.” \c 10 \s1 Ɛkumɛ keekuŋ kpwoon \r (Mat 19:1-12; Luk 16:18) \p \v 1 \x - \xo 10:1 \xt Luk 9:51\x*Ɛ Jisos ke nɛ jó, gɛn keba ke woŋ e kè Judea le, lente Joo Joodan gɛn wvuke. Ɛ bibombom bi bonyii le bvuu no taashi too fô wvú le, ɛ wvú no yɛɛyi bó kɛ no wvú to ké no yɛɛyi. \v 2 Ɛ Bofalasii ke nɛ to keemom wvú, mum bife ɛ̂ wvú lɛ, “Nci nu ɛ bee lɛ ɛ̀ nulo ɛ́ wee ekuŋ kpwɛse?” \v 3 \x - \xo 10:3 \xt Mat 5:31\x*Ɛ Jisos kase bife tɛn ɛ̂ bó lɛ, “Muses to nya nci lɛ ben egeè nɛɛ?” \v 4 Ɛ bó tfuse lɛ, “Muses to nu ɛ cinɛ lɛ ɛ̀ nulo ɛ́ wee ekuŋ kpwɛse. Ɛ́ wvú dioo kuuŋke, saŋ ŋwa' wvù duŋci lɛ wen nu ɛ kuŋ wase wvú nya ɛ̂ wvú.” \v 5 Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ̀ to nu nje bikuu binɛn bì tɛmyɛɛn wvù Muses to saŋɛɛ nci wvun. \v 6 \x - \xo 10:6 \xt Keŋ 1:27\x*Geenɛn, ɛ̀ to nu foŋkɛw seke Nyo' to bomte mwɛɛm, ɛ wvú bom ɛ ɛ̀ nu diemsɛn bô kpwoon. No wvú bom nonɛn gay lɛ, \v 7 \x - \xo 10:7 \xt Keŋ 2:24\x*‘Ɛ̀ nu nje fifin wvù diemsɛn nu ke ecinɛ ice bô bwee le etaashɛ bô kpwɛse, \v 8 ɛ́ bó bofɛɛ emum etu wase wee mwaaŋ.’ Nonɛn, kɛ bó bɛɛ bonyii bofɛɛ kɛ, bó nu wase wee mwaaŋ. \v 9 Fí ɛ mum ɛ no nu lɛ, fiɛɛ fì Nyo' nu ɛ taashɛ wase, fo wee emom egawsɛn kɛ.” \p \v 10 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke dioo nu yew, ɛ bó bvuu bife ɛ̂ wvú ɛkumɛ fiɛɛ fidvu. \v 11 \x - \xo 10:11 \xt Mat 5:32; Luk 16:18; 1Kol 7:10-11\x*Ɛ wvú tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Naa yɛɛ wvù kuŋ kpwɛse ɛ jo wvumvu, nu ɛ wvú ɛ ge kebefɛ kɛ diɛwɛ keejaŋ kpwoon mvu. \v 12 Ɛ́ kpwoon buy dweese le, ɛ gɛn ɛ̂ diemsɛn mvu le, tu wvú nu ɛ ge kebefɛ fô dweese le keejiim bô diemsɛn mvu.” \s1 Ɛ Jisos laŋ kembonɛn yî boom bo caan caan e \r (Mat 19:13-15; Luk 18:15-17) \p \v 13 Ɛ bonyii ke nɛ no too bô boom fô Jisos e lɛ wvú ekum bó le, ɛ boom bew bo ŋgoo le no saake lo bó. \v 14 Ɛ Jisos dioo yɛn nonɛn, ɛ shém ton'yɛ wvú, ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben ecinɛ ɛ́ boom bodvu etoo fô me le, fo ben ejewsè bó kɛ, njefo bvunfon bvu Nyo' le nu ɛ ɛ̀ nu fô bonyii diɛwɛ boban e. \v 15 \x - \xo 10:15 \xt Mat 18:3\x*Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ ɛ́ wee baa efiisɛn bvunfon bvu Nyo' le kɛ diɛwɛ wan caan e, wvú saa ke eley bvunfon bvudvu le kɛ.” \v 16 No wvú gay nonɛn, mum no joo bó koyci, gɛɛle can yî bó le, laaŋke kembonɛn yî bó le. \s1 Jisos bô cee kpwaw \r (Mat 19:16-30; Luk 18:18-30) \p \v 17 Ɛ Jisos ke nɛ lɛ wen egɛne, ɛ wee mvu lewtɛ to tum ɛnvuw ɛ̂ wvú ɛjise bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wee n'yɛɛyi, wo wvù wee wvù jee, fiɛɛ fì me ŋkɛŋke keeŋge nsɛ ŋkɛŋkɛ nshii wvù mɛy lo nu la?” \v 18 Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Wo teŋe me lɛ wee wvù jee nje la? Kɛ wee nu dvú wvù jee kɛ. Ɛ̀ nu kɛ Nyo' maaŋ wvù jee. \v 19 \x - \xo 10:19 \xt Ksm 20:12-16; Dito 24:14\x*Kɛ wo kee bonci bò lɛ, ‘Fo wo eyu wee, fo wo ejaŋ kpwɛɛ wee, fo wo ecoŋ bvucoŋ, fo wo eben jim nsaw mbiay, fo wo efiw kenfiw, noo lɛ ɛ̀ wvumtè ico bô bwoo?’” \v 20 Ɛ wee wvudvu tfuse ɛ̂ Jisos lɛ, “Wee n'yɛɛyi, bonci ban bocii nu ɛ me nto ŋkɛw wase no ŋgɛɛle naa ɛ me mbɛɛ cuwee.” \v 21 \x - \xo 10:21 \xt Mat 19:21\x*Ɛ Jisos taa wvú nɛn tuŋŋ, koŋ wvú, mum gay ɛ̂ wvú lɛ, “Tu fiɛɛ nu ɛ shɛɛ fimwaaŋ fì wo bɛɛ ege. Gɛnɛ egese mwɛɛm mvù wo kɛŋke, egaw bigew bidvu ɛ̂ bonyii bo kefufe le, ɛ́ wo ke emum ekɛŋke ntfu ɛ ɛ̀ nu woŋ wvu we le. Ɛ́ wo dioo ɛ ge nonɛn, emum eto ebii me le.” \v 22 \x - \xo 10:22 \xt Mben 62:10\x*No Jisos jeme nonɛn, ɛ wee wvudvu yuw ɛ bvushiw tfuse lo wvú, ɛ wvú baŋke ye no gɛne nu lo shen shen, njefo wvú to kɛŋke kpwaw baay. \p \v 23 Ɛ Jisos nɛ baŋke ye taa boom bew bo ŋgoo le nɛn, gay ɛ̂ bó lɛ, “Fí nu ke etɛmyi baay fô bonyii bo kpwaw e keeke eley bvunfon bvu Nyo' le.” \v 24 Ɛ njeme wvudvu ffumse boom bew bo ŋgoo le. Ɛ Jisos bvuu gay ɛ̂ bó lɛ, “Boom bem, fí tɛmyi baay fô wee le \f + \fr 10:24 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke fɛn lɛ, “fô wee wvù nu ɛ gɛɛ bvufee yî kpwaw e …”\f* keeley bvunfon bvu Nyo' le! \v 25 Fí nu cekey fô nyambala le keeley ɛ̂ jise di tase le fele fô wee kpwaw e keeley bvunfon bvu Nyo' le.” \v 26 Ɛ bó yuw nonɛn ɛ fí ghaw bó baay, ɛ bó no ghayte lɛ, “Ɛ́ ɛ̀ fɛn nu nonɛn, ɛ́ ke eyuu eboy yɛɛ?” \v 27 \x - \xo 10:27 \xt Mat 19:26\x*Ɛ Jisos kase taa bó nɛn, gay lɛ, “Fifin nulo eghaw wee wvu wum, geenɛn yaa nulo eghaw Nyo' kɛ, njefo Nyo' nulo ege fiɛɛ ficii.” \v 28 Ɛ Bita mum nɛ gay ɛ̂ Jisos lɛ, “Taa eyɛn, bese nu ɛ cinɛ wase fiɛɛ ficii le ɛ no bii wo le.” \v 29 \x - \xo 10:29 \xt Mat 10:37 \x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ wo kecɛɛy lɛ, kɛ wee nu dvú wvù nu ɛ cinɛ yew e, kɛnɛɛ boom bo bwee le, kɛnɛɛ jɛ́me ye le, kɛnɛɛ bwee le, kɛnɛɛ ice le, kɛnɛɛ boom e, kɛnɛɛ ŋɛɛ le, ɛ wvú cin'yi nje yɛm noo saaka wvù jee wvù wvu Nyo', \v 30 wvù nu ke enu sɛ wvú ɛ kɛŋkɛ yéw noo boom bo bwee le, noo jɛ́me, noo bobwee, noo boom, noo ŋɛɛ yî nshii wvu keseen e bokaŋ gbwee kɛ. Ɛ bonyii nu ke ebone tɛn bikaa ɛ̂ wvú ɛjim, ɛ́ ke dioo enu kefew ke nshii wvù too le, ɛ́ wvú ekɛŋke nshii wvù mɛy lo. \v 31 \x - \xo 10:31 \xt Mat 19:30\x*Geenɛn, bonyii nteen bò nu fwe keseen nu ke enu ɛjim, ɛ́ nteen bò nu ɛjim keseen enu fwe.” \s1 Ɛ Jisos bvuu jeme yî bokaŋ e botɛte ɛkumɛ kpwe ye \r (Mat 20:17-19; Luk 18:31-34) \p \v 32 \x - \xo 10:32 \xt 8:31\x*Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke nɛ jo je, no bene Jɛlusalɛm ɛ wvú saa fwe. Ɛ boom bew bo ŋgoo le kɛŋke lo ŋghaw. Ɛ bonyii bò to bii tɛn no kɛŋke nfan. Ɛ Jisos bvuu jo boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ ɛ bô bó lɛwse ye ɛ wvú no seŋe ɛ̂ bó fiɛɛ fì nu ke ekooy bô wvú. \v 33 Ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben eyekɛ eyuw, beene bene wase gɛne Jɛlusalɛm, ɛ bó nu egɛn enya wee wvù diee nu Waawee can bocee ncese bo baay baay noo bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le, ɛ́ bó esaw wvú esumtɛn lɛ bó eyu wvú, emum enya wvú can bitum e, \v 34 \x - \xo 10:34 \xt 15:15-20\x*ɛ́ bó esɛwse wvú, cuyte ncɛŋ yî ye le, suuŋke wvú, emum eyu wvú, ɛ́ ke dioo enu ɛdiuw ɛta, ɛ́ wvú ebuy yî kpwe le.” \s1 Ɛ Jɛm bô Jon lɛkɛ bintaw bi baay baay ɛ̂ Jisos \r (Mat 20:20-28) \p \v 35 Ɛ Jɛm bô Jon bò to nu boom bo Sɛbɛdee le nɛ bencɛ to fwe dvu Jisos gay ɛ̂ wvú lɛ, “Wee n'yɛɛyi, fiɛɛ nu dvú fì bese gomte lɛ wo ege fô bese le.” \v 36 Ɛ wvú bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben gomte lɛ me eŋge la fô ben e?” \v 37 Ɛ bó tfuse lɛ, “Bese gomte lɛ seke wo nu yî bvukukɛ bwuw e, ɛ́ bese eshii yî bintaw bi baay baay e, wee mvu ɛ̂ ɛbo kuw ke ɛcɛɛy e, wvumvu ɛ̂ ɛbo ke ɛŋkoŋko le.” \v 38 \x - \xo 10:38 \xt Mat 26:39; Mak 14:36; Luk 12:50; 22:42; Jon 18:11\x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ bó lɛ, “Kɛ ben kee fiɛɛ fì ben biite kɛ. Ɛ̀ nulo ɛ́ ben ke ewu fiko fi ŋgɛw e fì me nu ŋke eŋ'wu, kɛnɛɛ eley kfuu ŋgɛw wvu baay wvù me nu ŋke enley wvú le?” \v 39 \x - \xo 10:39 \xt Lem 12:2\x*Ɛ bó tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Bese nulo ke ege.” Ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben nulo ewu fiko fi ŋgɛw e fì me nu ŋke eŋ'wu, eley tɛn kfuu ŋgɛw wvu baay wvù me nu ŋke enley e, \v 40 geenɛn ɛ keeshii ɛ̂ ɛbo kem ke ɛcɛɛy e kɛnɛɛ ke ɛŋkoŋko le yaa nu bvudvuu bwem keenya ɛ̂ wee kɛ. Mondvuum modvu nu fô bonyii bò bó nu ɛ seyse wase fô bó le.” \v 41 Ɛ kebɛse ke boom bo ŋgoo le bo Jisos e bo yuufe dioo yuw ɛkumɛ fiɛɛ fidvu mum no ton'yi shém bô Jɛm noo Jon. \v 42 Ɛ Jisos tee bó bocii ɛ bó to, ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Kɛ ben kee lɛ bonyii bò ɛ̀ nu bò saake bitum ké no shiile lo yî bonyii bobole, ɛ bonyii bo baay baay bobole duŋci mvuŋgay mvubole ɛ̂ we jo bó? \v 43 \x - \xo 10:43 \xt 9:35; Mat 23:11; Luk 9:48\x*Kɛ fifiɛ kɛŋke keenu ɛ̂ ben ɛntelɛŋ kɛ. Wee wvù gomte keenu wee wvu baay ɛ̂ ben ɛntelɛŋ kɛŋke keenu wvù lemte lo ben e. \v 44 Wee ɛ́ no gomte keenu wee wvu fwe ɛ̂ ben ɛntelɛŋ, tu wvú kɛŋke keenu nfwa wee tfuu. \v 45 \x - \xo 10:45 \xt Mat 20:28\x*Ben ekeè lɛ kɛ wee wvù diee nu Waawee to to lɛ bonyii elemte lo wvú le kɛ. Wvú to to keelem lo fô bonyii le, enya nshii we keesum wee nteen can kpwe le.” \s1 Ɛ Jisos yene ɛjisɛ Batimayus \r (Mat 20:29-34; Luk 18:35-43) \p \v 46 Ɛ bó ke lɛn to buy ntɛw wvù Jɛliku le. Ɛ Jisos ke dioo nɛn'yi jó bô boom bew bo ŋgoo le noo kebombom ke bonyii le, ɛ kenfefe kemew ɛ shii diuw je le lɛke mwɛɛm ɛ diee nu lɛ Batimayus, wvù waa Timayus. \v 47 \x - \xo 10:47 \xt Mat 20:30-31\x*Ɛ wvú dioo yuw lɛ ɛ̀ nu Jisos wvu Nasalɛt, ɛ wvú mum kɛw no wamte foweɛwe lɛ, “Jisos, Waa Nfon Dawe, camɛ shen fô me le.” \v 48 Ɛ bonyii nteen nɛ kɛw no wamene wvú gayte lɛ wvú ebaŋ lo. Geenɛn ɛ wvú bvuu mɛse wam lo foweɛwe lɛ, “Waa Nfon Dawe, camɛ shen fô me le.” \v 49 Ɛ Jisos leem, gay lɛ bó etee wvú. Ɛ bó mum tee kenfefe kedvu gay lɛ, “Ɛkolɛ kuw ɛ joŋ wase, ja we, wvú teŋe wo.” \v 50 Ɛ kenfefe kedvu mum mwase ndvu ye fokuse, may we gɛn fô Jisos e. \v 51 Ɛ Jisos bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wo gomte lɛ me eŋge la fô wo le?” Ɛ kenfefe kedvu tfuse lɛ, “Wee N'yɛɛyi, me ŋgomte keen'yɛne mwɛɛm e.” \v 52 \x - \xo 10:52 \xt Mat 9:22\x*Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ gɛne fiuw. Fitele fì wo lese yî yɛm e nu ɛ ge wase wo ɛ bonɛn.” Kaŋ mwaaŋ nonɛn ɛ ɛjisɛ ɛye mum yuu ɛ wvú no yɛne mwɛɛm e, mum no bii Jisos e jò wvú to gɛne. \c 11 \s1 Ɛ bó fiisɛn Jisos Jɛlusalɛm diɛwɛ Nfon e \r (Mat 21:1-11; Luk 19:28-40; Jon 12:12-19) \p \v 1 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le lɛn ke dioo feŋene Jɛlusalɛm, nu wase mbew ntɛw wvù Bɛtfaj bô wvù Bɛtani le bò nu mbew Kum Bite bi Olif e, ɛ wvú baa boom bew bo ŋgoo le bofɛɛ tum, \v 2 gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben egɛn ntɛw wvu fwe we le. Ben nu ke eleyte jó nɛn kaŋ mwaaŋ, eyɛn waa kembɛɛbey e ɛ bó ɛ suu, ɛ wee ke baa ben wase yî dvú le kɛ, ɛ́ ben efay eto dvú. \v 3 Ɛ́ wee bife ɛ̂ ben laa ben fayte nje la lɛ, ɛ́ ben tfuse lɛ Cee Ɛkolɛ kɛŋke shiee wvudvu, ɛ wvú nu ekase etfuse jim kɛ keseen keseen.” \v 4 Ɛ bó mum nɛ gɛn yɛn waa kembɛɛbey wvudvu le ɛ bó ɛ suu diuw fwese yew mi le diuw je le. Ɛ bó mum fay. \v 5 Ɛ bó dioo fayte ɛ bonyii bomew bò to leeme fó bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben gee ɛ ɛ̀ nu la? Ben fayte waa kembɛɛbey wɛ nje la?” \v 6 Ɛ bó mum see ɛ̂ bó fiɛɛ fì Jisos be gay. Ɛ bó mum cinɛ ɛ bó no gɛne dvú. \v 7 Ɛ bó to dvú fô Jisos e, yɛy ndvú yibo yî nyam yidvu le, ɛ Jisos mum ben. \v 8 \x - \xo 11:8 \xt 2Bfn 9:13\x*Ɛ bonyii nteen no yɛyte ndvú ɛ̂ je, ɛ bomew faasshi tíɛw bite ŋkpwaante, yɛyte tɛn ɛ̂ je. \v 9 \x - \xo 11:9 \xt Mben 118:26\x*Ɛ bonyii bò to gɛne fwe dvu Jisos noo bò to bii ɛjim no wvuuyi lɛ, “Eeeee, mbense enù fô Nyo' le lɛɛɛ! Nyo' nu ɛ laŋ kembonɛn yî wee wvù too ɛ̂ diee di Tata le lɛɛɛ! \v 10 \x - \xo 11:10 \xt Mben 148:1; Mat 20:30-31\x*Nyo' nu ɛ laŋ kembonɛn yî bvunfon bvu icee wesebeene wvù Dawe le bvù too le! Eeeee, mbense enù fô Nyo' wvu fowe le lɛɛɛ!” \v 11 Ɛ Jisos gɛn fɛse Jɛlusalɛm, ley fô yew ncese le, taa no mwɛɛm mvunciim nu. Ɛ wvú dioo mɛse ɛ kefew ɛ gɛn wase ɛ bô boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ nɛ gɛn Bɛtani. \s1 Ɛ Jisos jiŋ kete kemew \r (Mat 21:18-19) \p \v 12 Ɛ ɛkfuŋ buy yuu ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le nɛ Bɛtani bvuu no gɛne Jɛlusalɛm, ɛ jeŋ no yuu wvú. \v 13 \x - \xo 11:13 \xt Luk 13:6\x*Ɛ wvú laŋ jise yɛn kete kemew e ncejole ɛ kí tɛɛke ɛ bó ké no diee. \f + \fr 11:13 \ft Kete kin nu kè bó teŋe ɛ̂ díɛw bala le lɛ «fig».\f* Ɛ wvú mum no gɛne fó keeyɛn laa ɛ̀ nulo ɛ́ wen ekoy fiɛɛ yî dvú le edie lɛ. Ɛ wvú dioo gɛn buy fó faŋɛ yaa yɛn fiɛɛ le yî dvú le kɛ, yɛn kɛ ɛ ɛ̀ nu bibɛ le maaŋ, njefo ɛ̀ to baa nu kefew kè kí ké no yumte kɛ. \v 14 Ɛ wvú mum gay ɛ̂ kete kedvu lɛ, “Fo wee bɛɛ ke ebvuu eyuu edie fiɛɛ yî yo le kɛ.” No wvú gay nonɛn ɛ boom bew bo ŋgoo le yuw. \s1 Ɛ Jisos kuŋ bonyii bo way e fô yew ncese Nyo' le \r (Mat 21:12-17; Luk 19:45-48; Jon 2:13-22) \p \v 15 Ɛ bó ke gɛn fɛse Jɛlusalɛm, ɛ Jisos gɛn fô yew ncese le kɛw no kuuŋke bonyii bò to kamene way fó. Ɛ wvú no kuuŋke nonɛn baashi bidaŋ bi bonyii bò to kumene bigew e, noo bintaw bi bonyii bò to geese bibembɛ le. \v 16 Ɛ wvú faŋɛ yaa bvuu bee tɛn lɛ wee etuu fiɛɛ elɛn edaŋsɛn dvú fô yew ncese le kɛ. \v 17 \x - \xo 11:17 \xt Yɛsa 56:7; Yɛli 7:11\x*Ɛ wvú no yɛɛyi bó gayte lɛ, “Kɛ bó nu ɛ saŋ lɛ Nyo' gayte lɛ, \q1 ‘Yew wen nu ɛ bó nu ke eteŋe lɛ yew bunle fô bitum e bicii?’ \p Geenɛn ben ɛ baŋke ɛ tu tfum bocooŋ.” \v 18 \x - \xo 11:18 \xt 12:12; 14:1-2\x*Ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò to duŋci bonci ke yuw mum no gomte je yì bó eyu wvú jó. Bó to kɛŋke nfan ɛkumɛ wvú njefo kebombom ke bonyii le to yuuke wase n'yɛɛyi we ɛ diuw yumte lo bó. \v 19 Ɛ ɛ̀ ke dioo nu fokiɛguu, ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le buy ɛ̂ kelaante kedvu le. \s1 N'yɛɛyi wvù nɛn'yi yî kete kè Jisos to jiŋɛɛ le \r (Mat 21:20-22) \p \v 20 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke buy no fele fontaŋɛntaŋ, yɛn kete kiɛ le ɛ kí ɛ yowlɛn wase kecii ɛ shii ɛ buy yî gɛŋ e. \v 21 Ɛ Bita kume fiɛɛ fì se kooyɛɛ, jeme ɛ̂ Jisos lɛ, “Wee N'yɛɛyi, yɛn no kete kiɛ kè wo se jiŋɛɛ ɛ yowlɛn wase.” \v 22 Ɛ Jisos jeme ɛ̂ bó bocii lɛ, “Ben elese fitele yî Nyo' le. \v 23 \x - \xo 11:23 \xt Mat 17:20; Luk 17:6\x*Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ, ɛ́ wee gay ɛ̂ kum wvun lɛ, ‘Mvuwɛ ye fɛn egɛn egbwe ɛ̂ joo yi baay e’, ɛ wvú gayte nonɛn yaa maŋene kɛ ɛ̂ fitele le, ɛ wvú ɛ bee lɛ fiɛɛ fì wvú gay nu ekooy, ɛ́ wvú emvuwɛ. \v 24 \x - \xo 11:24 \xt Mat 7:7; Luk 11:9\x*Nonɛn ɛ́ me ensee ɛ̂ ben lɛ, fiɛɛ ficii fì ben lɛke ɛ̂ bunle le, ɛ ben ɛ bee lɛ ben nu ɛ kɛŋkɛ wase, nu ɛ ben nu ekɛŋkɛ. \v 25 \x - \xo 11:25 \xt Mat 7:1; Luk 6:37\x*Ben dioo leem tɛn keebunle, ɛ́ ɛ̀ nu lɛ wee kɛŋke wee mvu fô fitele le, ɛ́ wvú lɛɛshɛ nya ɛ̂ wvú. Ben egeè nonɛn wvu lɛ Icee wene wvù nu fowe elɛɛshi tɛn binɛn bibefɛ. [ \v 26 Ɛ́ ben baa elɛɛshi bibefɛ bi bonyii bomew e, Icee wene wvù nu fowe saa elɛɛshi tɛn binɛn kɛ.]” \f + \fr 11:26 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew bò bó to yawɛɛ saŋ diɛw Nyo' jó kɛŋke kencim kin kɛ.\f* \s1 Ɛ bó bife fô mvuŋgay mvu Jisos e nɛ \r (Mat 21:23-27; Luk 20:1-8) \p \v 27 Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le bvuu gɛn ley Jɛlusalɛm. Ɛ wvú ke dioo ghanci fô yew ncese le, ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le noo bonyii bò saake woŋ nɛ to yɛn wvú le, \v 28 bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wo jo fɛɛ mvuŋgay ɛ sɛ no gee mwɛɛm mvun? Ɛ̀ nya yɛɛ mvuŋgay mvudvu ɛ̂ wo lɛ wo egeè mwɛɛm mvun?” \v 29 Ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Me nu embife fiɛɛ ɛ̂ ben fimwaaŋ, ɛ́ ben dioo ɛ tfuse, ɛ́ me emum ensee ɛ̂ ben wee wvù nya mvuŋgay lɛ me eŋgeè mwɛɛm mvun. \v 30 Ɛ̀ to nya yɛɛ mvuŋgay ɛ Jon sɛ no leese bonyii ɛ̂ joo? Ɛ̀ to nya Nyo' nuu wee wvu wum ɛ? Ben kɛ tfuse ɛ́ me en'yuw!” \v 31 Ɛ bó nɛ no keŋene ɛbonɛbon lɛ, “Ɛ́ beene tfuse lɛ ɛ̀ to nya Nyo', ɛ́ wvú ebife ɛ̂ beene lɛ laa ɛ ɛ̀ ge la fo beene ebee Jon e lɛ? \v 32 \x - \xo 11:32 \xt Mat 14:5\x*Beene ɛ tfuse lɛ ɛ̀ to nya wee wvu wum, ɛ́ fí ecem jó?” Bó to fane bonyii njefo bonyii bocii to nu ɛ bee lɛ Jon to nu naa wee ntum Nyo'. \v 33 Nonɛn, ɛ bó mum tfuse ɛ̂ Jisos lɛ, “Kɛ bese kee kɛ.” Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ bó lɛ, “Tu kɛ me nu ensee tɛn ɛ̂ ben wee wvù nya mvuŋgay ɛ̂ me lɛ me eŋgee mwɛɛm mvun kɛ.” \c 12 \s1 Ŋgan ɛkumɛ bonyii bò wee to tɛsɛɛ wɛɛ ɛ̂ bó \r (Mat 21:33-46; Luk 20:9-19) \p \v 1 \x - \xo 12:1 \xt Yɛsa 5:1-2\x*Ɛ Jisos mum nɛ no jemyi ɛ̂ bó ɛ̂ boŋgan e lɛ, “Wee mvu to nu ɛ lem wɛɛ mvuntam mvù bó keenci mbvuum dvú, gem bô ketaaŋ kɛɛkɛɛ, cim fò bó nu ke ekoyte mvuntam mvudvu somte ɛ mbvuum buyte, tum ketaale ke wee ncɛy e wɛne dvudvu, mum tɛse wɛɛ wvudvu ɛ̂ bonyii, mum nɛ gɛn ketum kemew e. \v 2 Ɛ kefew kè bó ké no koyte ke to kocɛn, ɛ wvú tum waa we lemme mvu fô bonyii bò wvú to tɛsɛɛ wɛɛ ɛ̂ bó le lɛ bó enya mvuwene mvuntam ɛ́ wvú eto dvú. \v 3 Ɛ wvú gɛn ɛ bó kaa koo lo suŋ, kuŋ ɛ wvú tu jim cancan. \v 4 Ɛ wee wɛɛ wɛ bvuu tum wvumvu waa lemme, ɛ wvú gɛn ɛ bó bvuu suŋ kay ɛkolɛ, shoose wvú. \v 5 Ɛ wvú bvuu tum wvumvu, ɛ bó yu wvuwɛ. Ɛ wvú bvuu tum bomew mwaaŋ mwaaŋ ɛ bó duule lo, ɛ bó suŋ bomew, yuwyɛ bomew. \v 6 \x - \xo 12:6 \xt 1:11\x*Ɛ wvú ke tum, ɛ ɛ̀ to kɛ wase wee mwaaŋ shɛɛ, ɛ wee wvun nu waa we, ɛ ɛ̀ nu fitele fiew. Ɛ wvú mɛse tum wvú fô bó le kpwaake lɛ bó nu egɛn ewvum waa wen wvun. \v 7 Ɛ wvú gɛn, ɛ bonyii bodvu jeme ɛbonɛbon lɛ, ‘Wvun nu ndiela wee wɛɛ wvun, ben eto ɛ́ beene eyu wvú ɛ́ bvushɛw bvudvu enu wase bvusɛɛbeene.’ \v 8 Ɛ bó mum koo wvú, yu, bvuse laŋ ɛkfuŋ jo ketaaŋ.” \v 9 No Jisos jeme nɛn, mum bife lɛ, “Fiɛɛ fì ɛ̀ nulo ɛ́ wee wɛɛ wvun ege nu la? Wvú nu ke eto elɛse lo bonyii bodvu, etɛse wɛɛ wvudvu ɛ ɛ̀ nu wase ɛ̂ bonyii bomew. \v 10 \x - \xo 12:10 \xt Mben 118:22-23\x*Ben ke baa taŋ wase bvudvuu bvun ɛ̂ Ŋwa' Nyo' le le? Bó nu ɛ saŋ lɛ, \q1 ‘Tɛ didvu diɛ dì bonyii bo kembom e to tunɛɛ, \q1 to nu ɛ nɛ kase tu tɛ di buu di yew e. \q1 \v 11 Fifin nu ɛ ɛ̀ ge kɛ Tata, \q1 bonyii ɛ no taale kɛŋke ŋghaw.’” \p \v 12 \x - \xo 12:12 \xt 11:18\x*Ɛ bonyii ba yuw ŋgan wvun, mum kiɛɛ lɛ Jisos ma ɛ ɛ̀ nu ɛ̂ bó. Ɛ bó mum no gomte keekoo wvú, sɛ fan ɛ ɛ̀ nu kebombom ke bonyii le kè to nu fó. Ɛ bó mum cinɛ wvú le nɛ no gɛne. \s1 Ɛ bó telɛ Jisos ɛkumɛ shile wvù laŋɛɛn \r (Mat 22:15-22; Luk 20:20-26) \p \v 13 Ɛ bikuu bi woŋ e ke nɛ tum Bofalasii noo bonyii bomew bo ŋgoo Nfon 'Ɛlod e lɛ bó egɛn etelɛ Jisos ekoo wvú yî njeme we le. \v 14 Ɛ bó to, gay ɛ̂ Jisos lɛ, “Wee n'yɛɛyi, bese kee lɛ wo ké no jemyi kɛ ɛ ɛ̀ nu kecɛɛy, njefo kɛ wo fane jise di wee le kɛ, kɛnɛɛ mwɛtɛn nu naa la. Wo yɛɛyi kecɛɛy ɛ ɛ̀ nu je yì yi Nyo'. Kɛ see ɛ̂ bese laa nci nu ɛ bee lɛ bó elaaŋke shile ɛ̂ Kaysa, nuu wvú baa bee lɛ? \f + \fr 12:14 \ft Kaysa nu Nfon wvu baay wvu Lum.\f* \v 15 Beene elaaŋkè, nuu fo bó elaaŋkè lɛ?” Ɛ Jisos kiɛɛ fiɛɛ fì bó to wɛɛntene dvú, tfuse lɛ, “Ben teeyi me nje la? Ben kɛ eto bô danali ɛ́ me en'yɛn.” \v 16 Ɛ bó to dvú, ɛ wvú fi, bife lɛ, “Ɛkolɛ kin kè nu yî dvú le nu ke yɛɛ le, ɛ diee din nu di yɛɛ le?” Ɛ bó tfuse lɛ, “Ɛ̀ nu ke Kaysa le, ɛ diee nu kɛ tɛn diew.” \v 17 \x - \xo 12:17 \xt Lum 13:7\x*Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben enyaà fiɛɛ fì ɛ̀ nu fi Kaysa le ɛ̂ wvú, nyaà fi Nyo' le ɛ̂ Nyo'.” Ɛ bó yuw nonɛn, ɛ diuw yum lo bó ɛkumɛ wvú. \s1 Ɛ bó telɛ Jisos ɛkumɛ kentaashɛ ke kpwoon bô diemsɛn e seke bó ɛ buy yî kpwe le \r (Mat 22:23-33; Luk 20:27-40) \p \v 18 \x - \xo 12:18 \xt Luk 20:27\x*Ɛ Bosadusii bomew ke nɛ to keebife fiɛɛ ɛ̂ Jisos. Bosadusii to nu bonyii bò to duu lɛ kɛ bonyii nu ke ebuy yî kpwe le kɛ. \v 19 \x - \xo 12:19 \xt Dito 25:5-6; Keŋ 38:8\x*No bó to nonɛn, gay lɛ, “Wee n'yɛɛyi, Muses to nu ɛ saŋ ɛ̂ beene ɛ̂ bonci le lɛ, \q1 ‘Ɛ́ waa bwee wee kpwe ɛ gɛɛ kpwoon sɛ wan, \q1 tu wee wvudvu kɛŋke keegɛɛ kpwɛɛ ŋkfu \q1 ɛ́ bô wvú eboo boom ɛ̂ diee di ŋkfu waa bwee wvudvu le.’ \m \v 20 Nonɛn, wee mvu to kɛŋke boom bolemsɛ bosooshwiy, ɛ wvu ŋgaywee ke jo kpwoon, ke kpwe sɛ bô wvú ɛ boo wan. \v 21 Ɛ ɛjimɛ kew gɛɛ kpwoon wvudvu, ke kpwe tɛn sɛ wan. Ɛ fí ke kooy kɛ tɛn lɛŋlɛŋ bô ɛjimɛ ke wvuwɛ le. \v 22 Ɛ bó ghan gɛɛ wvú bocii, ɛ wee faŋɛ yaa nu dvú ɛnte jo bonyii bo bosooshwiy bodvu wvù eboo wan bô kpwoon wvudvu kɛ. Ɛjim jodvu ɛ kpwoon wvudvu kpwe tɛn. \v 23 No bonyii bo bosooshwiy bodvu to nu ɛ jo kpwoon wvudvu bocii, ɛ̀ nu ke enu seke bonyii buyte yî kpwe le, ɛ́ wvú enu kpwɛɛ yɛɛ?” \v 24 Ɛ Jisos gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben jemyi nɛn jayte lo njefo kɛ ben kee fiɛɛ fì bó saŋ ɛ̂ Ŋwa' Nyo' le kɛ, yaa kee tɛn mvuŋgay mvu Nyo' le kɛ. \v 25 Fiɛɛ fì nu, nu lɛ ɛ̀ nu ke enu seke bonyii ɛ buy wase yî kpwe le, kɛ bolemsɛ bô bokɛnɛ bɛɛ ke ebvuu etaashi bvujen kɛ, ɛ bonyii yaa bɛɛ ke ebvuu enyaa boom ɛ bó taashi bvujen kɛ. Bó nu ke enu wase kɛ diɛwɛ bonceendaa bo Nyo' le fowe. \v 26 \x - \xo 12:26 \xt Ksm 3:2, 6\x*Fiɛɛ fi ɛkumɛ lɛ bonyii nu ke ebuyte yî kpwe le, ben ke baa taŋ wase bvudvuu ɛ̂ Ŋwa' Muses e ɛkumɛ kete kè to bɛɛnci ɛ Nyo' jemyi ɛ̂ Muses gayte lɛ, \q1 ‘Ɛ̀ nu me Nyo' Abla'am bô Nyo' Aysik noo Nyo' Yakow e?’ \p \v 27 Fì nu lɛ kɛ Nyo' nu Nyo' boŋkfu kɛ, ɛ̀ nu Nyo' bonyii bò nu dvú. Ben nu ɛ jay baay.” \s1 Nci wvù fele bonci bocii \r (Mat 22:34-40; Luk 10:25-28) \p \v 28 Ɛ wee mvu wvù to duŋci bonci bo Nyo' le ke to, dioo yuw no Jisos bô bonyii ba beeke mbew, bvuu yɛn no wvú nu ɛ tfuse fiɛɛ fì bó bife ɛ̂ wvú ɛ̂ je yì jee le, ɛ wvú mum bife tɛn ɛ̂ Jisos lɛ, “Nci wvù fele bonci bocii nu wvù la?” \v 29 \x - \xo 12:29 \xt Dito 6:4-5\x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Nci wvù fele bonci bocii nu wvun wvù duu lɛ, \q1 ‘O bonyii bo Islael ben eyuw, \q1 Tata Nyo', wvù Nyo' wesebeene, \q1 Tata Nyo' wvudvu nu kɛ mwaaŋ. \q1 \v 30 Ɛ̀ kooŋkè Tata wvù Nyo' wo bô fitele fiuw ficii, \q1 enya ɛkolɛ kuw ɛ̂ wvú kecii, \q1 egɛɛ bvufee bwuw yî ye le bvucii, \q1 elemtè fô wvú le bô mvuŋgay mwuw mvunciim.’ \m \v 31 \x - \xo 12:31 \xt Lɛw 19:18; Mat 22:39\x*Ɛ nci wvù bii wvun e nu lɛ, \q1 ‘Ɛ̀ kooŋkè waa bwoo no wo kooŋke ɛkolɛ kuw.’ \m Kɛ wvumvu nci bvuu nu dvú wvù fele boban kɛ.” \v 32 \x - \xo 12:32 \xt Luk 20:39\x*Ɛ wee wvù to duŋci bonci bo Nyo' le wɛ gay ɛ̂ Jisos lɛ, “Wee N'yɛɛyi, wo nu ɛ tfuse naa lɛŋ. Wo jemyi ɛ ɛ̀ nu kecɛɛy lɛ Nyo' nu kɛ mwaaŋ ɛ wvumvu yaa bvuu nu dvú ɛfey wvú kɛ. \v 33 \x - \xo 12:33 \xt 1Sam 15:22; Os 6:6\x*Ɛ keekooŋke wvú bô fitele ficii, gɛɛle bvufee yî ye le bvucii, lemte fô wvú le bô mvuŋgay mvunciim bô keekooŋke waa bwoo no wo kooŋke ɛkolɛ kuw, nu ɛ fí fele naa lo keegee boncese bô nyám yi tonɛɛn noo boncese bomew.” \v 34 \x - \xo 12:34 \xt Mat 22:46; Luk 20:40\x*Ɛ Jisos dioo yɛn no wvú tfuse diɛwɛ wee bvufee le, ɛ wvú mum gay ɛ̂ wvú lɛ, “Kɛ wo nu ncejole keeley bvunfon bvu Nyo' le kɛ.” Ɛjim jodvu, ɛ wee faŋɛ yaa ke ebvuu emom eto keebife fiɛɛ ɛ̂ wvú kɛ. \s1 Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ nu waa yɛɛ \r (Mat 22:41-46; Luk 20:41-44) \p \v 35 \x - \xo 12:35 \xt Mat 20:30-31\x*Ɛ Jisos ke no yɛɛyi bonyii fô yew ncese le, ke nɛ bife ɛ̂ bó lɛ, “Bonyii bò duŋci bonci ghan nɛɛ le ɛ sɛ no duu lɛ Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ nu waa Nfon Dawe? \v 36 \x - \xo 12:36 \xt Mat 22:44\x*Ɛ Keyoy ke Yuule to ge wase ɛ Nfon Dawe wvun jeme ɛkumɛ Mboyse wvudvu gayte lɛ, \q1 ‘Tata Nyo' to nu ɛ gay ɛ̂ Tata wɛm lɛ \q1 wvú eshii ɛ̂ ɛbo kew ke ɛcɛɛy e, \q1 egɛn ebuy seke wen ke ejike bonyii bew bo bvuban e \q2 ɛ́ wvú etome bikaa biew yî bó le.’ \p \v 37 Ɛ́ Dawe kebɛɛ teŋe wvú lɛ Tata wen, ɛ́ wvú ebvuu eghan nɛɛ sɛ no nu waa we?” No Jisos to jemyi mwɛɛm mvun nɛn ɛ kebombom ke bonyii le kè to nu fó, no yeke ɛ njoŋ yuu lo bó. \s1 Ɛ Jisos tooshɛ gee di bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le \r (Mat 23:1-36; Luk 20:45-47) \p \v 38 \x - \xo 12:38 \xt Luk 11:43\x*Ɛ wvú dioo yɛɛyi bonyii nɛ gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben ejoò wɛɛ ben ɛ bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le. Bó ké no kooŋke keetfumyi ndvú yi baay baay ghanci dvú mondvuum mò bó kamene diwaci le, lɛ bonyii egaytè bó le bô n'wvum. \v 39 Ɛ́ bó ké gɛn yéw bunle le, kɛnɛɛ fô ŋkaw e, caw kɛ ɛ ɛ̀ nu bintaw bi baay baay sɛ shii yî dvú le. \v 40 Bó shiwse lo mwɛɛm mvu bokɛ' bo boŋkfu le, mum buwse bó bô dibunle dì dewkene. Ŋgɛw wvubo nu ke eyuu ekuuke baay.” \s1 Nnya kpwɛɛ ŋkfu \r (Luk 21:1-4) \p \v 41 \x - \xo 12:41 \xt 2Bfn 12:9\x*Ɛ Jisos ke nɛ gɛn shii keba keki fô fiŋkuw fi nnya le fô yew ncese le, no taale no bonyii too gɛɛle bigew ɛ̂ fiŋkuw fidvu le. Ɛ bonyii bo kpwaw e nteen no too gɛɛle bigew jó ɛ bí duule. \v 42 Ɛ kpwɛɛ ŋkfu mvu ke nɛ to ɛ ɛ̀ nu wee kefufe, gɛɛ mvunyinyi jó mvunfɛɛm mvù gee jise di bigew e ɛ dí baa buy fiɛɛ le kɛ. \v 43 Ɛ Jisos bɛn boom bew bo ŋgoo le gay ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ kpwɛɛ ŋkfu wvun wvù nu wee kefufe nɛn, nu ɛ nya ɛ fey bonyii bocii bò gɛɛle fiɛɛ ɛ̂ fiŋkuw fi yew ncese le fin e. \v 44 \x - \xo 12:44 \xt 2Kol 8:12\x*Bonyii bocii bò be nyaa, be too ɛ ɛ̀ nu bô tfúw kpwaw wvubo wvù nu ɛ yiŋsɛn wase ɛ no fuci kuse. Geenɛn wvú ɛ to bô kefufe kew kecii ɛ nya fiɛɛ ficii fì wvú kɛŋke, ɛ ɛ̀ nu fí fì wvú bee keecee yî dvú le.” \c 13 \s1 Biŋghaw bi mwɛɛm e bì nu ke ekooyi seke woŋ nu keeke eka \r (Mat 24:1-2; Luk 21:5-6) \p \v 1 Ɛ Jisos ke dioo nɛn'yi fô yew ncese le, ɛ waa we ŋgoo mvu ghay ɛ̂ wvú lɛ, “Wee N'yɛɛyi taa eyɛn bibwee bi ɛta le bì nu yî yéw yin e. Ɛ̀ nu naa lo biŋghaw bi yéw e!” \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Luk 19:44\x*Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Wo yɛne biŋghaw bi yéw e bin e? Kɛ tɛ dimwaaŋ nu ke eshɛɛ yî dimew e sɛ bó ɛ base fokuse kɛ.” \r (Mat 24:3-14; Luk 21:7-19) \p \v 3 Ɛ Jisos ke gɛn ben shii yî Kum Bite bi Olif e ɛ̂ keba kè taale yew ncese le, ɛ Bita bô Jɛm noo Jon noo Andulu gɛn ɛbonɛbon bife ɛ̂ wvu lɛ, \v 4 “Kɛ see ɛ̂ bese kefew kè fiɛɛ fidvu fin nu ke ekooy, ebvuu esee nciise wvù nu ke eduŋcɛ kefew kè mwɛɛm mvudvu mvun mvunciim nu ke ekooy.” \v 5 Ɛ Jisos mum gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben eyɛnè fo wee ke elɛɛ ben ɛ́ ben ejay je. \v 6 Bonyii nteen nu ke etoo joo diee diem tɛɛke fojise, ɛ wee duu lɛ, ‘Ɛ̀ nu me wvudvu.’ \f + \fr 13:6 \ft “… me wvudvu,” jemyi ɛ ɛ̀ nu ɛkumɛ Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ.\f* Ɛ́ bó dioo gee nonɛn emum elɛɛle bonyii nteen ɛ bó jayte je. \v 7 Ben ke dioo ɛ yuw lɛ bó tumte jem kɛnɛɛ lɛ jem nu enu, fo finteem ebuytè ben kɛ. Mvumvun nu mwɛɛm mvù kɛŋke keeke ekooy. Geenɛn ɛ mvú yaa mum duŋci lɛ woŋ kaa wase kɛ. \v 8 \x - \xo 13:8 \xt 2Klo 15:6; Yɛsa 19:2\x*Ketum nu ke etumte jem bô kemew, ɛ nfon mvu tumte jem bô wvumvu. Nshɛ nu ke eshiike mondvuum e mondvuum e, ɛ jeŋ koole. Ɛ mvumvun mwɛɛm bɛɛ kɛ lo mvun'yaŋ kɛ diɛwɛ seke kpwoon ɛ kɛw lume. \p \v 9 \x - \xo 13:9 \xt Mat 10:17-22; Jon 16:1-4\x*Ben dioo nu no yɛnè. Ben ekeè lɛ bó nu ke enya ben can bonyii bò saake bonsaw e. Bó nu ke etamte ben yéw bunle le. Ben nu ke eleemɛn fwe dvu bonyii bò saake biba bi woŋ e, noo fwe dvu bonfon nje me, wvu lɛ ben ejeme ɛ̂ bó ɛkumɛ me. \v 10 Geenɛn ɛ bó kɛŋke kɛ keeyaw efewcɛ saaka wvù jee wvù wvu Nyo' ɛ̂ bitum bicii. \v 11 \x - \xo 13:11 \xt Luk 12:11-12\x*Seke bó ɛ koo ben ɛ no gɛne dvú keenya yew nsaw e, fo ɛkolɛ ekfumtè ben lɛ laa ben nu ke egɛn ejeme lɛ la lɛ. Seke ben ɛ gɛn, no jemyi kɛ ɛ ɛ̀ nu fiɛɛ fì buyte diuw wene le kefew kekiɛ le, njefo kɛ ɛ̀ bɛɛ ke ejemyi ben kɛ. Ɛ̀ nu ke enya Keyoy ke Yuule njeme diuw wene le. \v 12 \x - \xo 13:12 \xt May 7:6; Mat 10:35; Luk 12:52-53\x*Wee nu ke enɛ ejo waa bwee enya ɛ́ bó eyu, ɛ́ cee wan ejo waa we enya ɛ́ bó eyu. Boom nu ke enɛ ebone bikaa ɛ̂ bo'icee bobole ɛjim, gee ɛ bó yuwyi bó. \v 13 \x - \xo 13:13 \xt Jon 15:21; Mwm 13:10\x*Bonyii bocii nu ke ebane ben nje diee diem. Geenɛn, wee wvù nu ke ekuu shém egɛn ebuy fokemɛse nu wvù nu ke eboy. \s1 Ɛkumɛ mwɛɛm mvù bɛmte mvù nu ke ekooyi \r (Mat 24:15-28; Luk 21:20-24) \p \v 14 \x - \xo 13:14 \xt Dan 9:27\x*(Wee wvù taaŋke ŋwa' wvun eyuw fin ntay,) seke ben ɛ yɛn ɛ kemaante ke fiɛɛ le kè nulo ejiŋ bvudvuu leeme wase fô kí yaa be kɛŋke keenu kɛ, ɛ bonyii bò nu Judea mum fɛɛ ben yî dikum e. \v 15 \x - \xo 13:15 \xt Luk 17:31\x*Fo wee wvù nu ɛ̂ yew we dioo ɛ shii bvuu ley yew lɛ wen ejo naa lo fiɛɛ elewte dvú kɛ. \v 16 Fo wee wvù nu wɛne ebvuu ekfulɛ lɛ wen too ejo ndvu ye yi bulɛɛn kɛ. \v 17 Ŋgɛw wvu baay ɛdiuw yoya le nu ke enu wvu bokɛnɛ bò nu bô difue, noo bò yamsee boom e. \v 18 Ben ebunleè lɛ fo fiɛɛ fin ke ekooy ɛ ɛ̀ nu kefew ke nffum e kɛ. \v 19 \x - \xo 13:19 \xt Dan 12:1; Mwm 7:14\x*Bonyii nu ke eyɛn ŋgɛw ɛdiuw yoya le, ɛ kfuu wvuwɛ ŋgɛw ke baa nu wase dvú ɛ kɛw no Nyo' bomɛɛ woŋ ɛ to ɛ buy keseen e kɛ. Ɛ kɛ kfuu wvuwɛ bɛɛ ke ebvuu eyuu enu dvú kɛ. \v 20 Ɛ́ Tata to baa fafe ɛdiuw ɛ ŋgɛw wvudvu, tu kɛ wee wvu wum mwaaŋ bee ke eboy kɛ. Geenɛn, nje bonyii bew bò wvú to cawɛɛ wase gɛɛ, wvú nu ɛ fafe ɛdiuw yodvu. \v 21 \x - \xo 13:21 \xt Luk 17:23-24\x*Ɛ́ wee ke egay lo ɛ̂ ben ɛdiuw yoya le lɛ ‘Ben etaa eyɛn, Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ wvun fɛn!’ Kɛnɛɛ lɛ, ‘Ben eyɛn wvuwe fofe!’ Fo ben ebee kɛ. \v 22 \x - \xo 13:22 \xt Mat 24:24\x*Ben ekeè lɛ bonyii nu ke etoo mbiayte lɛ bowen nu bomboyse bò Nyo' to kawɛɛ, ɛ bomew duu lɛ bowen nu bonyii bo ntum Nyo' le, emum egee mwɛɛm mvù duŋci mvuŋgay mvubole, gee tɛn mwɛɛm mvu diuw wvù yumɛɛn e, momte fɛn ɛ́ je nu dvú, keelɛɛ bonyii bò Nyo' nu ɛ caw ɛ́ bó ejay je. \v 23 Ben eyɛnè. Me nu ɛ nsee wase mwɛɛm mvun mvunciim ɛ̂ ben ɛ́ mvú sɛ keeke ekooyi. \s1 No fí nu ke enu seke wee wvù diee nu Waawee kaase too \r (Mat 24:29-31; Luk 21:25-28) \p \v 24 \x - \xo 13:24 \xt Mat 24:29\x*Ɛ̀ nu ke edioo enu ɛdiuw yoya le seke boŋgɛw bodvu ɛ fey wase, ɛ́ diuu enɛ esɛsɛ ejimɛ, ɛ́ kpwee saa bvuu baa tɛn kɛ, \v 25 ɛ́ jón enɛn'yi fowe gbwekene, ɛ́ mwɛɛm mvu fowe mvunciim mvù kɛŋke mvuŋgay eshiike. \v 26 \x - \xo 13:26 \xt Mat 24:30\x*Nonɛn ɛ́ bonyii emum eyɛn no wee wvù diee nu Waawee shiile too ɛ̂ kembɛw e kɛŋke mvuŋgay mvu baay noo bvukukɛ. \v 27 Ɛ́ wvú emum eciinse bonceendaa bew ɛ́ bó egɛn ɛbuw ɛ woŋ yo ɛna le yî nshɛ le noo fowe, ebaancɛ bonyii bew bò wvú nu ɛ caw. \r (Mat 24:32-35; Luk 21:29-33) \p \v 28 Ben eyɛɛyi fiɛɛ yî keŋgvum e. Tíɛw ye ké boci, ɛ́ bibɛ ekɛw etɛɛke yî dvú le, ɛ́ ben mum kiɛɛ lɛ ɛkfuŋ kumene wase. \v 29 Ɛ̀ nu kɛ lɛŋlɛŋ no ben nu ke edioo ɛ yɛn ɛ mwɛɛm mvun kooyi, ɛ́ ben emum ekiɛɛ lɛ wvú nu wase nceencee naa wase ɛ̂ yew fwese. \v 30 \x - \xo 13:30 \xt Mat 16:28\x*Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ kɛ ɛŋgokɛ ke keseen kin nu ke eka sɛ mwɛɛm mvun mvunciim ɛ kooy wase kɛ. \v 31 Ɛbulɛ bô nshɛ nu ke eka, geenɛn kɛ diɛw yɛm nu ke eyuu eshiw kɛ. \r (Mat 24:36-44) \p \v 32 \x - \xo 13:32 \xt Lem 1:7\x*Geenɛn kɛ wee nu dvú wvù kee diuu didvu kɛnɛɛ kefew kedvu kɛ. Kɛ naa bonceendaa bo Nyo' le bo fowe kɛnɛɛ Waa Nyo' kee tɛn kɛ. Ɛ̀ kee kɛ Ice wvú ɛmbeŋ. \v 33 \x - \xo 13:33 \xt Mat 24:36\x*Nonɛn ben eyɛnè bvuu cɛytè, \f + \fr 13:33 \ft Boŋwa' bo boyvuum bomew nu ɛ bise fɛn lɛ, «bunleè».\f* njefo kɛ ben kee kefew kedvu kɛ. \v 34 \x - \xo 13:34 \xt Mat 25:14-15; Luk 19:12-13\x*Fí nu ke enu diɛwɛ wee fò wvú gɛne ghane, ɛ dioo nɛn'yi, ɛ gɛɛ yew ye can boom bew bo lemme le, wee bô diew lemme, wee bô diew lemme, ɛ gay ɛ̂ wee wvù cɛyte diuw ketaaŋ lɛ wvú eshɛɛ ecɛytè ntay. \v 35 Nonɛn ben emum ecɛytè, njefo kɛ ben kee kefew kè cee yew nu ke ekase eto kɛ. Ɛ̀ nɛlo ɛ́ wvú ke eto ɛkiɛguu, kɛnɛɛ ɛntaŋ ɛntelɛŋ, kɛnɛɛ seke nyimshie yi fwe le, kɛnɛɛ ɛntaŋɛntaŋ. \v 36 Fo wvú ke enɛ esɛsɛ ebuynɛn eyɛn ɛ ben leete kɛ. \v 37 Fiɛɛ fì me njemyi ɛ̂ ben fin nu ɛ me njemyi tɛn ɛ̂ wee tfuu lɛ, ‘Wee wemɛn ecɛytè.’” \c 14 \s1 Ɛ bonyii cu ntaŋ keekoo Jisos eyu \r (Mat 26:1-5; Luk 22:1-2; Jon 11:45-53) \p \v 1 \x - \xo 14:1 \xt 11:18\x*Ɛ̀ to shɛɛte wase ɛdiuw ɛfaa ɛ́ emum enu diuu di Ŋkaw Daŋɛfey noo Ŋkaw Blɛɛd wvù bó baa gɛɛ Fintuŋlɛɛn jó kɛ. Ɛ bocee ncese bo baay baay noo bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le no gomte je yì bó ekoo Jisos jó ɛ̂ kenyilɛ le, eyu. \v 2 Ɛ bó cu ntaŋ ɛbonɛbon lɛ, “Fo beene emom fiɛɛ fin kefew kè bó gee Ŋkaw e kɛ, njefo ɛ́ beene mom lo, ɛ́ fí eto bô diuw ɛ̂ bonyii ɛntelɛŋ.” \s1 Ɛ kpwoon mvu yefe Jisos bô nfiey wvù shfuuŋkene \r (Mat 26:6-13; Jon 12:1-8) \p \v 3 \x - \xo 14:3 \xt Luk 7:37-38\x*Ɛ Jisos ke no nu ntɛw wvù Bɛtani le, yew dvu Semon wvù wee ntun wvu baay, ɛ bó ke shii no diekene,\f + \fr 14:3 \ft Ɛ̂ diɛw Glek e nu lɛ: “Jiim no diekene”, ɛ ɛ̀ nu no bó to ké no diekene kefew kekiɛ le.\f* ɛ kpwoon mvu nɛ ley bô fikaa\f + \fr 14:3 \ft Fikaa fin nu ɛ bó to kene bô tɛ dimew dì bó teŋe ɛ̂ díɛw bale le lɛ «alabaster».\f* fi nfiey mvu wvù shfuuŋkene le. Nfiey wvudvu to lumte naa ntay, ɛ bó kene bô naad ɛwvunɛwvun. No wvú ley, mum koy diuw fikaa fidvu fucɛ nfiey wvudvu yî ɛkolɛ ke Jisos e. \v 4 Ɛ bonyii bomew kaa nɛ no wvukene ɛbonɛbon gayte lɛ, “Wvú nyɛw bô nfiey wvun nɛn nje la? \v 5 Ɛ̀ be nɛlo ɛ́ bó egese nfiey wvun ɛ́ wvú efey lo bigew bodanali gee tɛ, enya bigew bidvu ɛ̂ bonyii bo kefufe le.” Ɛ bó mum no ŋasene lo yî ye le. \v 6 Geenɛn, ɛ Jisos jeme ɛ̂ bó lɛ, “Ben ecinɛ wvú le nyɛkeey. Ben nyaa ŋgɛw ɛ̂ wvú nje la? Wvú nu ɛ ge ɛ ɛ̀ nu fiɛɛ fì jee fô me le. \v 7 Ben ekeè lɛ bonyii bo kefufe le nu ke enu kɛ ben ɛ bó sekecii. Ɛ ben nulo efici bó seke ben kooŋke. Geenɛn, kɛ me nu ŋke enu beene sekecii kɛ. \v 8 Kpwoon wvun nu ɛ ge ɛ ɛ̀ nu fiɛɛ fì wvú nulo ege. Wvú yefe me bô nfiey wvun nɛn seysee ɛ ɛ̀ nu no bó nu ke edwey me.\f + \fr 14:8 \ft Wee Juu to ké kpwee, ɛ bó yefe gvune diew bô nfiey sɛ dwey.\f* \v 9 Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ, naa fɛɛ fô bó nu ke efewci saaka wvù jee yî ɛkolɛ ke nshɛ le kecii nu ɛ fiɛɛ fì kpwoon wvun ge nu ɛ bó nu ke eseŋe tɛn, keekumyi wvú.” \s1 Ɛ Judas gɛn keegese Jisos \r (Mat 26:14-16; Luk 22:3-6) \p \v 10 Ɛ Judas Iskaliot wvù to nu wee ŋgoo boom bo ŋgoo le bo Jisos e bo yuufe ncow bofɛɛ, mum nɛ gɛn fô bocee ncese bo baay baay e wvu lɛ wen egese Jisos ɛ̂ bó. \v 11 Ɛ bó dioo yuw nonɛn yuw njoŋ baay, mum kaw wvú lɛ bó nu enya bigew ɛ̂ wvú. Ɛ wvú mum kɛw no gomte je yì wvú nu enya Jisos jó can yibole. \s1 Ɛ Jisos bô boom bew diekɛn yî kemɛse le \r (Mat 26:17-25; Luk 22:7-14, 21-23; Jon 13:21-30) \p \v 12 \x - \xo 14:12 \xt Ksm 12:1-14\x*\x - \xo 14:12 \xt Ksm 12:15-20\x*Ɛ diuu di fwe di Ŋkaw Blɛɛd wvù bó baa gɛɛ Fintuŋlɛɛn jó dì bó to ké no sɛɛle waa keyaw wvu Ŋkaw Daŋɛfey ke to kocɛn, ɛ boom bo Jisos e bo ŋgoo le bife ɛ̂ wvú lɛ, “Wo gomte lɛ bese egɛn eseyse ɛ ɛ̀ nu fɛɛ fò wo nu edie Ŋkaw Daŋɛfey?” \v 13 Ɛ wvú mum tum boom bew bo ŋgoo le bomew bofɛɛ, gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben egɛn ɛlaante, ben nu dioo gɛne, eyɛn wee le ɛ wvú ɛ tuu joo ɛ̂ nshaan e, ɛ́ ben ebi wvú le. \v 14 Seke wvú ɛ gɛn ɛ ley yew yì wvú ley dvú le, ɛ ben gay ɛ wee wvù kɛŋke yew yidvu lɛ Wee N'yɛɛyi biite lɛ laa kebuw ke bonyii bo ghane le kewene kè bô boom bowene bo ŋgoo le nu edie Ŋkaw Daŋɛfey dvú nu fɛɛ lɛ? \v 15 Wvú nu ke emum eduŋcɛ kebuw ke baay yew yi ɛwe le ɛ bó ɛ loocɛ wase ɛ seyse kí ɛ no nu lo, ɛ́ ben emum eseyse mwɛɛm mvudien dvú.” \v 16 Ɛ boom bo ŋgoo le bodvu mum nɛ gɛn ɛlaante, gɛn yɛn mwɛɛm e kɛ lɛŋlɛŋ no Jisos to jemyɛɛ ɛ̂ bó. Ɛ bó mum seyse mwɛɛm mvudien mvu Ŋkaw Daŋɛfey e dvú. \v 17 \x - \xo 14:17 \xt Jon 13:2, 21-30\x*Ɛ ɛ̀ ke no nu ɛkiɛguu, ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le bo yuufe ncow bofɛɛ taashɛ dvú. \v 18 \x - \xo 14:18 \xt Mben 41:9\x*Ɛ bó ke shii no diekene, ɛ Jisos nɛ gay ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ wee mvu ben e nu egese me, ɛ wee wvun nu wvù diekene bee wvú.” \v 19 Ɛ bó yuw nonɛn, nɛ no nu lo yii yii, mum no biite ɛ̂ wvú wee mwaaŋ mwaaŋ lɛ, “Ɛ̀ nu me le?” \v 20 Ɛ wvú tfuse lɛ, “Ɛ̀ nu kɛ wee mvu ben bo yuufe ncow bofɛɛ le wvù bee wvú cuwte blɛɛd ɛ̂ shuw e. \v 21 Wee wvù diee nu Waawee nu ke egɛn kɛ no bó to saŋɛɛ ɛkumɛ wvú. Geenɛn, ŋgɛw wvu baay nu fô wee wvù gese wee wvù diee nu Waawee le. Fí to bee ejee fô wvuwɛ wee le baay fɛn ɛ́ bó to baa eboo wvú kɛ.” \s1 Ɛ Jisos bô boom bew die ntaashɛ \r (Mat 26:26-30; Luk 22:14-20) \p \v 22 \x - \xo 14:22 \xt 1Kol 11:23-25\x*No bó to diekene, ɛ Jisos nɛ jo blɛɛd, nya keyoone ɛ̂ Nyo', guushɛ, nya ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le gay lɛ, “Ben eko, fin nu ye yɛm.” \v 23 \x - \xo 14:23 \xt 1Kol 10:16\x*Ɛ wvú mum jo tɛn fiko, nya keyoone ɛ̂ Nyo', mum nya fiko fidvu ɛ̂ bó, ɛ bó wu bocii. \v 24 \x - \xo 14:24 \xt Mat 26:28\x*Ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Fin nu ɛlɛmɛ kem kè Nyo' gbwo moŋkan dvú kí ɛ buy nje wee nteen. \v 25 Ɛ́ me ensee ɛ̂ ben kecɛɛy lɛ kɛ me mbɛɛ ŋke embvuu eŋ'wu mbvuum mo tweŋ kete kè lane le man kɛ ɛ gɛn ɛ buy diuu dì me nu ŋke eŋ'wu mó monfɛm ɛnte jo bvunfon bvu Nyo' le.” \v 26 \x - \xo 14:26 \xt Luk 22:39; Jon 18:1\x*Ɛ Jisos bô boom bew bo ŋgoo le ke mɛse, yem ŋkiee mbense, mum buy ben gɛn yî Kum Bite bi Olif e. \s1 Ɛ Jisos gay lɛ Bita nu ke ema wen \r (Mat 26:31-35; Luk 22:31-34; Jon 13:36-38) \p \v 27 \x - \xo 14:27 \xt Saka 13:7; Mak 14:50-52; Jon 16:32\x*Ɛ Jisos ke nɛ gay ɛ̂ bó lɛ, “Ben bocii nu ke etfuw bikaa ɛ̂ me ɛjim. Ɛ̀ nu no bó nu ɛ saŋ ɛ Nyo' gayte lɛ, \q1 ‘Me nu eŋke en'yu ncɛy njée ɛ́ njée esaaŋkɛn.’ \p \v 28 \x - \xo 14:28 \xt 16:7\x*Geenɛn, seke Nyo' ɛ bvuse me yî kpwe le, ɛ́ me ensa fwe jo ben Galilee.” \v 29 Ɛ Bita tfuse ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ́ bonyii bocii cim tfuw lo bikaa ɛ̂ wo ɛjim, tu kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ me ŋke en'yuu entfuw kɛ.” \v 30 \x - \xo 14:30 \xt 14:72\x*Ɛ Jisos gay ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ́ me ensee ɛ̂ wo kecɛɛy lɛ ɛntaŋ jo ɛbɛn jan, nu ɛ nyimshie nu ke enu lɛ yí etoŋ bokaŋ bofɛɛ, ɛ wo ɛ ma wase me bokaŋ botɛte.” \v 31 Ɛ Bita jeme tɛme lo gay lɛ, “Ɛ́ ɛ̀ cim nu lɛ me eŋkpwe lo bee wo, tu kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ me en'yuu ema wo kɛ.” No wvú gay nonɛn, ɛ bó bocii gay kɛ tɛn lɛŋlɛŋ no wvú gay. \s1 Ɛ Jisos bunle Gɛsɛmane \r (Mat 26:36-46; Luk 22:39-46) \p \v 32 \x - \xo 14:32 \xt Luk 5:16; Ibu 5:7-8\x*Ɛ bó ke gɛn ley fô wɛɛ ketaaŋ wvumew e, ɛ bó teŋe lɛ Gɛsɛmane, ɛ Jisos gay ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le lɛ, “Ben eshii fɛn, ɛ́ me eŋgɛn embunle.” \v 33 Ɛ wvú mum jo Bita bô Jɛm noo Jon, ɛ bô bó nɛ fó. Ɛ wvú nɛ no kpwaake mwɛɛm ɛ monlum koole wvú. \v 34 Ɛ wvú gay ɛ̂ bó lɛ, “Fitele fiem nu yii yii baay naa fì me eŋkpwe lo. Ben eshɛɛ enù fɛn cɛyte.” \v 35 \x - \xo 14:35 \xt Jon 12:27\x*Ɛ Jisos nɛ fó bencɛ gɛn fwe caan, gbwe fokuse, bunle lɛ ɛ́ je be nu dvú, ɛ́ kefew ke ŋgɛw e kedvu efey kɛ lo. \v 36 \x - \xo 14:36 \xt 10:38; Mat 6:10; Jon 18:11; Ibu 10:9\x*Ɛ wvú bunle lɛ, “Abba, Icɛm, wo nulo ege fiɛɛ ficii. Cake fiko fi ŋgɛw e fin fo me eŋ'wu. Geenɛn, geɛ kɛ no wo kooŋke. Fo wo ege no me ŋkooŋke kɛ.” \v 37 Ɛ Jisos kase tu jim fô bó le, yɛn ɛ bó leete. Ɛ wvú bife ɛ̂ Bita lɛ, “Semon, wo leete lo le? Kɛ ɛ̀ nulo ɛ́ wo ecɛy egɛn ebuy yî ntam kefew e kɛ mwaaŋ e? \v 38 \x - \xo 14:38 \xt Ɛfɛ 6:18; Ibu 2:18\x*Ben enù we bunleè fo mmom ke eto fô ben e eghaw ben. Ɛ̀ nu kecɛɛy lɛ fitele kooŋke lo, geenɛn ɛ nyam ye wɛɛyi.” \v 39 No wvú jeme nonɛn bvuu kase gɛn bunle kɛ no wvú be bunle wase. \v 40 Ɛ wvú dioo kase tu jim bvuu yɛn ɛ boom bew bo ŋgoo le leete njefo nyii to nu ɛ̂ bó ɛjise baay. Ɛ bó faŋɛ yaa kiɛɛ fiɛɛ fì bó etfuse ɛ̂ wvú kɛ. \v 41 Ɛ wvú kase tu jim yî bokaŋ bo botɛte le, bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben fɛn bɛɛ kɛ leete lɛɛtene finɛn e? Dí nu ɛ kocɛn. Ɛ̀ nu wase kefew. Bó nu ɛ gese wase wee wvù diee nu Waawee ɛ̂ bonyii bò befe. \v 42 Ben enɛ we ɛ́ beene egɛnè. Ben etaa eyɛn, wee wvù gese me wvun ɛ wvú too wase.” \s1 Ɛ bó koo Jisos \r (Mat 26:47-56; Luk 22:47-53; Jon 18:3-12) \p \v 43 Kɛ no Jisos to bɛɛ jemyi nonɛn, kaŋ mwaaŋ ɛ Judas wvù to nu wee ŋgoo boom bo Jisos e bo yuufe ncow bofɛɛ mum buynɛn. Wvú to too bô kebombom ke bonyii le ɛ bó kɛŋke nyó bô bibuse, ɛ ɛ̀ to tum bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò duŋci bonci noo bonyii bò saake woŋ. \v 44 Ɛ̀ to nu ɛ wee wvù to gesɛɛ Jisos to seyse wase nciise bô bonyii bodvu gay lɛ, “Wee wvù me nu ŋke eŋgay wvú le, embam eŋocɛ, nu wvú, ɛ́ ben emum ekoo, ejo egɛne dvú eyɛnè fo wvú elewtɛ.” \v 45 No Judas to nonɛn, mum gɛn lo kaŋ mwaaŋ fô Jisos e, gay wvú le lɛ, “Wee N'yɛɛyi.” No wvú gay nonɛn, mum bam wvú ŋocɛ. \v 46 Ɛ bonyii ba mum koo Jisos, gheŋ wvú. \v 47 Ɛ wee mvu wvù to leeme bô bo Jisos mum dvun nyo ye jem, cun kentuŋtuŋ ke nfwa ɛkolɛ ke bocee ncese le dvú, sum. \v 48 Ɛ Jisos bife ɛ̂ bonyii bodvu lɛ, “Ben to keekoo me ɛ no too bô nyó noo bibuse kɛ diɛwɛ ben to keekoo ɛ ɛ̀ nu cooŋ e? \v 49 \x - \xo 14:49 \xt Luk 10:47; 24:46\x*Me nse nshee nu beene no diuu nu fô yew ncese le, n'yɛɛyi bonyii sɛ ben koo me nje la? Geenɛn, fifin kooyi keseen nɛn lɛ fiɛɛ fì bó to saŋɛɛ ɛ̂ Ŋwa' Nyo' le eto ekocɛn.” \v 50 \x - \xo 14:50 \xt 14:27\x*Ɛ boom bo Jisos e bo ŋgoo le bocii mum laŋ wvú fó, fɛɛ lo. \v 51 Ɛ cuwee mvu no bii wvú le, ɛ wvú baa tfume fiɛɛ ye le kɛ, ɛ wvú bu kɛ ɛ ɛ̀ nu waa ndvu ye le. Ɛ bó gɛn lɛ bó koo tɛn wvú, \v 52 ɛ ndvu yidvu fɛyɛ, ɛ wvú cinɛ dvú lewtɛ kenyi kencimte. \s1 Ɛ bó saw nsaw Jisos \r (Mat 26:57-68; Luk 22:54-55, 63-71; Jon 18:13-14, 19-24) \p \v 53 Ɛ bó mum jo Jisos, gɛn bô wvú fô ɛkolɛ ke bocee ncese le. Ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò saake woŋ noo bonyii bò duŋci bonci nu ɛ bó to tase wase fó. \v 54 Bó to gɛne bô Jisos ɛ Bita bii lo ɛjim ncejole. Ɛ wvú gɛn buy naa lakfulɛɛŋ yi ɛkolɛ ke bocee ncese le, mum shii bô bonyii bò to cɛyte la didvu no yosene ŋguy. \v 55 Ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bocii bò saake bonsaw mum no gomte fiɛɛ fì bó etey yî Jisos e, ege ɛ́ bó eyu wvú. Geenɛn, faŋɛ yaa yɛn fiɛɛ le kɛ. \v 56 \x - \xo 14:56 \xt Mben 35:11\x*Ɛ bonyii nteen mum ben jim nsaw mbiay ɛkumɛ Jisos. Geenɛn, ɛ wee no jemyi fiɛɛ ɛ fí yaa too kpwɛntene bô fi wee mvu le kɛ. \v 57 Ɛ bonyii bomew ke nɛ mum leem we, cu yibo mbiay yî ye le gay lɛ, \v 58 \x - \xo 14:58 \xt 15:29; Mat 26:61\x*“Bese se nu ɛ yuw ɛ wvú gayte lɛ wen nu ke esâw yew ncese yin yì bó bom bô can, ejo ɛdiuw ɛta ekase bom yimi ɛ ɛ̀ yaa nu bô can kɛ.” \v 59 Naa no bó to jemyi nonɛn, ɛ njeme wvubo faŋɛ yaa etoo kpwɛntene kɛ. \v 60 Ɛ ɛkolɛ ke bocee ncese le mum nɛ leem we fwe dvu bonyii, bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Kɛ wo kɛŋke fiɛɛ keetfuse le? Wo yuuke kɛ mwɛɛm mvù bonyii ban jemyi yî yo le?” \v 61 \x - \xo 14:61 \xt Yɛsa 53:7; Mak 15:3-5; \xt 15:39\x*Ɛ Jisos mɛy diuw tfu, faŋɛ yaa tfuse fiɛɛ kɛ. Ɛ ɛkolɛ ke bocee ncese le bvuu bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ̀ nu wo Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ wvù Waa Nyo', Nyo' wvù bó bensee?” \v 62 \x - \xo 14:62 \xt Dan 7:13; Mat 22:44; 24:30; Mak 13:26; Luk 21:27\x*Ɛ Jisos tfuse lɛ, “Ɛ̀ nu me. Ben nu ke eyɛn no wee wvù diee nu Waawee ɛ shii ɛ̂ ɛbo ke ɛcɛɛy ke Wee wvù kɛŋke Mvuŋgay e, ke ebvuu eyɛn no wvú shiile too we ɛ̂ kembɛw e.” \v 63 \x - \xo 14:63 \xt Mat 26:65\x*Ɛ ɛkolɛ ke bocee ncese le yuw nonɛn, mum saayɛ ndvú ye le, bife lɛ, “Shiee nu dvú wvù beene ebvuu egomte wee lɛ wvú eleem fɛn ejeme fiɛɛ le? \f + \fr 14:63 \ft Wvú to saayi ndvú ye le nonɛn, njefo fí to nu ɛ sase wvú le.\f* \v 64 Kɛ ben nu ɛ yuw wase no wvú joo bvudvuu bvu Nyo' le? Ben ɛ gay lɛ la?” Ɛ bonyii bocii mum sumtɛn lɛ wvú nu wee wvù bó eyu lo. \v 65 \x - \xo 14:65 \xt Yɛsa 50:6; 53:5; Luk 7:16\x*Ɛ bonyii bomew mum kɛw no cuyte ncɛŋ yî Jisos e, kay ɛjisɛ ɛye, no kfune wvú bô mvuŋko, gayte lɛ, “Kɛ geɛ kewee ntum Nyo' kuw keseen.” Ɛ bonyii bo nci le ke nɛ jo Jisos mum kɛw no suuŋke. \s1 Ɛ Bita ma Jisos \r (Mat 26:69-75; Luk 22:56-62; Jon 18:15-18, 25-27) \p \v 66 No Bita to nu je ɛkuɛku lakfulɛɛŋ e, ɛ wan kpwoon mvu ŋgoo boom bokɛnɛ bò to lemte ɛkolɛ ke bocee ncese le nɛ to mbew ye le. \v 67 No wvú yɛn Bita le ɛ wvú yosene ŋguy, ɛ wvú taa wvú nɛn tuŋŋ, gay lɛ, “Wo tɛn be nu ben ɛ Jisos Wee wvu Nasalɛt wɛ.” \v 68 Ɛ Bita tun, gay lɛ, “Kɛ me ŋkee fiɛɛ fì wo jemyi fin kɛ. Kɛ me ŋkee kɛ.” No wvú gay nonɛn, mum nɛ fó gɛn fô diuw ketaaŋ e, ɛ nyimshie mum toŋ.\f + \fr 14:68 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke njeme wvu lɛ, “Ɛ nyimshie mum toŋ” kɛ.\f* \v 69 Ɛ wan kpwoon wɛ bvuu yɛn wvú le, gay ɛ̂ bonyii bò to leeme fó lɛ, “Wee wvun nu mvu bó le.” \v 70 Ɛ Bita bvuu tun. Ɛ kefew ke dioo gɛncɛ caan, ɛ bonyii bò to leemene fó ba bvuu gay ɛ̂ Bita lɛ, “Ɛ̀ nu kecɛɛy lɛ wo nu mvu bó le, njefo wo nu tɛn wee wvu Galilee.” \v 71 Ɛ Bita mum kan, tee lon yî ɛkolɛ kew e gay lɛ, “Kɛ me ŋkee wee wvun wvù ben jemyi ɛkumɛ wvú kɛ.” \v 72 \x - \xo 14:72 \xt 14:30\x*Kaŋ mwaaŋ ɛ nyimshie bvuu toŋ lɛ bokaŋ bofɛɛ. Ɛ wvú yuw mum kume njeme wvù Jisos be jeme ɛ̂ wvú lɛ, “Nyimshie ke enu lɛ yí etoŋ bokaŋ bofɛɛ, ɛ wo ɛ ma wase me bokaŋ botɛte.” Ɛ wvú mum kɛse kpwe no beele. \c 15 \s1 Ɛ bó nya Jisos can Baylɛt wee sa' wvu Lum e \r (Mat 27:1-2, 11-14; Luk 23:1-5; Jon 18:28-38) \p \v 1 Ɛ ɛkfuŋ ke gɛn lɛ jó eyuule too nɛn, ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò saake woŋ noo bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le, bò ɛ̀ nu bonyii bocii bò saake bonsaw mum shii jo ntaŋ, kay Jisos, jo wvú gɛn nya can Baylɛt e. \v 2 \x - \xo 15:2 \xt Mat 27:11\x*Ɛ Baylɛt bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Ɛ̀ nu wo wvù Nfon Bojuu le?” Ɛ Jisos tfuse ɛ̂ wvú lɛ, “Ɛ̀ nu no wo gay.” \v 3 \x - \xo 15:3 \xt Jon 19:9; Mak 14:61\x*Ɛ bocee ncese bo baay baay mum kɛw no teyte mwɛɛm yî Jisos e nteen. \v 4 Nonɛn ɛ Baylɛt bvuu bife ɛ̂ Jisos lɛ, “Kɛ wo kɛŋke fiɛɛ keetfuse le? Wo yuuke kɛ mwɛɛm mvù bó cuci yî yo le?” \v 5 Geenɛn ɛ Jisos faŋɛ yaa ebvuu etfuse lo fiɛɛ ɛ̂ wvú kɛ. Ɛ diuw yum Baylɛt. \r (Mat 27:15-26; Luk 23:13-25; Jon 18:39–19:16) \p \v 6 Ɛ̀ to ké dioo nu kefew ke Ŋkaw Daŋɛfey wvun e, ɛ Baylɛt bvuse wee ncaw mwaaŋ yew ncaw e wvù bonyii nu ɛ lɛkɛ. \v 7 Ɛ̀ to nu kefew kedvu le, ɛ wee mvu nu yew ncaw e ɛ diee nu Balabas, ɛ wvú nu ŋgoo bonyii bò to nu yew ncaw e bò to kɛwɛɛ mvunlaa ɛlaante yuwyɛ bonyii le. \v 8 Ɛ kebombom ke bonyii le mum to kɛw no biite lɛ Baylɛt ege no wvú to ké no gee fô bowen e. \v 9 \x - \xo 15:9 \xt Mat 27:11\x*Ɛ Baylɛt bife ɛ̂ bó lɛ, “Ben gomte lɛ me embvuse ɛ ɛ̀ nu Nfon Bojuu le?” \v 10 Wvú to biite nonɛn njefo wvú to nu ɛ kiɛɛ lɛ bocee ncese bo baay baay to nya Jisos can wen e ɛ ɛ̀ nu njefo bó to bene kendoŋ bô wvú. \v 11 \x - \xo 15:11 \xt Lem 3:13-14\x*Geenɛn, ɛ bocee ncese bo baay baay bɛyse kebombom ke bonyii le lɛ bó egay lɛ wvú ebvuse ɛ ɛ̀ nu Balabas. \v 12 Ɛ Baylɛt bvuu bife ɛ̂ bó lɛ, “Ɛ́ me ndioo ɛ mbvuse nonɛn, eŋge nɛɛ bô wee wvun wvù ben teŋe lɛ Nfon Bojuu?” \v 13 Ɛ bó mum wam lo foweɛwe lɛ, “Bó eta lo wvú yî kentam e.” \v 14 Ɛ Baylɛt bife ɛ̂ bó lɛ, “Bó eta wvú nje la? Fiɛɛ fì befe fì wvú ge nu la?” Ɛ bó bvuu no wamte gɛne kɛ lo fwe lɛ, “Bó eta wvú yî kentam e.” \v 15 \x - \xo 15:15 \xt 10:34\x*Nonɛn ɛ Baylɛt mum bvuse Balabas njefo wvú to gomte keege no kebombom shieele. Ɛ wvú gay ɛ bó tam Jisos, mum nya lɛ bó egɛn eta yî kentam e. \s1 Ɛ bonyii bo nci le no sɛwse Jisos \r (Mat 27:27-31; Jon 19:2-3) \p \v 16 Ɛ bonyii bo nci le mum jo Jisos ley gɛn dvú ɛntow fò bó to teŋe lɛ Bletolium. No bó ley, mum kum kebɛse ke ŋgoo bonyii bo nci le kecii ɛ kí tase. \v 17 \x - \xo 15:17 \xt Luk 23:11\x*Ɛ bó mum jo ndvu bvunfon shfuse yî ye le, bvuu lu kefo ke bvunfon e ɛ kí nu bíay bíay bon ɛ̂ wvú ɛfa. \v 18 \x - \xo 15:18 \xt Mat 27:11\x*Ɛ bó mum kɛw no bune wvú gayte lɛ, “Biaa kembaan. Nfon Bojuu.” \v 19 \x - \xo 15:19 \xt 14:65\x*No bó gee nonɛn mum no suuŋke wvú bô kembaŋ yî ɛkolɛ le, cuyte ncɛŋ yî ye le, too tumte ɛnvuw ɛ̂ wvú ɛjise, bune wvú. \v 20 Ɛ bó ke sɛwse wvú nonɛn mɛse, mum kase baa ndvu bvunfon yɛ yî ye le, jise ndvú ye yî ye le, mum jo wvú no gɛne dvú keegɛn eta yî kentam e. \s1 Ɛ bó ta Jisos yî kentam e \r (Mat 27:32-44; Luk 23:26-43; Jon 19:17-27) \p \v 21 \x - \xo 15:21 \xt Lum 16:13\x*Ɛ bó dioo gɛne, ɛ bô bo wee mvu tasɛn ɛ wvú kfuuyi ŋkpwaante ɛ diee nu Semon, ɛ ɛ̀ nu wee wvu Sɛlin. Wvú to nu icee Ɛlɛksanda bô Lufus. Ɛ bó mum kan wvú ɛ wvú tuu kentam ke Jisos e. \v 22 Ɛ bó no gɛne bô Jisos gɛn buy bvudvuu bvù bó teŋe lɛ Golgota le, (ɛ diee din nu lɛ Ŋgbwow Ɛkolɛ,) \v 23 mum nya mbvuum ɛ̂ wvú lɛ wvú ewu ɛ bó ɛ fiysɛn bô ɛfuwɛ kemew ɛ bó teŋe lɛ mɛɛl. Geenɛn ɛ Jisos faŋɛ yaa wu kɛ. \f + \fr 15:23 \ft Mbvuum man to nu keege lɛ wvú eciwlɛ saa ebvuu eyuuke nsase kɛ.\f* \v 24 \x - \xo 15:24 \xt Mben 22:18\x*Ɛ bó mum ta wvú yî kentam e. Ɛ bó jo ndvú ye keegaw ɛ̂ bikuu bibole mum tum kaŋ bô ndvú yidvu keekiɛɛ no wee nu ejo. \v 25 Kefew kè bó to taɛ Jisos yî kentam e to nu didiuu bvuukɛ fontaŋɛntaŋ. \v 26 \x - \xo 15:26 \xt Mat 27:11\x*Ɛ bó saŋ fiɛɛ fì bó taɛ wvú yî kentam e nje fí ɛ fí nu lɛ, wvú nu, “Nfon Bojuu.” \v 27 \x - \xo 15:27 \xt Yɛsa 53:12\x*Bó to nu ɛ ta tɛn bocooŋ bofɛɛ yî bintam e, wvumvu ɛ̂ ɛbo ke Jisos e ke ɛcɛɛy e, wvumvu ɛ̂ ɛbo kew ke ɛŋkoŋko le. [ \v 28 Ɛ fí mum kocɛn no bó to saŋɛɛ wase ɛ̂ Ŋwa' Nyo' le lɛ, \q1 “Bó to nu ɛ taŋ wvú ŋgoo bonyii bò nu ɛ buw mwɛɛm e.”] \f + \fr 15:28 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke kencim kè 28 kɛ.\f* \p \v 29 \x - \xo 15:29 \xt Mben 22:7-8; 109:25\x*\x - \xo 15:29 \xt 14:58\x*Ɛ bonyii no fele yɛne Jisos e mɛɛke lo bikuu, baale wvú bô boncun gayte lɛ, “Eŋ'gheee! Wo wvù se nu keeke esâw yew ncese ekase eyoo yî ɛdiuw e ɛta, \v 30 kɛ fi lɛ ɛkolɛ kuw eshii yî kentam kiɛ le.” \v 31 Ɛ bocee ncese bo baay baay bô bonyii bò duŋci bonci bo Nyo' le no buu tɛn wvú ɛbonɛbon gayte lɛ, “Wvú se fii bonyii bomew sɛ wvú nulo efi kew ɛkolɛ ŋkuuŋ. \v 32 \x - \xo 15:32 \xt Mat 27:11\x*Wvú wvù Mboyse wvù Nyo' to kawɛɛ, wvú wvù nu Nfon bonyii bo Islael kɛ eshii lɛ yî kentam e keseen ɛ́ bese eyɛn emum ebee wvú le.” Ɛ bonyii ba bò bó to taɛ yî bintam e bô bo Jisos no baale tɛn wvú bô boncun. \s1 Ɛ Jisos kpwe \r (Mat 27:45-56; Luk 23:44-49; Jon 19:28-30) \p \v 33 \x - \xo 15:33 \xt Amo 8:9\x*Ɛ diuu ke dioo ben leke, ɛ ɛkfuŋ nɛ jiim woŋ tfuu gɛn buy didiuu ditɛte ɛmvunsheeŋ. \v 34 \x - \xo 15:34 \xt Mben 22:1\x*Ɛ ɛ̀ ke no nu didiuu ditɛte, ɛ Jisos nɛ fuŋ foweɛwe lɛ, “Ɛloy, Ɛloy lama sabaktani,” fì nu lɛ, “Nyo' wɛm, Nyo' wɛm, wo laŋ me nɛn nje la?” \p \v 35 Ɛ bonyii bomew bò to leeme fó dioo yuw, gay lɛ, “Ben eyekɛ eyuw, wvú teŋe Ɛlayja.” \v 36 \x - \xo 15:36 \xt Mben 69:21\x*Ɛ wee mvu bó le nɛ lewtɛ jo kusha, ffum ɛ̂ mbvuum mo ŋgbwayŋgbwayi le, bon yî fite le nɛke lɛ wvú ewu, mum gay lɛ, “Kɛ leem nɛn ɛ́ beene eyɛn laa Ɛlayja nu eto eshike wvú yî kentam kin e lɛ.” \v 37 Ɛ Jisos nɛ wam foweɛwe mum yoy n'yoy wvu fokemɛse. \v 38 \x - \xo 15:38 \xt Ksm 26:31; Ibu 10:19-20\x*Ɛ ndvu yì to gawsene yew ncese ɛnte sɛlɛ ɛntelɛŋ kɛw fowe bow buy fokuse biba bifɛɛ. \v 39 \x - \xo 15:39 \xt 1:1; 3:11; 14:61; Mat 27:54\x*Ɛ cee ɛkolɛ bonyii bo nci le wvù to leeme fwe dvu Jisos dioo yɛn je yì Jisos kpwe jó le, mum gay lɛ, “Kecɛɛy, wee wvun se nu Waa Nyo'.” \p \v 40 \x - \xo 15:40 \xt Luk 8:1-3\x*Bokɛnɛ bomew to leeme fó ntamndwee taale. Ŋgoo bó le to nu Maalia Magdalen bô Maalia wvù bwee Jɛm wvu caan bô Yosɛs, ɛ wvumvu nu Salome. \v 41 Bokɛnɛ ban nu bò to bii Jisos e Galilee fici wvú. Bó to nu fó bô bokɛnɛ bomew tɛn nteen bò to biɛ Jisos e ɛ bô bó to Jɛlusalɛm. \s1 Ɛ bó dwey Jisos \r (Mat 27:57-61; Luk 23:50-56; Jon 19:38-42) \p \v 42 Ɛ ɛ̀ ke no nu wase ɛkiɛguu ɛbvubwɛ, no ɛ̀ to nu Diuu di Nseyse le keeley yî diuu di mbam e, \v 43 ɛ wee mvu wvu Alimatia wvù bó to teŋe lɛ Yosɛw, kuu fitele gɛn yɛn Baylɛt e keelɛkɛ gvune di Jisos e egɛn edwey. Yosɛw wvun to nu ŋgoo bonyii bò saake woŋ e, ɛ bonyii to wvumte naa wvú ntay. Ɛ wvú kebɛɛ to cɛyte tɛn kefew kè bvunfon bvu Nyo' le nu ke eto. \v 44 Ɛ Baylɛt yuw, ɛ diuw yum lo wvú lɛ Jisos be ɛ kpwe wase. Ɛ wvú tee ɛkolɛ ke bonyii bo nci le kiɛ ɛ kí to, ɛ wvú bife ɛ̂ wvú laa Jisos be ɛ kpwe wase lɛ. \v 45 Ɛ wvú dioo yuw ɛ̂ ɛkolɛ ke bonyii bo nci le kedvu lɛ Jisos be ɛ kpwe wase, ɛ wvú mum nya gvune didvu ɛ Yosɛw. \v 46 Ɛ Yosɛw mum nɛ gɛn guy ndvu yì jee, gɛn shike gvune di Jisos e, baancɛ jó, gɛn jike ɛ̂ jem e ɛ bó cow yî kembaan e, mum biŋse kebwee ke tɛ le to baŋ diuw jem yidvu dvú. \v 47 Ɛ Maalia Magdalen bô Maalia wvù bwee Yosɛs yɛn bvudvuu bvù bó dwey Jisos fó le. \c 16 \s1 Ɛ Jisos buy yî kpwe le \r (Mat 28:1-8; Luk 24:1-12; Jon 20:1-10) \p \v 1 Ɛ diuu di mbam e ke dioo fey wase, ɛ Maalia Magdalen bô Maalia wvù bwee Jɛm, noo Salome guy bonfiey bò shfuuŋkene wvu lɛ bó egɛn eyefe gvune di Jisos e dvú.\f + \fr 16:1 \ft Ɛ̂ nce Bojuu le nu ɛ diuu to ké ka fokiɛguu. Fì nu lɛ bokɛnɛ ban to guy bonfiey ban ɛ diuu di mbam e ɛ fey wase sɛ buy gɛn fô jem.\f* \v 2 Ɛ ɛ̀ ke no nu ɛ ɛ̀ bɛɛ naa lo fontaŋɛntaŋ kɛ no diuu bɛɛ san lo yî diuu di fwe yî kemaa le, ɛ bó nɛ no gɛne fô jem. \v 3 Ɛ bó dioo gɛne nonɛn no jemyi ɛbonɛbon lɛ laa ɛ̀ nu ke ebiŋse yɛɛ tɛ dì bó baŋ diuw jem dvú ɛ́ bó sɛ ley ɛ? \v 4 Geenɛn ɛ bó dioo laŋ jise, yɛn ɛ bó ɛ biŋse wase tɛ didvu. Tɛ din to nu naa lo kebwee ke tɛ le. \v 5 Ɛ bó dioo ley gɛn ɛ̂ jem, yɛn cuwee mvu le ɛ wvú ɛ shii ɛbo ɛcɛɛy ɛ tfume ndvu ɛ yí defe, baa. Ɛ ye kufe bó nɛn wuuu. \v 6 \x - \xo 16:6 \xt 8:31\x*Ɛ cuwee wvudvu gay ɛ̂ bó lɛ, “Fo diuw eyumtè ben kɛ. Me ŋkee lo lɛ ben gomte ɛ ɛ̀ nu Jisos wvu Nasalɛt wvù bó se taɛ yî kentam e. Kɛ wvú bɛɛ fɛn kɛ. Wvú nu ɛ buy wase yî kpwe le. Ben etaa eyɛn fô bó se jikɛɛ wvú. \v 7 \x - \xo 16:7 \xt 14:28; Luk 24:34\x*Ben egɛn esee ɛ̂ boom bew bo ŋgoo le noo ɛ̂ Bita lɛ wvú nu ɛ sa wase fwe dvunɛn Galilee. Ben nu ke eyɛn wvú le jó no wvú to gayɛɛ ɛ̂ ben.” \v 8 Ɛ bokɛnɛ ba buy ɛ̂ jem ciiŋke nɛn kikikiki, nɛ fɛɛ lo, ɛ diuw ɛ loocɛ ɛ yum bó nɛn kaww. Ɛ bó faŋɛ yaa jeme fiɛɛ ɛ̂ wee kɛ, njefo bó to fane lo.\f + \fr 16:8 \ft Kɛ boŋwa' bo boyvuum bomew kɛŋke bincim bi 16:9-20 kɛ.\f* \s1 Ɛ Jisos duŋcɛ ye ye ɛ̂ bonyii \r (Mat 28:9-10; Jon 20:11-18) \p [ \v 9 Jisos to buy yî kpwe le diuu di fwe yî kemaa le ɛ ɛ̀ bɛɛ kebitele, yaw buynɛn ɛ ɛ̀ nu fô Maalia Magdalen wvù wvú to bvusɛɛ bonceendaa bo dɛwle le yî ye le bosooshwiy. \v 10 Ɛ Maalia mum gɛn see ɛ̂ bonyii bò bô bo Jisos to ké no nu. Bonyii ban to nu ɛ shii beele soo bikuu. \v 11 Ɛ bó dioo yuw no kpwoon wɛ gayte lɛ wen be ɛ yɛn Jisos e ɛ wvú nu dvú, ɛ bó faŋɛ yaa bee naa lo kɛ. \r (Luk 24:13-35) \p \v 12 Ɛjim jodvu ɛ Jisos bvuu duŋcɛ ye ye ɛ̂ bonyii bew bomew bo ŋgoo le bofɛɛ ɛ bó gɛne ntɛw mvu le ɛ nfieesɛn ye ɛ kumɛn wase. \v 13 Ɛ bó tu jim, gɛn see ɛ̂ kebɛse ke bonyii bo ŋgoo le, ɛ bó faŋɛ yaa bee bó le kɛ. \r (Mat 28:16-20; Luk 24:36-49; Jon 20:19-23) \p \v 14 \x - \xo 16:14 \xt Lem 1:6-8\x*Ɛjim jodvu ɛ Jisos duŋcɛ ye ye ɛ ɛ̀ nu wase ɛ̂ boom bew bo yuufe ncow mwaaŋ e kebɛɛ ɛ bó diekene. Ɛ wvú saw bó, njefo bó to baa kɛŋke mbee kɛ, tɛmyi bikuu keebee bonyii bò to yɛnɛɛ wvú le seke wvú to buyɛɛ yî kpwe le. \v 15 \x - \xo 16:15 \xt Mat 28:19\x*Ɛ wvú mum gay ɛ̂ bó lɛ “Ben egɛn woŋ e tfuu egɛn efewcì saaka wvù jee wvù wvu Nyo' ɛ̂ bonyii bocii. \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Lem 2:38\x*Wee wvù ɛ́ bee saaka wvudvu le, bó ɛ lese wvú ɛ̂ joo, ɛ́ wvú ke eboy. Wee wvù ɛ faŋ keebee, nu ɛ wvú nu ke eley ŋgɛw e. \v 17 \x - \xo 16:17 \xt Lem 8:7; 16:17; \xt Lem 2:4; 10:46; 19:6; 1Kol 14\x*Bonyii bò nu ɛ bee nu ke egee mwɛɛm mvù duŋci mvuŋgay mvu Nyo' le diɛwɛ mvun e: bó nu ke ebvuuse bonceendaa bo dɛwle le yî bonyii le ɛ̂ diee diem e. Bó nu ke ejemyi díɛw yi fiɛ. \v 18 \x - \xo 16:18 \xt Luk 10:19; Lem 28:3-6; \xt Lem 4:30; 5:16; 8:7; Jɛm 5:14-15\x*Bó nu ke ejici yó le bô can. Ɛ́ bó cim wu lo njiw, wvú saa ege fiɛɛ bô bó kɛ. Bó nu ke egɛɛle can yî bonyii bò cɛmkene le, ɛ bó bonene.” \s1 Ɛ Jisos ben we \r (Luk 24:50-53) \p \v 19 \x - \xo 16:19 \xt Mat 22:44; Lem 1:9-11\x*Ɛ Tata Jisos jeme ɛ̂ bó nonɛn mɛse, ɛ Nyo' mum jo wvú ɛ wvú ben we shii ɛ̂ ɛbo ke ɛcɛɛy ke Nyo' le. \v 20 \x - \xo 16:20 \xt Ibu 2:4\x*Ɛ boom bew bo ŋgoo le ke mum buy no ghane fewci saaka wvù jee mondvuum e monciim. Ɛ Tata lemte bô bó tomte fiɛɛ fì bó to fewci lɛ ɛ̀ nu kecɛɛy bô mwɛɛm mvù duŋci mvuŋgay mvu Nyo' le mvù bó to gee.]