\id LUK - Naro NT [nhr] -Botswana 2012 (DBL 2014) \h LUKA \toc2 LUKA \toc1 Luka \toc3 Lk \mt1 LUKA \mt3 Lukam ka góáèa qãè tchõà ne, \mt3 Jeso Krestem ka \imt1 Téé-cookg'ai sa \ip Luka ba kò naaka me e (Kol 4:14) a ba a kòo Paulom cgoa tséé (Film 24). Ncẽes tcgãya sam kò Teofila ba góá máá (1:3). \ip Tcgãyas ncẽes Lukam di sa ko Jeso ba Gaam nqòòkaguèam Kgoara-kg'aom Iseraele di Me e sa hẽé, naka wèém nqõóm di ta khóè ta dim Kgoara-kg'ao Me e sa hẽéthẽé ka nxàe. Tãá zi qhàò zi di ne dtcòm̀-kg'ao nem kò káí-kg'aise góá máá. \ip Luka ba ko Jesom kò ma Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka ma ntcã̱á tcúúèas ka nxàe, qãè tchõà nem gha ẽe dxàua hãa ne koe xgaa-xgaa ka (4:18), a ba a ko káíse ncẽe zi gúù zi tcàoa hãa ne khóè ne ka tc'ẽe-tc'ẽese. \ip Luka ba ko káí q'oro qãè-tcaoan ka kg'ui (1:14, 2:10, 24:41,52). \ip Luka ba kò cám̀ dis tcgãya sa góá - si ncẽes tcgãya sa “Tséé zi” dis tcgãya si i. Lukam dis tcgãyas tc'ãà di sa ko Jesom di nqarikg'ai koe qaòa cgoa chõò, a sa a ko “Tséé zi” dis tcgãyas koe còoka qõòkaguè. C'ẽe khóèa ne ga kg'ama máá, Lukam dis tcgãya sa ko Jesom xg'ao ko qanega nqõómkg'ai koe kúrú zi gúù zi ka kg'ui, témé, si ko “Tséé zi” dis tcgãya sa Jesom xg'ao ko nqõómkg'ai koe kúrú zi gúù zi ka kg'ui, ẽem xg'ao nqarikg'ai koe hãa ka. \ip Cám̀ tsara xg'aeku tsara hàna (tcee tsara 1-2 di tsara koe hẽé naka tcee xu 9-19 di xu koe hẽéthẽé e) ncẽes tcgãyas q'oo koe cúí ga ko nxàeè zi gúù zi úúa hãa tsara; ncẽe zi x'áí zi khama: moengelean kò ko nxáè ciian hẽé naka ghùu-kòre-kg'ao xu ncẽe kò Jesom ko ábàè koe dàra xu hẽé, naka Jesom kò tempelem koe cóá ba ii kam kò hãa koe hẽé, naka qãèm khóèm Samaria dim dis sere-sere sa hẽé, naka cóám aagusea kò hãa ba hẽéthẽé di zi. \ip Ncẽes tcgãyas wèés koe ko kaisase gaas ka kg'uièas gúù sa còrè si i naka Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka hẽé, naka khóè zi kò Jeso ba kúrúan ka hẽé naka Nqarim kò ko khóè ne chìbia ne qgóóa máás ka hẽéthẽé e. \ib \ip Qaa-qaasa kg'uia ne: \ili1 - “i kúrúse”, “x'aèan”, “ẽe xu cáḿ xu ka” \ili1 - Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba \ili1 - dxàua ne, khóè zi \ib \ip Tcgãyas q'oo koe hàna zi: \io1 - Jeso ba ko Gam di tsééan tshoa-tshoa \ior (1:1–4:13) \ior* \io1 - Jeso ba Galilea koe \ior (4:14–9:50) \ior* \io1 - Jeso ba ko Jerusalema koe qõò \ior (9:51–19:44) \ior* \io1 - Jeso ba Jerusalema koe \ior (19:45–21:38) \ior* \io1 - Jesom di xgàrasean hẽé naka Gam dis x'oo sa hẽé naka Gam dis x'ooan koe tẽe sa hẽéthẽé e \ior (22–24) \ior* \c 1 \ms1 Jeso ba ko Gam di tsééan tshoa-tshoa (1:1–4:13) \s1 Tshoa-tshoa sa \p \v 1 Káí ne khóè nea xg'ao xg'aekua ta koe xg'ao ko kúrúse zi gúù zi bóò a góá. \v 2 Khóè ne ncẽe tshoa-tshoas ka kò gane tcgáí ka ncẽe zi gúù zi bóòa ne, a ne a kò hàà Nqarim dim kg'uim di ne xgaa-xgaa-kg'ao ne ii nea ncẽe zi gúù zi máà taa hãa. \v 3 Tíí igabar kò wèé zi gúù zi tshoa-tshoas koe qãèse tẽèa xám̀, i ncẽeska qãèa máá tea, ẽe zi ma kúrúsea xùrikua hãas kar ga góá máá tsi sa, tsáá Teofila tsi tcom-tcomsa tsi, \v 4 nxãasega tsi gha wèé tseeguan ncẽe tsi xgaa-xgaaèa ka q'ãa ka. \s1 Moengele ba ko Johanem tcguù-tcguu-kg'ao ba gha ábàès ka kg'ui \p \v 5 I kúrúse Herotem xg'ao x'aigam Jutea di ba ii x'aè ka, me kò Sakaria ta ko ma tciièm peresiti ba hàna, Abiam dis xg'aes di xu peresiti xu di ba. Gam dis khóès Elisabete sa kò \add kaiam peresitim\add* Aronem dis qhàò si i. \v 6 Sakaria khara Elisabetea khara kò Nqarim cookg'ai koe tchàno khara khóè khara a, a wèé x'áè-kg'áḿan X'aigam Nqarim di ko kúrú, a chìbi úú tama. \v 7 Elisabete sa kò ábà tamas khóè si i khama khara kò káà cóá khara a. A kò gataga wèéa khara ga gàeasea hãa. \p \v 8 I kúrúse me x'aè ba hàà Sakariam dis xg'aes di xu gha tempelem koe síí tséé di ba, me kò Sakaria ba síí peresitim di tsééan Nqarim cookg'ai koe kúrú. \v 9 Peresiti xu di cauan ka xu xg'ao ko cúím khóè ba nxárá tcg'òó, tempelem q'oo koe gha tcãà a qãè hm̀m̀ xg'ãò gúùan Nqari ba dàòa máá ba. Gaam cáḿ kam kò Sakaria ba nxárá tcg'òóè. \v 10 Eẽm tempelem q'oo koe hãa a ko qãè hm̀m̀ xg'ãò gúùan Nqari ba dàòa máá ka ne kò wèé ne khóè ne tempelem ka tchàa koe hãa a ko còrè. \p \v 11 Me moengelem Nqarim di ba qhúí-kg'ai me, a ba a kg'áòm x'õàm xòè za téé, ẽem gabá hãa a ko ẽes qãè hm̀m̀ xg'ãòs gúù sa altaram koe Nqari ba dàòa máá koe. \v 12 Eẽm ko Sakaria ba moengele ba bóò kam kò q'ae a q'áòs ka tcãàè. \v 13 Me moengele ba bìrí me a máá: “Táá q'áò guu, Sakariaè. Còrèa tsi komsanaèa, si gha tsaris khóès Elisabete sa cóá ba ábà, tsi gha Johane ta ma tcii me ke. \v 14 A tsi a gha kaisase qãè-tcao, i gha gataga káí khóèan gaam di ábà x'aèan ka qãè-tcao. \v 15 X'aigam \add Nqarim\add* cookg'ai koem gha tcom-tcomsam khóè ba ii, ke méém táá qgarì kana dùútsa tshàam xgóàm ga ba kg'áà guu. Eẽ ábà x'aèa ba koe gam gha guu a Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'oèa, \v 16 a ba a gha káí ne khóè ne Iseraele di ne X'aigam gane dim Nqarim koe ka̱bi. \v 17 Elijam di tc'ẽean hẽé naka qarian hẽéthẽé cgoam gha \add Nqarim\add* cookg'ai koe kg'õè, a xõòga xu di tcáóan cóán koe ka̱bi, a ẽe komsana tama ne di tcáóan ka̱bi tchàno ne khóè ne di tc'ẽean koe, a khóè ne X'aigam \add Nqari\add* ba kg'ónòa máá,” tam méé. \p \v 18 Me Sakaria ba moengele ba tẽè a máá: “Nta ra gha ma q'ãa ncẽe zi gúù zi gha kúrúse sa? Gàeasea raa, si tiris khóès igaba gàeasea hãa ka,” témé. \v 19 Me moengele ba xo̱a me a máá: “Tíí ra Gabariele ra a, a ra a Nqarim cookg'ai koe tẽe. Gaam ga ba tséé tea, hààr gha kg'ui cgoa tsi, a qãè zi tchõà zi ncẽe zi óágara máá tsi ka. \v 20 Bóò, dtcòm̀ tama tsia domka tsi gha ncẽe koe guus ka nqooa hãa, a kg'ui tite, me gha nxãakg'aiga síí x'aè ba hàà ncẽe zi gúù zi gha hàà kúrúse ba,” tam méé. \p \v 21 Nxãaska i ko káí khóèan tchàa koe téé-tẽe a ko Sakaria ba qãà, a area hãa, dùús domkam tempelem q'oo koe ncẽeta noose ãoa hãa sa. \v 22 Eẽm ko tcg'oa kam kò gane cgoa kg'uian ka tààè, ne kò bóòa q'ãa tempelem q'oo koem kò x'áí sa bóòa hãa sa. Me kò nqoo-nqoosase nxàem ko sa tshàua ba cgoa x'áí ne. \v 23 A ba a kò ẽe xu cáḿ xu kam ko tempelem koe tsééa xg'ara ka x'áéa ba koe ka̱bise. \p \v 24 Ncẽe zi gúù zi qãá q'oo koes kò gam dis khóès Elisabete sa ncãàn úú, a sa a 5 nxoean séè a nquum q'oo koe cúía hãa, khóè ne gha táá bóò si ka. Si bìríse a máá: \v 25 “X'aigam \add Nqari\add* ba ncẽes gúù sa kúrúa máá tea hãa, a ba a ncẽem x'aèm ka Gam di thõò-xama-máákuan tíí koe x'áía, a ba a khóè ne koe tiri sau-cgaean cóá ner úú tama di koe tcg'òó tea hãa,” témé. \s1 Moengele ba ko Jeso ba gha ábàès ka kg'ui \p \v 26 Me kò moengelem Gabariele ba 6 dim nxoem ka Galilea dim x'áé-dxoom Nasareta dim koe Nqarim ka tsééa úúè, \v 27 dxàe-coas koe, ncẽe kò Josefa ta ko ma tciièm qárí-kg'aom ka séèkuan tòóa mááèa hãa sa. Josefa ba kò Dafitem dis qhàòs dim khóè me e, i gaas dxàe-coas di cg'õèan kò Maria a. \v 28 Moengelem ko Marias koe hàà kam kò hàà tsgám̀kagu si a máá: “X'aigam \add Nqari\add* ba cgóm̀ sia a sáá cgoa hàna,” témé. \p \v 29 Si Maria sa ẽem ko gatà méé ka kaisas q'áòs ka tcãàè, a sa a kò tẽèse dùús domkam ko gatà ma tsgám̀kagu si sa. \v 30 Me moengele ba bìrí si a máá: \q1 “Táá q'áò guu, Mariaè, \q1 Nqarim koe si cgóm̀kuan hòòa hãa ke. \q1 \v 31 Bóò, ncãà si gha úú, a kg'áòm cóá ba ábà, \q1 a si a gha Jeso ta ma tcii Me. \q1 \v 32 Tcom-tcomsam khóè Me e gha ii, \q1 a ba a gha tc'amaka hãam Nqarim dim Cóá ba iise tciiè, \q1 Me gha X'aigam Nqari ba x'aian dis ntcõó-q'oo sa máà Me, \q1 Gam ka xõò-dxoom Dafitem khamaga ma. \q1 \v 33 Jakobem dis qhàòs koem gha chõò tamase x'aiga ii, \q1 si Gam dis x'ai sa cuiskaga chõò tite,” \m tam moengele ba méé. \p \v 34 Si Maria sa moengele ba bìrí a máá: “Nta i gha ii, qane cgoar kg'áò-khoe cgoa xóé tama ka?” témé. \p \v 35 Me moengele ba xo̱a si a máá: \q1 “Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba gha sáá koe hàà, \q1 kaisase Tc'amaka hànam di qaria nea gha qàbi si, \q1 Me gha gaa domka \q1 Gaam ẽe gha ko ábàè ba tcom-tcomsa ii, \q1 a ba a gha Nqarim dim Cóá ba ta ma tciiè. \q1 \v 36 Bóò kg'ama, ncẽe Elisabetes koe kúrúsea sa. \q1 Wèé khóèa ne kò q'ana hãa cóás úú tite sa, \q1 a sa a ábà tamas khóè si i sa, \q1 igaba ncẽes gàeasea hãa kas kg'áòm cóá ba qóḿa hãa, \q1 i nxoea sa ncẽeska 6 i. \q1 \v 37 Cúí gúù ga káà a, Nqarim ka kúrúè tite e khama,” \m tam méé. \p \v 38 Si Maria sa xo̱a me a máá: “Ncãa ga ra a, X'aigam \add Nqarim\add* dir qãà ra. Eẽ tsi ko méé khamaga méé i tíí koe ii,” tas méé. Me moengele ba guu si a qõò. \s1 Maria sa ko Elisabete sa dàra \p \v 39 Gaa x'aè kas kò Maria xgoaba a sa a qháése c'ẽem x'áé-dxoom xàbìan dim koe síí, Juta ne di ba. \v 40 A sa a Sakariam x'áé koe tcãà a Elisabete sa tsgám̀kagu. \v 41 Eẽs ko Elisabete sa kóḿs ko Maria tsgám̀ sia ts'oo kam ko cóá ba ncãàa sa q'oo koe ko̱ri, si Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'oè cgaeè, \v 42 a sa a tc'amaka kg'ui a máá: \p “Wèé zi khóè zi cookg'ai koe si sáá ts'ee-ts'eekg'aièa. Me gataga sarim cóá ba thẽé ts'ee-ts'eekg'aièa. \v 43 Dùútsa gúùs kaia sa ko ncẽe cáḿ ka tíí koe kúrúse, ncẽe tirim X'aigam \add Nqarim\add* ka xõòs ko tíí koe hàà ka? \v 44 Eẽr ko kóḿ si ko ma tsgám̀ tea ts'oo sa kam ko gaa x'aè kaga cóá ba ncãàa te q'oo koe qãè-tcaoan ka ko̱ri khama. \v 45 Ncẽem X'aigam \add Nqari\add* ba sáá cgoa kg'uia hãa zi gúù zi wèé zi gha kúrúse sa si dtcòm̀a hãa, khama si ts'ee-ts'eekg'aièa,” tas méé. \p \v 46 Si Maria sa máá: \q1 “X'aigam \add Nqari\add* bar ko wèé tcáóa te cgoa kaikagu, \q1 \v 47 i tc'ẽea te Nqarim Kgoara-kg'aom Tirim koe \q1 qãè-tcaoan ka cg'oèa hãa, \q1 \v 48 Gam dis qãàs di nqãaka hãa nem bóòa hãa khama. \q1 Bóò, ncẽe koe guus ka zi gha wèé zi qhàò zi nxàe \q1 ts'ee-ts'eekg'aièar hãa sa. \q1 \v 49 Qarian úúa hãa ba kaisa zi gúù zi kúrúa máá tea hãa khama, \q1 i cg'õèa ba tcom-tcomsa a. \q1 \v 50 Gam di thõò-xama-máákua nem ko \q1 ẽe ko q'áò Me ne koe x'áí \q1 ẽe zi ko ma qhàò zi hàà khama. \q1 \v 51 \add Nqari ba\add* tshàua ba cgoa cgáé zi gúù zi kúrúa, \q1 a ba a ẽe tc'ẽega ne e, \q1 ta tcáóa ne q'oo koe tc'ẽea hãa ne khóè ne \q1 tsa̱i-tsa̱ia q'ara hãa. \q1 \v 52 Kaia x'aiga nem \q1 gaan di ntcõó-q'ooan x'aian di koe guu a xòoa hãa, \q1 a ẽe nqãaka hàna khóèan ghùia hãa. \q1 \v 53 Xàbàa khóèa nem xg'ãàkagua hãa \q1 qãè zi gúù zi cgoa, \q1 a ba a ẽe qguùa hãa khóèan \q1 káà gúù tshàu-q'oose tcg'òóa hãa. \q1 \v 54 Gam dim qãàm Iseraele bam hùia, \q1 thõò-xama-máákuan Gam dim ko tc'ẽe-tc'ẽese khama. \q1 \v 55 Ncẽem ma gatá ka xõòga ne nqòòkagua hãa khama, \q1 Abrahamam ka hẽé \q1 naka qhàòa ba ka hẽéthẽé e, \q1 chõò tamase,” \m tas Maria méé. \p \v 56 Si kò Maria sa nqoana khama noo nxoean Elisabetes cgoa síí hãa, a sa a nxãwa ka̱bise a x'áéa sa koe dìbi. \s1 Johanem tcguù-tcguu-kg'aom di ábà x'aèa ne \p \v 57 Me kò Elisabetes gha ábàm x'aè ba hàà, si kò kg'áòm cóá ba ábà. \v 58 Ne kò cúùse x'ãèa ne khóè ne hẽé naka gas di qhàòan hẽéthẽé kóḿ X'aigam \add Nqarim\add* ma kaisase thõò-xama máá sia hãa sa, a ne a kò gas cgoa qãè-tcao. \p \v 59 A ne a 8 cáḿa nem cóá ba úúa ka hàà, hàà ne gha q'ãe nqãa-qgai khòo me ka, a ne a Sakaria ta ma tcii me kg'oana, xõòm cg'õè cgoa. \v 60 Si gam ka xõò sa xo̱a a máá: “Eẽ ẽe, Johane tam gha ma tciiè,” témé. \v 61 Ne khóè ne bìrí si a máá: “Eẽta xam̀s cg'õès kò qhàòa si di ne koe káà si i ná,” témé. \v 62 Ne tshàua ne cgoa sere-sere a xõò ba tẽè, ntam ko cóám di cg'õèan ka méé sa. \v 63 Me góám gha gúùan tca̱ba dtcàrà, a góá a máá: “Cg'õèa ba Johane e,” témé. Ne wèéa ne are. \p \v 64 Me kò gaa x'aè kaga Sakaria gaicara tshoa-tshoa a kg'ui, a Nqari ba dqo̱m̀. \p \v 65 Ne kò ẽem qgáìm di ne khóè ne wèé ne q'áòs ka tcãàè, ne kò Jutea di xu xàbì xu wèé xu di ne khóè ne ncẽe ko kúrúse zi gúù zi wèé zi ka kg'ui. \v 66 Ne kò wèé ne ẽe kò kóḿ ne are a tẽèse a máá: “Dùútsa cóá ba gáé ncẽe ba?” témé. X'aigam \add Nqarim\add* dim tshàu ba kò hãa cgoa mea khama. \s1 Sakaria ba ko Nqari ba dqo̱m̀ \p \v 67 Me kò cóám ka xõòm Sakaria ba Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'oè cgaeè, a ba a porofita a máá: \q1 \v 68 “Dqo̱m̀mè méém X'aigam Nqarim Iseraele di ba, \q1 Gam di ne khóè ne koem hààraa \q1 a ba a ko hàà kgoara ne ke. \q1 \v 69 Kgoarakuan dim nxãà bam tc'amaka ghùia máá ta a hãa. \q1 Gam dim qãàm Dafitem di ne qhàò ne koe. \q1 \v 70 Ncẽem ko ma ncìísega \q1 Gam di xu porofiti xu tcom-tcomsa xu koe ma kg'uia hãa khama, \q1 \v 71 a ba a ko máá, \q1 hààm gha gatá di ne cg'õo-kg'ao ne koe hẽé \q1 naka wèé ne ẽe hòre taa ne \q1 di tshàu-q'ooan koe hẽéthẽé kgoara ta a. \q1 \v 72 Ncẽem dàòm kam ko \add Nqari ba\add* \q1 gatá di xõòan koe thõò-xama-máákuan x'áí, \q1 ncẽem kò nqòòkagu nea hãa a, \q1 naka Gam dis qáé-xg'aes tcom-tcomsa sa tc'ẽe-tc'ẽesean hẽéthẽé e, \q1 \v 73 gaìses ncẽem gatá ka xõòm Abrahamam koe gaìsea sa, \q1 \v 74-75 gatá di ne cg'õo-kg'ao ne koem gha tcg'òó ta a ka, \q1 ta gha nxãasega q'áò tamase hẽé, \q1 tcom-tcomsase hẽé \q1 naka tchànose hẽéthẽé \q1 cookg'aia ba koe tsééa máá Me, \q1 wèé kg'õèa ta q'oo koe. \q1 \v 76 Tsáá tiri tsi cóá tsi, \q1 \add X'aigam Nqarim\add* ncẽem tc'amaka hànam \q1 di tsi porofiti tsi iise tsi gha tciiè, \q1 \add Nqarim\add* cookg'ai koe tsi gha qõò, \q1 a tsi a gha hààm gha xu dàò xu kg'ónòa máá Me. \q1 \v 77 Gam di ne khóè ne tsi gha bìrí \q1 nta ne gha ma q'ãan di tc'ẽean di kgoarasean hòò sa, \q1 gane di chìbian di qgóóa-máákuan koe guu a. \q1 \v 78 Gatá dim Nqari ba ko tcáóa ba q'oo koe thõòan xám̀, \q1 gaa domkam gha cáḿs ko tcg'oa xòè koe guuam x'áàm \q1 ncẽe tc'amaka guuam cgoa x'áà-x'aa ta a. \q1 \v 79 Wèém khóèm ẽe \q1 ntcùús q'oo koe hẽé \q1 naka x'ooan di sóm̀an koe hẽéthẽé hànam \q1 koem gha x'áà ba óága, \q1 a ba a gha dàòa ta tchàno-tchano \q1 tòókuan dim dàòm koe,” \p tam méé. \p \v 80 Me kò cóá ba kai a tc'ẽean koe qari, a ba a kò tchàa-xgóós koe hàna, me síí hààm gha Iseraele di ne khóè ne cookg'ai koe x'áísem x'aè ba hàà. \c 2 \s1 Jeso ba ko ábàè \r (Mt 1:18-25) \p \v 1 Eẽm x'aèm kam xg'ao \add Roma dim\add* x'aigam Agusetosi ba x'áèan tcg'òó, wèém nqõóm \add di ne khóè ne\add* gha nxáráè di i. \fig Ghùu kòre-kg'ao xu c'ee-kg'áḿ koe ntcõó a ko ntcùú ka ghùu zi kòre|src="LB00013.tif" size="col" ref="2:1-20" \fig* \v 2 Ncẽes nxárákus kg'áíka di sa xg'ao Kurinem kò Siria koe x'aiga ii x'aè ka kúrúse. \v 3 Me kò wèém khóè ba nxãaska gam dim x'áé-dxoom koe síí góáse. \p \v 4 Me Josefa thẽé Nasareta dim x'áé-dxoom Galilea dim koe guu a síí Jutea dim x'áé-dxoom koe tcãà, Betelehema ta ko ma tciiè ba, \add x'aigam\add* Dafitem \add ábàèa\add* koe, Dafitem dim qhàò me e kò ii khama. \v 5 Gaa koem kò síí Marias cgoa góáse, ncẽem kò séèkuan tòóa máána hãa sa, si kò gataga qóḿ ii. \v 6 \add Qanega\add* khara Betelehema koe hãa kam kò cóá bas gha ábà dim x'aè ba hàà. \v 7 Si kò qgáé-kg'ai dim cóám gas di ba ábà, a sa a qgáían cgoa tcáḿ Me, a dxòrom q'oo koe xòó Me, cg'áè-nquum koe i kò x'óm̀-q'ooan káà a khama. \s1 Ghùu kòre-kg'ao xu hẽé naka moengele xu hẽéthẽé e \p \v 8 Xu kò c'ẽe xu ghùu kòre-kg'ao xu qãáka hãa a tééa q'uu a ko ghùu zi kòre. \v 9 Me kúúga moengelem X'aigam di ba hàà qàea xu koe téé, me X'aigam dim x'áà ba x'áà-x'aa xu, xu kò kaisase q'áò. \v 10 Me kò moengele ba bìrí xu a máá: “Táá q'áò guu! Bóò, qãè tchõà ner ko óága máá xao o, ncẽe gha hàà wèé khóèan kaisa qãè-tcaoan máà a ke. \v 11 Ncẽem cáḿ ka tu Dafitem dim x'áé-dxoom koe Kgoara-kg'ao ba ábà mááèa - X'aigam Kreste ba! \v 12 Si gha ncẽes gúù sa gaxao koe x'áí sa ii: cóá-coam qgáían ka tcáḿ a dxòrom q'oo koe xòóèa ba xao gha hòò,” tam méé. \p \v 13 Si kò kúúga moengele xu dis xg'aes nqarikg'ai di sa qhúí a gaam moengelem cgoa hàna hãase Nqari ba dqo̱m̀, a máá: \q1 \v 14 “Dqo̱m̀kuan méé i kaisase tc'amaka hànam Nqarim koe hãa, \q1 naka tòókuan hẽéthẽé e nqõómkg'ai koe, \q1 khóè ne ẽem ncàm̀a hãa ne koe,” \m témé. \p \v 15 Eẽ xu ko moengele xu guu xu a ko nqarikg'ai koe ka̱bise, ka xu kò kòre-kg'ao xu bìríku a máá: “Hààn xae Betelehema koe qõò naka síí ncẽes gúùs kúrúsea sa bóò, ncẽe X'aigam \add Nqarim\add* bìrí xaea hãa sa,” témé. \v 16 A xu a qháése xgoaba a qõò, a síí Maria khara Josefa khara hẽé naka Cóá-coa ba hẽéthẽé hòò, Me dxòrom q'oo koe xõe. \v 17 Eẽ xu ko kòre-kg'ao xu hòò ne ka xu kò ncãa i Cóám ka mééè sa bìrí khara a. \v 18 Ne kò wèé ne ẽe kòre-kg'ao xu ko bìrí ne sa ko kóḿ ne are. \v 19 Si Maria sa wèé zi gúù zi ncẽe zi tcáóa sa koe tòó, a sa a gazi ka kaisase tc'ẽe. \v 20 Xu ghùu kòre-kg'ao xu ka̱bise, a xu a Nqari ba dqo̱m̀ a koa Me, wèé zi gúù zi ẽe xu kò kóḿa zi ka hẽé naka ẽe xu kò bóòa zi ka hẽéthẽé e; ẽe xu kò ma bìríèa khama i kò ii. \p \v 21 8 cáḿan qãá q'oo koem kò Cóá ba q'ãe nqãa-qgai khòoè, a ba a Jeso ta ma tciiè, qóḿmè tamam hãa cookg'ai koem kò moengelem ka máàèa hãas cg'õè sa. \s1 Jeso ba tempelem koe hàna \p \v 22 Eẽm ko x'aè ba hàà \add Josefa khara Maria khara méé khara peresitim ka\add* q'ano-q'anoè di ba, ncẽe Moshem di x'áèan kòo méé khama, ka khara kò Cóá ba Jerusalema koe úú, a síí X'aigam \add Nqarim\add* cookg'ai koe tòó Me. \v 23 Eẽ i kò ma X'aigam \add Nqarim\add* di x'áèan koe ma góásea khama, a ko máá: “Wèém cóám kg'áòm tc'ãà a ábàèa ba méém X'aigam \add Nqarim\add* di tsééan tòóa mááè,” téméè khama. \v 24 Gataga khara kò dàòa-mááku sa \add X'aigam Nqari ba\add* kúrúa máá, ẽem kò ma X'aigam \add Nqari\add* ba x'áèa khama a ko máá: “Cám̀ tcíbí sara kana cám̀ tcíbí-coa sara ga igaba,” témé. \p \v 25 Gaa x'aè kagam kò Jerusalema koe Simone ta ko ma tciièm khóè ba x'ãèa. Tchàno, a Nqari-tcáóa hãam khóè me e kò ii, Nqarim gha Iseraele ne qgài-qgai tcáó dim x'aè ba kò tééa máána hãa ba, me kò Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba gam koe hãa, \v 26 me kò Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka x'áíèa hãa, X'aigam \add Nqarim\add* dim Kreste bam bóò tamas cookg'ai koem x'óóa hãa tite sa. \v 27 Tcom-tcomsam Tc'ẽem kam kò tempelem koe óágaè. Khara kò Jesom ka xõò ga khara thẽé gakhara dim Cóám Jeso ba tempelem koe óá, hàà khara gha x'áèan ko méé sa kúrúa máá Me ka, \v 28 me kò Simone ba gaam Cóám Jeso ba séè a x'õàa ba koe tchàma a ba a Nqari ba dqo̱m̀, a máá: \q1 \v 29 “Tíí Q'õòè, ẽe Tsi ma bìrí tea khama \q1 Tsi gha ncẽeska Tsarir qãà ra \q1 tòókuan cgoa dàò ba xgobekg'ama máá. \q1 \v 30 Tiri tcgáía nea Tsari kgoarakuan bóòa hãa khama, \q1 \v 31 ncẽe Tsi wèé zi qhàò zi tcgáí q'oo koe kg'ónòa a, \q1 \v 32 tãá zi qhàò zi gha xgobekg'am tc'ẽem x'áà Me e gha ii, \q1 a ba a gha Tsaris qhàòs Iseraele di sa x'áàkagu,” \m tam méé. \p \v 33 Khara kò Cóám ka xõòga khara Simonem ko Cóám ka méé gúùan are. \v 34 Me kò Simone ba ts'ee-ts'eekg'ai ne, a ba a Marias Cóám ka xõò sa bìrí a máá: “Bóò, Nqari ba ncẽem Cóá ba qaara máásea, káí ne khóè nem gha kúrú ne cg'áé, a ba a gha káí ne khóè ne Iseraele koe tẽekagu ka. X'áí Me e gha ii ntcoeku cgoaè gha ba, \v 35 nxãasega zi gha káí ne khóè ne di zi tc'ẽe zi tcg'oa a x'áíse ka, me gha ntcàu ba qhàe tcáó si,” témé. \p \v 36 Si kò gataga Anna ta ko ma tciiès porofiti sa hànaa, Fanulem ka cóáse sa, Asere dis qhàòs di ba. Kaisases kò gàeasea hãa, ncẽe ko ẽes ko séèèa xg'ara ka 7 kurian gas dim khóèm cgoa x'ãèa hãa sa. \v 37 A sa a kò dxàe-ntcõa sa kúrú, a nxãakg'aiga síí 84 kuri, a kò wèé x'aè ka tempelem koe hàna, a ko ntcùú ba hẽé naka koaba ba hẽéthẽé Nqari ba dqo̱m̀, tc'õoan carasean hẽé naka còrèan hẽéthẽé cgoa. \v 38 Gaam x'aèm ẽem kagas kò hàà cgae ne, a hàà Nqari ba qãè-tcaoa máá, a sa a wèéa ne ẽe kò Nqarim gha Jerusalema ba kgoara sa qãà hãa ne Cóám ka kg'ui cgoa. \p \v 39 Eẽ khara ko wèé zi gúù zi X'aigam \add Nqarim\add* kò x'áèa hãa zi kúrúa xg'ara ka khara ko Galilea koe ka̱bise, gakhara dim x'áé-dxoom Nasaretam koe. \v 40 Eẽm ko Cóá ba kai kam kò qari, a tc'ẽega, i Nqarim di cgóm̀kuan Gam cgoa hãa. \s1 12 kuri qãá q'oo koem ko Jeso ba tempelem koe ka̱bise \p \v 41 Wèém kurim q'oo koe khara kò ko \add Jesom\add* ka xõò ga khara Jerusalema koe qõò, Paseka dis kõ̱ès koe. \v 42 Eẽm \add Jeso ba\add* 12 kurian úúa ka ne kò gaicara qõò a gaas kõ̱ès koe síí, khóè ne kò ko wèé x'aè ka hẽé khama. \p \v 43 Eẽs ko kõ̱è sa xg'ara ka khara kò x'áéa khara koe ka̱bise, igabam kò Jeso ba Jerusalema koe qaù, khara kò Gam ka xõò ga khara ncẽes gúù sa c'úùa. \v 44 Khóè ne xg'aeku koem kò hàna, ta khara kò tc'ẽea, khama khara kò tc'ãà dim cáḿ ba qõò, a khara a gakhara di qhàòan hẽé naka khóè ne ẽe khara kò q'ana ne hẽéthẽé koe qaa Me. \p \v 45 Táá khara kò hòò Me khama khara kò Jerusalema koe ka̱bise a síí qaa Me. \p \v 46 Nqoana cáḿan qãá q'oo koe khara kò tempelem q'oo koe hòò Me, Me xgaa-xgaa-kg'ao xu xg'aeku koe ntcõe, a ntcõó a ko komsana xu, a ko tẽè-kg'áḿ zi tẽè xu. \v 47 Xu kò wèé xu ẽe kò kóḿ Me xu Gam di kóḿa q'ãan hẽé naka xo̱a-kg'áḿa ba ka hẽéthẽé arekaguè. \v 48 Gam ka xõòga khara ko bóò Me ka khara kò kaisase are, si Gam ka xõò sa máá: “Tiri Tsi Cóá Tseè, dùús domka Tsi kò ncẽeta hẽéa máá? Bóò, saò ba hẽé naka tíí hẽéthẽé khama ncãa ko thõò-tcaoase qaa Tsi,” témé. \v 49 Me xo̱a khara a, a máá: “Dùús domka khaoa kò ko qaa Te? C'úùa khaoa kò hãa, Abom Tirim Xõòm di zi gúù zi koe méér ga hãa sa?” témé. \v 50 Khara kò dùú sam ko méé sa táá koma q'ãa. \p \v 51 Me Nasareta koe ka̱bise cgoa khara a, komsana khara am kò ko. Si kò Gam ka xõò sa ncẽes gúù sa tcáóa sa q'oo koe tòó. \v 52 I ko Jesom di tc'ẽean hẽé naka qaria ba hẽéthẽé kai a càùse, i kò Nqari ba hẽé naka khóè ne hẽéthẽé di tòókuan càùse cgae Me. \c 3 \s1 Johanem tcguù-tcguu-kg'ao ba ko Nqarim di kg'uian xgaa-xgaa \r (Mt 3:1-12; Mk 1:1-8; Jn 1:19-28) \p \v 1 15 dim kuri me e kò ii \add Roma ne dim x'aigam\add* Kaesaram Tiberiam kò wèém nqõó ba tc'ãà-cookg'aia hãa ka, me kò Pontiose Pilato ba Jutea dim x'aiga ba ii, me Herote ba Galilea dim nqõó ba tc'ãà-cookg'aia, me káíkhoem Filipi ba Iturea ba hẽé naka Terakoniti ba hẽéthẽé di tsara nqõó tsara tc'ãà-cookg'aia, me Lisania ba Abelenem dim nqõó ba tc'ãà-cookg'aia. \v 2 Gaa x'aè ka tsara kò Anase ba hẽé naka Kaifase ba hẽéthẽé tsara kò kaia tsara peresiti tsara ii. Kam kò Nqarim dim kg'ui ba Sakariam dim cóám Johanem koe hàà, tchàa-xgóóm koem hãase. \v 3 Me Jorotane dim tshàa ba nxa̱ma-nxa̱ma xu nqõó xu wèé xu koe qõòate, a ba a chìbia ne koe ne gha tcóóse a tcguù-tcguuès ka xgaa-xgaa ne, nxãasega ne gha gane di chìbian qgóóa mááè ka, \v 4 ẽe i ma porofitim Isaiam dis Tcgãyas koe ma góásea hãa khama a ko máá: \q1 “C'ẽem dòm̀ ba ko tchàa-xgóós koe guu a q'au a ko máá: \q1 ‘X'aigam \add Nqari\add* ba tu dàò ba kg'ónòa máá, \q1 naka Gam di dàòan tchàno-tchanoa máá Me. \q1 \v 5 Wèé qgáìan ẽe qàm gha cg'oè-cg'oeè, \q1 i gha wèé xàbìan hẽé naka nxõ̱á xàbìan hẽéthẽé \q1 nqãaka qám̀mè, \q1 i gha kàma dàòan tchàno-tchanoè, \q1 i gha xgárá dàòan tcgàriè. \q1 \v 6 Ne gha wèé ne khóè ne \q1 Nqarim di kgoarakuan hòò a bóò,’” \m témé ba. \p \v 7 Me kò Johane ba tcguù-tcguukuan domka gam koe hààraa zi xg'ae zi bìrí a máá: “Gatu cg'aoan di tu cóá tuè, dìín ka tua q'ãà-q'ãàèa hãa a ko hààko xgóàn \add Nqarim di\add* bèe? \v 8 Nxãaska méé tu chìbian koe tu tcóósea hãa sa gha x'áí tc'áróan kúrú, naka tua táá tshoa-tshoa naka bìríse naka máá: ‘Abrahama ba ta úúa hãa, sita ka tsgõose ba,’ témé guu. Bìrí tu ur ko a ko máá: Nqari ba tààè tama ncẽe zi nxõ̱á zi séè a Abrahama ba tsgõo-coan kúrúa máán ka ke. \v 9 Si gataga bòó sa nxãakamaga hìi zi di to̱bean kg'ónòa tòóa mááèa, si gha wèés hìis ẽe qãè tc'áróan kúrú tama sa xg'aoa tcg'òó a c'eean q'oo koe xaoa tcãàè,” témé. \p \v 10 Ne xg'ae zi di ne khóè ne tẽè me a máá: “Kháé nxãata i kò ii ne ta gha dùú sa kúrú?” témé. \v 11 Me xo̱a ne a máá: “Dìím wèém ẽe cám̀ qgáían úúa hãa ba méém ẽe cúís ga sa úú tama ba c'ẽe sa máà, nakam dìím wèém ẽe tc'õoan úúa hãa ba gataga thẽé hẽé,” témé. \p \v 12 Xu c'ẽe xu mari xg'ae-xg'ae-kg'ao xu hàà, tcguù-tcguuè xu gha ka. A tẽè me a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao tseè, dùú sa xae gha \add sixae\add* kúrú?” témé. \v 13 Me xo̱a xu a máá: “Táá méé xao qaaseko marian nqáéa hãan séè cgae ne guu,” témé. \p \v 14 Xu gataga ncõo-kg'ao xu hàà a tẽè me a máá: “Kháé nxãaska sixae ka, dùú sa méé xae kúrú?” témé. Me Johane xo̱a xu a máá: “Táá cúí khóè koe ga qari cgoa marian séè guu, naka táá khóèan gaan di tama chìbian hã̱akagu guu. Naka xaoa gaxao di surutan qãè-tcaoa máá,” témé. \p \v 15 Khóè ne kò nqòòa hãase qãà a ne a ko wèéa ne ga tcáóa ne q'oo koe tẽèse a ko máá, Johane ba gha c'ẽedaoka Krestem ga me e, ta tc'ẽea. \v 16 Me Johane wèéa ne ga xo̱a a máá: “Tíí ra ko tshàan cgoa tcguù-tcguu tu u, igabam ko Gaam ẽe tíí ka qari ba hàà, ncẽe Gam di nxàbo tca̱ian kgoara ner kg'ano tama ba. Gaa ba gha hàà Tcom-tcomsam Tc'ẽem cgoa hẽé naka c'eem cgoa hẽéthẽé tcguù-tcguu tu u. \v 17 Mabere tsoroan ko dqòrò cgoaèm hìi ba tshàua ba koe hãa, Me gha maberean ko dqòròès qgáìs koe wèé maberean ga dqòrò, a gha Gam di maberean Gam dis nxàés koe xg'ae-xg'ae, igabam gha tsoroan ts'irì tamam c'eem koe dàò,” témé. \p \v 18 Johane ba kò káí zi dàò zi tãáka zi cgoa khóè ne koe qãè tchõàn óá. \v 19-20 Igabam kò Herotem tc'ãa-cookg'ai ba tãás gúù sa kúrú a gam di chìbian càù, Johane ba qáé-nquus koe tcãàn ka. Johane ba kò chìbi-chibi mea, Herotiases gam ka káíkhoem dis khóès cgoam kò xóéa hãa, a ba a kò gataga káí zi gúù zi cg'ãè zi kúrúa hãa khama. \s1 Jeso ba ko tcguù-tcguuè \r (Mt 3:13-17; Mk 1:9-11) \p \v 21 Khóè ne wèé ne ko tcguù-tcguuè kam kò Jeso ba thẽé tcguù-tcguuè. Eẽm hãa a ko còrè ka i kò nqarikg'aian xgobekg'amse, \v 22 Me kò Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba tcíbís khama ii a xõa cgae Me. Me kg'ui ba nqarikg'ai koe guu a tcg'oa, a máá: “Tiri Tsi Cóá Tsi ncàm̀a Ra hãa Tsi i. Tsáá koe Ra ko qãè-tcao,” témé. \s1 Jesom dis qhàò sa \r (Mt 1:1-17) \p \v 23 Eẽm ko Jeso ba Gam dis tséé sa tshoa-tshoa kam kò 30 kuri Me e, ncẽe khóè ne kò ko máá, \li1 Josefam ka cóáse Me e, témé ba, \li1 Josefam Elim ka cóáse ba, \li1 \v 24 Elim Matatem ka cóáse ba, \li1 Matatem Lefim ka cóáse ba, \li1 Lefim Melekim ka cóáse ba, \li1 Melekim Janaim ka cóáse ba, \li1 Janaim Josefam ka cóáse ba. \li1 \v 25 Josefam Matatisim ka cóáse ba, \li1 Matatisim Amosem ka cóáse ba, \li1 Amosem Naumem ka cóáse ba, \li1 Naumem Eselim ka cóáse ba, \li1 Eselim Nagaim ka cóáse ba, \li1 \v 26 Nagaim Matam ka cóáse ba, \li1 Matam Matatisim ka cóáse ba, \li1 Matatisim Seminem ka cóáse ba, \li1 Seminem Josekim ka cóáse ba, \li1 Josekim Jodam ka cóáse ba, \li1 \v 27 Jodam Joanam ka cóáse ba, \li1 Joanam Resam ka cóáse ba, \li1 Resam Serobabelem ka cóáse ba, \li1 Serobabelem Salatielem ka cóáse ba, \li1 Salatielem Nerim ka cóáse ba, \li1 \v 28 Nerim Melekim ka cóáse ba, \li1 Melekim Adim ka cóáse ba, \li1 Adim Kosam ka cóáse ba, \li1 Kosam Elemadam ka cóáse ba, \li1 Elemadam Erem ka cóáse ba, \li1 \v 29 Erem Joshuam ka cóáse ba, \li1 Joshuam Elieserem ka cóáse ba, \li1 Elieserem Jorim ka cóáse ba, \li1 Jorim Matatem ka cóáse ba, \li1 Matatem Lefim ka cóáse ba, \li1 \v 30 Lefim Simonem ka cóáse ba, \li1 Simonem Jutam ka cóáse ba, \li1 Jutam Josefam ka cóáse ba, \li1 Josefam Jonam ka cóáse ba, \li1 Jonam Eliakim ka cóáse ba, \li1 \v 31 Eliakim Meleam ka cóáse ba, \li1 Meleam Menam ka cóáse ba, \li1 Menam Matatem ka cóáse ba, \li1 Matatem Natanem ka cóáse ba, \li1 Natanem Dafitem ka cóáse ba, \li1 \v 32 Dafitem Jesem ka cóáse ba, \li1 Jesem Obetem ka cóáse ba, \li1 Obetem Boasem ka cóáse ba, \li1 Boasem Salemonem ka cóáse ba, \li1 Salemonem Nasonem ka cóáse ba, \li1 \v 33 Nasonem Aminadabem ka cóáse ba, \li1 Aminadabem Ademinem ka cóáse ba, \li1 Ademinem Arenim ka cóáse ba, \li1 Arenim Heseronem ka cóáse ba, \li1 Heseronem Peresem ka cóáse ba, \li1 Peresem Jutam ka cóáse ba, \li1 \v 34 Jutam Jakobem ka cóáse ba, \li1 Jakobem Isakam ka cóáse ba, \li1 Isakam Abrahamam ka cóáse ba, \li1 Abrahamam Teram ka cóáse ba, \li1 Teram Nahorem ka cóáse ba, \li1 \v 35 Nahorem Serugem ka cóáse ba, \li1 Serugem Regum ka cóáse ba, \li1 Regum Pelegem ka cóáse ba, \li1 Pelegem Eberem ka cóáse ba, \li1 Eberem Selam ka cóáse ba, \li1 \v 36 Selam Kainanem ka cóáse ba, \li1 Kainanem Arefekesatem ka cóáse ba, \li1 Arefekesatem Shem ka cóáse ba, \li1 Shem Nowam ka cóáse ba, \li1 Nowam Lamekem ka cóáse ba, \li1 \v 37 Lamekem Methuselam ka cóáse ba, \li1 Methuselam Enokem ka cóáse ba, \li1 Enokem Jaretem ka cóáse ba, \li1 Jaretem Mahalalem ka cóáse ba, \li1 Mahalalem Kainanem ka cóáse ba, \li1 \v 38 Kainanem Enosem ka cóáse ba, \li1 Enosem Setem ka cóáse ba, \li1 Setem Adam ka cóáse ba, \li1 Adam Nqarim ka cóáse ba. \c 4 \s1 Jeso ba ko kúrúa bóòè \r (Mt 4:1-11; Mk 1:12-13) \p \v 1 Jeso ba kò Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'oè cgaeèa, a ba a kò Jorotane dim tshàam koe guu a ka̱bise. A ba a kò Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka séè a qãáka úúè. \v 2 Gaa koem kò dxãwa ba 40 cáḿan Jeso ba kúrúa bóò. Jeso ba kò ẽe xu cáḿ xu ka táá cúí gúù ga tc'õó, khamam kò gaa koe guus ka xàbàa hãa. \p \v 3 Me dxãwa ba bìrí Me a máá: “Nqarim di Tsi Cóá Tsi kò ii ne, nxõ̱ás ncẽe sa bìrí nakas péréan kúrúse,” témé. \v 4 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Góásea i hãa a ko máá: ‘Khóèa nea péréan ka cúí kg'õè tama,’ témé,” tam méé. \p \v 5 Me kò dxãwa ba séè a kaisase tc'amaka hãam qgáìm koe úú Me, a ba a kò ẽem x'aèm ka wèé x'aian nqõómkg'ai di hẽé naka gaan di ka̱rean hẽéthẽé x'áí Me. \v 6 A ba a bìrí Me a máá: “Ncẽe gúùan di qarian wèé hẽé naka x'aian di x'áàn hẽéthẽé ra gha máà Tsi, máàè ana raa, a ra a ko tc'ẽer kom khóè ba máà a khama. \v 7 A ncẽè cookg'aia te koe Tsi ko dqo̱m̀ ne i gha wèéan ncẽe ga Tsari ii,” témé. \v 8 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Góásea i hãa a ko máá: ‘X'aigam Nqarim tsari ba dqo̱m̀, naka Gaam cúí ba tsééa máá,’ téméè,” tam méé. \p \v 9 Me kò \add dxãwa ba\add* Jerusalema koe séè a úú Me, a ba a kaisase tc'amaka hàna qgáìan tempelem tco̱be di koe síí tòó Me, a bìrí Me a máá: “Nqarim di Tsi Cóá Tsi kò ii ne, ncẽe koe guu naka nqãaka xaoa xòóse. \fig Tempelem tco̱be|src="LB00249.tif" size="col" ref="4:9" \fig* \v 10 Góásea i hãa ke a ko máá: \q1 ‘Gam di xu moengele xum gha x'áèan máà, \q1 xu gha kòre Tsi,’ \m téméè khama. \v 11 Gataga i góásea a ko máá: \q1 ‘Tshàua xu cgoa xu gha qgóóa ghùi tsi, \q1 táá tsi gha nxãasega nqàrèa tsi nxõ̱án koe xg'áḿa tòó ka,’ \m téméè,” tam méé. \v 12 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Góásea i hãa a ko máá: ‘Táá méé tsi X'aigam tsarim Nqari ba kúrúa bóò guu,’ téméè,” tam méé. \p \v 13 Eẽm ko dxãwa ba gam di kúrúa bóòkuan wèé cgoa xg'ara kam kò gaa koe guu Me a qãèm x'aè ba qãà. \ms1 Jeso ba Galilea koe (4:14–9:50) \s1 Jeso ba ko Nasareta koe xguìè \r (Mt 4:12-17; Mk 1:14-15) \p \v 14 Me kò Jeso ba \add Tcom-tcomsam\add* Tc'ẽem di qarian ka Galilea koe ka̱bise, i nxàea ba wèém xg'aekum koe tsa̱i-tsa̱ise. \v 15 Me kò gane di còrè-nquuan koe xgaa-xgaa, i wèé khóèan dqo̱m̀ Me. \p \v 16 Me kò Nasareta koe qõò, ncẽem xg'ao kaikaguè koe. A kg'aigam ko hẽé khama Sabata dim cáḿ ka còrè-nquum koe síí. \add Nqarim dis Tcgãya sam\add* gha nxárá kam kò tẽe, \v 17 a ba a porofitim Isaiam dis Tcgãya sa máàè, a xgobekg'am si, a ba a ncẽeta i ma góáèa qgáìan koe síí: \fig Tcgãya sa|src="HK00150.tif" size="col" ref="4:16-21" \fig* \q1 \v 18 “X'AIGAM \add Nqarim\add* dim Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba Tíí koe hàna, \q1 \add nxárám tcg'òó a nxúìan\add* ntcã̱á tcúú Tea hãa khama, \q2 ẽe dxàua ne koer gha qãè tchõàn óága ka. \q1 Tsééam óá Tea, \q2 ẽe qáéèa ner gha hàà bìrí, kgoaraè ne gha sa, \q2 a ẽe bóò tama ne, xgobekg'am tcgáíè ne gha sa, \q2 a Ra a gha ẽe nqãaka hàna ne hàà kgoara sa ka, \q2 \v 19 a Ra a gha khóè ne bìrí, x'aè ba hààra sa, \q2 X'aigam \add Nqarim\add* gha \add Gam di ne khóè ne\add* \q2 Gam di cgóm̀kuan x'áí di ba,” \m tam ma nxárá. \p \v 20 Jeso ba kò tcgãya sa tcẽekg'am, a ba a qãàm koe úúa ka̱bi si, a ntcõó. I kò còrè-nquum koe ko hãa ne khóè ne wèé ne di tcgáían Gam koe qãesea tẽe. \v 21 Me tshoa-tshoa a bìrí ne a máá: “Ncẽe cáḿ kas ncãa ncẽes qgáìs \add Nqarim dis\add* Tcgãyas di sa tseegukaguè, ncẽe tu ncãa ma kóḿ i ko ma nxáráè khamaga ma,” tam méé. \p \v 22 Ne kò wèé ne khóè ne Gam ka qãèse kg'ui, a ne a kò ka̱re kg'uian ncẽe kg'áḿa ba koe ko tcg'oa ka arekaguè, a ne a máá: “A ncẽe ba gáé Josefam dim Cóám tama baa?” témé. \p \v 23 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Tseeguan kaga tu gha ncẽes sere-sere sa nxàea máá Te a máá: ‘Naaka Tseè, Tsáá ka qãèkaguse! Ncẽe ta ko kóḿ Tsi Kaperenaume koe kúrúa zi gúù zi ncẽe nqõóa Tsi koe kúrú,’” témé. \v 24 A ba a bìrí ne a máá: “Tseegua ner ko bìrí tu u a ko máá: Porofiti ba x'áéa ba koe dtcòm̀mè tamam khóè me e. \p \v 25 “Tseeguan kar ko bìrí tu u: Elijam di x'aèan ka, ẽe i ko nqarikg'aian nqoana kurian hẽé naka 6 nxoean hẽéthẽé tcẽekg'amsea kas kò thõòs xàbà sa nqõómkg'ai koe hãa, zi kò káí zi dxàe-ntcõa zi Iseraele koe hàna, \v 26 igabam kò Elija ba c'ẽe zi koe ga tsééa úúè tama, a kò Sarefata dim qgáì-coam koe hànas dxàe-ntcõas koe tsééa úúèa, Sitone dim nqõóm koe. \v 27 Ne kò porofitim Elisham di x'aè ka káí ne lepero dis tcìì sa kò tsàara hãa ne Iseraele koe hàna, igaba ne kò táá cúía ne ga q'ano-q'anoè, Namanem ncẽe Siria dim cúím ga me e kò ii,” tam méé. \p \v 28 Ncẽes gúù sa ne ko kóḿ ka ne kò wèé ne khóè ne còrè-nquum koe kò hàna ne kaisase xgóà. \v 29 Nxàìa ne kò tẽe a ne a x'áé-dxoom xg'aeku koe xàbùa tcg'òó Me, a xàbìm gane dim x'áé-dxoom tshàoèam tc'amkg'ai koe tceea úú Me, gaa koe ne gha síí guu a xaoa xòó Me ka. \v 30 Igabam kò Jeso ba kg'ama xg'aekua ne koe nqáé a qõò. \s1 Jeso ba ko dxãwa tc'ẽean xhàiagu \r (Mk 1:21-28) \p \v 31 A ba a nxãaska Kaperenaume koe síí, Galilea dim x'áé-dxoom koe, a ba a kòo Sabata dim cáḿ ka khóè ne xgaa-xgaa. \v 32 Ne kò Gam di xgaa-xgaa-q'ooan ka area hãa, Gam dim kg'ui ba kò qarian úúa hãa khama. \p \v 33 Me kò còrè-nquum koe dxãwa tc'ẽean úúam khóè ba hãa, a kò kaisam dòm̀ cgoa q'au a máá: \v 34 “Ha̱aà! Jeso Tsi Nasareta di Tseè, dùú sa Tsi ko gatá cgoa tc'ẽe? Hàà Tsi ko kaàkagu ta a? Q'ana raa dìí Tsi i sa, Nqarim di Tsi Tcom-tcomsa Tsi i,” témé. \p \v 35 Igabam kò Jeso ba dxãwa tc'ẽean dqàè a máá: “Nqoo, naka tcg'oa cgae me!” témé. I kò dxãwa tc'ẽean khóè ba qarika ntcãa-ntcãa a khóè ne xg'aeku koe xaoa xòó me, a i a thõò-thõo me tamase tcg'oa cgae me. \p \v 36 Ne kò wèé ne khóè ne area hãa, a ne a c'ẽe ne bìrí a máá: “Dùútsa gúù saa ncẽe sa? Qarian úúa hãasem ko dxãwa tc'ẽean ga dqàè i tcg'oa ka!” témé. \v 37 I kò kúúga nxàea ba ẽem xg'aekum koe hàna xu qgáì xu wèé xu koe qháése qõò. \s1 Jeso ba ko káí ne khóè ne qãèkagu \r (Mt 8:14-17; Mk 1:29-34) \p \v 38 Me kò Jeso ba gaam còrè-nquum koe tcg'oa, a síí Simonem dim nquum koe tcãà. Si kò Simonem ka c'uìse sa cgùrukagu si kos tcììs kaias ka qgóóèa, ne Jeso ba gas ka bìrí. \v 39 Me Jeso ba gas koe qám̀se, a ba a ẽes tcìì sa dqàè, si guu si, si kò kúúga tẽe a sa a tshoa-tshoa a tsééa máá ne. \p \v 40 Eẽs ko cáḿ sa tcãà ka ne kò wèé ne khóè ne gane di tcìì-khoean tãáka zi tcìì zi ko tsàaraa hãa a Jesom koe óá. Me kò wèém khóèm koe tshàua ba tòó, a kg'õèkagu me. \v 41 I kò gataga dxãwa tc'ẽean káí ne khóè ne koe guu a q'aua tcg'oa, a ko máá: “Tsáá Tsia Nqarim di Tsi Cóá Tsi i!” témé. Igabam kò dqàè e, a táá kgoara máá a i kg'ui, q'ana i ko hãa Kreste Me e sa khama. \s1 Jeso ba ko còrè-nquu xu koe xgaa-xgaa \r (Mk 1:35-39) \p \v 42 Eẽ i ko q'uu kam kò Jeso ba c'ẽem qgáìm nqooako hãam koe qõò. Ne kò káí ne khóè ne qaa Me. Eẽ ne ko hàà sao-xg'ae Me ka ne ko xgáèa tòó Me, táám gha qõòa guu ne ka. \v 43 Igabam kò bìrí ne a máá: “Qãè tchõàn Nqarim di x'aian di méér c'ẽe xu x'áé-dxoo xu koe thẽé xgaa-xgaa, gaan domkagar tsééa óáèa hãa ke,” témé. \p \v 44 A ba a kò Jutea ne di xu còrè-nquu xu koe xgaa-xgaa. \c 5 \s1 Jeso ba ko tc'ãà di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu tcii \r (Mt 4:18-22; Mk 1:16-20) \p \v 1 C'ẽem cáḿ ka ne kò khóè ne Jeso ba Genesarete dim tshàam-kg'áḿ koe nxa̱ma-nxa̱maa a ko Nqarim dim kg'ui ba komsana. Jesom gaa koe téé-tẽe \fig Galilea dim tshàa-dxoom di kg'áḿa ne|src="HK00340.tif" size="col" ref="5:1-11" \fig* \v 2 kam kò cám̀ dxòro tsara bóò, tsara tshàam dxùukg'ai koe téé-tẽe, x'aù qgóó-kg'ao xu ka xoana guuèa hãa tsara, ncẽe kò síí hãa a ko gaxu di c'uisían xg'aà xu. \v 3 Me Jeso ba c'ẽem dxòrom Simonem di kò iim koe tcãà, a ba a dtcàrà me, dxòro bam gha cg'árése tshàan q'oo koe ghànèa tcãà sa. Me kò gaam q'oo koe ntcõó a khóè ne xgaa-xgaa. \p \v 4 Eẽm ko kg'uia xg'ara kam kò Simone ba bìrí a máá: “Tshàam nqáè koe ncẽem dxòro ba úú, naka xaoa gaxao di c'uisían tcãà naka x'aùan qgóó,” témé. \v 5 Me Simone xo̱a a máá: “X'aigaè, ncãa xae wèém ntcùú ba qarika tséé, a xae a táá cúí gúù ga qgóó. Igabaga ncãaga Tsi ko ncẽeta méé khamar gha c'uisían tcãà,” témé. \p \v 6 Gatà xu kò hẽé a xu a káí x'aùan qgóó, i gaxu di c'uisían tòà gha khama ii. \v 7 Ka xu ko c'ẽem dxòrom koe kò hàna xu x'aù qgóó-kg'ao xu dtcàrà, hàà xu gha hùi xu ka. Xu hàà a ẽe tsara dxòro tsara wèéa tsara ga cg'oè-cg'oe, tsara tshoa-tshoa a tom̀ gha khama ma kúrúse. \p \v 8 Eẽm ko Simone Petere ncẽe sa bóò kam kò Jesom nqàrè-kg'am koe qáúse, a máá: “X'aigaè, tcg'oara guu te, chìbi-kg'aor khóè ra a ke,” témé. \v 9 Gabá hẽé naka wèé xu ẽe kò gam cgoa hàna xu hẽéthẽéa kò kaisas ares ka tcãàèa khama, x'aùan ẽe xu kò qgóóa hãa ka. \v 10 Sebetem ka cóásea tsara, Jakoboa tsara Johanea tsara kò gataga area hãa thẽé, ncẽe kòo Simonem cgoa tsééa xg'ae tsara. Me Jeso ba Simone ba bìrí a máá: “Táá q'áò guu; ncẽem cáḿ koe tsi gha guu a tshoa-tshoa a khóè ne di tsi qgóó-kg'ao tsi i ke,” témé. \v 11 Xu kò ẽe xu ko gaxu di dxòroan tshàam-kg'áḿ koe tòó, kaga wèé zi gúù zi guu, a xùri Me. \s1 Jeso ba ko lepero dis tcìì sa úúam khóè ba qãèkagu \r (Mt 8:1-4; Mk 1:40-45) \p \v 12 Eẽm Jeso ba c'ẽem x'áé-dxoom koe hàna kam kò lepero dis tcìì sa tsàaraa hãam khóè ba hàà. Eẽm ko Jeso ba bóò kam kò kg'áía ba cgoa góḿankg'ai koe cg'áé a còrè Me a máá: “X'aigaè, tc'ẽe Tsi kòo ne Tsi ga kúrú ter q'ano,” témé. \v 13 Me Jeso ba tchoanà tshàu, a ba a khóè ba qgóó, a máá: “Gatà Ra ko ma tc'ẽe, ke q'ano!” témé. Kas ko lepero dis tcìì sa kúúga kaà cgae me. \v 14 Me kò Jeso ba qarika x'áè me a máá: “Táá méé tsi cúí khóè ga síí chóà máá guu, igaba méé tsi qõò naka tsia tsari q'ano-q'anosean domka síí peresitim koe x'áíse, naka dàòa-mááku sa x'áís iise tcg'òó, ẽem ma Moshe x'áèa hãa khamaga ma,” témé. \p \v 15 Igabas kò Jesom dis tchõà sa kaisase tsa̱i-tsa̱ise, zi khóè ne di zi xg'ae zi káí zi hààku, hàà zi gha komsana Me a zi a thẽé gazi di tcììan koe qãèkaguè ka. \v 16 Me Jeso ba tcg'oara guu ne, a nqooa hãa xu qgáì xu koe qõò, a síí gaa koe còrè. \s1 Jeso ba ko nqo̱ara hãam khóè ba qãèkagu \r (Mt 9:1-8; Mk 2:1-12) \p \v 17 C'ẽe cáḿ kam hãa a ko xgaa-xgaa ka xu kò Farasai xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé xu gaa koe ntcõe, ncẽe kò wèé xu x'áé xu Galilea di xu koe hẽé naka Jutea di xu koe hẽé naka Jerusalema di xu koe hẽéthẽé guua hãa xu. I kò X'aigam di qarian Gam cgoa hãa, gaan cgoam gha khóè ne qãèkagu ka. \v 18 Bóò, ka xu kò c'ẽe xu khóè xu kúúga khóèm nqo̱ara hãa ba óága, gam dim tcoàm koe xòó mea hãase, a xu a kò dàò ba qaa, tcãà me xu gha a síí cookg'aia ba koe xòó me ba. \v 19 Igaba ẽe xu ko bóò, khóè ne di káí-q'ooan ka xu ko xháé, nta xu gha ma nquum q'oo koe ma tcãà me sa, ka xu kò nquum tco̱be koe chúrù a tcãà, a xu a nquum nqáè koe gam dim tcoàm cgoa xòó me, Jesom cookg'ai koe. \v 20 Eẽm ko Jeso ba gaxu di dtcòm̀an bóò kam kò máá: “Khóè tseè, tsari chìbian tsi qgóóa mááèa hãa,” témé. \p \v 21 Ka xu ko x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽé naka Farasai xu hẽéthẽé tshoa-tshoa a tẽèse a máá: “Dìí ba gáé ncẽe ba, ncẽe Nqari ba ko cóè khama ko ma kg'ui ba? Nqarim cúí ba khóèan gaan di chìbian qgóóa máá di qarin úúa hãa ka, c'ẽe khóè ka oose!” ta xu méé. \p \v 22 Jeso ba ko tc'ẽea xu hãa sa q'ana hãa khamam kò tẽè xu a máá: “Dùús domka xao ko ma tcáóa xao q'oo koe ma tc'ẽea ẽe e? \v 23 Ndaka nea thamkaà? ‘Chìbia tsi tsi qgóóa mááèa,’ témé nea kana máá: ‘Tẽe naka qõò,’ témé nea?” \add tam ma tẽè xu.\add* \v 24 \add A ba a máá:\add* “Igaba \add méé\add* xao q'ãa, Khóèm dim Cóá ba nqõómkg'ai koe qarian úúa sa, khóèa nem gha gaan di chìbian qgóóa máá di i,” témé, kam kò ẽe nqo̱ara kò hãa ba bìrí a máá: “Bìrí tsir ko a ko máá, tẽe naka tsarim tcoà ba séè naka x'áéa tsi koe dìbi,” témé. \p \v 25 Gaa x'aè kagam kò gane cookg'ai koe tẽe, a ba a ẽem kò gam tc'amkg'ai koe xõem tcoà ba séè, a x'áéa ba koe Nqari ba dqo̱m̀a máásea dìbi. \v 26 Si are sa wèéa ne ga tcãà, ne Nqari ba dqo̱m̀, a ne a q'áòs ka tcãàè, a máá: “Are-aresa zi gúù zi ta ncẽem cáḿ ka bóòa hãa!” témé. \s1 Jeso ba ko Lefi ba tcii \r (Mt 9:9-13; Mk 2:13-17) \p \v 27 Ncẽe zi gúù zi qãá q'oo koem kò Jeso ba tcg'oa, a mari xg'ae-xg'ae-kg'aom c'ẽem Lefi ta ko ma tciiè ba bóò, me marian ko séèa xg'ae-xg'aeèm nquum koe ntcõóa-ntcõe. Me bìrí me a máá: “Xùri Te,” témé. \v 28 Me kò Lefi ba wèé gúùan guu a xùri Me. \p \v 29 A ba a x'áéa ba koe síí Jeso ba kaias kõ̱è sa kúrúa máá. Si kò kaias xg'aes mari xg'ae-xg'ae-kg'ao xu di sa hẽé, naka c'ẽe xu hẽéthẽé di sa gam cgoa tc'õó. \v 30 Xu kò Farasai xu hẽé naka gaxu di xu x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu cgoa mẽéku a máá: “Dùús domka xao ko mari xg'ae-xg'ae-kg'aoan hẽé naka chìbi-kg'aoan hẽéthẽé cgoa tc'õó a kg'áà máá?” témé. \p \v 31 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Eẽ tsàa tama khóèa ne naakan qaa tama, igaba ẽe ko tsàa ne ko qaa a. \v 32 Tchàno ne khóè ner gha hàà tcii kar hàà tama, igabar hààraa, hààr gha chìbi-kg'ao ne tcii ne tcóóse ka,” témé. \s1 Jeso ba ko tc'õoan carasean ka tẽèè \r (Mt 9:14-17; Mk 2:18-22) \p \v 33 Xu kò bìrí Me a máá: “Johanem di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ko káíse tc'õoan carase a ko còrè, khamaga xu ko Farasai di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu hẽé; igaba xu ko Tsari xu \add wèé x'aè ka\add* tc'õó a ko kg'áà,” témé. \p \v 34 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “A séè-kg'aom di cg'áè-kg'aoan xao ga tc'õoan cara, qanegam gane cgoa hãa koe? Cuiskaga a! \v 35 Igabam gha x'aè ba hàà, séè-kg'aom gha gane koe guu a séèa tcg'òóè ba; ne gha ẽe xu cáḿ xu ka tc'õoan carase,” tam méé. \p \v 36 A ba a gataga ncẽes sere-sere sa bìrí ne a máá: “Cúí khóè ga káà a, ka̱bam qgáí ba gha tòà, a ncìím qgáím koe qgãéa ntcòo me e. Gatà i kò hẽé nem gha ka̱bam qgáí ba tòà, me gataga ka̱bam qgáí ba ncìím cgoa qõòa mááku tite. \v 37 Gataga i khóèan káà a, ka̱ba gõéan gha ncìí zi khòo dtcòbè zi koe qg'oe e. A ncẽè gatà i kò hẽé ne i gha ka̱ba gõéan dtcòbè zi tòà, a i a gha ntcã̱a, zi gha dtcòbè zi tòàra q'aase. \v 38 Igaba méé i ka̱ba gõéan ka̱ba zi khòo dtcòbè zi koe qg'oeè. \v 39 Me gataga cuiskaga c'ẽem khóè ba ncìí gõéan kg'áà xg'ara naka ka̱ban tc'ẽea hãa tite; ‘Ncìía nea qãè e,’ tam gha méé khama,” tam Jeso ba méé. \c 6 \s1 X'aigam Sabata di ba \r (Mt 12:1-8; Mk 2:23-28) \p \v 1 C'ẽem Sabatam kam kò Jeso ba maberean dim xháràm koe xóé a ko qõò, ka xu kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu gaan di tc'áróan khõá, a ko tshàu q'ooa xu koe ncóbéa tc'õó. \v 2 Igaba xu kò c'ẽe xu Farasai xu bìrí Me a máá: “Dùús domka xao ko Sabata dim cáḿ ka x'áèan koe kgoara mááè tama sa kúrúa máá?” témé. \p \v 3 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Qanega xao gáé nxárá ta ga hãa \add x'aigam\add* Dafitem xg'ao kúrú sa, gabá hẽé naka gam ka c'ẽea xu hẽéthẽé kò xàbà hãa ka? \v 4 Nqarim dim nquum koem kò tcãà, a ba a ts'ee-ts'eekg'aièa péréan séè, ncẽe peresiti xu ka cúí ko tc'õóè e, a tc'õó a ba a gam ka c'ẽea xu au,” témé. \v 5 A ba a bìrí xu a máá: “Khóèm dim Cóá ba Sabata dim X'aiga Me e,” témé. \s1 Khóèm nqo̱ara tshàua ba \r (Mt 12:9-14; Mk 3:1-6) \p \v 6 I kúrúse Me c'ẽem cáḿ Sabata dim ka còrè-nquum koe síí tcãà, a xgaa-xgaa. Me kò kg'áò xòè di tshàua ba nqo̱ara hãam khóè ba gaa koe hãa. \v 7 Xu kò Farasai xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé xu xaèa kg'ónò Me, Sabata dim cáḿ kam gha qãèkagu sa xu kò bóò kg'oana khama, nxãasega xu gha chìbi-chibi Me ka. \v 8 Igabam ko Jeso ba ẽe xu tc'ẽea hãa zi wèé zi q'ana khamam kò nqo̱ara tshàua hãam khóè ba bìrí a máá: “Tẽe naka tsia wèé ne khóè ne ncẽe koe hãa ne cookg'ai koe téé,” témé. Me tẽe a síí gaa koe téé. \p \v 9 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Tẽè xao or ko a ko máá: Sabata dim cáḿ ka sa kháé ndaka sa kgoaraèa: qãèan kúrú saa kana cg'ãèan kúrú saa, khóè ba kg'õèkagu saa kana cg'õo me saa?” témé. \v 10 A ba a wèéa ne ga bóò a gaam khóè ba bìrí a máá: “Tshàua tsi tchoanà,” témé. Me gatà hẽé, i tshàua ba ka̱bise a qãè. \p \v 11 Igaba xu kò kaisase xgóà a xu a tshoa-tshoa a nxàe cgoaku, dùú sa xu gha Jeso ba kúrú sa. \s1 12 xu x'áè úú-kg'ao xu \r (Mt 10:1-4; Mk 3:13-19) \p \v 12 Gaa xu cáḿ xu kam kò Jeso ba xàbìm koe síí, a ko síí còrè, a wèém ntcùú ba hãa a Nqari ba còrè. \v 13 Eẽ i ko q'uu kam kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu Gam koe tciia xg'ae, a ba a 12 xu nxárá tcg'òó, a x'áè úú-kg'ao\f + \fr 6:13 \fk x'áè úú-kg'ao - \ft Gerika sa ko “apostolo” témé.\f* xu ta ma tcii xu: \v 14 Simonem ncẽe kòo Petere ta ma tciiè ba hẽé, naka gam ka qõesem Anterea ba hẽé, naka Jakobo ba hẽé, naka Johane ba hẽé, naka Filipi ba hẽé, naka Baretolomaio ba hẽé, \v 15 naka Mataio ba hẽé, naka Tomase ba hẽé naka Alefaiom ka cóásem Jakobo ba hẽé, naka Simonem ncẽe kò tòókuan x'ãà máá ta ko ma tciiè ba hẽé, \v 16 naka Jutasem Jakobom ka cóáse ba hẽé, naka Jutasem Isekariotem ncẽe kò khóè ne tshàu q'oo koe tcãà Mea ba hẽéthẽé e. \s1 Jeso ba ko xgaa-xgaa a ba a ko tsoò \r (Mt 4:23-25) \p \v 17 Me kò xàbìm koe xõa cgoa xu a síí nqáḿan koe téé. Si ko gaa koe kaias xg'aes Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu di sa hẽé, naka khóè ne di sa hẽéthẽé hàna, wèém nqõóm Jutea di ba hẽé, naka Jerusalema di ba hẽé naka tshàam qàe di tsara x'áé-dxoo tsara Ture ba hẽé naka Sitone ba hẽéthẽé tsara koe guua ne khóè ne di sa. \v 18 Hàà ne gha komsana Me ka kò hààraa ne, a gataga thẽé tcììa ne koe kg'õèkaguè ka. Ne kò ẽe cg'ãè tc'ẽean ka kòo xgáèè ne thẽé qãèkaguè. \v 19 Wèé ne khóè nea kò qgóó Me ne gha sa tc'ẽe, qaria ne kò Gam koe guu a ko wèéa ne \add ẽe kòo qgóó Me ne\add* qãèkaguè khama. \s1 Ts'ee-ts'eekg'aikuan hẽé naka dqàèkuan hẽéthẽé e \r (Mt 5:1-12) \p \v 20 Xgaa-xgaase-kg'aoa nem téé a ko ntcáà koem kò máá: \q2 “Ts'ee-ts'eekg'aièa tua gatu ẽe dxàua hãa tu, \q1 Nqarim di x'aia nea gatu di i khama. \q2 \v 21 Ts'ee-ts'eekg'aièa tua \q2 gatu ẽe ncẽeska ko xàbàn ka cg'õoè tu, \q1 xg'ãàkaguè tu gha khama. \q2 Ts'ee-ts'eekg'aièa tua gatu ẽe ko kg'ae tu, \q1 kg'ãè tu gha khama. \q2 \v 22 Ts'ee-ts'eekg'aièa tua, ncẽè khóèan kò hòre tua hãa ne, \q2 a ko gaan xg'aeku koe xhàiagu tu u ne, \q2 a ko cóè tu u ne, \q2 i ko Khóèm dim Cóám domka cg'õèa tu cg'ãès gúùs khama ma aaguè ne. \p \v 23 “Eẽm cáḿ ka qãè-tcao, naka tua nxàì-nxaise qãè-tcaoan ka, gatu di surutan nqarikg'ai dia kaia hãa ke. Gaxu ka xõò ga xu xg'ao ma porofiti xu ma qgóóa hãa ga a ke. \q2 \v 24 Igaba haò, cg'ãè i gha ii gatu ncẽe qguùa hãa tu ka, \q1 nxãakamaga tu gatu di qgài-qgai-tcáókuan hòòa hãa khama. \q2 \v 25 Haò, cg'ãè i gha ii gatu ncẽeska qãèse xg'ãà tu ka, \q1 xàbàn ka tu gha cg'õoè khama. \q2 Haò, cg'ãè i gha ii gatu ncẽeska ko kg'ãè tu ka, \q1 tshúù-tcao tu gha a kg'ae khama. \q2 \v 26 Haò, cg'ãè i gha ii gatu ncẽe wèé khóèan ga ko qãèse kg'ui gatu ka tu, \q1 ẽea gane ka xõò ga xu xg'ao ma \q1 tshúù-ntcõa di xu porofiti xu ma qgóóa hãa ga a khama. \s1 Cg'õo-kg'aoa tu ncàm̀ \r (Mt 5:38-48; 7:12a) \p \v 27 “Igabar ko bìrí tu u gatu kóḿ Te ko tu a ko máá: Gatu di cg'õo-kg'aoan méé tu ncàm̀, naka qãèan kúrúa máá ẽe hòre tua ne. \v 28 Ts'ee-ts'eekg'ai ẽe ko cgúí tu u ne, naka ẽe ko xgàra tu u ne còrèa máá. \v 29 Ncẽè c'ẽem khóèm kò kg'áò xòè di góóa tsi x'ábú ne, nxãa ba c'ẽem góó ba máà thẽé nakam x'ábú. A ncẽè c'ẽem khóèm kòo tc'amaka tsi ha̱na qgáían nxõ̱o cgae tsi, ne táá c'ẽean nxõ̱o cgaea tsi cara me guu. \v 30 Máà dìím wèém ẽe ko dtcàrà tsi ba, naka khóèm kò q'õòa tsi hãas gúù sa séè cgae tsia hãa ne táá séèa ka̱bi si guu. \v 31 Eẽ tu ko tc'ẽe, khóè ne méé ne gatu koe kúrú, nxãa zi méé tu thẽé gane koe kúrú. \p \v 32 “Eẽ ncàm̀ tua hãa ne tu kò ncàm̀a hãa ne sa gha dùú sa ka̱bisea máá tu u? Ncẽe chìbi-kg'ao ne ne ko thẽé gatà hẽé a ko ẽe ncàm̀ nea hãa ne thẽé ncàm̀ ka. \v 33 A ncẽè ẽe ko qãèan kúrúa máá tu u ne tu kòo qãèan kúrúa máá, ne sa gha dùú sa ka̱bisea máá tu u? Ncẽe chìbi-kg'ao ne ne ko thẽé gataga hẽé ka. \v 34 A ncẽè nxãakamaga tu q'ana hãa suruta tu u gha ne tu kòo cgóbè, ne ba gha Nqari ba gaan domka qãè-tcaoa máá tu u? Ncẽe chìbi-kg'ao ne ne ko thẽé gane ka c'ẽe ne chìbi-kg'ao ne cgóbè, nxãasega ne gha surutaè domka ka. \v 35 Igaba méé tu gatu di cg'õo-kg'aoan ncàm̀, naka tua qãèan kúrú máá a, naka cgóbè e, surutakuan qaa tamase. Nxãaska i gha gatu di surutan kaisa ii, tu gha gataga Kaisase Tc'amaka hãam di tu cóá tu ii, ẽe qãè-tcaoa máákuan úú tama ne hẽé naka ẽe cg'ãè cau ne hẽéthẽé koem qãè Me e khama. \v 36 Thõò-xama-mááku di méé tu ii, ncẽem ma gatu ka Xõò ba ma thõò-xama-mááku di ii khamaga ma. \s1 Xgàrakua ne \r (Mt 7:1-5) \p \v 37 “Táá xgàra guu naka tua gha nxãasega táá xgàraè. Gataga táá chìbi-chibi naka xgàra guu, naka tua gha nxãasega táá chìbi-chibi naka xgàraè. Qgóóa máá, naka tua gha nxãasega chìbia tu qgóóa mááè. \v 38 Máà naka tua gha nxãasega \add Nqarim ka\add* máàè. Qãès tc'ãò-tc'ãos, qãea ntcòoèa, a khõò-khõoèa sa, a cg'oè a ko ntcã̱a sa gha cookg'aia tsi koe tòóè. Eẽ tsi ko tcg'òós tc'ãò-tc'ão sa gha ẽe tsi gha hòòs tc'ãò-tc'ãos ga si i ke,” tam méé. \p \v 39 Gatagam kò thẽé sere-sere sa bìrí xu a máá: “A káà tcgáím khóè ba ga c'ẽem khóèm káà tcgáí ba tcéè tcuì? A wèéa tsara ga ha̱ém q'oo koe cg'áéa tcãà tite? \v 40 Xgaa-xgaase-kg'ao ba gam dim xgaa-xgaa-kg'aom ka tc'amaka hãa tama, igaba wèém ẽe qãèse xgaa-xgaasea xg'ara ba gha gam dim xgaa-xgaa-kg'aom khama ii. \p \v 41 “Dùús domka tsi ko tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hãam tcg'óbé ba hòòa máá, igaba tsi tsáá tcgáí q'oo koe hãam hìi-dxoo ba hòò tama? \v 42 Nta tsi gha ma tsáá ka c'ẽe ba bìrí a máá: ‘Tíí tcáràè, hàà nakar tcgáí q'ooa tsi koe tcg'óbé ba tcg'òó,’ témé, ncẽe tsáá tcgáí q'oo koe hãam hìi-dxoo ba tsi hòò tama koe. Tsáá qãè khóèan khama ko ma kúrúse tseè! Kg'áíka tcgáí q'ooa tsi koe hànam hìi-dxoo ba tcg'òó, naka tsia qãèse bóò naka nxãwa tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hàna tcg'óbéan tcg'òó,” tam méé. \s1 Hìi sa hẽé naka gas di tc'áróan hẽéthẽé e \r (Mt 7:16-20; 12:33-35) \p \v 43 \add A ba a máá:\add* “Qãès hìi sa cuiskaga tshúù tc'áróan kúrúa hãa tite, si gataga tshúùs hìi sa qãè tc'áróan kúrúa hãa tite khama. \v 44 Wèés hìi sa tc'áróa sa ka q'ãaèa khama. Dxàman úúa zi hìi-coa zi koe i faia di tc'áróan tcuùè tama, kana i xg'óà di zi hìi zi koe kg'oman tcuùè tama khama. \v 45 Qãèm khóè ba ko gam di tcáóan di qãèan koe guu a qãè zi gúù zi tcg'òó, me ko cg'ãè caum khóè ba gam di cg'ãè cauan koe guu a cg'ãè zi gúù zi tcg'òó. Kg'áḿ sa ko tcáós koe cg'oèa a ko ntcã̱a zi gúù zi nxàe khama,” tam méé. \s1 Tc'ẽegam tshào-kg'ao ba hẽé naka káà tc'ẽe ba hẽéthẽé e \r (Mt 7:24-27) \p \v 46 \add A ba a máá:\add* “Dùús domka tu ko ‘X'aigaè, X'aigaè,’ ta ma tcii Te, igaba tu bìrí tu ur ko sa kúrú tama? \p \v 47 “Dìím wèém ẽe ko Tíí koe hàà, a Tiri kg'uian kóḿ, a i ko méé sa kúrú bar gha x'áí tu u ntam ii sa. \v 48 Khóèm ncẽe gam dim nquu ba ko tshoa-tshoa a tshàom khamam ii, ncẽe ko kaisase nqãaka tshào, a tshoa-tshoa sa nxõ̱án koe tshào ba. A ẽe i ko tòèko tshàan hàà, a ko hàà ẽem nquu ba tcãò igabam ko̱ri tite ba, qãèsem tshàoèa hãa khama. \p \v 49 “Igaba dìím wèém ẽe ko Tiri kg'uian kóḿ, igaba kúrú u tama baà khóèm ncẽe ko gam dim nquu ba tshoa-tshoa úú tamase góḿankg'ai koe tshàom khama ii; tòèko tshàan kò gaam nquu ba tcãò ne kò gaa x'aè kaga cg'áé ba - si kò ẽem nquum dis cg'áé sa cg'ãè ii,” tam méé. \c 7 \s1 Jeso ba ko ncõo-kg'ao xu dim kaiam dim qãà ba qãèkagu \r (Mt 8:5-13) \p \v 1 Eẽm ko Jeso ba wèé zi gúù zi ncẽe zi khóè ne cgoa kg'uia xg'ara kam kò Kaperenaume koe síí tcãà. \v 2 Gaa koem kò ncõo-kg'ao xu dim kaiam dim qãàm kaisasem kò ncàm̀a hãa ba hàna, a ba a kòo x'oos qàe koe tsàa. \v 3 Eẽm ko Jesom ka kóḿ kam kò kaia xu Juta di xu Gam koe tsééa úú, xu síí dtcàrà Me hààm gha gam dim qãà ba kg'õèkagu ka. \v 4 Xu kò Jesom koe síí a síí qarika còrè Me a máá: “Ncẽem khóè ba tsari hùikuan ka kg'anoèa. \v 5 Gaxae di ne khóè nem ncàm̀a, a ba a gataga còrè-nquu ba tshàoa máá taa khama,” témé. \v 6 Me Jeso ba qõò cgoa xu. \p Eẽ xu qanega gaam khóèm dim nquum koe cúù tama kam kò ncõo-kg'ao xu dim kaia ba tcáràsea xu tsééa tcg'òóa máá Me, síí xu gha bìrí Me a máá: “X'aigaè, táá xhõe-xhõese guu, dìí cgáér tama ra a ke, nquua te tco̱be dòm̀ q'oo koe Tsi ga tcãà ra. \v 7 Cgáéser bóòse tama, gaa domkaga ra kò táá tíía hàà a hùikuan dtcàrà Tsi, ke kg'amaga kg'ui ba tcg'òó nakam gha tirim qãà ba qãè. \v 8 Tíí igabar kaia xu dòm̀-q'oo koe hànar khóè ra a, xu gataga ncõo-kg'ao xu tíí dòm̀-q'oo koe hàna ke. Ra ko ncẽe ba bìrí a máá: ‘Qõò,’ témé, me qõò, ra c'ẽe ba bìrí a máá: ‘Hàà,’ témé, me hàà. Ra tirim qãà ba bìrí a máá: ‘Ncẽe sa kúrú,’ témé, me kúrú si ke,” tam méé. \p \v 9 Eẽm ko Jeso ba ncẽe sa kóḿ kam kò kaisase are, a ba a ka̱bise cgae ẽe kò xùri Mes xg'ae sa a máá: “Bìrí tu ur ko a ko máá: Qanegar cúí khóè ga Iseraele koe hòò ta ga hãa, ncẽeta ma kaias dtcòm̀ sa úúa hãa a,” témé. \p \v 10 Xu tchõà xàà-kg'ao xu gaxu dim kaiam dim nquum koe ka̱bise, a síí qãà ba sao-xg'ae me qãè me e. \s1 Jeso ba ko dxàe-ntcõas dim cóá ba ghùi \p \v 11 Gaa koe guus kam kò Jeso ba x'áé-dxoom Naine ta ko ma tciièm koe síí, xu Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu hẽé naka khóè ne dis xg'aes kaia sa hẽéthẽé xùri Me. \p \v 12 Eẽm ko heke-kg'áḿs x'áé-dxoom dis koe cúù kam kò kúúga x'óóam cóá ba tchàa koe tcg'oa cgoaè, síím gha kg'ónòè ka. C'ẽes khóès dim cóám cúí me e kò ii, ncẽe kò dxàe-ntcõa ii sa. Si kò kaias xg'aes x'áé-dxoom di ne khóè ne di sa gas cgoa hãa. \v 13 Eẽm ko X'aigam Jeso ba bóò si kam kò kaisase thõò-xama máá si, a ba a bìrí si a máá: “Táá kg'ae guu,” témé. \v 14 Me còoka nqáé a síí káá ba qgóó, xu kò khóè xu ẽe kò káá ba qgóóa xu téé. Me kg'ui a máá: “Cóá tseè, tẽe, tar ko tsáá ka méé,” témé. \v 15 Me kò x'óóam cóá ba tẽe a ntcõó, a ba a tshoa-tshoa a kg'ui, Me Jeso ba síí xõò sa máà me. \p \v 16 Si kò q'áò sa wèéa ne ga tcãà, ne Nqari ba dqo̱m̀ a máá: “Kaiam porofiti ba hàà cgae taa,” témé, a ne a máá: “Nqari ba hààraa a ko hàà Gam di ne khóè ne kabi!” témé. \v 17 Si ncẽes tchõàs Jesom di sa wèém Juteam koe tsa̱i-tsa̱ise naka wèé xu qgáì xu nxa̱ma-nxa̱ma mea hãa xu koe hẽéthẽé e. \s1 Johanem tcguù-tcguu-kg'aom di xu tchõà xàà-kg'ao xu \r (Mt 11:2-19) \p \v 18 Johanem di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu kò ncẽe zi gúù zi wèé zi ka bìrí me. Me gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ka cám̀ tsara tcii, \v 19 a X'aigam Jesom koe tsééa úú tsara a, a máá: “A Tsáá ga Tsia ncẽe ga koma hàà Tsi, kana méé xae c'ẽem khóè ba nqòò?” témé. \p \v 20 Eẽ tsara ko ncẽe tsara khóè tsara Jesom koe síí ka tsara kò máá: “Johanem tcguù-tcguu-kg'ao ba Tsáá koe tséé tsama, a ba a ko máá, hàà méé tsam tẽè Tsi, Tsáá ga Tsia sa ncẽe ga koma hàà Tsi, kana méé xae c'ẽem khóè ba nqòò?” témé. \p \v 21 Gaa x'aè ẽe kam kò Jeso ba káí ne khóè ne gane di tcììan koe hẽé naka cg'ãè tc'ẽean koe hẽéthẽé qãèkagu, a ba a khóè ne ẽe káà tcgáí ne kúrú ne bóò. \v 22 Me kò xo̱a tsara a, a máá: “Qõò naka síí Johane ba bìrí ẽe tsao ko kóḿ a ko bóò sa: \q1 ‘Ncẽe káà tcgáí ne ko bóò, \q1 ne ko ẽe kò qõò tama ne qõò, \q1 ne kò lepero dis tcììs di ne qãèkaguè, \q1 ne ẽe kóḿ tama ne ko kóḿ, \q1 ne ẽe kò x'óóa hãa ne ghùiè, \q1 i kò qãè tchõàn ẽe dxàua hãa ne xgaa-xgaaè. \m \v 23 Ts'ee-ts'eekg'aièa baa khóèm ẽe gam di dtcòm̀an Tíí koe tcgàba hãa tite ba,’” tam méé. \p \v 24 Eẽ tsara ko Johanem di tsara tchõà xàà-kg'ao tsara qõò kam ko Jeso ba tshoa-tshoa a xg'ae zi bìrí Johanem ka a máá: “Tchàa-xgóós koe tu kò ko qõò ka tu kò síí dùú sa bóò? Tc'ãán ka ko ntcãa-ntcãaèm tc'áà baa kò ii? \v 25 Nxãas tamas kò ii ne tua kòo síí dùú sa bóò? Khóèm xaam qgáí ba ha̱na baa? Eẽ-ẽe, khóè ne ẽe káí mari qgáían ko hã̱a, a ka̱rese x'ãèa hãa nea x'aigan di nquuan koe hãa. \v 26 Kháé dùú sa tu kò nxãaska síí ko bóò? A porofiti baa? Eè, bìrí tu ur ko, porofitim ka tc'amaka hãa me e. \v 27 Ncẽe ba gam ka i góáèa hãam ga me e, a ko máá: \q1 ‘Bóò, Tirim tséé-kg'ao bar gha \q1 Tsáá cookg'ai koe tsééa úú, \q1 ncẽe gha Tsarim dàò ba \q1 kg'ónòa máá Tsi ba,’ \m ta mééèa ba. \v 28 Bìrí tu ur ko a ko máá: Eẽ khóè zi ka ábàèa ne ka Johanem ka kaia hãa ba káà me e, igaba gaam ẽe Nqarim di x'aian koe cg'áré ii ba gam ka kaia hãam ga me e.” \p \v 29 (Ne kò wèé ne khóè ne komsana me, xu kò gataga mari xg'ae-xg'ae-kg'ao xu Nqarim di tchànoan dqo̱m̀, ne kò Johanem ka tcguù-tcguuè. \v 30 Igabaga xu kò Farasai xu hẽé naka x'áè q'ãa-kg'ao xu hẽéthẽé xu Nqarim tc'ẽea máá xua hãa sa xguì, a táá Johanem ka tcguù-tcguuè.) \p \v 31 “Kháé Ra gha nxãaska ncẽem x'aèm di ne khóè ne dùús cgoa nxárá xg'ae? Dùús khama ne ii? \v 32 Cg'áré cóán khama ne ii, ncẽe gúùan ko x'ámáguè qgáì koe hãa a ko tciiku u, a ko máá: \q1 ‘Fulutuan ta kò ciia máá tu u, \q2 tu kò táá ntcãà; \q1 ta kò gataga x'ooan di ciian nxáè, \q2 tu kò táá kg'ae,’ \m témé e. \v 33 Johanem tcguù-tcguu-kg'ao ba kò hàà, a péré tc'õó tama, a gõé kg'áà tama, igabaga tu kò máá: ‘Dxãwa tc'ẽea nem úúa hãa,’ témé. \v 34 Igabam kò Khóèm dim Cóá ba hàà, a ko tc'õó a ba a ko kg'áà, tu kò máá: ‘Bóò, tc'õó-kg'aom ncẽe ba, a kg'áà-kg'aom gõéan di ba, mari xg'ae-xg'ae-kg'aoan hẽé naka chìbi-kg'aoan hẽéthẽé dim tcárà ba,’ ta méé. \v 35 Igaba i ko q'ãan di tc'ẽean gaan di cóán wèé koe guu a tchàno o sa x'áíse,” tam méé. \s1 Jeso ba Farasaim Simonem x'áé koe hàna \p \v 36 C'ẽem Farasai ba kò Jeso ba dtcàrà, síím gha tc'õó cgoa me ka. Me kò Jeso ba nquum q'oo koe síí tcãà, a ba a ntcõó a tc'õó. \v 37 Si kò gaam x'áé-dxoom koe c'ẽes khóès chìbi-kg'ao sa hàna. Eẽs ko kóḿ, Jeso ba Farasaim x'áé koe hãa a ko tc'õó sa, kas kò alabasetere di nxõ̱án cgoa kúrúèam ts'óó-c'õám koe hãa qãè hm̀m̀ xg'ãò tshãán cgoa síí, \v 38 a sa a Jesom nqàrè-kg'am koe hàà téé, a kg'ae, a tshoa-tshoa a tcgáí-tshàra sa cgoa nqàrèa ba cg'ãà-cg'ãa, a sa a c'õòa sa cgoa tchùu u, a x'obè nqàrè Me, a sa a tshãán cgoa ntcã̱á nqàrè Me. \v 39 Eẽm ko Farasaim ncẽe kò tcii Mea ba ncẽes gúù sa bóò kam ko bìríse a máá: “Ncẽem khóèm kò tseegukaga porofiti ba ii nem ga kò q'ana hãa ncẽe ko qgóó Me sa dùútsa khóè si i sa, chìbi-kg'ao si i,” témé. \p \v 40 Me kò Jeso ba bìrí me a máá: “Simoneè, c'ẽes gúù sar chóà cgoa tsi kg'oana,” témé. Me máá: “Xgaa-xgaa-kg'aoè, bìrí te si,” témé. \v 41 Me máá: “C'ẽe x'aè ka tsara kò cám̀ khóè tsara hàna, marian kò c'ẽem khóèm koe cgòbèa tsara. C'ẽe ba kò 500 khama noo marian qano di cgóbèa, me c'ẽe ba 50 khama nooan cgóbèa. \v 42 Cúí gúù ga tsara kò úú tama, suruta ka̱bi cgoa me tsara gha a, khamam kò wèéa tsara ga qgóóa máá. Ke ncẽeska bìrí Te, ndaka ba gha kaisase gatsara ka ncàm̀ me sa?” tam ma tẽè me. \p \v 43 Me Simone xo̱a a máá: “Bóòr ko ka ẽe kaisa marian cgóbèa me e,” témé. Me Jeso ba máá: “Qãèse tsi bóòa,” témé. \p \v 44 A ba a nxãaska khóès koe ka̱bise a Simone ba bìrí a máá: “Ncẽes khóè sa tsia ko bóò? Tsarim nquum koer ncãa hàà, igabaga tsi ncãa xg'aà nqàrèr ko tshàan táá máà Te, igabagas ncãa tcgáí-tshàraa sa cgoa nqàrèa Te cg'ãà-cg'ãa, a c'õòa sa cgoa tchùu u. \v 45 Ncãa tsi táá x'obè Te, igabas ncãar hààm x'aèm koe guu a nqàrèa Te x'obèan chõòkagu tama. \v 46 Ncãa tsi táá tcúúa Te ga nxúìan cgoa tcgáù, igabagas ncãa qãè hm̀m̀ xg'ãò tshãán ka nqàrèa Te tcgáù. \v 47 Gaa domkar ko bìrí tsi, gas di káí chìbian kas qgóóa mááèa. Kaisa ncàm̀kua nes x'áía hãa khama. Igabaga ẽe cg'áré chìbian ka qgóóa máàèa ba ko cg'áré ncàm̀kuan x'áí,” tam méé. \p \v 48 Me kò nxãaska Jeso ba bìrí si a máá: “Sari chìbian koe si qgóóa mááèa,” témé. \p \v 49 Xu kò cg'áè-kg'ao xu tshoa-tshoa a tẽèse a máá: “Dìí ba gáé ncẽe ba, ncẽe ko khóèan chìbian gaan di qgóóa máá ba?” témé. \p \v 50 Igabagam ko Jeso ba khóè sa bìrí a máá: “Sari dtcòm̀a nea kgoara sia, ke tòókuan cgoa qõò,” témé. \c 8 \s1 Jesom cgoa kò hãa zi khóè zi \p \v 1 Ncẽe zi gúù zi qãá q'oo koem kò Jeso ba x'áé-dxoo xu koe hẽé naka x'áé-coa xu koe hẽéthẽé qõòa te, a ko Nqarim di x'aian di qãè tchõàn khóè ne xgaa-xgaa. Xu kò 12 xu \add xgaa-xgaase-kg'ao xu Gam di xu\add* hãa cgoa Mea, \v 2 naka gataga c'ẽe zi khóè zi hẽéthẽé e, ncẽe kò cg'ãè tc'ẽean koe hẽé naka tcììan koe hẽéthẽé kg'õèkaguè zi. Ncẽe zia kò Marias Magatalena ta ko ma tciiè sa hẽé, ncẽe i kò 7 dxãwa tc'ẽean gas koe tcg'òóèa sa, \v 3 naka Herotem dim nquu kòre-kg'aom Gusam dis khóès Joana sa hẽé, naka Susana sa hẽé, naka c'ẽe zi khóè zi káí zi, ncẽe kò ko gazi di gúùan cgoa hùi xu zi hẽéthẽé e. \s1 Xhárà-kg'aom dis sere-sere sa \r (Mt 13:1-9; Mk 4:1-9) \p \v 4 Ne kò khóè ne tãáka xu x'áé-dxoo xu koe guu a Jesom koe hàà. Eẽs ko kaias xg'ae sa xg'ae kam kò Jeso ba sere-seres ka kg'ui a máá: \p \v 5 “C'ẽe x'aè kam xg'ao xhárà-kg'ao ba qõò a síí xhárà. \m A ẽem ko xhárà ka i c'ẽe cgùrian dàòm qàe koe tcheè, a i a nqàrèan cgoa náà tcãàè, zi tsa̱rá zi hàà tc'õó o. \m \v 6 I c'ẽean tcheè nxõ̱á-kg'ai di qgáìan koe. Eẽ i ko qhúí ka i ko dào, tchàua ne ko káà a khama. \m \v 7 I c'ẽe cgùrian dxàman hàna qgáì koe tcheè, i dxàman kai, a chúú-chuu u. \m \v 8 I c'ẽe cgùrian qãè góḿan koe tcheè, a káí tc'õoan 100 kúrú,” tam méé. \p Eẽm ko ncẽe zi gúù zi kg'uia xg'ara kam kò máá: “Eẽ tceean úúa hãa ba méém kóḿ,” témé. \s1 Jesom ko dùús domka sere-sere zi tséékagu sa \r (Mt 13:10-17; Mk 4:10-12) \p \v 9 Xu Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu tẽè Me, dùú sas ko ncẽes sere-sere sa nxàe sa. \v 10 Me máá: “Gaxaoa máàèa, chóm̀sea zi kàa zi Nqarim di x'aian di zi xao gha q'ãa sa, igabar ko c'ẽe ne khóè ne cgoa sere-sere zi cgoa kg'ui: \q1 ‘nxãasega ne gha bóò, a táá bóò\add a q'ãa\add* ka, \q1 a nxãasega kóḿ a táá kóḿa q'ãa ka.’ \s1 Jeso ba ko xhárà-kg'aom dis sere-sere sa nxàea tchàno-tchano \r (Mt 13:18-23; Mk 4:13-20) \p \v 11 “Si ncẽe sa xhárà-kg'aom dis sere-seres ko nxàes ga si i: Cgùri nea Nqarim dim kg'ui me e. \m \v 12 Dàòm q'oo di nea ẽe kg'ui ba ko kóḿ ne ne e, igabam ko dxãwa ba hàà a kg'ui ba tcáóa ne koe séèa tcg'òó, nxãasega ne gha táá dtcòm̀ a kgoaraè ka. \m \v 13 Eẽ nxõ̱án koe kò xháràè nea gane ẽe kg'ui ba ne ko kóḿ, ne ko kúúga qãè-tcaoan cgoa hààkagu me ne ne e, igaba ne káà to̱be ne e, a ko cg'orò x'aè-coan q'oo koe dtcòm̀. A ko kúrúa bóòkuan di x'aèan ka qháésega cg'áé. \m \v 14 Eẽ dxàman za tcheèa nea, gane ẽe kóḿa ne ne e, igaba gane di kg'õèan q'oo koe ne ko tc'ẽe-tc'ẽese zi hẽé, qguùan hẽé naka kg'õèan di ka̱rean hẽéthẽé ka chúú-chuuè, a ne a kai tama. \m \v 15 Eẽ qãè góḿan koe tcheèa nea, gane ẽe kg'ui ba kóḿa, a qãè zi tcáó zi cgoa qgóóa qari mea ne ne e, a ne a ko qáò tcáó cgoa me, a nxãakg'aiga síí tc'áróan kúrú,” tam méé. \s1 X'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúùs dis sere-sere sa \r (Mk 4:21-25) \p \v 16 \add A ba a máá:\add* “X'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúù sa ga dàò a gàbas cgoa xoaba-kg'ai si, kana kgàrom dòm̀ q'oo koe tcãà si ba káà me e, igabam gha téé-q'ooa sa koe tòó si, ẽe ko tcãà ne gha nxãasega x'áàn hòò ka. \v 17 Dùús wèés ẽe chóm̀sea sa gha tchàa koe tcg'òóè, si gha dùús wèés qàbi-kg'aièa hãa sa q'ãaè, a sa a gha x'áàn koe óágaè khama. \v 18 Ke méé tu nxãaska q'ãa, nta tu ko ma komsana sa. Wèém khóèm ẽe gúù úúa hãa ba gha káían máàè, igaba wèém ẽe gúù úú tama ba gha ẽem úúa hãa gúù-coan ga séè cgaeè khama,” tam méé. \s1 Jesom ka xõò sa hẽé naka qõese ga xu hẽéthẽé e \r (Mt 12:46-50; Mk 3:31-35) \p \v 19 Jesom ka xõò sa hẽé naka qõese ga xu hẽéthẽéa kò hàà cgae Me, igaba ne kò khóèan di káí-q'ooan ka tààè, a táá Gam koe cúù. \v 20 Me kò bìríè a máá: “Saò sa hẽé naka Tsáá qõe ga xu hẽéthẽéa tchàa za tẽe, a bóò Tsi kg'oana,” téméè. \p \v 21 Igabam kò xo̱a a máá: “Tiris xõò sa hẽé naka Tíí qõe ga xu hẽéthẽéa Nqarim di kg'uian ko kóḿ a ko kúrú u ne khóè ne e,” témé. \s1 Jeso ba ko tc'ãá ba téékagu \r (Mt 8:23-27; Mk 4:35-41) \p \v 22 C'ẽem cáḿ kam kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu cgoa dxòrom q'oo koe tcãà a bìrí xu a máá: “Hààn xae c'ẽem xòèm tshàam dim koe qõò,” témé, xu xgoaba. \v 23 Eẽ xu xóé a ko qõò kam kò x'óm̀. \p Me kúúga kaiam tc'ãá ba tshàam tc'amkg'ai koe xgoaba, me dxòro ba tshàan ka cg'oè, xu kaias cg'ãès koe hãa. \v 24 Xu xgaa-xgaase-kg'ao xu síí ghùi Me a máá: “X'aigaè, X'aigaè, tom̀ xae ko!” témé. \p Me tẽe a tc'ãá ba hẽé naka tshàam di tcẽe-tcẽean hẽéthẽé dqàè, i téé, si kò kaisas nqoo sa xóé. \p \v 25 Me tẽè xu a máá: “Gaxao di dtcòm̀a nea ndaa?” témé. \p Igaba xu kò q'áò, a area khama xu kò tẽèku a máá: “Dùútsa khóè ba gáé ncẽe ba? Tc'ãán ga hẽé naka tshàan ga hẽéthẽé ko kg'ui cgoa i komsana Me ba,” témé. \s1 Jeso ba ko dxãwa tc'ẽean úúam khóè ba qãèkagu \r (Mt 8:28-34; Mk 5:1-20) \p \v 26 Xu tshàam tc'amkg'ai koe qõò a síí Gerase ne dim nqõóm koe tcãà, Galilea dim cgoa q'óá-kg'amkua hãa ba. \v 27 Eẽm ko Jeso ba dxòrom koe xõa a ko gaam nqõóm koe tcãà kam kò c'ẽem khóèm x'áé-dxoom koe guua hãam cgoa xg'ae. Gaam khóè ba kò dxãwa tc'ẽean úúa, a kò qgáí hã̱a tamase qáò x'aèan hãa, a nquuan koe ga x'ãè tama, a tc'ám̀an koe cúí ga ko x'ãèa te. \v 28 Eẽm ko Jeso ba bóò kam kò kaisase q'au a ba a cookg'aia ba koe cg'áé, a kaiam dòm̀ cgoa máá: “Dùú sa Tsi ko tíí koe qaa, Jesoè, Nqarim tc'amaka hãam di Tsi Cóá Tseè? Dtcàrà Tsir ko, táá xgàra te guu,” témé. \v 29 Jeso ba kò dxãwa tc'ẽean bìrí i ẽem khóèm koe tcg'oa, gaa domkam kò khóè ba gatà méé. Káí q'oro i kò qgóó mea, me kò q'óḿa ba koe hẽé naka nqàrèa ba koe hẽéthẽé táùan cgoa qáéèa, a kòreèa, igabam xg'ao gaa táùan qhòma tcg'òó, a kò dxãwa tc'ẽean ka séèa tcg'òó a qãáka úúèa hãa. \p \v 30 Me Jeso ba tẽè me a máá: “Cg'õèa tsi dìía?” témé. Me xo̱a Me a máá: “Milone ra a,” témé. Káí dxãwa tc'ẽe nea kò tcãà mea hãa khama. \v 31 I kò qarika dtcàrà Me, táám gha x'áèan tcg'òó, i chõò-q'oo úú tamam ha̱ém koe tcãà sa. \p \v 32 Zi kò káí zi xgùu zi xàbìm dxùukg'ai koe hãa a ko dxòó. Ka i kò dxãwa tc'ẽean Jeso ba dtcàrà, xgùu zi koe i gha tcãà sa, Me kgoara máá a. \v 33 I khóèm koe dxãwa tc'ẽean tcg'oa a i a síí xgùuan koe tcãà, zi xgùu zi xàbìm tc'amkg'ai koe guu a kari-karisea xõa a zi a tshàam koe cg'áéa tcãà, a tom̀. \p \v 34 Eẽ xu ko xgùuan ko kòre xu khóè xu ẽe kúrúsea hãa sa bóò ka xu kò bèe a qgóé, a síí x'áé-dxoom koe hẽé naka xháràn koe hẽéthẽé xàà a. \v 35 Ne kò khóè ne tcg'oa a síí ẽe kúrúsea hãa sa bóò. Eẽ ne ko Jesom koe hàà ka ne kò dxãwa tc'ẽean kò úúa hãam khóè ba sao-xg'ae, me Jesom nqàrè-kg'am koe ntcõe, a qgáían ha̱na, i tc'ẽea ba qãè e, ne kò q'áò. \v 36 Gane ẽe kò ẽe kúrúsea hãa sa bóò nea kò chóà a, ntam kò ma ẽe dxãwa tc'ẽean ka tcãàèam khóè ba ma qãèkaguè sa. \p \v 37 Ne wèé ne khóè ne Gerase dim xg'aekum di ne dtcàrà Me, gane koem gha tcg'oa sa, kaisa q'áòa nea kò tcãà nea hãa khama. \p Me kò dxòrom koe tcãà a ba a ka̱bise, \v 38 kam ko ẽe kò dxãwa tc'ẽean ka tcg'oa cgaeèam khóè ba dtcàrà Me, Gam cgoam gha qõò sa. Igabam kò Jeso ba tsééa ka̱bi me a máá: \v 39 “Ka̱bise x'áéa tsi koe naka síí nxàe, nta noosem Nqari ba kúrúa máá tsia hãa sa,” témé. \p Me khóè ba ka̱bise a síí wèém x'áé-dxoom koe qõòa te a khóè ne bìrí, Jesom nta noose kúrúa máá mea hãa sa. \s1 Jairom dis cóá sa hẽé naka Jesom dim qgáí ba ko qgóós khóè sa hẽéthẽé e \r (Mt 9:18-26; Mk 5:21-43) \p \v 40 Eẽm ko Jeso ba \add Galilea dim nqõóm koe\add* ka̱bise kas ko khóè ne dis xg'ae sa qãèse hààkagu Me, wèé ne ne kò qãà Mea hãa khama. \p \v 41 Kam kò gaa x'aè kaga c'ẽem khóèm Jairo ta ko ma tciièm ncẽe kò còrè-nquum dim tc'ãà-cookg'ai ii ba gaa koe hàà, a hàà Jesom nqàrè-kg'am koe cg'áé, a còrè Me, gam dim x'áém koem gha síí cgoa me sa. \v 42 Cúís cóá sam kò úúa hãa, ncẽe kò 12 kuri ii sa, si kò x'oos qàe koe hãa khama. \p Eẽm ko Jeso ba gaa koe qõò ka i kò káí khóèan nco̱rú Me. \v 43 Gane xg'aeku koes kò 12 kurian kò úúa a ko xòm̀ x'aèse nxoean hòòs khóè sa hàna, [a sa a kò wèé gúùan ẽes kòo kg'õè cgoa, naakan koe xgãá hãa] \add qãèkaguès gha ka\add*, igabas kò táá cúían kaga qãèkaguèa. \v 44 Si Jesom qãá koe guu a hàà, a hàà Gam dim qgáím c'am qgóó, i ko c'áòan kúúga téé. \v 45 Me Jeso ba tẽè a máá: “Dìína qgóó tea?” témé. Eẽ ne ko wèé ne xo̱ase kam ko Petere ba máá: “Aboè, khóè nea káí ne e, a nxa̱ma-nxa̱ma Tsia, a ko tcãò Tsi,” témé. \v 46 Igabam kò Jeso ba máá: “C'ẽe khóèa nea qgóó Tea, xám̀ Ra ko i kò qaria Te tcg'oa cgae Te khama,” témé. \v 47 Eẽs ko khóè sa bóò, xàì tamas kò hãa sa kas ko cgùrukose hàà, a sa a hàà Jesom nqàrè-kg'am koe cg'áé, a wèé ne khóè ne cookg'ai koe bìrí Me, dùús domkas qgóó Mea hãa sa, naka si kò ma kúúga qãèkaguè sa hẽéthẽé e. \v 48 Me bìrí si a máá: “Tiri si cóá seè, sari dtcòm̀a nea qãèkagu sia, ke tòókuan cgoa qõò,” témé. \p \v 49 Qanegam Jeso ba téé a ko kg'ui kam kò c'ẽem khóè ba hàà, còrè-nquum dim tc'ãà-cookg'aim dim nquum koe guua ba, a bìrí me a máá: “Tsáá xuù sa ncãa x'óó, ke táá xgaa-xgaa-kg'ao ba xhõe-xhõe guu,” témé. \v 50 Igabam kò Jeso ba ẽe sam ko kóḿ ka Jairo ba bìrí a máá: “Táá q'áò guu, kg'amaga méé tsi dtcòm̀, qãès gha ke,” témé. \p \v 51 Eẽm ko Jairom dim x'áém koe tcãà kam kò táá c'ẽe khóè ga guu i Gam cgoa nquum q'oo koe tcãà, Petere ba hẽé naka Johane ba hẽé naka Jakobo ba hẽé, naka cóás ka xõò ba hẽé naka xõò sa hẽéthẽé cúí ga a kò ii. \v 52 Ne kò wèé ne khóè ne kg'ae, a ko cóá sa kg'ae cgae, Me Jeso ba máá: “Táá tu kg'ae guu, x'óó tamas hãa a sa a x'óm̀a hãa ke,” témé. \p \v 53 Ne kò wèéa ne kg'ãè Me, x'óóas hãa sa ne kò q'ana hãa khama. \p \v 54 Igabam ko Jeso ba x'õàa sa koe qgóó si, a máá: “Tiri si cóá seè, tẽe,” témé. \v 55 I kg'õèa sa ka̱bise, si kúúga tẽe, Me Jeso ba máá, c'ẽe gúù méés máàè naka tc'õó, témé. \v 56 Khara kò gas ka xõò ga khara kaisase are. Me bìrí khara a, táá méé khara cúí khóè ga dùús kúrúsea sa bìrí guu sa. \c 9 \s1 Jeso ba ko 12 xu xgaa-xgaase-kg'ao xu tsééa tcg'òó \r (Mt 10:5-15; Mk 6:7-13) \p \v 1 Me kò Jeso ba 12 xu tciia xg'ae a ba a qarian máà xu, wèé dxãwa tc'ẽean xu gha xhàiagu, a wèé tcììan thẽé tsoò di i. \v 2 A ba a tsééa tcg'òó xu, síí xu gha Nqarim di x'aian ka xgaa-xgaa, a xu a tsàako ne khóè ne kg'õèkagu ka. \v 3 A ba a bìrí xu a máá: “Táá méé xao qõò xao ko ka cúí gúù ga séè guu, dqàbi hìim ga igaba, dtcòbè ga igaba, péré ga igaba, mari ga igaba, kana cám̀ di qgáían ga igabaga. \v 4 Eẽ xao ko tcãàm nquu ba, ndakam ga igaba, gaam koe méé xao hãa naka nxãakg'aiga síí ẽem x'áé-dxoom koe tcg'oa. \v 5 A ncẽè khóèan kò qãèse hààkagu xao o tama ne méé xao nqàrèa xao di tsharàn qãè-qãe, ẽe xao ko gaam x'áé-dxoom koe tcg'oa ne, nakas gha nxãasega gane koe x'áí sa ii,” témé. \p \v 6 Xu xgaa-xgaase-kg'ao xu xgoaba a wèé xu x'áé xu koe qõòa te, a xu a ko qãè tchõàn xgaa-xgaa a ko wèé za ga khóèan kg'õèkagu. \s1 Herotem dis xháé tc'ẽe sa \r (Mt 14:1-12; Mk 6:14-29) \p \v 7 Eẽm ko Galilea dim x'aigam Herote ba wèé zi gúù zi kúrúse ko zi ka kóḿ kam kò táá q'ãa. C'ẽe ne khóè nea kòo máá, Johanem \add tcguù-tcguu-kg'ao\add* ba x'ooan koe tẽea, témé khama, \v 8 ne ko c'ẽe ne máá, Elija ba hòòsea, témé, ne ko c'ẽe ne máá, c'ẽe xu porofiti xu ncìí x'aè di xu ka c'ẽe ba x'ooan koe tẽea, témé. \v 9 Me Herote máá: “Johane bar kò q'ãe tcúúa hãa, ka ncẽe zi gúù zi gam kar ko kóḿ ba dìí baà?” témé. A ba a kò bóò mem gha sa tc'ẽe. \s1 Jeso ba ko 5,000 sa nqáéa ne khóè ne tc'õókagu \r (Mt 14:13-21; Mk 6:30-44; Jn 6:1-14) \p \v 10 X'áè úú-kg'ao xu kò ka̱bise a hàà wèé zi gúù zi ẽe xu kò kúrú zi ka bìrí Me. Me séè xu, xu Gam cgoa cúía síí hãa Betesaida ta ko ma tciièm x'áé-dxoom koe. \v 11 Ncẽes gúù sa ne ko kóḿ kas kò xg'ae sa xùri Me, Me qãèse hààkagu ne, a ba a Nqarim di x'aian ka kg'ui cgoa ne, a ẽe kò ko kg'õèkagukuan qaa ne qãèkagu. \p \v 12 Nxãaskas cáḿ sa tshoa-tshoa a ko dqòara qõò ka xu kò 12 xu xgaa-xgaase-kg'ao xu Gam koe hàà a máá: “Khóè ne qõòa q'aakagu, naka ne nxãasega nxa̱ma-nxa̱ma hãa xu x'áé xu koe hẽé naka xhárà xu koe hẽéthẽé síí, naka nea síí x'óm̀-q'ooan hẽé naka tc'õoan hẽéthẽé qaara mááse, cúía hãam qgáìm koe ta hãa ke” témé. \v 13 Igabam kò bìrí xu a máá: “Gaxao c'ẽe gúùan máà ne naka ne tc'õó,” témé. Xu máá: “5 xu péré xu cúí xu xae úúa naka cám̀ x'aù tsara hẽéthẽé e, kana méé xae síí khóè ne wèé ne tc'õoan x'ámá máá?” témé. \v 14 5,000 khama noo xu khóè xu kò ẽe koe hàna domka. \p Me kò Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “Khóè ne bìrí naka ne wèés xg'aes koe 50 khama noose ntcõó,” témé. \v 15 Xu gataga hẽé, i wèé khóèan ntcõó. \v 16 Me Jeso ba 5 xu péré xu hẽé naka cám̀ x'aù tsara hẽéthẽé séè, a ba a nqarikg'ai koe ghùi-kg'ai, a ts'ee-ts'eekg'ai i, a péréan khõá q'aa, a xgaa-xgaase-kg'ao xu máà a, xu khóè ne q'aa-q'aa máá a. \p \v 17 Ne kò wèéa ne ga tc'õó, a ne a xg'ãà, xu ẽe kò qaùan xg'ae-xg'ae a 12 xu q'ore xu tcãà, xu cg'oè. \s1 Petere ba ko Jesom koe nxàese \r (Mt 16:13-19; Mk 8:27-29) \p \v 18 Eẽm cúíse hãa a ko còrè ka xu xgaa-xgaase-kg'ao xu síí cgae Me. Me tẽè xu a máá: “Dìí Raà, ta zi ko xg'ae zi méé?” témé. \v 19 Xu xo̱a Me a máá: “\add C'ẽe ne ko máá,\add* Johane Tsi tcguù-tcguu-kg'ao Tsi i, témé, ne ko c'ẽe ne máá, Elija Tsi i, témé, ne ko c'ẽe ne qanega máá, ncìí kuri di Tsi porofiti Tsi i x'ooan koe tẽea Tsi, témé,” ta xu méé. \p \v 20 Me tẽè xu a máá: “Kháé xaoa ko gaxao máá, dìí Raa, témé?” Me Petere xo̱a a máá: “\add Ncẽe kò nqòòkaguèa hãa Tsi\add* Kreste Tsi Nqarim di Tsi i,” témé. \s1 Jeso ba ko Gam di xgàrasean ka hẽé naka x'oos ka hẽéthẽé kg'ui \r (Mt 16:20-28; Mk 8:30–9:1) \p \v 21 Me Jeso ba qarika x'áè xu, táá xu gha ncẽes gúù sa cúí khóè ga bìrí sa. \v 22 A ba a máá: “Khóèm dim Cóá ba gha káí zi gúù zi koe xgàrase, a gha \add khóè ne di xu\add* kaia xu hẽé, kaia xu peresiti xu hẽé, naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu ka hẽéthẽé bóòa xguìè, a gha cg'õoè, a ba a gha nqoana dim cáḿ ka x'ooan koe tẽe,” tam méé. \p \v 23 Nxãaskam kò Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “Ncẽè c'ẽem khóèm kò xùri Te kg'oana ne méém bóòa xguìse naka baa gam dim xgàu hìi ba dcẽé, naka xùri Te. \v 24 Dìím wèém ẽe gam dis kg'õè sa qgóóa qaria hãa bas gha aaguse cgae, igaba wèém ẽe ko Tíí domka gam dis kg'õès ka aaguse cgaeè ba gha hòò si khama. \v 25 Dùús ka ba gha khóè ba ka̱bisea mááè, ncẽè wèém nqõó bam kòo hòò, a ba a gam dis kg'õès ka aaguse cgaeè ne, kana ba gha khóè ba dùútsa gúù sa gam di kg'õèan téé-q'oo koe tcg'òó a máà? \v 26 Dìím wèém ẽe ko Tíí hẽé naka Tiri kg'uian hẽéthẽé sau-cgaese ba gha thẽé Khóèm dim Cóám ka sau-cgaeseè, ẽem gha ko Gam di x'áàn koe hẽé naka Xõòm di x'áàn koe hẽé naka tcom-tcomsa xu moengele xu di x'áàn koe hẽéthẽé hãase ko hàà ne. \v 27 Igabar ko tseeguan bìrí tu u: Ncẽe koe téé-tẽe ne ka c'ẽea ne x'ooan xám̀a hãa tite, Nqarim di x'aia ne ne ko bóò i hàà tama cookg'ai koe,” tam méé. \s1 Jesom di bóòse-q'ooa nea ko ka̱bise a tãá \r (Mt 17:1-8; Mk 9:2-8) \p \v 28 Eẽm ko Jeso ba ncẽe zi gúù zi nxàea xg'ara kam kò 8 khama noo cáḿan qãá q'oo koe Peterea xu, Johanea xu, Jakoboa xu séè, a ba a xàbìm koe qõò cgoa xu a síí còrè. \v 29 Eẽm hãa a ko còrè ka i kò kg'áía ba ka̱bise a tãá, i Gam di qgáían ka̱bise a tca̱àkose q'úú. \v 30 Ka tsara ko kúúga cám̀ tsara khóè tsara kg'ui cgoa Me, Moshe ba hẽé naka Elija ba hẽéthẽé tsara, \v 31 ncẽe kò nqarikg'ai di x'áàn koe qhúí tsara, a ko Jesom cgoa kg'ui, a ko Gam di x'ooan hààko ka kg'ui, kháóa cgae ga ko Jerusalema koe kúrúse e. \v 32 Xu kò Petere ba hẽé naka gam ka c'ẽea tsara hẽéthẽé xu qarika x'óm̀a cg'áé. Eẽ xu ko kókò ka xu kò Gam dim x'áà ba bóò, naka gaa tsara khóè tsara hẽéthẽé e, ẽe ko Gam cgoa tẽe tsara. \v 33 Eẽ tsara ko khóè tsara Jeso ba guu a ko qõò kam kò Petere ba bìrí Me a máá: “X'aigaè, tsóágase i gáé qãèa, ncẽe koe xae ga hãa sa! Nqoana xu nquu-coa xu xae gha tshào, me c'ẽe ba Tsari, me c'ẽe ba Moshem di, me c'ẽe ba Elijam di,” tam méé. (C'úùam ko hãa dùú sam ko kg'ui sa.) \p \v 34 Qanegam hãa a ko kg'ui kas kò túú-c'õò sa qàbia tcãà xu, a sa a gas di sóm̀an cgoa qàbi xu. Eẽ xu ko xgaa-xgaase-kg'ao xu túú-c'õòs koe tcãà ka xu kò q'áò. \v 35 Me kò kg'ui ba túú-c'õòs koe guu a máá: “Ncẽe ba Tirim Cóá Me e, nxárár tcg'òóa ba, ke komsana Me,” témé. \p \v 36 Eẽm ko kg'ui ba xg'ara kam kò Jeso ba cúíse hãa. Xu kò xgaa-xgaase-kg'ao xu ncẽes gúùs cgoa nqoo, a xu a gaa xu cáḿ xu ka táá cúí khóè ga bìrí dùú sa xu bóòa hãa sa. \s1 Jeso ba ko cóá ba qãèkagu \r (Mt 17:14-18; Mk 9:14-27) \p \v 37 Xùrikom cáḿ kam ko Jeso ba hẽé naka xgaa-xgaase-kg'ao xu hẽéthẽé xàbìm koe guu a ka̱bise, si kaias xg'ae sa Jesom cgoa xg'ae. \v 38 Kam kò gaa x'aè kaga c'ẽem khóè ba ẽes xg'aes q'oo koe q'au a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, dtcàrà Tsir ko Tsi tirim cóá ba bóò, nooam cóám ga me e khama. \v 39 Dxãwa tc'ẽean kòo tcãà cgae me ne i ko kúúga q'aukagu me, a qgaè-kg'aikagu me, a kg'áḿa ba koe xùbúan tcg'òókagu me, a ko khõá tòm̀-tom me, a qháése guu me tama. \v 40 Ra kò Tsari xu xgaa-xgaase-kg'ao xu dtcàrà, xhàia xu gha guu u ka, igaba xu kò tààè,” témé. \p \v 41 Me Jeso ba xo̱a a máá: “Oo, tsóágase dtcòm̀ úú tamas qhàò sa gáé ncẽe sa! Nta noo x'aèa ne Ra gha gaxao cgoa hãa a qáò-tcaoa máá tu u? Tsarim cóá ba ncẽe koe óá!” témé. \v 42 Cóám ko hàà koe ga i ko dxãwa tc'ẽean góḿankg'ai koe xàbùa qáú me, a i a qgaè-qgae-kg'ai me. Kam ko nxãaska Jeso ba dxãwa tc'ẽean dqàè, a cóá ba qãèkagu, a ba a xõò ba máà me. \v 43 Ne kò wèé ne khóè ne Nqarim di kaian ka area. \s1 Jeso ba ko gaia Gam dis x'oos ka kg'ui \r (Mt 17:22-23; Mk 9:30-32) \p Eẽ ne wèéa ne qanega ẽem Jeso ba kúrúa zi gúù zi wèé zi ka area kam kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: \v 44 “Qãèse dxãà tcee ncẽer ko bìrí xao o kg'uia ne: Khóèm dim Cóá ba gha hàà khóè ne tshàu q'oo koe tcãàè,” témé. \v 45 Igaba xu kò ẽem ko méé sa táá kóḿa q'ãa, gaxu koe i kò chóm̀sea, táá xu gha kóḿa q'ãa a ka khama. A xu a kò ẽe kg'uia ne ko dùú sa méé sa tẽèan bèe. \s1 Dìí ba kaia? \r (Mt 18:1-5; Mk 9:33-37) \p \v 46 Si kò gaxu xg'aeku koe ntcoeku sa tẽe, dìína gaxu xg'aeku koe kaia hãa di sa. \v 47 Igabam kò Jeso ba tcáóa xu q'oo koe xu tc'ẽea hãa sa q'anaa, khamam kò cg'árém cóá ba séè, a Gam qàe koe tòó, \v 48 a ba a bìrí xu a máá: “Dìím wèém ẽe ko ncẽem cóá ba Tiri cg'õèan koe qãèse hààkagu ba ko Tíí tc'áró ga qãèse hààkagu. Me ko dìím wèém ẽe ko Tíía qãèse hààkagu Te ba ẽe tséé Tea ba qãèse hààkagu. Eẽ gaxao koe kaisase cg'áré ba gaxao ka kaiam ga me e khama,” témé. \s1 Eẽ gaxao cgoa ntcoeku tama ba gaxao xòè koe hàna \r (Mk 9:38-40) \p \v 49 Me Johane xo̱a a máá: “Kaia Tseè, c'ẽem khóè ba xae kò bóò me ko Tsari cg'õèan cgoa dxãwa tc'ẽean xhàiagu, xae kò sixae ka c'ẽem tama me e domka gatà hẽéan cara me,” témé. \v 50 Igabam kò Jeso ba gam ka máá: “Táá cara me guu, ẽe gaxao cgoa ntcoeku tama ba gaxao xòè koe hàna ke,” témé. \ms1 Jeso ba ko Jerusalema koe qõò (9:51–19:44) \s1 Samaria dim x'áé ba ko Jeso ba qãèse hààkaguan xguì \p \v 51 Eẽm ko Jeso ba nqarikg'ai koe séè a úúèm x'aèm ko cúù kam kò bìríse a Jerusalema koe qõò. \v 52 A ba a tséé-kg'ao xu tc'ãà a tsééa tcg'òó. Xu Samaria ne dim x'áé-coam koe síí tcãà, gúù zi xu gha kg'ónòa máá Me ka. \v 53 Igaba ne kò gaa koe hãa ne khóè ne táá qãèse hààkagu Me, Jerusalema koem kò úú-kg'aia khama. \v 54 Eẽ tsara ko xgaa-xgaase-kg'ao tsara Jakoboa tsara Johanea tsara ncẽes gúù sa bóò ka tsara ko máá: “X'aigaè, nqarikg'ai koe guuam c'ee ba tsam gha tcii, me hàà cg'õo ne sa Tsi ko tc'ẽe?” témé. \v 55 Me Jeso ba ntcẽè a dqàè tsara a.\f + \fr 9:55 \ft C'ẽe zi tcgãya zi Gerika di zi ncẽe xùri ko kg'uian úúa: “a máá: “C'úùsea tsao hãa, dùútsa tc'ẽem di tsao ii sa. \fv \ft 56\+fv* Khóèm dim Cóá ba hàà tama, hààm gha khóèan kaàkagu ka, igabam hààraa, hààm gha kgoara a ka,” tam méé.”\f* \v 56 Xu kò \add Jeso ba hẽé naka Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu hẽéthẽé xu\add* c'ẽem x'áém koe qõò. \s1 Nqoana khóèan Jeso ba ko xùri kg'oana a \r (Mt 8:19-22) \p \v 57 Eẽ xu dàòm q'oo koe hãa a ko qõò kam ko c'ẽem khóè ba bìrí Me a máá: “Eẽ Tsi ko síí qgáì wèé koer gha xùri Tsi,” témé. \v 58 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Círí nea gaan di ha̱éan úúa, i tsa̱rán gaan di nquuan úúa, igabagam Khóèm dim Cóá ba tòó tcúúm gha qgáì úú tama,” témé. \p \v 59 Me kò Jeso ba c'ẽem khóè ba bìrí a máá: “Xùri te,” témé. Igabam ko gaam khóè ba máá: “X'aigaè, kg'aia qãà te nakar síí tirim xõò ba kg'ónò,” témé. \v 60 Me Jeso ba bìrí me a máá: “Eẽ x'óóa hãa ne guu naka ne gane dian ẽe x'óóa hãa kg'ónò, igaba tsáá qõò naka tsia síí Nqarim di x'aian ka xgaa-xgaa,” témé. \p \v 61 Me kò c'ẽem khóè ba gataga máá: “Xùri Tsir gha, X'aigaè, igaba qãà te nakar kg'aia síí x'áéa te di ne khóè ne x'áè,” témé. \v 62 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Eẽm tshoa-tshoa a ko xhárà koe gha ka̱bise a kháóka bóòm khóè ba Nqarim di x'aian kg'ano tama,” témé. \c 10 \s1 Jeso ba ko 72 xu khóè xu tsééa tcg'òó \p \v 1 Ncẽe zi gúù zi qãá q'oo koem kò X'aigam \add Nqari\add* ba 72 xu khóè xu nxárá tcg'òó, a ba a cám̀-cám̀se tsééa tcg'òó xu, tc'ãà xu gha a ẽem ko hàà Gabá qõò xu x'áé-dxoo xu koe hẽé naka qgáì zi koe hẽéthẽé qõò ka. \v 2 A ba a bìrí xu a máá: “Tcuùè gha gúùa ne káí i, igaba i tséé-kg'aoan cg'orò o. Ke xao \add Nqarim ncẽe\add* tcuùs dim X'aiga ba dtcàrà nakam tséé-kg'aoan tsééa óá naka i hàà tcuù. \v 3 Qõò xao. \add Igaba\add* bóò, Tíí Ra ko ghùu-coan khama ma ncuutshaan xg'aeku koe tsééa úú xao o sa. \v 4 Táá méé xao qgóá ga kana dtcòbèan ga kana nxàboan ga igaba séè guu, naka táá cúí khóè ga dàòan q'oo koe tsgám̀ guu. \p \v 5 “Nquum ẽe xao ga ko gaam q'oo koe tcãà ba, ndakam ga igaba, méé xao kg'aia máá: ‘Tòókuan méé i ncẽem nquum cgoa hãa,’ témé. \v 6 Tòókuan dim khóèm kò gaam nquum q'oo koe x'ãèa ne i gha gaxao di tòókuan gam cgoa hãa. Eẽta i kò ii tama ne i gha gaxao di tòókuan ka̱bise cgae xao o. \v 7 Eẽm nquum koe méé xao hãa, naka xaoa wèés tc'õos ẽe ne ko máà xao o sa tc'õó naka kg'áà, tséé-kg'ao ba gam di tsééan di surutan ka kg'anoèa hãa ke. Táá méé xao nquu xu koe kg'ama qõòa te guu. \p \v 8 “X'áé-dxoom ẽe xao ga ko tcãàm koe, ndakam ga igaba, ne ko qãèse séè xao o ne méé xao ẽe ko cookg'aia xao koe tòóès wèé sa kg'ama tc'õó. \v 9 Tsàako ne méé xao kg'õèkagu, naka xaoa khóè ne bìrí naka máá: ‘Nqarim di x'aia nea cúù cgae tua,’ témé. \v 10 Igaba x'áé-dxoom wèém ẽe xao ko tcãàm koe ne kò khóè ne qãèse séè xao o tama ne méé xao x'áéan xg'aeku koe tcãà naka máá: \v 11 ‘Gatu dim x'áé-dxoom di tsharà a ncẽe nqàrèa xae koe hãa a, xae ko qãè-qãe cgae tu u, igaba méé tu q'ana, Nqarim di x'aia nea cúù cgae tua sa,’ témé. \v 12 Bìrí xao or ko, xgàrakuan dim cáḿ kam gha ncẽem x'áé-dxoo ba Sodomam ka kaisa xgàrakuan hòò. \s1 X'áé-dxoo xu komsana tama xu \r (Mt 11:20-24) \p \v 13 “Cg'ãè i gha ii tsáá ka Korasineè! Cg'ãè i gha ii tsáá ka Betesaidaè! Are-aresa zi x'áí zi ncẽe ko gatu koe kúrúèa zi kò Ture hẽé naka Sitone hẽéthẽé koe kúrúèa hãa ne ne ga kò ncìíse gane di chìbian koe tcóósea, a saka di qgáían hã̱a, a tháúan tcgáùsea hãa. \v 14 Igabar ko bìrí tu u a ko máá: Xgàrakuan dim cáḿ ka i gha Ture hẽé naka Sitone hẽéthẽé gatu ka subuse xgàraè, témé. \p \v 15 “A ncẽe tsáá ka, Kaperenaume tseè, nqarikg'ai koe tsi gha ghùi a úúè, \add ta tsi gáé tc'ẽea\add*? Nqãaka tsi gha xòóè, x'óóa ne khóè ne dim qgáìm koe. \p \v 16 \add Me Jeso ba nxãaska Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá:\add* “Wèém ẽe ko gaxaoa komsana xao o ba ko Tíía komsana Te, me ko gataga ẽe ko xguì xao o ba Tíí ga Ra xguì. Me ko ẽe ko Tíía xguì Te ba ẽe tsééa óága Tea ba xguì,” témé. \p \v 17 Xu gaxu khóè xu 72 xu qãè-tcaoase ka̱bise a máá: “X'aigaè, dxãwa tc'ẽean igaba i ko komsana xae e, Tsari cg'õèan cgoa xae kò ko dqàè e ne,” témé. \p \v 18 Me xo̱a xu a máá: “Satana bar kò bóòa me kò túú-tebem khama ma nqarikg'ai koe guu a ko tcheè. \v 19 Bóò, qaria ner máà xaoa, cg'aoan hẽé naka xg'árìan hẽéthẽé xao gha náà cgoa di i. A Ra a gataga qarian máà xaoa hãa, \add dxãwam\add* gaxao dim cg'õo-kg'aom di qarian wèé xao gha tàà cgoa a. I cuiskaga cúí gúù ga thõò-thõo xaoa hãa tite. \v 20 Cg'ãè tc'ẽean ko komsana xao o domka méé xao táá qãè-tcao guu, igaba méé xao gaxao di cg'õèa nea nqarikg'ai koe góáèa domka qãè-tcao,” témé. \s1 Jeso ba ko Xõò ba qãè-tcaoa máá \r (Mt 11:25-27; 13:16-17) \p \v 21 Eẽm x'aèm kam kò Jeso ba Tcom-tcomsam Tc'ẽem di qãè-tcaoan ka cg'oè cgaeèa, a máá: “Dqo̱m̀ Tsir ko, Aboè, X'aiga Tsi nqarikg'ai hẽé naka nqõómkg'ai hẽéthẽé di Tsi, ncẽe zi gúù zi Tsi kò tc'ẽega ne hẽé naka xgaa-xgaasea hãa ne hẽéthẽé chóm̀-kg'aia hãa, a Tsi a kò cg'áré ne cóá ne x'áí zia hãa khama. Eè, Aboè, ncẽea Tsi kò ma ncàm̀a hãa ga a khama. \p \v 22 “Wèé zi gúù zi Ra Tirim Abom ka máàèa, i cúí khóè ga Cóám dìí ii sa c'úùa hãa, Xõòm oose, kana i cúí khóè ga Xõòm dìí ii sa c'úùa hãa, Cóásem oose, naka wèém ẽe Cóám ka nxárá tcg'òóèa ba hẽéthẽé e,” témé. \p \v 23 Me Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu koe ka̱bise a dxùukg'ai za bìrí xu a máá: “Ts'ee-ts'eekg'aièa ia tcgáían ẽe ko gaxao ko bóò zi gúù zi bóò o, \v 24 bìrí xao or ko khama, káí porofitian hẽé naka x'aiga xu hẽéthẽéa kò bóò kg'oana ẽe xao ko gaxao bóò sa, igaba i kò táá bóò si; a kò kóḿ kg'oana ẽe xao ko gaxao kóḿ sa, igaba i kò táá kóḿ si,” témé. \s1 Qãèm khóèm Samaria di ba \p \v 25 Me kò gaa x'aè kaga c'ẽem x'áè q'ãa-kg'ao ba tẽe a Jeso bam kúrúa bóò kg'oana khama máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, dùú sa ra gha kúrú a chõò tamas kg'õè sa hòò?” témé. \v 26 Me Jeso ba tẽè me a máá: “Dùú sa \add Moshem di\add* x'áèan koe góáèa? Nta tsi ko ma kóḿa q'ãa a?” témé. \v 27 Me gaam khóè ba xo̱a Me a máá: \m “X'aigam tsarim Nqari ba méé tsi \q1 wèé tcáóa tsi cgoa hẽé, \q1 naka wèé kg'õèa tsi cgoa hẽé, \q1 naka wèé qaria tsi cgoa hẽé, \q1 naka wèé tc'ẽea tsi cgoa hẽéthẽé \q1 ncàm̀, \m naka tsia gataga thẽé \q1 ẽe tsi ma ncàm̀sea hãa khamaga ma \q1 tsáá ka c'ẽe ba \q1 ncàm̀,” \m témé. \v 28 Me bìrí me a máá: “Qãèse tsi xo̱ara hãa. Kúrú ncẽe gúùa ne naka tsia gha kg'õèan hòò,” témé. \v 29 Igabam kò gabá tchànom iise bóòè kg'oana khamam kò Jeso ba tẽè a máá: “Kháé tíí ka c'ẽe ba dìí ba?” témé. \p \v 30 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “C'ẽem khóè ba kò Jerusalema koe guu a ko Jeriko koe qõò, a ba a kò ts'ãà-kg'ao xu cgoa qõòa xg'ae, xu qgáía ba xhùu me, a xg'áḿa cg'õos q'oo koe xg'áḿ me, a xu a guu me a qõò. \p \v 31 “I kò kúrúse me c'ẽem peresiti ba c'úùase ko gaam dàòm cgoa hàà. Eẽm ko gaam khóè ba bóò kam kò nxãa a c'ẽe xòèan dàòm di séè a nqáé. \p \v 32 “Me kò gatà thẽé tempelem koe ko hùim khóè ba\f + \fr 10:32 \fq Gerika sa ko máá: “Lefi dis qhàòs dim khóè ba” témé.\f* gaam qgáìm koe hàà, a ẽem ko gaam khóè ba bóò ka gaam caum cúím cgoaga nxãa a c'ẽem xòèm dàòm di ba séè a nqáé. \p \v 33 “Igabam kò Samaria dim khóèm c'ẽe ba gaam dàòm ga ba séè a ko qõò, a gaam khóè ba hàà sao-xg'ae. A ẽem ko bóò me ka thõò-xama máá me, \v 34 a ba a síí cgae me a gaa zi chìbi zi nxúìan hẽé naka gõéan hẽéthẽé ka ntcã̱á cgae a tcáḿ zi, a ba a gam dim donghim koe qábìkagu me, a cg'áè-nquum koe úú me, a ba a síí gaa koe q'õé me. \p \v 35 “Eẽ i ko q'uu kam kò qano mari tsara tcg'òó a cg'áè-nquu-kg'ao ba máà, a máá: ‘Q'õé me, kháóar ko síí ka̱bise ner gha wèé gúùan ẽe tsi tsééa máá mea koe hàà suruta tsi ke,’ témé.” \p \v 36 Me Jeso ba tẽè me a máá: “Ts'ãà-kg'ao xu ka xg'áḿmèam khóè ba kò hàà cgae xu khóè xu nqoana xu ka tsi ko ntama ma tc'ẽe? Gam ka c'ẽem iise séè mea ba ndaka baa?” témé. \v 37 Me máá: “Eẽ thõò-xama máá mea me e,” témé. \p Kam ko Jeso ba bìrí me a máá: “Qõò naka tsia síí gatà hẽé thẽé,” témé. \s1 Jeso ba ko Maria sara Mareta sara dàra \p \v 38 Jeso ba hẽé naka Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu hẽéthẽéa ko dàòm koe hàna a ko qõò kam kò c'ẽem x'áé-coam koe hàà, si kò Mareta ta ko ma tciiès khóè sa gas dim nquum koe qãèse hààkagu Me. \v 39 Mareta sa kò qõe sa úúa Maria ta ko ma tciiè sa. Si kò Maria X'aigam Jesom nqàrè-kg'am koe ntcõóa-ntcõe, a ko Gam di zi xgaa-xgaa zi komsana. \v 40 Igabagas kò Mareta sa káí tsééan ka xáèèa, khamas kò Jesom koe hàà a máá: “X'aigaè, tíí qões ka Tsi gáé c'ẽe gúù méé ta ga hãa? Guu tes ko ra ko cúísega tsééa máá tu u ka. Bìrí si nakas hàà hùi te,” témé. \p \v 41 Me X'aigam \add Nqari\add* ba xo̱a si a máá: “Maretaè, Maretaè, káí zi gúù zi ka si ko tc'ẽe-tc'ẽese a ko xhõe-xhõese, \v 42 igabas ko cúís gúù sa qaase, si Maria sa qãès gúù sa nxárá tcg'òóa máásea hãa, si ncẽes gúù sa gas koe séèa ka̱biè tite,” témé. \c 11 \s1 Jeso ba ko còrèan ka xgaa-xgaa \r (Mt 6:9-13; 7:7-11) \p \v 1 C'ẽem cáḿ kam kò Jeso ba c'ẽem qgáìm koe hãa a ko còrè. Eẽm ko còrèa xg'ara kam kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ka c'ẽe ba bìrí Me a máá: “X'aigaè, xgaa-xgaa xae e còrèa ne, ẽem ko ma gataga Johane gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ma xgaa-xgaa a khamaga ma,” témé. \v 2 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Còrè xao kò ne méé xao máá: \q1 ‘Sita ka Xõò Tseè, \q1 Tsari cg'õèan méé i dqo̱m̀mè. \q1 Tsari x'aian méé i hàà. \q1 \v 3 Sita dis tc'õos wèé cáḿ di sa \q1 wèé cáḿ ka máà ta a. \q1 \v 4 Naka qgóóa máá ta a chìbia ta, \q1 sita igaba ta ko wèém \q1 ẽe sita koe chìbian kúrúa hãa ba qgóóa máá ke. \q1 Naka Tsia táá kúrúa bóòkuan koe tcéèa úú ta a guu,’ témé,” tam méé. \p \v 5 Me gaa koe guus ka Jeso ba bìrí xu a máá: “C'ẽem-kg'áḿ kam gaxao ka c'ẽe ba tcárà ba úúa, a ba a ntcùú nqáè ka síí cgae me, a bìrí me a máá: ‘Tíí tcáràè, nqoana xu péré xu cgóbè te, \v 6 tíí tcáràm dàò koe hàna ba ncãa hàà cgae te, ra cúí gúù ga úú tama máà mer gham tc'õó o ke,’ témé. \v 7 Me nxãaska ẽe nquum q'oo koe hàna ba xo̱a a máá: ‘Táá xhõekagu te guu, nquu-kg'áḿ ba tcẽekg'amsea, ra x'óm̀a cóáa te cgoa, khama ra cuiskaga tẽe naka máà tsi xua hãa tite ke,’ témé. \v 8 Bìrí xao or ko, tẽem gha a tcg'òó xu, gam dim tcárà me e domka. Nxãa tama ko ii nem gha tẽe a ẽem dtcàràèa hãa sa kúrú, \add gam dim tcárà ba\add* kò saucgae tamase téé-kg'am me a dtcàrà me si khama. \p \v 9 “Ra ko bìrí tu u a ko máá: Dtcàrà tu, máàè tu gha ke, qaa tu, hòò tu gha ke, \add nquu-kg'áḿ ba\add* tu xg'áḿ-xg'am, xgobekg'ama tu gha mááè ke. \v 10 Dìím wèém ẽe ko dtcàrà ba ko máàè, me ko wèém ẽe ko qaa ba hòò, me gha wèém ẽe ko nquu-kg'áḿ ba xg'áḿ-xg'am ba xgobekg'ama mááè khama. \p \v 11 “Ndakam xõò ba gha gam dim cóám kòo x'aù ba dtcàrà me ne, x'aùm téé-q'oo koe cg'ao ba máà me? \v 12 Kana xg'árì ba máà me, tc'ubi bam kò dtcàrà me koe? \add Káà me e.\add* \v 13 A ncẽè gatu ncẽe cg'ãè tc'ẽe ii tu kò qãè aban gatu di cóán máà q'ana hãa ne ba gha nxãaska \add gatá ka\add* Xõòm nqarikg'ai di ba ẽe ko dtcàrà Me ne nta noose nqáéa hãase Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba máà?” tam ma tẽè. \s1 Jeso ba ko dxãwa tc'ẽean ka kg'ui \r (Mt 12:22-30; Mk 3:20-27) \p \v 14 Jeso ba kò nqóbóm khóèm koe dxãwa tc'ẽean xhàiagu. Eẽ i ko dxãwa tc'ẽean tcg'oa kam kò gaam khóèm ẽe kò kg'ui tama ba kg'ui, zi xg'ae zi gaa koe kò hàna zi kaisase are. \v 15 Igaba ne kò c'ẽe ne máá: “Dxãwa tc'ẽean dim x'aigam Belesebulem di qarian cgoam ko dxãwa tc'ẽean xhàiagu,” témé. \p \v 16 Ne c'ẽe ne qgóó Me ne gha qgáìan qaa ka dtcàrà Me, \add are-aresas\add* x'áís nqarikg'ai di sam gha x'áí ne sa. \v 17 Jeso ba kò gane di tc'ẽean q'ana khamam kò bìrí ne a máá: “Eẽ q'aara hãas x'ais wèé sa gha kaà, me ẽe q'aa-q'aasea hãam x'áé ba gaicara hãa tite. \v 18 A ncẽè satanam kò gaam ka q'aara hãa ne i gha kháé nxãaska ntama x'aian hãa? Ncẽè gatu ko máá, Belesebule ba qarian máà Tea ra ko dxãwa tc'ẽean gaan cgoa xhàiagu, témé ne. \v 19 A ncẽè Tíí kòo Belesebulem di qarian cgoa dxãwa tc'ẽean xhàiagu, ne ia ko gatu di khóèan dìím cgoa xhàiagu u? Gaa domkaga ne gha gaxao di ne khóè ne x'áí, ẽe xao ko kg'ui sa tseegu tama sa. \v 20 Igaba ncẽè Tíí kò ko dxãwa tc'ẽean Nqarim dim tshàum cgoa xhàiagu, nes ko nxãa sa x'áí, Nqarim di x'aia nea gatu koe hààraa sa. \p \v 21 “Ncẽè qarim khóèm ncõo gàba zi úúam kò ko gam dim nquu ba kòre ne i ko gam di gúùan qãè qgáì koe hãa. \v 22 Igaba qarian ka tàà meam káí zi ncõo gàba zi dim kò ko hàà a ko x'ãà me nem ko tàà me, a gam di zi ncõo gàba zi ẽem kò dtcãàsea hãa zi xhùu me, a ba a ẽem ko séè cgae mea zi gúù zi q'aa-q'aa. \v 23 Eẽ Tíí cgoa hãa tama ba, Tíí cgoa tééa q'aumanakua, me gataga ẽem Tíí cgoa xg'ae-xg'ae tama ba ko tsa̱i-tsa̱ia q'aa. \s1 Dxãwa tc'ẽean di ka̱bisea ne \r (Mt 12:43-45) \p \v 24 “Eẽ i ko dxãwa tc'ẽean khóèm koe tcg'oa ne i ko c'óòa qgáìan koe qõò, a sãa i gha qgáìan qaa, a ncẽè hòò o tama i kò hãa ne i ko nxãaska bìríse a máá: ‘Tirim nquum ẽer guua hãam koer gha ka̱bise,’ témé, \v 25 a ẽe i kò hàà nquu ba bóò me káà gúù ii, a xgàia q'ano-q'anoèa, a qãèse kg'ónòèa, \v 26 ne i ko nxãaska qõò a síí 7 tc'ẽean séè a hàà cgoa, gaan nqáéase cg'ãè e, i hàà tcãà a i a gaa koe x'ãè. Si ẽem khóèm dis téé-q'oo sa hàà kaisase cg'ãè kg'aiaka dis ka,” tam méé. \s1 Tseegu di ts'ee-ts'eekg'aikua ne \p \v 27 Eẽm ko Jeso ba ncẽeta mééa xg'ara kas ko khóè sa xg'aes q'oo koe guu a q'aua kg'ui a Jeso ba bìrí a máá: “Ts'ee-ts'eekg'aièa saa khóès ẽe ábà Tsia sa, naka bíìan ẽe Tsi coma hãa hẽéthẽé e,” témé. \p \v 28 Me Jeso ba xo̱a si a máá: “Tseegukaga, igaba ẽe Nqarim di kg'uian ko kóḿ a ko ẽe i ko méé khama hẽé nea kaisase ts'ee-ts'eekg'aièa ne ne e,” témé. \s1 Cg'ãè caus qhàò sa ko x'áí sa qaa \r (Mt 12:38-42) \p \v 29 Eẽ zi ko khóè ne di zi xg'ae zi càùse kam ko Jeso ba tshoa-tshoa a máá: “Ncẽes qhàò sa cg'ãè cau si i, a ko \add are-aresas\add* x'áí sa qaa. Igabas cúís x'áís ga sa x'áíèa hãa tite, Jonam dis x'áís cúís oose. \v 30 Eẽm xg'ao ma Jona ma Ninefe di ne khóè ne koe ma x'áí sa ii, khamagam gha ma khóèm dim Cóá ba ma ncẽes qhàòs koe x'áí sa ii khama. \v 31 X'aigas Sheba di sa gha xgàrakuan dim cáḿ ka ncẽes qhàòs di khóèan cgoa tẽe a téé, a gha chìbi-chibi a xgàra si, nqõóm chõò-q'oo koes kò guu a ko hàà Solomonem di tc'ẽegan komsana khama. Igaba bóò, Solomonem ka kaia hãa ba ncẽeska ncẽe koe hàna. \v 32 Xgàrakuan dim cáḿ ka xu gha khóè xu Ninefe di xu tẽe a téé, a gha ncẽes qhàò sa chìbi-chibi a xgàra. Jonam di xgaa-xgaan koe xu kò guu a gaxu di chìbian koe tcóóse khama. Me ncẽeska Jonam ka kaia hãa ba ncẽe koe hàna,” tam méé. \s1 Cgáé-q'oom dis x'áà sa \r (Mt 5:15; 6:22-23) \p \v 33 \add A ba a máá:\add* “X'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúù sa ga dàò a gàbas cgoa xoaba-kg'ai si ba káà me e, kana gàbas ka nqãaka tòó si ba, igabam gha téé-q'ooa sa koe tòó si, ne gha nxãasega ẽe ko nquum q'oo koe tcãà ne x'áàn hòò. \v 34 Tsarim tcgáí ba tsarim tc'áróm dim x'áà me e. Tsarim tcgáím kò qãè e, nem wèém tc'áróm tsari ba x'áàn ka cg'oèa. \v 35 Gaa domka méé tsi bóò naka i tsáá koe hàna x'áàn táá ntcùú sa ii guu. \v 36 Khama nxãaska ncẽè wèé cgáé-q'ooa tsi kò x'áàn ka cg'oè cgaea, i cúí xòèa tsi ga ntcùús q'oo koe hãa tama, nem wèém cgáé-q'oo ba x'áàn úúa, ncẽes ko ma x'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúù sa ma tsáá koe ma kaisase ma x'áà khamaga ma,” tam méé. \s1 Jeso ba ko Farasai xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé dqàè \r (Mt 23:1-36; Mk 12:38-40) \p \v 37 Eẽm ko Jeso ba kg'uia xg'ara kam ko c'ẽem Farasai ba dtcàrà Me, síím gha tc'õó cgoa me ka. Me kò Jeso ba tcãà a síí tafolem koe ntcõó cgoa me, tc'õó cgoa mem gha ka. \v 38 Igaba ẽem ko Farasai ba bóòa q'ãa, Jesom ko xg'aà tshàu tamase tc'õó sa kam kò are. \v 39 Me X'aigam \add Jeso\add* ba bìrí me a máá: “Gaxao Farasai xao ko kubi zi hẽé naka gàba zi hẽéthẽé zi ka qãá zi xg'aà, igabaga xao q'ooa xao koe xhùuku sa hẽé naka cg'ãè cauan hẽéthẽé ka cg'oè cgaeèa. \v 40 Gaxao káà tc'ẽe xaoè, ẽe qãá sa kúrúa ba gáé gam q'ooa sa thẽé kúrúa hãam tama baà? \v 41 Igaba dùús wèés gàbas q'oo koe hàna sa ẽe dxàua ne khóè ne máà, naka xaoa gha nxãasega tchàa za hẽé naka q'oo za hẽéthẽé q'ano ii. \p \v 42 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao Farasai xao ka! Nqari ba xao ko tc'õoan ko xg'ãò-xg'ão zi gúù zi\f + \fr 11:42 \fq tc'õoan ko xg'ãò-xg'ão zi gúù zi - \ft Gerika sa ko cám̀ hìi-coa sara ka kg'ui, Naros koe cg'õè úú tama sara.\f* koe cúís tshàu-q'oos dian tcg'òó a máà khama, wèé zi tc'õo-kg'áḿ zi xháràn di zi koe hẽéthẽé e. Igabaga xao ko Gam di qãèse qgóókuan hẽé naka ncàm̀kuan hẽéthẽé nxorè. Qaase i ko, ncẽe sara gúù sara \add cgáé sara\add* xao ga kò kúrúa hãa sa, igaba méé xao táá c'ẽe zi nxorè guu. \p \v 43 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao Farasai xao koe! Còrè-nquuan koe xao kaia zi ntcõó-q'oo zi ncàm̀a hãa, naka x'ámágu di zi qgáì zi koe tsgám̀ku sa hẽéthẽé e. \p \v 44 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao koe, x'áíse tama zi tc'ám̀ zi khama xao ii, ncẽe khóèan ko kg'ama tc'amkg'aia zi koe, bóòa q'ãa zi tamase gãá zi,” tam méé. \p \v 45 Me kò x'áè q'ãa-kg'aom c'ẽe ba xo̱a Me a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, ẽeta Tsi kòo méé ne Tsi ko sixae igaba cóè xae e thẽé,” témé. \p \v 46 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Gaxao x'áè q'ãa-kg'ao xao igaba: Haò, cg'ãè i gha ii gaxao koe, qóḿse xao ko khóèan qóḿ gúùan dcẽékagu, igaba xao gaxao cúím tshàum gaxao dim kaga qgóó o tama. \p \v 47 Haò, cg'ãè i gha ii gatu koe. Porofiti xu di zi tc'ám̀ zi koe tu kò dqo̱m̀ cgoaè xu gha zi gúù zi tshàoa tòó, ncẽe gatu ka tsgõose ga xu ka cg'õoèa xu. \v 48 Ncẽes gúù sa xao ko nxàea tseegukagu, gaxao ka tsgõose ga xu kúrúa hãa tsééa ne. Porofiti xu xu kò cg'õo khama, xao kò gaxu di tc'ám̀an tshào. \v 49 Ncẽes gúùs domkam kò Nqari ba Gam di tc'ẽegan koe máá: “Porofiti xu hẽé naka x'áè úú-kg'ao xu hẽéthẽér gha gane koe tsééa úú, ne gha c'ẽe-kg'áía xu cg'õo, a c'ẽea xu xgàra. \v 50 Gaa domkas gha ncẽes qhàò sa nqõóm tshoa-tshoasea koe guu a ntcã̱àguèa c'áòan wèé xu porofiti xu di xo̱ara máá, \v 51 Abelem di c'áòan koe guu a síí Sakariam dian koe tcãà. Sakariam ncẽe kò altara ba hẽé naka còrè-nquu ba hẽéthẽé xg'aeku koe cg'õoè ba. Eè, bìrí tu ur ko, qhàòs ncẽe sa gha wèéan ncẽe ga xo̱ara máá. \p \v 52 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao x'áè q'ãa-kg'ao xao koe, q'ãan di tc'ẽean dim xgobekg'am ba xao séèa máásea. Gaxaoa kò gaxao ka táá tcãà, a xao a kò ẽe ko tcãà ne xgáè-kg'am,” tam méé. \p \v 53 Eẽm ko Jeso ba ẽem qgáìm koe tcg'oa a ko qõò ka xu kò x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽé naka Farasai xu hẽéthẽé xu tshoa-tshoa a xgáèa tòó Me, a káí zi tẽè-kg'áḿ zi qaa tcáó Me ko zi tẽè Me, \v 54 Nxãasegam gha tshúù gúùan kg'ui xu chìbi-chibi Me ka. \c 12 \s1 Jeso ba ko khóè ne q'ãa-q'ãa Farasai xu ka \r (Mt 10:26-27) \p \v 1 Gaa koes kò kaias xg'aes tcám̀-tcám̀s khóè ne di sa xg'aea hãa, ne kò xáèkua hãa i kòm̀ ga káà a, kam kò \add Jeso ba\add* Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu cgoa tc'ãà a tshoa-tshoa a máá: “Farasai xu di péré gãé-gãean koe méé xao q'õésea hãa, ncẽe qãè khóèan khama ko ma kúrúse igaba cg'ãè cau xu. \v 2 Wèés gúùs ẽe chóm̀sea hãa sa gha xgòre-kg'aiè, si gha wèés tchõàs ẽe chóm̀sea hãa sa q'ãase. \v 3 Eẽ xao ko ntcùúan q'oo koe kg'ui sa gha x'áàn q'oo koe kóḿse, si gha gataga ẽe xao kòo nquuan q'oo koe c'am̀ sa thẽé nquuan tco̱be koe nxàese. \s1 Q'áòè gha ba \r (Mt 10:28-31) \p \v 4 “Tíí ka c'ẽea tuè, bìrí tu ur ko, a ko máá: Táá \add khóè ne\add* ẽe ko tc'áró ba cg'õo, a ne a gaa koe guus ka kúrú ne gha gúù úú tama ne q'áò guu. \v 5 Igabar gha bìrí tu u dìí ba méé tu q'áò sa: \add Nqarim\add* ẽem kòo cg'õoa xg'ara ne ko chõò tamas c'ees dxãwam dis koe xaoa úú di qarian úúa hãa ba méé tu q'áò. Eè, bìrí tu ur ko, q'áò Me méé tu! \v 6 A 5 tsa̱rá zia gáé mari-coa tsara cgoa x'ámáguè tama? Igabas cúís ga sa Nqarim ka c'urùèa hãa tite. \v 7 I gataga wèé c'õòan tcúúa tu di ga nxáráèa. Ke táá q'áò guu, káí zi tsa̱rá zi ka tu kaisase cgáé tu u ke. \s1 Nxàea tcg'òóse sa hẽé naka Kreste ba xo̱ase sa hẽéthẽé e \r (Mt 10:32-33; 12:32; 10:19-20) \p \v 8 “Bìrí tu ur ko a ko máá: Dìím wèém ẽe gha khóè ne cookg'ai koe Tíí ka nxàese bam gha Khóèm dim Cóá ba thẽé Nqarim di xu moengele xu cookg'ai koe nxàea tcg'òó. \v 9 Igaba dìím wèém ẽe gha khóè ne cookg'ai koe xo̱ase Te ba gha Nqarim di xu moengele xu cookg'ai koe xo̱aseè. \v 10 Me gha wèém khóèm ẽe ko Khóèm dim Cóám ka cg'ãèse kg'ui ba qgóóa mááè, igaba ẽe gha Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'ãè kg'uian kg'ui ba cuiskaga qgóóa mááèa hãa tite. \p \v 11 “Igaba ẽe ne kòo còrè-nquu xu koe hẽé naka x'áèan di xu kaia xu koe hẽé naka tc'ãà-cookg'ai xu koe hẽéthẽé xo̱ara máásean ka tcãà tu u, ne méé tu táá káíse tc'ẽe-tc'ẽese guu, dùú sa tu gha nxàe sa, kana nta tu gha ma nxàe e sa, ncẽem x'aèm kòo hàà ne tu gha nxàe tu gha sa máàè ke, \v 12 Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba gha ẽem x'aèm ka xgaa-xgaa tu u, dùú sa méé tu nxàe sa ke,” tam méé. \s1 Qguùam khóèm káà tc'ẽem dis sere-sere sa \p \v 13 C'ẽem khóè ba kò ẽes xg'aes q'oo koe guu a Jeso ba bìrí a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, tíí kíím cgoa kg'ui nakam sitsam ka xõòm x'óóa guua zi gúù zi tíí cgoa q'aa-q'aaku,” témé. \v 14 Igabam kò Jeso ba xo̱a me a máá: “Khóè tseè, dìí na qarian máà Tea, gúùa ner gha q'aa-q'aa tsao o di i?” témé. \v 15 Me \add Jeso ba\add* bìrí ne a máá: “Bóò naka tua chìikuan koe q'õése, khóèm dis kg'õè sa gúù zi káí zi ẽem kàoa hãa zi koe hãa tama ke,” témé. \p \v 16 A ba a ncẽes sere-sere sa bìrí ne a máá: “C'ẽem khóèm qguùa kò hãa ba xg'ao hàna, gam dim xháràm kòo káí tc'õoan kúrú ba. \v 17 Me tcáóa ba koe tẽèse a máá: ‘Dùú ra gha kúrú? C'ẽe qgáì gar úú tama ka, tiri tc'õoa ner gha tòóa mááse e,’ témé. \v 18 Kam ko máá: ‘Ncẽea ra gha hẽé ga a: Tòóa máásean di xu nquu xu tiri xur gha ko̱be a ra a kaia xu tshào, a tiri mabere cãan hẽé naka tiri zi gúù zi c'ẽe zi hẽéthẽé gaa koe tòó. \v 19 Ra gha \add nxãaska\add* bìríse a máá: ‘Qãè zi gúù zi wèé zi ẽer ko qaa zir úúa hãa, káí kurian gha kg'õèkagu te zi. A ra a gha kg'õè sa thamkase séè, a gha tc'õó a kg'áà, a ra a qãè-tcaoa mááse,’ ’ témé. \v 20 Igabagam ko Nqari ba bìrí me a máá: ‘Tsáá khóè tsi káà tc'ẽe tseè, ncẽem ntcùúm ka tsi gha kg'õèa tsi séè cgaeè, ka zia gha nxãaska ẽe tsi kúrúa máásea hãa zi gúù zi dìín di ii?’ témé. \v 21 Ncẽea i gha ii ga a, dìím wèém ẽe ko x'aia ba tòóa mááse ba Nqarim cookg'ai koe qguù tama,” tam \add Jeso ba\add* méé. \s1 Káíse tc'ẽe-tc'ẽese sa \r (Mt 6:25-34) \p \v 22 Me Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “Gaa domkar ko bìrí xao o, a ko máá: Táá gaxao di kg'õèan ka káíse tc'ẽe-tc'ẽese guu, dùú xao gha tc'õó kana dùú xao gha cgáé-q'ooa xao koe hã̱a sa. Kg'õè sa tc'õoan ka cgáé si i, me tc'áró ba qgáían ka cgáé me e ke. \v 23 Kg'õè sa tc'õoan ka kaisase cgáé si i, me cgáé-q'oo ba qgáían ka kaisase cgáé me e. \v 24 Ho̱aran bóò, xhárà tama i hãa, a tcuù tama, a tc'õoan i gha tòóa mááse nquuan úú tama, gabàm ko Nqari ba xárò o. Tu gatu tsa̱rán ka kaisase cgáé tu u. \v 25 A gatu ka c'ẽem dìí ba gha kg'õèa ba di cáḿan koe káíse tc'ẽe-tc'ẽesean ka cáḿ ba càù? \v 26 Ncẽes gúùs cg'árés kúrú kaga tu ko tààè, ka tu koáé nxãaska dùúska c'ẽe zi ka káíse tc'ẽe-tc'ẽesea máá? \v 27 Bóò, nta zi qãáka di zi x'aa zi ii sa, zi ko ma tso̱m sa; tséé tama zi hãa, a zi a gataga qgáían qgãéa mááse tama. Igabar ko bìrí tu u, \add x'aigam\add* Solomonem ga ba kò gam di x'aian wèé koe ga ncẽe zi x'aa zi ka c'ẽea zi khama ma hã̱a tama. \v 28 A ncẽè Nqarim kòo qãáka di dcãan ncẽe ko ncẽe cáḿ ka hãa, a q'uu ka c'eean q'oo koe xaoa tcãàè, nxãan ncẽeta ma hã̱akagu, nem gha tseegukaga cgáése gatua hã̱akagu tu u, oo, gatu ncẽe cg'áré dtcòm̀an úúa tuè? \p \v 29 “Ke tu táá dùú sa tu gha tc'õó kana kg'áà sa qaa guu, naka káíse tc'ẽe-tc'ẽese guu. \v 30 Tãá zi qhàò zi di nea ko wèé gúùan ncẽe ga qaa, Me gatu ka Xõòm ga ba ncẽe gúùan tu ko qaa sa q'ana hãa. \v 31 Igabaga méé tu kg'aika X'aigam Nqarim di x'aian qaa, naka tua gha ncẽe zi gúù zi wèé zi thẽé máàè. \s1 Nqarikg'ai di qguùa ne \r (Mt 6:19-21) \p \v 32 “Ghùu-coa tuè, táá tu q'áò guu, qãè-tcaokagu i ko gatu ka Xõò ba, Me gha ntcõó-q'ooan máà tu u ke. \v 33 Eẽ tu úúa hãa zi tu x'ámágu, naka tua gazi di marian dxàua ne khóè ne máà. Cg'ãa-cg'anase tama qgóán tu kúrúa mááse, \add naka\add* nqarikg'ai di qguùan ncẽe kaà tite \add cgoa\add*, cúí ts'ãà-kg'ao kaga cúù-cuuse cgaeè tite e kana tcg'ãàn kaga tc'õóè tite e. \v 34 Eẽ tsari qguùan hãa koe i gha gataga thẽé tsari tcáóan hãa khama. \s1 Kókòa hãa xu qãà xu \p \v 35 “Tséé sa méé tu kg'ónòsea máána hãa, naka i gatu di x'áà-x'aa-kg'ai cgoa di gúùan ko ka̱ru. \v 36 Gane ka q'õòse ba qãà hãa ne tséé-kg'ao ne khama ma, séèkuan dis kõ̱ès koe kò qõòa hãa ba. Eẽm ko hàà a ko nquu-kg'áḿ ba xg'áḿ-xg'am, ne gha kúúga xgobekg'ama máá me ne. \v 37 Eẽ xu qãà xu, ncẽe gaxu ka q'õòsem ko hàà a hàà sao-xg'ae xu kókòa hãa xu ka i gha kaisase cgáé ii. Tseegukar ko bìrí tu u: Tsééam gha máá xu sam kg'ónòsea máána hãa, a gha tafolem koe ntcòo xu, a tsééa máá xu. \v 38 Eẽ gaxu ka q'õòsem kòo ntcùú ka hàà kana ntcùú nqáè ka igaba gha kókòa hãa xu qãà xua ts'ee-ts'eekg'aièa. \v 39 Igaba méé xao ncẽe sa q'ana hãa: Ncẽè nquu ba kàoa hãam khóèm kò q'ana hãa ts'ãà-kg'aom ko dùútsa x'aè ka tcãà sa, nem ga kò táá gam dim nquu ba guu me khõaèa hãa. \v 40 Ke méé tu gatu igaba kg'ónòsea hãa, Khóèm dim Cóá ba gha tcom tama tu hãam cáḿ ka hàà cgae tu u ke,” tam méé. \s1 Tcom-tcomsa kana tcom-tcomsa tamam qãà ba \r (Mt 24:45-51) \p \v 41 Petere ba kò máá: “X'aigaè, ncẽes sere-seres ncẽe Tsi ko nxàe sa koáé sixae cgoa kg'ui, kana saa ko wèém khóèm cgoa kg'ui?” témé. \v 42 Me X'aigam \add Jeso\add* ba xo̱a me a máá: “Kháé dìí ba nxãaska tcom-tcomsa a tc'ẽegam qãà baa? Ncẽe gam ka q'õòsem gha nquua ba di qarian máà ba, me qãè x'aè ka gaxu di tc'õoan máà xu ba. \v 43 Ts'ee-ts'eekg'aièa baa ẽem qãà ba, ncẽe gam ka q'õòsem ko hàà nem ko hàà sao-xg'ae me ko gatà hẽé ba. \v 44 Tseegukar ko bìrí tu u a ko máá: wèé zi gúù zi ẽem úúa hãa zi di qaria nem gha gam koe tòó. \v 45 Igabaga ncẽè ẽem qãàm ko tcáóa ba q'oo koe bìríse a máá: ‘Tíí q'õò ba ãoa hãa a qháése hàà tite,’ témé, a ba a tshoa-tshoa a c'ẽe ne qãà ne xg'áḿku cgoa, a tc'õó a kg'áà a tshoa-tshoa a nqàre, \v 46 nem gha ẽem qãàm ka q'õòse ba tcom tamam hãam cáḿ ka hàà, c'úùam hãa x'aè ka, a ba a gha hàà xgàra me, a ẽe tcom-tcomsa tama ne cgoa xg'ae-xg'ae me. \p \v 47 “Qãàm ẽe gam ka q'õòsem ko qaa sa q'ana hãa, igaba kg'ónòse naka kúrú si tama ba gha káí \add tsa̱man\add* xg'áḿmè. \v 48 Igaba ẽem kúrúa hãas domkam ko xgàraè sa c'úùa hãam qãà ba gha cg'orò \add tsa̱man\add* xg'áḿmè. Wèém ẽe káían máàèam koe i gha káían qaaè, ẽe kaisase káían máàèam koe i gha gataga kaisase káían qaaè. \s1 Jeso ba ko q'aa-q'aase sa óá \r (Mt 10:34-36) \p \v 49 “Nqõómkg'ai koer gha hàà c'eean óá kar hààra, a kò gataga káíse ncàm̀aa, nxãakamaga i ga kò ka̱rukaguèa sa! \v 50 Tcguù-tcguuku sa hàna tcguù-tcguuèr gha ko sa, gaas kar qgóóèa si gha nxãakg'aiga síí xg'ara. \v 51 Nqõómkg'ai koer ko hàà tòókuan óá, ta tu gáé tc'ẽea? Bìrí tu ur ko: nxãas tama si i, igabar ko q'aa-q'aase sa óága. \v 52 Ncẽe koe guus ka ne gha 5 ne khóè ne cúím x'áém di ne q'aa-q'aaè, ne gha nqoana ne cám̀an cgoa táá kóḿku, i cám̀an táá nqoanan cgoa kóḿku. \v 53 Q'aa-q'aaè ne gha, me xõò ba cóám cgoa táá kóḿku, me cóá ba xõòm cgoa táá kóḿku, si xõò sa cóás cgoa táá kóḿku, si cóá sa gaas ka xõòs cgoa táá kóḿku, si c'uì sa c'uìse-coas cgoa táá kóḿku, si c'uìse-coa sa c'uìses cgoa táá kóḿku,” tam méé. \s1 X'aèm di zi x'áí zi \r (Mt 16:2-3) \p \v 54 A ba a xg'ae zi bìrí a máá: “Túú-c'õò sa tu kò bóò si ko cáḿs ko tcãà xòè za guu a ko qaò ne tu ko kúúga máá: ‘Tuu i ko sene,’ témé, i gataga ii. \v 55 Dtcẽè xòè za guuam tc'ãá ba tu kòo bóò ne, tu ko máá: ‘Sene i gha kaisase kùrusa a,’ témé, i gataga ii. \v 56 Gatu khóè tu qãè khóèan khama ko ma kúrúse tuè! Nqõómkg'ai hẽé naka nqarikg'ai hẽéthẽé koe gha kúrúse zi gúù zi nxàe tu q'ana hãa, igaba tu dùús domka x'aèan di zi x'áí zi nxàean c'úùa hãa? \s1 Tsarim chìbi-chibi-kg'aom cgoa qhàìs koe dtcòm̀kua ne \r (Mt 5:25-26) \p \v 57 “Dùús domka tu cúíaga bóòa tcg'òóa mááse tama qãè gúùan kúrúè gha a? \v 58 Eẽ ko chìbi-chibi tsim cgoa, méé tsi wèé qaria tsi kúrú naka tsao xg'aen ntcõó naka ẽes chìbi sa nxàe nakas qanega tsao dàòm q'oo koe hãa a xgàrakuan dis qhàìs koe síí ta ga hãase chõò. Nxãa tama kò ii nem gha xgàra-kg'aom tshàu q'oo koe tcãà tsi, me gha xgàra-kg'ao ba qáé-kg'aom tshàu q'oo koe tcãà tsi, tsi gha qáé-nquus koe tcãàè. \v 59 Bìrí tsir ko a ko máá: Cuiskaga tsi gaa koe tcg'oara hãa tite, a gha nxãakg'aiga síí ẽe qaùa hãam mari-coa ba suruta,” tam méé. \c 13 \s1 Chìbian koe tcóósea ne \p \v 1 Gaa x'aè ka ne kò c'ẽe ne khóè ne gaa koe hàna, ncẽe kò Jeso ba Galilea di ne khóè ne ka bìrí ne, ncẽem kò Pilato cg'õoa hãa ne, ẽe ne kò ko dàòa-mááku zi kúrú x'aè ka. \v 2 Me Jeso ba xo̱a ne a máá: “Gatu ko bóò ka nea kò ncẽe ne Galilea ne, wèé ne Galilea ne c'ẽe ne ka tshúù ne chìbi-kg'ao nea, ncẽeta ne kò ma xgàrase ka? \v 3 Bìrí tu ur ko, gatà i ii tama, igaba tu kò gatu di chìbian koe tcóóse tama ne tu gha wèéa tu ga gataga ma kaàkaguè. \v 4 Kana tua ko ntama ma tc'ẽe 18 ne khóè ne ncẽe kò Siloame koe qáòm nxõ̱á nquum ka cg'áé cgaeè ne ka, a cg'õoè ne, gatu ko bóò ka nea kò wèé khóèan ẽe Jerusalema koe x'ãèa hãa ka chìbiga nea? \v 5 Bìrí tu ur ko, gatà i ii tama, igaba tu kò gatu di chìbian koe tcóóse tama ne tu gha wèéa tu ga gataga ma kaàkaguè,” tam méé. \s1 Hìis tc'áróan kúrú tama sa \p \v 6 Jeso ba kò nxãaska ncẽes sere-seres ka bìrí ne a máá: “Khóè ba kò hàna a ba a faia dis hìi sa úúa, gam dim kg'om xháràm q'oo koe kò xháràèa sa. Gaa koem kò síí ko tc'áróa sa qaa, igabam ko táá cúían ga hòò. \v 7 Me nxãaska khóèm gam dim xhárà ba ko kòre ba bìrí a máá: ‘Bóò, nqoana xu kuri xu ra úúa a ko ncẽe koe hàà a ko hàà ncẽes hìis faia dis di tc'áróan qaa, igabagar cúían ga hòò tama. Ke xg'aoa tcg'òó si! Kg'amagas téé a ko góḿan tséékagu ke!’ témé. \v 8 Igabam kò khóè ba xo̱a a máá: ‘Tíí q'õòè, guu si gaicara cúím kuri ba nakar tshào qaò si naka c'aruan máà si. \v 9 Ncẽeko hààm kurim kas kò tc'áró kúrú ne i gha qãè e, igabagas kò kúrú u tama ne tsi gha nxãaska xg'aoa tcg'òó si,’ témé.” \s1 Jeso ba ko Sabata dim cáḿ ka khóè sa qãèkagu \p \v 10 Sabata dim cáḿ kam kò Jeso ba hãa a ko c'ẽem còrè-nquum koe xgaa-xgaa. \v 11 Igabagas ko gaa koe khóè sa hàna, 18 kurian ko dxãwa tc'ẽean ka nqo̱arakaguèa hãa sa, a sa a kò qhúùsea, a cg'árés kaga tchoanàse tama. \v 12 Eẽm ko Jeso ba bóò si kam kò Gam koe tciia óá si a máá: “Khóè seè, tcììa si koe si kgoaraèa,” témé. \v 13 A ba tshàua ba tòó cgae si, si gaa x'aè kaga tchoanàse a sa a Nqari ba dqo̱m̀. \p \v 14 Jesom ko Sabata di cáḿ ka kg'õèkagus gúùs domkam kò còrè-nquum dim tc'ãà-cookg'ai ba xgóà, a ba a khóè ne bìrí a máá: “6 cáḿa ne hàna khóèan ga tséé e, ke méé ne gaa cáḿan ka hàà naka nea hàà kg'õèkaguse, Sabata dim cáḿ ka tamase,” témé. \p \v 15 Me kò X'aiga\add m Jeso\add* ba xo̱a me a máá: “Gatu qãè khóèan khama ko ma kúrúse tuè, a gatu ka c'ẽem ga ba gáé cuiskaga Sabata dim cáḿ ka gam dis ghòè sa kana donghim igabaga xgàris koe kgoara hãa naka chùia úú me naka síí kg'áàkagu mea hãa tite? \v 16 Ka sa gáé ga ncẽes khóès Abrahamam ka cóáses, ncẽe kò ncẽeta noo kurian 18 séè a satanam ka qáéèa hãa sa, Sabata dim cáḿ ka táá kgoaraè ẽe kò qáé sia hãas gúùs koe?” tam méé. \p \v 17 Eẽm ko ncẽes gúù sa nxàe ka i kò Gam di ntcoe-kg'aoan saucgae, igabas kò wèés xg'aes ẽe sa wèé zi gúù zi cgáé zi ẽem kúrúa hãa zi qãè-tcaoa máá. \s1 Mosetara dis hìis di cgùrian dis sere-sere sa \r (Mt 13:31-32; Mk 4:30-32) \p \v 18 Me Jeso ba tẽè \add ne\add* a máá: “Nqarim di x'aia nea nta ii? Dùús cgoa Ra gha nxárá xg'ae e? \v 19 Mosetara \add dis hìis\add* dim cgùrim khama i ii, ncẽem kò khóè ba séè a gam dim xháràm koe xhárà ba. Me tso̱m a ba a hìi sa kúrú, i kò nqarikg'ai di tsa̱rán hàà gaas \add hìis\add* di nxã̱an koe nquuan kúrú,” témé. \s1 Péré gãé-gãean dis sere-sere sa \r (Mt 13:33) \p \v 20 Me gaicara tẽè a máá: “Dùús cgoa Ra gha Nqarim di x'aian nxárá xg'ae? \v 21 Péré gãé-gãean khama i ii, ncẽes ko dxàes khóè sa séè a káí péréan cgoa xg'ae-xg'ae e, i wèés pérés koe tséé, si gãe e,” tam méé. \s1 Cg'árém nquu-kg'áḿ ba \r (Mt 7:13-14, 21-23) \p \v 22 Eẽm kò Jeso ba Jerusalema koe qõò kam kò x'áé-dxoo xu hẽé naka x'áé-coa xu koe hẽéthẽé tcãà, a ba a ẽem ko ma qõò khama ma xgaa-xgaa. \v 23 C'ẽem khóè ba kò tẽè Me a máá: “X'aigaè, a cg'orò ne khóè ne cúí ne ko hàà kgoaraè?” témé. \p Me bìrí ne a máá: \v 24 “Wèé qaria tsi ga tséékagu naka tsia xgam-xgam nquu-kg'áḿ koe tcãà. Bìrí tu ur ko a ko máá: káí nea gha tcãà ne gha sa tc'ẽe igaba ne gha tààè. \v 25 Eẽm ko nquu-kg'ao ba tẽe a ko nquu-kg'áḿ ba tcẽekg'am x'aè ka tu gha tchàa za hãa, a tu a gha tshoa-tshoa a nquu-kg'áḿ ba xg'áḿ-xg'am, a kg'aea mááse a máá: ‘X'aigaè, nquu-kg'áḿ ba xgobekg'ama máá ta a,’ témé, igabam gha xo̱a tu u a máá: ‘C'úù tua raa ke tu tíí koe tcg'oa, gatu cg'ãè kúrú-kg'ao tuè!’ témé. \v 26 Tu gha tshoa-tshoa a máá: ‘Tsáá cgoa ta kò ko tc'õó a ko kg'áà, tsi kò ko gatá di x'áéan koe ga thẽé xgaa-xgaa,’ témé. \v 27 Igabagam gha xo̱a a máá: ‘C'úù tua ra hãa, a guua tu hãa qgáì ga c'úùa, ke tu tíí koe tcg'oa, gatu wèé tu cg'ãè kúrú-kg'ao tuè,’ témé. \v 28 Abrahama ba hẽé, Isaka ba hẽé, naka Jakobe ba hẽé, naka wèé porofitian Nqarim di x'aian koe hàna hẽéthẽé tu kò ko bóò nes gha kg'ae sa hẽé nakas gãò xõ̱ó sa hẽéthẽé hãa, igabaga tu gha gatu tchàa za xaoa tcg'òóèa hãa. \v 29 Igaba ne gha khóè ne cáḿs ko tcg'oa xòè koe guu, ne c'ẽe ne cáḿs ko tcheè xòè koe guu, ne c'ẽe ne c'ẽe xòèan nqõóm di koe guu, a hàà x'aian Nqarim di koe ntcõó. \v 30 Igabaga méé tu q'ãa, c'ẽe ne ẽe kháóka kò hãa nea gha tc'ãà di ne ii, ne gha c'ẽe ne ẽe tc'ãà di kò ii ne kháóka di ne ii,” tam méé. \s1 Jeso ba ko Jerusalema ba thõò-xama máá \r (Mt 23:37-39) \p \v 31 Eẽm x'aèm ka xu kò c'ẽe xu Farasai xu Jeso ba hàà cgae, a bìrí Me a máá: “Ncẽem qgáì ba tcg'oara guu naka Tsia c'ẽe za qõò, Herote ba cg'õo Tsi kg'oana ke,” témé. \v 32 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Qõò naka síí ẽem círí ba bìrí naka máá: ‘Dxãwa tc'ẽea ner ko xhàiagu, a Ra a ko khóè ne ncẽem cáḿ ka hẽé naka q'uu dim cáḿ ka hẽéthẽé qãèkagu, a Ra a gha Tiri tsééan nqoana dim cáḿ ka xg'ara-xg'ara,’ témé. \v 33 Gatà i ii igaba méér dàòa te koe hãa ncẽem cáḿ ka hẽé, q'uu dim cáḿ ka hẽé, naka q'uu dim cáḿ qãá q'oo dim cáḿ ka hẽéthẽé e. Porofitim ga Jerusalema ka tchàa za cg'õoè sa qãè tama khama. \p \v 34 “Oo! Jerusalemaè, Jerusalemaè. Tsáá porofitian ko cg'õo tsi, a ẽe tsáá koe i kò tsééa óáèa hãa ne ko nxõ̱án cgoa xao o tsi. Nta noose ra kò tc'ẽea hãa, tsari cóá ner ga cúí koe xg'ae-xg'aea hãa sa, ẽes ko ma ghòrò sa tcgàmà sa dòm̀ q'oo koe ma gas di ghòrò-coan ma xg'ae-xg'ae khama. Igabaga tu ko tc'ẽe e tama. \v 35 Q'ãa méé tu, Nqari ba gha Gam dim nquu ba guua máá tu u sa. Bìrí tu ur ko, gaicara tu bóò Tea hãa tite a tu a gha nxãakg'aiga máá: ‘Eẽ ko X'aigam dim cg'õèm cgoa hàà ba ts'ee-ts'eekg'aièa hãa,’ témé,” tam méé. \c 14 \s1 Jeso ba Farasaim x'áé koe \p \v 1 C'ẽem cáḿ Sabata dim kam kò Jeso ba Farasai xu dim tc'ãà-cookg'aim x'áé koe hàna, a ko tc'õó, ka ne kò khóè ne \add qãèse\add* bóò Me. \v 2 Me kò kúúga x'õàa ba hẽé naka c'õáa ba hẽéthẽé kò gãéa hãam khóè ba Jesom koe hàà. \v 3 Me kò Jeso ba x'áè q'ãa-kg'ao xu hẽé naka Farasai xu hẽéthẽé tẽè a máá: “Sabata dim cáḿ ka khóèan qãèkagua nea \add x'áèan ka\add* kgoaraèa kana ia kgoaraè tama?” témé. \v 4 Igaba xu kò táá cúí gúù ga nxàe. Me kò Jeso ba khóè ba séè, a qãèkagu, a guu mem qõò. \v 5 Kam ko bìrí xu a máá: “Ncẽè gaxao ka c'ẽem kò cóá ba úúa kana ghòè ba, me Sabata dim cáḿ ka tsàùm q'oo koe cg'áéa tcãà, ne ba síí tcg'òó mea hãa tite?” témé. \v 6 Igaba xu kò ncẽes gúùs ka táá kgoana a xo̱a Me. \p \v 7 Eẽm ko Jeso ba bóòa q'ãa, cg'áè-kg'ao ne ko ma kaia zi ntcõó-q'oo zi koe ma ntcõó sa, kam kò ncẽes sere-sere sa bìrí ne a máá: \v 8 “Eẽ tsi kò c'ẽem khóèm ka séèkuan dis kõ̱ès koe tciièa hãa ne táá kaia zi ntcõó-q'oo zi koe ntcõó guu, c'ẽedaokam gha c'ẽem khóèm tsáá ka kaisase tcom-tcomsa ba thẽé tciièa hãa ke. \v 9 Gatà i kò ii nem gha ẽe tcii tsaoa hãa ba hàà, a bìrí tsi a máá: ‘Ncẽem khóè ba tsaris ntcõó-q'oo sa máà,’ témé, tsi gha saucgae, a gha nxãaska tshoa-tshoa a cg'árés ntcõó-q'oos koe síí ntcõó. \v 10 Igaba ẽe tsi kò tciièa hãa ne, cg'árés ntcõó-q'oos koe ntcõó, nakam gha nxãasega ẽe tcii tsia hãam kò ko hàà ne bìrí tsi naka máá: ‘Tíí tcáràè, còoka hànas ntcõó-q'oos koe ntcõó,’ témé, naka tsi gha nxãasega cg'áè-kg'ao ne tsáá ka c'ẽe ne cookg'ai koe tcom-tcomsakaguè. \v 11 Wèém ẽe ko kaikaguse ba gha cg'áré-cg'areè, me gha ẽe ko cg'áré-cg'arese ba kaikaguè khama,” tam méé. \p \v 12 Me Jeso ba nxãaska ẽe kò tcii mea hãam khóè ba bìrí a máá: “Eẽ tsi kò dòàs koaba, kana dqòa di tc'õoan di sa ko kúrú, ne méé tsi táá tsáá tcárà ne, kana tsáá qõe ga ne, kana tsari ne qhàò ne, kana tsáá ka c'ẽea ne ẽe qguùa ne igaba tcii guu. Gatà tsi kò ko hẽé ne, ne gha gane igaba thẽé dòàn kúrú a gha tciia úú tsi, a síí ẽe tsi kúrúa máá nea hãa sa suruta ka̱bi tsi ke. \v 13 Igaba ncẽè dòà sa tsi kò kúrúa hãa ne méé tsi dxàua ne khóè ne hẽé, nqo̱ara ne hẽé, ts'íìko ne hẽé naka káà tcgáí ne hẽéthẽé tciia óá, \v 14 naka tsia gha nxãasega ts'eekg'ai ii, c'ẽe gúù gaan cgoa ne gha suruta ka̱bi tsi ne úú tama khama, a tsi a gha tchàno ne khóè ne ko x'ooan koe ghùiè x'aè ka suruta ka̱biè,” tam méé. \s1 Dòàs dis sere-sere sa \r (Mt 22:1-10) \p \v 15 Eẽ kò Gam cgoa ntcõe xu ka c'ẽem ko ncẽes gúù sa kóḿ kam kò Jeso ba bìrí a máá: “Ts'eekg'ai me e gha ii, ẽe gha ko dòàs Nqarim di x'aian dis koe tc'õó ba!” témé. \p \v 16 Me \add Jeso ba\add* xo̱a me a máá: “C'ẽem khóè ba kò hãa, kaias dòà sa kò kúrú, a káí ne khóè ne tciia óá ba. \p \v 17 “Eẽs dòàs di x'aè kam ko gam dim qãà ba tsééa úú, síím gha ẽe kò tciièa hãa ne bìrí a máá: ‘Wèé zi gúù zia kg'ónòèa hãa ke tu hàà,’ témé ka. \v 18 Igabaga ne ko wèéa ne ga cúíta méé a tshoa-tshoa a c'ẽe zi tséé zi ka ne ma qgóóa tòóèa sa nxàe. Tc'ãà di ba kò máá: ‘Ncãar xhárà ba x'ámá, qõò méér naka síí bóò mes gúù si i, ke cgóm̀na kg'aika qãà te,’ témé. \v 19 Me c'ẽe ba máá: ‘Ncãar 5 xu ghòè xu jokoan di xu x'ámá, a ncẽer ii ka ko síí kúrúa bóò xu, ke cgóm̀na kg'aika qãà te,’ témé. \v 20 C'ẽem igabam kò máá: ‘Khóè sar ka̱basega séèa hãa, khamar síí tite,’ témé. \p \v 21 “Me qãà ba ka̱bise a hàà ncẽe zi gúù zi gam ka q'õòsem koe xàà. Me kò x'áé-kg'ao ba xgóà, a gam dim qãà ba bìrí a máá: ‘Qháé naka tsia x'áé xu koe hẽé, naka x'áé tcúú xu koe hẽéthẽé síí, naka tsia síí ẽe dxàua ne hẽé, ẽe nqo̱ara ne hẽé, ẽe káà tcgáí ne hẽé, naka ts'íìko ne hẽéthẽé, séè naka ncẽe koe óá,’ témé. \v 22 Me \add gaa koe guus ka\add* qãà ba máá: ‘Tíí q'õòè, ẽe tsi nxàea hãa sa kúrúsea, igabaga i qanega ntcõó-q'ooan hàna,’ témé. \p \v 23 “Me nxãaska qãàm ka q'õòse ba bìrí me a máá: ‘Dàò xu koe hẽé naka x'áéan xg'aeku di xu dàò-coa xu koe hẽéthẽé qõò naka tsia kúrú ne naka ne hàà, nakam gha nxãasega tirim nquu ba cg'oè. \v 24 Bìrí tu ur ko, ẽe kò tciièa hãa xu khóè xu ka cúím ga ba tiris dòàs di tc'õoan xám̀a hãa tite!’ témé,” tam Jeso ba méé. \s1 Xgaa-xgaase-kg'ao ba kúrúa ne \r (Mt 10:37-38) \p \v 25 Zi kò kaia zi xg'ae zi Jesom cgoa qõò. Me ka̱bise a bìrí ne a máá: \v 26 “Ncẽè c'ẽem \add khóèm\add* kò Tíí koe hàà kg'oana, igabam kò xõò ba, kana xõò sa, kana gam dis khóè sa, kana gam di cóá ne, kana káíkhoea ba, kana qõea ba ga igaba hòre tama, kana gam di kg'õèan igaba hòre tama nem cuiskaga Tirim xgaa-xgaase-kg'ao ba ii tite. \v 27 Dìím wèém ẽe gam dim xgàu hìi ba dcẽé naka xùri Te tama ba Tirim xgaa-xgaase-kg'ao ba ii tite. \p \v 28 “C'ẽedaokam gaxao ka c'ẽe ba qáòm nquu ba tshào kg'oana, ka ba gáé kg'aika ntcõó naka tc'ẽe-tc'ẽesea hãa tite, nta noo marian ko qaase sa, gaas tséé sam ga xg'ara-xg'ara cgoa a? \v 29 Eẽm ko tshoa-tshoa sa kúrú, a kò xg'ara-xg'ara sa ka tààè, nem gha wèém khóèm ẽe ko bóò me ba kg'ãè me khama, \v 30 a kg'ui a máá: ‘Ncẽem khóè ba tshoa-tshoa a ko tshào, igabam xg'ara-xg'aran ka tààèa hãa,’ témé. \p \v 31 “A ncẽè c'ẽem x'aigam kò 10,000 xu ncõo-kg'ao xu úúa hãa, a ko síí c'ẽem x'aigam 20,000 xu ncõo-kg'ao xu úúa hãam cgoa x'ãàku, ne ba gáé kg'aika ntcõó naka tc'ẽe naka bóò tama, tc'ãòa hãa qaria nem úúa hãa sa, síím ga c'ẽem x'aiga ba x'ãà cgoa a? \v 32 A ncẽè gatàm kò hẽé tama, nem gha tchõà xàà-kg'ao xu tsééa úú, c'ẽem qanega nqúù ii koe, xu síí tòókuan dtcàrà. \v 33 Gatà iim dàòm kam, dìím wèém ẽe gatu xg'aeku koe hãa ba, a gam di zi gúù zi wèé zi ẽem úúa hãa zi aagu tama ba Tirim xgaa-xgaase-kg'ao ba ii tite. \s1 Ta̱bean hẽé naka x'áà ba hẽéthẽé e \r (Mt 5:13; Mk 9:50) \p \v 34 “Ta̱bea ne qãè e, igaba i kò ta̱bean gaan di tsa̱u-q'ooan ka kaà cgaeè, ne i gha gaicara ntama ma kúrúè a tsa̱u? \v 35 Góḿan koe ga hẽé naka cg'urian ẽe tcheèguèa koe ga hẽéthẽé i káà tséé e, a ko khóèan ka tchàa za aaguè. Eẽ tceean úúa hãa ba méém kóḿ,” tam méé. \c 15 \s1 Ho̱àra ko hãas ghùu sa \r (Mt 18:12-14) \p \v 1 C'ẽem cáḿ ka i kò wèé mari xg'ae-xg'ae-kg'aoan hẽé naka chìbi-kg'aoan hẽéthẽé Jesom koe cúù-cuuse, hàà ne gha komsana Me ka. \v 2 Xu Farasai xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé tshoa-tshoa a kg'uia mááse a máá: “Ncẽem khóè ba ko chìbi-kg'ao ne qãèse hààkagu, a ko gane cgoa tc'õó,” témé. \p \v 3 Me nxãaska Jeso ba ncẽes sere-sere sa bìrí xu a máá: \v 4 “C'ẽem-kg'áḿ kam gatu ka c'ẽe ba 100 zi ghùu zi úúa, si gazi xg'aeku koe cúí sa ho̱à, ne ba cuiskaga ẽe zi 99 zi qãáka guu, naka ẽe ho̱àra hãa sa síí qaa, naka ba nxãakg'aiga síí hòò si tite? \v 5 A ẽem kòo hòò si, nem gha kaisase qãè-tcao a ba a gha nxa̱ra ba koe dcẽé si. \v 6 Eẽm ko x'áé koe hàà nem gha gam ka tcáràse ga xu xg'ae-xg'ae gam di qhàòan cgoa, a bìrí ne a máá: ‘Tiris ghùus ncẽe ko ho̱àra hãa sar hòòa ke tu tíí cgoa qãè-tcao,’ témé. \v 7 Bìrí tu ur ko a ko máá: gatà iim dàòm cúím ka i gha nqarikg'ai koe qãè-tcaoan hãa, cúím chìbi-kg'aom ẽe ko chìbian koe tcóósem domka, 99 ne khóè ne ẽe tchàno ne e \add ta ko mééè ne ka\add*, ncẽe chìbian koe tcóóse qaa tama ne. \s1 Aagusea ko hãam qano mari ba \p \v 8 “Kanas kò c'ẽem-kg'áḿ ka khóès 10 qano mari xu úúa hãa sa, c'ẽem ka aaguse cgaeè, ne sa gáé ga táá x'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúù sa dàò, naka nquu ba xgài q'oo, naka qãèse ẽem mari ba qaa, naka nxãakg'aiga síí hòò me tite? \v 9 Eẽs kò hòò me nes gha gas di tcáràn hẽé naka gas di qhàòan hẽéthẽé tciia xg'ae, a máá: ‘Marim ẽe kò aagusea hãa bar hòòa hãa ke tu tíí cgoa qãè-tcao,’ témé. \v 10 Bìrí tu ur ko a ko máá: gatà iim dàòm cúím ka i gha Nqarim di xu moengele xu cookg'ai koe qãè-tcaoan hãa, cúím chìbi-kg'aom ẽe gha gam di chìbian koe tcóósem domka,” tam méé. \s1 Ho̱àra ko hãam cóá ba \p \v 11 Me Jeso ba nxãaska máá: “Khóèm cám̀ cóá tsara kò úúa hãa ba kò hãa. \v 12 Me cg'áré ba xõò ba bìrí a máá: ‘Aboè, tsari zi gúù zi q'aa-q'aa máá tsam m, naka tiri gha ii zi máà te,’ témé. Me kò gam di gúùan gam di tsara cóá tsara q'aa-q'aa máá. \p \v 13 “Me cg'áré ba cg'orò xu cáḿ xu qãá q'oo koe gam di zi gúù zi wèé zi x'ámágu, a ba a marian séè, a x'áéa ba guu, a nqúùm nqõóm koe qõò, a síí gaa koe gam di marian x'ãè a cg'ãè zi gúù zi koe xgãá. \v 14 Eẽm ko gam di zi gúù zi wèé zi tséékagua xg'ara kas kò gaam nqõóm koe qhóó sa tcãà, me tshoa-tshoa a \add ẽem cóá ba\add* qóḿ cgoa qgóóku. \v 15 Kam ko c'ẽem khóèm gaam nqõóm dim koe síí a síí tsééan dtcàrà, me nxãa ba gam dim xháràm koe tsééa úú me, síím gha xgùuan kòre ka. \v 16 Me kò káíse tc'ẽea hãa, xgùuan di tc'õoan cgoam ga kg'õèkaguse sa, i kò táá cúí khóè ga c'ẽe gúù tc'õó di ga máà me. \p \v 17 “Me ẽem ko ẽe sa bóòa q'ãa ka bìríse a máá: ‘Nta noo tséé-kg'aoan àbom dia káí tc'õoan úúa, ra ko tíí ncẽe koe xàbàn ka cg'õoè. \v 18 Xgoabar gha a àbom koe síí, a ra a gha síí bìrí me a máá: ‘Aboè, nqarikg'aian hẽé naka tsáá cookg'ai koe hẽéthẽé ra chìbian kúrúa hãa. \v 19 Tsarir cóá ra a tar ga ma tciiè sar kg'ano tama; ke tsari xu tséé-kg'ao xu khama ma qgóó te,’ tam méé. \v 20 A ba a xgoaba, a xõòm koe qõò. \p “Eẽm qanega nqúù ii kam kò xõò ba bóò me, a thõò-xama máá me, a qàròa síí cgae me, a síí xgábé me, a x'obè me. \v 21 Me cóáse ba bìrí me a máá: ‘Aboè, nqarikg'aian hẽé naka tsáá cookg'ai koe hẽéthẽé ra chìbian kúrúa hãa. Tsarim cóá ba tar gha ma tciiè sar kg'ano tama,’ témé. \v 22 Me xõò ba gam di xu qãà xu bìrí a máá: ‘Qháése xao t'õèm qgáí ba óá, na hàà hã̱akagu me, naka xaoa tcãà tshàu sa tcãà tshàu me, naka xaoa nxàbokagu me. \v 23 Naka xaoa síí tsauam ghòè-coa ba séè na cg'õo, naka ta kg'oo na dòà sa kúrú. \v 24 Ncẽem cóám tiri ba kò x'óóa hãa, igabam ncẽeska kg'õèa hãa; ho̱àram kò hãa igabam hòòsea hãa ke,’ tam méé. Ne tshoa-tshoa a dòà sa kúrú. \p \v 25 “Gaa x'aè kam kò gam ka cóásem kaia ba xhárà-kg'ai za hãa. Síím ka̱bise a x'áéan qàe koe hãa kam ko khóè ne kóḿ ne ko nxáè a ko ntcãà. \v 26 Kam kò c'ẽem qãà ba tcii a tẽè, dùús ko kúrúse sa. \v 27 Me nxãa ba xo̱a me a máá: ‘Tsáá qõe ba ka̱bisea hãa, me saò ba qãèsem ka̱bisea hãas gúùs domka tsauam ghòè-coa ba qhàea hãa,’ témé. \v 28 Me káímkhoe ba kaisase xgóà a ba a nquum q'oo koe tcãàn xguì. \p “Me kò xõò ba tcg'oa a hàà dàna me. \v 29 Me xo̱a me a máá: ‘Bóò, káí kurian ncẽeta noor qãàm khama ma tsééa máá tsia hãa, a qanega tsari x'áè-kg'áḿan ntcoe ta ga hãa. Igaba tsi qanega piri-coas ga sa máà te, nakar gha nxãasega tíí tcárà ne cgoa dòà sa kúrú ta ga hãa. \v 30 Igaba ẽem ko ncẽem cóám tsari ba ka̱bise, ncẽe kò tsari zi gúù zi cg'áràn koe kõ̱è cgoa ba, ka tsi kò tsauam ghòè-coa ba cg'õoa máá me,’ témé. \v 31 Me xõò ba bìrí me a máá: ‘Tiri cóáè, tsáá tsi wèé x'aè ka tíí cgoa hãa, i tiri gúùan wèé ga tsari i. \v 32 Gaa domka méé ta kõ̱è naka qãè-tcao, tsáá qõem ncẽe ba kò x'óóa hãa, igabam ncẽeska kg'õèa hãa; ho̱àram kò hãa, igabam hòòsea hãa domka,’ témé.” \c 16 \s1 Tc'ẽegam nquu kòre-kg'ao ba \p \v 1 Jeso ba kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “C'ẽem khóè ba kò hãa qguùa ba, a ba a kò nquu kòre-kg'ao ba úúa hãa, ncẽe gam di zi gúù zi kò ko kòre ba. I ko xààn hààra hãa, gaam nquu kòre-kg'ao ba ko gam di zi gúù zim ko ma tc'ẽe khama ma tséékagu sa. \v 2 Me nxãaska gam ka q'õòse ba tciia tcãà me a máá: ‘Dùú sa ncẽer ko tsáá ka kóḿ sa? Tsari tséé-q'ooan dis tcgãya sa máà te, gaicara tsi cuiskaga nquu kòre-kg'ao ba kúrúa hãa tite ke,’ témé. \p \v 3 “Me nquu kòre-kg'ao ba bìríse a máá: ‘Dùú sa ra gha kúrú, ncẽe tíí q'õòm ko tsééa te xhùu cgae te ka? Tshào cgoar gha qarian tc'ãòa hãar úú tama, a ra a ko gataga dtcàràn ka \add cgóm̀gase\add* sau-cgaekaguè. \v 4 Ncẽeskar q'ana hãa dùú sar gha kúrú sa, nxãasega ne gha khóè ne x'áéa ne koe qãèse hààkagu te ka, ncẽe koer ko tsééan koe tcg'òóè ne,’ tam méé. \p \v 5 “Kam ko wèé ne khóè ne ẽe kò gam ka q'õòse ba chìbian kúrú cgaea ne cúí cúí tcii, a tc'ãà di ba bìrí a máá: ‘Tíí q'õòm koe tsi nta noo chìbian úúa?’ témé. \v 6 Me xo̱a me a máá: ‘100 xu gàba xu \add olife dis hìis di\add* nxúìan di xu u,’ témé. Me máá: ‘Tsaris tcgãya sa séè naka qháése ntcõó naka 50 xu góá tòó,’ témé. \v 7 Me nxãaska cám̀ di ba bìrí a máá: ‘Kháé tsáá ka, nta noo chìbian tsi úúa?’ témé. Me máá: ‘100 xu cãa xu maberean di xu u,’ témé. Me bìrí me a máá: ‘Tsaris tcgãya sa séè naka 80 xu góá tòó,’ témé. \p \v 8 “Me kò gam ka q'õòse ba gam dim nquu kòre-kg'aom tcom-tcomsa tama ba dqo̱m̀, tc'ẽegasem tsééa hãa khama. Ncẽem kámám di ne khóè nea gane ka c'ẽea ne cgoa \add tsééan koe\add* x'áàn di ne cóá ne ka kaisase tc'ẽega ne e khama. \v 9 Tíí ra ko bìrí tu u a ko máá: Nqõómkg'ai di x'aian cgoa tcáràn kúrú, naka tua gha nxãasega ẽe i kò x'aian kaà ne, chõò tamam x'áém koe qãèse hààkaguè. \v 10 Dìím wèém ẽe cg'áré gúùan koe tcommèa hãa ba gha thẽé kaian koe ga tcommè. Dìím wèém ẽe cg'áréan koe tcommè tama ba gha thẽé ẽe kaian koe ga táá tcommè. \v 11 Kháé nxãaska ncẽè nqõóm di zi qguù zi qgóó koe tu kò tcom-tcomsa tama, ne tua gha ntama ma tseeguan di qguùan qgóó koe tcommè? \v 12 Khama ncẽè c'ẽem khóèm di zi gúù zi ka tu kò tcom-tcomsa tama ne, tu gha nxãaska gatu di zi dìín ka máàè? \p \v 13 “Cám̀ x'aigan gha tsééa máám qãà ba káà me e. C'ẽe bam gha hòre, a c'ẽe ba ncàm̀ khama, kanam gha c'ẽem koe dtcãàse, a c'ẽe ba ntcoe khama. Cuiskaga tu Nqari ba hẽé naka x'aian dim nqárì ba hẽéthẽé tsara cúí x'aè ka tsééa máána hãa tite,” tam méé. \s1 Jeso ba ko porofiti xu ka hẽé naka Johanem ka hẽéthẽé kg'ui \r (Mt 11:12-13; 5:31-32; Mk 10:11-12) \p \v 14 Eẽ xu ko Farasai xu, ncẽe marian ncàm̀a hãa xu wèé gúùan ncẽe kóḿ, ka xu kò kg'ãèa nco̱i Me. \v 15 Igabam kò Jeso ba bìrí xu a máá: “Khóè ne cookg'ai koe xao ko tchàno iise bóòse, igabagam Nqari ba tcáóa xao q'ana hãa. Eẽ ko khóèm ka cgáé iise bóòè sam ko Nqari ba tcgáí-q'ooa ba koe cg'ãa-cg'ana iise bóò khama. \p \v 16 “X'áèan hẽé naka porofiti xu hẽéthẽéa kò hãa i nxãakg'aiga síí Johanem di x'aèan tcãà, i kò gaa koe guus ka nxãaska Nqarim di x'aian di qãè tchõàn xgaa-xgaaè, i kò wèé khóèan ghùi tcáó a tcana máá a. \v 17 Nqarikg'aian hẽé naka nqõómkg'ai hẽéthẽéa gha kaà sa thamka si i, igaba cg'áré xòè-coan x'áèan di ga kaà sa thamka tama. \p \v 18 “Wèém khóèm ẽe ko gam dis khóè sa aagu, a c'ẽes khóè sa séè ba ko cg'áràn kúrú, me gataga ẽe aaguèa hãas khóè sa ko séèm khóè ba thẽé ko cg'áràn kúrú,” tam méé. \s1 Lasaro ba hẽé naka qguùam khóè ba hẽéthẽé e \p \v 19 \add A ba a máá:\add* “C'ẽem khóèm qguùa hãam, káí marian ko tc'óàm qgáím nco̱à ba ha̱na hãa ba kò hàna, a kòo wèé x'aè ka dòàs q'oo koe kg'õè. \v 20 Me kò gataga c'ẽem khóèm Lasaro ta ko ma tciièm dxàua hãa ba hãa, ncẽe kòo gam dis xhàros-kg'áḿ koe káíse xóé ba, a kò cgáé-q'ooa ba koe káí chìbian úúa hãa. \v 21 A kò káíse ncóóa hãa ẽem khóèm qguùa hãam dim tafolem koe ko guu a tcheè tc'õoan cgoam gha kg'õèkaguse sa. Gataga i kòo ha̱ghuan igabaga hàà a hàà gam di zi chìbi zi tshãà. \p \v 22 “Me x'aè ba hàà me ẽem dtcàrà-kg'aom dxàua kò hãa ba x'óó, xu moengele xu séè a síí Abrahamam qàe koe ntcòó me, me ẽe kò qguùa hãa ba thẽé x'óó, a síí kg'ónòè. \v 23 Igabam kò x'óóa ne khóè ne dim qgáìm xgàrakuan dim koe kaisas thõòs koe hãase, ghùi-kg'ai a Abrahama ba bóò, me nqúù ii, me Lasaro ba qàea ba koe ntcõe, \v 24 kam ko q'au a máá: ‘Abrahama, àboè, thõò-xama máá te, naka tsia Lasaro ba tsééa óá, nakam gha hàà nxãasega tshàu c'ama ba tshàan q'oo koe tcãà naka ta̱ma te qgài-qgai, kaisas thõòs koer hãa ke,’ témé. \p \v 25 “Me kò Abrahama ba xo̱a me a máá: ‘Tiri cóáè, tc'ẽe-tc'ẽese, kg'õèa tsi q'oo koe tsi kò tsáá qãè gúùan máàèa, me kò Lasaro ba tshúù zi gúù zi máàè, igabam ko ncẽeska qgài-qgai tcáóè, tsi ko tsáá thõòan xám̀kaguè. \v 26 Me gataga, wèé zi gúù zi ncẽe zi oose, sitsam hẽé naka tsáá hẽéthẽé xae xg'aeku koe kaiam qàm ba kúrúèa hãa, q'oòè tite ba, nxãasega ne gha ncẽe koe guu a ẽe koe síí kg'oana ne hẽé naka ẽe koe guu a q'oase hàà kg'oana ne hẽéthẽé tààè ka,’ tam méé. \v 27 Me máá: ‘Aboè, nxãaskar ko dtcàrà tsi, tirim xõòm dim nquum koe tsi gha Lasaro ba tsééa úú sa, \v 28 nakam síí tíí qõe ga xu 5 xu gaa koe hãa xu q'ãa-q'ãa, naka xu gha nxãasega táá gataga thẽé ncẽer hànam qgáìm xgàrakuan dim koe hàà guu,’ témé. \p \v 29 “Me kò Abrahama ba xo̱a me a máá: ‘Tsáá qõe ga xua Moshe ba hẽé naka porofiti xu hẽéthẽé di zi Tcgãya zi úúa, ke méé xu komsana zi,’ témé. \v 30 Me máá: ‘Nxãan tama a, àbo tsi Abrahama tseè, igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò x'ooan koe guu a síí cgae xu, ne xu gha gaxu di chìbian koe tcóóse,’ tam méé. \p \v 31 “Me Abrahama ba bìrí me a máá: ‘Moshe ba hẽé naka porofiti xu hẽéthẽé xu kò komsana tama, ne xu cuiskaga khóèm ẽe x'ooan koe tẽeam \add ko méés ga sa\add* dtcòm̀a hãa tite,’ témé.” \c 17 \s1 Chìbia ne \r (Mt 18:6-7, 21-22; Mk 9:42) \p \v 1 Jeso ba kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “Eẽ ko khóèan chìbian kúrúkagu gúùan méé i hãas gúù si i, igaba i gáé tsóágase ẽe ko gaa cg'ãè-kg'ooan kúrú ba cg'ãèa máána hãa! \v 2 Gam ka i gha qãè e, gáí cgoa dis nxõ̱ás kaias kòo qg'áóa ba koe qáéa tòóè, me kaiam tshàam q'oo koe xaoa tcãàè ne, guuè naka ncẽe ne cg'áré ne ka c'ẽe ba chìbian kúrúkagu tamase. \v 3 Ke méé tu kòresea hãa. \p “Tsáá qõem kòo chìbian kúrú, ne méé tsi dqàè me, naka ẽem kòo chìbi bóòse ne qgóóa máá me. \v 4 Eẽm kòo cáḿ q'oo koe 7 q'oro chìbian kúrú cgae tsi, a ba a 7 q'oro ka̱bise a hàà cgae tsi, a hàà chìbi bóòse ne méé tsi qgóóa máá me,” tam méé. \s1 Dtcòm̀a ne \p \v 5 Xu x'áè úú-kg'ao xu X'aigam \add Jeso\add* ba bìrí a máá: “Sixae di dtcòm̀an kaikagu,” témé. \p \v 6 Me X'aiga ba xo̱a xu a máá: “Dtcòm̀an xao kò úúa hãa, mosetara dis hìis dim tc'ubim khama noo o, ne xao ga ncẽes hìis kaias faia di sa bìrí a máá: ‘To̱bea si cgoa q'óè naka síí tshàam q'oo koe xháràse,’ témé, nes ga komsana xao o. \s1 Qãàm di tsééa ne \p \v 7 “C'ẽedaokam gaxao ka c'ẽe ba xháràko máá me kana ghùuan ko kòrea máá mem qãà ba úúa, ne ba gha ẽem qãáka guua hãa ne bìrí a máá: ‘Qháé naka hàà ntcõón tsam tc'õó?’ témé. \v 8 Kana ba cuiskaga bìrí me naka máá: ‘Dqòa di tc'õoan tsãàgua máá te, naka tsia ẽer hãa a ko tc'õó a ko kg'áà x'aè ka kg'ónòse naka qãà te, ẽer kòo xg'ara ne tsi gha tsáá igaba thẽé tc'õó a kg'áà ke,’ téméa hãa tite? \v 9 Gam dim qãà ba ba gha qãè-tcaoa máá, ẽem kò bìrí me sam kúrúa hãa domka? \add Cuiskaga a!\add* \v 10 Gaxao ka igaba i gha thẽé gatà ii: wèés gúùs ẽe xao kúrú si xao gha ka máàèa hãa sa xao kò kúrúa xg'ara ne xao gha máá: ‘Cg'ãa-cg'ana di xae qãà xae e, sixae ga kò kúrúa hãa tsééan cúí ga xae kúrúa hãa khama,’ témé,” tam Jeso ba méé. \s1 10 xu khóè xu lepero dis tcìì sa kò tsàara hãa xu \p \v 11 Eẽm dàòm koe hãa a ko Jerusalema koe qõò, kam kò Jeso ba Samaria hẽé naka Galilea hẽéthẽé xg'aeku koe ko nqáé. \v 12 Eẽm ko c'ẽem x'áé-coam koe tcãà, ka xu kò 10 xu khóè xu lepero dis tcìì sa kò tsàara hãa xu xg'ae cgoa Me. A xu a kò nqúù ka téé \v 13 a q'au a máá: “Jesoè, X'aigaè, thõò-xama máá xae e!” témé. \v 14 Eẽm ko bóò xu kam kò bìrí xu a máá: “Qõò xao peresiti xu koe naka xu síí bóò xao o,” témé. \p Eẽ xu ko qõò ka xu kò q'ano-q'anoè. \v 15 Eẽm ko gaxu ka c'ẽe ba bóòse a qãèkaguèa kam kò ka̱bise a q'aua Nqari ba dqo̱m̀. \v 16 Góḿankg'ai koem kò qám̀se Jesom nqàrè-kg'am koe, a ba a qãè-tcaoa máá Me. Ncẽem khóè ba kò Samaria dim khóè me e. \v 17 Me kò Jeso ba tẽèm cgoa xo̱a a máá: “10 xu khóè xu gáé kò qãèkaguè tama, xu c'ẽe xu 9 xu ndaa? \v 18 Dùús domka ba ncẽem khóèm tãá za guuam cúí ba hàà ko Nqari ba dqo̱m̀?” témé. \v 19 A ba a bìrí me a máá: “Tẽe naka tsia qõò, tsari dtcòm̀a nea kg'õèkagu tsia hãa ke,” témé. \s1 Nqarim di x'aian di hàà-q'ooa ne \r (Mt 24:23-28, 37-41) \p \v 20 Eẽ xu ko Farasai xu tẽè Me, n-cáḿa i ko Nqarim di x'aian hàà sa, kam ko xo̱a xu a máá: “Nqarim di x'aia nea qãèse ko bóòèkose hààs gúùs tama si i, \v 21 kana i cuiskaga khóèan máá: ‘Bóò, ncãa ga ia,’ kana: ‘Eẽ ga ia,’ téméa hãa tite, Nqarim di x'aia nea gatu xg'aeku koe hãa khama,” tam méé. \p \v 22 A ba a Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: “X'aè ba ko hàà, hàà xao gha Khóèm dim Cóám di xu cáḿ xu ka c'ẽe ba bóòan xgónè ba, igaba xao cuiskaga bóò mea hãa tite. \v 23 Bìrí xao o ne gha a máá: ‘Eẽ síí hãa koe bóò!’ kana ‘Ncẽe koe bóò!’ témé, igaba táá qõò kana xùri ne guu. \v 24 Eẽm ko ma túú-tebe ba x'áà, a ko c'ẽem xòèm koe guu a síí c'ẽem xòèm koe nqarikg'aian x'áà-x'aa khama i gha ma Khóèm dim Cóám ka ii, Gam dim cáḿ ka. \v 25 Igaba méém kg'aia káí zi gúù zi koe xgàrase, naka baa ncẽes qhàòs ka bóòa xguìè. \p \v 26 “Ncẽe i kò Nowam di cáḿan ka ii khamaga i gha Khóèm dim Cóám di cáḿan ka ii. \v 27 Khóè ne kòo tc'õó, a kòo kg'áà, a kòo séèku, a kòo séèkuan bìríku, me nxãakg'aiga Nowam ko arakam koe tcãàm cáḿ ba síí hàà, me kò tshàa-dxoo ba hàà, a hàà wèé ne ne kaàkagu. \p \v 28 “Lotem di cáḿan cgoa i ko cúí ii, khóè ne kòo tc'õó, a kòo kg'áà, a kòo x'ámá, a kòo x'ámágu, a kòo xhárà, a kòo tshào. \v 29 Igabaga ẽem ko Lote ba Sodoma koe guu a qõòm cáḿ kam kòo c'ee ba hẽé naka dàokom nxúì ba hẽéthẽé nqarikg'ai koe guu a hàà wèéa ne ga kaàkagu. \p \v 30 “Ncẽeta cgáéga i gha ii, Khóèm dim Cóám ko hàà x'áísem cáḿ ka. \v 31 Gaam ẽe nquuan tco̱be koe hãa, i gam di gúùan nquuan q'oo koe hãa ba méém táá xõa naka síí séè e guu; gataga méém xháràn koe hãa ba táá ka̱bise guu. \v 32 Lotem dis khóè sa tc'ẽe-tc'ẽese. \v 33 Dìím wèém ẽe ko gam dis kg'õè sa qgóóa qari bas gha aaguse cgae, igaba dìím wèém ẽe ko \add Tíí domka\add* gam dis kg'õès ka aaguse cgaeè ba gha qgóóa qari si. \v 34 Bìrí tu ur ko a ko máá: Eẽm ntcùúm ka i gha cám̀ khóèan cúím tcoàm koe x'óm̀a hãa, me gha cúí ba séèè, me cúí ba guuè. \v 35 Cám̀ khóè sara gha xg'ae a ko maberean táó, si gha c'ẽe sa séèè, si c'ẽe sa guuè,” tam méé. \v 36 \f + \fr 17:36 \ft C'ẽe zi tcgãya zi Gerika di zi ncẽe xùri ko kg'uian úúa: \fv \ft 36\+fv* “Cám̀ khóèa nea gha xháràn koe hãa, me gha c'ẽe ba séèè, me gha c'ẽe ba guuè.”\f* \p \v 37 Xu kò \add xgaa-xgaase-kg'ao xu\add* tẽè Me a máá: “Nda koe, X'aigaè?” témé. Me xo̱a xu a máá: “Eẽ x'óóa hãam tc'áróm hãa qgáì koe i gha kg'ãéan xg'ae,” témé. \c 18 \s1 Dxàe-ntcõa sa hẽé naka bóòa-tcg'òó-kg'ao ba hẽéthẽé khara dis sere-sere sa \p \v 1 Jeso ba kò \add Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao\add* xu c'ẽes sere-seres ka bìrí, wèé x'aè ka méé xu còrè, naka táá xhõen-tcáó di sa, \v 2 a ba a máá: “C'ẽem x'áé-dxoom koem kò bóòa-tcg'òó-kg'ao ba hãa, Nqari ba kò q'áò tama ba, a khóè ga tchõà úú cgoa tama. \v 3 Si kò gataga dxàe-ntcõa sa ẽem x'áé-dxoom koe hãa, wèé x'aè ka kò ko hàà cgae me, a ko máá: ‘Tchànose bóòa tcg'òó naka tiri cg'õo-kg'aoan x'áí tchàno ra ii sa,’ témé sa. \v 4 Me kò \add gaam bóòa-tcg'òó-kg'ao ba\add* x'aè ba xguì, igabam kò kháóka bìríse a máá: ‘Nqari bar q'áò tama, a ra a khóèan cgoa ga tchõà úú tama, \v 5 igabas ko ncẽes dxàe-ntcõa sa xhõé-xhõe te domkar gha kg'uia máá si. Gatàr kò hẽé tama nes gha wèé x'aè ka qõòa máá te ka xhõe-xhõe te khama,’ témé,” \add tam Jeso ba méé\add*. \p \v 6 Kam kò X'aiga ba máá: “Tchàno úú tamam xgàra-kg'aom ko méé sa kóḿ. \v 7 Kháé ba gáé Nqari ba cuiskaga Gam di ne khóè ne ẽem nxárá tcg'òóa hãa ne tchànoan máàna hãa tite, ncẽe ko ntcùú ba hẽé naka koaba ba hẽéthẽé Gam koe kg'ae ne? Kana ba gha hùia ne ka nqúù tcáó ii? \v 8 Bìrí tu ur ko a ko máá: qháésem gha tchànoan máà ne, témé. Gatà i ga ii igaba ba gha Khóèm dim Cóá ba ẽem kòo nqõómkg'ai koe hàà ne hàà ẽe dtcòm̀a hãa ne hòò?” témé. \s1 Farasai ba hẽé naka mari xg'ae-xg'ae-kg'ao ba hẽéthẽé tsara dis sere-sere sa \p \v 9 Jeso ba kò gataga thẽé ncẽes sere-sere sa khóè ne ncẽe gane cúí ne tcomsea hãa, a c'ẽe khóèan ntcoea hãa ne bìrí, \v 10 a ba a máá: “Cám̀ khóè tsara kò còrè-nquum koe qõò a ko síí còrè, c'ẽe ba kò Farasai me e, me c'ẽe ba mari xg'ae-xg'ae-kg'ao me e. \p \v 11 “Farasai ba kò tẽe a còrèa mááse a máá: ‘Nqariè, qãè-tcaoar ko máá Tsi, c'ẽe ne khóè ne khamar ii tama khama, ts'ãà-kg'ao ne, cg'ãè cau ne, cg'árà-kg'ao ne, kana ncẽem mari xg'ae-xg'ae-kg'aom khamaga igaba, \v 12 a ra a ko cám̀ q'oro bekem ka tc'õoan carase, a ko wèéan ẽer ko hòò koe cúís tshàu-q'oos dian tcg'òó a máà,’ témé. \p \v 13 “Igabam kò mari xg'ae-xg'ae-kg'ao ba nqúù ka téé, a ba a táá nqarikg'ai koe ga ghùi-kg'ai, a dxùua ba xg'áḿ a máá: ‘Nqariè, tíí chìbi-kg'ao ra thõò-xama máá,’ témé.” \p \v 14 \add Me Jeso ba bìrí ne a máá:\add* “Bìrí tu ur ko, ncẽem khóè ba kò Nqarim cookg'ai koe tchàno iise bóòèa hãase x'áéa ba koe dìbi, c'ẽem oose; wèém khóèm ẽe ko kaikaguse ba gha cg'áré-cg'areè khama, igaba gaam ẽe ko cg'áré-cg'arese ba gha kaikaguè,” tam méé. \s1 Jeso ba ko cóán ts'ee-ts'eekg'ai \r (Mt 19:13-15; Mk 10:13-16) \p \v 15 C'ẽe ne khóè nea kòo cóán Gam koe óá, nxãasegam gha hàà tshàua ba tòó cgae e ka. Eẽ xu ko xgaa-xgaase-kg'ao xu ncẽe sa bóò, ka xu kò dqàè ne. \v 16 Igabam kò Jeso ba cóán Gam koe tciia óá a máá: “Cóán guu naka i Tíí koe hàà. Táá xgáè-kg'am m guu! Nqarim di x'aia nea gatà ii ne di i ke. \v 17 Tseegua ner ko bìrí tu u: Dìím wèém ẽe Nqarim di x'aian cóám ko ma séè e khama ma séè e tama ba cuiskaga gaan koe tcana hãa tite,” témé. \s1 Qgùuam tc'ãà-cookg'ai ba \r (Mt 19:16-30; Mk 10:17-31) \p \v 18 Me kò c'ẽem tc'ãà-cookg'ai ba Jeso ba tẽè a máá: “Qãè Tsi xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, dùú sa ra gha kúrú a chõò tamas kg'õè sa hòò?” témé. \v 19 Me Jeso ba máá: “Dùúska tsi ko ‘Qãè Tseè’ ta ma tcii Tea máá? Cúí khóè ga qãè tama igaba Nqarim cúí Me e ka. \v 20 X'áèan tsi q'ana: ‘Táá cg'áràn kúrú guu, táá cg'õo guu, táá ts'ãà guu, táá tshúù-ntcõan nxàe guu. Saò ba hẽé naka saò sa hẽéthẽé tcom,’ ta ko méé e,” témé. \v 21 Me xo̱a a máá: “Cg'áré-q'ooa te koe gar guu a ko ncẽe x'áèan wèé ga komsana,” témé. \v 22 Eẽm ko Jeso ba ncẽes gúù sa kóḿ kam kò bìrí me a máá: “Cúís gúùs qanega tsi tcàoa sa \add ncẽe si i\add*: X'ámágu wèés gúùs ẽe tsi úúa hãa sa naka tsia ẽe dxàua hãa ne khóè ne marian sama, naka tsia nqarikg'ai koe x'aian úú, naka tsia hàà xùri Te,” témé. \v 23 Igaba ẽem ko ncẽe sa kóḿ kam kò kaisase tshúù-tcao, kaisase qguùam khóè me e kò ii khama. \p \v 24 Me kò Jeso ba bóò me, a máá: “Tsóágase i gáé qaria, ẽe káí mari a qguùa hãa ne gha Nqarim di x'aian koe tcãà sa. \v 25 Thamka a kameles gha dqààm tcgáí dim kòm̀ koe tcg'oa sa, qguùam khóèm gha Nqarim di x'aian koe tcãàn ka,” témé. \fig Khóè ba beresaèa zi kamele zi tc'ãà-cookg'aia hãa.|src="LB00038.tif" size="col" ref="18:25" \fig* \v 26 Ne kò ẽe ko kóḿ m ne tẽè a máá: “Kháé ba gha nxãaska dìí ba kgoaraè?” témé. \p \v 27 Me Jeso ba xo̱a a máá: “Gúù zi ncẽe khóè ne ko tàà zia Nqari ba tàà tama,” témé. \v 28 Me Petere ba máá: “Bóò, sixaea x'áéa xae guu a ko xùri Tsi,” témé. \p \v 29 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Tseegua ner ko bìrí xao o: Khóèm ẽe Nqarim di x'aian domka x'áéa ba, kana gam dis khóè sa, kana qõea ba, kana gam ka xõòga ne, kana cóáa ba guua hãa ba káà me e, \v 30 ncẽe gha ncẽem x'aèm ka káían máàè tamase kg'ama tcg'oa ba, naka hààkos kg'õès chõò tamas koe hẽéthẽé e,” témé. \s1 Jeso ba ko nqoana di sa Gam dis x'oos ka kg'ui \r (Mt 20:17-19; Mk 10:32-34) \p \v 31 Jeso ba kò 12 xu xgaa-xgaase-kg'ao xu cúía séèa tcg'òó a bìrí xu a máá: “Bóò! Jerusalema koe xae ko qõò, si gha wèés gúùs ẽe porofiti xu ka Khóèm dim Cóám ka góáèa hãa sa tseegukaguè. \v 32 Tãá zi qhàò zi tshàu q'oo koem gha tcãàè, ne gha nco̱i Me, a cóè Me, a tcg'ae cgae Me, \v 33 a qoa Me, a cg'õo Me, Me gha nqoana dim cáḿ ka x'ooan koe tẽe,” témé. \p \v 34 Igaba xu kò xgaa-xgaase-kg'ao xu táá cúí gúù ga kóḿa q'ãa, ncẽe zi kg'ui zi ko nxàe sa kò gaxu koe chóm̀sea hãa khama, xu kò c'úùa hãa dùútsa gúùs kam ko kg'ui sa. \s1 Jeso ba ko káà tcgáím dtcàrà-kg'ao ba qãèkagu \r (Mt 20:29-34; Mk 10:46-52) \p \v 35 Eẽm ko Jeso ba Jeriko sao-xg'ae kam kò káà tcgáím khóè ba dàòm dxùukg'ai koe ntcõóa-ntcõe a ko dtcàrà. \v 36 Eẽm ko xg'ae sa kóḿ si ko nqáé kam ko tẽè, dùús ko kúrúse sa. \v 37 Ne bìrí me a máá: “Jesom Nasareta di ba ko nqáé,” témé. \v 38 Me q'au a máá: “Jesoè, Dafitem ka tsgõose-coa Tseè, thõò-xama máá te,” témé. \v 39 Ne kò khóè ne ẽe ko còoka hãa ne dqàè me a máá, nqoo méém, témé, igabam kò kaisase q'au a máá: “Dafitem ka tsgõose-coa Tseè, thõò-xama máá te,” témé. \p \v 40 Me kò Jeso ba téé, a ba a x'áèan tcg'òó, káà tcgáím khóèm gha Gam koe óágaè sa. Eẽm ko Gam koe cúù kam ko Jeso ba tẽè me a máá: \v 41 “Dùú sar gha kúrúa máá tsi sa tsi ko tc'ẽe?” témé, me máá: “X'aigaè, bóòr gha sar ko tc'ẽe,” ta ma xo̱a. \v 42 Me Jeso ba bìrí me a máá: “Xgobekg'amsen tcgáí, tsari dtcòm̀a nea qãèkagu tsia hãa ke,” témé. \v 43 Me kò kúúga bóò, a ba a xùri Me, a Nqari ba dqo̱m̀. Ne kò wèé ne khóè ne ncẽes gúù sa ne ko bóò ka Nqari ba dqo̱m̀. \c 19 \s1 Jeso ba hẽé naka Sakaio ba hẽéthẽé e \p \v 1 Me kò Jeso ba Jeriko koe tcãà, a ba a ko nqáé. \v 2 Gaa x'aè kagam kò c'ẽem khóèm Sakaio ta kò ma tciiè ba hãa; kaiam mari xg'ae-xg'ae-kg'ao me e kò ii, a ko gataga qguùa hãa. \v 3 Bóò kg'oanam kò hãa Jeso ba dìí Me e sa, igabam kò kaisase xòm̀ me e khama táá bóò Me, khóè nea kò káí ne e khama. \v 4 Kam ko còoka qàròa síí, a ba a síí faia dis hìi sa q'ábà, nxãasegam gha Jeso ba bóò ka, gaa xòè koe méém hàà nqáé khama. \fig Sakaio ba faia dis hìis koe|src="LB00313.tif" size="col" ref="18:25" \fig* \p \v 5 Eẽm ko Jeso ba gaam qgáìm koe hàà kam ko ghùi-kg'ai a bìrí me a máá: “Sakaioè, qháése xõa, tsarim nquum koe méér ncẽem cáḿ ka hãas gúù si i ke,” témé. \v 6 Me kò qháése xõa, a qãè-tcaoase Jeso ba qãèse hààkagu. \v 7 Wèé ne khóè ne ko ncẽes gúù sa bóò ka ne ko kg'ui a máá: “Kaiam chìbi-kg'aom dim dàra-kg'ao bam kúrúa hãa,” témé. \v 8 Igabam kò Sakaio ba tẽe a X'aiga ba bìrí a máá: “Bóò, X'aigaè; tiri zi gúù zi di c'ẽe xòèa ner ko dxàua ne khóè ne máà, a ncẽè c'ẽe khóèa ner kò kàaraa hãa ner gha gaan di zi gúù zi 4 q'oro suruta ka̱bi,” témé. \p \v 9 Me kò Jeso ba bìrí me a máá: “Ncẽem cáḿ ka i kgoarasean ncẽem nquum koe hãa, ncẽem khóèm igabam thẽé Abrahamam ka cóáse me e khama. \v 10 Khóèm dim Cóá ba hààraa, hààm gha ẽe aagusea hãa ne qaa a kgoara ka,” témé. \s1 10 xu tséé-kg'ao xu dis sere-sere sa \r (Mt 25:14-30) \p \v 11 Khóè ne hãa a ko ncẽe zi gúù zi komsana kam kò Jeso ba sere-seres \add ncẽe\add* sa bìrí ne. Jerusalema qàe koem kò hãa khama ne kò khóè ne tc'ẽea máá, Nqarim di x'aia nea gha kúúga x'áíse, ta tc'ẽea. \v 12 Gaa domkam kò máá: “C'ẽem khóèm x'aigan x'áé di ba kò nqúùm nqõóm koe qõò, síím gha x'aiga ba kúrúè, a \add x'aiga iise\add* ka̱bise ka. \v 13 Qõòm ko cookg'ai koem kò 10 qãà xu gam di xu tcii, a wèém khóè ba qano dim marim gautan di ba máà, a bìrí xu a máá: ‘Tseekagu ncẽe maria ne naka i káí nakar nxãakg'aiga síí ka̱bise na hàà,’ témé. \p \v 14 “Igabaga ne kò gam nqõóm di ne khóè ne hòre mea hãa, khama ne kò khóèan tsééa tcg'òó i còò me a síí máá: ‘Ncẽem khóèm gha sita dim x'aiga ba ii sa ta tc'ẽe tama,’ témé. \v 15 Me kò gaam khóè ba síí x'aiga ba kúrúè a ba a x'áéan koe ka̱bise. Kam kò x'áèan tsééa tcg'òó, qãà xu ẽem kò marian máàna hãa xum gha tciia mááè di i, nxãasegam gha q'ãa, marian cgoa xu ma tsééa i ma càùsea hãa sa ka. \p \v 16 “Me kò kg'aika di ba tc'ãà a hàà, a hàà máá: ‘X'aigaè, tsarim mari ba 10 xu mari xu cgoa càùsea hãa,’ témé. \v 17 Me bìrí me a máá: ‘Qãèse tsi kúrúa, qãè tsi qãà tseè, cg'áré gúùan koe tsi tcom-tcomsa tsi qãà tsi i domkar gha 10 xu x'áé-dxoo xu máà tsi tsi tc'ãà-cookg'ai,’ témé. \p \v 18 “Me kò cám̀ di ba hàà a ba a máá: ‘X'aigaè, cúím marim ẽe tsi kò máà tea ba 5 mari xu cgoa càùsea hãa,’ témé. \v 19 Me bìrí me a máá: ‘Tsáá tsia gha 5 xu x'áé-dxoo xu tc'ãà-cookg'ai,’ témé. \p \v 20 “Me kò c'ẽem qãà ba hàà a máá: ‘X'aigaè, bóò, ncãa ga me e tsarim marim qano di ba; lapim koer kò tcáḿ a chóm̀a tòó mea, \v 21 xgóà tsi khóè tsi i khama, ra kò ko bèe tsi domka. Eẽ tsi tòó tama sa tsi ko séè, a tsi a ko xhárà tama tsia koe ga tcuù,’ témé. \v 22 Me kò bìrí me a máá: ‘Tsari kg'uian cgoar gha xgàra tsi, tsáá cg'ãè cau tsi qãà tsi. Q'ana tsi kò hãa xgóàr khóè ra a, a ko ẽer tòó tama sa séè, a ra a ko ẽer xhárà tama koe ga tcuù sa, \v 23 ka tsi kò kháé nxãaska dùús domka tiri marian síí marian ko tòóè qgáì koe tcãà tama? Nakar gha ẽer ko ka̱bise ka hàà càùsea i hãa koe séè e?’ témé. \v 24 Me kò nxãaska ẽe cúùse tẽe ne bìrí a máá: ‘Mari ba séè cgae me, naka ẽe 10 xu mari xu úúa hãa ba máà me,’ témé. \v 25 Ka ne ko bìrí me a máá: ‘X'aigaè, 10 xu mari xum nxãakamaga úúa!’ témé. \p \v 26 “\add Me kò xo̱a ne a máá:\add* ‘Bìrí tu ur ko, wèém khóèm ẽe úúa hãa ba gha káían máàè, igaba gaam ẽe cúí gúù ga úú tamam ka i gha ẽem úúa hãa gúù-coan ga séèè. \v 27 Igaba ncẽeska tiri ne cg'õo-kg'ao ne ẽe kò tc'ẽe tama gane dim x'aiga bar gha ii sa ne ncẽe koe óága, naka cookg'aia te koe cg'õo ne,’ tam méé.” \s1 Jeso ba ko Jerusalema koe tcãà \r (Mt 21:1-11; Mk 11:1-11; Jn 12:12-19) \p \v 28 Jesom ko ncẽe zi gúù zi kg'uia xg'ara kam ko tc'ãà-cookg'ai xu, a Jerusalema koe qõò. \v 29 Eẽm ko Betefage hẽé naka Betania hẽéthẽé koe cúù, Olife ta ko ma tciièm xàbìm koe, kam kò Jeso ba cám̀ tsara xgaa-xgaase-kg'ao tsara tsééa tcg'òó a máá: \v 30 “Qõò tsao gatsao cgoa q'óá-kg'amkuam x'áém koe. Eẽ tsao ko gaa koe tcãà ne tsao gha donghi-coa ba bóò, me gaa koe qáésea tẽe, ncẽe cúí khóè ga qanega qábì tama ba. Kgoara naka Tíí koe óá me. \v 31 A ncẽè c'ẽe khóè kòo tẽè tsao o, dùúska tsao ko kgoara me sa ne méé tsao bìrí i naka máá: ‘X'aiga ba ko qaa me,’ témé,” tam méé. \p \v 32 Eẽ kò tsééèa hãa tsara kò qõò a síí ẽem kò ma bìrí tsara hãa khamaga ma sao-xg'ae me. \v 33 Eẽ tsara hãa a ko donghi-coa ba kgoara ka ne kò gam ka q'õòse ga ne tẽè tsara a, a máá: “Dùús domka tsao ko ẽem donghi-coa ba kgoara máá?” témé. \v 34 Tsara xo̱a a máá: “X'aiga ba ko qaa me,” témé. \v 35 A tsara a Jesom koe óá me, a gatsara di qgáían donghi-coam koe tcee, Me Jeso ba qábì. \v 36 Eẽm ko qábì a ko qõò ka ne kò khóè ne qgáía ne dàòm q'oo koe khárà. \p \v 37 Eẽm ko dàòm ko nqãaka xõam qgáìm koe cúù, Olife dim xàbìm koe kas ko wèés xg'aes xgaa-xgaase-kg'ao ne di sa qãè-tcaoase tshoa-tshoa a kaiam dòm̀ cgoa Nqari ba dqo̱m̀, are-aresa zi x'áí zi wèé zi ẽe ne bóòa hãa zi domka. \v 38 A ne a máá: \q1 “Ts'ee-ts'eekg'aièa baa, X'aigam \q1 ẽe ko X'aigam \add Nqarim\add* di cg'õèan cgoa hàà ba. \q1 Tòókuan méé i nqarikg'ai koe hãa \q1 naka i x'áàn kaisase tc'amaka hãa,” \m témé. \p \v 39 Xu kò c'ẽe xu Farasai xu xg'aes koe kò hãa xu Jeso ba bìrí a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, Tsari ne xgaa-xgaase-kg'ao ne dqàè,” témé. \v 40 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Bìrí xao or ko: ncẽè nqoo ne kòo, ne zi gha nxõ̱á zi tshoa-tshoa a q'au,” témé. \p \v 41 Eẽm ko Jerusalema dim x'áé-dxoom koe cúù a ko bóò me, kam kò kg'ae-kg'ai me \v 42 a máá: “Tsóágaser gáé ko tc'ẽe, tòókuan ko óá zi gúù zi tsi gha ncẽe cáḿ ka q'ana hãa sa! Igaba zi ncẽeska tcgáí-q'ooa tsi koe chóm̀sea hãa. \v 43 Cáḿ ba gha hàà cgae tsi, tsari ne cg'õo-kg'ao ne gha xhàro ba kúrúa nxa̱ma-nxa̱ma tsi ba, a xg'aekua ne koe tcãà tsi, wèé xòèa tsi koe guu a. \v 44 Góḿankg'ai koe ne gha xàbùa qáú tsi, tsáá hẽé naka cóáa tsi hẽéthẽé e. A ne a tsáá koe cúís nxõ̱ás ga sa c'ẽes tc'amkg'ai koe guua hãa tite, táá tsi kò Nqarim ko hàà cgae tsim x'aè ba bóòa tcg'òó khama,” tam méé. \ms1 Jeso ba Jerusalema koe (19:45–21:38) \s1 Jeso ba tempelem koe \r (Mt 21:12-17; Mk 11:15-19; Jn 2:13-22) \p \v 45 Kam ko tempelem q'oo koe tcãà, a ba a ẽe ko x'ámágu ne tshoa-tshoa a tchàa za xhàia tcg'òó. \v 46 A ba a bìrí ne a máá: “Góásea i hãa a ko máá: ‘Tirim nquu ba gha còrèan dim nquu ba ii,’ téméè, igaba tu gatu ts'ãà-kg'ao ne di x'ãè-q'ooan kúrú mea,” tam méé. \p \v 47 Wèé cáḿ kam kòo Jeso ba tempelem koe xgaa-xgaa. Xu kò kaia xu peresiti xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽé, naka tc'ãà-cookg'ai-kg'ao xu khóè ne di xu hẽéthẽé cg'õo Me kg'oana. \v 48 Igaba xu kò cúím dàòm cg'õo cgoa Me xu gham ga ba hòò tama, wèé ne khóè nea kò Gam di kg'uian qarika komsana khama. \c 20 \s1 Jesom di qarian ka i ko tẽèè \r (Mt 21:23-27; Mk 11:27-33) \p \v 1 C'ẽe cáḿ kam kò Jeso ba tempelem koe hàna a ko xgaa-xgaa, a ko qãè tchõàn chóà máá ne, ka xu kò kaia xu peresiti xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽé naka \add khóè ne di xu\add* kaia xu hẽéthẽé hàà cgae Me. \v 2 A xu a bìrí Me a máá: “Bìrí xae e, dùútsa qari cgoa Tsi ko ncẽe zi gúù zi kúrú sa, kana dìí na ncẽe qarian máà Tsia hãa ncẽe zi gúù zi kúrú di i sa?” témé. \p \v 3 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Tíí igabar gha tẽè xao o. Ke bìrí Te, \v 4 Johanem dis tcguù-tcguuku sa kò nqarikg'ai koe guua kana khóèan koea?” témé. \p \v 5 Ka xu ko tshoa-tshoa a chóà mááku a máá: “‘Nqarikg'ai koe e,’ ta xae kòo méé nem gha máá: ‘Dùúska xao kháé nxãaska dtcòm̀ me tama?’ témé. \v 6 Igaba xae kò ko máá: ‘Khóèan koe e,’ témé ne ne gha wèé ne khóè ne nxõ̱án cgoa xg'áḿa cg'õo xae e, Johane ba kò porofiti me e sa ne kò tcoma hãa khama,” ta xu méé. \v 7 Ka xu ko xo̱a a máá: “C'úùa xae hãa nda koe i guua sa,” témé. \p \v 8 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Tíí igabar nxãaska bìrí xao o tite, dùútsa qaris cgoar ko ncẽe zi gúù zi kúrú sa,” témé. \s1 Xhárà-kg'ao xu dis sere-sere sa \r (Mt 21:33-46; Mk 12:1-12) \p \v 9 Me kò tshoa-tshoa a ncẽes sere-sere sa khóè ne bìrí a máá: “C'ẽem khóè ba kò kg'om xhárà ba xháràa, a ba a c'ẽe xu xhárà-kg'ao xu cgóbè me, a c'ẽem nqõóm koe qõò. \p \v 10 “Eẽm ko x'aè ba hàà kam kò xhárà-kg'ao xu koe qãà ba tsééa úú, nxãasega xu gha kg'om xháràm di tc'õoan c'ẽe máà me ka. Igaba xu kò xhárà-kg'ao xu xg'áḿ me, a káà gúùse tsééa ka̱bi me. \p \v 11 “Me gaia c'ẽem qãà ba tsééa úú cgae xu, xu síí xg'áḿ me, a sau-saugase qgóó me, a xu a káà gúùse tsééa ka̱bi me. \p \v 12 “Kam ko nqoana dim qãà ba tsééa úú. Xu nxãa ba thõò-thõo, a xu a tchàa za xaoa tcg'òó me. \p \v 13 “Kam kò kg'om xháràm ka q'õòse ba máá: ‘Dùú sa ra gha kúrú? Tirim cóám ncàm̀a ra hãa bar gha tsééa úú, c'ẽedaoka xu gha tcom me khama,’ témé. \v 14 Igaba ẽe xu ko xhárà-kg'ao xu bóò me ka xu ko bìríku a máá: ‘Ncẽe ba xháràm ka q'õòsem ka cóáse me e! Ke hààn xae cg'õo me, naka zi gha nxãasega gúù zi sixae di ii,’ témé. \v 15 Xu kò kg'om xháràm ka tchàa koe xaoa tcg'òó me, a cg'õo me. \p “Kháé ba gha nxãaska xháràm ka q'õòse ba dùú sa kúrú xu? \v 16 Hààm gha a ba a ẽe xu khóè xu cg'õo, a ba a kg'om xhárà ba c'ẽe xu xhárà-kg'ao xu máà,” tam Jeso ba méé. \p Khóè ne ko ncẽes gúù sa kóḿ, ka ne kò máá: “Táá méés ncẽes gúù sa kúrúse guu!” témé. \p \v 17 Igabam kò Jeso ba bóò ne a máá: “Kháé nxãaska ncẽe \add Nqarim dis Tcgãyas koe\add* góásea hãa sa ko dùú sa nxàe, ncẽe ko máá: \q1 ‘Nxõ̱ás ncẽe tshào-kg'ao xu ka bóòa xguìèa hãa sa \q1 ncẽeska ka̱bise a cgáés nxõ̱á sa kúrúa hãa,’ \m témé sa? \v 18 Wèém khóèm ẽe gha gaas nxõ̱ás koe cg'áé ba gha khoana tòm̀-tomse, igaba ẽes kòo c'ẽe khóèan koe cg'áé nes gha tòm̀-tom m,” tam Jeso ba méé. \s1 Marian surutan dis tẽè sa \r (Mt 22:15-22; Mk 12:13-17) \p \v 19 Xu kò x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽé naka kaia xu peresiti xu hẽéthẽé xu gaa x'aè kaga Jeso ba qáé kg'oana, ẽes sere-seres kam kòo gaxua nxàe xu sa xu kò q'ana hãa khama, igabaga xu kò ko khóè ne bèe. \v 20 A kòo dàòan qaa, qgóó cgoa Me xu gha a, a xu a kò khóè xu dtcòm̀-kg'aoan khama ko ma qgóóse xu Gam koe tsééa úú, síí xu gha Jeso ba ẽem kg'uia hãa kg'uian cgoa qgóó ka, nxãasega xu gha x'áé-dxoom dim kaiam koe séè a úú Me ka. \v 21 Xu Jeso ba tẽè a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, q'ana xae hãa, tseeguse Tsi ko xgaa-xgaa a ko tseegu sa kg'ui sa, a Tsi a khóèan tãákase qgóó tama, igabaga Tsi ko tseeguse Nqarim dim dàò ba xgaa-xgaa. \v 22 Bìrí xae e, \add Roma ne dim x'aigam\add* Kaesara ba méé xae suruta saa, kana méé xae táá suruta me?” ta xu ma tẽè Me. \p \v 23 Me Jeso ba gaxu dis kàa sa bóòa q'ana hãase bìrí xu a máá: \v 24 “X'aigam ko suruta cgoaèm qano mari ba x'áí Te. Dìín dis tcúú sa ncẽe sa, naka gatàa dìín di cg'õèa ncẽe e?” témé. Xu máá: “Kaesaram di si i,” témé. \p \v 25 Me bìrí xu a máá: “Nxãaska xao ẽe Kaesaram di ii sa Kaesara ba máà, naka ẽe Nqarim di ii sa Nqari ba máà,” témé. \v 26 Xu kò khóè ne cookg'ai koe xu gha ma ẽem ko méé gúùan ka qgóóa ba ka tààè, igaba xu kò Gam di xo̱an ka arekaguè a nqoo. \s1 X'ooan koe tẽean dis tẽè sa \r (Mt 22:23-33; Mk 12:18-27) \p \v 27 C'ẽe ne Saduke ne, khóèan x'ooan koe tẽe tamas koe dtcòm̀a hãa, nea ko Jesom koe hàà, a hàà tẽè Me a máá: \v 28 “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, Moshe ba ko x'áèan ncẽe góá máá ta a a ko máá: ẽem ko khóè ba káà cóáse dxàese sa guu a x'óó, ne méém ẽem khóèm ka qõese ba gaas dxàe-ntcõa sa séè naka káímkhoem ẽe x'óóa hãa ba cóán ábà máá. \v 29 Nxãaska xu kò 7 xu khóè qõeku xu hãa. Kaia ba kò séèa hãa a ba a cóá úú tamase x'óó. \v 30 Me cám̀ di ba gaas khóè sa séè, a x'óó thẽé, \v 31 me nqoana di ba séè si, xu kò wèéa xu ga cúí ta ga ma táá cóán ábà, a xu a x'óó. \v 32 Si ko thẽé khóès ga sa x'óó. \v 33 Ka sa gha nxãaska x'ooan koe ne ko tẽe ne ndakam di sa ii? Wèéa xu 7 xu kò séè sia hãa ka. \p \v 34 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Khóè xu ncẽem x'aèm di xua ko séè, a séèkuan máàèa. \v 35 Igaba khóè ne ncẽe hààkom x'aèm koe gha kg'õè ne hẽé, naka x'ooan koe gha tẽe ne hẽéthẽéa séèku tite, a séèkuan koe tcãà tite. \v 36 Gaicara ne x'óó tite khama, moengelean cgoa ne cúíta noo, a ne a Nqarim di ne cóá ne e khama, a x'ooan koe tẽea ne cóá ne e khama. \v 37 Igaba x'óóan koe i ko khóèan ghùiè sam kò Moshem ga ba x'áía hãa, ẽem kò c'eean dis xg'aekus koe X'AIGAM Nqarim Abrahamam di ba hẽé, naka Isakam di ba hẽé, naka Jakobem di ba hẽéthẽé tcii me koe. \v 38 Eẽ x'óóa hãa ne dim Nqarim tama Me e, igabam ẽe kg'õèa hãa ne di Me e, wèéa ne ga ko Gam koe kg'õè khama,” tam méé. \p \v 39 Xu kò c'ẽe xu x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu xo̱a a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, qãèse Tsi xo̱ara hãa,” témé. \v 40 Khóè nea kò bèe, c'ẽe tẽè ga ne gha tẽè Me sa khama. \s1 Krestem dìín dim Tsgõo-coam ii dis tẽè sa \r (Mt 22:41-46; Mk 12:35-37) \p \v 41 Me Jeso ba tẽè ne a máá: “Dùúska ne ko khóè ne máá, Kreste ba Dafitem dim Tsgõose-coa Me e, témé? \v 42 Dafite ba ko Pesalema zi dis Tcgãyas koe bìrí me a máá: \q1 ‘X'aiga ba ko Tirim X'aiga ba bìrí a máá: \q1 ‘Kg'áò xòèa Te za ntcõó, \q1 \v 43 nakar nxãakg'aiga síí Tsari cg'õo-kg'aoan kúrú \q1 naka i nqàrè-kg'ama Tsi koe ntcõó,’ \m témé.’ \v 44 Dafite ba ko X'aiga ta ma tcii Me, ka ba kháé nxãaska ntama ma Gam dim tsgõose-coa ba ii?” tam ma tẽè ne. \s1 Jeso ba ko khóè ne x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu koe dqàè \r (Mt 23:1-36; Mk 12:38-40) \p \v 45 Wèé ne khóè ne ko komsana Me koem ko Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu bìrí a máá: \v 46 “X'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu koe méé xao q'õésea hãa, ncẽe ko qáò qgáí-dxooan hã̱a a caatean ncàm̀aa hãa xu, a x'ámágu di zi qgáì zi koe tsgám̀kuan hẽé naka kaia zi ntcõó-q'oo zi còrè-nquu xu koe hàna zi ncàm̀a hãa xu, naka cgáé zi ntcõó-q'oo zi hẽéthẽé e kõ̱èan di qgáìan koe. \v 47 Ncẽe ko dxàe-ntcõa zi di nquuan kaàkagu xu, a ko qáòse còrèan ka x'áíse tu u xu. Gaxu di xgàraè-q'ooa ne gha kaisase cg'ãè ii,” tam méé. \c 21 \s1 Dxàe-ntcõas ko tcg'òó aba ne \r (Mk 12:41-44) \p \v 1 Jeso ba kò ghùi-kg'ai a tempelem koe qguùa ne khóè ne bóò ne ko aban dis gàbas koe aban tòó. \v 2 Kam kò kaisase dxàua hãas dxàe-ntcõa sa bóò si hàà cám̀ qano mari tsara tòó. \v 3 Kam ko máá: “Tseegua ner ko bìrí tu u: Ncẽes dxàe-ntcõas dxàua hãa sa wèé ne khóè ne nqáéa hãase marian tcana. \v 4 Wèé ne khóè nea kò gane di qguùan koe guu a gane di aban tcg'òó, igabas kò gaa sa gas di dxàuan koe guu a wèéan ẽes úúa hãa ga tcg'òó khama,” tam méé. \s1 Jeso ba ko tempele ba gha ko̱beès gúùs ka kg'ui \r (Mt 24:1-2; Mk 13:1-2) \p \v 5 Eẽ xu c'ẽe xu xgaa-xgaase-kg'ao xu hãa a ko tempelem ka kg'ui, a ko me ma t'õè nxõ̱án ka hẽé naka khóè ne koe guua hãa zi aba zi, Nqari ba ne tcg'òóa máána hãa zi ka hẽéthẽé ma t'õè-t'õeèa hãa sa nxàe, kam ko Jeso ba máá: \v 6 “Gúù zi ncẽe tu ko ncẽe koe bóò zi ka: x'aè ba gha hàà, cúís nxõ̱ás ga sa c'ẽes tc'amkg'ai koe guuèa hãa tite ba, wèéa zi ga gha xòóa qàrìè,” témé. \s1 Are-aresa zi gúù zi \r (Mt 24:3-14; Mk 13:3-13) \p \v 7 Xu \add xgaa-xgaase-kg'ao xu\add* tẽè Me a máá: “Xgaa-xgaa-kg'ao Tseè, n-cáḿa zia gha ncẽe zi gúù zi kúrúse? Si gha thẽé x'áís gúù zi ncẽe zi ko hàà kúrúse di sa nta ii?” témé. \p \v 8 Me xo̱a a máá: “Q'õésea méé tu hãa, naka tua táá ho̱àkaguè guu, káí ne gha Tíí cg'õè cgoa hàà ke, a gha khóè ne bìrí a máá: ‘Tíí ra Krester ga ra a,’ témé, a ne a gha máá: ‘X'aèa nea cúù u,’ témé, igaba méé tu táá komsana ne guu. \v 9 Igaba ẽe tu kò ko ncõoan hẽé naka kóḿku taman hẽéthẽé ko kóḿ ne méé tu táá q'ae guu. Ncẽe zi gúù zi méé zi kg'aika kúrúses gúù si i ke, igaba i chõò-q'ooan kúúga hàà tite,” tam méé. \p \v 10 Me gaicara bìrí xu a máá: “\add Nqõóm di zi\add* qhàò zi gha c'ẽe zi qhàò zi cgoa x'ãàku, i gha x'aian x'aian cgoa x'ãàku. \v 11 Kaisasem gha nqõó ba cgùru, i gha kaisa xàbàn hẽé naka tcììan hẽéthẽé káí xu nqõó xu koe hãa, q'áò-q'áòsa zi gúù zi hẽé naka kaia zi x'áí zi are-aresa zi hẽéthẽéa gha nqarikg'ai koe guu a kúrúse. \p \v 12 “Igaba ncẽe zi gúù zi wèé zi cookg'ai koe, ne gha tshàua ne cgoa qgóó tu u, a gha xgàra tu u, a gha còrè-nquuan koe úú tu u qhàìan koe, a ne a gha qáé-nquuan koe tcãà tu u, tu gha x'aigan hẽé, naka tc'ãà-cookg'ai xu koe hẽéthẽé úúè, i gha wèéan ncẽe ga Tiri cg'õèan domka kúrúse. \v 13 Ncẽe ba gha x'aè ba ii ncẽe gatu gha Nqarim di kg'uian nxàea tseegukagu di ba. \v 14 Igaba méé tu x'aèan cookg'ai koe ga tc'ẽea ka̱bi naka gha nxãasega táá káíse tc'ẽe-tc'ẽese guu nta tu gha ma xo̱ara mááse sa. \v 15 Kg'uian hẽé naka tc'ẽean hẽéthẽér gha máà tu u khama, i gha wèé cg'õo-kg'aoan gatu di táá qarian hòò a xguì kana ntcoe tu u. \v 16 Gatu di ne khóè ne, ncẽe gatu di qõe ii ne hẽé, naka gatu di ne qhàò ne hẽé, naka gatu di ne tcárà ne hẽéthẽéa gha qáé tu u, a gha gatu ka c'ẽea tu x'ooan koe tcãà. \v 17 Tu gha Tiri cg'õèan domka wèé khóèan ka hòreè. \v 18 Igabam cúím c'õòm tcúúa tu dim ga ba kaà tite. \v 19 Gatu di qarika tééan ka tu gha kg'õèan hòò. \s1 Jerusalema ba gha kaàkaguè \r (Mt 24:15-21; Mk 13:14-19) \p \v 20 “Eẽ tu kòo Jerusalema ba bóò, me ncõo-kg'aoan ka nxa̱ma-nxa̱maèa, ne méé tu q'ãa, gam di x'aèan kaàkaguèm koa cúù u sa. \v 21 Ke méé ne ẽe Jutea koe hàna ne xàbìan koe qgóéa síí, naka ne ẽe Jerusalema koe hàna ne tcg'oa naka nea táá hẽé naka ne ẽe x'áé-coa xu koe hàna ne Jerusalemam koe tcãà guu. \v 22 Ncẽe ba gha xgàrakus dim x'aè me e, wèés gúùs ẽe \add Nqarim di zi\add* Tcgãya zi koe góásea hãas gha tseegukaguè ba. \v 23 Haò, cg'ãè i gha ii, ẽe zi cáḿ zi ka ẽe ncãà zi koe cóán úúa zi khóè zi ka hẽé naka ẽe gha ko comkagu zi ka hẽéthẽé e. Kaias thõò-tcao sa hẽé naka \add Nqarim di\add* xgóàn hẽéthẽéa gha ncẽe ne khóè ne koe nqõómkg'ai koe hãa. \v 24 Ntcàum cgoa ne gha cg'õoè, a ne a gha qáé-nquuan di ne khóè ne iise séèè, a wèé zi qhàò zi koe úúè, Jerusalema ba gha tãá zi qhàò zi ka náà c'ãa-c'anaè, i gha nxãakg'aiga síí x'aèan tãá zi qhàò zi di xg'ara. \s1 Khóèm dim Cóám di hàà-q'ooa ne \r (Mt 24:29-31; Mk 13:24-27) \p \v 25 “X'áí zi tãá zia gha cáḿs koe hẽé naka nxoem koe hẽé, naka tco̱nòan koe hẽéthẽé kúrúse. Zi gha kaiam tshàam di ts'oo-q'ooan hẽé naka qhonèan hẽéthẽé ka nqõómkg'ai di zi qhàò zi qóḿ ba hẽé naka arean hẽéthẽé ka tcãà cgaeè. \v 26 Khóè nea gha q'aean hẽé naka tc'ẽea ne ko máá zi gúù zi ka hẽéthẽé x'óóa qae, nqõómkg'ai koe ko hàà kúrúse zi gúù zi domka, nqarikg'aian di qaria ne gha ko hàà ntcãa-ntcãaè khama. \v 27 Eẽm x'aèm ka ne gha Khóèm dim Cóá ba bóò Me túú-c'õòs q'oo koe guu a ko qarian hẽé naka kaia x'áàn hẽéthẽé cgoa hàà. \v 28 Ncẽe zi gúù zi ko hàà tshoa-tshoa a ko kúrúse ne, tẽea-téé naka ghùi-kg'ai, gatu di kgoarasea nea cúù u ke,” tam méé. \s1 Faia dis hìis di xgaa-xgaakua ne \r (Mt 24:32-35; Mk 13:28-31) \p \v 29 Me kò Jeso ba ncẽes sere-sere sa bìrí xu a máá: “Faia dis hìi sa hẽé naka c'ẽe zi hìi zi wèé zi hẽéthẽé bóò. \v 30 Eẽ i ko gazi di to̱aran tso̱m, ne tu ko bóòa mááse a q'ãa qhóóa ne tcana hãa sa. \v 31 Gataga ẽe xao kòo ncẽe zi gúù zi bóò zi ko kúrúse ne xao q'ana hãa, Nqarim di x'aia ne cúù u sa. \p \v 32 “Tseegukar ko bìrí tu u a ko máá: Ncẽes qhàò sa kaà tite, i gha nxãakg'aiga síí ncẽe gúùan wèé ga kúrúse. \v 33 Nqarikg'aian hẽé naka nqõókg'aian hẽéthẽéa gha chõò, igaba i Tiri kg'uian chõò tite. \s1 Q'õése sa ko qaase \p \v 34 “Q'õése méé tu, naka i tcáóa tu táá ka̱rean nqõóm di ka tààè guu, kana qgarìan nqàre ka igaba, kana kg'õèan di zi tc'ẽe-tc'ẽese-kg'áḿ zi ka igaba, tcom tama tu hãa koem gha ẽem cáḿ ba hàà cgae tu u ke, \v 35 a gha wèé ne khóè ne, ncẽe wèém nqõómkg'ai koe x'ãèa hãa ne koe ntcóm̀mèa ne hãa khama ma hàà cgae. \v 36 Wèé x'aè ka méé tu kókòa hãa, naka tua còrèa mááse, naka tua gha nxãasega qarian úúa hãa wèé gúùan ẽe gha ko hàà kúrúse koe tu gha nxana mááse di i, naka tua gha nxãasega Khóèm dim Cóám cookg'ai koe hàà téé,” tam méé. \p \v 37 Wèém koaba bam kòo Jeso ba tempelem koe xgaa-xgaa, a kòo wèé dqòa ka Olife dim xàbìm koe síí hãa. \v 38 I kòo wèé khóèan ntcùúkg'ai cgoa tempelem koe hàà cgae Me, a hàà komsana Me. \c 22 \ms1 Jesom di xgàrasean hẽé naka Gam dis x'oo sa hẽé naka Gam dis x'ooan koe tẽe sa hẽéthẽé e (22–24) \s1 Jeso ba ko cg'õoèm gha dis kàa sa kúrúa mááè \r (Mt 26:1-5; Mk 14:1-2; Jn 11:45-53) \p \v 1 Paseka ta ko ma tciièm x'aèm, péré gãé-gãe úú tamas pérés dis kõ̱ès di ba kò cúù me e, \v 2 xu kò kaia xu peresiti xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé xu kàan qaa, xu ga ma cg'õo Me di i, khóè ne xu kòo q'áò khama. \s1 Jutase ba ko dtcòm̀, Jeso bam gha khóè ne tshàu q'oo koe tcãà sa \r (Mt 26:14-16; Mk 14:10-11) \p \v 3 Kam ko nxãaska satana ba Jutase Isekariote ta ko ma tciièm, 12 xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ka c'ẽem koe tcãà. \v 4 Me Jutase ba tẽe a ba a síí kaia xu peresiti xu hẽé naka, tempele ba ko kòre xu x'aiga xu hẽéthẽé cgoa chóà xg'ae, Jeso bam ga ntama ma tshàu q'ooa xu koe tcãàs ka. \v 5 Xu kò qãè-tcao a xu a marin xu gha máà me sa dtcòm̀ku. \v 6 Me kò Jutase gaxu cgoa dtcòm̀ku, a ba a tshoa-tshoa a qãèm x'aè ba qaa, khóè ne c'úùasem gha Jeso ba gaxu tshàu q'oo koe tcãà di ba. \s1 Jeso ba ko Pasekan kg'ónòsea máá \r (Mt 26:17-25; Mk 14:12-21; Jn 13:21-30) \p \v 7 Me kò péré gãé-gãe úú tamas pérés di kõ̱èan dim cáḿ ba hàà, Paseka dim ghùu-coam ko cg'õoèm x'aè ba. \v 8 Me nxãaska Jeso ba Petere ba hẽé naka Johane ba hẽéthẽé tsara tsééa úú ncẽe x'áè-kg'áḿan cgoa a máá: “Qõò naka síí Paseka di tc'õoan kg'ónòa máá xae e naka xae nxãasega tc'õó,” témé. \v 9 Tsara tẽè Me a máá: “Nda koe xae gha kg'ónòa máá Tsi i sa Tsi ko tc'ẽe?” témé. \v 10 Me xo̱a tsara a, a máá: “Bóò, ẽe tsao ko x'áé-dxoom koe tcãà ne tsao gha c'ẽem khóèm tshàa gàba ba qgóóa hãam cgoa xg'ae. Xùri me tsao naka ẽem ko tcãàm nquum koe síí tcãà. \v 11 Naka nquum ka q'õòse ba bìrí naka máá: ‘Xgaa-xgaa-kg'ao ba ko máá, cg'áè-nquum Tiri xu xgaa-xgaase-kg'ao xu cgoar gha hàà Paseka di tc'õoan tc'õó ba nda hãa?’ témé. \v 12 Nakam gha tc'amaka hãam nquum kaia, a wèé zi gúù zi tc'ẽese ko zi úúa hãam, nxãakamaga kg'ónòa xg'araèa ba x'áí tsao o, tsao gha gaa koe hãas wèé sa kg'ónò,” tam méé. \p \v 13 Tsara kò qõò, a síí ẽem kò ma bìrí tsara a hãa khamaga ma sao-xg'ae i ii, tsara kò Pasekan kg'ónòa máá Me. \s1 X'aigam dis tc'õos dqòa di sa \r (Mt 26:26-30; Mk 14:22-26; 1Ko 11:23-25) \p \v 14 Eẽm ko x'aè ba hàà kam kò Jeso ba x'áè úú-kg'ao xu cgoa qa̱òa. \v 15 A ba a bìrí xu a máá: “Kaisaser kò tc'ẽea hãa, ncẽes Pasekas di tc'õoa ner gha gaxao cgoa tc'õó sa, qanega Ra xgàraè tamas cookg'ai koe. \v 16 Bìrí xao or ko, cuiskaga Ra tc'õó si tite, si gha nxãakg'aiga síí ẽes tc'õos ko nxàe sa Nqarim di x'aian koe tseegukaguè,” tam méé. \p \v 17 A ba a kubi ba séè a Nqari ba qãè-tcao máá, a ba a máá: “Séè xao naka xaoa kg'áà. \v 18 Bìrí xao or ko, Nqarim di x'aian hàà tamas cookg'ai koer cuiskaga kg'om dis hìis di gõéan ncẽe kg'áà hãa tite,” témé. \p \v 19 Kam ko péré qàmà sa séè, a ba a Nqari ba qãè-tcaoa máá, a khõá q'aa si, a máà xu si, a ba a máá: “Ncẽea cgàaa Te ga a, gatu ko máàè e. Ncẽes gúù sa tu kúrú naka tc'ẽe-tc'ẽese Te,” témé. \fig Jeso ba ko dqòa di tc'õoan xgaa-xgaase-kg'ao xu cgoa tc'õó.|src="LB00320.tif" size="col" ref="22:14-19" \fig* \p \v 20 Gaam dàòm cúím kam kò tc'õoan qãá q'oo koe kubi sa máà xu, a máá: “Ncẽes kubi sa Nqarim dis qáé-xg'aes ka̱ba si i, c'áòa Te koe, ncẽe gatu ntcã̱água mááèa hãa a. \p \v 21 “Igaba méé xao q'ãa, gaam ẽe ko khóè ne tshàu q'oo koe tcãà Te ba ncẽe koe Tíí cgoa ntcõóa-ntcõe sa. \v 22 Eẽ i ma Khóèm dim Cóám ka mééèa hãa khamaga i gha ii, igaba haò, cg'ãè i gha ii ẽe ko khóè ne tshàu q'oo koe tcãà Mem ka,” tam méé. \v 23 Xu tshoa-tshoa a gaxu xg'aeku koe tẽèku, dìí ba gha ẽeta iis gúù sa kúrú sa. \s1 Dìí ba kaia? \p \v 24 Si kò kaias kg'ui sa gaxu xg'aeku koe tẽe, dìím kaia hãa di sa. \v 25 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “X'aiga xu tãá zi qhàò zi di xu ko tc'ãà-cookg'ai ne, xu ko ẽe qarian úúa hãa xu khóè xu qãè xu ta ma tciiè. \v 26 Igaba méé i gaxao ka táá gatà ii guu. Eẽ gaxao wèé xao ka kaia hãa ba méém cg'áré ba ii, nakam ẽe ko tc'ãà-cookg'ai xao o ba qãà ba ii. \v 27 Ka ba ndaka ba gatsara xg'aeku koe kaia: ẽe ntcõó a ko tc'õó baa, kana qãà baa? Tseeguan kaga, ẽe ntcõó a ko tc'õo me e. Igabar Tíía gaxao xg'aeku koe qãàm khama ma hãa. \v 28 Igaba xao kò gaxao wèé zi kúrúa bóòku zi Tiri zi koe Tíí cgoa hãa. \v 29 Ncẽem ma Abo ba ma qarian tc'ãà-cookg'ai di máà Tea hãa, khamagar gha ma qarian máà xao o. \v 30 Tiri x'aian koer ko Tíí ntcõó a tc'õóm qgáìm koe xao gha nxãasega Tíí cgoa ntcõó a tc'õó, a kg'áà, a xao a gha x'aian dis ntcõó-q'oos koe ntcõó, a gha 12 zi qhàò zi Iseraele di zi bóò a xgàra ka,” tam méé. \s1 Jeso ba ko Peterem gha xo̱ase Me sa nxàe \r (Mt 26:31-35; Mk 14:27-31; Jn 13:36-38) \p \v 31 A ba a máá: “Simoneè, Simoneè, q'ãa méé tsi, satana ba dtcàrà mááse xaoa hãa, séèam gha mááse xao o ka, q'aa-q'aa xaom gha ka, ẽe i ko maberean ma dqòròè i gaan di tsoroan gaan cgoa ma q'aa-q'aaè khamaga ma. \v 32 Igabar còrèa máá tsia Simoneè, táá i gha tsari dtcòm̀an kaà ka. Nxãasega tsi gha, ẽe tsi kòo \add Tíí koe\add* ka̱bisem x'aèm ka tsáá ka c'ẽe ne qari-qari ka,” tam Jeso ba méé. \p \v 33 Me Petere ba xo̱a Me a máá: “X'aigaè, Tsáá cgoa qáé-nquus koe síían ga hẽé, naka x'óóan ga hẽéthẽér kg'ónòsea máána hãa!” témé. \p \v 34 Me Jeso ba bìrí me a máá: “Petereè, bìrí tsir ko, ncẽem cáḿ kam ghòrò ba kg'aea hãa tite, tsi gha nxãakg'aiga síí nqoana q'oro xo̱ase Te, c'úù Tea tsi hãa sa,” témé. \s1 Qgóá sa hẽé, dtcòbè sa hẽé, naka ntcàu ba hẽéthẽé e \p \v 35 Me nxãaska Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu tẽè a máá: “Eẽr xg'ao káà qgóáse hẽé, naka káà dtcòbèse hẽé, naka káà nxàbose hẽéthẽé, tsééa úú xaoa hãa ka xaoa xg'ao dùú cúí ga tcào?” témé. Xu máá: “C'ẽe gúù tama a,” témé. \p \v 36 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Igaba Ra ko ncẽeska bìrí xao o a ko máá: Dìím wèém ẽe qgóá sa hẽé naka dtcòbè sa hẽéthẽé úúa hãa ba méém séè sara a, nakam ẽe ntcàu ba úú tama ba gam di qgáían x'ámágu, naka c'ẽe ba x'ámá. \v 37 Bìrí xao or ko khama a ko máá: Ncẽe Tíí ka \add Nqarim di zi\add* Tcgãya zi koe góáèa a ko máá: ‘Ts'ãà-kg'ao ne ka c'ẽem khama ne kò ma qgóó Mea,’ témé sa méés tseegukaguè. Si gha ncẽes gúù sa hàà Tíí koe tseegu, i gha ncẽe gúùan qháése kúrúse,” tam méé. \p \v 38 Xu xgaa-xgaase-kg'ao xu máá: “Bóò, cám̀ ntcàuan xae úúa, X'aigaè!” témé. Me xo̱a xu a máá: “Qãè e,” témé. \s1 Jeso ba ko Olife dim xàbìm koe còrè \r (Mt 26:36-46; Mk 14:32-42) \p \v 39 Me Jeso ba ẽem x'áé-dxoom koe guu a tcg'oa, a ba a Olife dim xàbìm koe qõò ẽem ko kg'aiga hẽé khama, xu xgaa-xgaase-kg'ao xu xùri Me. \v 40 Eẽm ko gaam qgáìm koe tcãà kam ko bìrí xu a máá: “Còrè xao naka xao nxãasega táá kúrúa bóòkuan koe tcãà guu,” témé. \p \v 41 Me gaa koe guu a tcg'oa a ba a gaxu ka cg'árése nqúù ka síí hãa, nxõ̱ás ga xaoè a síí tcheè khama noo di nqúù-q'ooa koe, a ba a síí gaa koe qhòm tsi quri a còrè, \v 42 a máá: “Aboè, tc'ẽe Tsi kò ko ne, ncẽes kubis \add xgàrakuan di\add* sa Tíí koe séèa tcg'òó. Igaba Tsari tc'ẽean ka, Tíí ko tc'ẽes ka tamase,” tam méé. \v 43 [Me moengelem nqarikg'ai koe guua ba Gam koe x'áíse, a qari-qari Me. \v 44 Me kò kaias q'áòs arekagu me kos koe hàna, khamam kò kaisase qarika còrè. I kò Gam di khùbuan c'áòan khama ma góḿankg'ai koe ntcã̱a.] \p \v 45 Eẽm Gam di còrèan koe guu a ko tẽe kam kò Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu koe ka̱bise, a ba a sao-xg'ae xu xu tshúù-tcaoa hãase x'óm̀a. \v 46 Me bìrí xu a máá: “Dùús domka xao x'óm̀a hãa? Tẽe xao naka xaoa còrè, naka xaoa gha nxãasega táá kúrúa bóòkuan koe tcãà guu,” témé. \s1 Jeso ba ko qgóóè \r (Mt 26:47-56; Mk 14:43-50; Jn 18:3-11) \p \v 47 Eẽm \add Jeso ba\add* qanega hãa a ko kg'ui kas kò kúúga xg'ae sa hàà, me kò Jutase ta ko ma tciièm khóèm 12 xu ka c'ẽe ba tc'ãà-cookg'ai sia, a ko Jeso ba q'óá, x'obè Mem gha ka. \v 48 Igabam kò Jeso ba gam ka máá: “Jutaseè, a Khóèm dim Cóá ba tsi gáé ko khóè ne tshàu q'oo koe tcãà x'obèkus cgoa?” témé. \p \v 49 Eẽ xu ko Gam cgoa kò hãa xu dùús ko kúrúse sa bóòa q'ãa, ka xu kò máá: “X'aigaè, sixae di ntcàuan xae gha tséékagu?” témé. \v 50 Me kò gaxu ka c'ẽe ba kaiam peresitim dim qãàm dim tceem kg'áò xòè di ba xg'aoa qhòm. \v 51 Me Jeso ba máá: “\add Eẽ tsi kúrúa hãa sa\add* tc'ãòa,” témé, a khóèm dim tcee ba qgóó, a qãèkagu me. \p \v 52 Me kò nxãaska Jeso ba kaia xu peresiti xu hẽé, naka tc'ãà-cookg'ai xu tempelem di xu hẽé, naka \add khóè ne di xu\add* kaia xu hẽéthẽé, ẽe kò Gam koe hààraa hãa xu bìrí a máá: “Ts'ãà-kg'ao ba tsãá hààraa khama xao gáé ntcàuan hẽé naka dxòman hẽéthẽé cgoa hààraa? \v 53 Wèé cáḿ kar kò tempelem q'oo koe gaxao cgoa hãa, igaba xao kò gaa koe táá síí qgóó Te. Igabam ncẽe ba gaxao dim x'aè me e, naka ntcùús di qarian di ba hẽéthẽé e,” tam méé. \s1 Petere ba ko Jeso ba xo̱ase \r (Mt 26:57-58, 69-75; Mk 14:53-54, 66-72; Jn 18:12-18, 25-27) \p \v 54 Jeso ba xu kò qgóó, a xu a séè a kaiam peresitim dim nquum koe úú Me. Me kò Petere kháóka téé a còò xu. \v 55 Eẽ xu xhàrom nqáè koe c'ee sa dxùu a ntcõóa-ntcõe, kam kò Petere gaxu xg'aeku koe ntcõe. \p \v 56 Si kò c'ẽes qãà sa bóò me me c'ees x'áà koe ntcõe, si qãèse bóò me, a sa a máá: “Ncẽem khóè ba kò thẽé Gam cgoa hãa,” témé. \v 57 Igabam kò Petere xo̱ase a máá: “Khóè seè, c'úù Mea raa,” témé. \p \v 58 X'aè-coam qãá q'oo koem kò c'ẽem khóè ba thẽé bóò me a máá: “Tsáá igaba tsi thẽé gaxu ka c'ẽe tsi i,” témé. Igabam kò Petere máá: “Khóè tseè, tíí tama ra a,” témé. \p \v 59 Qáòm x'aè-coam qãá q'oo koem kò gaicara c'ẽem khóè ba kaisa tcoman úúa hãase kg'ui a máá: “Tseeguan kagam kò thẽé ncẽem khóè ba Gam cgoa hãa, Galilea dim khóè me e khama,” témé. \v 60 Me Petere xo̱a a máá: “Khóè tseè, c'úùa ra hãa dùús ka tsi ko kg'ui sa!” témé. Me kò kúúga ẽem qanega hãa a ko kg'ui ka ghòrò ba kg'ae. \v 61 Me kò X'aiga ba ka̱bise a Petere ba bóò. Me Petere ba X'aigam di kg'uian tc'ẽe-tc'ẽese, ncẽem kò máá: “Ncẽe cáḿ kam ghòrò ba qanega kg'ae tama cookg'ai koe tsi gha sene nqoana q'oro xo̱ase Te,” témé e. \v 62 Me kò Petere tchàa koe tcg'oa, a síí thõòkase kg'ae. \s1 Jeso ba ko nco̱iè, a ko xg'áḿmè \r (Mt 26:67-68; Mk 14:65) \p \v 63 Xu kò ẽe kò Jeso ba qgóóa xu khóè xu nco̱i Me, a xu a xg'áḿ Me, \v 64 a xu a qáé tcgáí Me, a tẽè Me a máá: “Porofita naka bìrí xae e, dìína ko xg'áḿ Tsi sa?” témé. \v 65 A káí zi gúù zi c'ẽe zi cóèkuan di zi Gam ka nxàe. \s1 Jeso ba ko qhàìs cookg'ai koe úúè \r (Mt 26:59-66; Mk 14:55-64; Jn 18:19-24) \p \v 66 Eẽ i ko q'uu ka xu kò khóè ne di xu kaia xu hẽé, naka kaia xu peresiti xu hẽé, naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé xg'ae, a Jeso ba séè a cookg'aia xu koe úú. \v 67 Xu síí máá: “Kreste Tsi kò ii ne méé Tsi bìrí xae e,” témé. Me xo̱a a máá: “Ncẽè bìrí xaor kò ko ne xao dtcòm̀ tite. \v 68 A gataga ncẽè tẽè xaor kò ko ne xao xo̱a Te tite. \v 69 Igabagam gha ncẽe koe guus ka Khóèm dim Cóá ba Nqarim dim x'õàm kg'áòm xòè za síí ntcõó, ncẽe qariga ba,” tam méé. \v 70 Xu wèéa xu ga máá: “Kháé Tsi gáé nxãaska Nqarim di Tsi Cóá Tsia?” témé. Me xo̱a xu a máá: “Gaxaoa ko máá, Gar ga Ra a, témé,” tam méé. \v 71 Xu máá: “Dùútsa gúùs tseeguan gha x'áí sa xae ko qanega qaa? Gam kg'áḿ koe ga xae guu a kóḿ ana ka!” témé. \c 23 \s1 Jeso ba ko Pilatom cookg'ai koe úúè \r (Mt 27:1-2, 11-14; Mk 15:1-5; Jn 18:28-38) \p \v 1 Si nxãaska wèés xg'ae sa tẽe, a sa a Jeso ba Pilatom cookg'ai koe úú. \v 2 Xu kò gaa koe tshoa-tshoa a chìbi-chibi Me, a xu a máá: “Ncẽem khóè ba xae sao-xg'aea, me ko sixae di ne khóè ne tãám dàòm koe tceea úú, a ko khóè ne xgáè-kg'am, táá ne gha \add Roma dim x'aigam\add* Kaesaram di marian suruta ka, a ba a ko máá, gabá Kreste Me e, a X'aiga Me e, témé,” ta xu méé. \p \v 3 Me Pilato ba tẽè Me a máá: “A tsáá ga tsia Juta ne di tsi x'aiga tsi?” témé. Me xo̱a me a máá: “Eẽ tsi ko méé khamaga i ii,” témé. \p \v 4 Me Pilato kaia xu peresiti xu hẽé naka kaias xg'aes khóè ne dis gaa koe kò hàna hãa sa hẽéthẽé bìrí a máá: “Khóèm ncẽem koer cúí chìbi ga hòò tama,” témé. \v 5 Igaba xu kò Gam ka qarika nxàe a máá: “Wèém Juteam koem ko khóè ne xgaa-xgaa, a ko khóè ne tcg'ome tcúú, Galilea koem tshoa-tshoaa, a ba a ncẽe koe hàà tcana hãa,” ta xu méé. \s1 Jeso ba ko Herotem koe tsééa úúè \p \v 6 Eẽm ko Pilato ncẽe sa kóḿ, kam kò tẽè gaam Khóè ba Galilea dis qhàòs di Me e sa. \v 7 A ba a ẽem ko bóòa q'ãa, Herotem dim nqõóm di x'áèan dòm̀ q'oo koem hãa sa, kam ko Herotem koe úú Me, ncẽe kò ẽe x'aè ka Jerusalema koe hãa ba. \p \v 8 Eẽm ko Herote ba Jeso ba bóò kam kò kaisase qãè-tcao, ncìísem kò bóòa ba tc'ẽea hãa khama, a ba a kò Gam ka kóḿa hãa, a kò nqòòan úúa hãa, are-aresa zi x'áí zim gha kúrú me bóò di i. \v 9 Me Herote káí zi tẽè-kg'áḿ zi tẽè Me, igabam kò Jeso ba táá xo̱a me. \v 10 Xu kò kaia xu peresiti xu hẽé naka x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé xu qarika chìbi-chibi Me. \v 11 Herote ba hẽé naka gam di xu ncõo-kg'ao xu hẽéthẽéa kò ntcoe Me, a nco̱i Me, a t'õèm qgáí ba hã̱akagu Me, a Pilatom koe gaia tsééa ka̱bi Me. \v 12 Gaam cáḿ ẽem ka tsara kò Herotea tsara Pilatoa tsara kg'aiga tsara kò hòrekua hãa igaba tcáràku. \s1 Jeso ba ko x'oo sa xgàra mááè \r (Mt 27:15-26; Mk 15:6-15; Jn 18:39–19:16) \p \v 13 Pilato ba kò kaia xu peresiti xu hẽé, naka tc'ãà-cookg'ai xu hẽé, naka khóè ne hẽéthẽé tciia xg'ae, \v 14 a bìrí ne a máá: “Ncẽem Khóè ba tu kò tíí koe óá, tãám dàòm koe ko xg'ae sa tceea úúm khóèm khama ma, igaba bóò, cookg'aia tu koer ncãa tẽèa xam̀ Me, a ra a ncãa ncẽem Khóèm koe cúí chìbi ga táá hòò, ẽe tu kò chìbi-chibi Mea hãa zi gúù zi koe. \v 15 Herotem igabam cúí chìbi ga hòò cgae Me ta ga hãa, gaa domkam kò gatá koe tsééa ka̱bi Me, ncẽe tu ko ma bóò khamaga ma, cúí gúù tshúù kúrúam hãa ga káà a, gaan domka ta ga cg'õo Me e. \v 16 Gaa domkar gha kg'ama tsa̱man cgoa xg'áḿ Me, a ra a gha kgoara Me, Me qõò,” témé. \v 17 [Kõ̱ès domka méém ga kòo c'ẽem khóè ba kgoara máá nes gúù si i.] \p \v 18 Si kò wèés xg'ae sa q'au a máá: “Cg'õo Me, naka Barabase ba kgoara máá ta a,” témé. \v 19 Barabase ba kò ncõoan x'áé-dxoom koe kúrúsea ka hẽé, naka khóè ne cg'õoan domka hẽéthẽé qáé-nquus koe tcãàèa. \p \v 20 Me kò Pilato ba Jeso ba kgoara kg'oana hãa, khamam kò gaia kg'ui cgoa ne. \v 21 Igaba ne kò kaisase q'au a máá: “Xgàu Me! Xgàu Me!” témé. \p \v 22 Me nqoana dis ka gaia máá: “Kháé ba gáé dùútsa cg'ãè sa kúrúa hãa? Cúí gúù gar hòò tama x'oo sam gha xgàra mááè di i ka. Ra gha xg'áḿ Me, a kgoara Mem qõò,” témé. \v 23 Igaba ne kò qanega kaisase q'au Jesom gha xgàuès ka, i kò gane di q'au-q'ooan tàà. \p \v 24 Me kò Pilato ba nxàe, ẽe ne tc'ẽea hãa sa gha kúrúè sa: \v 25 gaam khóèm ẽe gane kò tc'ẽea hãa kgoaraèm gha sa bam kò kgoara, ncẽe kò ncõoan x'áé-dxoom koe kúrúsea ka hẽé, naka khóè ne cg'õoan domka hẽéthẽé qáé-nquus koe tcãàèa hãa ba, a ba a Jeso ba \add ncõo-kg'ao xu tshàu q'oo koe\add* tcãà, \add nxãasega xu gha\add* ẽe ne kò \add khóè ne\add* ma tc'ẽea hãa khama ma \add kúrú Me\add* ka. \s1 Jeso ba ko xgàuè \r (Mt 27:32-44; Mk 15:21-32; Jn 19:17-27) \p \v 26 Eẽ xu ko ncõo-kg'ao xu Jeso ba úú ka xu kò Kurene dim khóèm cgoa xg'ae, Simone ta ko ma tciiè ba, me qãáka guua hãa, xu kò xgàu sa dcẽékagu me, me Jesom qãá koe téé a xùri Me. \p \v 27 Si kò kaias xg'aes khóè ne di sa còò Me, zi kò gaas xg'aes q'oo koe c'ẽe zi khóè zi hàna, tshúù-tcaoase kò ko kg'ae cgae Me zi. \v 28 Me kò Jeso ba gazi koe ka̱bise a máá: “Jerusalema di sao khóè saoè! Táá sao Tíía kg'ae cgae Te guu, igaba sao gasao hẽé naka cóáa sao hẽéthẽé kg'ae cgae. \v 29 X'aè ba gha hàà khama, khóè ne gha máá: ‘Tsóágase zi gáé khóè zi ncẽe cóán úú tama zi ts'ee-ts'eekg'aièa hãa, naka tchòoan ncẽe cóán úú tama hẽé, naka bíìan ncẽe qanega comkagu tama hẽéthẽé e,’ témé ba. \v 30 Nxãaska ne gha tshoa-tshoa a xàbìan ka máá: ‘Cg'áé cgae ta a,’ témé, a nxõ̱án ka máá: ‘Qàbia tcãà ta a,’ témé. \v 31 Ncẽè hìian tsã̱á ii koe ne kòo ncẽe zi gúù zi kúrú ne, ne gha ẽe i xgóòa hãa koe dùú sa kúrú?” tam méé. \p \v 32 Tsara kò cám̀ tsara khóè tsara c'ẽe tsara chìbi-kg'ao tsara a, tsara kò gatsara igaba úúè, síí tsara gha Jesom cgoa cg'õoè ka. \v 33 ‘Tcúú-c'õá’ ta ko ma tciièm qgáìm koe xu ko hàà ka xu kò gaa koe Jeso ba xgàu, gaa tsara chìbi-kg'ao tsara cgoa, c'ẽe ba kò kg'áò xòèa ba za xgàuè, me c'ẽe ba dxàe xòèa ba za xgàuè. \p \v 34 [Me kò Jeso ba máá: “Aboè, qgóóa máá ne, c'úùa ne hãa dùú sa ne ko kúrú sa ke,” témé.] Gam di qgáía ne xu kò cgúúan ntcòo ka q'aa-q'aaku. \v 35 Ne kò khóè ne téé a ko xaè, ẽe xu kòo tc'ãà-cookg'ai xu zàro Me ka, a ko máá: “C'ẽe nem kò kgoara hãa, ke méém kgoarase, ncẽe nxárá tcg'òóèa hãam Krestem Nqarim dim Cóám kò ii ne,” témé. \p \v 36 Xu kò ncõo-kg'ao xu thẽé nco̱i Me, a kò tsa̱u tshàan cgoa hàà a hàà kg'áàkagu Me, \v 37 a máá: “Juta ne di Tsi X'aiga Tsi kò ii ne, Tsáá ka kgoarase,” témé. \v 38 Gam tc'amkg'ai koe i ko ncẽeta ma góásea hãa: ‘NCẼEA JUTA NE DIM X'AIGA ME E,’ ta ma ma. \p \v 39 Khóè tsara ẽe kò Gam cgoa xgàuèa hãa tsara ka c'ẽe ba kò dcàro Me a máá: “Kreste Tsi tama Tsia gáé? Tsáá ka kgoaraseò, naka kgoara tsam m thẽé!” témé. \v 40 Me c'ẽe ba xo̱a me a dqàè me a máá: “Nqarim igaba tsi gáé q'áò Me tama? Tsáá igaba tsi gatà iis xgàrakus koe hàna! \v 41 Gatsama ko tchànose xgàraè, gatsam kúrúa hãas tséés di surutan tsam hòòa khama, igabagam Gabá cúí gúù kàma ga kúrú ta ga hãa,” témé. \v 42 A ba a máá: “Jesoè, tc'ẽe-tc'ẽese te, Tsari x'aian koe Tsi kòo tcãà ne,” témé. \p \v 43 Me Jeso ba bìrí me a máá: “Tseegua ner ko bìrí tsi: Ncẽe cáḿ ka tsi gha sene Tíí cgoa paradaisi koe hãa!” témé. \s1 Jeso ba ko x'óó \r (Mt 27:45-56; Mk 15:33-41; Jn 19:28-30) \p \v 44 Koaba di x'aèan 12 di i kò ii, si kò wèém nqõóm koe ntcùú sa xóé, a síí dqòa di x'aèan nqoana di koe téé. \v 45 Eẽ i ko cáḿs di x'áàn kaà kam kò tempelem koe tceeèam qgáí ba tòàra q'aase cám̀ qàmà tsara cgoa. \v 46 Me kò Jeso ba kaiam dòm̀ cgoa q'au a máá: “Aboè! Tiri tc'ẽea ner ko tshàu q'ooa Tsi koe tcãà,” témé. A ba a ncẽe sam ko kg'uia xg'ara ka còo di sa sónòa tcg'òó. \p \v 47 Eẽm ko ncõo-kg'ao xu dim kaia ba ẽe kúrúsea sa bóò, kam kò Nqari ba dqo̱m̀ a máá: “Tseegukagam kò ncẽem khóè ba tchànom khóè Me e,” témé. \p \v 48 Wèé ne khóè ne ẽe kò gaa koe xg'aea hãa, a ko xaè ne kò ẽe zi gúù zi bóò zi ko kúrúse ka ne kò tshúù-tcaoa hãase dìbi. \v 49 Wèé ne ẽe kò q'ãa Mea ne hẽé, naka Galilea koe guu a còò Mea hãa zi khóè zi hẽéthẽé kò nqúù ka téé a ko bóò Me. \s1 Jeso ba ko kg'ónòè \r (Mt 27:57-61; Mk 15:42-47; Jn 19:38-42) \p \v 50-51 Kam kò gaa x'aè kaga c'ẽem khóèm Josefa ta ko ma tciiè ba hàna, Juta ne dim x'áé-dxoom Arimateam koe kò guua ba. Qãèm khóèm, tchàno me e kò ii, Nqarim di x'aian di hàà-q'ooan kò qãà hãa ba, tc'ãà-cookg'ai xu ka c'ẽe me e kò ii, igabam kò táá c'ẽe xu di tc'ẽean cgoa dtcòm̀ku. \v 52 Pilatom koem kò síí, a Jesom dim tc'áró ba dtcàrà. \v 53 Me gaam tc'áró ba xòó, a q'úúm qgáím cgoa tcáḿ, a ba a tshàoèa hãam nxõ̱ám dis tc'ám̀s koe síí tcãà Me, ncẽe c'ẽe khóè ga kò qanega gas koe kg'ónòè tama sa. \v 54 Me kò ẽem cáḿ ba kg'ónòsean dim cáḿ me e, Sabata dim cáḿ ba kò ko tshoa-tshoase khama. \p \v 55 Zi kò khóè zi ẽe kò Jesom cgoa Galilea koe guua hãa zi Josefam cgoa qõò, a zi a síí Jesom dis tc'ám̀ sa bóò, a síí Jesom dim tc'áróm ma xòóèa hãa sa bóò thẽé. \v 56 Ka zi ko x'áéa zi koe ka̱bise, a zi a síí Jesom dim tc'áró ba qãè-hm̀m̀ xg'ãò tshãán kg'ónòa máá. Sabata dim cáḿ ka zi kò sãa, ẽe i ko ma x'áèèa hãa khamaga ma. \c 24 \s1 Jeso ba ko x'ooan koe tẽe \r (Mt 28:1-10; Mk 16:1-8; Jn 20:1-10) \p \v 1 Tc'ãà dim cáḿ bekem dim di ntcùúkg'ai cgoa zi kò ẽe zi kúrúa hãa tshãán séè a tc'ám̀s koe qõò. \v 2 A zi a kò nxõ̱á sa bóò si tc'ám̀s-kg'áḿ koe ghànèa tcg'òóèa. \v 3 Igaba ẽe zi ko tcãà ka zi kò X'aigam Jesom dim tc'áró ba táá hòò. \v 4 Eẽ zi qanega ncẽes gúùs ka area hãa, ka tsara kò cám̀ khóè tsara qáò qgáían x'áàko ha̱na tsara qàea zi koe téé. \v 5 Zi kò q'áòan ka górò a góḿankg'ai koe qám̀-kg'ai. Tsara kò khóè tsara gazi ka máá: “Dùús domka sao ko kg'õèa hãam khóè ba x'óóa hãa ne \add di qgáìan\add* koe qaa? \v 6 Ncẽe koem káà Me e, igabagam tẽea hãa. Eẽm kò qanega Galilea koe hãa kam kò bìrí tu u sa tc'ẽe-tc'ẽese, ncẽem kò máá, \v 7 Khóèm dim Cóá ba méém cg'ãè ne khóè ne tshàu q'oo koe tcãàè, naka baa xgàuè, naka nqoana dim cáḿ ka x'ooan koe tẽe, ta mééa hãa ka,” ta tsara méé. \p \v 8 Ka zi kò Gam di kg'uian tc'ẽe-tc'ẽese, \v 9 a zi a tc'ám̀s koe zi guu a ko ka̱bise ka síí wèé gúùan ncẽe ga Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu 11 xu hẽé, naka wèé ne c'ẽe ne hẽéthẽé bìrí. \v 10 Maria Magatalena sa hẽé, naka Joana sa hẽé, naka Marias Jakobom ka xõò sa hẽé, naka c'ẽe zi khóè zi hẽéthẽéa kò x'áè úú-kg'ao xu ncẽe gúùan bìrí, \v 11 igaba xu kò ncẽe zi khóè zi táá dtcòm̀, gazi di kg'uia ne kò gaxu koe huwan khama xam̀ khama. \v 12 Igabam kò Petere ba tẽe a tc'ám̀s koe qgóéa síí, qám̀sem ko a ko bóò kam kò q'úú qgáí cgoa kúrúèa ko̱àn \add ẽem kò tcáḿ cgoaèa\add* cúí ga bóò i cúía hãa, me kò ncẽe kúrúsea hãas gúùs ka area hãase x'áé koe ka̱bise. \fig Khóè ba ko tc'ám̀ sa qãèse bóò q'oo.|src="LB00329.tif" size="span" ref="24:12" \fig* \s1 Emause dis qõò sa \r (Mk 16:12-13) \p \v 13 Gaam cáḿ cúím kaga tsara kò cám̀ xgaa-xgaase-kg'ao tsara xóé ko Emause ta ko ma tciièm x'áém koe qõò, Jerusalema koe tsi kò guu a ko gaa koe síí, ne 11 kilomitara khama noo qáò-q'ooan úúa hãa ba. \v 14 Eẽ tsara xóé ko qõò ka tsara kòo wèé zi gúù zi ẽe kúrúsea hãa zi ka chóà. \p \v 15 Eẽ tsara xóé ko chóàa qõò, kam kò Jeso ba cúù-cuuse cgae tsara a, a hàà xu xg'ae a qõò, \v 16 igaba tsara kò qgóó tcgáíèa hãa, khama tsara kò táá bóòa q'ãa Me. \v 17 Me tẽè tsara a, a máá: “Dùú sa tsao xóé ko chóàa qõò?” témé. Ka tsara ko ncóó a téé, a tshúù-tcaoa hãa khama ii. \p \v 18 Me kò gatsara ka c'ẽem Kelopase ba xo̱a Me a máá: “A Tsáá cúí Tsi Tsia gáé Jerusalema koe cg'áè-kg'ao Tsia, ncẽe zi cáḿ zi ka gaa koe kúrúsea hãa zi gúù zi Tsi c'úùa hãa ka?” témé. \v 19 Me tẽè tsara a, a máá: “Dùútsa gúù zi?” témé. Tsara xo̱a Me a máá: “Jesom Nasareta dim ka, ncẽe kò porofiti ii ba, a kò tsééan koe hẽé, naka kg'uian koe hẽéthẽé kaisa qarian úúa hãa, Nqari ba hẽé naka wèé khóèan hẽéthẽé cookg'ai koe. \v 20 Kaia xu peresiti xu hẽé, naka gatá di xu tc'ãà-cookg'ai xu hẽéthẽéa kò qgóó Me, a x'ooan koe xgàra Me, a xgàu Me. \v 21 Igaba ta kò tc'ẽea máá, Gaam hàà gha Iseraele ne kgoaram ga Me e, ta tc'ẽea hãa! Ncẽe zi gúù zi wèé zi oose, ncẽea nqoana dim cáḿ ga me e, zi ncẽe zi gúù zi kúrúsea hãa. \v 22 Zi kò c'ẽe zi khóè zi gatá dis xg'aes di zi arekagu ta a, kaisa ntcùúkg'ai cgoa zi kò tc'ám̀s koe síí, \v 23 igaba zi kò tc'áróa ba síí táá hòò, a kò hàà bìrí ta a, moengele tsara zi bóòa hãa sa, ncẽe kò bìrí zi a máá, Jeso ba kg'õèa hãa, témé tsara. \v 24 Ne kò gatá cgoa kò hãa ne c'ẽe ne tc'ám̀s koe síí, a síí bóò si ẽe zi kò khóè zi mééa hãa khamaga ii, igaba ne kò Gabáa táá hòò Me,” ta tsara méé. \p \v 25 Me kò gatsara ka máá: “Tsóágase káà tc'ẽe tsao khóè tsao gáé, a tsao a porofitian ka nxàeèa gúùan dtcòm̀ ka qóḿ tcáó tsao o! \v 26 Krestem gha ncẽe zi gúù zi koe xgàrase, a ba a Gam di x'áàn koe tcãà sa gáé kò qaase tama?” tam méé. \v 27 A ba a Moshem dis Tcgãyas koe hẽé naka wèé xu porofiti xu di zi Tcgãya zi koe hẽéthẽé guu a tshoa-tshoa, a qãèse bìrí tsara a, wèé zi Tcgãya zi \add Nqarim di zi\add* koe ko Gam ka kúrúse sa. \p \v 28 Eẽ xu ko ncãa xu ko síím x'áém koe cúù, kam kò Jeso ba còoka ko nqáé khama ma kúrúse, \v 29 igaba tsara kò qarika dtcàrà Me a máá: “Hãa cgoa tsam m, ncẽeska i dqòa kg'oana, me cáḿ ba nqáéa hãa ke,” témé. Me kò síí cgae tsara a, xu síí xg'ae a hãa. \p \v 30 Eẽ xu tafolem koe ntcõe, kam kò péréan séè, a ts'ee-ts'eekg'ai i, a ba a khõá a máà tsara a. \v 31 I kò tcgáía tsara xgobekg'amse, tsara bóòa q'ãa Me. Me nxãaska tcgáí-q'ooa tsara koe kaà. \v 32 Tsara kò tẽèku a máá: “Tcáóa tsam gáé kò nxùrù tama, ẽem kòo dàòm q'oo koe kg'ui cgoa tsam m, a kòo \add Nqarim di zi\add* Tcgãya zi ka q'ãa-q'ãa tsam m ka?” témé. \p \v 33 A tsara a kò gaa x'aè kaga tẽe, a Jerusalema koe ka̱bise. Gaa koe tsara ko síí ka tsara kò xgaa-xgaase-kg'ao xu 11 xu hẽé, naka ẽe kò hãa cgoa xua ne hẽéthẽé sao-xg'ae, ne xg'aea hãa, \v 34 a ne a ko máá: “Tseeguan kagam X'aiga ba tẽea, a ba a Simonem ka bóòèa hãa!” témé. \p \v 35 Tsara kò dùú sa kò dàòm q'oo koe kúrúse cgae tsara a sa chóà máá ne, naka tsara kò ma Jeso ba ẽem kò péréan khõá máá tsara a qãá q'oo koe ma bóòa q'ãa sa hẽéthẽé e. \s1 Jeso ba ko Gam di ne xgaa-xgaase-kg'ao ne koe x'áíse \r (Mt 28:16-20; Mk 16:14-18; Jn 20:19-23; Tsee 1:6-8) \p \v 36 Eẽ ne qanega hãa a ko ncẽes gúùs ka kg'ui kam kò X'aigam Jeso ba hàà xg'aekua ne koe téé, a ba a bìrí ne a máá: “Tòókuan méé i gatu cgoa hãa,” témé. \v 37 Ne kò kaisase q'aea hãa, a ne a area hãa, a tc'ẽea máá, dca̱u-soma ba ne bóòa hãa, ta tc'ẽea. \p \v 38 Igabam kò bìrí ne a máá: “Dùús domka tu q'aea hãa? Dùús domka tu ko ncẽeta ma ma tẽèsea máá? \v 39 Tshàua Te hẽé, naka nqàrèa Te hẽéthẽé bóò, naka tua Tíí ga Ra ii sa bóò: Qgóóa xám̀ Te, naka bóò, dca̱u-soma nea cgàa kana c'õá ga úú tama, ncẽe tu kò bóò Ra Tíí úúa hãa a,” tam méé. \v 40 Eẽm ko ncẽe sa mééa xg'ara kam kò tshàua ba hẽé naka nqàrèa ba hẽéthẽé x'áí ne. \p \v 41 Eẽ ne qanega dtcòm̀ tama, qãè-tcaoan hẽé naka arean hẽéthẽé domka, kam ko tẽè ne a máá: “C'ẽe gúù tc'õóè gha tu úúa hãa?” témé. \v 42 Ka ne ko x'ãèa kò hãam x'aù qàmà ba máà Me. \v 43 Me bóò Me ne ko koe ga séè a tc'õó me. \p \v 44 A ba a nxãaska bìrí ne a máá: “Ncẽea bìrí tuar kò hãa kg'uian Tiri ga a, ẽer kò gatu cgoa qanega hãa ka. Wèé gúùan ẽe Moshem di x'áè-kg'áḿan koe hẽé, naka Porofiti xu di góán koe hẽé, naka Pesalema zi koe hẽéthẽé Tíí ka góásea hãa méé i tseegukaguè,” témé. \v 45 A ba a kò gane di tc'ẽean xgobekg'am, \add Nqarim di zi\add* Tcgãya zi ko dùú sa méé sa ne gha kóḿa q'ãa ka. \v 46 A ba a bìrí xu a máá: “Ncẽeta i ma góásea hãa: Kreste ba gha xgàrase, a ba a gha nqoana dim cáḿ ka x'ooan koe tẽe, \v 47 ke méé zi \add nqõóm di zi\add* qhàò zi wèé zi, Jerusalema koe guu naka tshoa-tshoa naka zia \add Nqarim\add* dim cg'õèm koe xgaa-xgaaè, chìbian koe méé ne tcóóse, nxãasega ne gha gane di chìbian qgóóa mááè ka. \v 48 Gatua ncẽe zi gúù zi di tu nxàea tseegukagu-kg'ao tu u. \v 49 Ra gha Tíí, Tirim Abom nqòòkagu tua hãa sa tsééa máá tu u, igabaga méé tu ncẽem x'áé-dxoom \add Jerusalemam\add* koe hãa, naka tua gha nxãakg'aiga síí tc'amaka guua hãa qarian hã̱akaguè,” tam méé. \s1 Jeso ba ko qaò \r (Mk 16:19-20; Tsee 1:9-11) \p \v 50 Kam kò tchàa za úúa tcg'òó ne, Betania khama noose nqúù ka. A ba a x'õàa ba ghùi a ts'ee-ts'eekg'ai ne. \v 51 Eẽm hãa a ko ts'ee-ts'eekg'ai ne, kam kò gane koe séèa tcg'òóè, a ba a nqarikg'ai koe qaòkaguè. \v 52 Ka ne ko dqo̱m̀ Me, a kaisa qãè-tcaoan cgoa Jerusalema koe ka̱bise. \v 53 A ne a wèé x'aè ka tempelem koe hãa, a ko Nqari ba dqo̱m̀.