\id 1PE - Naro NT [nhr] -Botswana 2012 (DBL 2014) \h 1 PETERE \toc2 1 PETERE \toc1 1 Petere \toc3 1Pet \mt1 1 PETERE \mt2 Peterem dis tcgãyas tc'ãà di sa \imt1 Téé-cookg'ai sa \ip Peterem di ne nxárá-kg'ao ne xg'ao gane di dtcòm̀an domka káí xgàrakuan hẽé naka xháéan hẽéthẽé q'oo koe hàna. \ip Petere ba kò ghùi-ghui tcáó ne, a ko máá, Nqarim nxárá tcg'òóà hãa ne khóè ne e, témé. A ba a kò Jeso Krestem ka tc'ẽe-tc'ẽe ne, ncẽe Gam di x'ooan hẽé, naka x'ooan koe tẽean hẽé, naka Gam di hààn hẽéthẽé di nqòòan máà nea hãa ba. \ip Gane di xgàrase ne ko Jesom ka dcẽéè. Ncẽeta méé ne ma qarika téé naka qáò tcáó. Ncẽem nqõóm koe i ko gane di dtcòm̀an kúrúa bóòè, igaba ne gha ẽem gha Jeso Kreste ba x'áísem cáḿ ka ka̱bia máàè e. \ib \ip Qaa-qaasa kg'uia ne: \ili1 - xgàrakua ne \ili1 - komsana ne \ili1 - tcom-tcomsa \ili1 - nqòò sa \ili1 - kg'õèa hãa nxõ̱á ne \ib \ip Tcgãyas q'oo koe hàna zi: \io1 - Nqarim di kgoarakua ne \ior (1:3-12) \ior* \io1 - Tcom-tcomsase kg'õèa ne \ior (1:13–2:10) \ior* \io1 - Dùú sa méé ne dtcòm̀-kg'ao ne kúrú xháéan koe ne kò hãa ne \ior (2:11–4:19) \ior* \io1 - Cg'áré-cg'aresea ne \ior (5:1-14) \ior* \c 1 \ms1 Nqarim di kgoarakua ne (1:1-12) \s1 Tsgám̀kaguku zi \p \v 1 Petere ra a, x'áè úú-kg'aor\f + \fr 1:1 \fk x'áè úú-kg'ao - \ft Gerika sa ko “apostolo” témé.\f* Jeso Krestem di ra, \p a ra a ko \add ncẽes tcgãya sa\add* Nqarim nxárá tcg'òóa mááse ne khóè ne góá máá, ncẽe tsa̱i-tsa̱isea hãa ne, a cg'áè-kg'ao khama x'ãèa hãa ne: xg'aekum Ponto dim koe hẽé, naka Galatia dim koe hẽé, naka Kapatokia dim koe hẽé, naka Asia dim koe hẽé, naka Bitunia dim koe hẽéthẽé hàna ne. \v 2 Nqarim Abo ba nxãakamaga q'ana hãase \add nxárá tcg'òóa mááse tua\add*, Me ko \add Tcom-tcomsam\add* Tc'ẽe ba tcom-tcomsakagu tu u, nxãasega tu gha Jeso Kreste ba komsana a Gam di c'áòan cgoa cgáìè ka: \p Cgóm̀kuan hẽé naka tòókuan hẽéthẽé méé i gatu koe càùse. \s1 Kg'õèas nqòò sa \p \v 3 Dqo̱m̀mè méém Nqarim gatá dim X'aigam Jeso Krestem ka Xõò ba. Jeso Kreste ba x'ooan koe ghùian kam Gam di kaisa thõò-xama-máákuan ka ka̱base ábà taa hãa, nxãasega \add ta gha\add* kg'õèas nqòò sa \add úú\add* ka. \v 4 Ncẽe nqòòan ta úúa hãa, nqarikg'ai koe ta gha q'õò ts'eekg'aian di i, kaà tite, a ts'óó tite, a cg'ãa-cg'anasea hãa tite e. \add Nqari ba\add* gaa koe tòóa máá tu ana, \v 5 gatu ncẽe ko dtcòm̀an koe guu a Nqarim di qarian ka qãèse qgóó a kòreè tu, nxãakg'aiga tu gha síí kgoarakuan hòò ka, ncẽe gha còo di xu x'aè xu ka tseegukaga x'áíè e. \p \v 6 Ncẽe gúùan domka tu ko qãè-tcao, gatà i ga ko ma qaase, xòm̀ x'aè-coa ka tu ga ncẽeska tãáka zi kúrúa bóòku-qhàò zi ka tshúù-tcaokaguè igabaga. \v 7 Gazi di tsééa ne gatu di dtcòm̀an tseegu ii sa x'áí si i. Gautan igaba, ncẽe gha kaàkaguè, ne gha c'eean cgoa kúrúa bóòè. Gataga méé i dtcòm̀a tu, ncẽe kaisase gautan ka qaa-qaasa a, kúrúa bóòè. Nxãaska tu gha Jeso Krestem ko x'áíèm cáḿ ka dqo̱m̀kuan hẽé naka x'áàn hẽé naka tcomkuan hẽéthẽé hòò. \v 8 Ncẽe bóò Me ta ga tu hãa igaba tu ncàm̀a hãa ba, ncẽe tu ncẽeska bóò Me tama igaba tu ko Gam koe dtcòm̀ ba, a tu a x'áàko qãè-tcaoan ncẽe kg'ui a nxàeè tite cgoa qãè-tcaoa. \v 9 Gatu dis dtcòm̀s ko qaa sa tu ko hòò khama, ncẽe kgoarakuan gatu di tcáóan di sa. \p \v 10 Porofiti xu kò ncẽe gatu koe gha hààs cgóm̀kus ka porofita, a xu a kò ncẽe kgoarakuan koe tcãà tcáó a qarika qaa a. \v 11 Kúrúa xu kò bóò, dùútsa x'aè ka i gha hàà sa, a i a gha ntama hàà sa. Me kò gaxu koe ko hànam Tc'ẽem Krestem di ba x'aèan cookg'ai koe nxàea tseegukagu Krestem di xgàrasean ka, naka xùri gha ko x'áàn ka hẽéthẽé e. \v 12 I kò gaxu koe x'áísea hãa, ncẽe zi gúù zi xu tsééa mááse tama, a ko gatua tsééa máá tu u sa; gúù zi ẽe tu ko ncẽeska bìríèa zi, ẽe ne kò ẽe qãè tchõàn xgaa-xgaa tu u x'aè ka, ncẽe ko nqarikg'ai koe guu a tsééa óáèam Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka. Moengelean ga ko ncàm̀a hãa, ncẽe zi gúù zi i ga kò bóò sa. \ms1 Tcom-tcomsas kg'õè sa (1:13–2:10) \p \v 13 Tc'ẽea tu kg'ónò, naka qgóósea hãa, naka tua gatu di nqòòan cg'oèase úú cgóm̀kuan koe, ẽe tu gha Jeso Krestem kò x'áíse x'aè ka máàè e. \v 14 Komsanako cóán khama méé tu hẽé, naka zi cg'ãè zi tc'ẽe zi táá tc'ãà-cookg'ai tu u guu, ẽe tu kò \add Nqari ba\add* tu c'úùa hãa x'aè ka kg'aia úúa zi. \v 15 Igaba ẽe kò tcii tu um ma tcom-tcomsa ii khamaga ma méé tu ma wèé gúùan ẽe tu ko kúrú koe tcom-tcomsa ii. \v 16 Góásea i hãa a ko máá: “Tcom-tcomsa méé tu ii, Tíí Ra tcom-tcomsa Ra a ke,” téméè khama. \p \v 17 Ncẽè \add Nqarim\add*, ncẽe khóèan tãákase xgàra tama, a ko khóèan di zi tséé-kg'áḿ zi ka khóèan xgàra ba tu kò Abo ta ma tcii ne, méé tu nxãaska \add ncẽem nqõómkg'ai koe\add* tu cg'áè-khoean khama ma x'ãèas noose Nqari ba q'áòase kg'õè. \v 18 Q'ana tu hãa, dùús cgoa tu kò káà hùis kg'õè-kg'áḿs gatu dis koe x'ámá tcg'òóèa sa, ẽe tu kò gatu ka tsgõosea xu koe hòòa sa. Seleferan hẽé kana gautan hẽéthẽé khama ii zi gúù zi kaàko zi cgoa tu x'ámá tcg'òóè ta ga hãa, \v 19 igaba qaa-qaasa c'áòan Krestem di ka a kò ii, ghùu-coam chìbi úú tama a q'ano ba. \v 20 Gaam ncẽe nxãakamaga nqõóm ko tshoa-tshoases cookg'ai koe kò \add Nqarim ka\add* q'ãaèa ba, igabam kò còo di xu x'aè xu ka hàà x'áíè ba. \v 21 Gam koe tu ko guu a Nqarim koe dtcòm̀, ncẽe ko x'ooan koe ghùi Me a x'áàkagu Mea ba, nxãasega i gha gatu di dtcòm̀an hẽé naka nqòòan hẽéthẽé Nqarim koe hãa ka. \p \v 22 Tseeguan komsana ka tu q'ano-q'anosea hãa, a tu a gatu ka qõesean koe tseegu di ncàm̀an úúa, ke tu q'ano-tcáóse qarika ncàm̀ku. \v 23 Ka̱base tu ábàèa hãa khama, kaàkom cgùrim koe guu tamase, igaba kaà tamam cgùrim koe guu a: kg'õèa hãa a chõò tamam kg'uim Nqarim dim koe guu a. \v 24 \add Nqarim dis Tcgãyas ko méé a ko máá\add*: \q1 “Wèém khóè ba dcãan khama ii, \q1 i wèé x'áàn gam di, qãáka di zi x'aa zi khama ii. \q1 Dcãa ne ko c'óò, \q1 i x'aan tcheè, \q1 \v 25 igabam ko X'aigam dim kg'ui ba \q1 chõò tamase hãa,” \m témé khama. Ncẽe ba gaam kg'uim ga me e, ncẽe tu kò qãè tchõàn koe guu a xgaa-xgaaè ba. \c 2 \nb \v 1 Gaa domka méé tu wèé gúùan cg'ãè koe tcg'òóse, naka táá c'ẽe koe ga kàaku di ii guu, naka táá qãè khóèan khama ko ma kúrúse guu, naka táá tauku di ii guu, naka gataga táá c'ẽe koe ga cóèku di ii guu. \v 2 Ka̱base ábàèa cóán khama méé tu ii, \add Nqarim di\add* kg'uian di bíìan xgónèa a, kàa úú tama a, gaan koe tu gha nxãasega kai a kgoaraè ka. \v 3 X'aiga ba qãè Me e sa tu xám̀a hãa ke. \s1 Kg'õèam nxõ̱á ba hẽé nakas tcom-tcomsas qhàò sa hẽéthẽé e \p \v 4 \add X'aigam\add* koe hàà, kg'õèa hãam nxõ̱á ba, ncẽe ko khóè ne ka bóòa xguìè, igaba kò Nqarim ka nxárá tcg'òóèa ba, a ba a Gam koe qaa-qaasa ii. \v 5 Ke tu gatu igaba kg'õèa nxõ̱án khama ma tshàoè, naka tua \add Tcom-tcomsam\add* Tc'ẽem dim nquu ba ii, \add gaa koe\add* tu gha tcom-tcomsa xu peresiti xu ii, a ko Tc'ẽem di zi dàòa-mááku zi kúrú, ncẽe ko Jeso Krestem koe guu a Nqari ba qãè-tcaokagu zi. \v 6 \add Nqarim dis\add* Tcgãyas q'oo koe i ko máá: \q1 “Bóò, Sione koer ko nxõ̱á ba tòó, \q1 nxárá tcg'òóèa a qaa-qaasam nxõ̱ám tcúú di ba, \q1 me cuiskaga wèém ẽe ko Gam koe dtcòm̀ ba, \q1 sau-cgaekaguè tite,” \m téméè khama. \m \v 7 Gatu ẽe ko dtcòm̀ tu kam ncẽem nxõ̱á ba cgáé me e. Igaba ẽe dtcòm̀ tama ne \add méé ne ncẽe kg'uian komsana, ncẽe ko máá\add*: \q1 “Nxõ̱ám ẽe tshào-kg'ao xu ka bóòa xguìèa ba, \q1 nxãa ba tcúú dim nxõ̱á ba kúrúa,” \m témé e. \m \v 8 Si ko \add c'ẽe koe gaia máá:\add* \q1 “Ncẽe ba nxõ̱á me e khóè ne gha kúrú ne tcgàba ba, \q1 a khóè ne ko cg'áékagum nxõ̱á me e,” \m témé. \m Tcgàba ne ko, kg'ui ba ne kò ntcoe khama - si nxãa sa tc'ẽea ne mááèa hãas ga si i. \fig Kaia xu nxõ̱á xàbì xu tc'amkg'ai|src="HK00345.tif" size="col" ref="2:8" \fig* \p \v 9 Igaba tu gatu nxárá tcg'òóèa tu khóè tu u, x'aiga tu u, a peresiti tu u, tcom-tcomsas qhàò sa, Nqarim ka q'õòèa tu khóè tu, nxãasega tu gha cgáé zi gúù zi Nqarim di zi xgaa-xgaa ka, ncẽe ko ntcùúan q'oo koe tciia tcg'òó tu u a Gam di are-aresa x'áàn koe tciia óá tu u ba. \v 10 C'ẽe x'aè ka tu kò khóè tu tama tu u, igabaga tu ncẽeska Nqarim di tu khóè tu u; c'ẽe x'aè ka tu kò cgóm̀kuan hòò tama, igaba tu ncẽeska cgóm̀kuan hòòa hãa. \ms1 Dùú sa méé ne dtcòm̀-kg'ao ne kúrú xháéan koe ne kò hãa ne (2:11–4:19) \s1 Nqarim di ne tséé-kg'ao ne khama ma kg'õè \p \v 11 Ncàm̀-ncamsa tuè, dàra-kg'aoan hẽé naka tãá nqõó koe guua khóèan hẽéthẽé khamar ko ma dtcàrà tu u, cg'ãè zi tc'ẽe zi cgàam di zi koe tu gha tcg'òóse sa, ncẽe khóèm di tc'ẽean cgoa ko x'ãàku zi. \v 12 Eẽta ne ko ma tãá zi qhàò zi di ne cg'ãè zi gúù zi ko kúrú tu khóè tu khama ma tshúù kg'uian gatu ka kg'ui igaba méé tu gatu gane xg'aeku koe qãèse kg'õè, naka ne nxãasega gatu di zi qãè zi tséé zi bóò, naka Nqari ba ẽem gha ko hààm cáḿ ka x'áàkagu. \p \v 13 X'aigam \add Nqarim\add* domka méé tu wèé qarian khóèm di koe máàse: x'aiga-dxoom koe ga igaba ncẽe tc'amaka hàna ba, \v 14 kana tc'ãà-cookg'aian koe igaba, ncẽe gaam ka tsééa tcg'òóèa a, a ko hàà ẽe ko chìbian kúrú ne xgàra, a i a ẽe ko qãèan kúrú ne dqo̱m̀. \v 15 Nqarim di ncàm̀a ne gatà ii, qãè gúùan kúrúan ka tu gha ẽe kóḿa q'ãa tama a káà tc'ẽe khóèan nqookagu. \v 16 Kgoarasea ne khóè ne khama méé tu ma kg'õè, igaba táá gatu di kgoarasean kúrú naka i \add c'ẽe\add* cg'ãèan qàbi tcãà guu; kg'õè méé tu Nqarim di tu tséé-kg'ao tu iise. \v 17 Wèé khóèan tu tcom. Gatu ka c'ẽean tu ncàm̀. Nqari ba tu q'áò. X'aiga-dxoo ba tu tcom. \s1 Krestem dis xgàrakus dis sere-sere sa \p \v 18 Qãàn méé i gaan ka q'õòsean wèé tcoman cgoa komsana; ẽe qãè a tc'auan koe cúí tamase, igabaga ẽe xgárá ne koe ga hẽéthẽé e. \v 19 Ncẽè c'ẽem khóèm kò Nqari bam máàsea hãa domka káà chìbise xgàraèa, a ba a qáò tcáó ii, nem gha \add Nqari ba\add* dqo̱m̀ me. \v 20 Ncẽè chìbian tu kò kúrú a ko gaan domka xg'áḿmè, a tu a qáò tcáó ii ne tua gha gaan domka dqo̱m̀mè? Igaba ncẽè qãèan kúrú domka tu kòo xgàraè, a gaan koe qáò tcáó ii nem gha Nqari ba dqo̱m̀ tu u. \v 21 Ncẽes gúùs domka tu kò tciièa, gatagam kò thẽé Kreste ba gatu domka xgàraè khama, sere-sere sam kò guua máá tu u, nxãasega tu gha xùri dàò Me ka, \q1 \v 22 “cúí chìbi ga kúrú tama ba, \q1 i ko táá cúí kàaku ga kg'áḿa ba koe tcg'oa.” \m \v 23 Eẽm kò cóèè kam kò táá cóèkuan ka̱bia máá ne, a ba a kò ẽem kò xgàraè ka táá bìrí ne, ka̱bisem gha a hàà xgàra ne sa, igabam kò ẽe ko tchànose xgàra Mem koe máàse. \v 24 Gam ncẽe kò gatá di cg'urian tc'áróa ba ka \add xgàu\add* hìis koe xgàma hãa ba, nxãasega ta gha cg'urian x'óóa máá, a ta a gha tchànoan kg'õèa máá ka. Gam di chìbian ka tu kg'õèkaguèa hãa. \v 25 Ho̱àko zi ghùu zi khama tu kò ii, igaba tu ncẽeska gatu dim Kòre-kg'aom koe ka̱bisea hãa khama, Q'õé-kg'aom gatu di tc'ẽean di ba. \c 3 \s1 Khóè zi hẽé naka khóè xu hẽéthẽé e \p \v 1 Khóè saoè, gaam dàòm cúím kaga méé sao gasao di xu khóè xu máàse. Ncẽè cúí-kg'áía xu ga kò \add Nqarim dim\add* kg'ui ba dtcòm̀ tama ne, xu ga nxãaska káà kg'uise gaxu di zi khóè zi di kg'óòan ka kúrúè a dtcòm̀, \v 2 ncẽè nta sao ko ma \add Nqari ba\add* q'áò a tcom-tcomsa ii sa xu kò bóò ne. \v 3 Gasao di t'õèan méé i tc'áróa sao ka tchàa koe táá guu, tóróèa c'õòan hẽé, naka gautan cgoa kúrúèa gúùan hã̱a di hẽé, naka \add t'õè\add* qgáían hã̱an ka hẽéthẽé koe. \v 4 Igaba méé sao tcáóa sao q'oo koe t'õè sao ii, t'õèan chõò tama a, qãè a tc'aua tc'ẽean di i, ncẽe Nqarim tcgáí q'oo koe kaisase qaa-qaasa a. \v 5 Ncẽea gaam dàòm khóè zi tcom-tcomsa zi kg'aika di zi, ncẽe kò gazi di nqòòan Nqarim koe tòóa hãa zi kò ma t'õè-t'õese ga a, gazi di xu khóè xu máàsean ka khama. \v 6 Sarahs khama méé sao ii, ncẽe kò Abrahama ba komsana sa, a sa a kò gas dim x'aiga ba ta ma tcii me. Ncẽè qãè gúùan sao kò kúrú a c'ẽe gúù kaga q'áòkaguè tama ne sao gha gas di sao cóá sao ii. \p \v 7 Khóè xaoè, gatà iim dàòm cgoa méé xao gazi cgoa kg'õè naka q'ãa, kg'amka tc'áró zi i sa. Gaxao cgoa zi \add Nqarim di\add* aban kg'õèan di di zi q'õò-kg'ao zi i ke méé xao tcomkuan cgoa qgóó zi, nxãasega i gha gakhao di còrèan táá cúí gúù kaga xgáèè ka. \s1 Qãèan kúrú domka xgàrasea ne \p \v 8 Chõò dis ka méé tu wèé tu ga cúí tc'ẽe, naka thõò-xama-mááku, naka ncàm̀ku qõekua hãa khóè khama ma, naka cgóm̀ku di ii, naka cg'áré-cg'arese. \v 9 Táá méé tu chìbi sa chìbis cgoa suruta ka̱bi guu, kana cóèku sa cóèkuan cgoa ka̱bi guu; igaba méé tu ts'ee-ts'eekg'aikuan cgoa ka̱bi i; gaan domka tu tciièa hãa ke, nxãasega tu gha ts'ee-ts'eekg'aikuan q'õò ka. \v 10 \add Nqarim dis Tcgãyas ko méé\add* khama \add a ko máá:\add* \q1 “Dìím wèém ẽe gha ko kg'õèan ncàm̀ ba, \q1 a ba a qãè cáḿan bóò kg'oana ba \q1 méém gam dim ta̱m ba cg'ãè gúùan koe hẽé \q1 naka kg'áḿa ba kàa di kg'uian koe hẽéthẽé xgáè. \q1 \v 11 Cg'ãè gúùan koe méém tcg'oa naka qãèan kúrú, \q1 tòókuan méém qaa naka baa x'ãà máá a. \q1 \v 12 X'aigam di tcgáía nea ẽe tchàno ne koe hàna, \q1 i ko Gam di tceean gane di còrèan komsana, \q1 igaba i X'aigam di kg'áían \q1 ẽe ko cg'ãèan kúrú ne cgoa tsééa xg'ae tama,” \m témé. \p \v 13 Ncẽè qãè gúùan kúrú tu kòo x'ãà máá ne i gha dìín thõò-thõo tu u? \v 14 Tchànoan kúrú domka tu ga ko xgàrase igaba tu ts'ee-ts'eekg'aièa hãa. Táá méé tu ẽe ne ko bèe sa bèe guu, táá q'aekaguè guu. \v 15 Igaba méé tu tcáóa tu koe Kreste ba X'aigam iise nxárá tcg'òó naka dqo̱m̀ Me. Ncẽè c'ẽem khóèm kòo ẽe tu úúa hãa nqòòan ka tẽè tu u ne méé tu wèé x'aè ka xo̱a me tu gha sa kg'ónòsea máána hãa. \v 16 Igaba méé tu qám̀sean hẽé naka tcomkuan hẽéthẽé cgoa ncẽe gúùan kúrú, naka tchàno tcáóan úúa hãa, nxãasega ne gha dùús wèés cg'ãès ẽe ne ko gatu ka kg'uis koe, ẽe ko Krestem koe qãèse kg'õèan gatu di ka ko kg'ui ne, saucgae ka. \v 17 Gatà ma tu ga ko ma qãèan kúrú igaba tu gha xgàrase, ncẽè Nqarim kòo tc'ẽe ne. Ncẽes gúù sa cgáé si i, cg'ãèan kúrú domka xgàrasean ka khama. \v 18 Krestem igabam kò cúí q'oro chìbian domka xgàraè khama, tchànom Khóèm iise tchàno tama ne khóè ne domka, Nqarim koem gha nxãasega úú tu u ka. Ncẽe kò tc'áróm koe x'ooan koe tcãàè, a Tc'ẽem ka kg'õèkaguè ba. \v 19 Gaam Tc'ẽem koe hànasem kò síí ẽe qáéèa tc'ẽean qáé-nquuan koe xgaa-xgaa. \v 20 Nqari ba xg'ao komsana tama ne di tc'ẽe e kò ii, ncẽem kò Nqari ba \add tcóóse ne gha ka\add* qáò tcáóse qãà ne, Nowam ko araka ba tshào x'aè ka. Cg'orò ne khóè ne 8 ne cúí nea kò \add araka\add*m koe hàà, a tshàam koe guu a kg'õèkaguè. \v 21 I gaa tshàan tcguù-tcguukus dis x'áí si i, ncẽeska igaba ko kg'õèkagu tu u sa, cgáé-q'oom di cg'urian xg'aàra tcg'òós ka tamase, igabas tchànos tcáós dis dtcàrà si i Nqarim koe. X'ooan koe tẽes Jeso Krestem dis ka i ko kgoara tu u, \v 22 ncẽe nqarikg'ai koe qõòa ba, a ba a kg'áòm x'õàm Nqarim dim xòè koe hàna, moengelean hẽé naka tc'ãà-cookg'aian hẽé naka qarian hẽéthẽéa Gam dòm̀ q'oo koe hãa. \c 4 \s1 Nqari ba kg'õèa máá \p \v 1 Ncẽem ma Kreste ba Gam dim cgàam koe xgàraèa khamaga ma méé tu gatu igaba Gam di tc'ẽe-kg'áḿan úúa, gaam ẽe cgàam koe xgàraèa hãa ba chìbian cgoa xg'ara hãa ke. \v 2 Gaa domkagam ncẽeska nqõómkg'ai di kg'õè-q'ooa ba koe cg'ãè zi tc'ẽe zi khóèan di zi kg'õèa máá tama, a ko Nqarim di ncàm̀an kg'õèa máá. \v 3 Ncẽe nqáéam x'aèm ka tu kò tc'ãòa x'aèan kg'õè a ko tãá zi qhàò zi di ne ko tc'ẽe sa kúrú khama, a ko cg'áràn kúrúate, cg'ãè zi tc'ẽe zi hẽé, kg'áà nqáésean hẽé, nqàrean hẽé, kg'áàè ko zi qgáì zi koe hãa sa hẽé, naka kúrúa mááse di nqárìan dqo̱m̀an ncẽe ntcoe-ntcoesa hẽéthẽé e. \v 4 Gane cgoa tu kò táá xg'ae a tchõà úú tamas kg'õè sa kg'õè domka ne ko are tu u, a ko gatu ka cg'ãèse kg'ui. \v 5 Igaba ne gha ẽe x'ooan hẽé naka kg'õèan hẽéthẽé xgàran kg'ónòsea máána hãam \add Nqarim\add* koe xo̱ara mááse. \v 6 Ncẽes gúùs domka i qãè tchõàn ẽe x'óóa khóèan koe ga thẽé xgaa-xgaaèa hãa khama: nxãasega ne gha cgàam koe khóèan khama ma xgàraè, a ne a gha tc'ẽem koe Nqarim \add ko ma kg'õè\add* khama ma kg'õè ka. \p \v 7 Wèé zi gúù zi di chõò-q'ooa ne cúù u. Ke tu q'ano-tcáó naka qgóósea hãa, nxãasega tu ga còrè ka. \v 8 Wèé zi gúù zi tc'amkg'ai koe méé tu kaisase ncàm̀ku, ncàm̀ku sa ko káí zi chìbi zi qàbia tcãà ke. \v 9 Qãèse méé tu x'áéa tu koe hààkaguku, kg'ui úú tamase. \v 10 Eẽm ma Nqari ba tãáka dàòan cgoa Gam di cgóm̀kuan máà tua hãa khama méé tu ẽe zi máàku zi qãèse tséékagu naka c'ẽe ne tsééa máá. \v 11 Ncẽè c'ẽem khóèm kò kg'ui ne méém Nqarim di kg'uian \add ko kg'uim khóèm\add* khama ma kg'ui. C'ẽem khóèm kò tséé ne méém Nqarim máà mea qarian cgoa tséé, nakam gha nxãasega Nqari ba wèé zi qgáì zi koe dqo̱m̀mè, Jeso Krestem koe. Gam koe méé i chõò tamase dqo̱m̀kuan hẽé naka qarian hẽéthẽé hãa. Amen. \s1 Dtcòm̀-kg'ao tsi i domka xgàrasea ne \p \v 12 Ncàm̀-ncamsa tuè, thõòkas kúrúa bóòkus ẽe tu ko xgàraès ka méé tu táá arekaguè guu, c'úùa tuas gúùs kúrúse cgae tu u kos khama ma. \v 13 Igaba méé tu qãè-tcao, ncẽè tu kò ma Krestem kò ma xgàrasea hãa khama ma xgàrases ka, naka tua gha nxãasega Gam dim x'áàm ko x'áíse ka kaisase qãè-tcao. \v 14 Krestem dim cg'õèm domka tu kò cóèè ne tu ts'ee-ts'eekg'aièa hãa, Tc'ẽem x'áàm di ba hẽé naka Nqarim di ba hẽéthẽéa gatu koe hãa khama. \v 15 Igaba ncẽè gatu ka c'ẽem kò xgàrase ne méém táá cg'õo-kg'ao ba ii, kana ts'ãà-kg'ao ba ii, kana cg'ãè kúrú-kg'ao ba ii, kana khóè ne di gúùan koe káíse tcãàseam khóè ba ii guu. \v 16 Gaa domka, Krestem di tsi khóè tsi iise tsi kòo xgàraè ne méé tsi táá saucgae guu, igaba méé tsi ẽe tsi úúam cg'õèm domka Nqari ba dqo̱m̀. \p \v 17 X'aè ba hààra hãa, xgàrakuan gha Nqarim dim nquum \add di ne\add* cgoa tshoa-tshoa di ba. A ncẽè gatá cgoam kò tshoa-tshoa ne sa gha dùú sa kúrúse ẽe Nqarim di qãè tchõàn komsana tama ne koe? \q1 \v 18 “Ncẽè tchànom khóèm koe i kò qari ii kgoaraèm gha sa, \q1 ne ia gha nxãaska ẽe Nqari-tcáó tamam khóèm koe hẽé \q1 naka chìbi-kg'aom koe hẽéthẽé dùú sa kúrúse?” \m \v 19 Gaa domka méé ne, ẽem ma Nqari ba tc'ẽea khama ko ma xgàrase ne, tcom-tcomsam Kúrú-kg'ao ba máàse, naka nea qãèan kúrú cgoa \add còoka qõò\add*. \c 5 \ms1 Cg'áré-cg'aresea ne (5:1-14) \s1 Kaia ne hẽé naka cg'áré ne hẽéthẽé e \p \v 1 Eẽ gatu xg'aeku koe \add hàna xu\add* kaia xu \add kerekes di xu\add* cgoar ko kg'ui, ncẽer tíí thẽé gaxu ka c'ẽe ii ra. Krestem di xgàrasean tcgáía te cgoa bóòa hãa a gha gataga ncẽe ko hàà x'áíè x'áàn koe hãa ra, \v 2 \add domkar ko kaisase dtcàrà xao o a ko máá:\add* Ghùu zi Nqarim di zi xao kòre. Q'õé zi, qaase i ko domka tamase, igaba tcáóa xao di tc'ẽean domka, ẽem ma Nqari ba ncàm̀a hãa khama. Ncẽes tséé sa kúrúan di ncàm̀an úúa hãase méé xao kúrú si, surutan qaa tamase. \v 3 Ghùu zi ẽe tshàu q'ooa xao koe tcãàèa hãa, kòre zi xao gha ka zi koe, méé xao táá x'aigan kúrúse guu, igaba méé xao gazi koe x'áí sa ii. \v 4 Naka xaoa gha nxãasega, ẽem ko kaiam Kòre-kg'ao ba hàà ne, kaà tama x'áàn dis cábá sa hòò. \p \v 5 Gatu ẽe cg'áré tu méé tu gataga ẽe xu kaia xu komsana. Wèéa tu ga méé tu cg'áré-cg'aresean cgoa hã̱akaguse gatu ka c'ẽea ne koe, \q1 “Nqari ba ko ẽe ko bóòse ne xguì \q1 igabam ko ẽe ko cg'áré-cg'arese ne cgóm̀kuan máà” ke. \m \v 6 Gaa domka méé tu cg'áré-cg'arese Nqarim dim kaiam x'õàm dòm̀ q'oo koe, nxãasegam gha hààkom x'aèm ka ghùi tu u ke. \v 7 Gatu di káíse tc'ẽe-tc'ẽesean wèé ga Gam koe ncemea úú, gatu cgoam tchõà úúa ke. \p \v 8 Qgóósea méé tu hãa naka kókòa hãa. Gatu dim cg'õo-kg'aom dxãwa ba ko kg'aekom gàm khama ma caate ke, a ko c'ẽe khóèan qaa, kg'oom gha a. \v 9 Xguì me naka dtcòm̀an koe qarika téé, q'ana tu hãa, ne gatu ka c'ẽe ne nqõómkg'ai koe gatà ii xgàrasean koe hàna hãa ke. \p \v 10 Eẽ tu xòm̀ x'aè-coan xgàrasea hãa qãá koem gha Nqarim wèé cgóm̀kuan di ba, ncẽe ko Gam di chõò tama x'áàn koe Jeso Krestem koe tciia úú tu u ba, Gam ka ka̱ba-ka̱ba tu u, a gha kúrú tu u tu qari, a qarika téé, tchànose. \v 11 Qarian méé i Gam koe chõò tamase hãa. Amen. \s1 Còo di zi tsgám̀kaguku zi \p \v 12 Silefanom\f + \fr 5:12 \fk Silefano - \ft Silefanom di c'ẽe cg'õèa nea Silase e.\f* di hùikuan cgoar xòm̀se góá máá tua hãa, ncẽer ko máá tcom-tcomsam qõe me e témé ba. Korè tu ur ko a ko nxàea tseegukagu, ncẽea Nqarim dis cgóm̀kus tseegu di si i sa. Gaas koe qarika téé. \p \v 13 Eẽ Babilone koe hànas \add kerekes\add*, ncẽe gatu cgoa nxárá tcg'òóèa sa ko tsgám̀ tu u, me ko gataga thẽé tirim cóám Mareko ba tsgám̀ tu u. \v 14 Tsgám̀ku tu x'obèkus ncàm̀kuan dis cgoa. \p Tòókuan méé i gatu wèé tu cgoa hãa, Krestem koe hàna tu.