\id 1JN - Naro NT [nhr] -Botswana 2012 (DBL 2014) \h 1 JOHANE \toc2 1 JOHANE \toc1 1 Johane \toc3 1Jn \mt1 1 JOHANE \mt2 Johanem dis tcgãyas tc'ãà di sa \imt1 Téé-cookg'ai sa \ip Tc'ãà dis tcgãyas Johanem di sa cám̀ sara tséé sara kaia sara úúa hãa: \io1 1. Gas di ne nxárá-kg'ao nes ko ntcàm, Jeso Krestem koe ne gha guu a Nqarim cgoa kg'õè ka. \io1 2. Gas di ne nxárá-kg'ao nes ko dqàè, ẽe gha ko tshúù-ntcõa di xu xgaa-xgaa-kg'ao xu xùri ne. Ncẽe xu xgaa-xgaa-kg'ao xu kò xgaa-xgaa, ncẽem nqõóm di zi gúù zi tshúù zi i sa, Me Jeso ba gaa domka cuiskaga khóè ba iia hãa tite. Eẽ xu xgaa-xgaa-kg'ao xu kò xgaa-xgaa, kgoaraèa tsi kò hãa ne tsi ncẽem nqõóm di zi kg'õè-kg'áḿ zi koe kgoarasea hãa sa; a xu a kò gataga xgaa-xgaa, tseegu di dtcòm̀a nea nqõóm di dtcòm̀ tama a sa, i gúù méé tama, nta ma tsi ga ko ma kg'õè igaba. Igabam ko Johane x'áí, Jeso Kreste ba kò tseegukaga khóè Me e sa, a ba a ko náà-kg'am a ko máá, wèé ne ẽe ko Jesom koe dtcòm̀, a Nqari ba ncàm̀a hãa ne méé ne gane ka c'ẽea ne ncàm̀, témé. \ib \ip Qaa-qaasa kg'uia ne: \ili1 - ncàm̀ku sa \ili1 - x'áà ba hẽé naka ntcùú ba hẽéthẽé e \ili1 - tseegu sa hẽé naka tshúù-ntcõa sa hẽéthẽé e \ili1 - Krestem koe hãa sa \ib \ip Tcgãyas q'oo koe hàna zi: \io1 - X'áà ba hẽé naka ntcùú ba hẽéthẽé e \ior (1–2) \ior* \io1 - Nqarim di ne cóá ne hẽé naka dxãwam di ne hẽéthẽé e \ior (3) \ior* \io1 - Tseegu sa hẽé naka tshúù-ntcõan hẽéthẽé e \ior (4:1-6) \ior* \io1 - Ncàm̀kuan di tsééa ne \ior (4:7-21) \ior* \io1 - Tààs dtcòm̀s di sa \ior (5) \ior* \c 1 \ms1 X'áàn hẽé naka ntcùúan hẽéthẽé e (1–2) \s1 Kreste ba kg'õèam dim Kg'ui Me e \p \v 1 Gaas ẽe kò nqõóm ko tshoa-tshoase koe guu a hàna hãa, ta gaas ka kóḿa hãa, a tcgáía ta ka bóòa hãa, a tshàua ta cgoa qgóó a xám̀a hãa sa, nxãas ka xae ko xgaa-xgaa tu u, ncẽe kg'õèan dim Kg'ui ba ii sa. \fig Ntcùú ka x'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúù sa|src="HK00151.tif" size="col" ref="1:1" \fig* \v 2 I kò kg'õèan x'áíse; xae kò bóò o, a kò gaan ka nxàea tseegukagu, a xae a kò chõò tama kg'õèan ka xgaa-xgaa tu u, ncẽe kò Abom cgoa hãa a, a kò sixae koe x'áíse e. \v 3 Ncẽe xae kò kóḿ, a bóòa hãa sa, gaas sixae ko xgaa-xgaa tu us ga si i, nxãasega tu gha sixae cgoa cúís gúù sa kúrú ta tsééa xg'ae, si gatá dis cúís gúù sa kúrú a tsééa xg'ae sa Abo ba hẽé naka Cóásem Jeso Kreste ba hẽéthẽé di sa ii ka. \v 4 Xae ko ncẽes gúù sa góá máá tu u, nxãasega xae gha cg'oèase qãè-tcao ka. \s1 X'áàn hẽé naka ntcùúan hẽéthẽé e \p \v 5 Xae ncẽe tchõàn Gam koe kóḿa hãa, a ko gaan ka xgaa-xgaa tu u, ncẽe ko máá: Nqari ba x'áà Me e, i Gam koe cúí ntcùú ga káà a, témé e. \v 6 Ncẽè Gam cgoa ta cúís gúù sa kúrúa hãa a ko tsééa xg'ae, ta ta kòo méé, igaba ta kòo ntcùúan q'oo koe qõò, ne ta ko tshúù-ntcõa, a tseeguan kúrú tama. \v 7 Igaba ncẽè x'áàn koe ta kòo qõò, ncẽem ma Gabá x'áàn koe hãa khama, ne ta gatá ka c'ẽe ne cgoa cúís gúù sa kúrúa hãa a ko tsééa xg'ae, i ko Gam dim Cóám Jesom di c'áòan wèé chìbian koe q'ano-q'ano ta a. \p \v 8 Ncẽè káà chìbi ta a, ta ta kòo méé, ne ta ko qàe-qaese, i tseeguan gatá koe káà a. \v 9 Ncẽè chìbia ta ta kòo nxàea tcg'òó, nem tseegu a tchàno Me e, a ba a gha gatá di tchàno taman koe qgóóa máá ta a, a gha thẽé wèé chìbia ta koe q'ano-q'ano ta a. \v 10 Ncẽè chìbian ta kúrú tama, ta ta kòo méé, ne ta ko tshúù-ntcõakagu Me, Me Gam dim kg'ui ba gatá koe káà me e. \c 2 \s1 Kreste ba gatá dim Tééa-máá-kg'ao Me e \p \v 1 Tiri tu cóá tuè, ncẽe zi gúù zir ko góá máá tu u, nxãasega tu gha táá chìbian kúrú ka. Igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò ko chìbian kúrú, ne ta Abom koe Tééa-máá-kg'ao ba úúa hãa: ncẽe Jeso Kreste ii ba, Tchàno-kg'ao ba. \v 2 Gaam ncẽe gatá di chìbian domka dàòa-máákus iise tcg'òóèa hãa ba, chìbia ta ta gha qgóóa mááè ka; gatá cúí ta dian ka tamase, igaba thẽé wèém nqõóm dian kaga hẽéthẽé e. \p \v 3 Ncẽè Gam di x'áè-kg'áḿan ta kò qgóóa qari ne, ta q'ana hãa, q'ãa Mea ta hãa sa. \v 4 Ncẽè c'ẽem khóèm kò máá, Nqari bam q'ana hãa, témé, igabagam kò Nqarim di x'áè-kg'áḿan qgóó qari tama nem ẽem khóè ba tshúù-ntcõa-kg'ao me e, i tseeguan gam koe káà a. \v 5 Igabaga dìím wèém ẽe ko Gam dim kg'ui ba qgóóa qarim koe i tseegukaga Nqarim di ncàm̀kuan cg'oèase hàna. Ta ncẽes gúùs koe guu a q'ana hãa, Gam koe ta hãa sa. \v 6 Ncẽè c'ẽem khóèm kò máá, \add Nqarim\add* koem hàna hãa, témé ne i ko qaase, \add Jesom\add* khamam gha ma kg'õè sa. \s1 Ka̱bam x'áè-kg'áḿ ba \p \v 7 Ncàm̀-ncamsa tuè, ka̱bam x'áè-kg'áḿ bar góá máá tu u tama, igaba ncìím x'áè-kg'áḿ me e, ncẽe tu kò ncìísega tshoa-tshoases koe úúa hãa ba. Me ncẽem x'áè-kg'áḿ ncìí ba ẽe tu kóḿa hãam kg'uim ga me e. \v 8 Ra ko gataga ka̱bam x'áè-kg'áḿ ba góá máá tu u, ncẽe \add Krestem\add* koe hẽé naka gatu koe hẽéthẽé tseegu ii ba, ntcùú sa ko nqáé, i tseeguan di x'áàn ko nxãakamaga x'áà khama. \p \v 9 Khóèm ẽe ko máá, x'áàn koem hàna hãa, témé, igaba qõese ba hòrea hãa ba, qanega ntcùúan q'oo koe hàna, ncẽeskaga igaba. \v 10 Dìím wèém ẽe qõese ba ncàm̀a ba x'áàn koe hãa, i cúí gúù tcgàbakagu me gha ga káà a. \v 11 Igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò qõese ba hòrea hãa, nem ntcùúan q'oo koe hàna, a ba a ko ntcùúan q'oo koe qõò, a c'úùa hãa ndam ko qõò sa, ntcùú ne tcgáí-q'ooa ba kaàkagua hãa khama. \p \v 12 Tiri tu cóá tuè, Krestem di cg'õèan domka tu chìbia tu qgóóa mááèa hãa domkar ko góá máá tu u. \p \v 13 Abo ga xaoè, Gaam ẽe tshoa-tshoases koe ga guu a hãa ba xao q'ana hãa domkar ko góá máá xao o. \p Qárí-kg'ao xaoè, gaam ncẽe cg'ãè tc'ẽe ii ba xao tààa hãa domkar ko góá máá xao o. \p \v 14 Cóá tuè, Abo ba tu q'ana hãa domkar ko góá máá tu u. \p Abo ga xaoè, tshoa-tshoases koe ga xao guu a q'ãa Mea hãa domkar ko góá máá xao o. \p Qárí-kg'ao xaoè, xám̀se xao hãa domkar ko góá máá xao o, me Nqarim dim kg'ui ba gaxao cgoa hãa, xao gaam ncẽe cg'ãè tc'ẽe ii ba tààa hãa. \p \v 15 Táá nqõó ba ncàm̀ guu kana nqõóm koe hàna zi gúù zi igaba. Ncẽè khóèm kò nqõó ba ncàm̀a hãa ne i Abom di ncàm̀kuan gam koe hãa tama. \v 16 Wèé zi gúù zi ẽe nqõómkg'ai koe hàna zia Abom koe guu tama, igaba zi nqõóm koe guua hãa khama; gúù zi ncẽe cgàam ka hẽé, naka tcgáím ka hẽéthẽé ncàm̀mèa hãa zi hẽé naka khóèan ko gaan di kg'õèan q'oo koe dqo̱m̀se cgoa zi hẽéthẽé zi. \v 17 Me ko nqõó ba gam koe hàna zi gúù zi cgoa kaà, igabaga dìím wèém ẽe ko Nqarim ko tc'ẽe sa kúrú ba gha chõò tamase hãa. \s1 Krestem cgoa ko ntcoekum khóè ba \p \v 18 Cóá tuè, còo dim x'aè me e. Kóḿa tu kò hãa, Krestem cgoa ko ntcoekum khóè ba gha hàà sa, ncẽeska igaba i Krestem di ntcoeku-kg'aoan káí hààraa. Gaa domka ta q'ana hãa, còo di x'aè e sa. \v 19 Gatá koe ne tcg'oara hãa, igaba ne kò gatá di ne tama ne e. Ncẽè gatá di ne kò ii ne ne ga kò qanega gatá cgoa hãa khama. Igaba \add gane di qõòa\add* nea kò x'áí, cúí-kg'áía ne ga kò gatá di tama sa. \p \v 20 Igabam Tcom-tcomsam \add Tc'ẽe\add* ba gatu koe ntcã̱a tcãàèa hãa, tu wèé tu \add tseeguan\add* q'ana hãa. \v 21 Tseeguan tu c'úùa hãa domkar góá máá tu u tama, igabaga tu q'ãa ana hãa domka a, i gataga tseeguan tshúù-ntcõan úúa hãa káà a khama. \p \v 22 Dìí ba tshúù-ntcõa-kg'ao baa? Khóèm ẽe ko xo̱ase a máá: Jeso ba Krestem tama Me e, ta ko méé me e. Eẽta iim khóè ba ko Krestem cgoa ntcoeku - a ko \add Nqarim gatá ka\add* Xõò ba hẽé naka Cóáse ba hẽéthẽé xo̱ase. \v 23 Dìím wèém ẽe ko Nqarim dim Cóá ba xo̱ase ba ko \add Nqarim gatá ka\add* Xõò ba thẽé xo̱ase. Eẽ ko Nqarim dim Cóám ka nxàea tseegukagu ba thẽé \add Nqarim gatá ka\add* Xõò ba úúa hãa. \p \v 24 Eẽ tu tshoa-tshoases koe kóḿa hãa sa méés wèé x'aè ka gatu koe hãa. Ncẽè ẽe tshoa-tshoases koe tu kóḿa hãas kò wèé x'aè ka gatu koe hãa ne tu gha nxãaska Nqarim dim Cóám koe hẽé naka Xõòm koe hẽéthẽé wèé x'aè ka hãa. \v 25 Si ncẽe sa nqòòkagu taam hãas ga si i: chõò tamas kg'õè sa. \p \v 26 Ncẽe sar ko gane ẽe qàe-qae tu u kg'oana ne domka góá máá tu u. \v 27 Igabam \add Kreste ba Gam dim Tc'ẽe ba\add* gatu koe ntcã̱a tcana hãa, Me gatu koe wèé x'aè ka hãa, i qaase tama, cúí khóè ga ga xgaa-xgaa tu u sa; ncẽem ko ma Gam dim Tc'ẽe ba wèés gúù sa ma xgaa-xgaa tu u khamaga ma, i ncẽe xgaa-xgaan tseegu u, a tshúù-ntcõa di tama. Ncẽem ma xgaa-xgaa tua hãa khamaga méé tu Gam koe wèé x'aè ka hãa. \p \v 28 Ncẽeska méé tu cóá tuè, wèé x'aè ka Gam koe hãa, naka taa gha nxãasega ẽem kò ko x'áíse ne, kgoarasease hãa, naka táá ẽem kò ko hàà ne saucgae guu. \v 29 Tchàno Me e sa tu kò q'ana hãa ne tu thẽé q'ana hãa dìím wèém ẽe ko tchànoan kúrú ba Gam ka ábàèa hãa sa. \c 3 \ms1 Nqarim di ne cóá ne hẽé naka dxãwam di ne hẽéthẽé e (3) \p \v 1 Tsóágase kaia hãas ncàm̀ku sa ba gáé Abo ba máà taa hãa, ncẽe Gam di ta cóá ta gha ii di sa! Ta tseegukaga Gam di ta a! Gaa domkam nqõó ba c'úù taa hãa, Nqari bam c'úùa hãa khama. \v 2 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽeska ta Nqarim di ta cóá ta a, igaba i qanega nta ta gha ii sa x'áíse tama. Igabaga ta q'ana hãa, ẽem kò ko x'áíse ne ta gha Gam khama ii sa, ẽem ma ii khama ta gha ma bóò Me khama. \v 3 Me ko dìím wèém ẽe ncẽes nqòò sa Gam koe úúa hãa ba ko q'ano-q'anose, ncẽem ma Gabá ma q'ano ii khama. \p \v 4 Dìím wèém ẽe ko chìbian kúrú ba x'áèan ko méé sa komsana tama, chìbian kúrú sa x'áèan komsana tama si i khama. \v 5 Tu q'ana hãa, \add Kreste ba kò\add* x'áísea hãa sa, nxãasegam gha gatá koe chìbia ta séèa tcg'òó ka, i Gam koe cúí chìbi ga káà a. \v 6 Dìím wèém ẽe Gam koe hãa ba \add wèé x'aè ka\add* chìbian kúrú tama. Igaba dìím wèém ẽe ko \add wèé x'aè ka\add* chìbian kúrú ba, bóò Me ta ga hãa kana q'ãa Me ta ga hãa. \p \v 7 Tiri tu cóá tuè, táá hẽé naka i cúí khóè ga qàe-qae tu u guu. Gaam ẽe ko tchànoan kúrú ba tchàno me e, ẽem ma Gabá ma tchàno ii khamaga ma. \v 8 Gaam ẽe ko chìbian kúrú ba dxãwam di me e, dxãwa ba ncìísega tshoa-tshoases koe ga guu a chìbian ko kúrú khama. Me kò Nqarim dim Cóá ba x'áísea hãa, nxãasegam gha dxãwam di tsééan kaàkagu ka. \v 9 Dìím wèém ẽe Nqarim ka ábàèa ba \add wèé x'aè ka\add* chìbian kúrú tama, \add Nqarim\add* dis ii-q'oo\f + \fr 3:9 \fq ii-q'oo - \ft Gerikas ka i ko máá: “cgùri,” téméè.\f* sa gam koe hãa khama, me cuiskaga \add wèé x'aè ka\add* chìbian kúrúa hãa tite, Nqarim kam ábàèa hãa khama. \v 10 Ncẽes gúùs ka ne gha Nqarim di ne cóá ne ndaka ne e sa x'áíse, ne dxãwam di ne cóá ne ndaka ne e sa: dìím wèém ẽe tchànoan kúrú tama ba, kana dìím ẽe qõese ba ncàm̀ tama ba Nqarim koe guu tama. \s1 Hàà ta ncàm̀ku \p \v 11 Ncẽe tchõàn tu tshoa-tshoases koe ga kóḿa hãa: ncẽe ncàm̀ku méé ta di i khama. \v 12 Táá méé ta Kainem khama ii guu, ncẽe kò dxãwam di ii ba, a ba a kò gam ka qõese ba cg'õo ba. Ka ba kò dùús domka cg'õo me? Gam di zi tséé-kg'áḿ zia kò cg'ãè zi i, i kò qõesem dian tchàno o domka a. \p \v 13 Tíí qõe ga tuè, táá tu are guu, ncẽè nqõóm kò ko hòre tu u ne. \v 14 Q'ana ta hãa, x'ooan koe ta tcg'oara hãa a kg'õèan koe tcana hãa sa, gatá ka c'ẽe ne ta ncàm̀a hãa domka. Dìím wèém ẽe c'ẽe ba ncàm̀ tama ba x'oos koe hãa. \v 15 Dìím wèém ẽe gam ka qõese ba hòrea ba, cg'õo-kg'ao me e, tu q'ana hãa, cg'õo-kg'ao ba gam ka chõò tamas kg'õè sa úú tama sa. \p \v 16 Ncẽem dàòm ka ta ncàm̀ku sa q'ana hãa: \add Jeso Kreste\add* ba kò gatá domka kg'õèa ba tcg'òóa máá ta a sa. I ko qaase, gatá igaba ta gha thẽé kg'õèa ta gatá ka qõese ga ne domka tcg'òó sa. \v 17 Ncẽè c'ẽem khóèm kò x'aian úúa hãa, a ba a ko bóò me gam ka c'ẽe ba qarian cgoa qgóókua hãa, igabagam kò tc'ẽe-tcao naka au me tama, ne i gha ntama Nqarim di ncàm̀kuan gam koe hãa? \v 18 Tiri tu cóá tuè, táá méé ta kg'ama kg'áḿa ta ka cúí kg'ui naka ko ncàm̀kuan x'áí guu, igaba méé ta tsééan cgoa hẽé naka tseeguan cgoa hẽéthẽé x'áí i. \v 19 Ncẽeta hẽéan ka ta gha q'ana hãa, tseeguan di ta a sa, si gha ncẽes gúù sa Nqarim cookg'ai koe qgài-qgai tcáó ta a. \v 20 Nda koe ga igaba ẽe tcáóa ta ko chìbi-chibi ta a koem Nqari ba gatá di tcáóan ka kaia hãa, a ba a wèé gúùan ga q'ana hãa. \v 21 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽè tcáóa ta kò chìbi-chibi ta a tama, ne ta Nqarim cookg'ai koe kgoarasease hãa, \v 22 a ta a gha dùús wèés ẽe ta ko dtcàrà sa Gam koe guu a hòò, Gam di x'áè-kg'áḿan ta qgóóa qaria, a ta a ko qãè-tcaokagu Me ko gúùan kúrú khama. \v 23 Me ncẽe ga me e Gam dim x'áè-kg'áḿ ba: Cóásem Jeso Krestem di cg'õèan koe ta gha dtcòm̀, naka taa ẽem ma x'áè taa hãa khamaga ma ncàm̀ku di ba. \v 24 Ne gane ẽe ko Gam di x'áè-kg'áḿan qgóóa qari ne Gam koe hãa, Me Gam igaba gane koe hãa. Tcom-tcomsam Tc'ẽem ẽem máà taa hãam ka ta q'ana hãa, gatá koem hãa sa. \c 4 \ms1 Tseegu sa hẽé naka tshúù-ntcõan hẽéthẽé e (4:1-6) \s1 Tc'ẽe xu kúrúa bóò sa \p \v 1 Ncàm̀-ncamsa tuè, táá tu wèé xu tc'ẽe xu dtcòm̀ guu, igaba méé tu kg'aia kúrúa bóò, ẽe xu tc'ẽe xu Nqarim koe guua sa. Káí porofitin tshúù-ntcõan dia nqõómkg'ai koe síía hãa ke. \v 2 Ncẽes gúùs ka tu gha Nqarim dim Tc'ẽe ba q'ãa: Wèém tc'ẽem ẽe ko nxàea tseegukagu a ko máá, Jeso Kreste ba cgàam koe guua hãa, ta ko méé ba Nqarim di me e, \v 3 igabam wèém tc'ẽem ẽe Jesom ka nxàea tseegukagu tama ba Nqarim di tama. Ncẽem tc'ẽe ba Krestem dim ntcoe-kg'aom di me e, ncẽe tu kò kóḿa hãa me gha hàà ba, Me ncẽeska nxãakamaga nqõómkg'ai koe hàna hãa ba. \p \v 4 Tiri tu cóá tuè, gatua Nqarim di tu u, a tu a \add tshúù-ntcõan di xu porofiti\add* xu tààa hãa, \add Tc'ẽem\add* ẽe gatu koe hàna ba gaam ẽe nqõómkg'ai koe hànam ka kaia hãa khama. \v 5 Gaxua nqõóm di xu u, khama ẽe xu ko nxàe sa nqõóm di si i, me ko nqõó ba komsana xu. \v 6 Gatáa Nqarim di ta a. Dìím wèém ẽe Nqari ba q'ana hãa ba ko komsana ta a, me gaam ẽe Nqarim di tama ba komsana ta a tama. Ncẽes gúùs ka ta q'ana hãa Tc'ẽem tseeguan di ba hẽé naka tc'ẽem qàe-qaekuan di ba hẽéthẽé e. \ms1 Nqari ba ncàm̀kuan di Me e (4:7-21) \p \v 7 Ncàm̀-ncamsa tuè, hààn ta ncàm̀ku, ncàm̀kua nea Nqarim di i, me dìím wèém ẽe ko c'ẽe ba ncàm̀ ba Nqarim koe guu a ábàèa, a Nqari ba q'ana hãa ke. \v 8 Gaam ẽe c'ẽe ba ncàm̀ tama ba Nqari ba c'úùa hãa, Nqari ba ncàm̀kuan di Me e khama. \v 9 Ncẽea Nqarim ma Gam di ncàm̀kuan gatá koe x'áía hãa ga a: Gam dim Cóám cúí\f + \fr 4:9 \fq cúí - \ft kana “cúíse ábàèa”.\f* bam kò nqõómkg'ai koe tsééa óá, nxãasega ta gha Gam koe guu a kg'õè ka. \v 10 Ncẽea ncàm̀kus ii ga a: Nqari ba ta ko gatá ncàm̀s tama si i, igabagam Gabá gatáa ncàm̀ taa hãa, a ba a kò Gam dim Cóá ba dàòa-máákus iise tcg'òóa máá ta a, hààm gha chìbia ta qgóóa máá ta a ka. \v 11 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽè Nqarim kò ncẽeta noose ncàm̀ taa hãa ne i ko qaase, gatá igaba ta gha gatá ka c'ẽe ne ncàm̀ sa. \v 12 Cúí khóè ga qanega Nqari ba bóò ta ga hãa, igaba ncẽè gatá ka c'ẽe ne ta kò ncàm̀a hãa nem Nqari ba gatá koe hãa, i Gam di ncàm̀kuan gatá koe xg'ara-xg'araèa. \p \v 13 Ncẽes gúùs domka ta q'ana hãa, Gam koe ta hãa, Me Gabá gatá koe hãa sa: Gam dim Tc'ẽe bam máà taa hãa domka a. \v 14 Ta kò bóòa hãa, a ta a ko nxàea tseegukagu, Abo ba kò Cóáse ba nqõómkg'ai koe tsééa óágara hãa sa, hààm gha Kgoara-kg'ao ba ii ka. \v 15 Ncẽè c'ẽem khóèm kò ko nxàea tseegukagu, Jesom Nqarim dim Cóá ba ii sa, nem gha Nqari ba gam koe hãa, Me gabá Nqarim koe hãa. \v 16 Ncàm̀kus ẽem Nqari ba gatá koe úúa hãa sa ta q'ana hãa, a ko gaas koe dtcòm̀ khama. \p Nqari ba ncàm̀kuan di Me e, me dìím wèém ẽe ko ncàm̀kuan cgoa hãa ba Nqarim koe hãa, Me Nqari ba gam koe hãa. \v 17 Ncẽem dàòm ka \add ta ko bóò\add* si ncàm̀ku sa gatá koe xg'ara-xg'araèa hãa sa: xgàrakuan dim cáḿ ka ta gha kgoarasease hãa, ncẽem nqõóm koe ta \add Krestem\add* khama ii khama. \v 18 Ncàm̀kuan koe i cúí q'áò ga káà a, igabas ko tchànos ncàm̀ku sa wèé q'áòan ga xhàiagu, q'áò sa ko thõòan óá khama. Ncẽè c'ẽem khóèm kò ko q'áò nem tchànos ncàm̀ku sa úú tama. \p \v 19 Ncàm̀kuan ta úúa hãa, Gabá tc'ãà a ncàm̀ taa hãa domka. \v 20 Ncẽè c'ẽem khóèm kò ko máá: “Nqari bar ncàm̀a hãa,” témé, igabagam kò gam ka qõese ba hòrea hãa nem tshúù-ntcõa-kg'ao me e. Ncẽè gam ka qõesem ẽem ko bóò bam kò ncàm̀ tama nem cuiskaga Nqarim gaam bóò ta ga hãa ba ncàm̀ tite. \v 21 Ta ncẽem x'áè-kg'áḿ ba Gam koe guu a hòòa: Eẽ Nqari ba ncàm̀a hãa ba méém qõese ba gataga thẽé ncàm̀ di ba. \c 5 \ms1 Tààs dtcòm̀s di sa (5) \s1 Nqarim dim Cóám koe dtcòm̀a ne \p \v 1 Dìím wèém ẽe ko Jeso ba Kreste Me e sa dtcòm̀ ba Nqarim ka ábàèa, me dìím wèém ẽe cóán ka xõò ba ncàm̀a hãa ba gha thẽé ẽem khóèm di cóán ncàm̀. \v 2 Ncẽè Nqari ba ta kò ncàm̀a hãa a ko Gam di x'áè-kg'áḿan kúrú ne ta gha ncẽem dàòm ka q'ãa, Nqarim di ne cóá ne ta ncàm̀a hãa sa. \v 3 Ncẽè Nqari ba ta kò ncàm̀a hãa ne ta gha Gam di x'áè-kg'áḿan qgóóa qari khama, i Gam di x'áè-kg'áḿan qóḿ tama. \v 4 Dìím wèém ẽe Nqarim ka ábàèa ba nqõóm dim tàà-kg'ao me e khama. Si gatá dis dtcòm̀ sa nqõó ba ta ko tàà cgoas ga si i. \v 5 Dìí ba nqõóm dim tàà-kg'ao baa? Gaam ẽe ko dtcòm̀, Jesom Nqarim dim Cóá ba iim cúí me e. \s1 Jeso ba dìí Me e sa \p \v 6 Jeso Kreste ba Gaam tshàan hẽé naka c'áòan hẽéthẽé cgoa hààram ga Me e. Tshàan cgoa cúím kò hàà tama, igabaga tshàan hẽé naka c'áòan hẽéthẽé cgoa a. Me \add Tcom-tcomsam\add* Tc'ẽe ba ko nxàea tseegukagu u, Tc'ẽe ba tseegu Me e khama. \v 7 Nqoana gúùa nea ko nxàea tseegukagu khama: \v 8 Tc'ẽe ba hẽé, naka tshàan hẽé, naka c'áòan hẽéthẽé e; i ncẽe gúùan nqoana ko cúís gúù sa nxàe. \v 9 Eẽs khóè ne ko nxàea tseegukagu sa ta ko dtcòm̀a mááse, igabagas ẽes Nqarim ko nxàea tseegukagu sa gaas ka kaia hãa; si ncẽe sa gaas Gam dim Cóám koem kò nxàea tseegukagus ga si i. \v 10 Dìím wèém ẽe ko Nqarim dim Cóám koe dtcòm̀ ba ko Nqarim ko nxàea tseegukagu sa tcáóa ba q'oo koe dtcòm̀; igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò Nqarim koe dtcòm̀ tama nem \add Nqari ba\add* tshúù-ntcõa-kg'ao ba kúrúa; Nqarim ko Gam dim Cóám ka nxàea tseegukagu sam dtcòm̀ tama khama. \v 11 Si ncẽe sa \add Nqarim\add* ko nxàea tseegukagus ga si i: Chõò tamas kg'õè sam máà taa hãa di sa, si ncẽes kg'õè sa Gam dim Cóám koe hãa. \v 12 Dìím wèém ẽe \add Nqarim dim\add* Cóá ba úúa hãa ba kg'õèan úúa hãa, me dìím wèém ẽe Nqarim dim Cóá ba úú tama ba kg'õèan úú tama. \s1 Chõò tamas kg'õès ka q'ãa sa \p \v 13 Ncẽe zi gúù zir ko góá máá tu u, nxãasega tu gha q'ãa, chõò tamas kg'õè sa tu úúa hãa sa. Gatu ncẽe Nqarim dim Cóám dim cg'õèm koe ko dtcòm̀ tur ko nxàe. \v 14 Si ncẽe sa Gam koe ta úúa hãas tcoms ga si i: ncẽè dtcàrà Me ta kò ko Gam di ncàm̀an koe guu a nem ko kóḿ ta a di sa. \v 15 A ncẽè q'ana ta kò hãa, kóḿ ta am ko sa, dùús wèés ẽe ta ko dtcàràs koe, ne ta q'ana hãa, ẽe ta ko dtcàrà sa ta ko hòò sa. \p \v 16 Ncẽè c'ẽem khóèm kò gam ka qõese ba bóò, me ko x'ooan koe úú me tama chìbian kúrú, ne méém còrè; Nqari ba gha kg'õèan máà me ke. Gane ẽe gane di chìbian x'ooan koe úú ne tama ner ko nxàe. Si x'ooan koe ko úú tsis chìbi sa hàna; gaas chìbi sam gha còrèa máá sar nxàe tama. \v 17 Wèés cg'ãè sa chìbi si i, igaba i chìbian hàna hãa x'ooan koe úú tama a. \p \v 18 Q'ana ta hãa, dìím wèém ẽe Nqarim ka ábàèa ba \add wèé x'aè ka\add* chìbian kúrú tama sa, igabam ko gaam ẽe Nqarim ka ábàèa ba kòrese, me gaam ẽe cg'ãè tc'ẽe ii ba thõò-thõo me tite. \p \v 19 Q'ana ta hãa, Nqarim di ta a, me wèém nqõó ba ẽe cg'ãè tc'ẽe iim di qarian dòm̀ q'oo koe hãa sa. \p \v 20 Ta gataga q'ana hãa, Nqarim dim Cóá ba hààra hãa, a kóḿa q'ãan di tc'ẽean máà taa hãa sa, nxãasega ta gha ncẽe tseegu ii ba q'ãa ka. Ta Gaam tseegu di iim koe hãa, ncẽe Gam dim Cóám Jeso Kreste ii ba. Ncẽe ba tseegu dim Nqari Me e, a chõò tamam kg'õè Me e. \p \v 21 Tiri tu cóá tuè, kúrú mááseèa nqárìan koe méé tu xgáè-kg'amse.