\id JHN - Nchane \ide UTF-8 \h Joŋ \toc1 Saaka wù joŋe kune Jiso no Joŋ gɛ̀ Saŋ \toc2 Joŋ \toc3 Joŋ \mt2 Saaka wù joŋe kune Jiso no \mt1 Joŋ \mt2 gɛ̀ Saŋ \imt Fiɛɛ fì le a Ŋwa wu Joŋ wunɛ le \ip Saaka wù joŋe wunɛ wù Joŋ gɛ̀ saŋ wu duunyi lɛ Jiso le Jɛ yi Nyo yì gɛ̀ bee fɛŋkɛɛ yì mɛ gɛh lo, lɛ yi gɛ̀ bee yi tu muh wu wuŋ. Ŋwa wuyu kibɛɛ jɛme lɛ saaka wù joŋe wunɛ, ba gɛ̀ saŋ wu lɛ bamii ba tɛŋe taŋlo bo bɛɛŋ lɛ Jiso le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka, nyu Mwa Nyo, ba leesɛ fitele yi ye ye le, bo ge bo kɛme kinche kì kage gɛ (20:31). \ip Fiɛɛ fì Joŋ le wu saŋ a ŋwa wunɛ le, wu ka wu biise kune nnya yì le kinche kì kage gɛ kì le nje Kletu. Nnya yinɛ le fitele fi Nyo fì joŋe fì wu dunyi kɛge mɛɛse, fi nyu fɛ bamii ba bɛɛŋ lɛ Jiso le je le, wu le kinchiɛɛŋ, wu le kinche. Je yimi yì Joŋ saŋ ŋwa wunɛ yo le yi le yeye yi duunyi no Jiso gɛ̀ jode mwɛɛ mu bamii kee yi kinche kinɛ le ki wu yɛ̂yi no mwɛɛ mu a kiyo le, mu nyu. \iot Bikwɛɛ bi mwɛɛ mù le a Ŋwa wunɛ le \io 1:1-18 Fɛŋkɛɛ kune Jɛ yì gɛ̀ tu muh \io 1:19-51 Kune Joŋ Nlesɛajoo mo booŋ ba ŋgoo ba Jiso ba fwe \io 2:1–12:50 Kune no Jiso gɛ̀ jiɛnyi wù gee lɛme che \io 13:1–19:42 Kune aju a Jiso a fɛkimɛsɛ Yɛlusalɛm bɛ mbebe yo le \io 20:1-31 Kune no Tada Jiso gɛ̀ bu yi kwe le, wu dunyɛ kikwɛɛ ke bamii be le \io 21:1-25 Kimɛsɛ: Jiso dunyɛ kikwɛɛ ke booŋ be ba ŋgoo le Galalee \c 1 \s1 Jɛ tu muh wu wuŋ \p \v 1 Gɛ̀ bee fɛŋkɛɛ Jɛ nyu wa yu. Jɛ yiyu gɛ̀ bee bɛ Nyo, Jɛ yiyu nyume Nyo. \v 2 Wu gɛ̀ bee wa fɛŋkɛɛ bɛ Nyo. \v 3 Nyo gɛ̀ fɛ mwɛɛ munchii fede chiaaŋ ye le. Gɛ fiɛɛ nyu yu fimimia fì Nyo gɛ̀ fɛ njɛ wu le fo sɛŋ gɛ. \v 4 Wu kɛme kinche yi ye ye le, kinche kiyu le n'yulɛ fɛ bamii le. \v 5 N'yulɛ wɛɛ baaŋ kijibɛ le, gɛ kijibɛ kiyu taŋlo ki jiŋsɛ wu gɛ.\f + \fr 1:5 \fr*\ft Kɛnɛ lɛ, kijibɛ kiyu taŋlo ki gɛ kɛɛ wu gɛ.\ft*\f* \p \v 6 Muh mu le yu wù Nyo gɛ̀ tuŋ jee che nyu lɛ Joŋ. \v 7 Wu gɛ̀ to ki wu jɛ̂me kune n'yulɛ, wu bɛɛyi jiŋ yi nsa we, ki wu gê bamii bachii lee muntele yi n'yuu wɛɛ le. \v 8 Gɛ wu wù Joŋ gɛ̀ bee n'yulɛ wɛɛ gɛ. Wu gɛ̀ to ki wu bɛ̂ɛyɛ nyu jiŋ yi nsa wu n'yulɛ wɛɛ. \v 9 N'yulɛ wù nchiɛɛŋ wù duunyi n'yuu fɛ bamii le bachii gɛ̀ too yi woŋ kfunɛ le. \p \v 10 Wu gɛ̀ bee yi woŋ le, woŋ kfunɛ nyu Nyo wù gɛ̀ fɛ fede chiaaŋ ye le, geenɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le gɛ̀ baaŋ kɛɛ gɛ wu gɛ. \v 11 Wu gɛ̀ to yi woŋ we le, bamii ba be gɛ baaŋ fi gɛ wu gɛ. \v 12 Geenɛ, bamii bachii ba gɛ̀ fi wu, bo lee muntele yi jee che le, wu nya bvuŋga bo le lɛ bo nyume booŋ ba Nyo. \v 13 Gɛ booŋ ba Nyo banɛ nyu ba ba boyi bo ba bii nyu kilɛmɛ ki kfuu le gɛ, kɛnɛ no muh goone gɛ, kɛnɛ yi boyɛ chi muh wu wuŋ le gɛ. Ba boyi bo ba bii nyu boyɛ chì le chi Nyo le. \p \v 14 Jɛ yiyu gɛ̀ bee yi tu muh wu wuŋ, yi tu yi chee a bee ntɛnɛɛ, a yi yisɛ bɛ kiŋkoŋɛ ki Nyo mo nchiɛɛŋ. Bee yɛŋ bvukugɛ bwe le. Bvukugɛ bvu le bvu Mwa wu mɛ gɛh wu wù ja fɛ Chiji le. \p \v 15 Joŋ gɛ̀ bɛɛyɛ jiŋ yi nsa kune wu, wu tu wu jaŋe lɛ, “Wunɛ le muh wù ŋgɛ̀ njɛme kune wu nduu lɛ, ‘Muh wù too a mɛ jiŋ kuge wu fede mɛ, nje wu gɛ̀ bee wa fɛ mɛ nyume.’” \v 16 No wu le wu yisɛ bɛ kiŋkoŋɛ ki Nyo, wu mo wu nyaa bee bachii bɛ kiŋkoŋɛ yi kiŋkoŋɛ le. \v 17 Bee kee lɛ Nyo gɛ̀ nya banchi fede chiaaŋ yi Musɛ le. Geenɛ, kiŋkoŋɛ ki Nyo bɛ nchiɛɛŋ le ki to ki fede nyu chiaaŋ yi Jiso Kletu le. \v 18 Gɛ muh nyu yu wu gɛ̀ yu wa wu yɛŋ Nyo le gɛ. Le gɛh Mwa ye wù mɛ gɛh wu maa wu le mbebe yi Chiji le, wu le wu ge bee kɛɛ wu. \s1 Muh wù gɛ̀ bee Joŋ Nlesɛajoo \r (Macho 3:1-12; Maliku 1:1-8; Luka 3:1-18) \p \v 19 Finɛ le fiɛɛ fì Joŋ gɛ̀ jɛmɛ sege bikwɛɛ bi Bajuu bi Yɛlusalɛm gɛ̀ tuŋ bachiji kintanyɛ bɛ bamii ba Lɛwe lɛ bo biih Joŋ le laa le wu, wu yɛɛŋ lɛ. \v 20 Joŋ gɛ̀ baaŋ faŋ gɛ̀ ki wu chvûu mbilɛ wuboo gɛ. Wu jɛmɛ bɛ jwe we lɛ, “Gɛ nyu mɛ wù Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka gɛ.” \v 21 Bo biih wu le lɛ, “Le wo wu yɛɛŋ? Le wo wu Alaja?” Wu chvuu bo le lɛ, “Gɛ mɛ nyume Alaja gɛ.” Bo ka bo biih lɛ, “Le wo wù Muh wu Ntuŋ wù Nyo wɛɛ?”\f + \fr 1:21 \fr*\ft Bajuu ba duude gɛ̀ chiɛɛne muh wu ntuŋ wu Nyo wu Alaja, lɛ wu kaasɛ wu to wu kɛnyɛ je yi Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka (Mal. 4:5), bamu chiɛɛne muh wu ntuŋ wu Nyo njɛ Musɛ (Dit. 18:15).\ft*\f* Wu faŋ. \v 22 Bo ka bo biih wu le lɛ, “Tu nɛ lɛ le wo wu yɛɛŋ? Wo jɛme lɛ la kune kikwɛɛ kuŋ? Gɛh sɛɛŋ bee be kɛme fiɛɛ fì bee kaasɛ be gɛɛŋ be chvuu bamii ba tuŋ bee le.” \v 23 Joŋ chvuu bo le no Yosaya wù muh wu ntuŋ wu Nyo gɛ̀ jɛmɛ lɛ, \q1 “Nle jɛ yì jaŋe nchvuuŋ lɛ, \q1 ‘Ba najɛ je yi Tada yi nyu chaaŋ.’” \p \v 24 Bamii banɛ gɛ̀ tuŋ Bafalashii bo. \v 25 Bo biih Joŋ le lɛ, “Nɛ baaŋ nyu gɛ lɛ wo le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka gɛ kɛnɛ Alaja gɛ, kɛnɛ Muh wu Ntuŋ wù Nyo wɛɛ gɛ, wo tu leese bamii a joo nje la?” \v 26 Joŋ chvuu bo le lɛ, “Nleese gɛh fiaŋ bamii nyu a joo, geenɛ muh mu le yu a bɛŋ ntɛnɛɛ bɛŋ kee gɛ wu gɛ. \v 27 Le wu wù too a mɛ jiŋ, mbaaŋ ŋkojɛ gɛ ki nfaanyɛ kfuu wu balaba be gɛ.” \v 28 Fiɛɛ finɛ fichii gɛ̀ kooshi nyu Bɛtani Joo yì Jodaŋ le, wuŋ kwɛge fɛ Joŋ gɛ̀ leese bamii fo a joo. \s1 Joŋ dunyɛ Mwa Shoŋ wù Nyo bamii le \p \v 29 Akfuuŋ bu a yuu, Joŋ yɛŋ Jiso too, wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ bîjɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, wunɛ le Mwa Shoŋ wù Nyo wù chiaase bimbefɛ bi yi nshɛŋ le! \v 30 Le wu wù nchi njɛme kune wu, nduu lɛ, ‘Muh mu too wɛ a mɛ jiŋ wu kuge wu fede mɛ, nje wu gɛ̀ bee wa fɛ mɛ nyume.’ \v 31 Gɛ mɛ kibɛɛ ŋgɛ̀ ŋkee wu gɛ. Geenɛ, ŋgɛ̀ nto nleese bamii a joo fi le lɛ bamii ba Ishwala kɛɛ wu.” \v 32 Joŋ gɛ̀ bee wu ka wu jɛmɛ ki wu bɛ̂ɛ jiŋ yi nsa we wu duu lɛ, “Ŋgɛ̀ n'yɛŋ Kiyo shiide ki too fɛwe njɛ kibɛmbɛ, ki to ye ye le. \v 33 Gɛ mɛ kibɛɛ ŋgɛ̀ ŋkee wu gɛ. Geenɛ, muh wu gɛ̀ tuŋ mɛ lɛ nto nleese bamii a joo gɛ̀ jɛmɛ mɛne lɛ, ‘Muh wù wo lé wo yɛ̂ŋ Kiyo shiide fɛwe ki too yi ye ye le, le wu wù lé wu gê wu lêese bamii chiaaŋ yi Kiyo ki Yuude le.’ \v 34 Finɛ le fiɛɛ fì ŋgɛ̀ n'yɛŋ, mbɛɛyi jiŋ yi nsa wuyu nduu lɛ muh wunɛ le Mwa Nyo.” \s1 Booŋ ba ŋgoo ba Jiso ba fwe \p \v 35 Akfuuŋ bu ayuu, Joŋ ka wu lɛme gɛh fɛɛ fɛ wu gɛ̀ lɛme bɛ booŋ be ba ŋgoo ba bafɛɛ fo. \v 36 Wu ja wu yɛŋ no Jiso jiɛnyi wu fede, wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ bîjɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, wunɛ le Mwa Shoŋ wu Nyo!” \p \v 37 Booŋ be ba ŋgoo ba bafɛɛ banɛ doo bo yu no wu jɛme noo, bo mo bo ja bo tu bo bii Jiso le. \v 38 Jiso kaasɛ ye wu yɛŋ no bo bii, wu biih bo le lɛ, \wj “Bɛŋ goone nyu la?”\wj* Bo biih wu le lɛ, “Labai, wo chee faaŋ?” (Jee chi Labai chinɛ le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ wù Baaŋ.”) \v 39 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Bɛŋ tô bɛŋ yɛ̂ŋ.”\wj* Bo mo bo gɛɛŋ bo yɛŋ fɛ wu gɛ̀ chee fo. Bɛ bo mo bo nyu shwaa akfuuŋ jiiŋ. Kife kì bo gɛ̀ bi wu le gɛ̀ bee wa gɛh njɛ juu bikaa binɛh fɛnfu. \v 40 Muh wu mumwaa ŋgoo yi bamii ba bafɛɛ ba gɛ̀ yu no Joŋ jɛme bo mo bo bii Jiso le, gɛ̀ bee Andulu wù mwa bwe Samoŋ Bita. \v 41 Andulu wɛɛ mo wu gɛɛŋ wu gooŋ mwa bwe wu Samoŋ, wu sɛɛŋ wu le lɛ, “Bee le be yɛŋ wa Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka le” (fì le lɛ le Kletu). \v 42 Noo, wu mo wu jo Samoŋ wu gɛɛŋ bɛ wu fɛ Jiso le. Jiso bijɛ wu nɛ tuŋŋ, wu jɛmɛ lɛ, \wj “Le wo wù Samoŋ wù mwa Joŋ. Ba lé ba tɛ̂ŋe wa wo lɛ Sɛfa.”\wj* (Jee chi Sɛfa chinɛ le lɛ Bita).\f + \fr 1:42 \fr*\ft Chi le lɛ Tɛdɛ.\ft*\f* \s1 Jiso tɛɛŋ Filib bɛ Natanya \p \v 43 Akfuuŋ gɛ̀ bu a yuu, Jiso yɛŋ lɛ wu lé wu gɛ̂ɛŋ kimbe kì Galalee le. Wu gɛɛŋ wu yɛŋ Filib le, wu jɛme wu le lɛ, \wj “Wo bîi mɛne.”\wj* \v 44 Filib wunɛ gɛ̀ bee muh wu a kilaantɛŋ kì Bɛsada le. Kilaantɛŋ kinɛ le ki Andulu bɛ Bita. \v 45 Filib gɛɛŋ wu gooŋ Natanya wu jɛmɛ wu le lɛ, “Bee le be yɛŋ wa muh wù Musɛ gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu banchi le kune wu, bɛ wù bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ̀ saŋ tɛ kune wu. Muh wunɛ le Jiso wu Nasalɛ wù mwa Yosɛf.” \v 46 Natanya chvuu wu le lɛ, “Fiɛɛ fì joŋe taŋlo fi bu Nasalɛ?” Filib jɛmɛ wu le lɛ, “To wo yɛŋ.” \v 47 Jiso ja wu yɛŋ Natanya too, wu jɛme kune wu lɛ, \wj “Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, muh wunɛ le muh wu Ishwala wù nchiɛɛŋ. Gɛ kinche ki chimbiaŋ nyu ye ye le gɛ.”\wj* \v 48 Natanya biih Jiso le lɛ, “Wo ge nɛɛ fɛ wo kɛɛ mɛ nɛ?” Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “No Filib be too ki wu tɛ̂ɛŋ wo, mbee n'yɛŋ wa wo le fɛ kinyi ki kite ki fig kɛɛ le.”\wj*\f + \fr 1:48 \fr*\ft Kite ki “fig” le ki woŋ wù Ishwala ba jii muntaŋ muyu.\ft*\f* \v 49 Natanya chvuu wu le lɛ, “Labai, wo le Mwa Nyo! Wo le Nfoŋ wu Ishwala!” \v 50 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo fɛnɛ bɛmɛ mɛne mɛɛse nje mɛ le ndu wo le lɛ mbe n'yɛŋ wa wo le fɛ kinyi ki kite kɛɛ le? Wo lé wo yɛ̂ŋ mwɛɛ mù kuge mù fede munɛ le.”\wj* \v 51 Jiso ka wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ yɛ̂ŋ kibvulɛ gwenyɛ, banchɛndaa ba Nyo bɛɛne, bo boge yi muh wù jee che le Mwamuh le.”\wj* \c 2 \s1 Jiso kaasɛ joo yi tu mbvuuŋ \p \v 1 Aju gɛ̀ bu atade, bo gee ŋka wu bvuguu a kilaantɛŋ kì Kana kimbe kì Galalee le, bwe Jiso gɛ̀ bee fo. \v 2 Bo gɛ̀ be Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo fɛ ŋka wɛɛ le. \v 3 Mbvuuŋ gɛ̀ ka, bwe Jiso be wu wu du lɛ, “Gɛ mbvuuŋ baaŋ yu gɛ.” \v 4 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Kwɛse, wo bege mɛ yu nje la? Kife kaŋ baaŋ a kojɛ gɛ.”\wj* \v 5 Bwee jɛmɛ bamii ba gabe le lɛ, “Fiɛɛ fichii fì wu lé wu jɛ̂me lɛ bɛŋ ge, bɛŋ ge.” \v 6 Gɛ̀ bee sháaŋ lɛme fo bvusoo yì bo kɛnyɛ bɛ ata. Sháaŋ chinɛ le yì Bajuu gɛ̀ gɛɛde joo yì bo chuge ye yu ki bo yuude a Nyo jii. Shaaŋ yimimia gɛ̀ jode joo njɛ baleta mbambvusooshwi ncho batɛŋ (75) gɛɛne bude baleta gwii kicho yuufe ncho batɛŋ (115). \fig Nooŋ gwii|alt="Casting the net" src="CN01875C.TIF" size="col" loc="Joŋ 2:6" copy="David C. Cook" ref="2:6"\fig* \m \v 7 Jiso ja wu jɛmɛ bamii ba gabe baa le lɛ, \wj “Bɛŋ tuu joo bɛŋ yisɛ a sháaŋ chiɛɛ le.”\wj* Bo mo bo tuu joo bo yisɛ a sháaŋ yiyu le. \v 8 Wu mo wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ sɛɛ yimi mɛɛse bɛŋ gɛɛŋ bɛ yi fɛ chiji gabe le.”\wj* Bo sɛɛ bo gɛɛŋ bɛ yi.\fig Joo tu Mbvuuŋ|alt="Water turned into wine" src="DN00453b.tif" size="col" loc="Joŋ 2:8" copy="Darwin Dunham" ref="2:8"\fig* \v 9 Chiji gabɛ fi, wu moŋ joo yiyu wu yu yi nyu yi tu wa mbvuuŋ. Wu ma laa manɛ mbvuuŋ ja faane la. (Geenɛ, bamii ba gabe ba gɛ̀ sɛlɛ joo yiyu gɛ̀ kee fɛ mo gɛ̀ ja fo.) Chiji gabe mo wu tɛɛŋ chiji bvuguu, \v 10 wu biih wu le lɛ, “Bamii to bo ya bo ga nyume mbvuuŋ ma joŋe fwe fɛ ŋka le, sege bamii mu wa bo fuu, fɛ bo gade ma joŋe, wo tu wo gɛɛ fiuŋ mbvuuŋ ma joŋe wo to bɛ mo nyu mɛɛse?” \v 11 Finɛ gɛ̀ bee fiɛɛ fì fwe fi duunyi bvukugɛ bvu Jiso fì wu gɛ̀ ge antɛnɛɛ a mwɛɛ mu duunyi bvukugɛ bwe. Wu gɛ̀ ge fiɛɛ finɛ a kilaantɛŋ kì Kana kimbe kì Galalee le. No wu ge noo, fi mo fi duunyi bvukugɛ bwe, booŋ be ba ŋgoo mo bo leese fitele yi ye ye le. \p \v 12 Ajiŋ ayu, Jiso ja wu boh Kafanahum bɛ bwee mo booŋ ba bwee ba bilɛŋsɛ mo booŋ be ba ŋgoo, bɛ bo che yo aju shige. \s1 Jiso kuŋ bamii ba waaŋ fɛ yeh yi kintanyɛ yi Nyo le \r (Macho 21:12-13; Maliku 11:15-17; Luka 19:45-46) \p \v 13 Aju a Ŋka wu Bajuu wu ba tɛŋe lɛ Ndaŋfe gɛ̀ too wa mbebe le, Jiso ja wu bɛɛŋ Yɛlusalɛm. \v 14 Wu gɛɛŋ wu bu fɛ yeh yi kintanyɛ le, wu yɛŋ bamii ba gɛ̀ gese banaa bɛ shóŋ mo bimbɛmbɛ mo ba gɛ̀ kuse bige bo shiiyɛ. \v 15 Wu jo bakfuu wu kɛnyɛ ŋgwaŋ yu, wu kuŋ bo bachii yu, wu kuŋ mo shóŋ bɛ banaa wu bvusɛ yeh yi kintanyɛ le. Wu ka wu taashɛ bige bi bamii gɛ̀ kuse, wu bajɛ bidaŋ biboo, \v 16 wu jɛmɛ bamii ba gɛ̀ gese bimbɛmbɛ le lɛ, \wj “Bɛŋ jô mwɛɛ munɛ bɛŋ jâ yu fɛnɛ! Keefɛ bɛŋ jô yeh yi Chii tu yeh yi waaŋ gɛ!”\wj* \v 17 No wu jɛmɛ noo, booŋ be ba ŋgoo mo bo kwajɛ fiɛɛ fì ba saŋ a Ŋwa wu Nyo le lɛ, “Kiŋkoŋɛ kì baaŋ kì ŋkɛme fɛ yeh yo le taŋlo ki yuuyɛ lo mɛ.” \p \v 18 Bikwɛɛ bi Bajuu mo bi biih wu le lɛ, “Fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bwuŋ fì wo taŋlo wo ge fi dunyɛ bee le lɛ ba le ba nya bvuŋga wo le ki wo gêe finɛ le la.” \v 19 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Bɛŋ sâ yeh yi kintanyɛ yinɛ, ŋkaasɛ njo aju atade yi lɛɛŋ we.”\wj* \p \v 20 Bajuu baa biih wu le lɛ, “Fi gɛ̀ jo biluŋ mbaanyɛ ncho bvusoo ki bo jooŋ yeh yi kintanyɛ yinɛ, wo lɛ wo lé wo jô fiuŋ nyu aju atade yi lɛɛŋ we?” \v 21 Geenɛ, Jiso gɛ̀ jɛme yeh yi kintanyɛ yinɛ nyu ye ye. \v 22 Noo, sege wu gɛ̀ bu wa yi kwe le, booŋ be ba ŋgoo mo bo kwajɛ fiɛɛ fì wu gɛ̀ jɛmɛ. Bo mo bo bɛɛŋ fiɛɛ fì le a Ŋwa wu Nyo le, bo ka bo bɛɛŋ njɛmɛ wù Jiso gɛ̀ jɛme le. \p \v 23 No Jiso gɛ̀ bee Yɛlusalɛm fɛ Ŋka wu Ndaŋfe wunɛ le, bamii ba duude gɛ̀ leesɛ muntele ye ye le nje mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bwe mù wu gɛ̀ gee. \v 24 Geenɛ, Jiso gɛ̀ baaŋ gɛɛ gɛ fie bvufee bwe yi bo le gɛ, nje wu gɛ̀ kee bamii bachii no bo le. \v 25 Wu gɛ̀ baaŋ koŋ gɛ lɛ muh mu she wu sɛŋe lo wu le kune muh wu wuŋ gɛ, nje wu kibɛɛ gɛ̀ kee fiɛɛ fì muh wu wuŋ kɛme a wu shɛŋ. \c 3 \s1 Jiso jɛmɛ Nikodɛmu le kune boyɛ chi kinfɛɛ \p \v 1 Muh ŋgoo yi Bafalashii wumu gɛ̀ bee ba tɛŋe lɛ Nikodɛmu, wu gɛ̀ bee muh wu kinchvu ki bikwɛɛ bi woŋ wu Bajuu. \v 2 Muh wunɛ gɛ̀ ja wu to fɛ Jiso le antaŋ wu du wu le lɛ, “Labai, bee kee lɛ wo le muh wu n'yɛyɛ wù ja fɛ Nyo le, nje gɛ muh nyu yu wù taŋlo wu gee kfuu chi munɛ mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bvu Nyo mù wo gee munɛ, njɛ Nyo le bɛ wu sɛŋ gɛ.” \v 3 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nsɛŋe wo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, njɛ ba boo muh mboyɛ wu fwɛŋ sɛŋ, tu gɛ mwɛdɛ nyu wu yɛŋ bvunfoŋ bvu Nyo le gɛ.”\wj* \v 4 Nikodɛmu biih Jiso le lɛ, “Taŋlo ba ge nɛɛ fɛ ba ka ba boo muh a wu ta wa? Taŋlo wu ka wu kaasɛ wu tu a bwee shɛŋ fɛ ba ka ba boo wu?” \v 5 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nsɛŋe wo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, muh nɛ baaŋ kɛme gɛ boyɛ chi joo bɛ chi Kiyo gɛ, tu gɛ taŋlo wu lee fɛ bvunfoŋ bvu Nyo le gɛ.\wj* \v 6 \wj Muh wu wuŋ boyi muh wu wuŋ, Kiyo boyi kiyo.\wj* \v 7 \wj Keefɛ jwe yûne wo lɛ nle njɛmɛ wo le lɛ ba kɛme ki ba boo bɛŋ bachii mboyɛ wù fwɛŋ gɛ.\wj* \v 8 \wj Fii to yi fede gɛh no yi koŋe, wo yuge no yi fede, geenɛ gɛ taŋlo wo sɛɛŋ laa yi jade faaŋ, yi gɛɛne faaŋ la. Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fi le fɛ muh wù kɛme wa boyɛ chi Kiyo le.”\wj* \p \v 9 Nikodɛmu mo wu ghaa lɛ, “Taŋlo finɛ fiɛɛ jiɛnyɛ nɛɛ la?” \v 10 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Wo le muh wu n'yɛyɛ wu bamii ba Ishwala, wo kee gɛ finɛ fiɛɛ gɛ?\wj* \v 11 \wj Nsɛŋe wo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, bee jɛme fiɛɛ nyu fì bee kee, bee bɛɛyi jiŋ yi nsa nyu fiɛɛ fì nyu fi bee le bee yɛŋ wa, geenɛ gɛ bɛŋ bɛmɛ fiɛɛ fì bee jɛme le gɛ.\wj* \v 12 \wj Nɛ nsɛŋe bɛŋ mwɛɛ nyu mu yi nshɛŋ le fɛnɛ njɛ bɛŋ bɛmɛ lo sɛŋ, bɛŋ lé bɛŋ jîɛnyɛ nɛɛ fɛ bɛŋ bɛɛŋ mu nsɛŋe nyu mu woŋ wù Nyo le?\wj* \v 13 \wj Gɛ muh nyu yu wu le wu bɛɛŋ wa woŋ wù Nyo le gɛ. Mɛ gɛh muh wù gɛ̀ ja fo wu to fɛkuu fɛnɛ, muh wunɛ nyu muh wù jee che le Mwamuh.\wj* \v 14 \wj No Musɛ gɛ̀ shɛŋshɛ yo yi ba gɛ fɛ bɛ kichwa yi kite le nchvuuŋ, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no ba kɛme ki ba ge ba shɛŋshɛ muh wù jee che le Mwamuh,\wj* \v 15 \wj wu lɛ mo nyu yɛɛŋ wu le wu leesɛ fitele yi ye ye le, tu wu lé wu kɛ̂mɛ kinche kì kage gɛ.\wj* \p \v 16 \wj Nyo gɛ̀ bee wu koŋ woŋ kfunɛ baaŋ, wu tuŋ Mwa ye wù wu mumwaa, wu lɛ le yɛɛŋ wù leesɛ fitele ye ye le, mwɛdɛ gɛ lɛsɛ gɛ, wu kɛmɛ nyu kinche kì kage gɛ.\wj* \v 17 \wj Gɛ Nyo gɛ̀ tuŋ Mwa ye yi woŋ kfunɛ le lɛ wu to wu sa bamii ba gwe nsa gɛ. Nyo gɛ̀ tuŋ lɛ wu to wu bvusɛ lo bo fede yi Mwa ye le.\wj* \p \v 18 \wj Muh wu le wu leesɛ fitele yi wu le gɛ wu nyu wu ge wu gwe nsa gɛ. Geenɛ muh wù baaŋ leesɛ gɛ fitele yi wu le gɛ le wu gwe wa nsa, nje wu baaŋ leesɛ gɛ̀ fitele yi jee chi Mwa Nyo wu mɛ gɛh wu gɛ.\wj* \v 19 \wj Ba lé ba gê ba sûunɛ nsa yi yinɛ je le, nje n'yulɛ le wu to yi woŋ kfunɛ le, bamii koŋe gɛh fiboo nyu kijibɛ fede n'yulɛ. Bo koŋe noo nje gee chiboo le chì befe.\wj* \v 20 \wj Muh wuchii wù gee gee chì befe wu to wu banɛ n'yulɛ, gɛ taŋlo wù bu fɛ n'yulɛ le gɛ, lɛ keefɛ gee che yɛ̂nɛ fɛ waaŋ gɛ.\wj* \v 21 \wj Geenɛ muh wù gee fiɛɛ fì kooji to wu too fɛ n'yulɛ le, lɛ gee che dûunyi lɛ le chi muh wu Nyo.”\wj* \s1 Joŋ jɛmɛ lɛ Jiso kuge wu fede wu \p \v 22 Ajiŋ ayu le, Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo ja bo gɛɛne kimbe kimi ki Judia le. Bɛ bo gɛɛŋ bo tu bo nyu yo wu leese bamii a joo. \v 23 Joŋ tɛ gɛ̀ leese bamii a joo ntɛ wu Ɛnoŋ le mbebe wu Salim le nje joo gɛ̀ bee fo baaŋ. Bamii too wu leese bo a joo. \v 24 Finɛ gɛ̀ bee ba baaŋ a leesɛ gɛ wa wu yeh yi ncha le gɛ. \p \v 25 Booŋ ba Joŋ ba ŋgoo bamu bɛ muh wu Bajuu wumu gɛ̀ ja bo kɛ kintɛɛnyɛ kune ye yì ba chuge ki ba yuude a Nyo jii. \v 26 Booŋ ba ŋgoo ba Joŋ ja bo gɛɛŋ fɛ Joŋ le, bo jɛmɛ wu le lɛ, “Labai, muh wɛɛ wù gɛ̀ bee bena wu fɛ Joo yì Jodaŋ le wuŋ kwege wù wo gɛ̀ jɛme baaŋ kune wu nɛ, yɛŋ nɛ wu wege wu leese bamii a joo, bamii bachii gɛɛne gɛ wa nyu fɛ wu le.” \v 27 Joŋ chvuu bo le lɛ, “Gɛ muh taŋlo wù nyu fiɛɛ njɛ ge Nyo wù nyu fi sɛŋ gɛ. \v 28 Bɛŋ kibɛɛ taŋlo bɛŋ bɛɛ jiŋ yi nsa waŋ lɛ ŋgɛ̀ mbee njɛmɛ lɛ gɛ nyume mɛ wù le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka gɛ. Geenɛ ba gɛ̀ tuŋ mɛ lɛ nsa wù fwe. \v 29 Muh bvuguu le muh wù kɛme kwɛse wù fwɛŋ. Nsaŋ yi muh bvuguu wù lɛme mbebe yi muh bvuguu wɛɛ le wu yuge jɛ ye, wu to wu laŋeye baaŋ no wu yuge jɛ ye. Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no nle mɛɛse n'yisɛ bɛ kinlaŋye. \v 30 Wu kɛme ki wu kû wu gɛ̂ɛŋ lo fwe, ntû lo jiŋ. \p \v 31 Muh wù ja fɛwe wu kuge wu fede bamii bachii. Muh wu yi nshɛŋ le, le muh wu yi nshɛŋ le, wu jɛme mwɛɛ nyu mu yi nshɛŋ le. Muh wù ja woŋ wù fɛwe le, wu kuge wu fede bamii bachii, \v 32 wu bɛɛyi jiŋ yi nsa yi mwɛɛ nyu mu wu le wu yɛŋ wa wu ka wu yu. Geenɛ, gɛ muh nyu yu wù bɛmɛ fiɛɛ fì wu jɛme le gɛ. \v 33 Muh wù bɛmɛ fiɛɛ fì wu jɛme duunyi lɛ wu toone fiɛɛ fì le lɛ Nyo jɛme nchiɛɛŋ. \v 34 Muh wù Nyo tuŋ to wu jɛme gɛh nyu jɛ yi Nyo, nje Nyo le wu nya Kiyo ke wu le nfee sɛŋ. \v 35 Chiji Mwa wu koŋe Mwa, wu mo wu nya mwɛɛ munchii chiaaŋ ye le. \v 36 Muh wu le wu leesɛ fitele yi Mwa le wù kɛme kinche kì kage gɛ. Muh wù baaŋ yu gɛ wu le gɛ, gɛ wu nyu wu kɛmɛ kinche gɛ. Wuwɛɛ muh le shɛ́ŋ yi Nyo toonyi bɛ wu baaŋ.” \c 4 \s1 Jiso bɛ kwɛse wumu wu Samaliya tasɛ fɛ fwɛŋ wu joo le \p \v 1 Jiso gɛ̀ kɛɛ lɛ Bafalashii le bo yu lɛ wu lɛne bamii ba ŋgoo bo too wu leese bo a joo fede Joŋ. \v 2 Geenɛ gɛ nyu wu wù gɛ̀ leese bo a joo gɛ, gɛ̀ leese booŋ be ba ŋgoo lɛ maa. \v 3 Wu doo wu kɛɛ noo, wu mo wu ja a kimbe ki woŋ kì Judia kiyu le, wu kaase wu tuu jiŋ kì Galalee le. \v 4 Wu gɛ̀ kɛme ki wu fê je kimbe ki Samaliya le. \v 5 Wu gɛ gɛɛŋ wu bu a kilaantɛŋ ki Samaliya kimi le ki ba gɛ tɛŋe lɛ Sika, ki le mbebe mwɛ wu Yakob gɛ nya mwa ye wu Yosɛf le. \v 6 Fwɛŋ wu joo wu Yakob gɛ̀ chiŋ gɛ̀ bee fo. No Jiso gɛ̀ jiɛnyɛ wa baaŋ wu fwɛɛŋ, wu mo wu shii mbebe fwɛŋ wu joo kwɛɛ le. Kife gɛ̀ bee njɛ juu bikaa ncho bifɛɛ fɛnshɛ. \p \v 7 Kwɛse wumu wu Samaliya gɛ̀ to ki wu tûu joo fo, Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Nya mɛ bɛ joo mu.”\wj* \v 8 Gɛ̀ bee booŋ ba ŋgoo ba Jiso gɛɛŋ alaantɛŋ ki bo gu mwɛɛ munjile. \v 9 Kwɛse wɛɛ biih Jiso le lɛ, “Wo le muh wu Bajuu, nle muh wu Samaliya, wo ge nɛ fɛ wo tu wo lɛge joo a mɛne?” Kwɛse wɛɛ gɛ̀ duu noo, nje Bajuu gɛ̀ nyiɛŋse lo bamii ba Samaliya. \v 10 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nɛ wo be kee nnya yì le yi Nyo, mo muh wù duu wo le lɛ wo nyâ wu bɛ joo, tu wo be wo lɛgɛ lɛ wu nyâ wo bɛ joo yì bohge segechii.”\wj* \v 11 Kwɛse wɛɛ kaasɛ wu biih Jiso le lɛ, “Chii, njɛ wo kɛme fiɛɛ fì wo tuu joo yo sɛŋ, fwɛŋ kfunɛ shiide nɛ, wo lé wo jô faaŋ yɛɛ joo yi boge segechii? \v 12 Fi le lɛ wo kuge wo fede chiji wese wù Yakob wù gɛ̀ chiŋ fwɛŋ kfunɛ wu gɛɛ bee le, wu kibɛɛ gɛ̀ mu joo yo, booŋ be mu, nyáŋ ye tɛ mu?” \v 13 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Muh wuchii wù muu joo yinɛ kindoŋ baaŋ ki yune wu.\wj* \v 14 \wj Geenɛ, nɛ le yɛɛŋ wù lé wu gê wu mû joo yì nlé ŋgê nyâ, gɛ kindoŋ baaŋ ki ka ki yune wu gɛ. Joo yì nlé nyâ wu le, lé yi jâ yi tû nchweŋ wu joo yì bude yi ye ye le segechii, yi lé yi jîɛnyɛ yi tô yi nyâ wu kinche kì kage gɛ.”\wj* \v 15 Kwɛse wɛɛ mo wu jɛmɛ Jiso le lɛ, “Chii, nya mɛ bɛ kfuu chi yinɛ joo yi le lɛ keefɛ kindoŋ ka ki yune mɛ gɛ, ŋgɛ ŋka ntoo fɛnɛ ki ntuude joo gɛ.” \p \v 16 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Gɛnɛ wo tɛɛŋ jwɛɛŋ, bena wu to.”\wj* \v 17 Kwɛse wuyu chvuu wu le lɛ, “Gɛ ŋkɛme jwɛŋsɛ gɛ.” Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo le wo jɛmɛ chuule no wo jɛmɛ lɛ gɛ wo kɛme jwɛŋsɛ gɛ.\wj* \v 18 \wj Wo gɛ̀ kɛme wa bilɛŋsɛ batɛŋ, wu bena wu le mɛɛse gɛ nyu mo jwɛɛŋ wo gɛ. Fiɛɛ fì wo jɛme le nchiɛɛŋ.”\wj* \v 19 Kwɛse wɛɛ jɛmɛ Jiso le lɛ, “Chii, nle n'yɛŋ mɛɛse lɛ wo le muh wu ntuŋ wu Nyo. \v 20 Bachiji besa gɛ̀ shee bo buune Nyo yi mbegɛ wunɛ le, bɛŋ Bajuu duu fiena lɛ fɛ bamii kɛme ki bo buune Nyo fo le gɛh Yɛlusalɛm.” \v 21 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Kwɛse, bɛ̂ɛŋ fiɛɛ fì njɛme finɛ. Kife too lo kì bɛŋ lé bɛŋ bûune Nyo wù Chii ka nyume gɛ yi mbegɛ wunɛ le gɛ, kɛnɛ Yɛlusalɛm gɛ.\wj* \v 22 \wj Bɛŋ bamii ba Samaliya buune fiɛɛ fì bɛŋ kee gɛ, bee Bajuu buune be kee fiɛɛ fì bee buune, nje mbvusɛ jade fɛ Bajuu le.\wj* \v 23 \wj Geenɛ, kife too lo, ki to wa, kì bamii ba buune Nyo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lé bo gê bo bûune Nyo wù Chii a kiyo le bɛ yi nchiɛɛŋ le. Le kfuu chi bamii ba Nyo wù Chii goone lɛ bo buune wu.\wj* \v 24 \wj Nyo le Kiyo, bamii ba buune wu bo kɛme ki bo buune a kiyo le bɛ yi nchiɛɛŋ le.”\wj* \v 25 Kwɛse wɛɛ jɛmɛ Jiso le lɛ, “Ŋkee lɛ Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka too lo, wù ba tɛŋe lɛ Kletu. Sege wu doo wu to, wu mo wu najɛ mwɛɛ munchii bee le.” \v 26 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Mɛ wunɛ wù njɛme wo le le mɛ wuyu.”\wj* \p \v 27 Gɛh segeyu, booŋ ba Jiso ba ŋgoo mo bo kaasɛ bo to. Jwe yuŋ lo bo no wu jɛme bɛ kwɛse wɛɛ. Geenɛ, muh mu bo le gɛ̀ baaŋ biih gɛ wu le laa wu goone la lɛ, kɛnɛ lɛ Jiso jɛme bɛ kwɛse wɛɛ nje la lɛ. \v 28 Kwɛse wɛɛ mo wu gɛɛ shaaŋ ye yi joo fo, wu gɛɛŋ alaantɛŋ, wu gɛɛŋ wu be bamii lɛ, \v 29 “Bɛŋ tô bɛŋ yɛ̂ŋ muh mu le wu to wu sɛɛŋ fiɛɛ fichii fì ŋgɛ̀ ŋge wa. Taŋlo muh wunɛ nyume Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka?” \v 30 Bamii bu alaantɛŋ bo gɛɛne fɛ Jiso le. \p \v 31 Gɛ̀ bee booŋ ba ŋgoo ba Jiso shɛɛ wa bo lɛge Jiso bo duu wu le lɛ, “Labai, jî mwɛɛ.” \v 32 Geenɛ, Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Ŋkɛme mwɛɛ munjile mù njii gɛ bɛŋ kee mu gɛ.”\wj* \v 33 Booŋ be ba ŋgoo mo bo gha lɛbolɛbo lɛ, “Muh le wu shɛɛ wu to bɛ mwɛɛ munjile wu nya wu le?” \v 34 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Mwɛɛ munjile mwaŋ le lɛ ŋge fiɛɛ fì muh wu tuŋ mɛ goone, lɛ mɛ mɛsɛ lɛme che chichii.\wj* \v 35 \wj Gɛ bɛŋ duu fiena lɛ shɛshi gɛh kii yinɛh, mo nyu kife ki ŋgwejɛ gɛ? Nduu bɛŋ le lɛ, bɛŋ chîaasɛ ajii we bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ no mwɛɛ le wa ŋɛɛ le no ba gwejɛ.\wj* \v 36 \wj Muh wù gweji kɛme nlaŋe we, wu baanyi ŋgu wu gɛɛde yi kinche kì kage gɛ le, noo le muh wù boone bɛ muh wù gwejɛ mo bo laŋeye yi muh le wu mumwaa.\wj* \v 37 \wj Finɛ fiɛɛ duunyi lɛ ŋgaŋ wunɛ le nchiɛɛŋ wù duu lɛ, ‘Muh mu boone, muh mu gwejɛ.’\wj* \v 38 \wj Ntuŋ bɛŋ lɛ bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ gwejɛ mwɛɛ mù bɛŋ gɛ baaŋ lɛŋ gɛ. Bamii bamu le bo booŋ, bɛŋ lee bvujoŋɛ bvu lɛme chiboo le.”\wj* \s1 Bamii ba Samaliya ba duude lee muntele yi Jiso le \p \v 39 Bamii ba Samaliya ba duude a kilaantɛŋ kiyu le gɛ̀ lee muntele yi Jiso le nje fiɛɛ fì kwɛse wɛɛ gɛ̀ jɛmɛ bo le lɛ, “Wu be wu sɛɛŋ lo mɛ fiɛɛ fichii fì ŋgɛ̀ ŋge wa.” \v 40 Noo, bo doo bo to bo yɛŋ Jiso le, bo lɛgɛ lɛ bɛ bo che. Wu bɛɛŋ, bɛ bo che aju afaa. \v 41 Bamii ba duude ka bo leesɛ muntele yi Jiso le nje jɛmɛ we. \v 42 Bamii baa jɛmɛ kwɛse wɛɛ le lɛ, “Bee le be leesɛ muntele yi ye ye le, ka nyu gɛ nje njɛmɛ wo gɛ. Bee le be yu wa bɛ bintuŋ biɛsa, bee kɛɛ lɛ muh wunɛ le Mbvusɛ wù woŋ kfunɛ wu nchiɛɛŋ.” \s1 Jiso fɛ mwa muh wù baaŋ \p \v 43 Lɛ aju fe afaa, Jiso ja wu gɛɛne Galalee. \v 44 Wu kibɛɛ gɛ̀ bee wu yu wu jɛmɛ lɛ gɛ ba to ba ŋgvuune muh wu ntuŋ wu Nyo woŋ we le gɛ. \v 45 Wu gɛ̀ doo wu gɛɛŋ wu fɛsɛ Galalee, bamii ba yo fi wu nje bo gɛ̀ yɛŋ mwɛɛ mu wu gɛ̀ ge fɛ ŋka le Yɛlusalɛm, nje bo tɛ gɛ̀ bee fɛ ŋka wɛɛ le. \p \v 46 Jiso ka wu kaasɛ wu gɛɛŋ Kana wu a kimbe kì Galalee le, a wu gɛ̀ kaasɛ joo yo yi tu mbvuuŋ. Gɛ̀ bee muh wù baaŋ wumu nyu a kilaantɛŋ kì Kafanahum le, mwa ye wù jwɛŋsɛ chɛne. \v 47 Muh wù baaŋ wɛɛ doo wu yu lɛ Jiso le wu ja wa Judia wu too Galalee, wu gɛɛŋ fɛ wu le, wu ku chiaaŋ lɛ wu boh wu to wu fɛ mwa ye, lɛ wu le wa jwe wu kwe le. \v 48 Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Nɛ bɛŋ le njɛ bɛŋ yɛŋ mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bvu Nyo le sɛŋ, bɛŋ nɛ baaŋ yɛŋ gɛ tɛ mwɛɛ mu jwe wu yune le sɛŋ, bɛŋ gɛ leesɛ fitele yi ye yaŋ le gɛ.”\wj* \v 49 Muh wù baaŋ wɛɛ jɛmɛ wu le lɛ, “Chii, tô gɛh be bohge lo, fɛ mwa yaŋ kwe gɛ.” \v 50 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Wo gɛ̂ɛne, mwa yo le yu.”\wj* Muh wɛɛ gɛ̀ bɛɛŋ fiɛɛ fì Jiso jɛme wu le, wu mo wu ja wu gɛɛne. \v 51 No wu gɛ̀ boge, bɛ booŋ be ba lɛme lɛ tasɛ, bo sɛɛŋ wu le lɛ mwa wɛɛ le yu. \v 52 Noo, wu biih bo kife ki wu chi kɛ̂ wu tɛɛme. Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Chi bee njɛ juu kikaa kimimia fɛnshɛ, kin'ya kiyu mo ki chinɛ wu le.” \v 53 Chiji mwa wɛɛ mo wu kwajɛ lɛ le kife kiyu kì Jiso chi jɛme wu le lɛ, \wj “Mwa yo le yu.”\wj* Wu bɛ yeh ye yichii mo bo leesɛ muntele yi Jiso le. \v 54 Finɛ fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bvu Jiso, gɛ̀ bee fi kiŋgane kinfɛɛ fì wu gɛ̀ ge sege wu gɛ̀ ja Judia wu to Galalee. \c 5 \s1 Jiso fɛ muh wu chɛŋ wa biluŋ mbaanshɛ ncho nyaaŋ \p \v 1 Ajiŋ ayu ŋka wu Bajuu wumu gɛ̀ bee Yɛlusalɛm, Jiso bɛɛŋ yo. \v 2 Kintuge ki joo kimi gɛ̀ bee yo ba tɛŋe a jɛ́ yi Ibulu le lɛ Bɛseda, ki le mbebe Jwe wu Kitaŋ ki Shóŋ le. Ba nyu ba jooŋ baŋgaa fo batɛŋ, \v 3 bamii ba binchɛŋ gɛ̀ shee bo loone lo fo, binfeeŋ bɛ bantɛŋelase mo ba kwe wa kimbe kimimia. [Bo gɛ̀ shee bo gime fo bo chiɛɛne sege joo le yi ja yi shiŋshɛ. \v 4 Nchɛndaa Tada wumu gɛ̀ too kife le kife le, wu leese wu shiŋshi joo yiyu. Muh wù fwe wù ya wu lee yo sege Nchɛndaa wuyu shiŋshɛ joo yiyu, tu wu lé wu tɛ̂mɛ yi kinchɛŋ ke le mo nyu ki nɛɛ lɛ.]\f + \fr 5:4 \fr*\ft Gɛ fɛnɛ fɛ bo tuŋkigaŋ fo nɛ nyume a baŋwa ba kege bamu le gɛ.\ft*\f* \v 5 Muh mu gɛ̀ bee fo wu gɛ̀ chɛŋ wa biluŋ mbaanshɛ ncho nyaaŋ. \v 6 Jiso doo wu to fo wu yɛŋ wu le, wu kɛɛ lɛ wu gɛ̀ giiŋ wa fo ntaŋ wù ndefɛ le, wu biih wu le lɛ, \wj “Wo koŋe ki wo tɛ̂mɛ?”\wj* \v 7 Muh wu kinchɛŋ wɛɛ chvuu lɛ, “Chii, gɛ ŋkɛme muh wù taŋlo wu fih wu leesɛ mɛ a joo yinɛ le sege yi shiŋshi gɛ. Sege yi shiŋshɛ, ndoo ŋgɛɛne ki nlee, nto muh mu nyu wu lee wa a mɛne.” \v 8 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Jâ we, wo jô kijinɛ kuŋ, wo gɛ̂ɛne.”\wj* \v 9 Kimimia, muh wɛɛ mo wu tɛmɛ, wu jo kijinɛ ke wu mo wu gɛɛne. \p Abvu gɛ̀ bee juu chi yuuŋ. \v 10 Bajuu mo bo jɛmɛ muh wù ba gɛ̀ fɛ wɛɛ le lɛ, “Abɛŋ le juu chi yuuŋ nchi baaŋ bɛɛŋ gɛ lɛ wo tuu kijinɛ kuŋ gɛ.” \v 11 Wu chvuu bo le lɛ, muh wu be fɛ mɛ ntɛmɛ be wu jɛmɛ mɛne lɛ, \wj “Jôo kijinɛ kuŋ wo gɛ̂ɛne.”\wj* \v 12 Bo biih wu le lɛ, “Le yɛɛŋ wuyu wù be jɛmɛ wo le lɛ wo jo kijinɛ kuŋ wo gɛɛne?” \v 13 Gɛ muh wu ba gɛ̀ fɛ wɛɛ gɛ̀ kee mo muh wù fɛ wu gɛ, nje Jiso gɛ̀ ja wa wu lee wu gɛɛŋ antɛnɛɛ a kinchvu ki bamii kì gɛ̀ bee fo. \p \v 14 Lɛ nyu ajiŋ ayu, Jiso yɛŋ wu le fɛ yeh yi kintanyɛ le, wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Bîjɛ yɛ̂ŋ no wo le wo tɛmɛ wa. Keefɛ wo ka wo gêe bimbefɛ gɛ. Wo ka ge lo, fiɛɛ lé fi gê fi gwê ye yo le fì kuufe ye fi fede finɛ.”\wj* \v 15 Muh wɛɛ ja wu gɛɛŋ wu sɛɛŋ Bajuu le lɛ le Jiso wù be fɛ wu. \v 16 Bajuu mo bo kɛ bo tu bo boone bikaa a Jiso jiŋ, nje wu gɛ̀ fɛ muh wunɛ nyu juu chi yuuŋ. \v 17 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Chii to wu lɛne segechii, mɛ tɛ nlɛne noo.”\wj* \v 18 Njɛmɛ wunɛ ge Bajuu mɛsɛ lo bo tu bo goone baaŋ ki bo yuuyɛ wu, nje gɛ gɛ̀ mɛ gɛh yuuŋ chi wu gɛ̀ ŋgode maa gɛ. Wu gɛ̀ tɛŋe tɛ Nyo lɛ Chiji, wu fege ye ye lɛ wu le yɛɛŋyɛɛŋ bɛ Nyo. \s1 Bvuŋga bvu Nyo le wu nya Mwa ye le \p \v 19 Jiso gɛ̀ ja wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ le nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ mɛ wù Mwa taŋlo ŋge fiɛɛ a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Ŋgee gɛh nyu fiɛɛ fì n'yɛde Chii gee. Fiɛɛ fì Chiji Mwa gee, le gɛh fi fi Mwa le wù gee tɛ,\wj* \v 20 \wj nje Chiji Mwa wɛɛ wù koŋe Mwa to wu duunyi Mwa mwɛɛ munchii mù wu wù Chiji Mwa gee. Wu baaŋ wu ka wu dunyɛ mwɛɛ mù fede munɛ wu le, wu gêe bɛŋ yɛ̂de, jwe yûne lo bɛŋ.\wj* \v 21 \wj No Chiji Mwa bvuuse bamii yi kwe le wu nyaa kinche bo le, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Mwa nyaa kinche mo yɛɛŋ wù wu koŋe le.\wj* \v 22 \wj Ki ntaa fo gɛ Chiji Mwa sage muh mu gɛ. Wu lé wu nyâ nsa wuchii nyu chiaaŋ yi Mwa ye le,\wj* \v 23 \wj wu lɛ taŋlo bamii bachii ŋgvûune Mwa, gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no ba ŋgvuune tɛ Chiji. Nɛ muh le yu wu ŋgvuune gɛ Mwa gɛ, tu gɛ wu ŋgvuune Chiji wu tuŋ wu gɛ.\wj* \p \v 24 \wj Nsɛŋe bɛŋ le nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh wu yu jɛ yaŋ, wu bɛɛŋ muh wù tuŋ mɛ le, wù kɛme kinche kì kage gɛ. Gɛ mwɛdɛ baaŋ wu ka wù kɛme nsa gɛ. Wuwɛɛ muh le wu bu wa chiaaŋ yi kwe le, wu lee kinche le.\wj* \v 25 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ kife too lo, ki nyu ki to wa, kì bamii ba kweeyɛ wa lé bo yû jɛ yi Mwa Nyo, baa bò lé bo gê bo yû, lé bo kɛ̂me kinche.\wj* \v 26 \wj Fi le noo, nje no kinche jade yi Chiji Mwa le, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no wu nya bvuŋga Mwa le lɛ kinche jâde tɛ yi ye ye le.\wj* \v 27 \wj Wu lé wu nyâ tɛ bvuŋga Mwa le lɛ wu sûunɛ bansa, nje wu le Mwa wu le Muh wù jee che le Mwamuh.\wj* \p \v 28 \wj Keefɛ jwe yûnɛ bɛŋ yi finɛ fiɛɛ le gɛ. Kife too lo kì bamii bachii ba le a jɛ́ŋ lé bo yû jɛ ye,\wj* \v 29 \wj bo bu a jɛŋ, bo gee mwɛɛ mù njoŋe, bo bu bo lee kinche kì kage gɛ le, ba gɛ̀ gee mwɛɛ mù mbefe, bo bu ba sa bo, bo gwe nsa.\wj* \v 30 \wj Gɛ fiɛɛ nyu yu fì ntaŋlo ŋge a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Nsage nsa mbii no n'yuge, je yì nsuune yu le yi chaaŋ, nje gɛ ŋgoone ki ŋgee fiɛɛ fì koŋe mɛ gɛ. Ŋgee nyu fiɛɛ fì muh wù tuŋ mɛ goone.\wj* \s1 Mwɛɛ mù duunyi muh wu le Jiso \p \v 31 \wj Nɛ mbɛɛyi jiŋ yi nsa wu kikwɛɛ kaŋ, tu gɛ fiɛɛ fì njɛme kooji gɛ.\wj* \v 32 \wj Geenɛ, muh mu le yu wù bɛɛyi jiŋ yi nsa waŋ, ŋkee lo lɛ fiɛɛ fì wu jɛme kune mɛ le nchiɛɛŋ.\wj* \v 33 \wj Bɛŋ gɛ̀ tuŋ bamii fɛ Joŋ le, wu gɛɛŋ wu bɛɛ jiŋ yi nsa kune nchiɛɛŋ.\wj* \v 34 \wj Gɛ nyu lɛ ŋkoŋe lɛ jɛ̂me muh wu wuŋ kune muh wù le mɛ gɛ. Geenɛ, njɛme nɛ wu lɛ bɛŋ taŋlo bɛŋ bonɛ.\wj* \v 35 \wj Joŋ gɛ̀ bee njɛ kin'yesɛ kì ba chu ki bɛɛde ki nyaa n'yulɛ, bɛŋ koŋe ki bɛŋ nyûme yi n'yulɛ we le yi kife ki shige le, bɛŋ laŋeye.\wj* \v 36 \wj Fiɛɛ fimi le yu fì duunyi muh wu le mɛ fì fede Joŋ. Fi le lɛ, lɛme chi Chii nya lɛ nlɛŋ mmɛsɛ, chi le mwɛɛ mu ŋgee munɛ, mu duunyi lɛ tuŋ Chii mɛ.\wj* \v 37 \wj Chii, wu tuŋ mɛ wù kibɛɛ le wu bɛɛ tɛ jiŋ yi nsa waŋ. Bɛŋ gɛ̀ baaŋ a yu gɛ jɛ ye gɛ, bɛŋ gɛ̀ baaŋ a yɛŋ gɛ wu le gɛ.\wj* \v 38 \wj Gɛ bɛŋ kɛme tɛ jɛ ye a muntele mwɛna le gɛ, nje bɛŋ baaŋ lee gɛ muntele yi muh wu wù tuŋ le gɛ.\wj* \v 39 \wj Bɛŋ taade a Ŋwa wu Nyo le nje bɛŋ kwaji lɛ le yo a bɛŋ lé bɛŋ kɛme fiɛɛ fì lé fi gê bɛŋ kɛ̂me kinche kì kage gɛ. Fiɛɛ fì le a Ŋwa wuyu wunɛ le jɛme nyu kune mɛ.\wj* \v 40 \wj Geenɛ, bɛŋ ka faŋe ki bɛŋ tô fɛ mɛne lɛ bɛŋ kɛme kinche.\wj* \p \v 41 \wj Gɛ ŋgoone mbɛɛŋsɛ nyu wù jade fɛ muh wu wuŋ le gɛ.\wj* \v 42 \wj Geenɛ ŋkee bɛŋ. Ŋkee lɛ gɛ bɛŋ kɛme kiŋkoŋɛ ki Nyo a muntele mwɛna le gɛ.\wj* \v 43 \wj Nto a jee chi Chii le, bɛŋ baaŋ mɛ fi gɛ. Nɛ be to muh mu a jee che le, tu wuwɛɛ muh bɛŋ bee bɛŋ mo bɛŋ fi lo wu.\wj* \v 44 \wj Taŋlo bɛŋ ge nɛɛ fɛ bɛŋ bɛɛŋ mɛne, bɛŋ nyu bamii ba goone mbɛɛŋsɛ nyu wu jade fɛ bikwɛɛ biɛna le, bɛŋ goone gɛ mbɛɛŋsɛ wu jade nyu fɛ Nyo wù mɛ gɛh wu le gɛ.\wj* \v 45 \wj Keefɛ bɛŋ kwâji lɛ le mɛ wù nle ndunyɛ gee chena chì befe Chii le gɛ. Le Musɛ wu bɛŋ gɛle bvufee ye ye le, le wu wù lé wu dunyɛ gee chena Chii le.\wj* \v 46 \wj Nɛ bɛŋ gɛ̀ bɛɛŋ wa Musɛ le nchiɛɛŋ, tu bɛŋ be bɛŋ bɛɛŋ mɛne nje wu gɛ̀ saŋ kune mɛ.\wj* \v 47 \wj Geenɛ no bɛŋ gɛ̀ baaŋ bɛɛŋ gɛ mo mwɛɛ mù wu gɛ̀ saŋ le gɛ, taŋlo bɛŋ ge nɛɛ fɛ bɛŋ bɛɛŋ fiɛɛ fì njɛme le?”\wj* \c 6 \s1 Jiso nyaŋe bamii banchvuge batɛŋ \r (Macho 14:13-21; Maliku 6:30-44; Luka 9:10-17) \p \v 1 Ajiŋ ayu, Jiso gɛ̀ ja wu gɛɛŋ wu daŋ Mamasi wù Galalee, wu gɛɛŋ wuŋ kwege. Mamasi wunɛ gɛ̀ bee wù ba tɛŋe tɛ lɛ wu Tibɛlia. \v 2 Kinchvu ki bamii banyɛ a wu jiŋ nje bo gɛ̀ yɛŋ mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bwe le mu wu gɛ̀ gee fɛ bamii ba binchɛŋ le no wu gɛ̀ fɛde bo. \v 3 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo ja bo bɛɛŋ bo gɛɛŋ bo shii yi mbegɛ le. \v 4 Gɛ̀ bee sege kɛɛ, Ŋka wu Bajuu wu Ndaŋfe nyu wa abo. \v 5 Jiso gɛ̀ doo wu noŋ ajii, wu yɛŋ no kinchvu ki bamii too fɛ wu le, wu mo wu biih Filib le lɛ, \wj “Bee lé be gê nɛɛ fɛ bee gu mwɛɛ munjile bamii banɛ ji?”\wj* \v 6 Wu gɛ̀ biide noo, wu mone gɛh lo Filib nje wu kibɛɛ gɛ̀ bee wu kee wa fiɛɛ fì wu lé wu gê. \v 7 Filib chvuu wu le lɛ, “Gɛ bige bì ba laaŋe mwa wu lɛme yu yi aju le gii yifɛɛ kooji no taŋlo ba gu mwɛɛ munjile mu muh wu mumwaa wu mumwaa bo le kɛmɛ fi shige gɛ.”\f + \fr 6:7 \fr*\ft Bige binɛ le a jɛ yi Glek le lɛ badanale gii yifɛɛ.\ft*\f* \v 8 Mwa ye wu ŋgoo wumu wù jee che gɛ̀ bee lɛ Andulu wù mwa bwe Samoŋ Bita mo wu jɛmɛ wu le lɛ, \v 9 “Mwa wù jwɛŋsɛ wumu le fɛnɛ wù kɛme chefe yi blɛd yishɛŋ bɛ bíɛŋ yifiɛɛ, geenɛ finɛ fiɛɛ taŋlo fi ge la fɛ kfuu chi banɛ bamii ba duude nɛ le?” \v 10 Jiso jɛmɛ lɛ, \wj “Bɛŋ dû bamii baa le lɛ bo shîiyɛ fɛkuu”\wj* Gɛ̀ bee agaaŋ nyu fo wesee, bo mo bo jɛmɛ bo shiiyɛ, bilɛŋsɛ maa gɛ̀ bee njɛ banchvuge batɛŋ. \v 11 Jiso mo wu jo chefe yi blɛd chiɛɛ, wu nya kiyone Nyo le, wu mo wu gajɛ bamii ba gɛ̀ shiiyɛ baa le. Wu ge gɛh yɛɛŋyɛɛŋ bɛ bíɛŋ chiɛɛ. Muh wuchii kɛme gɛh no wu gɛ̀ goone. \v 12 Bo gɛ̀ ji bo fuu, wu jɛme booŋ be ba ŋgoo le lɛ, \wj “Bɛŋ bânyɛ bimbɛge, wu lɛ keefɛ fiɛɛ lɛsɛ achiji gɛ.”\wj* \v 13 Noo, bo mo bo banyɛ bimbɛge bi chefe yi blɛd yi yishɛŋ chiɛɛ bì gɛ̀ shɛshɛ, bi yisɛ ŋkáa yuufe ncho yifiɛɛ. \p \v 14 Bamii baa doo bo yɛŋ fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bwe le finɛ fì wu gɛ̀ ge, bo mo bo jɛmɛ lɛ, “Muh wunɛ le nchiɛɛŋ Muh wu Ntuŋ wu Nyo wɛɛ wù gɛ̀ bee ki wu tô yi woŋ kfunɛ le.” \v 15 Jiso gɛ̀ doo wu yɛŋ lɛ bamii baa goone ki bo to bo koo wu bvuŋga le, bo ghaa Nfoŋ wuboo le, wu mo wu wɛɛŋ wu kaasɛ wu bɛɛŋ yi mbegɛ le wu tu wù nyu yo wu maa. \s1 Jiso jiɛnyɛ yi joo le \r (Macho 14:22-33; Maliku 6:45-52) \p \v 16 Lɛ to nyu fɛnfu, booŋ be ba ŋgoo boh bo gɛɛŋ fɛ mamasi le, \v 17 bo lee a ŋguh le bo kɛ bo daŋe bo gɛɛne Kafanahum. Gɛ̀ bee sege kɛɛ akfuuŋ nyu a jiiŋ wa Jiso baaŋ a to gɛ fɛ bo gɛ̀ bee fo gɛ. \v 18 Joo gɛ̀ ja yi shiŋshi, nje nfuŋ wu baaŋ gɛ̀ fede lo. \v 19 Bo tu bo chiide ŋguh bo daŋe, bo gɛ̀ gɛɛŋ wa bo bu njɛ bama batɛde kɛnɛ banɛh lɛɛ, bo ja bo yɛŋ Jiso le wu jiɛnyi yi joo le wu too wa mbebe yi ŋguh le. Njaŋ koo bo. \v 20 Geenɛ, wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Keefɛ bɛŋ fâane gɛ, le mɛ!”\wj* \v 21 Bo yu noo, bo mo bo tu bo koŋe ki bo jo wu a ŋguh le. Lɛ bo njaŋɛ, ŋguh fɛɛse wa ŋgɛɛmɛ yi joo le kwa fɛ bo gɛ̀ gɛɛne fo. \p \v 22 Akfuuŋ gɛ̀ bu ayuu, bamii ba gɛ̀ shɛshɛ mamasi wuŋ kwɛge kwaji lɛ ŋguh gɛ̀ bee fo wu mumwaa, Jiso gɛ̀ baaŋ lee gɛ a ŋguh wɛɛ le bɛ booŋ be ba ŋgoo lɛ gɛ, booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo gɛɛŋ bo maa. \v 23 Geenɛ, baŋguh bamu gɛ̀ bee bo ja je Tibɛlia, bo daŋ bo to mbebe kijusɛ kì Tada gɛ̀ jo blɛd fo wu nya kiyone Nyo le, bamii ji. \v 24 No bamii bayu yɛŋ lɛ gɛ Jiso kɛnɛ booŋ be ba ŋgoo nyu fo gɛ, bo mo bo lee a baŋguh baa le, bo daŋ bo gɛɛŋ Kafanahum ki bo gooŋ Jiso. \s1 Jiso le mwɛɛ munjile mù nyaa kinche \p \v 25 Bo doo bo gɛɛŋ bo yɛŋ wu le wuŋ kwege, bo biih wu le lɛ, “Labai, wo tu to fɛnɛ sege la?” \v 26 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ bɛŋ goone mɛ nyu nje mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bwaŋ bvu bɛŋ yɛde ŋgee le gɛ. Bɛŋ goone mɛ nyu nje bɛŋ chi bɛŋ ji chefe yi blɛd chiɛɛ bɛŋ fuu.\wj* \v 27 \wj Keefɛ bɛŋ lɛ̂ne gɛh ki bɛŋ kɛ̂me nyu mwɛɛ munjile mù taŋlo mu chɛŋe gɛ. Bɛŋ lɛ̂ne ki bɛŋ kɛ̂me mwɛɛ munjile mù le mu mɛ gɛh mu nyume yu gɛɛŋ bu yi kinche kì kage gɛ le. Mu munɛ le mu, mù muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu nyâ bɛŋ le. Le wu wù Nyo wu le Chiji le wu gɛɛ njiŋɛ we yi ye ye le ki wu dûnyɛ lɛ wu lé wu bɛ̂ɛŋ wu.”\wj* \v 28 Bo mo bo biih wu le lɛ, “Mwɛɛ mù bee kɛme ki be gêe mu mo mu nyû lɛ bee gee nyu lɛme chi Nyo le mù la?” \v 29 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Lɛme chi Nyo le chinɛ chi le lɛ, bɛŋ lêesɛ muntele yi muh wù wu le wu tuŋ le.”\wj* \v 30 Noo, bo mo bo biih wu le lɛ, “Fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bwuŋ fì wo taŋlo wo ge lɛ bee yɛŋ bee mo be leesɛ muntele yi ye yo le, le la? Fiɛɛ fì wo taŋlo wo ge le la? \v 31 Bachiji besa gɛ̀ ji mana kwa, nyu no ba saŋ lɛ, ‘Wu gɛ̀ nya bo bɛ mwɛɛ munjile mù jade woŋ wù fɛwe le bo ji.’” \v 32 No bo jɛmɛ noo, Jiso mo wu chvuu bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ gɛ̀ bee Musɛ wù gɛ̀ nya mwɛɛ munjile mù jade woŋ wù fɛwe bɛŋ le gɛ. Le Chii wù gɛ̀ nya mwɛɛ munjile mù le mù nchiɛɛŋ mù jade fɛwe.\wj* \v 33 \wj Bɛŋ kêe lɛ mwɛɛ munjile mu Nyo, le mumwɛɛ mù ja fɛwe mu shii mu to mu nyaa kinche bamii ba yi woŋ kfunɛ le.”\wj* \v 34 Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Tada, wo nyâa bee bɛ mwɛɛ munjile munɛ segechii.” \p \v 35 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nle mwɛɛ munjile mu nyaa kinche. Gɛ muh wù too fɛ mɛne baaŋ wu ka wu yuge jɛŋ gɛ. Muh wù le wu leesɛ fitele fie yi ye yaŋ le, gɛ kindoŋ baaŋ ki ka ki yune wu gɛ.\wj* \v 36 \wj Geenɛ nle njɛmɛ wa bɛŋ le lɛ bɛŋ le bɛŋ yɛŋ mɛne, bɛŋ faŋ ki bɛŋ lêesɛ fitele ye yaŋ le.\wj* \v 37 \wj Bamii bachii ba Chii le wu nya mɛne le bo too fɛ mɛne. Muh wù too fɛ mɛne gɛ nyu ŋkuŋ bɛ wu gɛ.\wj* \v 38 \wj Nja fɛwe nto fɛkuu fɛnɛ. Gɛ nto ki ŋge nyu fiɛɛ fì goone mɛ gɛ. Nto ki ŋge nyu fiɛɛ fì muh wù tuŋ mɛ goone.\wj* \v 39 \wj Fiɛɛ fì muh wu tuŋ mɛ goone le finɛ fì le lɛ, keefɛ nlɛsɛ lo muh wu mumwaa fɛ bamii ba wu le wu nya mɛne gɛ, geenɛ lɛ, nlé ŋgê mbvûsɛ lo bo yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.\wj* \v 40 \wj Bɛŋ kêe lɛ fiɛɛ fì Chii goone le finɛ fì le lɛ muh wuchii wù le wu yɛŋ Mwa ye le, wu leesɛ fitele yi ye ye le, wu lé wu kɛ̂me kinche kì kage gɛ, nlé ŋgê mbvûsɛ mwɛdɛ yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.”\wj* \p \v 41 Bajuu mo bo kɛ bo tu bo shuŋshi kune wu nje wu gɛ jɛmɛ lɛ, \wj “Nle mwɛɛ munjile mù ja fɛwe mu to fɛkuu fɛnɛ.”\wj* \v 42 Bo tu bo shuŋshi noo bo biide lɛ, “Wunɛ le gɛ Jiso wu le mwa Yosɛf? Gɛ chiji bɛ bwee nyu besabɛŋ kee bo gɛ?” Fi jiɛnyi nɛɛ mɛɛse fɛ wu tu wu duu lɛ, \wj “Nja nyu fɛwe?”\wj* \v 43 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Keefɛ bɛŋ shûŋshi lɛbɛŋlɛbɛŋ gɛ.\wj* \v 44 \wj Gɛ muh taŋlo wu to fɛ mɛne njɛ chile Chii wù tuŋ mɛ lɛ wu to fɛ mɛne sɛŋ gɛ. Nlé ŋge mbvûsɛ mwɛdɛ yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.\wj* \v 45 \wj Bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ̀ saŋ lɛ, ‘Nyo lé wu gê wu yɛ̂yɛ bo bachii.’ Noo muh wuchii wu le wu yu fiɛɛ fì Chii yɛyi wu kɛɛ, lé wu gê wu tô fɛ mɛne.\wj* \v 46 \wj Gɛ njɛme nɛ lɛ muh le yu wu yɛŋ wa Chii le gɛ. Mɛ gɛh wuwɛɛ wù ja fɛ Nyo le wu le wu yɛŋ wa Chii le.\wj* \v 47 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, muh wu le wu bɛɛŋ lé wu kɛ̂mɛ kinche kì kage gɛ.\wj* \v 48 \wj Nle mwɛɛ munjile mù nyaa kinche bamii le.\wj* \v 49 \wj Bachiji bena gɛ̀ ji mana kwa, geenɛ bo gɛ̀ kweeyɛ gɛ lo.\wj* \v 50 \wj Mwɛɛ munjile munɛ mu ja fɛwe mu to, nɛ muh le wu ji wu gɛ ka wu kwe gɛ.\wj* \v 51 \wj Nle mwɛɛ munjile mù ja fɛwe, mù nyaa kinche bamii le. Nɛ muh ji mwɛɛ munjile munɛ, wu mɛ gɛh wu nyume yu segechii. Mwɛɛ munjile munɛ mù nlé ŋgê nyâ wu lɛ bamii ba yi woŋ kfunɛ le kɛmɛ kinche nyu ye yaŋ.”\wj* \p \v 52 Bajuu mo bo ja bo kɛ bo tu bo waade lɛbolɛbo bo biide lɛ, “Muh wunɛ taŋlo wu ge nɛɛ fɛ wu nya ye ye lɛ bee ji?” \v 53 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ bɛŋ baaŋ ji gɛ ye yi muh wù jee che le Mwamuh gɛ, bɛŋ mu tɛ kilɛmɛ ke gɛ, bɛŋ gɛ kɛme kinche ye yene le gɛ.\wj* \v 54 \wj Muh wù jii ye yaŋ wu ka muu kilɛmɛ kaŋ kɛme kinche kì kage gɛ. Nlé ŋgê mbvûsɛ wu yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ,\wj* \v 55 \wj nje ye yaŋ le lo mwɛɛ munjile, kilɛmɛ kaŋ le fiɛɛ fimule.\wj* \v 56 \wj Muh wu jii ye yaŋ wu ka muu kilɛmɛ kaŋ wu chee yi ye yaŋ le mɛ tɛ nchee yi ye ye le.\wj* \v 57 \wj Chii wù tuŋ mɛ kɛme kinche, ŋkɛme kinche nje Chii. Noo muh wu jii ye yaŋ le wù kɛme tɛ kinche nje mɛ.\wj* \v 58 \wj Munɛ mwɛɛ munjile le mù ja fɛwe mu to. Gɛ mu nyu njɛ mwɛɛ mù bachiji bena gɛ̀ ji bo kweeyɛ lo gɛ. Muh wù jii munɛ mwɛɛ munjile wu lé wu mɛ̂ gɛh wu nyûme yu segechii.”\wj* \p \v 59 Mwɛɛ munɛ le mù Jiso gɛ̀ jɛme no wu gɛ̀ yɛyi bamii yeh yi buunɛ le Kafanahum. \s1 Bamii ba Jiso ba ŋgoo ba duude chii bikaa a wu jiŋ \p \v 60 Bamii ba Jiso ba ŋgoo ba duude yu n'yɛyɛ wunɛ bo ja bo jɛmɛ lɛ, “Wunɛ njɛmɛ tɛɛme baaŋ! Taŋlo bɛɛŋ yɛɛŋ wunɛ njɛmɛ?” \v 61 Geenɛ, Jiso kɛɛ lɛ bamii be ba ŋgoo lɛ shuŋshi lɛbolɛbo kune njɛmɛ wunɛ, wu mo wu biih bo le lɛ, \wj “Fiɛɛ fì njɛme finɛ le fi shiŋshɛ muntele mwɛna?\wj* \v 62 \wj Nɛ fi le noo, bɛŋ ge nɛɛ fɛ bɛŋ yɛŋ muh wù jee che le Mwamuh wu kaase wu bɛɛne fɛ wu gɛ̀ shee wù nyu fo fweele?\wj* \v 63 \wj Kiyo ki Nyo le fiɛɛ fì nyaa kinche. Gɛ nyaŋ ye kɛme lo fiɛɛ ki yi gê gɛ. Njɛmɛ wù njɛme bɛŋ le, le wu kiyo, le fiɛɛ fì nyaa kinche.\wj* \v 64 \wj Geenɛ, bɛŋ bamu le bɛŋ yu bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ njɛmɛ wunɛ le gɛ.”\wj* Jiso gɛ̀ jɛme nɛ nje wu gɛ̀ kee wa fɛŋkɛɛ bamii ba baaŋ a leesɛ gɛ muntele yi ye ye le gɛ, wu kee tɛ muh wù lé wu gê wu gesɛ wu. \v 65 Wu ka wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nɛ fiɛɛ fì mbe njɛmɛ wa bɛŋ le lɛ gɛ muh taŋlo wu to fɛ mɛne njɛ Chii le wu nya je wu le sɛŋ gɛ.”\wj* \p \v 66 Ajiŋ ayu, bamii be ba ŋgoo ba duude mo bo chii bikaa a wu jiŋ bo gɛ ka bo jiɛnyi bɛ wu gɛ. \v 67 Jiso ja wu biih booŋ be ba ŋgoo ba yuufe ncho bafɛɛ le lɛ, \wj “Gɛ bɛŋ tɛ goone ki bɛŋ gɛ̂ɛŋ gɛ?”\wj* \v 68 Samoŋ Bita chvuu wu le lɛ, “Tada, bee gɛɛŋ nyu fɛ yɛɛŋ le. Kɛme wo njɛme wu nyaa kinche kì kage gɛ, \v 69 bee le be bɛɛŋ wa, bee ka be kɛɛ lɛ le wo wɛɛ wu yuude wù ja fɛ Nyo le.” \v 70 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Cha gɛ mɛ bɛŋ ba yuufe ncho bafɛɛ banɛ? Geenɛ, muh mu a bɛŋ ntɛnɛɛ le debele.”\wj* \v 71 Jiso gɛ̀ jɛme noo nyu kune Juda wù mwa Samoŋ Ɛkaliot. Wu gɛ̀ bee ŋgoo yi booŋ ba Jiso ba yuufe ncho bafɛɛ le, gɛ̀ bee wù wu gɛ̀ bee ki wu jîɛnyɛ wu gesɛ Jiso. \c 7 \s1 Jiso bɛɛŋ Yɛlusalɛm fɛ Ŋka wu Chúŋ le \p \v 1 Ajiŋ ayu Jiso mɛ gɛh wu jiɛnyi nyu kimbe kì Galalee le. Wu gɛ baaŋ ka gɛɛŋ gɛ kì Judia le gɛ, nje Bajuu gɛ̀ goone ki bo yuuyɛ wu. \v 2 Kife ki Ŋka wu Bajuu wù ba gɛ̀ tɛŋe lɛ Ŋka wu Chúŋ gɛ̀ bee ki too wa mbebe le. \v 3 Booŋ ba bwe Jiso mo bo jɛmɛ wu le lɛ, “Jâ yanɛ wo gɛ̂ɛŋ Judia lɛ bamii buŋ ba ŋgoo yɛŋ lɛme chi wo lɛne le. \v 4 Muh nɛ lɛne lɛme wu goone lɛ bamii kɛɛ wu, wu gɛ ya wu lɛne nyilɛ le gɛ. No wo gee mwɛɛ munɛ, wo gɛ̂ɛŋ wo dûnyɛ kikwɛɛ kuŋ woŋ le.” \v 5 Booŋ ba bwee baa gɛ̀ jɛme noo nje bo gɛ̀ baaŋ leesɛ gɛ muntele muboo yi ye ye le gɛ. \v 6 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Kife kaŋ baaŋ a to gɛ. Fɛ bɛŋ le le kife kena to ki nyu ki kojɛ ka.\wj* \v 7 \wj Gɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le taŋlo bo banɛ bɛŋ gɛ. Geenɛ, bo banɛ mɛ nje njɛme bo le kune gee chiboo chì befe.\wj* \v 8 \wj Bɛŋ bɛ̂ɛne fiena bɛŋ gɛɛne fɛ ŋka le. Gɛ mbɛɛŋ yo gɛ. Kife kaŋ baaŋ a to gɛ ki kojɛ gɛ.”\wj* \v 9 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu mɛ gɛh Galalee. \p \v 10 Geenɛ, sege booŋ ba bwee gɛ̀ bɛnɛ wa fɛ Ŋka wɛɛ le, wu gɛ̀ shɛɛ wu bɛɛŋ tɛ yo. Wu doo wu bɛɛne, wu bɛɛne bamii yɛde gɛ wu le gɛ, wu bɛɛne fie nyu nyilɛ le. \v 11 Fi gɛ̀ bee Bajuu goone wa wu fɛ Ŋka wɛɛ le, bo biide lɛ, “Wu le faaŋ mbɛŋ?” \v 12 Bamii gɛ̀ ja bo tu bo chuune kune wu baaŋ. Bamu bɛɛŋse lɛ, “Wu le muh wù joŋe.” Bamu kaji lo lɛ, “Wu lɛɛde lo bɛ bamii.” \v 13 Geenɛ, muh gɛ̀ baaŋ nyu gɛ yu wu le wu jɛmɛ kune wu fɛ waaŋ gɛ, nje bo gɛ faane bikwɛɛ bi Bajuu. \s1 Jiso yɛyɛ bamii fɛ Ŋka le \p \v 14 Aju a Ŋka gɛ̀ gade wa antɛnɛɛ, Jiso gɛɛŋ wu lee fɛ yeh yi kintanyɛ le wu yɛyi bamii. \v 15 Bikwɛɛ bi Bajuu tu bi yuge bi kɛme lo ŋgha, bi maŋe lɛ, “Muh wunɛ jiɛnyi nɛɛ fɛ wu tu wu kee mwɛɛ nɛ njɛ wu gɛ yɛyɛ wa Ŋwa wu Nyo sɛŋ.” \v 16 Jiso mo wu ja wu jɛmɛ lɛ, \wj “Gɛ n'yɛyɛ wu n'yɛyi wunɛ nyu waŋ gɛ. Le wu muh wu tuŋ mɛ.\wj* \v 17 \wj Muh nɛ goone ki wù gee nyu fiɛɛ fì Nyo goone, wu mo wu kɛɛ lɛ laa n'yɛyɛ wunɛ jade nyu fɛ Nyo le noo, n'yɛyi a bvuŋga bwaŋ le la.\wj* \v 18 \wj Muh wù jɛme nyu a bvuŋga bwe le to wu gôone mbɛɛŋsɛ nyu fɛ kikwɛɛ ke le. Geenɛ muh wù goone jee chì kuge nyu chi muh wù tuŋ wu to nyu muh wu nchiɛɛŋ, chimbiaŋ nyu gɛ yi ye ye le gɛ.\wj* \v 19 \wj Musɛ gɛ̀ nya gɛ banchi bɛŋ le? Geenɛ, gɛ muh mu bɛŋ le gɛɛde banchi baa gɛ! Bɛŋ goone ki bɛŋ yûuyɛ mɛ nje la?”\wj* \p \v 20 Bamii baa chvuu wu le lɛ, “Wo kɛmɛ nchɛndaa wu debele yi ye yo le. Muh wù goone ki wu yûuyɛ wo le yɛɛŋ?” \v 21 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Ŋgɛ̀ ŋge lɛme chimimia bɛŋ tu bɛŋ kɛme lo ŋgha kune chi.\wj* \v 22 \wj Musɛ gɛ nya nchi lɛ bɛŋ chvûse booŋ yeh. Gɛ nchi wunɛ gɛ̀ bu mo nyu a Musɛ le gɛ. Wu gɛ̀ bu nyu a bachiji bena le. Bɛŋ mo bɛŋ tu bɛŋ chvuse booŋ yeh mo nyu juu chi yuuŋ.\wj* \v 23 \wj Nɛ ba chvuse muh ye juu chi yuuŋ keefɛ bo ŋgôde nchi wu Musɛ lɛ gɛ, bɛŋ tu bɛŋ yuge nsaasɛ bɛ mɛ lɛ nle nfɛ muh wu tɛmɛ ye yichii juu chi yuuŋ nje la?\wj* \v 24 \wj Keefɛ bɛŋ sâge nsa bɛŋ suune bɛŋ baaŋ ya taa gɛ bɛŋ yɛŋ gɛ. Bɛŋ sâge a je yì kooji le.”\wj* \s1 Bamii tu bo maŋe laa Jiso le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka la \p \v 25 Bamii ba Yɛlusalɛm bamu mo bo ja bo biih lɛ, “Wunɛ le gɛ muh wu ba goone lɛ ba yuuyɛ? \v 26 Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ nɛ wu wunɛ fɛnɛ wu jɛme wu chuunyi fɛ waaŋ njɛ muh jɛme fiɛɛ wu le sɛŋ. Taŋlo nyu lɛ bikwɛɛ bi woŋ le bi kɛɛ wa chuule lɛ muh wunɛ le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka? \v 27 Geenɛ, besabɛŋ kee a muh wunɛ ja yo. Sege Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka lé wu gê wu tô gɛ muh nyu wu gê wu kɛ̂ɛ a wu ja yo gɛ.” \v 28 Noo, Jiso gɛ̀ doo wu yɛyi bamii fɛ yeh yi kintanyɛ le wu ja wu jaŋ fɛwɛɛwe lɛ, \wj “Bɛŋ kee mɛ, bɛŋ kee tɛ a nja yo. Geenɛ, gɛ nto fɛnɛ a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Muh wù tuŋ mɛ le muh wù nchiɛɛŋ, bɛŋ ya kee gɛ wu gɛ.\wj* \v 29 \wj Ŋkee wu nje nja fɛ wu le, le wu wù tuŋ mɛ.”\wj* \v 30 No wu jɛmɛ noo, bamii bamu mo bo tu bo goone ki bo koo wu. Geenɛ, muh gɛ̀ baaŋ kuŋ gɛ wu le gɛ, nje kife ke gɛ̀ baaŋ a to gɛ ki kojɛ gɛ. \v 31 Geenɛ, bamii ba duude leesɛ muntele yi ye ye le bo tu bo duu lɛ, “Sege Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka lé wu gê wu tô, taŋlo wu ka wu ge mwɛɛ mu duunyi bvukugɛ bvu Nyo fede muh mu wunɛ ge wa?” \s1 Ba tuŋ bamii ba nchi lɛ bo gɛɛŋ bo koo Jiso \p \v 32 Bafalashii gɛ̀ doo bo yu no kinchvu ki bamii lɛ chuune kune Jiso, bɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo bo tuŋ bamii ba nchi lɛ bo gɛɛŋ bo koo wu. \v 33 No bo gɛnɛ, Jiso jɛmɛ lɛ, \wj “Nlé nyûme besabɛŋ gɛh yi kife le nɛ shige, mɛ mo ŋkaasɛ ntu jiŋ fɛ muh wù tuŋ mɛ le.\wj* \v 34 \wj Bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ shɛ̂ɛ bɛŋ gôoŋ mɛ nɛ, bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛ̂ŋ mɛne gɛ. Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ tô fo gɛ.”\wj* \v 35 Bajuu jɛmɛ bikwɛɛ biboo le lɛ, “Muh wunɛ goone ki wu gɛ̂ɛŋ nyu faane fɛ besabɛŋ lé be gê be gôoŋ wu bee gɛ ka be yɛ̂ŋ wu le gɛ? Wu goone ki wu gɛ̂ɛŋ nyu a bituŋ bi bamii besa gɛ̀ saaŋe bo gɛɛŋ bo tu bo chee bi le, wu gɛɛŋ wu yɛyi bamii ba bituŋ bi yo le? \v 36 Fiɛɛ fì wu duu lɛ, \wj ‘Bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ gôoŋ mɛ bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛ̂ŋ mɛne gɛ, fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ tô fo gɛ’,\wj* wu jɛmɛ fi nyu lɛ la?” \s1 Jiso ka bamii bɛ joo yì nyaa kinche \p \v 37 Lɛ to nyu juu chi Ŋka chi fɛkimɛsɛ chì gɛ̀ bee juu chi Ŋka wɛɛ chi baaŋ, Jiso gɛ ja wu lɛɛŋ we wu jaŋ lɛ, \wj “Nɛ kindoŋ yune muh, mwɛdɛ to fɛ mɛne wu mu fiɛɛ.\wj* \v 38 \wj Muh wù le wu leesɛ fitele ye yaŋ le, fi lé fi nyû gɛh no Ŋwa wu Nyo jɛmɛ lɛ, ‘Joo yì nyaa kinche lé yi gê yi bûde a fitele fie le yi bohge nɛ kokokokoko.’”\wj* \v 39 Finɛ fiɛɛ Jiso gɛ̀ jɛme nyu kune Kiyo kì bamii ba gɛ̀ leesɛ fitele yi ye ye le lɛ bo lé bo gê bo kɛ̂mɛ. Gɛ̀ bee kife kinɛ le ba baaŋ a nya gɛ Kiyo kiyu bo le gɛ, nje Jiso gɛ̀ bee ba baaŋ a yuusɛ gɛ wa wu, ki wu lêe bvukugɛ le gɛ. \s1 Bamii tɛɛnyɛ kune Jiso \p \v 40 Bamii yu fiɛɛ finɛ fì Jiso gɛ jɛme, bamu jɛmɛ lɛ, “Muh wunɛ le Muh wu Ntuŋ wù Nyo wɛɛ.” \v 41 Bamu jɛmɛ lɛ, “Wunɛ le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka.” Geenɛ, bamu biih fiboo lɛ, “Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka gɛ̀ kɛme ki wu bû nyu Galalee? \v 42 Gɛ Ŋwa wu Nyo jɛme lɛ Mbvusɛ wɛɛ lé wu gê wu bû nyu a kfuu chi Nfoŋ Dabi le, ntɛ wu Bɛtɛhɛm le, wu le ntɛ wu Dabi le?” \v 43 No bamii jɛmɛ noo, kiŋgaye mo ki to a bo antɛnɛɛ kune Jiso. \v 44 Bamii bamu bo le tu bo goone ki bo koo wu, geenɛ muh gɛ̀ baaŋ kuŋ gɛ wu le gɛ. \s1 Bikwɛɛ bi Bajuu faŋ Jiso \p \v 45 Bamii ba nchi baa mo bo ja, bo kaasɛ bo tu jiŋ fɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ le bɛ Bafalashii, bo biih bamii ba nchi baa le lɛ, “Bɛŋ baaŋ bɛ wu to gɛ nje la?” \v 46 Bamii ba nchi baa chvuu bo le lɛ, “Muh gɛ̀ baaŋ a yu gɛ wu jɛme gɛh njɛ muh wunɛ gɛ.” \v 47 Bafalashii biih bo le lɛ, “Wu le wu gɛɛŋ wa wu lɛɛ tɛ mo bɛ bɛŋ fo? \v 48 Bɛŋ le bɛŋ yɛŋ bikwɛɛ bi woŋ, kɛnɛ Bafalashii leesɛ fitele yi ye ye le? \v 49 Le gɛ kinchvu kinɛ ki ya kee gɛ nchi wù Nyo gɛ. Loŋ le fɛ bo fwa.” \v 50 Nikodɛmu wù gɛ̀ bee muh mu ŋgoo yi Bafalashii le, wu gɛ̀ gɛɛŋ wa juu chimi wu yɛŋ Jiso le, wu gɛ̀ bee fo. Wu biih bo le lɛ, \v 51 “Nchi wese besabɛŋ le wu bɛɛŋ lɛ ba suune nsa wu muh ba baaŋ yegɛ gɛ ba yu fiɛɛ fì wu jɛme le gɛ?” \v 52 Bo mo bo biih wu le lɛ, “Wo ja tɛ Galalee le? Talɛ a Ŋwa wu Nyo le chuule wo yɛŋ lɛ gɛ taŋlo muh wu ntuŋ wu Nyo wumu yu wu to wu bu Galalee la.” \v 53 \f + \fr 7:53 \fr*\ft Gɛ baŋwa ba kege bamu ba duude kɛme binchiŋ bi 7:53-8:11 gɛ.\ft*\f* [Bo mo bo jade wu mumwaa mumwaa bo tuu yéh yiboo le. \c 8 \s1 Ba to bɛ kwɛse wumu fɛ Jiso le ba kole wu gwɛŋ wu kinjaŋ le \p \v 1 Jiso ja wu bɛɛŋ fie nyu yi Mbegɛ wu Bite bi Olif le. \v 2 Akfuuŋ bu a yuu, wu ka wu kaasɛ wu gɛɛŋ fɛ yeh yi kintanyɛ le. Bamii bachii taashɛ mbebe ye le, wu mo wu shii fɛkuu wu tu wu yɛyi bo. \v 3 Bamii ba gɛ̀ duunyi banchi bɛ Bafalashii ja bo to bɛ kwɛse wumu wu ba kole wu wu gime bɛ jwɛŋsɛ wumu. No bo to bɛ wu, bo leesɛ wu a bo fwe, \v 4 bo jɛmɛ Jiso le lɛ, “Muh N'yɛyɛ, kwɛse wunɛ le ba koo wu, wu gime bɛ jwɛŋsɛ wumu. \v 5 A banchi le, Musɛ gɛ̀ du lɛ wunɛ kwɛse le wu ba tumɛ lo bɛ ata wu kwe. Wo le wo jɛmɛ fiuŋ lɛ la?” \v 6 Bo gɛ̀ gee noo bo tele lo Jiso laa wu lé wu lôŋsɛ njɛmɛ bo mo bo kɛ̂me fiɛɛ fì bo kôoyi yi ye ye le lɛ. Geenɛ, Jiso ŋgvuusɛ wu tu wu saŋe fiɛɛ fɛkuu bɛ nyi yi kwaŋ. \v 7 Bo mɛ gɛh bo lɛme fo bo dode. Wu ja wu lɛɛŋ we wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nɛ muh le yu a bɛŋ ntɛnɛɛ wù kɛme gɛ kimbefɛ gɛ, wù nyu muh wù fwe wù to wu ya wu tuŋ kwɛse wunɛ bɛ tɛdɛ.”\wj* \v 8 No Jiso jɛmɛ noo, wu ka wu kaasɛ wu ŋgvuusɛ wu tu wu saŋe fiɛɛ fɛkuu bɛ nyi yi kwaŋ. \v 9 No bo yu fiɛɛ fì Jiso jɛme, bo mo bo kɛ bo tu bo saaŋe wu mumwaa wu mumwaa bo gɛɛne kɛge yi ŋgaamii le. Bo saaŋe noo, kwɛse wɛɛ shɛɛ wu tu wu lɛme fo bɛ Jiso maa. \v 10 Jiso kaasɛ wu lɛɛŋ we, wu biih kwɛse wɛɛ le lɛ, \wj “Kwɛse, bo le faaŋ? Muh baaŋ nyu gɛ yu wu du lɛ wo kɛme gɛh ki wo kwê gɛ?”\wj* \v 11 Wu chvuu lɛ, “Muh baaŋ nyu gɛ yu gɛ, Tada.” Jiso mo wu jɛmɛ lɛ, \wj “Gɛ taŋlo ndu tɛ lɛ wo kɛme ki wo kwê gɛ. Gɛ̂nɛ la, geenɛ keefɛ wo gɛ̂ɛŋ wo ka wo gêe kimbefɛ gɛ.]”\wj* \s1 Jiso le n'yulɛ wu yi woŋ le \p \v 12 Jiso ka wu jɛmɛ bamii baa le lɛ, \wj “Le mɛ wù le n'yulɛ wu yi woŋ kfunɛ le. No nyu yɛɛŋ wu bii mɛne gɛ taŋlo wu jiɛnyi kijibɛ le gɛ. Wu lé wu kɛ̂mɛ n'yulɛ wù nyaa kinche bamii le.”\wj* \v 13 Bafalashii mo bo jɛmɛ wu le lɛ, “Wo bɛɛyi jiŋ yi nsa fɛ kikwɛɛ kuŋ le. Fiɛɛ fì wo jɛme gɛ fi kooji gɛ.” \v 14 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Mɛ, nɛ mbɛɛyi jiŋ yi nsa fɛ kikwɛɛ kaŋ le, tu fiɛɛ fì njɛme kooji lo, nje ŋkee fɛ nja fo, ŋkee tɛ fɛ ŋgɛɛne fo. Geenɛ, gɛ bɛŋ kee fɛ nja fo gɛ, kɛnɛ fɛ ŋgɛɛne fo gɛ.\wj* \v 15 \wj Bɛŋ sage bamii njɛ bamii ba wuŋ. Gɛ nsage fiaŋ muh gɛ.\wj* \v 16 \wj Geenɛ, mbe nsage lo muh, tu nsage a je yì kooji le, nje gɛ nsage mɛ maa gɛ. Nsage besa Chii wù tuŋ mɛ.\wj* \v 17 \wj A ŋwa wene wu banchi le ba le ba saŋ lɛ, nɛ bamii bɛɛyi jiŋ yi nsa wu fiɛɛ bafɛɛ, tu le nchiɛɛŋ.\wj* \v 18 \wj Mbɛɛyi jiŋ yi nsa fɛ kikwɛɛ kaŋ le, Chii wù tuŋ mɛ bɛɛ tɛ jiŋ yi nsa waŋ.”\wj* \v 19 Bo mo bo biih wu le lɛ, “Chijo le faaŋ?” Jiso chvuu lɛ, \wj “Gɛ bɛŋ kee mɛ gɛ kɛnɛ Chijaŋ gɛ. Nɛ bɛŋ be kee mɛ, tu bɛŋ be kee tɛ Chijaŋ.”\wj* \p \v 20 Jiso gɛ̀ jɛme mwɛɛ munɛ no wu gɛ̀ yɛyi bamii fɛ yeh yi kintanyɛ le mbebe fɛ bo to bo nyaa bige bi yeh yi kintanyɛ le. Geenɛ, muh gɛ̀ baaŋ koo gɛ wu gɛ, nje kife ke gɛ̀ baaŋ a kojɛ gɛ. \s1 Jiso dunyɛ lɛ wu ja fɛwe \p \v 21 Jiso ka wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nlé ŋgê ŋgɛ̂ɛŋ, bɛŋ shɛ̂ɛ bɛŋ gôoŋ mɛ bɛŋ jiɛnyɛ bɛŋ kwe bɛ bimbefɛ biɛna. Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ to fo gɛ.”\wj* \v 22 Bajuu mo bo biih lɛ, Wu lé wu gê wu yûuyɛ kikwɛɛ ke, no wu du lɛ, \wj “Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ to fo gɛ?”\wj* \v 23 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ ja fɛkuu fɛnɛ, nja fiaŋ fɛwe. Bɛŋ le bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le. Gɛ mɛ nyu muh wu yi woŋ kfunɛ le gɛ.\wj* \v 24 \wj Njɛmɛ wa lɛ bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ kwêeyɛ antɛnɛɛ a bimbefɛ biɛna. Bɛŋ kêe lɛ bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ kwêeyɛ antɛnɛɛ a bimbefɛ biɛna fɛnɛ bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ lɛ le mɛ wuyu gɛ.”\wj* \v 25 Bo biih wu le lɛ, “Le wo wu yɛɛŋ?” Jiso chvuu lɛ, \wj “Nle muh wù nchi nto nsɛŋe bɛŋ le kune wu kɛge fɛŋkɛɛ.\wj* \v 26 \wj Ŋkɛme mwɛɛ wesee mù ntaŋlo njɛme kune bɛŋ bɛ mwɛɛ wesee mù ntaŋlo nsa bɛŋ yu. Geenɛ, muh wù tuŋ mɛ le muh wù nchiɛɛŋ. Fiɛɛ fì nsɛŋe woŋ le le fì n'yu a wu le.”\wj* \v 27 No wu jɛmɛ noo, bo gɛ kɛɛ lɛ wu jɛme bo le nyu kune Chiji gɛ. \v 28 Noo Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Sege bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ shɛ̂ŋshɛ muh wù jee che le Mwamuh fɛwe, bɛŋ mo bɛŋ kɛɛ lɛ le mɛ wuyu, bɛ lɛ gɛ ŋgee fiɛɛ fimi a bvuŋga bwaŋ le gɛ, lɛ njɛme nɛ le noo no Chii yɛyi mɛ.\wj* \v 29 \wj Muh wù tuŋ mɛ le besa wu. Gɛ wu baaŋ wu chine mɛne lɛ mɛ nyu mɛ maa gɛ, nje nto ŋgee fiɛɛ segechii nyu fì joŋe fɛ wu le.”\wj* \v 30 No Jiso gɛ̀ jɛmɛ mwɛɛ munɛ nɛ, bamii ba duude lee muntele yi ye ye le. \s1 Nchiɛɛŋ mbvuuse bamii bvunfa le \p \v 31 Jiso mo wu jɛmɛ wa nyu Bajuu ba gɛ̀ leesɛ muntele yi ye ye le lɛ, \wj “Bɛŋ nɛ mɛ gɛh bɛŋ lɛme yi jɛ yaŋ le, bɛŋ nyûme bamii baŋ ba nchiɛɛŋ ba ŋgoo,\wj* \v 32 \wj bɛŋ mo bɛŋ kɛɛ nchiɛɛŋ wuyu wu ge bɛŋ bu yi bvunfa le.”\wj* \v 33 Bo chvuu wu le lɛ, “Bee le kfuu chi Ablaham, bee gɛ̀ baaŋ a nyu gɛ nfa chiaaŋ yi muh mu le gɛ. Fi jiɛnyi nɛɛ fɛ wo duu lɛ bee lé be gê be bû yi bvunfa le?” \p \v 34 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh wuchii wù gee kimbefɛ le nfwa wu kimbefɛ.\wj* \v 35 \wj Gɛ nfwa to wu mɛ gɛh wù nyu muh wu yeh yi wu le yu segechii gɛ. Le mɛ gɛh mwa yeh wù to wù nyu muh wu yeh yiyu le segechii.\wj* \v 36 \wj Noo, nɛ Mwa bvuse bɛŋ yi bvunfa le, tu bɛŋ le bɛŋ bu wa bvu le nchiɛɛŋ.\wj* \v 37 \wj Ŋkee lɛ bɛŋ le kiŋgogɛ ki Ablaham, geenɛ bɛŋ goone gɛh ki bɛŋ yûuyɛ mɛ nje gɛ jɛ yaŋ kɛme kijusɛ yi ye yene le gɛ.\wj* \v 38 \wj Njɛme nyu fiɛɛ fì n'yɛŋ a Chii le, bɛŋ gee fiena nyu fiɛɛ fì bɛŋ yu a chiji wene le.”\wj* \p \v 39 Bo chvuu wu le lɛ, “Ablaham le Chiji wese.” Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nɛ bɛŋ bee booŋ ba Ablaham, tu bɛŋ be bɛŋ gee fiɛɛ nyu fi Ablaham gɛ̀ gee.\wj* \v 40 \wj Nle nsɛɛŋ bɛŋ nchiɛɛŋ wu n'yu a Nyo le. Geenɛ, mɛɛse bɛŋ goone ki bɛŋ yûuyɛ lo mɛ, gɛ finɛ fiɛɛ nyu fi fì Ablaham gɛ̀ gee gɛ.\wj* \v 41 \wj Bɛŋ gee nyu fiɛɛ fì chiji wene gee.”\wj* Bo, jɛmɛ wu le lɛ, “Gɛ bee nyu booŋ ba ba boyi kuu gɛ. Bee kɛme Chiji wese wu mumwaa, nyu Nyo.” \v 42 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nɛ Nyo be bee nyu chiji wene, tu bɛŋ be koŋe mɛ, nje nja nyu fɛ Nyo le, fɛ nto. Gɛ nto a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Tuŋ wu mɛ.\wj* \v 43 \wj Le nje la fi bɛŋ yuge gɛ fiɛɛ fì njɛme gɛ? Gɛ nyu nje bɛŋ le bɛŋ faŋ ki bɛŋ yû jɛ yaŋ le?\wj* \v 44 \wj Bɛŋ le booŋ bachiji wene wu debele, fiɛɛ fì bɛŋ goone le ki bɛŋ gêe nyu fiɛɛ fì chiji wene goone. Wu gɛ̀ bee wa muh wù yuuyi bamii kɛge lo fɛŋkɛɛ. Gɛ wu kɛme fiɛɛ ki wu gê bɛ nchiɛɛŋ gɛ, nje gɛ nchiɛɛŋ nyu lo yi ye ye le gɛ. Wu ge doo wu mbiane chimbiaŋ wu jɛme gɛh nyu no gee che le, nje wu le muh wu chimbiaŋ wù nyu chiji chimbiaŋ.\wj* \v 45 \wj Geenɛ, nsɛŋe fiaŋ nyu nchiɛɛŋ, le fiɛɛ fì bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ mɛne gɛ.\wj* \v 46 \wj Le yɛɛŋ a bɛŋ ntɛnɛɛ wu taŋlo wu dunyɛ fiɛɛ fì befe fì nle ŋge? No, fiɛɛ fì nsɛŋe bɛŋ le le nchiɛɛŋ, ge la lɛ keefɛ bɛŋ bɛ̂ɛŋ mɛne gɛ?\wj* \v 47 \wj Muh wu le muh wù Nyo wu to wu yuge jɛ yi Nyo. Fiɛɛ fì bɛŋ yuge gɛ jɛ yi Nyo gɛ le nje gɛ bɛŋ nyu bamii ba Nyo gɛ.”\wj* \s1 Jiso gɛ̀ bee wa fɛ Ablaham wù nyu \p \v 48 Bajuu mo bo jɛmɛ Jiso le lɛ, “Gɛ bee be be sɛɛŋ wa nchiɛɛŋ lɛ wo nɛ wo nyu muh wu Samaliya nchɛndaa debele nyu yi ye yo le gɛ?” \v 49 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Gɛ nchɛndaa wu debele nyu yi ye yaŋ le gɛ. Ŋgvuune fiaŋ Chii, geenɛ bɛŋ ŋgvuune gɛ mɛ gɛ.\wj* \v 50 \wj Gɛ ŋgôone mbɛɛŋsɛ fɛ kikwɛɛ kaŋ le gɛ. Muh le yu wu mumwaa wù goone fiɛɛ fiyu, nyu wu wù suune bansa.\wj* \p \v 51 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh nɛ yuge jɛ yaŋ, wu gɛ yu wu to wu kwe gɛ.”\wj* \v 52 Bajuu jɛmɛ wu le lɛ, “Bee le be kɛɛ wa mɛɛse lɛ nchɛndaa wu debele le yi ye yo le. Ablaham gɛ̀ kwe wa, bamii ba ntuŋ wu Nyo kweeyɛ tɛ, wo tu wo duu lɛ muh yuge jɛ yo le, wu gɛ ka wu yu wu to wu kwe gɛ. \v 53 Wo fede chiji wese wù Ablaham wù gɛ̀ kwe wa, wo fede tɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba gɛ̀ kweeyɛ baa? Wo kwaji lɛ wo le la?” \v 54 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Nɛ le lɛ mbɛɛŋse kikwɛɛ kaŋ, tu fifiɛɛ le achiji. Le Chii wù bɛɛŋse mɛ, nyu wu wù bɛŋ duu lɛ le Nyo wene.\wj* \v 55 \wj Geenɛ, gɛ bɛŋ kee wu gɛ. Kee gɛh mɛ wù. Nɛ nja njɛme lɛ gɛ ŋkee wu gɛ, tu nle muh wu chimbiaŋ njɛ bɛŋ. Geenɛ, no fi le, le mɛ wù kee wu, n'yuge jɛ ye le.\wj* \v 56 \wj Chiji wene wù Ablaham gɛ̀ bee wu laŋeye lɛ wu lé wu gê wu yɛ̂ŋ aju a waŋ le. Wu gɛ̀ yɛŋ, wu yuge njoŋ.”\wj* \v 57 Bajuu mo bo jaŋe lɛ, “Wo le njɛ wo bu wa biluŋ mbaanshɛŋ sɛŋ, tu nyu lɛ wo gɛ̀ yɛŋ wa Ablaham le?” \v 58 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, fɛ Ablaham gɛ̀ bee ki wù nyu, mɛ nyume wa.”\wj* \f + \fr 8:58 \fr*\ft Jee che le lɛ, “Nyume” le chi chì Nyo gɛ̀ jɛmɛ Musɛ le lɛ le jee wu wù Nyo lɛ (Kinsaŋ 3:14).\ft*\f* \v 59 Bo yu noo, bo mo bo jo ata lɛ bo tumɛ Jiso yu. Jiso mo wu nyilɛ wu bu yeh yi kintanyɛ le. \c 9 \s1 Jiso gwenyɛ ajii a muh wù ba gɛ̀ boyɛ wù nyu kinfeeŋ \p \v 1 No Jiso gɛ̀ doo wu jiɛnyi, wu yɛŋ jwɛŋsɛ wumu le ba gɛ̀ boyi wu wù nyu wa kinfeeŋ. \v 2 Booŋ bɛ ba ŋgoo, biih wu le lɛ, “Labai, gɛ̀ ge yɛɛŋ kimbefɛ fɛ ba boo muh wunɛ nyu wu feeŋ wa? Gɛ̀ ge muh wunɛ, noo bwee bɛ chiji le?” \v 3 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Gɛ nyu muh wunɛ gɛ, kɛnɛ bwee bɛ chiji bò gɛ̀ ge kimbefɛ gɛ. Ba gɛ̀ boyi wu noo lɛ lɛme chi Nyo ge chi dunyɛ ye yi ye ye le.\wj* \v 4 \wj Bee kɛme ki bee lɛ̂ne lɛme chi muh wù tuŋ mɛ baaŋ fɛnshɛ. Kintaŋ too lo nyu kife kì taŋlo wu gɛ lɛŋ fiɛɛ gɛ.\wj* \v 5 \wj Gɛɛne bude sege la no nle yi woŋ kfunɛ le, le mɛ wù le n'yulɛ wu yi woŋ kfunɛ le.”\wj* \v 6 No Jiso jɛme njɛmɛ wunɛ, wu mo wu chvuuyɛ nchwene fɛkuu, wu tojɛ nshɛŋ wu mo wu yefɛ ajii a muh wɛɛ yu, \v 7 wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Gɛ̂nɛ wo chûgɛ a Kinchvuuŋ ki Siloŋ le.”\wj* (Jee chi Siloŋ le lɛ, “Ba tuŋ lo.”) Wu mo wu gɛɛŋ wu chugɛ, wu kaase wu too wu yɛde wa mwɛɛ le. \v 8 Bamii ba gɛ̀ chee mbebe ye le, mo bamii ba gɛ̀ shee bo yɛde wu le njɛ muh kilɛgɛ bo tu bo ghaade lɛ, “Wunɛ le gɛh muh wɛɛ wu chi bee wu shiide wu lɛge kilɛgɛ?” \v 9 Bamu tu bo duu lɛ, “Le wu.” Bamu lɛ, “Aay, wu fiɛɛnɛ lo wu.” Muh wɛɛ jɛmɛ lɛ, “Le mɛ wuyu.” \v 10 Noo, bo mo bo biih wu le lɛ, “Ajii a wo ge nɛɛ fɛ a gwenyɛ?” \v 11 Wu chvuu lɛ, “Muh wù ba tɛŋe lɛ Jiso be wu tojɛ nshɛŋ wu yefɛ ajii a waŋ yu, wu jɛmɛ lɛ ŋgɛ̂ɛŋ nchûgɛ Siloŋ. Mɛ mo ŋgɛɛŋ nchugɛ, ajii a waŋ mo a gwenyɛ ye.” \v 12 Bo biih wu le lɛ, “Wu le faaŋ?” Wu chvuu lɛ, “Gɛ ŋkee gɛ.” \s1 Kiŋgaye to antɛnɛɛ a Bafalashii kune bvuŋga bvu Jiso \p \v 13 Bo mo bo ja bo jo muh wɛɛ wu gɛ̀ shee wù nyu wu feeŋ bo gɛɛŋ bɛ wu fɛ Bafalashii le. \v 14 Juu chì Jiso gɛ̀ tojɛ nshɛŋ wu ka wu gwenyɛ ajii a muh wɛɛ yu gɛ̀ bee juu chi yuuŋ. \v 15 Bafalashii baa ka bo biih tɛ wu le no wu ge ajii awe kaa wo gwenyɛ. Wu chvuu bo le lɛ, “Wu be wu yefɛ ajii awaŋ bɛ nshɛŋ, ŋgɛɛŋ nchugɛ mɛ mo tu n'yɛde mwɛɛ le.” \v 16 Bafalashii mo bo jɛmɛ lɛ, “Gɛ muh wunɛ ja fɛ Nyo le gɛ, nje wu lɛne juu chi yuuŋ.” Bamu jɛmɛ fiboo lɛ, “Taŋlo muh wù gee bimbefɛ jiɛnyɛ nɛɛ fɛ wù gee kfuu chi munɛ mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bvu Nyo?” Kiŋgaye mo ki to a bo ntɛnɛɛ. \v 17 Bo ka bo kaasɛ bo biih muh wɛɛ le lɛ, “Wo jɛme fiuŋ lɛ la kune muh wɛɛ no wu be gwenyɛ ajii awo?” Wu chvuu lɛ, “Muh wɛɛ le muh wu ntuŋ wu Nyo.” \p \v 18 Gɛ Bajuu gɛ̀ bɛɛŋ lɛ muh wɛɛ gɛ̀ shee wù nyu wu feeŋ gɛ fɛ ba gwenyɛ ajii awe gɛ. Ba gɛ jiɛnyɛ ba tɛɛŋ bwee bɛ chiji bo to. \v 19 Ba biih bo le lɛ, “Wunɛ le gɛ mwa wene wù bɛŋ duu lɛ ba gɛ̀ boo wu wù nyu wa kinfeeŋ? Wu ge nɛɛ fɛ wu ka wu yɛde mwɛɛ le mɛɛse?” \v 20 Bwee bɛ chiji chvuu lɛ, “Bee kee lo lɛ wunɛ le mwa wese wù bee gɛ̀ boyɛ wù nyu wu feeŋ wa. \v 21 Geenɛ, kɛnɛ fi tu ge nɛɛ fɛ wu tu wu yɛde mwɛɛ le mɛɛse gɛ̀ bee kɛɛ gɛ. Gɛ bee kɛɛ tɛ muh wu gwenyi ajii awe gɛ. Bɛŋ, biih nyu wu le. Wu le wa muh wu a jii yuu wu. Wu taŋlo wu jɛmɛ fɛ kikwɛɛ ke le.” \v 22 Bwee bɛ chiji gɛ̀ jɛme noo nje bo gɛ̀ faane Bajuu, fi nyu Bajuu gɛ̀ leesɛ wa lɛ muh moŋ lo wu jɛmɛ bɛ jwe we lɛ Jiso le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka, ba kuŋ lo mwɛdɛ yeh yi buunɛ le. \v 23 Le fiɛɛ fì bwee bɛ chiji gɛ̀ jɛmɛ lɛ wu le wa muh wu ajii yuu wu, lɛ bo biih nyu wu le. \p \v 24 Yi kiŋgane kinfɛɛ le, bo ka bo tɛɛŋ muh wɛɛ wù gɛ̀ shee wù nyu wu feeŋ wa, bo jɛmɛ wu le lɛ, “Tee fiɛɛ fì nchiɛɛŋ mbɛɛŋsɛ gɛ̂ɛŋ fɛ Nyo le. Bee kee fiesa lɛ muh wunɛ le muh wù gee bimbefɛ.” \v 25 Wu chvuu lɛ, “Kɛnɛ wù gee bimbefɛ, tu gɛ ŋkee gɛ. Fiɛɛ fimimia fì ŋkee le gɛh lɛ nchi mbee nyu nfeeŋ, mɛɛse n'yɛde wa mwɛɛ le.” \v 26 Bo ka bo biih wu le lɛ, “Wu be ge nɛɛ bɛ wo? Wu be ge nɛɛ fɛ wu gwenyɛ ajii awo?” \v 27 Wu chvuu bo le lɛ, “Mbe nsɛɛŋ wa bɛŋ le, bɛŋ baaŋ koŋ gɛ ki bɛŋ yû gɛ. Bɛŋ ka goone ki bɛŋ yû bɛŋ ge la? Bɛŋ tɛ goone ki bɛŋ nyû bamii be ba ŋgoo lɛ?” \v 28 Bo naanyɛ lo wu bo jɛmɛ lɛ, “Le wo wu le muh we wu ŋgoo. Bee le fiesa bamii ba ŋgoo ba Musɛ. \v 29 Bee kee lo lɛ Musɛ le wu wù Nyo gɛ̀ shee wu jɛme bɛ wu. Geenɛ muh wunɛ gɛ̀ bee kee a wu bu yo gɛ.” \v 30 Muh wɛɛ chvuu lɛ, “Habaay! Finɛ le lo kiŋgha ki fiɛɛ lɛ! Bɛŋ duu lɛ gɛ bɛŋ kee a wu bu yo gɛ? Geenɛ wu le wu gwenyɛ ajii awaŋ. \v 31 Bee kee lo lɛ gɛ Nyo to wu yuge buunɛ chi muh wù gee bimbefɛ gɛ. Geenɛ, muh nɛ ŋgvuune Nyo, wù gee fiɛɛ fì wu goone, tu Nyo lé wu yûge buunɛ che. \v 32 Kɛge no woŋ gɛ̀ kɛ bo gɛ̀ baaŋ a yu gɛ lɛ muh le wu gwenyɛ ajii a muh wu ba gɛ̀ boyɛ wu wù nyu wu feeŋ wa gɛ. \v 33 Nɛ fi be baaŋ nyu gɛ lɛ muh wunɛ ja fɛ Nyo le gɛ, tu gɛ wu bee no wu ge fiɛɛ gɛ.” \v 34 Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Wo le ba gɛ̀ boyi wo wuchii a bimbefɛ ntɛnɛɛ, wo tu wo goone ki wo yɛ̂yi bee?” No bo jɛmɛ noo, bo mo bo kuŋ wu a bo ntɛnɛɛ. \s1 Muh wu le wu feeŋ yi fiɛɛ fì Nyo le \p \v 35 No Jiso yu lɛ ba le ba kuŋ wa muh wɛɛ a bo ntɛnɛɛ, wu gooŋ wu wu yɛŋ wu le, wu biih wu le lɛ, “Wo le wo leesɛ fitele yi muh wù jee che le Mwamuh le?” \v 36 Wu biih lɛ, \wj “Muh wɛɛ le yɛɛŋ chii? Gɛh sɛɛŋ mɛ, wu lɛ nlee fitele yi ye ye le.”\wj* \v 37 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo le wo yɛŋ wa wu le. Le wu wù bena wu jɛme mɛɛse.”\wj* \v 38 Muh wɛɛ mo wu jɛmɛ lɛ, “Tada nle nleesɛ.” No wu jɛmɛ noo, wu mo wu tuŋ anyuu a wu fwe wu nya ŋgvunɛ wu le. \v 39 Jiso jɛmɛ lɛ, \wj “Nto yi woŋ kfunɛ le lɛ ba sa bamii, ba yɛde gɛ mwɛɛ le gɛ bo yɛ̂ne, bo yɛde mwɛɛ le, tu binfeeŋ.”\wj* \v 40 No Jiso jɛmɛ noo, Bafalashii ba gɛ̀ bee mbebe ye le bo yu bo mo bo biih wu le lɛ, “Bee tɛ le binfeeŋ?” \v 41 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nɛ bɛŋ bee binfeeŋ, tu chiaaŋ yene bee yɛse yi bimbefɛ le. Geenɛ mɛɛse bɛŋ duu lɛ bɛŋ yɛde mwɛɛ le, bimbefɛ biɛna le bi mɛ gɛh yi bikwɛɛ biɛna le.”\wj* \c 10 \s1 Jiso le nchɛnɛ shóŋ wù joŋe \p \v 1 \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, muh wù leese a kitaŋ ki shóŋ le, wu baaŋ lee gɛ nyu fɛ jwe wu kitaŋ le gɛ, wu bɛɛŋ lo yi kitaŋ le fɛ wu lee, tu wuwɛɛ muh le choŋ, nyu muh wù lode mwɛɛ bɛ bvuŋga.\wj* \v 2 \wj Geenɛ muh wù chiɛɛne shóŋ to wu leese fie nyu fɛ jwe wu kitaŋ le.\wj* \v 3 \wj Wuwɛɛ muh le muh, wù muh wù chiɛɛne jwe wu kitaŋ to wu gwenyɛ jwe wu kitaŋ, wu lee wu tɛɛŋ shóŋ ye a jee le, yi yu jɛ ye, wu mo wu jo wu bu bɛ yi akfuuŋ.\wj* \v 4 \wj Sege wu bvusɛ shóŋ ye yichii akfuuŋ, wu mo wu gɛɛne fwe wu tɛŋe shóŋ yiyu yi bii wu le, nje yi kee jɛ ye.\wj* \v 5 \wj Nɛ le muh wu nchɛ, yi gɛ bi wu le gɛ. Yi tu yi lege lo wu, nje gɛ yi kee jɛ yi muh wu nchɛ gɛ.”\wj* \v 6 No Jiso ma ŋgaŋ wunɛ bo le noo, bo gɛ kɛɛ fiɛɛ fì wu jɛme bo le a ŋgaŋ wɛɛ le gɛ. \p \v 7 Noo, Jiso ka wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ le mɛ wù le jwe wu kitaŋ fɛ shóŋ fede fo.\wj* \v 8 \wj Bamii bachii ba gɛ̀ sa mɛ fwe gɛ̀ bee bachoŋ mo bamii ba lode mwɛɛ a bvuŋga le. Noo shóŋ gɛ̀ baaŋ yu gɛ fiɛɛ fì bo gɛ̀ jɛme gɛ.\wj* \v 9 \wj Le mɛ wù le jwe wu kitaŋ. Muh fe yi ye yaŋ le fɛ wu lee, tu wu lé wu gê wu bônɛ. Wu lé wu gê wu nyû njɛ shoŋ yì bude yi gɛɛne yi jii mwɛɛ yi kaase yi tuu jiŋ a kitaŋ le.\wj* \v 10 \wj Choŋ to wu too gɛh ki wu chôŋ lo, bɛ ki wu yû lo, mo ki wu chɛ̂ŋe lo bɛ fiɛɛ. Nto fiaŋ lɛ bamii kɛmɛ nyu kinche, kinche ki yisɛ chuule.\wj* \v 11 \wj Le mɛ wù le nchiɛnɛ shóŋ wù joŋe. Nchiɛnɛ shóŋ wù joŋe nyaa kinche ke ki wu kwê nje shóŋ ye.\wj* \v 12 \wj Muh wù ba jo gɛh lo wu lɛme le, njɛ le muh wù chiɛɛne shóŋ sɛŋ, gɛ shóŋ nyu ye gɛ, wu yɛŋ kfuula too, wu mo wu noŋ shóŋ wu fɛɛ lo, kfuula mo wu shɛɛ wu kooyɛ shóŋ yimi, yimi saaŋɛ.\wj* \v 13 \wj Wu to wu lege nje ba jo lo wu lɛme le, wu kwe gɛ fiɛɛ fɛ shóŋ chiɛɛ le gɛ.\wj* \v 14 \wj Le mɛ wù le nchiɛnɛ shóŋ wù joŋe. Ŋkee shóŋ yì le yaŋ, shóŋ yaŋ kee tɛ mɛ,\wj* \v 15 \wj gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Chii kee mɛ, ŋkee tɛ Chii, nle nnya kinche kaŋ ki ŋkwe nje shóŋ yaŋ.\wj* \v 16 \wj Ŋkɛme tɛ shóŋ yimi yì le gɛ ŋgoo yinɛ le gɛ. Ŋkɛme ki nto bɛ yi tɛ yi yûge jɛ yaŋ, ŋgoo yaŋ yi shóŋ mo yi nyu yimimia nchiɛnɛ shóŋ le wu mumwaa.\wj* \p \v 17 \wj Nle nnya kinche kaŋ ki ŋkwe wu lɛ taŋlo ŋkaasɛ nfi kinche kaŋ jiŋ. Nɛ fiɛɛ fì Chii koŋe mɛ yu.\wj* \v 18 \wj Gɛ muh nyu yu wu fii kinche kaŋ gɛ. Nyaa mɛ kinche kaŋ a koŋ waŋ le. Ŋkɛme bvuŋga ki nnya kinche kaŋ ki ŋkwe, ŋkɛme bvuŋga ki ŋkaasɛ nfi kinche kaŋ jiŋ. Finɛ fiɛɛ le fì jɛmɛ Chii lɛ ŋgê.”\wj*\fig Nchiɛnɛ shóŋ wù joŋe|alt="The good shepherd" src="DN00471b.tif" size="col" loc="Joŋ 10:1-18" copy="Darwin Dunham" ref="10:18"\fig* \p \v 19 No Jiso jɛmɛ mwɛɛ munɛ nɛ, kiŋgaye ka ki to antɛnɛɛ a Bajuu. \v 20 Bamii ba duude bo tu bo duu lɛ, “Wu kɛme nchɛndaa wu debele, wu jede lo. Bɛŋ yege nyu la a wu le?” \v 21 Geenɛ bamu tu bo duu lɛ, “Gɛ banɛ bajɛme nyu ba muh wù kɛme banchɛndaa ba debele gɛ. Taŋlo nchɛndaa wu debele gwenyɛ ajii a kinfeeŋ?” \s1 Jiso dunyɛ lɛ wu le Mwa Nyo \p \v 22 Gɛ̀ bee kife ki Ŋka wumu ki ba kwajɛ no ba gɛ̀ kaasɛ ba gwenyɛ yeh yi kintanyɛ Yɛlusalɛm,\f + \fr 10:22 \fr*\ft Ŋka wunɛ gɛ̀ bee ki ba kwajɛ no ba gɛ̀ kfuŋ yeh yi kintanyɛ nje muh mu wù gɛh bee gɛ muh wu Bajuu gɛ, gɛ̀ sɛɛ finyuŋa yu.\ft*\f* \v 23 Jiso gɛɛŋ wu jiɛnyi fɛ yeh yi kintanyɛ le, fɛ ŋgaa wu Salamoŋ le. Sege kɛɛ gɛ̀ bee kife ki nfii. \v 24 Bajuu ja bo to bo tuŋ kiŋgaŋ bo tasɛ, bo biih wu le lɛ, “Wo lé wo gê wo chînɛ bee be mɛ̂ gɛh be ŋgɛ̂ɛme nɛ gɛ̂ɛŋ bû nɛɛ? Nɛ wo le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka, wo sɛɛŋ bee le chaaŋ.” \v 25 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Nle nsɛɛŋ wa bɛŋ le, bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ. Chilɛme chi ŋgee a jee chi Chii le, chi duunyi muh wu le mɛ.\wj* \v 26 \wj Geenɛ bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ, nje gɛ bɛŋ nyu ŋgoo yi shóŋ yaŋ le gɛ.\wj* \v 27 \wj Shóŋ yaŋ to yi yuge jɛ yaŋ. Ŋkee yi, yi bii mɛne,\wj* \v 28 \wj nyaa kinche kì kage gɛ yi le. Gɛ yi nyu yi to yi lɛsɛ gɛ. Gɛ muh nyu yu wu yu wu lo yi chiaaŋ yaŋ le gɛ.\wj* \v 29 \wj Chii wu le wu nya shóŋ yi yu mɛne fede muh wuchii, gɛ muh nyu yu wù taŋlo wu lo yi chiaaŋ ye le gɛ.\wj* \v 30 \wj Besa Chii le fiɛɛ le fimimia.”\wj* \p \v 31 Bajuu ka bo jo ata ki bo tumɛ wu yu. \v 32 Jiso biih bo le lɛ, \wj “Bɛŋ le bɛŋ yɛŋ wa chilɛme chì joŋe le wesee chì Chii jɛme lɛ ŋgêe. Le chi la, chi bɛŋ goone ki bɛŋ tûmɛ mɛ nje chi?”\wj* \v 33 Bo chvuu wu le lɛ, “Gɛ bee tume wo nyu nje lɛme chì joŋe chì wo ge gɛ. Bee tume wo nyu nje wo chɛŋe bɛ jee chi Nyo. Wo le gɛh lo muh wu wuŋ, wo duu lɛ wo le Nyo.” \v 34 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Gɛ fi nyu ba saŋ a Ŋwa wene wu banchi le lɛ Nyo jɛme yo lɛ, ‘Nle njɛmɛ lɛ bɛŋ le banyo?’\wj* \v 35 \wj Nyo tɛŋe bamii bayu lɛ banyo, nyu gɛh bo bayu ba jɛ ye gɛ̀ gɛnɛ fɛ bo le, besabɛŋ kee lɛ gɛ fiɛɛ fì le a Ŋwa wu Nyo le taŋlo fi kusɛ gɛ.\wj* \v 36 \wj No fi le noo, le nje la fì bɛŋ jɛme muh wù Chii cha wu tuŋ yi woŋ kfunɛ le lɛ wu chɛŋe bɛ jee chi Nyo, gɛ nje wu le wu jɛmɛ lɛ wu le Mwa Nyo?\wj* \v 37 \wj Nle njɛ ŋgee nyu chilɛme chì Chii lɛ sɛŋ, keefɛ bɛŋ bɛ̂ɛŋ mɛne gɛ.\wj* \v 38 \wj Geenɛ le lɛ ŋgee nyu chi, bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ mo mɛne gɛ, bɛŋ bɛɛŋ chi le, bɛŋ mo bɛŋ kee chuule lɛ Chii le yi ye yaŋ le, mɛ nyu ye yi Chii le.”\wj* \v 39 Bajuu ka bo goone ki bo koo wu, geenɛ wu tɛɛshɛ chiaaŋ yiboo le. \p \v 40 Jiso ka wu gɛɛŋ wu daŋ Joo yì Jodaŋ kiwuŋ kì Joŋ gɛ̀ kɛ wu leese bamii yo a joo, wu tu wù nyu yo. \v 41 Bamii ba duude tu bo too bo yɛde wu le. Bo gɛ̀ ja bo jɛmɛ lɛ, “Joŋ gɛ̀ baaŋ ge gɛ fiɛɛ fimi fì duunyi bvukugɛ bvu Nyo gɛ. Geenɛ fiɛɛ fichii fì wu gɛ̀ jɛmɛ kune muh wunɛ gɛ̀ bee fì nchiɛɛŋ.” \v 42 Noo bamii ba duude leesɛ muntele yi Jiso le yo. \c 11 \s1 Nsaa yi Jiso wù Lasolo kwe \p \v 1 Muh mu wù jee che gɛ̀ bee Lasolo gɛ̀ ja wu chɛne. Wu gɛ̀ bee muh wu ntɛ wù Bɛtani le, wu chee yo bɛ jɛ́me ye yi gɛ̀ bee Mɛɛle bɛ Mata. \v 2 Mɛɛle wunɛ wù mwa bwee wu Lasolo gɛ̀ chɛne, nyu wu wù gɛ yefɛ bikaa bi Tada bɛ mɛɛ ma gwee wuŋ, wu sho bɛ yvu ye yi kikwɛɛ. \v 3 No wu gɛ̀ chɛne noo, jɛ́me ye yiyu mo yi chiiŋsɛ tuŋ fɛ Jiso le lɛ, “Tada, muh wɛɛ wu le fitele fiuŋ chɛne lo.” \v 4 Lɛ Jiso doo wu yu ntuŋ wɛɛ, wu jɛmɛ lɛ, \wj “Gɛ kinchɛŋ kinɛ nyu ki kwe gɛ. Ki lé ki dûnyɛ nyu bvukugɛ bvù le bvu Nyo, wu lɛ Mwa Nyo taŋlo wu kɛmɛ mbɛɛŋsɛ nje ki.”\wj* \p \v 5 Jiso gɛ̀ koŋe Mata bɛ mwa bwee wu Mɛɛle mo Lasolo baaŋ. \v 6 Geenɛ, sege wu gɛ̀ yu lɛ Lasolo chɛne lo, wu ka wu che fɛ wù gɛ̀ bee fo aju afaa. \v 7 Ajiŋ ayu, wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, \wj “Bee kaasɛ be tu jiŋ Judia.”\wj* \v 8 Bo biih wu le lɛ, “Labai, le gɛ kiŋguu kiŋguu nɛ wu Bajuu chi goone ki bo tumɛ wo bɛ ata wo kwe, wo ka tuu yo?” \v 9 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Gɛ bikaa bi kife nyu yi juu le yuufe ncho bifɛɛ gɛ? Nɛ muh jiɛnyi fɛnshɛ, tu gɛ taŋlo wu baŋsɛ yi fiɛɛ le gɛ, nje n'yulɛ wu yi woŋ kfunɛ le baaŋ fɛ wu le.\wj* \v 10 \wj Geenɛ, muh jiɛnyi antaŋ, tu taŋlo wu baŋsɛ, nje gɛ wù kɛme n'yulɛ gɛ.”\wj* \p \v 11 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu du bo le lɛ, \wj “Nsaa yese besabɛŋ wu Lasolo le wu lee wa, geenɛ nlé ŋgɛ̂ɛŋ ŋkâŋsɛ wu a lefɛ chiyu le.”\wj* \v 12 Booŋ be ba ŋgoo jɛmɛ wu le lɛ, “Tada, finɛ le lɛ wu lefe lo, tu wu lé wu gê wu tɛ̂mɛ.” \v 13 Jiso gɛ jɛme kune kwe yi Lasolo, geenɛ bo yuge lɛ wu jɛme nyu kune lefɛ chi leefɛ. \v 14 Jiso mo wu jɛmɛ bo le chaaŋ lɛ, \wj “Lasolo le wu kwe wa.\wj* \v 15 \wj Geenɛ n'yuge njoŋ nje bɛŋ, lɛ nchi mbee gɛ fo gɛ, wu lɛ bɛŋ leesɛ fitele yi ye yaŋ le. Bee gɛ̂ɛne a wu le yo.”\wj* \v 16 Toma wu ba gɛ tɛŋe jee che chimi lɛ Amaŋ, jɛmɛ booŋ ba ŋgoo bamu le lɛ, “Bee gɛɛŋ tɛ wu lɛ bee taŋlo be kwe bɛ wu.” \s1 Jiso kaŋsɛ Lasolo yi kwe le \p \v 17 No Jiso gɛ̀ fɛsɛ fo, wu yu lɛ Lasolo le wu che wa a jɛŋ aju ana. \v 18 Bɛtani yanɛ gɛ̀ bee mbebe Yɛlusalɛm le njɛ bama bafɛɛ. \v 19 Bajuu ba duude gɛ̀ to fɛ Mata bɛ Mɛɛle le lɛ bo koo yii bɛ bo yi kwe yi mwa bwe bo le. \v 20 Mata doo wu yu lɛ Jiso too lo, wu mo wu bu ki wu gɛ̂ɛŋ bɛ wu tasɛ, geenɛ Mɛɛle shɛɛ yeh. \v 21 Mata gɛɛŋ wu du Jiso le lɛ, “Tada, chi bee wo nyu fɛnɛ, tu gɛ mwa bwaaŋ chi bee wu kwe gɛ. \v 22 Geenɛ, ŋkee lɛ mɛɛse wunɛ le no nyu la fì wo lɛgɛ a Nyo le tu wu lé wu nyâ wo le.” \v 23 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Mwa bwoo lé wu kâasɛ wu bû yi kwe le.”\wj* \v 24 Mata jɛmɛ wu le lɛ, “Ŋkee lo lɛ wu lé wu kâasɛ wu bû juu chì kimɛsɛ chì bamii lé bo bûde yi kwe le.” \v 25 Jiso du wu le lɛ, \wj “Le mɛ wù bvuuse bamii yi kwe le, mɛ nyume kinche. Muh wù le wu leesɛ fitele yi ye yaŋ le mo wu nyu wu kwe, wu lé wu nyû yu,\wj* \v 26 \wj le yɛɛŋ wu le yu mɛɛse wu leesɛ fitele ye yaŋ le, gɛ wu nyu wu kwe gɛ. Wo le wo bɛɛŋ finɛ?”\wj* \v 27 Wu bɛɛŋ lɛ, “Ɛɛŋ Tada, nle mbɛɛŋ lɛ wo le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka. Wo le Mwa Nyo wù gɛ̀ bee ki wu gê wu to yi woŋ kfunɛ le.” \p \v 28 No Mata jɛmɛ noo, wu mo wu gɛɛŋ wu tɛɛŋ Mɛɛle wù mwa bwee, wu jɛmɛ wu le fɛkuu fɛkuu lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ le wa fɛnɛ, wu tɛŋe wo.” \v 29 No wu yu noo, wu mo wu ja lo we chige ki wu gɛ̂ɛŋ wu yɛŋ wu le. \v 30 Gɛ̀ bee Jiso baaŋ a lee gɛ ntɛ le gɛ. Wu gɛ̀ baaŋ gɛh fɛ Mata gɛ gɛnɛ wu yɛŋ wu le fo. \v 31 Bajuu ba gɛ̀ bee bɛ ba Mɛɛle bo koode yii bo doo bo yɛŋ no wu ja we wu bu yeh, bo ja bo bii wu le bo kwaji lɛ wu gɛɛne fɛ jɛŋ ki wu gɛ̂ɛŋ wu beede fo. \p \v 32 Mɛɛle gɛ̀ gɛɛŋ wu fɛsɛ fɛ Jiso gɛ̀ bee fo, wu yɛŋ wu le, wu gwe bikaa bie le wu jɛmɛ lɛ, “Tada, wo chi bee wo nyu fɛnɛ, tu mwa bwaaŋ chi baaŋ kwe gɛ.” \v 33 Jiso doo wu yɛŋ no wu beede, Bajuu ba gɛ̀ bii wu le beede tɛ, fiɛɛ fiyu shiŋshɛ fitele fie baaŋ, ye bee wu. \v 34 Wu ja wu biih lɛ, \wj “Bɛŋ jiiyi wu faaŋ?”\wj* Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Tada, tô wo yɛ̂ŋ.” \v 35 Jiso bee kwe. \v 36 Bajuu yɛŋ noo bo jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ no wu chi koŋe wu.” \v 37 Geenɛ bamu ka bo jɛmɛ lɛ, “Gɛ nyu wu wù chi gwenyɛ ajii a kinfeeŋ kɛɛ gɛ, tu gɛ nyu no wu baŋ muh wunɛ ki wu kwê gɛ?” \p \v 38 Fitele fie ka fi shiŋshɛ wu baaŋ. Wu ja wu gɛɛŋ wu fɛsɛ fɛ jɛŋ. Jɛŋ yinɛ gɛ̀ bee bvuta ba baŋɛ jwe wuyu bɛ kibwee ki tɛdɛ. \v 39 Jiso jɛmɛ lɛ, \wj “Bɛŋ chîaasɛ tɛdɛ chiɛɛ.”\wj* Mata wu jɛme yi muh wù gɛ̀ kwe wɛɛ jɛmɛ Jiso le lɛ, “Tada, mɛɛse le wu saane wa. Le wa aju ana no wu chi kwe.” \v 40 Jiso biih wu le lɛ, \wj “Mbe ndu gɛ wo le lɛ wo nɛ le wo leesɛ fitele ye yaŋ le, wo lé wo gê wo yɛ̂ŋ bvukugɛ bvù le bvu Nyo le?”\wj* \v 41 Noo, bo mo bo chiaasɛ tɛdɛ chiyu. Jiso chiaasɛ ajii we wu jɛmɛ lɛ, \wj “Chii, nnyaa kiyone wo le no wo le wo yu buunɛ chaŋ.\wj* \v 42 \wj Ŋkee lɛ wo to wo yuge buunɛ chaŋ segechii. Geenɛ, njɛme finɛ baaŋ nje bamii banɛ ba lɛme fɛnɛ, fi le lɛ taŋlo bo bɛɛŋ lɛ tuŋ wo mɛ.”\wj* \v 43 No wu jɛmɛ noo, wu jaŋ bɛ jɛ yi tɛɛme lɛ, \wj “Lasolo, bû!”\wj* \v 44 Muh wù gɛ̀ kwe wa wɛɛ mo wu bu, ba diiŋ chiaaŋ ye, bɛ bikaa bie, bɛ nchaŋa yi nju, ba diiŋ tɛ bvushi bwe bɛ nchaŋa yi nju. Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ fâanyɛ wu, bɛŋ chînɛ wu gɛ̂ɛne.”\wj* \s1 Bikwɛɛ bi woŋ jo ntaŋ ki bo yuuyɛ Jiso \r (Macho 26:1-5; Maliku 14:1-2; Luka 22:1-2) \p \v 45 Bajuu ba duude ba gɛ̀ to fɛ Mɛɛle le bo doo bo yɛŋ fiɛɛ fì Jiso ge le, bo mo bo leesɛ fitele yi ye ye le. \v 46 Geenɛ, bamu ka bo gɛɛŋ fiboo bo yɛŋ nyu Bafalashii le, bo sɛɛŋ bo fiɛɛ fì Jiso ge. \v 47 Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ Bafalashii mo bo kuŋ bikwɛɛ bi woŋ lɛ bo jɛmɛ lɛ, “Bee lé be gê nɛɛ? Muh wunɛ gee mwɛɛ wesee mu duunyi bvukugɛ bvu Nyo. \v 48 Nɛ besabɛŋ chinɛ lo wu gɛɛŋ bɛ fi fwe, tu bamii bachii lé bo gê bo lêese fitele yi ye ye le, bamii ba Lum ba sage bee lé bo gê bo jâ bo to bo bvuushɛ kijusɛ ki yuude kesa kinɛ bɛ kituŋ kesa.”\f + \fr 11:48 \fr*\ft Bo gɛ̀ faane noo nje nɛ Bajuu gɛ̀ bɛmɛ lɛ Jiso le Mbvusɛ, Bo mo bo ja bo kɛ jwe bɛ bamii ba Lum bo gɛ̀ sage bo wu lɛ wu bvusɛ bo chiaaŋ yi bamii ba Lum bayu le.\ft*\f* \p \v 49 Geenɛ, muh mu bo le wù jee che gɛ̀ bee Kayfa, wù gɛ̀ bee kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ kiluŋ kɛɛ le ja wu jɛmɛ fie bo le lɛ, “Gɛ bɛŋ kee fiɛɛ gɛ. \v 50 Gɛ bɛŋ kee lɛ fi joŋe fɛ bɛŋ le lɛ muh wu mumwaa kwe fɛ bamii le bachii fede fɛ kituŋ kichii lɛsɛ lo?” \v 51 Gɛ Kayfa gɛ̀ jɛme fiɛɛ finɛ bɛ bvufee bwe gɛ. Wu njɛ kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ kiluŋ kɛɛ le gɛ jɛme nɛ wu teede nyu ntuŋ wu Nyo, lɛ Jiso gɛ̀ kɛme ki wu kwê fɛ kituŋ ki Bajuu le. \v 52 Gɛ gɛ̀ mɛ gɛh fɛ kituŋ kiyu le maa gɛ, wu gɛ̀ kɛme ki wu kwê ki wu bâanyɛ booŋ ba le ba Nyo bachii ba le bituŋ bimi le, lɛ bo nyû yi fiɛɛ le fimimia. \v 53 Kɛge abvu, bikwɛɛ bi woŋ mo bi kɛ bi jode ntaŋ no bi lé bi gê fɛ bi yuuyɛ Jiso. \p \v 54 Noo, Jiso tu wu faane ki wu ka wu jîɛnyi nɛ waaŋ antɛnɛɛ a Bajuu. Wu ja fie yo wu gɛɛŋ kituŋ kimi ki le mbebe woŋ wu munshɛɛŋ le bɛ booŋ be ba ŋgoo tu bo chee yo a kilaantɛŋ kimi le ba tɛŋe lɛ Ɛfɛlɛm. \p \v 55 Ŋka wu Bajuu wu Ndaŋfe gɛ̀ too wa mbebe le, bamii tu bo jade bimbe le bo bɛɛne Yɛlusalɛm ki bo kfuŋ bikwɛɛ biboo fɛ juu chinɛ to. \v 56 Bo gɛɛŋ bo kɛ bo tu bo goone Jiso bo biide lɛbolɛbo no bo gɛ̀ lɛme fɛ yeh yi kintanyɛ le bo duu lɛ, “Bɛŋ kwaji lɛ la? Gɛ wu to fɛ ŋka wunɛ le gɛ?” \v 57 Gɛ̀ bee bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo Bafalashii bo nya wa nchi lɛ muh wù kee fɛ Jiso le fo, wu ge bo kɛɛ, wu lɛ taŋlo bo koo wu. \c 12 \s1 Mɛɛle yefɛ Jiso Bɛtani \r (Macho 26:6-13; Maliku 14:3-9) \p \v 1 Gɛ̀ bee shege wa aju bvusoo mo nyu kife ki Ŋka wu Ndaŋfe, Jiso ja wu gɛɛŋ ntɛ wù Bɛtani le a Lasolo wù Jiso gɛ̀ bvusɛ wu yi kwe le gɛ̀ bee yo. \v 2 No wu gɛnɛ yo, bo fɛ mwɛɛ munjile ki bo tɛ wu yu. Mata gɛ̀ bee muh wu gabe Lasolo nyu muh mu ŋgoo yi bamii ba gɛ̀ shilɛ bo jii mwɛɛ bɛ Jiso le. \v 3 Mɛɛle ja wu jo fikaaŋ fi mɛɛ ma yefɛ mamu ma gwee wuŋ, wu chvu bikaa bi Jiso le, wu sho bɛ yvu ye yi kikwɛɛ. Mɛɛ maa gɛ̀ tɛɛme kwa baaŋ, ba gɛ̀ kɛnyi bɛ fiɛɛ fimi ba tɛŋe lɛ naad lɛwulɛwu. No wu chvu noo, yeh tu yi gwee wuŋ wù joŋe yichii. \p \v 4 Juda Ɛkaliot wù gɛ̀ bee muh ŋgoo yi booŋ ba Jiso le, (Wu gɛ̀ jiɛnyɛ wu to wu gesɛ wu) wu ja wu jɛmɛ lɛ, \v 5 “Be ge la lɛ keefɛ bo gêsɛ mɛɛ manɛ banchvuge gii yitɛde,\f + \fr 12:5 \fr*\ft Bachvuge ba gii yitɛde banɛ le a jɛ yi Glek le lɛ “badanale gii yitɛde”.\ft*\f* bo nya bige biyu bamii ba fuude le gɛ?” \v 6 Gɛ Juda gɛ̀ jɛme nɛ lɛ wù kɛme kiŋkoŋɛ fɛ bamii ba fuude le gɛ. Wu gɛ̀ bee choŋ wù nyu muh wuboo wu gɛɛde kikɛɛ, wu gɛ̀ leese chiaaŋ yo wu fiih kikwɛɛ ke yu. \v 7 Jiso jɛmɛ lɛ, \wj “Chînɛ wu le. Wu be gɛɛde mɛɛ manɛ ki wu sêesɛ nyu njiiyɛ waŋ yu.\wj* \v 8 \wj Bamii ba fuude lé bo nyû gɛh bɛ bɛŋ segechii, geenɛ gɛ mɛ nyu ŋge nyume besabɛŋ segechii gɛ.”\wj* \p \v 9 Kinchvu ki Bajuu gɛ̀ yu lɛ Jiso le yo, bo mo bo to yo. Gɛ bo gɛ̀ too gɛh nje Jiso maa gɛ. Bo gɛ̀ too tɛ ki bo yɛŋ Lasolo wù Jiso gɛ̀ bvusɛ yi kwe le. \v 10 Noo, bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ tu bo kage lɛ bo lé bo yûuyɛ tɛ Lasolo, \v 11 nje gɛ̀ bee nje wu wù Bajuu ba duude gɛ̀ chinɛ wa bo le, bo leese fitele nyu yi Jiso le. \s1 Jiso lee Yɛlusalɛm njɛ Nfoŋ \r (Macho 21:1-11; Maliku 11:1-11; Luka 19:28-40) \p \v 12 Lɛ akfuuŋ bu ayuu, kinchvu ki bamii ki gɛ̀ to fɛ ŋka wuyu le bo yu lɛ Jiso le a je wu too Yɛlusalɛm. \v 13 Bo mo bo jo bidaadɛ bo bu ki bo gɛɛŋ bo fi wu yu a je. No bo gɛ̀ gɛɛne noo bo wuule bo duu lɛ, “Yilili Yilili, mbɛɛŋsɛ nyûme fɛ Nyo le lɛɛɛ! Nyo le wu noŋ kimbonɛ yi muh wù too a jee chi Tada le lɛɛɛ! Le wu wu le Nfoŋ wu Ishwala lɛɛɛ!” \v 14 Jiso gooŋ mwa jaki, wu bɛɛŋ yu. Fi mo fi nyu no ba gɛ̀ saŋ lɛ, \q1 \v 15 “Bamii ba Sayoŋ, keefɛ bɛŋ fâane gɛ. \q1 Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, Nfoŋ wene too lo, \q1 wu le wu bɛɛŋ yi mwa jaki le.” \p \v 16 Gɛ booŋ ba Jiso ba ŋgoo gɛ̀ kɛɛ fɛŋkɛɛ fiɛɛ fì fiɛɛ finɛ gɛ̀ duunyi gɛ. No Jiso gɛ̀ leesɛ wa yi bvukugɛ bwe le, bo mo bo kwajɛ lɛ ba gɛ̀ saŋ fiɛɛ finɛ kune wu, fi gɛ̀ kooshɛ bɛ wu gɛh no ba gɛ̀ saŋ. \v 17 Kinchvu kì gɛ̀ bee bɛ Jiso juu chì wu gɛ̀ tɛŋe Lasolo a jɛŋ wu bvusɛ wu yi kwe le, gɛ̀ gɛɛne bo nsɛŋe no bo gɛ̀ yɛŋ. \v 18 Kinchvu kiyu gɛ̀ bu ki gɛɛŋ ki fi wu a je nje bo gɛ̀ yu lɛ wu gɛ̀ ge fiɛɛ finɛ fì duunyi bvukugɛ bvu Nyo. \v 19 Bafalashii yɛŋ nɛ bo tu bo jɛme lɛbolɛbo lɛ, “Bɛŋ le bɛŋ yɛŋ gɛ lo? Gɛ fiɛɛ nyu yu fì taŋlo bɛŋ ka bɛŋ ge gɛ. Woŋ wuchii le wu banyɛ wa wu bii wu le.” \s1 Baglek bamu tu bo goone ki bo yɛŋ Jiso le \p \v 20 Bamii bamu gɛ̀ bee ŋgoo yi bamii ba gɛ̀ bɛnɛ Yɛlusalɛm ki bo bunɛ Nyo kife ki ŋka kinɛ le gɛ̀ bee Baglek. \v 21 Baglek banɛ gɛɛŋ bo yɛŋ Filib wù gɛ̀ ja a kilaantɛŋ kì Bɛsada le kimbe kì Galalee le, bo jɛmɛ wu le lɛ, “Ŋgamu, bee goone ki be yɛŋ Jiso le.” \p \v 22 Filib mo wu gɛɛŋ wu sɛɛŋ Andulu le, bɛ wu gɛɛŋ bo sɛɛŋ Jiso le. \v 23 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Kife le ki kojɛ ka ki muh wù jee che le Mwamuh le wù kɛme jee chì kuge.\wj* \v 24 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, ŋgo yi fiɛɛ baaŋ gwe gɛ yi nshɛŋ le yi kwe gɛ, yi mɛ gɛh yi maa. Geenɛ yi kwe lo, yi yuŋ muntaŋ wesee.\wj* \v 25 \wj Muh wù koŋe kinche ke baaŋ lé wu gê wu lɛ̂sɛ kinche kiyu, muh wù banɛ kinche ke yi woŋ kfunɛ le wu lé wu gɛ̂ɛ lo ki, wu lé wu gê wu kɛ̂me kinche kì kage gɛ.\wj* \v 26 \wj Nɛ muh lɛne mɛne, tu wù kɛme ki wu bîi mɛne, mo nyu faaŋ fɛ mɛ le fo, muh waŋ wu lɛme nyû tɛ fo. Nɛ muh lɛne mɛne, tu Chii le wu ge wu buuŋ wu.”\wj* \s1 Jiso jɛmɛ kune kwe ye \p \v 27 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, \wj “Mɛɛse fitele fuuŋse lo mɛ. Taŋlo ndu lɛ la? Lɛ Chii bvusɛ mɛ antɛnɛɛ a kife ki ŋgɛ kinɛ le? Aay, le nje kife kiyu kinɛ kì ŋgɛ̀ nto.\wj* \v 28 \wj Chii, gêe lɛ jee chuŋ kuge.”\wj* No wu jɛmɛ noo, jɛ shii fɛwe lɛ, “Nle ŋge wa chi kuge, mbaaŋ ŋka ŋge.” \p \v 29 Kinchvu ki gɛ̀ lɛme fo doo ki yu jɛ yiyu, bo jɛmɛ fiboo lɛ, “Wame jaŋ.” Bamu jɛmɛ lɛ, “Jɛmɛ nchɛndaa wu Nyo wu le.” \v 30 Jiso chvuu lɛ, \wj “Jɛ yinɛ to nje bɛŋ. Gɛ yi to nje mɛ gɛ.\wj* \v 31 \wj Mɛɛse le wa kife kì ba lé ba sâ woŋ kfunɛ. Mɛɛse ba lé ba shwâ nfoŋ wù sage woŋ kfunɛ.\wj* \v 32 \wj Geenɛ fiaŋ le lɛ sege ba lé ba shɛ̂ŋshɛ mɛ fɛwe, nchii bamii bachii bo to yi ye yaŋ le.”\wj* \v 33 Jiso gɛ̀ jɛme noo wu duunyi nyu kfuu chi kwe yi wù gɛ̀ bee ki wu kwê. \v 34 Kinchvu ki bamii chvuu wu le lɛ, “Bee yuge a Ŋwa wu banchi le lɛ Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka lé wu gê wu fejɛ.” Fi jiɛnyi nɛɛ fɛ wo duu lɛ, \wj “Ba kɛme ki ba ge ba shɛ̂ŋshɛ Mwamuh fɛwe?”\wj* Muh wù jee che le Mwamuh wɛɛ le wù la? \v 35 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “N'yulɛ le wù nyu bɛ bɛŋ yi kife le shige. Bɛŋ mo bɛŋ jîɛnyi no bɛŋ kɛme n'yulɛ bɛ bɛŋ, keefɛ kijibɛ ja ki baŋe bɛŋ gɛ. Gɛ muh wu jiɛnyi kijibɛ le to wu kee fɛ wu gɛɛne fo gɛ.\wj* \v 36 \wj No bɛŋ kɛme n'yulɛ bɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ n'yulɛ wunɛ le, fi le lɛ bɛŋ mo bɛŋ nyu booŋ ba n'yulɛ.”\wj* \s1 Jɛ yi Jiso lé yi gê yi sâ muh wu le wu faŋ ki wu fî jɛ yiyu \p No Jiso jɛmɛ mwɛɛ munɛ nɛ, wu mo wu ja wu gɛɛŋ wu nyilɛ. \v 37 Mo no wu gɛ̀ ge mwɛɛ wesee mu duunyi bvukugɛ bwe bo yɛŋ, bo gɛ̀ baaŋ leesɛ gɛ fitele yi ye ye le gɛ. \v 38 Fi gɛ̀ bee noo lɛ fi kojɛ no Yosaya wu muh wu ntuŋ wu Nyo gɛ̀ jɛmɛ lɛ, \q1 “Tada, le yɛɛŋ wu le wu bɛɛŋ fiɛɛ fì bee jɛme le? \q1 Le fɛ baaŋ le wu Tada le wu dunyɛ bvuŋga bvu kibo ke?” \p \v 39 Noo, tu gɛ taŋlo bo leesɛ fitele yi ye ye le gɛ, nje Yosaya gɛ̀ ka wu jɛmɛ kijusɛ kimu le lɛ, \q1 \v 40 “Wu le wu baŋ ajii aboo, \q1 wu ge muntele muboo tu mu jiɛɛ, \q1 wu lɛ keefɛ bo yɛ̂ne mwɛɛ le bɛ ajii aboo gɛ, \q1 bo kee mwɛɛ a muntele muboo le gɛ, \q1 bo kaasɛ bo tu jiŋ fɛ mɛne nfɛ̂ bo.” \p \v 41 Yosaya gɛ̀ jɛme mwɛɛ munɛ nje wu gɛ̀ yɛŋ wa bvukugɛ bvu Jiso le, wu mo wu jɛme kune wu. \v 42 Mo nyu no bamii gɛ̀ baaŋ leesɛ gɛ muntele yi Jiso le gɛ, bamii wesee bo gɛ̀ bee bikwɛɛ bi woŋ gɛ̀ leesɛ muntele yi ye ye le, geenɛ bo faŋ ki bo jɛme bɛ de yiboo, nje bo gɛ̀ faane Bafalashii lɛ keefɛ bo kûŋ bo yeh yi buunɛ le gɛ. \v 43 Bo gɛ faane noo nje bo gɛ koŋe ki bo kɛme mbɛɛŋsɛ nyu wù jade fɛ bamii le fede ki bo kɛme nyu wù jade fɛ Nyo le. \p \v 44 Jiso ja wu jaŋ fɛwɛɛwe wu jɛmɛ lɛ, \wj “Muh wù le wu leesɛ fitele yi ye yaŋ le, gɛ wu leese nyu yi ye yaŋ le gɛ. Wu leese nyu yi muh wu tuŋ mɛ le.\wj* \v 45 \wj Muh nɛ yɛŋ mɛne, tu wu le wu yɛŋ nyu muh wu tuŋ mɛ le.\wj* \v 46 \wj Nto woŋ kfunɛ le njɛ n'yulɛ, lɛ le yɛɛŋ wu le wu leesɛ fitele yi ye yaŋ le wu gɛ ka wu mɛ gɛh nyu yi kijibɛ le gɛ.\wj* \v 47 \wj Muh yu jɛ yaŋ, wu baaŋ gɛɛ gɛ, ŋgɛ nsa wu gɛ, nje gɛ ŋgɛ̀ nto ki nsage bamii ba yi woŋ kfunɛ le lɛ bo gwe nsa gɛ. Nto ki Mbvusɛ lo bo.\wj* \v 48 \wj Muh wu le wu ma mɛ wù faŋ ki wu fî jɛ yaŋ wù kɛme fiɛɛ fì lé fi gê fi sâ wu. Jɛ yi nle njɛme wu le, le fiɛɛ fì lé fi gê fi sâ wu wù gwe nsa juu chì kimɛsɛ.\wj* \v 49 \wj Fi le noo nje gɛ njɛme nyu a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Chii wù tuŋ mɛ le wu wù du lɛ njɛ̂me, nya wu fiɛɛ fì njɛ̂me, wu sɛŋe no njɛ̂me.\wj* \v 50 \wj Ŋkee lɛ fiɛɛ fì wu du lɛ njɛ̂me le fi nyaa kinche kì kage gɛ. Noo, fiɛɛ fì njɛme le fi Chii duu lɛ njɛ̂me.”\wj* \c 13 \s1 Jiso chugɛ bikaa bi booŋ be ba ŋgoo \p \v 1 Gɛ̀ bee akfuuŋ bude ayuu mo nyu Ŋka wu Ndaŋfe, Jiso kɛɛ lɛ kife kì wu lé wu chînɛ woŋ kfunɛ le, wu kaasɛ wu gɛɛŋ fɛ Chiji le, le ki kojɛ ka. No wu gɛ̀ koŋe bamii ba gɛ̀ bee be yi woŋ kfunɛ le, wu koŋ bo wu gɛɛŋ wu mɛsɛ. \v 2 No bo gɛ̀ jii mwɛɛ fɛnfu, debele nyu wu leesɛ wa ŋkwajɛ a fitele fì Juda wù mwa Samoŋ Ɛkaliot le lɛ wu gêsɛ Jiso. \v 3 No Jiso gɛ̀ kee lɛ Chiji le wu nya wa mwɛɛ munchii chiaaŋ ye le, bɛ lɛ wu gɛ̀ ja fɛ Nyo le, wù nyu wu kaasɛ wu tu jiŋ fɛ Nyo le, \v 4 wu mo wu ja we a mwɛɛ munjile, wu baayɛ bikuŋ bie, wu jo nju yi ba shode ye yu, wu kaaŋ chiŋ, \v 5 wu mo wu chvu joo a ŋkaa le, wu kɛ wu chuge bikaa bi booŋ be ba ŋgoo yu, wu shode bɛ nju yi wu gɛ̀ shulɛ chiŋ yɛɛ. \v 6 No wu gɛ̀ chuge lɛ wu to wu bu fɛ Samoŋ Bita le, wu biih wu le lɛ, “Tada, lé chûgɛ wo bikaa biaŋ?” \p \v 7 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Gɛ fiɛɛ fì ŋgee taŋlo wo kɛɛ mɛɛse gɛ. Wo lé wo gê wo kɛ̂ɛ nyu ajiŋ.”\wj* \v 8 Bita jɛmɛ Jiso le lɛ, “Gɛ taŋlo wo yu wo chugɛ bikaa biaŋ gɛ.” Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nɛ mbaaŋ wo chugɛ gɛ, tu gɛ wo kɛme fiɛɛ bɛ mɛ gɛ.”\wj* \v 9 Samoŋ Bita mo wu jɛmɛ Jiso le lɛ, “Tada, finɛ le noo, tu gɛ wo nyu wo chugɛ gɛh nyu bikaa biaŋ maa gɛ. Wo lé wo chûgɛ tɛ chiaaŋ yaŋ bɛ kikwɛɛ kaŋ fo.” \v 10 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Muh wù chugɛ wa ye le wu yuu wa ye yichii, gɛ wo kɛme ki wu ka wu chûgɛ ye fede bikaa gɛ. Bɛŋ le bɛŋ yuude wa, geenɛ gɛ nyu bɛŋ bachii ba yuude gɛ.”\wj* \v 11 Jiso gɛ̀ jɛme noo nje wu gɛ̀ kɛɛ wa muh wu lé wu gê wu gêsɛ wu. Le fiɛɛ fì wu gɛ̀ jɛmɛ lɛ, “Gɛ bɛŋ yuude bachii gɛ.” \p \v 12 Jiso gɛ̀ mɛsɛ wu chugɛ bikaa biboo, wu noŋ bikuŋ bie ye le, wu kaasɛ wu gɛɛŋ wu tu fɛ kijusɛ ke le, wu mo wu biih bo le lɛ, \wj “Bɛŋ le bɛŋ kɛɛ fiɛɛ fì ŋge fɛ bɛŋ le finɛ?\wj* \v 13 \wj Bɛŋ tɛŋe mɛ lɛ Muh wu N'yɛyɛ bɛŋ ka tɛŋe lɛ Tada, bɛŋ tɛŋe nyu chuule noo nje le fiɛɛ fì nle fi.\wj* \v 14 \wj Nɛ le lɛ le mɛ wù Tada wene ŋka nyume Muh wene wu N'yɛyɛ wu le wu chugɛ bikaa biɛna, tu bɛŋ tɛ kɛme ki bɛŋ chûge bikaa bi muh lɛ muh.\wj* \v 15 \wj Ŋge noo ki ndunyɛ bɛŋ le lɛ bɛŋ gêe tɛ no ŋge fɛ bɛŋ le.\wj* \v 16 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ mwa wu lɛme to wu kuge wu fede chiji wu lɛme gɛ, gɛ̀ muh wù ba tuŋ lo to wu kuge tɛ wu fede muh wù tuŋ wu gɛ.\wj* \v 17 \wj Bɛŋ nɛ kee mwɛɛ munɛ, bɛŋ gee mu, njoŋ wù baaŋ nyû wene.\wj* \v 18 \wj Gɛ njɛme nyu kune bɛŋ bachii gɛ. Ŋkee bamii ba nle ncha. Geenɛ, fi le lɛ fiɛɛ fì le a Ŋwa wu Nyo le fi kɛme ki fi to fi kojɛ no ba gɛ̀ saŋ lɛ, ‘Muh wù jii mwɛɛ munjile mwaŋ le wu ja wu bii bikaa biaŋ le.’\wj* \v 19 \wj Nsɛŋe fiɛɛ finɛ bɛŋ le mɛɛse fi nyu fi ge fi kooshɛ, fi le lɛ fi doo fi kooshɛ, bɛŋ mo bɛŋ bɛɛŋ lɛ le mɛ wuyu kibɛɛ.\wj* \v 20 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh wù le wu fi mo muh wù la wù ntuŋ, tu wu fi nyume mɛ. Muh wù fi mɛ tu wu fi nyu muh wù tuŋ mɛ.”\wj* \s1 Jiso dunyɛ muh wù lé wu gêsɛ wu \p \v 21 No Jiso jɛmɛ mwɛɛ munɛ nɛ, fitele ja fi tu fi fuuŋse wu. Wu ja wu jɛmɛ chaaŋ wu du lɛ, \wj “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh mu bɛŋ le, lé wu gê wu gêsɛ mɛ.”\wj* \v 22 Booŋ be ba ŋgoo ja bo tu bo jiiŋe ye yiboo bo maŋe laa wu jɛme nyu muh wù la lɛ. \v 23 Muh mu ŋgoo yi booŋ ba Jiso le wù Jiso gɛ̀ koŋe, gɛ̀ yɛmɛ wu jii mwɛɛ mbebe ye le.\f + \fr 13:23 \fr*\ft Ki ba shii ba jii mwɛɛ Bajuu to bo shii fɛkuu bo yɛɛŋ lo kimbe kimimia fɛ bo jii.\ft*\f* \v 24 Samoŋ Bita ŋwalɛ wu, wu jɛmɛ lɛ wu bîih Jiso le laa, wu jɛme nyu yɛɛŋ la. \v 25 Noo, wu yɛɛŋ wu gɛɛŋ yi Jiso le wu biih wu le lɛ, “Tada, le yɛɛŋ?” \v 26 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Le muh wù nlé bwɛ̂ɛdɛ blɛd nchu a joo yi mbaa le nya wu le.”\wj* Noo, wu mo wu chu blɛd a joo yi mbaa le wu nya Juda wù mwa Samoŋ Ɛkaliot le. \v 27 Gɛh no Juda fi blɛd wɛɛ nɛ, Sataŋ mo wu lee yi ye ye le. Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Yâŋsɛ gê fiɛɛ fì wo goone ki wo gê.”\wj* \v 28 Muh mu ŋgoo yiboo le gɛ̀ baaŋ kɛɛ gɛ fiɛɛ fì wu jɛme wu le noo gɛ. \v 29 Bamu gɛ̀ kwaji lɛ no Juda gɛ̀ bee muh wù gɛɛde kikɛɛ, lɛ Jiso jɛme wu le lɛ wu gɛɛŋ wu gu mwɛɛ mù bo goone ki bo ji Ŋka yu, kɛnɛ lɛ wu gɛɛŋ wu nya fiɛɛ bamii ba fuude le. \v 30 No Juda fi blɛd wɛɛ noo wu ji, wu mo wu bu lo kimimia wu gɛɛŋ. Sege kɛɛ gɛ̀ bee wa antaŋ. \s1 Jiso tee kwe booŋ be ba ŋgoo le \p \v 31 No Juda bu wu gɛɛŋ noo, Jiso shɛɛ wu jɛmɛ lɛ, \wj “Mɛɛse bo lé bo kɛ̂ bo yɛ̂de bvukugɛ bvu muh wù jee che le Mwamuh le, bo mo bo yɛde tɛ bvukugɛ bvù le bvu Nyo yi ye ye le.\wj* \v 32 \wj Nɛ bo yɛŋ bvukugɛ bvu Nyo yi ye ye le, tu Nyo lé wu dûnyɛ tɛ bvukugɛ bvu Mwa ye yi wu wù Nyo le. Wu lé wu dûnyɛ lo kimimia.\wj* \v 33 \wj Booŋ baŋ, nlé nyû besabɛŋ yi kife le nɛ shige. Bɛŋ lé bɛŋ shɛ̂ɛ bɛŋ gôoŋ mɛ bɛŋ gɛ yɛ̂ŋ gɛ. No ŋgɛ njɛmɛ Bajuu le, le no njɛme bɛŋ le mɛɛse lɛ, ‘Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ to fo gɛ.’\wj* \v 34 \wj Nyaa nchi bɛŋ le, nyu nchi wu fwɛŋ lɛ bɛŋ doo bɛŋ shɛɛ bɛŋ kôŋe ye yene. Bɛŋ kôŋe gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no ŋkoŋe bɛŋ.\wj* \v 35 \wj Nɛ bɛŋ le bɛŋ shɛɛ bɛŋ kɛme kiŋkoŋɛ noo, finɛ fiɛɛ ge bamii bachii mo bo kee lɛ bɛŋ le booŋ baŋ ba ŋgoo.”\wj* \s1 Jiso jɛmɛ lɛ Bita lé wu gê wu fâŋ wu \r (Macho 26:31-35; Maliku 14:27-31; Luka 22:31-34) \p \v 36 Samoŋ Bita mo wu biih Jiso le lɛ, “Tada, wo gɛɛne nyu faaŋ?” Jiso chvuu lɛ, \wj “Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo wo bi mɛne mɛɛse gɛ. Wo lé wo shɛ̂ɛ fɛ wo bi.”\wj* \v 37 Bita kaasɛ wu biih wu le lɛ, “Tada, gɛ taŋlo mbii wo le mɛɛse gɛ nje la? Nlé nnyâ kinche kaŋ ki ŋkwe nje wo.” \v 38 Jiso biih wu le lɛ, \wj “Wo taŋlo wo nyâ kinche kuŋ ki wo kwê nje mɛ? Nsɛŋe wo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ nyishii lé yi gê yi tôŋ a wo faŋ wa mɛ kiŋgane kintɛde.”\wj* \c 14 \s1 Jiso le je yì gɛɛne fɛ Nyo le \p \v 1 Jiso ka wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, \wj “Keefɛ bɛŋ chînɛ muntele mwɛna fuuŋse bɛŋ gɛ. Bɛŋ lêesɛ muntele yi Nyo le, bɛŋ lêese tɛ muntele ye yaŋ le.\wj* \v 2 \wj A Chii yeh, bibuu le yu wesee. Fi be baaŋ nyu gɛ noo gɛ, tu mbe baaŋ njɛme gɛ lɛ ŋgɛɛne ki nseesɛ kijusɛ bɛŋ le gɛ.\wj* \v 3 \wj Lɛ ndoo ŋgɛɛŋ nsêesɛ kijusɛ bɛŋ le, ŋkâasɛ ntô njô bɛŋ besabɛŋ nyume, fi le lɛ fɛ nle fo, bɛŋ nyû tɛ fo.\wj* \v 4 \wj Bɛŋ kee je yì gɛɛne fɛ ŋgɛɛne fo.”\wj* \v 5 Toma mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Tada, gɛ̀ bee kee fɛ wo gɛɛne fo gɛ. Bee lé be gê nɛɛ fɛ bee kɛɛ je yiyu?” \v 6 Jiso chvuu lɛ, \wj “Nle je, mɛ nyume kinchiɛɛŋ, nyume kinche. Gɛ muh taŋlo wu gɛɛŋ fɛ Chii le njɛ wu fe yi ye yaŋ le sɛŋ gɛ.\wj* \v 7 \wj Nɛ bɛŋ be kee mɛ, tu bɛŋ be kee tɛ Chii. Kɛge yi mɛɛse le bɛŋ kɛɛ wa wu, bɛŋ ka bɛŋ yɛŋ wu le.”\wj* \p \v 8 Filib jɛmɛ wu le lɛ, “Tada dunyɛ Chijo bee le, bee yɛŋ be mo be fuu.” \v 9 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Filib, besabɛŋ le be che wa baaŋ nɛ wo ya kee gɛ mɛ gɛ? Muh wu le wu yɛŋ mɛne, tu wu yɛŋ wa Chii le. Wo jiɛnyi nɛɛ fɛ wo tu wo jɛme lɛ ndûnyɛ Chii bɛŋ le?\wj* \v 10 \wj Wo baaŋ bɛɛŋ gɛ lɛ nle yi Chii le, Chii nyu ye yaŋ le gɛ? Njɛmɛ wù njɛme bɛŋ le gɛ njɛme nyu a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Chii wu le ye yaŋ le, le wu wù gee chilɛme che.\wj* \v 11 \wj Bɛŋ bɛɛŋ mɛne lɛ nle yi Chii le, Chii nyu ye yaŋ le. Nɛ bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ mɛ yi fiɛɛ fì njɛme le gɛ, bɛŋ bɛɛŋ nje chilɛme chi ŋgee le.\wj* \v 12 \wj Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ muh wù le wu leesɛ fitele ye yaŋ le, wu lé wu gêe tɛ chilɛme chì ŋgee chinɛ. Wu lé wu gê wu gêe chilɛme chì fede chì ŋgê chinɛ, nje ŋgɛɛne wa fɛ Chii le.\wj* \v 13 \wj Nɛ le la fi bɛŋ biide a jee chaŋ le, nle ŋge fi, fi le lɛ Chiji Mwa taŋlo wu kɛme jee chì kuge nje Mwa.\wj* \v 14 \wj Nɛ bɛŋ biide la ajee chaŋ le, tu nlé ŋgê fi.\wj* \s1 Jiso ka bamii be bɛ Kiyo ki Yuude \p \v 15 \wj Nɛ bɛŋ koŋe mɛ, bɛŋ gɛ̂ɛde banchi baŋ,\wj* \v 16 \wj nlé ŋgê nlɛ̂gɛ Chii wu nyâ bɛŋ bɛ Muh wu Nfih wumu wù lé wu nyû bena bo segechii.\wj* \v 17 \wj Muh wunɛ le Kiyo ki kinchiɛɛŋ lɛ. Gɛ nyu muh wù taŋlo bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le fi wu gɛ, nje gɛ bo yɛne wu le gɛ kɛnɛ gɛ bo tɛ kee wu gɛ. Bɛŋ le fiena bɛŋ kee wu, nje wu chee bena bo, wu lé wu gê wu nyû ye yene le.\wj* \p \v 18 \wj Gɛ mɛ nyu ŋge nchinɛ bɛŋ le bɛŋ nyu njɛ booŋ ba baŋkfu gɛ. Nlé ŋgê ŋkâasɛ nto nyu besabɛŋ.\wj* \v 19 \wj Shɛgɛ wa shige bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le bo gɛ ka bo yɛŋ mɛne gɛ. Geenɛ, bɛŋ lé bɛŋ yɛ̂ŋ mɛne. No nlé ŋgê nyûme yu, bɛŋ tɛ ge bɛŋ nyu yu.\wj* \v 20 \wj Lé gê nyû abvu bɛŋ kɛɛ lɛ nle yi Chii le, bɛŋ nyu tɛ ye yaŋ le, mɛ nyu ye yene le.\wj* \v 21 \wj Muh wù kee banchi baŋ wu gɛɛde, le wuwɛɛ wù koŋe mɛ. Muh wù koŋe mɛ le wù Chii lé wu kôŋe wu. Nlé ŋgê ŋkôŋe tɛ wu, ndunyɛ kikwɛɛ kaŋ wu le.”\wj* \v 22 Juda wumu (Nyume gɛ wɛɛ wu ba tɛŋe lɛ Ɛkaliot gɛ) biih wu le lɛ, “Tada, fi lé fi jîɛnyɛ nɛɛ fɛ wo dunyɛ kikwɛɛ kuŋ nyu bee le, ya nyume gɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le gɛ?” \v 23 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nɛ muh koŋe mɛ, tu wu lé wu gɛ̂ɛde njɛme waŋ, Chii lé wu kôŋe wu, besa Chii le be ge be to fɛ wu le bee chee besa bo.\wj* \v 24 \wj Muh wu koŋe gɛ mɛ gɛ, gɛ wu to wu gɛɛdɛ njɛme waŋ gɛ. Gɛ njɛme wù bɛŋ yuge wunɛ nyu waŋ gɛ. Le wu Chii wù tuŋ mɛ.\wj* \p \v 25 \wj Mwɛɛ munɛ njɛme bɛŋ le mbaaŋ besabɛŋ.\wj* \v 26 \wj Geenɛ, Muh wu Nfii wu le Kiyo ki Yuude wù Chii lé wu gê wu chîŋsɛ a jee chaŋ le, lé wu gê wu yɛ̂yɛ bɛŋ bɛ mwɛɛ munchii wu ka wu ge bɛŋ tâne mwɛɛ munchii mù nle njɛmɛ wa bɛŋ le.\wj* \v 27 \wj Nle ŋgɛɛ nyiɛgee wu nyûme bɛ bɛŋ. Nnyâa nyiɛgee wù le waŋ bɛŋ le. Gɛ nnyaa nyiɛgee wunɛ bɛŋ le no bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le to bo nyaa gɛ. Keefɛ bɛŋ chînɛ muntele mwɛna fûuŋse bɛŋ gɛ kɛnɛ bɛŋ kɛme nfaaŋ gɛ.\wj* \v 28 \wj Bɛŋ le bɛŋ yu wa no njɛme lɛ ŋgɛɛne wa lo, nlé ŋgê ŋkâasɛ ntô nyume besabɛŋ. Nɛ bɛŋ be koŋe mɛ, tu bɛŋ bee bɛŋ lâŋe lo ye, nje ŋgɛɛne nyu fɛ Chii le, no Chii kuge wu fede mɛ.\wj* \v 29 \wj Mɛɛse nle njɛmɛ wa fiɛɛ finɛ bɛŋ le fi baaŋ a kooshɛ gɛ, sege fi ge fi kooshɛ, bɛŋ mo bɛŋ bɛɛŋ mɛne.\wj* \v 30 \wj Gɛ mbaaŋ ŋka nshe njɛme besabɛŋ baaŋ gɛ, nje nfoŋ wù sage woŋ kfunɛ too wa lo. Gɛ fi nyu lɛ wu kɛme bvuŋga a mɛ we gɛ.\wj* \v 31 \wj Geenɛ, ŋgee nyu no Chii duu lɛ ŋgêe wu lɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le taŋlo bo kɛɛ lɛ ŋkoŋe Chii. Bɛŋ ja we be gɛ̂ɛne.”\wj* \c 15 \s1 Jiso le kite bamii be nyu chɛ́ yiyu \p \v 1 \wj “Nle chwɛŋ wu kite ki muntaŋ ki nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ, Chii le muh wù kɛnyi chwɛŋ kwɛɛ.\wj* \v 2 \wj Chɛ́ yaŋ yichii yì baaŋ muntaŋ yuŋ gɛ, wu to wu ge wu shwagɛ wu bvusɛ. Yì yune muntaŋ wu lé wu gê wu sêesɛ wu kɛ̂nyɛ wu lɛ yi yûude yi mo yi yune muntaŋ wesee.\wj* \v 3 \wj Njɛmɛ wù njɛme bɛŋ le, le wu ge wa bɛŋ tu bɛŋ yuude.\wj* \v 4 \wj Bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ nyû ye yaŋ le, mɛ tɛ nyû ye yene le. Gɛ chɛ taŋlo yi yuŋ muntaŋ lɛyilɛyi njɛ yi le yi kite le sɛŋ gɛ. Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no gɛ taŋlo bɛŋ ge fiɛɛ njɛ bɛŋ le ye yaŋ le sɛŋ gɛ.\wj* \v 5 \wj Nle chwɛŋ wu kite ki muntaŋ, bɛŋ nyu chɛ́ yiyu. Muh wù le ye yaŋ le mɛ tɛ nyu yi ye ye le, le wuwɛɛ muh wu le njɛ chɛ́ yi taŋlo yi yune muntaŋ wesee, nje mbaaŋ nyu gɛ, muh gɛ ge fiɛɛ gɛ.\wj* \v 6 \wj Muh wù le njɛ wu le yi ye yaŋ le sɛŋ wu le njɛ chɛ yì ba lé ba bvûsɛ ba nôŋ lo, yi yûnɛ. Kfuu chi chiɛɛ chɛ́ lé ba nyû ba bânyɛ ba nôŋ fɛ ŋgu le, yi fie lo.\wj* \v 7 \wj Nɛ bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ nyu yi ye yaŋ le jɛ yaŋ nyu ye yene le, bɛŋ nɛ biide nyu la fì bɛŋ goone, tu ba lé ba gê fi fɛ bɛŋ le.\wj* \v 8 \wj Nɛ bɛŋ le njɛ chɛ́ yì yune muntaŋ wesee, finɛ fiɛɛ nyâa jee chì kuge Chii le, fi mo fi dûunyi lɛ bɛŋ le bamii baŋ ba ŋgoo.\wj* \p \v 9 \wj No Chii koŋe mɛ le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no ŋkoŋe bɛŋ. Bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ nyû antɛnɛɛ a kiŋkoŋɛ kaŋ.\wj* \v 10 \wj Nɛ bɛŋ gɛ̂ɛde banchi baŋ, bɛŋ mɛ gɛh antɛnɛɛ a kiŋkoŋɛ kaŋ, gɛh no nle ŋgɛɛ banchi ba Chii, mɛ gɛh nyu antɛnɛɛ a kiŋkoŋɛ ke.\wj* \v 11 \wj Mwɛɛ munɛ mù njɛme bɛŋ le, le lɛ kinlaŋye kaŋ nyûme fɛ bɛŋ le, bɛŋ mo bɛŋ kɛ̂me kinlaŋye kì le ki yisɛ.\wj*\fig Kite bɛ chɛ́|alt="The vine and branches" src="hk00112c.tif" size="col" loc="Joŋ 15:1-11" copy="Horace Knowles" ref="15:11"\fig* \v 12 \wj Nchi waŋ le wunɛ wù lɛ bɛŋ kôŋe gɛh no ŋkoŋe bɛŋ.\wj* \v 13 \wj Gɛ kiŋkoŋɛ kimu ka nyu yu kì kuge kì fede kì le lɛ muh nyâ kinche ke kì wu kwe nje nsáa ye gɛ.\wj* \v 14 \wj Bɛŋ nɛ gee fiɛɛ fì nduu lɛ bɛŋ gêe, tu bɛŋ le nsáa yaŋ.\wj* \v 15 \wj Gɛ ŋka ntɛŋe bɛŋ lɛ booŋ ba lɛme gɛ, nje gɛ mwa wu lɛme to wu kee fiɛɛ fichii fì chiji we wu lɛme gee gɛ. Ntɛŋe wa bɛŋ lɛ nsáa yaŋ nje fiɛɛ fichii fì n'yu a Chii le nle ŋge wa bɛŋ kɛɛ.\wj* \v 16 \wj Gɛ gɛ̀ cha bɛŋ mɛ gɛ. Le mɛ wù gɛ̀ cha bɛŋ, mbaa bɛŋ ŋgɛɛ lɛ bɛŋ nyûme njɛ chɛ́ yì yune muntaŋ, muntaŋ mù lé mu mɛ̂ gɛh mu nyû yu. Nɛ bɛŋ gee noo, mo nyu la fì bɛŋ biide Chii le a jee chaŋ le tu wu lé wu nyâ bɛŋ le.\wj* \v 17 \wj Nchi wù nyaa bɛŋ le abɛŋ le wunɛ, lɛ bɛŋ kôŋe ye yene.\wj* \s1 Jiso jɛmɛ lɛ woŋ kfunɛ lé wu gê wu bânɛ bamii be \p \v 18 \wj Nɛ woŋ kfunɛ banɛ bɛŋ, bɛŋ kee lɛ wu gɛ̀ kɛ wa wu banɛ mɛ fɛ wu tu wu banɛ bɛŋ.\wj* \v 19 \wj Nɛ bɛŋ bee bamii ba yi woŋ kfunɛ le, tu woŋ kfunɛ bee wu koŋe bɛŋ njɛ bamii baboo. Geenɛ, gɛ bɛŋ baaŋ bɛŋ nyu bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le gɛ. Nle ncha wa bɛŋ yi woŋ kfunɛ le. Nɛ fiɛɛ fì woŋ kfunɛ banɛ bɛŋ yu.\wj* \v 20 \wj Bɛŋ kwâjɛ njɛmɛ wù ŋgɛ̀ njɛme bɛŋ le lɛ, gɛ mwa wu lɛme kuge wu fede chiji we wu lɛme gɛ. Nɛ ba boone bikaa a mɛ jiŋ, tu ba lé ba gê ba bôone tɛ a bɛŋ jiŋ. Nɛ le lɛ bo yuge njɛmɛ waŋ, tu bo lé bo gê bo yû tɛ wene.\wj* \v 21 \wj Finɛ le fiɛɛ fì ba lé ba gê bɛ bɛŋ nje mɛ, nje gɛ bo kee muh wù gɛ̀ tuŋ mɛ gɛ.\wj* \v 22 \wj Nɛ baaŋ nyu gɛ lɛ nle nto njɛmɛ bo le gɛ, tu bo be baaŋ kɛme gɛ jialɛ gɛ. Geenɛ, mɛɛse bo kɛme gɛ fiɛɛ fì bo tânyɛ jwe yu yi bimbefɛ biboo le gɛ.\wj* \v 23 \wj Muh wù banɛ mɛ banɛ tɛ Chii.\wj* \v 24 \wj Be baaŋ nyu gɛ lɛ nle ŋge kfuu chi chilɛme chi muh gɛ baaŋ a yu gɛ wu ge a bo ntɛnɛɛ gɛ, tu bo be baaŋ kɛme gɛ jialɛ gɛ. Geenɛ bo le bo yɛŋ, bo tu bo banɛ mɛ mo Chii.\wj* \v 25 \wj Finɛ fiɛɛ le noo ki fi gê jɛ to yi kojɛ no ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu banchi baboo le lɛ,\wj* \q1 \wj ‘Ba baŋ mɛ achiji.’\wj* \p \v 26 \wj Geenɛ, Muh wu Nfii wù nlé ŋgê nchîiŋsɛ lé wu gê wu tô, wu ja fɛ Chii le. Muh wu Nfii wunɛ le Kiyo kinchiɛɛŋ kibɛɛ kì jade fɛ Chii le. Sege wu to, wu lé wu bɛ̂ɛ jiŋ yi nsa waŋ.\wj* \v 27 \wj Bɛŋ tɛ lé bɛŋ bɛ̂ɛ jiŋ yi nsa waŋ, nje bɛŋ gɛ̀ bee bɛ mɛ kɛge fɛŋkɛɛ.”\wj* \c 16 \p \v 1 \wj “Njɛme mwɛɛ munɛ munchii bɛŋ le lɛ keefɛ bɛŋ gê bɛŋ gwê yi mbɛmɛ wene le gɛ.\wj* \v 2 \wj Ba lé ba gê ba kûŋe bɛ bɛŋ yeh yi buunɛ le. Yi nchiɛɛŋ le, kife too lo ki muh doo wu yuuyi muh mu bɛŋ le, wu yûuyi wu kwaji lɛ wù gee nyu lɛme chi joŋe fɛ Nyo le.\wj* \v 3 \wj Bo lé bo gêe noo, nje bo baaŋ a kɛɛ gɛ Chii gɛ kɛnɛ mɛ gɛ.\wj* \v 4 \wj Njɛme mwɛɛ munɛ munchii bɛŋ le nɛ lɛ sege kife kiyu kojɛ, bɛŋ kwajɛ no ŋgɛ̀ njɛmɛ wa bɛŋ le kune mu.\wj* \s1 Lɛme chì Kiyo ki Yuude lé ki tô ki gêe \p \wj Ŋgɛ̀ mbaaŋ njɛmɛ gɛ mwɛɛ munɛ bɛŋ le fɛŋkɛɛ gɛ, nje ŋgɛ̀ bee besabɛŋ.\wj* \v 5 \wj Mɛɛse ntuu wa jiŋ fɛ wu wù gɛ̀ tuŋ mɛ le. Geenɛ, muh mu bɛŋ le baaŋ biih gɛ mɛne laa ŋgɛɛne faaŋ la.\wj* \v 6 \wj Bɛŋ le yii yii nje nle njɛmɛ wa mwɛɛ munɛ bɛŋ le.\wj* \v 7 \wj No fi le noo, nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, fi joŋe fɛ bɛŋ le lɛ ŋgɛɛŋ. Nɛ mbaaŋ ŋgɛɛŋ gɛ, Muh wu Nfii wɛɛ gɛ to fɛ bɛŋ le gɛ. Geenɛ, ŋgɛnɛ lo, mɛ mo nchîiŋsɛ wu fɛ bɛŋ le.\wj* \v 8 \wj Sege wu lé wu tô, wu chîɛɛyɛ kinyi ki bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le, wu gê bo yɛ̂ŋ bimbefɛ biboo le, wu ge bo yɛŋ fiɛɛ fì le kinche ki chaaŋ le, wu ka wu ge tɛ ba yɛŋ fi le nsa wu le wù Nyo le.\wj* \v 9 \wj Wu lé wu gê ba yɛ̂ŋ bimbefɛ biboo le, no bo baaŋ leesɛ gɛ muntele yi ye yaŋ le gɛ,\wj* \v 10 \wj wu gê ba yɛ̂ŋ fiɛɛ fì le kinche kì chaaŋ le no ŋgɛɛne wa fɛ Chii le, bɛŋ baaŋ bɛŋ ka bɛŋ yɛŋ mɛne gɛ.\wj* \v 11 \wj Wu lé wu gê ba yɛ̂ŋ fiɛɛ fì le nsa wù Nyo le nje nfoŋ wù sage woŋ kfunɛ le nsa koo wa wu.\wj* \p \v 12 \wj Mbaaŋ ŋkɛme mwɛɛ wesee ki njɛ̂me bɛŋ le, geenɛ gɛ taŋlo mu lee bintuŋ biɛna le mɛɛse chuule gɛ.\wj* \v 13 \wj Sege Kiyo ki kinchiɛɛŋ lɛ lé ki tô, ki fi bɛŋ bɛŋ kɛɛ nchiɛɛŋ wuchii. Gɛ wu nyu wu jɛme nyu a bvuŋga bwe le gɛ. Fiɛɛ fichii fì wu le wu yu le fi fì wu lé wu gê wu jɛ̂me, wu mo wu sɛ̂ɛŋ bɛŋ mwɛɛ mù lé mu gê mu tô.\wj* \v 14 \wj Wu lé wu gê wu dûnyɛ bvukugɛ bwaŋ, no wu lé wu gê wu jôde nyu fiɛɛ fì le fiaŋ wu sɛŋe bɛŋ le.\wj* \v 15 \wj Fiɛɛ fi Chii fichii le fiaŋ. Le fiɛɛ fì njɛme lɛ wu lé wu jôde nyu fiɛɛ fì le fiaŋ wu sɛŋe bɛŋ le.\wj* \s1 Yii yi booŋ ba ŋgoo ba Jiso lé yi gê yi tû kinlaŋye \p \v 16 \wj Shɛgɛ wa shige bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛŋ mɛne gɛ, doo nyu shige bɛŋ ka bɛŋ yɛŋ mɛne.”\wj* \v 17 No Jiso jɛmɛ noo, booŋ be ba ŋgoo bamu ghaa lɛbolɛbo lɛ, “Le la fì wu duu besabɛŋ le lɛ, shɛgɛ wa shige bee gɛ ka be yɛŋ wu le gɛ, ge doo nyu shige be ka be yɛŋ wu le, bɛ lɛ wu gɛɛne fɛ Chii le? \v 18 Fiɛɛ fì wu tu duu lɛ shɛgɛ wa shige le lɛ la? Gɛ bee kɛɛ fiɛɛ fì wu jɛme noo gɛ.” \p \v 19 Jiso doo wu kɛɛ lɛ bo goone ki bo biih wu fiɛɛ fì wu jɛme, wu mo wu biih lɛ, \wj “Bɛŋ ghaade lɛbɛŋlɛbɛŋ kune fiɛɛ fì njɛme, ‘Lɛ shɛgɛ wa shige bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛŋ mɛne gɛ, ge doo nyume shige bɛŋ ka bɛŋ yɛŋ mɛne?’\wj* \v 20 \wj Nsɛ̂ŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ bêede kwe, bɛŋ fûge bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le laŋe lo fiboo ye. Bɛŋ lé bɛŋ nyû yi yii le, geenɛ yii yene lé yi gê yi jâ yi tû kinlaŋye.\wj* \v 21 \wj Sege kwɛse doo wu lune, wu tu wu yuge nsaasɛ, nje kife ke ki boyɛ le ki kojɛ ka. Sege wu boo mwa, wu gɛ ka wu yuge nsaasɛ wɛɛ gɛ, nje wu yuge wa nyu njoŋ lɛ muh wu wuŋ le wu to yi woŋ le.\wj* \v 22 \wj Le gɛh no fi le fɛ bɛŋ le mɛɛse. Bɛŋ le yii yii, geenɛ ndoo ŋkaasɛ n'yɛŋ bɛŋ le, bɛŋ kɛ̂me nyu kinlaŋye fɛ muntele mwɛna le, kfuu chi kɛɛ kinlaŋye le ki nyu kì muh taŋlo wu gɛ fi a bɛŋ le gɛ.\wj* \v 23 \wj Lé gê nyû kife kɛɛ le, bɛŋ gɛ kâ bɛŋ biih fiɛɛ mɛne gɛ. Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, nɛ bɛŋ biide la Chii le a jee chaŋ le, wu nyâ fi bɛŋ le.\wj* \v 24 \wj Kɛge lo too bude mɛɛse, bɛŋ gɛ̀ baaŋ a biih gɛ fiɛɛ Chii le ajee chaŋ le gɛ. Bɛŋ biih, bɛŋ lé bɛŋ kɛ̂mɛ, wu lɛ kinlaŋye kena yisɛ.\wj* \p \v 25 \wj Njɛme njɛmɛ wunɛ mɛ mage gɛ lo, geenɛ kife too lo ki mbaaŋ gɛ ŋka njɛme bɛŋ le mɛ mage gɛ lo gɛ. Nlé ŋgê njɛme wa bɛŋ le waaŋ kune Chii.\wj* \v 26 \wj Lé gê nyû kife kɛɛ le, bɛŋ bîide fiɛɛ Chii le ajee chaŋ le. Gɛ njɛme bɛŋ le lɛ nlé ŋgê nlɛ̂gɛ fiɛɛ a Chii le bɛŋ le gɛ.\wj* \v 27 \wj Chii kibɛɛ koŋe bɛŋ, nje bɛŋ le bɛŋ koŋ mɛ bɛŋ ka bɛŋ bɛɛŋ lɛ nja fɛ wu wù Chii le.\wj* \v 28 \wj Ŋgɛ̀ ja fɛ Chii le nto yi woŋ kfunɛ le, njade wa yi woŋ kfunɛ le ntuu jiŋ fɛ Chii le.”\wj* \p \v 29 No Jiso jɛmɛ noo booŋ be ba ŋgoo bɛɛsɛ lo bo du lɛ, “Ahaa! Wo jɛme wa mɛɛse waaŋ gɛ wo ka mage lo gɛ. \v 30 Mɛɛse bee le bee yɛŋ wa lɛ wo kee mwɛɛ munchii wo chiɛɛne gɛ lɛ muh biih fiɛɛ wo le gɛ. Finɛ fiɛɛ le fi ge bee mo be bɛɛŋ lɛ wo ja fɛ Nyo le.” \v 31 Jiso chvuu bo le lɛ, \wj “Bɛŋ nɛ le bɛŋ bɛɛŋ mɛɛse?\wj* \v 32 \wj Kife too lo, ki to wa, kì bɛŋ lé bɛŋ sâaŋɛ wu mumwaa wu mumwaa muh gɛɛne a wu yeh, bɛŋ chinɛ mɛne mɛ maa. Geenɛ gɛ mɛ nyu mɛ maa gɛ, nje Chii le besa wu.\wj* \v 33 \wj Njɛme mwɛɛ munɛ bɛŋ le fi le lɛ bɛŋ le yi ye yaŋ le, bɛŋ mo bɛŋ kɛ̂me nyiɛgee. Yi woŋ kfunɛ le, le bɛŋ kɛme baŋgɛ, geenɛ bɛŋ kâane shɛ́ŋ. Nle nso wa woŋ kfunɛ.”\wj* \c 17 \s1 Jiso buunɛ fɛ kikwɛɛ ke le mo fɛ bamii be le \p \v 1 No Jiso gɛ̀ jɛmɛ njɛmɛ wunɛ wu mɛsɛ, wu chiaasɛ ajii wu bijɛ we wu buunɛ lɛ, \wj “Chii, kife le ki kojɛ ka. Dunyɛ bvukugɛ bvu Mwa yo, fi le lɛ Mwa taŋlo wu dûnyɛ bvukugɛ bwuŋ.\wj* \v 2 \wj Wu taŋlo wu dûnyɛ nje wo le wo nya wu bvuŋga awe a muh wu wuŋ wuchii, lɛ wu nyâ kinche kì kage gɛ bo baa bachii ba wo le wo nya wu le.\wj* \v 3 \wj Kinche kì kage gɛ kinɛ le finɛ fì le lɛ bo kêe wo lɛ le gɛh wo wù Nyo wu nchiɛɛŋ, bo ka kee tɛ mɛ wù Jiso Kletu wu wo tuŋ.\wj* \v 4 \wj Nle ndunyɛ wa bvukugɛ bwuŋ yi nshɛŋ le no nle mɛsɛ wa lɛme chì wo nya lɛ nlɛŋ.\wj* \v 5 \wj Yi mɛɛse le Chii, kaasɛ wo nyâ mɛ bvukugɛ mbebe yo le bvù ŋgɛ̀ nshee ŋkɛme fweele fɛ woŋ kɛ.\wj* \p \v 6 \wj Nle ndunyɛ wa wo bamii ba wo gɛ̀ baayɛ woŋ kfunɛ le wo nya mɛne. Bamii banɛ gɛ̀ bee buŋ, wo mo wo nya bo mɛne. Bo le bo yu jɛ yo.\wj* \v 7 \wj Bo le bo kɛɛ wa mɛɛse lɛ fiɛɛ fichii fì ŋkɛme le fi ja nyu fɛ wo le.\wj* \v 8 \wj Njɛme nɛ nje nle nnya wa jɛ yì wo gɛ̀ nya mɛne bo le, bo fi, bo mo bo kɛɛ yi nchiɛɛŋ lɛ nja fɛ wo le, bo bɛɛŋ tɛ lɛ tuŋ wo mɛ.\wj* \v 9 \wj Mbuune nɛ nyu fɛ bo banɛ le. Gɛ mbuune nyu fɛ bo baa ba le ba yi woŋ kfunɛ le gɛ. Mbuune nyu fɛ bo banɛ ba wo le wo nya mɛne, nje le bamii buŋ.\wj* \v 10 \wj Mwɛɛ munchii mù ŋkɛme le mwuŋ, mwɛɛ mu munchii mù wo kɛme le mwaŋ. Le yi bo le wu bvukugɛ bwaŋ chuunyi.\wj* \v 11 \wj Mɛɛse gɛ mbaaŋ yi woŋ kfunɛ le gɛ. Geenɛ bo baaŋ yi woŋ kfunɛ le, ŋkaase wa ntoo fɛ wo le. Chii wù yuude, chiɛnɛ bo ajee chuŋ chi wo le wo nya mɛne, fi le lɛ bo nyû yi muh le wu mumwaa gɛh no besa wo le yi muh le wu mumwaa.\wj* \p \v 12 \wj Sege ŋgɛ̀ bee besa bo, ŋgɛɛ bo ajee chuŋ chi wo nya mɛne. Nle nchiɛɛŋ bo, muh mu bo le baaŋ lɛsɛ gɛ, fede gɛ wuwɛɛ wù gɛ̀ bee wa ki wu lɛ̂sɛ. Finɛ gɛ̀ bee fi le lɛ fiɛɛ fì ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu Nyo le, fi to fi kojɛ.\wj* \v 13 \wj Mɛɛse ŋkaase wa ntoo fɛ wo le, mwɛɛ munɛ le njɛme mbaaŋ yi woŋ kfunɛ le fi le lɛ taŋlo bo kɛme njoŋ waŋ wu yisɛ ye yiboo le.\wj* \v 14 \wj Nle nnya wa jɛ yo chiaaŋ yiboo le, bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le mo bo banɛ bo nje gɛ bo nyu bamii ba yi woŋ kfunɛ le gɛ, yɛɛŋyɛɛŋ tɛ no gɛ mɛ nyu muh wu yi woŋ kfunɛ le gɛ.\wj* \v 15 \wj Gɛ mbuune nɛ lɛ wo bvûsɛ bo yi woŋ kfunɛ le gɛ. Mbuune nyu lɛ wo gɛ̂ŋ bo lɛ keefɛ bo lêe chiaaŋ yi muh wu kimbefɛ wɛɛ le gɛ.\wj* \v 16 \wj Gɛ bo nyu bamii ba yi woŋ kfunɛ le gɛ, yɛɛŋyɛɛŋ tɛ lɛ gɛ mɛ nyu muh wu yi woŋ kfunɛ le gɛ.\wj* \v 17 \wj Sêesɛ bo wo gɛɛ, bo yûude antɛnɛɛ a kinchiɛɛŋ. Jɛ yo le kinchiɛɛŋ.\wj* \v 18 \wj No wo gɛ tuŋ mɛ yi woŋ kfunɛ le, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no nle ntuŋ bo yi woŋ kfunɛ le.\wj* \v 19 \wj Mɛ mo nseesɛ kikwɛɛ kaŋ ŋgɛɛ nje bo, wu lɛ taŋlo bo tɛ sêesɛ biboo bikwɛɛ bo gɛɛ yi kinchiɛɛŋ le.\wj* \p \v 20 \wj Gɛ mbuune gɛh nyu fɛ bamii banɛ le maa gɛ. Mbuune tɛ fɛ bamii bachii bo lé bo gê bo yû jɛ yiboo bo leesɛ muntele yi ye yaŋ le.\wj* \v 21 \wj Mbuune lɛ bo bachii nyûme yi muh le wu mumwaa gɛh no wo wu Chii le yi ye yaŋ le mɛ nyume yi ye yo le. Mbuune lɛ bo tɛ gê bo nyû ye yese besa wo le lɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le bo bɛ̂ɛŋ lɛ gɛ̀ tuŋ wo mɛ.\wj* \v 22 \wj Bvukugɛ bvù wo gɛ̀ buu mɛ yu, nle nya wa bo le lɛ bo nyû yi muh le wu mumwaa, gɛh no besa wo le yi muh le wu mumwaa,\wj* \v 23 \wj nle yi bo le, wo nyu yi ye yaŋ le. Lɛ bo nyû yi muh le wu mumwaa, noo, bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le mo bo kɛɛ lɛ tuŋ wo mɛ, wo koŋe bo gɛh no wo koŋe mɛ.\wj* \v 24 \wj Chii, ŋgoone lɛ bobaa ba wo le wo nya mɛne ge bo nyûme tɛ besa bo fɛ nle nyû fo, wu lɛ bo ge bo yɛ̂ŋ bvukugɛ bvù wo gɛ̀ nya mɛne nje kiŋkoŋɛ kuŋ fɛ mɛne fɛ woŋ kfunɛ kɛ.\wj* \v 25 \wj Ooo Chii wù chaaŋ, gɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le kee wo gɛ, geenɛ ŋkee wo, bamii baŋ banɛ le bo kɛɛ lɛ tuŋ wo mɛ.\wj* \v 26 \wj Nle ŋge wa bo kɛɛ wo, mbaaŋ ki ŋgee bo kêe wo, wu lɛ kiŋkoŋɛ kì wo koŋe mɛ yu taŋlo ki nyûme yi bo le, mɛ tɛ nyu yi bo le.”\wj* \c 18 \s1 Ba tuŋ bamii ba nchi lɛ bo gɛɛŋ bo koo Jiso \r (Macho 26:47-56; Maliku 14:43-50; Luka 22:47-53) \p \v 1 No Jiso gɛ̀ buunɛ wu mɛsɛ, bɛ booŋ be ba ŋgoo ja fo, bo gɛɛŋ bo daŋ kiwolo kì ba tɛŋe lɛ Kidloŋ, bo bu wuŋ kwege fɛ mwɛ wu bite bi muntaŋ le, bo lee yo. \v 2 Juda wù gɛ̀ gesɛ Jiso gɛ̀ kee tɛ kijusɛ kɛɛ, nje Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ gɛɛne bo taashi fo lɛfolɛfo. \v 3 Noo, Juda mo wu gɛɛŋ fo bɛ ŋgoo yi bamii ba nchi mo bamii bamu ba gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ. Bamii banɛ gɛ̀ tuŋ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo Bafalashii. Bo gɛ̀ gɛɛne bo kɛme bin'yesɛ bɛ chiŋguji chì ba chu mo mwɛɛ mu jɛŋ. \v 4 No Jiso gɛ̀ kee wa fiɛɛ fì gɛ̀ bee ki fì kooshɛ bɛ wu, wu mo wu kɛŋsɛ wu to fwe, wu biih bo le lɛ, \wj “Bɛŋ goone nyu yɛɛŋ?”\wj* \v 5 Bo chvuu wu le lɛ, “Jiso wu Nasalɛ.” Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Le mɛ wuyu.”\wj* Gɛ̀ bee Juda wu gɛ̀ gesɛ wu, wu lɛme bɛ bamii baa. \v 6 No Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Le mɛ wuyu,”\wj* bo kaasɛ bo tu lo jiŋ jiŋ, bo gweeyɛ fɛkuu. \v 7 Wu ka wu biih bo le lɛ, \wj “Bɛŋ goone nyu yɛɛŋ?”\wj* Bo chvuu lɛ, “Jiso wu Nasalɛ.” \v 8 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Nle nsɛɛŋ wa bɛŋ le lɛ le mɛ wuyu. Nɛ bɛŋ goone nyu mɛ, bɛŋ chinɛ bamii banɛ le bo gɛɛne.”\wj* \v 9 Wu gɛ̀ jɛme noo ki wu gê fi to fi kojɛ jɛ yì wu gɛ̀ jɛmɛ wa Chiji le lɛ, \wj “Mbaaŋ lɛsɛ gɛ wu mumwaa fɛ baa ba wo gɛ̀ nya mɛne gɛ.”\wj* \p \v 10 Samoŋ Bita gɛ̀ kɛme nyo yi jɛŋ. Wu mo wu baa yi a ŋku le, wu chuŋ kintuŋ ki nfwa wu kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ kinchiɛɛŋ yu, ki suunɛ. Jee chi nfwa wɛɛ gɛ̀ bee Maliku. \v 11 Jiso jɛmɛ Bita le lɛ, \wj “Kâasɛ chvûu nyo yo a ŋku le. Gɛ mɛ nyu mmù a fiŋkoo fi ŋgɛ fì Chii le wu nya mɛne gɛ?”\wj* \s1 Bo jo Jiso bo gɛɛŋ bɛ wu fɛ Anas le \p \v 12 Kikwɛɛ ki bamii ba nchi bɛ ŋgoo yi bamii ba nchi mo bamii ba gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ yi Bajuu mo bo fajɛ Jiso le bo kaaŋ wu bɛ bakfuu. \v 13 Bo ya bo jo wu bo gɛɛŋ bɛ wu fɛ Anas le, nje Anas gɛ̀ bee chiji kwɛ Kayfa wù gɛ̀ bee kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ kiluŋ kɛɛ le. \v 14 Le Kayfa wunɛ wù gɛ̀ nya nteefɛ Bajuu le lɛ fi joŋe lɛ muh wu mumwaa kwê fɛ bamii le bachii. \s1 Bita faŋ lɛ gɛ wu kee Jiso gɛ \r (Macho 26:69-70; Maliku 14:66-68; Luka 22:55-57) \p \v 15 No bo gɛ gɛɛne bɛ Jiso noo, Samoŋ Bita bɛ mwa ŋgoo wu Jiso wumu gɛ̀ biih wu le. No mwa ŋgoo wu Jiso wunɛ gɛ̀ bee kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ kee wu, wu mo wu bi Jiso le wu gɛɛŋ wu lee fɛ lakfulɛ chi kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ le. \v 16 Bita shɛɛ wu lɛme akfuuŋ mbebe jwe wu kitaŋ le. Lɛ mwa ŋgoo wu Jiso wɛɛ wù kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ gɛ̀ kee wu, gɛ̀ kaasɛ wu bu wu to, wu jɛme bɛ mwa wù kwɛse wù gɛ̀ chiɛɛne jwe wu kitaŋ, wu jo Bita wu lee bɛ wu. \v 17 Mwa wù kwɛse wù gɛ̀ lɛne fɛ la chiɛɛ le biih Bita le lɛ, “Gɛ wo tɛ nyume muh wu ŋgoo yi muh wunɛ le gɛ?” Bita chvuu lɛ, “Gɛ nnyu gɛ.” \v 18 Gɛ̀ bee akfuuŋ jiɛɛ, booŋ ba lɛme bɛ bamii ba gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ bo fwɛɛ ŋgu bo lɛme fo bo yɛse. Bita mo wu fe, wu gɛɛŋ wu lɛme bɛ bo wu yɛse tɛ. \s1 Kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ biih mwɛɛ Jiso le \r (Macho 26:59-66; Maliku 14:55-64; Luka 22:66-71) \p \v 19 Kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ tu ki biide mwɛɛ Jiso le kune booŋ be ba ŋgoo mo kune n'yɛyɛ we. \v 20 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Ŋgɛ̀ nto njɛme woŋ le wuchii fi chuunyi waaŋ. Nto n'yɛyi bamii yéh yi buunɛ le mo yéh yì kintanyɛ le fɛ Bajuu bachii le bo taashɛ fo. Gɛ nto njɛme fiɛɛ fimi nyilɛ le gɛ.\wj* \v 21 \wj Wo biide mwɛɛ munɛ mɛne nje la? Wo bîide nyu bamii bò to bo yuge no nto n'yɛyi le. Bo kee fiɛɛ fì nto njɛme.”\wj* \v 22 No Jiso jɛme noo, muh mu ŋgoo yi bamii ba gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ gɛ̀ lɛme mbebe le wu tuŋ Jiso bɛ kibo bvushi le, wu biih wu le lɛ, “Yinɛ le je yì wo chvuse fiɛɛ yu kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ le?” \v 23 Jiso biih wu le lɛ, \wj “Mɛ nɛ le njɛme njiaa, wo dunyɛ jialɛ chiyu. Nɛ le lɛ njɛme nyu nchiɛɛŋ, wo ka wo suŋ lo mɛ nje la?”\wj* \v 24 Anas mo wu ja wu chiiŋsɛ Jiso fɛ Kayfa wù kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ le. Jiso gɛ̀ bee wu baaŋ ba nyu ba kaaŋ wu bɛ bakfuu. \s1 Bita ka wu faŋ lɛ gɛ wu kee Jiso gɛ \r (Macho 26:71-75; Maliku 14:69-72; Luka 22:58-62) \p \v 25 No Samoŋ Bita gɛ̀ baaŋ wu lɛme wu yɛse ŋgu, bamii biih wu le lɛ, “Gɛ wo nyume muh mu ŋgoo yi bamii be le gɛ?” Geenɛ Bita faŋ wu jɛmɛ lɛ, “Gɛ mɛ nyume muh mu gɛ.” \v 26 Mwa wu lɛme wu kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ wumu ka wu biih Bita le lɛ, “Mbe mbaaŋ n'yɛŋ gɛ wo le bena wu fɛ mwɛ wu kitaŋ kwɛɛ le gɛ?” Mwa wu lɛme wɛɛ gɛ̀ bee muh wu kfuu chi muh wɛɛ wu Bita gɛ̀ suunɛ kintuŋ ke. \v 27 Bita ka wu faŋ. Gɛh segeyu, nyishii mo yi toŋ. \s1 Bo gɛɛŋ bɛ Jiso fɛ Balɛt le \r (Macho 27:1-2,11-14; Maliku 15:1-5; Luka 23:1-5) \p \v 28 Bamii mo bo jo Jiso fɛ yeh yi Kayfa le bo gɛɛne bɛ wu a nto wu muh wu Lum wu gɛ̀ sage yo le. Gɛ̀ bee baaŋ antaana. Bo doo bo gɛɛŋ bo gɛ baaŋ lee gɛ̀ fiboo bo gɛɛŋ anto wu muh wɛɛ le gɛ, nje bo gɛ̀ leese lo, bo mo bo tuu ŋkfuŋ, bo gɛ ka bo ji Ŋka wu Ndaŋfe gɛ. \v 29 Noo, Balɛt mo wu bu wu to wu yɛŋ bo le wu biih bo le lɛ, “Fiɛɛ fì bɛŋ yɛŋ muh wunɛ jiaa le la?” \v 30 Bo chvuu wu le lɛ, “Muh wunɛ be baaŋ ge gɛ fiɛɛ fì befe gɛ, tu bee be baaŋ to gɛ bɛ wu ki be nya wo le gɛ.” \v 31 Balɛt chvuu bo le lɛ, “Bɛŋ jô wu bɛŋ sâ wu, bii no nchi wene goone.” Bajuu du wu le lɛ, “Gɛ bee kɛme bvuŋga ki be yuuyɛ muh gɛ.” \v 32 Njɛmɛ wunɛ mo wu ge fi kojɛ a jɛ yi Jiso gɛ jɛmɛ wa le, ki wu dûunyi kfuu chi kwe yì wu gɛ̀ bee ki wu kwê yi le. \v 33 Balɛt kaasɛ wu lee wu gɛɛŋ a nto we le, wu tɛɛŋ ba to bɛ Jiso, wu biih wu le lɛ, “Le wo wu le Nfoŋ Bajuu?” \v 34 Jiso biih wu le lɛ, \wj “Wo jɛme finɛ nyu ŋkwajɛ wu wo noo, jɛmɛ bamii bamu wo le kune mɛ?”\wj* \v 35 Balɛt biih wu le lɛ, “Nle muh wu Bajuu? Le bamii buŋ ba woŋ bɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bo to bɛ wo bo nya mɛne. Wo jiale nyu la?” \v 36 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Gɛ bvunfoŋ bwaŋ nyu njɛ bvu yi woŋ kfunɛ le gɛ. Nɛ bvunfoŋ bwaŋ be bee njɛ bvu yi woŋ kfunɛ le, tu bamii baŋ ba lɛme be bo ju, lɛ keefɛ ba nyâ mɛ chiaaŋ yi Bajuu le gɛ. Geenɛ gɛ bvunfoŋ bwaŋ nyu bvu ja yi woŋ kfunɛ le gɛ.”\wj* \v 37 Balɛt mo wu biih wu le lɛ, “Nɛ lɛ wo le nfoŋ?” Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Le no wo jɛme lɛ nle nfoŋ. Ba gɛ̀ boo mɛ, nto yi woŋ kfunɛ le nje finɛ fi le lɛ nto njɛme kune kinchiɛɛŋ. Muh wuchii wu bii kinchiɛɛŋ le to wu yuge jɛ yaŋ.”\wj* \v 38 Balɛt ghaa lɛ, “Nchiɛɛŋ le la?” No wu ghale noo wu mo wu kaasɛ wu bu wu gɛɛŋ wu yɛŋ Bajuu baa le wu jɛmɛ bo le lɛ, “Mbaaŋ n'yɛŋ gɛ fiɛɛ fì wu jiale le gɛ. \v 39 Geenɛ bɛŋ kɛme kinche kena lɛ ge doo nyume yi kife ki Ŋka wu Ndaŋfe le, mbvusɛ muh wu ncha wu mumwaa yeh yi ncha le. Bɛŋ goone lɛ mbvusɛ nyu nfoŋ wene wu Bajuu?” \v 40 Bajuu baa waŋ lo fɛwɛɛwe lɛ, “Aay, gɛ̀ bee goone muh wunɛ gɛ, bvusɛ nyu Balaba!” Balaba wunɛ gɛ̀ bee muh a ŋgoo yi bamii ba gɛ̀ juu bɛ bala wu Lum. \c 19 \s1 Ba sa ba suunɛ lɛ ba yuuyɛ Jiso \p \v 1 Balɛt mo wu jo Jiso wu nya ba ndiinyɛ wu. \v 2 Bamii ba nchi lu kifo ki bvunfoŋ ki nyu mbiaŋmbiaŋ bo booŋ a wu fwa, bo jo njú yi bvunfoŋ yi yɛɛle lo, bo susɛ ye ye le. \v 3 Bo mo bo too fɛ wu le bo buune wu, bo duu lɛ, “Biaa yi bimbaaŋ! Nfoŋ Bajuu!” No bo gee noo, bo maamɛ wu bɛ chiaaŋ. \v 4 Balɛt ka wu bu akfuuŋ wu du bamii le lɛ, “Bɛŋ yɛŋ, mbvuse muh wunɛ nnya bɛŋ le, fi le lɛ bɛŋ kɛɛ lɛ mbaaŋ n'yɛŋ gɛ fiɛɛ fì wu jiale le le gɛ.” \v 5 Jiso mo wu bu wu too bɛ kifo ki mbiaŋ fwa mo njú yi bvunfoŋ ye le. Balɛt mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ nɛ muh wuyu wunɛ!” \v 6 No bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ doo bo yɛŋ wu le noo, bo mo bo tu bo wanɛ lo lɛ, “Tâ lo wu yi kintaaŋ le, tâ lo wu yi kintaaŋ le!” Balɛt jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ jô wu bɛ chiaaŋ yene bɛŋ tâ yi kintaaŋ le, nje mbaaŋ n'yɛŋ gɛ jialɛ che le gɛ.” \v 7 Bajuu baa chvuu wu le lɛ, “Bee kɛme nchi wese, nchi wuyu duunyi lɛ wù kɛme ki wu kwê, nje wu le wu jo kikwɛɛ ke lɛ wu le Mwa Nyo.” \v 8 Balɛt doo wu yu njɛme wunɛ noo wù kɛme lo nfaaŋ baaŋ. \v 9 Bɛ Jiso tu jiŋ a kibuu le, wu biih Jiso le lɛ, “Wo ja faaŋ?” Geenɛ Jiso gɛ chvuu lo fiɛɛ gɛ. \v 10 Balɛt biih Jiso le lɛ, “Gɛ wo nyu wo jɛmɛ mɛne gɛ? Gɛ wo kee lɛ ŋkɛme bvuŋga ki nchinɛ wo le, ŋka ŋkɛme bvuŋga ki ndu ba ta wo yi kintaaŋ le gɛ?” \v 11 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Gɛ taŋlo wo kɛme bvuŋga a mɛ we njɛ ba le ba nya bvuŋga bvuyu wo le fɛwe sɛŋ gɛ. Noo, nje finɛ fiɛɛ muh wù nya mɛ chiaaŋ yo le wu kɛme kimbefɛ kì kuge ki fede kuŋ.”\wj* \p \v 12 Balɛt doo wu yu njɛmɛ wunɛ, wu mo wu kɛ wu tu wu goone je ki wu chînɛ wu le. Geenɛ Bajuu waŋ lo fɛwɛɛwe lɛ, “Nɛ wo moŋ lo wo chinɛ muh wunɛ le, tu gɛ wo nyu nsaa yi Kaisa wù Nfoŋ wù baaŋ wu Lum gɛ. Muh wuchii wù yuuse kikwɛɛ ke, lɛ wu le Nfoŋ le muh wu kimbanɛ wu Kaisa.” \v 13 Balɛt doo wu ka wu yu wunɛ njɛmɛ, wu mo wu bu bɛ Jiso, wu shii yi kinta ki nsa le, fɛ Kijusɛ kì ba tɛŋe lɛ ba jonɛ bɛ Ata, nyume a jɛ́ yi Ibulu le lɛ Gabata. \v 14 Gɛ̀ bee Juu chi Nseesɛ wu Ŋka wu Ndaŋfe, kife gɛ̀ bee wa njɛ juu bikaa yuufe ncho bifɛɛ. Balɛt jɛmɛ Bajuu le lɛ, “Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ nɛ Nfoŋ wene wunɛ!” \v 15 Bajuu baa tu bo wanɛ lo lɛ, “Gɛ̂nɛ lo bɛ wu, gɛ̂nɛ lo bɛ wu, tâ lo wu yi kintaaŋ le!” Balɛt biih bo le lɛ, “Nta Nfoŋ wene yi kintaaŋ le?” Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ chvuu wu le lɛ, “Gɛ bee kɛme Nfoŋ wumu fede Kaisa gɛ.” \v 16 Balɛt mo wu nya Jiso bo le lɛ bo gɛɛŋ bo tâ yi kintaaŋ le. \s1 Ba ta Jiso yi kintaaŋ le \r (Macho 27:32-44; Maliku 15:21-32; Luka 23:26-43) \p \v 17 Bo mo bo jo Jiso bo bu bɛ wu. Wu tuu kintaaŋ ke wu gɛɛne fɛ ba tɛŋe lɛ Ŋgboge wu Kikwɛɛ, ba tɛŋe a jɛ́ yi Ibulu le lɛ Golgota. \v 18 Bo mo bo gɛɛŋ bo ta wu fo yi kintaaŋ le, bo ta tɛ bamii bamu bafɛɛ yi bintaaŋ le, wumu anchiɛɛŋ, wumu aŋkoŋo, Jiso nyu antɛnɛɛ. \v 19 Balɛt tɛ saŋ fiɛɛ fimi ba ta yi kintaaŋ ki Jiso le. Fiɛɛ fì wu gɛ̀ saŋ gɛ̀ bee lɛ, “Jiso wu Nasalɛ, Nfoŋ wu Bajuu.” \v 20 Bajuu ba duude gɛ̀ tɛɛŋ fiɛɛ fì wu gɛ̀ saŋ fiyu, nje fɛ ba gɛ̀ ta Jiso yi kintaaŋ le fo gɛ̀ bee mbebe a kilaantɛŋ le, wu gɛ̀ saŋ fiɛɛ finɛ a jɛ́ yi Ibulu le bɛ yi Latiŋ mo a yi Glek le. \v 21 Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ Bajuu bo gɛɛŋ bo jɛmɛ Balɛt le lɛ, “Keefɛ wo sâŋ lɛ, ‘Nfoŋ wu Bajuu gɛ.’ Saŋ nyu lɛ, ‘Muh wunɛ duu lɛ wu le Nfoŋ wu Bajuu.’” \v 22 Balɛt chvuu bo le lɛ, “Fiɛɛ fì nsaŋ nle nsaŋ wa.” \p \v 23 No bamii ba nchi gɛ̀ ta wa Jiso yi kintaaŋ le, bo mo bo jo njú ye bo ga bikwɛɛ biboo le manjuu manɛh no bo gɛ̀ bee. Bo gɛ̀ jo mo kikuŋ ke. Geenɛ kikuŋ kinɛ ba gɛ̀ tuŋ lo abadaa le, kɛge kindoŋ le boge bude yi bikaa le. \v 24 Noo, bo mo bo jɛme lɛbolɛbo lɛ, “Keefɛ besabɛŋ saayɛ kikuŋ kinɛ gɛ. Bee tuŋ kaŋ yu, be yɛŋ muh wù lé wu kɛ̂mɛ.” Finɛ fiɛɛ gɛ̀ kooshi ki fi gê fi to fi kojɛ no ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu Nyo le lɛ, \q1 “Bo gɛ̀ ga njú yaŋ yi bikwɛɛ biboo le, \q1 bo tuŋ kaŋ bɛ kikuŋ kaŋ.”\f + \fr 19:24 \fr*\ft Kfuu chi wunɛ kaŋ gɛ̀ bee ata a ba gɛ̀ choŋ ba noŋ ki ba yɛŋ muh wu le wu so le.\ft*\f* \m Noo, bamii ba nchi baa gɛ̀ ge gɛh nyu fiɛɛ fiyu finɛ. \p \v 25 Bikɛse bamu gɛ̀ lɛme fo mbebe yi kintaaŋ ki Jiso le. Bikɛse banɛ gɛ̀ bee bwe Jiso bɛ mwa bwe bwe Jiso wù kwɛse mo Mɛɛle wù kwɛ Kloba mo Mɛɛle Madaleŋ. \v 26 Jiso gɛ̀ ja wu yɛŋ bwee le, mo mwa ye wu ŋgoo wɛɛ wù wu gɛ̀ koŋe, bo lɛme mbebe ye le, wu jɛmɛ bwee le lɛ, \wj “Kwɛse, bîjɛ yɛ̂ŋ, wunɛ le wa mwa yo.”\wj* \v 27 No wu jɛmɛ noo, wu kaasɛ wu jɛmɛ tɛ mwa ye wu ŋgoo wɛɛ le lɛ, \wj “Bîjɛ yɛ̂ŋ, wunɛ le wa bwoo.”\wj* Kɛge sege kɛɛ mwa ye wu ŋgoo wɛɛ mo wu jo bwe Jiso wu gɛɛŋ bɛ wu tu bo chee wa nyu a wu yeh. \s1 Jiso kwe \r (Macho 27:45-56; Maliku 15:33-41; Luka 23:44-49) \p \v 28 Ajiŋ ayu no Jiso gɛ̀ kee lɛ fiɛɛ fichii le fi ka wa, wu mo wu ja ki wu gê fi kojɛ no ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu Nyo le, wu jɛmɛ lɛ, \q1 \wj “Kindoŋ yune mɛ.”\wj* \m \v 29 Ŋkonyi wumu gɛ̀ bee fo bɛ mbvuuŋ ma ŋgbwamɛ mo yisɛ yo. Bamii ba nchi baa mo bo fuuŋ kfusha yo bo booŋ yi finte fi isob le bo chiaasɛ we fɛ jwe we le.\f + \fr 19:29 \fr*\ft Isob wunɛ le jee chi kite kimi.\ft*\f* \v 30 Jiso doo wu fi mbvuuŋ maa wu mo wu jɛmɛ lɛ, \wj “Fi le fi ka wa.”\wj* No wu jɛmɛ noo, wu ŋgvuusɛ kikwɛɛ, kiyo ke mo ki bu. \s1 Ba booŋ chita chi Jiso \p \v 31 No abvu gɛ̀ bee juu chi nseesɛ ki bo lee juu chi yuuŋ le, Bajuu tu bo goone ki bo ge lɛ keefɛ agvuŋ ayu mɛ yi bintaaŋ le juu chi yuuŋ gɛ, (tete yuuŋ chiyu gɛ̀ bee chi baaŋ). Bo mo bo gɛɛŋ bo yɛŋ Balɛt le bo lɛgɛ lɛ wu du bo ŋgoojɛ bikaa bi bamii ba gɛ̀ bee yi bintaaŋ le baa fi fɛ bo yaŋsɛ bo kweeyɛ ba shiishɛ bo, ba chiaasɛ. \v 32 Noo, bamii ba nchi mo bo to bo ŋgoojɛ bikaa bi muh wù fwe wɛɛ, bo ŋgoojɛ tɛ bi muh mu wɛɛ wù ba gɛ̀ ta bɛ wu. \v 33 Geenɛ, bo gɛ̀ doo bo to bo bu fɛ Jiso le, bo yɛŋ lɛ wu le wu kwe wa, bo gɛ ka bo ŋgoojɛ bikaa bie gɛ. \v 34 Muh mu ŋgoo yi bamii ba nchi le booŋ chita chi Jiso bɛ gooŋ. No wu bonɛ noo, kimimia kilɛmɛ bɛ joo ta bu fo. \v 35 Muh wù gɛ̀ yɛŋ mwɛɛ munɛ le, le wu bɛɛ jiŋ yi nsa wuyu, njɛmɛ we nyu nchiɛɛŋ, wu kee lo lɛ wu jɛme nyu nchiɛɛŋ lɛ taŋlo bɛŋ bɛ̂ɛŋ. \v 36 Mwɛɛ munɛ gɛ̀ kooshi lɛ fiɛɛ fì ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu Nyo le to fi kojɛ no ba gɛ̀ saŋ lɛ, “Gɛ kiŋkufɛ ke kimimia ba gɛ̀ ŋgode gɛ.” \v 37 Fi ka nyu ba saŋ kijusɛ kimu le a Ŋwa wu Nyo le lɛ, “Bamii lé bo gê bo jîiŋe muh wɛɛ wù ba le ba booŋ.” \s1 Ba jiiyɛ Jiso \r (Macho 27:57-61; Maliku 15:42-47; Luka 23:50-56) \p \v 38 Ajiŋ ayu Yosɛf wu Alimatia ja wu gɛɛŋ wu yɛŋ Balɛt le wu lɛgɛ lɛ wu bɛɛŋ wu jo gvunɛ chi Jiso. Yosɛf wunɛ gɛ̀ bee muh ŋgoo yi Jiso le, geenɛ wù nyu gɛh ajiŋ ajiŋ nje wu gɛ̀ faane Bajuu. Balɛt bɛɛŋ, wu mo wu gɛɛŋ ki wu jô gvunɛ chiyu. \v 39 Nikodɛmu wù gɛ̀ ya wu gɛɛŋ wu yɛŋ Jiso le kintaŋ kimi le wu to tɛ bɛ mɛɛ ma gwee wuŋ bɛ alos ba taashɛ ba fiiŋsɛ, njijɛ wuyu gɛ̀ bee njɛ bakilu mbanshɛ ncho batɛde. \v 40 Bɛ wu shiishɛ gvunɛ chi Jiso, bo yefɛ bɛ mɛɛ mà gwee wuŋ, ba baŋɛ bɛ nju, ba jiiyɛ wu no gɛ̀ bee a kinche ki woŋ wu Bajuu le. \v 41 Mwɛ wu kintaŋ wumu gɛ̀ bee mbebe fɛ ba gɛ̀ ta Jiso yi kintaaŋ le fo. Mwɛ wuyu gɛ̀ bee jɛŋ yifiɛŋ nyu fo ba baaŋ muh yo a jiiyɛ gɛ. \v 42 Noo, no abvu gɛ̀ bee juu chi Bajuu chi Nseesɛ wu juu chi Yuuŋ, jɛŋ yiyu nyu tɛ mbebe le, bo mo bo leesɛ Jiso yo.\f + \fr 19:42 \fr*\ft Bo gɛ̀ leese Jiso yo noo wu lɛ yuuŋ doo chi fe, bo mo bo to bo jiiyɛ wu chuule njiiyɛ wuboo le.\ft*\f* \c 20 \s1 Bo gooŋ gvunɛ chi Jiso sɛŋ \r (Macho 28:1-8; Maliku 16:1-8; Luka 24:1-12) \p \v 1 Gɛ̀ bee juu chi fwe yi kimaa le, Mɛɛle Madaleŋ bu wu ja lo kibilebile, wu gɛɛŋ fɛ jɛŋ, wu yɛŋ ba chiaasɛ wa tɛdɛ chì ba gɛ̀ baŋɛ jwe wu jɛŋ yu. \v 2 Noo, wu mo wu legɛ wu gɛɛŋ wu yɛŋ Samoŋ Bita le bɛ mwa ŋgoo wu Jiso wumu wɛɛ wu Jiso gɛ̀ koŋe wu, wu jɛmɛ bo le lɛ, “Ba le ba bvusɛ wa Tada a jɛŋ, bee kee gɛ laa ba gɛle wu faaŋ lɛ.” \v 3 Bita bɛ mwa ŋgoo wu Jiso wɛɛ mo bo bu bo gɛɛne fɛ jɛŋ. \v 4 Bo gɛ̀ gɛɛne bo lege lo, geenɛ mwa ŋgoo wu Jiso wɛɛ legɛ wu fe Bita wu ya wu fɛsɛ fɛ jɛŋ. \v 5 No wu fɛse, wu gvuusɛ wu bijɛ, wu yɛŋ njú yi ba gɛ̀ giŋsɛ Jiso yu yi gime yo. Wu bijɛ noo wu gɛ lee yo gɛ. \v 6 Samoŋ Bita bi wu le wu fɛsɛ fo, wu mo wu lee lo wu gɛɛŋ a jɛŋ. No wu lese, wu yɛŋ nyu gɛh njú chiɛɛ le yi gime, \v 7 mo finchaŋa fi nju fiɛɛ fì ba gɛ̀ dimɛ kikwɛɛ ki Jiso yu fi gime gɛ bɛ njú yimi chiɛɛ gɛ. Geenɛ ba gɛ̀ kɛbe lɛfilɛfi ba gɛɛ ke kijusɛ le. \v 8 Mwa ŋgoo wu Jiso wumu wɛɛ wù gɛ̀ yaŋsɛ wu fɛsɛ fɛ jɛŋ mo wu lee tɛ wu gɛɛŋ a jɛŋ wu yɛŋ fiɛɛ finɛ le wu mo wu bɛɛŋ. \v 9 Gɛ̀ bee ba baaŋ a kɛɛ gɛ kinyi ki fiɛɛ fì le a Ŋwa wu Nyo le lɛ Jiso gɛ̀ kɛme ki wu gê wu bu yi kwe le gɛ. \s1 Jiso dunyɛ kikwɛɛ ke Mɛɛle Madaleŋ le \p \v 10 Booŋ ba ŋgoo ba Jiso baa kaasɛ bo kwɛɛ fɛ yeh le. \v 11 Geenɛ Mɛɛle shɛɛ wu tu wu lɛme wu beede fɛ jɛŋ. No wu gɛ̀ beede wu ja wu gvuusɛ wu bijɛ a jɛŋ, \v 12 wu yɛŋ banchɛndaa ba Nyo le bafɛɛ bo noŋ njú yì baaŋ bo shii fɛ ba gɛ̀ giŋsɛ gvunɛ chi Jiso fo, wumu fɛ kikwɛɛ ki Jiso gɛ̀ gime fo, wumu fɛ bikaa bie gɛ̀ gime fo. \v 13 Banchɛndaa ba Nyo baa biih wu le lɛ, “Kwɛse, wo beede la?” Wu chvuu lɛ, “Mbeede nje ba le ba chiaasɛ Tada waŋ ba ja bɛ wu gɛ n'ya kee fɛ ba gɛle wu fo gɛ.” \v 14 No wu jɛmɛ noo, wu doo wu kaasɛ ye wu yɛŋ Jiso lɛme. Geenɛ wu gɛ̀ baaŋ kɛɛ gɛ lɛ le Jiso gɛ. \v 15 Jiso biih wu le lɛ, \wj “Kwɛse, wo beede la? Wo goone nyu yɛɛŋ?”\wj* Mɛɛle mo wu kwaji lɛ le muh wu jiiŋe fɛ mwɛ wu kitaŋ kwɛɛ le. Wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Chii, wo nɛ le wo tuu wu wo ja bɛ wu, wo sɛɛŋ mɛ fɛ wo gɛle wu fo ŋgɛɛŋ njo nja bɛ wu.” \v 16 Jiso ja wu bɛɛŋ wu lɛ, \wj “Mɛɛle.”\wj* Wu kaasɛ ye wu tɛɛŋ wu a jɛ́ yi Ibulu le lɛ, “Laboni”, fì le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ.” \v 17 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Keefɛ wo jîji mɛne gɛ, nje mbaaŋ a bɛɛŋ gɛ fɛ Chii le gɛ. Gɛ̂nɛ nyu fɛ booŋ ba bwɛɛŋ le wo sɛ̂ɛŋ bo le lɛ mbɛɛne wa fɛ Chii wu le tɛ Chiji wene, mo fɛ Nyo waŋ wu le tɛ Nyo wene.”\wj* \v 18 Mɛɛle Madaleŋ mo wu gɛɛŋ wu sɛɛŋ booŋ ba Jiso ba ŋgoo le lɛ wu le wu yɛŋ Tada le, wu ka wu sɛɛŋ bo le lɛ wu le wu jɛmɛ mwɛɛ munɛ wu le. \s1 Jiso dunyɛ kikwɛɛ ke booŋ be ba ŋgoo le \r (Macho 28:16-20; Maliku 16:14-18; Luka 24:36-49) \p \v 19 Gɛ̀ bee fɛnfu abvubwɛɛ nyume juu chi fwe yi kimaa le, booŋ ba ŋgoo ba Jiso nyume yeh bo faa bimbuŋ, nje bo gɛ̀ faane Bajuu. Jiso ja gɛh wu bunɛ wu lɛɛŋ a bo ntɛnɛɛ, wu yɛsɛ bo le lɛ, \wj “Kimbonɛ nyûme fɛ bɛŋ le.”\wj* \v 20 No wu jɛme bo le noo, wu mo wu dunyɛ chiaaŋ ye bɛ chita che bo le. Booŋ ba Jiso ba ŋgoo yu njoŋ baaŋ no bo yɛŋ Tada le. \v 21 Jiso ka wu kaasɛ wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Kimbonɛ nyûme fɛ bɛŋ le. No Chii gɛ tuŋ mɛ, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no nlé ntûne bɛŋ mɛ̂ɛse.”\wj* \v 22 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu yɛnɛ bo le wu jɛmɛ lɛ, \wj “Bɛŋ fi Kiyo ki Yuude.\wj* \v 23 \wj Bɛŋ nɛ lɛɛshɛ bimbefɛ bi muh, tu Nyo le wu lɛɛshɛ wa. Bɛŋ faŋ ki bɛŋ lɛ̂ɛshɛ, tu bi lé bi mɛ̂ gɛh noo.”\wj* \s1 Jiso dunyɛ kikwɛɛ ke Toma le \p \v 24 Sege Jiso gɛ̀ to fɛ booŋ be ba ŋgoo le, Toma wù gɛ̀ bee ŋgoo yi booŋ ba yuufe ncho bafɛɛ le wu ba gɛ̀ tɛŋe jee che chimi lɛ Amaŋ, wù gɛ̀ bee gɛ bɛ bo gɛ. \v 25 Kimbɛge ki booŋ ba ŋgoo ba Jiso gɛ̀ jɛmɛ wu le lɛ, “Bee le be yɛŋ Tada le.” Geenɛ, wu jɛmɛ fie bo le lɛ, “Mɛ nɛ nlé njɛ n'yɛŋ de yi bíɛɛŋ chiɛɛ chiaaŋ ye le sɛŋ, nleesɛ kwaaŋ jwe wu bíɛɛŋ yiyu le sɛŋ, nleesɛ tɛ kibo kaŋ yi chita che le sɛŋ, ŋgɛ mbɛɛŋ gɛ.” \p \v 26 Kimaa kuŋ, booŋ ba Jiso ba ŋgoo ka bo nyu yeh, Toma nyu tɛ bɛ bo, ba nyu ba faa de yi fese yi yeh. Geenɛ, Jiso ja wu bunɛ a bo ntɛnɛɛ, wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Kimbonɛ nyûme fɛ bɛŋ le.”\wj* \v 27 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu jɛmɛ Toma le lɛ, \wj “Lêesɛ kwaaŋ wo yi chiaaŋ yaŋ le, wo yɛ̂ŋ no yi le, wo ka wo lêesɛ tɛ kibo kuŋ yi chita chaŋ le. Keefɛ wo mâŋe gɛ, bɛ̂ɛŋ!”\wj* \v 28 Toma chvuu wu le lɛ, “Tada waŋ, mo Nyo waŋ!” \v 29 Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo le wo bɛɛŋ mɛɛse nje wo le wo yɛŋ mɛne? Kinlaŋye kì baaŋ le fɛ bamii ba baaŋ yɛŋ gɛ mɛne gɛ, geenɛ, bo bɛɛŋ.”\wj* \s1 Fiɛɛ fi shaŋ fi ŋwa wunɛ \p \v 30 Jiso gɛ̀ bee wu ge mwɛɛ wesee mù duunyi bvuŋga bvu Nyo, booŋ be ba ŋgoo yɛŋ, ba baaŋ a saŋ gɛ a ŋwa wunɛ le gɛ. \v 31 Geenɛ, munɛ mù ba le ba saŋ, lé ki fi gê lɛ bɛŋ bɛɛŋ lɛ Jiso le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka, lɛ le Mwa Nyo. Nɛ bɛŋ bɛmɛ noo, bɛŋ ge bɛŋ kɛmɛ kinche kì kage gɛ nje jee che. \c 21 \s1 Jiso dunyɛ kikwɛɛ ke booŋ be ba ŋgoo le mbebe mamasi le \p \v 1 Ajiŋ ayu Jiso ka wu dunyɛ kikwɛɛ ke booŋ be ba ŋgoo le mbebe Mamasi wù Tibɛlia le. Fi gɛ̀ kooshi a yinɛ je le: \v 2 Samoŋ Bita bɛ Toma wù ba gɛ̀ tɛŋe lɛ Amaŋ, mo Natanya wu Kana kimbe kì Galalee le, mo booŋ ba Jɛbɛdi lɛ, mo booŋ ba ŋgoo ba Jiso bamu bafɛɛ gɛ̀ bee kijusɛ kimimia. \v 3 Samoŋ Bita ja wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nlade bíɛŋ.” Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Besabɛŋ le be la.” Bɛ bo mo bo bu bo gɛɛŋ bo lee a ŋguh le. Geenɛ, bo jiɛnyɛ bo che a joo bo gɛ koo fiɛɛ gɛ. \p \v 4 Lɛ akfuuŋ kɛ a yuude a too, Jiso to wu lɛɛŋ ŋgɛɛmɛ yi joo le, booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ baaŋ kɛɛ gɛ lɛ le wu gɛ. \v 5 Jiso biih bo le lɛ, \wj “Booŋ baŋ, bɛŋ le bɛŋ koo gɛh bíɛŋ?”\wj* Bo chvuu wu le lɛ, “Aay.” \v 6 Wu jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ noŋ gwii je kibo kinchiɛɛŋ ki ŋguh le bɛŋ lé bɛŋ kôo fiɛɛ.”\wj* Bo mo bo noŋ, wu tu wu yage bo ki bo chii, nje bo gɛ̀ koo bíɛŋ yo wesee. \v 7 Mwa ŋgoo wu Jiso wɛɛ wù Jiso gɛ̀ koŋe doo wu yɛŋ noo, wu mo wu jɛmɛ Bita le lɛ, “Le Tada.” No Samoŋ Bita yu lɛ le Tada, wu mo wu jii njú ye ye le, nje wu gɛ̀ bee ye yi yɛse. No wu jile njú ye noo wu mo wu selɛ a joo wu tu wu gɛɛne fɛ Jiso le. \v 8 Geenɛ, booŋ ba ŋgoo bamu baa tu bo bii a ŋguh le bo chiide gwii kwɛɛ wù nyu wu yisɛ bɛ bíɛŋ. Gɛ bo gɛ̀ baaŋ je yì ndefe le fɛ bo bu kwa gɛ. Bantaŋ gɛ̀ shɛɛ wa njɛ ŋkɛŋɛ mbaanshɛŋ. \v 9 Bo gɛɛŋ bo fɛsɛ kwa bo yɛŋ ŋgu le wu keede lo yi bika le, bíɛŋ nyu yu, blɛd nyu tɛ fo. \v 10 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ to bɛ bíɛŋ yimi yì bɛŋ kole.”\wj* \v 11 Noo Samoŋ Bita gɛɛŋ wu bɛɛŋ a ŋguh le wu chii gwii wu bu kwa wù nyu wu yisɛ bɛ bíɛŋ yì kuge yi gɛ̀ bee gwii kicho mbaanshɛŋ ncho yishɛde (153). No yi gɛ̀ bee wesee nɛ, gwii gɛ̀ baaŋ saayɛ gɛ. \v 12 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, \wj “Bɛŋ tô bɛŋ ji mwɛɛ.”\wj* Muh wu mumwaa booŋ be ba ŋgoo le gɛ̀ baaŋ moŋ gɛ wu biih wu le laa le wu wù yɛɛŋ lɛ. Bo gɛ̀ kee lo lɛ le Tada. \v 13 Jiso mo wu gɛɛŋ wu jo blɛd wɛɛ wu nya bo le mo bíɛŋ chiɛɛ fo. \v 14 Finɛ gɛ̀ bee wa kiŋgane kintɛde no Jiso gɛ̀ dunyɛ kikwɛɛ ke booŋ be ba ŋgoo le kɛge no wu gɛ̀ bu yi kwe le. \s1 Jiso kaasɛ wu nya lɛme Bita le \p \v 15 Bo gɛ̀ ji mwɛɛ bo mɛsɛ, Jiso bɛɛŋ Bita wu biih wu le lɛ, \wj “Samoŋ mwa Joŋ, wo koŋe mɛ wo fede bamu banɛ?”\wj* Wu chvuu lɛ, “Ɛɛŋ Tada, wo kee lo lɛ ŋkoŋe wo.” Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo, nyâŋe booŋ ba shóŋ yaŋ.”\wj* \v 16 Jiso ka wu bɛɛŋ wu ki kiŋgane kinfɛɛ wu biih wu le lɛ, \wj “Samoŋ mwa Joŋ, wo koŋe mɛ?”\wj* Wu chvuu lɛ, “Ɛɛŋ Tada, wo kee lo lɛ ŋkoŋe wo.” Wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo jîiŋe, fɛ shóŋ yaŋ le.”\wj* \v 17 Jiso ka wu bɛɛŋ wu ki kiŋgane kintɛde wu biih wu le lɛ, \wj “Samoŋ mwa Joŋ, wo koŋe mɛ?”\wj* Bita yu no Jiso biide wu le kiŋgane kintɛde laa wu koŋe wu la, fi fuuŋsɛ lo wu. Wu jɛmɛ Jiso le lɛ, “Tada, wo kee mwɛɛ munchii, wo kee lo lɛ ŋkoŋe wo.” Jiso jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo, nyâŋe shóŋ yaŋ.\wj* \v 18 \wj Nsɛŋe wo nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, sege wo gɛ̀ baaŋ chumu, le wo wù gɛ̀ jiide njú yo wo gɛɛne fɛ wo koŋe fo. Geenɛ, sege wo juŋ wa wo le wo chîaasɛ lo chiaaŋ we muh mu jii njú ye yo le, wu jô wo wu gɛ̂ɛŋ bɛ wo fɛ wo koŋe gɛ ki wo gɛ̂ɛŋ fo gɛ.”\wj* \v 19 Jiso gɛ̀ jɛme finɛ wu duunyi nyu kfuu chi kwe yi Bita gɛ̀ bee ki wu gê wu kwe, yi to bɛ jee chì kuge fɛ Nyo le. No Jiso jɛmɛ noo, wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, \wj “Wo bîi mɛne.”\wj* \p \v 20 Bita doo wu kaasɛ ye wu yɛŋ mwa ŋgoo wɛɛ wù Jiso gɛ̀ koŋe le wu bii wu le. Mwa ŋgoo wunɛ le wu, wù gɛ̀ yɛmɛ wu gɛɛŋ yi Jiso le sege bɛ bo gɛ̀ jii mwɛɛ fɛnfu yi kimɛsɛ le, wu biih wu le lɛ, “Tada, le yɛɛŋ wù lé wu gê wu gêsɛ wo?” \v 21 No Bita yɛŋ no mwa ŋgoo wɛɛ bii bo le, wu biih Jiso le lɛ, “Tada, fi muh wunɛ le lɛ la?” \v 22 Jiso chvuu wu le lɛ, \wj “Nɛ fi le lɛ mbe ŋkoŋe lɛ wu mɛ gɛh wù nyu fɛnɛ gɛɛne bude no nlé ŋgê ŋkâasɛ nto, fifiɛɛ kɛ̂me la ki fi gê bɛ wo? Wo bîi mɛne.”\wj* \v 23 No Jiso jɛmɛ noo, njɛmɛ mo wu gɛɛŋ antɛnɛɛ a bamii ba mbɛmɛ le lɛ, gɛ mwa ŋgoo wu Jiso wunɛ nyu wu ge wu kwe gɛ. Geenɛ, Jiso gɛ̀ baaŋ du gɛ lɛ gɛ wu nyu wu ge wu kwe gɛ. Wu gɛ̀ jɛmɛ gɛh lɛ, \wj “Nɛ fi le lɛ mbe ŋgoone lɛ wu mɛ gɛh wu nyume gɛɛne bude no nlé ŋgê ŋkâasɛ ntô, fifiɛɛ kɛme la ki fi gê bɛ wo.”\wj* \s1 Kune muh wu saŋ ŋwa wunɛ \p \v 24 Mwa ŋgoo wuyu wunɛ wù jɛme kune mwɛɛ munɛ, le wu wù saŋ mwɛɛ munɛ, bee kee lo lɛ fiɛɛ fì wu jɛme kune fi le nchiɛɛŋ. \p \v 25 Mwɛɛ mumu le tɛ yu wesee mù Jiso gɛ̀ ge, bee lɛ ba saŋ munchii, n'yɛnɛ lɛ gɛ kikwɛɛ ki nshɛŋ kichii taŋlo ki kɛmɛ fɛ ba gɛɛ baŋwa baa fo gɛ.