\id ROM - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Rom \toc1 Polko Sokome Nakayáŋoní Rom Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Rom \toc3 Rom \mt1 Polko Sokome Nakayáŋoní \mt1 Rom Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it Rom 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 57AD ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “57AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 57 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Polko naru kapusa ŋunoko Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria ŋu, rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa naru kapusayómo ŋuno enendo uyareyate Masedonia mirako, Akaia mirako ŋuno uyaro \bd Anutu koro huru-huru\bd* ŋu noŋgo mone kopo siyaró. Mone ŋuko \bd unipare meté horé\bd* Yerusalem yendémo yoraŋgurí qu samaka yerewero quro mone ka. Ŋunde koponí kini tiní Esia mirako Efesus yendémo ŋuno uyaro kho teyate. Tukú Akaia mirako Korin yendémo ŋuno uyaró. (\it Asá yerewí Uni 20:1-2\it* weyo qembe.) Ŋande ye iŋaró, ko Yerusalem oro mone yunoro rohoréŋoro \bd Rom\bd* yendémo uyaro Spen mira andusina ŋuno uyaro khoyó teweya. (\it Rom 15:23-24\it* weyo qembe.) Ŋunde ŋuroko Korin yendémo sokome ŋa nakayáŋoro riní \bd Rom\bd* oró. \ip \bd Rom\bd* ŋuko yendé parámi horé ka, ko eneŋo wiri yerete uni parámiyembo mira enesó-enesó kondé sopo yereyaŋgurí. Polko komo ŋuno kama uyaró. Kini, uni meyowo ka, Pita peka, ŋuno \bd miti mande\bd* yesowaró. Yesowoní iŋondutu tiqo, \bd Anutu koro huru-huru\bd* ka tunoqaró. \bd Huru-huru\bd* ŋuko Juda uniparetoya \bd uni wini meyowomboya\bd* huruworo Anutu potoruku te inoyaŋgurí. \c 1 \s1 Polko eneŋo khoyó ŋuro yaró \p \v 1 Noko Pol, Kristo Yesu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro sunará simó ka. Anutuko neko nerero eneŋo miti mande\f + \fr 1:1 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowowero quro rokó nerero asá nereró. \v 2 Komo suki, Anutuko miti mande ŋu yiní eneŋo ye-ye unindo\f + \fr 1:2 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* sokome surumímo\f + \fr 1:2 \ft “sokome surumí” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* nakayáŋaŋgurí. \v 3 Mande ŋuko eneŋo Naŋuní ŋuro mande ka. Uni ŋuro kowí saŋaní ŋuko Dewit\f + \fr 1:3 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* koro sowe qu, \v 4 ko Yuqa Surumímbo uni tapu koŋgo riní pitu ko otoqoní Anutuko ene eneŋo Naŋuní wimbí moré rokóŋaró. Ŋuko Yesu Kristo, noreŋo Uni Paráminani. \v 5 Anutuko Kristowore samaka-samaka tuwó nore nunoro eneŋo khoyó tewero quro asá nereró. Asá niriní norendo uni wini meyowo-meyowo soso ŋu\f + \fr 1:5 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* miti mande yimirato iŋondutuworo mandí howiqo, owí koreko oweya. \v 6 Anutuko ye ŋuya neko yiriní Yesu Kristo koya womoyoteŋgo. \v 7 Nondo mande ŋa nakayáŋowe ye Rom uni, Anutuko newonde meté ye yunoro neko yiriní eneŋo unipare meté horé yoteŋgo, mande ŋa yeno uyaró. Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari. \s1 Polko Rom uni yiyowero ŋuro kondé iŋaró \p \v 8 Mandene korete qu ŋandiro. Nondo Yesu Kristowore\f + \fr 1:8 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* Anutune yuŋgunaŋoteno, dokoro noko soso ŋunoko unipareto yeŋo iŋondutuye kondé ŋuro piŋa mande ŋu iŋoyoteŋgo. \v 9 Hamó, nondo newondene moŋgo Anutu koro khoyó tero eneŋo Naŋuní ŋuro miti mande\f + \fr 1:9 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu yesowoyoteno. Ko eneŋombo ŋande iŋote, naru rokóŋoro nondo hamó \v 10 yeŋo hariri tero ŋande kirayoyoteno, ko Anutuko khe ka nunoní naru kano nondo yeno uyarewano. \p \v 11 Ye yiyowero kondé iŋoyoteno. Ŋunde yiyoro puriŋo ka yunowe yuqaye kondéreweya, peka. \v 12 Ŋande yeteno, no iŋondutuye qenewe ye iŋondutune qenero noya yeya epe rukiso-rukiso tewato. \v 13 Uni topo, o kanata karo kape-kape ma tewero, asa naru rokóŋo yeno uyarewero, ye iŋoyano. Komo khe ŋu wisumuŋaró, quko itaka kosote, peka. Ŋande ye iŋano, nondo yeno uyaro keweroyemo kho teweqo, eŋgé tunoqeweya. Komo eŋgé ŋunde qu uni wini meyowo soso\f + \fr 1:13 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* keweroyemo rewe tunoqaró. \p \v 14 Nondo uni wini meyowo-meyowo soso koro miti mande yesowowero kho ranowó, asa Grik unindoya Grik uni kini ŋuya yimirowero quro kho ranowó, hamó iŋo-iŋo unindoya kape-kape unindoya yimirowero quro kho ranowó. \v 15 Ŋunde ŋuroko Rom yendémo ŋuya miti mande ŋu ye yimito yesowowero quro kondé ye iŋoyoteno. \v 16 Dokoro no miti mande ŋuro kowi piyo kama teyoteno. Hamó, mande ŋuko Anutu koro wimbí. Koretero Juda unipare mande ŋu iŋaŋgurí, tukú uni wini meyowo iŋoyoteŋgo, ko Anutuko unipare soso iŋoro iŋondutuwoyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya. \v 17 Dokoro miti mandewore roneneŋowí tunoqewero\f + \fr 1:17 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* khe ka tunoqaró. Khe ŋuko Anutu koro otete roneneŋowí moŋgo tunoqero iŋondutunani riní tunoqete. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni ka iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya.” \f + \fr 1:17 \ft Habakuk 2:4\f* \s1 Anutuko uni soso koya saŋgirí tete \p \v 18 Qeni, uni piyimi kumimbo Anutu kama qene iŋoyoteŋgo ko oteteye piyimi ŋundo mande hamó ŋu riní umbuyote. Asa ko Anutuko uni ŋu yiyoro saŋgirí tiní saŋgiríŋombo sambo koŋgo umbuyote, \v 19 dokoro uni ŋundo meté Anutu qene iŋowaŋgo. Hamó, Anutuko iŋo-iŋo ŋu rero tunomo rotaró. \v 20 Anutuko o soso towaró naruyó moŋgo yate-yate itaka ŋano uni kato Anutuko o soso towaró ŋu qenero Anutu koro murí sóqewí ŋu qene iŋowaŋgo. Qenero eneŋo wimbí suki-suki yote quya eneŋo murí hamó ŋuya meté iŋoyi tondaŋeweya. Ŋunde ŋuroko uni soso “Nore kama qene iŋatowó,” yewero mepémo kini. \v 21 Iyo, uni ŋundo Anutu qene iŋaŋgurí, quko owí hokoro kama yuŋgunaŋaŋgurí. Kini, iŋo-iŋo wimbo-wimbo tero newondeye huriri taró. \v 22 Ŋande yaŋgurí, norendo iŋo-iŋonani meté, yaŋgurí, quko kape-kape uni tero \v 23 Anutu suki-suki yote ŋuro sine parámiyó\f + \fr 1:23 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* ŋu qenero mepé tero kapo-kapo toworo potoruku te yunaŋgurí. Ko kapo-kapo ŋuko uni waka khumoweya qu qembe, nú qembe, posepo qembe, sire-paqú qembe taŋgurí. \s1 Unipareto o pi-piyimi teyoteŋgo \p \v 24 Ŋunde ŋuroko Anutuko unipare ŋu yorotoní koweye o piyimi tewero quro iŋoro newonde piyimi howero otete pusú taŋgurí. \v 25 Unipare ŋundo Anutu koro mande hamó huwóŋoro kota mande ka yero howaŋgurí. O kumi towaŋgurí ŋu naŋge potoruku te yunaŋgurí, Anutuko o soso towaró ŋu potoruku kama te inaŋgurí. Ko Anutu ŋuko suki-suki owí parámi reweya. Ŋu hamó. \p \v 26 Ŋu murí ŋuro Anutuko unipare ŋu yorotoní nuŋguríye pusú qu howeyaŋgo. Dokoro pare kumimboko kameye yorotoro pare meyowomboya eneqaŋge se simbururu teyaŋgo. \v 27 Ŋundiro naŋge uni kumimboko pareye yorotoro urumuni meyowo yiyo nuŋgu yerero eneqaŋge se simbururu tero koweyemo topé piyimi raŋgurí. \p \v 28 Unipare ŋundo Anutu qene iŋowero ŋuro piyimiŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Anutuko unipare ŋu yorotoní kape-kape tero otete piyimi naŋge teyaŋgo. \v 29 Otete kate-katepo unipareko ŋuno maŋgoreyote. Otete piyimi tero, onoŋo qene nuŋguworo, otete pusú naŋge teyoteŋgo. Newonde tutu tero, yuri khumowero ŋuro iŋoro, topo-topoyemboro newonde kanata ŋu roworemowero ŋuro iŋoro, kota mande yero, iŋo-iŋo piyimi naŋge teyoteŋgo. Mande piyimi mondó ta yero, \v 30 huwó mande yero, Anutu huwóŋoro, mira windu-windu tero, uni kembémboro maŋgoye wendaqero, eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Otete piyimi tewero khe keta qu seqayoteŋgo. Awa-náyemboro maŋgoye wendaqeyoteŋgo. \v 31 Unipare ŋundo iŋo-iŋoye moré kini, mande komo kusiyaŋgurí ŋu itaka kama howeyoteŋgo, o meté unipare kama te yunoro, sikíye kama te yunoyoteŋgo. \v 32 Komo Anutuko ŋande yaró, uni ka o ŋunde qu teweya ŋu khumoweya. Asa unipare piyimi ŋundo mande roneneŋowí ŋuro iŋomukoteŋgo. Quko otete piyimi ŋu naŋge teyoteŋgo, ko meyowombo otete ŋu teweya ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo. \c 2 \s1 Anutuko otete roneneŋowí tero unipare ronda yereyote \p \v 1 Ŋunde ŋuroko topokeporo oteteyó ma rondaŋewero. Qeno, keto topoke o piyimi tiní rondaŋeweya tiníqo, keŋo ronda kereweya. Dokoro ke ŋuya o piyimi ŋu teyote. \v 2 Nore ŋande iŋoteto, ko Anutuko iŋo-iŋo hamó naŋge tero uni o piyimi ŋunde qu teyoteŋgo ŋu ronda yereyote. \v 3 Yendo topoyemboro oteteye rondaŋeteŋgo, quko ye ŋuya o ŋu teyoteŋgo. Asa ko ye date iŋoteŋgo, yendo Anutu koro topé piyimi ŋu meté takawaŋgope, ma kini? \v 4 Anutuko o meté horé te yunoro yeŋo kama piyimiŋoro saŋgirí waka ta kama yunoyote. Ko o meté te yunoyote ŋuko khe witú yiriní yendo quhuríyemboro surumí tero quhurí ŋu rotowaŋgo. Asa yendo kape tero o meté te yunoyote ŋuro piyimiŋoteŋgo, peka? \p \v 5 Quko yeŋo muríye roŋgaruwowero quro piyimiŋoyoteŋgo, ko quhuríyemboro surumí tewero quro piyimiŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko naru kano Anutuko saŋgirí roneneŋowí mu te yunoweya. Hamó saŋgirí koro naru ŋunoko o soso okeyá ta tunomo rondaŋeweya. \v 6 Enendo “uni soso yiyoro oteteyemboro kimo hamó yunoweya.” \f + \fr 2:6 \ft Hariri Yambo 62:12; Iŋo-iŋo Mande 24:12\f* \v 7 Uni kumimbo owé meté horé mu, ará, ko yoto-yoto meté rewero quro o meté naŋge unipare te yunoyoteŋgo. Anutuko uni ŋunde qu yoto-yoto suki-suki yunoweya. \v 8 Quko kumimbo eneŋo owéye hokoro mande hamó huwóŋoro otete piyimi naŋge howeyoteŋgo. Asa Anutuko uni ŋu saŋgirí parámi yunoweya. \v 9 Unipare soso o piyimi teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo,\f + \fr 2:9 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* topé piyimi rero kowe surumí naŋge rewaŋgo. \v 10 Quko unipare soso o meté teyoteŋgo qundo, asa koretero Juda uni, tukú uni wini meyowo, owé parámi ri Anutuko owéye hokoní newonde imemo yowaŋgo. \v 11 Dokoro Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote. \p \v 12 Qeni, uni kumimbo hutuŋo mande\f + \fr 2:12 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* kama iŋoro o piyimi tero topé piyimi rewaŋgo. Quko Anutuko hutuŋo mandewore kama ronda yereweya. Ko uni kumimbo hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro quhurí tiqo, hutuŋo mandewore ronda yereweya. \v 13 Dokoro uni kato kusumboto hutuŋo mande kina iŋote quko Anutu koro toŋímo roneneŋowí kama tunoqete.\f + \fr 2:13 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Kini, uni ka hutuŋo mande iŋo howeyote ŋuko roneneŋowí mu tunoqete. \v 14 Hamó, hutuŋo mande quroko ore mande enesó-enesó yote. Asa uni wini meyowombo hutuŋo mande ŋuro kape teyoteŋgo, quko ore mande ŋunde qu kina howeyoteŋgo tiníqo, hutuŋo mande naŋge howeyoteŋgo. \v 15 Ŋunde howi oteteyembo ŋande nore witú nereyote, asa Anutuko hutuŋo mande ŋuro murí newondeyemo nakayáŋaró. Otete sopowero quro iŋo-iŋoye muko ŋuro yesowoyote, ko iŋo-iŋoyembo eneŋo oteteye kumimboro saŋgirí teyote, ko kumimboro metéŋoyote. \v 16 Ŋu soso imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Asa ŋu naruko ŋuno Anutuko o sóqewí soso uni quroko yote ŋu Kristo Yesuwore\f + \fr 2:16 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* rondaŋeweya. Ko miti mande yesowoyoteno ŋuko o tunoqeweya ŋuro yete. \s1 Juda unindo hutuŋo mande iŋomukoteŋgo \p \v 17 Asa ye kumimbo, noreko Juda uni, yero hutuŋo mandeko\f + \fr 2:17 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuno kaŋeyoteŋgo. Yendo Anutu koya womoro yeŋo owéye hokoyoteŋgo, \v 18 ko hutuŋo mande iŋoro Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoyi tondaŋiní o meté soso ŋuro qene iŋoyoteŋgo. \v 19 Ŋunde tero ye ŋande yeteŋgo, asa nore meté uni toŋeye pokawí ŋu khe meté mu witú yereyoteto, ko uni huririko yoteŋgo ŋu hiyó yunoyoteto, \v 20 ko uni iŋo-iŋoye moré kini ŋu iŋo-iŋo yunoyoteto, ko mande rondaqe simó ta-ta yunoyoteto. Nore meté ŋunde tewato, dokoro nore hutuŋo mande ŋu iŋoro iŋo-iŋo hamó soso towoyoteto. Ye ŋunde yeyoteŋgo, peka. \v 21 Date koro? Yendo iŋo-iŋo ka rondaqe unipare meyowo yunoyoteŋgo, quko yendo iŋo-iŋo ŋu kama reyoteŋgo, hamómbe? Ŋande yesowoyoteŋgo, momo ma tewero, quko ye kumimboko momo teyoteŋgo, hamómbe? \v 22 Ko ŋande yeyoteŋgo, se simbururu ma tewero, quko ye kumimboko se simbururu teyoteŋgo, hamómbe? Yendo anutu kota-kota quro hamó piyimiŋoyoteŋgo, quko ye kumimboko ya surumí moŋgo o qu momo teyoteŋgo, hamómbe? \v 23 Yendo hutuŋo mande ŋuro seré te inoyoteŋgo, quko mande ŋu wendaqeteŋgo quno ŋuno Anutu koro owí ri umbute. \v 24 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni wini meyowo-meyowombo yeŋo oteteye qenero Anutu koro owí yesaráŋoyoteŋgo.” \f + \fr 2:24 \ft Aisaia 52:5; Esekiel 36:22\f* \p \v 25 Yendo hutuŋo mande howeyoteŋgo tiníqo, asa komo koweye toŋaŋgurí\f + \fr 2:25 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* ŋuko o meté tero samaka yereyote. Quko hutuŋo mande wendaqeteŋgo tiníqo, koweye toŋaŋgurí ŋuko samaka yerewero mepémo kini. Koweye kama toŋaŋgurí ŋunde qembe teteŋgo. \v 26 Ŋunde ŋuroko ye date iŋoteŋgo? Uni koweye kama toŋaŋgurí quko hutuŋo mande okeyá ta howeyoteŋgo tiníqo, Anutuko uni ŋu yiyoro, uni koweye toŋaŋgurí ŋunde qembe, ye iŋote, hamómbe? \p \v 27 Yendo Anutu koro mande towoyoteŋgo ko koweye toŋaŋgurí, quko hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo. Imemoŋgo uni koweye kama toŋoro hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuko ye ronda yerewaŋgo. \v 28 Dokoro uni kumi tunomo Juda koro muríye howeyoteŋgo ŋuko Juda uni horé kini. Ko uni kumi koweye saŋanímo toŋaŋgurí ŋuko Juda uni horé kini. \v 29 Kini, Juda uni horé kako newondímo naŋge Juda uni horé yorote. Ko koweye toŋowero murí hamó ŋuko ŋandiro, asa Yuqa Surumímbo newondeye toŋoteŋgo, mande sokome yote ŋuwore kini. Unipareto uni ŋunde qu seré kama te yunowaŋgo, peka, quko Anutuko seré te yunoweya. \c 3 \s1 Anutuko otete hamó mu naŋge howeyote \p \v 1 Asa ko Juda unindo muríyewore o meté ka reyoteŋgope ma kini? Ko koweye toŋowero murí\f + \fr 3:1 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* ŋundope ene samaka yereyotepe ma kini? \v 2 Iyo, murí ŋuwore o meté kate-kate siyoyoteŋgo. Korete ŋuko ŋandiro, Anutuko eneŋo mande qu yunaró. \p \v 3 Asa do ka? Juda uni kumimboko iŋondutu kama taŋgurí ŋuko Anutuko otete hamó howeyote ŋu riní umbuweya, peka? \v 4 Kini horé! Uni sosoko kota uni tiníkaqo, Anutuko hamó naŋge yoweya. Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno Anutu ŋuro ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Ŋuro tero keto mande roneneŋowí mu naŋge yeyote, \q2 ko ronda yerero taka yereweya.” \p \v 5 Norendo otete roneneŋowí\f + \fr 3:5 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* kama howeyoteto tiníqo, Anutu koro otete roneneŋowí ŋu tunomo horé yoweya. Asa ko date yewato, Anutuko noreŋo saŋgirí tete quno ŋuno enendo otete roneneŋowí kama howete? (Qeni, nondo unindoro iŋo-iŋoye qu yeteno.) \v 6 Kini horé! Ŋu hamó tiníqo, Anutuko unipare soso nokono yoteŋgo qu ronda yerewero mepémo kini. \v 7 Asa uni kato ŋande yeweya, peka, “Ko neneŋo otete kota ŋuko Anutu koro otete hamó tunomo riní unipareto owí hokowaŋgo. Asa do karo no quhurí uni neko nerero kimo piyimi nunoyote?” yeweya, peka. \v 8 Hamó, uni kumimbo no yesará nerero ŋande yeteŋgo, “Ko Polko ŋande yete, ‘Nore meté o piyimi tatoqota o meté tunoqeweya.’” Uni mande ŋu yeteŋgo qundo topé piyimi hamó rewaŋgo. \s1 Uni kanata kato otete roneneŋowí kama teyote \p \v 9 Asa do ka yewato? Nore Juda unindo uni wini meyowo taka yereyoteto, peka? Ŋunde kini. Dokoro komo ŋande yato, uni soso, asa Juda unindoya uni wini meyowomboya, quhurí kasiramo yoteŋgo. \v 10 Ŋuro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, \b \q1 “Uni kato roneneŋowí horé kama yote, \q2 hamó, kato roneneŋowí kama yote. \q1 \v 11 Kato iŋoní tondaŋeyote qu kama yote, \q2 Anutu seqawero quro uni ka kama yote. \q1 \v 12 Sosopo huwóŋoro wuruwara uni tunoqaŋgurí, \q2 o meté tewero quro uni ka kama yote, \q2 kanata ŋunde qu ka kama yote.” \q1 \v 13 “Puŋeye muko uni tapu ŋunde qembe teyote, \q2 mipiyembo topo-topoye kaná yereyoteŋgo.” \q1 “Sire koro sonoyó oŋgomi kumunzóye saŋano yote.” \q2 \v 14 “Maŋgoyembo mande piyimi yero newonde piyimi ri tunoqeyote.” \f + \fr 3:14 \ft Hariri Yambo 10:7\f* \q1 \v 15 “Yuroyi sitú umbuwero khe quwore kheŋgeŋoyoteŋgo, \q2 \v 16 rambaruru koya newonde surumímboya ri tunoqeyote, \q1 \v 17 ko newonde imemboro kama iŋoyi tondaŋeyote.” \f + \fr 3:17 \ft Aisaia 59:7-8\f* \q2 \v 18 “Yoto-yotoyemo Anutu koro sasaro kama teyoteŋgo.” \f + \fr 3:18 \ft Hariri Yambo 36:1\f* \p \v 19 Asa nore ŋande iŋoteto, hutuŋo mande\f + \fr 3:19 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuko unipare kasirayómo yoteŋgo ŋu sopo yereyote. Ŋuro tero uni soso mande topé yewero mepémo kini, ko Anutuko unipare soso nokono yoteŋgo qu mande khono yorotoro ronda yereweya. \v 20 Dokoro uni soso hutuŋo mande koro khewore Anutu toŋímo roneneŋowí tunoqewero\f + \fr 3:20 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* mepémo kini. Dokoro hutuŋo mandewore norendo otete piyimi ŋuro iŋomukoteto naŋge. \s1 Iŋondutunaniwore roneneŋowí mu tunoqeteto \p \v 21 Quko itaka ka Anutuko roneneŋowí tunoqewero\f + \fr 3:21 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* khe qu riní tunoqaró. Khe ŋuko hutuŋo mande\f + \fr 3:21 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* howewero khe qu kini. Quko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye\f + \fr 3:21 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* muko khe ŋuro yete. \v 22 Yesu Kristoko\f + \fr 3:22 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* otete meté mu howaró ŋuwore unipare soso iŋondutuwowaŋgo ŋuko unipare roneneŋowí\f + \fr 3:22 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* tunoqewaŋgo. Hamó, Anutuko unipare ronda yerero khe enesó-enesó kama howeyote, \v 23 dokoro nore soso o piyimi tatowó. Kowe Anutu koro sine parámi\f + \fr 3:23 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* ŋu rotatoqo, \v 24 Anutuko, Kristo Yesu kimo nereró\f + \fr 3:24 \ft “\fk kimo nereró\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.\f* ŋuwore, eneŋo samaka-samaka tuwó nunoní unipare roneneŋowí tatowó. \v 25 Anutuko Yesu riní eneŋo sitúŋowore sikínani nunowero kheyó tunomo tunoqaró. Tunoqiní ŋuro iŋondutuwoyatowó quno ŋuno quhurínani komo tatowó ŋuro topé kama tete. Murí ŋuwore Anutuko eneŋo otete roneneŋowí rero tunomo witú yereyote. \v 26 Topé ŋunde kama teyote ŋuko itaka naru ŋanoko eneŋo otete roneneŋowí ŋu witú yerete. Ŋuro tero eneko roneneŋowí naŋge yoweya, ko unipare Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, unipare roneneŋowí, ye neko yereyote. \p \v 27 Ŋunde ŋuroko noreŋombo noreŋo owénani hokowero mepémo kini. Hamó, kumimbo hutuŋo mande koro khoyó naŋge tero, mande ŋu howeyoteto, ye iŋoro eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Quko norendo iŋondutuwowero hutuŋo mande qu howeyoteto. Asa ko owénani hokowero mepémo kini. \v 28 Dokoro ŋande iŋoteto, Anutuko unipare iŋondutu taŋgurí ŋuro naŋge, unipare roneneŋowí, ye neko yereyote, hutuŋo mande koro khoyó teyoteŋgo ŋuro unipare roneneŋowí ye kama neko yereyote. \p \v 29 Qeni, Anutuko Juda uniparetoro Anutuye naŋge peka? Kini, uni wini meyowomboro Anutuye ŋuya, hamómbe? Iyo, meyowomboro Anutuye ŋuya, \v 30 dokoro Anutu kanata naŋge yote. Asa ko enendo uni koweye toŋaŋgurí\f + \fr 3:30 \ft “uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* qundo iŋondutu teteŋgo ŋu qenero, uni roneneŋowí, ye neko yereweya, ko uni koweye kama toŋaŋgurí qundo iŋondutu ŋunde naŋge teteŋgo ŋu qenero, uni roneneŋowí, ye neko yereweya. \p \v 31 Asa ko ye date iŋoteŋgo, norendo iŋondutu ŋuro naŋge yeroqo hutuŋo mande ŋu rato umbute, peka? Kini horé. Norendo hutuŋo mande rato kondérete. \c 4 \s1 Anutuko Abraham, uni roneneŋowí, ye nekaró \p \v 1 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ko Abraham, noreŋo sitú sowe usinani ŋundo murí ŋaro date qenero iŋoní tondaŋaró? \v 2 Qeni, Abrahamko kho ka tero uni roneneŋowí\f + \fr 4:2 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ŋunde tunoqaró tiníqo, asa meté eneŋombo eneŋo owí hokoweya. Quko Anutu toŋímo eneŋo owí hokowero mepémo kini. \v 3 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní Anutuko, uni roneneŋowí, ye nekaró.” \f + \fr 4:3 \ft Murí Tero 15:6\f* \p \v 4 Asa kho uni kato khoyómboro kimo reyote. Kimo ŋuko tuwó kini, khoyómboro meté ŋu reyote. \v 5 Anutuko uni piyimi ka meté yoriní roneneŋowí tunoqewaŋgo.\f + \fr 4:5 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Kowe uni kato kho ka kama tero Anutu ŋu iŋondutuwoníqo, iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekoyote. \v 6 Anutuko unindoro khoyó kama rondaŋeroqota, uni roneneŋowí, ye nekote tiníqo, enendo meté horé yoweya. Komo quno Dewitko\f + \fr 4:6 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* murí ŋuro sokomeko ŋande nakayáŋaró, \q1 \v 7 “Wenda-wenda uni ŋu, enendo potóye se rotaró ŋuya \q2 o piyimi taŋgurí qu, enendo quhuríye weheŋaró ŋuyako \q2 meté horé yowaŋgo. \q1 \v 8 Uni Parámimbo quhuríye qenero topé ka kama teweya tiníqo, \q2 meté horé yowaŋgo.” \p \v 9 Ŋunde ŋuroko ye date iŋoteŋgo, yoto-yoto meté horé ŋuko uni koweye toŋaŋgurí\f + \fr 4:9 \ft “uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* ŋuro naŋgepe, ma uni koweye kama toŋaŋgurí ŋuro ŋuya? Qeni, nore ŋande yeteto, Anutuko Abraham koro iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró. \v 10 Asa ko do naru horé ŋuno, uni roneneŋowí, ye nekaró? Enendo kowí toŋoníqota, uni roneneŋowí, ye nekarómbe, ma kowí kama toŋaró quno, ŋunde ye nekaró? Asa kowí kama toŋaró quno, ŋunde ye nekaró, imemoŋgo kini. \v 11 Koretero kowí kama toŋaró quno ŋuno Anutuko iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekoroqota ŋande miraró, “Rokó tewero quro koweke toŋo qembe.” Ŋuro tero Abrahamko uni soso koweye kama toŋoteŋgo quko iŋondutuwoyoteŋgo ŋuro awaye. Ŋuro tero uni ŋu ŋuya uni roneneŋowí tewaŋgo. \v 12 Abrahamko kowí kama toŋaró quno ŋuno iŋondutu taró. Asa ko enendo ŋuya uni koweye toŋaŋgurí khí mepé howero iŋondutu teyoteŋgo ŋuro awaye. \p \v 13 Qeni, Anutuko mande kusiyoro Abraham ŋande miraró, “Keya sowekepoya mira soso se yunowano.” Asa hutuŋo mande kama yoní Anutuko mande ŋu kusiyo inaró. Abraham iŋondutuwoníqota Anutuko, uni roneneŋowí, ye nekoro mande kusiyo inaró. \v 14 Dokoro uni hutuŋo mande howeyoteŋgo qu naŋgeko noko ŋu rewaŋgo tiníqo, iŋondutu tewero murí ŋuko murí moré kini, ko Anutuko mande kusiyaró ŋuko kina mande naŋge. \v 15 Dokoro uni kato hutuŋo mande wendaqiníqo, Anutuko saŋgirí tero ronda yereweya. Quko uni kato hutuŋo mandeyó moré kini, asa hutuŋo mande ŋu wendaqewero mepémo kini. \p \v 16 Ŋunde ŋuroko Anutuko unindoro iŋondutuye qenero samaka-samaka tuwó\f + \fr 4:16 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yunoro mande kusiyaró ŋu yunote. Ŋunde tero mande kusiyowí ŋu riní kondériní Abraham koro sowe qu soso yunote. Suwisawiyó ŋuko unindo hutuŋo mande howeyoteŋgo quya unindo Abraham koro iŋondutuyó qene howeyoteŋgo ŋuya. Dokoro Abrahamko nore soso quro usinani. \v 17 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Nondo uni wini parámi kunowe usi-siŋge qambu tewaŋgo.” \f + \fr 4:17 \ft Murí Tero 17:5\f* Asa ko enendo iŋondutu tero Anutu toŋímo noreŋo usinani tunoqaró. Ŋu Anutu ŋuko uni khumowí mu yoto-yoto yunoyote. Ko do o ka kama yote ŋu nekoní arero yoteŋgo. \p \v 18 Anutuko Abraham mande kusiyo ŋande inaró, “Keto uni wini qambu koro usiye tunoqeweya.” \f + \fr 4:18 \ft Murí Tero 15:5\f* Ŋunde yiníqo, uni meyowo kato, “Mepémo kini,” ye iŋoweya, peka. Quko Abrahamko hamó iŋondutu tero yeŋo usiye tunoqaró. \v 19 Ŋu naruko ŋuno kumima naruyó 100 ŋundiro rotoro kowí umburó. Ko parí Sara ŋuko kusimi taró. Ŋunde quko iŋondutuyó oyowí kama taró. \v 20 Kini, enendo Anutuko mande kusiyaró ŋuro iŋaró, ko iŋondutuyó rotoro newonde irisa kama taró. Kini, iŋondutuyó ŋuko wimbí riní Anutu owí hokoro \v 21 ŋande iŋaró, Anutuko do mande ka kusiyaró ŋu eneŋombo ŋunde teweya. \v 22 Ŋunde ŋuroko Anutuko Abraham koro iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró. \v 23 Ŋa mande ŋako, “iŋondutuyó qenero, uni roneneŋowí, ye nekaró,” sokomeko ŋuno nakayáŋaró, quko Abraham koro naŋge kama nakayáŋaró. Kini. \v 24 Noreŋo ŋuya nakayáŋaró. Anutuko nore ŋuya, unipare roneneŋowí, ye neko yereweya. Dokoro nore Anutu iŋondutuwoyoteto. Enendo Yesu, noreŋo Uni Paráminani ŋu, uni tapu koŋgo riní otoqaró. \v 25 Noreŋo quhurínanimboro ene rero uni saŋgirí kandeyemo rotoní uroyi khumaró, ko noreŋo roneneŋowí mu tunoqewero quro uni tapu koŋgo riní otoqaró. \c 5 \s1 Noreya Anutu koya newonde kanata teteto \p \v 1 Ŋunde ŋuroko nore iŋondutuwoyatoqota Anutuko nore, unipare roneneŋowí,\f + \fr 5:1 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* yero neko nereró. Murí ŋuwore norendo Anutu koya newonde kanata teyoteto, dokoro Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 5:1 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koya womatowó. \v 2 Ŋunde iŋondutuwoyatoqo, noriní samaka-samaka tuwó\f + \fr 5:2 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* rero Anutu koro taŋgímo uyareyoteto. Ko ŋande iŋoyoteto, imemoŋgo Anutu koro sine parámiyó\f + \fr 5:2 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* qenewato quro niŋgu-niŋgu teyoteto. \v 3 Ŋunde naŋge kini. Quhurí korowoyoteto quno ŋuno niŋgu-niŋgu teteto, dokoro ŋande iŋoteto, ŋu quhurí ŋundo newondenani towoní kondériní kondé kaŋeyowato. \v 4 Ŋunde kaŋeyato murínani meté horé tunoqeweya. Ŋunde tunoqiní nore Anutusina iŋoro oyó meté ŋuro sopoyoteto. \v 5 Nore ŋande iŋoteto, o meté ŋu hamó rewato, dokoro Anutuko Yuqa Surumíwore newonde meté mu sono qembe newondenanimo windoroŋaró. \p \v 6 Qeni. Komo, norendo noreŋo samaka nerewero mepémo kini. Quko Anutuko naru meté rokóŋoro unipare ene huwóŋoyoteŋgo samaka yerewero quro Kristo ŋu asáŋoní tipiririko\f + \fr 5:6 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* khumaró. \v 7 Asa uni kato uni roneneŋowí ka samakaŋowero quro kama khumoweya. Hamó, enendo uni meté quro khumoweya, peka. \v 8 Quko Anutuko newonde meté nunowero quro muríyó nore ŋande witú yereró, asa noreko watí quhurí unipare yoratowó quno ŋuno Kristo riní noreŋo tipiririko khumaró. \v 9 Khumoní sitúŋombo nore noriní roneneŋowí tatowó.\f + \fr 5:9 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Asa ko nore ŋande hamó iŋoteto, imemoŋgo Anutuko quhurí unipare ŋu rambaruru yereweya quno ŋuno enendo Kristowore rambaruru koŋgo nore noreweya. \v 10 Komo nore Anutu koro saŋgiríŋo yoratowó. Quko ŋu naru ŋunoko Anutu koro Naŋuní khumaró ŋuko saŋgirí ŋu riní kini tiní nore Anutu koya newonde kanata tatowó. Ŋunde tero nore hamó ŋande iŋoyoteto, Naŋuní ŋuro yoto-yotoyómbo kawaware yerero rambaruru koŋgo yoreweya. \v 11 Ŋu naŋge kini, asa itaka Uni Paráminani Yesu Kristowore nore Anutu koya newonde kanata teyoteto. Ŋunde ŋuroko Anutu ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teyoteto. \s1 Atam koya Yesu Kristo koya o enesó irisa riri tunoqaró \p \v 12 Nore iŋoteto, komo suki uni kanata kato o piyimi tiní quhurí tewero murí nokono tunoqaró. Murí ŋundo kindo khumowero riní nokono tunoqero uni soso wiri yereró, dokoro uni soso quhurí teyoteŋgo. \v 13 Qeni, Anutu koro hutuŋo mande ŋu\f + \fr 5:13 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* kama tunoqeyoní quhurí tewero murí ŋu nokono yora. Quko hutuŋo mande moré kini, asa wendaqewero mepémo kini. \v 14 Ŋu hamó, quko ŋu naru kewero quno ŋuno, asa Atam naruyó moŋgo yate-yate arero Anutuko hutuŋo mande Moses inaró quno ŋuno, kindo khumowero ŋundo uni soso sopo yiriní khumaŋgurí. Hamó, uni kumimbo Atamko Anutu koro mande wendaqaró ŋunde qembe kama taŋgurí. Quko uni ŋuya khumaŋgurí. Ko Atam ŋuko uni tukú tunoqeweya ŋuro rokóŋo taró. \p \v 15 Quko Atamko o piyimi taró ŋuko enesó, Anutuko o tuwó nunaró ŋuko enesó. Qeni, uni kanata kato o piyimi taró ŋuro uni qambu khumaŋgurí. Quko Anutuko samaka-samaka tuwó ŋuya puriŋo Yesu Kristo\f + \fr 5:15 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro samaka-samaka tuwówore maheró ŋuya parámi tiní uni qambu ŋundo siyaŋgurí. \v 16 Ko uni kanata kato o piyimi taró ŋuro eŋgé ŋuko enesó, puriŋo ŋuro eŋgé ŋuko enesó. Dokoro komo Anutuko uni kanata o piyimi taró ŋu qenero topé piyimi ka rero meté te inaró. Quko imemoŋgo unipare qambu quhurí taŋgurí ŋu yiyoro samaka-samaka tuwó yunoní unipare roneneŋowí taŋgurí. \v 17 Dokoro uni kanata kato o piyimi tiníqo, kindo khumowero ŋundo wimbí tero uni soso sopo yereyote. Quko uni kanata ka, Yesu Kristo, ŋundo o meté tiníqo, samaka-samaka tuwó rato Anutuko puriŋo nore nunoro, uni roneneŋowí, yero neko yereró. Ko nore owé parámi rewato. \p \v 18 Asa ko uni kanata kato o piyimi tiníkaqo, Anutuko uni soso topé piyimi ka meté te yunaró. Ŋundiro naŋge uni kanata kato o meté tiníkaqo, Anutuko uni soso, uni roneneŋowí, neko yerero yoto-yoto yunaró. \v 19 Asa uni kanata kato Anutu koro maŋgó wendaqiní uni qambu quhurí uni tunoqaŋgurí. Ŋundiro naŋge uni kanata kato Anutu koro maŋgó howiní uni qambu uni roneneŋowí tewaŋgo. \p \v 20 Kowe hutuŋo mande mahiní quhurí tewero murí ŋu parámi tunoqaró. Quko murí piyimi ŋu parámi tiníqo, samaka-samaka tuwó ŋu parámi horé nunoní ratowó. \v 21 Asa quhurí tewero murí ŋu mahiníqo, kindo khumowero ŋundo unipare sopo yiriní khumaŋgurí. Ŋundiro naŋge samaka-samaka tuwó ŋu mahero otete roneneŋowíwore nore sopo niriní nore Uni Paráminani Yesu Kristowore suki-suki yowato. \c 6 \s1 Norendo Kristo koya khumatowó \p \v 1 Asa ko do ka yewato? Ŋandiro peka, “Nore meté o piyimi tatoqo, samaka-samaka tuwó ŋu parámi horé nunoweya.” Ŋunde yewato, peka? \v 2 Kini horé. Noreko uni khumowí ŋunde qembe quhurí koro kusuŋoyómo watí kama yoteto, hamómbe? Asa ko date tero otete piyimi ŋu watí howeyoteto? \v 3 Nore sono reroqo Kristo Yesu\f + \fr 6:3 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* quroyómo utowó, asa ko ene khumaró ŋuya khumatowó. Ye ŋumbe kama iŋoteŋgo, peka. \v 4 Ŋunde ŋuroko nore sono reroqota khumoro eneya uni tapuko utowó. Ŋuro tero Anutuko sine parámiyómbo\f + \fr 6:4 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo wimbí parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* Kristo uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró ŋunde qembe nore ŋuya khe u-unani ketawore howeyoteto. \v 5 Dokoro norendo eneŋo khumaró ŋundiro khumatowó tiníqo, ŋunde naŋge nore ŋuya pitu ko otoqowato. \p \v 6 Ŋande iŋoteto, ko noreŋo newonde komo quya eneya tipiririko yuroyi khumariyó. Ŋunde tero enendo quhurí ŋuro wimbí ŋu riní kini tiní quhurí koro kho simó\f + \fr 6:6 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* watí kama yoteto. \v 7 Dokoro uni ka khumaró ŋuko quhurí ŋuro kusuŋoyó moŋgo arete. \p \v 8 Asa ko iŋondutu ŋandiro teyoteto, ko Kristo koya khumatowó tiníqo, nore eneya keta tero yorowato. \v 9 Dokoro ŋande iŋoteto, Kristo uni tapu koŋgo otoqoroqo kaŋuya kama khumoweya. Itaka khumoko ene sopoyowero mepémo kini. \v 10 Hamó, eneŋo khumaró ŋundo naru kanata qunoko quhurímboro wimbí riní kini taró. Quko enendo keta yotoro Anutu kasiramo yorote. \v 11 Ye ŋuya iŋo-iŋo ŋu naŋge ti. Ye uni khumowí ŋunde qembe quhurí kusuŋoyómo kama yoroteŋgo. Kini, Kristo Yesu quroyómo Anutu kasiramo yoroteŋgo. \p \v 12 Ŋunde ŋuroko quhurí tewero murí kusuŋoyómo ma yowero, ŋundo koweye puqeweya qu sopoyoní murí ŋu howero iŋo-iŋo piyimi mu howewaŋgo koro. \v 13 Ko koweyemboro o sombé-sombé qu quhurí tewero murí kusuŋoyómo ma rotowero, otete piyimi teweya koro. Kini, ye khumo takaro pitu ko otoqaŋgurí qu qembe yeŋo Anutu inoyi qembe, ko koweyemboro o sombé-sombé qu otete roneneŋowí\f + \fr 6:13 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* tewero quro Anutu inoyi qembe. \v 14 Hamó, quhurí tewero murí ŋundo sopo yerewero mepémo kini. Dokoro yendo hutuŋo mande\f + \fr 6:14 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuro kusuŋoyómo kama yoteŋgo. Kini, samaka-samaka tuwó\f + \fr 6:14 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋuro kusuŋoyómo yoteŋgo. \s1 Otete roneneŋowí ŋuro kusuŋoyómo yoteto \p \v 15 Asa do ka yewato? Ŋande peka, “Hutuŋo mande ŋundo kama sopo nereyote, samaka-samaka tuwó ŋundo naŋge sopo nereyote. Asa ko o piyimi tato.” Ŋunde yewato, peka? Kini horé. \v 16 Qeni, yendo oka kusuŋoyómo yoteŋgo tiníqo, o ŋuko sopo yereyote. Hamó, quhurí tewero murí ŋuro kusuŋoyómo yotoro howiqo, yoriní khumowaŋgo. Quko Anutu koro kusuŋoyómo yotoro maŋgó howiqo, yoriní roneneŋowí tewaŋgo.\f + \fr 6:16 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Ŋuro iŋoteŋgope ma kini? \v 17 Quko Anutu yuŋgunaŋoyoteto, dokoro komo ye quhurí ŋuro kho simó\f + \fr 6:17 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yotoro howaŋgurí, quko itaka mande rondaqe yunaŋgurí ŋu iŋoro niŋgu-niŋgu tero howeyoteŋgo. \p \v 18 Hamó, quhurí ŋundo ye kusi yereró, quko Anutuko ye wisi yerero otete roneneŋowí\f + \fr 6:18 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro kusuŋoyómo yorotoní yoteŋgo. \v 19 Yeŋo koweye saŋaní ŋuko ime naŋge, ŋunde ŋuro nondo noko koro tapara mande\f + \fr 6:19 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Uni kato sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yeteno. Komo koweyemboro o sombé-sombé qu se rotoyi otete pusú ŋuro kho simó yotoro hutuŋo mande wendaqewero murímboro kho simó yotoro hutuŋo mande wendaqeyaŋgurí. Asa ŋunde naŋge itaka o sombé-sombé ŋu se rotoyika otete roneneŋowí ŋuro kho simó yuri qembe. Ŋunde tero meté horé tunoqewaŋgo. \v 20 Dokoro yendo quhurí tewero murímboro kho simó yaŋgurí quno otete roneneŋowí kusuŋoyómo kama yoraŋgo. \v 21 Ŋunde ŋuroko, ŋu naruko ŋuno do eŋgé ka tunoqaró? Hamó, itaka oteteye ŋuro kowi piyo teyoteŋgo, dokoro eŋgé ŋuko ŋandiro, ye khumoyoteŋgo. \v 22 Quko itaka Anutuko quhurí tewero murí moŋgo yoriní Anutu koro kho simó yoteŋgo, ko ŋuro eŋgé ŋuko ŋandiro, ye meté horé yotoro suki-suki yorowaŋgo. \v 23 Dokoro quhurí tewero murímboro kimoyó ŋuko khumo naŋge, quko Anutu koro puriŋo nunoyote ŋuko ŋandiro: Uni Paráminani Kristo Yesu\f + \fr 6:23 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* quroyómo yoto-yoto suki-suki nunoyote. \c 7 \s1 Kame tewero quro tapara mande \p \v 1 Uni topo, ye hutuŋo mande\f + \fr 7:1 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuro iŋomukoteŋgo. Asa uni ka toŋí yoníqo, hutuŋo mande ŋundo sopoyote. Ŋuro kape teteŋgo, peka. \v 2 Qeni, hutuŋo mande kanata kato ŋande yete, pare kato kamí, toŋí yoníqo kamímboya womoyote, roto toŋewero mepémo kini. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu watí kama sopoyoweya. \v 3 Asa ko kamí muko toŋí yoní pare ŋu uni meyowomboya epe re-re teweya tiníqo, otete ŋuko se simbururu naŋge. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu kama sopoyoní uni meyowomboya epe re-re meté teweya. Ŋuko se simbururu kini. \p \v 4 Asa ko, uni topone, Kristo\f + \fr 7:4 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* khumaró ŋuwore ye ŋuya khumoyi hutuŋo mande ŋundo kama sopo yereyote. Ŋuro tero meyowomboya womowaŋgo. Uni meyowo ŋuko uni tapu koŋgo otoqaró. Ŋunde tiní norendo Anutu koro kho tero eŋgé rato tunoqeweya. \v 5 Dokoro komo, kowenani saŋaní howatowó quno ŋuno, hutuŋo mande ŋundo kowenani soso riní iŋo-iŋo piyimi howatowó. Iŋo-iŋo piyimi ŋuko quhurí tewero otete ŋuro iŋo-iŋo qu. Asa norendo iŋo-iŋo ŋu howero kindo khumowero ŋuro kho tero eŋgé rato tunoqaró. \v 6 Quko itaka, nore hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khumatoqo, o kusi nereró ŋuro wimbí ŋu kini tero norotaró. Ŋunde tero norendo hutuŋo mande komo nakayáŋaŋgurí ŋu watí howero Anutu koro kho qu kama tewato. Kini, yuqa keta qu rero kho qu ŋunde tewato. \s1 Hutuŋo mande koya quhurí tewero murí ŋuya kho kopo teyotiri \p \v 7 Ŋunde ŋuroko date yewato? Hutuŋo mande\f + \fr 7:7 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuko o piyimi mu peka? Kini horé. Nondo hutuŋo mande ŋu kama iŋano tiníqo, quhurí tewero murí ŋu qene iŋowero mepémo kini. Dokoro ore mande kanata kato ŋande yaró, “Qene nuŋgu ma tewero,” asa ko qene nuŋguwowero quro murí ŋu iŋomukanowó. \v 8 Quko quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore noriní o kate-kate rewero quro iŋo-iŋo newondenemo tunoqaró. Hamó, hutuŋo mande moré kini yoweqo, quhurí tewero murí ŋu wimbí moré kini. \v 9 Komo naru kano hutuŋo mande moré kini tero meté yoranowó. Quko mande kondé ŋu mahiní quhurímboro iŋo-iŋo ŋu newondenemo otoqoní \v 10 newondene khumaró. Ko ŋande iŋoteno, mande kondé ŋuro murí ŋandiro, asa yoto-yoto meté mu nunoweya. Quko kini, nuroní khumanowó. \v 11 Dokoro quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore kaná nerero noriní khumanowó. \v 12 Asa ko hutuŋo mande soso ŋuko surumí, ko mande kondé ŋuko surumí mu, roneneŋowí mu, meté mu. \p \v 13 Ŋunde ŋuroko date yewato? O meté ŋundo kinaŋge nuroní khumanowó, peka? Kini horé. Ŋandiro naŋge, asa o meté ŋundo quhurí tewero murí ŋu riní tunomo tunoqewero ŋuro noriní khumanowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore ŋande iŋowano, asa quhurí tewero murí ŋuko piyimi horé. \s1 Quhurí tewero murí ŋundo nore sopo nereyote \p \v 14 Qeni, nore ŋande iŋoteto, asa hutuŋo mande\f + \fr 7:14 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuko Yuqa Surumímboro mande qu. Quko nondo kowene saŋanímbo yotoro kho simó\f + \fr 7:14 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* tero quhurí tewero murí kusuŋoyómo yoteno. \v 15 Dokoro o teyoteno ŋu kama iŋowe tondaŋete. Qeni, nondo otete ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno. \v 16 Quko no otete ŋuro piyimiŋoyoteno qu teteno tiníqo, no Anutu koro hutuŋo mande ŋuko meté, yeteno. \v 17 Quko itaka, nopa naŋge o piyimi ŋu watí kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí ŋu quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote. \p \v 18 Dokoro ŋande iŋoteno, o meté qu ka kowene saŋaní quroko kama yorote. Hamó, no o meté tewero, ye iŋoteno, quko ŋu kama teyoteno. \v 19 Dokoro otete meté ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete piyimi ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno. \v 20 Asa otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu teyoteno tiníqo, neneŋombo kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote. \p \v 21 Asa ko hutuŋo mande ŋuro ŋande iŋoteno, ko otete meté mu tewero, ye iŋoteno quno, otete piyimi mu tewero ŋuko noya yote. \v 22 Hamó, no newondenemoko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno. \v 23 Quko hutuŋo mande enesó ka kowene soso quroko ŋuno yote. Hutuŋo mande enesó ŋuya Anutu koro hutuŋo mande iŋo-iŋonemo yote quya kuma-kuma teyotiri. Kuma tero quhurí tewero murímboro hutuŋo mande qu kowene soso quroko yote ŋundo kusi nereyote. \v 24 O iniyaqe, quhurímbo no hamó rambaruru nereyote! Danimbo no samaka nerero kowene khumaró qu noŋgo noreweya? \v 25 No Anutu hamó yuŋgunaŋowe! Yesu Kristo,\f + \fr 7:25 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* neneŋo Uni Paráminembo no samaka nereweya. \p Asa ko nopa naŋge iŋo-iŋonemo Anutu koro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno, quko kowene saŋanímo quhurí tewero murímboro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno. \c 8 \s1 Yuqa Surumímbo yoto-yoto meté mu nore nunoyote \p \v 1 Ŋunde ŋuroko, itaka unipare soso Kristo Yesu\f + \fr 8:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* quroyómo yoteŋgo qu topé piyimi ka kama rewaŋgo. \v 2 Dokoro, Yuqa koro hutuŋo mande ŋundo yoto-yoto ke kunoro Kristo Yesuwore quhurí tewero murímboro hutuŋo mande ŋundo kuroní khumaró ŋu noŋgo oroso kiriní kina yote. \v 3 Hamó, komo quno hutuŋo mande\f + \fr 8:3 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋundo nore quhurí moŋgo oroso yerewero mepémo kini, dokoro noreŋo kowenani saŋaní muko quhurí tewero murí ŋu takawero mepémo kini. Asa ko Anutuko eneŋo naŋuní asáŋoní kowe ka quhurímbo sopoyote ŋunde qembe tero quhurínani rotowero quro eneŋo rero o qa-qa taró. Ŋunde tero enendo kowenani saŋanímboro quhurí ŋu topé piyimi inaró. \v 4 Ŋuro tero hutuŋo mande ŋuro murí riní nore quroko hamó tunoqete, dokoro norendo kowenani saŋaní watí kama howeyoteto, Yuqa naŋge howeyoteto. \p \v 5 Qeni, unipare koweye saŋaní howeyoteŋgo qundo koweye saŋanímboro nuŋgurí howeyoteŋgo, quko unipare Yuqa howeyoteŋgo qundo Yuqa koro nuŋgurí howeyoteŋgo. \v 6 Dokoro kowenani saŋanímboro nuŋgurí ŋundoko kindo khumowero ŋu riní otoqoyote, quko Yuqa koro nuŋgurí ŋundoko yoto-yoto metémboya newonde imemboya riní tunoqeyote. \v 7 Ŋunde ŋuroko kowenani saŋanímboro nuŋgurí ŋuko Anutu koro saŋgiríŋo, dokoro nuŋgurí ŋuko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro kusuŋoyómo yowero piyimiŋoyote, ko yowero mepémo kini. \v 8 Unipare koweye saŋaní howeyoteŋgo qundo Anutu niŋgu-niŋgu inowero mepémo kini. \p \v 9 Ŋu hamó, quko yendo koweye saŋaní kama howeyoteŋgo. Kini, Yuqa howeyoteŋgo, dokoro Anutu koro Yuqayó ye quroyemo kunditeyote. Asa uni ka Kristo koro Yuqayó eneno kama yote tiníqo, uni ŋuko Kristo koro qu kini. \v 10 Quko Kristoko quroyemo yote tiníqo, quhurí tewero murímbo koweye riní khumowí tete, peka, quko yuqaye muko yoto-yotoyó moré, dokoro ye roneneŋowí yoteŋgo.\f + \fr 8:10 \ft “\fk roneneŋowí yote\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* \v 11 Anutuko Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Asa ko Anutuko Yesu otoqaró ŋuro Yuqayó ye quroyemo yote tiníqo, enendo Yuqayó ŋuwore koweye khumowí ŋu riní pitu ko keta teyoweya. \p \v 12 Ŋunde ŋuroko, uni topo, norendo kowenani saŋanímboro kusuŋoyómo kama yoteto, asa ko nuŋguríŋo ma howewero. \v 13 Dokoro nuŋgurí ŋu howeroqo, khumowaŋgo. Quko Yuqa koro wimbí rero koweyemboro otete ŋu uroyi khumoweya tiníqo, ye yoto-yoto rewaŋgo. \v 14 Dokoro unipare soso Anutu koro Yuqa qundo khe u-uye sopoyote ŋuko Anutu koro simó. \v 15 Hamó, norendo Yuqa ŋu rero sasaro koro kho simó\f + \fr 8:15 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* kaŋuya kama tunoqatowó. Kini, Yuqa rato Anutuko aratu te nunoní nore eneŋo ŋande kiweyoteto, “Awanani horé.” \v 16 Yuqa eneŋomboya noreŋo yuqananimboya mande kanata ŋande yetiri, asa Anutu koro simó yoteto. \v 17 Ko eneŋo simó yoteto tiníqo, imemoŋgo Kristo o meté mu raró ŋunde qembe nore ŋuya Anutu koro o meté qu rewato. Dokoro, norendo Kristo quhurí korowaró ŋunde qembe korowowato tiníqo, owí parámi raró ŋuya rewato. \s1 Imemoŋgo o meté horé ka tunoqeweya \p \v 18 Qeni, imemoŋgo ta nore owé parámi horé tunomo rewato. Asa ko kowe surumí itaka korowoyoteto ŋuko o kina ŋunde qembe naŋge. \v 19 Dokoro o soso Anutuko towaró ŋuko Anutu koro simó tunomo tunoqewaŋgo ŋuro niŋgu-niŋgu te sopoyoteŋgo. \v 20 Hamó, Anutuko o soso towaró ŋu re kusi yereyoní quhurímboro kusuŋoyómo yotoro wimbo-wimbo yoteŋgo. Ŋuro niŋgu-niŋgu kama taŋgurí, quko Anutu koro nuŋgurí howeroqota o meté karo sopoyoteŋgo. \v 21 O meté ŋuko ŋandiro, itaka o soso ŋuko kinaŋge puqero piyo teyoteŋgo, quko imemoŋgo Anutuko o piyimimbo kusi yereyote ŋu orosoyiní kina yotoro Anutu koro simómboro sine parámimo yowaŋgo. \v 22 Hamó, ŋande iŋoteto, naru rokóŋoyate itaka ŋano, o soso Anutuko towaró ŋundoko pareto simó pisiyowero kowe surumí teteŋgo ŋunde tero kinaŋge kiweyoteŋgo. \v 23 O soso towaró ŋuko ŋunde teyoteŋgo, kini. Norendo Yuqa Surumí ŋu, kho koro eŋgé korete qu qembe, komo ratowó. Asa nore ŋuya newondenanimo kinaŋge kiwero Anutuko aratu te nunoro kowenani kimoní\f + \fr 8:23 \ft “\fk kowenani kimoní\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* keta yowato ŋuro niŋgu-niŋgu te sopoyoteto. \v 24 Dokoro Anutuko nore rambaruru koŋgo noriní o meté mu imemoŋgo nunoweya ŋuro sopoyoteto. Quko uni kato oka towoyote ŋuko ene ŋuro kama sopoyote. Kini, oka towoyote tiníqo, do karo sopoyoweya? \v 25 Quko nore onani moré kini ŋuro sopoyoteto tiníqo, mondó ta niŋgu-niŋgu te sopoyowato. \p \v 26 Ŋundiro naŋge noreko wimbunani moré kini teteto, quko Yuqako samaka nereyote. Nore do o karo hariri tewato ŋu kama iŋoyoteto. Wimbunani moré kini yoteto, quko Yuqako ŋuro iŋoní tondaŋiní iŋo-iŋonanimboro surumí iŋoro hariri tero samaka nereyote. \v 27 Anutuko unindoro newondeye qene iŋoyote, ko enendo Yuqa koro iŋo-iŋo qu qene iŋoyote. Dokoro Yuqapo Anutu koro iŋo-iŋo qu naŋge howero unipare meté horé\f + \fr 8:27 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋu samaka yerewero hariri teyote. \s1 Norendo o soso takayoteto \p \v 28 Ŋande iŋoteto, ko o soso nokono tunoqeyote ŋundoko kho kopo tero unipare Anutu newonde meté inoyoteŋgo qu o meté te yunoyote. Unipare ŋu, Anutuko iŋo-iŋoyó howero neko yereró. \v 29 Dokoro komo suki unipare ŋu iŋo yunoro naŋunímboro rokóŋo tunoqewero quro rokó yereró. Ŋunde tero Yesuko kone-topé qambu koro paye korete qu yoweya. \v 30 Anutuko dani ka rokó yereró qu neko yereró. Ko enendo dani ka neko yereró qu yoriní roneneŋowí taŋgurí.\f + \fr 8:30 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Ko enendo dani ka yoriní roneneŋowí mu taŋgurí qu owéye parámi yunaró. \p \v 31 Ŋunde ŋuroko ŋuro date yewato? Qeni, Anutuko nore samaka yereyote tiníqo, danimbo rambaruru yereweya? \v 32 Hamó, enendo nore soso samaka nerewero quro naŋuní rotoní uroyi khumaró. Ŋunde tero naŋuníwore o soso nore tuwó yunoweya, hamómbe? \v 33 Danimbo meté Anutuko unipare rokó yereró qu yorero mande khono yorotoweya? Kato mepémo kini, dokoro Anutu eneŋombo yoriní roneneŋowí mu teteto. \v 34 Danimbo meté ronda yerero topé piyimi nunoweya? Kato mepémo kini, dokoro Kristo Yesu,\f + \fr 8:34 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* uni khumoro pitu ko otoqaró ŋundo Anutu koro kandí kondésina\f + \fr 8:34 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* kunditero noreŋo iwí kirayoyote. \v 35 Kristoko newonde meté nunoyote. Ŋunde tiní do kato eneŋo newonde meté qu wisumuŋoweya? Oka kato mepémo kini. Quhurí ka noreno tunoqete, kowe surumí teteto, unindo o piyimi te nunoteŋgo, te-qonanimboro khumoteto, kowe punu-pununani moré kini teteto, o piyimi mundo nore rambaruru nerete, kuma ka noreno tunoqete, asa o ŋundoko Kristo koro newonde meté qu wisumuŋowero mepémo kini. \v 36 Hamó, Anutu koro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Noreko keŋo unipareke, \q2 ŋunde ŋuro tero naru suki-suki nuri khumoyoteto. \q1 Nore niyiqo sipsip qembe tato \q2 nuri khumoyoteto.” \p \v 37 Quko Kristoko newonde meté nunoyote. Asa ko o ŋunde qu noreno tunoqete tiníqo, naru rokóŋo hamó takayoteto. \v 38 Ŋunde yeteno, dokoro no iŋondutu hamó ŋandiro teteno. Oka kato Anutu koro newonde meté qu wisumuŋowero mepémo kini. Iyo, kindo khumowero ŋu, yoto-yoto ŋu, sambo simó\f + \fr 8:38 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ka, yuqa kondé ka, oka itaka yote qu, oka ime tunoqeweya qu, o enesó-enesó wimbí kondé qu, \v 39 oka samboko yote qu, oka nokono yote qu, o soso meyowo mu, o ŋundoko Anutuko newonde meté Uni Paráminani Kristo Yesuwore nunoyote ŋu wisumuŋowero mepémo kini. \c 9 \s1 Anutuko eneŋo iŋo-iŋo howero unipare rokó yereyote \p \v 1 No Kristo\f + \fr 9:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro uni ka, no mande hamó yeteno, kota kini. Ko otete sopowero quro iŋo-iŋone muko Yuqa Surumímboro wimbí rero mandene riní kondérete. \v 2 Ko mandene ŋuko ŋandiro, naru rokóŋo newonde surumí parámi teyoteno, \v 3 dokoro sitú toponemboro kondé iŋoyoteno. Ŋande ye iŋoteno, enina, ene samaka yerewero quro meté Kristoko huwó niriní eneŋo roto kapiyamo yowano. \v 4 Hamó, sitú topone ŋuko Israel koro wini qu, ko Anutuko aratu te yunaró. Enendo Anutu koro sine parámi qeneŋgurí, ko Anutuko eneya mande kondé kusiyaró,\f + \fr 9:4 \ft “\fk mande kondé\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop \ft koya taró. Mande ŋuko ŋandiro, eneŋo sowe qu parámi tunoqeweya, ko Israel mirako ŋuno naru suki-suki kunditeyowaŋgo. Mande kondé ŋuwore Abraham koya suwisawiyómboya Anutu koro unipare tunoqaŋgurí. \f* ko eneŋo hutuŋo mande\f + \fr 9:4 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* qu yunaró. Enendo Anutu potoruku te inoyoteŋgo, ko Anutuko o meté te yunoweya ŋuro mande kusiyaró. \v 5 Eneŋo usisambapukoye owéye parámi moré, ko Kristo ŋuko ene sitú topé. Naru suki-suki Anutu, o soso koro simburí ŋu, suki-suki owí parámi reweya. Ŋu hamó. \p \v 6 Ŋu date, Anutu koro mandí ŋuko eŋgé moré kini, peka? Kini, dokoro Israel\f + \fr 9:6 \ft “Israel” ŋuko \fk Abraham \ft koro usí, owí kako “\fk Yakop\ft ”, Juda uniparetoro pukoye.\f* koro sowe qu soso ŋuko Israel koro wini hamó kini. \v 7 Ko Abraham koro sowe qu soso ŋuko eneŋo usi-sí hamó kini. Kini, sokomeko ŋande yete, “Aisak ŋu noŋgo naŋge soweke tunoqewaŋgo.” \f + \fr 9:7 \ft Murí Tero 21:12\f* \v 8 Mande ŋuro murí muko ŋandiro: asa simó soso Abraham koro kowí saŋaní moŋgo tunoqaŋgurí ŋuko Anutu koro simó kini. Kini, eneŋo sowe hamó qu mande kusiyaró ŋu noŋgo tunoqeteŋgo. \v 9 Dokoro mande kusiyaró ŋuko ŋandiro, “Imemoŋgo ŋano mahewano quno ŋuno Sara simó moré teweya.” \f + \fr 9:9 \ft Murí Tero 18:10, 14\f* \p \v 10 Ŋunde naŋge kini. Asa Repekako naru kanata quno usinani Aisak koya yorariyó. \v 11-12 Ŋunde yotoro qahu tero penzakara ŋu kama pisi yereyoní otete metémbe ma piyimimbe kama teyori Anutuko kanata ka naŋge rokóŋaró. Ŋuro tero eneŋo iŋo-iŋoyó kondé yoweya. Enendo uni kho teyara ŋuro kama iŋoro eneŋombo rokóŋoro pare ŋande miraró, “Korete qundo tukú quro kusuŋoyómo yoweya.” \v 13 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Yakop ŋuro metéŋoyano, \q2 Iso ŋuro piyimiŋoyano.” \p \v 14 Asa ko do ka yewato? Anutuko otete roneneŋowí kama howeyote, peka? Kini horé! \v 15 Qeni, enendo Moses ŋande mirote, \b \q1 “Neneŋombo danimboro sikíye te yunowano, \q2 neneŋombo danimboro newonde surumí yunowano.” \m \v 16 Asa ko dani ka sikíye reyoteŋgo ŋuko unindoro nuŋguríye kama howeyote, ko unindoro khoye kama howeyote. Kini, Anutu eneŋombo sikíye te yunote. \v 17 Qeni, sokomeko ŋuno Anutuko Pero\f + \fr 9:17 \ft “\fk Pero\ft ” ŋuko \fk Isip \ft koro wiri yerete uni ŋu.\f* ŋande mirote, “Murí ŋaro naŋge ke korewe tunoqaró, asa ke saŋaŋgemo neneŋo wimbune rewe tunomo tunoqeweya. Ŋuro tero unipare soso nokono yoteŋgo qundo owéne iŋowaŋgo.” \f + \fr 9:17 \ft Toŋeŋgurí 9:16\f* \v 18 Asa ko eneŋombo dani ka sikíye te yunote, ko eneŋombo dani karo newondeye kusiyote. \p \v 19 Asa ko ye kanata kato ŋande osese nereweya, peka, “Do karo Anutuko quhurínanimboro mande kho nore nunoyote? Danimbo iŋo-iŋoyó meté wisumuŋoweya?” \v 20 Ŋunde yeweya, quko ke dani? Date koro mande topé ŋunde qu yeweya? Anutuko ke kondowaró, asa ko date ŋande oseseyoweya, “Do karo ŋandiro nondowaró?” \v 21 Qeni, towo-towo uni ka eneŋombo noko se koporo noko kumbe ka meté qu ka towoyotepe, ma noko kumbe ka soro-soro moré towoweya, hamómbe? \p \v 22 Ye date iŋoteŋgo? Anutuko unipare kumi hamó piyimiŋo yunoyote, ko rambaruru yerewero, ye iŋote, peka. Quko newonde saŋgiríŋo witú yerewero ko wimbí tunomo tunoqewero quro topé waka ta unipare ŋunde qu kama yunoroqota mondó ta kunditeyote. \v 23 Ŋuro tero eneŋo murí meté horé mu witú yerewero quro unipare kumi sikíye te yunaró. Dokoro komo quno enendo unipare ŋu yorewe owéye parámi rewaŋgo ye iŋoro roŋgaru yereró. \p \v 24 Ŋu unipare ŋuko Anutuko ŋunde neko yereró ŋuko nore naŋge, asa kumi Juda koro unipare, kumi uni wini meyowo moŋgo unipare. \v 25 Ŋundiro naŋge Hoseako sokome nakayáŋaró ŋuno Anutuko ŋande yete, \b \q1 “Nondo unipare komo neneŋo kini qu, \q2 ‘Neneŋo uniparene,’ yero neko yerewano, \q1 ko unipare komo surumí kama iŋo yunaró qu, \q2 ‘Neneŋo topo-topone,’ yero neko yerewano. \p \v 26 Ko \b \q1 “dano ŋande yero yimiraró, ‘Yeko neneŋo uniparene kini,’ \q2 asa ŋu mirako ŋuno ŋande neko yereweya, \q2 ‘Yeko Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro simó.’” \p \v 27 Aisaiako Israel ŋuro ŋande yesowote, \b \q1 “Hamó, Israel ŋuko qambu teteŋgo, windi tapémboro sotama ŋunde qembe \q2 quko soŋga ta yorotaró ŋu naŋge rambaruru takawaŋgo. \q1 \v 28 Dokoro Uni Parámimbo noko ŋano mandí riní waka ta hamó temukoní \q2 unipare ŋu usowoní soŋga ta naŋge yowaŋgo.” \p \v 29 Komo Aisaiako ŋuro ŋande yaró, \b \q1 “Uni Parámi Wimbí Moré ŋundo \q2 sowenanimboro soŋga ta yorotoní kama yoteŋgo tiníqo \q1 asa norendo Sotom qembe tunoqatowó, peka, \q2 ko Gomora ŋunde qembe tunoqatowó, peka.” \s1 Israel unindo kama iŋondutuwoyaŋgurí \p \v 30 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ŋandiro naŋge, unipare uni wini meyowo\f + \fr 9:30 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* qu roneneŋowí tewero\f + \fr 9:30 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* kama seqaŋgurí, quko Anutuko, roneneŋowí mu, ye neko yereró. Iyo, enendo iŋondutuwoyi, roneneŋowí mu, ye neko yereró. \v 31 Quko Israel koro wini ŋundo roneneŋowí mu tewero quro hutuŋo mande\f + \fr 9:31 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* iŋo howeyaŋgurí. Ko ŋu muríwore roneneŋowí mu kama tunoqaŋgurí. \v 32 Ŋu do murí karo? Asa iŋondutuyewore roneneŋowí mu tewero ŋuro ye kama iŋaŋgurí. Kini, roneneŋowí mu tewero quro hutuŋo mande koro kho qu naŋge taŋgurí. Ŋundiro naŋge wondo ka pikopako te yunowero quno pikopako taŋgurí. \v 33 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Qeni, nondo Saion ŋuno wondoko kheye saŋgawoní piyo tewero qu re rototeno, \q2 ko mipu ŋundo kheye kusiyoní umbu raŋowero qu re rototeno. \c 10 \q1 Ko uni kato ene iŋondutuwoyote ŋundo kowi piyo hamó kama teweya.” \m \v 1 Uni topo, nondo Israel unipare ŋuro kondé iŋoyoteno, ko Anutuko ŋande hariri teyoteno, asa enendo rambaruru koŋgo yoriní. \v 2 Dokoro ŋande yesowoteno, unipare ŋundo Anutu kondé iŋo inoro howeyoteŋgo, quko iŋo-iŋo hamó horé ŋu kama howeyoteŋgo. \v 3 Qeni, enendo Anutusina roneneŋowí tunoqewero\f + \fr 10:3 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* khe qu kama iŋoyi tondaŋaró. Kini, eneŋo oteteyewore naŋge roneneŋowí tunoqewero iŋoyaŋgo. Ko Anutu koro otete roneneŋowí ŋuro kasiramo kama yoteŋgo. \v 4 Dokoro Kristo\f + \fr 10:4 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋundo hutuŋo mandewore roneneŋowí tewero khe ŋu riní kini taró. Ŋundiro naŋge unipare soso iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo roneneŋowí teteŋgo. \p \v 5 Dokoro Mosesko\f + \fr 10:5 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* hutuŋo mandewore roneneŋowí mu tewero khe ŋuro ŋande nakayáŋaró, “Uni kato hutuŋo mande ŋa howeyote ŋuko ŋuno kaŋero yoweya.” \f + \fr 10:5 \ft O Qa-qa Uni 18:5\f* \v 6 Quko iŋondutuwore roneneŋowí mu tewero khe ŋuko ŋande yete, “Newondeyemo ŋande ma yewero, ‘Danimbo samboko oweya?’” \f + \fr 10:6 \ft Hutuŋo Mande 30:13\f* (Asa ŋu murí ŋuko ŋandiro, “Danimbo Kristo re umbuweya?”) \v 7 Ko ŋande ma yewero, “Danimbo meréko uweya?” \f + \fr 10:7 \ft Hutuŋo Mande 30:13\f* (Asa ŋu murí ŋuko ŋandiro, “Danimbo Kristo uni tapu koŋgo re areweya?”) \p \v 8 Quko Anutu koro sokome ŋundo do ka yete? Ŋuko ŋandiro, “Ŋu mande ŋuko kutaqe roro yerero yote ŋu. Newondeyemo ŋuya maŋgoyemo ŋuya yote.” \f + \fr 10:8 \ft Hutuŋo Mande 30:14\f* Hamó, norendo iŋondutu tewero quro mande ŋuro yesowoyoteto. \v 9 Mande ŋuko ŋandiro: ke maŋgokepo, “Yesu ŋuko Uni Parámi na,” yero newondekepo Anutuko Yesu uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró ŋuro iŋondutuwoyote tiníqo, asa Anutuko rambaruru koŋgo ke koreweya. \v 10 Dokoro newondenanimbo iŋondutu teteto quno ŋuno roneneŋowí mu tunoqeteto. Ko maŋgonanimbo mande hamó ŋu yesowoteto quno ŋuno Anutuko rambaruru koŋgo noreweya. \v 11 Dokoro mande ka sokomeko ŋuno ŋande yete, “Uni soso ene iŋondutuwoyoteŋgo ŋuko kowi piyo kama tewaŋgo.” \f + \fr 10:11 \ft Aisaia 28:16\f* \v 12 Qeni, Juda unindoya Grik unindoyako ŋunde naŋge. Dokoro Uni Parámi ŋuko nore soso quro Uni Parámi qu. Ko enendo unipare nekoyoteŋgo ŋu o meté parámi se yunoyote. \v 13 Dokoro, “Uni Parámimbo unipare soso eneŋo owí nekoyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.” \f + \fr 10:13 \ft Joel 2:32\f* \p \v 14 Ŋunde ŋuroko unipareto ene kama iŋondutuwoyaŋgurí tiníqo, ŋu date tero ene nekowaŋgo? Ko uni kato miti mande kama iŋoyaŋgurí tiníqo, ŋu date tero iŋondutu tewaŋgo? Ko uni kato unipare miti mande\f + \fr 10:14 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu kama yesowo yimiraŋgurí tiníqo, ŋu date tero unipareto mande ŋu iŋowaŋgo? \v 15 Ko kato ene kama asá yereró tiníqo, ŋu date tero enendo unipare mande ŋu yesowo yimirowaŋgo? Asa sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni kato piŋa mande meté ŋu re mahiní niŋgu-niŋgu teteŋgo ŋu.” \f + \fr 10:15 \ft Aisaia 52:7\f* \p \v 16 Quko unipare soso piŋa mande meté ŋu kama iŋo howeyaŋgurí. Hamó, Aisaiako ŋande yaró, “Uni Parámi, dani kato norendo mande yeyoteto ŋa iŋondutuwoyaró?” \f + \fr 10:16 \ft Aisaia 53:1\f* \v 17 Asa ko, uni kato piŋa mande ŋu iŋoní iŋo-iŋoyó otoqoní iŋondutu tete. Ko iŋo-iŋoyó otoqote ŋuko Kristo ŋuro mande ŋuwore tunoqete. \v 18 Quko ŋande yeteno, enendo piŋa mande kama iŋaŋgurí, peka? Ŋunde kini, dokoro \b \q1 “Niriye muko noko soso iŋoyoteŋgo, \q2 ko mandeyembo mira soso toŋeró.” \m \v 19 Quko ŋande yeteno, Israel unipareto kama iŋoyi tondaŋaró, peka? Ŋunde kini, dokoro komo quno Anutuko Moses mande ka inoní ŋande yaró, \b \q1 “Nondo unipare wimbo-wimbo quwore ye yorewe \q2 newonde tutu tewaŋgo, \q1 unipare kama iŋoyi tondaŋete quwore ye yorewe \q2 newonde saŋgirí tewaŋgo.” \m \v 20 Ko Aisaiako Anutu koro mande ka rero wimbí tero ŋande yete, \b \q1 “Unipare kama seqa nereŋgurí qundo niyaŋgurí, \q2 nondo unipare neneŋo kama osese taŋgurí ŋu neneŋo witú yerenowó.” \m \v 21 Quko Israel koro ŋande yete, \b \q1 “Nondo kosa naru rokóŋo \q2 mira windu-windu wini qu ka \q2 samaka yerewero kandene raŋoyoteno.” \c 11 \s1 Israel kumimbo iŋondutuwoyoteŋgo \p \v 1 Ŋunde ŋuroko no ŋande yeteno, “Ko Anutuko eneŋo unipareyó huwó yereró,” yeteno, peka? Kini horé. Dokoro no ŋuya Israel uni ka, Abraham koro sowe qu, Benjamin koro suwisawi qu.\f + \fr 11:1 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, komo suki tunoqaró. “Israel” ŋuko Abraham koro usí, owí kako “\fk Yakop\ft ”, ko “Benjamin” ŋuko Yakop koro naŋuní.\f* \v 2 Kini, Anutuko unipare komo rokó yereró ŋu kama huwó yereró. Sowo mande ka sokomeko ŋuno Elaija\f + \fr 11:2 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko komo suki Anutu koro \fk ye-ye uni \ft yora.\f* ŋuro yete. Ŋuro kama iŋoyoteŋgo, peka. Sowo mande ŋunoko Elaijako Israel ŋuro piyimiŋoro Anutu koya kiro mande ŋande yaró, \v 3 “Uni Parámi, uni ŋundo keŋo ye-ye unike yuroyi khumaŋgurí ko wondo yakutíŋge\f + \fr 11:3 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* roworemaŋgurí. Nenemata yoteno, ko no ŋuya nurowero khe ka seqayoteŋgo.” \f + \fr 11:3 \ft 1 Wiri yerete Uni 19:10, 14\f* \v 4 Ŋunde yiníqo, Anutuko do mande topé ka yaró? Ŋandiro naŋge, “Nondo uni 7,000 kawaware yerewe yoteŋgo. Uni ŋundo potoruku Bal kama te inaŋgurí.” \f + \fr 11:4 \ft 1 Wiri yerete Uni 19:18\f* \v 5 Ŋunde ŋuroko itakako ŋundiro naŋge. Anutuko uni kumi samaka-samaka tuwó\f + \fr 11:5 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yunoro rokó yereró. \v 6 Asa samaka-samaka tuwówore rokó yereró tiníqo, rokó yereró ŋuko khoye taŋgurí ŋuro kini. Dokoro khoye taŋgurí ŋuro rokó yereró tiníqo, samaka-samaka yunaró ŋuko tuwó kini. \p \v 7 Ŋunde ŋuroko date yewato? Ŋandiro naŋge, asa Israel unipareto wimbí tero oka seqayaŋgurí, quko re kama towaŋgurí. Kini, Anutuko kumi rokó yereró qundo o ŋu towoyaŋgo. Quko kumi yorero newondeye riní wondo qembe kondé tunoqaró. \v 8 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Anutuko newondeye riní kape-kape taŋgurí, \q2 ko toŋeye riní o qenewero mepémo kini, \q2 ko kusumboye riní o iŋowero mepémo kini. \q1 Ŋunde taró ŋunde naŋge itaka ŋuya ŋundiro yoteŋgo.” \m \v 9 Ko Dewitko\f + \fr 11:9 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* ŋuya ŋande yete, \b \q1 “Eneŋo o newero quko powera ŋunde qembe yondowoní \q2 mipu qembe tero kheye kusiyoní umbu raŋoyi, \q2 otete ŋuro topé piyimi saŋayemo mahiní. \q1 \v 10 Toŋeye riní hiyóqewero mepémo kini \q2 ko naru rokóŋoro tupuye kundimi riní.” \s1 Unipare uni wini meyowo ŋundo samaka-samaka tuwó raŋgurí \p \v 11 Ŋunde ŋuroko ŋande yeteno, unipare ŋundo umbu raŋowero quro pikopako taŋgurí, peka? Kini horé. Enendo o piyimi taŋgurí quro eŋgé ŋandiro, Anutuko uni wini meyowo\f + \fr 11:11 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* rokó yereró, ko rambaruru koŋgo yoreweya. Ŋuro tero Israel unipareto uni wini meyowo ŋuya rambaruru takawaŋgo ŋu qenero newonde tutu tewaŋgo. \v 12 Asa ko o piyimi taŋgurí quwore noko koro unipareto o meté horé siyaŋgurí. Hamó, Israel unipareto o meté ka rotoyi umbuníqota uni wini meyowombo o meté horé siyaŋgurí. Asa ko Israel o meté ŋu kaŋuya siyowaŋgo quno ŋuno o meté horé tunoqeweya. \p \v 13 Ye uni wini meyowomboya mande ŋa yeteno. Anutuko asá niriní miti mande\f + \fr 11:13 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ye yimitoyoteno. Ŋunde ŋuro kho teyoteno ŋuro seré tero yesowoyoteno. \v 14 Ŋunde teweqo, neneŋo sitú topo-topone khone qenero newonde tutu tero newonde hamó tewaŋgo, peka. Ŋunde tiqo, Anutuko kumi rambaruru koŋgo yoreweya, peka. \v 15 Qeni, Anutuko sitú topo-topone huwó yiriníqota uni wini meyowomboya Anutu koya newonde kanata taŋgurí. Ŋunde tero pitu ko metéŋo yunoweya quno ŋunoko uni tapu koŋgo otoqaŋgurí qembe yowaŋgo. \v 16 Asa uni kato plaua koya sono koya rohoréŋaró quro sombé ka koretero Anutu te inote ŋuko meté horé mu tiníqo, bret qawí soso ŋuyako meté horé. Ko te hurí kako meté horé mu tiníqo, te kambiní ŋuyako meté horé. \p \v 17 Hamó, yeko te oliv sikuno woteyote quro kambiní ŋunde qembe. Quko Anutuko te oliv khono woteyote quro kambiní kumi se rotoro ye yorero te puŋomo ŋuno kusi yereró. Ŋunde tiníqo, ye ŋuya te oliv koro sonoyó ŋu hurí moŋgo siyoro wotewaŋgo. \v 18 Te kambiní se rotaró ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Niŋgu-niŋgu ŋunde teyoteŋgo tiníqo, ŋande iŋi qembe, te hurímbo yeŋo wutu yereyote, yendo te hurí kama wutuwoyoteŋgo. \v 19 Asa kato ŋande yeweya, peka, “Enendo no te puŋomo kusi nerewero quro te kambiní kumi ŋu se rotaró.” \v 20 Ŋu hamó. Unipare ŋundo iŋondutu kama tiqo yorotaró. Ko yendo iŋondutuyewore kondé kaŋeyoteŋgo. Asa ko owéye ma hokowero. Kini, sasaro ti qembe. \v 21 Dokoro Anutuko te kambiní hamó ŋu sikíye kama te yunoro kina yorotaró. Asa ko enendo ye ŋuya yorotoweya, peka. \p \v 22 Ŋunde ŋuroko Anutu koro newonde meté ŋuya newonde saŋgirí ŋuya ŋuro qene iŋoyi. Asa Anutuko unipare umbu raŋaŋgurí ŋu newonde saŋgirí te yunote. Quko ye newonde meté kusuŋoyómo yuriqo, o meté te yunoyote. Ŋuno kama yuriqo, ye ŋuya yorotoweya. \v 23 Ko Israel unipare itaka kama iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo newondeye rohoréŋoro iŋondutuwoyiqota pitu ko yorero te hurímo kusi yereweya. Dokoro Anutuko pitu ko ŋuno kusi yerewero wimbí tete. \v 24 Qeni, yeko te oliv sikuno woteyote quro kambiní, ko Anutuko te oliv ŋu noŋgo yorero murí enesó howero te oliv khono woteyote quno kusi yereró. Asa ko te oliv khono woteyote quro kambiní komo se rotaró ŋu meté pitu ko eneŋo te puŋoyemo kusi yereweya ŋu. \s1 Anutuko Israel soso rambaruru koŋgo yoreweya \p \v 25 Hamó, uni topo, ye mande tapuŋowí\f + \fr 11:25 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* ŋaro ma kape tewero. Yeŋo owéye hokowaŋgo koro. Mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro, asa itaka Anutuko Israel unipare kumi newondeye riní wondo qembe taŋgurí, yate uni wini meyowo soso mahewaŋgo qundo mahemukowaŋgo. \v 26 Ŋundiro naŋge enendo Israel soso rambaruru koŋgo yoreweya. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Saion noŋgo rambaruru koŋgo yorewero uni ka maheweya. \q2 Enendo Anutu huwóŋowero otete ŋu Yakop noŋgo riní toŋeweya. \q1 \v 27 Ko nondo quhuríye se roto yunoteno quno \q2 mande kondé ŋa eneya kusiyoteno.” \p \v 28 Miti mande\f + \fr 11:28 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋuroko Anutuko yeŋo iŋoro Israel unipare newonde saŋgirí yunoyote. Quko komo rokó yereró ŋuroko enendo usisambapukoye ŋuro iŋoro Israel unipare newonde meté yunoyote. \v 29 Dokoro Anutuko eneŋo puriŋo quya neko yereró quya se kama rotoweya. \v 30 Qeni, komo yendo Anutu koro maŋgó wendaqeyaŋgurí. Quko itaka Israel unipareto maŋgó wendaqaŋgurí ŋuwore Anutuko yeŋo sikíye te yunaró. \v 31 Ŋundiro naŋge itaka Israel unipareto maŋgó wendaqeyoteŋgo. Ŋuro tero yeŋo sikíye te yunaró ŋuwore Anutuko eneŋo sikíye te yunoweya. \v 32 Dokoro Anutuko unipare soso quhuríyemo kusi yereró. Ŋuro tero enendo meté unipare soso sikíye te yunoweya. \s1 Anutu koro seré yambo \q1 \v 33 O hamó! Anutu koro onoŋoyó ko iŋondutuyó \q2 ko iŋo-iŋoyó muko parámi horé. \q1 Uni norendo eneŋo murí kama iŋato tondaŋeyote, \q2 eneŋo khe tamayó qenewero mepémo kini. \q1 \v 34 “Qeni, dani kato Uni Parámimboro iŋo-iŋoyó iŋote? \q2 Dani kato iŋo-iŋo meté mu inaró?” \q1 \v 35 “Dani kato Anutu oka rero inoníqo \q2 Anutu enepa naŋge topé inoweya?” \q1 \v 36 Hamó, Anutu koŋgo o soso maheró, \q2 ko enendo naŋge o soso towoní tunoqaró, \q2 ko o soso ŋuko eneŋo naŋge. \q1 Naru suki-suki owí naŋge hokoyowato. \q2 Ŋu hamó. \c 12 \s1 Koweye mu reya o qa-qa qembe ti \p \v 1 Ŋunde ŋuroko, uni topo, nondo Anutuko sikínani te yunoyote ŋuro iŋoro kondé ŋande yimiroteno, koweye yoto-yoto moré mu reya o qa-qa\f + \fr 12:1 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* meté horé qembe Anutu te inoyi qembe. O qa-qa ŋunde quro niŋgu-niŋgu teweya, ko yendo ŋundiro potoruku meté mu te inowaŋgo. \v 2 Ko noko uniparetoro kiraróye ma howewero. Kini, yeŋo iŋo-iŋoye ri keta qu tiníkata ye kiraró keta qu tunoqi. Ŋunde tero ye Anutu koro nuŋguríŋo ŋu howero do otete meté qu kato eŋgé meté mu riní tunoqeyote ŋuro iŋomukowaŋgo, ko Anutuko otete karo metéŋoyote ŋuro iŋomukowaŋgo. \p \v 3 Dokoro nondo Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 12:3 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunaró ŋu iŋoro ŋande yimiroteno, ye owéye ma hokowero. Kini, yeŋombo yeŋo okeyá ta iŋoyi qembe. Anutuko ye soso enemo-enemo samaka yiriníqo, iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋu murí ŋuro okeyá ta iŋoya oteteye sopoyi qembe. \v 4 Qeni, nore soso kowenani moré, ko kowenani kanata-kanata o sombé-sombé qambu moré, ko o sombé-sombé ŋuko khoye enesó-enesó. \v 5 Ŋundiro naŋge norendo uni qambu teteto, quko Kristo\f + \fr 12:5 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* quroyómo nore soso kowe kanata naŋge yoteto, ko nore soso topo teyoteto. \v 6 Ŋunde tero Anutuko samaka-samaka tuwó nore nunoro puriŋo ka kanata-kanata yunaró. Asa ko unipareto ye-ye mande\f + \fr 12:6 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* yewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, iŋondutu hamó ŋu howero mande ŋu yi qembe. \v 7 Ko Anutu koro kho qu tewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, kho ŋu ti qembe. Ko mande rondaqe yunowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, mande ŋu rondaqe yunoyi qembe. \v 8 Ko topoyemboro newondeye rukisoyowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, rukiso yiri qembe. Ko topoye samaka yerewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, parámi yunoyi qembe. Ko wiri yerewero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, khe meté howero wiri yiri qembe. Ko sikíye te yunowero puriŋo ŋu raŋgurí tiníqo, niŋgu-niŋgu tero sikíye te yunoyi qembe. \s1 Newonde meté unipare yunoyi qembe \p \v 9 Iŋo-iŋo hamó howeya newonde meté unipare yunoyi qembe. Otete piyimi ŋuro kondé piyimiŋoro otete metémboya womoyi qembe. \v 10 Topoyemboya topo hamó ti qembe. Ará epe ino-ino tero owéye hokoyi qembe. \v 11 Kho kondé ti qembe, kina ma kunditewero. Yuqawore newondeye kondé okokowoyi qembe. Uni Parámimboro kho qu ti qembe. \v 12 O meté siyowero ŋuro iŋoro niŋgu-niŋgu ti qembe. Quhurí mondó ta korowoyi qembe. Naru rokóŋo hariri ti qembe. \v 13 Unipare meté horé ka tukuni tewaŋgo quno yeŋo onoŋoye se yunoro unipare meyowo qu samaka yiri qembe. \p \v 14 Uni kumimbo o piyimi te yunowaŋgo quno o meté naŋge te yunoyi qembe. Iyo, puriŋo te yunoyi qembe, takuni piyimi saŋayemo ma rewero. \v 15 Topoyembo niŋgu-niŋgu tewaŋgo quno ye ŋuya niŋgu-niŋgu ti qembe, ko tendowaŋgo quno ye ŋuya tendi qembe. \v 16 Ye soso newonde kanata naŋge ti qembe. Yeŋo owéye ma hokowero, uni owéye moré kini ŋuya topo ti qembe. Yeŋo iŋi ma owero. \p \v 17 Uni karo otete piyimi ŋuro topé piyimi ma te inowero. Uni soso toŋeyemo otete meté naŋge howi qembe. \v 18 Uni soso koya newonde imemo yorowero khe ŋu kondé seqayi qembe. \v 19 Uni kopo hamó, uni karo otete piyimi ŋuro topé ma te inowero. Kini, Anutu koro saŋgirí saŋayemo umbuweya ŋuro sopoyi qembe. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Uni Parámimbo ŋande yete, \q2 ‘Nondo ronda yerero topé piyimi yunowano.’” \m \v 20 Quko \b \q1 “Keŋo saŋgiríŋge o koro khumote tiníqo, o qímboro ino qembe; \q2 sono koro khumote tiníqo, sono ino qembe. \q1 Dokoro ŋunde teroqo te kisó siyoro \q2 kembé saŋano purí reweya ŋunde qembe.” \m \v 21 Kondé kaŋi qembe, otete piyimi ŋundo ye taka yereweya koro. Kini, otete meté tero otete piyimi ŋu takayi qembe. \c 13 \s1 Wiri yerete uni soso kasirayemo yuri qembe \p \v 1 Wiri yerete uniye soso ŋuro kusuŋoyemo yuri qembe. Dokoro wiri yerete uni ŋu wimbuye Anutu koŋgo reyoteŋgo. Anutuko wiri yerete uni soso ŋu rokó yiriní yoteŋgo. \v 2 Ŋundiro naŋge uni ka wiri yerete unindoro mandeye wendaqeyote ŋundo Anutu koro mandí wendaqeyote, ko imemoŋgo topé piyimi eneŋo saŋanímo riní umbuweya. \v 3 Dokoro uni otete meté teyoteŋgo ŋundo wiri yerete uni ŋuro sasaro kama teyoteŋgo. Kini, uni otete piyimi teyoteŋgo ŋundo naŋge ŋuro sasaro teyoteŋgo. Asa yendo sasaro ŋuro piyimiŋoteŋgo tiníqo, o meté naŋge ti qembe. Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ŋundo seré te yunoweya. \v 4 Dokoro enendo Anutu koro kho qu tero o meté te yunoyote. Quko ye o piyimi teyoteŋgo tiníqo, sasaro ti. Wiri yerete uni ŋundo rowore yerewero wimbí moré. Ko uni o piyimi teyoteŋgo qu, saŋayemo ŋuno topé piyimi riní umbuweya. \v 5 Asa ko wiri yerete uni ŋuro kusuŋoyemo yuri qembe. Hamó, topé piyimi ŋuro iŋoyi qembe, quko ŋuya otete sopowero quro iŋo-iŋo ŋu howero ŋunde kusuŋoyemo yuri qembe. \p \v 6 Hamó, murí ŋuro naŋge takis re inoyoteto. Dokoro naru rokóŋo wiri yerete uni ŋundo Anutu koro kho ŋu teyoteŋgo. \v 7 Utatáyemboro topé hamó soso ti qembe. Asa takis enesó-enesómboro utatá ka yote tiníqo, kimoyi qembe, ará te inowero quro utatá ka yote tiníqo, ará te inoyi qembe, owí hokowero quro utatá ka yote tiníqo, owí hokoyi qembe. \s1 Norewero naruyó tukuni tete \p \v 8 Utatá ka ma rotowero, quko newonde meté inowero quro utatá ŋu meté yoweya. Dokoro uni kato newonde meté uni meyowo inoyote quno hutuŋo mande\f + \fr 13:8 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* hamó howeyote. \v 9 Qeni, mande kondé kumimbo ŋande yete, “Se simbururu ma tewero,” “Uni uroyi ma khumowero,” “Momo ma tewero,” “Qene nuŋgu ma tewero.” \f + \fr 13:9 \ft Toŋeŋgurí 20:13-15; Hutuŋo Mande 5:17-19, 21\f* Meyowo ŋuya yote, quko hutuŋo mande kanata kako ŋu soso weheŋoyote. Ŋuko ŋandiro, “Ke keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋo yuno qembe.” \f + \fr 13:9 \ft O Qa-qa Uni 19:18\f* \v 10 Uni kato newonde meté topé inoyote tiníqo, o piyimi kama te inoyote. Ŋunde ŋuroko newonde meté inowero otete ŋuko hutuŋo mande hamó howeyote. \p \v 11 Ko itaka naru yoroteto ŋa qene iŋoya otete ŋu howi qembe. Itaka ye eteyoteŋgo qu roto otoqi. Dokoro komo quno, Anutuko imemoŋgo noreweya, yero iŋondutuwoyatowó. Ko norewero naruyó ŋuko tukuni tete. \v 12 Suwo kini tewero tete, waka ta saraŋoweya. Ŋunde ŋuro o soso huririko teyoteto ŋu rotoya hiyómboro kuma tewero qu re punuwato. \v 13 Nore kosano yoteto ŋunde qembe khe u-unani meté howato. Hoho piyimi tero sono kondé nero kape-kape ma tewero, se simbururu tero otete piyimi ŋunde qu ma tewero, uni topotoya kiro puso tero newonde tutu ma tewero. \v 14 Quko Uni Parámi Yesu Kristo\f + \fr 13:14 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋu re punuworo koweye saŋanímboro iŋo-iŋo piyimi ŋu kama howewaŋgo. \c 14 \s1 Topoke ma rondaŋewero \p \v 1 Uni kumimboro iŋondutu taŋgurí ŋuko kondé kini, ime. Asa uni ŋunde quro metéŋo inoro iŋo-iŋoye ŋuro kiro mande ma yewero. \v 2 Uni katoko, nore o soso meté newato, ye iŋoyote. Quko uni iŋondutuyó ime qu katoko, o kho noŋgo naŋge meté newato, ye iŋoyote. \v 3 Asa uni o soso neyote ŋundo uni meyowo ŋu ma yesaráŋowero. Ko uni o kumi naŋge neyote ŋundo uni meyowomboro oteteyó ma rondaŋewero. Dokoro, Anutuko uni ŋuro metéŋo inaró. \v 4 Uni ŋuko meyowomboro sunará simó ka, asa ko ke dani ka ene rondaŋeweya? Eneŋo Uni Parámiyómbo naŋge rondaŋiní kondé kaŋeweyape ma umbuweya. Ko uni ŋundo kondé kaŋeweya, dokoro, Uni Parámimbo riní kondé kaŋeweya. \p \v 5 Qeni, uni katoko kosa naru soso ŋu rondaŋero kumi naru parámi mu rokóŋoyote. Ko katoko kosa naru kama rondaŋero soso ŋunde naŋge ye iŋoyote. Asa ye irisa, yariŋo iŋo-iŋoyari naŋge howewari. \v 6 Uni kosa naru parámi mu rokóŋoyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro naru ŋundiro rokóŋoyote. Uni o soso neyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro o ŋu neyote, dokoro enendo Anutu yuŋgunaŋoroqota o ŋu neyote. Ko uni o kumi naŋge neyote ŋundo Uni Parámi ŋuro iŋoro o kumi naŋge nero Anutu yuŋgunaŋoyote. \v 7 Hamó, nore soso noreŋomboro naŋge kama yoteto, ko noreŋomboro naŋge khumowato. \v 8 Dokoro, nore yoteto quno Uni Parámi ŋuro yoteto, ko nore khumowato quno Uni Parámi ŋuro khumowato. Ŋunde ŋuroko nore yowatope ma khumowato, noreko Uni Parámimboro qu. \p \v 9 Hamó, Kristoko\f + \fr 14:9 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋa murí ŋaro khumoro otoqoro yote, asa ŋuro tero enendo uni khumowímboya uni toŋe keta quya wiri yereweya. \v 10 Ye do karo topokeporo oteteyó rondaŋeyote? Do karo topoke yesaráŋoyote? Qeni, nore soso Anutu toŋímo kaŋato mande khono nore norotoweya. \v 11 Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Hamó horé yeteno, \q2 unipare soso potoruku te nunowaŋgo, \q2 ko maŋgoyembo Anutu koro owí hokowaŋgo.’” \m \v 12 Asa ko nore soso noreŋo yoto-yotonanimboro Anutuko piŋa mande yewato. \s1 Topoke ri kama umbuweya \p \v 13 Ŋunde ŋuroko epe ronda-ronda ma tewero. Kini, ŋande ye iŋi qembe, nore toponanimboro kheyó date roŋgaruwato khí kama saŋgawoní umbuweya. \v 14 Nondo Uni Parámi Yesu howero kondé ŋande iŋoteno, asa o newero soso ŋuko tombí moré kini. Quko uni ka, o ŋuko o tombo naŋge, ye iŋoyote tiníqo, eneŋomboro o tombo naŋge. \v 15 Qeno, keŋo topokepo kiyoní oka ni newonde quhurí tiníqo, keto newonde meté inowero khe qu rotaró. Kristoko\f + \fr 14:15 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* topokeporo khumaró. Asa ko o neyote quwore ene ma roworemowero. \v 16 Keto otete karo metéŋoyote, quko naru kano uni kumimbo oteteke qenero hamó piyimiŋowaŋgo, peka. Ŋuro iŋoyi qembe. \v 17 Dokoro Anutuko nore wiri yereyote naruyó\f + \fr 14:17 \ft “\fk Anutuko nore wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro murí muko o newero qu kini. Kini, murí muko otete roneneŋowí,\f + \fr 14:17 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ko newonde ime, ko Yuqa Surumíwore niŋgu-niŋgu tewero qu. \v 18 Hamó, uni kato murí ŋu howero Kristo koro sunará teyote tiníqo, asa Anutuko ŋuro metéŋoyote, ko unipareto, khe u-uyó ŋuko meté, qene iŋowaŋgo. \p \v 19 Asa ko kho kondé teya khe meté qu howato newonde ime tunoqiní epe samaka-samaka tewato. \v 20 O qoyemboro iŋoro Anutu koro kho qu ma rambaruruwowero. O newero soso ŋuko sara qu. Quko uni kato o neyote ŋuwore topémboro khe qu wisumuŋoní khí saŋgawoní umbuweya tiníqo, uni ŋuko o piyimi tete. \v 21 Keto meté suŋgí nero wain nero o meyowo neweya, quko keto o neweya ŋuwore topoke riní rokaráŋo umbuweya tiníqo, asa ŋuko meté kini. \p \v 22 Asa keto o newero ŋuro date iŋote ŋu keya Anutu koya keweroyarimo naŋge towo qembe. Uni kato otete karo metéŋoyote qu teroqo eneŋombo potó ka kama inoyote ŋuko meté horé yoweya. \v 23 Quko uni kato newondí irisa toworo otete karo piyimiŋote ŋu teweya tiníqo, topé piyimi reweya. Dokoro iŋondutuyó kama howero taró. Hamó, otete soso ŋundo iŋondutunani kama howeyote, ŋuko quhurí naŋge. \c 15 \s1 Newondeye rukisoyoyuri qembe \p \v 1 Nore kumimbo iŋondutu kondé qu teteto. Asa norendo iŋondutu ime qu teteŋgo ŋu yiyoro quhuríye koroworo noreŋo iŋo-iŋonani naŋge kama howewato. \v 2 Nore soso toponani newonde yunoro o meté yunato kondé kaŋewaŋgo. \v 3 Dokoro Kristo\f + \fr 15:3 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuko eneŋo iŋo-iŋoyó kama howaró. Kini, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Huwó mande keŋo yeteŋgo ŋuko no saŋanemo umburó.” \f + \fr 15:3 \ft Hariri Yambo 69:9\f* \v 4 Mande soso sokomeko\f + \fr 15:4 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* nakayáŋaŋgurí ŋuko, nore ronene nerewero quro nakayáŋaŋgurí. Ŋuro tero mondó ta yotoro sokome ŋu weyatoqota newondenani rukisoyoní o meté siyowero quro sopoyoteto. \p \v 5 Anutuko yoriní mondó ta yuri newondeye rukisoyoní. Asa meté enendo ye samaka yiriní Kristo Yesu\f + \fr 15:5 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* howero newonde kanata na teyowaŋgo. \v 6 Ŋuro tero ye soso maŋgo kanata tero Anutu, noreŋo Uni Paráminani Yesu Kristo koro Iwímboro owí hokoyowaŋgo. \p \v 7 Ŋunde ŋuro Kristoko yeya topo taró ŋundiro naŋge ye soso topo ti. Asa otete ŋundoko Anutu seré te inoyote. \v 8 Dokoro ŋande yimiroteno, Kristoko Anutu koro mande hamó howero uni koweye toŋaŋgurí qu\f + \fr 15:8 \ft “uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* samaka yerewero quro kho uniye tunoqaró. Ŋuro tero Anutuko usisambayeya mande kusiyaró ŋu kondériní, \v 9 ko uni wini meyowo\f + \fr 15:9 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* ŋundo sikíye ŋu qenero Anutu koro owí hokoyi. Hamó, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, \b \q1 “Ŋunde ŋuro nondo uni wini meyowo keweroyemo owéŋge hokowano, \q2 ko no yambo yero seré te kunowano.” \p \v 10 Ko sokomeko kaŋuya ŋande yete, \b \q1 “Ye uni wini meyowo qu, \q2 ye meté Anutu koro unipareyómboya niŋgu-niŋgu ti.” \p \v 11 Ko kanoko ŋande yete, \b \q1 “Ye uni wini meyowo qu, ye Anutu owí hokoyi. \q2 Ye unipare soso, seré te inoyi.” \p \v 12 Ko Aisaiako ŋuya ŋande yete, \b \q1 “Jesi koro Sisani ŋundo otoqoro \q2 uni wini soso sopo yereweya. \q1 Uni wini meyowombo ene qenero \q2 o meté siyowero quro sopowaŋgo.” \p \v 13 Anutuko unipare yoriní o meté quro sopoyoteŋgo. Meté enendo yeŋo iŋondutuyewore niŋgu-niŋgu parámi teweya, ko newonde ime ŋuya riní yeno tunoqeweya. Ŋuro tero Yuqa Surumímboro wimbí ŋu rero o meté ŋu kondé sopowaŋgo. \s1 Polko uni wini meyowo ŋuro kho teyara \p \v 14 Uni topone, no ŋande iŋomukoteno, asa yendo otete meté hamó mu howeyoteŋgo, ko iŋo-iŋo meté mu parámi towoyoteŋgo, ko topoyemboro kheye roŋgaruwowero quro wimbuye moré. \v 15 Nondo itaka mande kondé kumi newondeye okokowowero quro nakayáŋoteno. Dokoro Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 15:15 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunoro \v 16 Kristo Yesu\f + \fr 15:16 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro kho uniyó tunoqanowó. Ŋunde tunoqero uni wini meyowo\f + \fr 15:16 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* keweroyemo kho tero o qa-qa uni ŋunde qembe Anutu koro miti mande yesowoyoteno. Yesowowe Yuqa Surumímbo yoriní meté horé tunoqi Anutuko ŋuro metéŋoní nondo yorero o qa-qa\f + \fr 15:16 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* meté horé ŋunde qembe Anutu te inoyoteno. \p \v 17 Ŋunde ŋuroko Kristo Yesu quroyómo Anutu koro kho teyoteno ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno. \v 18 Dokoro neneŋombo kho tanowó ŋuro kama yewano. Kini, ŋa naŋge yewano, Kristoko uni wini meyowo keweroyemo khonewore ko mandenewore kho tiní Anutu howeyoteŋgo. \v 19 Enendo kho tanowó quno ŋuno Yuqayówore o wimbí moré mu\f + \fr 15:19 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* taró. Ŋunde tiníqo, Yerusalem ŋu noŋgo yate-yate Ilirikum mira ŋuno mande yesowowe unipare soso ŋuno Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 15:19 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu iŋomukaŋgurí. \v 20 Ŋundiro naŋge nondo ŋande ye iŋoyanowó, asa mira kumi muko unipare Kristo kama iŋo inoyoteŋgo ŋuno naŋge miti mande yesowowano. Ŋunde tero meyowomboro khoyó saŋanímo kama kaŋewano. \v 21 Kini, sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Eneŋo sowo mande qu kama iŋaŋgurí \q2 ŋundo qenewaŋgo, \q1 ko piŋa mande kama iŋaŋgurí \q2 ŋundo iŋoyi tondaŋeweya.” \s1 Polko Rom uni yiyowero khe qu seqaró \p \v 22 Murí ŋuro naru parámi no yeno uyarewero khe qu moré kini. \v 23 Quko itaka mira ketako kho ŋuno tewano qu kini. Ko kumima naru parámi yeno uyarewero kondé iŋoyano. \v 24 Asa ko andusina Spen mirako\f + \fr 15:24 \ft “Spen mira” ŋuko Mediterenian Windi kasina yora, Israel mira ŋuko kasina yora. Mirayemboro Kapo-kapo ŋu qeno.\f* ŋuno uyarewano quno ŋuno yiyowano. Dokoro ŋande iŋoteno, nondo yeno uyaro yiyoro naru kumi yeya yoroweqota samaka niri Spen ŋuno uyarewano. \p \v 25 Quko itaka Yerusalem unipare meté horé\f + \fr 15:25 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* samaka yerewero quro ŋuno uyareteno. \v 26 Dokoro Masedonia uniparetoya Akaia uniparetoya mande kusiyoro unipare meté horé onoŋoye moré kini qu Yerusalem yoteŋgo ŋu samaka yerewaŋgo. \v 27 Ŋunde tewero ŋuro metéŋoyoteŋgo. Hamó, ŋunde tero utatáyemboro topé tewaŋgo. Dokoro uni wini meyowombo Yuqawore Israel uniparetoya newonde kanata teyoteŋgo. Asa ko noko koro onoŋoyewore meté samaka yerewaŋgo. \v 28 Ŋunde ŋuroko nondo newonde metémboro ŋu rero yunoroqo rohoréŋoro yeno Rom ŋuno uyareyate Spen ŋuno uyarewano. \v 29 Ko ŋande iŋoteno, nondo Kristo koro puriŋo parámi rero yeno uyarewano. \p \v 30 Uni topo, noreŋo Uni Paráminani Yesu Kristowore\f + \fr 15:30 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ko newonde meté Yuqako nore nunoyote ŋuwore kondé ŋande kira yereyoteno, meté ye noya koweyumu tero Anutusina neneŋo hariri ti qembe. \v 31 Ŋuro tero Anutuko uni kama iŋondutuworo Judia mirako yoteŋgo qu keweroyemo kawaware nereweya. Ko Yerusalem ŋuno unipare meté horé ŋundo neneŋo khone ŋaro metéŋowaŋgo. \v 32 Ŋuro tero imemoŋgo nondo niŋgu-niŋgu tero Anutu koro iŋo-iŋoyó howero yeno uyaro nore soso newondenani meté yoweya. \v 33 Asa meté Anutuko newonde ime nore nunoyote ŋundo yeya yoweya. Hamó. \c 16 \s1 Polko unipare kumi yuŋguna yereró \p \v 1 Nondo kuwonani Fipi ŋuro yimiroteno, eneko Anutu koro huru-huru\f + \fr 16:1 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* ka Senkiria yendémo yote ŋuro kho teyote. \v 2 Ŋuro tero Uni Parámi quroyómo unipare meté horémboro\f + \fr 16:2 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* murí howero pare ŋuya topo tero o koro tukuni teyote ŋu inoyi qembe. Dokoro enendo unipare qambu quya no ŋuya samaka nereyara. \p \v 3 Asa Prisila koya Akwila koya noya Kristo Yesu\f + \fr 16:3 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* quroyómo kho kopo tatowó. Ye eneya yuŋguna yiri qembe. \v 4 Enendo no kawaware nerewero quro wambaka khumariyó. Ŋuro no eneya eso yeyoteno, ko uni wini meyowomboro\f + \fr 16:4 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* huru-huru ŋundo ŋuya eneya eso yeyoteŋgo. \v 5 Unipare yayarimo huruwoyoteŋgo ŋu ŋuya naru meté yi qembe. \li2 Neneŋo topone horé Epainetus yuŋgunaŋoyi qembe. Eneko Esia mirako ŋu noŋgo uni qu ka ŋundo Kristo iŋondutuwoyaró korete qu. \li1 \v 6 Maria yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo yeŋo koweyumu parámi taró. \li1 \v 7 Andironikus ko Junia yuŋguna yiri qembe. Irisa ŋuko neneŋo sitú topo-topone ko nore kapusa kusi-kusi yano yoratowó. Asá yerewí uni keweroyemo owéyari parámi, ko komo nondo Kristo kama iŋondutuwoyowe irisa ŋundo Kristo quroyómo yorariyó. \li1 \v 8 Ambiliatus yuŋgunaŋoyi qembe. Eneko Uni Parámi quroyómo topone hamó. \li1 \v 9 Urupanus yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo noreya Kristo quroyómo kho kopo tatowó. Ko topone hamó ŋu Sitakis ŋuya yuŋgunaŋoyi qembe. \li1 \v 10 Apeles yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo Kristo quroyómo kho meté naŋge teyote. \li2 Arisitopulus koro suwisawiyó yuŋguna yiri qembe. \li1 \v 11 Herotion, neneŋo sitú topone, ŋu yuŋgunaŋoyi qembe. \li2 Narsisus koro suwisawiyómbo Uni Parámi quroyómo yoteŋgo yuŋguna yiri qembe. \li1 \v 12 Tiripina ko Tiriposa yuŋguna yiri qembe. Pare irisa ŋundo Uni Parámi quroyómo koweyumu teyotiri. \li2 Topone hamó ŋu Persis yuŋgunaŋoyi qembe. Enendo Uni Parámi quroyómo koweyumu parámi taró. \li1 \v 13 Rupus, Uni Parámimbo rokóŋaró uni ŋuya nimí ŋuya yuŋguna yiri qembe. Nimí muko neneŋo náme qembe taró. \li1 \v 14 Asinikiritus, Pelekon, Heremes, Patropas, Herimas ko uni topoye eneya yoteŋgo yuŋguna yiri qembe. \li1 \v 15 Pilolokus, Julia, Nereus koya kuwímboya Olimbas koya unipare meté horé eneya yoteŋgo ŋu yuŋguna yiri qembe. \li1 \v 16 Asa epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. \li2 Kristo koro huru-huru soso ŋundo yeya yuŋguna yereteŋgo. \s1 Oresaka mande kumi \p \v 17 Uni topo, nondo kondé ŋande yimiroteno, uni kumimbo ye usowo yerewaŋgo, ko ye mande rondaqewí iŋaŋgurí ŋu roworemoro kheye wisumuŋoyoteŋgo. Uni ŋuro kawaware ti qembe. \v 18 Dokoro uni ŋunde qundo Uni Paráminani Kristo\f + \fr 16:18 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuro khoyó kama teyoteŋgo. Kini, eneŋo o qoyemboro naŋge iŋoro kho teyoteŋgo. Asa ko mande meté qu qembe yero unipare iŋo-iŋoye moré kini ŋuro iŋo-iŋoye wosoro kaná yereyoteŋgo. \v 19 Hamó, unipare sosopo yeŋo Anutu howewero oteteye ŋuro iŋomukaŋgurí. Ŋunde ŋuroko yeŋo niŋgu-niŋgu teyoteno. Quko neneŋo iŋo-iŋone muko ŋandiro, yendo otete meté ŋuro iŋo-iŋo meté howero otete piyimimboya kama kopowaŋgo. \p \v 20 Ko newonde imemboro Anutu ŋundo Monimbu rero waka ta kheye kasiramo khete rumuniŋoweya. \p Uni Paráminani Yesu koro samaka-samaka tuwó yeya yoní. \p \v 21 Asa Timoti, neneŋo kho kopo teyotero ŋundo ye yuŋguna yerete. Ko Lusius, Jeson, Sosipater, neneŋo sitú topo-topone ŋundo ye yuŋguna yereteŋgo. \p \v 22 No Teritius, nondo mande ŋa iŋoro nakayáŋoteno. Nondo yeya Uni Parámi quroyómo ye yuŋguna yereteno. \p \v 23 Asa Gaiusko ye yuŋguna yerete. Enendo nore Anutu koro huru-huru soso ŋano qu yorero yayómo oní kopatowó. \p Asa Erasitus koya toponani Kwartus koya ye yuŋguna yiritiri. Erasitus ŋuko yendé ŋaro uni kembé tomó qu ka. \v 24 (-) \s1 Polko Anutu seré te inote \p \v 25 Anutuko miti mande\f + \fr 16:25 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowoyoteno quwore ko Yesu Kristo\f + \fr 16:25 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro piŋa mande ŋuwore ye yoriníka kondé kaŋi. Miti mande ŋuko komo naru suki-suki tapuŋaró, \v 26 quko itaka tunomo yote. Anutu suki-suki yote qundo mande kondé ŋande yaró, ko ye-ye unindoro mande nakayáŋgurí ŋuwore uni wini soso mande tapuŋowí ŋu iŋomukoro iŋondutu tero eneŋo iŋo-iŋoyó howewato. \v 27 Anutu ŋundo naŋge iŋo-iŋoyó meté horé, ko Yesu Kristowore suki-suki owí hokato. Hamó.