\id REV - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Mande Tapuŋowí Mu Wisiyaró \toc1 Mande Tapuŋowí Mu Wisiyaró \toc2 Mande Tapuŋowí Mu Wisiyaró \toc3 MTW \mt1 Mande Tapuŋowí Mu Wisiyaró \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko naru nimí kini quno eneŋo owí nekaró, “Jon,” yaró. Asa Jon ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* ŋu, Sepeti koro naŋuní ŋu, peka. Komo suki iŋondutu uni qambu qundo ŋundiro ye iŋaŋgurí. Quko itaka iŋo-iŋo uni kumimbo, Jon meyowo nakayáŋaró, peka, yeyoteŋgo. Nore hamó kama iŋoyoteto. \ip Do naruko nakayáŋaró, ŋuya hamó kama iŋoyoteto. Komo suki, asa Yesu khumoro otoqaró, yate-yate kumima naru 70 quroko ŋuno unipare Yesu iŋondutuwoyaŋgurí ŋundo naru irisa quno quhurí parámi korowaŋgurí. Jonko quhurí ŋunde quro nakayáŋaró (\it MTW 2:18\it* weyo qembe), asa ko nore quhurí naru irisa parámi qene iŋoyoteto. Korete quno \bd Rom\bd* koro wiri yerete uni parámi ka, owí muko Nero, kumima naru 64AD ŋuno Anutu koro unipare qambu yuroní khumaŋgurí. (Asa “64AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 64 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Imemoŋgo, 93AD yate 96AD, \bd Rom\bd* koro wiri yerete parámi meyowo ka, owí muko Domitian, ŋuya Anutu koro unipare qambu yuroní khumaŋgurí. Itaka iŋo-iŋo uni qambu qundo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Jonko sokome ŋa 95AD nakayáŋaró, peka. \ip Sokome ŋande quko muríye enesó. Ŋa sowo mande ŋano quko \bd tapara mande\bd* ŋundiro, ko mande quroko ŋuno kapo-kapo enesó-enesó maŋgorete. Sowo mande ŋa Jonko Anutu noŋgo raró, ŋu hamó. Quko kapo-kapo kumimboro muríye ŋuro nore itaka kama iŋoyoteto. Ŋu naruko ŋuno Anutu koro unipare soso quhurí korowoyaŋgurí. Ŋunde ti Jonko rukiso yerewero quro ŋande yimiraró, ko hamó, quhurí korowoyaŋgurí, quko imemoŋgo Anutuko saŋgirí soso taka yiriní eneŋo unipare kondé kaŋewaŋgo qundo meté yowaŋgo. \c 1 \s1 Mande korete qu \p \v 1 Anutuko mande teapuŋowí ŋa\f + \fr 1:1 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* Yesu Kristo\f + \fr 1:1 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* inoní o ŋu waka tunoqeweya ŋu kho simóŋo witú yerewero mande ŋu re tunomo rihimaró. Ŋunde tero ko Yesuko sambo simóŋo asáŋoní mande ŋu re umburo kho uniyó, Jon, witúŋaró. \v 2 Jon ŋundo Anutu koro mandímboya Yesu Kristo koro piŋa mandímboya qenero ye wisiyo yunaró. \v 3 Uni ka ye-ye mande\f + \fr 1:3 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* ŋa weyoyote ŋundo meté horé yoweya, ko uni mande ŋa iŋoro o soso ŋano nakayáŋowí ŋa howewaŋgo soso ŋundo meté horé yowaŋgo. Dokoro naru ŋu mahewe tete. \s1 Jonko naru meté yaró \p \v 4-5 No Jon, nondo mande ŋa nakayáŋowe ye Anutu koro huru-huru kande saŋiyoro irisa Esia mirako ŋuno qu, yeno uyaró. Meté Anutu koya yuqa kande saŋiyoro irisa koya Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó ko newonde ime ye yunowaŋgo. Anutu ŋuko itaka yote, komo yaró, imemoŋgo yoweya. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuko Anutu koro wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote quno taŋgímo yoteŋgo. Yesu Kristo ŋuko mande hamó naŋge yeyote. Ŋuko uni khumo otoqowaŋgo quro korete-korete. Ko enendo noko koro wiri yerete uni soso wiri yereyote. \p Enendo newonde meté nore nunoyote. Eneŋo sitúŋo ŋundo nore noriní quhurínanimbo kama sopo nereyoteŋgo. \v 6 Ŋunde tiní nore soso wiri yerete unindoro wini qu tero iwí Anutu koro o qa-qa uni\f + \fr 1:6 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* tunoqatowó. Nondo eneŋo owí hokoyoteno. Wimbu kondé suki-suki ŋu reweya. Ŋu hamó. \q1 \v 7 Qeni, enendo samboko koporéwore mahiní \q2 uni soso qenewaŋgo. \q1 Uni wini soso ene saŋgawoyi khumaró qundo qenewaŋgo, \q2 ko uni soso nokono qu eneŋo tendo mukuru tewaŋgo. \q1 Ŋunde naŋge tunoqeweya. Ŋu hamó. \p \v 8 Anutu, Uni Parámi ŋundo ŋande yete, “Noko A, o korete qu, noko Z, o weŋa qu. No itaka yoteno, komo yanowó, imemoŋgo yowano. Noko Wimbune Kondé.” \s1 Jonko qu ka qeneró \p \v 9 Asa no Jon, yeŋo topoye. No yeya Yesu koro unipareyó yoteto. Ŋunde ŋuroko no yeya koporo kowe surumí tato Anutuko nore wiri niriní nore soso kondé kaŋero quhurí korowoyoteto. Asa no Anutu koro mandí ŋu yesoworo Yesu ŋuro piŋa mande ŋu yesowanowó. Ŋunde ŋuro no nohowero norero noko mosowí ka owí muko Patimos ŋuno norotaŋgurí. \v 10 Naru kano, asa Uni Parámimboro naruyómo, Yuqa Surumí\f + \fr 1:10 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋundo kondé nondowaró. Nondowoní huwóne moŋgo maŋgo kato uŋgu qembe kondé nekaró. \v 11 Ŋande nimiraró, “O soso keto qeneyote ŋu se sokomeko nakayáŋoya sokome ŋu siyoka Anutu koro huru-huru\f + \fr 1:11 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* yendé parámi kande saŋiyoro irisa quno ŋuno toŋiní. Yendé parámi ŋu Efesus, Semerina, Perikamum, Taiataira, Sardis, Filadelfia, ko Laotisia.” \p \v 12 Ŋunde yiní danimbo yaró ŋu qenewero rohoréŋanowó. Rohoréŋoro tesaŋga suru pikoyaŋgo qu kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuno yuri qenenowó. Tesaŋga ŋu golpo\f + \fr 1:12 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi.\f* towaŋgurí. \v 13 Tesaŋga keweroko ŋuno uni ka unindoro naŋuní qembe yora. Eneŋo kowe punu-punuyó piru qu riní khí soso wisumuŋaró. Ko tuwi tindeŋiwí mu, gol qembe mu, ka re nomonímo kusiyaró. \v 14 Eneŋo kembémboro huí muko sara-sara piyimi, asa sipsip huí qembe ma koporé qembe. Ko toŋí muko te suru parámi raŋoyote ŋunde qembe. \v 15 Khí muko bras\f + \fr 1:15 \ft “bras” ŋuko o aini ka, o soŋga mandumi mu.\f* kewáko qaro hiyóqeyote ŋunde qembe. Ko nondo puŋí iŋanowó muko sono parámi umbu niri tete ŋunde niri teyaró. \v 16 Ene kandí kondéwore tutu kande saŋiyoro irisa se towaró. Ko suke mití manaŋga ka, mití kawore-kawore qu, maŋgó moŋgo umburó. Ko umu-kembé muko kosa sine parámi raŋoyote ŋunde qembe hiyóqeyaró. \p \v 17 Nondo ene qenero uni khumowí qu qembe tero khímo rokaráŋo umbu raŋanowó. Raŋowe kandí kondéwore re nono rero ŋande yaró, “Ma sorewero. Nondo korete quno yoranowó, weŋa quno yowano. \v 18 Nondo yoto-yotone moré. Komo no khumanowó, quko qeno, itakako keta suki-suki yoteno. Nondo kindo khumowero ŋu sopoyoteno, ko uni khumowí ŋuro yendéye,\f + \fr 1:18 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* ŋu sopoyoteno. \p \v 19 “Ŋunde ŋuro o itaka yote quya ime tunoqeweya quya ŋu qeneyote ŋuro nakayáŋo. \v 20 Ke tutu kande saŋiyoro irisa ŋunde kandene kondéwore yoroyi qenete, ko tesaŋga suru pikoyaŋgo qu kande saŋiyoro irisa yoroyi qenete. Asa ŋuko mande tapuŋowí\f + \fr 1:20 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* qembe, ko ŋuro murí muko ŋandiro. Tutu kande saŋiyoro irisa ŋuko Anutu koro huru-huru kande saŋiyoro irisa ŋuro sambo simó. Ko tesaŋga kande saŋiyoro irisa ŋuko huru-huru kande saŋiyoro irisa naŋge. \c 2 \s1 Efesus huru-huru koro piŋa mande \p \v 1 “Mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 2:1 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Efesus yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Nondo tutu kande saŋiyoro irisa ŋundiro kandene kondéwore towoyoteno. Kowe tesaŋga suru pikoyaŋgo kande saŋiyoro irisa ŋuro keweroyewore uya mahe teyoteno. Asa no mande ŋa kimiroteno. \v 2 No keŋo oteteke ŋu iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, ke koweyumu tero kondé kaŋeyote, ko uni piyimi ŋuro kama iŋo yunoyote. Hamó, kota-kota uni uyaro ŋande kimiraŋgurí, ‘Nore ŋuya asá yerewí uni,’ \f + \fr 2:2 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* yaŋgurí. Quko keto muríye rondaŋero ŋuko kota-kota uni naŋge yaró. \v 3 Uni kumimbo kiyoro, neneŋo owéne towoyote, ye iŋoro keŋo o piyimi te kunoyoteŋgo. Te kunoyi kondé kaŋero quhurí koroworo khoke ŋuro kama piyimiŋoyote. \pi1 \v 4 Quko nondo keŋo okaro piyimiŋoyoteno. Asa ke komo koretero iŋondutu taró quno, neneŋo hamó iŋoyara, quko itakako kini. \v 5 Komo murí meté teyara, quko murí meté ŋu roti umbu raŋomukaró. Ŋunde ŋuro newonde rohoré teya murí meté komo teyara ŋu pitu ko te. Ko ŋunde kama teweya tiníqo, no keno mahero keŋo tesaŋga suru pikoyaŋgo qu ŋu re rotowano. \v 6 Quko muríŋge meté quko ŋandiro. Keko neneŋo qembe Nikolas koro wini quro oteteye ŋuro hamó piyimiŋoyote. \pi1 \v 7 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. Ko nondo uni ka takaweya qu qene rotowe yoto-yoto koro kewá ŋuro eŋgé ŋu neweya. Te ŋuko Anutu koro paradais\f + \fr 2:7 \ft “paradais” murí muko ŋandiro: noko meté horé mu.\f* ŋuno yorote. \s1 Semerina huru-huru koro piŋa mande \m \v 8 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 2:8 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Semerina yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Nondo korete quno yoteno, weŋa quno yoteno. Komo no khumanowó, quko itakako keta yoroteno. Asa mande ŋa kimiroteno. \v 9 Nondo kowe surumí keno maheyote ŋuro iŋoteno, ko hamó oke moré kini ŋu iŋoteno. Quko keko hamó-hamó oke parámi moré. No unindo yesará kereyoteŋgo ŋu iŋoteno. Uni wini ŋundo ŋande yeyoteŋgo, eneko Juda koro wini qu yeyoteŋgo. Quko eneko Juda koro wini qu kini. Eneko Monimbu koro huru-huru qu naŋge. \v 10 Soŋga yate imemoŋgoko ke quhurí korowoweya, quko quhurí ŋundo koriní ma sorewero. Iŋo, uni yesará yereyote qundo ye keweroyemo kumi yorero kusi-kusiko ŋuno yorotoro iŋondutuye towoŋoweya. Ŋunde tiní ye naru kande irisa ŋunde rotoro kowe surumí korowowaŋgo. Asa iŋondutuye ma rotowero towoyate khumowaŋgo. Khumiqo, yoto-yoto ŋu, uni taka yerete koro takapu\f + \fr 2:10 \ft “uni taka yerete koro takapu” ŋunde quko uni kheŋgeŋoro kusumboto tero taka yerete ŋuro kimoyó.\f* qembe, re kunowano. \pi1 \v 11 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋowaŋgo. Ko uni ka takaweya quko, kindo khumowero irisayó qundo uni ŋu kama roworemoweya. Kini horé. \s1 Perikamum huru-huru koro piŋa mande \m \v 12 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 2:12 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Perikamum yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Nondo suke mití manaŋga irisa ŋu towoyoteno. Asa nondo mande ŋa kimiroteno. \v 13 Nondo ke dano yote ŋuro iŋoteno, asa ŋu yendémo ŋuno Monimbu koro wiri yerete unindoro yakutí ŋuko ŋuno yote. Quko keto neneŋo owéne kondé toworo iŋondutu nereyote ŋu kama tapuŋaró. Hamó, Monimbuko yeŋo yendéyemo yote, ko uni kumimbo yendé ŋuno Antipas, ŋu neneŋo piŋa mande yesowoyara uni ŋu rero uroyi khumaró. Ŋu naruko ŋuno keto iŋondutu nereyote ŋu kama rotaró. \pi1 \v 14 Quko nondo keŋo o tomó ta karo piyimiŋoteno. Uni kumimbo keya yoteŋgo, ŋuko Balam koro mande rondaqewí ŋu howeyoteŋgo. Komo suki Balamko Balak murí ka witúŋoní enendo Israel unipare yowosoní o piyimi tero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu nero se simbururu teyaŋgurí. \v 15 Asa uni kumi keya yoteŋgo, ŋuko Nikolas koro wini qu, ŋundo mande rondaqewí ŋu howeyoteŋgo. \v 16 Ŋunde ŋuro newonde rohoré te. Ko ŋunde kama teweya tiníqo, asa naru tukuni ta quno no keno mahero unipare ŋuya suke parámi maŋgonemo yote ŋuya kuma tewato. \pi1 \v 17 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. Ko nondo uni ka takaweya qu mana\f + \fr 2:17 \ft “\fk mana\ft ” ŋuko, Anutuko Israel unipare mira wimbímo wutu yerewero suwo kanata-kanata quno bret ka riní sambo koŋgo umbuyara (Toŋeŋgurí 16:11-36 weyo qembe).\f* tapuŋowí ŋu se inowano. Kowe wondo ka sara-sara qu ka re inowano. Asa wondo ŋuro saŋano ŋunoko owé keta qu nakayáŋowano. Uni soso owé ŋu kama iŋowaŋgo. Kini, uni danimbo wondo reweya, ŋundo naŋgeko owé ŋu iŋoweya. \s1 Taiataira huru-huru koro piŋa mande \m \v 18 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 2:18 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Taiataira yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Noko Anutu koro Naŋuní. Toŋene muko te suru parámi raŋoyote ŋundiro, ko khene muko bras kewáko qaro hiyóqeyote ŋunde qembe. Asa mande ŋa kimiroteno. \v 19 No keŋo oteteke ko newonde meté yunowero muríŋge ko iŋondutuke ko samaka yereyowero muríŋge ko quhurí korowowero muríŋge ŋuro iŋomukoteno. Ko ŋande iŋoteno, otete komo teyara ŋuko meté, ko itakako oteteke muko meté horé tunoqete. \pi1 \v 20 Quko keŋo okaro piyimiŋoteno. Keto pare ka owí Jesepel ŋuro iŋote. Pare ŋuko ŋande yeyote, ‘Noko ye-ye pare ka,’ yeyote. Quko enendo neneŋo kho uniparene kaná yiriní se simbururu tero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu neyoteŋgo. \v 21 No ene newondí rohoréŋoweya ŋuro mondó ta sopanowó. Quko newondí rohoréŋoro se simbururu otete piyimi ŋu rotowero ŋuro piyimiŋaró. \v 22 Asa qeno, nondo pare ŋu rewe se khumo parámi reweya. Ko uni eneya se simbururu teyoteŋgo ŋuko newonde rohoré tero oteteye kama rotowaŋgo tiníqo, nondo kowe surumí parámi yunowano. \v 23 Ŋunde yunoro pare ŋuro simóŋo ŋuya yurowe khumowaŋgo. Ŋunde tiqo, Anutu koro huru-huru soso ŋande iŋowaŋgo, asa nondo uni soso newondeye, iŋo-iŋoye okeyá ta rondaŋero oteteye ŋuro rokóŋomo naŋge kimo enemo-enemo yunowano. \v 24 Quko no itaka ye soso meyowo Taiataira yendémo yoteŋgo quko pare ŋuro mandí kama howero otete piyimi ŋu, ‘Monimbu koro mande sóqewí qu,’ nekoyoteŋgo ŋu kama iŋoyaŋgurí, no ŋande yimiroteno, nondo yeno quhurí kaŋuya kama rewano. \v 25 Quko ye o soso komo towaŋgurí ŋu kondé towi qembe. Towoyuri, yate no naru kano mahewano. \pi1 \v 26 Ko uni ka takaro neneŋo otetene ŋu howeyoní, yate uro o soso kini teweya quno ŋunoko, asa nondo owé parámi inowe uni wini koro uni kembéye yoweya. \q1 \v 27 ‘Ko enendo usú aini ka toworo sopo yereweya, \q2 uni kato noko kumbe uroní kosaŋero sumi-sumi tete ŋunde qembe.’ \mi \v 28 Awando owé parámi nunaró. Ŋunde naŋge nondo uni takaweya ŋu tutu kumuní areyote ŋu re inowano. \v 29 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huru yimirote ŋa iŋoweya. \c 3 \s1 Sardis huru-huru koro piŋa mande \p \v 1 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 3:1 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Sardis yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 No Anutu koro yuqa kande saŋiyoro irisa ŋu se toworo tutu kande saŋiyoro irisa ŋu se towoyoteno. Asa mande ŋa kimiroteno. No keŋo oteteke ŋu iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, unindo keŋo, ‘Yoto-yotoke moré,’ yero owéŋge hokoyoteŋgo. Quko kini, ke khumowí qembe tete. \v 2 Otoqo toŋeteya o kumi yote ŋu ri kondéreweya. Ŋu ŋuya khumoweya koro. Dokoro nondo Anutune toŋímo oteteke qene rondaŋano, quko roneneŋowí mu kini. \v 3 Ŋunde ŋuroko mande meté komo iŋoro towaró ŋuro pitu ko iŋo. Iŋoya meté-meté howeya newonde rohoré te. Asa ko ke kama otoqo toŋeteweya tiníqo, no momo unindo maheteŋgo ŋunde qembe keno mahewano. Ŋunde tewe keto do naruko mahewano ŋu kama iŋoweya. \pi1 \v 4 Quko keŋo winike Sardis ŋuno yoteŋgo qu, kumi tuwiye kama ri pusú teyote. Eneŋo oteteye muko meté, ŋunde ŋuroko meté tuwi sara-sara qu se tero noya meté khete uyarewato. \v 5 Ko uni kato takaweya quko tuwi sara-sara ŋu re punuwoweya. Kowe nondo yoto-yoto koro sokomeko owí ŋu kama re rotowano. Kini, Awanemboro toŋímo sambo simó toŋeyemo eneŋo owí yesowowano. \v 6 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. \s1 Filadelfia huru-huru koro piŋa mande \m \v 7 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 3:7 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Filadelfia yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Noko uni meté horé, o hamó-hamó ŋuro murí. Nondo Dewit koro ki qu towoyoteno, ŋunde ŋuroko nondo mako kosanowó quko uni kato ŋu mepémo kama tuŋoweya. Ko mako tuŋanowó quko uni kato ŋu mepémo kama kosoweya. Asa mande ŋa kimiroteno. \v 8 No keŋo oteteke soso iŋomukoteno. Asa qeno, no umu-kembakemo mako ka kosanowó, ko uni kato tuŋowero mepémo kini. Dokoro keko wimbuke tomó ta na yote, quko neneŋo mandene howeyote, ko owéne kama huwóŋoyote. \v 9 Ke Monimbu koro huru-huru ŋu iŋote, enendo ŋande yeyoteŋgo, eneko Juda koro wini qu, yeyoteŋgo. Quko eneko Juda koro wini qu kini, kota uni naŋge. Asa qeno, nondo uni ŋu yorewe mahe ke kheŋge sumeyo potoruku re kunoro, nondo keŋo hamó iŋoyote, yero iŋowaŋgo. \v 10 Dokoro keto neneŋo mandene howero quhurí koroworo kondé kaŋeyote. Ŋunde ŋuroko ke sopo kerewe naru piyimi ka tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno unipare soso nokono yoteŋgo ŋu towo yereweya, quko ke kama rambaruru kereweya. \pi1 \v 11 Nondo waka ta mahewano. Ke oka towoyote, ŋu kondé towo qembe. Yate uni kato keŋo uni taka yerete koro takapu ŋu\f + \fr 3:11 \ft “uni taka yerete koro takapu” ŋunde quko uni kheŋgeŋoro kusumboto tero taka yerete ŋuro kimoyó.\f* se rotoweya koro. \v 12 Ko nondo uni ka takaweya qu qene rotowe Anutunemboro Ya Surumí\f + \fr 3:12 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro tatá ka tunoqero pitu ko ya ŋu kama roto toŋeweya. Kini horé. Kowe nondo Anutunemboro owí eneno nakayáŋowano, ko Anutunemboro yendé kembémboro owí ŋu ŋuya eneno nakayáŋowano. Yendé ŋuko Yerusalem keta qu sambo rotoro Anutune moŋgo umbuyote ŋu. Ko neneŋo owéne keta qu ŋuya eneno nakayáŋowano. \v 13 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya. \s1 Laotisia huru-huru koro piŋa mande \m \v 14 “Ko mande ka Anutu koro huru-huru\f + \fr 3:14 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* Laotisia yendémo ŋuno yote quro sambo simóyemboro nakayáŋo. Mande ŋuko ŋandiro: \b \li1 Noko, ‘Ŋu hamó yete,’ uni ŋu. Mande yesowoyoteno ŋuko hamó naŋge, unipare meté ŋu iŋondutuwowaŋgo. Nondo o soso Anutuko towaró ŋu sopoyoteno. Asa mande ŋa kimiroteno. \v 15 No keŋo oteteke soso iŋomukoteno. No ŋande iŋoteno, keko kiŋo kama yote ko tiwi kama reyote. No keto kiŋo yowerope ma tiwi yowero ŋuro iŋoteno. \v 16 Quko kini. Keko tiwi horé kini, kiŋo horé kini. Keko tiwi soŋga ta naŋge. Ŋunde ŋuro maŋgone moŋgo minde kerewe teteno. \v 17 Ke ŋande yeyote, ‘Noko one qambu yote. Hamó, situwine parámi yote, o karo tukuni kama teteno,’ yeyote. Ko keto ŋande kama iŋi tondaŋeyote, asa keko piyimi horé yote, meté unindo keŋo sikíŋge hamó tewaŋgo. Ke oke moré kini yote, toŋeŋge kiré tiní, birimbiri yote. \v 18 Ŋunde ŋuro iŋo-iŋo meté ka kunowe teteno. Asa neneŋo gol ŋuko kewámbo qaro o piyimi soso ŋu quroko yote qu qa kiriyoní toŋeró.\f + \fr 3:18 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Naru kano o pi-piyimi quroko ŋuno yote. Asa ko unindo gol ŋu qayi sono qembe tiní o pi-piyimi ka saŋano ariní siyoro raŋoyoteŋgo. Ŋunde ti gol ŋuko kekere piyimi.\f* Ŋunde ŋuro ke meté gol ŋu kimoyi moneke qambu teweya. Ko ke meté neneŋo tuwi sara-sara qu kimoro koweke tapuŋoyi unindo kiyoyi kowi piyo kama teweya. Neneŋo marasin ka kimoya toŋeŋgemo windoroŋoroqo ke meté toŋeteweya. \pi1 \v 19 Ko no uni kumi hamó iŋo yunoteno tiníqo, asa nondo roŋgaru yerero oteteye roneneŋoyoteno. Ŋunde ŋuro kho kondé teya newonde rohoré te. \v 20 Qeno, no makono kaŋero mako utoyoteno. Ko uni kato maŋgone iŋoro mako kosoweya quko, asa no ya quroko oro eneya yotoro nore irisa o kopo neyowaro. \pi1 \v 21 Ko nondo uni ka kuma ŋu takaweya qu qene rotowe noya wiri yerete unindoro yakutínemo ŋuno kunditewaro. No komo kuma takanowó quno ŋuno awanemboya wiri yerete ŋuro yakutíŋomo kunditarowó ŋundiro naŋge. \v 22 Uni ka kusumbí moré tiníqo, ene meté mande Yuqako Anutu koro huru-huruko yimirote ŋa iŋoweya.” \c 4 \s1 Samboko ŋuno wiri yerete unindoro yakutí yora \p \v 1 Tukúsina no toŋeteweqo, samboko mako kosaró. Ko uni ŋuro maŋgó komo uŋgu qembe yiní iŋanowó ŋu ŋande yaró, “Koreko ŋano areka nondo o soso imemo tunoqeweya ŋu witú kerewe,” yaró. \v 2 Yiní waka ta Yuqa Surumí ŋundo no kondé nondowaró. Nondowoní samboko wiri yerete unindoro yakutí qu ka qenenowó, ko uni kato yakutí ŋuno kunditaró. \v 3 Uni ŋuko wondo jaspa\f + \fr 4:3 \ft “wondo jaspa” ŋuko wondo kekere qu, kumi muko te kome-kome, kumi muko mandumi.\f* ŋuya wondo konilian\f + \fr 4:3 \ft “wondo konilian” ŋuko wondo mandumi kekere qu.\f* ŋundiro hiyóqeyaró. Ko wá kato yakutí ŋu wuririyaró, ko wá ŋuko wondo emeral\f + \fr 4:3 \ft “wondo emeral” ŋuko wondo te kome-kome kekere qu.\f* qembe hiyóqeyaró. \v 4 Wiri yerete unindoro yakutí 24 quko wiri yerete unindoro yakutí kewero qu wuririyaŋgurí, ko yakutí saŋano ŋunoko uni kembé-kembé 24 ŋuno kunditeyaŋgurí. Uni kembé ŋuko tuwi sara qu se teyaŋgo, ko kembayemo uni kembémboro takapu\f + \fr 4:4 \ft “uni kembémboro takapu” ŋunde quko uni kembémboro owí parámi ŋuro rokó tete.\f* gol qu yora. \v 5 Ko wiri yerete unindoro yakutí moŋgo rowá mahiní kusiro parámi yeyaró. Yeyoní yakutí sumeyo ŋunoko suru hiyó kande saŋiyoro irisa ŋuno yaró. Ŋu suru hiyó ŋuko Anutu koro yuqa kande saŋiyoro irisa ŋunde. \v 6 Yakutí sumeyo ŋuno ŋuya oka glas ka sono towo qembe ŋuno yaró. Glas ŋuko meté horé, ŋu quroyówore o soso qenewero. \p Asa oka yoto-yotoye moré mu nimí kini qundo wiri yerete unindoro yakutí ŋuro taŋgí kasina-kasina yaŋgurí. O yoto-yotoye moré mu ŋuko toŋeye qambu-qambu ŋundo koweye soso, huwóyesina ŋuya pokamaró. \v 7 Asa o yoto-yotoyó moré mu korete ŋuko laiyon\f + \fr 4:7 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* qembe. Ko irisayó muko makao urumuni ŋundiro. Ko kapusayó ŋuro umu-kembé muko uni umu-kembé qembe. Ko nimí kiniyó ŋuko karakarambí ka wirepupu teyote ŋundiro. \v 8 O yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuko enemo-enemo wireye kande saŋiyoro kanata moré. Ko toŋeye qambu koweye soso, wireye kasira quroko ŋuya pokamaró. Kosa suwo naru rokóŋoro kama imaqero ŋande yeyaŋgurí, \b \q1 “Uni Parámi ŋuko Anutu Wimbí Soso, \qc eneko meté horé, eneko meté horé, eneko meté horé. \qc Ene komo yora, itaka ŋuya yote, imemoŋgo maheweya.” \p \v 9 Uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋundo suki-suki yote, ko o yoto-yotoye moré mu ŋundo eneŋo seré tero owí hokoro yuŋgunaŋoyoteŋgo. \v 10 Ŋunde tiqo, uni kembé-kembé 24 ŋundo uni yakutímo kunditeyote ŋuro toŋímo rokaráŋo umbu raŋoyoteŋgo ko uni suki-suki yote ŋu potoruku te inoyoteŋgo. Ŋunde tero uni kembémboro takapuye raŋoyi yakutí taŋgímo uní ŋande yeyoteŋgo, \q1 \v 11 “Uni Parámi, ke noreŋo Anutunani. \q2 Keto o soso towaró, \q2 keŋo iŋo-iŋokepo naŋge o soso towi tunoqaró. \q1 Ŋunde ŋuroko norendo meté seré te kunoro \q2 owéŋge hokoro wimbukeporo niŋgu-niŋgu tewato.” \c 5 \s1 Sokome piru wakaŋgurí qu ka qeneró \p \v 1 Asa no toŋeteweqo, uni ŋu wiri yerete unindoro yakutímo kunditaró, ko kandí kondéwore sokome piru wakaŋgurí qu ka towaró. Sokomeko ŋunoko nakayá kawore-kawore yaró, ko te sitúmi kande saŋiyoro irisa qundo kondé towo kusiyaró. \v 2 Asa nondo sambo simó ka\f + \fr 5:2 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* wimbí moré qu qenewe kondé yesoworo ŋande yaró, “Dani kato te sitúmi ŋu se rotoro sokome ŋa wisiyowero owí moré?” yaró. \v 3 Quko uni ka samboko yotepe ma nokono yotepe ma noko quroko yote ŋundo sokome ŋu wisiyoro ŋuro quroko toŋetewero mepémo kini. \v 4 Asa ko no tendo parámi teyanowó, dokoro uni ka sokome ŋu wisiyoro ŋuro quroko toŋetewero owí moré qu kama yora. \v 5 Asa uni kembé kato ŋande nimiraró, “Ke ma tendowero. Qeno, Juda unindoro wini quro Laiyon,\f + \fr 5:5 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* Dewit\f + \fr 5:5 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* koro sowe quro Hurí qundo saŋgiríŋo takaró, asa ko enendo meté te sitúmi ŋu se rotoro sokome ŋu wisiyoweya.” \s1 Sipsip Simó ka qeneró \fig Sokome piru wakaŋgurí qu ka te sitúmimbo kusiyaŋgurí.|alt="Scroll with seals" src="BOYD-08" size="col" ref="REV 5:5" \fig* \p \v 6 Asa no toŋeteweqo, wiri yerete unindoro yakutí taŋgímo o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋunde keweroyemo ko uni kembé-kembé 24 keweroyemo ŋuno Sipsip Simó ka uri khumaró qembe tero kaŋiní qenenowó. Ŋuko wahí kande saŋiyoro irisa tero toŋí kande saŋiyoro irisa taró. Toŋí muko Anutuko yuqayó kande saŋiyoro irisa ŋu asá yiriní uro nokone-nokone toŋeŋgurí qu. \v 7 Asa Sipsip Simó ŋundo oro uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyara ŋuro kandí kondéwore sokome wakaŋgurí ŋu raró. \v 8 Ŋu riníqo, o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuya uni kembé-kembé 24 ŋuya Sipsip Simó toŋímo rokaraŋo umburo potoruku re inaŋgurí. Uni kembé ŋu soso enemo-enemo oka gita ŋunde qembe qu se toworo kondó gol\f + \fr 5:8 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi.\f* qu se towaŋgurí. Ŋu kondómo ŋu noŋgo pukatutu nuŋgurí qu areró. Pukatutu ŋuko unipare meté horé\f + \fr 5:8 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* quro haririye naŋge. \v 9 Asa yambo keta ka ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Keto sokome rero te sitúmi ŋu \q2 se rotowero owéŋge moré. \q1 Dokoro, kuri khumaró, \q2 ko sitúŋgepo unipare Anutu inowero quro kimo yereró. \q1 Unipare kimo yereró ŋuko winiye enesó-enesó moŋgo qu, \q2 mandeye enesó-enesó moŋgo qu, \q2 koweye enesó-enesó moŋgo qu, \q2 ko miraye enesó-enesó moŋgo qu. \q1 \v 10 Keto yori wiri yerete unindoro wini qu tero \q2 Anutu koro o qa-qa uni teteŋgo. \q2 Ko enendo nokono ŋano unipare sopo yereyowaŋgo.” \s1 Sipsip Simómboro owí hokoyaŋgurí \p \v 11 Asa no iŋo toŋeteweqo, sambo simó\f + \fr 5:11 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* qambu purí horé kaŋero wiri yerete unindoro yakutímo, o yoto-yotoye moré mu ko uni kembé-kembé ŋu wuriri yerero yi \v 12 iŋowe kondé nekero ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Sipsip Simó uroyi khumaró mu ŋu o meté rewero quro owí moré. \q2 Ŋunde ŋuro owé parámi, onoŋo parámi, \q2 iŋo-iŋo parámi, wimbu kondé inoya \q2 ará te inoya owí hokoya seré ti!” \p \v 13 Ŋunde yiqo, asa o soso yoto-yotoye moré mu: o soso samboko yote qu, nokono yote qu, noko quroko yote qu, windi saŋano yote qu, windi quroko yote quyako ŋande yi iŋanowó, \b \q1 “Uni ŋu wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋuya, \q2 Sipsip Simó ŋu ŋuya, \q1 naru suki-suki ŋuro seré teya ará te yunoya \q2 owéyari hokoya wimbu yunoyi.” \m \v 14 O yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋundo ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó.” Ko uni kembé-kembé ŋundo rokaraŋo umburo potoruku te yunoyaŋgurí. \c 6 \s1 Sipsip Simómbo te sitúmi sokome towaró ŋu kumi se rotaró \p \v 1 Asa no toŋeteweqo, Sipsip Simómbo te sitúmi kande saŋiyoro irisa ŋundo sokome towaró ŋu korete qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré mu nimí kini qu kato maŋgó parámi kusiro qembe ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó. \v 2 Yiní toŋeteweqo, hosi ka\f + \fr 6:2 \ft “\fk hosi\ft ” ŋuko númbowe parámi ka, unindo saŋano kunditero irisa uyareyotero.\f* sara qu tunoqaró, ko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋuko yiti ka re towoní Anutuko uni taka yerete koro takapu\f + \fr 6:2 \ft “uni taka yerete koro takapu” ŋunde quko uni kheŋgeŋoro kusumboto tero taka yerete ŋuro kimoyó.\f* re inaró. Uni ŋuko kuma takawero uni qu, ko kuma soso taka yerewero quro toŋeró. \p \v 3 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi irisayó qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré ŋuro irisayó ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó. \v 4 Yiníqo, hosi kaŋuya, mandumi mu, mahe tunoqaró. Tunoqiní Anutuko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋu wimbu inoní noko koro uniparetoro newonde ime ŋu re rotoní epe saŋga-saŋga tero yuri khumomukowaŋgo. Kho ŋu tewero quro suke parámi ka inoní towaró. \p \v 5 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kapusayó qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré ŋuro kapusayó ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó. Yiníqo, hosi ka iriyó mu tunoqaró, ko uni ŋuro saŋano kunditaró ŋundo o rondaŋe qenewero qu ka kandímo towaró. \v 6 Ko no ŋande iŋanowó, o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋu keweroyemo oka uni maŋgó ŋunde qembe ŋundo ŋande yaró, “Uniparetoro o qoyemboro roworemoka wit sombé tomó ta naŋge kimoyó parámi rewaŋgo, ko bali\f + \fr 6:6 \ft “wit” koya “\fk bali\ft ” ŋuko komó taŋgurí moré. Unindo taŋgurí ŋu kuruwoyi kuku, asa plaua, tunoqiní bret towoyoteŋgo.\f* sombé tomó ta-ta kapusa ŋu kimoyó parámi ŋundiro. Quko te oliv ŋuya wain utó ŋuya\f + \fr 6:6 \ft “te oliv” koya “wain utó” ŋuko te taŋgo moré. Unindo oliv taŋgurí ŋuro sonoyó ri kiruwó ŋunde tiní o newero qu qayoteŋgo. Enendo wain utómboro taŋgurí ŋu rumuniŋoyoro sonoyó rero neyoteŋgo.\f* ma rambaruruwowero.” \p \v 7 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi nimí kini qu re rotaró. Re rotoníqo, o yoto-yotoye moré mu ŋuro nimí kini ŋundo ŋande yaró, “Mahe,” yiní iŋanowó. \v 8 Yiníqo, hosi ka kandawó mu tunoqaró, ko uni ŋuro sano kunditaró ŋuro owí muko “Kindo Khumowero Qu.” Ko uni khumowí ŋuro yendéye ŋundo\f + \fr 6:8 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* Kindo Khumowero Qu ŋu howero maheró. Mahiri Anutuko owéyari yunoní unipare soso ronda yiri huru-huru nimí kini ti huru-huru kanata ŋunde qu yori suke parámimbo yuroyi khumowaŋgo, ko korare tero khumowaŋgo, ko se khumo tero khumowaŋgo, ko siku qare parámimbo mahero yonemukowaŋgo. \p \v 9 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kandeka qu re rotaró. Re rotoníqo, no toŋetero unipare khumowí ŋuro kapo-kapoye wondo yakutí\f + \fr 6:9 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* quroko kunditeyuri yiyanowó. Ŋu unipare ŋundo Anutu koro mandí kondé toworo mande ŋu yesoworo yeyuri uni saŋgirímbo yuroyi khumaŋgurí. \v 10 Asa kapo-kapoye ŋundo kondé kiwero ŋande yaŋgurí, “Uni soso koro Simburínani, keko meté horé, ko keko hamó naŋge. Do karo waka ta noko unipare mande khono yorotoro noreŋo sitúnanimboro topé kama te yunoweya?” \v 11 Ŋunde yi kowe punu-punu sara-sara piru-piru qu se kapo-kapoye ŋu enemo-enemo yunaró. Yunoro ŋande yimiraró, “Uni saŋgirímbo yeno taŋgurí ŋunde qembe yeŋo kho koporo ŋuya topo-topoye yuri khumowaŋgo. Anutuko uni datiro ŋunde khumowaŋgo, yero rokó yereró. Asa ye soŋga ta imaqikata rokó ŋu kini tiníqo, enendo uni saŋgirí ŋu topé te yunoweya.” \p \v 12 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi kande saŋiyoro kanata qu re rotaró. Re rotoní toŋeteweqo, kunduru parámi raŋaró. Raŋoní kosako newonde surumímboro tuwi\f + \fr 6:12 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto o parámi karo newonde surumí parámi tero tuwi piyimi horé ka punuworo nombo kembayemo saŋano raŋoyaŋgurí.\f* iriyó meme huímbo towaŋgurí ŋunde qembe taró. Ko komboko mandumi sitú qembe taró. \v 13 Ko samboko tutu yoteŋgo ŋuko matúmbo te fik huwoní eŋgé mandumi kini qu tondaŋeteŋgo ŋunde qembe nokono umbuŋgurí. \v 14 Sambo ŋuko usoworo sokome piru wakaŋgurí qembe taró. Ko mira purí-purí koya noko mosowí ŋuya mepéye rotomukaŋgurí. \v 15 Ŋunde tiní noko koro wiri yerete uni ŋuya, uni owéye moré qu ŋuya, kuma unindoro uni kembé ŋuya, wondo uni ŋuya, uni kondé qu ŋuya, uni kho simó\f + \fr 6:15 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yoteŋgo qu ŋuya, uni kina yoteŋgo qu ŋuya, asa ŋu soso sore uyaro wondo yayómo mira purí-purí quroko sóqemukaŋgurí. \v 16 Sóqero uni ŋundo mira purí-purí koya wondo ŋuya ŋande osese yereŋgurí, “Wehe nereya uni wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyote ŋuro umu-kembé wisumuŋoya Sipsip Simómboro saŋgirí ŋuro nore kawaware niri qembe! \v 17 Dokoro, yariŋo newonde saŋgirímboro naruyó ŋu itaka tunoqete ŋa. Ko dandoko ŋu takaweya?” \c 7 \s1 Sambo simómbo kho uni 144,000 rokó yereŋgurí \p \v 1 O soso ŋu kini tiníqo, no toŋeteroqo sambo simó\f + \fr 7:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* nimí kini ŋundo noko soso ŋuro nuŋginí nimí kini ŋuno kaŋeyuri yiyanowó. Ŋuno kaŋero noko koro matú nimí kini ŋu kondé sopo towoyi matú ŋundo uyaro nokono, windiko, te saŋano kama huwo yereweya. \v 2 Anutuko sambo simó nimí kini ŋu wimbu yunoní noko koya windi koya roworemoweya. Asa no sambo simó meyowo kaŋuya qeneweqo, kosa aretesina ŋu rotoro Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro rokó ka re toworo areró. Arero sambo simó nimí kini ŋu kondé neko yereró, \v 3 “Ye rotika norendo Anutunanimboro kho simóŋo umu-kembayemo rokó yeretokata yendo noko, windi, te soso ŋu roworemoyi qembe.” \v 4 Asa no unipare rokó yereŋgurí mu datiro yoraŋgo ŋu iŋanowó, asa Israel unipare wini soso ŋuro keweroyemo 144,000 ŋundiro rokó yeregurí. \li1 \v 5 Ŋunde ŋuroko enendo Juda koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Rupen koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Gat koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li1 \v 6 ko Aseri koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Napitali koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Manase koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li1 \v 7 ko Simeon koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Liwai koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Isaka koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li1 \v 8 ko Sepulun koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Josep koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí, \li2 ko Benjamin koro wini ŋuro uni 12,000 ŋundiro rokó yereŋgurí. \s1 Unipare qambu qundo samboko kaŋaŋgurí \p \v 9 Asa tukú no toŋetero unipare qambu huruworo yuri yiyanowó. Uni kato unipare ŋu weyo yerewero mepémo kini. Uni wini ŋuko uni mira enesó-enesó moŋgo qu, winiye enesó-enesó moŋgo qu, koweye enesó-enesó moŋgo qu ko mandeye enesó-enesó moŋgo qu. Unipare ŋu soso wiri yerete unindoro yakutí taŋgímo kaŋero Sipsip Simómboro toŋímo kaŋaŋgurí, ko kowe punu-punu piru\f + \fr 7:9 \ft “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí.\f* qu, sara-sara qu punuworo kandeyemo iti kome ka towoyaŋgurí. \v 10 Ŋuno kaŋero ki kondé ŋande kiweyaŋgo, \b \q1 “Noreŋo Anutunanimbo yakutímo kunditeyote ŋuya \q1 Sipsip Simó ŋuyako rambaruru koŋgo noreyotiri.” \m \v 11 Ŋunde yiqo, sambo simó\f + \fr 7:11 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* soso wiri yerete unindoro yakutí wuririyaŋgurí quya uni kembé-kembé 24 ŋuya o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuya potóye rondaqero umu-kembaye nokono rero Anutu koro potoruku te inaŋgurí. \v 12 Ŋunde te inoro ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Ŋu hamó. \q1 Naru suki-suki quno \q1 Anutunani seréŋo ti, \q1 owí koreko yoní, \q1 iŋo-iŋoyó meté horé teyote, \q1 yuŋgunaŋoyoteto ŋu iŋoyote, \q1 ará te inoyoteto ŋu rete, \q1 owe parámi tete, \q1 wimbu kondé teyote. \q1 Ŋu hamó.” \p \v 13 Asa uni kembé-kembé 24 qu kato no osese nereró, “Unipare ŋu, kowe punu-punu piru qu, sara-sara qu punuwoyoteŋgo, ŋuko dani ka? Ŋu da noŋgo maheŋgurí?” \p \v 14 No mande topé ŋande yanowó, “Awane, indika, keŋombo naŋge iŋote.” \p Ko ŋande nimiraró, “Ŋu unipare ŋuko quhurí piyimi korowoyaŋgurí quro naruyó moŋgo maheyaŋgo ŋu. Enendo kowe punu-punuye Sipsip Simó sitúŋo ŋundo sonowoyi sara taró. \v 15 Ŋunde ŋuroko \b \q1 “Anutu koro yakutí taŋgímo kaŋero \q2 naru rokóŋoro Ya Surumíŋomo khoyó ŋu teyoteŋgo. \q1 Ko uni yakutímo ŋuno kunditeyote ŋundo \q2 eneya yotoro wehe yereyoweya. \q1 \v 16 O qoyemboro kaŋuya kama piyo tewaŋgo, \q2 sono koro kaŋuya kama khumowaŋgo. \q1 Kosapo yiyoní \q2 koweye kama tiwi reweya. \q1 \v 17 Dokoro, Sipsip Simó yakutí kutaqemo ŋuno yote ŋundo \q2 sopo yereyoweya. \q1 Enendo yorero meré sonono ŋuno uyariní \q2 sono ŋundo yoto-yoto yunoweya ŋu newaŋgo. \q1 Ko Anutuko toŋeye sonoyó soso sowoní kini teweya.” \c 8 \s1 Sipsip Simómbo te sitúmi weŋa qu re rotaró \p \v 1 Asa Sipsip Simómbo te sitúmi ŋu kande saŋiyoro irisayó qu re rotoníqo, samboko ŋuno soso mondó ta yora yate-yate naru kasina kini taró. \v 2 Ŋunde kini tiníqo, toŋetero sambo simó\f + \fr 8:2 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kande saŋiyoro irisa ŋu Anutu toŋímo kaŋeyuri yiyanowó. Ko uŋgu kande saŋiyoro irisa se yunoní towaŋgurí. \p \v 3 Asa sambo simó meyowo kato gol kondó ka\f + \fr 8:3 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi.\f* towo mahero wondo yakutí\f + \fr 8:3 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* sumeyoro kaŋaró. Kaŋiní kuku ka qaro pukatutu nuŋgurí teyote ŋu parámi se inaró. Ŋuro tero enendo wondo yakutí gol ŋu wiri yerete unindoro yakutímo amena yora quno ŋuno kuku ŋu qaní pukatutu oweya. Ko pukatutu ŋundoko unipare meté horé\f + \fr 8:3 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* quro haririye naŋge. \v 4 Asa sambo simómbo kuku kandí moŋgo rotoní qaní pukatutu nuŋgurí ŋu, unipare meté horé quro haririye ŋunde quko Anutusina oró. \v 5 Oní kewá wondo yakutí moŋgo siyoro kondómoro se raŋoní nokono umburó. Umbuníqo, kusiro yeyoní niri parámi horé teyoní rowá sine parámi raŋoyoní kunduru raŋaró. \s1 Sambo simó kumimbo uŋguye huwaŋgurí \p \v 6 Asa sambo simó\f + \fr 8:6 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kande saŋiyoro irisa qundo uŋgu kande saŋiyoro irisa ŋunde se toworo, se huwato, yero iŋoro sopaŋgurí. \p \v 7 Sambo simó korete qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, koko taŋgo koya kewá koya sitú soso koporo nokono umburó. Umbuníqo, noko soso rondaŋiní sombé kapusa tiní kewámbo sombé kanata qu qaró. Ko te soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu qaró. Ko komó soso qamukaró. \p \v 8 Asa sambo simó irisayó qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, oka ka mira purí parámi qayote ŋunde qembe qu re raŋoní windiko uró. Uníqo, windi soso rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu sitú taró. \v 9 Ko o soso yoto-yotoye moré mu windi quroko yoteŋgo ŋu ronda yiriní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu khumaŋgurí. Ko waŋgo soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu piyo taŋgurí. \p \v 10 Asa sambo simó kapusayó qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, tutu ka parámi mu qaro suru raŋoyara ŋu sambo koŋgo umburó. Umbuníqo, sono soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata quno ŋuno umburó. Ko sono meré enesó-enesó quno ŋuno umburó. \v 11 Tutu ŋuro owí muko ŋandiro, “Oŋgomi Piyimi Horé.” Asa sono meré soso rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qundo oŋgomi piyimi ŋunde taró. Ko unipare qambu qundo sono ŋu nero khumaŋgurí. \p \v 12 Asa sambo simó nimí kini qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, kosa rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu huriri taró. Ko kombo rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata qu huriri taró. Ko tutu soso se rondaŋiní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata qu huriri taró. Asa ko kosa naru rondaŋiní sombé kapusa tiní sombé kanata huriri taró. Ko suwo ŋuya ŋundiro taró. \p \v 13 Asa ŋunde tiní no karakarambí ka korewore pombome uyariní qenenowó. Pombomero kondé kiwero ŋande yaró, “Ye unipare nokono yoteŋgo qu, ininiyaqe, ininiyaqe, ininiyaqe. Dokoro sambo simó kapusa meyowo ŋundo uŋguye huwowero teteŋgo,” yaró. \c 9 \m \v 1 Asa sambo simó\f + \fr 9:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kandeka qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, no tutu ka sambo rotoro nokono rokaraŋo umbuní qenenowó. Umbuní meré piyimi horé ŋuro kiyó\f + \fr 9:1 \ft “ki” ŋunde quko mako kusiyowero qu ka. Ŋuya uni kato ki ŋunde towoyote qundo mako kosowero, tuŋiyowero wimbu moré.\f* re inaró. \v 2 Tutu ŋundo meré kosoní pukatutu parámi, kewá parámi qayote ŋundiro areró. Arero kosa koya sambo koya poka yiriní huriri taró. \v 3 Ŋunde tiní muŋa katu qambu qundo pukatutu ŋu rotoro nokono umbuŋgurí. Ko muŋa katu ŋundo potómbe koro wimbí ŋunde qembe tunoqaŋgurí. \v 4 Asa ŋunde uyi ŋande yimiraró, “Komó ko o murí-murí nokono woteyoteŋgo qu ko te ŋu ma roworemoweya. Kini, unipare dani kato Anutu koro rokó qu umu-kembayemo kama yote ŋu naŋge rambaruru yiri.” \v 5 Ŋunde yimiraró, quko unipare yuri khumowero ŋuro soré yereró. Kini, kombo kandeka quroko naŋge kowe surumí parámi meté yunowaŋgo, kowe surumí ŋuko potómbeko yunoyoteŋgo ŋunde qembe teweya. \v 6 Ŋu naru ŋunoko unipare khumowero quro khe seqawaŋgo, quko kama khumowaŋgo. Eneko khumowato yero ŋuro surumí parámi horé iŋowaŋgo, quko kindo khumowero ŋuko yorotoro toŋeweya. \fig Muŋga koro kondoŋiriye muko potómbe ŋuro kondoŋiriye ŋunde qembe taŋgurí.|alt="Scorpions" src="ABS-106" size="col" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="REV 9:6" \fig* \p \v 7 Asa muŋa katu ŋuko hosi kuma tewero quro\f + \fr 9:7 \ft Uni kumimbo kuma tewero quro númbowe parámi ŋu, \fk hosi \ft ŋu, saŋano kunditero kuma kondé teyoteŋgo. Dokoro \fk hosi \ft ŋuya saŋgiríyemboya kuma teyoteŋgo.\f* roŋgaruwoyoteŋgo ŋunde qembe yora. Kembayemo oka uni kembémboro takapu\f + \fr 9:7 \ft “uni kembémboro takapu” ŋunde quko uni kembémboro owí parámi ŋuro rokó tete.\f* gol ŋunde qembe yora. Ko umu-kembaye muko uni umu-kembaye ŋunde qembe. \v 8 Ko huye muko piru-piru, asa pare huye ŋunde qembe. Ko metoye muko laiyon\f + \fr 9:8 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* koro mití ŋunde qembe. \v 9 Ko o aini kato nomoye pokamoyaró, ko wireyemboro niriyó muko hosiko karis se woso uro kuma koro uro niri teteŋgo ŋundiro. \v 10 Muŋa katu ŋuko kondoŋiriye moré. Ko kondoŋiriye muko potómbe ŋuro kondoŋiriye ŋunde qembe tero kombo kandeka quroko uni saŋga yerero sono oŋgomi piyimi mu yunoyi kowe surumí piyimi tewaŋgo. \v 11 Sambo simó meré piyimi horé sopoyara ŋundo muŋa katu ŋu wiri yereró. Sambo simó ŋuro owí Hibru mandeworeko ŋande nekoyoteŋgo, “Apaton.” Asa ko Grik mandeworeko ŋande nekoyoteŋgo, “Apolion.” \f + \fr 9:11 \ft Owé irisa muríyari muko ŋandiro: “Uni rambaruru yereyote qu”.\f* \p \v 12 Quhurí parámi sowe teweya quro korete qu kini taró. Quko qeno, quhurí pará-pará irisa ŋuya yotiri, imemoŋgo tunoqewari. \p \v 13 Asa sambo simó kande saŋiyoro kanata qundo uŋgu huwaró. Huwoníqo, uni maŋgó ka wondo yakutí\f + \fr 9:13 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* gol Anutu toŋímo yote quro nuŋginí nimí kini keweroye moŋgo yiní iŋanowó. \v 14 Maŋgo ŋundo sambo simó uŋgu re towoyaró ŋu ŋande miraró, “Asa sambo simó nimí kini ŋunde sono parámi Yufretis ŋuno kusi yereyoní yoteŋgo ŋu yorotoka toŋi,” yaró. \v 15 Komo Anutuko sambo simó nimí kini ŋu naru ŋunde quro roŋgaru yereró. Ŋu naru ŋunoko unipare soso ronda yiriní huru-huru kapusa tiní huru-huru kanata yuri khumowaŋgo. Asa maŋgo ŋu yiníqo, sambo simó uŋgu towoyaró ŋundo sambo simó nimí kini ŋu yorotaró. \v 16 Yorotoní kuma uni hosi saŋano kunditeyaŋgurí ŋuro qambuye muko 200 miliyon ŋundiro yiyanowó. Asa qambuye nekoní iŋanowó. \p \v 17 Ŋundiro naŋge nondo kapoko hosi ŋuya uni ŋuro saŋano kunditeyaŋgurí ŋuya yiyanowó, ko nomoyemo o aini ka punuwaŋgurí. O aini kumi muko mandumi, kumi muko kinzé na, kumi muko kandawó. Ko hosi ŋuro kembaye muko laiyon koro kembaye ŋunde qembe. Ko maŋgoye moŋgo te suru koya pukatutu koya wondo salfa qayote ŋuya umbuyaró. \v 18 Unipare soso rondaŋiní huru-huru kapusa ti o pi-piyimi kapusa ŋu, te suru, pukatutu, wondo salfa maŋgoye moŋgo umburó ŋundo huru-huru kanata qu yuri khumaŋgurí. \v 19 Hosi ŋuro wimbuye muko maŋgoyemo yaró, ko kondoŋiriyemo yaró. Kondoŋiriye muko sire ŋunde qembe kembaye moré, ŋundo unipare rowore yerewero taró. \p \v 20 Asa unipare kumimbo o pi-piyimi kapusa quwore kama khumaŋgurí. Uni ŋundo o piyimi kandeyembo teyaŋgo ŋuro iŋoro newonde rohoré kama taŋgurí. Kini, enendo yuqa piyimi\f + \fr 9:20 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* watí-watí potoruku te inaŋgurí. Ko anutu kota-kota gol, silwa, bras,\f + \fr 9:20 \ft “gol, silwa, bras” ŋuko o aini ka. Gol ŋuko kandawó, silwa ŋuko sara-sara, bras ŋuko soŋga mandumi.\f* wondo ko kewámbo towoyaŋgurí ŋu watí potoruku te inaŋgurí. Ŋu anutu kota-kota towoyaŋgurí ŋundo toŋetewero mepémo kini, mande iŋowero mepémo kini, khete uyarewero mepémo kini. \v 21 Ko uni yuri khumowero ŋuro muríye, rukusí tewero ŋuro muríye, se simbururu tewero ŋuro muríye, ko momo tewero ŋuro muríye ŋuro iŋoro newonde rohoré kama taŋgurí. \c 10 \s1 Jonko sokome tomó ta naró \p \v 1 Asa no toŋeteweqo, sambo simó kondé piyimi ka\f + \fr 10:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* tuwiyó muko koporé qembe punuworo sambo koŋgo umbuní qenenowó. Kembé saŋano oka wá qembe ŋuno yora, ko umu-kembé muko kosa qembe hiyóqaró, ko khí irisa ŋuko te suru qayara ŋunde qembe taró. \v 2 Sokome tomó ta ŋu rosaraqaró ŋu re kandímo towoyaró. Toworo khí kondésina quko re windi saŋano raró, ko khí tesina quko re noko saŋano raró. \v 3 Ŋunde rero laiyonko\f + \fr 10:3 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* parámi kiwete ŋundiro kondé piyimi nekaró. Ŋunde nekoníqo, kusiro kande saŋiyoro irisa yaŋgurí. \v 4 Kusiro ŋu yi kini tiníqo, no mande yaŋgurí ŋu nakayáŋowero tanowó. Quko maŋgo ka sambo koŋgo yiní iŋoweqo, ŋande yaró, “Asa kusiro kande saŋiyoro irisa ŋundo mande yeteŋgo ŋuko, se iŋondutukemo kusiyoka yoní. Ma nakayáŋowero,” yaró. \p \v 5 Asa sambo simó windi saŋano ko noko saŋano kaŋiní qenenowó ŋundo kandí kondéwore hokoní samboko oró. \v 6 Oní uni suki-suki yote ŋuro owímo mande hamó ka yaró. Suki-suki yote ŋundo sambo koya o soso ŋuno yote ŋu yondowaró, ko noko koya o soso ŋuno yote ŋuya yondowaró, ko windi koya o soso ŋuno yote ŋuya yondowaró. Asa sambo simómbo ŋande yaró, “Watí imaqewero mepémo kini. \v 7 Kini, sambo simó kande saŋiyoro irisayó ŋundo uŋgu huwowero teweya naruyómo ŋuno Anutu koro mande sóqeyote ŋu riní hamó tunoqeweya. Komo eneŋo kho uniyó, ye-ye uni\f + \fr 10:7 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋundo o ŋuro yesowaŋgurí,” yaró. \p \v 8 Asa maŋgo samboko komo tunoqaró ŋundo kaŋuya yero ŋande nimiraró, “Ke uya sokome tomó ta rosaraqaró qu sambo simómbo windi saŋano ko noko saŋano kheteyote quro kandímo yote ŋu re,” yaró. \p \v 9 Yiníqo, nondo sambo simóko ŋuno oro ŋande miranowó, “Sokome tomó ta ŋu re nuno.” Ŋunde yeweqo, ŋande nimiraró, “Reya ne. Neweya quko qahuŋgemo oŋgomi teweya quko maŋgokemoko siso mindiyó nuŋgurí ŋunde qembe teweya,” yaró. \v 10 Yiní sokome tomó ta ŋu kandí moŋgo rero nanowó. Neweqo, maŋgonemoko siso mindiyó nuŋgurí ŋunde qembe. Quko qahune quroko oŋgo nereró. \v 11 Ko enendo ŋande nimiraró, “Ketoko unipare koweye enesó-enesó, ko miraye enesó-enesó, ko mandeye enesó-enesó, ko wiri yerete uni qambu ŋuro ye-ye mande\f + \fr 10:11 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* ka yesowo yimito qembe.” \c 11 \s1 Uni irisa ŋundo mande yesowariyó \p \v 1 Asa pako ka usú qembe qu re nunoro ŋande nimiraró, “Otoqoya Anutu koro Ya Surumí\f + \fr 11:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuya wondo yakutí\f + \fr 11:1 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* ŋuya rokó teya unipare yano ŋuno hu-hariri teyoteŋgo ŋu weyo yere. \v 2 Quko hoŋgo pawa ya kimbino yote ŋu ma rokóŋowero. Dokoro Anutuko yendé ya kimbino yote ŋu uni wini meyowo yunaró. Asa wini ŋundoko yendé kembé surumí ŋu khete woŋoruruworo teyuriyate uyaro kombo 42 ŋunde kini teweya. \v 3 Kowe nondoko neneŋo mandene yesowowero unine irisa qu asá yerewano. Irisa ŋundoko newonde surumímboro tuwi qu\f + \fr 11:3 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto o parámi karo newonde surumí parámi tero tuwi piyimi horé ka punuworo nombo kembayemo saŋano raŋoyaŋgurí.\f* punuworo mandene yesowo yeyuriyate uyaro kosa naru 1,260 ŋunde kini teweya.” \v 4 Uni irisa ŋuko te oliv irisa, suru irisa ŋundo noko soso ŋuro Uni Parámiye ŋuro toŋímo kaŋeyotiri ŋundiro. \v 5 Asa uni kato uni irisa ŋu rowore yerewero tiqo, kewá maŋgoyari moŋgo umburo eneŋo uni saŋgiríyari ŋu yoqaweya. Ŋunde ŋuroko uni dani kato ene rowore yerewero teroqo, asa eneŋomboro murí ŋuro naŋge khumoweya. \v 6 Uni irisa ŋundo meté sambo kusiyowero ŋuro wimbuyari tete. Asa ŋunde kusiyori mande yesoworo yeyowari quno ŋunoko sono kama umbuweya. Ko irisa ŋundo sono soso siyori sitú teweya ŋuro wimbuyari tete. Ko eneŋo iŋo-iŋoyari naŋge howero se khumo piyimi kate-kate riri nokono ŋano unipare rambaruru yereyoweya. \p \v 7 Asa mande yesowowero khoyari ŋu kini tiníqo, siku qare piyimi ka meré piyimi horé ŋu noŋgo arete ŋundo uni irisa koya kuma tero taka yerero yuroní khumariyó. \v 8 Khumori ukúyari muko yendé kembé ŋuro khe parámimo ŋuno yariyó. Yendé kembé ŋuro tapara mande\f + \fr 11:8 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Uni kato sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ŋuro ye nekoro ŋande yeyoteto, “Sotom\f + \fr 11:8 \ft Komo suki “\fk Sotom\ft ” koro unipareto o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró (Murí Tero 19 weyo qembe).\f* koya Isip koya,” yeyoteto. Yendé kembé ŋuno komo uni irisa ŋuro Uni Parámiyari re tipiririko\f + \fr 11:8 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* uri khumaró ŋu. \v 9 Asa uni koweye enesó-enesó ko miraye enesó-enesó ko mandeye enesó-enesó ko winiye enesó-enesó, asa uni soso ŋundo ukúyari ŋu yiyoro tapu yerewero soré yereyuriyate uyare kosa naru kapusa ko kosa naru sombé ŋunde kini taró. \v 10 Ko unipare nokono yoteŋgo ŋundo uni irisa ŋu khumowari ŋuro niŋgu-niŋgu parámi tero hoho tero topo-topoyemboro o newonde metémboro yunoyaŋgurí. Dokoro, ye-ye uni\f + \fr 11:10 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* irisa ŋundo unipare nokono yoteŋgo qu ŋu kowe surumí yunoyariyó. \p \v 11 Asa kosa naru kapusa ko kosa naru sombé ŋu kini tiníqo, Anutuko yoto-yoto koro yuqa qu huwoní umuyarimo uní otoqo kaŋariyó. Otoqo kaŋiri uni yiyoro sasaro parámi taŋgurí. \v 12 Otoqoro kusumbo riri uni maŋgó ka sambo koŋgo nekero ŋande yimiraró, “Koreko ŋano ariri.” Yiní uni saŋgiríyarimbo toŋetiqo koporé qurowore samboko oriyó. \p \v 13 Asa ŋu naruko naŋge kunduru parámi horé raŋoní yendé ŋu rondaŋiní sombé kande irisa tiní sombé kanata kato piyo taró. Piyo tiní unipare 7,000 ŋuko khumomukaŋgurí. Ko unipare yoraŋgurí quko sasaro parámi tero sambo koro Anutu qu owí hokaŋgurí. \p \v 14 Asa quhurí piyimi irisa ŋu kini tete. Quko qeno, naru tukuni ta naŋge kini tiníqo, quhurí piyimi kapusayó ŋu mahewero tete. \s1 Sambo simó weŋa qundo uŋgu huwaró \p \v 15 Asa sambo simó\f + \fr 11:15 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kande saŋiyoro irisayó ŋundo uŋgu huwaró. Huwoní uni samboko yoteŋgo qundo kondé ŋande kiwaŋgurí, \b \q1 “Uni Paráminanimboya eneŋo Kristoyó ŋuyako \q2 nokone-nokone ŋaro wiri yerete uni titiri. \q1 Ko enendo suki-suki wiri yereyoweya.” \m \v 16 Ko uni kembé-kembé 24 Anutu toŋímo wiri yerete unindoro yakutíyemo kunditeyoteŋgo, ŋundo umu-kembaye ri nokono umbuní Anutu koro potoruku te inoro \v 17 ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Uni Parámi, keko Anutu Wimbí Soso. \q2 Ke itaka yote, ko komo yora. \q1 Keko komo wimbu parámi rero, \q2 unipare wiri yerete. \q1 Ŋunde ŋuro nore yuŋguna kereyoteto. \q1 \v 18 Wini meyowo-meyowo ŋundo newonde saŋgirí taŋgurí, \q2 quko keŋo newonde saŋgirí naruke tunoqa. \q1 Itaka ŋanoko keto uni khumowí mu mande khono yorotoweya, \q2 ko kimo meté sunará simóŋge, ye-ye unike ŋu yunoro \q1 keŋo uni meté horé mu yunoro \q2 owéye moré quya owéye moré kini ŋu ŋuya yunoweya. \q1 Itaka ŋanoko uni danimbo noko rambaruruwoyoteŋgo ŋu \q2 keto rambaruru yereweya.” \p \v 19 Asa Anutu koro Ya Surumí qu samboko yote ŋu kosaró. Kosoní katapá ŋu tunomo tunoqaró. Katapá quroko ŋuno mande kondé\f + \fr 11:19 \ft “mande kondé” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* wondo sararaŋgo nakayáŋaŋgurí ŋu tapuŋoyaŋgurí. Ŋunde tunoqiní rowá sine teyoní, niri parámi teyoní, kusiro yeyoní kunduru raŋoní koko taŋgo parámi umburó. \c 12 \s1 Mesó parámi kato pare kaya oka tariyó \p \v 1 Asa rokó enesó horé ka koreko sambo saŋano tunoqaró. Rokó ŋuko ŋandiro. Pare kato kosa tuwi qembe re kowí punuwoní, komboko khí kasiramo yoní, tutu 12 ŋundoko uni kembémboro takapu\f + \fr 12:1 \ft “uni kembémboro takapu” ŋunde quko uni kembémboro owí parámi ŋuro rokó tete.\f* ŋunde qembe re kembémo raró. \v 2 Pare ŋu qahu soso taró. Ŋunde tiní simó pisiyowero teroqo kowe surumí parámi tero kondé kiwaró. \v 3 Asa rokó meyowo kaŋuya samboko koreko tunoqaró. Rokó ŋuko ŋandiro. Mesó saŋgirí piyimi mu parámi horé ka mandumi mu ŋuno yaró. Mesó ŋuko kembé kande saŋiyoro irisa ŋundiro ko eneŋo kembé soso ŋuno wahí kande irisa ŋundiro wotaró. Kembé kande saŋiyoro irisa ŋuno wiri yerete unindoro takapu enemo-enemo yaró. \v 4 Tutu soso usoworo huru-huru kapusa ti mesó ŋuro kondoŋirimbo huru-huru kanata qu kiriyoro se raŋoní nokono umbuŋgurí. Mesó ŋu pare simó pisiyowero taró ŋuro toŋímo kaŋaró. Ŋunde kaŋero, simó ŋu tunoqiní re uto newano, yero iŋaró. \v 5 Asa pare ŋu simó urumuni pisiyaró ko simó ŋundo usú aini ka re toworo uni wini soso kondé wiri yereweya. Ŋunde pisiyoní waka ta Anutuko simó ŋu riní eneno koreko oro wiri yerete unindoro yakutíŋomo oró. \v 6 Oní pare ŋu sore uyaro yendé ka Anutuko komo mira wimbímo roŋgaruwaró quno ŋuno uyaró. Ŋuno te-qímboro riníyate uyaro kosa naru 1,260 ŋunde taró. \fig Mesó parámi horé mu|alt="Dragon" src="BOYD-05" size="col" ref="REV 12:3" \fig* \p \v 7 Asa kuma parámi samboko tunoqiní Maikel koya eneŋo sambo simóŋomboya\f + \fr 12:7 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* mesó piyimi ŋuya kuma parámi taŋgurí. Ŋunde tiqo, mesó ŋuya eneŋo sambo simóŋomboya enepa kuma topé taŋgurí. \v 8 Quko enendo kuma takawero quro wimbuye moré kini. Ŋunde ŋuroko samboko yorowero mepémo kini. \v 9 Ŋunde tero mesó saŋgirí piyimi mu parámi horé ŋu re raŋi umburó. Ŋuko sire komo suki tunoqaró ŋu, owí muko, “Diapolos,” yeyoteŋgo, ko owí kako, “Satan,” \f + \fr 12:9 \ft Owé ŋu, “Diapolos,” murí muko ŋandiro: yesará yereyowero uni. Ko owé ŋu, “Satan,” murí muko ŋandiro: mande kho yunowero uni. Norendo “Monimbu” nekoyoteto.\f* ŋu yeyoteŋgo. Enendo nokono unipare soso kaná yereyote. Asa eneya sambo simóŋomboya yore raŋi nokono umbuŋgurí. \p \v 10 Ko no sambo koŋgo maŋgo ka kondé ŋande yiní iŋanowó, \b \q1 “Itakako Anutunanimbo nore rambaruru koŋgo norewero tete ŋuya \q2 eneŋo wimbí ŋuya unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuya tunomo tunoqete, \q2 ko eneŋo Kristo ŋuko wimbu tunomo rete. \q1 Dokoro, ŋu uni ŋundo kosa suwo Anutu koro toŋímo kaŋero \q2 topo-toponani mande kho yunoyote ŋu, \q2 itakako uni ŋu re raŋi ute. \q1 \v 11 Topo-toponani muko yoto-yotoyemboro kama nuŋgurí iŋoro \q2 khumowero ŋuro kama piyimiŋaŋgurí. \q1 Kini, enendo Sipsip Simómboro sitúŋomo wimbu rero \q2 mande yesowaŋgurí ŋuwore wimbu rero \q2 uni saŋgiríye ŋu takayi umburó. \q1 \v 12 Ŋunde ŋuro sambo koya wini samboko yoteŋgo ŋuya, \q2 ye soso meté niŋgu-niŋgu parámi ti qembe. \q1 Quko noko koya windi koyako, ininiyaqe. \q2 Dokoro uni yesará yereyote ŋundo itaka yeno ute. \q1 Uro ŋande iŋote, neneŋo narune tukuni naŋge, ye iŋote. \q2 Ŋunde ŋuro saŋgirí parámi horé tete.” \p \v 13 Asa mesó piyimi ŋuko re raŋi nokono umburo iŋaró. Iŋoro enendo pare ŋundo simó urumuni pisiyaró ŋu kowe surumí inaró. \v 14 Ŋunde inoní pare ŋu karakarambí koro wire irisa siyoro pombome uyaro eneŋo yendé mira wimbímo yora quno ŋuno uyaró. Ŋu mirako ŋuno te qímboro riní yate-yate kumima naru kapusa koya kombo kande saŋiyoro kanata naŋge rotoro kini taró.\f + \fr 12:14 \ft Kumima naru kapusa koya kombo kande saŋiyoro kanata ŋuko kosa naru 1,260, ŋuko kombo 42 ŋundiro.\f* Ŋuno sire ŋundo rambaruruwowero mepémo kini. \v 15 Asa ko sire ŋundo sono maŋgówore mindaró. Sono ŋu parámi tero uro pare ŋu howaró. Asa sire ŋundoko, ŋunde teweka sono ŋundo pare ŋu reweka woŋga kini tiní, yero iŋaró. \v 16 Quko nokopo pare ŋu samakaŋaró. Noko ŋu aŋgero sono sirendo maŋgówore mindiní umburó ŋu nemukaró. \v 17-18 Ŋunde tiní sire ŋundo pare ŋuya saŋgirí taró. Ŋunde tero uyaro naŋo-simó kumimboya kuma teweya. (Ŋuko unipare dani kato Anutu koro mande kondé qu howeyoteŋgo ŋu. Ŋunde tero Yesu koro mandí yesowo yero ŋu howeyoteŋgo.) \c 13 \m \v 1 Asa sire ŋundo windi tapémo kaŋaró. \s1 Siku qare piyimi kato windi quro koŋgo areró \p Kaŋiní no siku qare piyimi ka qenewe windi quro koŋgo areró. Siku qare piyimi ŋu wahí kande irisa ŋunde tero kembé kande saŋiyoro irisa taró. Ko wahímo wiri yerete unindoro takapu kande irisa yoní eneŋo kembé soso ŋuno owé kumi yora. Owé soso ŋuko Anutu yesaráŋoyote ŋundiro. \v 2 Siku qare qenenowó ŋuko lepat\f + \fr 13:2 \ft “lepat” ŋuko númbowe parámi ka, laiyon qembe.\f* ŋunde qembe, ko khí muko bea\f + \fr 13:2 \ft “bea” ŋuko númbowe parámi horé ka, kondé piyimi, saŋgirí teyote.\f* ŋuro khí qembe, ko maŋgó muko laiyon\f + \fr 13:2 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* maŋgó ŋundiro. Asa mesó piyimi ŋundo eneŋo wimbí re siku qare ŋu inoní mesó koro wiri yerete unindoro yakutímo kunditero owé parámi raró. \v 3 Siku qare ŋuro kembé kanata ka mumboroŋoyi khumaró ŋundiro qembe. Quko mama piyimi ŋu komo toqiní pitu ko meté taró. Ŋunde tiní noko unipare soso siku qare ŋu qene yukuworo howaŋgurí. \v 4 Mesó piyimi ŋundo owé parámi re siku qare ŋu inaró. Ŋunde ŋuroko unindo mesó ŋuro potoruku te inaŋgurí. Ko siku qare ŋu ŋuya potoruku te inoro ŋande yeyaŋgurí, “Uni dandoko siku qare ŋandiro qembe?” Ko ŋande yeyaŋgurí, “Dani kato eneya meté kuma tewaŋgo?” \fig bea|alt="Bear" src="SIL-200" size="col" ref="REV 13:2" \fig* \p \v 5 Asa Anutuko siku qare ŋu qene rotoní eneŋo owí hokoro Anutu yesaráŋoro unipare sopo yereyate uyare kombo 42 ŋunde rotoní kini taró. \v 6 Asa ko maŋgó kosoro Anutu yesaráŋoro Anutu koro owí ŋuya yendéyó ŋuya winiyó samboko yoteŋgo ŋuya yesará yereyaró. \v 7 Ko Anutuko qene rotoní unipare meté horé\f + \fr 13:7 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* quya kuma tero taka yerero yoriní umbuŋgurí. Ko Anutuko khe ka inoní enendo wini enesó-enesó soso, uni koweye enesó-enesó soso, mandeye enesó-enesó soso, miraye enesó-enesó soso ŋu sopo yereró. \v 8 Ŋunde tiní noko unipare Anutuko noko sambo towaró quno ŋuno owéye Sipsip Simó uri khumaró ŋuro yoto-yoto koro sokome quno kama nakayáŋaró qu, soso ŋundo siku qare ŋuro potoruku te inaŋgurí. \p \v 9 Uni ka kusumbí moré tiníqo, asa ŋa mande ŋa meté iŋoweya. \q1 \v 10 Anutuko dani ka kondé kusiyowaŋgo yiníqo \q2 uni ŋu hamó kusi-kusi yano uweya. \q1 Ko Anutuko dani ka sukepo uroyi khumoweya yaró, \q2 asa hamó sukepo uroyi khumoweya. \m Asa ko otete ŋu tunoqiníqo, unipare meté horé qundo kondé kaŋero iŋondutuye kondé sopo towowaŋgo. \s1 Siku qare piyimi meyowo kato noko quro koŋgo areró \p \v 11 Asa no siku qare piyimi kaŋuya qenewe noko quro koŋgo koreko areró. Siku qare ŋuro wahí irisa ŋuko sipsip simó ŋuro wahí qembe, ko mandí muko mesó piyimi ŋuro mandí qembe. \v 12 Siku qare tukú ŋundo siku qare korete ŋuro wimbí soso rero korete ŋuro khoyó taró. Komo siku qare korete qundo mama piyimi ka riní toqiní meté taró. Asa siku qare tukú ŋundo noko koya unipare ŋuno yoroteŋgo ŋuya yoriní siku qare korete ŋu potoruku te inaŋgurí. \v 13 Ko o wimbí moré parámi mu tiní unipare toŋeyemo te qayote qu sambo koŋgo nokono umburó. \v 14 Asa Anutuko qene rotoní enendo o wimbí moré ŋu tero siku qare korete qu samakaŋoro noko unipare kaná yereró. Ŋundo kaná yerero ŋande yimiraró, “Siku qare sukepo toŋaró quko yote ŋuro kapo-kapo ka towoyi qembe.” \v 15 Yiní Anutuko qene rotoní siku qare tukú ŋundo yoto-yoto koro yuqa qu huwoní siku qare korete quro kapí-kapí ŋuro quroko uró. Uní kapo-kapo ŋu otoqo mande yero dani kato siku qare kapí-kapí ŋu potoruku kama te inaŋgurí qu yoriní yuroyi khumaŋgurí. \v 16 Asa siku qare tukú ŋundo unipare soso yoriní rokó ka kandeye kondésinape ma umu-kembayemo raŋgurí. Uni soso ŋunde taŋgurí, uni owéye moré kini quya owéye moré ŋuya, ko onoŋoye moré quya onoŋoye moré kini ŋuya, ko uni kina uni ŋuya kho simó\f + \fr 13:16 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* ŋuya ŋunde taŋgurí. \v 17 Asa ko dani kato rokóŋo moré kini ŋundo o kimowero, soweyowero mepémo kini. Rokó ŋuko siku qare korete quro owí, asa owé ŋuro qambuyó. \p \v 18 Iŋo-iŋo metéwore naŋge iŋato tondaŋeweya. Uni ka iŋo-iŋoyó moré tiníqo, asa ene meté siku qare ŋuro qambuyó meté weyoweya. Dokoro qambuyó ŋuko uni karo qambuyó. Ŋuko 666. \c 14 \s1 Sipsip Simómboya uni 144,000 ŋuya yambo keta qu yaŋgurí \p \v 1 Asa toŋeteweqo, Sipsip Simó Saion purímo\f + \fr 14:1 \ft “\fk Saion\ft ” ŋuko Yerusalem naŋge, dokoro Yerusalem Saion purímo saŋano yora.\f* kaŋeyoní qenenowó. Kaŋeyoní uni 144,000 eneŋo owímboya Iwímboro owímboya umu-kembayemo nakayáŋaró ŋuya ŋuno kaŋeyaŋgurí. \v 2 Kaŋeyoyi no sambo koŋgo maŋgo ka iŋanowó. Maŋgo ŋuro niriyó muko sono parámi umbuyote ŋundiro, ko kusiro parámi yeyote ŋundiro, ko unindo gita kasiyoteŋgo ŋundiro taró. \v 3 Ko unipare qambu qundo wiri yerete unindoro yakutí ameno, o yoto-yotoye moré mu nimí kinimboya uni kembé-kembé toŋeyemo yambo keta qu yaŋgurí. Ko uni 144,000 noko noŋgo kimo yereró\f + \fr 14:3 \ft “\fk kimo yereró\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* ŋu naŋgeko yambo ŋu meté iŋowaŋgo. \v 4 Ŋu uni ŋuko paretoya etero Anutu toŋímo pusú\f + \fr 14:4 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo \fk o qa-qa \ft tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.\f* kama taŋgurí. Dokoro sara naŋge yoteŋgo. Ŋu uni ŋundo Sipsip Simómbo dano toŋewero tiníqo, ŋuno howeyaŋgurí. Noko uni keweroye moŋgo kimo yereró. Kimo yiriní ŋu uni ŋundo kho eŋgé korete woteyote qu qembe eneŋombo eneŋo rero Anutu koya Sipsip Simómboya yunaŋgurí. \v 5 Eneko kota kama yeyaŋgo. Eneko potóye moré kini. \s1 Sambo simó kapusa qundo mande yesowaŋgurí \fig lepat|alt="Leopard" src="SIL-201" size="col" ref="REV 13:2" \fig* \p \v 6 Asa ko sambo simó ka\f + \fr 14:6 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* pombome sambo keweroko oní qenenowó. Ŋundo miti mande\f + \fr 14:6 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* suki-suki yote ŋu yero noko ŋuro miraye enesó-enesó, winiye enesó-enesó, mandeye enesó-enesó, koweye enesó-enesó ŋu yesowo yimitoro \v 7 kondé ŋande yero nekaró, “Itaka ka Anutuko uni soso ronda yerewero naruyó ŋu tunoqete. Ŋunde ŋuro ye sasaro te soreya Anutu noko sambo windi sono umó soso towomukaró ŋu potoruku te inoya owí hokoyi qembe.” \p \v 8 Ko sambo simó irisayó qu korete ŋu howero ŋande yaró, “Yendé kembé parámi Bapilon ŋu piyo ta, piyo ta! Enendo uni wini soso yoriní eneŋo momo simbururu murí ŋu wain qembe nero kape-kape tero iŋo-iŋoye rambaruruwaró.” \p \v 9 Ko sambo simó kapusayó qu irisayó ŋu howero kondé nekoro ŋande yaró, “Dani kato siku qare potoruku te inoro kapí-kapí ŋu potoruku te inoro rokó ŋu umu-kembémo kandímo reweya quko \v 10 Anutu koro newonde saŋgirí piyimi ŋu wain qembe neweya. Anutuko sono kondé piyimi ŋu rero eneŋo saŋgirí parámiyómboro topako hausuwaró. Asa uni ŋundo topé piyimi tero sambo simómboro toŋeyemo Sipsip Simómboro toŋímo kewá tiwi wondo salfa qayote quno ŋuno kowe surumí piyimi reweya. \v 11 Ko naru suki-suki kewáko ŋu noŋgo pukatutu koreko oyoweya. Dani kato siku qare potoruku te inoro kapí-kapí ŋu potoruku te inoro rokó ŋu umu-kembémo kandímo reweya quko kosano suwono kama imaqeyoweya.” \v 12 Asa ko otete ŋu tunoqiníqo, unipare meté horé qu\f + \fr 14:12 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* Anutu koro mande kondé qu howero Yesu kondé towoyoteŋgo ŋundo kondé kaŋewaŋgo. \p \v 13 Asa no maŋgo ka sambo koŋgo umbuní iŋowe ŋande yaró, “Mande ŋande nakayáŋo. Naru ŋa noŋgo yate unipare Uni Parámi iŋondutuwoyate khumowaŋgo ŋuko meté horé yowaŋgo!” \p Yiní Yuqa Surumímbo ŋande yaró, “Iyo, ŋundo koweyumuye rotoro imaqewaŋgo. Dokoro oteteye muko tunomo tunoqeweya.” \s1 Eŋgé siyowero naru ŋu tunoqaró \p \v 14 Asa no toŋetero koporé ka sara-sara qu qenenowó, ko kato unindoro naŋuní qembe tero koporéko kunditeyaró. Enendo uni kembémboro takapu\f + \fr 14:14 \ft “uni kembémboro takapu” ŋunde quko uni kembémboro owí parámi ŋuro rokó tete.\f* gol qu kembémo rero suke mití moré qu ka re kandímbo towaró. \v 15 Towoní sambo simó kako\f + \fr 14:15 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowoní sunará teyoteŋgo.\f* Ya Surumí\f + \fr 14:15 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* moŋgo mirako umburo uni koporéko kunditeyaró ŋu kondé ŋande miraró, “Nokono o eŋgé mando tiníqota siyowero naru ŋu tunoqete. Ŋunde ŋuro sukekepo toŋo!” \v 16 Ŋunde yiníqo, uni koporéko kunditeyaró ŋundo sukeyó re noko saŋano raŋoro o eŋgé mando teyaró ŋu toŋaró. \p \v 17 Ko sambo simó kako suke mití moré qu ka toworo Ya Surumí samboko yote ŋuro quro koŋgo mirako umburó. \v 18 Ko sambo simó kako wondo yakutí\f + \fr 14:18 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* ŋuro te suru sopowero ŋundo wondo yakutí rotoro umburo sambo simó suke mití moré mu towoyaró ŋu kondé ŋande miraró, “Noko koro wain eŋgé soso ŋuko mando taŋgurí. Ŋunde ŋuro sukekepo eŋgémboro utóŋo ŋu soso toŋoya eŋgé ŋu se kopo qembe!” \v 19 Ŋunde yiní sukeyó re toworo re nokono raŋoro noko koro wain koro utó ŋu soso toŋaró. Toŋoro eŋgé se raŋoní kondó parámi wain khete woŋomuniŋoyote quroko ŋuno uró. Kondó ŋuko Anutu koro newonde saŋgirí parámi ŋu. \v 20 Asa yendé parámi sumeyoro kondómo wain eŋgé khete woŋomuniŋaŋgurí. Ŋunde ti sitú kondó moŋgo nokono umburo usaye uró ŋuko kilomita 300 ŋunde uró. Ko koreko areró ŋuko aini hosi\f + \fr 14:20 \ft “\fk hosi\ft ” ŋuko númbowe parámi mu, ko uni saŋano kunditero sopoyote quno o aini maŋgómo yote qu wosoní hosi anduwore uyareyote. Ko hosi koro maŋgó ŋuko mita kanata ko sombé koreko yote.\f* maŋgoyemo yote ŋunde qembe areró. \c 15 \s1 Sambo simómbo o piyimi horé se towaŋgurí \p \v 1 Asa rokó kekere parámi meyowo ka samboko tunoqiní qenenowó. No sambo simó\f + \fr 15:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kande saŋiyoro irisa ŋunde yuri yiyanowó. Yiyowe unipare rambaruru yerewero o piyimi horé weŋa qu kande saŋiyoro irisa ŋunde se towoyaŋgurí. Ŋuko o piyimi horé weŋa qu, dokoro ŋu soso kini tiníqo, Anutu koro saŋgirí parámi ŋuko hamó kini teweya. \v 2 Ko no oka sono towo qembe qu qenenowó. Ŋuko glas koya te suru ŋuya se kopaŋgurí ŋunde qembe. Asa uni kumimbo kuma tero siku qare ŋuya kapí-kapí ŋuya owímboro qambuyó ŋu ŋuya takaŋgurí, ŋundo sono towo sumeyoro kaŋeyaŋgurí. Kaŋero Anutuko gita yunaró ŋu se towoyaŋgurí. \v 3 Se toworo Anutu koro kho uniyó Moses\f + \fr 15:3 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* koro yambo qu yaŋgurí, Sipsip Simómboro yambo qu yaŋgurí. Ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Uni Parámi, Anutu, keko Wimbuke Soso, \q2 oteteke muko parámi horé ko kekere naŋge. \q1 Keko uni wini soso ŋuro wiri yerete uniye, \q2 ko keŋo muríŋge roneneŋowí ko ŋuko hamó naŋge. \q1 \v 4 Uni Parámi, ke kayata keto naŋge kesó horé yote. \q2 Ŋunde ŋuroko uni soso keŋo sorewaŋgo. \q2 Uni soso keŋo owéŋge hokowaŋgo. \q1 Oteteke roneneŋowí ŋuko tunomo tunoqaró. \q2 Ŋunde ŋuroko uni wini soso ŋundo mahero potoruku te kunowaŋgo.” \p \v 5 Imemoŋgo toŋetewe Ya Surumí samboko yote qu,\f + \fr 15:5 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* asa mande hamómboro tuwi yamaru ŋu\f + \fr 15:5 \ft “tuwi yamaru” ŋuko Anutu koro ya qu, komo suki Juda unipareto mira wimbíwore uyarero tuwi yamaru ŋu koroworo ŋunoko hu-hariri teyaŋgurí. Imemoŋgo Dewit koro naŋuní, \fk Solomon\ft , ya hamó qu Yerusalem ŋuno towaró.\f* kosoní qenenowó. \v 6 Kosoní sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋundo unipare rambaruru yerewero o piyimi horé kande saŋiyoro irisa ŋunde qu se towaŋgurí ŋundo umbu maheŋgurí. Eneko tuwi kekere sara-sara horé hiyóqeyote qu se kusiyoro tuwi gol qu\f + \fr 15:6 \ft “tuwi gol qu” ŋuko o aini ka. Unindo gol ŋu towo wosoyi utó tinditiní horé ko piru saŋga tunoqiní utómbo tuwi qembe kusiyoyoteŋgo.\f* sombé se nomoye wisumuŋoro kusiyaŋgurí. \v 7 Ko o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋuro keweroye moŋgo kato kondó gol kande saŋiyoro irisa ŋunde qu se sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋu yunaró. Anutu yoto-yoto suki-suki yote ŋuro saŋgiríŋo parámi ŋuko kondó kande saŋiyoro irisa ŋunde quno ŋuno maŋgoraró. \v 8 Asa Anutu koro sine parámiyómboya\f + \fr 15:8 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* wimbí ŋuro pukatutu ŋuko Ya Surumímo ŋuno maŋgoraró. Ko sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋuro o piyimi horé kande saŋiyoro irisa ŋundo khoye teyaŋgo quno ŋuno kayata kato Ya Surumí ŋuro quroko owero mepémo kini. \c 16 \s1 Sambo simómbo kondóye moŋgo o piyimi horé windoroŋaŋgurí \p \v 1 Asa no Ya Surumí\f + \fr 16:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro koŋgo maŋgo ka yiní iŋanowó. Yero sambo simó\f + \fr 16:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kande saŋiyoro irisa ŋu kondé ŋande yimiraró, “Ye uya reya kondó kande saŋiyoro irisa Anutu koro saŋgirí parámi yote ŋu windoroŋoyika nokono uní!” \p \v 2 Yiní sambo simó korete qundo uyaro kondóŋo re nokono windoroŋaró. Windoroŋoní mama piyimi horé enesó-enesó quko uni siku qare koro rokóŋo raŋgurí, ko eneŋo kapí-kapí potoruku te inaŋgurí quno ŋuno tunoqaró. \p \v 3 Ko sambo simó irisayó qundo kondóŋo re windiko windoroŋaró. Windoroŋoní windi ŋu rohoréŋoro uni khumowí muro sitúye qembe tiní o soso windi quroko toŋe keta yoteŋgo qu soso khumomukaŋgurí. \p \v 4 Ko sambo simó kapusayó qundo kondóŋo re sono pará-paráwore, ko meré sonowore windoroŋaró. Windoroŋoní sono ŋu soso rohoréŋoro sitú tunoqaŋgurí. \v 5 Ko no iŋowe sono koro sambo simó ŋundo ŋande yaró, \b \q1 “Ke itaka yote, ko komo suki yora, kesó naŋge yote. \q2 Keko roneneŋowí mu naŋge, dokoro o soso ŋa rondaŋaró. \q1 \v 6 Hamó, uni ŋundo keŋo unipareke ŋuya ye-ye unike\f + \fr 16:6 \ft Ham\f* yuri khumaŋgurí. \q2 Asa ko keto topé piyimi yunoro sitú yunoyi neteŋgo.” \m \v 7 Ŋunde yiní wondo yakutímbo\f + \fr 16:7 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* ŋande nekiní iŋanowó, \b \q1 “Iyo, Uni Parámi, Anutu, keko Wimbuke Soso. \q2 Keŋo ronda-rondake hamó ko roneneŋowí naŋge.” \fig laiyon|alt="Lion" src="SIL-202" size="col" ref="REV 13:2" \fig* \p \v 8 Ko sambo simó nimí kini qundo kondóŋo re kosako windoroŋaró. Windoroŋoní Anutuko kosa wimbu inoní uni kondé yiyoní kowe surumí taŋgurí. \v 9 Kosa ŋundo tiwi piyimi tero uni ŋu yoqaní piyo tero Anutu owí yesaráŋaŋgurí, dokoro Anutuko rambaruru yerewero o piyimi horé ŋu sopoyaró. Quko uni ŋundo newonde rohoré tero owí kama hokaŋgurí. \p \v 10 Ko sambo simó kandeka qundo kondóŋo re siku qarendoro wiri yerete uni ŋuro yakutímo windoroŋaró. Windoroŋoní uni soso siku qare ŋuro kusuŋoyómo yoraŋgo qu saŋayemo huriri taró. Ŋunde tiní kowe surumí parámi tero kowe surumí ŋu korowowero ŋuro mipiye kimboŋaŋgurí. \v 11 Asa ko ene kowe surumí ti mama tutu soso yiriní ene sambo koro Anutu ŋu yesaráŋaŋgurí. Quko otete piyimi teyaŋgo ŋuro ene newonde rohoré kama taŋgurí. \p \v 12 Ko sambo simó kande saŋiyoro kanata qundo kondóŋo re Yufretis Sono parámimo ŋuno windoroŋaró. Windoroŋoní sono ŋu toqero wiri yerete uni kosa aretesina ŋuro kheye roŋgaruwaró. \v 13 Ko no yuqa pusú\f + \fr 16:13 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* kapusa pukatá ŋunde qembe mu yiyanowó. Ŋu kanata-kanata ŋundo mesó parámi, siku qare ko ye-ye uni kota ŋuro maŋgoye moŋgo areŋgurí. \v 14 Yuqa piyimi horé ŋundo o wimbí moré enesó-enesó teyaŋgo. Enendo Anutu Wimbí Soso Moré ŋuro naru parámi quno ŋuno uro noko soso koro wiri yerete uniwore uro yori kuma parámi teteŋgo. \p \v 15 (“Iŋoyi! Nondo momo unindo maheteŋgo ŋunde qembe tero yeno waka ta tunoqewano. Danimbo toŋetero tuwiyó kapiyamo kama rotoweya qundo meté horé yoweya. Dokoro no mahewano quno ŋuno birimbiri kama uyareweya, ko unindo kowi piyoyó ŋu kama qenewaŋgo.”) \p \v 16 Asa yuqa piyimi kapusa ŋundo kuma uni ŋu yorero mira ka, Hibru mandeko Arimaketon ŋunde nekoyoteŋgo, ŋuno huru yereŋgurí. \p \v 17 Ko sambo simó kande saŋiyoro irisayó qundo kondóŋo re matúko windoroŋaró. Windoroŋoní maŋgo parámi ka Ya Surumí quroko wiri yerete unindoro yakutí moŋgo kondé ŋande yaró, “Kini tete!” yaró. \v 18 Yiníqo, rowá sine tiní niri parámi tiní kusiro yiní kunduru parámi horé raŋaró. Kunduru parámi ŋunde qu ka uni komo nokono yoraŋgo quno ŋuno kama raŋoyaró. \v 19 Raŋoní yendé kembé parámi ŋu kosaŋe sombé kapusa taró, ko uni wini koro yendé parámiye qambu ŋu soso umbu raŋoro piyo temukaŋgurí. Ko Anutuko yendé parámi Bapilon ŋuro iŋoro riní eneŋo saŋgirí parámi horé ŋuro wain topako yora ŋu naró. \v 20 Ko noko mosowí ŋu soso sore toŋeŋgurí, ko mira purí soso toŋiqo, ŋu qenewero mepémo kini. \v 21 Ko sambo koŋgo koko taŋgo parámi quhurí piyimi qu umburó. Koko pará-pará soso quhuríŋo kilo 50 ŋunde qembe uni saŋayemo umburó. Umbuní hamó piyo tero Anutu yesaráŋaŋgurí. \c 17 \s1 Siku qare kaya pare kaya yiyaró \p \v 1 Sambo simó\f + \fr 17:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kondó kande saŋiyoro irisa towaŋgurí qu kato mahero no ŋande nimiraró, “Ke mahe! Simbururu pare piyimi ŋu sono parámi saŋano kunditeyote, asa eneko topé piyimi qu reweya. Nondo witú kerewe teteno. \v 2 Noko koro wiri yerete uni soso ŋundo pare ŋuya simbururu teyaŋgo. Ko noko uni soso ŋundo eneŋo se simbururu oteteyó ŋu wain qembe nero kape-kape taŋgurí.” \p \v 3 Ŋunde yero noriní iŋo-iŋone rohoréŋoro mira wimbímo uyarenowó. Ŋu mirako ŋunoko no pare ka siku qare ka mandumi quro saŋano kunditeyoní qenenowó. Siku qare ŋuko owé qambu kowí saŋano ŋuno maŋgoraró, ko owé soso ŋuko Anutu yesaráŋoyoteŋgo naŋge. Siku qare ŋuko kembé kande saŋiyoro irisa ko wahí kande irisa ŋundiro taró. \v 4 Asa pare ŋuko kowe punu-punu ka mandumi enesó-enesó se reyaró, ko o nakayá enesó-enesó gol qu, \f + \fr 17:4 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi.\f* wondo kekere qu, wondo sara-sara meté-meté ŋu \f + \fr 17:4 \ft “Wondo sara” ŋuko wondo horé kini. Kini, windi quroko sono qare kato ri tunoqeyote. Ŋuko kekere horé, ko kimoyó parámi. Pareto wondo ŋu rero núsawa tero guŋgute puŋeyemo wuriri kusiyoteŋgo. \f* reyaró. Ŋunde tero topa golpo towaŋgurí ka re towaró. Topako ŋuno otete piyimi enesó-enesó koya eneŋo se simbururu pusú oteteyómbo yoní maŋgoraró. \v 5 Ko umu-kembémo owí nakayáŋaró. Owé ŋu, mande tapuŋowí ŋuko \f + \fr 17:5 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* ŋandiro, \b \q1 “Bapilon, yendé kembé parámi mu, \qc ŋuko simbururu pare soso quro náye horé, \qc ko noko koro otete piyimi horé ŋuro simburí.” \p \v 6 Asa nondo qenewe pare ŋuko wain ka nero kape-kape taró. Wain ŋuko unipare meté horé \f + \fr 17:6 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋuro sitúye. Unipare ŋundo Yesu iŋondutuworo yesowaŋgurí. \p Asa no qenero iŋondata parámi horé tanowó. \v 7 Ŋunde tewe sambo simó ŋundo ŋande nimiraró, “Do karo iŋondata parámi tete? Asa nondo pare ŋuya siku qare kembé kande saŋiyoro irisa, wahí kande irisa ŋu korowoyote ŋuro mande tapuŋowí ŋuro murí kimirowano. \v 8 Siku qare ke qenete ŋuko komo yora, itaka kama yote, quko meré piyimi horé mu ŋu noŋgo arero woŋga piyo tewero tete. Asa noko uni kumi, Anutuko noko sambo towaró quno owéye yoto-yoto koro sokomeko kama nakayáŋaró mu, wini ŋundo siku qare ŋu qenero yukuworo iŋondata parámi tewaŋgo. Dokoro ene komo yora, itaka kama yote, quko imemoŋgo maheweya. \p \v 9 “Uni ka iŋo-iŋoyó meté tiníqo, enendo o ŋuro iŋoní tondaŋeweya. Kembé kande saŋiyoro irisa ŋunde quko mira purí kande saŋiyoro irisa ŋundiro, ko pare ŋundo mira purí kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuro saŋano kunditeyote. \v 10 Ko kembé kande saŋiyoro irisa ŋunde quko wiri yerete uni kande saŋiyoro irisa naŋge. Kandeka ŋunde quko komo kini taŋgurí, ko kanatako itaka yote, ko kanata kato imemoŋgo mahero naru tukuni ta naŋge yoweya. \v 11 Asa ko siku qare komo yora, itaka kama yote, ŋuko wiri yerete uni kande saŋiyoro kapusayó ŋundiro. Eneko wiri yerete uni kande saŋiyoro irisa ŋunde qembe, ko woŋga piyo teweya. \p \v 12 “Ko wahí kande irisa ke qenete ŋuko wiri yerete uni kande irisa quko itaka owéye moré kini. Imemoŋgo enendo owé ŋu rero naru tukuni naŋge siku qarendoya unipare soso wiri yerewaŋgo. \v 13 Wiri yerete uni ŋundo soso iŋondutuye kanata naŋge tero owé parámiyemboya wimbuyemboya soso se siku qare inowaŋgo. \v 14 Enendo Sipsip Simómboya kuma tewaŋgo. Quko Sipsip Simómbo taka yereweya, dokoro eneko uni pará-pará ŋuro uni parámiye, ko wiri yerete unindoro wiri yerete uniye. Ko unipare Sipsip Simómboya yowaŋgo ŋuko enendo nekoro rokó yiriní hamó howeyoteŋgo.” \p \v 15 Ŋunde yero ŋande nimiraró, “Sono parámi simbururu pare ŋuro saŋano kunditeyoní qenete. Ŋuko unipare wini pará-pará qu, huru-huru pará-pará qu, koweye enesó-enesó qu, mandeye enesó-enesó qu. \v 16 Ko wahí kande irisa ke qenete ŋu, ŋuya siku qare ŋuyako simbururu paretoya saŋgirí tewaŋgo. Ŋunde tero rambaruruworo re kowe punu-punuyó soso se rotoro kowímboro suŋgí nemukoro re kewáko qayi qaweya. \v 17 Qeno, Anutuko iŋo-iŋoye riní eneŋo iŋo-iŋoyó howero wimbuye siku qare inowaŋgo. Inoyi siku qare ŋundo unipare wiri yereyate Anutu koro mandí ŋuko hamó teweya. \v 18 Ko pare ke qenete ŋu, ŋuko yendé kembé parámi ŋundo noko koro wiri yerete unindoro kembéye yote.” \c 18 \s1 Bapilon yendé ŋu piyo taró \p \v 1 Ŋunde yiníqo, no sambo simó ka\f + \fr 18:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* qenewe sambo rotoro umbute. Eneko wimbí parámi horé, ko eneŋo sine parámiyómbo noko soso hiyóqaró. \v 2 Ene kondé nekoro ŋande yaró, \b \q1 “Piyo ta! Yendé kembé parámi Bapilon ŋu piyo tiní \q2 kore piyimi qundo ŋuno kunditeyoteŋgo. \q1 Itakako yuqa pusú quya, nú pusú quya \q2 siku qare pusú piyimi mu ŋuya soso kusi yiri ŋuno yoteŋgo. \q1 \v 3 Dokoro uni wini soso qundo eneŋo se simbururu oteteyó howero \q2 wain qembe nero kape-kape piyimi taŋgurí, \q1 ko noko koro wiri yerete unindo eneya simbururu piyimi taŋgurí, \q2 ko noko koro uni situwi rewero kho teyoteŋgo qu, \q2 ŋundo eneŋo situwiyó moŋgo mone parámi raŋgurí.” \p \v 4 Ŋunde yiní maŋgo ka sambo koŋgo yiní iŋoweqo ŋande yaró, \b \q1 “Uniparene, ye yendé ŋu rotoya mirako umbi. \q2 Yate ye eneŋo quhuríŋo ŋuya nembe rewaŋgo koro. \q2 Ko yate ye ŋuya eneŋo quhuríyómboro topé piyimi ŋu rewaŋgo koro. \q1 \v 5 Dokoro quhuríŋo muko parámi purí tero koreko samboko ŋunde oyote. \q2 Ko Anutuko otete piyimiŋo ŋu soso iŋoyote. \q1 \v 6 Enendo o piyimi te yunaró ŋuro rokó ŋuwore naŋge te ini qembe. \q2 Oteteyómboro topé piyimi ŋu ri irisa tiní ini qembe. \q2 Do o piyimi ka teyara ŋu wain qembe ri irisa tiní ini neweya. \q1 \v 7 Enendo eneŋo owí hokoro situwi parámi siyara. \q2 Ŋundiro naŋge kowe surumí parámi ŋuya newonde surumí parámi ŋuya ini qembe. \q1 Dokoro newondímo ŋande iŋoyaró, \q2 ‘Noko wiri yerete pare ka yoteno, wapu kini, \q2 naru kanata quno no newonde surumí kama tewano,’ ŋunde iŋaró. \q1 \v 8 Ŋunde ŋuroko kosa naru kanata quno naŋge topé piyimi eneno tunoqeweya. \q2 Kindo khumowero, newonde surumí, korare parámi, ŋu soso eneno tunoqeweya, \q1 ko kewámbo soso qaweya. \q2 Dokoro Uni Parámi, Anutuko ŋu qene rondaŋeyote, ŋuko kondé horé. \p \v 9 “Noko koro wiri yerete unindo eneya simbururu piyimi tero eneŋo situwiyó siyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko tepo ŋu qaní pukatutu areweya ŋu qenero tendoro newonde quhurí tewaŋgo. \v 10 Kowe surumí piyimi horé reweya ŋuro hamó sorero sewemo kaŋero ŋande yewaŋgo, \b \q1 “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! \q2 Bapilon, ke yendé kembé kondé! \q1 Naru tukuni quno naŋge \q2 quhuríŋgeporo topé piyimi qu keno tunoqete!” \p \v 11 Ko noko unindo situwi koro kho teyoteŋgo qundo yendé ŋuro tendoro newonde quhurí tewaŋgo. Dokoro uni kato situwiye kaŋuya kama kimoyowaŋgo. \v 12 Situwi ŋuko gol, silwa, wondo meté mu, pehe. Ko ŋuko tuwi kekere qu, mandumi mu, kararaŋiwí mu. Ko ŋuko te nuŋgurí meté mu, o soso elefan mitímbo towowí mu,\f + \fr 18:12 \ft “elefan” ŋuko númbowe parámi horé, númbowe nokono yoteŋgo soso taka yereyoteŋgo. Ko eneŋo mití ŋuya parámi horé. Unindo o kate-kate ŋu mitímbo towoyoteŋgo, ko o ŋuko kimoyó parámi.\f* o te kimoyó parámi mundo towowí mu, o braspo towowí mu, o ainimbo towowí mu, ko o wondo nakayá moré mundo towowí mu. \v 13 Ko situwi ŋuko sinamon,\f + \fr 18:13 \ft “sinamon” ŋuko o newero saŋano riqo nuŋgurí muko meté horé.\f* o nuŋgurí newero qu, o pukatutuyó nuŋgurí mu, te sitúmi enesó-enesó nuŋgu-nuŋgurí mu. Ko ŋuko wain, oliv eŋgémboro sonoyó,\f + \fr 18:13 \ft “oliv eŋgémboro sonoyó” ŋuko kiruwó naŋge.\f* plaua meté mu, wit. Ko ŋuko makao, sipsip, hosi, karis, ko unindoro koweyemboya, yuqayemboya. \p \v 14 Asa ŋande yewaŋgo, “Newondekepo eŋgé nuŋgurí ŋuro kondé iŋaró. Quko eŋgé ŋu roto toŋeró. Keŋo situwike parámi ŋu soso roto toŋeró, ko kaŋuya kama qeneweya.” \p \v 15 Ko unindo situwi koro kho teyoteŋgo ŋundo yendé kembé ŋu noŋgo mone parámi siyaŋgurí, uni ŋundo kowe surumí piyimi reweya ŋuro hamó sorero sewemo kaŋero tendoro newonde quhurí tewaŋgo. \v 16 Ene ŋande yewaŋgo, \b \q1 “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! \q2 Komo tuwi kekere qu, mandumi ŋu punuworo \q2 gol, wondo meté mu, pehe siyoro nakayáŋoyara. \q1 \v 17 Quko naru tukuni quno naŋge \q2 situwi parámi ŋu soso piyo tete!” \p Asa waŋgo koro sopo-sopo quya kho uniye ŋuya, uni dani kato windi saŋano ŋuno kho teyoteŋgo quya saŋano khete uyareyoteŋgo, uni ŋundo Bapilon qene sore sewemo kaŋewaŋgo. \v 18 Kaŋi qaní pukatutu tiní qenero ŋande kiwewaŋgo, “Do yendé kembé ka yote ŋundoko yendé kembé parámi ŋandiro qembe?” \v 19 Ŋunde yero kuku se kembayemo raŋoro tendoro newondeye quhurí tero ŋande yewaŋgo, \b \q1 “O yendé kembé parámi, iniyaqe, iniyaqe! \q2 Ŋu noŋgo uni soso waŋgowore windi saŋano kho taŋgurí ŋu, \q2 ŋundo situwi parámi siyaŋgurí, \q1 quko naru tukuni quno naŋge piyo tete. \q1 \v 20 Ye samboko yoteŋgo qu, \q2 o yendé ŋuno tunoqaró ŋuro niŋgu-niŋgu ti qembe. \q1 Ye unipare meté horémboya, asá yerewí unindoya, ye-ye unindoya, \q2 ye ŋuya niŋgu-niŋgu ti qembe. \q1 Dokoro Anutuko yendé ŋundo ye o piyimi te yunoyara ŋuro \q2 topé piyimi inaró.” \p \v 21 Mande ŋu kini tiníqo, sambo simó kondé kato wondo parámi horé ka wit kuruwowero qu qembe re hoko raŋoní windi saŋano uró. Uní ŋande yaró, \b \q1 “Ŋundiro naŋge Anutuko Bapilon, yendé kembé parámi ŋu, re kondé raŋoní \q2 unindo kaŋuya kama qenewaŋgo. \q1 \v 22 Ŋunde tiní unindo gita kasiyoteŋgo, yambo yeyoteŋgo, \q2 kusí, uŋgu huwoyoteŋgo quro \q2 niriye muko ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo. \q1 Ko uni kho enesó-enesó tewero quro iŋomukoteŋgo qu \q2 ke quroko kaŋuya kama yuri qenewaŋgo. \q1 Ko wondo wit kuruwoyote ŋuro niriyó \q2 ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo. \q1 \v 23 Suru koro sine ka \q2 ke quroko kaŋuya kama hiyóqeweya. \q1 Ko uni kaya pare kaya epe re-re titiri quro niriyó \q2 ke quroko kaŋuya kama iŋowaŋgo. \q1 Dokoro keŋo uni situwiyemboro kho taŋgurí \q2 ŋundo nokono uni parámi horé yoraŋgo, \q1 ko keto uni wini soso ŋu \q2 keŋo kapo rukusíŋge enesó-enesó ŋu tero kaná yereyara. \q1 \v 24 Asa unindo ye-ye unindoya unipare meté horémboya yuri khumoyi \q2 sitúye windoroŋoní yendé ŋuno umburo yora. \q1 Hamó, unipare soso nokono yuri khumaŋgurí ŋuro sitúye yendé ŋuno umburo yora.” \c 19 \s1 Samboko unipare qambu qundo yambo yaŋgurí \p \v 1 Ŋunde yiníqo, no niri ka samboko tunoqiní iŋanowó. Niri ŋuko unipare qambu horé qembe qundo ŋande yeyaŋgo, \b \q1 “Anutu owí hokato! \q1 Anutunani ŋundo naŋge rambaruru koŋgo noreweya. \q2 Eneko owé parámi, wimbu parámi horé. \q1 \v 2 Dokoro otetenani rondaŋeyote quno ŋuno \q2 iŋo-iŋo hamó, roneneŋowí mu naŋge howeyote. \q1 Hamó, simbururu pare parámi ŋundo \q2 simbururu piyimi ŋuwore enendo noko unipare rambaruru yereró. \q2 Ŋunde ŋuro Anutuko topé piyimi te inaró. \q1 Pare ŋundo Anutu koro kho simó qu yuroní khumaŋgurí, \q2 ŋunde ŋuro Anutuko o taró ŋuro topé te inaró.” \p \v 3 Ŋunde yero pitu ko ŋande kiwaŋgurí, \b \q1 “Anutu owí hokato! \q1 Enendo yendé ŋu qaní pukatutu koreko suki-suki oweya!” \p \v 4 Ko uni kembé-kembé 24 ŋunde ŋuya o yoto-yotoye moré mu nimí kini ŋundo rokaráŋo umbu raŋoro Anutu wiri yerete unindoro yakutímo kunditeyaró ŋu potoruku te inoro ŋande yaŋgurí, \b \q1 “Hamó, Anutu owí hokato!” \p \v 5 Ŋunde yiqo, wiri yerete unindoro yakutí moŋgo maŋgo ka mahero ŋande yaró, \b \q1 “Ye Anutu koro kho simóŋo eneŋo soreyoteŋgo, \q2 ye uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, \q1 ye soso Anutu seré te inoyi!” \s1 Sipsip Simómbo kame tewero taró \p \v 6 Ŋunde yiníqo, no niri ka iŋanowó. Niri ŋuko unipare qambu horé qembe, sono parámi qembe, kusiro parámi yero ŋururuŋete ŋundiro. Ŋundo ŋande yaró, \b \q1 “Anutu owí hokato! \q2 Dokoro Uni Parámi ŋu, Anutunani, Wimbí Soso tero \q2 unipare hamó wiri yereyote! \q1 \v 7 Niŋgu-niŋgu hamó-hamó teya newonde meté teya \q2 eneŋo owí hokato! \q1 Dokoro Sipsip Simó epe re-re tewero quro naruyó tunoqiní \q2 parímbo eneŋo roŋgaruworo sopoyote. \q1 \v 8 Ko Anutuko pare ŋu qene rotoní tuwi kekere qu punuwaró. \q2 Tuwi ŋuko sara-sara horé ko pusú ka ŋuno kini. \m (Tuwi ŋuko unipare meté horémboro oteteye roneneŋowí ŋuro rokó naŋge.) \b \p \v 9 Asa sambo simómbo\f + \fr 19:9 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋande nimiraró, “Mande ŋa nakayáŋo. Uni Anutuko neko yiriní Sipsip Simómbo epe re-re tewero ŋuro o ne-ne naruko mahewaŋgo ŋuko meté horé yowaŋgo.” Ŋunde yeroqo ŋande nimiraró, “Mande ŋako Anutu koro mande hamó mu.” \p \v 10 Ŋunde yiníqo, khímo rokaráŋo umbu raŋoro potoruku te inowero tanowó. Quko enendo ŋande nimiraró, “Ma. No, ke, topo-topokepo mande Yesuko yesowaró ŋu iŋomukoteŋgo, nore soso kho simó naŋge. Anutu naŋge potoruku te ino qembe. Dokoro Yesuko mande yesowaró ŋuko Yuqawore naŋge ye-ye mande\f + \fr 19:10 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* riní tunoqeyote.” \s1 Uni kato hosi sara-sara qu ŋuno yoní qeneró \p \v 11 Asa no sambo qenewe kosoní hosi ka\f + \fr 19:11 \ft “\fk hosi\ft ” ŋuko númbowe parámi ka, unindo saŋano kunditero irisa uyareyotero.\f* sara-sara qu ŋuno yoní qenenowó. Uni kato hosi ŋuro saŋano kunditeyaró, owí muko ŋandiro: “Khoyó meté sopoyote,” ko “Otete hamó qu naŋge teyote.” Enendo iŋo-iŋo meté naŋge howero unipare ronda yerero kuma teyote. \v 12 Toŋí muko kewá suru raŋoyote ŋundiro, ko wiri yerete unindoro takapu\f + \fr 19:12 \ft “wiri yerete unindoro takapu” ŋunde quko wiri yerete unindoro owí parámi ŋuro rokó tete.\f* qambu kembémo yaró. Kowímo ŋunoko owé ka nakayáŋaró. Enendo naŋge owé ŋu iŋote, ko uni meyowo muko kini. \v 13 Kowe punu-punu piru\f + \fr 19:13 \ft “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí.\f* qu re sitúmbo sonowo punuwaró. Ko owí ŋande yero nekoyoteŋgo, “Anutu koro mandí.” \v 14 Ko sambo koro kuma uni qu tuwi kekere, sara-sara, pusú kini ŋu se punuworo hosiye sara-sara quno kunditero ŋu howero maheŋgurí. \p \v 15 Asa suke parámi ka mití manaŋga mu maŋgó moŋgo areró. Suke ŋu re toworo uni wini soso yutoro taka yereweya, ko tesaŋga ka aini qembe mu re toworo sopo yereweya. Enendo uni kato wain eŋgé kondó parámimo rumuniŋoyote ŋunde qembe khoyó tiní Anutu Wimbí Soso ŋuro saŋgirí parámi ŋu wain eŋgémboro sonoyó ŋu tunoqete. \v 16 Kowe punu-punuyómo ko pekímo owé ka nakayáŋaró. Owé ŋuko ŋandiro: \b \q1 “Wiri yerete Uni soso ŋuro Wiri yerete Uni, \qc ko Uni Pará-pará soso ŋuro Parámiye.” \p \v 17 Asa no sambo simó ka\f + \fr 19:17 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* qenewe kosako kaŋero nú koreko sambowore pombomeyoteŋgo ŋuro kondé nekero ŋande yimiraró, “Ye maheya Anutu koro o ne-ne naru parámimo ŋano kopoyi! \v 18 Ŋunde teya ye wiri yerete unindoro koweyemboro suŋgiye, ko kuma unindoro sopo-sopoyemboro suŋgiye, ko uni wimbuye kondé-kondé quro suŋgiye, ko hosi koro suŋgiyemboya uni hosi saŋano kunditeyoteŋgo ŋuro suŋgiye ŋu newaŋgo. Ko yeko uni soso quro koweyemboro suŋgiye ŋu newaŋgo, uni kina yoteŋgo ŋuya ko uni kumimboro kho simó\f + \fr 19:18 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yoteŋgo qu, ko uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, ye ŋu soso newaŋgo.” \p \v 19 Ko no siku qare ŋuya noko koro wiri yerete uni ŋuya, eneŋo kuma uniye ŋuya kopoyuri ŋu yiyanowó. Koporo, uni hosiko kunditaró ŋuya kuma uniyó ŋuya kuma tato, yero iŋaŋgurí. \v 20 Quko uni ŋundo siku qare ŋuya ye-ye uni kota ŋuya yore kondé yondowaró. Komo ye-ye uni kota ŋundo siku qare samakaŋowero quro o wimbí moré tero unipare kaná yiriní siku qare ŋuro rokó rero kapí-kapímboro potoruku te inaŋgurí. Asa uni hosiko kunditaró ŋundo irisa ŋu yore raŋoní yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uriyó. \v 21 Ŋuno uri uni hosiko kunditaró ŋundo kuma uni meyowo ŋu suke parámi maŋgó moŋgo tunoqaró ŋuwore yuroní khumaŋgurí. Ŋunde tiqo, nú soso mahero suŋgiye nemukoyi qahuye tinditaró. \c 20 \s1 Kumima naru 1,000 ŋu \p \v 1 Asa no sambo simó ka\f + \fr 20:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* sambo roto umbuní qenenowó. Umburo meré piyimi horé ŋuro ki ŋu\f + \fr 20:1 \ft “ki” ŋunde quko mako kusiyowero qu ka. Ŋuya uni kato ki ŋunde towoyote qundo mako kosowero, tuŋiyowero wimbu moré.\f* re toworo kandímboko utó kondé parámi ka ŋuya re towoyaró. \v 2 Re toworo mesó parámi ŋu kondé towaró. Mesó ŋuko sire komo suki yora, owí muko, “Diapolos,” ŋuko “Satan”\f + \fr 20:2 \ft Owé ŋu, “Diapolos,” murí muko ŋandiro: yesará yereyowero uni. Ko owé ŋu, “Satan,” murí muko ŋandiro: mande kho yunowero uni. Norendo “Monimbu” nekoyoteto.\f* naŋge. Asa sambo simómbo utó kondémbo re kusiyoyoníyate uya kumima naru 1,000 ŋunde kini teweya. \v 3 Kusiyoro re raŋoní uro meré piyimi horémo ŋuno uró. Ŋuno raŋoro meré koro maŋgó wisumuŋoro kondé kusiyoní enendo uni wini pitu ko kaná yerewero mepémo kini yate kumima naru 1,000 ŋu kini teweya. Ŋu kini tiníqota utó kondé ŋu orosoyiri naru tukuni ta uya mahe teweya. \p \v 4 Asa no wiri yerete unindoro yakutí kumi qenenowó. Anutuko uni ŋu saŋano kunditeyaŋgurí ŋu wimbu yunoní unipare ronda yereyaŋgurí. Ko no unindoro kapoye qambu yiyanowó. Uni ŋundo Yesuko mande yaró ŋu yesoworo Anutu koro mandí rero kondé towoyaŋgurí. Ŋunde ti saŋgiríyembo puŋeye toŋi khumaŋgurí. Uni ŋundo siku qare ŋuya kapí-kapí ŋuya potoruku kama te inaŋgurí, ko rokóŋo umu-kembayemo ko kandeyemo kama raŋgurí. Asa uni ŋuko yoto-yoto pitu ko rero Kristo\f + \fr 20:4 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koyako unipare wiri yiriyate kumima naru 1,000 ŋunde kini teweya. \v 5 (Uni khumowí meyowo ŋundo yoto-yoto pitu ko kama raŋgurí. Yate kumima naru 1,000 ŋu kini tiní otoqaŋgurí.) Asa uni ŋu koretero yoto-yoto pitu ko raŋgurí ŋuko uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro wini korete qu. \v 6 Ŋu unipare meté horé ŋu\f + \fr 20:6 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* koretero pitu ko otoqowaŋgo qundo meté horé yowaŋgo. Kindo khumowero irisayó qu, ŋundo sopo yerewero mepémo kini. Kini, enendo Anutu, Kristo koro o qa-qa unipare yotoro kumima naru 1,000 qunoko Kristo koya unipare wiri yerewaŋgo. \s1 Monimbuko hamó piyo taró \p \v 7 Asa kumima naru 1,000 ŋu kini tiníqota kusi-kusi yayómboro makoyó kosoní Monimbuko roto toŋeweya. \v 8 Toŋero, uni wini soso yorero kaná yiriní kuma parámi tewato, yero iŋowaŋgo. Ŋu wini ŋuko mira kasina-kasina yoteŋgo, Gok, Makok neko yereyoteto, ko qambuye muko parámi horé, sotama windi tapémo yote ŋundiro. \v 9 Asa kuma uni ŋundo mira soso qu noŋgo mahero unipare meté horémboro huru-huru wuririyoro Anutuko yendé nuŋgurí iŋoyote ŋu wuririyaŋgurí. Ŋunde tiqo, kewá sambo koŋgo umburo kuma uni soso hamó yoqamukaró. \v 10 Yoqamukoní Anutuko uni yesará yerero kaná yereró ŋu re raŋoní yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uró. Komo siku qare koya ye-ye uni kota ŋuya ŋuno uriyó. Asa kapusa ŋundo ŋuno kosa suwo suki-suki kowe surumí korowoyowaŋgo. \s1 Uni khumowí soso mande khono kaŋaŋgurí \p \v 11 Asa no wiri yerete unindoro yakutí sara-sara parámi ŋuya uni ŋuno kunditeyara ŋu qenenowó. Sambo koya noko koya qene sore tiri, asa ŋunde naŋge mepéye moré kini. \v 12 Asa no uni khumowí mu yiyanowó, uni owéye moré ko uni owéye moré kini qu, soso ŋundo wiri yerete unindoro yakutímo amuno kaŋaŋgurí. Ŋuno kaŋi sokome kumi rosaraqaró, ko sokome meyowo ŋuya rosaraqaró. Meyowo ŋuko yoto-yoto koro sokome qu. Asa Anutuko uni khumowí soso ronda yerero oteteyemboro sokome quno nakayáŋaŋgurí ŋuro kimo yunaró. \v 13 Ŋu naruko ŋuno windi enepa naŋge uni khumowí eneno yoteŋgo ŋu yorotoní otoqaŋgurí. Ko kindo khumowero koya uni khumowí ŋuro yendéye\f + \fr 20:13 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* enepa naŋge uni khumowí eneno yoteŋgo ŋu yorotoní otoqaŋgurí. Ŋunde otoqoroqo oteteye sokome quno nakayáŋaŋgurí ŋuro kimo raŋgurí. \v 14 Ŋunde tiqo, Anutuko kindo khumowero koya uni khumowí ŋuro yendéye ŋuya yore raŋoní yendé kewá parámi qayote quno ŋuno uriyó. Yendé kewá parámi ŋuno qayote ŋuko kindo khumowero irisayó qu. \v 15 Ko dando owéye yoto-yoto koro sokomeko ŋuno kama nakayáŋaŋgurí quko, asa uni ŋu se raŋoní yendé kewá parámi ŋuno qayote quno ŋuno uŋgurí. \c 21 \s1 Sambo keta qu, noko keta qu qeneró \p \v 1 Asa nondo sambo keta qu, noko keta qu, qenenowó. Dokoro sambo korete qu, noko korete qu, ŋu soso kini ta. Windi parámi ŋuya kini ta. \v 2 Ko nondo yendé surumí ŋu, Yerusalem keta qu, ŋu qenenowó. Ŋuko pare ka kame tewero nakayá teyote ŋundiro naŋge Anutu rotoro sambo koŋgo umburó. \v 3 Umbuní wiri yerete unindoro yakutí moŋgo maŋgo ka nekoní iŋanowó, “Qeni. Itakako Anutuko uniparetoya kunditero keweroyemo yoweya, ko eneŋo unipareyó yowaŋgo. Anutu eneŋombo eneya yoweya, ko ene Anutuye yoweya. \v 4 Yotoro tendo sonoyó se rotoweya. Unipare kaŋuya kama khumowaŋgo, newonde surumí kama tewaŋgo, kama tendowaŋgo ko kowe surumí kama tewaŋgo. Dokoro o komo qu ŋu soso kini ta.” \p \v 5 Asa uni yakutímo kunditeyaró ŋundo ŋande yaró, “Qeni. Nondo o soso rewe keta tunoqemukote.” Yero ŋande yaró, “Mande ŋa nakayáŋo, dokoro mande ŋako hamó horé, unipare soso meté iŋondutuwowero tewaŋgo.” \p \v 6 Yero ŋande nimiraró, “O soso tunoqemuka! Noko A, o korete qu, noko Z, o weŋa qu. Uni ka sonondoro khumote quko, nondo meté yewe meré sono yoto-yotoyó moré ŋu tuwó neweya. \v 7 Uni ka takaweya qundo o meté-meté ŋu riní eneŋo no Anutuyó yowe ene neneŋo simóne yoweya. \v 8 Quko uni kumimbo soreyoteŋgo, ko kumimbo iŋondutu kama teyoteŋgo, ko kumimbo murí enesó-enesó piyimi mu howeyoteŋgo, ko kumimbo unipare yuri khumoyoteŋgo, ko kumimbo se simbururu teyoteŋgo, ko kumimbo rukusí teyoteŋgo, ko kumimbo anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, ko uni soso mande kota-kota yeyoteŋgo qu, ŋu wini ŋuko yendé wondo tiwi salfa ŋuno qayote quno ŋuno uwaŋgo. Asa ŋuko kindo khumowero irisayó qu.” \s1 Yerusalem keta qu qeneró \p \v 9 Asa sambo simó ka\f + \fr 21:9 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* nono maheró. Ŋuko sambo simó kande saŋiyoro irisa ŋundo o piyimi horé weŋa quro kondó kande saŋiyoro irisa ŋunde qu towaŋgurí ŋuro qu ka. Mahero ŋande nimiraró, “Ke mahekata Sipsip Simómboro parí ŋu witú kerewe, itaka kame tete.” \v 10 Ŋunde yero noriní iŋo-iŋone rohoréŋoro mira purí ka piru quno ŋuno orowó. Oro Yerusalem, yendé surumí ŋu Anutu rotoro sambo koŋgo umburó ŋu witú nereró. \v 11 Anutu koro sine parámi ŋu yendé ŋuno tunoqaró. Hiyó muko wondo kekere ŋu jaspa\f + \fr 21:11 \ft “wondo jaspa” ŋuko wondo kekere qu, kumi muko te kome-kome, kumi muko mandumi.\f* ŋuro hiyó ŋundiro, glas kekere qu qembe naŋge. \v 12 Asa yendé ŋuko hoŋgoyó parámi horé. Ko hoŋgo pawaŋomboro makoyó 12 yora. Sambo simó 12 qundo mako sumeyoro ŋuno kaŋeyaŋgurí. Ko Israel unindoro wini qu 12 ŋuko owéye mako kanata-kanata quno ŋuno yoraŋgurí. \v 13 Asa hoŋgo kosa aretesina ŋuno makoyó kapusa yora. Ko taŋgí irisa-irisawore ŋuno makoyó kapusa-kapusa yora. Ko kosa utesina ŋuno makoyó kapusa yora. \v 14 Asa hoŋgo ŋuko kandarama 12 ŋunde qundo kimanimo kondé samakaŋoyaŋgurí. Ko kandarama saŋano ŋuno Sipsip Simómboro asá yerewí uni 12\f + \fr 21:14 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋuro owéye ŋuno yora. \p \v 15 Sambo simó noya mande yeyaró ŋundo gol usú ka\f + \fr 21:15 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi.\f* re towaró. Usú ŋuko yendé kembémboya makoyómboya hoŋgo pawaŋomboya rokóŋowero usú qu. \v 16 Yendé kembé ŋuro hoŋgo pawaŋo parámi tero piruyó ŋuya papareyó ŋuya ene ŋunde na. Sambo simó ŋundo usúŋombo yendé ŋu rokóŋoní taŋgí kanata ŋuro rokó ŋuko rokó piru qu 12,000 ŋundiro, ko taŋgí nimí kini ŋuya suruŋo ŋuya rokó kanata naŋge. \v 17 Ko hoŋgo pawa ŋuya rokóŋoní putimiŋo ŋuro rokó ŋuko rokó tukuni qu 144 ŋundiro. Rokó tukuni ŋuko unindoro kande sombémboro piruyó ŋundiro, ko sambo simó ŋundo rokó ŋu howaró. \v 18 Anutuko hoŋgo pawa ŋu jaspa wondopo towaró, ko yendé kembé ŋu golpo naŋge towoní glas qembe hiyóqaró. \v 19 Yendé kembé ŋuro kimanimo ŋuno wondo kate-kate kimoyó parámi mundo nakayáŋaró. Wondo korete ŋuko jaspa, irisayó ŋuko sapaia, kapusayó ŋuko aket, nimí kini ŋuko emeral, \v 20 kandeka ŋuko sadonikis, kande saŋiyoro kanata ŋuko konilian, kande saŋiyoro irisayó ŋuko krisolait, kande saŋiyoro kapusayó ŋuko baril, kande saŋiyoro nimí kini ŋuko topas, kande irisayó ŋuko krisopres, khe pusirí kanata ŋuko haiasin, ko khe pusirí irisayó ŋuko ametis. \v 21 Asa mako 12 ŋuko wondo sara-sara\f + \fr 21:21 \ft “wondo sara” ŋuko wondo horé kini. Kini, windi quroko sono qare kato ri tunoqeyote. Ŋuko kekere horé, ko kimoyó parámi. Pareto wondo ŋu rero núsawa tero guŋgute puŋeyemo wuriri kusiyoteŋgo.\f* kimoyó parámi mundo towaró. Mako kako wondo sara-sara ene ŋunde qundo naŋge towaró. Yendé kembé keweroko ŋuno khe ŋuko golpo naŋge, ko glas ŋunde qembe hiyó naŋge. \p \v 22 Yendé kembémo ŋuno Ya Surumí ka\f + \fr 21:22 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno kama qenenowó. Dokoro Uni Parámi, Anutu Wimbí Soso ŋuya Sipsip Simómboya, ŋu irisa ŋundo Ya Surumí ŋunde tunoqariyó. \v 23 Ko ŋu yendémo ŋuno kosa koya kombo koya hiyó kama raŋoyari. Dokoro Anutu koro sine parámi ŋundo yendé ŋu hiyó inoyaró, ko Sipsip Simómbo suru qembe hiyóqaró. \v 24 Uni wini soso ŋundo yendé kembé ŋuro hiyómo naŋge uya mahe teyowaŋgo. Ko noko koro wiri yerete uni ŋundo oye meté-meté mu siyoro ŋuno mahewaŋgo. \v 25 Naru kano hoŋgo pawa ŋuro makoyó kama tuŋowaŋgo, dokoro huriri ka yendé kembémo ŋuno kama maheweya. \v 26 Uni wini soso koro oye meté-meté mu ko owéye meté ŋu se ŋuro quroko owaŋgo. \v 27 Quko o pusúmbe ma uni ka o murí enesó-enesó piyimi mu teyoteŋgope ma uni mande kota yeyoteŋgo, ŋunde quko ŋuro quroko kama owaŋgo ŋu. Kini horé. Sipsip Simómbo kumi owéye yoto-yoto koro sokomeko nakayáŋaró, asa ŋu unipare ŋundo naŋgeko ŋuro quroko owaŋgo. \c 22 \s1 Yoto-yoto yunowero sono qu ka qeneró \p \v 1 Asa sambo simó ŋundo\f + \fr 22:1 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* yoto-yoto yunowero sono qu, sono glas qembe hiyóqaró ŋu witú nereró. Sono ŋuko Anutu koya Sipsip Simómboya wiri yerete unindoro yakutí moŋgo umburo \v 2 uro yendé kembé keweroko ŋuno khe parámi ŋu howero uyaró. Ko sono ŋuro sume-sumeyoro kewá yoto-yoto yunowero qu ŋuno yora. Asa kewá ŋuko kombo rokóŋoro eŋgé teyara, ko komiri ŋundo meté uni wini soso roŋgaru yiriní meté tewaŋgo qu. \v 3 O takuni unipare saŋayemo kaŋuya kama yoweya. Anutu koya Sipsip Simómboya wiri yerete unindoro yakutíyari muko ŋuno yori kho simóŋomboko ŋuro khoyó teyowaŋgo. \v 4 Ŋunde tero eneŋo umu-kembé qeni umu-kembayemo eneŋo owí nakayáŋoweya. \v 5 Ŋunde tiní huriri kaŋuya ŋuno kama maheweya, ko suru koro hiyó ko kosa koro hiyó ŋu kaŋuya kho kama tewari. Kini. Anutu, Uni Parámimboko hiyó unipare yunoweya. Ŋunde tiní naru suki-suki wiri yereyowaŋgo. \s1 Yesuko waka ta mahewero tete \p \v 6 Asa sambo simó ŋundo\f + \fr 22:6 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋande nimiraró, “Mande ŋako hamó naŋge, unipare meté iŋondutuwowaŋgo. Uni Parámi ŋu, Anutu, ŋundo ye-ye unindoro\f + \fr 22:6 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* yuqaye okokowoní otoqoro ene mande yesowo yeyoteŋgo. Enendo sambo simóŋo asáŋoní umburo ene kho uniyó, witú yereweka o ŋu waka ta tunoqiní, yero iŋaró. \p \v 7 “Iŋoyi. No waka ta mahewano! Unipare dani kato ye-ye unindoro mande qu sokomeko yote ŋa iŋo howeyote quko meté horé yowaŋgo.” \p \v 8 No Jon, nondo mande ŋa soso iŋoro o soso ŋu qenenowó. Asa ŋunde tero no sambo simó ŋundo o witú nereró ŋuro potoruku te inowero quro khímo rokaráŋanowó. \v 9 Quko ŋande nimiraró, “Ŋu ma tewero!” yaró. “Noko kho simó naŋge, keya, topokepoya, ye-ye unindoya uni soso mande sokomeko ŋano yote qu howeyoteŋgo quya, nore soso ŋunde naŋge. Anutu naŋge potoruku te inoyoto qembe.” \p \v 10 Yero ŋande nimiraró, “Ye-ye mande\f + \fr 22:10 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* ŋako sokomeko yote, ŋu ma tapuŋowero. Kini. Anutuko o ŋu tewero qu, ŋu kutaqemo teweya. \v 11 Unipare o piyimi teyoteŋgo qu, asa o piyimi ŋu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare o murí enesó-enesó piyimi teyoteŋgo qu, asa o murí enesó-enesó piyimi ŋu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare roneneŋowí,\f + \fr 22:11 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* asa o roneneŋowí mu naŋge watí teyuri qembe. Ko unipare meté horé mu, asa o meté horé mu naŋge watí teyuri qembe.” \b \p \v 12 “Iŋoyi. No waka ta mahewano. Unipare kimo yunowero ŋu re mahewano. Uni kanata-kanatako otete teyaŋgurí ŋuro mepé tewero mahewano. \v 13 Noko A, o korete qu; noko Z, o weŋa qu. Nondo na o soso ŋuro hurí tanowó, ko nondo na o soso rewe kini teweya. \p \v 14 “Unipare kowe punu-punuye sonowoyuri sara teyote ŋundo naŋge meté horé yowaŋgo. Ŋunde sonoworo meté yendé ŋuno owaŋgo ko yoto-yoto koro kewá ŋuro eŋgé siyoyi. \v 15 Unipare otete piyimi horé teyoteŋgo, rukusí teyoteŋgo, se simbururu teyoteŋgo, unipare yuri khumoyoteŋgo, anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, mande kota iŋoro ŋu naŋge yeyoteŋgo, ŋu unipare ŋundo Anutu koro yendé sumeyo yorowaŋgo. \p \v 16 “No Yesu, nondo sambo simóne rewe yeno uro mande ŋa ye Anutu koro huru-huruyó\f + \fr 22:16 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu re yuna. Nondo naŋge Dewit\f + \fr 22:16 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* koro Sisani ko Dewit koro Sowe qu. No Tutu Kumuní parámi hiyóqeyote ŋunde yoteno.” \p \v 17 Asa Yuqa Surumímboya Sipsip Simó ŋuro parímboya ŋande yetiri, “Ke mahe.” Uni soso mande ŋa iŋoteŋgo, ye ŋuya ŋande yi qembe, “Ke mahe.” Dani uni kato sono koro khumoyote, ŋu meté mahiní. Eneŋombo yoto-yoto koro sono ŋu kimoyó moré kini qu ŋu reweya. \p \v 18 “Uni soso ye-ye mande sokomeko yote ŋa iŋoyoteŋgo, nondo mande kondé re ye yunoweka iŋoyi. Ko uni kato mande ka enesó mu re ŋa mandeko ŋano soweyote tiníqo, asa ŋu o piyimi horé. O piyimi sokomeko ŋuro yaró, ŋu Anutuko uni ŋu saŋano reweya. \v 19 Ko yate uni ka ye-ye mande sokomeko yote ŋa noŋgo mande ka se rotowaŋgo tiníqo, ŋu piyimi horé. Ŋunde tiní Anutuko kusiyoní yoto-yoto koro kewáko ŋuno eŋgé kama reweya, ko yendé kembé surumímo kama oweya. Kewá ŋuya yendé ŋuya ŋuro sokome ŋano qunoko nakayáŋaró.” \p \v 20 Uni ŋundo o soso ŋaro yesowote, itaka ene yete, “Iyo, no waka ta mahewano.” \p Ŋu hamó. Yesu, Uni Parámi, ke mahe. \p \v 21 Uni Parámi Yesu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 22:21 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ye soso yeno yoweya.