\id PHP - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Filipai \toc1 Polko Sokome Nakayáŋoní Filipai Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Filipai \toc3 Filipai \mt1 Polko Sokome Nakayáŋoní \mt1 Filipai Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it Filipai 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 61AD quno ŋuno \bd Rom\bd* yendémo kusi-kusi yano nakayáŋoro riní Filipai yendémo ŋuno uró. (Asa “61AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 61 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Polko naru kapusa ŋunoko Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa ko naru irisayómo ŋuno, 48AD quno ŋuno peka, enendo Esia mirawore kho tero uyareyate Mediterenian windi takaro Masedonia mirako Filipai yendémo ŋuno kho tero \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. (\it Asá yerewí Uni 16:12\it* weyo qembe.) Yate-yate mira enesó-enesówore kho teyate. Tukú \bd Rom\bd* unindo Pol rero \bd Rom\bd* yendémo ŋuno kusiyoyi yora. (\it Asá yerewí Uni 28:16\it* weyo qembe.) Ŋuno sokome ŋa nakayáŋaró. \ip Filipai yendé ŋuko yendé parámi kini. Komo suki Masedonia wiri yerete uni ka, owí muko Filip, Aleksanda koro iwí, enendo yendé ŋu rero owí inaró. Tukú horé \bd Rom\bd* unindo mira soso ŋu siyoro eneŋo kuma uniye kumimbo kuma ti kini tiní ŋuno kunditeyaŋgurí. Kunditero yendé ŋuko \bd Rom\bd* koro yendé ŋunde qembe tunoqaró. Filipai unipare soso ŋande ye iŋaŋgurí, ko eneko \bd Rom\bd* unipare naŋge, ko \bd Rom\bd* koro wiri yerete uni parámi ŋu, Sisa, ŋuko eneŋo wiri yerete uni horé. \c 1 \m \v 1 No Pol koya Timoti koya, noreko Kristo Yesu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro sunará simó, norendo sokome ŋa nakayáŋotero. Nakayáŋaro ye Kristo Yesu koro unipare meté horé\f + \fr 1:1 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* Filipai yendémo ŋuno yoteŋgo quya, sopo-sopo uniyemboya kho uniyemboya soso yeno uyareyote. \v 2 Anutu Awananimboya Uni Parámi Yesu Kristo koya, meté samaka-samaka tuwó yunoro newondeye riri ime yoweya. \s1 Polko Anutu yuŋgunaŋoyaró \fig Filipai yendé parámi ŋu|alt="Philippi" src="HK00363B" size="col" copy="Illustrations by Horace Knowles (c) The British & Foreign Bible Society 1954, 1967, 1972, 1995" ref="PHP 1:1" \fig* \p \v 3 No yeŋo iŋoyoteno quno ŋuno yeŋo Anutune yuŋgunaŋoyoteno. \v 4 No hariri teyoteno ŋunoko niŋgu-niŋgu tero ye soso quro hariri teyoteno. \v 5 Dokoro, naru korete qu noŋgo yate-yate itaka ŋuya yendo miti mande\f + \fr 1:5 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu iŋo toworo noreya topo tero mande ŋu yesowowero samaka nereyoteŋgo. \v 6 Ko no ŋande iŋomukoteno, Anutuko kho meté ka ye quroyemo kimani taró ŋu. Ŋunde tero eneŋombo kho ŋu te yate-yate imemoŋgo Kristo Yesu\f + \fr 1:6 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* pitu ko maheweya quno ŋunoqota eŋgé teweya. \p \v 7 Ŋunde ŋuro nondo yeŋo iŋomukoteno, ko iŋo-iŋo ŋuko meté naŋge. Dokoro yeko newondenemo yoteŋgo. Asa ko no kusi-kusi yanope ma miti mande ŋuro murí wisiyoyoteno ye ŋuya Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:7 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunoyote ŋu reyoteŋgo. \v 8 Hamó, Anutu eneŋombo meté ŋande yimiroweya, ko nondo Kristo Yesu yeŋo newonde surumí teyote ŋunde qembe yiyowero kondé iŋoyoteno. \p \v 9 No hariri ŋande teyoteno, ko ye iŋo-iŋo qambu riqo iŋo-iŋoye muko hiyóqiní newonde meté epe ino-ino parámi ti. \v 10 Ŋunde tero yendo o soso mepémo rondaŋero khe kekere qu naŋge qene howewaŋgo. Ŋunde tero yendo Kristo pitu ko maheweya quno ŋuno sara-sara tero potóye moré kini yuriqo, \v 11 otete roneneŋowímboro\f + \fr 1:11 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* eŋgé ŋuko Yesu Kristowore khe u-uyemo maŋgoreweya. Ko unipareto qenero Anutu owí hokoro seré te inowaŋgo. \s1 Pol kusi-kusi yano yaró ŋuko miti mande riní kondéraró \p \v 12 Uni topo, ye yimiroweka iŋi, o komo nono tunoqaró ŋuko miti mande\f + \fr 1:12 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu kama kusiyaró. Kini, riní kondéraró. \v 13 Ŋunde tiní uni soso wiri yerete unindoro ya ŋano yoteŋgo quya uni meyowo ŋano quya ŋande iŋoteŋgo, asa Kristo\f + \fr 1:13 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro khoyó tewe kusi-kusi yano norotaŋgurí. \v 14 Ko uni topo qambu qundo no kusi-kusi yano yoteno ŋuro iŋoyi Uni Parámimbo newondeye riní kondériní kondé kaŋero kama sorero Anutu koro mande ŋu yesowoyoteŋgo. \p \v 15 Hamó, uni kumimbo newonde tutu tero no taka nerewero iŋoro o Kristoko taró ŋuro yesowoyoteŋgo. Quko kumi muko o meté tewero quro mande yesowoyoteŋgo. \v 16 Uni ŋunde quko ŋande iŋoyoteŋgo, miti mande ŋu riní kondérewero quro no kusi-kusi yano yoteno. Ŋunde ŋuroko enendo newonde meté nunoro mande yesowoyoteŋgo. \v 17 Quko uni meyowo muko owéye parámi ri tunoqewero ŋuro Kristo koro mande ŋu yesowoyoteŋgo. Uni ŋunde quko no kusi-kusi yano watí yoweqo, quhurí kaŋuya saŋanímo rato, yero iŋoro ŋunde teyoteŋgo. \v 18 Quko enina, eneko iŋo-iŋoye metémbe ma iŋo-iŋoye piyimi, uni ŋu soso Kristo koro mande ŋu yesowoyoteŋgo. Ko ŋundoko no newondene riní hamó niŋgu-niŋgu teyote. \s1 Pol toŋí yoníqo meté unipare samaka yereweya \p Ko imemoŋgo ŋuya niŋgu-niŋgu teyowano naŋge, \v 19 dokoro, yendo Anutuwore no samaka nere hariri tiqo, Yesu Kristo\f + \fr 1:19 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro Yuqayómbo no wimbu nunoyote. Ŋunde ŋuroko, no iŋoteno, imemoŋgo ta rambaruru ŋa noŋgo Anutuko noreweya. \v 20 Ko no naru ŋuro hamó soporo kondé ŋande iŋoyoteno, asa ŋu naruko ŋuno okato noriní kowi piyo kama tewano. Kini, komo teyano ŋunde na itaka ŋuya wimbu rero ŋunde tewano, asa toŋene yote qunope ma khumowano quno, kowenembo Kristo owé parámi inowano. \v 21 Dokoro ŋande iŋoyoteno, asa no toŋene yoroníqo, no Kristo koya womoyoteno. Ko no khumoroqo, no o meté horé ka rewano. \v 22 Quko no nokono ŋano watí yotoroqo kho tero unipare qambu samaka yereyowano, peka. Asa do khe ka howeyowano? No kama iŋoteno. \v 23 Ŋuro newonde irisa iŋoteno. Nondo roto toŋero Kristo koya yowero nuŋgurí iŋoteno. Ŋundoko meté horé. \v 24 Quko, no nokono ŋano yotoro ye samaka yerewero, ye iŋoteno. Dokoro kho yote. \v 25 Asa ko ŋande iŋomukoteno, no kama roto toŋewano. Kini, yeya yotoro samaka yerewe iŋondutu kondé tero niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \v 26 Ŋunde tero yeno pitu ko mahewano quno ŋuno neneŋo niŋgu-niŋgu tero Kristo Yesu koro owí hokowaŋgo. \s1 Filipai unipareto kondé kaŋewaŋgo \p \v 27 O parámi muko ŋandiro, yeŋo khe u-uye roneneŋoya Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 1:27 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu naŋge hamó howeyuri qembe. Ŋunde ti no mahe yiyowanope ma kapiya moŋgo piŋa mandeye iŋowano tiníqo, ŋande iŋowano, ko ye kondé kaŋero newonde kanata teyoteŋgo. Ko iŋo-iŋo kanata howero miti mande ŋuro kho kopo tero \v 28 kondé kaŋero yeŋo saŋgiríyembo ye yoreteŋgo quno ma sorewero. Ŋunde ti, enendo, nore hamó piyo tewato, ye iŋowaŋgo, quko yendo, Anutu eneŋombo rambaruru koŋgo nore noreweya, ye iŋowaŋgo. \v 29 Dokoro, Anutuko puriŋo irisa ye yunaró. Enendo samaka yiriní Kristo iŋondutuwoyaŋgurí, ko ŋuya ye kowe surumí reyoteŋgo. \v 30 Ŋunde tero neneŋo koweyumu ŋunde naŋge tero quhurí korowowaŋgo. Komo yendo neneŋo koweyumu ŋu qeneŋgurí, ko itaka ŋuya piŋa mandene ŋu iŋoteŋgo. \c 2 \s1 Yeŋo owéye ri umbuní topoyemboro iŋi qembe \p \v 1 Ye soso Kristo\f + \fr 2:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* quroyómo newondeye rukisoyoyote, hamómbe? Ko newonde meté yunoní newonde ime yoteŋgo, hamómbe? Ko Yuqako yeya yoní topo teyoteŋgo, hamómbe? Ko topoyemboro newonde surumí teyoteŋgo, hamómbe? Ŋunde ŋuro \v 2 ye soso khe kanata howero newonde meté epe ino-ino tero iŋo-iŋo kanata tero newonde kanata naŋge ti qembe. Ŋuko niŋgu-niŋgu parámi te nunoweya. \v 3 Topoye ma taka yerewero, ko yeŋo owéye hokowero khe qu ma howewero. Kini, yeŋo owéye ri umbuní topoyemboro seréye te yunoyi qembe. \v 4 Oka samaka yerewero quro naŋge ma iŋowero. Kini, ye enemo-enemo oka topoye samaka yerewero ŋuro ŋuya sopoyi qembe. \s1 Kristoko eneŋo owí riní umbuní owé parámi ka raró \p \v 5 Kristo Yesuko\f + \fr 2:5 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋo-iŋo howaró ŋu howi qembe. \q1 \v 6 Eneŋo kiraró muko Anutu koro kiraró mu. \q2 Quko Anutu koro kiraró ŋu kama towo pisiyaró. \q1 \v 7 Kini, ŋu rotoro oka kina tunoqero, sunará simó qembe tunoqaró, \q2 asa unindoro kiraró qu tunoqaró. \q1 \v 8 Ŋunde tero eneŋo owí riní umbuní \q2 Anutu maŋgó howero khumowero ŋuro iŋaró. Asa tipiririko khumaró. \q1 \v 9 Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo owí koreko hokoro \q2 owe parámi horé ka owé soso meyowo ŋu taka yerete qu inaró. \q1 \v 10 Ŋunde inoní uni soso Yesu potoruku re inowaŋgo, \q2 uni soso nokono qu, samboko qu, noko quroko qu ŋunde tewaŋgo. \q1 \v 11 Ko maŋgoyembo soso ŋande yewaŋgo, “Yesu Kristo ŋuko Uni Parámi ŋu,” \q2 yero Anutu Awandoro owí hokowaŋgo. \s1 Ye unipare keweroyemo hiyó qembe ti \p \v 12 Asa, topo-topone hamó, naru rokóŋo ye Anutu koro mandí howeyaŋgo; komo no yeya yoweqo ŋunde taŋgurí, ko itaka sewemo yoweqo ye meté horé ŋunde teyoteŋgo. Ŋundiro naŋge itaka Anutuko rambaruru koŋgo ye yoraró ŋu iŋoro Anutu koro sasaro tero yukuworo o yeŋomboro taró ŋu ri hamó tunoqeweya. \v 13 Dokoro Anutuko eneŋombo kho tero wimbu yunoro nuŋguríye riní otoqoní eneŋo murí ŋu iŋoro teyoteŋgo. \p \v 14 O soso yendo teyoteŋgo ŋuko, kisikasa rotoya kiro kuma rotoya o ŋu ti qembe. \v 15 Ŋuro tero yeko o koroqeye moré kini ko o piyimiye moré kini yotoro noko unipare keweroyemo Anutu koro simó meté mu yuri. Noko uni ŋundo khe piyimi howero murí piyimi teyoteŋgo, quko yendo toŋeyemo hiyó qembe hiyóqero \v 16 mandeto yoto-yoto yunoyote ŋu kondé towoyoteŋgo. Ŋunde tiqo, imemoŋgo, Kristoko pitu ko maheweya quno ŋuno, nondo yeŋo oteteye ŋuro niŋgu-niŋgu tewano. Dokoro ŋande iŋowano, no kho ka keweroyemo kina kama tanowó. \v 17 Yendo Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, ko iŋondutuyemboya kho teyoteŋgo ŋuyako Anutu koro o qa-qa ŋunde qembe. Asa ko imemoŋgo uni kato neneŋo sitúne wain qembe o qa-qa ŋuno\f + \fr 2:17 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró. Naru kano wain ŋuya Anutu te inoro \fk o qa-qa \ft ŋuno windoroŋaŋgurí.\f* windoroŋowaŋgo tiníqo, enina, niŋgu-niŋgu tero yeya niŋgu-niŋgu teyowano. \v 18 Ŋunde naŋge ye ŋuya niŋgu-niŋgu tero noya niŋgu-niŋgu ti qembe. \s1 Polko Timoti asáŋoní Filipai ŋuno uyareweya \p \v 19 No Uni Parámi Yesu ŋuro nuŋguríŋo iŋoro howero, imemoŋgo ta Timoti asáŋowe yeno uyareweya, ye iŋoteno. Ŋunde uyare mahe yeŋo nimironíqo, iŋoro newondene hamó meté teweya. \v 20 Dokoro Timotiko naru rokóŋo yeŋo hamó iŋoyote. Ko nondo topone ŋunde qu meyowo moré kini. \v 21 Dokoro uni meyowo ŋuko eneŋomboro naŋge iŋoyoteŋgo, Yesu Kristo\f + \fr 2:21 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro kini. \v 22 Quko ye Timoti koro murí meté ŋuro ŋande iŋomukoteŋgo, ko enendo neneŋo naŋone ŋunde qembe samaka nerero miti mande\f + \fr 2:22 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowowero kho teyote. \v 23 Asa ko nondo do oka horé kato nono tunoqete ye qenewano quno, imemoŋgo ta asáŋowe yeno uyareweya. \v 24 Ko no Uni Parámimboro nuŋguríŋo iŋoro ŋande iŋomukoteno, no ŋuya imemoŋgo ta yeno uyarewano. \s1 Polko Epapirotitus asáŋoní Filipai ŋuno uyareweya \p \v 25 Komo, yendo no samaka nerewero quro Epapirotitus, noya kho kopo qu ko neneŋo nembe topone noya kuma teyotero qu, asáŋi nono maheró. Quko nondo uni ŋu asáŋowe yeno pitu ko uyareweya. \v 26 Dokoro eneko yeŋo surumí horé tero yiyowe, yero iŋote. Ko yendo, ene se khumo taró, yero iŋaŋgurí ŋuro iŋoro newondí quhurí teyote. \v 27 Hamó se khumo teroqo khumowero teyara. Quko Anutuko eneŋo sikí te inaró. Ŋunde tero neneŋo ŋuya sikíne te nunaró, dokoro, eneko quhurí parámi horé ma wiri nerewero, ye iŋaró. \v 28 Ŋunde ŋuroko nondo asáŋowe uyariní yero niŋgu-niŋgu tanowó. Ŋunde teweka yendo ene pitu ko qene niŋgu-niŋgu tewaŋgo, ko no ŋuya newonde quhurí kama tewano. \v 29 Ŋunde ŋuro ye Uni Parámi owí moŋgo Epapirotitus reya niŋgu-niŋgu ti qembe. Owé parámi ka uni ŋunde qu yunoyuri qembe. \v 30 Dokoro enendo Kristo\f + \fr 2:30 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro kho qu kondé tero yoto-yotoyómboro kama iŋoro yeŋo mepéyemboro samaka nerewero wambaka khumaró. \c 3 \s1 Yeŋo koweye saŋaní ŋuro ma iŋowero \p \v 1 Asa ko, uni topone, Uni Parámi ŋuro iŋoya niŋgu-niŋgu ti. Nondo mande ŋa kaŋuya nakayáŋowero ŋuro kama piyimiŋoyoteno. Ko mande ŋako kawaware yereweya. \p \v 2 Uni piyimi á sawa qembe qundo yeno uyarewaŋgo, ŋuko kho uni piyimi, uni ŋuko Juda unindo rokó piyimi tero koweye toŋo-toŋo teyaŋgo. Ŋu uni ŋuro qene sopoyi qembe. \v 3 Dokoro norepa naŋge kowenani toŋowero murí hamó tatowó, norendo naŋge Anutu koro Yuqayówore potoruku te inoyoteto. Norendo o soso Kristo Yesuko\f + \fr 3:3 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* taró ŋuro iŋoro niŋgu-niŋgu teyoteto, quko oka unindo koweye saŋanímo teteŋgo ŋuro kama iŋoyoteto. \p \v 4 Hamó, nondo kowene saŋaní ŋuro owéne meté hokowano. Asa dando eneŋo kowí saŋaní ŋuro owí hokoweya? No ŋuya meté parámi tewano. \v 5 Qeni. Námembo pisi nereró quno yate-yate naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoro uni kembémbo kowene toŋaró.\f + \fr 3:5 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* Nondo Israel uni qu ka, Benjamin koro wini qu ka, ko usisambapukone soso ŋuko Hibru uni naŋge. Asa hutuŋo mande ŋuro\f + \fr 3:5 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋandiro: Farisi unindoro\f + \fr 3:5 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* iŋo-iŋoye okeyá ta howeyano. \v 6 Anutu ŋuro kondé iŋowero ŋuro ŋandiro: nondo wimbu rero Anutu koro huru-huru\f + \fr 3:6 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu yohowanowó. Hutuŋo mande koro otete roneneŋowí ŋuro ŋandiro: nondo potóne moré kini. \p \v 7 O soso ŋuwore owé parámi meté rewano, peka. Quko nondo Kristo naŋge iŋoro o ŋuko qenewe kina qembe teyote. \v 8 Hamó, Uni Parámine Kristo Yesu iŋo inoyoteno ŋuko o meté horé mu, ko ene rewero quro o soso meyowo ŋu qenewe murutó piyimi tiní se rotano. Ŋunde tero, Kristo naŋge rero \v 9 ene quroyómo yowero, ye iŋoteno. Ŋuno yotoro roneneŋowí yoteno.\f + \fr 3:9 \ft “\fk roneneŋowí yote\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Quko neneŋombo hutuŋo mande howero roneneŋowí kama teteno. Kini, Anutuko no Kristo iŋondutuwoyoteno ŋu qenero, uni roneneŋowí, yero neko nereyote. \v 10 Ŋuro tero no Kristo ŋuro hamó horé iŋowano, ko wimbu ŋuko ene riní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋu rewano, ko quhurí korowaró ŋu ŋuya korowowano, dokoro, eneŋo khumaró ŋuko no ŋuya khumowano. \v 11 Ŋundiro naŋge no ŋuya uni tapu koŋgo pitu ko otoqowano, peka. \s1 Pol kimo meté rewero quro koweyumu teyara \p \v 12 Itaka o ŋuro yeteno ŋu kama towomukoteno, itaka enendo muríne kama riní roneneŋomukaró. Kini, o soso ŋu towowero ŋuro kondé howeyoteno. Dokoro Kristo Yesuko\f + \fr 3:12 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* o meté ŋu nunowero nondowaró. \v 13 Uni topo, nondo o meté ŋu komo towomukano yero kama iŋoteno. Quko khe kanata ka howeyoteno; asa o soso komo tanowó ŋu kape teroqota o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro kondé howeyoteno. \v 14 Anutuko kimo meté nunowero quro Kristo Yesuwore sambo koŋgo neko nereró. Kimo meté ŋu naŋge rewero quro kondé howeyoteno. \p \v 15 Ŋunde ŋuro ye komo iŋo-iŋo meté raŋgurí qu, ye o soso ŋaro iŋoyi qembe. Ko iŋo-iŋo enesó teyoteŋgo tiníqo, Anutuko ŋuya ŋuro witú yereweya. \v 16 Quko itaka do iŋo-iŋo meté mu ratowó, iŋo-iŋo ŋu naŋge howato qembe. \p \v 17 Uni topo, ye soso neneŋo otetene howeyuri. Ko unindo neneŋo otetene howeyoteŋgo quro oteteye qene howeyuri qembe. \v 18 Dokoro uni qambu qundo Kristoko tipiririko\f + \fr 3:18 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* khumaró ŋuro piyimiŋoyoteŋgo. Naru qambu oteteye ŋuro yimitoyano, ko itakako tendoro ŋuro yimiroteno. \v 19 Unipare ŋunde quko piyo tewaŋgo, eneŋo anutuye muko koweye saŋaní naŋge, o pi-piyimi teyoteŋgo ŋuro eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Ko o noko quro naŋge iŋoyoteŋgo. \v 20 Quko noreko sambo koro unipare yoteto. Ko Rambaruru Koŋgo Norewero Uni qu ka ŋu noŋgo maheweya ŋuro kondé sopoyoteto, ŋuko Uni Parámi Yesu Kristo naŋge. \v 21 Enendo wimbí tero o soso wiriyote. Ko wimbu ŋuwore naŋge nore noriní kowenani piyimi muko rohoréŋoní eneŋo kowí kekere ŋunde naŋge tunoqeweya. \c 4 \m \v 1 Ŋunde ŋuro, topo-topone, Uni Parámimboro iŋoro kondé kaŋeyuri qembe. Ye neneŋo topo-topone horé, ko yiyowero kondé iŋoyoteno. Yeŋo niŋgu-niŋgu parámi horé tero kimo meté mu reyoteno. \s1 Mande kondé qu \p \v 2 Yuodia koya Sindike, nondo o karo kondé kira yereyoteno, yari Uni Parámi howero newonde kanata tiri qembe. \v 3 Iyo, nembe topone, keto pare irisa ŋu samaka yere qembe. Irisa ŋuya Klemen koya unipare meyowomboya miti mande\f + \fr 4:3 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yewero kho qu noya taŋgurí. Anutuko unipare ŋuro owéye sokomeko nakayáŋoní yoto-yoto rewaŋgo. \p \v 4 Naru rokóŋoro Uni Parámi iŋoro niŋgu-niŋgu teyuri qembe. Kaŋuya yeweka, niŋgu-niŋgu ti. \v 5 Newonde ime teya unipare soso newonde ime ŋu witú yiri qembe. Uni Parámi kutaqemo yote. \v 6 Oka karo iŋaŋawí ma tewero. Kini, o soso ŋuro Anutuwore hariri tero yuŋgunaŋoro kirayoyuriqota enendo samaka yereweya. \v 7 Ko ye Kristo Yesu\f + \fr 4:7 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro quroyómo yoteŋgo quno ŋuno Anutu koro newonde ime ŋundo newondeye, iŋo-iŋoye sopoyoní meté teweya. Newonde ime ŋunde quro nore kama iŋato tondaŋeyote. \p \v 8 Uni topo, no mande weŋa qu yewe. O soso ŋaro iŋondaŋi: oka hamó mu, oka meté howewero qu, oka roneneŋowí mu, oka sara-sara qu, oka toŋeyemboro nuŋgurí mu, oka owé meté moré mu, oka meté horé mu, oka seré te inowero qu, ŋu soso ŋuro iŋondaŋi. \v 9 Iŋo-iŋo soso no rondaqe yunanowó, hutuŋo mande soso yunanowó, mande soso yimiranowó, otetene soso qeneŋgurí, ŋu howi qembe. Ŋunde tiqo, Anutu, newonde imemboro murí ŋundo yeya yoweya. \s1 Polko o meté inaŋgurí ŋuro metéŋaró \p \v 10 Itaka yendo no samaka nerewero pitu ko kondé ye iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuro no Uni Parámimboro niŋgu-niŋgu parámi teteno. Hamó, ye komo neneŋo iŋondata teyaŋgo, quko samaka nerewero quro kheyó moré kini. \v 11 No o karo tukuni tero mande ŋu kama yeteno. Kini, o enesó-enesó nono tunoqeyote quno ŋuno mondó ta yoteno. \v 12 No onoŋone moré kinimbe ma o situwine moré, enina, mondó ta yoteno. Mondó ta yowero ŋuro murí iŋomukowe tondaŋaró. Qahune tinditetepe ma o qonemboro khumoteno, situwine parámimbe ma o situwi koro tukuni teyoteno, enina, mondó ta yoteno. \v 13 Kristoko\f + \fr 4:13 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* no noriní kondé kaŋeyoteno. Asa ko eneŋo wimbímo naŋge no mepémo o soso temukowano. \v 14 Quko ye neneŋo quhuríne korowoyoteŋgo quno o meté teyoteŋgo. \p \v 15 Ye Filipai unipare ŋande iŋoteŋgo, komo miti mande\f + \fr 4:15 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu iŋoyuriqo nondo Masedonia mira ŋu rotanowó quno, Anutu koro huru-huru kato\f + \fr 4:15 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* noya koporo o epe ino-ino kama tatowó. Kini, yendo naŋge ŋunde taŋgurí. \v 16 Hamó, no Tesalonaika yendémo yanowó quno ŋuno, yendo no naru irisa quno samaka nereyaŋgo. \v 17 No itaka o newonde metémboro kama kira yereteno. Kini. Yendo murí meté howeroqota o meté rewaŋgo ŋuro naŋge ye iŋoteno. \v 18 Quko itaka ye o soso Epapirotitus inoyi nunaró ŋu siyoro meté horé yoteno. O karo tukuni kama teyoteno. O nunaŋgurí ŋuko oka Anutu te inowero nuŋgurí qu qembe, Anutuko ŋuro niŋgu-niŋgu tete. \v 19 Anutune onoŋoyó parámi horé, ko enendo ye o ŋuro tukuni teyoteŋgo ŋu yunomukoweya. Dokoro yeko Kristo Yesu quroyómo yoteŋgo. \p \v 20 Anutuko Awanani, ko nore owí naru suki-suki hokoyowato. Ŋu hamó. \s1 Polko yuŋguna yereró \p \v 21 Nondo Kristo Yesu\f + \fr 4:21 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro unipare meté horé ŋuro\f + \fr 4:21 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* yuŋguna yereteno. Uni topo noya yoteto qu, ŋundo ye yuŋguna yereteŋgo. \v 22 Unipare meté horé soso ŋundo yuŋguna yereteŋgo. Hamó, ŋu unipare meté horé ŋuko Sisa\f + \fr 4:22 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* koro yano kho teyoteŋgo, enendo ŋuya ye yuŋguna yereteŋgo. \p \v 23 Uni Parámi Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 4:23 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yuqayemo yoní.