\id MAT - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Matyu \toc1 Miti Mande Matyuko Nakayáŋaró Mu \toc2 Matyu \toc3 Matyu \mt1 Miti Mande Matyuko \mt1 Nakayáŋaró Mu \imt1 Mande Kembé \ip Sokome ŋako Yesuko \bd Mesaiya \bd* tero maheró koro sowo mande ka. Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik \bd* mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Tukú \bd Anutu koro huru-huru \bd* koro tapá uni kumimbo ŋande yaŋgurí, ko Matyu, Yesu koro \bd iŋo-iŋo rewero uni \bd* qu kato, nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, “Miti Mande Matyuko Nakayáŋaró Mu,” dokoro \bd Mesaiya \bd* maheró koro piŋa mande ŋuko \bd miti mande \bd* ŋundiro. Sokome nakayáŋaró quro naruyó muko 65AD peka. (Asa “65AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 65 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Asa Matyuko mande ŋa nakayáŋaró ŋuro murí muko ŋandiro: Yesuko \bd Mesaiya \bd* naŋge, ko norendo sokome ŋa weyoro ŋunde qene iŋowato. Enendo Yesu koro yoto-yotoyó soso ŋuro kama nakayáŋaró. Kini, Yesu koro nimímbo pisiyaró ŋuro nakayáŋaró, ko eneŋo kumima naru kapusa weŋayó quro nakayáŋaró. Dokoro kumima naru kapusa quroko ŋuno khoyó parámi taró. \ip Ŋu naruko ŋuno Israel mirako ŋuno Juda unipareto eneŋo miraye kama sopoyaŋgurí. Hamó, eneŋo uni kembéyembo sopo yereŋgurí, quko wiri yerete uni meyowombo uni kembé ŋu wiri yereyara. Wiri yerete uni parámi ŋuko \bd Rom \bd* uni ka, ko eneŋo kuma unindo unipare soso mirane-mirane kondé yondowoyaŋgurí. \ip Asa nimímbo Yesu pisiyoní parámi tero hurí tero kho tero \bd Anutuko unipareto wiri yereweya naruyó \bd* ŋuro yesowoyaró. Yate-yate Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu koro mandí ŋuro piyimiŋoro saŋgirí tero rero \bd Rom \bd* koro sopo-sopo unindoro kandímo raŋgurí. Ŋunde raŋoyi Yesu uroní khumaró. Khumoní Anutuko riní pitu ko otoqaró. Ko enendo itaka samboko yote. \c 1 \s1 Yesu koro usisambapukoyó \r (Luk 3:23-38) \p \v 1 Ŋako Yesu Kristo koro usisambayó ŋuro sowo mande qu. Yesuko Dewit koro sowe qu ko Dewitko Abraham koro sowe qu.\f + \fr 1:1 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye. Abraham yotoro khumaró, yate-yate \fk Dewit \ft tunoqiní Anutuko Dewit rokóŋoní Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko ŋande yaró, ko imemoŋgo enendo Dewit koro sowe qu ka riní tunoqiní Dewit takaro wiri yerete uni parámi tunoqeweya. Juda unipareto uni maheweya ŋu “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekoro sopaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* \li1 \v 2 Abraham ŋuko Aisak koro iwí. \li2 Aisak ŋuko Yakop koro iwí. \li2 Yakop ŋuko Juda koya topé-topémboya awaye. \li1 \v 3 Juda ŋuko Peres koya Sera koro awayari. Náyari muko Tamar. \li2 Asa Peres ŋuko Hesiron koro iwí. \li2 Hesiron ŋuko Ram koro iwí. \li1 \v 4 Ram ŋuko Aminatap koro iwí. \li2 Aminatap ŋuko Nason koro iwí. \li2 Nason ŋuko Salamon koro iwí. \li1 \v 5 Salamon ŋuko Boas koro iwí. Boas ŋuro nimí muko Rahap. \li2 Asa Boas ŋuko Opet koro iwí. Opet ŋuro nimí muko Rut. \li2 Asa Opet ŋuko Jesi koro iwí. \li1 \v 6 Jesi ŋuko wiri yerete uni Dewit ŋuro iwí. \p Dewit ŋuko Solomon koro iwí. Solomon nimí ŋuko komo Uria koro parí yora. \li1 \v 7 Asa Solomon ŋuko Rehopoam koro iwí. \li2 Rehopoam ŋuko Apiya koro iwí. \li2 Apiya ŋuko Asa koro iwí. \li1 \v 8 Asa ŋuko Jehosapat koro iwí. \li2 Jehosapat ŋuko Joram koro iwí. \li2 Joram ŋuko Usia koro iwí. \li1 \v 9 Usia ŋuko Jotam koro iwí. \li2 Jotam ŋuko Ahas koro iwí. \li2 Ahas ŋuko Hesekia koro iwí. \li1 \v 10 Hesekia ŋuko Manase koro iwí. \li2 Manase ŋuko Amos koro iwí. \li2 Amos ŋuko Josaia koro iwí. \li1 \v 11 Josaia ŋuko Jehoiakin koya topé-topémboro awaye. Ŋu naru ŋunoko Bapilon unindo Israel unipare yorero Bapilon mirako kusi yereŋgurí. \li1 \v 12 Asa Bapilon ŋuno kusi yiri yoroyi, yate naru ŋu kini taró. \li2 Naru ŋu kini tiníqo, Jehoiakinko Sealitiel pisiyaró. \li2 Sealitiel ŋuko Serupapel koro iwí. \li1 \v 13 Serupapel ŋuko Apiut koro iwí. \li2 Apiut ŋuko Eliakim koro iwí. \li2 Eliakim ŋuko Asoru koro iwí. \li1 \v 14 Asoru ŋuko Satok koro iwí. \li2 Satok ŋuko Akim koro iwí. \li2 Akim ŋuko Eliuti koro iwí. \li1 \v 15 Eliuti ŋuko Eleasar koro iwí. \li2 Eleasar ŋuko Matan koro iwí. \li2 Matan ŋuko Yakop koro iwí. \li1 \v 16 Yakop ŋuko Josep koro iwí. Ko Josep ŋuko Maria koro kamí.\f + \fr 1:16 \ft Josepko Yesu aratu te inaró. Ŋunde ŋuroko Yesu ŋuko \fk Dewit \ft koro sowe qu.\f* Asa Mariako Yesu pisiyaró, eneko, “Kristo,” \f + \fr 1:16 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu yero nekoyoteŋgo. \p \v 17 Ŋunde ŋuroko Abraham noŋgo yate-yate Dewit tunoqaró ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí. Ko Dewit noŋgo yate-yate Bapilon unindo Israel kusi yereŋgurí, ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí. Ko Bapilon kusi yereŋgurí, ŋu noŋgo yate-yate Kristo tunoqaró ŋuko wini 14 ŋunde taŋgurí. \s1 Mariako Yesu pisiyaró \r (Luk 2:1-7) \p \v 18 Asa Yesu Kristo\f + \fr 1:18 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, \fk “Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* tunoqaró ŋuro sowo mande ŋandiro. Nimí Maria koya Josep koya, epe re-re tewari, yero piŋa mande yunori iŋaŋgurí. Quko ene kopo kama yate, Maria qahu tiní qeneŋgurí. Ŋuko Yuqa Surumí\f + \fr 1:18 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* qundo kho tiní qahu taró. \v 19 Josep ŋuko uni roneneŋowí.\f + \fr 1:19 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* Ŋunde ŋuroko Maria qahu tiní rotowero iŋaró. Ŋunde quko unipare toŋeyemo kowi piyo Maria inowero ŋuro piyimiŋaró. Ŋunde ŋuro mondó ta rotowero iŋaró.\f + \fr 1:19 \ft Josepko, Mariako o piyimi tero qahu taró, ye iŋaró tiníqo, enendo meté rero mande khono rotoweya.\f* \p \v 20 Josepko pare rotowero ŋuro watí iŋoyoní, Uni Parámimboro sambo simómbo\f + \fr 1:20 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* suwono quko ŋande miraró, “Josep, keko Dewit koro wini qu, ke Maria pareke reweya ŋuro ma sasaro tewero. Iŋo, simó qahímo yote ŋuko Yuqa Surumí qundo re ina. \v 21 Ŋuko simó urumuni pisiyoweya. Ko owí muko Yesu\f + \fr 1:21 \ft Owé ŋu, “Yesu,” ŋuro murí muko ŋandiro: “Uni Parámimbo rambaruru koŋgo yoreyote.” \f* ye qembe, dokoro enendo unipareyó quhuríye moŋgo yoreweya.” \f + \fr 1:21 \ft Anutuko hamó uniparetoro quhuríye moŋgo yoreweya, ko ŋu murí ŋuko ŋandiro: enendo quhuríye se rotoweya, ko eneya newonde kanata tewaŋgo.\f* \p \v 22 O soso tunoqaró ŋuko Anutu koro ye-ye unindoro\f + \fr 1:22 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* mande qu ka riní hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, \v 23 “Pare kato kamímboya kama eteyate, ŋundo simó ka urumuni pisiyoweya. Pisiyoní owí Emanuel yewaŋgo.” \f + \fr 1:23 \ft Aisaia 7:14 Komo suki \fk Aisaiako \ft mande ŋu nakayáŋaró, yate kumima naru 700 rotoro Yesu tunoqaró. \f* (Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutuko noreya yote.”) \p \v 24 Asa Josep eteyate otoqoro Uni Parámimboro sambo simómbo miraró ŋu naŋge howero Maria koya epe re-re tariyó. \v 25 Quko ene ŋuya kama eteyari, yate-yate oro Maria simó urumuni pisiyaró. Pisiyoní owí Yesu nekaró. \c 2 \s1 Iŋo-iŋo uni kumimbo Yesu seqaŋgurí \p \v 1 Mariako Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, Yesu pisiyaró. Ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni Herot ŋundo unipare ŋuno sopo yereró.\f + \fr 2:1 \ft “\fk Herotko\ft ” Juda unipare sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayemo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró.\f* Asa Yesu pisiyoní iŋo-iŋo uni kumimbo kosa aretesinaŋgo Yerusalem ŋuno maheŋgurí. \v 2 Mahero osese yereŋgurí, “Simó pisiyaró ŋu, ye Juda uniparetoro wiri yerete uni, ŋu dano yote? Nore eneŋo tutuyó kosa aretesina ŋuno qenero potoruku te inowero quro ŋano maheteto.” \p \v 3 Ŋunde yiqo, Herotko mandeye iŋoro iŋondata parámi taró. Ko Yerusalem unipare soso ŋuya iŋondata taŋgurí. \v 4 Herotko Israel koro o qa-qa unindoro tapá unindoya\f + \fr 2:4 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 2:4 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* soso neko yereró. Nekoro ŋande osese yereró, “Ŋu Kristo\f + \fr 2:4 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuko, do yendé kano tunoqeweya?” \p \v 5 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋuko Betlehem yendémo, Judia mirako ŋuno, tunoqeweya. Dokoro ye-ye uni\f + \fr 2:5 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋundo ŋande nakayáŋaró, \q1 \v 6 “‘Ke Betlehem, Judia mira koro yendé qu, \q2 keko Judia koro wiri yerete unindoro tomó qu kini. \q1 Dokoro wiri yerete uni ka ke noŋgo maheweya. \q2 Enendo Israel, neneŋo uniparene ŋu, sopo yereweya.’” \fig Betlehem yendé|alt="Town of Bethlehem" src="BK00360B" size="166Kb" copy="Illustration by Horace Knowles revised by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society, 1994" ref="MAT 2:8" \fig* \p \v 7 Asa Herotko mandeye iŋoro iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo maheŋgurí ŋu mondó neko yerero tutu ŋu qeneŋgurí naruyó hamó ŋuro osese yereró. \v 8 Osese yero ŋande yimiraró, “Ye Betlehem\f + \fr 2:8 \ft “Betlehem yendé” ŋu Yerusalem kutaqemo yora, khe ŋuro piruyó muko kilomita 10.\f* uyaya simó ŋu okeyá ta seqayi. Seqa qeneroqo, mande topé re mahe nimirika nopa uyaro potoruku te inowano.” Ŋunde yero asá yiriní toŋeŋgurí. \p \v 9 Mandí iŋoro toŋeŋgurí. Toŋero tutu komo kosa aretesina ŋuno qeneŋgurí mu pitu ko qeneŋgurí. Ŋu tutu ŋundo korete toŋero simó yoraró quno ŋuno uyaro koreko yaró. \v 10 Tutu qenero niŋgu-niŋgu parámi horé taŋgurí. \v 11 Tero ya quroko oro simó ŋuya nimí Maria ŋuya yiyaŋgurí. Yiyoro potoruku tero umu-kembaye nokono raŋgurí. Ŋunde tero newonde metémboro puŋge koŋgo o taŋoro simó inaŋgurí. O newonde metémboro ŋuko ŋandiro: gol koya te sitúmi nuŋgurí meté moré muya te sitúmi meyowo nuŋgurí meté muya.\f + \fr 2:11 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Te sitúmi korete ŋuko \fk Ya Surumímo \ft qaro Anutuko hariri teyaŋgo. Te sitúmi meyowo ŋuko marasin ka, ko unindoro ukúyemo sonowoyaŋgurí.\f* \v 12 Asa imemoŋgo Anutuko quko ŋande yimiraró, “Ye Herotko pitu ko ma owero.” Ŋunde ŋuro khe enesówore eneŋo yendéyemo toŋeŋgurí. \s1 Josep koya pare-simó Isip ŋuno uŋgurí \p \v 13 Iŋo-iŋo uni ŋu toŋiqo, Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqero quko ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋge nimí yore soreya Isip ŋuno uyi. Isip ŋuno na yoroyika nondo kimirowano. Dokoro itaka naŋge Herotko simó ŋu uroní khumoweya, yero iŋoyote.” \p \v 14 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero suwono naŋge Isip\f + \fr 2:14 \ft “\fk Isip \ft mira” ŋu kapiyamo horé yora, khe ŋu khete uyarewero naruyó muko sonda kanata peka.\f* ŋuno uró. \v 15 Josep Isip ŋuno yoní, yate Herot khumaró. Ŋunde tero Uni Parámimboro ye-ye unindoro mande qu ka hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Nondo naŋone nekowe Isip rotoro maheró.” \f + \fr 2:15 \ft Hosea 11:1 Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoraró, ko imemoŋgo ta Hoseako o taró ŋuro iŋoro mande ŋa nakayáŋaró. Juda unindo ŋande iŋaŋgurí, \fk Kristoko \ft Anutuko o taró ŋunde naŋge unipare quhuríye moŋgo yoreweya. Ŋunde ŋuroko enendo Hosea koro mandí ŋa Kristo imemoŋgo tunoqeweya ŋuro ye-ye mande ka ŋunde iŋaŋgurí.\f* \s1 Herotko simó tomó ta-ta yuroyi khumaŋgurí \p \v 16 Iŋo-iŋo uni kosa aretesinaŋgo ŋundo Herot ŋunde kanáŋaŋgurí. Asa yate-yate Herotko ŋu qene iŋoro newonde tiwi parámi horé taró. Tero uni kumi asá yiriní Betlehem yendémo ko yendé tomó-tomó Betlehem sumeyoro quno ŋuno ŋuya uyareŋgurí. Uyaro simó tomó ta-ta kumima naru irisa kama rotaŋgurí qu soso yuroyi khumomukaŋgurí. Simó ŋunde qu yuraŋgurí, dokoro komo Herotko iŋo-iŋo uni do naruko tutu qeneŋgurí ŋuro osese yereró. \v 17 O tunoqaró ŋuko komo Anutuko ye-ye uni ka, Jeremaia, maŋgómo mande yaró qu riní hamó tunoqaró. Ene ŋande yaró, \q1 \v 18 “Tendo parámi ko sikí yambo parámi horé \q2 Rama yendémo ŋuno tunoqete. \q1 Ŋuko Reseliko simó ŋuro sikíqero tendote. \q2 Ko mepa mande kama iŋoweya, \q2 dokoro simó ŋu kini taró.” \s1 Josep koya pare-simómboya pitu ko maheŋgurí \p \v 19 Asa Herot khumoní Isip ŋuno Uni Parámimboro sambo simó kato Josepko tunoqiní qu qeniní \v 20 ŋande miraró, “Ke otoqoya simóŋgepoya nimímboya yoreya Israel ŋuno uyari. Unindo simó urowero yaŋgurí qu khumomukaŋgurí.” \p \v 21 Yiní Josep otoqoro simó, nimí yorero Israel mirako ŋuno uyareŋgurí. \v 22 Quko ŋande iŋaró, Herot khumoníqota naŋuní, owí Arikelaus, ŋundo meté rero Judia mira sopoyote. Asa ko Josep ŋuwore uyarewero ŋuro sasaro taró.\f + \fr 2:22 \fk Herot \ft khumoniqota \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Israel mira soso ŋu rondaŋero Herot koro naŋuní kumi yunaró. Arikelausko Judia mira ŋu sopoyaró, ko piyimi wiri yereró. Eneŋo naruyómo ŋuno unipare quhurí parámi korowaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Josep sasaro tero Galili mirako ŋuno uyaró. Arikelaus koro koneyó Herot Antipas mira ŋu sopoyaró.\f* Anutuko Josep quko mande ka mironí Galili mirako ŋuno uyaró. \v 23 Uyaro yendé ka owí Nasaret ŋuno kunditaró. Ŋunde tero ye-ye unindoro mandeye ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, “Uni ŋuko, Nasaret noŋgo uni ka, ye nekowaŋgo.” \c 3 \s1 Jon, sono re-re uni ŋundo mande yesowoyara \r (Mak 1:2-8; Luk 3:1-18; Jon 1:19-28) \p \v 1 Asa ŋu naruko ŋuno Jon, sono re-re uni ŋundo mahero Judia koro Mira Wimbímo\f + \fr 3:1 \ft “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.\f* ŋuno unipare mande yesowoyara. \v 2 Ene ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 3:2 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu tunoqewero tete.” \v 3 Ŋunde yaró, dokoro ŋu uni ŋuko, komo ye-ye uni\f + \fr 3:3 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka, Aisaia, maŋgómo ŋande yaró, \b \q1 “Enendo mira wimbímo neko yerero ŋande yimirote, \q2 ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya \q2 eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’” \p \v 4 Jonko tuwi kamel huímbo toworo kowí punuwaró. Ko makao kowímbo utóŋo toworo weheŋo newondí kusiyaró.\f + \fr 3:4 \ft Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko koretero \fk ye-ye \ft uni komo qu ka, owí \fk Elaija\ft , pitu ko mahero kho ka tiníkata \fk Kristo \ft ŋuko maheweya (Malakai 4:5 weyo qembe). Asa Jonko kowe punu-punuyó Elaija qembe punuwoyaró (2 Wiri yerete Uni 1:8 weyo qembe).\f* Ko muŋa katu koya siso sonoyómboya neyara. \v 5 Asa ŋu naruko ŋuno Yerusalem unipare, ko Judia mira koro unipare soso, ko uni soso Jotan Sono sumeyo kunditaŋgurí qu eneno maheŋgurí. \v 6 Mahero quhuríye tunomo yi Jonko Jotan Sonono sono re yunaró.\f + \fr 3:6 \fk Grik \ft mandewore “\fk sono rewero murí\ft ” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya.\f* \p \v 7 Ŋunde tiní Farisi uni qambu, Sadyusi uni\f + \fr 3:7 \ft “\fk Farisi uni\ft , \fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huruye Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Ŋu Farisi uni ŋundo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. Sadyusi uni ŋuko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* qambu qundo sono rewero quro eneno maheyaŋgurí. Mahi ŋande yimiraró, “Ye sire piyimi ŋuro simó ŋu! Anutuko newonde saŋgirí tero o piyimi unipare teyoteŋgo ŋu rambaruru yerewero tete. Ye dando yimironí sore naru piyimi ŋu takawero teteŋgo? \v 8 Ŋunde ŋuroko newonde hamó rohoréŋaŋgurí ŋuro eŋgé rika tunoqiní. \v 9 Ko kina ŋande ma iŋowero, ‘Abrahamko noreŋo usinani.’ \f + \fr 3:9 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, ko Anutuko Abraham koya mande parámi ka kusiyaró. Ŋunde ŋuroko Juda unindo, Anutuko nore kama rambaruru nereweya, ŋunde ye iŋaŋgurí.\f* Dokoro no ŋande ye yimiroteno, Anutuko meté yiní wondo ŋu rohoréŋoro Abraham koro usi-sí tunoqewaŋgo. \v 10 Itaka ka soporo te toŋowero quro te hurímo yote. Ŋunde ŋuroko te soso eŋgé meté kama teyoteŋgo ŋuko toŋoro kewáko raŋoweya. \p \v 11 “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno ŋuko newonde rohoré teyoteŋgo ŋuro rokó ŋu. Quko uni ka no huwónemo maheweya ŋuko ŋuro wimbímboko nene wimbune ŋu takate. Hamó, nondo eneŋo khe punu-punuyó korowowero owéne moré kini.\f + \fr 3:11 \ft Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.\f* Ko enendo Yuqa Surumí ŋu kewá qembe re yunoweya. \v 12 Usú ka re towo mahero wit eŋgémboya murutómboya rondaŋeweya. Rondaŋero wit eŋgé se yano kopoweya. Quko murutómi muko se kewá ka kama khumoyote quno ŋuno qaweya.” \s1 Jonko Yesu sono re inaró \r (Mak 1:9-11; Luk 3:21-22) \p \v 13 Ŋu naruko ŋuno Yesuko Galili rotoro Jotan Sonono uyaro Jonko ene sono re inowero\f + \fr 3:13 \fk Grik \ft mandewore “\ft sono rewero murí\ft ” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya.\f* ŋuno uyaró. \v 14 Quko Jonko soréŋoro ŋande yaró, “Dokoro nono mahete? Meté keto naŋge sono re nuno,” yaró. \fig Yuqa qundo nú qembe tero umburo saŋanímo yaró.|alt="Jesus and the dove" src="UBSc-02d" size="1.98Mb" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 3:16" \fig* \p \v 15 Yiníqo, Yesuko mande topé yaró, “Ŋu meté, enina. Noya keya khe meté naŋge howero otete roneneŋowí\f + \fr 3:15 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* soso tewaro.” Ŋunde yiní sono re inaró. \v 16 Re inoníqo, Yesuko sono roto areyoní sambo koro mako kosoní qeniní Anutu koro Yuqa qundo nú qembe tero umburo saŋanímo yaró. \v 17 Neko ka sambo saŋa noŋgo ŋande nekaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Ŋuro metéŋoyoteno.” \c 4 \s1 Monimbuko Yesu towoŋaró \r (Mak 1:12-13; Luk 4:1-13) \p \v 1 Asa ŋu naruko ŋuno Yuqako Yesu riní Monimbuko towoŋowero quro mira wimbímo\f + \fr 4:1 \ft “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.\f* ŋuno oró. \v 2 Ŋuno yotoro kundiŋi tero kosa suwo 40 ŋunde rotaró. Ŋunde tero qímboro khumaró. \v 3 Uni towoŋowero uni ŋu ŋuno mahero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret kumi tunoqiní.” \p \v 4 Yiníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo. Kini. Anutu koro maŋgó howero yoto-yoto rewaŋgo.’” \f + \fr 4:4 \ft Hutuŋo Mande 8:3 \f* \p \v 5 Yiníqo, Monimbuko Yesu rero yendé parámi surumímo\f + \fr 4:5 \ft “yendé surumí” ŋuko Yerusalem naŋge.\f* ŋuno Ya Surumí umómo saŋano rotaró.\f + \fr 4:5 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu.\f* \v 6 Rero ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, amuno soreka kiyowe. Dokoro, sokomeko ŋande yete, \b \q1 “‘Enendo sambo simóŋo yimironí sopo kerewaŋgo, \q2 ko kandeyembo kore koro kerewaŋgo, \q2 wondo kato khíndoŋgemo saŋgawoweya koro.’” \p \v 7 Yiníqo, ŋande miraró, “Sokomeko ŋuno kaŋuya ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ma towoŋowero.’” \f + \fr 4:7 \ft Hutuŋo Mande 6:16\f* \p \v 8 Yiníqo, Monimbuko Yesu rero mira purí ka koreko horé ŋuno oró. Ŋunde tero uniparetoro miraye soso ko o meté-metéye mu witúŋaró. \v 9 Witúŋoro ŋande miraró, “Ke umu-kembake nokono raŋoro neneŋo potoruku te nunoka, o soso ŋa se kunowano.” \p \v 10 Yiníqo, ŋande miraró, “Monimbu, ke toŋe. Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’” \f + \fr 4:10 \ft Hutuŋo Mande 6:13 \f* \p \v 11 Ŋunde yiní Monimbu roto toŋeró. Toŋiní sambo simómbo mahero Yesu samakaŋaŋgurí. \s1 Yesuko Galili mirako ŋuno kho kimani taró \r (Mak 1:14-15; Luk 4:14-15) \p \v 12 Asa naru kano Yesuko ŋande iŋaró, “Unindo Jon\f + \fr 4:12 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge (Matyu 14:1-12 weyo qembe).\f* rero kusi-kusi yano raŋgurí,” ŋu iŋoro Galili mirako ŋuno uyaró. \v 13 Uyaro Nasaret rotoro Kaperneam yendé parámimo ŋuno kunditaró. Yendé ŋuko Galili Sono Towo tapémo yaró, ŋuko Sepulun winiyómboro noko qu ko Napitali winiyómboro noko qu.\f + \fr 4:13 \ft “Sepulun” koya “Napitali,” irisa ŋuko \fk Yakop \ft koro simó. Komo suki eneŋo soweyarimbo Galili Sono Towo tapémo kunditeyaŋgurí.\f* \v 14 Ŋunde taró, quko komo Anutuko ye-ye uni ŋu Aisaia riní mande ka yaró qu ŋu hamó tunoqaró. Mande ŋuko ŋandiro, \q1 \v 15 “Sepulun koro noko qu, Napitali koro noko qu, \q2 sono towosina Jotan Sono andusina yote ŋu, \q2 uni wini meyowomboro mira Galili ŋu, \q1 \v 16 ŋu unipare huririko yaŋgurí \q2 ŋundo sine parámi qeneŋgurí, \q1 ko hiyó kato arero \q2 kindo khumowero quro yoŋoyómo yaŋgurí qu hiyóqaró.” \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu neko yereró \r (Mak 1:16-20; Luk 5:1-11) \p \v 17 Ŋu naruko ŋuno Yesuko kho kimani tero unipare yesowo yimitoyaró. Ŋande yaró, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se roti. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 4:17 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu tunoqewero tete.” \p \v 18 Asa naru kano Yesuko Galili Sono Towo\f + \fr 4:18 \ft “Galili Sono Towo” ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.\f* tapéwore uyaro yerepasa ka khoyari tero sono qare siyori yiyaró. Ŋuko Saimon (owí kako Pita), koneyó Andru. Ŋundo tirí-tirí\f + \fr 4:18 \ft “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko kutá, ko o quhurí kumi tapéwore kusiyaŋgurí. Uni kato kaŋe raŋoní sonono uro sono qare kusi yiriní wosoro siyaŋgurí.\f* rero sono towoko raŋoro wosoyariyó. \v 19 Asa yiyoro ŋande yimiraró, “Mahe nohowiri. Nondo kho ka yunowe unipare Anutusina yowosowari.” \v 20 Waka ta tirí-tiríyari rotoro howariyó. \fig Uni kato tirí-tirí ka raŋoní sonono uyote.|alt="Fishing with a net" src="ABS-001" size="483Kb" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="MAT 4:18" \fig* \p \v 21 Yesuko ŋu noŋgo uyaro yerepasa irisa meyowo ka yiyaró. Ŋuko Jems, koneyó Jon, Sepeti koro simó. Irisa ŋuro awayari muko Sepeti ŋuya waŋgo saŋano yotoro sono qarendoro tirí-tiríye roŋgaruwaŋgurí. Asa yiyoro irisa ŋu neko yereró. \v 22 Waka ta waŋgo rotoro awayari rotoro howariyó. \s1 Yesuko se khumo uni qambu yoriní meté taŋgurí \r (Luk 6:17-19) \p \v 23 Yesuko Galili mira soso ŋuno uyare mahe tero huru-huru yayemo\f + \fr 4:23 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* mande rondaqe yunoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko se khumo kate-kate, asa o soso ŋundo unipare koweye rambaruruwaró ŋu yoriní meté taŋgurí. \v 24 Ŋunde tiní piŋa mande ŋu yi Siria mira soso ŋuya iŋoyaŋgurí. Iŋoro unipareto se khumo uni kate-kate ŋuya uni koweye surumí teyara ŋuya eneno yore maheŋgurí. Kumi yuqa piyimi quroyemo yaŋgurí, kumi se khumoko yoriní umbu raŋoro khe kandeye yukuwoyaŋgo, kumi wimbuye khumaró ŋu. Soso yore mahi enendo yoriní meté taŋgurí. \v 25 Unipare qambu Galili mira koŋgo, Dekapolis mira\f + \fr 4:25 \ft “Dekapolis mira” ŋuko \fk kape unindoya \ft Juda uniparetoya mirako ŋuno kunditeyaŋgurí, ko \fk Herot \ft koro naŋuní Filipko sopo yereró. Owé murí muko ŋandiro: Yendé Parámi mu Kande Irisa.\f* koŋgo, Yerusalem noŋgo, Judia mira koŋgo ko noko Jotan Sonosinaŋgo mahero Yesu howeyaŋgurí. \c 5 \s1 Mira purímo Yesuko mande ka yesowaró \r (Luk 6:20-23) \p \v 1 Yesuko unipare qambu ŋu yiyoro mira purímo oro kunditiní iŋo-iŋo rewero unipareyó taŋgímo maheŋgurí. \v 2 Mahiqo, ŋandiro mande rondaqe yunaró, \q1 \v 3 “Unipareto yuqayemo onoŋoye moré kini qembe teteŋgo qundo\f + \fr 5:3 \ft Unipare ŋunde quko nokono koro situwiye ŋuro kama yete. Kini, newondeyemo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko eneŋo o soso qu Anutu noŋgo siyoyoteŋgo.\f* puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, sambo simburímbo ye wiri yereyote. \q1 \v 4 Unipareto tendoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, Anutuko yemama mande yimiroweya. \q1 \v 5 Unipareto owéye re umbuyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, Anutuko noko soso se yunoweya. \q1 \v 6 Unipareto otete roneneŋowí\f + \fr 5:6 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro o qoyemboro qembe kondé iŋoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, Anutuko yoriní maŋgoreweya. \q1 \v 7 Unipareto meyowomboro sikíye te yunoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, Anutuko eneŋo sikíye te yunoweya. \q1 \v 8 Unipareto newondeye sara qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro Anutu qenewaŋgo. \q1 \v 9 Unipareto mepa mande yeyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro Anutu koro simó, yero neko yerewaŋgo. \q1 \v 10 Unipareto otete roneneŋowí teyoteŋgo ŋuro quhurí korowoyoteŋgo qundo puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro, sambo simburímbo wiri yereyote. \p \v 11 “Unipareto ye wininemo qene iŋoro mande piyimi yero quhurí yunoro mande kota-kota piyimi yero saŋga yiriqo, ye puriŋo ka reteŋgo. \v 12 Ŋunde tiqo, niŋgu-niŋgu parámi ti, dokoro kimoye parámi samboko rewaŋgo. Hamó, ŋundiro naŋge komo uni ŋunde qundo ye-ye uni\f + \fr 5:12 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. Kumimbo ye-ye mande ŋu sokomeko nakayáŋaŋgurí.\f* ŋu o piyimi te yunaŋgurí. \s1 Yeko nembo, hiyó ŋunde qembe teteŋgo \r (Mak 9:50; Luk 14:34-35) \p \v 13 “Yeko noko koro nembo ŋunde qembe. Quko nembo ŋuro nuŋgurí ŋu kini tiníqo, nore date tero nuŋgurí ŋu pitu ko rewato? Nembo ŋunde ŋuko khoyó kini taró. Unindo ŋu meté raŋi kheyembo khete rumuniŋoyoteŋgo. \p \v 14 “Yeko noko koro hiyó ŋunde qembe. Yendé ka mira purí saŋano ŋuno sóqewero mepémo kini. \v 15 Unindo suru tupuŋoro kondómo rukukuwoyoteŋgo, peka? Kini. Ene rero koreko pikoyi unindo ya quroko hiyó yunoweya. \v 16 Ŋundiro naŋge hiyó ŋunde qembe unipare hiyó yuni qembe. Ŋunde tiqo, enendo yeŋo oteteye meté qenero awaye samboko yorote ŋu seré te inowaŋgo. \s1 Anutu koro hutuŋo mandí ŋuro yaró \p \v 17 “No Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋu\f + \fr 5:17 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* se rotowero quro kama mahenowó. Kini. Ŋunde ma iŋowero. Ŋu soso rewe hamó tunoqewero quro mahenowó. \v 18 Nondo mande hamó ye yimirowe, noko sambo yoroníqo, hutuŋo mande tomó ta-ta ŋuya parámi ta-ta soso ŋuya yoroweya. \v 19 Ŋunde ŋuro uni kato Anutu koro mande kondé tomó ta ka re rotoroqo, unipare witú yiriní rotoyoteŋgo, ŋuko piyimi. Uni ŋuko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 5:19 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno owé tomó ta naŋge reweya. Quko uni ka hutuŋo mande howeroqo, unipare witú yiriní howeyoteŋgo, ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi horé reweya. \v 20 Ŋunde yeteno, dokoro Farisi unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya, nore otete roneneŋowí\f + \fr 5:20 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* hamó howeyoteto, ŋunde ye iŋoyoteŋgo. Quko yeŋo oteteye roneneŋowí muko eneŋo oteteye kama takaweya tiníqo, yendo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama owaŋgo. \s1 Topémboya kiro mande qu roŋgaruwoyi \r (Luk 12:57-59) \p \v 21 “Usisambayembo mande ka iŋaŋgurí, asa ‘ma uroyi khumowero.’ \f + \fr 5:21 \ft Toŋeŋgurí 20:13; Hutuŋo Mande 5:17 \f* Ye ŋunde iŋomukoteŋgo, ko uni kato uroní khumoweya ŋuko mande khono kaŋeweya. \v 22 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato topémboya saŋgirí tiníqo, ene ŋuya mande khono kaŋeweya. Ko uni kato topémboya mande piyimi yeweya tiníqo, ene uni pará-parámboro toŋeyemo kaŋeweya. Ko uni kato ŋande miroweya, ‘Keko kape-kape uni horé,’ ene meté kewá piyimi\f + \fr 5:22 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* quno ŋuno uweya. \p \v 23 “Ŋunde ŋuroko ke oka Anutu te inowero qu rero wondo yakutímo\f + \fr 5:23 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* oroqo, ŋande ye iŋoweya, toponembo o tanowó ŋuro saŋgirí tete, ye iŋoweya tiníqo, \v 24 o ŋu ŋuno rotoro rohoréŋoro topokepoya mande roŋgaruworoqota mahero Anutu o ŋu te ino qembe. \p \v 25 “Ko uni kato korero mande khono korotowero khewore uyaroqo, asa yari waka ta mande roŋgaruwori qembe. Ŋunde kini tiníqo, asa uni ŋundo ronda-ronda unindoro kandímo korotoní ronda-ronda uni ŋundo sopo-sopo unindoro kandímo korotoní sopo-sopo unindo kusi-kusi yano korotoweya. \v 26 Nondo hamó kimiroteno, ke kusi-kusi yano yate wondo yaŋgurí ŋu kanaramimo kimo teroqota. \s1 Se simbururu tewero murí ŋuro yaró \p \v 27 “Ye mande ŋa iŋaŋgurí, ‘Ye se simbururu ma tewero.’ \f + \fr 5:27 \ft Toŋeŋgurí 20:14; Hutuŋo Mande 5:18 \f* \v 28 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato pare ka qenero qene nuŋguwote tiníqo, newondímo pare ŋuya se simbururu titiri ŋunde qembe. \v 29 Ko keŋo toŋeŋge kandeke tesina ŋundo korero kowosoro o piyimi tewero tiníqo, kumo raŋoka uní. Hamó, kowekeporo sombé ŋu piyo teweya. Quko koweke soso kewá piyimimo\f + \fr 5:29 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* ŋuno kama uweya. \v 30 Ko keŋo kandeke kondésina ŋundo kowosoro o piyimi tewero tiníqo, wesaŋe raŋoka uní. Hamó kowekeporo sombé ŋu piyo teweya. Quko koweke soso kewá piyimimo ŋuno kama uweya. \s1 Pare rotowero ŋuro mande ka yaró \r (Matyu 19:9; Mak 10:11-12; Luk 16:18) \p \v 31 “Ye mande ŋa iŋaŋgurí, ‘Uni kato ene parí howeweya tiníqo, kamímbo epe re-re tariyó rotowero ŋuro sokome ka parí inoweya.’ \f + \fr 5:31 \ft Hutuŋo Mande 24:1 \f* \v 32 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, uni kato parímbo se simbururu kama teyoní rotaró tiníqo, kamímbo pare ŋu riní se simbururu pare ka tunoqeweya. Ko danimbo pare ŋu reweya qundo se simbururu uni tunoqeweya. \s1 Mandeye ri kondérewero ŋuro mande \p \v 33 “Usisambeyembo mande kaŋuya ŋande iŋaŋgurí, ŋuko ŋandiro, ‘Ke mande ka Uni Parámi mitoro ri kondéraró ŋu ma wendaqewero.’ \f + \fr 5:33 \ft O Qa-qa Uni 19:12; Qambuye 30:2; Hutuŋo Mande 23:21 \f* \v 34 Quko nondo ŋande ye yimiroteno, mandeye ka ŋundiro ri ma kondérewero.\f + \fr 5:34 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kato mande ka kusiyoro Anutupe ma o kondé meyowo ŋu nekoro ŋande yaró, ko ŋa mandene ŋako hamó kini quko Anutuko meté nuroní khumowano. Ŋundiro naŋge mandí riní kondéraró.\f* Kini horé. Ye sambo nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, sambo ŋuko Anutu koro kundite-kundite yakutíŋo. \v 35 Ko ye noko nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, noko ŋuko Anutuko khí re ŋuro saŋano imaqeyote. Ko ye Yerusalem nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, Yerusalem ŋuko wiri yerete uni parámi ŋuro yendé parámi horé ŋu. \v 36 Ko yeŋo kembaye nekoro mandeye ka ri ma kondérewero, dokoro, keŋombo kembakeporo huŋge ka ri sarape ma iriyó kama teweya. \v 37 Ye meté ‘Iyo’ naŋge yi qembe, ko ‘Kini’ naŋge. Koro ŋu. Ye mande kaŋuya yewaŋgo tiníqo, mande ŋuko Monimbu koro qu naŋge. \s1 Eneŋo quhuríyemboro topé ma tewero \r (Luk 6:29-30) \p \v 38 “Ye komo mande ka ŋande yi iŋaŋgurí, ‘Ko uni kato topémboro toŋí ka rambaruruwoweya ŋuko, asa yendo uni ŋu ŋuya toŋí rambaruruwoyi qembe. Ko uni kato uni ka mití utoriníqo, asa yepa naŋge ene mití utori qembe.’ \f + \fr 5:38 \ft Toŋeŋgurí 21:24; O Qa-qa Uni 24:20; Hutuŋo Mande 19:21 \f* \v 39 Quko nondo ye ŋande yimirowe, uni piyimimbo yeno o piyimi tewaŋgo ŋu topé ma tewero. Kini. Ko uni kato kakíŋge kawore tamoníqo, kawore ŋuya rohoréŋoka uroweya. \v 40 Ko uni kato korero kowe punu-punuke quroyómo qu rewero yero mande khono korotoníqo, meté tuwike saŋanímo\f + \fr 5:40 \ft Ŋu naruko ŋuno Judia mirako ŋuno unipareto kowe punu-punuye irisa punuwoyaŋgurí. Kako quroyómo punuwoyaŋgurí. Tuwi saŋanímo ŋuko matú kutiti ŋu wisumuŋaró, ko suwono quroyómo eteyaŋgurí. Israel koro hutuŋo mandeyembo uni kato topémboro tuwiyó saŋanímo suwono re rotowero ŋuro soré yereró (Toŋeŋgurí 22:26-27 weyo qembe).\f* ŋu ŋuya re ino qembe. \v 41 Ko uni kato korero, neneŋo onoŋone korowoya kutaqemo u, yeweya\f + \fr 5:41 \ft Ŋu naruko ŋuno \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Israel unipare sopo yereró, ko eneŋo kuma uniyómbo Israel uni ka kho ŋunde qu yunoyaŋgo.\f* tiníqo, asa kho ŋu sowe teya kapiyamo ŋuya korowo u qembe. \v 42 Uni kato o karo kira kereweya tiníqo, o ŋu ino qembe, ko uni kato keya utatá tewero yiníqo, ma huwóŋowero. \s1 Yendo newonde meté uni saŋgiríye yunoyi \r (Luk 6:27-28,32-36) \p \v 43 “Ye komo mande ka ŋande yi iŋaŋgurí, ‘Ke topokeporo hamó-hamó iŋo qembe,\f + \fr 5:43 \ft O Qa-qa Uni 19:18 \f* ko saŋgiríŋgepoya newonde piyimi te qembe.’ \v 44 Quko nondo ye ŋande yimirowe, yeŋo saŋgiríye newonde meté yunoyi qembe, ko yeno o piyimi teyoteŋgo ŋuro hariri tika Anutuko ene samaka yiriní. \v 45 Ŋunde tero ye awaye samboko yote ŋuro simó yowaŋgo. Enendo uni piyimimboya uni metémboya saŋayemo kosa riní hiyóqeyote. Ko enendo uni roneneŋowímboya\f + \fr 5:45 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* uni piyimimboya sono riní umbuní yunoyote. \v 46 Ko ye uni topoyemboro naŋge hamó iŋo yunoteŋgo tiníqo, do kimo ka rewaŋgo? Qeni, ŋu takis re-re uni\f + \fr 5:46 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* ŋuya murí ŋu teyoteŋgo. \v 47 Ko ye uni topoye naŋge topo te yunoyoteŋgo tiníqo, yeŋo muríyembo uni wini meyowomboro muríye ŋu takatepe ma kini? Kini. Ŋu kape uni\f + \fr 5:47 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* ŋuya ŋunde teyoteŋgo. \v 48 Ŋunde ŋuroko awaye samboko yote ŋuro kiraró howi qembe. Eneko meté horé; ye ŋuya meté horé yuri qembe. \c 6 \s1 Uni onoŋoye moré kini ŋu samaka yerewero murí ŋuro yaró \p \v 1 “Ye oteteye meté-meté ŋu unipare witú yerewero toŋeyemo ma tewero. Toŋeyemo ŋunde tiqo, awaye samboko yote ŋundo kimo meté kama yunoweya. \p \v 2 “Ŋunde ŋuroko ye mone ka uni onoŋoye moré kini ŋu yunowaŋgo quno ŋuno\f + \fr 6:2 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unindo Anutu iŋoro naru rokóŋo otete meté kapusa teyaŋgurí. Korete ŋuko mone ka uni onoŋoye moré kini inoyaŋgurí. Irisayó ŋuko hariri teyaŋgurí (Matyu 6:5-15 weyo qembe). Ko kapusayó ŋuko \fk kundiŋi \ft taŋgurí (Matyu 6:16-18 weyo qembe).\f* uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Uni ŋundo o meté te yunowaŋgo quno ŋuno koretero kho uni ka asáŋoyi huru-huru yanope\f + \fr 6:2 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ma yendémo ŋuno uŋgu huwoyote. Hamó ŋande ye yimiroteno, uni ŋundo owé parámi hamó reteŋgo, quko ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo. \v 3 Quko ye uni onoŋoyó moré kini qu samakaŋowero quno mondó ta naŋge samakaŋoyi qembe. \v 4 Ŋunde tero o meté te inowaŋgo ŋuko sóqeweya. Ŋunde tiqo, awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya. \s1 Hariri tewero murí ŋuro yaró \r (Luk 11:2-4) \p \v 5 “Ko ye hariri tewaŋgo quno ŋuno uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Naru rokóŋoro uni ŋundo owé parámi rewero quro hamó iŋoro huru-huru yanope\f + \fr 6:5 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ma kheko ŋuno uniparetoro toŋeyemo kaŋero hariri teyoteŋgo.\f + \fr 6:5 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unindo Anutu iŋoro naru rokóŋo otete meté kapusa teyaŋgurí. Korete ŋuko mone ka uni onoŋoye moré kini inoyaŋgurí (Matyu 6:2-4 weyo qembe). Irisayó ŋuko hariri teyaŋgurí. Ko kapusayó ŋuko \fk kundiŋi \ft taŋgurí (Matyu 6:16-18 weyo qembe).\f* Hamó yimiroteno, owé parámi hamó reteŋgo, quko ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo. Ye otete piyimi ŋu ma tewero. \v 6 Kini, hariri tewero quro yeŋo ya quroko oya, mako tuŋoya, awaye sóqeyote ŋuwore hariri ti qembe. Ŋunde tiqo, awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya. \p \v 7 “Ko ye hariri tewaŋgo quno kape unindo\f + \fr 6:7 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* otete qu ma howewero. Kape uni ŋundo hariri teroqo, mande qambu-qambu yeyoteŋgo. Dokoro ŋande iŋoyoteŋgo, mande wata yatoqota anutunanimbo hamó mandenani iŋoweya. Ŋunde ma tewero. \v 8 Muríye ŋu ma howewero. Dokoro awayembo ye o karo tukuni teteŋgo ŋuro komo iŋomukaró. \p \v 9 “Ŋunde ŋuroko meté ŋandiro hariri ti qembe, \b \q1 “‘Awanani, ke samboko yote, \q1 keŋo owéŋge surumí yoní, \q1 \v 10 keŋombo nore wiri yereyote naruke ŋu reka mahiní, \q1 samboko ŋuno iŋo-iŋoke hamó tunoqeyote, \q2 ŋundiro naŋge meté nokono ŋuya hamó tunoqiní. \q1 \v 11 Itaka naru ŋano o qonanimboro nuno. \q1 \v 12 Kowe noreŋo utatánani ŋu se roto nuno, \q2 dokoro, utatá noreya taŋgurí ŋu soso se roto yunoyoteto. \q1 \v 13 Ko nore norika okato kama towo nereweya, \q1 kini, o piyimi horé mu noŋgo nore qembe.’ \m \v 14 Iŋoyi. Ko ye uniparetoro quhuríye roto yunowaŋgo tiníqo, yeŋo awaye samboko yote ŋundo yeŋo quhuríye ŋu se rotoweya. \v 15 Quko ye uniparetoro quhuríye kama se rotowaŋgo tiníqo, awayembo yeŋo quhuríye ŋu kama se rotoweya. \s1 Kundiŋi tewero murí ŋuro yaró \p \v 16 “Ko ye kundiŋi tewaŋgo\f + \fr 6:16 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unindo Anutu iŋoro naru rokóŋo otete meté kapusa teyaŋgurí. Korete ŋuko mone ka uni onoŋoye moré kini inaŋgurí (Matyu 6:2-4 weyo qembe). Irisayó ŋuko hariri teyaŋgurí (Matyu 6:5-15 weyo qembe). Ko kapusayó ŋuko \fk kundiŋi \ft taŋgurí.\f* quno ŋuno uni maŋgoye irisa ŋu ma howewero. Uni ŋundo kundiŋi teyoteŋgo quno ŋuno umu-kembaye piyo teyoteŋgo. Ŋunde tiqo, unipare soso, ene Anutuko iŋoro kundiŋi tero quhurí korowoteŋgo, ye iŋoro owéye hokoyoteŋgo. Hamó yimiroteno, ŋu kimo ŋu naŋge rewaŋgo. \v 17 Quko ye kundiŋi teroqo, huye roŋgaruwoya umu-kembaye sonowoyi qembe. \v 18 Ŋunde tiqo, unipareto kundiŋi teyoteŋgo ŋu kama iŋowaŋgo. Quko awaye sóqeyote ŋundo iŋoweya. Ko awayembo kho tapuŋowí ŋu qenero kimo meté re yunoweya. \s1 Sambo koro situwi ŋu samboko ŋuno se kopoyuri \r (Luk 12:33-34) \p \v 19 “Asa ye situwi se nokono ŋano ma kopowero. Ŋano situwi ŋu siwí koya paráqi koya rambaruruwoweya. Ko momo unindo hoŋgo toŋo wisiyoro momo tewaŋgo. \v 20 Kini, sambo koro situwi ŋu samboko ŋuno se kopoyuri. Samboko ŋuno situwi ŋu siwí koya paráqi koya kama rambaruruwoweya. Ko momo unindo hoŋgo toŋo wisiyoro momo kama tewaŋgo. \v 21 Ŋunde ti qembe, dokoro dano situwiye yote, ŋu ŋuro iŋomukoyoteŋgo. \s1 Toŋenani ŋuko kowenanimboro hiyó qu \r (Luk 11:34-36) \p \v 22 “Toŋenani ŋuko kowenanimboro hiyó qu. Ke toŋeŋge meté tiníqo, asa hiyó ŋundo koweke soso hiyóqeyoweya. \v 23 Ko ke toŋeŋge piyimi tiníqo, asa koweke soso huriri teyote. Ŋunde ŋuro hiyó qurokemo yote ŋuko huriri naŋge tiníqo, huriri ŋuko piyimi horé. \s1 Uni kato sopo-sopo uni irisa quro kho tewero mepémo kini \r (Luk 16:13) \p \v 24 “Uni kato sopo-sopo uni irisa quro kho qu tewero mepémo kini. Dokoro enendo karo newonde meté inoweya, ko karo newonde piyimi inoweya. Kaya womoweya, ko kako yesaráŋoweya. Ŋunde naŋge ye Anutu koya situwi koya irisa-irisa kasirayarimo yowero mepémo kini. \s1 O kumi ŋuro iŋondata ma tewero \r (Luk 12:22-31) \p \v 25 “Ŋu murí ŋuro nondo ŋande ye yimiroteno, yeŋo yoto-yotoyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato? Do sono ka newato?’ Ko koweyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do tuwi ka kusiyowato?’ Qeni, yoto-yotoye ŋuro murí muko o newero qu naŋge, peka? Ko koweye ŋuro murí muko tuwi naŋge, peka? Ŋunde kini. \v 26 Nú ŋundo teyoteŋgo ŋuro iŋoyi. Khono oka kama rimiteŋgo, kho noŋgo eŋgé kama siyoyoteŋgo, o newero qu se huruworo yano kama reyoteŋgo. Quko awaye samboko yote ŋundo wutu yereyote. Asa Anutu koro toŋímo yendo nú taka yereyoteŋgo, hamómbe? \v 27 Ko ye dani kato iŋaŋawí tero yoto-yotoyó meté wosoro sowe teweya? \p \v 28 “Ko ye do karo tuwi koro iŋondataqeyoteŋgo? Nuŋo wimbo-wimbo yoteŋgo ŋu qeni. Koweyumu kama teyoteŋgo, tuwi kama towoyoteŋgo. \v 29 Quko no ŋande ye yimiroteno, Solomon\f + \fr 6:29 \ft Komo suki \fk Dewitko \ft Israel unipare wiri yerero \fk Solomon \ft pisiyoro khumoníqo, mepé raró. Ko Solomon onoŋo parámi taró.\f* ŋundo tuwi meté horé qu se reyaró, quko nuŋo ŋuro nakayámbo Solomon koro tuwi meté-meté ŋu takate. \v 30 Itaka komó ŋunde qu yoteŋgo, ko kuyepo naŋge unindo toŋoro kewáko raŋi uweya. Anutuko oka naru tukuni yorote ŋunde qu o nakayá meté mu inoyote. Asa ye unipare iŋondutuye\f + \fr 6:30 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* tomó ta naŋge, iŋoyi, enendo ye ŋuya sopo yerero tuwi yunoweya. \v 31 Ŋunde ŋuroko iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato? Do sono ka newato? Do tuwi ka kusiyowato?’ \v 32 Hamó, kape unipareto\f + \fr 6:32 \ft “\fk kape unipare\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* o soso ŋunde quro iŋoro seqayoteŋgo. Quko yeŋo awaye samboko yote ŋundoko ye o ŋuro tukuni teteŋgo ŋu iŋomukote. \v 33 Koretero Anutuko unipareyó wiriyote naruyó\f + \fr 6:33 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro kondé iŋoyikata ene o soso ŋu ŋuya se yunoweya. \v 34 Ŋunde ŋuroko o kuyepo tunoqeweya quro ma iŋondataqewero. Kuyepo ŋuko eneŋombo naŋge iŋondataqeweya. Quhurí itaka tunoqete ŋuro naŋge iŋoyi qembe. \c 7 \s1 Topo-topoye ma ronda yerewero \r (Luk 6:37-38,41-42) \p \v 1 “Ye unindoro muríye yiyoro ma ronda yerewero. Anutuko yeŋo muríye qene rondaŋeweya koro. \v 2 Dokoro yendo date uni yiyoro ronda yereyoteŋgo, ŋuko ŋundiro naŋge Anutuko ye yiyo rondaŋeweya. Ko ye date uni o te yunoyoteŋgo rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya. \p \v 3 “Ke do karo topokeporo murutó ka toŋímo yote ŋu qene iŋoyote, quko ke te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyote? \v 4 Ko te puŋo ŋu toŋeŋgemo naŋge yoníqo, asa ke date tero topoke ŋande miroweya, ‘Topo, murutó toŋeŋgemo yote ŋu re rotowe?’ \v 5 Ke uni maŋgoye irisa, koreteroqo te puŋo parámi keŋo toŋeŋgemo yote ŋu re rotoroqota ke meté toŋetero murutó tomó ta topoke toŋímo yote ŋu meté se rotoweya. \p \v 6 “Ye Anutu koro o qu rero á sawa ma yunowero. Ko yeŋo pehe meté-meté ŋu se raŋoyi poko ma uwero. Raŋoyi, yate poto kheyembo woŋomuniŋowaŋgo koro, ko isako rohoréŋoro ye yikiwaŋgo koro.\f + \fr 7:6 \ft Juda unindo, isa koya po koya nú-qare piyimi, ye iŋaŋgurí. Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko Juda unindo po newero mepémo kini.\f* \s1 O kumi ŋuro Anutu kirayoyi \r (Luk 11:9-13) \p \v 7 “Ye kirayoyikata o se yunoweya; o seqaroqota qenewaŋgo; mako uroyikata mako koso yunoweya. \v 8 Dokoro uni soso kirayoteŋgo ŋundo o ŋu siyoyoteŋgo; uni soso o seqayoteŋgo ŋundo o ŋu qeneyoteŋgo; uni soso mako utoyoteŋgo, ŋuro mako kosoní inoweya. \p \v 9 “Ko ye kato simóye kato iwí kirayoro bret ka re nuno yiníqo, iwímbo wondo ka re inoweya, peka? Kini. \v 10 Ko simómbo iwí kirayoro sono qare nuno yiníqo, iwímbo sire\f + \fr 7:10 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko Juda unindo sire newero mepémo kini.\f* piyimi ka re inoweya, peka? Ŋu ŋuya kini. \v 11 Yeko quhurí uni naŋge quko simóye o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko awaye samboko yorote ŋu kirayoyiqo, o meté-meté mu se yunoweya, hamómbe? \v 12 Yendo unipareto otete soso yeno te yunowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteŋgo ŋuko ye otete ŋu naŋge eneno te yunoyi qembe. Dokoro otete ŋuko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuro\f + \fr 7:12 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* murí. \s1 Mako kiŋiwí qurowore oyi \r (Luk 13:24) \p \fig Mako kiŋiwí tomó ta qurowore oyi qembe.|alt="Wide and narrow ways" src="UBSc-08b" size="178Kb" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 7:13" \fig* \v 13 “Mako kiŋiwí tomó ta qurowore oyi qembe. Piyo tewero mako ŋuko koŋó parámi, ko khe ŋuwore ŋuko parámi horé. Ko unipare qambu qundo khe ŋu howeyoteŋgo. \v 14 Quko yoto-yoto rewero mako ŋuko kiŋiwí horé, ko khe ŋuno owero ŋuko tuŋiyowero qu. Asa ko unipare kanata-kanatako naŋge qenero khe ŋu howeyoteŋgo. \s1 Te koro eŋgé hamó ŋu rondaŋi \r (Luk 6:43-44; 13:25-27) \p \v 15 “Ye-ye uni kota-kota ŋuro sori qembe. Enendo uni ime qembe tero, sipsip ŋunde qembe teteŋgo. Quko newondeye quroko uni saŋgirí naŋge, á sawa qembe teteŋgo. \v 16 Uni ŋuro muríyembo eŋgé teyote. Ye eŋgé ŋu qenero uni muríye ŋuro iŋomukowaŋgo. Asa uni kato utó kamí moré moŋgo wain taŋgurí siyoweya, peka? Ko uni kato utó yuyumi moré moŋgo fik taŋgurí siyoweya, peka? Ŋunde kini. \v 17 Ŋundiro naŋge te meté ŋundo eŋgé meté naŋge teyoteŋgo. Ko te piyimi ŋundo eŋgé piyimi naŋge teyoteŋgo. \v 18 Te meté kato eŋgé piyimi mu tewero mepémo kini. Ko te piyimi kato eŋgé meté mu tewero mepémo kini. \v 19 Te soso eŋgé meté mu kama teyoweya ŋuko, toŋoro kewáko raŋoyi qaweya. \v 20 Asa ko yendo ye-ye uni kota-kota ŋuro muríyemboro eŋgé qenero muríye ŋuro iŋomukowaŋgo. \p \v 21 “Ye ŋande ma iŋowero, uni soso neneŋo, ‘Uni Parámi, Uni Parámi,’ ye neko nereyoteŋgo ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 7:21 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* owaŋgo. Kini. Uni ka awane samboko yorote ŋuro iŋo-iŋoyó howeyote ŋundo naŋge ŋuno owaŋgo. \v 22 Naru kano Anutuko unipare soso ronda yereweya. Ŋu naruko ŋuno unipare wata qundo ŋande nimirowaŋgo, ‘Uni Parámi, Uni Parámi, nore keŋo mande qu owéŋgemo yatowó. Keŋo owéŋgemo yuqa piyimi\f + \fr 7:22 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* yohowato uni quro koŋgo toŋeŋgurí. Keŋo owéŋgemo o wimbí moré\f + \fr 7:22 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó rato tunoqaró.’ \v 23 Ŋunde yesowoyi ŋande yewano, ‘No kama iŋo yunoteno. Ye o piyimi teyoteŋgo ŋu, toŋi.’ \s1 Yaye date rewaŋgo? \r (Luk 6:47-49) \p \v 24 “Ŋunde ŋuroko uni ka mandene ŋa iŋoro howeyote tiníqo, uni ŋuko iŋo-iŋoyó meté. Eneko uni kato mipu parámi wemboroŋoro yayómboro tatá ŋuno raŋaró ŋunde qembe. \v 25 Sono umbuní, sono riru tunoqiní, matú wimbí mahiní, o soso ŋundo ya utaqiní kama umbu raŋaró. Dokoro, mipu parámi ŋundo tatá kondé towoyara. \v 26 Asa uni kato mandene ŋa iŋoro kama howeyote tiníqo, uni ŋuko kape-kape uni naŋge. Eneko uni ka yayómboro tatá sotamano raŋaró ŋunde qembe. \v 27 Sono umbuní, sono riru tunoqiní, matú wimbí mahiní, o soso ŋundo ya utaqiní umbu raŋoro hamó rambaruruwaró.” \p \v 28 Yesuko ŋunde yiní unipare parámi ŋundo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. \v 29 Dokoro, mandí ŋu wimbí moré, ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoro\f + \fr 7:29 \ft Ŋu naruko ŋuno “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo eneŋo iŋo-iŋoye moŋgo kama yaŋgurí. Kini, rondaqe-rondaqe unindo meyowomboro iŋo-iŋoyewore yaŋgurí. Quko Yesu koro mandí wimbí moré. Enendo Anutu koro iŋo-iŋoyó iŋoro yaró.\f* mandeye ŋunde qembe kini. \c 8 \s1 Yesuko kowí piyimi khumo uni ka riní meté taró \r (Mak 1:40-44; Luk 5:12-14) \p \v 1 Yesuko mira purí rotoro uníqo, unipare qambu parámi howero uŋgurí. \p \v 2 Asa kowí piyimi khumo\f + \fr 8:2 \ft “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini.\f* uni kato mahero potoruku te inoro ŋande yaró, “Uni Parámi, keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano.” \p \v 3 Yiníqo, Yesuko kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” Yiní waka ta se khumo ŋuno qu kini tiní sara taró. \v 4 Tiní Yesuko ŋande miraró, “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe. Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.” \f + \fr 8:4 \ft Hutuŋo mandeko ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní \fk o qa-qa \ft te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.)\f* \s1 Yesuko kuma unindoro tapá uni karo sunará simó riní meté taró \r (Luk 7:1-10) \p \v 5 Asa Yesuko Kaperneam yendémo oníqo, Rom koro kuma unindoro sopo-sopo uni kato\f + \fr 8:5 \ft Rom koro kuma unindoro sopo-sopo uni ŋuko Juda uni kini. Rom koro wiri yerete unindo wini unipare enesó-enesó, ko miraye enesó-enesó wiri yereró. Ko eneŋo kuma uniyómbo unipare soso ŋu kondé sopo yereŋgurí. Asa kuma unindoro sopo-sopo uni ŋunde qundo kuma uni 100 sopo yereyaŋgo.\f* Yesu kondé ŋande kirayaró, \v 6 “Uni Parámi, sunará simóne se khumo tero yano eteyote. Wimbí muko soso khumoní kowí surumí parámi tete.” \p \v 7 Yiní ŋande miraró, “Meté nondo toŋe rewe meté teweya.” \p \v 8 Yiní ŋande miraró, “Uni parámi, no uni meté kini, ŋuro ke neneŋo yano date areweya? Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya. \v 9 Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.” \p \v 10 Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero uni howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “No ye hamó ŋande yimirowe, uni ŋaro iŋondutuyó\f + \fr 8:10 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno. \v 11 Nondo ye yimirowe, unipare qambu kosa aretesinaŋgo kosa utesinaŋgo mahero sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kunditero Abraham, Aisak, Yakop koya o newaŋgo.\f + \fr 8:11 \ft “\fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop\ft ” ŋuko Juda uniparetoro usisambapukoye. Quko Yesuko “unipare qambu mahero kunditero o newaŋgo,” yaró. “Unipare qambu” ŋuko Juda uni kini, uni wini meyowo-meyowo.\f* \v 12 Quko uni ŋu, noreko wiri yereyote naruyómboro simó horé, ye iŋoyoteŋgo ŋuko, Anutuko yohowiní huriri yendémo ŋuno uwaŋgo. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.” \f + \fr 8:12 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \p \v 13 Ko Yesuko kuma unindoro sopo-sopo uni ŋande miraró, “Ke toŋe. O date komo iŋondutu ta ŋu keno tunoqeweya.” Ŋunde yiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge sunará simó meté taró. \s1 Yesuko Pita koro koŋgí riní meté taró \r (Mak 1:29-31; Luk 4:38-39) \p \v 14 Asa Yesuko Pita koro yayómo oro Pita koro koŋgí qeniní se khumo tero kowí tiwi riní yakutímo eteyaró. \v 15 Eteyoní kandímo towoní, se khumo ŋu kini tiní otoqoro Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró. \s1 Yesuko se khumo qambu yoriní meté taŋgurí \r (Mak 1:32-34; Luk 4:40-41) \p \v 16 Suwoya tiníqo, unipareto topo-topoye yuqa piyimi\f + \fr 8:16 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* quroyemo yaŋgurí ŋu yore Yesuko maheŋgurí. Mahi mande ka yiní yuqa piyimi ŋundo unipare yorotaŋgurí. Ko enendo se khumo uni ŋu yoriní pitu ko meté taŋgurí. \v 17 Ŋunde tero mande ka komo Anutuko ye-ye uni Aisaiawore yaró ŋu riní hamó taró. Ŋande yaró, \b \q1 “Eneŋombo noreŋo kowenani ime ŋu raró, \q2 ko se khumo kate-kate korowaró.” \s1 Yesu howewero khe qu \r (Luk 9:57-60) \p \v 18 Asa Yesuko unipare qambu horé wuririyo kaŋeyuri yiyoroqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nore sono towo karóŋoro andusina uyato.” \p \v 19 Yero toŋiqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 8:19 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kato mahero ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, ke dana uyareweya qunoko no ŋuya kohowe ŋuno uyarewano.” \p \v 20 Yiníqo, ŋande miraró, “Á sawa ŋuko meréye noko quroko yote, nú ŋuya yaye moré. Quko Unindoro Naŋuní\f + \fr 8:20 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuko etewero mirayó moré kini.” \p \v 21 Ko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ka ŋande miraró, “Uni Parámi, norotoka no toŋeya awane re tapuŋowekata.” \p \v 22 Quko Yesuko ŋande miraró, “Kini, ke maheya no nohowe. Uni khumowí ŋundoko topoye khumoteŋgo ŋu se tapu yerewaŋgo.” \s1 Yesuko matú riní imaqaró \r (Mak 4:36-41; Luk 8:22-25) \p \v 23 Ŋunde yero waŋgo saŋano oníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo howe toŋeŋgurí. \v 24 Toŋeyate sono towo keweroko uyariqo, matú parámi horé mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero waŋgo tomó ta ŋu weheŋowero taró. Quko Yesuko eteyaró. \v 25 Eteyoní okokoworo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore samaka nere, piyo tewe teteto.” \p \v 26 Yiqo, ŋande yimiraró, “Iŋondutuye\f + \fr 8:26 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* muko tukuni. Do karo soreteŋgo?” Ŋunde yero otoqoro matú koya windi koya qene yiní irisa-irisa imaqariyó. \p \v 27 Ŋunde tiriqo, uni ŋundo iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Do uni kato meté yiní matú koya windi koya imaqitiri?” \s1 Yesuko yuqa piyimi uni irisa quroyarimo yaŋgurí ŋu yohowiní toŋeŋgurí \r (Mak 5:1-17; Luk 8:26-37) \p \v 28 Asa Yesuko sono towo andusina uyaroqo, Gatara koro mira ŋuno maheró. Mahiní uni irisa yuqa piyimiyari\f + \fr 8:28 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* moré mu uni tapu\f + \fr 8:28 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Asa ko uni irisa ŋundo wondo yayómboro maŋgó ŋuno meté eteyariyó.\f* noŋgo mahero kheko kopaŋgurí. Irisa ŋuko saŋgirí uni horé, ŋunde ŋuroko unipare khe ŋuwore toŋewero mepémo kini. \v 29 Asa mahero kondé ŋande kiwariyó, “Ke Anutu koro Naŋuní, ke do nereweya? Kepe Anutuko naru rokóŋaró ŋu takaro itaka naŋge o piyimi te nunowero mahete, peka?” \p \v 30 Po qambu o nero soŋga kapiyamo yoraŋgo. \v 31 Asa yuqa piyimimbo Yesu kondé ŋande kirayaŋgurí, “Ko keto nore nohoweweya tiníqo, nore norotika po qambu ŋu quroyemo uwato.” \fig Po ŋundo purí titiní moŋgo romboŋero sono quroko ŋuno khumaŋgurí.|alt="Pigs drowned in the Sea" src="UBSc-07c" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 8:32" \fig* \p \v 32 Yiqo, ŋande yaró, “Ye toŋi,” yiníqo, yuqa piyimi ŋundo uni irisa ŋu yorotoro po quroko uŋgurí. Uyiqo, po ŋundo purí titiní moŋgo romboŋero sono quroko ŋuno khumaŋgurí. \v 33 Ŋunde tiqo, po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo uyaro o tunoqaró ŋuro unipare yimiraŋgurí. Ko uni irisa ŋuko yuqa piyimi quroyarimo yora, do ka eneno tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. \v 34 Asa yendé unipare ŋuno qu soso Yesuko maheŋgurí. Mahero kondé miraŋgurí, ko miraye ŋu rotoro meyowomo toŋeweya, yaŋgurí. \c 9 \s1 Yesuko uni khí, kandí piyimi mu riní meté taró \r (Mak 2:1-12; Luk 5:17-26) \p \v 1 Asa Yesuko waŋgo kano oroqo, sono koŋiwí karóŋo andusina uyaro eneŋo yendéyómo\f + \fr 9:1 \ft “eneŋo yendéyó” ŋuko Kaperneam (Matyu 4:13 weyo qembe).\f* ŋuno uyaró. \p \v 2 Uyariní unipareto se khumo uni ka khí irisa-irisa ukumi yakutímo eteyaró ŋu re koroworo eneno maheŋgurí. Mahiqo, Yesuko yiyoro, hamó iŋondutu\f + \fr 9:2 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* teyoteŋgo, ye iŋoro se khumo uni ŋu ŋande miraró, “Naŋone, newondeke kondé yoní. Keŋo quhuríŋge se rotoní.” \p \v 3 Ŋunde yiníqo, hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 9:3 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kumimbo newondeyembo ŋande iŋaŋgurí, “Uni ŋako Anutu yesaráŋoyote.” \p \v 4 Yesuko iŋo-iŋoye qene iŋoro ŋande yaró, “Ye date koro iŋo-iŋo piyimi ŋunde qu newondeyemo yote? \v 5 Iŋi, nondo, ‘Quhuríŋge se rotoní,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko wuruwara mande peka, ye eŋgé qenewero mepémo kini. Quko, ‘Ke otoqoya khete-khete uyare,’ ŋunde yewano tiníqo, ŋu quhurí, dokoro eŋgé tunomo yoní ye qene iŋowaŋgo, hamómbe? \v 6 Quko ŋande iŋi, Unindoro Naŋuní\f + \fr 9:6 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo nokono ŋano unindoro quhuríye se rotowero quro wimbí tete.” Ŋunde yero uni khí piyimi ŋu ŋande miraró, “Ke otoqoya yakutíŋge re korowoya, yakemo u.” \v 7 Yiníqo, otoqoro yayómo uyaró. \v 8 Uyariní unipare qambu ŋundo qenero sasaro taŋgurí. Anutuko wimbu ŋunde qu uni ka yunaró ŋu qene iŋoro Anutu seré te inaŋgurí. \s1 Yesuko Matyu nekoní howaró \r (Mak 2:13-17; Luk 5:27-32) \p \v 9 Asa Yesu uyaro, uni ka, owí muko Matyu qeniní takis rewero paseno\f + \fr 9:9 \ft Uni ŋunde qundo khe tapémo pase ŋuno kunditero situwi koro mone siyoro wiri yerete uni inoyara.\f* kunditeyaró. Kunditiní ŋande miraró, “Ke maheya no nohowe.” Yiní otoqoro Yesu howaró. \p \v 10 Imemoŋgo ta Yesu yano etero iŋo-iŋo rewero uniyómboya o naŋgurí.\f + \fr 9:10 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* Nero takis re-re unindoya\f + \fr 9:10 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* quhurí unindoya\f + \fr 9:10 \ft “quhurí uni” ŋundo Juda koro muríye okeyá ta kama howeyaŋgurí.\f* o naŋgurí. \v 11 Niqo, Farisi unindo\f + \fr 9:11 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* yiyoro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande osese yereŋgurí, “Dokoro yeŋo rondaqe-rondaqe uniyembo takis re-re unindoya quhurí unindoya o kopo neyoteŋgo?” \p \v 12 Quko Yesuko mandeye iŋoro ŋande yaró, “Uni se khumoye moré kini quko dotako ŋuno kama uyareyoteŋgo. Kini. Se khumo unindo naŋge dotako uyareyoteŋgo. \v 13 Ye uyareya iŋo-iŋo rewero quro Anutuko mande yaró ŋu weyoyi qembe, ‘No o qa-qa te nunowero ŋuro kama iŋoteno. Kini, ye sikíye te yunowero ŋuro iŋoteno.’ \f + \fr 9:13 \ft Hosea 6:6 \f* Iŋo-iŋo ŋu ri qembe, dokoro uni roneneŋowí\f + \fr 9:13 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ŋu neko yerewero quro kama mahenowó. Kini. No quhurí uni ŋu neko yerewero quro mahenowó,” yaró. \s1 Kundiŋi tewero murí ŋuro oseseyaŋgurí \r (Mak 2:18-22; Luk 5:33-39) \p \v 14 Ŋu naruko ŋuno Jon\f + \fr 9:14 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesuko mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro noreya Farisi unindoya\f + \fr 9:14 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* naru qambu quno o newero ŋuro kundiŋi teyoteto,\f + \fr 9:14 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* quko keŋo iŋo-iŋo rewero unike ŋuko o newero quro kundiŋi kama teyoteŋgo?” \p \v 15 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ko uni kato epe re-re tewero o ne-ne naruko ŋuno topé-topémbo newonde quhurí tewaŋgope, ma kini? Kini. Quko imemoŋgo ta uni ŋu ri toŋeweya. Ŋu naruko ŋuno naŋge topé-topémbo kundiŋi tewaŋgo. \p \v 16 “Uni kato tuwi sombé keta qu rero tuwi komo qu wituyó mu kama tiŋiyoweya. Kini. Imemoŋgo kowe punu-punu sonowoníqo, tuwi keta ŋu wosoníqota piyimi horé wuriweya. \v 17 Uni kato wain keta qu meme kowí puŋge komo quno ŋuno kama kusíŋoyote. Ŋunde tiníqo, puŋge ŋu wuriní wain sonoyó windoroŋoro nokono umbuweya, ko puŋge ŋuya piyo teweya. Ŋunde ŋuroko wain keta ŋuko puŋge keta quno naŋge kusíŋoyoteŋgo. Ŋunde ti irisa-irisa meté yowari.” \f + \fr 9:17 \ft Ŋu naruko ŋuno unindo meme koro kowí rero khí kandí kusiyoro wain ŋuno kusíŋoyaŋgurí. Kusíŋoyoyi wain ŋuko yuqa moré, ko yuqako kowe puŋge ŋu riní koŋeweya. Koŋiní kowe puŋge komo qu ka wuriweya, dokoro koŋewero mepémo kini.\f* \s1 Yesuko pare parámi ka, pare keta ka yoriní meté tariyó \r (Mak 5:22-43; Luk 8:41-56) \p \v 18 Asa Yesuko mande ŋu yeyoníqo, uni kembé ka mahero Yesu taŋgímo kutaqemo potoruku te inoro ŋande yaró, “Neneŋo nambone itaka ka kindo khumote. Ŋuko keto maheya kandeke saŋanímo reka pitu ko yoto-yoto riní.” \v 19 Ŋunde yiní Yesu otoqoro howero toŋiní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋuya howero toŋeŋgurí. \p \v 20 Pare ka ŋuno yora, kumima naru 12 ŋunde rotoro naru rokóŋo sitú raŋoyara. Asa uyariyate pare ŋu Yesu huwósina mahero tuwiyó piru ŋu tapémo pekáŋaró. \v 21 Dokoro newondímbo ŋande yaró, “Tuwiyó pekáŋoroqota pitu ko meté tewano.” \p \v 22 Quko Yesuko rohoréŋo qenero ŋande miraró, “Nambone, newondeke kondé yoní. Keŋo iŋondutukepo\f + \fr 9:22 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* koriní meté tete.” Ŋu naruko ŋuno naŋge pare ŋu meté taró. \p \v 23 Asa uyareyate Yesu uni kembé ŋuro yano maheró. Mahiní uni kumimbo kusí huwoyi unipare qambu niriye parámi teyaŋgurí.\f + \fr 9:23 \ft Ŋu naruko ŋuno uni ka khumoníqo, eneŋo suwisawiyómbo mahero kunditi uni kumimbo kusí huwori unipareto tendo parámi teyaŋgurí.\f* \v 24 Yiyoro ŋande yimitoyaró, “Ye otoqoya toŋi. Dokoro pare tomó ta ŋuko kama khuma. Kini, eteyote.” Yiníqo, iŋoro kundo mande yero yomaŋgurí. \v 25 Quko unipare yohowiní mirako uyiqo, ya quroko oro pare tomó ta ŋuro kandí towaró. Towoní ene otoqaró. \v 26 Ŋunde tiní mira soso ŋuno Yesuko o taró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí. \s1 Yesuko uni toŋeyari kiré mu, maŋgó kakayiwí mu yoriní meté taŋgurí \p \v 27 Asa Yesu yendé ŋu roto toŋiní uni irisa toŋeyari kiré mu ŋuya howero ŋande nekoyariyó, “Dewit koro naŋuní,\f + \fr 9:27 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí. Ko Mande kondé ŋundo uni toŋeye kiré mu yoriní meté tewaŋgo, ŋu ye iŋaŋgurí (Aisaia 35:5 weyo qembe).\f* sikínari te nuno qembe.” \p \v 28 Yiri Yesu ya quroko oníqo, toŋeyari kiré ŋundo eneno oriyó. Ori Yesuko ŋande osese yereró, “Yarindo nondope o ŋa yarino meté tewanope, yero iŋondutu titiripe,\f + \fr 9:28 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* ma kini?” \p Yiní mande topé yariyó, “Uni Parámi, iyo, iŋondutu tetero.” \p \v 29 Arisa kandí rero toŋeyarimo rero ŋande yaró, “Yari iŋondutu titiri, ŋunde ŋuroko o ŋu yarino tunoqeweya.” \v 30 Yiníqo, toŋeyari hiyóqaró. Ko Yesuko mande kondé ŋande yunaró, “Ŋaro uni ma yimirowero.” \v 31 Quko uni irisa ŋundo uyaro mira soso ŋuno Yesu ŋuro piŋa mande yimirariyó. \p \v 32 Asa uni irisa ŋu roto toŋiriqo, unipareto uni ka maŋgó kakayiwí mu ko yuqa piyimi\f + \fr 9:32 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ŋuno yora qu, ŋu re Yesuko maheŋgurí. \v 33 Mahi Yesuko yuqa piyimi ŋu howiní maŋgó kakayiwí ŋu mande yaró. Ko unipare iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Komo Israel koro mirako ŋano o ka ŋunde qu ŋano kama tunoqeyara.” \p \v 34 Quko Farisi\f + \fr 9:34 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ŋundo ŋande yaŋgurí, “Eneko yuqa piyimi ŋuro kembéye\f + \fr 9:34 \ft “yuqa piyimi ŋuro kembéye” ŋuko Monimbu naŋge, owí kako “Satan.” \f* moŋgo wimbí rero yuqa piyimi ŋu yohoweyote.” \s1 Kho uni eŋgé siyowero qu moré kini \p \v 35 Asa Yesu uyaro yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuya uyaró. Uyaro Juda koro huru-huru yano oro mande rondaqe yunoyaró, ko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 9:35 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro miti mande ŋu yesoworo yimitoyaró, ko se khumo koweyewore ŋuno qu yoriní meté taŋgurí. \v 36 Ŋu naruko ŋuno unipare parámi mahi yiyoro sikíye taró. Dokoro, quhurí parámi korowaŋgurí, ko samaka-samakaye moré kini, asa sipsip ka sopo-sopoye moré kini ŋunde qembe yaŋgurí. \v 37 Ŋunde yiyoro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “O newero qu khono parámi eŋgé tete, quko kho tero eŋgé siyowero ŋuro uniyó qambu kini. \v 38 Ŋunde ŋuroko kho simburí kirayoka kho uni asá yiriní uyaro o ŋu se kopowaŋgo.” \c 10 \s1 Yesuko asá yerewí uni 12 ŋu wimbu yunaró \r (Mak 3:13-19; Luk 6:12-16) \p \v 1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 10:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* 12 ŋu neko yiriní mahiqo, wimbu yunaró. Wimbu ŋuko yuqa pusú\f + \fr 10:1 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* unipareko yoteŋgo ŋu yohowewero quro, ko se khumo kate-kate soso ŋu yori meté tewero ŋuro quya. \p \v 2 Asá yerewí uni\f + \fr 10:2 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* 12 ŋuro owéye muko ŋandiro. Uni korete ŋuko Saimon, owí kako Pita, koya koneyó Andru. Ko Jems, ŋuko Sepeti koro naŋuní, koya koneyó Jon. \v 3 Ko Filip koya Bartolomeyu, ko Tomas koya Matyu, ŋuko takis re-re uni.\f + \fr 10:3 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* Ko Jems, ŋuko Alipeus koro naŋuní, koya Tatius. \v 4 Ko Saimon, ŋuko Selot koro wini ka,\f + \fr 10:4 \ft “Selot koro wini” ŋuko saŋgirí uni. Enendo \fk Rom \ft unindoya kuma teyaŋgurí, dokoro Rom koro wiri yerete uni parámimbo ene sopo yerewero quro piyimiŋaŋgurí.\f* koya Jutas Isikariot, imemoŋgo ŋundo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró. \s1 Yesuko asá yerewí uni 12 ŋu kho yunoro asá yereró \r (Mak 6:7-13; Luk 9:1-5) \p \v 5 Asa Yesuko uni 12 ŋu asá yerero ŋande yimiraró, “Yeko uni wini meyowo\f + \fr 10:5 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* quno ŋuno ma uyarewero. Ko Samaria\f + \fr 10:5 \ft “\fk Sa \ft ma\fk ria\ft ” ŋuko mira ka, Judia mira koya Galili mira keweroyarimo yaró. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Kunditero \fk hutuŋo mande \ft koro sokome kandeka ŋu (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) howeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* koro yendéyemo ma uyarewero. Kini. \v 6 Yeko Israel koro wini quko, sipsip ka khe rotaŋgurí qu qembe yoteŋgo, ŋuno naŋge uyari qembe. \v 7 Ye toŋeya mande ŋande yesowoyi, ko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 10:7 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu tunoqewero tete. \v 8 Ye toŋeya se khumo uni yorika meté ti, uni khumaŋgurí mu yorika otoqi, koweye piyimi khumo uni ŋu yorika sara ti, ko yuqa piyimi mu\f + \fr 10:8 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* unipareko yoteŋgo ŋu yohowi. O komo kina tuwó siyaŋgo ŋu tuwó yunoyi. \v 9 Mone golpe ma silwape ma kapa ŋu ma puŋgeyowero. \v 10 Puŋge ka ma rumo toŋewero. Ko ye kowe punu-punu irisa ŋuya ma siyowero, khe punu-punu ŋuya ma siyowero, tesaŋga towo toŋewero qu ŋuya kama siyowero. Uni kho teyote ŋuko, o newero qu meté reyote. \p \v 11 “Ye yate yendé parámimbe ma tomó quno ŋuno uroqo, do uni kato yeŋo mandeye meté iŋoweya ŋu seqayi qembe. Asa yendé ŋuno yotoroqo, eneya naŋge kunditi qembe. \v 12 Ŋandiro, ya ka quroyómo oroqo, “Naru meté,” yimiroyi qembe. \v 13 Ko ya ŋuro simburímbo ye yorewero niŋgu-niŋgu tiqo, newonde ime yuni qembe, quko yorewero piyimiŋoyiqo, newonde ime ŋu pitu ko ri qembe. \v 14 Ko uni kato yorero yayómo kama oníqo, ko yeŋo mandeye kama iŋoníqo, asa ye meté yape ma yendé ŋu rotoroqo, noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya.\f + \fr 10:14 \ft “noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya” ŋuro murí muko ŋandiro: otete ŋuwore eneŋo newonde saŋgirí uni ŋu witú yerero huwó yerewaŋgo.\f* \v 15 Nondo mande hamó ye yimirowe teteno, naru Anutuko unipare soso ronda yereweya quno Sotom unindoya Gomora unindoya topé piyimi rewaŋgo.\f + \fr 10:15 \ft Komo suki yendé irisa ŋu, “\fk Sotom\ft ” koya “Gomora” koya o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró. (Murí Tero 19 weyo qembe.)\f* Quko ŋu yendé yeya topo kama tewaŋgo qu ŋundo topé piyimi horé rewaŋgo. \s1 Quhurí kate-kate tunoqeweya \r (Mak 13:9-13; Luk 21:12-17) \p \v 16 “Iŋoyi. Nondo ye sipsip ŋunde qembe yorewe yendo á sawa keweroyewore toŋewaŋgo. Ŋunde ŋuroko ye sire qembe do khe ka howewaŋgo ŋu kondé rondaŋi qembe, ko nú qembe murí piyimi ma howewero. \v 17 Ye unindoro iŋondataqi qembe. Enendo ye yorero uni kembémboro kandeyemo yorotiqo, Juda koro huru-huru yano haususu yerewaŋgo.\f + \fr 10:17 \ft Juda koro uni kembémbo uni piyimi \fk huru-huru yayemo \ft meté utómbo haususu yereŋgurí.\f* \v 18 Yeko owéne towoyoteŋgo, ŋu murí ŋuro uni ŋundo yorero wiri yerete uni parámi toŋeyemo ko uni kembé-kembé toŋeyemo yoroti kaŋewaŋgo. Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ko uni wini meyowo soso\f + \fr 10:18 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* ŋundo ye yiyoro neneŋo muríne qenewaŋgo. \v 19 Asa yate ye yorero mande khono yorotiqo, sasaro tero ŋande ma iŋowero, ‘Nore mande ka date yewato? Ko nore topé date yewato?’ Kini. Ŋu naruko ŋuno naŋge mande date yewero ŋu witú yiriní yesowowaŋgo. \v 20 Dokoro, yeŋombo mande ŋu kama yesowowaŋgo. Kini, Awayemboro Yuqayómbo yeŋo maŋgoyembo mande yesowoweya. \p \v 21 “Payómbo koneyó mande piyimi ye inoníqo, uroyi khumoweya. Kowe iwímbo simómboya ŋunde naŋge teweya. Kowe simómbo iwí-nimímboya ŋunde naŋge ti khumowari. \v 22 Ko uni soso newonde piyimi horé yeya iŋowaŋgo, dokoro neneŋo owéne muko yeno yorote. Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya. \v 23 Ko unipare yendé ka noŋgo qundo o piyimi te yunoyiqo, ye meté soreya yendé meyowomo toŋi qembe. Dokoro no mande hamó ye yimiroteno, yeko Israel koro yendéne-yendéne ŋuno watí uyareyoní Unindoro Naŋuní\f + \fr 10:23 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* maheweya ŋu.” \p \v 24 “Iŋo-iŋo rewero unindo rondaqe-rondaqe uniye kama taka yereyoteŋgo, ko sunará simómbo uni parámiye kama taka yereyoteŋgo. \v 25 Iŋo-iŋo rewero uni ŋuko rondaqe-rondaqe uniyemboro kiraróye tewero ŋuro iŋoyoteŋgo. Ko sunará simó ŋuko uni parámiyemboro kiraróye tewero ŋuro iŋoyoteŋgo. Unindo ya simburí owé, Belisipulu,\f + \fr 10:25 \ft “\fk Belisipulu\ft ” ŋuko Monimbu naŋge, owí kako “Satan.” \f* ye nekoyoteŋgo tiníqo, enendo simburímboro topé-topé ŋuya owé piyimi neko yerewaŋgo. \s1 Yendo Anutu koro naŋge sasaro te inoyi qembe \r (Luk 12:2-7) \p \v 26 “Ŋunde ŋuroko uni karo ma sorewero. Dokoro o pokawí soso ŋu tunomo tunoqeweya. Mande soso sóqeyote ŋu unindo ŋu iŋowaŋgo. \v 27 Mande suwono yimiroteno ŋuko ye kosano yi qembe. Mande mondó qu itaka kusumboyembo iŋoteŋgo, ŋuko ye ya umó moŋgo yesowo yimiri qembe.\f + \fr 10:27 \ft Israel mirako ŋuno “ya umó” ŋuko suruŋo kini, papare naŋge. Uni kumimbo ŋuno kaŋero piŋa mande meté yeyaŋgurí.\f* \v 28 Unindo kowenani uroyi khumoweya ŋuko yuqanani uroyi khumowero mepémo kini. Uni ŋuro ma sorewero. Kini, Anutuko yuqaye, koweye irisa-irisa raŋoní kewá piyimimo\f + \fr 10:28 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* ŋuno uweya ŋuro naŋge sori qembe. \v 29 Qeni, uni kato nú tomó ta ka wondo musiyó tomó ta qundo kimo teteŋgo, hamómbe? Ko nú ŋu nokono rokaráŋo uweya tiníqo, yeŋo awayemboko hamó iŋoweya. \v 30 Ko enendo huye datiro kembayemo yote ŋu soso iŋomukote. \v 31 Ŋunde ŋuroko ye ma sorewero. Yendo nú tomó ta-ta ŋu taka yereteŋgo. \s1 Yeko Yesu koro uni ŋu ŋuro yesowoyi qembe \r (Luk 12:8-9) \p \v 32 “Ŋunde ŋuroko uni kato unipare toŋeyemo yesoworo nono womoweya tiníqo, no awane samboko yote ŋuro toŋímo yesoworo eneya womowano. \v 33 Uni kato unipare toŋeyemo huwó nereyote tiníqo, no ŋuya awane toŋímo ene huwóŋowano. \s1 Yesu ŋuro surumí parámi ti qembe \r (Luk 12:51-53; 14:26-27) \p \v 34 “Iŋi, nondo nokono ŋano newonde ime yunowero quro kama umbunowó. Kini. Kiro kuma yunowero quro umbunowó. \v 35 Hamó, nondo mahero \b \q1 “‘naŋunímbo iwímboya epe usowo-sowo tewari, \q2 nambunímbo nimímboya epe usowo-sowo tewari, \q1 nepímbo nepímboya epe usowo-sowo tewari, \q2 \v 36 uni kato winiyómboya saŋgirí tewaŋgo.’ \p \v 37 “Uni kato iwí-nimímboro surumí parámi teyote, quko neneŋo surumí tomó ta teyote, ŋuko neneŋo topone kama yorote. Uni kato nambo-simómboro surumí parámi teyote, quko neneŋo surumí tomó ta teyote, ŋuko neneŋo topone kama yorote. \v 38 Uni kato tipiririyó\f + \fr 10:38 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. Ŋuko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka saŋano yora. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí.\f* re koroworo no kama nohoweyote ŋuko, ene neneŋo topone kama yorote. \v 39 Uni kato yoto-yotoyómboro iŋomukoyote ŋuko yoto-yotoyó rotoweya. Quko uni kato nohowero yoto-yotoyó rotoweya ŋuko yoto-yoto horé reweya. \s1 Samaka-samakayemboro kimo meté rewaŋgo \r (Mak 9:41) \p \v 40 “Uni kato ye yorero o meté te yunote ŋuko no norero o meté te nunote. Ŋunde tero enendoko uni asá nereró ŋuya o meté te inote. \v 41 Uni kato, ‘No ye-ye uni\f + \fr 10:41 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* samaka yerewe,’ ye iŋoro ye-ye uni ka o meté te inote, ŋuko Anutu koro ye-ye unindoro kimoye ŋu reweya. Uni kato, ‘No uni roneneŋowí\f + \fr 10:41 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* samakaŋowe,’ ye iŋoro uni roneneŋowí ka o meté te inote, ŋuko uni roneneŋowímboro kimoye ŋu reweya. \v 42 Uni kato, ‘No Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni samakaŋowe,’ ye iŋoro iŋo-iŋo rewero uni owé moré kini qu sono kiŋo inote quko, no mande hamó yimiroteno, uni ŋuro kimoyó ŋuko kama piyo teweya.” \c 11 \s1 Jonko Yesu ŋuro oseseyaró \r (Luk 7:18-35) \p \v 1 Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋu mande yimironí kini tiní ŋu noŋgo toŋero uniparetoro yendéyemo mande rondaqe yunoro Anutu koro mandí yesowo yimitoyaró. \p \v 2 Asa Jon\f + \fr 11:2 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* kusi-kusi yano yotoro Kristoko\f + \fr 11:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* kho taró ŋuro piŋa mande iŋaró. Ŋunde iŋoro ene iŋo-iŋo rewero uniyó asá yiriní uyareŋgurí. \v 3 Eneno uyaro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe\f + \fr 11:3 \ft Komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ma nore meyowo ka sopowato?” \p \v 4 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “Ye uyareya o soso iŋoro qeneteŋgo ŋu Jon miroyi. \v 5 Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo. \v 6 Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuyó\f + \fr 11:6 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.” \p \v 7 Yiní iŋoro toŋi Yesuko unipare qambu ŋu Jon ŋuro ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini. \v 8 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo. \v 9 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni\f + \fr 11:9 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete. \v 10 Ŋu uni ŋuro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe \q2 koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’ \p \v 11 “Ye hamó yimirowe, sono re-re uni ŋu, Jon koro owí ŋundoko nokono uni soso owéye takate. Quko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 11:11 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno uni ka owí tomó ta ŋundo Jon takate. \v 12 Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo kho kimani tero mande yesowaró ŋu noŋgo yate itaka mahete ŋa, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu quhurí korowote, ko unindo naruko ŋuno owero quro kuma teyoteŋgo. \v 13 Dokoro Ye-ye Unindoro mandeyemboya Hutuŋo Mande ŋuyako\f + \fr 11:13 \ft “Ye-ye Unindoro mandeyemboya Hutuŋo Mande ŋuya” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* Anutu koro mande yeyuri naŋge yate-yate Jon maheró. \v 14 Ko yendo iŋoweroqo, asa iŋoyi. Sokomeko ŋande yaró, Elaija\f + \fr 11:14 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.\f* ŋundo kaŋuya maheweya. Asa ŋuko Jon naŋge. \v 15 Uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoweya. \p \v 16 “Ko nondo unipare itaka yoteŋgo ŋuro muríyemboro tapara mande date yesowowano? Eneko simó ta-ta yendé keweroko kunditero simó ta-ta meyowo neko yerero ŋande yeyoteŋgo, \q1 \v 17 “‘Nore kusí huwoyatowó, \q2 quko ye kama quno raŋgurí, \q1 Nore sikí yambo yatowó, \q2 quko ye kama tendoyaŋgurí.’ \p \v 18 “Ŋunde yeteno, dokoro Jonko mahero o parámi kama neyara, wain parámi kama neyara. Kowe unindo ŋande yaŋgurí, ‘Yuqa piyimi\f + \fr 11:18 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* quroyómo yote.’ \v 19 Unindoro Naŋuní\f + \fr 11:19 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya\f + \fr 11:19 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* quhurí unindoya topo teyote.’ Ŋunde yeyoteŋgo, quko iŋo-iŋo meté horé ŋundo eŋgé meté riní tunoqeweya.” \f + \fr 11:19 \ft Juda unindo ŋande yeyaŋgurí, ko kepe mande ka iŋoro hamómbe ma kini qene iŋoweya tiníqo, koretero danimbo mande ŋu yaró, eneŋo khe u-uyó qene rondaŋe qembe.\f* \s1 Yesu kama iŋondutuwowaŋgo qundo topé piyimi rewaŋgo \r (Luk 10:13-15) \p \v 20 Yesuko ŋunde yero yendé pará-pará kumimboya kiro mande yimitoyaró. Dokoro yendé ŋuno o wimbí moré\f + \fr 11:20 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* teyaró, quko unipareto newonde rohoré kama taŋgurí. \v 21 Asa ŋande yaró, “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita,\f + \fr 11:21 \ft “Korasin” koya “Betisaita” ŋuko Juda winiyemboro yendéye naŋge, Galili Sono Towo kutaqemo ŋuno yorariyó.\f* ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton\f + \fr 11:21 \ft “Tair koya Saiton” ŋuko \fk kape unindoro \ft yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.\f* ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo qenero newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembaye saŋano raŋaŋgurí, peka.\f + \fr 11:21 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto o parámi karo newonde surumí parámi tero tuwi piyimi horé ka punuworo nombo kembayemo saŋano raŋoyaŋgurí.\f* \v 22 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya. \v 23 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo\f + \fr 11:23 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* amuno uwaŋgo. Ko o wimbí moré ye keweroyemo tanowó ŋuko komo Sotom yendémo\f + \fr 11:23 \ft Komo suki “\fk Sotom\ft ” koro unipareto o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró (Murí Tero 19 weyo qembe).\f* ŋuno tunoqaró tiníqo, yendé ŋuko itaka yorote. \v 24 Hamó, quko ŋande ye yimiroteno, Anutuko unipare soso ronda yereweya quno ŋuno yeŋo kimoye piyimi ŋundo Sotom koro kimoye piyimi ŋu takaweya.” \s1 Yendo Yesuko mahe imaqe-imaqe ri qembe \r (Luk 10:21-22) \p \v 25 Ŋu naruko ŋuno Yesuko ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró. \v 26 Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.” \p \v 27 Yero Yesuko ŋande yaró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuyako Iwí iŋo inoteŋgo. \p \v 28 “Ye soso koweyumu tero quhurí korowoyoteŋgo ŋu nono mahi. Nondo newonde ime yunowano. \v 29 Ye owéye re umbuya no kusuŋonemo yotoro mandene iŋoyi qembe. Dokoro no saŋgirí uni kini, ko owéne kama rewe oyote. Ŋunde tero yeŋo newondeye imaqeweya. \v 30 Hamó, ye no kusuŋonemo yoteŋgo tiníqo, khe meté howewaŋgo, ko kho taŋo qu yunowano.” \c 12 \s1 Yesuko Sapat naru ŋu sopoyote \r (Mak 2:23-28; Luk 6:1-5) \p \v 1 Naru kano, Sapat naru\f + \fr 12:1 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).\f* kanoko ŋuno, Yesuko wit koro kho ka kewerowore yateyaró. Yate-yate iŋo-iŋo rewero uniyómbo o koro khumoro wit simó kumi siyoro neyaŋgurí. \v 2 Niqo, Farisi unindo yiyoro Yesu ŋande miraŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Do karo keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo ŋunde teteŋgo?” \f + \fr 12:2 \fk Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo \ft ŋande yaŋgurí, ko \fk Sapat naruko \ft ŋuno uni kato kho kumi tewero mepémo kini. Enendo kho sewero mepémo kini, o yuwoyó rimiwero mepémo kini, eŋgé siyowero mepémo kini, ko kho kumi meyowo ŋuya tewero mepémo kini. Anutu koro \fk hutuŋo mandeko \ft ore mande ŋunde qu kama yaró, iŋo-iŋo uni ŋu naŋge ŋunde kondé yero unipare soré yereŋgurí.\f* \p \v 3 Ko Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “Yembe komo Dewit\f + \fr 12:3 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* o komo taró ŋuro sokome ŋumbeka kama weyaŋgurí?\f + \fr 12:3 \ft 1 Samuel 21:1-6 weyo qembe.\f* Eneya winiyómboya o koro khumaŋgurí. \v 4 Khumoro Dewitko hutuŋo mande wendaqero Anutu koro yano oro bret ka Anutu koro toŋímo yote qu\f + \fr 12:4 \fk O qa-qa uni \ft ŋundo bret toworo \fk Sapat naru \ft kano Anutu koro toŋímo yakutímo rotaŋgurí. Sonda kanata quroko ŋuno roti kini tiní \fk o qa-qa unindo \ft naŋgurí. (O Qa-qa Uni 24:5-9 weyo qembe.)\f* re umburo eneya topé-topémboya kopo naŋgurí. Bret ŋuko enendo kama rewero qu, o qa-qa unindo naŋge newaŋgo qu. \v 5 Ko yendo peka Hutuŋo Mande\f + \fr 12:5 \ft “\fk Hutuŋo Mande\ft ” ŋuko komo Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋumbeka kama weyaŋgurí, ŋundo ŋande yete, asa Sapat naruko o qa-qa unindo Anutu koro Ya Surumímo kho tewaŋgo, quko potóye moré kini. \v 6 Asa nondo ŋande ye yimirowe, oka ŋano yote, ŋundo Anutu koro Ya Surumí ŋu takate. \v 7 Mande ka sokomeko ŋande yete, ‘No o qa-qa te nunowero ŋuro kama iŋoteno. Kini, ye sikíye te yunowero ŋuro iŋoteno.’ \f + \fr 12:7 \ft Hosea 6:6 \f* Ŋunde yete, ko yendo mande ŋuro murí okeyá ta iŋaŋgurí tiníqo, mande kho uni potóye moré kini kama yunoweya. \v 8 Dokoro Unindoro Naŋuní\f + \fr 12:8 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo Sapat naruyó ŋu sopoyote.” \s1 Sapat naruko ŋuno Yesuko uni kandí piyimi mu riní meté taró \r (Mak 3:1-6; Luk 6:6-11) \p \v 9 Ŋunde yero toŋero yendé kano uyaro huru-huru yaye\f + \fr 12:9 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* quroko oró. \v 10 Oní uni ka kandí kasina khumaró qu ŋuno yora. Asa kumimbo Yesu mande kho inowero quro iŋaŋgurí, ŋunde ŋuroko ŋande oseseyaŋgurí, “Uni kato Sapat naruko\f + \fr 12:10 \ft “\fk Sapat naruko\ft ” ŋuno Juda unipareto kho ka tewero mepémo kini.\f* ŋuno se khumo uni roŋgaruwoweya tiníqo, hutuŋo mande ŋu wendaqeweyape ma kini?” \p \v 11 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ye keweroyemo uni kato sipsipyó moré, ko Sapat naruko sipsip ka meré kano uweya. Uni ŋundo kho tero sipsip toworo wosoní areweya, hamómbe? \v 12 Quko sipsip ŋuko o tomó ta, uni kako o parámi. Ŋunde ŋuroko norendo Sapat naruko ŋuno murí meté te inowato tiníqo, hutuŋo mande kama wendaqewato.” \p \v 13 Ŋunde yero uni ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo.” Yiní kandí raŋoní pitu ko meté taró, kandí kawore meté ŋunde naŋge. \v 14 Quko Farisi unindo\f + \fr 12:14 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ya rotoro huruworo mande kusiyoro Yesu uroyi khumoweya ŋuro oreyó seqaŋgurí. \s1 Yesuko Anutu koro kho uni hamó \p \v 15 Yesuko Farisi koro iŋo-iŋoye qene iŋoro yendé ŋu roto toŋeró. Toŋiní unipare qambu qundo howero toŋeŋgurí. Ŋunde howi enendo soso se khumoye moré mu yoriní meté ti \v 16 ŋande yiyo yaró, “No dani yero uni meyowo ŋu ma yimirowero.” \v 17 Ŋunde taró ŋundo Anutu koro mande ka ye-ye uni Aisaia yaró ŋu riní hamó taró. Ŋande yaró, \q1 \v 18 “Ye neneŋo sunará simóne qeni. Neneŋombo rokóŋanowó. \q2 Ŋuro surumí iŋoyoteno, ŋuro niŋgu-niŋgu hamó teyoteno. \q1 Nondo Yuqane rero eneno rewano, \q2 ko enendo hamó moŋgo uni wini soso ronda yereweya. \q1 \v 19 Kiro mande ka kama yeweya, kama kiweweya, \q2 ko unipareto yendémo ŋuno maŋgó kama iŋowaŋgo. \q1 \v 20 Tamá toqero rokoreŋoweya, ŋu soso kama toqeweya, \q2 ko te suru pukatutu teyote ŋuko kama winzumoweya. \q1 Ŋunde teyate murí roneneŋowí mu riní o soso takaweya. \q2 \v 21 Kowe uni wini soso ŋundo owímo o meté siyowero ŋuro ene sopowaŋgo.” \f + \fr 12:21 \f* \s1 Belisipuluko Yesu samakaŋoyote, peka \r (Mak 3:20-30; Luk 11:14-23; 12:10) \p \v 22 Asa ŋu naruko ŋuno naŋge uni ka yuqa piyimi mu\f + \fr 12:22 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* quroyómo yora qu rero Yesuko maheŋgurí. Uni ŋuko maŋgó kakayiwí mu ko toŋí kiré mu. Ko Yesuko uni ŋu riní meté tiní mande yero toŋetaró. \v 23 Ŋunde tiní newondeye uroní unipare soso niŋgu-niŋgu tero ŋande yaŋgurí, “Asa, uni ŋako Dewit koro naŋuní\f + \fr 12:23 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma, “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí. Ko Mande kondé ŋundo uni toŋeye kiré mu yoriní meté tewaŋgo, ŋu ye iŋaŋgurí (Aisaia 35:5 weyo qembe).\f* ŋumbeka?” \p \v 24 Quko Farisi\f + \fr 12:24 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* unindo ŋuro qene iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo yuqa piyimi ŋuro kembéye, Belisipulu,\f + \fr 12:24 \ft “\fk Belisipulu\ft ” ŋuko Monimbu naŋge, owí kako “Satan.” \f* ŋuro wimbímo naŋge yuqa piyimi ŋu yohoweyote.” \p \v 25 Yesuko iŋo-iŋoye ŋu iŋoro ŋande yimiraró, “Ko wiri yerete unindoro mira qu kato usoworo uni soso wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, mira ŋuko piyo teweya. Ko yendé katope ma suwisawi kato usoworo wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, irisa-irisa kondé kama kaŋewaŋgo. \v 26 Ŋunde naŋge, ko Monimbuko eneŋo winiyó yohoweweya tiníqo, usoworo wini irisa teteŋgo. Date tero ene wimbu rero winiyó wiri yereweya? \v 27 Ko hamó Belisipulu ŋundo samaka niriní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, asa dandoko yeŋo winiye ŋu samaka yiriní yuqa piyimi yohoweyoteŋgo? Ŋundiro naŋge yeŋo winiye ŋundoko ye ronda yerewaŋgo. \v 28 Quko Anutu koro Yuqa qundo no samaka niriní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 12:28 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko yeno mahete. \p \v 29 “Date teroqo, uni kato uni kondémboro yayó quroko oro oyó siyoweya? Enendo uni kondé ŋu kusiyoroqota yano oro oyó soso siyoweya.\f + \fr 12:29 \fk Tapara mandeko \ft ŋuno “uni kondé” ŋuko Monimbu naŋge, ko uni meyowo ŋuko Yesu naŋge.\f* \p \v 30 “Uni ka noya topo kama teweya ŋuko noya saŋgirí teyote. Uni ka noya kama kopoyote ŋuko yoriní wisikaraŋoyote. \v 31 Ŋunde ŋuro no ye yimiroteno, Anutuko yeŋo quhuríye soso ko yesará yereyoteŋgo qu soso se rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumí\f + \fr 12:31 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu kama re rotoweya. \v 32 Ko uni kato Unindoro Naŋuní\f + \fr 12:32 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu re rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumí yesaráŋoweya tiníqo, Anutuko ŋu quhurí ŋu itaka ŋano ko imemoŋgo ŋuya kama re rotoweya. \s1 Te piyimi kato eŋgé piyimi teyote \r (Luk 6:43-45) \p \v 33 “Ko te ka meté yoníqo, te koro eŋgé ŋuya meté. Ko te ka piyimi yoníqo, eŋgé ŋuya piyimi. Unindo te ŋuro eŋgé qeneroqota iŋowaŋgo, te ŋu metémbe ma piyimi. \v 34 Yeko sire piyimi ŋuro simó ŋu. Ye uni piyimi, asa date tero mande meté qu yewaŋgo? Dokoro okato newondeye riní maŋgore areyoní maŋgoyembo yeyote naŋge. \v 35 Uni meté ŋundo iŋo-iŋo meté qundo newondí riní maŋgoriní murí meté teyote. Uni piyimi ŋundo iŋo-iŋo piyimi qundo newondí riní maŋgoriní murí piyimi mu teyote. \v 36 Quko nondo ye yimiroteno, Anutuko unipare ronda yereweya naruko ŋuno unipare soso mande wimbo-wimbo yaŋgurí ŋuro mande kho rewaŋgo. \v 37 Dokoro Anutuko mandeyewore ronda yereweya. Hamó, mandeyewore, roneneŋowí mu, ye neko yereweya, peka, ko mandeyewore topé piyimi ka yunoweya, peka.” \s1 Jona koro rokó qu qenewaŋgo \r (Mak 8:11-12; Luk 11:29-32) \p \v 38 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya Farisi uni kumimboya\f + \fr 12:38 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* Yesu ŋande miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe Uni, norendo keto rokó ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.” \p \v 39 Quko enendo mande topé ŋande yimiraró, “Itaka unipare ŋano quko unipare piyimi ko newondeye hamó rero Anutu kama inoyoteŋgo. Naru rokóŋoro rokó ka qenewero nekoyoteŋgo. Quko rokó ka kama qenewaŋgo. Kini. Rokó kanata na qenewaŋgo, ŋuko ye-ye uni Jona koro rokó qu. \v 40 Jonako sono qare parámi qahí quroko ŋuno kosa kapusa suwo kapusa ŋunde yora.\f + \fr 12:40 \ft Jona 1:17; 2:10 weyo qembe.\f* Ŋunde naŋge Unindoro Naŋuní ŋuya kosa kapusa suwo kapusa noko quroyómo ŋunde yoweya. \v 41 Komo suki Jonako mande yesowaró quno ŋuno Niniwe unindoko\f + \fr 12:41 \ft “\fk Niniwe \ft uni” ŋuko Juda uni kini, \fk kape uni.\f* newonde rohoré taŋgurí. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo, Anutuko unipare soso ronda yereweya quno ŋuno Niniwe unindoko unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoyi topé piyimi rewaŋgo. Dokoro itaka uni kanata keweroyemo yote, owímbo Jona koro owí takate. \v 42 Komo suki wiri yerete pare kato mira kapiyamo amu noŋgo\f + \fr 12:42 \ft Pare ŋuko Juda pare kini, kape pare qu ka.\f* arero Solomon koro iŋo-iŋo meté horé iŋowero maheró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo, Anutuko unipare ronda yereweya quno ŋuno pare ŋundo otoqoro unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoweya. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, ŋuro owímbo Solomon koro owí takate. \s1 Yuqa piyimi kato wimbo-wimbo uyare pitu ko mahete \r (Luk 11:24-26) \p \v 43 “Ko yuqa pusú\f + \fr 12:43 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* uni ka rotoroqo toŋero mira harimo wimbo-wimbo toŋero mira imaqewero qu ŋu seqayote, quko qenewero mepémo kini. \v 44 Ko ene ŋande yeweya, ‘No pitu ko uyareya pase komo yorano quno ŋuno yorowano.’ Yero toŋero ya ŋu qeniníqo, kina yoweya, ko unindo ya ŋu murutó siyoyi toŋiní meté yote. \v 45 Ŋunde ŋuro ene toŋero yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa yore mahewaŋgo. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuro muríye piyimi ŋuko eneŋo murí takaweya. Mahero ya ŋuro quroyómo yowaŋgo. Koreteroqo, piyimi tomó ta yora, quko itakako hamó-hamó piyimi parámi horé yoweya. Ŋundiro naŋge unipare piyimi itaka nokono ŋano yoteŋgo qundo ŋunde tunoqeweya.” \s1 Yesu koro nimí-topé hamó ŋu dani? \r (Mak 3:31-35; Luk 8:19-21) \p \v 46 Yesuko unipare qambu ŋu mande yimitoyoní, nimímboya kone-topémboya mahero eneya mande yewero koro yendémo kaŋeyaŋgurí. \v 47 Ko uni kato ŋande miraró, “Iŋo, keŋo náŋge, kone-topoke kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu.” \p \v 48 Quko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Dani katoko neneŋo náme, one-topone?” \v 49 Yero kandí raŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó kande supi yerero ŋande yaró, “Qeni, ŋako neneŋo náme, one-topone. \v 50 Dokoro danimbo awane samboko yote ŋuro iŋo-iŋoyó howeyoteŋgo, ŋuko neneŋo one-topone, kuwone, náme.” \c 13 \s1 Uni kato o yuwoyó khono raŋaró ŋuro tapara mande \r (Mak 4:1-20; Luk 8:4-15) \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno naŋge Yesu ya noŋgo mirako umburo Galili Sono Towo tapémo kunditaró. \v 2 Kunditiní unipare qambu parámi wuririyoyi waŋgo tomó ta quroko uro sono saŋano kunditero mande yimiraró. Yimironí unipare soso sono towo tapémo ŋuno kaŋaŋgurí. \v 3 Ŋuno kaŋeyuri tapara mande\f + \fr 13:3 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* yero o parámi yimiraró. Ŋande yaró, “Iŋoyi, naru kano uni kato o yuwoyó khono se kuriyaró. \v 4 Kuriyoníqo, kumi muko kheko umbuyi númbo mahero nemukaŋgurí. \v 5 Kowe kumi muko noko wondo seqemo quno ŋuno umburo noko ŋuno waka ta toŋí raŋoro wotaŋgurí. \v 6 Quko hurí meté kama uró. Ŋuroko wotiqo, kosako qeniní asáqaŋgurí. \v 7 Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari muko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí. \v 8 Kowe kumi muko noko meté muno ŋuno umburo wotiqo, kumi eŋgé 100, kumi 60, ko kumi 30 ŋundiro eŋgé taŋgurí. \v 9 Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.” \fig |alt="Sowing seed" src="SIL-069" size="col" copy="Uni kato o yuwoyó khono se kuriyaró." ref="MAT 13:3" \fig* \p \v 10 Tukúko iŋo-iŋo rewero unindo mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Ke date koro tapara mande yero mande ka unipare yimitoyote?” \p \v 11 Yi mande topé ŋande yaró, “Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:11 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro mande tapuŋowí\f + \fr 13:11 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* kumi rondaqe ye yunanowó, unipare meyowo ŋu kama yunanowó. \v 12 Uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoní parámi towoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya. \v 13 Ŋa murí ŋaro naŋge nondo tapara mande ene yimitoyoteno, asa \b \q1 “toŋeyembo toŋeteyoteŋgo, \q2 quko oka kama qeneyoteŋgo. \q1 Kusumboyembo iŋoyoteŋgo, \q2 quko mande iŋoro iŋo-iŋo kama reyoteŋgo. \m \v 14 Ŋu unipare ŋuko, Aisaia koro mande ka ŋuno hamó tunoqaró. Ene ŋande yaró, \b \q1 “‘Yendo naru parámi mande iŋoyowaŋgo, \q2 quko mande ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeweya. \q1 Naru parámi qeneyowaŋgo, \q2 quko kama iŋoyowaŋgo. \q1 \v 15 Dokoro unipare ŋando newondeye komo kondéraró, \q2 ko kusumboyembo meté mande kama iŋoyote, \q3 ko toŋeye wisumuŋaŋgurí. \q3 Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, \q2 ko kusumboyembo oka iŋowaŋgo koro, \q1 ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro, \q1 ko rohoréŋoro nono mahi \q2 nondo yorewe meté tewaŋgo koro.’ \m \v 16 Quko yendo puriŋo ka reteŋgo. Dokoro yeŋo toŋeyembo o qeneyote, kusumboyembo mande iŋoyote. \v 17 Mande hamó yimiroteno, komo quno ye-ye uni\f + \fr 13:17 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* qambu ŋuya uni roneneŋowí\f + \fr 13:17 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* qambu ŋuyako o itaka qeneyoteŋgo ŋu qenewero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama qeneŋgurí. Ko enendo mande itaka ye iŋoyoteŋgo ŋu iŋowero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama iŋaŋgurí. \p \v 18 “Ŋunde ŋuroko tapara mande uni yuwoyó khono kuriyaró ŋuro murí iŋoyi. \v 19 Unipare soso qundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómboro mande iŋoyoteŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋete, ŋuko yuwoyó kheko umbuŋgurí ŋundiro. Ŋunde ti Monimbuko mahero mande newondeyemo kuriyaró qu ŋu supiyo siyoyote. \v 20 O yuwoyó noko wondo seqemo yote quno ŋuno umburó, ŋuko unipareto mandí ŋu iŋoro rero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo. \v 21 Quko hurí noko quroko kama uyote. Asa ko quhurí korowoyoteŋgope ma unindo ŋu mande ŋuro o piyimi te yunoyoteŋgo quno ŋuno waka ta rotoyoteŋgo. \v 22 Ko yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: uni mande ŋu iŋoyote. Quko naru kano noko koro o quro iŋaŋawí teyote, ko mone parámi siyowero ŋuro murí ŋuko kanáŋoyote. O enesó ŋundo Anutu koro mande ŋu weheŋoní eŋgé moré kini. \v 23 Kowe yuwoyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: uni ŋundo Anutu koro mande ŋu iŋoro murí hamó-hamó iŋoyi tondaŋeyote. Ŋuko eŋgé teyoteŋgo, eŋgé 100pe ma 60pe ma 30.” \s1 Komó piyimi khono woteyote ŋuro tapara mande \p \v 24 Yesuko tapara mande\f + \fr 13:24 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:24 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko uni kato o yuwoyó meté mu khono rimiró ŋunde qembe. \v 25 Asa uni rimiro eteyaró quno ŋuno saŋgirí kato mahero komó piyimi ŋuro yuwoyó siyoro wit keweroko ŋuno rimiro toŋeró. \v 26 Wit wotero eŋgé tiníqo, komó piyimi ŋu ŋuya ŋuno woteyaró. \p \v 27 “Asa kho simburímboro sunará simó kato uyaro ŋande miraŋgurí, ‘Awa, kepe o yuwoyó meté mu naŋge khokemo raŋarómbe, ma kini? Asa dokoro komó piyimi ŋuya ŋuno woteyote?’ \p \v 28 “Yi ŋande yimiraró, ‘Saŋgirí uni kato o ŋu taró.’ \p “Yiní oseseyaŋgurí, ‘Ke iŋoka nore uyareya komó piyimi ŋu kumo rato?’ \p \v 29 “Yi ŋande yimiraró, ‘Kini, ye komó piyimi ŋu kumoro wit ŋuya kumowaŋgo koro. \v 30 Ye rotoyika irisa-irisa ŋuno woteyori. Eŋgé siyowero naruko ŋunoqota eŋgé siyowero uni ŋu ŋande yimirowano, “Koretero komó piyimi ŋu kumoro witumoro tepo qawero. Wit ŋu siyoro o newero yanemo ŋuno ri qembe.” ’” \s1 Mastet yuwoyó ŋuro tapara mande \r (Mak 4:30-32; Luk 13:18-19) \p \v 31 Tapara mande\f + \fr 13:31 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:31 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko mastet koro musiyó ŋunde qembe.\f + \fr 13:31 \ft “mastet” ŋuro musiyó ŋuko tambi koro musiyó ŋunde qembe.\f* Asa uni kato mastet koro musiyó ŋu rero khoyómo rimiyoteŋgo. \v 32 Musiyó ŋuko o khono woteyote kumi ŋuro taŋgurí ŋunde kini. Kini, ŋuko tomó ta horé. Quko wotero, yate parámi horé teweya ko o kate-kate khono woteyote ŋu takaro te parámi tunoqeweya. Asa ko númbo mahero kambinímo ŋuno ya reyoteŋgo.” \s1 Yis ŋuro tapara mande \r (Luk 13:20-21) \p \v 33 Tapara mande\f + \fr 13:33 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* kaŋuya ŋande yimiraró, “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:33 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko yis ŋunde qembe. Asa pare kato yis\f + \fr 13:33 \ft “yis” ŋuko musiyó tomó horé ŋunde qembe, plaua, sono koya rohoréŋoyi koŋiní qayi bret tunoqete.\f* ŋu rero plaua parámi ŋuya huruworo rohoréŋoní koparó. Ko imemoŋgo plaua ŋu soso koŋero parámi taró.” \s1 Tapara mande ŋuro murí \r (Mak 4:33-34) \p \v 34 Mande soso Yesuko unipare qambu yimiraró ŋuko tapara mandeko\f + \fr 13:34 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* naŋge yeyaró. Enendo mande kako tapara mande kini ŋu kama yeyaró. \v 35 Ŋu muríwore naŋge ye-ye unindo\f + \fr 13:35 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* mande ka komo yaró riní hamó tunoqaró. Ŋande yaró, \b \q1 “Tapara mande naŋge ye yimirowano, \q2 mande ka komo suki-suki o quroko yora ŋuro yewano.” \s1 Komó piyimi ŋuro tapara mande ŋuro murí \p \v 36 Asa Yesuko unipare yorotoro ya quroko oró. Ko iŋo-iŋo rewero uniyó eneno mahero ŋande yaŋgurí, “Komó piyimi mu khono wotaró ŋuro tapara mande ŋuro murí ŋu ye nimito,” yaŋgurí. \p \v 37 Yi mande topé ŋande yimiraró, “Uni ŋu taŋgurí meté qu kuriyaró, ŋuko Unindoro Naŋuní.\f + \fr 13:37 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* \v 38 Ko kho ŋuko noko parámi ŋa. Ko taŋgurí meté ŋu, ŋuko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómboro\f + \fr 13:38 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* unipare meté qu. Ko komó piyimi ŋuko Monimbu koro unipareyó. \v 39 Uni saŋgirí ŋundo o yuwoyó piyimi ŋu kuriyaró, ŋuko Monimbu. O rewero naruyó ŋuko naru weŋa qu. Kho uni o rewaŋgo ŋuko sambo simó\f + \fr 13:39 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* naŋge. \p \v 40 “Ŋunde ŋuroko komó piyimi ŋu koporo kewá qayote quno ŋuno qaŋgurí, ŋundiro naŋge naru weŋa quno ŋunde naŋge tewaŋgo. \v 41 Unindoro Naŋunímbo sambo simóŋo asá yiriní enendo unindo unipare yowosoyi quhurí teyoteŋgo ŋuya uni hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo ŋu soso wiri yereyote naruyó moŋgo se rotowaŋgo. \v 42 Enendo yore raŋi kewá piyimi\f + \fr 13:42 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* qayote quno ŋuno uwaŋgo. Kewáko ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.\f + \fr 13:42 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \v 43 Ŋu naruko ŋuno unipare roneneŋowí\f + \fr 13:43 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* awayemboro wiri yereyote naruyómo kosa hiyóqeyote ŋundiro naŋge hiyóqewaŋgo. Uni ka kusumboye moré tiníqo, mande ŋa iŋoyi. \s1 O meté parámi ka noko quroko yaró ŋuro tapara mande \p \v 44 “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:44 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro. Uni kato o meté parámi ka noko kano noko quroko qenero rero kaŋuya tapuŋaró. Tapuŋoro hamó niŋgu-niŋgu tero uyaro onoŋoyó soso soweyoro uya noko ŋu kimaró. \s1 Wondo sara meté horé karo tapara mande \p \v 45 “Asa sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:45 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro. Situwi uni kato wondo sara kimoyó parámi ka\f + \fr 13:45 \ft “wondo sara” ŋuko wondo horé kini. Kini, windi quroko sono qare kato ri tunoqeyote. Ŋuko kekere horé, ko kimoyó parámi. Pareto wondo ŋu rero núsawa tero guŋgute puŋeyemo wuriri kusiyoteŋgo.\f* kimowero quro seqayote ŋundiro. \v 46 Seqayate wondo sara meté horé ŋunde qu qeneró, ko uyaro onoŋoyó soso soweyoro uya wondo sara ŋu kimaró. \s1 Tirí-tirí karo tapara mande \p \v 47 “Asa sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:47 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro. Unindo tirí-tirí\f + \fr 13:47 \ft “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko parámi, ko waŋgo irisa keweroko kusiyaŋgurí. Ŋundiro tirí-tirí ŋu wosi sono qare parámi siyaró.\f* ka re uro windiko raŋi uní sono qare murí-murí soso siyoyoteŋgo ŋundiro. \v 48 Tirí-tirí ŋu maŋgoriní wosi tapémo mahiní kunditero sono qare meté-meté mu se kondó parámimo kopoteŋgo. Ko sono qare piyimi mu se raŋi ute. \v 49 Asa naru weŋa quno ŋuno ŋunde naŋge tunoqeweya. Imemoŋgo sambo simómbo\f + \fr 13:49 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko Anutuko yondowoní eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* umburo uni piyimi, uni roneneŋowí\f + \fr 13:49 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* keweroyemo yoteŋgo ŋu yorewaŋgo. \v 50 Yorero raŋi kewá piyimimo\f + \fr 13:50 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* uwaŋgo. Uro kewáko ŋuno tendo parámi tero metoye kindotowaŋgo.” \f + \fr 13:50 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \p \v 51 Ŋunde yero Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu ŋande osese yereró, “Yembe mande ŋaro murí sosope iŋoteŋgope ma kini?” \p Yiní mande topé yaŋgurí, “Iyo.” \p \v 52 Yi ŋande yimiraró, “Ŋunde ŋuro uni ka hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋoyó moré ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:52 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro iŋo-iŋo reyote, ŋu uni ŋuko ŋandiro. Enendo situwi yayó moŋgo rero, asa o keta quya o komo quya siyoro yendémo umbuyote.” \s1 Nasaret unipareto Yesu huwóŋaŋgurí \r (Mak 6:1-6; Luk 4:16-30) \p \v 53 Yesuko tapara mande\f + \fr 13:53 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ŋu soso yesowoní kini temukoní yendé ŋu roto toŋeró. \v 54 Toŋero eneŋo yendémo uyaro huru-huru yayemo\f + \fr 13:54 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno oro mande rondaqe yunaró. Yunoní iŋoro kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko iŋo-iŋo ŋu da noŋgo raró? Ene date teroqo, o wimbí moré\f + \fr 13:54 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* ŋu teyote? \v 55 Nore iŋoteto, uni ŋuko o towo-towo uni\f + \fr 13:55 \ft “o towo-towo uni” ŋunde quko o kate-kate kewámbo ma wondopo towoyara.\f* ŋuro naŋuní ka, Maria ŋuko eneŋo nimí. Ko Jems, Josep, Saimon ko Jutas ŋuko eneŋo kone-topé. \v 56 Simó kuwí ŋuko, soso noreya yoteŋgo. Ene date o ŋunde qu teyote?” \v 57 Ŋunde yero eneŋo piyimiŋoyaŋgurí. \p Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yendé soso quno ŋuno unipareto ye-ye uni ará te inoyoteŋgo. Quko eneŋo mirayómo, yayó horémoko ará kama te inoyoteŋgo.” \v 58 Ŋunde yero o wimbí moré qambu ŋu yendémo ŋuno kama taró, dokoro, ene kama iŋondutuwoyaŋgurí. \c 14 \s1 Herotko Jon uroní khumaró \r (Mak 6:14-29; Luk 3:19-20; 9:7-9) \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno Herot, uni kembé ŋundo\f + \fr 14:1 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* Yesuko o teyaró ŋuro piŋa mande iŋaró. \v 2 Iŋoro sunará simóŋo ŋande yimiraró, “Jon, sono re-re uni ŋundo uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋu murí ŋuro wimbu ka enewore kho teyote.” \p \v 3 Ŋunde yaró, dokoro komo Herot koya Herotias koya epe re-re tariyó. Quko Herotias ŋuko Herot koro payó Filip ŋuro parí. \v 4 Ŋunde ŋuroko Jonko Herot ŋande mito yaró, “Keto pare ŋu raró ŋundo hutuŋo mande wendaqeyote.” \f + \fr 14:4 \ft O Qa-qa Uni 18:16; 20:21 weyo qembe.\f* Ŋunde yeyoní Herotko Jon toworo kusiyoro rero kusi-kusi yano rotaró. \v 5 Rotoro, uroweka khumoní, ye iŋaró, quko unipare qambu quro soraró, dokoro, ene ŋande iŋaŋgurí, Jon ŋuko ye-ye uni ka, yero iŋaŋgurí.\f + \fr 14:5 \ft Unipare soso ŋundo Jon hamó iŋo inoyaŋgurí, dokoro ŋande ye iŋaŋgurí, eneko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft hamó ŋu.\f* \p \v 6 Naru kano Herotko naru nimímbo pisiyaró ŋu rokóŋoní uni kumi kato mahero o qoyemboro kopo naŋgurí. Kopo niqo, Herotias nambuní keweroyemo ŋuno qunoraró. Tiní Herotko qenero niŋgu-niŋgu taró. \v 7 Ŋunde ŋuroko mande kusiyoro ŋande miraró, “Hamó horé yeteno, o karo no kira nereweya ŋuko, nondo ke kunowano.” \v 8 Asa pare ŋundo nimímboro iŋo-iŋoyó howero Herot ŋande miraró, “Sono re-re uni, Jon, ŋuro kembé ŋuko rero kondómoro mahero no nuno qembe.” \v 9 Ŋunde yiní Herotko newondí surumí parámi taró. Quko uni o kopo naŋgurí ŋuro toŋeyemo mande kondé kusiyaró. Ŋunde ŋuroko enendo pare ŋuro mandí howaró. \v 10 Howero uni ka asáŋoní kusi-kusi yano uyaro Jon puŋí toŋaró. \v 11 Toŋoro kembé rero kondómoro mahero pare keta ŋu inaró. Ko pare ŋundo rero nimímo uyaró. \v 12 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero ukúŋo ŋu rero tapuŋaŋgurí. Tapuŋoyi kini tiní toŋero Yesu miraŋgurí. \s1 Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró \r (Mak 6:31-44; Luk 9:10-17; Jon 6:1-13) \p \v 13 Yesuko piŋa mande ŋu iŋoro yendé ŋu rotoro waŋgo ka rero mira kano uni ŋuno kama yaŋgurí quno ŋuno toŋeró. Iŋo-iŋo rewero uniyómboya naŋge uyareŋgurí. Uyari unipare qambu qundo, Yesu toŋete, ye iŋoro yendé kumi rotoro khendo uyare howaŋgurí. \v 14 Asa waŋgo roto arero unipare qambu ŋuno yiyaró. Yiyoro sikíye te yunoro unipare se khumoye moré mu roŋgaru yiriní meté taŋgurí. \p \v 15 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo Yesuko mahero ŋande yaŋgurí, “Nore mira uni kinimo yorato suwo tete. Ŋunde ŋuro unipare yoroti toŋi. Meté yendéwore ŋuno toŋero o kimo ti.” \p \v 16 Yi ŋande yimiraró, “Do karo toŋewaŋgo? Yendo o qoyemboro yunoyi.” \p \v 17 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore ŋuya o parámi ŋano kama yote. Bret kandeka ko sono qare irisa ŋunde naŋge yotiri ŋa.” \p \v 18 Yi ŋande yaró, “Bret ŋuya sono qare ŋuya se nono mahi,” yaró. \v 19 Ŋunde yero unipare yimironí komó saŋano o newero quro kunditeyaŋgurí. Kunditi bret, sono qare ŋu siyoro samboko toŋetero Anutu yuŋgunaŋoro bret ŋu romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. \v 20 Se yunoyi o ni qahuye tinditaró. Ko o sombé kumi yora. O sombé kumi ŋu siyoro toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyaŋgurí. \v 21 Uni o naŋgurí ŋuko uni 5,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí.\f + \fr 14:21 \ft Asa urumuni ŋuro qambuye muko 5,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 20,000 peka.\f* \s1 Yesuko sono saŋano khete uyaró \r (Mak 6:45-52; Jon 6:16-21) \p \v 22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 14:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimironí waŋgowore sono towo andusina Betisaita yendémo uyari unipare qambu ŋu “Ye toŋi,” ye yimiraró. \v 23 Ŋunde yiní uyari unipare yimironí toŋiqo, ene hariri tewero purímo oró. Oní kosa pusuŋiní enemata purímo yora. \p \v 24 Asa iŋo-iŋo rewero unindo waŋgo wosoro kapiyamo toŋeŋgurí.\f + \fr 14:24 \ft Galili Sono Towo ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.\f* Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí. \v 25 Saraŋowero teyoní Yesu sono towo saŋawore khete-khete maheró. \v 26 Mahiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo qenero sasaro parámi horé tero kiwero ŋande yaŋgurí, “Ŋuko kapo ka.” Toŋiqo, matú parámi mahero sono towo huwoní tambi-tambi toqero mahero waŋgo uroní uyarewero rukusuwaŋgurí. \p \v 27 Quko Yesuko waka ta ŋande yimiraró, “Newondeye kondé yoní. Ŋako no. Sasaro ma tewero.” \p \v 28 Ŋunde yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Kepe Uni Parámi, ke nimitoka no sono saŋawore keno uyarewe.” \p \v 29 Yiní yaró, “Ke mahe.” \p Yiní Pita waŋgo rotoro sono saŋawore khete-khetero Yesuko uyaró. \v 30 Uyaro matú wimbí qenero sasaro tero sono quroko soŋga ta uró. Ŋunde tero ŋande nekaró, “Uni Parámi, samaka nere.” \p \v 31 Waka ta Yesuko kandí raŋoro Pita toworo ŋande yaró, “Ke iŋondutuke\f + \fr 14:31 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* tukuni, ke dokoro newonde irisa towote?” \p \v 32 Asa waŋgo saŋano oriyó. Ori matú kini taró. \v 33 Quko uni waŋgo saŋano ŋundo Yesu potoruku te inoro ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, keko Anutu koro Naŋuní.” \s1 Yesuko Genesaret ŋuno se khumo uni qambu yoriní meté taŋgurí \r (Mak 6:53-56) \p \v 34 Asa Galili Sono Towo karóŋoro tapémo, mira Genesaret ŋuno, waŋgo kusiyaŋgurí. \v 35 Uni ŋusina ŋundo Yesu qene iŋaŋgurí, ŋunde tero mande ri yendé soso kutaqe quwore toŋeró. Ŋunde ti se khumo uni soso yorero eneno maheŋgurí. \v 36 Yoroti mahiní ŋande kirayaŋgurí, “Meté tuwike toworo meté tewano,” yaŋgurí. Ko towaŋgurí muko meté taŋgurí. \c 15 \s1 Anutu koro hutuŋo mande ŋundo usisambatoro hutuŋo mandeye takate \r (Mak 7:1-13) \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno naŋge Farisi uni\f + \fr 15:1 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* kumimboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimboya\f + \fr 15:1 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Yerusalem rotoro Yesuko maheŋgurí. Mahero ŋande oseseyaŋgurí, \v 2 “Date koro keŋo iŋo-iŋo rewero unikepo\f + \fr 15:2 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* usi-sinanimbo muríye\f + \fr 15:2 \ft Komo suki Anutuko \fk hutuŋo mande \ft ŋu \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Yate-yate eneŋo usi-siye hutuŋo mande horé ŋu qene iŋoro hutuŋo mande kaŋuya sowe taŋgurí. Asa Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko hutuŋo mande soso ŋunde qu wimbí moré.\f* yunaŋgurí ŋu wendaqeyoteŋgo? Qeno, o neweroqo, kandeye kama sonowoyoteŋgo.” \p \v 3 Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Date koro yeŋo muríye ŋu howeyoteŋgo, ko Anutu koro mande kondé ŋu wendaqeyoteŋgo? \v 4 Dokoro Anutuko ŋande yete, ‘Awa-náŋgeporo ará te yuno qembe,’ \f + \fr 15:4 \ft Toŋeŋgurí 20:12; Hutuŋo Mande 5:16 \f* ko ‘Uni kato iwí-nimí yesará yereweya ŋu urika khumoní.’ \f + \fr 15:4 \ft Toŋeŋgurí 21:17; O Qa-qa Uni 20:9 \f* \v 5 Quko yendo ŋande yeyoteŋgo, ko uni kato ŋande yeweya, ‘Awa-náme, no samaka yerewano, quko komo o yunowano ŋuko Anutu inowano qu naŋge, yeŋo qu kini,’ yeweya tiníqo, enina, enendo meté ará kama te yunoweya. \v 6 Asa uni ŋundo ŋundiro naŋge iwímboro ará kama te inoweya. Ŋu muríwore naŋge yendo Anutu koro mandí ri umbuní usi-siyemboro murí ŋu howeyoteŋgo. \v 7 Yeko uni maŋgoye irisa ŋu. Aisaiako ye ŋuro hamó ye-ye mande ka ŋande yaró, \q1 \v 8 “‘Wini ŋako maŋgoyembo neneŋo ará te nunoyoteŋgo, \q2 quko newondeye muko nono kini, kapiyamo horé yote. \q1 \v 9 Enendo unindoro hutuŋo mandeye naŋge rondaqe yunoro \q2 potoruku kota qu re nunoyoteŋgo.’” \s1 Do kato uni riní Anutu toŋímo pusú teyote? \r (Mak 7:14-23) \p \v 10 Asa Yesuko unipare qambu ŋu neko yerero ŋande yimiraró, “Iŋika tondaŋiní. \v 11 Oka uni ka maŋgówore quroyómo uyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú kama teyote. Kini, oka maŋgó moŋgo areyote, ŋundo uni ŋu riní Anutu toŋímo pusú teyote.” \f + \fr 15:11 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo \fk o qa-qa \ft tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.\f* \p \v 12 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 15:12 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* mahero ŋande miraŋgurí, “Farisi unindo\f + \fr 15:12 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* keŋo mandeke iŋoro newonde piyimi teteŋgo. Ŋuro iŋotepe?” \p \v 13 Yi ŋande yaró, “Awane samboko yote ŋundo o soso eneŋombo khono kama rimiró ŋu soso kumoro rotoweya. \v 14 Ye uni ŋunde qu yorotoyi qembe. Enendo khe witú yereyoteŋgo, quko eneko toŋeye kiré mu naŋge. Ko toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka khe witúŋoweya, ŋuko irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari.” \p \v 15 Ko Pitako Yesu ŋande miraró, “Keto tapara mande yete ŋuro murí nimitoka iŋowato.” \p \v 16 Yiní ŋande yaró, “Do ka? Ye ŋuya kama iŋoyi tondaŋeyote, peka? \v 17 O soso maŋgonani qurowore uyote, ŋuko qahímo naŋge uro, yate qosimbino uyote. Ŋuro iŋoteŋgope ma kini? \v 18 Quko o piyimi maŋgonani moŋgo areyote, ŋuko newondenani moŋgo areyote. Ko o ŋunde qundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote. \v 19 Dokoro newondenani moŋgo o piyimi ka areyote ŋuko ŋandiro: iŋo-iŋo piyimi, uni yurowero murí, se simbururu tewero murí, momo tewero murí, mande khono kota mande yewero murí, ko yesará yerewero murí. \v 20 O soso ŋundo uni riní Anutu toŋímo pusú teyote. Quko uni kato kandí kama sonoworo o neweya, ŋundo uni ŋu riní pusú kama teyote.” \s1 Kenan pare kato iŋondutu meté taró \r (Mak 7:24-30) \p \v 21 Asa Yesu roto toŋero yendé irisa Tair koya Saiton\f + \fr 15:21 \ft “Tair koya Saiton” ŋuko \fk kape unindoro \ft yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.\f* sumeyoro ŋuno uyaró. \v 22 Uyareyate Kenan pare kato\f + \fr 15:22 \ft “Kenan pare” ŋuko \fk kape pare \ft ka. Asa komo suki Israel koro wini ŋu kama maheyoní Kenan koro wini ŋu mirako ŋuno kunditaŋgurí.\f* yendé ka rotoro mahero ŋande nekaró, “Uni Parámi, Dewit koro Naŋuní,\f + \fr 15:22 \ft Owé ŋu, “\fk Dewit \ft koro Naŋuní,” ŋuko \fk Mesaiya \ft ŋumbe ma \fk Kristo \ft ŋuro owí kako (iŋo-iŋo mande Matyu 9:27 tapémo ŋuno qeno).\f* sikíne te nuno. Yuqa piyimi\f + \fr 15:22 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* kato nambone roworemoyote.” \v 23 Ŋunde yaró, quko Yesuko mande topé kama yaró. \p Ko iŋo-iŋo rewero uniyó taŋgímo mahero ŋande miraŋgurí, “Enendo mande parámi yero nore nohoweyote. Mitoka roto toŋiní.” \p \v 24 Yiqo, Yesuko ŋande yaró, “Israel koro wini ŋuko sipsip ka khe rotaŋgurí qu qembe. Eneŋo naŋge samaka yerewero kho teteno.” \p \v 25 Pare ŋundo mahero potoruku tero ŋande yaró, “Uni Parámi, samaka nere.” \p \v 26 Yiní mande topé ŋande yaró, “Simó koro o newero qu re isa yunowero ŋuko meté kini.” \fig Yesu sono towo saŋawore khete-khetero maheró.|alt="Jesus walks on the water" src="UBSa-08a" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 14:25" \fig* \p \v 27 Yiní yaró, “Iyo, quko isa ŋuyako simburí o romboŋero rotoní umbuní neweya.” \p \v 28 Yesuko ŋande yaró, “Pare, keto iŋondutu\f + \fr 15:28 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* parámi tete. Keto ŋuro kira nerete ŋuko tunoqeweya.” \p Asa ko ŋu naruko ŋuno naŋge nambuní meté taró. \s1 Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí \p \v 29 Asa Yesuko yendé ŋu rotoro, yate-yate Galili Sono Towo sumeyoro uyaró. Uyareyate mira purímo oro kunditaró. \v 30 Ko unipare qambu parámi eneno mahero kheye piyimi mu ko toŋeye pokamowí mu ko wimbuye wakawí mu ko maŋgoye kusiyowí mu ko se khumo uni kumi parámi ŋuya yore maheŋgurí. Yore mahero Yesu khí sumeyo yoroti yoriní meté taŋgurí. \v 31 Maŋgoye kusiyowí mu mande yaŋgurí, ko wimbuye iri-erá mu meté tero khete-khete toŋeŋgurí, ko toŋeye kiré qu meté toŋetaŋgurí. Ŋunde tero unipare qambu qundo iŋondata parámi tero Israel koro Anutu qu seré te inaŋgurí. \s1 Yesuko uni 4,000 o qoyemboro yunaró \r (Mak 8:1-10) \p \v 32 Yate-yate Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó neko yiriní eneno mahi ŋande yimiraró, “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo. Asa ko kina yorotowe toŋero kheko wimbuye kini tiní umbu raŋowaŋgo ŋu meté kini.” \p \v 33 Iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande miraŋgurí, “Mira ŋasina ŋako uni kini. Nore bret da noŋgo siyoro unipare qambu ŋa wutu yerewato?” \p \v 34 Ko Yesuko osese yereró, “Yendo bret date towoyoteŋgo?” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa ko sono qare tomó ta-ta kumi naŋge.” \p \v 35 Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí. \v 36 Kunditi bret kande saŋiyoro irisa ŋu siyoro ko sono qare tomó ta-ta ŋu siyaró. Siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. \v 37 Unipare soso ni qahuye tinditaró. O sombé-sombé yoní huruworo toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde puŋgeyaŋgurí. \v 38 Uni o naŋgurí ŋuko uni 4,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí.\f + \fr 15:38 \ft Asa urumuni ŋuro qambuye muko 4,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 16,000 peka.\f* \v 39 Yesuko unipare yoriní toŋi waŋgo tomó ta quno ŋuno oro Makadansina uyaró. \c 16 \s1 Rokó ka qenewero Yesu oseseyaŋgurí \r (Mak 8:11-13; Luk 12:54-56) \p \v 1 Asa Farisi unindoya Sadyusi unindoya\f + \fr 16:1 \ft “\fk Farisi uni\ft , \fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huruye Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Ŋu Farisi uni ŋundo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. Sadyusi uni ŋuko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* towoŋowero Yesuko mahero ŋande miraŋgurí, “Sambo koro rokó\f + \fr 16:1 \ft “sambo koro rokó” ŋuro murí muko ŋandiro: naru rokóŋo Juda unindo Anutu koro owí hamó ŋu kama ye nekaŋgurí. Kini, mande meyowo rohoréŋo yeyaŋgurí. Ŋundiro, “sambo,” ye nekaŋgurí. “Rokó” ŋuko \fk o wimbí moré \ft ka peka.\f* ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.” \p \v 2 Quko mandeye topé ŋande yaró, “Suwoya teyoní sambo mando tiní ye ŋande yeyoteŋgo, ‘Kuyepo mira meté tewero teweya,’ yeyoteŋgo. \v 3 Ko ita saraŋoní koporé iriyó mahiní sambo iriqiní ŋande yeyoteŋgo, ‘Itakako mira piyimi, matú piyimi tewero tete,’ yeyoteŋgo. Yendo sambo koro rokó ŋu qenero do ka mirako tunoqeweya ŋu iŋoyi tondaŋeyote. Asa do karo naru ŋaro rokó ŋu qeni rondaŋewero mepémo kini? \v 4 Itaka unipare ŋano quko unipare piyimi ko newondeye hamó rero Anutu kama inoyoteŋgo. Ŋundo rokó ŋuro kira nereyoteŋgo, quko rokó ŋunde qu kama witú yerewano. Kini, Jona koro rokó ŋu\f + \fr 16:4 \ft “\fk Jona\ft ” ŋuko \fk ye-ye uni \ft ka. Naru kano sono qare parámi horé kato Jona riní quroko uro kosa suwo kapusa ŋuno yaró (Jona 1:17; 2:10 weyo qembe). Asa Yesuko o tunoqaró ŋuro yaró, “Jona koro rokó ŋu,” yaró.\f* naŋge qenewaŋgo.” Ŋunde yero yorotoro toŋeró. \s1 Farisi, Sadyusi koro yis ŋuro yaró \r (Mak 8:14-21) \p \v 5 Uyaro Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 16:5 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* sono towo andusina uyareŋgurí. Quko uniyómbo bret koro kape tero kama siyaŋgurí. \v 6 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye Farisi, Sadyusi\f + \fr 16:6 \ft “\fk Farisi\ft , \fk Sadyusi\ft ” ŋuko unindoro huru-huruye Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Ŋu Farisi uni ŋundo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. Sadyusi uni ŋuko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* ŋuro yisiyemboro kawaware ti.” \p \v 7 Ŋunde yiníqo, ŋande keweroyemo epe mito-mito taŋgurí, “Ŋunde yete, dokoro norendo bret koro kape tero kama siyato.” \f + \fr 16:7 \ft Yesuko “yis” ŋuro yaró, ko pareto yis koya plaua, sono rohoréŋoyi yis ŋuko plaua riní koŋiní qayiqo, bret tunoqaró. Ŋundiro naŋge \fk iŋo-iŋo rewero uniyómbo \ft “yis” iŋoro, “bret” ŋuro yete, ye iŋaŋgurí.\f* \p \v 8 Yesuko newondeye qene iŋoro ŋande yimiraró, “Ye iŋondutuye\f + \fr 16:8 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* tukuni! Do karo bret koro kape taŋgo ŋuro epe mito-mito teyoteŋgo? \v 9 Yembe watí kama iŋoyi tondaŋeyote? Komo, uni 5,000 bret kandeka naŋge niqo, yendo sombé rotaŋgurí qambu ŋu toŋgo kome puŋge datiro puŋgeyaŋgurí? Ŋuro kape teyoteŋgo, peka? \v 10 Ko imemoŋgo uni 4,000 bret kande saŋiyoro irisa naŋge niqo, yendo sombé rotaŋgurí qambu ŋu toŋgo komeko puŋgeyaŋgurí. Ŋu ŋuya kape teyoteŋgo, peka? \v 11 Nondo bret ŋuro kama yeteno. Do karo yendo kama iŋoyi tondaŋete? Ŋande yeteno, Farisi, Sadyusi ŋuro yisiyemboro kawaware ti.” \v 12 Ŋunde yiníqo, ŋande iŋaŋgurí, enendo bret koro yis ŋuro kama yaró, kini, Farisi, Sadyusi koro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaŋgurí ŋuro yaró. \s1 Pitako Yesu ŋu dani ye yesowaró \r (Mak 8:27-30; Luk 9:18-21) \p \v 13 Asa Yesuko Sisaria Filipai yendé sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande osese yereró, “Unipareto Unindoro Naŋuní ŋu dani ka yero yeyoteŋgo?” \p \v 14 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kumimboko ŋande yeyoteŋgo, ŋuko sono re-re uni, Jon ŋu. Kumimboko, Elaija,\f + \fr 16:14 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko komo suki Anutu koro \fk ye-ye uni \ft yora.\f* yeyoteŋgo. Ko kumimboko, Jeremaiape ma Anutu koro ye-ye uni meyowo ka, yeyoteŋgo.” \p \v 15 Yiqo, ŋande osese yereró, “Yeŋomboko nenemboro dani yeyoteŋgo?” \p \v 16 Saimon-Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Kristo\f + \fr 16:16 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ŋu, Anutu Yoto-yotoyó Moré ŋuro Naŋuní.” \p \v 17 Ŋunde yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Saimon Bar-Jona, ke puriŋo ka rete. Uni ka nokono ŋano qundo iŋo-iŋo ŋu kama kuna. Kini. Awane samboko yote ŋundo iŋo-iŋo ŋu ke kuna. \v 18 Asa ko nondo ke ŋande kimiroteno. Owéŋge Pita, ko nondo uniparene huru yereyoteno\f + \fr 16:18 \ft “uniparene huru yereyoteno” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu wondo ŋunde qembe saŋano rewe kondé kaŋewaŋgo.\f + \fr 16:18 \ft Komo suki Matyu sokome ŋa \fk Grik \ft mandewore nakayáŋaró. Imemoŋgo nore mande rohoréŋoro owé irisa ŋu, “Pita,” “wondo” nakayáŋatowó. Quko Grik mandeko “Pita” koro niriyó “wondo” koro niriyó ŋunde qembe.\f* Uni khumowí ŋuro yendéye ŋundo\f + \fr 16:18 \fk “uni khumowí ŋuro yendéye” \ft ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* uniparene ŋu kama yoriní umbuwaŋgo. \v 19 Nondoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 16:19 \fk “sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo” \ft ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno owé parámi ke kunowano. Keto o kumi nokono ŋano kusiyoweya tiníqo, Anutuko samboko o ŋu kusiyoweya, ko o kumi ŋano rotoweya tiníqo, Anutuko samboko o ŋu rotoweya.” \v 20 Ŋunde yero Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó kondé soré yerero ŋande yaró, “Noko Kristo ye ma yewero,” yaró. \s1 Yesuko khumoro otoqoweya ŋuro yaró \r (Mak 8:31–9:1; Luk 9:22-27) \s2 Uni khumowí ŋuro yendéye ŋundo \f + \fr 16:21 \fk “uni khumowí ŋuro yendéye” \ft ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* uniparene ŋu kama yoriní umbuwaŋgo. \p \v 21 Asa ŋu naruko ŋu noŋgo Yesuko kimani tero iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, ko enendo Yerusalem oní Juda koro uni kembé-kembéyemboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya soso ŋundo\f + \fr 16:21 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* kowe surumí parámi inoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya. \p \v 22 Ŋunde yiní Pitako Yesu rero tapémo uyaro kimani tero ŋande qene yaró, “Uni Parámi, kini horé. O ŋuko keno kama tunoqeweya.” \p \v 23 Yesuko rohoréŋoro Pita ŋande miraró, “Monimbu, ke tupunesina uyare,” yaró. “Keto khene kusiyowero yete. Keto Anutu iŋo-iŋoyó kama howete. Kini. Unindoro iŋo-iŋoye naŋge howete.” \p \v 24 Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Uni kato no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó\f + \fr 16:24 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí.\f* koroworo no nohowiní. \v 25 Dokoro, dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya. \v 26 Qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya? Ko yoto-yotoyó date kimoweya? \v 27 Unindoro Naŋuní\f + \fr 16:27 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuko iwímboro sine parámimo ŋuno yoweya, ene sambo simómboya\f + \fr 16:27 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* mahewaŋgo. Ŋu naruko ŋunoko unipare soso o murí teyoteŋgo ŋu kanaramimo kimoye kanata-kanata yunoweya. \v 28 No ye hamó yimiroteno, uni kumi ŋano kaŋeteŋgo qundo kama khumoyuri Unindoro Naŋuní ŋundo wiri yerete uni ŋunde te mahiní qenewaŋgo.” \c 17 \s1 Yesuko umu-kembé rohoréŋoro enesó tunoqaró \r (Mak 9:2-13; Luk 9:28-36) \p \v 1 Asa naru kande saŋiyoro kanata ŋunde kini tiní Yesuko Pita, Jems koya koneyó Jon koya yorero mira purí ka koreko horé ŋuno enemata oŋgurí. \v 2 Asa toŋeyemo ŋuno Yesu kiraró enesó ka taró. Ŋunde tero umu-kembé muko kosa hiyó qembe hiyóqaró. Ko kowe punu-punuyó ŋuya hiyóqaró. \v 3 Ko Moses koya Elaija koya\f + \fr 17:3 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” Israel unipare yorero \fk Isip \ft mira rotoro eneŋo mirayemo ŋuno uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses \fk hutuŋo mande \ft inoní unipare yunaró. Imemoŋgo ta “\fk Elaijako\ft ” Anutu koro \fk ye-ye uni \ft parámi taró. Komoko uni irisa ŋundo Yesu kama tunoqeyoní khumariyó.\f* ŋuno tunoqiri yiyoyi Yesu koya mande taŋgurí. \p \v 4 Pitako ŋu qenero Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, nore ŋano yoteto, ŋu meté horé. Asa ko keto ŋuro iŋote tiníqo, asa nondo yamaru kapusa ŋano rewano. Kako keŋo, ka Moses koro, ka Elaija koro.” \p \v 5 Ene yeyoní naŋge koporé ka hiyó parámi tero poka yereró. Ko maŋgo ka koporé quro koŋgo ŋande yaró, “Ŋako neneŋo naŋone, eneŋo surumí iŋoyoteno. Ŋuro metéŋoyoteno. Maŋgó howeyuri qembe.” \p \v 6 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro sasaro tero umu-kembaye re nokono raŋgurí. \v 7 Ri Yesuko mahero yondoworo yimiraró, “Ye otoqi. Ma sorewero.” \v 8 Yiní toŋetero uni meyowo ŋu kama yiyaŋgurí. Kini, Yesu ŋu naŋge qeneŋgurí. \p \v 9 Asa mira purí rotoro umbuyate Yesuko kondé ŋande yimiraró, “Ye o toŋeyembo qeneteŋgo ŋaro unipare ma yimirowero. Yate-yate Unindoro Naŋuní\f + \fr 17:9 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* uni tapu koŋgo otoqoníqota meté yimiroyi qembe.” \p \v 10 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero unindo ŋande oseseyaŋgurí, “Ŋunde ŋuroko do murí karo hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 17:10 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* ŋundo ŋande yeyoteŋgo, Elaija ŋuko korete maheweya?” \p \v 11 Yi mande topé ŋande yaró, “Mande ŋuko hamó. Koretero Elaija mahero o soso piyo taró mu roŋgaruwote.\f + \fr 17:11 \ft Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko “\fk Elaija\ft ” pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya. \f* \v 12 Quko nondo ye ŋande yimirowe, Elaija pitu ko mahiní unindo ŋu qene kama iŋaŋgurí. Kini. Eneŋo iŋo-iŋoye howero murí piyimi te inaŋgurí. Uni ŋundo ŋundiro naŋge Unindoro Naŋuní ŋu o piyimi te inoyowaŋgo.” \v 13 Yesuko ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande iŋoyi tondaŋaró, asa sono re-re uni, Jon, ŋuro yaró. \s1 Yesuko yuqa piyimi simó quroko yaró ŋu howiní toŋeró \r (Mak 9:14-29; Luk 9:37-42) \p \v 14 Asa purí moŋgo umbuyiqo, uni kato Yesu taŋgímo mahero potoruku tero \v 15 ŋande yaró, “Uni Parámi, keto naŋone sikí te ino. Ene se khumo tero khe kandí yukuwoní kowe surumí parámi teyote. Naru parámi nombono ŋuno rokaráŋo uyote, ko sonono ŋuno ŋuya uyote. \v 16 Ŋunde tiní nondo rero iŋo-iŋo rewero unikeno\f + \fr 17:16 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* maheno, quko enendo ri meté tewero mepémo kini.” \p \v 17 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye unipare itaka nokono yoteŋgo qundo iŋondutu\f + \fr 17:17 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* kama reyoteŋgo! Naru date yeya yowano? Naru date quhuríye korowoyowano? Simó ŋu nono re mahi.” \v 18 Re mahi Yesuko yuqa piyimi\f + \fr 17:18 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ŋu qene yiní yuqa piyimimbo simó ŋu roto toŋeró. Ŋu naruko ŋuno naŋge se khumoyó kini taró. \p \v 19 Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋundo tapémo mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Date koro norendo yuqa piyimi ŋu howewero mepémo kini?” \p \v 20 Ko enendo ŋande yimiraró, “Dokoro iŋondutuye muko tomó ta naŋge. No mande hamó ye yimirowe, ko ye iŋondutuye muko tomó ta naŋge, asa mastet taŋgurí\f + \fr 17:20 \ft “mastet” ŋuro yuwoyó ŋuko tambi koro yuwoyó ŋunde qembe.\f* ŋunde qembe tiníqo, asa yendo mira purí ŋa, ‘Ke otoqoya anduno uyare,’ yiqo, uyareweya. Ko yendo kho soso naŋge temukowero wimbí moré tewaŋgo.” \v 21 (-)\f + \fr 17:21 \ft Komo suki Matyuko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka mande kaŋuya ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: \fv \ft 21 \+fv*\ft “Quko yendo hariri tero kundiŋi kama tewaŋgo tiníqo, o ŋunde qu yohowewero mepémo kini.” \f* \s1 Yesuko khumoro otoqoweya ŋuro kaŋuya yaró \r (Mak 9:30-32; Luk 9:43-45) \p \v 22 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 17:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Galili mirako huruwaŋgurí. Huruwoyi Yesuko ŋande yimiraró, “Kumimbo Unindoro Naŋuní\f + \fr 17:22 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* re saŋgirí uni kandeyemo rotowe teteŋgo. \v 23 Enendo uroyi khumoweya, quko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.” Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo mande ŋu iŋoro newonde quhurí parámi taŋgurí. \s1 Yesuko Ya Surumímboro takis taró \p \v 24 Asa Kaperneam yendémo mahiqo, Ya Surumímboro\f + \fr 17:24 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* takis re-re unindo Pitako mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Asa yeŋo rondaqe-rondaqe uniye ŋundope Ya Surumímboro takis\f + \fr 17:24 \ft Kumima naru kanata-kanata quno Juda urumuni pará-pará soso wondo musiyó ka takis tero \fk Ya Surumímboro \ft takis re-re uni yunaŋgurí.\f* ŋu inoyotepe ma kini?” \p \v 25 Ko Pitako ŋande yaró, “Iyo, inoyote.” \p Yero ya quroko oro mande ka kama yeyoní naŋge, Yesuko ŋande oseseyaró, “Saimon, ke date iŋote? Wiri yerete uni nokono ŋano yoteŋgo qundo takis kate-kate ŋuko da noŋgo reyoteŋgo? Eneŋo naŋo-simóye moŋgo reyoteŋgope ma uni meyowo moŋgo reyoteŋgo?” \p \v 26 Yiní ŋande yaró, “Uni meyowo moŋgo.” \p Yiní Yesuko ŋande miraró, “Asa ko eneŋo naŋo-simóyembo takis kama yunoyoteŋgo. \v 27 Ŋunde quko norendo tewaro, newonde piyimi tewaŋgo ŋuro. Asa ke sono towoko toŋeya utó raŋo. Sono qare korete wosoweya ŋuko, ŋu rero maŋgó koso qembe, mone ka sono qare quroyómo ŋuno yoní qene qembe. Mone ŋu rero uni ŋu yuno qembe, ŋundoko noya keya takisinari ŋu rokóŋoweya.” \c 18 \s1 Danimbo owé parámi reweya? \r (Mak 9:33-37; Luk 9:46-48) \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 18:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesuko mahero ŋandiro oseseyaŋgurí, “Dani katoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi reweya?” \f + \fr 18:1 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* \p \v 2 Asa Yesuko simó ta ka nekoní mahiní re keweroyemo rotoní kaŋaró. \v 3 Enendo ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, ko yendo simó ta ŋande qembe kama tunoqewaŋgo tiníqo, yeko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro quroko kama owaŋgo. \v 4 Uni eneŋomboro iŋoní umbuní simó tomó ta ŋande qembe tunoqeweya, uni ŋundo sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owé parámi horé reweya. \s1 Otete piyimi ŋundo iŋondutuye roworemoyote \r (Mak 9:42-48; Luk 17:1-2) \p \v 5 “Uni kato neneŋo iŋoro simó ta ka ŋande quya topo teweya ŋuko noya topo teweya. \v 6 Quko enendo simó tomó ta qu ka iŋondutu nereyote ŋu\f + \fr 18:6 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* riní o piyimi teweya tiníqo, topé piyimi horé reweya. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o piyimi ŋunde qu kama teweya. \p \v 7 “Ye nokono ŋano uni qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo uni yowosoyi o piyimi teyoteŋgo. Hamó, yeŋo muríye piyimi ŋunde qu tunoqeweya. Quko ye dando o piyimi ŋu tewaŋgo, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. \p \v 8 “Ke kandekepo, kheŋgepo kowosoní o piyimi teroqo, wesaŋe raŋi uweya. Ŋunde kini tiníqo, asa kandeke irisa-irisa ŋunde teweyape, ma kheŋge irisa-irisa ŋunde teweya, quko imemoŋgo te suki-suki qayote\f + \fr 18:8 \ft “\fk te suki-suki qayote\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* quno ŋuno uweya. Quko keto kandeke kanata na, kheŋge kanata na yoweya, keto meté yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya. \v 9 Ko toŋeŋgepo kowosoní o piyimi teroqo, kumo raŋo qembe. Ŋunde kini tiníqo, asa toŋeŋge irisa-irisa ŋunde teweya, quko imemoŋgo kewá piyimimo ŋuno uweya. Quko toŋeŋge kanata na yoweya, keto meté yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya. \p \v 10 “Ye meté iŋoyi. Simó tomó ta-ta ŋande quro ma yesará yerewero. Dokoro no hamó yimiroteno, sambo simó\f + \fr 18:10 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko yondowoní eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kumimbo sopo yerero naru rokóŋoro awane samboko yote ŋuro toŋímo kaŋeyoteŋgo. \v 11 (-)\f + \fr 18:11 \ft Komo suki Matyuko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka mande kaŋuya ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: \fv \ft 11 \+fv*\ft “Dokoro Unindoro Naŋuní ŋuko uni soso piyo taŋgurí qu seqa yere rambaruru koŋgo yorewero quro maheró.” (Luk 19:10 weyo qembe).\f* \s1 Sipsip ka toŋeró ŋuro tapara mande \r (Luk 15:3-7) \p \v 12 “Ye date iŋoteŋgo? Ko uni kato sipsip 100 ŋunde sopo yereyote, ko sipsip kanata na toŋeweya tiníqo, enendo sipsip 99 ŋu yorotoní purímo yuriqo, toŋero sipsip toŋeró ŋu seqaweya, hamómbe? \v 13 No ye hamó yimiroteno, ko ene sipsip ŋu qeneroqo, asa niŋgu-niŋgu parámi horé teweya. Sipsip 99 kama toŋeŋgurí ŋuro metéŋoyote, quko kanata toŋeró ŋu qeneró ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teweya. \v 14 Ŋunde naŋge Awane samboko yote ŋundo simó na-na ŋande quro kanata ka kama piyo teweya, yero iŋoyote. \s1 Topo kato o piyimi tiníqo, roŋgaruwoyi qembe \p \v 15 “Ko ke topokepo o piyimi te kunoweya tiníqo, yarimata naŋge roŋgaruwori qembe. Ŋunde ti mandeke iŋoníqo, topoke ri meté yoweya. \v 16 Quko enendo mandeke kama iŋoníqo, uni kanata, irisa ŋuya yorero topokepoya mande kaŋuya yi qembe. Dokoro uni irisa, kapusa qundo mande ŋu ri kondéreweya. \v 17 Ko enendo yeŋo mandeye ŋu ŋuya kama iŋoníqo, iŋondutu koro huru-huruko\f + \fr 18:17 \ft “\fk iŋondutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* unipare soso yi qembe. Ko enendo eneŋo mandeye kama iŋoníqo, asa ke uni ŋu qenero, kape uni qembe, takis re-re uni qembe\f + \fr 18:17 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo, ko “\fk takis re-re uni\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo unipare soso wiri yereró ŋu noŋgo takis siyaró. Asa Juda unindo uni ŋunde qu hamó piyimi yereyaŋgurí.\f* naŋge, ye iŋo qembe. \p \v 18 “No ye hamó yimiroteno, o kumi nokono kusiyowaŋgo tiníqo, Anutuko o ŋu samboko kusiyoweya. Ko o kumi nokono rotowaŋgo tiníqo, Anutuko o ŋu samboko rotoweya. \p \v 19 “Ko no ye hamó yimiroteno, ko keweroye moŋgo irisa qundo newonde kanata tero Anutu kirayoriqo, asa awane samboko yote ŋundo te yunoweya. \v 20 Ko uni irisa, kapusa qundo neneŋo owénemo mahe kopowaŋgo, nondo keweroyemo yowano.” \s1 Kho uni kato sikíŋo kama te inote ŋuro tapara mande \p \v 21 Ŋu naruko ŋuno Pitako Yesu ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, toponembo naru kumimo nono o piyimi te nunoyote, ŋu yate-yate naru datiro quhuríŋo ŋu re rotowano? Naru kande saŋiyoro irisa ŋunde?” \p \v 22 Yiní Yesuko ŋande miraró, “Nondo ŋande ke kimiroteno, naru kande saŋiyoro irisa kini, naru 77 ŋunde se roto qembe. \p \v 23 “Iŋoyi, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 18:23 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro: nokono wiri yerete uni kato sunará simóŋomboya utatáye roŋgaruwowero ye iŋaró. \v 24 Ene utatáye ŋu roŋgaruwowero kimani tiní uni ka rero eneno maheŋgurí. Uni ŋuro utatáyó muko mone 10 miliyon\f + \fr 18:24 \ft “mone 10 miliyon” ŋuko mone parámi horé, keto weyowero mepémo kini.\f* ŋundiro. \v 25 Quko enendo utatáyómboro topé ŋu mepémo tewero mepémo kini. Asa ko uni parámi ŋundo mande ka yero uni ŋuya parí-simómboya onoŋoyó soso siyoní wondo uni kato kimo yiriní wondo unindoro kho simó tunoqewaŋgo. Ŋu muríwore wondo siyoro utatá topé teweya. \p \v 26 “Ŋunde ŋuroko sunará simó ŋundo mande ŋu iŋoro potoruku tero ŋande miraró, ‘Sikíne teya rotoka. Imemoŋgo nondo utatá tanowó ŋu soso ta te kunowano.’ \v 27 Yiní uni parámiyómbo sunará simóŋo sikí tero utatá ŋu re rotoní toŋeró. \p \v 28 “Asa sunará simó ŋuno qundo mirako uro kho kopo topé ka qeneró. Topémbo eneya utatáyó wondo musiyó 100\f + \fr 18:28 \ft “wondo musiyó 100” ŋuko mone parámi ta, asa wondo musiyó kanata quko kho unindoro kosa naru kanata quro khoyómboro kimoyó.\f* naŋge taró. Ŋunde qenero kondé horé puŋímo toworo ŋande miraró, ‘Keto utatá noya taró ŋuno qu soso ta topé te nuno qembe.’ \p \v 29 “Ŋunde ŋuroko kho kopo topé ŋunde mande ŋu iŋoro potoruku tero ŋande miraró, ‘Sikíne teya rotoka. Imemoŋgo nondo utatá tanowó ŋu soso ta te kunowano.’ \p \v 30 “Quko sunará simó ŋundo ŋuro piyimiŋaró. Kini, enendo kho kopo topé ŋu rero topé tewero quro kusi-kusi yano rotaró. \v 31 Ŋunde ŋuroko kho kopo meyowombo ŋu qenero newonde quhurí parámi tero toŋero uni parámiye kho uni ŋundo o soso taró ŋuro miraŋgurí. \p \v 32 “Asa uni parámi ŋundo sunará simó ŋu nekoní mahiní ŋande miraró, ‘Keko sunará simó piyimi. Keto kondé kira niriqo, utatáŋge soso se rotano. \v 33 Nondo sikíŋge te kunano. Asa ke date koro kho kopo topoke ŋuro sikíŋo kama te ina?’ \v 34 Ŋunde yero uni parámiyómbo newonde tiwi tero utatáyó soso ŋuro topé tewero quro kusi-kusi ya koro sopo-sopo kandeyemo riní kowe surumí inaŋgurí. \p \v 35 “Asa ko yendo topoyembo o piyimi te yunoyote ŋu quhuríŋo hamó kama re rotowaŋgo tiníqo, awane samboko yote ŋundo ŋunde naŋge teweya.” \c 19 \s1 Pare rotowero murí ŋuro yaró \r (Mak 10:1-12; Luk 16:18) \p \v 1 Yesuko mande ŋu soso yiní kini tiní Galili rotoro Jotan Sono andusina Judia mirako uyaró. \v 2 Ko unipare qambu howi ŋusina ŋuno se khumo uni yoriní meté taŋgurí. \p \v 3 Asa Farisi uni\f + \fr 19:3 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* kumimbo Yesuko mahero towoŋowero ŋande oseseyaŋgurí, “Ko uni kato murí kate-kate soso koro parí howeweya tiníqo, hutuŋo mande wendaqeweyape ma kini?” \p \v 4 Yi mande topé ŋande yaró, “Yeko Anutu koro mande qu sokomeko yote ŋu kama weyoyoteŋgo, peka? Komo suki Anutuko o soso towaró quno enendo ‘urumuni kaya, pare kaya yondowaró.’ \f + \fr 19:4 \ft Murí Tero 1:27 \f* \v 5 Yondoworo ŋande yaró, ‘Ŋunde ŋuroko uni iwí-nimí yorotoro parímboya womowari, ko irisa ŋundo kowe kanata tewari.’ \f + \fr 19:5 \ft Murí Tero 2:24 \f* \v 6 Asa Anutuko mande ŋunde yiní kowe irisa kama yorari. Kini. Irisa ŋu kowe kanata tariyó. Ŋunde ŋuroko Anutuko o irisa siyoro kopo yiriníqo, ye ŋu ma usowowero.” \p \v 7 Yiní ŋande yaŋgurí, “Asa ko date koro Mosesko hutuŋo mande ka yiní unindo sokome ka epe re-re toŋowero qu nakayáŋoro pare inoro howi toŋeweya?” \f + \fr 19:7 \ft Hutuŋo Mande 24:1-4 \f* \p \v 8 Yi ŋande yimiraró, “Yendo newondeye kusiyoyoteŋgo, ŋunde ŋuroko Mosesko yiyo rotoní pare yohowewaŋgo. Quko komo ŋu murí ŋu kama yora. \v 9 Nondo ŋande yimiroteno, ko uni kato parí se simbururu kama teyoní howero pare meyowo rete ŋuko se simbururu tete.” \p \v 10 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 19:10 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesu ŋande miraŋgurí, “Ko uni kato murí ŋunde ŋu howero parímboya yowari, asa meté uni ŋundo kama kame teweya, kina yoweya.” \p \v 11 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Uni soso mande ŋu rewero mepémo kini. Anutuko wimbu kondé uni kumi naŋge yunaró. \v 12 Iŋoyi. Uni kate-kate qundo pare kaya yowero mepémo kini.\f + \fr 19:12 \ft Uni ŋunde qundo koweye piyo taró, ŋunde ŋuroko pare kaya yowero mepémo kini.\f* Kumimboko námbo pisi yereró quno ŋuno koweye piyo taró. Ko kumimboko unindo yondoŋoyi koweye piyo taró. Ko kumimboko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro iŋoro koweye rukikiŋoro pare kama rewaŋgo. Asa dani kato mande ŋa iŋoweroqo, meté iŋoyi.” \s1 Simó ta-ta meté Yesuko uyarewaŋgo \r (Mak 10:13-16; Luk 18:15-17) \p \v 13 Ŋu naruko ŋuno unipareto simó ta-ta yorero, Yesuko kandí rero kembayemo rero hariri yiriní, yero iŋoro yore maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 19:13 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* unipare ŋu yiyo yaŋgurí. \v 14 Ko Yesuko ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahi, ma soré yerewero. Dokoro sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 19:14 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko simó ŋunde quro na.” \v 15 Ko kandí kembayemo riní kini tiní yoroto toŋeró. \s1 Onoŋo uni kato yoto-yoto suki-suki rewero ŋuro Yesu oseseyaró \r (Mak 10:17-31; Luk 18:18-30) \p \v 16 Asa uni kato Yesuko mahero ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe, no do murí meté ka tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?” \p \v 17 Yiní ŋande miraró, “Ke do karo no murí meté ŋuro osese nerete? Uni kanata naŋgeko meté. Ko ke yoto-yoto suki-suki ŋuno oweya, ye iŋoroqo, asa Anutu koro mande kondé ŋu meté ta howe qembe.” \p \v 18 Yiní ŋande oseseyaró, “Keto hutuŋo mande date quro yete?” \p Ko Yesuko yaró, “Uni ma yuri khumowero, se simbururu ma tewero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, \v 19 awa-náŋge ará te yuno qembe. Ko keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋunde naŋge iŋo qembe.” \p \v 20 Ko uni keta ŋundo Yesu ŋande miraró, “Nondo hutuŋo mande ŋu soso howeyano. Do o meyowo ka tewano?” \p \v 21 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ko ke uni meté horé teweroqo, asa keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.” \p \v 22 Uni keta ŋundo mande ŋu iŋoro newonde quhurí tiní roto toŋeró, dokoro, ene onoŋoyó qambu taró. \p \v 23 Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, onoŋo unipare kato sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 19:23 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí. \v 24 Ko ŋande ye yimirowe, kamelko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó qurowore uwero rukusuwoweya.\f + \fr 19:24 \ft “\fk kamel\ft ” ŋuko númbowe parámi ka, ko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó ŋuko tomó horé.\f* Ko ŋunde naŋge onoŋo uni ŋundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero hamó rukusuwowaŋgo.” \p \v 25 Iŋo-iŋo rewero unindo mande ŋu iŋoro kondé yukuworo ŋande yaŋgurí, “Asa ko danimboko rambaruru takawaŋgo?” \p \v 26 Yesuko kondé yiyoro ŋande yaró, “Unindoko tewero mepémo kini. Quko Anutuko o soso meté teweya.” \p \v 27 Asa Pitako mande topé ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó. Ŋunde ŋuro nore do ka rewato?” \p \v 28 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, o soso keta tunoqeweya quno ŋuno Unindoro Naŋuní\f + \fr 19:28 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo owé parámi rero eneŋo yakutíŋo meté horé quno ŋuno kunditeweya. Ŋu naruko ŋunoqota ye dani kato no nohoweyoteŋgo, ye ŋuya wiri yerete unindoro yakutíye 12 ŋuno kunditero Israel koro wini 12 ŋu ronda yerewaŋgo. \v 29 Ko dani kato no owéne iŋoro yayó, kumuní, kuwí, iwí, nimí, simó, khoyó ŋu rotoweya, eneko 100 kaŋuya rewaŋgo, ko yoto-yoto suki-suki ŋu rewaŋgo. \v 30 Quko uni qambu itaka korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo. Ko uni qambu itaka weŋa yoteŋgo, ŋuko koretewaŋgo. \c 20 \s1 Wain kho koro kho uni ŋuro tapara mande \p \v 1 “Qeni, sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 20:1 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ya simburí ŋunde qembe. Ita saraŋoní ya rotoro uni kumi yoriní wain khoyómo kho tiqo, kimo yereweya. \v 2 Simburímboya kho unindoya kimoye ŋuro newonde kanata tero kosa kanata quro kimoye ŋuko wondo musiyó kanata siyowaŋgo. Newonde kanata teroqo, asá yiriní wain khono uyaro kho taŋgurí. \p \v 3 “Asa ita saraŋoní 9 kilok ŋunde quno simburímbo ya rotoro uni kumi yendémo kinaŋge kaŋeyaŋgurí ŋu \v 4 yiyoro ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uya wain khono kho tiqo, nondo khoyemboro topé meté tewano.’ \v 5 Yiní iŋoro toŋeŋgurí. Ŋundiro naŋge uni parámimbo kosa keweroko ko suwoya 3 kilok ŋunde quno ya rotoro o korete taró ŋu naŋge taró. \p \v 6 “Asa suwoya 5 kilok ŋunde quno ya rotoní uni kumi kinaŋge kaŋeyuri yiyoro ŋande osese yereró, ‘Ye date koro ŋande ita saraŋoní kinaŋge kaŋaŋgo qu kaŋeyuri suwoya tete?’ \p \v 7 “Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Uni kato nore kho kama yunote.’ \p “Yiqo, ŋande yimiraró, ‘Ye ŋuya uyare neneŋo wain khonemo kho ti.’ \p \v 8 “Asa suwo tewero tiníqo, kho simburímbo eneŋo kho uniyó korete ŋu ŋande miraró, ‘Keto kho uni soso neko yereka mahika kimo yuno. Koretero uni tukú maheteŋgo quro kimoye yunoro, yate-yate korete qu yuno.’ \p \v 9 “Ŋunde yiní uni 5 kilok ŋuno kho kimani taŋgurí ŋu mahero kanata-kanata wondo musiyó kanata raŋgurí. \v 10 Yate-yate uni ita saraŋoní kho kimani taŋgurí ŋu mahero ŋande ye iŋaŋgurí, mone parámi rewe teteto, ye iŋaŋgurí. Quko kini. Ene ŋuya kanata-kanata wondo musiyó kanata naŋge raŋgurí. \v 11 Ŋunde rero kho simburí ŋuya kiro mande yero \v 12 ŋande yaŋgurí, ‘Norendo naru piru koweyumu tato kosako nore hamó nutoyote. Quko ŋa uni ŋando tukú mahero naru tukuni naŋge kho teteŋgo, quko noreŋo kimonani ŋunde naŋge siyoteŋgo. Ŋu piyimi.’ \p \v 13 “Ŋunde yiqo, kho simburímbo kho uni ŋunde yaŋgurí qu ka ŋande miraró, ‘Topone, no keno o piyimi ka kama teteno. Koretero nore irisa keto wondo musiyó kanata reweya ŋuro newonde kanata taro, hamómbe? \v 14 Asa, kimoke reya toŋe. Neneŋo iŋo-iŋonemo naŋge kimo ŋunde naŋge uni tukú maheteŋgo ŋuya yunoteno. \v 15 Ŋuko neneŋo na. Asa neneŋombo meté o neneŋomboro sopoyowano, hamómbe? Ko o meté te yunowero teweqo, ke date koro newonde piyimi tete?’” \p \v 16 Yesuko ŋunde yero yaró, “Ŋunde naŋge uni weŋa yoteŋgo ŋuko koretewaŋgo. Ko uni korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo.” \s1 Yesuko khumoro otoqoweya ŋuro pitu ko yaró \r (Mak 10:32-34; Luk 18:31-33) \p \v 17 Asa Yesuko Yerusalem oyate iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu\f + \fr 20:17 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* yorero enemata yotoro ŋande yimiraró, \v 18 “Iŋoyi, itaka nore Yerusalem owé teteto. Ko unindo Unindoro Naŋuní\f + \fr 20:18 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋu rero o qa-qa unindoro tapá uni kandeyemo ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kandeyemo rotowaŋgo.\f + \fr 20:18 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* Ŋunde riqo, topé piyimi rero, uratoka khumoní, ye iŋowaŋgo. \v 19 Ŋunde yero rero uni wini meyowomboro kandeyemo rewaŋgo. Ŋuro tero ŋu uni ŋundo huwó mande yero haususuworo tipiririko\f + \fr 20:19 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* porowowaŋgo. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.” \s1 Jems, Jon uni parámi tewero ŋuro iŋariyó \r (Mak 10:35-45) \p \v 20 Yiní Sepeti koro simó irisa\f + \fr 20:20 \ft “Sepeti koro simó irisa” ŋuko Jems koya Jon, \fk iŋo-iŋo rewero uni \ft qu.\f* koya náyarimboya Yesuko mahero potoruku tero pare ŋundo o karo kirayaró. \p \v 21 Yiní ŋande oseseyaró, “Ke do karo iŋoyote?” \p Yiní ŋande miraró, “Ŋande iŋoteno, asa keto unipareke wiri yereyote naruyómo ŋuno meté neneŋo simóne irisa ŋa ŋuya unipare wiri yerewari, kato kandeke kondéwore kunditiní kato kandeke tesina kunditeweya.” \p \v 22 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Yeko kira ŋuro kama iŋoyi tondaŋete. Asa yarindo peka nondo topako ŋuno sono newano ŋunope yari ŋuya meté ŋuno newari?” \p Ko enendo ŋande mirariyó, “Nore meté.” \p \v 23 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Hamó, yarindo neneŋo topako newari. Quko dandoko kandene kondésina ko kandene tesina kunditewari, o ŋuko nondo rokóŋowero qu kini. Kini. Kundite-kundite yakutí ŋuko awando uni ŋuro yero rokóŋaró ŋu yunoweya.” \p \v 24 Asa iŋo-iŋo rewero uni kande irisa qundo yerepasa ŋu Yesu kirayariyó ŋuro iŋoro eneya saŋgirí taŋgurí. \v 25 Quko Yesuko neko yiriní mahiqo, ŋande yaró, “Ye iŋoteŋgo, ko wini meyowomboro uni kembéye ŋundo eneŋo winiye piyimi sopo yereyoteŋgo. Kowe uni parámiyembo eneŋombo owé parámi rewero quro iŋoyoteŋgo. \v 26 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroye moŋgo uni kato uni parámi tewero ye iŋoyote tiníqo, sunará simó ŋunde teweya. \v 27 Ko uni kato owé parámi rewero ye iŋoyote tiníqo, yeŋo kho simóye ŋunde yoweya. \v 28 Ŋunde naŋge Unindoro Naŋuní\f + \fr 20:28 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo unipareto eneŋo sunará tewero quro kama maheró. Kini, enendo uniparetoro sunará tewero maheró, ko yoto-yotoyó rotoro kimo yerewero\f + \fr 20:28 \ft “\fk kimo yerewero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* koro maheró.” \s1 Yesuko uni irisa toŋeyari kiré mu yoriní meté tariyó \r (Mak 10:46-52; Luk 18:35-43) \p \v 29 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya Jeriko rotoro oyi unipare qambu horé yohowaŋgurí. \v 30 Uni irisa toŋeyari kiré mu khe tapémo kunditeyari. Asa Yesu maheró ŋuro piŋa mande iŋoro kondé ŋande neko kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní,\f + \fr 20:30 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma, “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí. Ko Mande kondé ŋundo uni toŋeye kiré mu yoriní meté tewaŋgo, ŋu ye iŋaŋgurí (Aisaia 35:5 weyo qembe).\f* sikínari te nuno.” \p \v 31 Kondé nekoro kiwiri unipare qambu ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. \p Quko watí-watí nekoro ŋande kiwariyó, “Uni Parámi, Dewit koro naŋuní, sikínari te nuno.” \p \v 32 Ŋunde yiriqo, Yesu kaŋero uni irisa ŋu neko yerero ŋande yaró, “Yarindo nondo yari do ka te yunowe?” \p \v 33 Ko enendo mande topé ŋande mirariyó, “Uni Parámi, norendo, keto toŋenari reka hiyóqiní, ye iŋotero.” \p \v 34 Yesuko sikíyari te yunoro kandí toŋeyari saŋano raró. Riníqo, waka ta toŋeyari meté tiní pitu ko toŋetero Yesu howero toŋeriyó. \c 21 \s1 Yesuko wiri yerete uni qembe Yerusalem ŋuno oró \r (Mak 11:1-11; Luk 19:28-40; Jon 12:12-19) \p \v 1 Asa kutaqe Yerusalem owero oro Betipake yendémo mira purí Oliv saŋano maheŋgurí. Mahero Yesuko iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 21:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* irisa asá yerero \v 2 ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki\f + \fr 21:2 \ft “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, \fk hosi \ft ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya.\f* ka kusiyaŋgurí qu qenewari, ko dóki simó ŋu ŋuya yowari. Asa utó ŋu orosoyero siyoro nono mahiri. \v 3 Ko uni kato mande ka yariya yimitoro yiníqo, asa ŋande yiri qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuno kho ka teweya.’ Yari ŋunde yiriqo, waka ta enendo dóki nimí, simó ŋu se rotoní nono mahewari.” \p \v 4 O ŋu tunoqaró ŋuko ye-ye unindo\f + \fr 21:4 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* mande ka yaŋgurí ŋu riní hamó taró. Mande ŋuko ŋandiro, \q1 \v 5 “Mande ka Saion\f + \fr 21:5 \ft “\fk Saion\ft ” ŋuko Yerusalem naŋge, dokoro Yerusalem Saion purímo saŋano yora.\f* unipareko yesowoyi, \q2 ‘Qeni. Wiri yerete uniye mahete ŋa. \q1 Newonde imemoŋgo dóki saŋano kunditero mahete, \q2 dóki simó saŋano mahete.’” \p \v 6 Asa iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesuko yimiraró ŋu ŋunde naŋge tariyó. \v 7 Irisa ŋundo nimímboya simómboya siyo mahero tuwi piruyari se dóki saŋayarimo rariyó. Ko Yesuko ŋuro saŋano kunditaró. \v 8 Ko unipare qambu horé qundo tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore raŋgurí. Ko kumimboko te kambiní toŋoro khewore raŋgurí. \v 9 Ko unipare Yesu taka koretaŋgurí ko unipare tukú uyareŋgurí, soso ta ŋande kiweyaŋgurí, \b \q1 “Dewit koro Naŋunímboro owí hokoyi! \q1 Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní! \q1 Anutu owí koreko horé hokoyi!” \p \v 10 Ko Yerusalem quroyómo oníqo, yendé unipare soso ŋundo yukuworo epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Uni ŋu dani?” \p \v 11 Ŋunde yiqo, unipare khewore uyaŋgurí ŋundo ŋande yaŋgurí, “Ŋuko Yesu, ŋu ye-ye uni\f + \fr 21:11 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋu Nasaret yendé Galili mira koŋgo mahete.” \s1 Yesuko mone rewero uni ŋu Ya Surumí moŋgo yohowaró \r (Mak 11:15-19; Luk 19:45-48; Jon 2:13-22) \p \v 12 Asa Yesuko Ya Surumí\f + \fr 21:12 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro hoŋgo quroko oro uni soso mone rewero kho teyaŋgo ŋuno qu\f + \fr 21:12 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo \fk Ya Surumí \ft ŋuno mahero yambo hariri tero \fk o qa-qa \ft teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí.\f* yohowaró. Yohowero uni moneye rohoréŋoyaŋgo ŋuro wasaye koya uni nú soweyaŋgo ŋuro yakutíye soso se windoroŋaró. \v 13 Ŋunde tero ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ \f + \fr 21:13 \ft Aisaia 56:7\f* Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’” \f + \fr 21:13 \ft Jeremaia 7:11\f* \p \v 14 Asa Yesu Ya Surumí quroko yoníqo, toŋeye pokamowí mu, kheye piyimi mu eneno mahi yoriní meté taŋgurí. \v 15 Ko Ya Surumímo simó ta-tako ŋande kiweyaŋgo, “Dewit koro naŋunímboro\f + \fr 21:15 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma, “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí.\f* owí hokoyi!” O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 21:15 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* ŋundo o wimbí moré teyaró ŋu qenero simó ta-ta ŋundo mande yero kiweyaŋgo ŋu iŋoro newonde piyimi taŋgurí. \p \v 16 Ŋunde tero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe mande yeteŋgo ŋumbe iŋotepe?” \p Yi mande topé ŋande yimiraró, “Iyo, no iŋoteno. Quko yendo mande ka kama weyaŋgurí, peka? Mande ŋuko ŋandiro: \b \q1 “‘Keto ŋande ye iŋaró, \q2 simó ta-ta maŋgoyemboya \q1 oŋa maŋgoyemboya \q2 seré te kunowaŋgo.’” \p \v 17 Ŋunde yiní kini tiní yorotoro yendé ŋu rotoro Betani yendémo ŋuno etaró. \s1 Te ka owí fik ŋu Yesuko yiní asáqaró \r (Mak 11:12-14,20-24) \p \v 18 Ita saraŋoní yendé parámimo pitu ko uyarewero taró. Tero o qímboro khumaró. \v 19 Ko kewá fik ka khe sumeyoro yoní qenero taŋgímo uyaró. Quko taŋgurí ka ŋuno kama yora, komiri naŋge. Ŋunde qenero kewá ŋu ŋande miraró, “Keko naru kaŋuya taŋgurí kama teweya. Kini horé.” Ko waka ta kewá ŋu asáqaró. \p \v 20 Asáqiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ŋu qenero iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Date tero kewá fik ŋa waka ta asáqete?” \p \v 21 Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo hamó ye yimiroteno, yendo iŋondutu\f + \fr 21:21 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* hamó tero iŋo-iŋo irisa kama towoyoteŋgo tiníqo, asa ye ŋuya nondo kewá fik ŋuro puŋomo o teteno ŋunde naŋge tewaŋgo. Ko yendo murí kanata ŋu naŋge kama tewaŋgo. Kini, ko mira purí ŋa, ‘Otoqoya windi quroko u,’ ŋunde miroyiqota ŋundiro tunoqeweya. \v 22 Ko ye iŋondutu tero hariri tewaŋgo quno o soso siyowero hariri tewaŋgo ŋuko yendo siyowaŋgo.” \s1 Yesu da noŋgo owé parámi raró? \r (Mak 11:27-33; Luk 20:1-8) \p \v 23 Asa Yesuko Ya Surumímboro\f + \fr 21:23 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hoŋgo quroyómo uro unipare iŋo-iŋo yunaró. Ŋunde yunoyoní o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya\f + \fr 21:23 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* kopo mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyote, ko danimbo owé ŋu re kunaró?” \p \v 24 Ŋunde yi mande topé ŋande yaró, “Asa no ŋuya o karo osese yerewe teteno. Ko neneŋo osesene ŋu topé yiqota do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyoteno ŋuro yimirowano. \v 25 Asa ye date iŋoteŋgo, Jonko unipare sono re yunaró ŋuro owé ŋu, da noŋgo raró? Ŋuko sambo\f + \fr 21:25 \ft “sambo” ŋuro murí muko ŋandiro: naru rokóŋoro Juda unindo Anutu koro owí hamó kama ye nekaŋgurí. Kini, mande meyowo rohoréŋo yeyaŋgurí. Ŋundiro, “sambo,” ye nekaró.\f* koro qumbe ma unindoro qu?” \p Yiní keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí?’ \v 26 Quko norendo, ‘Ŋuko unindoro qu,’ yewato tiníqo, asa nore unipare qambu quro sorewato, dokoro, enendo Jonko Anutu koro ye-ye uni\f + \fr 21:26 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* hamó qu ka, ŋunde yero iŋoyoteŋgo.” \p \v 27 Asa ko eneŋo mandí topé ŋande yaŋgurí, “Nore kama iŋoteto.” \p Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano.” \s1 Uni karo simó irisa ŋuro tapara mande \p \v 28 Yero ŋande yaró, “Ye date iŋoteŋgo? Asa uni ka simó irisa. Enendo naŋuní korete quno ŋuno uyaro ŋande miraró, ‘Naŋone, itakako ke toŋeya wain khono kho te.’ \p \v 29 “Yiní simómbo yaró, ‘No ma.’ Quko imemoŋgo iŋo-iŋoyó rohoréŋoní toŋeró. \p \v 30 “Ko iwímbo naŋuní meyowo mande ŋu naŋge yaró. Ko naŋunímbo, ‘Iyo, awa,’ yaró, quko kama toŋeró. \p \v 31 “Asa ŋu simó irisa ŋu, dandoko iwímboro iŋo-iŋoyó howaró?” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Korete ŋundo.” \p Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, takis re-re unindoya ore paretoya ye taka yerero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno korete oyoteŋgo. \v 32 Dokoro Jonko\f + \fr 21:32 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* khe roneneŋowíwore yeno maheró, ko ye mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí. Quko takis re-re unindoya ore pare ŋuya iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde tiqo, ye ŋu qeneŋgurí, quko ye newondeye rohoréŋoro iŋondutu kama taŋgurí. \s1 Wain koro sopo-sopo uni ŋuro tapara mande \r (Mak 12:1-12; Luk 20:9-19) \p \v 33 “Asa tapara mande\f + \fr 21:33 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* kaŋuya iŋoyi. Naru kano ya simburí kato wain kho ka tero hoŋgo rero wuririyoro ŋu quroko ŋuno wain eŋgémboro sonoyó rewero quro meré parámi ka sero rotoro ya piru kho qene sopoyowero qu ka towaró. Ŋu soso toworo kho ŋu rero kho sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro\f + \fr 21:33 \ft Kho simburímbo ŋande ye iŋaró, ko uni ŋundo kho soporo eŋgé kumi simburí inoro kumi towowaŋgo.\f* mira kapiyamo ŋuno toŋeró. \v 34 Yate-yate eŋgé siyowero naru tukuni tiníqo, sunará simóŋo asá yiriní eneŋo wain eŋgé mandumi ŋu siyowero uyareŋgurí. \fig Wain kho tero hoŋgo rero wuririyaró.|alt="Walled vineyard, watchtower and wine press" src="LB00103B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994." ref="MAT 21:33" \fig* \p \v 35 “Uyari kho sopo-sopo uni ŋundo sunará simó ŋu yorero kako haususuwaŋgurí, kako uri khumaró ko kako wondo saŋanímo raŋaŋgurí. \v 36 Imemoŋgo simburímbo kho uni meyowo qambu asá yereró. Ko uni tukú asá yereró quro qambuye ŋundo uni korete asá yereró ŋuro qambuye taka yereró. Ko sopo-sopo uni ŋundo komo o murí piyimi taŋgurí ŋu naŋge eneno ŋuya taŋgurí. \v 37 Naru weŋako simburímbo eneŋo naŋuní asáŋoro ŋande yaró, ‘Enendo naŋone ŋu ará te inowaŋgo.’ \p \v 38 “Quko kho sopo-sopo uni ŋundo simburímboro naŋuní mahiní qenero keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’ \v 39 Ŋunde yero re raŋoyi kho tapémo uní uroyi khumaró. \p \v 40 “Asa ye date iŋoteŋgo? Imemoŋgo wain kho simburímbo mahero kho sopo-sopo uni ŋuro do ka te yunoweya?” \p \v 41 Yesu ŋunde yiní ŋande miraŋgurí, “Enendo uni piyimi ŋu o piyimi horé te yunoro kho ŋu pitu rero uni meyowo yunoní sopowaŋgo. Ko eŋgé siyowero naruko ŋuno eneŋo eŋgé ŋu inowaŋgo.” \p \v 42 Ko Yesuko ŋande osese yereró, “Yeko peka sokomeko ŋuno mande ŋa kama weyoyoteŋgo? \b \q1 “‘Ya re-re unindo wondo ka rero piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí, \q2 quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete. \q1 Uni Parámi eneŋombo o ŋu riní ŋunde tunoqiní \q2 qenero niŋgu-niŋgu parámi teteto.’ \p \v 43 “Ŋunde ŋuroko nondo ye yimiroteno, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 21:43 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* yowero ye soré yereweya. Ye soré yerero uni wini meyowo naru ŋuro khoyó ti eŋgé teweya ŋu yoriní ŋuno owaŋgo. \v 44 Uni soso wondo ŋuro saŋano raŋowaŋgo quko kosaŋewaŋgo. Quko wondo ŋundo uni ka saŋano umbuníqo, uni ŋu uso-soworo murutómi teweya.” \p \v 45 O qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya\f + \fr 21:45 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* Yesuko tapara mande yaró ŋu iŋoro ŋande iŋaŋgurí, ene nore rokó nerete, ye iŋaŋgurí. \v 46 Ŋunde ŋuroko Yesu towo kusiyowero yero iŋaŋgurí, quko unipare qambu quro soraŋgurí, do karo unipareto ŋande iŋaŋgurí, Yesu ŋuko Anutu koro ye-ye uni\f + \fr 21:46 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka, ye iŋaŋgurí. \c 22 \s1 Epe re-re tewero ŋuro o ne-ne ŋuro tapara mande \r (Luk 14:16-24) \p \v 1 Yesuko tapara mande\f + \fr 22:1 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* kaŋuya ŋande yimiraró, \v 2 “Sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 22:2 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro. Naru kano wiri yerete uni kato eneŋo naŋuní epe re-re tewero ŋuro o ne-ne naruyó rokóŋaró. \v 3 Koretero topé-topé o ne-neko ŋuno mahewaŋgo, yero neko yereró. Ko o newero naruko ŋuno sunará simóŋo asá yiriní neko yerero yore mahewero toŋeŋgurí. Quko topé-topé ŋundo mahewero piyimiŋaŋgurí. \p \v 4 “Ko ene sunará simó kumi kaŋuya asá yerero ŋande yimiraró, ‘Yendo uni neko yerenowó quno ŋuno naŋge toŋeya ŋande yimiroyi, “Iŋoyi. Nondo o ne-ne ŋu roŋgaruwoteno. O ŋandiro qu makao urumuni qu ko númbowe koweye tinditiwí mu urowe khumoyi se o soso roŋgaruwano. Ye epe re-re koro o ne-neko ŋano mahi.”’” \p \v 5 “Sunará simómbo uyaro ŋunde yimiroyi iŋaŋgurí, quko huwóŋaŋgurí. Kini, kako khoyómo toŋeró, ko kako mone re-re khoyó tewero quro toŋeró. \v 6 Ko meyowo ŋundo sunará simóŋo yondoworo o piyimi te yunoro yuri khumaŋgurí. \v 7 Ŋunde tiqo, wiri yerete uni ŋundo saŋgirí parámi tero kuma uni asá yiriní uyareŋgurí. Uyaro uni sunará simóŋo yuraŋgurí ŋu yore hamó rambaruru yerero yendéye ŋuya qayi qaró. \p \v 8 “Asa wiri yerete uni ŋundo sunará simóŋo ŋande yimiraró, ‘Epe re-re koro o qu komo roŋgaruwowí mu yote, quko uni neko yerenowó ŋu, eneko uni meté kini, ŋuroko o newero naruyómo mahewero mepémo kini. \v 9 Ŋunde ŋuroko ye khe saŋa-saŋako uyaqo, uni ka ŋuno yiyoyaqo, neko yirika epe re-re koro o ne-neko ŋano mahi.’ \v 10 Ŋunde yiní sunará simó khewore toŋero unipare yiyoro uni piyimi muya uni meté quya yorero soso huru yereŋgurí. Unipare qambu qundo yano mahero o naŋgurí. \p \v 11 “Asa wiri yerete uni ŋundo yayómo oro unipare o neyaŋgo ŋu yiyaró. Yiyoro uni ka qeneró muko epe re-re tewero tuwi meté qu ka kama re taró. \v 12 Ko wiri yerete unindo ŋande oseseyaró, ‘Topo, ke date koro tuwi meté qu ka kama re tero ŋano arete?’ Quko uni ŋundo mande topé ka kama yaró. \p \v 13 “Asa wiri yerete uni ŋundo sunará simó ŋande yimiraró, ‘Yendo khí kandí kusiyoya re raŋika mirako uya huriri yendémo ŋuno yoweya. Huriri yendémo ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.’ \f + \fr 22:13 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \p \v 14 “Qeni, Anutuko uni parámi neko yereyote, quko kanatape ma irisa ŋunde naŋge rokó yiriní quroyómo uyarewaŋgo.” \s1 Juda unindo Sisa takis meté inowaŋgope ma kini? \r (Mak 12:13-17; Luk 20:20-26) \p \v 15 Asa Farisi unindo\f + \fr 22:15 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* huruworo Yesu eneŋo mandíwore kusiyowaŋgo ŋuro khe ka seqaŋgurí. \v 16 Enendo iŋo-iŋo rewero uniyemboya Herot koro topé kumi\f + \fr 22:16 \ft “iŋo-iŋo rewero uniye” muko unindo \fk Farisi uni \ft ŋuro iŋo-iŋoye howeyaŋgurí. “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró.\f* ŋu asá yiri Yesuko uyaro ŋande miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote. \v 17 Asa ko ke date iŋote? Ŋu meté norendo Sisa\f + \fr 22:17 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yerero ene moŋgo takis siyaŋgurí. Juda uni kumimbo takis ŋuro hamó piyimiŋoyaŋgurí, dokoro Sisa kasirayómo yowero ŋuro piyimiŋoyaŋgurí.\f* takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe, ma kini?” \p \v 18 Quko Yesuko komo iŋo-iŋoye piyimi ŋu qenero ŋande yaró, “Ye uni maŋgoye irisa, ye date koro towo nereteŋgo? \v 19 Yendo takis tewero wondo musiyó ka re witú nirika qenewe.” Yiní denarius\f + \fr 22:19 \ft “\fk denarius\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wondo musiyó ka, asa Rom koro takis tewero wondo qu.\f* ka rero Yesuko maheŋgurí. \v 20 Ko Yesuko ŋande osese yereró, “Wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?” \p \v 21 Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí. \p Ko enendo ŋande yimiraró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.” \p \v 22 Ŋunde yiníqo, mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero roto toŋeŋgurí. \s1 Sadyusi unindo uni khumowí otoqowaŋgo ŋuro Yesu oseseyaŋgurí \r (Mak 12:18-27; Luk 20:27-40) \p \v 23 Ŋu naruko naŋge Sadyusi uni\f + \fr 22:23 \ft “\fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* kumi Yesuko maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo. \v 24 Asa mahero Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko\f + \fr 22:24 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* ŋande yaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’ \f + \fr 22:24 \ft Hutuŋo Mande 25:5-6\f* \v 25 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yiriní keweronanimo yoraŋgo. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró. Ŋunde ŋuroko simó irisayó ŋundo payómboro parí ŋu raró. \v 26 Ko ene ŋuya simóyari moré kini khumaró, ko simó kapusayó ŋuya ŋunde naŋge taró. Yate-yate soso ŋunde naŋge taŋgurí. \v 27 Soso ta khumomukaŋgurí, ko imemoŋgo pare ŋu ŋuya khumaró. \v 28 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.” \p \v 29 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Yendo mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuya Anutu koro wimbí ŋuya kama iŋoyi tondaŋete. Ŋunde ŋuroko ye mande koroqe yeteŋgo. \v 30 Unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno ŋu unipare ŋuko epe re-re kama tewaŋgo. Kini, eneko sambo simó\f + \fr 22:30 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋunde qembe yowaŋgo. \v 31 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Yendo peka Anutuko mande yeno yaró ŋumbeka kama weyo iŋaŋgurí? Ŋuko ŋandiro, \v 32 ‘Nondo Abraham koro Anutuyó, Aisak koro Anutuyó, Yakop koro Anutuyó.’ Asa qeni, Anutu ŋuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro Anutuye.” \f + \fr 22:32 \ft Anutuko mande ŋu \fk Moses \ft miraró (Toŋeŋgurí 3:6 weyo qembe). Quko yaró quno \fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop \ft komo suki khumaŋgurí.\f* \p \v 33 Unipare qambu ŋundo Yesu koro mandí ŋu iŋoroqo kondé yukuwaŋgurí. \s1 Anutu koro hutuŋo mande korete qu \r (Mak 12:28-31; Luk 10:25-28) \p \v 34 Asa Farisi unindo Yesuko Sadyusi\f + \fr 22:34 \ft “\fk Farisi uni\ft , \fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huruye Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Ŋu Farisi uni ŋundo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. Sadyusi uni ŋuko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* maŋgoye kusiyaró ŋu iŋoro pitu ko huruwaŋgurí. \v 35 Keweroyemo ŋunoko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 22:35 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kato Yesu towoŋowero otoqoro ŋande oseseyaró, \v 36 “Rondaqe-rondaqe uni, do hutuŋo mande\f + \fr 22:36 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋundoko mande kondé kumi taka yerete?” \p \v 37 Ko Yesuko ŋande miraró, “‘Keto Uni Parámi, Anutuke ŋu, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’ \f + \fr 22:37 \ft Hutuŋo Mande 6:5 \f* \v 38 Mande kondé ŋundoko parámi, ko hamó korete horé yote. \v 39 Ko mande kondé irisayó ŋuko ŋunde naŋge. Ŋuko ŋandiro, ‘Keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya iŋoyoto qembe.’ \f + \fr 22:39 \ft O Qa-qa Uni 19:18 \f* \v 40 Ŋu mande kondé irisa ŋuko Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye soso\f + \fr 22:40 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* koro murí.” \s1 Kristo ŋuko danimboro naŋuní? \r (Mak 12:35-37; Luk 20:41-44) \p \v 41 Asa Farisi uni\f + \fr 22:41 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ŋundo ŋuno huruwoyuriqo, Yesuko ŋande osese yereró, \v 42 “Yendo Kristo ŋuro date iŋoteŋgo, ŋuko danimboro naŋuní?” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Dewit koro naŋuní.” \p \v 43 Yi ŋande osese yereró, “Asa date tero Dewit eneŋombo Yuqa Surumíwore uni ŋuro ‘Uni Parámi,’ ye nekaró? Enendo ŋande yaró, \q1 \v 44 “‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró, \q2 “Kandene kondésina kunditeka \q1 nondo saŋgiríŋge soso yorewe \q2 keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.”’ \m \v 45 Dewitko uni ŋuro ‘Parámine,’ yero nekaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?” \v 46 Ŋunde yiníqo, uni kato topé tewero mepémo kini. Ko ŋu naruko yate uni soso sasaro tero Yesu oka karo kaŋuya kama oseseyaŋgurí. \c 23 \s1 Unindo oteteye piyimi ŋundo topé piyimi rewaŋgo \r (Mak 12:38-40; Luk 11:39-52; 20:45-47) \p \v 1 Asa Yesuko unipare qambu ŋuya iŋo-iŋo rewero unindoya yimitoro \v 2 ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi uni\f + \fr 23:2 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ŋundoko Moses\f + \fr 23:2 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* koro meté raŋgurí. \v 3 Ŋunde ŋuroko mande soso yimiroteŋgo ŋuko yendo iŋo howeyuri qembe. Quko eneŋo muríye ma howewero. Dokoro enendo eneŋo mandeye kama howeyoteŋgo. \v 4 Enendo oka quhurí piyimi uni saŋayemo kusiyoyi korowoyoteŋgo.\f + \fr 23:4 \ft “o quhurí” ŋuko oresaka mande enesó-enesó naŋge.\f* Quko samaka-samaka ka kama yunoyoteŋgo. \p \v 5 “O soso teyoteŋgo ŋuko, unindo niyowaŋgo yero teyoteŋgo. Enendo pusi\f + \fr 23:5 \ft “pusi” ŋuko puŋge makao kowímbo toworo Anutu koro mande kumi nakayáŋoro sokome tomó-tomó ŋu pusi quroko rero umu-kembayemo kandímo kusiyoyaŋgurí. Komo suki Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋande yaró, ko uni soso ŋunde tewaŋgo (Toŋeŋgurí 13:9; Hutuŋo Mande 6:8; 11:18 weyo qembe). \f* pará-pará kembayemo kusiyoyoteŋgo, ko tuwiye muko masi-masi piru moré.\f + \fr 23:5 \ft “masi-masi” ŋuko Juda unindo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft howero tuwiyemo kusiyaŋgurí (Qambuye 15:37-38 weyo qembe). \f* \v 6 Enendo o ne-ne naruko yakutí korete quno ŋuno etewero hamó iŋoyoteŋgo,\f + \fr 23:6 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* ko huru-huru yano kundite-kundite korete quno ŋuno kunditewero iŋoyoteŋgo. \v 7 Yendémo ŋuno enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo, ko unindo, ‘Rapi,’ \f + \fr 23:7 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* ye neko nerewaŋgo, yero iŋoyoteŋgo. \p \v 8 “Ŋunde ŋuroko unindo yeya, ‘Rapi,’ yero kama neko yerewaŋgo. Dokoro kanata na yeŋo rondaqe-rondaqe uniye, ko yeko soso topo ŋunde naŋge. \v 9 Ko nokono ŋano uni ka ‘Awanani’ ye ma nekowero. Kanata ŋundo naŋge yeŋo awaye, ko enendo samboko yote. \v 10 Ko yeya, ‘Uni Kembé,’ yero kama neko yerewaŋgo. Yeko uni kembéye kanata na, ŋuko Kristo\f + \fr 23:10 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu. \v 11 Yeŋo uni parámiye ŋundoko yeŋo sunará simóye yoweya. \v 12 Uni ka eneŋo owí hokoyoweya, ŋuko owí muko umbuweya. Ko uni ka owí riní umbuyoweya, ŋuko owí parámi reweya. \p \v 13 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómboro\f + \fr 23:13 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* makoyó wisumuŋoyoteŋgo. Yeŋomboko quroyómo kama oyoteŋgo. Ko unipare quroyómo owero tiqo, yendo oreye kusiyoyoteŋgo. \v 14 (-)\f + \fr 23:14 \ft Komo suki Matyuko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka mande kaŋuya ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro yaró: \fv \ft 14 \+fv*\ft “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo wapu koro ya qu siyoteŋgo. Kowe owé rewero quro hariri piru saŋga teyoteŋgo. Imemoŋgo o soso ŋuro kimoyó piyimi rewaŋgo.” \f* \p \v 15 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko windi soso andusina quno ŋuno uyaro mirane-mirane soso uyaro Juda koro muríye rondaqe yunoyoteŋgo. Ko uni ŋundo iŋoro howero taka yerero o piyimi horé teyoteŋgo. \p \v 16 “Yeko toŋeye pokamowí mundo uni khe witú yereyoteŋgo. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Ko uni kato, “Ya Surumímbo\f + \fr 23:16 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* mandene riní kondérete,” \f + \fr 23:16 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kato eneŋo mande kusiyaró ŋu kondérewero quro mande kaŋuya yaró. Mande kaŋuya ŋuko eneŋo mandí wimbí inoní uni meyowo ŋande ye iŋowaŋgo, peka, “Enendo mande hamó naŋge yete.” \f* yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé horé kini. Quko, “Gol ŋuko Ya Surumí ŋuno yote qundo mandene riní hamó kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé tiní ŋu rotowero mepémo kini.’ \v 17 Yeko kape toŋeye pokamowí. Qeni, Ya Surumímbo gol ŋu riní Anutu toŋímo meté horé tete, hamómbe? Asa ko Ya Surumímbo gol ŋu takayote. \p \v 18 “Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Ko uni kato, “Wondo yakutí\f + \fr 23:18 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* ŋundo mandene riní kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé horé kini. Quko, “O qa-qa\f + \fr 23:18 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* wondo yakutí saŋano yote qundo mandene riní hamó kondérete,” yeweya tiníqo, mandí ŋuko kondé tiní ŋu rotowero mepémo kini.’ \v 19 Yeko toŋeye pokamowí. Qeni, wondo yakutí ŋundo o qa-qa ŋu riní Anutu toŋímo meté horé tete, hamómbe? Asa ko wondo yakutí ŋundo o qa-qa ŋu takayote. \v 20 Ŋunde ŋuroko uni ka wondo yakutí ŋundo mandí riní kondéreyote ŋundo wondo yakutí ŋuya o qa-qa saŋano yote ŋundo mandí riní kondéreyote. \v 21 Ko uni ka Ya Surumímbo mandí riní kondéreyote ŋundo Ya Surumí ŋuya Anutu ŋuno yote ŋundo mandí riní kondéreyote. \v 22 Ko uni ka sambo ŋundo mandí riní kondéreyote ŋundo Anutu koro yakutí ŋuya Anutu ŋuno kunditeyote ŋundo mandí riní kondéreyote. \p \v 23 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo o tomó ta khono woteyote ŋu siyoro rondaŋi kande irisa tiní kanata rero Anutu inoyoteŋgo. Quko hutuŋo mande\f + \fr 23:23 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* pará-pará kumi rotoyoteŋgo. Mande ŋuko ŋandiro, murí roneneŋowí mu te yunoyi qembe, sikíye te yunoyi qembe, mande komo kusiyaŋgurí ŋu howi qembe. Asa ye meté ŋu hutuŋo mande pará-pará ŋu teya mande tomó ŋuya ma rotowero. \v 24 Yeko toŋeye pokamowí mundo uni khe witú yereyoteŋgo. Yendo topa kano kuni tomó ta-ta qenero koweyumu tero se rotoyoteŋgo. Quko ŋu kamel\f + \fr 23:24 \ft “\fk kamel\ft ” ŋuko númbowe parámi ka, ko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó ŋuko tomó horé. \f* parámi ŋuno yote ŋu kama qenero kinaŋge neyoteŋgo. \p \v 25 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko topa saŋanímo ko kondó saŋanímo sonowoyi kekere ta sara memeri teyote ŋundiro. Quko quroyómo ŋunoko murí piyimi, asa situwiye ta yerewero murí ko eneŋomboro iŋoyowero murí, ŋu maŋgoreyote. \v 26 Ye Farisi uni, yeko toŋeye pokamowí. Koreteroqo, topa quroyómo ŋu sonowoyi sara tiníqo, saŋanímo ŋu ŋuya sara teweya. \p \v 27 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko uni khumaŋgurí tapu yerewero ya qu\f + \fr 23:27 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda uni kumimbo uni khumaŋgurí ya kano tapu yereŋgurí. Ya ŋuko ya horé kini, uni khumowímboro naŋge.\f* saŋanímo sono sara-sara qundo sonowoyoteŋgo ŋunde qembe. Saŋanímo ŋuko qenewero meté horé, quko quroyómo ŋunoko uni khumowímboro wimbuye quya o pusú piyimi mu maŋgoreyote. \v 28 Ye ŋuya ŋunde naŋge yoteŋgo. Unindo koweye qeneyoteŋgo, enendo yembeka uni roneneŋowí,\f + \fr 23:28 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ye iŋoyoteŋgo. Quko yeŋo quroyemoko maŋgoye irisawore yewero murí ko hutuŋo mande wendaqewero quro murí ŋuno yote. \p \v 29 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya ye Farisi uni ŋuya, yeko uni maŋgoye irisa. Ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko ye-ye unindoro\f + \fr 23:29 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* tapu yerewero ya qu ŋu reyoteŋgo, ko uni roneneŋowí ŋuro tapu yerewero ya ŋu núsawa te roŋgaruwoyi kekere teyote. \v 30 Ŋunde tero ŋande yeyoteŋgo, ‘Nore usisambatoro naruko ŋuno yoratowó tiníqo, asa nore ye-ye uni kama yurato khumowaŋgo.’ \v 31 Ŋu mande ŋundoko yeŋo ŋande witú yerete, yeko unindo ye-ye uni yuroyi khumaŋgurí ŋuro naŋo-simóye. \v 32 Asa ŋundiroko ye toŋeya usisambayembo murí piyimi ŋu mepémo siyomukoyi. \p \v 33 “Ye sire piyimi ŋuro simó. Ye date kewá piyimimo\f + \fr 23:33 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* ŋuno kama uwaŋgo? \v 34 Iŋoyi. Ŋu murí ŋuro nondo ye-ye uni ko uni iŋo-iŋoye meté qu ko hutuŋo mande rondaqe yunowero uni asá yerewe yeno uyarewaŋgo. Uyariqo, kumi yuroyi khumoyi yorero tipiririko\f + \fr 23:34 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* poro yerewaŋgo. Ko kumi yeŋo huru-huru yaye quroko haususu yerero yendéye moŋgo yohowewaŋgo. \v 35 Ŋunde teroqo, uni roneneŋowí mu soso nokono yuroyi khumaŋgurí ŋuro sitúye ye saŋayemo yoweya. Ŋu sitú ŋuko uni roneneŋowí soso koro sitúye, asa Apel koro sitú windoroŋaró ŋu noŋgo yate-yate Sekaraia rero wondo yakutí koya Wembó Surumí koya keweroyarimo uroyi sitú windoroŋaró.\f + \fr 23:35 \ft 2 Sowo Mande 24:20-22 weyo qembe.\f* \v 36 Ye hamó yimiroteno, o soso ŋuro kimoyó piyimi ŋu unipare itaka ŋano yoteŋgo qu saŋayemo umbuweya. \s1 Yesuko Yerusalem ŋuro newonde surumí taró \r (Luk 13:34-35; 19:41-44) \p \v 37 “Yerusalem, Yerusalem, yendo ye-ye uni\f + \fr 23:37 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* yuri khumoteŋgo, ko uni Anutuko asá yiriní maheyoteŋgo ŋu wondo saŋayemo raŋoyoteŋgo. Naru qambu nondo kotoriko simó se wire quroko poka yereyote ŋunde qembe simóŋge se kopo yerewero iŋoyano. Quko yendo ŋuro piyimiŋoyaŋgo. \v 38 Iŋoyi, itakako yaye hamó piyo tiní ye kina yowaŋgo. \v 39 Dokoro, nondo ŋande yimirowe, ye no kaŋuya kama niyowaŋgo, yate yendo ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní!’” \c 24 \s1 Naru weŋa ŋuro rokó ŋu \r (Mak 13:1-13; Luk 21:5-19) \p \v 1 Yesuko Ya Surumímboro\f + \fr 24:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hoŋgo ŋu roto toŋiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 24:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* mahero Ya Surumímboro pase tomó-tomó soso witúŋoyi qeneró. \v 2 Qenero ŋande yimiraró, “Ye sosopo pase keke-kekere ŋa qeneyoteŋgope? No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya.” \p \v 3 Yero oro mira purí Oliv ŋuno kunditaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo naŋge mahero mondó ta ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nimitoka iŋato, do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewero tete ŋuro do rokó ka teweya?” \p \v 4 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro. \v 5 Dokoro, uni qambu qundo mahero no owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Kristo\f + \fr 24:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní maheweya ŋu.\f* ŋuko no,’ yewaŋgo. Ŋunde yero unipare qambu kaná yerewaŋgo. \v 6 Yeko kuma parámi teyoteŋgo ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, ko kuma parámi tunoqeweya ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo. Asa ye kondé toŋeteyuri qembe. Ma yukuwowero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini. \v 7 Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo. Mirane-mirane korare koya kunduru parámi ŋu ŋuya tunoqeweya. \v 8 O soso ŋuko pare qahu soso qundo simó pisiyowero tero kowe surumí tete ŋunde qembe. \p \v 9 “Ŋu naruko ŋunoko ye yondoworo uni piyimi kandeyemo yorotoyi o quhurí ye yunoro yuri khumowaŋgo. Ko uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo. \v 10 Ŋu naruko ŋunoko iŋondutu unipare qambu qundo iŋondutuye rotoro eneŋo topoye ŋuro kondé piyimiŋoro uni piyimi kandeyemo yorotowaŋgo. \v 11 Kowe ye-ye uni kota-kota wata otoqoro unipare qambu kaná yerewaŋgo. \v 12 O piyimi kate-kate parámi horé tunoqeweya, asa ko uni qambu qundo topotoya newonde meté yunowero murí ŋu roti toŋeweya. \v 13 Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya. \v 14 Asa ŋundo mira enesó-enesómo unindo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋa uni wini enesó-enesó yesowoyiqota naru weŋa qu tunoqeweya. \s1 O piyimi horé ka tunoqeweya \r (Mak 13:14-23; Luk 21:20-24) \p \v 15 “Asa ko naru kano o piyimi horé ka komo ye-ye uni Danielko ŋuro yesowaró ŋuno qu\f + \fr 24:15 \ft Daniel 9:27; 11:31; 12:11 weyo qembe.\f* mahero yendé meté horé muno ŋuno yoweya. (Ye sokome ŋa weyoteŋgo qu, weyo iŋika tondaŋiní.) \v 16 Asa ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako yoteŋgo quko yendéye rotoya mira purímo waka ta toŋi qembe. \v 17 Uni ka ya umómo\f + \fr 24:17 \ft Ŋu naruko ŋuno “ya umó” soso ŋuko suruŋo kini, papare naŋge, ko unipare meté owero kunditeyaŋgo.\f* yoweya quko oyó siyowero quro ya quroko ma uwero. \v 18 Kowe uni ka khono yote tiníqo, tuwi ka tapémo rota ŋu ŋuya ma rewero. \v 19 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu tete, ko simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. \v 20 Yeko ŋande hariri ti qembe, asa sorewero naru ŋuko seno matú mopowímo ŋuno kama tunoqeweya, ko Sapat naruko\f + \fr 24:20 \ft “\fk Sapat naruko\ft ” ŋuno Juda unipareto khe piru khetewero mepémo kini, \fk hutuŋo mandeko \ft sore yereró.\f* ŋuno kama tunoqeweya. \v 21 Dokoro ŋu naruko ŋuno o quhurí parámi horé qu tunoqeweya. Hamó, Anutuko noko towaró ŋu noŋgo yate arero naru ŋanoko, o quhurí ka ŋunde qu komo kama tunoqaró. Kowe imemoŋgo o quhurí ka ŋunde qu pitu ko kama tunoqeweya. \p \v 22 “Asa Anutuko naru piyimi ŋu riní tukuni kama tiníqo, unipare soso piyo temukowaŋgo. Quko enendo unipareyó rokó yereró ŋuro iŋoro naru ŋu riní tukuni ta teweya. \v 23 Ŋu naruko ŋuno naŋge, ko uni kato yeya ŋande yeweya, ‘Qeni, Kristo\f + \fr 24:23 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní maheweya ŋu.\f* ŋuno qu ŋano yote,’ ma ‘Andu yote anduqe,’ ye ŋuro iŋondutu ma tewero. \v 24 Dokoro, Kristo kota-kota koya ye-ye uni kota-kota koya mahero Anutuko unipare rokó yereró ŋu kaná yerewero o parámi wimbí moré qu tewaŋgo. \v 25 Asa nondo itaka o soso ŋuro yimiroweqota tunoqeweya quno ŋuno yendo iŋi tondaŋeweya. \p \v 26 “Ŋunde ŋuroko ko uni kato ŋande yewaŋgo, ‘Kini, enendo andu mira wimbímo andu yote anduqe,’ asa ye ŋuwore ŋuno ma uyarewero. Kowe enendo ŋande yewaŋgo, ‘Kini, uni ŋuko ya quroko ŋano naŋge yote,’ asa ye iŋondutu ma tewero. \v 27 Dokoro Unindoro Naŋuní\f + \fr 24:27 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* maheweya ŋuko kusiro rowá ŋuko kosa aretewore noŋgo sineqero kosa pusuŋetewore uyote ŋunde qembe. \v 28 Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo. \s1 Unindoro Naŋuní ŋundo pitu ko maheweya \r (Mak 13:24-31; Luk 21:25-33) \p \v 29 “Naru piyimi ŋuko kini tiníqo, imemoŋgo ta \b \q1 “‘kosa ŋuko huriri tiní \q2 kombo ŋuko kama hiyóqiní \q1 tutu soso ŋuko sambo koŋgo umbuyi \q2 o soso wimbí moré mu samboko yote qu yukuwowaŋgo.’ \p \v 30 “Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋunímboro rokóŋo samboko aweno tunoqeweya. Kowe uni wini soso mira soso quno ŋuno tendo mukuru tero toŋetero qenewaŋgo. Unindoro Naŋuní koporé kewerowore wimbí moré tero sine parámi\f + \fr 24:30 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* horémo mahiní unipare soso qenewaŋgo. \v 31 Mahero uŋgu yiní eneŋombo sambo simó\f + \fr 24:31 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* asá yiriní toŋero unipare rokó yereró qu soso ta roŋgopo yerewaŋgo. Sambo simó ŋundo mira kawore-kawore noŋgo roŋgopo yereyate uro mira weŋawore qu yore mahemukowaŋgo.” \p \v 32 “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋu qenero iŋondutu rero qeni qembe. Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo. \v 33 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, Unindoro Naŋuní ŋuko woso kutaqemo mahete, mako rorowo ŋano kaŋete, ye iŋi qembe. \v 34 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya. \v 35 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya. \s1 Do naru pitu ko maheweya ŋu kama iŋoteto \r (Mak 13:32-37; Luk 17:26-30,34-36) \p \v 36 “Uni kato o ŋu tunoqeweya naruyó ŋu kama iŋote. Hamó, sambo simó\f + \fr 24:36 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋuya Naŋuní\f + \fr 24:36 \ft “Naŋuní” ŋuko \fk Anutu koro Naŋuní\ft , asa Yesu naŋge.\f* ŋuya kama iŋoteŋgo. Iwímbo\f + \fr 24:36 \ft “Iwí” ŋuko Anutu naŋge.\f* enesó naŋge naruyó ŋu iŋote. \v 37 Qeni, Unindoro Naŋuní\f + \fr 24:37 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* maheweya quro naru ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe. \v 38 Asa sono riru parámi kama tunoqeyoní unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko uró. \v 39 O eneno tunoqeweya ŋu kama iŋi tondaŋiní sono riru parámi tunoqero unipare soso ta rambaruru yereró.\f + \fr 24:39 \ft Murí Tero 6:1-17 weyo qembe.\f* Unindoro Naŋuní maheweya ŋuko ŋunde naŋge tunoqeweya. \v 40 Naruko ŋuno uni irisa khono yoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo. \v 41 Pare irisa kandeto wit musiyó rumuniŋori ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo. \p \v 42 “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri. Do naruko yeŋo uni parámiye maheweya ŋuko ye ŋu kama iŋoteŋgo. \v 43 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini. \v 44 Ye ŋuya sopo toŋete yuri. Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo. \s1 Kho simó meté, kho simó piyimi ŋuro tapara mande \r (Luk 12:42-46) \p \v 45 “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote. \v 46 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó ŋundo kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya. \v 47 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya. \v 48 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya, \v 49 yero otoqoro kho kopo topé yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka. \v 50 Asa sunará simóŋomboro uni parámiyómbo sóqero mahiní naru ŋuro ye kama iŋoyi tondaŋeweya. \v 51 Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro uni maŋgoye irisa quya ŋuno rotoweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.\f + \fr 24:51 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \c 25 \s1 Pare keta kande irisa ŋuro tapara mande \p \v 1 “Ŋu naruko ŋunoko sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 25:1 \ft “\fk sambo simburímbo unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋande teweya. Asa uni ka epe re-re keta taró. Tiní pare keta kande irisa suruye siyoro kheko kopowero sopaŋgurí. \v 2 Kande kasina ŋuko pare kape-kape ko kande kasina ŋuko iŋo-iŋoye meté. \v 3 Pare kape-kape ŋundo suruye siyoro maheŋgurí, quko suruyemboro sonoyó meyowo ŋu ka kama re maheŋgurí. \v 4 Pare iŋo-iŋoye meté ŋundoko sonoyó meyowo ŋuya kusíŋoro suruye ŋuya se maheŋgurí. \p \v 5 “Asa uni epe re-re keta taró ŋu waka kama maheró, ŋunde ŋuroko pare ŋu soso kupo tero eteyaŋgo. \v 6 Eti suwo keweroko uni kato ŋande nekoní iŋaŋgurí, ‘Uni ka epe re-re ta ŋuno qu mahete ŋa. Ye maheya kheko kopoyi.’ \p \v 7 “Iŋoro soso otoqoro suruye se roŋgaruwaŋgurí. \v 8 Pare kape-kape ŋundo pare iŋo-iŋoye meté ŋande yimiraŋgurí, ‘Yendo sonoye ka se nore nunoyi,’ yaŋgurí. ‘Noreŋo surunani tukuni ta winzumowero teteŋgo.’ \fig Suruye kumi winzumaŋgurí.|alt="Some lamps go out" src="UBSc-10b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 25:8" \fig* \p \v 9 “Ŋunde yiqo, pare iŋo-iŋoye meté ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, ‘Kini, sonoyó ŋako nore soso mepémo kini. Meté ye toŋeya ya o soweyoteto qu noŋgo yeŋombo kimo ti.’ \p \v 10 “Asa sonoyó kimo tewero roto toŋikata uni ŋu pare raró ŋu maheró. Mahiní pare kande kasina o roŋgaruwaŋgurí ŋu uni ŋuya epe re-re koro o ne-ne taŋgurí ŋu newero ya quroko oŋgurí. Ko unindoko mako tuŋaŋgurí. \p \v 11 “Imemoŋgo pare meyowo ŋu enepa naŋge mahero ŋande yaŋgurí, ‘Uni Parámi, Uni Parámi, mako kosoka nore oto.’ \p \v 12 “Quko enendo mande topé ŋande yaró, ‘No hamó ye yimiroteno, ye kama iŋo yunoteno.’” \p \v 13 Ko Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri qembe. Do naruko no pitu ko mahewano ŋuko ye kama iŋoteŋgo. \s1 Kho unindo wondo musiyó sopoyaŋgurí ŋuro tapara mande \r (Luk 19:11-27) \p \v 14 “Qeni, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 25:14 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko ŋandiro. Uni kato yendé kapiyamo toŋewero iŋoro sunará simóŋo neko yerero onoŋoyó sopoyowero kho qu yunaró. \v 15 Enendo sunará simó kanata-kanata iŋo-iŋoye qene rondaŋero mone rondaŋero yunaró. Ko kako wondo musiyó 5,000 inaró, ko kako 2,000 inaró, ko kako 1,000 inaró. Yunoní kini tiní toŋeró. \v 16 Toŋiní uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mone kho teroqo, 5,000 kaŋuya sowe tero raró. \v 17 Ko uni 2,000 raró ŋu, ene ŋuya mone kho tero 2,000 kaŋuya sowe tero raró. \v 18 Quko uni 1,000 raró, ŋundoko nokono meré sero uni parámiyómboro mone ŋu re tapuŋaró. \p \v 19 “Naru piru saŋga yateqo, sunará simó ŋuro uni parámiye pitu ko maheró. Mahero mone se yunaró ŋuya mande roŋgaruwaŋgurí. \v 20 Ko uni wondo musiyó 5,000 raró ŋundo mahero 5,000 kaŋuya re mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 5,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tewe 5,000 kaŋuya tunoqaró.’ \p \v 21 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté horé soparó, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’ \p \v 22 “Ko uni wondo musiyó 2,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, keto wondo musiyó 2,000 nunaró. Asa qeno, nondo mone kho tero 2,000 kaŋuya ranowó.’ \p \v 23 “Yiní uni parámiyómbo ŋande miraró, ‘Keko sunará simó meté, kho meté horé ta teyara. Keto o tomó ta-ta qu meté ta sopoyaró, ŋunde ŋuroko nondo, keto o parámi sopoweya, ye iŋoteno. Ke maheya noya niŋgu-niŋgu te.’ \p \v 24 “Ko uni wondo musiyó 1,000 raró ŋundo ŋuya mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, no komo iŋanowó, keko tiwi uni. Keto na uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyote. Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, keto na o woteyote ŋu se kopoyote. \v 25 Ŋunde ŋuroko sasaro tero keŋo moneke re uyaro noko sero tapuŋanowó. Moneke ŋuna.’ \p \v 26 “Ŋunde yiní uni parámiyómbo mande topé ŋande miraró, ‘Keko sunará simó piyimi, keto wimbuma uni tete. Ke ŋande iŋoyote, no uni meyowombo khono o newero qu rimiyoteŋgo ŋu siyoyoteno, hamómbe? Ko uni meyowombo o yuwoyó mira kano raŋoyoteŋgo ŋu, nondo o woteyote ŋu se kopoyoteno, hamómbe? \v 27 Asa ko ke date koro wondo ŋu rero wondo yano kama raró? Ŋunde tiqo, wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo riní no maheweqo, neneŋo wondo ŋuya wondo saŋanímo ŋu ŋuya nunoweya. \p \v 28 “‘Ŋunde ŋuroko wondo musiyó 1,000 ŋu rero uni ŋu wondoyó 10,000 moré ŋu inoyi. \v 29 Dokoro, uni soso oye kumi moré, ko nondo kaŋuya se yunowano. Quko uni kanata kato oyó moré kini, asa o tomó ta ka towote, ŋuko nondo ene noŋgo re rotowano. \v 30 Asa yendo sunará simó piyimi ŋu howi mirako uro huriri yendémo ŋuno uweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.’ \f + \fr 25:30 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \s1 Unindoro Naŋunímbo unipare soso ronda yereweya \p \v 31 “Unindoro Naŋuní\f + \fr 25:31 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo sine parámiyómo sambo simóŋomboya\f + \fr 25:31 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* soso mahewaŋgo quno ŋuno eneŋo wiri yerete unindoro yakutí meté horé ŋuno kunditeweya. \v 32 Kunditiní uni wini soso mahero eneŋo toŋímo huruwowaŋgo. Ko enendo ronda yerero wini irisa ŋunde yorotoweya, ŋundiro sipsip sopo-sopoko sipsip kasina meme kasina ronda yereyoteŋgo ŋunde teweya. \v 33 Ko sipsip yorero kandí kondésina yorotoro meme yorero kandí tesina yorotoweya. \p \v 34 “Asa kowe wiri yerete uni ŋundo unipare kandí kondésina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Komo suki Anutuko noko sambo kama toworo ye wiri yerewero ŋuro iŋoro naru ŋunde qu roŋgaruwaró. Asa ko ye awanembo puriŋo yunaró ŋu, ye mahero ŋu naruko ŋuno oyi qembe. \v 35 Dokoro, komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o qonemboro taŋgurí. Sono koro khumoweqo, sono nunaŋgurí. Yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo oŋgurí. \v 36 Tuwine moré kini yoweqo, tuwi nunaŋgurí. Se khumo teweqo, sopo nereŋgurí. Kusi-kusi yano yoweqo, mahe niyaŋgurí.’ \p \v 37 “Ŋunde yiní unipare roneneŋowí\f + \fr 25:37 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* ŋundo mande topé ŋande mirowaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko nore ke kiyato qoŋgeporo khumoyiqo, o newero qu kunatowó? Ko do naruko sonondoro khumoyiqo, sono kunatowó? \v 38 Ko do naruko yendé meyowo moŋgo mahiqo, kiyoro korero yananimo otowó? Ko do naruko tuwike moré kini yuriqo, tuwi kunatowó? \v 39 Ko do naruko kiyato se khumo taró, ma kusi-kusi yano yuriqo, nore uyare kiyatowó?’ \p \v 40 “Ŋunde yi wiri yerete uni ŋundo mande topé ŋande yimiroweya, ‘Nondo ye hamó yimiroteno, o soso topo-topone ka owéye moré kini muno taŋgurí, o taŋgurí ŋuko nono taŋgurí.’ \p \v 41 “Asa wiri yerete uni ŋundo unipare kandí tesina ŋu ŋande yimiroweya, ‘Yeko unipare takuni saŋayemo yote qu, ye norotoya te suki-suki qayote\f + \fr 25:41 \ft “\fk te suki-suki qayote\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* quno ŋuno uyi, kewá ŋuko Monimbu koya sunará simóŋo ŋuro roŋgaruwaŋgurí mu. \v 42 Dokoro komo no o qonemboro khumoweqo, yendo o kama nunaŋgurí. No sono koro khumoweqo, sono kama nunaŋgurí. \v 43 No yendé meyowo moŋgo maheweqo, norero yayemo kama oŋgurí. No tuwine moré kini yoweqo, tuwi ka kama se nunaŋgurí. No se khumone moré quno ŋuno, ma kusi-kusi yano yorano quno ŋuno, yendo mahe kama niyaŋgurí.’ \p \v 44 “Ŋunde yiní mandí topé ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámi, do naruko ke kiyato qoŋgeporo khumoro yaró, ma ke sono koro khumaró, ma ke uni yendé meyowo moŋgo qu, ma ke tuwike moré kini, ma ke se khumo teyuri, ma ke kusi-kusi yano yuri, norendo ke o meté kama te kunatowó?’ \p \v 45 “Yi enepa naŋge mandeye topé ŋande yeweya, ‘Nondo hamó ye yimiroteno, yendo oka ka unipare owéye moré kini quno kama te yunaŋgurí, o ŋuko nono kama te nunaŋgurí.’ \v 46 Asa ko ŋu uni wini ŋundo toŋero topé piyimi suki-suki rewaŋgo. Quko unipare roneneŋowí ŋundoko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.” \c 26 \s1 Uni pará-parámbo Yesu uroyi khumoweya ŋuro mande kusiyaŋgurí \r (Mak 14:1-2; Luk 22:1-2; Jon 11:45-53) \p \v 1 Yesuko mande ŋu soso yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 26:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, \v 2 “Ye iŋoteŋgo, naru irisa naŋge yote, ko Taka yereró quro o ne-ne ŋu\f + \fr 26:2 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* tunoqeweya. Tunoqiní unindo Unindoro Naŋuní\f + \fr 26:2 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* rero saŋgirí kandeyemo ri rero tipiririko\f + \fr 26:2 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* urowaŋgo.” \p \v 3 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéye\f + \fr 26:3 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* soso ya kano huruwaŋgurí. Ya ŋuko tapá uni Kaiapas koro ya qu. \v 4 Huruworo mande tero Yesu kanáŋoro towo pisiyoroqo, re uri khumoweya ŋuro khe qu seqaŋgurí. \v 5 Quko ŋande yaŋgurí, “Norendo o ne-ne koro naruyómo kama tewato. Yate unipareto qenero saŋgirí tero otoqoro kuma tewaŋgo koro.” \s1 Pare kato sono ka Yesu kembémo windoroŋaró \r (Mak 14:3-9; Jon 12:1-8) \p \v 6 Asa Yesuko Betani yendémo kowí piyimi khumo uni ka, owí muko Saimon koro yayómo ŋuno yora. \v 7 Ko pare ka mahero noko kumbe tomó ta ka rero sono risá nuŋgurí meté mu Yesu kembémo hausuwaró. Yesu yakutímo etero o neyoní\f + \fr 26:7 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* pare ŋundo sono ŋu rero Yesu kembémo windoroŋaró. \p \v 8 Windoroŋoní iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 26:8 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋu qenero newonde piyimi tero ŋande yaŋgurí, “Ke date koro sono ŋu kina windoroŋote? \v 9 Nore sono ŋu soweyoro mone parámi ŋu onoŋoye moré kini qu meté se yunowato.” \p \v 10 Ŋunde yi Yesuko ŋuro iŋoro ŋande yimiraró, “Ye date koro pare ŋa quhurí inoteŋgo? Enendo no o meté te nunote. \v 11 Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano. \v 12 Pareto sono ŋu no kowenemo hausuwote ŋuko uni tapu koro roŋgaru nerete. \v 13 Hamó ye yimiroteno, unindo mira soso miti mande\f + \fr 26:13 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowoyowaŋgo quno ŋuno pare ŋando o tete ŋuro ŋuya yewaŋgo, ko pare ŋuro iŋowaŋgo.” \s1 Jutasko Yesu uni saŋgirí kandeyemo re rotowero ŋuro mande kusiyaró \r (Mak 14:10-11; Luk 22:3-6) \p \v 14 Iŋo-iŋo rewero uni 12\f + \fr 26:14 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* qu kato, owí muko Jutas Isikariot, enendo o qa-qa unindoro tapá uniko\f + \fr 26:14 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* uyaró. \v 15 Uyaro ŋande oseseyaró, “Ko nondo Yesu yeŋo kandeyemo re rotoweqo, yendo do ka re nunowaŋgo?” Yiní wondo musiyó 30 se inaŋgurí. \v 16 Ŋu naru ŋu noŋgo eneŋo kandeyemo re rotowero quro naru meté seqaró. \s1 Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya o naŋgurí \r (Mak 14:12-21; Luk 22:7-14,21-23; Jon 13:21-30) \p \v 17 Asa Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\f + \fr 26:17 \ft “\fk Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka, asa Israel unipareto sonda kanata soso ŋuno bret yisiyó moré kini naŋgurí. Komo suki Anutuko unipare ŋu \fk Isip \ft noŋgo yoriní areroqo bret hamó qawero mepémo kini. Kini, bret yisiyó moré kini naŋge, asa plaua, sono naŋge qaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro o tunoqaró ŋuro iŋoro o ne-ne ŋu teyaŋgo.\f* koro kosa naru korete quno ŋuno iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 26:17 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesuko mahero ŋande yaŋgurí, “Dano nore Taka yereró quro o ne-ne\f + \fr 26:17 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* ŋu roŋgaruwato ke o ŋu neweya?” \p \v 18 Yi ŋande yimiraró, “Yendé parámimo uya uni kano uya ŋande miroyi, ‘Rondaqe-rondaqe ŋundo ŋande yete, “Narune kutaqemo tete. Noya iŋo-iŋo rewero uninemboya yakemo mahero Taka yereró quro o ne-ne ŋuro iŋoro o ŋu newato.”’” \v 19 Ŋunde yimironí uni irisa ŋundo Yesuko yaró ŋu howero yakutímo ŋuno Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwariyó. \p \v 20 Asa suwo tiníqo, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyó 12 ŋuya o newero quro yakutímo etaŋgurí.\f + \fr 26:20 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 21 Etero o nero ŋande yimiraró, “Hamó horé yimiroteno, ye keweroyemo kato no norero uni saŋgirí kandeyemo norotoweya.” \p \v 22 Yiní newonde quhurí parámi tero kanata-kanata ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, uni ŋu nondope?” \p \v 23 Mandeye topé ŋande yaró, “Uni ka noya kandeto kondó moŋgo o kopo neyotero ŋundoko no nore uni piyimi kandeyemo norotoweya. \v 24 Unindoro Naŋuní\f + \fr 26:24 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuko mande sokomeko\f + \fr 26:24 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* nakayáŋgurí ŋu naŋge howero khumoweya. Quko uni ŋundo Unindoro Naŋuní ŋu re rotoweya quko, o iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya. Námbo koretero uni ŋu kama pisiyaró tiníqo, meté.” \p \v 25 Ko Jutas, uni o ŋu teweya ŋundo ŋande yaró, “Rapi,\f + \fr 26:25 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* uni ŋu nondope?” yaró. \p Yiní Yesuko ŋande miraró, “Keto naŋge yete ŋu.” \s1 Yesuko bret, wain iŋo-iŋo rewero uni yunaró \r (Mak 14:22-26; Luk 22:15-20; 1 Korin 11:23-25) \p \v 26 Asa o neyate Yesuko bret ka rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 26:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* yunaró. Yunoro ŋande yaró, “Ŋa reya ni. Ŋako neneŋo kowene.” \p \v 27 Ŋunde naŋge wain topa ka rero Anutu yuŋgunaŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó yunoro ŋande yaró, “Ye soso ni. \v 28 Dokoro ŋako neneŋo sitúne na, mande kondé\f + \fr 26:28 \ft “\fk mande kondé\ft ” ŋuko Anutuko unipareyómboya kusiyaró.\f* ŋu reweya. Nondo unipare qambu quhuríye se rotowero quro windoroŋowe teteno. \v 29 Ŋande ye yimiroteno, wain kaŋuya kama newano, yate Awanembo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 26:29 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋunoqota no meté keta qu yeya newano.” \p \v 30 Ŋunde yiní yambo ka yi kini tiní mirako uro mira purí Oliv ŋuno oŋgurí. \s1 Yesuko Pitako ene wawa yeweya ŋuro yaró \r (Mak 14:27-31; Luk 22:31-34; Jon 13:36-38) \p \v 31 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Itaka suwonoko iŋondutuye\f + \fr 26:31 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* muko piyo tero ye soso norotowaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “‘Nondo sipsip sopo-sopo uroweqo, \q2 sipsip ŋu soso soremukowaŋgo.’ \m \v 32 Quko nondo khumoro otoqoroqota ye taka yerero Galili mirako uwano.” \p \v 33 Pitako mande topé yero yaró, “Uni soso iŋondutuye muko piyo tewaŋgo, peka, quko nondo ŋunde tewero mepémo kini.” \p \v 34 Yiní ŋande miraró, “No hamó kimiroteno, itaka suwonoko kotori kama yeyoníqota keto naru kapusa quno neneŋo wawa yeweya.” \p \v 35 Pitako ŋande miraró, “No keya koporo nuri khumowaro, quko no keŋo wawa kama yewano.” Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni soso ŋuya ŋunde naŋge yaŋgurí. \s1 Yesuko Getsemani mirako ŋuno hariri taró \r (Mak 14:32-42; Luk 22:39-46) \p \v 36 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 26:36 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* mira ka owé Getsemani ŋuno oŋgurí. Oro ŋande yimiraró, “Ye ŋano kunditeyurika no anduno uyaro hariri tewe.” \v 37 Yero Pita koya Sepeti koro simó irisa ŋu ŋuya yorero oroqo, newondí quhurí tiní \v 38 ŋande yimiraró, “Newondenembo quhurí horé tiní no khumowe teteno. Ye noya ŋano yotoya toŋete sopoyuri.” \p \v 39 Ŋunde yero soŋga ta uyaro kondéqero umu-kembé nokono rero hariri tero ŋande yaró, “Awane, ko khe ka yoníqota topa newano ŋa rika toŋiní. Quko iŋo-iŋone mu ma howewero. Kini, keŋombo na ti qembe.” \p \v 40 Yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyómo mahiní ene eteyuriqo, enendo Pita ŋande miraró. “Ŋu date? Yembe naru tukuni naŋge noya toŋetewero mepémo kini peka? \v 41 Ye kondé toŋeteya hariri ti qembe. Yate ye osese kano umbuwaŋgo koro. Hamó, yuqaye muko o meté tewero nuŋgurí tete, quko koweye saŋaní ŋuko kondé kini.” \p \v 42 Asa naru irisayó roto toŋero ŋande hariri taró, “Awane, ko topa ŋa kama norotoní no hamó newano tiníqo, asa meté keŋo iŋo-iŋoke naŋge howe qembe.” \p \v 43 Pitu ko eneno mahero yiyoníqo, eteyaŋgurí, dokoro kupo tero toŋeye quhurí taró. \v 44 Ŋunde teyuri yorotoro uyaro naru kapusayómo hariri komo taró ŋunde naŋge taró. \p \v 45 Yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyómo mahero ŋande yimiraró, “Yembe watí ete kapeyoteŋgope? Iŋoyi, naru tete, unindo Unindoro Naŋuní\f + \fr 26:45 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* quhurí uni kandeyemo rewe teteŋgo. \v 46 Ye otoqoyika uyato. Qeni, uni nore uni piyimi kandeyemo norotoweya ŋundo kutaqemo mahete.” \s1 Jutasko Yesu uni saŋgirí kandeyemo re rotaró \r (Mak 14:43-50; Luk 22:47-53; Jon 18:3-12) \p \v 47 Asa Yesu mande yeyoní naŋge, Jutas, ŋu iŋo-iŋo rewero uni 12\f + \fr 26:47 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* qu ka, ŋundo maheró. Mahero uni wini parámi horé suke parámi, usú se toworo eneya maheŋgurí. O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya\f + \fr 26:47 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* uni ŋu asá yiri maheŋgurí. \v 48 Komo Jutasko rokó karo ŋande yimiraró, “Nondo uni ka mutó inowano. Uni ŋuko Yesu, towi qembe.” \p \v 49 Asa waka ta Yesuko mahero ŋande yaró, “Rapi,\f + \fr 26:49 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* suwo meté.” Ŋunde yero mutó inaró. \p \v 50 Ko Yesuko ŋande miraró, “Topo, ke o tewero mahete ŋu te.” \p Ŋunde yiní uni mahero Yesu toworo kondé towaŋgurí. \v 51 Towoyi uni ka Yesu koya yariyó quko suke parámiyó rero tapá unindoro sunará simó qu ka utoro kusumbí takaní kusumbí nokono umburó. \p \v 52 Yesuko ŋande miraró, “Suke ŋu rika pitu ko paseyómo uní. Dokoro uni sukepo kuma teyoteŋgo ŋuko sukewore piyo tewaŋgo. \v 53 Kepe kama iŋote, peka, nondo meté awane kirayowe sambo simó\f + \fr 26:53 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* parámi horé, qambuye muko kuma uni wini parámi 12 taka yerete, ŋu asá yiriní umburo samaka nerewaŋgo? \v 54 Quko komo suki sokomeko\f + \fr 26:54 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, ko o soso ŋako nono tunoqeweya. Asa no ŋunde kirayowano tiníqo, mande sokomeko yote ŋuko hamó kama tunoqeweya.” \p \v 55 Asa ŋu naruko ŋuno naŋge Yesuko uni qambu ŋu ŋande yimiraró, “Yendo no wiri yerete unindoya kuma teyoteno ŋundiro suke parámi, usú siyoro kondé nondowowero maheteŋgo, peka? Naru rokóŋo Ya Surumímo ŋuno nondo yeya kaŋero mande rondaqe yunoyanowó. Quko ŋu naruko ŋuno kama nondowaŋgurí. \v 56 Quko o soso ŋuko ye-ye unindo\f + \fr 26:56 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* mande nakayáŋgurí ŋu riní hamó tete.” Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyó soso Yesu rotoro soraŋgurí. \s1 Yesu mande khono rotaŋgurí \r (Mak 14:53-65; Luk 22:54-55,63-71; Jon 18:13-14,19-24) \p \v 57 Uni Yesu towaŋgurí ŋuko Yesu rero o qa-qa unindoro tapá uni Kaiapasko yano oŋgurí. Ŋuno hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya\f + \fr 26:57 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* huru-huru teyaŋgurí. \v 58 Pita ŋuya yohowe uyaró, quko ene soŋga sewemo yara. Uyaro tapá uni ŋuro pase quro hoŋgo quroko ŋuno sopo-sopo unindoya kunditeyaŋgurí. Kunditero do ka Yesuko tunoqiníka qenewe yero teyaró. \p \v 59 O qa-qa unindoro tapá uni ŋuya uni kembé-kembé soso ŋundo Yesu uri khumowero khe ka seqaŋgurí. Ŋunde tero mande kota-kota iŋowero ye iŋaŋgurí. \v 60 Ko uni qambu mahero mande kota yero saŋgawaŋgurí. Quko eneŋo potó ka taró qu qene iŋoro uroyi khumowero quro kama qeneŋgurí. \p Yate uni irisa mahero \v 61 ŋande yariyó, “Uni ŋundo ŋande yaró, ‘Nondo Anutu koro Ya Surumí ŋu meté rambaruruwowano, ko naru kapusa ŋunoko pitu rewe kaŋeweya.’” \p \v 62 Ŋunde yiriqo, tapá uni ŋundo kaŋero ŋande oseseyaró, “Uni ŋando mandeyari saŋga kerete. Ketope mande topé ka yeweyape ma kini?” \v 63 Quko Yesuko mande ka kama yaró. \p Mondó ta yoní ŋande miraró, “Nondo Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro owímo osese kereteno, ko keto mande hamó naŋge yeka iŋato. Kepe Kristo ŋu, Anutu koro Naŋunímbe ma kini?” \p \v 64 Yiní Yesuko ŋande miraró, “Ke ŋunde yete ŋu. Quko nondo ye yimiroteno, ŋa naru koŋgo yendo Unindoro Naŋuní\f + \fr 26:64 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* Anutu wimbí moré ŋuro kandí kondésina kunditiní qenewaŋgo, ko sambo koro koporéwore maheweya ŋu qenewaŋgo.” \f + \fr 26:64 \ft Daniel 7:13 weyo qembe.\f* \p \v 65 Asa o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo newonde piyimi tero eneŋo tuwiyó romboŋero ŋande yaró, “Enendo Anutu yesaráŋoyote.\f + \fr 26:65 \ft Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni kato, “No Anutu” yeweya tiníqo, Anutu yesaráŋaró. Dokoro uni ŋunde qundo ŋande yete, ko Anutu ŋuko uni ka naŋge.\f* Do karo uni kaŋuya neko yereto quhuríŋo ŋuro yesowowaŋgo? Qeni, yendo itaka ka Anutu yesaráŋoní iŋoteŋgo ŋu. \v 66 Ye date iŋoteŋgo, date te inowato?” \p Yiní mandí topé ŋande yaŋgurí, “Ene quhuríŋo moré, asa ko meté khumoweya.” \p \v 67 Ŋunde yero Yesu umu-kembémo tuteworo kandeto uraŋgurí. Ko kumimbo uto tamoro \v 68 ŋande yaŋgurí, “Kristo, ke ye-ye mande ye. Uni kurote ŋu dani?” \s1 Pitako Yesu koro wawa yaró \r (Mak 14:66-72; Luk 22:56-62; Jon 18:15-18,25-27) \p \v 69 Asa Pita mirako ya kimbino kunditeyoní sunará pare ka taŋgímo maheroqo, yaró, “Ke ŋuya Yesu, Galili uni ŋuya yorariyó.” \p \v 70 Quko Pitako unipare soso toŋeyemo wawa yero ŋande yaró, “Keto mande yete ŋu, no kama iŋoteno.” \p \v 71 Yero hoŋgo koro makoyómo uní sunará pare meyowo ka enepa naŋge qenero unipare kutaqe ŋuno yoraŋgo qu ŋande yimiraró, “Uni ŋako Yesu, Nasaret koro uni ŋuya yorari.” \p \v 72 Ko Pitako wawa kaŋuya yero ŋande yaró, “Hamó horé, no uni ŋu kama iŋo inoteno.” \p \v 73 Soŋga yateqo, uni kutaqemo kaŋeyaŋgo ŋundo mahero Pita ŋande miraŋgurí, “Hamó, keko wini ŋuro qu ka. Keŋo puŋeŋge eneŋo naŋge.” \p \v 74 Asa Pitako mande kondé ŋande yaró, “Hamó horé, no uni ŋu kama iŋo inoteno. Ko no hamó kama yeweqo, asa Anutuko no rambaruru nereweya.” \p Yiníqo, waka ta kotori yaró. \v 75 Ko Pitako pitu ko Yesuko mande yaró ŋu iŋoní tunoqaró, “Kotori kama yeyoníqota keto naru kapusa quno neneŋo wawa yeweya.” Ŋuro iŋoro mirako uro tendo piyimi taró. \c 27 \s1 Yesu ri Pailat toŋímo kaŋaró \r (Mak 15:1; Luk 23:1-2; Jon 18:28-32) \p \v 1 Saraŋoníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya,\f + \fr 27:1 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* Yesu uratoka khumoní, yero ŋuro mande kusiyaŋgurí. \v 2 Kusiyoro kandí kusiyoro re uyaro Rom koro uni kembé Pailat\f + \fr 27:2 \ft “Pailat” ŋuko \fk Rom \ft uni ka. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Pailat owé parámi inoní enendo Judia mira sopoyaró.\f* ŋuro kandímo rotaŋgurí. \s1 Jutas khumaró \r (Asá yerewí Uni 1:18-19) \p \v 3 Asa Jutasko topé piyimi Yesu inowero iŋaŋgurí ŋu qene iŋoro newonde surumí tero iŋo-iŋoyó rohoréŋoro wondo musiyó 30 silwa ŋu siyoro o qa-qa unindoro tapá uni, uniparetoro uni kembé-kembéye pitu ko yunaró. \v 4 Yunoro ŋande yaró, “Nondo uni o piyimi ka kama taró ŋu rero uni saŋgirí kandeyemo rotano. Ŋundiro naŋge nondo o piyimi tano.” \p Yiní mandí topé ŋande yaŋgurí, “Ŋuko noreŋo kini. Keŋo naŋge.” \p \v 5 Asa ko Jutasko wondo musiyó se Ya Surumí\f + \fr 27:5 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* quroko raŋoní uní uyaro ene puŋí kusiyoro umbu poroworo khumaró. \p \v 6 Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo wondo musiyó silwa ŋu siyoro ŋande yaŋgurí, “Wondo ŋako uni uroyi khumoweya ŋuro kimoyó. Norendo Ya Surumímboro wondo ŋuya se kopo rewero ŋuko hutuŋo mande wendaqeweya.” \v 7 Ko ene mande ka kusiyaŋgurí, asa ŋu wondo ŋundoko mira ka kimo taŋgurí. Mira ŋuko noko kumbe towoyoweya uni ŋuro mirayó. Ŋunde kimoyi uni wini meyowo\f + \fr 27:7 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* khumaŋgurí ŋuno tapu yereyaŋgo. \v 8 Ŋunde ŋuroko ŋu mira ŋuro owí muko ŋandiro raró, “Sitú koro Noko,” ko unindo itaka owé ŋu naŋge nekoyoteŋgo. \v 9 Ŋundiro naŋge komo ye-ye uni Jeremaiako mande ka yaró ŋu hamó taró. Enendo ŋande yaró, “Kumimbo wondo musiyó 30 silwa qu, Israel unipareto uni ŋuro kimoyó yaŋgurí ŋu siyoro \v 10 noko kumbe towoyoweya uni ŋuro mira ŋu uriyaŋgurí. Uni Parámimbo nimiraró ŋunde naŋge taŋgurí.” \s1 Pailatko Yesu rondaŋaró \r (Mak 15:2-15; Luk 23:3-5,13-25; Jon 18:33–19:16) \p \v 11 Yesuko Rom koro uni kembémboro\f + \fr 27:11 \ft “\fk Rom \ft koro uni kembé” ŋuko Pailat naŋge.\f* toŋímo kaŋiní ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” \p Yiní mande topé ŋande yaró, “Keŋombo ŋunde naŋge yete,” yaró. \p \v 12 Kowe o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya\f + \fr 27:12 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* Yesu o pi-piyimi teyara yaŋgurí quno ŋuno mande topé kama yaró. \v 13 Ko Pailatko ŋande oseseyaró, “Kepe mande yero saŋga kereteŋgo ŋambe kama iŋote?” \v 14 Quko mande topé ka kama yaró. Ŋunde ŋuro Pailat iŋondata parámi taró. \p \v 15 Taka yereró quro o ne-ne\f + \fr 27:15 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* ŋuno Rom koro uni kembé ŋundo murí ka howeyara. Murí ŋuko ŋandiro, unipare qambu ŋundo uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, Pailatko uni ŋu rotoní eneno uyaró. \v 16 Ŋu naruko ŋuno uni piyimi parámi ka kusi-kusi yano yora, owí muko Barapas. \v 17 Asa unipare mahe huruwoyi Pailatko ŋande osese yereró, “Nondo dani ka rotoweka yeno uyariní? Nondo Barapas ma Yesu, ŋuko, Kristo, ye nekoyoteŋgo ŋumbe?” \v 18 Pailatko ŋunde yaró, dokoro ŋande iŋaró, uni pará-parámbo Yesu koya newonde tutu tero re towo kusiyoro maheŋgurí. \p \v 19 Pailatko mande kho inowero yakutímo\f + \fr 27:19 \ft “mande kho inowero yakutí” ŋunde quno ŋuno ronda-ronda unindo ronda-ronda mande meté yeweya, ŋu noŋgo naŋge mandí wimbu moré. \f* kunditiníqo, parímbo mande riní eneno ŋande maheró, “Keto uni roneneŋowí ŋuro o ma te inowero. Suwono no qu ka qenero uni ŋuro newonde surumí tano.” \p \v 20 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya unipare newondeye ri otoqaró. Ŋunde tiqo, unipareto neko kiwi, Barapas rotoro Yesu uroyi khumoweya, yaŋgurí. \p \v 21 Ŋunde yi Rom koro uni kembé ŋundo ŋande osese yereró, “Ye iŋika no irisa ŋa ka rotowe?” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Barapas naŋge.” \p \v 22 Yi ŋande osese yereró, “Yesu, ŋuko, Kristo, ye nekoyoteŋgo, nondo date te inowe?” \p Yiní soso ŋande yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!” \p \v 23 Yi ŋande osese yereró, “Dokoro? Do piyimi ka tiní ŋuro?” \p Yiní mande kondé parámi yaŋgurí, “Re tipiririko uroyi!” \p \v 24 Pailatko, maŋgoye kama howeweqo, kuma parámi tunoqewero tete, ye iŋoro sono rero unipare toŋeyemo kandí sonowaró. Sonoworo ŋande yaró, “Uni ŋa khumoweya ŋuko neneŋo quhuríne kini, yeŋo quhuríye naŋge.” \p \v 25 Ŋunde yiní unipare soso mande topé yaŋgurí, “Ŋu quhurí ŋuko noreya simónanimboya yoweya.” \p \v 26 Ŋunde ŋuro Pailatko Barapas rotoní eneno uyaró, ko Yesu riní kuma unindo uŋguru-gurumoro tipiririko urowero re uyareŋgurí. \s1 Kuma unindo Yesu kundo mande inaŋgurí \r (Mak 15:16-20; Jon 19:2-3) \p \v 27 Asa Rom koro uni kembémboro kuma uniyómbo Yesu rero uni kembémboro yano oŋgurí. Oro kuma uni soso mahero Yesu rero keweroyemo rotaŋgurí. \v 28 Rotoro kowe punu-punuyó wendaŋero tuwi mandumi huririyó\f + \fr 27:28 \ft “tuwi mandumi huririyó” ŋuko wiri yerete unindoro kowe punu-punu ka ŋunde qembe.\f* ka kowí punuwaŋgurí. \v 29 Te inoro utó kami ka rero re wakaro wiri yerete unindoro takapu qembe tero kembémo raŋgurí. Ko saté ka rero kandí kondéwore inaŋgurí. Ŋunde tero potoruku kota-kota te inoro kundo mande ŋande yaŋgurí, “Juda uniparetoro wiri yerete uni, ke mahete ŋu!” \v 30 Ŋunde yero tuteworo saté ŋu kandí moŋgo rero kembémo utoyaŋgurí. \v 31 O soso ŋu tero huwó mande yi kini tiní tuwi mandumi ŋu re rotoro eneŋo kowe punu-punuyó re inaŋgurí. Ŋunde tero rero tipiririko urowero re uyareŋgurí. \s1 Yesu tipiririko uraŋgurí \r (Mak 15:21-32; Luk 23:26-43; Jon 19:17-27) \p \v 32 Kuma unindo uyareyate Sairin uni ka, owí muko Saimon, ŋu qeneŋgurí. Qenero rero Yesu koro tipiriri\f + \fr 27:32 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí. Ŋunde quko Yesuko kowe surumí parámi tero korowowero mepémo kini.\f* qu re inoyi re korowaró. \v 33 Uyareyate mira ka, owí muko Golgota, ŋuno oŋgurí. (Owé ŋu “Golgota” murí muko “Kembémboro Wimbí ŋuro mira ŋu.”) \v 34 Ŋuno oro wain koya o oŋgomi quya rohoréŋaŋgurí ŋu rero Yesu soŋga ta inoyi niní oŋgoŋoní piyimiŋaró. \fig Kuma unindo Yesu tipiririko uraŋgurí.|alt="Jesus nailed to the cross" src="UBScl-22b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="MAT 27:37" \fig* \p \v 35 Asa kuma unindo Yesu rero kowe punu-punuyó wendaŋero tipiririko uraŋgurí. Utoro kowe punu-punuyó rewero quro kundo taŋgurí. \v 36 Ŋunde ti kini tiní mira ŋuno kunditero sopaŋgurí. \v 37 Ko tipiriri sombémo ŋuno o piyimi taró ŋuro mande ka nakayáŋaŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: “Ŋako Yesu, Juda uniparetoro Wiri yerete Uni ŋu.” \v 38 Uni irisa ŋuya yorero ka kandí kondésinawore tipiriri kano porowaŋgurí, ko ka kandí tesinawore tipiriri kano porowaŋgurí. Uni ŋundo Rom koro mandeye wendaqero kuma teyari. \v 39 Asa unipare uyaro yesaráŋoro kembaye ituqero \v 40 ŋande yaŋgurí, “Keto, Ya Surumí\f + \fr 27:40 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* rambaruruworo kosa naru kapusa quno ŋuno keta rewano, yaró. Asa keŋo rambaruru ŋa taka. Ke Anutu koro naŋuní tiníkaqo, tipiriri roto mirako umbu!” \p \v 41 O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya\f + \fr 27:41 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* huwó mande ŋunde naŋge yaŋgurí. \v 42 Ŋande yaŋgurí, “Enendo uni kumi rambaruru koŋgo yoraró, quko enendo rambaruru ŋa takawero mepémo kini. Israel uniparetoro wiri yerete uni hamó tiníkaqo, tipiriri roto umbuní nore qene iŋondutuwowato. \v 43 Anutuwore iŋondutuwoyote, asa ko Anutuko rambaruru ŋa noŋgo reweya, peka. Dokoro ŋande yaró, ‘No Anutu koro naŋuní,’ yaró.” \v 44 Ŋunde yaŋgurí, ko mande wenda-wenda uni irisa ŋuno yuraŋgurí mu ŋu ŋuya huwó mande mirariyó. \s1 Yesu khumaró \r (Mak 15:33-41; Luk 23:44-49; Jon 19:28-30) \p \v 45 Asa kosa keweroko mira soso huriri teyate suwoya 3 kilok ŋunde taró. \v 46 3 kilok ŋundiro Yesu kondé ŋande kiwaró, “Eli, Eli, lama sapaktani?” yaró.\f + \fr 27:46 \ft Hariri Yambo 22:1 weyo qembe.\f* (Mande ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutune, Anutune, do karo norotote?”) \p \v 47 Uni kumi kutaqe kaŋaŋgurí ŋundo mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo Elaija nekote.” \v 48 Ŋunde yi uni kato kheŋgeŋoro o piwo qembe ka rero wain oŋgomi quroko riní maŋgoriní satémbo kusiyoro hokoro Yesu maŋgómo re inaró. \v 49 Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋunde rotoka, qeneyata. Elaijako\f + \fr 27:49 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe).\f* samakaŋoweyape ma kini?” \p \v 50 Yesuko kaŋuya ki parámi tero yuqayó rotoro khumaró. \p \v 51 Khumoníqo, Ya Surumímo tuwi parámi ka ŋuno pikaŋgurí mu\f + \fr 27:51 \ft “tuwi” ŋuko \fk Ya Surumí \ft quroyómo Wembó Surumí koya Wembó Surumí Horé keweroyarimo yora (Toŋeŋgurí 26:31-33; 40:21 weyo qembe). Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Wembó Surumí Horé muno ŋuno Anutuko kunditeyara, quko tuwi ŋuko wisumuŋaró, unipareto owero mepémo kini.\f* kore koŋgo kosaŋe kusuŋono umburó. Kowe kunduru raŋoní wondo pará-pará kosaŋaró. \v 52 Ko uni tapu tondaŋiqo, Anutu koro uni meté horé komo khumaŋgurí qundo otoqaŋgurí. \v 53 Imemoŋgo, Yesu otoqoníqota uni tapu koŋgo otoqaŋgurí ŋundo yendé surumímo\f + \fr 27:53 \ft “yendé surumí” ŋuko Yerusalem naŋge.\f* ŋuno oyi unipare wata yiyaŋgurí. \p \v 54 Asa kuma unindoro sopo-sopoyemboya\f + \fr 27:54 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* kuma uni ŋuya Yesu sopo yoraŋgo ŋundo kunduru qenero o soso meyowo tunoqaró ŋu qenero sasaro parámi tero ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, ŋuko Anutu koro naŋuní,” yaró. \p \v 55 Komo pare qambu Yesu howero Galili rotoro sunará tero maheŋgurí. Asa ŋu pare ŋundo kapiyamo kaŋero toŋeteyaŋgurí. \v 56 Keweroyemo kumi muko ŋandiro: Maria Maktala yendé moŋgo qu, ko Maria, Jems koya Josep koro náyari, ko Sepeti simó irisa ŋuro náyari. \s1 Yesu re tapuŋaró \r (Mak 15:42-47; Luk 23:50-55; Jon 19:38-42) \p \v 57 Asa suwo teyoní onoŋo uni kato Arimatea yendé moŋgo qu, owí muko Josep, maheró. Ene ŋuya Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 27:57 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ka. \v 58 Enendo Pailatko uyaro kirayoro Yesu ukúŋo ŋumbe meté reweya, kirayaró. Asa Pailatko kuma uni yiní Yesu ukúŋo rero Josep inaŋgurí. \v 59 Ko Josepko ukúŋo rero tuwi kekere sara-sara qundo pokamaró. \v 60 Ko enendo ukú ŋu rero uyaro eneŋo uni tapu keta quno ŋuno quroyómo raró. Uni tapu ŋuko Josep enepa naŋge wondo kandarama ŋuno wekokaró. Asa ŋuno rero wondo parámi ka re rohoréŋoro mahiní makoyó tuŋoní toŋeró. \v 61 Ko Maria Maktala noŋgo ŋuya Maria meyowo ŋuya ŋuno yorariyó. Irisa ŋuko uni tapu sumeyoro kutaqemo kunditero toŋetero yariyó. \s1 Kuma unindo uni tapu sopoyaŋgurí \p \v 62 Asa saraŋoní, Sapat koro roŋgaruwowero naru\f + \fr 27:62 \ft Juda unindo naruye muko ŋandiro: kosa pusuŋiníqota naru keta qu tunoqaró. Asa suwo tiní yate-yate ita saraŋoní yate-yate suwo pitu ko taró, ŋuko naru kanata ka. Asa koretero “roŋgaruwowero naru” ŋu tunoqiní, yate \fk Sapat naru \ft taró.\f* ŋu kini tiníqota o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi uni\f + \fr 27:62 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ŋundo Pailat\f + \fr 27:62 \ft “Pailat” ŋuko \fk Rom \ft uni ka. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Pailat owé parámi inoní enendo Judia mira sopoyaró.\f* qenewero oŋgurí. \v 63 Oro ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, norendo ŋande iŋoyoteto, ŋu kota uni ŋundo toŋí yoníqo, ŋande yaró, ‘Imemoŋgo naru kapusa rotoroqo, pitu ko otoqowano.’ \v 64 Ŋunde yaró, asa yate eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo mahero ukúŋo momo tero unipare ŋande yimirowaŋgo, peka, uni tapu koŋgo otoqote. Ŋunde yiqo, mande kota weŋa ŋuko mande kota komo qu takaweya. Ŋunde ŋuroko keto kho uni yimiroyikata, wondo makoyó ŋu meté ta wisumuŋoyuri naru kapusa ŋu kini teweya.” \p \v 65 Ŋunde yi Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋo kuma uniye yoreya uyaya o soso date tero uni tapu ŋu towoní kondéreweya ŋu tika kondé yoní.” \v 66 Yiní uyaro wondo yayó makoyómboro soweyómo noko tamoro kuma uni yorero ŋuno yoroti uni tapu ŋu sopoyaŋgurí. \c 28 \s1 Yesu otoqaró \r (Mak 16:1-10; Luk 24:1-10; Jon 20:1-18) \p \v 1 Asa Sapat naru\f + \fr 28:1 \ft “\fk Sapat naruko\ft ” ŋuno Juda unipareto kho ka tewero mepémo kini.\f* ŋu kini tiní, sonda naru korete quno ŋuno, ita saraŋoníqo, Maria Maktala noŋgo ŋuya Maria meyowo ŋuya uni tapu ŋu qenewero toŋeriyó. \p \v 2 Ko waka ta kunduru parámi raŋaró. Dokoro Uni Parámimboro sambo simó\f + \fr 28:2 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* sambo rotoro umburo wondo uni tapu wisumuŋaró ŋu rohoré-rohoréŋoní uyariní saŋanímo kunditeyaró. \v 3 Sambo simó ŋuro umu-kembé muko kusiro rowá raŋoyote ŋundiro hiyóqeyaró, ko kowe punu-punuyó muko koko taŋgo qembe sara teyaró. \v 4 Kuma unindo qenero sasaro parámi tero khe kandeye yukuwoní ukú qembe taŋgurí. \p \v 5 Quko sambo simómbo pare irisa ŋande yimiraró, “Yari ma sorewero. No iŋoteno, yariko Yesu, ŋu uni tipiririko\f + \fr 28:5 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* uraŋgurí uni ŋu seqa mahetiri. \v 6 Ŋuko ŋano kama yote, dokoro komo otoqa, ene komo yaró ŋundiro naŋge. Yari maheya dano ri etaró ŋu qenori. \v 7 Asa ko waka ta toŋeya iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiri qembe, ‘Uni tapu koŋgo otoqa. Iŋoyi, enendo koretero Galili mirako uní ŋuno qenewaŋgo.’ Asa nondo piŋa mande yari yimiroteno.” \p \v 8 Ŋunde yiní pare irisa ŋundo sore sasaro parámi tariyó, quko niŋgu-niŋgu parámi horé ŋuya tariyó. Uni tapu ŋu waka ta rotoro kheŋgeŋo uyaro iŋo-iŋo rewero uniyó yimirowero uyaririyó. \v 9 Uyariri Yesuko kheko kopo yerero ŋande yaró, “Naru meté.” Yiní kutaqemo uyaro khímo toworo potoruku te inariyó. \v 10 Kowe Yesuko ŋande yimiraró, “Yari ma sorewero. Topo-topone yimirorika Galili ŋuno uyarewaŋgo. Ko ŋusina ŋuno niyowaŋgo.” \s1 Kuma unindo piŋa mande yaŋgurí \p \v 11 Pare irisa ŋu uyareyoriqo, kuma unindo uni tapu ŋu sopoyaŋgurí kumimbo yendémo uro o qa-qa unindoro tapá uni o soso tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. \v 12 Yimiroyi tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya\f + \fr 28:12 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* huruworo mande ka kusiyaŋgurí. Kusiyoro wondo musiyó parámi siyoro kuma uni yunoro \v 13 ŋande yimiraŋgurí, “Yendoko ŋande yi qembe, ‘Eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboko\f + \fr 28:13 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* suwono mahi nore etatoqo, enendoko ukúŋo ŋu re momo taŋgo.’ \v 14 Ŋunde yiqo, Rom koro uni kembé ŋundo mande ŋu iŋoweya tiníqo, asa meté nore eneya mande roŋgaruwowato, ko yeko mandeye moré kini.” \v 15 Asa ko kuma unindo kimoye siyoro mandeye howaŋgurí. Ko mande ŋundo Juda unipare keweroyemo toŋero itaka ŋuya yote. \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uni kho yunoro asá yereró \r (Mak 16:14-18; Luk 24:36-49; Jon 20:19-23) \p \v 16 Asa iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 28:16 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* 11 ŋu kheyembo Galili uro Yesuko mira purímo ŋuno uyari qembe yaró muno ŋuno oŋgurí. \v 17 Oro Yesu qenero potoruku te inaŋgurí. Quko kumimbo newonde irisa towaŋgurí. \v 18 Yesuko kutaqemo mahero ŋande yimiraró, “Anutuko o soso nokono, samboko sopowero owé qu nunaró. \v 19 Ŋunde ŋuro ye toŋeya uni wini soso yorika neneŋo iŋo-iŋo rewero uniparene ti. Ŋunde tiqo, Awa owímo, Naŋuní owímo ko Yuqa Surumímboro owímo sono re yunoyi qembe. \v 20 Ko nondo ye iŋo-iŋo yunanowó ŋu iŋo-iŋo ŋu naŋge unipare yimiroyika ŋu naŋge howeyuri. Iŋi, no naru rokóŋoro, asa yate-yate naru soso kini teweya quno yeya yowano.”