\id LUK - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Luk \toc1 Miti Mande Lukiko Nakayáŋaró Mu \toc2 Luk \toc3 Luk \mt1 Miti Mande Lukiko \mt1 Nakayáŋaró Mu \imt1 Mande Kembé \ip Sokome ŋako Yesuko \bd Mesaiya\bd* tero maheró koro sowo mande ka. Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeteŋgo, ko sokome ŋanoko Grik mande kekere piyimi mu yote. Uni nakayáŋaró ŋuko iŋo-iŋo parámi moré, ko Grik mande nakayáŋowero murí ŋuko iŋomukaró. Sowo mande ŋako Juda uni kumimbo o taŋgurí quro mande ka, quko nakayáŋaró qundo sowo mande ŋa \bd uni wini meyowo\bd* koro nakayáŋaró. Ŋunde ŋuroko Juda uniparetoro muríye kumi wisiyo yunoyaró. Ŋuya Yesu koro usisambatoro sowo mande Atam noŋgo qu nakayáŋaró. \ip Ŋu naruko ŋuno Israel mirako ŋuno Juda unipareto eneŋo miraye kama sopoyaŋgurí. Hamó, eneŋo uni kembéyembo sopo yereŋgurí, quko wiri yerete uni meyowombo uni kembé ŋu wiri yereyara. Wiri yerete uni parámi ŋuko \bd Rom\bd* uni ka, ko eneŋo kuma unindo unipare soso mirane-mirane kondé yondowoyaŋgurí. \ip Asa nimímbo Yesu pisiyoní parámi tero hurí tero kho tero \bd Anutuko unipareto wiri yereweya naruyó\bd* ŋuro yesowoyaró. Yate-yate Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu koro mandí ŋuro piyimiŋoro saŋgirí tero rero \bd Rom\bd* koro sopo-sopo unindoro kandímo raŋgurí. Ŋunde raŋoyi Yesu uroní khumaró. Khumoní Anutuko riní pitu ko otoqaró. Ko enendo itaka samboko yote. \ip Uni mande ŋa nakayáŋaró quro owí sokomeko kama yote, quko iŋo-iŋo uni qambu ŋande iŋoyoteŋgo, ko Pol koro topé, Luk, nakayáŋaró. Sokome ŋaya Asá yerewí Uni sokome ŋuya sowo mande kanata quro sombé-sombé titiri, ko irisa koro mandeyarimboro murí ŋunde naŋge. Ŋunde ŋuroko uni kanatako sokome irisa-irisa ŋu nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, Miti Mande Lukiko Nakayáŋaró Mu, dokoro \bd Mesaiya\bd* maheró koro piŋa mande ŋuko \bd miti mande\bd* ŋundiro. Lukiko Juda uni kini, ko enendo Grik muríyewore sukuli tero dota tunoqaró. Polko kho tero uyareyate naru kumimo Luk eneya uyareró. Sokome nakayáŋaró quro naruyó muko 61AD koya 62AD keweroko peka. (Asa “61AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 61 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Asa mande korete quno Lukiko ŋande yaró, ko enendo Yesu naruyómboro sowo mande horé riní tunoqewero quro mande ŋa nakayáŋaró. (\it Luk 1:1\it* weyo qembe.) Enendo Yesuko unipare enesó-enesó newonde hamó yunoyote ŋuro nore witú yereró. Hamó, tapara mande kate-kate yero uni onoŋoye moré kini qambu ŋuya unipareto quhurí korowoyaŋgurí ŋuro yaró. Sokomeko ŋano nore qene iŋowato, ko \bd Kristo\bd* maheró, quko nore niŋgu-niŋgu yunaró, ko rambaruru koŋgo noriní o meté horé ka rewato ŋuro iŋo-iŋo ka nunaró. \c 1 \s1 Mande korete qu \p \v 1 Komo uni qambu qundo Anutuko o soso riní nore keweronanimo tunoqaró ŋuro sowo mande meté ŋu nakayáŋaŋgurí. \v 2 Sowo mande ŋu uni toŋeyembo o soso ŋu qenero Anutu koro mandímboro sopo-sopo uni tunoqaŋgurí ŋu, eneŋombo mande ŋu nore soso yimiraŋgurí. \v 3 Ŋunde ŋuro, uni parámine Teopilus, no ŋuya sowo mande ŋu hurí taró qu noŋgo okeyá ta nakayáŋoro rewe keno maheweya, ye iŋanowó. \v 4 Ŋunde tewe, keto o soso iŋaró ŋuko hamó naŋge, ye iŋoweya. \s1 Jon tunoqaró ŋuro piŋa mandeyó \p \v 5 Asa Herot,\f + \fr 1:5 \ft “\fk Herotko\ft ” Juda unipare sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayemo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró.\f* Judia mira koro wiri yerete uni ŋu, yoníqo, o qa-qa uni ka owí muko Sekaraia yora. Eneŋo o qa-qa unindoro kho winiyó\f + \fr 1:5 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho teyaŋgurí. Ene soso rondaŋi huru-huru 24 tunoqiní huru-huru kanata kako Ya Surumí ŋuno sonda irisa quno ŋuno kho teyaŋgurí.\f* ŋuko Apiya koro wini ŋu. Parí muko Aron koro sowe qu,\f + \fr 1:5 \ft “\fk Aron\ft ” ŋuko \fk Moses \ft koro payó, komo suki \fk o qa-qa unindoro tapá uni \ft korete qu tunoqaró.\f* owí muko Elisapet. \v 6 Yereka irisa ŋuko Anutu toŋímo roneneŋowí yariyó,\f + \fr 1:6 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* Uni Parámimboro mande kondé ŋuya ore mande ŋu soso okeyá ta howeyari. \v 7 Quko simóyari moré kini, dokoro Elisapet ŋu kusimi yora. Ko yereka ŋu koŋgomu tariyó. \p \v 8 Naru kano eneŋo o qa-qa unindoro kho winiyómboro naruye tunoqaró quno Sekaraiako Anutu toŋímo kho taró. \v 9 Ŋu naruko ŋuno topé-topémbo muríye howero ene rokóŋoyi o nuŋgurí meté mu qawero quro\f + \fr 1:9 \ft Naru rokóŋoro “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo wondo yakutímo o nuŋgurí meté ka qaró. Qaní pukatutu Anutu samboko oro o qa-qa ŋunde qu taró.\f* Uni Parámimboro Ya Surumímo\f + \fr 1:9 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* oró. \v 10 O qa-qa ŋu tewero naruyómo ŋuno oníqo, unipare qambu ŋundo Ya kimbino koporo hariri teyaŋgurí. \p \v 11 Asa Uni Parámimboro sambo simó\f + \fr 1:11 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kato Sekaraiako tunoqero o qa-qa nuŋgurímboro wondo yakutí kandí kondéwore ŋuno kaŋaró. \v 12 Kaŋiní qenero yukuwo sasaro parámi taró. \v 13 Ŋunde tiní sambo simó ŋundo ŋande miraró, “Sekaraia, ke ma sorewero, Anutuko haririke iŋote. Ko pareke Elisapet simó urumuni ka pisiyoweya. Ke owí Jon ye qembe. \v 14 Ke niŋgu-niŋgu teweya, ko newondeke meté horé yoweya. Ko unipare qambu qundo simó tunoqeweya ŋuro niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \v 15 Dokoro ŋu simó ŋuko Anutu toŋímo owé parámi reweya. Wain koya sono kondé soso ŋu kama neweya. Nimí qahímo yoroweya quno ŋuno Yuqa Surumí\f + \fr 1:15 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋundo eneno maŋgoreyoweya. \v 16 Ko enendo Israel unipare qambu rohoré yiriní Uni Parámi, Anutuyemo uyarewaŋgo. \v 17 Enendo Uni Parámi toŋímo khe howero Elaija\f + \fr 1:17 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.\f* taró ŋunde qembe Yuqa koro wimbí tero awa-awaye naŋo-simóye yoriní newonde kanata na tewaŋgo. Ko uni mande wenda-wenda teteŋgo qu roŋgaru yiriní iŋo-iŋo roneneŋowí mu tewaŋgo. Ŋunde tero unipare yoriní Uni Parámi maheweya ŋuro sopowaŋgo.” \p \v 18 Sekaraiako sambo simó ŋande miraró, “Ŋunde quko no date tero mandeke ŋu hamó, ye iŋowano? No koŋgomu tanowó, ko parene ŋuya koŋgomu taró.” \p \v 19 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaró, “No Gebriel, no Anutu toŋímo kaŋeyoteno. Anutu eneŋombo nimironí piŋa mande meté ŋa kimirowero re umbuteno. \v 20 Asa qeno, ke mandene kama iŋondutuwoyote. Ŋunde ŋuro itaka ŋano yate Anutuko o ŋu rokóŋoní tunoqeweya ŋuro naruyómo ŋuno maŋgoke kusiyoní mande yewero mepémo kini teweya.” \p \v 21 Asa unipare Sekaraia soporo naru piru Ya Surumímo yoraró ŋuro iŋondata parámi taŋgurí. \v 22 Yate yendémo umburo mande yimirowero mepémo kama taró. Ŋunde ŋuro, enendo kapo ka Yano ŋuno qenete, yero iŋaŋgurí. Maŋgó kusiyowí qembe tero kandímbo naŋge rokó-rokó teyaró. \p \v 23 Tukú eneŋo khoyó kini tiníqo, yendéyómo toŋeró. \v 24 Imemoŋgo parí Elisapet ŋu qahu tero sóqeyoní kombo kandeka kini taró. Ŋunde tiní ŋande yaró, \v 25 “Ŋundiro naŋge Uni Parámimbo o meté te nunaró. Te nunoro neneŋo kowi piyone riní unipare toŋeyemo kini teweya.” \f + \fr 1:25 \ft Ŋu naruko ŋuno pare ka kusimi tero kowi piyo taró. Ŋundiro unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko pare ŋu topé piyimi inaró.\f* \s1 Yesu tunoqaró ŋuro piŋa mandeyó \p \v 26 Kombo saŋiyo kanata ŋunde quno Elisapet qahu teyoní Anutuko sambo simó\f + \fr 1:26 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* Gebriel ŋu asáŋoní \v 27 pare keta kamí moré kini qu ka Galili mirako Nasaret yendémo ŋuno uyaró. Pare keta ŋuya uni ka, owí muko Josep, ŋuya epe re-re tewari, yero piŋa ye yunaŋgurí. Josep ŋuko Dewit\f + \fr 1:27 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* koro sowe qu. Pare keta ŋu owí muko Maria. \p \v 28 Asa ŋuno uyaro pare ŋande miraró, “Ke pare puriŋo raró ŋu, naru meté. Uni Parámimbo keya yote.” \p \v 29 Yiníqo, iŋondata parámi tero, ŋa do karo ŋunde yete, yero iŋaró. \v 30 Asa sambo simómbo ŋande miraró, “Maria, ke ma sorewero. Dokoro Anutuko iŋo kunoyote. \v 31 Qeno, ke qahu tero simó urumuni ka pisiyoweya. Owí Yesu\f + \fr 1:31 \ft Owé ŋu, “Yesu”, ŋuro murí muko ŋandiro: “Uni Parámimbo rambaruru koŋgo yoreyote.” \f* ye qembe. \v 32 Enendo owé parámi reweya, kowe unipareto, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ye nekoyowaŋgo. Anutu, Uni Parámi ŋundo riní eneŋo usí Dewit koro yakutímo kunditero \v 33 naru suki-suki Yakop koro wini ŋu wiri yereyoweya, wiri yereweya ŋuko kama kini teweya.” \p \v 34 Ŋunde yiní Mariako ŋande oseseyaró, “Ŋu date te tunoqeweya? No uni ka kama ranowó.” \p \v 35 Yiní mande topé ŋande yaró, “Yuqa Surumí\f + \fr 1:35 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋundo poka kiriní Anutu Koreko Horé yote ŋuro wimbímbo yoŋo kereweya. Ŋuroko oŋa ŋuko meté horé yoní, Anutu koro Naŋuní, ye nekowaŋgo. \v 36 Iŋo, nuweŋge Elisapet ŋu koŋgomu tero kusimi taró, quko itaka ka qahu tero simó urumuni ka pisiyoweya. Itaka qahu tero kombo saŋiyo kanata ŋunde kini tete. \v 37 Anutuko oka tewero kama rukusuwoweya!” \p \v 38 Ŋunde yiní Mariako ŋande yaró, “Qeno, no eneŋo sunará pare. Ke yete ŋundiro nono tunoqiní.” Ŋunde yiní sambo simó ŋu roto toŋeró. \s1 Mariako Elisapet qenewero uyaró \p \v 39 Ŋu naruko ŋuno Maria otoqoro Judia koro mira purí-purímo yendé kano waka ta oró. \v 40 Oro enendo Sekaraiako ya ŋuro quroko oro Elisapet qenero, “Naru meté,” yaró. \v 41 Yiní Elisapetko mandí iŋoní simó qahímo yaró ŋu sore-sore taró. Ŋunde tiní Yuqa Surumí ŋundo Elisapet newondímo maŋgoraró. \p \v 42 Maŋgoriní ki parámi tero ŋande yaró, “Anutuko puriŋo te kunoní pare soso taka yereyote. Ŋuya Anutuko simó qahuŋgemo puriŋo te inoyote. \v 43 Date koro Uni Paráminemboro nimí ŋundo nono mahete? \v 44 Qeno, keŋo mandeke ŋu iŋoweqo, simó qahunemo ŋundo niŋgu-niŋgu tero sore-sore tete. \v 45 Keto ŋande iŋondutuwoyaró, do ka Anutuko no nimiraró ŋu hamó tunoqeweya. Ŋunde ŋuro ke puriŋo ka rete.” \s1 Maria koro yambo \p \v 46 Ko Mariako ŋande yaró, \b \q1 “Newondenembo Uni Parámimboro owí hokoyoteno, \q2 \v 47 ko yuqanembo Anutu, no Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno, \q1 \v 48 dokoro, eneŋo sunará pare ŋuko owí moré kini ŋuro iŋo nunaró. \q2 Hamó, imemoŋgo Anutuko puriŋo ka nunaró ŋuro unipare soso qene iŋowaŋgo, \q1 \v 49 dokoro Uni Wimbí Moré ŋundo kondé samaka nereró. \q2 Ŋunde tero owí meté horé tete. \q1 \v 50 Naru suki-suki enendo unipare soso \q2 eneŋo sasaro teteŋgo qu sikíye te yunoyote. \q1 \v 51 Kandeto o wimbí moré\f + \fr 1:51 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* qambu teyote. \q2 Enendo uni kumimbo eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋu yoriní umbu wisikaraŋoyoteŋgo. \q1 \v 52 Enendo wiri yerete uni owéye riní umbuyote, \q2 quko eneŋo owéye ri umbuyote qu ŋu owéye hokoyote. \q1 \v 53 Unipare o qoyemboro khumoyoteŋgo ŋu o yunoní nero qahuye tinditeyote, \q2 quko onoŋo unipare oka kama yunoro kina yohoweyote. \q1 \v 54 Enendo Israel,\f + \fr 1:54 \ft “Israel” ŋuko \fk Abraham \ft koro usí, owí kako “\fk Yakop\ft ”, Juda uniparetoro pukoye. Ŋuya “Israel” ŋuko mira karo owí ka. Ŋu mirako ŋuno Juda unipare kunditeyaŋgurí.\f* eneŋo sunará simó ŋu, \q2 samaka yerero sikíye te yunoyote. \q1 \v 55 Dokoro naru suki-suki ŋunde enendo teyoweya ŋuro \q2 usisambanani Abraham koya eneŋo sowe qu ŋunde yimiraró.” \p \v 56 Ŋunde yero Mariako Elisapet koya kombo kapusa ŋuno yate rotoro yendéyómo toŋeró. \s1 Elisapetko Jon pisiyaró \p \v 57 Asa naru kini tiníqo, Elisapet simó urumuni ka pisiyaró. \v 58 Pisiyoní yendé uniparetoya suwisawiyómboya Uni Parámimbo Elisapet sikí parámi te inaró ŋuro iŋoro eneya niŋgu-niŋgu taŋgurí. \p \v 59 Asa kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋuno simó kowí toŋowero\f + \fr 1:59 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí.\f* kopaŋgurí. Koporo, iwí Sekaraia koro owé qu inowato, ye iŋaŋgurí. \v 60 Quko nimímbo ŋande yaró, “Kini. Owí muko Jon,” yaró. \p \v 61 Yiní ŋande miraŋgurí, “Keŋo suwisawike ka, owéye ka ŋunde kini qu,” yaŋgurí. \p \v 62 Ŋunde yero kandeyembo naŋge rokó-rokó tero iwí ŋande osese taŋgurí, simó ŋu do owé ka inowato. \v 63 Ŋunde tiqo, kandímbo rokó-rokó tiní sokome inoyi ŋande nakayáŋaró, “Owí muko Jon.” Nakayáŋoní qenero iŋondata parámi taŋgurí. \p \v 64 Ŋu naruko naŋge Sekaraia maŋgó meté tiní mande yero Anutu owí hokaró. \v 65 Yendé unipare soso qenero sasaro taŋgurí. Ko o soso tunoqaró ŋuro mande piŋa Judia koro mira purí-purímo yendé soso ŋuno uró. \v 66 Uni soso piŋa mande iŋoro iŋondata tero ŋande osese taŋgurí, “Simó ŋuko, date uni ka tunoqeweya?” yaŋgurí. Hamó, Uni Parámimboro kandí simó ŋu saŋano yora. \s1 Sekaraiako ye-ye mande ka yaró \p \v 67 Asa Yuqa Surumí\f + \fr 1:67 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋundo iwí Sekaraiako maŋgoriní ye-ye mande ka ŋande yaró, \q1 \v 68 “Nore Uni Parámi, Israel koro Anutu ŋuro owí hokato. \q2 Dokoro enendo mahero eneŋo unipareyó kimo yerero \q1 \v 69 unipare rambaruru koŋgo yorewero quro \q2 eneŋo sunará simóŋo Dewit koro sowe qu ka riní otoqaró. \q1 \v 70 Komo suki Anutuko o ŋuro \q2 eneŋo ye-ye uni meté horé maŋgoyemo yaró. \q1 \v 71 Ŋande yaró, ko saŋgirínani moŋgo nore norero \q2 uni newonde piyimi te yunoyoteŋgo qu kandeye moŋgo yoreweya. \q1 \v 72 Ŋunde tero usisambananimboro sikíye te yunoro \q2 mande kondé surumí komo kusiyaró ŋu iŋoyote. \q1 \v 73 Mande kondé ŋunde yero \q2 usinani Abraham ŋande miraró, \q1 \v 74 ko uni saŋgirí kandeye moŋgo nore noriní \q2 khoyó meté tewero quro kama sorewero \q1 \v 75 naru rokóŋoro eneŋo toŋímo \q2 otete roneneŋowí howero meté horé tero kho ŋu tewato. \q1 \v 76 Naŋone, ke Anutu Koreko Horé yote ŋuro ye-ye uni ka, ye neko kerewaŋgo. \q2 Dokoro keto koretero uyaro Uni Parámimboro kheyó roŋgaruwoweya. \q1 \v 77 Ŋunde tero keto eneŋo unipareyó ŋande yimitoyoweya, \q2 ko enendo quhuríye se rotoro rambaruru koŋgo yoreweya. \q1 \v 78 Dokoro enendo newonde surumí tero nore sikínani te nunoyote. \q2 Ŋu muríwore kosa areró ŋundo kore koŋgo noreno mahero \q1 \v 79 uni huririko yoteŋgo quya \q2 kindo khumowero kusuŋoyómo yoteŋgo quya hiyó yunoro \q2 khe newonde ime qu nore witú yereweya.” \p \v 80 Asa simó ŋu wotero parámi tiní yuqayó wimbí kondériní uyaro mira wimbímo\f + \fr 1:80 \ft “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.\f* kunditero, yate-yate Israel ŋunoko tunomo yoweya quro soparó. \c 2 \s1 Mariako Yesu pisiyaró \r (Matyu 1:18-25) \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno Rom\f + \fr 2:1 \ft Komo suki, asa Yesu naruyómo ŋuno, wini kanata naŋge, \fk Rom \ft uni ŋundo uni wini meyowo qambu wiri yereŋgurí.\f* koro wiri yerete uni parámi horé ŋu, owí Sisa Okastus,\f + \fr 2:1 \ft “Okastus” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni korete qu. “\fk Sisa\ft ” ŋuko eneŋo winiyómboro owéye, quko yate-yate murí muko ŋande taró: “wiri yerete uni.” \f* ŋundo hutuŋo mande ka raró. Hutuŋo mande ŋuko ŋandiro: unipare soso enendo wiri yereyara ŋundo owéye nakayáŋowaŋgo. \v 2 (Uni kembé ka, owí muko Kwirinius, ŋundo Siria mira parámi ŋu sopoyaró naruyómo ŋunoko, unipare naru korete qunoko ŋunde owéye nakayáŋoyaŋgo.)\f + \fr 2:2 \ft Ŋu naruko ŋuno \fk Rom \ft koro wiri yerete unindo Kwirinius owí riní Siria mira parámi ŋu sopoyaró. Asa Juda koro miraye Siria mira parámimboro sombé ka taró.\f* \v 3 Wiri yerete uni ŋundo hutuŋo mande ŋunde yiníqo, unipare soso eneŋo yendéyemo owéye nakayáŋowero toŋeŋgurí. \p \v 4 Asa uni ka, owí Josep, Galili mira koro yendé ka owé Nasaret ŋuno yora. Quko eneko Dewit koro sowe qu ka.\f + \fr 2:4 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe).\f* Ŋunde ŋuroko Nasaret rotoro Judia mirako oro Dewit koro yendé ŋu, Betlehem ŋuno oró.\f + \fr 2:4 \ft “Betlehem yendé” ŋu Yerusalem kutaqemo yora, khe ŋu piruyó muko kilomita 10.\f* \v 5 Josep koya Maria koya epe re-re tewero ye iŋoyariyó. Ŋunde ŋuroko owéyari nakayáŋowero oriyó. Ŋu naruko ŋuno Maria qahu taró. \p \v 6 Betlehem ŋuno yate Maria simó pisiyowero naruyó tunoqiní \v 7 simó urumuni ka, simó korete qu pisiyaró. Pisiyo rotoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko rotaró, dokoro ya etewero ŋuko maŋgoraró. \s1 Sambo simómbo sipsip sopo-sopo uni piŋa mande ka yimiraŋgurí \p \v 8 Ŋu suwono ŋuno sipsip sopo-sopo uni yendé sumeyoro ŋuno sipsip sopo yereyaŋgo. \fig Uni Parámimboro sambo simó eneno umburó.|alt="The angel appears to shepherds" src="UBScl-02b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 2:9" \fig* \v 9 Sopo yiri Uni Parámimboro sambo simó\f + \fr 2:9 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ka eneno umbuní, Uni Parámimboro sine parámi tunoqiní qenero sasaro parámi taŋgurí. \v 10 Sambo simó ŋundo ŋande yimiraró, “Ye sasaro ma tewero. Iŋoyi. Nondo miti mande ka re yeno umbuteno. Mande ŋako unipare soso iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo. \v 11 Itakako Dewit koro yendémo ŋuno pare kato Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ka pisiyote. Ŋuko Kristo,\f + \fr 2:11 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* Uni Parámi ŋu. \v 12 Ko ye rokó ŋande naŋge qene iŋowaŋgo, asa simó pisiyoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko raŋgo qu qenewaŋgo.” \p \v 13 Ŋunde yiní waka ta sambo simó qambu taŋgímo tunoqero Anutu seré te inoro ŋande yaŋgurí, \q1 \v 14 “Koreko horé ŋuno Anutuko owé parámi rete \q2 ko nokono ŋano newonde meté unipare yunoní \q2 newonde ime yoteŋgo.” \s1 Sipsip sopo-sopo unindo Yesu qenewero yendémo uŋgurí \p \v 15 Ŋunde yi kini tiní yorotoro samboko oŋgurí. Oyi, sipsip sopo-sopo unindo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Nore Betlehem yendémo uyaya Uni Parámimbo o tiní tunoqete ŋuro nimiroteŋgo ŋu qeneto.” \p \v 16 Ŋunde yero kheŋgeŋo uro seqa yerero Maria, Josep, simóyari makao koro kondó quroko eteyaró ŋu yiyaŋgurí. \v 17 Yiyoro sambo simómbo mande soso simó ŋuro yaró ŋuro yimiraŋgurí. \v 18 Kowe unipare soso ŋu iŋoro iŋondata parámi taŋgurí. \v 19 Quko Mariako mande ŋu re newondímo rero ŋu iŋo yora. \v 20 Sipsip sopo-sopo uni ŋundo roto toŋero o soso qenero iŋaŋgurí ŋuro Anutu owí hokoro seré te inoyaŋgurí. Dokoro sambo simómbo yimiraró ŋu naŋge tunoqaró. \s1 Yesu re Ya Surumímo oriyó \p \v 21 Asa nimímbo pisiyoní, yate naru kande saŋiyoro kapusa rotoní kowí toŋowero naruyó\f + \fr 2:21 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí.\f* tunoqaró. Ŋunde tero owí Yesu yariyó. Komo, nimí qahu kama teyoní, sambo simó ŋundo owé ŋu nekaró. \p \v 22 Moses koro hutuŋo mande ŋundo\f + \fr 2:22 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋande yaró, pareto simó pisiyoro Anutu toŋímo pusú tero, yate kosa naru 40 ŋunde kini taró.\f + \fr 2:22 \ft O Qa-qa Uni 12:2-4 weyo qembe.\f* Asa naru ŋu kini tiníqo, yereka irisa ŋundo simóyari rero Uni Parámi inowero quro Yerusalem oriyó. \v 23 Oro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋu howariyó. Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Simó urumuni korete ŋuko soso Uni Parámimboro qu naŋge.” \f + \fr 2:23 \ft Toŋeŋgurí 13:2\f* \v 24 Oro nú irisa siyoro, nimímboro o qa-qa te inowaro, ye iŋariyó. Dokoro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Nú irisa parámi mu ma nú simó irisa meté se inoyi qembe.” \f + \fr 2:24 \ft O Qa-qa Uni 12:8\f* \p \v 25 Ŋu naruko ŋuno uni ka, owí Simeon, ŋundo Yerusalem ŋuno yora. Eneko uni roneneŋowí,\f + \fr 2:25 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ko Anutu koro murí ŋu okeyá ta howero Anutuko Israel unipare newondeye rukiso yereweya ŋuro sopoyara. Kowe Yuqa Surumí\f + \fr 2:25 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋundo eneno maŋgoraró. \v 26 Komo qu ete-eteko Yuqa Surumí ŋundo ŋande miraró, ko koretero enendo Uni Parámimboro Kristo ŋu\f + \fr 2:26 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* qeneroqota meté khumoweya. \v 27 Asa uni ŋu, Yuqapo maŋgoriní, Ya Surumímo\f + \fr 2:27 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* oró. Ŋunde tero oní Yesu koro iwí-nimí ŋuya hutuŋo mande howewero Yano oriqo, \v 28 Simeon simó ŋu rero kandímbo toworo Anutu owí hokoro ŋande yaró, \q1 \v 29 “Uni kembéŋe, itaka keŋo mandeke howero \q2 sunará simóŋge no norotoka newonde ime tero khumowano. \q1 \v 30 Dokoro toŋenembo keto dani asáŋoyi nore rambaruru koŋgo noreweya ŋu qeneteno. \q2 \v 31 Keto o teweya ŋu unipare soso toŋeyemo roŋgaruwaró. \q1 \v 32 Ŋundo uni wini meyowo ŋu yoriní hiyóqewaŋgo, \q2 ko enendo unipareke Israel ŋu owé parámi yunoweya.” \p \v 33 Ŋunde yiní iwí-nimímbo eneŋo simóyari ŋuro mandí iŋoro iŋondata parámi tariyó. \v 34 Asa Simeonko puriŋo yunoro nimí Maria ŋande miraró, “Qeno, Anutuko simó ŋa riní enewore Israel unipare kumi umbu raŋowaŋgo, ko kumi otoqowaŋgo. Ko enendo rokó ŋunde qembe tunoqiní unipareto qenero yesaráŋoyi \v 35 iŋo-iŋoyemboro kiraróye tunomo yoweya. Ko o tunoqeweya ŋuko suke qembe keŋo newondeke ŋuya saŋgawoweya.” \p \v 36 Ŋu naruko ŋuno ye-ye pare ka, owí Ana, ŋundo ŋuno yora. Ŋuko Panuel nambuní, Aseri koro sowe qu ka. Enendo koŋgomu piyimi taró. Komo epe re-re tero kumima naru kande saŋiyoro irisa kamímboya yorariyó. \v 37 Imemoŋgo wapu tero kumima naru 84 ŋunde rotaró. Naru rokóŋoro Ya Surumí kama rotoro kosa suwo kundiŋi tero\f + \fr 2:37 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* hariri tero Anutu potoruku te inoyara. \v 38 Asa ŋu naru ŋunoko taŋgeyemo mahero Anutu yuŋgunaŋoro unipare soso Anutuko Yerusalem pitu ko kimoweya\f + \fr 2:38 \ft “\fk kimoweya\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* ŋuro sopoyaŋgo qu simó ŋuro yesoworo yimitoyaró. \p \v 39 Asa irisako Uni Parámimboro hutuŋo mande okeyá ta howiri kini tiní rohoréŋoro eneŋo yendéyari Nasaret, Galili mirako ŋuno uriyó. \v 40 Ŋuno yororiyate simó ŋu wote parámi tero wimbí tero iŋo-iŋo meté horé taró. Ko Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu\f + \fr 2:40 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* eneno yora. \s1 Yesu parámi tero Ya Surumímo oró \p \v 41 Kumima naru rokóŋoro iwí-nimímbo Yerusalem oro o ne-ne ka, owí Taka yereró, ŋu\f + \fr 2:41 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* nariyó. \v 42 Asa Yesu kumima naru 12 ŋunde rotoroqo muríye howero eneya o ne-neko ŋuno oró. \v 43 Oyi naru ŋu kini tiníqo, iwí-nimímbo yendé parámi ŋu roto toŋeriyó. Quko Yesu enemata Yerusalem ŋuno yoní iwí-nimímbo ŋuro kama iŋariyó. \v 44 “Eneko unipare keweroyemo uyarete,” ye iŋoro kosa naru kanata ŋunde khewore uyaririyó. Suwo tiníqo, suwisawiyariwore topo-topoyariwore seqayate \v 45 kama qenero rohoréŋoro Yerusalem ŋuno seqawero pitu ko oriyó. \v 46 Oro seqayori naru kapusa ŋunde rotoro Ya Surumí\f + \fr 2:46 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro yendémo ŋuno oro qeneriyó. Qeniri rondaqe-rondaqe uni keweroyemo ŋuno kunditeyoní mande yi iŋoro osese yereyaró. \v 47 Uni soso eneŋo mandí iŋoro newondeye uroní niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro, eneko simó tomó ta ka, quko iŋo-iŋoyó meté horé, ko mande topé meté yaró. \v 48 Iwí-nimí qenero iŋoro kondé yukuwariyó. Ko nimímbo ŋande miraró, “Naŋone, ke do karo otete ŋa noreno tete? Noya awaŋgepoya newondenari quhurí tiní nore ke seqa kereyotero.” \p \v 49 Yiní mande topé ŋande yaró, “Do karo yari no seqa nereyotiri? Yarimbe kama iŋoyotiri, nondo awanemboro o qu naŋge teyowano?” \v 50 Ŋunde yaró, quko iwí-nimí mande ŋuro murí kama iŋori tondaŋaró. \p \v 51 Asa enendo iwí-nimímboya toŋero Nasaret ŋuno uŋgurí. Ko naru rokóŋoro iwí-nimí mandeyari howeyara. Kowe nimímbo o tunoqaró ŋu soso se newondímo rero iŋondaŋeyara. \v 52 Yesu wote parámi tero, iŋo-iŋoyó meté horé tiní Anutu koya unipare ŋuya ŋuro hamó-hamó iŋoyaŋgo. \c 3 \s1 Jon, sono re-re uni ŋundo Yesu koro khe roŋgaruwaró \r (Matyu 3:1-12; Mak 1:2-8; Jon 1:19-28) \p \v 1 Naru kano Rom koro wiri yerete uni parámi horé ŋu, owí Sisa Taiperius,\f + \fr 3:1 \ft “Taiperius” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi Okastus koro naŋuní. Asa iŋo-iŋo mande Luk 2:1 tapémo ŋuno weyo qembe.\f* unipare wiri yereró ŋuro naruyó muko kumima naru 15 ŋunde rotaró. Ŋu naruko ŋuno Pontius Pailatko\f + \fr 3:1 \ft “Pontius Pailat” ŋuko \fk Rom \ft uni ka.\f* Judia mira ŋu sopo yereró, ko Herotko\f + \fr 3:1 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* Galili mira ŋu sopo yereró, ko Herot koro koneyó Filip ŋundo Ituria mira ŋuya Tirakonitis mira ŋu sopo yereró, ko Lisaniasko Apilene mira ŋu soparó. \p \v 2 Ŋuya o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 3:2 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* irisa ŋu yorariyó. Owéyari muko Anas koya Kaiapas koya. \p Asa ŋu naruko ŋuno Jon, Sekaraia naŋuní, ŋundo mira wimbímo yoníqo, Anutu koro mande ka eneno mahiní iŋaró. \v 3 Iŋoro mira soso Jotan Sono sumeyoro ŋuno uyare mahe tero unipareno mande yesowoyara. Mande ŋuko ŋandiro, “Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya, sono rika\f + \fr 3:3 \fk Grik \ft mandewore “\fk sono rewero murí\ft ” muko ŋandiro, oka sono quroko rero pito ko ri areweya.\f* Anutuko quhuríye soso se rotoweya.” \v 4 O teyara ŋuko, komo quno ye-ye uni\f + \fr 3:4 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* Aisaiako sokomeko ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Enendo mira wimbímo mahero neko yerero ŋande yimiroweya, \q1 ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoya \q2 eneŋomboro ore roneneŋoyi qembe.’ \q1 \v 5 Sono koŋó ŋu soso noko toŋo riní maŋgoreweya, \q2 ko mira purí-purí ŋu soso wendaqi umbuweya, \q1 o iri-erá ŋu soso riní roneneŋoweya, \q2 ko khe pitipotó ŋu soso roŋgaruwoyi kararaŋiwí teweya. \q1 \v 6 Ko unipare sosopo \q2 Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya ŋu qene iŋowaŋgo.” \p \v 7 Ŋunde ŋuroko Jonko unipare qambu sono rewero quro eneno maheŋgurí ŋu ŋande yimitoyaró, “Ye sire piyimi ŋuro simó ŋu! Anutuko newonde saŋgirí tero unipare o piyimi teyoteŋgo ŋu rambaruru yerewero tete. Ye dando yimironí sore naru piyimi ŋu takawero sono reteŋgo? \v 8 Ŋunde ŋuroko newonde hamó rohoréŋaŋgurí ŋuro eŋgé rika tunoqiní. Ko kina ŋande ma iŋowero, ‘Abrahamko noreŋo usinani.’ \f + \fr 3:8 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, ko Anutuko Abraham koya mande parámi ka kusiyaró. Ŋunde ŋuroko Juda unindo, Anutuko nore kama rambaruru nereweya, ŋunde ye iŋaŋgurí.\f* Dokoro no ŋande ye yimiroteno, Anutuko meté yiní wondo ŋu rohoréŋoro Abraham koro usi-sí tunoqewaŋgo. \v 9 Itaka ka soporo te toŋowero quro te hurímo yote. Ŋunde ŋuroko te soso eŋgé meté mu kama teyoteŋgo ŋuko toŋoro kewáko raŋoweya.” \p \v 10 Ŋunde yiní unipare qambu ŋundo ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko nore date tewato?” \p \v 11 Yi mande topé yaró, “Uni ka kowe punu-punuyó irisa moré ŋundo kanata re kowe punu-punuyó moré kini ŋu inoweya. Ko uni ka o newero qu parámi ŋundo o kumi siyoro uni o newero qu moré kini ŋu inoweya.” \p \v 12 Takis re-re uni\f + \fr 3:12 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* kumimbo ŋuya sono rewero mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore date tewato?” \p \v 13 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ye takis ŋuro rokóŋo hamó qu naŋge siyoyi. Oka ka ŋuya ma rewero.” \p \v 14 Kuma uni kumimbo ŋuya oseseyaŋgurí, “Ko nore date tewato?” \p Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Ye wimbí tero uniparetoro mone qu ma woso rewero, ko kota yero mande kho ma yunowero. Yeŋo kimoye ŋuro naŋge metéŋoyi.” \p \v 15 Asa unipareto Kristo maheweya ŋuro sopoyaŋgo, ko ene soso newondeyembo ŋande yero iŋaŋgurí, ko Jon ŋumbeka Kristo ŋuno qu,\f + \fr 3:15 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* yero iŋaŋgurí \v 16 Asa ko Jonko ŋande yimiraró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoteno. Quko uni ka tukú maheweya ŋuro wimbímboko nene wimbune ŋu takate. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owé moré kini.\f + \fr 3:16 \ft Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.\f* Ko enendo Yuqa Surumí ŋuya kewá ŋuya toworo sono qembe re yunoweya. \v 17 Usú ka re towo mahero wit eŋgémboya murutómboya rondaŋeweya. Rondaŋero wit eŋgé se yano kopoweya. Quko murutómi muko se kewá ka kama khumoyote quno ŋuno qaweya.” \p \v 18 Jonko mande qambu ŋunde yero newondeye rukisoyoro miti mande ŋu yesowoyara. \v 19 Quko enendo uni kembé Herot ŋu roŋgaruwaró, dokoro Herotko payómboro parí qu, owí muko Herotias, ŋu rero o kumi meyowo piyimi mu te inoyaró.\f + \fr 3:19 \ft Matyu 14:3-4 weyo qembe.\f* \v 20 Ŋunde ŋuroko Herotko oteteyó piyimi mu sowe tero Jon toworo kusi-kusi yano rotaró. \s1 Jonko Yesu sono re inaró \r (Matyu 3:13-17; Mak 1:9-11) \p \v 21 Asa Jonko unipare sono re yunoro, yate Yesu ŋuya sono re inaró. Ŋunde tiní Yesuko hariri teyoní sambo mako kosoní \v 22 Yuqa Surumí\f + \fr 3:22 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* nú parámi ŋunde qembe tero ene saŋano umburó. Ko sambo koŋgo neka ŋande umburó, “Keko neneŋo naŋone, keŋo surumí iŋoyoteno. Keŋo meté kereyoteno.” \s1 Yesu koro usisambapukoyó \r (Matyu 1:1-17) \p \v 23 Asa Yesuko hurí tero eneŋo kho taró quno kumima naru 30 ŋunde rotaró. Unipare soso ŋandiro ye iŋaŋgurí, ene Josep koro naŋuní. \b \p Josep ŋuko Heli koro naŋuní. \li1 \v 24 Heli ŋuko Matat koro naŋuní. \li2 Matat ŋuko Liwai koro naŋuní. \li2 Liwai ŋuko Meliki koro naŋuní. \li2 Meliki ŋuko Janai koro naŋuní. \li2 Janai ŋuko Josep koro naŋuní. \li1 \v 25 Josep ŋuko Matatias koro naŋuní. \li2 Matatias ŋuko Amos koro naŋuní. \li2 Amos ŋuko Nahum koro naŋuní. \li2 Nahum ŋuko Esili koro naŋuní. \li2 Esili ŋuko Nakai koro naŋuní. \li1 \v 26 Nakai ŋuko Mat koro naŋuní. \li2 Mat ŋuko Matatias koro naŋuní. \li2 Matatias ŋuko Semen koro naŋuní. \li2 Semen ŋuko Josek koro naŋuní. \li2 Josek ŋuko Jota koro naŋuní. \li1 \v 27 Jota ŋuko Joanan koro naŋuní. \li2 Joanan ŋuko Resa koro naŋuní. \li2 Resa ŋuko Serupapel koro naŋuní. \li2 Serupapel ŋuko Sealitiel koro naŋuní. \li2 Sealitiel ŋuko Neri koro naŋuní. \li1 \v 28 Neri ŋuko Meliki koro naŋuní. \li2 Meliki ŋuko Ati koro naŋuní. \li2 Ati ŋuko Kosam koro naŋuní. \li2 Kosam ŋuko Elamatam koro naŋuní. \li2 Elamatam ŋuko Er koro naŋuní. \li1 \v 29 Er ŋuko Josua koro naŋuní. \li2 Josua ŋuko Eliesa koro naŋuní. \li2 Eliesa ŋuko Jorim koro naŋuní. \li2 Jorim ŋuko Matat koro naŋuní. \li2 Matat ŋuko Liwai koro naŋuní. \li1 \v 30 Liwai ŋuko Simeon koro naŋuní. \li2 Simeon ŋuko Juda koro naŋuní. \li2 Juda ŋuko Josep koro naŋuní. \li2 Josep ŋuko Jonam koro naŋuní. \li2 Jonam ŋuko Eliakim koro naŋuní. \li1 \v 31 Eliakim ŋuko Melea koro naŋuní. \li2 Melea ŋuko Mena koro naŋuní. \li2 Mena ŋuko Matata koro naŋuní. \li2 Matata ŋuko Natan koro naŋuní. \li2 Natan ŋuko Dewit koro naŋuní. \li1 \v 32 Dewit ŋuko Jesi koro naŋuní. \li2 Jesi ŋuko Opet koro naŋuní. \li2 Opet ŋuko Boas koro naŋuní. \li2 Boas ŋuko Salamon koro naŋuní. \li2 Salamon ŋuko Nason koro naŋuní. \li1 \v 33 Nason ŋuko Aminatap koro naŋuní. \li2 Aminatap ŋuko Atimin koro naŋuní. \li2 Atimin ŋuko Areni koro naŋuní. \li2 Areni ŋuko Hesiron koro naŋuní. \li2 Hesiron ŋuko Peres koro naŋuní. \li2 Peres ŋuko Juda koro naŋuní. \li1 \v 34 Juda ŋuko Yakop koro naŋuní. \li2 Yakop ŋuko Aisak koro naŋuní. \li2 Aisak ŋuko Abraham koro naŋuní. \li2 Abraham ŋuko Tera koro naŋuní. \li2 Tera ŋuko Nahor koro naŋuní. \li1 \v 35 Nahor ŋuko Seruk koro naŋuní. \li2 Seruk ŋuko Reu koro naŋuní. \li2 Reu ŋuko Pelek koro naŋuní. \li2 Pelek ŋuko Eper koro naŋuní. \li2 Eper ŋuko Sela koro naŋuní. \li1 \v 36 Sela ŋuko Kainan koro naŋuní. \li2 Kainan ŋuko Aripakasat koro naŋuní. \li2 Aripakasat ŋuko Siem koro naŋuní. \li2 Siem ŋuko Noa koro naŋuní. \li2 Noa ŋuko Lamek koro naŋuní. \li1 \v 37 Lamek ŋuko Metusela koro naŋuní. \li2 Metusela ŋuko Enok koro naŋuní. \li2 Enok ŋuko Jaret koro naŋuní. \li2 Jaret ŋuko Mahalalel koro naŋuní. \li2 Mahalalel ŋuko Kenan koro naŋuní. \li1 \v 38 Kenan ŋuko Enos koro naŋuní. \li2 Enos ŋuko Set koro naŋuní. \li2 Set ŋuko Atam koro naŋuní. \li2 Atam ŋuko Anutu koro naŋuní. \c 4 \s1 Monimbuko Yesu towoŋaró \r (Matyu 4:1-11; Mak 1:12-13) \p \v 1 Asa Yesuko Yuqa Surumímbo\f + \fr 4:1 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* newondímo maŋgoriní rohoréŋoro Jotan Sono rotoro oro mira wimbímo\f + \fr 4:1 \ft “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo.\f* ŋuno oro yateyoní Yuqapo khe witúŋaró. \v 2 Mira ŋuno yoní naru 40 ŋunoko Monimbuko Yesu towoŋaró. \p Ŋu naruko ŋuno Yesu o kama nero, yate qímboro khumaró. \v 3 Khumoyoní Monimbuko ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret ka tunoqiní,” yaró. \p \v 4 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo.’” \f + \fr 4:4 \ft Hutuŋo Mande 8:3 \f* \p \v 5 Ŋunde yiní Monimbuko re wosoro mira purímo oro naru tukuni quno naŋge Yesu mira purí moŋgo uniparetoro miraye soso ŋu witúŋaró. \v 6 Witúŋoro ŋande miraró, “Nondo wimbu kondé re kunowe mira soso ŋuya o meté-metéye mu ŋuya sopoweya. Wimbu ŋuko neneŋo naŋge. Neneŋombo uni ka inowano. \v 7 Asa ke no potoruku te nunoka o soso ŋa se kunowano.” \p \v 8 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’” \f + \fr 4:8 \ft Hutuŋo Mande 6:13 \f* \p \v 9 Ŋunde yiní re wosoro Yerusalem uyaro rero Ya Surumímboro\f + \fr 4:9 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* umó saŋano rotoro ŋande yaró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, ŋa noŋgo amuno soreka kiyowe. \v 10 Dokoro, sokomeko ŋande yete, \b \q1 “‘Enendo sambo simóŋo yimironí \q2 sopo kere meté roŋgaru kereyowaŋgo, \q1 \v 11 ko kandeyembo hokoro koro kiri \q2 wondo kato khíndoŋgemo kama saŋga kereweya.’” \p \v 12 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke, ma towoŋowero.’” \f + \fr 4:12 \ft Hutuŋo Mande 6:16 \f* \p \v 13 Monimbuko Yesu towoŋoní kini tiní rotoro naru kano quro soparó. \s1 Yesuko Galili ŋuno kho kimani taró \r (Matyu 4:12-17; Mak 1:14-15) \p \v 14 Asa Yesuko rohoréŋoro Yuqa koro wimbímo Galili mirako ŋuno pitu ko uyaró. Uyariní unipare mira soso ŋu noŋgo qundo eneŋo mande piŋa ŋu iŋaŋgurí. \v 15 Huru-huru yayemo\f + \fr 4:15 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno oro Anutu koro mandí rondaqe yunoyaró. Ko unipare soso eneŋo owí hokoyaŋgurí. \s1 Nasaret unipareto Yesu huwóŋaŋgurí \r (Matyu 13:53-58; Mak 6:1-6) \p \fig Yesuko huru-huru yano oro Anutu koro sokome qu weyowero otoqo kaŋaró.|alt="Unrolled scroll" src="LB00244B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="LUK 4:16" \fig* \v 16 Yate-yate Sapat naru\f + \fr 4:16 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kanoko Nasaret yendémo ŋuno uyaró. Yendé ŋuno ene simó tomó ta yate ŋuno parámi taró. Asa ŋu naruko ŋuno eneŋo murí howero huru-huru yano oró. Oro Anutu koro sokome qu weyowero otoqo kaŋaró. \v 17 Kaŋiní sopo-sopo uni ŋundo Aisaiako mande nakayáŋaró ŋuro sokome qu\f + \fr 4:17 \ft Sokome ŋunde quko sokome piru saŋga ka yumuriyaŋgurí.\f* ŋu re inoní rosaraqero mande ŋu weyoro ŋande yaró, \q1 \v 18 “‘Uni Parámimboro Yuqayómbo no saŋanemo yote. \q2 Ŋunde ŋuro enendo no rokó niriní \q2 uni owéye moré kini ŋu piŋa mande meté yero yimirowano. \q1 Enendo asá niriní \q2 uni kusi-kusi yano yoteŋgo ŋu kinaŋge toŋewaŋgo ŋuro yesowowano, \q2 uni toŋeye piyimi mu pitu ko toŋetewaŋgo ŋuro yesowowano, \q2 uni quhurí koro kusuŋoyómo yoteŋgo ŋu yorewe kina toŋewaŋgo, \q2 \v 19 Uni Parámimboro naruyó meté ŋuro yesowowano.’” \f + \fr 4:19 \f* \p \v 20 Ŋunde weyoro sokome ŋu wakaro sopo-sopo uni ŋu inoro kunditaró. Ko unipare huru-huru yano yaŋgo ŋu soso Yesuko toŋetaŋgurí. \v 21 Asa hurí tero ŋande yimiraró, “Mande ŋano qu komo suki sokomeko nakayáŋaró ŋako itakako hamó tunoqete.” \p \v 22 Ŋunde yiní owí hokoro eneŋo maŋgómbo mande meté ŋunde qu yaró ŋuro iŋondata parámi tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋuko Josep koro naŋuní naŋge, ŋuko hamómbe?” \p \v 23 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ye tapara mande\f + \fr 4:23 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ŋambe ye nimirowaŋgo, ‘Dota, keŋo o piyimi ŋu reka meté tiní,’ yewaŋgo, ko, ‘O soso Kaperneam yendémo ŋuno taró ŋu naŋge ŋa mirako ŋano te,’ ye nimirowaŋgo, peka. \v 24 No mande hamó ye yimiroteno, Anutu koro ye-ye unindoro\f + \fr 4:24 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* mirako ŋuno simburí muko ye-ye uni ŋuro mandí ŋu kama iŋoyoteŋgo. \v 25 Hamó yeteno, Elaija\f + \fr 4:25 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko komo suki Anutu koro \fk ye-ye uni \ft yora.\f* koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno wapu qambu yoraŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kumima naru kapusa ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Israel mirako ŋuno sono kama umbuyaró. Ŋunde tiní korare parámi tunoqaró. \v 26 Quko Anutuko Elaija wapu ŋunde qu kano kama asáŋaró. Kini, mira meyowomo wapu ka, Sarepat yendé ŋu Saiton mira ŋuno wapu kano, ŋuno asáŋoní toŋeró. \v 27 Ŋuya ye-ye uni Elisa koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno koweye piyimi khumo\f + \fr 4:27 \ft “koweye piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini.\f* uni qambu yoraŋgurí. Quko enendo se khumo uni ŋunde qu kama yoriní sara taró. Kini, Siria uni ka owí muko Naman, ŋu naŋge riní sara taró.” \f + \fr 4:27 \ft Wiri yerete Uni 5:1-14 weyo qembe.\f* \p \v 28 Ŋunde yiní unipare huru-huru yano yoraŋgo ŋu mande ŋu iŋoro saŋgirí parámi taŋgurí. \v 29 Ŋunde tero otoqoro Yesu toworo yendé tapémo oŋgurí. Yendéye ŋuko mira purí titinímo yaró. Asa Yesu rero, purí sombé moŋgo raŋato, yero oŋgurí. \v 30 Quko keweroyewore kinaŋge yorotoro toŋeró. \s1 Yesuko yuqa piyimi uni quroko yara qu howiní toŋeró \r (Mak 1:21-28) \p \v 31 Asa Yesuko Galili koro yendéyó qu ka, Kaperneam yendé ŋuno oro Sapat naruko\f + \fr 4:31 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno Anutu koro mandí rondaqe unipare yunaró. \v 32 Yunoyoní eneŋo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Dokoro mande yaró ŋuko wimbí moré. \p \v 33 Naru kano uni ka yuqa pusú\f + \fr 4:33 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* eneno yaró ŋu huru-huru yano\f + \fr 4:33 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno yora. Ŋuno yotoro parámi ŋande ye kiwaró, \v 34 “Aine, Yesu Nasaret noŋgo, do nereweya? Kepe nore rowore nerewero mahetepe? No iŋo kunoteno, keko Anutu koro uni meté horé ŋu.” \p \v 35 Ŋunde yiní Yesuko ŋande qene yaró, “Ke maŋgoke kusiyoya uni ŋu roto toŋe!” Yiní yuqa piyimimbo uni ŋu re raŋoní nokono unipare keweroyemo umbuní roto toŋero kaŋuya kama roworemaró. \v 36 Unipare soso ŋu newondeye yukuwoní epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Enendo mande wimbí moré date qu yero yuqa pusú ŋu mepémo sopo yiriní roto toŋewaŋgo?” \v 37 Ŋunde yiqo, imemoŋgo Yesu ŋuro mande piŋa ka wimbo-wimbo uyaró. \s1 Yesuko Saimon koro koŋgí riní meté taró \r (Matyu 8:14-15; Mak 1:29-31) \p \v 38 Asa Yesu huru-huru ya rotoro Saimon koro yayómo oró. Saimon koro koŋgí ŋuko kowí tiwi riní Yesuko samakaŋoní yero nekaŋgurí. \v 39 Nekoyi uyaro taŋgímo kaŋero se khumo ŋu qene yiní kini tiní pare ŋu waka ta otoqoro o qoyemboro roŋgaruwaró. \s1 Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí \r (Matyu 8:16-17; Mak 1:32-34) \p \v 40 Kosa pusuŋiní uni kumimbo topo-topoye se khumo enesó-enesó teyaŋgo ŋu yore eneno maheŋgurí. Ŋuno mahiqo, Yesuko kandí kanata-kanata saŋayemo riní meté taŋgurí. \v 41 Ko yuqa piyimi kumi\f + \fr 4:41 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* yohowiní uni qambu ŋu roto toŋeŋgurí. Toŋero yuqa piyimi ŋundo ki kondé tero, “Keko Anutu koro Naŋuní,” yaŋgurí. Quko, ŋunde ma yewero, ye soré yereró, dokoro ŋande iŋomukaŋgurí, ko eneko Kristo ŋu,\f + \fr 4:41 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* yero iŋaŋgurí. \s1 Yesuko yendé kano-kano uyareyaró \r (Mak 1:35-39) \p \v 42 Ita saraŋoní Yesuko mira uni kinimo toŋiní unipare qambu ŋundo seqayate qenero, ma noroto toŋewero, ye soréŋaŋgurí. \v 43 Quko ŋande yimiraró, “Yendé meyowo ŋuno ŋuya Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 4:43 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro miti mande ŋu yimitoyowano. Dokoro ŋu murí ŋuro asá niriní mahenowó.” \v 44 Ko huru-huru yayemo\f + \fr 4:44 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* Judia mirako ŋuno mande yesowoyara. \c 5 \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu neko yereró \r (Matyu 4:18-22; Mak 1:16-20) \p \v 1 Naru kano Yesu Genesaret Sono Towo\f + \fr 5:1 \ft “Genesaret Sono Towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. Asa sono towo ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.\f* tapémo kaŋeyoní unipare qambu mahero Anutu koro mande iŋowero wuririyoro epe pito-pito taŋgurí. \v 2 Ŋunde ti waŋgo tomó ta irisa sono towo tapémo ŋuno yorori yiyaró. Uni sono qare siyoyaŋgo kumimbo waŋgo ŋu rotoro tirí-tiríye ŋu se sonowoyaŋgurí. \v 3 Asa Yesuko Saimon koro waŋgoko ŋuno oro Saimon yiní waŋgo wosoní sono saŋano soŋga ta na uyaró. Uyariní Yesu waŋgo saŋano ŋuno kunditero unipare qambu ŋu mande rondaqe yunaró. \p \v 4 Mande yimironí kini tiníqo, Yesuko Saimon miraró, “Ye waŋgo ŋa reya tirí-tiríye\f + \fr 5:4 \ft “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko parámi, ko waŋgo irisa keweroko kusiyaŋgurí. Ŋundiro tirí-tirí ŋu wosi sono qare parámi siyaró.\f* sono towo meré piyimimo rotoyika ŋuno uweya,” yaró. \p \v 5 Yiní mande topé yaró, “Awa, suwono kho parámi teyato saraŋote, quko nore sono qare ka kama siyato. Quko no keŋo maŋgoke howero tirí-tirí rotowe uweya,” yaró. \p \v 6 Yero ene ŋunde tero sono qare parámi siyoyi tirí-tirí ŋu wamba wuriró. \v 7 Ko kho kopo topé waŋgo meyowomo ŋuno yoroyi neko yiri mahe samaka yereŋgurí. Ŋundiro tiqo, waŋgo irisa ŋu sono qareko maŋgoriní irisa ŋu sono quroko wamba uriyó. \fig Waŋgo ŋu sono qareko maŋgoriní sono quroko wamba uró.|alt="Disciples catch a haul of fish" src="UBSb-11b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 5:6" \fig* \p \v 8 Saimon-Pitako ŋu qenero Yesu khí rorowo kaŋero potoruku te inoro yaró, “Uni Parámi, no norotoya toŋe, dokoro no uni quhurí uni.” \v 9 Ŋunde yaró, dokoro eneya topé-topémboya sono qare parámi siyo qenero newondeye yukuwaró. \v 10 Saimon koro kho kopo topé irisa ŋu, Jems koya Jon, Sepeti koro naŋo-simó, ŋu ŋuya sono qare ŋu qenero iŋondataqariyó. \p Quko Yesuko Saimon ŋande miraró, “Ma sasaro tewero. Ŋa naruko ŋano unipare yowosoní Anutusina uyarewaŋgo,” yaró. \v 11 Ko waŋgo irisa ŋu sono towo tapémo yowosoro oye soso rotoro Yesu howaŋgurí. \s1 Yesuko kowí piyimi khumo uni ka riní meté taró \r (Matyu 8:1-4; Mak 1:40-45) \p \v 12 Naru kano Yesu yendé kano yoníqo, uni ka ŋuno yora, kowí piyimi khumo\f + \fr 5:12 \ft “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini.\f* ŋuko eneŋo kowí soso pokamaró. Asa Yesu qenero, potoruku rero umu-kembé nokono rero Yesu kirayaró, “Uni Parámi, keto ŋu iŋi mepémo tiníqo, no nori sara tewano.” \p \v 13 Yesuko kandí saŋanímo rero miraró, “No ŋuro iŋoteno. Ke sara teweya.” Yiní waka ta se khumo ŋuno qu roto toŋeró. \p \v 14 Rotoní Yesuko kondé ŋande miraró, “O ŋa keno tunoqete ŋaro uni ka ma yimirowero. Hutuŋo mande Mosesko yimiraró ŋu howeya o qa-qa uni koweke re witú yereya keto sara tunoqete quro oka Anutu te ino qembe.\f + \fr 5:14 \fk Hutuŋo mandeko \ft ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní \fk o qa-qa \ft te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-32 weyo qembe.)\f* Ŋunde tiqo, se khumoke kini tete, ye iŋowaŋgo.” \p \v 15 Quko Yesuko o taró ŋuro piŋa mandeyó ŋu mira soso uro toŋeró. Ŋunde ŋuro unipare qambu qundo, nore mandí iŋato se khumonani riní meté teweya, ye iŋoro eneno uyareŋgurí. \v 16 Quko enendo toŋero sikuno uyaro hariri teyara. \s1 Yesuko uni ka khí piyimi mu riní meté taró \r (Matyu 9:1-8; Mak 2:1-12) \p \v 17 Naru kano Yesuko mande rondaqero unipare yunoyaró. Yunoní Farisi unindoya\f + \fr 5:17 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* hutuŋo mande ŋuro rondaqe-rondaqe unindoya kopo mahe kunditeyaŋgurí. Uni ŋundo Galili koro yendé soso ŋu noŋgo, ko Judia koro yendé soso ŋu noŋgo ko Yerusalem noŋgo ŋuya maheŋgurí. Asa Uni Parámimboro wimbí Yesu koya yoní ŋundo se khumo uni ŋu yoriní meté taŋgurí. \v 18 Kowe uni kumimbo uni ka re koroworo maheŋgurí. Uni ŋu khí irisa-irisa ukumi riní yakutímo ŋuno eteyaró. Eteyoní re koroworo ya ka Yesu yaró quno ŋuno owero iŋaŋgurí. \v 19 Quko unipare qambu horé ŋundo ya maŋgorero mako ŋuya wisumuŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro ya umómo oro\f + \fr 5:19 \ft Ŋu naruko ŋuno “ya umó” soso ŋuko suruŋo kini, papare naŋge, ko unipare meté owero kunditeyaŋgo.\f* witú rero yakutí ŋu utómbo kusiyo ri ŋuwore ŋundo unipare keweroyemo umburo Yesu toŋímo yaró. \p \v 20 Yesuko uni ŋuro iŋondutuye\f + \fr 5:20 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* hamó qenero iŋoro ŋande yaró, “Topo, keŋo quhuríŋge se rotoní.” \p \v 21 Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi unindoya newondeyemo ŋande yero iŋaŋgurí, “Ŋu danimbo Anutu yesaráŋoyote? Anutuko naŋge quhurí se rotowero wimbí tete.” \p \v 22 Asa Yesuko iŋo-iŋoyemo osese-osese taŋgurí ŋu qene iŋoro mande topé yaró, “Dokoro ye newondeyemo osese ŋunde qu ye iŋoteŋgo? \v 23 Ye date iŋoteŋgo? Nondo, ‘Quhuríŋge se rotoní,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko wuruwara mande peka, ye eŋgé qenewero mepémo kini. Quko, ‘Ke otoqoya khete-khete uyare,’ ye mirowano tiníqo, ŋuko mande quhurí horé, ŋuro eŋgé qene iŋomukowaŋgo, hamómbe? \v 24 Quko ŋande iŋi, Unindoro Naŋuní\f + \fr 5:24 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo nokono ŋano unindoro quhuríye se rotowero quro wimbí tete.” Ŋunde yero uni khí piyimi ŋu ŋande miraró, “Nondo kimirowe, ke otoqoya yakutíŋge re korowoya yakemo u,” yaró. \p \v 25 Waka ta uni ŋu otoqoro unipare toŋeyemo yakutíŋo re koroworo Anutu seré te inoro uyaro paseyómo oró. \v 26 Oní unipare soso qenero iŋondutuye enesó-enesó taró. Qenero sasaro tero Anutu seré te inoro ŋande yaŋgurí, “Itaka o amana horé qeneteto.” \s1 Yesuko Liwai nekaró \r (Matyu 9:9-13; Mak 2:13-17) \p \v 27 Imemoŋgo Yesuko uyaro takis re-re uni ka,\f + \fr 5:27 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* owí muko Liwai, ŋu qeneró quko takis rewero paseno\f + \fr 5:27 \ft Uni ŋunde qundo khe tapémo pase ŋuno kunditero situwi koro mone siyoro wiri yerete uni inoyara.\f* ŋuno kunditeyaró. Kunditeyoní ŋande miraró, “Ke mahe no nohowe.” \v 28 Yiní otoqoro oyó soso ŋuno rotoro uyaro Yesu howaró. \p \v 29 Ko Liwaiko Yesu koro o ne-ne parámi ka eneŋo yano ŋuno taró. Uni takis re-re uni qambu quya uni meyowo ŋuya o newero quro ŋuno eneya etaŋgurí.\f + \fr 5:29 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 30 Farisi unindoya\f + \fr 5:30 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 5:30 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 5:30 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* kisikasa mande ŋande yaŋgurí, “Dokoro enendo takis re-re unindoya quhurí unindoya\f + \fr 5:30 \ft “quhurí uni” ŋundo Juda koro muríye okeyá ta kama howeyaŋgurí.\f* o kopo neyoteŋgo?” \p \v 31 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni se khumoye moré kini muko dotako kama uwaŋgo. Kini. Se khumo uni ŋundo naŋge dotako uyoteŋgo. \v 32 Ŋunde naŋge no uni roneneŋowí\f + \fr 5:32 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* neko yerewero kama umbunowó. Kini. Nondo quhurí uni ŋu neko yereweka newonde rohoré ti yero umbunowó.” \s1 Kundiŋi tewero ŋuro Yesu oseseyaŋgurí \r (Matyu 9:14-17; Mak 2:18-22) \p \v 33 Asa uni kumimbo Yesu koya ŋande yaŋgurí, “Naru kumimo Jon\f + \fr 5:33 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 5:33 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* o newero ŋuro kundiŋi tero\f + \fr 5:33 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* hariri teyoteŋgo. Farisi koro iŋo-iŋo rewero uni ŋuya ŋunde teyoteŋgo. Quko keŋo unike muko kinaŋge o qoyemboro neyoteŋgo.” \p \v 34 Kowe Yesuko ŋande yimiraró, “Ko uni kato epe re-re tewero o ne-ne naruko ŋuno topé-topémbo kundiŋi tewero mepémo kini, hamómbe? \v 35 Quko imemoŋgo ta uni ŋu ri toŋeweya. Ŋu naruko ŋuno naŋge topé-topémbo kundiŋi tewaŋgo.” \p \v 36 Asa Yesuko tapara mande\f + \fr 5:36 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró, “Ko uni kato tuwi keta qu romboŋero tuwi sumi ŋu rero tuwi komo quro wituyómo ŋuno kama tiŋiyoweya. Kini, ŋunde teweya quko tuwi keta ŋu rambaruruwoweya, ko tuwi komo ŋu kiraró enesó, tuwi sumi keta ŋuko enesó. \v 37 Ko uni kato wain keta qu re meme kowí puŋge komo quno ŋuno kama puŋgeyoweya. Kini, wain keta ŋuro yuqayómbo puŋge komo ŋu umboroŋoní wain ŋu hausuworo nokono umbuní puŋge ŋuya piyo teweya.\f + \fr 5:37 \ft Ŋu naruko ŋuno unindo meme koro kowí rero khí kandí kusiyoro wain ŋuno kusíŋoyaŋgurí. Kusíŋoyoyi wain ŋuko yuqa moré, ko yuqako kowe puŋge ŋu riní koŋeweya. Koŋiní kowe puŋge komo qu ka wuriweya, dokoro koŋewero mepémo kini.\f* \v 38 Asa ko wain keta qu puŋge keta quno naŋge puŋgeyoyi qembe. \v 39 Ko uni kato wain komo qu ka neroqo keta quro kama iŋoyote, dokoro, ‘Komo ŋuko meté,’ ye iŋoyote.” \c 6 \s1 Yesuko Sapat naru ŋu sopoyote \r (Matyu 12:1-8; Mak 2:23-28) \p \v 1 Asa Sapat naru\f + \fr 6:1 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).\f* kano Yesu wit kho keweroko uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 6:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* wit simó siyoro kandeyembo wit kowí rumuniŋoro siyi toŋiní se neyaŋgo. \v 2 Quko Farisi uni\f + \fr 6:2 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí.\f* kumimbo yiyoro ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Ye do karo ŋunde teteŋgo?” \f + \fr 6:2 \fk Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo \ft ŋande yaŋgurí, ko \fk Sapat naruko \ft ŋuno uni kato kho kumi tewero mepémo kini. Enendo kho sewero mepémo kini, o yuwoyó rimiwero mepémo kini, eŋgé siyowero mepémo kini, ko kho kumi meyowo ŋuya tewero mepémo kini. Anutu koro \fk hutuŋo mandeko \ft ore mande ŋunde qu kama yaró, iŋo-iŋo uni ŋu naŋge ŋunde kondé yero unipare soré yereŋgurí.\f* \p \v 3 Yi Yesuko mande topé yaró, “Yembe komo Dewit\f + \fr 6:3 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* koya topé-topémboya o taŋgurí ŋuro sowo mande ŋumbe kama weyo iŋaŋgurí, peka?\f + \fr 6:3 \ft Samuel 21:1-6 weyo qembe.\f* Asa ŋu naruko ŋuno o qoyemboro khumoro \v 4 Dewitko Anutu koro yano oro bret ŋu Anutu toŋímo yara ŋu re umburo nero topé-topé yunoní naŋgurí. Quko bret ŋuro, hutuŋo mandeko ŋande yete, o qa-qa uni ŋundo naŋge bret ŋu newaŋgo.” \f + \fr 6:4 \fk O qa-qa uni \ft ŋundo bret toworo \fk Sapat naru \ft kano Anutu koro toŋímo yakutímo rotaŋgurí. Sonda kanata quroko ŋuno roti kini tiní \fk o qa-qa unindo \ft naŋgurí. (O Qa-qa Uni 24:5-9 weyo qembe.)\f* \v 5 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Unindoro Naŋunímbo\f + \fr 6:5 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* Sapat naru ŋu sopoyote.” \s1 Sapat naruko ŋuno Yesuko uni ka kandí piyimi mu riní meté taró \r (Matyu 12:9-14; Mak 3:1-6) \p \v 6 Asa Sapat naru kano Yesu uyaro huru-huru ya\f + \fr 6:6 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* quroko oro unipare mande rondaqe yunaró. Yunoní uni ka kandí kondésina ukumi rero khumaró qu ŋuno yora. \v 7 Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 6:7 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Farisi unindoya,\f + \fr 6:7 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* Yesuko uni ŋu riní meté tiníqo, Sapat naruko kho ka tete ŋuro mande kho inowato, yero iŋoro toŋetaŋgurí. \v 8 Quko Yesuko iŋo-iŋoye qene iŋoro uni kandí piyimi ŋu mitoro ŋande yaró, “Ke otoqoya keweroyemo ŋano kaŋe,” yiní ŋunde taró. \p \v 9 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye date iŋoteŋgo, Sapat naru ŋa do otete ka hutuŋo mande wendaqeweya? O meté tewatope ma o piyimi te inowato, asa uni ka roŋgaruwowatope ma urato khumoweya?” \p \v 10 Ŋunde yero uni soso ŋuno yiyoro uni ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo,” yiní ŋunde tiní kandí pitu ko meté taró. \v 11 Quko uni soso ŋundo saŋgirí parámi horé tero, Yesu do ka te inowato, yero epe mito-mito taŋgurí. \s1 Yesuko asá yerewí uni kumi rokó yereró \r (Matyu 10:1-4; Mak 3:13-19) \p \v 12 Asa naru kano Yesu hariri tewero uyaro mira purí kano oro Anutuwore hariri tero suwo doŋe-doŋe taró. \v 13 Ita saraŋoníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 6:13 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* neko yerero uni keweroyemo 12 rokó yerero owé “asá yerewí uni” yunaró. \v 14 Uni ŋuro owéye muko ŋandiro: Saimon, uni ŋu owé Yesuko, “Pita,” ye nekaró ŋu; Andru, Saimon koro koneyó ŋu; Jems; Jon; Filip; Bartolomeyu; \v 15 Matyu; Tomas; Jems, Alipeus koro naŋuní ŋu; Saimon, Selot koro wini qu ka;\f + \fr 6:15 \ft “Selot koro wini” ŋuko saŋgirí uni. Enendo \fk Rom \ft unindoya kuma teyaŋgurí, dokoro Rom koro wiri yerete uni parámimbo ene sopo yerewero quro piyimiŋaŋgurí.\f* \v 16 Jutas, Jems koro naŋuní ŋu; ko Jutas Isikariot, uni ŋu imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró. \s1 Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí \r (Matyu 4:24-25; Mak 3:7-12) \p \v 17 Asa Yesu mira purí moŋgo uro mira kuhú kano kaŋaró. Ŋuno eneŋo iŋo-iŋo rewero unipare\f + \fr 6:17 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* qambu yoraŋgurí. Unipare meyowo qambu ŋuya yoraŋgurí. Unipare ŋu Judia mira koŋgo qu, Yerusalem noŋgo qu, ko windi tapéwore yendé irisa Tair koya Saiton koya\f + \fr 6:17 \ft “Tair koya Saiton” ŋuko \fk kape unindoro \ft yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.\f* ŋu noŋgo qu ŋuya yoraŋgurí. \v 18 Ene mandí iŋowero maheŋgurí. Ko ene se khumoye roŋgaruwoní meté tewaŋgo ŋuro maheŋgurí. Asa ko kumi yuqa pusú qundo\f + \fr 6:18 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* rambaruru yereyaŋgo ŋu Yesuko roŋgaru yiriní meté taŋgurí. \v 19 Eneŋo wimbí kondé ŋundo se khumo unipare soso roŋgaru yiriní meté taŋgurí. Ŋunde ŋuro unipare qambu ŋu, Yesu kina pekáŋato, yero kandeye raŋaŋgurí. \s1 Yesuko puriŋo koya o quhurí koya ŋuro yaró \r (Matyu 5:1-12) \p \v 20 Ko Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 6:20 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* yiyoro ŋande yaró, \b \q1 “Ye owéye moré kini qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro Anutuko ye wiri yereyote. \q1 \v 21 Ye itaka ka o qoyemboro khumoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro Anutuko yoriní maŋgoreweya. \q1 Ye itaka ka tendoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo, \q2 dokoro imemoŋgo yomowaŋgo. \p \v 22 “Unindo ye Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 6:22 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* howeyoteŋgo ŋu iŋoro newonde saŋgirí te yunoro yohowero mande piyimi ye yunoro huwó mande yeyoteŋgo quno ŋuno yendo puriŋo ka reteŋgo. \v 23 Ŋu naruko ŋuno niŋgu-niŋgu parámi ti qembe, dokoro samboko ŋuno kimo parámi rewaŋgo. Hamó, komo eneŋo usisambayembo ye-ye uni\f + \fr 6:23 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋunde naŋge o piyimi te yunaŋgurí. \q1 \v 24 “Quko ye onoŋoye moré mu, o ininiyaqe, \q2 dokoro oka newonde ime yunoweya qu ŋu komo remukaŋgurí. \q1 \v 25 Ye itaka o ni qahuye tinditiní qu, o ininiyaqe, \q2 dokoro imemoŋgo o qoyemboro khumowaŋgo. \q1 Ye itaka yomoyoteŋgo qu, o ininiyaqe, \q2 dokoro imemoŋgo tendowaŋgo. \p \v 26 “Unindo yeŋo owéye hokiqo, o ininiyaqe. Komo, eneŋo usisambayembo ye-ye uni kota-kota ŋu ŋunde naŋge owéye hokaŋgurí. \s1 Newonde meté yeŋo saŋgiríye ŋu yunoyi qembe \r (Matyu 5:38-48) \p \v 27 “Quko nondo ye mandene iŋoyoteŋgo ŋu ŋande yimiroteno, yeŋo saŋgiríye newonde meté yunoro murí meté uni yeya newonde piyimi teyoteŋgo quya te yunoyuri qembe. \v 28 Danimbo takuni saŋayemo reweya, ŋu ye puriŋo yiri qembe. Ko danimbo yesará yereweya ŋuro hariri tika Anutuko ene samaka yiriní. \v 29 Ko uni kato kakíŋge kawore tamoníqo, rohoréŋoro kawore ŋuya ino qembe.\f + \fr 6:29 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kato meyowo kakímo uraró quno ŋuno ŋundewore huwóŋaró.\f* Uni kato keŋo kowe punu-punu saŋanímo qu re wosoníqo, keŋo kowe punu-punu quroyómo qu ŋuya re ma soréŋowero. \v 30 Uni kato o karo kira kereweya tiníqo, o ŋu ino qembe. Ko uni kato keŋo oke siyoweya tiníqo, ŋande ma mirowero, topé nuno qembe. \v 31 Yendo unipareto otete soso yeno te yunowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteŋgo ŋuko, ye otete ŋu naŋge eneno te yunoyi qembe. \p \v 32 “Ko yendo topoyemboro naŋge hamó iŋo yunoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako newonde meté eneŋo topo-topoye yunoyoteŋgo. \v 33 Ko yendo uni yeya o murí meté te yunoyoteŋgo quya o murí meté te yunowaŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako murí ŋunde naŋge teyoteŋgo. \v 34 Ko yendo uni utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋu naŋge utatáye yunoyoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako uni quhurí imemoŋgo topé tewaŋgo ŋu utatáye yunoyoteŋgo. \v 35 Quko ye saŋgiríyemboro iŋo inoro utatáye yunoyi qembe. Ko enendo utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋuro ma iŋowero. Ye ŋunde tero imemoŋgo kimo parámi rero Anutu Koreko Horé yote ŋuro simó yowaŋgo. Dokoro enendo uni kama ene yuŋgunaŋoyoteŋgo quya o piyimi teyoteŋgo quya o meté te yunoyote. \v 36 Ye awayembo teyote ŋundiro naŋge uniro sikíye ti qembe. \s1 Ye uni meyowo ma ronda yerewero \r (Matyu 7:1-5) \p \v 37 “Uni karo muríye kama ronda yerewaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo muríye ŋuya kama ronda yereweya. Ye uni ka mande kho kama yunowaŋgo tiníqo, Anutuko mande kho ye ŋuya kama yunoweya. Uniro quhuríye se rotowaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo quhuríye ŋuya se rotoweya. \v 38 O se uni meyowo yunoyikata Anutuko o se ye ŋuya yunoweya. Enendo o meté kusíŋoní hamó maŋgorero umbuyote ŋu yunoweya. Dokoro yendo uni meyowo o yunoyoteŋgo ŋuro rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya.” \p \v 39 Asa Yesuko tapara mande\f + \fr 6:39 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yaró, “Uni toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka metémbe khe witúŋoweyape, ma kini? Kini, ene irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari. \v 40 Iŋo-iŋo rewero simó ŋundo rondaqe-rondaqe uniyó kama takate. Quko iŋo-iŋo meté tiní asa ene otoqoro rondaqe-rondaqe uniyó qembe teweya. \p \v 41 “Ke do karo topokeporo murutó ka toŋímo yote ŋu qene iŋoyote, quko ke te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyote? \v 42 Ko te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyoníqo, ke date tero topoke ŋande miroweya, ‘Topo, murutó toŋeŋgemo ŋu re rotowe?’ Ke uni maŋgoye irisa, koretero te puŋo parámi keŋo toŋeŋgemo yote ŋu re rotoroqota ke meté toŋetero murutó tomó ta topoke toŋímo yote ŋu meté se rotoweya. \s1 Te ŋuro eŋgé qene iŋoyi \r (Matyu 7:16-20; 12:33-35) \p \v 43 “Qeni, te meté kato eŋgé piyimi mu kama eŋgé teyote. Ŋunde naŋge te piyimi kato eŋgé meté mu kama teyote. \v 44 Dokoro, unindo eŋgé qenero te ŋuro kiraró qene iŋowaŋgo. Hamó, fik eŋgé ŋu te kunzi noŋgo kama siyoyoteŋgo, ko wain eŋgé ŋu kakari kewero koŋgo kama siyoyoteŋgo. \v 45 Uni meté ŋundo iŋo-iŋo meté qundo newondí riní maŋgoriní murí meté teyote. Uni piyimi ŋundo iŋo-iŋo piyimi qundo newondí riní maŋgoriní murí piyimi mu teyote. Ŋunde ŋuroko o piyimi naŋge teyote. Dokoro iŋondutu newondímo maŋgoreyoní ŋu maŋgómbo naŋge yeyote. \s1 Yaye date rewaŋgo? \r (Matyu 7:24-27) \p \v 46 “Ye dokoro no neko nerero, ‘Uni Parámi, Uni Parámi,’ yeteŋgo, quko ye mandene kama howeyoteŋgo? \v 47 Uni kumimbo nono maheroqo mandene iŋoro howeyoteŋgo. Asa ko uni ŋunde quro tapara mande\f + \fr 6:47 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* yewe teteno. \v 48 Uni ŋunde qundo yayó reweya quno ŋuno koretero meré sero kandarama saŋano tatá raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní ya ŋu kama huqeweya. Dokoro uni ŋuko paseyó kondé horé raró. \v 49 Quko uni kato mandene iŋoro kama howeyote ŋuko ŋandiro, uni ka yayó kina nokono kaŋeweya, ko tatá noko quroko kama raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní waka ta huqero soso piyo teweya. \c 7 \s1 Yesuko kuma unindoro uni kembémboro kho simóŋo riní meté taró \r (Matyu 8:5-13) \p \v 1 Asa Yesuko mande soso ŋu yiní unipareto iŋoyi kini tiní Kaperneam yendémo ŋuno oró. \v 2 Yendémo ŋuno kuma unindoro sopo-sopo uni ka\f + \fr 7:2 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* ŋuno yora, eneŋo kho simóŋo\f + \fr 7:2 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* qu ka se khumo teyate wamba khumaró. Ko enendo kho simóŋo ŋuro parámi iŋoyara. \v 3 Asa ene Yesu koro iŋaró quno ŋuno Juda koro uni kembé-kembéye yorero, Yesu miroyika mahe kho simóne riníka otoqoní, yero asá yiriní toŋeŋgurí. \v 4 Toŋero Yesuko uyaro kondé kirayoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko uni meté, asa ko meté keto samakaŋoweya. \v 5 Dokoro enendo noreŋo wininani iŋo yunoro huru-huru yanani\f + \fr 7:5 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋu raró.” \v 6 Ŋunde yiqo, eneya kopo uyareŋgurí. \p Uyaro yano kutaqemo uyari kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo topé-topé kumi asá yiriní eneŋo maŋgó rero Yesu ŋande miraŋgurí, “Uni parámi, enina, koweyumu ma tewero. No uni meté kini ŋuro ke neneŋo yano date areweya. \v 7 Ŋu murí ŋuro tero neneŋombo kiyowero ŋuno kama uyareno. Quko keto kina mande yekata sunará simóne ŋu meté teweya. \v 8 Dokoro no ŋuya uni owéye moré mu kasirayemo yowe sopo nereyoteŋgo. Kowe nondo uni ka mirowano, ‘Ke toŋe,’ yeweqo, toŋeyote. Ko ka mirowano, ‘Ke mahe,’ yeweqo, maheweya. Kho simóne mirowano, ‘Kho ŋu te,’ yeweqo, ŋunde teweya.” \p \v 9 Asa Yesuko mande ŋu iŋoro iŋondata parámi tero rohoréŋoro unipare qambu ene howeyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, “Nondo ŋande yimiroteno, uni ŋaro iŋondutuyó\f + \fr 7:9 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* parámi ŋandiro qu ka Israel unipare keweroyemo kama qeneno.” \v 10 Ŋunde yiníqo, kuma unindoro uni kembémbo asá yiriní maheŋgurí ŋu roto toŋero pitu ko yano maheroqo kho simó komo meté taró ŋu qene iŋaŋgurí. \s1 Yesuko wapu karo naŋuní khumaró ŋu riní otoqaró \p \v 11 Asa tukú Yesu yendé ka, owí muko Nain, ŋuno oró. Oní iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 7:11 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* unipare qambu ŋuya eneya uyareŋgurí. \v 12 Uyaro yendé ŋuro hoŋgo makono kutaqemo mahero uni kumi yiyoní uni ka khumaró mu re koroworo yendé ŋu roto toŋeyaŋgurí. Uni ŋuro nimí muko, simó kanata na ŋu naŋge tero wapu taró. Unipare qambu pare ŋuya maheŋgurí. \p \v 13 Asa Uni Parámimbo pare ŋu qenero ŋuro sikí parámi tero ŋande miraró, “Ke ma tendoyoto.” \p \v 14 Ŋunde yero kutaqemo uyaro mindu ŋu towaró. Towoní uni mindu korowaŋgurí ŋu kaŋaŋgurí. Kaŋi Yesuko ŋande yaró, “Simó keta, nondo kimiroteno, otoqo,” yaró. \v 15 Yiní uni khumaró ŋu otoqoro kunditero mande hurí rero yaró. Yiní Yesuko re nimí inaró. \p \v 16 Asa unipareto sasaro parámi tero Anutu owí hokoro ŋande yaŋgurí, “Ye-ye uni\f + \fr 7:16 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka parámi mu keweronanimo tunoqete.” Yero ŋande yaŋgurí, “Anutuko unipareyó yiyowero mahete.” \v 17 Ko Judia mira soso quno ŋuno unipare Yesuko o taró ŋuro epe mito-mito taŋgurí. \s1 Jonko Yesu koro osese taró \r (Matyu 11:2-19) \p \v 18 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 7:18 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* o soso Yesuko taró ŋuro Jon miraŋgurí. Miroyiqo, Jonko iŋo-iŋo rewero uniyó irisa neko yerero \v 19 mande ka Uni Parámi oseseyowero qu yimitoro asá yereró. Osese ŋuko ŋandiro, “Kepe uni maheweya ŋuro iŋatowó ŋumbe,\f + \fr 7:19 \ft Komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “\fk Kristo\ft ,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ma nore meyowo ka sopowato?” \p \v 20 Asá yiriní Yesuko uyaro ŋande yariyó, “Sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mande ka ŋande yete, ‘Ko kepe uni maheweya yi iŋatowó ŋuno qumbe, ma meyowo kape sopowato?’ Ŋunde yiní ŋuro osese kerewero mahetero.” \p \v 21 Ŋu naruko naŋge Yesuko unipare se khumo enesó-enesó quya yuqa piyimi\f + \fr 7:21 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ene quroyemo yoraŋgo qu qambu horé ŋu yoriní meté taŋgurí. Ko toŋeye kiré qu ŋuya parámi samaka-samaka tuwó rero toŋetaŋgurí. \v 22 Asa Yesuko uni irisa ŋu mande topé ŋande yero yimiraró, “Yari uyareya Jon mitoya o soso qenero iŋotiri ŋu ye mirori qembe. Toŋeye kiré mu toŋetero o qeneyoteŋgo, kheye piyimi mu khete uyareyoteŋgo, koweye piyimi khumo qu sara teyoteŋgo, kusumboye tuwo qu mande iŋoyoteŋgo, uni khumowí mu otoqoyoteŋgo, onoŋoye moré kini qu miti mande iŋoyoteŋgo. \v 23 Kowe uni ka neneŋo iŋoro iŋondutuyó\f + \fr 7:23 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* kama piyo teweya ŋuko puriŋo ka rete.” \p \v 24 Ŋunde yiní Jon koro asá yerewí uni irisa ŋu toŋiriqo, Yesuko Jon ŋuro unipare qambu ŋu ŋande yimiraró, “Ye do ka qenewero mira wimbímo uyareŋgurí? Matúmbo tamá ka okokowoyote ŋumbe qenewero ŋuno uyareŋgurí, peka? Kini. \v 25 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Uni ka kowe punu-punuyó meté-meté mu teyonímbe ŋu qenewero uyareŋgurí, peka? Kini, uni kato tuwi meté-meté mu punuworo nakayá enesó-enesó tero o meté-meté mu siyoteŋgo qundo wiri yerete unindoro yayemo yoteŋgo. \v 26 Quko ye do ka qenewero ŋuno uyareŋgurí? Ye-ye uni\f + \fr 7:26 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka qenewero uyareŋgurí, hamómbe? Iyo, ko no ŋande ye yimiroteno, ŋu ye-ye uni ŋundo ye-ye uni kumi taka yerete. \v 27 Uni ŋuro mande ka sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “‘Iŋo, nondo uni ka mande yesowo yimitoyoweya qu asáŋowe \q2 koretero uro keŋo khe qu roŋgaruwoweya.’ \p \v 28 “No ŋande yimiroteno, Jon koro owí ŋundo uni soso nokono yoteŋgo ŋuro owéye takate. Quko uni ka Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 7:28 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* owí tomó ta horé tete ŋuro owí ŋundoko Jon takate.” \p \v 29 Ŋunde yiníqo, uniparetoya takis re-re unindoya\f + \fr 7:29 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Anutu koro murí ŋuko roneneŋowí mu naŋge.” Ŋunde yaŋgurí dokoro Jon kandí moŋgo sono re-re taŋgurí.\f + \fr 7:29 \ft Komo Jonko unipareto quhuríye yesoworo newondeye rohoré tika sono re yunoyara. Asa Luk 3:3 weyo qembe.\f* \v 30 Quko Farisi unindoya\f + \fr 7:30 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 7:30 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Anutuko khe meté witú yereró mu huwóŋoro Jon kandímo sono re-re kama taŋgurí. \p \v 31 Asa Yesuko ŋande yaró, “Ŋunde ŋuroko nondo uni itaka nokono yoteŋgo ŋuro date yewano? No do tapara mande\f + \fr 7:31 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yewano? \v 32 Ŋuko simó yendémo kunditeyoteŋgo qembe, ko simó topoye neko yerero ŋande yeyoteŋgo, \b \q1 “‘Nore kusí huwoyatowó, \q2 quko ye quno kama raŋgurí. \q1 Nore sikí yambo yatowó, \q2 quko ye kama tendoyaŋgurí.’ \p \v 33 “Qeni, sono re-re uni ŋu, Jon, ŋundo mahero bret kama nero wain sonoyó kama neyara. Ko yendo ŋande yeyaŋgo, ‘Yuqa piyimi kato eneno yote,’ yeyaŋgo. \v 34 Itaka Unindoro Naŋuní\f + \fr 7:34 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* mahero o qímboro neyote. Ko yendo ŋande yeyoteŋgo, ‘Uni ŋuko o nero qahí parámi tinditete, wain parámi nero kape-kape teyote. Eneko takis re-re unindoya\f + \fr 7:34 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* quhurí unindoya topo teyote.’ \v 35 Ye ŋunde yeyoteŋgo, quko qeni, iŋo-iŋo meté horé ŋundo simó meté yoriní tunoqeweya.” \s1 Pare kato Yesu khí sonowaró \p \v 36 Asa Farisi koro wini koŋgo uni kato Yesu nekoní yayómo mahero o newero quro yakutímo etariyó.\f + \fr 7:36 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 37 Ŋu naruko ŋuno quhurí pare ka yendémo ŋuno yora qundo, Yesuko Farisi unindoro\f + \fr 7:37 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* yano ŋuno o neyote, yi iŋaró. Iŋoro sono risá nuŋgurí meté mu noko kumbe tomó ta kano re maheró. \v 38 Mahero Yesu khímo kaŋero tendoyoní tendo sonoyómbo Yesu khímo umburó. Tendo sonoyó ŋuko huímbo soworo khí mutó inoro sono nuŋgurí meté mu rero khímo windoroŋaró. \p \v 39 Ŋunde teyoní Farisi uni ŋundo Yesu nekoní maheró ŋu qenero newondímbo ŋande ye iŋaró, “Eneko ye-ye uni\f + \fr 7:39 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka hamó tiníqo, danimbo kandí re kowímo rete ŋu iŋoweya, asa quhurí pare kato naŋge pekáŋote.” \p \v 40 Ŋunde ye iŋoní Yesuko iŋo-iŋoyó qenero ŋande miraró, “Saimon, no mande ka kimirowe teteno.” \p Yiní yaró, “Rondaqe-rondaqe unine, yeka iŋowe.” \p \v 41 Yiní ŋande yaró, “Uni kato uni irisa ŋuro utatáyari taró, karo utatáyó wondo musiyó 500 ŋunde, ko karo quko wondo musiyó 50 ŋunde naŋge. \v 42 Asa irisa-irisa ŋundo utatá topé tewero mepémo kini, ko uni ŋundo utatáyari ŋu re roto yunaró. Asa ko ke date iŋote, dani katoko uni ŋu newonde meté hamó inoweya?” \p \v 43 Yiníqo, mande topé yaró, “No ŋande iŋoteno, uni ŋu utatá parámi ŋu re roto inaró ŋundo newonde meté hamó inoweya.” \p Yiní yaró, “Keto ŋuro okeyá ta qene rondaŋete.” \p \v 44 Yero Yesuko rohoréŋoro pare ŋu qenero Saimon miraró, “Pare ŋa qenetepe? Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto khene sonowowero sono kama nunote. Quko pare ŋando tendo sonoyómbo khene sonoworo huí ŋundo supu sowote. \v 45 Asa no keŋo ya quroko areteno quno keto kama mutó nerete. Quko itaka yano areteno quno naŋge pare ŋando khene mutó inoyote. \v 46 Asa no keŋo ya quroko areteno quno ke topo tewero kiruwó kumi rero kembanemo kama windoroŋote. Quko pare ŋando sono nuŋgurí meté mu re mahero khenemo windoroŋote. \v 47 Pare ŋando neneŋo newonde meté hamó nunoyote. Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo quhuríŋo parámi se rotote. Uni kato Anutuko quhuríŋo tomó ta ŋu re rotaró qundo newonde meté tomó ta naŋge inoweya.” \p \v 48 Asa enendo pare ŋu ŋande miraró, “Quhuríŋge se rotoní.” \p \v 49 Uni meyowo ŋuno qundo mande ŋu iŋoro epe mito-mito taŋgurí, “Ŋa danimbo quhurí ŋu se rotoyote?” \p \v 50 Asa Yesuko pare ŋande miraró, “Iŋondutukepo\f + \fr 7:50 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.” \c 8 \s1 Pare kumimbo Yesu howeyaŋgurí \p \v 1 Asa imemoŋgo ta Yesu yate-yate yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuno uro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 8:1 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro miti mande ŋu yesowo yimitoyaró. Ko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 8:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ene ŋuya uyareŋgurí. \v 2 Ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare kumi ŋuko yuqa piyimi\f + \fr 8:2 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ene quroko yoraŋgo qu yohowaró, ko kumi ŋuko se khumo ti yoriní meté taŋgurí. Kako owí Maria, Maktala yendé moŋgo qu, ŋu Yesuko yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa ŋunde yoraŋgo qu yohowaró. \v 3 Ko kako owí Joana, ŋuko Kusa koro parí (Kusa ŋuko Herot\f + \fr 8:3 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* koro yayómboro sopo-sopo), ko kako owí Susana, ko pare kumi ŋuya eneya uyareyaŋgurí. Ŋu pare ŋuko Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó samaka yerero onoŋoye kumi yunaŋgurí. \s1 Uni kato o yuwoyó khono raŋaró ŋuro tapara mande \r (Matyu 13:1-23; Mak 4:1-20) \p \v 4 Asa unipare qambu horé yendé enesó-enesó rotoro mahe huruwoyi tapara mande\f + \fr 8:4 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró: \v 5 “Uni kato o yuwoyó khono se kuriyoní kumi kheko umburó. Ŋuno umbuní unindo kheteyaŋgo, ko númbo mahero neyaŋgurí. \v 6 Ko kumi noko wondo seqemo yote quno ŋuno umburó. Ŋuno umburo wotero asáqero khumaró. Dokoro sonoyó moré kini. \v 7 Kumi kakari keweroko umburo wotaŋgurí, ko kakari ŋuko noko kiruwó wosoro kosa saki riní eŋgé kama taŋgurí. \v 8 Ko kumi noko metémo umburó. Ŋuno umburo wotero eŋgé parámi horé 100 ŋunde taró. Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoní.” \p \v 9 Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 8:9 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* tapara mande ŋuro murí iŋowero oseseyaŋgurí. \v 10 Oseseyi ŋande yimiraró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 8:10 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro mande tapuŋowí mu.\f + \fr 8:10 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* Itaka yepa naŋge mande ŋu tunomo rondaqe yunoyoteno. Unipare meyowo ŋundo tapara mande naŋge iŋoyoteŋgo. Ŋunde tero \b \q1 “‘qeneyowaŋgo, quko iŋondutuye kama hiyóqeweya, \q2 iŋoyowaŋgo, quko kama iŋoyi tondaŋeweya.’ \p \v 11 “Tapara mande ŋuro murí muko ŋandiro. O yuwoyó ŋuko Anutu koro mande quro rokó tete. \v 12 O yuwoyó kheko umburó, ŋuko unipareto Anutu koro mande qu iŋoyiqo, waka ta Monimbuko mahero mande ŋu newondeyemo se ta yere rotoyote. Ŋande yero iŋote, enendo kama iŋondutu tewaŋgo\f + \fr 8:12 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* tiníqo, Anutuko rambaruru koŋgo kama yoreweya. \v 13 O yuwoyó noko wondo seqemo yote quno ŋuno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoro rero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo, quko hurí noko quroko kama uyote. Naru tukuni ta iŋondutu teyoteŋgo, quko quhurímbo towo yereyote quno ŋuno sorero Anutu rotoyoteŋgo. \v 14 O yuwoyó kakari keweroko umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mandí ŋu iŋoteŋgo. Quko o noko koro quro iŋaŋawí tero onoŋoye parámi siyoro o niŋgu-niŋgu tewero qu seqayoteŋgo. O soso ŋundo iŋondutuye wiriyoní kama woteyote. \v 15 O yuwo musiyó noko meté muno umbuŋgurí ŋuko ŋandiro: unipareto mande iŋoro toworo kondé kaŋeyuriqo, eŋgé parámi tunoqeyote. \s1 Suru tupuŋoro kumbe quroko kama tapuŋowero \r (Mak 4:21-25) \p \v 16 “Uni kato suru tupuŋoro kumbe quroko kama rukukuwoyoweya, ko yakutí etewero quro kusuŋoyómo kama reweya. Kini, rero koreko pikoyi unindo ya quroko arero hiyó ŋu qenewaŋgo. \v 17 Hamó, o soso sóqeyote ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqeweya. Ko o soso unindo weyoŋoyoteŋgo ŋuko imemoŋgo tunomo tunoqiní unipareto ŋu qene iŋowaŋgo. \v 18 Ŋunde ŋuroko mande ŋa hamó iŋoyi. Uni ka o kumi towoyote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Uni ka oyó moré kini quko, oka siyoteno, yero iŋoyote ŋuko Anutuko siyoní kini teweya.” \s1 Yesu koro nimí-topé horé \r (Matyu 12:46-50; Mak 3:31-35) \p \v 19 Ŋu naruko ŋuno Yesu koro nimímboya kone-topémboya, Yesu qeneto, yero maheŋgurí. Quko unipare qambu horé ya ŋu maŋgori ene Yesu taŋgímo owero mepémo kini. \v 20 Kowe uni kumimbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Náŋge, kone-topoke mirako kaŋero ke kiyowero yeteŋgo amu,” yaŋgurí. \p \v 21 Quko yi mande topé ŋande yimiraró, “Unipare Anutu koro mande qu iŋoro howeyoteŋgo ŋundo ta neneŋo náme one-topone,” yaró. \s1 Yesuko yiní matú imaqaró \r (Matyu 8:23-27; Mak 4:35-41) \p \v 22 Asa naru kano Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 8:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* waŋgo kano oro ŋande yimiraró, “Nore sono towo\f + \fr 8:22 \ft “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. Asa sono towo ŋuko parámi ta. Tapésinaŋgo anduwore qenewero mepémo kini, kapiyamo. Piruyó muko kilomita 20, ko papareyó muko kilomita 9.\f* karóŋoro andusina uyato.” Yero uyareŋgurí. \v 23 Asa uyareyate Yesu waŋgo quroko eteyoní matú parámi mahero waŋgo kikíŋoní sono waŋgo quroko uní windoroŋowero taró. \fig Yesuko matú koya sono koya qene yiní imaqero pitu ko kama okoko tariyó.|alt="Jesus rebukes the storm" src="UBSa-03c" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 8:24" \fig* \p \v 24 Ŋunde tiní uyaro Yesu okokoworo miraŋgurí, “Awa, awa, nore piyo tewe teteto ŋa!” \p Ŋunde yi otoqoro matú koya sono koya qene yiní imaqero pitu ko kama okoko tariyó. \v 25 Asa enendo ŋande osese yereró, “Date koro? Yeŋo iŋondutuye ŋu dano yote?” \p Yiníqo, iŋondata parámi tero sasaro tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋako dani horé? Enendo matú koya sono koya yiní iŋoro ene maŋgó howetiri!” \s1 Yesuko yuqa piyimi uni quroko yoraŋgo qu yohowiní toŋeŋgurí \r (Matyu 8:28-34; Mak 5:1-20) \p \v 26 Yate-yate Galili mira andusina quno Gerasa mirako ŋuno sono towo\f + \fr 8:26 \ft “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge.\f* tapémo uyareŋgurí. \v 27 Uyariqo, yendé uni kato kheko kopo yereró. Uni ŋu yuqa piyimi\f + \fr 8:27 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ene quroko yoraŋgo, ko naru rokóŋoro kowe punu-punuyó kama punuwaró, yano kama eteyaró. Kini, uni tapu yendémo ŋuno naŋge yora.\f + \fr 8:27 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Asa ko uni ŋundo wondo yayómboro maŋgó ŋuno meté eteyaró.\f* \v 28-29 Asa Yesuko qenero yuqa pusú ŋu ŋande yimiraró, “Ye toŋi,” yaró. Ŋunde yiní Yesu qenero kiwero Yesu khímo nokono umbu raŋoro ki parámi ŋande taró, “Yesu, Anutu Koreko Horé yote ŋuro Naŋuní, ke do nereweya?” (Komo naru piru yuqa ŋundo uni ŋu kondé sopoyaŋgo. Uni kumimbo utó kondémbo khí kandí kusiyoro sopoyaŋgo, quko yuqa ŋundo wimbu inoyi utó kondé ŋu soso romboŋero yuqa piyimi ŋundo ene ri mira wimbímo toŋeró.) \p \v 30 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Owéŋge neko.” \p Ŋunde yiní ŋande nekaró, “No owéne Lekiyon.” Ŋunde yaró, dokoro yuqa piyimi qambu ŋu ene quroko uro maŋgoreyaŋgo. \v 31 Yuqa piyimi ŋundo Yesu kondé ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nore nohowiqo, meré piyimi horé mu ŋuno kama uwato.” \p \v 32 Po wata mira purímo kutaqemo ŋuno yoraŋgo. Asa kondé oseseyaŋgurí, “Norotoka po quroko uto.” Yi Yesuko, “Meté,” yaró. \v 33 Yiní yuqa piyimi ŋu uni ŋu rotoro po quroko uŋgurí. Uyi po ŋu kheŋgeŋo purí titiní moŋgo rokaráŋoro sono towo quroko uro sono nero khumomukaŋgurí. \p \v 34 Asa po sopo-sopo unindo qenero sore toŋero yendé parámimo ŋuya mira soso ŋuno mande piŋa ŋu yimiraŋgurí. \v 35 Yimiroyi unipareto o tunoqaró ŋu qenewero maheŋgurí. Mahero Yesuko mahi uni yuqa piyimi ŋu quro koŋgo yohowaró muko tuwi kowí punuworo iŋo-iŋoyó hiyóqiní Yesu khí rorowo kunditeyaró. Ŋu qenero sasaro parámi horé taŋgurí. \v 36 Uni o tunoqaró ŋu qeneŋgurí ŋundo uni ŋundo date tero meté taró ŋuro unipareno yesowo yaŋgurí. \v 37 Ko uni soso Gerasa mira koŋgo qundo sasaro parámi horé tero kondé miraŋgurí, nore noroto toŋe, yaŋgurí. Ŋunde yi Yesu waŋgo saŋano oro toŋeró. \p \v 38 Quko koretero uni yuqa piyimi ene koŋgo toŋeŋgurí ŋundo Yesu koya toŋewero koro kondé oseseyaró. Quko Yesuko soréŋoro ŋande miraró, \v 39 “Ke yendéŋgemo uyareya o soso Anutuko o te samaka kere ŋuro yimito.” Ŋunde yiní toŋero yendéyómo ŋuno Yesuko o tero samakaŋaró ŋuro unipare yesoworo yimiraró. \s1 Yesuko pare parámi kaya pare keta kaya yoriní meté tariyó \r (Matyu 9:18-26; Mak 5:21-43) \p \v 40 Asa Yesu pitu ko sono towo\f + \fr 8:40 \ft “sono towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge.\f* tapé andusina uyareyoní unipare qambu soporo, mahete, yero niŋgu-niŋgu taŋgurí. \v 41 Uni ka Juda koro huru-huru ya\f + \fr 8:41 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* sopoyara qu, owí muko Jairus, ŋundo Yesu khímo umbu raŋoro enendo yayómo owero quro kondé oseseyaró. \v 42 Dokoro nambuní kanata na, kumima naruyó 12 ŋunde qu, wambaka khumaró. \p Asa Yesu uyareyoní unipare qambu ŋuya uyaro eneya epe ki-ki taŋgurí. \v 43 Ŋunde tiqo, pare ka ŋuya yora, pare ŋu kombo khumo naru rokóŋo teyara. Kumima naru 12 ŋunde rotaró, quko dotako se khumoyó ŋu riní meté tewero mepémo kini. \v 44 Asa pare ŋu Yesu huwósina mahero tuwiyó piru ŋu tapémo pekáŋaró. Ŋunde pekáŋoní sitú ŋu waka ta kini taró. \p \v 45 Ko Yesuko osese ŋande taró, “Danimbo peka nerete?” \p Yiní uni soso, norendo kini, yiqo, Pitako yaró, “Awa, unipare qambu ke wuriri kerero kaŋero keya epe womo-womo teteŋgo ŋu.” \p \v 46 Quko Yesuko yaró, “Wimbune kumi norotoní iŋoteno, ŋunde ŋuro no ŋande iŋoteno, kato peka nerete.” \p \v 47 Asa pare ŋu iŋaró, ene sóqewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro yukuworo khímo umbu raŋaró. Ko enendo unipare toŋeyemo do murí karo Yesu towaró, ko se khumo ŋu waka ta kini taró, ŋuro yaró. \v 48 Yiní Yesuko miraró, “Nambone, keŋo iŋondutukepo\f + \fr 8:48 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* koriní meté tete. Ke toŋe, newondeke ime yoní.” \p \v 49 Yesu mande yeyoní naŋge huru-huru ya ŋuro sopo-sopo unindoro kho uni ka maheró. Mahero sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Namboke khuma. Rondaqe-rondaqe uni roto quhurí watí ma inowero.” \p \v 50 Yesuko mande ŋu iŋoro sopo-sopo uni ŋu ŋande miraró, “Ma sorewero. Ke iŋondutu hamó qu naŋge teka simóŋge meté teweya.” \p \v 51 Asa yano mahero Yesuko unipare qambu yano owero yero soré yereró, ko Pita, Jon, Jems, ko simó ŋuro iwí-nimí ŋu naŋge yorero ya quroko oŋgurí. \v 52 Unipare soso yendémo yoraŋgo qundo simó ta ŋuro sikíqero tendo parámi teyaŋgo. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ye ma tendowero, dokoro simó ŋu kama khuma. Kinaŋge eteyote.” \p \v 53 Unipareto, komo khuma, yero iŋaŋgurí, asa ko ene qene yomaŋgurí. \v 54 Quko Yesuko pare ta ŋu kandímo toworo ŋande yaró, “Pare ta, otoqo,” yaró. \v 55 Yiní eneŋo yuqayó pitu ko quroyómo uní waka ta otoqaró. Ŋunde tiní Yesuko, o qímboro roŋgaruwo, yimiraró. \v 56 Pare ta ŋu otoqoní iwí-nimí qenero newondeyari uroní niŋgu-niŋgu tariyó. Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yari o tunoqete ŋaro unipare ma yimirowero.” \c 9 \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 kho yunoro asá yereró \r (Matyu 10:5-15; Mak 6:7-13) \p \v 1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu\f + \fr 9:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* neko yiriní maheŋgurí. Mahi wimbu koya owé parámimboya yunaró ŋuko enendo yuqa piyimi soso\f + \fr 9:1 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* yohowewero unipare se khumo taŋgurí ŋu yoriní meté tewaŋgo. \v 2 Ŋunde yunoro, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 9:2 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yesoworo se khumo uni ŋu yori meté tewaŋgo, yero asá yereró. \v 3 Asá yerero ŋande yimiraró, “Ye kheko uyarewaŋgo quno ŋuno oye ŋuya se kama uyarewaŋgo. Asa usú, puŋge, o newero qu, wondo musiyó, kowe punu-punu irisa, o ŋunde qu ma siyowero. \v 4 Ye ya kano oroqo ŋuno naŋge eteyate yendé meyowomo uyarewero toŋewaŋgo. \v 5 Yendé unipare kato yorero yayemo kama owaŋgo tiníqo, ye toŋewaŋgo quno noko murutómi kheyemo ŋu siyoyi umbuweya. Ŋunde tiqo, o koroqe teyoteŋgo ŋuro muríye ŋu qene iŋowaŋgo.” \v 6 Ŋunde yero yimironí kini tiníqo, uro yendé tomó, parámimo ŋuno toŋero miti mande yesoworo yimitoro se khumo uni yori meté taŋgurí. \s1 Herotko Yesu koro piŋa mande iŋaró \r (Matyu 14:1-2; Mak 6:14-16) \p \v 7 Asa Herot, uni kembé ŋundo,\f + \fr 9:7 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* o soso tunoqaró ŋuro piŋa mande iŋaró. Ŋunde iŋoro iŋondata parámi taró, dokoro uni kumimbo yeyaŋgo, Jon\f + \fr 9:7 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni naŋge, komo \fk Herot \ft ko uri khumaró.\f* ŋuko uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró, \v 8 ko kumimboko, Elaijako peka tunoqaró, yeyaŋgo, ko kumimboko, ye-ye uni ka komo khumaró ŋundo otoqaró, yeyaŋgo. \v 9 Quko Herotko ŋande yaró, “No komo Jon puŋí toŋowe kini taró. Ko o ŋunde qu teyote ŋuro kusumbo re iŋoyoteno, ŋuko dani?” Ŋunde yero Yesu qenewero khe ka seqaró. \s1 Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró \r (Matyu 14:13-21; Mak 6:30-44; Jon 6:1-13) \p \v 10 Tukú asá yerewí uni\f + \fr 9:10 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋundo pitu ko mahero o soso taŋgurí ŋuro Yesu miraŋgurí. Miroyi yorero enemata yendé parámi ka, owí Betisaita,\f + \fr 9:10 \ft “Betisaita” ŋuko Juda winiyemboro yendé ka naŋge, Galili Sono Towo kutaqemo ŋuno yaró.\f* ŋuno toŋeŋgurí. \v 11 Quko unipare qambu qundo, Yesu uro toŋete, yi iŋoro enepa howe toŋeŋgurí. Ŋunde yero howiqo, yuŋguna yerero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 9:11 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yimitoro se khumoye moré qu yoriní meté taŋgurí. \p \v 12 Yate suwo tiníqo, iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu\f + \fr 9:12 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* eneno mahero ŋande miraŋgurí, “Ke waka unipare qambu ŋa yoreka ene yendéne-yendéne toŋero o qoyemboro siyoya yendé etewero quro meté seqayi. Dokoro nore mira uni kinimo yoroteto.” \p \v 13 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo o qoyemboro yunoyi.” \p Yiní yaŋgurí, “Nore o qambu kini, bret kandeka ko sono qare irisa naŋge yote. Norendope toŋero unipare ŋaro o qoyemboro kimowatope?” \v 14 Yero ŋunde yaŋgurí, do karo uni 5,000 ŋunde ŋuno yoraŋgurí.\f + \fr 9:14 \ft Asa urumuni ŋuro qambuye muko 5,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 20,000 peka.\f* \p Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ye yimiroyika unipare 50, 50 ŋunde kopoya kunditi.” \v 15 Ŋunde yiqo, unipare soso kunditaŋgurí. \v 16 Asa Yesuko bret kandeka ko sono qare irisa ŋu siyoro samboko toŋetero puriŋo yero bret koya sono qare ŋu romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. \v 17 Se yunoyi o ni qahuye tinditiní o kumi yoní toŋgo kome puŋge 12 ŋunde siriyoyi maŋgoraró. \s1 Pitako Yesu koro murí yesowaró \r (Matyu 16:13-19; Mak 8:27-29) \p \v 18 Naru kano Yesu enemata hariri teyoníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 9:18 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋu ŋuya ŋuno yaŋgurí. Kowe enendo ŋande osese yereró, “Unipare qambu ŋundo, no dani, yero yeyoteŋgo?” \p \v 19 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Kumimboko keko sono re-re uni ŋu, Jon, yeyoteŋgo. Quko kumimboko, Elaija,\f + \fr 9:19 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.\f* yeyoteŋgo, ko kumimboko, ye-ye uni komo qu ka otoqaró qu, yero yeyoteŋgo.” \p \v 20 Kowe enendo ŋande osese yereró, “Yendoko nenemboro dani yeyoteŋgo?” \p Yiní Pitako mande topé ŋande yaró, “Keko Anutu koro Kristo ŋu,” yaró. \s1 Yesuko eneŋo khumo otoqoweya ŋuro yaró \r (Matyu 16:20-28; Mak 8:30–9:1) \p \v 21 Asa Yesuko soré yerero, no dani ka ye ma yimirowero, yaró. \v 22 Ŋande yaró, “Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 9:22 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* kowe surumí parámi korowoní, uni kembé-kembémboya o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 9:22 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* ene huwóŋoro uri khumoweya. Ko naru kapusayómo ŋuno pitu ko otoqoweya.” \p \v 23 Ŋunde yero unipare soso ŋande yimiraró, “Uni ka no nohoweweroqo, ene eneŋo re umburoqota, tipiririyó\f + \fr 9:23 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí.\f* re koroworo no nohoweyoweya. \v 24 Dokoro, dani kato eneŋo yoto-yotoyó kondé towowero ye iŋote qu, yoto-yotoyó ŋu piyo teweya. Quko dani kato no iŋo nunoro yoto-yotoyó rotoweya tiníqo, ene yoto-yotoyó ŋu reweya. \p \v 25 “Qeni, ko uni ka noko koro o soso ŋu reweya, quko ene piyo tero kini teweya, asa o soso ŋundo date samakaŋoweya? \v 26 Hamó, uni kato nenemborope ma mandenemboro kowi piyo teweya quko, asa tukú Unindoro Naŋuní ŋundo eneŋo sine parámimo mahero uni ŋuro kowi piyo teweya. Ko sine parámi ŋuko iwímboro, sambo simó\f + \fr 9:26 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* surumí ŋuro sine parámiye ŋuya. \v 27 No hamó yimiroteno, uni kumi ŋano kaŋeteŋgo qundo kama khumoyuri Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 9:27 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu mahiní qenewaŋgo.” \s1 Yesu koro umu-kembé ŋu rohoréŋoro enesó taró \r (Matyu 17:1-13; Mak 9:2-13) \p \v 28 Asa Yesuko mande ŋu yeroqo naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoro Pita, Jon, Jems yorero hariri tewero mira purímo oŋgurí. \v 29 Oro hariri teyoní umu-kembé ŋu rohoréŋo enesó taró, ko eneŋo tuwiyó muko sara horé tero sine parámi taró. \v 30 Ko uni irisa, Moses koya Elaija koya\f + \fr 9:30 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” Israel unipare yorero \fk Isip \ft mira rotoro eneŋo mirayemo ŋuno uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses \fk hutuŋo mande \ft inoní unipare yunaró. Imemoŋgo ta “\fk Elaijako\ft ” Anutu koro \fk ye-ye uni \ft parámi taró. Komoko uni irisa ŋundo Yesu kama tunoqeyoní khumariyó.\f* tunoqero eneya yaŋgurí. \v 31 Uni irisa ŋundo sine parámimo ŋuno tunoqero Yesu Yerusalem ŋuno khumoweya ŋuro yero epe mito-mito teyaŋgurí. \v 32 Pita koya topé irisa ŋuya kupo taŋgurí ŋu rotoro otoqoro Yesu koro sine parámi ŋuya uni irisa ŋuya yiyaŋgurí. \p \v 33 Asa uni irisa ŋu Yesu roto toŋewero tiriqo, Pitako Yesu ŋande miraró, “Awa, nore keya yoteto quko ŋu meté. Nore yamaru kapusa towowato, kanata keŋo, kanata Moses koro, kanata Elaija koro.” (Ŋunde yaró, quko eneŋo mandí ŋuro murí kama iŋoní tondaŋaró.) \p \v 34 Ŋunde yeyoní naŋge koporé ka mahe weyo yiriní sasaro taŋgurí. \v 35 Koporé quroko ŋuno neka ŋande yaró, “Ŋuko neneŋo naŋone. Nondo ene rokóŋanowó. Maŋgó howeyuri qembe.” \v 36 Ŋunde yiní kini tiní toŋetiqo, Yesu enesó ŋuno kaŋeyaró. Imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋu\f + \fr 9:36 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* o qeneŋgurí ŋuro uni kama yimiraŋgurí. \s1 Yesuko yuqa piyimi simó quroko yora ŋu howiní toŋeró \r (Matyu 17:14-23; Mak 9:14-32) \p \v 37 Asa tukú mira purí rotoro uyiqo, unipare qambu mahero Yesu koya kheko kopaŋgurí. \v 38 Koporo uni ka keweroye moŋgo nekero yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, no kondé kira kerewe teteno, ke meté naŋone qeneweya. Dokoro ŋuko naŋone kanata naŋge. \v 39 Naru qambu yuqa piyimi kato towoní waka-waka kiweyote. Ŋunde towoní kowí piyimi yukuwoyote ko harasasa maŋgómo areyote. Naru parámi ŋunde towoní kowí rambaruruwowero teyote. \v 40 Nondo komo iŋo-iŋo rewero unike\f + \fr 9:40 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* kondé kira yerero, yuqa ŋu howi toŋeweya, yanowó. Quko enendo mepémo kini.” \p \v 41 Asa Yesuko mande topé ŋande ye yimiraró, “Ye unipare itaka nokono yoteŋgo qundo iŋondutu\f + \fr 9:41 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* kama reyoteŋgo! Naru date yeya yowano? Naru date quhuríye korowoyowano? Simó ŋu nono re mahe,” yaró. \v 42 Yiní simó ŋu rero mahiní yuqa pusú ŋundo\f + \fr 9:42 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* re raŋoní kowí soso yukuwaró. Quko Yesuko yuqa ŋu qene yero simó ŋu riní meté tiní re iwí inaró. \v 43 Unipare soso Anutu koro wimbí parámi ŋu qenero kondé yukuwaŋgurí. \p Asa o soso taró ŋu qene iŋondata teyuriqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó yimitoro ŋande yaró, \v 44 “Ye kusumbo re mande ŋa iŋoyi. Ko kumimbo Unindoro Naŋuní\f + \fr 9:44 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* re saŋgirí uni kandeyemo rotowe teteŋgo.” \v 45 Ŋunde yaró, quko murí ŋuro kama iŋoyi tondaŋaró. Mande ŋuro murí ŋuko sóqeyoní kama iŋaŋgurí. Ko murí ŋuro oseseyowero quro soraŋgurí. \s1 Iŋo-iŋo rewero unindo epe taka-taka taŋgurí \r (Matyu 18:1-5; Mak 9:33-40) \p \v 46 Asa iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 9:46 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* dani keweroyemo kato imemoŋgo topé-topé taka yereweya ŋuro mandeto epe uto-uto taŋgurí. \v 47 Yesuko iŋo-iŋoye ŋu soso qene iŋomukoro simó ta ka rero taŋgímo rotoní kaŋiní \v 48 iŋo-iŋo rewero uni ŋu ŋande yimiraró, “Uni kato neneŋo iŋoro simó ta ka ŋande quya topo teweya ŋuko noya topo teweya. Uni noya topo teweya ŋuko Awanembo asá nereró ŋuya topo teweya. Qeni, ye kato topé soso kusuŋoyemo yote ŋundo ene soso taka yerete.” \p \v 49 Ŋunde yiní Jonko mande topé yaró, “Awa, uni kato keŋo owéŋgepo yuqa piyimi\f + \fr 9:49 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* yohowiní toŋeŋgurí ŋu qenetowó. Uni ŋu noreŋo sowe-sowe qu kini. Ŋuroko yuqa piyimi, ma yohowewero, yero soréŋatowó.” \p \v 50 Quko Yesuko ŋande miraró, “Ma soréŋowero. Dokoro uni yeya saŋgirí kama te yunoteŋgo ŋuko yeŋo topoye.” \s1 Samaria unindo Yesu koya topo kama taŋgurí \p \v 51 Asa yate-yate Anutuko Yesu re samboko owero naru tukuni tiníqo, Yesuko, Yerusalem owano, yero kondé iŋoro oró. \v 52 Oroyate uni kumi asá yiriní koretero o roŋgaruwowero toŋeŋgurí. Toŋero Samaria mira\f + \fr 9:52 \ft “\fk Sa \ft ma\fk ria \ft mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* koro yendé kano oŋgurí. \v 53 Quko unipare ŋuno qundo qenero, Yesu Yerusalem ote, ye iŋoro eneya topo kama taŋgurí. \v 54 Ŋunde tiqo, iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 9:54 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* irisa Jems koya Jon, irisa ŋundo muríye ŋu qenero Yesu ŋande oseseyariyó, “Uni Parámi, ke metémbe iŋi nore irisa ŋando yaro kewá sambo koŋgo umburo unipare ŋu rambaruru yereweyape?” ŋunde yariyó. \p \v 55 Quko Yesuko rohoréŋoro irisa ŋu yiyo yero \v 56 yendé ŋu takaro meyowomo ŋuno toŋeŋgurí. \s1 Yesu howewero khe ŋu \r (Matyu 8:19-22) \p \v 57 Oyate uni kato Yesu ŋande miraró, “Ke dana uyareweya qunoko no ŋuya kohowe ŋuno uyarewano.” \p \v 58 Yiní mande topé ŋande yaró, “Á sawa ŋuko meréye noko quroko yote, nú ŋuya yaye moré. Quko Unindoro Naŋuní ŋuko\f + \fr 9:58 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* etewero mirayó moré kini.” \p \v 59 Ŋunde yero uni meyowo ka ŋande miraró, “Ke maheya no nohowe.” \p Quko enendo ŋande yaró, “Uni Parámi, norotoka no toŋeya awane re tapuŋowekata.” \p \v 60 Yiní ŋande miraró, “Enina, uni khumowí ŋundoko topoye khumoteŋgo ŋu se tapu yiri. Quko keko uyareya Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 9:60 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yesowo qembe.” \p \v 61 Uni meyowo kato Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, noko ke kohowewero iŋoteno, quko koretero norotoka no uyareya suwisawine, ime yuri, ye yimirowekata.” \p \v 62 Quko eneko ŋande miraró, “Ke kho roŋgaruwowero iŋote, quko o soso komo quro huwóŋgemo toŋetete tiníqo, ke Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ke kho tewero mepémo kini.” \c 10 \s1 Yesuko uni 72 kho yunoro asá yereró \p \v 1 Imemoŋgo Uni Parámimbo uni 72 meyowo rokó yerero irisa-irisa asá yiriní eneŋo korete-koreteyó toŋeŋgurí. Enendo yendé pará-parámi muno, yendé tomó ta-ta quno ŋuno toŋeweya ŋuro iŋoro asá yiriní ŋuno toŋeŋgurí. \v 2 Ene ŋande yimiraró, “O newero qu khono parámi eŋgé tete, quko kho tero eŋgé siyowero ŋuro uniyó qambu kini. Ŋunde ŋuroko kho simburí kirayoka kho uni asá yiriní uyaro o ŋu se kopowaŋgo. \v 3 Ye toŋi. Iŋoyi, ye asá yerewe sipsip simó qembe á sawa keweroyewore uyarewaŋgo. \v 4 Ye mone koro puŋge koneyó, puŋge parámi, khe punu-punu ŋu ŋuya ma se toŋewero. Kowe unipare ka kheko kopo yereroqo naru meté ma yewero. \p \v 5 “Asa ya kano oroqo, koretero ŋande yi qembe, ‘Ya ŋaro simburí, ye newonde ime yuri.’ \v 6 Ŋunde yiqo, newonde imemboro uni ka ya ŋuno yoweya tiníqo, puriŋo ŋu newondímo ŋuno uweya. Quko uni ŋunde qu ka ŋuno kama yoweya tiníqo, puriŋo ŋu yeno pitu ko maheweya. \v 7 Ya ŋuno naŋge yotoya o qoyemboro ni qembe. Dokoro uni kato kho teyote ŋuko kimoyó meté reyote. Ye unindo yawore wimbo-wimbo ma uwero. \p \v 8 “Asa ye yendé kano uyi yorero yano oyiqo, o yunowaŋgo ŋu ni qembe. \v 9 Unipare yendé ŋuno se khumo teyoteŋgo ŋu yorika meté ti. Mande ŋande yesowo yimiri qembe, ‘Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 10:9 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu mahewe tete.’ \v 10 Quko yendé parámi kano uyi yorero yayemo kama oyiqo, ya rotoro yendémo kaŋero ŋande yi qembe, \v 11 ‘Yeŋo miraye ŋaro kuku khenanimo womote. Norendo ŋu se rotoro ye witú yerewato, yendo otete ŋu teteŋgo ŋuko piyimi. Quko ye hamó iŋoyi, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu mahewe tete.’ \v 12 Asa ŋunde yiqo, no ye yimiroteno, imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Sotom uniparetoro\f + \fr 10:12 \ft Komo suki “\fk Sotom\ft ” koro unipareto o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró (Murí Tero 19 weyo qembe).\f* kimoye ŋu takaweya. \s1 Uni kumimbo huwóŋaŋgurí ŋuro Yesuko ininiyaqe yaró \r (Matyu 11:20-24) \p \v 13 “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita,\f + \fr 10:13 \ft “Korasin” koya “Betisaita” ŋuko Juda winiyemboro yendéye naŋge, Galili Sono Towo kutaqemo ŋuno yorariyó.\f* ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré\f + \fr 10:13 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton\f + \fr 10:13 \ft “Tair koya Saiton” ŋuko \fk kape unindoro \ft yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.\f* ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo komo quno newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembayemo sonowaŋgurí. \v 14 Imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya. \v 15 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo\f + \fr 10:15 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* amuna uwaŋgo.” \s1 Uni 72 ŋundo kho ti kini tiní pitu ko maheŋgurí \p \v 16 Yesuko uni asá yereró ŋu ŋande yimiraró, “Uni kato ye mandeye iŋote, ŋuko no mandene iŋote. Kowe uni kato ye huwó yereyote qundo ŋunde no huwó nereyote, ko enendo uni asá nereró ŋu ŋuya huwóŋoyote.” \p \v 17 Yiní toŋeŋgurí. Imemoŋgo yate-yate pitu ko mahero niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. Tero ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore keŋo owéŋgemo yato yuqa piyimi ŋu\f + \fr 10:17 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* maŋgonani howeyoteŋgo.” \p \v 18 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo Monimbu qenewe rowá ŋunde qembe tero sambo koŋgo mirako waka ta uró. \v 19 Iŋi, nondo ye wimbu yunano, meté kheyembo sire, potómbe khete yerero yeŋo saŋgiríyemboro wimbí takawaŋgo. Ko oka kato ye kama rowore yereweya. \v 20 Ŋunde ŋuro naŋge yuqa piyimi ŋundo maŋgoye howeyoteŋgo, quko ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Kini. Anutuko owéye samboko nakayáŋaró ŋuro niŋgu-niŋgu ti.” \s1 Yesuko iwí seré te inaró \r (Matyu 11:25-27; 13:16-17) \p \v 21 Ŋu naruko ŋuno Yuqa Surumí ŋundo Yesu riní niŋgu-niŋgu parámi tero ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró. Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.” \p \v 22 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuya Iwí iŋo inoteŋgo.” \p \v 23 Ŋunde yero rohoréŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 10:23 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* mondó ta ŋande yimiraró, “Danimbo yendo o qeneyoteŋgo ŋu qeneyowaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo. \v 24 Dokoro ŋande yimiroteno, komo quno ye-ye uni\f + \fr 10:24 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* qambu ŋuya wiri yerete uni qambu ŋuyako ye o itaka qeneyoteŋgo ŋu qenewero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama qeneŋgurí. Ko enendo mande itaka ye iŋoyoteŋgo ŋu iŋowero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama iŋaŋgurí.” \s1 Samaria uni kato Juda uni ka samakaŋaró ŋuro tapara mande \p \v 25 Asa naru kano hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 10:25 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kato Yesu towoŋowero otoqoro ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni, no date tero yoto-yoto suki-suki rewano?” \p \v 26 Yiní ene ŋande oseseyaró, “Do mande kato hutuŋo mandeko\f + \fr 10:26 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuno yote? Keto ŋu date weyoyote?” \p \v 27 Yiní mande topé ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, ‘Keto Uni Parámi ŋu, Anutuke, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo, wimbukepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’ \f + \fr 10:27 \ft Hutuŋo Mande 6:5 \f* Ko ‘keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋoyoto qembe.’” \f + \fr 10:27 \ft O Qa-qa Uni 19:18 \f* \p \v 28 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Ke okeyá ta yete. Ŋunde teroqo yoto-yoto reweya.” \p \v 29 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo eneŋo murí roneneŋowí mu witúŋowero ŋande oseseyaró, “Asa hutuŋo mandeko topone ŋuro ŋunde yete. Asa neneŋo topone ŋuko dani?” \p \v 30 Yesuko sowo mande topé kumi yaró, “Uni ka Yerusalem rotoro Jeriko uwero uní wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma tero momo teyaŋgo uni kumimbo kheko sóqeyate uto roworemoro kowe punu-punuyó utaŋo toŋi kheko eteyate wambaka khumaró. \v 31 Imemoŋgo o qa-qa uni\f + \fr 10:31 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* ka khe ŋu howe uró. Uro uni ŋu qenero khe tapéwore takaro toŋeró. \v 32 Ŋunde naŋge Liwai koro sowe qu\f + \fr 10:32 \ft “\fk Liwai \ft koro sowo qundo” o soso \fk Ya Surumímo \ft roŋgaruwoyaŋgurí.\f* kato mahero qenero khe tapéwore takaro toŋeró. \v 33 Quko Samaria mirako\f + \fr 10:33 \ft “\fk Sa \ft ma\fk ria\ft ” ŋuko mira ka, Judia mira koya Galili mira keweroyarimo yaró. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* uni kato mahero qenero sikí tero \v 34 taŋgímo uyaro, kiruwómboya wain ŋuya hausuworo mama sonoworo kusiyaró. Kusiyoro hoko re eneŋo dókiyó\f + \fr 10:34 \ft “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, \fk hosi \ft ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya.\f* saŋano rotoní kunditiní rero etewero quro yano oro ŋuno roŋgaruwaró. \v 35 Ita saraŋoní denarius\f + \fr 10:35 \ft “\fk denarius\ft ” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya.\f* irisa siyoro etewero quro ya simburí ŋu inaró. Inoro ŋande miraró, ‘Ke uni ŋa sopoyoto qembe. Asa sopoyowero kimoyó wondo musiyó ŋa takaníqota, no pitu mahewano quno ŋuno topé te kunowano.’” \fig Samaria mirako uni kato mahero qenero sikí tero taŋgímo uyaró.|alt="Good Samaritan helping the victim" src="ABS-053" size="col" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="LUK 10:34" \fig* \p \v 36 Ŋunde yero Yesuko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋande oseseyaró, “Uni kapusa ŋuro ke date iŋote, dani kato uni ŋu kuma unindo roworemaŋgurí ŋuro eneŋo topé horé yora?” \p \v 37 Yiní ŋande yaró, “Uni ŋundo qenero sikí te inaró.” \p Yesuko ŋande miraró, “Ke uya otete ŋunde naŋge teyoto qembe.” \s1 Yesuko Maria, Mata koro yayarimo ŋuno yora \p \v 38 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 10:38 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* khewore uyaro yendé kano oŋgurí. Pare ka yendé ŋu noŋgo qu, owí Mata, ŋundo Yesu re yayó quroko oró. \v 39 Oní asa Maria, Mata koro koneyómbo mahero Yesu khí sumeyoro kunditero Yesu koro mandí iŋaró. \v 40 Quko Matako Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró ŋuro iŋondata taró. Ŋunde ŋuro uyaro ŋande miraró, “Uni Parámi, oneŋe no noroto toŋe quno no nenesó o newero ŋa roŋgaruwoyoteno. Kepe ŋu kama iŋoyote? Keto mitoka mahe no samaka niriní.” \p \v 41 Uni Parámimbo mande topé ŋande miraró, “Mata, Mata, keko o qambu ŋaro iŋondataqeyote. \v 42 Ke o kanata na ŋuro naŋge iŋoyoto. O ŋuko Mariako rete, ŋuko o meté horé, ŋunde ŋuro o meté ŋu kama kusiyowano.” \c 11 \s1 Yesuko hariri tewero murí ŋuro yaró \r (Matyu 6:9-15; 7:7-11) \p \v 1 Naru kano Yesuko mira kano hariri taró. Hariri tiní kini tiní, iŋo-iŋo rewero uni kato\f + \fr 11:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande miraró, “Uni Parámi, keto nore hariri tewero ŋuro murí witú nere, ŋunde naŋge Jonko eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó witú yereró ŋunde naŋge te.” \p \v 2 Yiní Yesuko ŋande yimiraró, “Ye hariri teweroqo, meté ŋande yi qembe, \b \q1 “‘Awa, keŋo owéŋge surumí yoní, \q2 keŋombo nore wiri yereyote naruke ŋu reka mahiní. \q1 \v 3 Naru rokóŋoro o qonanimboro nuno. \q1 \v 4 Kowe noreŋo quhurínani ŋu se roto nuno, \q2 dokoro, utatá noreya taŋgurí ŋu soso se roto yunoyoteto. \q1 Kowe nore norika okato kama towo niriní.’” \p \v 5 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Asa ko yeŋo keweroyemo uni ka topé moré tiníqo, ko suwo keweroko uro topé ŋande miroweya, ‘Topo, bret kapusa se nuno. \v 6 Uni topone ka khewore yate neneŋo yanemo mahete, quko oka re inowe newero qu ŋana kini.’ \p \v 7 “Ko uni ya quroko yoweya ŋundo mande topé ŋande miroweya, ‘Ke no koweyumu ma nunowero. Mako komo tuŋano, no simónemboya nore komo etato. No otoqo o se kunowero mepémo kini.’ \v 8 Ŋunde yeweya, quko nondo ye yimiroteno, ya simburímbo topé ŋuro iŋoro otoqoro o ŋu kama se inoweya. Kini. Quko topémbo kowi piyo kama tero nekoyoníqota, ene otoqoro o soso ŋuro kirayoyote ŋu se inoweya. \p \v 9 “Kowe no ŋande yimiroteno, kirayoyikata o se yunoweya; seqaroqota qenewaŋgo; mako uroyikata mako koso yunoweya. \v 10 Dokoro uni soso kirayoteŋgo ŋundo o ŋu siyoyoteŋgo; uni soso o seqayoteŋgo ŋundo o ŋu qeneyoteŋgo; uni soso mako utoyoteŋgo, ŋuro mako kosoní inoweya. \p \v 11 “Ye awa okite, ko simóye kato sono qare koro ŋande kira kiriníqo sire piyimi ka re inoweyape, ma kini?\f + \fr 11:11 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko Juda unindo sire newero mepémo kini.\f* Kini. \v 12 Ko simó ŋundo kotori mindi koro kira kiriníqo potómbe ka re inoweyape, ma kini? Ŋu ŋuya kini. \v 13 Yeko quhurí uni naŋge quko simóye o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko awaye samboko yorote ŋu kirayoyiqo, Yuqa Surumí\f + \fr 11:13 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* yunoweya, hamómbe?” \s1 Belisipuluko Yesu samakaŋoyotepe, ma kini? \r (Matyu 12:22-30; Mak 3:20-27) \p \v 14 Yesuko yuqa piyimi ka\f + \fr 11:14 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* uni quroko qu howero uni ŋuro maŋgó kakayiwí mu riní meté tero mande yiní unipare qambu ŋu qenero iŋondata parámi taŋgurí. \v 15 Quko uni kumimbo ŋande yaŋgurí, enendo yuqa piyimi ŋuro kembéye, owí Belisipulu,\f + \fr 11:15 \ft “\fk Belisipulu\ft ” ŋuko Monimbu naŋge, owí kako “Satan”.\f* wimbímo yuqa piyimi ŋu yohoweyote. \v 16 Uni meyowo Yesu towoŋoro ŋande yeyaŋgo, “Sambo koro rokó\f + \fr 11:16 \ft “sambo koro rokó” ŋuro murí muko ŋandiro: naru rokóŋo Juda unindo Anutu koro owí hamó ŋu kama ye nekaŋgurí. Kini, mande meyowo rohoréŋo yeyaŋgurí. Ŋundiro, “sambo,” ye nekaŋgurí. “Rokó” ŋuko \fk o wimbí moré \ft ka peka.\f* ka teka nore qene iŋato, keko Anutu koro kho qu teyote.” \p \v 17 Quko Yesuko iŋondutuye ŋu qene iŋoro ŋande yimiraró, “Wiri yerete unindoro mira qu kato usoworo uni soso wini irisa tero kuma tewaŋgo tiníqo, mira ŋuko piyo teweya. Ko suwisawi kato usoworo keweroyemo kuma tewaŋgo tiníqo, suwisawi ŋu kini teweya. \v 18 Kowe Monimbu koro winiyó usoworo keweroyemo kuma tewaŋgo tiníqo, ene date tero wimbu rero kondé kaŋewaŋgo? Ŋunde yeteno, dokoro ye nondo Belisipulu koro wimbí rero yuqa piyimi yohoweyoteno ŋunde yeyoteŋgo ŋu. \v 19 Qeni, yeŋo suwisawiyembo yuqa piyimi yohoweyoteŋgo. Asa ye ŋande yeteŋgo, nondo Belisipulu koro wimbí ŋunde teyoteno. Asa danimbo yeŋo naŋo-simóye samaka yereyote? Hamó, suwisawiye ŋundoko ye ronda yerewaŋgo. \v 20 Ko Anutuko wimbu nunoní yuqa piyimi yohoweyoteno tiníqo, ye ŋande iŋowaŋgo, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 11:20 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu itaka yeno mahete ŋu. \p \v 21 “Asa uni kondé kato suke, saŋga toworo paseyó sopo yoweya tiníqo, eneŋo oyó soso meté yoweya. \v 22 Quko uni kondé piyimi ka maheroqota uni ŋuya kuma tero takaro eneŋo suke, saŋga se rotoro eneŋo oyó ŋu se uni topé yunoweya.\f + \fr 11:22 \fk Tapara mandeko \ft ŋuno “uni kondé” ŋuko Monimbu naŋge, ko uni kondé piyimi ŋuko Yesu naŋge.\f* \p \v 23 “Uni ka neneŋo topone kini ŋuko neneŋo saŋgiríne. Uni ka no kama samaka nerero unipare huru yereyote ŋuko unipare yohowiní wisikaraŋo uro toŋeyoteŋgo. \p \v 24 “Yuqa pusú uni ka rotoroqo toŋero mira harimo wimbo-wimbo toŋero mira imaqewero ŋu seqayote, quko qenewero mepémo kini. Asa ko ŋande yeweya, ‘No pitu ko uyareya pase komo yorano quno ŋuno yorowano.’ \v 25 Yero toŋero ya ŋu qeniníqo, kina yoweya, ko unindo ya ŋu murutó siyoyi toŋiní meté yote. \v 26 Ŋunde ŋuro ene toŋero yuqa piyimi kande saŋiyoro irisa yore mahewaŋgo. Yuqa kande saŋiyoro irisa ŋuro muríye piyimi ŋuko eneŋo murí takaweya. Mahero ya ŋuro quroyómo yowaŋgo. Koreteroqo, piyimi tomó ta yora, quko itakako hamó-hamó piyimi parámi horé yoweya.” \p \v 27 Yesuko mande ŋu yeyoní pare kato unipare qambu keweroyemo otoqoro ŋande yaró, “Ŋu pare ŋundo ke pisi kerero susu kunaró ŋu ene puriŋo ka rete.” \p \v 28 Yiní ŋande yaró, “Iyo, peka. Quko uni kato Anutu koro mande iŋoro howeyoteŋgo ŋundoko puriŋo ka reteŋgo.” \s1 Unipareto Jona koro rokó qu naŋge qenewaŋgo \r (Matyu 12:38-42; Mak 8:12) \p \v 29 Asa unipare qambu Yesuko maheyuri ŋande yimitoyaró, “Unipare itaka yoteŋgo ŋako unipare piyimi. Enendo rokó tewe qenewero ŋuro kondé ye iŋoyoteŋgo. Quko rokó ka kama qenewaŋgo. Kini, rokó kanata naŋge ene qenewaŋgo, ŋuko Jona\f + \fr 11:29 \ft “\fk Jona\ft ” ŋuko \fk ye-ye uni \ft ka. Naru kano sono qare parámi horé kato Jona riní quroko uro kosa suwo kapusa ŋuno yaró (Jona 1:17; 2:10 weyo qembe). Asa Yesuko o tunoqaró ŋuro yaró, “Jona koro rokó ŋu,” yaró.\f* koro rokó qu naŋge qenewaŋgo. \v 30 Hamó, Jonako ŋuno rokó ka tunoqiní Niniwe unipareto qeneŋgurí. Ŋundiro naŋge Anutuko Unindoro Naŋuní\f + \fr 11:30 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋano rokó ka tunoqiní unipare itaka yoteŋgo ŋando qenewaŋgo. \v 31 Komo suki wiri yerete pare kato mira kapiyamo amu noŋgo\f + \fr 11:31 \ft Pare ŋuko Juda pare kini, kape pare qu ka.\f* arero Solomon koro iŋo-iŋo meté horé iŋowero maheró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya quno ŋuno pare ŋundo otoqoro unipare ŋano qu yorero mande khono yorotoweya. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, ŋuro owímbo Solomon koro owí takate. \v 32 Komo suki Niniwe unipareto Jona koro mandí iŋoro newondeye rohoréŋaró. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo Niniwe unipare ŋundo otoqo kaŋero unipare itaka yoroteŋgo ŋu yorero mande khono yorotowaŋgo. Dokoro itaka uni kato keweroyemo yote, owímbo Jona koro owí takate. \s1 Toŋenanimbo kowenani soso hiyó inoyote \r (Matyu 5:15; 6:22-23) \p \v 33 “Unindo suru tupuŋoro ya kusuŋo quroko kama reyoteŋgo, ko kondó quroko kama rukukuwoyoteŋgo. Kini, rero koreko pikoyi hiyóqiní unindo ya quroko arero hiyó ŋu qenewaŋgo. \v 34 Toŋeŋge ŋuko koweke ŋaro hiyóŋo. Ko toŋeŋge ŋu meté horé tiníqo, asa hiyó ŋundo koweke soso hiyóqeweya. Ko toŋeŋge ŋu piyimi tiníqo, koweke ŋu riní huriri teweya. \v 35 Ŋunde ŋuroko ke kondé iŋo qembe, hiyó ke quroko yorote ŋu ri huriri teweya koro. \v 36 Ko koweke sombé-sombé ŋu soso hiyó naŋge teweya tiníqo, hiyómbo hiyó kunoyote ŋunde qembe yuri huriripo koweke sombé-sombé ŋu kama pokamoweya.” \s1 Farisi koya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya otete piyimi teyoteŋgo \r (Matyu 23:1-36; Mak 12:38-40; Luk 20:45-47) \p \v 37 Yesuko ŋunde yiní kini tiní Farisi uni\f + \fr 11:37 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* kato eneya o newero oseseyaró. Oseseyoní ya quroko oro yakutímo o newero quro etaró.\f + \fr 11:37 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 38 Enendo kandí kama sonoworo kina etiní Farisi uni ŋundo iŋondata parámi taró. \p \v 39 Quko Uni Parámimbo ŋande miraró, “Ye Farisi uni, yeko topa saŋanímo ko kondó saŋanímo sonowoyi kekere ta sara memeri teyote ŋundiro. Quko quroyómo ŋunoko murí piyimi ŋu maŋgoreyote. \v 40 Yeko uni kape-kape. Anutuko uni kowe saŋaní ŋuya quroyómo ŋuya irisa-irisa towaró, hamómbe? \v 41 Asa unipare samaka yerewero oye yunoyiqota oye soso sara meté horé ta yoweya. \p \v 42 “Ye Farisi uni, ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo o tomó ta khono woteyote ŋu siyoro rondaŋi kande irisa tiní kanata rero Anutu inoyoteŋgo. Quko yendo unipare roneneŋo kama ronda yereyoteŋgo, ko newondeye Anutu kama inoyoteŋgo. Meté otete tukú ŋu teya korete ŋuya ti qembe. \p \v 43 “Ye Farisi uni, ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ye huru-huru yano\f + \fr 11:43 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kundite-kundite korete quno ŋuno kunditewato, ye iŋoyoteŋgo, ko yendémo ŋuno yendo, unipareto ye yuŋguna yerewaŋgo, ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. \p \v 44 “O ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yeko uni tapu noko quroko yorote ŋunde qembe. Ko unindo kape tero ŋu saŋawore uyare mahe teyoteŋgo.” \f + \fr 11:44 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko uni tapu ŋuko pusú na. Asa uni kato uni tapu ŋunde qu towoweyape ma kina saŋano kaŋeweya tiníqo, eneko Anutu koro pusú tunoqeweya.\f* \p \v 45 Yesuko ŋunde yiní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kato\f + \fr 11:45 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* iŋoro ene ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, ke mande ŋunde yete ŋuko nore ŋuya yesará nerete.” \p \v 46 Yiní ŋande yaró, “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Ye hutuŋo mande kate-kate unipare saŋayemo ri enendo quhurí parámi ŋu korowowero mepémo kini. Quko yendo samaka-samaka ka kama yunoyoteŋgo. \p \v 47 “O ininiyaqe, ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo ye-ye unindoro\f + \fr 11:47 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* tapu yerewero ya qu\f + \fr 11:47 \ft “uni tapu koro ya” ŋuko ya yendé horé kini. Juda unindo ya tomó ta wondopo toworo uni khumarómboro wimbí soso ŋuno rotaŋgurí.\f* towoyoteŋgo, quko yeŋo usi-siyembo uni ŋu yuroyi khumaŋgurí. \v 48 Ŋunde ŋuroko ye tunomo ŋande yesowoyoteŋgo, ko usisambayemboro oteteye piyimi ŋuro metéŋoyoteŋgo. Dokoro usi-siyembo ye-ye uni yuroyi khumaŋgurí, ko yendo ye-ye uni ŋuro uni tapu koro yaye towoyoteŋgo. \v 49 Ŋu murí ŋuroko Anutu koro iŋo-iŋo meté qundo ŋande yete, ‘Nondo ye-ye unindoya asá yerewí uni ŋuya yorewe unipareko ŋuno uyarewaŋgo. Uyari kumi yuroyi khumowaŋgo, kumi o piyimi te yunowaŋgo.’ \v 50 Ŋunde tero ye-ye unindoro sitúye soso Anutuko noko sambo towaró qu noŋgo areyate itaka ŋano windoroŋaró ŋuko unipare itaka yoteŋgo saŋayemo yoweya. \v 51 Hamó, sitúye ŋuko Apel koro sitú windoroŋaró ŋu noŋgo yate-yate Sekaraia rero wondo yakutí koya Wembó Surumí koya keweroyarimo uroyi sitú windoroŋaró.\f + \fr 11:51 \ft Sowo Mande 24:20-22 weyo qembe.\f* No hamó yimiroteno, otete piyimi ŋuro kimoyó muko unipare itaka ŋano yoroteŋgo quno ŋuno ŋuya yoroweya. \p \v 52 “Ye hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Yendo iŋo-iŋo metémboro mako koro ki ŋu towoyoteŋgo. Quko yeŋombo ya quroko kama oyoteŋgo, ko meyowombo ŋuno owero ŋuro soréŋoyoteŋgo.” \p \v 53 Asa Yesu ya ŋu rotoní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya Farisi unindoya newonde saŋgirí te inoro osese enesó-enesó teyaŋgurí. \v 54 Ŋunde tero, eneŋo mandíwore kusiyowato, ye iŋaŋgurí. \c 12 \s1 Ye Farisi ŋuro muríye ma howewero \r (Matyu 10:26-27) \p \v 1 Ŋu naru ŋunoko unipare qambu horé qundo mahe kopoyi yendé maŋgore rotoyi, kumi topoye khe saŋayemo khete yereyaŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 12:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* koretero yimitoro ŋande yaró, “Yendo Farisi\f + \fr 12:1 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* koro yis ŋuro kawaware ti. Yis ŋuko maŋgoye irisawore yewero murí ŋu. \v 2 O pokawí soso ŋu tunomo tunoqeweya. Mande soso sóqeyote ŋu unindo ŋu iŋowaŋgo. \v 3 Asa ko mande soso ye suwono yaŋgurí ŋu unipare kosano iŋowaŋgo. Mande soso ye komo mondó ta ya quroko yaŋgurí ŋu uni kato ya umó moŋgo yesowoweya.\f + \fr 12:3 \ft Israel mirako ŋuno “ya umó” ŋuko suruŋo kini, papare naŋge. Uni kumimbo ŋuno kaŋero piŋa mande meté yeyaŋgurí.\f* \s1 Anutu koro naŋge sori qembe \r (Matyu 10:28-31) \p \v 4 “Uni topone, no ŋande yimiroteno, unindo meté yeŋo koweye uroyi khumoweya, quko imemoŋgo enendo o kaŋuya tewero mepémo kini. Ŋuro ma sorewero. \v 5 Kini, ye danimboro sorewaŋgo ŋuro yimitoyoteno. Uni kanata ŋundo mepémo koweye saŋaní uroyi khumoníqota ye yoriní kewá piyimimo\f + \fr 12:5 \ft “\fk kewá piyimi\ft ” ŋuko \fk naru weŋako \ft ŋuno quhurí unipareto topé piyimi rero kewáko ŋuno naru suki-suki yoqaweya.\f* uwaŋgo. Ŋuro sori qembe.\f + \fr 12:5 \ft Uni sorewero ŋuko Anutu naŋge. Eneŋombo naŋge noreŋo kowenani saŋaní ŋuya yuqanani ŋuya meté riní kini teweya.\f* \v 6 Qeni, uni kato nú kandeka tomó ta-ta ŋu 2 toea ŋunde qundo kimoyoteŋgo, hamómbe? Quko Anutuko nú tomó ta-ta ŋunde qu ka kama kape yereyote. \v 7 Hamó horé, yeŋo huye soso kembayemo Anutuko weyo iŋote. Ŋunde ŋuro ye ma sorewero. Yeŋo kimoye ŋuko nú tomó ta-ta ŋuro kimoye takate. \s1 Yesu koya womoyi qembe \r (Matyu 10:19-20,32-33; 12:32) \p \v 8 “No ye ŋande yimiroteno, ko uni kato unipare toŋeyemo yesoworo nono womoweya tiníqo, Unindoro Naŋunímbo\f + \fr 12:8 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* Anutu koro sambo simó\f + \fr 12:8 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* toŋeyemo yesoworo eneya womoweya. \v 9 Quko uni kato unipare toŋeyemo huwó nereweya tiníqo, nondo Anutu koro sambo simó toŋeyemo huwóŋowano. \v 10 Kowe uni kato Unindoro Naŋunímboya mande piyimi ka yeweya quko, Anutuko quhuríŋo ŋu re rotoweya. Quko uni kato Yuqa Surumímboya\f + \fr 12:10 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* mande piyimi yeweya quko, Anutuko ŋu quhurí ŋu kama roto inoweya. \p \v 11 “Asa unindo ye yowosoyi huru-huru ya\f + \fr 12:11 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* koro sopo-sopo toŋeyemo ko wiri yerete uni toŋeyemo ko uni owéye parámi toŋeyemo kaŋewaŋgo quno, do mande topé ka yewatope ma date yewato ŋuro ma sorewero. \v 12 Ŋu naruko naŋge Yuqa Surumímbo mande yewaŋgo ŋu witú yiriní wisiyo yimirowaŋgo.” \s1 Onoŋo uni kape ŋuro tapara mande \p \v 13 Unipare qambu keweroyemo kato Yesu ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe uni, no awane khuma, ŋunde ŋuro nondo ye iŋoteno quko keto pane mitoka awando o rotote ŋu rondaŋeya kumi ka se nunoweya, ye iŋoteno.” \p \v 14 Yiní ŋande oseseyaró, “Date koro? Dando yarindo o qu rondaŋewero quro rokó nereró?” \v 15 Yero unipare ŋande yimiraró, “Ye iŋoya toŋeteya yuri. Ye situwi parámi siyowero ŋuro qene nuŋgu tewaŋgo koro. Uni kato situwi parámi reweya ŋuko eneŋo yoto-yotoyó meté ŋu riní kama tunoqeweya.” \p \v 16 Ŋunde yero tapara mande\f + \fr 12:16 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró, “Onoŋo uni kato kho gima parámi taró. \v 17 Uni ŋundo ŋande ye iŋaró, ‘No date tewe teteno? Yane o se rewero qu ŋu maŋgorete. Ŋuro o ŋa se dano rewe teteno?’ \p \v 18 “Uni ŋundo ŋunde yero yaró, ‘Ŋunde ŋuroko no ŋandiro tewano. Ya o se rewero qu ŋu usoworo ya parámi horé ka rewano. Ŋunde tero kho koro eŋgé ŋu se huruwo ŋuno rewano. \v 19 Rero neneŋomboro ŋande yewano, “No one meté qu kumima naru parámi yoweya. Itakako no imaqero o qonemboro nero niŋgu-niŋgu tero yorowano.”’ \p \v 20 “Ŋunde yaró, quko Anutuko miraró, ‘Ke kape uni. Itaka suwono ke khumowero tete ŋu! O soso keto sopo roŋgaruwoyi yorote ŋuko dando siyoweya?’” \p \v 21 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Uni kato eneŋo o parámi huruwoyote, quko Anutu koro o qu kama iŋoyote, asa ŋundiro naŋge eneno tunoqeweya.” \s1 O soso koro iŋondata ma tewero \r (Matyu 6:25-34) \p \v 22 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 12:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* yimito ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro nondo ŋande ye yimiroteno, yeŋo yoto-yotoyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do o ka newato?’ Ko koweyemboro iŋaŋawí tero ŋande ma yewero, ‘Do tuwi ka kusiyowato?’ \v 23 Yoto-yotoye ŋuro murí muko o newero qu naŋge kini. Koweye ŋuro murí muko tuwi naŋge kini. \v 24 Ye nú parámi iriyó ŋu qeneya iŋoyi. Khono oka kama rimiteŋgo, kho noŋgo eŋgé kama siyoyoteŋgo, o newero qu se huruworo yano kama reyoteŋgo. Quko Anutuko wutu yereyote. Yendo Anutu koro toŋímo nú ŋu taka yereyoteŋgo. \v 25 Ko ye dani kato iŋaŋawí tero yoto-yotoyó meté wosoro sowe teweya? \v 26 Yendo o tomó ŋunde qu tewero mepémo kini. Asa ko dokoro o kumi meyowo quro iŋaŋawí teyoteŋgo? \p \v 27 “Yendo komó ŋuro nuŋo reyoteŋgo ŋu qeni. Koweyumu kama teyoteŋgo, tuwi kama towoyoteŋgo. Quko no ŋande yimiroteno, Solomon\f + \fr 12:27 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Israel unipare wiri yerero \fk Solomon \ft pisiyoro khumoníqo, mepé raró. Ko Solomon onoŋo parámi taró.\f* ŋundo tuwi meté horé qu se reyaró, quko nuŋo ŋuro nakayámbo Solomon koro tuwi meté-meté ŋu takate. \v 28 Itaka komó ŋunde qu yoteŋgo, ko kuyepo naŋge unindo toŋoro kewáko raŋi uweya. Anutuko oka naru tukuni yorote ŋunde qu o nakayá meté mu inoyote. Asa ye unipare iŋondutuye\f + \fr 12:28 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* tomó ta naŋge, iŋoyi, enendo ye ŋuya sopo yerero tuwi yunoweya. \v 29 Ko ye, nore do ka newato, yero iŋaŋawí ma tewero. \v 30 Dokoro kape unipareto\f + \fr 12:30 \ft “\fk kape unipare\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* soso o ŋunde quro iŋoro seqayoteŋgo. Quko yeŋo awayembo ye o ŋuro tukuni teteŋgo ŋu iŋomukote. \v 31 Kini, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 12:31 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro kondé iŋoyiqota ene o soso ŋu ŋuya se yunoweya. \s1 Oye meté-meté qu se samboko ŋuno naŋge kopoyi qembe \r (Matyu 6:19-21) \p \v 32 “Ye sipsip tomó ta-ta, ye sasaro ma tewero. Awayembo ye yoriní unipareyó wiri yereyote naruyómo owero ŋuro iŋote. \v 33 Oye soso soweyoya mone ŋu se uni onoŋoye moré kini ŋu yunoyi qembe. Mone puŋgeyó kama piyo teweya ŋunde qu, asa sambo koro situwi kama kini teweya ŋunde qu, ŋu siyoyi qembe. Samboko ŋunoko momo unindo o ŋu kama siyoteŋgo, siwí ŋundo o soso ŋu kama rambaruruwote. \v 34 Ŋunde ti qembe, dokoro dano situwiye yote, ŋu ŋuro iŋomukoyoteŋgo. \s1 Kho simó meté ŋundo sunará tero toŋeteyoteŋgo \r (Matyu 24:42-44) \p \v 35-36 “Ye kho simó kumimbo uni parámiye ŋuro sopoyoteŋgo ŋunde qembe tunoqi. Kho simó ŋu khoye tewero sunará tero, suru tupuŋoro kusumbo reyoteŋgo. Asa uni parámi ŋu epe re-re koro o ne-ne roto mahero mako uroníqo, mako waka ta kosoyoteŋgo. \v 37 Uni parámi ŋu mahero sunará simóŋo yiyoní kama etewaŋgo tiníqo, kho simóŋo ŋu meté horé yowaŋgo. No ye hamó yimiroteno, uni parámi eneŋombo kho tewero sunará tero yoriní o newero quro eti o qoyemboro yunoweya. \v 38 Hamó, uni parámi ŋundo suwo kewerokope ma kotori korete yeyote quno ŋuno maheweya tiníqo, sunará simóŋo ŋundo kama eteyowaŋgo qundo meté horé yowaŋgo. \v 39 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini. \v 40 Ye ŋuya sopo toŋeteyuri. Dokoro Unindoro Naŋuní\f + \fr 12:40 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo.” \s1 Kho simó metémboya kho simó piyimimboya ŋuro tapara mande \r (Matyu 24:45-51) \p \v 41 Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, kepe tapara mande\f + \fr 12:41 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ŋumbe nore naŋge nunoyotepe ma uni soso ŋuya?” \p \v 42 Yiní Uni Parámimbo ŋande yaró, “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote. \v 43 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya. \v 44 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya. \v 45 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya. Ko ene hurí rero sunará simó, sunará pare meyowo ŋu yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka. \v 46 Asa naru sunará simó ŋuro kama iŋoweya quno, uni parámiyómbo mondó maheweya. Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro riní unindo iŋondutu kama teyoteŋgo quya naŋge yoweya. \p \v 47 “Sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋoyó iŋoyote, quko o roŋgaruworo iŋo-iŋo ŋu kama howeyote ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu parámi haususuwoweya. \v 48 Quko sunará simó kato uni parámiyómboro iŋo-iŋo ŋu kama iŋoro o piyimi teweya ŋuko, uni parámiyómbo uni ŋu tomó ta naŋge haususuwoweya. Asa uni parámimbo uni ka parámi se inaró qu noŋgo o parámi siyoweya. Ko uni kato owé parámi raró ŋuko, uni parámiyómbo kho parámi tewero ŋuro kirayoweya. \s1 Yesuko unipare usowoní irisa tewero quro maheró \r (Matyu 10:34-36) \p \v 49 “No mahenowó ŋuko kewá re nokono raŋowero mahenowó, ko nondo kewá ŋu waka ta qawe, yero iŋoyoteno. \v 50 No sono ka rewe teteno,\f + \fr 12:50 \ft Yesuko ŋundiro naŋge eneŋo khumoweya ŋuro yaró.\f* quko ŋu sopowero quro newondene muko quhurí parámi teyote. \v 51 Ko yembeka ŋande iŋoyoteŋgo, nondo nokono ŋano newonde ime yunowero umbunowó, peka? Kini. Nondo ye ŋande yimiroteno, no mahenowó ŋuko unipare usowo yerewero quro mahenowó. \v 52 Dokoro naru ŋa noŋgo yate-yate ya kano ŋuno unipare kandeka usoworo wini irisa ŋunde tunoqewaŋgo. Kapusa ŋundo irisa ŋaro saŋgirí tewaŋgo, ko irisa ŋundo kapusa ŋaro saŋgirí tewari. \q1 \v 53 “Ŋunde usowowaŋgo, ko iwímbo naŋunímboya saŋgirí tiní \q2 naŋunímbo iwímboya saŋgirí teweya. \q1 Ko nimímbo nambunímboya saŋgirí tiní \q2 nambunímbo nimímboya saŋgirí teweya. \q1 Ko nepímbo nepímboya saŋgirí teweya.” \s1 Naru ŋa qene rondaŋero murí iŋoyi qembe \r (Matyu 16:2-3) \p \v 54 Yesuko unipare qambu ŋande yimiraró, “Koporé kosa uyotesina tunoqiníqo, ye waka ta ŋande yeyoteŋgo, sono umbuwe tete, yeyoteŋgo. Ko ŋunde na hamó tunoqeyote. \v 55 Ko matú amu noŋgo tunoqiníqo, ŋande yeyoteŋgo, kosa kondé raŋowero tete, yeyoteŋgo. Ŋu ŋunde hamó tunoqeyote. \v 56 Ye uni maŋgoye irisa qu, ye meté o ŋunde qu samboko nokono tunoqeyote ŋuro iŋomukoteŋgo, quko yendoko itaka naru tunoqeyote ŋuro qene rondaŋewero quro murí iŋowero mepémo kini. \p \v 57 “Do karo yeŋombo okeyá o roneneŋowí mu ŋa kama qene rondaŋeyoteŋgo? \v 58 Qeni, keya uni kaya mande ka keweroyarimo yoníqo, ronda-ronda uni toŋímo yewero uyarewari quno ŋuno, asa kheko uyare yotoro eneya newonde kanata tewero quro kho kondé te qembe. Ŋunde kama teweya tiníqo, yate ke kowoso mande khono korotoní ronda-ronda unindo kore kumba tukuni kandeyemo korotoníqo, enendo kore kusi-kusi yano korotowaŋgo. \v 59 Nondo hamó kimiroteno, ke kusi-kusi yano yate wondo yaŋgurí ŋu kanaramimo kimo teroqota.” \c 13 \s1 Ye newonde rohoré kama tewaŋgo quko ye piyo tewaŋgo \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo Yesu sowo mande ka Galili uni ŋuro miraŋgurí. Komo Galili uni ŋundo Anutu koro o qa-qa te inoyaŋgo quno Pailat\f + \fr 13:1 \ft “Pailat” ŋuko \fk Rom \ft uni ka. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Pailat owé parámi inoní enendo Judia mira sopoyaró.\f* koro kuma uniyómbo yuroyi khumaŋgurí. \v 2 Asa ŋunde miroyi mande topé ŋande yaró, “Ye date iŋoteŋgo, uni ŋundo quhuríyembo Galili uniparetoro quhuríye ŋu soso taka yerete, peka? Asa ŋu murí ŋuro o piyimi ŋundo eneno tunoqaró, peka? \v 3 Ŋu kini horé. No hamó horé yimiroteno, ye newonde rohoré kama tewaŋgo quko, o ŋunde qundo yeno ŋuya tunoqeweya. \v 4 Ko uni 18 ŋu, komo Siloam yendémo\f + \fr 13:4 \ft “Siloam yendé” ŋuko Yerusalem koro yendé tomó qu ka.\f* ya piru ka toqero yuroní khumaŋgurí, ye ŋuro date iŋoteŋgo? Eneŋo quhuríyembo Yerusalem unipare ŋu taka yerete, peka? \v 5 Kini horé. Nondo ye hamó horé yimiroteno, ye newonde rohoré kama tewaŋgo quko, o ŋunde qundo yeno ŋuya tunoqeweya ŋu.” \s1 Te ka eŋgé kama teyote ŋuro tapara mande \fig Ya piru ka toqero yuroní khumaŋgurí.|alt="Tower falling on people below" src="ABS-107" size="col" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="LUK 13:4" \fig* \p \v 6 Asa Yesuko tapara mande\f + \fr 13:6 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato te ka wain khono rimiró. Yate-yate eŋgé siyowero uyaró, quko te ŋu eŋgé moré kini. \v 7 Ŋunde tero ene sunará simóŋo ŋande miraró, ‘Kumima naru kapusa quno nondo eŋgé siyowe, ye iŋoro ŋano maheyoteno. Quko te ŋa eŋgé moré kini. Asa keto toŋoka toqiní. Te ŋundo noko kiruwó kina reyote.’ \p \v 8 “Yiní sunará simóŋo ŋundo yaró, ‘Awa, kini. Kumima naru kaŋuya yoweya. Nondo noko kutaqemo te murímo sewano, ko makao qí wendaqe ŋuno rewano. \v 9 Kumima naru awena ŋuro peka eŋgé teweya. Quko ŋunde kini tiníqo, nimiroyi toŋowano.’” \s1 Yesuko Sapat naruko ŋuno se khumo pare ka riní meté taró \p \v 10 Asa Sapat naru kano Yesuko huru-huru yano\f + \fr 13:10 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kaŋero mande rondaqe yunoyaró. \v 11 Yunoní pare ka ŋuno yora. Enendo kumima naru 18 quroko ŋuno yuqa piyimi kato\f + \fr 13:11 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ene uroní tupurí kondéqiní roneneŋo kaŋewero mepémo kini teyara. \v 12 Asa Yesuko ŋu qenero nekoro ŋande miraró, “Pare, keŋo se khumoke ŋu kini tete,” yaró. \v 13 Ŋunde yero kandí rero kowímo riní waka ta roneneŋo kaŋero Anutu owí neko hoko towoyaró. \p \v 14 Yesuko Sapat naruko ŋuno naŋge pare ŋu riní meté taró.\f + \fr 13:14 \fk Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo \ft ŋande yaŋgurí, ko \fk Sapat naruko \ft ŋuno uni kato kho kumi tewero mepémo kini. Enendo kho sewero mepémo kini, o yuwoyó rimiwero mepémo kini, eŋgé siyowero mepémo kini, ko kho kumi meyowo ŋuya tewero mepémo kini. Anutu koro \fk hutuŋo mandeko \ft ore mande ŋunde qu kama yaró, iŋo-iŋo uni ŋu naŋge ŋunde kondé yero unipare soré yereŋgurí.\f* Ŋunde ŋuroko huru-huru ya koro sopo-sopo uni ŋundo newonde saŋgirí tero unipare qambu ŋande yimiraró, “Hutuŋo mande ŋande yete, naru kande saŋiyoro kanata quroko naŋge kho ti qembe. Asa ko ŋu naruko naŋge mahiqo, yoriní se khumoye meté teweya, Sapat naruko ŋuno kini.” \p \v 15 Yiní Uni Parámimbo mande topé ŋande miraró, “Ye uni maŋgoye irisa. Yendo Sapat naruko ŋuno makaoye ŋuya dókiye yayó moŋgo orosoyero sono newero quro re uyareyoteŋgo, hamómbe? \v 16 Asa qeni, ŋa pare ŋako Abraham\f + \fr 13:16 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* koro sowe qu, ko kumima naru 18 quroko ŋuno Monimbuko kusiyoyara. Ŋu date koro? Nondo Sapat naruko ŋuno orosoyano tiníqo, hutuŋo mande howeyoteno, ŋunde hamómbe?” \p \v 17 Ŋunde yaró, quko eneŋo saŋgiríŋo ŋu soso kowi piyo taŋgurí. Ko unipare qambu ŋundo o wimbí moré\f + \fr 13:17 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* soso teyara ŋuro niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. \s1 Mastet koro tapara mande \r (Matyu 13:31-32; Mak 4:30-32) \p \v 18 Ŋunde ŋuroko Yesuko ŋande yaró, “Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:18 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko date, no ŋuro date yewano? \v 19 Asa ŋuko mastet koro musiyó ŋunde qembe.\f + \fr 13:19 \ft “mastet” ŋuro musiyó ŋuko tambi koro musiyó ŋunde qembe.\f* Asa uni kato musiyó ŋu rero khono riminí wotero te parámi ka tiní nú mahero kambinímo kunditeyoteŋgo.” \s1 Yis koro tapara mande \r (Matyu 13:33) \p \v 20 Yesuko mande kaŋuya ŋande yaró, “Nondo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 13:20 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro date yewano? \v 21 Asa ŋuko yis ŋunde qembe. Asa pare kato yis\f + \fr 13:21 \ft “yis” ŋuko musiyó tomó horé ŋunde qembe, plaua, sono koya rohoréŋoyi koŋiní qayi bret tunoqete.\f* ŋu plaua parámimo rohoréŋoyoníqo, imemoŋgo plaua ŋu soso koŋe parámi teweya.” \s1 Mako kiŋiwí tomó ta qurowore oyi qembe \r (Matyu 7:13-14,21-23) \p \v 22 Asa Yesuko Yerusalem khewore uyareyate yendé pará-paráwore ko yendé tomó-tomówore ŋuya unipare mande rondaqe yunoyaró. \v 23 Ko uni kato ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, uni kumi naŋge peka rambaruru takawaŋgope?” \p Yiní unipare ŋande yimiraró, \v 24 “Ye mako kiŋiwí tomó ta ŋu qurowore owero quro koweyumu ti qembe. Hamó, nondo ye yimiroteno, uni qambu qundo ŋuwore owero ye iŋoyoteŋgo, quko ene mepémo kini. \v 25 Asa ya simburímbo mako tuŋoníqo, yeko yendémo kaŋero mako utoro ŋande yeyowaŋgo, ‘Uni Parámi, mako kosoka nore oto.’ \p “Yi mande topé ŋande ye yimiroweya, ‘No ye kama iŋo yunoteno, ye da noŋgo qu.’ \p \v 26 “Yiní ŋande yewaŋgo, ‘Nore keya o kopo neyato ŋuno qu, keto noreŋo yendénanimo kaŋero iŋo-iŋo nunoyara ŋuno qu.’ \p \v 27 “Yi mande topé ŋande ye yimiroweya, ‘No ye kama iŋo yunoteno, ye da noŋgo qu. Yeko unipare o piyimi teyoteŋgo qu, ye soso toŋi.’ \p \v 28 “Yendo Abraham, Aisak, Yakop\f + \fr 13:28 \ft “\fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop\ft ” ŋuko Juda uniparetoro usisambapukoye.\f* ko ye-ye uni\f + \fr 13:28 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋu soso yiyoyi Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 13:28 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno yowaŋgo, quko Anutuko yeŋombo naŋge ye yohowiní toŋewaŋgo. Ŋunde tiní ye tendoro metoye kindotowaŋgo.\f + \fr 13:28 \ft Uni ŋundo metoye kindotowaŋgo, dokoro surumí parámi tewaŋgo.\f* \v 29 Ko unipare soso miraye rotoro kosa aretesinaŋgo ko kosa utesinaŋgo ko mira taŋgí kawore-kawore ŋu noŋgo mahero naruyómo ŋuno kunditero o newaŋgo. \v 30 Qeni, uni kumi weŋa yoteŋgo qu, ŋundo otoqoro koretewaŋgo. Ko uni kumi koreteyoteŋgo qu, ŋu enepa naŋge tukú tewaŋgo.” \s1 Yesuko Yerusalem koro sikíye te yunaró \r (Matyu 23:37-39) \p \v 31 Ŋu naruko ŋuno Farisi uni\f + \fr 13:31 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* kumi mahero Yesu ŋande miraŋgurí, “Ke yendé ŋa roto soreya mira meyowo kano u. Dokoro, Herotko\f + \fr 13:31 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* kuroweka khumi, yero iŋoyote.” \p \v 32 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye uya, á sawa ŋu ŋande miri, ‘Iŋo, itaka ŋuya ko kuyepo ŋuya nondo yuqa piyimi\f + \fr 13:32 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* unipare quroko yoteŋgo ŋu yohowewano, ko se khumo uni roŋgaru yerewano. Ko naru kapusa quno ŋunoko khone kini teweya.’ \v 33 Quko itaka ko kuyepo, yaŋini no uyareyowano. Dokoro ye-ye uni kato\f + \fr 13:33 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* yendé meyowomo khumowero mepémo kini. Kini, ŋuko Yerusalem ŋuno naŋge khumoteŋgo! \p \v 34 “Yerusalem, Yerusalem, yendo ye-ye uni yuri khumoteŋgo, ko uni Anutuko asá yiriní maheyoteŋgo ŋu wondo saŋayemo raŋoyoteŋgo. Naru qambu nondo kotoriko simó se wire quroko poka yereyote ŋunde qembe simóŋge se kopo yerewero iŋoyano. Quko yendo ŋuro piyimiŋoyaŋgo. \v 35 Iŋoyi, itakako yaye hamó piyo tiní ye kina yowaŋgo. No hamó yeya yeteno, ye no kaŋuya kama niyowaŋgo, yate yendo ŋande yewaŋgo, ‘Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní.’” \f + \fr 13:35 \ft Hariri Yambo 118:26\f* \c 14 \s1 Yesuko kowe koŋe-koŋe khumo uni ka ŋu riní meté taró \p \v 1 Sapat naru\f + \fr 14:1 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).\f* kano Yesuko Farisi koro uni kembémboro yano oro o naró. O niní unindo kondé sopo qeneŋgurí. \v 2 Asa kowe koŋe-koŋe khumo uni ka Yesu toŋímo yoní \v 3 qenero hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 14:3 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Farisi uni\f + \fr 14:3 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ŋuya ŋande osese yereró, “Hutuŋo mande ŋundo date yete, noreko Sapat naruko ŋuno se khumo uni yorato meté tewaŋgope ma kini?” \v 4 Ŋunde osese yereró, quko mande topé ka kama taŋgurí. Ko uni ŋu riní meté tero toŋeró. \p \v 5 Ko ŋande osese yereró, “Asa ye soso naŋoye kape ma makao ka Sapat naruko ŋuno meréko rokaráŋo uweya tiníqo, waka ta wosoyi areweya, hamómbe?” \v 6 Ko enendo mande ka kama yaŋgurí. \s1 Yeŋombo yeŋomboro iŋika umbuní \p \v 7 O ne-neko ŋuno uni maheŋgurí ŋundo yakutí korete quno kunditewero yero iŋaŋgurí. Yesuko yiyoro tapara mande\f + \fr 14:7 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró. \v 8 “Ko ke uni kato pare keta rero neko kiriní o newero uroqo, ke yakutí korete quno ma kunditewero. Dokoro uni ka owí ŋundo ke owéŋge takate ŋuya maheweya, peka. \v 9 Ŋundo mahiníqo, uni neko kereró ŋundo ŋande yeweya, ‘Yakutí ŋu rotoya uni ŋa ino,’ yiní ke kowi piyo tero sore uro makono kunditeweya. \v 10 Kini, uni kato o newero quro neko kiriníqo, ke uro yakutí makono quno ŋuno naŋge kundite qembe. Ke ŋunde tiqo, uni neko kereró ŋundo mahero ŋande yeweya, ‘Topo, ke mahe yakutí korete quno ŋano kundite.’ Ŋunde yiníqo, uni soso o neyoteŋgo ŋundo owéŋge hokowaŋgo. \v 11 Dokoro uni kato eneŋo owí riní hokoyote quko Anutuko riní umbuweya. Ko uni kato eneŋo owí riní umbuyote quko Anutuko owí hokoní oweya.” \s1 O meté te yunoroqo meté rewero quro ma tewero \p \v 12 Yesuko unindo ene nekaró ŋu ŋande miraró, “Ke o ne-ne ka teweya quno, keŋo topo-topoke, kone-topoke, suwisawike, uni wondoye moré qu ma neko yerewero. Ŋunde ti enepa naŋge imemoŋgo topé meté tero neko kerewaŋgo koro. \v 13 Kini, ke o ne-ne parámi ka teweya quno, asa uni owéye moré kini mu, koweye piyo taró mu, kheye piyimi mu, toŋeye kiré mu, ŋu neko yere qembe. \v 14 Uni ŋunde qundo o newero ŋuro topé tewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro ke puriŋo ka reweya, dokoro, imemoŋgo Anutuko uni roneneŋowí\f + \fr 14:14 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ŋu uni tapu koŋgo yoriní otoqowaŋgo quno, topé meté kunoweya.” \s1 O ne-ne parámi ŋuro tapara mande \r (Matyu 22:1-10) \p \v 15 Asa eneya o naŋgurí qu kato Yesu ŋande miraró, “Ŋu unipare Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 14:15 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno o newaŋgo qundo meté horé yowaŋgo.” \p \v 16 Ko Yesuko ŋande yaró, “Naru kano uni kato o ne-ne parámi tero unipare qambu mahewero quro neko yereró. \v 17 O ne-ne ŋu tunoqewero tiní sunará simóŋo asáŋoní unipare komo neko yereró ŋuno naŋge yimiraró, ‘Ye mahi, o ne-ne ŋu roŋgaruwoteŋgo.’ \p \v 18 “Quko uni soso ŋundo owero ŋuro piyimiŋaŋgurí. Kato ŋande yaró, ‘Noko mira ka kimano, ŋu qenewero uyarewano, ye iŋoteno. Iniyaqe, o ne-neko ŋuno uyarewero mepémo kini.’ \p \v 19 “Ko kako ŋande yaró, ‘Noko makao kho tewero kande irisa ŋu kimo yereno, ŋu khoye date tewaŋgo ŋu qenewero uyarewano, ye iŋoteno. Iniyaqe, o ne-neko ŋuno uyarewero mepémo kini.’ \fig Makao koya kho tero khoyó roŋgaruwaró.|alt="Plowing with yoked oxen" src="ABS-019" size="col" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="LUK 14:19" \fig* \p \v 20 “Ko kako ŋande yaró, ‘Itaka naŋge epe re-re taro. Ŋu murí ŋuro no uyarewero mepémo kini.’ \p \v 21 “Ŋunde yi sunará simó ŋu rohoréŋo mahero uni parámiyó mande yaŋgurí ŋuro miraró. Mironí saŋgirí tero ŋande miraró, ‘Ke waka ta yendé keweroko ŋuno uyareya, ya kimbino soso toŋeya uni owéye moré kini qu, uni koweye piyo tete qu, uni toŋeye kiré mu, uni kheye piyimi mu ŋu soso yore mahi,’ yaró. \p \v 22 “Yiní uyaro yaró ŋu tiní kini tiní mahero ŋande yaró, ‘Uni Parámi, no ŋunde teteno, quko yake kama maŋgoreyote.’ \p \v 23 “Yiní ŋande miraró, ‘Meté khewore qu ŋuya sikuwore qu ŋuya yore mahe. Ŋunde ti yane maŋgoreweya. \v 24 Hamó, no ŋande yimiroteno, unipare soso komo neko yerenowó ŋundo o ne-ne ŋaro sombé ka kama newaŋgo,’ yaró.” \s1 Yesu howewero quro kimoyó ŋu meté rondaŋi qembe \r (Matyu 10:37-38) \p \v 25 Asa ŋu naruko ŋuno unipare qambu horé Yesu koya khe yateyaŋgo, ko ene rohoréŋoro ŋande yimiraró, \v 26 “Uni ka nono mahewero ye iŋoyote quko, ene iwí, nimí, parí, simó, topé-topé, simó-kuwí eneŋo yoto-yotoyó ŋuya kama huwó yereyote tiníqo, ŋuko neneŋo iŋo-iŋo rewero unine\f + \fr 14:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* tewero mepémo kini. \v 27 Uni ka tipiririyó re koroworo no kama nohoweweya quko, ene neneŋo iŋo-iŋo rewero unine tewero mepémo kini.\f + \fr 14:27 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí.\f* \p \v 28 “Qeni, ye kanata kato, ya parámi ka rewano, ye iŋoyote quno, koretero ya ŋuro kimoyó ŋu qene iŋoroqota, moneyó ŋundo ya ŋu meté remukoweyape ma kini, ye iŋo rondaŋeweya, hamómbe? \v 29 Yate ene tatá naŋge raŋoní moneyó kini tiní uni soso qenero huwó mande ye inowaŋgo koro. \v 30 Hamó, ŋande yewaŋgo, ‘Uni ŋando hurí tero ya ŋa raró muko kini tewero mepémo kini.’ \p \v 31 “Kowe wiri yerete uni kato wiri yerete uni meyowomboya kuma teweya quno ŋuno, koretero eneŋo wimbí qene iŋo rondaŋeweya. Eneŋomboko kuma uni 10,000, ko meyowomboko kuma uni 20,000 maheteŋgo. Ŋunde tero kuma meté takawaŋgope ma kini ye qene iŋo rondaŋeweya. \v 32 Qene iŋo rondaŋero mepémo kini tiníqo, saŋgirí uni ŋu kapiyamo yuri keweroko uni ka asá yiriní kiro mande ŋu ri umbuwero quro uyarewaŋgo. \v 33 Ŋundiro naŋge, ye kanata kato oyó soso ŋu kama huwóŋoweya tiníqo, ene neneŋo iŋo-iŋo rewero unine tewero mepémo kini. \s1 Nembo koro tapara mande \r (Matyu 5:13; Mak 9:50) \p \v 34 “Ŋunde ŋuroko, iŋi. Nembo ŋuko o meté mu. Quko nuŋgurí ŋu kini tiníqo, date tatoqo meté teweya? \v 35 Kini, nuŋgurí ŋunde kini tiníqo, khoyó kini teweya. Norendo khono kama raŋoyoteto, ko makao koro qo quno ŋuno kama reyoteto. Kina raŋoyoteto. \p “Asa uni ka kusumbí moré tiníqo, mande ŋa iŋoweya.” \c 15 \s1 Sipsip kanata kato sore toŋeró ŋuro tapara mande \r (Matyu 18:12-14) \p \v 1 Asa takis re-re unindoya\f + \fr 15:1 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo unipare soso wiri yereró ŋu noŋgo takis siyaró. Juda unipareto uni ŋunde qu hamó piyimi yereŋgurí.\f* quhurí unindoya\f + \fr 15:1 \ft “quhurí uni” ŋundo Juda koro muríye okeyá ta kama howeyaŋgurí.\f* soso kutaqe Yesuko mahero mandí ŋu iŋoyaŋgurí. \v 2 Ŋunde ti Farisi unindoya\f + \fr 15:2 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋuyako\f + \fr 15:2 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kisikasa yero ŋande yaŋgurí, “Ŋa uni ŋako quhurí uniparetoya topo tero o kopo neyoteŋgo.” \p \v 3 Kowe Yesuko tapara mande\f + \fr 15:3 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka ŋande yimiraró, \v 4 “Ko ye kanata kato sipsip 100 ŋunde sopo yereyote qu, ko kanata na sore toŋiníqo, sipsip 99 kasina yoteŋgo ŋu yorotoro sipsip kanata ŋu seqa qeneweya, hamómbe? \v 5 Ko seqayate qenero niŋgu-niŋgu tero hokoro wapémo koroworo re yendémo maheweya. \v 6 Re mahero topé-topé neko yiriní mahi ŋande yimiroweya, ‘Ye noya niŋgu-niŋgu ti. Dokoro sipsipne sore toŋeró ŋu pitu ko reteno,’ yeweya. \fig Seqayate sipsip qenero niŋgu-niŋgu taró.|alt="Searching for the lost sheep" src="UBSa-06b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 15:5" \fig* \p \v 7 “No ŋande yimiroteno, ŋundiro naŋge quhurí uni kanata kato newondí rohoréŋoníqo, niŋgu-niŋgu parámi samboko tunoqeweya. Quko uni roneneŋowí\f + \fr 15:7 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* 99 newondeye meté yote qu ŋuro niŋgu-niŋgu tomó ta naŋge tunoqeweya. \s1 Wondo musiyó kanata ka rotoní umburó ŋuro tapara mande \p \v 8 “Ko ye date iŋoteŋgo, pare kato wondo musiyó kande irisa towoyote, ko kanata ka rotoní umbuníqo, suru tupuŋoro yakutí kiriyoro meté ta seqayate qeneweya, hamómbe? \v 9 Ko seqayate qenero topé-topé neko yiriní mahi ŋande yeweya, ‘Ye noya niŋgu-niŋgu ti. Dokoro wondo musiyó ka rotowe umburó mu seqayate reteno,’ yeweya. \p \v 10 “No ŋande yimiroteno, ŋundiro naŋge sambo simómbo\f + \fr 15:10 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* quhurí uni kanata kato newondí rohoréŋote qu qenero Anutu toŋímo niŋgu-niŋgu teyoteŋgo.” \s1 Simó kato iwímboro onoŋoyó kina rotaró ŋuro tapara mande \p \v 11 Yesuko ŋande yaró, “Uni ka simó irisa. \v 12 Naŋuní tukú ŋundo iwí ŋandiro miraró, ‘Awa, imemoŋgo oke soso rondaŋe nore irisa se nunoweya. Meté, itaka naŋge rondaŋe neneŋo qu se nuno,’ yaró. Yiní iwímbo o ŋu rondaŋero irisa-irisa se yunaró. \v 13 Se yunoní waka ta naŋge naŋuní tukú ŋundo o ŋuno qu se riní uni topémbo kimo taŋgurí. Ŋunde ti mone rero mira kapiyamo ŋuno toŋeró. Ŋuno yotoro o wimbo-wimbo teyoní moneyó kini taró. \p \v 14 “Asa mone ŋu kini tiníqo, korare parámi mira ŋuno tunoqaró. Tunoqiní o qímboro khumaró. \v 15 Ŋunde tero uyaro mira simburí kano kho taró. Mira simburí ŋundo asáŋoní po hoŋgo quroko uyaro poyó sopo yereró.\f + \fr 15:15 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko po ŋu númbowe pusú qu ka, Juda unipareto newero mepémo kini. Asa ko po sopoyowero ŋuro piyimiŋaŋgurí.\f* \v 16 Po sopo yiriní poto qohe soŋo naŋgurí. Ŋu ene ŋuya qohe soŋo ŋu se newero iŋaró. Quko uni kato o qímboro ka kama inaŋgurí. \p \v 17 “Asa yate iŋondutuyó hiyóqiní ŋandiro ye iŋaró, ‘Ko awanemboro kho uni ŋuko o parámi neyoteŋgo. Quko no ŋano yotoro qonemboro parámi khumoyoteno. \v 18 No awane qenewero toŋero ŋande mirowano, “Awa, no Anutu toŋímo quhurí tanowó, ko ke toŋeŋgemo ŋuya o piyimi tanowó. \v 19 Noko uni piyimi, keŋo naŋoŋge kaŋuya kini yowano. No norotoka keŋo kho uni naŋge yowe,” ŋunde yewano,’ ye iŋaró. \p \v 20 “Ŋunde ye iŋoro otoqoro iwímo uyaro kapiyamo yoníqo, iwímbo qenero sikí tero, kheŋgeŋoro uyaro towo pisiyoro mutó inoyaró. \p \v 21 “Ko naŋunímbo ŋande yaró, ‘Awa, no Anutu toŋímo quhurí tanowó, ko ke toŋeŋgemo ŋuya o piyimi tanowó. Noko uni piyimi, keŋo naŋoŋge kaŋuya kini yowano.’ \p \v 22 “Ŋunde yiní iwímbo sunará simó neko yiriní mahi ŋande yimiraró, ‘Neneŋo tuwi meté piru ŋu waka ta re maheya kusiyo ini. Kande pusirí tombo ka ŋu ŋuya re mahe kandímo reya khe punu-punu khímo ri. \v 23 Ko uyareya makao simó kowí tinditiwí ŋu uto re mahika qa neya niŋgu-niŋgu tato. \v 24 Dokoro naŋone ŋa komo khumaró muko itakako otoqote; simó kini taró qu pitu qeneteno.’ Ŋunde tero hurí tero hoho teyaŋgurí. \p \v 25 “Asa simó korete ŋundo khono ŋuno yoraró. Kho rotoro yano kutaqemo ŋuno mahero iŋoníqo, uni sumbí huworo yambo quno teyaŋgo. \v 26 Teyuri iŋoro simó ka nekoro oseseyaró, ‘Ŋu do ka teyoteŋgo?’ yaró. \v 27 Yiní ŋande yaró, ‘Koneke pitu ko mahiní, awaŋgepo makao kowí tinditiwí mu ka urote. Dokoro, awando simó ŋu meté yate mahiní qenero rete.’ \p \v 28 “Ŋunde yiní iŋoro saŋgirí tero ya quroko owero piyimiŋaró. Tiní iwí mirako umburo kondé oseseyoní \v 29 iwímboro mandí topé ŋande yaró, ‘Qeno, no kumima naru parámi keŋo koweyumu teyano. Ko keŋo mande kondéke kama wendaqeyano. Ko keto naru kanata quno meme simó kanata ka re nuni topo-toponemboya nero niŋgu-niŋgu kama teyato. Kini horé. \v 30 Quko naŋoŋge ŋuko keŋo oke rero sesawa pareko raŋoní kini tiní mahete ŋu. Mahiní keto eneŋo makao simó kowí tinditiwí mu urote,’ yaró. \p \v 31 “Yiní iwímbo ŋande miraró, ‘Naŋone, keko naru rokóŋoro noya yote. Nondo one soso ŋa keŋo naŋge. \v 32 Quko itaka naruko ŋano nore niŋgu-niŋgu tero newondenani meté tete, dokoro, koneke ŋako khumaró, quko itaka yoto-yoto rete. Ene piyo taró, quko itaka pitu ko qeneteto.’” \c 16 \s1 Kho uni kato uni parámiyómboro onoŋoyó kina rotaró ŋuro tapara mande \p \v 1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 16:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “Kho uni kato onoŋo unindoro oyó sopoyara. Kowe kumi kato mahero uni onoŋoyó moré ŋu ŋande miraŋgurí, ‘Kho unikepo keŋo o qu kumi kina rotoyote.’ \p \v 2 “Ŋunde yi enendo kho uni ŋu nekoro miraró, ‘Mande ŋa iŋoteno ŋako do mande ka? Ke uya neneŋo o qu ke kandekemo yote ŋuro piŋa mandeyó nakayáŋo nuno. Dokoro keto neneŋo onoŋone kaŋuya sopoyowero mepémo kini.’ \p \v 3 “Asa kho uni ŋu newondí moŋgo ŋande ye iŋaró, ‘No date tewano? Uni paráminembo sopo-sopo koro khone moŋgo nohowete. No noko sewero kho ŋuro no wimbune moré kini. Unino qonemboro kira yerewero kowi piyo teteno. \v 4 Asa ko nondo oka ka tewekata uni paráminembo sopo-sopo khone moŋgo nohowiníqo, unindo noya topo tero nori yayemo owano.’ \p \v 5 “Ŋunde ye iŋoro uni kumi uni parámiyemboro utatá taŋgurí ŋu kanata-kanata neko yiriní maheŋgurí. Koretero maheró mu ŋande oseseyaró, ‘Ke uni paráminemboro utatáŋge date yote?’ \p \v 6 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Kiruwó parámi, asa sono kusí parámi 100 ŋundiro.’ \p “Yiní ŋande yaró, ‘Ke sokome ŋu reya waka ta kunditeya 100 ŋu rotoya 50 naŋge nakayáŋo.’ \p \v 7 “Ko tukú ka mahiní oseseyaró, ‘Keŋo utatáŋge date yote?’ \p “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Wit parámi, asa toŋgo kome puŋge parámi 100 ŋundiro.’ \p “Yiní ŋande yaró, ‘Ke sokome ŋu reya 80 naŋge nakayáŋo.’ \p \v 8 “Ŋunde tiní imemoŋgo uni parámiyómbo kho uniyó piyimi ŋu owí hokaró. Dokoro enendo iŋo-iŋo meté rero kho taró. Hamó, noko unipareto topoyemboya kho tewero quro murí iŋomukoteŋgo. Iŋo-iŋoye ŋundo ŋundiro naŋge hiyó koro uniparetoro iŋo-iŋoye takayote. \v 9 Ko no ŋande yimiroteno, ye noko ŋaro mone ŋu reya kho tiqo, unipare yeya topo meté tewaŋgo. Imemoŋgo mone ŋu kini tiníqo, yendo ya suki-suki quno ŋuno meté owaŋgo. \p \v 10 “Kowe uni kato o tomó ta ka meté ta sopoweya quko o parámi ŋu ŋuya meté ta sopoweya. Kowe uni ka o tomó ta naŋge piyimi sopoweya quko o parámi quno ŋuya piyimi sopoweya. \v 11 Asa ko ye noko ŋaro mone ŋu meté kama sopowaŋgo tiníqo, dando ye o hamó ŋu se yunoní sopowaŋgo? \v 12 Kowe ye meyowomboro o qu meté kama sopowaŋgo tiníqo, dando yeŋo o qu se yunoweya? \p \v 13 “Kho uni kato sopo-sopo uni irisa quro kho qu tewero mepémo kini. Dokoro enendo karo newonde meté inoweya, ko karo newonde piyimi inoweya. Kaya womoweya, ko kako yesaráŋoweya. Ŋunde naŋge ye Anutu koya situwi koya irisa-irisa kasirayarimo yowero mepémo kini.” \p \v 14 Asa Farisi unindo\f + \fr 16:14 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* mandí ŋu iŋoro huwóŋaŋgurí, dokoro enendo mone ŋuro metéŋoyaŋgurí. \v 15 Enendo ŋande yimiraró, “Yeko unindoro toŋeyemo uni roneneŋowí\f + \fr 16:15 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* yoteŋgo, peka. Quko Anutuko newondeye qene iŋomukote ŋu. Dokoro oka unindoro toŋeyemo o meté horé ka yote ŋuko Anutu toŋímo o piyimi horé mu naŋge teyote.” \s1 Hutuŋo mande ŋuro mande ka \p \v 16 “Komo Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya\f + \fr 16:16 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* yora, yate-yate Jon tunoqaró. Tunoqiní, yate-yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 16:16 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro miti mande ŋu yesowo yeyoteŋgo, ko uni qambu ŋu naruko ŋuno owero ŋuro kondé iŋoyoteŋgo. \v 17 Sambo ŋuya noko ŋuya meté waka ta kini tewari, quko hutuŋo mande tomó ta-ta ŋuya parámi ta-ta ŋuya waka ta kini tewero mepémo kini. \p \v 18 “Ko uni kato eneŋo parí rotoro pare meyowo rete ŋuko se simbururu tete. Ko uni kato pare ka komo meyowombo rotaró ŋu reweya ŋuko se simbururu tete. \s1 Onoŋo unindoya Lasarus koya ŋuro tapara mande \p \v 19 “Onoŋo uni ka yora, naru rokóŋo kowe punu-punu meté-meté qu teyara. Naru rokóŋo hoho tero o parámi neyara. \v 20 Uni onoŋoyó moré kini ka, owí Lasarus, mama piyimi kowí wisumuŋoní, topémbo ri onoŋo unindoro hoŋgo makoyó sumeyoro eteyara. \v 21 O qímboro khumoro o kumi onoŋo unindoro yakutíŋo kusuŋo quroko umbuyaró ŋu se newero ŋuro kondé iŋoyara. Quko isako mahero mamamboro kumbuyó kowíwore umbuyara ŋu mipiyembo neyapoyaŋgo. \p \v 22 “Asa imemoŋgo uni onoŋoyó moré kini ŋu khumoní sambo simómbo\f + \fr 16:22 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* re koroworo samboko Abraham\f + \fr 16:22 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* taŋgímo rotaŋgurí. Onoŋo uni ŋu ŋuya khumoní re tapuŋaŋgurí. \v 23 Khumoro uni khumowí ŋuro yendéyemo\f + \fr 16:23 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* ŋuno yotoro kowe surumí parámi horé teyara. Ŋunde tero toŋetero Abraham kapiyamo qeniní Lasarus taŋgímo yora. \v 24 Yoní qenero ŋande kiwaró, ‘Awa Abraham, sikíne te nuno. Lasarus mitoka sono ka soŋga ta re umbuya mipinemo riníka soŋga ta imaqiní. No kewáko ŋano yotoro kowe surumí parámi horé teyoteno.’ \p \v 25 “Quko Abrahamko ŋande yaró, ‘Naŋone, iŋo. Keto toŋe keta yotoro o soso meté ŋu siyoyaró. Lasarusko o soso piyimi ŋu siyoyaró. Quko itaka ŋa ene yendémo ŋano newondí meté horé yoroní ke kowe surumí parámi reyote. \v 26 O kaŋuya yote. Noreya, keya keweronanimo Anutuko koŋó parámi ka raró. Ŋunde ŋuro unindo koŋó ŋu karóŋoro yeno uyarewero mepémo kini. Ko uni andusinaŋgo koŋó ŋu karóŋoro noreno ŋano mahewero mepémo kini.’ \p \v 27 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Asa ko, awa, no kira kereteno, metémbe ke Lasarus asáŋi awanembo yano uyareweya. \v 28 No one-topone kandeka yoteŋgo. Asa Lasarusko mande kondé yiníka eneŋo oteteye roŋgaruwowaŋgo. Ŋa yendémo ŋano mahero kowe surumí parámi horé tewaŋgo koro.’ \p \v 29 “Quko Abrahamko ŋande yaró, ‘Moses koro mande koya Ye-ye Unindoro mandeye\f + \fr 16:29 \ft “\fk Moses \ft koro mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* koya yorote. Meté ene ŋuro kusumbo re iŋowaŋgo.’ \p \v 30 “Yiníqo, ŋande yaró, ‘Awa Abraham, kini. Ŋunde kini. Quko uni ka komo khumoro uni tapu koŋgo otoqaró qundo eneno uyareweya tiníqo, ene meté newondeye rohoréŋowaŋgo.’ \p \v 31 “Yiníqo, ŋande miraró, ‘Ko enendo Moses koro mande quya Ye-ye Unindoro mande quya kama iŋowaŋgo tiníqo, enina, uni tapu koŋgo otoqaró ŋu ŋuya kama iŋowaŋgo.’” \c 17 \s1 Otete piyimi ŋuro mande kumi \r (Matyu 18:6-7,21-22; Mak 9:42) \p \v 1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 17:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “O enesó-enesó ŋundo unipare yoriní o piyimi tewaŋgo, ŋu hamó tunoqeweya. Quko uni o enesó-enesó ŋu teyote, iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya. \v 2 Ko uni kato tomó ta qu ka riní o piyimi teweya ŋuko piyimi horé. Meté koretero unindo wondo parámi ka eneŋo puŋímo kusiyoro re windi quroko raŋi khumoroqota o piyimi ŋunde qu kama teweya. \v 3 Ye yeŋomboro kawaware ti. \p “Ko topoke kato o piyimi tiníqo, keto mitoka oteteyó ŋu roŋgaruwoweya. Ko newonde rohoré tiníqo, asa quhuríŋo re roto qembe. \v 4 Asa ko enendo o piyimi te kunoro naru kande saŋiyoro irisa ŋunde tiníqo, ko naru kande saŋiyoro irisa quno ŋunoko keno mahero ŋande kimiroweya, ‘No newonde surumí teteno,’ yiníqo, quhuríŋo re roto qembe.” \s1 Iŋondutu tewero murí ŋuro mande \p \v 5 Asa asá yerewí uni\f + \fr 17:5 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋundo Uni Parámi ŋande miraŋgurí, “Keto iŋondutunani ŋu\f + \fr 17:5 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* reka parámi horé tiní.” \p \v 6 Yi ŋande yimiraró, “Enina, iŋondutuye tomó ta horé, asa mastet taŋgurí ŋunde qembe,\f + \fr 17:6 \ft “mastet” ŋuro yuwoyó ŋuko tambi koro yuwoyó ŋunde qembe.\f* ŋunde tero te parámi ŋu ŋande mirowaŋgo, ‘Ke huríŋge tumoya rotoya ke uya windi quroko amuno kaŋeyoto,’ yiqo, asa te ŋu maŋgoye howeweya. \s1 Kho meté tewero ŋuro mande \p \v 7 “Asa ye keweroyemo kato sunará simóŋo mironí uro kho roŋgaruwotepe ma sipsip sopo yerete. Asa kho simó ŋundo yano mahiníqo, uni parámiyómbo ŋande miroweya, ‘Ke waka ta mahe kunditeya o ne,’ yeweya, peka? \v 8 Kini, uni parámi ŋundo kho simó ŋu ŋande miroweya, ‘Ke neneŋo o newero qu roŋgaruwo nunoya o soso sunará teya samaka nereka newe. Imemoŋgoko kepa naŋge ne qembe.’ Ŋundiro naŋge yeweya, hamómbe? \v 9 Kowe sunará simó ŋundo mande ŋu iŋo howiníqota uni parámiyómbo eneya, eso, yeweya, peka? Kini. \v 10 Asa ye ŋuya, Anutuko o komo yaró ŋu howeroqota ŋande yi qembe, ‘Nore sunará simó meté kini. Noreŋo khonani naŋge teyoteto.’” \s1 Yesuko kowí piyimi khumo uni kande irisa yoriní meté taŋgurí \p \v 11 Asa Yesu khe howeyate Yerusalem oro Samaria mira\f + \fr 17:11 \ft “\fk Sa \ft ma\fk ria \ft mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* koya Galili mira keweroyariwore uyaró. \v 12 Uyaro yendé kano mahiní kowí piyimi khumo\f + \fr 17:12 \ft “kowí piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini.\f* uni kande irisa ŋunde mahero kheko qeneŋgurí. Qenero tíko kaŋero \v 13 kondé ŋande neke kiwaŋgurí, “Yesu, awa, ke noreŋo sikínani te yuno.” \p \v 14 Ŋunde yiqo, yiyoro ŋande yimiraró, “Ye uyareya koweye se o qa-qa uni witú yiri.” \f + \fr 17:14 \fk Hutuŋo mandeko \ft ŋande yaró, ko se khumo uni ka meté tunoqaró ŋunde qundo nú irisa Anutu inoweya yaró; ka uroní khumoní \fk o qa-qa \ft te inoweya, ka rotoní toŋeweya. Ŋunde tero uni ŋunde qundo yendémo meté yoweya. (O Qa-qa Uni 14:1-7 weyo qembe.)\f* Ŋunde yiní iŋoro uyareŋgurí muno ŋuno naŋge koweye muko sara tunoqaró. \p \v 15 Asa keweroyemo kanata kato kowí qeniní meté tiní, rohoréŋo uyaro ki parámi tero Anutu owí hokaró. \v 16 Mahero Yesu khímo umbu raŋoro yuŋgunaŋaró. Uni ŋuko Samaria koro wini qu ka. \p \v 17 Yesuko uni ŋu qenero yaró, “No iŋoteno, uni kande irisa ŋunde sara teteŋgo. Quko uni kande saŋiyoro nimí kini qu, ŋu dano yoteŋgo? \v 18 Yuto uni ŋando naŋge meté mahero Anutu koro owí hokoweya, peka?” \p \v 19 Yero ŋande miraró, “Ke otoqo uyare. Keŋo iŋondutukepo\f + \fr 17:19 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* koriní meté tete ŋu.” \s1 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu date tunoqeweya? \r (Matyu 24:23-28,37-41) \p \v 20 Asa naru kano Farisi unindo\f + \fr 17:20 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* do naruko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 17:20 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu maheweya ŋuro Yesu oseseyaŋgurí. Ŋunde yi mande topé yaró, “Ko yendo kondé toŋetero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu qenewero mepémo kini. \v 21 Unipareto ŋande kama yewaŋgo, ‘Ŋano yote,’ ma, ‘Anduno na.’ Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuko ye quroko yote.” \p \v 22 Ŋunde yero iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 17:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “Imemoŋgo ye Unindoro Naŋuní\f + \fr 17:22 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuro naru kanata qu qenewero kondé ye iŋowaŋgo, quko qenewero mepémo kini. \v 23 Ko uni kato yimirowaŋgo, ‘Ŋuno yote,’ ma ŋande yimirowaŋgo, ‘Ŋano na.’ Quko kheŋgeŋo ŋuno ma uyarewero. \v 24 Dokoro Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko rowá ŋunde qembe tunoqeweya. Rowá ŋundoko kasina-kasina mahero koporé soso hiyóqeyote. \v 25 Quko koretero enendo kowe surumí qambu korowoní unipare itaka yoroteŋgo ŋundo huwóŋowaŋgo. \p \v 26 “Unindoro Naŋuní ŋuro naruyó ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe. \v 27 Asa Noa koro naruko ŋuno unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko oní sono riru parámimbo unipare soso ŋu rambaruru yereró. \p \v 28 “Ko Lot koro naruyó ŋuya ŋunde naŋge. Unipareto o qoyemboro nero, situwi kimoro soweyoro, o yuwoyó rimiro, ya reyaŋgurí. \v 29 Ŋunde teyuri, yate Lotko Sotom yendé ŋu rotoní kewá koya wondo tiwi salfa ŋu sambo koŋgo umburo unipare soso ŋu rambaruru yereró. \p \v 30 “Ko Unindoro Naŋuní tunomo tunoqeweya naru ŋu ŋuya ŋunde naŋge. \v 31 Ŋu naruko ŋuno ke ya umómo\f + \fr 17:31 \ft Ŋu naruko ŋuno “ya umó” soso ŋuko suruŋo kini, papare naŋge, ko unipare meté owero kunditeyaŋgo.\f* yuri oke soso ya quroko yoweya tiníqo, o ŋu siyowero ŋuro quroko ma uwero. Ŋundiro naŋge, ke khono yote tiníqo, yendémo kaŋuya ma uwero. \v 32 O ŋu Lot parí saŋano tunoqaró ŋuro ma kape tewero. \v 33 Dani kato eneŋo yoto-yotoyó ŋuro kawaware teyote ŋuko yoto-yotoyó rotoro kini teweya. Ko dani kato yoto-yotoyó rotote ŋuko meté yoweya. \v 34 No ŋande yimiroteno, suwono ŋuno yereka irisa kato yakutí kanata quno eteyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo. \v 35 Pare irisa wit musiyó rumuniŋoyoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.” \v 36 (-)\f + \fr 17:36 \ft Komo suki Lukiko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka Matyu koro sokomeyó qenero mande ka ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: \fv \ft 36 \+fv*\ft “Uni irisa khono kho tewari quno Anutuko ka rero, ka rotoweya.” \f* \p \v 37 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, ŋu dano tunoqeweya?” \p Yi ŋande yimiraró, “Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo.” \c 18 \s1 Wapu kato kho tero kama imaqaró ŋuro tapara mande \p \v 1 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 18:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* tapara mande\f + \fr 18:1 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yimiraró. Mande ŋuro murí muko ŋandiro: meté naru rokóŋo hariri tero ma piyimiŋowero. \v 2 Ene ŋande yaró, “Yendé kanata kano ronda-ronda uni ka yaró. Ŋu ronda-ronda uni ŋu Anutu koro kama sasaro tero unindoro owéye ŋuya kama iŋaró. \v 3 Wapu ka ŋuya yendé ŋuno yaró. Naru rokóŋo ene ronda-ronda unino ŋuno mahe ŋande mito yaró, ‘Saŋgiríne ŋundo no rambaruru nerewero teyote. Asa samaka nereya saŋgirí ŋu kusiyo,’ yaró. \v 4 Naru piru ŋunde teyaró, quko ronda-ronda uni ŋundo samakaŋowero ŋuro piyimiŋaró. \p “Yate ene ŋande iŋaró, ‘Hamó, no Anutu koro kama sorero unindoro kama iŋoteno. \v 5 Quko wapu ŋundo naru suki-suki no quhurí nunoyate imemoŋgo newondene piyo teweya. Ŋunde ŋuro no samakaŋoro saŋgiríŋo kusiyowe,’ yaró.” \p \v 6 Asa Uni Parámimbo ŋande yaró, “Ye ŋu ronda-ronda uni piyimi ŋuro mandí ŋu iŋoyi. \v 7 Asa Anutuko unipare rokó yereró ŋu naru rokóŋo eneŋo neko kiweyoteŋgo ŋu samaka yereweya, hamómbe? Enendo, ‘Imemoŋgo ta,’ naŋge yeweya, peka? Kini horé. \v 8 Nondo ye yimiroteno, waka ta horé samaka yereweya. Quko Unindoro Naŋuní ŋundo\f + \fr 18:8 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* maheweya quno ŋuno, unipareto iŋondutu\f + \fr 18:8 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* teyoteŋgo ŋunde qu noko ŋano seqa yiyoweyape ma kini?” \s1 Uni irisako hariri tariyó ŋuro tapara mande \p \v 9 Asa Yesuko uni kumi tapara mande\f + \fr 18:9 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yimiraró. Uni ŋundo, “Noreko uni roneneŋowí\f + \fr 18:9 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* hamó,” yero uni soso meyowo huwó yereŋgurí. Tapara mande ŋuko ŋandiro. \v 10 “Uni irisako hariri tewero Ya Surumímo\f + \fr 18:10 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* oriyó. Kako Farisi uni ka,\f + \fr 18:10 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* ko kako takis re-re uni ka.\f + \fr 18:10 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* \v 11 Asa Farisi uni ŋu kaŋero newondímo ŋande hariri taró, ‘O Anutu, nondo uni soso meyowo ŋunde kini, ŋunde ŋuro no keya eso yeteno. Enendo momo teyoteŋgo, otete piyimi mu teyoteŋgo, ko se simbururu teyoteŋgo. Quko noko kini. Ko noko takis re-re uni andu qembe ŋunde kini. \v 12 Sonda keweroko kosa naru irisa quno ŋuno no kundiŋi teyoteno.\f + \fr 18:12 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* Ko nondo o soso siyoyoteno, ŋuko nondo rondaŋewe kande irisa tiní kanata re kunoyoteno.’ \p \v 13 “Ŋunde yaró, quko takis re-re uni ŋu sewemo kaŋero, ene korewore toŋete sambo qenewero piyimiŋaró. Ene newonde surumí tiní nomoní utoro ŋande yaró, ‘O Anutu, noko quhurí uni. Keto sikíne te nuno,’ yaró.” \p \v 14 “Nondo ye yimiroteno, ŋu naruko ŋuno takis re-re uni ŋu pitu yayómo uníqo, ŋundo naŋge uni roneneŋowí Anutu toŋímo tunoqaró, meyowo kini. Dokoro, uni soso eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋuko, Anutuko uni ŋu yoriní umbuwaŋgo. Ko uni soso owéye ri umbuyote ŋuko, Anutuko eneŋo owéye hokoweya.” \s1 Unipareto oŋa kumi yori Yesuko ŋuno maheŋgurí \r (Matyu 19:13-15; Mak 10:13-16) \p \v 15 Unipareto simó ta-ta oŋa qu yorero Yesuko kandí kembayemo rewero quro eneno maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uni ŋundo\f + \fr 18:15 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* yiyo yaŋgurí. \v 16 Asa Yesuko neko yerero ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahe, ma soré yerewero. Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 18:16 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuko simó ŋunde quro na. \v 17 Nondo ye hamó yimiroteno, uni kato simó qembe tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kama metéŋoweya tiníqo, ŋundo naru ŋuro quroko ŋuno kama oweya. Kini horé.” \s1 Sopo-sopo uni onoŋoyó parámi mu kato osese ka taró \r (Matyu 19:16-30; Mak 10:17-31) \p \fig Yesuko simó ta-ta puriŋo re yunaró.|alt="Jesus blesses the little children" src="UBSa-05d" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 18:16" \fig* \v 18 Sopo-sopo uni kato ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni meté, no date tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?” \p \v 19 Yiní Yesuko miraró, “Ke do karo no, meté, yero neko nerete? Anutu kanata ŋu naŋgeko meté. \v 20 Asa mande kondé enesó-enesó\f + \fr 18:20 \ft “mande kondé enesó-enesó” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋu ke iŋomukote: se simbururu ma tewero, uni ma yuri khumowero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, awa-náŋge ará te yuno qembe.” \f + \fr 18:20 \ft Toŋeŋgurí 20:12-16; Hutuŋo Mande 5:16-20 weyo qembe.\f* \p \v 21 Yiní ŋande yaró, “Nondo simó tomó ta quno hutuŋo mande soso ŋu howeyate itaka uni parámi teteno.” \p \v 22 Asa Yesu mande ŋu iŋoro miraró, “O kanata ka yote. Keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.” \p \v 23 Yiní mande ŋu iŋoro newondí quhurí taró, dokoro ene onoŋoyó qambu ŋuro. \p \v 24 Asa Yesuko qeniní newondí quhurí tiní ŋande yaró, “Onoŋo unipare kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 18:24 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí. \v 25 Kamel ŋundo tisi o tiŋiyowero quwore owero rukusuwoyote.\f + \fr 18:25 \ft “\fk kamel\ft ” ŋuko númbowe parámi ka, ko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó ŋuko tomó horé.\f* Quko uni onoŋoyó parámi ŋundo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo owero hamó horé rukusuwoyote.” \p \v 26 Ŋunde yiní unindo mandí iŋoro ŋande yaŋgurí, “Ŋu hamó tiníqo, ŋu danimboko rambaruru takawaŋgo?” \p \v 27 Yiqo, ŋande yaró, “Unindo oka tewero mepémo kini, ŋuko Anutuko naŋge meté teweya.” \p \v 28 Asa Pitako ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó.” \p \v 29 Yiní ŋande yimiraró, “No hamó horé yimiroteno. Uni kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu iŋoro topé-topé, iwí-nimí, pare-simó yorotaró quko \v 30 Anutuko itaka naruko ŋano topé meté parámi horé teyoweya. Ko naru maheweya quno ŋunoko, yoto-yoto suki-suki qu reweya.” \s1 Yesuko ene khumoweya ŋuro kaŋuya yaró \r (Matyu 20:17-19; Mak 10:32-34) \p \v 31 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu\f + \fr 18:31 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* yorero ŋande yimiraró, “Iŋi, itakako Yerusalem owé teteto. Kowe mande soso ye-ye unindo Unindoro Naŋuní\f + \fr 18:31 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuro nakayáŋaŋgurí ŋuko hamó teweya. \v 32 Dokoro unindo ene rero uni wini meyowo\f + \fr 18:32 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* kandeyemo rotowaŋgo. Ŋunde rotoyi huwó mande yero o pi-piyimi te inoro tuteworo \v 33 haususuworo uri khumoweya. Ko naru kapusayómo pitu ko otoqoweya.” \p \v 34 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo kama iŋi tondaŋeyara. Mande murí ŋuko tapuŋaró, ko mande yaró ŋu iŋowero mepémo kini. \s1 Yesuko toŋí kiré mu ka riní meté taró \r (Matyu 20:29-34; Mak 10:46-52) \p \v 35 Asa yate Jeriko kutaqemo ŋuno mahiqo, uni ka toŋí kiré mu khe sumeyoro kunditero mone koro unipare kira yereyaró. \v 36 Ŋuno kunditeyoní unipare qambu mahe takayi osese yerero ŋande yaró, “Do ka teteŋgo?” \p \v 37 Yiní kumimbo ŋande miraŋgurí, “Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋu, mahete,” yaŋgurí. \p \v 38 Ŋunde yiqo, nekoro ŋande yeyaró, “Yesu, Dewit koro naŋuní,\f + \fr 18:38 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma, “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí.\f* sikíne te nuno!” \p \v 39 Ŋunde yeyoníqo, unipare koretero oŋgurí ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. \p Quko watí-watí nekoro ŋande yaró, “Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno!” \p \v 40 Asa Yesuko mahe kaŋero yimiraró, “Re nono mahi,” yiní re woso kutaqemo ŋuno mahi Yesuko ŋande oseseyaró, \v 41 “Nondo do ka te kunowe?” \p Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, noko toŋetero o qenewero ye iŋoteno,” yaró. \p \v 42 Ko Yesuko ŋande miraró, “Toŋeŋge meté hiyóqiní. Keŋo iŋondutukepo\f + \fr 18:42 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* koriní meté tete.” \v 43 Ŋunde yiníqo, toŋí waka ta hiyóqiní pitu ko toŋetero Yesu howe uyaro Anutu owí hokoyaró. Kowe unipareto ŋu qenero Anutu seré te inaŋgurí. \c 19 \s1 Yesuko Sakiusko yano oró \p \v 1 Asa Yesuko Jeriko ŋuno oro kewerowore uyaró. \v 2 Uni ka ŋu yendémo ŋuno yaró, owí Sakius. Ŋuko takis re-re uni\f + \fr 19:2 \ft “\fk takis re-re uni\ft ” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero \fk Rom \ft koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí.\f* ŋuro uni kembéye, ko eneko onoŋo uni ka. \v 3 Asa ene Yesu qenewero ye iŋaró, quko ene uni tukuni ta, ko unipare qambu ŋundo wisumuŋaŋgurí. \v 4 Asa ko korete kheŋgeŋo Yesuko khe maheweya quno ŋuno uyaro qenewero te fik ka saŋano oró. \p \v 5 Oníqo, Yesuko ŋuno mahero te saŋano toŋetero ŋande miraró, “Sakius, waka ta umbu. Itakako keto yano yowano.” \v 6 Yiní waka ta umburo niŋgu-niŋgu tero Yesu re yayómo oró. \p \v 7 Ŋunde tiní uni soso qenero kisikasa yero ŋande yaŋgurí, “Yesuko oro quhurí unindoya\f + \fr 19:7 \fk Farisi \ft unindo uni Juda uniparetoro muríye howeyaŋgo ŋunde qu yiyoro, “quhurí uni,” ye nekoyaŋgurí.\f* yano yorote,” yaŋgurí. \p \v 8 Asa yano ŋuno Sakius otoqo kaŋero Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, ke iŋo. Itakako no onoŋone rondaŋewe irisa tiní kanata ka uni onoŋoye moré kini qu yunowano. Ko no dani ka kanáŋoro oyó ka momo tanowó mu, asa itakako topé te inoro o nimí kini inowano.” \p \v 9 Ko Yesuko yaró, “Itakako Anutuko uni ŋaya soweyómboya rambaruru koŋgo yoreweya tete. Dokoro uni ŋako ŋuya Abraham koro sowe qu.\f + \fr 19:9 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* \v 10 Hamó, Unindoro Naŋuní ŋuko\f + \fr 19:10 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* uni soso piyo taŋgurí qu seqa yere rambaruru koŋgo yorewero quro maheró.” \s1 Kho simó kande irisa ŋundo mone sopoyaŋgurí \r (Matyu 25:14-30) \p \v 11 Asa unipareto mande ŋu iŋoyiqo, Yesuko sowe tero tapara mande\f + \fr 19:11 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yimiraró. Dokoro Yerusalem kutaqemo ŋuno mahiní unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 19:11 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu waka ta tunomo tunoqeweya. \v 12 Ŋunde ŋuroko ŋande yaró, “Uni parámi kato, no mira sewemo uyaro unipare wiri yerewero koro owé ka rero pitu ko mahewano, ye iŋaró. \v 13 Ŋunde ye iŋoro sunará simóŋo kande irisa neko yerero mone mina\f + \fr 19:13 \ft Wondo musiyó ŋu, “mina” ŋuko kimoyó parámi, asa uni kato kombo kapusako khoyó tiníqo, mina ŋunde qu reweya.\f* kanata-kanata rondaŋe yunoro ŋande yimiraró, ‘Mone ŋaya kho tiqo pitu ko mahewano,’ yaró. \p \v 14 “Yendé unipareto uni parámi ŋuro saŋgirí tero hamó piyimiŋaŋgurí. Piyimiŋoro uni pará-pará asá yiri mira sewemo ŋuno wiri yerete uni kembé ŋu ŋande miraŋgurí, ‘Norendo uni ŋa nore wiri nerewero ŋuro piyimiŋoyoteto. Owé parámi ŋu ma inowero,’ yaŋgurí. \p \v 15 “Ŋunde yaŋgurí, quko uni ŋundo owé parámi ŋu rero ene mirako pitu ko maheró. Mahero sunará simó mone yunaró ŋu neko yerero mone koya do kho ka taŋgurí ŋuro osese yereró. \p \v 16 “Asa kho simó korete ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kande irisa itaka yote.’ \p \v 17 “Yiní ŋande miraró, ‘Meté ŋu! Keko sunará simó meté! Asa koretero kho tomó ta naŋge meté sopoyaró. Ŋunde ŋuroko itaka owé parámi ka kunowe yendé parámi kande irisa sopoyoweya.’ \p \v 18 “Asa sunará simó irisayó ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kandeka itaka yote.’ \p \v 19 “Yiní ŋande miraró, ‘Ko itaka owé parámi ta kunowe yendé parámi kandeka sopoyoweya.’ \p \v 20 “Asa sunará simó meyowo ka mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina ŋu tuwi ka quroko kusiyoro tapuŋanowó. Mina ŋu ŋana. \v 21 Qeno, keŋo soranowó, dokoro ke tiwi uni tete. Keto o kumi kama raró ŋu kina siyoyote, ko o kumi kama rimiró ŋuro eŋgé siyoyote.’ \p \v 22 “Yiní ŋande yaró, ‘Keko sunará simó piyimi. Keŋo mandekepo naŋge topé piyimi ka kunoyote. Kepe ŋande iŋaró, ko nondo tiwi uni teteno, ko o kumi kama ranowó ŋu kina siyoyoteno, ko o kumi kama riminowó ŋuro eŋgé siyoyoteno, peka? \v 23 Ko dokoro keto wondo ŋu wondo yano kama raró? Asa no pitu ko maheteno quno ŋuno wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo nunoweya.’ \p \v 24 “Ŋunde yero uni wuririyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, ‘Mina towote ŋu reka uni mina kande irisa towoyote ŋu inoyi.’ \p \v 25 “Yiní ŋande yaŋgurí, ‘Uni parámi, ene kande irisa itaka towote!’ \p \v 26 “Yi ŋande yimiraró, ‘Nondo ye ŋande yimiroteno, ko uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya. \v 27 Quko neneŋo saŋgirínembo nondo wiri yerewero ŋuro piyimiŋaŋgurí, ŋu yore mahi toŋenemo yuri khumowaŋgo.’” \s1 Yesuko wiri yerete uni ŋunde qembe Yerusalem ŋuno oró \r (Matyu 21:1-11; Mak 11:1-11; Jon 12:12-19) \p \v 28 Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní, khe Yerusalem owero ŋu howe oró. \v 29 Oro mira purí Oliv ŋuno, asa Betipake yendé ko Betani yendé kutaqemo ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 19:29 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* irisa kho ka yunoro asá yereró. \v 30 Ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki\f + \fr 19:30 \ft “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, \fk hosi \ft ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya.\f* simó ka kusiyaŋgurí qu qenewari. Komo uni kato dókiko ŋuno kama kunditaró. Asa utó orosoyero ŋano re mahiri. \v 31 Ko uni kato osese yiriníqo, ‘Do karo dóki ŋu orosoyitiri?’ yiníqo, mande topé ŋande mirori qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuya kho ka teweya.’” \p \v 32 Ŋunde yiní uni asá yereró ŋundo uyaro o soso Yesuko yaró ŋu tunoqiní qeneriyó. \v 33 Utó dóki kusiyaŋgurí ŋu orosoyiriqo, dóki ŋuro simburímbo ŋande osese yereŋgurí, “Yari date koro dóki simó ŋu orosoyitiri?” \p \v 34 Yiqo, yariyó, “Uni Parámimbo ŋuno kho ka teweya.” \p \v 35 Ŋunde yero rero Yesuko mahiriyó. Re mahero tuwi piruyari se dóki saŋano rero Yesu re ŋuno rotori kunditaró. \v 36 Kunditero uyariní unipare tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore raŋgurí. \p \v 37 Asa uyareyate khe ŋu mira purí Oliv itaqewero quno ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare soso ŋu hurí rero o wimbí moré\f + \fr 19:37 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* tiní qeneyaŋgurí ŋu iŋoro kondé nekoro Anutu owí hokoyaŋgurí. \v 38 Ŋande nekoyaŋgurí, \b \q1 “Wiri yerete uni Uni Parámimboro owímo mahete, \q2 ŋundo puriŋo riní! \q1 Newonde ime samboko yoní, \q2 ko Anutu owí koreko horé hokoyi.” \p \v 39 Ŋunde yeyuriqo, Farisi uni kumimbo\f + \fr 19:39 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋundo, nore Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.\f* unipare qambu keweroye moŋgo Yesu miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, ke iŋo-iŋo rewero unike yiyo yeka.” \v 40 Ko mande topé ŋande yaró, “Ye yimiroteno, uni maŋgoye kusiyowaŋgo quko mipu ŋundo naŋge nekoyowaŋgo.” \p \v 41 Kowe Yesu yendé parámi ŋu kutaqemo ŋuno mahero qenero ŋuro tendo parámi tero \v 42 ŋande yaró, “Ye itaka date newonde ime tewero ŋuro iŋoyi tondaŋete tiníqo, meté yowaŋgo. Quko o ŋu sóqiní ye qenewero mepémo kini. \v 43 Imemoŋgo ta saŋgiríyembo wuriri yiriqo, hoŋgo parámi yendéye wuririyoro hamó wisumuŋoweya. \v 44 Enendo yeya simóye yendémo yoteŋgo ŋuya yorero nokono raŋoro rambaruru yerewaŋgo. Ya soso rambaruruworo wondoye soso se wisikaraŋowaŋgo, dokoro yendo Anutuko mahe yiyowero naru ŋu ye kama qene iŋaŋgurí.” \s1 Yesuko uni mone koro kho teyaŋgo ŋu Ya Surumí moŋgo yohowaró \r (Matyu 21:12-17; Mak 11:15-19; Jon 2:13-22) \p \v 45 Asa Yesuko Ya Surumímboro\f + \fr 19:45 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hoŋgo quroko oro hurí rero uni mone koro kho teyaŋgo ŋuno qu\f + \fr 19:45 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo \fk Ya Surumí \ft ŋuno mahero yambo hariri tero \fk o qa-qa \ft teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí.\f* yohowero \v 46 ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ \f + \fr 19:46 \ft Aisaia 56:7\f* Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’” \f + \fr 19:46 \ft Jeremaia 7:11\f* \p \v 47 Naru rokóŋoro Ya Surumímo oro mande rondaqe unipare yunoyaró. O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya\f + \fr 19:47 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* uri khumowero khe qu seqayaŋgurí. \v 48 Quko khe ŋu kama qeneŋgurí, dokoro unipare soso ŋundo eneŋo mandí iŋowero ŋuro maheyaŋgurí. \c 20 \s1 Yesuko owí parámi ŋu da noŋgo raró? \r (Matyu 21:23-27; Mak 11:27-33) \p \v 1 Naru kano Yesuko Ya Surumímo\f + \fr 20:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hoŋgo quroyómo ŋuno unipare iŋo-iŋo yunoro miti mande ŋuro yimitoyaró. Ŋunde tiníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembémboya\f + \fr 20:1 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* kopo mahero \v 2 ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé kano o soso ŋa mepémo teyote? Danimbo owé ŋu re kunaró?” \p \v 3 Yi mande topé yimiraró, “Ko no ŋuya ye osese yereweka nimiroyi. \v 4 Jonko unipare sono re yunaró. Asa ye date iŋoteŋgo, eneŋo kho qu tewero ŋuro owé ŋu, sambo koŋgo rarómbe ma uni noŋgo raró?” \p \v 5 Ŋunde yiníqo, keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu\f + \fr 20:5 \ft Ŋu iŋondutu ŋuko ŋandiro, asa unipareto mande ka iŋoro, ŋu hamó, ye iŋoro howewaŋgo.\f* kama taŋgurí,’ yeweya. \v 6 Quko, owé ŋuko unindoro qu, yewato tiníqo, unipare soso ŋundo wondo raŋoro nurowaŋgo, dokoro enendo ŋande iŋondutu teyoteŋgo, asa Jon ŋuko ye-ye uni\f + \fr 20:6 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* hamó ka.” \p \v 7 Asa ko Yesu ŋande miraŋgurí, “Jonko o taró ŋuro owé ŋu da noŋgo raró ŋuko nore kama iŋoteto.” \p \v 8 Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano,” yaró. \s1 Wain kho sopo-sopo piyimi ŋuro tapara mande \r (Matyu 21:33-46; Mak 12:1-12) \p \v 9 Asa Yesuko tapara mande\f + \fr 20:9 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka unipare ŋande yimiraró, “Naru kano uni kato wain koro kho ka toworo sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro\f + \fr 20:9 \ft Kho simburímbo ŋande ye iŋaró, ko uni ŋundo kho soporo eŋgé kumi simburí inoro kumi towowaŋgo.\f* mira kapiyamo ŋuno uyaro naru piru yoraró. \v 10 Yate-yate kho simburímbo sopo-sopo unindo eneŋo wain eŋgé inowero ŋuro ye iŋoro sunará simó ka asáŋoní uni khoyó sopoyoteŋgo quno uyaró. Uyariní sopo-sopo unindo rero haususuworo howi kina toŋeró. \v 11 Imemoŋgo kho simburímbo sunará simó kaŋuya asáŋaró, quko ŋu ŋuya o pi-piyimi te inoro howi kina toŋeró. \v 12 Ko kapusayó ŋuya asáŋoní uroyi mama parámi tiní re raŋoyi kho tapémo uró. \p \v 13 “Asa kho simburímbo ŋande yaró, ‘No date tewe? Neneŋo naŋone, ŋuro surumí iŋoyoteno qu, ŋu asáŋowe teteno. Kho sopo-sopo uni ŋundo naŋone ŋu ará te inowaŋgo, peka.’ \p \v 14 “Quko kho sopo-sopo uni ŋundo, simó ŋu mahiní qenero, keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’ \v 15 Ŋunde yero re raŋoyi kho tapémo uní uroyi khumaró. Asa, ye date iŋoteŋgo, kho simburí ŋundo, do te yunoweya? \v 16 Ŋandiro na, ene uyaro sopo-sopo uni ŋu rambaruru yerero wain koro kho ŋu uni meyowo yunoweya.” \p Ŋunde yiníqo, uni mandí iŋaŋgurí ŋundo yaŋgurí, “Kini horé!” \p \v 17 Quko Yesuko kondé yiyoro ŋande yaró, “Asa, mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu, do murí ka? \b \q1 “‘Ya re-re unindo wondo ka rero, piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí, \q2 quko itakako wondo ŋundo ya soso riní kondérewero wondo ka tunoqete.’ \m \v 18 Uni soso wondo ŋuro saŋano raŋowaŋgo quko kosaŋewaŋgo. Quko wondo ŋundo uni ka saŋano umbuníqo, uni ŋu uso-soworo murutómi teweya.” \p \v 19 Ŋunde yiní hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya o qa-qa unindoro tapá unindoya\f + \fr 20:19 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* ŋande iŋaŋgurí, tapara mande yaró ŋu ene mande kho yunaró. Ŋunde ŋuroko ŋu naruko ŋuno Yesu towowero khe ka seqaŋgurí, quko unipare ŋuro soraŋgurí. \s1 Unindo Sisa koro takis tewaŋgope, ma kini? \r (Matyu 22:15-22; Mak 12:13-17) \p \v 20 Asa uni pará-pará ŋundo Yesu towowero khe ka seqaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kaná-kaná uni asá yiri eneŋo kiraróye tapuŋoro Yesuko uyareŋgurí. Uyaro kusiyowero ŋuro mandí soso ta iŋoyaŋgurí. Mande ka piyimi yeweya tiníqo, toworo Rom koro uni kembé\f + \fr 20:20 \ft “\fk Rom \ft koro uni kembé” ŋuko Pailat naŋge.\f* kandímo meté rotowaŋgo. \v 21 Ŋunde tero ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, nore ŋande iŋoyoteto, ko keto Anutu koro kheyó hamó moŋgo naŋge rondaqe yunoyote. Ko keto uni karo owé morémbe ma kini ŋuro kama iŋoyote. \v 22 Asa ko ŋande yeka iŋato, norendo Sisa\f + \fr 20:22 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yerero ene moŋgo takis siyaŋgurí. Juda uni kumimbo takis ŋuro hamó piyimiŋoyaŋgurí, dokoro Sisa kasirayómo yowero ŋuro piyimiŋoyaŋgurí.\f* takis re inowato ŋuko hutuŋo mande wendaqeyotepe ma kini?” \p \v 23 Asa Yesuko kaná-kaná muríye ŋu qene iŋoro ŋande yimiraró, \v 24 “Denarius\f + \fr 20:24 \ft “\fk denarius\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wondo musiyó ka, asa Rom koro takis tewero wondo qu.\f* ka re mahika qenewe. Asa wondo musiyó ŋano kapo-kapo ŋaya owí ŋako daniro qu?” \p Yiníqo, “Sisa koro qu,” yaŋgurí. \p \v 25 Ŋunde yiqo, yaró, “O kumi Sisa koro qu, ŋu Sisa se inoyi qembe. Ko o kumi Anutu koro qu, ŋu Anutu se inoyi qembe.” \p \v 26 Ŋunde yiníqo, kaná-kaná uni ŋundo mande unipare toŋeyemo ŋunde yaró quwore towowero mepémo kini. Mande topé ŋu iŋoro iŋondata parámi tero mande kaŋuya kama yaŋgurí. \s1 Sadyusi unindo unipare khumaŋgurí ŋu otoqowaŋgo ŋuro Yesu oseseyaŋgurí \r (Matyu 22:23-33; Mak 12:18-27) \p \v 27 Asa Sadyusi uni\f + \fr 20:27 \ft “\fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* kumi Yesuko maheŋgurí. Uni ŋundo ŋande yeyaŋgurí, ko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo. Asa mahero ŋande oseseyaŋgurí, \v 28 “Rondaqe-rondaqe uni, komo Mosesko\f + \fr 20:28 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* noreŋo mande ŋande nakayáŋaró, ‘Uni kato pare rero simó moré kini yate khumoníqo, eneŋo koneyómbo pare ŋu riní simó pisiyoníqota payómboro sowe qu tunoqiní.’ \f + \fr 20:28 \ft Hutuŋo Mande 25:5-6\f* \v 29 Asa iŋo. Naru kano uni kato naŋo-simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó korete ŋundo pare rero, yate-yate simóyari moré kini tero khumaró. \v 30 Simó irisayó quya \v 31 simó kapusayó qundo pare ŋu rero yate-yate simóyari moré kini tero khumariyó. Ŋundiro naŋge simó kande saŋiyoro irisa soso ŋundo pare ŋu rero simóye moré kini tero khumaŋgurí. \v 32 Ŋu soso khumiqo, pare ŋuya khumaró. \v 33 Asa yeka iŋowato, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro naruyómo ŋuno, pare ŋu, danimboro yoweya? Dokoro uni kande saŋiyoro irisa qundo pare kanata ŋu raŋgurí.” \p \v 34 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Unipareto itaka ŋa naruko yoteŋgo qundo epe re-re teyoteŋgo. \v 35 Quko naru imemoŋgo tunoqeweya quno ŋuno unipare muríye meté qu, ŋundo naŋge uni tapu koŋgo otoqowaŋgo. Ko unipare ŋundo epe re-re kama tewaŋgo. \v 36 Dokoro enendo pitu ko khumowero mepémo kini. Hamó, sambo simó\f + \fr 20:36 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋunde qembe yowaŋgo. Enendo Anutu koro simó tewaŋgo, dokoro uni tapu koŋgo pitu ko otoqowaŋgo. \v 37 Quko unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quro yeweka iŋoyi. Komo suki Moses enepa naŋge te kunzi qayara quno ŋuno kaŋero Uni Parámi koro ŋande yaró, ‘Abraham koro Anutuyó, ko Aisak koro Anutuyó, ko Yakop koro Anutuyó,’ yaró.\f + \fr 20:37 \ft Anutuko mande ŋu \fk Moses \ft miraró (Toŋeŋgurí 3:6 weyo qembe). Quko yaró quno \fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop \ft komo suki khumaŋgurí.\f* \v 38 Anutuko uni kindo khumaŋgurí ŋuro Anutuye kini. Uni yoto-yotoye moré ŋuro naŋge Anutuye yote. Dokoro uni kumi khumowaŋgope ma yowaŋgo, Anutu toŋímo yoto-yotoye moré teyoteŋgo.” \p \v 39 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kumimbo\f + \fr 20:39 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* iŋoro ŋande yaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, keto mande topé meté yete,” yaŋgurí. \v 40 Hamó uni kato osese kaŋuya tewero ŋuro rukusuwaŋgurí. \s1 Kristo ŋuko danimboro naŋuní? \r (Matyu 22:41-46; Mak 12:35-37) \p \v 41 Asa Yesuko ŋande osese yereró, “Do murí karo iŋo-iŋo uni kumimbo, Kristo ŋuko Dewit koro naŋuní,\f + \fr 20:41 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “\fk Mesaiya\ft ,” ma, “\fk Kristo\ft ,” ye nekoyaŋgurí.\f* ŋunde yeyoteŋgo? \v 42 Qeni, Dewit enepa naŋge Hariri Yambo koro sokomeko ŋande yete, \b \q1 “‘Uni Parámi ŋundo uni parámine ŋu ŋande miraró, \q2 “Kandene kondésina kunditeka \q1 \v 43 nondo saŋgiríŋge soso rewe \q2 keŋo kusuŋokemo yowaŋgo.”’ \m \v 44 Dewitko uni ŋuro, ‘Uni parámine,’ yaró. Asa date tero uni ŋuko Dewit koro naŋuní?” \s1 Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo otete piyimi teyaŋgo \r (Matyu 23:1-36; Mak 12:38-40; Luk 11:37-54) \p \v 45 Ŋunde yiní unipare soso iŋoyuriqo, iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 20:45 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, \v 46 “Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 20:46 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* ŋuro kawaware ti qembe. Enendo kowe punu-punu piru saŋga meté mu\f + \fr 20:46 \ft “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí.\f* punuworo yendéwore unipare toŋeyemo uyareyoteŋgo, ko yendémo ŋuno enendo unipareto eneya naru meté yewaŋgo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo, ko huru-huru yano\f + \fr 20:46 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* yakutí meté horé muno ŋuno naŋge kunditeyoteŋgo, ko o ne-neko ŋuno yakutí meté horémo eteyoteŋgo. \v 47 Uni ŋundo wapu koro ya qu momo teyoteŋgo, ko hariri piru saŋga teyoteŋgo. Uni ŋunde qundo topé piyimi horé rewaŋgo.” \c 21 \s1 Wapu kato mone ka re Anutu inaró \r (Mak 12:41-44) \p \v 1 Asa Yesu toŋeteyoníqo, onoŋo unipareto Anutu te inowero quro mone se mahero sosoko toŋomboroŋowímo ŋuno raŋgurí. \v 2 Ŋunde tiqo, wapu onoŋoyó moré kini kato wondo musiyó tomó ta horé irisa qu re mahero ŋuno raŋoní qeneró. \v 3 Qenero yaró, “No hamó horé yimiroteno, oka wapu onoŋoyó moré kini ŋundo te inote ŋundo meyowombo te inoyoteŋgo ŋu takate. \v 4 Dokoro meyowo ŋundo oye parámi moŋgo mone raŋoteŋgo. Quko wapu ŋuko oyó parámi kini qundo oyó soso ŋuno raŋote.” \s1 Yesuko naru weŋa quro yaró \r (Matyu 24:1-14; Mak 13:1-13) \p \fig Wapu onoŋoyó moré kini kato wondo musiyó tomó ta horé irisa qu ŋuno raŋaró.|alt="Widow puts pennies into treasury" src="UBSa-07b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="LUK 21:2" \fig* \v 5 Asa uni kumimbo Ya Surumí\f + \fr 21:5 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋu qenero ŋande yaŋgurí, “Unindo wondo meté-meté mundo ya ŋu towaŋgurí, ko o meté-meté mu ŋuno Anutu se inoyoteŋgo,” yaŋgurí. \p \v 6 Ko Yesuko yaró, “Ŋu soso qeneyoteŋgo ŋu, imemoŋgo naru ka tunoqiníqo, wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya. Kini, saŋgirí uni kumimbo soso se raŋoyi uweya.” \p \v 7 Ŋunde yiní oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewero tete ŋuro do rokó ka teweya?” \p \v 8 Yi ŋande yaró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro. Dokoro, imemoŋgo uni qambu mahero no owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Uni maheweya ŋuko no naŋge!’ yewaŋgo. Ŋuya ŋande yewaŋgo, ‘Naru ŋu tukuni tete ŋa!’ yewaŋgo. Quko ye uyare ma yohowewero. \v 9 Yeko kuma parámi enesó-enesó ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, quko sasaro ma tewero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini.” \p \v 10 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo. \v 11 Kunduru pará-parámi nokono ŋano tunoqeweya. Ko mira kumiworeko korare koya khumo yuwo koya tunoqeweya. Ko sambo saŋanoko rokó pará-pará kate-kate qenero ye yukuwo sasaro parámi tewaŋgo. \p \v 12 “O soso ŋu kama tunoqeyoní unindo ye kondé yondowo pisi yerero o piyimi te yunowaŋgo. Ko ye yorero huru-huru yano\f + \fr 21:12 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* mande khono yorotowaŋgo ŋuya yorero kusi-kusi yano yorotowaŋgo. Yeko owéne towoyoteŋgo, ŋu murí ŋuro uni ŋundo yorero uyare wiri yerete uni parámi toŋeyemo ko uni kembé-kembé toŋeyemo ŋuya yoroti kaŋewaŋgo. \v 13 Ŋundoko yeŋo khe ŋunde qembe tiní ye mande yimirowaŋgo ŋu. \v 14 Ŋunde ŋuro ye do mande topé ka tewero ŋuro ma iŋondataqewero. \v 15 Dokoro neneŋomboko mande rero maŋgoyemo rewano, ko iŋondutu meté ŋu yunowano. Unindo ye yore mande kho yunowaŋgo quko yeŋo mandeye ri umbuweya ŋuro mepémo kini tewaŋgo. \v 16 Asa yeŋo awa-náye, kone-topoye, sitú topoye ko maraweye, soso yorero saŋgirí uni kandeyemo yorotoyi yuroyi ye kumi khumowaŋgo. \v 17 Uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo. \v 18 Quko ye rambaruru hamó kama tewaŋgo. \v 19 Ye kondé kaŋewaŋgo ŋundo yoto-yoto suki-suki rero yorowaŋgo. \p \v 20 “Asa kuma uni mahero Yerusalem wuririyoyi qenewaŋgo quno ŋuno ye ŋande iŋowaŋgo, ko yendé ŋu itaka piyo tewero tete, ye iŋowaŋgo. \v 21 Ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako yoteŋgo qundo sore mira purímo oyi qembe. Ko ye Yerusalem ŋuno yoteŋgo qundo yendé ŋu roto toŋi qembe. Ko ye sikuno yoteŋgo qundo yendé parámi ŋu quroko ma owero. \v 22 Dokoro ŋu naruko ŋuno Anutuko mande soso sokomeko nakayáŋaŋgurí ŋu riní hamó tiní kimoye piyimi yunoweya. \v 23 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu teteŋgo, ko ye simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo. Dokoro quhurí parámi nokono tunoqiní, Anutu koro newonde saŋgiríŋo ŋu unipare ŋu saŋayemo ŋuno umbuweya. \v 24 Uni saŋgirímbo mahero sukepo kumi yuroyi khumowaŋgo. Ko ene kumi yorero kusi yerero uyarewaŋgo. Uni wini meyowomboro kheye ŋundoko Yerusalem khete rumuniŋowaŋgo, yate-yate Anutuko uni wini meyowomboro naruye riní hamó temukoweya. \p \v 25 “Ŋu naruko ŋunoko rokó kate-kate kosako, komboko, tutuko tunoqeweya. Ko nokono ŋano windi kosaŋero niri parámi horé tiní unipare iŋondata parámi horé tero sasaro parámi horé tewaŋgo. \v 26 Unipare parámi o soso nokono tunoqeweya ŋu qenero iŋondata tero sasaro tero toŋeye wawiŋoweya. Dokoro o soso wimbí moré mu samboko yote qu yukuwowaŋgo. \v 27 Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋuní\f + \fr 21:27 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* koporé kewerowore wimbí moré tero sine parámi horémo mahiní unipare soso qenewaŋgo. \v 28 Asa o ŋu hurí rero tunoqeweya quno ŋuno ye kaŋero kembaye hokoyi qembe, dokoro Anutuko ye kimo yerewero ŋuro naruyó ŋu\f + \fr 21:28 \ft “\fk kimo yerewero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* kutaqemo mahete ŋu.” \p \v 29 Asa Yesuko tapara mande\f + \fr 21:29 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ka yimiraró, “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋuya te soso qenero iŋondutu rero qeni qembe. \v 30 Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo. \v 31 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 21:31 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* tunoqewe tete. \v 32 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya. \v 33 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya. \p \v 34 “Ye kondé iŋoyi qembe. Naru rokóŋo wimbo-wimbo sono kondé nero kape tewaŋgo koro. Ko o kowe saŋaní quro iŋaŋawí tewaŋgo koro. Otete ŋunde qundo ye yoriní newondeye umbuní naru parámi ŋundo mondó mahero nokoparako qembe yondowoweya. \v 35 Hamó, ŋu naru ŋuko unipare mirane-mirane soso yoteŋgo quno ŋuno tunoqeweya. \v 36 Ye naru rokóŋo kondé toŋeteya o piyimi tunoqeweya ŋu takaro Unindoro Naŋuní toŋímo kaŋewero quro Anutuko hariri teyuri qembe.” \p \v 37 Asa naru rokóŋoro Yesuko unipare Ya Surumí ŋuro hoŋgo quroko ŋuno iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. Ko suwonoko ene toŋero mira purí Oliv oro ya kano ŋuno eteyaró. \v 38 Ko unipare ita saraŋoní suwo-suwo otoqoro Ya Surumímo ŋuno uyaro mandí iŋoyaŋgo. \c 22 \s1 Jutasko Yesu re uni kandeyemo rotowero mande kusiyaró \r (Matyu 26:1-5,14-16; Mak 14:1-2,10-11; Jon 11:45-53) \p \v 1 Asa Bret Yisiyó Moré Kini naru parámi\f + \fr 22:1 \ft “\fk Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka, asa Israel unipareto sonda kanata soso ŋuno bret yisiyó moré kini naŋgurí. Komo suki Anutuko unipare ŋu \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Arewero taŋgurí quno ŋuno bret hamó qawero mepémo kini. Kini, bret yisiyó moré kini naŋge, asa plaua, sono naŋge qaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro o tunoqaró ŋuro iŋoro o ne-ne ŋu teyaŋgo.\f* keweroko ŋuno o ne-ne ka, owé Taka yereró, ŋu\f + \fr 22:1 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* tunoqewero taró. \v 2 Ko o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 22:2 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* uniparetoro sorero Yesu urowero ore sóqewí qu seqaŋgurí. \v 3 Ŋunde ti Monimbuko Jutas, owé kako Isikariot, ŋu newondí quroko uró. Ŋuko iŋo-iŋo rewero uni 12\f + \fr 22:3 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* qu ka. \v 4 Asa ŋuro quroko uní uyaro o qa-qa unindoro tapá unindoya Ya Surumímboro ŋuro sopo-sopo unindoya eneno, Yesu eneŋo kandeyemo re rotowero ore seqaweya, yero yimiraró. \v 5 Yimironí niŋgu-niŋgu tero, mone ka se kunowato, yaŋgurí. \v 6 Ŋunde yiqo, meté, yero eneŋo kandeyemo re rotowero quro naru meté seqaró. Unipare qambu qenero iŋowaŋgo koro. \s1 Iŋo-iŋo rewero uni irisa qundo o ne-ne roŋgaruwariyó \r (Matyu 26:17-25; Mak 14:12-21; Jon 13:21-30) \p \v 7 Asa Bret Yisiyó Moré Kini naru keweroko ŋuno o ne-ne ŋu\f + \fr 22:7 \ft “\fk Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\ft ” ŋuro iŋo-iŋo mande ŋu Luk 22:1 tapémo ŋuno yote qu weyo qembe.\f* tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno sipsip simó ka utoro qaro neyaŋgo. Sipsip simó ŋuko, “Taka yereró koro sipsip simó,” ye nekaŋgurí. \v 8 Asa Yesuko Pita, Jon ŋande yimiraró, “Yarindo uyareya Taka yereró quro o ne-ne koro o qonanimboro roŋgaruwori.” \p \v 9 Yiní oseseyariyó, “Keto, norendo re uyare dano roŋgaruwaro, ye iŋote?” \p \v 10 Yiri yimiraró, “Iŋori. Yendé parámimo ŋuno uyaririqo, uni kato sono kumbe ka re kheko ŋuno mahe wisumu yereweya ŋu. Yari ŋu howero ya ŋuro quroko ori qembe. \v 11 Oro ya simburí ŋande mirori qembe, ‘Rondaqe-rondaqe uni ŋundo ŋande osese kerete: No iŋo-iŋo rewero uninemboya\f + \fr 22:11 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Taka yereró quro o ne-ne\f + \fr 22:11 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuro iŋo-iŋo mande ka Luk 22:1 tapémo ŋuno yote qu weyo qembe.\f* ŋu newato. O newero ŋuro yakutí ŋu dana yote?’ \v 12 Ŋunde yiriqo, ya simburímbo yakutí parámi roŋgaruwaró mu witú yereweya. Asa yakutí ŋuno o newero ŋu roŋgaruwori qembe.” \p \v 13 Ŋunde yimironí uni irisa ŋu oro o soso Yesuko yaró ŋuko ŋunde naŋge tunoqaró. Asa ko Taka yereró quro o ne-ne ŋu roŋgaruwariyó. \s1 Yesu koya asá yerewí uniyómboya o naŋgurí \r (Matyu 26:26-30; Mak 14:22-26; 1 Korin 11:23-25) \p \v 14 Asa o newero naru hamó ŋu tunoqiníqo, Yesu koya asá yerewí uniyómboya\f + \fr 22:14 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* yakutí ŋuno o newero quro etaŋgurí.\f + \fr 22:14 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 15 Etero ŋande yimiraró, “No kowe surumí korowowe teteno. Quko koretero no yeya Taka yereró quro o ne-ne ŋa newato ŋuro kondé iŋanowó. \v 16 Dokoro no ye yimiroteno, no kaŋuya kama newano, yate-yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 22:16 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno o ne-ne ŋaro muríyó hamó tunoqeweya quno, ŋuno naŋge kaŋuya newano.” \p \v 17 Ko topa ka rero, Anutu yuŋgunaŋoro ŋande yimiraró, “Ye soso enemo-enemo wain ŋa ni. \v 18 Dokoro no ye yimiroteno, wain kaŋuya kama newano, yate Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu tunoqeweya quno, ŋuno naŋge kaŋuya newano.” \p \v 19 Ko bret ka rero, Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero yunoro ŋande yaró, “Ŋako neneŋo kowene. Nondo re yeŋo rototeno. Ye ŋu neyowaŋgo quno ŋuno neneŋo iŋoyi qembe.” \p \v 20 Asa o ne-ne ŋu kini tiníqo, topa ka rero ŋunde naŋge yaró, “Wain ŋako sitúnembo mande kondé keta ŋu reweya qu. Nondo yeŋo windoroŋowe teteno. \v 21 Quko qeni, uni kato nore uni kandeyemo norotoweya, ko eneŋo kandí muko neneŋo kandenemboya yakutímo ŋano yote. \v 22 Hamó, Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 22:22 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* Anutuko ore rokóŋaró ŋu howeweya. Quko uni rero kandeyemo rotoweya ŋu, iniyaqe, quhurí piyimi korowoweya.” \p \v 23 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Dando o ŋu teweya?” \s1 Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo owé parámi rewero kiro mande yaŋgurí \p \v 24 Asa iŋo-iŋo rewero unindo\f + \fr 22:24 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* maŋgoto kuma tero danimboko koretero yoweya. \v 25 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Uni wini meyowomboro wiri yerete uni ŋundo eneŋo owéye parámi ŋuro iŋoro unipare sopo yereyoteŋgo. Ko uni parámiyembo eneŋo owéye hokoro ŋande yeyoteŋgo, ‘Nore o meté tero unipare samaka yereyoteto.’ \v 26 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroyemo ŋuno uni parámi soso simó ta-ta ŋunde qembe ti. Ko uni ka owé parámi moré ŋundo kho uni ŋunde qembe ti. \v 27 Qeni, uni ka etero o qímboro nete,\f + \fr 22:27 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* ko uni ka sunará tero inote. Asa ye date iŋoteŋgo, danimboko meyowo takayote? Uni saŋáqero o nete ŋundo sunará simó takate, hamómbe? Quko qeni, no ye keweroyemo sunará simó ŋunde qembe yoteno. \v 28 Yendo noya kaŋeyate quhurí korowoyatowó. \v 29 Asa Awanembo no rokó nerero owé parámi nunaró, ko nondo ŋunde naŋge ye rokó yerero owé parámi yunoteno. \v 30 Ŋunde tero yeya noya uniparene wiri yereyoteno naruyómo ŋuno kunditero o qoyemboro newaŋgo. Ŋunde tero ye yakutí meté muno ŋuno kunditero Israel koro wini 12 ŋu ronda yerewaŋgo.” \s1 Yesuko Pitako wawa mande yeweya ŋuro yaró \r (Matyu 26:31-35; Mak 14:27-31; Jon 13:36-38) \p \v 31 Asa Yesuko ŋande yaró, “Saimon, Saimon, iŋo. Monimbuko Anutu ŋande oseseyaró, meté enendo ye yorero wit koro eŋgé ŋuya wit koro kowí ŋuya ŋunde qembe ronda yereweya. \v 32 Quko no keŋo hariri tewe ke iŋondutuke\f + \fr 22:32 \ft “\fk iŋondutu\ft ” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.\f* ŋu kama rotoyi umbuweya. Ko ke rohoréŋo maheweya quno ŋuno, topo-topoke ŋu samaka yere qembe.” \p \v 33 Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no meté keya kusi-kusi yano uyarewero ye iŋoteno. Ko no keya khumowero yero iŋoyoteno ŋa.” \p \v 34 Yiní ŋande yaró, “Pita, no ke kimirowe teteno, itaka suwonoko kotori kama yeyoní ke naru kapusa neneŋo wawa yeweya.” \s1 Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo o kumi siyo roŋgaruwaŋgurí \p \v 35 Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 22:35 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “Komo, naru ŋuno ye kho tewero asá yerewe toŋeŋgurí quno ŋuno mone koro puŋge koneyó ka ko puŋge parámi ka ko khe punu-punu ŋu soso kama se towo toŋeŋgurí. Ŋu naruko ŋuno ye okarope tukuni taŋgurímbe ma kini?” \p Ko ŋande yaŋgurí, “Kini.” \p \v 36 Asa ŋande yimiraró, “Quko itaka ŋano uni ka mone moré, ma puŋgeyó moré tiníqo, ene meté ŋu reweya. Ko uni ka suke parámi moré kini tiníqo, ene meté kowe punu-punuyó soweyoro suke parámi ka kimo teweya. \v 37 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Uni ŋundo hutuŋo mande\f + \fr 22:37 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* wendaqeyote yero qeneyoteŋgo.’ \f + \fr 22:37 \ft Aisaia 53:12\f* Ko nondo ye yimirowe, unipareto otete ŋu nono tewaŋgo, dokoro o soso Anutu koro sokomeko teweya yaró ŋuko hamó tunoqeweya.” \p \v 38 Yiní ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, qeno. Nore suke parámi irisa ŋano yorote.” \p Yi ŋande yimiraró, “Ŋu koro ŋu,” yaró. \s1 Yesuko mira purí Oliv ŋuno hariri taró \r (Matyu 26:36-46; Mak 14:32-42) \p \v 39 Asa Yesuko ya rotoro eneŋo murí howero mira purí Oliv ŋuno oní iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 22:39 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋuya howero oŋgurí. \v 40 Oro ŋusinaŋgo mahero ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteya hariri ti qembe. Yate ye osese kano umbuwaŋgo koro.” \v 41 Yero yorotoro soŋga ta mira kapiyamo toŋero potoruku tero hariri ŋande taró, \v 42 “Awa, ke iŋo nunoyaqo, topa newano ŋa reka toŋiní. Quko iŋo-iŋone ma howewero. Kini, keŋombo na te qembe.” \v 43 Ŋunde yiní sambo simó\f + \fr 22:43 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kato umburo wimbu inoro samakaŋaró. \v 44 Quko Yesu sorero newonde quhurí horé tero hariri parámi taró. Ŋunde tero soŋo-soŋo uroní sitú qembe nokono tinda-tinda soraró. \p \v 45 Asa hariri tiní kini tiní kaŋero uyare iŋo-iŋo rewero uniyó yiyoní eteyaŋgo, dokoro newonde quhurí towaŋgurí. \v 46 Yiyoro ŋande yimiraró, “Ye date koro eteyoteŋgo? Otoqo hariri ti. Osese kano ŋuno umbuwaŋgo koro.” \s1 Jutasko Yesu re uni kandeyemo rotaró \r (Matyu 26:47-56; Mak 14:43-50; Jon 18:3-11) \p \v 47 Asa Yesu mande yeyoní naŋge uni qambu maheŋgurí. Mahero Jutas, iŋo-iŋo rewero uni 12\f + \fr 22:47 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* qu kato koretero mahero Yesu taŋgímo mahero towo mutó inaró. \v 48 Quko Yesuko ŋande oseseyaró, “Jutas, kepe Unindoro Naŋuní mutó inoro kandeyemo rototepe?” \p \v 49 Iŋo-iŋo rewero uniyó Yesu koya yateqo o ŋu tunoqiní qenero yaŋgurí, “Uni Parámi, ke iŋoka nore sukepo kumi ka yurato?” \v 50 Ŋunde yero iŋo-iŋo rewero uniyó kato otoqoro o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará simó qu ka sukepo utoro kusumbí kandí kondéwore qu takaní umburó. \p \v 51 Quko Yesuko ŋande yaró, “Ŋu ma tewero! Roto!” yero kandí rero kusumbímo riní meté taró. \p \v 52 O qa-qa unindoro tapá unindoya Ya Surumímboro sopo-sopo unindoya uni kembé-kembémboya Yesu towowero maheŋgurí. Mahi ŋande yimiraró, “Yendo no wiri yerete unindoya kuma teyoteno ŋundiro suke parámi, usú siyoro nono maheteŋgo, peka? \v 53 Naru rokóŋo Ya Surumímboro hoŋgo quroko ŋuno nondo yeya kaŋero mande rondaqe yunoyanowó. Quko ŋu naruko ŋuno kama nondowaŋgurí. Enina, itaka ŋanoko yeŋo naruye. Itaka huririko wimbí tete.” \s1 Pitako Yesu koro wawa mande yaró \r (Matyu 26:57-58,69-75; Mak 14:53-54,66-72; Jon 18:12-18,25-27) \p \v 54 Asa uni ŋundo Yesu re toworo uyaro o qa-qa unindoro tapá unindo yano oŋgurí. Oyi Pita ŋuya yohowe oró, quko ene soŋga ta kapiyamo yora. \v 55 Uni kumi ya ŋuro hoŋgo quroko kewá qaro kunditeyaŋgurí. Ko Pita ŋuya keweroyemo ŋuno ŋuya kunditeyaró. \v 56 Kunditiní sunará pare kato qenini ŋuno te roko ŋuno kunditeyoní kondé qenero ŋande yaró, “Ŋa uni ŋako Yesu koya yorari qu ka,” yaró. \p \v 57 Yiní wawa yero ŋande yaró, “Pare, no ŋu kama iŋo inoteno,” yaró. \p \v 58 Ko yate uni kato qenero ŋande yaró, “Ke ŋuya uni ŋuro wini qu ka.” \p Yiní Pitako ŋande yaró, “Topo, no kini.” \p \v 59 Naru soŋga piru ta ŋunde rotoro meyowo ka mande wimbí kondé ŋande yaró, “Hamó horé, uni ŋa eneya yora. Ŋuko Galili uni naŋge ŋu.” \p \v 60 Quko Pitako ŋande yaró, “Topo, ke mande yete ŋuko no kama iŋoteno.” Ŋu mande yeyoní naŋge kotori yaró. \v 61 Yiní Uni Parámi rohoréŋoro Pitawore toŋetaró. Ko Pitako Uni Parámimbo, “Itaka suwono ŋano kotori kama yeyoní keto naru kapusa neneŋo wawa yeweya,” komo yaró ŋu iŋaró. \v 62 Ŋuro iŋoro mirako uro tendo piyimi taró. \s1 Uni pará-parámbo Yesu re mande khono rotaŋgurí \r (Matyu 26:59-68; Mak 14:55-65; Jon 18:19-24) \p \v 63 Asa unindo Yesu toworo huwó mande ye inoro uraŋgurí. \v 64 Utoro tuwipo toŋí wisumuŋoro ŋande oseseyaŋgurí, “Ke itaka ye-ye mande ye. Uni ŋundo kurote ŋuko dani ka?” \v 65 Ko mande enesó-enesó piyimi horé yero yesaráŋaŋgurí. \p \v 66 Asa kosa toŋí raŋoní uniparetoro uni kembé-kembéye, asa o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 22:66 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* mahero kopaŋgurí. Yesu re Sanedrin huru-huru\f + \fr 22:66 \ft “\fk Sanedrin\ft ” ŋuko uni kembé-kembémboro huru-huru ka. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft soporo Juda unipare sopo yereyaŋgo.\f* ŋuno uyaro ŋande yaŋgurí, \v 67 “Nimitoka iŋato. Kepe Kristo\f + \fr 22:67 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní maheweya ŋu.\f* ŋumbe ma kini?” \p Quko enepa naŋge ŋande yimiraró, “Ŋunde yimiroweqo, yendo iŋondutu kama tewaŋgo. \v 68 Ko no mande karo osese yereweqo, mandene ŋu topé kama tewaŋgo. \v 69 Itaka naru ŋa noŋgo yate-yate Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 22:69 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* Anutu wimbí moré ŋuro kandí kondésina kunditiní qenewaŋgo.” \f + \fr 22:69 \ft Daniel 7:13 weyo qembe.\f* \p \v 70 Yiní uni soso ŋande oseseyaŋgurí, “Keŋomboko peka Anutu koro naŋuní peka?” \p Yi ŋande yimiraró, “Yeŋombo yeteŋgo ŋu naŋge.” \p \v 71 Yiníqo, ŋande yaŋgurí, “Do karo uni kaŋuya neko yereto quhuríŋo ŋuro yesowowaŋgo? Eneŋo mandímbo ŋunde yesowoyote ŋu.” \c 23 \s1 Yesu re uyaro Pailat toŋímo mande kho inaŋgurí \r (Matyu 27:1-2,11-14; Mak 15:1-5; Jon 18:28-38) \p \v 1 Asa uni soso otoqoro Yesu re Pailatko\f + \fr 23:1 \ft “Pailat” ŋuko \fk Rom \ft uni ka. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Pailat owé parámi inoní enendo Judia mira sopoyaró.\f* ŋuno uyareŋgurí. \v 2 Uyaro ŋuno mande piyimi ŋande yaŋgurí, “Uni ŋa noreŋo wininanimboro iŋo-iŋoye roworemoyote. Ŋundo uni ka Sisa\f + \fr 23:2 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yerero ene moŋgo takis siyaŋgurí. Juda uni kumimbo takis ŋuro hamó piyimiŋoyaŋgurí, dokoro Sisa kasirayómo yowero ŋuro piyimiŋoyaŋgurí.\f* takis inowero soré yereyote. Ko, ‘Kristo ŋuko no,\f + \fr 23:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní maheweya ŋu.\f* wiri yerete uni ka,’ yeyote.” \p \v 3 Ŋunde yi Pailatko oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” \p Yiní mande topé ŋande yaró, “Keŋombo ŋunde naŋge yete.” \p \v 4 Asa Pailatko o qa-qa unindoro tapá uni ŋuya unipare qambu ŋande yimiraró, “No uni ŋaro potó ka kama qeneteno,” yaró. \p \v 5 Quko mande kondé ŋande yaŋgurí, “Ŋundo mande rondaqe unipare soso Judia mirako yoteŋgo qu yunoní newondeye otoqoyote ŋu. Galili noŋgo hurí tero, yate-yate ŋano mahete.” \s1 Yesu re uyaro Herot toŋímo mande kho inaŋgurí \p \v 6 Asa Pailat mande ŋu iŋoro osese yereró, “Ŋuko Galili noŋgo qu, hamómbe?” \v 7 Herotko\f + \fr 23:7 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* Yesu ŋuro mirayó soparó. Asa ko Pailatko asáŋoní Herotko ŋuno uyaró. Ŋu naruko ŋuno Herot Yerusalem ŋuno yora. \p \v 8 Asa Herotko Yesu qenero niŋgu-niŋgu parámi taró. Dokoro ene ŋuro piŋa mande iŋoro, naru parámi qenewero ye iŋaró. O wimbí moré ka\f + \fr 23:8 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* towoníka qenewe, ye iŋaró. \v 9 Asa mande parámi yero oseseyaró, quko Yesuko mande topé ka kama taró. \v 10 O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 23:10 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* mahe kutaqe kaŋero mande piyimi kondé ye inaŋgurí. \v 11 Asa Herot koya kuma uniyómboya huwó mande ye inoro kundo tero tuwi meté horé piru ka re mahero kusiyo inoro, pitu ko asáŋoní Pailatko ŋuno uyaró. \v 12 Komoko Herot koya Pailat koya saŋgirí teyariyó. Quko ŋu naruko ŋunoko topo tariyó. \s1 Pailatko Yesu tipiririko urowaŋgo ŋuro yaró \r (Matyu 27:15-26; Mak 15:6-15; Jon 18:38–19:16) \p \v 13 Asa Pailatko o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni pará-parámboya unipare qambu ŋu neko yiriní mahiqo, \v 14 ŋande yimiraró, “Yendo uni ŋu re mahero ŋande yeteŋgo, ko ene unipare soso yowosoní Sisa\f + \fr 23:14 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* koro mandí wendaqeyoteŋgo. Iŋoyi, nondo toŋeyemo oseseyoteno, potóŋo moré kini qeneteno. \v 15 Herot\f + \fr 23:15 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* ŋuya ŋundiro naŋge, dokoro riní pitu ko noreno mahete ŋa. Iŋoyi, uni ŋu oka kama ta qu re urato khumoweya. \v 16 Ŋunde ŋuroko nondo kina haususuworo rotowe toŋeweya.” \v 17 (-)\f + \fr 23:17 \ft Komo suki Lukiko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni meyowo peka mande kaŋuya ŋano sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: \fv \ft 17 \+fv*\ft “Asa o ne-ne naru parámi soso ŋunoko Pailatko kusi-kusi uni kanata ka re rotoní unipareko uyaró.” \f* \p \v 18 Ŋunde yiní unipare soso neko kiwero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu rika Barapas rotoyika noreno mahiní,” yaŋgurí. \v 19 Komo Barapas ŋuko yendé parámimo ŋuno Sisa koro mandí wendaqero kuma riní otoqaró. Uni yuroní khumoyi rero kusi-kusi yano rotaŋgurí. \p \v 20 Asa Pailatko Yesu rotowero ye iŋoro pitu ko ŋande yimiraró, “Rotoweka toŋiní,” yaró. \v 21 Quko ki parámi tero yeyaŋgurí, “Re tipiririko\f + \fr 23:21 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \f* uroyi! Re tipiririko uroyi!” \p \v 22 Yeyuri, naru kapusayómo ŋande yimiraró, “Do karo? Do o piyimi ka ta quro? No o piyimi ka kama ta qu qenero ŋuro date urato khumoweya. Ŋunde ŋuroko nondo kina haususuworo rotowe toŋeweya.” \p \v 23 Ŋunde yaró, quko enendo wimbí tero, ki parámi tero, tipiririko uroyika khumoní, yaŋgurí. Neko kiweyaŋgo ŋundo Pailat koro mande qu ri umburó. \v 24 Ŋunde ŋuroko Pailatko mandeye ŋu howaró. \v 25 Uni ŋundo, kuma tero uni yuroní khumaŋgurí mu kusi-kusi yano yora, komo unipareto ŋu rewero kiwaŋgurí, ŋu Pailatko rotoní toŋeró. Ko Yesu rero uniparetoro iŋo-iŋoye howero kuma uni kandeyemo rotaró. \s1 Yesu tipiririko uraŋgurí \r (Matyu 27:32-44; Mak 15:21-32; Jon 19:17-27) \p \v 26 Asa kuma unindo Yesu re uyaroqo, uni ka ŋuya towaŋgurí. Uni ŋu Sairin yendé moŋgo, owí muko Saimon. Enendo siku noŋgo mahero yendémo owero taró. Asa uni ŋu toworo tipiriri re inoyi koroworo tukú Yesu howaró.\f + \fr 23:26 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí. Ŋunde quko Yesuko kowe surumí parámi tero korowowero mepémo kini.\f* \v 27 Unipare parámi howero pare qambu tendo mukuru taŋgurí. \v 28 Ŋunde tiqo, Yesu rohoréŋoro yimiraró, “Ye Yerusalem pare, ye neneŋo ma tendowero. Yeŋomboro ko simóyemboro tendi. \v 29 Iŋoyi, imemo naru piyimi ka tunoqeweya. Ŋu naruko ŋuno ye ŋande yewaŋgo, ‘Pare kusimi ŋu, pare simó kama pisiyaŋgo qu, pare simó susu kama yunoyaŋgo qu, ye meté horé yoteŋgo.’ \v 30 Ŋu naruko ŋuno \b \q1 “‘unindo mira purí ŋande kirayowaŋgo, \q2 “Ye nore saŋano umbu raŋoyi!” \q1 ko mira purí tomó ta-ta ŋuya kirayowaŋgo, \q2 “Ye nore weyo yiri!”’ \p \v 31 “Dokoro itaka, te ŋuko sitúŋo moré tete qunoko ŋandiro teteŋgo. Imemoŋgo, te ŋuko sitúŋo moré kini, hari teweya qunoko date tewaŋgo?” \p \v 32 Asa uni irisa komo o piyimi teyari ŋuya yorero, Yesu koya yuratoka khumori, yero maheŋgurí. \v 33 Mahero mira ka owí muko Kembémboro Wimbí ŋuno mahero Yesu re tipiririko porowaŋgurí. Utoro uni piyimi irisa ŋuya tipiriri irisa ŋuno poro yereŋgurí, ka kandí kondésina, ka kandí tesina porowaŋgurí. \v 34 Ko Yesuko ŋande yaró, “Awa, quhuríye se roto. Dokoro oka teteŋgo ŋaro murí kama iŋoyi tondaŋete.” Kuma unindo kowe punu-punuyó ŋu rondaŋe siyowero quro kundo ka taŋgurí. \p \v 35 Unipare kaŋero toŋetiqo, uni pará-parámbo huwó mande Yesu koya ŋande yeyaŋgo, “Ŋundo uni kumi rambaruru koŋgo yoraró. Asa ene hamó Anutu koro Kristo ŋu, uni Anutuko rokóŋaró ŋu tiníkaqo, asa rambaruru ŋa takaní.” \p \v 36 Kuma unindo ŋuya Yesu koro huwó mande ye inaŋgurí. Ene kutaqemo ŋuno mahero, wain oŋgomi re inoro \v 37 ŋande yaŋgurí, “Asa ke Juda koro wiri yerete uni tiníkaqo, asa keŋo rambaruru ŋa taka.” \p \v 38 Ko mande ka nakayáŋoro tipiriri suwómo raŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “Uni ŋako Juda Uniparetoro Wiri yerete Uni ŋu.” \p \v 39 Asa uni irisa se poro yereŋgurí qu kato Yesu ŋande yesaráŋaró, “Kepe hamó Kristo ŋumbe? Asa keŋombo keŋo koweke samakaŋoyaqo, nore ŋuya samaka nere.” \p \v 40 Quko meyowo ŋundo qene yero ŋande miraró, “Ke ŋuya topé piyimi ŋunde qu rete. Asa dokoro Anutu koro kama sorete? \v 41 Noreko quhurí uni koro kimoyó meté retero. Quko uni ŋako quhurí ka kama taró.” \p \v 42 Yero ŋande yaró, “Yesu, ke unipareke wiri yereyote narukemo oweya qunoko, ke neneŋo iŋo qembe.” \p \v 43 Yiní Yesuko ŋande miraró, “No hamó ke kimiroteno, itakako ke noya paradais\f + \fr 23:43 \ft “paradais” murí muko ŋandiro: noko meté horé mu.\f* ŋuno yowaro.” \s1 Yesu khumaró \r (Matyu 27:45-56; Mak 15:33-41; Jon 19:28-30) \p \v 44 Asa kosa keweroko mira soso huriri teyate suwoya 3 kilok ŋunde taró. \v 45 Ko tuwi parámi Ya Surumí quroko qu porowoyaró,\f + \fr 23:45 \ft “tuwi” ŋuko \fk Ya Surumí \ft quroyómo Wembó Surumí koya Wembó Surumí Horé keweroyarimo yora (Toŋeŋgurí 26:31-33; 40:21 weyo qembe). Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Wembó Surumí Horé muno ŋuno Anutuko kunditeyara, quko tuwi ŋuko wisumuŋaró, unipareto owero mepémo kini.\f* ŋu kosaŋero tuwi irisa tunoqaró. \v 46 Ko Yesu kondé kiwero ŋande yaró, “Awa, no yuqane kandekemo reteno.” Ŋunde yeroqo yuqayó rotoro khumaró. \p \v 47 Asa kuma unindoro sopo-sopo uni\f + \fr 23:47 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* ŋundo ŋu qenero Anutu owí hokoro ŋande yaró, “Hamó horé, uni ŋuko roneneŋowí mu naŋge,” yaró. \v 48 Ko unipare qambu qenewero maheŋgurí ŋundo o ŋu qenero newondeye surumí tiní nomoye utoro roto toŋeŋgurí. \v 49 Quko Yesu koro topé-topé ŋuya pare Galili noŋgo ŋu howe maheŋgurí ŋuyako kapiyamo kaŋero o ŋu soso qenemukaŋgurí. \s1 Josepko Yesu re tapuŋaró \r (Matyu 27:57-61; Mak 15:42-47; Jon 19:38-42) \p \v 50 Uni pará-parámboro huru-huru koro uni ka owí Josep ŋu yora. Ŋuko uni meté, uni roneneŋowí\f + \fr 23:50 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* qu ka. \v 51 Enendo Juda uni kembé-kembémboro iŋo-iŋoye ŋuro kama metéŋaró. Eneko Arimatea noŋgo qu, asa Juda koro yendé qu ka, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 23:51 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro sopoyaró. \v 52 Asa uni ŋu uyaro Yesu ukúŋo rewero Pailat kirayoní Pailatko meté yaró. \v 53 Ŋunde yiní Yesu ukúŋo re umburo tuwi kekere sara-sara qundo pokamoro re uni tapu kano\f + \fr 23:53 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Ŋunde rotoro wondo parámi ka rero makoyó wisumuŋaŋgurí.\f* ŋuno raró. Komo uni tapu ŋu wondo wekokoro towaró, ko uni ka re ŋuno kama tapuŋoyaŋgo. \v 54 Naru ŋuko Roŋgaruwowero Naru,\f + \fr 23:54 \ft Juda unindo naruye muko ŋandiro: kosa pusuŋiníqota naru keta qu tunoqaró. Asa suwo tiní yate-yate ita saraŋoní yate-yate suwo pitu ko taró, ŋuko naru kanata ka. Asa koretero “roŋgaruwowero naru” ŋu tunoqiní, yate \fk Sapat naru \ft taró.\f* ko naru tapuŋaró quno ŋuno Sapat naru ŋu tunoqewero taró ŋu. \p \v 55 Asa pare komo Galili rotoro Yesu koya maheŋgurí ŋundo Josep howero uyaro uni tapu ŋu qeneŋgurí. Ko ukúŋo re dano rotaró ŋu ŋuya qeneŋgurí. \v 56 Qenero yayemo toŋero kiruwó meté-meté nuŋgurí mu se roŋgaruwaŋgurí. Roŋgaruworo, yate Sapat naruko koro mande kondé ŋu howero imaqaŋgurí.\f + \fr 23:56 \fk Sapat naruko \ft ŋuno Juda unipareto kho ka tewero mepémo kini.\f* \c 24 \s1 Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró \r (Matyu 28:1-10; Mak 16:1-8; Jon 20:1-10) \p \v 1 Asa sonda naru korete quno ŋuno ita saraŋoní suwo-suwo, pare ŋundo o enesó-enesó nuŋgurí meté mu roŋgaruwaŋgurí ŋu se uni tapuko maheŋgurí. \v 2 Se mahiqo, wondo parámi ŋu uni tapu\f + \fr 24:2 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo.\f* ŋuro makoyó wisumuŋaŋgurí, ŋuko tapémo yaró. \v 3 Ŋu qenero wondo ya quroyómo oro Yesu Uni Parámimboro ukúŋo kama qeneŋgurí. \v 4 Ŋuro iŋondata teyuriqo, uni irisa tuwiyari sine parámi tiní taŋgeyemo ŋuno kaŋariyó. \fig Wondo parámi ŋu tapémo yaró.|alt="Tomb with partially unrolled stone" src="ABS-115" size="col" copy="Illustrations by John Lear (c) American Bible Society 1960" ref="LUK 24:2" \fig* \p \v 5 Asa pare ŋu sorero nokono umbu eti ŋande yimirariyó, “Ye dokoro uni yoto-yotoyó moré mu uni khumaŋgurí ŋuro yendémo ŋano mahe seqateŋgo? \v 6 Ŋano kama yote; otoqa! Komo ene yeya Galili yaró quno ŋuno mande ka yimiraró. Ŋu iŋi. \v 7 Ŋande yimiraró, ‘Ŋambe hamó tunoqeweya, ko uni kato Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 24:7 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* rero quhurí uni kandeyemo riqota tipiririko urowaŋgo. Ko naru kapusa quno pitu ko otoqoweya.’” \v 8 Ŋunde yiriqo, mande komo iŋaŋgurí ŋu pitu ko iŋaŋgurí. \p \v 9 Asa uni tapu yendé ŋu rotoro pitu ko yano mahero iŋo-iŋo rewero uni 11\f + \fr 24:9 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 11” ŋuko Yesu uni 12 rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí, quko Jutas roto toŋeró.\f* ŋuya unipare soso ŋuya o tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. \v 10 Pare ŋuko Maria Maktala yendé moŋgo qu, Joana, Maria ŋuko Jems koro nimí, pare kumi ŋuyako mande ŋu asá yerewí uni\f + \fr 24:10 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋu yimiraŋgurí. \v 11 Yimiroyiqo, mande kape-kape naŋge, ye iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí. \v 12 Quko Pitako otoqoro kheŋgeŋoro uni tapuko uyaro kondéqero tuwi ukúŋo pokamaró ŋu kina yoní qeneró. Qenero roto toŋero o soso ŋuro iŋondata parámi teyaró. \s1 Yesuko uni irisa Emeus koro kheko ŋuno mande yaŋgurí \r (Mak 16:12-13) \p \v 13 Asa kosa naru ŋuno naŋge, iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 24:13 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* irisa khendo yendé tomó ta ka, owé Emeus, ŋuno uyaririyó. Ore ŋuko Yerusalem rotoro Emeus ŋuno uyarewero, ore ŋuro piruyó muko kilomita 11 ŋundiro. \v 14 Asa khendo uyareyate o soso tunoqaró ŋuro epe mito-mito tariyó. \v 15 Ŋunde tiri Yesu enepa naŋge kutaqe ŋuno mahero uni irisa ŋuya kopo uyareŋgurí. \v 16 Quko toŋeyari wisumuŋoní kama iŋo inariyó. \p \v 17 Asa enendo ŋande osese yereró, “Yari do karo epe mito-mito tero uyareyotiri?” \p Ŋunde yiní ŋuno kaŋero newonde surumí tero umu-kembayari piyo taró. \v 18 Kako, owí Kiliopasi, ŋundo mande topé yaró, “Kepe itaka Yerusalem mahero o soso tunoqa ŋumbe kama iŋote?” \p \v 19 Yiní ŋande osese yereró, “Ŋu do ka?” \p Yiní mande topé yariyó, “O soso Yesu Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro tunoqaró ŋu. Eneko ye-ye uni ka, Anutu toŋímo ko unipare toŋeyemo kho wimbí, mande kondé teyara. \v 20 O qa-qa unindoro tapá unindoya noreŋo uni pará-parámboya re Rom uni kandeyemo ri topé piyimi inoro tipiririko uroyi khumaró. \v 21 Komo ŋande yero iŋatowó, ŋuko uni maheweya ŋundo Israel unipare kimo yereweya,\f + \fr 24:21 \ft “\fk kimo yereweya\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* ye iŋatowó. Ko o soso ŋu yaŋe naŋge tunoqaró. \v 22 Ŋuya noreŋo pare kumimbo yi newondenani uraró. Ita saraŋoní suwo-suwo eneŋo uni tapuyómo ŋuno uyaro \v 23 ukúŋo ŋuno kama qeneŋgo. Pitu noreno mahero ŋande yaŋgo, ‘Nore kapoko sambo simó\f + \fr 24:23 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* yiyato ŋande yetiri, “Enendo yoto-yoto yote.”’ \v 24 Ŋunde nimiroyi uni kumi keweronani moŋgo uni tapuko uyaro pareto yaŋgo ŋunde naŋge qeneŋgo. Quko eneŋo muko kama qeneŋgo.” \p \v 25 Ŋunde yiri ŋande yimiraró, “Yari iŋo-iŋoyari moré kini tero newondeye kusiyote. Anutu koro ye-ye unindo mande yaŋgurí ŋu kama iŋondutuwoyotiri, peka. \v 26 Date koro? Kristo ŋuko\f + \fr 24:26 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* koretero quhurí korowoníqota, imemoŋgo Anutuko owé parámi inoweya. Ŋumbe iŋariyómbe ma kini?” \v 27 Ŋunde yero enendo sokome Mosesko nakayáŋaró quya sokome Ye-ye Unindo nakayáŋaŋgurí quya eneŋomboro mande murí sokomeko\f + \fr 24:27 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* yote ŋu soso ŋuro yesowaró. \p \v 28 Asa yate yendémo uyarewero uyaririyó muno ŋuno tapémo yotoro enendo yorotowero taró. \v 29 Quko irisa ŋundo kusiyoro ŋande yariyó, “Suwo tewero kosa pusuŋete. Ŋunde ŋuro noreya yoto.” Ŋunde yiri uni irisa ŋuya yaŋgurí. \p \v 30 Asa o qoyemboro newero kunditero enendo bret siyoro puriŋo yero romboŋero yunaró. \v 31 Ŋunde tiní, toŋeyari hiyóqiní, Yesu iŋo inariyó. Ŋunde tiní waka ta toŋiní qenewero mepémo kini. \v 32 Tiní epe mito-mito tariyó, “Hamó, nore khewore maheyaro sokome koro mande rondaqe nimironíqo, newondenari ura!” \p \v 33 Ŋunde yero waka ta otoqoro Yerusalem uyaro iŋo-iŋo rewero uni 11\f + \fr 24:33 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 11” ŋuko Yesu uni 12 rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí, quko Jutas roto toŋeró.\f* ŋuya topoyemboya kopaŋgurí quno ŋuno uyaririyó. \v 34 Unipare ŋundo ŋande yimiraŋgurí, “Hamó horé, Uni Parámi ŋuko pitu otoqoro Saimonko tunoqa!” \v 35 Ko enepa naŋge o kheko tunoqa ŋuro yimirariyó. Ko ŋande yariyó, “Bret ŋu romboŋe nunoníqota nore qene iŋaro,” yariyó. \s1 Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesu qeneŋgurí \r (Matyu 28:16-20; Mak 16:14-18; Jon 20:19-23) \p \v 36 Asa irisa ŋuya yeyuriqo, Yesu keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newonde ime yuri.” \p \v 37 Yiní qenero yukuworo, kapo ka, ye iŋoro sasaro parámi taŋgurí. \v 38 Ko ŋande yimiraró, “Do karo yukuwoteŋgo? Do karo newondeye wimbo-wimbo yote? \v 39 Khe kandene qenoyi. Kapoko suŋgí, wimbí moré kini.” \p \v 40 Ŋunde yero khí kandí se witú yereró. \v 41 Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu tero iŋondata parámi taŋgurí, quko iŋondutu hamó kama taŋgurí. Ŋunde ŋuroko ŋande yimiraró, “O newero qu kape ŋana?” yaró. \p \v 42 Yiní sono qare ka sombé qaŋgurí mu inaŋgurí. \v 43 Ŋu re toŋeyemo naró. \p \v 44 Asa ŋande yimiraró, “No yeya yoranowó quno ŋuno ŋande yimiranowó: mande kumi Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Hariri Yambo ŋuya\f + \fr 24:44 \ft “\fk Moses \ft koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Hariri Yambo” - ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* ŋuno neneŋo nakayáŋaŋgurí, ko mande soso ŋu mepémo tunoqeweya.” \p \v 45 Ŋunde yeroqo samaka yiriní mande murí mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu iŋoyi tondaŋaró. \v 46 Ko ŋande yimiraró, “Komo suki sokomeko\f + \fr 24:46 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, ko Kristo ŋundo\f + \fr 24:46 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* kowe surumí koroworo naru kapusayómo ŋuno uni tapu koŋgo otoqoweya. \v 47 Otoqoníqo, kumimbo eneŋo owímo uni wini soso keweroyemo ŋande yesowowaŋgo, ko uni kato oteteye piyimi ŋuro newonde surumí tero newonde rohoréŋo tiníqo, Anutuko quhuríye se rotoweya. Asa yendo Yerusalem ŋano kho kimani tero \v 48 o soso ŋaro yesowowaŋgo. \v 49 Iŋoyi. Komo Awando mande kusiyoro o meté ka re yunowero yaró. No o meté ŋu rewe yeno maheweya ŋu. Quko yendé parámimo ŋano yurika wimbu kore koŋgo saŋayemo umbuweya.” \s1 Yesu samboko oró \r (Mak 16:19-20; Asá yerewí Uni 1:1-12) \p \v 50 Asa Yesuko yorero Betani yendé sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro kandí hokoro puriŋo re yunaró. \v 51 Ŋunde re yunoyoní Anutuko riní samboko oró. \v 52 Uni ŋu potoruku te inoyi kini tiní niŋgu-niŋgu tero pitu ko Yerusalem uŋgurí. \v 53 Ko naru rokóŋo Ya Surumímo\f + \fr 24:53 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno yotoro Anutu owí hokoyaŋgurí.