\id JHN - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Jon \toc1 Miti Mande Jonko Nakayáŋaró Mu \toc2 Jon \toc3 Jon \mt1 Miti Mande Jonko \mt1 Nakayáŋaró Mu \imt1 Mande Kembé \ip Sokome ŋako Yesuko \bd Mesaiya\bd* tero maheró koro sowo mande qu. Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. \bd Anutu koro huru-huru\bd* ŋuro tapá uni komo qu soso ŋundo ŋande yaŋgurí, ko Jon, Sepeti naŋuní ŋu, Yesu koro \bd iŋo-iŋo rewero uni\bd* qu ka, nakayáŋaró. Norendo mande ŋa weyoro ŋande ye iŋoyoteto, uni nakayáŋaró qundo o soso tunoqaró ŋu toŋímbo qeneró. Ŋunde ŋuroko meté yewato, Jon eneŋombo nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, Miti Mande Jon Nakayáŋaró Mu, dokoro \bd Mesaiya\bd* maheró koro piŋa mande ŋuko \bd miti mande\bd* ŋundiro. \ip Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeyoteŋgo, ko Jonko kumima naru 70AD sokome ŋa nakayáŋaró, peka, quko qambu ŋande yeteŋgo, 85AD koya 100AD keweroko ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “85AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 85 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Tapá uni komo qundo yaŋgurí, Jonko miti mande ŋa Efesus yendémo nakayáŋaró. \ip Jonko ŋande yaró, ko enendo sowo mande ŋa nakayáŋoní unipareto Yesu iŋondutuwoyaŋgurí qundo weyoro iŋondutu hamó naŋge temukoro Yesu owímo yoto-yotoye rewaŋgo. (\it Jon 20:31\it* weyo qembe.) \c 1 \s1 Mande kato uni ka taró \p \v 1 Komo suki-suki, o soso kama tunoqeyoní, Mande kako yora. Mande ŋu Anutu koya yora, ŋuko Anutu naŋge. \v 2 Komo suki-suki Mande ŋu Anutu koya yora. \p \v 3 Mande ŋundo kho taró quwore naŋge o soso tunoqaró. Oka tunoqaró ŋuko khe enesówore kama tunoqaró. \v 4 Mande ŋuko yoto-yoto unipare yunoyote. Ko yoto-yoto ŋundo hiyó tiní unipare hiyóqeyoteŋgo. \v 5 Hiyó ŋu huririko hiyóqeyote. Ko huririko hiyó kama riní umbuyote. \p \v 6 Asa Anutuko uni ka asáŋoní maheró. Uni ŋu owí muko Jon.\f + \fr 1:6 \ft “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.\f* \v 7 Ene hiyó ŋuro mande wisiyo yewero maheró. Yiní unipare mandí iŋoro iŋondutuwowaŋgo. \v 8 Eneŋomboko hiyó ŋu kini. Hiyó ŋuro mande wisiyo yewero naŋge maheró. \p \v 9 Hiyó ŋuko hiyó hamó qu ko unipare hiyóqewero quro nokono umburó. \v 10 Komo enendo noko ŋu riní tunoqaró. Quko nokono unipare ŋundo ene kama iŋo inaŋgurí. \v 11 Eneŋo mirayómo maheró, quko uni topé kumimbo topo kama te inaŋgurí. \v 12 Ŋunde quko kumimbo topo te inoro owí iŋondutuwoyoteŋgo, enendo unipare ŋu yoriní meté Anutu koro simó tunoqewaŋgo. \v 13 Simó ŋunde qu uniparetoro sowe qu kini. Ŋuya unindoro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí, ma awa-awayemboro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí. Kini, Anutu eneŋombo yoriní eneŋo simó tunoqeyoteŋgo. \p \v 14 Mande ŋundo kowí saŋaní rero keweronanimo tuwi yamaru raŋaró.\f + \fr 1:14 \ft “keweronanimo tuwi yamaru raŋaró” ŋuro murí muko ŋandiro: komo suki \fk Mosesko \ft Israel unipare yorero \fk Isip \ft mira rotoro mira wimbímo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses mironí unipare yimironí tuwi yamaru towaŋgurí. Tuwi yamaru ŋunoko Anutu eneŋombo umbuní Mosesko eneŋo sine parámiyó qenero eneya mande yariyó (Toŋeŋgurí 25 koya 33 weyo qembe). Jonko ŋano ŋande yete, ko Yesuko ŋundiro unipare keweroyemo umburó.\f* Ŋunde tiní norendo eneŋo sine parámiyó ŋu qenetowó, ko sine parámiyó ŋuko Naŋuní Kanata Naŋge Iwí moŋgo maheró quro sine parámiyó qu.\f + \fr 1:14 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* Ŋuko samaka-samaka tuwó koya o soso hamó-hamó quya maŋgoraró. \v 15 Jonko uni ŋuro yesowaró. Ŋande nekaró, “Komo, nondo uni ŋaro ŋande ye yimiranowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora, ŋunde ŋuroko no taka nerete.’” \v 16 Asa eneŋo samaka-samaka tuwó parámi ŋu noŋgo nore puriŋo kate-kate reyato. \v 17 Qeni, Anutuko Moseswore hutuŋo mande nore nunaró.\f + \fr 1:17 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* Ko enendo Yesu Kristowore\f + \fr 1:17 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó “Kristo Yesu,” ma “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* samaka-samaka tuwó ŋuya mande hamó muya riní tunoqaró. \v 18 Uni kato naru kano Anutu kama qeneró. Kini. Naŋuní Kanata Naŋgeko Iwí taŋgímo yorote ŋundo ene witú niriní iŋoyato. \s1 Jon, sono re-re uni ŋundo mande yesowoyara \r (Matyu 3:1-12; Mak 1:7-8; Luk 3:15-17) \p \v 19 Asa naru kano Juda koro uni pará-parámbo o qa-qa unindoya\f + \fr 1:19 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* Liwai koro sowe quya\f + \fr 1:19 \ft “\fk Liwai \ft koro sowo qundo” o soso \fk Ya Surumímo \ft ŋuno roŋgaruwoyaŋgurí.\f* asá yiri Yerusalem rotoro ene dani ka oseseyowero Jonko maheŋgurí. \p \v 20 Ŋunde oseseyi Jonko kama tapuŋoro tunomo yero ŋande yesowaró, “Noko Kristo ŋu kini.” \f + \fr 1:20 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* \p \v 21 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko ke dani ka? Keko Elaija\f + \fr 1:21 \ft “\fk Elaija\ft ” ŋuko Anutu koro \fk ye-ye uni \ft komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.\f* peka?” \p Yiqo, ŋande yaró, “Kini.” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Keko Ye-ye uni ŋu peka?” \p Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Kini.” \p \v 22 Ŋunde ŋuroko ŋande yaŋgurí, “Ke dani ka? Nore unindo asá nereŋgurí quro mande topé ka yewato. Keto keŋomboro date yete?” \p \v 23 Ŋunde yi Jonko ye-ye uni Aisaia koro maŋgó rero ŋande yaró, “No uni ka mira wimbímo nekoro ŋande yeteno, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoyi qembe.’” \f + \fr 1:23 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. \fk Aisaiako \ft mande ŋu nakayáŋoní (\fk Aisaia 40:3 \ft ) kumima naru 700 ŋunde rotoro Jonko maŋgó rero ŋunde yaró.\f* \p \v 24 Juda unindo Farisi uni\f + \fr 1:24 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* kumi ŋuya asá yiri maheŋgurí. \v 25 Asa uni ŋundo Jon ŋande oseseyaŋgurí, “Keko Kristo ŋu kini, ko Elaija kini, ko Ye-ye uni ŋu kini. Asa ke do murí karo unipare sono re yunoyote?” \p \v 26 Jonko mande topé ŋande yaró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno. Quko uni ka ye keweroyemo yote, ye uni ŋu kama iŋo inoyoteŋgo. \v 27 Ŋuko huwónemo mahete ŋu. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini,” \f + \fr 1:27 \ft Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.\f* yaró. \v 28 Ŋu soso Betani yendémo Jotan sono karóŋo andusina ŋuno tunoqaró. Ŋuno Jonko unipare sono re yunoyara. \s1 Yesuko Anutu koro Sipsip Simó ŋu \p \v 29 Saraŋoní, Yesu mahiní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeni, ŋuko Anutu koro sipsip simó ŋu. Enendo unipare soso nokono yoteŋgo ŋu quhuríye se rotoweya. \v 30 Komo nondo uni ŋuro ŋande yanowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora. Ŋunde ŋuroko enendo taka nerete.’ \v 31 Nondo uni ŋu dani yero kama iŋanowó. Quko nondo Israel unipareto uni ŋu qene iŋowero quro mahero unipare sono re yunoyoteno.” \p \v 32 Jonko ŋande yesowaró, “Nondo Yuqako\f + \fr 1:32 \ft “Yuqa” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* sambo rotoro nú qembe tero umburo Yesu saŋanímo ŋuno yora, ŋu qenenowó. \v 33 Nondo uni ŋu dani ka yero kama iŋanowó. Quko Anutuko no unipare sono re yunowero asá nerero ŋande nimiraró, ‘Yuqako umburo uni ka saŋanímo yoweya ŋu, asa ke sono re yunoyote ŋunde qembe uni ŋundo unipare Yuqa Surumí re yunoweya.’ \v 34 Ŋundiro naŋge nondo uni ŋu qenero mande ŋande yesowoteno, uni ŋuko Anutu koro Naŋuní.” \s1 Iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu tunoqaŋgurí \p \v 35 Saraŋoní, Jon pitu ko ŋuno kaŋeyoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó irisa ŋuya\f + \fr 1:35 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* ŋuno kaŋeyariyó. \v 36 Yesu uyariní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeniri, Anutu koro Sipsip Simó ŋu.” \p \v 37 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro Yesu howariyó. \v 38 Howiri Yesu rohoréŋoro toŋetero yiyoro ŋande osese yereró, “Yari do ka seqatiri?” yaró. \p Enepa oseseyariyó, “Rapi, ke dano yorote?” (“Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”) \p \v 39 Yiriqo, ŋande yimiraró, “Mahe qeniri.” \p Yiní ya ŋuno yaró ŋuno uyare qeneriyó. Qeniri suwoya tiní eneya yorariyó. \p \v 40 Uni ka Jonko mande yiní iŋoro Yesu howaró ŋuko Andru, Saimon-Pita koro koneyó. \v 41 Asa enendo imemoŋgo Yesu rotoro koretero uyaro payó Saimon qeneró. Qenero ŋande miraró, “Nore Mesaiya qeneteto,” yaró. (“Mesaiya” ŋuro murí muko “Kristo.”)\f + \fr 1:41 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* \v 42 Ko Andruko payó rero Yesuko uyaró. \p Re uyariní Yesuko qenero ŋande yaró, “Keko Saimon, Jon koro naŋuní. Imemoŋgoko owéŋge, ‘Sipas,’ ye neko kerewaŋgo.” (Owé “Sipas” ŋuko “Pita” ŋundiro naŋge.) \s1 Yesuko Filip koya Nataniel neko yereró \p \v 43 Saraŋoní, Galili mirako uyare Filip qenewero ye iŋaró. Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke maheya nohowe.” \p \v 44 Filip ŋuko yendé kembé Betisaita noŋgo qu, yendé ŋuko Andru koya Pita koya yendéyari. \v 45 Asa ko Filip uyaro Nataniel qenero ŋande miraró, “Komo Mosesko hutuŋo mandeko\f + \fr 1:45 \ft Komo suki Anutuko \fk Moses hutuŋo mande \ft inoní Juda unipare rondaqe yunaró. Imemoŋgo unipareto sokome kandeka (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) ŋu, “Moses koro hutuŋo mande,” ye nekaŋgurí.\f* ŋuno uni karo ŋande nakayáŋaró, ko ye-ye unindo ŋuya ŋuro nakayáŋaŋgurí. Asa norendo uni ŋu qeneto. Ŋuko Yesu Nasaret yendé moŋgo, Josep koro naŋuní.” \p \v 46 Ko Natanieliko ŋande oseseyaró, “Do o meté ka Nasaret noŋgo meté tunoqeweya?” \p Yiní ŋande miraró, “Ke maheya qeno.” \p \v 47 Mahiri Yesuko Nataniel qenero ŋuro ŋande yaró, “Qeni. Hamó Israel uni ka kota murí qu eneno kama yote qu mahete.” \p \v 48 Ko Natanieliko ŋande yaró, “Ke date tero no iŋo nunote?” \p Yiní Yesu mande topé ŋande yaró, “Filipko ke kama neko kereyoníqota no ke kewá fik murímo ŋuno yuri kiyanowó.” \p \v 49 Yiní Natanieliko ŋande yaró, “Rapi,\f + \fr 1:49 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* keko Anutu koro Naŋuní, Israel koro wiri yerete uni ŋu.” \p \v 50 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “No ŋande kimiroteno, no ke kewá fik murímo yori kiyanowó mu kimiroteno, ko ŋunde ŋuro naŋge no iŋondutu nereyote. Imemoŋgo keto o parámi horé ka o ŋu takaweya qu qeneweya.” \v 51 Yero ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo ye sambo kosoní qenewaŋgo, ko Anutu koro sambo simó\f + \fr 1:51 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* otoqoro Unindoro Naŋuní\f + \fr 1:51 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge. Komo suki \fk ye-ye uni \ft Danielko “uni ka unindoro naŋuní qembe” ŋuro nakayáŋaró (Daniel 7:13-14 weyo qembe), ko Yesu koro naruyómo ŋuno unipare kumimbo ŋande ye iŋaŋgurí, uni ŋuko \fk Mesaiya \ft naŋge.\f* saŋanímo umbuyoteŋgo ŋu yiyowaŋgo.” \c 2 \s1 Yesuko sono rohoréŋoní wain taró \p \v 1 Yaŋini Galili mirako Kana yendémo ŋuno epe re-re tewero naru ka tunoqaró. Yesu koro nimímbo epe re-re ŋu qenewero ŋuno uyaró. \v 2 Komo, pare reweya ŋundo Yesu koya eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 2:2 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* neko yiriní ŋuno maheŋgurí. \v 3 Asa o ne-ne naru keweroko ŋuno wain ŋu kini taró, ko nimímbo Yesu ŋande miraró, “Wain ŋu kini tete,” yaró. \p \v 4 Yiní mande topé ŋande yaró, “Ná, do karo ŋundiro nimirote? Neneŋo narune muko itaka kini.” \p \v 5 Ŋunde yiní nimímbo sunará simó ŋandiro yimiraró, “Enendo o ka yimironíqo, ŋu ti qembe,” yaró. \p \v 6 Yano quroko ŋuno noko kumbe parámi kande saŋiyoro kanata ŋuno yaŋgurí. Kumbe kanata-kanata sono lita 45 ŋundiro mondo towaŋgurí. Juda unipareto hutuŋo mandeye howero sono ŋu rero kandeye sonowoyaŋgurí. \p \v 7 Asa Yesuko sunará simó ŋande yimiraró, “Noko kumbe soso ŋuno sono hausuwoyi,” yiní sono hausuwoyi hamó-hamó maŋgoraŋgurí. \fig Noko kumbe soso ŋuno sono hausuwoyi hamó-hamó maŋgoraŋgurí.|alt="Jesus changes water to wine" src="UBSc-04b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="JHN 2:7" \fig* \p \v 8 Maŋgoriní ŋande yimiraró, “Asa topa kano mondoya o ne-ne ŋuro sopo-sopo ŋu inoyi,” yiní ŋunde taŋgurí. \p \v 9 Ŋunde ti sopo-sopo unindo sono rohoréŋoro wain tunoqaró ŋu naró. Nero da noŋgo siyaŋgurí ŋu kama iŋaró, quko sunará simómbo sono mondaŋgurí ŋu iŋomukaŋgurí. Asa sopo-sopo unindo uni epe re-re tewero ŋu nekoní maheró. \v 10 Mahiní ŋande miraró, “Uni ka o ne-ne teyote ŋuko koretero wain meté mu eneŋo topé-topé yunoyote. Ko imemoŋgo, topé-topémbo parámi nero kape-kape tiqo, wain soŋga piyimi mu yunoyote. Quko keto wain meté mu tapuŋoro itaka ka re mahete,” yaró. \p \v 11 Asa Yesuko rokó korete ŋu Galili mirako Kana yendémo ŋuno taró. Ŋundiro naŋge Yesu eneŋo sine parámiyó\f + \fr 2:11 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* wisiyoní eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó qenero Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. \p \v 12 Imemoŋgo Yesu, nimí, kone-topé, iŋo-iŋo rewero uniyó, ŋu soso Kana yendé rotoro yendé kembé Kaperneam ŋuno uŋgurí. Naru qambu ka yendémo ŋuno yaŋgurí. \s1 Yesuko mone rewero uni Ya Surumí moŋgo yohowaró \r (Matyu 21:12-13; Mak 11:15-17; Luk 19:45-46) \p \v 13 Naru kano Juda uniparetoro o ne-ne parámi, owí muko Taka yereró, ŋu\f + \fr 2:13 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* tunoqewero taró, ko Yesuko Yerusalem oró. \v 14 Oro Anutu koro Ya Surumímboro\f + \fr 2:14 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hoŋgo quroko ŋuno Yesuko yiyoní uni kumimbo makao, sipsip, nú se ŋuno soweyoyaŋgo. Ko kumi yakutímo kunditero mone enesó-enesó rohoréŋoro Juda koro mone qu yero reyaŋgo.\f + \fr 2:14 \ft Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo \fk Ya Surumí \ft ŋuno mahero yambo hariri tero \fk o qa-qa \ft teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí.\f* \v 15 Asa Yesuko utó kumi toworo sipsip, makao ŋu yuto yohowiní Ya Surumímboro hoŋgo sumeyo uŋgurí. Moneye se windoroŋoro yakutíye ŋu soso uroní umbuŋgurí. \v 16 Ŋunde tero nú soweyoyaŋgo ŋu ŋande yimiraró, “Nú ŋa se toŋi! Ye Awanemboro Ya qu ri maketi ka tunoqaró! Ŋu roti!” \p \v 17 Ŋunde tiníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qenero mande ka sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋuro iŋaŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “No keŋo ya ŋuro hamó horé iŋoyoteno. Ko muríne ŋundo rambaruru nereweya.” \f + \fr 2:17 \ft Hariri Yambo 69:9\f* \p \v 18 Asa Juda koro uni pará-parámbo Yesuko o taró ŋu qenero ŋande oseseyaŋgurí, “Keto do rokó ka teweya ŋuko keŋo otete ŋu tewero quro owéŋge ŋu nore witú nereweya?” \p \v 19 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Yendo Ya Surumí ŋa rambaruruwoyiqota naru kapusa quno ŋuno rewe otoqoro meté teweya.” \p \v 20 Ŋunde ŋuro ŋande yaŋgurí, “Aine, kumima naru 46 ŋunde rotoro Ya Surumí ŋa towoyaŋgurí, quko naru kapusa qunope keto ri otoqoweyape?” \v 21 Ŋunde yaŋgurí, quko Yesuko ya surumí ŋuro yaró ŋuko eneŋo kowí naŋge. \v 22 Ŋunde ŋuro imemoŋgo, Anutuko Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó komo mande yaró ŋu ko iŋaŋgurí. Iŋoro mande sokomeko\f + \fr 2:22 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno nakayáŋgurí ŋuya mande Yesuko yimitoyaró ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí. \p \v 23 Asa Yesu Yerusalem ŋuno yoníqo, Taka yereró quro o ne-ne ŋu tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno rokó-rokó teyara. Ŋunde tiní unipare qambu qenero owí iŋondutuwoyaŋgurí. \v 24 Quko Yesuko eneŋo kandeyemo kama raró. Dokoro enendo unipare soso koro newondeye iŋoní tondaŋemukaró. \v 25 Enendo uni ka kama oseseyoní uniparetoro muríye yesowo miraró. Dokoro ene uniparetoro newondeye iŋoní tondaŋemukaró. \c 3 \s1 Yesu koya Nikodemus koya mande tariyó \p \v 1 Asa uni ka yaró mu, owí muko Nikodemus. Ŋuko Farisi uni\f + \fr 3:1 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* ka, Juda koro uni kembé ka. \v 2 Uni ŋu suwono Yesuko mahero ŋande yaró, “Rapi,\f + \fr 3:2 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* nore ŋande iŋomukoteto, keko rondaqe-rondaqe uni Anutu koŋgo mahete qu. Dokoro Anutuko uni kaya kama yote tiníqo, rokó-rokó keto teyote ŋunde qu tewero mepémo kini.” \p \v 3 Yesuko mandí topé ŋande yaró, “Hamó horé ŋande kimiroteno, uni ka pitu ko kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 3:3 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋu kama qeneweya.” \p \v 4 Yiní ŋande oseseyaró, “Date tero uni koŋgomu kato pitu ko nimímbo pisiyoweya? Ŋumbeka nimí qahí quroko pitu ko uweya?” \p \v 5 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Hamó horé, ŋande kimiroteno, uni ka sonowore, Yuqawore kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama oweya.\f + \fr 3:5 \ft Esekiel 36:25-27 weyo qembe.\f* \v 6 Kowe saŋanímbo pisiyote ŋuko kowe saŋaní naŋge, ko Yuqako pisiyote ŋuko yuqa naŋge. \v 7 Nondo kimiroteno, ‘Ye pisiyoweya qu pitu ko tunoqi,’ yeteno, quko ŋuro iŋondata parámi ma tewero. \v 8 Qeno, matú ŋuko eneŋo iŋo-iŋoyó howero mira kawore-kawore ŋana uyote. Ke niriyó ŋu iŋoyote, quko dawore mahete ko dawore ute ŋu kama iŋoyote. Asa Yuqako date unipare pisi yerete ŋuro murí ŋuya kama iŋoyoteto.” \p \v 9 Nikodemusko ŋande oseseyaró, “Ŋu date tunoqeweya?” \p \v 10 Yiní mande topé ŋande yaró, “Date koro? Ke Israel uniparetoro rondaqe-rondaqe uni tete, quko o ŋuro kama iŋote ŋu? \v 11 Hamó horé kimiroteno, noreko o iŋoyoteto ŋuro yeyoteto. Ko o komo qeneto ŋuro yesowo yeyoteto. Quko ye mande norendo yesowo yeyoteto ŋuro huwóŋoyoteŋgo. \v 12 Nondo o nokono quro yimiranowó, quko ye kama iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko no o samboko quro ye yimirowano tiníqo, ye date iŋondutuwowaŋgo? \v 13 Ko uni kato samboko kama oró. Kini. Unindoro Naŋuní ŋundo\f + \fr 3:13 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* naŋge sambo ŋu roto umburó. \v 14 Komo Mosesko mira wimbímo sire ka hokaró,\f + \fr 3:14 \ft Naru kano Israel unipareto mira wimbímo ŋuno khete uyarero Anutu koya kisikasa mande yeyaŋgurí. Ŋunde yiqo, Anutuko sire kumi asá yiriní unipare qambu yiki khumaŋgurí. Yate unipareto newondeye rohoréŋoyi Anutuko \fk Moses \ft mironí sire ka braspo toworo koreko hokoní uni sireko yikaŋgurí ŋu qeni Anutuko yoriní meté taŋgurí. (Qambuye 21:4-9 weyo qembe.)\f* ŋunde naŋge uni kumimbo Unindoro Naŋuní hokowaŋgo. \v 15 Ŋunde tero uni soso iŋondutu tewaŋgo ŋuko ene quroyómo ŋuno yoto-yoto suki-suki rewaŋgo,” yaró. \p \v 16 Dokoro Anutuko hamó newonde meté unipare soso yunoyote. Ŋunde tero Naŋuní Kanata Naŋge ŋu roto yunaró. Roto yunoní unipare soso Naŋuní ŋu iŋondutuwoyoteŋgo ŋuko kama piyo tewaŋgo. Kini, yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. \v 17 Dokoro Anutuko Naŋunímbo oteteyemboro topé piyimi unipare yunowero quro kama asáŋoní nokono umburó. Kini, Naŋuníwore unipare rambaruru koŋgo yorewero quro asáŋoní umburó. \v 18 Uni kato iŋondutuwoyote ŋuko topé piyimi kama reweya. Quko uni kato kama iŋondutuwoyote ŋuko, Anutuko komo ŋande yaró, topé piyimi reweya. Dokoro, enendo Anutu koro Naŋuní Kanata Naŋge koro owí ŋu kama iŋondutuwoyaró. \v 19 Ko topé piyimi reweya ŋuro murí muko ŋandiro: hiyó nokono tunoqaró. Quko unipareto otete piyimi teyaŋgo. Ŋuroko huriri koro watí metéŋoro hiyó huwóŋoyaŋgo. \v 20 Unipare soso o piyimi teyoteŋgo ŋuko, hiyó koro saŋgiríŋo tero hiyómo ŋuno kama maheyoteŋgo. Dokoro ŋunde mahiqo, oteteye tunomo tunoqeweya. \v 21 Quko uni ka otete hamó mu teyote ŋuko hiyómo maheyote. Ŋunde tero unipare soso ŋundo ene Anutu howero o taró ŋu qene iŋowaŋgo. \s1 Jon, sono re yunoyara uni ŋundo Yesu ŋuro tunomo yesowaró \p \v 22 Imemoŋgo Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 3:22 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Judia mirako ŋuno uyareŋgurí. Uyaro ŋuno yotoro unipare sono re yunoyara. \v 23 Ŋu naruko ŋuno Jonko Salim yendé sumeyoro Ainon yendé ŋuno sono re yunoyara. Dokoro sono qambu ŋuno yora. Unipare ŋuno mahiqo, sono re yunoyara. \v 24 (Ŋu naruko ŋuno Jon kusi-kusi yano kama re rotaŋgurí.)\f + \fr 3:24 \ft Jonko wiri yerete uni \fk Herot \ft koro oteteyó tunomo qene rondaŋiní kusi-kusi yano re rotoro, yate uroní khumaró. (Mak 6:17-29 weyo qembe.)\f* \p \v 25 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 3:25 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* Juda uni kanata kaya kiro puso tero ŋande yaŋgurí, “Nore date sonoworo Anutu toŋímo sara tewato,” yaŋgurí. \v 26 Ŋunde tero iŋo-iŋo rewero uniyó Jonko uyaro ŋande miraŋgurí, “Rapi,\f + \fr 3:26 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* uni komo keya Jotan Sono karóŋo andusina yotoro keto ŋuro yesowoyaró ŋuno qu, itaka enendo unipare sono re yunoní soso ŋuno uyaremukoteŋgo.” \p \v 27 Ŋunde yi Jonko mande topé ŋande yaró, “Asa Anutu samboko yote ŋundo oka re uni ka kama inoníqo, o ŋu kama reweya. \v 28 Yeŋombo komo nondo mande yanowó ŋu iŋaŋgurí, ‘Kristo ŋuko no kini.\f + \fr 3:28 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* Kini, koretero Anutuko asá niriní maheweqota tukú maheweya.’ \v 29 Uni kaya pare kaya epe re-re tewari quno ŋuno uni ŋundo naŋge pare ŋu reweya. Eneŋo topémbo soporo kusumbo rero maŋgó iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tete. Ŋunde ŋuroko itaka naŋge niŋgu-niŋgu teteno, ko niŋgu-niŋgu ŋu parámi tete. \v 30 Eneŋo owí muko hamó oní neneŋo owéne muko umbuweya. \p \v 31 “Uni kore koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote. Uni noko noŋgo maheró ŋuko noko koro qu naŋge, ko ene noko ŋaro o quro yeyote qu. Uni sambo koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote. \v 32 Eneko o komo qenero iŋaró ŋuro yesowo yeyote. Quko unindo mande yesowoyote ŋu kama reyoteŋgo. \v 33 Uni ka eneŋo mandí reyote ŋuko, ‘Anutuko mande hamó yeyote,’ ŋundiro witú nereyote. \v 34 Hamó, Anutuko uni asáŋoní maheró ŋuko Anutu koro mandí yeyote, dokoro, Anutuko Yuqa Surumí ŋu parámi inaró. \v 35 Iwímbo newonde meté Naŋuní hamó inoro komo o soso se kandímo rotaró. \v 36 Uni ka Naŋuní ŋu iŋondutuwoyote ŋuko yoto-yoto suki-suki moré. Quko uni ka Naŋuní ŋu huwóŋoyote ŋuko yoto-yoto kama reweya. Kini. Anutu koro newonde saŋgirí watí eneno yote.” \c 4 \s1 Yesu koya Samaria pare kaya mande tariyó \p \v 1-3 Jonko iŋo-iŋo rewero unipare yorero sono re yunoyaró, ko Yesu ŋuya ŋunde taró, quko enendo parámi tero Jon ŋunde takaró. (Hamó, Yesu enepa naŋge uni ka kama sono re inaró. Kini. Eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo naŋge sono re yunoyaŋgurí.) Ko Farisi unindo o taró ŋuro mande piŋayó iŋoyiqo, Yesuko ŋuro iŋoro Judia mira ŋu rotoro Galili mirako ŋuno uró. \p \v 4 Asa Galili urowero Samaria mira\f + \fr 4:4 \ft “\fk Samaria \ft mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditero Juda unindoya nambo-simóye epe ino-ino tero Juda koro Anutuye potoruku te inoyaŋgurí. Quko \fk Moses \ft koro sokome kandeka (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) ŋu naŋge qene howeyaŋgurí.\f* keweroko ŋuno uyaró. \v 5 Ŋunde uyareyate yendé parámi Sika ŋuno uyaró. Yendé sumeyoro ŋuno mira ka komo Yakopko naŋuní Josep inaró mu ŋuno yaró.\f + \fr 4:5 \ft Murí Tero 48:22 weyo qembe.\f* \v 6 Mira ŋuno meré sono ka Yakopko saró mu yaró. Asa Yesu khewore uyareyate kowí surumíŋoní kosa keweroko mahero meré sono sumeyoro ŋuno kunditaró. \v 7 Kunditiní Samaria pare ka sono mondowero maheró. Mahiní Yesuko ŋande miraró, “Sono re nunoka newe.” \v 8 (Ŋunde yaró, dokoro iŋo-iŋo rewero uniyó o qoyemboro kimowero yendémo omukaŋgurí quno.) \p \v 9 Asa Samaria pare ŋundo ŋande miraró, “Keko Juda uni ka, noko Samaria pare ka. Ke date koro ŋunde yete, ‘Sono re nunoka, newe?’” (Ŋunde yaró, dokoro Samaria unipareto topako neyaŋgo tiníqo, Juda unipareto ŋu noŋgo kama newaŋgo.) \p \v 10 Asa Yesuko ŋande miraró, “Keto Anutu koro puriŋo koya uni, sono re ŋuno yero kimira ŋuya iŋote tiníqo, ene kirayoyiqo, sono yoto-yotoyó moré mu re kunoweya.” \p \v 11 Yiní ŋande yaró, “Awa, ke kumbeke moré kini ŋa! Meré sono ŋako meré piyimi. Ŋunde ŋuro sono yoto-yotoyó moré ŋu, ke da noŋgo reweya? \v 12 Usinani Yakopko meré sono ŋa nore nunaró. Eneŋombo ŋano neyara, ko naŋo-simó, makao, sipsipyó ŋu soso meré sonono ŋano neyaŋgurí. Keŋo owéŋgepo Yakop koro owí takate, peka?” \p \v 13 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni kato meré sonono ŋano neyoteŋgo, quko imemoŋgo pitu ko sono koro khumoweya. \v 14 Quko uni ka nondo sono re inoteno ŋu neweya ŋuko naru suki-suki sono koro kama khumoweya. Kini, sono re inoteno ŋuko quroyómo ŋuno sono umó ŋunde qembe tunoqero yoto-yoto suki-suki inoweya.” \p \v 15 Pareto ŋande miraró, “Awa, sono ŋunde qu re nunokata imemoŋgo sono koro khumoro mahero ŋa noŋgo sono kama mondoyowano.” \p \v 16 Yiní ŋande miraró, “Ke toŋeya kameŋge neko re mahiri.” \p \v 17 Yiní mande topé ŋande yaró, “No kamene moré kini.” \p Yiní ŋande miraró, “Hamó yete, ke kameŋge moré kini, \v 18 dokoro komo ke kameŋge kandeka qu yorotaró ŋu. Ko uni ŋu keya yotiri ŋuko, keŋo kameŋge kini. Mande yete ŋuko hamó naŋge.” \p \v 19 Ko pareto ŋande miraró, “Awa, itakako no iŋoteno, keko ye-ye uni\f + \fr 4:19 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka. \v 20 Nore usi-sinani muko mira purímo ŋano koporo potoruku teyaŋgo. Asa ye Juda unindo ŋande yeyoteŋgo, uni soso Yerusalem ŋuno naŋge potoruku ti.” \f + \fr 4:20 \ft Naru kano \fk Sa \ft ma\fk ria \ft unindo ya surumí ka Gerisim mira purímo ŋuno toworo Anutu ŋuno potoruku te inoyaŋgurí. Quko imemoŋgo Juda unindo saŋgirí tero ya ŋu roworemaŋgurí.\f* \p \v 21 Yesuko ŋande miraró, “Pare, ke mande ŋa kondé iŋo. Imemoŋgo naru kano yendo mira purí ŋano Anutu Awa potoruku kama te inowaŋgo. Ŋuya norendo Yerusalem ŋuno potoruku kama te inowato. \v 22 Ye Samaria, yeko o kama iŋoteŋgo ŋuro potoruku te inoyoteŋgo. Nore Juda, noreko o hamó iŋoyoteto ŋuro potoruku te inoyoteto. Dokoro nore soso rambaruru takawero murí ŋu Juda uniwore maheró. \v 23 Quko naru ka tunoqewe tete, hamó itaka tete. Naru ŋunoko uni potoruku hamó te inoyoteŋgo qundo yuqayewore Anutu potoruku hamó te inowaŋgo. Ko Awando uni ŋunde qu seqa yereyote. \v 24 Asa Anutu ŋuko yuqa naŋge. Ŋunde ŋuroko dani ka potoruku te inoyoteŋgo ŋuko yuqayewore potoruku hamó te inowaŋgo.” \p \v 25 Yiní ŋande miraró, “No iŋoteno. Mesaiya ŋu, ‘Kristo,’ ye nekoyoteŋgo, ŋundo\f + \fr 4:25 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* mahero o soso wisiyoro nore nunoweya.” \p \v 26 Yiní ŋande miraró, “Ŋuko no naŋge, itaka keya mande teyotero ŋa!” \s1 Yesu eneŋo khoyó ŋuro yaró \p \v 27 Yesuko yiní kini tiní iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 4:27 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* pitu ko maheŋgurí. Mahero, Yesuko pare kaya mande tariyó ŋu yiyoro iŋondata parámi taŋgurí. Quko uni kato pare ŋu ŋande kama oseseyaró, “Ke do ka rewero mahete?” ko kato Yesu ŋande kama oseseyaró, “Ke do karo pare ŋuya mande teyotiri?” \p \v 28 Asa pare ŋu kumbeyó rotoro yendémo uyaró. Uyaro unipare ŋande yimiraró, \v 29 “Ye maheya uni ka ŋana qeni. Enendo nondo o komo teyano qu soso nimitomukote. Uni ŋumbeka Kristo ŋuno qu?” \v 30 Yiní unipare yendé rotoro Yesu qenewero maheŋgurí. \p \v 31 Asa pare yendémo uyarewero toŋeró quno iŋo-iŋo rewero uniyómbo Yesu ŋande miraŋgurí, “Rapi,\f + \fr 4:31 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* ke qoŋgeporo ne.” \p \v 32 Quko ene ŋande yimiraró, “Nondo o qonemboro moré quko ye ŋuro kama iŋoteŋgo.” \p \v 33 Ŋunde yiní epe mito-mito ŋande yaŋgurí, “Ŋambeka uni kato o qímboro ka se mahero inoyote?” \p \v 34 Yiqo, ŋande yimiraró, “Neneŋo o qonemboro ŋu, nondo no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howero eneŋomboro khoyó rewe kini teweya, ŋuko neneŋo o qonemboro ŋu. \v 35 Yembe, ‘Kombo nimí kini ŋunde rotoroqota kho noŋgo siyowero naru ŋu tunoqeweya,’ ŋunde yeyoteŋgo, hamómbe? Quko nondo ye ŋande yimiroteno, ‘Toŋeteya kho gima meté qeni. Komo eŋgé ŋu tunoqa.’ Itaka ka \v 36 eŋgé siyowero uni ŋundo kimoyó rero o eŋgé koponí yoto-yoto suki-suki reyote. Ŋunde ŋuro uni o yuwoyó rimite quya eŋgé siyowero uni ŋuya irisa-irisa niŋgu-niŋgu tewari. \v 37 Dokoro mande ŋako hamó, ‘Uni kato o yuwoyó riminíqota meyowomboko eŋgé siyoweya.’ \v 38 Yendo kho ŋu kama taŋgurí, quko ŋuro eŋgé siyowero quro asá yereteno. Yendo uni meyowombo koweyumu taŋgurí ŋuro eŋgé siyowaŋgo.” \s1 Samaria unipare qambu Yesu iŋondutuwoyaŋgurí \p \v 39 Asa pare ŋundo piŋa mande Samaria unipare yimironí iŋoro qambu qundo Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. Dokoro, ŋande yaró, “Enendo nondo komo o teyano qu soso nimitomukote.” \v 40 Ŋunde ŋuroko Samaria unipare ŋuno mahero Yesu kirayoro eneya yowero yaŋgurí. Ko yendémo ŋuno kosa naru irisa ŋuno yoraró. \v 41 Ŋuno yotoro mande yeyoní, yate unipare qambu iŋondutuwoyaŋgurí. \v 42 Iŋondutuworo pare ŋu ŋande miraŋgurí, “Komo keŋo mandeke iŋoro iŋondutuwoyatowó. Ŋu hamó quko itaka noreŋombo eneŋo mandí iŋoro hamó ŋande iŋoteto, ko uni ŋundo naŋge noko unipare soso yoriní rambaruru takawaŋgo.” \s1 Yesuko kho unindoro naŋuní riní meté taró \p \v 43 Asa kosa naru irisa ŋunde rotoro Yesuko Samaria rotoro Galili uyaró. \v 44 Dokoro eneŋombo ŋande yesowaró, “Ye-ye uni\f + \fr 4:44 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ka, eneŋo mirayómo ŋuno unipareto ará kama te inoyoteŋgo.” \v 45 Ŋunde ŋuroko Galili ŋuno maheró quno ŋuno Galili unipareto qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí, dokoro enendo o ne-ne naruko ŋuno Yerusalem ŋuno Yesuko o taró ŋu qeneŋgurí.\f + \fr 4:45 \ft Jon 2:23 ameno weyo qembe.\f* \v 46 Ŋundiro Yesuko pitu ko Galili mirako Kana yendémo ŋuno maheró. Komo yendé ŋuno sono riní rohoréŋoro wain taró. \p Mahiní wiri yerete unindoro kho uni qu kato yendé kembé Kaperneam ŋuno yora, ko eneŋo naŋuní se khumo taró. \v 47 Asa khumowero tiníqota kho uni ŋundo ŋande iŋaró, ko Yesuko Judia rotoro Galili mahete, iŋaró. Ŋunde ŋuroko ene Yesuko uyarero ŋande kirayaró, ko Kaperneam yendémo umburo naŋuní roŋgaruwoníkata meté tiní, yaró. \p \v 48 Asa ko Yesuko ŋande miraró, “Yendo rokó enesó-enesó ŋu kama qeneyoteŋgo tiníqo, yendo kama iŋondutuwowaŋgo, peka.” \p \v 49 Wiri yerete unindoro kho uni ŋundo ŋande miraró, “Uni Parámi, ke waka ta umbu, naŋone khumoweya koro.” \p \v 50 Yiní ŋande miraró, “Ke uya, simóŋge muko kama khumoweya, meté tete.” Yiní kho uni ŋu Yesu koro mandí ŋu iŋoní hamó tiní iŋondutuworo roto toŋeró. \p \v 51 Asa Kaperneam ŋuno uyate eneŋo sunará simóŋombo kheko wisumuŋoro ŋande miraŋgurí, “Simóŋge muko meté tete.” \v 52 Ko enendo, do naruko naŋuní ŋu soŋga meté tete, yero osese yereró. Mandí topé ŋande yaŋgurí, “Suwo suwoya kosa rohoréŋoní kowí tiwi ŋu rota.” \p \v 53 Ŋunde yiqo, iwímbo ŋande iŋaró, ŋu naruko ŋuno naŋge Yesuko, “Simóŋge muko meté tete,” yiní iŋaró. Ŋunde tero iŋondutuwoní suwisawiyó ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí. \p \v 54 Ŋuko rokó irisayó mu Yesuko Judia rotoro Galili maheró quno ŋuno taró. \c 5 \s1 Betisaita sono towo ŋuno Yesuko se khumo uni riní meté taró \p \v 1 Imemoŋgo Juda uniparetoro o ne-ne ka tunoqaró, ko Yesuko Yerusalem oró. \v 2 Yerusalem ŋuno, sono towo tomó ta ka ŋuno yora. Sono towo ŋuko yendémboro hoŋgo mako taŋgímo yora. Hoŋgo mako ŋuro owí muko Sipsip koro Mako, ko sono towo ŋuro owí Aram mandeko\f + \fr 5:2 \ft “Aram mande” - komo suki Juda unipareto \fk Hibru \ft mandewore naŋge yeyaŋgo. Quko imemoŋgo uni wini meyowo ka, Persia koro unindo Juda uniparetoya wini qambu ŋuya wiri yereŋgurí. Ŋu naru koŋgo yate Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unipareto Persia koro mandeye, owí muko “Aram”, ŋuya iŋoro yeyaŋgo.\f* ŋuko Betisaita. Sono towo sumeyoro ŋuno yokoneyó kandeka ŋuno yaŋgurí. \v 3 Yokonemo ŋuno se khumo uni qambu, asa toŋeye pokawí mu, kheye piyimi mu, ko uni wimbuye moré kini khumowí mu, ŋuno eteyaŋgo. \v 4 (-)\f + \fr 5:4 \ft Komo suki Jonko sokome soso ŋa nakayáŋaró, yate uni meyowo kato Jon koro mandí wisiyowero quro sowe taró, peka. Mande kaŋuya ŋuko ŋandiro: “Etero sono okokowowero quro sopoyaŋgo. \fv \ft 4 \+fv*\ft Naru kano Uni Parámimboro sambo simó kato umburo sono ŋu okokowaró. Ŋunde tiníqo, se khumo uni ka koretero sonono uweya qundo meté yoweya.” \f* \p \v 5 Uni ka yokonemo ŋuno yora, ene wimbí moré kini se khumo teyate kumima naru 38 ŋunde rotaró. \v 6 Asa Yesuko uni ŋu eteyoní qenero, uni ŋu se khumo piru teyote, ŋunde iŋoro ŋande oseseyaró, “Kepe, koweke meté tiní, ye iŋotepe, ma kini?” \fig Uni ka yokonemo ŋuno yora, enendo wimbí moré kini khumoyate kumima naru 38 ŋunde rotaró.|alt="Paralyzed man, other cripples at poolside" src="LB00307B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="JHN 5:5" \fig* \p \v 7 Se khumo uni ŋundo mande topé ŋande yaró, “Awa, sono okoko teyote quno no uni kato norero sono towo quroko ŋuno norotowero moré kini. Neneŋombo uyoteno quno uni kumimbo waka ta uro no taka nereyoteŋgo.” \p \v 8 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke otoqoya yakutíŋge re korowoya khete-khete u.” \v 9 Yiní waka ta se khumo kini tiní uni ŋuko meté taró. Meté tiní ene otoqoro yakutíŋo re koroworo khete-khete uyaró. \p Ŋu naru ŋuko Sapat naruko. \v 10 Ŋunde ŋuroko Juda koro uni pará-parámbo uni ŋu qenero ŋande mito yaŋgo, “Itaka ŋako Sapat naru. Hutuŋo mande ŋande yete, ke yakutíŋge ma re korowowero.” \p \v 11 Quko enendo mandeye topé ŋande ye yimiraró, “Uni no noriní meté tanowó ŋundo ŋande nimiraró, ‘Yakutíŋge re korowo uya,’ yaró.” \p \v 12 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Dani kato kimira, ‘Re korowo uya,’ yaró?” \p \v 13 Quko se khumo uni meté tunoqaró ŋundoko uni dando ŋunde miraró ŋu kama iŋaró, dokoro komo Yesuko unipare qambu yendé ŋuno yaŋgurí quro keweroyemo toŋeró ŋuro tero. \p \v 14 Tukúko Yesu Anutu koro Ya Surumí\f + \fr 5:14 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro hoŋgo quroko oro uni ŋu seqaro ŋande miraró, “Iŋo. Ke itakako meté tete. Ke kaŋuya o piyimi ma tewero, yate quhurí parámi kaŋuya keno maheweya koro.” \p \v 15 Yiní uni ŋu uyaro Juda koro uni pará-pará ŋande yimiraró, “Uni no noriní meté tanowó ŋu, ŋuko Yesu naŋge.” \s1 Anutu koro Naŋunímbo yoto-yoto yunoyote \p \v 16 Ŋu murí ŋuro Juda koro uni pará-parámbo Yesu o piyimi te inoyaŋgurí, dokoro ene Sapat naruko\f + \fr 5:16 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).\f* ŋuno o ŋunde qu teyara. \v 17 Quko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Awanembo kho suki teyoní, yate itaka ŋa arete ŋa. Ko no ŋuya kho teyoteno.” \v 18 Ŋunde ŋuro murí irisa ŋuro Juda koro uni pará-parámbo hamó horé, uratoka khumoní, ye iŋaŋgurí. Dokoro Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu wendaqaró, ko ŋande yaró, “Anutuko neneŋo awane.” Ŋunde yeroqo eneya Anutu koya ŋunde naŋge, yaró. \p \v 19 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, Naŋuní eneŋombo oka tewero mepémo kini. Kini, enendo Iwí oka teyote qu qenero ŋu naŋge teyote. Dokoro Awando oka teyote ŋu naŋge Naŋunímbo teyote. \v 20 Hamó, Awando Naŋunímboro hamó iŋoro o eneŋombo teyote ŋu soso witúŋoyote. Itaka Awando o tomó ta ka tete, quko imemoŋgo o parámi witúŋoníqota ye iŋondata parámi tewaŋgo. \v 21 Qeni, Awako uni khumaŋgurí ŋu yoriní otoqo yoto-yoto reyoteŋgo. Ŋundiro naŋge Naŋuní ŋuya ene iŋo-iŋoyó howero uni kumi yoriní yoto-yoto reyoteŋgo. \v 22 Ŋuya Awako uni ka kama ronda yereyote. Kini, enendo unipare soso ronda yerewero quro owé ŋu Naŋuní re inaró. \v 23 Ŋuro tero uni soso Awa ará te inoyoteŋgo ŋundiro naŋge Naŋuní ŋuya ará te inoyowaŋgo. Quko uni ka Naŋuní yesaráŋoyoteŋgo ŋundo Awando ene asáŋoní maheró ŋuya yesaráŋoyoteŋgo. \p \v 24 “No hamó horé ye yimiroteno, uni ka no maŋgone iŋoyote ko no asá nereró mu iŋondutuwoyote ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré. Ŋuko topé piyimi kama reweya. Kini. Enendo kindo khumo rotoro yoto-yoto quroko oró. \v 25 No hamó horé yimiroteno, naru kanoko, iyo, itaka tunoqete ŋa, unipare khumowí mu Anutu koro Naŋunímboro maŋgó iŋowaŋgo. Iŋoro yoto-yoto rewaŋgo. \v 26 Qeni, Awako eneŋomo yoto-yoto ŋu towote. Ŋundiro naŋge enendo wimbu Naŋuní inoní ene ŋuya eneŋomo yoto-yoto ŋu towote. \v 27 Ko unipare soso ronda yerewero quro owé ka Naŋuní re inaró, dokoro eneko Unindoro Naŋuní.\f + \fr 5:27 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge. Asa \fk Unindoro Naŋunímboro \ft unipare ronda yerewero owí ŋuro Daniel 7:14 weyo qembe.\f* \p \v 28 “Ye mandene ŋaro iŋondata parámi ma tewero. Imemoŋgo naru kanoko unipare uni tapuko yoteŋgo qu maŋgó iŋoro \v 29 uni tapu rotoro yendémo mahewaŋgo. Mahero unipare o meté teyaŋgo ŋuko pitu ko otoqoro yoto-yoto rewaŋgo. Ko unipare o piyimi teyaŋgo ŋuko pitu ko otoqoro mande khono kaŋero topé piyimi rewaŋgo. \v 30 No neneŋombo naŋge oka ka kama teyoteno. Awanemboro maŋgó iŋoro unipare oteteye moŋgo ronda yereyoteno. Ko ronda yereyoteno ŋuko roneneŋowí mu, dokoro neneŋo iŋo-iŋo qu kama howeyoteno. Kini. Nondo eneŋombo no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howeyoteno. \s1 Meyowomboro mandeyembo Yesu ŋuro yesowoyote \p \v 31 “Asa nondo naŋge neneŋo yesowoyoteno tiníqo, mande ŋuko hamó kini. \v 32 Uni kaŋuya\f + \fr 5:32 \ft “uni kaŋuya” ŋuko eneŋo Iwí, Anutu naŋge.\f* neneŋo yesowoyote, ko no ŋande iŋoyoteno, mande yeyote ŋuko mande hamó. \p \v 33 “Yendo Jon oseseyuriqo, enendo mande hamó yesowaró. \v 34 Uni kato mande ka neneŋo yete ŋu no kama iŋo inoyoteno. Quko Jon koro mandí ŋuro yeteno, dokoro, ye iŋondutuwoyiqo, Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya. \v 35 Jonko te suru qembe qaro unipare hiyó yunoyara. Ko yendo naru tukuni hiyó ŋu qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí. \p \v 36 “Quko no mande yesowoyoteno ŋuko Jon koro mandí ŋu takate. Qeni, Awanembo kho ka temukowero quro nunaró. Ko o teyoteno ŋuko neneŋo yesowoyote, dokoro Awanembo no asá nereró. \v 37 Ko Awando asá nereró ŋu, eneŋombo neneŋo yesowaró, quko yendo maŋgó kama iŋoro umu-kembé kama qeneŋgurí. \v 38 Ko mandí ŋuya yeno kama yote, dokoro, ye Awando uni asáŋaró ŋuro mandí kama iŋondutuwoyaŋgurí. \v 39 Yeko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko mande sokomeko\f + \fr 5:39 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋuwore yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Ŋunde ŋuroko ye sokome ŋu kondé weyo rondaŋeyoteŋgo. Ko sokome ŋundo neneŋo yesowo yeyote, \v 40 quko yendo yoto-yoto rewero quro nono kama maheteŋgo. \p \v 41 “Unindo seré te nunote ŋuro no kama iŋo inoyoteno. \v 42 Quko no yeŋo newondeye iŋomukoteno, asa ye newonde meté Anutu kama inoyoteŋgo. \v 43 Noko Awanemboro owímo mahenowó, quko ye mandene kama iŋoyoteŋgo. Uni meyowo kato eneŋo owímo naŋge mahiníqota ye mandí iŋowaŋgo. \v 44 Ye date iŋondutu tewaŋgo? Yendo seré epe ino-ino teyoteŋgo, quko Anutu kanata koŋgo owé parámi ŋu kama seqayoteŋgo. \p \v 45 “Ŋande ma iŋowero, ko nondo Awa toŋímo ye yore mande khono kama yorotowano. Kini, samaka-samakaye, Moses\f + \fr 5:45 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* ŋundo mande kho yunoweya. \v 46 Dokoro ye Moses koro mandí ŋu iŋondutuworoqota neneŋo mandene ŋuya iŋondutuwowaŋgo, dokoro, mande nakayáŋaró ŋuko neneŋo yesowo yeyote. \v 47 Quko ye mande nakayáŋaró ŋu kama iŋondutuwoyaŋgurí. Asa ko ye date neneŋo mande qu iŋondutuwowaŋgo?” \c 6 \s1 Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró \r (Matyu 14:13-21; Mak 6:30-44; Luk 9:10-17) \p \v 1 Tukúko Galili Sono Towo (owí kako Taiperius Sono Towo) karóŋoro andusina uyaró. \v 2 Uyariní unipare qambu howaŋgurí, dokoro rokó qambu tero se khumo uni yoriní meté ti qeneyaŋgurí. \v 3 Uyaro mira purímo oro iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 6:3 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* kunditaŋgurí. \v 4 Ŋu naruko ŋuno Juda koro o ne-ne parámi ka, owí muko Taka yereró,\f + \fr 6:4 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* ŋuko tunoqewero taró. \p \v 5 Ŋunde ŋuroko Yesuko toŋeteroqo unipare qambu horé maheŋgurí ŋu yiyoro Filip ŋande oseseyaró, “Nore da noŋgo bret kimo tato unipare ŋundo newaŋgo?” \v 6 (Mande yaró ŋuko Filip towoŋaró naŋge. Eneŋomboko o teweya ŋu iŋomukaró.) \p \v 7 Ŋunde oseseyoní Filipko mande topé ŋande yaró, “Nore meté denarius 200\f + \fr 6:7 \ft “\fk denarius\ft ” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya. Asa ko denarius 200 ŋuko wondo parámi horé.\f* rotoro bret kimowato, quko unipare kanata-kanatako tomó ta naŋge rewaŋgo.” \p \v 8 Yiní iŋo-iŋo rewero uniyó kako, Andru, Saimon-Pita koro koneyó, ŋundo Yesu ŋande miraró, \v 9 “Simó ta ka ŋana yote, enendo bret bali mu\f + \fr 6:9 \ft “\fk bali\ft ” ŋuko musiyó ka wit ŋunde qembe, unindo kuruworo sono, yis rohoréŋoro qayiqo, bret tunoqaró.\f* kandeka quya sono qare irisa ŋana. Quko unipare parámi horé yoteŋgo. Bret ŋaya sono qare ŋaya date wutu yereweya?” \p \v 10 Yesuko ŋande yaró, “Unipare yika kunditi.” Ŋuno komó parámi woteyara. Asa komó saŋano unipare kunditaŋgurí, ko urumuni naŋge qambuye muko 5,000 ŋundiro.\f + \fr 6:10 \ft Asa urumuni ŋuro qambuye muko 5,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 20,000 peka.\f* \v 11 Kunditiqo, Yesuko bret ŋu rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero unipare se yunaró. Sono qare irisa ŋu ŋuya ŋunde naŋge tero yunaró. Yunoní ni qahuye tinditaró. \p \v 12 Mepémo ni kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ye sumi-sumi yote ŋu se huruwoyi. Sumi-sumi ŋu piyo teweya koro.” \v 13 Ŋunde yiní bret bali koro sumi-sumi ta-ta kama naŋgurí ŋu se koporo se toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyi maŋgoraró. \p \v 14 Ŋunde ŋuroko unipareto rokó taró ŋu qenero ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, ŋuko ye-ye uni nokono maheweya ŋuno qu.” \f + \fr 6:14 \ft Komo suki \fk Mosesko \ft Israel unipare ŋande yimiraró, ko imemoŋgo \fk ye-ye uni \ft ka eneŋo ŋunde qembe tunoqeweya (Hutuŋo Mande 18:18 weyo qembe).\f* \v 15 Yesuko ŋande iŋoní tondaŋaró, ko unipareto towo ri enendo wiri yerete uniye tunoqeweya, ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro enendo roto toŋero enemata purímo ŋuno pitu ko oró. \s1 Yesuko sono saŋawore khete uyaró \r (Matyu 14:22-33; Mak 6:45-52) \p \v 16 Asa suwo tiní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu\f + \fr 6:16 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* sono towoko uŋgurí. \v 17 Uro waŋgo karo saŋano oro sono towo karóŋoro Kaperneam uyarewero uyareŋgurí. Uyareyate huriri tiníqo, Yesu eneno kama maheyoní \v 18 matú wimbí horé maheró, ko matú ŋundo windi parámi riní otoqaró. \v 19 Sono towo karóŋoro uyare yate-yate kilomita kandekape ma kande saŋiyoro kanata ŋunde rotaŋgurí. Ŋunde rotoro toŋetiqo, Yesuko sono towo saŋawore khete-khetero waŋgo taŋgímo maheró. Mahiní qenero sasaro taŋgurí. \v 20 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ŋako no naŋge. Ye ma sorewero.” \v 21 Ŋunde yiní ri waŋgo saŋano oró. Oro waŋgo ŋu waka ta yendémo uyarewero ŋuno uyareŋgurí. \p \v 22 Saraŋoní unipare qambu sono towo karóŋo andusina yaŋgurí ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, ko waŋgo kanata naŋge komo ŋuno maheró. Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuwore kama toŋeró. Kini. Komo iŋo-iŋo rewero uniyó enemata waŋgo ŋuwore uyareŋgurí. \v 23 Asa waŋgo kumi Taiperius yendé parámi rotoro mira ŋu Uni Parámimbo bret se Anutu yuŋgunaŋoro yunoní naŋgurí ŋuno maheŋgurí. \v 24 Ŋuno mahiqo, unipare qambu ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kama yaŋgurí. Asa ko ene waŋgo kumi ŋuro saŋano oro Yesu seqawero Kaperneam yendémo ŋuno uyareŋgurí. \s1 Yesu ŋuko yoto-yoto koro bret ŋu \p \v 25 Asa sono towo ŋunde karóŋoro andusina Yesu qenero ŋande miraŋgurí, “Rapi,\f + \fr 6:25 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* ke do naruko ŋano mahe?” \p \v 26 Yesuko mande topé ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, yeko rokó-rokó qeneŋgurí, quko ŋu murí ŋuro kama mahe seqa nereteŋgo. Kini, yendo bret ŋu ni qahuye tinditaró naŋge. \v 27 Ye o newero qu puqeweya ŋu siyowero quro khoyó ma tewero. Kini. O newero qu suki-suki yoweya ŋu siyowero quro naŋge khoyó teyuri qembe. O newero ŋunde qu, Unindoro Naŋunímbota\f + \fr 6:27 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* se yunoweya. Dokoro Awa Anutuko eneŋo owí re Naŋuní inaró.” \p \v 28 Yiní ŋande miraŋgurí, “Nore do kho ka teroqota Anutu koro kho qu tewato?” \p \v 29 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Anutu koro kho qu ŋandiro. Ye uni Anutuko asáŋoní maheró ŋu naŋge iŋondutuwoyi qembe.” \p \v 30 Yiníqo, ŋande oseseyaŋgurí, “Ke do rokó ka towiqota nore mandeke muko hamó qene iŋowato? \v 31 Usi-sinanimbo mira wimbímo mana neyaŋgo.\f + \fr 6:31 \ft “\fk mana\ft ” ŋuko, Anutuko Israel unipare mira wimbímo wutu yerewero suwo kanata-kanata quno bret ka riní sambo koŋgo umbuyara (Toŋeŋgurí 16:11-36 weyo qembe).\f* Qeno sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ene sambo koŋgo bret qu se unipare yunoní naŋgurí.’” \f + \fr 6:31 \ft Toŋeŋgurí 16:4; Nehemia 9:15; Hariri Yambo 78:24-25\f* \p \v 32 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, Mosesko sambo koŋgo bret qu kama yunaró. Kini. Awanembo sambo koŋgo bret hamó qu se ye yunoyote. \v 33 Hamó, Anutu koro bret ŋuko uni sambo roto umburo yoto-yotoye noko unipare yunoyote ŋu.” \p \v 34 Ŋunde yiníqo, ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, bret ŋunde qu re nore suki-suki nunoyoto qembe.” \p \v 35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge. Uni ka nono maheweya ŋuko pitu ko o qímboro kama khumoweya. Ko uni ka no iŋondutu nereweya ŋuko pitu ko sono koro kama khumoweya. \v 36 Quko komo no ŋande ye yimiranowó, ko no niyoroqo iŋondutu kama taŋgurí. \v 37 Awando unipare soso yorero nunaró ŋuko nono mahewaŋgo. Ko uni kato nono maheweya tiníqo, no hamó ene kama howewano. \v 38 Dokoro neneŋo iŋo-iŋone howewero quro sambo koŋgo kama umbunowó. Kini. Ene no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howewero quro umbunowó ŋu. \v 39 Ko ene asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro. Komo uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano. Kini, naru weŋako\f + \fr 6:39 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo. \v 40 Dokoro Awanemboro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro, ko uni soso Naŋuní qenero iŋondutuwowaŋgo ŋuko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Ŋunde ri nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo.” \p \v 41 Asa Yesuko, “Bret sambo roto umburó ŋuko no naŋge,” ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo iŋoro kisikasa yero \v 42 ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko Yesu, Josep koro simó, hamómbe? Nore iwí-nimí iŋomukoteto. Asa date koro ŋunde yete, ‘No sambo roto umbunowó,’ yete?” \p \v 43 Ŋunde yi Yesuko mandeye topé ŋande ye yimiraró, “Ye keweroyemo kisikasa ma yewero. \v 44 Uni kato kina nono mahewero mepémo kini. Kini, koretero Awando no asá nereró ŋundo uni ŋuro iŋo-iŋoye okoko yiriní nono mahewaŋgo. Ko nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo. \v 45 Ye-ye unindoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Anutuko unipare soso iŋo-iŋo rondaqe yunoyoweya.’ \f + \fr 6:45 \ft Aisaia 54:13\f* Unipare soso Awandoro mandí ŋu iŋoro iŋo-iŋo meté reyoteŋgo ŋuko nono mahewaŋgo. \v 46 Uni kato Awa ŋu kama qeneró. Kini. Uni ka komo Anutu koya yorariyó, ŋundo naŋge Awa qeneró. \v 47 Hamó horé yimiroteno, uni ka iŋondutu teweya ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré. \v 48 Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge. \v 49 Yeŋo usi-siyembo mira wimbímo mana neyateqo khumaŋgurí. \v 50 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋandiro, unipareto ŋu newaŋgo ŋuko kama khumowaŋgo. \v 51 Bret yoto-yotoyó moré ŋu sambo roto umburó ŋuko no naŋge. Ko uni kato bret ŋu neweya tiníqo, suki-suki yoweya. Ko bret nondo re yunowano ŋuko kowene saŋaní ŋu. Nondo re yunowekata noko unipare yoto-yotoye rewaŋgo.” \p \v 52 Ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo keweroyemo kiro mande tero ŋande yaŋgurí, “Uni kato date tero eneŋo kowí saŋaní ŋu re nunoní newero?” \p \v 53 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, ye Unindoro Naŋunímboro kowí saŋaní kama newaŋgo, ko sitúŋo kama newaŋgo tiníqo, yoto-yotoye ŋu yeno kama yoweya. \v 54 Dani ka neneŋo kowene saŋaní nero sitúne neyote ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré, ko nondo naru weŋako ŋuno okokowowe otoqoweya. \v 55 Dokoro, kowene saŋaní ŋuko o qoyemboro hamó qu, ko sitúne ŋuko o newero hamó qu. \v 56 Uni kato no kowene saŋaní nero sitúne neweya ŋuko quronemo yoní, ko no quroyómo yowano. \v 57 Awa yoto-yotoyó moré ŋundo no asá niriní mahenowó, ŋuroko no Awawore yoto-yoto reteno. Ŋunde naŋge uni ka no noneweya ŋuko nenewore yoto-yoto reweya. \v 58 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋundiro naŋge, quko bret komo usisambato neyateqo khumaŋgurí ŋuro kiraró kini. Kini, uni kato bret ŋa neweya ŋuko yoto-yoto rero suki-suki yoweya.” \v 59 Yesuko mande ŋu yaró quno Kaperneam ŋuno huru-huru ya\f + \fr 6:59 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* quroko yotoro unipare iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. \s1 Uni kumimbo Yesu mandí ŋuro piyimiŋoro roto toŋeŋgurí \p \v 60 Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo rewero unipare qambu qundo\f + \fr 6:60 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* mandí ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Mande ŋuko quhurí horé. Danimbo meté iŋoweya?” \p \v 61 Asa Yesuko newondímo ŋande ye iŋaró, ko iŋo-iŋo rewero unipareyómbo mande ŋuro kisikasa yeyaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande osese yereró, “Mande ŋandope newondeye riní piyo tete, hamómbe? \v 62 Asa ko Unindoro Naŋuní ŋundo koreko oro komo ŋuno yara quno ŋuno oní qeneroqo ye date iŋowaŋgo? \v 63 Yuqa Surumí eneŋombo naŋge unipare yoto-yoto yunoyote. Koweye saŋaníwore o meté kama reyoteŋgo. Nondo mande yimiroteno ŋuko Yuqa qu, yoto-yoto qu. \v 64 Quko uni kumi ye keweroyemo qundo iŋondutu kama teyoteŋgo.” Yesuko ŋunde yaró, dokoro komo suki eneŋombo uni dani kato iŋondutu kama taŋgurí ŋu iŋaró. Ko uni dando ene re uni piyimi kandeyemo rotoweya ŋu ŋuya iŋaró. \v 65 Asa ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro ŋande yeteno, ‘Ko Awando uni ka kama rotoníqo, nono kama maheweya.’” \p \v 66 Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero unipareyó qambu qundo roto toŋero eneya kaŋuya kama yateyaŋgo. \p \v 67 Ŋunde tiqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12\f + \fr 6:67 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni \ft 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.\f* ŋu ŋande osese yereró, “Yembeka ŋuya noroto toŋewero ŋuro iŋoteŋgope, ma kini?” \p \v 68 Yiní Saimon-Pitako mande topé ŋande yaró, “Uni Parámi, nore danimo uyarewato? Ke mandekepo naŋge yoto-yoto suki-suki nore nunoyote. \v 69 Nore iŋondutuworo ŋande iŋoyoteto, ke Anutu koro Uni Meté Horé ŋu.” \p \v 70 Yiní mande topé ŋande yaró, “Neneŋombo iŋo-iŋo rewero uni 12 ye rokó yerenowó, hamómbe? Quko ye keweroyemo kako Monimbu ŋu!” \p \v 71 Ŋu uni ŋu, Jutas, Saimon Isikariot koro naŋuní, ŋuko iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka, quko imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró. \c 7 \s1 Yesuko Yamaru koro o ne-ne quno ŋuno oró \p \v 1 Asa tukú, Yesuko Galili mirako ŋuno uya maheyaró. Hamó, Judia mirako ŋuno owero piyimiŋaró, dokoro Juda koro uni pará-parámbo, uratoka khumoní, ye iŋaŋgurí. \v 2 Juda koro o ne-ne naru owí muko Yamaru koro o ne-ne\f + \fr 7:2 \ft “Yamaru koro o ne-ne” ŋuko Juda uniparetoro naru parámi ka. Unipare qambu qundo kho eŋgé siyowero naru ŋu rokóŋoro Septemba ŋuno Yerusalem mahero naru kande saŋiyoro kapusa qunoko o ne-ne teyaŋgurí. Unipare soso ŋundo yamaru toworo naru soso ŋunoko yamaruye ŋuno kunditeyaŋgurí.\f* ŋu tunoqewero taró. \v 3 Ŋunde ŋuroko kone-topémbo ŋande miraŋgurí, “Yendé ŋa rotoya Judia mirako oya. Ŋunde tika iŋo-iŋo rewero unikepo\f + \fr 7:3 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* o enesó-enesó teyote ŋu qenewaŋgo. \v 4 Qeno, uni kato owé ka rewero iŋote ŋuko khoyó mondó ta kama teyote. Keto o enesó-enesó ŋu teyote, asa ko noko unipare soso keŋo witú yere qembe.” \v 5 Ŋunde yaŋgurí, dokoro kone-topémbo ŋuya ene kama iŋondutuwoyaŋgurí. \p \v 6 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Neneŋo naru meté qu ka kama mahete. Quko yeŋomboro naru soso ŋuko meté naŋge. \v 7 Noko koro unipare qundo yeŋo kondé piyimi yerewero mepémo kini. Eneko neneŋo naŋge kondé piyimi nereyoteŋgo, dokoro nondo oteteye muko piyimi horé yesowoyoteno. \v 8 Ye o ne-neko ŋuno oyika. Neneŋo naru meté qu ka kama mahete, ŋunde ŋuro no o ne-ne ŋunoko kama owano.” \v 9 Ŋunde yero Galili ŋuno yoraró. \p \v 10 Kone-topémbo oyiqo, Yesu enepa tukú oró. Quko tunomo kama oró. Kini mondó ta naŋge oró. \v 11 Asa o ne-neko ŋuno, Juda koro uni pará-parámbo ene seqaro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu dana yote?” \v 12 Ko unipare qambu ŋundo Yesu koro keweroyemo mande qambu mondó ta yaŋgurí. Kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋuko uni meté.” Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Kini, enendo unipare qambu kaná yereyote.” \v 13 Ŋunde yero tunomo kama yaŋgurí, dokoro Juda koro uni pará-parámboro ŋuro sasaro taŋgurí. \p \v 14 Asa Yesu o ne-ne koro naru kewero quno Anutu koro Ya Surumí\f + \fr 7:14 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro hoŋgo quroko oro unipare iŋo-iŋo rondaqe yunaró. \v 15 Juda koro uni pará-parámbo mandí ŋu iŋoro iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋundo papiya yano iŋo-iŋo ŋunde qu kama raró. Asa ko date tero iŋo-iŋoyó ŋundiro?” \p \v 16 Ŋunde yiqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “Mande ŋa rondaqe yunoteno ŋako neneŋo mu kini. Kini, ŋuko asá nereró ŋuro qu. \v 17 Ko uni ka Anutu hamó horé howewero ye iŋoyote ŋuko hamó qene iŋoro ŋande iŋoweya, ko mande yesowoteno ŋuko Anutu koro mande qupe ma neneŋombo naŋge yeyoteno. \v 18 Uni kato eneŋo iŋo-iŋoyó moŋgo mande yeyote qu, ŋuko eneŋo owí hokowero ye iŋoyote. Quko uni kato uni asáŋaró ŋuro owí hokowero ye iŋote ŋuko mande hamó ŋuro uni, kota-kota uni kini. \v 19 Mosesko hutuŋo mande\f + \fr 7:19 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ye yunaró, hamómbe? Ko ye keweroyemo qu kato hutuŋo mande ŋu kama howeyote. Asa do murí karo, nuroyi khumowano, ye iŋoteŋgo?” \p \v 20 Ŋunde yiní unipare qambu ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Yuqa piyimi ka\f + \fr 7:20 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* peka keno yote. Ŋu dando ke kurowero, ye iŋote?” \p \v 21 Ŋunde yi ŋande yaró, “Komo no o kanata ka tanowó,\f + \fr 7:21 \ft Yesuko \fk Sapat naru \ft kanoko uni wimbí kini taró qu ka Betisaita sono towo sumeyoro riní meté taró. (Jon 5:1-9 weyo qembe.)\f* ko ye soso qenero iŋondata parámi taŋgurí. \v 22 Quko iŋi. Mosesko koweye toŋowero\f + \fr 7:22 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* murí ŋu ye rondaqe yunaró, ko ye Sapat naruko\f + \fr 7:22 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno simóye koweye toŋoyoteŋgo. (Hamó, Moses eneŋombo murí ŋu kama riní tunoqaró. Ŋuko usisambato ri tunoqaró.) \v 23 Yeko Moses koro hutuŋo mande ŋu howero Sapat naruko ŋuno unindoro kowí toŋoyoteŋgo. Asa ko nondo Sapat naruko ŋuno uni karo kowí soso rewe meté teyote tiníqo, ye do murí karo noya newonde saŋgirí teyoteŋgo? \v 24 Toŋeyembo naŋge o ma qene rondaŋewero. O soso murí roneneŋowímo naŋge qene rondaŋeyuri qembe.” \s1 Yesuko Kristo ŋumbe ma kini? \p \v 25 Ŋunde yiníqo, unipare kumi Yerusalem noŋgo qundo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko uni pará-parámbo, uratoka khumoní, ye iŋoyoteŋgo ŋuno qu, hamómbe? \v 26 Qeni. Ene mande tunomo yeyote, quko oka kama te inoyoteŋgo. Uni pará-parámbo ŋande yero, uni ŋu Kristo\f + \fr 7:26 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ŋu naŋge, ye iŋoyoteŋgo, peka. \v 27 Quko nore uni ŋaro yendé qu iŋoteto. Kristo ŋundo maheweya quno ŋuno do yendé ka noŋgo maheweya ŋuro uni kato kama iŋowaŋgo.” \p \v 28 Asa Yesu Ya Surumímo kondé kiwero mande yesowo ŋande yimiraró, “Yendo no iŋoteŋgo, ko neneŋo yendé qu iŋoteŋgo. Nondo neneŋo iŋo-iŋone howero kama mahenowó. Quko no asá nereró ŋuro murí muko hamó, ko ye ene kama iŋo inoteŋgo. \v 29 No eneya yate, ko enendo asá niriní mahenowó. Ŋunde ŋuroko ene iŋo inoteno.” \p \v 30 Ŋunde yiní iŋoro kondé towo kusiyowero taŋgurí. Quko uni kato kandí eneno kama raró, dokoro eneŋo naruyó kama maheró. \v 31 Unipare qambu qundo ene iŋondutuworo ŋande yaŋgurí, “Uni ŋando Kristo ŋunde qembe rokó-rokó parámi mu teyote.” \p \v 32 Unipare qambu qundo Yesu ŋuro mande mondó ta ŋundiro yiqo, Farisi unindo\f + \fr 7:32 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* iŋaŋgurí. Asa ko o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya sopo-sopo uniye kumi asá yiri Yesu towowero maheŋgurí. \p \v 33 Ŋunde ŋuroko Yesuko ŋande yaró, “Naru tukuni naŋge yeya yowano, yate no asá nereró ŋunoko owano. \v 34 Ŋu naruko ŋunoko ye no seqa nerewaŋgo, quko kama niyowaŋgo. Ko ye nondo mira yowano ŋuno owero mepémo kini.” \p \v 35 Ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo keweroyemo epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Ene dano oní nore kama qenewato? Enembeka nore norotoro Grik koro mirayewore uyare noreŋo suwisawinanimboya Grik uniparetoya ŋuno yoteŋgo ŋu iŋo-iŋo rondaqe yunoweya, peka? \v 36 Ene ŋande yete, ‘Yeko no seqa nerewaŋgo, quko ye kama niyowaŋgo.’ Yero ko ŋande yete, ‘Yeko mira no ŋuno yowano ŋuno owero mepémo kini.’ Mande ŋu murí datiro?” \p \v 37 Asa o ne-ne ŋuro naru weŋa parámi quno ŋuno Yesu kaŋero kondé kiwero ŋande yaró, “Ko uni ka sono koro khumoyote tiníqo, nono maheka sono niní. \v 38 Sokomeko ŋuno ŋande yete, ko uni ka iŋondutu nereweya ŋuko, sono yoto-yotoyó moré mu eneŋo newondí moŋgo areweya.” \v 39 Yesuko ŋunde yero Yuqa Surumí ŋuro yaró, asa Yuqa Surumí ŋuko unipare Yesu iŋondutuwoyaŋgurí qundo tukú rewaŋgo. Ŋu naruko ŋunoko Yesu owé parámi kama reyoní, ŋunde ŋuroko Yuqa Surumí kama umbuyoní. \p \v 40 Asa kumimbo Yesu koro mande ŋu iŋoro ŋande yeyaŋgurí, “Hamó horé ŋuko ye-ye uni ŋuno qu.” \f + \fr 7:40 \ft Komo suki \fk Mosesko \ft Israel unipare ŋande yimiraró, ko imemoŋgo \fk ye-ye uni \ft ka eneŋo ŋunde qembe tunoqeweya (Hutuŋo Mande 18:18 weyo qembe).\f* \p \v 41 Ko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Ŋuko Kristo ŋuno qu.” \p Quko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Kini, Kristo ŋuko Galili mira koŋgo kama maheweya. \v 42 Sokome ŋundo ŋande yete, Kristo ŋuko Dewit\f + \fr 7:42 \ft Komo suki “\fk Dewitko\ft ” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). \f* koro sowe qu ka, ko Dewit koro yendé ŋu, Betlehem,\f + \fr 7:42 \ft “Betlehem yendé” ŋu Yerusalem kutaqemo yora, khe ŋu piruyó muko kilomita 10.\f* ŋuno tunoqeweya.” \v 43 Ŋunde ŋuro unipare qambu ŋundo Yesu koro iŋo-iŋoye enesó-enesó toworo usoworo wini irisa taŋgurí. \v 44 Kumimbo Yesu kondé towo kusiyowero ye iŋaŋgurí, quko uni kato kandí re eneno kama raró. \s1 Uni pará-parámbo Yesu kama iŋondutuwoyaŋgurí \p \v 45 Asa ko sopo-sopo uni ŋundo rohoréŋo uyari o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya ŋande osese yereŋgurí, “Ye do karo uni ŋu kama re maheteŋgo?” \p \v 46 Ŋunde yi ŋande yaŋgurí, “Mande enendo yeyote ŋu, uni kato komo ŋunde kama yaró.” \p \v 47 Ŋunde yiqo, Farisi unindo mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋumbe ye ŋuya kaná yeretepe? \v 48 Qeni, ko uni kembé kape ma Farisi uni qu kato uni ŋu qenero iŋondutuwoyoteŋgope ma kini? Kini horé. \v 49 Unipare qambu qu hutuŋo mande kama iŋoyi tondaŋeyote ŋundo naŋge iŋondutuwoyoteŋgo. Ko Anutuko unipare ŋunde qu saŋayemo takuni raró.” \p \v 50 Asa Nikodemus, uni kembé ŋu komo Yesuko uyaró ŋundo topé-topé ŋande yimiraró, \v 51 “Norendo uni o teyote ŋuro mandí iŋoroqota hutuŋo mandewore topé piyimi kama inoyoteto, hamómbe?” \p \v 52 Ŋunde yiní mandí topé ŋande miraŋgurí, “Ke ŋuya Galili noŋgo peka? Okeyá ta seqaroqota ŋande qene iŋoweya, ye-ye uni ka Galili noŋgo kama maheweya.” \s1 Unindo se simbururu pare ka rero mande khono rotaŋgurí \p \v 53 Ko uni soso eneŋo yano oŋgurí. \c 8 \m \v 1 Quko Yesu mira purí Oliv ŋuno oró. \v 2 Saraŋoní pitu ko Ya Surumí\f + \fr 8:2 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro hoŋgo quroko oró. Oní unipare soso eneno maheyaŋgurí. Ŋunde ti kunditero unipare mande rondaqe yunoyaró. \p \v 3 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 8:3 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Farisi uni kumimboya\f + \fr 8:3 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* se simbururu pare ka qenero re mahero tunomo roti kaŋaró. \v 4 Kaŋiní Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, pare ŋako se simbururu teyoní unipareto qeneŋgo. \v 5 Hutuŋo mandeko\f + \fr 8:5 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* Mosesko mande kondé ŋande yaró, ko nore wondo rero pare ŋunde quro saŋano raŋo urato khumoweya, yaró. Quko ketoko date yeweya?” \v 6 Enendo Yesu towoŋowero ŋunde oseseyaŋgurí. Yesuko topé tero mande koroqe yiníkata re mande khono rotowato, yero iŋaŋgurí. \p Quko Yesu kondéqero kandímbo noko puŋomo nakayáŋaró. \v 7 Ŋunde tiní watí-watí oseseyiqo, kaŋero ŋande osese yereró, “Dani uni ka ye keweroye moŋgo quhurí ka kama taró, ŋundo meté wondo korete qu re pare ŋuro saŋano raŋoní.” \v 8 Yero pitu ko kondéqero noko puŋomo nakayáŋaró. \p \v 9 Ŋunde yiní iŋoro uni kanata-kanatako, asa koretero uni koŋgomu yate uni tukú ŋu soso roto toŋeŋgurí. Yate pare ŋu enemata yotoro ŋuno kaŋaró. \p \v 10 Kaŋiní Yesu otoqo kaŋero pare ŋande miraró, “Pare, uni ŋano qu dana uteŋgo? Uni kape ke topé piyimi ka kunoweyape ma kini?” \p \v 11 Yiní pareto ŋande yaró, “Awa, kini,” yaró. \p Yiní ŋande yaró, “No ŋuya topé piyimi kama kunoteno. Ke meté toŋeya imemo kaŋuya quhurí ma tewero.” \s1 Yesuko noko koro hiyó ŋu \p \v 12 Asa Yesuko unipare pitu ko ŋande yimiraró, “Noko uniparetoro hiyó ŋuko no naŋge. Uni ka no nohoweweya ŋuko huriri qurowore khe kama uyoweya. Kini. Ŋuko yoto-yoto koro hiyóŋo moré.” \p \v 13 Yiní Farisi unindo\f + \fr 8:13 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* iŋoro ŋande miraŋgurí, “Keto keŋo yesowo yeyote. Ŋunde ŋuro mande yeyote ŋu hamó kini.” \p \v 14 Yi mande topé ŋande yimiraró, “Kini, nondo neneŋo yesowoyoteno quno ŋunoko mandene ŋu mande hamó naŋge. Dokoro no da noŋgo mahenowó quya dawore owano quya iŋoyoteno. Quko ye da noŋgo no mahenowó quya dawore owano quya kama iŋoyoteŋgo. \v 15 Yeko koweye saŋaníwore uni yiyo ronda yereyoteŋgo. Nondo uni ka kama qene rondaŋeyoteno. \v 16 Quko no uni ka qene rondaŋewano tiníqo, ronda-ronda mande yeteno ŋuko hamó naŋge. Dokoro, nondo naŋge kama rondaŋeyoteno. Kini. Awa asá nereró ŋuya noya ronda-ronda ŋunde teyotero. \v 17 Yeŋo hutuŋo mandeko\f + \fr 8:17 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* mande ŋande yote, asa uni irisako mande kanata yesowowari tiníqo, mandeyari ŋuko hamó. \v 18 Nondo neneŋo yesowo yeyoteno, ko Awando asá nereró ŋu ŋuya neneŋo yesowo yeyote.” \p \v 19 Ŋunde yiníqo, Farisi unindo ŋande oseseyaŋgurí, “Awaŋge da?” \p Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye no kama iŋo nunoyoteŋgo, ko Awane ŋuya kama iŋo inoyoteŋgo. Ko ye no iŋo nunoyaŋgo tiníqo, Awane ŋuya iŋo inoyaŋgo.” \v 20 Yesuko Ya Surumímboro yendémo ŋuno mone kopowero quro wembómo ŋuno kaŋero unipare iŋo-iŋo rondaqe yunaró. Ŋu naruko ŋuno mande yaró, quko uni kato kama kondé towo kusiyaró, dokoro, eneŋo naruyó kama maheró. \s1 Yesu yorotoro toŋeweya ŋuro yaró \p \v 21 Asa Yesuko unipare kaŋuya ŋande yimiraró, “No roto toŋeweqo, ye seqa nerewaŋgo. Ko quhuríye muko yoní ye khumowaŋgo. No dano toŋewe teteno ye ŋuno toŋewero mepémo kini.” \p \v 22 Yiní Juda koro uni pará-parámbo iŋoro ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Do karo ŋande yete, ‘No dano toŋewe teteno ye ŋuno toŋewero mepémo kini,’ yete? Ŋumbeka eneŋombo eneŋo kowí uto khumowero yete?” \p \v 23 Yi Yesuko ŋande yimiraró, “Yeko ame noŋgo qu; no kore koŋgo qu. Yeko noko ŋaro qu; noko noko ŋaro qu kini. \v 24 Ŋunde ŋuro no ŋunde yimiroteno, quhuríye muko yoní ye khumowaŋgo. Dokoro yendo, ŋuko no naŋge,\f + \fr 8:24 \ft Sokome kumimo ŋuno Anutuko mande ŋu, “Ŋuko no naŋge,” eneŋomboro yaró. (Aisaia 41:4; 43:10, 13, 25; 46:4; 48:12; Hutuŋo Mande 32:39; Toŋeŋgurí 3:14 weyo qembe).\f* ŋuro iŋondutu kama tewaŋgo tiníqo, quhuríye kate-kate muko yoní ye khumowaŋgo.” \p \v 25 Ko ŋande oseseyaŋgurí, “Ke dani ka?” \p Yi Yesuko ŋande yimiraró, “Hurímo ŋuno no dani ye yimiranowó. \v 26 No yeŋo muríyemboro yero ye ronda yerewano quro mande qambu ŋana. Quko no asá nereró ŋuro murí muko hamó naŋge. Ko mande soso no iŋanowó ŋuko, nondo yesoworo nokono unipare yimiroteno.” \p \v 27 Yiní iŋaŋgurí, quko Yesuko Awandoro yimiraró ŋu kama iŋoyi tondaŋaró. \v 28 Ŋunde ŋuro Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo Unindoro Naŋuní\f + \fr 8:28 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋu hokowaŋgo quno ŋunoko ŋande iŋoyi tondaŋeweya, asa ŋuko no naŋge, ko neneŋombo neneŋo oka kama teyoteno. Kini, Awando mande rondaqe nunaró ŋu naŋge yesowo yeyoteno. \v 29 No asá nereró ŋuko noya yote. Enendo norotoní nenemata kama yoteno. Kini. Ko naru rokóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó ŋu teyoteno.” \v 30 Ŋunde yiníqo, unipare qambu qundo iŋoro iŋondutuwoyaŋgurí. \s1 Yesuko Abraham koro simó horé quro yaró \p \v 31 Asa Yesuko Juda unindo eneŋo iŋondutuwoyaŋgurí mu ŋande yimiraró, “Ye mandene towowaŋgo tiníqo, ye neneŋo iŋo-iŋo rewero unine hamó yotoro \v 32 mande hamó ŋu iŋoyowaŋgo. Ko mande hamó ŋundo yeŋo kusi-kusiye ŋu orosoyiní kina yowaŋgo.” \p \v 33 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko Abraham koro sowe qu. Naru kano uni kato nore kusi niriní eneŋo kho simóŋo\f + \fr 8:33 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* kama tatowó. Ke date koro, yeŋo kusi-kusiye orosoyiní kina yowaŋgo, yete?” \p \v 34 Yesuko mande topé ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, uni quhurí teyoteŋgo ŋuko quhuríyómboro kho simó yoteŋgo. \v 35 Kho simó kako eneŋo sopo-sopoyómboro suwisawi qu kini, eneya suki-suki kama yoweya. Quko naŋo-simó kako iwímboro suwisawi horé qu ka, eneya suki-suki yoweya. \v 36 Ŋunde ŋuroko Naŋuní ŋundo kusi-kusiye orosoyiní kina yowaŋgo tiníqo, kusi-kusiye hamó kini taró. \v 37 No iŋoteno, yeko Abraham koro sowe qu. Quko neneŋo mandene muko ye quroyemo ŋuna kama yote. Ŋuroko ye no uratoka khumoní yeyoteŋgo ŋu. \v 38 Noko Awanembo o witú nereró ŋuro mande yesowo yeyoteno. Ko ye ŋuya awayemboro murí iŋoro howeyoteŋgo.” \p \v 39 Ŋunde yiníqo, mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreŋo awanani muko Abraham.” \p Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Yeko Abraham koro simó hamó tiníqo, ye Abrahamko murí teyaró ŋunde naŋge teyowaŋgo. \v 40 Nondo komo Anutu koro mande hamó mu iŋanowó ŋu soso yeno yesowanowó. Ko yendo no nuri khumowano yeteŋgo. Abrahamko o ŋunde qu kama taró. \v 41 Kini, yendo awaye hamómboro murí qu naŋge teyoteŋgo.” \p Yiní ŋande miraŋgurí, “Ná-námani muko khe pare tero o piyimi teyate kama pisi nereŋgurí. Kini. Noreko Awanani kanata naŋge, ŋuko Anutu.” \s1 Yesuko Monimbu koro simó horé ŋuro yaró \p \v 42 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Asa Anutuko yeŋo Awaye hamó tiníqo, newonde meté no nunowaŋgo, dokoro, no Anutu rotoro ŋano mahenowó. No neneŋombo ŋano kama mahenowó. Kini. Asá nereró quro iŋo-iŋoyómboro ŋano mahenowó. \v 43 Quko ye do murí karo mandene ŋa kama iŋi tondaŋeyote? Murí muko ŋandiro, ye kusumboye rero neneŋo mandene iŋowero mepémo kini. \v 44 Yeko awa karo naŋo-simó, ŋuko Monimbu. Ko ye awayemboro iŋo-iŋoyó howewero quro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo. Komo suki ŋuya itaka ŋuya ene uni yuroní khumowero uni yara qu. Ko murí hamó mu kama howeyara, dokoro, murí hamó ŋuko eneno kama yora. Mande kota ŋu yeyara, ŋuko eneŋo mandí horé. Eneko kota mande yewero uni qu ka ko mande kota ŋuro simburí. \v 45 Quko nondo mande hamó mu yeyoteno, ŋunde ŋuro ye kama iŋondutu nereyoteŋgo. \v 46 Ye dani kato no quhurí ka tanowó ŋuro tunomo meté yeweya? Ko no mande hamó ŋu yesowo yeyoteno tiníqo, ye do murí karo kama iŋondutu nereyoteŋgo? \v 47 Anutu koro simó ŋuko Anutu koro mandí iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko ye ene mandí kama iŋoyoteŋgo, dokoro yeko Anutu koro simó kini.” \s1 Yesuko eneŋomboro yaró \p \v 48 Asa Juda koro uni pará-parámbo mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore ŋande yeteto, ko keko Samaria\f + \fr 8:48 \ft “\fk Sa \ft ma\fk ria \ft mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* uni qu ka, ko yuqa piyimi ka\f + \fr 8:48 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* ke quroko yote. Mande ŋuko hamómbe ma kini?” \p \v 49 Ŋunde yi ŋande yaró, “Yuqa piyimi kato no quroko kama yote. Quko no Awane ará te inoyoteno, ko yendo owéne ri umbute. \v 50 Noko neneŋo owéne hokowero quro khe kama seqateno. Khe ŋu seqaro qene rondaŋeyote qu ka yote.\f + \fr 8:50 \ft Yesuko Anutu ŋuro yaró.\f* \v 51 Hamó horé no ye yimiroteno, ko uni kato neneŋo mandene howeweya tiníqo, ene naru suki-suki kama khumoweya.” \p \v 52 Yiní Juda unindo ŋande miraŋgurí, “Itakako nore hamó iŋoteto, yuqa piyimi qu ke quroko yote. Abrahamko komo khumaró, ko ye-ye uni\f + \fr 8:52 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋuya komo khumaŋgurí. Quko ke ŋande yete, ‘Uni ka no mandene howeweya tiníqo, ene naru suki-suki kama khumoweya.’ \v 53 Date koro? Ke peka nore usinani Abraham takate? Ŋuko komo khumaró. Ko ye-ye uni ŋuya komo khumaŋgurí. Ke dani ka yero iŋote?” \p \v 54 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko no neneŋo owéne hokoyowano tiníqo, seréne muko hamó kini. Quko neneŋo Awanemboko owéne hokoyote. Ko ye ŋande yeyoteŋgo, Awane ŋuko yeŋo Anutuye, yeyoteŋgo. \v 55 Hamó, ye kama iŋo inoyoteŋgo, quko nondo ene iŋo inoyoteno. Qeni, ‘No ene kama iŋo inoyoteno,’ ŋunde yewano tiníqo, nondo ye qembe kota-kota uni tunoqewano. Quko no ene komo iŋoro eneŋo mandí meté howeyoteno. \v 56 Komo Abraham, pukoye ŋundo neneŋo narune qenewero ŋuro niŋgu-niŋgu taró. Ko ene qeneró quno, asa newonde meté hamó taró.” \p \v 57 Ŋunde yiní ŋande miraŋgurí, “Keko kumima naruke 50 ŋunde kama rotaró, ko kepe Abraham qenerómbe, hamómbe?” \f + \fr 8:57 \ft “\fk Abrahamko\ft ” komo suki horé yora, asa ene khumoní tapuŋaŋgurí, yate-yate kumima naru 2,000 ŋunde rotoro Yesu koro nimímbo ene pisiyaró.\f* \p \v 58 Ko Yesuko ene ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, komo Abraham kama tunoqeyoní, no neneŋombo yorano.” \v 59 Ŋunde yiníqo, urowero wondo siyaŋgurí.\f + \fr 8:59 \fk Moses \ft koro \fk hutuŋo mandeko \ft ŋande yaró, ko uni kato Anutu yesaráŋaró tiníqo, unipareto wondo kowímo saŋano raŋoyi khumoweya. (O Qa-qa Uni 24:16 weyo qembe.)\f* Quko Yesu mondó ta sóqero Ya Surumímboro hoŋgo ŋu rotoro yendésina uró. \c 9 \s1 Yesuko uni toŋí kiré ka riní meté taró \p \v 1 Yesu khe uyate, uni ka qeneró. Uni ŋu nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró. \v 2 Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 9:2 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rapi,\f + \fr 9:2 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* danimbo o piyimi tiníkata uni ŋu nimímbo pisiyoní toŋí pokaró? Uni ŋu eneŋombope o piyimi tarómbe ma iwí-nimímbo quhurí tariyó?” \p \v 3 Yi mande topé ŋande yaró, “Uni ŋu eneŋombo o piyimi kama taró, ko iwí-nimímbo ŋuya quhurí kama tariyó. Kini, Anutu koro kho qu tunomo tunoqewero quro o ŋu eneŋo kowímo ŋunde tunoqaró. \v 4 Hiyómbo hiyóqeyoníqo, norendo no asá nereró quro kho qu tato. Imemo huriri tunoqiní uni kho tewero mepémo kini. \v 5 No nokono ŋano yoroteno qunoko, nondo noko ŋaro hiyó ŋano qu.” \p \v 6 Ŋunde yero nokono tute taró. Tero tute ŋu noko koya rohoréŋoro nukuru se uni ŋuro toŋímo raró. \v 7 Ŋunde tero ŋande miraró, “Ke uya Siloam Sono Towo ŋuno sono kimu.” (Owé ŋu “Siloam” murí muko ŋandiro, “Asáŋowí.”) Asa uni toŋí pokawí ŋu uyaro ŋuno sono kimuró. Kimuro pitu mahero meté toŋetaró. \p \v 8 Asa ko topémboya unindo ene mone koro kira yiriní qeneyaŋgo quyako ŋande yaŋgurí, “Ŋu date koro? Ŋambeka uni ka komo kunditero mone koro uni kira yereyara ŋuno qu naŋge, hamómbe?” \p \v 9 Ŋunde yi kumimbo ŋande yeyaŋgurí, “Iyo, ŋuko uni ŋu,” yaŋgurí. \p Ko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Kini, ŋuko kira yereyara uni ŋu qembe naŋge.” \p Ko uni ŋu eneŋomboko ŋande yimitoyaró, “Ŋuko no naŋge,” yaró. \p \v 10 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Ko ke date tero toŋeŋge meté tete?” \p \v 11 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Uni ka owí muko Yesu, ŋundo nukuru toŋenemo rero ko ŋande nimiraró, ‘Ke uyareya Siloam ŋuno sono kimu,’ yaró. Yiní no uyaro sono kimuwe toŋene meté tiní meté toŋeteteno.” \p \v 12 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋu dana yote?” \p Ko ŋande yaró, “No kama iŋoteno,” yaró. \p \v 13 Asa unipareto uni toŋí pokawí meté taró ŋu re Farisi uniko\f + \fr 9:13 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* uyareŋgurí. \v 14 Sapat naruko\f + \fr 9:14 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).\f* ŋuno naŋge Yesuko nukuru toworo unindoro toŋí riní meté taró. \v 15 Asa ko Farisi unindoko uni ŋu ŋande oseseyaŋgurí, “Toŋeŋge ŋuko date tero meté ta?” \p Yi ŋande yimiraró, “Enendo nukuru re toŋenemo riní no uyare sono kimuro meté toŋeteteno.” \p \v 16 Yiní Farisi kumimboko ŋande yaŋgurí, “Nore iŋoteto, uni ŋu Anutu koro kho qu kama teyote, dokoro, eneko Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu kama howeyote.” \p Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero quhurí uni kato meté rokó ŋunde qu teweya?” Ŋunde yero usoworo huru-huru irisa taŋgurí. \p \v 17 Asa uni toŋí pokawí ŋuno qu pitu ko ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋundo keŋo toŋeŋge riní meté tete. Asa keto ene datiro, ye iŋote?” \p Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Ŋuko ye-ye uni ka,” yaró. \p \v 18 Asa Juda koro uni pará-parámbo, eneŋo toŋí kama hiyóqaró, do karo komo hamó kama pokaró, ŋunde ye iŋoyate iwí-nimí neko yereŋgurí. \v 19 Neko yiri mahiri ŋande osese yereŋgurí, “Ŋambeka yariŋo naŋoyari? Yari pisiyiri toŋí pokawí tarómbe ma kini? Ko ŋunde taró tiníqo, date tero itaka toŋetete?” \p \v 20 Ŋunde yiqo, iwí-nimímbo mandeye topé ŋande yariyó, “Nore iŋotero, ŋako nore naŋonari. Pisiyoweqo, toŋí pokawí taró, ŋu ŋuya nore iŋotero. \v 21 Quko date teroqo itaka toŋetete, ko dando toŋí riní meté ta, ŋuko nore kama iŋotero. Ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, eneŋombo eneŋo yeweya.” \v 22 Komo Juda koro uni pará-parámbo, nore dani kato Yesu ŋuko Kristo\f + \fr 9:22 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ŋu yeweya qu huru-huru ya noŋgo yohowewato, yaŋgurí. Ŋunde ŋuroko eneŋo iwí-nimí muko ŋuro sorariyó. \v 23 Sorero iwí-nimímbo mande ŋande yariyó, ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, yariyó. \p \v 24 Asa ko uni komo toŋí pokaró ŋu pitu ko nekoro ŋande miraŋgurí, “Ke Anutu seré te ino.\f + \fr 9:24 \ft “Ke Anutu seré te ino” ŋuro murí muko ŋandiro: Ke mande hamó naŋge ye, dokoro Anutuko kiyote.\f* Nore iŋoteto, ŋu uni ŋuko quhurí uni.” \p \v 25 Yi mande topé ŋande yaró, “Ŋumbe quhuríŋo morémbe ma kini, indika, kama iŋoteno. O kanata naŋge no iŋoteno, no komo toŋene pokawí yano qu, ko itaka ŋanoko toŋeteyoteno.” \p \v 26 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Date te kunote? Dando te kunoníqo toŋeŋge hiyóqete?” \p \v 27 Yi mandeye topé ŋande yaró, “No komo yimirano, quko ye kusumboye kama reteŋgo. Do murí karo pitu ko iŋowero ye osese nereteŋgo? Yembeka eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó tato, yero iŋoteŋgo, peka?” \p \v 28 Ŋunde yiní huwó mande qambu mitoro ŋande yaŋgurí, “Keto naŋge eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó. Quko noreko Moses koro iŋo-iŋo rewero uniyó qu. \v 29 Nore iŋoteto, komo Anutuko Moses koya mande yaró. Quko uni ŋuno qu, nore da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteto.” \p \v 30 Yiqo, uni ŋundo mandeye topé ŋande yimiraró, “Asa mandeye muko newondene uroní iŋondataqeyoteno! Uni ŋundo no toŋene riní hiyóqete, quko ye uni ŋu da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteŋgo. \v 31 Nore iŋoteto, Anutuko quhurí uni karo mandí kama iŋote. Kini, uni ka Anutu koro mandí howero iŋo-iŋoyó iŋoyote ŋuko, asa Anutuko ŋunde quro mandí iŋoyote. \v 32 Naru kanoko sowo mande ŋande qu kama iŋatowó, asa uni kato uni ka nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró qu ka riní toŋí hiyóqaró. \v 33 Ko Anutuko uni ŋu riní kama maheró tiníqo, asa eneko o ka tewero mepémo kini.” \p \v 34 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero? Naru náŋgepo pisi kereró ŋu noŋgo yate itaka arete ke quhurí ŋuro murí naŋge iŋote. Quko ketope nore iŋo-iŋo rondaqe nunowero?” Ŋunde yero howi toŋeró. \p \v 35 Asa Yesuko uni ŋu howaŋgurí ŋuro iŋoro seqaró. Seqa qenero ŋande miraró, “Ke Unindoro Naŋuní ŋu iŋondutuwoyotepe ma kini?” \p \v 36 Yiní mande topé ŋande yaró, “Awa, Unindoro Naŋuní ŋu dani? Ke no nimitoka no ŋuya iŋondutuwowe.” \p \v 37 Ko Yesuko ŋande miraró, “Keto ene qenete. Ŋuko uni itakako keya mande yetiri ŋu naŋge.” \p \v 38 Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no iŋondutu teteno.” Ŋunde yero Yesu potoruku te inaró. \p \v 39 Ko Yesuko ŋande yaró, “No nokono ŋano umbunowó ŋuko uniparetoro muríye rondaŋewero umbunowó. Ŋunde tero uni toŋeye pokawí qundo toŋetewaŋgo, ko uni toŋeteyoteŋgo ŋuko toŋeye pokawí tunoqeweya.” \p \v 40 Asa Farisi kumi Yesu taŋgímo yaŋgo qundo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe noreko toŋenani pokawí, ŋundirope yetepe ma kini?” \p \v 41 Yi ŋande yimiraró, “Ko ye toŋeye pokawí tiníqo, asa ye quhuríye moré kini. Quko itaka ye ŋande yeteŋgo, ‘Toŋenani muko toŋeteyote,’ yeteŋgo. Ŋunde ŋuroko quhuríye yote ŋu. \c 10 \s1 Yesuko sipsip sopo-sopo uni meté taró \p \v 1 “No hamó horé ye yimiroteno, uni ka sipsip koro hoŋgo makowore kama oro hoŋgo karóŋoro quroko oyote, ŋuko momo uni ko kuma tewero uni. \v 2 Quko uni makowore oyote ŋuko sipsip koro sopo-sopo ŋu. \v 3 Kho uni ŋundo sopo-sopo ŋuro mako kosoní sipsipyó enemo-enemo owéye nekoní maŋgó iŋoyi yore mirako uyote. \v 4 Yorero korete uro mirako uyote. Ko sipsip ŋuko maŋgó iŋoro howero uyoteŋgo. \v 5 Sipsip ŋundo uni meyowo ka kama howeyoteŋgo. Kini. Uni meyowo kato neko yiriníqo, sorewaŋgo, dokoro, uni meyowomboro maŋgó kama iŋo inoteŋgo.” \fig Sipsip sopo-sopo unindoya sipsip hoŋgo quroko yoraŋgurí.|alt="Sheep in sheepfold with shepherd" src="LB00014B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="JHN 10:1" \fig* \p \v 6 Yesuko tapara mande\f + \fr 10:6 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* ŋu re yunaró, quko mandí ŋuro murí kama iŋi tondaŋaró. \v 7 Ŋunde ŋuroko Yesuko mande kaŋuya ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, sipsip koro mako ŋuko no naŋge. \v 8 Uni soso qundo no taka nerero komo maheŋgurí ŋuko momo uni ko kuma tewero uni. Quko sipsip ŋundo maŋgoye kama iŋoyaŋgurí. \v 9 Mako ŋuko no naŋge. Ko uni ka nowore mahero hoŋgo quroko oweya ŋu, asa Anutuko rambaruru koŋgo riní ene kina umbu oro o qímboro seqaro qeneweya. \v 10 Momo unindo momo tewero quya sipsip yurowero quya o soso rambaruruwowero quro naŋge maheyote. Quko nondo yoto-yoto meté yunowero mahenowó. Ŋunde yunowe meté horé yowaŋgo. \p \v 11 “Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko no naŋge. Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko sipsip kawaware yerewero quro eneŋombo yoto-yotoyó rotoweya. \v 12 Uni kumimbo kimoye rero sipsip sopo yereyoteŋgo. Ŋundo sipsip koro simburí ŋunde kini. Á sawako mahiníqota qenero sipsip yorotoro sorero toŋi á sawa ŋundo mahero sipsip ŋu yiki yohowiní wisikaraŋowaŋgo. \v 13 Uni ŋunde qundo kimoye naŋge reyoteŋgo ko sipsip ŋuro hamó kama iŋo yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko sorero toŋewaŋgo. \p \v 14 “Sipsip koro sopo-sopo meté ŋuko no naŋge. Nondo neneŋo sipsipne iŋo yunoteno, ko sipsipnembo no iŋo nunoteŋgo, \v 15 asa Awando no iŋo nunote ko nondo Awa iŋo inoteno ŋunde naŋge. Ko nondo imemo sipsip kawaware yerewero quro neneŋo yoto-yotone rotowano. \v 16 Noko sipsipne meyowo ŋuya ŋuna, ko ŋuko hoŋgo ŋaro qu kini. Ŋuroko no sipsip ŋu ŋuya yore mahewano. Ŋunde tewe maŋgone iŋoro sipsip koro huru-huru kanata naŋge tewaŋgo, ko sipsip koro sopo-sopo kanata naŋge yoweya. \v 17 Awando newonde meté nunoyote, dokoro, nondo imemo yoto-yotone rotowano. Ŋunde rotoro yoto-yotone pitu ko rewano. \v 18 Uni kato eneŋombo neneŋo yoto-yotone riní kama kini teweya. Kini. Neneŋombo naŋge yoto-yotone ŋu rotowano. Awando mande kondé ka nimitoro owé ka nunaró. Asa ko neneŋombo rotowano, ko pitu ko rewano.” \p \v 19 Asa Juda koro uni pará-parámbo mande ŋu iŋoro usoworo huru-huru irisa taŋgurí. \v 20 Uni qambu qundo ŋande yeyaŋgurí, “Yuqa piyimi mu\f + \fr 10:20 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* eneno yoní kape-kape mande yeyote. Do karo kusumboye reyoteŋgo?” \p \v 21 Ko kumimbo ŋande yeyaŋgurí, “Mande yete ŋuko uni ka yuqa piyimi quroyómo yote quro mandí kini. Yuqa piyimi kato uni toŋeye pokawí mu yoriní hiyóqewero mepémo kini.” \s1 Juda unindo kama iŋondutuwoyaŋgurí \p \v 22 Imemoŋgo Yerusalem ŋuno Ya Surumí Sara Tunoqaró ŋuro o ne-ne ŋu tunoqaró.\f + \fr 10:22 \ft “\fk Ya Surumí \ft Sara Tunoqaró ŋuro o ne-ne” ŋuko Juda uniparetoro naru parámi ka. Komo \fk Grik \ft unindo Juda unipare taka yerero wiri yereŋgurí. Naru kano wiri yerete uni parámi ka, owí muko Antiokus, enendo Juda koro hu-hariri piyo tewero quro Ya Surumí ŋu rambaruruwaró. Yate Juda uni kumimbo koporo Grik unindoya kuma tero taka yerero \fk Ya Surumí \ft ŋu pitu ko ri sara tunoqaró. Yate-yate naru ŋu rokóŋowero quro Desemba ŋuno o ne-ne ŋu teyaŋgurí.\f* Naru ŋuko naru kiŋo naŋge, \v 23 ko Yesu Ya Surumímboro yendémo, yokone ka owí muko Solomon koro Yokonemo ŋuno uya mahe teyaró. \v 24 Juda koro uni pará-parámbo mahe wuririyoro ŋande oseseyaŋgurí, “Do naruko horé ke muríŋge nore nimiroweya? Ke Kristo ŋu\f + \fr 10:24 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* tiníqo, tunomo nimito qembe.” \p \v 25 Yesuko mande topé ŋande yaró, “No komo ye yimiranowó, quko iŋondutu kama taŋgurí. Nondo Awane owímo kho teyoteno ŋuko neneŋo muríne witú yereyote ŋu. \v 26 Quko yeko neneŋo sipsip qu kini. Ŋunde ŋuroko ye no iŋondutu kama teyoteŋgo. \v 27 Neneŋo sipsip qu no maŋgone iŋoyoteŋgo. No iŋo yunowe nohoweyoteŋgo. \v 28 Yoto-yoto suki-suki yunoweqo kama piyo tewaŋgo. Kini horé. Uni kato kandene moŋgo ta nerewero mepémo kini. \v 29 Awanembo yorero no nunaró ŋundo o soso taka yerero koreko tete. Ŋunde ŋuroko uni kato Awanemboro kandí moŋgo taŋowero mepémo kini. \v 30 No Awandoya kanata naŋge yotero.” \p \v 31 Ŋunde yiníqo, Juda unindo pitu ko Yesu urowero wondo siyaŋgurí.\f + \fr 10:31 \fk Moses \ft koro \fk hutuŋo mandeko \ft ŋande yaró, ko uni kato Anutu yesaráŋaró tiníqo, unipareto wondo kowímo saŋano raŋoyi khumoweya. (O Qa-qa Uni 24:16 weyo qembe.)\f* \v 32 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo Awandoro kho qambu meté mu witú yereyoteno. Ye kho ŋa date koro ŋuro tero wondopo nurowero teteŋgo?” \p \v 33 Yiní ŋande yaŋgurí, “Noreko kho ka meté quro wondopo kurowero kama teteto. Kini, keto Anutu yesaráŋoyote ŋuro norendo wondopo kurowero teteto. Keko uni kina qu, quko ke ŋande yete, keŋombo naŋge Anutu, yete.” \p \v 34 Yi ŋande yimiraró, “Qeni, hutuŋo mandeko ŋuno Anutuko ŋande yaró, ‘No ŋande yeteno, “Ye soso anutu-anutu yoteŋgo,”’\f + \fr 10:34 \ft Hariri Yambo 82:6\f* ŋunde yaró, hamómbe? \v 35 Komo Anutuko uni eneŋo mandí iŋaŋgurí ŋu ŋunde yimiraró, ko mande sokomeko\f + \fr 10:35 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* yote ŋuko hamó naŋge. \v 36 Ko Awa eneŋombo no rokó nerero asá niriní nokono ŋano umbunowó. Quko no ŋande yeteno, ‘No Anutu koro Naŋuní,’ yeteno qunoko, yendo ŋande yeteŋgo, ‘Ke Anutu yesaráŋoyote,’ yeyoteŋgo. Asa ŋu date tero? \v 37 Qeni, no Awanemboro kho qu kama teyoteno tiníqo, mandene ma iŋondutuwowero. \v 38 Quko ye ŋunde kama iŋondutu nerewaŋgo tiníqo, kho teyoteno ŋu qeneroqota iŋondutu ti qembe. Ŋunde tero ye meté qenero ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ko Awando neneŋo quronemo yoní, ko no Awa quroyómo yoteno ŋu.” \v 39 Ŋunde yiníqo, naru kaŋuya kondé towo kusiyato, ye iŋaŋgurí, quko taka yere toŋeró. \p \v 40 Toŋero Jotan Sono karóŋoro mira Jonko komo uni sono re yunoyara quno ŋuno uyaró. Uyaro mirako ŋuno yora. \v 41 Yoní unipare qambu eneno maheyaŋgo. Mahe ŋande yeyaŋgo, “Hamó, Jonko rokó ka kama taró. Quko Jonko mande soso Yesu koro yeyaró ŋuko hamó naŋge.” \v 42 Asa ŋu mirako ŋuno uni qambu Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. \c 11 \s1 Lasarus khumaró \p \v 1 Ŋu naru kano uni ka, owí muko Lasarus, se khumo taró. Lasarus ŋuko Betani yendé moŋgo qu, ko Betani ŋuko yerekuwosa Maria, Mata koro yendé ŋu. \v 2 Lasarusko pare irisa ŋuro kumoyari, ko Maria ŋundo komo sono kiruwó ka Uni Parámi khímo hausuworo huímbo sonowoní hararó ŋu. \v 3 Asa yerekuwosa ŋundo mande ka riri Yesuko uyaró, “Uni Parámi, keŋo topoke ŋano qu se khumo tete.” \p \v 4 Yesuko mande ŋu iŋoro ŋande yaró, “Se khumo tete ŋuko riní khumowero qu kini. Kini, ŋuko unipareto Anutu koro sine parámi\f + \fr 11:4 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo wimbí parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* qenewero se khumo qu. Ŋuro tero khe ŋuwore Anutu koro Naŋuní ŋuya owé parámi reweya.” \v 5 Yesuko Mata, Maria, Lasarus newonde meté yunaró. \v 6 Ŋunde ŋuro Lasarus se khumo tete ŋu yi mira kano ŋuno iŋoro naru irisa ŋuya rotoro mira ŋuno yora. \p \v 7 Ko imemoŋgo iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 11:7 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “Judia mirako ŋuno oyato,” yaró. \p \v 8 Yiní ŋande miraŋgurí, “Rapi,\f + \fr 11:8 \ft “\fk Rapi\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” \f* naru kano Juda koro uni pará-parámbo wondopo kuri khumowero taŋgurí. Ŋumbe kama iŋoro kepe ko Judia mirako uyarewero yete?” \p \v 9 Yi mandeye topé ŋande yimiraró, “Qeni, kosa kanata qunoko naru koro wembó 12 yote, hamómbe?\f + \fr 11:9 \ft Juda unindo kosa naru ka, asa kosa arero yate pusuŋaró quro naruyó ŋu rondaŋero wembó 12 yaŋgurí.\f* Uni kato kosano khe uyote ŋuko kama rokaráŋoyote, dokoro, noko koro hiyó qeneyote. \v 10 Quko uni ka suwono khe uyote ŋuko rokaráŋoyote, dokoro, eneko toŋete mira qenewero ŋuro suruyó moré kini.” \p \v 11 Yesuko ŋunde yeroqo ŋande yimiraró, “Toponani Lasarus ŋuko etete, quko nondo uyare okokowano.” \p \v 12 Yiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, ko ene etete tiníqo, se khumoyó kini tiní meté teweya.” \v 13 Yesuko Lasarus khumaró ŋuro yaró, quko iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande ye iŋaŋgurí, ko enendo Lasarus kina eteyote ŋuro yaró. \p \v 14 Asa ko Yesuko tunomo ŋande ye yimiraró, “Lasarus khumaró. \v 15 Ko no taŋgímo kama yanowó ŋuro niŋgu-niŋgu teteno. Dokoro, ŋundoko ye yoriní iŋondutu tewaŋgo. Asa uyare qeneto.” \p \v 16 Ŋunde yiníqo, Tomas owí ka Ditimus ŋundo otoqo iŋo-iŋo rewero uni kumi ŋande yimiraró, “Uyareka nore ŋuya eneya khumato,” yaró. \s1 Yesuko pitu ko otoqowero quro wimbu tete \p \v 17 Asa Yesuko Betani yendémo ŋuno uyariní ŋande miraŋgurí, ko Lasarus khumaró ŋu noŋgo yate kosa naru nimí kini ŋunde rotoro uni tapuyómo yora. \v 18 Betani ŋuko Yerusalem sumeyoro ŋuno yora, asa khe piruyó muko kilomita kapusa ŋundiro naŋge. \v 19 Ŋunde ŋuroko Juda unipare qambu mahero Mata koya Maria koya yiyoro kumoyari khumaró ŋuro yemama mande yaŋgurí. \p \v 20 Asa Matako Yesu mahete yi iŋoro uro Yesu kheko wisumuŋo qeneró, quko Maria yano kunditaró. \v 21 Uro Matako Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, ke ŋano yara tiníqo, kumone kama khumowero qu. \v 22 Quko itakako no ŋande iŋoteno, ko ke oka karo Anutu kirayoweya tiníqo, o ŋu te kunoweya.” \p \v 23 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Kumoŋge muko pitu ko otoqoweya.” \p \v 24 Ko Matako ŋande miraró, “No iŋoteno, naru weŋako ŋuno\f + \fr 11:24 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo quno ŋuno enendo pitu ko otoqoweya.” \p \v 25 Ŋunde yiní Yesuko ŋande miraró, “Pitu ko otoqowaŋgo ŋuro wimbu ŋuya yoto-yoto ŋuya ŋuko no naŋge. Asa ko uni ka no iŋondutu nereyote ŋuko khumoweya quko yoto-yotoyó keta reweya. \v 26 Ko uni soso toŋe keta yotoro no iŋondutu nereyoteŋgo ŋuko kama khumowaŋgo. Kepe ŋumbe iŋondutuwoyotepe ma kini?” \p \v 27 Yiní ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi. No iŋondutu ŋandiro teteno, ko keko Kristo ŋu, Anutu koro Naŋuní ŋundo nokono umbuweya ŋu.” \f + \fr 11:27 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* \p \v 28 Ŋunde yero roto uyaro kuwí Maria mondó ta ŋande miraró, “Rondaqe-rondaqe Uni ŋundo mahero neko kerete.” \v 29 Ŋunde yiní waka ta otoqoro, Yesu qenewe, yero uró. \v 30 Yesu yendémo kama oró. Ene komo Matako kheko wisumuŋaró ŋuno naŋge yora. \v 31 Maria otoqoro ya rotoní Juda uni eneya yano yotoro sikí ka yaŋgurí qundo qenero howe uŋgurí, dokoro, eneko uyare uni tapuko tendowero uyate, peka, ye iŋaŋgurí. \p \v 32 Asa Mariako Yesuko ŋuno uyaro qenero khímo rokaraŋo umburo ŋande miraró, “Uni Parámi, ke ŋano yara tiníqo, kumone kama khumowero qu.” \p \v 33 Yesuko Maria koya Juda unindoya mahero tendo mukuru tiqo, yiyoro newonde saŋgirí tero \v 34 ŋande yaró, “Yendo uni ŋu re dana raŋgurí?” \p Yiní ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, ke mahe qeno.” \p \v 35 Yesuko tendaró. \v 36 Tendoní Juda unindo qenero ŋande yaŋgurí, “Qeni. Enendo uni ŋu newonde meté hamó ina.” \p \v 37 Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Eneko toŋí pokawí ŋu riní pitu ko meté toŋeteyote. Asa ko do murí karo uni ŋu riní kama khumaró?” \s1 Yesuko Lasarus riní pitu ko otoqaró \p \v 38 Ŋunde yi naru kaŋuya Yesu newondímo saŋgirí tero uni tapuko uyaró. Uni tapu ŋuko wondo yayó ka, ko wondo ka parámi mundo maŋgó wisumuŋaró. \v 39 Asa Yesuko ŋande yaró, “Ye wondo ŋu re rotika umbuní.” \p Yiní Mata, uni khumaró ŋuro kuwí ŋuko ŋande miraró, “Uni Parámi, itaka ŋano naru nimí kini ŋunde rotoro uni tapuko yorote ŋa. Risá piyimi mu areweya.” \p \v 40 Yiní ŋande miraró, “No korete ke kimiranowó, ke iŋondutu teweya tiníqo, Anutu koro sine parámi\f + \fr 11:40 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo wimbí parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* ŋu qeneweya.” \p \v 41 Asa wondo re roti umburó. Re rotiqo, Yesu koreko toŋetero ŋande yaró, “Awa, no yuŋguna kereteno, dokoro, ke haririne iŋote. \v 42 No iŋoteno, naru rokóŋo keto no iŋoyote. Quko unipare qambu ŋano kaŋeyoteŋgo ŋuro iŋoro mande ŋa yeteno. Ŋunde yeweka keto no asá niri mahenowó ŋuro iŋowaŋgo.” \p \v 43 Ŋunde yero kondé ŋande nekaró, “Lasarus, ke yendémo umbu.” \v 44 Yiní Lasarus uni tapu rotoro yendémo umburó. Komo tapuŋowero koro khí kandí umu-kembé tuwipo pokamaŋgurí. \fig Lasarus uni tapu rotoro yendémo umburó.|alt="Lazarus comes out of the tomb" src="UBSd-14c" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="JHN 11:44" \fig* \p Asa ko Yesuko ŋande yimiraró, “Tuwi se rotoyika uyariní.” \s1 Uni pará-parámbo Yesu uroyi khumoweya ŋuro khe ka seqaŋgurí \p \v 45 Ŋunde ŋuroko Juda uni kumi mahero Maria koya sikí ka yoraŋgurí qundo Yesuko o taró qenero iŋondutuwoyaŋgurí. \v 46 Quko kumimbo uyaro Farisi uni\f + \fr 11:46 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* Yesuko o taró ŋuro yimiraŋgurí. \p \v 47 Ŋunde yimiroyi o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya uni kembé-kembémboya neko yiri mahero kopaŋgurí.\f + \fr 11:47 \ft Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí \fk Sanedrin\ft , taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.\f* Kopoyi ŋande yimiraŋgurí, “Nore date tewato? Uni ŋundo rokó qambu teyote. \v 48 Ko nore qene rotowato tiníqo, unipare soso ene iŋondutuwowaŋgo. Ŋunde ti Rom unindo mahero noreŋo Ya Surumínanimboya,\f + \fr 11:48 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* wininanimboya yori kini teweya.” \p \v 49 Asa keweroye moŋgo uni ka, owí Kaiapas, kumima naru quroko ŋuno o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 11:49 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* yaró, ŋundo ŋande yimiraró, “Yeko iŋo-iŋoye moré kini. \v 50 Yendo oka kama qene iŋoyoteŋgo, peka. Qeni, ko uni kanata kato uniparetoro mepéye rero khumoníqota Rom unindo noreŋo wininani soso kama rambaruru yerewaŋgo.” \p \v 51 Kaiapas ŋundo mande ŋu iŋondutuyó moŋgo kama yaró. Kini. Kumima naru quroko ŋuno o qa-qa unindoro tapá uni yora. Ŋunde yotoro ye-ye mande\f + \fr 11:51 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* ŋundiro yaró, ko Yesu Juda wini soso koro khumoweya. \v 52 Ko Yesuko Juda wini koro naŋge kama khumoweya. Kini. Eneko, Anutu koro simó wimbo-wimbo yoraŋgo qu soso kopo yereweka mahe wini kanata naŋge ti, yero khumoweya. \v 53 Asa ko ŋu naruko ŋuno naŋge uni kembé-kembémbo, Yesu uratoka khumoní, yero khe seqaŋgurí. \p \v 54 Ŋunde ŋuro Yesu Juda uni keweroyewore tunomo kaŋuya kama yateyara. Kini, mira ka mira wimbí sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 11:54 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Eparaim yendémo ŋuno yoraŋgo. \p \v 55 Tukú Juda koro o ne-ne ŋu, owí muko Taka yereró ŋu\f + \fr 11:55 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* mahewero tiní unipare yendé wimbo-wimbo qu noŋgo soso ta, nore sonowatoka Anutu toŋímo sara tiní, yero Yerusalem oŋgurí. \v 56 Ŋunde oro Yesu seqaro Ya Surumímo kaŋero epe osese-osese ŋande taŋgurí, “Ye date iŋoteŋgo? Enembe o ne-ne ŋano maheweyape ma kini?” \v 57 Komo o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya unipare ŋande yimiraŋgurí, ko uni kato Yesu dana yote ŋu iŋoroqo, asa ene meté yimirika Yesu re kusi-kusi yano rotowaŋgo. \c 12 \s1 Mariako sono kiruwó rero Yesu koro khímo hausuwaró \p \v 1 Naru kano, kosa naru kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Taka yereró quro o ne-ne ŋu\f + \fr 12:1 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* tunoqeweya. Asa ŋu naruko naŋge Yesuko Betani yendémo ŋuno maheró. Yendémo ŋuno Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋu ŋuno yora. \v 2 Yesu koro o ne-ne ka tiqo, Matako sunará tiní Lasarus koya Yesu koya uni meyowomboya etero neyaŋgo.\f + \fr 12:2 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 3 Asa Mariako sono kiruwó risá nuŋgurí qu, kimoyó parámi ŋu re Yesu khímo windoroŋaró. Ŋunde tero huímbo sowoní hararó. Ko sono kiruwó risá nuŋgurí ŋuro nuŋgurímbo ya soso howaró. \p \v 4 Ŋunde tiní Jutas Isikariot, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qu ka\f + \fr 12:4 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* tukú Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró, ŋundo ŋande yaró, \v 5 “Date koro? Norendo sono kiruwó ŋu soweyowato tiníqo, denarius 300\f + \fr 12:5 \ft “\fk denarius\ft ” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya. Asa ko denarius 300 ŋuko wondo parámi horé.\f* siyoro uni onoŋoye moré kini qu meté se yunowato, hamómbe?” \v 6 Ŋunde yaró, quko uni oye moré kini ŋuro kama iŋaró. Kini. Ŋuko momo uni. Eneko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyómboro wondo puŋgeye soporo eneŋo kumi rero momo teyara. \p \v 7 Asa Yesuko mande ŋu iŋoro ŋande yaró, “Ŋunde roti. Pare ŋundo naru khumoweka tapu nerewaŋgo quro sono kiruwó ŋu towoyaró. \v 8 Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano.” \p \v 9 Asa Juda unipare qambu ŋundo, Yesu Betani yendémo ŋuno yote, ye iŋoro ŋuno maheŋgurí. Ko Yesu qenewero na kama maheŋgurí. Kini, ŋande iŋaŋgurí, ko Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró, ŋuya qenewero uyareŋgurí. \v 10 Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro tapá unindo Lasarus ŋuya uri khumowero quro mande kusiyaŋgurí, \v 11 dokoro, Juda uni qambu qundo Yesuko Lasarus koro kho taró ŋuro iŋoro Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. \s1 Yesuko wiri yerete uni qembe tero Yerusalem ŋuno oró \p \v 12 Saraŋoní unipare qambu o ne-ne parámi quro Yerusalem maheŋgurí ŋundo piŋa mande ŋande iŋaŋgurí, ko Yesuko Yerusalem mahete, iŋaŋgurí. \v 13 Ŋunde ŋuro ene domba koro kambiní se toworo\f + \fr 12:13 \ft “domba koro kambiní” ŋuko Juda uniparetoro rokó ka, asa uni kato saŋgiríye taka yereró quro rokó.\f* kheko wisumuŋowero uyare ŋande kiweyaŋgurí, \b \q1 “Anutu koro seré ti. \q1 Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní. \q1 Uni ŋuko Israel koro wiri yerete uni ŋu.” \p \v 14 Asa Yesuko dóki\f + \fr 12:14 \ft “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, \fk hosi \ft ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya.\f* ka rero ŋuro saŋano kunditaró. Ŋuro komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \q1 \v 15 “Ye Saion\f + \fr 12:15 \ft “\fk Saion\ft ” ŋuko Yerusalem naŋge, dokoro Yerusalem Saion purímo saŋano yora.\f* koro Nambuní, ye ma sorewero. \q2 Qeni. Yeŋo wiri yerete uni ŋuno qu itaka mahete ŋa. \q1 Ene dóki simó kano kundite mahete.” \p \v 16 Koretero iŋo-iŋo rewero uniyómboko unipareto o taŋgurí ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋaró. Quko tukúko Anutuko owé parámi re Yesu inoníqota mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu iŋoro mande ŋuko Yesu ŋuro naŋge yaró ŋuro iŋoyi tondaŋaró, ko unipareto Yesu koro o taŋgurí ŋuro iŋoyi tondaŋaró. \p \v 17 Komo Yesuko Lasarus uni tapuko nekoní khumowí rotoro otoqaró quno ŋuno unipare qambu eneya yoraŋgurí. Asa unipare ŋundo Yesu ŋuro mande yesowo yeyaŋgo. \v 18 Ŋu murí ŋuro unipare qambu Yesuko rokó ŋu taró ŋuro iŋoro kheko wisumuŋowero uyareŋgurí. \v 19 Asa ko Farisi unindo\f + \fr 12:19 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Qeni, nore oka tewero mepémo kini. Unipare soso nokono yoteŋgo qundo uyare howeyoteŋgo.” \s1 Yesuko ene khumoweya ŋuro yaró \p \v 20 Ŋu naruko ŋuno Grik uni kumi ŋuya o ne-ne parámi muno Anutu potoruku te inowero quro Yerusalem ŋuno oŋgurí. \v 21 Grik uni ŋuko Filipko maheŋgurí. Filip ŋuko Galili mirako Betisaita yendé moŋgo qu ka. Asa Grik unindo mahero ŋande miraŋgurí, “Awa, noreko Yesu qeneto yero.” \v 22 Ŋunde yi uyaro Andru miraró, ko Andru koya Filip koya uyaro Yesu mirariyó. \p \v 23 Mirori Yesuko mandeyari topé ŋande yaró, “Asa Unindoro Naŋunímbo\f + \fr 12:23 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* owé parámi rewero ŋuro naruyó itaka ŋa. \v 24 Hamó horé no ye yimiroteno, ko wit taŋgurí nokono umburo kama khumoweya tiníqo, o kanata naŋge yoweya. Quko khumoro yateqo wotero eŋgé qambu teweya. \v 25 Ko uni kato ene yoto-yotoyó ŋuro hamó nuŋgurí iŋoyoweya tiníqo, yoto-yotoyó ŋu kina rotoweya. Quko uni kato eneŋo yoto-yotoyó ŋu nokono ŋano huwóŋoyote quko, asa yoto-yotoyó ŋu kondé towoní suki-suki yoweya. \v 26 Ko uni ka neneŋo sunará teweya ŋuko no nohoweyoweya. Ko mira no yowano ŋuko, neneŋo sunará simóne ŋuno yoweya. Ko uni ka neneŋo kho qu teweya quko, asa Awando owé parámi inoweya. \p \v 27 “Itaka newondene quhurí tete. Ko no date yewano? No ŋande peka yewano, ‘Awa, ke meté itaka rambaruru ŋa noŋgo ta nere?’ Kini, quhurí ŋa korowowero quro mahenowó. \v 28 Awa, ke meté owéŋge ri parámi teweya.” \p Yesuko ŋunde yiníqo, maŋgó ka sambo koŋgo ŋande yaró, “Komo no owéne rewe parámi ta, ko imemo kaŋuya ŋunde tewano.” \v 29 Unipare qambu kutaqemo kaŋaŋgurí qu mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Kusiro yete,” yaŋgurí. Ko kumimboko ŋande yaŋgurí, “Sambo simó kato\f + \fr 12:29 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* Yesu koya mande yete,” yaŋgurí. \p \v 30 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye mande itaka iŋoteŋgo ŋuko, neneŋo quro kini. Kini. Ŋuko yeŋo qu naŋge. \v 31 Naru ŋako noko unipare ronda yerewero naruyó. Itakako Anutuko noko koro uni kembé ŋu\f + \fr 12:31 \ft “noko koro uni kembé” ŋuko Monimbu naŋge.\f* howiní toŋeweya. \v 32 Quko uni norero hoko nerewaŋgo quno ŋuno nondo unipare soso woso yereweka nono mahewaŋgo.” \v 33 Yesuko ŋunde yero ene date tero khumoweya ŋuro yaró. \p \v 34 Asa ko unipare qambu qundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande weyoyi ŋande iŋoyato, ko Kristo ŋu\f + \fr 12:34 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* maheroqo suki-suki yoweya. Ke date koro ŋande yete, ‘Unindo Unindoro Naŋuní ŋu hokowaŋgo,’ yete? Unindoro Naŋuní ŋu dani horé?” \p \v 35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Naru tukuni ta naŋge hiyó ŋu yeya yoweya. Hiyómbo hiyóqeyoní ŋuno yateyuri. Yate huririko weyo yereweya koro. Uni ka huririko khe uyareyote ŋuko dana uyareyote ŋu kama iŋoyote. \v 36 Itakaka hiyó yeya yoníqo, hiyó ŋu iŋondutuwoyi. Ŋunde iŋondutuworoqo ye hiyó koro simó tewaŋgo.” \s1 Juda unindo watí kama iŋondutuwoyaŋgo \p Yesuko uniparetoya mande yiní kini tiní yorotoro uyare sóqaró. \v 37 Unipareto Yesuko rokó qambu taró ŋu qeneŋgurí, quko kama iŋondutuwoyaŋgo. \v 38 Ŋunde tero ye-ye uni\f + \fr 12:38 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* Aisaia koro mandí ka ri hamó taró. Aisaiako ŋande yaró, \b \q1 “Uni Parámi, danimbo mandenani iŋondutuwoyoteŋgo? \q2 Ko dani ka Uni Parámimbo wimbí tunomo witú yiriní qeneŋgurí?” \p \v 39 Ŋunde ŋuroko unipare ŋunde qundo Yesu iŋondutuwowero mepémo kini. Do karo Aisaiako mande enesó ŋande nakayáŋaró, \q1 \v 40 “Anutuko toŋeye riní toŋetewero mepémo kini, \q2 ko iŋondutuye riní wisumuŋaró. \q1 Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, \q2 ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro, \q2 ko newonde rohoré ti nondo yorewe meté tewaŋgo koro.” \m \v 41 Aisaiako komo quno Yesu koro sine parámi\f + \fr 12:41 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* ŋu qenero mande ŋu Yesu koro na yaró.\f + \fr 12:41 \ft Komo suki \fk Aisaiako \ft mande ŋu nakayáŋaró, yate kumima naru 700 rotoro Yesu tunoqaró.\f* \p \v 42 Ŋunde ŋuro uni kembé kumimboko Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. Quko iŋondutuye re tapuŋaŋgurí, dokoro Farisi uni\f + \fr 12:42 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* ŋuro soraŋgurí, Farisi unindo huru-huru ya noŋgo yohowewero koro. \v 43 Hamó, uni kembé ŋu unindo seré te yunowero ŋuro hamó iŋaŋgurí, ko Anutuko owéye hokowero ŋuro tomó ta naŋge iŋaŋgurí. \s1 Yesu koro mandímbo unipare ronda yereweya \p \v 44 Asa Yesuko kondé ŋande kiwaró, “Uni ka no iŋondutu nereyote ŋuko no naŋge kama iŋondutu nereyote. Kini, enendo no asá nereró ŋuro iŋondutuwoyote. \v 45 Ko uni ka no niyote ŋuko no asá nereró ŋu qeneyote. \v 46 Nondo hiyó qembe nokono ŋano umbunowó. Ŋunde tero uni soso no iŋondutu nereyoteŋgo ŋuko huririko kama kunditeyowaŋgo yero. \p \v 47 “Ko uni kato no mandene iŋoro kama howeyoweya qu, asa no uni ŋunde qu kama rondaŋewano. Dokoro nondo nokono unipare ronda yerewero kama mahenowó. Kini. Nondo rambaruru koŋgo yorewero mahenowó. \v 48 Ko uni kato no huwó nerero mandene kama reyote ŋu, ronda-ronda uni ŋundo ronda yereweya. Hamó, mande yeyano ŋundo naŋge, naru weŋako ŋuno\f + \fr 12:48 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* uni ŋunde qu ronda yereweya. \v 49 Neneŋo iŋo-iŋone moŋgo mande ŋu kama yeyano. Kini. No asá nereró eneŋombo murí ka kondé nimironí mande ŋu yeyano. \v 50 Ko no ŋande iŋoteno, eneŋo mande kondé ŋundoko uni riní suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuro mande soso nondo yeyoteno, ŋuko Awando nimironí yeyoteno naŋge.” \c 13 \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboro kheye sonowaró \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno Taka yereró quro o ne-ne ŋu\f + \fr 13:1 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* tunoqewero taró. Ko Yesuko ŋande iŋaró, ko ene noko ŋa rotoro Iwímo owero quro naruyó ŋu tunoqaró. Enendo newonde meté unipareyó noko ŋano yoraŋgurí qu hamó yunoyaró. Ŋunde tero toŋí yoníqo, watí hamó ŋunde yunoyara. \p \v 2 Asa suwo tiní etero o neyaŋgo.\f + \fr 13:2 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* Komo Monimbuko Jutas Isikariot, Saimon koro naŋuní ŋu riní Yesu re uni piyimi kandeyemo rotowero ŋuro ye iŋaró. \v 3 Asa Yesuko ŋande iŋaró, ko Iwímbo o soso se eneŋo kandímo raró, ko enendo Anutu roto umburoqota pitu ko Anutuko oweya. \v 4 Ŋunde ŋuro otoqoro o newero ŋu rotoro kowe punu-punuyó piru qu\f + \fr 13:4 \ft Ŋu naruko ŋuno Judia mirako ŋuno unipareto kowe punu-punuye irisa punuwoyaŋgurí. Kako quroyómo punuwoyaŋgurí. Tuwi piru saŋanímo ŋuko matú kutiti ŋu wisumuŋaró.\f* re rotoro tuwi ka re kosopémo kusiyaró. \v 5 Kusiyoro sono kondómoro iŋo-iŋo rewero uniyómboro\f + \fr 13:5 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* kheye sonoworo tuwi re kosopímo kusiyaró ŋu re supu sowo yunaró. \p \v 6 Yate-yate Saimon-Pitako maheró. Mahiní Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, kepe no khene sonowowero tete?” \p \v 7 Ko Yesuko mandí topé ŋande yaró, “O teteno ŋako, ke itakako murí kama iŋoyi tondaŋete. Quko imemoŋgo iŋoyi tondaŋeweya.” \p \v 8 Yiní ŋande miraró, “Hamó horé, khene kama sonowoweya!” \p Yiní mande topé ŋande yaró, “Ko no kheŋge kama sonowowano tiníqo, ke noya kama yowaro.” \p \v 9 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Uni Parámi, ko ŋunde tiníqo, khene naŋge kini, kandene, kembane ŋuya sonowo.” \p \v 10 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Uni ka komo sono kimuró tiníqo, ene kaŋuya kama sono kimuweya. Kini, khí naŋge sonowoweya, kowí soso sara taró. Ko ye sara teteŋgo. Quko ye soso quro kama yeteno.” \v 11 Yesuko uni ŋundo ene re uni piyimi kandeyemo rotaró ŋuro ŋande yaró, “Ye soso sara kama taŋgo,” yaró. \p \v 12 Ŋunde yero Yesuko kheye sonowoní kini tiníqo, kowe punu-punuyó piru ŋu pitu ko punuworo etaró. Etero ŋande osese yereró, “Yembeka o yeŋo teteno ŋaro murí iŋoyi tondaŋetepe ma kini? \v 13 Yendo no, ‘Rondaqe-rondaqe Uni,’ yero neko nereyoteŋgo, ko, ‘Uni Parámi,’ yero neko nereyoteŋgo. Ŋu meté, dokoro no ŋundiro na. \v 14 Qeni, no Uni Parámiye yoteno, ko no Rondaqe-rondaqe Uniye yoteno, quko no ye kheye sonowoteno. Asa yendo kheye epe sono-sono ti qembe. \v 15 Dokoro nondo otete ka witú yereteno. Ŋunde tero ye ŋuya o teteno ŋu teyuri qembe. \v 16 No hamó horé yero ye yimiroteno, sunará simó kato eneŋo uni parámiyó kama takate. Ko asáŋowí uni ka unindo ene asáŋoní maheró ŋu kama takate. \v 17 Itaka ye otete ŋaro iŋomukoteŋgo, asa ŋu howewaŋgo tiníqo, puriŋo ka rewaŋgo. \s1 Uni kato Yesu re uni piyimi kandeyemo rotoweya \p \v 18 “Ye soso quro ŋundiro kama yeteno. No uni rokó yerenowó ŋuro iŋomukoteno. Quko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka hamó tunoqeweya. Mande ŋuko ŋandiro, ‘Uni ka noya bret neyote qundo saŋgirí te nunoro khí hokote.’ \f + \fr 13:18 \ft Hariri Yambo 41:9\f* \p \v 19 “Oka tunoqewero tete, quko no koretero ŋuro ye yimiroteno. Ŋunde ŋuroko imemoŋgo tunoqeweya quno ŋuno ŋande iŋondutuwowaŋgo, ko ŋuko no naŋge.\f + \fr 13:19 \ft Sokome kumimo ŋuno Anutuko mande ŋu, “Ŋuko no naŋge,” eneŋomboro yaró. (Aisaia 41:4; 43:10, 13, 25; 46:4; 48:12; Hutuŋo Mande 32:39; Toŋeŋgurí 3:14 weyo qembe).\f* \v 20 No hamó horé ye yimiroteno, uni kato nondo uni ka asáŋowe uyote ŋuya topo teyote quno ŋuno ene noya topo teyote qembe. Ko uni ka noya topo teyote ŋuko no asá nereró ŋuya topo teyote.” \p \v 21 Yesuko ŋunde yeroqo newondí quhurí piyimi tero ŋande yesowo yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, ye keweroyemo kato no norero uni saŋgirí kandeyemo norotoweya.” \fig Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya o naŋgurí.|alt="Jesus eating last supper with disciples" src="LB00320B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="JHN 13:21" \fig* \p \v 22 Ŋunde yiní epe qene-qene tero mandímboro murí ŋuro iŋondata parámi taŋgurí. \v 23 Iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 13:23 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesuko hamó iŋoyara ŋuko Yesu taŋgímo ete saŋáqaró.\f + \fr 13:23 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí.\f* \v 24 Asa Saimon-Pitako uni ŋu Yesuko danimboro yaró ŋuro oseseyowero kembémbo rokó taró. \p \v 25 Ŋunde tiní enendo kembé Yesu nomonímo re rotoro ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ke danimboro yete?” \p \v 26 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Nondo bret sombé ka sonono rero re uni ka inowano. Uni ŋuro yeteno ŋu.” Ŋunde yero bret sombé ŋu sonono rero re Jutas Isikariot, Saimon koro naŋuní, ŋu inaró.\f + \fr 13:26 \ft Uni o ne-ne ŋunde qu sopoyaró ŋundo topo horé ka bret sombé ka ŋundiro inoyaró. Ŋunde tero topé ŋu ará te inaró.\f* \v 27 Jutasko re niní kini tiníqo, Monimbu umburo newondímo uró. \p Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke o tewero iŋote ŋu waka ta te.” \v 28 Ŋunde miraró, quko uni meyowo o neyaŋgurí ŋundo mandímboro murí kama iŋoyi tondaŋaró. \v 29 Jutas ŋuko eneŋo wondoye ŋu sopoyara. Ŋundiro naŋge kumi muko ŋande yero iŋaŋgurí, ko Yesu peka o ne-ne ŋuro uyare oka kimo mahewero mirarómbe, ma uyare uni oye moré kini mu ŋu o se yunowero miraró, peka. \v 30 Asa Jutas bret sombé ŋu re niní kini tiní asa waka ta mirako uró. Ko suwo taró. \s1 Pitako Yesu koro wawa mande kapusa yeweya \p \v 31 Asa Jutas mirako uníqo, Yesuko ŋande yaró, “Itakako Unindoro Naŋuní ŋu\f + \fr 13:31 \ft “\fk Unindoro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* owé parámi rewero tete. Ko owé parámi riníqo, Anutuko ŋuya owé parámi reweya. \v 32 Ko Anutuko owé parámi ŋunde reroqo quroyómo ŋuno enendo Naŋuní owé parámi inoweya. Itaka ka ŋunde teweya. \p \v 33 “Naŋo-simóne, naru tomó ta naŋge yeya yorowano. Imemoŋgo ye no seqa nerewaŋgo. Quko mande Juda koro uni pará-pará yimiranowó ŋu, itaka ŋunde naŋge ye yimiroteno, ko ye mirako owano ŋuno owero mepémo kini. \p \v 34 “Nondo mande kondé keta qu ŋande yunoteno, ko ye newonde meté epe ino-ino teyuri qembe. Nondo newonde meté ye yunano ŋunde naŋge, ye ŋuya newonde meté epe ino-ino teyuri qembe. \v 35 Ŋunde tiqo, unipare soso ŋande ye iŋowaŋgo, ko ye neneŋo iŋo-iŋo rewero unine.” \p \v 36 Yiníqo, Saimon-Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ke dano oweya?” \p Yesuko mande topé ŋande yaró, “Mira no ŋuno owano ŋuko, ke itaka no nohowe ŋuno kama oweya. Quko imemoŋgoko nohowe ŋuno oweya.” \p \v 37 Yiní Pitako ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, date koro no itaka ke kama kohowewano? Nondo samaka kerewero quro yoto-yotone rotowano.” \p \v 38 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Kepe keto samaka nerewero quro yoto-yotoke rotoweya, ye iŋote, hamómbe? No hamó horé kimiroteno, kotori kama yeyoníqota ke naru kapusako neneŋo wawa yeweya. \c 14 \s1 Yesuwore awako uyarewero koro khe qu \p \v 1 “Ye newonde quhurí ma tewero. Ye Anutu iŋondutuwoyi; no ŋuya iŋondutu niri. \v 2 Awanemboro yanoko yakutí qambu yote. Ŋu hamó kini tiníkaqo, no mande ŋunde wisi yerewero, dokoro no oro yeŋo yakutíye roŋgaruwowero oteno. \v 3 Ko no oro ye yakutíye roŋgaruwoteno tiníqo, no pitu ko umburo ye yorewe dano yoteno ŋuno mahewaŋgo. Ŋunde tero ye ŋuya ŋuno noya ŋuno yowato. \v 4 Ko dano owano quro khe ŋu iŋomukoteŋgo.” \p \v 5 Yiní Tomasko ŋande miraró, “Uni Parámi, ke dano oweya ŋu nore kama iŋoteto. Asa ko nore khe ŋu date iŋowato?” \p \v 6 Yiní ŋande miraró, “Khe ŋuya, mande hamó ŋuro murí ŋuya, yoto-yoto koro simburí ŋuya ŋuko no naŋge. Uni kato khe enesówore Awako kama maheweya. \v 7 Ko ye komo no iŋo nunaŋgurí tiníqo, awane ŋuya iŋo inowaŋgo. Ŋa naru ŋa noŋgo yendo hamó iŋo inoyoteŋgo, ko ene qeneteŋgo.” \p \v 8 Filipko ŋande miraró, “Uni Parámi, ke Awa nore witú nirikata ŋu mepémo teweya.” \p \v 9 Yiní ŋande miraró, “Filip, naru piru horé no yeya yorano, quko keto no kama iŋo nunoyote, peka? Uni ka no niyote ŋuko Awa qeneyote. Ke date ŋunde yete, ‘Ke Awa witú nirikata,’ yete? \v 10 Keto no Awa quroko yoteno ko Awando quronemo yote ŋuro kama iŋondutu teyote, peka? Nondo mande ye yunoyoteno ŋuko, neneŋo iŋo-iŋone moŋgo kama yeyoteno. Kini. Awando neneŋo quronemo yote, ŋuroko khoyó soso ŋu teyote. \v 11 No Awa quroko yoteno, ko Awando quronemo yote. Mande ŋu iŋondutuwi. Ko kini tiníkaqo, asa nondo kho soso teyoteno ŋu naŋge iŋondutuwi qembe. \v 12 No hamó horé ye yimiroteno, uni ka no iŋondutu nereyote ŋundo kho soso teyano ŋu tero neneŋo kho qu takaweya, dokoro, no Awako oteno. \v 13 Ko ye o soso ŋuro owéne moŋgo kira nerewaŋgo ŋu tewano. Ŋunde tero Naŋuníwore Awando owé parámi reweya. \v 14 Ko o soso ŋuro owéne moŋgo kira nerewaŋgo ŋu tewano. \s1 Yesuko, Yuqa Surumí asáŋowe maheweya, yaró \p \v 15 “Ye newonde meté no nunowaŋgo tiníqo, neneŋo mande kondé soso meté ta howeyowaŋgo. \v 16 Ŋunde tiqo, nondo Awane kirayowano, ko enendo ye wimbu yunowero quro samaka-samaka kaŋuya re yunoweya. Yunoní enendo yeya suki-suki yoweya. \v 17 Samaka-samaka ŋuko mande hamó ŋuro Yuqayó mu. Nokono unipareto ŋu kama rewaŋgo, dokoro ŋu kama qeneyoteŋgo, ko kama iŋo inoyoteŋgo. Quko yendo iŋo inoyoteŋgo, dokoro enendo yeya yote ko ye quroko yoweya. \p \v 18 “No ye yiyoro yorotowe qoqewo qembe kina kama yowaŋgo. Kini. No yeno mahewano. \v 19 Naru tukuni ta naŋge nokono unipareto no kama niyowero teteŋgo. Quko yeko no niyowaŋgo. No keta yoweqo, ye ŋuya keta yowaŋgo. \v 20 Ŋu naruko ŋunoko ye ŋande iŋowaŋgo, no Awane quroyómo yoteno, ko ye neneŋo quronemo yoteŋgo, ko no ye quroyemo yoteno. \v 21 Uni ka neneŋo mande kondé ŋu re howeyote ŋundo newonde meté nunoyote. Ko uni ŋu newonde nunoyote ŋu, Awanembo ŋuro newonde inoweya. Ko no ŋuya uni ŋu newonde inowano, ko no neneŋo rero witúŋoyowano.” \p \v 22 Ŋunde yiníqo, Jutas, ŋuko Isikariot kini, ŋundo ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, ŋu date teroqo ke keŋo rero nore witú nereweya, quko nokono unipare keŋo rero kama witú yereweya?” \p \v 23 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Uni ka newonde meté no nunoyote ŋuko neneŋo mandene howeyoweya. Ko Awanembo uni ŋu newonde meté inoweya. Ko nore irisa eneno mahero ŋuya yowato. \v 24 Uni ka newonde meté no kama nunoyote ŋuko mandene kama howeyoweya. Mande ye iŋoyoteŋgo ŋako neneŋo mande qu kini. Ŋuko Awando no asá niriní mahenowó ŋuro mande qu. \p \v 25 “No yeya yorano qunoko nondo o ŋuro yimitoyano. \v 26 Quko imemoŋgo Awando neneŋo mepéne, Yuqa Surumí, yeŋo samaka-samakaye, ŋu owénemo riní umbuweya. Ko enendoko o soso ŋuro mande rondaqe yunoweya. Ko enendo iŋo-iŋoye riní otoqoní nondo komo yimiranowó ŋu pitu ko iŋowaŋgo. \v 27 No newonde ime yeno rototeno. Neneŋo newonde ime qu re yunoteno. Newonde ime ŋuko, unipare nokono quro qembe kini. Ye newondeye quhurí parámi ma tewero, ko ma sorewero. \p \v 28 “Komo nondo mande yewe ŋande iŋaŋgurí, ‘No yorotoro toŋewano, ko pitu ko yeno mahewano.’ Asa newonde meté nunoyoteŋgo tiníqo, mande ŋuro niŋgu-niŋgu tewaŋgo. Dokoro, no Awako owé teteno. Ko Awando taka nerete. \v 29 O ŋu kama tunoqeyoní no itaka ŋuro yimiroteno. Asa ko imemoŋgo o ŋu tunoqeweya quno ŋuno ye iŋondutu tewaŋgo. \p \v 30 “Naru piru yeya kama yewano, dokoro noko ŋaro uni kembé ŋundo itaka mahete. Eneŋo wimbímbo no kama taka nerete, \v 31 quko nokono unipareto ŋande iŋoyi, no newonde meté Awa hamó inoyoteno. Ko no Awando o soso ŋuro nimiraró ŋu teyoteno. Asa ye otoqika toŋeto. \c 15 \s1 Yesuko wain koro utó hamó tete \p \v 1 “Wain koro utó hamó ŋuko no naŋge. Ko Awane muko wain koro kho quro simburí. \v 2 Awanembo kambiní nono yote ŋu soso kama eŋgé teyote ŋu se rotoyote. Ko kambiní kumi eŋgé teyote ŋuko, Awando sonowoní sara teyote, ŋuro tero eŋgé qambu teweya. \v 3 Ye komo sara taŋgurí, dokoro mande re yunanowó ŋundo ye yoriní sara taŋgurí. \v 4 Yeko nono womoyuri qembe. Ŋunde tiqo, no yeno womoyowano. Ko wain utó ŋuro kambiní utóŋo kumi puŋomo kama womoyoweya quko, asa ŋuko eŋgé kama teyoweya. Ŋunde naŋge, ko ye nono kama womoyowaŋgo tiníqo, eŋgé kama teyowaŋgo. \fig Wain koro utó ka|alt="Grape vine with supports" src="LB00107B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="JHN 15:1" \fig* \p \v 5 “Wain koro utó ŋuko no naŋge, ko yeko wain koro utóŋomboro kambi-kambiní. Uni ka nono womoní no eneno womoyoteno ŋundo eŋgé qambu horé teyote. Ko ye no norotowaŋgo tiníqo, oka tewero mepémo kini. \v 6 Uni ka nono kama womoyote ŋuko utóŋomboro kambiní se rotoyi asáqaró ŋunde qembe teweya. Kambiní ŋunde qu koporo kewáko qayi qayote. \v 7 Ko ye nono womoyiqota mandene yeno yote tiníqo, ye nuŋguríye moŋgo no kira niriqo, o ŋu tunoqeweya. \v 8 Ye eŋgé qambu tero neneŋo iŋo-iŋo rewero unine yoteŋgo tiníqo, Awanembo owé parámi reweya. \p \v 9 “Awando newonde meté no hamó nunoyote, asa ŋundiro naŋge nondo newonde meté ye yunoyoteno. Ye neneŋo muríne ŋunde qu howeyuri qembe. \v 10 Nondo Awanemboro mande kondé howeyano, ko eneŋo newonde meté yunowero murí ŋu howeyoteno. Asa ŋundiro naŋge ko ye neneŋo mande kondé ŋu meté howeyowaŋgo tiníqo, neneŋo muríne ŋunde qu howeyowaŋgo. \p \v 11 “No niŋgu-niŋgu teyoteno ŋuko yeno yotoro newondeyemo maŋgoreyoní, yero iŋoteno. Ŋunde ŋuro no mande ŋa re yunoteno. \v 12 Neneŋo mande kondé ŋuko ŋandiro, nondo newonde meté ye yunoyoteno, ŋunde naŋge ye newonde meté epe ino-ino teyuri qembe. \v 13 Ko uni ka nembe topé-topé samaka yerewero quro yoto-yotoyó rotoro khumoweya tiníqo, newonde meté yunowero murí ŋundoko murí ŋunde qu meyowo ka taka yerete. \p \v 14 “Ko ye nondo mande kondé yunoyoteno ŋu tewaŋgo tiníqo, neneŋo nembe topo-topone yowaŋgo. \v 15 Sunará simó ŋuko parámiyómbo o teyote ŋu kama iŋote. Ŋunde ŋuro no kaŋuya ye, ‘kho simóne,’ watí yero kama neko yereyoteno, kini. Mande soso Awane moŋgo iŋanowó ŋuko no komo se ye yimiranowó. Ŋunde ŋuro no ye, ‘nembe topo-topone,’ yero neko yereyoteno. \v 16 Yendo no kama rokó nerero noraŋgurí. Kini, nondo ye rokó yerero yorero kho ka yunanowó. Ŋunde tero ye uyaya eŋgé suki-suki yoweya qu ti qembe yero. Ŋunde tero asa ko ye no owéne moŋgo hariri tero Awa kirayatoka oka re nunoní yero yewaŋgo tiníqo, o ŋu re yunoweya. \v 17 Nondo ye mande kondé ŋande yunoteno, ye newonde meté epe ino-ino ti qembe. \s1 Unipareto iŋo-iŋo rewero uni ŋuro piyimiŋowaŋgo \p \v 18 “Yate nokono unipareto yeŋo piyimi yiriqo, ŋande iŋoyi qembe, ko koretero neneŋo piyimi nereŋgurí. \v 19 Ko yeko noko koro uni qu yoraŋgo tiníqo, noko unipareto yeya topo teyowero. Quko yeko noko koro uni kini. Nondo ye rokó yerero noko noŋgo yoranowó. Ŋunde ŋuro noko unipareto yeŋo piyimi yereyoteŋgo. \v 20 Ye nondo mande yeteno, asa sunará simóko parámiyó kama takate, ŋu iŋoyi qembe. No o piyimi te nunaŋgurí tiníqo, ye ŋuya o piyimi te yunowaŋgo. Ko neneŋo mandene howaŋgurí tiníqo, yeŋo mandeye ŋuya howewaŋgo. \v 21 Quko enendo no asá nereró ŋu kama iŋoteŋgo. Ŋunde ŋuroko o piyimi ŋunde qu te yunoyowaŋgo, dokoro yeko owéne moré qu. \v 22 Ko nondo mahero mande kama yunanowó tiníqo, eneko quhuríyemboro potó moré kini. Quko itaka ŋako quhuríye tapuŋowero khe ka ŋuna kini. \v 23 Uni ka neneŋo piyimi nereyote ŋuko Awane ŋuro piyimiŋoyote. \v 24 No keweroyemo kho kumi teyano ŋu, komo uni kato kho ŋunde qu kama teyaró. Ko ŋunde kama teyano tiníqo, eneko quhuríyemboro potó moré kini. Quko kho teyano ŋu qenero neneŋo piyimi nerero Awane ŋuya piyimiŋoyaŋgo. \v 25 Enendo murí piyimi teyoteŋgo ŋundo mande hutuŋo mandeyemo yote qu ka riní hamó tunoqete. Mande ŋuko ŋandiro, ‘Unindo murí moré kinimboro no piyimi nereyoteŋgo.’ \f + \fr 15:25 \ft Hariri Yambo 35:19; 69:4\f* \p \v 26 “Nondo yeŋo samaka-samaka ŋu rewe Awa koŋgo yeno umbuweya. Samaka-samaka ŋu, Yuqa Surumí, ŋundo Awandoro mande hamó yeyote. Ŋundo mahero neneŋo yesowoweya. \v 27 Ye ŋuya neneŋo yesowoyi qembe. Dokoro, no kho kimani tanowó qu noŋgo itaka arete ŋano yeya noya yorato. \c 16 \m \v 1 “Yendo iŋondutuye kama rotowero quro mande ŋa ye yimiroteno. \v 2 Imemoŋgo uni kembémbo huru-huru yaye\f + \fr 16:2 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* moŋgo yohowewaŋgo. Hamó, naru ka maheweya qunoko unindo, Anutu koro sunará teyoteto, yero iŋoro ye yuri khumowaŋgo. \v 3 Uni ŋundo Awa kama iŋo inoteŋgo, ko no ŋuya kama iŋo nunoteŋgo. Ŋunde ŋuroko murí piyimi ŋunde qu teyowaŋgo. \v 4 Nondo mande ŋa yimiroweqota naru ŋu maheweya qunoko mandene ŋaro iŋowaŋgo. \s1 Yuqa Surumímboro kho qu \p “Komo no yeya yorano, ŋuroko nondo o ŋaro ye kama yimiranowó. \v 5 Quko itakako no uni asá nereró ŋunoko oteno. Ko ye kato no kama osese nereyoteŋgo, ‘Ke dano owero?’ \v 6 Mande yimiroteno ŋuko yoriní newonde surumí hamó teteŋgo. \v 7 Quko mande hamó yimiroteno, no ye samaka yerewero naŋge yorotoro toŋewe teteno. No kama owano tiníqo, yeŋo samaka-samakaye ŋu yeno kama umbuweya. Ko no owano tiníqo, rewe yeno umbuweya. \v 8 Umburo noko uniparetoro otete piyimiye ŋuro kowi piyo yunoweya, oteteye roneneŋowí\f + \fr 16:8 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* mu ŋuro kowi piyo yunoweya, ko rondaŋewero muríye ŋuro kowi piyo yunoweya. \v 9 Unipareto kama iŋondutu nereyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko enendo otete piyimiye ŋuro kowi piyo yunoweya. \v 10 No Awako oteno, imemoŋgo kama niyowaŋgo. Ŋunde ŋuroko samaka-samakaye ŋundo uniparetoro oteteye roneneŋowí mu ŋuro kowi piyo yunoweya. \v 11 Noko koro uni kembémboro oteteyó piyimi ŋuro mande khono yorotaró. Ŋunde ŋuroko rondaŋewero muríye ŋuro kowi piyo yunoweya. \p \v 12 “Nondo mande qambu ye yimirowero yero iŋoteno. Quko ye iŋoyi tondaŋewero mepémo kini. \v 13 Quko imemoŋgo Yuqa mande hamó yeyote ŋu maheweya. Enendo ye iŋondutuye riní mande hamó soso iŋoyi tondaŋeweya. Mande ŋuko eneŋo newondí moŋgo qu kini. Koretero mande ŋu iŋoroqota yeweya. Ko o kumi-kumi tunoqeweya ŋuro yimiroweya. \v 14 Enendo o neneŋo qu rero yunoweya. Ŋunde tero owéne hokoweya. \v 15 Awando o soso towote ŋuko neneŋo naŋge. Ŋuro tero ŋande yeteno, Yuqa ŋuko o neneŋo qu rero yunoweya. \s1 Iŋo-iŋo rewero uniyómboro newondeye surumí ŋu kini teweya \p \v 16 “Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo.” \p \v 17 Ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyó kumimbo\f + \fr 16:17 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Mande yero nimirote ŋu murí datiro? Ŋande yete, ‘Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo.’ Yero ŋande yete, ‘Dokoro no Awako owano.’” \v 18 Yero ŋande yeyaŋgo, “Enendo naru tukuni ŋuro yete, ŋu do ka? Nore mande yete ŋuro murí kama iŋoteto.” \p \v 19 Asa Yesuko ene oseseyato, yero iŋoyaŋgurí ŋu iŋoro ŋande yimiraró, “Yembeka nondo mande yeteno ŋaro murímboro epe mito-mito yeyoteŋgope? Noko ŋande yeteno, ‘Naru tukuni ta ŋunde rotoroqo ye kaŋuya kama niyowaŋgo. Ko yate naru tukuni ta rotoroqo niyowaŋgo,’ yeteno. \v 20 Hamó horé yero yimiroteno, yeko tendo parámi tero sikíqero tendoyuriqo, nokono unipareto niŋgu-niŋgu tewaŋgo. Quko yeŋo newondeye quhurí teweya, quko rohoréŋoní ye niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \v 21 Ko pare kato simó pisiyowero naru ŋu mahete quno ŋuno kowe surumí teyote. Quko simóqeyote naruko ŋunoko, kowe surumí ŋuro kama iŋoyote. Kini. Simó nokono tunoqete ŋuro niŋgu-niŋgu teyote. \v 22 Ŋunde naŋge, itaka ye newondeye quhurí tete. Quko pitu ko ye yiyoweqo, newondeye niŋgu-niŋgu teweya. Ko uni kato niŋgu-niŋguye ŋu kama se rotoweya. \v 23 Ko naru ŋunoko ye o karo no kama kira nerewaŋgo. No hamó horé yero ye yimiroteno, ko ye o karo neneŋo owéne moŋgo Awa kirayowaŋgo quko, asa o ŋu re yunoweya. \v 24 Ye komo oka rewero neneŋo owéne moŋgo kama kirayaŋgurí. Yeko kira teroqota, o ŋu rewaŋgo. Ko niŋgu-niŋgu ŋundo ye newondeyemo hamó maŋgoreweya. \p \v 25 “Nondo tapara mandeko\f + \fr 16:25 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋunde quko \fk mande tapuŋowí \ft ŋundiro naŋge, murí sóqeyote.\f* yero ye yimitoyoteno. Quko imemoŋgo no tapara mande kaŋuya yero ye kama yimirowano. Kini. Noko mande yero Awanemboro murí ŋuro wisiyo yimirowano. \v 26 Ŋu naruko ŋunoko ye neneŋo owénemo hariri tewaŋgo. Quko nondo yeŋo Awako hariri kama tewano. Ŋuro kama yeteno. \v 27 Kini. Yendo newonde meté no nunoyoteŋgo, ko iŋondutu ŋande teyoteŋgo, ko no Awa noŋgo mahenowó. Ŋunde ŋuroko Awa eneŋombo newonde meté ye yunoyote. \v 28 No Awa rotoro nokono umbunowó. Quko itaka noko ŋa rotoro pitu ko Awako owé teteno.” \p \v 29 Asa ŋunde yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande yaŋgurí, “Iyo, itaka ke mande wisiyoyote. Itaka ke tapara mande kama yete. \v 30 Itaka ŋande iŋoteto, uni kato tukuni tero o karo meté kira kereweya, quko komo keto ene tukuni teyote ŋuro iŋomukaró. Dokoro ke o soso iŋomukote. Ŋunde ŋuro ŋande iŋondutu kereteto, ke Anutu koŋgo maheró.” \p \v 31 Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Yembe itaka iŋondutu teteŋgope? \v 32 Iŋoyi, naru ka mahewero tete, hamó itaka mahete, ko unindo ye yohowi yeŋo yendéne-yendéne toŋewaŋgo. Ŋunde tero ye no noroti no nenemata yowano. Quko noko nenemata horé kama yowano, dokoro, Awa noya yote. \p \v 33 “Nondo, ye nono womika newondeye ime yoní, yero iŋoteno. Ŋunde ŋuro no mande ŋa yimiroteno. Ye nokono ŋano yowaŋgo qunoko, quhurí yeno maheyoweya, quko ye newondeye kondé yoní. Dokoro nondo komo noko ŋaro wimbí taka khetewe uró.” \c 17 \s1 Yesuko eneŋomboro hariri taró \p \v 1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó mande yimitoro samboko toŋetero, ŋande yaró, \p “Awa, naru ŋuko itaka naŋge tunoqete. Itaka naŋoŋgeporo owé parámi ino. Ŋunde ti naŋoŋgepo owé parámi kunoweya. \v 2 Dokoro, keto no wimbu nunoyi unipare soso koro uni kembéye tunoqano. Ŋunde tero nondo uni keto nunaró ŋu yorewe yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. \v 3 Ko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo ŋuko ŋandiro, enendo ke, Anutu hamó kanata naŋge ŋu, iŋo kunoyoteŋgo, ko keto uni asáŋaró ŋu, Yesu Kristo,\f + \fr 17:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó “Kristo Yesu,” ma “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋo inoyoteŋgo. \v 4 Keto kho nunaró ŋu tewe kini tete. Ŋunde tero owéŋge rewe nokono ŋano parámi tete. \v 5 Awa, noko ŋa kama tunoqeyoní, no keya yotoro owéne muko parámi taró. Itaka owé ŋu pitu ko nunoka no keya yorowaro. \s1 Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboro hariri taró \p \v 6 “Nondo noko unipare keto nunaró ŋu keŋo owéŋge ŋuro mande wisiyanowó. Eneko keŋo qu, ko keto se nuni mandeke ŋu meté howeyaŋgo. \v 7 Itaka ŋande iŋoteŋgo, keto o soso se nunaró ŋu ke noŋgo maheró. \v 8 Mande soso se nunaró ŋu yunanowó. Yunoweqo, rero hamó horé ŋande yero iŋoyaŋgo, no ke noŋgo mahenowó. Ko iŋondutu ŋande teyoteŋgo, keto no asá niri mahenowó. \p \v 9 “Nondo samaka yerewero quro kira kereteno. Unipare soso nokono yoteŋgo quro kama kira kereteno. Kini. Keto uni se nunaró ŋuro naŋge kira kereteno. Dokoro, eneko keŋo ŋu. \v 10 O soso neneŋo muko keŋo qu naŋge. Ko o soso keŋo muko neneŋo naŋge. Uni se nunaró ŋuwore owé parámi ranowó. \v 11 Itaka nokono watí kama yorowano. Quko no keno owano quno ŋuno uni ŋako ŋano yorowaŋgo. Awa Surumí, keto owéŋge re nunaró ŋuro wimbímo samaka yere qembe. Ŋunde tero nore irisa kanata naŋge yorotero ŋunde naŋge enendo kanata naŋge yorowaŋgo. \p \v 12 “No eneya yorano quno, owéŋge re nunaró ŋuro wimbímo ene kawaware yerenowó. Ŋunde tewe ene kama rambaruru taŋgurí. Uni kanata naŋge hamó piyo taró. Ŋunde tero komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu hamó taró. \p \v 13 “Itaka no keno owé teteno. Quko nokono watí yoteno quno mande ŋa yeteno. Ŋunde tero neneŋo niŋgu-niŋgune ŋu meté eneŋo newondeyemo maŋgore yoweya. \v 14 Mandeke muko, komo se yunanowó. Ko noko unipareto eneya saŋgirí teteŋgo. Dokoro no noko ŋaro qu kini, ŋunde naŋge unine mu ŋuya noko ŋaro qu kini. \v 15 Nondo ŋande kama kira kereyoteno, ko keto ene noko noŋgo yorotoweya. Kini, ŋaro kira kereyoteno, ko keto kawaware tiqota uni piyimi ŋundo kama rambaruru yereweya. \v 16 No noko ŋaro qu kini, ŋunde naŋge ene ŋuya noko ŋaro qu kini. \v 17 Mandeke muko hamó naŋge, asa ko mande hamó ŋuwore yoreka keŋo unike naŋge tunoqewaŋgo. \v 18 Komo keto no asá niri mahero noko unipare keweroyemo yano. Ŋunde naŋge nondo uni ŋa asá yerewe noko unipare keweroyemo yowaŋgo. \v 19 Ko samaka yerewero quro neneŋombo norero keŋo qu teteno. Ŋunde tero ene ŋuya keŋo na tewaŋgo. \s1 Yesuko iŋondutu unipare soso koro hariri taró \p \v 20 “Quko nondo uni ŋu samaka yerewero quro naŋge kama hariri teteno. Kini. Ŋuya unipareto eneŋo mandeye ŋu iŋoro iŋondutuwoyowaŋgo ŋuro hariri teteno. \v 21 Awa, ke quronemo yote, ko no qurokemo yoteno. Nore irisa teyotero ŋunde naŋge iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tewaŋgo quro hariri teteno. Ŋuya ene quronarimo yowaŋgo. Ŋunde yuriqo, noko unipare ŋundo ŋande iŋowaŋgo, keto no asá niri mahenowó, yero iŋowaŋgo. \v 22 Nondo owé parámi re nunaró ŋu ene yunanowó. Ŋunde teweqo, ene newonde kanata ti yero, asa nore newondenari kanata yotero ŋunde naŋge. \v 23 Nondo quroyemo yoteno, ko keto quronemo yote. Ŋundiro ene soso newonde kanata tewaŋgo, ko noko unipareto yiyoro ŋande iŋowaŋgo, keto asá niri mahenowó, ko keto newonde meté no nunoyote ŋunde naŋge newonde meté uni ŋu yunoyote. \p \v 24 “Awa, nondo ŋande ye iŋoyoteno, ko unipare se nunaró ŋu yendémo yoteno quno ŋuno noya yowaŋgo. Ŋuno yotoro neneŋo owé parámi ŋu qene iŋowaŋgo. Noko sambo kama tunoqeyoní keto newonde meté nunoro owé ŋu nunaró. \p \v 25 “Awa Roneneŋowí Mu, noko unipare ŋuko ke kama iŋo kunoteŋgo. Quko nondo ke iŋo kunoteno. Ko neneŋo unipare ŋuko ŋande iŋoteŋgo, ko keto no asá niri mahenowó. \v 26 Keŋo owéŋge wisiyo yimiranowó. Ko watí ŋunde yimirowano. Ŋunde tewe meté keto newonde meté nunoyote murí ŋu quroyemo yoweya, ko no ŋuya quroyemo yowano.” \c 18 \s1 Unindo Yesu kondé towaŋgurí \r (Matyu 26:47-56; Mak 14:43-50; Luk 22:47-53) \p \v 1 Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyómboya\f + \fr 18:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* uyaro Kitiron Rawa\f + \fr 18:1 \ft “Kitiron Rawa” ŋuko Yerusalem koya mira purí Oliv koya keweroko ŋuno yora.\f* andusina uyaŋgurí. Sono karóŋo andusina ŋunoko oliv kho ka ŋuno yora, ko Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya kho ŋuro quroko oŋgurí. \p \v 2 Jutas ŋuya kho ŋuro iŋaró, dokoro, naru qambu Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kopoyaŋgo. \v 3 Ŋunde ŋuro Jutas koya kuma unindoya maheŋgurí. Ŋuya o qa-qa unindoro tapá unindoya Farisi unindoya sopo-sopo uni kumi asá yiri suru toworo kuma tewero o qu ŋuya toworo maheŋgurí. \p \v 4 Asa Yesuko o soso eneno tunoqeweya ŋu iŋomukaró. Ŋunde ŋuro uni ŋu mahi yiyoro taŋgeyemo uyaro ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró. \p \v 5 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto.” \p Yi ŋande yimiraró, “Ŋuko no,” yaró. (Jutasko uni ŋuya kaŋaró.) \v 6 Asa Yesuko ŋunde yaró, ŋuko no, yiní uni ŋu iŋoro woso uyaro rokaráŋo umbuŋgurí. \p \v 7 Ŋunde tiqo, Yesuko pitu ko ŋande osese yereró, “Ye dani ka seqateŋgo?” yaró. \p Yiní ko ŋande yaŋgurí, “Yesu, Nasaret yendé moŋgo uni ŋu seqateto,” yaŋgurí. \p \v 8 Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo ye yimiroteno ŋu, ŋuko no. Ko ye no seqa nere niyoteŋgo tiníqo, wini ŋa yorotika toŋi.” \v 9 Mande yaró ŋundoko mande ka komo yaró qu ŋu rokóŋaró, “Uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano.” \f + \fr 18:9 \ft Jon 6:39 weyo qembe.\f* \p \v 10 Asa Saimon-Pitako suke parámi re maheró ŋu rero o qa-qa unindoro tapá unindoro sunará simó quro kusumbí kandí kondéwore takaní umburó. (Sunará simó ŋuro owí muko Malikus.) \p \v 11 Ŋunde tiní Yesuko Pita ŋande miraró, “Suke ŋu reka paseyómo uní. Date koro? Kepe nombe Awando topa re nunaró ŋuno sono kama neweya, yero iŋote?” \s1 Yesu rero Anasko uyareŋgurí \p \v 12 Ŋunde yiníqo, kuma unindoya eneŋo uni kembémboya\f + \fr 18:12 \ft “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Naru rokóŋoro Rom koro kuma unindo Sisaria ŋuno kunditeyaŋgurí. Quko o ne-ne parámimboro naruyómo kumi Yerusalem oro unipare sopo yereyaŋgurí.\f* Juda koro sopo-sopo unindoya mahero Yesu toworo re utómbo kusiyaŋgurí. \v 13 Ŋunde tero korete rero Anasko uyareŋgurí. Anas ŋuko Kaiapas ŋuro teŋari. Kumima naru ŋunoko Kaiapas ŋuko o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 18:13 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* yora. \v 14 Komo enendo Juda koro uni pará-paráye ŋande yimiraró, “Uni kayata kato unipare soso ŋuro mepéye rero khumoweya ŋuko meté,” yaró.\f + \fr 18:14 \ft Jon 11:49-50 weyo qembe.\f* \s1 Pitako wawa mande korete qu yaró \r (Matyu 26:69-70; Mak 14:66-68; Luk 22:55-57) \p \v 15 Asa Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni kaya Yesu howero uyaririyó. O qa-qa unindoro tapá uni ŋundo\f + \fr 18:15 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋu, owí muko Anas. Komo enendo tapá uni tunoqaró, yate \fk Rom \ft unindo rero meté ri eneŋo naŋuní owé ŋu raró. Quko unipareto watí ará te inoyaŋgurí.\f* iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu iŋo inaró. Ŋunde ŋuroko uni ŋu Yesu howero tapá unindoro hoŋgo quroko oró. \v 16 Oní Pitako yendémo mako sumeyo kutaqe kunditeyaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋu sunará pare mako sopoyara ŋu mitoro Pita re hoŋgo quroko oró. \p \v 17 Oní pare mako sopoyara ŋundo Pita ŋande oseseyaró, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?” \p Yiní Pitako ŋande yaró, “Kini,” yaró. \p \v 18 Sunará simómboya sopo-sopo unindoya seno tero te qaro roko kaŋeyaŋgurí. Quno ŋuno Pita ŋuya ŋuno rokoyara. \s1 O qa-qa unindoro tapá unindo Yesu oseseyaró \r (Matyu 26:59-66; Mak 14:55-64; Luk 22:66-71) \p \v 19 Asa o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 18:19 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* ŋundo Yesu eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó\f + \fr 18:19 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋuro oseseyoro mande rondaqe uni yunoyara ŋuro oseseyaró. \p \v 20 Ŋunde oseseyoníqo, Yesuko mande topé ŋande yaró, “No tunomo mande rondaqe yunoyano. Naru rokóŋo huru-huru ya kumimo\f + \fr 18:20 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ko Ya Surumímo\f + \fr 18:20 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* mande rondaqe yunoyano, asa Juda uni soso kopoyaŋgo quno ŋuno rondaqe yunoyano. Mande yeyano ŋuko sóqero kama yeyano. \v 21 Asa ko do murí karo ŋandiro osese nereyote? Uni mande iŋaŋgurí ŋu osese yere. Ŋundo ta mande yeyano ŋu iŋoyoteŋgo.” \p \v 22 Ŋunde yiníqo, sopo-sopo uni ŋuno qu kato Yesu kakí tamoro ŋande yaró, “Ŋu date tero tapá uni ŋuro mande topé ŋunde yete?” \p \v 23 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko no mande piyimi mu yeteno tiníkaqo, o koroqe ŋuro yesowoyi. Quko mande meté mu yeteno tiníqo, do murí karo no nurote?” \v 24 Ŋunde yiní Anasko Yesu riní o qa-qa unindoro tapá uni Kaiapasko uyaró. Quko utó re kusiyaŋgurí ŋuko kama orosoyaŋgurí. \s1 Pitako wawa mande kaŋuya yaró \r (Matyu 26:71-75; Mak 14:69-72; Luk 22:58-62) \p \v 25 Asa Saimon-Pita kewáko kaŋero rokoyoní uni kumimbo ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe ŋuya uni ŋuro iŋo-iŋo rewero uniyómbe, ma kini?” yaŋgurí. \p Yiqo, wawa mande ŋande yaró, “Ŋuko no kini.” \p \v 26 Quko tapá unindoro sunará simó ka, ŋuko Pitako uni kusumbí takaró ŋuro suwisawi qu, ŋundo ŋande yaró, “Ke khono yuriqo, kiyanowó, hamómbe?” \p \v 27 Yiníqo, Pitako pitu ko wawa mande ka yaró. Ŋunde yiníqo, kotori ka yaró. \s1 Unindo Yesu rero Pailatko uyareŋgurí \r (Matyu 27:1-2,11-14; Mak 15:1-5; Luk 23:1-5) \p \v 28 Asa Juda koro uni kembé-kembémbo Yesu rero Kaiapasko ya qu rotoro rero Rom unindo mira ŋu wiri yereyaró ŋuro yano uyareŋgurí. Ŋuko ita saraŋoní horé ko ŋande iŋaŋgurí, “Yate nore Anutu toŋímo pusú teroqo nore Taka yereró naru\f + \fr 18:28 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* koro o ne-ne ŋu newero mepémo kini,” ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko yano kama oŋgurí.\f + \fr 18:28 \f* \v 29 Asa ko Pailatko umburo ŋande osese yereró, “Ye do murí karo uni ŋa re mande khono rotowero teteŋgo?” \p \v 30 Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Qeno, enendo o piyimi horé taró. Ŋunde ŋuroko nore re keno maheteto ŋu.” \p \v 31 Ko Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge re uyareya yeŋo hutuŋo mandeye moŋgo rondaŋi.” \p Yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore uni ka rondaŋero rero urato khumoweya ŋuro mepémo kini.” \v 32 Ŋundiro naŋge Yesuko khumoweya ŋuro murí komo mande yaró ŋu riní hamó taró.\f + \fr 18:32 \ft Jon 12:32-33 weyo qembe.\f* \p \v 33 Asa Pailatko rohoréŋoro yano oro Yesu nekoní mahiní ŋande oseseyaró, “Kepe Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋumbe, ma kini?” \p \v 34 Yesuko mande topé yaró, “Keŋombo naŋge osese ŋu tetepe, ma uni kumimbo nenemboro kimiraŋgurí?” \p \v 35 Yiní ŋande yaró, “Date koro? Nombe Juda uni ka peka? Keŋo sitú topokepoya o qa-qa unindoro tapá unindoya ke korero nono maheteŋgo. Ke do taró?” \p \v 36 Yiníqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo unipare wiri yereyote narune muko noko ŋaro qu kini. Ŋuko noko ŋaro qu tiníqo, uninembo kuma ti Juda koro uni pará-parámbo kama nondowowaŋgo. Quko nondo wiri yerete unindoro owé parámi ranowó ŋuko noko koro qu kini.” \p \v 37 Yiní Pailatko oseseyaró, “Asa ko kepe hamó wiri yerete uni qu ka?” \p Yiní ŋande yaró, “Keŋombo yete ŋu, no wiri yerete uni qu ka. Námembo pisi niriní nokono mahenowó ŋuro murí muko ŋandiro: mande hamó mu yeyowero mahenowó. Unipareto o hamó quro niŋgu-niŋgu teyoteŋgo ŋuko maŋgone howeyoteŋgo.” \p \v 38 Yiní Pailatko ŋande oseseyaró, “Mande hamó mu, ŋu do ka?” \s1 Pailatko, Yesu tipiririko uri khumoweya, yaró \r (Matyu 27:15-31; Mak 15:6-20; Luk 23:13-25) \p Asa Pailatko ŋunde yero rotoro pitu ko Juda koro uni pará-pará ŋuno uro ŋande yimiraró, “Nondo o koroqe eneno kama qeneteno. \v 39 Quko yeŋo muríye ŋandiro: Taka yereró quro o ne-ne koro naruko ŋuno, ye uni kanata ka kusi-kusi yano yaró ŋu owí nekoyiqo, nondo uni ŋu rotowe yeno uyareweya. Asa ko ye date iŋoteŋgo, no Juda uniparetoro wiri yerete uni ŋa rotowanope, ma kini?” \p \v 40 Ko ŋande kiwe miraŋgurí, “Ŋunde kini! Ke Barapas naŋge rotoka toŋiní!” Komo Barapas wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma taró. \c 19 \m \v 1 Asa Pailatko mande yiní kuma unindo Yesu re haususuworo uraŋgurí. \v 2 Kuma unindo utó kamí moré qu ka wakaro wiri yerete unindoro takapu qembe toworo kembémo raŋgurí. Ko tuwi mandumi huririyó\f + \fr 19:2 \ft “tuwi mandumi huririyó” ŋuko wiri yerete unindoro kowe punu-punu ka ŋunde qembe.\f* re kowí punuwaŋgurí. \v 3 Punuworo taŋgímo maheyoro ŋande yeyaŋgurí, “Juda koro wiri yerete uni, ke mahete ŋu!” yero kakí tamaŋgurí. \p \v 4 Asa Pailat pitu ko yendémo uro Juda uni ŋande yimiraró, “Qeni, uni ŋu re yendémo yeno umbuwe teteno. Umbuníqo, ŋande iŋoyi, nondo o koroqe ka eneno kama qeneteno.” \v 5 Ŋunde yero oro Yesu riní yendémo umburó. Ko takapu utó kamí moré qu kembémo ŋuno yora. Ko kowe punu-punuyó mandumi ŋu ŋuya punuwaró. Asa ko Pailatko ŋande yimiraró, “Qeni. Ŋako uni ŋuno qu,” yaró. \p \v 6 Yiní o qa-qa unindoro tapá unindoya eneŋo sopo-sopo unindoya qenero kondé ŋande kiwero yaŋgurí, “Re tipiririko\f + \fr 19:6 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \f* uroyi! Re tipiririko uroyi!” yaŋgurí. \p Ŋunde yiqo, Pailatko ŋande yimiraró, “Yeŋombo na reya tipiririko uroyi. No neneŋombo o koroqe ka eneno kama qeneteno,” yaró. \p \v 7 Quko Juda koro uni pará-parámbo mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreŋo hutuŋo mandenani howeyoteto, ko hutuŋo mande ŋuko ŋande nimirote, uni ŋu urika khumoní, yete. Dokoro, enendo ŋande yaró, ‘Noko Anutu koro Naŋuní,’ yaró.” \p \v 8 Ŋunde yi Pailatko ŋu iŋoro hamó sasaro parámi taró. \v 9 Ŋunde tero pitu ko yano oro Yesu ŋande oseseyaró, “Ke yendé da noŋgo qu?” Quko Yesuko mande topé ka kama yaró. \v 10 Asa ko Pailatko ŋande miraró, “Date koro? Kepe mandene topé kama yewero ŋuro, hamómbe? Noko ke kina korotowero quro wimbune moré, ko kore tipiririko kurowero quro wimbune moré. Kepe ŋumbe iŋotepe ma kini?” \p \v 11 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “Anutu koreko yote ŋundo ke wimbu kama kunoníqo, asa keto no taka nerewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro unindo no keŋo kandekemo norota ŋuro quhuríŋo ŋuko keŋo quhuríŋge ŋu takate.” \p \v 12 Ŋunde yiníqo, Pailatko yendémo uro Yesu kina rotowero quro khe ka seqaró. Quko Juda unindo kondé ŋande yaŋgurí, “Ke uni ŋu kina roti toŋeweya tiníqo, keko Sisa\f + \fr 19:12 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* koro topé kini. Uni kato, no wiri yerete uni yoteno, yeyote ŋuko Sisa koro saŋgiríŋo.” \p \v 13 Yiqo, Pailatko iŋoro Yesu re yendémo umburó. Ŋunde tero mira ka owí muko, “Wondo Kuhú,” yero nekoyaŋgo ŋuno mande kho inowero yakutímo\f + \fr 19:13 \ft “mande kho inowero yakutí” ŋunde quno ronda-ronda unindo ronda-ronda mande meté yeweya, ŋu noŋgo naŋge mandí wimbu moré.\f* ŋuno kunditaró. (Mira ŋu Aram mandewore\f + \fr 19:13 \ft “Aram mande” - komo suki Juda unipareto \fk Hibru \ft mandewore naŋge yeyaŋgo. Quko imemoŋgo uni wini meyowo ka, Persia koro unindo Juda uniparetoya wini qambu ŋuya wiri yereŋgurí. Ŋu naru koŋgo yate Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unipareto Persia koro mandeye, owí muko “Aram”, ŋuya iŋoro yeyaŋgo.\f* owí ŋuko “Gapata” yeyaŋgurí.) \v 14 Ŋu naru ŋuko Taka yereró quro o ne-ne ŋuro Roŋgaruwowero kosa naru qu, kosa keweroko ŋundiro. \p Asa Pailatko kunditero Juda koro uni pará-pará ŋande yimiraró, “Yeŋo wiri yerete uniye qeni.” \p \v 15 Yiní kiwero kondé ŋande yaŋgurí, “Ŋu rika toŋiní! Ŋu rika toŋiní! Re tipiririko uroyi!” \p Ko Pailatko ŋande osese yereró, “Yembe, nondo yeŋo wiri yerete uniye rero tipiririko urowano, yero iŋoteŋgo?” \p Yiní o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Noreko wiri nerete uninani kanata ŋuna. Ŋuko Sisa naŋge!” \p \v 16 Ŋunde yi Pailatko iŋo-iŋoye howero Yesu tipiririko urowero re rotoní kuma unindo sopoyaŋgurí. \s1 Yesu tipiririko uraŋgurí \r (Matyu 27:32-44; Mak 15:21-32; Luk 23:26-43) \p \v 17 Asa Yesu eneŋombo tipiriri re koroworo\f + \fr 19:17 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko tatá suruŋo nokono raŋoro piŋo papare ka koreko kusiyoro uni ŋuno porowoyaŋgurí. Naru rokóŋoro uni tipiririko ŋuno khumoweya ŋuko papareyó re koroworo khumowero quro mirayómo ŋuno uyareŋgurí.\f* yendé rotoro mira ka owí Kembémboro Wimbí ŋuro mira yeyaŋgurí quno ŋuno toŋeró. (Mira ŋu Aram mandewore\f + \fr 19:17 \ft “Aram mande” - komo suki Juda unipareto \fk Hibru \ft mandewore naŋge yeyaŋgo. Quko imemoŋgo uni wini meyowo ka, Persia koro unindo Juda uniparetoya wini qambu ŋuya wiri yereŋgurí. Ŋu naru koŋgo yate Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unipareto Persia koro mandeye, owí muko “Aram”, ŋuya iŋoro yeyaŋgo.\f* owí ŋuko “Golgota” yeyaŋgurí.) \v 18 Asa ŋunoko Yesu re tipiririko uraŋgurí. Utoro uni irisa ŋuya se tipiriri irisa kawore-kawore quno ŋuno poro yerero Yesu re keweroko porowaŋgurí. \p \v 19 Asa ko Pailatko yiní mande piŋa nakayáŋoro tipiriri sombémo raŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu, Nasaret yendé moŋgo qu, Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uni ŋu. \v 20 Pailatko yiní Aram mandewore, Rom mandewore, Grik mandewore mande ŋu nakayáŋaŋgurí. Mira ŋuno qu Yerusalem kutaqemo yora. Ŋunde ŋuro Juda uni qambu mahe mande ŋu weyoro qeneŋgurí. \v 21 O qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 19:21 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí.\f* ŋundo qenero Pailat ŋande miraŋgurí, “Ke, ‘Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uniye,’ ŋunde ma nakayáŋowero. Kini, ŋande nakayáŋo, ‘Uni ŋando ŋande yeyara, “Noko Juda Uniparetoro Wiri Yerete Uniye.”’” \p \v 22 Quko Pailatko mande topé ŋande yaró, “Ma. Mande ŋu komo nakayáŋano ŋunde yoní.” \p \v 23 Kuma unindo Yesu re tipiririko uraŋgurí quno eneŋo kowe punu-punuyó soso rondaŋi nimí kini tiní siyaŋgurí. Ŋunde tiqo, kumba newondímo ŋu naŋge yaró. Kumba newondímo ŋu uni kato sirowoyómbo kanata naŋge towaró. \v 24 Ŋunde ŋuroko kuma unindo ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Nore kumba newondí ŋu re kama romboŋewato. Kini, kundo ka tero uni dando reweya ye qeneto.” Ŋunde tiqo, komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka mepémo taŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro: \b \q1 “Neneŋo kowe punu-punune rondaŋe siyaŋgurí. \q2 Ko siyowero quro kundo ka taŋgurí.” \fig Kuma unindo kundo ka taŋgurí.|alt="Guards gamble for Jesus’ clothes" src="UBScl-22c" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="JHN 19:24" \fig* \p \v 25 Asa Yesu koro nimímboya Kilopasi parí, owí muko Maria, koya Maria Maktala yendé moŋgo, soso ŋu Yesu koro tipiririyó roroworo kaŋaŋgurí. \v 26 Ŋuno kaŋi Yesuko nimímboya iŋo-iŋo rewero uni kaya\f + \fr 19:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* yiyaró. Yesuko iŋo-iŋo rewero uni ŋu hamó iŋoyara. Irisa ŋu kutaqemo kaŋariyó. Asa Yesuko nimí ŋande miraró, “Pare, itaka uni ŋuko keŋo naŋoŋge.” \v 27 Yero iŋo-iŋo rewero uni ŋu ŋande miraró, “Itaka pare ŋuko keŋo náŋge.” Ko ŋu naru koŋgo iŋo-iŋo rewero uni ŋundo pare ŋu re yayómo oro sopoyaró. \s1 Yesu khumaró \r (Matyu 27:45-56; Mak 15:33-41; Luk 23:44-49) \p \v 28 Tukú Yesu ŋande iŋaró, khoyó ŋu soso kini taró. Ko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka mepémo tewero quro ŋande yaró, “Puŋene harete.” \v 29 Kumbe wain oŋgomi maŋgoraró qu ka kutaqemo yora. Asa ŋunde yiní uni kato o piwo qembe ka rero wain oŋgomi ŋuno quroko riní maŋgoriní hisop kambinímo kusiyoro Yesu koro maŋgómo hokaró. \v 30 Yesu niní kini tiní ŋande yaró, “Kini tete.” Ŋunde yero kondéqero yuqayó roto khumaró. \p \v 31 Naru ŋuko Sapat koro roŋgaruwowero naru,\f + \fr 19:31 \ft Juda unindo naruye muko ŋandiro: kosa pusuŋiníqota naru keta qu tunoqaró. Asa suwo tiní yate-yate ita saraŋoní yate-yate suwo pitu ko taró, ŋuko naru kanata ka. Asa koretero “roŋgaruwowero naru” ŋu tunoqiní, yate \fk Sapat naru \ft taró.\f* ko suwo tiníqo, Sapat naru parámi ka teweya. Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, Sapat naru ŋunde quno uni tipiririko yuraŋgurí ŋu ŋuno yoweya ŋu meté kini. Asa ko Pailat mitoro ŋande yaŋgurí, “Uni tipiririko ŋuno yoteŋgo ŋu kheye utaqikata waka ta khumika yore umbu yoroti,” yaŋgurí.\f + \fr 19:31 \ft Uni ka \fk tipiririko \ft porowaŋgurí ŋu kandí kawore-kawore kusiyaŋgurí. Ŋunde tiqo, poroworo soŋga umburo matú wosowero mepémo kini tero khí roneneŋoro koreko oro matú wosoyaró. Quko khí utaqewaŋgo tiníqo, koreko owero mepémo kini tero waka ta khumoweya.\f* \v 32 Asa kuma uni ŋundo uyaro uni korete qu Yesu koya tipiririko uraŋgurí ŋu khí utaqaŋgurí. Utaqero meyowo ŋuya khí utaqaŋgurí. \v 33 Quko Yesuko komo khumaró. Khumoní qenero khí kama utaqaŋgurí. \v 34 Kini, kuma uni kato taŋgí kasina saŋgapo saŋgawaró. Saŋgawoní waka ta sitú koya sono koya umburó. \v 35 Uni kato ŋu qeneró, enendo ŋuro yesowo yaró. Ko mande yaró ŋuko hamó. Enendo ŋande iŋote, mandí ŋuko hamó naŋge. Ŋunde ŋuro ye ŋuya meté iŋondutu tewaŋgo. \v 36 O tunoqaró ŋundoko komo suki mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró qu ka riní hamó taró. Mande ŋuko ŋandiro, “Eneŋo wimbí ka kama utaqewaŋgo.” \f + \fr 19:36 \ft Toŋeŋgurí 12:46; Qambuye 9:12; Hariri Yambo 34:20\f* \v 37 Ko mande meyowo, ŋuko ŋandiro, “Uni ene saŋgawaŋgurí ŋu qenewaŋgo.” \f + \fr 19:37 \ft Sekaraia 12:10\f* \s1 Josep koya Nikodemus koya Yesu re tapuŋariyó \r (Matyu 27:57-61; Mak 15:42-47; Luk 23:50-56) \p \v 38 Tukú Josep, Arimatea yendé moŋgo uni kato Pailatko uyaro Yesu koro ukúŋo rewero quro kirayaró. Josep ŋuko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyó ka, quko ene Juda koro uni pará-parámboro sorero iŋondutuyó tapuŋaró. Asa Pailatko, “Iyo,” yiní Josep uyaro Yesu koro ukúŋo re umburó. \v 39 Nikodemusko eneya ukúŋo re umbuwero uyaririyó. Komo Nikodemus suwono Yesu koya kunditero mande yariyó.\f + \fr 19:39 \ft Jon 3 weyo qembe.\f* Enendo oka nuŋgurí qambu se uyaró. O nuŋgurí ŋuko te sitúmi enesó-enesó rohoréŋaŋgurí qu, ko quhurí muko kilo 30 ŋundiro. \p \v 40 Asa Josep koya Nikodemus koya Yesu koro ukúŋo re umburiyó. Rero Juda uniparetoro ukúyemboro muríye howero o nuŋgurí ŋu tuwi kekere sara-sara ka rero tuwipo Yesu ukúŋo wiwiyariyó. \v 41 Yesu tipiririko uraŋgurí quno ŋunoko kho ka kutaqemo yora. Ko khono ŋunoko uni tapu ka\f + \fr 19:41 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Ŋunde rotoro wondo parámi ka rero makoyó wisumuŋaŋgurí.\f* yora, ŋuko uni ukú ka re ŋuno kama reyaŋgo qu. \v 42 Ŋu naru ŋuko Juda uniparetoro Roŋgaruwowero Naru\f + \fr 19:42 \ft Juda unindo naruye muko ŋandiro: kosa pusuŋiníqota naru keta qu tunoqaró. Asa suwo tiní yate-yate ita saraŋoní yate-yate suwo pitu ko taró, ŋuko naru kanata ka. Asa koretero “roŋgaruwowero naru” ŋu tunoqiní, yate \fk Sapat naru \ft taró.\f* qu, ko uni tapu ŋu kutaqemo yora. Ŋunde ŋuro uni irisa ŋu Yesu koro ukúŋo re uya uni tapuko ŋuno rariyó. \c 20 \s1 Yesu pitu ko otoqaró \r (Matyu 28:1-8; Mak 16:1-8; Luk 24:1-12) \p \v 1 Asa sonda koro naru korete quno, suwo-suwono ŋuno Maria Maktala yendé moŋgo ŋu uni tapuko\f + \fr 20:1 \ft “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. Ŋunde rotoro wondo parámi ka rero makoyó wisumuŋaŋgurí.\f* ŋuno maheró. Mahero wondo uni tapu makoyó wisumuŋaró ŋu re rotowí qene iŋaró. \v 2 Ŋunde qenero waka ta kheŋgeŋo Saimon-Pita koya iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 20:2 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* Yesuko ŋuro hamó iŋoyara quya ŋuno uyaró. Uyaro ŋande yimiraró, “Uni kato Uni Parámi uni tapu koŋgo raŋgurí, quko ene ŋu re dana rotaŋgurí ŋu kama iŋoteto.” \p \v 3 Ŋunde yiníqo, Pita koya iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋuya yendé rotoro uni tapuko uriyó. \v 4 Irisa-irisa kheŋgeŋo uriyó, quko iŋo-iŋo rewero uni meyowo ŋundo Pita takaro waka ta uni tapuko uró. \v 5 Uro kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetiní tuwi meté mu\f + \fr 20:5 \ft “tuwi meté mu” - komo Josep koya Nikodemus tuwi meté ŋu rero Yesu ukúŋo wiwiyariyó. (Jon 19:40 weyo qembe.)\f* kinaŋge ŋuno yoní qeneró. Quko enendo ŋuro quroko kama oró. \v 6 Saimon-Pita enepa tukú mahero uni tapu quroko oró. Oro tuwi meté mu ŋuno yoní qenero \v 7 tuwi eneŋo umu-kembé ŋu pokamaró ŋuya qeneró. Umu-kembémboro tuwi ŋu andusina roneneŋo wakawí yora. \v 8 Asa iŋo-iŋo rewero uni meyowo koretero uni tapuko maheró ŋuya quroko oró. Oro qenero iŋondutuwoyaró. \v 9 (Ŋu naruko ŋuno naŋge iŋondutuwoyaró, dokoro komo, sokomeko\f + \fr 20:9 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu kama iŋori tondaŋaró, ko Yesu uni tapu koŋgo otoqoweya ŋu kama iŋori tondaŋaró.) \s1 Maria Maktala noŋgo qundo Yesu qeneró \r (Matyu 28:9-10; Mak 16:9-11) \p \v 10 Asa qene rotoro rohoréŋoro yayarimo toŋiriyó. \v 11 Toŋiri Maria kutaqemo uni tapuko ŋuno kaŋero tendoyaró. Tendo yate kondéqero uni tapu quroko ŋuna toŋetaró. \v 12 Toŋetero sambo simó\f + \fr 20:12 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* irisa tuwiyari sara piyimi qu ŋuro quroko ŋuno yiyaró. Sambo simó irisa ŋu Yesu ukúŋo komo yora quno ŋuno kunditeyariyó, kato kembé mepémo kunditiní, kato khí mepésina kunditaró. \p \v 13 Kunditero Maria ŋande oseseyariyó, “Pare, ke do karo tendoyote?” \p Yiri ŋande yimiraró, “Uni kato neneŋo Uni Parámine re dano rotaŋgo ŋu kama iŋoteno.” \v 14 Ŋunde yero rohoréŋoní Yesu ŋuno kaŋeyoní qeneró. Quko enendo Yesu kama qene iŋaró. \p \v 15 Asa Yesuko ŋande oseseyaró, “Pare, ke do karo tendoyote? Ke dani seqayote?” yaró. \p Mariako, ŋuko mira ŋaro sopo-sopo uni ka, yero iŋoro ŋande miraró, “Awa, keto ene re toŋete tiníqo, meté dano rete ŋu witú nereka no uro rewano.” \p \v 16 Yesuko ŋande yaró, “Maria.” \p Yiní rohoréŋo Aram mandewore, “Raponi,” yaró. (Mande “Raponi” ŋuko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”) \p \v 17 Ko Yesuko ŋande miraró, “Ma nondowowero, dokoro nondo Awanemo kama ono. Neneŋo topo-toponemo uya ŋande yimito, no Awane, yeŋo Awayemo ŋuno oteno, asa neneŋo Anutune, yeŋo Anutuyemo ŋuno oteno.” \p \v 18 Ŋunde yiní Maria Maktala yendé moŋgo ŋundo uyaro iŋo-iŋo rewero uni ŋu\f + \fr 20:18 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* ŋande yimiraró, “Nondo Uni Parámi qeneteno!” Ŋunde yero mande soso ene miraró ŋu yimiraró. \s1 Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesu qeneŋgurí \r (Matyu 28:16-20; Mak 16:14-18; Luk 24:36-49) \p \fig Yesu keweroyemo ŋuno kaŋaró.|alt="Jesus appears to the disciples" src="UBScl-26a" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="JHN 20:19" \fig* \v 19 Asa sonda naru korete quno suwono ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ya kano kopaŋgurí. Koporo mako tuŋoro kusiyaŋgurí, dokoro Juda koro uni pará-parámboro soraŋgurí. Ŋuno yuriqo, Yesu tunoqero keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.” \v 20 Ŋunde yero, kandí, taŋgí se witú yereró. Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu taŋgurí. \p \v 21 Yesuko pitu ko ŋande yimiraró, “Newondeye ime yuri. Awando no asá niriní mahenowó. Asa ŋundiro nopa naŋge ye asá yerewe toŋewaŋgo.” \v 22 Ŋunde yero maŋgó moŋgo yuqa raŋoro ŋande yimiraró, “Ye Yuqa Surumí qu ri. \v 23 Asa ye uni karo quhuríŋo re rotowaŋgo quko quhuríŋo kini teweya. Ko ye quhuríŋo kama re rotiqo, quhuríŋo ŋuko watí yoweya.” \s1 Tomasko Yesu qeneró \p \v 24 Ŋu naruko ŋuno uni topoye ka, owí muko Tomas (owí kako Ditimus), ŋuko eneya kama yora. \v 25 Imemoŋgo uni topémbo ŋande miraŋgurí, “Nore Uni Parámi komo qeneto.” \p Quko Tomasko ŋande yimiraró, “No koretero kandímo tisi ŋuro mepé qenero, kandene pusirí raŋowe kandí tisi ŋuro mepé qurowore uní, kandene raŋowe taŋgímo saŋga ŋuro mepé qurowore uníqota, iŋondutuwowano. Quko ŋundiro kama teroqo no kama iŋondutuwowano.” \p \v 26 Tukú, sonda awena, Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 20:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* pitu ko ŋuno yaŋgurí, ko Tomas ene ŋuya ŋuno yaró. Mako soso tuŋomukaŋgurí, quko Yesu tunoqe keweroyemo kaŋaró. Kaŋero ŋande yaró, “Newondeye ime yuri.” \v 27 Ŋunde yero enendo Tomas ŋande miraró, “Ke maheya kandeke pusirí ŋano reya kandene qeno. Ko kandeke re taŋgenemo ŋano re. Iŋondata ma tewero, iŋondutu te.” \p \v 28 Ko Tomasko mande topé ŋande yaró, “Keko neneŋo Uni Parámine, keko neneŋo Anutune.” \p \v 29 Yiní ŋande miraró, “Keto niyote, ŋunde ŋuro iŋondutu tete. Uni ka no kama niyote quko iŋondutu tewaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo.” \p \v 30 Yesuko wimbímboro rokó parámi meyowo iŋo-iŋo rewero uniyómboro toŋeyemo taró ŋuro sokomeko ŋano kama nakayáŋanowó. \v 31 Quko mande ŋa nakayáŋanowó ŋuko, yendo weyo ŋande iŋondutu tewaŋgo, ko Yesu ŋuko Kristo\f + \fr 20:31 \ft “\fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.\f* ŋu, Anutu koro Naŋuní. Asa ko iŋondutu ŋunde teroqo eneŋo owímo yoto-yoto rewaŋgo. \c 21 \s1 Iŋo-iŋo rewero uni Yesu pitu ko qeneŋgurí \p \v 1 Asa imemoŋgo Yesu Taiperius Sono Towoko\f + \fr 21:1 \ft “Taiperius Sono Towo” ŋuko Galili Sono Towo naŋge. Yendé parámi ka owé muko Taiperius sono towo tapémo ŋuno yora.\f* ŋuno tunoqiní eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyómbo\f + \fr 21:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.\f* qeneŋgurí. Sowo mande ŋuko ŋandiro. \v 2 Ŋu naruko ŋuno Saimon-Pita koya Tomas (owí kako Ditimus) koya Nataniel, uni Galili mira Kana yendé moŋgo quya Sepeti koro naŋuní irisa koya iŋo-iŋo rewero uni irisa meyowo ŋuya kopo yoraŋgurí. \v 3 Asa Saimon-Pitako ŋande yimiraró, “No sono qare seqawero toŋeteno.” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Nore soso keya uwato.” Ŋunde yero soso waŋgoko oŋgurí. Oro sono qare seqa yaŋgurí, quko suwo saŋga ŋa sono qare ka kama siyaŋgurí. \p \v 4 Yate kosa ariní Yesu sono towo tapémo andusina kaŋeyaró, quko enendo Yesu kama qene iŋaŋgurí. \v 5 Asa ŋande kiwe osese yereró, “Topo-topone, yembe sono qare ka kama siyaŋgo, peka?” \p Mande topé ŋande yaŋgurí, “Iyo.” \p \v 6 Yiqo, ŋande yimiraró, “Ye kandeye kondésina tirí-tirí\f + \fr 21:6 \ft “tirí-tirí” ŋuko sono qare siyowero qu ka. Ŋuko parámi, ko waŋgo irisa keweroko kusiyaŋgurí. Ŋundiro tirí-tirí ŋu wosi sono qare parámi siyaró.\f* rotika uníkata kumi siyowaŋgo.” Ŋunde ŋuro tirí-tirí ŋuno raŋoyi uró. Uníqo, sono qare parámi horé siyaŋgurí. Ŋunde tero tirí-tirí wosoro waŋgo quroko mahewero quro rukusuwaŋgurí. \p \v 7 Asa iŋo-iŋo rewero uni Yesuko ŋuro hamó iŋoyara ŋundo Pita ŋande miraró, “Ŋuko Uni Parámi ŋu naŋge.” Saimon-Pita mande ŋu iŋoro kowe punu-punuyó komo re rota ŋu rero punuworo sono towo tapémo uyarewero sonono sorero uró. \v 8 Ko uni kumi muko waŋgo saŋawore tirí-tirí maŋgoriní woso maheŋgurí, dokoro kapiyamo kama yoraŋgo, mita 100 ŋunde naŋge yoraŋgo. \v 9 Tapémo mahi kewá ka qaní qeneŋgurí. Sono qare kumi kewá saŋano ŋuno yora, ko bret ŋuya ŋuno yora. \p \v 10 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Sono qare itaka siyoteŋgo ŋuno qu kumi ka se mahi.” \p \v 11 Saimon-Pita waŋgoko uro tirí-tirí wosoní tapémo oró. Sono qare pará-pará qu tirí-tirímo maŋgoreyaró. Sono qare 153 ŋundiro ŋuno yaŋgurí. Sono qare qambu horé ŋuno yaró, quko tirí-tirí ŋu kama wuriró. \v 12 Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye mahe o ni.” Ko uni keweroyemo kato ŋande kama oseseyaró, “Ke dani?” Dokoro komo qene iŋaŋgurí, ŋuko Uni Parámi ŋu naŋge. \v 13 Asa Yesuko te taŋgímo mahero bret rero yunaró. Sono qare ŋuya se yunaró. \v 14 Yesu uni tapu koŋgo areró quro naruyó moŋgo iŋo-iŋo rewero uniyómbo naru kapusako qeneŋgurí. Sono towo tapémo ŋuno naru kapusayó naŋge. \s1 Yesuko Pita roŋgaruwaró \p \v 15 Asa o ni kini tiní, Yesuko Saimon-Pita ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, uni ŋando newonde meté nunoyoteŋgo, quko kepe taka yerero newonde meté parámi nunoyotepe ma kini?” \p Yiní Pitako ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi, ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno.” \p Ŋunde yiní ŋande miraró, “Neneŋo sipsip simóne wutu yere qembe.” \p \v 16 Naru irisayómo ŋuno Yesuko kaŋuya ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” \p Yiní ŋande yaró, “Iyo, Uni Parámi, ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno.” \p Yiní ŋande miraró, “Neneŋo sipsipne sopo yere qembe.” \p \v 17 Asa ko naru kapusayómo ŋuno Yesuko ŋande oseseyaró, “Saimon, Jon koro naŋuní, kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” \p Naru kapusayómo ŋuno, “Kepe newonde meté nunoyotepe ma kini?” ŋunde yiníqo, Pitako newonde quhurí taró. Ŋunde tero ŋande miraró, “Uni Parámi, keko o soso iŋomukote. Asa ko ke iŋote, no newonde meté kunoyoteno,” yaró. \p Yiníqo, Yesuko ŋande miraró, “Neneŋo sipsipne wutu yere qembe. \v 18 No hamó horé ke kimiroteno, komo, simó yaró ŋunoko, ke keŋombo kowe punu-punuke re punuworo dano uyarewero iŋoyara ŋuno uyareyara. Quko ke koŋgomu teweya quno ŋuno kandeke raŋi uni meyowo katoko kowe punu-punu re punuworo korero mira kano uweya. Quko ene nuŋguríŋge kama howiní ŋuno uweya.” \v 19 Yesuko mande yaró ŋuko imemo Pitako date khumoro owé parámi Anutu inoweya ŋuro yaró. Ŋunde yero ŋande miraró, “Ke no nohowe,” yaró. \p \v 20 Ŋu naruko ŋuno ŋu iŋo-iŋo rewero uni Yesuko hamó iŋoyara ŋundo yohowe maheró. (Komoko uni ŋuko o ne-ne ŋuno saŋáqero kembé re mahero Yesu nomonímo kutaqe rero ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, danimboko ke kore uni piyimi kandeyemo korotoweya?”)\f + \fr 21:20 \ft Jon 13:23 weyo qembe.\f* Asa uni ŋu mahiní Pitako rohoréŋo qenero \v 21 Yesu ŋande oseseyaró, “Uni Parámi, uni ŋuro date?” \p \v 22 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ko nondo ene meté yoní, yate pitu ko mahewano, yero iŋoteno tiníqo, ŋu keŋo o qu kini. Ke no nohowe.” \v 23 Ŋunde ŋuro uni topoko mande wimbo-wimbo ŋande yeyaŋgurí, ko iŋo-iŋo rewero uni ŋuko kama khumoweya. Quko Yesuko, ŋuko kama khumoweya, yero kama yaró. Kini. Ŋande yaró, “Ko nondo ene meté yoní, yate no pitu ko mahewano, yero iŋoteno tiníqo, ŋu keŋo o qu kini.” \p \v 24 Ŋu iŋo-iŋo rewero uni ŋundo itakako o soso ŋuro mande yesowo yeyote ŋu, ko enendo mande ŋa nakayáŋaró. Ŋako nore iŋoteto, mande yeyote ŋuko hamó naŋge. \p \v 25 Yesuko o qambu kaŋuya taró. Quko uni kato o soso ŋuro sokome kumimo nakayáŋoweya tiníqo, sokome ŋundo noko soso ŋa riní maŋgoreweya.