\id HEB - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Hibru \toc1 Uni Kato Sokome Nakayáŋoní Juda Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Hibru \toc3 Hib \mt1 Uni Kato Sokome Nakayáŋoní \mt1 Juda Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nekaró, ko uni ŋu dani nore hamó kama iŋoyoteto. \bd Anutu koro huru-huru\bd* koro tapá uni komo qundo uni nakayáŋaró ŋuro owí enesó-enesó ye nekaŋgurí. Ko itaka ŋuya iŋo-iŋo kumimbo owí enesó-enesó ye nekoyoteŋgo. Kumimbo ŋande yeteŋgo, ko Pol eneŋombo nakayáŋaró, kumimbo Barnabas, kumimbo Apolos, kumimbo unipare meyowomboro owéye yeyoteŋgo. Nore hamó kama iŋoyoteto. \ip Do naruko nakayáŋaró ŋuya kama iŋoyoteto. Quko ŋande iŋoyoteto, ko kumima naru 70AD ŋunoko \bd Rom\bd* unindo Yerusalem koya \bd Ya Surumí\bd* rambaruruwaŋgurí. (Asa “70AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 70 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Sokome ŋanoko uni nakayáŋaró qundo \bd o qa-qa\bd* kumi \bd Ya Surumímo\bd* teyaŋgurí ŋuro yaró, asa ko eneŋo naruyómo ŋuno watí teyaŋgurí, peka. (\it Hibru 10:2-3\it* weyo qembe.) Ŋunde ŋuroko itaka iŋo-iŋo uni kumimboko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko \bd Ya Surumí\bd* watí yoníqo nakayáŋgurí, peka. \ip Danimboro nakayáŋaró ŋu ŋuya kama iŋoyoteto. Quko unipare ŋuko Juda koro iŋondutu unipare, imemoŋgo ta quhurí korowowaŋgo, peka. (\it Hibru 12:4-12\it* weyo qembe.) \c 1 \s1 Anutuko eneŋo Naŋuníwore mande nore nimiraró \p \v 1 Komo, Anutuko naru kumimo, ore enesó-enesówore, ye-ye unindoro\f + \fr 1:1 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* maŋgoye rero usisambanani mande yimitoyaró. \v 2 Quko itaka, naru weŋako ŋano, enendo Naŋuníwore mande rero nore nimitoyote. Naŋuní ŋu riní o soso ŋuro simburí taró, ko Naŋuníwore o soso towaró. \v 3 Norendo simó ŋu qenero Anutu koro sine parámi\f + \fr 1:3 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* mu qeneteto. Ko eneŋo kiraró ŋuko Anutu koro kiraró naŋge. Mandí ŋuko wimbí moré, ko mandímbo o soso riní kondé yorote. Ene uniparetoro quhuríyemboro kimo tero, potóye se rotoro, yoriní sara taŋgurí. Ŋunde tero owé parámi rero wiri yerete uni parámi horémboro kandí kondésina\f + \fr 1:3 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* samboko kunditaró. \v 4 Iwímbo owé parámi Naŋuní inaró. Asa owé ŋundo sambo simómboro\f + \fr 1:4 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* owéye ŋu taka yerete. Ŋunde ŋuro simó ŋundo sambo simómboro uni parámiye tunoqaró. \s1 Naŋuní ŋundo sambo simó taka yerete \p \v 5 Qeni, Anutuko komo ŋande miraró, \b \q1 “Ke neneŋo naŋone, \q2 itaka keŋo awaŋge tunoqeteno,” \m ko ŋande miraró, \b \q1 “No eneŋo iwí tunoqewano, \q2 ko ene neneŋo naŋone tunoqeweya.” \m Asa, Anutuko sambo simó ka ŋunde mirarómbe ma kini? Ŋunde kini. \p \v 6 Ko Anutuko naŋuní korete qu riní nokono umbuweya naruyó ŋuro ŋande yaró, \b \q1 “Anutu koro sambo simó soso potoruku te inoyuri.” \p \v 7 Anutuko sambo simó ŋuro ŋande yete, \b \q1 “Sambo simóŋo yoriní matú qembe taŋgurí, \q2 ko eneŋo khoyó teyoteŋgo ŋu yoriní \q2 kewá suru raŋote ŋunde qembe taŋgurí.” \p \v 8 Quko Naŋuní ŋuro ŋande yete, \b \q1 “Anutu, ke wiri yerete uni yotoro suki-suki yoweya. \q2 Keto otete roneneŋowí naŋge howero unipareke wiri yereyote. \q1 \v 9 Ke otete roneneŋowí ŋuro naŋge metéŋoyote, \q2 ko otete piyimi ŋuro piyimiŋoyote. \q1 Ŋunde ŋuro Anutukepo kiruwó kembakemo hausuwoní \q2 niŋgu-niŋgu parámi taró, ko topokeporo uni kembé yoweya.” \m \v 10 Enendo ŋuya ŋande yete, \b \q1 “Uni Parámi, komo suki keto noko ŋa ri tunoqaró, \q2 ko kandeto sambo towaró. \q1 \v 11 Imemoŋgo o soso ŋu kini teweya, quko keko suki-suki yoweya, \q2 o ŋu tuwi koŋgomu qembe tero piyo teweya. \q1 \v 12 Keto o soso towaró ŋu tuwi qembe re wiwiyoweya, \q2 kowe punu-punu qembe ŋu re rotoweya, \q1 quko keto ŋunde naŋge yoweya, \q2 naru suki-suki yoweya.” \m \v 13 Qeni, Anutuko komo ŋande miraró, \b \q1 “Keto kandene kondésina ŋano kunditi \q2 keŋo saŋgiríŋge yorewe kasirakemo yowaŋgo.” \m Asa, Anutuko sambo simó ka ŋunde mirarómbe ma kini? Kini. \p \v 14 Hamó, Anutuko unipareyó rambaruru koŋgo yoreweya ŋu iŋoro sambo simómbo khoyó teyoteŋgo ŋu yorero asá yiriní unipare ŋu samaka yereyoteŋgo. \c 2 \s1 Miti mande ŋuro kondé iŋoyi qembe \p \v 1 Ŋunde ŋuroko miti mande\f + \fr 2:1 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* iŋatowó ŋu kondé towatoka iŋo-iŋonanimo yoní. Khe meté mu rotowato koro. \v 2 Komo Anutuko sambo simó\f + \fr 2:2 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowoní sunará teyoteŋgo.\f* hutuŋo mande\f + \fr 2:2 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋu yimironí usisambanani yimiraŋgurí. Mande ŋuko kondé yote. Uni soso mira windu-windu tero mande ŋu karóŋoyoteŋgo qundo oteteyemboro topé piyimi reyaŋgurí. \v 3 Asa ye date iŋoteŋgo? Anutuko kho parámi horé tero norero rambaruru koŋgo noraró. Quko norendo kho taró ŋuro piyimiŋoyowato tiníqo, topé piyimi horé ka date takawato? Ŋu mepémo kini. Hamó, koretero Uni Parámimbo mande ŋande yesowaró, ko Anutuko unipare rambaruru koŋgo yoreweya. Ŋunde yiníqo, uni mandí iŋaŋgurí qundo nore nimiraŋgurí. \v 4 Unindo mande ŋu yesowoyuriqo, Anutuko o wimbí moré\f + \fr 2:4 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó tero mande ŋu riní kondéraró, ko eneŋombo Yuqa Surumímboro puriŋo enesó-enesó unipare yunaró. \s1 Yesuko eneŋo topé-topé ŋunde qembe tunoqaró \p \v 5 Qeni, noko keta qu imemoŋgo tunoqeweya ŋuro yeteto. Ko Anutuko sambo simó\f + \fr 2:5 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* yoriní noko keta ŋu kama sopoyowaŋgo. Kini. \v 6 Quko uni kato sokomeko ŋuno ŋande yaró, \b \q1 “Keto uni noreŋo date iŋoyote? \q2 Date koro unindoro naŋuní ŋuro ye iŋoyote? \q1 \v 7 Keto ri umburo naru tukuni naŋge sambo simó kusuŋoyemo yoroní \q2 seré te inoro owé parámi inoro \q1 \v 8 o soso towaró ŋu riní kasiramo yote.” \p Asa Anutuko o soso towaró ŋu riní uni ŋuro kasiramo yote, ko oka kato kusuŋoyómo kama yote qu moré kini. Quko itakako norendo qenero ŋande iŋoyoteto, o soso kasiramo kama yoteŋgo. Kini, o kumi naŋge. \v 9 Quko nore Yesu qeneyoteto. Naru tukuni naŋge enendo sambo simó kusuŋoyemo yora. Ŋunde yotoro kowe surumí parámi tero khumoní Anutuko seré te inoro owé parámi inaró. Ŋunde tero Yesuko mepénani rero khumaró ŋuko Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 2:9 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nore soso nunaró. \p \v 10 Anutuko o soso ŋuro simburí tete, ko enendo, naŋo-simó qambu yorewe owé parámi rewaŋgo, ye iŋaró. Ŋunde ŋuroko otete meté howero Yesu, unipare rambaruru koŋgo yorewero uni ŋu, riní umburo kowe surumí tero khumaró. Ŋunde tero noreŋo mepénani horé raró. \v 11 Dokoro enendo nore noriní unipare meté horé\f + \fr 2:11 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* teteto, quko eneya noreya wini kanata na. Ŋunde ŋuro ene, “Topo-topone,” ye neko yereweya ŋuro kama piyimiŋoyote. \v 12 Enendo Anutu ŋande miraró, \b \q1 “Nondo ke owéŋge ŋuro uni toponemo yesowowano, \q2 ko huru-huruko ŋuno seré te kunowano.” \p \v 13 Ko ŋande yaró, \b \q1 “No kinaŋge Anutuko o te nunowero yaró ŋuro sopowano.” \p Ko ŋande yaró, \b \q1 “Qeni. Noya simó Anutuko se nunaró ŋuya ŋano yoroteto.” \p \v 14 Asa simó ŋuko unipare naŋge, eneko koweye, sitúye moré. Ŋunde ŋuro Yesuko uni nore kowenani ŋunde tunoqaró. Ŋunde tunoqero khumoroqo kindo khumowero koro wimbí ŋu riní kini taró. Kindo khumowero koro wimbí ŋuko Monimbu naŋge. \v 15 Naru rokóŋo khumowaŋgo ŋuro sasaro ŋundoko unipare kondé sopo yereyote. Quko Yesuko wimbí ŋu riní kini tiní sasaro ŋu ŋuya riní kini taró. \v 16 Hamó, Yesuko sambo simó kama samaka yereyote. Kini, Abraham\f + \fr 2:16 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* koro usi-sí ŋu naŋge samaka yereyote. \v 17 Ŋunde ŋuro topé-topémboro kiraróye qembe tunoqaró. Ŋuro tero unipare sikíye te yunoro otete meté howero Anutu toŋímo o qa-qa unindoro tapá unindoro\f + \fr 2:17 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro \fk o qa-qa \ft parámi ka taró.\f* kho ŋu teweya. Tiní Anutuko uniparetoro quhuríye se rotoweya. \v 18 O kate-kate qundo nore towo nereyote, ko o ŋuko ene ŋuya towoŋoní kowe surumí korowaró. Ŋunde ŋuroko okato nore towo nereyote quno ŋuno enendo iŋoní tondaŋiní samaka nereyote. \c 3 \s1 Yesuko Moses takate \p \v 1 Uni topo meté horé, ye ŋuya Anutuko sambo koŋgo neko yereró mu, Yesu ŋuro kondé iŋoyi. Anutuko noko ŋano asáŋoní o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 3:1 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro \fk o qa-qa \ft parámi ka taró.\f* tunoqaró, ŋuro yesowoyoteto. \v 2 Enendo Anutuko kho inaró ŋu kama rotaró. Kini, Mosesko\f + \fr 3:2 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* Anutu koro suwisawiyó soso keweroyemo kho taró ŋunde qembe Yesuko khoyó taró. \v 3 Qeni, uni kato pase meté ka towoníqo, pase ŋuro mande meté mu yeyoteto, quko uni towaró ŋuro seré parámi te inoyoteto. Asa ŋundiro naŋge Yesu koro owé parámi qundo Moses koro owé parámi ŋu takate. \v 4 Dokoro unindo pase towoyoteŋgo, quko Anutuko noko sambo towaró. \v 5 Komo Mosesko Anutu koro suwisawiyó soso keweroyemo kho uni tunoqero kho ŋu kama rotaró. Kini, kho tero enendo Anutuko o karo tukú yeweya quro yesowaró. \v 6 Quko Kristoko\f + \fr 3:6 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* naŋuní tero Anutu koro suwisawiyó sopo yereyote. Ko norendo wimbí tero Anutuko o meté-meté mu nore nunoweya ŋuro kondé sopowato tiníqo, noreko Anutu koro suwisawiyó yoteto. \s1 Newondeye ma kusiyowero \p \v 7-8 Ŋunde ŋuroko nore Yuqa Surumímboro mandí iŋato. Ŋande yete, \b \q1 “Komo usi-siyembo mira wimbímo mira windu-windu tero \q2 towo nerero newondeye kondé kusiyaŋgurí. \q1 Asa itaka naru ŋano ye Anutu maŋgó iŋoteŋgo tiníqo, \q2 usi-siyemboro oteteye howero newondeye ma kusiyowero. \q1 \v 9 Mira wimbímo ŋuno kumima naru 40 ŋunde yate-yate towo niri \q2 kho wimbí tewe qeneŋgurí. \q1 \v 10 Ŋunde ŋuroko no unipare ŋuro kiro mande yero \q2 ŋande yanowó, ‘Newondeyembo no kama iŋo nunoyoteŋgo. \q2 Neneŋo khene kama howeyoteŋgo.’ \q1 \v 11 Ŋunde ŋuro no saŋgirí tero mande kondé ŋande yimiranowó, \q2 ‘Hamó horé ye neneŋo imaqe-imaqe narune ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.’” \p \v 12 Ye topo-topone, iŋo-iŋoye meté sopoyuri qembe. Ye keweroyemo kato iŋondutu piyimi ka newondímo yoní iŋondutuyó rotoro Anutu yoto-yotoyó moré ŋu huwóŋoweya koro. \v 13 Kini, Anutuko mande ŋuno ŋande yaró, “Itaka naru ŋano,” yaró. Ko naru ŋu kama kini taró, yote. Asa itaka ye epe rukiso-rukiso ti qembe. Quhurímbo kaná yiriní newondeye kondé kusiyowaŋgo koro. \v 14 Dokoro Kristo\f + \fr 3:14 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koya womoyoteto. Quko iŋondutu kondé koretero tatowó ŋu kondé kama towoyoteto tiníqo, eneya kama womoyoteto. \v 15 Mande ŋuko ŋande yete, \b \q1 “Komo usi-siyembo mira windu-windu tero \q2 newondeye kondé kusiyaŋgurí. \q1 Asa itaka naru ŋano ye Anutu maŋgó iŋoteŋgo tiníqo \q2 usi-siyemboro oteteye ŋu howero newondeye ma kusiyowero.” \p \v 16 Dani kato Anutu maŋgó iŋoro mira windu-windu taŋgurí? Ŋu unipare ŋu Mosesko yorero Isip noŋgo areŋgurí, hamómbe? \v 17 Ko Anutuko dani kaya saŋgirí teyoní kumima naru 40 ŋunde taró? Ŋu unipare ŋuko o piyimi taŋgurí. Ko khumoyi ukúye mira wimbímo ŋuno yoraŋgo. \v 18 Ko Anutuko danimboro ŋande yimiraró, “Hamó horé ye neneŋo imaqe-imaqe ŋu quroko kama uyarewaŋgo?” Ŋuko unipare mande wenda-wenda taŋgurí ŋuro yaró. \v 19 Asa ko ŋande iŋoteto, unipare ŋundo iŋondutu kama tero imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko kama uyareŋgurí. \c 4 \s1 Anutu koro uniparetoro naru imaqewero qu \p \v 1 Anutuko nore imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyarewero mande kusiyaró. Ŋunde ŋuroko sasaro tato. Imemoŋgo keweronanimo kato arero yate ŋuro quroko ŋuno uyarewero mepémo kini koro. \v 2 Dokoro nore ŋuya usisamba ŋunde qembe piŋa mande meté ŋu iŋatowó. Quko usisambato mande ŋu kinaŋge iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko mande ŋundo kama samaka yereró. \v 3 Hamó, nore iŋondutuwoyoteto qundo imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyareteto. Anutuko imaqe-imaqe ŋuro ŋande yaró, \b \q1 “Ŋunde ŋuro no saŋgirí tero mande kondé yimiranowó, \q2 ‘Hamó horé, ye neneŋo imaqe-imaqene ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.’” \m Ŋunde quko nore ŋande iŋoteto, komo suki Anutuko noko sambo towoní khoyó kini tiní imaqe-imaqe naru hurí taró. \v 4 Dokoro sokomeko ŋande yaró, “Naru kande saŋiyoro irisayómo ŋuno Anutuko khoyó soso rotoro imaqaró.” \f + \fr 4:4 \ft Murí Tero 2:2\f* \v 5 Quko ŋande ŋuya yaró, “Neneŋo imaqe-imaqe narune ŋuro quroko kama uyarewaŋgo.” \f + \fr 4:5 \ft Hariri Yambo 95:11\f* \p \v 6 Asa ko imaqe-imaqe naru ŋuko yorote, ko unipare kumimboko ŋuro quroko meté uyarewaŋgo. Komoko usisambato piŋa mande meté ŋu iŋoro wendaqeyaŋgurí. Asa ko ŋuno kama uyareŋgurí. \v 7 Ŋunde ŋuroko tukú horé Dewitko\f + \fr 4:7 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* Anutu koro maŋgó rero naru ka rokóŋaró, asa “Itaka naru naŋge,” yero rokóŋoro ŋande yaró, \b \q1 “Asa itaka naru ŋano ye Anutu koro maŋgó iŋoteŋgo tiníqo, \q2 usi-siyemboro oteteye howero newondeye ma kusiyowero.” \p \v 8 Dokoro komo Josuako usisambanani yoriní hamó imaqeyaŋgurí tiníqo, tukú Anutuko sokomeko naru meyowo karo kama yeweya, peka. Quko naru ŋunde quro yaró. \v 9 Asa ko Anutu koro uniparetoro Sapat naru\f + \fr 4:9 \ft “\fk Sapat naruko\ft ” ŋuno Juda unipareto kho ka kama taŋgurí. Kini, imaqeyaŋgo naŋge, dokoro naru kande saŋiyoro irisayómo ŋuno Anutuko khoyó riní kini tiní imaqaró. \f* ka yorote. \v 10 Dokoro uni kato Anutu koro imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyareroqo, Anutuko taró ŋunde qembe khoyó soso rotoweya. \v 11 Asa ko imaqe-imaqe naruyó ŋuro quroko uyarewero quro kho kondé tato. Usisambato mandí wendaqeyaŋgurí ŋu kheye howero umbuwato koro. \p \v 12 Dokoro Anutu koro mandí ŋuko yoto-yotoyó moré, ko wimbí moré. Ŋuko suke kawore-kawore mití moré ŋunde qembe, mití manaŋga teyote. Mande ŋuko uni quroko uro kapímboya yuqayómboya ko potó sombémboya pipuri wimbímboya toŋoní kosaŋete. Ko newondenanimboya iŋo-iŋonanimboya rondaŋewero wimbí moré. \v 13 O soso Anutuko towaró ŋu tunomo yuri toŋímbo qeneyote. Noreŋo o soso iŋomukote, ko naru kano otetenani ŋuro murí yato iŋoweya. \s1 Yesuko o qa-qa unindoro tapá uni parámi yote \p \v 14 Asa noreŋo o qa-qa unindoro tapá uninani\f + \fr 4:14 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro \fk o qa-qa \ft parámi ka taró.\f* parámi ka yote, ko sambo kewerowore oró. Ŋuko Yesu, Anutu koro Naŋuní. Ŋunde ŋuro iŋondutu yesowoyoteto ŋu kondé towato. \v 15 Dokoro o qa-qa unindoro tapá uninanimbo noreŋo iŋomukote. O kate-kate kaná-kaná murí-murí ŋundo nore towo yereyote ŋu takawero rukusuwoyoteto. Quko o kate-kate ŋuko o qa-qa unindoro tapá uninani ŋu ŋuya towoŋaró, quko enendo quhurí ka kama taró. \v 16 Ŋunde ŋuroko newondenani rukisoyoya Anutu koro taŋgímo oto. Ŋu noŋgo samaka-samaka tuwó\f + \fr 4:16 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* reyoteto. Ŋunde oto Anutuko sikínani te yunoro nore samaka yereweya. \c 5 \m \v 1 Qeni, Anutuko uni soso keweroye moŋgo kanata ka rokóŋoní o qa-qa unindoro tapá uni tero unipare samaka yerewero quro Anutu toŋímo kho teyote. Kho ŋuko ŋandiro, enendo oka Anutu te inoyote, ko uniparetoro quhuríye rotowero quro o qa-qa tete. \v 2 Enendo uni kumi iŋo-iŋoye moré kini quya uni Anutu koro khe rotoyoteŋgo quya mande ime yero roŋgaru yereyote. Dokoro ene ŋuya o kato towoŋoyote ŋu takawero rukusuwoyote. \v 3 Ŋu murí ŋuro eneŋo quhuríyómboya unipare quhuríyemboya rotowero quro o qa-qa te inoyote. \v 4 Ko uni ka eneŋombo o qa-qa unindoro tapá uni ŋuro owé qu rewero mepémo kini. Komo Anutuko Aron rokóŋoro owé ŋu inaró. Asa ŋundiro naŋge Anutuko o qa-qa unindoro tapá uni soso owéye ŋu yunoyote. \p \v 5 Asa Kristo\f + \fr 5:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuya eneŋo owí hokoro o qa-qa unindoro tapá uni kama tunoqaró. Kini. Anutuko ŋande miraró, \b \q1 “Ke neneŋo naŋone. \q2 Itaka keŋo awaŋge teteno.” \p \v 6 Mande kaŋuya ŋande miraró, \b \q1 “Ke Melkisetek ŋunde qembe \q2 o qa-qa uni suki-suki yoroweya.” \p \v 7 Komo Yesu nokono yora. Ŋu naruko ŋuno ŋande ye iŋaró, “Anutuko no meté rambaruru koŋgo noreweya.” Ŋunde ye iŋoro tendoro, kondé nekero, hariri parámi taró. Ko eneŋo iŋoní umbuní iwí kusuŋoyómo yoníqo haririyó iŋaró. \v 8 Yesuko Anutu koro naŋuní horé, quko quhurí korowaró. Ŋunde tero Anutu koro maŋgó howewero otete ŋu iŋomukaró. \v 9 Howeyate khoyó ŋu soso kini taró. Asa ko eneŋombo unipare soso eneŋo maŋgó howeyoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoriní suki-suki yorowaŋgo. \v 10 Ko Anutuko rokóŋoro ŋande yaró, “Ke Melkisetek ŋunde qembe o qa-qa unindoro tapá uni suki-suki yoroweya.” \s1 Khe meté mu ma rotowero \p \v 11 Norendo iŋo-iŋo ŋaro mande wata yimirowato, ye iŋoteto. Quko rukusuwoteto, dokoro iŋo-iŋoye muko kusiyowí, ko hiyóqewero mepémo kini. \v 12 Dokoro ye komo iŋo-iŋo ŋu raŋgurí, quko itaka uni meyowo wisiyo yimirowero mepémo kini. Hamó, ye Anutu koro o murí-murí ŋuro kape taŋgurí. Asa ko meté uni kato kaŋuya mande ŋu yeŋo wisiyoweya. Ye oŋa qembe susu naŋge neyoteŋgo, o kondé qu uni pará-parámbo neyoteŋgo ŋu newero mepémo kini. \v 13 Hamó, uni ka susu naŋge neyote quko otete roneneŋowí\f + \fr 5:13 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro kama iŋote, dokoro oŋa ŋunde qembe tete. \v 14 O kondé newero ŋuko uni komo parámi taŋgurí ŋuro qu. Uni ŋunde quko towo yerewero naru wata tunoqiníqo, o soso rondaŋero murí meté ko murí piyimi qene rondaŋeyoteŋgo. \c 6 \m \v 1 Ŋunde ŋuroko Kristo\f + \fr 6:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuro murí koretero iŋatowó ŋu sowe teya oŋa ŋunde kini unipare parámi ŋunde qembe tunoqato. Iŋo-iŋo korete qu saŋano kaŋeyoteto ŋuko ŋandiro: otete piyimi tero khumowato quro newonde rohoréŋowero murí, ko Anutuwore iŋondutu tewero murí, \v 2 sonowowero murí, kandenani saŋayemo raŋowero murí, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowero murí, ko mande khono kaŋero topé piyimi suki-suki rewero murí. \v 3 Ko Anutuko wimbu nunoníqo, iŋo-iŋo ŋu sowe tewato. \p \v 4-6 Qeni, Anutuko uni kumi hiyó yunaró, ko uni ŋundo puriŋo sambo koŋgo umburó ŋuro nuŋgurí iŋaŋgurí, ko Yuqa Surumí ŋu raŋgurí. Uni ŋundo Anutu koro mandí ŋuro nuŋgurí iŋaŋgurí, ko naru ketako ŋano Yuqa koro wimbí raŋgurí. Asa uni ŋunde quko Anutu huwóŋowaŋgo tiníqo, kaŋuya newonde rohoré tewero mepémo kini. Dokoro enendo Anutu koro Naŋuní rero pitu ko tipiririko\f + \fr 6:4-6 \f* utoro naŋuní ŋuro yesaráŋowaŋgo. \p \v 7 Qeni, sono umbuyoní noko ka sono rero eŋgé meté tiní unipare kho eŋgé siyoteŋgo quno, Anutuko noko ŋu puriŋo inote. \v 8 Quko noko ka eŋgé piyimi tero, asa utó kami-kamimboya komó piyimimboya naŋge woteyoweya tiníqo, Anutuko noko ŋuro piyimiŋoro takuni saŋanímo reweya, peka. Ko naru weŋa quno\f + \fr 6:8 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* tepo qaní kini teweya. \p \v 9 Topo hamó, oresaka mande ŋu yeteto, quko yeŋo ŋande iŋoyoteto, Anutuko ye rambaruru koŋgo yoriní meté yowaŋgo. \v 10 Dokoro Anutuko otete roneneŋowí howeyote naŋge, ye kho meté teyoteŋgo ŋuro kama kape teweya. Kini. Ye newonde meté Anutu inoro eneŋo unipareyó ŋu watí samaka yereyoteŋgo. \v 11 Norendo ŋande iŋoyoteto, ye kho wimbí teya Anutuko o meté te yunoweya ŋuro iŋoya naru weŋa ŋuro sopoyi qembe. \v 12 Yeko wimbuma uni ma tunoqewero. Uni kumimbo iŋondutu kondé tero mondó ta kunditero Anutuko o meté yunowero ŋuro mande kusiyaró ŋu reyoteŋgo. Uni ŋu yiyoya eneŋo kheye howi qembe. \s1 Anutuko mande kusiyaró ŋu hamó howeweya \p \v 13 Qeni, komo Anutuko Abraham\f + \fr 6:13 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* koya mande kusiyaró. Quko mande date kondéraró? Oka kato Anutu takaro koreko kama yote. Ŋunde ŋuroko Anutuko eneŋo owímo mandí riní kondériní ŋande yaró, \v 14 “Nondo puriŋo hamó kunowano, ko soweke yorewe hamó wata tewaŋgo.” \f + \fr 6:14 \ft Murí Tero 22:17\f* \v 15 Ŋunde yiní Abraham soporo mondó ta yotoro yate-yate Anutuko o ŋuro mande kusiyaró ŋu raró. \p \v 16 Qeni, uni kato mandeye kondérewero\f + \fr 6:16 \ft Ŋu naruko ŋuno uni kato eneŋo mande kusiyaró ŋu kondérewero quro mande kaŋuya yaró. Mande kaŋuya ŋuko eneŋo mandí wimbí inoní uni meyowo ŋande ye iŋowaŋgo, peka, “Enendo mande hamó naŋge yete.” \f* quro eneŋo parámiyemboro owímo yeyoteŋgo. Ŋunde ti owé ŋundo mandeye riní kondériní uni kato mande ŋu riní umbuwero mepémo kini. \v 17 Asa komo Anutuko mande kusiyoro, Abraham koro sowe qu hamó o meté te yunowano, yaró. Ŋunde yaró, ko iŋo-iŋoyó kama rohoréŋoweya. Ŋuro ene witú yerewero quro mande meyowo ŋu, asa, “Mande hamó horé yeteno,” yaró. Ko mande meyowo ŋundo mande kusiyaró ŋu riní kondéraró. \v 18 Asa ko mande kusiyaró quya mande meyowo ŋuya irisa-irisa yote. Ko mande irisa quko mande enesó kama tunoqeweya, dokoro Anutuko mande kota yewero mepémo kini. Kini, mande irisa ŋuko nore rukiso yiriní sorero Anutu taŋgímo uyare sóqero mande kusiyo yunaró ŋuro eŋgé ŋu sopoyoteto. \p \v 19 Eŋgé ŋu sopoyoteto ŋuko newondenani towoní kondéreyote. Eŋgé sopoyoteto ŋuko Ya Surumímo oro tuwi\f + \fr 6:19 \ft “tuwi” ŋuko \fk Ya Surumí \ft quroyómo Wembó Surumí koya Wembó Surumí Horé keweroyarimo yora (Toŋeŋgurí 26:31-33; 40:21 weyo qembe). Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Wembó Surumí Horé muno ŋuno Anutuko kunditeyara, quko tuwi ŋuko wisumuŋaró, unipareto owero mepémo kini.\f* sumeyoro oro oka kondé towoní kama yukuwowato. Ŋunde tero norendo toŋero wimbo-wimbo kama uyarewato. \v 20 Koretero Yesuko nore samaka yerewero tuwi parámi sumeyoro oró. Dokoro enendo o qa-qa unindoro tapá uni ka Melkisetek kiraró tunoqaró. Ko eneko o qa-qa unindoro tapá uni ŋunde qembe suki-suki yoweya. \c 7 \s1 Melkisetek ŋuro yaró \p \v 1 Qeni, Melkisetek, Salem yendé ŋuro wiri yerete uni qu, eneko Anutu Koreko Horé yote quro o qa-qa uni.\f + \fr 7:1 \ft “o qa-qa uni” ŋunde quko númbowe rero uroní khumoní anutu ka te inoyote.\f* Komo Abrahamko\f + \fr 7:1 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* kuma tero wiri yerete uni yuroní khumoyi ene rohoréŋoro eneŋo yendéyómo uyaró. Uyariní Melkisetek kheko wisumuŋoro puriŋo inaró. \v 2 Ŋunde inoní Abrahamko situwi kuma koŋgo siyaró ŋu soso rondaŋiní kande irisa tiní kanata rero Melkisetek inaró.\f + \fr 7:2 \ft Sowo mande ŋaro Murí Tero 14:17-24 weyo qembe.\f* Asa owé, “Melkisetek,” ŋuro murí muko ŋandiro, otete roneneŋowímboro wiri yerete uni. Ko owé, “Salem,” ŋuro murí muko ŋandiro, newonde ime. Ŋundiro naŋge Salem koro wiri yerete uni ŋundoko newonde ime ŋuro wiri yerete uni. \v 3 Melkisetek iwí-nimí moré kini, ko usisambayó moré kini. Nimímbo pisiyaró ŋuro naruyó ŋu kama iŋoyoteto, ko khumaró ŋuro naruyó ŋu ŋuya kama iŋoyoteto. Eneko Anutu koro Naŋuní ŋunde qembe yorote. O qa-qa uni suki-suki yoweya. \p \v 4 Ye Melkisetek iŋo inoyi qembe, eneŋo owí parámi tete. Dokoro noreŋo usinani korete qu Abrahamko o meté-meté mu kuma koŋgo siyaró ŋu rondaŋiní kande irisa tiní kanata re Melkisetek inaró. \v 5 Itaka Liwai\f + \fr 7:5 \ft “\fk Liwai\ft ” ŋuko \fk Yakop \ft koro naŋuní. Yakop koro owí kako “Israel”.\f* koro sowe kumimbo o qa-qa kho teyoteŋgo. Liwai uni ŋuya Israel uni meyowo ŋuya soso Abraham koro usi-sí. Quko hutuŋo mande\f + \fr 7:5 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* kako ŋande yete, ko Israel unindo onoŋoye rondaŋi kande irisa tiní kanata re topo-topoye Liwai uni ŋu yunowaŋgo. \v 6 Asa Melkisetek ŋuko Liwai koro sowe qu kini. Quko Abraham, uni Anutuko mande kusiyo inaró ŋu, situwi sombé ŋu Melkisetek inaró. Inoníqo, Melkisetekiko puriŋo inaró. \v 7 Ko mande ŋako hamó naŋge, uni puriŋo rete ŋuko uni puriŋo inote ŋuro kusuŋoyómo yote. \v 8 Liwai koro sowe qu, uni hamó khumowaŋgo qu, Israel koro o kanata ŋu siyoyoteŋgo. Quko Melkisetek Abraham koro o kanata ŋu raró, ko sokomeko ene khumaró quro kama yete. \v 9 Ŋandiro meté yewato, peka, Liwai, uni o kanata ŋu siyoyote ŋu eneŋombo usi-sí Abraham kandíwore o kanata ka Melkisetek inaró. \v 10 Dokoro ene kama tunoqeyoní Melkisetekiko Abraham kheko kopariyó, quko ŋu naruko ŋuno Liwaiko usímboro kowímo yora. \s1 Yesuko Melkisetek ŋunde qembe tete \p \v 11 Anutuko hutuŋo mande\f + \fr 7:11 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* unipare yunoro Liwai koro sowe qu kumi rokó yiriní o qa-qa kho ŋu teyoteŋgo. Quko o qa-qa\f + \fr 7:11 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* ŋunde qundo unipare yoriní meté horé kama teyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno o qa-qa uni keta qu Aron qembe kini, Melkisetek ŋunde qembe tunoqeweya ŋuro yaró. \v 12 Qeni, wini kato kinaŋge Liwai koro sowe qu mepéye rero o qa-qa kho tewero mepémo kini. Kini, hutuŋo mande ŋu rohoréŋoyika mepéye rewaŋgo. \v 13 Hamó, sokomeko uni keta qu tunoqeweya ŋuro yete ŋuko Liwai koro sowe qu kini, Israel koro naŋo-simó meyowomboro sowe qu ka. Ko eneŋo wini qu kato wondo yakutímo o qa-qa kama teyara. \v 14 Dokoro ŋande iŋomukoteto, Uni Paráminani ŋuko Juda koro sowe qu noŋgo tunoqaró. Ko Moses koro hutuŋo mandeko o qa-qa kho ŋu Juda koro sowe qu kama yunaró. \p \v 15 Ko o qa-qa uni keta qu Melkisetek qembe tunoqeweya tiníqo, mande itaka yeteto ŋa hamó wisiyoweya. \v 16 Dokoro enendo usisambatoro owéye ŋuro hutuŋo mande kawore khoyó ŋu kama raró. Kini eneŋo yoto-yoto suki-suki yoweya quwore kho ŋu raró. \v 17 Dokoro sokomeko ŋande yete, \b \q1 “Keto Melkisetek ŋunde qembe \q2 o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.” \p \v 18 Qeni, mande kondé komo qu ŋuko wimbí moré kini, nore samaka yerewero mepémo kini. Ŋunde ŋuroko riní kini taró. \v 19 Dokoro hutuŋo mande ŋundo oka riní meté horé kama taró. Asa ko khe keta qu tunoqaró. Tunoqero hutuŋo mande komo qu\f + \fr 7:19 \ft “mande kondé komo qu” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* ŋu takate, dokoro ore keta ŋuwore o meté siyoro Anutu taŋgímo uyarewato. \p \v 20 Asa Anutuko eneŋo owímo mande wimbí moré qu yero Yesu o qa-qa kho inaró. Hamó, o qa-qa uni meyowo ŋu kinaŋge khoye raŋgurí. \v 21 Quko Yesu kho ŋu inoro mande wimbí moré qu ŋande yaró, \b \q1 “Uni Parámimbo eneŋo owímo mandí ŋu riní kondériní \q2 mande ŋu kama rohoréŋoweya. \q1 Keto o qa-qa uni naru suki-suki yoweya.” \m \v 22 Ŋunde ŋuro nore iŋoteto, Yesuko mande kondé riní tunoqaró ŋundo mande kondé komo qu takate. \p \v 23 Komo o qa-qa uni enesó-enesó qambu tunoqaŋgurí. Kanata kato kho teyate khumoní meyowo kato mepé raró. Asa naru rokóŋoro ŋunde naŋge teyaŋgurí. \v 24 Quko Yesuko suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro kho qu suki-suki teweya. \v 25 Asa ko enendo unipareto enewore Anutu taŋgímo uyareyoteŋgo ŋu meté rambaruru koŋgo yoriní suki-suki yowaŋgo. Dokoro naru rokóŋomo yotoro Anutu kirayoní samaka yereyote. \p \v 26 Hamó, o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 7:26 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro \fk o qa-qa \ft parámi ka taró.\f* ŋunde qundo mepémo nore samaka yereyote. Dokoro Anutu koro murí howeyote, potó moré kini, Anutu toŋímo sara horé yote, quhurí uni ŋuro sewemo yote. Ko samboko owé parámi horé raró. \v 27 Komo, naru rokóŋoro o qa-qa unindoro tapá unindo eneŋo quhuríye rotowero quro o qa-qa teroqota uniparetoro quhuríyemboro o qa-qa teyaŋgo. Quko Yesu ŋundoko ŋunde kama teyote. Kini. Naru kayata naŋge noreŋo quhurínani soso rotowero quro eneŋombo kowí rero Anutu te inaró. \v 28 Qeni, komo hutuŋo mandeko uni wimbuye moré kini ŋu o qa-qa kho teyara. Tukú Anutuko mande ka riní wimbí tiní kho ŋu Naŋuní inaró. Ko Naŋuní ŋuko uni meté horé tero suki-suki yoweya. \c 8 \s1 Mande kondé keta quro o qa-qa unindoro tapá uni \p \v 1 Mande yeteto ŋuro murí ŋuko ŋandiro. Uni ŋunde quko noreŋo o qa-qa unindoro tapá uninani tunoqaró, ene wiri yerete uni parámi horémboro kandí kondésina\f + \fr 8:1 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* samboko kunditaró. \v 2 Huru-huru koro Tuwi Yamaru\f + \fr 8:2 \ft “Huru-huru koro Tuwi Yamaru” ŋu Israel unindo Anutu koro mandí howero mira wimbímo ŋuno tuwi yamaru toworo quroko ŋuno hu-hariri teyaŋgurí.\f* hamó ŋuno kho teyote. Yamaru hamó ŋuko unindo kama towaŋgurí. Kini. Uni Parámi eneŋombo towaró. \fig Huru-huru koro Tuwi Yamaru|alt="Tabernacle" src="LB00259B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="HEB 8:2" \fig* \p \v 3 Hamó, o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 8:3 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri sopoyaŋgurí. Ŋunde soporo kumima naru soso quroko naru kanata quno unipare soso koro quhuríyemboro \fk o qa-qa \ft parámi ka taró.\f* soso khoye tero o Anutu te inoro o qa-qa taŋgurí. Asa ko Yesu ŋuya khoyó tero oka rero te inaró. \v 4 Ŋunde ŋuroko enendo nokono yote tiníqo, o qa-qa uni kama yoweya. Dokoro, pukoyó meyowomboro sowe qundo hutuŋo mande\f + \fr 8:4 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* howero o qa-qa teyoteŋgo. \v 5 Uni ŋundo Anutu koro pase ŋuno o qa-qa kho teyoteŋgo. Quko ŋu pase ŋuko pase horé samboko yote ŋuro rokóŋo ŋunde naŋge. Komo Moses Anutu koro pase ka towowero taró quno ŋuno Anutuko ŋande miraró, “Ke rokó ŋu mira purímo witú kerenowó ŋu okeyá ta howero tuwi yamaru towo qembe.” \f + \fr 8:5 \ft Toŋeŋgurí 25:40\f* \v 6 Quko Yesuko o qa-qa kho ka raró, kho ŋuko o qa-qa uni meyowomboro khoye ŋu takate. Dokoro enendo mande kondé ka sopoyote, ko mande kondé ŋuro keweroko uni tunoqaró. Mande kondé keta ŋundo mande kondé komo qu ŋu\f + \fr 8:6 \ft “mande kondé komo qu” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* takate. Dokoro Anutuko noreya mande kusiyaró. Ko mande kusiyote ŋundo mande komo kusiyoro yunaró ŋu takate. \p \v 7 Qeni, ko mande kondé korete ŋundo meté horé taró tiníqo, asa Anutuko mande kondé kaŋuya kama teweya. \v 8 Quko uniparetoro quhuríye rihimoro ŋande yaró, \b \q1 “Uni Parámimbo ŋande yete, \b \q1 ‘Qeni, imemoŋgo ta \q2 mande kondé keta qu Israel koro wini quya \q2 Juda koro sowe quya tewano. \q1 \v 9 Komo Isip noŋgo usi-siye kandeyemo yondoworo mahenowó. \q2 Ŋu naruko ŋuno eneya mande kondé ka tanowó. \q1 Quko mande kondé keta ŋako \q2 komo quro kiraró qembe kini. \q1 Dokoro usi-siyembo neneŋo mande kondé ŋu kama howaŋgurí. \q2 Ŋunde tiqo, huwó yerenowó. \q1 \v 10 Mande kondé keta ŋa imemoŋgo \q2 Israel uniparetoya tewano ŋuko ŋandiro: \q1 Neneŋo hutuŋo mandene rero iŋo-iŋoyemo rewano, \q2 mande ŋu rero newondeyemo nakayáŋowano. \q1 Nondo eneŋo Anutuye yowano, \q2 enendo neneŋo uniparene yowaŋgo. \q1 \v 11 Ko uni kato topoye iŋo-iŋo rondaqe yunoro \q2 ŋande kama yewaŋgo, “Uni Parámimboro ŋa iŋo inoyi.” \q1 Kini, uni owéye moré kini quya uni owéye moré qu, \q2 asa, unipare soso ŋundo niyoro iŋowaŋgo. \q1 \v 12 Dokoro, otete piyimi teyoteŋgo ŋuro sikíye te yunoro \q2 quhuríye se rotoro ŋuro pitu ko kama iŋowano.’” \b \p \v 13 Anutuko mande kondé keta karo yaró. Ŋunde yero mande kondé korete qu riní kina yote. Ko mande kina yote ŋundo waka ta kini teweya. \c 9 \s1 Tuwi yamaruko ŋuno hu-hariri teyaŋgurí \p \v 1 Asa mande kondé korete quno\f + \fr 9:1 \ft “mande kondé korete qu” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* ore mande enesó-enesó yora. Yambo hariri ŋuro oreyó yora, ko Anutu koro pase nokono towowero ŋuro oreyó yora. \v 2 Tuwi yamaru pase qembe toworo quroyómo wembó ka towaŋgurí. Ŋuno hiyómboro piko-piko koya o rewero yakutí kaya bret Anutu toŋímo yorote ŋuya ŋuno se rotaŋgurí. Ŋu pase ŋuro wembó ŋuko ŋande ye nekaŋgurí, “Wembó Surumí,” yaŋgurí. \v 3 Wembó ŋuro keweroko tuwi ka porowaŋgurí, ko tuwi ŋu tupurísinako pase ŋuro wembó kaŋuya yora. Ŋuro ŋande nekoyaŋgo, “Wembó Surumí Horé,” yaŋgurí. \v 4 Pase ŋuro wembóko ŋuno wondo yakutí ka\f + \fr 9:4 \ft “\fk wondo yakutí\ft ” ŋuko \fk o qa-qa unindo \ft ŋu yakutímo ŋuno \fk o qa-qa \ft taŋgurí.\f* golpo towaŋgurí mu ŋuno yora. Ŋuno oka nuŋgurí meté mu qayaŋgo. Wembó ŋuno ŋuya mande kondémboro sosoko ŋu yora. Golpo sosoko ŋu soso weheŋaró. Sosoko quroko ŋuno kumbe gol ŋuya usú kaya wondo sarara irisa ŋuno yoraŋgurí. Asa kumbeno ŋuno mana kumi yora. Usú ŋuko Aron koro usú qu, komo kinaŋge sisani ŋuno wotaró. Ko wondo sarara irisako ŋuno komo Anutuko mande kondé ŋu nakayáŋaró. \v 5 Ko Anutu koro sine parámiyómboro sambo simó\f + \fr 9:5 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* koro kapo-kapo irisa towaŋgurí. Kapo-kapo ŋundo sosoko saŋanímo yotoro wireyari romaróŋoro sosoko makoyó pokamariyó. Sosoko makono ŋuno uniparetoro quhuríyemboro kimo taró. Ŋunde quko itaka nondo o soso ŋuro murí kama yewano. \p \v 6 O soso ŋu towoyi kini tiní naru rokóŋoro o qa-qa unindo wembó korete quno oro khoye teyaŋgurí. \v 7 Quko o qa-qa unindoro tapá unindo naŋge wembó quroko horé quno ŋuno oró. Naru rokóŋoro kama oyara. Kini, kumima naru soso quroko kosa naru kanata quno sitú ka se oró. Ŋunde se oro enemboya uniparetoya kumima naru quroko ŋuno kape tero o piyimi teyaŋgo ŋuro o qa-qa tero Anutu te inaró. \v 8 Asa ko ŋu murí ŋuwore Yuqa Surumímbo oka nore witú yerete. Ŋuko ŋandiro, Huru-huru koro Tuwi Yamaru\f + \fr 9:8 \ft “Huru-huru koro Tuwi Yamaru” ŋu Israel unindo Anutu koro mandí howero mira wimbímo ŋuno tuwi yamaru toworo quroko ŋuno hu-hariri teyaŋgurí.\f* korete qu ŋu yoraró quno ŋuno Wembó Surumí Horé quroko owero khe ka tunomo kama tunoqa. \v 9 Ko ŋuko noreŋomboro tapara mande ŋunde qembe. Ŋuko ŋandiro, uni kato oka te inoyoteŋgo ŋuko eneŋo otete sopowero quro iŋo-iŋoye roŋgaruwowero mepémo kini. \v 10 Kini, ore mande ŋuko kowenanimboro naŋge yaró, asa do ka newato, ko do sono ka newato, ko date kowenani sonowowato. Ŋu mande ŋuko wimbí moré, quko yate-yate naru keta itaka tunoqiníqo, ŋu kini taró. \s1 Yesu koro sitú ŋuro yaró \p \v 11 Quko Kristoko\f + \fr 9:11 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* o meté tunoqaró ŋuro o qa-qa unindoro tapá uni taró. Dokoro enendo Anutu koro pase kekere qu meté horé muno ŋuno kho teyote. Pase ŋuko noko koro qu kini, kandeto kama towaŋgurí. \v 12 Meme sitúŋomboya makao simó sitúŋo siyoro ŋuno kama oró. Kini, eneŋo sitúŋombo quhurínani kimo temukoní suki-suki meté yoroteto ŋu siyoro Wembó Surumí Horé quno ŋuno oró. \v 13 Hamó, komo unipareto Anutu toŋímo pusú\f + \fr 9:13 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo \fk o qa-qa \ft tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.\f* tiqo, o qa-qa unindo meme sitúŋomboya makao urumuni sitúŋomboya makao pare qamukoyi nombo tunoqaró ŋuya somo siyoro raŋoní unipare saŋayemo uró. Ŋunde tero pusú ŋu sowoyi koweye sara-sara tiní Anutu koro unipare tunoqaŋgurí. \v 14 Quko Kristo koro sitúŋombo sitú meyowo ŋu takate. Eneko potó moré kini horé taró. Ko eneŋo Yuqayó suki-suki yote qundo eneŋo rero Anutu o qa-qa ŋunde te inaró. Eneŋo sitúŋombo meté noreŋo otete sopowero quro iŋo-iŋonani hamó sonowoyote. Ŋunde sonoworo otete piyimi tero khumowato ŋu se rotoní Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro kho qu tewato. \p \v 15 Ŋu murí ŋuro Kristoko mande kondé keta ŋu sopoyote, ko uni keweroko uni tunoqaró. Ŋuro tero Anutuko unipare neko yereró ŋundo mande kusiyaró qu reyoteŋgo. Ko mande kusiyaró ŋuko ŋandiro, yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Komo unipareto mande kondé komo qu\f + \fr 9:15 \ft “mande kondé komo qu” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* wendaqero quhurí taŋgurí. Quko Kristoko khumoro quhuríye kimo tero quhurímbo kusi yereró ŋu orosoyaró. Ŋuro tero ye yoto-yoto suki-suki ŋu rewaŋgo. \p \v 16 Qeni, uni kato, imemoŋgo khumowano, yero iŋoyote quno ŋuno, onoŋoyó qene iŋoro dando siyoweya ŋuro mande kondé ka nakayáŋoweya. Quko uni siyoweya ŋuko kinaŋge kama siyoweya. Kini, koretero unipareto ŋande qene iŋowaŋgo, simburí ŋu hamó khumaró. \v 17 Dokoro simburí kama khumoníqo, mande kondé ŋu wimbí moré kini. Enendo toŋí yoníqo mande ŋu kina yote. \p \v 18 Ŋu murí ŋuro komo unipare makao uri khumoní sitúŋo hausuworo Anutu koro mande kondé komo qu kusiyaŋgurí. \v 19 Qeni, ŋu naruko ŋuno Mosesko Israel unipare soso hutuŋo mande\f + \fr 9:19 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* koro mande kondé soso yesowo yimiraró. Yesoworo makao simó sitúŋomboya meme sitúŋomboya sono koya rohoréŋaró. Rohoréŋoro tuwi mandumi ka hisop\f + \fr 9:19 \ft “hisop” ŋuko te kunzi ka.\f* koro kambinímo kusiyoro riní sitúko uro sitú siyoní kuriyoní sitú ŋuko sokome saŋano ŋuya unipare saŋayemo ŋuya uró. \v 20 Ŋunde tero ŋande yimiraró, “Anutuko mande kondé yeya kusiyote. Ko sitú ŋako mande kondé ŋu riní hurí tete.” \f + \fr 9:20 \ft Toŋeŋgurí 24:8\f* \v 21 Ŋunde yero Mosesko sitú somo raŋoní Anutu koro paseno ŋuya kondó soso quroyómo yaró quno ŋuno ŋuya uró. \v 22 Hamó, hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, sitú somo raŋoka o kumi siyoní sara teweya. Ko oka uroyi khumoní sitúŋo kama windoroŋoyiqota, Anutuko uniparetoro quhuríye kama se rotoweya. \s1 Yesu khumaró ŋundo noreŋo quhurínani se rotaró \p \v 23 Ŋunde ŋuroko sitú ŋundo Anutu koro pase ŋu riní sara taró. Quko pase ŋuya o soso ŋu quroko yaró ŋuya o hamó samboko yoteŋgo ŋuro kapo-kapo naŋge. Asa ko o qa-qa meté horémbo o hamó samboko yoteŋgo ŋu riní sara taró. \v 24 Dokoro Kristo\f + \fr 9:24 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* khumoro pitu ko otoqaró quno pase kandeto towaŋgurí quno ŋuno kama oró. Dokoro pase ŋuko o hamó samboko yote ŋuro kapo-kapo naŋge. Kini, enendo samboko oro itaka nore samaka yerewero Anutu toŋímo kaŋeyote. \p \v 25 Komo, o qa-qa unindoro tapá unindo kumima naru kanata-kanata meyowomboro sitúye siyoro Wembó Surumí Horé quno ŋuno oyaró. Quko Kristoko ŋundiro kama taró. Eneko naru qambu eneŋo sitúŋo kama te inoyara. \v 26 Dokoro otete ŋunde qu howaró tiníqo, komo suki qu noŋgo arero itaka ŋuya naru qambu kowe surumí korowoyote. Quko ŋunde kini. Itaka, naru weŋa ŋano, enendo tunoqero naru kanata naŋge eneŋo te inoní Anutuko uniparetoro quhuríye soso riní kini taró. \v 27 Unipare soso naru kanata naŋge khumowaŋgo. Khumoro Anutu toŋímo mande khono kaŋewato. \v 28 Ŋunde naŋge Kristoko naru kanata naŋge eneŋombo Anutu te inoní unipare qambu koro quhuríye se rotaró. Ko pitu ko nokono maheweya quno ŋuno quhurí kama se rotoweya. Kini, ŋu naruko ŋuno unipare ene sopoyoteŋgo ŋu soso rambaruru koŋgo yoreweya. \c 10 \m \v 1 Qeni, hutuŋo mande\f + \fr 10:1 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuko o meté imemoŋgo tunoqewero ŋuro yoŋoyó naŋge. Ko naru rokóŋoro unipareto huruworo yambo hariri tiqo, o qa-qa unindo hutuŋo mande ŋu howero naru rokóŋoro o qa-qa\f + \fr 10:1 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* teyoteŋgo. Quko o qa-qa ŋundo unipare yoriní meté horé tewero mepémo kini. \v 2 O qa-qa ŋunde qundo unipare yoriní hamó meté tewaŋgo tiníqo, o qa-qa kaŋuya kama tewaŋgo. Dokoro o qa-qa komo taŋgurí qundo yoriní sara tero newondeyemo ŋande iŋowaŋgo, nore itaka quhurínani moré kini peka. \v 3 Quko ŋunde kini. Kumima naru rokóŋoro o qa-qa ŋunde qundo quhuríye riní tunomo tiní iŋoyaŋgo naŋge, \v 4 dokoro makao sitúŋomboya meme sitúŋomboya quhurínani sowowero mepémo kini. \p \v 5 Ŋunde ŋuroko Kristoko\f + \fr 10:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* nokono mahero Anutu ŋande miraró, \b \q1 “O qa-qa ŋuya oka te kunowero ŋuro kama iŋoyara. \q2 Quko keto kowene roŋgaruworo nunaró. \q1 \v 6 O qa-qa qamukoteŋgo ŋuya quhurí rotowero quro o qa-qa ŋuya \q2 keto ŋuro kama metéŋoyara. \q1 \v 7 Ko ŋande yanowó, ‘Anutu, qeno, no maheteno. \q2 Komo sokomeko neneŋo nakayáŋaŋgurí. \q2 Keŋo iŋo-iŋoke howewero quro maheteno.’” \p \v 8 Asa qeni, enendo ŋande yaró, “O qa-qa ŋuya oka te kunowero ŋuya o qa-qa qamukoteŋgo ŋuya quhurí rotowero quro o qa-qa ŋuya ŋuro kama iŋoyara, ŋuro kama metéŋoyara.” (Quko unipareto hutuŋo mande howero o qa-qa ŋunde qu taŋgurí.) \v 9 Asa imemoŋgo ŋande yaró, “Qeno, no keŋo iŋo-iŋoke howewero quro maheteno.” Ŋunde tero mande kondé komo qu\f + \fr 10:9 \ft “mande kondé komo qu” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* ŋu rotoro mande kondé keta qu riní mepé raró. \v 10 Yesu Kristoko Anutu koro iŋo-iŋoyó howero naru kanata naŋge eneŋo kowí rero o qa-qa taró. O taró ŋuwore nore noriní unipare meté horé\f + \fr 10:10 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* tatowó. \p \v 11 Naru rokóŋoro o qa-qa unindo kaŋero khoye tero o qa-qa ŋunde naŋge teyoteŋgo. Quko o qa-qa ŋundo uniparetoro quhuríye se rotowero mepémo kini. \v 12 Quko Kristoko o qa-qa kanata naŋge tero quhurínani soso se rotaró. Ŋunde tiní kini tiní Anutu koro kandí kondésina\f + \fr 10:12 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* kunditaró. \v 13 Kunditero, yate-yate Kristo Anutuko eneŋo saŋgiríŋo yorero kasiramo reweya ŋuro sopoyote. \v 14 Asa naru kanata ŋuno enendo o qa-qa Anutu te inoroqo unipare meté horé tunoqeyoteŋgo ŋu yoriní meté horé suki-suki yowaŋgo. \p \v 15 Yuqa Surumí ŋundo noreno mande ŋande yesowoyote. Koretero ŋande yete, \q1 \v 16 “Uni Parámimbo ŋande yete, ‘Imemoŋgo \q2 nondo mande kondé keta qu yeya tewano. \q1 Neneŋo hutuŋo mandene rero newondeyemo rewano, \q2 mande ŋu rero iŋo-iŋoyemo ŋuya nakayáŋowano. \q1 \v 17 No quhuríye ŋuya otete piyimi teyoteŋgo ŋuya \q2 ŋuro kaŋuya kama iŋowano.’” \m \v 18 Asa ko Anutuko quhurí se rotoní kini taró quno ŋuno, quhurí rotowero ŋuro o qa-qa tewero murí ŋuya kini taró. \s1 Quhurí korowoya kondé kaŋi qembe \p \v 19 Uni topo, Yesu khumoní sitúŋombo umburo quhurínani se rotaró. Ŋunde tero nore rukiso yiriní Wembó Surumí Horé quno ŋuno owato. \v 20 Eneŋo kowí ŋuko tuwi parámi\f + \fr 10:20 \ft “tuwi” ŋuko \fk Ya Surumí \ft quroyómo Wembó Surumí koya Wembó Surumí Horé keweroyarimo yora (Toŋeŋgurí 26:31-33; 40:21 weyo qembe). Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Wembó Surumí Horé muno ŋuno Anutuko kunditeyara, quko tuwi ŋuko wisumuŋaró, unipareto owero mepémo kini.\f* ŋu Wembó Surumí Horé ŋuro makoyó wisumuŋaró ŋunde qembe. Asa khumoro khe keta yoto-yotoyó moré Wembó ŋuro quroko ŋuno owero qu roŋgaruwaró. \v 21 O taró ŋundo nore rukiso yereyote, ko o qa-qa unindoro tapá uni parámi kato Anutu koro unipare sopo yereyote. \v 22 Yesuko sitúŋo somo raŋoní otete sopowero quro iŋo-iŋonani piyimi muno uró. Uro ŋundo riní sara-sara taró. Ko nore sono metémo kowenani sonowatowó. Ŋunde ŋuroko newonde hamó teya kondé iŋondutuwoya Anutu taŋgímo uyareto. \p \v 23 Anutuko, imemoŋgo o meté yunowano, yaró, ko o soso yaró ŋu hamó horé tunoqeweya. Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo ŋu kondé towoya ŋuro yesowato. \v 24 Ko ŋande ye iŋowato, norendo date uni toponani rukiso yeretoqota topo-topoye newonde meté yunato otete meté naŋge tewaŋgo. \v 25 Hamó, Anutu koro unipare kumimbo huruwowero piyimiŋoteŋgo. Quko ŋunde ma tewero. Nore iŋoteto, Yesu mahewero naruyó tukuni tete. Ŋunde ŋuro meté huruworo newondenani rukisoyoro yorowato. \p \v 26 Qeni. Nore Anutu koro mande hamó ŋu iŋoteto, quko mande ŋu huwóŋoro o piyimi teyoteto tiníqo, o qa-qa quhurínani sowowero qu ka tewero mepémo kini. \v 27 Kini, Anutu koro saŋgirí naŋge yoroní enendo uni ŋunde qu topé piyimi yunoní te suru kondé ŋundo yoqaweya. Nore ŋuro sasaro teyoteto. \v 28 Komo, uni kato Moses\f + \fr 10:28 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* koro hutuŋo mande ŋu wendaqiní uni irisape ma kapusa o piyimi ŋu qenero mande yesowoyaŋgurí tiníqo, unipareto uni ŋuro sikí kama te inaŋgurí. Kini, uroyi khumaró. \p \v 29 Qeni, naru kano uni kato Anutu koro Naŋuní khete rumuniŋoyote, ko sitúŋo mande kondé keta qu riní kondériní nore noriní unipare meté horé tatowó ŋu huwóŋoyote, ko Yuqapo nore samaka yereyote ŋu yesaráŋoyote. Asa ŋunde teweya tiníqo, do ka tunoqeweya? Anutuko uni ŋu topé piyimi horé te inoweya. \v 30 Dokoro ŋande iŋoteto, Anutuko ŋande yaró, “Quhurí topé tewero ŋuko neneŋo kho qu. Nondo quhurímboro topé tewano.” \f + \fr 10:30 \ft Hutuŋo Mande 32:35\f* Ko ŋande ŋuya yaró, “Uni Parámi eneŋombo naŋge unipareyó ronda yereweya.” \f + \fr 10:30 \ft Hutuŋo Mande 32:36; Hariri Yambo 135:14\f* \v 31 Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro kandímo umbuwero ŋuro sasaro parámi ti qembe. \p \v 32 Ye komo Anutuko hiyó yunaró ŋuro iŋoyuri. Ŋu naruko ŋuno ye quhurí qambu koroworo kondé kaŋaŋgurí. \v 33 Naru kumimo uni piyimimbo huwó mande ye yunoro yorero unipare toŋeyemo yoroti kaŋi o piyimi te yunaŋgurí. Ko naru kumimo ye topoyembo quhurí ŋunde qu korowaŋgurí ŋu samaka yereŋgurí. \v 34 Yendo uni kumi kusi-kusi yano yoraŋgurí ŋu sikíye te yunaŋgurí. Naru kano uni piyimimbo yeŋo onoŋoye ta yereŋgurí, quko ŋuro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro ye ŋande iŋaŋgurí, yeŋo onoŋoye hamó qu ŋu suki-suki yorote. \p \v 35 Ye Anutuko o meté te yunoweya ŋuro kondé iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo ŋu ma rotowero. Ŋuko kimo meté horé mu teweya. \v 36 Kondé kaŋi. Ŋunde tero Anutu koro iŋo-iŋoyó ŋu howeroqota o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu siyowaŋgo. \v 37 Dokoro naru tukuni naŋge \b \q1 “Uni maheweya ŋuko waka ta maheweya. \q2 \v 38 Quko neneŋo unine iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya. \q1 Ko soreweya tiníqo \q2 eneŋo niŋgu-niŋgu kama tewano.” \p \v 39 Noreko uni sorero piyo tewero qu kini. Kini, nore iŋondutuwoyato rambaruru koŋgo yoreweya. \c 11 \s1 Iŋondutu tewero murí \p \v 1 Iŋondutu tewero murí ŋuko ŋandiro: nore ŋande iŋomukoteto, o meté mu ŋuro sopoyoteto ŋu hamó maheweya. Ko ŋande iŋomukoteto, oka toŋenanimbo kama qeneyote ŋu hamó yorote. \v 2 Hamó, usisambato ŋuro iŋomukoro owé parámi raŋgurí. \p \v 3 Nore iŋondutu tero ŋande iŋato tondaŋete, Anutu koro mandímbo o soso towaró. Ŋunde tiní o sóqewíwore o soso qeneyoteto ŋu tunoqemukaró. \p \v 4 Apeliko iŋondutu tero Anutu o qa-qa\f + \fr 11:4 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* te inaró, ko o qa-qa ŋundo Keinko o qa-qa taró ŋu takaró. Ŋunde tiní Anutu eneŋombo o qa-qa ŋuro metéŋoro, uni roneneŋowí,\f + \fr 11:4 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ye nekaró. Apeliko ŋunde tero khumaró, ko khumaró ŋuko watí yesowoní iŋoyoteto. \p \v 5 Enokiko iŋondutu tiní Anutuko riní kama khumoro kinaŋge samboko oró. Ŋunde tiní unindo seqaro kama qeneŋgurí. Dokoro, Enok nokono watí yora quno Anutuko eneŋo muríyó ŋuro metéŋaró. \v 6 Ko uni ka iŋondutu kama teyote tiníqo, Anutuko oteteyó ŋuro kama metéŋoweya. Dokoro uni kato Anutu taŋgímo uyarewero iŋote tiníqo, koretero ŋande iŋoweya, Anutuko yote ko uni ene seqayoteŋgo ŋu kimo meté yunoyote. \p \v 7 Noako iŋondutu tero sasaro tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro miraró. Koretero o ŋu kama qene yotoro mandí ŋu iŋoro waŋgo towoní eneŋo suwisawiyó rambaruru ka takaŋgurí. Enendo iŋondutu taró ŋuwore noko unipare yoriní mande khono yorotoní topé piyimi raŋgurí. Kowe Anutuko Noa, uni roneneŋowí, ye nekaró. \p \v 8 Abrahamko\f + \fr 11:8 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* iŋondutu tero Anutu koro maŋgó howaró. Komo Anutuko nekoro, mira ka kunowe teteno, ŋunde mitoro mira ŋuno asáŋaró. Asáŋoní ŋuno uyaró, quko dano uyareweya ene ŋu kama iŋaró. \v 9 Asa iŋondutu tero noko Anutuko inaró quno ŋuno yora, quko mira ŋuro simburí kini. Eneya Aisak, Yakop ŋuyako o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋuro simburí. Quko ŋu mirako ŋuno ya hamó ŋuno kama towaŋgurí. Kini, tuwi yamaru koroworo uyare maheyaŋgo. \v 10 Dokoro Abrahamko, imemoŋgo ya yendé hamó quno ŋuno yorowano, ye iŋoyara. Ya yendé ŋu Anutu eneŋombo rokóŋoro towoweya, ye iŋaró. \p \v 11 Sarako ŋuya iŋondutu tero qahu taró. Hamó, Abraham koŋgomu horé taró, quko, Anutuko mande kusiyaró ŋu hamó naŋge, ye iŋoní Anutuko wimbu inoní Sara qahu taró. \v 12 Ŋundiro naŋge uni ka koŋgomu tero khumowero taró, quko simó sowe qambu quro awaye tunoqaró. Simó soso ŋuko sambo koro tutu wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe, ko sotama wata weyowero mepémo kini ŋunde qembe. \p \v 13 Ŋu unipare ŋuko iŋondutu tero, yate khumaŋgurí. O soso Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí. Kini, kinaŋge kaŋero o kapiyamo ŋuro toŋetero niŋgu-niŋgu taŋgurí. Ko ŋande yero iŋaŋgurí, “Nore noko ŋaro qu kini, mira ŋaro simburí kini.” \v 14 Nore mande ŋunde qu iŋoro ŋande iŋoteto, uni ŋunde qundo eneŋo miraye hamó ŋu seqayaŋgo. \v 15 Ko mira komo rotaŋgurí ŋuro iŋoro ŋunde yaŋgurí tiníqo, meté ŋuno kaŋuya uyarewaŋgo. \v 16 Quko mira meté horé meyowo ŋuro seqaŋgurí, mira ka samboko yote. Ŋunde ŋuro unipareto, “Ene noreŋo Anutunani,” yewaŋgo quno Anutuko ŋuro kowi piyo kama tete. Dokoro, ŋu unipare ŋuro ya yendé ka roŋgaruwaró. \p \v 17-18 Abrahamko iŋondutu tero naŋuní urowero taró. Komo Anutuko mande kusiyoro ŋande miraró, “Keŋo sowe qu Aisak kowí moŋgo tunoqewaŋgo.” Quko enendo Abraham towoŋoní maŋgó howero naŋuní kanata ŋu rero o qa-qa tewero urowero taró. \v 19 Ŋunde tero ŋande ye iŋaró, “Asa Aisak khumoníqo, enina, Anutu eneŋombo meté riní otoqoweya.” Ŋunde ŋuroko Abrahamko simó ŋu uni tapu koŋgo pitu ko raró ŋunde qembe. \p \v 20 Aisakiko iŋondutu tero o kumi imemoŋgo tunoqeweya ŋuro iŋoro Yakop koya Iso koya puriŋo yereró. \p \v 21 Yakopko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno Josep koro naŋo-simó irisa ŋu puriŋo yerero usú towo kondéqero hu-hariri taró. \p \v 22 Josepko iŋondutu tero koŋgomu tero khumowero taró quno ŋuno ŋande yaró, “Imemoŋgo Anutuko Israel yoriní Isip noŋgo toŋewaŋgo. Ŋu naruko ŋuno neneŋo wimbune rero toŋi qembe,” yaró. \p \v 23 Moses koro iwí-nimímbo iŋondutu tero Pero\f + \fr 11:23 \ft “\fk Pero\ft ” ŋuko \fk Isip \ft koro wiri yerete uni ŋu.\f* koro kama sorero mandí wendaqariyó. Nimímbo Moses pisiyoroqota qenero, simó meté horé, ye iŋariyó. Ŋunde ŋuro re tapuŋori kombo kapusa ŋunde sóqe yora. \p \v 24 Mosesko yate parámi tero iŋondutu tero owé parámi rewero quro piyimiŋaró. Komo Pero koro nambunímboro naŋuní tunoqaró, quko ŋuro huwóŋaró. \v 25 Kini, ene ŋande ye iŋaró, “No khe u-u ŋunde qu howero naru tukuni niŋgu-niŋgu tewano, peka. Quko ŋu otete piyimi. Kini, Anutu koro unipareyómboya quhurí naŋge korowowano.” \v 26 Ŋunde yero enendo Kristo\f + \fr 11:26 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋunde qembe kowi piyo raró, quko kowi piyo teroqota kimo meté reweya. Ko kimo meté ŋuko Isip koro onoŋoye soso takate. \p \v 27 Enendo iŋondutu tero wiri yerete unindoro saŋgirí parámi ŋuro kama sorero Isip roto toŋeró. Ŋunde tero kondé kaŋaró, dokoro Anutu sóqewí ŋu qeneró. \v 28 Enendo Anutu iŋondutuworo Taka yereró quro o ne-ne ŋu riní tunoqiní sitú makono raŋgurí. Ŋunde ti sambo simó\f + \fr 11:28 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* saŋgirí ŋu qene taka yerero Israel koro simóye korete ŋu kama yoriní khumaŋgurí. \p \v 29 Israel unipareto Anutu iŋondutuwoyi Windi Mandumi ŋu usowoní noko hariní ŋuwore kaŋero uyareŋgurí. Quko Isip unindo yohowaŋgurí quno ŋuno sono ŋundo oro maŋgorero muŋo yereró. \v 30 Enendo iŋondutu tero Jeriko yendé parámi ŋuro hoŋgo ŋu naru kande saŋiyoro irisa ŋunde wuririyoyiqota hoŋgo ŋu huqe umbu raŋaró. \p \v 31 Rahap, ŋu khe pare ŋundo iŋondutu tero uni irisa mondó ta mahiriyó ŋu samaka yereró. Ŋunde ŋuro Anutuko uni mandí wendaqaŋgurí ŋu rambaruru yereró quno ŋuno pare ŋu kama khumaró. \p \v 32 Ko mande ka sowe tewanope ma kini? Kini, nondo Gideon, Barak, Samson, Jepita, Dewit, Samuel ko ye-ye uni\f + \fr 11:32 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* kanata-kanata ŋuro yewero mepémo kini. Mande yewero naru kaŋuya mepémo kini. \v 33 Ŋu uni ŋuko iŋondutu taŋgurí ŋuwore kuma tero wini parámi taka yereŋgurí, otete roneneŋowí\f + \fr 11:33 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* tero unipare sopo yereŋgurí, o kumi Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu siyaŋgurí, laiyon\f + \fr 11:33 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* maŋgó ŋu wisumuŋaŋgurí. \v 34 Kewámbo yoqawero ŋu winzumaŋgurí, unindo sukepo yuroyi khumowaŋgo ŋu roto takaŋgurí, wimbuye moré kini qundo wimbu raŋgurí, kuma tewero quro wimbí tero uni wini meyowo ŋu yohowaŋgurí. \v 35 Iŋondutu pare kumimbo suwisawiye komo khumaŋgurí qu pitu ko otoqoyi yoraŋgurí. \p Quko unipare kumimbo kowe surumí parámi taŋgurí, quko quhurí ŋu takawero kama iŋaŋgurí, dokoro, khumowato qunoko pitu uni tapu koŋgo otoqoro yoto-yoto meté horé rewato, ye iŋaŋgurí. \v 36 Uni piyimimbo iŋondutu unipare kumi huwó mande yimitoro utómbo haususu yereŋgurí. Ko utó kondé rero kumi kusi yerero kusi-kusi yano yorotaŋgurí. \v 37 Unindo kumi yuri khumowero ŋuro wondo saŋayemo raŋaŋgurí, kumi koweye toŋoyi irisa taró, kumi sukepo yuraŋgurí. Iŋondutu unipare kumimbo sipsip koya meme kowí naŋge siyoro tuwiye kusiyoyaŋgo, onoŋoye moré kini, unindo quhurí parámi yunoro o piyimi naŋge te yunaŋgurí. \v 38 Mira wimbímo, wimbo-wimbo mira purímo uyareŋgurí; wondo yayómo sóqaŋgurí, meré quroko eteyaŋgurí. Ŋu unipare ŋuko meté naŋge, quko enendo unipare piyimi horé keweroyemo yoraŋgurí. \p \v 39 Unipare soso ŋuko Anutu iŋondutuworo toŋímo owé meté horé raŋgurí. Quko o meté Anutuko yunowero mande kusiyaró ŋu kama siyaŋgurí. \v 40 Kini, Anutuko noreŋo o meté meyowo karo iŋaró, asa unipare ŋuya noreya huruwato naru kanata quno yoriní meté horé tunoqewato. \c 12 \s1 Anutuko eneŋo simó soso roŋgaru yereyote \p \v 1 Asa ko iŋondutu uni qambu ŋundo iŋondutuye ri tunomo tunoqaró, ko enendo mahe kaŋe koporé qembe nore wuriri yere yiyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko o soso nore nondowoyote ŋuya quhurímbo kusi nereyote ŋuya rotoya wimbu titiyoro Anutuko khe witu yere yunaró ŋu howato. \v 2 Ŋunde te howero Yesu kondé qeneto. Enendo komo iŋondutunani riní hurí taró, ko iŋondutunani ŋu riní meté horé tete. Unindo owé piyimi inoro kowe surumí inoro tipiririko\f + \fr 12:2 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* uraŋgurí. Quko ŋuro kama iŋaró. Kini, imemoŋgo niŋgu-niŋgu parámi reweya ŋuro naŋge iŋaró. Ŋunde uroyi khumoro otoqoro Anutu koro kandí kondéwore kunditaró. \v 3 Uni piyimimbo quhurí parámi iniqo quhurí ŋu korowaró, ŋuro iŋoyi qembe. Ŋunde tero wimbu rero newondeye rukisoyowaŋgo. \p \v 4 Ye quhurí koya kuma tero pitoyoteŋgo. Quko kuma teyoteŋgo quno ŋuno sitúye kama umbuyoní. \v 5 Anutuko rukiso yerewero quro mande ka yete, quko ye mande ŋu kape teteŋgo, peka. Ŋande yete, \b \q1 “Naŋone, Uni Parámimbo roŋgaru kereyote quno ŋuno, \q2 ŋuro ma yesaráŋowero. \q1 Ko ronene kereyote quno ŋuno \q2 newonde quhurí ma tewero. \q1 \v 6 Dokoro, Uni Parámimbo uni ka hamó iŋo inoyote ŋu \q2 roŋgaruwoyote, \q1 ko enendo uni ‘Naŋo-simóne,’ ye neko yereyote ŋu \q2 ronene yerewero ŋuro quhurí yunoní korowoyoteŋgo.” \p \v 7 Anutuko ye roŋgaru yereyote quno ŋuno kondé kaŋi qembe. Enendo o te yunoyote ŋuko uni kato ene naŋuní horémboya te inoyote ŋundiro. Dani simó ka iwímbo kama roŋgaruwoyote? \v 8 Anutuko eneŋo naŋo-simó soso ŋu roŋgaru yereyote. Asa ko ene kama roŋgaru yereyote tiníqo, yeko khe simó qembe naŋge, eneŋo simó horé kini. \v 9 O kaŋuya ŋuro iŋoyi. Kowenani saŋanímboro awa ŋundo roŋgaru nereyoteŋgo, ko ŋuro iŋoro ará te yunoyoteto. Quko Anutuko yuqananimboro iwí yote. Ŋunde ŋuro meté horé kasiramo yate yoto-yoto rewato. \v 10 Dokoro awa-awanani nokono qundo iŋo-iŋoye meté howero naru tukuni ta roŋgaru nereyoteŋgo. Quko Anutuko samaka nerewero quro roŋgaru niriní eneŋo murí meté horé rewato. \v 11 Hamó, itaka roŋgaru nereyote quno ŋuno niŋgu-niŋgu kama teyoteto. Kini, newonde surumí teyoteto. Quko imemoŋgo roŋgaru nereyote ŋuko eŋgé tiní nore newonde ime tero roneneŋowí mu tewato.\f + \fr 12:11 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* \p \v 12 Ŋunde ŋuroko kandeye wimbí moré kini ŋuya potóye wimbí moré kini ŋuya rika kondéreweya. \v 13 Ko khe roneneŋowí towoyikata uni khí piyimi ŋundo kama piyo teweya. Kini, kaŋuya meté tunoqewaŋgo. \s1 Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋu ma rotowero \p \v 14 Uni soso koya newonde ime yowero ŋuro kho kondé ti qembe. Ko unipare meté horé\f + \fr 12:14 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* tunoqewero ŋuro kho kondé ti qembe, dokoro uni kato ŋunde kama tunoqeweya tiníqo, Uni Parámi kama qeneweya. \v 15 Toŋeteyuriyate keweroyemo qu kato Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 12:15 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu takaro umbu raŋoweya koro. Yate newonde piyimi koro o yuwoyó ka wotero ye kumi yoriní Anutu toŋímo pusú tewaŋgo koro. \v 16 Yate se simbururu uni ka tewaŋgope ma Iso ŋunde qembe Anutu rotowaŋgo koro. Iso iwímboro naŋuní korete quro wimbu towaró, ŋunde ŋuro iwí khumoní oyó ŋu soso siyoweya. Quko o qímboro qu kanata naŋge rewero ŋuro wimbu ŋu koneyó inaró. \v 17 Ko ye iŋomukoteŋgo, imemoŋgo enendo naŋuní korete quro puriŋo ŋuro iwí kirayaró, quko ŋu kama raró. Hamó, tendo parámi taró, quko iwímbo o komo taró ŋuro ene rohoréŋowero mepémo kini. \p \v 18 Qeni, Israel unipareto komo taŋgurí qu ŋu ye kama taŋgurí. Enendo mira purí meté towowero quno maheŋgurí, mira purí ka qayaró quno ŋuno maheŋgurí quko huriri matú wimbí quroko ŋuno mahero sasaro taŋgurí. \v 19 Mahi uŋgu huwoní iŋaŋgurí, ko mande ka ŋuya iŋoro sasaro tero, “Ŋunde roto,” yaŋgurí. \v 20 Dokoro mande ŋundo quhurí yunoro mande kondé ka ŋande yaró, “Ko uni kape ma númbowe ka mira purímo ŋano oníqo, asa ye wondo raŋo uri khumoweya.” \f + \fr 12:20 \ft Toŋeŋgurí 19:12-13\f* \v 21 O soso ŋu qenero sasaro parámi taŋgurí, ko Mosesko ŋuya ŋande yaró, “No yukuworo sasaro teteno.” \f + \fr 12:21 \ft Hutuŋo Mande 9:19\f* \p \v 22 Quko yeko ŋunde kini. Yendo Saion\f + \fr 12:22 \ft “\fk Saion\ft ” ŋuko Yerusalem naŋge, dokoro Yerusalem Saion purímo saŋano yora.\f* mira purímo maheŋgurí, ko Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro yendé parámi ŋuko Yerusalem samboko yote quno ŋuno maheŋgurí, ko sambo simó\f + \fr 12:22 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* huru-huru parámi tero niŋgu-niŋgu teyoteŋgo quno ŋuno maheŋgurí, \v 23 ko simó korete qu owéye Anutuko samboko nakayáŋaró qundo huruwoyoteŋgo quno ŋuno maheŋgurí, ko Anutu, ŋuko uni soso koro ronda-ronda quno ŋuno maheŋgurí, ko uni roneneŋowímboro\f + \fr 12:23 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* yuqaye meté horé tunoqaŋgurí quno ŋuno maheŋgurí, \v 24 ko Yesu, ŋuko mande kondé keta quro uni keweroko uni yote quno ŋuno maheŋgurí, ko sitúŋo raŋaró quno ŋuno maheŋgurí. Sitú ŋundoko mande yiní iŋoyoteto, ko mande yete ŋuko mande Apel koro sitúŋombo yaró ŋu takate. \p \v 25 Iŋoyi, Anutu mande yeyoní naŋge ma huwóŋowero. Dokoro komo nokono ŋano unipareto eneŋo oresaka mande ŋu iŋoro huwóŋoro rambaruru kama takaŋgurí. Asa ko norendo sambo koŋgo oresaka mande ŋu iŋoro huwóŋowato tiníqo, rambaruru ŋu date takawato? \v 26 Komoko Anutu maŋgómbo mira riní yukuwaró. Ko itaka nore ŋande yimirote, “Naru kaŋuya noko naŋge kama rewe yukuwoweya. Kini, noko ŋuya sambo ŋuya rewe irisa-irisa yukuwowari.” \f + \fr 12:26 \ft Hagai 2:6\f* \v 27 Asa ŋande yete, “Naru kaŋuya.” Ŋu mande ŋundo nore ŋande witú yereyote, o soso eneŋombo towaró ŋu se rotoweya, dokoro ŋu meté yukuwoweya. Quko o kumi yukuwowero mepémo kini, ŋundo naŋge yowaŋgo. \p \v 28 Anutuko nore wiri yereyoní noko kondémo khetero kaŋeyoteto. Noko ŋu kama yukuwoweya. Ŋunde ŋuro nore ene yuŋgunaŋato, ko ŋu murí ŋuwore Anutuko hamó qene iŋoro ará te inoro yambo hariri tato ŋuro niŋgu-niŋgu teweya. \v 29 Dokoro, “Anutunani ŋuko te suru qembe tero o soso qamukoyote.” \f + \fr 12:29 \ft Hutuŋo Mande 4:24\f* \c 13 \s1 Kho meté mu naŋge ti qembe \p \v 1 Naru rokóŋo uni topoye newonde meté yunoyuri qembe. \v 2 Ko uni ka yendé meyowo moŋgo yeno ŋuno mahiqo, yore yayemo oyi qembe. Otete ŋu ma rotowero, dokoro uni kumimbo ŋunde yore oŋgurí, quko kama iŋaŋgurí, uni ŋuko uni horé qu kini, sambo simó\f + \fr 13:2 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* naŋge. \v 3 Uni kusi-kusi yano yoteŋgo ŋuro ŋande ye iŋoya, nore ŋuya kusi-kusi yano yoteto, yero samaka yiri qembe. Ko uni saŋgirímbo uni kumi o piyimi te yunoyoteŋgo quno ŋande ye iŋoya, nore ŋuya quhurí ŋu korowoyoteto, yero samaka yiri qembe. \p \v 4 Yari kame tariyó qundo murí tariyó ŋuro kondé iŋoya otete sara qu naŋge tiri qembe. Dokoro Anutuko unipare se simbururu teyoteŋgo ŋu ronda yereweya. \v 5 Mone ma qene nuŋguwowero. Kini, ŋande iŋoyuri qembe, onoŋonani itaka towoyoteto, ŋu koro ŋu. Dokoro Anutuko ŋande nore nimiraró, \b \q1 “Naru rokóŋo ye kama yorotowano, \q2 kama huwó yerewano.” \m \v 6 Ŋunde ŋuro kondé kaŋero ŋande yeteto, \b \q1 “Uni Parámimbo samaka niriní \q2 no kama sorewano. \q1 Uni kato oka kama te nunowaŋgo.” \p \v 7 Anutu koro huru-huru\f + \fr 13:7 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* koro sopo-sopo uni ŋuro iŋoyuri qembe, ŋundo Anutu koro mandí ŋu rero ye yimitoyoteŋgo. Ye eneŋo oteteyemboro eŋgé ŋuro iŋoya iŋondutuye howi qembe. \p \v 8 Komo, ko itaka, ko imemoŋgo ŋuya Yesu Kristoko\f + \fr 13:8 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* eneŋo muríyó ŋunde naŋge howeyote, kama rohoréŋoyote. \v 9 Uni kato mande enesó-enesó rondaqe yunoyowaŋgo tiníqo, mande ŋu ma howewero. Dokoro nore Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 13:9 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ratoka newondenani rukisoyoní kondé yoní. Quko o neyoteto ŋundo newondenani kama samakaŋoyote. \v 10 O qa-qa unindo Anutu koro tuwi yamaruko o qa-qa\f + \fr 13:10 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* te neyoteŋgo. Quko norendo wondo yakutí enesó moré, ko o qa-qa uni ŋundo ŋu noŋgo o newero mepémo kini. \v 11 O qa-qa unindoro tapá unindo uniparetoro quhuríye rotowero quro númbowe sitúŋo ŋu siyoro Wembó Surumí Horé quroko oyoteŋgo. Quko númbowe koro koweye siyoro yendé sumeyoro ŋuno qayoteŋgo. \v 12 Ŋunde naŋge Yesuko sitúŋowore unipare yoriní meté horé tunoqewero ŋuro yendé sumeyoro kowe surumí taró. \v 13 Asa ko ene kowi piyo korowaró ŋunde naŋge korowoya yendé sumeyoro eneno uyareto. \v 14 Dokoro noreŋo yendé parámi suki yoweya qu noko ŋano kama yote. Quko yendé parámi ŋu imemoŋgo tunoqeweya ŋuro toŋete sopoyoteto. \p \v 15 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro Yesuwore maŋgoto Anutu owí yesoworo seré te inoya o qa-qa ŋunde qembe tato. \v 16 Ko o meté unipare te yunoya topoyemboro iŋoya kumi se samaka yiri qembe. Ŋu otete meté ŋu ma kape tewero, dokoro Anutuko o qa-qa meté ŋunde quro hamó metéŋoyote. \p \v 17 Yeŋo sopo-sopoyemboro mandeye howero kasirayemo yuri qembe, dokoro yeŋo sopo yereyoteŋgo ko imemoŋgo eneŋo khoye ŋuro Anutu mirowaŋgo. Ye ŋunde tiqo, enendo niŋgu-niŋgu tero newonde quhurí kama tero kho meté tewaŋgo. Ko ŋunde kama tiqo, ene samaka yerewero mepémo kini. \p \v 18 Noreŋo hariri ti. Dokoro ŋande iŋoteto, iŋo-iŋo meté mu naŋge howeyoteto, ko otete meté mu naŋge howewero ŋuro iŋoyoteto. \v 19 Hamó, neneŋo hariri tiqo, Anutuko no samaka niriní pitu ko yeno waka ta uyarewano. \p \v 20 Anutu, ŋu newonde ime ŋuro simburí, enendo sitú raŋoro mande kondé suki-suki yote ŋu kusiyaró. Sitú ŋuwore enendo Uni Paráminani Yesu, ŋu sipsip sopo-sopo parámi ŋu, pitu ko uni tapu koŋgo riní otoqaró. \v 21 Asa Anutuko iŋo-iŋoyó howewero quro wimbu ye yunoní. Ko nore o soso Yesu Kristowore teyoteto ŋuro metéŋoní. Enendo Yesu Kristowore nore norero o teyoteto ŋuro metéŋoní. Naru suki-suki owé parámi inowato. Ŋu hamó. \p \v 22 Topo okite, mande nondo newondeye rukisoyowero nakayáŋoteno ŋa iŋi, dokoro sokome tukuni naŋge nakayáŋoteno. \p \v 23 Ŋande yimitoyoteno, unindo toponani Timoti rotoyi waka ta mahiníqo, nore irisa ye yiyowero uyarewaro. \p \v 24 Norendo sopo-sopoyemboya unipare meté horé\f + \fr 13:24 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* soso ŋuya yuŋguna yereteto. Itali mira koro unipare kumimbo ye yuŋguna yereteŋgo. \p \v 25 Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 13:25 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu ye soso quno yoní.