\id GAL - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Galesia \toc1 Polko Sokome Nakayáŋoní Galesia Mira Koro Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Galesia \toc3 Galesia \mt1 Polko Sokome Nakayáŋoní \mt1 Galesia Mira Koro Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it Galesia 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 48AD pe ma 49AD ŋuno Antiok Siria yendémo ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “48AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 48 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Kumimboko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko 51AD koya 53AD keweroko ŋuno Antiok Siria pe ma Korin yendémo ŋuno nakayáŋaró. \ip Galesia ŋuko yendé kini, mira parámi ta. Polko naru kapusa ŋunoko Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa naru kanatako ŋuno enendo uyareyate Galesia mirako uyaro yendé kumimo ŋuno \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. (\it Asá yerewí Uni 13-14\it* weyo qembe.) Yendé owéye muko ŋandiro: Antiok Pisitia, Aikoniam, Listira, Deripe. Ŋuno uyare mahe tero khoyó kini tiníqo, rohoréŋoro Antiok Siria ŋuno pitu ko uyareró. Ko tukú piŋa mande piyimi ka yi iŋoro sokome ŋa nakayáŋoro riní \bd Anutu koro huru-huru\bd* soso Galesia mirako ŋuno uró. \c 1 \m \v 1 No Pol, noko asáŋowí uni\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* ka. Uni kato no kama asá nereŋgurí, kato no kho kama nunaŋgurí. Kini, Yesu Kristo\f + \fr 1:1 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koya Anutu Awa Yesu uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋuya kho nunariyó. \v 2 Asa noya, topo-topone soso ŋano yoteŋgo quya, norendo sokome ŋa nakayáŋato ye Anutu koro unipare Galesia mira yendéne-yendéne kopoyoteŋgo ŋuno yeno uyarete. \p \v 3 Meté Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo koya samaka-samaka tuwó yunoro newonde ime yunowari. \v 4 Yesu Kristoko Anutu Awananimboro iŋo-iŋoyó howero eneŋo yoto-yotoyó rotoro quhurínani soworo nokono unipare piyimi keweroye moŋgo nore noraró. \v 5 Meté naru suki-suki Anutu owí hokowato. Hamó. \s1 Miti mande kanata naŋge yote \p \v 6 Yeŋo muríye ŋuro iŋondata parámi teyoteno. Anutuko ye samaka yerewero quro Kristo\f + \fr 1:6 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* asáŋoní ye neko yereró. Quko ye waka ta huwóŋoro miti mande enesó ka howeyoteŋgo. \v 7 Mande enesó ŋu miti mande\f + \fr 1:7 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* horé kini. Uni kumimbo yeŋo newondeye rambaruruwowero Kristo koro miti mande ŋu roworemoyoteŋgo. \v 8 Quko noreŋombope ma sambo simó\f + \fr 1:8 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* katope mande yesowoweya, quko mande ŋu miti mande komo yimiratowó ŋunde qembe kini, asa danimboko mande ŋunde qu yimirote, ŋuko piyo teweya. \v 9 Kaŋuya yeteno, uni kato miti mande ka yimiroweya, quko mande ŋuko mande ye komo iŋaŋgurí ŋu kama howete tiníqo, asa uni ŋuko piyo teweya. \p \v 10 Asa ye date iŋoteŋgo, ko uni kumi owéne hokowero quro mande ŋunde qu yeteno, peka? Kini, Anutuko naŋge owéne hokoweya, ye iŋoteno. Iŋoyi, no watí uni kinaŋge o meté yerewero ŋuro iŋoyoteno tiníqo, no Kristo koro sunará simó qu kini. \s1 Anutuko Pol khoyó inaró \p \v 11 Uni topo, nondo hamó yimiroteno, miti mande\f + \fr 1:11 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* komo yimiranowó ŋu, uni kato kama riní tunoqaró. \v 12 Dokoro nondo mande ŋu uni noŋgo kama ranowó. Ko uni kato kama rondaqe nunaró. Kini horé. Yesu Kristo\f + \fr 1:12 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* eneŋombo iŋo-iŋonemo witú nereró. \p \v 13 Asa yendo neneŋo khe u-une komo quro sowo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno no Juda koro muríye ŋu howero Anutu koro huru-huru\f + \fr 1:13 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* rambaruruwowero o piyimi horé te yunanowó. \v 14 Ko no sitú topo-toponemboro oteteye takaro Juda koro muríye okeyá ta howeyanowó. Hamó, usisambatoro hutuŋo mandeye ŋu kondé horé howeyanowó. \v 15 Quko námembo kama pisi nereyoní ŋuno Anutuko no rokó nereró. Naru kano samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:15 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* te nunoro neko nereró. Neko nerero eneŋo nuŋguríŋo howero \v 16 nondo uni wini meyowo\f + \fr 1:16 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* ŋu Naŋunímboro mande yesowowero kho qu nunaró. Asa ŋu naruko naŋge kho ŋuro murímboro uni ka kama oseseyanowó, \v 17 ko Yerusalem oroqota asá yerewí uni\f + \fr 1:17 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* korete ŋu ŋuro kama osese yerenowó. Kini, uro Arepia mirako ŋuno yoranowó. Yotoro, yate ŋu noŋgo Damaskus yendémo mahero ŋuno yorano. \p \v 18 Asa kumima naru kapusa ŋunde rotoro no Yerusalem oro Sipas\f + \fr 1:18 \ft “Sipas” ŋuko \fk asáŋowí uni \ft Pita koro owí ka.\f* koya topo tero eneya kosa naru 15 ŋunde yoranowó. \v 19 Ŋuno yotoro Jems, Uni Parámimboro koneyó, ŋuya qenenowó, quko asá yerewí uni meyowo ŋu kama yiyanowó. \v 20 Anutu koro toŋímo nondo hamó yeteno, sokome ŋanoko kota mande kama nakayáŋoteno. \p \v 21 Asa yate-yate no Siria mira ko Silisia mirako ŋuno unowó. \v 22 Ŋuno uwe Kristo koro unipare Judia mirako ŋuno yendé enemo-enemo kopoyoteŋgo, ŋundo no kama niyaŋgurí. \v 23 Kini, ŋande iŋaŋgurí, “Koretero uni kato nore nuto rambaruru nereyara. Quko itaka miti mande ŋu komo rambaruruwoyara qu ŋu yesowoyote.” \v 24 Ŋunde neneŋo iŋoro Anutu owí hokaŋgurí. \c 2 \s1 Asá yerewí uni meyowo ŋundo Pol koya newonde kanata taŋgurí \p \v 1 Asa kumima naru 14 ŋunde rotoro noya Barnabas koya pitu ko Yerusalem orowó. Oro Taitus ŋuya rero otowó. \v 2 Anutuko iŋo-iŋonemo nimironí iŋoro oro huru-huru koro sopo-sopo uni kumimboro yayemo kunditanowó. Kunditero miti mande\f + \fr 2:2 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu uni wini meyowo\f + \fr 2:2 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* yesowo yimitoyoteno ŋuro yimiranowó. No wimbo-wimbo kho teyano koro. \v 3 Taitus, Grik uni ka, noya orowó. Oro sopo-sopo uni ŋundo, “Kowí toŋokata,” \f + \fr 2:3 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kowí toŋoro eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* meté yewaŋgo, quko ŋunde kama yaŋgurí. \v 4 Hamó, uni meyowombo ŋunde nimiraŋgurí, quko uni ŋuko topo hamó kini. Kini, topo kota qundoko keweronanimo mondó ta mahero yoto-yotonani meté mu Kristo Yesuko\f + \fr 2:4 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* nunaró ŋu qenero piyimiŋoro, “Kusi yereto kho simó\f + \fr 2:4 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* tunoqewaŋgo,” ye iŋaŋgurí. \v 5 Quko eneŋo mandeye ŋu kama iŋo howatowó ŋu. Yendo miti mande qenero, kota mande, ye iŋowaŋgo koro. \p \v 6 Asa huru-huru\f + \fr 2:6 \ft “\fk huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso ŋundo Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* koro sopo-sopo uni ŋuko owéye morémbe ma kini, ŋuro kama iŋoteno. Anutuko unindoro owéye parámi ŋuro kama iŋote. Enina, sopo-sopo uni ŋuko mande yesowoyoteno ŋu kama roŋgaruwaŋgurí. \v 7 Kini, ŋande iŋaŋgurí, Anutuko no kho nunoní uni koweye kama toŋaŋgurí mu miti mande yesowo yimitoyoteno. Ko Pita kho inoní uni koweye toŋaŋgurí qu\f + \fr 2:7 \ft “uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* miti mande yesowo yimitoyote. \v 8 Dokoro Anutuko Pita wimbu inoro asáŋoní uni koweye toŋaŋgurí mu keweroyemo kho teyote. Ŋunde naŋge no ŋuya wimbu nunoní uni wini meyowo keweroyemo kho teyoteno. \v 9 Sopo-sopo uni ŋu Jems, Sipas,\f + \fr 2:9 \ft “Sipas” ŋuko \fk asáŋowí uni \ft Pita koro owí ka.\f* Jon ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, ko Anutuko no samaka-samaka tuwó\f + \fr 2:9 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunaró. Asa ko enendo noya Barnabas koya topo taŋgurí. Ŋunde tero mande ka kusiyatowó, asa nore irisa uni wini meyowo ŋu miti mande yesowo yimitoyowaro, ko eneŋombo uni koweye toŋaŋgurí mu miti mande yesowo yimitoyowaŋgo. \v 10 Mande kusiyoro o kanata karo nore nimiraŋgurí, asa uni onoŋoye moré kini ŋu ma kape yerewero. Hamó, no ŋuya kho ŋu tewero kondé ye iŋoyoteno. \s1 Polko Pita qene yaró \p \v 11 Asa imemoŋgo Sipasko\f + \fr 2:11 \ft “Sipas” ŋuko \fk asáŋowí uni \ft Pita koro owí ka.\f* Antiok yendémo maheró. Mahero otete piyimi tiní nondo qene yanowó. \v 12 Dokoro komo Pita koya uni wini meyowomboro iŋondutu uniparetoya kunditero o kopo newero ŋuro kama piyimiŋaró. Quko Jems koro topé-topé Antiok ŋuno mahiqo, Pitako sorero wosoro uni wini meyowomboya o kopo kama neyara. Dokoro ŋande iŋaró, uni koweye toŋaŋgurí qundo\f + \fr 2:12 \ft “uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* neneŋo date ye iŋowaŋgo, ye iŋaró. \v 13 Ŋunde tiní Juda koro iŋondutu unipare kumimbo eneŋo maŋgó irisawore yewero murí howero ŋundiro otete roneneŋowí\f + \fr 2:13 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋu rotaŋgurí. Ko Barnabas ŋuya eneŋo oteteyó qenero howaró. \p \v 14 Quko nondo eneŋo oteteyó qenero, enendo miti mande\f + \fr 2:14 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* hamó ŋu kama howeyoteŋgo, ye iŋoro Sipas re toŋeyemo ŋuno qene ŋande yanowó, “Keko Juda uni ka, quko keto Juda muríye rotoro uni wini meyowomboya topo tero eneya o kopo neyaŋgo. Asa ko itaka do karo keto uni wini meyowo ŋande kondé yimitoyote, ko enendo eneŋo muríye rotoro Juda koro muríye howi? \v 15 Qeno, noya keya Juda uni, uni wini meyowo quhurí teyoteŋgo qu kini. \v 16 Asa nore ŋande iŋotero, Anutuko uni ka hutuŋo mande\f + \fr 2:16 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* howeyote ŋu qenero roneneŋowí\f + \fr 2:16 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ye kama nekoweya. Kini, unipareto Yesu Kristo\f + \fr 2:16 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋondutuwoyoteŋgo ŋuro naŋge, unipare roneneŋowí, yero neko yereyote.” \p Asa nore Kristo Yesu iŋondutuwoyatowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore kini, iŋondutuwore naŋge Anutuko nore niyoro, unipare roneneŋowí, ye neko nereyote. Hamó, hutuŋo mandewore uni kanata kato roneneŋowí kama tunoqaró. \p \v 17 Asa norendo hutuŋo mande kama howero Kristowore naŋge roneneŋowí tunoqewato, quko quhurí uni yoteto. Date koro? Kristoko quhurí ŋuro metéŋoyote, peka? Kini horé. \v 18 Qeni, koretero nondo oka rewe piyo tiní imemoŋgo pitu ko roŋgaruwowano tiníqo, hutuŋo mande ŋuro wenda-wenda uni hamó yorowano. \v 19 Dokoro, hutuŋo mande howero khumoweqo, hutuŋo mande ŋuko watí kama sopo nereyote. Ŋunde tero nondo yoto-yoto rero Anutu howeyoteno. No Kristo koya tipiririko\f + \fr 2:19 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* khumarowó, \v 20 ko neneŋo muríne ŋako neneŋo qu kini, Kristo eneŋombo no quroko yote. Enendo newonde meté nunoro samaka nerewero khumaró. Nondo Anutu koro Naŋuní iŋondutuworo itaka nokono ŋano eneŋo wimbímo yoteno. \v 21 Ŋunde yero Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 2:21 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu kama re rototeno. Dokoro, nore meté hutuŋo mandewore roneneŋowí tunoqewato tiníqo, Kristoko kina khumaró. \s1 Hutuŋo mande howewero murí, \c 3 \s1 Hutuŋo mande howewero murí, iŋondutu tewero murí ŋuro yaró \p \v 1 Ye Galesia, yeko kape-kape uni. Nondo Yesu Kristo\f + \fr 3:1 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* tipiririko\f + \fr 3:1 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* porowaŋgurí ŋuro tunomo ye yimiranowó. Dani kato yeŋo iŋo-iŋoye ŋu roworemoní miti mande ŋu kape taŋgurí? \v 2 Asa oka karo osese yerewe teteno. Yendo date tero Yuqa Surumí ŋu raŋgurí? Hutuŋo mande\f + \fr 3:2 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋu howero raŋgurímbe ma kusumboyembo iŋoro iŋondutuworo raŋgurímbe? \v 3 Ye date iŋoteŋgo, koretero Yuqapo wimbu ye yunoní hurí tero khe meté ŋu howeyoteŋgo, quko itakako koweye saŋanímbo naŋge khe ŋu howi, yate-yate kini teweya, peka? Hamó, ye kape-kape temukoteŋgo. \v 4 Ye kowe surumí korowaŋgurí ŋu kina korowaŋgurí, peka? Kini. \v 5 Ye date iŋoteŋgo? Anutuko ye hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuro iŋoro Yuqa ye yunoro o wimbí moré\f + \fr 3:5 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* keweroyemo teyote, peka? Kini, enendo ye kusumbo rero iŋondutu teyoteŋgo ŋuro iŋoro ŋunde teyote, hamómbe? \p \v 6 Asa Anutu koro sokomeko ŋande yete, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní, uni roneneŋowí,\f + \fr 3:6 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ye nekaró.” \f + \fr 3:6 \ft Murí Tero 15:6\f* \v 7 Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyi, uni soso iŋondutu teyoteŋgo ŋuko Abraham koro simó horé. \v 8 Komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ko naru kano uni wini meyowombo iŋondutu tiqo, Anutuko, unipare roneneŋowí, ye neko yereweya. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno Anutuko Abraham miti mande ŋande miraró, “Nondo ke noŋgo uni wini meyowo soso puriŋo te yunowano.” \f + \fr 3:8 \ft Murí Tero 12:3; 18:18; 22:18\f* \v 9 Ŋundiro naŋge Anutuko Abraham, iŋondutu uni ŋu, puriŋo te inaró, ko unipare soso iŋondutu tewaŋgo ŋu ŋuya puriŋo te yunoweya. \p \v 10 Qeni, unipare soso hutuŋo mande saŋano kaŋeyoteŋgo ŋundo takuni piyimi rewaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni kato hutuŋo mande soso sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu kama howeyote tiníqo, Anutuko takuni piyimi saŋanímo reweya.” \f + \fr 3:10 \ft Hutuŋo Mande 27:26\f* \v 11 Ko, “Uni ka iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya.” \f + \fr 3:11 \ft Habakuk 2:4\f* Ŋundiro naŋge ŋande iŋomukoteto, Anutuko uni hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋu uni roneneŋowí ye kama neko yerete. \v 12 Hutuŋo mande howewero murí ŋuko iŋondutu saŋano kama kaŋeyote. Sokomeko ŋande yete, “Uni kato hutuŋo mande soso ŋa howeweya qundo hutuŋo mande ŋuwore yoto-yoto reweya.” \f + \fr 3:12 \ft O Qa-qa Uni 18:5\f* \p \v 13 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Anutuko uni soso te puŋomo porowoteŋgo qu takuni piyimi saŋayemo reweya.” \f + \fr 3:13 \ft Hutuŋo Mande 21:23\f* Asa Kristo te puŋomo porowoyi noreŋo hutuŋo mande koro takuni piyimi ŋu ene saŋanímo umbuní kimo nereró.\f + \fr 3:13 \ft “\fk kimo nereró\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.\f* \v 14 Kristo Yesuko ŋunde tiníqo, Anutuko puriŋo Abraham re inaró ŋu uni wini meyowo ŋu re yunoyote. Ŋuro tero nore iŋondutu tatoqo, Anutuko mande kusiyaró ŋu howero Yuqa re nunaró. \s1 Hutuŋo mande ko mande kusiyowí \p \v 15 Topo-topone, nondo nore unindoro murínani ŋuro yewe teteno. Asa uni kato khumowero tete quno ŋuno oyó rondaŋero simó yunowero ŋuro mande kondé yeweya. Ŋunde tero meyowombo ri kini tewero mepémo kini, ko ri sowe tewero mepémo kini. \v 16 Asa Anutuko Abraham ŋande miraró, “No keya sowekepoya mande kusiyoteno.” \f + \fr 3:16 \ft Murí Tero 12:7; 13:15; 24:7\f* Asa ŋande kama yaró, “Keŋo sowe-sowekepoya mande kusiyoteno.” Kini, sowe-sowe wata ŋuro kama yaró. Kanata quro naŋge ŋande yaró, “Sowekepoya mande kusiyoteno,” yaró. Ko sowe kanata ŋuko Kristo.\f + \fr 3:16 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* \p \v 17 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro. Koretero Anutuko o meté yunowero quro mande ka kusiyaró. Kusiyoro, yate-yate kumima naru 430 ŋunde rotoro hutuŋo mande ŋu\f + \fr 3:17 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* yunaró. Quko hutuŋo mande ŋuko mande kusiyaró ŋu riní kama kini taró. \v 18 Hamó, hutuŋo mande howewero murí ŋuwore naŋge o meté ŋu siyowaŋgo tiníqo, mande kusiyaró ŋu riní kini taró. Quko Anutuko mande kusiyoro o soso ŋu Abraham se inaró. \p \v 19 Ŋunde ŋuro, do murí karo hutuŋo mande ŋu yunaró? Asa mande wenda-wendanani rihimowero quro hutuŋo mande ŋu se sambo simó\f + \fr 3:19 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* yunoní Moses, keweroko uni ŋu, miroyi re nore nunaró. Nunoní yoní, yate-yate Anutuko mande kusiyoní sowe qu ka maheweya ŋundo maheró. \v 20 Keweroko uni kato wini irisa-irisa koro kho teyote. Quko Anutu enemata mande ŋu kusiyaró. \s1 Hutuŋo mande ŋuro murí \p \v 21 Asa do ka yewano? Hutuŋo mande ŋuya Anutuko mande kusiyaró ŋuya epe uto-uto teyotiri, peka? Kini horé. Dokoro hutuŋo mande kato nore yoto-yoto yunowero wimbí moré tiníqo, mande ŋu naŋge howero roneneŋowí tunoqewato.\f + \fr 3:21 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* \v 22 Quko mande ka sokomeko\f + \fr 3:22 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* ŋuno ŋande yete, ko quhurímbo unipare soso kusi yereyote. Ŋunde yero unipare Yesu Kristo\f + \fr 3:22 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋondutuwowaŋgo ŋu yiyoro mande komo kusiyaró ŋu re yunaró. \p \v 23 Iŋondutu tewero koro khe ŋu kama tunoqeyoní hutuŋo mandeko nore kusi nerero sopo niriní, yate-yate iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqaró. \v 24 Ŋundiro naŋge hutuŋo mande ŋundo noreŋo sopo-soponani qembe kandenanimo toworo Kristoko uyaró. Ŋuro tero nore iŋondutuwoyatoqo, Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko yereró. \v 25 Itaka iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqiní sopo-sopo ŋuro kasiramo kama yoteto. \s1 Nore iŋondutu tero Anutu koro simó yoteto \p \v 26 Dokoro ye soso Kristo Yesu\f + \fr 3:26 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋondutuworo Anutu koro simó tunoqaŋgurí. \v 27 Qeni, ye sono reroqo Kristo koya womoro Kristo ŋu tuwi qembe re punuwaŋgurí. \v 28 Kristo Yesu quroyómo ŋuno Juda unipare ŋuya Grik unipare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo; kho simó\f + \fr 3:28 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* ŋuya kho simó kini quya enemata-enemata kama yoteŋgo; urumuni ŋuya pare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo. Kini, ye soso wini kanata yoteŋgo. \v 29 Ye Kristo koro unipare tunoqeroqo Abraham koro sowe-sowe ŋunde qembe yoteŋgo. Ŋunde yotoro mande Anutuko komo kusiyaró ŋu rero o meté mu siyowaŋgo. \c 4 \m \v 1 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro. Simó korete qu kato parámi teroqo iwímboro oyó imemoŋgo siyoweya. Quko tomó ta yotoro kho simó ŋunde qembe yote. \v 2 Ŋunde yoní iwímbo sopo-sopo uni kumi wimbu yunoní simó ŋu sopoyoteŋgo. Sopoyate iwímbo naru rokóŋaró quno ŋuno sopo-sopo koro wimbuye ŋu kini teweya. \p \v 3 Nore ŋuya ŋunde naŋge. Komo nore simó tomó ta ŋunde yotoro o soso ŋuro kama iŋato tondaŋaró. Ŋu naruko ŋuno noko koro o murí-murí ŋuro kasiramo yoratowó. \v 4 Quko Anutuko naru meté ka rokóŋoro Naŋuní asáŋoní pare qahí quroko uni tunoqaró. Tunoqero hutuŋo mande\f + \fr 4:4 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuro kasiramo yoraró. \v 5 Ŋunde tero enendo nore hutuŋo mande ŋuro kasiramo yoteto qu kimo niriní\f + \fr 4:5 \ft “\fk kimo niriní\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.\f* Anutuko nore aratu nereró. \v 6 Itakako yeko Anutu koro simó. Ŋunde ŋuroko Anutuko Naŋunímboro Yuqa qu asáŋoní umburo newondenanimo yote. Yuqa ŋundo noreno kho tiní nore Anutu ŋandiro nekoyoteto, “Awanani horé,” yeyoteto. \v 7 Asa ko yeko kho simó kini, simó hamó tero yoteŋgo. Ŋunde yuri Anutuko yoriní eneŋo simómboro o meté ŋu siyowaŋgo. \s1 Polko Galesia uniparetoro iŋaŋawí taró \p \v 8 Quko komo ye Anutu kama qene iŋoro anutu kota-kota koro kho simó\f + \fr 4:8 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yoraŋgo. \v 9 Quko itakako yendo Anutu hamó qene iŋoyoteŋgo. Ŋu hamó, quko ŋako hamó horé, asa Anutuko ye yiyoro iŋoyote. Asa ko ye do murí karo wosoro noko koro o murí-murí wimbuye moré kini ŋu kusuŋoyemo, uro kho simóye pitu ko tunoqewero, ye iŋoteŋgo? \v 10 Qeni, ye naru kumi rokóŋoyoteŋgo, asa kosa naru kate-kate, kombo tapuŋoyote naru, naru pará-pará, ko kumima naru kate-kate rokóŋoyoteŋgo. \v 11 Nondo yeŋo murí ŋu qenero sasaro teteno, dokoro ye keweroyemo kho wimbo-wimbo tanowó, peka. \p \v 12 Uni topo, no kondé yeteno, neneŋo qembe naŋge ti qembe. Dokoro, nondo ye qembe tanowó. Ŋu naruko ŋuno yendo no o piyimi ka kama te nunaŋgurí. \v 13 Ye iŋoteŋgo, komo nondo se khumo tanowó. Ŋunde tero naru korete quno ŋuno miti mande\f + \fr 4:13 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowo yeyanowó. \v 14 Se khumo tewe yendo quhuríne korowaŋgurí, quko huwó nerero kama nohowaŋgurí. Kini, no Anutu koro sambo simó\f + \fr 4:14 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋunde qembe topo te nunaŋgurí, hamó yendo no Kristo Yesu\f + \fr 4:14 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* qembe topo te nunaŋgurí. \v 15 Asa ko yeŋo niŋgu-niŋguye ŋu dano yote? No hamó horé yimiroteno, ŋu naruko ŋuno, yendo no samaka nerewero toŋeye tumoro no nunowaŋgo. \v 16 Quko ye date iŋoteŋgo? Itaka mande hamó yero roŋgaru yerero yeŋo saŋgiríye tunoqeteno, peka? Kini horé. \p \v 17 Uni komo ŋuro yanowó qundo yeŋo kondé iŋoyoteŋgo. Quko otete meté mu kama howero ŋunde iŋoyoteŋgo. Kini, enendo, uni ŋu kusi yereto noreŋo naŋge kondé iŋowaŋgo, ye iŋoteŋgo. \v 18 No yeya yorano quno ŋuno yendo o meté kondé ŋu iŋoyaŋgo, ŋu meté. Quko kapiyamo yoteno quno ŋuya ŋunde ti qembe. \v 19 Nene simóne, no pitu ko pareto oŋa pisi yerewero kowe surumí teteŋgo ŋunde qembe tero kondé ŋande ye iŋoyoteno, meté yeŋo newondeye muko Kristo kiraró qembe tunoqeweya. \v 20 No itaka kiro mande ka yeteno, quko yeya yotoro mepa mande naŋge yewero ŋuro kondé iŋoyoteno. Dokoro yeŋo muríye ŋuro iŋaŋawí parámi teyoteno. \s1 Haka, Sara koro tapara mande \p \v 21 Ye kumimbo hutuŋo mande koro kusuŋoyómo yowero iŋoyoteŋgo, asa ye itaka nimiri. Kusumboyembo hutuŋo mande ŋumbe\f + \fr 4:21 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* iŋaŋgurímbe, ma kini? \v 22 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ko Abrahamko\f + \fr 4:22 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* naŋo-simó irisa, karo nimí muko kho pare ka, karo nimí muko kho pare kini, kina yora. \v 23 Kho pareto Abraham koya yate qahu tero simó pisiyaró. Pare meyowo ŋu kusimi yate koŋgomu taró, quko Anutuko mande kusiyoní pare ŋundo Abraham koya yate qahu tero simó pisiyaró. \p \v 24 Asa sowo mande ŋuko tapara mande\f + \fr 4:24 \ft “\fk tapara mande\ft ” ŋuko sowo mande naŋge. Uni kato sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.\f* naŋge. Pare irisa ŋuko Anutu koro mande kondé irisa ŋuro rokóyari. Mande kondé kato\f + \fr 4:24 \ft “\fk mande kondé\ft ” ŋuko \fk hutuŋo mande \ft naŋge, komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo ŋuno \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró.\f* Sainai purí ŋu noŋgo mahero unipare yoriní kho simó, kho pare tunoqeteŋgo. Ŋuko Haka qembe. \v 25 Haka ŋuko Sainai purí Arepia mirako yote ŋuro rokóŋo. Ko ŋuko Yerusalem itaka nokono yote ŋuro rokóŋo, dokoro unipare ŋuno yoteŋgo qu kho simó, kho pare naŋge yoteŋgo. \v 26 Quko Yerusalem ka samboko yote ŋuko kina yote. Asa ŋuko námani naŋge. \v 27 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Pare kusimi, ke simó kama pisiyoyote, \q2 niŋgu-niŋgu te. \q1 Pare, ke oŋa pisiyowero kowe surumí kama teyote \q2 niŋgu-niŋgu teya kondé neko. \q1 Dokoro pare kamí moré muko simóyari pisiyote, \q2 quko pare enemata yote ŋuko simó qambu teweya.” \p \v 28 Uni topo, Anutuko mande kusiyoní nimímbo Aisak pisiyaró. Ŋundiro naŋge Anutuko mande kusiyoní ye eneŋo simó tunoqaŋgurí. \v 29 Komo quno simó kowe saŋaníwore tunoqaró qundo simó Yuqawore tunoqaró ŋu o piyimi te inoyara. Itaka ŋuya ŋu murí ŋu yote. \v 30 Quko sokomeko date yete? Ŋande yete, “Kho pare ŋuya simómboya yohowe. Dokoro pare kina yote ŋuro simómbo naŋge iwímboro oyó siyoweya, kho paretoro simómbo kini.” \f + \fr 4:30 \ft Murí Tero 21:10\f* \v 31 Asa uni topo, noreko kho pare ŋuro simó kini. Kini, noreko kina pare ŋuro simó naŋge. \c 5 \s1 Kristo quroyómo nore kina yoteto \p \v 1 Kristoko\f + \fr 5:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* o kusi nereyote ŋu orosoyiní kina yoteto. Ŋunde ŋuroko kondé kaŋeyuri. Kho simó\f + \fr 5:1 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* kaŋuya ma tunoqewero. \p \v 2 Iŋoyi. No Pol, nondo ŋande yimiroteno, ye koweye toŋowaŋgo\f + \fr 5:2 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* tiníqo, Kristoko kho taró ŋundo samaka yerewero mepémo kini. \v 3 Pitu ko uni soso koweye toŋowaŋgo ŋu mande ŋu wisiyo yimiroteno, asa hutuŋo mande\f + \fr 5:3 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* meyowo soso ŋuya howe qembe. \v 4 Asa ye roneneŋowí tewero\f + \fr 5:4 \ft “\fk roneneŋowí tete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* quro hutuŋo mande ŋu howeyoteŋgo ŋu, ye Kristo koya kama womoyoteŋgo, Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 5:4 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu rotaŋgurí. \v 5 Dokoro Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko yereró. Neko yiriní nore Yuqa koro wimbí rero Anutu iŋondutuworo enendo imemoŋgo nore unipare roneneŋowí hamó tunoqewero ŋuro kondé sopoyoteto. \v 6 Dokoro nore Kristo Yesu quroyómo yoteto, ko ŋuno uni kato kowí toŋarómbe ma kama toŋaró, o irisa-irisa ŋu murí moré kini. Kini, o kanata na ŋundoko murí moré, asa uni kato Anutusina iŋondutuworo uni topé-topé newonde meté yunoyote. \p \v 7 Komoko Kristo koro kheyó meté howeyate. Asa ko dani kato khe ŋu wisumuŋoro yowosoní mande hamó mu watí kama howeyoteŋgo? \v 8 Anutuko ye neko yereró, quko iŋo-iŋo ka itaka yowosoyoteŋgo ŋuko Anutu koŋgo kama maheyote. \v 9 Iŋoyi. Yis tomó ta naŋgeko plaua koya sono koya rohoréŋaŋgurí qu riní koŋero parámi teweya.\f + \fr 5:9 \ft Bret towowero quro wit musiyó rumuniŋoroqota plaua ŋuya sono koya yis koya rohoréŋoro rotoyi bret ŋu koŋiní qayaŋgurí.\f* \v 10 Nore soso Uni Parámimboya womoyoteto. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyoteno, ye iŋo-iŋo meyowo kama towowaŋgo. Danimbo yeŋo iŋo-iŋoye wosoyote, ŋu kama iŋoteno. Quko enina, uni ŋuko imemoŋgo topé piyimi reweya. \p \v 11 Uni topo, ye date iŋoteŋgo, ko nondo, meté koweye toŋoyi qembe, ŋunde watí yesowoyoteno, peka? Asa ko do karo uni kato o piyimi te nunoyoteŋgo? Ŋunde yesowoyoteno tiníqo, Kristo tipiririko\f + \fr 5:11 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* khumaró ŋuro murí hamó re rotoyoteno. Asa ko mandene muko eneŋo newondeye kama saŋgawoweya, hamómbe? \v 12 Uni ye rowore yereyoteŋgo ŋuro ŋande ye iŋoteno, meté enendo koweye sombé tomó ta naŋge toŋowaŋgo. Kini, ŋuro soso toŋoro eneŋo rambaruru tewaŋgo. \p \v 13 Asa uni topo, qeni. Anutuko ye neko yiriní oka kato kama kusi yerete, ye kina yoteŋgo. Hamó, ye kina yoteŋgo, quko koweye saŋaní ŋuro ma iŋo howewero. Kini, topo-topoye newonde meté yunoya epe samaka-samaka teyuri qembe. \v 14 Dokoro Anutu koro hutuŋo mande soso ŋuko\f + \fr 5:14 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* murí kanata na. Murí muko ŋandiro, ke keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋo yuno qembe. \v 15 Quko yendo ŋunde kama teyoteŋgo. Kini, keweroyemo kuma tero saŋgirí tero epe ki-ki teyoteŋgo ŋundo rambaruru yereweya. \s1 Yuqa Surumíwore nore yoto-yotonani moré \p \v 16 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro, ye Yuqa Surumímboro iŋoro howewaŋgo quno ye koweye saŋaní ŋuro kama iŋo howewaŋgo. \v 17 Dokoro koweye saŋaní ŋuko Yuqa Surumí ŋu huwóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howeyote. Ko Yuqa Surumí ŋundo koweye saŋaní ŋu huwóŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howeyote. Ŋu irisa ŋundo ye quroko kuma teyotiri. Asa ko yeŋo iŋo-iŋoye kama howeyoteŋgo. \v 18 Quko Yuqa Surumí ŋundo yoriní eneŋo oreyó howeyoteŋgo tiníqo, hutuŋo mande komo qundo kama sopo yereyote. \p \v 19 Unipareto koweye saŋaní ŋuro iŋo howeyoteŋgo qu, asa nore oteteye ŋuro iŋomukoteto. Ŋuko ŋandiro, se simbururu teyoteŋgo, otete pusú piyimi mu teyoteŋgo, ko tunomo ŋuya se simbururu teyoteŋgo; \v 20 anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo, ko rukusí teyoteŋgo; topo kama teyoteŋgo, kiro mande yeyoteŋgo, newonde tutu teyoteŋgo, saŋgirí parámi teyoteŋgo, eneŋomboro naŋge iŋoyoteŋgo, topoye taka yerewero iŋoyoteŋgo, unipare newondeye kanata qu rambaruruwoyoteŋgo, \v 21 ko topoyemboro o meté quro newonde piyimi teyoteŋgo; sono kondé qu nero kape-kape tero o parámi horé nero hoho piyimi teyoteŋgo, ko otete piyimi kumi ŋunde naŋge teyoteŋgo. No pitu ko oresaka mande ka yimiroteno, unipare otete ŋu teyoteŋgo ŋuko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 5:21 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuno owero mepémo kini. \p \v 22 Quko Yuqa Surumímbo unipare newondeyemo eŋgé riní tunoqiní otete meté mu howeyoteŋgo. Otete ŋuko ŋandiro, unipare newonde meté yunoyoteŋgo, niŋgu-niŋgu teyoteŋgo, newonde imemo yoteŋgo, mondó ta sopoyoteŋgo, unipare samaka yereyoteŋgo, o meté te yunoyoteŋgo, eneŋo mandeye okeyá ta howeyoteŋgo, \v 23 mande ime yeyoteŋgo, koweye saŋaní sopoyoteŋgo. Hutuŋo mande kato otete ŋunde qu kama soréŋoyote. \v 24 Kristo Yesu\f + \fr 5:24 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro unipareyómbo koweye saŋaní ŋu tipiririko\f + \fr 5:24 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* uroyi khumoní ŋuro iŋo-iŋoyó kama howeyoteŋgo. \v 25 Yuqa Surumímbo yoto-yoto nore nunaró tiníqo, eneŋo kheyó howato. \v 26 Noreŋo owénani kama hokato, mande piyimi epe mito-mito kama tato, toponanimboro o meté ŋuro newonde piyimi kama tato. \c 6 \s1 Ye topoyemboro quhuríye korowoyi qembe \p \v 1 Uni topo, iŋi. Quhurí kato topoye riní umbuweya tiníqo, asa ye Yuqa Surumí howeyoteŋgo qu, ye mondó ta yero roŋgaruwi qembe. Quko yeŋo koweye saŋaní ŋuya sopoyi qembe. Yate Monimbuko ye towo yiriní umbu raŋowaŋgo koro. \v 2 Topoyemboro quhuríye koroworo samaka yiri qembe. Ŋunde teroqo Kristo\f + \fr 6:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro hutuŋo mande ŋu okeyá ta howewaŋgo. \v 3 Dokoro uni kato eneŋo owí hokoweya, quko owé moré kini yoweya, asa uni ŋuko eneŋo kanáŋoyote. \v 4 Uni kanata-kanatako eneŋo oteteyó ŋu naŋge towoŋoyuri qembe, ŋu metémbe ma piyimi. Ŋunde tero, eneŋo oteteyó ŋuro niŋgu-niŋgu teweya, ko topémboro oteteyó ŋuro kama iŋoweya. \v 5 Dokoro, uni kanata-kanata eneŋo khoyó ŋu naŋge teweya. \p \v 6 Uni kumimbo Anutu koro mande rondaqe yunoyoteŋgo, asa ye uni ŋunde quya topo teya o meté te yunoyi qembe. \p \v 7 Yeŋombo yeŋo ma kanáŋowero, ye Anutu koya huwó mande yewaŋgo tiníqo, meté kama yowaŋgo. Do o yuwoyó ka re rimiteŋgo, asa o yuwoyó ŋuro eŋgé naŋge siyowaŋgo. \v 8 Unindo eneŋo koweye saŋaní ŋuro iŋo howeyoteŋgo quno o yuwoyó piyimi mu rimiyoteŋgo ŋundiro. Ko o yuwoyó ŋuro eŋgé ŋuko rambaruru naŋge. Quko Yuqa Surumí ŋu howeyoteŋgo quno o yuwoyó meté mu rimiyoteŋgo ŋundiro qembe. Ko o yuwoyó ŋuro eŋgé ŋuko yoto-yoto suki-suki. \v 9 Ŋunde ŋuroko otete meté mu tewero ŋuro ma piyimiŋowero. Dokoro nore kho tewero ŋuro kama piyimiŋoroqo, eŋgé siyowero naruko ŋuno eŋgé meté mu siyowato. \v 10 Ŋunde ŋuroko unipare soso o meté te yunowero koro khe ka qene howato. Quko iŋondutu unipare o meté te yunowato tiníqo, ŋu otete meté hamó horé. \s1 Polko Yesu tipiririko khumaró ŋuro iŋoyote \p \v 11 Qeni, nondo nakayá pará-pará ŋa neneŋo kandenembo nakayáŋoyoteno. \p \v 12 Asa uni kumimbo owé parámi rewero quro mande kondé ŋande yimitoyoteŋgo, “Nore soso kowenani toŋato,” \f + \fr 6:12 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* yeyoteŋgo. Quko mandeyemboro murí hamó muko ŋandiro, sasaro teyoteŋgo. Uni saŋgirí kato Kristo\f + \fr 6:12 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* tipiririko khumaró\f + \fr 6:12 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* ŋuro piyimiŋoro o piyimi te yunowaŋgo koro. \v 13 Hamó, uni koweye toŋaŋgurí ŋundo hutuŋo mande\f + \fr 6:13 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* soso kama howeyoteŋgo. Quko uni ŋundo owé parámi rewero quro yeŋo koweye toŋoyi qembe ye yimitoyoteŋgo. \v 14 No o karo neneŋo owéne kama hokowano. Kini, o kanata naŋge ŋuro seré te inowano, asa Uni Paráminani Yesu Kristo neneŋo tipiririko khumaró. Khumaró ŋundoko noko koro wimbí riní kini taró. Ko wimbí ŋuro no kama howeyoteno, kusuŋoyó quroko kama yowano. \v 15 Dokoro uni kato kowí toŋarómbe\f + \fr 6:15 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* ma kama toŋaró, o irisa ŋuko murí moré kini. Nore unipare keta tunoqewato, ŋundo naŋge murí moré. \v 16 Unipare soso ŋundo ore mande ŋu howewaŋgo, meté Anutuko eneya Anutu koro Israel hamó quya newonde ime te yunoro sikíye te yunoweya. \p \v 17 Uni kato no o piyimi ka ma nunowero. Dokoro, kho tewe unindo nuroyi suririne kowenemo ŋano yote. Ŋu suririne ŋundo rokó nereyote, asa no Yesu koro kho simó hamó. \p \v 18 Uni topo, Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 6:18 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu yuqayemboya yoní. Ŋu hamó.