\id EPH - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Efesus \toc1 Polko Sokome Nakayáŋoní Efesus Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Efesus \toc3 Efesus \mt1 Polko Sokome Nakayáŋoní \mt1 Efesus Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it Efesus 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 60AD ŋuno \bd Rom\bd* yendémo kusi-kusi yano yotoro nakayáŋoro riní Efesus yendémo ŋuno uró. (Asa “60AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 60 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Polko naru kapusa quno Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa ko naru irisayómo ŋuno, 48AD quno ŋuno peka, enendo Esia mirawore kho tero uyareyate Mediterenian windi takaro Masedonia mirako ŋuno kho tero \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. Yate-yate Masedonia mira rotoro mira tapésina, Akaia mirako ŋuno Korin yendémo maheró. Mahero kombo 18 ŋuno yotoro Anutu koro mande rondaqe yunoyaró. (\it Asá yerewí Uni 18:11\it* weyo qembe.) Naru ŋu kini tiníqo, pitu ko windi takaro Esia mirako Efesus yendémo maheró. Mahero kumima irisa ŋuno yotoro kho taró. (\it Asá yerewí Uni 19:10\it* weyo qembe.) Yate-yate mira enesó-enesówore kho teyate. Tukú \bd Rom\bd* unindo Pol rero \bd Rom\bd* yendémo ŋuno kusiyoyi yora. (\it Asá yerewí Uni 28:16\it* weyo qembe.) Ŋuno sokome ŋa nakayáŋaró. \ip Efesus yendé ŋuko yendé parámi ka, Esia mira soso quro yendé korete qu. Ŋuno unipareto anutu pare ka, owé Aritemis, ŋu potoruku te inoyaŋgurí. Ŋuya unipareto wini qambu quro muríye howero \bd Rom\bd* koro wiri yerete uni ŋu iŋoro, eneko anutu ka, yero potoruku te inoyaŋgurí. \c 1 \m \v 1 No Pol, no Kristo Yesu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro asáŋowí uniyó.\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* Anutuko eneŋo iŋo-iŋoyómbo ŋunde rokó nereró. Nondo unipare meté horé\f + \fr 1:1 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* Efesus yoteŋgo ko Kristo Yesu hamó-hamó howeyoteŋgo, yeŋo sokome ŋa nakayáŋoteno. \p \v 2 Anutu Awanani, ŋuya Uni Parámi Yesu Kristo koya, samaka-samaka tuwó yunoro newondeye ririka ime yoní. \s1 Anutuko samboko ŋuno yuqanani puriŋoyote \p \v 3 Anutu ŋu, Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro iwí, eneŋo owí hokato. Noreko Kristo quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuro Anutuko samboko ŋuno yuqanani puriŋoyote. \v 4 Hamó, komo suki-suki, enendo noko kama towoyoní tunoqiní, nore niyoro ŋande ye iŋaró, meté unipare ŋu meté horé tero, potóye moré kini yotoro, newondeye meté yunoyowaŋgo. Ŋunde yero nore Kristo quroyómo rokó nereró. \v 5 Anutuko iŋo-iŋoyó howero, Yesu Kristo kho taró ŋuwore nore aratu yiriní ene simó tewero, ye iŋaró. \v 6 Ŋunde tiní norendo eneŋo samaka-samaka tuwó ŋu iŋoro owí hokoyoteto. Anutuko Yesu ŋuro surumí iŋoyote, ko norendo Yesu quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuroko Anutuko puriŋo meté horé ŋu kinaŋge nunoyote. \p \v 7 Anutuko nore Kristo quroyómo ŋuno yatoqo, eneŋo sitúŋombo\f + \fr 1:7 \ft “sitú” ŋu murí muko Yesu khumaró naŋge.\f* kimo niriní\f + \fr 1:7 \ft “\fk kimo niriní\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.\f* quhurínani soso se rotaró. Ŋuko eneŋo samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:7 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* parámi horé ŋu naŋge. \v 8 Enendo iŋo-iŋo meté horé soso howero samaka-samaka ŋu noreno parámi windoroŋaró. \v 9 Hamó, nuŋguríŋo howero o teweya ka komo tapuŋaró ŋu rero no witú nereró. O teweya ŋu Kristowore riní tunoqaró. \v 10 O teweya ŋuko ŋandiro. Naru meté kano o soso samboko qu, nokono qu koponí Kristoko o soso ŋuro kembé yoweya. \p \v 11 Komo suki Anutuko nore Kristo quroyómo rokó nereró. Enendo iŋo-iŋoyó howero o soso nokono tunoqeyote ŋu sopoyote. Ŋundiro naŋge noreŋo iŋoro rokó niriní \v 12 nore koretero Kristo ŋu iŋondutuwoyatowó qu, kumimbo nore niyoro eneŋo wimbí ŋuro seré tero owí hokoyowaŋgo. \p \v 13 Asa yendo ŋuya mande hamó mu, Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro miti mande ŋu, iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Kristo quroyómo yotoro ye ŋuya Anutuko rokó ka saŋayemo rokóŋaró.\f + \fr 1:13 \ft Komo suki unindo ŋundiro rokó tero onoŋoye rokóŋoyaŋgurí.\f* Rokó ŋuko Yuqa Surumí\f + \fr 1:13 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋu, komo enendo nore nunowero quro mande kusiyaró. \v 14 Imemoŋgo nore o meté mu rewato, ko Yuqa ŋuko o rewato ŋuro rokó ka. Asa Anutuko nore rokó yereró ŋuko nore kimo niriní\f + \fr 1:14 \ft “\fk kimo niriní\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* eneŋo unipareyó yoteto. Ŋundiro naŋge uni kumimbo eneŋo wimbí ŋuro seré teyowaŋgo. \s1 Polko Efesus uniparetoro hariri teyara \p \v 15 Ŋunde ŋuroko no yeŋo piŋa mande ka iŋano quno, asa ye Uni Parámi Yesu iŋondutuworo unipare meté horé ŋu newonde yunoyoteŋgo ŋuro iŋoro \v 16 no yeŋo tero naru rokóŋoro Anutu yuŋgunaŋoro hariri teyoteno. \v 17 Hariri ŋande teyoteno, meté Anutuko, Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:17 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro Anutu, Awanani meté horé ŋundo iŋo-iŋo meté mu yunoro mande tapuŋowí mu\f + \fr 1:17 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* wisiyo yunoní eneŋo murí iŋomukowaŋgo. \v 18 Ŋunde iŋoro newondeye hiyóqiní o kapusa ka iŋoyi tondaŋeweya ŋuro hariri teyoteno. O kapusa ŋuko ŋandiro, asa ye neko yiriní imemoŋgo meté horé yowato ŋuro iŋoyi tondaŋeweya, ko o meté-meté ŋu unipare meté horé\f + \fr 1:18 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋundo siyowaŋgo ŋuro iŋoyi tondaŋeweya, \v 19 ko Anutu koro wimbí kondé parámi ŋuko nore iŋondutu tatowó ŋuro kho teyote ŋuro iŋoyi tondaŋeweya. Eneŋo wimbí kondé ŋuko o parámi horé. \v 20 Enendo ŋu wimbí ŋu rero Kristo okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní rero samboko rotoní kandí kondésina kunditeyote.\f + \fr 1:20 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* \v 21 Ŋunde ŋuro ŋa naruko ŋano ŋuya naru tukú maheweya qu ŋuya Kristoko o kembé-kembé enesó-enesó, owéye moré qu enesó-enesó, wimbuye moré qu enesó-enesó, parámiye enesó-enesó, owé pará-pará enesó-enesó, ŋu soso ŋuro kembéye horé yoweya. \v 22 Anutuko o soso rero Kristo koro khí kusuŋono rero Kristo riní Anutu koro huru-huru\f + \fr 1:22 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋuro kembé tunoqero o soso sopoyote. \v 23 Huru-huru ŋuko Kristo koro kowí. Kristoko o soso riní hamó maŋgoreyote, ko huru-huru ŋuya riní maŋgoreyote. \c 2 \s1 Anutuko uni khumowí yoriní Kristo quroyómo yoteŋgo \p \v 1 Komo yeko uni khumowí naŋge, dokoro mande wenda-wenda tero quhurí teyaŋgo. \v 2 Ŋu naruko ŋuno ye noko ŋaro murí piyimiwore khete-khete uyaro yuqa piyimi koporé quroko yoteŋgo ŋuro kembéye\f + \fr 2:2 \ft “yuqa piyimi koporé quroko yoteŋgo ŋuro kembéye” ŋuko Monimbu naŋge.\f* ŋu howero o piyimi ŋu teyaŋgo. Itaka ŋu yuqa piyimimboro kembé ŋundo mande wenda-wenda uni newondeyemo kho wimbí teyote. \v 3 Komo nore soso uni ŋu keweroyemo kunditero kowenani saŋaní ŋuro nuŋguríŋo howero noreŋo kowenani, iŋo-iŋonani naŋge howeyatowó. Ŋunde howato Anutuko noreya uni meyowo ŋunde qembe quya saŋgirí tero topé piyimi mu yunowano, yero iŋaró. \v 4 Quko Anutuko newonde hamó-hamó nunoro sikínani parámi te nunaró. \v 5 Norendo mande wenda-wenda tero uni khumowí qembe tatowó, quko enina, enendo nore Kristo\f + \fr 2:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koya yoriní yoto-yoto ratowó. Samaka-samaka tuwó\f + \fr 2:5 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yunoro rambaruru koŋgo yorero \v 6 nore Kristo Yesu koya okoko yiriní Kristo koya samboko kunditeyoteto. \v 7 Ŋande ye iŋaró, imemoŋgo unipare soso enendo o meté Kristo Yesuwore nore te nunaró ŋu qenero eneŋo samaka-samaka tuwó parámi horé ŋuro iŋowaŋgo. \v 8 Dokoro ye Kristo iŋondutuwoyiqo, Anutuko samaka-samaka tuwó yunoro rambaruru koŋgo ye yoraró. O ŋu yeŋombo kama ri tunoqaró. Kini. Anutuko kinaŋge re yunaró. \v 9 O ŋuko khoyemboro kimoyó qu kini. Ŋunde ŋuro uni kato eneŋo owí kama hokoweya. \v 10 Qeni, Anutuko Kristo Yesuwore nore noriní unipare keta tunoqero otete meté-meté mu tewato. Komo Anutuko otete meté ŋu roŋgaruwoní itaka nore ore ŋuwore khete uyarewato. \s1 Uni saŋgirí kumi Kristo quroyómo newonde kanata teteŋgo \p \v 11 Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyi. Komo yeŋo koweye saŋanímo uni wini meyowo\f + \fr 2:11 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* taŋgurí. Uni kandeto koweye saŋaní toŋoyoteŋgo ŋundo ŋande ye neko yereŋgurí, “Uni koweye kama toŋoyoteŋgo,” yaŋgurí. \v 12 Ŋu naruko ŋunoko ye Kristo\f + \fr 2:12 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu roto sewemo yotoro Israel koya topo kama tero Anutuko mande kondé\f + \fr 2:12 \ft “\fk mande kondé\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , \fk Aisak\ft , \fk Yakop \ft koya taró. Mande ŋuko ŋandiro, eneŋo sowe qu parámi tunoqeweya, ko Israel mirako ŋuno naru suki-suki kunditeyowaŋgo. Mande kondé ŋuwore Abraham koya suwisawiyómboya Anutu koro unipare tunoqaŋgurí.\f* eneya kusiyaró ŋu kama iŋoro o meté imemoŋgo siyowero ŋuro kama soporo nokono ŋano yotoro Anutu kama iŋo inoyaŋgo. \v 13 Quko itaka, Anutuko Kristo Yesuwore ye sewemo yoraŋgo qu Kristo sitúŋombo yowosoní kutaqe maheŋgo. \p \v 14 Dokoro Kristo eneŋombo naŋge newonde ime te nunoyote. Enendo eneŋo kowí saŋanímbo hoŋgo ye wini irisa keweroyarimo yote ŋu, saŋgirí keweroyarimo yote ŋu, riní kini tiní wini kanata naŋge taŋgurí.\f + \fr 2:14 \ft Naru rokóŋoro Juda uniparetoya \fk uni wini meyowomboya \ft saŋgirí taŋgurí. Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko nore Anutu koro unipare, uni meyowo kini. Uni wini meyowo ŋundo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Juda unipareto unipare soso huwó yereyaŋgurí. Ŋundiro naŋge saŋgirí taŋgurí.\f* \v 15 Enendo hutuŋo mande,\f + \fr 2:15 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* asa mande kondémboya ore mande soso ŋuno yote ŋu, riní kini taró. Ŋuro tero wini irisa ŋu ene quroyómo kopo yiriní uni keta ŋunde qembe tunoqero newonde ime tewaŋgo. \v 16 Ŋunde tero enendo wini irisa kopoyariyó ŋu yoriní Anutu koya newonde kanata tewari, dokoro tipiririko khumaró\f + \fr 2:16 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* ŋundo saŋgirí ŋu uroní khumaró. \v 17 Enendo mahero ye sewemo yoteŋgo qu newonde ime ŋuro yesowaró, ko enendo uni kutaqe qu newonde ime ŋuro yesowaró. \v 18 Ŋunde yesoworo yaró, dokoro kho taró ŋuwore Yuqa kanata qundo\f + \fr 2:18 \ft “Yuqa” ŋuko \fk Yuqa Surumí \ft naŋge, Anutu koro Yuqa.\f* nore wini irisa yoriní meté Awako kutaqemo owato. \p \v 19 Ŋunde ŋuroko yeko uni wini meyowo mu kini. Kini, yeko unipare meté horé\f + \fr 2:19 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* quro topo-topoye teteŋgo, Anutu koro wini hamó tero yayómo yoteŋgo. \v 20 Ya ŋuro tatáŋo ŋuko asá yerewí uni\f + \fr 2:20 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋuya ye-ye uni\f + \fr 2:20 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋuya naŋge, ko Kristo Yesu eneŋo muko tatá nuŋginí korete qu. \v 21 Ya ŋuro o sombé soso ŋu Kristoko ŋuno kopoyoteŋgo, ko Uni Parámimbo riní Ya Surumí\f + \fr 2:21 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu.\f* horé yoweya. \v 22 Ye ŋuya Kristo quroyómo yoteŋgo, asa ko ye ŋuya koporo ya ka riqo, Anutu koro Yuqayómbo ŋuno yoweya. \s1 Polko miti mande uni wini meyowo \c 3 \s1 Polko mande uni wini meyowo yesowo yimitoyara \p \v 1 Ŋu murí ŋuro naŋge no Polko Kristo Yesu\f + \fr 3:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro kho tero ye uni wini meyowo\f + \fr 3:1 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* ŋu samaka yerero kusi-kusi yano yoteno. \p \v 2 Yembeka Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 3:2 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ye yunowero ŋuro no rokó nerero kho ka nunaró ŋuro iŋaŋgurímbe? Asa ŋundiro nondo hamó ye samaka yereyoteno. \v 3 Samaka-samaka ŋuro mande komo tapuŋaró, quko wisiyoro nimironí itaka mande tukuni nakayáŋano. \v 4 Mande tapuŋowí ŋuko Kristo koro mande ka, ko nondo ŋu iŋowe tondaŋeyote. Asa ko sokome ŋa weyoteŋgo quno ŋuno ye ŋuya iŋi tondaŋeweya. \v 5 Komoko Anutuko mande ŋu re tapuŋoní uni kama iŋaŋgurí. Quko itaka Yuqako\f + \fr 3:5 \ft “Yuqa” ŋuko \fk Yuqa Surumí \ft naŋge, Anutu koro Yuqa.\f* tunomo Anutu koro asá yerewí uni,\f + \fr 3:5 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ye-ye uniyó\f + \fr 3:5 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* meté horé ŋu hamó yimira. \v 6 Ŋuko ŋandiro: komo Anutuko mande kusiyoro, Kristo Yesuwore Israel o meté-meté yunowano, ye iŋaró. Asa itaka miti mande\f + \fr 3:6 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* iŋowaŋgo quno ye uni wini meyowo\f + \fr 3:6 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* quya Israel uniparetoya koporo kowe kanata tero ye ŋuya o ŋu siyowaŋgo. \p \v 7 Anutuko wimbí tero samaka-samaka tuwó\f + \fr 3:7 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunoní kho uniyó tunoqero eneŋo miti mande ŋa yeyoteno. \v 8 Nondo unipare meté horé\f + \fr 3:8 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋuro soso kusuŋoyemo yoteno. Quko samaka-samaka nunoro kho ŋa nunoní teyoteno. Asa Kristo quroyómo ŋuno o meté horé parámi yote, ko nondo o meté horé ŋuro uni wini meyowo-meyowo yesowoyoteno. \v 9 Ŋuya nondo unipare soso Anutuko o teweya quro mande tapuŋowí ŋu tunomo yesowoyoteno. Anutuko o soso towaró quno ŋu noŋgo mande ŋu tapuŋoní yora. \v 10 Quko itaka eneŋo huru-huruyó ŋuwore eneŋo iŋo-iŋo parámi ŋu wisiyoní kembé-kembé ŋuya owéye moré mu ŋuya samboko yoteŋgo ŋundo\f + \fr 3:10 \ft O kapusa ŋuro iŋo-iŋo mande Efesus 1:21 sumeyoro ŋuno yote ŋu weyo qembe.\f* iŋi tondaŋeweya. \v 11 Komo suki-suki, no khe kanata howero ŋunde wisiyowano, ye iŋaró. Ko itaka Kristo Yesu, noreŋo Uni Paráminani ŋuwore kho ŋu taró. \v 12 Enendo kho meté naŋge teroqo, quroyómo norendo wimbí kanata tero Anutu taŋgímo uyaro kaŋeyoteto. \v 13 Ŋunde ŋuroko ŋande kira yereyoteno, yeŋo tero unindo o piyimi nunoyi korowoyoteno ŋuro ma iŋondataqewero. Kini, ŋu murí ŋuro naŋge ye owé parámi mu rewaŋgo. \s1 Efesus unipare ŋuro hariri taró \p \v 14 Ŋu murí ŋuro no Awane iŋondutuworo potoruku reyoteno. \v 15 Enendo wini soso samboko yoteŋgo ko nokono yoteŋgo ŋuro awaye, ko uni wini soso ŋu owéye yunoyote. \v 16 Asa no potoruku rero hariri ŋande teyoteno, ko Awando wimbí tero eneŋo o meté-meté mu parámi se yunoro Yuqayómbo newondeye riníka wimbí kondé yoní. \v 17 Ŋunde tiní Kristoko\f + \fr 3:17 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ye iŋondutu taŋgurí ŋu newondeyemo yoní yeŋo newonde meté topoye yunowero muríye ŋu hurí nokono uyote ŋundiro qembe ye yoriní kondé kaŋewaŋgo. \v 18 Ŋunde kaŋero wimbu rero yeya unipare meté horé\f + \fr 3:18 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* soso ŋuya Anutu koro iŋo-iŋoyó soso ŋuro kiraró ŋu parámi iŋowaŋgo, asa date papareyó, piruyó, suruŋoyó, meré quroko ŋu iŋomukowaŋgo. \v 19 Ŋunde kaŋero ye Kristo koro newonde meté yunowero murí parámi horé ŋu ŋuya iŋowaŋgo. Asa ŋuro iŋoyiqo, o meté-meté ŋuko Anutu eneŋomo maŋgoreyote, o ŋu soso yeno ŋuno ŋuya maŋgoreweya ŋu. \p \v 20 Norendo o kumi ŋuro ye iŋoro kirayoyoteto. Quko Anutu koro wimbímbo noreŋo newondenanimo kho teyote ŋuko o tomó ta ŋuro ye iŋoyotetope ma kirayoyoteto ŋu takaro o parámi kaŋuya nunowero wimbí tete. \v 21 Ŋunde ŋuro naru suki-suki huru-huru ŋuwore ko Kristo Yesu ŋuwore ŋuya Anutu koro owí oweya. Ŋu hamó. \c 4 \s1 Noreko Kristo koro kowí yoteto \p \v 1 Ŋunde ŋuroko no, Uni Parámimboro kusi-kusi uni ka, nondo ye okoko yerewero ŋande yimiroteno, Anutuko ye neko yereró ŋuro iŋoro khí hamó howeyuri. \v 2 Yeŋo iŋi umbuní mande ime yero mondó ta yotoro topoye newonde meté yunoro epe samaka-samaka ti qembe. \v 3 Yuqa\f + \fr 4:3 \ft “Yuqa” ŋuko \fk Yuqa Surumí \ft naŋge, Anutu koro Yuqa.\f* ŋundo newondeye riní ime tero newonde kanata teyote. Asa koweyumu tero newonde kanata ŋu ma rambaruruwowero. \v 4 Nore soso koporo kowe kanata na teteto, yuqanani kanata naŋge. Ŋundiro naŋge Anutuko nore soso neko yiriní o kanata qu naŋge sopoyoteto. \v 5 Uni Parámi kanata na, iŋondutu tewero murí kanata na, sono rewero murí kanata na.\f + \fr 4:5 \ft “\fk sono rewero murí\ft ” ŋuko kanata naŋge, quko \fk Anutu koro huru-huru \ft enesó-enesó sono rewero oteteye enesó-enesó howeyoteŋgo. Oteteye kako oteteye meyowo kama takate.\f* \v 6 Anutu kanata na, asa ŋuko nore soso awanani. Enendo nore soso wiri yereyote, noreno kho teyote, nore soso quronanimo kunditeyote. \p \v 7 Kristoko\f + \fr 4:7 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* puriŋo nore nunaró, asa ko Anutuko rokó ŋundiro nore kanata-kanata samaka-samaka yunaró. \v 8 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋande yete, \b \q1 “Ene koreko oró quno ŋuno \q2 kusi-kusi uni yorero enemboya oro \q2 uni puriŋo yunaró.” \m \v 9 Mande ŋuko, “ene koreko oró,” murí muko ŋandiro, koretero noko quroyómo ŋuya uró. \v 10 Uni ŋu komo uró, ŋundo naŋge koreko horé sambo taka koreko ŋuya oró, ŋuko o soso reweka maŋgoriní yero oró. \v 11 Ko enendo puriŋo enesó-enesó yunoní uni kumimbo asá yerewí unindoro\f + \fr 4:11 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* kho teyoteŋgo, kumimbo ye-ye mande\f + \fr 4:11 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* yeyoteŋgo, kumimbo miti mande ŋu yesowoyoteŋgo, kumimbo unipare sopo yerero mande ŋu rondaqe yunoyoteŋgo. \v 12 Puriŋo soso ŋundo nore unipare meté horé\f + \fr 4:12 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋu roŋgaru yiriní nore kho tero toponani samaka yerero Kristo koro kowí ŋu rato kondéreyote. \v 13 Kho ŋu teyoteto, yate-yate nore soso newonde kanata tero iŋondutu kanata tero Anutu koro Naŋuní\f + \fr 4:13 \ft “\fk Anutu koro Naŋuní\ft ” ŋuko Yesu naŋge.\f* ŋuro iŋomukowato. Ŋundiro naŋge norendo uni pará-pará iŋo-iŋoye ŋunde qembe tero Kristo koro murí ŋu soso rewato. \p \v 14 Ŋunde tero nore oŋa qembe kama tewato. Oŋa ŋunde qembe tatoqo, iŋo-iŋo kate-kate soso ŋundo matú qembe nore okoko yiriní wimbo-wimbo koŋgaŋeyatowó. Uni piyimi mundo iŋo-iŋonani kanáŋoro rambaruru nereŋgurí. Quko ŋundiro naŋge watí kama yowato. \v 15 Kini, norendo toponanimboro iŋoro murí meté howero mande hamó mu naŋge yimirowato. Ŋunde tero naru rokóŋoro nore soso wotero parámi tero noreŋo kembénani Kristo quroyómo ŋuno yowato. \v 16 Nore soso eneŋo kowí naŋge, ko enendo nore noriní kowímboro potó-utómbo wimbu nunoyote. Ŋunde tiní nore kanata-kanata khonani tero newonde yunowero murí howatoqo, kowí ŋuko parámi tero kondé yoweya. \s1 Yoto-yoto keta quro yaró \p \v 17 Ŋunde ŋuro no Uni Parámi owímo mande ka ye yimirowe teteno. Ye kape uniparetoro\f + \fr 4:17 \ft “\fk kape unipare\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* khe qu watí ma howewero. Eneŋo iŋo-iŋoye muko wisikaraŋoro \v 18 iŋondutuye muko huriri tiní Anutu koro yoto-yotoyó ŋu rotoro sewemo yoteŋgo. Dokoro iŋo-iŋoye moré kini ko newondeye kusiyowí tete. \v 19 Hamó, otete piyimi tewero ŋuro kowi piyo kama tero taŋo moŋgo waka ta teyoteŋgo. Ŋunde tero eneŋo iŋoyoro otete pusú kate-kate qu parámi teyoteŋgo. \p \v 20 Quko yendo Kristo\f + \fr 4:20 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro murí ŋunde howewero ŋuro kama iŋaŋgurí. \v 21 Uni kato Kristo quroyómo mande rondaqe yunoní iŋoyaŋgurí, hamómbe? Dokoro ŋundiro naŋge mande hamó Yesu ŋuno yote. \v 22 Mande ŋuko ŋandiro: ye newondeye komo quro murí komo howeyaŋgurí ŋu re rotoyi. Ŋu newonde koŋgomu qu ŋuko o kaná-kaná kondé howero eneŋo rero piyo teyote. \v 23 Ŋu re rotoro iŋo-iŋo ri keta tiní \v 24 newonde keta qu ŋu ri qembe. Newonde keta ŋuko Anutuko towoní eneŋo murí roneneŋowí hamó ŋu howero meté horé teyote. \p \v 25 Ŋunde ŋuro ye kaná-kaná ŋu rotoya mande hamó naŋge topoyemboya yi qembe. Dokoro nore soso kowe kanata yoteto.\f + \fr 4:25 \ft “kowe kanata” ŋuko Yesu koro kowí, \fk Anutu koro huru-huru \ft ŋu.\f* \v 26 Newondeye tiwi riníqo, ye iŋondataqi qembe. Yeŋo o piyimi tewaŋgo koro. Ye watí saŋgirí tero, yate-yate kosa pusuŋiní \v 27 Monimbu koro khe ka kosowaŋgo koro.\f + \fr 4:27 \f* Ŋu ma tewero. \v 28 Momo uni kato kaŋuya momo ma tewero. Kini. Meté eneŋombo eneŋo kandímbo kho meté teweya. Ŋunde tero o parámi siyoweya quno ŋuno topé-topé tukuni teteŋgo qu meté samaka yereweya. \p \v 29 Ye mande piyimi kate-kate ŋu ma yewero. Kini, mande meté qundo uni wimbí moré kini qu yoriní kondéreweya ŋu naŋge yi qembe. Ŋunde tiqo, mande meté ŋundo uni iŋoyoteŋgo ŋu samaka-samaka yunoweya. \v 30 Anutu koro Yuqa Surumí\f + \fr 4:30 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* ŋu quhurí ma inowero. Anutuko Yuqayó ŋu yunoroqo ye rokó yereró, ko naru weŋa\f + \fr 4:30 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya.\f* quno ŋuno kimo yereweya.\f + \fr 4:30 \ft “\fk kimo yereweya\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* \v 31 Newonde piyimi ko kiro puso ko saŋgirí ko maŋgoto kondé kiwewero ko yesará yereyoteŋgo murí ko murí piyimi kate-kate ŋu soso rotoyi. \v 32 O meté epe ino-ino tero sikíye te yunoyi. Anutuko yeŋo quhuríye Kristowore se rotaró ŋunde naŋge topoye quhuríye se rotoyi qembe. \c 5 \s1 Hiyó ŋuwore naŋge khe u-uye ŋu howi qembe \p \v 1 Ŋunde ŋuroko Anutu koro simó meté tero eneŋo murí qene howi qembe. \v 2 Ko naru rokóŋoro unipare newonde meté yunoyi qembe. Ŋundiro naŋge Kristoko\f + \fr 5:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* noreŋo iŋoro eneŋo yoto-yotoyó rotaró. Yoto-yotoyó rotaró ŋuko o nuŋgurí ka Anutu te inowero qu qembe. \p \v 3 Ye se simbururu ma tewero ko o murí-murí pusú ŋu soso ma tewero. Ko meyowomboro o qu ma qene nuŋguwowero. Unipare meté horé\f + \fr 5:3 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* qundo ŋunde kama teyoteŋgo. \v 4 Otete pusú qu ma tewero, ko kape-kape mande koya kundo mande ŋuya ma yewero. Mande ŋunde qu meté kini. Ye mande meté yero Anutu yuŋgunaŋi qembe na. \v 5 Dokoro ye meté ŋande iŋowaŋgo, se simbururu unipare ŋuya unipare otete pusú teyoteŋgo quya situwi koro iŋoyoteŋgo qu (ŋu otete ŋuko anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo ŋundiro). Asa ŋu unipare soso ŋundo Kristo koya Anutu koya unipare wiri yerewari naruyómo\f + \fr 5:5 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro quroko kama owaŋgo. \p \v 6 Kondé kaŋi, uni kato kina mande yero kaná yereweya koro. Dokoro otete piyimi ŋuro naŋge Anutu koro saŋgirímbo mande wenda-wenda uni soso rambaruru yereyote. \v 7 Ŋunde ŋuro uni ŋunde quya ma nembe rewero. \v 8 Hamó, komoko ye huriri quroko yoraŋgo, quko itakako Uni Parámimbo yoriní hiyómo yoteŋgo. Ŋunde ŋuro hiyó koro simó qembe khe u-uye howi, \v 9 dokoro hiyómboro eŋgé ŋuko murí meté mu, otete roneneŋowí,\f + \fr 5:9 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ko o hamó-hamó ŋu naŋge. \v 10 Ŋunde howeya Uni Parámimbo do murí meté ŋuro iŋoyote ŋu iŋi. \v 11 Ko huriri koro unipareto otete wimbo-wimbo teyoteŋgo quya nembe ma rewero. Kini, hiyómo kondé roŋgaru yiri qembe. \v 12 Dokoro enendo o piyimi mondó sóqeyoteŋgo ŋuro yewato tiníqo, kowi piyo tewato. \v 13 Quko ye o soso hiyómo roŋgaruwaŋgurí ŋu tunomo yote. \v 14 Dokoro hiyómbo o soso riní tunomo tunoqeyote. Ŋunde ŋuro mande ka yete, \b \q1 “Ke eteyote qu, rotoya otoqo, \q2 uni tapu koŋgo otoqoyika \q1 Kristoko hiyó kunoweya.” \p \v 15 Ŋunde ŋuro khe u-uye meté ta sopoyi qembe. Ye khe uwaŋgo ŋuko uni kape-kapeko khe qu ma uwero. Kini, uni iŋo-iŋoye moré ŋundiro tero khe uyi qembe. \v 16 Naru rokóŋoro o meté tewero khe qu qene howi qembe. Dokoro itaka naru ŋako naru piyimi naŋge. \v 17 Ŋunde murí ŋuro o kape-kape ma tewero. Kini, Uni Parámimboro nuŋguríŋo ŋuro iŋi tondaŋeweya. \v 18 Ye wain parámi nero ma kape-kape tewero. Ŋu murí ŋundo ye yoriní piyo tewaŋgo. Kini, Anutu koro Yuqa meté ŋundo yeno maŋgore yoweya. \v 19 Ŋunde yoníqo, topoyemboya yambo yewaŋgo, asa hariri yambo ko seré tewero yambo ko yambo Yuqako newondeyemo yunoyote. Ye Uni Parámi iŋoro yambo ŋu soso newondeye moŋgo yi qembe. \v 20 Ŋunde yero naru rokóŋoro o soso ŋuro Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 5:20 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro owímo Anutu Awa yuŋgunaŋi qembe. \p \v 21 Ye Kristo ará te inoya topoye kasirayemo yuri qembe. \s1 Kamí, parí ŋuro yaró \p \v 22 Pare, ye Uni Parámi kasiramo yoteŋgo ŋunde naŋge yeŋo kameye kasirayemo yuri qembe.\f + \fr 5:22 \ft Polko ŋande yaró, ko pare kaya uni kaya epe re-re tero pareto ŋu uni naŋge kasirayómo yoweya, uni soso kini.\f* \v 23 Dokoro Kristoko\f + \fr 5:23 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* huru-huru meté horé\f + \fr 5:23 \ft “huru-huru meté horé” ŋuko \fk Anutu koro huru-huru \ft naŋge.\f* ŋuro kembé tete ŋunde qembe kamímbo parímboro kembé tete. Hamó, Kristoko unipare ŋu rambaruru koŋgo yoriní eneŋo kowí taŋgurí. \v 24 Quko ye pare, huru-huru meté horé ŋuko Kristo kasiramo yote ŋunde qembe, ye ŋuya naru rokóŋoro kameye kasiramo yuri qembe. \p \v 25 Uni, ye Kristo koro murí howeya pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Kristoko huru-huru meté horé ŋuro surumí iŋoro samaka yerewero koro yoto-yotoyó rotoro khumaró. \v 26 Ŋunde tero sonondoya mandetoya unipare ŋu sono yiriní eneŋo horé teteŋgo. \v 27 Ŋunde tiqo, huru-huru ŋu riní toŋímo pusúyó moré kini ko o piyimi meyowo ŋuya kini tero kekere horé tero eneŋo horé yoweya. \v 28 Uni, yendo ŋuya ŋunde naŋge ti qembe. Yeŋo koweyemboro iŋoyoteŋgo ŋunde naŋge pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Hamó, yeŋo pareyemboro surumí iŋoyoteŋgo quno ŋuno yeŋomboro na surumí iŋoyoteŋgo ŋu. \v 29 Qeni, uni kato eneŋo kowí kama uto roworemoyote. Kini. O inoro eneŋo kowí meté sopoyote, Kristoko huru-huru meté horé sopoyote ŋunde naŋge, \v 30 dokoro, noreko Kristo koro kowímboro sombé-sombé. \v 31 Ŋu murí ŋuro “uni ka iwí-nimí yorotoro parímboya koporiqo, kowe kanata na tewari.” \f + \fr 5:31 \ft Murí Tero 2:24\f* \v 32 Ŋu mande ŋuro murí hamó sóqeyote, quko nondo Kristo koya huru-huru meté horémbo ŋuro yeteno. \v 33 Quko itaka ŋande yeteno, ye kanata-kanata yeŋomboro iŋoyoteŋgo ŋunde naŋge pareyemboro surumí iŋoyi qembe. Ko pareto kamí ará te yunowaŋgo. \c 6 \s1 Iwí-nimí, simóyari ŋuro yaró \p \v 1 Simó, ye Uni Parámimboro iŋoro awa-náyemboro mandeye howeyuri qembe. Dokoro otete ŋuko roneneŋowí mu na. \v 2 “Awa-náye ará te yunoyi qembe.” Ŋu mande ŋuko mande kondé koretero mande kusiyowí moré qu. \v 3 Mande kusiyowí ŋuko ŋandiro, “Ko ye ŋunde tiqo, asa kho soso ŋu ti uyare meté tiní nokono ŋano piru yuri.” \p \v 4 Awa okite, ye simóye piyimi sopo yiriqo, newonde saŋgirí yeya tewaŋgo. Ŋu ma tewero. Kini, meté roŋgaru yerero Uni Parámimboro mande qu rondaqe yunoyuri qembe. \s1 Kho simóye, uni parámiye ŋuro yaró \p \v 5 Kho simó,\f + \fr 6:5 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* ye nokono ŋano pará-paráye ará te yunoya newonde meté teya Kristo\f + \fr 6:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro mandí iŋote ŋunde qembe mandeye howi qembe. \v 6 Uni parámiyemboro toŋeyemo kho meté teyoteŋgo, quko ene roto toŋeyoteŋgo quno wimbuma uni teyoteŋgo. Ŋu ma tewero. Kini, naru rokóŋoro yeŋo newondeye moŋgo Anutu koro nuŋguríŋo howero Kristo koro sunará simó qembe kho ŋu ti qembe. \v 7 Yendo Uni Parámimboro kho qu teyoteŋgo, unindoro kho qu kini. Asa ko kho ŋu meté na ti qembe. \v 8 Dokoro ye ŋande iŋoyoteŋgo, Uni Parámimbo uni soso, asa kho simó ŋuya kina uni ŋuya, oteteye metémboro kimo ŋu yunoweya. \p \v 9 Uni pará-pará, ye ŋuya kho simó ŋuro ŋuya murí meté teyuri qembe. Kho simóye sasaro te yunowero murí ŋu roti qembe. Dokoro ye ŋande iŋoyoteŋgo, ye ŋuya ene ŋuya Uni Parámiye samboko yote. Enendo unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote. \s1 Kuma tewero o qu \fig Kuma tewero o qu|alt="Roman soldier in armor" src="LB00196B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="EPH 6:10" \fig* \p \v 10 Asa no mande weŋa qu yewe teteno, Uni Parámimboro wimbí kondémo womoyi qembe. \v 11 Anutu koro kuma tewero o ŋu soso siyoyi qembe. Ŋunde tero kondé kaŋero Monimbuko kaná-kaná kate-kate teyote ŋu takawaŋgo. \v 12 Dokoro nore unindoya kuma kama teyoteto. Kini, nore kembé-kembémboya, owéye morémboya, huriri ŋaro sopo-sopo koya, yuqa piyimi samboko yoteŋgo koya\f + \fr 6:12 \ft O nimí kini ŋuro iŋo-iŋo mande Efesus 1:21 sumeyoro ŋuno yote ŋu weyo qembe.\f* kuma teyoteto. \v 13 Ŋu murí ŋuro Anutu koro kuma tewero o ŋu soso siyoyi. Ŋunde tero naru piyimimoko\f + \fr 6:13 \ft Ŋu naru piyimi ŋuko \fk naru weŋa qu \ft kini. Ŋuko naru rokóŋoro o piyimi qundo unipare rambaruru yereyote.\f* ye kondé kaŋero, yate-yate takaro kaŋewaŋgo. \p \v 14 Ŋunde ŋuroko kondé kaŋeroqo, mande hamó mu utómbo kumbaye kusiyoteŋgo ŋunde qembe kusiyoyi. Ko otete roneneŋowí\f + \fr 6:14 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋu kowe punu-punu kondé qembe nomoyemo punuwoyi. \v 15 Ko newonde imemboro miti mande\f + \fr 6:15 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋuko ye roŋgaru yereyote ŋu khe punu-punu qembe kheyemo punuwoyi. \v 16 Ŋuya iŋondutu tewero murí qu ŋu kondímu\f + \fr 6:16 \ft “kondímu” ŋuko kuma unindo toworo kuma taŋgurí. Ŋuko katapá parámi ka, te kondé, ko makao koro kowímbo wisumuŋaró. Ŋuko kuma uni ŋu soso wisumuŋoro kawaware taró.\f* qembe rika uni piyimimboro nasá supiro te suru teyote ŋu puŋoní yeno maheyote ŋu winzumoweya. \v 17 Ko Anutuko ye rambaruru koŋgo yoreyote ŋu takapu kondé qembe re punuwoyi. Ko Yuqa koro suke parámi ŋu towoyi, ŋuko Anutu koro mande qu. \p \v 18 Naru rokóŋoro Yuqa wimbímo hariri kate-kate teya Anutu kirayoyi qembe. Kondé sopo toŋeteya unipare meté horé\f + \fr 6:18 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* soso koro Anutu kirayoyi qembe. \v 19 Neneŋo ŋuya hariri ti qembe. Ŋande hariri ti, meté Anutuko mandí nunoní no kama sorero miti mande tapuŋowí ŋu\f + \fr 6:19 \ft “miti mande tapuŋowí” ŋuko ŋandiro, ko uni wini meyowo ŋuya Yesu iŋondutuworo Anutu koro simó tunoqeteŋgo. Komo Juda unindo iŋo-iŋo ŋunde qu kama iŋi tondaŋaró.\f* kondé yesowowano. \v 20 Anutuko no asá niriní mandí ŋunde qu yesowanowó. Ŋu murí ŋuro no kusi-kusi yano yoteno. Asa ŋande hariri ti, no murí meté howero kama sorero kondé yesowowano. \s1 Polko naru meté yaró \p \v 21 Neneŋo iŋomukowero quro Tikikusko nondo kho teyoteno ŋu soso yimiroweya. Ene noreŋo toponani horé, Uni Parámimboro kho uniyó meté qu ka. \v 22 Nondo asáŋowe yeno uyarewero tete. Ŋunde tero enendo nore date yoteto ŋuro yimitoro newondeye rukisoyoweya. \p \v 23 Anutu Awananimboya Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 6:23 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koya toponani newonde ime yunoro hamó iŋoro iŋondutu yunori. \v 24 Anutuko unipare soso naru rokóŋoro Uni Paráminani Yesu Kristo newonde meté inoyoteŋgo ŋu samaka-samaka tuwó\f + \fr 6:24 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yunoní.