\id COL - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Kolosi \toc1 Polko Sokome Nakayáŋoní Kolosi Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \toc2 Kolosi \toc3 Kol \mt1 Polko Sokome Nakayáŋoní \mt1 Kolosi Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it Kolosi 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 60AD quno ŋuno \bd Rom\bd* yendémo kusi-kusi yano nakayáŋoro riní Kolosi yendémo ŋuno uró. (Asa “60AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 60 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Polko \bd Anutu koro huru-huru\bd* Kolosi yendémo yora qu kama yiyaró. Komo uni ka, owí muko Epapiras, \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. (\it Kolosi 1:7\it* weyo qembe.) \ip Asa Pol kusi-kusi ya yoníqo, Epapiras mahero o soso Kolosi yendémo tunoqaró ŋuro mironí sokome ŋa nakayáŋaró. Epapiras ŋande miraró, ko iŋondutu unipare Kolosi ŋuno kho meté tero iŋondutu hamó teyaŋgurí. Quko uni kumimbo, mande koroqe ka, yero iŋo-iŋoye roworemoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko sokome ŋa nakayáŋoro mande hamó mu rondaqe yunoyaró. \ip Kolosi yendé ŋuko yendé parámi kini, tomó ta. Ŋuko Efesus kutaqe ŋuno, kilomita 160 ŋundiro. \c 1 \m \v 1 No Pol, Anutuko kho nunoní no Kristo Yesu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro asáŋowí uni\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* ka tunoqanowó. Noya topo Timoti koya, \v 2 nore irisa norendo ye topo-toponari meté horé Kolosi yendémo ŋuno yotoro ko Kristowore iŋondutu kondé teyoteŋgo qu, ŋuro sokome ŋa nakayáŋarowó. Asa Anutu Awananimbo samaka-samaka tuwó yunoya newondeye riníka ime yoní. \s1 Polko Anutu yuŋgunaŋoyaró \p \v 3 Naru rokóŋoro, nore hariri teyotero quno ŋuno, yeŋo iŋoro Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro Iwí, eneya yuŋgunaŋoyotero. \v 4 Dokoro, nore ŋande iŋarowó, yendo Kristo Yesu iŋondutuworo unipare meté horé\f + \fr 1:4 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* soso newonde meté yunoyoteŋgo. \v 5 Ŋunde iŋondutu tero o newonde meté yunoyoteŋgo, dokoro komo ye miti mande\f + \fr 1:5 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* hamó ŋu iŋoro Anutuko yeŋomboro o meté mu samboko rotaró ŋuro sopoyoteŋgo. \v 6 Miti mande komo iŋaŋgurí ŋundo nokone-nokone uyariní eŋgé tunoqero woteyote. Yeno ŋuya uyariní ye Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:6 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋuro hamó iŋoyi tondaŋiní eŋgé meté mu tunoqero wotaró ŋu, yate-yate itaka ŋa arete ŋa. \v 7 Toponari hamó Epapiras, noreŋo kho kopo ŋundo miti mande ŋu ye yimironí iŋaŋgurí. Enendo Kristo koro kho qu hamó tero kondé samaka yereyote. \v 8 Enendo ŋande nimiraró, ko yendo Yuqa\f + \fr 1:8 \ft “Yuqa” ŋuko \fk Yuqa Surumí \ft naŋge, Anutu koro Yuqa.\f* howero unipare newonde meté yunoyoteŋgo. \p \v 9 Ŋunde ŋuroko yeŋo oteteyemboro iŋarowó qu noŋgo yate itaka arete ŋa, naru rokóŋoro yeŋo hariri teyotero. Hariri ŋuko ŋandiro, meté Anutuko Yuqa koro iŋo-iŋoyó yunoní ye murí enesó-enesó iŋoyi tondaŋeweya, ko Anutu koro iŋo-iŋo ŋu hamó iŋowaŋgo. \v 10 Ŋunde iŋoro Uni Parámimboro murí howero kho meté soso tiqo, eŋgé tunoqeweya, ko yeŋo Anutu ŋuro iŋo-iŋoye parámi teweya. Ŋunde ti enendo oteteye ŋu qenero niŋgu-niŋgu teweya. \v 11 Ŋuya nore ŋande hariri teyotero, ko Anutuko sine parámiyómboro\f + \fr 1:11 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* wimbí parámi yunoní ye kondé kaŋero quhurí korowowaŋgo. Ŋunde yunoní ye quhurí ye kini teweya ŋuro mondó ta sopowaŋgo. Ŋunde tero niŋgu-niŋgu tero \v 12 ye meté Anutu Awa yuŋgunaŋoyowaŋgo. Dokoro, enendo mepémo te yunoní yendo unipare meté horémboro o meté mu hiyómo yote ŋu rewaŋgo. \v 13 Komo huriri koro wimbí kasiramo yorato, quko Anutuko wimbu ŋu noŋgo norero norotoní eneŋo Naŋuní hamó iŋo inoyote ŋundo nore wiri yereyote. \v 14 Enendo Naŋuní moŋgo kimo nerero\f + \fr 1:14 \ft “\fk kimo nerero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.\f* quhurínani se rotaró. \s1 Kristoko o soso sopoyote \p \v 15 Naŋuní ŋuko Anutu sóqewí ŋuro kiraró qembe. Ŋuko Anutuko o soso towaró ŋuro uni korete-korete yote. \v 16 Dokoro Anutuko ene quroko o soso nokono, samboko yote ŋu towomukaró. O soso yote ŋuko o toŋenanimbo qeneyote quya kama qeneyote quya, asa o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu,\f + \fr 1:16 \ft O kapusa ŋu, “o wiri yerete qu, pará-parámiye mu, kembé-kembéye mu, owéye moré qu,” ŋuko yuqa kondé enesó-enesó peka.\f* ŋu soso enewore riní tunoqaró, ko eneŋomboro naŋge towaró. \v 17 Ko o soso kama tunoqeyoní, ene komo yora. Ko ene quroko o soso kondéreyote. \v 18 Enendo Anutu koro huru-huru\f + \fr 1:18 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋuro kembé yote, ko unipare ŋuko eneŋo kowí qembe. Eneko hurí ŋu, meré koŋgo otoqowaŋgo ŋuro koreteye tunoqaró. Ŋunde tero o soso yote quro uni kembéye yoweya. \v 19 Dokoro Anutuko niŋgu-niŋgu tero eneŋo murí horé riní naŋunímo ŋuno maŋgoremukaró. \v 20 Anutu koya o soso nokono, samboko yote quya saŋgirí keweroyemo yaró. Asa ko Anutuko saŋgirí ŋu rotowero quro naŋuní rotoní tipiririko\f + \fr 1:20 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* uroyi sitúŋo windoroŋoro khumaró. Ŋunde khumoní o soso ŋuro saŋgirí ŋu re rotoní kini tiní newonde kanata taŋgurí. \p \v 21 Komo ye Anutu koya topo kama taŋgurí. Kini, murí piyimi tero iŋo-iŋoye muko eneŋo saŋgirí taŋgurí. \v 22 Quko Yesu kowí saŋaní uroyi tipiririko khumaró. Ŋunde tiní Anutuko ye yorero newonde kanata yeya taró. Ŋunde tero yorero eneŋo toŋímo unipare meté horé\f + \fr 1:22 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* tero newondeye sara taró, ko oka mande kho yunowero quro kama yote. \v 23 Hamó, ye iŋondutuyemo watí yotoro miti mandeko\f + \fr 1:23 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* o meté rewato yete ŋuro iŋoro kama rotowaŋgo tiníqo, ŋunde yowaŋgo. Unindo miti mande ŋu yesowoyi yeya unipare soso nokono yoteŋgo quya iŋaŋgurí. Ko no Pol, no miti mande ŋuro kho uniyó tunoqanowó. \s1 Polko Anutu koro huru-huru ŋuro kho kondé teyara \p \v 24 Itaka ye samaka yerewero no kowe surumí tero niŋgu-niŋgu teteno. Kristoko\f + \fr 1:24 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* quhurí korowoyara. Quko kho ŋu kama kini taró, yote. Asa ko nondo eneŋo kowí, asa Anutu koro huru-huruyó\f + \fr 1:24 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋuro samaka yerewero kowene saŋanímbo quhurí korowoyoteno. \v 25 Anutu eneŋombo rokó nerero kho ŋu nunaró. Ŋunde tero no Anutu koro mandí yunowe mepémo teweya. \v 26 Komo suki Anutuko mande ka re tapuŋaró, ko unipareto mande ŋu kama iŋaŋgurí. Quko itaka ŋanoko tunomo tunoqiní unipare meté horé\f + \fr 1:26 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* ŋu iŋoteŋgo. \v 27 Anutu eneŋombo mande tapuŋowí ŋu\f + \fr 1:27 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* riní uni wini meyowo\f + \fr 1:27 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* tunomo keweroyemo tunoqiní eneŋo unipareyó iŋoteŋgo. Mande ŋuko mande meté horé mu ko unipare soso samaka yereweya. Asa mande tapuŋowí ŋuko ŋandiro: Kristoko yeŋo quroko yote, ko ŋuwore o meté samboko yote ŋu rewaŋgo. \v 28 Norendo ŋuro unipare soso yesowo yimitoro oteteye roŋgaruworo iŋo-iŋo meté mu howero mande rondaqe yunoyato. Ŋuro tero unipare soso yorato Kristo quroyómo yotoro Anutu toŋímo meté horé tunoqewaŋgo. \v 29 Ŋunde ŋuro Kristo ŋundo no norero wimbu nunoní koweyumu kondé teyoteno. \c 2 \m \v 1 Ŋunde quko nondo yeweka iŋi. Yeya unipare Laotisia yoteŋgo quya unipare kumi no umu-kembane kama qeneyaŋgurí. Quko nondo samaka yerewero koweyumu parámi horé teyoteno. \v 2 Ŋunde teweqo, ye soso newondeye rukisoyoro newonde kanata tewaŋgo. Ŋunde tero ye iŋo-iŋo meté ŋu hamó iŋoyi tondaŋiní Anutu koro mande tapuŋowí ŋuro\f + \fr 2:2 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* murí ŋu iŋowaŋgo. Murí ŋuko Kristo\f + \fr 2:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* naŋge. \v 3 Iŋo-iŋo meté soso Kristo quroyómo sóqeyote. \v 4 Mande ŋande yewe, uni kato mande enesó ka, mande meté mu qembe, yero iŋondutuye wosoro kaná yereweya koro. \v 5 Dokoro no yeya kama yoteno, quko yuqanembo ye yiyoyoteno. Ko ye otete roneneŋowí\f + \fr 2:5 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* tero Kristo kondé iŋondutuwoyoteŋgo, ŋu qeneyoteno. Ŋunde ŋuro no niŋgu-niŋgu teyoteno. \s1 Norendo Kristo koya womoro yoto-yoto meté reteŋgo \p \v 6 Ŋunde ŋuroko ye komo Kristo Yesu,\f + \fr 2:6 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* Uni Parámi ŋu iŋondutuwoyaŋgurí ŋunde naŋge ene quroyómo khe u-uye howi qembe. \v 7 Ye huríyembo Kristo quroyómo uró, ko ene saŋano kondé kaŋeyoteŋgo. Mande rondaqe yunaró ŋu kondé iŋondutuwoya suki-suki Anutu parámi yuŋgunaŋoyuri qembe. \p \v 8 Uni kumimbo noko unindoro muríye howero iŋo-iŋo meté mu qembe, yero kina kaná yerero kondé kusi yerewaŋgo, peka. Uni ŋunde quro toŋete sopoyuri qembe. Iŋo-iŋo ŋuko noko koro o murí-murí naŋge, Kristo koro kini. \v 9 Dokoro Kristo koro kowímo ŋuno Anutu hamó yorote. \v 10 Ko eneŋomboro o soso ŋu yeno yote. Enendo kembé-kembé soso ko owéye moré qu soso ŋuro uni kembé yote. \p \v 11 Ene quroyómo ŋuno enepa naŋge yeŋo koweye toŋaró.\f + \fr 2:11 \ft “kowe toŋowero” murí ŋuko rokó ka. Komo suki Anutuko Juda koro pukoye \fk Abraham \ft rokó ŋuro miraró. Mironí Abrahamko eneŋo kowí toŋoro naŋo-simómboro koweye toŋoro Anutuko rokó yereró ŋuro rokó ka taró. (Murí Tero 17 weyo qembe.)\f* Quko koweye hamó kandeto kama toŋaró. Kini, Kristoko yeŋo newondeye komo qu toŋo rotaró. \v 12 Komo Yesu khumoní tapuŋoyi Anutuko wimbí tero uni tapu koŋgo riní otoqaró. Asa sono raŋgurí naruko ŋuno, ye ŋuya uni tapuko uŋgurí ŋunde qembe. Uro Anutu koro wimbí ŋu iŋondutuwoyi ye ŋuya yoriní otoqaŋgurí. \p \v 13 Komo yendo o piyimi enesó-enesó teyaŋgo, ko newonde komo qu kama toŋo rotowí mu howeyaŋgo. Ŋunde tero ye unipare khumowí qembe yaŋgo. Ŋunde quko Anutuko quhurínani soso se rotoro noreya Yesu koya yoto-yoto yunaró. \v 14 Komo suki hutuŋo mande koya oresaka mande kumimboya sokomeko nakayáŋgurí, ko sokome ŋuko utatá ka nore nunaró. Quko Anutuko sokome ŋu rero tipiririko\f + \fr 2:14 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. \fk Rom \ft unindo Yesu tipiriri ŋunde quno uroyi khumaró.\f* uroní utatá sowoní kini taró. \v 15 O taró ŋundo kembé-kembé enesó-enesó soso koya owéye moré qu soso ŋuro wimbuye riní umburó. Umbuní Anutuko o soso ŋu taka yerero kusi yerero se tunomo rotaró. \p \v 16 Ŋunde ŋuro uni kato ye date o neyoteŋgope ma sono neyoteŋgo ŋuro ronda yerewero mepémo kini. Ko uni kato o ne-ne parámi\f + \fr 2:16 \ft “o ne-ne parámi” ŋuko Juda unipareto kumima naru kanata-kanata teyaŋgurí. O ne-ne kande saŋiyoro irisa qene howeyaŋgurí.\f* teyoteŋgope ma kombo tapuŋowí quro o ne-ne\f + \fr 2:16 \ft “kombo tapuŋowí quro o ne-ne” ŋuko Juda unipareto kombo kanata-kanata teyaŋgurí. (Qambuye 28:11-15 weyo qembe.)\f* teyoteŋgope ma Sapat naru\f + \fr 2:16 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* koro hutuŋo mande ŋu howeyoteŋgo ŋuro ronda yerewero mepémo kini. \v 17 Otete soso ŋuko o hamó kini, o imemoŋgo tunoqeweya ŋuro rokó naŋge. Quko Kristo ŋundo ta o hamó horé. \v 18 Uni kumimbo kaná yerewero quro kota yero eneŋo owéye ri umbute. Ko enendo sambo simó\f + \fr 2:18 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* iŋo-iŋoyemo tunoqaŋgurí ŋu potoruku te yunoyoteŋgo. Quko ŋunde tero kowe saŋaní howero eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Uni ŋunde qundo ye yore umbuwaŋgo koro. \v 19 Kristoko uni ŋuro kembéye, quko enendo Kristo kondé kama towoyoteŋgo. Kembé ŋundo naŋge kowí soso o qímboro inoyote, ko enendo potó sunumi kowímo yote ŋu ŋuya soso riní kondéreyote. Ŋunde ŋuro kowí ŋu Anutu koro wimbímo parámi teyote. \p \v 20 Ye komo Kristo\f + \fr 2:20 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koya khumaŋgurí quno ŋuno noko koro o murí-murí ri umbuní ye kama sopo yereyote. Asa ko ye date koro noko koro hutuŋo mandeye kusuŋoyómo yowaŋgo? \v 21 Hutuŋo mande ŋuko ŋande yeyoteŋgo, “Ŋu ma towowero, ŋu ma newero, ŋu ma pekáŋowero.” \v 22 Hutuŋo mande ŋunde quko unindoro naŋge. Kowe o ŋu towowatope ma newatope ma pekáŋowato ŋu soso puqero kini teweya. \v 23 Hamó, nore hutuŋo mande ŋuko qenero, ŋu iŋondutu meté, ye iŋoteto. Asa potoruku te inowero ŋuro yeteŋgo, ko owénani rato umbuwero ŋuro yeteŋgo, ko kowe saŋaní kondé soporo o nuŋgurí soso rotowero ŋuro yeteŋgo. Quko hutuŋo mande ŋundo kowe saŋananimboro murí ŋu riní umbuwero mepémo kini. \c 3 \s1 Anutu koro murí howi qembe \p \v 1 Ŋunde ŋuro Anutuko yeya Kristo\f + \fr 3:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koya yoriní otoqaŋgurí tiníqo, ye sambo koro murí meté ŋu howi qembe. Dokoro, Kristo samboko Anutu kandí kondésina\f + \fr 3:1 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* kunditeyote. \v 2 Naru rokóŋoro koreko quro murí meté ŋuro iŋoyuri qembe, nokono o quro kini. \v 3 Dokoro ye khumowí qembe taŋgurí, ko yoto-yotoye horé ŋuya Kristo koya Anutu quroko sóqeyote. \v 4 Kristo ŋuko yeŋo yoto-yotoyemboro murí. Asa ko ene tunoqeweya quno ŋuno ye ŋuya sine parámimo tunoqewaŋgo. \p \v 5 Ŋunde ŋuro nokono otete piyimi qu newondeyemo yorote ŋu uroyika khumoní. Nondo otete kumi ŋande quro yeteno: se simbururu, otete pusú piyimi, se simbururu tewero iŋoyote, qene nuŋgu teyote, otete piyimi horé, ko naru rokóŋo situwi parámi rewero iŋoyote. Otete ŋuko anutu kota-kota potoruku te yunowero ŋunde qembe. \v 6 Anutuko otete piyimi ŋunde ŋu qenero uni teyoteŋgo ŋu ronda yerero saŋgirí yunoweya. \v 7 Komo yendo khe ŋunde qu howeyaŋgo, otete ŋu soso temukaŋgurí. \v 8 Quko itaka ŋano otete piyimi ŋu se rotoyi: kiro puso, saŋgirí parámi, newonde piyimi, yesará mande, ko mande piyimi yeyoteŋgo. \v 9 Ye epe kaná-kaná ma tewero, dokoro, ye newonde komo quya otete piyimi ŋuya se rotoroqo \v 10 newonde keta qu re punuwaŋgurí. Ŋunde tero Anutuko ŋu newonde keta towaró ŋu riní eneŋo rokóŋo qembe tunoqero iŋo-iŋo hamó reyote. \p \v 11 Nore unipare keta qu tunoqero kiraró kanata na yoteto, enesó-enesó kini. Nore kumi muko Grik koro wini qu,\f + \fr 3:11 \ft Polko “\fk Grik \ft koro wini qu” yaró, ko murí muko ŋandiro: unipare soso Juda unipare kini qu.\f* kumi muko Juda koro wini qu; nore kumi rokó yerero koweye toŋaŋgurí, kumi koweye kama toŋaŋgurí; noreko mande enesó-enesó qu, yendé enesó-enesó qu; nore kumi muko kho simó\f + \fr 3:11 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yoteŋgo, kumi muko kho simó kini yoteŋgo. Enina, noreko kanata na yoteto. Dokoro, o soso quko Kristo naŋge, ko Kristoko nore soso quroko yote. \p \v 12 Ŋunde ŋuroko murí meté mu tuwi qembe re punuwoyi qembe. Anutuko ye komo rokó yerero ŋuro surumí iŋoyoní unipare meté horé\f + \fr 3:12 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* tunoqaŋgurí. Ŋunde tero newonde surumí tero o meté te yunoya yeŋo ri umbuní murí ime ta te yunoro o karo topé ma tewero. \v 13 Ko uni ka keweroyemo topémboya mande piyimi ka tiníqo, asa topémbo quhurí ŋu koroworo topémboro quhuríŋo re rotoweya. Uni Parámimbo komo yeŋo quhuríye ŋu se rotaró, ŋunde naŋge ye ŋuya uni kumimboro quhuríye se rotoyi qembe. \v 14 Unipare newonde meté yunoyi qembe. Murí ŋundoko o kumi meté mu koporo kondéreyoteŋgo. \p \v 15 Anutuko ye neko yiriní kowe kanata na tunoqaŋgurí. Ŋunde tero Kristo\f + \fr 3:15 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro newonde ime ŋundoko ye newondeye meté sopoyote. Ko Anutu yuŋgunaŋoyuri qembe. \v 16 Ye Kristo koro mandí rotika newondeye quroko kondé yoní. Iŋo-iŋo meté rondaqero epe ino-ino teya enemo-enemo roŋgaru yere qembe. Hariri yambo ŋuya yambo seré quya yambo Yuqa Surumímbo newondeyemo riní tunoqete quya yero newondeyemo Anutu iŋoro yuŋgunaŋoyi qembe. \v 17 O soso mandeto yero khe kandeto teyoteŋgo ŋuko Yesu Uni Parámi ŋuro owímo teya enewore Anutu Awa yuŋgunaŋoyuri qembe. \s1 Suwisawenanimboro oresaka mande \p \v 18 Ye pare, yeŋo kameyemboro kusuŋoyemo yuri qembe. Murí ŋuko Uni Parámimboro toŋímo roneneŋowí mu naŋge. \p \v 19 Ye uni, yeŋo pareye newonde meté yunoya saŋgirí ma yunowero. \p \v 20 Ye simóye, yeŋo awa-náyemboro mandeye soso howeyuri qembe. Uni Parámimbo murí ŋunde ŋuro iŋoyote. \p \v 21 Ye awa-awaye, yeŋo simóye yi saŋgirí ma tewero, yate ene oka meté mu tewero mepémo kini tewaŋgo koro. \p \v 22 Ye kho simó,\f + \fr 3:22 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* yeŋo nokono ŋano sopo-sopoyemboro mandeye soso howeyuri qembe. Quko naru kumimo eneŋo toŋímo naŋge kho meté tewe nenemboro meté ye iŋoweya ŋu ma iŋowero. Kini. Ye Uni Parámimboro na soreya naru rokóŋo kho meté tewero ŋuro kheyó howeyuri qembe. \v 23 Ye o soso teroqo kho kondé ti qembe. Kho ŋuko yendo uni karo kho qu kama teyoteŋgo. Kini. Uni Parámimboro kho qu teyoteŋgo. \v 24 Dokoro imemoŋgo Uni Parámimbo o meté unipareyó yunoweya. Ye Uni Parámi Kristo\f + \fr 3:24 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro kho uniyó yoteŋgo. \v 25 Uni kato o piyimi ka teweya quko o koroqe ŋuro kimoyó reweya. Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote. \c 4 \m \v 1 Ye kho simómboro sopo-sopoye, murí roneneŋowí tero kho simóye te yunoyuri qembe. Dokoro ye ŋuyako sopo-sopoye samboko yote. \s1 Hariri ti qembe \p \v 2 Asa ye soso hariri tewero ŋuro murí kondé towi qembe. Ko hariri tero sopo toŋeteya Anutu yuŋgunaŋi qembe. \v 3 Noreŋo ŋuya hariri tika Anutuko nore ŋuya samaka nerero mako ka kosoní Kristo\f + \fr 4:3 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuro mande tapuŋowí mu\f + \fr 4:3 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* tunomo yesowato. Quko unindo ŋu iŋowero piyimiŋoro no norero kusi-kusi yano ŋano norotaŋgurí. \v 4 Ye hariri te nunika no Anutu koro iŋo-iŋoyó howero mande ŋu tunomo yewe. \v 5 Ye kape unindoya\f + \fr 4:5 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* kunditewaŋgo quno ŋuno, iŋo-iŋo meté howi qembe. Naru rokóŋoro Kristo koro murí uni ŋu witú yerewero naru meté ŋuro sopoyuri qembe. \v 6 Ye suki-suki mande meté mu naŋge, uni samaka yerewero ŋuro mande qu yeyuri qembe. Ŋunde tero uni soso ŋuro mandeye ŋu topé meté yewaŋgo. \s1 Pol koya uni kumimboya Kolosi unipare yuŋguna yereró \p \v 7 Tikikusko nondo o soso tanowó ŋuro ye yimiroweya. Uni ŋuko toponani hamó ko wimbuma uni kini, kho uni meté. Enendo noreya Uni Parámimboro kho kopo teyoteto. \v 8 Nondo asáŋowe yeno uyareró ŋuro murí ŋandiro naŋge, asa yendo nore date yoteto ye iŋowaŋgo, ko enendo ye newondeye rukisoyoní. \v 9 Nondo Onesimus, toponani hamó ŋuya asáŋowe Tikikus koya uyaririyó. Onesimus ŋuko yeŋo topoye qu ka, kho meté naŋge teyote. Enendoko o soso ŋano tunoqaró ŋuro ye yimirowari. \p \v 10 Arisitakus koya noya kusi-kusi yano yarowó ŋundo yuŋguna yerete, ko Mak, Barnabas koro nuwímbo ŋuya yuŋguna yerete. (Komo Mak ŋuro mande kondé ka yimiranowó, asa enendo yeno uyareweya tiníqo, yayemo re oyi qembe.) \v 11 Ko Yesu, Jastus, ye nekoyaŋgo, ŋu ŋuya yuŋguna yerete. Uni kapusa ŋundo naŋge Juda wini kumi noya kho kopo tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 4:11 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro kho teyoteto. Enendo no meté horé samaka nereyoteŋgo. \v 12 Epapiras, yeŋo topoye ŋundo yuŋguna yerete. Ŋuko Kristo Yesu\f + \fr 4:12 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro kho simó. Naru suki-suki yeŋo wimbí tero Anutu ŋande kirayote, ko yendo Anutu koro wimbí rero kondé kaŋero Anutu koro iŋo-iŋoyó ŋu soso iŋika tondaŋiní. \v 13 Nondo ŋuro hamó yeteno, enendo yeya Laotisia yendé uniparetoya Hierapolis yendé uniparetoro koweyumu parámi horé teyara. \v 14 Ko dota ŋu, toponani hamó Luk, ene ŋuya Demas koya yuŋguna yiritiri. \v 15 Yendo uni topone Laotisia yoteŋgo ŋuya Nemba koya Anutu koro unipare ene yayómo huruwoyote ŋuya ŋande yimiri qembe, “Polko yuŋguna yerete.” \p \v 16 Ye sokome ŋa weyoyi kini tiní rika Anutu koro huru-huru ŋu Laotisia yote quno ŋuno uyariní, ene ŋuya weyowaŋgo. Ko nondo sokome rewe Laotisia uyareró qu ye ŋuya weyoyi qembe. \p \v 17 Arikipus ŋande miroyi qembe, “Ke Uni Parámi moŋgo kho raró ŋu okeyá ta sopoya kho ŋu rika kini tiní.” \p \v 18 No Pol, no kandenembo yuŋguna yerewero mande ŋa nakayáŋoteno. Ye neneŋo iŋoyuri qembe, no kusi-kusi yano yoteno. Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 4:18 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu meté yeya yoní.