\id ACT - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h Asá yerewí Uni \toc1 Kho Kate-kate Asá yerewí Unindo Ŋunde Taŋgurí \toc2 Asá yerewí Uni \toc3 AYU \mt1 Kho Kate-kate Asá yerewí \mt1 Unindo Ŋunde Taŋgurí \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Itaka iŋo-iŋo uni qambu ŋande yeyoteŋgo, Luk, ŋu uni Miti Mande sokome ka nakayáŋaró, ŋundo sowo mande ŋu sowe tero sokome ŋa nakayáŋaró. \ip Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeyoteŋgo, ko kumima naru 62AD nakayáŋaró, peka. (Asa “62AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 62 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Ŋunde yeyoteŋgo, dokoro nore ŋande ye iŋoyoteto, ko Polko 64AD ŋuno \bd Rom\bd* yendémo ŋuno uri khumaró. Quko sokomeko mande weŋako ŋuno Polko \bd Rom\bd* yendé parámi ŋuno kusi-kusi yano watí yora. (\it Asá yerewí Uni 28:30-31\it* weyo qembe.) Ŋuya kumima naru 64AD ŋunoko \bd Rom\bd* ŋuno ya qambu qayi kini taró. Quko Lukiko o parámi tunoqaró ŋuro kama yaró. Ŋundiro naŋge Luk koro sowo mandí ŋuko 62AD kama rotaró, peka. \ip Miti Mande sokome nakayáŋaró ŋundiro naŋge, sokome ŋako uni parámi ka, owí Teopilus, koro nakayáŋaró. (\it Asá yerewí Uni 1:1\it* weyo qembe.) Uni ŋundo onoŋo uni kato Luk samakaŋoní sokome irisa ŋu nakayáŋaró, peka. Sokome korete quno ŋuno Lukiko Yesuko o soso taró ŋuro yaró. Sokome ŋanoko enendo Yesu khumoro otoqoroqo \bd Yuqa Surumí\bd* riní umburo \bd asá yerewí uni\bd* ŋuwore noko soso ŋuno kho taró ŋuro nakayáŋaró. Asa Yerusalem ŋuno hurí tero, yate-yate \bd Rom\bd* ŋuno uyaro eŋgé parámi tunoqaró. Ŋundiro naŋge Lukiko witú nereró, ko \bd miti mande\bd* ŋuko parámi tero noko soso weheŋaró. \c 1 \s1 Yesuko Yuqa Surumí umbuweya yaró \p \v 1 Teopilus, komo nondo sokomeko sowo mande ka nakayáŋanowó. Sowo mande ŋuko ŋandiro: Yesuko hurí tero o qambu tero mande rondaqe unipare yunoro, \v 2 yate-yate Yuqa Surumíwore asá yerewí uni rokó yereró ŋu khoye ŋuro yimironí kini tiní Anutuko riní samboko oró. \v 3 Koretero ene kowe surumí tero khumaró. Tukú pitu ko yoraró ŋu witú yerewero quro o qambu tero asá yerewí uni ŋuno tunoqe yunaró. Kosa naru 40 qurowore ŋuno Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 1:3 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yimiraró. \v 4 Asa naru kano ene ŋuya o kopo naŋgurí quno ŋuno ŋande yimiraró, “Nondo komo Awando o meté yunowero mande kusiyaró ŋuro yimiranowó. Asa Yerusalem ma rotowero, o meté ŋu sopoyi qembe. \v 5 Mande kusiyowí ŋuko ŋandiro, komo Jonko unipare yorero sono re yunaró. Quko naru tukuni naŋge Anutuko Yuqa Surumí ye re yunoweya,” yaró. \p \v 6 Ŋunde ŋuroko naru kano huruworo ŋande oseseyaŋgurí, “Uni Parámi, itaka naru ŋanope keto Israel yori eneŋo wiri yerete uniyembo naŋge pitu ko Israel unipare wiri yereweyape, ma kini?” \p \v 7 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Awa eneŋombo naŋge do naru o enesó-enesó qu tunoqeweya ŋu rokóŋaró. Ye naru ŋuro okeyá ta iŋowero mepémo kini. \v 8 Quko imemoŋgo Yuqa Surumímbo mahero ye saŋayemo yotoro wimbu yunoweya. Ŋunde yunoní neneŋo muríne yesowowaŋgo. Yerusalem ŋuno, ko Judia, Samaria mira soso ŋuno, ko noko soso ŋuno yesowowaŋgo.” \s1 Yesu samboko oró \r (Mak 16:19-20; Luk 24:50-53) \p \v 9 Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní toŋetero qeni riní koreko oní koporéko wisumuŋaró. \p \v 10 Oní wisumuŋoní samboko watí toŋeteyuriqo, waka ta naŋge uni irisa kutaqe ŋuno kaŋariyó. Uni irisa ŋu tuwiyari sara qu. \v 11 Asa ŋuno kaŋero ŋande osese yiririyó, “Ye Galili uni, do karo kina kaŋero koreko toŋeteyoteŋgo? Yesu Anutuko riní yorotoro samboko ote ŋundo imemoŋgo ŋundiro naŋge pitu ko maheweya.” \p \v 12 Ŋunde yiníqo, mira purí Oliv ŋu rotoro pitu ko Yerusalem ŋuno uŋgurí. Mira purí ŋu Yerusalem taŋgímo ŋuno, asa kheyómboro piruyó ŋuko Sapat naruko khete uyarewero quro piruyó ŋundiro.\f + \fr 1:12 \ft Piruyó ŋuko kilomita kanata ŋundiro. \fk Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo \ft ŋande yaŋgurí, ko \fk Sapat naruko \ft ŋuno Juda unipareto eneŋo miraye rotowero mepémo kini (Toŋeŋgurí 16:29 weyo). Asa ko kilomita kanata takaro khe ka howewero mepémo kini.\f* \v 13 Asa ya quroko oro wasa koreko quno ŋuno oro kundite sopoyaŋgo. Owéye muko ŋandiro: Pita, Jon, Jems ko Andru; Filip ko Tomas; Bartolomeyu ko Matyu; Jems, ŋuko Alipeus koro naŋuní; ko Saimon, ŋuko Selot koro wini qu ka;\f + \fr 1:13 \ft “Selot koro wini” ŋuko saŋgirí uni. Enendo \fk Rom \ft unindoya kuma teyaŋgurí, dokoro Rom koro wiri yerete uni parámimbo ene sopo yerewero quro piyimiŋaŋgurí.\f* ko Jutas, ŋuko Jems koro naŋuní. \v 14 Ŋu uni ŋuya pare kumi ŋuya soso kondé kaŋero newonde kanata na tero hariri teyaŋgo. Ko Yesu koro nimí Maria, ko Yesu koro kone-topé, ŋu ŋuya mahero eneya hariri teyaŋgo. \s1 Matiasko Jutas mepé raró \p \v 15 Ŋu naruko ŋuno Pitako iŋondutu unipare keweroyemo kaŋero mande ka yaró. Qambuye ŋuko unipare 120 ŋundiro. \v 16-17 Asa ŋande yaró, “Uni topo, Jutas ŋuko noreya topo tero khonani ŋuya taró. Quko enendo khe witú yiriní unindo Yesu towaŋgurí. Ŋundiro naŋge mande ka sokomeko yote ŋu Yuqa Surumímbo komo Dewit maŋgó moŋgo yaró ŋu hamó tunoqaró,” yaró. \p \v 18 (Komo Jutasko o piyimi taró ŋuro kimoyó ŋu rero mira ka kimoro ŋuno rokaráŋoro nokono umbuní kowí kosaŋiní qahí soso huŋero nokono umburó. \v 19 Uni soso Yerusalem yaŋgurí qundo ŋuro iŋaŋgurí. Ko mira ŋu eneŋo mandeko ŋande ye nekaŋgurí, “Akelitama,” yaŋgurí. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Sitú Mira.”) \p \v 20 Asa, Pitako ŋande yaró, “Hamó, komo suki mande ŋu Hariri Yambo koro sokomeko ŋande nakayáŋaŋgurí, \b \q1 “‘Yayó ŋu kina yoní, \q2 uni kato ŋuno ma kunditewero.’ \b \p “Ko mande kaŋuya ŋandiro, \b \q1 “‘Uni meyowo kato khoyó ŋu riní.’ \b \p \v 21 “Ŋunde ŋuro uni keweronanimo ka rokóŋatoka yoní. Rokóŋowato uni ŋuko Uni Parámi Yesu noreya uya mahe teyara naruko ŋuno yora, \v 22 asa Jonko sono re inaró qu noŋgo yate-yate Anutuko riní koreko oró, ŋu naru soso ŋuno norendo uni rokóŋowato ŋuko noreya yora. Eneya noreya Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro mande yesowoyowato.” \p \v 23 Asa uni irisa rokó yereŋgurí. Kako Josep, ŋuko Barisapas ma Jastus nekoyaŋgurí. Ko uni kako Matias. \v 24 Ŋande hariri taŋgurí, “Uni Parámi, keto uni soso newondeye qene iŋoyote. Keto uni irisa ŋa dani ka rokóŋaró ŋu nore witú nereka \v 25 Jutas koro mepé tero asáŋowí unindoro kho ŋa teweya. Jutasko kho ŋu huwóŋoro eneŋo yendémo toŋeró.” \v 26 Ŋunde yero mipu kumi raŋiqo, Matias koro mipu ŋu tunoqaró.\f + \fr 1:26 \ft “mipu kumi raŋiqo” ŋuro murí muko ŋandiro peka: uni irisa quro owéyari mipu kanata-kanatako ŋuno nakayáŋoro kusíko yorotoro kusí ŋu towo yukuwoní mipu ka roto umburó. Ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko mipu ŋu riní umbuweya. (Iŋo-iŋo Mande 16:33 weyo qembe.)\f* Ŋunde ŋuro enendo asá yerewí uni\f + \fr 1:26 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* 11 ŋuya kaŋaró. \c 2 \s1 Yuqa Surumí saŋayemo umburó \p \v 1 Asa Pentikos o ne-ne\f + \fr 2:1 \ft “\fk Pentikos o ne-ne\ft ” naru ŋuko Juda uniparetoro naruye parámi ka. \fk Taka yereró quro o ne-ne \ft ŋu kini tiníqo, yate kosa naru 50 ŋunde rotoro \fk Pentikos \ft tunoqaró.\f* naruko ŋuno unipare soso ŋundo ya kano huruwaŋgurí. \v 2 Waka ta niri ka matú parámi ŋunde qembe tero sambo koŋgo mahero ya kunditeyaŋgo ŋu maŋgoraró. \v 3 Maŋgoriní te suru qembe ka usoworo mipi ŋunde tero enemo-enemo saŋayemo kunditaŋgurí. \v 4 Ŋunde ti Yuqa Surumí ŋundo unipare soso quroyemo uro wimbu yunoní kimani tero mipiyembo mande enesó-enesó yaŋgurí. \p \v 5 Ŋu naruko ŋuno Juda unipare mira enesó-enesó ŋu noŋgo mahero Yerusalem ŋuno yaŋgo. Juda unipare ŋu Anutu hamó potoruku te inoyaŋgo. \v 6 Asa niri ŋu tunoqiní iŋoro mahe koporo mande enesó-enesówore yeyaŋgurí qu ŋu iŋaŋgurí. Yi iŋoro yukuwaŋgurí, dokoro eneŋo mandeye enesó-enesówore naŋge iŋaŋgurí. \v 7 Iŋoro parámi newondeye uroní ŋande yaŋgurí, “Unipare ŋuko Galili noŋgo qu naŋge, hamómbe? \v 8 Date koro nore mandenani enesó-enesówore ŋande ye iŋoteto? \v 9 Nore mira enesó-enesó rotoro ŋano mahetowó. Nore kumi Partia mira koŋgo qu, Mitia mira koŋgo qu, ko Elam mira koŋgo qu, ko kumi Mesopotemia mirako yoteŋgo qu; kumi Judia mira koŋgo qu ko Kapatosia mira koŋgo qu; kumi Pontus mira koŋgo qu ko Esia mira koŋgo qu; \v 10 kumi Pirikia mira koŋgo qu ko Pambilia mira koŋgo qu; kumi Isip mira koŋgo qu ko Lipia mirako Sairin yendé kutaqemo ŋu noŋgo qu; kumi Rom yendé ŋu noŋgo \v 11 ŋuko Juda uniparetoya unipare meyowombo Juda koro muríye howeyoteŋgo qu; kumi Kiriti noko mosowí moŋgo qu ko Arepia mira koŋgo qu. Asa nore soso uni ŋu Anutuko kho wimbí ŋuro mandenaniwore yi iŋoteto.” \v 12 Ŋunde yero soso yukuwaŋgurí, ko newondeye uroní epe mito-mito taŋgurí, “O itaka tunoqete ŋuko, do murí ka?” \p \v 13 Quko kumimbo huwó mande ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu wain parámi nero kape-kape teteŋgo.” \s1 Pitako mande yesowaró \p \v 14 Asa Pita otoqoro asá yerewí uni\f + \fr 2:14 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* 11 ŋuya kaŋero kondé nekoro unipare ŋande yimiraró, “Ye Juda uni, ko ye soso Yerusalem yoteŋgo qu, o tunoqiní qeneteŋgo ŋuro murí rondaqe yunowe teteno. Kusumbo re mandene iŋi. \v 15 Yembe uni ŋambe wain koro kape-kape teteŋgo yero, hamómbe? Ŋu kini. Itaka ita saraŋoní 9 kilok naŋge. \v 16 Kini, o itaka tunoqete ŋaro, komo ye-ye uni\f + \fr 2:16 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ŋu Joel ŋundo ŋuro ŋande yaró, \q1 \v 17 “‘Anutuko ŋande yete, “Naru weŋa qunoko \q2 neneŋo Yuqane windoroŋowe \q2 unipare soso saŋayemo uweya. \q1 Ŋunde tewe yeŋo nambo-simóyembo Anutu koro mandí yesowowaŋgo, \q2 yeŋo simó keta-keta ŋundoko o enesó-enesó qenewaŋgo, \q2 yeŋo uni pará-pará ŋundoko o quko qenewaŋgo. \q1 \v 18 Ŋu naruko ŋunoko no Yuqane windoroŋowe \q2 sunará simónemo, sunará parenemo ŋuro saŋayemo uweya. \q2 Ŋunde tewe Anutu koro mandí yesowowaŋgo. \q1 \v 19 Nondo o amana-mana siyowe koporéko tunoqewaŋgo. \q2 Nokono amu noŋgo rokó kate-kate siyowe tunoqewaŋgo. \q2 Sitú koya te qayote quya pukatutu parámi horé ŋuya tunoqewaŋgo. \q1 \v 20 Uni Parámimboro naru parámi horé mu tukuni tiníqo \q2 kosako huriri qembe tunoqeweya, \q2 ko komboko mandumi sitú qembe tunoqeweya. \q1 \v 21 Ko Uni Parámimbo unipare soso owí nekoteŋgo ŋu rambaruru koŋgo yoreweya.”’ \f + \fr 2:21 \ft Joel 2:28-32\f* \p \v 22 “Ye Israel uni, mande ŋa iŋoyi. No Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋuro yimiroteno. Ye ŋande iŋoteŋgo, ko Anutuko uni ŋuwore o wimbí moré enesó-enesó ye keweroyemo tero uni ŋuro owí hokaró. \v 23 Komo suki Anutuko iŋoro mande kusiyaró, ko itaka uni ŋu re yeŋo kandeyemo rotoní uni hutuŋo mandenani kama howeyoteŋgo quro kandeyembo tipiririko\f + \fr 2:23 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* uri khumaró. \v 24 Ŋunde quko Anutuko khumo koro wimbí ŋu re rotoro okokowoní pitu ko otoqaró. Dokoro uni tapu ŋundo ŋu towowero mepémo kini. \v 25 Hamó, Dewitko\f + \fr 2:25 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* ŋuya ŋuro ŋande yaró, \b \q1 “‘Nondo Uni Parámi qenewe taŋgenemo suki yote. \q2 Asa ko kandene kondésina yoníqo \q2 oka kato yuku nerewero mepémo kini. \q1 \v 26 Ŋu murí ŋuro newondenembo meté yoweya, \q2 maŋgonembo niŋgu-niŋgu mande yeweya. \q2 Hamó, neneŋombo o meté horé ŋuro sopowano. \q1 \v 27 Dokoro keto noroti uni khumowí ŋuro yendéyemo ŋuno kama yowano, \q2 keŋo uni meté horé ŋu roti uni tapuko ŋuno kama puqeweya. \q1 \v 28 Yoto-yoto koro khe qu witú nereró, \q2 nori toŋeŋgemo niŋgu-niŋgu parámi tewano.’ \p \v 29 “Uni topo, no hamó iŋoro meté yimirowe teteno, ko usinani Dewit ŋundo mande ŋu nakayáŋaró, quko komo khumoní re tapuŋaŋgurí. Ko eneŋo tapuyó nore keweronanimo itaka yote. \v 30 Dewit ŋuko ye-ye uni ka tunoqaró. Ŋunde ŋuroko komo Anutuko mande hamó ka ŋande miraró, ko imemoŋgo Dewit koro sowe qu kato eneŋo yakutímo kunditero unipare wiri yereweya. Asa mande ŋu iŋoro \v 31 Kristo ŋundo\f + \fr 2:31 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* pitu ko otoqoweya ŋuro ŋande yaró, ko Anutuko rotoní uni khumowí ŋuro yendéyemo\f + \fr 2:31 \ft “\fk uni khumowí ŋuro yendéye\ft ” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí.\f* ŋuno kama yoweya, kowí ŋu kama puqeweya. \v 32 Yesu ŋuko, Anutuko okokowoní otoqaró ŋu. Nore ŋano qundo soso qenero ŋuro yesowoyoteto. \v 33 Komo Anutuko Yuqa Surumí nore nunoweya ŋuro mande kusiyaró. Asa pitu ko otoqoníqo, Anutuko riní koreko horé oro Anutu koro kandí kondésina\f + \fr 2:33 \ft Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.\f* kunditero Awa kandí moŋgo Yuqa ŋu rero windoroŋoní ye o enesó ŋa qenero iŋoyoteŋgo. \v 34 Qeni, Dewit eneŋombo samboko kama oró. Quko ŋande yaró, \b \q1 “‘Uni Parámimbo uni parámine ŋande miraró, \q2 “Kandene kondésina ŋano kunditekata, \q1 \v 35 yate-yate saŋgiríŋge yorewe \q2 kheŋge kusuŋoyómo yowaŋgo.”’ \p \v 36 “Ŋunde ŋuro ye Israel koro sowe qu,\f + \fr 2:36 \ft “Israel koro sowe qu” ŋuro murí muko ŋandiro: unipare soso ŋundo \fk Yakop \ft koro sowe qu, ko Yakop koro owí kako “Israel”.\f* ye meté iŋoyi. Yendo Yesu rero tipiririko uraŋgurí ŋuko, Anutuko riní Uni Parámi yote; ko Kristo\f + \fr 2:36 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋunde yote.” \s1 Uni qambu qundo newondeye rohoréŋaŋgurí \p \v 37 Pitako ŋunde yiní mande ŋundo uniparetoro newondeye hamó saŋgawoní unipareto Pita koya uni asá yerewí unindoya ŋande osese yereŋgurí, “Uni topo, nore do ka tewato?” \p \v 38 Pitako ŋande yimiraró, “Ye kanata-kanata quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya Yesu Kristo\f + \fr 2:38 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* owímo sono ri. Ŋunde tiqota Anutuko quhuríye se rotoro Yuqa Surumí rero yunoweya. \v 39 Mande kusiyaró ŋu, Anutuko yeya, simóyemboya, unipare soso sewemo yotoro Uni Parámi ŋu, Anutunani nekoyoteŋgo ŋuya mande ŋu kusiyaró.” \p \v 40 Ŋunde yero Pitako oresaka mande kate-kate yero newondeye rukisoyoro ŋande yaró, “Anutuko unipare itaka nokono ŋano yotoro o pi-piyimi teyoteŋgo qu, ŋu rambaruru yereweya. Ye rambaruru ŋu takayi!” \v 41 Asa ko danimbo eneŋo mandí ŋu hamó raŋgurí qu, sono re yunaŋgurí. Ko ŋu naruko ŋuno Anutuko iŋondutu uni sowe tiní unipare 3,000 kaŋuya iŋondutuwoyaŋgurí. \v 42 Naru rokóŋoro uni soso ŋundo asá yerewí uni\f + \fr 2:42 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* mandeye iŋoyaŋgo, ko epe samaka-samaka teyaŋgo, bret romboŋero o kopo neyaŋgo\f + \fr 2:42 \ft “bret romboŋero o kopo neyaŋgo” ŋuko Uni Parámimboro o ne-ne qu peka.\f* ko hariri teyaŋgo. \s1 Iŋondutu unipareto newonde kanata taŋgurí \p \v 43 Asa Anutuko asá yerewí uni kandeyemo o wimbí moré\f + \fr 2:43 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* qambu tiní unipare soso ŋundo qenero ará parámi te inaŋgurí. \v 44 Iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tero oye soso se kopoyaŋgurí. \v 45 Onoŋoye soso soweyoro wondo ŋu uni o karo tukuni taŋgurí ŋu yunaŋgurí. \v 46 Naru rokóŋoro newonde kanata tero Ya Surumímo\f + \fr 2:46 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno huruwoyaŋgo, ko ya kano-kano bret romboŋero newondeye meté tero niŋgu-niŋgu tero o kopo neyaŋgo. \v 47 Naru rokóŋoro Anutu owí hokoyi unipare soso meyowo ŋundo eneŋo metéŋoyaŋgurí. Kowe naru rokóŋoro Anutuko unipare kumi yoriní iŋondutu tero ŋuno kopoyaŋgurí. \c 3 \s1 Pitako uni ka khí piyimi qu riní meté taró \p \v 1 Asa naru kano Pita koya Jon koya hariri tewero naruko ŋuno, suwoya 3 kilok Ya Surumímo\f + \fr 3:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* oriyó. \v 2 Ori kumimbo uni ka khí piyimi qu re koroworo ŋuno uyareŋgurí. Uni ŋuko, nimímbo khí piyimi ŋunde pisiyaró. Naru rokóŋoro topé-topémbo Ya Surumí makoyómo owí muko Kekere Qu ŋuno rotoyi kunditiní unipare Ya Surumímo oyiqo, wondo koro nekeyara. \v 3 Asa uni ŋundo Pita koya Jon koya yiyoní Anutu koro Ya Surumímo ŋuno owero tiri, o koro kira taró. \v 4 Pita koya Jon koya kondé qenero Pitako ŋande miraró, “Ke toŋete nore niyo.” \v 5 Yiní o siyowero quro yero iŋoro ene toŋetaró. \fig Uni ka khí piyimi qu Ya Surumí makoyómo kunditeyaró.|alt="Lame Beggar at the Beautiful Gate" src="UBSc-11a" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="ACT 3:2" \fig* \p \v 6 Asa Pitako ŋande yaró, “No wondo silwape ma gol moré kini. Quko oka moré, ŋu re kunowe teteno. Yesu Kristo,\f + \fr 3:6 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro owímo ke kimiroteno, otoqo kaŋe uyare.” \v 7 Yero kandí kondésina towo hoko wosaró. Wosoní waka ta potó soso kondériní otoqaró. \v 8 Otoqoro sore-sore tero irisa ŋuya Ya Surumímo khete-khete oro sore-sore tero Anutu owí hokoyaró. \v 9 Unipare soso qeni otoqo kaŋero khete-khetero Anutu owí hokoyoní qenero \v 10 ŋande iŋaŋgurí, uni ŋundo Ya Surumí makoyómo owí muko Kekere Qu ŋuno kunditero wondo koro nekeyara ŋuno qu. Ŋunde qene iŋoro o tunoqaró ŋuro iŋo-iŋoye enesó-enesó taró. \s1 Pitako Ya Surumímo ŋuno mande yesowaró \p \v 11 Asa uni ŋundo Pita koya Jon koya yondoworo pisi yiriní unipare soso newondeye yukuwoní kheŋgeŋoro mahero Ya Surumímboro\f + \fr 3:11 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* yokone ŋu owí muko Solomon koro Yokoneyómo ŋuno mahe kopaŋgurí. \v 12 Kopoyi Pitako yiyoro ŋande osese yereró, “Ye Israel uni, ye do karo iŋondata parámi teyoteŋgo? Do karo toŋetero nore niyoteŋgo? Yembeka ŋande iŋoyoteŋgo, nore irisa wimbunarimbope ma otetenari meté ŋundo uni ŋa riní meté tete, peka? Kini horé! \v 13 Abraham, Aisak, Yakop koro Anutuye, usisambananimboro Anutuye, ŋundo kho uniyó Yesu owí hokaró. Yendo kho uni ŋu rero uni saŋgirí kandeyemo rotaŋgurí. Pailatko rotowero ŋuro ye iŋaró, quko yendo sunará simó ŋu huwóŋaŋgurí. \v 14 Yendo uni roneneŋowí ŋu, uni meté horé ŋu huwóŋoro yuroní khumowero uni ka rewero quro Pailat kirayaŋgurí. \v 15 Yendo uni ka nore soso yoto-yoto yunaró ŋu uri khumaró, quko Anutuko uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró. Nore irisako ene otoqaró ŋuro iŋoro mande yesowoyotero. \v 16 Uni ŋa ye qene iŋoyoteŋgo, ŋundo Yesu owímo iŋondutu tiní owé ŋundo wimbu inaró. Ko Yesuko iŋondutu inaró ŋundo uni ŋa riní yeŋo toŋeyemo meté tete. \p \v 17 “Asa, uni topo, no iŋoteno, yeya uni kembé-kembéye ŋuya kape-kape tero otete piyimi ŋu taŋgurí. \v 18 Komo Anutuko ye-ye uni\f + \fr 3:18 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* soso maŋgoyemo ŋande yesowaró, ko eneŋo Kristoyó\f + \fr 3:18 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* quhurí korowoweya. Asa ko yendo otete taŋgurí, ŋuko mande ŋu riní hamó tunoqaró. \v 19 Ŋunde ŋuro ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotika Anutuko quhuríye sowoní. \v 20 Ŋunde tiqo, Uni Parámimbo wimbu keta yunoro Kristo komo rokóŋaró ŋu, Yesu naŋge, asáŋoní yeno mahiní. \v 21 Itakako samboko yotoro Anutuko o soso keta towoweya naruyó ŋu sopoyote. Anutuko komo suki ye-ye uni meté horé ŋuro maŋgoyemo ŋunde yaró. \v 22 Mosesko ŋuro ŋande yaró, ‘Uni Parámi ŋu, Anutuyembo ye-ye uni ka neneŋo qembe ye keweroye moŋgo riní otoqoweya. Mande soso yeyoweya ŋu iŋo howeyuri qembe. \v 23 Ko dani kato eneŋo mandí kama iŋo howeyoweya qu, Anutuko eneŋo unipareyó keweroye moŋgo howiní piyo teweya.’ \f + \fr 3:23 \ft Hutuŋo Mande 18:15, 18-19\f* \p \v 24 “Ko ye-ye uni soso, asa Samuel koŋgo yate-yate, ŋundo naru ŋaro mande yesowaŋgurí. \v 25 Anutuko usisambayemboya mande kondé rero Abraham ŋande miraró, ‘Keŋo soweke moŋgo unipare soso nokono ŋano qu puriŋo rewaŋgo.’ \f + \fr 3:25 \ft Murí Tero 22:18\f* Asa yeko ye-ye unindoya uni mande kondé raŋgurí ŋuya ŋuro sowe qu. \v 26 Anutuko sunará simóŋo rokóŋoro yeno koretero asáŋoní ye puriŋo yunowero maheró. Ŋunde yunoro yoriní newondeye rohoréŋoní oteteye piyimi horé ŋu rotowaŋgo.” \c 4 \s1 Pita, Jon yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí \p \v 1 Asa Pita, Jon irisa ŋundo mande yeyori o qa-qa unindoya\f + \fr 4:1 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* Ya Surumímboro\f + \fr 4:1 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* sopo-sopo uni ŋuya Sadyusi unindoya\f + \fr 4:1 \ft “\fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* ŋuno uyareŋgurí. \v 2 Uni ŋundo irisa ŋuro piyimiŋaŋgurí, dokoro enendo unipare mande rondaqe yunoro, Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro yariyó. \v 3 Asa suwo tiní ŋuno uyaro irisa ŋu yondoworo kusi-kusi yano yorotaŋgurí. Ŋuno yorika ita saraŋoníqota, ye iŋaŋgurí. \v 4 Quko unipare qambu mandeyari iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋundiro iŋondutu unipare qambuye ŋu sowe tero 5,000 kaŋuya taŋgurí. \s1 Uni pará-parámbo Pita, Jon mande kho yunaŋgurí \p \v 5 Ita saraŋoníqo, o qa-qa unindoro tapá unindoya\f + \fr 4:5 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* uni kembé-kembémboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya\f + \fr 4:5 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* Yerusalem ŋuno kopaŋgurí. \v 6 O qa-qa unindoro tapá uni Anas koya Kaiapas, Jon, Aleksanda ko tapá unindoro suwisawiyó kumi ŋuya ŋuno kopaŋgurí. \v 7 Asa Pita, Jon yorero keweroyemo yoroti kaŋiri ŋande osese yereŋgurí, “Yari wimbu da noŋgo rero ko danimboro owé ŋu rero o ŋu tari?” \p \v 8 Ŋunde yiqo, Yuqa Surumímbo Pita quroko maŋgoriní ŋande yimiraró, “Ye uniparetoro uni kembé-kembéye qu, ko ye uni pará-pará, \v 9 yembeka nore irisako uni khí piyimi ka o meté te inaro meté tete ŋuro osese nerewero nore ŋano noroti kaŋetero, hamómbe? \v 10 Asa yeya Israel unipare soso ŋuya ŋande iŋoyi, Yesu Kristo,\f + \fr 4:10 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro owímo uni ŋa meté tero itaka ye toŋeyemo kaŋete. Yendo Yesu rero tipiririko\f + \fr 4:10 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* uraŋgurí, quko Anutuko uni tapu koŋgo okokowoní otoqaró. \v 11 Eneko \b \q1 “‘wondo ŋuko ya re-re unindo ŋuro yaŋgurí, “Ŋu piyimi.” \q2 Quko ŋundo ya koro wondo korete-korete qu tunoqete.’ \m \v 12 Uni meyowo kawore nore rambaruru kama takawato. Dokoro uni soso nokono yoteŋgo quro owí kato nore rambaruru koŋgo kama noreweya. Yesu koro owímo naŋge.” \p \v 13 Ŋunde yiní uni pará-parámbo ŋande iŋaŋgurí, ko Yesu koya yariyó naŋge, sokome yano oro iŋo-iŋo ŋundiro kama rariyó. Quko irisa ŋundo mande kondé yero sasaro kama tariyó. Ŋunde ŋuroko iŋondata parámi taŋgurí. \v 14 Ko uni khí piyimi ŋu meté tero irisa ŋuya kaŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro uni pará-parámbo mandeyari topé tewero mepémo kini. \v 15 Asa irisa ŋu yori huru-huru rotoro mirako uriqo, epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí, \v 16 “Norendo uni ŋu do yerewato? Kho wimbí moré ka tari, ko unipare soso Yerusalem yoteŋgo qu iŋaŋgo. Re tapuŋowero mepémo kini. \v 17 Quko mande ŋando unipareko wimbo uweya koro. Ŋunde ŋuro mande kondé eneya yatoqo, uni meyowo ka owé ŋuro ka kama yimirowari,” yaŋgurí. \p \v 18 Asa neko yerero mande kondé ŋande yimiraŋgurí, “Yesu owímo mande kanata ka watí-watí ma yeyowero, ko owímo unipare kumi mande rondaqe ma yunowero.” \p \v 19 Yi Pita koya Jon koya mandeye topé ŋande yariyó, “Nore irisa Anutu koro mande qu rotoro yeŋo mande qu howewaro tiníqo, ŋumbeka Anutu toŋímo roneneŋowímbe ma kini? Yeŋombo qene rondaŋi qembe. \v 20 Dokoro norendo o qenerowó ko iŋarowó ŋuro mondó ta yowero mepémo kini.” \p \v 21 Ŋunde yiriqo, oresaka mande naŋge yunoro yoroti yendémo uriyó. Uni pará-parámbo irisa ŋu quhurí yunowero kheyó seqaŋgurí, quko mepémo kini, dokoro uniparetoro soraŋgurí. Hamó, unipare soso o tariyó ŋuro iŋoro Anutu owí hokoyaŋgurí. \v 22 Dokoro uni ŋu o wimbí moré\f + \fr 4:22 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* ka towori meté taró ŋuko kumima naru 40 ŋunde rotaró. \s1 Iŋondutu unipareto hariri ka taŋgurí \p \v 23 Asa yendémo uro topo-topoyarimboya koporo mande o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya yimiraŋgurí ŋu soso yariyó. \v 24 Topo-topoyarimbo maŋgoye koporo Anutu koya ŋande hariri taŋgurí, “Uni Parámi, keto sambo, noko, windi, o soso ŋuro quroko yote qu, ŋu yondowaró. \v 25 Komo Yuqa Surumímbo usinani Dewit,\f + \fr 4:25 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* keŋo sunará simóŋge maŋgó moŋgo mande ka riní tunoqiní ŋande yaró, \b \q1 “‘Do karo uni wini meyowombo newonde saŋgirí parámi teyaŋgurí? \q2 Do karo unipareto iŋondutu piyimi kina towoyaŋgurí? \q1 \v 26 Noko soso koro wiri yerete unindo kaŋero, \q2 ko uni kembé-kembéye koporo, \q1 Uni Parámimboya eneŋo Kristoyómboya owéyari \q2 rato umbuweya, ye iŋoyaŋgurí.’ \p \v 27 “Hamó horé, Herot,\f + \fr 4:27 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Antipas,” ŋundo Galili mira sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayómo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo Herot koro iwímbo Juda unipare soso wiri yiriníqo, Mariako Yesu pisiyaró.\f* Pontius Pailat, uni wini meyowo,\f + \fr 4:27 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* Israel unipare, soso ŋundo Yesu, keŋo sunará simóŋge rokóŋaró, ŋuro owí re umbuwero quro yendé ŋano kopaŋgurí. \v 28 Koporo o soso taŋgurí ŋuko komo keto wimbukepoya iŋo-iŋokepoya o ŋu tunoqeweya, yero rokóŋaró. \v 29 Asa itaka, Uni Parámi, mandeye piyimi ŋu iŋoya nore sunará simóŋge samaka nereka sasaro kama tero mandeke yesowoyowato. \v 30 Kandeke rero keŋo sunará simóŋge meté horé ŋu, Yesu, ŋuro owímo se khumo uni yori pitu ko meté tewaŋgo, ko o wimbí moré\f + \fr 4:30 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó tunoqewaŋgo.” \p \v 31 Hariri ŋu ti kini tiníqo, ya ŋuno kopaŋgurí quno ŋuno kunduru raŋoní yukuwaró. Ko Yuqa Surumímbo eneno maŋgoriní sasaro kama tero Anutu koro mande qu yesowaŋgurí. \s1 Iŋondutu unipareto onoŋoye koporo epe ino-ino taŋgurí \p \v 32 Iŋondutu unipare soso newonde kanata na, iŋo-iŋo kanata na taŋgurí. Uni kato ene oka qu qenero ŋande kama yaró, “O ŋuko neneŋo qu naŋge.” Kini, oye soso ŋuko uni soso koro qu ŋuya. \v 33 Ko asá yerewí uni\f + \fr 4:33 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋundo Uni Parámi Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro mande yesowoyaŋgo, ko mandeye muko wimbí parámi horé. Ko samaka-samaka tuwó ŋu\f + \fr 4:33 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* parámi saŋayemo ŋuno yora. \v 34 Uni ka keweroyemo ŋuno otoro kama tukuni teyara. Dokoro uni soso yaye, miraye soweyoro wondo ŋu re mahero \v 35 asá yerewí uni kandeyemo ŋuno roto yunaŋgurí. Yunoyi rondaŋero uni otoro tukuni teyaŋgurí qu yunoyaŋgo. \p \v 36 Uni kako, owí Josep, ŋuno yora. Asá yerewí unindo, “Barnabas,” ŋunde ye nekaŋgurí. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, “Uni newondeye rukisoyote.” Ŋuko Liwai koro sowe qu ka,\f + \fr 4:36 \ft “\fk Liwai \ft koro sowo qu ka” - Liwai ŋuko \fk Yakop \ft koro naŋuní, asa ŋundiro Israel uniparetoro puko ka. Anutuko Liwai koya eneŋo sowe qu horé kho ka yunaró. Enendo \fk Ya Surumímo \ft ŋuno o soso roŋgaruwoyaŋgurí.\f* ko nimímbo Saipras noko mosowímo ŋuno pisiyaró. \v 37 Asa enendo mirayó kawore soweyoro wondo ŋu rero mahero asá yerewí uni kandeyemo roto yunaró. \c 5 \s1 Ananaias, Sapaira o kaná-kaná tariyó \p \v 1 Asa uni kako, owí Ananaias, koya parí muko, owí Sapaira, ŋuno yariyó. Ananaiasko mirayó kawore soweyoro \v 2 parímboya newonde kanata tero wondo kumi eneŋombo tapuŋoro kumi naŋge re mahero asá yerewí uni\f + \fr 5:2 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* kandeyemo roto yunaró. \p \v 3 Ŋunde roto yunoní Pitako ŋande yaró, “Ananaias, ke date koro Monimbuko newondekemo maŋgoriní Yuqa Surumí kanáŋoro mira koro wondo qu kumi tapuŋote? \v 4 Komo, kama soweyaró quno, mira ŋuko keŋo qu naŋge, ko imemoŋgo soweyoro keŋombo naŋge wondo ŋu sopa, hamómbe? Date koro otete ŋu newondekemo iŋote? Keko uni ka kama kanáŋote. Kini, Anutu kanáŋote.” \p \v 5 Yiníqo, Ananaias mande ŋu iŋoro rokaráŋoro umburo kindo khumaró. Uni soso ene khumaró ŋuro piŋa mande iŋaŋgurí qundo sasaro parámi taŋgurí. \v 6 Ko uni keta qundo mahero ukúŋo rero tuwipo pokamoro re tapuŋaŋgurí. \p \v 7 Imemoŋgo naru tukuni naŋge eneŋo parímbo kamí khumaró ŋu kama iŋoro maheró. \v 8 Mahiní Pitako ŋande oseseyaró, “Ke yeka iŋowe. Wondo ŋu re mahiri, ŋuko mirayari soweyariyó ŋuro kimoyó sosope, ma kini?” \p Yiní ŋande yaró, “Iyo, ŋuro kimoyó soso.” \p \v 9 Yiní Pitako ŋande miraró, “Date koro yarindo Uni Parámimboro Yuqa qu towoŋowero mande kusiyariyó ŋu? Iŋo, uni kameŋge re tapuŋoteŋgo ŋuno qu mahero makono kaŋeyoteŋgo. Ke ŋuya kore uyarewaŋgo ŋu.” \v 10 Yiní waka ta rokaráŋoro Pita khímo umburo kindo khumaró. Khumoní simó keta qundo ya quroko oro pare ŋu qeniqo, ŋu ŋuya khumaró. Rero koroworo oro kamí roroworo tapuŋaŋgurí. \v 11 Ko Anutu koro huru-huru soso\f + \fr 5:11 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋuya unipare soso o tunoqaró ŋuro iŋaŋgurí ŋuya sasaro parámi taŋgurí. \s1 Asá yerewí uni ŋundo se khumo uni qambu yori meté taŋgurí \fig Iŋondutu unipare soso Ya Surumí ŋuno Solomon koro Ya Yokonemo ŋuno kopaŋgurí.|alt="Solomon's colonnade" src="LB00248B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="ACT 5:12" \fig* \p \v 12 Asa asá yerewí uni\f + \fr 5:12 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋundo o wimbí moré\f + \fr 5:12 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó unipare keweroyemo taŋgurí. Ko iŋondutu unipare soso ŋundo newonde kanata tero Ya Surumí\f + \fr 5:12 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno Solomon koro Ya Yokoneyómo ŋuno kopoyaŋgurí. \v 13 Uni kumi eneya kopowero ŋuro sasaro taŋgurí, quko unipareto uni ŋuno kopoyaŋgo ŋuro metéŋoyaŋgurí. \v 14 Ŋunde ŋuroko uni qambu, pare qambu ŋuya Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí. \v 15 Ŋunde tiqo, kumimbo se khumo uni yorero kheko yakutíyemo yorotoyi Pitako mahiníkata eneŋo yoŋoyómbo poka yereweya. \v 16 Topoyembo se khumo unindoya uni yuqa pusú\f + \fr 5:16 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* soso qundo rambaruru yereyaŋgo ŋu yorero yendé Yerusalem kutaqemo ŋu noŋgo mahiqo, yori meté taŋgurí. \s1 Sambo simómbo asá yerewí uni kusi-kusi yano samaka yereró \p \v 17 Asa o qa-qa unindoro tapá unindoya\f + \fr 5:17 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* eneŋo topé-topé ŋuya, asa Sadyusi koro huru-huru kumi,\f + \fr 5:17 \ft “\fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* ŋundo soso otoqoro newonde tutu tero \v 18 asá yerewí uni\f + \fr 5:18 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋu yondoworo yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí. \v 19 Quko suwonoko Uni Parámimboro sambo simó\f + \fr 5:19 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kato kusi-kusi ya ŋuro makoyó kosoro yoriní mirako umbuŋgurí. Umburo ŋande yimiraró, \v 20 “Ye uya Ya Surumí\f + \fr 5:20 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuro yendémo ŋuno kaŋeya unipare yoto-yoto keta ŋaro yimiri,” yaró. \p \v 21 Ita saraŋoní Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno oro mande rondaqe unipare yunaŋgurí. \p Ŋu naruko ŋuno naŋge o qa-qa unindoro tapá unindoya topé-topémboya mahero huru-huru parámi ŋu owí Sanedrin, Israel koro sopo-sopo uni soso ŋu, neko yereŋgurí. Neko yiri huruworo kumba tukuni kumi asá yerewí uni ŋu kusi-kusi ya noŋgo yore mahi, yero yaŋgurí. \v 22 Quko uni ŋu kusi-kusi ya quroko ŋuno kama yiyaŋgurí. Asa ko rohoréŋo mahero ŋande yimiraŋgurí, \v 23 “Nore kusi-kusi ya ŋuro makoyó qeneteto ŋu, mako ŋu towi kondériní unindo mako ŋu ene-ene sopo wuririyoyoteŋgo. Quko mako kosoro uni ŋu quroko ŋuno kama yiyato.” \v 24 Ŋunde yiqo, Ya Surumímboro sopo-sopo unindoya o qa-qa unindoro tapá uni ŋuya iŋondataqero, “Do ka tunoqeweya?” ye iŋaŋgurí. \p \v 25 Asa uni kato mahero ŋande yimiraró, “Iŋoyi, uni yore kusi-kusi yano yorotaŋgo ŋuko itakako Ya Surumí ŋuro yendémo ŋuno kaŋero mande rondaqe unipare yunoyoteŋgo.” \v 26 Ŋunde ŋuro Ya Surumímboro sopo-sopo uni ŋuya kumba tukuni ŋuya uyaro asá yerewí uni ŋu yore maheŋgurí. Quko mondó ta yondowaŋgurí, dokoro unipareto wondo raŋo nurowaŋgo, ye soraŋgurí. \s1 Asá yerewí unindo uni pará-pará toŋeyemo mande yesowaŋgurí \p \v 27 Asa yore mahero Sanedrin\f + \fr 5:27 \ft “\fk Sanedrin\ft ” ŋuko uni kembé-kembémboro huru-huru ka. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft soporo Juda unipare sopo yereyaŋgo.\f* huru-huru uni toŋeyemo yorotaŋgurí. Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo ŋande yimiraró, \v 28 “Norendo komo ŋande yero kusi yeretowó, ye uni ŋaro owímo mande rondaqe unipare ma yunowero. Quko watí-watí yeyuri mandeye ŋundo Yerusalem maŋgorete. Ko uni ŋu khumaró ŋuro potó ŋu nore nunowero ŋuro kondé ye iŋoyoteŋgo.” \p \v 29 Ko Pita koya asá yerewí uni kumimboya mande topé ŋande yaŋgurí, “Norendo Anutu koro mandí howeyoteto, unindoro mandeye kini. \v 30 Yendo Yesu rero te kano poroworo uri khumaró ŋu. Ko usisambananimboro Anutu ŋundo okokowoní pitu ko otoqaró. \v 31 Anutuko re oro kandí kondéwore rotoro owé parámi inoní noreŋo kembénani tunoqaró. Ŋunde tunoqero nore rambaruru koŋgo noreweya. Ŋunde tunoqiní Israel unindo newonde rohoré tiqo, quhuríye se rotoweya. \v 32 Ko nore o soso ŋu qenetowó ŋuro mande yesowoyoteto. Ko Yuqa Surumí ŋuya ŋuro yesowoyote. Anutuko Yuqa ŋu re unipare mandí howeyoteŋgo ŋu yunoyote.” \s1 Gamalielko uni pará-pará iŋo-iŋo mande yunaró \p \v 33 Ŋunde yi Sanedrin\f + \fr 5:33 \ft “\fk Sanedrin\ft ” ŋuko uni kembé-kembémboro huru-huru ka. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft soporo Juda unipare sopo yereyaŋgo.\f* huru-huru uni ŋundo saŋgirí tero yurato khumowaŋgo yaŋgurí. \v 34 Quko Sanedrin koro uni ka, Farisi uni ka,\f + \fr 5:34 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* owí Gamaliel, ŋundo otoqo kaŋaró. Ŋuko hutuŋo mande ŋuro rondaqe-rondaqe uni, ko unipareto ará te inaŋgurí. Asa yimironí asá yerewí uni soŋga wosoro mirako uŋgurí. \v 35 Uyiqo, enendo huru-huru ŋu ŋande yimiraró, “Ye Israel uni, ye oka unino teweroqo meté iŋoroqota. \v 36 Qeni, soŋga komo quno ŋuno uni ŋu owí Teutasko otoqoro yaró, ‘No owéne moré,’ yiní uni 400 ŋunde uyare howeyaŋgo. Quko wiri yerete uni ŋundo uroní khumoní topé-topé sore wisikaraŋoro o taŋgurí ŋu roti kina umburó. \v 37 Tukú wiri yerete unindo unipare owéye nakayáŋowero mande kondé yaró quno, ŋuno uni ka owí Jutas, Galili noŋgo uni ŋundo otoqoro unipare kumi iŋo-iŋoye wosoní otoqoro kuma taŋgurí. Wiri yerete uni ŋundo uni ŋuya uroní khumaró, ko eneŋo uniyó soso wisikaraŋaŋgurí. \v 38 Asa itaka nondo ye yimiroteno, uni yondowoteŋgo ŋu yorotika kina yowaŋgo. Dokoro o teyoteŋgo ŋuko unindoro iŋo-iŋo ŋu naŋge howeyote tiníqo, kina umbuweya. \v 39 Quko o teyoteŋgo ŋuko Anutu koro iŋo-iŋo howeyote tiníqo, yendo kusi yerewero mepémo kini. Ye yate Anutu koya kuma tewaŋgo koro.” Ŋunde yiníqo, eneŋo mandí howewero mande kusiyaŋgurí. \p \v 40 Asa asá yerewí uni ŋu neko yerero yore haususu yerero Yesu owímo mande ma yeyowero yero yoroti toŋeŋgurí. \v 41 Ŋunde ŋuro Sanedrin huru-huru ŋu yorotoro mirako uro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro Anutuko iŋo yunoro rokó yiriní Yesu owí riqo, unindo eneŋo owéyari ri umburó. \v 42 Kowe naru rokóŋoro yayemo ŋuno ko Anutu koro Ya Surumímo\f + \fr 5:42 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno ene unipare mande rondaqe yunoro miti mande ŋande yesowoyaŋgo, ko Kristo ŋuko\f + \fr 5:42 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* Yesu naŋge. \c 6 \s1 Samaka-samaka uni kande saŋiyoro irisa qu rokó yereŋgurí \p \v 1 Ŋu naruko ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare qambu\f + \fr 6:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* tunoqaŋgurí. Ŋunde ti kumi Grik mande yeyaŋgo qundo kumi Hibru mande yeyaŋgo quya kisikasa mande ka yaŋgurí. Ŋande yaŋgurí, “Ko yendo o qoyemboro unipare yunoyoteŋgo quno ŋuno noreŋo wapu ŋundo o kama siyoyoteŋgo,” yaŋgurí. \v 2 Asa ko asá yerewí uni\f + \fr 6:2 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* 12 ŋundo iŋo-iŋo rewero unipare soso neko yiri mahi ŋande yimiraŋgurí, “Asa nore Anutu koro mande yesowowero kho qu rotoro o qoyemboro rondaŋe yunowero kho tewato tiníqo, ŋu meté kini. \v 3 Ŋunde ŋuro, uni topo, uni kande saŋiyoro irisa keweroyemo ŋano qu seqa yiri, ŋu owéye unipare toŋeyemo meté yote qu, ko iŋo-iŋoye meté qu, ko Yuqako ŋu quroko yote qu. Norendo kho ŋu yunato sopowaŋgo. \v 4 Noreŋombo kho tero hariri tero Anutu koro mande qu yesowoyowato.” \p \v 5 Ŋunde yiqo, ŋuro metéŋaŋgurí. Asa Stiven rokóŋaŋgurí, ŋuko iŋondutuyó kondé, ko Yuqa Surumímbo ŋuno maŋgoreyara. Uni meyowo rokó yereŋgurí ŋuko ŋandiro: Filip, Prokorus, Nikanor, Timon, Paremenas ko Nikolas. Nikolas ŋuko uni wini meyowo\f + \fr 6:5 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* Antiok yendé moŋgo qu, enendo Juda koro muríye howeyara. \v 6 Asa enendo uni ŋu rokó yerero yoroti kaŋi asá yerewí uni ŋundo hariri tero kandeye saŋayemo raŋgurí. \p \v 7 Ko Anutu koro mande qu usaye toŋeró. Toŋiní unipare qambu Yerusalem ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare tunoqaŋgurí. Ko o qa-qa uni\f + \fr 6:7 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* kumi ŋuya iŋondutuwoyaŋgurí. \s1 Unindo Stiven mande kho inaŋgurí \p \v 8 Asa Anutuko samaka-samaka tuwó koya wimbu koya Stiven inoní o wimbí moré\f + \fr 6:8 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó unipare keweroyemo teyaró. \v 9 Ŋunde tiní uni kumimbo otoqoro Stiven koya mande saŋgirí teyaŋgo. Ŋu uni ŋuko Juda koro huru-huru ya\f + \fr 6:9 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kanata noŋgo qu, huru-huru ya ŋu ŋande ye nekoyaŋgurí, “Uni Oroso yereŋgurí qu,” \f + \fr 6:9 \ft “Uni Oroso yereŋgurí qu” - ŋuko Juda uni kumi komo meyowomboro kho simó teyate uni parámiyembo oroso yereŋgurí qu naŋge.\f* yaŋgurí. Uni ŋuko Sairin yendé, Aleksandria yendé, Silisia mira ko Esia mira koŋgo qu. \v 10 Mande saŋgirí eneya yaŋgurí, quko mandeyembo eneŋo iŋo-iŋoyó ŋuya Yuqapo mandí yaró ŋuya takawero mepémo kini. \p \v 11 Asa saŋgirí ŋundo kota-kota uni siyoro iŋo-iŋo ka yunoyi Stiven ŋuro ŋande yaŋgurí, “Enendo Moses\f + \fr 6:11 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* koya Anutu koya yesará yiriní nore iŋatowó.” \p \v 12 Ŋundiro naŋge enendo uniparetoya uni kembé-kembéyemboya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya newondeye ri otoqoní Stiven kondé toworo Sanedrin\f + \fr 6:12 \ft “\fk Sanedrin\ft ” ŋuko uni kembé-kembémboro huru-huru ka. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft soporo Juda unipare sopo yereyaŋgo.\f* huru-huruko ŋuno re maheŋgurí. \v 13 Re mahero kota-kota uni ŋu ŋuya yore yoroti kaŋero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋando Ya Surumímboya\f + \fr 6:13 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* hutuŋo mande\f + \fr 6:13 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuya huwó mande suki-suki yeyote. \v 14 Yiní ŋande iŋatowó, ‘Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋundo ya ŋu rambaruruworo Mosesko otete nunaró ŋu rohoréŋoweya.’” \p \v 15 Uni soso huru-huruko ŋuno kunditaŋgurí ŋundo Stiven kondé toŋete qeneŋgurí, ko umu-kembé qeneŋgurí muko sambo simó\f + \fr 6:15 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* umu-kembé qembe taró. \c 7 \s1 Stivenko uni pará-pará toŋeyemo mande yesowaró \p \v 1 Asa o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 7:1 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* ŋundo ŋande yaró, “Mande yeteŋgo ŋumbe hamómbe ma kini?” \p \v 2 Yiní Stivenko ŋande yaró, “Uni topo, awa okite, iŋoyi. Komo Anutu meté horé ŋundo Abrahamko tunoqaró. Ŋu naruko ŋuno Abraham Mesopotemia mirako ŋuno watí yora, Haran yendémo kama oró. \v 3 Asa tunoqero ŋande miraró, ‘Ke mirake, topoke yorotoro mira ka witú kerewano quno ŋuno toŋe qembe,’ yaró. \p \v 4 “Asa ko Abraham Kalitia mira ŋu rotoro Haran oró. Imemoŋgo iwí khumoní Anutuko riní ŋa mira ye itaka ŋano yoteŋgo ŋano maheró. \v 5 Riní mahero mira tomó karo simburí kama taró, ko simó moré kini taró. Quko Anutuko mande kusiyoro ŋande miraró, ‘Keya sowekepoya mira parámi ŋaro simburí tunoqewaŋgo.’ \v 6 Yero ŋande yaró, ‘Keŋo soweke uni meyowomboro mirako yotoro kasirayemo yuriqo, kumima naru 400 quroko o piyimi te yunowaŋgo. \v 7 Imemoŋgo nondo unipareto o piyimi te yunowaŋgo ŋuro yore ronda yerewe sowekepo mira ŋu roto toŋero mahero ŋa mirako ŋano potoruku te nunowaŋgo.’ \v 8 Ko Anutuko Abraham koya mande kondé ka kusiyoro koweye toŋowero murí ŋu inaró. Ŋundiro naŋge Abrahamko Aisak pisiyoro naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde kini tiní kowí toŋaró. Ko Aisakiko Yakop pisiyoro ŋunde naŋge te inaró, ko Yakopko usi-sinani 12 ŋu pisi yerero ŋunde naŋge te yunaró. \p \v 9 “Asa usi-sí ŋundo koneye Josep koro newonde tutu tero towo roti uni kato kimoro Isip ŋuno uŋgurí. Quko Anutuko ŋuno eneya yotoro \v 10 quhurí soso korowaró ŋu noŋgo rero samakaŋaró. Samakaŋoro iŋo-iŋo meté horé inoní Isip koro wiri yerete uni, “Pero,” ye nekaŋgurí, ŋundo Josep ŋuro metéŋoro riní Isip mira koya wiri yerete unindoro suwisawiyó soso koro uni kembéye yora. \p \v 11 “Imemoŋgo korare Isip koya Kenan mirako ŋuno tunoqiní unipareto quhurí parámi korowaŋgurí, ko usi-sinani o newero qu seqaro qenewero mepémo kini. \v 12 Asa Yakopko o newero qu Isip ŋuno yote ŋu iŋoro naru koretero noreŋo usi-sinani asá yiriní uŋgurí. \v 13 Ko naru irisayómo ŋuno uŋgurí quno ŋuno Josepko tunomo topé-topé yimiraró, ‘No Josep.’ Ŋunde ŋuro Peroko Josep koro wini quro iŋaró. \v 14 Asa Josepko iwí Yakop koya suwisawiyómboya soso ŋu mahewaŋgo, yero neko yereró. Ŋuko unipare 75 ŋundiro. \v 15 Nekoní Yakop Isip ŋuno uró. Yate-yate eneya usi-sinani soso ŋuya khumiqo, \v 16 ukúye yorero pitu Sekem yendémo oŋgurí. Komo Abrahamko wondo silwa kumi Hamor soweyó yunoro uni tapu ka Sekem ŋuno kimaró. Asa uni tapu ŋuno soso tapu yereŋgurí. \p \v 17 “Komo Anutuko Isip rotowero naru karo mande kusiyoro Abraham miraró. Asa naru ŋu kutaqe mahiní usi-sinani qambu tero Isip mira ŋu maŋgoraŋgurí. \v 18 Ko yate-yate wiri yerete uni ka Isip ŋuno tunoqaró, ŋuko Josep ŋuro kama iŋaró. \v 19 Uni ŋundo usi-sinani kaná yerero o piyimi te yunoro kondé yimiraró, oŋa pisiyoteŋgo ŋu se sikuno yorotika khumoyi, yaró. \p \v 20 “Ŋu naruko ŋuno Moses nimímbo pisiyaró, ko ŋuko simó meté horé. Iwí-nimímbo yano sopoyori kombo kapusa kini tiní \v 21 rero sikuno rotariyó. Ŋunde rotori Pero koro nambunímbo simó ŋu rero ene naŋuní qembe sopoyaró. \v 22 Sopoyoní Mosesko Isip koro iŋo-iŋo ŋu soso reyara. Ko ŋuko mande yewero wimbí rero kho kondé teyara. \p \v 23 “Asa Mosesko kumima naruyó 40 ŋunde kini tiní eneŋo topé-topé Israel yiyowero iŋaró. \v 24 Uyariní Isip uni kato Israel uni ka roworemoyaró. Mosesko ŋu qenero Israel uni ŋu samakaŋoro Isip uni o piyimi te inoyaró ŋu uroní khumaró. \v 25 Ŋunde tero ŋande iŋaró, uni topémbo ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ‘Anutuko Moses kandímbo nore rambaruru koŋgo yoreweya.’ Ŋunde iŋaró, quko topé-topémbo kama iŋoyi tondaŋaró. \v 26 Asa ita saraŋoníqo, uni topé irisa kuma tariyó ŋu yiyoro mepa mande ŋande yaró, ‘Yarikaŋge ŋunde ma tewero. Do karo yariŋombo naŋge roworemoyotiri?’ \p \v 27 “Uni ŋu topé roworemoyaró ŋundo Moses pitoro ŋande yaró, ‘Ke dando koriní nore wiri nerero ronda nerewero tete? \v 28 Keto suwo Isip uni ŋu uri khuma ŋunde naŋge nombe nurowero tete?’ \v 29 Ŋunde yiní Moses sore toŋero mira meyowo, Mitian mirako, ŋuno kunditero, yate naŋo-simó irisa pisi yereró. \p \v 30 “Asa imemoŋgo kumima naru 40 ŋunde kini tiní, sambo simó\f + \fr 7:30 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kato mira wimbímo Sainai purí kutaqemo ŋuno te kunzi qayara quno ŋuno eneno tunoqaró. \v 31 Tunoqiní Mosesko iŋondata parámi tero qenewero woso uyaro Uni Parámimboro maŋgó iŋoní ŋande yaró, \v 32 ‘No keŋo usiŋgeporo Anutuye, asa Abraham, Aisak, Yakop koro Anutuye,’ yaró. Ŋunde yiní Moses iŋoro yukuworo qenewero sasaro taró. \p \v 33 “Asa Uni Parámimbo ŋande miraró, ‘Khe punu-punu kheŋgemo ŋu se roto. Ke mira ŋano kaŋeyote ŋako surumí. \v 34 No uniparene Isip yoteŋgo ŋu quhurí korowoyoteŋgo ŋu hamó yiyoyoteno. No tendoye iŋoyoteno, ko itaka oroso yerewero koro umbuteno. Asa otoqoka koreweka Isip u.’ \p \v 35 “Ŋu Moses ŋuko, komo unindo huwóŋoro ŋande yaŋgurí, ‘Ke dando koriní nore wiri nerero ronda nerewero tete?’ Asa uni ŋu naŋge, sambo simó te kunziko tunoqaró quno ŋuno Anutuko asáŋoní wiri yerete uni tero unipare kimo yerewero uni\f + \fr 7:35 \ft “\fk kimo yerewero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* tunoqaró. \v 36 Enendo unipare yore oro o wimbí moré\f + \fr 7:36 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó Isip ŋuno taró, ko windi mandumimo taró, ko mira wimbímo kumima naru 40 quroko ŋunde taró. \p \v 37 “Ŋu Moses ŋundo Israel unipare ŋande yimiraró, ‘Anutuko ye keweroye moŋgo ka riní ye-ye uni ka no qembe tunoqeweya.’ \v 38 Enendo uniparetoro huru-huru keweroko mira wimbímo yora, ko sambo simó Sainai mira purímo miraró koya noreŋo usi-sinanimboya kewero uni tunoqaró. Enendo yoto-yoto koro mande qu ŋu rero nore nunaró. \p \v 39 “Quko usi-sinani muko mandí iŋowero piyimiŋaŋgurí. Kini, ŋunde pitoro newondeye rohoréŋoro Isip koro qene nuŋgu tero \v 40 Aron ŋande miraŋgurí, ‘Keto noreŋo anutunani kumi yondowoka korete uyari yohowewato. Dokoro Moses ŋando nore Isip noŋgo nore ŋano maheró, ŋu dana u, nore kama iŋoteto,’ yaŋgurí. \v 41 Ŋu naruko ŋuno makao simó kapí-kapí ka toworo anutu kota-kota koro o qa-qa tero oka towaŋgurí ŋuro niŋgu-niŋgu tero hoho teyaŋgo. \v 42 Ŋunde tiqo, Anutuko huwó yiriní o kondé kumi samboko yote ŋuro potoruku te yunaŋgurí. Kako komo suki ye-ye unindoro sokomeko o ŋuro mande ka ŋande nakayáŋaŋgurí, \b \q1 “‘Ye Israel koro wini qu, \q2 komo ye kumima naru 40 ŋunde mira wimbímo ŋuno yotoro \q2 o qa-qa enesó-enesó no kama te nunaŋgurí, hamómbe? \q1 \v 43 Kini, ye Molok koro tuwi yamaru ŋu re hokoro \q2 yeŋo anutuye Repan koro tutu ŋuya re hokaŋgurí. \q1 Ŋu kapo-kapo towaŋgurí ŋu ye potoruku te inoyaŋgurí. \q2 Asa ko nondo ye yohowewe Bapilon amuno uwaŋgo.’ \p \v 44 “Asa usi-sinanimbo Anutuko hutuŋo mande yunaró ŋuro tuwi yamaru ka raŋgurí. Anutuko ya ŋuro kapo-kapo Moses witúŋoro, ‘Ŋandiro naŋge re qembe,’ ye mironí ŋunde taŋgurí. \v 45 Ko yate-yate Anutuko mira ŋaro simburí enesó-enesó ŋu yohowiní usisambananimboya Josua koya tuwi yamaru ŋu re maheŋgurí. Ŋano yuri, yate-yate Dewit\f + \fr 7:45 \ft “\fk Dewit\ft ” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.\f* tunoqaró. \v 46 Tunoqiní Anutuko ŋuro metéŋoní Dewitko Yakop\f + \fr 7:46 \ft “\fk Yakop\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, owí kako “Israel”.\f* koro Anutu quro ya hamó ka rewero hariri taró. \v 47 Quko Solomonko ya ŋu raró. \p \v 48 “Ŋunde raró, quko Anutu Koreko Horé yote ŋundo uni ya reyoteŋgo quno ŋuno kama yote. Hamó, ye-ye uni\f + \fr 7:48 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* kato ŋande yaró, \q1 \v 49 “Uni Parámimbo ŋande yete, \q2 ‘Sambo ŋuko neneŋo yakutí kunditewero qu \q2 ko noko ŋuko khene re ŋuno kheteyoteno. \q1 Do ya kiraró ka neneŋo rewaŋgo, \q2 ko dano kunditero imaqewano? \q1 \v 50 Neneŋo kandenembo o soso towanowó, hamómbe?’” \f + \fr 7:50 \ft Aisaia 66:1-2\f* \p \v 51 Asa ŋunde yero Stivenko ŋande yaró, “Yeko mande wenda-wenda uni. Yeŋo newondeye, kusumboye muko kape uni ŋunde qembe.\f + \fr 7:51 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* Ye naru rokóŋoro usisambaye ŋunde qembe tero Yuqa Surumímboya kuma teyoteŋgo. \v 52 Do ye-ye uni ka yora, asa usisambayembo o piyimi kama te yunaŋgurí? Ko ye-ye uni kato uni roneneŋowí maheweya ŋuro yesowaŋgurí, ŋu ŋuya usisambato yuri khumaŋgurí. Ko itaka yendo uni roneneŋowí ŋu turiri re inoyi uri khumaró. \v 53 Yeko Anutu koro hutuŋo mandeyó\f + \fr 7:53 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* sambo simó kandeye moŋgo raŋgurí, quko ye ŋu kama howeyoteŋgo.” \s1 Wondopo Stiven uraŋgurí \p \v 54 Asa uni pará-parámbo mande soso ŋu iŋoro saŋgirí parámi tero Stiven qenero metoye kindotaŋgurí. \v 55 Quko Yuqa Surumímbo Stiven quroko maŋgoriní, sambo saŋano kondé toŋetero Anutu koro sine parámi qenero, Yesu ŋuya Anutu koro kandí kondésina kaŋeyoní qenero \v 56 ŋande yaró, “Qeni! Sambo kosoní Unindoro Naŋuní Anutu koro kandí kondésina kaŋiní qeneteno.” \p \v 57 Ŋunde yiníqo, kondé piyimi nekoro kusumboye wisumuŋoro otoqoro Stivenko kopo kheŋgeŋoro \v 58 toworo yendé hoŋgo andusina roti umbuní wondo raŋo utoyaŋgo. Ko uni ene o piyimi taró ŋuro yesowaŋgurí ŋundo kowe punu-punu piruye\f + \fr 7:58 \ft “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí.\f* se rotoro se simó keta, owí Sol, ŋuro khímo raŋgurí. \p \v 59 Wondopo utoyuriqo, Stiven ŋande hariri taró, “Uni Parámi Yesu, yuqane re!” \v 60 Ko potoruku rero kondé ŋande nekaró, “Uni Parámi, keto quhurí ŋaro topé ma te yunowero.” Ŋunde yero ete khumaró. \c 8 \m \v 1 Ko Stiven uri khumaró quno ŋuno Solko qenero ŋuro metéŋoyaró. \s1 Anutu koro huru-huru ŋundo quhurí koroworo wisikaraŋaŋgurí \p Ŋu naruko ŋuno Yerusalem ŋuno unindo saŋgirí tero hurí rero iŋondutu koro huru-huru ŋu o pi-piyimi te yunoyaŋgo. Asa ko soso sorero Judia mirako, Samaria mirako ŋuno wisikaraŋaŋgurí. Asá yerewí uni ŋundo naŋge Yerusalem ŋuno yaŋgurí. \v 2 Uni kumi Anutu koro murí howeyaŋgo ŋu Stiven re tapuŋoro tendo parámi taŋgurí. \v 3 Quko Solko iŋondutu koro huru-huru ŋu rambaruru yereyara. Enendo yayemo oro uni ŋuya pare ŋuya yowosoro uro kusi-kusi yano yorotaró. \s1 Filipko Samaria mirako ŋuno mande yesowaró \p \v 4 Asa unipare ŋu sorero wisikaraŋo uyaro yendé enemo-enemo toŋero miti mande\f + \fr 8:4 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowaŋgurí. \v 5 Filipko Samaria mirako\f + \fr 8:5 \ft “\fk Samaria \ft mira” ŋuko Judia mira koya Galili mira koya keweroyarimo yora. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí.\f* ŋuno yendé kano uro ŋu Kristo ŋuro\f + \fr 8:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* yesoworo yimiraró. \v 6 Yimitoro o wimbí moré\f + \fr 8:6 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* tiní unipare qambu qundo kondé toŋetero mandí yaró ŋuro kusumbo raŋgurí. \v 7 Dokoro enendo yuqa pusú\f + \fr 8:7 \ft “\fk yuqa pusú\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* qambu uni quroyemo yaŋgurí ŋu yohowiní kondé kiwero yorotoro toŋeŋgurí. Ko uni qambu wimbuye khumaró, ko kheye piyimi mu, ŋu yoriní meté taŋgurí. \v 8 Ŋunde ŋuro yendémo ŋuno niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. \s1 Saimon, ŋu o wimbí moré piyimi mu teyara uni ŋuro sowo mande qu \p \v 9 Uni ka ŋu yendémo ŋuno yaró, owí Saimon. Enendo o wimbí moré piyimi kumi teyoní Samaria unipareto qenero newondeye uroní niŋgu-niŋgu teyaŋgurí. Ko eneŋo owí hokoyaŋgurí. \v 10 Unipare owéye moré mu ko owéye moré kini qu ŋu soso mandí iŋoro ŋande yaŋgurí, “Uni ŋako Anutu koro wimbí parámi qu reyote.” \v 11 Ŋunde yaŋgurí, dokoro naru piru ŋundiro o wimbí moré ŋu teyoní newondeye uraró. \v 12 Quko Filipko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 8:12 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ko Yesu Kristo owí ŋuro miti mande qu yesowaró quno ŋuno uni ŋuya pare ŋuya iŋondutu tero sono raŋgurí. \v 13 Ko Saimon ŋuya iŋondutu tero sono raró. Enendo Filip koya uyaro Filipko o wimbí moré parámi teyaró qu qenero newondí uroní niŋgu-niŋgu taró. \p \v 14 Asá yerewí uni\f + \fr 8:14 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* Yerusalem ŋuno yotoro mande piŋa ŋande iŋaŋgurí, asa Samaria uni Anutu koro mande qu raŋgurí. Asa ŋunde iŋoro Pita koya Jon koya asá yiri eneno uriyó. \v 15 Uro Yuqa Surumí saŋayemo umbuweya ŋuro hariri tariyó. \v 16 Dokoro Uni Parámi Yesu owímo sono raŋgurí naŋge, Yuqa ŋundo keweroyemo ka saŋano kama umburó. \v 17 Asa kandeyari saŋayemo riri, Yuqa raŋgurí. \p \v 18 Asa Saimonko asá yerewí uni irisa ŋu yiyoní kandeyari unipare saŋayemo riri Yuqa raŋgurí. Ŋunde ŋuro wondo yunowero tero ŋande yaró, \v 19 “Yarindo wimbu ŋu ka re no ŋuya nunorika no kandene rero uni ka saŋano rewano ŋuko Yuqa reweya.” \p \v 20 Yiní Pitako ŋande miraró, “Ke Anutu koro puriŋo kimowero quro iŋote! Ŋunde ŋuro wondoke muko keŋomboya piyo tewari! \v 21 Keto mande yesowowero kho qu tewero mepémo kini, dokoro Anutu toŋímo newondeke muko roneneŋowí kini. \v 22 Ŋunde ŋuroko oteteke piyimi ŋuro surumí tero newonde rohoré teya Uni Parámiwore hariri teka newondekemo o piyimi iŋoyote ŋuro quhurí ŋu re rotoní. \v 23 Dokoro no ke kiyo iŋoteno, ko keŋo newondeke piyo tiní quhurímbo kondé kusi kereyote.” \p \v 24 Ŋunde yiníqo, Saimonko mande topé ŋande yaró, “Yari Uni Parámiwore hariri tirika no samaka niriní o piyimi ŋuro yitiri ŋuko nono kama tunoqiní,” yaró. \p \v 25 Asa Yesu ŋuro yero Uni Parámimboro mande qu yesowori kini tiní pitu ko Yerusalem oro yendéne-yendéne Samaria khewore miti mande\f + \fr 8:25 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesoworo oriyó. \s1 Filipko Itiopia unino miti mande yesowaró \p \v 26 Asa Uni Parámimboro sambo simómbo\f + \fr 8:26 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* Filip ŋande miraró, “Otoqoya khe Yerusalem rotoro Gasa yendémo ŋuno uyote ŋuwore u.” Khe ŋuko mira wimbíwore uyote. \v 27 Asa yiní Filip otoqoro toŋeró. Kheko ŋuno Itiopia mira koro uni ka qeneró. Ŋuko Itiopia koro wiri yerete pare, Kandake,\f + \fr 8:27 \ft “Kandake” ŋuko Itiopia mira koro wiri yerete pare soso quro owé ka.\f* ŋuro kho uniyó ka. Enendo onoŋoyó soso sopoyaró. Komo potoruku te inowero quro Yerusalem oní \v 28 kini tiní rohoréŋoro uyaró. Uyaro karis saŋano kunditero ye-ye uni\f + \fr 8:28 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* Aisaia koro sokome qu weyaró. \v 29 Asa Yuqako Filip miraró, “Uyareya karis ŋuro taŋgímo u.” \p \v 30 Ŋunde yiní kheŋgeŋoro uyariní uni ŋundo ye-ye unindoro sokome qu weyoní iŋaró. Filipko yaró, “Kepe mande ŋuro murí ŋumbe iŋotepe ma kini?” \fig Filipko kheŋgeŋoro uyarero karis taŋgímo kaŋaró.|alt="Philip and the Ethiopian" src="UBSd-17a" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="ACT 8:30" \fig* \p \v 31 Yiní ŋande yaró, “Uni kato no kama witú nereweya tiníqo, ŋu date iŋowano?” yero ŋande miraró, “Are noya kundite.” \p \v 32 Mande sokome quroko qu weyaró ŋuko ŋandiro, \b \q1 “Sipsip urowero ŋunde qembe, \q2 sipsip simó huí toŋowero qembe, \q2 enendo mondó ta naŋge yora. \q1 \v 33 Unindo ri umbuní murí piyimiwore rondaŋaŋgurí. \q2 Danimbo eneŋo soweyómboro yeweya? \q2 Dokoro noko noŋgo yoto-yotoyó re rotaŋgurí.” \p \v 34 Sopo-sopo uni ŋundo Filip ŋande miraró, “Meté, yeka iŋowe. Ye-ye uni ŋundo dani karo mande ŋa yaró? Ŋumbe eneŋomboro yarómbe ma uni meyowomboro yaró?” \v 35 Yiníqo, Filipko hurí rero ŋu mande ŋuro murí yero Yesu koro miti mande\f + \fr 8:35 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu yesowaró. \p \v 36 Asa khe ŋuno uyareyate sopo-sopo uni ŋundo sono ka qenero ŋande yaró, “Qeno, sono ŋa. Do kato kusi niriní no sono kama rewano?” \v 37 (-)\f + \fr 8:37 \ft Komo suki Lukiko mande soso ŋa nakayáŋaró, ko imemoŋgo uni kato mande kaŋuya nakayáŋoro sowe taró. Kowe sokome kumimboko mande ŋu wini 37 rokóŋoyoteŋgo. Mande ŋuko ŋandiro: Yiní Filipko ŋande yaró, “Kepe newondekepo soso iŋondutu tiníqo, sono meté ŋundiro reweya,” yaró. Yiní sopo-sopo uni ŋundo mande topé ŋande yaró, “No ŋande iŋondutu teyoteno, ko Yesu Kristo ŋuko Anutu koro Naŋuní,” yaró.\f* \v 38 Asa, yiní karis kaŋiní Filip koya sopo-sopo uni ŋuya sonono uro Filipko uni ŋu sono re inaró. \v 39 Sono roto ariní waka ta Uni Parámimboro Yuqa qundo Filip riní toŋeró. Toŋiní sopo-sopo uni ŋu pitu ko kama qeneró. Ko niŋgu-niŋgu tero khe ŋu howe uró. \v 40 Quko Filip Asotus yendémo ŋuno tunoqaró. Ko yendé enemo-enemo uro miti mande yesowoyara, yate Sisaria yendémo ŋuno uró. \c 9 \s1 Sol newonde rohoré taró \p \v 1 Asa Solko Uni Parámimboro iŋo-iŋo rewero uni\f + \fr 9:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* yuroweka khumoyi yeyara. Ŋunde tero enendo o qa-qa unindoro tapá unino\f + \fr 9:1 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* uyaro \v 2 sokome karo kirayaró. Juda unindo Damaskus yendé parámimo ŋuno sokome ŋu qenero wimbu Sol inoyi unindoya paretoya Khe ŋu\f + \fr 9:2 \ft “Khe” ŋuko murí keta qu iŋondutu unipareto howeyaŋgurí.\f* howeyaŋgo ŋu kondé yondoworo se Yerusalem owaŋgo. \v 3 Asa sokome ŋu rero uyariní Damaskus kutaqemo ŋuno hiyó kondé ka sambo koŋgo eneno ŋuno umburó. \v 4 Umbuní Sol kina nokono umbu raŋoro maŋgo ka iŋoní ŋande yaró, “Sol, Sol, do karo ke no rowore nereyote?” \p \v 5 Ko Solko yaró, “Uni parámi, ke dani?” \p Yiní ŋande yaró, “No Yesu. Ke no rowore nereyote. \v 6 Quko otoqoya yendé quroko oyo. Imemoŋgoko uni kato ke o teweya ŋuro kimiroweya.” \p \v 7 Uni Sol koya uyareŋgurí ŋuno qu yukuworo mande yewero rukusuwaŋgurí. Mande ŋu iŋaŋgurí, quko uni ka kama qeneŋgurí. \v 8 Asa Sol otoqo toŋetaró, quko toŋí huriri taró. Ŋunde tiní kandímo toworo Damaskus yendémo oŋgurí. \v 9 Kosa naru kapusa ŋunde toŋí huriri tiní o, sono kama neyara. \p \v 10 Iŋo-iŋo rewero uni ka Damaskus ŋuno yora, owí muko Ananaias. Asa Uni Parámimbo quko owí nekoro ŋande yaró, “Ananaias.” \p Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no yoteno,” yaró. \p \v 11 Uni Parámimbo ŋande miraró, “Uni kako owí Jutas, yendémboro khe ŋu, ‘Roneneŋowí,’ ye nekoyoteŋgo qu, ŋuno yote. Asa otoqoya ya ŋu seqa uyareya uni ka Tarsus yendé moŋgo owí Sol ŋuro osese te qeno qembe. Itaka hariri tero yorote. \v 12 Toŋí muko huriri tete. Quko ŋuno uni ka qene, owí muko Ananaias, ŋu arero kandí toŋímo ra. Ŋunde tiní toŋí meté tero toŋeta.” \p \v 13 Ananaiasko mande topé ŋande yaró, “Uni Parámi, no iŋoteno, quko uni ŋuro mande parámi yeteŋgo, otete piyimi enesó-enesó keŋo unipareke meté horémboya\f + \fr 9:13 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* Yerusalem ŋuno te yunoyara. \v 14 Ko o qa-qa unindoro tapá uni ŋundo wimbu inoyi, unipareke keŋo mande iŋoro hariri teyoteŋgo ŋano qu kusi yereweya.” \p \v 15 Uni Parámimbo ŋande miraró, “Ke u. Neneŋombo ene rokóŋoro kho ka inano, ko enendo uni wini meyowomboya,\f + \fr 9:15 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* wiri yerete unindoya, Israel uniparetoya toŋeyemo neneŋo owéne ŋuro yesowo yimiroweya. \v 16 Hamó, do o quhurí ka neneŋomboro korowoweya ŋu ene witúŋowano.” \p \v 17 Asa Ananaias uyaro ya ŋu quroko oro kandí re Sol saŋano rero ŋande miraró, “Topo Sol, ke kheko maheyuri Yesu keno tunoqaró, ŋuko Uni Parámi, ko enendo no asá niriní keno areteno ŋa. No arewe toŋeŋge meté tiní Yuqa Surumí qundo keno uya maŋgoriní.” \v 18 Ŋunde yiní, waka ta oka soró qembe ka Sol toŋí moŋgo tondaŋe umbuní meté toŋetero otoqoní sono re inaró. \v 19 Ko o qímboro nero wimbu raró. \s1 Solko Damaskus ŋuno mande yesowaró \p Asa Sol kosa naru kumimo iŋo-iŋo rewero unindoya Damaskus yendémo ŋuno yoraŋgo. \v 20 Ŋu naruko ŋuno Juda uniparetoro huru-huru yayemo\f + \fr 9:20 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* mande ŋande yeyara, Yesu ŋuko Anutu koro Naŋuní, ye yesowoyara. \v 21 Uni soso mandí iŋoro yukuworo ŋande yaŋgurí, “Komo uni ŋundo unipare owé ŋuwore hariri teyoteŋgo ŋu Yerusalem ŋuno rambaruru yereyaró, ko itakako unipare ŋunde qu kusi yerero o qa-qa unindoro tapá unino\f + \fr 9:21 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* ŋuno se owero ŋano maheró, hamómbe?” \v 22 Quko Solko wimbu parámi tero Juda uni Damaskus yaŋgurí ŋu yorero iŋo-iŋoye takaro ŋande witú yereró, ko Yesu ŋuko Kristo\f + \fr 9:22 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu. Ŋunde yiní mande topé tewero rukusuwaŋgurí. \p \v 23 Asa naru piru ta rotoníqo, Juda unindo koporo Sol uri khumowero quro mande kusiyaŋgurí. \v 24 Quko Sol mande ŋuro iŋaró. Ko Juda unindo uri khumowero quro yendé ŋuro mako qu soso kosa suwo sopoyaŋgurí. \v 25 Quko Sol koro iŋo-iŋo rewero unindo suwono ri toŋgo puŋge parámi quroko kunditiní hoŋgo wituwore re rotoyi uró. \s1 Sol Yerusalem oró \p \v 26 Asa Sol Yerusalem oro Yesu koro iŋo-iŋo rewero unindoya\f + \fr 9:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* kopowero yero iŋaró. Quko uni ŋundo sasaro tero eneko iŋo-iŋo rewero uni ka tunoqaró ŋuro kama iŋaŋgurí. \v 27 Quko Barnabasko Sol rero asá yerewí unino\f + \fr 9:27 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* oro ŋande yimiraró, ko Solko kheko Uni Parámi qeniní mande ka miraró, ko Damaskus ŋuno wimbu rero Yesu owímo mande yesowoyaró. \v 28 Ŋunde ŋuro Sol eneya Yerusalem ŋuno yotoro uyare mahe tero wimbu rero Uni Parámimboro owímo mande yesowoyaró. \v 29 Enendo Juda uni Grik mande yeyaŋgo ŋuya mandeto kuma teyara. Ko uri khumowero ŋuro kheyó seqaŋgurí. \v 30 Quko topé-topémbo ŋuro iŋoro Sol rero Sisaria yendémo uro asáŋi eneŋo yendéyó, Tarsus,\f + \fr 9:30 \ft “Tarsus yendé” ŋuko mira meyowo, owí muko Silisia, ŋuno yora, Esia mira parámi ŋuno naŋge.\f* ŋuno oró. \p \v 31 Ŋunde ŋuroko mira soso Judia, Galili ko Samaria ŋuno iŋondutu koro huru-huru\f + \fr 9:31 \ft “\fk iŋondutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu meté kunditeyaŋgurí. Ŋunde yuriqo, iŋondutuye kondériní Uni Parámi ŋuro sasaro ti Yuqa Surumímbo newondeye rukisoyoní unipare qambu eneya kopoyaŋgurí. \s1 Pitako Ainias riní meté taró \p \v 32 Naru kano Pitako mira soso ŋuwore toŋeyate Lita yendémo ŋuno uro unipare meté horé\f + \fr 9:32 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* quya ŋuno yoraŋgo. \v 33 Ŋu yendémo ŋuno uni ka qeneró, owí muko Ainias. Wimbu khe kandí soso khumoní yakutímo naŋge eteyoní kumima naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotaró. \v 34 Pitako qenero ŋande miraró, “Ainias, itaka Yesu Kristo\f + \fr 9:34 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋundo koriní meté tete. Otoqoya yakutíŋge roŋgaruwo.” Yiní waka ta otoqaró. \v 35 Ko Lita uni soso koya Saron mira koro uni ŋuyako soso qenero Uni Parámiwore newonde rohoré taŋgurí. \s1 Pitako Tapita riní pitu ko otoqaró \p \v 36 Asa Jopa yendémo ŋuno iŋo-iŋo rewero pare ka owí Tapita ŋuno yaró. Owí ŋu Grik mandewore ŋande nekoyaŋgo, Dokas, yeyaŋgo. Naru rokóŋoro enendo o meté unipare te yunoro uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu samaka yereyara. \v 37 Asa ŋu naruko ŋuno se khumo teyate khumaró. Khumoní ukúŋo sonoworo rero ya quroko ŋuno wasa koreko quno raŋgurí. \v 38 Lita yendé ŋuko Jopa yendé taŋgímo yora. Ŋunde ŋuro iŋo-iŋo rewero unindo, Pita Lita yendémo ŋuno yote, yero iŋaŋgurí. Ko uni irisa asá yiri eneno oro ŋande kirayariyó, “Waka ta noreno mahe,” yariyó. \p \v 39 Asa Pitako otoqoro irisa ŋuya toŋeŋgurí. Ko ŋuno uyaro wasa koreko quno ŋuno oró. Oní wapu kumimbo Pita taŋgímo mahe kaŋero tenduruworo Dokasko eneya yara quno kowe punu-punu kumi tiŋiyaró ŋu se witúŋaŋgurí. \p \v 40 Asa Pitako unipare soso yohowiní yendémo uyiqo, potoruku rero hariri tiní kini tiní ukúŋo ŋande miraró, “Tapita, otoqo,” yaró. Ŋunde yiní pare ŋu toŋetero Pita qenero otoqoro kunditaró. \v 41 Kunditiní kandímo towoní otoqoro kaŋiní unipare meté horémboya\f + \fr 9:41 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* wapu ŋuya neko yerero pare pitu ko otoqaró ŋu witú yereró. \v 42 Ŋunde tiní mande piŋa ŋu Jopa yendéwore toŋiní unipare soso piŋa mande iŋaŋgurí, ko uni qambu Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí. \v 43 Pitako naru piru ta Jopa ŋuno makao kowí roŋgaruwoyara uni kaya yari. \c 10 \s1 Sambo simómbo Kornilius mande ka yaró \p \v 1 Asa uni ka Sisaria yendémo ŋuno yaró, owí muko Kornilius. Ŋuko kuma unindoro sopo-sopo uni qu ka, ko enendo Rom koro kuma unindoro huru-huru parámi ka, owí “Itali koro huru-huru,” yeyaŋgurí, ŋuro quroko uni kumi sopo yereyara.\f + \fr 10:1 \ft “kuma unindoro huru-huru parámi” ŋunde quko uni 600 ŋuno yoraŋgo. Sopo-sopo uni ŋunde qundo kuma uni 100 sopo yereyaŋgo.\f* \v 2 Ŋu uni ŋuya suwisawiyómboya Anutu koro murí howero Anutu koro soreyaŋgo. Enendo Juda uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu wondo yunoro samaka yereyara. Ko naru rokóŋoro Anutuwore hariri teyara. \v 3 Naru kano, suwoya 3 kilok ŋunde tiníqo, kapo ka qeneró muko sambo simó\f + \fr 10:3 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ka qeneró. Sambo simó ŋundo eneno mahero ŋande yaró, “Kornilius.” \p \v 4 Yiní Kornilius kondé toŋetero sasaro tero ŋande yaró, “Uni parámi, do ka?” \p Yiníqo, ŋande yaró, “Anutuko keŋo haririke ŋuya oteteke meté ŋuya o qa-qa meté mu qembe ŋuro iŋote. \v 5 Asa itakako uni ka asá yereka Jopa uyaro Saimon, owí kako Pita, ŋu seqayi. Qene nekoyika mahiní. \v 6 Uni ŋundo makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon ŋundo yano yote. Saimon koro ya qu windi sumeyoro yote.” \p \v 7 Sambo simómbo mito roto toŋiníqo, sunará simóŋo irisa koya kuma uni kanata ŋuya neko yereró. Kuma uni ŋuya Anutu koro murí howeyara, ko Kornilius koro sunará teyara. \v 8 Neko yerero o soso ŋuro yimitoro asá yiriní Jopa uyareŋgurí. \s1 Pitako kapo ka qeneró \fig Pitako kapo ka qeneró.|alt="Peter sees a vision" src="UBSd-15b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="ACT 10:8" \fig* \p \v 9 Asa uyareyate saraŋoní kosa keweroko ŋuno Jopa yendé kutaqemo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Pita hariri tewero ya saŋano oró.\f + \fr 10:9 \ft Israel mirako ŋuno “ya umó” ŋuko suruŋo kini, papare naŋge. Uni kumimbo ŋuno kaŋero piŋa mande meté yeyaŋgurí.\f* \v 10 Oro qímboro khumoro o newero quro iŋaró. Asa topémbo o roŋgaruwoyuriqo, iŋo-iŋoyó rohoréŋoní \v 11 sambo qeniní kosoní oka tuwi parámi qembe qeniní kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó. \v 12 Tuwiko ŋuno po murí-murí, sire ko nú yaŋgurí. \v 13 Ko maŋgo kato ŋande miraró, “Pita, otoqoya nú-qare ka yuto ne.” \p \v 14 Quko Pitako yaró, “Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.” \f + \fr 10:14 \ft Juda unipareto \fk hutuŋo mande \ft howero posepo, nú-qare kiraróye kumi naŋge neyaŋgo, ko kumi muko Anutu toŋímo pusú tete, unipareto newero mepémo kini.\f* \p \v 15 Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, “Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.” \v 16 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró. \p \v 17 Asa Pitako iŋo-iŋoyó kape tiní newondímo ŋande yaró, “O enesó qeneteno ŋuro murí muko, ŋu datiro?” Ene watí ŋunde naŋge iŋoyoní uni Korniliusko asa yereró ŋundo mahero Saimon koro ya ŋuro osese tero, yate mahero ya makono kaŋaŋgurí. \v 18 Kaŋero ŋande nekoyaŋgurí, “Saimon, owí kako Pita, ŋumbe ŋano yotepe ma kini?” \p \v 19 Pita kapo qeneró ŋuro watí iŋondataqeyoní Yuqako ŋande miraró, “Qeno, uni kapusako ke seqa kereyoteŋgo. \v 20 Asa ko otoqo uya eneya toŋi. Neneŋombo uni ŋu yorewe maheteŋgo. Ŋuro ma iŋondataqewero.” \p \v 21 Yiní Pitako uro ŋande yimiraró, “No uni ŋu seqayoteŋgo. Ye do karo maheteŋgo?” \p \v 22 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kuma unindoro sopo-sopo uniye Kornilius, ŋundo nore asá niriní maheteto. Ŋuko uni roneneŋowí\f + \fr 10:22 \ft “\fk uni roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete.\f* ko Anutu koro soreyote. Juda wini soso ŋande yeyoteŋgo, ‘Ŋuko uni meté,’ yeyoteŋgo. Asa sambo simó\f + \fr 10:22 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* surumí kato ŋande miraró, ko enendo ke neko kiriníka keto yayómo mahero mande ka yeka iŋoweya.” \v 23 Ŋunde yiqo, yorero yano oro kunditaŋgurí. \s1 Pitako Korniliusko yano ŋuno oró \p Asa saraŋoníqo, Pita otoqoro eneya toŋeŋgurí. Ko iŋondutu uni kumi Jopa noŋgo qu ŋuya toŋeŋgurí. \v 24 Toŋeyate saraŋoní Sisaria yendémo ŋuno oŋgurí. Kornilius suwisawiyómboya nembe topémboya neko yiriní mahe koporo sopoyaŋgurí. \v 25 Asa Pita ya quroko oníqo, Kornilius eneno mahero khímo rokaráŋo umburo potoruku te inaró. \v 26 Quko Pitako okokoworo ŋande yaró, “Otoqo. No ŋuya uni naŋge.” \p \v 27 Ŋunde yero irisa ŋundo mande yero ya quroko oriyó. Oro unipare qambu kopoyuri yiyaró. \v 28 Asa Pitako ŋande yimiraró, “Yeŋombo iŋoteŋgo, Juda koro hutuŋo mande qundo ŋande yete, ko norendo uni wini meyowo quya kunditewero mepémo kini.\f + \fr 10:28 \ft Naru rokóŋoro Juda uniparetoya \fk uni wini meyowomboya \ft saŋgirí taŋgurí. Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko nore Anutu koro unipare, uni meyowo kini. Uni wini meyowo ŋundo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Juda unipareto unipare soso huwó yereyaŋgurí. Ŋundiro naŋge saŋgirí taŋgurí.\f* Quko Anutuko ŋande no witú nereró, ko nondo uni ka qene rondaŋero pusú yewero mepémo kini. \v 29 Ŋunde ŋuro no neko nereŋgurí quno kina maheteno. Asa ko ŋande osese yereteno, ye do murí karo no neko nereŋgurí?” \p \v 30 Ko Kornilius ŋande yaró, “Kosa naru nimí kini komoko, suwoya 3 kilok ŋandiro naŋge, no yanemo hariri teyanowó. Ŋunde teyowe uni ka kowe punu-punuyó muko hiyóqeyaró ŋundo mahero toŋenemo kaŋaró. \v 31 Ko ŋande yaró, ‘Kornilius, Anutuko haririke iŋote, ko uni otoro tukuni teyoteŋgo qu samaka yerero o yunoyote ŋuro iŋote. \v 32 Asa ko uni ka asá yereka Jopa uyaya Saimon owí kako Pita nekoyika mahiní. Uni ŋu makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon koya kunditero yayó windi sumeyoro ŋuno yote,’ yaró. \v 33 Ŋunde ŋuro nondo waka ta mande ka rewe keno uyaró ŋu. Ko keto o meté te nunoro mahete. Asa nore soso koporo Anutu toŋímo ŋano kaŋato Uni Parámimbo mande kunaró ŋu yeka iŋowato.” \s1 Pitako Kornilius miti mande yesowo miraró \p \v 34 Asa Pitako hurí tero ŋande yaró, “Hamó horé, itaka ŋande iŋoteno, ko Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote. \v 35 Enendo uni wini soso eneŋo soreyoteŋgo, ko o roneneŋowí mu teyoteŋgo, ŋu soso quro metéŋoyote. \v 36 Anutuko miti mande ŋu rero nore Israel nunaró. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu Kristo,\f + \fr 10:36 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* uni soso koro Uni Paráminanimbo nore noriní Anutu koya newonde kanata teyoteto. \v 37 Yendo Judia mirako o soso tunoqaró ŋuro iŋoyoteŋgo, quko Galili mirako ŋuno hurí taró. Ŋuno Jonko unipare mande yesoworo sono re yunaró. \v 38 Yate Anutuko Nasaret yendé uni ŋu, Yesu, rokóŋoro Yuqa Surumí inoro wimbu parámi inaró. Anutuko eneya yoní wimbo-wimbo uyaro o meté unipare te yunoyara, ko enendo Monimbuko uni rowore yereró ŋuno qu yoriní meté taŋgurí. \p \v 39 “Asa norendo o soso Judia mirako, Yerusalem yendémo ŋuno taró ŋu qenero ŋuro yesowoyoteto. Ko unindo utoro te kano porowoyi khumaró. \v 40 Quko naru kapusayómo ŋuno Anutuko okokowoní otoqoro tunomo tunoqaró. \v 41 Quko uni soso ŋundo kama qeneŋgurí. Kini, uni Anutuko komo rokó yereró ŋundo naŋge qenetowó. Uni tapu koŋgo otoqoníqo, norendo eneya o kopo natowó. \v 42 Ko norendo unipareko mande ka yesowowato ŋuro nimiraró. Mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko Yesu rokóŋaró, ko enendo unipare yoteŋgo quya unipare komo khumaŋgurí quya ronda yereweya. \v 43 Ye-ye uni\f + \fr 10:43 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* soso ŋande yeyaŋgo, ko unipare soso Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, Anutuko Yesu owíwore quhuríye se rotoweya.” \s1 Yuqa Surumímbo uni wini meyowo saŋayemo umburó \p \v 44 Asa Pitako mande ŋu watí yeyoníqo, Yuqa Surumí ŋundo umburo unipare soso mande ŋu iŋoyaŋgo quno ŋuno umburó. \v 45 Iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu\f + \fr 10:45 \ft “iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* Pita koya maheŋgurí ŋundo newondeye uraró, dokoro Yuqa Surumí ŋu uni wini meyowo\f + \fr 10:45 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* saŋayemo ŋuya umburó. \v 46 Hamó, umbuní mande enesó-enesówore yero Anutu owí hokoyaŋgurí. \p Asa Pitako ŋande yaró, \v 47 “Unipare ŋako Yuqa reteŋgo ŋunde naŋge norendo komo ratowó ŋundiro. Ŋunde ŋuro danimbo meté sono re yunoteto ŋu kusiyoweya?” \v 48 Yero topé-topé ŋu ŋande yimiraró, “Yesu Kristo\f + \fr 10:48 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* owímo sono re yunoyika.” Yiní sono re yunoyi kini tiní ŋande miraŋgurí, “Ke roto noreya soŋga ta yate ta,” yaŋgurí. \c 11 \s1 Pitako o taró ŋuro sowo mande topé-topé yimiraró \p \v 1 Asá yerewí unindoya iŋondutu unipare Judia mirawore yoraŋgurí ŋu ŋuya mande piŋa ŋande iŋaŋgurí, ko unipare uni wini meyowo mu\f + \fr 11:1 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* ŋuya Anutu koro mande qu raŋgurí. \v 2 Asa ko Pitako Yerusalem oró quno ŋuno iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qundo\f + \fr 11:2 \ft “iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko \fk Abraham\ft , Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí.\f* qenero \v 3 ŋande yaŋgurí, “Keto yano oro uni koweye kama toŋaŋgurí quya o kopo naŋgurí!” \p \v 4 Asa Pitako hurí rero o soso tunoqaró okeyá ta ŋande yaró, \v 5 “No Jopa yendémo yotoro hariri teyano, iŋo-iŋone rohoréŋoní o enesó-enesó ka qenenowó. Oka tuwi parámi qembe qenewe kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó. \v 6 No okeyá ta toŋetanowó, ko tuwiko ŋuno po murí-murí, nú-qare, sire ko nú yaŋgurí. \v 7 Ko maŋgo kato no nimiraró, ‘Pita, otoqoya yuto ne.’ \p \v 8 “Quko nondo ŋande yanowó, ‘Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.’ \f + \fr 11:8 \ft Juda unipareto \fk hutuŋo mande \ft howero posepo, nú-qare kiraróye kumi naŋge neyaŋgo, ko kumi muko Anutu toŋímo pusú tete, unipareto newero mepémo kini.\f* \p \v 9 “Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, ‘Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.’ \v 10 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró. \p \v 11 “Ŋu naruko naŋge uni kapusa qundo mahero nore yato quno ŋuno kaŋaŋgurí. Sisaria yendé uni kato uni ŋu asá yiri nono maheŋgurí. \v 12 Mahiqo, Yuqako ŋande nimiraró, ‘Ma iŋondataqewero, eneya toŋe,’ yaró. Asa ko noya uni topo kande saŋiyoro kanata ŋuya uro uni ŋuro ya quroko otowó. \v 13 Ko enendo nore nimitoro ŋande yaró, ‘Sambo simó ka ya ŋano kaŋero ŋande nimiraró, “Keto uni ka asáŋoka Jopa oya Saimon owí kako Pita ŋu yeka mahiní. \v 14 Enendo Anutuko keya suwisawikepoya rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro mande ka kimiroweya.”’ \p \v 15 “Ŋunde yiníqo, no hurí rero mande yeyoweqo Yuqa Surumímbo komo noreno umburó ŋundiro naŋge eneno umburó. \v 16 Ko Uni Parámimbo mande komo yaró ŋuro iŋanowó. Ŋande yaró, ‘Jonko unipare sono re yunaró, quko yendo Yuqa Surumí rewaŋgo.’ \v 17 Ŋunde ŋuroko Anutuko puriŋo nore Uni Parámi Yesu Kristo\f + \fr 11:17 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* iŋondutuwoyatowó qu re nunaró ŋu uni ŋu yunowero ye iŋaró tiníqo, no date tero eneŋo kheyó wisumuŋowano?” \p \v 18 Ŋunde yiní mande topé kama yero Anutu owí hokoro ŋande yaŋgurí, “Asa ko Anutuko uni wini meyowo ŋuya yoriní newondeye rohoréŋoro yoto-yotoye moré tewaŋgo.” \s1 Antiok unipare kumimbo iŋondutu taŋgurí \p \v 19 Komo Stiven uroyi khumoní quhurí parámi tunoqiní iŋondutu unipare quhurí korowaŋgurí. Asa ko kumi wisikaraŋoro sorero Ponisia mirako, Saipras noko mosowímo, Antiok yendémo ŋuno uŋgurí. Ŋuno uro Juda uni naŋge mande yesowo yimiraŋgurí. \v 20 Quko uni kumi keweroyemoko, Saipras uni koya Sairin yendé uni, ene Antiok oŋgurí quno ŋuno Uni Parámi Yesu ŋuro miti mande Grik uni ŋuya yesowo yimiraŋgurí. \v 21 Ŋunde yimitoro Uni Parámimboro wimbí eneno yoní unipare qambu newondeye rohoréŋoro Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí. \p \v 22 Asa iŋondutu koro huru-huru\f + \fr 11:22 \ft “\fk iŋondutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu Yerusalem ŋuno yoraŋgo ŋundo piŋa mande ŋu iŋoro Barnabas asáŋoyi Antiok uró. \v 23 Uro Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 11:23 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* unipare yunaró ŋu qene iŋoro niŋgu-niŋgu tero Uni Parámi suki howewero ŋuro yimitoro newondeye rukisoyaró. \v 24 Barnabas ŋuko uni meté, ko Yuqa Surumí eneno maŋgoreyaró, iŋondutu kondé teyara. Ko unipare qambu horé Uni Parámimboro wini quroko maheyaŋgo. \p \v 25 Asa Barnabas Tarsus yendémo oro Sol seqaró. \v 26 Seqa qenero re Antiok mahero kumima naru kayata na soso Antiok ŋuno yariyó. Irisa ŋundo iŋondutu uniparetoya huruworo mande rondaqe unipare qambu yunoyariyó. Ko Antiok ŋuno naŋge unindo koretero Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 11:26 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* ŋu “Kristen” neko yereŋgurí. \p \v 27 Ŋu naruko ŋuno ye-ye uni\f + \fr 11:27 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* kumi Yerusalem rotoro Antiok uŋgurí. \v 28 Ko keweroyemo kato, owí Akapas, kaŋero Yuqa koro wimbímo korare noko soso ŋuno tunoqeweya ŋuro yaró. (Korare ŋu, Kolotiasko\f + \fr 11:28 \ft “Kolotias” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ka. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* unipare soso wiri yereró naruyómo ŋuno tunoqaró.) \v 29 Asa iŋo-iŋo rewero uni ŋundo topoye Judia mirako yaŋgurí ŋu samaka yerewero mande kusiyaŋgurí. Uni kanata-kanata eneŋo wondoyó rondaŋero kumi se kopaŋgurí. \v 30 Ŋunde koporo Barnabas koya Sol koya rokó yiri wondo ŋu rero huru-huru koro tapá unino oriyó. \c 12 \s1 Herotko Pita rero kusi-kusi yano rotaró \p \v 1 Asa ŋu naruko ŋuno wiri yerete uni Herot\f + \fr 12:1 \ft “\fk Herot\ft ,” owí kako “Agripa”, ŋundo Juda unipare sopo yereró, quko enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kasirayemo yora. Wiri yerete uni parámi ŋundo owé parámi ka Herot inaró. Komo eneŋo usímbo unipare wiri yiriní Mariako Yesu pisiyaró.\f* ŋundo o piyimi iŋondutu unipare kumi te yunowero yondowaró. \v 2 Ŋundiro enendo yiní Jems, Jon koro payó, ŋu suke parámimbo toŋoyi khumaró. \v 3 Khumoní Juda unindo ŋuro niŋgu-niŋgu taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Bret Yis Moré Kini ŋuro o ne-neko\f + \fr 12:3 \ft “\fk Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka, asa Israel unipareto sonda kanata soso ŋuno bret yisiyó moré kini naŋgurí. Komo suki Anutuko unipare ŋu \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Arewero taŋgurí quno ŋuno bret hamó qawero mepémo kini. Kini, bret yisiyó moré kini naŋge, asa plaua, sono naŋge qaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro o tunoqaró ŋuro iŋoro o ne-ne ŋu teyaŋgo.\f* ŋuno Herotko Pita ŋuya rero kusi-kusi yano rotaró. \v 4 Ŋunde rotoní kuma unindoro kopo-kopo nimí kini qundo narune-narune sopoyaŋgo. Kopo-kopo kanata-kanata ŋuko kuma uni nimí kini naŋge. Herotko ŋande ye iŋaró, imemoŋgo Taka yereró quro o ne-ne ŋu\f + \fr 12:4 \ft “\fk Taka yereró quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno \fk sambo simó \ft saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero \fk sipsip \ft simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí.\f* kini tiníqo, Pita re umburo unipare toŋeyemo mande khono rotoweya. \p \v 5 Ŋunde ŋuro Pita kusi-kusi yano yora, quko iŋondutu koro huru-huru ŋundo\f + \fr 12:5 \ft “\fk iŋondutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* suki-suki eneŋo Anutuwore hariri teyaŋgo. \s1 Sambo simó kato Pita samakaŋaró \fig Sambo simó kato kusi-kusi ya quroko tunoqero Pita okokowoní utó irisa ŋu wisiyoro nokono umburó.|alt="Prison chains and wall" src="UBSc-12b" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="ACT 12:7" \fig* \p \v 6 Yate Herotko ŋande ye iŋaró, kuyepo Pita rero mande khono rotowano. Quko kosa kama areyoníqo, suwonoko Pita kuma uni keweroyarimo etaró. Utó kondé irisa qundo kusiyaŋgurí, ko kuma uni irisa kusi-kusi ya mako soporo kaŋariyó. \v 7 Ko waka ta Uni Parámimboro sambo simó ka\f + \fr 12:7 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* tunoqero kusi-kusi ya quroko hiyóqaró. Tunoqero Pita taŋgímo utoro okokoworo yaró, “Waka ta otoqo,” yiní utó irisa ŋu wisiyoro nokono umburiyó. \p \v 8 Kowe sambo simómbo ŋande miraró, “Utómbo kowe punu-punuke kosopeŋgemo kusiyoya khe punu-punuke se kheŋgemo re.” Yiní ŋunde tiní ŋande miraró, “Kowe punu-punu piruke\f + \fr 12:8 \ft “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí.\f* reya no nohowe.” \v 9 Yiní kina howaró, quko sambo simómbo o taró ŋuko hamómbe ma kini, ŋuro kama iŋaró. Kini, kapo qeneteno naŋge ye iŋaró. \v 10 Asa irisa ŋundo ya ŋuno oro sopo-sopo uni korete qu takaro, yate irisayó takaro mako aini ŋu ya wembó weŋa quno ŋuno uriyó. Ŋuno uriqo, mako ŋu eneŋombo koso yunoní yendémo uro khe ka howero oriyó. Ŋunde tiriqo, waka ta sambo simó ŋu Pita roto toŋeró. \p \v 11 Toŋiní Pita iŋo-iŋoyó hiyóqiní ŋande yaró, “Asa hamó iŋoteno, Uni Parámimbo sambo simóŋo asáŋoní mahete, ko Herot kandí moŋgo noriní Juda unindoro iŋo-iŋoye piyimi ŋu takateno.” \p \v 12 Asa ŋunde qene iŋoro enendo Jon, owí kako Mak, ŋuro nimí Mariako yano uyaró. Ya ŋuno unipare qambu koporo hariri teyaŋgurí. \v 13 Asa Pitako hoŋgo pawa piru koro mako uroní sunará pare ka, owí Rota, ŋundo mako kosowero umburó. \v 14 Quko Pita koro maŋgó iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tero mako kama kosaró. Kina kheŋgeŋoro ya quroko oro yimiraró, “Pita makono kaŋeyote!” \p \v 15 Yiní miraŋgurí, “Ke kape pare!” \p Quko kondé yaró, “Kini, hamó horé amena yote!” \p Enepa yaŋgurí, “Ŋuko eneŋo kapí na.” \p \v 16 Asa Pita mako watí utoyoní uyaro mako kosoro qenero newondeye uraró. \v 17 Quko kandímbo rokó-rokó tiní maŋgoye kusiyi Uni Parámimbo date kusi-kusi ya noŋgo re maheró ŋuro yimiraró. Ŋande yaró, “Ye Jems koya topo-toponanimboya ŋaro yimiri qembe,” yero yendémo uro mira meyowomo toŋeró. \p \v 18 Ita saraŋoníqo, kuma uni otoqoro parámi yukuworo epe osese-osese taŋgurí, “Pita dano ute?” \v 19 Herotko Pita seqayate kama qeneró. Ŋunde ŋuro enendo, kuma uni ŋu yore mande khono yorotoro yuroweka khumi, yero mande kusiyaró. \s1 Herot khumaró \p Asa Herotko Judia mira ŋu rotoro Sisaria yendémo uro ŋuno yaró. \v 20 Komo enendo kiro saŋgirí parámi Tair koya Saiton uniparetoya\f + \fr 12:20 \ft “Tair koya Saiton” ŋuko \fk kape unindoro \ft yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.\f* taró. Unipare ŋundo o qoyemboro Herot noŋgo naŋge siyoyaŋgurí. Ŋunde ŋuro, kiro mande ŋu roŋgaruwowato, yero uni ka owí Bilasitas koya koporo Herot qenewero maheŋgurí. Bilasitas ŋuko wiri yerete unindoro kho tero yakutí etewero qu sopoyaró. \p \v 21 Asa naruyómo ŋuno Herotko wiri yerete unindoro kowe punu-punu meté horé qu re taró, ko mande kho inowero yakutímo\f + \fr 12:21 \ft “mande kho inowero yakutí” ŋunde quno ronda-ronda unindo ronda-ronda mande meté yeweya, ŋu noŋgo naŋge mandí wimbu moré.\f* kunditero mande ka unipareko yesowaró. \v 22 Yesowoní iŋoro ŋande kiwe nekaŋgurí, “Ŋuko unindoro maŋgó kini, anutu kanata karo naŋge!” \v 23 Ŋunde yiqo, Herotko Anutu owí kama hokaró, ŋunde ŋuro waka ta Uni Parámimboro sambo simó\f + \fr 12:23 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kato uroní punipo newondí ni khumaró. \p \v 24 Quko Anutu koro mandímbo parámi tero yendé soso toŋeró. \p \v 25 Kowe Barnabas koya Sol koya khoyari Yerusalem ŋuno tiri kini tiníqo, pitu ko uriyó. Uro Jon, owí kako Mak, ŋu rero toŋeŋgurí. \c 13 \s1 Iŋondutu koro huru-huru ŋundo Barnabas, Sol rokó yerero asá yereŋgurí \p \v 1 Asa iŋondutu koro huru-huru ŋu Antiok yendémo ŋunoko ye-ye uni\f + \fr 13:1 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* kumimboya rondaqe-rondaqe uni kumi ŋuno yaŋgurí. Owéye muko ŋandiro: Barnabas, Simeon owí kako Niker, Lusius, Sairin yendé qu ka, Manain, wiri yerete uni Herot koya ya kanata quno parámi tariyó, ko Sol. \v 2 Unipareto Uni Parámimboro potoruku tero kundiŋi\f + \fr 13:2 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* teyuriqo, Yuqa Surumímbo ŋande yaró, “Ye Barnabas koya Sol koya rokó yirika nondo neko yerero kho yunanowó ŋu tewari.” \v 3 Yiní kundiŋi tero hariri ti kini tiníqo, kandeye saŋayarimo rero asá yereŋgurí. \s1 Saipras noko mosowímo ŋuno mande yesowo yimirariyó \fig Naru korete quno Polko khete uyarero kho teyaró.|alt="Paul - journey 1" src="" size="col" ref="ACT 13:4" \fig* \p \v 4 Asa Yuqa Surumímbo yoriní toŋero Selusia yendémo ŋuno uriyó. Ŋu noŋgo waŋgowore Saipras noko mosowímo uyariyó. \v 5 Uyaro Salamis yendémo ŋuno waŋgo rotoro oro Juda koro huru-huru yawore\f + \fr 13:5 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* Anutu koro mande qu yeyariyó. Ko Jonko eneya yotoro samaka yereró. \p \v 6 Asa Saipras noko mosowí soso ŋuwore khete uyareyate Papos yendé andusina ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno Juda uni owí Bar-Yesu qeneŋgurí, enendo rukusí tero ye-ye uni kota taró. \v 7 Eneko Rom koro uni parámi, owí Sergius Paulus,\f + \fr 13:7 \ft “Sergius Paulus” ŋuko \fk Rom \ft koro uni qu ka, enendo Saipras noko mosowí soso ŋu wiri yereró.\f* ŋuro topé ka. Uni kembé ŋundo Anutu koro mande qu iŋowero iŋoro Barnabas koya Sol koya neko yereró. \v 8 Quko rukusí teyara uni ŋu, owí Grik mandewore Elimas nekoyaŋgo, enendo, uni kembé ŋundo iŋondutu ma tewero, ye iŋoro uni kembémboro iŋo-iŋoyó wosowero taró. \p \v 9 Quko Sol, owí kako Pol, Yuqa Surumímboro wimbí parámi eneno maŋgoriní enendo Elimas kondé toŋetero ŋande yaró, \v 10 “Otete kota quya otete kaná-kaná quya keno maŋgoreyote! Keko Monimbu koro naŋuní, keto otete roneneŋowí\f + \fr 13:10 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro saŋgiríŋo tete! Kepe Uni Parámimboro khe roneneŋowí mu roworemowero kho ŋu rotoweyape ma kini? \v 11 Asa iŋo! Itakako Uni Parámimboro kandímbo kurote, ko toŋeŋge pokaweya. Itaka yate kosa kama qeneweya.” \p Yiníqo, waka ta toŋí huriri tiní wimbo-wimbo uro uni kandí toworo khe witúŋowero qu ka seqayaró. \v 12 Kowe uni kembé ŋundo o ŋu qenero, Uni Parámi ŋuro mande rondaqe inariyó ŋuro kondé yukuworo iŋondutu taró. \s1 Pisitia mirako Antiok yendémo ŋuno mande yesowo yimirariyó \p \v 13 Asa Pol koya topé-topémboya waŋgowore Papos yendé rotoro Pambilia mirako Perika yendémo ŋuno uyareŋgurí. Ŋu noŋgo Jon yorotoro Yerusalem pitu ko uyarewero toŋeró. \v 14 Toŋiní irisa ŋundo Perika rotoro khendo yate Pisitia mirako Antiok yendémo ŋuno oriyó. Ŋuno oro Sapat naruko\f + \fr 13:14 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno Juda koro huru-huru ya quroko oro kunditariyó. \v 15 Asa uni kato Hutuŋo Mande koro mande kaya Ye-ye Unindoro mande kaya weyoní kini tiní huru-huru sopo-sopo uni ŋundo Pol, Barnabas neko yerero ŋande yaró, “Topo irisa, mande ka unipare newondeye rukisoyowero mande ka yimirowero iŋoyaqo meté yiri.” \p \v 16 Asa Polko kaŋero kandímbo rokó-rokó tero ŋande yaró, “Ye Israel uni, ko ye Anutu kasiramo yoteŋgo qu, iŋoyi. \v 17 Israel uniparetoro Anutuyembo usi-sinani rokó yereŋgurí. Ŋunde rokó yerero Isip mirako ŋuno yoriní qambu taŋgurí. Yate wimbí tero yoriní Isip rotoro maheŋgurí. \v 18 Mahiqo, kumima naru 40 ŋunde rotoro mira wimbímo oteteye piyimi ŋuro topé kama tero \v 19 Kenan ŋunoko uni wini meyowo kande saŋiyoro irisa rambaruru yerero miraye ŋu rero Israel uni yunaró. \v 20 Naru soso ŋuko kumima naru 450 ŋundiro taró. \p “Ŋu naruko ŋuno uni tapá enesó-enesó yoriní sopo yereŋgurí, yate ye-ye uni Samuel tunoqaró. \v 21 Ŋu naru ŋunoko unipareto wiri yerete uni karo kirayaŋgurí, asa ko Anutuko Sol, Kis naŋuní ŋu, Benjamin koro wini qu ka, ŋu re yunaró. Ko kumima naru 40 ŋunde rotoro Solko unipare wiri yereró. \v 22 Quko Anutuko Sol re howero Dewit rokóŋoní wiri yerete uni tunoqaró. Rokóŋoro ŋuro ŋande yaró, ‘Dewit, Jesi naŋuní ŋu, no qene iŋoro ŋande iŋoyoteno, ko neneŋo nuŋguríne ŋuko ene nuŋgurí ŋunde naŋge. Enendo iŋo-iŋone soso ŋu howeyoweya.’ \p \v 23 “Anutuko komo mande kusiyaró ŋu howero Yesu, Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ŋu, Dewit koro sowe qu, ŋu riní Israel maheró. \v 24 Yesu kama tunoqeyoní Jonko Israel uni soso newonde rohoréŋoro sono rewero mande qu yesowo yimiraró. \v 25 Jon khoyó kini tewero tiní ŋande yaró, ‘Ye no dani, yero iŋoteŋgo? Noko uni ŋu maheweya ŋu kini. Quko uni ka imemoŋgo no huwónemo maheweya ŋuro iŋoyi, nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini.’ \f + \fr 13:25 \ft Kho ŋu, uni parámimboro khe punu-punu orosoyewero quro kho ŋuko, kho simó naŋgeko ŋunde teyaŋgo.\f* \p \v 26 “Topo okite, ye Abraham koro soweyómboya ye Anutu koro kasiramo yoteŋgo quya, iŋoyi. Anutuko nore rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro mande ŋako riní noreno maheró. \v 27 Dokoro unipare Yerusalem yoteŋgo qu, ko uni kembé-kembéye ŋuko Yesu okeyá kama iŋo inaŋgurí. Sapat naru\f + \fr 13:27 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* rokóŋomo ye-ye unindoro mandeye weyoro kama iŋoyi tondaŋeyote. Ŋunde ŋuroko Yesu topé piyimi inaŋgurí quno ŋuno ye-ye unindoro mandeye ŋu ri hamó taró. \v 28 Ŋundiro naŋge ene quhuríyó moré kini qeneŋgurí, quko Pailat kandímo rato uroní khumoweya, ye iŋoro re inaŋgurí. \v 29 Inoyi uroyi khumoníqota ye-ye unindoro mandeye mepémo tunoqaró. Ŋunde tiní tipiriri\f + \fr 13:29 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* koŋgo ri umbuní rero uni tapu kano ŋuno tapuŋaŋgurí. \v 30 Quko Anutuko okokowoní pitu ko uni tapu koŋgo otoqaró. \v 31 Otoqoro naru parámi ŋuno unipare komo eneya Galili rotoro Yerusalem oŋgurí qundo ene qeneŋgurí. Ko itakako unipare ŋundo unipare eneŋo yesowoyoteŋgo. \p \v 32 “Nore miti mande meté ŋa yesoworo ye yimiroteto. Anutuko komo mande usi-sinanimboya kusiyaró ŋu \v 33 itaka soweyemboya, nore naŋge, mande ŋu mepémo tunoqewero Yesu okokowoní uni tapu koŋgo otoqaró. Hariri Yambo irisayó quno ŋuno o ŋuro ŋande yete, \b \q1 “‘Ke neneŋo naŋone; \q1 Itaka no pisi kereteno.’ \m \v 34 Enendo uni tapu koŋgo riní otoqaró. Otoqoro kowí kaŋuya kama puqeweya. Sokomeko mande ŋuro ŋande yete, \b \q1 “‘Nondo komo o meté horé qu se Dewit inowero yanowó mu, \q2 ŋu hamó se ye yunowano.’ \m \v 35 Ŋunde ŋuro mande meyowo ŋande yete, \b \q1 “‘Keŋo uni meté horé qu, ŋu roti uni tapuko kama puqeweya.’ \p \v 36 “Qeni, Dewitko nokono yaró quno ŋuno Anutu koro iŋo-iŋo qu howeroqota khumoní rero usi-símboya tapuŋi puqaró. \v 37 Quko Anutuko uni okokowoní otoqaró, ŋuko kama puqaró. \p \v 38 “Ŋunde ŋuro, uni topo, mande ŋande yesowatokata, ye iŋoyi, Anutuko uni ŋuwore yeŋo quhuríye se rotoweya. Moses koro hutuŋo mandeko\f + \fr 13:38 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* quhuríye se rotoro ye yoriní roneneŋowí\f + \fr 13:38 \ft “\fk roneneŋowí tunoqete\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* tunoqewero mepémo kini. \v 39 Quko unipare soso iŋondutuwoyoteŋgo ŋundo uni ŋuwore roneneŋowí tunoqeteŋgo. \v 40 Ŋunde ŋuro meté toŋete sopoyi, komo mande ye-ye unindo ŋuro yaŋgurí ŋu yeno tunoqeweya koro. Ŋande yaŋgurí, \q1 \v 41 “‘Yeko yesaráŋoyoteŋgo, ye toŋeti, \q2 ko iŋondata parámi teroqota rambaruru ti! \q1 Nondo yeŋo naruyemo kho ka tewano, \q2 ko uni kato kho ŋuro ye yimironíqo, \q2 yeko kama iŋondutuwowaŋgo.’” \p \v 42 Asa ŋunde yiri kini tiní yendémo umburiqo, unipareto ŋande yaŋgurí, “Sapat naru aweno mande ŋako pitu ko nore nimirori qembe.” \v 43 Yiqo, sopo-sopo unindo yorotoní yendémo umbuŋgurí. Umburo Juda uni qambu koya uni wini meyowo qu Juda koro muríye hamó howeyaŋgo ŋundo Pol koya Barnabas koya yohowaŋgurí. Irisa ŋundo mande yunoro Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 13:43 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* yunaró ŋu saŋano kaŋewero ŋuro rukiso yiririyó. \p \v 44 Asa imemoŋgo Sapat naruko ŋuno unipare soso ta yendé parámimo yaŋgurí qundo mahero Uni Parámimboro mande qu iŋowero quro huruwaŋgurí. \v 45 Quko Juda unindo unipare qambu ŋu yiyoro newonde tutu taŋgurí. Ŋunde tero Polko mande yaró ŋuro yesaráŋaŋgurí. \p \v 46 Quko Pol koya Barnabas koya wimbu rero mande ŋande yariyó, “Hamó, koretero nore Anutu koro mande qu rero ye Juda uni yunarowó. Quko mande ŋu huwóŋoro ŋande ye iŋoteŋgo, ko naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewero owénani moré kini, ye iŋoteŋgo. Ŋunde ŋuroko norendo rohoréŋoro uni wini meyowo\f + \fr 13:46 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* yunowaro. \v 47 Dokoro, Uni Parámimbo nore ŋande nimiraró, \b \q1 “‘Nondo ke korewe uni wini meyowomboro hiyóye tunoqeweya. \q1 Ŋunde tero unipare noko soso ŋu yimitoka rambaruru koŋgo yorewe.’” \p \v 48 Ŋunde yiriqo, uni wini meyowo ŋundo niŋgu-niŋgu tero Uni Parámimboro mande quro seré taŋgurí. Ko Anutuko unipare rokó yiriní naru maheweya quro yoto-yotoyó ŋu rewaŋgo, soso ŋundo iŋondutu taŋgurí. \p \v 49 Asa Uni Parámimboro mande qu mira soso ŋuno usayero toŋeró. \v 50 Quko Juda unindo pare kumi owéye moré qu Anutu potoruku te inoyaŋgo quya yendé ŋuro uni pará-parámboya yori newonde piyimi tero Pol koya Barnabas koya o piyimi te yunoro yendé moŋgo yohowaŋgurí. \v 51 Ŋunde ŋuro irisa ŋundo newondeyari saŋgirí rihimowero ŋuro kheyarimo murutó siyori nokono umburó. Ŋunde tero Antiok rotoro Aikoniam yendémo ŋuno uyaririyó. \v 52 Ko Antiok ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 13:52 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* ŋundo niŋgu-niŋgu parámi tiqo, Yuqa Surumímbo newondeyemo maŋgoraró. \c 14 \s1 Aikoniam yendémo ŋuno mande yesowariyó \p \v 1 Asa komo tariyó ŋunde naŋge Aikoniam yendémo ŋuno Juda koro huru-huru yano\f + \fr 14:1 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* oro mande yariyó. Ŋunde yiriqo, Juda uni, Grik uni qambu parámi horé iŋondutuwoyaŋgurí. \v 2 Quko Juda uni kumi iŋondutu kama taŋgurí ŋundo uni wini meyowo mu\f + \fr 14:2 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* iŋo-iŋoye ri uni topo ŋuro newonde piyimi taŋgurí. \v 3 Naru piru saŋga Aikoniam ŋuno yotoro wimbu rero Uni Parámimboro yesowori enendo eneŋo samaka-samaka tuwó qu unipare witú yerewero quro o wimbí moré\f + \fr 14:3 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó kandeyarimo taró. \v 4 Quko yendé unipare soso ŋu usoworo irisa taŋgurí. Kumimbo Juda unindoya newonde kanata taŋgurí, ko kumimbo asá yerewí uni\f + \fr 14:4 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* irisa ŋuya newonde kanata taŋgurí. \v 5 Yate uni wini meyowo ŋuya Juda unindoya uni kembéyemboya ŋundo Pol koya Barnabas koya o piyimi te yunoro wondopo yurowero mande ka kusiyaŋgurí. \v 6 Kusiyoyiqo, iŋoro sorero Listira, Deripe yendé irisa Likonia mira kutaqe quno ŋuno toŋiriyó. \v 7 Ŋuno uyaro miti mande\f + \fr 14:7 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu yesowoyariyó. \s1 Polko Listira yendémo ŋuno uni khí piyimi ka riní meté taró \p \v 8 Listira yendémo ŋuno uni khí wimbí moré kini ka kina kunditeyaró, ŋuko nimímbo ene khí piyimi ŋunde pisiyaró, ko eneŋombo khete uyarewero mepémo kini. \v 9 Asa uni ŋundo Pol koro mandí iŋoní Polko kondé toŋetero ŋande ye iŋaró, ko uni ŋu Anutuko riní meté teweya ŋu iŋondutuwoyote, ye iŋaró. \v 10 Ŋunde ye iŋoro mande kondé ŋande miraró, “Ke otoqo kaŋe.” Yiní otoqo kaŋero khímbo uyaró. \p \v 11 Ŋunde tiní unipare qambu qundo Polko o taró ŋu qenero Likonia mandewore ŋande kiwe yaŋgurí, “Anutu kumimbo uni qembe tunoqero noreno umbutiri!” \v 12 Ŋunde yero Barnabas ŋuko anutu ka owí muko, “Sus,” ye nekaŋgurí. Ko Pol ŋuko mande yeyote uni, ŋuro anutu ka owí muko, “Heremes,” ye nekaŋgurí.\f + \fr 14:12 \fk Kape unipare \ft kumimbo anutu qambu quro potoruku te yunoyaŋgurí, ko anutu ŋuro kembéye ŋuko owí muko, “\fk Sus\ft .” Meyowo ka, owí muko “Heremes,” enendo Sus koro mandí unipare yimitoyaró.\f* \v 13 Sus koro ya surumí ka yendé sumeyoro yaró. Asa Sus koro o qa-qa uni ŋuya unipare qambu Pol koya Barnabas koro o qa-qa te yunowero ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro o qa-qa uni ŋundo makao urumuni kumi siyoro o nakayá kumi ŋuya siyoro yendé koro makoyómo maheró. \p \v 14 Quko asá yerewí uni irisa ŋu o tewero ŋuro iŋori newondeyari piyo tiní kowe punu-punuyari se romboŋero kheŋgeŋoro unipare qambu keweroyemo uyare nekero ŋande yariyó, \v 15 “Otike, ye date koro ŋande teteŋgo? Noreko uni, ye qembe naŋge. Norendo miti mande\f + \fr 14:15 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋa yeno ŋande yeyotero, o kina-kina qu se potoruku re inoyoteŋgo ŋu rotoya rohoréŋoya Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro iŋoyi. Anutu ŋuko noko sambo windi towaró. Ŋuya o soso ŋuno yote ŋu yondowaró. \v 16 Hamó, usisamba naruko ŋuno enendo uni wini soso yorotoní ene oteteye naŋge howeyaŋgo. \v 17 Quko Anutuko kina kama yorotoyara. Kini, suki-suki o meté te yunoyara. Enendo sono riní sambo rotoro yeno umbuní khono o meté-meté ŋu siyoní woteyote. Ko o qoyemboro se yunoní newondeye niŋgu-niŋgu teyote.” \v 18 Asa ŋunde yariyó, quko unipare qambu ŋundo wimbu o qa-qa te yunowero tiqo, kusi yerewero quhurí tariyó. \p \v 19 Quko Juda uni kumi Antiok noŋgo, Aikoniam noŋgo qu mahero unipare qambu quro iŋo-iŋoye ri otoqaró. Otoqoní wondo raŋoro Pol utoro, ene khuma, yero iŋoro ukúŋo re wosoro yendé sumeyoro rotaŋgurí. \v 20 Quko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareto mahero wuririyoyuri Polko pitu ko otoqoro yendémo oŋgurí. Ko saraŋoníqo, eneya Barnabas koya Deripe yendémo ŋuno oriyó. \s1 Siria mirako Antiok yendémo ŋuno pitu ko oriyó \p \v 21 Asa Deripe yendémo ŋuno miti mande\f + \fr 14:21 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yeyuriqo, unipare qambu qundo iŋo-iŋo rewero unipare tunoqaŋgurí. Yate irisa ŋundo rohoréŋoro pitu ko Listira, Aikoniam, Antiok\f + \fr 14:21 \ft Yendé ŋu, “Antiok,” ye nekaŋgurí, ŋuko Pisitia mirako ŋuno yora. Antiok meyowo kato Siria mirako ŋuno yora.\f* uriyó. \v 22 Uro yendéne-yendéne ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare ŋu wikundi yerero ŋande yariyó, “Ye iŋondutu watí teyuri qembe. Nore Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 14:22 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* oweroqo koretero quhurí qambu korowowato,” yariyó. \v 23 Huru-huru kanata-kanata quno ŋuno uni kumi Uni Parámi iŋondutuwoyaŋgurí qu yorero huru-huru koro tapá uni rokó yiririyó. Rokó yerero kundiŋi tero\f + \fr 14:23 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* hariri tero Uni Parámimboro kandímo yorotariyó. \v 24 Ŋu noŋgo uyaro Pisitia mirawore uyaro, yate Pambilia mirako ŋuno uriyó. \v 25 Ŋuno uro Perika yendémo oro mande yesoworo rotoro Atalia yendémo ŋuno uriyó. \p \v 26 Atalia ŋu noŋgo waŋgowore toŋero Antiok\f + \fr 14:26 \ft Yendé ŋu, “Antiok,” ye nekaŋgurí, ŋuko Siria mirako ŋuno yora.\f* uyaririyó. Komo Antiok unipareto kho tewero quro rokó yiriqo, Anutu koro samaka-samaka tuwó quwore toŋiriyó. Asa kho ŋu kini tiní pitu ko mahiriyó. \v 27 Mahero huru-huru unipare ŋuno quya koporo Anutuko o soso enewore taró ŋuro piŋa mande ŋande yariyó, ko Anutuko uni wini meyowo\f + \fr 14:27 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* mako koso yunoní iŋondutu taŋgurí. \v 28 Ŋunde yero irisa naru piru saŋga iŋo-iŋo rewero unipare ŋuya yaŋgurí. \c 15 \s1 Huru-huru koro tapá uni Yerusalem ŋuno huruwaŋgurí \p \v 1 Asa uni kumimbo Judia mira rotoro Antiok yendémo\f + \fr 15:1 \ft “Antiok yendé” ŋuko Siria mirako ŋuno yora.\f* ŋuno umburo iŋondutu uni mande rondaqe yunoro ŋande yaŋgurí, “Ye Mosesko\f + \fr 15:1 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo mande \ft inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* murí rondaqe yunaró ŋu howero koweye kama toŋowaŋgo tiníqo, Anutuko rambaruru koŋgo ye kama yoreweya.” \v 2 Ŋunde yiqo, Pol koya Barnabas koya saŋgirí parámi tero eneya mandeto kuma taŋgurí. Ŋunde ŋuro uni topo ŋundo Pol, Barnabas ko uni kumi meyowo ŋuya Yerusalem oro asá yerewí uni\f + \fr 15:2 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* ŋuya huru-huru koro tapá unindoya mande roŋgaruwowero quro rokó yereŋgurí. \v 3 Rokó yerero huru-huru unipareto asá yiri uyaro Ponisia mira, Samaria mira kewerowore oŋgurí. Oyate uni topo ŋuno piŋa mande ŋande yimiraŋgurí, ko uni wini meyowo kumimbo Anutusina newonde rohoré taŋgurí, yimiri niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. \v 4 Oyate Yerusalem mahiqo, huru-huru uniparetoya asá yerewí unindoya huru-huru koro tapá unindoya yorero oŋgurí. Ko Pol koya Barnabas koya Anutuko o soso enewore taró ŋuro yariyó. \v 5 Quko iŋondutu uni kumi Farisi wini koŋgo qundo otoqoro ŋande yaŋgurí, “Ye ŋande yi qembe, ko uni wini meyowo qundo eneŋo koweye toŋoya\f + \fr 15:5 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* Moses koro hutuŋo mande ŋu howewaŋgo.” \p \v 6 Yiqo, asá yerewí unindoya tapá unindoya mande ŋu roŋgaruwowero kopaŋgurí. \v 7 Koporo mande qambu yiqo, Pitako kaŋero ŋande yimiraró, “Uni topo, ye iŋoteŋgo, Anutuko komo ye keweroyemo no rokó niriní miti mande\f + \fr 15:7 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* rero uni wini meyowo yunoyowe iŋoro iŋondutu taŋgurí. \v 8 Anutuko unipare soso newondeye qene iŋoyote, ko enendo uni ŋuro newondeye qene iŋoro nore nunaró ŋunde qembe Yuqa Surumí re yunaró. \v 9 Ŋunde tiníqo, kato noreya eneya ronda yerewero mepémo kini. Anutuko eneŋo iŋondutuyewore newondeye riní sara taró. \v 10 Ŋunde ŋuroko ye date koro, Anutu towoŋato, yero iŋoyoteŋgo? Ye o quhurí piyimi ŋa rero Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 15:10 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* saŋayemo ma kusiyowero. Komo usi-sinanimboya nore ŋuya quhurí ŋu korowowero mepémo kini. \v 11 Quko uni wini meyowo ŋundo nore iŋondutu tatowó ŋundiro naŋge Uni Parámi Yesu koro samaka-samaka tuwó ŋuwore iŋondutu tiqo, rambaruru koŋgo yoreweya.” \p \v 12 Ŋunde yiní kini tiní mondó yuri Pol koya Barnabas koya Anutuko o wimbí moré\f + \fr 15:12 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó kandeyarimo uni wini meyowo keweroyemo taró ŋuro yariyó. \v 13 Ŋunde yiriqo, Jemsko ŋande yaró, “Uni topo, mandene ŋa iŋoyi. \v 14 Koretero Saimon ŋande yete, ko Anutuko mahero uni wini meyowo kumi yoriní eneŋo unipareyó tunoqaŋgurí. \v 15 Ko ye-ye unindoro mandeye ŋuko ŋundiro naŋge. Komo suki ŋande nakayáŋaŋgurí, \q1 \v 16 “Imemoŋgo pitu ko mahero \q2 Dewitko ya qu komo toqaró ŋuko nondo pitu ko rewano. \q1 Ya ŋuro oyó kumi piyo taró, \q2 ŋuko nondo keta rewe pitu ko kaŋeweya. \q1 \v 17 Ŋunde tero uni watí yoteŋgo ŋuya \q2 uni wini meyowo soso neneŋo owéne towoyoteŋgo ŋuya \q2 Uni Parámi seqawaŋgo, peka. \q1 Uni Parámi o soso ŋu riní tunoqete ŋundo ŋundiro yete. \q2 \v 18 Komo suki o soso ŋuro iŋatowó. \p \v 19 “Ŋunde ŋuro no iŋo-iŋone muko ŋandiro: uni wini meyowo qundo Anutusina newonde rohoré teyoteŋgo, nore koweyumu kama yunowato. \v 20 Kini, nore sokome ka eneno nakayáŋoro ŋande yimirowato, ko oka unindo rero anutu kota-kota te inaŋgurí ŋu ma newero, ko se simbururu ma tewero, ko númbowe unindo puŋeye kusiyoyi khumi ŋu ma newero, ko sitú ŋuya ma newero. \v 21 Dokoro komo suki yate-yate itaka ŋuya Sapat naruko\f + \fr 15:21 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* unindo Moses koro hutuŋo mande ŋu Juda koro huru-huru yayemo weyo yesowoyoteŋgo.” \s1 Tapá unindo iŋondutu unipare uni wini meyowo ŋuro sokome ka nakayáŋgurí \p \v 22 Ŋunde ŋuro asá yerewí unindoya\f + \fr 15:22 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* tapá unindoya huru-huru unipare soso ŋuya mande kusiyoro keweroye moŋgo uni irisa rokó yerero Pol koya Barnabas koya Antiok uwero rokó yereŋgurí. Jutas, owí kako Barisapas, koya Sailas rokó yereŋgurí. Huru-huru koro tapá uni irisa ŋu asá yerero \v 23 sokomeko mande ka nakayáŋoro kandeyarimo ri toŋeŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, \b \li1 Asá yerewí unindoya tapá unindoya, yeŋo topo-topoye, sokome ŋa nakayáŋato ye uni wini meyowo iŋondutu tero Antiok yendé, Siria mira, Silisia mirako yoteŋgo qu, yeno uyarete. Kosa meté. \b \li1 \v 24 Nore koŋgo ŋande iŋatowó, ko uni kumi nore koŋgo uro mande kondé ka yimiriqo, iŋondata tero yeŋo iŋo-iŋoye quhurí teyara. Quko norendo mande ŋu yewero kama asá yeretowó. \v 25 Asa ko nore newonde kanata na tero mande kusiyoro uni topo irisa rokó yerero asá yereto noreŋo toponani horé Barnabas, Pol ŋuya yeno uteŋgo. \v 26 Irisa ŋuko eneŋo yoto-yotoyari rotoro Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 15:26 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro owímo khoyó teyotiri. \v 27 Ŋunde ŋuro norendo Jutas koya Sailas koya asá yeretowó. Eneŋo maŋgoyarimbo mande ŋa re ye yunowari. \v 28 Dokoro Yuqa Surumímboya noreya ŋande ye iŋatowó, ye meté otete kumi naŋge howewaŋgo, o quhurí meyowo ye saŋayemo kama rewato. \v 29 Otete ŋuko ŋandiro, ye oka unindo rero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ma newero, sitú ŋuya ma newero, númbowe unindo puŋeye kusiyoyi khumi ŋu ma newero, se simbururu ma tewero. Ko ye o ŋu takawaŋgo tiníqo, meté yowaŋgo. \b \li1 Ime yuri. \b \p \v 30 Asa asá yiri Antiok uro unipare kopo yerero sokome ŋu re yunaŋgurí. \v 31 Unipare sokome ŋu weyoyi newondeye wikundiyoní niŋgu-niŋgu taŋgurí. \v 32 Jutas koya Sailas koyako ye-ye uni.\f + \fr 15:32 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* Ŋunde ŋuro mande meté qambu uni topo yimitoro wikundi yiririyó. \v 33 Yate naru piru ŋunde rotoní uni topo ŋundo uni irisa ŋu yorero imemo asá yiri oro unindo asá yiri mahiriyó quno ŋuno pitu ko oriyó. \v 34 (-)\f + \fr 15:34 \ft Komo suki Lukiko sokome soso ŋa nakayáŋaró, yate-yate uni meyowombo mande ka sowe taró. Mande ŋuko ŋandiro: \fv \ft 34 \+fv*\ft Quko Sailas ŋuno yorowero ye iŋaró.\f* \v 35 Quko Pol koya Barnabas koya Antiok ŋuno yariyó. Irisa ŋuya meyowo ŋuya mande rondaqe unipare yunoro miti mande\f + \fr 15:35 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowoyaŋgurí. \s1 Pol koya Barnabas koya mande saŋgirí tariyó \fig Naru irisayómo ŋuno Polko khete uyarero kho teyaró.|alt="Paul - journey 2" src="" size="col" ref="ACT 15:36" \fig* \p \v 36 Imemoŋgo ta Polko Barnabas ŋande miraró, “Nore irisa oya uni topo yendémo Uni Parámimboro mande qu yesowarowó quno yoteŋgo ŋundo date yoteŋgo, ŋu qene iŋowaro.” \v 37 Barnabasko Jon, owí kako Mak, ŋu re ŋuya owero ye iŋaró. \v 38 Quko Polko ŋande yaró, “Uni ŋako komo Pambilia yendémo ŋuno norotaró ŋuno qu, enendo noreya kho kama taró, ŋunde ŋuro noreya kama uwato.” \v 39 Ŋunde yero kiro puso tero usowo-sowo tariyó. Barnabasko Mak rero waŋgowore Saipras noko mosowímo ŋuno oriyó. \v 40 Polko Sailas riní uni topo ŋuno qundo ŋande yaŋgurí, “Uni Parámimboro samaka-samaka tuwó yariya yoweya,” yi toŋiriyó. \v 41 Toŋero Siria mirawore ko Silisia mirawore uyaro Anutu koro huru-huru ŋu rukiso yereyariyó. \c 16 \s1 Timotiko Pol koya kopariyó \p \v 1 Asa Polko uyareyate Deripe yendémo ŋuno uroqo Listira yendémo ŋuno ŋuya uró. Ŋunoko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni ka\f + \fr 16:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* ŋuno yora, owí Timoti. Juda pare ka iŋondutu taró, ŋuro naŋuní, quko iwí muko Grik uni ka. \v 2 Topo unipare Listira noŋgo ko Aikoniam yendé moŋgo qundo oteteyó ŋuro ŋande yaŋgurí, “Timoti ŋuko uni meté.” \v 3 Polko Timoti koya toŋewero ye iŋaró. Ŋunde ŋuro Juda uni ŋuno yaŋgo ŋuro iŋoro Timoti re kowí toŋaró. Dokoro uni soso iŋaŋgurí, Timoti iwí muko Grik uni ka.\f + \fr 16:3 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* \v 4 Asa toŋero uyareyate yendéne-yendéne oro, komo asá yerewí unindoya\f + \fr 16:4 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* tapá unindoya Yerusalem ŋuno mande kusiyoro sokome ŋu nakayáŋaŋgurí qu, ŋu rero unipare yunaŋgurí. Yunoro ŋande yimiraŋgurí, “Ye ŋu naŋge howeyuri.” \v 5 Ŋunde ŋuro unipare iŋondutuye kondé horé tiní naru rokóŋoro huru-huru ŋundo sowe tiní qambu tunoqeyara. \s1 Polko Masedonia koro uni ka quko qeneró \p \v 6 Asa Yuqa Surumímbo Pol koya topémboya soré yerero Esia mira parámi quno ŋuno mande ma yesowowero ŋunde yero soré yereró. Asa ko Pirikia mira ko Galesia mira kewerowore yateyaŋgurí. \v 7 Yate-yate Misia mira koro wembóŋgo ŋuno mahero Bitinia mirako uyarewero ye iŋaŋgurí. Quko Yesu koro Yuqa ŋundo soré yereró. \v 8 Asa ko Misia mira ŋu takaro windi tapémo Tiroas yendémo ŋuno uŋgurí. \v 9 Suwono Polko Masedonia mira koŋgo uni qu ka quko qeniní kaŋero Pol nekoro ŋande miraró, “Ke windi karóŋoya Masedonia ŋano mahe nore samaka yere,” yaró. \v 10 Ŋunde qenero nore ŋande iŋatowó, ko Anutuko miti mande\f + \fr 16:10 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋuno yesowo yimirowero neko nereró. Ŋunde ŋuro Masedonia uyarewero sunará tatowó. \s1 Litiako iŋondutu taró \p \v 11 Asa Tiroas noŋgo waŋgowore roneneŋo karóŋoro Samotires noko mosowímo ŋuno uyatowó. Ko saraŋoníqo, Neapolis yendé windi tapémo ŋuno otowó. \v 12 Ŋu noŋgo Filipai yendémo khewore otowó. Komo Rom unindo yendé ŋu rero ŋuno kunditeyaŋgo.\f + \fr 16:12 \ft “Filipai yendé” ŋuko Masedonia mirako yora. Komo suki \fk Rom \ft unindoro kuma unindo yendé unipare ŋu taka yerero yendé sopoyaŋgurí.\f* Ŋuko Masedonia mira koro yendé korete qu. Nore naru piru ta yendémo ŋuno yatowó. \p \v 13 Asa Sapat naruko\f + \fr 16:13 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Filipai yendémo ŋuno Juda koro huru-huru ya moré kini peka.\f* ŋuno yendé rotoro hariri tewero mira tomó ka seqaro sono kano utowó. Uro kunditero pare kumi ŋuno kopoyaŋgurí ŋu yiyoro eneya mande yatowó. \v 14 Taiataira mira koŋgo pare ka, owí muko Litia, ŋundo mande ŋu iŋaró. Enendo tuwi mandumi huririyó soweyoyara,\f + \fr 16:14 \ft Tuwi mandumi huririyó ŋunde quko kimoyó parámi, asa ko Litiako wondo pare ka peka.\f* ko Anutu potoruku te inoyara. Asa iŋoní Uni Parámimbo newondí riní Polko mande yaró ŋu iŋondutuwoyaró. \p \v 15 Iŋondutuworo eneya suwisawiyómboya sono raŋgurí. Ri kini tiní nore nimiraró, “Ye nondo Uni Parámimboro hamó iŋondutu teyoteno, yero iŋoteŋgo tiníqo, asa meté mahero yanemo yuri qembe.” Ŋunde yiníqo, eneya uyatowó. \s1 Unindo Pol, Sailas yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí \p \v 16 Naru kano nore hariri tewero mira tomómo ŋuno utoqo kho pare kato kheko wisumu nerero niyaró. Yuqa kato pare newondímo yoní eneŋo maŋgómo do ka imemo tunoqeweya ŋuro yeyara, ko unipareto mandí iŋowero wondo parámi eneŋo sopo-sopoyó yunoyaŋgurí. \v 17 Asa enendo nore nohowero kondé ŋande kiweyaró, “Uni ŋako Anutu Koreko Horé yote ŋuro sunará simóŋo. Enendo rambaruru takawero kheyó ye yimitoyoteŋgo,” yaró. \v 18 Kosa naru qambu ŋuno pare ŋu ŋunde te yate-yate Pol ŋuro piyimiŋoro rohoréŋoro yuqa ŋu ŋande miraró, “No Yesu Kristo\f + \fr 16:18 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro owímo kimiroteno, pare ŋa roto toŋe!” Ŋunde yiníqota roto toŋeró. \p \v 19 Asa yuqa ŋu roto toŋiní pare ŋuro sopo-sopoyómbo ŋande ye iŋaŋgurí, ko wondo kaŋuya kama rewaŋgo. Ŋunde ŋuro Pol koya Sailas koya yondoworo yowosoro tapá uni kopoyaŋgo quno oŋgurí. \v 20 Yorero mande ronda-ronda uni toŋeyemo oro ŋande yimiraŋgurí, “Juda uni irisa ŋando noreŋo yendé unipare qu okoko yiriri newondeye piyo tete. \v 21 Enendo murí ka rondaqe yunoyotiri, quko nore Rom unipareto muríye ŋu howewero mepémo kini.” \p \v 22 Unipare qambu qundo uni irisa ŋuya kiro puso yero yesará yereŋgurí. Ko mande ronda-ronda unindo kumba tukuni yaŋgurí, kowe punu-punuyari se rotoya kumukopo yuto haususu yiri. \v 23 Ŋunde yiqo, kumukopo qambu yutoro yorero kusi-kusi yano yorotaŋgurí. Yorotoro mande kondé ka kusi-kusi ya koro sopo-sopo ŋu miraŋgurí, ke ŋa meté sopo yere qembe. \v 24 Mande kondé ŋu iŋoro sopo-sopo uni ŋundo yorero kusi-kusi ya quroko yorotoro kheyari kewá irisa-irisa keweroko quno ŋuno kusi yereró. \fig Pol koya Sailas koya kusi-kusi yano ŋuno hariri tero yambo yeyariyó.|alt="Paul and Silas in prison" src="LB00337B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="ACT 16:24" \fig* \p \v 25 Suwo keweroko Pol koya Sailas koya Anutuwore hariri tero yambo yeyori kusi-kusi uni kumi iŋaŋgurí. \v 26 Asa waka ta kunduru parámi ka raŋoro kusi-kusi ya tatáŋo soso toŋo wisiyoní ya mako soso kosoní utó kondé qu kusi-kusi uni kandeyemo ŋu soso tondaŋaró. \v 27 Ŋunde tiní sopo-sopo uni ŋu otoqoro kusi-kusi ya mako qeneró muko soso kosoro koŋgó taró. Qenero kusi-kusi uni soso soreteŋgo, peka, ye iŋoro suke parámi ka wosoro eneŋo kowí uto khumowero taró.\f + \fr 16:27 \ft Sopo-sopo uni ŋundo ŋande ye iŋaró, ko kusi-kusi uni soso sorewaŋgo tiníqo, enendo topé piyimi reweya. Ŋunde ŋuroko koretero eneŋo kowí uto khumowero ye iŋaró.\f* \v 28 Quko Polko kondé nekaró, “Koweke ma rambaruruwowero! Noreko soso ŋana yoteto!” \p \v 29 Sopo-sopo uni ŋu suru koro nekoní re mahe inoyi toworo kheŋgeŋoro ya quroko oro khe kandí yukuwoní Pol, Sailas taŋgeyarimo umbu raŋaró. \v 30 Asa yore yondoworo mirako umburo ŋande yaró, “Awa-awane, no date tero rambaruru takawano?” \p \v 31 Yiní ŋande yariyó, “Ke Uni Parámi Yesu koro iŋondutu tekata, Anutuko keya suwisawikepoya yoriní rambaruru takawaŋgo.” \v 32 Ŋunde yero eneya suwisawiyómboya Uni Parámimboro mande qu re yunariyó. \v 33 Ko suwo keweroko naŋge sopo-sopo uni ŋundo yorero mamayari sonowaró. Sonowoní eneya suwisawiyómboya yorero sono re yunariyó. \v 34 Ŋunde tiriqo, yorero yayómo oro o qoyarimboro yunaró. Ko yano kopoyaŋgurí ŋundo niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí, dokoro enendo Anutu iŋondutuwoyaró. \p \v 35 Asa saraŋoníqo, mande ronda-ronda unindo kumba tukuni asá yiri mahero yaŋgurí, “Keto uni irisa ŋu yorotoka toŋiri.” \v 36 Yiri kusi-kusi ya sopo-sopo ŋundo Pol miraró, “Mande ronda-ronda unindo yari yorotika toŋiri yeteŋgo. Ŋunde ŋuro kusi-kusi ya roto toŋiri newondeyari ime yoní.” \p \v 37 Quko Polko kumba tukuni yimiraró, “Nore irisa ŋako Rom uni, ko o piyimi ka kama taro. Quko ronda-ronda uni ŋundo nore nondoworo unipare toŋeyemo haususu nerero kusi-kusi yano ŋano norotaŋgo. Ko itaka mondó ta noroti toŋewaro, peka? Kini horé! Eneŋombo mahero norero eneya mirako amuno uwato.” \f + \fr 16:37 \ft Polko \fk Rom \ft koro uni, ŋuya Juda koro uni qu ka. Komo, eneŋo iwímbope ma usí peka owé ka rero Rom koro uni tunoqaró. Ŋunde ŋuroko iwímboro sowe qu ŋuya Rom koro uni taŋgurí. Rom uni ŋunde quko oteteyemboro topé piyimi kina kama raŋgurí. Asa ko ronda-ronda unindo o piyimi Pol te inaŋgurí ŋuko Rom koro hutuŋo mandeye ŋunde wendaqaŋgurí.\f* \p \v 38 Asa kumba tukunimbo ronda-ronda uni mande ŋu yimiraŋgurí. Yimitoro, irisa ŋuko Rom koro uni qu, yi iŋoro sasaro taŋgurí. \v 39 Uyaro o piyimi taŋgurí ŋuro yuŋguna yerero yorero yendémo umburo kira yereŋgurí, ko mira ŋa rotoya mira meyowomo toŋiri. \v 40 Ŋunde yiqo, kusi-kusi ya rotoro Litiako yano oriyó. Oro uni topo ŋuno yiyoro newondeye rukisoyoro toŋiriyó. \c 17 \s1 Tesalonaika yendémo mande yesowori kuma taŋgurí \p \v 1 Asa Pol koya Sailas koya kheyarimbo yate Ambipolis yendé ko Apolonia yendéwore uyareyate Tesalonaika yendémo oriyó. Yendémo ŋuno Juda koro huru-huru ya qu ka ŋuno yora. \v 2 Asa Sapat naru\f + \fr 17:2 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kapusa ŋunoko Polko eneŋo murí howero huru-huru yano oro Anutu koro sokome ŋu\f + \fr 17:2 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* rondaqe yunoro \v 3 ŋande witú yereró, ko mande ŋuko ŋande yete, Kristo ŋuko hamó kowe surumí rero khumoro pitu ko otoqoweya. Ko ŋande yaró, “Kristo ŋuko\f + \fr 17:3 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* Yesu na, nondo eneŋo yesowoyoteno ŋa.” \v 4 Ŋunde yiní Juda unipare kumimboya Grik unipare Anutu potoruku te inoyaŋgo qambu ŋuya yendé ŋuro pare pará-pará kumimboya iŋondutu tero Pol koya Sailas koya kopaŋgurí. \p \v 5 Quko Juda uni kumimbo ŋuro newonde tutu tero uni piyimi kina yendémo wimbo-wimbo kunditeyaŋgo ŋuya unipare qambu ŋuya yorero kuma tunoqewero newondeye kasiyaŋgurí. Asa enendo Pol, Sailas yowosoro mande khono yorotowero quro Jesonko ya qu wisumuŋoro seqa yereŋgurí. \v 6 Irisa ŋu kama yiyoro Jeson koya uni topo kumimboya yowosoro yendé ŋuro tapá uni toŋeyemo yorotoro kondé ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu mira soso ŋuno unipare newondeye roworemoyotiri ŋundo yendé ŋano mahetiri ŋa. \v 7 Ko Jesonko uni ŋu yore ene yano oró. Uni ŋako Sisa\f + \fr 17:7 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* koro hutuŋo mande soso ŋu wendaqero ŋande yeyoteŋgo, wiri yerete uni parámi kaŋuya yote, owí muko Yesu.” \v 8 Ŋunde yiqo, unipare qambu ŋuya tapá unindoya iŋondata parámi taŋgurí. \v 9 Ŋunde ŋuro tapá unindo yimiri Jeson koya uni meyowo ŋuya mone yuni towi roto toŋeŋgurí. \s1 Beria yendémo mande yesowori meté iŋaŋgurí \p \v 10 Asa suwo tiníqo, uni topo ŋundo Pol koya Sailas koya asá yiri Beria yendémo ŋuno uyaririyó. Ŋuno Juda koro huru-huru ya\f + \fr 17:10 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* quroko oriyó. \v 11 Beria unindoro muríye muko meté horé, ko ŋundo Tesalonaika yendé unindoro muríye takaró. Irisa ŋundo mande yariyó ŋu iŋoro metéŋoyaŋgurí. Kowe naru rokóŋoro mandeyari ŋu hamómbe ma kini iŋowero quro murí Anutu koro sokome qu\f + \fr 17:11 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* weyo seqayaŋgurí. \v 12 Ŋunde ŋuro Juda uni qambu iŋondutu taŋgurí. Grik pare kumi owéye moré ko Grik uni qambu ŋuya iŋondutu taŋgurí. \p \v 13 Asa Juda unindo Tesalonaika ŋuno ŋande iŋaŋgurí, ko Polko Beria ŋuno Anutu koro mande yesowoyaró. Ŋunde ŋuro ŋuno mahero unipare qambu wimbo-wimbo yoraŋgo ŋu newondeye kasiyoyi saŋgirí taŋgurí. \v 14 Waka ta uni topo ŋundo Pol asáŋoyi windi tapémo uró, quko Sailas koya Timoti koyako Beria ŋuno yariyó. \v 15 Asa unindo Pol re kheko umbuŋgurí, reyate Atens yendé parámimo rotaŋgurí. Rotoro pitu ko oro Polko Sailas, Timoti koro mande kondé ka yaró ŋu re oŋgurí. Mande ŋuko ŋandiro, “Yari waka ta nono mahiri qembe,” yaró. \s1 Polko Atens yendé parámimo ŋuno mande yesowaró \p \v 16 Asa Pol Atens yendé parámimo ŋuno sopo yereyate yendémo ŋuno anutu kota-kota koro kapí-kapí qambu towoyuri qeneró. Ŋuro newondí piyo taró. \v 17 Ŋunde tero ene huru-huru yano\f + \fr 17:17 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* oro Juda unindoya uni wini meyowo Anutu potoruku te inoyaŋgo quya mande taró. Ko naru rokóŋoro kopo-kopo yendémo oro unipare ŋuno kopoyaŋgo ŋuya mande taró. \v 18 Kopo-kopo yendémo ŋuno iŋo-iŋo uni kumimbo mahero eneya mande taŋgurí. Uni kumi ŋuko, “Epikurian,” ye nekoyaŋgurí, ko kumi, “Stoik,” ye nekoyaŋgurí.\f + \fr 17:18 \ft Iŋo-iŋo uni ŋu, “\fk Epikurian\ft ” unindoya “\fk Stoik\ft ” unindoya iŋo-iŋo enesó-enesó howeyaŋgurí. Uni wini meyowombo anutu enesó-enesó potoruku te inoyaŋgurí, Anutu hamó ŋuro kama iŋaŋgurí. Huru-huru irisa ŋundo anutu soso ŋu yorotoro eneŋo iŋo-iŋoye naŋge howeyaŋgurí.\f* Kumi ŋande yaŋgurí, “Uni ŋako wuruwara mande yeyote. Do ka yewero yete?” Quko kumi, “Mira meyowomboro anutuye ŋuro yesowoyote, peka,” yaŋgurí. Ŋunde yaŋgurí, dokoro Polko Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró ŋuro miti mande yesowaró. \v 19 Asa ko Pol rero tapá unindoro huru-huru ŋu, owé muko Areopakus, ŋuno oŋgurí. Oro ŋande yaŋgurí, “Ketope meté mande keta rondaqe yunoyote ŋu nore nimiri iŋowato? \v 20 Hamó, mande amana yi iŋoteto, ko murí ŋuro iŋowero ye iŋoteto.” \v 21 (Atens yendémo ŋuno naru rokóŋoro uni soso, asa mira simburí ŋuya mira meyowo quya, kina kaŋero mande amana ŋu iŋoro mande ŋuro epe mito-mito teyaŋgo.) \p \v 22 Asa Polko Areopakus huru-huru keweroyemo kaŋero ŋande yimiraró, “Ye Atens uni, nondo yeŋo muríye qeneyoteno, yendo naru rokóŋo anutu enesó-enesó potoruku te yunoyoteŋgo. \v 23 Hamó, nondo yendéyewore uyareyate o ŋuro potoruku te yunoyoteŋgo qu qeneyoteno. Qenero wondo yakutí ka\f + \fr 17:23 \ft “wondo yakutí” ŋuko o qa-qa unindo ŋu yakutímo ŋuno o qa-qa taŋgurí.\f* qeneteno, ko ŋuno ŋande nakayáŋgurí, ‘Ŋako anutu ka nore kama iŋo inoteto quro wondo yakutí.’ Asa itaka nondo Anutu ye kama iŋo inoyoteŋo, quko potoruku te inoyoteŋgo ŋuro yesowowe teteno. \p \v 24 “Anutu ŋuko noko koya o soso ŋuno yorote ŋuya yondowaró, Anutu ŋuko noko sambo koro uni parámi ŋu. Ŋunde ŋuro eneko unindo ya kandeyembo towaŋgurí quno ŋuno kama kunditeyote. \v 25 Kowe o karo tukuni tiní unindo kandeyembo kama samakaŋoyoteŋgo. Kini, eneŋombo uni soso yoto-yotoye ŋuya yuqaye ŋuya soso yunoyote. \v 26 Enendo puko kanata naŋge qu noŋgo uni wini soso yondowoní tunoqi mirane-mirane yorotaró. Ŋunde tero eneŋombo naruye yunoro miraye rokóŋaró. \v 27 Ŋunde tero, unindo no seqa nerewero wimbo-wimbo toŋeteroqo niyowaŋgo, peka, ye iŋaró. Ko enendo nore soso taŋgenanimo yote. \v 28 Hamó, yeŋo iŋo-iŋo uniye kato ŋande yaró, ‘Ene quroyómo naŋge norendo kunditero otoqo uya mahe tero yoteto,’ yaró, ko kako ŋande yaró, ‘Noreko eneŋo simó,’ yaró. \p \v 29 “Asa, nore Anutu koro simó yoteto, ŋunde ŋuro oka unindo yero iŋoro towaró qu, asa gol kape ma silwape ma wondo ŋuko Anutu qembe yero ma iŋowero. \v 30 Ŋunde ŋuroko komoko Anutuko yeŋo oteteye kape-kape ŋuro kama iŋaró, quko itakako ŋande yete, ye uni noko soso ŋuno yoteŋgo qu, ye newonde rohoré ti. \v 31 Dokoro enendo otete roneneŋowí howero uni soso ronda yerewero quro naru ka rokóŋaró. Ko ronda-ronda uni ka rokóŋaró. Nore meté uni ŋu iŋondutuwowato, dokoro uni ŋu khumoní Anutuko uni tapu koŋgo riní otoqaró.” \p \v 32 Ŋunde yiní uni ka uni khumaró qundo pitu ko otoqaró ŋuro mandí iŋaŋgurí quno ŋuno kumimbo huwó mande yaŋgurí. Ko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Norendo pitu ko o ŋaro iŋowato.” \v 33 Yiqo, Pol yorotoro toŋeró. \v 34 Toŋiní uni kumi iŋondutu tero eneya womaŋgurí. Ŋuko Daionisias, Areopakus huru-huru ŋu noŋgo qu ka, ko pare ka, owí Damarisi, ko kumi meyowo ŋuya. \c 18 \s1 Polko Korin yendémo ŋuno mande yesowaró \p \v 1 Imemoŋgo Pol Atens yendé rotoro Korin yendémo oró. \v 2 Komo Rom koro wiri yerete uni parámi horé Kolotias ŋundo hutuŋo mande ka yero Juda uni soso Rom yendé moŋgo yohowiní toŋeŋgurí. Ŋunde yohowiní yereka irisa, owéyari Akwila, ko Prisila, ŋundo Itali mira\f + \fr 18:2 \ft “Itali mira” ŋuko \fk Rom \ft yendé ŋuro mira qu.\f* rotoro Korin mahiriyó. Akwila ŋuko Pontus mira koro uni qu ka. Asa Polko Korin yendémo mahero yereka ŋuya kopaŋgurí. \v 3 Yereka irisa ŋundo eneya kho kopo tero tuwi yamaru tiŋiyoyaŋgo. Ŋunde ŋuro ene irisa ŋuya yotoro kho teyaŋgo. \v 4 Ko Sapat naru\f + \fr 18:4 \ft “\fk Sapat naru\ft ” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto \fk huru-huru yayemo \ft huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* soso ŋuno Polko Juda koro huru-huru yano oro mande teyara. Ene, Juda unindoya Grik unindoya iŋo-iŋoye reweka otoqoníka Yesu koro iŋondutu ti, yero ŋunde teyara. \p \v 5 Asa Sailas koya Timoti koya Masedonia mira rotoro Korin ŋuno uriqo, Polko koweyumu tero Anutu koro mande qu yero Juda unino mande yesowo ŋande yaró, “Yesu ŋuko Kristo\f + \fr 18:5 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu.” \v 6 Quko uni ŋundo eneya kiro puso tero yesará yereyaŋgo quno ŋuno eneŋo saŋgiríŋo witú yerero kowe punu-punuyó towo kuriyoro ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge yeŋo rowore yereyowaŋgo. Ŋu quhurí ŋuko neneŋo kini. Ŋa naruko ŋanoko yate uni wini meyowo ŋu\f + \fr 18:6 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* mande yesowo yimirowe teteno.” \p \v 7 Ŋunde yero huru-huru ya ŋu rotoro, uni kako, owí muko Titius Jastus, ŋundo yano oró. Uni ŋu Anutu potoruku te inoyara. Ko yayó muko Juda koro huru-huru ya sumeyoro. \v 8 Ko Juda koro huru-huru ya\f + \fr 18:8 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* koro sopo-sopo uni, owí Kirisipus, ŋuya eneŋo suwisawiyó soso, Uni Parámimboro iŋondutu taŋgurí. Ko Korin uni qambu Pol koro mande ŋu iŋoro iŋondutu tero sono raŋgurí. \p \v 9 Asa suwo kano Uni Parámimbo quko Pol ŋande miraró, “Ke ma sorewero. Kini, mande yesowo; maŋgoke ma kusiyowero. \v 10 Nondo keya yowano, uni ka otoqoro ke kama rambaruru kerewaŋgo. Neneŋo unipare qambu ŋu yendémo ŋano yoteŋgo.” \v 11 Pol Korin ŋuno yoní kumima naru kanata ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde kini tiní Anutu koro mande rondaqe yunoyaró. \p \v 12 Naru kano Galio ŋundo Akaia mira ŋuro uni kembéye yora.\f + \fr 18:12 \ft “Akaia” ŋuko \fk Grik \ft unindoro miraye qu ka, quko \fk Rom \ft unindo unipare ŋu sopo yereyaŋgurí. Ŋundiro naŋge Galio ŋuko Rom koro uni ka, ko Akaia mirako ŋuno Korin yendé parámi ŋuko yendé korete qu.\f* Asa Juda unindo mande kusiyoro Pol koya saŋgirí taŋgurí. Ŋunde tero rero mande khono rotoro ŋande yaŋgurí, \v 13 “Uni ŋando unipare iŋo-iŋoye riní otoqoro noreŋo hutuŋo mandenani wendaqero murí enesówore Anutu potoruku te inoyoteŋgo.” \p \v 14 Asa Polko mande topé yewero taró quno ŋuno Galioko Juda uni ŋande yimiraró, “Ye Juda uni, uni ŋando hutuŋo mande ka karóŋoro otete piyimi parámimbe ma tomó tiníqo, asa nondo mande ye iŋowano. \v 15 Quko oseseye ŋako kina mande ka, yendo owé karo koya yeŋo hutuŋo mandeye ŋuro yeteŋgo. Enina, yeŋombo naŋge ŋa roŋgaruwi. Noko osese ŋa iŋowero piyimiŋoteno.” \v 16 Ŋunde yero mande kho noŋgo yohowaró. \v 17 Yohowiní Juda uni soso ŋundo eneŋo huru-huru ya koro sopo-sopo uni, owí Sositenes koya saŋgirí tero toworo ya kimbino ŋuno uraŋgurí. Quko Galioko o taŋgurí ŋu qenero ŋuro kama iŋaró. \s1 Polko Siria mirako Antiok yendémo ŋuno pitu ko oró \p \v 18 Asa Polko naru piru Korin yendémo yora. Yate Siria mirako pitu ko uyarewero ye iŋoro uni topo, ime yuri, yero yorotoro eneya Prisila koya Akwila koya Senkiria yendé moŋgo waŋgowore uyareŋgurí. Quko koretero Anutu yuŋgunaŋoro huí toŋaró, dokoro komo enendo Anutu koya mande kondé yaró.\f + \fr 18:18 \ft Polko do mande ka Anutu koya yero huí kama toŋaró, nore kama iŋoyoteto. Ŋandiro peka, Anutuko ene Korin yendémo ŋuno kawaware tewero quro mande ka yaró (Asá yerewí Uni 18:10 amena weyo qembe). Yiní Polko o ŋu rokóŋoro huí kama toŋaró. Asa ko yate Pol rambaruru kama rero yuŋgunaŋoro huí toŋaró.\f* \v 19 Asa waŋgowore uyareyate Efesus yendémo ŋuno mahero Polko yereka ŋu ŋuno yorotoro Juda koro huru-huru ya\f + \fr 18:19 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* quroko oro eneya mande teyate \v 20 ŋande miraŋgurí, “Ke noreya soŋga piru yate ta.” Quko, “Mepémo kini,” yero \v 21 yorotoro toŋewero tero yaró, “Asa Anutuko ŋuro iŋote tiníqo, pitu ko yeno ŋano mahewano.” Yero waŋgowore Efesus rotoro \v 22 Sisaria yendémo ŋuno mahero waŋgo rotoro Yerusalem oro iŋondutu huru-huru ŋunoko naru meté yero yorotoro Antiok ŋuno uró. \v 23 Antiok ŋuno yate-yate toŋero Galesia mirawore ko Pirikia mirawore yendéne-yendéne ŋuno uyaro Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó soso ŋu\f + \fr 18:23 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* rukiso yereyaró. \s1 Apolosko Efesus yendémo ŋuno Yesu koro mande yesowaró \fig Naru kapusayómo ŋuno Polko khete uyarero kho teyaró.|alt="Paul - journey 3" src="" size="col" ref="ACT 18:24" \fig* \p \v 24 Ko Juda uni Aleksandria yendé moŋgo qu ka, owí muko Apolos, ŋundo Efesus yendémo ŋuno maheró. Eneŋo mande yewero murí ŋuko kekere qu naŋge, ko Anutu koro sokome ŋu\f + \fr 18:24 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* iŋomukaró. \v 25 Komo kumimbo Uni Parámimboro khe quro iŋo-iŋo inaŋgurí, ko newondímbo wimbí tero Yesu koro mande okeyá ta unipare rondaqe yunoyara. Quko Jonko sono re yunoyara murí ŋu naŋge iŋaró. \v 26 Asa hurí rero Juda koro huru-huru yano\f + \fr 18:26 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* oro kondé yiníqo, Prisila koya Akwila koya iŋoro rero Anutu koro khe ŋu okeyá ta roneneŋoro witúŋariyó. \p \v 27 Naru kano Apolosko Akaia mirawore uyarewero ye iŋoní uni topo ŋundo iŋo-iŋoyó wikundiyoro sokome ka nakayáŋoro iŋo-iŋo rewero unipare ŋuno yaŋgurí ŋu yunaŋgurí. Uni ŋa ri qembe, ye nakayáŋaŋgurí. Asa ŋuno uyaro enendo unipare samaka-samaka tuwówore\f + \fr 18:27 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* iŋondutu taŋgurí qambu ŋu samaka yereró. \v 28 Dokoro kondé kaŋero Juda unindo iŋo-iŋoye koroqe qu roneneŋoro Anutu koro sokome ŋu rondaqero, Yesu ŋuko Kristo ŋu, yero witú yereró. \c 19 \s1 Polko Efesus yendémo ŋuno mande yesowaró \p \v 1 Asa Apolos Korin yendémo ŋuno yoníqo, Pol mira purí itaqero uyare yate-yate Efesus yendémo ŋuno uró. Uro Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni kumi\f + \fr 19:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero uni\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* yiyoro \v 2 ŋande osese yereró, “Ye iŋondutu taŋgurí quno ŋuno yembeka Yuqa Surumí ŋu raŋgurímbe ma kini?” \p Yiní yaŋgurí, “Kini. Noreko Yuqa Surumí ŋuro mandí kama iŋato.” \p \v 3 Yi ŋande yimiraró, “Ŋunde ŋuro ye date tero sono raŋgurí?” \p Yiní ŋande yaŋgurí, “Noreko Jon koro sono qu ratowó.” \p \v 4 Yi Polko yaró, “Komo Jonko unipare sono re yunoro ŋande yaró, ‘Ye quhuríyemboro newonde surumí teya quhurí ŋu se rotoya sono ri. Ko ye uni no huwónemo maheweya ŋuro iŋondutu ti,’ yaró. Asa uni ŋuko Yesu.” \v 5 Ŋunde yiníqo, uni ŋu iŋoro Uni Parámi Yesu ŋuro owímo sono ri \v 6 Polko kandí rero saŋayemo riní Yuqa Surumímbo eneno umburó. Umbuní mande enesó-enesó yero Anutu koro mande qu yeyaŋgurí. \v 7 Uni soso ŋuko 12 ŋundiro. \p \v 8 Asa Polko kombo kapusa quroko ŋuno Juda koro huru-huru yano\f + \fr 19:8 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* oro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 19:8 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro kondé yero iŋo-iŋoye okokowaró. \v 9 Quko uni kumi eneŋombo eneŋo newondeye kondé kusiyaŋgurí. Ŋunde kusiyoro iŋondutu kama tero unipare toŋeyemo Uni Parámimboro khe ŋuro yesaráŋoyaŋgo. Ŋunde ŋuro Polko yorotoro iŋo-iŋo rewero unipare yorero toŋeŋgurí. Ko naru rokóŋoro Tiranas koro iŋo-iŋo rewero yayómo ŋuno mande ŋuro epe mito-mito taŋgurí. \v 10 Ŋunde teyoní, yate-yate kumima naru irisa ŋunde kini taró. Asa ko Esia mira unipare soso, Juda ŋuya Grik ŋuya, Uni Parámimboro mande qu iŋaŋgurí. \fig Naru rokóŋoro Polko Tiranas koro iŋo-iŋo rewero yayómo ŋuno mande yeyaró.|alt="In the Hall of Tyrannus" src="UBSd-06a" size="col" copy="UBS New Reader Series (c) United Bible Societies" ref="ACT 19:10" \fig* \p \v 11 Anutuko Pol kandímo o wimbí moré\f + \fr 19:11 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* enesó-enesó parámi teyara. \v 12 Unindo eneŋo kho tewero koro kowe punu-punuyó ŋu ri se khumo uniko saŋayemo raŋgurí quno ŋuno se khumoye ŋu kini taró, ko yuqa piyimi mu\f + \fr 19:12 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* yorotoro toŋeyaŋgo. \p \v 13 Juda uni kumimbo wimbo toŋero yuqa piyimi mu yohoweyaŋgo. Kumi muko Uni Parámi Yesu owí nekoro yuqa piyimi ŋu yohowaŋgo. Ene ŋande yaŋgurí, “Nondo Polko ŋu Yesu ŋuro yesowoyote ŋuro owímo yeya mande kondé yeteno.” \v 14 Juda o qa-qa unindoro tapá uni ka, owí muko Siva, ŋundo simó kande saŋiyoro irisa pisi yereró. Simó ŋundo kho ŋunde qu taŋgurí. \v 15 Asa naru kano ŋunde tiqo, yuqa piyimi ŋundo ŋande yaró, “Nondo Yesu iŋo inoteno, ko Pol iŋo inoteno. Quko ye dani?” \v 16 Ŋunde yiní uni ŋu, yuqa piyimi ŋuro quroko yaró, ŋu yutoro taka yereró. Kowe punu-punuye uto romboŋero yuto wisikara yiriní ya ŋu rotoyi sitú umbuní birimbiri soraŋgurí. \p \v 17 Asa Juda unindoya Grik unindoya Efesus yaŋgurí ŋundo o ŋu iŋoro sasaro tero Uni Parámi Yesu owí hokoyaŋgurí. \v 18 Unipare qambu iŋondutu tero mahero oteteye piyimi ŋu soso komo teyaŋgo ŋu tunomo yesowaŋgurí. \v 19 Kumimbo o piyimi wimbí moré teyaŋgo, ŋundo o ŋunde tewero quro iŋo-iŋo sokomeye ŋu se koporo unipare toŋeyemo se qayi qaró. Sokome ŋuro kimoyó soweyaŋgurí muko ŋandiro, wondo musiyó silwa 50,000 ŋundiro. \v 20 Ŋundiro naŋge Uni Parámimboro mande qu usaye parámi taró. \p \v 21 Asa o soso ŋu kini tiníqo, Polko ŋande ye iŋaró, “Nondo Masedonia mira koya Akaia mirawore uyaro rotoro Yerusalem pitu ko oroqota rohoréŋoro Rom ŋuno uyarero qenewano.” \v 22 Quko koretero eneŋo samaka-samaka uni irisa, Timoti koya Erasitus koya, yorero asá yiriní Masedonia uyaririyó. Ko Pol eneŋo muko Esia ŋuno soŋga ta yora. \s1 Efesus unipareto Polko mande yaró ŋu iŋoro kuma taŋgurí \p \v 23 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo Uni Parámimboro Khe\f + \fr 19:23 \ft “Khe” ŋuko murí keta qu iŋondutu unipareto howeyaŋgurí.\f* ŋuro saŋgirí tero kuma parámi ri otoqaró. \v 24 Uni ka, owí muko Demitrius, enendo anutu pare ka, owí Aritemis, koro ya surumí ŋuro kapo-kapo ka silwapo towoní uni qambu qundo kimoyi o towoyara uni ŋundo mone parámi reyaŋgo. \v 25 Asa enendo o towoyara uni ŋu neko yerero uni kho ŋunde qu teyaŋgo ŋuya neko yiriní kopoyi ŋande yaró, “Topo okite, ye iŋoteŋgo, kho teyoteto ŋano quwore mone parámi rero meté kunditeyoteto. \v 26 Ko ye ŋande qenero iŋoyoteŋgo, uni ŋu, Polko Efesus yendémo ŋano ŋuya Esia mira parámimo soso ŋuno ŋuya unipare qambu yowosoní iŋo-iŋoye rohoréŋoyoteŋgo. Ŋande yimitoyote, ‘Anutu kandeto towoyoteŋgo ŋuko anutu hamó kini.’ \v 27 Hamó, mandímbo mone khonani ŋa rambaruruwoweya. Ŋuya, mandímbo Aritemis koro ya surumí ŋu riní unipare iŋo-iŋoyemo oka kina qembe teweya. Komo Esia unipare soso anutu pare ŋuro iŋondutu teyaŋgo. Quko Polko mande ŋando owí parámi ŋu rambaruruwowero tete.” \p \v 28 Yiní iŋoro saŋgirí parámi tero kondé ye nekaŋgurí, “Aritemis, Efesus koro anutu ŋuro owí ŋuko parámi!” \v 29 Ŋunde yiqo, yendé unipare soso kiwe uyaro soso koporo kheŋgeŋoro Pol koro topé irisa Masedonia koro qu, owéyari Gaius koya Arisitakus koya yorero o qenewero yendé quno\f + \fr 19:29 \ft “o qenewero yendé” ŋunde quno uni kumimbo drama teyaŋgo, ko huru-huru enesó-enesó teyaŋgo. Ŋuko ya kini, mira purí suruŋono yakutí kunditewero qambu raŋgurí. Efesus ŋunoko o qenewero yendé ŋuko parámi horé, asa unipare 25,000 meté kunditero drama qeneŋgurí.\f* ŋuno oŋgurí. \v 30 Polko yendé ŋuno unipare keweroyewore owero iŋaró, quko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareto\f + \fr 19:30 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* kusiyaŋgurí. \v 31 Hamó, Esia mira koro uni pará-pará kumimbo Pol koya topo taŋgurí ŋundo mande ka ri mahiní kondé ŋande soréŋaŋgurí, “O qenewero yendé quno ŋuno ma owero,” yaŋgurí. \p \v 32 Asa yendé ŋuno unipare qambu ŋu, iŋo-iŋoye kape taró. Ŋunde ŋuroko kumimbo mande ka yaŋgurí, ko kumimbo mande meyowo yaŋgurí. Ko unipare qambu kape tero ŋande iŋaŋgurí, nore do murí karo kopoteto, yero iŋaŋgurí. \v 33 Juda uni ŋundo eneŋo topoye Aleksanda wosoyi otoqo unipare qambu toŋeyemo kaŋiní kumimbo kiwero roŋgaruwoyaŋgurí. Ko Aleksandako kandí hokoro mande topé huru-huru unipare yimirowero taró. \v 34 Tiníqo, qenero ŋande iŋaŋgurí, ŋuko Juda uni ka. Ŋunde ŋuro ene maŋgoye koporo watí-watí ye nekoyaŋgurí, “Aritemis, Efesus koro anutu ŋuro owí ŋuko parámi!” Ene watí-watí ŋunde nekeyuri naru piru ta ŋunde kini taró.\f + \fr 19:34 \ft Juda unipare kumi muko Efesus ŋuno kunditeyaŋgurí, ko ene ŋuya Pol qembe anutu pare ŋu potoruku kama te inoyaŋgurí. Aleksandako do mande topé ka tewero taró ŋu, nore hamó kama iŋoyoteto. Ŋande yimirowero, peka, ko Juda unipare ŋuyako Pol koro piyimiŋaŋgurí. Ŋundiro Pol koro potó ŋuko Juda uniparetoro potó kini.\f* \p \v 35 Asa Efesus yendémboro sopo-sopo uni ŋundo unipare qambu yiyoro mepa mande yero ŋande yaró, “Ye Efesus uni, uni soso ŋande iŋoyoteŋgo, ko nore Efesus uni, norendo Aritemis koro ya surumí ŋu sopoyoteto, ko eneŋo kapo-kapoyó sambo koŋgo umburó ŋu\f + \fr 19:35 \ft “kapo-kapoyó sambo koŋgo umburó” ŋuko wondo ka, Efesus unipareto potoruku te inoyaŋgo.\f* sopoyoteto. \v 36 Uni kato mande ŋu rohoréŋowero mepémo kini. Ŋunde ŋuro ye mondó yuri. Ye, oka tato, yero waka ta ma tewero. \v 37 Dokoro uni irisa ŋa yore maheteŋgo, quko ya surumí moŋgo oka kama momo tariyó, ko noreŋo anutunani pare ŋaro kama yesaráŋoyariyó. \v 38 Asa ko Demitrius koya kho kopo topémboya mande ka yewero iŋoyoteŋgo tiníqo, asa mande kho tewero naruyó yote, ko uni kembé korete qu yote. Ene mandeye mande khono yewero ŋa roŋgaruwi. \v 39 Ŋunde tiqo, mande ka yorote tiníqo, asa ŋuko huru-huru naru horé ŋuno huruworo ŋu roneneŋowaŋgo. \v 40 Qeni, noreŋombo itaka o tunoqete ŋuro mande khono kaŋewato, peka. Dokoro huru-huru ŋako murí moré kini. Ŋunde ŋuro uni kembémbo ŋande yewaŋgo, norendo kina kuma teyoteto.” \v 41 Sopo-sopo uni ŋundo yiní kini tiní, unipare asá yiriní toŋeŋgurí. \c 20 \s1 Polko Masedonia, Grik mirawore khendo uyaró \p \v 1 Asa kuma ŋu kini tiníqo, Polko Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 20:1 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* neko yiriní maheŋgurí. Mahi newondeye rukisoyoro, ime yuri yero, Masedonia mirako owero yoroto toŋeró. \v 2 Toŋero Masedonia ŋuwore ŋuno khímbo yate mande parámi yero newondeye rukisoyaró. Ko imemoŋgo yate Grik mirako\f + \fr 20:2 \ft “\fk Grik \ft mira” ŋuro owé ŋuko Akaia, ŋuno Korin yendé ŋuko yendé parámi korete qu.\f* uró. \v 3 Uro yoní kombo kapusa ŋunde kini taró. Yate-yate waŋgowore Siria mirako uyarewero taró, ko Juda uni kumimbo mande kusiyoro, uratoka khumoní, yero taŋgurí. Ŋunde ŋuro Pol rohoréŋoro Masedonia pitu ko oró. \v 4 Uni Pol koya toŋeŋgurí ŋuko ŋandiro: Sopater, Pirus naŋuní, ŋuko Beria yendé moŋgo qu; Arisitakus koya Sekundus koya, irisa ŋuko Tesalonaika yendé moŋgo qu; Gaius, Deripe yendé moŋgo qu, ŋuya Timoti; Tikikus koya Tiropimus koya, irisa ŋuko Esia mira parámi moŋgo qu. \v 5 Asa uni ŋundo koretero oro Tiroas yendémo ŋuno nore sopo nereŋgurí. \v 6 Quko norendo Bret Yisiyó Moré Kini ŋuro o ne-ne ŋu\f + \fr 20:6 \ft “\fk Bret Yisiyó Moré Kini quro o ne-ne\ft ” ŋuko naru parámi ka, asa Israel unipareto sonda kanata soso ŋuno bret yisiyó moré kini naŋgurí. Komo suki Anutuko unipare ŋu \fk Isip \ft noŋgo yoriní areŋgurí. Arewero taŋgurí quno ŋuno bret hamó qawero mepémo kini. Kini, bret yisiyó moré kini naŋge, asa plaua, sono naŋge qaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro o tunoqaró ŋuro iŋoro o ne-ne ŋu teyaŋgo.\f* kini tiníqota Filipai yendé rotoro windi tapé moŋgo toŋetowó. Ko waŋgowore karóŋoro naru kandeka ŋunde kini tiní windi tapémo mahero Tiroas ŋuno otowó. Noreko naru kande saŋiyoro irisa Tiroas ŋuno yatowó. \s1 Polko Yutikas riní pitu ko otoqaró \p \v 7 Asa sonda naru korete quno nore uniparetoya bret romboŋero o kopo natowó.\f + \fr 20:7 \ft “bret romboŋero o kopo natowó” ŋuko Uni Parámimboro o ne-ne qu peka.\f* Polko, kuyepo toŋewano, yero mande yeyuri, yate suwo kewero taró. \v 8 Ya kopoyatowó quno ŋuno wasa koreko ŋuno suru qambu yora. \v 9 Ko simó keta ka, owí muko Yutikas, enendo wituko kunditeyaró. Asa Pol mande watí yeyoní Yutikas kupo tero etewero taró. Yate ete khumaró, ko wituwore kore koŋgo hamó rokaráŋo nokono uró. Uníqo, unindo, kindo khumote, ye iŋaŋgurí. \v 10 Ko Pol uro simó keta ŋuro saŋano etero pisiyoro yimiraró, “Ye ma yukuwowero. Ŋako toŋí yote.” \v 11 Ŋunde yero rotoro pitu ko oro bret romboŋero re naró. Ko mande piru saŋga sowe tero yeyoní, oro saraŋaró. Saraŋoní Pol roto toŋeró. \v 12 Ko simó keta ŋu toŋí yoní re towo toŋero newondeyemo niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. \s1 Polko Efesus huru-huru koro tapá uni rukiso yereró \p \v 13 Asa nore koretero uro waŋgowore uyarero Asos yendémo oro Pol sopatowó. Dokoro koretero Pol eneŋombo ŋande yaró, “Nondo khendo Asos owero iŋoteno.” \v 14 Asa yate Polko Asos ŋuno mahiníqo, rero waŋgowore Mitilini yendémo\f + \fr 20:14 \ft “Mitilini yendé” ŋuko Lesipos noko mosowímo ŋuno yora.\f* ŋuno uyaretowó. \v 15 Uyaro etato saraŋoní uyareyate Kios noko mosowí andusina ŋuno windi tapémo roto etatowó. Saraŋoníqo, Samos noko mosowímo uyaro etato saraŋoní, yate windi tapémo Miletus yendémo uyaretowó. \v 16 Pol komo iŋo-iŋoyómo Efesus yendé takawano, yero iŋo kusiyaró. Ene naru parámi Esia mira parámimo ŋuno yowero piyimiŋoro waka ta toŋewero iŋaró. Ŋu mepémo tiníqo, Pentikos o ne-ne\f + \fr 20:16 \ft “\fk Pentikos o ne-ne\ft ” naru ŋuko Juda uniparetoro naruye parámi ka. \fk Taka yereró quro o ne-ne \ft ŋu kini tiníqo, yate kosa naru 50 ŋunde rotoro \fk Pentikos \ft tunoqaró.\f* naruko ŋuno Yerusalem yowano, peka, ye iŋaró. \p \v 17 Asa Miletus ŋuno Polko mande riní Efesus yendémo oní huru-huru koro tapá uni neko yiriní maheŋgurí. \v 18 Uni ŋu eneno mahiqo, ŋande yimiraró, “Ye no naru rokóŋoro Esia mirako no yeya date yoranowó ŋuro iŋomukoteŋgo. \v 19 Nondo owéne rewe umbuní tendoro Uni Parámimboro kho qu teyanowó. Quko naru qambuko Juda unindo nori umbuwero mande kusiyoyi quhurí parámi korowanowó. \v 20 Ko nondo ye samaka yerewero quro mande ka yero kama soreyanowó. Kini, yendé kewero ŋuya ya enemo-enemo ŋuya mande rondaqe yunoyanowó. \v 21 Naru rokóŋoro nondo Juda unino, Grik unino mande yesoworo ŋande yimiranowó, norendo Anutusina mahero newonde rohoré teya Uni Paráminani Yesu koro iŋondutu tato. \p \v 22 “Asa iŋoyi, itakako Yuqapo kusi niriní no Yerusalem owé teteno. Ŋuno do ka nono tunoqeweya qu, no kama iŋoteno. \v 23 Ŋandiro naŋge iŋoteno, ko yendé soso toŋeyano quno ŋunoko Yuqa Surumímbo ŋande nimitoyara, ko kusi-kusiko nondowoyi quhurí parámi korowowano. \v 24 Quko nondo yoto-yotone kondé toworo ŋu parámi yero kama iŋoteno. Kini, khe howewe kini teweya, yero iŋoteno, ko Yesu Uni Parámimbo kho nunaró ŋu tewe kini teweya, yero iŋoteno. Kho ŋuko mande yero Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋuro miti mandeyó\f + \fr 20:24 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yewero kho qu. \p \v 25 “Asa iŋoyi, komo no ye keweroyewore Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 20:25 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yesowo yimitoyanowó. Quko no itakako iŋoteno, imemoŋgo yendo umu-kembane pitu ko kama qenewaŋgo. \v 26 Ŋunde ŋuro itaka ŋande yimiroteno, ye ka khumowaŋgo quro potó ŋuko neneŋo kini. \v 27 Dokoro nondo Anutu koro iŋondutuyó soso ŋu yesoworo yimiranowó. \v 28 Ye koweye meté sopoyuri. Ko Yuqa Surumímbo Anutu koro huru-huru soso\f + \fr 20:28 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* yore yeŋo kandeyemo rotaró ŋu ŋuya meté sopo yereyuri. Dokoro eneŋo naŋunímboro sitúŋombo kimo yereró.\f + \fr 20:28 \ft “\fk kimo yereró\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* \v 29 No iŋoteno, yoroto toŋewano qunoko, isa saŋgirí qundo ye keweroyemo mahero unipare rambaruru yerewaŋgo. \v 30 Ko uni topoye kumi yeŋo keweroye moŋgo otoqoro mande kota yero unipare kaná yerero yowosowaŋgo. \v 31 Ŋunde ŋuro ye kondé sopo yereyuri qembe. Ŋande iŋoyuri qembe, kumima naru kapusa qunoko kosa suwo nondo tendo-tendoro oresaka mande ye yimitoyanowó. \p \v 32 “Kowe itakako ye yorero Uni Parámi kandímo yorotoro eneŋo samaka-samaka tuwó\f + \fr 20:32 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋuro mande kusuŋoyómo yorototeno. Samaka-samaka tuwó ŋundo meté wimbu re yunoweya, ko o meté qu Anutuko unipare soso rokó yereró ŋu siyowaŋgo qu siyoro yunoweya. \v 33 Nondo uni karo silwayó, golyó, tuwiyó quro qene nuŋgu ka kama tanowó. \v 34 Yeŋombo iŋoteŋgo, neneŋombo kho towanowó ŋuro tero otoro tukuni teroqo neneŋombo o siyoyanowó, ko nondo uni noya yoteto ŋu ŋuya samaka yereyanowó. \v 35 O soso tanowó ŋundoko ŋande witú yereró, asa yendo kho kondé tero uni wimbuye moré kini ŋu samaka yerewaŋgo. Yesu Uni Parámi eneŋombo yaró ŋuro iŋato. Ŋande yaró, ‘Ko uni ka oka topé moŋgo siyoweya quko puriŋo ka reweya, peka. Quko uni ka oka topé inoweya ŋuko puriŋo parámi ka hamó reweya.’” \p \v 36 Polko mande ŋu yiní kini tiní potoruku tero tapá uni ŋuya hariri taŋgurí. \v 37 Ŋu kini tiní soso tendoro Pol towo pisiyoro mutó inaŋgurí. \v 38 Komo Polko yaró, “Yeko no umu-kembane kama qenewaŋgo,” ŋunde ŋuro newonde surumí parámi taŋgurí. Ko rero waŋgo saŋano rotaŋgurí. \c 21 \s1 Polko Yerusalem owero waŋgowore uyaró \p \v 1 Asa norendo uni ŋu yorotoro waŋgowore toŋero roneneŋo uyarero Kos noko mosowímo ŋuno uyaretowó. Ko saraŋoníqo Rotes noko mosowímo ŋuno uyaro rotoro windi tapémo Patara yendémo ŋuno uyaretowó. \v 2 Yendémo ŋuno waŋgo ka Ponisia mirako uyareweya qu seqaro qenero ŋuwore toŋetowó. \v 3 Uyareyate Saipras noko mosowí ŋu kandenani tesina yoní qenero takaro, yate-yate Siria mira takaro Tair yendémo ŋuno uyaretowó. Waŋgo simburí ŋundo situwi se rotowero tiní ŋuno oŋgurí. \v 4 Yendémo ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó\f + \fr 21:4 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* kumi yiyato ŋundo Yuqapo Pol ŋande miraŋgurí, “Ke Yerusalem ma owero.” Ŋunde ŋuroko naru kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuno yoratowó. \v 5 Asa ko naru ŋu kini tiníqo, nore yendé ŋu rotowero tatoqo, Anutu koro uni ŋuya pare-simóyemboya, nore norero yendé rotoro windi sumeyoro potoruku rero hariri tatowó. \v 6 Hariri tato kini tiní, imemoŋgo toŋi, yero nimiraŋgurí, ko, ime yuri, yero waŋgo saŋano otowó, ko pitu ko ene norotoro yayemo toŋeŋgurí. \s1 Akapasko ye-ye mande ka yaró \p \v 7 Asa ko nore waŋgowore Tair yendé rotoro, yate Tolemes yendémo ŋuno uyaretowó. Ŋuno uni topotoya kosa meté yatowó, ko nore kosa kanata na ŋuya yatowó. \v 8 Ko saraŋoníqo, Tolemes ŋu rotoro nore Sisaria yendémo ŋuno uyaro miti mande yesowowero uni ŋu, Filipko yano oro eneya yatowó. Ŋuko uni kande saŋiyoro irisako asá yerewí uni\f + \fr 21:8 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* samaka yereyaŋgo ŋuro qu ka. \v 9 Eneŋo nambo-simó keta nimí kini qundo ye-ye mande\f + \fr 21:9 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* yeyaŋgo. \p \v 10 Asa Sisaria ŋuno naru kumi ŋuno yato, ye-ye uni ka, owí Akapas, ene Judia mira rotoro Sisaria umburó. \v 11 Umburo noreno mahero Polko utó newondímo kusiyoyara ŋu rero eneŋombo eneŋo khe kandí kusiyaró. Kusiyoro ŋande yaró, “Yuqa Surumímbo ŋande yete, ‘Juda uni Yerusalem yoteŋgo ŋundo utó ŋaro simburí rero ŋande kusiyowaŋgo, ko rero uni wini meyowo kumi\f + \fr 21:11 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* kandeyemo rotowaŋgo.’” \p \v 12 Yiní iŋoro noreya yendé unipare ŋuya Pol kondé, “Yerusalem ma owero,” yatowó. \v 13 Quko Polko mande topé yaró, “Ye do karo tendoro no newondene rambaruruwoyoteŋgo? No Yerusalem ŋuno kusi nerewaŋgope ma nuroyi khumowano, peka. Enina, Uni Parámi Yesu koro owí hokowero khe ŋu howewano.” \v 14 Ŋunde yiníqo, nore iŋo-iŋoyó rohoréŋowero mepémo kini tero mande ŋu rotato. Ŋande yatowó, “Uni Parámimboro nuŋgurí tunoqiní.” \s1 Polko Yerusalem ŋuno oró \p \v 15 Naru ŋu kini tiníqo, situwinani roŋgaruworo Yerusalem ŋuno otowó. \v 16 Oro Sisaria yendémboro iŋo-iŋo rewero unipare\f + \fr 21:16 \ft “\fk iŋo-iŋo rewero unipare\ft ” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.\f* kumi noreya oro Nasonko yano norotaŋgurí. Nason ŋuko Saipras noko mosowí moŋgo qu, Yesu koro iŋo-iŋo uni korete qu ka. \p \v 17 Asa Yerusalem otowó quno uni topo ŋuno qundo noreŋo niŋgu-niŋgu taŋgurí. \v 18 Saraŋoníqo, Pol noreya Jems qenewero otowó. Oto huru-huru koro tapá uni soso Jems koya yaŋgurí. \v 19 Ŋuno oro Polko kosa meté yero yimiraró, ko eneŋombo meté roneneŋoro o soso Anutuko khoyómo uni wini meyowo qu\f + \fr 21:19 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* keweroyemo taró ŋuro yaró. \p \v 20 Ŋunde yiníqo, iŋoro Anutu owí hokaŋgurí. Ko ŋande miraŋgurí, “Topo, qeno. Juda uni qambu horé qundo iŋondutu taŋgurí, ko uni soso ŋundo hutuŋo mande\f + \fr 21:20 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* howewero ŋuro kondé iŋoyoteŋgo. \v 21 Quko uni kumimbo keŋo ŋande yimiroyi iŋaŋgurí, “Ko Polko Juda uni kumi uni wini meyowo keweroyemo yoteŋgo qu rowore yerero Mosesko hutuŋo mande qu howewero soré yereyote. Ene ŋande yeyote, ‘Ye simóyemboro koweye ma toŋowero.\f + \fr 21:21 \ft “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní \fk hutuŋo mande \ft howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí.\f* Ko otete komo qu ma howewero.’ \v 22 Nore date tewato? Juda iŋondutu uni ŋundo keto mahe ŋuro hamó iŋowaŋgo. \p \v 23 “Asa otete ka kimiratoka ŋunde te qembe. Uni nimí kini ŋano yoteŋgo qundo komo oka tewero quro Anutu koya mande kusiyaŋgurí. \v 24 Ke uni ŋu yorero ye soso Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu ti qembe. Ŋunde teya keto eneŋo o qa-qa te inowero qu kimoyikata huye toŋowaŋgo. Ke ŋunde tiqota unipare soso iŋowaŋgo, uni kumimbo kota mande keya yaŋgurí na. Ŋande iŋowaŋgo, keko hutuŋo mande howeyote, yero iŋowaŋgo.\f + \fr 21:24 \ft Juda uni kumimbo naru kumimo Anutu koro kondé iŋoro eneya mande kusiyoro kombo kanata quroko otete ka howeyaŋgo. Otete ŋuko ŋandiro: wain ka kama newaŋgo, o Anutu toŋímo pusú qu ka kama towowaŋgo, huye kama toŋowaŋgo. Asa naru ŋu kini tiníqo, o qa-qa te inoro huye toŋoro wondo yakutímo qaŋgurí. (Qambuye 6 weyo qembe.)\f* \v 25 Asa uni wini meyowomboro iŋondutu unipare quro norendo komo mande kusiyoro sokome ka ratowó. Ŋande yimiratowó, ko unindo nú-qare ka uroyi khumoní rero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ma newero, ko sitú ma newero, ko unindo númbowe puŋeye kusiyi khumoní ŋu ŋuya ma newero, ko se simbururu ma tewero.” \p \v 26 Asa ko saraŋoníqo, Polko uni ŋu yorero eneya Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu taŋgurí. Ŋunde teroqo Ya Surumímo\f + \fr 21:26 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* oro piŋa mande ka o qa-qa uni\f + \fr 21:26 \ft “\fk o qa-qa uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro \fk wondo yakutímo \ft ŋuno \fk o qa-qa \ft te inaŋgurí.\f* yimitoro ŋande yaró, do naru kano murí tewero naruyó ŋu kini teweya, ko do naru kano uni soso ŋundo o qa-qa Anutu te inowaŋgo ŋuro yimiraró. \s1 Unindo Pol Ya Surumímo towaŋgurí \p \v 27 Asa murí tewero naru kande saŋiyoro irisa kini tewero taró quno ŋuno Juda uni Esia noŋgo qu kumimbo Pol Ya Surumímo qeneŋgurí. Qenero unipare qambu ŋu iŋo-iŋoye kape tiní Pol toworo \v 28 ŋande neke kiwaŋgurí, “Ye Israel uni, nore samaka niri! Uni ŋando mira soso ŋuno mande rondaqe unipare yunoyote, ko mandí muko noreŋo wininani, hutuŋo mandenani, ko Ya Surumínani ŋaro yesaráŋoyote. Ŋu naŋge kini. Kini, enendo Grik uni ŋuya yorero Ya Surumímo ŋano arero Ya meté horé ŋa riní Anutu toŋímo pusú\f + \fr 21:28 \ft Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni wini meyowo ŋuko pusú naŋge, Ya Surumímo owero mepémo kini.\f* teyote.” \v 29 Ŋunde yaŋgurí, dokoro komo Grik uni ka Efesus noŋgo qu, owí Tiropimus, Pol koya yendémo yiyaŋgurí, ko ŋande ye iŋaŋgurí, ko Polko uni ŋu re Ya Surumímo ariri, yero iŋaŋgurí. \p \v 30 Asa ŋunde yero kiwi Yerusalem uni soso iŋoro yukuworo kheŋgeŋoro mahe kopaŋgurí. Koporo Pol toworo rero Ya Surumímo rotoro yendémo uŋgurí. Ko waka ta Ya Surumí ŋuro mako qu tuŋaŋgurí. \v 31 Pol toworo uroyiqo, Rom koro kuma unindoro uni kembé ŋundo\f + \fr 21:31 \ft “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.\f* Yerusalem soso iŋo-iŋoye kape taró ŋuro piŋa mande iŋaró. \v 32 Ŋunde ŋuro waka ta uni kembémbo kuma unindoro sopo-sopo kumimboya\f + \fr 21:32 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* uniyemboya yorero kheŋgeŋo uyaŋgurí. Uyari unipareto yiyoro Pol utoyaŋgo ŋu rotaŋgurí. \p \v 33 Uni kembé ŋundo kutaqemo mahero Pol toworo kuma uniyó yimira, kato utó kondémbo irisa kusiyi, ye yimiraró. Yero unipare ŋande osese yereró, “Ŋa dani ka? Do ka taró?” \v 34 Yiní unipare qambu keweroyemo uni kumimbo mande ka yero nekaŋgurí, ko uni kumimbo mande meyowo yaŋgurí. Niri-niri qambu tiqo, kuma uni ŋundo o hamó qene iŋowero mepémo kini taró. Ŋunde ŋuro kuma uni yimironí Pol re toworo kuma unindo ya quroko owero taŋgurí. \v 35 Pol oro ya piri saŋano owero tiní unipare qambu ŋundo, uratoka khumoní, yero kuma kondé ti owero rukusuwoní kuma unindo re korowo oŋgurí. \v 36 Kowe unipare parámi ŋu yohowero oro ene mande kondé ŋande yaŋgurí, “Urika khumoní!” \s1 Polko mande ka uni qambu yimiraró \p \v 37 Asa Pol kuma unindo yayemo owero teroqota kuma unindoro uni kembé ŋu ŋande kirayaró, “Meté mande ka keya yewe teteno?” \p Yiní yaró, “Date koro? Keto Grik mandewore yete. \v 38 Noko, ke peka Isip uni ŋu, yero iŋoyoteno, soŋga komo kuma riní otoqoní uni saŋgirí 4,000 uni sukepo yutoyoteŋgo qu yorero mira wimbímo uyareŋgurí.” \p \v 39 Ko Polko yaró, “Noko Juda uni ka, Tarsus yendé Silisia mirako qu ka. Yendéne muko owí parámi moré. Ai, no unipare mande yunowero iŋoteno.” \p \v 40 Uni kembé ŋundo meté yiníqo, Pol mako piŋo saŋano ŋuno kaŋero kandímbo naŋge rokó-rokó taró. Ŋunde ŋuro soso maŋgoye kusiyoyi Polko Hibru mandewore mande yaró. Ŋande yaró, \c 22 \m \v 1 “Uni topo ko awa okite, ye iŋoyi. No mande topé yeya yewe teteno.” \v 2 Ŋunde Hibru mandewore yiníqo, iŋoro mondó ta yotoro niri-niri ka kama taŋgurí. \p Polko ŋande yaró, \v 3 “Noko Juda uni ka. Námembo Silisia mirako Tarsus yendémo ŋuno pisi nereró, quko no Judia mirako ŋano parámi tanowó. Gamalielko\f + \fr 22:3 \ft “Gamaliel” ŋuko \fk Farisi uni \ft qu ka, ko \fk hutuŋo mande \ft rondaqe yunoro owé parámi taró.\f* iŋo-iŋo no nunaró, ko usi-sinanimboro hutuŋo mandeye ŋuro iŋo-iŋo nunaró. Ŋunde ŋuro ye itaka teyoteŋgo ŋunde naŋge nondo Anutu koro kondé iŋoyanowó. \v 4 Ŋunde ŋuro no unipare Khe ŋu\f + \fr 22:4 \ft “Khe” ŋuko murí keta qu iŋondutu unipareto howeyaŋgurí.\f* howeyaŋgurí qu yutoyano, ko uni ŋuya pare ŋuya yorero kusi-kusi yano yorotoyano. \v 5 O qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya, sowo mande ŋu meté ye yimirowaŋgo. Dokoro enendo Damaskus topo-topoyemboro sokome ka nunoyi unipare ŋunde qu yondoworo oteteye piyimi ŋuro topé rewero quro yore Yerusalem mahewero khendo Damaskus yendémo ŋuno unowó. \s1 Polko ene date iŋondutu taró ŋuro yimiraró \p \v 6 “Asa no khendo yate kosa keweroko Damaskus yendémo ŋuno owero naŋge tanowó. Ko waka ta hiyó parámi ka sambo saŋa noŋgo umburo no hiyó nunaró. \v 7 Hiyó nunoní rokaráŋoro nokono umbuweqo, maŋgo kato nimiraró, ‘Sol, Sol, ke do karo no rambaruru nereyote?’ \p \v 8 “Yiní mande topé ŋande yanowó, ‘Uni parámi, ke dani?’ \p “Yewe nimiraró, ‘Noko Yesu, Nasaret noŋgo qu, keto no rambaruru nereyote,’ yaró. \v 9 Uni noya yatowó ŋuko hiyó ŋu qeneŋgurí, quko maŋgó iŋanowó ŋu ene kama iŋaŋgurí. \p \v 10 “Asa ŋande yanowó, ‘Uni Parámi, no itaka do ka tewe teteno?’ \p “Yeweqo, Uni Parámimbo nimiraró, ‘Ke otoqoya Damaskus oyo. Ko ŋu yendémo ŋunoko uni kato do kho ka kunoteno qu kimiroweya,’ yaró. \v 11 Hiyó ŋuko parámi horé, asa ko kini tiníqota nondo o qenewero mepémo kini. Uni noya yatowó ŋundo kandenemo nondoworo norero Damaskus otowó. \p \v 12 “Ko uni ka ŋuno yaró, owí muko Ananaias. Uni ŋuko hutuŋo mande\f + \fr 22:12 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* hamó howeyara. Juda uni soso Damaskus yoteŋgo ŋundo ŋande yeyoteŋgo, ŋuko uni meté. \v 13 Asa ene mahero no taŋgenemo kaŋero ŋande nimiraró, ‘Topo Sol, ke pitu ko toŋete.’ Yiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge toŋene muko pitu ko meté tiní toŋete ene qenenowó. \p \v 14 “Asa ŋande yaró, ‘Usi-sinanimboro Anutuyembo ke rokó kerero ŋande ye iŋaró, ko keto eneŋo iŋo-iŋo qu iŋoyi tondaŋeweya, ko keto Uni Roneneŋowí ŋu qenero maŋgómbo mande yete ŋu iŋoweya. \v 15 Ŋunde ye iŋaró, dokoro keto maŋgó rero toŋeŋgepo qeneró ŋuya kusumbokepo iŋaró ŋuro unipare soso yesowoweya. \v 16 Asa ke do ka sopoyote? Otoqoya owí nekoya sono rika enendo quhuríŋge soworo se rotoweya.’ \p \v 17 “Imemoŋgo no Yerusalem mahero Ya Surumímo\f + \fr 22:17 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* ŋuno hariri teroqo, iŋo-iŋone enesó-enesó tiní \v 18 Uni Parámi qenenowó. Qenewe ŋande nimitoyaró, ‘Waka ta Yerusalem roto toŋe. Dokoro ke mandene re ŋano yeweya, quko uni kumimbo iŋowero piyimiŋowaŋgo.’ \p \v 19 “Ko nondo yanowó, ‘Uni Parámi, uni ŋano qundo ŋande iŋoteŋgo, komo nondo huru-huru ya\f + \fr 22:19 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* soso quwore uro iŋondutu unipare kusi yereyano, ko haususu yereyano. \v 20 Ko komo enendo keŋo yesowowero uni Stiven ŋu uri khumoníqo, neneŋombo kutaqemo kaŋero niŋgu-niŋgu tero urowero uni ŋuro kowe punu-punuye sopoyanowó.’ \p \v 21 “Yeweqo, nimiraró, ‘Ke oyo. No asá kerewe sewemo toŋero uni wini meyowo keweroyemo yoweya.’” \s1 Pol ŋuko Rom uni ka \p \v 22 Asa Juda unindo Pol koro mande qu soso iŋoro kondé nekaŋgurí, “Urika khumoní! Uni ŋunde qundo nokono ŋano kama yoweya!” \p \v 23 Ŋunde yero hurí tero wimbo-wimbo nekero kowe punu-punuye piru qu\f + \fr 22:23 \ft Ŋu naruko ŋuno Judia mirako ŋuno unipareto kowe punu-punuye irisa punuwoyaŋgurí. Kako quroyómo punuwoyaŋgurí. Tuwi piru saŋanímo ŋuko matú kutiti ŋu wisumuŋaró.\f* se wendaŋe raŋoro kuku somoyaŋgurí. \v 24 Asa ko kuma unindoro uni kembé ŋundo\f + \fr 22:24 \ft “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.\f* kuma uni yimitoro ŋande yaró, “Pol yano re oya haususuwoya ŋande oseseyuri, do murí karo unipareto niri-niri parámi ŋunde teyoteŋgo,” yaró. \v 25 Asa kusiyoro haususuwowero taŋgurí quno Polko kuma unindoro sopo-sopo ka\f + \fr 22:25 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* ŋande oseseyaró, “Yembe meté Rom uni mande khono kama kaŋaró qu ka haususuwowaŋgo?” \p \v 26 Yiníqo, sopo-sopo uni ŋu kuma unindoro uni kembé ŋuno uyaro oseseyaró, “Ke do tewero? Uni ŋuko Rom uni ka.” \p \v 27 Ko uni kembé ŋundo Pol ŋande miraró, “Ke no nimito. Kepe Rom uni kape ma kini?” \p Yiní, “Iyo,” yaró. \p \v 28 Yiní ŋande yaró, “Nondo kimo parámi raŋoro Rom uni tanowó.” \p Ko Polko yaró, “Quko námbo pisi niriníqo, nondo Rom uni tanowó.” \p \v 29 Ŋunde ŋuro kuma unindo oseseyowero qundo waka ta toŋeŋgurí. Kowe kuma unindoro uni kembé ŋundo sasaro taró. Dokoro enendo Pol, Rom uni ka, kusiyaró.\f + \fr 22:29 \ft Polko \fk Rom \ft koro uni, ŋuya Juda koro uni qu ka. Komo, eneŋo iwímbope ma usí peka owé ka rero Rom koro uni tunoqaró. Ŋunde ŋuroko eneŋo sowe qu ŋuya Rom koro uni taŋgurí. Uni ŋunde quko oteteyemboro topé piyimi kina kama raŋgurí. Asa ko kuma unindoro uni kembé ŋu eneŋombo topé piyimi reweya, peka.\f* \s1 Polko Juda koro uni pará-pará toŋeyemo mande yaró \p \v 30 Kuma unindoro uni kembé ŋundo do murí horé karo Juda unindo Pol mande kho inoyaŋgo ŋuro iŋowero taró. Ŋunde ŋuro saraŋoní re rotoro o qa-qa unindoro tapá unindoya uni pará-parámboya neko yiriní mahe huruwaŋgurí. Ko Pol rero rotoní. \c 23 \s1 Sanedrin huru-huru\f + \fr 23:0 \ft “\fk Sanedrin\ft ” ŋuko uni kembé-kembémboro huru-huru ka. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft soporo Juda unipare sopo yereyaŋgo.\f* ŋuro toŋeyemo kaŋaró. \p \v 1 Polko kaŋero Sanedrin kondé toŋetero yaró, “Uni topo, no iŋo-iŋonemo ŋande iŋoteno, ko naru rokóŋoro Anutu koro o qu howeyoteno arero itaka ŋa.” \v 2 Yiníqo, o qa-qa unindoro tapá uni Ananias ŋundo uni Pol koro taŋgímo kaŋaŋgurí ŋu yimironí maŋgó tamaŋgurí. \v 3 Ŋunde ti Polko miraró, “Ke hoŋgo ka sono sara-sarapo sonowaŋgurí qu! Anutuko ke kuroweya! Qeno, ke mande khono norotoro hutuŋo mandewore\f + \fr 23:3 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ronda nerete, quko keŋombo naŋge mande ŋu karóŋoro no nuri yero yimirote!” \p \v 4 Yiní uni kutaqemo kaŋaŋgurí ŋundo yaŋgurí, “Ke peka Anutu koro o qa-qa unindoro tapá uni ŋu ŋunde huwóŋote, peka?” \p \v 5 Ko Polko yaró, “Uni topo, ŋuko o qa-qa unindoro tapá uni qu ŋu kama iŋoro yeteno. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke uniparetoro wiri yerete uni ŋuya mande piyimi ma yimitoyowero.’” \f + \fr 23:5 \ft Toŋeŋgurí 22:28\f* \p \v 6 Asa Polko ŋande iŋaró, ko sopo-sopo uni ŋuno huruwaŋgurí kumi muko Sadyusi\f + \fr 23:6 \ft “\fk Sadyusi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Eneko wondo uni kumi owéye parámi tero unipare soso sopo yereyaŋgurí.\f* ko kumi Farisi.\f + \fr 23:6 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* Ŋunde ŋuro Sanedrin ŋunoko nekero ŋande yaró, “Uni topo, noko Farisi koro wini qu ka, ko awane ŋuya Farisi koro wini qu ka. Nondo unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo, yero iŋondutu teteno. Ŋu murí ŋuro no norero mande khono norotoyoteŋgo.” \v 7 Ŋunde yiníqo, Farisi unindoya Sadyusi unindoya kiro puso tiqo, huru-huru ŋuko usowaró. \v 8 Dokoro Sadyusi unindo ŋande yeyaŋgo, unipare khumaŋgurí qundo pitu ko kama otoqowaŋgo, ko sambo simó\f + \fr 23:8 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kama yoteŋgo, ko yuqa piyimi ŋuya kama yoteŋgo. Quko Farisi unindo o kapusa ŋuro iŋondutu teyaŋgo. \p \v 9 Asa ko niri-niri parámi tero Farisi koro hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\f + \fr 23:9 \ft “\fk hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni\ft ” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.\f* kumimboko kondé ŋande yaŋgurí, “Nore uni ŋaro quhurí ka kama qeneteto. Yuqa kato eneya mande tarómbe, ma sambo simó kato eneya mande taró, peka.” \v 10 Yiqo, kiro saŋgirí ŋu parámi horé taró, ko kuma unindoro uni kembé ŋundo,\f + \fr 23:10 \ft “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.\f* Pol kawore-kawore towo wosoyi wuriwe tete, peka, ye iŋaró. Ŋunde ŋuro kuma uni yimironí uni keweroyemo uro rero kuma unindo ya quroko oŋgurí. \p \v 11 Asa saraŋoní suwono Uni Parámimbo Pol taŋgímo kaŋero miraró, “Newondeke kondé yoní. Keto neneŋo mandene ŋa Yerusalem ŋuno ya, ŋunde naŋge oro Rom ŋuno ŋuya yesowoweya.” \s1 Juda uni kumimbo, Pol urato khumoweya, yero mande kusiyaŋgurí \p \v 12 Saraŋoníqo, Juda uni kumimbo koporo mande kusiyoro ŋande yaŋgurí, “Hamó yeteto, ko noreko oka kama neyate oro Pol urato khumoníqota.” \v 13 Uni mande hamó yero mande kusiyaŋgurí ŋuko 40 ŋundiro. \v 14 Asa ŋunde yero o qa-qa unindoro tapá unindoya uni kembé-kembémboya ŋuno oro ŋande yimiraŋgurí, “Nore mande kusiyoro mande hamó moŋgo yero ŋande yatowó, ko nore oka kama neyate oro Pol urato khumoníqota. \v 15 Ŋunde ŋuro yeya Sanedrin ŋuya kota mande rika kuma unindoro uni kembémo oní Pol rero yeno umbuweya. Ye kota mande yewaŋgo ŋuko ŋandiro, ko yendo Pol koro murí ŋu okeyá ta iŋowero ye iŋoteŋgo. Asa ko yeno mahe yoroní urato khumoweya.” \p \v 16 Quko Pol okímbo mondó sóqero uri khumoweya mande kusiyaŋgurí ŋu iŋoro toŋero kuma unindo ya quroko oro Pol ŋuro miraró. \p \v 17 Ŋunde ŋuro Polko kuma unindoro sopo-sopo uniye nekoro miraró, “Simó keta ŋa reya kuma unindoro uni kembémo oyika mande ka miroweya.” \v 18 Ŋunde yiníqo, re toworo uni kembémo oro ŋande yaró, “Kusi-kusi uni Pol ŋundo no neko nerero nimironí uni keta ŋa rero mande ka re kunowero keno maheteno.” \p \v 19 Yiní uni kembé ŋundo simó keta ŋu kandímo toworo rero tapémo uro ŋande oseseyaró, “Keto do mande ka noya yewero?” \p \v 20 Yiní yaró, “Juda uni kumimbo mande ka ŋande kusiyaŋgurí, ko kuyepo osese kiri keto Pol rero Sanedrin ŋuno re uweya. Kota mande ŋande yewaŋgo, enendo Pol koro murí ŋu okeyá ta iŋowero ye iŋoteŋgo. \v 21 Quko ke mandeye ŋu ma howewero. Uni kumi muko 40 ŋundiro, ŋundo mande hamó ŋande yero, o koro kundiŋi teyate\f + \fr 23:21 \ft “\fk kundiŋi\ft ” teyaŋgurí quno ŋuno unipareto Anutu iŋoro eneŋo ri umbuní naru kanata, irisa ŋundiro o kama naŋgurí.\f* Pol urato khumoníqota, yaŋgurí. Ko itakako o roŋgaruworo keto meté yekata yero ke sopo kereyoteŋgo.” \p \v 22 Ŋunde yiníqo, uni kembé ŋundo simó keta ŋu mande kondé ŋande miraró, “Keto mande no nimirote ŋa yero uni ka ma yimirowero” yiní toŋeró. \s1 Rom koro unindo Pol rero Sisaria yendémo uŋgurí \fig Kuma uni hosi saŋano kunditeyaŋgurí.|alt="Roman soldiers on horses" src="LB00198B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="ACT 23:22" \fig* \p \v 23 Asa, kuma unindoro uni kembé ŋundo kuma unindoro sopo-sopo uni irisa neko yerero yimiraró, “Yari kuma uni 200 ŋundiro, ko uni hosi saŋano kunditeyoteŋgo 70 ŋundiro, ko uni saŋgaye se towoyoteŋgo 200 ŋundiro ŋu yoriri suwono 9 kilok ŋunoko Sisaria yendémo ŋuno uwaŋgo. \v 24 Ko Pol ri hosi saŋano kunditero wiri yerete uni Feliksiko\f + \fr 23:24 \ft “Feliks” ŋuko \fk Rom \ft koro uni ka, enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kusuŋoyómo yotoro Judia mira ŋu wiri yereró. Naru rokóŋoro Sisaria yendé parámimo kunditeyara.\f* ŋuno khewore uní.” \v 25 Ŋunde yero sokome ka ŋande nakayáŋaró. \b \li1 \v 26 No Kolotias Lisias, nondo Wiri Yerete Uni Feliks, keya kosa meté yeteno. \b \li1 \v 27 Uni ŋako, Juda unindo toworo, uratoka khumoní, yero taŋgurí. Quko komo uni kato, ŋuko Rom uni ka, yi iŋanowó, ŋunde ŋuro noya kuma unindoya oro kandeye moŋgo re toŋetowó. \v 28 Ko nondo do murí karo mande khono rotaŋgurí ŋuro iŋowero quro rero huru-huruyemo utowó. \v 29 Uro ŋande iŋanowó, ko o taró ŋuko hutuŋo mandeye naŋge karóŋaró, norendo urato khumowero qu kini, ko kusi-kusi yano rotowero qu kini. \v 30 Asa uni kumimbo, uni ŋu urato khumoní, yero mande kusiyoyi mande ŋu nono tunoqaró. Ŋunde ŋuro nondo asáŋowe keno uró ŋu. Kowe no unindo uni ŋa mande khono rotowero ye iŋoteŋgo ŋu yimirowe ene ŋuya keno uro iŋo-iŋoye toŋeŋgemo yewaŋgo. \b \p \v 31 Sokome ŋunde nakayáŋoro riní kuma unindo mandí howero Pol rero Antipatiris yendémo ŋuno suwono uŋgurí. \v 32 Saraŋoní kuma uni khímo uyareyaŋgo ŋu rohoréŋoro yano pitu ko oŋgurí. Ko kuma uni hosi saŋano kunditaŋgurí ŋundo naŋge Pol rero Sisaria uyaŋgurí. \v 33 Uyate Sisaria oro sokome ŋu rero wiri yerete uni ŋu inaŋgurí, ko Pol ŋuya re mahi toŋímo kaŋaró. \v 34 Wiri yerete uni ŋundo sokome ŋu weyoro Pol oseseyaró, “Ke do mira ka noŋgo qu?” \p Yiní yaró, “Noko Silisia noŋgo qu.” \p \v 35 Yiní yaró, “Uni mande khono korotowero ye iŋoteŋgo ŋundo mahikata mande kho ŋu tewano.” Yero ŋande yimiraró, “Reya uya wiri yerete uni Herotko yano\f + \fr 23:35 \ft Komo “\fk Herotko\ft ” Juda unipare sopo yerero ya parámi ŋu towaró.\f* ŋuno sopoyoyi.” \c 24 \s1 Polko Rom koro wiri yerete uni Feliks toŋímo kaŋaró \p \v 1 Asa kosa naru kandeka ŋunde rotoro o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 24:1 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* Ananias ŋuya uni kembé kumimboya maŋgó uni owí Teritulus ŋuya ŋuno uŋgurí. Uro wiri yerete uni mitoro do murí karo Pol rero mande khono rotaŋgurí ŋuro miraŋgurí. \v 2 Miroyi Pol nekoní mahiní Teritulusko ŋu murí ŋuro ŋande yaró, “Uni parámi Feliks, naru piruko ŋuno keto nore wiri niri meté kunditeyoteto.\f + \fr 24:2 \ft “Feliks” ŋuko \fk Rom \ft koro uni ka, enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kusuŋoyómo yotoro Judia mira ŋu wiri yereró.\f* Iŋondutuke meté ŋundo nore samaka nerero keto o piyimi qundo noreŋo wini qu rambaruru nereyaró ŋu roŋgaruwaró. \v 3 Ŋunde ŋuroko Feliks, keko uni meté horé, ko nore naru rokóŋoro ŋuro yuŋguna kereyoteto. \v 4 Quko yate nondo naru piru kusi kerewano koro. Meté keŋo newonde metémboro naŋge mande tukuni ka iŋo. \p \v 5 “Nore ŋande iŋoteto, ko uni ŋano qundo otete piyimi horé teyote. Enendo kiro kuma riní Juda uni soso keweroyemo ko mira yendé soso ŋuno tunoqeyote. Eneko Nasaret yendé uni karo usowo-sowo quro uni korete-koreteye. \v 6-7 Ko Ya Surumí ŋu\f + \fr 24:6-7 \f* ŋuya riní pusú tewero taró, quko toworo kusiyatowó. \v 8 Ŋunde ŋuro keŋombo uni ŋu oseseyoya eneŋo maŋgó moŋgo o soso norendo ŋuro rero mande khono rotatowó ŋu iŋoweya.” \p \v 9 Ŋunde yiní Juda unindo ŋuya samakaŋoro ŋande yesowaŋgurí, “Mande ŋu soso hamó.” \s1 Polko eneŋo sowo mandeyó yero Feliks miraró \p \v 10 Asa wiri yerete uni ŋu kandímbo rokóŋoníqo, Polko mande topé ŋande yaró, “No iŋoteno, kumima naru qambu ke unipare ŋaro ronda-ronda uniye yora. Ŋunde ŋuro niŋgu-niŋgu tero mandeye topé yewe teteno. \v 11 Keto uni osese yereweya tiníqo, ke ŋande iŋoweya, ko nondo komo kosa naru 12 amena Anutuko potoruku te inowero Yerusalem ŋuno onowó. \v 12 Uni mande kho nunoyoteŋgo ŋundo no niyi eneya mande saŋgirí Ya Surumímo ŋuno kama yanowó, ko huru-huru yaye\f + \fr 24:12 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* kumimo ŋunope ma yendémo unipare qambu kama okoko yerenowó. Kini. \v 13 Ko mande ŋa yero no norero mande khono norotaŋgo ŋako, enendo mande kho ŋuro murí hamó ŋu ri tunoqewero mepémo kini. \v 14 Quko nondo mande ka keno yewe teteno. Khe ŋaro eneŋombo ŋande ye nekoteŋgo, ‘Usowo-sowo,’ ŋuko no hamó howeyoteno. Nondo Khe\f + \fr 24:14 \ft “Khe” ŋuko murí keta qu iŋondutu unipareto howeyaŋgurí.\f* ŋu howero usi-sinanimboro Anutuye ŋuro potoruku te inoyoteno. Nondo Hutuŋo Mande soso koya Ye-ye Unindo mande nakayáŋaŋgurí ŋuya soso iŋondutuwoyoteno. \v 15 Uni mande kho nunoyoteŋgo ŋaya noya o kanata quro kondé iŋoyoteto, ko Anutuko uni soso khumaŋgurí mu, asa uni roneneŋowímboya uni piyimimboya soso yoriní pitu ko otoqowaŋgo. \v 16 Ŋunde ŋuro no naru rokóŋoro Anutu toŋímo ko unipare toŋeyemo ŋuya no kondé tero otete sopowero quro iŋo-iŋone ŋu rewe roneneŋoní o piyimi ka kama teyoteno. \p \v 17 “No kumima naru kumimo mira meyowomo yate pitu ko ŋano mahenowó. Nondo mone siyoro sitú topo-topone otoro tukuni teyaŋgo ŋu samaka yerenowó, ko o qa-qa\f + \fr 24:17 \ft “\fk o qa-qa\ft ” ŋunde qu unipareto Anutu iŋoro potoruku te inoro nú-qare ka \fk o qa-qa uni \ft inoyi uroní khumoní \fk wondo yakutímo \ft ŋuno qaró.\f* Anutu te inowero qu se mahenowó. \v 18 Ŋunde tanowó, ko Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ka tero Ya Surumímo ŋuro quroko oweqo, no niyaŋgurí. Unipare soŋga ta naŋge noya yatowó. Ko norendo niri parámi ka kama tatowó. \v 19 Quko Juda uni kumimbo Esia mira parámi moŋgo qu Ya Surumímo ŋuno yaŋgurí. Uni ŋundo meté mahero toŋeŋgemo kaŋero mande kho nunowaŋgo, peka. \v 20 Ŋunde kini tiníqo, asa uni ŋano qundo no Sanedrin toŋeyemo kaŋanowó quno do quhurí ka nono qeneŋgurí ŋu meté yewaŋgo. \v 21 Mande kanata karo mande kho nunoyoteŋgo naŋge, peka. Ŋu naruko ŋuno nondo keweroyemo kaŋero kondé ŋande kiwanowó, ‘No unipare khumaŋgurí qundo pitu ko otoqowaŋgo ŋuro iŋondutuwoyoteno. Ŋunde ŋuroko no norero mande khono norotoyoteŋgo ŋa.’” \p \v 22 Feliksiko Khe ŋuro komo iŋaró, ŋunde ŋuro ŋande yaró, “Imemoŋgo kuma unindoro uni kembé,\f + \fr 24:22 \ft “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí.\f* Lisias ŋu, mahe umbuníqota nondo mande ŋa roŋgaruwowano,” yero Juda uni asá yiriní toŋeŋgurí. \v 23 Ko enendo kuma unindoro sopo-sopo uniye\f + \fr 24:23 \ft “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko \fk Rom \ft uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.\f* ŋu mironí Pol sopoyuri, quko kondé ma kusiyowero, eneŋo topé-topémbo o qímboro se mahewaŋgo, yaró. \p \v 24 Imemoŋgo ta Feliks koya parí Durusila koya mahiriyó. Durusila ŋuko Juda pare ka. Ko Feliksiko Pol nekoní mahero unipareto Yesu ŋuko Kristo\f + \fr 24:24 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋu iŋondutu teyoteŋgo ŋuro yiní iŋaró. \v 25 Polko otete roneneŋowí\f + \fr 24:25 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro yaró, ko uni kato eneŋo meté sopoyote ŋuro yaró, ko imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya ŋuro yaró. Ŋunde yiníqo, Feliks sasaro tero yaró, “Koro ŋu! Toŋe. Imemoŋgo naru ka yoníqo, neko kerewe maheweya.” \v 26 Ŋunde yaró, quko oka karo ŋuya ŋande ye iŋaró, ko Polko peka kina rotowero ŋuro mone ka inoweya, peka. Ŋunde ŋuro naru qambu nekoní mahiní ŋuya mande yeyari. \p \v 27 Yate-yate kumima naru irisa ŋunde rotoro Posias Festus ŋundo Feliks mepé raró. Ko Feliksiko, Juda uni eneŋo metéŋowaŋgo, ye iŋoro Pol rotoní kusi-kusi yano yaró. \c 25 \s1 Polko wiri yerete uni Festus toŋímo kaŋaró \p \v 1 Asa Festus\f + \fr 25:1 \ft “Festus” ŋuko \fk Rom \ft koro uni ka, enendo Rom koro wiri yerete uni parámi kusuŋoyómo yotoro Judia mira ŋu wiri yereró.\f* ŋu Judia mirako mahiníqota kosa naru kapusa kini tiní Sisaria yendé rotoro Yerusalem oró. \v 2 Oní o qa-qa unindoro tapá uni kumimboya Juda koro uni pará-parámboya eneno uyaro Pol mande kho inoyaŋgurí. Ene kondé eneya ŋandiro yaŋgurí, \v 3 “Keto noreŋo metéŋoya uni ŋu ri Yerusalem areweya.” Ŋunde yaŋgurí, dokoro kheko sóqero, Pol uratoka khumoní, yero taŋgurí. \v 4 Asa Festusko mande topé yaró, “Pol Sisaria ŋuno kusi-kusi yano yote, ko naru tukuni ta neneŋombo Sisaria uwano. \v 5 Ŋunde ŋuro tapá uniye muko noya uwato. Ko uni ŋuro quhuríŋo ka yote tiníqo, asa enendo rero mande khono rotowaŋgo.” \p \v 6 Festus eneya yotoro naru kande saŋiyoro kapusape ma kande irisa ŋunde rotoro Sisaria uró. Uní saraŋoníqo, mande kho inowero yakutímo\f + \fr 25:6 \ft “mande kho inowero yakutí” ŋunde quno ronda-ronda unindo ronda-ronda mande meté yeweya, ŋu noŋgo naŋge mandí wimbu moré.\f* kunditero yimiraró, Pol re mahi qembe, yaró. \v 7 Ri mahiní Juda uni Yerusalem rotoro umbuŋgurí qundo wuririyoro mande quhurí yero saŋgawaŋgurí. Quko mandeyemboro murí hamó wisiyowero mepémo kini. \p \v 8 Asa Polko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo o piyimi ka kama tanowó. Nondo Juda unindoro hutuŋo mande qu kama karóŋanowó, ko Ya Surumínani\f + \fr 25:8 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* kama roworemanowó, ko Sisa\f + \fr 25:8 \ft “\fk Sisa\ft ” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi ŋu. Rom unindo mirane-mirane wini soso sopo yereŋgurí.\f* mandí kama wendaqanowó.” \p \v 9 Yiní Festus ŋundo Juda uni meté yerewero Pol ŋande oseseyaró, “Ke date iŋote, meté oyika nondo o quhurí ŋaro Yerusalem ŋuno iŋowanope ma kini?” \p \v 10 Polko ŋande yaró, “No itaka Sisa koro ya ŋano naŋge kaŋewe mande kho ŋu iŋoweya ŋuro yeteno. Ya meyowo ŋuno kaŋewero mepémo kini. Ke ŋande iŋote, noko Juda uniko ŋuno o piyimi ka kama tanowó. \v 11 Quko no oka khumowero quro tanowó tiníqo, meté nuri khumowano. Quko kota mande yero no norero mande khono norototeŋgo tiníqo, asa uni kato norero kandeyemo rotowero wimbí moré kini. Nondo Sisa nekowe roŋgaru nereweya.” \f + \fr 25:11 \ft Ŋu naruko ŋuno \fk Rom \ft uni soso, Pol ŋunde qembe, ŋande meté yewaŋgo, ko Rom koro wiri yerete uni parámi \fk Sisa \ft ŋundo mande khoye iŋoweya. Asa mande ŋunde yewaŋgo tiníqo, ronda-ronda uni meyowombo mande kho iŋowero mepémo kini.\f* \p \v 12 Ŋunde yiní Festus koya eneŋo iŋo-iŋo uniyómboya epe mito-mito tero ŋande yaró, “Ke Sisa nekote. Ŋunde ŋuro eneno oweya.” \s1 Festusko Pol koro sowo mandeyó ŋu yero Agripa miraró \p \v 13 Imemoŋgo ta wiri yerete uni ka, owí muko Agripa,\f + \fr 25:13 \ft “Agripa” ŋuko \fk Herot \ft koro sowe qu ka. Enendo \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi kusuŋoyómo yotoro mira ka Juda uniparetoro miraye sumeyo qu sopo yereró.\f* koya kuwí Berinais koya Sisaria mahero Festus koya naru meté yariyó. \v 14 Irisa ŋu Sisaria yendémo ŋuno naru piru yariyó, ŋunde ŋuro Festus koya wiri yerete uni ŋuya Pol koro sowo mande ŋuro epe mito-mito tariyó. Festusko ŋande yaró, “Komo Feliksiko uni ka rotoní kusi-kusi yano yora. Itaka yote. \v 15 Komo no Yerusalem ŋuno owé o qa-qa unindoro tapá unindoya Juda koro uni kembé-kembéyembo mande kho inoro ŋande kira nereŋgurí, ko meté Pol urato khumoweya. \p \v 16 “Mandeye topé yanowó, ‘Noreko Rom, noreŋo murínani ŋandiro, uni ka kina kama urato khumoweya. Kini, koretero uni ŋundo danimbo mande kho inoyoteŋgo quro toŋeyemo kaŋero mandeye topé yeweya.’ \v 17 Asa ko uni pará-pará ŋundo nono mahiqo, mondó kama yoranowó. Kini, saraŋoníqo mande kho inowero yakutímo\f + \fr 25:17 \ft “mande kho inowero yakutí” ŋunde quno ronda-ronda unindo ronda-ronda mande meté yeweya, ŋu noŋgo naŋge mandí wimbu moré.\f* kunditero uni ŋu re mahi qembe yanowó. \v 18 Ri mahiní eneŋo saŋgiríŋo ŋundo kaŋero mande kho inoyaŋgurí, quko o piyimi taró ŋuko o enesó naŋge. Komo o ŋunde quro kama iŋoyanowó. \v 19 Kini, eneŋo yambo haririyemboro murí yero uni ka khumaró qu, owí muko Yesu, ŋuro kiro kuma yeyaŋgurí. Polko uni khumaró ŋuro, toŋí yote, yaró. \v 20 No mande murí ŋu seqanowó, quko no ŋu wisiyowero mepémo kini. Asa ko nondo oseseyanowó, ‘Kepe meté Yerusalem oyika nondo o quhurí ŋuro ŋuno iŋowano?’ yanowó. \v 21 Quko Polko yaró, ene kusi-kusi yano yowero iŋote, ko imemoŋgo wiri yerete uni parámi horé eneŋombo mande ŋu roŋgaruwoweya. Ŋunde ŋuro nondo kusi-kusi yano yoní yanowó, imemoŋgo nondo asáŋowe Sisa ŋuno oweya.” \p \v 22 Ŋunde yiní Agripako Festus miraró, “No neneŋo naŋge uni ŋu iŋowero iŋoteno.” \p Yiní yaró, “Kuyepo keto meté iŋoweya.” \p \v 23 Asa saraŋoníqo, Agripa koya Berinais koya o nakayá qambu tero kuma unindoro uni kembémboya yendé uni pará-parámboya huru-huru yano maheŋgurí. Mahi Festusko yiní unindo Pol re maheŋgurí. \v 24 Mahi ŋande yaró, “Wiri yerete Uni Agripa, ko ye uni soso noreya yoteto qu, ye uni ŋa qeni. Juda unipare soso, Yerusalem yoteŋgo quya ŋano quyako uni ŋaro osese nerero kondé nekoyaŋgurí, ‘Uni piyimi ŋunde qundo yowero mepémo kini.’ \v 25 Quko nondo qeneteno quko ene oka kama taró ŋuro tero kama khumoweya. Quko eneŋombo wiri yerete uni parámi horé ŋu nekoní roŋgaruwoweya. Ŋunde ŋuro tero nondo mande kusiyoro asáŋowe toŋeweya. \v 26 Quko nondo eneŋo mande date nakayáŋowe uni paráminemo owero quro kama iŋoteno. Ŋunde ŋuro, nondo uni ŋa yeno re maheteno, ko Wiri yerete Uni Agripa, keno ŋuya re maheteno. Nore soso eneŋo murí seqatoqota nondo mande hamó ka meté nakayáŋowano. \v 27 Dokoro mande ka kama yero kina kusiyoro asáŋowano tiníqo, ore piyimi howeyowano.” \c 26 \s1 Polko mande yesoworo Agripa miraró \p \v 1 Asa Agripako Pol miraró, “Ke keŋo mande qu ye.” \p Ŋunde ŋuro Pol kandí hokoro mande ŋande yaró, \v 2 “Wiri yerete Uni Agripa, iŋo. Itaka no toŋeŋgemo kaŋero Juda unindoro mandeye soso topé yewano. Ŋundiro puriŋo ka reteno. \v 3 Hamó, keko Juda uniparetoro muríye iŋomukote, ko o kumi ŋuro kiro kuma yeyoteŋgo ŋuro iŋomukote. Ŋunde ŋuro ŋande osese kereyoteno, mandene ŋa iŋoya waka ta ma piyimiŋowero. \p \v 4 “Juda uni soso ŋundo khe u-une, asa no miranemo simó yorano qu noŋgo yate Yerusalem ŋuno yoranowó quro iŋomukoteŋgo. \v 5 Naru piru no iŋo nunoyaŋgurí, ko enendo nuŋgurí tiníqo, nene muríne meté yewaŋgo. Ŋande iŋoyoteŋgo, ko noko Farisi unindo\f + \fr 26:5 \ft “\fk Farisi uni\ft ” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro \fk hutuŋo mande \ft ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.\f* otete qu howeyano. Wini ŋundo noreŋo hutuŋo mande\f + \fr 26:5 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* okeyá ta hamó horé howeyoteŋgo. \v 6 Ko itaka komo Anutuko usi-sinanimboya mande ka kusiyaró quro no mande khono kaŋeyoteno. \v 7 Norendo wini qu 12 ŋundo kosano suwono Anutuko mande kusiyowí riní o meté mu tunoqeweya ŋuro iŋoro soporo eneŋo khoyó teyoteto. Asa, Wiri yerete Uni, iŋo. O meté mu tunoqeweya ŋuro naŋge Juda unindo mande kho nunoyoteŋgo. \v 8 Do karo ye kato Anutuko uni khumaró mu riní otoqaró ŋuro iŋondataqeyoteŋgo? \p \v 9 “Komo no neneŋombo o qambu tero, Yesu Nasaret noŋgo ŋu owí rewe umbuweya, kondé ye iŋanowó. \v 10 Ko no Yerusalem ŋuno ŋunde tanowó. No o qa-qa unindoro tapá uni\f + \fr 26:10 \ft “\fk o qa-qa unindoro tapá uni\ft ” ŋundo \fk Ya Surumímo \ft hu-hariri soporo ronda-ronda huru-huru owí muko, “\fk Sanedrin\ft ,” ye nekoyaŋgurí ŋu sopoyaró.\f* noŋgo wimbu rero unipare meté horé ŋu yorero kusi-kusiko yorotanowó. Ko mande khono kaŋiqo, uni pará-parámbo, yurato khumowaŋgo, yaŋgurí quno no ŋuya ŋunde yanowó. \v 11 Ko naru parámi nondo huru-huru ya\f + \fr 26:11 \ft “\fk huru-huru ya\ft ” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. \fk Sapat naruko \ft ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.\f* enemo-enemo seqa yerero yondoworo enendo Anutu yesaráŋowero kondé yimitoyanowó.\f + \fr 26:11 \ft Unipare ŋundo Anutu yesaráŋowaŋgo tiníqo, Polko meté mande khono yorotoweya.\f* Hamó, nondo eneya newonde saŋgirí naŋge tero yendé sewemo ŋuno ŋuya yohowero o piyimi te yunoyanowó. \p \v 12 “Naru kano o ŋunde tewero quro khendo unowó. Komo o qa-qa unindoro tapá uni noŋgo wimbu rewe Damaskus yendémo ŋuno asá niri unowó. \v 13 Asa Wiri yerete Uni Meté, iŋo. Kosa keweroko khewore uroqo no sambo saŋano hiyó kako kosa koro hiyó takaró qu qenenowó. Hiyó ŋuko noya uni noya mahetowó ŋuya noreno parámi hiyóqaró. \v 14 Nore soso rokaráŋoro nokono umbutowó, ko no maŋgo ka Hibru mandeko iŋanowó. Ŋande yaró, ‘Sol, Sol, ke do karo no rambaruru nereyote? Keto tisi ka pitoro keŋo ŋuya rambaruru teyote.’ \p \v 15 “Ko nondo yanowó, ‘Uni Parámi, ke dani?’ \p “Ko Uni Parámimbo yaró, ‘Noko Yesu, keto no rambaruru nereyote. \v 16 Quko ke otoqoya kaŋe. Nondo ke neneŋo kho qu kunowero keno tunoqeteno. Ko neneŋo o qu itaka qenete ko imemoŋgo witú kerewano ŋuro yesowoweya, ŋuro rokó kereteno. \v 17 Nondo keŋo wini qu kandeye moŋgo ko uni wini meyowo\f + \fr 26:17 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* kandeye moŋgo ŋuya ta kerewano. Nondo asá kerewe toŋero \v 18 eneŋo toŋeye ri hiyóqiní huriri rotoro hiyómo owaŋgo, ko Monimbu koro wimbí rotoro Anutuko owaŋgo. Ŋunde ŋuro tero nondo quhuríye se rotoweqo, enendo unipareto iŋondutu nerero meté horé yoteŋgo ŋuya yuri.’ \p \v 19 “Asa, Wiri yerete Uni Agripa, iŋo. No sambo koro kapo qenenowó ŋu kama wendaqanowó. \v 20 Kini, no koretero Damaskus yendémo ŋuno, ko imemoŋgo Yerusalem ŋuno, ko Judia mira koro yendé soso ŋuno, ko uni wini meyowo quno ŋuno ŋuya mande yesowanowó. Ŋande yimiranowó, ‘Ye newonde rohoré teya Anutuko oyi, ko newondeye rohoréŋaŋgurí qu oteteyewore witú yiri qembe.’ \v 21 Ŋu murí ŋuro tero Juda unindo, uratoka khumoní, yero Ya Surumímo\f + \fr 26:21 \ft “\fk Ya Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.\f* nondowaŋgurí. \v 22 Ŋunde ŋuro Anutuko samaka nereyoní, yate arero itaka ŋa. Asa ko no ŋano kaŋeteno, ko no uni owéye moré kini quya uni pará-pará quya soso mande yesowoyoteno. Ko mande yeyoteno ŋuko komo ye-ye unindoya Moses\f + \fr 26:22 \ft Komo suki “\fk Mosesko\ft ” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk hutuŋo \ft mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.\f* koya yaŋgurí naŋge. \v 23 Ŋande yaŋgurí, ‘Ŋu Kristo\f + \fr 26:23 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuko kowe surumí korowoweya, ko eneko uni soso uni tapu koŋgo otoqowaŋgo ŋuro korete-korete qu yoweya. Ŋundiro naŋge enendo eneŋo winiyómboya uni wini meyowo ŋuya hiyó ŋuro yesowoweya,’ ŋunde yaŋgurí.” \p \v 24 Polko mande yeyoní Festusko kondé ŋande yaró, “Pol, keko kape! Keŋo iŋo-iŋo parámi ŋundo koriní kape-kape teyote!” \p \v 25 Yiní yaró, “Festus, ke uni meté, noko kape kama teteno. Kini. No hamó yeteno, ko iŋo-iŋo ŋako kape qu kini. \v 26 Wiri yerete uni ŋuko o soso ŋuro iŋomukote. Ŋunde ŋuro nondo eneya taŋo yeyoteno. No ŋande iŋoteno, ko o soso ŋu sóqero kama tunoqaró. Ŋunde ŋuro ene qene iŋomukaró. \v 27 Wiri yerete Uni Agripa, kepe ye-ye unindo mande qu iŋondutuwoyote? No iŋoteno, keko iŋondutu teyote!” \p \v 28 Ko Agripako Pol oseseyaró, “Date koro? Naru tukuni ta ketope no nori Kristen uni\f + \fr 26:28 \ft “Kristen uni” ŋunde qundo \fk Kristo \ft iŋondutuworo huru-huruko ŋuno huruwaŋgurí. (Asá yerewí Uni 11:26 weyo qembe.)\f* tewano, yero iŋotepe?” \p \v 29 Yiní yaró, “Naru tukuni ŋundiro meté, ko naru piru ŋu ŋuya meté. Quko nondo Anutuwore ŋande hariri teteno, ko keya uni soso itaka mandene iŋoyoteŋgo ŋuya no qembe tewaŋgo. Ŋunde ti qembe, quko utó kondé qundo kusi nereteŋgo qu, ŋu ma rewero.” \p \v 30 Asa wiri yerete uni ŋuya Rom koro uni kembé ŋuya Berinais ko uni soso yaŋgurí mu otoqo kaŋaŋgurí. \v 31 Kaŋero mirako uro epe mito-mito tero ŋande yaŋgurí, “Uni ŋu oka kama taró, ŋuro tero meté kama khumoweyape ko kusi-kusi yano kama yoweya.” \p \v 32 Ko Agripako Festus miraró, “Uni ŋundo Sisa kama nekoníqo, meté keto roti toŋeweya.” \c 27 \s1 Polko waŋgowore Rom uyarewero uyaró \p \v 1 Asa wiri yerete uni ŋundo ŋande yaró, ko nore Itali mirako\f + \fr 27:1 \fk Rom \ft yendé parámi ŋu “Itali mirako” ŋuno yora.\f* uyarewato, yaró. Ŋunde ŋuro enendo Pol koya kusi-kusi uni kumimboya yore kuma unindoro sopo-sopo uni karo kandímo yorotaŋgurí. Sopo-sopo ŋuro owí muko Julias, ko ŋuko Okastus\f + \fr 27:1 \ft “Okastus” ŋuko \fk Rom \ft koro wiri yerete uni parámi horémboro owí ka. Ŋuro murí muko ŋandiro, wiri yerete uni parámi horé. Kuma unindoro kopo-kopo kanatape ma irisa naŋge wiri yerete unindoro owí ŋu meté korowaŋgurí.\f* koro kuma unindoro kopo-kopo qu ka. \v 2 Noreko waŋgo ka Atiramitium yendé moŋgo quno otowó. Waŋgo ŋuko Esia mira parámimo yendéne-yendéne windi tapéwore uyarewero taró. Asa, nore oro roto toŋetowó. Arisitakus, uni Masedonia mira noŋgo qu ka, Tesalonaika yendé noŋgo ŋu noreya uyaretowó. \fig Polko waŋgowore Rome uyareró.|alt="Paul - to Rome" src="" size="col" ref="ACT 27:1" \fig* \p \v 3 Saraŋoní Saiton yendémo ŋuno oro waŋgo kusiyatowó. Juliasko newonde metémboro tero Pol rotoní yendémo oní topé-topémbo wutuwaŋgurí. \v 4 Asa Saiton rotatoqo, matúmbo waŋgo kikiŋoyaró. Ŋunde ŋuro Saipras noko mosowí huwówore uyaretowó. \v 5 Ŋu noŋgo windi karóŋoro Silisia mira koya Pambilia mira ŋuno windi tapéwore uyareyate Lisia mirako Maira yendémo ŋuno oro kusiyatowó. \v 6 Ŋuno kuma unindoro sopo-sopo uni ŋu waŋgo ka Aleksandria noŋgo maheró qu Itali mirako uyareweya ŋu seqayate qenero ŋuno otowó. \v 7 Ŋu noŋgo uyareto matúmbo waŋgo kikiŋoní koweyumu teyuri, yate-yate naru kumi kini tiní Nitusi yendé taŋgímo mahetowó. Matúmbo kikiŋoní anduwore uyarewero mepémo kini. Ŋunde ŋuro Kiriti noko mosowí huwówore Salamone yendé taŋgímo uyaretowó. \v 8 Noko mosowí huwówore koweyumu teyuri, yate-yate yendé kano mahetowó, ŋu ŋande ye nekoyaŋgo, “Yendé Sóqewí Meté Qu,” yeyaŋgo. Ŋuko Lasia yendé taŋgímo. \p \v 9 Asa windi saŋano uyaretowó quno ŋundiro naru qambu ŋunde kini taró, ko naru Juda unindo kundiŋi koro naruye parámi\f + \fr 27:9 \ft “\fk kundiŋi \ft koro naruko” ŋuno \fk o qa-qa unindoro tapá unindo \ft Ya Surumímboro Wembó Surumí Horémo oro \fk o qa-qa \ft tiní Anutuko Juda unipare soso koro quhuríye se rotaró. Ŋuko Septemba ma Oktoba ŋuno tunoqeyara.\f* ŋu komo kini taró. Ko windi toqe mahero ŋu piyimi horé taró, ŋunde ŋuro Polko ŋande yimiraró, \v 10 “Ye uni, no ŋande iŋoteno, ko nore watí uyarewato tiníqo, o piyimi horé tunoqeweya. Situwi, waŋgo, noreŋo yoto-yotonani ŋuya soso piyo teweya.” \v 11 Ŋunde yaró, quko waŋgo simburímbo mande enesó yiníqo, kuma unindoro sopo-sopo uni ŋundo waŋgo simburímboro mandí iŋaró. \v 12 Yendé sóqewí ŋuko, matú parámi naruko ŋuno waŋgo yendémo ŋuno meté yowero mepémo kini. Ŋunde ŋuro nore qambu qundo Finiks yendémo oro matú parámi naruko ŋuno yendémo ŋuno yowero iŋaŋgurí. Finiks ŋuko Kiriti noko mosowímboro yendé sóqewí qu ka. Ŋuko matú naruko ŋuno meté sóqewero. \s1 Matú parámi kato waŋgo kikiŋaró \p \v 13 Asa yate matú ka wimbí parámi kini tunoqiníqo, yendé sóqewí ŋuno uyarewato, yero iŋoro waŋgo orosoyero Kiriti noko mosowímo ŋuno windi tapéwore uyaretowó. \v 14 Naru tukuni ta yate matú parámi horé ka “Yurakulon” yeyaŋgo qu, ŋu Kiriti noŋgo umburó. \v 15 Matúmbo waŋgo kikiŋoníqo, simburímbo eneŋo iŋo-iŋoyó howe uyarewero mepémo kini tero rotoní matúmbo waŋgo riní wimbo-wimbo uyaró. \v 16 Ŋunde uyareyate Kauta noko mosowí huwówore uyaro nore koweyumu tero waŋgo tomó ta ŋu wosato \v 17 waŋgo parámi quroko areró.\f + \fr 27:17 \ft “waŋgo tomó ta” ŋuko, naru rokóŋoro simburímbo utómbo kusiyoro waŋgo parámi huwómo windi saŋano wosoyaŋgurí. Quko matú parámi ŋunde quko huwoyoníqo, tomó ta ŋu wosoro parámi quroko kusiyaŋgurí.\f* Ariní utó kumi siyoro waŋgo parámi ŋu wiwiyatoka kondériní, yero taŋgurí. Yate matúmbo kikiŋoní waŋgo Sirtis ŋuno windi tapémo tokoŋowero yero iŋoro tuwi parámi ka utómbo kusiyoro sono quroko rotaŋgurí.\f + \fr 27:17 \ft “tuwi parámi” ŋunde sonono rotoyikata tuwipo waŋgo kondé wosoní waka ta uyarewero mepémo kini.\f* Rotoyiqo, matúmbo kina kikiŋoní wimbo-wimbo uyaró. \v 18 Matú koya windi koya nore kondé pito niriní uya mahe teyatowó, ko saraŋoníqo, situwi se raŋi windi quroko uró. \v 19 Ko naru kapusayómo ŋuno kandeyembo waŋgo koro kho tewero qu se raŋi umukaró.\f + \fr 27:19 \ft Ŋunde raŋaŋgurí, waŋgoyómboro quhurí ŋuko yowosoní sono quroko rambaruru rewaŋgo koro.\f* \v 20 Naru piru kosa tutu kama qeneyato matú parámi ŋundo naŋge maheyoní, nore rambaruru tewe teteto, peka, ye iŋatowó. \p \v 21 Asa naru parámi uni ŋundo o kama neyuriqo, Polko keweroyemo kaŋero yaró, “Ye uni, komo Kiriti ma rotowero yimiranowó, quko kama iŋaŋgurí. Mandene iŋaŋgurí tiníqo, kama piyo tewaŋgo. \v 22 Quko itaka ŋande yimiroteno, kondé kaŋi, ma sorewero. Noreko ka kama piyo tewato. Waŋgoko naŋge piyo teweya. \v 23 Noko Anutu koro uni qu, no eneŋo khoyó teyoteno. Suwo ŋano Anutu koro sambo simómbo\f + \fr 27:23 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* no taŋgenemo kaŋero \v 24 ŋande nimira, ‘Pol, ma sorewero. Keto Sisa koro mande khono ŋuno kaŋeweya. Ko iŋo, uni soso keya waŋgo quroko yoteŋgo ŋuko, Anutuko keŋo iŋoní uni ŋuya kama piyo tewaŋgo.’ \v 25 Ŋunde ŋuro ye kondé kaŋi. No Anutu iŋondutuwowe o tewero no nimira ŋunde naŋge teweya. \v 26 Quko nore kheŋgeŋoro noko mosowí kano tokoŋowato.” \s1 Waŋgo ŋu piyo taró \fig Waŋgo ŋu piyo taró.|alt="Shipwreck" src="LB00219B" size="col" copy="Illustrations by Louise Bass (c) The British & Foreign Bible Society 1994" ref="ACT 27:27" \fig* \p \v 27 Asa naru 14 ŋunde rotoro matúmbo waŋgo kikiŋoní Atiria koro windiwore uyatowó. Uyareto naru 14 quro suwo keweroko ŋuno waŋgo koro kho uniyó, windi tapémo maheteto, yero iŋaŋgurí. \v 28 Ene wondo ka utómbo kusiyoro sono quroko raŋoro sono meréŋo rokóŋaŋgurí, ko meréŋo muko mita 40 ŋundiro taró. Ko waŋgo ŋu soŋga ta uyariníqo, wondo pitu ko raŋaŋgurí muko mita 30 ŋundiro taró. \v 29 Ŋunde tiní sasaro tero wondo parámimo tokoŋowato, yero iŋoro áka\f + \fr 27:29 \ft “áka” ŋuko o aini ka, quhuríyómbo waŋgo noko windi quroko yote quno ŋuno kekaŋaŋgurí.\f* nimí kini waŋgo kundósina raŋoro kosa waka raŋowero ŋuro hariri taŋgurí. \v 30 Kho uni ŋundo mondó ta waŋgo rotowero ye iŋaŋgurí. Asa ko enendo nore kaná nerero ŋande yaŋgurí, “Nore áka waŋgo kembésina waŋgo tomówore raŋowe teteto,” yero waŋgo tomó ŋu utómbo kusiyoro raŋi windi saŋano uró. \v 31 Quko Polko sopo-sopo unindoya kuma unindoya yimiraró, “Uni ŋu waŋgo parámimo ŋano kama yuriqo, asa yendo rambaruru takawero mepémo kini.” \v 32 Ŋunde ŋuro kuma unindo waŋgo tomó ta ŋu re utóŋo toŋoyi kina uró. \p \v 33 Kosa raŋowero tiníqo, Polko meté uni soso o newaŋgo ye yimiraró. Ŋande yaró, “Naru 14 ŋunde kini tiní yendo sasaro tero o newero quro rukusuworo o kama neyaŋgo. \v 34 Quko itaka kondé yimiroteno, o ni. Ŋuko samaka yereweya. Yeko rambaruru ka kama rewaŋgo.” \v 35 Ŋunde yeroqo, toŋeyemo bret rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero naró. \v 36 Niníqo, uni soso qeni newondeye rukisoyoní ene ŋuya o kumi siyoro naŋgurí. \v 37 Nore waŋgo quroko yatowó ŋuko uni 276 ŋundiro yatowó. \v 38 Kowe o mepémo ne rotoro wit rotaŋgurí ŋu se sonono raŋgurí, ŋunde tatoka waŋgo ŋu taŋo tiní, yero iŋaŋgurí. \p \v 39 Kosa raŋoníqo, noko qeneŋgurí, quko mira ŋu kama iŋaŋgurí. Ene yendé sóqewí ka quroko oro sotama ka meté quno owero qeneŋgurí. Ko waŋgo ŋuwore oweya, yero iŋaŋgurí. \v 40 Ŋunde ŋuro áka koro utó qu soso toŋomukoro windi quroko ŋuno rotaŋgurí. Rotoro tesaŋga ŋuko waŋgo dawore kheŋgeŋowero sopoyote ŋuro utó ŋu orosoyaŋgurí. Orosoyero tuwi parámi matúmbo huwoyote ŋu hokoyi waŋgo kheŋgeŋoro windi tapémo uyarewero taró. \v 41 Quko kutaqemo naŋge uyaro sotama saŋano oro kembésina sorowoní windi toqe mahero kundósina uroní piyo taró. \p \v 42 Ko kuma unindo kusi-kusi uni yurowero taŋgurí, windi saŋawore uyarero kina sorewaŋgo koro. \v 43 Quko kuma unindoro sopo-sopo uniyembo Pol kama khumoweya, yero iŋoro soré yiriní kama yuraŋgurí. Ko sopo-sopo ŋundo uni windi saŋawore meté uyarewaŋgo qu yimiraró, “Ye soreya uyaya nokono yurika.” \v 44 Ko kumi muko te puŋo se toworo ŋuwore uyarika ko kumi waŋgo piyo ta ŋuro sombé siyoya ŋuwore uyarero tapémo uyareŋgurí. Ŋundiro tero uni soso meté windi tapémo maheŋgurí. \c 28 \s1 Polko Malta noko mosowímo yora \p \v 1 Asa nore meté tapémo mahero ŋande iŋatowó, ko noko mosowí ŋuko, Malta, ŋunde nekoyaŋgo. \v 2 Unipare ŋuno qundo o meté parámi nore te nunaŋgurí. Sono umbuní nore kutiti tatoqo, kewá qaro ŋuno kopo nereŋgurí. \v 3 Ŋunde tiqo, Polko te kambiní koporo se maheró. Kewáko riníqo, sire piyimi ka te kambiní quroko kowí tiwi riní sorero Pol kandímo kiro porowaró. \v 4 Unipareto qenero yaŋgurí, “Hamó peka, uni ŋando uni uroní khumaró qu ka. Ŋundiro windiko kama uroní khuma, quko murí roneneŋowí quro anutu ŋundo rotoweka toŋí yoní yero kama iŋoyote.” \f + \fr 28:4 \ft Unipare ŋundo anutuye enesó-enesó potoruku te yunoyaŋgurí. Anutu kanata kato uni o piyimi taŋgurí ŋuro kimoyó re yunoyara. Asa ko ŋande ye iŋaŋgurí, ko anutu ŋundo sire ŋu riní Polko o piyimi taró ŋuro kiró.\f* \v 5 Quko Polko sire ŋu re raŋoní kewá saŋano umburó, ko Pol rambaruru ka kama raró. \v 6 Unipareto sopo toŋetero, eneko koŋewero tetepe ma khumoro rokaráŋoro umbuwe tete, yero iŋaŋgurí. Quko naru yate-yate oka piyimi ka eneno kama tunoqiníqo, iŋo-iŋoye rohoréŋoro ŋande yaŋgurí, “Ŋuko anutu ka.” \p \v 7 Asa noko mosowí koro uni kembé ŋu, owí muko Pupilius, eneŋo mira kutaqemo yora. Enendo norero yayómo oro meté ta sopo nereyoní yato kosa kapusa ŋunde rotaró. \v 8 Pupilius koro iwí kowí tiwi riní qonziriri tero eteyaró. Etiní Polko oro hariri tero kandí rero saŋanímo riní meté taró. \v 9 Ŋunde tiníqo, se khumo uni ŋu mirawore qu Polko mahiqo, yoriní meté taŋgurí. \v 10 Ŋunde ŋuro unipareto owénani hokaŋgurí. Ko imemoŋgo nore waŋgowore toŋewero tatoqo, o soso nore ŋuro tukuni teyato ŋu se nunaŋgurí. \s1 Polko Rom yendémo ŋuno oró \p \v 11 Nore kombo kapusa quroko noko mosowímo ŋuno yatowó. Asa imemoŋgo waŋgo kawore toŋetowó. Waŋgo ŋuko Aleksandria yendémboro qu, ko matú parámi naruko ŋuno yate noko mosowímo ŋuno yora. Waŋgo koro kembésinaŋgo kapo-kapo ka yora, ŋuko anutu penzakara owéyari Kasitoru koya Poluks. \v 12 Asa toŋeyate Sirakus yendémo ŋuno oro naru kapusa quno ŋuno yatowó. \v 13 Ŋu noŋgo kheŋgeŋoro, yate Rekium yendémo uyaretowó. Saraŋoníqo, matú meté mahiní ko saraŋoní ka Puteoli yendémo otowó. \v 14 Ŋu yendémo ŋuno iŋondutu uni toponani kumi yiyato enendo yiqo, eneya yato naru kande saŋiyoro irisa ŋunde taró. Naru ŋu kini tiníqo, khendo Rom otowó. \v 15 Topo kumi Rom yaŋgurí qundo nore mahetowó ŋuro iŋoro kopo nerewero maheŋgurí. Kumimboko Ya Etewero Kapusa quno ŋuno sopo nereŋgurí, ko kumimboko Apius koro maketino ŋuno sopo nereŋgurí. Polko uni ŋu yiyoroqo Anutu yuŋgunaŋaró, ko newondí kondéraró. \v 16 Asa yate Rom yendémo otowó quno Rom koro sopo-sopo unindo meté yi Pol enemata yano yaró, ko kuma uni kato sopoyaró. \s1 Polko Rom yendémo ŋuno miti mande yesowaró \p \v 17 Asa naru kapusa ŋunde rotoro Polko Juda unindoro tapá uni neko yiriní kopoyi ŋande yimiraró, “Uni topo, nondo oka tero noreŋo wini qu ka owéye rewe kama umburó, ko usi-sinanimboro oteteye ŋu ka kama wendaqanowó. Quko Yerusalem ŋuno unindo norero Rom uni kandeyemo norotaŋgurí. \v 18 Rom uni ŋundo mandene iŋoro, ŋuro urato khumowero mepémo kini, yero norotowero ye iŋaŋgurí. \v 19 Quko Juda unindo piyimiŋoyiqo, nondo Sisako mandene roŋgaruwoweya, yero nekanowó. Quko nondo sitú toponembo otete piyimi taŋgurí quro mande ka kama yanowó. \v 20 Ŋu murí ŋuro tero nondo ye yiyowero iŋoro mande yunowero neko yereno. Nore Israel o meté horé sopoyoteto ŋuro no utó kondé ŋando kusi nereyote.” \p \v 21 Ŋunde yiní miraŋgurí, “Judia uni kumi kato keŋo sokome ka kama nakayáŋoro nimitoyaŋgo, ko topo uni kato Yerusalem noŋgo keŋo o piyimi taró quro piŋa mande ka kama re maheró. \v 22 Quko keŋo iŋo-iŋoke ŋu maŋgokepo yeka iŋowato. Dokoro ŋande iŋoteto, ko yendé soso qunoko unipareto ŋu wini usowo-sowo ŋuro mande piyimi yeyoteŋgo.” \p \v 23 Ŋunde yero naru ka eneya pitu ko huruwowero qu rokóŋaŋgurí. Tukú, ŋu naruko ŋuno uni qambu yayómo maheŋgurí. Ita saraŋoní, yate suwo tiníqo, Polko mande rondaqe yunoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó\f + \fr 28:23 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ŋuro yaró. Kowe ŋande witú yereró, ko Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye\f + \fr 28:23 \ft “Hutuŋo Mande koya Ye-ye Unindoro mandeye” ŋuko Anutu koro mande korete qu.\f* ŋuya Yesu koro yaró. \v 24 Uni kumimboko mandí iŋondutuwoyaŋgurí, ko kumimboko kini. \v 25 Polko mande weŋa ka yiníqo, uni ŋundo iŋo-iŋo enesó-enesó toworo toŋewero taŋgurí. Mande weŋa ŋuko ŋandiro, “Yuqa Surumímbo mande hamó ka ye-ye uni\f + \fr 28:25 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* Aisaia maŋgómo usi-sinanimo ŋande yaró, \q1 \v 26 “Keto unipare ŋuko oya ŋande yimito, \q2 ‘Yendo naru rokóŋoro mande iŋoyoteŋgo, \q2 quko mande ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeyote. \q1 \v 27 Dokoro unipare ŋundo newondeye komo kondéraró, \q2 ko kusumboyembo meté mande kama iŋoyaŋgurí, \q3 ko toŋeye pokamaŋgurí. \q3 Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro, \q2 ko kusumboyembo oka iŋowaŋgo koro, \q1 ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro. \q1 Ko ŋunde tero newonde rohoré tero nono mahi \q2 yorewe meté tewaŋgo.’ \p \v 28 “Ŋunde ŋuroko ye ŋuro iŋoyi, Anutuko uni rambaruru koŋgo yoreweya, ŋuro piŋa mande ŋuko uni wini meyowomo asáŋoní toŋeró. Ko enendo kusumbo rewaŋgo.” \v 29 (-)\f + \fr 28:29 \ft Iŋo-iŋo uni kumimbo, wini 29 ŋuya yote, ŋunde ye iŋoyoteŋgo. Wini 29 ŋuko ŋandiro: “Ŋunde yiníqo, Juda uni ŋundo toŋero keweroyemo mandeto kuma teyaŋgurí.” \f* \p \v 30 Asa Polko ya kimaró quno ŋuno yotoro uni soso eneno mahi o meté te yunoyoní kumima naru irisa ŋunde rotaró. \v 31 Ŋu naruko ŋuno uni kato kama kusiyoní Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro yesowaró, ko Uni Parámi Yesu Kristo\f + \fr 28:31 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuro mande rondaqe yunoyaró.