\id 2CO - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h 2 Korin \toc1 Polko Sokome Irisayó Mu Nakayáŋoní Korin Yendé Unipareko Ŋuno Uró \toc2 2 Korin \toc3 2Kor \mt1 Polko Sokome Irisayó Mu Nakayáŋoní \mt1 Korin Yendé Unipareko Ŋuno Uró \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it 2 Korin 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni qambu qundo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 55AD ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “55AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 55 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Polko naru kapusa ŋuno Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa ko naru irisayómo ŋuno, 48AD quno ŋuno peka, enendo uyareyate Masedonia mirako ŋuno kho tero \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. Yate-yate 50AD peka Masedonia mira rotoro Akaia mirako ŋuno Korin yendé parámimo uró. Uro kombo 18 ŋuno yotoro Anutu koro mande rondaqe yunoyaró. (\it Asá yerewí Uni 18:11\it* weyo qembe.) Naru ŋu kini tiníqo, Antiok ŋuno pitu ko uyareró. Yate Antiok rotoro khete uyareyate Efesus yendémo ŋuno kunditero kumima naru kapusa peka ŋuno yaró. Ŋu yendémo ŋuno koretero 1 Korin nakayáŋoro riní Korin yendémo ŋuno uró. Uní piŋa mande piyimi ka iŋoro eneŋombo Korin pitu ko ŋuno uró. (\it 2 Korin 2:1\it* weyo qembe.) Ŋuno unipare roŋgaru yerero rohoréŋoro pitu ko Efesus kunditero kho teyaró. Tero Korin uniparetoro otete piyimiye ŋuro piŋa mande ka pitu ko iŋoro mande kondé ka nakayáŋoní Taitus kandíwore uró. (\it 2 Korin 7:5-8\it* weyo qembe.) Nakayáŋoní uní kiro mandímboro newonde surumí taró, quko Taitus rohoréŋoro eneno mahero piŋa mande meté yiní Polko niŋgu-niŋgu taró. (\it 2 Korin 2:12-13\it* weyo qembe.) Niŋgu-niŋgu tero \it 2 Korin 1-9\it* nakayáŋaró. Watí nakayáŋoro piŋa mande piyimi kaŋuya iŋoro \it 2 Korin 10-13\it* nakayáŋoro sowe tero riní uró. \ip Korin yendé ŋuko yendé parámi ka, Akaia mirako ŋuno yora. Mira simburí ŋuko wini ka owéye muko Grik. Polko 55AD peka sokome ŋa nakayáŋaró. Asa ŋu naru koŋgo kumima naru 200 amena, uni wini meyowo ka owéye muko \bd Rom\bd*, eneŋo kuma unindo Korin soso roworemaŋgurí. Roworemoyi mira ŋu kina yoní, yate kumima naru 100 ŋunde rotoro \bd Rom\bd* unindo yendé keta ka ŋuno taŋgurí. Yendé ŋuro uni pará-pará ŋuko \bd Rom\bd* koro uni, ko unipare meyowo ŋuko Grik unipare naŋge. Ŋu yendé ŋuno unipareto anutu kota-kota qambu potoruku te yunoyaŋgurí. Ŋuya se simbururu parámi teyaŋgurí. \c 1 \s1 Mande korete qu \p \v 1 No Pol, noko Anutuko rokó niriní Kristo Yesu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro asáŋowí uni\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* tunoqanowó. Noya topone Timoti koya sokome ŋa nakayáŋaro Anutu koro huru-huru Korin yendémo ŋuno yoteŋgo\f + \fr 1:1 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋuno uyaró. Ŋuya unipare meté horé\f + \fr 1:1 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* soso Akaia mirasina\f + \fr 1:1 \ft Komo suki \fk Rom \ft unindo mira kano uni wini ŋuno sopo yerero mira ŋu “Akaia mira” ye nekoyaŋgurí. Mira ŋuro yendé parámi kembé muko Atens yendé, ko Korin yendé ŋuko mirako ŋuno yora. Itaka naru ŋanoko mira ŋuko “\fk Grik \ft mira” ye nekoyoteto.\f* yoteŋgo ŋu ŋuya ŋuno uyaró. \v 2 Noreŋo Awanani Anutu koya Uni Paráminani Yesu Kristo ŋundo ye samaka-samaka tuwó yunori newondeye ime yoweya. \s1 Anutuko uni newondeye rukisoyote \p \v 3 Nondo Anutu koro owí hokoteno. Eneko Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, \fk “Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro Anutuyó ko eneŋo Iwí. Eneko sikí ŋuro simburí, ko newondenani rukisoyote ŋuro simburí. \v 4 Quhurí kumi noreno tunoqiníqo, newondenani rukisoyoyote. Ŋunde tiní norendo eneŋo murí howero dani uni ka quhurí kate-kate teyote ŋu newondeye rukisoyoyowato. \v 5 Qeni, Kristoko kowe surumí parámi korowaró, asa nore ŋuya kowe surumí ŋundiro parámi korowoyoteto. Ŋunde naŋge yeŋo newondeye Kristowore parámi rukisoyoyoteto. \v 6 Nore quhurí ka korowowato tiníqo, ŋuko yeŋo newondeye rukisoyoní Anutuko rambaruru koŋgo ye yoreweya. Ko Anutuko newondenani rukisoyoyote tiníqo, ŋu ŋuyako newondeye rukisoyoníqota ye quhurí ŋu korowoyoteŋgo quno ŋuno kondé kaŋewaŋgo. \v 7 Ŋande iŋoteto, ye noreya kowe surumí ŋu korowoyoteto, asa ko Anutuko yeya noreya newondenani rukisoyoyoweya. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋomukoteto, ko yendo meté yowaŋgo. \p \v 8 Hamó, uni topo, quhurí ka noreno Esia mirako\f + \fr 1:8 \ft Komo suki \fk Rom \ft unindo mira kano uni wini enesó-enesó ŋuno sopo yerero mira ŋu, “Esia mira,” ye nekoyaŋgurí. Mira ŋuro yendé parámi kembé muko Efesus yendé. Itaka naru ŋanoko mira ŋuko, “Turki mira,” ye nekoyoteto.\f* ŋuno tunoqaró ŋuro iŋoyi.\f + \fr 1:8 \ft Ŋu quhurí tunoqaró ŋuro Asá yerewí Uni 19:23-41 weyo qembe.\f* Quhurí parámi horé ŋundo nore noriní umbuto wimbunani hamó horé takaró. Ŋunde ŋuro, hamó khumowato, ye iŋatowó. \v 9 Hamó, topé piyimi ka rero khumowato, ye iŋatowó. Quko ŋuro murí ŋuko ŋandiro, asa noreŋo wimbunani ŋuro kama iŋowato. Kini, Anutuko uni khumowí yoriní otoqoyoteŋgo ŋuro wimbí ŋuro iŋowato naŋge. \v 10 Enendo o piyimi horé ŋundo nore nuroní khumowero qu noŋgo noraró, ko imemoŋgo ŋuya noreweya. Ŋande hamó iŋoyoteto, ko enendo yate-yate rambaruru koŋgo noreyoweya. \v 11 Ye ŋuya nore samaka nereweya koro hariri ti qembe. Ŋunde tiqo, Anutuko unipare parámi ŋuro haririye iŋoro nore samaka niriní unipare kumimbo noreŋo Anutu yuŋgunaŋowaŋgo. \s1 Polko khe meyowo ŋuno howeweya \p \v 12 Hamó, norendo newondenanimo hamó-hamó niŋgu-niŋgu teyoteto. Dokoro, Anutuko otete sopowero quro iŋo-iŋonani riní murí meté horé ŋuya murí hamó ŋuya howero nokono ŋano khe u-unani meté howeyato. Iyo, unindoro iŋo-iŋoyemo khe ŋu kama howeyato. Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:12 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* nunoní ŋunde tatowó. Ko ye keweroyemo murí meté ŋu hamó horé howeyatowó. \v 13-14 Qeni, norendo mande ka ye weyoro iŋoyi tondaŋewero mepémo kini qu kama nakayáŋoyoteto. Asa ko itaka mande ŋuro murí kumi naŋge iŋoyi tondaŋeyote. Quko hamó ŋande iŋoyoteno, imemoŋgo soso iŋoyi tondaŋeweya. Ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ko Uni Parámi Yesu koro naruyómo ŋuno yeŋo niŋgu-niŋgu tewato, ŋunde qembe yendo noreŋo niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \p \v 15 Ŋuro kondé iŋoyano, asa ko, koretero yeno uyarewano, ye iŋanowó. Ŋunde tero yendo naru irisa quno ŋuno o meté mu rewaŋgo. \v 16 Koretero yiyoro yoroto toŋero Masedonia mirako\f + \fr 1:16 \ft Komo suki \fk Rom \ft unindo mira kano uni wini ŋuno sopo yerero mira ŋu, “Masedonia mira,” ye nekoyaŋgurí. Masedonia mira ŋuko Akaia mira taŋgímo yora, ko mira ŋuro yendé parámi kembé muko Tesalonaika yendé. Itaka naru ŋanoko nore ŋuya mira ŋuko, “Masedonia mira,” ye nekoyoteto.\f* uyaro rohoréŋoro kaŋuya yeno mahewano. Ŋunde maheweqo, yendo samaka nerero nori Judia mirako uyarewano. \v 17 Quko ye date iŋoteŋgo? Nondo ŋundiro kina ye iŋoro khe ŋu howewano, peka? Nondo kowene saŋaní naŋge howero mande hamó mu kama yero naru kanata quno ŋuno, “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa yeyoteno, peka? \p Ŋunde kini. \v 18 Anutuko eneŋo mandí ŋu naŋge howeyote. Ŋunde naŋge no mande hamó naŋge ye yimiroyoteno; “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa kama yeyoteno. \v 19 Dokoro Anutu koro Naŋuní ŋu, Yesu Kristo\f + \fr 1:19 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* ŋuko yeŋo “Iyo” koya “Kini” koya irisa-irisa kama tunoqaró. Kini. No, Sailas, Timoti, norendo ye keweroyemo Naŋuní ŋuro yesowatowó, ko Anutuko enewore, “Iyo,” yimiraró naŋge. \v 20 Dokoro do mande ka Anutuko kusiyaró ŋuko soso Naŋuníwore, “Iyo,” ye yimiraró naŋge. Ŋunde ŋuroko norendo enewore, “Ŋu hamó,” yero Anutu owí hokoyoteto. \v 21 Anutu eneŋombo noreya yeya yoriní Kristo quroyómo kondé yoteto. Anutuko nore rokó yerero \v 22 eneŋo rokóŋo ŋunde noreno raró, ko Yuqa Surumí ŋuko o meté horé siyowato ŋuro rokó qembe ŋu newondenanimo re rotaró. \p \v 23 No mande ka yewe teteno, ko Anutu eneŋombo mandene riní kondéreyote, asa komo no Korin yendémo yeno kaŋuya kama uyarenowó, quhurí ye yunowano koro. \v 24 Hamó, norendo yeŋo iŋondutuye kondé kama sopoyoteto. Kini, noreya yeya kho kopo tero niŋgu-niŋgu tewato. Dokoro ye iŋondutu metéwore naŋge kondé kaŋewaŋgo. \c 2 \m \v 1 No yeno kaŋuya kama uyarenowó, dokoro, newonde surumí pitu ko yunowano, peka. Ŋuro piyimiŋanowó. \v 2 Asa ye newonde surumí yunowano tiníqo, dani kato neneŋo newondene riní niŋgu-niŋgu teyote ŋu watí yoweya? Uni ŋuko no komo newonde surumí yunanowó ŋu naŋge. Ŋu piyimi. \v 3 Ŋande ye iŋoteno, ko yeno uyarewano quno ŋuno yendo nori niŋgu-niŋgu naŋge tewano, newonde surumí kama tewano. Ŋu murí ŋuro tero sokome komo nakayáŋoro rewe yeno uyaró. No ŋande iŋoteno, ko no o karo niŋgu-niŋgu tewano tiníqo, ye soso o ŋuro ŋuya niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \v 4 Hamó, sasaro parámi tero newondene quhurí horé tiní yeŋo tendoro sokome ŋu nakayáŋanowó. Sokome ŋuko ye newonde surumí yunowero quro kini. Kini, ŋande ye iŋanowó, ko sokome ŋu weyoro nondo date yeŋo hamó-hamó iŋoro newonde meté parámi yunoyoteno ŋuro iŋoyi tondaŋeweya.\f + \fr 2:4 \ft Norendo do sokome karo yaró nore itaka kama iŋoyoteto. Iŋo-iŋo kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko sokome ŋuko 1 Korin, kumimboko 1 Korin enesó, sokome ŋuro yaró ŋu itaka nore kama towoyoteto.\f* \s1 Uni otete piyimi taró ŋuro quhuríŋo ŋu rotoyi \p \v 5 Asa uni kato newonde surumí riní tunoqaró tiníqo, newonde surumí no naŋge kama nunaró. Kini, enendo ye soso peka newonde surumí yunaró, quko ŋuro parámi yewero piyimiŋoteno. \v 6 Yeŋo huru-huruyemo ye qambu qundo rondaŋero topé piyimi inaŋgurí. Ŋu mepémo. \v 7 Asa ko quhuríŋo re rotoya newondí rukisoyi qembe. Yate newonde quhurí parámi horé ŋundo uni ŋu riní umbuweya koro. \v 8 Ŋunde ŋuroko no ŋande yimiroteno, meté newonde meté pitu ko inoyi qembe. \v 9 Hamó, komo sokome nakayáŋanowó ŋuko ye towo yerewero quro naŋge, asa no mandene soso howero teyowaŋgope, ma kini? \v 10 Yendo uni karo quhuríŋo re rototeŋgo tiníqo, no ŋuya quhurí ŋu re rototeno. Nondo quhurí ka re rototeno tiníqo, Kristo\f + \fr 2:10 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro toŋímo yeŋomboro o ŋu re rototeno. \v 11 Nondo ŋunde tewano ŋuko Monimbuko nore kaná yerero taka yereweya koro. Dokoro eneŋo iŋo-iŋoyó ŋuro iŋomukoteto. \s1 Mande kondé keta quro kho uni \p \v 12 Asa no Tiroas yendémo ŋuno\f + \fr 2:12 \ft “Tiroas yendé” ŋuko Esia mirako windi tapémo yoní Masedonia mira windi andusina yora.\f* Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 2:12 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowowero mahenowó, ko Uni Parámimbo neneŋo mako kosoní kho ŋu tanowó. \v 13 Quko neneŋo newondene muko ime kama yoraró. Dokoro nondo topone Taitus ŋu kama qenenowó. Ŋunde ŋuroko Tiroas yorotoro Masedonia mirako ŋuno mahenowó. \p \v 14 Quko Anutu yuŋgunaŋoyoteno, dokoro noreko Kristo quroyómo yoteto, ko naru rokóŋoro Anutuko nore kusi-kusi uni qembe noriní howe uyareyoteto.\f + \fr 2:14 \ft Ŋu naruko ŋuno \fk Rom \ft koro kuma unindo uni wini meyowomboya kuma tero taka yerero kusi yerero siyi Rom yendémo ŋuwore uyareŋgurí. Uyariqo, Rom unipareto qenero niŋgu-niŋgu tero anutuye yuŋguna yerero o nuŋgurí meté mu qayi risá nuŋgurí mu oró. Asa Polko ŋuro tapara mande qu ka yaró.\f* Ŋunde tero mandenanimbo Anutu koro murí ŋu, risá nuŋgurí qembe riní mirane-mirane toŋiní unipareto iŋoyi tondaŋeyote. \v 15 Hamó, noreko uni rambaruru takayoteŋgo quya piyo teyoteŋgo quya keweroyemo Kristo koro risá nuŋgurí mu qembe Anutuko oyote. \v 16 Asa uni kumi ŋuro risá ŋuko kindo khumowero koro risá qu. Quko uni meyowo ŋuro nuŋgurí ŋuko yoto-yoto koro risá qu. Dani kato kho kiraró ŋunde qu mepémo teweya? \v 17 Hamó, uni kumimbo noko koro situwiye siyowero quro Anutu koro mandí ŋu yesowoyoteŋgo. Quko noreko ŋunde kini. Kini, norendo hamó tero Anutuko asá yerewí uni qembe Kristo quroyómo Anutu koro toŋímo mande yeyoteto. \c 3 \m \v 1 Asa ye date iŋoteŋgo, noreŋo owénani hokoyoteto, peka? Kini. Ŋande iŋatowó, peka, ko sokome ka ye yunatoqota noreŋo murínani ŋuro seré tewaŋgo, peka, ma yendo noreŋomboro sokome ŋunde qu nakayáŋoro nunowaŋgo, peka? Ŋunde kini. \v 2 Yendoko sokome ŋunde qu qembe, newondenanimo nakayáŋaró mu, ko uni soso ŋu qenero weyoyoteŋgo. \v 3 Yeko Kristo\f + \fr 3:3 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro sokome qu, khonanimoko riní tunoqaró. Sokome ŋu sono iriyómbo kama nakayáŋaró. Kini, Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro Yuqayómbo nakayáŋaró. Ko enendo wondo sarara ŋuno\f + \fr 3:3 \ft “wondo sarara” ŋunde quno komo Anutuko \fk Sainai \ft purímo eneŋo \fk hutuŋo mande \ft nakayáŋaró.\f* kama nakayáŋaró. Kini, unindoro newondenanimo nakayáŋaró. \p \v 4 Norendo Anutu toŋímo Kristowore iŋo-iŋo kondé ŋunde qu teyoteto. \v 5 Hamó, noreŋombo naŋge iŋo-iŋo ŋunde qu tewero mepémo kini. Kini, Anutuko wimbu nunoní ŋunde teyoteto. \v 6 Eneŋombo naŋge wimbu nunoní mande kondé\f + \fr 3:6 \ft “\fk mande kondé\ft ” ŋuko Anutuko unipareyómboya kusiyaró.\f* keta ŋuro kho uniyó yoteto. Mande kondé keta ŋuro murí muko hutuŋo mande nakayáŋaró qu kini. Kini, murí muko Yuqa\f + \fr 3:6 \ft “Yuqa” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* koro qu naŋge. Dokoro mande nakayáŋaŋgurí ŋundo yoriní khumoteto, quko Yuqako yoto-yoto yunoyote. \s1 Mande kondé keta ŋuko meté horé \p \v 7 Iŋoyi. Hutuŋo mande\f + \fr 3:7 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* koro khoyómbo nore noriní khumoteto.\f + \fr 3:7 \ft “nore noriní khumoteto” ŋuro murí muko ŋandiro: Juda unipareto \fk hutuŋo mande \ft kumi wendaqiqo, mande kho yunoro hutuŋo mande howero yuri khumaŋgurí.\f* Quko komo Anutuko sine parámi tero mande ŋu wondo sararako nakayáŋoní Moses koro umu-kembé ŋuya sine parámi taró.\f + \fr 3:7 \ft Toŋeŋgurí 34:29-35 weyo qembe\f* Ŋunde tiní Israel unipareto umu-kembémo toŋetewero mepémo kini. Quko sine parámi ŋu winzumowero teyara. \v 8 Asa ko ye date iŋoteŋgo, Yuqa koro khoyómbo sine parámi horé tero kho meyowo ŋu takate, hamómbe? \v 9 Qeni, kho kato topé piyimi nore nunoyote ŋuko sine parámi taró. Quko kho kato nore noriní roneneŋowí yoteto\f + \fr 3:9 \ft “\fk roneneŋowí yote\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo.\f* tiníqo, kho ŋuko sine parámi horé tero kho meyowo ŋu takate, hamómbe? \v 10 Dokoro, hutuŋo mande ŋuko sine taró. Quko itakako oka sine parámi horé teyote ŋu tunoqiníqo, hutuŋo mande ŋuro sine ŋuko tomó ta naŋge. \v 11 Hutuŋo mande yate-yate kini teweya ŋuko sine taró. Asa ko oka suki-suki yote ŋuro sineyó parámi muko sine meyowo ŋu takate, hamómbe? \p \v 12 Ŋunde ŋuroko o meté soporo kondé kaŋero o karo kama soreyowato. \v 13 Quko Mosesko o taró ŋu kama teyoteto. Enendo tuwi sumi ka rero umu-kembé wisumuŋoní Israel unipareto sine parámi winzumowero teyara ŋu qenewero mepémo kini. \v 14 Quko Israel koro iŋo-iŋoye komo kusiyowí teyara. Qeni, ŋu naruko ŋu noŋgo yate-yate itaka ŋuya mande kondé komo qu weyoyoteŋgo quno tuwi sumi ŋundo iŋo-iŋoye watí wisumuŋoyote. Tuwi sumi ŋu watí yorote, dokoro Anutuko Kristowore\f + \fr 3:14 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* naŋge re rotoyote. \v 15 Iyo, itakako Moses koro hutuŋo mande ŋu weyoyuri tuwi sumi ŋundo iŋo-iŋoye watí wisumuŋoyote. \v 16 Quko uni kato rohoréŋoro Uni Parámimo uyareweya quno ŋuno Anutuko tuwi sumi ŋu re rotoweya. \v 17 Asa Uni Parámi ŋuko Yuqa Surumí naŋge. Ko Uni Parámimboro Yuqayómbo uni kaya yoweya tiníqo, uni ŋuko kina yote, oka kato kama kusiyote. \v 18 Nore soso tuwi sumi ŋundo umu-kembanani kama wisumuŋoyote, ko Uni Parámimboro sine parámiyómbo nore noŋgo uyareyote. Noreko yate-yate eneŋo kiraró tunoqeyoteto, ko Uni Parámi moŋgo, asa Yuqa noŋgo sine parámi rato, yate-yate noreno parámi yoweya. \c 4 \s1 O meté horé ŋuko o ime quno ŋuno yote \p \v 1 Ŋunde ŋuroko kho ŋu rotowero quro piyimiŋoyoteto. Dokoro Anutuko noreŋo sikíqero kho nore nunaró. \v 2 Quko o piyimi kate-kate uni kumimbo sóqero teyoteŋgo ŋuro kowi piyo tero huwóŋoyoteto. O kota-kota koro khewore ŋuno kama uyareyoteto, Anutu koro mande ŋu kama roworemoyoteto. Kini, Anutu toŋímo mande hamó mu naŋge tunomo yesowato uni soso noreŋo murínani iŋo-iŋoyembo meté rondaŋewaŋgo. \v 3 Uni kumimbo miti mande\f + \fr 4:3 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yeteto ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋeyote. Quko uni ŋuko piyo tewero uni naŋge. \v 4 Ŋu unipare ŋundo iŋondutu kama teyoteŋgo qu, itaka naru yoteto ŋaro anutu kota-kota ŋundo\f + \fr 4:4 \ft “anutu kota-kota” ŋuko Monimbu naŋge.\f* iŋo-iŋoye wisumuŋoyote. Ŋunde tiní Kristo\f + \fr 4:4 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro sine parámiyómboro miti mande ŋuro hiyó ŋu kama qeneyoteŋgo. Ko Kristo ŋuko Anutu koro kapo-kapo ŋundiro. \v 5 Qeni, noreŋomboro kama yesowoyoteto. Kini, ŋande yeyoteto, “Yesu Kristo ŋuko Uni Parámi ŋu,” yeyoteto, ko “Norendo Yesu ŋuro iŋoro yeŋo kho simóye ŋunde yoteto,” yeyoteto. \v 6 Dokoro, komo Anutuko yaró, “Huriri quroko hiyó meté tunoqiní.” \f + \fr 4:6 \ft Murí Tero 1:3\f* Asa ŋu Anutu ŋundo newondenani riní hiyóqiní Yesu Kristo ŋuro yesowato Anutu koro sine parámi\f + \fr 4:6 \ft “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.\f* ŋunde ye iŋomukoteŋgo. \p \v 7 Quko o meté horé piyimi noreno yote ŋuko o imemo naŋge, noko kumbeko qembe yote. Ŋundiro naŋge unipare ŋande iŋowaŋgo, ko o ŋuro wimbí parámi horé ŋuko Anutu koro wimbí na, noreŋo qu kini. \v 8 O quhurímbo kawore-kawore nore pito nereyote, quko umuniŋowí kama teteto. O kumi ŋuro iŋaŋawí parámi teteto, quko iŋo-iŋonani kama umbute. \v 9 Unindo nore o piyimi te nunoyoteŋgo, quko Anutuko nore kama norotoyote. Nore nuroyi umbuteto, quko hamó kama piyo teyoteto. \v 10 Naru rokóŋoro kowenanimbo Yesu khumaró ŋu korowoyoteto. Ŋundiro naŋge Yesu koro yoto-yotoyó ŋuya nore kowenanimo hamó tunoqeyote. \v 11 Hamó, naru rokóŋoro unindo Yesu huwóŋoro nore yoto-yotonani moré mu nuri khumoyoteto. Ŋunde tiqo, Yesu koro yoto-yotoyó noreŋo kowenani saŋanímo\f + \fr 4:11 \ft Polko “\fk kowe saŋaní\ft ” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró.\f* tunoqeyote. \v 12 Asa ko khumowero ŋuko noreno kho teyote, quko yoto-yoto ŋundo yeno kho teyote. \p \v 13 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Nondo iŋondutu tanowó, ŋunde ŋuroko yesowoyoteno.” \f + \fr 4:13 \ft Hariri Yambo 116:10\f* Asa ŋundiro naŋge norendo iŋondutu tatowó, ŋunde ŋuroko yesowoyoteto. \v 14 Anutuko Yesu, Uni Parámi ŋu, okokowaró. Asa ko nore ŋande iŋoyoteto, ko enendo noreya Yesu koya okoko niriní yeya eneŋo taŋgímo uyare yorowato. \v 15 Dokoro ŋa soso ye samaka yerewero quro naŋge. Ŋu murí ŋuwore naŋge unipare qambu samaka-samaka tuwó ŋu\f + \fr 4:15 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* rero Anutu parámi yuŋgunaŋoro seré te inoyowaŋgo. \p \v 16 Ŋunde ŋuroko kho ŋu rotowero piyimiŋoyoteto. Hamó, kowenani piyo teyote, quko newondenani naru rokóŋoro keta teyote. \v 17 Dokoro kowe surumí tomó-tomó itaka korowoyoteto ŋundoko imemoŋgo o meté horé parámi suki-suki rewato ŋundo o tomó-tomó soso ŋu hamó takaweya. \v 18 O toŋenanimbo qeneyoteto quwore kama toŋeteyoteto. Kini, o toŋenanimbo kama qeneyoteto quwore naŋge toŋeteyoteto. Dokoro o toŋenanimbo qeneyoteto ŋuko naru tukuni naŋge yoweya. Quko o toŋenanimbo kama qeneyoteto ŋundoko suki-suki yowaŋgo. \c 5 \s1 Noreŋo sambo koro ya qu \p \v 1 Ŋu hamó, dokoro, nore ŋande iŋoyoteto, ko yamaru nokono ŋano quno yoteto qu piyo tiníqo, Anutu koro ya qu kaŋuya noreŋo yote. Ya suki-suki yoweya ŋuko unindo kandeyembo kama raŋgurí, ŋuko samboko yote. \v 2 Hamó, nokono ŋano newondenanimbo surumí tero kiweyote. Ŋande kondé ye iŋoyoteto, ko sambo koro ya ŋu, kowe punu-pununani qembe nore wisumu nereweya. \v 3 Ko ŋundo wisumu nereweya tiníqo, naru kanoko birimbiri kama yowato. \v 4 Hamó, nore yamaru nokono ŋano quno naŋge yotoro, quhurí koroworo newondenanimbo surumí tero kiweyote. Quko ya ŋano qu re rotowero ŋuro kama iŋoyoteto. Kini, meyowombo nore wisumu nereweya ŋuro naŋge iŋoyoteto. Ŋu muríwore yoto-yotoko kindo khumowero qu hamó takaweya. \v 5 Asa Anutu eneŋombo nore yoto-yoto ŋu rewato quro roŋgaru nerero Yuqa Surumí\f + \fr 5:5 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* nunaró. Yuqa ŋuko o meté rewato ŋuro rokó qu. \p \v 6 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro kondé kaŋeyoteto. Hamó, ŋande iŋoyoteto, ko nore kowenanimboro ya ŋano yoteto quno ŋuno Uni Parámimboro yendémo kama yoteto. \v 7 Dokoro toŋenanimbo khe u-unani ŋu kama qene howeyoteto. Kini, iŋondutu tero qene howeyoteto. \v 8 Asa kondé kaŋero ŋaro metéŋoyoteto, ko nore kowenanimboro ya ŋano qu rotoroqo Uni Parámimboro yendémo yowato. \v 9 Ŋunde ŋuroko norendo ŋano yotetope ma kini, ŋande kondé iŋoyoteto, meté Uni Parámimbo noreŋo niŋgu-niŋgu teweya. \v 10 Dokoro nore soso Kristo\f + \fr 5:10 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* toŋímo hamó kaŋewato. Kaŋato kowenanimbo o tatowó qu, asa o meté ŋuya o piyimi ŋuya, o tatowó ŋu rondaŋero kimoyó nore nunoweya. \s1 Uni soso yoriní Anutu koya newonde kanata tewaŋgo \p \v 11 Ŋunde ŋuroko Uni Parámimboro soreroqota unindo iŋondutu tewero quro iŋo-iŋoye okokowoyoteto. Anutuko noreŋo iŋomukote; no ŋande kondé iŋoyoteno, ko ye ŋuya noreŋo iŋomukoteŋgo. \v 12 Asa owénani pitu ko kama hokoyoteto, kini. Quko uni kumimbo unindoro owéye parámi ŋuro naŋge iŋoyoteŋgo, uni ŋuro newondeyemo kama toŋetero hamó qene iŋoyoteŋgo. Asa mande ŋunde yeteno quwore yendo meté noreŋo niŋgu-niŋgu tero uni ŋunde qu mande topé yewaŋgo. \v 13 Hamó, ko norendo kape-kape teyoteto tiníqo, Anutu ŋuro ŋunde teyoteto. Ko iŋo-iŋo meté teyoteto tiníqo, yeŋo ŋuya ŋunde teyoteto. \v 14 Dokoro Kristoko\f + \fr 5:14 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* newonde meté nunoyote ŋundoko nore sopo nereyote. Ŋande iŋoyoteto, ko uni kanata kato uni mepéye soso rero khumaró, asa ko uni soso ŋu ŋuya khumaŋgurí. \v 15 Uni ŋundo mepéye rero khumaró ŋuro murí muko ŋandiro, ko uni yoto-yotoye moré qundo eneŋomboro kama yateyowaŋgo. Kini, uni ŋu mepéye rero khumoro otoqaró ŋuro iŋoro yateyowaŋgo. \p \v 16 Asa ko nore itaka ŋano yoteto quno ŋuno yate uni koweye saŋaníwore\f + \fr 5:16 \ft Polko “\fk kowe saŋaní\ft ” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró.\f* kama qene ronda yerewato. Hamó, komo nore Kristo kowí saŋaníwore qene rondaŋatowó, quko itaka ŋunde kama teyoteto. \v 17 Asa ko uni kato Kristo quroyómo yote tiníqo, Anutuko ene riní keta taró. O komo qu kini ta, o keta qu ka tunoqa. \v 18 Ko o soso ŋu Anutu eneŋombo taró. Enendo Kristowore noreya pitu ko newonde kanata teyoteto, ko o teyote ŋuro piŋa mande yesowowero kho ŋu nore nunaró. \v 19 Piŋa mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko, uni nokono ŋano quro quhuríyemboro kimoyó kama yunoro Kristowore soso yorero newonde kanata tewero, ye iŋaró. Ŋunde tero o teyote ŋuro piŋa mande ŋu nore nunoní yesowoyoteto. \v 20 Ŋunde ŋuroko Kristo koro owímo ye-ye uni tunoqatowó, Anutuko maŋgonanimo yeyote ŋunde qembe teyoteto. Asa nore Kristo koro owímo ŋande kondé ye yimiroyoteto, “Anutu koya newonde kanata ti.” \v 21 Anutuko uni o piyimi ka kama taró qu ka riní noreŋomboro quhurí korowaró. Ŋu murí ŋuwore norendo ene quroyómo Anutu koro murí roneneŋowí mu tunoqewato. \c 6 \m \v 1 Asa noreko Anutu koya kho kopo teyoteto qundo yeya mande kondé ŋande yeteto, “Ye Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 6:1 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu wimbo-wimbo ma rewero.” \v 2 Dokoro enendo ŋande yete, \b \q1 “Naru meté ŋuno maŋgoke iŋanowó, \q2 rambaruru koŋgo korewero naruko ŋuno samaka kerenowó.” \m Qeni, naru meté ŋu itaka naŋge tunoqete, itaka naŋge rambaruru koŋgo yorewero naruyó tunoqete. \s1 Polko quhurí parámi korowoyaró \p \v 3 Norendo, uni kato kho ŋaro kama yesaráŋowaŋgo, ye iŋoyoteto. Ŋunde naŋge o kato kheye saŋgawoní umbu raŋowaŋgo ŋu kama reyoteto. \v 4 Kini, naru rokóŋoro Anutu koro kho uniyómboro muríye naŋge howeyoteto. Asa quhurí parámi koroworo murí meté ŋu howeyoteto. Kowe surumí tero, o koro tukuni tero, newonde surumí tero murí meté ŋu howeyoteto. \v 5 Kumimbo nore haususu nereŋgurí, kusi-kusi yano norotaŋgurí, ko kawore-kawore kuma teyoteŋgo. Quko enina, murí meté ŋu howeyoteto. Nore koweyumu tero, qu kama etero, o qonanimboro khumoroqo murí meté ŋu naŋge howeyoteto. \v 6 Nore otete sara-sara qu tero, iŋo-iŋo hamó qu tero, quhurí mondó ta koroworo, o meté naŋge te yunoro, Yuqa Surumíwore\f + \fr 6:6 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* o tero, newonde meté hamó yunoro, \v 7 mande hamó naŋge yeroqo Anutu koro wimbímo murí meté ŋu naŋge howeyoteto. Otete roneneŋowímboro\f + \fr 6:7 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* kuma tewero qu kandenani kondéwore ko kandenani tesina toworo murí meté ŋu howeyoteto. \v 8 Kumimbo owénani hokoyoteŋgo, kumi ri umbute. Kumimbo noreŋo huwó mande yeyoteŋgo, kumi mande meté yeteŋgo. Quko enina, murí meté ŋu naŋge howeyoteto. Noreko hamó uni naŋge qu, quko enendo kota-kota uni ye neko nereyoteŋgo. \v 9 Uni kumimbo nore iŋo yunoyoteŋgo, quko, owénani moré kini qembe, ye iŋoyoteŋgo. Noreko khumowero teteto, quko qeni, toŋenani yote. Kumimbo kandeto nore nutoyoteŋgo, quko nore kama khumoteto. \v 10 Nore newonde surumí teteto, quko naru rokóŋo niŋgu-niŋgu teyoteto. Nore onoŋonani moré kini yoteto, quko unipare qambu o parámi yunoyoteto. Nore onani moré kini, quko o soso ŋuko noreŋo na. \p \v 11 Ye Korin, nore mande tunomo yeya ŋande yero newonde hamó-hamó yunoteto. \v 12 Norendo yeŋo newondeye kama kusiyoteto. Kini, yeŋombo newondeye kusiyoyoteŋgo. \v 13 Yeko neneŋo simóne, asa ko ŋande ye yimiroteno, ko norendo murí meté yeno teyoteto ŋunde naŋge newondeye soso nore nunoyi qembe. \s1 Uni iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuya kopo ma tewero \p \v 14 Yeya uni iŋondutu kama teyoteŋgo ŋuya womoro kho kopo ma tewero. Qeni, otete roneneŋowí\f + \fr 6:14 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuya hutuŋo mande wendaqewero murí ŋuya kho kopo tewari, peka? Hiyómbe meté huriri koya kopowari, peka? \v 15 Kristo\f + \fr 6:15 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koya Beliar\f + \fr 6:15 \ft “Beliar” ŋuro murí muko ŋandiro: “otete piyimi horé” ko Juda unindo Satan ŋuro iŋoro ŋunde nekoyaŋgurí. Ŋundiro naŋge owé ŋuko Monimbu koro owí ka.\f* koya newonde kanata yotiri, peka? Uni iŋondutu teyote ŋuya uni iŋondutu kama teyote ŋuya nembe rewari, peka? \v 16 Anutu koro Ya Surumí quya anutu kota-kota ŋumbe se kopowaŋgo, peka? Qeni, noreŋombo Anutu yoto-yotoyó moré ŋuro Ya Surumí yoteto. Ŋundiro Anutu eneŋombo ŋande yaró, \b \q1 “Nondo eneya yotoro keweroyewore yateyowano. \q2 Eneŋo Anutuye yowano, enendo neneŋo uniparene yowaŋgo.” \q1 \v 17 Ŋunde ŋuroko Uni Parámimbo ŋande yete, \b \q1 “Ye ŋu yoroto \q2 soreya sewemo yuri qembe. \q1 O pusú qu ma towowero, \q2 ko nondo ye yuŋguna yerewano.” \q1 \v 18 Uni Parámi Wimbí Soso ŋundo ŋande yete, \b \q1 “Nondo naŋge yeŋo awaye yowano, \c 7 \q2 yendo neneŋo nambo-simóne yowaŋgo.” \m \v 1 Topo-topone horé, norendo mande kusiyaró ŋu siyatowó. Ŋunde ŋuroko kowenani, yuqanani sonoworo o pusú ŋuno qu soso siyatoka toŋiní. Ŋunde sonoworo Anutu koro sorero eneŋo murí naŋge hamó howewato. \s1 Polko niŋgu-niŋgu parámi taró \p \v 2 Ye noreya womoya newondeyemo noreŋo iŋoyi qembe. Nore uni ka o piyimi kama te inatowó, kanata kama roworematowó. Uni ka kanáŋoro oyó soso kama siyatowó. \v 3 No mande kho ye yunowero quro mande ŋa kama yeteno. Kini, no komo ŋande yanowó, ye noreya womoro yeŋo kondé iŋoyoteto. Ŋunde naŋge nore yeya khumowato, ko yeya yoto-yotonani rewato. \v 4 Ŋande iŋomukoteno, ko yendo otete meté howeyowaŋgo, oteteye meté ŋuro yesowoyoteno. No yeŋo niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteno, newondene parámi rukisoyote. Quhurí soso noreno tunoqeyote quno ŋuno niŋgu-niŋgu parámi horé teyoteno. \p \v 5 Qeni, nore uyaro Masedonia mirako\f + \fr 7:5 \ft Komo suki \fk Rom \ft unindo mira kano uni wini ŋuno sopo yerero mira ŋu, “Masedonia mira,” ye nekoyaŋgurí. Masedonia mira ŋuko Akaia mira taŋgímo yora, ko mira ŋuro yendé parámi kembé muko Tesalonaika yendé. Itaka naru ŋanoko nore ŋuya mira ŋuko, “Masedonia mira,” ye nekoyoteto.\f* yoratowó quno ŋuno kowenani muko meté kama imaqeyaró. Kini, naru rokóŋoro quhurí kate-kate noreno tunoqeyaró. Unindo noreya kiro kuma teyaŋgurí, ko newondenanimo sasaro teyatowó. \v 6 Quko Anutuko unipare newonde quhurí teyoteŋgo ŋu yoriní newonde ime yoteŋgo. Asa ko enendo Taitus riní noreno ŋano maheró ŋuko newondenani riní imaqaró. \v 7 Hamó, maheró ŋuko newondenani rukisoyaró, quko ŋu naŋge kini. Kini, koreteroqo yendo Taitus newondí ri imaqaró. Enendo nore yeŋo muríye ŋuro ŋande nimiraró, ko no niyowero hamó-hamó iŋoro newonde surumí tero neneŋo kondé iŋoyoteŋgo. Ŋu ŋuya newondene riní imaqiní niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteno. \p \v 8 Iyo, sokome komo nakayáŋanowó ŋundo newonde surumí ye yunaró, quko nondo ŋuro kama piyimiŋoteno. Hamó, komoko ŋuro piyimiŋoyanowó, dokoro sokome ŋundo ye yoriní naru tukuni ta newondeye surumí taró. \v 9 Quko itakako niŋgu-niŋgu teteno. No yeŋo newonde surumíye ŋuro niŋgu-niŋgu kama teteno. Kini, yendo newonde quhurí tero oteteye piyimi ŋuro surumí tero rotaŋgurí. Ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno. Dokoro Anutu eneŋombo newonde surumíye ŋu riní tunoqaró. Noreŋo mandenanimbo ye kama rambaruru yereró. \v 10 Dokoro Anutuko newonde surumí riní tunoqeyote ŋunde qundo nore noriní otetenani piyimi ŋuro newonde surumí tero rotato Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya. Nore ŋuro kama piyimiŋowato. \p Quko noko koro newonde surumí ŋundo nore noriní khumowato. \v 11 Qeni, Anutuko newonde surumí riní tunoqaró ŋundo ye yoriní otete meté howewero ŋuro parámi iŋoro, oteteyemboro murí ŋu yesoworo, otete piyimi ŋu kondé piyimiŋoro, Anutu koro sorero, niyowero hamó-hamó iŋoro, neneŋo kondé iŋoro, uni piyimi ŋu roŋgaruwowero quro kondé iŋoyoteŋgo. Ŋu soso ŋuwore yeko potóye moré kini ŋu tunomo tunoqaró. \v 12 No uni o piyimi taró ŋu eneŋomboro sokome ŋu kama nakayáŋanowó, ko dani uni ŋu o piyimi taró ŋuro eŋgé korowaró ŋu eneŋo kama nakayáŋanowó. Kini, sokome nakayáŋanowó ŋuro murí muko ŋandiro, meté yendo ŋande qene iŋowaŋgo, ko Anutu toŋímo ye noreŋo surumí hamó iŋoyoteŋgo. \v 13 Ŋu murí ŋuro newondenani ime horé yote. \p Ŋuya nore niŋgu-niŋgu hamó-hamó teyoteto, dokoro yendo Taitus koro newonde quhurí ŋu soso ri kini tiní newondí meté taró. \v 14 Nondo komo Taitus yero yeŋo owéye hokanowó, ko mande miranowó ŋuro kowi piyo kama teyoteno. Mande soso komo yimiranowó ŋuko mande hamó. Ŋunde naŋge nondo o soso yeŋo Taitus miranowó ŋuko hamó naŋge. \v 15 Enendo yeno maheró quno ŋuno ye sorero khe kandeye yukuwoní eneŋo mandí soso howeyaŋgo. Ene muríye iŋote ŋuro tero newonde meté yunoyote. \v 16 Itaka niŋgu-niŋgu teteno, dokoro no ŋande iŋoteno, ye soso o meté kinaŋge teyowaŋgo. \c 8 \s1 Unipare meyowo parámi samaka yiri qembe \p \v 1 Topo okite, norendo Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 8:1 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* huru-huru Masedonia mirako\f + \fr 8:1 \ft “Masedonia” mira ŋuko Akaia mira taŋgímo yora, ko Korin yendé ŋu Akaia mirako ŋuno yora.\f* ŋuno yoteŋgo qu\f + \fr 8:1 \ft “\fk huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso ŋundo Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* yunaró ŋuro yimirowe teteto. \v 2 Quhurí parámi unipare ŋuno tunoqiníqo, niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. Onoŋoye moré kini hamó horé yoraŋgo, quko uni meyowo ŋuro iŋoro mone parámi yunowero iŋaŋgurí. \v 3 No ŋuro yesowoteno, ko eneŋo o mepémo uni meyowo yunowero naŋge kama yunaŋgurí. Kini, o parámi horé yunoro samaka yereŋgurí. Eneŋo iŋo-iŋoye howero \v 4 ŋande kondé kira nereŋgurí, meté huru-huru meyowomboya kho kopo tero unipare meté horé\f + \fr 8:4 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko Juda iŋondutu unipare Yerusalem ŋuno yoraŋgurí. Naru piruko ŋundiro unipare ŋundo onoŋoye moré kini taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko unipare ŋu samaka yerewero quro mone kumi iŋondutu unipare meyowo moŋgo kopoyaró. (Rom 15:25-28; 1 Korin 16:1-4; Galesia 2:10 weyo qembe.)\f* ŋu samaka yerero puriŋo ka rewaŋgo. \v 5 Ko noreŋo iŋo-iŋonani naŋge kama howaŋgurí. Kini, koretero eneŋo Anutu inaŋgurí, tukú Anutu koro nuŋgurí howero iŋo-iŋonani howaŋgurí. \v 6 Komo Taitusko ye keweroyemo kho ŋu hurí tiní ye ŋuya samaka-samaka tuwó unipare meté horé yunowero ŋuro iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuroko norendo ŋande kirayatowó, meté kho ŋu riní kini teweya. \v 7 Yendo iŋondutu tero mande yesoworo iŋo-iŋo meté tero otete meté naŋge howero noreŋo qembe newonde meté topo-topoye yunoyoteŋgo. Ŋu murí soso ŋu parámi teyoteŋgo. Asa ŋundiro naŋge ŋa samaka-samaka tuwó ŋaya parámi ti qembe. \p \v 8 Nondo mande kondé ka kama yimiroteno. Kini, unipare meyowombo murí meté howeyoteŋgo ŋuro yesoworo yeŋo newonde meté yunowero muríye ŋundiro qene rondaŋewano. \v 9 Dokoro ye Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 8:9 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro samaka-samaka tuwó ŋuro ŋande iŋoteŋgo, ko eneko oyó qambu, quko o soso ŋu rotoro yeŋomboro onoŋoyó moré kini qembe tunoqaró. Ŋunde tero yendo oyó rotaró ŋuwore oye qambu tewaŋgo. \p \v 10 Ŋuro iŋo-iŋone ye yimitoyoteno, dokoro ŋuwore o meté ka yeno tunoqeweya. Kumima naru ameno kho ŋu tewero hamó iŋoro hurí taŋgurí. \v 11 Asa itaka iŋo-iŋo kondé tero kho ŋu reya oye kanaramimo ti waka ta kini teweya. \v 12 Dokoro ye iŋo-iŋo hamó moŋgo naŋge yunoteŋgo tiníqo, Anutuko o ŋuro metéŋoweya. Quko oye moré kini tero parámi kama yunoteŋgo tiníqo, enina. Enendo ŋuro kama piyimiŋoweya. \v 13 Dokoro unipare ŋundo meté yowaŋgo, quko, ye quhurí korowowaŋgo, ŋuro kama ye iŋoyoteno. Kini, meté uni soso ŋunde naŋge. \v 14 Itaka ŋanoko ye oye qambu horé, ko yendo o siyoro uni topoye onoŋoye moré kini qu samaka yerewaŋgo. Ko imemoŋgo, ye tukuni tiqo, enepa onoŋoye moré teroqo ye samaka yerewaŋgo. Asa ko uni soso ŋunde naŋge. \v 15 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Danimbo parámi huruwaŋgurí ŋundo mepémo naŋge towaŋgurí, \q2 ko danimbo tomó ta huruwaŋgurí ŋundo tukuni kama taŋgurí.” \s1 Polko Taitus asáŋoní Korin yendémo uyaró \p \v 16 No Anutu yuŋgunaŋoyoteno. Enendo Taitus newondí okokowoní ye samaka yerewero hamó iŋoyote, nore iŋoyoteto ŋunde naŋge. \v 17 Asa ye samaka yerewero ŋuro kirayatowó quno ŋuno kho ŋu tewero surumí iŋoro eneŋo iŋo-iŋoyó howero yeno uyareweya. \v 18 Ko norendo toponani kaya rato eneya yeno uyarewari. Toponani ŋuko miti mande\f + \fr 8:18 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* koro kho teyoní Anutu koro huru-huru soso\f + \fr 8:18 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋundo owí hokoyoteŋgo. \v 19 Ŋu naŋge kini. Kini, huru-huruko rokóŋoyi noreya kho tero mone unipare meté horé yunowero ŋa koroworo uyarewato. Kho ŋu teyoteto ŋuko Uni Parámi owí hokowero koro kho qu, ko uni ŋande iŋowaŋgo, norendo samaka yerewero ŋuro hamó metéŋoyoteto. \v 20 Uni kato nore date puriŋo parámi ŋa yunowato yesaráŋoweya koro. \v 21 Dokoro norendo Anutu toŋímo koya uni toŋeyemo ŋuya murí meté ŋu naŋge tewato, yero iŋoyoteto. \p \v 22 Ko toponani kaŋuya rato eneya toŋeweya. Naru parámi khoyó kate-kate ŋuro towoŋoro qeneyato kho kondé teyote. Ene hamó ŋande iŋote, yendo murí meté qu naŋge tewaŋgo. Ŋunde ŋuroko itakako keweroyemo kho ŋu tewero parámi hamó iŋoyote. \v 23 Asa ko Taitus ŋuro yewe teteno, eneko nembe topone, ko ye samaka yerewero koro kho kopo teyotero. Topo-toponani meyowo ŋuro, eneko huru-huru unipareto asá yiri khoyarimbo Kristo\f + \fr 8:23 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro owí hokoyote. \v 24 Ŋunde ŋuroko murí meté uni ŋu te yunoyi qembe. Komo norendo yeŋo murí meté ŋuro ene yimiratowó. Asa ko newonde meté yunoya murí meté ŋu huru-huruko soso witú yiri qembe. \c 9 \m \v 1 Hamó, nondo samaka-samaka unipare meté horé ŋu\f + \fr 9:1 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko Juda iŋondutu unipare Yerusalem ŋuno yoraŋgurí. Naru piruko ŋundiro unipare ŋundo onoŋoye moré kini taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko unipare ŋu samaka yerewero quro mone kumi iŋondutu unipare meyowo moŋgo kopoyaró. (Rom 15:25-28; 1 Korin 16:1-4; Galesia 2:10 weyo qembe.)\f* te yunowero ŋuro mande ka kama nakayáŋowano tiníqo, ŋu meté. \v 2 Dokoro no ŋande iŋoteno, ye unipare ŋu samaka yerewero ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Naru rokóŋoro Masedonia toŋeyemo yeŋo owéye hokoro ŋande yimitoyoteno, “Kumima naru amena rotoro, yate-yate Akaia mira\f + \fr 9:2 \ft “Akaia” mira ŋuko Masedonia mira taŋgímo yora, ko Korin yendé ŋu Akaia mirako ŋuno yora.\f* koro unipareto, kho ŋu tato, yero o roŋgaruwaŋgurí.” Ŋunde iŋoro Masedonia uni qambu kumi newondeye okokowoní ene ŋuya o unipare yunowero iŋaŋgurí. \v 3 Quko topo-topone ŋu yorewe yeno uyaro okoko yiri o ŋu roŋgaruwowaŋgo. Ŋundiro naŋge yeŋo owéye hokoyanowó ŋuko kina mande kama teweya. \v 4 Yate Masedonia uni kumi ka noya uyaro ye yiyoyi o kama roŋgaruwaŋgurí tiníqo, noya yeya o ŋuro kowi piyo rewato koro. \v 5 Ŋunde ŋuro topo-topone kondé ŋande yimiranowó, ko koretero yeno uyaro samaka yiri o newonde metémboro parámi qu roŋgaruwowaŋgo. Ŋundiro naŋge unindo ŋande iŋowaŋgo, yendo puriŋo ŋu tuwó reyoteŋgo, norendo yeŋo moneye ŋu kina kama woso siyoteto. \s1 Date rimiwaŋgo quko ŋundiro naŋge eŋgé siyowaŋgo \p \v 6 Ye ŋaro iŋoyi. Uni o yuwoyó tomó ta rimiweya ŋundo eŋgé tomó ta reweya. Ko uni o yuwoyó parámi rimiweya ŋundo eŋgé parámi siyoweya. \v 7 Ye soso kanata-kanata do oka rero topo-topoke yunowero ŋuro iŋoyi qembe. Newonde quhurí tero ma yunowero, ko uni meyowomboro iŋo-iŋoyó howero ma yunowero. Dokoro Anutuko uni ka niŋgu-niŋgu tero yunoweya ŋuro hamó metéŋoyote. \v 8 Anutu eneŋombo samaka-samaka tuwó\f + \fr 9:8 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* soso se yunowero wimbí tete. Ŋunde tero yunoní naru rokóŋoro oye parámi tero kho meté ŋu soso meté teyowaŋgo. \v 9 Ŋundiro naŋge sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Enendo o parámi kuriyoro onoŋoye moré kini qu yunaró; \q2 eneŋo otete roneneŋowí ŋuko naru suki-suki yoweya.” \b \p \v 10 Enendo uni o yuwoyó se yunoní khono rimiyoteŋgo, ko o qoyemboro uni se yunoní neyoteŋgo. Ŋunde naŋge yeŋo o rimiyoteŋgo ŋu soponí parámi tiní otete roneneŋowíyemboro\f + \fr 9:10 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote. (Hosea 10:12 weyo qembe.)\f* eŋgé parámi teweya. \v 11 Anutuko o qambu ye yunoní ye meté o qambu uni meyowo yunowaŋgo. Ko noreŋo khonaniwore yeŋo puriŋo ŋundo uni ŋu riní Anutu yuŋgunaŋoyowaŋgo. \v 12 Dokoro yendo kho ŋu teyoteŋgo ŋundo unipare meté horé ŋu\f + \fr 9:12 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko Juda iŋondutu unipare Yerusalem ŋuno yoraŋgurí. Naru piruko ŋundiro unipare ŋundo onoŋoye moré kini taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko unipare ŋu samaka yerewero quro mone kumi iŋondutu unipare meyowo moŋgo kopoyaró. (Rom 15:25-28; 1 Korin 16:1-4; Galesia 2:10 weyo qembe.)\f* samaka yereweya ŋu naŋge kini. Kini, kho ŋu teyoteŋgo ŋuwore unipare qambu Anutu yuŋgunaŋoyowaŋgo. \v 13 Enendo kho ŋu teyoteŋgo ŋu qenero ŋande iŋowaŋgo, Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 9:13 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesoworo mande ŋu howero unipare soso o meté yunoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko enendo Anutu koro owí hokowaŋgo. \v 14 Ŋande iŋowaŋgo, Anutu koro samaka-samaka tuwó parámi ŋu yeno maŋgoreyote. Ŋunde ŋuroko hariri tero yeŋo surumí hamó iŋoyowaŋgo. \v 15 Anutuko puriŋo parámi horé nore nunaró ŋuro yuŋgunaŋoyowato. \c 10 \s1 Polko eneŋo khoyó ŋuro yaró \p \v 1 No Pol, nondo Kristo\f + \fr 10:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro murí ime, murí meté ŋu howero yeŋo newondeye okokowowe teteno. Ye kumimbo ŋande ye iŋoteŋgo, no yeya yotoroqo neneŋo re umbuyoteno, quko sewe moŋgo mande kondé yeyoteno. \v 2 Qeni, uni kumimbo nore ŋande ronda nereyoteŋgo, kowe saŋaní ŋuro\f + \fr 10:2 \ft Polko “\fk kowe saŋaní\ft ” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró.\f* murí howeyoteto. Asa uni ŋunde quya mande kondé yewano, quko yeya ŋunde yewero ŋuro piyimiŋoteno. \v 3 Dokoro nore kowenani saŋaní yoteto, quko kowe saŋaní koro wimbuwore kuma kama teyoteto. \v 4 O soso kuma koro qu towoyoteto ŋuko noko koro qu kini. Kini, o ŋuko Anutu koro wimbu qu naŋge. Ŋuwore norendo saŋgirímboro ya kondé ŋu roworemoro iŋo-iŋo piyimi kate-kate roworemoyoteto. \v 5 Ŋuwore o kate-kate soso ŋundo eneŋo owéye hokoro Anutu koro iŋo-iŋo quya kuma teyote, ŋu roworemoro iŋo-iŋo soso kondé towato Kristo kusuŋoyómo yoweya. \v 6 Ko yendo maŋgonani howeyuriqota uni mande wenda-wenda teyoteŋgo ŋu quhurí yunowato. \p \v 7 O toŋeyemo yote ŋu qeni qembe. Ko uni kato, no Kristo koro uni hamó yoteno, ye iŋoyote qundo hamó ŋande iŋoweya, ko nore ŋuya eneŋo qembe Kristo koro uni wini yoteto. \v 8 Hamó, nondo Uni Parámimbo owé nore nunaró ŋu soŋga ta hokoyoteno tiníqo, ŋuro kowi piyo kama tewano. Owé ŋuro murí muko ŋandiro, ko norendo ye iŋondutuye rukisoyowato, kama roworemowato. \v 9 Sokome nakayáŋoyoteno ŋuko ye sore yerewero ŋuro piyimiŋoteno. \v 10 Dokoro kumimbo ŋande yeyoteŋgo, “Polko sokomeko mande kondé, mande quhurí nakayáŋoyote, quko noreno mahiníqo, qenero ŋande iŋoyoteto, eneŋo kowí ŋuko wimbí moré kini ko mande yeyote ŋu wuruwara naŋge.” \v 11 Uni ŋunde quko meté ŋande iŋowaŋgo, hamó nore kapiyamo mande kondé sokomeko nakayáŋoyoteto, asa ŋundiro naŋge ye keweroyemo ŋuya mande kondé yewato. \p \v 12 Qeni, uni kumimbo eneŋo owéye hokoyoteŋgo. Quko noreko uni ŋunde qu qembe kini. Kini, uni ŋuko topoyemboro muríye qenero, no ŋunde qembe tetenope ma kini, qene rondaŋeyoteŋgo. Unindo ŋunde teyoteŋgo, ŋuko kama iŋoyi tondaŋeyote. \v 13 Noreŋo owénani kinaŋge kama hokowato. Kini, Anutuko kho nore nunoní tatowó ŋu rokó ŋuwore naŋge owénani hokowato. Khonani tato usayiní yeŋo miraye ŋuya weheŋatowó. \v 14 Hamó, yeno mande kama yesowatowó tiníqo, kho ŋuro owénani hokowero mepémo kini. Quko yeno andusina uyaro keweroyemo Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 10:14 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yesowatowó. \v 15 Ŋuya meyowombo kho taŋgurí ŋuro owéye kinaŋge kama hokowato. Kini, ŋande kondé iŋoyoteto, ko yeŋo iŋondutuye muko parámi tiní, yate-yate khonani keweroyemo parámi tero usayeweya. \v 16 Ŋunde tero miti mande ŋu norendo rero yendé kumi huwóyemo yote quno ŋuno uyarero yesowowato. Norendo dano uni komo kho taŋgurí quno ŋuno kho ŋuro owénani hokowero ŋuro piyimiŋoyoteto. \v 17 “Uni ka owé ka hokowero iŋoyote tiníqo, meté Uni Parámimboro owí naŋge hokoweya.” \f + \fr 10:17 \ft Jeremaia 9:24\f* \v 18 Dokoro uni ka eneŋo owí hokoweya, ŋuko owé parámi kama reyote. Kini, Uni Parámimbo uni karo owí hokoweya, uni ŋundo naŋge owé parámi reweya. \c 11 \s1 Pol koro murí muko enesó, kho uni meyowo ŋuro muríye muko enesó \p \v 1 Meté naru tukuni naŋge neneŋo wuruwara mandene ŋu iŋowaŋgo. Iyo, ŋunde ti qembe. \v 2 Dokoro nondo Anutuko yeŋo kondé iŋoyote ŋunde qembe yeŋo kondé iŋoyoteno. Qeni, nondo ye pare keta sara-sara horé qu qembe kame kanata te inowero quro mande kusiyarowó. Kame ŋuko Kristo.\f + \fr 11:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* \v 3 Quko ŋande sasaro teteno, ko sire ŋundo eneŋo kaná-kaná murí-muríwore Ewa kanáŋaró ŋunde qembe,\f + \fr 11:3 \ft Murí Tero 3:1-6,13 weyo qembe.\f* oka kato yeŋo iŋo-iŋoye wosoní yeŋo Kristowore iŋo-iŋoye sara-sara hamó ŋu rotowaŋgo. \v 4 Dokoro uni kato huwónemo yeno mahero Yesu enesó ŋuro yesowoweya, peka. Ma yendo yuqa enesó komo kama raŋgurí ŋu rewaŋgo. Ma miti mande enesó komo kama iŋaŋgurí ŋuro kusumbo rewaŋgo. Ŋunde tero ye o enesó-enesó ŋuro metéŋoyoteŋgo. \v 5 Qeni, no ŋande iŋoyoteno, “asá yerewí uni\f + \fr 11:5 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* korete” qundo no kama taka nereyoteŋgo. \v 6 Enina, no maŋgone muko mande kekere qu yesowowero mepémo kini peka, quko iŋo-iŋone muko tukuni kama teyote. Naru rokóŋoro norendo o murí-murí teyato quno ŋuno, iŋo-iŋo ŋu ye witú yereyatowó. \p \v 7 Nondo ye samaka yerewero quro Anutu koro miti mande\f + \fr 11:7 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* qu yeno yesoworo kimoyó kama ranowó. Asa ye date iŋoteŋgo, ko ŋundiro neneŋo rewe umburó ŋuwore o piyimi tanowó, peka? \v 8 Kho ye keweroyemo tanowó ŋuko, Anutu koro huru-huru\f + \fr 11:8 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* meyowombo kimo nereŋgurí. Asa nondo eneŋo wondoye ŋu momo tanowó, peka? \v 9 No yeya yorano quno ŋuno, ko no okaro tukuni teroqo, ye quhurí ka kama yunoyano. Kini. Topone kumimbo Masedonia mira rotoro Korin yendémo uyareŋgurí ŋundo o ŋuro samaka nereyaŋgo. Nondo ye quhurí ka kama yunanowó, ko watí ŋunde teyowano. \v 10 Kristo koro mandí hamó noya yote, ko hamó horé ŋande yimiroteno, ŋu muríne ŋuro owéne hokowano, ko Akaia mira soso quno ŋuno\f + \fr 11:10 \ft Komo suki \fk Rom \ft unindo mira kano uni wini ŋuno sopo yerero mira ŋu, “Akaia mira,” ye nekoyaŋgurí. Mira ŋuro yendé parámi kembé muko Atens yendé, ko Korin yendé ŋuko mirako ŋuno yora. Itaka naru ŋanoko mira ŋuko, “\fk Grik \ft mira,” ye nekoyoteto.\f* uni kato soré nerewero mepémo kini. \v 11 Do karo? Ye newonde meté kama yunoyoteno, peka? Kini horé. Anutuko iŋote no yeŋo hamó iŋoyoteno. \p \v 12 Quko uni kumimbo eneŋo owéye hokoro, Pol koro kiraró qembe uni toŋeyemo tunoqato, yero oreyó seqayoteŋgo. Asa nondo kheye kusiyowero quro naŋge khone teyowano. \v 13 Ŋu uni ŋuko asá yerewí uni kota-kota qu, kho uni kota-kota qu. Eneŋo muríye hamó ŋu tapuŋoro Kristo koro asá yerewí uni hamó qembe tero yoteŋgo. \v 14 Ye o ŋuro iŋondata ma tewero. Kini, nore ŋande iŋoteto, Monimbu eneŋombo eneŋo murí horé ŋu tapuŋoro hiyómboro sambo simó\f + \fr 11:14 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* qembe tero yote. \v 15 Ŋundiro Monimbu koro kho uni ŋundo muríye ŋu tapuŋoro otete roneneŋowímboro\f + \fr 11:15 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* kho uni ŋunde qembe teyoteŋgo. Nore ŋuro kama iŋondataqewato. Imemoŋgo o teyoteŋgo ŋuro kimoyó ŋu siyowaŋgo. \s1 Polko kowe surumí taró ŋuro eneŋo owí hokaró \p \v 16 No kaŋuya yeteno, yendo no uni kape-kape ye ma iŋowero. Quko ŋunde niyo iŋoteŋgo tiníqo, norotoyikata nondo uni kape-kape hamó ŋunde qembe owéne soŋga ta hokowano. \v 17 Uni Parámi iŋo-iŋoyó howero mande ŋa kama yeteno. Kini, no uni kape-kape tero neneŋo owéne hokoyoteno. \v 18 Uni qambu qundo eneŋo koweye saŋaní ŋuro\f + \fr 11:18 \ft Polko “\fk kowe saŋaní\ft ” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró.\f* yero owéye hokoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko no ŋuya neneŋo owéne hokowano. \v 19 Dokoro yendo iŋo-iŋo meté horé tero uni kape-kape hamómboro mandeye iŋoyoteŋgo. \v 20 Hamó, uni kato ye kusi yiriní kho simóŋo\f + \fr 11:20 \ft “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* tunoqeteŋgo, ma kato yeŋo onoŋoye soso ni kini tete, ma kato ye kaná yerete, ma kato eneŋo ri oní ye yoriní umbuteŋgo, ma kato yeŋo umu-kembayemo tamo yereteŋgo. Ŋunde tiqo, yendo uni ŋuro meté iŋoyoteŋgo. \v 21 Aine, no kowi piyo teteno, norendo o murí ŋu yeno wimbí tewero mepémo kini. \p Asa no uni kape-kapeko mande qu yeteno, ko uni kumimbo wimbí tero eneŋo muríye ŋuro owéye hokowaŋgo tiníqo, no ŋuya muríne ŋuro owéne hokowano. \v 22 Ŋumbe Hibru koro wini qu ka\f + \fr 11:22 \ft “\fk Hibru \ft koro wini” ŋuko, komo suki \fk Isip \ft unindo Juda unipare ŋunde ye neko yereŋgurí.\f* peka? Asa, no ŋuya Hibru koro wini qu naŋge. Enembe Israel koro uni qu? Asa, no ŋuya Israel noŋgo. Eneko Abraham\f + \fr 11:22 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye.\f* koro sowe qu peka? Asa, no ŋuya Abraham koro sowe qu ka. \v 23 Eneko Kristo\f + \fr 11:23 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro kho uni peka? Aine, no kape-kape hamó tero mande ŋa yeteno, ko no ŋuya Kristo koro kho qu tero ene hamó taka yereyoteno. Koweyumu tanowó ŋundo enendo koweyumu teyaŋgurí ŋu takate. Naru date kusi-kusi yano yoranowó ŋundo enendo kusi-kusi yano yoraŋgurí naruyó ŋu takate. Utómbo nuroyi mamane raró ŋundo eneŋo mamaye raŋgurí ŋu takate. Naru parámi wamba khumoyano. \v 24 Naru kandekako Juda unindo utómbo nutoyuri mamane 39 ŋunde taró. \v 25 Naru kapusako uni kumimbo kumukopo nuraŋgurí, naru kanoko kumimbo nono wondo raŋaŋgurí, naru kapusako waŋgoko yoranowó ŋu windiko piyo taró, kosa kanata suwo kanata windi quroko kina yateyanowó. \v 26 Naru qambu wimbo-wimbo toŋeyano, ko sonono piyo tewero tanowó, momo unindo rambaruru nerewero taŋgurí, neneŋo sitú toponembo rambaruru nerewero taŋgurí, uni wini meyowomboko rambaruru nerewero taŋgurí. Yendé parámimo piyo tewero tanowó, sikuno piyo tewero tanowó, windiko piyo tewero tanowó. Topo kota-kota ŋundo rambaruru nerewero taŋgurí. \v 27 Nondo koweyumu parámi teyano, naru qambuko nondo suwo doŋe-doŋe teyano, o qonemboro khumoyano, naru parámi o kama neyano, kutiti tero birimbiri yorano. \v 28 Ŋu quhurí soso ŋu korowoyoteno, ko ŋuya Anutu koro huru-huru soso ŋu\f + \fr 11:28 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* soporo eneŋo iŋondata parámi teyowe quhurí nono reyote. \v 29 Topone kato wimbí kini teyote tiníqo, no ŋuya ŋunde naŋge wimbune kini teyote. Ko uni piyimimbo uni ka riní o piyimi teweya tiníqo, no ŋuro hamó saŋgirí teyoteno. \p \v 30 Asa no okaro neneŋo owéne hokowano tiníqo, meté wimbune moré kini tete ŋuro tero owéne hokowano. \v 31 Anutu, ŋuko Uni Parámi Yesu ŋuro Iwí, naru suki-suki owí hokoyowato, ene ŋande iŋote, ŋa mande yeteno ŋako kota mande kini. \v 32 Ko Damaskus yendémo ŋunoko, wiri yerete uni Aretas koro kumba tukuni ŋundo no norero kusi-kusi yano norotowero quro hoŋgo mako qu sopoyaŋgo. \v 33 Quko topo kumimbo norero toŋgo kome puŋge parámi kano norotoro hoŋgo witusina utó ri mirako umbuní kumba tukuni kandeye moŋgo soranowó. \c 12 \s1 Uni kato kapo ka qeneró \p \v 1 Asa no owé hokowero murí tero o meté ka kama rewano, quko kaŋuya owé ka hokoro Uni Parámimbo kapo riní tunoqaró quya mande tapuŋowí\f + \fr 12:1 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* wisiyaró ŋuro yewe. \v 2 Nondo Kristo\f + \fr 12:2 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro uni qu ka iŋo inoteno, ko kumima naru 14 ŋunde komo Anutuko uni ŋu towoní koreko sambo kapusayómo\f + \fr 12:2 \ft “sambo kapusayó” ŋuko Anutu koro yendé ŋundiro.\f* ŋuno oró. Quko ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotoro oró, indika, no kama iŋoteno. Anutuko naŋge iŋote. \v 3 Ŋu uni ŋuko, ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotaró, indika, no kama iŋoteno, Anutuko naŋge iŋote, \v 4 asa Anutuko uni ŋu towoní paradais\f + \fr 12:4 \ft “paradais” murí muko ŋandiro: noko meté horé mu.\f* ŋuno oró. Oro Anutuko mande surumí ka miraró, quko uni yesowo yimirowero ŋuro soréŋaró. \v 5 No uni ŋunde quro owí hokowano, quko neneŋo owéne kama hokowano. Kini, no wimbune moré kini tete ŋuro naŋge owéne hokowano. \v 6 Hamó, ko no owéne hokoroqo mande kape-kape kama yewano. Dokoro nondo mande hamó naŋge yeyoteno, kota mande kini. Quko neneŋombo owéne hokowero ŋuro piyimiŋoteno. Dokoro ŋande ye iŋoteno, meté uni soso otetene qenero mandene iŋoro ŋu rokó naŋge ŋuwore ronda nerewaŋgo. \s1 Oka tisi qembe qundo Pol saŋgawoyaró \p \v 7 Anutuko no mande tapuŋowí parámi horé ŋu\f + \fr 12:7 \ft “\fk mande tapuŋowí\ft ” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.\f* wisiyo nunaró, quko no neneŋomboro parámi ma iŋowero quro o piyimi ka kowene saŋanímo\f + \fr 12:7 \ft Polko “\fk kowe saŋaní\ft ” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró.\f* nunaró. Ŋuko Monimbu koro kho teyote qu ka, tisi qembe saŋga nerero rowore nerewero surumí nereyote. Neneŋombo neneŋo re oweya koro. \v 8 Naru kapusa qunoko Anutu kirayoro hariri kondé tanowó, ko enendo o nono yote ŋu re rotoweya, \v 9 quko ŋande nimiraró, “Samaka-samaka tuwó\f + \fr 12:9 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* kunoyoteno ŋuko keya kanarami, do karo wimbune muko uni wimbuye moré kini quno kho wimbí kondé horé teyote,” yaró. Ŋunde ŋuroko wimbune moré kini ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teyoteno. Ŋunde tewe Kristo\f + \fr 12:9 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro wimbí ŋu kondé noya yoweya. \v 10 Ŋu murí ŋuro no Kristo koro khoyó tero wimbune kini tete, neneŋo huwó mande yeteŋgope, ma quhurí korowoyotenope, ma o piyimi te nunoyoteŋgope, ma quhurí kate-kate nono tunoqeyote tiníqo, no ŋuro tero newonde meté yoteno. Dokoro no wimbune moré kini tiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge no wimbu reyoteno. \s1 Polko Korin unipare ŋuro iŋaŋawí taró \p \v 11 Nondo kape-kape mande yeteno, quko yeŋo oteteye ŋundo mandene ŋu ri otoqaró. Qeni, meté yendo owéne hokowaŋgo naŋge. Hamó, noko oka kina qu, quko no “asá yerewí uni\f + \fr 12:11 \ft “\fk asá yerewí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí.\f* korete” ŋuro kasirayemo kama yoteno. \v 12 No ye keweroyemo yotoro quhurí parámi koroworo asá yerewí uni hamó ŋuro rokóye ŋu, asa rokó kate-kate, kho kondé, o wimbí moré,\f + \fr 12:12 \ft “\fk o wimbí moré\ft ” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya.\f* ŋu soso teyanowó. \v 13 Anutu koro huru-huru meyowombo\f + \fr 12:13 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* date ye taka yereŋgurí? Ŋawore peka, asa no quhurí ka kama ye yunanowó. Aine, potóne ŋu re rotoyi qembe. \p \v 14 Asa itaka no yeno naru kapusayómo mahewero o roŋgaruwoteno, ko ŋu naruko ŋuno ye kho quhurí kama yunowano. Dokoro oye ŋuro surumí kama iŋoyoteno. Kini, ye yeŋomboro naŋge surumí iŋoyoteno. Qeni, naŋo-simóyembo awa-náye samaka yerewero koro o kama kopoyoteŋgo. Kini, awa-náyembo simóyemboro ŋunde teyoteŋgo. \v 15 Ko no niŋgu-niŋgu hamó tero ye samaka yerewero koro neneŋo o qu soso siyoro yunowano, ko yoto-yotone ŋuya yunowano. Ko nondo newonde meté parámi ye yunowano tiníqo, ye newonde meté no nunoyoteŋgo ŋuko soŋga ta umbuweya, peka? \v 16 Enina, no quhurí ka kama yunanowó. Quko ŋandiro peka, no kaná yerero kusi yerenowó? \v 17 Datiro? Nondo uni yeno asá yerenowó ŋundo kaná yiri yeŋo oye kama siyanowó, hamómbe? \v 18 Qeni, nondo Taitus iŋo-iŋo inowe yeno uyaró, ko topo kaŋuya asáŋowe eneya kopo uyaririyó. Ko Taitusko ye kaná yerero yeŋo oye kama siyaró, hamómbe? Ko nore irisa iŋo-iŋo kanata, ore kanata howarowó. \p \v 19 Ye date iŋoteŋgo, ko norendo toŋeyemo meté yowero quro murínani ŋuro yeyoteno? Ŋunde kini. Norendo Kristo\f + \fr 12:19 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* quroyómo Anutu toŋímo yeyoteto. Topo-topone meté, mande soso yeteto ŋuko iŋondutuye riní kondérewero quro yeteto. \v 20 Dokoro no sorero ŋande ye iŋoteno, yate no yeno mahero yiyoro kiraróye qenero piyimiŋowano, ko yendo no niyoro kiraróne qenero piyimiŋowaŋgo. O ŋaro soreyoteno, ko ŋunde piyimiŋoro mandeto kuma tero, newonde tutu tero, saŋgirí parámi tero, owé parámi seqaro, huwó mande yero, kisikasa yero, yeŋo owéye hokoro, mira windu-windu tewaŋgo. \v 21 Ko yeno maheweqota Anutunembo no noriní toŋeyemo umbuwano, ko ye kumimbo o murí-murí pusú quya se simbururu koya newonde otoqowero murí piyimi muya komo ŋu tero newondeye kama rohoréŋaŋgurí ŋuro newonde surumí parámi tewano. \c 13 \s1 Eneŋo iŋondutuye meté sopowaŋgo \p \v 1 Itaka no yeno kaŋuya naru kapusa uyareteno. “Ko uni irisape ma kapusa ŋundo okaro yewaŋgo qunoko o ŋu hamó naŋge ye iŋowato.” \f + \fr 13:1 \ft Hutuŋo Mande 19:15\f* \v 2-3 No naru irisayómo yeya yoranowó quno ŋuno uni o piyimi komo teyaŋgo ŋuro oresaka mande ka ye soso yimiranowó. Ko itakako no kapiyamo yotoro kaŋuya ŋunde yimiroteno. Yendo Kristoko nenewore hamó mande yeyote ŋuro qenewero kondé ye iŋoyoteŋgo. Asa ko no pitu yeno mahewano quno ŋuno quhurí uni ŋu roŋgaru yerewano. Enendo ye keweroyemo wimbí teyote, ime-ime kama teyote. \v 4 Hamó, komoko wimbí moré kini tiní rero tipiririko\f + \fr 13:4 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* uraŋgurí. Quko Anutu koro wimbímo itaka yoto-yotoyó moré yote. Hamó, nore ene quroyómo wimbunani moré kini. Quko ye keweroyemo Anutu wimbíwore nore eneya yorowato. \p \v 5 Yeŋombo yeŋo muríye towoŋoyuri qembe, komo iŋondutu taŋgurímbe, ma kini? Muríye rondaŋi qembe. Iŋondutu ŋunde taŋgurí tiníqo, Yesu Kristoko yeŋo newondeyemo yote. Iŋondutu kama taŋgurí tiníqo, newondeyemo kama yote. \v 6 Meté ye ŋande iŋowaŋgo, ko nore ŋuya iŋondutu tato newondenanimo yote. \v 7 Nore Anutuko hariri teyoteto, meté ye o piyimi ŋu kama tewaŋgo. Quko iŋondutunani meté mu unipare witú yerewero quro hariri ŋu kama teyoteto. Kini. Meté koretero noreno iŋondutu kama tatowó qembe. Enina, ye o meté naŋge ti. \v 8 Dokoro nore oka tero mande hamó ŋu rato umbuwero mepémo kini. Kini, nore mande hamó ŋu samakaŋowero ŋuno naŋge kho teyoteto. \v 9 Dokoro nore wimbunani moré kini teteto, quko ye mepémo kondé yowaŋgo, ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteto. Ko naru rokóŋoro hariri teyoteto, ko yeko pitu ko meté horé tewaŋgo. \v 10 Ŋu murí ŋuro no kapiyamo yotoro sokome ŋa nakayáŋoteno. Uni Parámimbo kho ka tewero quro wimbu nunaró. Kho ŋuko ye rukiso yerewero quro kho qu, rambaruru yerewero quro kini. Asa ko sokome ŋande qu nakayáŋowano tiníqo, imemoŋgo yeno mahero yeya mande kondé kama yewano. \s1 Polko yuŋguna yereró \p \v 11 Topo okite, mandene weŋa qu ŋandiro. Niŋgu-niŋgu ti qembe, yeŋo muríye roŋgaruwi qembe, mandene iŋoyi qembe, iŋo-iŋo kanata quno yuri qembe, newonde ime yuri qembe. Ko Anutuko, ŋu ye newonde meté yunoro newonde ime yunoyote ŋundo yeya yoweya. \v 12 Epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. \v 13 Unipare meté horé soso ŋundo ye yuŋguna yereyoteŋgo. \p \v 14 Uni Parámi Yesu Kristo\f + \fr 13:14 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 13:14 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋuya Anutuko newonde meté yunoyote quya Yuqa Surumímbo topo teyote quya yeya soso yuri.