\id 1TI - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h 1 Timoti \toc1 Polko Sokome Korete Qu Nakayáŋoní Topé Timoti Ŋuno Uró \toc2 1 Timoti \toc3 1Tim \mt1 Polko Sokome Korete Qu Nakayáŋoní \mt1 Topé Timoti Ŋuno Uró \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pol naŋge. (\it 1 Timoti 1:1\it* weyo qembe.) Timoti ŋuko Pol koro kho kopo ka, iwí muko Grik uni ka, nimí muko Juda iŋondutu pare ka. (\it Asá yerewí Uni 16:1\it* weyo qembe.) Enendo Pol koya kho tero uyareyara. Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Polko \bd Rom\bd* ŋuno kusi-kusi yano yora, quko kumima naru 62AD ŋuno re rotoyi toŋeró, peka. (Asa “62AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 62 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Asa re rotoyi Polko Timoti koya Taitus koya toŋero Spen mira andusina ŋuno uyareŋgurí. Ŋuno uyaro kho tero 63AD ŋuno pitu ko Masedonia mirako, Esia mirako, Kiriti noko mosowímo ŋuno uyarero kho taró, peka. Kho kini tiníqo, Efesus yendémo ŋuno uro Timoti ŋuno re rotoro Korin yendémo ŋuno uyaro kunditaró, peka. Ŋu yendémo ŋuno sokome ŋa nakayáŋoro riní Timotiko Efesus ŋuno uró. \ip Polko kusi-kusi yano yoraró quno ŋuno \bd Anutu koro huru-huru\bd* soso ene Masedonia mirako ŋuno ŋuya Esia mirako ŋuno ŋuya yoriní tunoqaró ŋuko parámi tero sowe tero huru-huru keta ŋuya ri taŋgurí. Quko enendo ŋuya quhurí enesó-enesó korowoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko Polko Timoti re rotoní \bd unipare meté horé\bd* ŋu rukiso yerewero kho taró. \c 1 \m \v 1 No Pol, Kristo Yesu koro asáŋowí uni\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* ka, dokoro Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋuya Kristo Yesu,\f + \fr 1:1 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* o meté sopoyoteto ŋuro murí ŋuyako no rokó niririyó. \b \p \v 2 Timoti, sokome ŋa keŋo nakayáŋoteno. Keto iŋondutuwiqo, neneŋo naŋone hamó tunoqaró. Anutu Awandoya Kristo Yesu, Uni Paráminanimboya samaka-samaka tuwó te kunoro, sikíŋge te kunori, newonde imemo yoroweya. \s1 Uni kumimbo mande enesó-enesó rondaqe yunowaŋgo \p \v 3 Komo, no Efesus yendé rotoro Masedonia mirako uyarewero tanowó quno ŋuno mande ŋande kimiranowó, ko Efesus ŋuno yotoya Anutu koro unipare ŋu sopo yere qembe. Ŋunde tero uni kumi mande kondé ŋande yimito qembe, “Ye unipare mande enesó-enesó ma rondaqe yunoyowero. \v 4 Kowe ye sowo mande kina-kina koya usisambatoro owéye qambu ŋuro kondé ma iŋowero.” Ŋunde yimito qembe, dokoro o soso ŋunde quko kiro mande naŋge riní tunoqeyote, Anutu koro kho qu ka kama teyote. Kini, nore iŋondutuwore naŋge Anutu koro kho qu teyoteto. \v 5 Mande kondé ŋuro murí muko ŋandiro, uni soso newondeye sara-sara tiní, oteteye sopowero quro iŋo-iŋo meté mu tero, iŋo-iŋo hamó qu teyowaŋgo, ko ŋunde tero topoye newonde meté yunowaŋgo. \v 6 Uni kumimbo otete ŋu rotoro, kape-kape tero, mande kina qu howeyoteŋgo. \v 7 Uni ŋundo hutuŋo mande\f + \fr 1:7 \ft “\fk hutuŋo mande\ft ” ŋuko komo suki Anutuko \fk Sainai \ft purímo \fk Moses \ft inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró.\f* ŋuro murí ŋu kondé rondaqe yunoyoteŋgo, quko mande ŋu hamó kama iŋoyi tondaŋeyote. \p \v 8 Nore iŋoteto, ko uni kato hutuŋo mande ŋu iŋoro hamó howeyote tiníqo, hutuŋo mande ŋundo o meté ka riní tunoqeyote. \v 9 Hutuŋo mande ŋuko unipare roneneŋowí\f + \fr 1:9 \ft “\fk unipare roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipareyó tunoqeteŋgo.\f* roŋgaru yerewero koro kini. Kini, unipareto otete piyimi teyoteŋgo ŋu roŋgaru yereyote. Oteteye piyimi ŋuko ŋandiro: hutuŋo mande wendaqeyoteŋgo ko wiri yerete uni mandeye kama howeyoteŋgo; Anutu huwóŋoyoteŋgo ko quhurí teyoteŋgo; Anutu koro oteteyó rotoyoteŋgo ko noko koro otete qu howeyoteŋgo; awa-náye yuroyi khumoteŋgo, unipare meyowo yuroyi khumoteŋgo; \v 10 se simbururu teyoteŋgo ko urumuni kaya urumuni meyowomboya eneqaŋge se simbururu teyoteŋgo; meyowomboro simóye momo teyoteŋgo; mande kota yeyoteŋgo ko mande khono ŋuno uni kaná yereyoteŋgo. Otete meyowo ŋuya teyoteŋgo, ko otete soso ŋuko mande hamó mu rondaqe yunanowó ŋu ri umbuyote. \v 11 Mande hamó ŋuko Anutu meté horé ŋundo miti mande\f + \fr 1:11 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* kekere ŋu re nunoní yesowanowó ŋu howeyote. \s1 Anutuko Pol samaka-samaka tuwó inaró \p \v 12 Uni Paráminani Kristo Yesu\f + \fr 1:12 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* wimbu re nunaró ŋundo no kho meté teyoteno ŋu niyo iŋoro eneŋo khoyó tewero rokó nereró. Ŋuro yuŋgunaŋoyoteno. \v 13 Hamó, komo no yesaráŋoro eneŋo unipareyó saŋgirí te yunoro kuma parámi teyanowó. Quko ene ŋande iŋaró, komo no iŋo-iŋone meté horé kini, iŋowe tondaŋewero mepémo kini, ko kama iŋondutuwoyanowó. Ŋu murí ŋuro no sikíne te nunaró. \v 14 Paráminanimbo samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:14 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* parámi nunaró. Ŋunde tiní Kristo Yesuko newondene okokowoní ene iŋondutuworo newonde meté unipare yunoyoteno. \p \v 15 Mande ŋako hamó tiní meté unipare soso iŋowaŋgo: ko Kristo Yesuko quhurí unipare rambaruru koŋgo yorewero quro nokono maheró. Ko nondoko uni piyimi horé; hamó, unipare piyimi yoteŋgo ŋuro uni kembé ŋuko no. \v 16 Quko Kristo Yesuko sikíne te nunoro topé kama taró. Ŋuro tero enendo unipare imemoŋgo ene iŋondutuworo yoto-yoto suki-suki rewaŋgo ŋu otete meté ŋu witú yereró. \v 17 Anutu ŋuko wiri yerete uni suki-suki yoweya qu, kama khumoweya, norendo qenewero mepémo kini. Eneko Anutu hamó kanata na. Ŋunde ŋuro naru suki-suki owí hokoya owé parámi inato. Ŋu hamó. \p \v 18 Timoti neneŋo naŋone, mande kondé ŋa kimiroteno, dokoro ŋande iŋoteno, komo ye-ye unindo keŋomboro mande kumi yaŋgurí. Ke meté keŋo ye-ye mande\f + \fr 1:18 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró.\f* yaŋgurí ŋuro iŋoya wimbu titiyoya keŋo khoke te qembe. Kho ŋuko kuma meté mu qembe, ko keto kuma uni qembe tunoqaró. \v 19 Ŋunde tero iŋondutu taró ŋu kondé toworo otete sopowero quro iŋo-iŋoke meté mu naŋge howe qembe. Uni kumimbo iŋo-iŋo meté ŋu huwóŋoro waŋgoko toro puŋomo tokoŋaró qembe iŋondutuye ri piyo taró ŋu. \v 20 Himeneus koya Aleksanda koya ŋunde naŋge tariyó. Otete piyimi tiriqo, nondo yorero Monimbu kandímo yorotanowó. Ŋunde tero otete meté mu qene iŋoro imemoŋgo Anutu pitu ko kama yesaráŋowari. \c 2 \s1 Yambo hariri tewero quro oresaka mande \p \v 1 Asa ko koretero kondé ŋande yimiroteno, ko ye haririko Anutu nekero unipare soso samaka yerewero quro hariri tero o tukuni teteŋgo ŋuro kirayoya Anutu yuŋgunaŋoyuri qembe. \v 2 Ye wiri yerete uni soso koro hariri teyuri qembe. Ŋunde tero nore soso meté kunditero, newonde imemo yotoro, Anutu koro murí howero, owé meté mu rewato. \v 3 Ŋu murí ŋuko meté, ko Anutu, Rambaruru Koŋgo Norewero Uni ŋundo ŋuro metéŋoyote. \v 4 Enendo uni soso rambaruru ŋu takawaŋgo ŋuro yero iŋoyote, ko mande hamó ŋuro murí ŋu iŋowaŋgo, yero iŋoyote. \v 5 Dokoro Anutu kanata na yote. Kowe keweroko uni kanata naŋgeko Anutu koya noreya keweronanimo yote, ŋuko uni ka, Kristo Yesu.\f + \fr 2:5 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* \v 6 Enendo uni soso kimo yerewero\f + \fr 2:6 \ft “\fk kimo yerewero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* quro eneŋo yoto-yotoyó rotaró. Rotoní o taró ŋuro piŋa mande naru metémo ŋuno iŋatowó. \v 7 Nondo mande ŋuro yesowowero uni ka tunoqero, asáŋowí uni\f + \fr 2:7 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* tunoqanowó. Kota kini, no hamó yeteno. Nondo kho hamó tero kama rotoro uni wini meyowo soso miti mande rondaqe yunoyoteno. \p \v 8 Ŋunde ŋuroko no ŋande iŋoteno, uni yendéne-yendéne soso Anutu koro murí howero kandeye hokoro newonde saŋgirí, kiro mande rotoro hariri tewaŋgo, yero iŋoteno. \p \v 9 Ŋundiro naŋge pareto murí meté howero tuwi meté ta naŋge rimiwaŋgo. Asa nakayáye tewero quro huye ma wiwiyowero, ko golpe ma pehe koweyemo ma rewero, ko tuwi kimoyó parámi horé mu ma tewero. \v 10 Kini, ye pare, ye ŋande yeteŋgo, “Nore Anutu potoruku te inoyoteto.” Ŋunde yero iŋoro otete meté mu tewaŋgo tiníqo, otete ŋuko nakayáye ŋunde qembe teweya. \p \v 11 Pareto Anutu koro mande iŋoteŋgo quno ŋuno meté owéye ri umbuní maŋgoye kusiyowaŋgo. \v 12 Nondo pareto Anutu koro mande koro murí rondaqe yunowaŋgo ŋuro soré yereyoteno. Kowe pareto uni wiri yereweya ŋuro soré yereyoteno. Pare soso maŋgoye kusiyoro mande naŋge iŋowaŋgo. \v 13 Dokoro Anutuko Atam korete toworoqota, tukú Ewa towaró. \v 14 Atamko mande kota ŋu kama iŋondutuwoyaró. Kini. Pare ŋundo mande kota ŋu iŋondutuworo quhurí taró. \v 15 Quko pareto iŋo-iŋo meté howero khe meté ŋu kama rotoro, unipare newonde meté yunoro, Anutu koro oteteyó howeyowaŋgo tiníqo, asa simó pisi yerewaŋgo quno ŋuno rambaruru takawaŋgo. \c 3 \s1 Iŋondutu koro huru-huru ŋuro sopo-sopo uniye \p \v 1 Mande ŋako hamó naŋge, ko uni ka, Anutu koro unipare sopo yerewero koro kho qu reweya, yero iŋote ŋuko kho meté mu tewero ŋuro iŋoyote. \v 2 Ŋunde ŋuroko sopo-sopo uni ŋunde quko unipareto oteteyómboro yesaráŋowero mepémo kini. Eneko pare kanata koro kamí qembe yotoro eneŋo yoto-yotoyó meté soporo iŋo-iŋo meté qu howero otete meté qu naŋge tero uni khe koŋgo qu mahi samaka yerero mande rondaqe unipare yunote quno ŋuno iŋoyi tondaŋete. \v 3 Uni ŋunde quko wain parámi kama neyote ko kiro mande tero kuma kama teyote. Kini, uni samaka yerero newonde ime naŋge teyote. Mone rewero quro kama iŋoyote. \v 4 Uni ŋunde quko suwisawiyó meté sopo yiriní eneŋo simó ará te inoro maŋgó howeyoteŋgo. \v 5 (Qeni, uni ka suwisawiyó meté kama sopo yereyote ŋuko Anutu koro huru-huru ŋu meté sopo yerewero mepémo kini, hamómbe?) \v 6 Asa sopo-sopo uni ŋunde quko naru piru Yesu iŋondutuwoyaró. Dokoro itaka naŋge iŋondutuworo waka ta sopo-sopo uni tunoqete tiníqo, eneŋo iŋoní oníqo, enendo Monimbu qembe topé piyimi reweya. \v 7 Asa sopo-sopo uni ŋunde quko sono kama raŋgurí ŋuro toŋeyemo owí meté reyote. Ŋunde kini tiníqo, owí ri umbuní Monimbu koro powerako towoweya. \s1 Iŋondutu koro huru-huru ŋuro kho uniye \p \v 8 Ŋundiro naŋge Anutu koro kho uni tomó-tomó ŋuyako unipareto oteteyemboro ará te yunoyoteŋgo. Uni ŋunde quko maŋgo irisa ŋunde qembe kama yotoro wain parámi kama nero mone siyowero quro kama iŋoyoteŋgo. \v 9 Uni ŋunde quko otete sopowero quro iŋo-iŋoye meté mu howero Anutuko iŋondutu tewero murí ŋu riní tunoqaró ŋu iŋomukoteŋgo. \v 10 Koretero khoye towotero qeno qembe. Ene kho meté teroqo Anutu koro kho uniyó yorowaŋgo. \p \v 11 Ŋundiro naŋge kho uni ŋuro pare qu ŋuko otete meté naŋge teyote. Ŋunde tero unipare kama yesará yerero, eneŋo yoto-yotoyó meté soporo, otete meté kama rotoyote. \p \v 12 Anutu koro kho uni ŋuko pare kanata koro kamí qembe yotoro, suwisawiyó ŋu meté sopo yereweya. \v 13 Dokoro uni ŋunde ŋuko kho meté teyoteŋgo qundo owé meté rero wimbu rero Kristo Yesu\f + \fr 3:13 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* kondé iŋondutuwoyoteŋgo. \s1 Iŋo-iŋo mande parámi ka \p \v 14 No keno imemoŋgo ta uyarewero, yero iŋoteno. Ko koretero oresaka mande ŋa nakayáŋoyoteno. Ŋundiro \v 15 no keno waka ta uyarewero mepémo kini tiníqo, sokome ŋa qenero Anutu koro suwisawiyó yimiri iŋoro otete meté mu tewaŋgo. Anutuko yoto-yotoyó moré, ko suwisawiyó ŋuko eneŋo huru-huru\f + \fr 3:15 \ft “\fk huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso ŋundo Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋu naŋge. Kowe eneŋo huru-huru ŋuko tatá kondé ŋunde qembe mande hamó ŋu samakaŋoyote. \v 16 Hamó horé, Anutu howewero murí komo tapuŋaró ŋuko iŋo-iŋo parámi ka. \b \q1 Yesuko uni hamó tunomo tunoqiní, \q1 Yuqako, eneko uni roneneŋowí, yero nekoní, \q1 sambo simómbo ene qeni, \q1 uni wini enesó-enesó keweroyemo ŋuro yesowoyi, \q1 nokono ŋuno unipareto ŋuro iŋondutuwoyi, \q1 Anutuko re koreko oní owé parámi horé raró. \c 4 \s1 Mande enesó-enesómbo uniparetoro iŋondutuye roworemoyote \p \v 1 Yuqa Surumímbo tunomo ŋande yete, ko imemoŋgo, naru weŋa quno,\f + \fr 4:1 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* uni kumimbo iŋondutuye rotoro yuqako kaná yereyoteŋgo qu yohowewaŋgo, ko mande ka yuqa piyimimbo\f + \fr 4:1 \ft “\fk yuqa piyimi\ft ” ŋuko \fk sambo simó \ft ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.\f* rondaqe yunoyoteŋgo ŋu howewaŋgo. \v 2 Mande rondaqeyoteŋgo ŋunde qu kota uni maŋgoye irisa qundo yeyoteŋgo, dokoro uni ŋuro otete sopowero quro iŋo-iŋoye muko piyo taró, kewámbo qaní roworemaró ŋunde qembe. \v 3 Ŋu uni ŋuko unipare epe re-re tewero soré yereyowaŋgo, ko o newero qu enesó-enesó soré yereyowaŋgo. Quko nore mande hamó ŋande iŋoteto, Anutuko o newero ŋu towaró, ko nore iŋondutu unipare, nore meté siyoro Anutu yuŋgunaŋoro newato. \v 4 Dokoro, Anutuko o towaró ŋuko soso meté mu naŋge. Koretero ye yuŋgunaŋowaŋgo tiníqo, oka ma huwóŋowero. \v 5 Anutu koro mandímboya yeŋo haririyemboya o soso ŋu riní Anutu eneŋo horé teyote. \s1 Kristo Yesu koro kho uni meté \p \v 6 Ko mande soso ŋu rero uni topo yunoweya tiníqo, ke Kristo Yesu\f + \fr 4:6 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro kho uni meté ŋunde teweya. Ŋunde tero ke mande meté mu iŋondutuwoyaró quya iŋo-iŋo meté mu howeyote quya wimbu kunoní kondéreweya. \v 7 Quko uni piyimimbo mande koroqe enesó-enesó yeyoteŋgo ŋu huwóŋo qembe. Huwóŋoro iŋo-iŋoke rika kondériní Anutu koro murí naŋge howe qembe. \v 8 Qeno, uni kato kundo tewero quro kowí riní kondéreweya, ko otete ŋunde qundo soŋga ta samakaŋoweya. Quko nore Anutu koro murí howeyoteto quno ŋuno otete ŋunde qundo naŋge nore hamó-hamó samaka nereyote. Hamó, otete ŋunde qundo itaka nokono ŋano o meté nore nunoyote, ko yoto-yoto imemoŋgo tunoqeweya ŋunoko o meté nunoweya. \p \v 9 Qeno, mande ŋako hamó ko unipare soso meté iŋoro iŋondutuwowaŋgo. \v 10 Ŋuko ŋandiro: Anutuko yoto-yotoyó moré, ko nore enendo rambaruru koŋgo noreweya ŋuro sopoyoteto. Enendo unipare soso meté yoreweya, ko nore iŋondutu unipareyó hamó noreweya. Asa mande ŋuro koweyumu parámi teyoteto. \p \v 11 Ke mande ŋa rero unipare yimitoro iŋo-iŋo rondaqe yuno qembe. \v 12 Keko simó keta naŋge, ŋu hamó. Quko uni kato ŋunde ŋuro ma yesará kerewero. Kini, mande meté mu yero, khe u-u meté mu howero, newonde meté unipare yunoro, otete sara qu naŋge te qembe. Ŋundiro naŋge iŋondutuke witú yirikata keŋo oteteke qenero kohowewaŋgo. \v 13 Keto no sopo nereyote quno ŋuno, kho kondé tero sokome\f + \fr 4:13 \ft “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete.\f* weyoro murí ŋuro yesoworo iŋo-iŋo rondaqe yuno qembe. \v 14 Komo unindo keŋo ye-ye mande ka\f + \fr 4:14 \ft “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró.\f* yaró, ko huru-huru koro tapá unindo kandeye re kembakemo raŋgurí. Ŋunde ti Anutuko kho meté tewero koro puriŋo ka kunaró. Asa ko puriŋo ŋu ma rotowero. \p \v 15 Kho ŋuro kondé iŋo qembe. Naru rokóŋo ŋunde tiqo, unipare soso muríŋge qenero niŋgu-niŋgu tewaŋgo. \v 16 Do iŋo-iŋo ka rondaqe yunoyote ŋuya oteteke ŋuya kondé sopo qembe. Ke wimbu rero ŋunde teweya tiníqo, Anutuko khokemo ŋu noŋgo qenero rambaruru koŋgo koreweya, ko ene unipare maŋgoke iŋoyoteŋgo ŋu ŋuya yoreweya. \c 5 \s1 Timotiko unipare soso eneŋo suwisawiyó ŋunde qembe ŋuro ye iŋoweya \p \v 1 Ke uni koŋgomu roŋgaru yereweya quno ŋuno saŋgirí ma yunowero. Kini, awaŋge horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya. Simó keta ŋuya kone-topoke horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya. \v 2 Pare koŋgomu ŋuya náŋge horé ŋunde qembe iŋondutuye ri kondéreweya. Pare keta ŋuya simó-kuwoŋge horé ŋunde qembe otete sara-sara howero iŋondutuye ri kondéreweya. \s1 Danimbo wapu roŋgaru yerewaŋgo? \p \v 3 Pare wapu horé ŋuro ará te yuno qembe. \v 4 Asa pare wapu ka naŋo-simó moré ko usi-sí moré tiníqo, sowe-soweyómbo Anutu koro oteteyó howero eneŋo utatáye ŋuro mepé te yunoro náye, umbiye sopo yerero roŋgaru yerewaŋgo. Anutuko otete ŋunde ŋuro iŋote. \v 5 Asa pare wapu horé ka enemata yorote, quko ŋande iŋote, “Anutuko noriní meté tewano,” yero kosa suwo rokóŋoro hariri tero Anutu kirayoyote. \v 6 Quko pare wapu kato eneŋomboro ye iŋoro niŋgu-niŋgu naŋge tero howeyote tiníqo, toŋí keta yorote, quko ene khumowí ŋunde qembe. \v 7 Ŋunde ŋuroko keto pare wapu yimiroyi otete roneneŋowí\f + \fr 5:7 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* naŋge ti unipareto eneya mande piyimi kama yewaŋgo. \v 8 Ko iŋi. Uni kato eneŋo suwisawiyómboya iwí-nimí pare-simómboya kama sopo yerero roŋgaru yereyote tiníqo, ene iŋondutuyó ŋu rotoro, kape uni\f + \fr 5:8 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* piyimi ŋunde qembe tunoqeyote. \p \v 9 Meté keto pare wapu horémboro owéye nakayáŋoyi huru-huru\f + \fr 5:9 \ft “\fk huru-huru\ft ” ŋuko unipare soso ŋundo Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.\f* ŋundo samaka yerewaŋgo. Quko pare wapu soso kini, kumima naru 60 ŋunde rotoro komo kamí kanata naŋge taró ŋuro naŋge nakayáŋo qembe. \v 10 Kowe pare wapu meté ŋundo otete meté kumi teyaŋgo ŋu naŋge owéye nakayáŋo qembe. Asa enendo simóye meté sopo yerero roŋgaru yereyaŋgo, ko uni khe koŋgo qu mahi samaka yereyaŋgo, ko unipare meté horémboro\f + \fr 5:10 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* sunará teyaŋgo, ko uni quhuríye moré mu samaka yereyaŋgo, ko otete meté naŋge teyaŋgo. Asa pare wapu o soso teyaŋgo ŋu naŋge owéye nakayáŋo qembe. \p \v 11 Quko pare wapu keta quro owéye ma nakayáŋowero. Dokoro koweye saŋaní ŋuro yero iŋoyiqo, Kristo\f + \fr 5:11 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro kho qu rotoro kame tewero pitu ko iŋowaŋgo. \v 12 Asa ko topé piyimi rewaŋgo, dokoro ŋundiro mande koretero kusiyaŋgurí qu ka wendaqeteŋgo. \v 13 Ko ene otete kaŋuya teyoteŋgo. Wimbuma tero ya enesó-enesó ŋuno wimbo-wimbo kunditero unipare kumimbo o teyaŋgo ŋu iŋoro uyare mahe tero unipare meyowomboro huwó mande ye yunoyoteŋgo. \v 14 Ŋunde ŋuroko no iŋoteno pare wapu keta qundo meté kame tero simó pisiyoro yaye ŋu sopowaŋgo. Unipareto otete piyimiye ŋu qenero huwó yerewaŋgo koro. \v 15 Hamó, pare wapu kumimbo ore meté ŋu rotoro Monimbu koro khe qu howeyaŋgo. \p \v 16 Asa iŋondutu pare kato nimímbe ma umbí pare wapu taró tiníqo, ene meté sopo yerero roŋgaru yereweya. Ŋunde tiníqo, huru-huru ŋundo koweyumu kama tero pare wapu enesó yoroteŋgo qu meté samaka yerewaŋgo. \s1 Huru-huru koro tapá uni kho meté teyoteŋgo ŋu roŋgaru yiri qembe \fig Makaoko rais kowí khete rumuniŋoyote.|alt="Oxen threshing grain" src="HK00096B" size="col" copy="Illustrations by Horace Knowles (c) The British & Foreign Bible Society 1954, 1967, 1972, 1995" ref="1TI 5:18" \fig* \p \v 17 Huru-huru koro tapá uni kho meté teyoteŋgo ŋu, ará te yunoya kimoye yunoyi qembe. Ko tapá unindo Anutu koro mande qu wisiyoro unipare yunoyoteŋgo ŋu, ará parámi te yunoya kimoye yunoyi qembe. \v 18 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Makaoko rais kowí khete rumuniŋoyote quno ŋuno maŋgoye ma kusiyowero.” \f + \fr 5:18 \ft Hutuŋo Mande 25:4\f* Ko mande kaŋuya ŋande yete, “Kho uni ŋu meté kimoye rewaŋgo.” \f + \fr 5:18 \ft Luk 10:7\f* \v 19 Asa naru kano uni kanata kato ŋande yeweya, “Tapá uni ŋundo o piyimi ta.” Topone, mande ŋunde yiníqo, kusumbo ma rewero. Asa uni irisape ma uni kapusa ŋunde qundo yiqota maŋgoye iŋo qembe. \v 20 Ko uni kembé kumimbo o piyimi tiqo, yorero uni soso toŋeyemo roŋgaru yere qembe. Ŋunde ti meyowo ŋu yiyoro sasaro tewaŋgo. \p \v 21 Anutu koro toŋímo ko Kristo Yesu\f + \fr 5:21 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro toŋímo ko sambo simó\f + \fr 5:21 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* Anutuko rokó yereró ŋuro toŋeyemo, no ke kimiroteno, mande soso ŋa iŋoro roneneŋo sopo yere qembe. Uni owí morémbe ma owí moré kini quro ore kanata na howero roŋgaru yere qembe. \s1 Timotiko eneŋo murí meté roŋgaruwoweya \p \v 22 Ke kho uni ka rokóŋoro kandeke saŋanímo waka ta ma rewero. Ko mande kaŋuya ŋandiro, uni meyowomboro quhurí teyoteŋgo ŋuya nembe ma rewero. Anutu toŋímo sara yowero ŋuro keŋomboro iŋo qembe. \p \v 23 Sono kiŋo naŋge ma newero. Kini, qahuŋge samakaŋoro se khumo qahuŋgemo yote ŋu riní kini tewero quro wain soŋga ta ne qembe. \p \v 24 Uni kumimboro quhuríye muko tunomo yote, unipare ronda yerewero naruyómo ŋuno piŋa mandeye waka ta areweya. Quko uni kumimboro quhuríye muko sóqeyote. Imemoŋgo naŋge tunomo tunoqeweya. \v 25 Ŋundiro naŋge otete meté mu tunomo yote. Quko otete meté mu itaka sóqeyote ŋu ŋuya imemoŋgo tunomo tunoqeweya. \c 6 \s1 Kho simómbo kho meté naŋge tewaŋgo \p \v 1 Anutu koro unipare soso unindoro kho simó yoteŋgo qu, eneŋo uni parámiye ŋuro ará te yunoyuri qembe. Unipareto oteteye qenero Anutu koro owí ŋuya miti mande ŋuya yesaráŋowaŋgo koro. \v 2 Asa iŋondutu unindo kho simó ka sopoyote tiníqo, kho simó ŋuko parámiyó ŋuro ma iŋowero, “Ŋuko topone, enina, no meté mandí wendaqewano.” Kini, kho meté horé naŋge te inowaŋgo. Dokoro parámiyó Anutu iŋondutuwoní Anutuko ene surumí iŋo yunoyote. Asa naru rokóŋo unipare iŋo-iŋo ŋa yunoya newondeye ri kondéreweya. \s1 Wondo situwi ŋuro kondé iŋowero murí \p \v 3 Uni kato mande koroqe rondaqe yunoro Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 6:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro mandímboya Anutu koro murí ŋuro iŋo-iŋo ŋuya huwóŋoyote tiníqo, \v 4 uni ŋuko eneŋo owí hokoyote naŋge, oka kama iŋoní tondaŋete. Kini. Epe taka-taka tewero iŋo-iŋo piyimi ŋuro iŋoyote ko o tomó ta ka ŋuro kiro kuma teyote. Oteteyómbo unipare yoriní newonde tutu tero, kiro kuma tero, unipare meyowo yesará yerero, topoyemboro newonde piyimi teyoteŋgo. \v 5 Ko naru rokóŋo uni piyimi ŋundo epe kiro-kiro yeyoteŋgo. Otete piyimi soso ŋundo uni ŋuro iŋo-iŋoye rambaruruwoní mande hamó mu qene iŋowero mepémo kini. Ŋunde tero ŋande iŋoyoteŋgo, “Nore Anutu koro murí howeroqota nokono wondo situwi parámi rewato.” \p \v 6 Quko nore Anutu koro murí howeroqota date yoteto ŋuro metéŋowato quno ŋuno o meté horé rewato. \v 7 Dokoro ná-námanimbo pisi nereŋgurí quno onani moré kini tunoqatowó. Ko khumowato quno ŋuya oka kama se toŋewato. \v 8 Nore o newero qu, tuwi teyoteto, ŋuko mepémo ŋu. \p \v 9 Unipare wondo koro iŋoyiqo, situwiyembo towo yiriní situwi parámi rewero nuŋgurí ŋuko powerako uyi kondé yondowoyote. O parámi ŋuro iŋoyoteŋgo quno ŋuno newondeye ariní otete piyimi kate-kate howero piyo temukoteŋgo. \v 10 Mone rewero iŋo-iŋo ŋuko otete piyimi kate-kate ŋuro murí. Uni kumi mone koro iŋoyoteŋgo, ŋu otete ŋundo yowosoní iŋondutuye rotoyi o piyimi kate-kate newondeye saŋgawoní piyo tewaŋgo. \s1 Polko Timoti roŋgaruwaró \p \v 11 Quko ke Anutu koro uni, otete piyimi ŋu soso qene sorero huwóŋo qembe. Ŋunde tero murí ŋaro howe qembe: otete roneneŋowí,\f + \fr 6:11 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* Anutu koro murí, iŋondutu rewero murí, unipare newonde yunowero murí, quhurí kondé korowowero murí, unipare newonde ime yunowero murí. \v 12 Iŋondutu teyote ŋu meté howero kho kondé te qembe. Komo Anutuko yoto-yoto suki-suki rewero quro rokó kiriní iŋondutu tero unipare qambu toŋeyemo ŋuro yesowaró. Asa yoto-yoto suki-suki ŋu kondé towo qembe. \v 13 Anutuko o soso quro yoto-yotoye yunoyote, ko komo Kristo Yesu\f + \fr 6:13 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* kaŋero Pontius Pailat toŋímo mande meté tunomo yesowaró. Asa no Anutu koya Kristo Yesu toŋeyarimo no mande kondé ŋande kimiroteno. \v 14 Mande kondé kimiroteno ŋu meté howero o koroqe ma tewero. Hamó, otete meté mu naŋge howeyuriyate Uni Paráminani Yesu Kristo tunoqe maheweya. \v 15 Enendo naru Anutuko rokóŋaró ŋuno maheweya. Asa Anutu ŋuko meté horé, ene kanata ŋundo naŋge o soso sopoyote. Enendo wiri yerete uni wiri yereyote, ko ene uni pará-pará soso koro uni parámiye. \v 16 Enendo naŋge kama khumoweya. Hiyó parámimo yorote, ko nore taŋgímo uyarewero mepémo kini. Uni kato ene kama qeneró, ko qenewero mepémo kini. Naru suki-suki owí hokato wimbí kondé yoroweya. Ŋu hamó. \p \v 17 Ke noko koro onoŋo uni ŋande yimirika iŋowaŋgo, owéye ma hokowero. Wondo situwi ŋu kuyepo kini teweya, peka. Ŋunde ŋuroko ye situwi ŋu ma iŋondutuwowero. Kini. Anutu naŋge iŋondutuwoyi, dokoro Anutu eneŋombo nore o parámi nunoní niŋgu-niŋgu teyoteto. \v 18 Ke ŋande yimirika iŋowaŋgo, otete meté mu naŋge parámi ti qembe. Ko unipareto kira yereyoteŋgo quno ŋuno parámi yunoya samaka yiri qembe. \v 19 Ŋunde tero o meté horé ŋu koporo naru imemoŋgo tunoqeweya quno meté yowaŋgo, ko yoto-yoto hamó horé ŋu kondé towoyi. \p \v 20 Timoti, Anutuko kho kunaró ŋuro kondé sopo qembe. Mande enesó-enesó qundo Anutu koro iŋo-iŋo qu kama howete ŋu huwóŋo qembe. Naru kano unindo iŋo-iŋo enesó-enesó ŋuro epe mito-mito tero, yate-yate ŋande iŋoyoteŋgo, “Nore ŋundiro iŋomukowato.” Quko ŋunde kini, iŋo-iŋoye kota naŋge. Ŋu ŋuya huwóŋo qembe. \v 21 Uni kumi iŋo-iŋo ŋunde qu howero iŋondutuye rotaŋgurí. \p Anutu koro samaka-samaka tuwó yeya yoní.