\id 1TH - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h 1 Tesalonaika \toc1 Polko Sokome Korete Qu Nakayáŋoní Tesalonaika Yendé Unipareko Ŋuno Uró \toc2 1 Tesalonaika \toc3 1Tes \mt1 Polko Sokome Korete Qu Nakayáŋoní \mt1 Tesalonaika Yendé Unipareko Ŋuno Uró \imt1 Mande Kembé \ip Uni sokome ŋa nakayáŋaró ŋundo \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko \bd asáŋowí uni \bd*Pol naŋge. (\it 1 Tesalonaika 1:1\it* weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 50AD quno ŋuno Akaia mirako Korin yendémo ŋuno nakayáŋoro riní Tesalonaika yendémo ŋuno uró. (Asa “50AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 50 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) \ip Polko naru kapusa ŋunoko Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro \bd miti mande\bd* yesowoyaró. Asa ko naru irisayómo ŋuno, 48AD quno ŋuno peka, enendo Esia mirawore kho tero uyareyate Mediterenian windi takaro Masedonia mirawore uyaro Tesalonaika ŋuno kho tero \bd miti mande\bd* yesowo yimitoyaró. (\it Asá yerewí Uni 17:1\it* weyo qembe.) Ŋunde tero Masedonia unipare qambu qundo iŋondutu taŋgurí, quko Juda uni kumimbo saŋgirí tero kiro mande parámi yaŋgurí. Yiqo, Pol suwono mondó ta rotoro toŋeró. (\it Asá yerewí Uni 17:10\it* weyo qembe.) Toŋero Beria yendémo ŋuno uyarero kho tero eneŋo kho kopo Timoti ŋuno rotoro, yate mira tapésina, Akaia mirako Atens yendémo ŋuno uyareró. Imemoŋgo Polko Atens rotoro toŋero khe tukuni naŋge howero Korin yendémo ŋuno yoní Timotiko eneno mahero Tesalonaika uniparetoro piŋa mande ka mironí sokome ŋa nakayáŋaró, peka. (\it Asá yerewí Uni 18:5\it* weyo qembe.) \ip Tesalonaika yendé ŋuko yendé parámi ka, Masedonia mira koro yendé korete qu. Windi tapémo yotoro khe parámi ka \bd Rom\bd* noŋgo yendé kewerowore Esia mira uyaró. Komo suki Grik unindo towaŋgurí, quko imemoŋgo \bd Rom\bd* unindo mahero raŋgurí. Pol koro naruko ŋuno Juda unipare qambu ŋuya ŋuno yoraŋgurí. \c 1 \m \v 1 Nore Pol, Sailas, Timoti, norendo sokome ŋa nakayáŋatowó. Ŋunde tero ye Anutu koro huru-huru qu\f + \fr 1:1 \ft “\fk Anutu koro huru-huru\ft ” ŋuko unipareto Yesu iŋondutuworo huruwoyoteŋgo qu.\f* tero Tesalonaika yendémo yoteŋgo, Anutu Awandoya Uni Parámi Yesu Kristo koya womoyoteŋgo qu, yeno uyarete. Anutuko samaka-samaka tuwó yunoní newonde ime yorowaŋgo. \s1 Polko Tesalonaika uniparetoro iŋondutuye ŋuro Anutu yuŋgunaŋaró \fig Tesalonaika yendé parámi ŋu|alt="Port of Thessalonica" src="HK00371B" size="col" copy="Illustrations by Horace Knowles (c) The British & Foreign Bible Society 1954, 1967, 1972, 1995" ref="1TH 1:1" \fig* \p \v 2 Naru rokóŋo norendo yeŋo iŋoro Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Ŋunde tero hariri teyoteto quno ŋuno owéye nekoyoteto. \v 3 Yeŋo iŋondutuyembo okoko yiriní o meté qu teyoteŋgo, ko unipare newonde meté yunoro koweyumu eneŋo teyoteŋgo, ko Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* soporo quhurí korowoyoteŋgo. Naru rokóŋo norendo ŋuro iŋoro Anutu Awa yuŋgunaŋoyoteto. \p \v 4 Uni topo, ŋande iŋoyoteto, ko Anutuko yeŋo hamó iŋo yunoro rokó yereró. \v 5 Dokoro noreŋo miti mandenani\f + \fr 1:5 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu kina mande qembe ye keweroyemo kama tunoqaró. Kini, mande ŋu mande kondé qembe tunoqiní Yuqa Surumímbo riní kondériní mande ŋu hamó iŋaŋgurí. Yendo ŋande iŋoyoteŋgo, nore ye keweroyemo yotoro samaka yerewero otete meté mu naŋge howatowó. \p \v 6 Mande ŋu iŋiqo, quhurí parámi yeno tunoqaró. Quko noreŋo otetenani howero Uni Parámimboro oteteyó howi Yuqa Surumímbo wimbu yunoní niŋgu-niŋgu tero quhurí ŋu korowoyoteŋgo. \v 7 Ŋunde korowoyi iŋondutu unipare Masedonia mirako, ko Akaia mirako\f + \fr 1:7 \ft Masedonia mira ŋuko Akaia mira taŋgímo yora, ko mira ŋuro yendé parámi kembé muko Tesalonaika yendé. Mira irisa-irisa ŋuko \fk Grik \ft unindoro miraye.\f* yoteŋgo qundo otete ŋu qenero howeyoteŋgo. \v 8 Yendo Uni Parámimboro mandí yero yesowoyoteŋgo ŋuko giramu piŋo niriyó ŋunde qembe. Niriyó ŋu Masedonia mira koya Akaia mira ŋuno naŋge kama usayeyote. Kini, mira soso ŋunoko yeŋo iŋondutu Anutuwore teyoteŋgo ŋuro unipareto iŋoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko nore o ŋuro yesowowero kho moré kini. \v 9 Dokoro eneŋombo ŋande yesowoyoteŋgo, asa norendo yeno mahetowó quno ŋuno yendo topo te nunaŋgurí. Ŋunde te nunoro anutu kota-kota rotoro rohoréŋoro Anutu hamó mu suki-suki yorote quro sunará simóŋo tunoqaŋgurí. \v 10 Ko eneŋo Naŋuní sambo rotoro pitu umbuweya ŋuro sopoyoteŋgo. Naŋuní ŋu khumoníqo, Anutuko okokowoní otoqaró. Naŋuní ŋuko Yesu, enendo Anutu koro saŋgirí parámi nokono maheweya ŋu noŋgo nore noriní meté yowato. \c 2 \s1 Polko Tesalonaika yendémo ŋuno khoyó taró \p \v 1 Uni topo, ye ŋande iŋoteŋgo, nore keweroyemo yotoro kho teyatowó ŋuko kina kama tunoqaró. \v 2 Kini, ŋande iŋoteŋgo, komo Filipai yendémo unipareto o pi-piyimi te nunoro mande piyimi raŋaŋgurí. Quko Anutunanimbo newondenani samakaŋoro wimbu nunoní saŋgirí unindoro kama soratowó. Kini, ye keweroyemo ŋuya quhurí koroworo kondé kaŋero, yate-yate Anutu koro miti mande\f + \fr 2:2 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* ŋu ye yimitoyato. \v 3 Dokoro mande yeyoteto ŋuko kota mande kini, ko newonde piyimi kama howeyoteto, ko kaná yerewero kama yeyoteto. \v 4 Kini, Anutuko noreŋo metéŋoro mandí wisiyowero quro kho nunoní miti mande ŋu yeyoteto. Quko unindo khonanimboro metéŋowaŋgo ŋuro kho ŋu kama teyoteto. Kini, Anutuko newondenani qene rondaŋaró, asa ko enendo khonanimboro metéŋoweya ŋuro teyoteto. \v 5 Dokoro mande enesó-enesó yero ye kama kaná yeretowó, ŋu ye iŋomukoteŋgo. Ko Anutuko meté tunomo ŋande yesowoweya, ko norendo mone rewero quro mande ŋu kama yimiratowó. Kini. \v 6 Ko yembe ma uni meyowombe seré te nunowero quro mande ŋu kama yimiratowó. \p \v 7 Hamó, nore Kristo\f + \fr 2:7 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro asá yerewí uniyó tero quhurí ye yunowero owénani moré peka. Quko keweroyemo mondó ta yoratowó, pareto simó susu yunoyoteŋgo ŋunde qembe yoratowó. \v 8 Norendo yeŋo kondé iŋoro Anutu koro miti mande ŋu rero ye yunatowó. Ŋu naŋge kini, noreŋo yoto-yotonani soso ŋuya rero ye yunato noreŋo topo-toponani hamó horé tunoqaŋgurí. \v 9 Dokoro, uni topo, ye iŋoteŋgo, koweyumu parámi horé teyatowó. Hamó, Anutu koro miti mande yesowoyatowó. Quko ŋuya nore kosa suwo rokóŋoro mone kho meyowo tatowó. Ye wutu nerero quhurí ka korowowaŋgo koro. \p \v 10 Ye ŋuya Anutu ŋuya noreŋo otetenani meté tunomo yesowowaŋgo. Ye iŋondutu unipare keweroyemo yoratowó quno ŋuno Anutu koro otete naŋge, otete roneneŋowí\f + \fr 2:10 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* naŋge, otete Anutu koro toŋímo sara qu naŋge howatowó. \v 11 Ye iŋoteŋgo, norendo awa kato simómboro teyote ŋunde naŋge o meté te yunoro \v 12 rukiso yerero newondeye samakaŋatowó. Mande tunomo yato Anutu eneŋombo neko yiriní eneŋo unipareyó wiri yereyote naruyómo\f + \fr 2:12 \ft “\fk Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo\ft ” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo.\f* ari owé parámi yunaró. Ŋunde naŋge ye eneŋo murí howero khe uyare mahe tewaŋgo. \p \v 13 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋoro Anutu yuŋgunaŋoyoteto. Dokoro yendo eneŋo mandí ŋu maŋgonani moŋgo raŋgurí quno ŋande kama yaŋgurí, ŋuko unindoro mande qu naŋge. Kini, Anutu koro mande hamó mu reyaŋgurí. Mande ŋundo naŋge ye quroko kho tiní Yesuwore iŋondutu teyoteŋgo. \v 14 Dokoro, uni topo, yeko Anutu koro unipareto Judia mirako yotoro Kristo Yesu\f + \fr 2:14 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koya womoyaŋgurí ŋunde qembe. Dokoro eneŋo sitú topo-topoyembo quhurí parámi te yunoyoteŋgo. Ŋunde naŋge yeŋo sitú topo-topoyembo quhurí parámi ye te yunoyoteŋgo. \v 15 Juda uni ŋundo Uni Parámi Yesu uroyi khumaró, ye-ye uni\f + \fr 2:15 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* yuroyi khumaŋgurí, ko nore ŋuya yohowaŋgurí. Anutuko eneŋo oteteye ŋuro piyimiŋote, ko uni ŋundo unipare soso koya saŋgirí te yunoyoteŋgo. \v 16 Ŋunde tero enendo nore uni wini meyowo\f + \fr 2:16 \ft “\fk uni wini meyowo\ft ” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge.\f* miti mande yimirato rambaruru takawaŋgo ŋuro yero soré nereŋgurí. Ŋunde tero eneŋo quhuríye soso ri maŋgorete. Anutu koro newonde saŋgirí riní mahero eneya yorote. \s1 Polko Tesalonaika unipare yiyowero quro kondé iŋaró \p \v 17 Asa uni topo, naru tukuni quroko ŋuno kowenani sewemo yoteto, quko newondenani yeno yorote. Asa ko newonde surumí parámi tero yeŋo umu-kembaye qenewero quro oreyó seqaro kho kondé teyoteto. \v 18 Hamó, nore yeno mahewero iŋoyoteto, no Pol, nondo naru kumimo yeno mahewero quro kho kondé teyanowó. Quko Monimbuko kusi nereyara. \v 19 Qeni, Uni Paráminani Yesu pitu ko ŋano yoweya quno ŋuno do kato nore noriní o meté ŋuro soporo niŋgu-niŋgu tero kimo meté mu rero eneŋo toŋímo kaŋewato? Murí ŋuko ye naŋge. \v 20 Iyo, yeŋomboro nore owé parámi reyoteto, ko yeŋomboro niŋgu-niŋgu teyoteto. \c 3 \m \v 1 Norendo yeŋo piŋa mandeye ka iŋowero quro kondé iŋoro, yate-yate noremata Atens\f + \fr 3:1 \ft “Atens” yendé parámi ŋuko Akaia mira koro yendé ka. Akaia mira koya Masedonia mira taŋgímo yora, ko mira irisa-irisa ŋuko \fk Grik \ft unindoro miraye.\f* yendémo naŋge yotoro \v 2 Timoti asáŋaro yeno uyaró. Timoti noreŋo toponari, enendo Anutu koya kho kopo tero Kristo ŋuro miti mande\f + \fr 3:2 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* yero wisiyote. Wimbu ye yunoro iŋondutuye riní kondérewero quro asáŋaro yeno uyaró. \v 3 Kowe surumí piyimi noreno tunoqaró ŋaro ye iŋondata parámi tewaŋgo koro. Dokoro yeŋombo ŋande iŋoteŋgo, ko Anutuko o kowe surumí ŋunde qu korowowero quro nore rokó nereró. \v 4 Nore yeya yotoro ŋande yimitoyatowó, o quhurí enesó ŋuko noreno tunoqeweya. Ye hamó ŋande iŋi qembe, naru piyimi ŋu hamó tunoqaró. \v 5 Ŋu murí ŋuro naŋge no yeŋo piŋa mandeye iŋowero kondé iŋoro Timoti asáŋowe yeno uyaró. Ŋuro tero no yeŋo iŋondutuye date yote ŋu iŋowano. Monimbuko towo yiriní kho tatowó ŋu kinaŋge piyo taró, peka. \s1 Timotiko Tesalonaika unipare ŋuro piŋa mandeye meté mu Pol miraró \p \v 6 Timoti ye yorotoro itaka ka noreno mahete ŋa. Enendo piŋa mande meté yero ŋande nore nimitoyote, ko yendo iŋondutu kondé tero uni meyowomboro hamó horé iŋoyoteŋgo. Ko naru rokóŋo noreŋo meté iŋo nunoro niyowero ŋuro iŋoyoteŋgo. Ŋunde naŋge norendo ŋuya ye yiyowero iŋoyoteto. \v 7 Ŋu murí ŋuro, uni topo, quhurí piyimi korowoyoteto quno ŋuno newondenanimbo wimbu reyote. Dokoro ŋande iŋoyoteto, yeŋo iŋondutuye kondé teyote. \v 8 Iyo, yendo Uni Parámi quroyómo yotoro kondé kaŋeyoteŋgo. Ŋunde ti itaka noreŋo yoto-yotonani muko meté horé tunoqete. \v 9 Dokoro yeŋo oteteye meté ŋuro iŋoyato Anutuko niŋgu-niŋgu parámi nunoní parámi yuŋgunaŋoyoteto. \v 10 Kosa suwo rokóŋoro uyaro ye yiyato yero hariri kondé teyoteto. Uyaroqo samaka yereto Kristo\f + \fr 3:10 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* koro o ŋu soso iŋomukowaŋgo. \p \v 11 Meté Anutu Awananimbo, ko Yesu, Uni Paráminani ŋundo, khe ka re nunoriqo, yeno uyarewato. \v 12 Uni Parámimbo yeŋo uni topoyemboya uni soso koya newonde meté yunowero oteteye ŋu riníka norendo ye newonde yunoyoteto ŋunde qembe parámi tunoqiní. \v 13 Enendo newondeye rukisoyoní Yesu, Uni Paráminanimboya unipare meté horéŋomboya\f + \fr 3:13 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* mahewaŋgo quno ye Anutu Awanani toŋímo unipare meté horé tero, potóye moré kini yuri. \c 4 \s1 Khe u-unani howatoqo, Anutuko ŋuro metéŋoweya \p \v 1 Ŋunde ŋuroko, uni topo, mande ka yote. Komo ŋande yimiratowó, Anutuko otete ŋuro metéŋoyote ŋu naŋge howi qembe. Itaka ye ŋunde naŋge teyoteŋgo, quko Uni Parámi Yesu quroyómo ŋande rukiso yereyoteto, watí-watí hamó howeyuri qembe. \v 2 Dokoro mande soso Uni Parámi Yesu owímo re yunatowó ŋu ye iŋomukoteŋgo. \v 3 Qeni, Anutu koro iŋo-iŋo ŋuko ŋandiro. Ye unipare meté horé tero se simbururu ma tewero. \v 4 Kini, ye soso Anutu iŋoro otete meté howero koweye saŋaní sopoyi qembe. \v 5 Kape unindo\f + \fr 4:5 \ft “\fk kape uni\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* Anutu kama iŋondutuworo se simbururu kondé teyoteŋgo. Ye koweye saŋaní soporo otete ŋu ma howewero. \v 6 Ye uni topo-topoye kaná yerero otete piyimi mu pareyemboya ma tewero. Komo norendo ye kondé ŋande yimiratowó. Uni Parámimbo uni otete ŋunde qu teyoteŋgo ŋu mande khono yorotoweya. \v 7 Anutuko ye otete pusú ŋu tewero quro kama neko yereró. Kini horé. Otete meté horé qu tewero quro neko yereró. \v 8 Ŋunde ŋuro uni mande ŋa wendaqeyote ŋuko unindoro mande qu kama wendaqeyote. Kini, ene Anutu koro mande qu wendaqeyote, ŋu Anutu ŋuko ye Yuqa Surumí yunoyote. \p \v 9 Asa itaka norendo mande ŋande qu kama nakayáŋowato, ko ye uni topo-topoye newonde meté yunoyi qembe. Dokoro, Anutuko otete meté ŋuro iŋo-iŋo yunaró ŋu. \v 10 Hamó, ye Masedonia mira soso ŋuno Anutu koro unipare ŋuro newonde meté yunoyoteŋgo. Asa uni topo, ŋande rukiso yereteto, otete ŋu hamó watí-watí teyuri qembe. \v 11 Ko mondó ta kunditewero khe qu kondé seqaya yeŋo oteteye naŋge sopoyi qembe. Yeŋo o qoyemboro kho ti qembe, komo norendo yimiratowó ŋuno qu. \v 12 Ŋunde ŋuro ye o karo kama tukuni tewaŋgo, ko kape uni ŋundo yeŋo oteteye ŋuro metéŋowaŋgo. \s1 Uni Parámi maheweya \p \v 13 Uni topo, uni topo komo khumaŋgurí quro do ka tunoqeweya ŋuro yatoka iŋoyi. Asa unipareto o meté ŋuro kama sopoyoteŋgo qundo newonde surumí teyoteŋgo. Quko ye ŋu ma tewero. \v 14 Dokoro norendo, Yesu khumoro pitu ko otoqaró, yero iŋowato tiníqo, ŋuya ŋande iŋowato, Anutuko unipare Yesu iŋondutuwoyoteŋgo qu komo khumaŋgurí ŋu pitu ko eneya yoriní mahewaŋgo. \v 15 Dokoro norendo Uni Parámimbo mande yaró ŋu howero ŋande ye yimitoyoteto, ko Uni Parámi pitu maheweya quno ŋuno nore toŋe keta yoroteto qundo koretero kama uyarewato. Kini, uni khumaŋgurí ŋundo koretero uyariqota norepa naŋge tukú uyarewato. \v 16 Dokoro koretero sambo simó\f + \fr 4:16 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* kondé nekero mande kondé yiní Anutu koro uŋgu yiní Uni Parámimbo sambo rotoro umbuweya. Ŋunde tiní unipare Kristo iŋondutuwoyate khumaŋgurí ŋundo koretero otoqowaŋgo. \v 17 Ko nore toŋe keta ŋano yoroteto qu, unipare khumaŋgurí ŋuya koporé saŋawore oro samboko Uni Parámimboya kopowato. Ŋundiro naŋge Uni Parámimboya suki-suki yorowato. \v 18 Ŋunde ŋuro ye mande ŋa yero Anutu koro unipare qu rukiso yereyuri qembe. \c 5 \s1 Uni Parámi maheweya quro roŋgaruwi qembe \p \v 1 Asa, uni topo, do naru o ŋu tunoqeweya ŋuro kama nakayáŋowano. \v 2 Dokoro ye ŋande iŋomukoteŋgo, Uni Parámi pitu maheweya naru ŋuko mondó ta maheweya, momo unindo maheyote ŋunde qembe. \v 3 Kumimbo ŋande yewaŋgo, nore meté yoteto, saŋgirí moré kini, yewaŋgo. Quko watí yewaŋgo quno waka ta horé rambaruru mahiní piyo tewaŋgo. Rambaruru ŋuko pareto simó pisiyoro kowe surumí teteŋgo ŋunde qembe, ko takawero mepémo kini. \p \v 4 Quko uni topo, yeko huririko kama yoteŋgo. Asa ko yeŋo naru ŋuko momo uni ŋunde qembe kama maheweya. \v 5 Dokoro yeko hiyómboro simó ko kosa naru koro simó. Noreko suwo koro simó kini ko huriri koro simó kini. \v 6 Ŋunde ŋuroko ma etewero. Uni meyowo ŋundo ŋunde teyoteŋgo. Kini, meté nore kape-kape kama tewero, sopo toŋete yowato. \v 7 Dokoro suwono naŋge unindo eteyoteŋgo, ko suwono naŋge sono nero kape teyoteŋgo. \v 8 Quko noreko hiyómboro simó. Ŋunde ŋuro kape kama tewato. Ŋunde tero iŋondutu tewero otete ŋu rero newonde meté yunowero otete ŋu rero irisa-irisa kawaware nerewero sosoko qu ŋunde qembe punuwato. Ko Anutuko nore rambaruru koŋgo noreweya ŋuro iŋoro sopowero otete ŋu rero takapu kondé ŋunde qembe punuwato. \v 9 Dokoro Anutuko piyo tewero quro nore kama rokó yereró. Kini, noreko Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 5:9 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro unipare. Ŋunde ŋuroko Anutuko rambaruru koŋgo noreweya. \v 10 Kristoko nore samaka yerewero khumaró. Ŋunde tiní norendo toŋe keta yorowatope ma khumatowó, imemoŋgo eneya yoto-yoto rewato. \v 11 Ŋunde ŋuroko uni topo-topoye rukiso yereya newondeye wimbu inoyuri qembe. No iŋoteno, ye itaka ŋunde naŋge teyoteŋgo. \s1 Oresaka mande kumi \p \v 12 Uni topo, o karo kira yereyoteto. Anutu koro kho uni ye keweroyemo koweyumu teyoteŋgo ŋu ará te yunoyi qembe. Uni Parámimbo owéye yunoní ye roŋgaru yereyoteŋgo. \v 13 Eneŋo owéye hokoya newonde meté yunoyuri qembe. Dokoro enendo Anutu koro kho qu teyoteŋgo. Ye soso topo-topoyemboya newonde saŋgirí ma tewero, newonde imemo naŋge yuri qembe. \v 14 Uni topo, mande kondé ŋande yimiroteto, wimbuma uni ŋu roŋgaru yiri qembe, uni sasaro teyoteŋgo ŋu rukiso yiri qembe, uni wimbuye moré kini ŋu samaka yiri qembe, uni soso quya mondó ta yuri qembe. \v 15 Qeni, o piyimi te yunoyoteŋgo ŋuro topé ma tewero. Kini, naru rokóŋo uni topo-topoyemboya uni soso koya o meté te yunoyuri qembe. \p \v 16 Naru rokóŋo niŋgu-niŋgu ti qembe. \v 17 Hariri tewero otete qu ŋu ma rotowero. \v 18 O soso ŋuro Anutu yuŋgunaŋi qembe, dokoro Anutu koro iŋo-iŋo ŋuko ŋandiro, yendo Kristo Yesu\f + \fr 5:18 \ft “\fk Kristo \ft Yesu” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* oteteyó howewaŋgo. \p \v 19 Anutu koro Yuqa Surumí quroyemo yote ŋu ma winzumowero. \v 20 Ye-ye uni\f + \fr 5:20 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* ma yesaráŋowero. \v 21 O soso towoŋoro o meté qu naŋge towoyi qembe. \v 22 Murí piyimi kate-kate ŋuro sorero kapiyamo yuri qembe. \p \v 23 Asa Anutu newonde ime yunoyote ŋu eneŋombo yoriní uni meté horé hamó tunoqi. Anutuko yuqaye, newondeye, koweye kondé soponí Uni Parámi Yesu Kristo pitu ko ŋano maheweya quno ŋuno potóye moré kini ti. \v 24 Ye neko yereró qundo mande yaró ŋu naŋge howeyote. Ŋunde ŋuroko ŋundiro naŋge teweya. \p \v 25 Uni topo, neneŋo hariri ti qembe. \v 26 Topo-topoye yiyoro epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. \v 27 Uni Parámi owímo ŋande yimiroteno, uni topo soso kopo yereya sokome ŋa weyoyi qembe. \p \v 28 Uni Paráminani Yesu Kristo koro samaka-samaka tuwóŋo\f + \fr 5:28 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ŋu yeya yoní.