\id 1PE - Iyo NT [nca] -Papua New Guinea 2009 (web 2014) \h 1 Pita \toc1 Pitako Sokome Korete Qu Nakayáŋoní Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró \toc2 1 Pita \toc3 1Pit \mt1 Pitako Sokome Korete Qu Nakayáŋoní \mt1 Iŋondutu Unipareko Ŋuno Uró \imt1 Mande Kembé \ip Komo suki uni kato sokome ŋa \bd Grik\bd* mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pita,” yaró. (\it 1 Pita 1:1\it* weyo qembe.) \bd Anutu koro huru-huru\bd* koro tapá uni komo qundo soso ŋande yaŋgurí, ko uni nakayáŋaró ŋuko \bd asáŋowí uni\bd* Pita naŋge, Yesu koya uyareyariyó. \ip Enendo nakayáŋoro riní Anutu koro unipare kumi Esia mira parámimo ŋuno uró. Koretero Polko unipare ŋu \bd miti mande\bd* yesoworo yimitoyaró. Asa ko itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, naru kano \bd Rom\bd* koro wiri yerete uni parámi ka iŋondutu unipare o piyimi te yunaŋgurí quno ŋuno, \bd Rom\bd* yendémo ŋuno Pol uri khumaró. Khumoní Pita ŋuya \bd Rom\bd* ŋuno yora. Enendo Pol koro topé-topé rukiso yerewero quro sokome ŋa nakayáŋaró. Dokoro o piyimi ŋu eneno ŋuya tunoqeweya, peka. Sokome koro weŋa ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Bapilon ŋuno yoteŋgo qundo ye yuŋguna yereyoteŋgo.” (\it 1 Pita 5:13\it* weyo qembe.) Ko owé ŋu, “Bapilon” ŋuko \bd tapara mande\bd* ka peka, murí muko “\bd Rom\bd*” naŋge. \ip Nore ŋande ye iŋoyoteto, ko Polko kumima naru 64AD ŋuno khumaró. (Asa “64AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 64 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Asa ko Pitako ŋu naruko ŋuno naŋge sokome ŋa nakayáŋaró, peka. \c 1 \m \v 1 No Pita, noko Yesu Kristo\f + \fr 1:1 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro asáŋowí uni.\f + \fr 1:1 \ft “\fk asáŋowí uni\ft ” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.\f* Nondo ye Anutuko unipare rokó yereró qu yuto nokono yotoro wimbo-wimbo Pontus mirako yoteŋgo quya Galesia mirako yoteŋgo quya Kapatosia mirako yoteŋgo quya Esia mirako yoteŋgo quya Bitinia mirako yoteŋgo qu, asa yeno sokome ŋa nakayáŋoteno. \v 2 Komo suki Anutu Awando yeŋo iŋo yunoní Yuqa Surumí ŋundo yoriní Anutu koro unipare horé tunoqaŋgurí. Ŋunde ti Yesu Kristo koro sitúŋombo ye sono yiriní Anutu toŋímo sara taŋgurí, ko mandí iŋoro meté howeyowaŋgo. Asa meté Anutuko samaka-samaka tuwó parámi yunoweya, ko newondeye riní ime horé yoweya. \s1 Imemoŋgo nore o meté horé rewato \p \v 3 Asa Anutu, Uni Paráminani Yesu Kristo\f + \fr 1:3 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* koro iwímboro owí hokato. Enendo noreŋo sikínani parámi tero Yesu Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. Ŋunde tero nore noriní yoto-yoto keta qu ratowó. Ratowó ŋuro nore hamó ŋande iŋoteto, asa imemoŋgo o meté horé rewato. \v 4 O meté ŋu hamó horé rewato. Ŋuko kama piyo teweya, kama puqeweya, kama kini teweya. Anutuko o meté ŋu komo roŋgaruwaró, ko yendo samboko eneya yotoro o ŋu rewaŋgo. \v 5 Ye iŋondutu tiqo, Anutuko wimbímo kondé ye sopo yiriní yoteŋgo. Ŋunde tero imemoŋgo, naru weŋa horé quno\f + \fr 1:5 \ft “\fk naru weŋa\ft ” ŋuko naru \fk Kristoko \ft pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)\f* enendo rambaruru koŋgo nore noreweya. \v 6 Ŋuro niŋgu-niŋgu ti. Hamó, itaka naŋge towo kate-kate mahero rambaruru yereyote. \v 7 Ŋunde tero Anutuko yeŋo iŋondutuye towoŋoyote. Qeni, uni kato gol ŋu se kewáko qayi o piyimi quroko qu toŋiní sara-sara naŋge tunoqeyote.\f + \fr 1:7 \ft “gol” ŋuko o aini ka, kandawó tindeŋiwí mu ko kimoyó parámi. Naru kano o pi-piyimi quroko ŋuno yote. Asa ko unindo gol ŋu qayi sono qembe tiní o pi-piyimi ka saŋano ariní siyoro raŋoyoteŋgo. Ŋunde ti gol ŋuko kekere piyimi.\f* Gol ŋuko o meté qu ka, kimoyó parámi. Quko iŋondutuye muko meté horé, gol takate. Dokoro imemoŋgo gol piyo teweya. Ŋunde ŋuro towo kate-kate yeno tunoqiníqo, iŋondutuye muko sara-sara teweya. Ko Yesu Kristo tunomo tunoqeweya quno ŋuno Anutuko yeŋo hamó niŋgu-niŋgu tero owé parámi yunoweya. \v 8 Yendo Yesu Kristo kama qeneŋgurí, quko newonde meté inoyoteŋgo. Itaka ŋuya kama qeneyoteŋgo, quko iŋondutuworo niŋgu-niŋgu parámi horé teyoteŋgo. \v 9 Ye Kristo iŋondutuwoyaŋgurí quro eŋgé ŋuko ŋandiro, ko Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teyote. \p \v 10 Komo suki ye-ye unindo Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:10 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ye yunoweya ŋuro mande yesowaŋgurí. Uni ŋundo koweyumu tero Anutuko yeŋo yoto-yotoye riní meté teweya ŋuro murí seqaŋgurí. \v 11 Kristo koro Yuqayó ŋundo ye-ye uni\f + \fr 1:11 \ft “\fk ye-ye uni\ft ” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.\f* quroko yotoro ŋande yimiraró, ko imemoŋgo Kristoko kowe surumí kate-kate reweya, ko tukú owé parámi reweya. Ŋunde yimironí ŋande oseseyaŋgurí, “Ŋu date tunoqeweya?” ko “Do naruko ŋuno tunoqeweya?” yaŋgurí. \v 12 Yiqo, Anutuko ŋande yimiraró, “Iŋo-iŋo ye yunanowó ŋu, ŋuko yeŋo qu kini,” yaró. Asa itaka naŋge Anutuko Yuqa Surumí\f + \fr 1:12 \ft “\fk Yuqa Surumí\ft ” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.\f* riní sambo koŋgo umburo uni ka wimbu inoní miti mande meté ŋu ye yimironí ye o tunoqeweya ŋu iŋaŋgurí. Sambo simómbo\f + \fr 1:12 \ft “\fk sambo simó\ft ” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.\f* ŋuya mande ŋuro iŋowero ye iŋoyoteŋgo. \s1 Ye meté horé yuri qembe \p \v 13 Ŋunde ŋuroko naru rokóŋo iŋo-iŋoye roneneŋoya khe u-uye roŋgaruwoya ŋande iŋoyi qembe, ko Yesu Kristo\f + \fr 1:13 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* tunoqeweya quno ŋuno Anutuko samaka-samaka tuwó\f + \fr 1:13 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* ye yunoro yoriní ye meté horé yorowaŋgo. \v 14 Komoko ye iŋo-iŋoye moré kini yoraŋgo, ko murí kate-kate piyimi ŋu howeyaŋgurí. Quko itaka ye simó meté mu ŋunde qembe tero murí ŋu kaŋuya ma howewero. Kini. \v 15 Anutuko meté horé yote, ko enendo ye neko yereró. Ŋunde ŋuro yeŋombo otete meté horé ŋu naŋge ti qembe. \v 16 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Ye meté horé yuri qembe, do karo, nondo meté horé yoteno.” \f + \fr 1:16 \ft O Qa-qa Uni 11:44-45; 19:2; 20:7\f* \p \v 17 Yendo Anutu Awa owí nekoyoteŋgo, ko Awa ŋundo unipare soso koro muríye qenero okeyá ta ronda yereyote. Ŋunde ŋuro ŋande iŋoyi qembe, noko ŋano yoroteto ŋako noreŋo mira horé mu kini. Anutu kasiramo horé yotoya khe u-uye meté sopoyuri qembe. \v 18 Komo yendo usisambayembo murí piyimi towo yoraŋgurí ŋu naŋge howeyaŋgo. Quko murí ŋundo ye samaka yerewero mepémo kini. Asa ye ŋande iŋoyoteŋgo, ko Anutuko ye kimo yerero\f + \fr 1:18 \ft “\fk kimo yerero\ft ” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.\f* murí piyimi ŋu noŋgo yoraró. Kimoye muko silwa, gol\f + \fr 1:18 \ft “silwa, gol” ŋuko mone ka, komo unindo wondo musiyó silwapo, golpo towaŋgurí.\f* ŋunde qembe kini. O irisa ŋuko imemoŋgo piyo teweya. \v 19 Kini, kimoye muko Kristo koro sitú qu. Kristo ŋuko sipsip simó Anutu inowero qu qembe, sipsip simó ŋuko o piyimiŋo moré kini qu. \v 20 Komo suki, asa Anutuko noko kama towaró quno ŋuno enendo Kristo rokóŋaró. Quko itaka, naru weŋako ŋano ye samaka yerewero quro riní tunomo tunoqa. \v 21 Yendo Kristowore Anutu iŋondutuwoyoteŋgo, dokoro Anutuko okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní owé parámi inaró. Ŋunde ŋuro ye Anutu iŋondutuworo o meté mu yunoweya ŋuro sopoyoteŋgo. \p \v 22 Anutu koro mande hamó mu howeyuriqota newondeye sara-sara taró. Ŋunde tero ye newonde irisa kama tero topo-topoye ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Asa ko newondeye meté horé epe ino-ino ti qembe. \v 23 Dokoro Anutu koro mande ŋuko náye qembe tero pisi yiriní keta tunoqaŋgurí. Ko mande ŋuko kama piyo teweya. Kini, yoto-yotoyó moré, ko naru suki-suki yoweya. \v 24 Qeni, \b \q1 “Unipare soso komó ŋunde qembe, \q2 ko o meté-metéye mu rukuni ŋunde qembe. \q1 Imemoŋgo komó asáqeweya ko rukuni umburo kini teweya. \q2 \v 25 Quko Uni Parámimboro mande ŋuko suki-suki yoweya.” \c 2 \m Asa mande ŋu naŋge uni kato yesowo yimironí iŋaŋgurí. \m \v 1 Ŋunde ŋuroko uni newonde piyimi yunowero murí, ko uni kaná yerewero murí, ko maŋgoye irisawore yewero murí, ko topoyemboro o meté quro piyimiŋowero murí, ko huwó mande yewero murí, ŋu soso rotoyi qembe. \v 2 Simó kuŋgu qembe tero yuqayemboro susu kekere quro iŋoyuri qembe. Ŋunde tero susu ŋu nero wotiqo, imemoŋgo Anutuko ye rambaruru koŋgo yoreweya. \v 3 Susu ŋu newaŋgo, dokoro ye komo Uni Parámi towoŋoro ŋande iŋoteŋgo, eneko nuŋgurí piyimi. \s1 Uni Parámi ŋuko wondo ka yoto-yotoyó moré ŋunde qembe \p \v 4 Uni Parámi ŋuko wondo yoto-yotoyó moré ŋunde qembe tete. Unindo, piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí. Quko Anutuko ene rokóŋoro hamó iŋoyara. Eneno maheroqota \v 5 ye ŋuya wondo yoto-yotoye moré ŋunde qembe teteŋgo, ko Anutuko yorero sowe-sowe tiní Yuqayómboro ya qu tunoqeyoteŋgo. Ŋunde tunoqero ye Anutu koro o qa-qa uni meté horé ŋunde tunoqero Yesu Kristo\f + \fr 2:5 \ft “Yesu \fk Kristo\ft ” - komo suki \fk ye-ye unindo \ft Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “\fk Mesaiya\ft ,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.\f* owímo newondeye moŋgo Anutuko o karo hamó metéŋoyote qu te inowaŋgo. \v 6 Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, \b \q1 “Qeni, nondo wondo ka Saion ŋuno rotowe teteno, \q2 wondo rokóŋanowó ŋuko ya soso riní kondéreyote, ŋuro hamó iŋoyoteno. \q1 Kowe unindo iŋondutuwowaŋgo tiníqo, \q2 kowi piyo kama tewaŋgo.” \p \v 7 Ŋunde ŋuroko ye iŋondutu unipare, yendo wondo ŋuro hamó iŋoyoteŋgo. Quko uni iŋondutu kama teyoteŋgo quro, \b \q1 “Ya re-re unindo, wondo piyimi, yero iŋoro re rotaŋgurí ŋundoko \q2 ya soso riní kondéreyote.” \m \v 8 Ko, \b \q1 “Wondo ŋuno kheye saŋgawoní piyo tewaŋgo, \q2 ko mipu ŋundo kheye kusiyoní umbu raŋowaŋgo.” \m Uni ŋundo Anutu koro mande qu kama howeyoteŋgo, ŋunde ŋuro wondoko ŋuno kheye saŋgawoní umbu raŋowaŋgo. Anutuko, ene otete ŋu tewaŋgo, yero rokó yereró. \s1 Anutuko nore rokó nereró \p \v 9 Quko yeko unipare Anutuko rokó yereró ŋu, wiri yerete unindoro o qa-qa uni ŋunde qu, unipare meté horé mu,\f + \fr 2:9 \ft “\fk unipare meté horé\ft ” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.\f* Anutu koro unipareyó hamó ŋu. Ŋunde tero enendo huriri moŋgo ye neko yerero yowosoní eneŋo hiyó metémo maheŋgurí ŋuro seré te inoyi qembe. \v 10 Komoko yeko wini qu ka kini, quko itakako Anutu koro unipareyó yoteŋgo. Komoko sikíye kama te yunaró, quko itakako sikíye te yuna. \p \v 11 Uni topo hamó, noko ŋako yeŋo qu kini, yuto nokoye naŋge. Ŋunde ŋuro nondo ŋande yimiroteno, koweye saŋanímboro nuŋgurí ŋu huwóŋoyi qembe, dokoro murí ŋundoko yuqananimboya kuma teyote. \v 12 Ye kape unipare\f + \fr 2:12 \ft “\fk kape unipare\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* keweroyemo khe meté naŋge howeyuri qembe. Hamó, enendo mande kho yunowaŋgo, quko enendo yeŋo muríye meté ŋu qenewaŋgo. Ŋunde tero enendo Anutu noreno maheweya quno ŋuno eneŋo owí hokowaŋgo. \s1 Ye wiri yerete unindoro kasirayemo yuri qembe \p \v 13 Asa noko koro wiri yerete uni kato mande yiqo, Uni Parámi iŋoro kasirayemo yuri qembe. Wiri yerete uni parámimboro mandí howi qembe, \v 14 ko wiri yerete uni tomó-tomó ŋuya howi qembe. Wiri yerete uni parámimbo tomó-tomó ŋu asá yiriní uni piyimi teyoteŋgo ŋu roŋgaru yerero uni otete meté teyoteŋgo ŋuro owéye hokoyoteŋgo. \v 15 Anutuko ŋaro iŋote, ko yendo murí meté mu teyoteŋgo quwore uni kape-kape ŋuro maŋgoye kusiyowaŋgo. \v 16 Hamó, oka kato ye kama kusi yerete, kina yoteŋgo. Quko ŋande ma iŋowero, “Nore itaka kina yoteto,” yero uyaro murí piyimi kate-kate tewaŋgo koro. Kini, ye Anutu koro kho simóŋo ŋunde qembe tero khe u-uye howi qembe. \v 17 Ye ará uni soso te yunoyi qembe, newonde meté iŋondutu topoye yunoyuri qembe, Anutu ŋuro soreya kusuŋoyómo yuri qembe, ará wiri yerete uni te inoyi qembe. \s1 Ye Kristoko taró ŋunde qembe kowe surumí korowoyi qembe \p \v 18 Ye kho simó,\f + \fr 2:18 \ft “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.\f* ye ará sopo-sopo uniye te yunoro kasiramo yuri qembe. Sopo-sopo ŋundo o meté te yunoyoteŋgope ma o piyimi te yunoyoteŋgo, enina, mandeye howeyuri qembe. \v 19 Dokoro uni kato Anutu iŋoro otete meté howete, quko unindo o piyimi te inoyi kowe surumí korowoyote tiníqo, enendo owé meté mu reweya. \v 20 Qeni, ye o piyimi ka tiqo sopo-sopoyembo yurowaŋgo tiníqo, ye date owé meté mu rewaŋgo? Quko ye murí meté ka tero kowe surumí rero kondé korowoyoteŋgo tiníqo, Anutuko ŋu murí ŋuro iŋote. \v 21 Hamó, Anutuko ye murí ŋunde qu howewero quro komo neko yereró, dokoro Kristoko\f + \fr 2:21 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuya ye samaka yerewero quro kowe surumí korowaró. Ŋunde tero khí mepémo qenero howewaŋgo. Khí mepémo ŋandiro, \q1 \v 22 “Enendo quhurí ka kama taró, \q2 ko mande kota ka kama yaró.” \p \v 23 Quko unindo huwó mande yiqo topé ka kama taró; kowe surumí ŋu koroworo mande piyimi kama yaró. Kini, eneŋombo eneŋo rero ronda-ronda uni roneneŋowímboro kandímo raró. \v 24 Riní tipiririko\f + \fr 2:24 \ft “\fk tipiriri\ft ” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí.\f* porowoyiqo, enendo noreŋo quhurínani eneŋo kowímo korowaró. Ŋunde korowoní norendo meté otete piyimi teyoteto ŋuro khumoro yoto-yoto keta qu rero otete roneneŋowí\f + \fr 2:24 \ft “\fk otete roneneŋowí\ft ” ŋuko Anutuko nore rokó yiriní noreŋo murínani eneŋo murí howeyote.\f* ŋuro yowato. Eneŋo mamayó piyimi ŋundoko ye yoriní meté yoteŋgo. \v 25 Dokoro yeko sipsip wimbo-wimbo yateyaŋgo ŋunde qembe taŋgurí. Quko itakako rohoréŋoro sopo-sopoyemo mahero yoteŋgo, ko sopo-sopoko yuqaye sopoyote. \c 3 \s1 Parí, kamí ŋuro yete \p \v 1 Ŋundiro naŋge, ye pare kameye moré qu, kameye kusuŋoyemo yuri qembe. Ŋunde tiqo, kameye kumimbo Anutu koro mande ŋu kama howeyoteŋgo tiníqo, ye eneya mande ka kama ti yeŋo murí meté ŋu qenero newonde rohoré tewaŋgo. \v 2 Dokoro ŋande qene iŋowaŋgo, yendo Anutu koro sasaro tero otete sara-sara qu naŋge teyoteŋgo. \v 3 Yeŋo o kekere qu koweye saŋaníwore ma ri tunoqewero, asa huye enesó-enesó kusiyoyoteŋgope ma núsawa gol qu\f + \fr 3:3 \ft “núsawa gol qu” ŋuko o nakayá ka wondo tindeŋiwímbo towaŋgurí qu, kimoyó parámi horé ko unipareto qene nuŋguwoyoteŋgo.\f* teyoteŋgope ma tuwi meté-meté mu punuwoyoteŋgo. \v 4 Kini, yeŋo o kekere qu quroyemo yoní. O kekere ŋuko ŋandiro, ye mondó ta yotoro otete imemo tero yoroteŋgo. Murí ŋuko kama piyo teweya, ko Anutu toŋímo ŋuko murí meté horé. \v 5 Dokoro komo quno pare meté horé ŋundo Anutuko o meté yunoweya ŋuro soporo otete meté qu naŋge tero kameye kasiramo yoraŋgo. Oteteye meté ŋuko eneŋo nakayá kekere qu ŋunde qembe. \v 6 Ŋundiro naŋge Sarako Abraham\f + \fr 3:6 \ft “\fk Abraham\ft ” ŋuko Juda uniparetoro pukoye, ko Sara ŋuko eneŋo parí.\f* kasiramo yotoro, neneŋo uni parámine, ye nekaró. Ye ŋuya o meté tero oka karo kama sorewaŋgo tiníqo, Sara koro nambo-simó tunoqeteŋgo. \p \v 7 Ŋundiro naŋge ye uni pareye moré qu, pareye iŋo inoya eneya meté kunditeyuri qembe. Eneŋo koweye ŋuko kondé kini, ŋunde ŋuro murí meté te yunoyuri qembe. Anutuko pareye ŋuya yoto-yoto suki-suki tuwó yunaró. Ŋunde ŋuroko ará te yunoyi qembe, oka kato haririye kusiyoweya koro. \s1 Ye o meté naŋge unipare te yunoyi qembe \p \v 8 Asa mandene weŋa qu ŋandiro, ye soso newonde kanata teyuri qembe. Topoyemboro quhuríye korowoya, newonde meté yunoya, sikíye te yunoya, yeŋo owéye rika umbuní. \v 9 Ko uni kato murí piyimi ka te yuniqo, topé ma tewero. Ko mande piyimi ye yimiroyiqo, mande piyimi topé ma yimirowero. Kini, puriŋo yunoyi qembe. Dokoro Anutuko ye murí ŋunde qu howewero quro neko yereró, ko ye ŋunde teroqo eneŋo puriŋoyó ŋu rewaŋgo. \v 10 Dokoro \b \q1 “uni kato, yoto-yoto meté rewano, ye iŋoro, \q2 naru meté qenewano, ye iŋoyote tiníqo, \q1 asa ene mipímbo mande piyimi ma yewero \q2 ko kumunzómbo kota mande ma yewero, \q1 \v 11 murí piyimi ŋu soso huwóŋoro, \q2 otete meté qu naŋge howero, \q1 unipare newonde kanata tewaŋgo ŋuro iŋoro \q2 koweyumu tero murí ŋu riní tunoqeweya. \q1 \v 12 Dokoro, Uni Parámimbo unipare roneneŋowí ŋu sopo yereyote, \q2 ko eneŋo haririyemboro kusumbo reyote. \q1 Quko unipare otete piyimi teyoteŋgo ŋuro piyimiŋoyote.” \p \v 13 Ko ye murí meté howewero khe qu kondé seqayuriqo, dani kato o piyimi te yunoweya? \v 14 Ŋunde quko yendo otete roneneŋowí howiqo, o piyimi te yunoyi kowe surumí korowowaŋgo tiníqo, puriŋo ka reteŋgo. “Okato uni riní sasaro teyoteŋgo ŋuro ma sorewero; sasaro ma tewero.” \f + \fr 3:14 \ft Aisaia 8:12\f* \v 15 Kini, newondeyemoko, Kristo\f + \fr 3:15 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* ŋuko Uni Parámi, kondé iŋo inoyuri qembe. Ye imemoŋgo o meté qu rewaŋgo ŋuro sopoyoteŋgo. Asa naru rokóŋoro uni kato, ye do murí karo o ŋuro sopoyoteŋgo, ŋunde osese yerewaŋgo quno ŋuno mande topé meté mu yi qembe. \v 16 Quko mondó ta yero ará te yunoyi qembe. Ŋunde tiqo, unindo ye Kristowore otete meté howeyoteŋgo ŋuro huwó yereyoteŋgo ŋundo kowi piyo tewaŋgo. \v 17 Hamó, Anutuko rotoní yendo otete meté mu ti o piyimi te yunowaŋgo tiníqo, ŋuko meté. Niŋgu-niŋgu ti. Quko yendo otete piyimi ti o piyimi te yunowaŋgo tiníqo, ŋuko piyimi, ŋuro kowi piyo ti. \v 18 Dokoro Kristo ŋuko uni roneneŋowí qu ka, quko enendo unipare roneneŋowí kini quro mepéye rero quhuríye soso wendaŋewero khumaró. Ŋunde tero ye yoriní Anutu taŋgímo maheŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kowí saŋaní uri khumaró, quko Yuqayó yoto-yoto keta qu raró. \v 19 Ko enendo yuqayówore uyaro yuqa meyowo kusi-kusi yano yoteŋgo qu mande yesowo yimiraró. \p \v 20 Asa Noa naruko ŋuno yuqa ŋuko Anutu koro maŋgó wendaqaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno, Anutuko murí piyimi ŋuro topé waka kama taró. Kini, ene Noa sopoyoní waŋgoyó towoní kini tiníqota wini tomó ta ŋundo, asa unipare kande saŋiyoro kapusa ŋundiro, waŋgo quroko oyi sono riru parámi ŋu mahiní Anutuko rambaruru koŋgo yoraró. \v 21 Sono ŋuko o kato rambaruru koŋgo noreweya ŋuro rokóŋo, ŋuko sono re-re ŋu naŋge. Sono reteto ŋuko pusú kowenanimo ŋu sonowowero qu kini. Kini, sono reteto ŋuro murí muko ŋandiro, ŋunde tero nore iŋo-iŋo metéwore noreŋo Anutu inoyoteto, dokoro Anutuko Yesu Kristo okokowoní uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró. \v 22 Itakako Kristo samboko oro Anutu kandí kondémo yote. Ko sambo simómboya yuqa wimbí moré muya o soso wimbuye kondé, ŋu soso kusuŋoyómo yoteŋgo. \c 4 \s1 Anutu koro iŋo-iŋoyó naŋge howeyuri qembe \p \v 1 Asa Kristoko\f + \fr 4:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* kowímo kowe surumí korowaró. Ŋunde ŋuroko ye wimbu reya iŋo-iŋoyó ŋu naŋge towoyi qembe. Dokoro uni kato kowímo kowe surumí korowaró tiníqo, asa enendo quhurímboro murí ŋu rota. \v 2 Asa ko toŋí yoníqo unindoro iŋo-iŋoye ŋu kama howeweya. Kini, Anutu koro iŋo-iŋoyó naŋge howeyoweya. \v 3 Dokoro komo yeko kape uniparetoro\f + \fr 4:3 \ft “\fk kape unipare\ft ” ŋuko Israel koro Anutuye ŋu kama iŋo howeyoteŋgo.\f* muríye piyimi ŋuwore yate yaŋgurí. Murí ŋuko ŋandiro: se simbururu teyoteŋgo, o kate-kate qene nuŋguwoyoteŋgo, wain nero kape-kape teyoteŋgo, hoho piyimi tero yambo quno piyimi teyoteŋgo, Anutu koro hutuŋo mande qu pitoro anutu kota-kota potoruku te yunoyoteŋgo. \v 4 Itakako ye murí ŋunde qu kama teyoteŋgo. Asa ko kape unipare ŋundo qenero iŋondata tero yeya mande piyimi qambu yeyoteŋgo. \v 5 Quko imemoŋgo eneŋombo naŋge ronda-ronda uni parámi toŋímo kaŋero murí date teyaŋgurí ŋuro piŋa mande mirowaŋgo. Ronda-ronda uni ŋundo uni toŋeye yote qu ŋuya khumaŋgurí qu ŋuya ronda yereweya. \v 6 Ŋu murí ŋuro tero unipare khumaŋgurí ŋundo toŋeye yoníqo miti mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋunde tero uni ŋunde qu koweye khumaŋgurí, quko Anutu yorote ŋunde qembe yuqayemo yoteŋgo. \p \v 7 O soso kini teweya ŋuro naruyó ŋuko tukuni tete. Ŋunde ŋuro ye kondé iŋoya yeŋombo koweye sopoya hariri meté tiyuri qembe. \v 8 Ye newonde meté epe ino-ino tewero ŋuro murí kondé towoyi qembe. Dokoro, murí ŋunde qundo topoyemboro quhuríye qambu wendaŋeyote. \v 9 Ko Anutu koro unipare meyowo mahe yeya yuriqo, asa meté ta sopo yiri qembe. Ŋuro kisikasa ma tewero. \v 10 Ye kanata-kanata Anutu koŋgo puriŋo enesó-enesó raŋgurí ŋu meté sopoya ŋuwore epe samaka-samaka ti qembe. \v 11 Ŋunde naŋge uni kato mande ka yesowowaŋgo quno ŋuno, asa Anutu koro iŋo-iŋoyó reya yesowoyi qembe. Ko uni kato uni meyowo samaka yereyowaŋgo quno ŋuno, asa Anutu koŋgo wimbu rero kho ŋu ti qembe. Ŋunde ti unindo ye o soso teyoteŋgo ŋu qenero Yesu Kristowore Anutu owí hokowaŋgo. Asa Anutuko naru suki-suki owé parámi, wimbí parámi tete. Ŋu hamó. \s1 Kristo koro owímo kowe surumí korowowaŋgo ŋuko meté \p \v 12 Uni topo hamó, quhurí parámi ka kewámbo yoqayote ŋunde qembe yeno tunoqeyote. Tunoqeyote ŋuko o enesó horé kini, ŋuro iŋondata parámi ma tewero. \v 13 Ye Kristo\f + \fr 4:13 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* quhurí korowaró ŋunde qembe quhurí korowoyoteŋgo ŋuro niŋgu-niŋgu ti. Ŋunde teyuriqo, ene sine parámiyómo tunomo tunoqeweya quno, yendo niŋgu-niŋgu parámi tero newonde meté hamó tewaŋgo. \v 14 Asa unipareto ye Kristo koro owí towoyoteŋgo ŋuro iŋoro huwó mande yeya yimiroteŋgo tiníqo, puriŋo ka reteŋgo. Dokoro Anutu koro Yuqa meté horé ŋu ye saŋayemo yorote. \v 15 Hamó, uni kumimbo quhurí koroworo topé piyimi reyoteŋgo. Quko enendo uni yutoyoteŋgope ma momo teyoteŋgope ma otete ŋunde qu teyoteŋgope ma kinaŋge uni roŋgaru yerero topé piyimi reyoteŋgo. Yendoko murí ŋunde quro quhurí korowoyoteŋgo tiníqo, ŋu piyimi. \v 16 Quko yeko Kristen uni\f + \fr 4:16 \ft “Kristen uni” ŋunde qundo \fk Kristo \ft iŋondutuworo huru-huruko ŋuno huruwaŋgurí. (Asá yerewí Uni 11:26 weyo qembe.)\f* tero quhurí ka korowoyoteŋgo tiníqo, kowi piyo ma tewero. Kini. Kristo koro owí towoyoteŋgo ŋuro Anutu seré te inoyi qembe. \v 17 Dokoro Anutuko unipare soso ronda yerewero tete, quko koretero eneŋo wini qu ronda yereweya. Asa ko ye date iŋoteŋgo, noreno hurí tiníqo, unipare Anutu koro miti mande\f + \fr 4:17 \ft “\fk miti mande\ft ” ŋuko Anutuko \fk Kristo \ft asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge.\f* qu wendaqeyoteŋgo ŋundo do kimo ka rewaŋgo? \q1 \v 18 “Ko unipare roneneŋowí ŋundo \q2 rambaruru ŋu takawero wamba rukusuwowaŋgo tiníqo, \q2 unipare Anutu huwóŋoro quhurí teyoteŋgo ŋundo date takawaŋgo?” \p \v 19 Ŋunde ŋuro yendo Anutu koro iŋo-iŋoyó howero kowe surumí korowowaŋgo tiníqo, yoto-yotoye rero Anutu kandímo reya murí meté mu naŋge ti qembe. Dokoro Anutuko nore nondowaró, ko enendo meté horé ta sopo yereyote. \c 5 \s1 Uni kembémboya, simó keta koya yaró \p \v 1 Ŋunde ŋuro nondo ye uni huru-huru koro tapá uni yoteŋgo quya mande ka yewe teteno. No ŋuya uni kembé ŋundiro, ko toŋenembo Kristoko\f + \fr 5:1 \ft “\fk Kristo\ft ” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.\f* kowe surumí korowoní qenenowó. Noya yeya sine parámi tunoqeweya quno ŋunoko owé parámi rewato. \v 2 Asa no kondé ŋande osese yereyoteno, ko Anutu koro unipare ŋu sipsip kandeyemo yoteŋgo qembe meté ta sopo yiri qembe. Ŋande ma ye iŋowero, kho ŋu rotowero mepémo kini, asa ko ŋu murí ŋuro naŋge tewaŋgo. Kini, tewero ŋuro niŋgu-niŋgu teyuri qembe. Ko kimo meté rewero quro ma iŋowero. Kini, kho tewero ŋuro naŋge metéŋoyuri qembe. \v 3 Ye uni kembé-kembé ŋunde yoteŋgo, ko Anutuko unipare yore ye kandeyemo yorotaró ŋu ma yori umbuwero. Kini, ye murí meté ŋu naŋge teyurikata unipareto murí ŋu qenero howewaŋgo. \v 4 Kowe Sipsip Sopo-sopo Korete Qu tunomo tunoqeweya quno ŋuno, yendo khoyemboro kimo meté horé mu suki-suki yote qu ka rewaŋgo. \p \v 5 Ŋundiro naŋge ye simó keta, uni kembé-kembéye kasirayemo yuri qembe. Ye unipare soso, ye yeŋo iŋo-iŋoye ri umbuní Anutu koro unipareyó meyowo ŋuro kasirayemo yuri qembe. Dokoro, \b \q1 “Anutuko uni eneŋo owéye hokoyoteŋgo ŋu \q2 yoriní umbuyote, \q1 quko uni eneŋo owéye ri umbuyote ŋu \q2 samaka-samaka tuwó yunoyote.” \m \v 6 Ŋunde ŋuro yeŋo iŋo-iŋoye re umbuya Anutu koro kusí quroko yuri. Eneŋo naruyómo ŋuno eneŋombo ye owéye hokoweya. \v 7 Anutuko yeŋo iŋoyote. Ŋunde ŋuro quhurí soso korowoyoteŋgo ŋu re kandímo ri qembe. \fig Laiyonko ki parámi teyote ŋunde qembe.|alt="Male lion" src="HK00046B" size="col" copy="Illustrations by Horace Knowles (c) The British & Foreign Bible Society 1954, 1967, 1972, 1995" ref="1PE 5:8" \fig* \p \v 8 Yeŋombo yeŋo koweye sopoya kondé sopo toŋeteyuri. Monimbu, saŋgiríye muko laiyonko\f + \fr 5:8 \ft “laiyon” ŋuko númbowe parámi ka, pusi qembe, quko wimbí moré, mití parámi.\f* ki parámi teyote ŋunde qembe. Naru rokóŋoro unipare yonewero uyare maheyote. \v 9 Quko ye iŋondutuworo kondé kaŋeya ene pitoyi. Dokoro ŋande iŋoteŋgo, Anutu koro unipare kumi, yeŋo topoye mira soso ŋuno yoroteŋgo, ŋundo ŋuya quhurí ŋunde naŋge korowoyoteŋgo. \p \v 10 Anutu ŋuko samaka-samaka tuwó soso koro hurí. Enendo neko yiriní Yesu Kristoko womoro Anutu koro sine parámiyómo suki-suki yorowaŋgo. Ŋunde ŋuro ye kowe surumí naru tukuni ta naŋge korowowaŋgo, ko imemoŋgo Anutu eneŋombo roŋgaru yerero, iŋondutuye towoní kondériní, wimbu yunoro, yoriní suki-suki yorowaŋgo. \v 11 Asa eneko naru suki-suki wimbí moré yote. Ŋu hamó. \s1 Mande weŋa qu \p \v 12 Nondo rukiso yerewero quro mande tukuni ta nakayáŋoro Anutu koro samaka-samaka tuwó\f + \fr 5:12 \ft “\fk samaka-samaka tuwó\ft ” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.\f* hamó ŋuro yesowoyoteno. Ŋuno kondé kaŋi. Asa sokome ŋa nakayáŋoteno, ko Sailas, neneŋo topone horé, ŋundo re yeno uyareweya. \p \v 13 Anutuko unipare yeya rokó yiriní Bapilon ŋuno yoteŋgo qundo naru meté ye yunoteŋgo. Naŋone, Mak, ene ŋuya naru meté ye yunote. \v 14 Ye soso kanata-kanata newonde meté yunoro epe yuŋguna-yuŋguna ti qembe. \p Ye soso Kristo quroyómo yoteŋgo quko ime yuri.