\id JHN - Yové Koĩni Vana \ide UTF-8 \h João \toc2 João \toc1 João \mt1 João \mt2 Joãone vana roapa nẽeti ivo yoã \c 1 \s1 Yové yorakéa ivo yoã \p \v 1 Txitavíanamã, mai shoviti vevo, “Vana” atõ aká ivo ayase.\f + \fr 1.1 \fr*\ft “Vana” ikíro wetsase ivoma, Jesus yoãrívi. \ft*\f* Aa Vanaro yora ikítõ ikí Yové Koĩnĩ nióti. Aaivo Vanaro Yové Koĩserívi. \v 2 Aatiã txitái avé niisrívi. \p \v 3 Aaivo vanãsho katsése shoviti. Wetsamẽsho askái shoviti ikí yama. \p \v 4 Awetima chinã ivo askásevi, anõse nioa. Aaivo awetima chinãro noke Yové Koĩ chinãmaiya, yora vakíchinĩ shokomaĩnõ amo oá keská. \v 5 Aaivo amoro vakíchi naóya, askámaĩnõ aaivo vakíchinĩro nametĩpá. \p \v 6 Askávai txipo Yové Koĩni yora wetsa yonomtá, ãwẽ anero João.\f + \fr 1.6 \fr*\ft Aaivo Joãoro morích akaya ivo.\ft*\f* \v 7 Aaro aaivo amo meki tsakaki yoãya, aská nĩkãsho “ave anõ anõvo”, iinã. \v 8 Askámaĩnõ aaro aaivo amomarívi, aavisi “ato meki ashõnõ”, iinã ãwẽ oyãtárvi. \v 9 Askámaĩnõ aatiã Jesus, amo koĩ, yora naóshokatsaya ivoro ma nokóya. \v 10 Aatiã atonĩ niomtá. Anõsho mai shavá shovitimẽkĩ, yorarasĩni onãma iyãtávo. \v 11 Ãwẽ yorarasĩ chinãpakei ãwẽ oámẽkĩ veyamtávo. \v 12 Askámaĩnõ yora anõ mekíki anõ akaya ivorasĩro, ãatõsevi ashõmtá, Yové Koĩni vake ato ayakekĩ. \v 13 Askái ãatõ vake atõ shoviro, yorã merama, Yové Koĩna ivo atõ pakéa. \p \v 14 Askái aaivo Vana yorakésho, nokenĩ niakei oyãtá. Aaro yora onis akayáse, anõpai vanaya akárvi. Ãwẽ Yové naó nõ oĩmtá, ãwẽ papana txiwásho. Aaro ãwẽ vake westíse. \p \v 15 Askámaĩnõ João morích akaya ivõ ato yoãshoayãtáro neská. “Naatsikĩ neská akĩ ẽ yoãvaĩvaĩa ivo ‘ea txipo oaya ivoro ea keskáma, ãatõro ea tavakéa. Aaro awesáma, ea ẽ vakenomase aapari nipawaya’, mato ẽ avaivainanã”, ato ayãtá. \p \v 16 Askásho aaivo Vana yora ikítõ ikí onis ikĩpa chinãyai, anõpai vanayái aká ãwẽ nimaĩnõ ãwẽna ashkãsho roapa ivo nõ tanávaĩvaĩa. \v 17 Esé vanaro Yové Koĩni Moisés eneshomaĩnõ ãatõ ato yosĩti. Askámaĩnõ onis ati chinã, anõpa ivo akáro Jesus Cristo, Yové Koĩni yonoa kakáyamẽsho oá. \v 18 Askámaĩnõ yora wetsãro Yové Koĩ ãwẽ oĩmarvi. Askámẽkĩ ãwẽ vake westítõse Yovéshósevi, noke oĩmaiya, ãwẽ papa txiwásho. \s1 João morích akaya ivõ Jesus ato yoãshoti ivo yoã \p \v 19 Naaivoro “neská”, ikĩ Joãone ato meki tsakaki yoãshoyãta ivo. Jerusalémnamã shokoya judeu vevokerasĩni Yové Koĩ ato vana ashõyavorasĩ, Levi ivovo aká ato aská akávo.\f + \fr 1.19 \fr*\ft Levi ivovoro Yové Koĩni shovõ mee ikí shokopaóyavo.\ft*\f* “‘Awesásho mĩ ikírkĩ’, akĩ noke nĩkãsho”, iinã atõ yonoatõsho João nokovaĩsho nĩkãvo. \p \v 20 Atõ aská aká pãtekékima meki tsakaki ato yoãshokĩ. “Earo Cristomarívi”, ato akĩ.\f + \fr 1.20 \fr*\ft “Cristo” ikíro “Yové Koĩni yonokatsa ivo kakáya.” \ft*\f* \p \v 21 Ãwẽ askámaĩnõ, “askáro, mia tsoará, mianã Eliasrá?” aovo.\f + \fr 1.21 \fr*\ft Eliasro Yové Koĩni vana teki akaya iti.\ft*\f* \p Atõ aská akatõsho, “ea aamarívi”, ato aoki. \p “Askáro, mianã Yové Koĩni vana teki akaya nõ manávaĩvaĩa ivorá?” aovo.\f + \fr 1.21 \fr*\ft Vevõtiã Moisésnĩ ato tanamati, “txipo Yové Koĩni vana teki akaya ivo ea keská okatsai”, iinã. \ft*\f* \p Atõ aská akátõsho, “ea aamásevi”, ikĩ ato revíoki. \v 22 Ãwẽ aská nĩkãsmẽinã, “mia tsoarkĩ askánã? Roakakĩ noke yoãsho, noke yonoyavorasĩ nõ yoãvaĩshotãnõ. ‘Eanã aatsikĩ’, mĩ ikí nõ nĩkãnõ”, akávo. \p \v 23 Atõ askámaĩnõ, “earo ãwẽ ikítõ ikiya”, iinã Isaías vanati ivo ato naroshokĩ. “‘Yora Ivo okatsai, vai roa ashõna’, ikĩ askata wenẽneshõ oii vanaya ea”, ato akĩ. \p \v 24 Aská ano shokoóaro fariseurasĩ, “nĩkãtana”, atõ akátõsho ato voayavorasĩ. \v 25 Askáki atovõse nĩkãóvo. “‘Ea Cristoma, Eliasma, Yové Koĩni vana teki akaya ivomásevi’, mĩ ikímẽkĩ, awesatõsho ato morích akí mĩ niárkĩ”, aovo. \v 26 Atõ aská akátõsho, “eãro ato ẽ morích akákarvi, askámaĩnõ mato nakosho niaya yoraro mato onãma. \v 27 Aaro ea txipo oaya, askámaĩnõ earo aa keskáma, ea ichnárvi”, ato akĩ.\f + \fr 1.27 \fr*\ft Gregõ vanaro “earo yora mee ishõi nishõ ãwẽ taríti neshéa ivo kochashoi niátõ ikítĩpá ea.”\ft*\f* \v 28 Askái atõ vanaro Betânianamãsho atõ iyãtá, “Jordão”, akĩ atõ anea waka okiri kesó, Joãone ato wakã morích avaivainanamãsho. \p \v 29 Askávai shaváma vesokaĩki João Jesusnẽ chinãvarãa oĩinã askái. “Oaĩ, Yové Koĩni txivo mashté, anõ itima ivõ atõ imaĩnõ roa akatsaiya.\f + \fr 1.29 \fr*\ft Aatiã judeurasĩni tanátiro, anõ itimatõ iinãro txivo maki aká, Yové Koĩni anõ mekia.\ft*\f* \v 30 Waa yoratsikĩ ẽ yoãvaĩvaĩnã, ‘ea txipo oaya ivoro ea keskáma, ãatõro ea tavakéa. Aaro awesáma, ea ẽ meránomase aapari nipawaya’, mato ẽ avaivainanã. \v 31 Easemẽkĩ Cristo ivo ‘aará?’ ikĩ ea tanama ikaikaichná. Askáshovísi rama ato ẽ morích akákarvi, anõsho Israel yorarasĩni ave tananõvo iinã”, ato akĩ. \p \v 32-33 Askávaíki meki tsakaki yoãoki. “‘Aará’, ikĩ ea tanama. Askámaĩnõ Yové Koĩni ea yonokiro, ‘ato morích atso. Yové Koĩni Chinã aa matxi tsaópakéi okatsai. Aská aaivo yorã, Yové Koĩni Chinã ato peshót amakatsa’, iinã ea tanamavai. Askái anõkaĩsa ẽ oĩvai. Naĩsho noma noyapakei oí ikítõ ikí, Yové Koĩni Chinã aa matxi tsaópakei oí. \v 34 Jesus aská oĩinãvísi, meki tsakaki mato ẽ yoãshoa, ‘aanã Yové Koĩni vaketsikĩ’, iinã”, ato akĩ. \p \v 35 Askávai shaváma vesokaĩatõ, João anosevi nioa, ãwẽ shokõkena yora ravevakĩnĩ. \v 36 Askái atonĩ nishõ, Jesus kawãa merainã “waaĩ, Yové Koĩni txivo mashté”, ato akĩ. \v 37 Ato aská akatõsho, Jesus kawãmaĩnõ atxõvaĩvo. \v 38 Atxõ atõ askávaĩmaĩnõ, Jesusnẽ txipokiri patákesho ato meravaíki, “awerá”, ato akátõsho “Rabipá, atonamãrkĩ mĩ niánã?” akávo. (“Rabi” Aramaicõ vanãsho akáro “yosin ikiya”.) \p \v 39 Atõ aská akatõsho, “neno oĩi voãna”, ato akĩ. Ato ãwẽ aská amaĩnõ atxõvaĩi atõ voo voa, yãtã 4 horanamãpáchta ãwẽ niánamã nokóvaĩsho ano avé shokokévo. \p \v 40 Aská avé kaiya wetsa Joãone ato yoãshoa nĩkãya ivoro André, Simão Pedrõ take. \v 41 Askávaíki, ãatõ kakĩ ãwẽ take meratachísho aská akĩ. “Messias nõ meraai”, iinã yoãshokĩ. (“Messias” Aramaicõ vanãsho akáro “Cristo”, Yové Koĩni yonoa ivo kakáya.) \p \v 42 Askáinã yoãshovaikĩ, Jesus niánamã ãwẽ take ewevaĩshoatõsho Jesusnẽ Simão oĩvaí “miaro Simão, Joãone vake askámẽkĩ rama mĩ anero ‘Cefas’ ikatsai”, akĩ. (“Cefas” Aramaicõ vanãsho akáro “shasho”, Gregõ vanãsho akáro “Pedro”.) \p \v 43 Askávai shaváma vesokaĩi “Galileianamã katãnõ”, iinã chinãvaĩi kashõ Filipe meraósho tanamakĩ. “Evé nitso”, akĩ. \v 44 Aaivo Filipero Betsaida yora, Andrénĩ Pedro anõ vaketi ivonamã. \p \v 45 Aská Filipenĩ Natanael meravaíki yoãoshokĩ. “Moisésnĩ nẽeti ivo esé vana yoãnanamã, Yové Koĩni vana teki akaya askásevi akĩ nẽeti ivo vananamã nõ nĩkãvaĩvaĩa ivo nõ meraai. Ãwẽ anero Jesus, Nazaré yora, Josepa vake”, akĩ. \p \v 46 Ãwẽ aská akatõsho, Natanaẽl revíki. “Nazaré keskáchtanamãsho aská roapa merásmarvi”, ãwẽ akátõsho Filipenĩ “oĩi kawã askáro”, akĩ tanamakĩ. \p \v 47 Askái Natanael tachikaĩa oĩinã Jesusnẽ “naatsikĩ Israel yora koĩ, yora chinã mekinã”, akĩ. \p \v 48 Ãwẽ aská akatõsho “atosho ea mĩ oĩyaikĩ”, akĩ ãwẽ nĩkãtõsho “Filipenĩ mia kenati vevo, figueira vaná teró mĩ niá mia ẽ oĩaikatá”, akĩ. \p \v 49 Ãwẽ askámaĩnõ Natanaẽl, “yosin ikiyá, mianã Yové Koĩni vake, Israel yorarasĩni kakáyatsikĩ”, akĩ. \p \v 50 Ãwẽ aská akátõsho “‘figueira teró mĩ niá ẽ oĩai’, iinã mia ẽ yoãshoatõsho ea mĩ anõ akárvirá? Ramaro tavákepa ivorasĩ mĩ oĩokatsa”, akĩ. \v 51 Askávai vanainaói. “Neskávere nĩkãtsoma. Naí shavá vepẽnavakĩmaĩnõ, Yové Koĩni yonoa yovérasĩ ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo matxi nerisho onenii voí, orisho onepakei veí aká mã oĩkatsa”, iinã arí yoãnai vanai. \c 2 \s1 Canánamãsho aĩyati ivo yoã \p \v 1 Askái 3 shavá tavákéa ivonamã, Galileia naki Caná shavánamã yora aĩyakatsíki. Aská Jesusnẽ ewaro ano rakáa. \v 2 Askái aĩyakatsiinã, Jesus ãwẽ shokõkenavonĩ ashõ tanãóvo. \v 3 Askáki saí ikĩ atõ aká ivo vinho keyókaĩmaĩnõ, ãwẽ ewã Jesus aská akĩ. “Vinho keyókaĩaivere”, akĩ. \p \v 4 Ãwẽ aská akatõsho ãwẽ ewamẽ eséyakĩ revíki. “Manáitso, wenároa. ‘Eanã aatsikĩ’, ikĩ ato ẽ oĩmati ivo shavá nokóma”, ikĩ revíki. \p \v 5 Ãwẽ askámaĩnõ ãwẽ ewã saí ikí vesoyavo ato tanamakĩ. “Mato ãwẽ yonoa keská akĩ ashõtsoma”, ato akĩ. \v 6 Aská ano atõ shokoa kesóro 6 chomo kãtxía, westíkase matákaro 100 litropáchta. Aaro judeurasĩni atõ arí tanátinĩ ikí, atõ awerasĩ, arí aká txoa ipawavo, anõ Yové tasati chinãsho. \p \v 7 Askáki Jesusnẽ saí ikí vesoyavo ato tanamakĩ. “Naa chomorasĩ wakapasha matá arína”, ato akátõsho matá matákachta apávo. \v 8 Atõ aská akĩ mashtemaĩnõse ato yonoóki. “Wakapasha ichtóchta weavai voshõ, ato saí imaya kakáyapari amatana”, ãwẽ akátõsho amavo. \v 9 Askáki ãatõ aaivo akĩ ã tanáa, ma vinhokéya. Aská akĩ “anosho oátserã”, ikĩ tanama askámaĩnõ vivarãyavõro tanasvo. Askásho aĩyakatsikiya ivo kenasho \v 10 tanamakĩ. “Wetsarasĩro txitáki vinho roaka ivo ato amapakemtsãwã. Askávai txiporo tanakõkimase atõ amaĩnõ vinho koĩkamase ivo ato amaomtsãwãvo. Askámaĩnõ miãro vinho roapa ivo mekekésho ramarvi ato mĩ amaai”, akĩ. \v 11 Askáti Galileia naki Canánamãsho Jesusnẽ txitáki ato yové ashõti. Aská akĩ ãwẽ mestẽ roapa ivo ato ãwẽ oĩmatõsho, ãwẽ shokõkenavõ anõ ayakétivo. \v 12 Askásho txipo Jesus ãwẽ ewa, ãwẽ takevo, ãwẽ shokõkenavo akánĩ Cafarnaumkiri kaí. Askái ano shavá ãtsapáchtai shokovo. \s1 Jesusnẽ Yové Koĩni shovo nakisho // ato poshakõti ivo yoã \p \v 13 Askávai txipo, judeurasĩ Páscoa saí itĩ atõ ikatsai omakaĩmaĩnõ Jesus Jerusalémnamã kaí. \v 14 Askáki Yové Koĩni shovõsho yorarasĩni txasho, txivo, noma akárasĩ yora atõ inãa nokovaĩki. Aská mesanamã tsaóa yorarasĩ kopímati katoshoaya oĩóki. \v 15 Askáinã anõ ato richkikatsiinã mayá rakáa ninivarãvaíki keyoki ato poshakõki, txivo, txasho akárasĩnĩ ashõ. Aská avaikĩ mesa anõ kopímati ato ãwẽ katoshoa ivorasĩ mewénivaíki ãwẽ ãpe ayakeáse, kopímati shashorasĩ maĩ reo reovaĩi. \v 16 Aská avaikĩ, yora noma inãyavo ato tanamakĩ. “Naa awerasĩ keyoki vivaĩtana. Aská aotsomároa. Ẽ papã shovoro anõsho awe inãmarvi”, ato akĩ. \v 17 Ato ãwẽ aská amaĩnõ vana neeakiri chinãvo, ãwẽ shokõkenavorasĩni. “Mĩ shovo anõ noípakĩ oĩsho ‘awesakĩkata ẽ tene teneikĩ’, ẽ iki”, itikiri chinãvo. \p \v 18 Atõ askámaĩnõ judeu vevokerasĩni Jesus nĩkãvo. “Tsoã mia yonoatõsho mĩ ikírá? Askáinãro yové wetsa ashõ noke oĩma. ‘Yové Koĩni yonoáse’, nõ inõ”, akávo. \p \v 19 Atõ aská amaĩnõ, “mã ase, askáro Yové Koĩni shovo mã txoyo amaĩnõ, eã shovimaoki 3 shaváchtase ẽ mashtekatsa”, ato akĩ. \p \v 20 Ãwẽ aská akatõsho, “naa Yové Koĩni shovo mee iki 46 vari taváki atõ mashtetimẽkĩ, miãro ‘3 shaváchta ẽ mashtea’, mĩ ikíkĩ”, akávo. \v 21 (Yové Koĩni shovõ ãwẽ vanamẽkĩ, arí yoãnái ãwẽ vanaa. \v 22 Aaro awesáma, Jesus vopivai weníkaĩoa txipo ãwẽ shokõkenavõ askái ãwẽ vanachna ivokiri chinãsho, vana neea, ãwẽ vanamtá aká ivo anõ ayakeyãtávo.) \p \v 23 Askái Jesus Jerusalémnamã nishõ, Páscoa saí ikinamãsho ãwẽ yové akarasĩ oĩinã ashkãsho anõ akávo. \v 24 Askámẽkĩ Jesusnẽro onãtakĩse oĩinã ato anõ akáma. \v 25 Yora wetsã “askái”, akĩ yoãshoamamẽkĩ arí atõ chinã tanaski. \c 3 \s1 Nicodemosnẽ Jesus merati ivo yoã \p \v 1 Fariseu yora ãwẽ ane Nicodemos ano niá. Aaro judeurasĩni kakáya. \v 2 Askáki ãatõ Jesus yamé chinãvaĩsho aská akĩ. “Yosin ikiyá, Yové Koĩni ato ave yosĩnõ iinã mia yonoa mia nõ tanasai. Askátõ mia tasama ivoro askárasĩ mia yové akatĩpá”, akĩ. \v 3 Ãwẽ askámaĩnõ. “Neskávere nĩkãtso. Yora vake pakéoma ivoro, Yové Koĩ kakáyai ãwẽ nimaĩnõ oĩtĩpá”, akĩ. \p \v 4 Awẽ askámaĩnõ Nicodemosnẽ nĩkãki. “Aweshõkata yora sheniwetsa vake pakéoikĩ? Arimẽse ã ewã shakĩ naki nanéikoóinã ãwẽ itirá?” akĩ. \p \v 5 Ãwẽ aská akatõsho, “neskávere nĩkãtso. Yora wakapashãsho pakéi, Yové Koĩni Chinãne pakéi, ãwẽ akáma ivoro, Yové Koĩ kakáyai ãwẽ nimaĩnõ eréikotĩpá.\f + \fr 3.5 \fr*\ft Wetsã chinãro wakapashãsho pakéa ivo yoãro, vake pakéa yoã, ioiro morích ikí yoã aká. Yové Koĩ Chinãne pakéa ivo askásevi, ãatõ ima ivo yoã. \ft*\f* \v 6 Yorã vake mĩ pakéro aaro yoranárvi, askámaĩnõ Yové Koĩni Chinãneshõ pakéaro Yové chinã viaya. \v 7 Askái ‘vake pakeótso’, ẽ imaĩnõ ‘awesármẽ’, ikĩ chinãroa. \v 8 Niwe arí shovi ikí, ãwẽ oi nĩkãnamtsãwa chinãtso, askámẽkĩ ‘atokirisho oí, atokiri kaíkĩ?’ ikĩ tanatĩpá. Aská keskáse Yové Koĩni Chinãmẽsho pakéa ivo yoraro”, akĩ.\f + \fr 3.8 \fr*\ft Jesus niwe tanái ã vanatiro niwe oĩnásmamẽkĩ ãwẽ shovĩatõsho oĩrívi. Aská keskáse yorã chinã vená ivo oĩnásmasevi, ãwẽ ikaikainakiri chinãosmasevi. \ft*\f* \p \v 9 Ãwẽ aská akatõsho, “aweshõ itirkĩ?” akĩ. \p \v 10 Ãwẽ askámaĩnõ Jesusnẽ revíki. “Mianã Israel yorarasĩ yosĩamẽkĩ, awesakĩ mĩ tanaimarakĩ? \v 11 Neskávere nĩkãtso. Nõ tanaya, nõ oĩya aká ivo meki tsakaki mato yoãshoamẽkĩ, mato anõ aosmasevi. \v 12 Naa mai shavapa nõ oĩkenarasĩ ẽ yoãmaĩnõ ea mato anõ akámaro, naí shavapa ẽ yoãkamaĩnõvísiro, ea mato anõ akáma ikatsai. \v 13 Aa naí shavapa kaiyaro ea westíse, ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo. Easevi arisho nipái oaya. \v 14 Aská, askata wenẽnamãsho Moisésnĩ iwi nitxĩsho mane rono yochĩ anõ ronõti, ari oĩsho ave keyómasnõvo iinã. Askásevi akĩ ea iwi mekóchkitinĩ ronõkatsavo. \v 15 Ea aská amaĩnõvo yora ea anõ akaya ivoro awetima ikitákatsa. \v 16 Aaro awesáma, Yové Koĩni yorarasĩmẽ noí noíkasho ãwẽ vake westíchtamẽkĩ yonoki, anõsho, ãwẽ vake anõ akaya ivorasĩro veímísivo, awetima ikitánõvo iinã. \v 17 Yové Koĩni ãwẽ vake yonoki, ‘yorarasĩ ato shavá amanõ’, ikĩ ãwẽ yonorívi, ‘enekima ato yostanõ’, ikíma. \v 18 Yora Yové Koĩni vake westíse anõ akaya ivoro yostátáma ikatsai, askámaĩnõ, anõ akãsma ivoro ma yostátáai. Aaro awesáma, anõ amísmasho ã ikí. \v 19 Yora yostátákatsaro neskátõsho ikí. Yorarasĩmẽ amo yora ikítõ ikí ma nokóyamẽkĩ noímaki vakíchise noívo, ichnávaĩi shokosho. \v 20 Yora ichnái niaya ivoro amo roamísmarvi. Askái nishõ, amo oĩkatsikíma, ãwẽ ichnákawã ivo oĩmísi iinã. \v 21 Askámaĩnõ yora Yové Koĩni anõka ivo chinãne ikí niayaro, amo chinãvarãya. Aaro awesáma, Yové Koĩmẽsho atõ ikírasĩ ave oĩnõvo iinã”, akĩ Jesusnẽ. \s1 Jesusnĩ João morích akaya ivo yoã \p \v 22 Askávai txipo, Jesus ãwẽ shokõkenavonĩ Judeia mainamã iovaĩóvo. Askái ano voshõ yorarasĩ morích akí nii, Jesusro. \v 23 Askámaĩnõ Joãonero waka itãtĩpá oĩinã ato askásevi akĩ morích aoki, Enomnamã, Salim orakamasho. Askái ano ã nimaĩnõ, yorarasĩni “nõ inõ”, iinã chinãvaĩvaĩvo. \v 24 (Aská aatiãro João kepóma.) \v 25 Aská Joãone shokõkena wetsarasĩ judeu wetsanĩ vatxinanãi, anõ Yové tasati chinãsho txoa ikimẽsho. \p \v 26 Askávai txipo ãwẽ shokõkenavõ voshõ João aská akávo. “Yosin ikiyá, Jordão okiri kesó yora mivé niá ivai ivo, mĩ yoãvai ivonã, ãatõ yorarasĩ ato morích akakatá. Aase ashkãsho chinãvaĩvaĩaivo”, akávo. \v 27 Atõ askámaĩnõ Joãone ato revíníki. “Yora Yové Koĩni ashõasho ikírvi. Ãwẽ aská ashõma ivoro askái shovitĩpá. \v 28 ‘Earo Cristomarívi, Yové Koĩni “aa vai roa ashõta”, iinã ã oti vevo ea yonomtá’, ikí ẽ vana mã nĩkãvaĩvaĩkatá. \v 29 Yorarasĩ ashkãsho chinãvaĩvaĩmaĩnõ, ea Jesusmẽ mekíi awesatõrvi iki ea. Aĩya aská chinãtso. Aa aĩvoro aa oĩkatsikiya ivonárvi. Askámaĩnõ oĩkatsikiyatõ avé takéa ivoro anõ naíma. Manái nishõ ãwẽ oá nĩkãi, ãwẽ oi nĩkãi akí anõ mekítirívi, chinãtso. Askái niátõ iki ea. \v 30 Ãatõ ea tavakétikĩ ẽ iki, earo keyópakekaĩsnõ. \v 31 Askávaíse, aa matxisho oaya ivoro noke ashkã akĩ viakéayarívi. Askámaĩnõ naa mai shavapa yoraro maĩ awerasĩmẽchta vanayai niárvi. \v 32 Aská matxisho oayatõ ãwẽ oĩya, ãwẽ nĩkãya aká ivo meki tsakaki ato ãwẽ yoãshoasmẽkĩ anõ akama ikívo. \v 33 Askámaĩnõ anõ akaya ivoro ‘Yové Koĩ anõserívi’, ikĩ ato oĩmaiya. \v 34 Aaro awesáma, Yové Koĩni yonoa ivo, ãwẽ vana yoãi niaya, Yové Koĩni Chinã yora akátõ akĩ wachíkima yonoshoaya. \v 35 Ãwẽ Papa vakemẽ noíkasho, keyokise eneshoa, ãwẽ chinãtõ ‘ave inõ’, iinã. \v 36 Askásho ãwẽ vake anõ akaya ivoro awetima ikitákatsa. Askámaĩnõ, ãwẽ vake veyãkãya ivoro awetima ikitatĩpá, Yové Koĩni enekima yostaya”, ato akĩ, Joãone. \c 4 \s1 Jesus Samaria shavonĩ vanati ivo yoã \p \v 1-3 Askái fariseurasĩni “Jesusnẽ ato morích akí, ãwẽ shokõkenavo merai akĩ João aká ivo tavakepáai”, ikí nĩkãvo. (Askámẽkĩ morích akayaro Jesusmarívi, ãwẽ shokõkenavorívi.) Aská akĩ fariseurasĩni nĩkãvo tanainã Jesus Judeianamãsho kaí arimẽse Galileianamã iokaĩói. \v 4 Askái ãwẽ anõ kaa vairo Samaria maĩ paíkaĩa. \v 5 Askái ano paíkaĩi Sicarnamã nokói, Jacopa ãwẽ vake José ãwẽ inãti ivo mai orakama. \v 6 Ano vaná wakapasha Jacopa pokĩti ivo tsaóoa. Askái vari matxiinakatsímaĩnõ Jesus yomeinã aa tava tsaókawãi. \v 7 Ano tsaósho ãwẽ oĩa, Samaria shavo wakapasha vinõ iinã tachikarãmaĩnõ Jesusnẽ “wakapasháchta ama ea”, akĩ. \v 8 (Askámaĩnõ ãwẽ shokõkenávoro cidadenamã piá vinõ iinã ma voáyavo.) \v 9 Ãwẽ aská akatõsho, aĩvõ revíki. “Awesakĩ wakapashã ea mĩ yokáarkĩ? Miaro judeu yorarvi, earo Samaria shavo noke avévakĩrívikata”, akĩ. (Aaro awesáma, askái ãwẽ vanaro judeu yorarasĩ Samaria yorarasĩnĩ ranĩnanãyavósho atõ ikí.) \v 10 Askái ãwẽ vanamaĩnõ Jesusnẽ revíníki. “Yové Koĩni mia ashõkatsiki ivo tanai, ‘tsoarkĩ wakapashã ea yokáyanã’, ikĩ chinãi avaikĩ, wakapasha ea mĩ yokámaĩnõro, aská, awetima wakapasha mia ẽ inãkeãai”, akĩ. \p \v 11 Ãwẽ aská akatõsho “‘awetima wakapasha’, mĩ yoãnã atonamã mĩ weakatsikírkĩ? Mia anõ weati yamakatá, naa vaná waka okervi aká. \v 12 Mia nokẽ sheniwetsa Jacó keskapárá? Ãatõ naa vaná waka noke ashõti. Aa, ãwẽ vakerasĩ, ãwẽ inárasĩ aatíisho apawavo, naa wakapasha”, akĩ. \p \v 13 Ãwẽ aská akatõsho “naaivo wakapasha akayaro wakapashã vetsai enétĩpá, \v 14 askámaĩnõ, wakapasha eã ẽ inãa ivo ashõro txipokiríchta vetsaotĩpá. Aaro awesáma, aská ivo ashõro, ene vero ikítõ ikí ãwẽ chinã naki tsaósho, awetima akatsai”, ãwẽ akátõsho \v 15 “naaivo wakapasha ea ama askáro. Aa avai, ea wakapashã vetsama tanainã neno ea weai õo õma ikatsai”, akĩ. \p \v 16 “Askáinãro mĩ vene eweta, iokarãnoshõ”, akĩ. \v 17 Ãwẽ askámaĩnõ, “ea venemarvi”, ãwẽ akátõsho “‘venema’, mĩ ikí, anõse. \v 18 5 vene ma mĩ eneya, rama mĩ avé niá ivoro mĩ venemarívi. Anõkai mĩ vanai”, akĩ. \p \v 19 “Mã! Ramaro mia ẽ tanaai. ‘Askákatsa’, ikĩ vevo oĩsho yoãya ivo mia. \v 20 Nokẽ shenirasĩni waa ‘Gerizim’ rakáa ivo matopashõ Yové Koĩ ravipaóvo, askámẽkĩ mato judeurasĩni yoãkiro ‘nenomarívi, Jerusalémnamãrvi Yové Koĩ ravia’, ivaivainavo”, akĩ. \p \v 21 Ãwẽ askámaĩnõ “aĩvaké, rama omakaĩi neskákaĩkatsavere, ẽ yoama. Ẽ papa Yové Koĩ raviro, naaivo matónamãchta, Jerusalémnamãshochta aká ravima ikatsaivo. \v 22 Mato Samaria yorarasĩro tanamasmẽkĩ mã ravirívi, askámaĩnõ nõ tanaai nokẽro. Aaro awesáma, awetima akaya ivo yoraro judeurasĩmẽsho oárvi. \v 23 Askámẽkĩ ravia shavá omakaĩma, ma nokóai. Anõpakĩ ravikatsiki ivorasĩro, Yové Koĩni Chinãne ato imatõsho ẽ Papa anõpakĩ ravikatsavo. Neskárasĩrvi ãwẽ chinãshoa ẽ Papã. \v 24 Awesáma aaro, Yové Koĩro Yovérvi, askásho aa raviavõ, ãwẽ Chinãne imatõsho anõpakĩka atõ raviti roaka”, akĩ. \p \v 25 Ãwẽ askámaĩnõ, “Messias okatsai ẽ tanasai. Ãatõ oshõ keyoki roakakĩ noke yoãshoi okatsai”, akĩ. (“Messias” Gregõ vanãsho akáro “Cristo”.) \p \v 26 Ãwẽ aská akatõsho, “eanã aasekatá Messiasnã, neskái mivé vanayanã”, akĩ. \p \v 27 Ãwẽ askánamãshóse ãwẽ shokõkenavõ tachivarãki “awesainã aĩvonĩ ãwẽ vanarkĩ? Wetsakarkĩ”, ikĩ chinãvo, askámẽkĩ wetsã “mĩ aweskárkĩ?” ikí, “awesainã avé mĩ vanarkĩ?” akáma ikívo. \p \v 28 Anoshóse aĩvõ ãwẽ chomo anose tsaõvai kashõ ãwẽ shavánamã yorarasĩ tanamai kakĩ. \v 29 “Ẽ ikaikainarasĩ katseki ea yoãshoayanã tsoarkĩ oĩi voãna. ‘Naanã Cristo, kakáya nõ manávaĩvaĩa ivorá?’ ẽ iki”, ato akĩ. \v 30 Aská nĩkãinã yorarasĩ poshóvarãi, “nõ oĩnõ”, iinã. \v 31 Atõ askávarãmaĩnõ anosho ãwẽ shokõkenavõ Jesus aská akávo. “Yosin ikiyá, naachta pirí”, atõ akátõsho \v 32 “piáro ayase, mã oĩma ivo”, ato akĩ. \p \v 33 Ãwẽ askámaĩnõ arímamẽ vanavo. “Yora wetsãmará ma piti vishõvarãaikĩ?” ikívo. \p \v 34 Atõ askámaĩnõ Jesusnẽ ato aská akĩ. “Eã ẽ pitiro ea yonoyatõ chinãnese ishõi, ea ãwẽ yonoa ivo mee iti mashteshói ẽ aká. \v 35 ‘Nenosho kaí, 4 oshenamã piti ikaĩmaĩnõ nõ tovakatsa’, mato imíska. Askámaĩnõ yorarasĩro waa shokoaĩ. ‘Piti ikaĩatõ ma ikivo, tovati roaka’, iinã mato akátsikĩ. \v 36 Aská akĩ tovaya ivoro ma kopítáai. Ãatõ tovaa ivoro anõsho yorã chinã awetima ikitáti. Aská aa piti vanaya, tovaya akánĩ mekívakĩkatsavo. \v 37 Askáinã anõi atõ vanarívi ‘vanaya wetsarvi, tovaya wetsarvi’, amískavo. \v 38 Piti matõ mã vanama ichĩmẽkĩ ‘tovatsoma’, ikĩ mato ẽ yonoa. Yora wetsarasĩni meechnárvimẽkĩ, ano voshõ mã tovãkãai”, ato akĩ. \p \v 39 Askáinã Samaria shavõ “ẽ ikaikainarasĩ keyoki ea yoãshoa”, ikí nĩkãinã ano shavapa shokoyavõ ashkãsho Jesus anõ ayakeávo. \v 40 Askáinã Jesus chinãvaĩsho “nokenĩ nii kawã”, atõ akátoshõ shavá ravévakĩkase tavái atonĩ nii. \v 41 Askáki anosho ã vana nĩkãinã yora ravétõ anõ ayakeóvo. \v 42 Askáinã aĩvo aská akávo. “Vevo mĩ yoãmaĩnõ mia nõ anõ avai, askámaĩnõ ramaro nokẽ noríka nĩkãsho nõ anõ aoai. ‘Yora ashkã akĩ shavá amayáse’, ikĩ nõ tanaóai”, akávo. \s1 Jesusnẽ aaivo maĩ kakáyã shokõkenatõ vake roa ashõti ivo yoã \p \v 43 Askávai shavá ravévakĩ nivai Galileianamã iokaĩi. \v 44 (Aaro awesáma, “Yové Koĩni vana teki akaya yoraro ãwẽ maĩ eséyamísmavo”, ikĩ yoãvai.) \v 45 Aská akĩ ãwẽ yoãvaimẽkĩ, Galileianamã ãwẽ nokókaĩmaĩnõ ano shokoyavo anõ mekívo, Jerusalémnamãsho Páscoa saí ikinamãsho ãwẽ yové akárasĩ atõ oĩvaikiri chinãsho. \v 46 Askávai Galileia naki Canánamã iokaĩi, wakapasha vinho ãwẽ ayakechĩanamã. Ano nokókaĩmaĩnõ, aaivo maĩ kakáyã shokõkena yora, Cafarnaumnamã niaya, ãwẽ vake isĩ tenemaĩnõ, \v 47 “Jesus Judeianamãsho oí, Galileianamã nokói oa”, ikí nĩkãinã chinãvaĩsho tanamakĩ. “Ẽ vake isĩ teneai, vopikatsiki. Ea oĩshoi kawã”, akĩ. \p \v 48 Ãwẽ aská akatõsho, “yové akárasĩ oĩinãkachta mã anõ akárvi”, ãwẽ imaĩnõ \v 49 nĩkãnióki. “Yora Ivó, rayákawã, ẽ vakẽ ea enemísi”, akĩ. \p \v 50 Awẽ aská akatõsho “kao roase. Mĩ vake vopima ikatsai”, ãwẽ akátõsho Jesusnẽ vana anõ avaini kaí. \v 51 Askákaĩi ãwẽ kamaĩnõ, vai potxinishõ ãwẽ mee imarasĩni veyatachísho yoãshoávo. “Mĩ vake roasevere”, akĩ yoãshoávo. \p \v 52 Atõ aská akĩ yoãshoatõsho ato nĩkãki. “Vari awetia roavaí?” akĩ ã nĩkãtõsho, “shaváma vari keshkãkémaĩnõ 1 horanamã yoná ipávai”, akávo. \v 53 Aská akĩ atõ yoãshomaĩnõ anosho ã papã chinãki “vari aatiástserã Jesusnẽ ea tanamavainã. ‘Mĩ vake roase ikatsai, vopima ikatsai’, ea ãwẽ avainã”, ikĩ chinãki. Askáki anosho ãwẽ wetsamavorasĩni ashkãsho Jesus anõ ayakeávo. \v 54 Askámtá, Jesusnẽ yové aoa wetsa, Galileianamã Judeianamãsho ãwẽ kaa txipo. \c 5 \s1 Jesusnẽ ma nii enéya yora roa ati ivo yoã \p \v 1 Aská txipo, Jerusalémnamãsho judeurasĩ atõ saí imaĩnõ Jesus oĩnõ iinã kaí. \v 2 Ano Jerusalém naki “Txivõ Ikoti”, atõ aká ivonamã orakama waka rakáa, Hebraicõ akáro “Betesda.”\f + \fr 5.2 \fr*\ft Ane wetsaro Betsaida.\ft*\f* Ano paró repã ikitáya 4 iyaketã, naki shatévakĩa. \v 3 Aská ano isĩ teneyavo kãtxía, veshoyavorasĩ, txãtorasĩ, ma nii enéyavo aká.\f + \fr 5.3 \fr*\ft Gregõ vana wetsã teki akĩ wicharo “wakapasha tsĩki ikí manávo”, ikí neea.\ft*\f* \v 4 [Askái askatase ano õo õmamẽkĩ, yonótaya yovepa, okĩ aaivo waka tsĩki amíska. Tsĩki ivai ãwẽ enépakémaĩnõ, isĩ teneya wetsase, aapari naki ãwẽ pakékaĩáse, roamtsãwã].\f + \fr 5.4 \fr*\ft Naaivo versículonamã, Gregõ vana wetsa teki akĩ wichama itivo, venápáro aya. \ft*\f* \p \v 5 Aská ano isĩ teneya wetsa ramama ãwẽ rakáináti, 38 vari. \v 6 Askánamãsho Jesusnẽ vari aatíi isĩ tanai ãwẽ rakáa onãtakĩ oĩinã meratachísho, “mia roakatsiraí?” ãwẽ akátõsho, \v 7 “Yora Ivó, ẽ roakatsikísmẽkĩ tsoãkata ea ewevaĩkĩ, waka tsĩki imaĩnõ? Ãwẽ tsĩki imaĩnõ kakatsiinã ẽ atimamaĩnõse wetsarasĩni vevo para ivaĩki ea mashkãvaĩvaĩvo”, akĩ. \p \v 8 Ãwẽ aská akatõsho Jesusnẽ “weníiná. Mĩ anõ vekásho rakáti vivai kochikawãta”, \v 9 iinã ãwẽ aská akanamãshóse, rateise isĩ roavaí, ãwẽ anõ rakáti vivai nivetaníi. Ãwẽ aská atiro sábado shavapa. \v 10 Askái aaivo yora ãwẽ anõ rakáti vivai ãwẽ nimaĩnõ, judeu vevokerasĩni oĩvaíki aská akávo. “Rama anõ tenea sábado shavásho askátimamẽkĩ, mĩ anõ rakáti mĩ kawivaĩai”, \v 11 atõ akátõsho ato revíi vanai. “Yora ea roakaitõvísi ‘mĩ anõ rakáti vivai kochikawãta’, iinã ea ãwẽ yonorívi”, ato akĩ. \p \v 12 Ãwẽ askái vanamaĩnõ, “tsoa yorará, mia aská akĩ yonoyanã?” akávo. \v 13 Askámẽkĩ ãatõ tanaómasevi, aa yora ãwẽ isĩ roa akaya ivo. Aaro awesáma, ano yora ãtsa aya, Jesus ma kaayásevi aká. \v 14 Askávai txipo Yové Koĩni shovonamãsho Jesusnẽ meratachísho aská akĩ. “Oĩ, mia ma roai. Txipokiri anõ itimatõ ioroa, isĩ wetsa tavákepatõ mia iomísi”, akĩ. \v 15 Ãwẽ aská aka kashõ judeu vevokerasĩ ato yoãshoi kakĩ, “Jesustsikĩ, ea roa avayanã”, iinã. \v 16 Aská sábado shavapa yora ãwẽ aská aka oĩinã judeu vevokerasĩni Jesus meskoi shovivo. \v 17 Atõ aská akatõsho Jesusnẽ ato tanamakĩ. “Ẽ papa mee iti tenesma, ea askásevi mee iti teneósmasevi”, ato akĩ. \p \v 18 Jesus askái vanamaĩnõkavísiro judeu vevokerasĩni ranokasmaki yamamakatsíkavo, sábado shavapa yora ãwẽ roa avai westímẽshoma, “Ẽ papa Yové Koĩ”, iinã ato ãwẽ yoãoshoatõsho “‘ea aa keskásevi’ iki”, ikĩ chinãshoávo. \p \v 19 Atõ askámaĩnõ, Jesusnẽ ato aská aoki. “Neskávere nĩkãtsoma. Ãwẽ vakẽ arí akátĩpárvi, ãwẽ papa ikí oĩsho ikiyarívi. Aaro awesáma, ẽ papã aká keskásevi ea aoyarvi. \v 20 Papa enõ noíkasho, ẽ akárasĩ katseki ea oĩmaiya. Roa tavákepa ivorasĩ ea ãwẽ oĩmamaĩnõ, ‘roakarkĩ’, ikĩ chinãsho mã oĩkatsa. \v 21 Ẽ Papã vopiyavorasĩ ato wenímatõsevi akĩ ea askásevi aoya, yora erí ẽ kavẽa ivorvi. \v 22 Aská ẽ paparo anõ itimatõ atõ imaĩnõ ‘awesatiraki oĩnõ’, ikĩ chinãsmarvi. ‘Ẽ vakẽ ato ave aská anõ’, iinã ea ãwẽ nitxĩa. \v 23 Aaro awesáma, ẽ papamẽ eséyatõsevi ikĩ enõ ave eséyaónõvo. Wetsase enõ eséyama ivoro, askásevi akĩ ẽ papamẽ eséyaóma. Ãatõ yonorívi ea. \v 24 Neskávere nĩkãtsoma. Neská akĩ ẽ vana nĩkãi, ea yonoya anõ akí akayaro, ma awetima ikitáya, yostáma ikatsai. Veítĩpá, ma awetimaya. \v 25 Neskávere nĩkãotsoma. Vana nĩkãyamai vopisho ikítõ ikiyavorasĩni Yové Koĩni vakẽ oi atõ nĩkãkatsa shavá omakaĩma, ma nokóai rama. Aská akĩ nĩkãyavorasĩro awetima ikitákatsavo. \v 26 Ẽ paparo wenímaiyashõ, ‘ẽ vake ẽ ikítõsevi ikí ave nionõ’, iinã ea nitxĩki. \v 27 Ẽ papã ‘awesatiraki ato ave chinãshonõ’, iinã ea nitxĩoki, ea Yorã Vakesho. \v 28 Aská nĩkãinã ‘awesárkĩ?’ ikĩ chinãtsomároa. Aaro awesáma, neská ivo shavá omakaĩai. Vopiyavorasĩ ãwẽ oi nĩkãinã \v 29 weníokatsavo. Anosho roai shokopaóyavorasĩro awetimasho shokokatsavo, Yové Koĩnĩ. Askámaĩnõ ichnái shokopaóyavorasĩro yostákatsavo. \v 30 Ẽ erí chinãne ikí ‘neskáti roaka’, ikĩ ẽ akámarívi. Ẽ papã chinã nĩkãshovísi ‘yorarasĩ ẽ awesavevakĩtiskárki oĩnõ’, ikĩ ẽ chinãrívi. Aaivoro mekika, erí chinãne ikíma, ẽ papã ea yonoatõ ikísho. \v 31 Ea erí yoãnai neská vanã ẽ ikíro nokẽ tanátikiri chinãsho ea mã anõ akĩ chinãshoatĩpá. Aaro awesáma, yora ravésho yoãro anõkase, westítõ yoãro anõ akatĩpá. \v 32 Askámaĩnõ yora wetsã ea yoãki ‘aa aská’, ikĩ anõpakĩse ea ãwẽ yoãrívi. \v 33 ‘João nĩkãtsoma’, iinã yorarasĩ mã yonoshochĩa. Aaro meki tsakaki ea yoãya. \v 34 Askámaĩnõ yora ea yoãya ivomẽ ea tsakáma, askámẽkĩ ‘anõ ashõ ave awetima ikitánõvo’, iinã Joãone ea yoãti ivorasĩ mato ẽ yoãshoárvi. \v 35 Joãoro amo ketimésho naóya ikítõ ikí. Inokamase mã anõ mekíchná. \v 36 Ea ãwẽ yoãtiro mekikase. Askámaĩnõ ẽ papã ‘askátso’, iinã ea yonomaĩnõ ẽ yové akarasĩ Joãone yoã tavaai. Anõsho yorarasĩni ‘anõse, ẽ papa Yové Koĩni yonoáse’, ikĩ ea chinãshoavo. \v 37 Ea yonoyatõ ẽ papã meki tsakaki ea yoãomtsãwasevi. Matõro ãwẽ oi nĩkãma, mã oĩmasevi akárvi. \v 38 Ãwẽ vana mato toĩma, ãwẽ yonoa mã anõ akamashõ. \v 39 Vana neea ivo vana oĩsho mato yosimtsãwa, ‘anõ awetima ikitáti neetserã’, ikĩ chinãsho. Askámẽkĩ ease ãwẽ yoãrívikatá. \v 40 Askámẽkĩ ‘awetimai ninosho’, iinã ea mato chinãvarãvarãsma. \v 41 Yorã raviki ‘roakarkĩ’, ikíkiri ea oĩsma. \v 42 Mato onãtakĩse ẽ oĩai, Yové Koĩmẽ anõpakĩka noísho mã shokomarvi. \v 43 Earo ẽ papã chinãneshõ ẽ oámẽkĩ ea mato anõ akáma. Askámaĩnõ wetsa ãwẽ arí chinãne ikí oaya ivoro mã anõ akenkeãai. \v 44 Yorã mato raviakiríse mato chinãmtsãwa, Yové Koĩniro ‘awesakĩrmẽ’, noke chinãshoĩ imísma mato. Askásho mã ikítsikĩ, ea mato anõ ayakeatĩpánã. \v 45 Eamarívi ẽ papa veyósho mã anõ itimatõ ikírasĩ yoãkatsaya. Mã anõ txipoa yora Moisésnĩrvi mato akatsai. \v 46 Aaro awesáma, aa mã anõ akáro, ea askásevi akĩ mã anõ aokeãai. Easerívi ãwẽ wichashoti. \v 47 Askásho ãwẽ wichatikiri vana mã anõ akámaro, aweshõkata ẽ yoã vana mã anõ aoikĩ?” ato akĩ. \c 6 \s1 Paõnĩ yapa ivo yoã \p \v 1 Askávai txipo Jesus Galileia iã, ãwẽ ane wetsa Tiberíades atõ akánamã pokevaĩi kaí. \v 2 Yora westíma atxõvaĩvo, yové akí isĩ teneyavo roa akí ãwẽ aká oĩinã. \v 3 Askái Jesus ãwẽ shokõkenavorasĩnĩ mató chinãnii voshõ ano kãtxívo. \v 4 Aatiã judeurasĩ anõ saí ikatsi shavá Páscoa ivo omakaĩchta. \v 5 Askáki Jesusnẽ patáinásho yora westíma veá oĩinã Filipe tanamakĩ. “Naa yorarasĩ atonamã pão merasho ato nõ pimakatsã?” akĩ. \v 6 Jesusnẽro ãwẽ akatsai tanasmẽinã “Filipenĩ awesakĩ ea revíkatsíki nĩkãnoshõ”, iinã ãwẽ aká. \v 7 Ãwẽ askámaĩnõ Filipenĩ revíki. “Kopímati 200 prata\f + \fr 6.7 \fr*\ft Aatiã aaivo kopímatĩ anero “denário”, shavá westíkase tanáti anõ viá ivo.\ft*\f* noke ayaro pãochta ato nõ inãpakemẽkĩ anõmasevi iokeãai”, \v 8 ãwẽ imaĩnõ ãwẽ shokõkena wetsa Simão Pedrõ take André askái vanai. \v 9 “Naa vake wetsa, 5 pão cevada, yapa ichtóchta ravévakĩ aká aya. Askámẽkĩ yora naatíika aatíichta anõtĩpá”, akĩ. \v 10 Ãwẽ aská akatõsho Jesusnẽ “‘yorarasĩní, setépakéna’, ato arína”, ato akĩ. Aská aaivo matónamãro wasise rakáa. Ano shokoya venerasĩkase tanatáro 5000namãpáchta. \v 11 Askánamãsho Jesusnẽ pão viakevaikĩ Yové Koĩ tanamavaikĩ kãtxíyavorasĩ ato inãpakevaíki yapa ato ãwẽ askásevi aoa ashkã yanivo. \v 12 Askái pivai atõ enévãmaĩnõ Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo tanamakĩ. “Ãwẽ teshéarasĩ ichnámísi, roa arína”, ato akĩ. \v 13 Ãwẽ askámaĩnõ 5 pão cevadamẽchtasho teshéa ivo atõ kãtxikéa 12 kokí matá ikí. \p \v 14 Aská Jesusnẽ yové aka aská oĩinã, “naatsikĩ ‘Yové Koĩni vana teki akaya naaivo mai shavapa nipái okatsai’, nõ ivaivainanã”, akávo, ano shokoyavõ. \v 15 Atõ askámaĩnõ, Jesus anoshose akirishõ “aa nõ kakáyamanõ”, ikĩ chinãshokatsikívo tanainã, arimẽse matopa aríchta iokaĩói. \p \v 16 Askávai yãtakawãmaĩnõ Jesusnẽ shokõkenavo Galileia iãnamã voshõ \v 17 nõtĩ keyónivaí, Cafarnaumkiri voávo. Aská vakíchikawãmẽkĩ Jesusro tachima. \v 18 Askánamãshóse, niwe mestẽkatõ tachikarãki iã tsĩki avarãki. \v 19 Atovo winávaĩi voí nakivaĩki 5, 6 quilômetros akánamãpáchtasho atõ oĩa Jesus oí, waka matxi kochikarãi nõti chinãvarãki. Aská ãwẽ shokõkenavo rakévo oĩinã, \v 20 “rakétsomároa! Eavere”, ato akĩ. \v 21 Askái Jesusmẽ mekívaíki nõtĩ nanenivai voí, inói nokói voáma ikívo, atõ chinãvaĩanamã. \s1 Jesus “ea awetima pão”, iti ivo yoã \p \v 22 Askávai shaváma yorarasĩ iã okiri kesó shokovãyavorasĩni “Jesus aweshõ pokékaĩkĩ? Nõti westísemẽkĩ ãwẽ shokõkenavonĩ kaama, aríse vovaivotserã”, ikĩ chinãvo. \v 23 Atõ askánamãsho yora ravé Tiberíadesnamãsho nõtĩ veayavo nokói veávo, Jesusnẽ Yové Koĩ tanamavaikĩ yora westíma ato ãwẽ pimavai orakama. \v 24 Aská ano Jesus itimai shokoyavorasĩ aa, ãwẽ shokõkenavo aká yama oĩinã nõtĩ setépakevai iovaĩvo, Cafarnaumnamã Jesus merakatsiinã. \v 25 Askávaĩi vokĩ iã okiri kesó Jesus niá meratachísho “yosin ikiya, awetiã neno mĩ nokóaikĩ?” akĩ nĩkãvotõsho \v 26 ato revíki. “Neskávere nĩkãtsoma. Pão mato ẽ pimavaitõsho ea mã itimárvi. Ẽ yové akarasĩ tanaki ea mã akámarívi. \v 27 Neno aaivo pitiro ichnárvi. Aaivokiri chinãtsomároa. Awetima akaya ivokiri chinãtsoma. Aaivo chinã ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivõ mato inãkatsa. Aaro awesáma, ẽ papa Yové Koĩni chinãnevísi ẽ akõvaĩrívi”, atõ akĩ. \p \v 28 Ãwẽ askámaĩnõ “‘awesátsoma’, iraí Yové Koĩnã?” ikĩ revívotõsho, \v 29 “aaro aská. Ãwẽ yonoya ivo ea yoí ‘anõ arína’, iki”, ato akĩ. \p \v 30 Ãwẽ askámaĩnõ atovõ “askáinãro, yové ashõ noke oĩma.\f + \fr 6.30 \fr*\ft Neno askái atõ vanaro, “yové aka wetsa noke oĩma”, iinã atõ ikí. Aaro awesáma, askásevi akĩ Moisésnĩ pão atõ wetsamavorasĩ pimapaoásho, ari chinãsho “ichnárvi”, iinã anõ akama ikívo.\ft*\f* Mĩ aská aka oĩvaikirívi mia nõ anõ anõ. Awesáivo mĩ akatsai? \v 31 Vana neea ‘naĩsho pão para ashõ ato pimapaóa’, iti vana keskátõ ikí nokẽ shenirasĩni askata wenẽnamãsho maná pipawavo”, atõ amaĩnõ, \v 32 Jesusnẽ ato revíki. “Neskávere nĩkãtsoma. Moisésmarívi aa ivo pão naĩsho ato inãpaóya, ẽ papã atirvi. Rama askásevi, pão koĩ mato inãyaro aasevi. \v 33 Aaro awesáma, pão ãwẽna ivoro naĩsho nipái oshõ ato awetima akatsaiya yora”, akĩ ato yoãshokĩ. \p \v 34 Ãwẽ askámaĩnõ, “Yora Ivó, aaivoka noke inãvaĩvaĩtso askáro”, atõ akátõsho, \v 35 Jesusnẽ “easetsikĩ awetima ivo pãonã. Ea chinãvarãya ivoro shopĩ tanaóma, ea anõ akaya ivo txipokiri wakapashã vetsa aoma aká ikatsai. \v 36 Askámẽkĩ ‘ẽ yové akarasĩ oĩsmẽinã ea anõ ayamai mã tapikasai’, mato ẽ avaitĩ. \v 37 Askámaĩnõ ẽ papã ea inãa yorarasĩro ea chinãvarãmaĩnõvo, ea ato ichnama ikatsai. \v 38 Aaro awesáma, naĩsho oshõ ‘erí chinãne inõ’, iinã ẽ oámarívi. Ẽ papã ea yonoa ãwẽ chinã mashtéshonõ iinã ẽ oárvi. \v 39 Askáinã ea yonoyatõ chinã neská. ‘Ato veímáma, keyókaĩa shavapa ashkã akĩ ato wenímaóti’, ikĩ ea chinãshokĩ. \v 40 Ãwẽ chinãro awesáma, yorarasĩ ãwẽ vake oĩsho anõ akayavorasĩro awetima ikitákatsavo. Keyókaĩa shavapa ato ẽ wenímaókatsa”, ato akĩ.\f + \fr 6.40 \fr*\ft Keyókaĩa ivo shaváro neská. Yorarasĩ weníomaĩnõ, Jesusnẽ “awesavevakĩtiskárki”, ikĩ ato kavẽpakékatsa. \ft*\f* \p \v 41 Ãwẽ askái vanamaĩnõ judeu vevokerasĩ arímamẽ Jesuski vanavo, “ea naĩsho oá ivo pão”, ãwẽ ikí vanaa nĩkãinã. \v 42 “Naa Jesusnã Josepa vakemarívira? Ãwẽ papa ãwẽ ewa aka nõ oĩmarvirá? Awesainã ‘ea naĩsho oárvi’, ikí vanaaikĩ?” \v 43 atõ imaĩnõ Jesusnẽ “eki mã vanaketanaa enéna. \v 44 Ẽ papã ea yonorívi. Ãatõ kawivarãma ivoro ea chinãvarãtĩpá ikivo. Enékaĩa shavapa ato ẽ wenímaókatsa. \v 45 Yové Koĩni vana teki akayavorasĩni nẽeti vana neea aya. ‘Yové Koĩni ashkã akĩ ato yosĩkatsa’, ikí neea. Askásho, ãwẽ yosĩa ivorasĩ nĩkãsho yosisho ea chinãvarãkatsavo. \v 46 Yorã ẽ papa oĩmarvi. Ea westíse yonótáyasho ẽ oĩrívi. \v 47 Neskávere nĩkãtsoma. Ea anõ akaya ivoro awetima chinã aya. \v 48 Eatsikĩ awetima pãonã. \v 49 Matõ sheni wetsarasĩni askata wenẽnamãsho maná pipawavo askámẽkĩ keyótivo. \v 50 Askámaĩnõ naaivo pão naĩsho oaya ivo piayaro vopitĩpá. \v 51 Earvi awetima pão naĩsho oaya ivo. Aa ivo pão piaya ivo yoraro awetimai nikatsai. Aaivo pãoro ẽ kaya. Aaivo ẽ kaya ato ravĩi vopikatsa, ashkã akĩ ato ave awetima anõ iinã”, ato akĩ. \p \v 52 Ãwẽ askámaĩnõ, judeu vevokerasĩ arímamẽ vanaketanávo. “Awesainã naa yorã ãwẽ nami noke ãwẽ yani amatsikírá?” atõ imaĩnõ, \v 53 Jesusnẽ ato revíki. “Neskávere nĩkãtsoma. ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo ãwẽ nami mã yani akáma, ãwẽ imi akáma, mã akáro mato awetima ikitatĩpá.\f + \fr 6.53 \fr*\ft Nami yani akí, imi akí aká ivo yoãro Jesus anõ ashõ txirísho niá ivo anea, askávaíse pão keská ivo pii, uva ene akí aká ivo tanáti anõ iti.\ft*\f* \v 54 Ẽ nami yani akí, ẽ imi akí akaya ivoro awetima chinã ayasho keyókaĩa shavapa ẽ weníomákatsai. \v 55 Aaro awesáma, ẽ namiro piti koĩ, ẽ imi enero anõ yaniti koĩ. \v 56 Ẽ nami yani akí, ẽ imi akí akaya ivoro aa enõ txiwái, ea anõ txiwái nõ avévakĩkatsa. \v 57 Ẽ awetima papã neno ea yonoatõsho ẽ awetima aorívi. Askásevi akĩ yora wetsa ẽ nami yani akaya ivo enõsho awetima aokatsa. \v 58 Earvi naĩsho oaya pão koĩ ivo. Aaivo piayaro matõ sheniwetsarasĩni maná pishõ keyótivo keskáma ikatsai, awetimai nikatsai”, ato akĩ. \v 59 Aatiã aská akĩ ato ãwẽ yosĩmtáro Cafarnaum sinagoganamãsho. \p \v 60 Ãwẽ askái vana nĩkãinã ãwẽ shokõkenavo arímamẽ vanavo. “Vana aaivo yomãka, anõ ikítĩpá”, ikívo. \p \v 61 Aská akĩ atõ chinã onãtakĩ oĩi, atõ aki vana nĩkãi avaikĩ ato nĩkãki. “Neskái ẽ vananã ichnáserá mã nĩkãnã? \v 62 ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo naĩ ãwẽ niánamãsevi iokaĩmaĩnõ mã awesákatsa? \v 63 Awetima chinã inãya ivoro Yové Koĩ Chinãrvi. Yorãro aská akátĩpá. Naaivo vana ẽ yoãro Yové Koĩni Chinãmẽsho oshõ, awetima akaya ivo vanarvi. \v 64 Aská nĩkãsmẽinã wetsãchta mato anõ akáma”, ato akĩ. (Aaro awesáma, Jesus vevo askái vanaa anõ amísma ivo askákatsa tanasai, aa yomẽ akatsaiya ivo askásevi aoki.) \v 65 Askái Jesus vanainaói. “Askáinãvísi mato ẽ yoãshovai. Yora wetsase ea chinãvarãyaro ẽ papã chinãmárvi”, ato akĩ. \p \v 66 Ãwẽ askái vana nĩkãinã ãwẽ shokõkenavo wetsarasĩni enevo. \v 67 Atõ aská oĩinã Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo 12 yora ato aská akĩ. “Matõ askásevi akĩ ea mã eneókatsa?” ãwẽ imaĩnõ \v 68 Simão Pedrõ revíki. “Yora Ivó, tsoakata nõ atxõikĩ? Miarvi awetima vanaya. \v 69 Nokẽro mia anõ akĩ, ‘Yové Koĩna awesá ivorvitserã’, ikĩ mia nõ tanasai”, ãwẽ akátõsho \v 70 “eã mato kavẽrívi, 12 yora, askámẽkĩ matonĩ niá ivo wetsase yochĩ ichnátõ kakáya keská”, ato akĩ. \v 71 Aaro awesáma, Simão Iscariotesnĩ vake Judas yoí ãwẽ ikí. Aa 12 yora kavẽnaya ivo wetsase, Jesus yomẽ akaya. \b \b \c 7 \s1 Jesus ãwẽ takevõ yoã tanati ivo yoã \p \v 1 Aská txipo Jesus Galileianamã kaí, Judeianamãro niokatsikíma atõ yamamakatsikitõsho. \v 2 Aatiã judeurasĩni “Arí Peshé Aká\f + \fr 7.2 \fr*\ft Aatiã tanáti aaivo peshérasĩro anõsho askata wenẽnamã atõ ipawakiri chinãti.\ft*\f*” atõ aká ivo saí ikí omakaĩi. \v 3 Askáki Jesus ãwẽ takevõ aská akávo. “Nenosho Judeiakiri katã. Mĩ shokõkenavorasĩni anosho mĩ akárasĩ ave oĩnõvo. \v 4 Yorã oĩtanáka nikatsiinãro, askátõ mĩ pãté itimarívi. Aská ato mĩ oĩmatirvi”, akávo. \v 5 (Askámẽkĩ ãwẽ takevo anõ aosmasevi.) \p \v 6 Askámaĩnõ Jesusnẽ “ramachta askánamã ea niátĩpá. Matoro vokatsiinã mã voá roaserívi. \v 7 Matoro yorã ichnatĩpá, askámẽkĩ earo awesáma, atõ ichnaa, itimatõ atõ imaĩnõ ẽ vanamaĩnõ. \v 8 Matõro oĩtana saí ikí. Earo ramachta kaama. Aaro awesáma, askánamã ẽ niti nokóma”, ato akĩ. \v 9 Askái vanavaí ano Galileianamãse nikawãi. \p \v 10 Askávaĩi ãwẽ takevo saí ikinamã vovaitxinĩ, Jesus askásevi txipo onésho iokaĩi. \v 11 Aská ano saí ikinamãsho judeu vevokerasĩni manái shokosho nĩkãkenávo. “Ato niárá aanã?” ikívo. \p \v 12 Askái yora ãtsa kãtxíanamãsho arí yoãketanávo. Wetsarasĩ vanai “aa yora roaka”, wetsarasĩ vanairo “ato parãai ãwẽ ikírvi”, ikívo. \v 13 Askámẽkĩ ashkãsho nĩkãnevo yoãma, judeu vevokerasĩ rakéshoinã. \p \v 14 Askái saí ikí potxinikaĩanamãsho Jesusnẽ Yové Koĩni shovo chinãnii kashõ ato yosĩki. \v 15 Askámaĩnõ judeu vevokerasĩ ravii vanavo. “Yosíkarkĩ, aweshõ aská yosikĩ, wichá tsasimasmẽkĩnã?” atõ imaĩnõ \v 16 Jesusnẽ ato revíki. “Neskái erí ẽ vanamarvi, ea yonoyatõ vana ẽ yoãrívi. \v 17 Yora Yové Koĩni chinãne ikiyaro, ẽ yosĩa ivo ‘Yové Koĩnamãsho oárvi’, ikĩ tanai, ‘arí ãwẽ ikírvi’, ikĩ tanaói avévakĩkatsa. \v 18 Yora arí yoãnáyaro ‘ea yorã ravinõ’, iinã ãwẽ ikírvi, askámaĩnõ aa yonoya ‘ave ravinõvo’, iinãro anõkase, parã vana yama. \v 19 Moisésnĩ mato inãtimarívirá esé vananã? Askámẽkĩ wetsãchta aaivo vana mã anõ ayamáai. Askáinã awesa earvi mã yamamakatsikírá?” ato akĩ. \p \v 20 Aská wetsarasĩni ano shokosho nĩkãinã “mia yochĩ ichnátõ tasaaivere. Tsoã mia yamamakatsíraí?” atõ akátõsho, \v 21 “yové ashõ sábado shavapa mato ẽ oĩmatõsho ‘wetsakarkĩ’, ikĩ chinãsho mã oĩvai. \v 22 Moisésnĩ ina repã retás ati ivo tanáti mato eneshoti. Awesa ikĩkororá, Moisésmarívi, Abraão, Isaque, Jacó aatíisho mato eneshotirvi chinãtsoma. Aská venevakerasĩ retás akáro, sábado shavapa aká roaserívi. \v 23 Askáinã Moisésnĩ esé vana anõ ashõ venevakerasĩ sábado shavapa mã retás akámẽkĩ, awesainã aaivo shavapa yora ẽ roa amaĩnõ ea mã ichnakévairkĩ? \v 24 Veyó chinãnese ikĩ ea oĩtsomároa, chinã mekipatõ ishõ ea oĩtsoma”, ato akĩ. \p \v 25 Aská Jerusalémnamã shokoyavo yora ravé vanai. “Naa yoraserá, atõ yamamakatsikínã? \v 26 Awesa ashkãsho nĩkãnevo ãwẽ vanamaĩnõ wetsapa ishõse oĩaivokatá, nokẽ vevokerasĩninã. Cristo, ‘nõ manávaĩvaĩa ivose’, ikĩ chinãsho oĩaivormẽ, atovõnã? \v 27 Askámẽkĩ naaro ‘anosho oa’, ikĩ nõ tanasai, askámaĩnõ Cristo oá ivoro ‘anosho oa’, ikĩ noke tanatĩpá”, ikívo. \p \v 28 Atõ askámaĩnõ Yové Koĩni shovõsho ato yosĩ yosĩi isi isĩinasho vanai. “Marí ‘ea oĩi, ẽ oá tanai’, akí mã ikírvi. Askámẽkĩ erí chinãne ikí ẽ oámarívi, ea yonoyaro anõpa ivorvi, mã oĩmarvi aaro. \v 29 Askámaĩnõ eãro ẽ oĩya. Anõsho ẽ oárvi, ãatõ ea yonorívi”, ato akĩ. \v 30 Atõ aská nĩkãinã atõ kepokatsikimẽkĩ atxima ikívo, anõ ãwẽ askáti ivo nokómasho. \v 31 Askámẽkĩ yora ravétõ anõ akí vanakenávo. “Cristo ivõ tachikarãsho yové akĩ nãatõ akátõ akĩ tavakeotĩpárvi”, ikívo. \p \v 32 Askánamãsho Jesus aská akĩ atõ yoã nĩkãinã fariseurasĩnĩ ashõ Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavõ teske akaya ano Yové Koĩni Shovo vesoyavorasĩ ato yonoki, “Jesus kepona”, iinã. \v 33 Atõ aská akatsikitõsho vanai. “Ea inokamase matonĩ ẽ nikatsai, askávai ea yonoyanamã ẽ iokaĩkatsa. \v 34 Ẽ askákaĩmaĩnõ itimakĩ ea mato meratĩpá, ẽ kakatsai ivo shavapa mã voátĩpásevi”, ato ãwẽ akátõsho \v 35 arímamẽ vanavo. “Atonamã kakatsiinã ‘ea mato meratĩpá’, ãwẽ ikírkĩ? Grécianamã nokẽ wetsamavorasĩ ravé peás iki shokoarasĩ ato yosĩi kakatsi ãwẽ ikíra? \v 36 Awesainã ‘itimakĩ ea mato meratĩpá, ẽ kaanamã evé mato iovaĩotĩpásevi’, ãwẽ ikínã?” ikívo. \p \v 37 Askávai saí iki roapa ivo anõ enékaĩa shavapa, Jesus weníinavaí isĩinasho vanaói. “Tsoa wakapashã vetsaraí? Vetsayatõro ea chinãvarãsho akírí. \v 38 Ea anõ akayatõ, vanã yoãtĩ ‘awetima wakapasha ãwẽ chinãneshõ waka avái ikítõ ikí avákatsa’, ikí neea”, ato akĩ. \v 39 Waka avá ãwẽ yoãro Yové Koĩni Chinã ãwẽ yoãrívi, anõ akayavorasĩ txipo ãwẽ yonoshotirvi. Askámẽkĩ aatiã Yové Koĩni Chinã ato yonoshoama iti, vopivai, naí shavapa kaamashõ ãwẽ ikí. \p \v 40 Aská ravé ãwẽ askái vana nĩkãinã arí neskái vanavo. “Naa yoranã Yové Koĩni vana teki akaya nõ manávaĩvaĩa ivotsikĩ”, imaĩnõvo, \v 41 wetsarasĩ vanairo “naaro Cristotsikĩ”, ãwẽ imaĩnõ, yora ravétõro, Galileianamã pakémta ravãki “Cristo Galileianamãsho oátĩpá. \v 42 Vana neea ivoro Cristo Davipa revomamẽsho okatsairvi, Belém ãwẽ anõ kaniti ivo maĩsho”, ikívo. \v 43 Askái anosho yora arímamẽ vana anõkinanãma ikívo. \v 44 Ravétõ Jesus kepokatsikívomẽkĩ atxima ikívo. \v 45 Askái teske akaya Yové Koĩni shovo vesoyavorasĩ itãi atõ vemaĩnõ, fariseurasĩnĩ ashõ Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavõ ato nĩkãvo. “Awesainã atxisho mã vivarãimará?” \v 46 ato ãwẽ akátõsho, “yora askátõ vana nõ nĩkãmarvi”, ikívo. \v 47 Atõ askámaĩnõ fariseurasĩni “mato parãoraí? \v 48 Nokepa kakáya wetsase, fariseurasĩse aatíishonã anõ araía mã oĩinã? Akáma. \v 49 Askámaĩnõ yorarasĩ ichnáa esé tanamasho atõ ikírvi. Yové Koĩni ato yostakatsa”, ikívo. \v 50 Askámaĩnõ Nicodemos, yamé Jesusnĩ vanachnaya ivo, atopamẽkĩ askái vanainái. \v 51 “Nokẽ esé, yora avé vanamasemẽkĩ ‘nõ aská anõ’ ikínã roasetirá?” \v 52 ãwẽ imaĩnõ “mianã Galileia yorasevirá? Tanatso! Vana neea ivo ‘Galileianamãsho Yové Koĩni vana teki akaya okatsai’, ikí yoãnáa yamarvikatá”, akávo. \v 53 Askái vanai mashtévaí atõ shavátivaĩvo. \b \c 8 \p \v 1 Askámaĩnõ Jesusro “Oliveira Matxi”, akĩ atõ aneanamã chinãvaĩi kaí. \v 2 Askávai shavá nakoi vesokaĩki Yové Koĩni shovonamã ãwẽ iokaĩmaĩnõ yora ashkãsho chinãvaĩósho aa kesó atõ kãtxíketámaĩnõ tsaópakesho ato yosĩki. \v 3 Aská akĩ ato ãwẽ yosĩanamãsho Moisésnĩ esepa ato yosĩarasĩ, fariseurasĩ aatíisho aĩvo veneyamẽkĩ vene wetsamẽsho ãwẽ merámaĩnõ ewevaĩvo, yora ashkã kãtxívonamã. \v 4 Aská avaikĩ “yosin ikiyá, naa aĩvo veneyamẽkĩ vene wetsamẽsho meráai. \v 5 Moisésnĩ eséro aĩvo askámaĩnõ shashõ tsakaki yamamáa. Askámaĩnõ miã mĩ chinãro awesatirá mĩ chinãnã?” akávo. \v 6 Askámẽkĩ Jesus parãsho atõ nĩkãrívi, “awesá irakatsíki nõ nĩkãnoshõ”, iinã. Atõ askámaĩnõ vetĩ ipásho mevĩ mai wichai, wetsapa isi. \v 7 Ãwẽ askámaĩnõ nĩkãki atõ ãtsã akatõsho Jesusnẽ weníinavaíki ato revíníki. “Askáro, tsoa anõ itima ivõ imísmará? Ãatõ shashõ ave tsakanõ”, \v 8 ato avaí arimẽse tsaópakeósho vetĩ ipásho mevĩ mai wichaóki. \v 9 Ãwẽ aská nĩkãinã vevoke ivopari kaa oĩinã wetsa atxõse, wetsa atxõse, wetsa atxõse akí voávo. Askámaĩnõ Jesus westíse tsaókémaĩnõ aĩvo aa veyó niináshõ ãwẽ nimaĩnõ \v 10 weníinavaíki nĩkãki. “Ato voraía? Mia aská akatsikiya wetsachta niakeámará?” \v 11 ãwẽ akátõsho “yama ikivo, Yora Ivó”, ãwẽ imaĩno “ea askásevi, eã aská, mia aotĩpásevi. Kao, anõ itimatõ ioroa”, akĩ Jesusnẽ.\f + \fr 8.11 \fr*\ft Versículo 7:53-8:11namã, Gregõ vana wetsa teki akĩ wichama itivo, venápáro aya.\ft*\f* \b \s1 Jesus “ea mai shavapa amo”, iti ivo yoã \p \v 12 Askásho txipo Jesusnẽ yorarasĩ ato vana aoki. “Earo naaivo mai shavapa amorvi. Yora etxõya ivoro vakíchinamã niá keskái ichnái nioma ikatsai. Awetima chinãyai, amoyai nikatsai”, ato akĩ. \p \v 13 Ãwẽ askámaĩnõ fariseurasĩni “mirí ‘ea aská’, ikí mĩ vanarívi. Nokẽ tanátikiri chinãsho, yora ravésho yoã anõkasemẽkĩ mirí mĩ yoãmaĩnõro mia noke anõ akatĩpá”, akávo. \p \v 14 Atõ askámaĩnõ “erí ẽ yoãnamẽkĩ, ẽ vanaro anõkase. Ẽ oánamã ẽ tanasa, ẽ kakatsainamã ẽ tanasa aká, askámaĩnõ matõro ‘anosho oá’, ikĩ ea tanama, ‘ano kakatsai’, ikĩ tanamasevi aká mato. \v 15 Matõro yorã tanátikiri oĩsho ea mã oĩrívi. Earo yora aská amísma. \v 16 Eã yora ẽ aská akáro anõpakĩ ẽ akárvi, erí ẽ niámashõ. Ea yonoya ẽ Papã ea peshót akásho. \v 17 Moisésnĩ mato inãti esé vana neero yora ravésho meki tsakaki yoãmaĩnõ anõ akĩ. \v 18 Aská akĩ meki tsakaki yoãyaro ea, ẽ Papa aká, ea yonoya”, ato akĩ. \p \v 19 Ato ãwẽ aská akatõsho “atorkĩ mĩ papanã?” akĩ nĩkãvotõsho, “ea, ẽ papa aká mato onãtakĩ oĩma. Ea mã aská akáro, ẽ papa askásevi akĩ mã onãtakĩ oĩkeãai”, ato akĩ. \v 20 Jesus askái vanaro Yové Koĩni shovonamã anõ kopímati tĩi iki kavõ tsaóa kesó nishõ ãwẽ iyãtá. Aská akĩ ato ãwẽ yosĩmẽkĩ kepoma ikívo, anõ atõ askáti ivo nokómasho. \p \v 21 Askávai vanainaói. “Ẽ kakatsai. Ẽ kamaĩnõ ea itimashõ anõ itimatõ ikí shokosho vopisho ẽ kakatsainamã mato voátĩpá”, ato akĩ. \p \v 22 Ãwẽ aská nĩkãinã judeu vevokerasĩ “‘ẽ kakatsainamã mã voátĩpá’, ãwẽ ikínã awesainã ãwẽ ikírkĩ? Arí yamakatsi ãwẽ ikírá?” ikívo. \p \v 23 Atõ askái vanamaĩnõ Jesusnẽ ato revíki. “Matoro neno teró aaivorasĩrvi. Earo matxi ivorvi. Neno mai shavapa aarasĩrvi mato. Earo neno aaivo maĩ yoramarívi. \v 24 Askáinãvísi mato ẽ yoãshoatĩ, ‘marí anõ itima ivõ ikí shokosho mã vopikatsa’, iinãnã. ‘Earo earvi\f + \fr 8.24 \fr*\ft “Earo earvi”, ikí ã vanaro Yavé Moisésnĩ vanai ãwẽ iti keskái.\ft*\f*’, ẽ imaĩnõ ea mã anõ ayamáro, anõ itima ivõ ikí shokosho mã vopikatsa”, ãwẽ imaĩnõ \v 25 “tsoarkĩ mianã?” akĩ nĩkãvotõsho ato revíoki. “Txitavikíse mato ẽ yoãshoinati ivorvi. \v 26 Mã anõ itima ivo ãtsaka eã mato yoãshoi ‘awesakatsíaki oĩnõ’, ikĩ mato chinãshoí, ati roakamẽkĩ mato ea aská akatĩpá. Ea yonoyatõ vanavísi ẽ vivarãrívi. Ãwẽnáro anõ anõka ivorvi”, ato akĩ. \p \v 27 Askáki ãwẽ papa ãwẽ yoãmaĩnõ ashkãsho tanashoama ikívo. \p \v 28 Askái vanainaói, Jesus. “‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo ronõnikirívi ‘earo earvi’, ikĩ tanai, ‘arí chinãne ãwẽ ikíma’, ikĩ tanaói mã akatsai. Ẽ papã ea yosĩatõ ẽ vanarívi. \v 29 Aská ea yonoyatõ ea peshót aká ẽ niárvi. Aaro ea enekésma, askatase ãwẽ roa aká keská ivorasĩse ẽ ashõatõsho”, ato akĩ. \p \v 30 Jesus askái vana nĩkãinã yorarasĩni ãtsashósevi anõ ayakeávo. \v 31 Aská atovo Jesusnẽ ato aská akĩ. “Ẽ vana enekima mã toĩa ivoro, aská, mato ẽ shokõkena anõpa ivo yora mã shokokatsa. \v 32 Askáki chinã anõka ivo mã tanakatsa, anõsho yorarasĩ ati ikitái shokoa ikítõ ikí mã shokoa ivo enékatsa”, ato akĩ. \p \v 33 Ãwẽ askámaĩnõ judeurasĩni “nokero Abraão revomásho yora wetsãchta ati akĩ noke toĩmarvi. Awesatõsho ‘noke enemakatsí’, mĩ ikírá?” akávotõsho, \v 34 Jesusnẽ ato revíki. “Neskávere nĩkãtsoma. Yora anõ itimatõ ikí shokoyavoro yorã ati akĩ yonoatõ ikí atõ shokorívi. \v 35 Yora noke mee ishõyaro nokẽ shavapa nikonkoĩsmarvi chinãtso. Askámaĩnõ nokẽ vakero askata ano shavá aaivorvi. \v 36 Askásho atikitái mã shokomaĩnõ, eã mato enemáro, anõpai atikitaóimai mã shokokatsa. \v 37 Mato ẽ tanasai. Abraão mato revomáa askámẽkĩ ea mã yamamakatsiki, ẽ vana matõ chinãnamã ikomasho. \v 38 Neskái ẽ vanarasĩro ẽ papanĩ nishõ oĩsho ẽ ikírvi, askámaĩnõ matõ papã vana nĩkãshósevi mã iorívi”, ato ãwẽ akátõsho, \v 39 “noke merayaro Abraão”, atõ imaĩnõ, “mato Abraão vakeshoro ãwẽ ipawatõ mã ikenkeãai. \v 40 Askámẽkĩ anõka ivo Yové Koĩni vana nĩkãsho mato ẽ yoãshoasmẽkĩ ea mã yamamakatsiki. Abraãoro askái ãwẽ nitimarívi. \v 41 Matõ papã mee itĩvísi mã ikírvi”, ato ãwẽ akátõsho, “nokero vesãkara shavõ toámarívi. Nokẽ paparo westíserívi, Yové Koĩ”, akávo. \p \v 42 Atõ aská akatõsho Jesusnẽ ato vana aoki. “Matõ papa Yové Koĩshoro enõ mã noíkeãai, aamẽsho oshõ neno ẽ niásho. Erí ẽ oámarívi. Ãatõ ea yonorívi. \v 43 Awesainã ẽ vana mã tanaimará? Ẽ yosin ikirasĩ mã nĩkãkatsikímashõ mã ikítsikĩ. \v 44 Mato merayaro yochĩ ichnátõ kakáyarvi. Mato ãwẽnárvi, ãwẽ chinãtõ mã ishõa. Txitavianamãshóse yora ãwẽ yamamaináti. Anõka ivorasĩ ichnayarvi, ãwẽ anõ ikímashõ. Parã vanã ikí kawáyasho, yoa vanã papasho ãwẽ ikí. \v 45 Askámaĩnõ eãro anõpakĩ mato ẽ vana akamẽkĩ ea mato anõ akáma. \v 46 Mato wetsãse anõ itimatõ ẽ ikínã ea ayará mã oĩinã? Eãro anõpakĩ mato ẽ yoãshoamẽkĩ awesainã ea mã anõ ayamárá? \v 47 Yora wetsase Yové Koĩnáshoro ãwẽ vana anõ amíska. Ãwẽ vana mã anõ ayamáro awesáma, ãwẽnamashõ mã ikí”, ato akĩ. \p \v 48 Ãwẽ askámaĩnõ judeu vevokerasĩni “‘aaro Samaria ichnárasĩpárvi, yora yochĩ ichnátõ tasaa’, nõ ivaivainatĩ”, \v 49 atõ akátõsho, “earo yochĩ ichnátõ tasamarvi, ẽ papamẽ eséyamíska ea. Askámaĩnõ matoro enõ mato eséyamísma. \v 50 Erí ravítakatsí ẽ ikímarívi. Enõ eséyakatsai ivoro aya. Ãatõ ‘ato ivo anõpáraki oĩnõ’, ikĩ noke chinãshokatsai. \v 51 Neskávere nĩkãtsoma. Yora wetsa ẽ vana anõ akaya ivoro veísma ikatsai”, ato aoki. \p \v 52 Ãwẽ aská nĩkãinã judeu vevokerasĩni aská akávo. “Rama nõ tanaai. Yochĩ ichnátõ mia tasaaserívi. Abraão, Yové Koĩni vana teki akayavorasĩ aká vopitivo, askámaĩnõ miaro ‘ẽ vana anõ akaya ivoro veítĩpá’, mĩ iki. \v 53 Miaro nokẽ papa Abraão keskapárá? Abraãonĩ Yové Koĩni vana teki akayavorasĩ keyótivo. Askámaĩnõ miaro tsoasho mĩ ikírkĩ?” \v 54 atõ akátõsho “erí ẽ ravítáro, ichnárvi. Askámaĩnõ ‘nokẽ Yové’ mã ikí ivoro ẽ papaserívi. Aa enõ eséyamíska. \v 55 Matõro mã oĩmarvi aa, askámaĩnõ eãro ẽ oĩya. Ea vanai ‘ẽ oĩmarvi’, ẽ ikíro, mato mã yoatõ ẽ ikenkeãai. Askámaĩnõ eãro oĩsho ãwẽ vana ea anõ amíska. \v 56 Matõ papa Abraão ẽ anõ okatsai shavá chinãsho mekípaóa. Ea oĩsho enõ mekí ranóma iti”, ato akĩ. \p \v 57 Ãwẽ aská akatõsho “mia 50 vari yamamẽkĩ ‘Abraão ẽ oĩya’, mĩ ikikĩ?” \v 58 atõ akátõsho “ase, neskávere nĩkãtsoma. Abraão merámatiã earo earvi, eaparírvi”, ikĩ atõ ãwẽ revíatõsho, \v 59 judeurasĩni shasho mashko toĩnívo, tsakatsiinã. Atõ askámaĩnõ Jesus ano onévaí Yové Koĩni shovõsho kayakaĩi. \c 9 \s1 Jesusnẽ yora vesho pakéti roa ati ivo yoã \p \v 1 Aská txipo Jesus ãwẽ shokõkenavonĩ vokĩ atõ oĩa yora veshoya pakéti ivo niá oĩinã \v 2 ãwẽ shokõkenavorasĩni Jesus nĩkãvo. “Yosin ikiyá, naa vesho pakétinã, awesásho ãwẽ ikírkĩ? Itimatõ ikiyanã aará, ãwẽ papanĩ ãwẽ ewará?” \v 3 atõ akátõsho “askámarívi. Aa, ã papa ã ewa akámẽsho ikímarívi. Anõsho Yové Koĩni mestẽ ave onãtakĩ oĩnõvo iinã ãwẽ ikírvi. \v 4 Neská shavásmaĩnõ ea yonoyatõ mee iti nõ ashõti roaka. Askámaĩnõ ma yãtakatsíki. Askámaĩnõro mee ikitĩpá chinãtsoma.\f + \fr 9.4 \fr*\ft Jesus tanái ãwẽ vanatiro, yora yamé mee ikitĩpa keskásevi ikí Jesus vopivai mee iomasevi ikatsaisho ã ikí.\ft*\f* \v 5 Naa ivo mai shavapa nishõ, earo yorarasĩ ato naóya amo keská”, ato akĩ. \p \v 6 Askái vanavaikíse Jesusnẽ kemo maĩ tochpá avaikĩ wachpo ayakeshõ veshoya ivo ãwẽ veronamã voyãki. \v 7 Aská avaikĩ “Siloénamã wakapasha tsaóatõsho vepanóta”, akĩ. (“Siloé” ikíro “yonótáa”.) Askái ano vepanotani oshõ ma oĩníya tachikarãi. \p \v 8 Ãwẽ aská oĩinã avé vesovaĩyavo, ãwẽ kopímatĩ yokak ikí oĩi kawáyavo aatíi vanai. “Waanã tsaósho kopímatĩ yokak ikiya ivomarívirá?” ikívo. \v 9 Wetsarasĩ “aaserívi”, imaĩnõvo, wetsarasĩniro “aa keskápáchta nõ oĩa”, atõ imaĩnõ arí vanainái, “eanã aasekatá”, ato akĩ. \p \v 10 Ãwẽ askámaĩnõ, “aweshõ roasho mĩ oĩníaikĩ?” \v 11 atõ akátõsho, “yora ‘Jesus’, akĩ atõ aneatõ ãwẽ kemõ mai wachpo ayakevaikĩ ẽ veronamã voyãvaíki, ‘Siloé wakapasha tsaóatõ vepanóta’, iinã ea ãwẽ yonoa kashõ vepanovaikíse ẽ oĩníaikatá”, ato aoki. \p \v 12 “Aa yoraro ato karaaí?” atõ imaĩnõ “aavĩ, tanama ea”, ato akĩ. \p \v 13 Askávai txipo, aa yora fariseurasĩ ewevaĩshoávo. \v 14 (Aská Jesusnẽ mai aská ashõ yora vesho ãwẽ roa aka shaváro sábadonamã.) \v 15 Askáki fariseurasĩni aa yora nĩkãvo. “Aweshõ mĩ oĩníaikĩ?” atõ akátõsho “yorã ãwẽ kemõ mai wachpo ayakevaikĩ ẽ veronamã ea ãwẽ voyãmaĩnõ kashõ vepanovaikíse ẽ oĩníaikatá”, ato akĩ. \p \v 16 Aská nĩkãinã, fariseu wetsarasĩ “aa yora Yové Koĩnamarívi, sábado shavámẽ eséyamísma”, atõ imaĩnõ yora wetsarasĩ arímamẽ vanavo. “Aweshõ yora anõ itimatõ ikiya ivõ aská akĩ ãwẽ yové atirá?” ikinanãki tanatĩpa akĩse chinãvo. \v 17 Askáinã arimẽse iovaĩsho yora nĩkãóvo. “Mia ãwẽ vesho roa akatõshonã awesakĩ mĩ chinãai?” akávotõsho “aanã Yové Koĩni vana teki akayatsikĩ”, ato akĩ. \p \v 18 Aská nĩkãsmẽinã judeu vevokerasĩni anõ ayamakĩ “veshoma, ramachta ãwẽ oĩnímarvi taíse”, ikĩ chinãinã ãwẽ papa ãwẽ ewa aká kenasho nĩkãvo. \v 19 “Naanã matõ vakeserá? Veshoya pakéa mã ivaivainamẽkĩ ramaro awesásho oĩníkĩ?” \v 20 atõ akátõsho ãwẽ ewanĩsho ãwẽ papã “nokẽ vake, vesho pakéchnáya ivose, \v 21 askámẽkĩ ramaro ‘aweshõ oĩníkĩ’, nõ iki. ‘Tsoã roa akatõsho ãwẽ oĩnírkĩ?’ ikĩ chinãai nõ aka. Ã ivo arína nĩkãki, vakemarívi. Ãatõ mato yoãshokatsai, meki akĩ”, akávo. \v 22 Aaro awesáma, judeu vevokerasĩ ato rakéshoinã atõ ikí. Atovo arímamẽ mekivaivo “yora wetsase vanai ‘Jesusro Cristo kakáya nõ manávaĩvaĩ ivo’, ikí atõ vanamaĩnõ sinagoga shovõsho ato nõ kayãkõnõ”, ivaivo. \v 23 (Askáinãvísi ãwẽ ewanĩsho ãwẽ papã “ã ivo arína nĩkãki, vakemarívi, ãatõ mato meki akĩse yoãshokatsai”, iinã atõ ikí.) \p \v 24 Askáinã judeurasĩni vesho ikaikaina ivo arimẽse kenaovaíki nĩkãvo. “Yové Koĩkiri chinãsho anõpai vanatso. Mia roa akaya yoraro anõ itimatõ ikiyaserívi”, atõ akátõsho \v 25 “aavĩ, ãwẽ anõ itimatõ ikí niáro ea tanama. Erí ẽ tanaro vesho ẽ nikaikainamẽkĩ ramaro oĩsho ẽ nia”, ãwẽ imaĩnõ \v 26 “mia awesara avaí? Awesá ashõ roa akĩ mia vechpínimáai?” \v 27 atõ akátõsho “ma ẽ yoãaikatá askámẽkĩ eakiri mato nĩkãmaka. Awesakĩ ea mã nĩkãokatsikírá? Ãwẽ shokõkena yorasevi mã shoviokatsikírá?” \v 28 ato ãwẽ askátõsho ichnáitãki revívo. “Miarvi ãwẽ shokõkena yoraro. Nokero Moisésnárvi. \v 29 Yové Koĩ Moisésnĩ vanatiro nõ tanaya, askámaĩnõ aa yoraro ‘awetosho oárkĩ’, ikĩ noke tanamavísi”, \v 30 atõ imaĩnõ, “wetsakarkĩ! ‘Awetosho ãwẽ oárkĩ’, ikĩ mã tanamamẽkĩ ẽ vero roa akĩ oĩnimáai ea. \v 31 Yové Koĩni yora itimatõ ikiya ivokiri nĩkãsma nõ tanasaitĩ, askámaĩnõ aa rakéshoi, ãwẽ chinãne ishõi akí shokoya ivoro, nĩkãmtsãwa. \v 32 Yora vesho pakésho oĩsma ãwẽ nimaĩnõ yorã aská roa akáro nĩkãnásmarvi. \v 33 Askámaĩnõ Yové Koĩnamashõro aská akatĩpa ikenkeãai”, ato akĩ. \p \v 34 Ãwẽ askámaĩnõ “itimatõ ikiya pakésmẽinã noke mĩ yosĩkatsikírá?” iinã sinagoga shovõsho kayãkõvo. \p \v 35 Aská akĩ atõ kayãkõa nĩkãinã Jesusnẽ avé meránanãsho nĩkãki. “‘Yorã Vake’ ikí anéa ivõ vananã ma mĩ anõ aka?” \v 36 ãwẽ akátõsho, anõ eséyakĩ vana ainakĩ. “Atorkĩ Yorã Vakenã, ãwẽ vana ẽ anõ anõnã”, ãwẽ imaĩnõ \v 37 “mĩ oĩaikatá, eatsikĩ neskái mivé vanayanã”, iinã Jesusnẽ aská akatõsho, \v 38 “Yora Ivó, mia ẽ anõ aka”, iinã aa veyó maĩ vetsek ipásho raviki. \p \v 39 Ãwẽ askámaĩnõ Jesusnẽ “naaivo mai shavapa yorarasĩ ‘ato ẽ awesavevakĩtiskárki oĩnõ’, ikĩ chinãinã, veshoyavorasĩ ato oĩnímaí, veshomarasĩ ‘ave tanamasnõvo’ iinã ato vesho akí, avévakĩnõ iinã ẽ oá”, akĩ.\f + \fr 9.39 \fr*\ft “Oĩnimáa” ikíro tanáa vana, “Yové Koĩ tananõvo”, iinã chinã kepẽa. “Vesho aká” ikíro “tanamísivo”, iinã chinã teãkãa. \ft*\f* \p \v 40 Ãwẽ aská nĩkãinã fariseurasĩni ano shokosho, “‘veshoya’, iinã noke mĩ akára”, atõ akátõsho, \v 41 “mato veshoyaro matomẽ ichná neea ivo yama ikenkeãai, askámẽkĩ ‘noke veshoyamarívi’, mã ikítõshovísi matomẽ ichná neea ivorasĩ iskatsa”, ato akĩ. \c 10 \s1 Jesus “ea txivo vesoya roapa” iti ivo yoã \p \v 1 Askávai txipo Jesusnẽ ato aská aoki. “Neskávere nĩkãtsoma. Yora wetsa txivo anõ shokoa kenenamã ikoti sawéakirísho eréikóma kene matxishóse nikakarãi eréikoya ivoro kerõma, yora ati akaya aká. \v 2 Askámaĩnõ ikotinĩ eréikoya ivoro txivo vesoya. \v 3 Aská ikoti vesoya ivõro ãwẽ kepẽvaĩshómaĩnõ, txivõ ãwẽ vesoyatõ oi onãmtsãwãvo. Ãatõ ato anẽ kenapakevaíki ikotĩ ato kawikõmtsãwa. \v 4 Aská akĩ ato kawivaĩki ãwẽ vevokaĩshoatõsho atxõvaĩmtsãwavo. Aaro awesáma, ãwẽ oi onãinã. \v 5 Askámaĩnõ yora atõ oĩma ivoro atxõvaĩsmavo, poshóshomískavo. Aaro awesáma, ãwẽ oi onãmasho ãwẽ ikí”, ato akĩ. \p \v 6 Jesus aská tanái ãwẽ vanamẽkĩ “awesá ãwẽ yoãrkĩ”, iinã tanama ikívo. \v 7 Anosho Jesusnẽ ato aská aoníki. “Neskávere nĩkãtsoma. Eatsikĩ anõ txivo shokoa ikotinã. \v 8 Ea ẽ onõma vevovarãyavoro kerõmavorasĩ, yora ati akayarasĩ aká. Askásho atovoro txivõ nĩkãsma. \v 9 Askávai, eatsikĩ ikotinã. Enõ ikoya ivoro awetima ikitákatsa. Eréikoa roase, kayakaĩsho piti meraa roase aká. Aská txivo vesoatõ akĩ eã katsekíse ẽ vesoókatsa. \v 10 Askámaĩnõ kerõmaro oshõ kerõmashõ yamamavaikĩ keyoki txoyo ashõ enenõ iinã ãwẽ oárvi. Askámẽkĩ earo ‘awetima akĩ, ichnámakĩ ato shokõnõ’, ikarãi ẽ oárvi. \p \v 11 Aská earo txivo vesoya roapa ivo. Roapashõ atomẽsho ikí vopiya ea. \v 12 Kopímatikiri chinãsho mee ikĩ txivo vesoyatõro roa akĩ vesosmarvi, ãwẽnamashõ. Kamã tachikarãa oĩinã ato arí shokõsho ene enevaĩi kayamtsãwa. Aa yoinikã txivo wetsa atximaĩnõ wetsarasĩro peás ii ivaĩmtsãwavo. \v 13 Awesáma, aaro kopímati oĩkatsi ãwẽ ikírvi, roa akĩ txivo vesosma. \v 14-15 Askámaĩnõ txivo vesoya roapa ivoro easerívi. Ea ẽ papanĩ onãnanãtõsevi akĩ ea txivorasĩnĩ onãnanãmtsãwasevi. Askáinã atomẽsho ikí yamaya ea. \v 16 Ẽ txivo wetsarasĩ ayasmẽkĩ kene naki shokoma, neno ato ẽ kawivarãkatsíki.\f + \fr 10.16 \fr*\ft Txivo wetsarasĩ ãwẽ yoãro, judeurasĩ yoí ãwẽ ikíma. Txipo wetsarasĩni anõ aokatsavo iinã ãwẽ yoã.\ft*\f* Atovo ẽ oi onãsho westíse keskái õsíkesho shokomaĩnõ, ato vesoya westíse iokatsa. \p \v 17 Askámaĩnõ ẽ papa enõ noíka ivoro awesáma, erí atomẽsho ikí vopisho arimẽse ẽ nioinaókatsa. \v 18 Yorã arí ea yamamatĩpá. Erí chinãne ikí ẽ vopitirívi. Aská ivõ ishõ nioinaói ẽ aká roaserívi, ẽ papã ea yonoatõsho”, ato akĩ. \p \v 19 Askái ãwẽ vanamaĩnõ judeu vevokerasĩ arímamẽ roai mekima ikívo. \v 20 Wetsarasĩni “naa yora yochĩ ichnátõ tasatõsho ma tanamakéya. Awesakĩ ãwẽ vana mã nĩkãkãrá?” ikívo. \v 21 Askámaĩnõ wetsarasĩro “askátõ tasaaro yora askái vanasmarvi. Yochĩ ichnátõnã veshoya ãwẽ oĩnimátirá?” ikívo. \s1 Jesus “ea Yové Koĩni vake”, iti ivo yoã \p \v 22 Aatiã matsi txinĩ Jerusalémnamãsho “Yové Koĩni Shovo Yoí Ativo” ivo saí itĩ ikívo.\f + \fr 10.22 \fr*\ft Aaivo saí ikíro yora shokoa wetsarasĩni Yové Koĩni Shovo ave enenõvo iinã atõ ati amaĩnõ, judeurasĩni yoí ativo ivo. \ft*\f* \v 23 Ato askámaĩnõ Jesusro ano shovo ikoti veyó “Salomãone Shovo Repã” atõ akánamã kesó oĩ oĩvãi ãwẽ nimaĩnõ, \v 24 judeu vevokerasĩni ravétõ merasho shetí avaĩsho aská akávo. “‘Mia awe akayará’, mia nõ akánã noke mĩ pãtekõvaĩskatsa? Noke tanakoĩmakatá. Mianã Cristo ivoserá? Noke meki akĩ yoãsho”, \v 25 atõ akátõsho “mato ma ẽ yoãshovaimẽkĩ ea mato anõ akámaka. Ẽ papã anemẽsho ẽ akárasĩro ‘ea mã onãtanõ’, iinã ẽ avaivaina. \v 26 Ẽ neskái vanaa ea mã anõ ayamáro awesáma, mato ẽ txivomashõ mã ikírvi. \v 27 Enárasĩro ẽ vana nĩkãmtsãwavo, etxõmtsãwasevi aká. Ẽ ato oĩya. \v 28 Atovoro ẽ awetima akatsai, veíma ikatsaivo, yora wetsã ea ninĩkãtĩpásevi. \v 29 Ẽ papã ea ato eneshoárvi. Aaro mestẽ tavákeásho, yora wetsã ninĩkãtĩpá. \v 30 Ea, ẽ papa akáro noke westíserívi”, ato akĩ. \p \v 31 Askái ãwẽ vanamaĩnõ, judeu vevokerasĩni shasho mashko toĩnívo, anõ tsakakatsiinã. \v 32 Atõ aská oĩinã Jesusnẽ “ẽ papã ea yonoa mee itirasĩ roaka ẽ aká oĩsmẽinã, ato ivõsho ea mã aská akatsikírá?” \v 33 ãwẽ imaĩnõ judeu vevokerasĩniro “aská roaka ivorasĩ mĩ akámẽsho mia nõ tsakatsikimarívi. Yové Koĩki vanai mĩ ikírvi. Miaro yorarvimẽkĩ ‘earo Yové Koĩ’, mĩ ikí”, \v 34 atõ akátõsho “matõ esé vana neská neerívi. ‘Mato yovéserívi’ iki Yové Koĩ. \v 35 Vana toshkóskapa neerotsó. Ano Yové Koĩni vana yoãyavo ato nitxĩasho ‘yovérasĩ’, ikĩ ato ãwẽ anetirívi. \v 36 Askásho ẽ papã aaravĩki ea nitxĩsho naa ivo mai shavapa ea yonoatõsho ‘ea Yové Koĩni Vake’, ikí ẽ vanamaĩnõ awesá iinã ‘Yové Koĩki vanaai’, ãwẽ ikí ea mã akárá? \v 37 Ẽ papã mee itirasĩ ẽ meeshoama oĩinãro ea anõ atsomároa. \v 38 Askámaĩnõ ãwẽ mee itirasĩ ẽ ashõa oĩinãro ẽ akáivorasĩmẽshose oĩsho anõ arína, ea mã anõ akámasmẽkĩ. Anosho mã tanakoĩkatsa, noke txiríshose nõ shokorívi”, ikí ãwẽ vanamaĩnõ \v 39 atxikatsióvotõsho kayai. \v 40 Kayai kaí arimẽse Jordão okiri kesó txitáki Joãone ato morích achĩanamã nii kaí. \v 41 Ano ãwẽ nii kamaĩnõ yora westímashõ chinãvaĩsho vanai, “Joãonero ãwẽ yové akáchta nõ oĩmarvi, askámẽkĩ ãatõ Jesus katseki ãwẽ yoãvaĩvaĩ ivoro anõse”, ikívo. \v 42 Anosho ravétõ anõ ayakeávo. \c 11 \s1 Lázaro vopiti ivo yoã \p \v 1 Aská yora Betânianamã niaya, ãwẽ anero Lázaro isĩ tenei. Ãwẽ aweshavovoro Maria, Marta aká. \v 2 (Aaivo Mariaro isĩ teneyatõ take, ene inĩkatõ Jesusnẽ tae voivaíki ãwẽ võose toshkoya ivo.) \p \v 3 Askáki ãwẽ aweshavovõ Jesus aská akĩ vana yonoshoávo. “Yora Ivó, mĩ anõ noíka ivo isĩ teneai”, atõ ikí nĩkãinã \v 4 askái vanai. “Isĩ teneai ãwẽ askámẽkĩ vopima ikatsai. Anõsho ãwẽ aká oĩsho Yové Koĩ ravikatsavo. Askánamãshorívi, ãwẽ vake askásevi aokatsavo”, ikí. \p \v 5 Aská Jesus, Marta, Maria, Lázaro akámẽ noíkamẽkĩ \v 6 ato rayá chinãvaĩma. Ãwẽ niánamãsho shavá ravévakĩ tavái niisi, Lázaro aská kakáa nĩkãsmẽinã. \v 7 Askávaíki ãwẽ shokõkenavo txipo ato aská akĩ. “Arimẽse Judeiakiri nõ iovaĩónõ”, ato ãwẽ akátõsho \v 8 “yosin ikiyá, ramapase judeu vevokerasĩni shashõ tsakaki mia yamamakatsívaivomẽkĩ arimẽse mĩ iokaĩkatsikírkĩ?” atõ akátõsho \v 9 ato revíki. “Varikawãa westíkase 12 horastserã? Variké yora niáro oshkorósma, naaivo mai shavapa amo naopa niásho. \v 10 Askámaĩnõ yamé niáro oshkoromtsãwa, amõ naó yamasho”, atõ akĩ.\f + \fr 11.10 \fr*\ft Naaivo vanaro Jesus arí tanái ãwẽ vanati, “ea amo keská”, iinã. Yorarasĩ avé shokoshoro, ichnáki pakésma. \ft*\f* \v 11 Askái mashtévaí vanainaói. “Nõ avé takéa Lázaro oshamẽkĩ ẽ vesõi kakatsai”, ato ãwẽ akátõsho \v 12 “Yora Ivó, ‘oshaai’, mĩ ikí roase, tãti akatsai”, akávo. \v 13 (Jesus askái vanaro “Lázaro vopiai”, iinã ãwẽ ikí. Askámẽkĩ atovõ chinãkiro “oshaa”, ãwẽ yoãravã akávo.) \v 14 Anosho Jesusnẽ meki akĩ ato yoãshokĩ. “Lázaro vopiai. \v 15 Ẽ ano niáma ivaisho mekíai ea, anõsho ea mã anõ akatsai iinã. Rama nõ oĩi vonõ, ano”, ato akĩ. \p \v 16 Ãwẽ aská nĩkãinã Tomé, “Ravé Pakéa\f + \fr 11.16 \fr*\ft Ravé pakéa Gregõ akáro “Dídimo.”\ft*\f*” ivõ avé yosĩnáya wetsarasĩ akí, “kaõ. Noke yosĩyanĩrvi nõ yamai vonõ”, ato akĩ. \p \v 17 Askái ano nokókaĩsho “Lázaro atõ onevai ma 4 shaváai”, ikí nĩkãki. \v 18 (Betâniaro Jerusalém orakama, 3 quilômetropáchta tanáti. \v 19 Askásho judeurasĩni Martanĩ Maria onísmaĩnõvo atõ ronaa tãti amai ano kãtxívo.) \p \v 20 Askánamãsho Marta “Jesus oa”, ikí nĩkãinã veyai kaí. Askámaĩnõ Mariaro ano shovõse. \v 21 Askákaĩi kakĩ Martã Jesus nokovaĩsho aská akĩ. “Yora Ivó, mia nenose mĩ niáro ẽ take vopima ikenkeãvai. \v 22 Askámẽkĩ miã Yové Koĩ mĩ tanamáa ramase katsése mia ãwẽ ashõkatsa ẽ tanasai”, ãwẽ akátõsho \v 23 “mĩ take nioinaókatsa”, ãwẽ imaĩnõ \v 24 “ẽe, aaro ẽ tanasai, enékaĩa shavapa weníokatsarvi”, akĩ ãwẽ revíatõsho \v 25 “eatsikĩ, wenímaiya, awetima akaya akánã. Ea anõ akayaro vopismẽinã weníokatsa. \v 26 Askái ea anõ akí niayaro, veítĩpá. Neská ivonã mĩ anõ atirá?” ãwẽ akátõsho, \v 27 “Yora Ivó, miaro Cristo ẽ tanai, Yové Koĩni vake naaivo mai shavapa oá ivo tanaói ẽ aka”, akĩ. \p \v 28 Aská avaini kashõ ãwẽ take kenavaíki aská akĩ. “Yosin ikiya neno nokói oshõ mia kenaai”, akĩ. \v 29 Maria aská nĩkãinã vestẽi weníinavai kakĩ Jesus merai kakĩ. \v 30 (Askámaĩnõ Jesusro Betânianamã nokókaĩma, Martã veyatachianamãse nii.) \v 31 Askámaĩnõ judeurasĩ Mariã shovõ ronaa tãti amai kãtxíyavorasĩ askái vestẽkai weníinakaĩi ãwẽ kaa oĩinã atxõvaĩvo, “ãwẽ take onévainamãsho wai iki kaai”, ravãki. \v 32 Askákaĩi kakĩ Jesus niá nokovaĩsho aa veyó pakéi kashõ “Yora Ivó, mia nokenĩse mĩ niáro ẽ take vopima ikenkeãvai”, akĩ. \p \v 33 Aská Maria wai ikí, avé voayavo judeurasĩ wai ikí aká oĩinã Jesus onísi chinã naíkatõ ikí. \v 34 “Atonamã mã roa avai?” ato ãwẽ akátõsho “Yora Ivó, neno oĩi kawã”, atõ imaĩnõ \v 35 wai iinái. \v 36 Askái ãwẽ wai imaĩno yorarasĩni “anõ noíkasho ãwẽ ikíki, oĩ”, ikívo. \v 37 Askámaĩnõ wetsarasĩ “yora vesho ãwẽ roa aka nõ oĩvaimẽkĩ Lázaroro awesakĩ ãwẽ tenãrkĩ?” ikívo. \p \v 38 Aská nĩkãinã Jesus ronã atxivarãóa tanainã ãwẽ onéa shasho pepinamã kaí. Anõ atõ kepovai ivo shasho anika kepióa. \v 39 Aská anosho “naa shasho vepẽvãna”, ato ãwẽ akátõsho vopivaiyatõ aweshavo Marta askái. “Yora Ivó, ma ichnákawãai, ãwẽ anõ onévai ma 4 shaváaikatá”, ãwẽ akátõsho, \v 40 “‘ea anõ akí mĩ niáro Yové Koĩni weeyai nishõ aká mĩ oĩkatsa’, ẽ ikitĩ”, akĩ. \v 41 Aská avaikĩ shasho pepi anõ ãwẽ kepóa ivo shasho sherekévo. Askánamãshóse Jesus naíkiri oĩnivaí askái vanai. “Papá, ea mekíai, ea mĩ nĩkãtõsho. \v 42 Ẽ tanasai, askatase mia ẽ yokáa ea mia nĩkãmtsãwa, askámẽkĩ neskái ẽ vana, naa ea kesó shokoarasĩni ‘“Yové Koĩni yonoáse”, ikĩ ea ave anõ anõvo’, iinã ẽ vanavere”, akĩ. \p \v 43 Askái vanai enetaníse isĩinasho vanai. “Lázaró, kayakarã”, ãwẽ imaĩnõse, \v 44 vopivaiya kayakarãi. Ãwẽ mevi, ãwẽ tae aka õpo kashkerasĩni rakópakéa, ãwẽ vemanero õpo kashke westítõse verákmeóa. Askámaĩnõ Jesusnẽ “kochana, ave katãnõ”, ato akĩ. \p \v 45 Askávai judeurasĩ ravétõ Maria oĩi vevaiyavõ Jesusnẽ aská aká oĩinã anõ ayakeávo. \v 46 Aská ravétõro Jesusnẽ aská aká ivo fariseurasĩ yoãshoi voávo. \v 47 Atõ askámaĩnõ fariseurasĩ, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩ aatíisho judeu vevokeparasĩ\f + \fr 11.47 \fr*\ft Naaivo esé vana meki akayavorasĩni anero “Sinédrio.” \ft*\f* ato kenavarãsho kãtxísho vanavo. “Nõ awesakatsai? Aa yorã ãwẽ yové akarasĩ ãtsaka akĩ ato oĩmaai. \v 48 Ãwẽ aská akarasĩ nõ teakémaro ashkãsho anõ amísivo. Romanorasĩni aská nĩkãinã nokekíse vesokéki, Yové Koĩni shovo, nokẽ mai aká noke ivõkemísivo”, ikívo. \p \v 49 Askáki atopa yora wetsa, Caifás, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapa ivo vanainái. “Mato tanama. \v 50 Noke ashkãka noke keyóro roakamáse. Yora westíse ashkãmẽsho ikí ãwẽ vopiro roapáse”, ato akĩ. \v 51 Askái ãwẽ vanaro arí chinãne ãwẽ ikíma, aatiã Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapa ivosho “nokemẽsho ikí Jesus vopi askákatsa”, iinã vevo ãwẽ yoãrívi. \v 52 Judeurasĩ westíchta ravĩi ãwẽ ikatsaima. Yora õsi õsipa Yové Koĩni vakerasĩ maitioi peás ikí shokoyavo westíse keská iyakekatsai yoãnávere. \p \v 53 Aatiã ãwẽ aska aka oĩinãse “Jesus nõ yamamanõ”, ikí vanai shovivo. \v 54 Aská ato nakosho niátĩpase oĩinã, Jesus kaí, askata wenẽ kesotõ “Efraim” akĩ atõ anea shavapa ãwẽ shokõkenavonĩ nii kaí. \v 55 Aská ano ãwẽ niátiã Jerusalémnamãsho Páscoa saí iki shavá omakaĩmaĩnõ judeurasĩ ano võo või, saí ikatsai vevo “nõ kashmai yoínõ”, iinã. \v 56 Askái ano Yové Koĩni shovo veyó shokosho Jesus itimavaí arí vanavo. “Awesakatsí mã chinãnã? Okatsairmẽ, neno saí ikinamãnã”, ikívo. \v 57 Anoshósevi Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyarasĩ, fariseurasĩ aatíisho kepokatsikívo. Askáinã “Jesus meravaíki noke yoãshotsoma”, ikí shokovo. \c 12 \s1 Betânia shavo Jesusmẽ eséyati ivo yoã \p \v 1 Askái Páscoa saí iki omakaĩa, 6 shavákase iyakeanamãsho Jesus Betânianamã Lázaro ãwẽ wenímachĩa ivo niánamã nokókaĩi. \v 2 Ãwẽ askámaĩnõ, piti kashma avaikĩ Martãro ato take akĩ tsaõki. Lázaroro avé tsaósho pikĩ. \v 3 Askámaĩnõ Mariã ene inĩka vaná “nardo” akĩ atõ anea meĩnáma oraka ivo otopa tsaóa vivaikĩ Jesusnẽ taeki voivaíki ãwẽ võose toshkoki. Ãwẽ aská aká shovo naki inĩse tsaói. \v 4 Ãwẽ aská amaĩnõ Jesusnẽ shokõkena wetsa Judas Iscariotes aatishõkamase yomẽ akatsaiya ivo askái vanainái. \v 5 “Naaivo ene orakarvi. 300 prata kopímatirvi. Anõsho kopímati vivaikĩ yora onís aweyavorasĩ onis atiki ikíkĩ?” ikí. \v 6 (Ãwẽ askái vanaro yora onís aweyavorasĩ ato onis akatsi ãwẽ ikímarívi, kopímati vesoshokĩ atõ nanea ivorasĩ kerõmakãi nishõ ãwẽ ikí.) \v 7 Ãwẽ askái vanamaĩnõ Jesusnẽ “aa Maria meskoroa. Ẽ vopikatsakiri chinãsho ãwẽ akárvi. \v 8 Yora onís aweyavorasĩ matonĩ shokoserívi, askámaĩnõ matonĩ askatase ea niátĩpá”, ato akĩ. \p \v 9 Aská Jesus “Betânianamã niá”, ikí nĩkãinã yorarasĩni chinãvaĩvo. Jesus westíkase atõ chinãvaĩmasevi, Lázaro ãwẽ wenímavai ivo “oĩi anõ”, iinã atõ voá. \v 10 Askáinã Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩni, “Lázaro nõ yamamanõ”, ikívo. \v 11 Aaro awesáma, Lázaromẽsho yora ravétõ atõ kakáyarasĩ enekésho Jesus anõ ayakéavo iinã atõ aká. \p \v 12 Askái shaváma yorarasĩ saí ikinamã kãtxívaĩyavõ “Jesus Jerusalémkiri oa”, ikí nĩkãinã, \v 13 ashkãsho epe pei keská ivo “wekõshonõ”, iinã vivaikĩ “Jesus nõ veyanõ”, iinã oi shokonívo. “Hosana! Yora Ivõ anemẽsho oá ivo, Israel kakáyaro, Yové Koĩni roapa ivo ashõtiki irawẽ”, ikívo. \v 14 Atõ askámaĩnõ, Jesusro jumento vake nokotachísho anõ tsaóinái, vana neemta ivo yoãnatõse ikí. \v 15 “Rakétsomároa Sião\f + \fr 12.15 \fr*\ft “Sião”, ikíro Jerusalém ane sheni.\ft*\f* yorarasĩní, matõ kakáya jumento vakẽ tsaósho oa”, ititõ ioi. \v 16 (Jesus askámaĩnõ ãwẽ shokõkenavo vana neeakiri chinãma ikívo, askámaĩnõ vopivai, naí shavapa ãwẽ kamaĩnõ txiporvi ãwẽ ati ivorasĩ chinãi, ãwẽ vana neeakiri chinãi ativo.) \v 17 Aská Jesusnẽ Lázaro anõ onéa pepi kesó nishõ kenaki ãwẽ wenímavaitxĩni, ashkãsho oĩvaivõ kakavo. \v 18 Askáshovísi yora ravétõ chinãvaĩvo, “ãwẽ aská avai roaka”, ikí nĩkãinã. \v 19 Atõ askámaĩnõ fariseurasĩ ravé arí tanamakĩnanãvo. “Oĩ, nõ teaki atimaai, ashkãsho chinãvaĩvaĩsaivo”, ikívo. \p \v 20 Aská Jerusalémnamã Páscoa atõ saí imaĩnõ, Grego yorarasĩ “Yové Koĩ nõ ravinõ”, iinã ano shokoóvo. \v 21 Askái atovõ Galileia mai naki Betsaidanamã niaya Filipe chinãvaĩsho meravaíki anõ eséyakĩ vana akĩ. “Jesus nõ oĩnõ, noke oĩma”, iinã atõ yokátõsho \v 22 Filipenĩ André tanamavaikĩ avésho Jesus ãwẽ chinãvaĩatõsho \v 23 ato aská akĩ. “Rama ‘Yorã Vake’, ikí anea ivo, ãwẽ papa anõ eséyati ivo shavá nokóai. \v 24 Neskávere nĩkãtsoma. Trigo eshe maĩ pakésho ãwẽ shaká ichnámaĩnõ vimisho revokaĩkatsa. Askámaĩnõ ãwẽ ichnáma ivoro aa westíse nii nikatsa. \v 25 Yora naa mai shavapashõ arí noítái niaya ivoro veíkatsa, askámaĩnõ, arí noítáimai niayaro, awe mekétatõ ikí awetima ikitákatsa. \v 26 Ẽ yonoa yora shovikatsiinãro ãwẽ etxõti. Ẽ niátipai aaivo yora evése nikatsai. Aaivo yora ẽ papa anõ eséyakatsai. \v 27 Rama ea chinã naí raképatõ iki. ‘Aaivorasĩ ea pashama, papá’, ikĩ nĩkãpá? Aama, ‘ẽ askánõ’, iinãvísi ẽ oárvi. \v 28 Papá, yorã mia oĩtati ivo ato oĩmatso”, ãwẽ imaĩnõ naĩsho vanainái. “Ase, ato ma ẽ oĩmaai. Txipo askásevi akĩ ato ẽ oĩmaókatsa”, ikí. \v 29 Ãwẽ askámaĩnõ, ano shokoyavõ ashkãsho naĩsho ãwẽ askái vana nĩkãvai neskái vanavo, “naí terẽ iki taíse”, wetsarasĩ ioiro “naĩsho yonótaya yové avé vanaa taíse”, ikívo. \p \v 30 Atõ askámaĩnõ, Jesusnẽ “enõsho oámarívi aaivo vana, matomẽsho ãwẽ oa. \v 31 Naaivo mai shavapa yorarasĩ itimatõ atõ imaĩnõ Yové Koĩni ‘awesavevakĩtiskárki oĩnõ’, ikĩ ato chinãshokatsai. Ramaro naaivo mai shavapa kakáyai niaya ivo kayãnakõkatsa. \v 32 Askámaĩnõ maĩsho ea atõ ronõnímaĩnõ ashkã akĩ ato ẽ shokõvarãkatsa”, ato akĩ.\f + \fr 12.32 \fr*\ft “Ronõinákatsa”, ãwẽ ikíro iwi mekóchkiti yoí ãwẽ ikí.\ft*\f* \v 33 (Askái ãwẽ vanaro “neskái ẽ vopikatsa”, iinã ãwẽ ikí.) \v 34 Ãwẽ askámaĩnõ, ano shokoyavorasĩni aská akávo. “Nokẽ esénamã yoãnáro neská ‘Cristo awetimai nikatsai’, ikí. Awesainã ‘Yorã Vake ronõníkatsavo’, mĩ ikírá? Tsoa yoí mĩ ikíra?” atõ akátõsho, \v 35 “amo matonĩ aatishõkamase nikatsai. Askásho ãwẽ naopa shokotsoma, vakíchinĩ pakékemísi mato. Aaro awesáma, vakíchinamã niáro ‘atonamã ẽ kaarmẽ’, ikĩ oĩtĩpá. \v 36 Mato amo ayamaĩnõse anõ atsoma. Mã askáro amoyai mã shokokatsa”, iinã tanái askái vanavaíse kaí, yorarasĩ ato onéshokĩ. \p \v 37 Aská Jesusnẽ yové akarasĩ katsése atõ oĩvaĩvaĩmẽkĩ anõ akáma ikívo. \v 38 Atõ anõ ayamáro awesáma, Yové Koĩni vana teki akaya Isaías ivõ yoãti ivo ave nokónõ iinã ikí. “Yora Ivó, nõ yoã ivo wetsãchta anõ akáma ikivo, mĩ wee ato oĩmamẽkĩ”, iti. \v 39 Askáshovísi onãtakĩ oĩsho anõ akáma ikívo, Isaíasnẽ yoãti wetsa keskásevi. \v 40 “Ãatõ ato vesho akí, atõ chinã kepõi akĩ oĩsho tanamísivo ikĩ, arimẽse vesokeómaĩnõ ‘ato ẽ roa amísi’, iinã”, ioti. \v 41 Isaíasnẽro awesainã ãwẽ yoãtima, Jesus weeyai nimaĩnõ oĩsho “askái”, ikĩ ãwẽ ati yoãki. \v 42 Askámaĩnõ judeu vevokerasĩro ãtsashósevi Jesus anõ akávo, askámẽkĩ ashkã akĩ ato tanamáma ikívo. Fariseurasĩ rakéshoinã, “sinagoganamãsho noke poshakõmísivo”, ikĩ atõ chinãtõ askávo. \v 43 Yové Koĩni ato ravitikiríro chinãkamase ikívo. Arí atõ ravínanãtikirise chinãvo. \p \v 44 Anosho Jesus isĩinasho vanai. “Ea anõ akaya ivoro ea westíse ãwẽ anõ akamarívi. Ea yonoya ãwẽ anõ aorívi. \v 45 Ea oĩya ivo ea yonoyasevi ãwẽ oĩorívi. \v 46 Earo naaivo mai shavapa amo keskái ẽ oá, ea anõ akaya ivo vakíchinamã niomísi iinã. \v 47 Yorã ẽ vana nĩkãki anõ ayamámaĩnõ eã ‘yostanõ’, ikĩ ato chinãshoatĩpá. Ea naaivo mai shavapa oshõ ato aská anõ iinã ẽ oámarívi. Ato shavá amanõ iinã ẽ oárvi. \v 48 Askámaĩnõ ea ichnaki ẽ vana anõ amísma ivo yostakatsaya ayase. Ẽ vanã yorã akátõ akĩ keyókaĩa shavapa ato yostakatsa. \v 49 Aaro awesáma, erí chinãne ikí ẽ vanamarvi. Ẽ papã ea yonoyasho, ãwẽ yosĩa ivo ẽ yoãrívi. \v 50 Eãro ãwẽ esé vana ẽ tanasai, awetima akaya ivo aaro. Askásho neskái ẽ vanaa ea ãwẽ yonoatõse ẽ ikírvi”, ato akĩ. \c 13 \s1 Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo atõ tae txoa ati ivo yoã \p \v 1 Aská Páscoa saí iki ivõ atõ ikatsai omakaĩmaĩnõ Jesusnẽ naa ivo mai shavá eneníi ãwẽ papanamã ãwẽ iokaĩkatsa shavá nokóa tanaski. Naaivo mai shavapashõ anõ akayavorarasĩ atomẽ noí nishõ mashtéki ato oĩmakĩ. \v 2 Aská ãwẽ shokõkenavonĩsho yamé atõ pikatsikí. Aská Judas Iscariotes, Simão vake ivoro yochĩ ichnátõ kakáyã ãwẽ chinãne ma imakéya, Jesus yomẽ ati chinãki. \v 3 Askámẽkĩ Jesusnẽro ãwẽ papã katsése ãwẽ weeyakĩ nitxĩa tanasi, Yové anõsho ãwẽ oá tanasi, arimẽse ãwẽ iokaĩókatsa tanasi akĩ. \v 4 Askánamãsho weníinakíse õpo anõsho kawãa ãwẽ sawea ivo kochakéi, avaikĩ raskíti ninivarãvaí anõ yaneshmekaĩi avaikĩ \v 5 kẽtxapa wakapasha manevaíki ãwẽ shokõkenavõ tae ato txoa apavaíki ãwẽ anõ yaneshméa raskítinĩse ato toshkopakéki. \p \v 6 Askáki Simão Pedro ivo ãwẽ tae ãwẽ txoa akãtsikitõsho “Yora Ivó, ease mĩ tatxó aokatsikírá?” ãwẽ akátõsho, \v 7 “ẽe, ẽ neská aká rama mia tanama. Txiporvi mĩ tanakatsa”, ãwẽ akátõsho, \v 8 “earo mĩ tatxó akatĩpávere\f + \fr 13.8 \fr*\ft Pedro askái vanaro Jesusro yora ichnáma chinãsho ã ikí.\ft*\f*”, ãwẽ imaĩnõ “ea mĩ tatxó amama ivoro mia evé niótĩpávere”, akĩ. \p \v 9 “Askáinãro ẽ tae westíse ea tatxó akáma. Mevikiri ea mepãi, matxó akí ea atso”, ãwẽ aoatõsho, \v 10 “yora nachia venáro txochtamarívi, ãwẽ taese tatxó ikírvi. Mato ravéro txochtama askámẽkĩ katsékasema, wetsachta ayase”, ato akĩ. \v 11 Jesusnẽ ãwẽ yomẽ akatsaiya tanainãvísi “txochtamaro katsékasema, wetsachta ayase”, iinã ãwẽ ikírvi. \p \v 12 Aská akĩ ãwẽ shokõkenavo ato tatxó apavaíki arimẽse ãwẽ õpo anõsho kawãa ivo saweniovaí mesa kesó tsaópakeósho ato nĩkãki. “Mã tanaai, mato ẽ neská akánã? \v 13 Matõ ea onãki ‘yosin ikiyá, Yora Ivó’, akĩ ea mã kenavaĩvaĩa. Anõ akĩse ea mã anõ kenarívi, earo aase. \v 14 Ea Yora Ivo, yosin ikiya akásho mato ẽ tatxó amaĩnõ marí askánanãseviótsoma. \v 15 Mato ẽ aská ashõa ivo, txipo marí mã askánanãseviónõ iinã ẽ akávere. \v 16 Neskávere nĩkãtsoma. Mee ishõyaro ãwẽ ivo tavakésmarvi chinãtso. Yora yonótaya askásevi, aa yonoya tavakémasevi. \v 17 Ramaro neská vanarasĩ tanasho askátõ mã ikíro roã pakékésho shokokatsavo. \v 18 Askámẽkĩ mato katsékase yoí ẽ ikímavere. Ẽ kavẽa ivorasĩ onãtakĩse ẽ oĩai. Askámẽkĩ vana neea yoãna ivo ave nokónõ iinã ikí, ‘evésho pão piaya ivo yorase eki vesokékatsaya’, iti neea keskái. \v 19 ‘Askákatsa’, ikĩ ramase mato vevo ẽ yoãshoávere, anõkaĩsmaĩnõ ‘Earo Earvi’, ikĩ tanaki mã anõ anõ iinã. \v 20 Neskávere nĩkãtsoma. Yora wetsa ẽ yonoa yoramẽ ãwẽ mekía ivoro enõ ãwẽ mekíaserívi. Aská yora wetsa enõ mekíoa ivoro ea yonoyamẽ ãwẽ mekíosevirívi aká”, ato akĩ. \p \v 21 Askái vanavaí naípakĩ chinãi nishõ ato yoãoshokĩ. “Neskávere nĩkãtsoma. Mato wetsãse ea mã yomẽ akatsai”, ato akĩ. \p \v 22 Ãwẽ askái vanamaĩnõ ãwẽ shokõkenavo arímamẽ oĩnanãketanávo, “tsoa yoí ãwẽ ikírmẽ”, iinã. \v 23 Askái wetsa, Jesus anõ noíka ivo\f + \fr 13.23 \fr*\ft Jesus anõ noíka ivoro João, naaivo vana wichamtáya ivo.\ft*\f* tava ãwẽ tsaómaĩnõ, \v 24 Simão Pedro ivõ aa oĩtavaikĩ “nĩkãta, tsoa yoí ãwẽ ikírki?” ikĩ ãwẽ vero oĩmatõsho, \v 25 Jesus tashnákaĩsho nĩkãki. “Yora Ivó, tsoa yoí mĩ ikírkĩ?” ãwẽ akátõsho \v 26 “kẽtxapa pão kashke metxá ashõ ẽ inãkatsa ivovere”, akĩ.\f + \fr 13.26 \fr*\ft Askái ãwẽ vanaa pianamã pastokasho ashkãsho nĩkãma ikívo.\ft*\f* Askátakĩse pão kashke metxá avaikĩ Simão vake Judas Iscariotes inãki.\f + \fr 13.26 \fr*\ft Aaivo Simãoro Simão Pedro ivõ vakema, Simão wetsarvi.\ft*\f* \v 27 Askámaĩnõ Judasnẽ pão aská akĩ ãwẽ viánamãshóse Satanásnẽ tasavarãki. Ãwẽ askámaĩnõ Jesusnẽ “rayá mĩ chinã ivo mashtétso”, ãwẽ aká nĩkãinã, \v 28 avé mesã kãtxíyavõ “awesainã ãwẽ akárkĩ?” ikĩ chinãinã ashkãshóse tanama ikívo. \v 29 “Judasro kopímati vesoyatserã”, ikĩ chinãsho wetsã chinãkiro “piá vitã, saí ikinamãsho piti”, ikiravã akí, iokiro “yora onís aweyavorasĩ ato inãta”, ãwẽ ikiravã aoi akávo. \v 30 Aská akĩ pão ãwẽ inãa, ichnákise pivaí kaí. Anoro ma yamé semekéya. \p \v 31 Judas askákaĩmaĩnõse Jesus askái vanai. “Ramaro ‘Yorã Vake’, ikí anéa ivo yorã oĩtati ivo shovikatsa. Anõshósevi Yové Koĩ askásevi shoviókatsa. \v 32 Aská Yové Koĩ yorã oĩtati ivo enõsho shovia ivoro, ãatõ ea askásevi akĩ ato oĩmaoa omakaĩai. \v 33 Vakerasĩní, matonĩ inokai ea niáma ikatsai. Ea mã itimakatsai. Judeurasĩ ẽ tanamavai ivo mato ẽ yoãoshoávere. ‘Ea ẽ kakatsainamã mato voátĩpá’, ẽ ivaitĩ. \p \v 34 Aská rama ‘neskátsoma’, ikĩ vana vená mato ẽ eneshoá. Noínanãi shokotsoma. Neskái matomẽ ẽ noíatõ ikĩ noínanãótsoma, marí. \v 35 Askái marí noínanãsho mã shokomaĩnõro ãwẽ shokõkenavo ‘anõse’, ikĩ mato onãtakĩ oĩkatsavo”, ato akĩ. \p \v 36 Ãwẽ askámaĩnõ, Simão Pedrõ nĩkãki. “Yora Ivó, atonamã mĩ kakatsikírá?” ãwẽ akátõsho “ẽ kakatsikinamã ramachta evé mia kaatĩpá. Txiporvi mĩ kakatsai ano”, ãwẽ imaĩnõ \v 37 Pedrõ arimẽse nĩkãnióki. “‘Ramachta mivé ea kaatĩpáro’ awesásho ikírá? Minõsho ẽ vopia roaserívi”, ãwẽ akátõsho \v 38 “askárá? Evé mĩ vopikatsikirá? Neskávere nĩkãtso. Takare keókatsa vevo, 3tíi ‘ẽ oĩmarvi’, ikí mĩ yoá ikatsai”, akĩ. \b \b \c 14 \p \v 1 Askávaíki ato vana aoki. “Chinã tsakapa itsomároa. Yové Koĩ anõ akí, ea anõ akí atsoma. \v 2 Ẽ papã shavánamã anõ niti ãtsaka aya. Mato ẽ kashma ashõi kakatsai. Ano aská yama ivoro mato yoãshokenkeãai. \v 3 Ano kashõ shavá mato kashma ashõtani okĩ mato ẽ kawii okatsai, evé mã shokonõ iinã. \v 4 Aaivo vairo mã tanasai”, ãwẽ imaĩnõ, \v 5 Tomepa revíki. “Yora Ivó, mĩ kakatsainamã noke tanama. Vai aweshõkata nõ tanaikĩ?” ãwẽ akátõsho, \v 6 Jesusnẽ revíki. “Eatsikĩ vai, anõpa ivo vana, awetima chinã ivo akánã. Eamaro, ẽ papanamã yora nokótĩpá. \v 7 Onãtakĩ ea mã oĩro ẽ papa askásevi akĩ mã onãkeãai. Ramaro tanaki mã oĩai”, ãwẽ imaĩnõ, \v 8 Filipenĩ nĩkãki. “Yora Ivó, mĩ papa noke oĩma, oĩvaíkarvi nõ enénõ”, ãwẽ akátõsho, \v 9 “ramamarívi matonĩ ẽ nikaikainamẽkĩ eanã mĩ onãtakĩ oĩmarvirá Filipé? Ea oĩya ivoro ẽ papa ãwẽ oĩyaserívi. Awesainã ‘mĩ papa noke oĩma’, mĩ ikíra? \v 10 Ea ẽ papanĩ txiwánanãsho nõ shokoa ivo mia anõ akámará? Vanarasĩ mato ẽ yoãshoa enámarívi, ẽ papa enõ niá ivo, ãatõ akárvi, askárasĩ mee iki. \v 11 Ea anõ atsoma ‘ea ẽ papamẽ txiwásho ẽ niá’, ẽ imaĩnõ. Aská ivo anõ ayamakĩro, ẽ yové akarasĩmẽchtasho ea anõ atsoma. \v 12 Neskávere nĩkãtsoma. Yora ea anõ akaya ivõro ẽ mee iti keskásevi akĩ aokatsa. Naaivo keskáchtama, tavákepa akatsai. Tavákepa akatsairo awesáma, earo papa tavá ẽ niakei kakatsaisho ikí. \v 13 Askámaĩnõ, katsése ẽ anemẽsho mã yokámaĩnõ mato ẽ ashõkatsa, enõsho ẽ papa yorã oĩtati ivo ave shovinõ iinã. \v 14 Askávere, wetsase ẽ anemẽsho mã yokámaĩnõ mato ẽ ashõkatsa. \p \v 15 Askávai enõ noíyashoro ẽ esé vanarasĩ roaka akĩ mã toĩkatsa. \v 16 Askáki ẽ papa ẽ yokáatõsho ãatõ mato vesoshokatsaya mato eneshokatsai, askatase mato ave peshót anõ iinã. \v 17 Aaivo mato vesoshokatsayaro Yové Koĩni Chinã, Yové Koĩ anõpakĩ tananõvo iinã ashõya ivo. Askámaĩnõ, naaivo mai shavapashõ yorarasĩni anõ mekítĩpá, oĩki tanamasho atõ ikí. Askámaĩnõ matõro mã oĩya. Aaro awesáma, matonĩse niá, txipo mato peshót ashõse niokatsa. \p \v 18 Vake maõ shokõsho eneatõ ea mato akátĩpá. Arimẽse matomẽsho ẽ iokarãókatsa. \v 19 Shavá aatiimáse yorarasĩni ea oĩóma ikatsaivo askámaĩnõ matõro ea mã oĩskatsa. Vopivai ẽ nioinaómaĩnõ enõshorívi mã awetima shokokatsa. \v 20 Aatiã shavaparívi onãtakĩ ea mã oĩkatsa, ‘ea ẽ papamẽ txiwásho nii, matonĩ txiwánanãsho nii aká’ iinã. \v 21 Aská enõ noíyaro ẽ esé vana roaka akĩ toĩi, ẽ vana anõ akí ashõ nikatsai. Aa enõ noíyaro ẽ papa anõ noíokatsa. Ea askásevi anõ noísho aa ẽ meramakatsai”, ato akĩ. \p \v 22 Askái ãwẽ vanamaĩnõ Judasnẽ revíki, Iscariotes Jesus yomẽ akaya ivomavere. “Yora Ivó, awesainã ashkã akĩ ato meramáma, nokechtase mĩ meramakatsikírá?” ãwẽ akátõsho, \v 23 revíníki. “Yora enõ noíya ivõro ẽ vana anõ akatsai. Aaivo yora ẽ papa anõ noímaĩnõ chinãvarãsho ãwẽ chinãnamã nõ shaváyakatsai. \v 24 Askámaĩnõ yora enõ noíma ivoro ẽ vana anõ amísma. Neská vanarasĩ mato ẽ yoãshoa mã nĩkãvaĩvaĩa ivo enárasĩmarívi, ea yonomtáya ẽ papã vanarvi. \p \v 25 Neskái matonĩ nishõse vana aská mato ẽ yoãshoá. \v 26 Askámaĩnõ mato vesoshokatsaya, Yové Koĩni Chinã ivo, ẽ papã ẽ anemẽsho mato yonoshoatõsho katseki mato yosĩkatsa. Ãatõse mato ẽ yosĩvaĩvaĩa ivo vanarasĩ mato chinãmakatsai. \p \v 27 Chinã matsi enõsho oá ivo mato ẽ eneshoa, naaivo mai shavapashõ yorã akátõ akĩma. Askáinã rakéi chinã tsakapase itsomároa. \v 28 ‘Ẽ kaasmẽkĩ arimẽse ẽ iokarãókatsa’, iinã mato ẽ yoãshovaitĩ. Askásho, enõ noíyashoro ẽ papanamã ‘ẽ kakatsai’, ẽ imaĩnõ mã mekíkeãai, ẽ paparo ea vevokepásho. \p \v 29 ‘Askákatsa’, ikĩ ramase mato vevo ẽ yoãshoávere, anõkaĩsmaĩnõ ea mã anõ anõ iinã. \v 30 Inokai matonĩ vanatĩpá ea. Aaro awesáma, naaivo mai shavapa niaya kakáya oa. Ãatõchta viakeatĩpá ea. \v 31 Aská naa mai shavapashõ yorarasĩni ẽ papamẽ ẽ noíya ave onãtakĩ oĩnõvo iinã ea ãwẽ yonoatõ akĩse ẽ aká. Askámaĩnõ ramaro shokonína, nõ vonõ”, ato akĩ. \b \b \c 15 \p \v 1 Askávai vanaói. “Earo vaná uva koĩ ivo. Ẽ paparo aa vesoya. \v 2 Meã wetsa enõ txiwásho niá vimisma ivoro ẽ papã shatemtsãwa. Askámaĩnõ meã ravé vimiyasmẽkĩ vosta amíska, ãtsapái ave vimikaĩónõ iinã. \v 3 Askámaĩnõ matõ chinãro ma yoí ikitáya, vosta ikitáya keskáse, ẽ vana mã anõ akásho. \v 4 Ea txiwásho shokostsoma. Ea matomẽse txiwásho ẽ nioskatsa. Uva meã ãwẽ kaya txiwámashoro, arí vimisma chinãtsoma. Mato askásevi aa ikítõ ikí, enõ mã txiwámaro, mato vimiotĩpásevi.\f + \fr 15.4 \fr*\ft “Vimikaĩa”, ãwẽ yoãro yora onis akĩ take akí, nokẽ chinã tekía aká. \ft*\f* \p \v 5 Aská earo uva kaya, matoro ẽ meãrasĩ. Yora enõ txiwásho nii, ea anõ txiwásho nii nõ avévakĩro, vimivaĩkatsa. Aaro awesáma, eamaro mato akátĩpá. \v 6 Askámaĩnõ, enõ txiwásho niámaro, iwi meã shatevaíki atõ õtxia shanatõ ikatsai. Aská ivorasĩro kãtxinivaíki kooamtsãwavo. \v 7 Aská enõ txiwásho ẽ vana anõ akí mã shokoro katseki ea mã yokáa ivorasĩ Yové Koĩni mato inãkatsa. \v 8 Mã askái vimi ãtsaa oĩinã, ẽ papa yorã oĩtati ivo shovikatsa, anõsho ẽ ‘shokõkenavotserã’, ikĩ chinãsho mato oĩkatsavo. \v 9 Ẽ papa enõ noíatõsevi ikĩ mato ẽ noívaĩvaĩa. Enõ noíi istsoma. \p \v 10 Aská ẽ papã esé vana askásevi, ea toĩsho anõ noí niátõ ikí ẽ esé vana mã toĩa ivoro enõ noí mã iskatsa. \v 11 Neskái ẽ vanaro ẽ metsá mã aya shokoti. Aaivo matõ metsáro anose kesoa ikatsai. \p \v 12 Aská rama ‘neskátsoma’, ikĩ vana mato ẽ eneshoá. Ea matomẽ ẽ noíatõsevi ikí marímamẽ noínanãótsoma. \v 13 Yora wetsa anõpai yoramẽ ãwẽ noíro neská, ãwẽ avé takéa anõsho vopiya. \v 14 Ẽ mato yonoa ivorasĩ mã anõ akáro evé takésho mã shokokatsa. \v 15 ‘Ẽ yonoarasĩní’ ikĩ ea mato aneotĩpá. Aaro awesáma, yora yonótáyaro ãwẽ ivõ chinã tanatĩpá. Askásho ‘evé takéyavó’, ikĩ mato ẽ anea, ẽ papã vana katsése ẽ nĩkãvaĩvaĩarasĩ mato ẽ yoãshovaivainasho. \p \v 16 Aská matomarívi ea kavẽya. Eã mato ẽ kavẽchnárvi, enéimai mã vimivaĩnõ iinã. Anõsho katsése enõsho mã yokak imaĩnõ ẽ papã mato ashõkatsa. \v 17 ‘Neskátsoma’, iinã mato tanamaónõ. Noínanãi shokotsoma. \p \v 18 Aská naa mai shavapashõ yorã mato ichnamaĩnõ, ea atõ ichnatikiripari chinãtsoma. \v 19 Naa mai shavapashõ mato ivoshoro matomẽ noíkeãaivo askámẽkĩ matoro atonamarívi. Earvi mato kavẽchnáya. Askáshovísi mato ichnakatsavo. \v 20 Mato ẽ yoãshovaivaina ivokiri chinãtsoma. ‘Mee ishõyaro ãwẽ ivo tavakésmarvi’, ẽ ivaitĩ. Askáinã ea atõ meskoatõsevi akĩ mato askásevi aokatsavo. Ẽ vanakiri nĩkãsho atõ ikítõsevi ikĩ mato askásevi aokatsavo. \v 21 Enõsho mato aská akatsaivo, ea yonoya tanamasho. \v 22 Eã oshõ aská ivo vana ato ẽ yoãshoámaro ichná atomẽ neema ikenkeãaivo. Askámaĩnõ ramaro atõ ichnárasĩ neea ivo anõ ato pashati yama. \v 23 Aská, ea ichnayaro ẽ papa ichnayasevi. \v 24 Yové aká wetsa akátĩpá ivo ashõ ato ẽ oĩmáma ivoro, ichná atomẽ neema ikenkeãaivo. Askámẽkĩ ẽ yové akárasĩ oĩsmẽinã ẽ papanĩ ashõ noke ranĩki asaivo. \v 25 Aaro awesáma, esé vana neea yoãna ivo keská ave nokónõ iinã ikí, ‘ẽ awe awe inõma ea ranĩaivo’, ikí neea keskái. \p \v 26 Askámaĩnõ txipo mato vesoshokatsaya ẽ papamẽsho oá ivo mato ẽ yonoshokatsai. Aaro yosin ikiya anõpa ivo. Ẽ papamẽsho oshõ meki tsakaki ea yoãi okatsai. \v 27 Askámaĩnõ matõro ea mã askásevi aokatsa, meki tsakaki ea yoãki, txitavianamãshóse evé mã shokonimtásho”, ato akĩ. \b \c 16 \p \v 1 Askávai vanainaói. “Askárasĩ mato ẽ yoãshoáro txipo anõ mã iyamamísi iinã mato ẽ yoãshoávere. \v 2 Sinagoga shovõsho mato poshakõkatsavo. Askávaíki neská ivo shavá nokóki yora wetsã mato yamamashõ chinãki ‘Yové Koĩni chinãnevísi nõ ikí’, ikatsaivo. \v 3 Atõ askáro ẽ papa oĩma, ea oĩma akásho atõ ikí ikatsai. \v 4 Neskái ẽ vanaro aaivo shavá nokómaĩnõ anosho ‘aská akĩ noke vevo tanamachĩtserã?’ ikĩ mã chinãnõ iinã mato ẽ yoãshoávere. Akĩvísi mato ẽ yoãshoáma ichĩro ‘matonĩse ẽ niátserã?’ iinã ea mato yoãshoáma ichĩa. \p \v 5 Ramaro ea yonochnayanamã ẽ kakatsi imaĩnõ, wetsã ea nĩkãki ‘ato mĩ kakatsikírkĩ?’ ea mato akámakarkĩ? \v 6 Askámẽkĩ, neská akĩ mato ẽ yoãshoatõsho mato onísvarãi taíse. \v 7 Askámẽkĩ neskávere. Ẽ kaavísiro roaka. Ẽ kaamaro mato vesoshokatsayatõ chinãvarãtĩpá. Askámaĩnõ ẽ kaaro aa mato ẽ yonoshokatsai. \v 8 Ãatõ oshõro neno mai shavapa yorarasĩ anõ itima ivõ atõ imaĩnõ, aaivorasĩ anõ amai, chinã mekika ivorasĩ meramaí, Yové Koĩni yosta ivo shavá chinãmaí, akatsai. \v 9 Atõ anõ itima ivoro awesáma, ea anõ amísmavosho atõ ikí iinã oĩmakatsai. \v 10 Atõ chinã mekika ivo, awesáma, ẽ papanamã ẽ kaatxinĩ ea mato oĩoma ikatsai iinã ikí. \v 11 Askámaĩnõ yosta ivo shaváro awesámásevi, naaivo mai shavapa niaya kakáya Yové Koĩni ‘ẽ yostanõ’, ikĩ ma chinãshoa. \p \v 12 Aská mato ẽ yoãshoti vana itãtĩpa ayamẽkĩ mato tenetĩpá rama. \v 13 Askámaĩnõ Yové anõpa yosĩya ivo oshõro ãatõse anõpa ivo katseki mato imakatsa. Arí ãwẽ yoãnakatsamarívi, ẽ vana katseki ãwẽ nĩkãvaĩvaĩa ivo, ikatsai ivorasĩ aká mato yoãshokatsai. \v 14 Ẽ yosĩa ivorasĩ teki akĩ mato yoãshokatsai. Anõsho yorã oĩtati ivo ea shovimakatsai. \v 15 Ẽ papa katsése ayaro enáserívi. Askáshovísi ‘ẽ yosĩa ivorasĩ teki akĩ mato yoãshokatsai’, iinã ẽ ikírvi. \p \v 16 Aská aatishõkamase mato ea oĩoma ikatsai. Askávaíki aatishõkamásevi ea mã meraókatsa”, ato akĩ. \p \v 17 Ãwẽ askái vanamaĩnõ ãwẽ shokõkenavo arímamẽ vanaketanávo. “‘Aatishõkamase mato ea oĩoma ikatsai’, askávai ‘aatishõkamásevi ea mã meraókatsa’, ikí ‘ẽ papanamã ẽ kakatsaisho ẽ ikí’ ioi ãwẽ akánã awesainã ãwẽ ikírkĩ? \v 18 ‘Aatishõkamase’, ikí askásevi, noke tanamakatá askái ãwẽ vananã”, ikívo. \p \v 19 Aská akĩ atõ nĩkãtsiki tanainãse vanainaói. “‘Aatishõkamase mato ea oĩoma ikatsai’, askávai ‘aatishõkamásevi ea mã meraókatsa’, ikí nĩkãinã mã vanaketanaa ivoro \v 20 neskávere nĩkãtsoma. Ẽ ikatsai ivokiri chinãki, naaivo mai shavapa shokoyavorasĩro mekíkatsavo, askámaĩnõ matoro wai ikí mã onískatsa. Askámẽkĩ txipo rona petxĩsho mã metsái shokokatsa. \v 21 Aĩvo ãwẽ vake pakékatsa shavá omakaĩmaĩnõ isĩ tanamtsãwã, askámaĩnõ ãwẽ vake pakéa tavákemaĩnõro isĩ tanaósma, anõ mekímtsãwã ‘vake ẽ meraai’, iinã. \v 22 Aská mato mã aa ikítõsevi mã ioi, onísi shokoi. Askámaĩnõ txiporo aská, mato ẽ oĩomaĩnõ, mã mekíkatsa. Aa metsá yora wetsã mato enématĩpa ikatsai. \v 23 Aatiã shavaparo txipokiri mato ea yokáoma ikatsai. Neskávere nĩkãtsoma, enõsho ẽ papa mã yokáatõsho ãatõ mato inãkatsa. \v 24 Enõsho mato yokak ikíma ikaikaina. Yokátsoma. Ramaro mato ashõkatsa, mã metsá anose kesonõ iinã. \p \v 25 Vevoro tanáki mato ẽ yoãshovaivaina, askámaĩnõ txiporo tanáki mato ea yoãoshoama ikatsai. Aatiãro roaka akĩ ẽ papa mato yoãshonõ. \v 26 Aatiãro enõsho mã yokákatsa. ‘Eã ẽ papa mato ẽ yokáshokatsai’, iinã ẽ ikíma. \v 27 Aaro awesáma, aa ẽ papa matomẽ noíka, enõ mã noíkasho ãwẽ ikí, ‘Yové Koĩmẽsho ẽ oá’ ikĩ mã anõ akí aká. \v 28 Ẽ papamẽsho oí naaivo mai shavapa ẽ nipái oyãtá. Askámaĩnõ, ramaro mai shavapa yorarasĩ eneníi arimẽse ẽ papanamã ẽ iokaĩókatsa”, ato akĩ. \p \v 29 Ãwẽ askámaĩnõ ãwẽ shokõkenavõ revínívo. “Ramaro tanáokima meki akĩse mĩ yoãmaĩnõ \v 30 mia nõ tanaai. Katsése aská tanayasho mĩ yoãmaĩnõ wetsã ano ‘awesárá?’ ikĩ nĩkãtĩpá. Askáshovísi ‘Yové Koĩmẽsho oáserívi’, ikĩ mia nõ anõ aka”, akávo. \p \v 31 Atõ aská akatõsho ato revíníki. “Ramarvi ea mã anõ aka? \v 32 Askámẽkĩ nĩkãtsoma, mã anõ peás ikatsai shavá omakaĩma, ma nokóai. Matõ shavátikéki erí nitxĩsho ea mã enekatsa. Askámẽkĩ ea eríchtamarívi. Ẽ papã ea peshót asai. \v 33 Aská akĩ mato ẽ yoãshoáro anõsho mã chinã matsiyai shokonõ iinã mato ẽ yoãshoávere. Naaivo mai shavapashõ mã onís awekatsa, askámẽkĩ rakétaníma shokotsoma. Naa mai shavá ma ẽ viakea”, akĩ ato tanamakĩ. \b \c 17 \p \v 1 Askávai vanai mashtékaĩvaí, Jesus naíkiri oĩnii vanaói. “Papá, ẽ shavá ma nokóai. Ea yorã oĩtati ivo shovimatso, enõsho yorã oĩtati ivo mia shoviónõ iinã. \v 2 Aaro awesáma, katsése yorarasĩ ato yonoya ea mĩ nitxĩa, anõsho yora ea mĩ kavẽshoa ivorasĩ ave awetima ikitánõvõ iinã. \v 3 Askái awetima chinãro neskávere. Mia Yové Koĩ westíse ivo anõ akí, ea Jesus Cristo ato mĩ yonoshoyãta ivo anõ akí ave anõvo. \v 4 Mee iti ea mĩ eneshoa ivo mashteki, naa mai shavapashõ yorã oĩtati ivo mia ẽ shovimaai. \v 5 Papá, ramaro vevo aská shovimatiã yové naó txiwánanãsho nõ shokotitõ ikí, yorã oĩtati ivo ea shovimaótso. \v 6 Askásho eã naa ivo mai shavapa ea mĩ eneshoa ivorasĩ ave tananõvo iinã mia ma ẽ oĩmaiya ato. Atovoro minárvimẽkĩ ea mĩ eneshoáya, askásho mĩ vana anõ akõvarãaivo. \v 7 Ramaro aská, vana katsése ea mĩ eneshoarasĩ ‘Yové Koĩmẽsho veárvitserã’, ikĩ tanaaivo. \v 8 Askásho vanarasĩ ea mĩ eneshoti ivo ato ẽ yoãshoa anõ akavo. Minõsho ẽ oyãtá ivo anõpakĩ tanakoĩi, ea mĩ yonomtá anõ akí amískavo aká. \p \v 9 Naaivo yorarasĩ ato mia ẽ tanamashõvere. Enáma ivorasĩ mia ẽ ashõmarvi. Ea mĩ eneshoa ivo yorarasĩ ato ẽ ashõrívi, minárasĩ chinãsho. \v 10 Yora ẽ shokõkena ivorasĩ minásevirvi, mĩ shokõkena ivorasĩ enáserívi aká. Aská atomẽsho yorã oĩtati ivo ẽ shovirívi. \v 11 Ramaro aská, mianamã ẽ kakatsai. Atovoro naa mai shavapa shokoskatsavo, askámaĩnõ earo neno nioma ikatsai. Papá, awesá ivorvi mia. Noke nõ ikítõ ikí westíse keskái ave shokonõvo iinã aa mĩ inãti ivo weemẽsho ato vesotso. \v 12 Askái atonĩ mai shavapa nishõ, aa ivo mĩ eneshotimẽsho ato ẽ vesovaĩvaĩa. Askáki wetsa pashkatakĩma, ato ẽ vesokõvarãmẽkĩ westíkase veíya, ‘askákatsa’ ikí vana neea ivo ave nokónõ iinã. \v 13 Askámaĩnõ ramaro aská, mianamã ẽ kakatsai. Neskái anõ ẽ vanayáro, naa maĩsho ẽ ikírvi, ẽ metsá ave anose kesonõvo iinã. \v 14 Ẽ shokõkenavo mĩ vana ato ẽ eneshoa. Askámẽkĩ naa mai shavapa ea anõ amísma ivorasĩniro ato roa akáma ikivo. Aaro awesáma, ẽ shokõkenavo ẽ ikítõ ikí neno aa yoramásevirvi. \v 15 ‘Ea anõ amísma ivorasĩ shokoanamãsho ato kawinítso’ iinã ẽ ikímarívi, ‘Satanás ato teashotso’, iinã ẽ ikírvi. \v 16 Atovoro ea keskásevi, naa mai shavapa shokoyavomarívi. \v 17 Askái mĩ anõpa ivo vanãsho miaravĩki ato shokõtso. Mĩ vana aaivoro anõpa ivoserívi. \v 18 Askáki naa mai shavapa yorarasĩ ea mĩ yonomtatõ akĩ, eã ato ẽ yonoóa. \v 19 Mia ravĩi ẽ ninõ, mĩ anõpa ivo vanãsho ‘mia ravĩisevi ave ionõvo’, iinã. \v 20 Naarasĩchtase mia ẽ yokáshoamarívi. Atovõ wetsarasĩ yosĩómaĩnõ ea anõ amaĩnõvo, ato mia ẽ yokáshoóa, \v 21 westíse keskái ave shokonõvo iinã. Askái ea mivé txiwánanãsho nõ shokoatõ ave ionõvo. Atõ askámaĩnõ naa mai shavapa ea anõ amísma ivorasĩni ea mĩ yonomtá ivo ave anõ anõvo. \v 22 Enõ eséyakĩ ea mĩ nitxĩa keská akĩ atomẽ eséyakĩ ato ẽ shokõai, noke westíse shokoi ikítõ ikí ave shokoónõvo iinã. \v 23 Askásho, ea ato txiwásho nii, mia ea txiwásho nii nõ akáro aská, chinã westíse toĩsho anose kesosho shokokatsavo. Aská oĩinãro naa mai shavapa shokoyavorasĩni ‘ãatõ yonomtátserã’, ikĩ mia chinãshoí, ‘enõ mĩ noíatõsevi ikí atomẽ noí aoi’, akĩ tanakatsavo. \v 24 Papá, yorarasĩ ea ato mĩ eneshoa ivo ẽ niátipaíse evése shokotikiã ẽ iki. Yové naóyakĩ ea mĩ nitxĩa ivo ave oĩnõvo. Aaro awesáma, naa mai shoviti vevo enõ mĩ noíserívi. \v 25 Papá, miaro chinã meki. Mai shavapa shokoyavõ mia tanama, askámaĩnõ eãro mia ẽ tanaai. Naarasĩni askásevi, ‘ea mĩ yonomtá’, tanaóaisevi. \v 26 Mia ave tananõvo iinã mia ma ẽ oĩmaiya ato. Ato mia ẽ oĩmaókatsa, mĩ enõ noíatõsevi ikĩ arí noínanãi ave shokoónõvo iinã. Ea askásevi, ato txiwásho ẽ niokatsa”, akĩ. \c 18 \s1 Jesus kepóti ivo yoã \p \v 1 Askái Yové Koĩnĩ vanai mashtékaĩvaí, Jesus ãwẽ shokõkenavonĩ mató sapaka Cedrom ivo pokevaĩi amari kesó wai rakáanamã kaí. \v 2 (Aská Judas yomẽ akaya ivõ oĩyasevi ano. Aaro awesáma, ano Jesus ãwẽ shokõkenavonĩ kãtxíi võ võmtsãwavo.) \v 3 Aská Judas “aa meranõ”, iinã waikiri ãwẽ kakatsimaĩnõ, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩ, fariseurasĩ aatíisho “avé votãna”, iinã atõ teske akayavorasĩ, romano teske akayavorasĩ aká ato yonoatõsho amo, amo shekó, atõ toĩti aká vivaini avé voávo. \v 4 Atõ askámaĩnõ, Jesus askákatsa ivo arí tanaski, aská akĩvisi atõ veyavarãmaĩnõ ato nĩkãki. “Tsoa mã itimárkĩ”, ato akĩ. \p \v 5 Ato ãwẽ aská akátõsho “Jesus, Nazaré yora”, imaĩnõvo, “easekatá”, ato akĩ. (Aská Judas, aa yomẽ akaya ivo atonĩse.) \v 6 Askáki “easekatá”, ato ãwẽ akátõsho txichtikiri ivaĩi, maĩ para ikí voávo. \v 7 Askámaĩnõ Jesusnẽ ato nĩkãnióki. “Tsoa mã itimárkĩ?” ato ã akátoshõ, “Jesus, Nazaré yora”, akĩ revínióvo. \p \v 8 Atõ askámaĩnõ “mato mã ẽ yoãshoakatá ‘easekatá’, iinãnã. Ea itimai mã shoko taíse. Askáinãro naarasĩro meskotsomároa, ave votãnõvo”, ato akĩ. \v 9 (Askái ãwẽ vanaro ãwẽ vanavai keská nokói ãwẽ ikí, “ea mĩ eneshoarasĩ wetsachta ea pashkama”, ivai.) \v 10 Askáki anosho Simão Pedro, ãwẽ kewã tsekanivaíki, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapatõ yonoa yora, Malco mekiri ã pãtxo shateki. \v 11 Ãwẽ askámaĩnõ Jesusnẽ Pedro aská akĩ. “Mĩ kewã roa arí! Ẽ papã ‘mĩ askái onís awekatsa’, ea ati keskái ẽ ikírvi”, akĩ. \p \v 12 Askánamãsho judeurasĩni teske akayavorasĩ, romanonarasĩ, atõ yonoya aatíisho, Jesus atxivaíki neshavo. \v 13 Askáki Anás, Caifásnẽ rayósenẽ shovonamãpari vivaĩvo. Caifásro aatiã Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapa niakeaya. \v 14 Aaivo Caifásro judeu vevokerasĩnĩ vanaya, “yora westíse ashkãmẽsho ikí ãwẽ vopiro roapáse”, ichĩya ivo. \p \v 15 Askái Simão Pedro, ãwẽ shokõkena wetsa aká Jesustxõvaĩvo. Naa ãwẽ shokõkena wetsaro Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapatõ oĩya. Askáshovisi Jesusnĩ aaivo kenéyatõ avé ãwẽ eréikorívi. \v 16 Askámaĩnõ Pedroro ikoti veyó kepoti kesó manái ãwẽ nimaĩnõ ã shokõkena wetsa ivõ kepoti vesoya aĩvo ãwẽ tanamatõsho Pedro eréikomakĩ. \v 17 Aská avaikĩ aa nĩkãki. “Mianã aa yorã shokõkenamarívirá?” akĩ ãwẽ nĩkãatõsho, “ea aamarívi”, akĩ. \p \v 18 Askái matsika tanainã ano mee ishõyavorasĩ, judeu teske akayavorasĩ aká txĩi iomaĩnõ Pedro atonĩ nioa. \v 19 Askái ano atõ shokomaĩnõ, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapatõro, “mĩ shokõkenavo tsoarasĩrá? Awesatõ yorarasĩ mĩ yosĩvaĩvaĩa”, ikĩ Jesus nĩkãi tsaóa. \v 20 Aská akĩ ã nĩkãatõsho Jesusnẽ revíki. “Yorarasĩ onéchtasho ea ato yosĩma ikaikaina. Noke Judeurasĩ anõ nõ kãtxía ivo sinagogarasĩ, Yové Koĩni shovo, akánamãsho ato ẽ yosĩvaĩvaĩrívi. Oné ivo pãtekéki ato ea yoãshoama ikaikainákatá. \v 21 Askámẽkĩ awesainã ea mĩ nĩkãará? Yorarasĩ ẽ vana nĩkãvaĩvaĩyavo ato nĩkãtso. Atovõro tanakoĩki tanaaivo ẽ yoãvaĩvaĩarasĩ”, akĩ. \p \v 22 Ãwẽ askái vanamaĩnõ, judeurasĩni teske akaya wetsã kesó nishõ Jesus tãpást akí askái. “Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapanĩnã askái vanativísirorá?” ãwẽ akátõsho \v 23 “ẽ ichnái vanamaĩnõro meki tsakaki yoãta. Awesakĩ ea mĩ tãpást akárkĩ, anõpai ẽ vanamẽkĩnã?” akĩ. \v 24 Askámaĩnõ Anásnẽ Jesus meneshméyase “Caifásnamã ewevaĩtana”, iinã yonoki, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapa ivonamã. \p \v 25 Aská Simão Pedro ano txĩi ioi ãwẽ nimaĩnõ, nĩkãvo. “Mianã Jesusnẽ shokõkenavo yoramarívirá?” atõ akátõsho “eamarívi”, ato akĩ. \p \v 26 Ãwẽ askámaĩnõ Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapatõ yonoa wetsa, ã pãtxo shatẽa ivõ wetsamatõ Pedro nĩkãóki. “Mianã wai matxi avé niá ẽ oĩa ivomarívirá?” ikĩ ãwẽ nĩkãoa \v 27 ãwẽ yoá iomaĩnõse takare keóinái. \s Pilatosnamã Jesus atõ ewevaĩti ivo yoã \p \v 28 Askái shavá mashtévakĩmaĩnõ, Jesus Caifásnẽ shovõsho ewevaĩvo, Romano kakáyarasĩ anõ kãtxía ivonamã.\f + \fr 18.28 \fr*\ft Gregõ vana “Pretório.”\ft*\f* Askávaĩi voí judeu vevokerasĩ shovõ eréikoma ikívo. Aaro awesáma, “nokẽ esé tavámakĩ, Yové Koĩ tasatĩpásho Páscoa saí itĩ ikĩ nõ piamamísi”, iinã.\f + \fr 18.28 \fr*\ft Judeurasĩni tanátiro atopámavorasĩni shavapa weitima. \ft*\f* \v 29 Askáinã romano kakáya wetsa Pilatosnẽ kayakaĩsho ato nĩkãki. “Esé awesa ivo tavámashõ ãwẽ nimaĩnõ mã ewevarãará naa yoranã?” \v 30 Ato ãwẽ akátõsho revívo. “Ichnátõ itãimai ãwẽ niáma ivoro, neskákĩ mia noke ewevarãshoama ikenkeãai”, \v 31 atõ imaĩnõ Pilatosnẽ ato aská aoki. “Askáro ewevaĩtana, matõ esepa arína”, ato ãwẽ akátõsho “matõ esékiri chinãsho nokẽkaro noke yamamatĩpá, mato romanorasĩnivísi arína”, akávo.\f + \fr 18.31 \fr*\ft Romanorasĩni tanáti yora yamamáro iwi mekóchkitinĩ ronõa, Judeurasĩnáro, shashõ tsakaa.\ft*\f* \v 32 (Askái atõ vanaro ãwẽ vanavai keskái nokói, “ẽ neskái vopikatsa”, iinã.) \p \v 33 Askái Pilatosnẽ arimẽse kakáyarasĩ anõ kãtxia shovõ eréikoósho, Jesus kenavaíki nĩkãki. “Mianã judeurasĩni kakáyará?” akĩ. \v 34 Ãwẽ aská akátõsho Jesusnẽ revíníki. “Mĩ askái vananã mirí mĩ ikíserá? Yora wetsarasĩni mia yoãshoatõsho mĩ ikímará?” akĩ. \p \v 35 Ãwẽ aská akátõsho Pilatosnẽ revíki. “Eanã judeurá? Miapa yora, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩ aatíisho, ea mia eneshoi veavo. Mĩ ato awesá akatõsho atõ ikírá?” ãwẽ akátõsho \v 36 Jesusnẽ revíníki. “Naaivo mai shavapa kakáya ivomarívi ea. Naa ivo mai shavapashõ kakáyai ẽ niáro aská, ẽ shokõnavo enõsho ikĩ, judeu yorarasĩ ea atximama ikenkeãaivo. Askáshovísi ea neno aaivo kakáyamarívi”, akĩ. \p \v 37 Ãwẽ askámaĩnõ “askáro mianã kakáyará?” akĩ ãwẽ nĩkãoatõsho “miãrvi ‘kakáyá’, ea mĩ aka. Askámaĩnõ ‘anõpa ivo vana yoãnoshõ’, iinã oshõ ẽ pakémtárvi. Askái aaivo vana nĩkãsho ea anõ amískavo”, akĩ. \v 38 Ãwẽ askámaĩnõ “awerkĩ, anõka ivo vananã?” aoki. \p Askái vanavai judeu vevokerasĩ shokoanamã iokaĩósho ato yoãoshokĩ. “Aa yora ãwẽ ichnátanáchta yama. \v 39 Askámaĩnõ kepóya wetsa mato kepẽshoi ẽ avaivaina Páscoa saí itĩ ikí ivo shavapa. Askásho ‘judeurasĩni kakáya’, mã aká ivo mato kepẽshopá?” ato ãwẽ akátõsho \v 40 oii shokonívo. “Aama, aaivoma. Barrabás ivo noke kepẽsho”, akávo. (Barrabásro yora ati akayarívi.) \b \c 19 \p \v 1 Aská nĩkãinã, Pilatosnẽ “mayapa Jesus richkina”, iinã teske akayavorasĩ ãwẽ yonoatõsho richkivo. \v 2 Aská avaikĩ mosha maíti ashõ sawemaí, kakáyatõ õpo anõsho kawãa poa motsa keská ivo sawemaí avaikĩ \v 3 ati akávo. “Judeurasĩni kakáyá, inopai mĩ nitikĩ irawẽ”, akĩ tãpást akávo. \v 4 Atõ askámaĩnõ Pilatosnẽ arimẽse ikotĩ kayakarãósho judeurasĩ tanamaóki. “Nĩkãna, aa yora ewevarãsho mato ẽ eneshokatsai askámẽkĩ tanatsoma, eã oĩro anõ itimatõ ãwẽ ikí yama”, ato akĩ. \p \v 5 Askái ã vanamaĩnõ Jesus kayakaĩi, mosha maíti, õpo anõsho kawãa poa motsa keská ivo aká sawesho. Ãwẽ askámaĩnõ, “naavere oĩwẽ”, ato ãwẽ akátõsho \v 6 Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩ, teske akaya Yové Koĩni shovo vesoyavorasĩ aatii oinívo. “Iwi mekóchkitinĩ nitxĩ, iwi mekóchkitinĩ nitxĩ”, atõ akátõsho, “marí nitxĩtsoma, eã oĩro anõ itimatõ ãwẽ ikí yama”, ato akĩ. \p \v 7 Ãwẽ askámaĩnõ, “nokero norí eséyarívi. Neská ivo esé tavámaí ‘ea Yové Koĩni vake’, ã ikaikainarvi. Ave anõsho yamanõ”, akávo. \p \v 8 Atõ askái vana nĩkãinã, Pilatos rakéi kavióma. \v 9 Askái arimẽse kakáya anõ kãtxía shovõ iokaĩósho Jesus nĩkãóki. “Atonamãrkĩ mĩ mainã?” ãwẽ akámẽkĩ revíma. \v 10 “Awesainã ea mĩ revímará? Ea mia tanamará? Earvi aská kepẽya, iwi mekóchkitinĩ mia nitxĩya aká”, akĩ. \p \v 11 Ãwẽ aská akatõsho revíníki. “Yové Koĩni aská akaya ivo mia nitxĩmaro, mia askái niáma ikenkeãai. Askáshovísi aa yora ea mia eneshoaya ivoro\f + \fr 19.11 \fr*\ft Aa Jesus eneshoaya ivoro Caifás, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyapa.\ft*\f* ã itimatõ ikí miná ivo tavaai”, akĩ. \p \v 12 Aská nĩkãinã Pilatosnẽ Jesus kepẽvaiki ã enekatsikimẽkĩ, judeu vevokerasĩ oinii vanavo. “Naa yora mĩ kepẽro, maitiosho kakáya Césarnĩ takémarvi mia. Yora ‘ea kakáyarvi’, ikiya ivoro César ichnayasho ã ikí”, akávo. \p \v 13 Atõ aská akatõsho Pilatosnẽ Jesus ato kayãkõshokĩ. Ato kayãkõshovaí tsaótinĩ tsaópakei kawãi, anõ yora kayá aka ivonamã, “Shasho Mai” atõ aká ivõ. (Hebraicõ akáro Gabatá.) \v 14 Aská aa ivo shaváro “Páscoa Saí Iki Kashma Aká” atõ aká ivo shavá. Askái vari matxiinakatsímaĩnõ Pilatosnẽ ato vana akĩ. “Naavere oĩwẽ, matõ kakáyanã”, ato ãwẽ akátõsho \v 15 oii shokonívo. “Yamama, yamama, iwi mekóchkitinĩsho”, akávo. \p “Askárá, eã matõ kakáya yamamakĩrá?” ãwẽ akátõsho, Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩni revívo. “Noke kakáya wetsa yamarvi, César westíserívi”, akávo. \v 16 Aská nĩkãinã Pilatosnẽ iwi mekóchkitinĩsho ave yamamanõvo iinã ato ãwẽ eneshoa ewevaĩvo. \p \v 17 Askáki iwi mekóchkiti iámashõ atõ enea “Mapo Shao Mató” akĩ atõ aneakiri kaí. (Hebraicõ akáro “Gólgota”.) \v 18 Askái ano ãwẽ nokókaĩmaĩnõ ravõ retesho iwi mekóchkitinĩ nitxĩnívo, romano teske akayavorasĩni. Aská ashõ yora wetsa amari nitxĩi, amari nitxĩi, avévakĩvo. \v 19 Ãwẽ askámaĩnõ Pilatosnẽ, “iwisapa vivaikĩ ‘naaro Jesus, Nazaré yora, judeurasĩni kakáya’, akĩ wichasho aa matxi nẽesho enena”, iinã ato ãwẽ yonoatõsho aská akávo. \v 20 Aská aaivo wicháro Hebraicõ vana neei, Gregõ vana neei, Latimná neei aká. Aská ano cidade oramachtasho yorarasĩni ashkãsho oĩvo. \p \v 21 Vana aská neea oĩinã Yové Koĩ ato vana ashõya kakáyavorasĩni Pilatos tanamávo. “Askáma. ‘Judeu yorarasĩni kakáya’, akĩ nẽema. ‘Arí vanaai “ea judeu yorarasĩni kakáya”, ikaikaina’, atso nẽeki”, akávo. \p \v 22 Atõ aská akatõsho, “askáma, ma ẽ wichaai, tekiotĩpávere”, ato akĩ. \v 23 Aská ashõ anosho 4 teske akayavorasĩni Jesusnẽ õpo kashkénanãvo. Aská avaikĩ õpo wetsa atõ askásevi aokatsikívomẽkĩ aaivoro noshéma, anõshose kawãa. \v 24 Aská oĩinã arí vanavo. “Naaro noke nasamasnõ, nõ anõ wesisnõ. Yora akayatõ vikatsai”, ikívo. Atõ aská akáro vevo atõ vana nẽetivo nokóa. “Ẽ õpo shatesho vipávo, ẽ õpo anõsho kawãa ivo, anõ wesiki, ãwẽ akayatõ via”, ikí neeti ivo keskái atõ ikírvi. \p \v 25 Aská iwi mekóchkiti tava shokoya aĩvorasĩro naatíi, ãwẽ ewa, ã ewã take, Clopasnẽ aĩ Maria, Maria Madalena aká. \p \v 26 Askái Jesusnẽ ãwẽ ewa, ãwẽ shokõkena vene wetsa ãwẽ anõ noípa ivo\f + \fr 19.26 \fr*\ft Jesus anõ noípa ivoro João, papíri wichamtáya.\ft*\f* tava niá oĩinã vana akĩ. “Aĩvó, waaivo mĩ vake keská akĩ oĩtso”, avaikĩ \v 27 ãwẽ anõ noípa ivo tanamaókiro “waa mĩ ewa keská akĩ oĩsho vesotso”, akĩ. Ãwẽ aská akatõsho aa yora ãwẽ ewa ãwẽ wetsama keská akĩ vesosho nii. \p \v 28 Askávai Jesusnẽ ãwẽ papã “neská atso”, iinã ãwẽ yonoa ivorasĩ katseki mashtevaĩvaí “ea wakapashã vetsaai”, ikí. Aaro awesáma, askái ãwẽ vanaro, vana neeti ivo “nokómanõ”, iinã ãwẽ ikí. \v 29 Ãwẽ askámaĩnõ vinho katxaka kẽtxá matáka ano tsaóa. Askáki washmẽ keská ivo anõ morivaíki hissopo vaná tashõ neshasho amavo. \v 30 Atõ aská akatõsho, aa vinho katxaka tanávai vanainái. “Ma mashtékaĩai”, iinã vetĩ ipavaíse namékaĩi. \p \v 31 Askái aaivo shaváro Páscoa saí iti omakaĩi, sábado shavá roapa ivo omakaĩi, akásho, judeu vevokerasĩni Pilatos chinãvaĩsho nĩkãki. “Yamayavo iwi mekóchkitinĩ inoi ronómísivo. Ato itáshe tsã apatĩpárá, atõ vopimaĩnõ rayá ave tsekanõvo iinãnã”, akávo. \p \v 32 Atõ askámaĩnõ teske akayavorasĩni voshõ, Jesus kesó shokovakĩya ivoro ato itáshe tsã apávo. \v 33 Askámaĩnõ Jesusro tsã akáma ikívo, ma vopia oĩinã. \v 34 Askámẽkĩ teske akaya wetsã ã shavãtero pakã reteatõsho imi, ene aká okókawãi. \v 35 (Aská naaivo yoãro oĩyasho meki tsakaki ẽ yoãrívi, “Jesus mã anõ anõ”, iinã.)\f + \fr 19.35 \fr*\ft Naaivoro Joãone vana, papíri wichamtáya. \ft*\f* \v 36 Atõ aská akáro vevo atõ vana nẽetivo nokói ãwẽ ikírvi, “ã shao katsése tsã ikíma ikatsai”, \v 37 “ãwẽ retéa oĩkatsavo”, aká ãwẽ vana neea nokói. \p \v 38 Askávaitxinĩ, José, Arimateia yorã “Jesus ronóa tsekavaíki roa anosho”, iinã Pilatos ãwẽ nĩkãatõsho “mĩ tseka roase”, ãwẽ aká tsekavaiki vivaĩki. (Aaivo yoraro Jesusnẽ shokõkenasemẽkĩ, judeu vevokerasĩ rakéshoinã askátõ pãté ishõ niaya.) \v 39 Aská avé takésho ãwẽ tsekaaro Nicodemos, yamé Jesusnĩ vanachnáya ivo. Aaro ene inĩka mirra, aloés vaná aká meĩnáya ivo 35 kilopáchta vivaini kaí, anõ yora shaká roa ati iinã. \v 40 Askáki judeu yorarasĩni onea tanátikiri chinãsho, aaivõ ãwẽ shaká õpo kashkẽ ovinivarãvo. \v 41 Aská Jesus atõ anõ yamamáa mató oramachta wai rakáa. Anoro anõ yora oneti shasho pepi venaka sawéa, yora wetsa anõ onétáma ivo. \v 42 Askáki aaivo oramachtakiri chinãi, “sábado shavá nokómísi”, ikĩ chinãi, aanã ano roa akávo. \c 20 \s1 Jesus weníoti ivo yoã \p \v 1 Askávai domingo shavá nakovaĩi vakíchinõse Maria Madalenã Jesus atõ onevainamã kakĩ ã oĩa anõ atõ kepovai shasho ma kepẽnáya meraki. \v 2 Aská oĩinã arimẽse iokaĩsho, Simão Pedro, Jesus anõ noípa ivo yora aká ato yoãshokĩ. “Ãwẽ yora shaká ma viavo! ‘Vivaikĩ atonamã rakãyakĩ’ nõ iki”, akĩ. \p \v 3 Ãwẽ aská akatõsho Pedro, Jesus anõ noípa ivo aká ãwẽ onévainamã “nõ oĩnõ”, iinã poshóvo. \v 4 Ravése atõ erémẽkĩ Jesus anõ noípa ivõ Pedro nanã nanãvaĩi aapari nokókaĩi. \v 5 Nokókaĩsho, patápakésho ã oĩa anõ yora rakóvai ivo õpo kashkerasĩchtase masoa meraki, askámẽkĩ wenái eréikóma. \v 6 Ãwẽ askámaĩnõ Simão Pedro atxõse tachikaĩsho tavavaĩse eréikósho õpochtase masoa meraóki. \v 7 Askámẽkĩ ã õpo atõ anõ mapokiri rakovai ivoro katóshose ora masovakĩa. \v 8 Ãwẽ askámaĩnõ aapari onéanamã nokókaĩya ivo eréikoósho aská oĩinã “ii, anõse, weníoai”, ikĩ chinãki. \v 9 (Aaro awesáma, vana neea “aa vopivai weníokatsa”, ikĩ tanama atõ ikõvarãmekĩ anoshorívi tanavo.) \v 10 Aská oĩvaí atõ shavapa iovaĩóvo. \p \v 11 Askávaĩi atõ vomaĩnõ Maria Madalenaro ãwẽ onéa ikoti veyó nishõ wai ikí. Askái wai ikĩ patápakésho ã oĩa \v 12 yonótaya yové ravévakĩ õpo oshoka sawéyavo ãwẽ yora shaká rakávainamã setévo, wetsa ã taekirí, wetsa ã mapokirí ashõ. \v 13 “Awesainã mĩ wai ikírá, aĩvó?” akĩ atõ nĩkãatõsho, “ẽ Yora Ivo ea viãkãaivo. ‘Atonamãrmẽ rakãyã’ ẽ iki”, ikĩ ato revívaíki \v 14 patákekíse Jesus niá oĩsmẽinã onãma. \v 15 Ãwẽ askámaĩnõ “awesainã wai ikí mĩ ikí, aĩvó? Tsoa mĩ itimáara?” ãwẽ akátõsho, ãatõ chinãkiro “wai vesoya”, ravãki anõ eséyakĩ revíki. “Yora mĩ viá ivoro ea yoitso, ẽ vivaĩtanõ”, ãwẽ akátõsho \v 16 “Mariá!” ãwẽ akátõsho vesokeósho Hebraicõ vanã iinái. “Raboní!” akĩ. (“Raboni” ikíro, “yosin ikiya”.) \p \v 17 Ãwẽ askámaĩnõ, “ase, inokakĩ ea atxiroa! Aaro awesáma, ẽ papanamã ea kaamashõ ẽ ikí, askámaĩnõ miãro ẽ shokõkenavo ato yoãshotã. ‘“Ẽ papa, matõ papakeóa ivo, ẽ ravia ivo Yové, mã ravikeóa ivo akánamã ẽ kakatsai”, ikikatá’, ato atso”, akĩ. \v 18 Ãwẽ aská aka kakĩ nokókaĩki “Yora Ivo ẽ meraai”, iinã ãwẽ yoãshoa ivo ato yoãoshokĩ. \p \v 19 Askái yãtã Jesusnẽ shokõkenavo judeu vevokerasĩ rakéshoinã shovõ kepósho kãtxívo. Atõ askánamãsho Jesusnẽ tachikarãsho ato vana akĩ. “Chinã matsiyai mã shokotikĩra”, ato avaikĩ \v 20 ãwẽ tsewe meviki, shavãteró aká ato oĩmakĩ. Ato ãwẽ aská aká Yora Ivo merainã mekívãvo. \v 21 Atõ askámaĩnõ, ato vana aoníki. “Chinã matsiyai mã shokotikĩra. Ẽ papã ea yonomtatõsevi akĩ mato ẽ yonoóa”, ato akĩ. \v 22 Askái anosho ato kocho avai vanai. “Yové Koĩni Chinã toĩkétsoma. \v 23 Yora wetsãse mia ichná amaĩnõ ‘ari ea chinãomasnõ’, mĩ ikí ivoro, Yové Koĩni askásevi akĩ ato chinãoshoama ikatsai. Askámaĩnõ ari mã chinãsro, ãatõ askásevi akĩ ato chinãoshókatsai”, ato akĩ. \p \v 24 Askái ano nishõ ãwẽ shokõkena wetsa Tomé, “Ravé Pakéa” atõ aká ivo manoki. \v 25 Askáwani ã kaa txipo, ãwẽ tachikarãmaĩnõ yoãshoávo. “Yora Ivo nõ oĩai”, atõ akátõsho, “ii, ã mevi ravõ retévai tsewerasĩ oĩi, meei, ã shavãtero tsewe meeói, ẽ akáma ivoro ea anõ akatĩpá”, ato akĩ. \p \v 26 Askávai 8 shavá tavákeanamãsho ashkãse kãtxíovo, askámaĩnõ aatiãro Tomé pashkákeóma. Aská katsése kepóketanáyamẽkĩ Jesus tachikarãósho atonĩ vanaóki ato aská akĩ. “Chinã matsiyai mã shokotikĩra”, ato avaikĩ \v 27 Tomé vana akĩ. “Ẽ mevi oĩi, meei ẽ shavãtero meeói arí. ‘Yoã taná’ iroa, ea anõ atso”, akĩ. \p \v 28 Ãwẽ aská akatõsho, “Yora Ivó, mia Yové Koĩ, ẽ ravia ivo!” akĩ. \p \v 29 Ãwẽ askámaĩnõ, “miãro oĩsho ea mĩ anõ akárvi, askámaĩnõ ea oĩmamẽkĩ ea anõ akayavorasĩro, roã pakékésho shokokatsavo”, akĩ. \p \v 30 Aská Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo, yové ashõ õsi õsipa akĩ ato oĩmayatá, askámẽkĩ naaivo papírinĩ katsékase wichátáma. \v 31 Askámaĩnõ naa wicháro “Jesusro Cristotserã, Yové Koĩni vakesevitserã”, ikĩ chinãinã mã anõ anõ iinã wichámtá. Aská ivo anõ ashõ mã awetimati. \c 21 \s1 Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo meramaóti ivo yoã \p \v 1 Askávai txipo Jesusnẽ ãwẽ shokõkenavo meramaóti, Galileia iã kesósho.\f + \fr 21.1 \fr*\ft Galileia iã ane wetsaro “Tiberíades.”\ft*\f* \v 2 Ano shokoro naatíi, Simão Pedro, Tomé Ravé Pakéa ivo, Natanael, Galileia naki Canánamã niaya ivo, Zebedeũ vakerasĩ, ãwẽ shokõkena wetsase ravévakĩ aatíi. \v 3 Ano shokosho, Simão Pedrõ ato aská akĩ. “Ẽ yapa akí kaaivere”, ãwẽ imaĩnõ, “mivé nõ vonõ”, ivai nõtĩ avé kãtxípakevai voshõ yamévãki atimávo. \p \v 4 Aská shavá mashtémaĩnõ, iãne nonósho, Jesus iã kesó machĩ niá meravo, askámẽkĩ onãma ikívo. \v 5 Atõ askámaĩnõ Jesusnẽ kenasho ato nĩkãki. “Vakerasĩní, mato akámará?” ato ãwẽ akátõsho, “noke akáma”, akávo. \p \v 6 “Ase, pameti mekiri õtxiki tanána. Mã akatsai”, iinã ato ãwẽ yonomaĩnõ õtxivaiki atõ oĩa pameti tee ainatĩpá, yapa westímashõ. \v 7 Aská oĩinã Jesusnẽ ãwẽ shokõkena ãwẽ anõ noípa ivõ Pedro aská akĩ. “Waanã Yora Ivotsikĩ!” ãwẽ akátõsho, “Yora Ivotsikĩ”, ãwẽ ikí nĩkãinã õpo matxi koshasho ãwẽ masõa ivõse vivaí yaneshmekaĩvaí wakã nikavaí kesó nonakaĩi. \v 8 Pedro askákaĩmaĩnõ, wetsarasĩro waka kesósho 100 metrotishõpáchta nõtĩse kãtxísho pameti matáka ninikõvaĩi voávo. \v 9 Askákõvaĩi machĩ shokopakei vokĩ ato oĩa, txii ma rekẽ ikitáya, yapa matxi masoi, pão masoi aká meravo. \p \v 10 Atõ askámaĩnõ Jesusnẽ “ramachta mã aká ivo yapa wetsa vivarãna”, ato akĩ. \v 11 Ato ãwẽ aská amaĩnõ, Simão Pedrõ arimẽse nõtĩ kashõ pameti machĩ nininíki. Aská ano paméyavoro 153 yapamẽkĩ pameti torásh ikíma. \v 12 Askái anosho Jesusnẽ, “pii verína”, iinã ato kenaatõsho ã shokõkenavo wetsãse “mia tsoará”, ikĩ nĩkãma ikívo, “Yora Ivose”, ikĩ tanasvo. \v 13 Anosho pão, yapa aká tashnasho ato inãketakĩ. \v 14 (Aatiã vopivai weníosho, naa ato ãwẽ meramaóa ivõshoro 3.) \p \v 15 Askái pii mashtémaĩnõvo Jesusnẽ Simão Pedro nĩkãki. “Simão, miaro Joãone vake. Tsoa ivo enõ noípárá, miará, naarasĩrá?” ãwẽ akátõsho, “Ẽe, Yora Ivó, ẽ minõ noía mĩ tanasai”, ãwẽ amaĩnõ, “ẽ yorarasĩ txivo mashté vesoatõ akĩ ato atso askáro”, akĩ. \p \v 16 Aská avaikĩ nĩkãóki. “Simão, miaro Joãone vake. Mia enõ noírá?” ãwẽ akátõsho, “Ẽe, Yora Ivó, ẽ minõ noía mĩ tanasai”, ãwẽ amaĩnõ, “ẽ yorarasĩ txivo vesoatõ akĩ ato atso askáro”, aoki. \p \v 17 Aská avaikĩ nĩkãnióki. “Simão, miaro Joãone vake. Mia enõ noírá?” akĩ. Anosho 3 akĩ ã nĩkãatõsho onískarãi. “Yora Ivó, miãro katsése mĩ tanasai askásho ẽ minõ noía mĩ tanasrívi”, iinã ãwẽ revíatõsho “ẽ shokõkenavo txivo vesoatõ akĩ ato atso askáro. \v 18 Neskávere nĩkãtso. Mia verone nishõro õpõ yoísho mĩ chinãtõ ikí mĩ nipawa. Aská sheniwetsakaĩsho mĩ mevi mechpávakĩmaĩnõ wetsã neshavaíki mĩ chinãmanamã mia ewevaĩkatsavo”, akĩ Jesusnẽ. \v 19 (Aská ivõ ãwẽ vanaro, Pedro vopiamẽsho Yové Koĩ yorã oĩtati ivo shovikatsakiri chinãsho ã ikí.) Askávaíki, “evé kawã”, aoki. \p \v 20 Ãwẽ askámaĩnõ kakĩ patákesho ã oĩa Jesus anõ noíka ivo ãwẽ shokõkena yora ato petxiri niá meraki. Aaivoro, yamé piánamãsho Jesus tavasho “Yora Ivó, tsoarkĩ mia yomẽ akatsaiyanã?” ikĩ nĩkãvaiya ivo. \v 21 Askáki aaivo petxiri niá oĩinã Jesus nĩkãki. “Yora Ivó, waaivororá, awesa ikatsí?” \v 22 ãwẽ akátõsho, “awesainã mĩ anõ tsakáará? Miase etxõtso. Aaro ẽ oátishõki ‘nitxĩnõ’, iinã ẽ nitxĩa roaserívi”, akĩ. \v 23 Askái ãwẽ vanamtásho, Jesusnĩ takéyavo “aaivo vopima ikatsai”, ikí yoãnakaĩkarãa. Askámẽkĩ “vopima ikatsai”, iinã ã ikímarívi. “Awesainã mĩ anõ tsakáará? Aaro ẽ oátishõki ‘nitxĩnõ’, iinã ẽ nitxĩa roaserívi”, iinã ãwẽ iyãtárvi. \p \v 24 Aaivo ãwẽ shokõkena yoraro earvi, Jesusnẽ akárasĩ oĩvaíki wichaya ivo. Aaivo vana ẽ wichaa ivoro anõ anõkase. \p \v 25 Askámaĩnõ Jesusnẽ akárasĩro itãtĩpárvi. Keyoki wicharo, papíri shovimashõ masõa anõtĩpa ikenkeãai, naaivo mai shavapa. Askáti, aa yoãnáro.